EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli3. 12. 2025

JOIN(2025) 977 final

SPOLOČNÉ OZNÁMENIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Posilnenie hospodárskej bezpečnosti EÚ

1. Úvod

Súčasné geopolitické prostredie sa vyznačuje čoraz častejším a cielenejším využívaním hospodárskych nástrojov na dosahovanie strategických cieľov. Hlavní aktéri využívajú na dosahovanie svojich strategických a geopolitických cieľov hospodárske páky, a to od disruptívnych ciel a využívania závislostí ako zbrane až po svojvoľné zavádzanie opatrení na ochranu obchodu, čím ohrozujú bezpečnosť, verejný poriadok, konkurencieschopnosť a hospodárstvo EÚ.

Riziká ohrozujúce hospodársku bezpečnosť EÚ nie sú nové, ale v poslednom čase sa stupňujú: zraniteľnosti sú už viditeľnejšie, naliehavejšie a ťažšie sa prehliadajú. K týmto rizikám patrí:

-rastúca nestabilita v globálnom obchodnom a investičnom prostredí, ktorá sa vyznačuje nárastom disruptívnych obchodných opatrení a vývozných obmedzení s cieľom využívať závislosti ako zbraň,

-šírenie predátorského správania zameraného na kritické dodávateľské reťazce a technológie, ktoré podkopáva našu priemyselnú základňu a v niektorých prípadoch (napríklad v prípade štátom financovaných nadmerných kapacít) vytvára nové závislosti,

-neustále zhoršovanie bezpečnostného prostredia, a to aj v súvislosti s pokračujúcou útočnou vojnou Ruska voči Ukrajine a nárastom hybridných útokov.

V Európskej stratégii hospodárskej bezpečnosti z roku 2023 sa vytýčila prvá odpoveď EÚ na tieto výzvy 1 . Stratégia obsahovala súbor opatrení – vychádzajúcich z posúdenia rizík –, ktoré sa zameriavali na posilnenie hospodárskej bezpečnosti EÚ prostredníctvom podpory konkurencieschopnosti, ochrany pred rizikami a spolupráce s partnermi, ktorí zdieľajú naše obavy. Tieto tri piliere tvoria aj naďalej ústredný prvok nášho prístupu k hospodárskej bezpečnosti a Komisia sa ich spoločne s členskými štátmi snaží začleniť do všetkých politických úvah a opatrení. Okrem toho je hospodárska bezpečnosť pre EÚ mimoriadne dôležitá aj z hľadiska zachovania jej hodnôt, zásad a blahobytu jej občanov a rovnako aj z hľadiska posilňovania našej hospodárskej nezávislosti.

Po prijatí stratégie z roku 2023 sa však potreba odvážnejšie, rýchlejšie a jednotnejšie konať na úrovni Európy stala ešte naliehavejšou. V tomto oznámení sa opisuje, ako by sa nástroje Únie mohli popri ich využívaní na ich pôvodné politické ciele strategickejšie a asertívnejšie využívať na podporu hospodárskej bezpečnosti Európy, ktorá spočíva v schopnosti Únie zaručiť popri iných cieľoch aj bezpečnosť pomocou silného, dynamického a odolného hospodárstva tak, že sa budú predvídať potenciálne alebo skutočné hrozby súvisiace s vonkajšími hospodárskymi vzťahmi EÚ, budú sa voči nim podnikať odrádzajúce opatrenia, resp. sa bude na tieto hrozby reagovať. EÚ môže tento cieľ dosiahnuť najmä tak, že si udrží náskok v oblasti kritických technológií, priemyselných odvetví a služieb. Odráža sa tu zmena paradigmy a prechod od reaktívneho postoja k proaktívnejšiemu a systematickejšiemu využívaniu nášho súboru nástrojov. Okrem toho EÚ, jej členské štáty a priemyselné odvetvia budú musieť byť v určitých prípadoch čoraz viac pripravené znášať hospodárske náklady v záujme znižovania zraniteľností a zvyšovania celkovej bezpečnosti.

V tejto výzve na prijatie opatrení sa požaduje, aby sa zlepšilo zhromažďovanie, monitorovanie a analýza informácií, ako aj schopnosť predvídať nové hrozby; aby sa tretie krajiny odrádzali od využívania závislostí Únie ako zbrane; aby sa znížila naša expozícia voči tretím krajinám, ktoré by mohli takéto závislosti využiť ako zbraň, a aby sa predchádzalo snahám o oslabenie našich opatrení na zníženie rizika.

Čo je dôležité, v tejto výzve sa uznáva aj to, že je potrebné využiť silné stránky EÚ, okrem iného napríklad jedinečnú silu jednotného trhu EÚ, naše technologické a priemyselné spôsobilosti, ako aj prístup k financovaniu a programom EÚ. Znamená to aj identifikáciu hospodárskych príležitostí pre EÚ a identifikáciu oblastí, v ktorých sú ostatní závislí od EÚ. Toto oznámenie sa preto zasadzuje za integrovaný nadrezortný prístup zahŕňajúci všetky podniky, za lepšie riadenie, ako aj za ešte užšiu spoluprácu s podobne zmýšľajúcimi partnermi a v prípade potreby aj za spoločný postup. Dopĺňa sa ním komplexná Stratégia Únie pripravenosti. Hospodárska bezpečnosť EÚ sa opiera o bezpečnosť svojich členských štátov. Je takisto neoddeliteľne prepojená so širšími vzťahmi so svetom, a teda so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou, ktorá sa bude systematickejšie využívať na podporu stanovených cieľov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa toto oznámenie, ktoré spočíva na analýze založenej na rizikách, zameriava na šesť vysokorizikových oblastí uvedených v oddiele 3, pričom uplatňuje nástroje, ktoré máme k dispozícii, a opisuje možnosti ich ďalšieho zlepšovania.

2. Proaktívny prístup k hospodárskej bezpečnosti

EÚ disponuje širokou škálou nástrojov, ktoré prispievajú k jej hospodárskej bezpečnosti. Musí ich začať strategickejšie, efektívnejšie a proaktívnejšie využívať na posilnenie svojej hospodárskej bezpečnosti. Hoci sa pôvodne pri vývoji väčšiny týchto nástrojov nebrala do úvahy hospodárska bezpečnosť, aj napriek tomu sú veľmi dôležité na dosahovanie cieľov hospodárskej bezpečnosti Únie.

Neúplný zoznam kľúčových nástrojov je uvedený na obrázku 1 a ich koordinované uplatňovanie sa ďalej rozoberá v oddiele 3.

Obr. 1: Neúplný zoznam nástrojov na podporu hospodárskej bezpečnosti

Aby sa posilnila hospodárska bezpečnosť EÚ, Komisia bude v koordinácii s členskými štátmi využívať tieto nástroje nasledujúcim spôsobom:

·Nástroje v oblasti obchodu a hospodárskej súťaže sa budú využívať na to, aby sa postupne znižovala expozícia EÚ voči rizikám a aby sa zabránilo oslabovaniu cieľov EÚ v oblasti znižovania rizika. Znamená to aj to, že budeme viac využívať príležitosti na diverzifikáciu, a teda aj zlepšovať našu širšiu bezpečnosť pomocou obchodných dohôd EÚ, že budeme strategicky využívať colné nástroje a riešiť deformácie spôsobené zahraničnými subvenciami, ku ktorým došlo na jednotnom trhu, ako aj prostredníctvom subvencií alebo dumpingového dovozu.

·Nástroje v oblasti odolnosti a kybernetickej bezpečnosti sa budú zameriavať na prípravu a zvládanie núdzových situácií, ako aj na zníženie expozície voči vonkajším hrozbám, ako sú napríklad kybernetické hrozby.

·Nástroje v oblasti bezpečnosti a verejného poriadku sa budú využívať na zníženie nadmernej expozície EÚ voči rizikám, aby sa okrem iného zabezpečilo normálne fungovanie spoločnosti, pričom sa podporia opatrenia zamerané na rozvoj jej postavenia v kritických technológiách a priemyselných odvetviach, ako aj na zabránenie oslabeniu jej cieľov v oblasti znižovania rizika.

·Opatrenia proti nátlaku a reštriktívne opatrenia sa budú zameriavať na odrádzanie a riešenie situácií, v ktorých sa tretie krajiny pokúšajú vyvíjať nátlak na EÚ, ako aj na ochranu podnikov EÚ pred extrateritoriálnymi opatreniami uvalenými tretími krajinami a v prípade potreby na vyvolanie zmeny správania dotknutej krajiny.

·Financovanie a obmedzenia prostredníctvom nástrojov EÚ, ako sú NDICI (Globálna Európa), Horizont Európa, NextGenerationEU, InvestEU, Digitálna Európa, Nástroj na prepájanie Európy, nástroje predvstupovej pomoci, plány rastu pre západný Balkán a Moldavsko, ako aj Nástroj pre Ukrajinu, EU4Health a budúci Európsky fond pre konkurencieschopnosť, by mali v súlade s pravidlami programov posilniť hospodársku bezpečnosť EÚ alebo ju minimálne neoslabiť.

·Odvetvové iniciatívy – budú sa využívať na budovanie vlastných kapacít a strategických spôsobilostí EÚ vo vysokorizikových oblastiach identifikovaných v procese posúdenia rizík.

Úzka spolupráca a koordinácia s krajinami, ktoré pripisujú podobný význam hospodárskej bezpečnosti a globálnemu poriadku založenému na pravidlách, je dôležitejšia ako kedykoľvek predtým. EÚ sa bude usilovať o posilnenie medzinárodnej spolupráce v otázkach hospodárskej bezpečnosti, najmä s dôveryhodnými partnermi, a to aj prostredníctvom cielených dialógov o hospodárskej bezpečnosti, ktoré sa budú viesť v dvojstrannom aj viacstrannom zložení. Touto spoluprácou sa podporí prijímanie spoločných opatrení, ktorými sa budú sledovať spoločné záujmy alebo riešiť spoločné obavy v oblasti hospodárskej bezpečnosti. Zároveň sa týmto spôsobom prehĺbi kolektívne chápanie rizík, napomôže predvídanie hrozieb, umožní navrhnutie zmierňujúcich opatrení, ktorými sa budú minimalizovať negatívne vonkajšie vplyvy, prispeje k budovaniu a udržiavaniu spoľahlivých a odolných dodávateľských reťazcov v kľúčových strategických odvetviach a napomôže predchádzaniu negatívnym vplyvom na našich podobne zmýšľajúcich medzinárodných partnerov.

Komisia sa bude snažiť spolupracovať s tretími krajinami jednak na dvojstrannej úrovni, jednak prostredníctvom skupiny G7, ale aj v rámcoch, ako je Komplexná a progresívna dohoda o transpacifickom partnerstve, a na iných príslušných fórach. V spolupráci s partnermi bude vyvíjať a zavádzať normy hospodárskej bezpečnosti pre odolné dodávateľské reťazce. Užšia spolupráca môže zahŕňať koordinované zavádzanie nástrojov a vytváranie koalícií s partnermi, ktorí majú podobné ciele v oblasti hospodárskej bezpečnosti alebo čelia podobným výzvam.

Je potrebné primerane zohľadniť aj význam susedskej politiky a politiky rozširovania EÚ a vplyv na ne. Riziká a príležitosti pre hospodársku bezpečnosť EÚ budú začlenené do vykonávania politík a programov Komisie s týmito regiónmi. Kandidátske krajiny sú na dobrej ceste stať sa budúcimi členskými štátmi EÚ; ich zosúladenie v oblasti hospodárskej bezpečnostnej politiky, ako aj postupné začleňovanie do jednotného trhu sú nevyhnutným predpokladom zabezpečenia ich úspešného pristúpenia, pričom sa vďaka tomu zvýši aj schopnosť EÚ riešiť existujúce aj nové riziká. Je preto dôležité, aby kandidátske krajiny zohľadňovali prístup, ktorý EÚ zaujíma k hospodárskej bezpečnosti, a v prípade potreby sa postupne zosúlaďovali s právnymi predpismi EÚ, ktoré sú dôležité z hľadiska cieľov v otázkach hospodárskej bezpečnosti.

3. Zvýšenie európskej hospodárskej bezpečnosti: vysokorizikové oblasti

Na základe stratégie z roku 2023 sa začali vykonávať posúdenia rizík, ktoré sa vzťahujú na odolnosť dodávateľského reťazca a energetickú bezpečnosť, kritickú infraštruktúru, využívanie hospodárskych závislostí ako zbrane, technologickú bezpečnosť a únik technológií. Štyri kritické technológie – umelá inteligencia, kvantové technológie, polovodiče a biotechnológie – už boli posúdené. Na základe tohto posúdenia Komisia identifikovala šesť vysokorizikových oblastí, na ktoré bude v úzkej spolupráci s členskými štátmi, subjektmi priemyselných odvetví a dôveryhodnými partnermi sústreďovať svoje úsilie v najbližšom až krátkodobom horizonte. Komisia bude zároveň naďalej monitorovať vývoj a v prípade potreby posudzovať nové vysokorizikové oblasti a príslušne konať.

Prehľad šiestich vysokorizikových oblastí

3.1. Posilnenie odolnosti dodávateľského reťazca a boj proti vysokorizikovým závislostiam v oblasti kritického tovaru a služieb

Riziko. Moderné hospodárstva sú navzájom do veľkej miery prepojené a spoliehajú sa na širokú škálu vstupov, medziproduktov a základných služieb od partnerov z celého sveta. V niektorých prípadoch sú dodávky vysokokoncentrované – často v krajinách, ktoré nemajú rovnaké strategické záujmy a ktoré sú schopné a ochotné takúto závislosť prehlbovať a využívať ako zbraň. Tieto riziká pre dodávateľské reťazce EÚ sa prejavujú najmä v našej závislosti od určitých kritických surovín, spracovaných a progresívnych materiálov, komponentov čistých technológií a bežných polovodičov, ako aj v oblasti finančných služieb, liekov, letectva, digitálnych a vesmírnych technológií. Prejavujú sa aj v agropotravinárskom odvetví, čo sa uznáva aj vo Vízii pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo 2 , podľa ktorej je potrebné znížiť strategické závislosti, a to najmä v prípade dovozu krmív a kŕmnych doplnkových látok, ako aj hnojív, kde EÚ závisí len od malého počtu partnerov.

Vysokorizikové závislosti môžu: i) byť zbraňou na donucovacie účely (napr. kritické suroviny, bežné polovodiče, progresívne materiály, energetické produkty, hrozby znefunkčnenia určitých služieb); ii) vytvárať systémovú hospodársku zraniteľnosť alebo systémové riziko pre verejný poriadok a ochranu verejného zdravia v krízových situáciách (napr. osobné ochranné prostriedky, kritické dodávky liekov, dodávky potravín); iii) vytvárať riziko rozsiahleho narušenia medziodvetvových vzťahov (napr. prienikom do telekomunikačných sietí, závislosťou od jediného poskytovateľa cloudu, zastavením digitálnych služieb); iv) ovplyvniť konkurencieschopnosť EÚ, a tým spomaliť zelenú a digitálnu transformáciu, ak dôjde k narušeniu dodávok (napr. batérií, permanentných magnetov, produktov a komponentov čistých technológií, progresívnych materiálov); v) ovplyvniť autonómiu členských štátov pri rozvoji a využívaní vojenských spôsobilostí alebo vi) ohroziť potravinovú suverenitu EÚ.

Cieľ. Komisia a členské štáty sa budú snažiť minimalizovať potenciál krátkodobého narušenia a zároveň zaviesť opatrenia na postupné znižovanie súčasných vysokorizikových závislostí na jednotnom trhu a čeliť snahám o vytvorenie nových. Využije svoje nástroje na monitorovanie dodávateľského reťazca, vytvorí rámec na podporu diverzifikácie dodávok a zabráni oslabeniu opatrení EÚ tým, že bude riešiť narušenia hospodárskej súťaže na jednotnom trhu. Dôležitú úlohu budú zohrávať aj opatrenia na dosahovanie pokroku smerom k obehovému hospodárstvu.

Komisia prijme potrebné opatrenia, aby zabezpečila, že jej alternatívne dodávateľské reťazce nebudú ohrozené dumpingom a cenovou manipuláciou.

Komisia bude členským štátom pomáhať pri plnom a účinnom využívaní existujúcich nástrojov, najmä kritérií odolnosti, ktoré budú musieť členské štáty od januára 2026 uplatňovať pri verejnom obstarávaní, aukciách a schémach verejnej podpory podľa aktu o emisne neutrálnom priemysle.

Komisia takisto prijme opatrenia na rozvoj interných kapacít a spôsobilostí EÚ a na diverzifikáciu dodávok prostredníctvom spolupráce s partnermi, a to aj za využitia rozsiahlej siete obchodných dohôd a iných foriem dvojstrannej a viacstrannej spolupráce. Bude to zahŕňať aj zváženie výroby určitých kritických výrobkov v našich kandidátskych a v širšom zmysle partnerských krajinách vrátane regiónov, ako sú Blízky východ a severná Afrika. Posilní sa vďaka tomu odolnosť diverzifikovaných dodávateľských reťazcov EÚ a otvoria sa ďalšie príležitosti pre podniky z EÚ. Komisia bude naďalej identifikovať a priebežne monitorovať zraniteľnosti dodávateľského reťazca a vysokorizikové závislosti prostredníctvom svojho procesu posudzovania rizík a spolupráce s členskými štátmi a subjektmi priemyselných odvetví.

3.2. Prilákanie investícií s pridanou hodnotou zo zahraničia, ktorými sa posilní hospodárska bezpečnosť EÚ

Riziko. Investície zo zahraničia zvyšujú odolnosť a konkurencieschopnosť EÚ vďaka vytváraniu pracovných miest, rozvoju priemyselných spôsobilostí, využívaniu financovania a rozsahu, podpore inovácií a transferu technológií. Niektoré formy investícií zo zahraničia však môžu predstavovať riziká. Patria k nim: i) riziká pre bezpečnosť a verejný poriadok vrátane prístupu k citlivým údajom (napr. geolokalizácia, biometrické údaje, obchodné tajomstvá), prístupu ku kritickej infraštruktúre, prístupu k technológiám dvojakého použitia a ďalším kritickým technológiám; ii) riziká hospodárskej odolnosti, ako sú hlbšie závislosti alebo jediný bod zlyhania v kritických dodávateľských reťazcoch kontrolovaných vysokorizikovými subjektmi alebo tretími krajinami, ktoré ohrozujú naše záujmy v oblasti hospodárskej bezpečnosti (napr. batérie, kritické suroviny, softvér a komponenty), čo spôsobuje, že EÚ je zraniteľná voči narušeniam hospodárstva alebo využívaniu závislostí ako zbrane, a iii) problémy s nízkou konkurencieschopnosťou ako nedostatočný technologický transfer, obmedzená tvorba pridanej hodnoty (napr. len montážne linky), zamestnávanie pracovníkov z investujúcej krajiny, a tým ovplyvňovanie, okrem iného, miestneho trhu práce.

Cieľ. Komisia sa bude sústreďovať na to, aby EÚ zostala otvorená a atraktívna pre zahraničné investície. Bude sa snažiť zachovať rovnováhu medzi touto otvorenosťou, pokiaľ je potrebná na zabezpečenie hospodárskej bezpečnosti EÚ, a potrebou vyhnúť sa prehlbovaniu závislostí alebo vytváraniu nových. Okrem toho je veľmi dôležité zachovať schopnosť podnikov EÚ inovovať, a to aj prostredníctvom akvizície kľúčového duševného vlastníctva od nových šampiónov zo zahraničia, a zabezpečiť bezpečnosť dodávok a kontinuitu služieb. Komisia využije svoje nástroje a iniciatívy na stanovenie a vykonávanie cielených opatrení, ako napríklad vytváranie podmienok na investície zo zahraničia, ktorými sa podporí transfer technológií od subjektov z krajín, ktoré zámerne oslabujú našu hospodársku bezpečnosť.

3.3. Podpora dynamickej obrannej a vesmírnej priemyselnej základne a ďalších vysokorizikových priemyselných odvetví

Riziko. Ruská útočná vojna voči Ukrajine, rastúce geopolitické napätie a politicky motivované opatrenia na využívanie obchodných závislostí ako zbrane poukazujú na význam investícií do dynamickej domácej priemyselnej základne, najmä v obrannom a vesmírnom odvetví, ako aj v strategických odvetviach s dvojakým použitím, ako je doprava (napr. letectvo, aeronautika, stavba lodí a prístavy), ktorá je hnacou silou hospodárstva EÚ a podporuje jeho strategickú autonómiu. Medzi riziká v tejto oblasti patria: i) nedostatočné (interné) investície; ii) nízky objem výroby v kombinácii s nedostatočným obstarávaním domácich technológií pre inštitucionálnu infraštruktúru; iii) netrhové politiky a postupy tretích krajín, ktoré vedú k narušeniu globálnych a regionálnych trhov; iv) neodôvodnené alebo neprimerané kontroly vývozu z tretích krajín uvalené na európske výrobky a technológie (extrateritorialita vývozných režimov tretích krajín); v) strata vlastníctva a kontroly v dôsledku zahraničných akvizícií, v niektorých prípadoch aj prostredníctvom portfóliových akvizícií; vi) nepružný regulačný rámec a roztrieštené kapitálové trhy, ktoré neuľahčujú tok finančných prostriedkov ani nepodporujú začatie a rozšírenie vysokorizikových/výnosných technológií s dvojakým použitím.

Niektoré komponenty v kritických odvetviach, ako je obrana, pochádzajú od vysokorizikových subjektov, čo by mohlo zabrániť prístupu k obrannému vybaveniu, technológiám dvojakého použitia a prostriedkom vojenskej mobility a ich použitiu v situácii geopolitického napätia. Okrem toho je veľmi dôležité, aby si EÚ udržala vysokokvalifikovanú pracovnú silu a nezaostávala za krivkou inovácií v oblasti technológií, ktoré sú pilierom strategických odvetví. Účinné zmierňovanie týchto rizík prostredníctvom rýchlej mobilizácie cielených a účinných nástrojov má pre obranné a vojenské spôsobilosti v EÚ kľúčový význam.

Cieľ. Komisia využije svoje nástroje na udržanie a rozvoj strategických výrobných kapacít a spôsobilostí v EÚ, najmä prostredníctvom: i) podpory a v prípade potreby zníženia rizika verejných a súkromných investícií; ii) podpory dopytu (stimulov) aj pomocou agregácie alebo spoločného nákupu; iii) zabránenia premiestneniu strategických spôsobilostí a odvetví; iv) postupného vyradenia potenciálne nepriateľských subjektov z obranných a iných kritických dodávateľských reťazcov, ako aj obmedzenia obstarávania utajovaných kritických obranných a vesmírnych technológií z krajín mimo EÚ; v) zmiernenia hrozieb, ktoré predstavujú priame zahraničné investície do spoločností dodávajúcich kritické výrobky alebo technológie; vi) podpory vývoja kritických technológií, komponentov a materiálov v EÚ v súlade s dlhodobými cieľmi, ako aj ich domáceho obstarávania pre inštitucionálne infraštruktúry; vii) zabezpečenia podmienok pre rozširovanie startupov a podnikov v EÚ, napríklad prostredníctvom primeraného financovania a dočasného zvýhodneného sadzobného zaobchádzania pre určité vstupy, ako aj priaznivého ekosystému kapitálových trhov.

Prioritou bude podpora obrannej a vesmírnej priemyselnej základne. Hoci sa Komisia bezprostredne zameria na konkrétne vysokorizikové situácie identifikované v procese posúdenia rizík, bude z hľadiska hospodárskej bezpečnosti pozorne sledovať všetky kľúčové priemyselné odvetvia, ako sú čisté technológie, energetika a energeticky náročné a obehové priemyselné odvetvia, agropotravinárske odvetvie, digitálne technológie a elektronika, letectvo (vrátane aeronautiky), stavba lodí, automobilové odvetvie a zdravotníctvo.

3.4. Rozvoj a udržiavanie vedúceho postavenia v oblasti kritických technológií

Riziko. Isté tretie krajiny a podniky prejavili záujem o získanie kontroly nad vznikajúcimi alebo pokročilými technológiami a know-how EÚ. V niektorých prípadoch boli takéto opatrenia zamerané na ohrozenie schopnosti Únie konkurovať v oblasti technológií. Tento cieľ sledujú napríklad akvizíciami, spoluprácou v oblasti výskumu a vývoja, reverzným inžinierstvom alebo priemyselnou špionážou. Využíva sa aj umelé odobratie podielu na trhu inovačnejším spoločnostiam, čo im následne prináša menšie príjmy, ktoré by mohli investovať do špičkového výskumu a vývoja. Z dlhodobého hľadiska bude hospodárska výkonnosť, bezpečnosť a geopolitické postavenie EÚ závisieť od udržania a rozvoja našich technologických spôsobilostí. Zachovanie spôsobilostí EÚ v oblasti týchto technológií tak, že sa posilnia špecializované nástroje financovania z prostriedkov EÚ a budú riešiť otázky bezpečnosti a úniku technológií, má strategický význam. Zároveň je potrebné venovať zvýšenú pozornosť čoraz roztrieštenejšiemu vykonávaniu a presadzovaniu kontrol vývozu položiek s dvojakým použitím.

Cieľ. Komisia využije svoje nástroje na podporu pozitívneho rámcového prostredia na rozvoj kritických technológií v EÚ a na zabránenie krokom, ktoré oslabujú úsilie EÚ, a to prostredníctvom riešenia narušení. Bude monitorovať vývoj na trhu a poskytovať ďalšiu podporu výskumu a inováciám v EÚ, ktorým sa venujú startupy a scaleupy, etablované podniky, výskumné a inovačné organizácie a akademická obec. Zameria sa na zabezpečenie priemyselného využitia a zhodnotenia výsledkov výskumu, vývoja a inovácie v priemyselnej základni jednotného trhu. 28. režim, ktorý podnikom poskytne jednotný, harmonizovaný súbor celoeurópskych pravidiel na zakladanie, správu a riadenie spoločností, ich mobilitu a prístup k financovaniu, posilní hospodársku odolnosť EÚ tým, že umožní bezpečnejšie cezhraničné operácie a spoľahlivejšie a diverzifikovanejšie dodávateľské reťazce.

Komisia bude presadzovať bezpečnosť výskumu a inovácií a prijímať sprievodné opatrenia potrebné na zmiernenie rizika úniku technológií alebo know-how, napríklad prostredníctvom predátorských akvizícií, spolupráce v oblasti výskumu a vývoja a investícií na strategických a nových trhoch EÚ v citlivých destináciách alebo odvetviach, pričom bude naďalej podporovať dôveryhodné medzinárodné partnerstvá v oblasti výskumu a inovácií, ktoré sú kľúčové pre ciele hospodárskej bezpečnosti Únie. Preskúma, ako zabezpečiť, aby sa podniky a výskumné a inovačné organizácie v EÚ mohli zväčšovať a vyhnúť sa akvizíciám/prevodom vlastníctva, ktoré sú spôsobené výlučne nedostatočnými možnosťami financovania z dôveryhodných zdrojov. Komisia sa zároveň bude snažiť zabrániť prístupu vysokorizikových subjektov k opatreniam podporovaným Úniou v oblasti kritických technológií, ktoré môžu byť potenciálne zneužité proti EÚ.

3.5. Zabránenie prístupu k citlivým informáciám a údajom, ktoré by mohli ohroziť hospodársku bezpečnosť EÚ

Riziko. Tretie krajiny získavajú prístup k citlivým informáciám/údajom EÚ alebo jej členských štátov buď v dôsledku priemyselnej špionáže, dodávok hardvéru, alebo softvéru používaného v určitých produktoch (napr. prepojených vozidlách, 5G/iných telekomunikačných systémoch, infraštruktúre elektrizačných sústav, platformách na sekvenovanie DNA), alebo v dôsledku vlastníctva a kontroly určitých podnikov, ktoré disponujú citlivými informáciami/údajmi (napr. prevádzkovateľov prístavov, letísk a dopravy, finančných sietí, modelov umelej inteligencie, dátových portálov, telekomunikácií, osobných údajov alebo citlivých trhových informácií). Existujú jasné dôsledky pre bezpečnosť a verejný poriadok, ktoré sa ešte znásobujú potenciálnymi hospodárskymi vplyvmi, napríklad v súvislosti s fragmentáciou dodávateľských reťazcov. V sektore energetiky sa napríklad toto riziko vzťahuje na nadobudnutie spoločností z EÚ, ktoré vlastnia pokročilé technológie na monitorovanie a spracovanie prevádzkových údajov z kritickej energetickej infraštruktúry, investormi z krajín mimo EÚ.

Cieľ. Znížiť a podľa možnosti odstrániť riziko prístupu vysokorizikových a s nimi prepojených subjektov k citlivým informáciám/údajom EÚ alebo jej členských štátov, a tým obmedziť potenciálne negatívne vplyvy na hospodárstvo a bezpečnosť EÚ. Pozornosť sa bude v súlade s príslušnými postupmi venovať aj riziku, ktoré môžu predstavovať zahraniční pracovníci v strategických odvetviach a zahraniční študenti na vysokých školách vrátane odborov vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM).

3.6. Predchádzanie narušeniam kritickej infraštruktúry EÚ, ktoré majú vplyv na hospodárstvo EÚ, a ich zmierňovanie

Riziko. Narušenie kritickej infraštruktúry EÚ – vrátane kritických dopravných a vesmírnych systémov, energetickej a komunikačnej infraštruktúry, najmä tej, ktorá sa považuje za strategickú pre vojenskú mobilitu – zahraničnými aktérmi, by mohlo viesť ku kaskádovým účinkom na európske hospodárstvo. Dôraz sa bude klásť na zabezpečenie stability poskytovaných služieb. K narušeniu by mohlo dôjsť prostredníctvom fyzických, kybernetických alebo hybridných útokov vrátane sabotáže celých zariadení alebo ich súčastí/subkomponentov. Narušenia by takisto mohli byť prepojené s dodávateľskými reťazcami IKT, ktoré sú základom kritických komponentov alebo služieb pre kritické infraštruktúry. Existuje aj riziko predbežného rozmiestnenia vysokorizikových tretích krajín a prevádzkovateľov v kritickej infraštruktúre EÚ s cieľom získať kapacitu na jej narušenie (v prípade potreby). Okrem toho, ak je určitá infraštruktúra ohrozená alebo skutočne zasiahnutá, hrozí riziko poškodenia dobrého mena a dôveryhodnosti. A napokon existuje riziko spojené s tým, že tretie krajiny prevezmú vedúcu úlohu pri stanovovaní medzinárodných noriem, čo môže mať vplyv na kritickú infraštruktúru.

Cieľ. V súlade s príslušnými stratégiami EÚ v oblasti obrany, vnútornej bezpečnosti a pripravenosti presadzovať existujúce pravidlá na zníženie rizika úniku údajov/špionáže a fyzického a kybernetického narušenia, najmä prostredníctvom: i) obmedzenia vlastníctva/kontroly/ prevádzky európskej kritickej infraštruktúry vysokorizikovými subjektmi; ii) sprísnenia opatrení týkajúcich sa fyzickej ochrany; iii) obmedzenia kybernetickej zraniteľnosti a iv) obmedzenia závislosti od jediných dodávateľov alebo vysokorizikových dodávateľov, ako aj skrytých zraniteľností, zadných dvierok alebo potenciálnych systémových narušení dodávok IKT, najmä v prípade odkázanosti na určitého dodávateľa technológie alebo závislosti od poskytovateľa; v) vyhradenia kritických výrobných kapacít EÚ s potenciálom rozšírenia v čase narušenia globálneho dodávateľského reťazca alebo zdravotných kríz; vi) Komisia zabráni prístupu vysokorizikových subjektov k opatreniam podporovaným Úniou vrátane opatrení podporovaných verejnými finančnými inštitúciami a nástrojmi; vii) podpory rozvoja dôveryhodných dodávateľov kritických subkomponentov v EÚ a v dôveryhodných tretích krajinách, aby existovali životaschopné alternatívy; viii) podpory hlavných iniciatív v oblasti obrany a súvisiacich oblastiach (Stráž východného krídla, Európska iniciatíva protidronovej obrany).

4. Opatrenia na posilnenie hospodárskej bezpečnosti EÚ

Východiskovým bodom účinnej a dobre informovanej politiky hospodárskej bezpečnosti EÚ a rozhodovania v týchto otázkach je prístup ku kvalitným informáciám a ich dôkladná analýza. Ťažiskom tohto úsilia zostane aj naďalej systém posudzovania rizík zavedený stratégiou z roku 2023. Existujúce posúdenia sa budú aktualizovať, prehlbovať a dopĺňať o nové posúdenia v oblasti kritických technológií a dodávateľských reťazcov.

Komisia bude ďalej rozvíjať svoju spôsobilosť zhromažďovať informácie o hospodárskej bezpečnosti. Urýchli mapovanie strategických závislostí v hodnotových reťazcoch, ktoré vedú k zraniteľnosti hospodárstva Únie, a posilní monitorovanie a predvídanie krokov tretích krajín, ktorých cieľom je vytvorenie nových alebo zachovanie existujúcich závislostí.

Úspech politiky hospodárskej bezpečnosti EÚ bude okrem toho závisieť aj od lepšej koordinácie na úrovni EÚ, ako aj s členskými štátmi. Okrem iného to znamená, že treba dospieť k spoločnému chápaniu hrozieb pre hospodársku bezpečnosť, identifikovať konkrétne riziká a vypracovať opatrenia na ich zmiernenie. Nápomocné by mali byť v tomto smere lepšie informačné toky, úplné pochopenie nákladov a prínosov opatrení EÚ a ochota konať spoločne, keď je to potrebné, vďaka čomu by sa EÚ dostala do silnejšej pozície. Komisia prijala potrebné interné organizačné opatrenia. To si však vyžaduje aj nový spôsob spolupráce s členskými štátmi a čoraz viac aj medzi členskými štátmi či v samotných členských štátoch, najmä pokiaľ ide o oblasti politiky, ktoré sú strategicky čoraz významnejšie, ale tradične boli decentralizované, ako napríklad výskum a inovácie.

EÚ bude naďalej úzko spolupracovať s priemyselným odvetvím a zaisťovať popritom bezpečnú výmenu informácií a štruktúrovanejšiu spoluprácu. Priemysel stojí v prvej línii hospodárskej bezpečnosti EÚ. Podniky musia zvýšiť svoju odolnosť a diverzifikovať svoje kritické dodávateľské reťazce, a to najmä tak, že sa zbavia úplnej závislosti od jediného vysokorizikového dodávateľa. Takisto je veľmi dôležité, aby uznali výhody, ktoré prináša odolnosť voči geopolitickým rizikám, a do svojich obchodných modelov zahrnuli náklady, ktoré si vyžaduje väčšia diverzifikácia. Musí ísť o obojstranný proces, v rámci ktorého sa zodpovednosť musí rozdeliť medzi verejný a súkromný sektor, čo tvorcom politík umožní zlepšiť kapacity EÚ v oblasti posudzovania hrozieb a obchodného spravodajstva a vybaviť ju tak, aby mohla konať, zatiaľ čo priemyselnému odvetviu pomôže zrealizovať opatrenia na zmiernenie rizík na úrovni podnikov.

Komisia s podporou vysokého predstaviteľa: ®zlepší svoje kapacity na zhromažďovanie a analýzu informácií tak, že bude rýchlejšie napredovať pri posudzovaní rizík v konkrétnych kritických dodávateľských reťazcoch, kritickej infraštruktúre a kritických technológiách a bude pravidelne zverejňovať výzvy na predkladanie podkladov s cieľom získať podnety od priemyselného odvetvia a zainteresovaných strán týkajúce sa zraniteľnosti dodávateľských reťazcov a ich expozície voči vonkajšiemu tlaku, ®podporí lepšiu koordináciu a výmenu informácií s členskými štátmi prostredníctvom svojej siete pre hospodársku bezpečnosť. Komisia bude túto sieť využívať na to, aby podporovala vypracúvanie scenárov, zosúlaďovala chápanie hrozieb, rizík a možností zmierňovania, uľahčovala výmena informácií a podporovala implementáciu, najmä pri používaní nástrojov, ktoré sú v kompetencii členských štátov. V tejto súvislosti Komisia zabezpečí, aby boli k dispozícii vhodné informačné systémy na podporu rýchlej a bezpečnej výmeny utajovaných informácií medzi členskými štátmi, ako aj s členskými štátmi o otázkach hospodárskej bezpečnosti vrátane informácií o posudzovaní rizík, o kritických a vysokorizikových subjektoch a transakciách, ktoré by mohli vzbudzovať obavy. Doplní sa tým úsilie vyvíjané sieťou EÚ pre vytváranie zásob, ktorá sa zameriava na zabezpečenie dodávok základného tovaru v krízových situáciách, ®vytvorí Informačné centrum pre hospodársku bezpečnosť, v rámci ktorého bude s podporou ESVČ, INTCEN/SIAC 3 , siete delegácií EÚ a členských štátov, ako aj existujúcich nástrojov na hospodárske monitorovanie jednotného trhu, ako je napríklad systém vydávania varovaní týkajúcich sa dodávateľského reťazca (SCAN), mapovať a konsolidovať informácie dostupné z existujúcich verejných a súkromných mechanizmov a koordinovať zber ďalších informácií, ktoré sú relevantné z hľadiska hospodárskej bezpečnosti. Súčasťou centra bude mechanizmus monitorovania trhu, ktorý bude slúžiť na zber informácií o vývoji vo vysokorizikových oblastiach vrátane rýchlych informácií o obchodných tokoch v sektoroch podliehajúcich diverzifikácii, aby sa zabezpečilo, že opatrenia EÚ nebudú oslabené. Ďalej bude konsolidovať informácie o vysokorizikových subjektoch s cieľom podporiť proces posudzovania toho, či sú oprávnené na financovanie z prostriedkov EÚ a na účasť na investičnom procese alebo na procese verejného obstarávania EÚ. Colný orgán EÚ a Colné dátové centrum EÚ navyše umožnia účinnú podporu a presadzovanie vykonávania súvisiacich iniciatív EÚ v oblasti hospodárskej bezpečnosti, čím sa uľahčí aj výmena príslušných informácií, ®zintenzívni štruktúrované zapojenie delegácií EÚ v spojení s misiami členských štátov, inými orgánmi EÚ a podnikateľskou komunitou EÚ prítomnou v tretích krajinách; cieľom je zabezpečiť účinný príspevok k posúdeniu, monitorovaniu a zmierňovaniu rizík v súvislosti s hospodárskou bezpečnosťou, a to aj prostredníctvom uľahčenia výmeny informácií medzi podnikmi a medzi podnikmi a orgánmi verejnej správy, ®do 3. štvrťroka 2026 posúdi, do akej miery umožňuje akt o núdzovej situácii na vnútornom trhu a jeho odolnosti (IMERA) zhromažďovať informácie o dodávateľskom reťazci na úrovni podnikov vo vysokorizikových odvetviach. Na základe tejto analýzy Komisia posúdi potrebu ďalších opatrení, ®odporučí členským štátom, aby vymenovali poradcov pre národnú hospodársku bezpečnosť na vyššej úrovni zodpovedných za medzivládnu koordináciu posudzovania a zmierňovania rizík v oblasti hospodárskej bezpečnosti. Komisia bude podporovať lepšiu koordináciu politík a spoločné opatrenia organizovaním pravidelných stretnutí týchto poradcov. Zároveň vyzýva Radu EÚ, aby zvážila pravidelné zvolávanie príslušných zoskupení Rady na rokovania na politickej úrovni, ®vytvorí skupinu dôveryhodných poradcov zloženú zo zástupcov podnikov z EÚ, ktorá by okrem iného poskytovala poradenstvo o konkrétnych rizikách, ako aj možných reakciách a diskutovala o stratégiách na zmierňovanie rizík. Komisia bude pravidelne pozývať zástupcov priemyslu, aby diskutovali o konkrétnych odvetviach v rámci siete pre hospodársku bezpečnosť a v prípade potreby informovali európskych komisárov, ®zriadi informačný portál pre odolnosť obchodu, ktorý bude ako súčasť portálu prístupu na trhy (A2M) poskytovať podnikom z EÚ aktuálne informácie o vývozných obmedzeniach a iných reštriktívnych opatreniach uložených tretími krajinami, ako aj o potenciálnych rizikách spojených s potrebou budovania odolnosti EÚ, ®rozšíri monitorovacie stredisko EÚ pre kritické technológie s cieľom identifikovať, monitorovať a analyzovať obranný a vesmírny priemysel a súvisiace dodávateľské reťazce, zahrnúť nové technológie a podporiť vykonávanie výsledných technologických plánov EÚ na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, ®využije budúce odborné centrum pre bezpečnosť výskumu na podporu bezpečnosti výskumu a zvýšenie odolnosti výskumnej komunity, a to aj prostredníctvom vytvorenia platformy náležitej starostlivosti, ktorá bude pomáhať univerzitám pri výbere medzinárodných partnerov, ®preskúma spôsoby, ako by sa mohli kandidátske krajiny zosúladiť s naším prístupom k hospodárskej bezpečnosti a integrovať do tohto prístupu, a to najmä v tých oblastiach, kde ich zraniteľnosť z hľadiska hospodárskej bezpečnosti môže predstavovať bezpečnostné riziko pre EÚ.

Na základe posilnenej analýzy a riadenia môže EÚ lepšie dosahovať svoje ciele v oblasti hospodárskej bezpečnosti tak, že i) objasní a zlepší využívanie existujúcich nástrojov a ii) v prípade potreby bude vyvíjať nové nástroje.

Po prvé, Komisia upraví spôsob, akým používa niektoré svoje nástroje, aby boli účinnejšie pri riadení rizík pre hospodársku bezpečnosť, a bude sa snažiť zlepšiť koordináciu medzi týmito nástrojmi.

Komisia prijme tieto opatrenia na zlepšenie používania nástrojov: ®Financovanie z prostriedkov EÚ: ·V budúcnosti bude Komisia vo svojich finančných aktivitách stimulovať projekty, ktoré podporujú hospodársku bezpečnosť EÚ. ·Predovšetkým by mala mobilizovať dostatočnú úroveň financovania, aby sa znížila závislosť od kritických technológií, komponentov a materiálov, a to najmä v strategických odvetviach, ako sú vesmír a obrana, a aby sa v rámci toho úplne implementovali aj technologické plány monitorovacieho strediska pre kritické technológie. ·Komisia, členské štáty a implementujúci partneri by sa mali snažiť zabrániť prístupu vysokorizikových subjektov k citlivým opatreniam podporovaným Úniou. Článok 136 nariadenia o rozpočtových pravidlách poskytuje horizontálny právny základ na ochranu bezpečnosti a verejného poriadku EÚ pri plnení rozpočtu EÚ Komisiou a implemenujúcimi partnermi. Vďaka tomu je možné zabrániť vysokorizikovým subjektom vo využívaní finančných prostriedkov EÚ, ako aj obmedziť subjektom pochádzajúcim z tretích krajín, ktoré ohrozujú záujmy hospodárskej bezpečnosti EÚ, prístup k finančným prostriedkom EÚ v strategických odvetviach a oblastiach kritických technológií a infraštruktúry. Aby sa predišlo pochybnostiam, implementujúci partneri by sa mali zdržať podpory projektov, ktoré sú v rozpore s uvedeným opisom, a to aj v prípade operácií podnikaných na vlastné riziko. Na tento účel a na zabezpečenie lepšieho zosúladenia politík medzi programami EÚ a cieľmi hospodárskej bezpečnosti budú v prvom štvrťroku 2026 k dispozícii usmernenia, ktorými sa podporí rozvoj súdržnejšieho a účinnejšieho prístupu. Komisia bude okrem toho nabádať členské štáty, skupinu EIB a iné medzinárodné finančné inštitúcie/národné podporné banky a inštitúcie, ktoré plnia vnútroštátne rozpočty alebo rozpočty EÚ, aby prednostne podporovali podniky z EÚ, ktoré znižujú zahraničnú závislosť v kritických odvetviach, najmä v prípade konkrétnych projektov, kritických technológií a kritickej infraštruktúry, ktoré sa považujú za vysokorizikové. Podobne by sa mal vysokorizikovým dodávateľom z tretích krajín zamedziť prístup k finančným prostriedkom EÚ a vnútroštátnym finančným prostriedkom, ak sú tieto tretie krajiny na základe konkrétnych kritérií označené za krajiny, ktoré ohrozujú záujmy hospodárskej bezpečnosti EÚ. ®Preverovanie PZI: ·Vypracuje usmernenia na základe skúseností s vykonávaním súčasného nariadenia o preverovaní PZI, s cieľom zabezpečiť, aby národné preverovacie orgány pristupovali k preverovaniu konzistentne, a to aj v strategických odvetviach. V usmerneniach sa takisto stanoví, ako zohľadniť potenciálne kumulatívne riziko viacerých investícií. Doplní ich usmernenie o vzájomnom pôsobení medzi požiadavkami na úrovni EÚ a uplatňovaním vnútroštátnych mechanizmov preverovania vo finančnom sektore. ®Kontroly vývozu položiek s dvojakým použitím: ·Vykoná celkové hodnotenie nariadenia o kontrole vývozu položiek s dvojakým použitím. V rámci tohto hodnotenia Komisia posúdi, či nariadenie dosahuje svoje ciele v kontexte nových geopolitických a geohospodárskych skutočností vrátane vplyvu čoraz častejšieho využívania jednostranných kontrol, ktoré môžu mať vplyv aj na jednotný trh. Spolu s členskými štátmi bude naďalej skúmať, ako v tomto novom kontexte účinne prijať európske kontroly v oblastiach vznikajúcich technológií. Počas procesu hodnotenia Komisia zabezpečí aktívne oslovenie zainteresovaných strán z členských štátov, priemyselných odvetví, výskumných ústavov a akademickej obce. ®Nástroje na ochranu obchodu: ·Ak sa začne konanie vo veci, ktorá má význam pre hospodársku bezpečnosť EÚ, hospodárska bezpečnosť EÚ sa zohľadní pri vedení vyšetrovania a navrhovaní možných opatrení. ®Nástroje vnútorného trhu, ciel a hospodárskej súťaže: ·V plnej miere bude využívať nariadenie o zahraničných subvenciách na zachovanie spravodlivej hospodárskej súťaže v oblastiach, v ktorých zahraničné subvencie vedú k narušeniam predstavujúcim riziká pre hospodársku bezpečnosť. ·Bude nabádať členské štáty, aby ako nástroje na budovanie väčšej odolnosti v plnej miere využívali existujúce možnosti štátnej pomoci, napríklad rámec štátnej pomoci pre Dohodu o čistom priemysle, usmernenia pre regionálnu pomoc, rámec pre výskum, vývoj a inovácie, všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách a dôležité projekty spoločného európskeho záujmu. ·Preskúma využitie strategických colných nástrojov (pozastavenie uplatňovania ciel, autonómne kvóty) v prípade kľúčových vstupov s cieľom podporiť konkurencieschopnosť podnikov z Únie.

Po druhé Komisia vypracuje nové opatrenia na zvýšenie hospodárskej bezpečnosti EÚ.

Komisia: ®preskúma možnosť pilotného zavedenia mechanizmu monitorovania startupov na úrovni EÚ zameraného na identifikovanie startupov v oblastiach kritických technológií, ktoré sú vystavené riziku nepriateľských zahraničných akvizícií, a ich presmerovania na investičné alternatívy EÚ a iné formy podpory (napr. poradenstvo, budovanie kapacít, sprostredkovanie kontaktov s investormi). Mechanizmus bude fungovať v súlade s existujúcimi iniciatívami, ako je napríklad Stratégia EÚ pre startupy a scaleupy, ®bude spolupracovať s orgánmi dohľadu na monitorovaní portfóliových investícií (ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti mechanizmu koordinácie priamych zahraničných investícií) v oblastiach, ktoré sa na účely hospodárskej bezpečnosti považujú za vysokorizikové, ®zahrnie zložku hospodárskej bezpečnosti pre kľúčové strategické odvetvia do pripravovaného nástroja na koordináciu v oblasti konkurencieschopnosti, ®posilní odolnosť priemyselnej základne a dodávateľských reťazcov EÚ prostredníctvom aktu na urýchlenie rozvoja priemyslu, ®ako sa uvádza v pláne ResourceEU, bude ďalej rozvíjať sekundárne trhy s kritickými surovinami, a to aj prostredníctvom aktu o obehovom hospodárstve, aby sa uľahčilo financovanie strategických projektov kritických surovín v oblastiach, ktoré sa na účely hospodárskej bezpečnosti považujú za vysokorizikové, ®do 3. štvrťroka 2026 posúdi spôsoby posilnenia ochrany priemyselných odvetví pred nespravodlivými obchodnými politikami a negatívnym vývojom na svetovom trhu, napríklad nadmernou kapacitou. Komisia preto vyhodnotí účinnosť a primeranosť existujúcich nástrojov a zváži potrebu prípadných nových opatrení, ®Preskúma nariadenie o blokovaní s cieľom zjednodušiť jeho uplatňovanie, znížiť náklady osôb a podnikov z EÚ na jeho dodržiavanie a vytvoriť dôveryhodný odstrašujúci prostriedok proti exteritoriálnemu uplatňovaniu sankcií tretích krajín. Posilní sa tým európska hospodárska bezpečnosť, pretože sa lepšie ochránia hospodárske subjekty EÚ pred konfliktnými opatreniami tretích krajín a zabezpečí sa predvídateľnejší, účinnejší a asertívnejší rámec, ®preskúma spôsoby podpory spoločností v konkrétnych vysokorizikových odvetviach, aby sa zabezpečilo, že dodávky pochádzajú aspoň od dvoch rôznych dodávateľov, a obmedzila sa expozícia voči vplyvu jediného dominantného dodávateľa, ®preskúma možnosti poskytovania finančnej podpory spoločnostiam, na ktoré sa vzťahujú rozhodnutia o preverení PZI, v situáciách, keď by bez investície mohla byť ohrozená ich finančná životaschopnosť, a to bez toho, aby boli dotknuté pravidlá štátnej pomoci, ®v rámci revízie smerníc o verejnom obstarávaní navrhne európske preferenčné kritériá v konkrétnych strategických odvetviach, v ktorých naše verejné obstarávanie stimuluje dopyt po vedúcom postavení európskeho priemyslu, zvyšuje našu odolnosť a zmierňuje bezpečnostné riziká, ®bude motivovať spoločnosti, aby znížili závislosť v oblastiach nových technológií v rámci pripravovaného aktu o čipoch 2.0, aktu o kvantových technológiách, aktu o rozvoji cloudových služieb a umelej inteligencie a stratégie Komisie pre softvér s otvoreným zdrojovým kódom, ®využije nadchádzajúce preskúmanie aktu o kybernetickej bezpečnosti na to, aby sa na úrovni EÚ zaviedli obmedzenia prístupu vysokorizikových dodávateľov ku kritickej infraštruktúre.

5. Záver

EÚ je naďalej pevne odhodlaná podporovať otvorený obchod založený na pravidlách, investičné vzťahy a medzinárodnú spoluprácu. Preto bude ďalej podporovať otvorený obchod a investície s partnermi na celom svete a požívať výhody takejto spolupráce. V súčasnom geopolitickom prostredí je zároveň nevyhnutné dbať na hospodársku bezpečnosť EÚ. Kľúčom k jej zachovaniu, ako aj k našej širšej bezpečnosti a konkurencieschopnosti nášho priemyslu, je riešenie rizík, ktoré sú spojené s otvorenosťou.

EÚ už má k dispozícii mnoho nástrojov na dosiahnutie tohto cieľa. Tieto nástroje sa musia začať strategicky využívať a v prípade potreby ďalej zlepšovať, aby sa dôveryhodným spôsobom zabránilo hrozbám pre hospodársku bezpečnosť EÚ ešte pred ich vznikom a aby sa na ne účinne reagovalo, keď sa objavia. Dosiahnutie tohto cieľa si vyžaduje, aby Komisia, Európsky parlament a členské štáty postupovali koordinovane a úzko spolupracovali so subjektmi priemyselných odvetví na účinnom a informovanom rozhodovaní.

EÚ je odhodlaná aktívnejšie, strategickejšie a koordinovanejšie využívať všetky dostupné nástroje v záujme vybudovania silného, bezpečného a odolného hospodárstva v dlhodobom horizonte a v záujme efektívneho fungovania v nových geopolitických a geoekonomických podmienkach, ktoré formujú svetový obchod.

(1)

JOIN(2023) 20 final.

(2)

COM(2024) 75 z 19. februára 2025.

(3)

Spravodajské a situačné centrum EÚ (EU INTCEN) pri Európskej službe pre vonkajšiu činnosť je súčasťou jednotnej kapacity EÚ na analýzu spravodajských informácií (SIAC) a predstavuje spravodajské centrum EÚ, ktoré poskytuje hĺbkové analýzy pre rozhodovacie orgány vo všetkých inštitúciách EÚ.