EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli31. 3. 2025
COM(2025) 146 final
2025/0077(COD)
Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie, pokiaľ ide o požiadavky na transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov podľa ukazovateľa čistého stabilného financovania.
(Text s významom pre EHP)
{SWD(2025) 77 final}
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.KONTEXT NÁVRHU
•Dôvody a ciele návrhu
Cieľom tohto návrhu je zmeniť nariadenie (EÚ) č. 575/2013 (nariadenie o kapitálových požiadavkách alebo CRR) s cieľom zachovať súčasný prechodný prístup k požiadavke pomeru čistého stabilného financovania (požiadavka NSFR).
Požiadavka NSFR je súčasťou medzinárodných noriem Bazilej III, pričom Európska únia (EÚ) súhlasila, že ich bude implementovať v rámci rozsiahlej reformy prudenciálneho rámca pre banky po globálnej finančnej kríze v roku 2008. Cieľom požiadavky NSFR je zabezpečiť, aby banky mali stabilné zdroje na financovanie svojich činností, a znížiť ich závislosť od krátkodobého veľkoobchodného financovania. Bola navrhnutá ako globálne konzistentná regulačná požiadavka na zmiernenie rizika súvisiaceho s transformáciou splatnosti, pričom je zameraná na podporu konvergencie medzi jurisdikciami a odstránenie príležitostí na cezhraničnú regulačnú arbitráž.
Bazilejskou normou NSFR sa konkrétne zavádza minimálna požiadavka na výšku stabilného financovania bánk na financovanie ich činností, a to na základe profilu likvidity ich aktív. Zmierňuje sa tým riziko likvidity banky stanovením úrovne požadovaného stabilného financovania na základe aktív banky, ktorá sa potom porovná s dostupným stabilným financovaním, ktoré vyplýva z jej nástrojov záväzkov.
Transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 139 CRR zahŕňajú rôzne druhy zabezpečených transakcií, v rámci ktorých sa aktíva (kolaterál) vymieňajú za hotovosť: i) repo transakcie a obrátené repo transakcie (reverzné repo transakcie); ii) požičiavanie cenných papierov; iii) transakcie typu buy-sell back a iv) transakcie požičiavania s dozabezpečením. Repo transakcie a reverzné repo transakcie predstavujú najväčší podiel transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov, a to 68 % celkových transakcií; po nich nasleduje požičiavanie cenných papierov (23 %), transakcie typu buy-sell back (8 %) a transakcie požičiavania s dozabezpečením (1 %) (údaje zo septembra 2023).
Repo transakcia je transakcia vypožičiavania, ktorá je zabezpečená kolaterálom a je vo všeobecnosti krátkodobá. Reverzná repo transakcia je transakcia požičiavania zabezpečená kolaterálom, ktorá je zrkadlovým obrazom repo transakcie a pri ktorej banka (veriteľ) dočasne nakupuje cenné papiere alebo komodity (t. j. kolaterál) od protistrany (dlžníka) výmenou za hotovosť so záväzkom spätne predať kolaterál v budúcnosti za vopred stanovenú cenu.
Nezabezpečené transakcie požičiavania sú úvery, ktoré nie sú zabezpečené žiadnym kolaterálom. Sú založené na úverovej bonite dlžníka a prísľube splatenia. Vyskytovali sa najmä na medzibankových trhoch pred globálnou finančnou krízou.
Od globálnej finančnej krízy a uzavretia nezabezpečených medzibankových trhov zohrávajú transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov kľúčovú úlohu v obehu krátkodobého financovania medzi bankami a účastníkmi trhu prostredníctvom transakcií zabezpečených kolaterálom. Činnosť na trhu s transakciami financovania prostredníctvom cenných papierov takisto prepája trh s krátkodobými finančnými prostriedkami s trhom s dlhodobejším kapitálom. Väčšina transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov je zabezpečená kolaterálom vo forme štátnych cenných papierov. Transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov možno charakterizovať ako podnikateľskú činnosť s vysokým objemom a nízkou maržou vykonávanú veľkými bankami, pričom táto činnosť na veľkoobchodnom trhu je vystavená medzinárodnej hospodárskej súťaži, ako podčiarkuje výrazne cezhraničná povaha týchto transakcií. Len 41 % objemu transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov v EÚ sa odohráva medzi protistranami z EÚ, zatiaľ čo 59 % objemu transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov v EÚ zahŕňa jednu protistranu mimo EÚ.
Pokiaľ ide o peniaze splatné z transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov so splatnosťou do šiestich mesiacov, v bazilejskej norme NSFR sa od bánk vyžaduje konzervatívna požiadavka na nenulové požadované stabilné financovanie. Cieľom je odrádzať od nadmerných krátkodobých expozícií medzi bankami, ktoré môžu viesť k nákazlivému účinku v čase finančných ťažkostí.
Norma NSFR bola implementovaná do právnych predpisov EÚ 20. mája 2019 zmenou nariadenia o kapitálových požiadavkách (CRR 2). Súvisiace požiadavky sa začali uplatňovať koncom júna 2021. Komisia vo svojom návrhu na zmenu nariadenia CRR uverejnenom 23. novembra 2016 navrhla trvalé používanie úrovní požadovaného stabilného financovania, ktoré sú nižšie ako úrovne zahrnuté v Bazilejskej dohode. Komisia v tom čase dospela k záveru, že „sa zdá rozumné zaviesť obmedzené zmeny v zaobchádzaní s krátkodobými transakciami s finančnými inštitúciami aj s vysokokvalitnými likvidnými aktívami úrovne 1 [s cieľom] nebrániť dobrému fungovaniu finančných trhov a trhov s repo transakciami v EÚ“. Argumenty a analýza, ktoré viedli k tomuto prístupu, ako aj posúdenie vplyvu pripojené k návrhu Komisie sú stále platné.
Spoluzákonodarcovia však povolili prechodnú požiadavku 0 % na požadované stabilné financovanie – namiesto požadovaného stabilného financovania na úrovni 10 % stanoveného v normách Bazilej III a nižšej úrovne (5 %) navrhovanej Komisiou – pre peniaze splatné z transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov so splatnosťou do šiestich mesiacov, ak sú zabezpečené kolaterálom vo forme vysokokvalitných likvidných aktív (HQLA) úrovne 1, ako sú napríklad štátne cenné papiere. Platnosť tohto ustanovenia sa skončí v júni 2025, keď sa začne uplatňovať požiadavka nenulového požadovaného stabilného financovania stanovená v bazilejskej norme. Cieľom prechodného ustanovenia bolo poskytnúť bankám dostatočný čas na prispôsobenie sa konzervatívnejšej požiadavke stanovenej bazilejskými normami a zmierniť akýkoľvek následný účinok na kapitálový trh EÚ, a najmä na trh so štátnymi cennými papiermi.
Podobné prechodné ustanovenia boli dohodnuté aj pre krátkodobé peniaze splatné z transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov zabezpečených kolaterálom vo forme aktív iných ako HQLA úrovne 1 a pre krátkodobé nezabezpečené transakcie s finančnými klientmi. Tieto expozície sú relatívne menej významné v porovnaní s peniazmi splatnými z transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov, ktoré sú zabezpečené kolaterálom vo forme HQLA úrovne 1. Vyznačujú sa aj vyššími maržami. Spoluzákonodarcovia brali pri udeľovaní prechodného zaobchádzania pre tieto transakcie zreteľ aj na ich inherentné charakteristiky financovania a vplyv úrovne koeficientov požadovaného stabilného financovania pri týchto transakciách na likviditu trhu, najmä pokiaľ ide o aktíva prijaté ako kolaterál v rámci transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov.
Prechodná prudenciálna požiadavka vymedzená spoluzákonodarcami zachováva rozdiel v požiadavke na stabilné financovanie, ktorá je v súlade s bazilejskou normou, medzi peniazmi splatnými z transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov zabezpečených kolaterálom vo forme HQLA úrovne 1, ako sú štátne dlhopisy, a peniazmi splatnými z transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov zabezpečených kolaterálom vo forme ostatných aktív. Prispieva však k nezvyšovaniu tlaku na vysokokvalitný kolaterál nad rámec riešenia prepojenia medzi bankami a štátmi. Podporuje sa ňou aj likvidita trhu a rozmanitosť aktív slúžiacich ako kolaterál, ktoré sú oprávnené na zahrnutie do vankúša likvidity bánk v rámci ukazovateľa krytia likvidity.
Pokiaľ ide o nezabezpečené transakcie financovania s finančnými klientmi, ktoré majú zostatkovú splatnosť menej než šesť mesiacov, cieľom prechodného zaobchádzania je uplatniť na tieto transakcie primeranú požiadavku na financovanie v súlade s ich rizikovým profilom financovania a podporiť oživenie trhu s nezabezpečeným financovaním, ktorý zanikol po globálnej finančnej kríze z roku 2008. Nezabezpečené transakcie financovania by sa mali skutočne považovať za nevyhnutný doplnok k zabezpečeným transakciám financovania, ako sú transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov, s cieľom podporiť celkovú likviditu trhu a transmisiu menovej politiky, najmä počas období sprísňovania menovej politiky.
Spojené štáty, Spojené kráľovstvo, Japonsko a Švajčiarsko prijali podobné zaobchádzanie, ako je súčasné prechodné zaobchádzanie EÚ, tieto krajiny ho však urobili trvalým. Agentúry USA tvrdia, že „priradenie 0 % koeficienta požadovaného stabilného financovania sa uskutočnilo na základe zistenia, že HQLA úrovne 1 predstavujú minimálne riziko likvidity a významne prispievajú k dobrému fungovaniu trhov s krátkodobým financovaním, t. j. že nenulový koeficient požadovaného stabilného financovania na HQLA úrovne 1 by mohol odrádzať od sprostredkovania na trhoch so štátnymi dlhopismi USA a na trhoch s repo transakciami“.
Ukončenie súčasného prechodného zaobchádzania a z toho vyplývajúce sprísnenie požiadavky NSFR v EÚ vyvoláva určité obavy. Mohlo by to odradiť banky EÚ od sprostredkúvania v oblasti verejného dlhu a znížiť likviditu na týchto trhoch, pretože tieto transakcie s vysokým objemom a nízkou maržou by boli nákladnejšie. Ďalšie zvyšovanie nákladov na tieto transakcie, keď ich prevádzkujú protistrany z EÚ, zatiaľ čo 59 % transakcií EÚ už zahŕňa jednu protistranu mimo EÚ, môže zvýšiť atraktívnosť protistrán z krajín mimo EÚ alebo kapitálových trhov mimo EÚ. To by bolo v rozpore s rozvojom a udržateľnosťou kapitálových trhov a likvidity pre aktíva slúžiace ako kolaterál, ako sú štátne dlhopisy, v EÚ. Ak by EÚ jednostranne zvýšila koeficienty požadovaného stabilného financovania pre tieto transakcie, narušilo by to rovnaké podmienky na medzinárodnej úrovni, čo by znevýhodňovalo banky EÚ v porovnaní s partnermi z krajín mimo EÚ pôsobiacimi v tejto veľmi medzinárodnej a konkurenčnej činnosti. Posilnenie nerovnakých podmienok by bolo určitým spôsobom v rozpore s jedným z pôvodných cieľov bazilejských noriem, a to podporiť vykonávanie globálne konzistentných regulačných požiadaviek a obmedziť príležitosti na cezhraničnú regulačnú arbitráž.
Naopak, zachovanie súčasného zaobchádzania v súlade s prístupom, ktorý si zvolili iné jurisdikcie, môže podporiť rozvoj likvidného a atraktívneho trhu so štátnymi cennými papiermi, ako aj efektívneho trhu s transakciami financovania prostredníctvom cenných papierov v prípade nástrojov EÚ slúžiacich ako kolaterál.
Súčasné požiadavky sa od začiatku uplatňovania v polovici roka 2021 osvedčili z prudenciálneho hľadiska a zdá sa, že nevyvolávajú žiadne obavy týkajúce sa finančnej stability, najmä počas nedávnych stresových udalostí (ruská agresia, kríza na britskom trhu so štátnymi dlhopismi, turbulencie v bankovom sektore v marci 2023). Od polovice roka 2021 banky EÚ vybudovali silné vankúše, pokiaľ ide o ukazovateľ čistého stabilného financovania, a to nad rámec minimálnych požiadaviek, ktoré podliehajú priebežnému dohľadu príslušných orgánov. Akýkoľvek účinok zachovania prechodného zaobchádzania sa bude naďalej monitorovať a bude podliehať primeranej kontrole v oblasti dohľadu prostredníctvom priebežného dohľadu a pravidelných správ, a to vrátane postupov v oblasti financovania bánk a profilu rizika likvidity.
Podľa článku 510 ods. 7 CRR 2 je Komisia povinná posúdiť relevantnosť prechodného zaobchádzania v súvislosti s ukazovateľom čistého stabilného financovania, pokiaľ ide o peniaze splatné z transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov a nezabezpečených transakcií s finančnými klientmi, ktoré majú zostatkovú splatnosť menej než šesť mesiacov, a to do konca júna 2024 na základe správy Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA). Ako sa vysvetľuje v oddiele 3, v správe orgánu EBA sa analyzoval len vplyv na úrovne ukazovateľa čistého stabilného financovania v prípade bánk, ktorý sa zdá zanedbateľný. Širšia analýza však poukazuje na možné nežiaduce účinky prechodu na požadované stabilné financovanie predpísané Bazilejskou dohodou. Trh EÚ s transakciami financovania prostredníctvom cenných papierov zohráva kľúčovú úlohu pri financovaní verejného dlhu EÚ, keďže väčšina transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov je zabezpečená kolaterálom vo forme štátnych cenných papierov. Zachovanie prechodného zaobchádzania okrem toho podporuje likviditu a rozmanitosť aktív, ktoré sú takisto oprávnené na zahrnutie do vankúša likvidity bánk v rámci ukazovateľa krytia likvidity. Skutočne nemusí byť vhodné oddeliť od seba tieto dva rozmery požiadaviek na likviditu.
Takisto je dôležité zachovať existujúce stupne medzi koeficientmi požadovaného stabilného financovania v prípade štátnych dlhopisov a iných kolaterálov používaným pri transakciách financovania prostredníctvom cenných papierov, keďže inak by to ovplyvnilo uprednostňovanie jedného alebo druhého kolaterálu na trhu, čím by sa – okrem zvýšenia prepojenia medzi štátmi a bankami – vytvorilo riziko posilnenia tlaku na (nedostatkový) kolaterál vysokej kvality.
Trh nezabezpečeného financovania pre banky zanikol po globálnej finančnej kríze z roku 2008 a nikdy sa neobnovil, aspoň nie na významnú úroveň. Nenulový koeficient požadovaného stabilného financovania sa už uplatňuje na krátkodobé nezabezpečené transakcie v rámci ukazovateľa čistého stabilného financovania. Zvýšenie tohto koeficientu podstatne neposilní prudenciálny profil bánk, t. j. vplyv na ukazovateľ čistého stabilného financovania by bol zanedbateľný, zatiaľ čo môže odrádzať od využívania nezabezpečených transakcií financovania, ktoré sa môžu ukázať ako užitočné v období sprísňovania menovej politiky.
Zvýšenie úrovne požadovaného stabilného financovania uplatniteľné na peniaze splatné z transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov a nezabezpečené transakcie by mohlo odrádzať banky EÚ od sprostredkúvania v oblasti verejného dlhu a iného kolaterálu, ako aj celkovo znížiť likviditu na kapitálových trhoch EÚ. Zvýšenie požadovaného stabilného financovania v prípade týchto transakcií nepovedie k významnej zmene priemernej úrovne pomeru ukazovateľa čistého stabilného financovania bánk EÚ, ktorá už presahuje minimálne požiadavky a je už predmetom priebežného dohľadu zo strany príslušných orgánov. Preto sa tým zásadne nezmení prudenciálny profil bánk EÚ. To by zase mohlo zvýšiť náklady na financovanie pre členské štáty a účastníkov trhu EÚ v období normalizovanej menovej politiky, keď sa očakáva, že centrálne banky znížia svoju prítomnosť na trhu a súkromní účastníci trhu na ňom získajú prevahu.
S cieľom zabrániť možným nezamýšľaným dôsledkom na likviditu kapitálových trhov a vzhľadom na záruky, ktoré poskytuje súčasný rámec pre banky, Komisia navrhuje zachovať prechodné zaobchádzanie, pokiaľ ide o peniaze splatné z transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov a nezabezpečených transakcií s finančnými klientmi so zostatkovou splatnosťou menej než šesť mesiacov. Okrem priebežného monitorovania vývoja na kapitálových trhoch vykonávaného centrálnymi bankami a priebežného dohľadu vykonávaného príslušnými orgánmi Komisia takisto navrhuje poveriť orgán EBA, aby každých päť rokov predkladal správu o vplyve tohto zaobchádzania. To by Komisii umožnilo náležite konať a navrhovať zmeny, ak sa v týchto pravidelných monitorovacích správach objavia dôkazy.
·Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky
Podľa článku 510 ods. 7 nariadenia CRR spoluzákonodarcovia výslovne vyžadujú, aby Komisia v prípade potreby predložila legislatívny návrh. V tomto návrhu sa musí zohľadniť vplyv existujúceho zaobchádzania na ukazovateľ čistého stabilného financovania inštitúcií, ako aj riziko financovania spojené s transakciami financovania prostredníctvom cenných papierov a nezabezpečenými transakciami s finančnými klientmi so zostatkovou splatnosťou menej než šesť mesiacov. Mandát Komisie zahŕňa aj zachovanie rovnakých podmienok na medzinárodnej úrovni v tejto oblasti, ktorá je obzvlášť vystavená medzinárodnej hospodárskej súťaži.
Zachovanie prechodného zaobchádzania, pokiaľ ide o ukazovateľ čistého stabilného financovania stanovený v článku 428r ods. 1 písm. g), článku 428s ods. 1 písm. b) a článku 428v písm. a) nariadenia CRR, je v súlade s týmto mandátom.
Po prvé, zatiaľ čo banky EÚ disponujú primeranými vankúšmi na účely ukazovateľa čistého stabilného financovania nad úrovňou minimálnych požiadaviek a využívajú priebežný dohľad nad svojou kapacitou financovania, zachovanie prechodného zaobchádzania podporí rozvoj likvidných kapitálových trhov v EÚ a dostupnosť diverzifikovaného súboru oprávnených likvidných aktív v rámci ukazovateľa krytia likvidity. Transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov podporujú rýchlu a riadnu transformáciu cenných papierov na hotovosť za hospodárnu cenu, vďaka čomu sú kľúčovým prvkom speňažovania rezerv likvidity. Negatívne ovplyvnený trh s transakciami financovania prostredníctvom cenných papierov by mohol ohroziť účinnosť ukazovateľa krytia likvidity, ktorého logikou je mať vankúš likvidných aktív, ktorý možno ľahko transformovať na hotovosť transakciami financovania prostredníctvom cenných papierov alebo predať na trhoch, a to v prípade 30-dňového stresového scenára nedostatku likvidity.
V širšom zmysle sa potom zachovaním prechodného zaobchádzania udržia požiadavky EÚ na financovanie v súlade s ostatnými kľúčovými jurisdikciami a zabráni sa jednostrannému odklonu od medzinárodného konsenzu, ktorý by mohol ovplyvniť rovnaké podmienky pre banky EÚ. Trvalý prístup poskytne zainteresovaným stranám aj potrebnú právnu istotu vo vzťahu k trvácnosti a stabilite ich obchodných činností.
A napokon, tento prístup – založený na pravidelnej správe orgánu EBA – takisto umožňuje Komisii navrhnúť zmeny, ak sa objavia dôkazy, ktoré takéto zmeny podporujú.
•Súlad s ostatnými politikami Únie
Cieľom navrhovanej zmeny nariadenia CRR je zachovať činnosť na trhu v oblasti transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov a likviditu trhov so štátnymi cennými papiermi v EÚ, čo prispeje k efektívnosti bankových a kapitálových trhov EÚ bez oslabenia finančnej stability.
Posúdenie stupňa zosúladenia s medzinárodnými prudenciálnymi normami, ktoré sa rovnako bralo do úvahy vzhľadom na jeho vplyv na hospodárstvo, viedlo k záveru, že súčasné prechodné zaobchádzanie neviedlo k významným obavám o finančnú stabilitu, o čom svedčia najmä nedávne stresové udalosti (ruská agresia, kríza na britskom trhu so štátnymi dlhopismi, turbulencie v bankovom sektore v marci 2023), ktoré neviedli k zvýšeným obavám, pokiaľ ide o riziko financovania v bankách EÚ. Hoci by ukončenie prechodného zaobchádzania významne neovplyvnilo prudenciálny profil bánk, mohlo by negatívne zmeniť likviditu trhu, najmä na trhu so štátnymi cennými papiermi.
Zachovanie súčasného prechodného zaobchádzania v ustálenom stave s pravidelným podávaním správ a priebežným dohľadom zo strany príslušných orgánov poskytne účastníkom trhu právnu istotu, čím sa podporí trvácnosť a stabilita ich obchodných činností. Stabilné prudenciálne zaobchádzanie s peniazmi splatnými z transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov a nezabezpečených transakcií by takisto prispelo k stabilite rámca podávania správ pre banky, keďže zmena rozsahu pôsobnosti by si vyžadovala úpravu špecializovaných vzorov.
Okrem zachovania prechodného zaobchádzania s transakciami financovania prostredníctvom cenných papierov zabezpečených štátnymi cennými papiermi sa vďaka pokračovaniu prechodného zaobchádzania s peniazmi splatnými z transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov zabezpečených kolaterálom vo forme ostatných aktív podporí diverzifikácia vankúšov likvidity bánk a zmiernenie prepojenia medzi bankami a štátmi.
Zachovanie koeficientu požadovaného stabilného financovania, ktorý sa uplatňuje od júna 2021 na krátkodobé nezabezpečené transakcie s finančnými klientmi, prispeje k využívaniu týchto transakcií v kontexte sprísnenia menovej politiky ako doplnku k zabezpečeným transakciám. Tým by sa zasa podporila celková likvidita kapitálových trhov a v konečnom dôsledku primerané financovanie reálnej ekonomiky.
Zabezpečením rovnakých podmienok medzi EÚ a inými významnými jurisdikciami, ktoré už trvalo zaviedli podobné prudenciálne zaobchádzanie v súvislosti s ukazovateľom čistého stabilného financovania, navrhovaná zmena prispeje k podpore konkurencieschopnosti a atraktívnosti kapitálových trhov EÚ a sprostredkovateľskej úlohy bánk EÚ. Aktívni sprostredkovatelia z EÚ na trhoch s transakciami financovania prostredníctvom cenných papierov a efektívne likvidné trhy EÚ s aktívami slúžiacimi ako kolaterál, ako sú štátne dlhopisy, v konečnom dôsledku prispievajú k nižším nákladom na financovanie pre celé hospodárstvo EÚ.
2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA
•Právny základ
Navrhované zmeny vychádzajú z rovnakého právneho základu [článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ)] ako legislatívne akty, ktoré sa menia.
•Subsidiarita
Podľa zásady subsidiarity uvedenej v článku 5 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci, Únia koná len v takom rozsahu a vtedy, ak ciele zamýšľané touto činnosťou nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť na ústrednej úrovni alebo na regionálnej a miestnej úrovni, ale z dôvodov rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie.
Keďže cieľom navrhovaného opatrenia je zmeniť existujúce právne predpisy EÚ, najlepšie ho možno dosiahnuť na úrovni EÚ, a nie rôznymi vnútroštátnymi iniciatívami. Prijatie vnútroštátnych opatrení by bolo z právneho hľadiska zložité, keďže nariadenie CRR je priamo uplatniteľné a už upravuje prudenciálne požiadavky na likviditu bánk a financovanie na vnútroštátnej úrovni.
V bankovom sektore, kde mnohé inštitúcie pôsobia na celom jednotnom trhu EÚ, je mimoriadne dôležité zabezpečiť jednotné uplatňovanie prudenciálnych požiadaviek, konvergenciu postupov dohľadu a rovnaké podmienky pre bankové služby.
•Proporcionalita
Podľa zásady proporcionality by obsah a forma opatrenia EÚ nemali prekročiť rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zmlúv.
Cieľom návrhov je zabezpečiť konkurencieschopnosť a atraktívnosť hospodárstva EÚ prostredníctvom účinných kapitálových trhov pre transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov, štátne dlhopisy a iné aktíva slúžiace ako kolaterál bez toho, aby sa vytvárali dodatočné riziká pre finančnú stabilitu bánk EÚ.
V rámci tohto návrhu sa zachováva schopnosť bánk EÚ spĺňať požiadavku NSFR s podstatnými prudenciálnymi vankúšmi bez toho, aby sa nadmerne zvýšila ich závislosť od krátkodobého financovania.
Okrem toho navrhované zmeny nepresahujú rozsah pôsobnosti prechodných opatrení stanovených v článku 510 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Všetky ostatné požiadavky na likviditu uložené podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013 zostávajú nezmenené.
•Výber nástroja
Navrhuje sa, aby sa opatrenia vykonali zmenou nariadenia CRR. Navrhované opatrenia odkazujú na existujúce ustanovenia nariadenia CRR alebo ich ďalej rozvíjajú. Nie je možný žiadny iný právny nástroj.
3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU
•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov
Neuplatňuje sa. Navrhovaná zmena sa týka konkrétneho opatrenia v súlade s mandátom Komisie stanoveným v článku 510 ods. 7 nariadenia CRR na predloženie legislatívneho návrhu na riešenie veľmi cieleného aspektu nariadenia CRR (t. j. koeficientov požadovaného stabilného financovania uplatniteľných na transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov a na nezabezpečené transakcie s finančnými klientmi so zostatkovou splatnosťou menej než šesť mesiacov). Táto iniciatíva nie je hodnotením ani revíziou nariadenia CRR v celom rozsahu.
•Konzultácie so zainteresovanými stranami
Komisia podnikla niekoľko krokov a vykonala rôzne iniciatívy, aby posúdila, či je súčasné prechodné zaobchádzanie v prípade transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov a nezabezpečených transakcií s finančnými klientmi so zostatkovou splatnosťou menej než šesť mesiacov stále primerané, a to vzhľadom na ciele prudenciálneho rámca pre banky a širšie politické ciele EÚ.
Komisia zohľadnila správu orgánu EBA o osobitných aspektoch rámca ukazovateľa čistého stabilného financovania, ktorá bola uverejnená 16. januára 2024 a ktorá spĺňa požiadavku stanovenú v článku 510 ods. 6 nariadenia CRR. Správa orgánu EBA sa však nezaoberala všetkými relevantnými rozmermi tejto otázky, ako sú vplyvy na transmisiu menovej politiky, na trhy so štátnymi dlhopismi a na iné trhy s kolaterálmi. Bola jedným z prvkov širšej analýzy politík, ktorú vykonala Komisia.
Komisia diskutovala a vymenila si názory s rôznymi účastníkmi z odvetvia, orgánmi dohľadu a Európskou centrálnou bankou (ECB).
Komisia sa tiež zúčastnila na špecializovaných diskusiách podvýboru pre trhy so štátnymi cennými papiermi v EÚ, ktorý je súčasťou Hospodárskeho a finančného výboru a reprezentuje názory úradov členských štátov pre riadenie dlhu, pričom k týmto diskusiám aj prispela. Členovia podvýboru zopakovali obavy vyjadrené v odôvodneniach 49 a 50 nariadenia CRR 2, že transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov sú kľúčovými nástrojmi na transmisiu menovej politiky a kritickými nástrojmi pre primárny a sekundárny trh so štátnymi cennými papiermi. Zvýšenie prudenciálnej požiadavky týkajúcej sa transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov by podľa členov podvýboru malo vplyv na rovnaké podmienky pre účastníkov kapitálového trhu z EÚ a z krajín mimo EÚ a mohlo by mať negatívny vplyv na likviditu a náklady na pôžičky na európskych trhoch so štátnymi cennými papiermi.
Komisia zohľadnila obavy, ktoré v súvislosti s touto otázkou verejne vyjadrili tri členské štáty. Transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov v EÚ sa sústreďujú prevažne v niekoľkých členských štátoch, a to predovšetkým vo Francúzsku, na ktoré v septembri 2023 pripadalo 55 % transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov v EÚ. Ďalšími protistranami sú Nemecko (17 % transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov v EÚ), Taliansko (7 %) a Írsko (5 %). Túto koncentráciu možno vysvetliť ústrednou úlohou centrálnych protistrán (LCH, Euronext Clearing a EUREX Clearing), ako aj bánk usadených v týchto členských štátoch a vykonávajúcich funkciu zúčtovacích členov. Finančné inštitúcie v záujme efektívnejšieho riadenia rizík a zúčtovania sústreďujú svoje expozície v členských štátoch, v ktorých centrálne protistrany pôsobia. Centrálne protistrany prispievajú k 20 % transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov, pričom využívajú transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov vo svojej stratégii reinvestície hotovosti.
Európska komisia uverejnila v období od 10. februára do 10. marca 2025 výzvu na predkladanie dôkazov k jej zámeru zmeniť nariadenie CRR, pokiaľ ide o prudenciálne zaobchádzanie s krátkodobými transakciami financovania prostredníctvom cenných papierov na účely ukazovateľa čistého stabilného financovania. Podrobné zhrnutie je uvedené v pracovnom dokumente útvarov Komisie pripojenom k návrhu.
Všetky tieto výmeny názorov a konzultácie poukázali na rozhodujúci význam efektívnych transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov v EÚ, nezabezpečeného financovania a trhov so štátnymi dlhopismi v čase, keď sa ECB zaviazala k zmenám svojej menovej politiky, na základe ktorej sa pri prerozdeľovaní likvidity medzi finančnými sprostredkovateľmi postupne čoraz viac spolieha na trhy s transakciami financovania prostredníctvom cenných papierov a nezabezpečenými finančnými transakciami. Členské štáty, úrady pre riadenie dlhu, banky a sprostredkovatelia na kapitálových trhoch vyzvali Komisiu, aby zmenila súčasné pravidlá a zachovala prechodné zaobchádzanie.
•Získavanie a využívanie expertízy
Okrem uvedeného v predchádzajúcom oddiele Komisia udržiava pravidelný kontakt so zamestnancami orgánu EBA, Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA), jednotného mechanizmu dohľadu a ECB.
•Posúdenie vplyvu
V správe EBA o osobitných aspektoch rámca ukazovateľa čistého stabilného financovania sa uvádza, že ukončenie prechodného opatrenia by malo len obmedzený vplyv na priemernú úroveň ukazovateľa čistého stabilného financovania bánk EÚ.
Tento obmedzený vplyv však zakrýva výraznejší vplyv na banky, ktoré sú aktívnejšie na kapitálových trhoch. Okrem toho niektoré z týchto bánk môžu mať aj menší vankúš na riadenie likvidity, pretože vo všeobecnosti je ukazovateľ čistého stabilného financovania pre tieto činnosti nastavený konzervatívne. Predpoklad konštantnej súvahy v správe orgánu EBA, ktorý vychádza z predpokladu, že správanie banky nie je ovplyvnené, ak sú splnené minimálne požiadavky, nemusí byť nevyhnutne primeraný. Dôvodom je, že sa vynechávajú možné dynamické a behaviorálne vplyvy spojené so snahou banky dosiahnuť daný cieľový ukazovateľ čistého stabilného financovania. V správe sa takisto prehliada, že banky mimo EÚ môžu získať trhový podiel na úkor bánk EÚ z dôvodu nerovnakých podmienok na medzinárodnej úrovni.
Zvýšenie úrovne požadovaného stabilného financovania uplatniteľné na peniaze splatné z transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov by mohlo odrádzať banky EÚ od sprostredkúvania v oblasti verejného dlhu a ovplyvniť likviditu na dotknutých trhoch s kolaterálmi. To by mohlo viesť aj k vyšším rozpätiam medzi nákupnou a predajnou cenou a zvýšeniu nákladov na financovanie pre členské štáty v období normalizovanej menovej politiky, keď sa očakáva, že centrálne banky znížia svoju prítomnosť na trhu a súkromní účastníci trhu na ňom získajú prevahu.
Možné dôsledky pre transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov v EÚ a činnosť na trhu v oblasti štátnych dlhopisov budú závisieť od toho, do akej miery môžu banky preniesť zvýšenie koeficientov požadovaného stabilného financovania na rozpätia medzi nákupnou a predajnou cenou na trhu s transakciami financovania prostredníctvom cenných papierov. Vzhľadom na úlohu tvorby trhu najviac ovplyvnených bánk môže dôjsť k preneseniu regulačného zaťaženia v pomerne výraznej miere alebo dokonca k jeho úplnému preneseniu. Banky by zároveň mohli mať motiváciu obmedziť toto prenesenie, pretože by to mohlo prilákať konkurenčné banky z krajín mimo EÚ.
Akékoľvek zvýšenie požiadavky týkajúcej sa financovania v súvislosti s úrovňou požadovaného stabilného financovania by mohlo mať potenciálne dôsledky na likviditu trhov so štátnymi cennými papiermi, čo by malo vplyv na likviditu dlhopisov NextGenerationEU. Tým by sa potvrdili obavy vyjadrené v čase návrhu nariadenia CRR 2.
Vplyv na banky z krajín mimo EÚ pôsobiace na trhu EÚ s transakciami financovania prostredníctvom cenných papierov je menej jasný. Dotknuté činnosti zvyčajne vykonávajú dcérske spoločnosti v EÚ, na ktoré by sa vzťahovali rovnaké požiadavky ukazovateľa NSFR, ako sú tie, ktoré sa uplatňujú na banky EÚ. Mohli by však byť schopné presunúť uvedené činnosti na pobočky alebo cezhraničné operácie a v každom prípade by mohli túto činnosť vykonávať nadväzne s podporou svojej materskej spoločnosti s cieľom neutralizovať uvedené zvýšenie. Stručne povedané, bankové skupiny z krajín mimo EÚ v určitých jurisdikciách by mohli neutralizovať vplyv zvýšenia ukazovateľa NSFR, keďže po júni 2025 by nemuseli čeliť podobným prudenciálnym požiadavkám na tieto expozície. Táto situácia by bez konkrétnych opatrení EÚ viedla k nerovnakým podmienkam na medzinárodnej úrovni.
•
Regulačná vhodnosť a zjednodušenie
Táto iniciatíva je veľmi špecifická a cielená. Nemá preto vplyv na regulačnú vhodnosť ani zjednodušenie.
•Základné práva
Európska únia sa zaviazala dodržiavať prísne normy ochrany základných práv a je signatárom mnohých dohovorov o ľudských právach. Neočakáva sa, že návrh bude mať priamy vplyv na práva uvedené v hlavných dohovoroch OSN o ľudských právach, v Charte základných práv Európskej únie, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmlúv EÚ, a v Európskom dohovore o ľudských právach (EDĽP).
4.VPLYV NA ROZPOČET
Tento návrh nemá vplyv na rozpočet EÚ.
5.ĎALŠIE PRVKY
•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ
Okrem pravidelného monitorovania kapitálového trhu, preskúmaní orgánmi dohľadu, stresového testovania a zberu údajov, ktoré vykonávajú centrálne banky a orgány dohľadu, a to aj na úrovni EÚ, sa v návrhu stanovuje, že orgán EBA bude každých päť rokov monitorovať aj účinky zmien na ukazovateľ čistého stabilného financovania bánk a likviditu trhov s podkladovým kolaterálom. Vypracovanie pravidelnej monitorovacej správy by nemalo pre banky EÚ predstavovať dodatočnú záťaž spojenú s podávaním správ, pretože by sa mohla opierať o dostupné informácie o trhu a existujúce požiadavky na podávanie správ orgánom dohľadu.
•Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)
•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu
Článkom 1 sa vypúšťa prechodné ustanovenie stanovené v článku 510 ods. 8 nariadenia CRR s cieľom zachovať existujúce zaobchádzanie s peniazmi splatnými z transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov a nezabezpečených transakcií s finančnými klientmi so zostatkovou splatnosťou menej než šesť mesiacov. Článkom 1 sa takisto mení článok 510 ods. 6 nariadenia CRR s cieľom zaviesť pravidelné monitorovanie, v rámci ktorého je orgán EBA poverený podávať Komisii každých päť rokov správu o vhodnosti uvedeného zaobchádzania. Článok 510 ods. 7 sa stáva nadbytočným, a preto sa vypúšťa.
2025/0077 (COD)
Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie, pokiaľ ide o požiadavky na transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov podľa ukazovateľa čistého stabilného financovania.
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (),
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (),
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,
keďže:
(1)Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/876 sa do nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 zaviedla požiadavka pomeru čistého stabilného financovania (požiadavka NSFR). Táto požiadavka odrážala časť noriem Bazilej III, t. j. medzinárodných noriem schválených Bazilejským výborom pre bankový dohľad, ktoré boli vypracované s cieľom zabezpečiť, aby úverové inštitúcie mali dostatočné stabilné financovanie v časovom horizonte jedného roka, a tak zabrániť nadmernému nesúladu splatnosti medzi aktívami a záväzkami a nadmernému spoliehaniu sa na krátkodobé veľkoobchodné financovanie. Požiadavka NSFR stanovená v nariadení (EÚ) č. 575/2013 sa na úverové inštitúcie uplatňuje od 28. júna 2021.
(2)V článku 428r ods. 1 písm. g), článku 428s ods. 1 písm. b) a článku 428v písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa v súčasnosti stanovujú koeficienty stabilného financovania pre peniaze splatné z finančných transakcií s finančnými klientmi, ak tieto transakcie majú zostatkovú splatnosť menej než šesť mesiacov. Tieto koeficienty financovania sú v závislosti od príslušnej finančnej transakcie 0 %, 5 % alebo 10 %. V článku 510 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa však stanovuje, že do 28. júna 2025 sa uvedené koeficienty financovania zvýšia na 10 %, 15 % a 15 %. Cieľom tohto odloženého zvýšenia bolo poskytnúť úverovým inštitúciám dostatok času na postupné prispôsobenie sa konzervatívnejšej kalibrácii a posúdenie, či bola táto kalibrácia primeraná. Okrem uvedeného odloženého zvýšenia boli prijaté aj iné úpravy v záujme zabezpečenia, aby zavedenie požiadavky NSFR nenarušilo likviditu súvisiacich trhov s kolaterálmi vrátane trhov so štátnymi dlhopismi.
(3)Podľa článku 510 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 bol Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) poverený posúdiť vhodnosť zaobchádzania so stabilným financovaním požadovaným na krytie rizika financovania spojeného s transakciami financovania prostredníctvom cenných papierov a nezabezpečenými transakciami s finančnými klientmi, ak tieto transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov a nezabezpečené transakcie majú zostatkovú splatnosť menej než šesť mesiacov. V súlade s uvedeným mandátom orgán EBA 16. januára 2024 predložil správu o osobitných aspektoch NSFR. V uvedenej správe sa dospelo k záveru, že zvýšenie koeficientov financovania, ako sa stanovuje v článku 510 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, by malo zanedbateľný vplyv na úrovne ukazovateľa čistého stabilného financovania inštitúcií. V správe sa však neposudzuje širší rozmer a účinky presahovania na likviditu trhov so štátnymi cennými papiermi a trhov s dlhopismi. Stále prevládajú úvahy, ktoré viedli k odkladu uvedeného zvýšenia. Najmä vzhľadom na to, že väčšina transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov je zabezpečená kolaterálom vo forme štátnych dlhových nástrojov, zvýšenie súvisiaceho požadovaného stabilného financovania by mohlo znížiť likviditu na dotknutých trhoch. Toto by zase mohlo viesť k riziku vzniku dodatočných nákladov na financovanie pre členské štáty, ako aj riziko zmeny transmisných mechanizmov menovej politiky.
(4)Okrem toho iné členské jurisdikcie Bazilejského výboru pre bankový dohľad stanovili úrovne požadovaného stabilného financovania pre transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov, ktoré sú totožné s úrovňami, ktoré sa uplatňujú v súčasnosti. V tejto súvislosti by vzhľadom na intenzívnu medzinárodnú hospodársku súťaž na trhu s transakciami financovania prostredníctvom cenných papierov zvýšenie koeficientov financovania 28. júna 2025 vytvorilo nerovnaké podmienky na medzinárodnej úrovni, ktoré by mohli byť škodlivé pre finančné trhy Únie.
(5)S cieľom zabrániť týmto nezamýšľaným dôsledkom by sa súčasné koeficienty stabilného financovania pre transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov a nezabezpečené transakcie s finančnými klientmi, ak takéto transakcie majú zostatkovú splatnosť menej než šesť mesiacov, ako sa stanovuje v článku 428r ods. 1 písm. g), článku 428s ods. 1 písm. b) a článku 428v písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, mali stať trvalými.
(6)Na zabezpečenie dostatočného monitorovania súvislosti s trhovou likviditou aktív prijatých ako kolaterál pri transakciách financovania prostredníctvom cenných papierov a nezabezpečených transakciách s finančnými klientmi so zostatkovou splatnosťou menej než šesť mesiacov, a to aj vtedy, ak sú zabezpečené kolaterálom vo forme štátnych cenných papierov, ako aj rizika financovania v prípade úverových inštitúcií a možného medzinárodného vývoja v tejto oblasti by orgán EBA mal každých päť rokov podávať Európskej komisii správu o vhodnosti uvedených požiadaviek na stabilné financovanie.
(7)Aby sa zabezpečilo pokračovanie prechodného zaobchádzania s peniazmi splatnými z transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov a nezabezpečených transakcií s finančnými klientmi so zostatkovou splatnosťou menej než šesť mesiacov, ako sa stanovuje v článku 428r ods. 1 písm. g), článku 428s ods. 1 písm. b) a článku 428v písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, navrhované nariadenie by sa malo uplatňovať od 29. júna 2025. Dočasné prerušenie zaobchádzania by viedlo k právnej neistote pre účastníkov trhu a neprimeranému administratívnemu a finančnému zaťaženiu bankového sektora Únie vo všeobecnosti, čo by sa mohlo zmierniť jasným stanovením očakávaného dátumu uplatňovania dotknutých ustanovení.
(8)Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Zmeny nariadenia (EÚ) č. 575/2013
Článok 510 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa mení takto:
1.Odsek 6 sa mení takto:
a)Prvý pododsek sa nahrádza takto:
„Orgán EBA monitoruje sumu stabilného financovania požadovaného na krytie rizika financovania, ktoré súvisí s transakciami financovania prostredníctvom cenných papierov, a to vrátane aktív, ktoré boli v rámci takýchto transakcií prijaté alebo poskytnuté, a s nezabezpečenými transakciami, v prípade, ak ide o transakcie s finančnými klientmi a ak takéto transakcie majú zostatkovú splatnosť menej než šesť mesiacov. Orgán EBA predloží Komisii do 31. januára 2029 a potom každých päť rokov správu o vhodnosti uvedenej požiadavky. S ohľadom na medzinárodný vývoj a regulačné zaobchádzanie s podobnými transakciami v iných jurisdikciách sa v správach preskúma aspoň:“;
b)Písmená d) a e) sa nahrádzajú takto:
„d)vhodnosť asymetrického zaobchádzania medzi záväzkami so zostatkovou splatnosťou menej než šesť mesiacov, ktoré poskytli finanční klienti, na ktoré sa vzťahuje koeficient dostupného stabilného financovania 0 % v súlade s článkom 428k ods. 3 písm. c), a aktívami vyplývajúcimi z transakcií so zostatkovou splatnosťou menej než šesť mesiacov s finančnými klientmi, na ktoré sa vzťahuje koeficient požadovaného stabilného financovania 0 %, 5 % alebo 10 % v súlade s článkom 428r ods. 1 písm. g), článkom 428s ods. 1 písm. b) a článkom 428v písm. a);
e)vplyv zavedenia vyšších alebo nižších koeficientov požadovaného stabilného financovania pre transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov s finančnými klientmi, najmä so zostatkovou splatnosťou menej než šesť mesiacov, na:
i)cenovú štruktúru uvedených transakcií a
ii)trhovú likviditu aktív prijatých ako kolaterál v uvedených transakciách, najmä štátnych a podnikových dlhopisov;“.
2.Odseky 7 a 8 sa vypúšťajú.
Článok 2
Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie sa uplatňuje od 29. júna 2025.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.
V Bruseli
Za Európsky parlament
Za Radu
predseda/predsedníčka
predseda/predsedníčka
LEGISLATÍVNY FINANČNÝ A DIGITÁLNY VÝKAZ
1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY3
1.1.Názov návrhu/iniciatívy3
1.2.Príslušné oblasti politiky3
1.3.Ciele3
1.3.1.Všeobecné ciele3
1.3.2.Špecifické ciele3
1.3.3.Očakávané výsledky a vplyv3
1.3.4.Ukazovatele výkonnosti3
1.4.Návrh/iniciatíva sa týka:4
1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy4
1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy4
1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Európskej únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Európskej únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.4
1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti4
1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi5
1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia5
1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy6
1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu6
2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA8
2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ8
2.2.Systémy riadenia a kontroly8
2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných metód plnenia rozpočtu, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly8
2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie8
2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)8
2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam9
3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY10
3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov10
3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky12
3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky12
3.2.1.1.Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu12
3.2.1.2.Rozpočtové prostriedky z vonkajších pripísaných príjmov17
3.2.2.Odhadované výstupy financované z operačných rozpočtových prostriedkov22
3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky24
3.2.3.1. Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu24
3.2.3.2.Rozpočtové prostriedky z vonkajších pripísaných príjmov24
3.2.3.3.Celkové rozpočtové prostriedky24
3.2.4.Odhadovaná potreba ľudských zdrojov25
3.2.4.1.Financovaná zo schváleného rozpočtu25
3.2.4.2.Financovaná z vonkajších pripísaných príjmov26
3.2.4.3.Celková potreba ľudských zdrojov26
3.2.5.Prehľad odhadovaného vplyvu na investície súvisiace s digitálnymi technológiami28
3.2.6.Súlad s platným viacročným finančným rámcom28
3.2.7.Príspevky od tretích strán28
3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy29
4.Digitálne rozmery29
4.1.Požiadavky digitálneho významu30
4.2.Údaje30
4.3.Digitálne riešenia31
4.4.Posúdenie interoperability31
4.5.Opatrenia na podporu digitálneho vykonávania32
1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY
1.1.Názov návrhu/iniciatívy
Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie, pokiaľ ide o požiadavky na transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov podľa ukazovateľa čistého stabilného financovania.
1.2.Príslušné oblasti politiky
Finančná stabilita a finančné služby.
1.3.Ciele
1.3.1.Všeobecné ciele
Existujú dva všeobecné ciele: i) zachovať primerané a efektívne fungovanie trhov s transakciami financovania prostredníctvom cenných papierov a trhov s kolaterálom, najmä trhov so štátnymi cennými papiermi, a ii) zachovať rovnaké podmienky na medzinárodnej úrovni v súlade s cieľmi bazilejských noriem.
1.3.2.Špecifické ciele
S týmito dvoma všeobecnými cieľmi sú spojené tri špecifické ciele: i) zabezpečiť, aby likvidita a štruktúra nákladov na trhoch s transakciami financovania prostredníctvom cenných papierov a na trhoch s kolaterálom zostali primerané; ii) zabrániť neprimeranému zvýšeniu nákladov na financovanie pre banky EÚ a členské štáty EÚ na trhoch s krátkodobým financovaním a iii) zabezpečiť konzistentnosť zaobchádzania s požadovaným stabilným financovaním v EÚ s inými veľkými jurisdikciami.
1.3.3.Očakávané výsledky a vplyv
Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na prijímateľov/cieľové skupiny.
Návrh prispieva k: i) zabezpečeniu primeraných tokov likvidity medzi bankami a účastníkmi trhu v EÚ prostredníctvom transakcií zabezpečených kolaterálom; ii) zachovaniu rovnakých podmienok na medzinárodnej úrovni v prípade bánk EÚ a iii) stabilizovaniu nákladov na financovanie pre banky a členské štáty EÚ.
1.3.4.Ukazovatele výkonnosti
Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov.
Komisia navrhuje mandát pre Európsky orgán pre bankovníctvo na monitorovanie, preskúmanie a podávanie správ Komisii každých päť rokov, najmä pokiaľ ide o vplyv navrhovaného opatrenia na trhovú likviditu aktív prijatých ako kolaterál v rámci transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov.
1.4.Návrh/iniciatíva sa týka:
novej akcie
novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu
predĺženia trvania existujúcej akcie
zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu
1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy
1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy
V rámci iniciatívy sa navrhuje, aby sa súčasné zaobchádzanie stalo trvalým pre transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov a nezabezpečené transakcie, pokiaľ ide o transakcie s finančnými klientmi, ktoré majú zostatkovú splatnosť menej než šesť mesiacov. Súčasné zaobchádzanie je stanovené tak, že uplynie 28. júna 2025. Ako také neukladá bankám EÚ nové požiadavky. Navrhované opatrenie by sa malo začať uplatňovať čo najbližšie k 28. júnu 2025.
1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Európskej únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Európskej únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.
Dôvody na akciu na úrovni EÚ (ex ante) – Keďže cieľom navrhovaného opatrenia je zmeniť existujúce právne predpisy EÚ, najlepšie ho možno dosiahnuť na úrovni EÚ, a nie rôznymi vnútroštátnymi iniciatívami. Na dosiahnutie cieľov jednotného trhu EÚ je mimoriadne dôležité zabezpečiť štandardné uplatňovanie navrhovaného opatrenia, konvergenciu súvisiacich postupov v oblasti dohľadu a rovnaké podmienky na celom jednotnom trhu s bankovými službami.
Očakávaný prínos vytvorený Európskou úniou (ex-post) – Prijatie vnútroštátnych opatrení by bolo z právneho hľadiska zložité, keďže nariadenie CRR je priamo uplatniteľné a už upravuje prudenciálne požiadavky na likviditu bánk a financovanie na vnútroštátnej úrovni. Okrem toho je na dosiahnutie cieľov jednotného trhu potrebný minimálny stupeň harmonizácie a konzistentnosti vo všetkých členských štátoch.
1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti
Nariadenie CRR je priamo uplatniteľné v celej EÚ a už upravuje prudenciálne požiadavky na bankovú likviditu a financovanie vo všetkých členských štátoch. Zabezpečuje sa tak jednotné uplatňovanie prudenciálnych opatrení, potrebná konvergencia postupov v oblasti dohľadu a rovnaké podmienky na celom jednotnom trhu s bankovými službami, čím sa vytvára základ pre zdravú hospodársku súťaž v celej EÚ.
1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi
Neuplatňuje sa na tento návrh – žiadny vplyv na rozpočet.
1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia
Neuplatňuje sa na tento návrh – žiadny vplyv na rozpočet.
1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy
obmedzené trvanie
–
v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR
–
finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR a na platobné rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR
neobmedzené trvanie
–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR
–a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.
1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu
Priame riadenie na úrovni Komisie
– prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie
–
prostredníctvom výkonných agentúr
Zdieľané riadenie s členskými štátmi
Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:
– tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,
– medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),
– Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,
– subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,
– verejnoprávne subjekty,
– súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ sú im poskytnuté primerané finančné záruky,
– súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktorým sú poskytnuté primerané finančné záruky,
– subjekty alebo osoby poverené vykonávaním osobitných akcií v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte,
– subjekty usadené v členskom štáte, spravované súkromným právom členského štátu alebo právom Únie, ktoré môžu byť v súlade s pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach poverené implementáciou finančných prostriedkov Únie alebo rozpočtových záruk, pokiaľ sú takéto subjekty kontrolované verejnoprávnymi subjektmi alebo súkromnoprávnymi subjektmi poverenými vykonávaním verejnej služby a sú im poskytnuté primerané finančné záruky v podobe spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti zo strany kontrolných subjektov alebo rovnocenné finančné záruky, ktoré môžu byť v prípade každej akcie obmedzené na maximálnu sumu podpory Únie.
Poznámky
Neuplatňuje sa na tento návrh – žiadny vplyv na rozpočet.
2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA
2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ
Neuplatňuje sa na tento návrh – žiadny vplyv na rozpočet.
2.2.Systémy riadenia a kontroly
2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných metód plnenia rozpočtu, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly
Neuplatňuje sa na tento návrh – žiadny vplyv na rozpočet.
2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie
Neuplatňuje sa na tento návrh – žiadny vplyv na rozpočet.
2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)
Neuplatňuje sa na tento návrh – žiadny vplyv na rozpočet.
2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam
Neuplatňuje sa na tento návrh – žiadny vplyv na rozpočet.
3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY
3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov
Neuplatňuje sa na tento návrh – žiadny vplyv na rozpočet.
·Existujúce rozpočtové riadky
V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.
|
Okruh viacročného finančného rámca
|
Rozpočtový riadok
|
Druh výdavkov
|
Príspevky
|
|
|
Číslo
|
DRP/NRP.
|
krajín EZVO
|
kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátov
|
iných tretích krajín
|
iné pripísané príjmy
|
|
|
[XX YY YY YY]
|
DRP/NRP
|
ÁNO/NIE
|
ÁNO/NIE
|
ÁNO/NIE
|
ÁNO/NIE
|
|
|
[XX YY YY YY]
|
DRP/NRP
|
ÁNO/NIE
|
ÁNO/NIE
|
ÁNO/NIE
|
ÁNO/NIE
|
|
|
[XX YY YY YY]
|
DRP/NRP
|
ÁNO/NIE
|
ÁNO/NIE
|
ÁNO/NIE
|
ÁNO/NIE
|
·Požadované nové rozpočtové riadky
V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.
|
Okruh viacročného finančného rámca
|
Rozpočtový riadok
|
Druh výdavkov
|
Príspevky
|
|
|
Číslo
|
DRP/NRP.
|
krajín EZVO
|
kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátov
|
iných tretích krajín
|
iné pripísané príjmy
|
|
|
[XX YY YY YY]
|
DRP/NRP
|
ÁNO/NIE
|
ÁNO/NIE
|
ÁNO/NIE
|
ÁNO/NIE
|
|
|
[XX YY YY YY]
|
DRP/NRP
|
ÁNO/NIE
|
ÁNO/NIE
|
ÁNO/NIE
|
ÁNO/NIE
|
|
|
[XX YY YY YY]
|
DRP/NRP
|
ÁNO/NIE
|
ÁNO/NIE
|
ÁNO/NIE
|
ÁNO/NIE
|
3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky
3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky
–
Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov
–
Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto operačných rozpočtových prostriedkov:
3.2.1.1.Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
Okruh viacročného finančného rámca
|
Číslo
|
|
|
GR: <…….>
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
VFR 2021 – 2027 SPOLU
|
|
|
2024
|
2025
|
2026
|
2027
|
|
|
Operačné rozpočtové prostriedky
|
|
Rozpočtový riadok
|
Záväzky
|
(1a)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
|
Platby
|
(2a)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
Rozpočtový riadok
|
Záväzky
|
(1b)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
|
Platby
|
(2b)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov
|
|
Rozpočtový riadok
|
|
(3)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
Rozpočtové prostriedky
pre GR <…….> SPOLU
|
Záväzky
|
= 1a + 1b + 3
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
|
Platby
|
= 2a + 2b + 3
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
GR: <…….>
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
VFR 2021 – 2027 SPOLU
|
|
|
2024
|
2025
|
2026
|
2027
|
|
|
Operačné rozpočtové prostriedky
|
|
Rozpočtový riadok
|
Záväzky
|
(1a)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
|
Platby
|
(2a)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
Rozpočtový riadok
|
Záväzky
|
(1b)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
|
Platby
|
(2b)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov
|
|
Rozpočtový riadok
|
|
(3)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
Rozpočtové prostriedky
pre GR <…….> SPOLU
|
Záväzky
|
= 1a + 1b + 3
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
|
Platby
|
= 2a + 2b + 3
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
VFR 2021 – 2027 SPOLU
|
|
|
2024
|
2025
|
2026
|
2027
|
|
|
Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU
|
Záväzky
|
(4)
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
|
Platby
|
(5)
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov SPOLU
|
(6)
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
Rozpočtové prostriedky OKRUHU <….>
|
Záväzky
|
= 4 + 6
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
viacročného finančného rámca SPOLU
|
Platby
|
= 5 + 6
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
Okruh viacročného finančného
rámca
|
Číslo
|
|
|
GR: <…….>
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
VFR 2021 – 2027 SPOLU
|
|
|
2024
|
2025
|
2026
|
2027
|
|
|
Operačné rozpočtové prostriedky
|
|
|
|
|
|
|
Rozpočtový riadok
|
Záväzky
|
(1a)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
|
Platby
|
(2a)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
Rozpočtový riadok
|
Záväzky
|
(1b)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
|
Platby
|
(2b)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov
|
|
Rozpočtový riadok
|
|
(3)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
Rozpočtové prostriedky
|
Záväzky
|
= 1a + 1b + 3
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
pre GR <…….> SPOLU
|
Platby
|
= 2a + 2b + 3
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
GR: <…….>
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
VFR 2021 – 2027 SPOLU
|
|
|
2024
|
2025
|
2026
|
2027
|
|
|
Operačné rozpočtové prostriedky
|
|
|
|
|
|
|
Rozpočtový riadok
|
Záväzky
|
(1a)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
|
Platby
|
(2a)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
Rozpočtový riadok
|
Záväzky
|
(1b)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
|
Platby
|
(2b)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov
|
|
Rozpočtový riadok
|
|
(3)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
Rozpočtové prostriedky
|
Záväzky
|
= 1a + 1b + 3
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
pre GR <…….> SPOLU
|
Platby
|
= 2a + 2b + 3
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
VFR 2021 – 2027 SPOLU
|
|
|
2024
|
2025
|
2026
|
2027
|
|
|
Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU
|
Záväzky
|
(4)
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
|
Platby
|
(5)
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov SPOLU
|
(6)
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
Rozpočtové prostriedky OKRUHU <….>
|
Záväzky
|
= 4 + 6
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
viacročného finančného rámca SPOLU
|
Platby
|
= 5 + 6
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
|
|
|
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
VFR 2021 – 2027 SPOLU
|
|
|
|
|
|
2024
|
2025
|
2026
|
2027
|
|
|
• Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU (všetky operačné okruhy)
|
Záväzky
|
(4)
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
|
Platby
|
(5)
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
• Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov SPOLU (všetky operačné okruhy)
|
(6)
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
Rozpočtové prostriedky okruhov 1 až 6
|
Záväzky
|
= 4 + 6
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
viacročného finančného rámca SPOLU
(referenčná suma)
|
Platby
|
= 5 + 6
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
Okruh viacročného finančného rámca
|
7
|
„Administratívne výdavky“
|
|
GR: <…….>
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
VFR 2021 – 2027 SPOLU
|
|
|
2024
|
2025
|
2026
|
2027
|
|
|
Ľudské zdroje
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
Ostatné administratívne výdavky
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
GR <…….> SPOLU
|
Rozpočtové prostriedky
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
GR: <…….>
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
VFR 2021 – 2027 SPOLU
|
|
|
2024
|
2025
|
2026
|
2027
|
|
|
Ľudské zdroje
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
Ostatné administratívne výdavky
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
GR <…….> SPOLU
|
Rozpočtové prostriedky
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Rozpočtové prostriedky OKRUHU 7 viacročného finančného rámca SPOLU
|
(Záväzky spolu = Platby spolu)
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
VFR 2021 – 2027 SPOLU
|
|
|
2024
|
2025
|
2026
|
2027
|
|
|
Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 7
|
Záväzky
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
viacročného finančného rámca SPOLU
|
Platby
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
3.2.1.2.Rozpočtové prostriedky z vonkajších pripísaných príjmov
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
Okruh viacročného finančného rámca
|
Číslo
|
|
|
GR: <…….>
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
VFR 2021 – 2027 SPOLU
|
|
|
2024
|
2025
|
2026
|
2027
|
|
|
Operačné rozpočtové prostriedky
|
|
Rozpočtový riadok
|
Záväzky
|
(1a)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
|
Platby
|
(2a)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
Rozpočtový riadok
|
Záväzky
|
(1b)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
|
Platby
|
(2b)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov
|
|
Rozpočtový riadok
|
|
(3)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
Rozpočtové prostriedky
pre GR <…….> SPOLU
|
Záväzky
|
= 1a + 1b + 3
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
|
Platby
|
= 2a + 2b + 3
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
GR: <…….>
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
VFR 2021 – 2027 SPOLU
|
|
|
2024
|
2025
|
2026
|
2027
|
|
|
Operačné rozpočtové prostriedky
|
|
Rozpočtový riadok
|
Záväzky
|
(1a)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
|
Platby
|
(2a)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
Rozpočtový riadok
|
Záväzky
|
(1b)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
|
Platby
|
(2b)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov
|
|
Rozpočtový riadok
|
|
(3)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
Rozpočtové prostriedky
pre GR <…….> SPOLU
|
Záväzky
|
= 1a + 1b + 3
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
|
Platby
|
= 2a + 2b + 3
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
VFR 2021 – 2027 SPOLU
|
|
|
2024
|
2025
|
2026
|
2027
|
|
|
Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU
|
Záväzky
|
(4)
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
|
Platby
|
(5)
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov SPOLU
|
(6)
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
Rozpočtové prostriedky OKRUHU <….>
|
Záväzky
|
= 4 + 6
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
viacročného finančného rámca SPOLU
|
Platby
|
= 5 + 6
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
Okruh viacročného finančného rámca
|
Číslo
|
|
|
GR: <…….>
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
VFR 2021 – 2027 SPOLU
|
|
|
2024
|
2025
|
2026
|
2027
|
|
|
Operačné rozpočtové prostriedky
|
|
Rozpočtový riadok
|
Záväzky
|
(1a)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
|
Platby
|
(2a)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
Rozpočtový riadok
|
Záväzky
|
(1b)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
|
Platby
|
(2b)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov
|
|
Rozpočtový riadok
|
|
(3)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
Rozpočtové prostriedky
pre GR <…….> SPOLU
|
Záväzky
|
= 1a + 1b + 3
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
|
Platby
|
= 2a + 2b + 3
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
GR: <…….>
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
VFR 2021 – 2027 SPOLU
|
|
|
2024
|
2025
|
2026
|
2027
|
|
|
Operačné rozpočtové prostriedky
|
|
Rozpočtový riadok
|
Záväzky
|
(1a)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
|
Platby
|
(2a)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
Rozpočtový riadok
|
Záväzky
|
(1b)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
|
Platby
|
(2b)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov
|
|
Rozpočtový riadok
|
|
(3)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
Rozpočtové prostriedky
pre GR <…….> SPOLU
|
Záväzky
|
= 1a + 1b + 3
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
|
Platby
|
= 2a + 2b + 3
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
VFR 2021 – 2027 SPOLU
|
|
|
2024
|
2025
|
2026
|
2027
|
|
|
Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU
|
Záväzky
|
(4)
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
|
Platby
|
(5)
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov SPOLU
|
(6)
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
Rozpočtové prostriedky OKRUHU <….>
|
Záväzky
|
= 4 + 6
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
viacročného finančného rámca SPOLU
|
Platby
|
= 5 + 6
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
|
|
|
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
VFR 2021 – 2027 SPOLU
|
|
|
|
|
|
2024
|
2025
|
2026
|
2027
|
|
|
• Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU (všetky operačné okruhy)
|
Záväzky
|
(4)
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
|
Platby
|
(5)
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
• Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov SPOLU (všetky operačné okruhy)
|
(6)
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 6
|
Záväzky
|
= 4 + 6
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
viacročného finančného rámca SPOLU (referenčná suma)
|
Platby
|
= 5 + 6
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
Okruh viacročného finančného rámca
|
7
|
„Administratívne výdavky“
|
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
GR: <…….>
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
VFR 2021 – 2027 SPOLU
|
|
|
2024
|
2025
|
2026
|
2027
|
|
|
Ľudské zdroje
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
Ostatné administratívne výdavky
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
GR <…….> SPOLU
|
Rozpočtové prostriedky
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
GR: <…….>
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
VFR 2021 – 2027 SPOLU
|
|
|
2024
|
2025
|
2026
|
2027
|
|
|
Ľudské zdroje
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
Ostatné administratívne výdavky
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
GR <…….> SPOLU
|
Rozpočtové prostriedky
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Rozpočtové prostriedky OKRUHU 7 viacročného finančného rámca SPOLU
|
(Záväzky spolu = Platby spolu)
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
VFR 2021 – 2027 SPOLU
|
|
|
2024
|
2025
|
2026
|
2027
|
|
|
Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 7
|
Záväzky
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
viacročného finančného rámca SPOLU
|
Platby
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
3.2.2.Odhadované výstupy financované z operačných rozpočtových prostriedkov (v prípade decentralizovaných agentúr nevypĺňať)
Viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
Uveďte ciele a výstupy
|
|
|
Rok
2024
|
Rok
2025
|
Rok
2026
|
Rok
2027
|
Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)
|
SPOLU
|
|
|
VÝSTUPY
|
|
|
Druh
|
Priemerné náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet spolu
|
Náklady spolu
|
|
ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 1…
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‒ Výstup
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‒ Výstup
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‒ Výstup
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Špecifický cieľ č. 1 medzisúčet
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 2…
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‒ Výstup
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Špecifický cieľ č. 2 medzisúčet
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
SPOLU
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky
–
Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov
–
Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto administratívnych rozpočtových prostriedkov:
3.2.3.1. Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu
|
SCHVÁLENÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
SPOLU 2021 – 2027
|
|
|
2024
|
2025
|
2026
|
2027
|
|
|
OKRUH 7
|
|
Ľudské zdroje
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
Ostatné administratívne výdavky
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
Medzisúčet OKRUHU 7
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
Mimo OKRUHU 7
|
|
Ľudské zdroje
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
Ostatné administratívne výdavky
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
Medzisúčet mimo OKRUHU 7
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
|
|
SPOLU
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
3.2.3.2.Rozpočtové prostriedky z vonkajších pripísaných príjmov
|
VONKAJŠIE PRIPÍSANÉ PRÍJMY
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
SPOLU 2021 – 2027
|
|
|
2024
|
2025
|
2026
|
2027
|
|
|
OKRUH 7
|
|
Ľudské zdroje
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
Ostatné administratívne výdavky
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
Medzisúčet OKRUHU 7
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
Mimo OKRUHU 7
|
|
Ľudské zdroje
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
Ostatné administratívne výdavky
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
Medzisúčet mimo OKRUHU 7
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
|
|
SPOLU
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
3.2.3.3.Celkové rozpočtové prostriedky
|
SPOLU
SCHVÁLENÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY + VONKAJŠIE PRIPÍSANÉ PRÍJMY
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
SPOLU 2021 – 2027
|
|
|
2024
|
2025
|
2026
|
2027
|
|
|
OKRUH 7
|
|
Ľudské zdroje
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
Ostatné administratívne výdavky
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
Medzisúčet OKRUHU 7
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
Mimo OKRUHU 7
|
|
Ľudské zdroje
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
Ostatné administratívne výdavky
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
Medzisúčet mimo OKRUHU 7
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
|
|
SPOLU
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.
3.2.4.Odhadovaná potreba ľudských zdrojov
–
Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.
–
Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto ľudských zdrojov:
3.2.4.1.Financovaná zo schváleného rozpočtu
Odhady sa vyjadrujú v ekvivalente plného pracovného času.
|
SCHVÁLENÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
|
|
2024
|
2025
|
2026
|
2027
|
|
Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)
|
|
20 01 02 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
20 01 02 03 (delegácie EÚ)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
01 01 01 01 (nepriamy výskum)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
01 01 01 11 (priamy výskum)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
Iné rozpočtové riadky (uveďte)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
• Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času)
|
|
20 02 01 (ZZ, VNE z celkového finančného krytia)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
20 02 03 (ZZ, MZ, VNE a PED v delegáciách EÚ)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
Riadok administratívnej podpory
[XX.01.YY.YY]
|
‒ ústredie
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
|
– delegácie EÚ
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
01 01 01 02 (ZZ, VNE – nepriamy výskum)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
01 01 01 12 (ZZ, VNE – priamy výskum)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
Iné rozpočtové riadky (uveďte) – Okruh 7
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
Iné rozpočtové riadky (uveďte) – Mimo Okruhu 7
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
SPOLU
|
0
|
0
|
0
|
0
|
3.2.4.2.Financovaná z vonkajších pripísaných príjmov
|
VONKAJŠIE PRIPÍSANÉ PRÍJMY
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
|
|
2024
|
2025
|
2026
|
2027
|
|
Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)
|
|
20 01 02 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
20 01 02 03 (delegácie EÚ)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
01 01 01 01 (nepriamy výskum)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
01 01 01 11 (priamy výskum)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
Iné rozpočtové riadky (uveďte)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
• Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času)
|
|
20 02 01 (ZZ, VNE z celkového finančného krytia)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
20 02 03 (ZZ, MZ, VNE a PED v delegáciách EÚ)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
Riadok administratívnej podpory
[XX.01.YY.YY]
|
‒ ústredie
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
|
– delegácie EÚ
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
01 01 01 02 (ZZ, VNE – nepriamy výskum)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
01 01 01 12 (ZZ, VNE – priamy výskum)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
Iné rozpočtové riadky (uveďte) – Okruh 7
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
Iné rozpočtové riadky (uveďte) – Mimo Okruhu 7
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
SPOLU
|
0
|
0
|
0
|
0
|
3.2.4.3.Celková potreba ľudských zdrojov
|
SCHVÁLENÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY + VONKAJŠIE PRIPÍSANÉ PRÍJMY SPOLU
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
|
|
2024
|
2025
|
2026
|
2027
|
|
Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)
|
|
20 01 02 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
20 01 02 03 (delegácie EÚ)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
01 01 01 01 (nepriamy výskum)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
01 01 01 11 (priamy výskum)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
Iné rozpočtové riadky (uveďte)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
• Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času)
|
|
20 02 01 (ZZ, VNE z celkového finančného krytia)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
20 02 03 (ZZ, MZ, VNE a PED v delegáciách EÚ)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
Riadok administratívnej podpory
[XX.01.YY.YY]
|
‒ ústredie
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
|
– delegácie EÚ
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
01 01 01 02 (ZZ, VNE – nepriamy výskum)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
01 01 01 12 (ZZ, VNE – priamy výskum)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
Iné rozpočtové riadky (uveďte) – Okruh 7
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
Iné rozpočtové riadky (uveďte) – Mimo Okruhu 7
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
SPOLU
|
0
|
0
|
0
|
0
|
Zamestnanci potrební na vykonávanie návrhu (v ekvivalentoch plného pracovného času):
|
|
Potreby pokryté súčasnými zamestnancami, ktorí sú k dispozícii v útvaroch Komisie
|
Výnimoční dodatoční zamestnanci*
|
|
|
|
Financovaní z Okruhu 7 alebo Výskum
|
Financovaní z riadka BA
|
Financovaní z poplatkov
|
|
Pracovné miesta uvedené v pláne pracovných miest
|
0
|
|
Neuplatňuje sa.
|
|
|
Externí zamestnanci (ZZ, VNE, DAZ)
|
0
|
|
|
|
Opis úloh, ktoré majú vykonávať:
|
Úradníci a dočasní zamestnanci
|
|
|
Externí zamestnanci
|
|
3.2.5.Prehľad odhadovaného vplyvu na investície súvisiace s digitálnymi technológiami
Povinné: v nasledujúcej tabuľke by mal byť uvedený najlepší odhad investícií súvisiacich s digitálnymi technológiami, ktoré sú súčasťou návrhu/iniciatívy.
Vo výnimočných prípadoch, ak je to potrebné na účely vykonávania návrhu/iniciatívy, by sa v určenom riadku mali uviesť rozpočtové prostriedky okruhu 7.
Rozpočtové prostriedky okruhov 1 – 6 by sa mali uvádzať ako „Výdavky na operačné programy v oblasti politiky IT“. Tieto výdavky sa týkajú operačného rozpočtu, ktorý sa má použiť na opätovné použitie/nákup/vývoj IT platforiem/nástrojov priamo spojených s vykonávaním iniciatívy a investíciami, ktoré s nimi súvisia (napr. licencie, štúdie, uchovávanie údajov atď.). Informácie uvedené v tejto tabuľke by mali byť v súlade s podrobnými údajmi uvedenými v oddiele 4 „Digitálne rozmery“.
|
Digitálne a IT rozpočtové prostriedky SPOLU
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
VFR 2021 – 2027 SPOLU
|
|
|
2024
|
2025
|
2026
|
2027
|
|
|
OKRUH 7
|
|
IT výdavky (organizácie)
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
Medzisúčet OKRUHU 7
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
Mimo OKRUHU 7
|
|
Výdavky na operačné programy v oblasti politiky IT
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
Medzisúčet mimo OKRUHU 7
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
|
|
SPOLU
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
3.2.6.Súlad s platným viacročným finančným rámcom
Návrh/iniciatíva:
–
môže byť v plnej miere financovaná prerozdelením v rámci príslušného okruhu viacročného finančného rámca (VFR).
Neuplatňuje sa na tento návrh – žiadny vplyv na rozpočet.
–
si vyžaduje použitie nepridelenej rezervy v rámci príslušného okruhu VFR a/alebo použitie osobitných nástrojov vymedzených v nariadení o VFR.
Neuplatňuje sa na tento návrh – žiadny vplyv na rozpočet.
–
si vyžaduje revíziu VFR.
Neuplatňuje sa na tento návrh – žiadny vplyv na rozpočet.
3.2.7.Príspevky od tretích strán
Návrh/iniciatíva:
–
nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami
–
zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:
rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
|
Rok
2024
|
Rok
2025
|
Rok
2026
|
Rok
2027
|
Spolu
|
|
Uveďte spolufinancujúci subjekt
|
|
|
|
|
|
|
Prostriedky zo spolufinancovania SPOLU
|
|
|
|
|
|
3.3.
Odhadovaný vplyv na príjmy
–
Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.
–
Návrh/iniciatíva má tento finančný vplyv na príjmy:
–
vplyv na vlastné zdroje
–
vplyv na iné príjmy
–
uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
Rozpočtový riadok príjmov:
|
Rozpočtové prostriedky k dispozícii v bežnom rozpočtovom roku
|
Vplyv návrhu/iniciatívy
|
|
|
|
Rok 2024
|
Rok 2025
|
Rok 2026
|
Rok 2027
|
|
Článok ………….
|
|
|
|
|
|
V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.
Neuplatňuje sa na tento návrh – žiadny vplyv na rozpočet.
Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).
Neuplatňuje sa na tento návrh – žiadny vplyv na rozpočet.
4.Digitálne rozmery
4.1.Požiadavky digitálneho významu
|
Iniciatíva nemá žiadnu požiadavku digitálneho významu. Vzťahuje sa na prvky, ktoré banky používajú na určenie svojich požiadaviek na likviditu podľa nariadenia CRR, a nemá žiadny vplyv na žiadne existujúce požiadavky na predkladanie správ. Nemá vplyv na cezhraničnú interoperabilitu sietí a informačných systémov, ktoré sa používajú na poskytovanie alebo riadenie verejných služieb v Únii.
|
4.2.Údaje
|
Neuplatňuje sa na tento návrh – nie sú vytvorené žiadne nové údaje.
|
4.3.Digitálne riešenia
|
Nevzťahuje sa na tento návrh – nevyžadujú sa žiadne osobitné digitálne riešenia.
|
4.4.Posúdenie interoperability
|
Neuplatňuje sa na tento návrh – netýka sa interoperability.
|
4.5.Opatrenia na podporu digitálneho vykonávania
|
Nevzťahuje sa na tento návrh – nie je potrebná ďalšia podpora digitálneho vykonávania.
|