EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli4. 2. 2025

COM(2025) 42 final

Odporúčanie

ROZHODNUTIE RADY,

ktorým sa Európska komisia poveruje zúčastniť sa v mene Európskej únie na rokovaniach o medzinárodnom nástroji, ktorým sa zriaďuje Medzinárodná komisia pre posudzovanie nárokov pre Ukrajinu

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Týmto odporúčaním Komisia žiada Radu o poverenie na začatie rokovaní o medzinárodnom nástroji, ktorým sa zriaďuje Medzinárodná komisia pre posudzovanie nárokov pre Ukrajinu (ďalej len „nástroj, ktorým sa zriaďuje Komisia pre posudzovanie nárokov“), ktorá preskúma a posúdi oprávnené nároky zaznamenané v registri škôd, ku ktorým došlo v dôsledku agresie Ruskej federácie voči Ukrajine, ako aj rozhodne o oprávnenosti takýchto nárokov, a v každom prípade určí náležité odškodnenie.

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov prijalo 14. novembra 2022 rezolúciu ES-11/5 1 (ďalej len „rezolúcia Valného zhromaždenia OSN“) s názvom Ďalšie prostriedky nápravy a reparácie za agresiu proti Ukrajine, v ktorej Valné zhromaždenie uznalo, že Ruská federácia sa musí zodpovedať za akékoľvek porušenia medzinárodného práva na Ukrajine alebo voči Ukrajine vrátane jej agresie, ktorou sa porušuje Charta Organizácie Spojených národov, ako aj za akékoľvek porušenia medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv, a že musí znášať právne dôsledky všetkých svojich medzinárodných protiprávnych činov vrátane náhrady škôd za ujmu, a aj vrátane akejkoľvek škody, ktorá bola spôsobená takýmito činmi.

V uvedenej rezolúcii sa ďalej uznala potreba zriadiť v spolupráci s Ukrajinou medzinárodný mechanizmus na náhradu škody, straty alebo ujmy v dôsledku medzinárodných protiprávnych činov Ruskej federácie na Ukrajine alebo voči Ukrajine, a odporučilo sa, aby členské štáty v spolupráci s Ukrajinou vytvorili medzinárodný register škôd, ktorý by slúžil ako listinný záznam dôkazov a informácií o nárokoch na náhradu škody, straty alebo ujmy spôsobenej všetkým dotknutým fyzickým a právnickým osobám, ako aj ukrajinskému štátu, v dôsledku medzinárodných protiprávnych činov Ruskej federácie na Ukrajine alebo voči Ukrajine, ako aj na podporu a koordináciu zhromažďovania dôkazov.

V súlade s rezolúciou Valného zhromaždenia OSN štáty uplatnili stupňovitý prístup a rozhodli sa najprv zriadiť register, po čom majú nasledovať ďalšie prvky mechanizmu odškodňovania, konkrétne Komisia pre posudzovanie nárokov a fond na odškodnenie. Tento prístup sa odrazil v štatúte registra, v ktorom sa uznáva, že register vrátane jeho digitálnej platformy so všetkými údajmi o nárokoch a dôkazoch, ktoré sú v ňom zaznamenané, je chápaný ako prvá zložka mechanizmu odškodňovania, ktorý sa má zriadiť samostatným medzinárodným nástrojom v spolupráci s Ukrajinou 2 .

Výbor ministrov Rady Európy prijal 12. mája 2023 uznesenie, ktorým sa ustanovuje Rozšírená parciálna dohoda o registri škôd spôsobených agresiou Ruskej federácie voči Ukrajine (ďalej len: „register škôd“ alebo „register“) 3 .

Register škôd, oznámený na 4. samite hláv štátov a predsedov vlád Rady Európy v Reykjavíku (16. – 17. mája 2023), slúži ako listinný záznam dôkazov a informácií o nárokoch na náhradu škody, straty alebo ujmy spôsobenej všetkým dotknutým fyzickým a právnickým osobám, ako aj ukrajinskému štátu, 24. februára 2022 alebo po 24. februári 2022 na území Ukrajiny medzinárodnými protiprávnymi činmi Ruskej federácie na Ukrajine alebo voči Ukrajine.

Únia sa pripojila k rozšírenej parciálnej dohode o registri škôd ako zakladajúci pridružený člen prostredníctvom rozhodnutia Komisie prijatého 11. mája 2023 podľa článku 212 ZFEÚ 4 . Rada 22. júla 2024 prijala rozhodnutie o zmene postavenia Únie z pridruženého člena na účastníka 5 , čím opätovne potvrdila pevný záväzok Únie zúčastňovať sa na činnostiach registra, a to aj prostredníctvom platby ročného povinného príspevku.

Zriadením registra škôd Rada Európy a zakladatelia registra nadviazali na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN.

Na ministerskej konferencii s názvom Obnova spravodlivosti pre Ukrajinu, ktorá sa konala 2. apríla 2024 a na ktorej register oficiálne začal svoju činnosť, sa zainteresované štáty dohodli, že vo vhodnom čase zorganizujú stretnutie s cieľom prediskutovať návrh nástroja o zriadení Komisie pre posudzovanie nárokov ako ďalšieho kroku smerom k mechanizmu odškodňovania pre Ukrajinu.

Sekretariát registra škôd následne pripravil „predbežný návrh“ nástroja, ktorým sa zriaďuje Komisia pre posudzovanie nárokov (ďalej len: „návrh nástroja“), a spolu s Ukrajinou a Holandskom zorganizoval prípravné stretnutia s cieľom vymeniť si predbežné názory na takýto návrh a jeho ďalšie revidované verzie (9. – 10. júla 2024, 12. – 13. septembra 2024, 13. – 15. novembra 2024 a 28. – 30. januára 2025). Na stretnutia bolo pozvaných 94 štátov, ktoré hlasovali za uvedenú rezolúciu Valného zhromaždenia OSN. Počas týchto stretnutí boli delegácie vyzvané, aby sa snažili získať mandát na účasť na budúcej diplomatickej konferencii s cieľom prijať a podpísať nástroj, ktorým sa zriaďuje Komisia pre posudzovanie nárokov, so zohľadnením skutočnosti, že môže mať formu právne záväzného medzinárodného nástroja.

V súlade s príslušnými ustanoveniami návrhu nástroja by Komisia pre posudzovanie nárokov mala byť správnym orgánom na preskúmanie a posudzovanie oprávnených nárokov a rozhodovanie o nich a na určenie výšky náležitého odškodnenia v každom prípade. Na tento účel sa v návrhu nástroja predpokladá, že práca registra sa má presunúť na Komisiu pre posudzovanie nárokov, a to aj vrátane zariadení a zdrojov na jeho administratívne budovanie.

Návrh nástroja bol vypracovaný za predpokladu, že ešte neexistuje konsenzus, pokiaľ ide o inštitucionálny rámec budúcej Komisie pre posudzovanie nárokov alebo jej fungovanie a riadenie. Na prípravných stretnutiach, ktoré sa doteraz konali, zúčastnené štáty rokovali o týchto možnostiach zriadenia Komisie pre posudzovanie nárokov: i) pod záštitou Rady Európy prostredníctvom dohovoru Rady Európy; ii) prostredníctvom samostatného medzinárodného nástroja, ktorým sa zriaďuje Komisia pre posudzovanie nárokov; iii) prostredníctvom samostatného medzinárodného nástroja, ktorým sa zriaďuje Komisia pre posudzovanie nárokov, ktorá by sa však spoliehala na administratívnu podporu Rady Európy (tzv. hybridný model). Očakáva sa však, že formálne rokovania o nástroji, ktorým sa zriaďuje Komisia pre posudzovanie nárokov, sa začnú do marca 2025.

Cieľom tohto odporúčania je preto zabezpečiť včasnú účasť Únie na nadchádzajúcich rokovaniach o nástroji, ktorým sa zriaďuje Komisia pre posudzovanie nárokov, počas ktorých sa dohodne povaha takéhoto nástroja, prvky Komisie pre posudzovanie nárokov a všetky príslušné pravidlá týkajúce sa jej rámca, riadenia a fungovania.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Účasť na zriadení Komisie pre posudzovanie nárokov navyše dopĺňa niekoľko iniciatív, ktoré boli od februára 2022 podniknuté na úrovni Únie a ktorých cieľom je zabezpečiť, aby Ruská federácia niesla zodpovednosť za svoju útočnú vojnu proti Ukrajine a aby boli jednotlivci zodpovední za medzinárodné trestné činy spáchané na Ukrajine a voči Ukrajine postavení pred súd. Únia predovšetkým umožnila zriadenie Medzinárodného centra pre stíhanie zločinu agresie voči Ukrajine (ICPA) v Eurojuste. Eurojust pomáha vnútroštátnym orgánom zapojeným do SVT a ICPA prostredníctvom svojej adresnej operačnej, technickej, logistickej a finančnej podpory, a to vrátane svojej databázy dôkazov najzávažnejších medzinárodných trestných činov. Súčasný návrh je takisto v súlade s účasťou Únie na medzinárodných fórach a štruktúrach zameraných na posilňovanie spolupráce medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, ktoré vyšetrujú medzinárodné trestné činy spáchané na Ukrajine a voči Ukrajine, a na zabezpečovanie, aby takéto trestné činy nezostali nepotrestané. Medzi tieto fóra patrí poradná skupina USA, Spojeného kráľovstva a EÚ pre zločiny krutosti, ktorá uľahčuje pomoc zo strany expertov pre Úrad generálneho prokurátora Ukrajiny, ako aj skupina pre dialóg, ktorá pôsobí ako medzinárodná koordinačná platforma pre iniciatívy týkajúce sa podpory kapacít Ukrajiny v oblasti vyšetrovania a súdneho stíhania, činnosti medzinárodných organizácií a organizácií občianskej spoločnosti.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

V článku 218 ods. 3 ZFEÚ sa stanovuje, že Komisia predkladá „odporúčania Rade, ktorá prijme rozhodnutie poverujúce na začatie rokovaní a vymenúvajúce, v závislosti od predmetu predpokladanej dohody, vyjednávača alebo vedúceho negociačného tímu Únie“.

Podľa článku 218 ods. 4 ZFEÚ „Rada môže adresovať vyjednávačovi smernice a určiť osobitný výbor, po porade s ktorým sa musia viesť rokovania.“

Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora 8 hmotnoprávny základ závisí predovšetkým od cieľa a obsahu pripravovaného aktu. Ak pripravovaný akt sleduje dva ciele alebo obsahuje dve zložky a ak jeden z daných cieľov alebo jednu z daných zložiek možno určiť ako hlavnú, zatiaľ čo druhý cieľ alebo druhá zložka je len vedľajšia, právny akt musí byť založený na jedinom hmotnoprávnom základe, a to na tom, ktorý si vyžaduje hlavný alebo prevažujúci cieľ alebo zložka. Cieľom tohto odporúčania je zabezpečiť, aby bola Únia oprávnená zúčastňovať sa na rokovaniach o nástroji, ktorým sa zriaďuje Komisia pre posudzovanie nárokov.

Zriadenie Komisie pre posudzovanie nárokov má poskytnúť potrebnú technickú a finančnú pomoc tretej krajine, najmä Ukrajine, s cieľom zabezpečiť, aby Ruská federácia bola plne zodpovedná za svoju útočnú vojnu proti Ukrajine a aby sa náležite nahradili všetky škody, straty a ujmy spôsobené všetkým dotknutým fyzickým a právnickým osobám, ako aj ukrajinskému štátu vrátane jeho regionálnych a miestnych orgánov, štátom vlastnených alebo kontrolovaných subjektov v dôsledku medzinárodných protiprávnych činov Ruskej federácie na Ukrajine alebo voči nej. Konečným cieľom nástroja, ktorým sa zriaďuje Komisia pre posudzovanie nárokov, je preto riešiť administratívne, finančné, procesné, právne a politické otázky Komisie pre posudzovanie nárokov, aby sa zabezpečilo, že Ruská federácia poskytne plnú náhradu škody, ako sa stanovuje v mandáte a funkcii Komisie pre posudzovanie nárokov v predbežnom návrhu medzinárodného nástroja a čo je v súlade s cieľom podľa článku 212 ZFEÚ. Bolo by to takisto v súlade s hmotnoprávnym základom rozhodnutia Rady o zmene postavenia Únie z pridruženého člena na účastníka v registri škôd, prijatého na základe článku 212 ZFEÚ, ako aj s plánovaným ročným príspevkom Únie pre Komisiu pre posudzovanie nárokov podľa nariadenia, ktorým sa zriaďuje Nástroj pre Ukrajinu, poskytujúcim finančnú pomoc rovnako na základe článku 212 ZFEÚ.

Z kontextu tejto iniciatívy a preambuly predbežného návrhu zároveň vyplýva, že plánovaná Komisia pre posudzovanie nárokov sleduje cieľ, ktorým je zabezpečiť dodržiavanie medzinárodného práva a vyvodiť voči Ruskej federácii zodpovednosť za jej protiprávne konanie. Ako dokazujú rezolúcie Valného zhromaždenia OSN uvedené v preambule návrhu nástroja, tento mechanizmus sa zriadi s cieľom reagovať na zločin agresie páchaný Ruskou federáciou voči Ukrajine, čo je zjavným porušením článku 2 ods. 4 Charty OSN. Vytvorenie tohto mechanizmu bude teda takisto tvoriť súčasť úsilia medzinárodného spoločenstva o zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Z perspektívy EÚ účasť na tomto mechanizme zodpovedá cieľom, ktoré podopierajú vonkajšiu činnosť EÚ, ako sa uvádza v článku 21 ods. 2 ZEÚ.

Toto odporúčanie vychádza z článku 212 ZFEÚ v spojení s článkom 218 ods. 3 a 4 ZFEÚ a predpokladá vymenovanie Komisie za vyjednávača Únie.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

V súlade s článkom 216 ods. 1 ZFEÚ účasť Únie na rokovaniach o nástroji, ktorým sa zriaďuje Komisia pre posudzovanie nárokov, patrí do vonkajšej právomoci Únie.

Podľa článku 212 ods. 3 druhého pododseku ZFEÚ rokovaním Únie o medzinárodnej dohode nie je dotknutá právomoc členských štátov rokovať s medzinárodnými orgánmi a uzatvárať takéto dohody. Vzhľadom na spoločné ciele EÚ a jej členských štátov zabezpečiť, aby Ruská federácia zaplatila vojnové škody, je vhodné, aby sa na týchto rokovaniach zúčastnila tak Únia, ako aj tie členské štáty, ktoré sa tak rozhodnú.

•Proporcionalita

Ciele Únie v súvislosti s týmto návrhom, ako sú uvedené vyššie, možno dosiahnuť len účasťou Únie na rokovaniach o nástroji, ktorým sa zriaďuje Komisia pre posudzovanie nárokov.

•Výber nástroja

Účasť Únie na rokovaniach o nástroji, ktorým sa zriaďuje Komisia pre posudzovanie nárokov, sa musí stanoviť rozhodnutím Rady poverujúcim na začatie rokovaní, vymenúvajúcim vyjednávača Únie a adresujúcim smernice vyjednávačovi podľa článku 218 ods. 3 a 4 ZFEÚ.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

•Získavanie a využívanie expertízy

•Posúdenie vplyvu

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

•Základné práva

Agresia Ruskej federácie voči Ukrajine je závažným porušením medzinárodného práva, ktoré spôsobuje a už spôsobilo Ukrajine a ukrajinskému obyvateľstvu obrovské škody. Cieľom súčasného návrhu je posilniť záväzok Únie, ktorým je zabezpečiť, aby prostredníctvom Komisie pre posudzovanie nárokov mohli byť takéto škody náležite nahradené, a to vrátane tých škôd, ktoré vznikli v dôsledku porušenia základných práv zo strany Ruskej federácie, ako je právo na život, na nedotknuteľnosť osoby a na majetok, ako aj zákaz mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Ako sa uvádza v návrhu nástroja, Ruská federácia by mala v súlade s medzinárodným právom znášať náklady na prácu Komisie pre posudzovanie nárokov. V návrhu nástroja sa však ďalej stanovuje, že kým si Ruská federácia nesplní svoju povinnosť, Komisia pre posudzovanie nárokov by mala byť financovaná z ročných príspevkov jej členov a z dobrovoľných príspevkov. Tieto príspevky sa považujú za preddavky na platby splatné Ruskou federáciou podľa medzinárodného práva a vymáhateľné od Ruskej federácie. Konkrétnejšie, ročné príspevky členov by mal určovať finančný výbor zhromaždenia na základe stupnice prijatej Organizáciou Spojených národov pre jej bežný rozpočet. Podľa návrhu nástroja sa neočakáva, že členovia budú prispievať do fondu na odškodnenie, ktorý bude zriadený na vykonávanie rozhodnutí Komisie pre posudzovanie nárokov, ktorými sa priznáva odškodnenie.

Preto, ak má Únia v úmysle zúčastniť sa ako člen na nástroji, ktorým sa zriaďuje Komisia pre posudzovanie nárokov, bude sa od nej vyžadovať, aby platila ročný príspevok. Ďalšie podrobnosti o finančnom vplyve Únie možno nájsť v legislatívnom finančnom výkaze pripojenom k tomuto návrhu.

V nariadení (EÚ) 2024/792, ktorým sa zriaďuje Nástroj pre Ukrajinu, sa stanovuje právny základ pre príspevok Únie na Komisiu pre posudzovanie nárokov do roku 2027. Na základe cieľov stanovených v nariadení (EÚ) 2024/792, a najmä v kapitole V, sa v článku 34 ods. 3 uvedeného nariadenia stanovuje, že „[p]omocou v rámci tejto kapitoly sa tiež posilňujú kapacity na predchádzanie konfliktom, budovanie mieru a riešenie predkrízových a pokrízových potrieb, a to aj prostredníctvom opatrení na budovanie dôvery a procesov, ktoré podporujú spravodlivosť, hľadanie pravdy, komplexnú obnovu po skončení konfliktu v záujme inkluzívnej a mierovej spoločnosti, ako aj zhromažďovanie dôkazov o zločinoch spáchaných počas vojny. V rámci tejto kapitoly sa môžu financovať iniciatívy a orgány zapojené do podpory a presadzovania medzinárodnej spravodlivosti na Ukrajine.“ Z toho dôvodu, keďže cieľom nástroja, ktorým sa zriaďuje Komisia pre posudzovanie nárokov, je presadzovať medzinárodnú spravodlivosť na Ukrajine prispievaním do mechanizmu, ktorým sa budú nahrádzať škody, ktoré utrpela Ukrajina a jej obyvateľstvo a ktoré boli spôsobené porušovaním medzinárodného práva Ruskou federáciou, sa v článku 34 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2024/792 pre Úniu stanovuje vhodný právny základ na poskytovanie svojho finančného príspevku pre Komisiu pre posudzovanie nárokov do roku 2027.

Tieto výdavky by pokrýval rozpočtový riadok 16 06 03 01 – Prístupová pomoc Únie a iné opatrenia, pričom v príslušných rozpočtových poznámkach sa vysvetľuje, že táto položka „ bude zahŕňať aj podporu [...] a ďalších opatrení, ktoré dopĺňajú opatrenia EÚ, ako sú mechanizmy zodpovednosti za ruskú útočnú vojnu“.

Pokiaľ ide o spôsob plnenia, na príspevok Únie na Komisiu pre posudzovanie nárokov sa vzťahuje článok 245 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2024/2509 z 23. septembra 2024 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (prepracované znenie) 9 , ktorý umožňuje Únii platiť členské poplatky orgánom, ktorých je Únia členom.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Pokiaľ ide o spôsob podávania správ, Rada môže určiť osobitný výbor v zmysle článku 218 ods. 4 ZFEÚ, s ktorým sa musí uskutočniť porada na účely vedenia rokovaní. Ak sa tento výbor určí, Komisia by mu mala pravidelne podávať správy o krokoch podniknutých podľa rozhodnutia Rady a pravidelne sa s ním radiť.

Vždy, keď o to Rada požiada, by jej Komisia mala podať správu o priebehu a výsledku rokovaní, a to aj písomne.

•Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)

Neuplatňuje sa.

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Článok 1 obsahuje poverenie Komisie zúčastniť sa v mene Únie na rokovaniach o medzinárodnej dohode, ktorou sa zriaďuje Medzinárodná komisia pre posudzovanie nárokov pre Ukrajinu. V článku 1 sa ďalej stanovuje, že rokovania by sa mali viesť na základe smerníc Rady na rokovania uvedených v prílohe k rozhodnutiu.

V článku 2 sa stanovuje vymenovanie Komisie za vyjednávača Únie.

V článku 3 sa stanovuje určenie osobitného výboru, po porade s ktorým sa musia viesť rokovania.

V článku 4 sa stanovuje, že rozhodnutie je určené Komisii.

V článku 5 sa stanovuje nadobudnutie účinnosti rozhodnutia.

Odporúčanie

ROZHODNUTIE RADY,

ktorým sa Európska komisia poveruje zúčastniť sa v mene Európskej únie na rokovaniach o medzinárodnom nástroji, ktorým sa zriaďuje Medzinárodná komisia pre posudzovanie nárokov pre Ukrajinu

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 212 v spojení s článkom 218 ods. 3 a 4,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,

keďže:

(1)V nadväznosti na nevyprovokovanú a neodôvodnenú útočnú vojnu Ruskej federácie proti Ukrajine 10 prijalo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov 14. novembra 2022 rezolúciu ES-11/5 s názvom „Ďalšie prostriedky nápravy a reparácie za agresiu proti Ukrajine“ 11 .

(2)Okrem toho, že Valné zhromaždenie pripomenulo povinnosti štátov podľa článku 2 Charty Organizácie Spojených národov vrátane povinnosti vystríhať sa vo svojich medzinárodných vzťahoch hrozby silou alebo použitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti akéhokoľvek štátu, vyjadrilo aj vážne znepokojenie nad stratami na životoch, núteným vysídľovaním civilného obyvateľstva, katastrofickým ničením infraštruktúry a prírodných zdrojov, stratami na verejnom a súkromnom majetku a hospodárskou katastrofou spôsobenou agresiou Ruskej federácie voči Ukrajine 12 .

(3)Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov uznalo, že Ruská federácia sa musí zodpovedať za akékoľvek porušenia medzinárodného práva spáchané voči Ukrajine. Okrem toho ďalej zdôraznilo, že Ruská federácia musí znášať právne dôsledky všetkých svojich medzinárodných protiprávnych činov vrátane odškodnenia za ujmu, a to aj vrátane akejkoľvek škody spôsobenej svojimi protiprávnymi činmi. 13

(4)Podľa tohto rámca Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov uznalo potrebu zriadiť, v spolupráci s Ukrajinou, medzinárodný mechanizmus na náhradu škody, straty alebo ujmy v dôsledku medzinárodných protiprávnych činov Ruskej federácie na Ukrajine alebo voči Ukrajine 14 . Na tento účel odporučilo vytvorenie medzinárodného registra škôd, ktorý by slúžil ako listinný záznam dôkazov a informácií o nárokoch na náhradu škody, straty alebo ujmy spôsobenej všetkým dotknutým fyzickým a právnickým osobám, ako aj ukrajinskému štátu, v dôsledku medzinárodných protiprávnych činov Ruskej federácie na Ukrajine alebo voči Ukrajine, ako aj na podporu a koordináciu zhromažďovania dôkazov. 15

(5)Výbor ministrov Rady Európy prijal 12. mája 2023 uznesenie CM/Res(2023)3, ktorým sa ustanovuje Rozšírená parciálna dohoda o registri škôd spôsobených agresiou Ruskej federácie voči Ukrajine.

(6)S cieľom ďalej pokračovať v snahách o vyvodenie zodpovednosti smerom k vytvoreniu medzinárodného mechanizmu na náhradu škody, straty alebo ujmy, ako aj v dôsledku medzinárodných protiprávnych činov Ruskej federácie na Ukrajine alebo voči Ukrajine, štáty prijali stupňovitý prístup, pričom sa rozhodli najprv zriadiť register, po čom majú nasledovať ďalšie prvky mechanizmu odškodňovania, a to konkrétne Komisia pre posudzovanie nárokov a fond na odškodnenie. Tento prístup sa odrazil v štatúte registra, v ktorom sa uznáva, že register vrátane jeho digitálnej platformy so všetkými údajmi o nárokoch a dôkazoch, ktoré sú v ňom zaznamenané, je chápaný ako prvá zložka mechanizmu odškodňovania, ktorý sa má zriadiť samostatným medzinárodným nástrojom v spolupráci s Ukrajinou a príslušnými medzinárodnými organizáciami a orgánmi.

(7)Únia potom, ako sa 11. mája 2023 pripojila k registru škôd ako zakladajúci pridružený člen prostredníctvom oznámenia generálnej tajomníčke Rady Európy, 22. júla 2024 zmenila svoj štatút z pridruženého člena na účastníka.

(8)Európsky parlament a Rada prijali 29. februára 2024 nariadenie (EÚ) 2024/792, ktorým sa zriaďuje Nástroj pre Ukrajinu, ktorým spoluzákonodarcovia okrem iného poskytli právny základ pre pomoc pre iniciatívy a orgány zapojené do podpory a presadzovania medzinárodnej spravodlivosti na Ukrajine, a to aj pokrytím finančného príspevku Únie na register škôd.

(9)V roku 2024 Úrad prezidenta Ukrajiny, Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny, Ministerstvo zahraničných vecí Holandského kráľovstva a register škôd voči Ukrajine pozvali štáty, ktoré podporili prijatie rezolúcie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/ES-11/5, na prípravné zasadnutia týkajúce sa medzinárodného nástroja na účely zriadenia Komisie pre posudzovanie nárokov pre Ukrajinu v holandskom Haagu. Očakáva sa, že prvé formálne kolo rokovaní sa uskutoční v marci 2025.

(10)Sekretariát registra škôd pripravil „predbežný návrh“ medzinárodného nástroja na zriadenie komisie pre posudzovanie nárokov pre Ukrajinu. „Predbežný návrh“ obsahuje ustanovenia o mandáte, funkcii, právnom postavení, sídle, členstve a účasti, organizačnej štruktúre, financovaní a rozpočte Komisie pre posudzovanie nárokov, ako aj o postupe preskúmania nárokov, členstve Ruskej federácie a presune práce registra škôd.

(11)Vzhľadom na záujem Únie opätovne potvrdiť svoj pevný záväzok, pokiaľ ide o zabezpečenie, aby Ruská federácia znášala právne dôsledky svojich medzinárodných protiprávnych činov voči Ukrajine vrátane povinnosti nahradiť akúkoľvek škodu, stratu a ujmu spôsobenú uvedenými činmi, je vhodné, aby sa Únia zúčastňovala na rokovaniach o medzinárodnom nástroji, ktorým sa zriaďuje komisia pre posudzovanie nárokov,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Komisia sa týmto poveruje rokovať v mene Únie o medzinárodnom nástroji, ktorým sa zriaďuje Medzinárodná komisia pre posudzovanie nárokov pre Ukrajinu.

Článok 2

Rokovania sa povedú na základe smerníc na rokovania uvedených v prílohe.

Článok 3

Komisia sa týmto vymenúva za vyjednávača Únie.

Článok 4

Účasť Únie na rokovaniach uvedených v článku 1 sa uskutočňuje po porade s osobitným výborom určeným v súlade s článkom 218 ods. 4 ZFEÚ.

Komisia podáva osobitnému výboru uvedenému v prvom pododseku pravidelne správy o krokoch prijatých podľa tohto rozhodnutia a pravidelne sa s ním radí.

Článok 5

Toto rozhodnutie je určené Komisii.

V Bruseli

(1)    Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN A/RES/ES-11/5, OP2-OP4

(2)    Dodatok k uzneseniu CM/Res(2023) z 12. mája 2023, Štatút registra škôd spôsobených agresiou Ruskej federácie voči Ukrajine, článok 2.5.

(3)    Uznesenie CM/Res(2023)3, ktorým sa ustanovuje Rozšírená parciálna dohoda o registri škôd spôsobených agresiou Ruskej federácie voči Ukrajine (prijaté Výborom ministrov 12. mája 2023 na 1466. zasadnutí zástupcov ministrov).

(4)    C(2023) 3241, 11.5.2023.

(5)    Rozhodnutie Rady (EÚ) 2024/2045 z 22. júla 2024 o pozícii, ktorá sa má v mene Únie zaujať v orgánoch Rady Európy, pokiaľ ide o postavenie Európskej únie v Rozšírenej parciálnej dohode o registri škôd spôsobených agresiou Ruskej federácie voči Ukrajine, Ú. v. EÚ L, 2024/2045, 24.7.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2024/2045/oj.

(6)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/792 z 29. februára 2024, ktorým sa zriaďuje Nástroj pre Ukrajinu (Ú. v. EÚ L, 2024/792, 29.2.2024)

(7)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1226 z 24. apríla 2024 o vymedzení trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení Únie a zmene smernice (EÚ) 2018/1673, Ú. v. EÚ L, 2024/1226, 29.4.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2024/1226/oj.

(8)    Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 24. júna 2014, Európsky parlament proti Rade Európskej únie, C-658/11, body 55 – 57 a rozsudok Súdneho dvora vo veci C-130/10 Európsky parlament proti Rade Európskej únie, bod 80.

(9)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2024/2509 z 23. septembra 2024 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (prepracované znenie), Ú. v. EÚ L, 2024/2509, 26.9.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/2509/oj.

(10)    Dokument OSN A/ES-11/L.1.

(11)    Dokument OSN A/RES/ES-11/5.

(12)    Tamže, odôvodnenia 2 – 9.

(13)    Tamže, odsek 2.

(14)    Dokument OSN A/RES/ES-11/5, odsek 3.

(15)    Tamže, odsek 4.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli4. 2. 2025

COM(2025) 42 final

PRÍLOHY

k

odporúčaniu na rozhodnutie Rady,

ktorým sa Európska komisia poveruje zúčastniť sa v mene Európskej únie na rokovaniach o medzinárodnom nástroji, ktorým sa zriaďuje Medzinárodná komisia pre posudzovanie nárokov pre Ukrajinu

PRÍLOHA 1

Smernice na rokovania o medzinárodnom nástroji, ktorým sa zriaďuje Medzinárodná komisia pre posudzovanie nárokov pre Ukrajinu

Komisia by sa v priebehu rokovaní mala zamerať na dosiahnutie cieľov, ktoré sú podrobne stanovené ďalej.

(1)Cieľom medzinárodného nástroja, ktorým sa zriaďuje Medzinárodná komisia pre posudzovanie nárokov pre Ukrajinu, je vytvoriť právny základ podľa medzinárodného práva pre správny orgán na preskúmavanie a posudzovanie oprávnených nárokov a rozhodovanie o nich a na určenie výšky náležitého odškodnenia v každom prípade škody, straty alebo ujmy spôsobenej 24. februára 2022 alebo po 24. februári 2022 na území Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc, s rozšírením na jej pobrežné more, ako aj v jej výhradnej hospodárskej zóne a kontinentálnom šelfe, všetkým dotknutým fyzickým a právnickým osobám, ako aj ukrajinskému štátu vrátane jeho regionálnych a miestnych orgánov, štátom vlastnených alebo kontrolovaných subjektov, v dôsledku medzinárodných protiprávnych činov Ruskej federácie na Ukrajine alebo voči nej, a to vrátane jej agresie, ktorou sa porušuje Charta Organizácie Spojených národov, ako aj akýchkoľvek porušení medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv.

(2)Medzinárodný nástroj poskytuje Komisii pre posudzovanie nárokov potrebné právne postavenie a potrebnú právnu subjektivitu na výkon jej funkcií a plnenie jej mandátu.

(3)V medzinárodnom nástroji sa jasne a presne uvádzajú názvy členstva v prípade štátov a medzinárodných organizácií a spôsoby ich účasti na nástroji.

(4)V medzinárodnom nástroji je jasne uvedená organizačná štruktúra Komisie pre posudzovanie nárokov, najmä pokiaľ ide o štruktúru riadenia a spôsoby účasti štátov a medzinárodných organizácií.

(5)V medzinárodnom nástroji je stanovené, že Ruská federácia v súlade s medzinárodným právom znáša náklady na Komisiu pre posudzovanie nárokov. Takisto sa v ňom stanovuje, že kým si Ruská federácia nesplní uvedenú povinnosť, Komisia pre posudzovanie nárokov je financovaná z ročných stanovených príspevkov jej členov a z dobrovoľných príspevkov, a že príspevky členov sú od Ruskej federácie vymáhateľné.

(6)V medzinárodnom nástroji sú jasne stanovené spôsoby stanovenia ročného finančného príspevku členov a finančné pravidlá a postupy, ktorými sa riadi Komisia pre posudzovanie nárokov.

(7)V medzinárodnom nástroji sú zahrnuté spôsoby potrebné na hladký a presný presun práce registra škôd a je v ňom podrobne opísané možné pokračovanie registra v rámci Komisie pre posudzovanie nárokov.

(8)Postup na rokovania je takýto:

a)Rokovania sa musia pripraviť v dostatočnom predstihu. Na tento účel Komisia informuje osobitný výbor určený v súlade s článkom 218 ods. 4 ZFEÚ o predpokladanom harmonograme a otázkach, o ktorých sa má rokovať, a čo najskôr poskytne príslušné informácie.

b)V prípade potreby sa pred rokovacími zasadnutiami uskutoční zasadnutie osobitného výboru určeného v súlade s článkom 218 ods. 4 ZFEÚ s cieľom určiť kľúčové otázky, formulovať stanoviská a prípadne poskytnúť usmernenia.

c)Komisia podáva osobitnému výboru určenému v súlade s článkom 218 ods. 4 ZFEÚ správy o výsledku rokovaní po každom rokovacom zasadnutí, alebo, ak sa viaceré rokovania vedú súbežne, po sérii rokovacích zasadnutí.

d)Komisia informuje osobitný výbor určený v súlade s článkom 218 ods. 4 ZFEÚ o všetkých dôležitých otázkach, ktoré môžu počas rokovaní vyvstať.

PRÍLOHA 2

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ A DIGITÁLNY VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY3

1.1.Názov návrhu/iniciatívy3

1.2.Príslušné oblasti politiky3

1.3.Ciele3

1.3.1.Všeobecné ciele3

1.3.2.Špecifické ciele3

1.3.3.Očakávané výsledky a vplyv3

1.3.4.Ukazovatele výkonnosti3

1.4.Návrh/iniciatíva sa týka:4

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy4

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy4

1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Európskej únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Európskej únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.4

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti4

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi5

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia5

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy6

1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu6

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA8

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ8

2.2.Systémy riadenia a kontroly8

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných metód plnenia rozpočtu, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly8

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie8

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)8

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam9

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY10

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov10

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky12

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky12

3.2.1.1.Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu12

3.2.1.2.Rozpočtové prostriedky z vonkajších pripísaných príjmov17

3.2.2.Odhadované výstupy financované z operačných rozpočtových prostriedkov22

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky24

3.2.3.1. Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu24

3.2.3.2.Rozpočtové prostriedky z vonkajších pripísaných príjmov24

3.2.3.3.Celkové rozpočtové prostriedky24

3.2.4.Odhadovaná potreba ľudských zdrojov25

3.2.4.1.Financovaná zo schváleného rozpočtu25

3.2.4.2.Financovaná z vonkajších pripísaných príjmov26

3.2.4.3.Celková potreba ľudských zdrojov26

3.2.5.Prehľad odhadovaného vplyvu na investície súvisiace s digitálnymi technológiami28

3.2.6.Súlad s platným viacročným finančným rámcom28

3.2.7.Príspevky od tretích strán28

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy29

4.Digitálne rozmery29

4.1.Požiadavky digitálneho významu30

4.2.Údaje30

4.3.Digitálne riešenia31

4.4.Posúdenie interoperability31

4.5.Opatrenia na podporu digitálneho vykonávania32

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Ciele

1.3.1.Všeobecné ciele

1.3.2.Špecifické ciele

1.3.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na prijímateľov/cieľové skupiny.

1.3.4.Ukazovatele výkonnosti

Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov.

1.4.Návrh/iniciatíva sa týka:

 novej akcie

 novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 1

 predĺženia trvania existujúcej akcie

 zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Európskej únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Európskej únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

 obmedzené trvanie

–    v platnosti od roku 2025 do roku 2035 2

–    finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR a na platobné rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR

 neobmedzené trvanie

–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR

–a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu 3

 Priame riadenie na úrovni Komisie 4

– prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

–    prostredníctvom výkonných agentúr

 Zdieľané riadenie s členskými štátmi

Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

– tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

– medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte) 5 ,

– Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

– subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

– verejnoprávne subjekty,

– súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ sú im poskytnuté primerané finančné záruky,

– súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktorým sú poskytnuté primerané finančné záruky,

– subjekty alebo osoby poverené vykonávaním osobitných akcií v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte,

– subjekty usadené v členskom štáte, spravované súkromným právom členského štátu alebo právom Únie, ktoré môžu byť v súlade s pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach poverené implementáciou finančných prostriedkov Únie alebo rozpočtových záruk, pokiaľ sú takéto subjekty kontrolované verejnoprávnymi subjektmi alebo súkromnoprávnymi subjektmi poverenými vykonávaním verejnej služby a sú im poskytnuté primerané finančné záruky v podobe spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti zo strany kontrolných subjektov alebo rovnocenné finančné záruky, ktoré môžu byť v prípade každej akcie obmedzené na maximálnu sumu podpory Únie.

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných metód plnenia rozpočtu, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

·Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca	Rozpočtový riadok	Druh výdavkov	Príspevky
	Číslo	DRP/NRP 6	krajín EZVO 7	kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátov 8	iných tretích krajín	iné pripísané príjmy
0	16 06 03 01	DRP	NIE	NIE	NIE	NIE

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

–    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov

–    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto operačných rozpočtových prostriedkov:

3.2.1.1.Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca

0

Výdavky mimo ročných stropov stanovených vo viacročnom finančnom rámci

GR pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení					Rok	Rok	Rok	Rok	VFR 2021 – 2027 SPOLU
					2024	2025	2026	2027
Operačné rozpočtové prostriedky
16 06 03 01 — Prístupová pomoc Únie a iné opatrenia		Záväzky		(1a)	0,000	0,000	3,000	3,000	6,000
		Platby		(2a)	0,000	0,000	3,000	3,000	6,000
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov 9
Rozpočtový riadok				(3)
Rozpočtové prostriedky pre GR pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení SPOLU		Záväzky		=1a+1b+3	0,000	0,000	3,000	3,000	6,000
		Platby		=2a+2b+3	0,000	0,000	3,000	3,000	6,000 10
			Rok		Rok	Rok		Rok	VFR 2021 – 2027 SPOLU
			2024		2025	2026		2027
Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU	Záväzky	(4)	0,000		0,000	3,000		3,000	6,000
	Platby	(5)	0,000		0,000	3,000		3,000	6,000
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov SPOLU		(6)	0,000		0,000	0,000		0,000	0,000
Rozpočtové prostriedky OKRUHU 0	Záväzky	=4+6	0,000		0,000	3,000		3,000	6,000
viacročného finančného rámca SPOLU	Platby	=5+6	0,000		0,000	3,000		3,000	6,000

3.2.2.Odhadované výstupy financované z operačných rozpočtových prostriedkov (v prípade decentralizovaných agentúr nevypĺňať)

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy 

Rok 2024

Rok 2025

Rok 2026

Rok 2027

Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

SPOLU

VÝSTUPY

Druh 11

Priemerné náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet spolu

Náklady spolu

ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 1 12 …

‒ Výstup

‒ Výstup

‒ Výstup

Špecifický cieľ č. 1 medzisúčet

ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 2…

‒ Výstup

Špecifický cieľ č. 2 medzisúčet

SPOLU

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

–    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

–    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto administratívnych rozpočtových prostriedkov:

3.2.3.1. Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu

SCHVÁLENÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY	Rok	Rok	Rok	Rok	SPOLU 2021 – 2027
	2024	2025	2026	2027
OKRUH 7
Ľudské zdroje	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
Ostatné administratívne výdavky	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
Medzisúčet OKRUHU 7	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
Mimo OKRUHU 7
Ľudské zdroje	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
Ostatné administratívne výdavky	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
Medzisúčet mimo OKRUHU 7	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
SPOLU	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000

3.2.4.Odhadovaná potreba ľudských zdrojov

–    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

–    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto ľudských zdrojov:

3.2.4.1.Financovaná zo schváleného rozpočtu

odhady sa vyjadrujú v ekvivalente plného pracovného času 13

SCHVÁLENÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY		Rok	Rok	Rok	Rok
		2024	2025	2026	2027
 Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)
20 01 02 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)		0	0	0	0
20 01 02 03 (delegácie EÚ)		0	0	0	0
01 01 01 01 (nepriamy výskum)		0	0	0	0
01 01 01 11 (priamy výskum)		0	0	0	0
Iné rozpočtové riadky (uveďte)		0	0	0	0
• Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času)
20 02 01 (ZZ, VNE z celkového finančného krytia)		0	0	0	0
20 02 03 (ZZ, MZ, VNE a PED v delegáciách EÚ)		0	0	0	0
Riadok administratívnej podpory [XX.01.YY.YY]	– ústredie	0	0	0	0
	– delegácie EÚ	0	0	0	0
01 01 01 02 (ZZ, VNE – nepriamy výskum)		0	0	0	0
01 01 01 12 (ZZ, VNE – priamy výskum)		0	0	0	0
Iné rozpočtové riadky (uveďte) – Okruh 7		0	0	0	0
Iné rozpočtové riadky (uveďte) – Mimo Okruhu 7		0	0	0	0
SPOLU		0	0	0	0

Zamestnanci potrební na vykonávanie návrhu (v ekvivalentoch plného pracovného času):

	Potreby pokryté súčasnými zamestnancami, ktorí sú k dispozícii v útvaroch Komisie	Výnimoční dodatoční zamestnanci*
		Financovaní z Okruhu 7 alebo Výskum	Financovaní z riadka BA	Financovaní z poplatkov
Pracovné miesta uvedené v pláne pracovných miest			Neuplatňuje sa.
Externí zamestnanci (ZZ, VNE, DAZ)

Opis úloh, ktoré majú vykonávať:

Úradníci a dočasní zamestnanci
Externí zamestnanci

3.2.5.Prehľad odhadovaného vplyvu na investície súvisiace s digitálnymi technológiami

Digitálne a IT rozpočtové prostriedky SPOLU	Rok	Rok	Rok	Rok	VFR 2021 – 2027 SPOLU
	2024	2025	2026	2027
OKRUH 7
IT výdavky (organizácie)	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
Medzisúčet OKRUHU 7	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
Mimo OKRUHU 7
Výdavky na operačné programy v oblasti politiky IT	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
Medzisúčet mimo OKRUHU 7	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
SPOLU	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000

3.2.6.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

Návrh/iniciatíva:

–    môže byť v plnej miere financovaná prerozdelením v rámci príslušného okruhu viacročného finančného rámca (VFR).

–    si vyžaduje použitie nepridelenej rezervy v rámci príslušného okruhu VFR a/alebo použitie osobitných nástrojov vymedzených v nariadení o VFR.

–    si vyžaduje revíziu VFR.

3.2.7.Príspevky od tretích strán

Návrh/iniciatíva:

–    nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami

–    zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

3.3.    Odhadovaný vplyv na príjmy

–    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–    Návrh/iniciatíva má tento finančný vplyv na príjmy:

vplyv na vlastné zdroje

vplyv na iné príjmy

uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

4.Digitálne rozmery

Neuplatňuje sa.

4.1.Požiadavky digitálneho významu

Neuplatňuje sa.

4.2.Údaje

Neuplatňuje sa.

4.3.Digitálne riešenia

Neuplatňuje sa.

4.4.Posúdenie interoperability

Neuplatňuje sa.

4.5.Opatrenia na podporu digitálneho vykonávania

Neuplatňuje sa.

(1)    Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(2)    Životnosť medzinárodnej komisie pre posudzovanie nárokov sa v súčasnosti odhaduje na 10 rokov.

(3)    Vysvetlenie metód plnenia rozpočtu a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovom sídle BUDGpedia: https://myintracomm.ec.europa.eu/corp/budget/financial-rules/budget-implementation/Pages/implementation-methods.aspx .

(4)    Tento príspevok sa uskutoční prostredníctvom zaplatenia členského poplatku podľa článku 245 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2024/2509 z 23. septembra 2024 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (prepracované znenie), Ú. v. EÚ L, 2024/2509, 26.9.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/2509/oj. Ide o nástroj v rámci priameho riadenia.

(5)    Očakáva sa, že úlohy súvisiace s plnením rozpočtu bude zabezpečovať samotná medzinárodná komisia pre posudzovanie nárokov.

(6)    DRP = diferencované rozpočtové prostriedky / NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(7)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(8)    Kandidátske krajiny a prípadne potenciálni kandidáti zo západného Balkánu.

(9)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky na podporu vykonávania programov a/alebo akcií EÚ (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(10)    Odhadovaný ročný príspevok EÚ je pravdepodobne v rozmedzí od 2 miliónov EUR do 3 miliónov EUR.

(11)    Výstupy sú produkty, ktoré sa majú dodať, a služby, ktoré sa majú poskytnúť (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

(12)    Ako je uvedené v bode 1.3.2. „Špecifické ciele…“

(13)    Pod tabuľkou spresnite, koľko ekvivalentov plného pracovného času v rámci uvedeného počtu je už pridelených na riadenie akcie a/alebo môže byť prerozdelených v rámci vášho GR a aké sú vaše čisté potreby.