EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli22. 4. 2025
COM(2025) 188 final
2025/0103(COD)
Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorým sa menia nariadenia (EÚ) 2021/694, (EÚ) 2021/695, (EÚ) 2021/697, (EÚ) 2021/1153, (EÚ) 2023/1525 a 2024/795, pokiaľ ide o stimulovanie investícií do obrany v rozpočte EÚ na účely vykonávania plánu ReArm Europe
(Text s významom pre EHP)
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.KONTEXT NÁVRHU
•Dôvody a ciele návrhu
V politických usmerneniach predsedníčka von der Leyenová uviedla, že stojíme pred novou érou v znamení obrany. EÚ bude v nasledujúcich piatich rokoch vyvíjať úsilie o vybudovanie skutočnej európskej obrannej únie. Posledné desaťročia odhalili chronicky nedostatočné investície a nedostatok efektívnych výdavkov na naše vojenské spôsobilosti, čo má vplyv na výrobné kapacity európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne (EDTIB) a jej inovačný potenciál a zároveň to spôsobuje roztrieštenosť obranného trhu na vnútroštátnych úrovniach. S cieľom vymedziť tento nový prístup a identifikovať investičné potreby EÚ Európska komisia a vysoká predstaviteľka 19. marca 2025 predložili spoločnú bielu knihu o európskej obrannej pripravenosti 2030.
V bielej knihe sa zdôrazňuje, že členské štáty čelia naliehavej a rastúcej hrozbe, ktorá si vyžaduje koordinovanú odpoveď v duchu solidarity. Kontinent ovplyvňujú vojna, agresia a iné nepriateľské činy. Jediný spôsob, ako zabezpečiť mier a rozhodovať o vlastnej budúcnosti EÚ je, že budeme pripravení odradiť od týchto krokov. Vyžaduje si to posilnenie obranného priemyslu Únie, aby mohol vyrábať potrebné vybavenie slúžiace na odstrašenie potenciálnych agresorov. EÚ má silný základ v podobe bohatstva a výrobnej sily, ktorý jej umožňuje využiť zdroje a latentnú technologickú a priemyselnú moc. Súčasný stav obrannej pripravenosti je však ohrozený desaťročiami nedostatočných investícií do tohto sektora, čo podčiarkuje potrebu zjednoteného úsilia na posilnenie obrannej pozície EÚ.
Na rozvoj potrebných spôsobilostí a vojenskej pripravenosti, aby sme mohli spoľahlivo odstrašiť od ozbrojenej agresie a zabezpečiť budúcnosť EÚ, treba značne a dlhodobo zvýšiť európske výdavky na obranu. To si vyžaduje spoločné a trvalé úsilie na úrovni EÚ a členských štátov s cieľom spoločne investovať do obrany EÚ. Obrannému priemyslu Únie to poskytne dlhodobú predvídateľnosť, ktorú potrebuje na investície do nových výrobných kapacít.
Nariadením o platforme STEP sa podporuje konkurencieschopnosť a technologická výhoda EÚ. V rámci platformy STEP je v súčasnosti možné podporovať vývoj a výrobu určitých obranných technológií vrátane umelej inteligencie, technológií kybernetickej bezpečnosti alebo bezpilotných vzdušných prostriedkov.
EÚ však musí urobiť viac, aby podporila naliehavú potrebu zvýšiť európske investície do obrany z rozpočtu EÚ.
V nadväznosti na list predsedníčky von der Leyenovej zo 4. marca adresovaný Európskej rade je cieľom tohto návrhu rozšíriť rozsah pôsobnosti platformy STEP zavedením štvrtého strategického odvetvia, ktoré bude zahŕňať všetky technológie a výrobky obranného priemyslu vrátane tých, ktoré patria do prioritných oblastí spôsobilostí uvedených v bielej knihe.
Platforma STEP by sa tak mohla využiť na nasmerovanie ďalších zdrojov a investícií do sektora obrany, najmä do jeho technologickej a priemyselnej základne.
Týmto návrhom sa preto zavádzajú úpravy nariadenia o platforme STEP, ako aj nariadení o ďalších programoch, na ktoré sa vzťahuje platforma STEP: Európsky obranný fond, program Digitálna Európa a Horizont Európa. Okrem toho sa týmto návrhom mení aj nariadenie o podpore výroby munície (ASAP) a Nástroj na prepájanie Európy (NPE) s cieľom ďalej smerovať finančné prostriedky EÚ do obranného priemyslu a technológií.
Cieľom zmeny Európskeho obranného fondu je umožniť kumuláciu financovania medzi týmto fondom a inými programami Únie určenými na tú istú akciu a zavádza sa ňou možnosť presúvať zdroje pridelené členským štátom v rámci fondov politiky súdržnosti do Európskeho obranného fondu. Nariadenie ASAP sa takisto mení, aby sa umožnili podobné presuny z členských štátov a predĺžila platnosť nariadenia po 30. júni 2025.
V zmene programu Digitálna Európa sa zdôrazňuje podpora akcií týkajúcich sa dvojakého použitia ako všeobecný a špecifický cieľ nástroja a možnosť využiť flexibilitu rozpočtu na podporu ďalších dobre cielených investícií v prospech konkurencieschopnosti a strategickej autonómie EÚ.
Zmena programu Horizont Európa umožní podporu technológií s potenciálnym dvojakým použitím v rámci Akcelerátora Európskej rady pre inovácie (EIC), ako aj kapitálovú podporu pre technológie so zameraním na uplatnenie v obrane na účely ich rozširovania. Nevyužité sumy a potenciálne výnosy z investícií Fondu EIC počas pilotnej fázy v rámci programu Horizont 2020 by sa mali sprístupniť na financovanie ďalších projektov v oblasti dvojakého použitia a obrany, ktoré využívajú výhody zmeneného rozsahu pôsobnosti.
Vďaka tomuto návrhu by Komisia mohla udeľovať pečate STEP aj v rámci programu Horizont Európa, Európskeho obranného fondu a programu Digitálna Európa projektom s veľkým potenciálom v sektore obrany s cieľom prilákať finančné prostriedky z iných zdrojov (iné fondy EÚ, vnútroštátne fondy, súkromní alebo inštitucionálni investori).
Komisia 1. apríla 2025 navrhla, aby sa upravili nariadenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja (EFRR)/Kohéznom fonde (KF), Fonde na spravodlivú transformáciu (FST) a Európskom sociálnom fonde plus (ESF+) s cieľom ešte viac podporiť investície do obrany v rámci strednodobého preskúmania politiky súdržnosti.
Týmto návrhom sa dopĺňa strednodobé preskúmanie politiky súdržnosti. Rozšírením rozsahu pôsobnosti platformy STEP by sa umožnila podpora investícií do vývoja a výroby kritických technológií v oblasti obrany v rámci existujúcich špecifických cieľov platformy STEP vo fondoch EFRR a KF. Podobne by sa v rámci platformy STEP mohli prostredníctvom fondu ESF+ podporovať aj zručnosti potrebné pre vývoj/výrobu kritických technológií v sektore obrany.
Na zabezpečenie bezproblémovej mobility vojenského personálu a techniky v celej Európe je potrebný koordinovaný prístup na úrovni EÚ. Nástrojom NPE ako centrálne riadeným programom možno zabezpečiť výber projektov vojenskej mobility s vysokou pridanou hodnotou EÚ a vyspelosťou na rýchlu a koordinovanú realizáciu vo všetkých členských štátoch podľa koridorov vojenskej mobility. NPE zaručuje aj účasť Vojenského štábu EÚ na výbere projektov a to, že vybrané projekty budú spĺňať technické normy potrebné pre dopravnú infraštruktúru s dvojakým použitím.
Návrh strednodobého preskúmania politiky súdržnosti umožňuje členským štátom využiť súčasné finančné prostriedky politiky súdržnosti na investície do obrannej infraštruktúry alebo infraštruktúry s dvojakým použitím na podporu vojenskej mobility, pričom môžu využiť predbežné financovanie vo výške 30 % plánovaných súm a možnosť použiť financovanie zo strany Únie až do výšky 100 %. Tieto investície budú zamerané predovšetkým na štyri prioritné koridory vojenskej mobility EÚ. V prípade investícií do vojenskej mobility sa v oznámení pripojenom k strednodobému preskúmaniu politiky súdržnosti členské štáty vyzývajú, aby využili možnosť presunúť zdroje, ktoré im boli pridelené v rámci zdieľaného riadenia, do nástroja NPE, pričom môžu využiť rovnaké výhodné miery predbežného financovania a spolufinancovania ako pri finančných prostriedkoch politiky súdržnosti. Na uľahčenie tohto procesu sa navrhuje zmena nariadenia o NPE.
Zmena programu NPE pre digitálny sektor umožní prepojené digitálne kapacity potrebné na vývoj výrobkov a technológií obranného priemyslu vrátane prepojenia cloudových služieb, umelej inteligencie a gigatovární umelej inteligencie.
•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky
Návrh je v súlade s cieľmi, ktoré sledujú programy EÚ uvedené v predchádzajúcom texte a fondy politiky súdržnosti. Obsahuje cielené zmeny nariadení (EÚ) 2021/694, (EÚ) 2021/695, (EÚ) 2021/697, (EÚ) 2021/1153, (EÚ) 2023/1525 a (EÚ) 2024/795.
•Súlad s ostatnými politikami Únie
Návrh sa obmedzuje na cielené zmeny nariadení (EÚ) 2021/694, (EÚ) 2021/695, (EÚ) 2021/697, (EÚ) 2021/1153, (EÚ) 2023/1525 a (EÚ) 2024/795 a je v súlade s ostatnými politikami Únie.
2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA
•Právny základ
Návrh vychádza z článkov 114, 164, 172, 173, 175, tretieho odseku, 176, 177, 178, 182, 183, 188 a 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)
Cieľom návrhu je podporiť investície do obrany poskytnutím stimulov, odstránením potenciálnych prekážok a zabezpečením väčšej flexibility a zjednodušenia. Rovnaký výsledok nie je možné dosiahnuť prostredníctvom opatrení na vnútroštátnej úrovni.
•Proporcionalita
Cieľom návrhu je mobilizovať investície do obrany a poskytnúť väčšiu flexibilitu a zjednodušenie v záujme urýchlenia investícií. Opatrenia neprekračujú rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie týchto cieľov.
•Výber nástroja
Nariadenie je vhodným nástrojom, keďže sa v ňom uvádzajú priamo uplatniteľné pravidlá podpory a pretože je potrebné zaviesť zmeny existujúcich nariadení.
3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU
•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov
•Konzultácie so zainteresovanými stranami
•Získavanie a využívanie expertízy
•Posúdenie vplyvu
Týmto návrhom sa nevytvára nový nástroj, ale vykonáva sa prostredníctvom existujúcich nástrojov v rámci rozpočtu EÚ, ktoré sa menia, aby bolo možné lepšie mobilizovať investičné zdroje do obrany. Tieto existujúce nástroje, napríklad Horizont Európa, program Digitálna Európa, Európsky obranný fond alebo Nástroj na prepájanie Európy, boli predmetom posúdenia vplyvu. Predmetná analýza, vykonaná v rámci posúdení vplyvu alebo analytických pracovných dokumentov útvarov, zahŕňa najvýznamnejšie vplyvy tohto návrhu. Z týchto dôvodov nie je potrebné ďalšie posúdenie vplyvu. Navyše tieto obmedzené a cielené zmeny si osobitné posúdenie vplyvu nevyžadujú.
•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie
•Základné práva
4.VPLYV NA ROZPOČET
Táto iniciatíva sa bude financovať z existujúcich zdrojov v rámci schváleného finančného krytia príslušných programov a pridelených ľudských zdrojov.
Návrhom sa posilní finančné krytie EIC o 210 miliónov EUR z nevyužitých súm a spätných tokov prostriedkov pilotného projektu EIC v rámci programu Horizont 2020.
5.ĎALŠIE PRVKY
•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ
Vykonávanie tohto opatrenia sa bude monitorovať a budú sa o ňom podávať správy v rámci všeobecných mechanizmov podávania správ stanovených pre jednotlivé programy a fondy.
•Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)
2025/0103 (COD)
Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorým sa menia nariadenia (EÚ) 2021/694, (EÚ) 2021/695, (EÚ) 2021/697, (EÚ) 2021/1153, (EÚ) 2023/1525 a 2024/795, pokiaľ ide o stimulovanie investícií do obrany v rozpočte EÚ na účely vykonávania plánu ReArm Europe
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 114, 164, 172, 173, článok 175 tretí odsek, články 176, 177 a 178,182 183, 188, článok 192 ods. 1,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,
so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov,
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,
keďže:
(1)Bezprecedentná geopolitická nestabilita a rýchle zhoršovanie situácie v súvislosti s regionálnymi a globálnymi hrozbami si vyžadujú naliehavé a výrazné zvýšenie výdavkov Únie na výskum a vývoj, priemyselné kapacity a rozvoj infraštruktúry spojenej s bezpečnosťou a obranou. Ako sa uvádza v spoločnej bielej knihe o európskej obrannej pripravenosti 2030, Únia by mala urobiť viac, aby z rozpočtu Únie podporila vyriešenie naliehavej potreby spočívajúcej vo zvýšení európskych investícií do obrany.
(2)Platforma strategických technológií pre Európu (STEP) zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/795 je iniciatívou, ktorej cieľom je posilniť konkurencieschopnosť Únie mobilizáciou finančných prostriedkov z 11 existujúcich programov Únie na kritické technológie v troch strategických odvetviach: digitálne technológie a inovácie v oblasti špičkových technológií, čisté technológie efektívne využívajúce zdroje a biotechnológie. Svojím spôsobom je dobrým prostriedkom na koordinovanú a synergickú mobilizáciu zdrojov Únie pre obranu vrátane kľúčových digitálnych hraničných technológií potrebných na vývoj výrobkov a technológií obranného priemyslu.
(3)Hoci podpora technológií s obrannými dôsledkami je v súčasnosti možná v rámci troch existujúcich strategických odvetví identifikovaných na platforme STEP, zdá sa, že treba zvýšiť potenciál rozvoja výskumu, priemyslu a inovácií v oblasti obrany stanovením štvrtého strategického odvetvia na platforme STEP zameraného na obranné technológie. Toto nové strategické odvetvie by malo zabezpečiť, aby sa stimuly platformy STEP využívali na zvýšenie financovania obranných technológií z prostriedkov Únie a aby prispievali k európskej konkurencieschopnosti v súlade s cieľmi platformy STEP. Pod obrannými technológiami by sa mali chápať technológie uvedené v prílohe k smernici 2009/43/ES a mali by zahŕňať najmä technológie v oblastiach určených Európskou radou 6. marca 2025, konkrétne: protivzdušná a protiraketová obrana, delostrelecké systémy vrátane spôsobilostí na hĺbkové presné útoky, riadené strely a munícia, drony a protidronové systémy, strategickí poskytovatelia, a to aj v súvislosti s ochranou vesmíru a kritickej infraštruktúry, vojenskou mobilitou, kybernetickou bezpečnosťou, umelou inteligenciou a elektronickou vojnou. Pokiaľ ide o umelú inteligenciu, gigatovárne umelej inteligencie by sa mali stať kľúčovou infraštruktúrou na rýchle rozšírenie sily umelej inteligencie v oblasti obranných technológií.
(4)Okrem toho v záujme optimalizácie kapacít programov zahrnutých do platformy STEP s cieľom mobilizovať zdroje Únie na obranu treba objasniť, že tieto programy môžu sledovať ciele a vykonávať činnosti, ktoré súvisia so zvyšovaním konkurencieschopnosti európskej obrannej technologickej a základne (EDTIB), ako aj výskumné a vývojové činnosti v oblasti obrany.
(5)Program Horizont Európa zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 je kľúčovým programom Únie na financovanie výskumu a inovácií. Akcelerátor Európskej rady pre inováciu (EIC) zriadený uvedeným nariadením poskytuje podporu najmä inováciám, ktoré majú prelomový potenciál a sú prelomovej povahy s potenciálom rozširovania a ktoré môžu byť pre súkromných investorov priveľmi rizikové. MSP pôsobiace v sektore obrany potrebujú na komercializáciu inovačných výrobkov finančné prostriedky. Tieto spoločnosti však čelia väčším prekážkam v prístupe k finančným prostriedkom v porovnaní s MSP v iných odvetviach. Zatiaľ čo podpora výskumu a vývoja priemyselnej v oblasti obrany sa uskutočňuje prostredníctvom Európskeho obranného fondu (EDF), ktorý je osobitným programom v rámci programu Horizont Európa, je vhodné otvoriť EIC Akcelerátor pre akcie zamerané na potenciálne dvojaké použitia. Podpora rozširovania v rámci EIC Akcelerátora by sa mala rozšíriť aj na MSP, ktoré nemôžu získať komerčné úvery vrátane startupov a malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, ktoré nemôžu získať komerčné úvery, ako aj na subjekty, ktoré už dostali podporu z Akcelerátora a ktoré uskutočňujú prelomové a disruptívne inovácie, ktoré nemôžu získať komerčné úvery, so zameraním na obranné využitie. Odôvodňuje to cielenú výnimku zo zásady stanovenej v článku 7 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695, podľa ktorej sa výskumné a inovačné činnosti v rámci programu Horizont Európa zameriavajú výlučne na civilné uplatnenie, pričom sa neohrozuje cieľ zabrániť zbytočnej duplicite.
(6)Aby sa okrem toho zabezpečilo, že sú primerané zdroje nasmerované do financovania projektov dvojakého použitia a projektov v oblasti obrany v rámci programu Horizont Európa, je vhodné odchýliť sa od článku 212 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách, aby sa zabezpečilo, že vrátené platby vrátane vrátených preddavkov, príjmov a nepoužitých súm bez poplatkov a nákladov na investičnú zložku kombinovaného financovania EIC v rámci pilotného projektu EIC zahrnutého do programu Horizont 2020 nebudú nasmerované do rozpočtu Únie, ale opätovne investované do Fondu EIC s cieľom financovať ďalšie projekty dvojakého použitia a v oblasti obrany, ktoré využívajú zmenený rozsah pôsobnosti. Časový rámec stanovený v článku 212 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách by sa mal takisto upraviť vložením výnimky, aby sa s touto možnosťou počítalo.
(7)Európsky obranný fond (EDF) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/697 je vedúcim programom na posilnenie konkurencieschopnosti, inovácií, efektívnosti a technologickej autonómie obranného priemyslu Únie. Cieľom EDF ja takisto podporovať akcie vedúce k vývoju prelomových obranných technológií. S cieľom lepšie riešiť osobitosti takýchto akcií, ako je ich malý rozsah alebo potreba rýchlej podpory, je vhodné zjednodušiť postupy rozhodovania o poskytnutí podpory na tieto akcie a zároveň v pracovnom programe vymedziť podmienky pre rozhodnutie o takejto podpore.
(8)Takisto treba využiť synergie medzi EDF a inými programami Únie. Na tento účel by členské štáty, inštitúcie, orgány a agentúry Európskej únie, tretie krajiny, medzinárodné finančné inštitúcie alebo iné tretie strany mali mať možnosť poskytovať dobrovoľné príspevky na program ako vonkajšie pripísané príjmy. Dobrovoľné presuny zdrojov pridelených členským štátom v rámci zdieľaného riadenia do EDF a kombinácia príspevkov z EDF s inými programami Únie na osobitné akcie by mali byť možné za predpokladu, že kumulatívna podpora Únie nepresiahne celkové oprávnené náklady na akciu.
(9)Cieľom programu Digitálna Európa zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/694 je podporiť a urýchliť digitálnu transformáciu európskeho hospodárstva, priemyslu a spoločnosti a zlepšiť konkurencieschopnosť Európy v globálnom digitálnom hospodárstve. V tejto súvislosti by sa mal program takisto zamerať na podporu najmä projektov, služieb a kompetencií s potenciálnym dvojakým použitím v rámci všetkých jeho konkrétnych cieľov.
(10)Na posilnenie technologickej suverenity a konkurencieschopnosti Únia potrebuje výpočtovú, cloudovú a dátovú infraštruktúru, ktorú si vedúce postavenie v oblasti umelej inteligencie vyžaduje. V rámci stratégie pre kontinent umelej inteligencie sú továrne a gigatovárne umelej inteligencie nevyhnutné na to, aby Únia dokázala konkurovať na celosvetovej úrovni a aby zabezpečila svoju strategickú autonómiu a konkurencieschopnosť vo vede, výskume dvojakého použitia a v kritických priemyselných odvetviach vrátane obranného priemyslu. Takéto modely novej generácie si vyžadujú rozsiahlu prepojenú výpočtovú infraštruktúru pre prelomové objavy v konkrétnych oblastiach vrátane obrany. Do špecifického cieľa 1 – Vysokovýkonná výpočtová technika v rámci programu Digitálna Európa je preto vhodné doplniť dodatočný operačný cieľ zameraný na zavádzanie a prevádzku tovární umelej inteligencie a gigatovární umelej inteligencie novej generácie, ktoré sa špecializujú na vývoj, trénovanie a prevádzkovanie najzložitejších, veľmi veľkých modelov a aplikácií umelej inteligencie vrátane hardvéru a softvéru potrebného na takéto zavádzanie.
(11)V špecifickom cieli 5 programu Digitálna Európa – Zavádzanie a najlepšie využitie digitálnej kapacity a interoperabilita treba takisto do operačného cieľa vymedzeného na podporu verejného sektora a oblastí verejného záujmu doplniť odkaz na obranu s cieľom objasniť, že finančný príspevok Únie v rámci takéhoto cieľa možno rozšíriť na toto odvetvie.
(12)Takisto treba upraviť pravidlá oprávnenosti, ktoré by sa mohli stanoviť v pracovnom programe programu Digitálna Európa, aby sa dalo zabezpečiť, že právne subjekty usadené v pridružených krajinách a právne subjekty usadené v Únii, no kontrolované z tretích krajín, nie sú oprávnené zúčastňovať sa na všetkých alebo niektorých akciách zameraných na technológie s potenciálom dvojakého použitia v rámci žiadneho špecifického cieľa. V takýchto prípadoch by sa výzvy na predkladanie návrhov a výzvy na predkladanie ponúk mali obmedzovať na právne subjekty, ktoré sú usadené alebo sa považujú za usadené v členských štátoch a sú pod kontrolou členských štátov alebo ich štátnych príslušníkov.
(13)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1525 na podporu výroby munície (ASAP) bolo prijaté s cieľom finančne podporiť urýchlené posilnenie reakcieschopnosti a spôsobilosti EDTIB s cieľom zabezpečiť včasnú dostupnosť a dodávky munície zem – zem a delostreleckej munície, ako aj riadených striel. Dobrovoľné presuny zdrojov pridelených členským štátom v rámci zdieľaného riadenia do nástroja ASAP, ako aj dodatočné dobrovoľné príspevky členských štátov alebo iných príslušných zainteresovaných strán by mali prispieť k podpore zvyšovania výrobných kapacít Únie po 30. júni 2025. Nariadenie (EÚ) 2023/1525 by sa preto malo zmeniť tak, aby sa zaviedla takáto možnosť. Keďže sa ukázalo, že uvedené nariadenie je užitočné na rozvoj nových kapacít vo výrobe strelného prachu/výmetových náplní, výbušnín, delostreleckých striel, riadených striel a skúšobných kapacít v celej Únii, je vhodné zabezpečiť, aby sa jeho uplatňovanie predĺžilo do 31. decembra 2026.
(14)Cieľom Nástroja na prepájanie Európy (NPE) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1153 je urýchliť investície v oblasti transeurópskych sietí a umožniť synergie medzi odvetviami dopravy, energetiky a digitálnych technológií. S cieľom podporiť prepojenú výpočtovú infraštruktúru potrebnú pre výrobky a technológie obranného priemyslu a nad rámec týchto oblastí by sa ciele NPE v sektore digitalizácie v rámci uvedeného nariadenia mali rozšíriť na zavádzanie a poskytovanie digitálnych kapacít, ako sú cloud, umelá inteligencia a gigatovárne umelej inteligencie.
(15)Jedným z cieľov programu NPE je takisto vojenská mobilita. V spoločnej bielej knihe o európskej obrannej pripravenosti 2030 sa vojenská mobilita uznáva za základný faktor umožňujúci európsku bezpečnosť a obranu a zdôrazňuje sa pridaná hodnota Únie pri podpore infraštruktúry s dvojakým použitím pre mobilitu. Preskúmaním Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézneho fondu v polovici trvania, ktoré boli oba zriadené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058, sa zaviedla možnosť investovať do obrannej infraštruktúry alebo infraštruktúry s dvojakým použitím s cieľom podporiť vojenskú mobilitu využitím predbežného financovania vo výške 30 % plánovaných súm a možnosť uplatniť financovanie Únie až do výšky 100 %. Členské štáty v prípadoch, keď presunú zdroje, ktoré im boli pridelené v rámci zdieľaného riadenia, do NPE, mali by využívať rovnaké podmienky predbežného financovania a spolufinancovania projektov dopravnej infraštruktúry s dvojakým použitím, aké sa zaviedli v rámci EFRR a Kohézneho fondu. V takom prípade by sa tieto sumy mali vyhradiť na projekty, ktorými sa rozvíjajú koridory vojenskej mobility identifikované členskými štátmi vo Vojenských požiadavkách na vojenskú mobilitu v rámci Únie aj mimo jej územia, ako aj na digitálnu pripojiteľnosť a kapacity.
(16)Nariadenia (EÚ) 2021/694, (EÚ) 2021/695, (EÚ) 2021/697, (EÚ) 2021/1153, (EÚ) 2023/1525 a (EÚ) 2024/795 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.
(17)Vzhľadom na bezodkladnú potrebu umožniť kľúčové investície do obrany v súvislosti s naliehavými geopolitickými výzvami by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po dni jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.
(18)Keďže cieľ tohto nariadenia, a to posilniť výskumné a vývojové činnosti v oblasti obrany a dvojakého použitia, zvýšiť konkurencieschopnosť obranného priemyslu Únie a prispieť tak k obrane Únie preorientovaním investícií na tieto kritické priority, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 ZEÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Nariadenie (EÚ) 2021/694 [program Digitálna Európa] sa mení takto:
1.V článku 3 ods. 1 druhom pododseku sa dopĺňa toto písmeno:
„c) podporovať projekty, služby, kompetencie a aplikácie dvojakého použitia.“;
2.V článku 4 ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno:
„d) zavádzanie a prevádzkovanie tovární umelej inteligencie a gigatovární umelej inteligencie novej generácie, ktoré sa špecializujú na vývoj, trénovanie a prevádzku najzložitejších, veľmi veľkých modelov a aplikácií umelej inteligencie vrátane hardvéru a softvéru potrebného na takéto zavádzanie.“;
3.V článku 8 ods. 1 sa písmeno a) nahrádza takto:
„a) podpora verejného sektora a oblastí verejného záujmu, ako je napríklad zdravotníctvo a starostlivosť, školstvo, súdnictvo, colníctvo, obrana, doprava, mobilita, energetika, životné prostredie, kultúrny a kreatívny priemysel vrátane príslušných podnikov usadených v Únii, na účely efektívneho zavádzania a využívania účinných a najmodernejších digitálnych technológií, ako sú napríklad vysokovýkonná výpočtová technika, kvantové technológie, umelá inteligencia a kybernetická bezpečnosť;“;
4.V článku 12 sa odsek 5 nahrádza takto:
„5. V pracovnom programe sa takisto môže stanoviť, že právne subjekty usadené v pridružených krajinách a právne subjekty, ktoré sú usadené v Únii, ale kontrolované z tretích krajín, nie sú oprávnené zúčastňovať sa na všetkých alebo niektorých akciách v rámci špecifického cieľa 3 z riadne odôvodnených bezpečnostných dôvodov a na akciách zameraných na technológie s potenciálom dvojakého použitia v rámci žiadneho špecifického cieľa. V takýchto prípadoch sa výzvy na predkladanie návrhov a výzvy na predkladanie ponúk obmedzia na právne subjekty, ktoré sú usadené alebo sa považujú za usadené v členských štátoch a sú pod kontrolou členských štátov alebo ich štátnych príslušníkov. Takéto obmedzenia možno uplatňovať na prístup ku kapacitám nasadeným v rámci takýchto výziev.“
Článok 2
Nariadenie (EÚ) 2021/695 [Horizont Európa] sa mení takto:
1.V článku 46 sa vkladá tento odsek 4a:
„4a. Odchylne od článku 212 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa vrátené platby vrátane vrátených preddavkov, príjmov a nepoužitých súm bez poplatkov a nákladov na investičnú zložku kombinovaného financovania EIC v rámci pilotného projektu EIC zahrnutého do programu Horizont 2020 považujú za vnútorné pripísané príjmy v súlade s článkom 21 ods. 3 písm. f) a článkom 21 ods. 4 a 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách a časové obmedzenie dvoch rokov stanovené v článku 212 ods. 3 druhom pododseku nariadenia o rozpočtových pravidlách sa uplatňuje od [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].“
2.V článku 48 ods. 1 sa druhý pododsek mení takto:
a) V písmene a) sa dopĺňa táto veta:
„Odchylne od článku 7 ods. 1 môže takáto podpora zahŕňať potenciálne dvojaké použitia.“;
b)V písmene b) sa dopĺňa táto veta:
„Odchylne od článku 7 ods. 1 môže takáto podpora zahŕňať potenciálne dvojaké použitia.“;
c) V písmene c) sa dopĺňa táto veta:
„Odchylne od článku 7 ods. 1 môže takáto podpora zahŕňať potenciálne dvojaké použitia.“;
d)V písmene d) sa vkladá táto veta:
„Odchylne od článku 7 ods. 1 môže takáto podpora zahŕňať inovácie v oblasti kritických technológií so zameraním na obranné uplatnenie.“;
Článok 3
Nariadenie (EÚ) 2021/697 [Európsky obranný fond] sa mení takto:
1.Článok 6 sa nahrádza takto:
„Článok 6
Podpora prelomových obranných technológií
1.Komisia podporuje akcie vedúce k vývoju prelomových obranných technológií v oblastiach intervencie vymedzených v pracovných programoch uvedených v článku 24.
2.V pracovných programoch sa stanovia najvhodnejšie formy financovania, kritériá výberu a postupy vyhodnotenia návrhov, ako aj uplatňovanie prelomových obranných technológií.“;
2.Vkladá sa tento článok:
„Článok 8a
Kumulatívne financovanie a presuny zdrojov
1.Na akciu, na ktorú sa poskytol príspevok z iného programu Únie, možno takisto poskytnúť príspevok v rámci programu, ak tieto príspevky nepokrývajú tie isté náklady. Zodpovedajúci príspevok na akciu podlieha pravidlám príslušného programu Únie. Podpora z rôznych programov Únie sa môže vypočítať na pomernom základe v súlade s dokumentmi, ktorými sa stanovujú podmienky podpory.
2.Zdroje pridelené členským štátom v rámci zdieľaného riadenia možno na žiadosť dotknutého členského štátu presunúť na program za podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach nariadenia (EÚ) 2021/1060 na roky 2021 – 2027. Komisia používa uvedené zdroje priamo v súlade s článkom 62 ods. 1 prvým pododsekom písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách alebo nepriamo v súlade s písmenom c) uvedeného pododseku. Takéto zdroje sa použijú v prospech dotknutého členského štátu.
Zdroje presunuté v súlade s odsekom 2 tohto článku možno odchylne od článku 13 ods. 2 tohto nariadenia použiť na účely príspevku na financovanie oprávnených akcií podľa článku 10 tohto nariadenia až do výšky 100 % oprávnených nákladov.
3.Ak Komisia neprijala právny záväzok v rámci priameho alebo nepriameho riadenia zdrojov presunutých v súlade s odsekom 3 a najneskôr do 30. septembra 2027, príslušné neviazané zdroje sa môžu na žiadosť dotknutého členského štátu presunúť späť na jeden alebo viacero príslušných zdrojových programov v súlade s podmienkami stanovenými v príslušných ustanoveniach nariadenia (EÚ) 2021/1060.
4.Členské štáty, inštitúcie, orgány a agentúry Európskej únie, tretie krajiny, medzinárodné organizácie, medzinárodné finančné inštitúcie alebo iné tretie strany môžu na program poskytovať dodatočné finančné príspevky. Takéto finančné príspevky predstavujú vonkajšie pripísané príjmy v zmysle článku 21 ods. 2 písm. a), d) alebo e) alebo článku 21 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách.“;
Článok 4
Nariadenie (EÚ) 2021/1153 [Nástroj na prepájanie Európy] sa mení takto:
1.Článok 3 ods. 2 sa mení takto:
c) Písmeno c) sa nahrádza takto:
c) v odvetví digitálnych technológií: prispievať k rozvoju projektov spoločného záujmu súvisiacich so zavádzaním bezpečných a zabezpečených digitálnych sietí s veľmi vysokou kapacitou a s prístupom k nim vrátane systémov 5G, s vytváraním a so zavádzaním digitálnych kapacít, ako je cloud, umelá inteligencia a gigatovárne umelej inteligencie, a k zvýšenej odolnosti a kapacite digitálnych chrbticových sietí na územiach Únie ich prepojením so susednými územiami, ako aj k digitalizácii dopravných a energetických sietí.;“
2.V článku 8 ods. 4 sa dopĺňa toto písmeno f):
„f) projekty spoločného záujmu, ktoré prispievajú k vytváraniu a zavádzaniu alebo významnej modernizácii digitálnych kapacít vrátane cloudu, umelej inteligencie a gigatovární umelej inteligencie, sa uprednostňujú v rozsahu, v akom významne prispievajú k zvýšeniu výkonnosti, odolnosti a bezpečnosti dopravnej, energetickej a digitálnej infraštruktúry, ktorá je rozhodujúca pre realizáciu vnútorného trhu.“;
3.V článku 9 ods. 4 sa dopĺňa toto písmeno f):
„f) akcie na podporu vytvárania a zavádzania digitálnych kapacít v oblasti cloudu, umelej inteligencie a gigatovární umelej inteligencie.“;
4.V článku 15 ods. 2 sa dopĺňa toto písmeno ba):
„ba) pod podmienkou presunu potrebných zdrojov do NPE v súvislosti s preskúmaním programov podporovaných z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu v polovici trvania [doplňte právny odkaz na nariadenie prijaté podľa COM(2025) 123, 2025/0084 (COD)] podľa článku 4 ods. 13 v prípade prác súvisiacich so špecifickými cieľmi uvedenými v článku 3 ods. 2 písm. a) bode ii) sa uplatňujú tieto podmienky:
i)miery spolufinancovania možno zvýšiť najviac na 100 %;
ii)akcie sú oprávnené na platbu v rámci predbežného financovania, ktorá predstavuje najmenej 30 % sumy pridelenej v dohode o grante;
iii)akcie sa nachádzajú na jednom alebo viacerých zo štyroch prioritných koridorov vojenskej mobility EÚ určených členskými štátmi v prílohe II k Vojenským požiadavkám na vojenskú mobilitu v rámci Únie a mimo jej územia, ktoré Rada prijala [18. marca 2025 a s referenčným číslom ST 6728/25 ADD1] a spĺňajú požiadavky na infraštruktúru stanovené vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2021/1328.“
Článok 5
Nariadenie (EÚ) 2023/1525 [ASAP] sa mení takto:
1.V článku 6 sa vkladajú tieto odseky:
„3a. Členské štáty, inštitúcie, orgány a agentúry Únie, tretie krajiny, medzinárodné organizácie, medzinárodné finančné inštitúcie alebo iné tretie strany môžu na nástroj poskytovať dodatočné finančné príspevky. Takéto finančné príspevky predstavujú vonkajšie pripísané príjmy v zmysle článku 21 ods. 2 písm. a), d) alebo e) alebo článku 21 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
3b. Zdroje pridelené členským štátom v rámci zdieľaného riadenia možno na žiadosť dotknutých členských štátov presunúť na nástroj za podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach nariadenia (EÚ) 2021/1060. Komisia používa uvedené zdroje priamo v súlade s článkom 62 ods. 1 prvým pododsekom písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách alebo nepriamo v súlade s písmenom c) uvedeného pododseku. Takéto zdroje sa použijú v prospech dotknutého členského štátu.
3c. Zdroje presunuté v súlade s odsekom 3b tohto článku možno odchylne od článku 19c ods. 6 tohto nariadenia použiť na účely príspevku na financovanie oprávnených akcií podľa článku 13 tohto nariadenia až do výšky 100 % oprávnených nákladov.
3d. Ak Komisia neprijala právny záväzok v rámci priameho alebo nepriameho riadenia zdrojov presunutých v súlade s odsekom 3 a najneskôr do 30. septembra 2027, príslušné neviazané zdroje sa môžu na žiadosť dotknutého členského štátu presunúť späť na jeden alebo viacero príslušných zdrojových programov v súlade s podmienkami stanovenými v príslušných ustanoveniach nariadenia (EÚ) 2021/1060.“
2.V článku 24 sa druhý odsek nahrádza takto:
„Toto nariadenie sa uplatňuje do 31. decembra 2026. To nemá vplyv na pokračovanie ani zmenu akcií začatých podľa tohto nariadenia, ani na akékoľvek opatrenia potrebné na ochranu finančných záujmov Únie.“
Článok 6
V článku 2 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2024/795 [Platforma strategických technológií pre Európu (STEP)] sa dopĺňa tento bod:
„iv)
obranné technológie;“.
Článok 7
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.
V Bruseli
Za Európsky parlament
Za Radu
predseda/predsedníčka
predseda/predsedníčka
LEGISLATÍVNY FINANČNÝ A DIGITÁLNY VÝKAZ
1.
RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY
3
1.1.
Názov návrhu/iniciatívy
3
1.2.
Príslušné oblasti politiky
3
1.3.
Ciele
3
1.3.1.
Všeobecné ciele
3
1.3.2.
Špecifické ciele
3
1.3.3.
Očakávané výsledky a vplyv
3
1.3.4.
Ukazovatele výkonnosti
3
1.4.
Návrh/iniciatíva sa týka:
4
1.5.
Dôvody návrhu/iniciatívy
4
1.5.1.
Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy
4
1.5.2.
Prínos zapojenia Európskej únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Európskej únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Európskej únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.
4
1.5.3.
Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti
4
1.5.4.
Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi
5
1.5.5.
Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia
5
1.6.
Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy
6
1.7.
Plánované metódy plnenia rozpočtu
6
2.
OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA
8
2.1.
Zásady monitorovania a predkladania správ
8
2.2.
Systémy riadenia a kontroly
8
2.2.1.
Opodstatnenie navrhovaných metód plnenia rozpočtu, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly
8
2.2.2.
Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie
8
2.2.3.
Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)
8
2.3.
Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam
9
3.
ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY
10
3.1.
Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov
10
3.2.
Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky
12
3.2.1.
Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky
12
3.2.1.1.
Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu
12
3.2.1.2.
Rozpočtové prostriedky z vonkajších pripísaných príjmov
17
3.2.2.
Odhadované výstupy financované z operačných rozpočtových prostriedkov
22
3.2.3.
Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky
24
3.2.3.1. Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu
24
3.2.3.2.
Rozpočtové prostriedky z vonkajších pripísaných príjmov
24
3.2.3.3.
Celkové rozpočtové prostriedky
24
3.2.4.
Odhadovaná potreba ľudských zdrojov
25
3.2.4.1.
Financovaná zo schváleného rozpočtu
25
3.2.4.2.
Financovaná z vonkajších pripísaných príjmov
26
3.2.4.3.
Celková potreba ľudských zdrojov
26
3.2.5.
Prehľad odhadovaného vplyvu na investície súvisiace s digitálnymi technológiami
28
3.2.6.
Súlad s platným viacročným finančným rámcom
28
3.2.7.
Príspevky od tretích strán
28
3.3.
Odhadovaný vplyv na príjmy
29
4.
Digitálne rozmery
29
4.1.
Požiadavky digitálneho významu
30
4.2.
Údaje
30
4.3.
Digitálne riešenia
31
4.4.
Posúdenie interoperability
31
4.5.
Opatrenia na podporu digitálneho vykonávania
32
1.
RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY
1.1.
Názov návrhu/iniciatívy
Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) 2021/694, (EÚ) 2021/695, (EÚ) 2021/697, (EÚ) 2021/1153, (EÚ) 2023/1525 a 2024/795, pokiaľ ide o stimulovanie investícií do obrany v rozpočte EÚ na účely vykonávania plánu ReArm Europe.
1.2.
Príslušné oblasti politiky
Nová éra európskej obrany a bezpečnosti
1.3.
Ciele
1.3.1.
Všeobecné ciele
Stimulovať investície do obrany v rámci rozpočtu EÚ a posilniť obranný priemysel a technologickú základňu EÚ v súlade s plánom ReArm Europe.
1.3.2.
Špecifické ciele
·Umožniť rozšírenie Platformy strategických technológií pre Európu (STEP) na technológie a výrobky obranného priemyslu a posilniť strategickú autonómiu EÚ v sektore obrany.
·Zmeniť Európsky obranný fond s cieľom: 1. lepšie využiť synergie s inými programami Únie tým, že sa umožní spájanie príspevkov z Európskeho obranného fondu s inými programami Únie pri vykonávaní konkrétnych akcií; 2. umožniť dobrovoľné presuny zdrojov pridelených členským štátom v rámci zdieľaného riadenia do Európskeho obranného fondu; 3. zefektívniť proces hodnotenia a financovania vývoja prelomových technológií v oblasti obrany.
·Zmeniť nariadenie na podporu výroby munície (ASAP) s cieľom: 1. zaviesť možnosť dobrovoľných presunov zdrojov pridelených členským štátom v rámci zdieľaného riadenia do nástroja ASAP, ako aj dodatočných dobrovoľných príspevkov od členských štátov alebo iných relevantných zainteresovaných strán; 2. predĺžiť platnosť nariadenia ASAP do 31. decembra 2026, aby sa zabezpečila nepretržitá podpora rozvoja nových kapacít na výrobu munície a súvisiacich výrobkov.
·Zmeniť program Digitálna Európa s cieľom posilniť jeho zameranie na strategickú autonómiu a konkurencieschopnosť a lepšie podporovať technológie a aplikácie dvojakého použitia. Medzi ne patrí zavádzanie digitálnej infraštruktúry, ako je umelá inteligencia, vysokovýkonná výpočtová technika a kybernetická bezpečnosť, napr. budovaním tovární a gigatovární umelej inteligencie. Zmenou sa zabezpečí aj to, aby sa finančné prostriedky programu využívali spôsobom, ktorý je v súlade so strategickými záujmami EÚ, a to aj úpravou pravidiel oprávnenosti pre akcie týkajúce sa dvojakého použitia.
·Zmeniť program Horizont Európa s cieľom umožniť podporu projektov s potenciálnym dvojakým použitím v rámci Akcelerátora Európskej rady pre inovácie (EIC), ako aj projektov so zameraním na uplatnenie v obrannom priemysle v rámci programu EIC STEP Scale Up.
·Zmeniť Nástroj na prepájanie Európy (NPE) s cieľom rozšíriť jeho ciele v digitálnom sektore tak, aby zahŕňali zavádzanie a poskytovanie digitálnych kapacít, ako sú cloud, umelá inteligencia a gigatovárne umelej inteligencie, a prispievať k rozvoju projektov spoločného záujmu týkajúcich sa efektívnych, prepojených a multimodálnych sietí a infraštruktúry pre inteligentnú, interoperabilnú, udržateľnú, inkluzívnu, prístupnú, bezpečnú a zabezpečenú mobilitu v súlade s cieľmi nariadenia (EÚ) č. 1315/2013.
1.3.3.
Očakávané výsledky a vplyv
Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na prijímateľov/cieľové skupiny.
Očakáva sa, že navrhované minisúhrnné nariadenie bude mať na prijímateľov a cieľové skupiny tieto účinky:
Vyššie investície do obrany: návrh poskytne členským štátom väčšiu flexibilitu pri využívaní rozpočtu EÚ na riešenie ich obranných potrieb, čo povedie k výraznému zvýšeniu investícií do obrany v súlade s cieľmi plánu ReArm Europe.
Posilnená európska obranná technologická a priemyselná základňa (EDTIB): podporou vývoja obranných technológií a technológií dvojakého použitia návrh umožní EÚ znížiť jej závislosť od dodávateľov mimo EÚ a posilniť jej strategickú autonómiu, čo v konečnom dôsledku posilní EDTIB.
Zlepšenie vojenskej pripravenosti, spôsobilostí a mobility: návrh umožní členským štátom odstrániť nedostatky v ich obranných spôsobilostiach, rozvíjať vojenskú pripravenosť potrebnú na spoľahlivé odstrašenie od ozbrojenej agresie a zvýšiť vojenskú mobilitu na celom kontinente, a to aj rozvíjaním koridorov vojenskej mobility. Nové miery predbežného financovania a spolufinancovania projektov dopravnej infraštruktúry s dvojakým použitím by mali slúžiť ako stimuly pre členské štáty, aby presunuli zdroje zo zdieľaného riadenia do NPE, čo umožní koordinovaný prístup k investíciám do vojenskej mobility vo všetkých členských štátoch a prispeje k plneniu cieľov spoločnej bielej knihy o európskej obrannej pripravenosti 2030.
Podpora MSP a startupov: otvorením Akcelerátora Európskej rady pre inovácie (EIC) a programu EIC Scale Up pre technológie dvojakého použitia a obranné technológie bude návrh podporovať inovácie a konkurencieschopnosť v EÚ, posilní EDTIB a poskytne MSP a startupom príležitosti na rozvoj a rast.
Väčšia synergia s inými sektormi: návrh uľahčí dosiahnutie väčšej synergie medzi sektorom obrany a inými sektormi, napríklad digitálnym, tým, že umožní financovanie iniciatív, ako sú továrne a gigatovárne umelej inteligencie, ako aj projektov dvojakého použitia, s možným presahom do inovácií a konkurencieschopnosti v oblastiach, ako je výskum, technológie a priemysel.
Tieto očakávané výsledky a vplyvy budú prínosom pre rôzne zainteresované strany vrátane:
– členských štátov, ktorým poskytnú väčšiu flexibilitu pri využívaní finančných prostriedkov EÚ na podporu bezpečnosti a obrany,
– obranného priemyslu EÚ vrátane MSP a startupov, ktorým poskytnú príležitosti na rast a inovácie a zároveň posilnia EDTIB,
– občanov EÚ vďaka tomu, že prispejú k mieru, bezpečnosti a strategickej autonómii.
1.3.4.
Ukazovatele výkonnosti
Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov.
|
Špecifický cieľ
|
Ukazovateľ
|
|
Posilnená európska obranná technologická a priemyselná základňa (EDTIB) a odolnosť dodávateľského reťazca
|
Počet projektov v oblasti obrany podporených v rámci platformy STEP
|
|
Lepšia vojenská mobilita
|
Počet zložiek dopravnej infraštruktúry prispôsobených požiadavkám na dvojaké použitie
|
|
Podpora inovácií v oblasti obrany
Podpora MSP a startupov vyvíjajúcich technológie dvojakého použitia a obranné technológie
|
Skrátenie času pri vyhodnocovaní a zadávaní projektov Európskeho obranného fondu týkajúcich sa prelomových technológií v oblasti obrany
Počet MSP a startupov v oblasti obrany a dvojakého použitia, ktoré získali finančné prostriedky prostredníctvom Akcelerátora Európskej rady pre inovácie (EIC) a programu EIC STEP Scale Up
|
|
Väčšia synergia s inými sektormi, napríklad digitálnym
|
Počet projektov financovaných z programu Digitálna Európa, ktoré obsahujú zložku s dvojakým použitím alebo obrannú zložku
|
1.4.
Návrh/iniciatíva sa týka:
novej akcie
novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu
predĺženia trvania existujúcej akcie
zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu
1.5.
Dôvody návrhu/iniciatívy
1.5.1.
Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy
Cieľom návrhu je riešiť potrebu väčších a rýchlych investícií do obrany a rozvoja silnej a konkurencieschopnej EDTIB v súlade s plánom ReArm Europe. Jeho cieľom je zaviesť zmeny existujúcich programov EÚ, ako sú STEP, Horizont Európa, Európsky obranný fond, ASAP, program Digitálna Európa a NPE, aby umožňovali podporu iniciatív v oblasti obrany a dvojakého použitia. Cielené zmeny nariadení EÚ nadobudnú účinnosť okamžite po prijatí navrhovaného nariadenia. V prípade potreby by sa mali zohľadniť pri príprave a/alebo zmene existujúcich pracovných programov príslušných iniciatív (Horizont Európa, NPE, program Digitálna Európa, STEP, Európsky obranný fond). Umožní sa tým vyhlasovanie nových výziev na predkladanie návrhov a výber projektov, ktoré sú v súlade s cieľmi EÚ a členských štátov v oblasti obrany a bezpečnosti.
Harmonogram vykonávania:
Harmonogram vykonávania minisúhrnného nariadenia bude ovplyvnený existujúcimi programovými cyklami a potrebou zapracovať zmeny do príslušných pracovných programov. V prípade väčšiny programov sa očakáva, že sa zmeny zapracujú v ďalšom dostupnom pracovnom programe a krátko nato budú vyhlásené prvé výzvy na predkladanie návrhov.
V prípade zmien, ktorými sa zavádza možnosť, aby členské štáty smerovali finančné prostriedky politiky súdržnosti na investície do obrany (vrátane NPE, platformy STEP, Európskeho obranného fondu, nástroja ASAP), by členské štáty mali predložiť zmeny svojich programov do konca roka 2025, aby mohli využiť dodatočné predbežné financovanie vo výške 30 % plánovaných súm.
1.5.2.
Prínos zapojenia Európskej únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Európskej únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Európskej únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.
Pridaná hodnota zásahu EÚ spočíva v jej schopnosti koordinovať investície, maximalizovať rozpočtovú efektivitu a dosiahnuť vyššiu účinnosť pri podpore investícií do obrany, než by bolo možné v prípade samostatnej činnosti jednotlivých členských štátov. Úloha EÚ pri podpore koordinovaného prístupu k investíciám do obrany umožňuje členským štátom riešiť ich potreby v oblasti obrany, čo je nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti a stability EÚ a jej členských štátov.
Dôvody na akciu na úrovni EÚ (ex ante):
–Potreba koordinovaných investícií do obrany na riešenie spoločných bezpečnostných výziev a hrozieb, ktoré jednotlivé členské štáty nemôžu účinne riešiť samostatne.
–Význam maximalizácie rozpočtovej efektivity, maximalizácie komplementárnosti rôznych programov financovania a obmedzenia duplicity úsilia, čo možno dosiahnuť koordináciou a spoluprácou na úrovni EÚ.
Dôvody na akciu na úrovni EÚ (ex ante):
–Podpora obrannej pripravenosti a posilnenie vojenskej mobility, čo zlepší schopnosť členských štátov reagovať na spoločné bezpečnostné výzvy a hrozby.
–Vyššia miera konkurencieschopnosti a inovácie v európskom obrannom priemysle v dôsledku koordinovaného prístupu EÚ k investíciám do obrany a rozvoja silnej a konkurencieschopnej európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne (EDTIB).
–Maximalizácia synergií medzi rôznymi finančnými nástrojmi EÚ a zväčšenie rozsahu a pôsobnosti, čo umožní EÚ účinnejšie využívať svoje zdroje a dosiahnuť väčší vplyv investícií než môžu dosiahnuť jednotlivé členské štáty, najmä v prípade rozsiahlych projektov.
–Lepší pomer medzi kvalitou a cenou, ktorý vyplýva z efektívneho využívania zdrojov a obmedzenia duplicity úsilia, čo umožní EÚ dosiahnuť viac s dostupnými zdrojmi. Spojením zdrojov a odborných znalostí z rôznych programov EÚ môže EÚ vytvoriť komplexnejší a integrovanejší prístup k investíciám do obrany, ktorý prinesie väčšie výhody a výnosy, než by bolo možné dosiahnuť len prostredníctvom jednotlivých programov.
1.5.3.
Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti
EÚ má skúsenosti s úspešným prispôsobovaním svojich nástrojov financovania novým výzvam a prioritám. Napríklad počas pandémie COVID-19 EÚ zaviedla niekoľko nástrojov na podporu obnovy a odolnosti postihnutých regiónov a komunít vrátane Investičnej iniciatívy v reakcii na koronavírus (CRII) a CRII+ a nástroja REACT-EU (Pomoc pri obnove v rámci politiky súdržnosti a pri obnove území v Európe). Okrem toho EÚ v reakcii na rusko-ukrajinskú vojnu a následnú krízu cien energie navrhla flexibilnejšie využívanie svojich nástrojov financovania s cieľom pomôcť členským štátom riešiť rôzne výzvy.
Tieto skúsenosti ukázali, že prispôsobenie nástrojov financovania EÚ môže byť účinným spôsobom, ako reagovať na meniace sa výzvy a strategické priority. Zdôraznili aj význam úzkej koordinácie a spolupráce medzi Európskou komisiou, členskými štátmi a príslušnými orgánmi na zabezpečenie účinného a efektívneho využívania finančných prostriedkov.
V súvislosti s investíciami do obrany môže EÚ čerpať z týchto skúseností, aby zabezpečila, že prispôsobenie jej nástrojov financovania sa uskutoční transparentne, zodpovedne a účinne. Na základe týchto skúseností z minulosti môže EÚ vytvoriť flexibilnejší a rýchlejšie reagujúci rámec, ktorý bude lepšie pripravený na riešenie zložitých a meniacich sa bezpečnostných výziev, ktorým čelí EÚ a jej členské štáty.
1.5.4.
Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi
Navrhované cielené zmeny príslušných nariadení EÚ sú plne zlučiteľné s existujúcim viacročným finančným rámcom (VFR) na roky 2021 – 2027. Tieto zmeny nevyžadujú žiadne dodatočné finančné prostriedky z rozpočtu EÚ, ani nemenia celkové rozpočtové prostriedky pre väčšinu programov, pretože sú navrhnuté tak, aby optimalizovali využitie existujúcich zdrojov v rámci súčasných programov. Navrhované flexibility a synergie medzi rôznymi finančnými nástrojmi EÚ, ako sú STEP, Európsky obranný fond, ASAP, NPE a program Digitálna Európa, sú takisto plne v súlade s existujúcim VFR. Na dosiahnutie cieľov návrhu minisúhrnného nariadenia sa však programu Horizont Európa, konkrétne Európskej rade pre inovácie, pridelia dodatočné zdroje pochádzajúce zo spätných tokov prostriedkov pilotného projektu EIC v predchádzajúcom VFR v rámci programu Horizont 2020. Týmto cieleným posilnením, ktoré sa vykoná v rámci súčasného VFR, sa podporí vývoj inovačných obranných technológií a technológií dvojakého použitia.
Navrhované zmeny by mohli byť podkladom pre budúci VFR tým, že poskytnú cenné poznatky a skúsenosti získané z vykonávania súčasných programov. Skúsenosti získané pri zabezpečovaní flexibility fondov politiky súdržnosti a vytváraní synergií medzi rôznymi finančnými nástrojmi EÚ by sa mohli zohľadniť pri navrhovaní budúcich programov a rozpočtových prostriedkov EÚ. To by pomohlo zabezpečiť, aby budúce financovanie z prostriedkov EÚ bolo efektívnejšie, účinnejšie a lepšie zosúladené so strategickými prioritami EÚ vrátane obrany a bezpečnosti.
1.5.5.
Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia
Navrhované cielené zmeny príslušných nariadení EÚ ponúkajú celý rad možností financovania a príležitostí na prerozdelenie, vďaka ktorým sa môže optimalizovať využívanie existujúcich zdrojov a podporiť rozvoj obranných spôsobilostí a technológií v EÚ.
Jednou z možností financovania je smerovať fondy politiky súdržnosti na podporu investícií a činností súvisiacich s obranou, napríklad prostredníctvom platformy STEP.
Cieľom zmeny Európskeho obranného fondu je umožniť kumuláciu financovania medzi týmto fondom a inými programami Únie na tú istú akciu, čo umožní komplexnejší a integrovanejší prístup k podpore investícií do obrany. Navyše sa v rámci tejto zmeny stanovuje možnosť presunúť zdroje pridelené členským štátom v rámci fondov politiky súdržnosti do Európskeho obranného fondu, čo by členským štátom umožnilo presmerovať fondy politiky súdržnosti na podporu investícií do obrany. Okrem toho zmena nástroja ASAP umožní dobrovoľný presun prostriedkov pridelených členským štátom v rámci fondov politiky súdržnosti do nástroja ASAP, ako aj dodatočné dobrovoľné príspevky členských štátov.
V zmene programu Digitálna Európa sa stanovuje možnosť využiť flexibilitu rozpočtu na podporu ďalších dobre cielených investícií v prospech konkurencieschopnosti a strategickej autonómie EÚ vrátane dvojakého použitia.
Zmena programu Horizont Európa umožní podporu projektov s potenciálnym dvojakým použitím v rámci Akcelerátora Európskej rady pre inovácie (EIC) (granty + kapitál), ako aj projektov so zameraním na uplatnenie v obrannom priemysle v rámci programu Scale Up Akcelerátora EIC (len kapitál).
Zmena programu NPE umožní prepojené digitálne kapacity potrebné na vývoj výrobkov a technológií obranného priemyslu vrátane prepojenia cloudových služieb, umelej inteligencie a gigatovární umelej inteligencie, ako aj vojenskej mobility. Tým sa podporí rozvoj infraštruktúry a technológií, ktoré sú nevyhnutné pre bezpečnosť a obranu. V rámci programu NPE boli finančné prostriedky na vojenskú mobilitu (1,7 miliardy EUR) v roku 2024 po troch výzvach na predkladanie návrhov v plnej výške pridelené na projekty. Ďalšie projekty vojenskej mobility v rámci programu NPE preto môžu členské štáty podporiť presunom prostriedkov zo zdrojov v rámci zdieľaného riadenia.
1.6.
Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy
obmedzené trvanie
– v platnosti od 04/2025 do 31/12/2028
– finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od 2025 do 2027 a na platobné rozpočtové prostriedky od 2025 do 2030
neobmedzené trvanie
–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR
–a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.
1.7.
Plánované metódy plnenia rozpočtu
Priame riadenie na úrovni Komisie
– prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie
– prostredníctvom výkonných agentúr
Zdieľané riadenie s členskými štátmi
Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:
– tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,
– medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),
– Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,
– subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,
– verejnoprávne subjekty,
– súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ sú im poskytnuté primerané finančné záruky,
– súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktorým sú poskytnuté primerané finančné záruky,
– subjekty alebo osoby poverené vykonávaním osobitných akcií v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte,
–subjekty usadené v členskom štáte, spravované súkromným právom členského štátu alebo právom Únie, ktoré môžu byť v súlade s pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach poverené implementáciou finančných prostriedkov Únie alebo rozpočtových záruk, pokiaľ sú takéto subjekty kontrolované verejnoprávnymi subjektmi alebo súkromnoprávnymi subjektmi poverenými vykonávaním verejnej služby a sú im poskytnuté primerané finančné záruky v podobe spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti zo strany kontrolných subjektov alebo rovnocenné finančné záruky, ktoré môžu byť v prípade každej akcie obmedzené na maximálnu sumu podpory Únie.
Poznámky
Spôsob plnenia rozpočtu bude závisieť od konkrétneho programu, ktorého sa zmena týka. Konkrétne:
V prípade programu Horizont Európa/Akcelerátor EIC sa očakáva plnenie prostredníctvom výkonných agentúr (najmä EISMEA); Fond EIC spravuje Európska investičná banka.
V prípade platformy STEP, nástroja NPE, programu Digitálna Európa, Európskeho obranného fondu a nástroja ASAP sa predpokladá priame riadenie.
V prípade nástroja NPE sa program vykonáva prostredníctvom priameho riadenia a je plne delegovaný na Európsku výkonnú agentúru pre klímu, infraštruktúru a životné prostredie (CINEA). Niektoré opatrenia na podporu programu riadi priamo Komisia.
V prípade politiky súdržnosti sa bude uplatňovať zdieľané riadenie s členskými štátmi.
2.
OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA
2.1.
Zásady monitorovania a predkladania správ
Cielené zmeny nariadenia sa budú monitorovať a hodnotiť podľa pravidiel a postupov stanovených v príslušných programoch, konkrétne Horizont Európa, NPE, program Digitálna Európa, Európsky obranný fond, ASAP a STEP. Frekvencia a podmienky monitorovania a podávania správ budú špecifikované v nariadeniach a dohodách príslušného programu.
Okrem toho sa v prípade ustanovení týkajúcich sa politiky súdržnosti bude vykonávať pravidelné hodnotenie a podávanie správ v súlade s príslušnými povinnosťami politiky súdržnosti vrátane požiadaviek na ex ante hodnotenia, priebežné hodnotenia a ex post hodnotenia, ako aj požiadaviek na podávanie správ stanovených v platných nariadeniach a dohodách o financovaní.
Monitorovanie a podávanie správ sa bude vo všeobecnosti vykonávať pravidelne, pričom konkrétnu frekvenciu a podmienky určia príslušné orgány zodpovedné za programy v súlade s platnými pravidlami a predpismi.
2.2.
Systémy riadenia a kontroly
2.2.1.
Opodstatnenie navrhovaných metód plnenia rozpočtu, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly
Navrhované metódy plnenia rozpočtu, mechanizmy vykonávania financovania, spôsoby platby a stratégia kontroly vychádzajú z existujúcich štruktúr a mechanizmov, ktoré sú už zavedené pre príslušné programy (Horizont Európa, NPE, program Digitálna Európa, Európsky obranný fond, ASAP, STEP).
Zmenami zavedenými týmto nariadením sa v tomto ohľade nič nemení. Namiesto toho vychádzajú z existujúcich rámcov, ktoré majú zabezpečiť účinné, efektívne a hospodárne vykonávanie programov.
Využívanie priameho riadenia, zdieľaného riadenia a výkonných agentúr, ako aj mechanizmy vykonávania financovania a stratégie kontroly, boli zavedené a vyskúšané v kontexte existujúcich programov. Navrhované zmeny nevyžadujú významné zmeny týchto existujúcich štruktúr. Komisia sa pri vykonávaní zmenených programov bude spoliehať na existujúce odborné znalosti, systémy a postupy.
Stratégia kontroly vrátane prístupu založeného na riziku, ex ante, priebežných a ex post kontrol, auditov a hodnotení sa bude naďalej uplatňovať podľa platných pravidiel a predpisov v rámci príslušných programov. Komisia bude naďalej monitorovať vykonávanie programov vrátane zmenených ustanovení a podávať o ňom správy v súlade s existujúcimi požiadavkami a postupmi.
2.2.2.
Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie
Systémy vnútornej kontroly zavedené pre existujúce programy (Horizont Európa, NPE, program Digitálna Európa, Európsky obranný fond, ASAP, STEP) boli navrhnuté na odhaľovanie a zmierňovanie rizík vrátane rizika chýb a nezrovnalostí.
Zmenami zavedenými týmto nariadením sa v zásade nemení rizikové prostredie existujúcich programov. Komisia sa bude naďalej spoliehať na existujúce systémy vnútornej kontroly, ktoré boli zavedené na zabezpečenie účinného a efektívneho vykonávania programov.
2.2.3.
Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)
Očakáva sa, že nákladová účinnosť kontrol zmenených programov bude v súlade s existujúcimi programami. Komisia sa bude naďalej spoliehať na existujúce systémy kontroly, ktoré boli zavedené na zabezpečenie účinného a efektívneho vykonávania programov, keďže zmenami sa nezavádzajú významné zmeny programov.
Komisia bude naďalej monitorovať vykonávanie programov vrátane zmenených ustanovení a podávať o ňom správy v súlade s existujúcimi požiadavkami a postupmi.
2.3.
Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam
Komisia bude naďalej uplatňovať opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam plánované v rámci programov, na ktoré sa vzťahuje navrhované nariadenie, vrátane opatrení uvedených v stratégii Komisie na boj proti podvodom.
Na zmenené programy sa bude vzťahovať aj celkový rámec Komisie na boj proti podvodom, ktorý zahŕňa pravidelné monitorovanie rizík a prípadov podvodov a podávanie správ o nich. Komisia bude naďalej úzko spolupracovať s Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a ďalšími príslušnými orgánmi s cieľom predchádzať podvodom a nezrovnalostiam a vyšetrovať ich.
V tejto fáze sa neplánujú žiadne ďalšie opatrenia, keďže existujúce opatrenia sa považujú za primerané na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam v zmenených programoch.
3.
ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY
3.1.
Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov
·Existujúce rozpočtové riadky
V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.
|
Okruh viacročného finančného rámca
|
Rozpočtový riadok
|
Druh výdavkov
|
Príspevky
|
|
|
Číslo
|
DRP/
NRP
|
krajín EZVO
|
kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátov
|
iných tretích krajín
|
iné pripísané príjmy
|
|
1
|
01.020301 Európska rada pre inovácie (Horizont Európa)
|
DRP
|
áno
|
áno
|
áno
|
áno
|
|
5
|
13.04.01.00 – Vojenská mobilita
|
DRP
|
NIE
|
ÁNO
|
NIE
|
NIE
|
|
5
|
13.01.03.01 – Podporné výdavky na vojenskú mobilitu
|
NRP
|
NIE
|
ÁNO
|
NIE
|
NIE
|
|
5
|
13.01.03.74 – Európska výkonná agentúra pre klímu, infraštruktúru a životné prostredie – Príspevok z Nástroja na prepájanie Európy (Doprava) na vojenskú mobilitu
|
NRP
|
NIE
|
ÁNO
|
NIE
|
NIE
|
3.2.
Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky
3.2.1.
Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky
–
Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov
–
Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto operačných rozpočtových prostriedkov:
3.2.1.1.
Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
Okruh viacročného finančného rámca
|
Číslo
|
5 Bezpečnosť a obrana
|
|
Horizont Európa
|
|
|
2023
|
2024
|
2025
|
2026
|
2027
|
SPOLU
|
|
Odhadované operačné rozpočtové prostriedky pochádzajúce z vrátených platieb z pilotného projektu Európskej rady pre inovácie v rámci programu Horizont 2020*
|
|
01.020301 Európska rada pre inovácie
|
Záväzky
|
(1a)
|
|
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
|
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov
|
|
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
|
|
Celkové rozpočtové prostriedky na program Horizont Európa
|
|
01.020301 Európska rada pre inovácie
|
Záväzky
|
(1a)
|
|
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
|
|
Platby
|
(2a)
|
|
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
|
|
GR: MOVE
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
VFR 2021 – 2027 SPOLU
|
|
|
2025
|
2026
|
2027
|
Po roku 2027
|
|
|
Operačné rozpočtové prostriedky
|
|
Rozpočtový riadok – Vojenská mobilita
|
Záväzky
|
(1a)
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
|
P.M.
|
|
|
Platby
|
(2a)
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
|
Rozpočtový riadok
|
Záväzky
|
(1b)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
|
Platby
|
(2b)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov
|
|
Rozpočtový riadok 13.01.03.01 – Podporné výdavky na vojenskú mobilitu
|
|
3.
|
P.M.*
|
P.M.
|
P.M.
|
|
P.M.
|
|
Rozpočtový riadok 13.01.03.74 – Európska výkonná agentúra pre klímu, infraštruktúru a životné prostredie – Príspevok z Nástroja na prepájanie Európy (Doprava) na vojenskú mobilitu
|
|
|
P.M.**
|
P.M.
|
P.M.
|
|
P.M.
|
|
Rozpočtové prostriedky
pre GR MOVE SPOLU
|
Záväzky
|
=1a+1b+3
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
|
|
Platby
|
=2a+2b+3
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
|
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
VFR 2021 – 2027 SPOLU
|
|
|
2025
|
2026
|
2027
|
Po roku 2027
|
|
|
Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU
|
Záväzky
|
(4)
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
0.000
|
P.M.
|
|
|
Platby
|
(5)
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
|
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov SPOLU
|
(6)
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
0.000
|
P.M.
|
|
Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5
|
Záväzky
|
=4+6
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
|
viacročného finančného rámca SPOLU
|
Platby
|
=5+6
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
|
|
|
|
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
VFR 2021 – 2027 SPOLU
|
|
|
|
|
|
2025
|
2026
|
2027
|
Po roku 2027
|
|
|
• Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU (všetky operačné okruhy)
|
Záväzky
|
(4)
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
0.000
|
P.M.
|
|
|
Platby
|
(5)
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
|
• Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov SPOLU (všetky operačné okruhy)
|
(6)
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
0.000
|
P.M.
|
|
Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 6
|
Záväzky
|
=4+6
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
|
viacročného finančného rámca
(referenčná suma)
|
Platby
|
=5+6
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
Okruh viacročného finančného rámca
|
7
|
„Administratívne výdavky“
|
|
GR: MOVE
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
VFR 2021 – 2027 SPOLU
|
|
|
2025
|
2026
|
2027
|
PO ROKU 2027
|
|
|
Ľudské zdroje
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
Ostatné administratívne výdavky
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
|
GR MOVE SPOLU
|
Rozpočtové prostriedky
|
P.M.
|
P.M
|
P.M
|
P.M
|
P.M
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
VFR 2021 – 2027 SPOLU
|
|
|
2025
|
2026
|
2027
|
POST-2027
|
|
|
Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 7
|
Záväzky
|
P.M
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M
|
PM
|
|
viacročného finančného rámca
|
Platby
|
P.M
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M
|
PM
|
|
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
VFR 2021 – 2027 SPOLU
|
|
|
2025
|
2026
|
2027
|
POST-2027
|
|
|
Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU
|
Záväzky
|
(4)
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
0.000
|
P.M.
|
|
|
Platby
|
(5)
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
|
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov SPOLU
|
(6)
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
0.000
|
P.M.
|
|
Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5
|
Záväzky
|
=4+6
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
0.000
|
P.M.
|
|
viacročného finančného rámca
|
Platby
|
=5+6
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
|
|
|
|
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
VFR 2021 – 2027 SPOLU
|
|
|
|
|
|
2025
|
2026
|
2027
|
POST-2027
|
|
|
• Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU (všetky operačné okruhy)
|
Záväzky
|
(4)
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
0.000
|
P.M.
|
|
|
Platby
|
(5)
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
|
• Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov SPOLU (všetky operačné okruhy)
|
(6)
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
|
Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 6
|
Záväzky
|
=4+6
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
0.000
|
P.M.
|
|
viacročného finančného rámca SPOLU (referenčná suma)
|
Platby
|
=5+6
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
Okruh viacročného finančného rámca
|
7
|
„Administratívne výdavky“
|
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
VFR 2021 – 2027 SPOLU
|
|
|
2025
|
2026
|
2027
|
POST-2027
|
|
|
Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 7
|
Záväzky
|
P.M
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M
|
PM
|
|
viacročného finančného rámca SPOLU
|
Platby
|
P.M
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M
|
PM
|
3.2.3.
Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky
–
Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov
–
Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto administratívnych rozpočtových prostriedkov:
3.2.3.1. Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu
|
SCHVÁLENÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
SPOLU 2021 – 2027
|
|
|
2025
|
2026
|
2027
|
POST-2027
|
|
|
OKRUH 7
|
|
Ľudské zdroje
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
Ostatné administratívne výdavky
|
PM
|
PM
|
PM
|
PM
|
PM
|
|
Medzisúčet OKRUHU 7
|
PM
|
PM
|
PM
|
PM
|
PM
|
|
Mimo OKRUHU 7
|
|
Ľudské zdroje – 13.01.03.74 – Európska výkonná agentúra pre klímu, infraštruktúru a životné prostredie – Príspevok z Nástroja na prepájanie Európy (Doprava) na vojenskú mobilitu
|
PM
|
PM
|
PM
|
PM
|
PM
|
|
Ostatné administratívne výdavky 13.01.03.01 – Podporné výdavky na vojenskú mobilitu**
|
PM
|
PM
|
PM
|
PM
|
PM
|
|
Medzisúčet mimo OKRUHU 7
|
PM
|
PM
|
PM
|
PM
|
PM
|
|
|
|
SPOLU
|
P.M
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
P.M.
|
3.2.4.
Odhadovaná potreba ľudských zdrojov
–
Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.
–Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto ľudských zdrojov:
3.2.5.
Prehľad odhadovaného vplyvu na investície súvisiace s digitálnymi technológiami
Povinné: v nasledujúcej tabuľke by mal byť uvedený najlepší odhad investícií súvisiacich s digitálnymi technológiami, ktoré sú súčasťou návrhu/iniciatívy.
Vo výnimočných prípadoch, ak je to potrebné na účely vykonávania návrhu/iniciatívy, by sa v určenom riadku mali uviesť rozpočtové prostriedky okruhu 7.
Rozpočtové prostriedky okruhov 1 – 6 by sa mali uvádzať ako „Výdavky na operačné programy v oblasti politiky IT“. Tieto výdavky sa týkajú operačného rozpočtu, ktorý sa má použiť na opätovné použitie/nákup/vývoj IT platforiem/nástrojov priamo spojených s vykonávaním iniciatívy a investíciami, ktoré s nimi súvisia (napr. licencie, štúdie, uchovávanie údajov atď.). Informácie uvedené v tejto tabuľke by mali byť v súlade s podrobnými údajmi uvedenými v oddiele 4 „Digitálne rozmery“.
|
Digitálne a IT rozpočtové prostriedky SPOLU
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
VFR 2021 – 2027 SPOLU
|
|
|
2025
|
2026
|
2027
|
POST-2027
|
|
|
OKRUH 7
|
|
IT výdavky (organizácie)
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
Medzisúčet OKRUHU 7
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
Mimo OKRUHU 7
|
|
Výdavky na operačné programy v oblasti politiky IT*
|
PM
|
PM
|
PM
|
PM
|
PM
|
|
Medzisúčet mimo OKRUHU 7
|
PM
|
PM
|
PM
|
PM
|
PM
|
|
* Výdavky na operačné programy v oblasti firemných IT financované z položky 13.01.03.01 – Podporné výdavky na vojenskú mobilitu
|
|
SPOLU
|
PM
|
PM
|
PM
|
PM
|
PM
|
3.2.6.
Súlad s platným viacročným finančným rámcom
Návrh/iniciatíva:
–
môže byť v plnej miere financovaná prerozdelením v rámci príslušného okruhu viacročného finančného rámca (VFR).
Táto iniciatíva sa bude financovať z existujúcich zdrojov v rámci schváleného finančného krytia príslušných programov a pridelených ľudských zdrojov. Návrhom sa posilní finančné krytie EIC o 210 miliónov EUR z nevyužitých súm a spätných tokov prostriedkov z pilotného projektu EIC v rámci programu Horizont 2020. Preprogramovanie si vyžiada prerozdelenie prostriedkov v rámci jednotlivých okruhov VFR, ako sa uvádza v nariadeniach o programe politiky súdržnosti a Nástroji na prepájanie Európy a v strednodobom preskúmaní programu politiky súdržnosti.
3.2.7.
Príspevky od tretích strán
Návrh/iniciatíva:
nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami
3.3.
Odhadovaný vplyv na príjmy
–
Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.
–
Návrh/iniciatíva má tento finančný vplyv na príjmy:
–
vplyv na vlastné zdroje
–
vplyv na iné príjmy
–
uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
Rozpočtový riadok príjmov:
|
Rozpočtové prostriedky k dispozícii v bežnom rozpočtovom roku
|
Vplyv návrhu/iniciatívy
|
|
|
|
Rok 2024
|
Rok 2025
|
Rok 2026
|
Rok 2027
|
|
|
|
|
|
|
|
–V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.
Táto iniciatíva sa bude financovať z existujúcich zdrojov v rámci schváleného finančného krytia príslušných programov a pridelených ľudských zdrojov. Návrhom sa posilní finančné krytie EIC o 210 miliónov EUR z nevyužitých súm a spätných tokov pilotného projektu EIC v rámci programu Horizont 2020.
–4.
Digitálne rozmery
4.1.
Požiadavky digitálneho významu
|
Z navrhovaných zmien nevyplývajú žiadne nové požiadavky digitálneho významu. Posúdenie digitálneho významu už bolo vykonané pre každý z programov, ktorých sa zmeny týkajú, a navrhovanými zmenami sa nezavádzajú žiadne dodatočné povinnosti ani ustanovenia týkajúce sa zberu, spracúvania, generovania, výmeny alebo zdieľania údajov, automatizácie alebo digitalizácie procesov zainteresovaných strán, využívania nových alebo existujúcich digitálnych riešení alebo digitálnych verejných služieb. Preto sa v tomto návrhu neuvádzajú žiadne ďalšie požiadavky digitálneho významu.
|