V Bruseli5. 6. 2025

JOIN(2025) 140 final

SPOLOČNÉ OZNÁMENIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Medzinárodná digitálna stratégia pre Európsku úniu


Medzinárodná digitálna stratégia pre Európsku úniu

Revolúcia v oblasti digitálnych technológií a umelej inteligencie mení hospodárstva a spoločnosti v Európe i na celom svete. Hospodárske subjekty a krajiny, ktoré ich dokážu ovládnuť, získavajú nielen rozhodujúci hospodársky náskok z hľadiska konkurencieschopnosti a efektívnosti, ale môžu tieto technológie tiež využiť na posilnenie svojej národnej obrany a bezpečnosti, ako aj na zabezpečenie súladu so základnými hodnotami svojej spoločnosti. Naopak, tí, ktorí ich prijmú neskoro, riskujú, že budú hospodársky zaostávať a oslabia svoju suverenitu.

EÚ je v tejto súvislosti odhodlaná zvýšiť svoju technologickú konkurencieschopnosť a inovačnú kapacitu a zároveň spolupracovať s partnermi a so spojencami s cieľom podporiť ich vlastnú digitálnu transformáciu. Žiadna krajina ani región nedokážu zvládnuť revolúciu v oblasti digitálnych technológií a umelej inteligencie samy. EÚ je naďalej odhodlaná dodržiavať medzinárodný poriadok založený na pravidlách a brániť jeho základné hodnoty.

Z hľadiska konkurencieschopnosti, hospodárskej bezpečnosti a obrannej kapacity EÚ je veľmi dôležité úzko spolupracovať s našimi partnermi a technologickými spojencami s cieľom posilniť schopnosť európskych technologických spoločností inovovať a rásť v celosvetovom meradle. Na zabezpečenie toho, aby sa globálnou elektronickou správou vecí verejných podporovali záujmy a základné hodnoty EÚ, je potrebné spoločné úsilie EÚ.

Touto stratégiou sa stanovuje základ, na ktorom bude EÚ tieto ciele riešiť spoločným postupom.

1.Digitálne technológie ako kľúčový prvok vonkajšej činnosti EÚ

V súčasnej geopolitickej situácii je EÚ naďalej spoľahlivým a predvídateľným partnerom, ktorý je odhodlaný posilňovať svoje existujúce vzťahy so spojencami na celom svete a vytvárať nové vzájomne prospešné partnerstvá s tými, ktorí sú ochotní pracovať na dosiahnutí spoločných cieľov. EÚ neochvejne podporuje medzinárodný poriadok založený na pravidlách, ktorý je v súlade s hodnotami demokracie, právneho štátu a základných práv.

EÚ je vďaka svojej rozširujúcej sa sieti bilaterálnych a regionálnych partnerstiev silnejšia na svetovej scéne a môže vytvárať koalície pri sledovaní spoločných cieľov na kľúčových medzinárodných fórach a v kľúčových medzinárodných organizáciách. Od formovania noriem na multilaterálnych fórach až po prehlbovanie bilaterálnych partnerstiev, EÚ sa snaží dosiahnuť pokrok v rámci konkrétnych a bezprostredných priorít, pričom chráni a presadzuje strategické záujmy EÚ 1 .

Ako sa zdôrazňuje v Draghiho správe 2 , zvyšujúci sa rozdiel v produktivite medzi EÚ a Spojenými štátmi od polovice 90. rokov 20. storočia sa do veľkej miery vysvetľuje lepšou schopnosťou USA inovovať, globálne rozširovať svoju činnosť a dosahovať úspechy v technologickom sektore. EÚ tiež čelí riziku zneužitia jej technologickej a hospodárskej závislosti a riziku úniku kritických technológií. Ako sa uvádza v stratégii ProtectEU 3 , hranice medzi offline a online hrozbami sú čoraz nejasnejšie a EÚ musí lepšie spolupracovať so svojimi partnermi v boji proti zneužívaniu technológií.

Ako sa uvádza v Kompase konkurencieschopnosti EÚ 4 , pri zvyšovaní svojej technologickej konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity môže EÚ stavať na niekoľkých silných stránkach. EÚ má veľký a integrovaný digitálny jednotný trh a je svetovým lídrom, pokiaľ ide o dovoz a vývoz digitálne poskytovaných služieb 5 . Sídlia tu popredné svetové technologické spoločnosti a rastie počet technologických startupov 6 . Môže sa opierať o výskum a inovácie svetovej úrovne a má kapacitu poskytovať integrované technologické riešenia partnerským krajinám, ktoré sa snažia zachovať svoju digitálnu suverenitu a realizovať digitálnu transformáciu zameranú na človeka.

V rámci politického programu Digitálne desaťročie do roku 2030 7 sa EÚ usiluje zvýšiť investície do infraštruktúry pripojiteľnosti, súvisiacich zručností a výskumu 8 a vytvoriť priaznivejšie podmienky pre vznik a rozširovanie prelomových startupov v EÚ. Keďže technológie ako umelá inteligencia, polovodiče, cloud a kvantová výpočtová technika zásadne menia tak priemyselné, ako aj obranné a bezpečnostné prostredie, Európa potrebuje priemysel schopný rýchlejšie a vo veľkom rozsahu navrhovať, vyvíjať, vyrábať a dodávať tieto technológie a produkty.

V rámci čoraz aktívnejšej digitálnej diplomacie sa stavia na týchto silných domácich základoch s cieľom presadzovať naše medzinárodné priority a budovať partnerstvá 9 . Investície a iniciatívy, ktoré sa začali v rámci stratégie Global Gateway, a to aj v krajinách zapojených do procesu rozširovania a v krajinách európskeho susedstva, najmä plány rastu EÚ, dokazujú strategický význam digitálneho sektora z geopolitického, bezpečnostného a hospodárskeho hľadiska. 

Medzinárodná digitálna stratégia pre Európsku úniu sa preto bude zakladať na silných stránkach a vnútorných politikách a opatreniach EÚ a bude zameraná na tieto ciele:

a)Zvýšiť technologickú konkurencieschopnosť EÚ prostredníctvom hospodárskej a obchodnej spolupráce. EÚ bude naďalej spolupracovať s dôveryhodnými partnermi s cieľom posilniť vedúce postavenie EÚ v oblasti vznikajúcich technológií, a to aj prostredníctvom výskumu a inovácií a prilákaním zahraničných investícií a talentov, využívať medzinárodné nástroje na vývoj a propagáciu technologických riešení EÚ na celom svete a rozširovať svoju rastúcu sieť dohôd o digitálnom obchode.

b)Presadzovať vysokú úroveň bezpečnosti pre EÚ a jej partnerov. EÚ bude v súlade s existujúcimi záväzkami 10 naďalej posilňovať svoju kybernetickú bezpečnosť a kybernetickú obranu, najmä pokiaľ ide o kľúčovú kritickú infraštruktúru, zvyšovať bezpečnosť výskumu a zároveň posilňovať výskum v oblastiach súvisiacich s bezpečnosťou, riešiť hybridné hrozby, zahraničnú manipuláciu s informáciami a zahraničné zasahovanie, zvyšovať odolnosť, bezpečnosť a stabilitu dodávateľských reťazcov v oblasti IKT, a to aj za svojimi hranicami, bojovať proti počítačovej kriminalite prostredníctvom spoločných operácií 11 vrátane bilaterálnej a multilaterálnej spolupráce a podporovať dôveryhodných dodávateľov digitálnych technológií vrátane technológií dvojakého použitia, ako je umelá inteligencia a kvantové technológie.

c)Formovať globálnu elektronickú správu vecí verejných a normy so sieťou partnerov. EÚ bude naďalej presadzovať svoj hodnotový prístup k elektronickej správe vecí verejných a digitálnym normám s cieľom formovať globálnu digitálnu transformáciu, ktorá je zameraná na človeka, je dôveryhodná a zachováva ľudské práva a základné slobody. Rozhodným konaním sa EÚ môže stať hnacou silou zodpovedne riadeného technologického pokroku na svetovej scéne.

2.Rozširovanie globálnej siete partnerov EÚ

EÚ rozvinula intenzívnu regionálnu a bilaterálnu digitálnu spoluprácu s partnermi prostredníctvom rád pre obchod a technológie na ministerskej úrovni 12 a digitálnych partnerstiev 13 , ako aj prostredníctvom digitálnych dialógov 14 . Vedie kybernetické dialógy so širokou škálou partnerov 15 , pričom digitálne otázky sú čoraz dôležitejším prvkom prispôsobených komplexných a strategických partnerstiev 16 .

Digitálna spolupráca navyše vychádza aj z pridruženia partnerských krajín ku kľúčovým programom EÚ, najmä k programu Horizont Európa 17 a k programu Digitálna Európa 18 na účely pokročilej spolupráce v oblasti výskumu a inovácií a zavádzania digitálnych technológií.

Pokrok v harmonizácii kľúčových politík digitálnej transformácie, investície do bezpečnej digitálnej pripojiteľnosti a podpora inovácií sú takisto základom spolupráce EÚ s krajinami zapojenými do procesu rozširovania a krajinami európskeho susedstva, a to prostredníctvom nástrojov, ako sú prehĺbené a komplexné dohody o voľnom obchode alebo dohody o stabilizácii a pridružení. Tieto obchodné dohody a ďalšie súvisiace nástroje, ako sú Nový plán rastu pre západný Balkán 19 , Nástroj na podporu reforiem a rastu pre Moldavsko 20 a Nástroj pre Ukrajinu 21 , vytvorili strategický základ pre postupnú integráciu kandidátskych krajín do digitálneho jednotného trhu 22 .

EÚ spolu s partnermi z južného susedstva pripravuje nový pakt pre Stredozemie, ktorý vychádza z programu pre Stredozemie z roku 2021, s cieľom prehĺbiť našu politickú angažovanosť a posilniť spoluprácu v oblastiach spoločného záujmu, a to najmä v digitálnej oblasti.

EÚ neustále rozširuje svoju sieť dohôd o voľnom obchode 23 a dohôd o digitálnom obchode 24 . Stanovujú sa v nich okrem iného prísne pravidlá digitálneho obchodu, ktoré zaisťujú bezpečné a chránené online prostredie pre spotrebiteľov, prinášajú transparentnosť, predvídateľnosť a právnu istotu pre spoločnosti a zabraňujú neopodstatneným prekážkam digitálneho obchodu vrátane cezhraničných tokov údajov alebo tieto prekážky odstraňujú. Komisia okrem toho spolupracuje s ďalšími poprednými regulačnými subjektmi a subjektmi zabezpečujúcimi dodržiavanie predpisov a buduje nové siete v oblasti digitálnych služieb a umelej inteligencie.

Stratégia Global Gateway ponúka príležitosť na rozvoj partnerstiev, politických dialógov a investícií s krajinami na celom svete, a to aj prostredníctvom Digitálnej aliancie EÚ – Latinská Amerika a Karibik 25 , administratívnej dohody s alianciou Smart Africa 26 , iniciatívy Tímu Európa v Strednej Ázii 27 a balíkov predpisov o digitálnom hospodárstve s partnermi v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike 28 vrátane najmenej rozvinutých krajín. Partnerstvá pre čistý obchod a investície 29 umožňujú EÚ riešiť prepojenia medzi digitálnymi otázkami, obchodom a čistými technológiami.

Záujem o digitálnu spoluprácu s EÚ na celom svete rastie, pričom súčasná globálna situácia si vyžaduje nové, hlbšie a flexibilnejšie formy spolupráce, ktorými by sa podporovali vzájomne prospešné partnerstvá a uznával by sa pokrok mnohých našich partnerov v digitálnej oblasti, od digitalizácie služieb verejnej správy po uľahčenie elektronických platieb, od podpory práv občanov po rozvoj miestnej odolnosti. EÚ sa bude naďalej usilovať o spoluprácu – a to nielen s dlhodobo podobne zmýšľajúcimi partnermi, ale s každou krajinou, s ktorou máme spoločné ciele.

Vzhľadom na potrebu urýchliť svoju digitálnu transformáciu v náročnejšom geopolitickom kontexte bude EÚ teda rozširovať svoju globálnu sieť partnerov v štyroch smeroch:

1.Prehĺbenie existujúcich digitálnych partnerstiev a dialógov s cieľom posilniť spoluprácu v kľúčových oblastiach, ako je výskum a inovácie, priemyselná a politická spolupráca v oblasti vznikajúcich technológií, transparentnosť a odolnosť globálnych dodávateľských reťazcov, bezpečnosť a udržateľnosť digitálnej infraštruktúry, zavádzanie umelej inteligencie a súvisiace inovácie, a to so zameraním na vzájomné hospodárske výhody a posilnenie hospodárskej bezpečnosti. EÚ navrhne výraznejšie začleniť do týchto partnerstiev ďalšie priority, ako je kybernetická bezpečnosť, bezpečnosť výskumu, ochrana citlivých technológií a aspekty súvisiace s technológiami dvojakého použitia. Bude pokračovať v pokročilej regulačnej spolupráci. Prehĺbenie digitálnych partnerstiev a dialógov bude tiež zahŕňať posilnenie úlohy podnikov z EÚ a partnerských krajín, stimulovanie spolupráce medzi podnikmi a medzi podnikmi a orgánmi verejnej správy a zameranie na investičné príležitosti.

2.Rozšírenie existujúcej siete spolupráce vytvorením nových digitálnych partnerstiev a dialógov a rozvetvením siete dohôd o digitálnom obchode. Prioritní partneri budú určení na základe priorít EÚ a existujúcej bilaterálnej a regionálnej spolupráce na úrovni EÚ a členských štátov. V rámci stratégie Global Gateway sa EÚ bude usilovať o zvýšenie európskych investícií v partnerských krajinách, čím prepojí EÚ s centrami digitálneho rastu a prispeje k hospodárskej bezpečnosti EÚ.

3.Prepojenie týchto partnerstiev, aby fungovali ako sieť. S rozširujúcou sa sieťou partnerstiev sa rozširuje aj možnosť spolupracovať pri presadzovaní spoločných záujmov. Spolupráca je čoraz potrebnejšia aj preto, lebo čelíme spoločným výzvam. Spolupráca by mohla mať podobu pravidelných výmen technických informácií o spoločných otázkach (napr. vznikajúce technológie, bezpečná a dôveryhodná konektivita, normalizácia alebo regulačná spolupráca), prípravy spoločných projektov (napr. spolupráca v oblasti výskumu a inovácií, pilotné projekty v oblasti interoperability, spoločné projekty v tretích krajinách) a organizácie siete, do ktorej by boli zapojení zástupcovia na vysokej úrovni z partnerských krajín EÚ, z EÚ a členských štátov EÚ.

4.Posilnenie partnerstiev v oblasti bezpečnosti a obrany 30 , pokiaľ ide o digitálne otázky, vzhľadom na rastúci význam modernej digitálnej infraštruktúry a technológií. K prioritám v tejto oblasti patrí využívanie investícií do pokročilých technologických spôsobilostí s dvojakým použitím a podpora bezpečnostného a obranného technologického priemyslu EÚ ako ústredného partnera a hnacej sily inovácií v oblasti umelej inteligencie, kvantových a iných vznikajúcich technológií.

EÚ považuje vývoj umelej inteligencie za kľúčový pre budúcnosť ľudstva. Túto oblasť nemožno obmedziť na boj o nadvládu medzi vyspelými mocnosťami využívajúcimi umelú inteligenciu. EÚ bude na základe toho naďalej presadzovať svoj otvorený a kolaboratívny model vývoja dôveryhodnej umelej inteligencie, ktorý je založený na účasti výskumných pracovníkov a súkromného sektora na „továrňach umelej inteligencie“. V tejto súvislosti bude dôležitá najmä spolupráca s podobne zmýšľajúcimi partnermi a spojencami, ktorí rovnako ako my rešpektujú zásady právneho štátu a základné a demokratické hodnoty.

Príklady pripravovaných akcií:

·Príprava potenciálnych nových digitálnych partnerstiev a dialógov v rámci prístupu Tím Európa so zabezpečením úzkej spolupráce s členskými štátmi, priemyselnými odvetviami, so zainteresovanými stranami a s partnerskými krajinami, a to aj v kontexte spolupráce EÚ s krajinami európskeho susedstva.

·Vytvorenie siete digitálnych partnerstiev, do ktorej budú zapojení partneri EÚ, EÚ a jej členské štáty.

·Úzka spolupráca na podporu synergií medzi digitálnymi partnerstvami a otázkami súvisiacimi s technológiami v rámci partnerstiev EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany.

·Rozšírenie siete dohôd o digitálnom obchode a pokračovanie rokovaní o dohodách o voľnom obchode, ktoré sa budú zaoberať aj digitálnym obchodom.

3.Ponuka EÚ pre podnikateľov v oblasti technológií

S cieľom zapojiť širší okruh dôveryhodných partnerov EÚ vypracuje integrovanú ponuku pre podnikateľov v oblasti technológií. Takouto komplexnou ponukou sa podporí zavádzanie bezpečnej a dôveryhodnej konektivity, digitálnej verejnej infraštruktúry, riešení umelej inteligencie a softvérových riešení, ako aj ďalšie oblasti. Cieľom bude prispôsobiť a skombinovať technologické komponenty v rámci modulárneho prístupu, aby sa vyvážili záujmy partnerských krajín a EÚ a vytvoril sa balík vzájomných výhod. To sa doplní budovaním kapacít a opatreniami na riešenie nedostatku talentov na celom svete, pričom sa bude koordinovať úsilie o zabezpečenie odbornej prípravy v oblasti digitálnych zručností s medzinárodnými partnermi. EÚ bude aktívne presadzovať digitálne riešenia umožňujúce energeticky a zdrojovo efektívnejšiu výrobu, služby a iné využitie.

Ponuku pre podnikateľov v oblasti technológií budú spoločne riadiť EÚ a jej členské štáty v rámci prístupu „technický Tím Európa“, do ktorého budú úzko zapojené podniky z EÚ 31 , ako aj rozvojové finančné inštitúcie a agentúry pre vývozné úvery z EÚ, pričom významnú úlohu sprostredkovateľa bude zohrávať centrum D4D 32 a zastrešujúca iniciatíva EU4Digital 33 . Ponuka bude vychádzať z existujúcich nástrojov vonkajšieho financovania a investícií súkromného sektora. Bude nevyhnutné koordinovať investície prostredníctvom rôznych programov medzi verejným a súkromným sektorom a pokračovať v zlepšovaní podnikateľského prostredia. Uskutočňovať sa to bude v úzkej spolupráci s delegáciami EÚ a veľvyslanectvami jednotlivých štátov, napríklad prostredníctvom neformálnych digitálnych centier, ktoré EÚ zriadila vo viacerých partnerských krajinách 34 na podporu spolupráce v rámci Tímu Európa. V krajinách, s ktorými boli uzavreté strategické partnerstvá alebo sa o nich rokuje, bude ponuka začlenená do existujúceho alebo dohodnutého rámca partnerstva.

4.Prioritné oblasti spolupráce s partnerskými krajinami

Spolupráca s partnerskými krajinami sa bude týkať týchto oblastí:

Bezpečná a dôveryhodná digitálna infraštruktúra

Bezpečnosť a odolnosť digitálnych sietí a infraštruktúr je nevyhnutná na umožnenie rozvoja v kritických odvetviach, ako je energetika, doprava, financie a zdravotníctvo. Hoci EÚ už v tejto oblasti preukázala svoje vedúce postavenie, bude pokračovať v práci a pri tom využívať nástroje, ako je napríklad súbor nástrojov EÚ pre bezpečnosť 5G 35 , s cieľom pomôcť partnerským krajinám, ktoré sa rovnako zaoberajú potrebou vybudovať digitálne hospodárstvo na bezpečných základoch. V súlade s nedávnym oznámením o posilnení bezpečnosti a odolnosti podmorských káblov 36 by sa tento prístup mohol rozšíriť na podmorské káble a inú kritickú digitálnu infraštruktúru. Mohlo by to byť predmetom každoročnej konferencie s cieľom prehĺbiť technické kontakty a porozumenie v oblasti príležitostí a bezpečnostných požiadaviek pre budúce trasy, partnerstvá a financovanie, ktoré by boli súčasťou procesu stratégie Global Gateway.

EÚ bude presadzovať zavádzanie bezpečnej digitálnej pripojiteľnosti a udržateľnej infraštruktúry na celom svete, najmä bezpečných a dôveryhodných sietí 5G, podmorských a pozemných káblov, satelitného pripojenia, internetovej infraštruktúry, superpočítačov a dátových centier. EÚ bude takisto pracovať na podpore odolnosti svojich partnerov prostredníctvom diverzifikácie a integrácie sietí, a to aj prostredníctvom satelitného pripojenia a iných foriem nepozemných sietí. EÚ sa bude usilovať o vytvorenie siete bezpečných 37 podmorských a pozemných komunikačných káblov prepájajúcich EÚ s partnerskými krajinami, ako aj o zabezpečenie suverénnej a odolnej vesmírnej konektivity. To by malo podporiť úlohu EÚ ako medzinárodného centra schopného hostiť dátové a výpočtové kapacity v odolnom a spoľahlivom priestore, využívať príležitosti dátového hospodárstva a priťahovať investície do udržateľných dátových centier, výpočtových kapacít a kapacít umelej inteligencie. EÚ sa bude v spolupráci s partnerskými krajinami aktívne usilovať o podporu digitálnych riešení, ktoré umožnia energeticky a zdrojovo efektívnejšiu výrobu, služby a iné využitie, znížia uhlíkovú stopu a uľahčia adaptáciu na zmenu klímy a odolnosť proti nej.

Príklady pripravovaných akcií v oblasti bezpečnej konektivity:

·Prepojenosť Arktídy je strategickou prioritou EÚ. S využitím Nástroja na prepájanie Európy, ktorý má urýchliť verejné a súkromné investície, bude EÚ spolupracovať s partnermi na posilnení podpory projektov, vďaka ktorým sa rozvíjajú nové podmorské káblové trasy v regióne.

·Kľúčovým prvkom investícií do digitálneho sektora v rámci stratégie Global Gateway je sieť strategických projektov podmorskej komunikačnej káblovej infraštruktúry na zaistenie bezpečných a odolných prepojení medzi EÚ a partnerskými krajinami. Investuje sa do týchto projektov:

1.BELLA, prvý transatlantický optický kábel medzi EÚ a Latinskou Amerikou a Karibikom, ktorý spája latinskoamerické výskumné inštitúty a zabezpečuje rýchly prístup k údajom z pozorovania Zeme zo zložky Copernicus v rámci Vesmírneho programu EÚ. Bude sa ďalej rozširovať v Strednej Amerike a Karibiku a podporí rast vysokovýkonnej výpočtovej techniky v regióne.

2.Podmorský kábel MEDUSA, ktorý podporuje Európska komisia a EIB Global, zabezpečí vysokorýchlostné pripojenie medzi severným a južným pobrežím Stredozemného mora a bude predĺžený do západnej Afriky.

3.Blue-Raman pozostáva z plánovaného 11 700 km dlhého bezpečného podmorského káblového systému prepájajúceho Európu s Indiou, s vyústením na Blízkom východe a vo východnej Afrike, pozdĺž hospodárskeho koridoru India – Blízky východ – Európa (IMEC). Vďaka silnému prepojeniu Európy a Indie cez oblasť Perzského zálivu uľahčí výmenu údajov a zintenzívni spoluprácu s partnerskými krajinami.

·V čiernomorskej stratégii EÚ sa Čierne more uznáva ako kľúčová vstupná brána spájajúca Európu s južným Kaukazom, Strednou Áziou a ďalšími oblasťami. V záujme zvýšenia prepojenosti a obchodu s regiónom Východného partnerstva bude EÚ podporovať cielené investície do digitálnej infraštruktúry, pričom cieľom rozvoja digitálnych prepojení v oblasti Čierneho mora je vytvoriť zabezpečené a vysokokapacitné internetové pripojenie, keď to podmienky umožnia.

·Iniciatívou Tímu Európa zameranou na Strednú Áziu sa zabezpečí lepšia bezpečná konektivita, predovšetkým v oblastiach Strednej Ázie, ktoré nie sú pokryté dostatočne alebo vôbec, a to prostredníctvom satelitu, ktorý poskytne súkromný sektor EÚ.

·IRIS², nová bezpečná satelitná zložka konektivity v rámci Vesmírneho programu EÚ, bude po rozmiestnení celej konštelácie poskytovať celosvetové pokrytie. V počiatočnej fáze sa v rámci nej vytvoria pilotné projekty v subsaharskej Afrike.

·Iniciatíva Tímu Európa pre udržateľnú prepojenosť medzi EÚ a združením ASEAN v rámci stratégie Global Gateway zahŕňa digitálnu zložku, ktorou sa podporuje rozšírenie zrkadlovej lokality programu Copernicus na Filipínach do ďalších krajín združenia ASEAN vrátane Indonézie a Thajska.

Vznikajúce technológie

·Umelá inteligencia: Ako sa uvádza v Akčnom pláne pre kontinent umelej inteligencie 38 , EÚ bude pokračovať v bilaterálnej, regionálnej a multilaterálnej spolupráci s dôveryhodnými partnermi s cieľom prilákať investície do EÚ, podporiť vytvorenie rovnakých podmienok pre dôveryhodnú umelú inteligenciu na celom svete a presadzovať dobrú správu umelej inteligencie na celom svete. EÚ bude takisto konať rozhodne, aby sa v záujme vlastnej konkurencieschopnosti presadila ako líder v uplatňovaní umelej inteligencie vo vede a aby prilákala špičkových vedeckých pracovníkov v rámci iniciatívy Vyberte si Európu 39 . EÚ sa bude ďalej usilovať o spoluprácu s dôveryhodnými partnermi, najmä pokiaľ ide o inovačné aspekty umelej inteligencie, ako je zavádzanie tovární umelej inteligencie mimo EÚ a ich pripojenie k sieti tovární umelej inteligencie v EÚ. Takáto spolupráca bude zahŕňať aj poskytovanie prístupu k modelom a algoritmom umelej inteligencie, najmä v rámci projektov týkajúcich sa umelej inteligencie pre verejné blaho (napr. riešenie zmeny klímy a podpora prechodu na čistú energiu, zlepšenie zdravotnej starostlivosti alebo poľnohospodárstva). V rámci tejto spolupráce sa tiež budú využívať verejné a komerčné satelitné údaje a služby EÚ na zlepšenie riešení založených na umelej inteligencii v súvislosti s globálnymi výzvami, ako je monitorovanie životného prostredia a reakcia na katastrofy. Vzhľadom na dvojaké použitie niektorých aplikácií umelej inteligencie bude EÚ naďalej pracovať na úlohe umelej inteligencie v spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (SZBP) a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike (SBOP), pričom bude spolupracovať s členskými štátmi s cieľom zabezpečiť, aby SZBP a SBOP EÚ mohli ťažiť z technologického pokroku v oblasti umelej inteligencie.

·5G/6G: EÚ je svetovým lídrom v inováciách v oblasti modernej pripojiteľnosti, napríklad pokiaľ ide o 5G a riešenia pevných sietí. Cieľ dosiahnuť spoločné normy pre ďalšiu inherentne udržateľnú generáciu (6G) si vyžaduje spoluprácu s podobne zmýšľajúcimi krajinami, počnúc spoluprácou v oblasti výskumu a inovácií a štandardizácie. Hlavnou výzvou je vývoj a výber technológií 6G, najmä technológií rádiových prístupových sietí vrátane integrácie pozemných a nepozemných sietí. Priemysel EÚ môže viesť vývoj 6G v súlade s normami EÚ, najmä pokiaľ ide o kybernetickú bezpečnosť, interoperabilitu a súlad s normami zákonného prístupu, a bude ťažiť zo spolupráce s krajinami, ktoré majú doplnkové silné stránky v hodnotovom reťazci vrátane mikroelektroniky, zariadení, cloudu alebo umelej inteligencie.

·Polovodiče: Geopolitická neistota a rastúca zložitosť dodávateľských reťazcov v oblasti polovodičov si vyžadujú prístup prispôsobený jednotlivým krajinám, ktorým sa zabezpečí, aby EÚ spolupracovala s globálnymi lídrami ekosystému polovodičov a zároveň chránila vlastné technologické, hospodárske a bezpečnostné záujmy. EÚ bude naďalej spolupracovať s krajinami, v prípade ktorých je obojstranne prospešná spolupráca v oblastiach ako predkonkurenčný výskum a vývoj a odolnosť dodávateľského reťazca. V súlade so stratégiou hospodárskej bezpečnosti 40 bude EÚ takisto brániť svoje záujmy v oblasti hospodárskej bezpečnosti, a to aj prostredníctvom bilaterálnej, regionálnej a multilaterálnej angažovanosti, pričom bude podnecovať výmenu informácií s cieľom predchádzať narušeniam dodávateľského reťazca, zmierňovať riziká a priťahovať svetové talenty v snahe riešiť nedostatok zručností v európskom ekosystéme polovodičov.

·Kvantové technológie: Rozvoj spoločných noriem a aplikácií v oblasti kvantových technológií si vyžaduje intenzívnu medzinárodnú spoluprácu, najmä v oblasti výskumu a inovácií. EÚ posilní väzby s krajinami, ktoré ponúkajú doplnkové silné stránky v hodnotovom reťazci kvantových technológií vrátane výpočtovej techniky, snímania, komunikácie, postkvantového bezpečného šifrovania a súvisiacich oblastí na recipročnom základe. EÚ naďalej venuje pozornosť úlohe kvantových technológií v budúcom bezpečnostnom prostredí a udržiava pravidelné kontakty s NATO a ďalšími relevantnými partnermi v danej oblasti. EÚ spojí sily s partnerskými krajinami pri konkrétnych aplikáciách kvantových technológií v odvetvových politikách, napríklad pri vývoji nových materiálov.

Príklady pripravovaných akcií v oblasti vznikajúcich technológií:

·EÚ bude realizovať spoločné výskumné a inovačné projekty v oblasti kvantových technológií s Japonskom, Kórejskou republikou a Kanadou.

·V rámci Rady EÚ – India pre obchod a technológie pracujú EÚ a India na vytvorení špecializovaného programu, ktorý uľahčí výmenu talentov a podporí zručnosti študentov a mladých odborníkov v oblasti polovodičov.

·V rámci Digitálnej aliancie EÚ – Latinská Amerika a Karibik vytvorí EÚ silné partnerstvo na združovanie zdrojov vysokovýkonnej výpočtovej techniky v Latinskej Amerike a Karibiku a na zlepšenie ich interoperability a integrácie s európskym ekosystémom HPC.

·EÚ bude nadväzovať na záväzky zo zasadnutia ministrov EÚ a Africkej únie (z mája 2025) a spolupracovať na rozvoji regionálnych inovačných ekosystémov, vytvorení stratégií v oblasti umelej inteligencie a rámcov elektronickej správy vecí verejných.

·EÚ bude podporovať zavádzanie tovární umelej inteligencie v dôveryhodných partnerských krajinách, podporovať ich pri rozvoji výpočtovej infraštruktúry a zároveň ich bezpečne prepojí s EÚ a jej ekosystémom tovární umelej inteligencie.

·EÚ bude spolupracovať s členskými štátmi, aby vymedzila oblasti, v ktorých môže umelá inteligencia podporiť vykonávanie spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ako aj spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky.

·EÚ bude naďalej podporovať inovácie v oblasti obrany prostredníctvom programu EÚ pre inovácie v oblasti obrany (EUDIS) a preskúma spôsoby, ako v tomto smere posilniť spoluprácu s Ukrajinou.

·EÚ v rámci úzkeho dialógu s dôveryhodnými partnermi, ako je Nórsko a Ukrajina, preskúma nové spôsoby podpory synergií s centrom pre inovácie v oblasti obrany.

Kybernetická bezpečnosť

V dnešnom hyperprepojenom svete a meniacom sa geopolitickom prostredí sa kybernetické hrozby zo strany štátnych a neštátnych subjektov nezastavujú na hraniciach. Kybernetický útok alebo incident v jednej krajine môže ochromiť podniky a infraštruktúru na celom svete a naši občania a podniky sa spoliehajú na digitálne produkty a riešenia z tretích krajín. Posilnenie kybernetickej bezpečnosti a kybernetickej obrany vrátane schopnosti odhaľovať kybernetickobezpečnostné hrozby a incidenty, pripravovať sa a reagovať na ne, ako aj zlepšenie výmeny informácií o kybernetických hrozbách s medzinárodnými partnermi s cieľom zlepšiť rýchlosť reakcie a odolnosť je priamou investíciou do vlastnej bezpečnosti EÚ. Najviac to platí v susedstve EÚ, kde je EÚ plne odhodlaná podporovať krajiny zapojené do procesu rozširovania, aby zvýšili svoje spôsobilosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti a kybernetickej obrany.

EÚ má takisto nástroje na to, aby sa stala lídrom v oblasti kybernetickej bezpečnosti na celosvetovej úrovni. Prostredníctvom aktu o kybernetickej odolnosti 41 stanovuje EÚ novú normu pre produkty bezpečné už v štádiu návrhu. Keďže sa krajiny na celom svete snažia zabezpečiť svoje dodávateľské reťazce, odborné znalosti EÚ v oblasti bezpečnosti produktov predstavujú silný základ pre medzinárodné partnerstvá. Podobne, keďže globálni partneri EÚ investujú do zabezpečenia svojich kritických infraštruktúr, vznikajú trhové príležitosti v oblastiach, v ktorých má EÚ silné európske priemyselné vedúce postavenie, ako je kryptografia a vysoko bezpečné digitálne produkty.

Ransomvér, ktorý má silný vplyv na podniky a nemocnice, je naďalej globálnou hrozbou, proti ktorej nedokáže bojovať žiadna krajina sama. V súlade so stratégiou ProtectEU bude EÚ presadzovať silnejšiu medzinárodnú spoluprácu s cieľom zničiť infraštruktúru, ktorú využívajú skupiny šíriace ransomvér, prerušiť ich finančné zdroje, zabezpečiť účinnejšie sankcie voči páchateľom a sprostredkovateľom a postaviť páchateľov počítačovej trestnej činnosti pred súd.

V rámci tohto úsilia bude EÚ podporovať aj zvýšenú kybernetickú odolnosť v odvetviach, ktoré sú čoraz závislejšie od digitálnych technológií, ako je doprava a inteligentná mobilita, v prípade ktorých sú bezpečná infraštruktúra, údaje a služby nevyhnutné na zabezpečenie kontinuity prevádzky a dôvery verejnosti.

Nedávnym úsilím sa zabezpečilo, že kandidátske krajiny, ktoré sú pridružené k programu Digitálna Európa, budú mať prístup k rezerve EÚ na účely kybernetickej bezpečnosti, ktorá bola vytvorená aktom o kybernetickej solidarite 42 . Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) bude okrem toho pokračovať v spolupráci v oblasti kybernetickej bezpečnosti s príslušnými tretími krajinami vrátane budovania kapacít v kandidátskych krajinách a krajinách európskeho susedstva.

Príklady pripravovaných akcií v oblasti kybernetickej bezpečnosti:

·EÚ bude spolupracovať s príslušnými partnermi s cieľom preskúmať možnosti dohôd o vzájomnom uznávaní, pokiaľ ide o akt o kybernetickej odolnosti a príslušné rámce partnerov, aby sa uľahčilo dodržiavanie požiadaviek na kybernetickú bezpečnosť produktov.

·EÚ bude naďalej spolupracovať s partnerskými krajinami s cieľom zvýšiť globálnu kybernetickú odolnosť a prispieť k slobodnému, otvorenému, bezpečnému a chránenému kybernetickému priestoru. Podpora kybernetickej bezpečnosti a budovania kybernetických kapacít, ktorá je pevne zakotvená v stratégii Global Gateway, sa zameria na zabezpečenie kritických infraštruktúr a posilnenie kybernetických ekosystémov, a to aj prostredníctvom rozvoja a vykonávania príslušných regulačných a politických rámcov, ako aj kybernetickej hygieny a gramotnosti.

·Na pôde OSN a regionálnych bezpečnostných orgánov bude EÚ naďalej podporovať zodpovedné správanie štátov v kybernetickom priestore na základe rámca schváleného Valným zhromaždením OSN. To zahŕňa rešpektovanie medzinárodného práva, dodržiavanie celosvetovo uznávaných noriem správania štátov v čase mieru, rozvoj opatrení na budovanie dôvery a podporu štátov pri budovaní kapacít na vykonávanie týchto rámcových prvkov.

·EÚ posilní pripisovanie zodpovednosti za kybernetické útoky aktérom so zlými úmyslami vrátane štátnych subjektov a bude naďalej rozvíjať súvisiace sankčné mechanizmy.

Zahraničná manipulácia s informáciami a zahraničné zasahovanie

EÚ bude spolu so svojimi partnermi takisto lepšie chrániť občanov pred kampaňami zahraničnej manipulácie s informáciami a zahraničného zasahovania alebo inými spoločenskými rizikami vyplývajúcimi z online platforiem. Na to, aby sa zvýšila zodpovednosť a dôvera verejnosti, je nevyhnutné zabezpečiť algoritmickú transparentnosť pri spôsobe odporúčania a moderovania obsahu.

Je to dôležité aj pre kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny a krajiny európskeho susedstva vzhľadom na ich špecifickú zraniteľnosť voči dezinformáciám a zahraničnému zasahovaniu a umožní to posilniť našu vzájomnú odolnosť vrátane demokratickej odolnosti.

Príklady pripravovaných akcií v oblasti zahraničnej manipulácie s informáciami a zahraničného zasahovania:

·V nadväznosti na rozšírenie svojej práce na pripisovaní zodpovednosti za kybernetické útoky vymedzeným subjektom rozšíri EÚ pripisovanie zodpovednosti za incidenty zahraničnej manipulácie s informáciami a zahraničného zasahovania.

Digitálne identity a digitálna verejná infraštruktúra

Skúsenosti EÚ s vývojom peňaženiek digitálnej identity s otvoreným zdrojovým kódom a bezpečnej digitálnej verejnej infraštruktúry, ktorá je v súlade s právnymi predpismi o ochrane údajov, majú významnú hodnotu aj za hranicami EÚ. Medzinárodná spolupráca a dohody o vzájomnom uznávaní s kľúčovými partnermi môžu podnikom zjednodušiť cezhraničné podnikanie a uľahčiť mobilitu občanov. EÚ bude predovšetkým pokračovať v spolupráci s tretími krajinami (ako je Ukrajina, Moldavsko, západný Balkán, Japonsko, India, Egypt) s cieľom dosiahnuť bezproblémové cezhraničné využívanie dôveryhodných služieb. Bude tiež presadzovať európsky rámec interoperability 43 s cieľom pomôcť partnerským krajinám pri podpore modernizácie administratívy a cezhraničnej digitálnej integrácie vrátane zosúladenia s normami a postupmi EÚ. EÚ bude naďalej presadzovať používanie spoločných špecifikácií a otvorených noriem s cieľom zabezpečiť interoperabilitu, transparentnosť a opätovné použitie 44 .

Príklady pripravovaných akcií v oblasti bezpečnej digitálnej verejnej infraštruktúry:

·EÚ bude podporovať rozvoj dôveryhodných služieb a riešení digitálnej identity (na základe špecifikácií európskej peňaženky digitálnej identity), ktoré sa stanú jadrom interoperabilného a škálovateľného súboru digitálnych stavebných prvkov a riešení vrátane tých s otvoreným zdrojovým kódom na podporu digitálnej transformácie verejnej správy a podnikov partnerských krajín. EÚ bude takisto pokračovať v spolupráci s Ukrajinou, Moldavskom a západným Balkánom s cieľom pripraviť ich na postupnú integráciu do európskej peňaženky digitálnej identity.

·EÚ bude spolupracovať s krajinami ako India, Egypt, Uruguaj a Brazília v oblasti elektronických podpisov a interoperability digitálnej verejnej infraštruktúry s cieľom vytvoriť výhody pre podniky a občanov v EÚ aj v partnerských krajinách.

·EÚ bude podporovať prístup interoperability ako štandardu založený na európskom rámci interoperability s cieľom uľahčiť plynulú cezhraničnú výmenu údajov.

·EÚ bude naďalej spolupracovať s kľúčovými medzinárodnými partnermi (Japonsko, India, Singapur, Austrália, Nový Zéland, Malajzia) na podpore modelu EÚ pre elektronickú fakturáciu založeného na európskej norme pre elektronickú fakturáciu a interoperabilných technických špecifikáciách.

Online platformy

Aktom EÚ o digitálnych službách 45 sa chráni demokracia, sloboda slova, súkromie, bezpečnosť a ochrana detí na internete a poskytuje sa bezpečný rámec pre predaj tovaru v súlade so zákonom. Aktom o digitálnych trhoch 46 a politikou EÚ v oblasti hospodárskej súťaže sa podporuje súťaživosť digitálnych trhov, rovnaké podmienky a spravodlivá hospodárska súťaž medzi digitálnymi subjektmi. Týmito aktmi sa dopĺňa ochrana, ktorú v digitálnom prostredí zabezpečuje všeobecné nariadenie o ochrane údajov 47 a zákony na ochranu spotrebiteľa.

Ochrana a posilnenie postavenia maloletých osôb online je celosvetovou prioritou. Podľa aktu o digitálnych službách musia všetky online platformy vo svojich službách zabezpečiť vysokú úroveň ochrany súkromia, bezpečnosti a ochrany maloletých osôb. Najväčšie online platformy musia navyše každoročne vyhodnocovať a zmierňovať všetky systémové riziká, ktoré ich služby predstavujú, a to aj z hľadiska dodržiavania práv dieťaťa a ochrany maloletých osôb vo všeobecnosti. Akt o digitálnych službách podporuje a dopĺňa stratégia vytvárania lepšieho internetu pre deti (BIK+). EÚ konkrétne spolufinancuje sieť horúcich liniek v členských štátoch, aby riešili problém šírenia materiálu obsahujúceho sexuálne zneužívanie detí na internete. Globálna spolupráca je zabezpečená prostredníctvom siete INHOPE s 55 horúcimi linkami, ktoré fungujú po celom svete.

Silná a konzistentná ochrana spotrebiteľa na online trhoviskách je ďalšou prioritou, ktorú EÚ zdieľa s mnohými medzinárodnými partnermi, a je kľúčovou otázkou, ktorou sa zaoberá akt o digitálnych službách, ako aj rámce pre ochranu spotrebiteľa a bezpečnosť výrobkov. Podľa aktu o digitálnych službách musia všetky online trhoviská spĺňať prísne normy bezpečnosti, transparentnosti a zodpovednosti, aby sa zabezpečilo, že prostredníctvom ich služieb sa spotrebiteľom v EÚ nebudú predávať nezákonné a nebezpečné výrobky. Dopĺňa to oznámenie o elektronickom obchode z roku 2025 48 , a to stanovením nových opatrení na riešenie výziev spojených s nárastom nebezpečných, falšovaných a inak nezákonných výrobkov predávaných prostredníctvom online platforiem. EÚ bude uprednostňovať spoluprácu s partnerskými krajinami a na multilaterálnych fórach s cieľom nachádzať spoločné riešenia spoločných rizík pre bezpečnosť spotrebiteľov vyplývajúcich z online trhovísk.

Príklady pripravovaných akcií v oblasti online platforiem:

·EÚ bude naďalej presadzovať svoj regulačný prístup a jeho základné zásady na bilaterálnej a multilaterálnej úrovni a vymieňať si skúsenosti s ich uplatňovaním.

·EÚ bude organizovať regionálne podujatia s medzinárodnými organizáciami, so zákonodarcami z tretích krajín, s regulačnými orgánmi a občianskou spoločnosťou na podporu slobody prejavu a bezpečnosti online.

5.Globálna elektronická správa vecí verejných

Na dosiahnutie svojich cieľov v digitálnej oblasti bude EÚ naďalej presadzovať multilaterálny prístup a prístup s účasťou viacerých zainteresovaných strán a zabezpečí zmysluplnú účasť príslušných zainteresovaných strán vrátane občianskej spoločnosti, akademickej obce a súkromného sektora, pričom bude vychádzať zo silných existujúcich väzieb s partnerskými krajinami.

Digitálne partnerstvá a dialógy EÚ umožňujú koordináciu pred diskusiou na multilaterálnych a regionálnych fórach a vytváranie silných koalícií pri dosahovaní spoločných cieľov na kľúčových medzinárodných fórach a v organizáciách, ako je OSN, G7, G20, OECD a Rada Európy, ako aj v globálnych inštitúciách pre správu internetu. Konkrétne bude EÚ spolu s partnermi zo skupiny G7 naďalej presadzovať rozvoj a zavádzanie noriem hospodárskej bezpečnosti vrátane tých, ktoré sa týkajú digitálnych technológií, s prihliadnutím na rôzne kritériá, ako je transparentnosť, diverzifikácia dodávok, bezpečnosť, udržateľnosť, dôveryhodnosť a spoľahlivosť.

Globálny digitálny pakt Organizácie Spojených národov bol prijatý konsenzom ako prvý komplexný rámec pre globálnu elektronickú správu vecí verejných. Stanovujú sa v ňom ciele, zásady, záväzky a opatrenia na rozvoj otvorenej, slobodnej a bezpečnej digitálnej budúcnosti pre všetkých. EÚ sa bude naďalej aktívne zapájať do práce na vykonávaní Globálneho digitálneho paktu, aby obhájila jeho výsledky, a zároveň zabezpečí, aby sa úsilie nevynakladalo duplicitne a aby sa maximalizovali synergie s existujúcou globálnou digitálnou architektúrou vrátane rámca pre správu internetu.

Okrem týchto procesov sa EÚ zameria aj na normalizáciu ako kľúčový nástroj na dosiahnutie svojich cieľov. EÚ má silné stránky, o ktoré sa môže oprieť, vrátane silnej výskumnej a inovačnej základne, popredných svetových technologických spoločností a mnohých inovačných MSP a startupov, ktoré treba podporovať, aby sa podieľali na stanovovaní medzinárodných noriem. Využitím systému normalizácie EÚ na zvýšenie svojho vplyvu pri stanovovaní medzinárodných noriem pre kľúčové digitálne technológie chce EÚ posilniť konkurencieschopnosť svojho priemyslu, podporiť digitálnu a technologickú suverenitu, ako aj chrániť a presadzovať svoje základné hodnoty a záujmy a zároveň sa usilovať o medzinárodnú spoluprácu pri stanovovaní noriem. EÚ uznáva dôležitú úlohu únie ITU v kontexte globálnej normalizácie.

EÚ bude takisto naďalej obhajovať spravodlivé prideľovanie rádiových frekvencií založené na pravidlách podľa globálneho rámca Medzinárodnej telekomunikačnej únie (ITU), pričom uznáva, že rádiové spektrum je vzácny prírodný zdroj, ktorý je základom všetkých bezdrôtových digitálnych aplikácií.

Multilaterálna spolupráca je nevyhnutná aj pri riešení digitálnych aspektov iných odvetví vrátane energetiky vzhľadom na rýchlo rastúcu spotrebu energie zo strany umelej inteligencie. EÚ sa zapája do medzinárodných energetických iniciatív, ako je ministerská skupina pre čistú energiu, v rámci ktorých sa rozvíjajú spoločné prístupy na riešenie týchto výziev.

Keďže digitálne technológie sa naďalej rýchlo vyvíjajú, globálna správa internetu sa musí prispôsobiť novým geopolitickým výzvam, ako sú riziká fragmentácie, zvýšené zneužívanie digitálnych nástrojov na účely praktík, ako je odstavenie internetu a cenzúra, a prehlbujúce sa rozdiely v digitalizácii. Okrem toho prechod na web 4.0, ktorý je podporovaný základnými technológiami, ako je umelá inteligencia, rozšírená a virtuálna realita, blockchain a kvantová výpočtová technika, prináša nové zložité otázky týkajúce sa správy, ktoré si vyžadujú aktualizované, účinné a inkluzívne rámce pre viaceré zainteresované strany. EÚ bude naďalej formovať inkluzívny prístup k správe internetu s účasťou viacerých zainteresovaných strán a je odhodlaná neustále zlepšovať jej účinnosť, pričom bude bojovať proti iniciatívam zameraným na štátom kontrolované internetové architektúry, ktoré by mohli roztrieštiť a narušiť otvorenosť a bezpečnosť, ktoré charakterizujú internet od tuniskej agendy 49 .

EÚ bude naďalej aktívne brániť všeobecnú dostupnosť a integritu internetu ako globálnej, interoperabilnej siete sietí, pričom bude zdôrazňovať význam modelu správy internetu s účasťou viacerých zainteresovaných strán, napríklad na nadchádzajúcich rokovaniach Fóra pre správu internetu (IGF) a rokovaniach v súvislosti s hodnotením Svetového samitu o informačnej spoločnosti po 20 rokoch (WSIS+20). EÚ uznáva ústrednú úlohu organizácie ICANN pri spravovaní základov internetovej architektúry.

Príklady pripravovaných akcií v oblasti globálnej elektronickej správy vecí verejných:

·EÚ sa bude usilovať o zabezpečenie riadneho sledovania a preskúmania plnenia záväzkov Globálneho digitálneho paktu.

·EÚ bude pracovať v rámci Tímu Európa, aby zabezpečila vhodný výsledok rokovaní v súvislosti s hodnotením Svetového samitu o informačnej spoločnosti (WSIS+20).

·EÚ bude podporovať medzinárodné rozšírenie a rozširovanie opatrenia Open Internet Stack, teda základnej štruktúry protokolov umožňujúcich komunikáciu a výmenu informácií na internete, s cieľom riešiť potreby partnerských krajín vrátane posilnenia dôvery a bezpečnosti.

6.Konkurencieschopná a bezpečná Európa, otvorená pre podnikanie, prepojená so svetom

V nestabilnom svete je EÚ konzistentným, predvídateľným a spoľahlivým partnerom. V kontexte komplexných technologických hodnotových reťazcov nemôžu krajiny ani regióny zvládnuť revolúciu v oblasti digitálnych technológií a umelej inteligencie samy. Vnútorné a vonkajšie úsilie EÚ týkajúce sa digitálnej politiky sú úzko prepojené a vzájomne sa posilňujú. Preto EÚ nielen posilňuje svoj vlastný digitálny sektor, od tovární umelej inteligencie až po obranné technológie, ale uzatvára aj významné partnerstvá, ktoré prinášajú viditeľné výhody občanom a podnikom v EÚ a našim partnerom.

Ako zástanca multilaterálnych riešení globálnych výziev je EÚ neochvejným podporovateľom OSN, G7, G20, OECD a ďalších orgánov, ktoré nám umožňujú spoločne riešiť rozhodujúce výzvy našej doby.

EÚ je pripravená spojiť sily v záujme nových, hlbších a pružnejších foriem spolupráce, ktorými sa budú podporovať vzájomne prospešné partnerstvá, a posilniť tak konkurencieschopnosť a bezpečnosť Európy. EÚ bude pokračovať v konštruktívnej spolupráci založenej na rešpektovaní medzinárodného poriadku založeného na pravidlách.

(1)

     Pozri závery Európskej rady zo 17. apríla 2024: „Európska rada tiež zdôrazňuje, že sa musí posilniť vedúce postavenie EÚ v oblasti globálnych digitálnych záležitostí, a vyzýva Komisiu a vysokého predstaviteľa, aby na túto tému vypracovali spoločné oznámenie“ (s. 10).

(2)

     Budúcnosť európskej konkurencieschopnosti: správa Maria Draghiho (2024).

(3)

     Oznámenie – ProtectEU: európska stratégia vnútornej bezpečnosti [COM(2025) 148].

(4)

     Oznámenie o Kompase konkurencieschopnosti pre EÚ [COM(2025) 30 final].

(5)

     Pozri zdroj WTO .

(6)

     COM(2025) 217 z 28. mája 2025 – Stratégia EÚ pre startupy a scaleupy.

(7)

     Pozri celý politický program Digitálne desaťročie .

(8)

     Ako sa uvádza v oznámení o únii zručností [COM(2025) 90 final].

(9)

     Ako sa uvádza v  záveroch Rady pre zahraničné veci o digitálnej diplomacii z júna 2023.

(10)

      Stratégia ProtectEU [COM(2025) 148], spoločná biela kniha o európskej obrannej pripravenosti 2030 ,   Stratégia únie pripravenosti [JOIN(2025) 130], Strategický kompas (7371/22).

(11)

     Napríklad: Europol .

(12)

     S USA a Indiou.

(13)

     S Japonskom, Kórejskou republikou, so Singapurom a s Kanadou.

(14)

     S Brazíliou, Mexikom, Argentínou, Austráliou a so západným Balkánom.

(15)

     S Indiou, Japonskom, Kórejskou republikou, Brazíliou, so Spojenými štátmi, s Ukrajinou a so Spojeným kráľovstvom.    

(16)

     S partnermi, ako sú Tunisko, Egypt alebo Jordánsko.

(17)

     K programu Horizont Európa je v súčasnosti pridružených devätnásť krajín – uvedených tu . Okrem toho sa očakáva, že v roku 2025 sa pridruží Švajčiarsko, Kórejská republika a Egypt, zatiaľ čo pokračujú rokovania o pridružení s Japonskom.

(18)

     Krajiny pridružené k programu Horizont Európa sú uvedené tu .

(19)

     Oznámenie o Novom pláne rastu pre západný Balkán [COM(2023) 691].

(20)

     Pozri viac informácií o  Nástroji na podporu reforiem a rastu pre Moldavsko .

(21)

      Nástroj pre Ukrajinu – Európska komisia .

(22)

     Napríklad Ukrajina a Moldavsko sú po transpozícii príslušného acquis EÚ na ceste k tomu, aby im bolo priznané vzájomné vnútrotrhové zaobchádzanie v prípade roamingu.

(23)

     Dohody o voľnom obchode s komplexnými kapitolami o digitálnom obchode boli uzavreté so Spojeným kráľovstvom, s Novým Zélandom a Čile a rokovania prebiehajú s Indiou, Indonéziou, Thajskom, Filipínami a Malajziou.

(24)

     Dohoda o digitálnom obchode medzi EÚ a Singapurom bola podpísaná 7. mája 2025. Rokovania o dohode o digitálnom obchode s Kóreou boli ukončené v marci 2025. Pravidlá týkajúce sa cezhraničných tokov údajov s Japonskom, ktoré dopĺňajú dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a Japonskom, nadobudli platnosť v júli 2024.

(25)

      https://international-partnerships.ec.europa.eu/policies/global-gateway/eu-latin-america-and-caribbean-digital-alliance_sk .

(26)

      https://digital-strategy.ec.europa.eu/sk/news/eu-and-africa-strengthen-cooperation-digital-transformation .

(27)

      https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_22_6963 .

(28)

     Od roku 2022 spustila EÚ balíky predpisov o digitálnom hospodárstve v Nigérii, Kolumbii, Konžskej demokratickej republike, Keni a na Filipínach.

(29)

      https://commission.europa.eu/topics/eu-competitiveness/clean-industrial-deal_sk .

(30)

     EÚ si takéto partnerstvá zabezpečila so Spojeným kráľovstvom, s Nórskom, Moldavskom, Južnou Kóreou, Japonskom, Albánskom a so Severným Macedónskom.

(31)

     Aj prostredníctvom poradnej skupiny podnikov pre Global Gateway .

(32)

      Centrum digitalizácie pre rozvoj (D4D) je platforma, ktorej cieľom je posilňovať digitálnu spoluprácu a koordináciu medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi a partnermi v Afrike, ázijsko-tichomorskom regióne, Latinskej Amerike a Karibiku a krajinami susediacimi s EÚ.

(33)

     Zastrešujúca iniciatíva EU4Digital združuje programy financované z prostriedkov EÚ, ktoré sú zamerané na rozširovanie výhod digitálneho jednotného trhu na krajiny Východného partnerstva a západný Balkán.

(34)

     V Keni, Tanzánii, Nigérii, Kolumbii, Brazílii.

(35)

      Kybernetická bezpečnosť sietí 5G – súbor nástrojov EÚ s opatreniami na zmiernenie rizika .

(36)

      Spoločné oznámenie Akčný plán EÚ na zaistenie bezpečnosti káblov [JOIN(2025) 9 final].

(37)

     V súlade s  odporúčaním Komisie o bezpečnosti a odolnosti podmorských káblových infraštruktúr [C (2024) 1181] a  spoločným oznámením na posilnenie bezpečnosti a odolnosti podmorských káblov [JOIN(2025) 9].

(38)

      Oznámenie o Akčnom pláne pre kontinent umelej inteligencie [COM(2025) 165].

(39)

      Vyberte si Európu: Posuňte svoju kariéru výskumníka v EÚ .

(40)

     Oznámenie o Európskej stratégii hospodárskej bezpečnosti [COM(2023) 20 final].

(41)

     Nariadenie (EÚ) 2024/2847.

(42)

     Nariadenie (EÚ) 2021/694.

(43)

     Časť oznámenia o európskom rámci interoperability – stratégia vykonávania [COM(2017) 134].

(44)

     Relevantným príkladom je aplikačný profil slovníka katalógu údajov , ktorý sa stal de facto štandardom, ktorý uľahčuje harmonizované opisy metaúdajov a bezproblémovú cezhraničnú výmenu údajov.

(45)

     Nariadenie (EÚ) 2022/2065, ktorým sa mení smernica 2000/31/ES (akt o digitálnych službách) (Ú. v. EÚ L 277, 27.10.2022).

(46)

     Nariadenie (EÚ) 2020/1828.

(47)

     Nariadenie (EÚ) 2016/679.

(48)

     Komplexný súbor nástrojov EÚ pre bezpečný a udržateľný elektronický obchod [COM(2025) 37 final].

(49)

      Tuniská agenda pre informačnú spoločnosť , 18. novembra 2005.


V Bruseli5. 6. 2025

JOIN(2025) 140 final

PRÍLOHA

k

spoločnému oznámeniu Európskemu parlamentu a Rade

Medzinárodná digitálna stratégia pre Európsku úniu


       Príloha

Prebiehajúce a plánované akcie

Cieľ

Opis

Partnerská krajina/región/multilaterálna akcia

Orientačný harmonogram

1.Bezpečná konektivita

Podpora prepojenosti Arktídy

Prepojenosť Arktídy má pre EÚ strategický význam. Pomôže sa tým znížiť latencia dát, uľahčia sa dôveryhodné dátové toky medzi EÚ, Grónskom, Kanadou, USA a Japonskom, zabezpečí sa alternatívna káblová trasa a zvýši sa bezpečnosť a odolnosť káblov medzi EÚ a jej partnermi. S využitím Nástroja na prepájanie Európy, ktorý má urýchliť verejné a súkromné investície, bude EÚ spolupracovať s partnermi na posilnení podpory projektov, vďaka ktorým sa rozvíjajú nové podmorské káblové trasy v regióne.

Japonsko, USA, Kanada, Grónsko

2025 – 2030

Podpora bezpečnej konektivity v krajinách zapojených do procesu rozširovania

Presadzovať zosúladenie so súborom nástrojov EÚ pre kybernetickú bezpečnosť 5G a podporovať prijatie legislatívneho rámca, ktorý by umožnil uloženie výnimiek a/alebo obmedzení pre vysokorizikových dodávateľov a viedol by k nemu.

krajiny zapojené do procesu rozširovania

kontinuálne

Podpora bezpečnej konektivity v partnerských krajinách stratégie Global Gateway

Podporovať bezpečnú a dôveryhodnú konektivitu vrátane 5G, podmorských káblov a vesmírnej konektivity v súlade so súborom nástrojov EÚ pre kybernetickú bezpečnosť 5G a Akčným plánom EÚ na zaistenie bezpečnosti káblov z roku 2025, a to prostredníctvom diplomatickej činnosti, technickej pomoci a finančnej podpory v rámci stratégie Global Gateway.

celosvetovo

kontinuálne

Národné a regionálne vykonávacie usmernenia pre 5G a vývoj súboru nástrojov v oblasti pripojiteľnosti pre krajiny Latinskej Ameriky a Karibiku

Tieto usmernenia sa budú zaoberať bezpečnosťou, výzvami týkajúcimi sa infraštruktúry a prioritnými prípadmi použitia v rôznych národných kontextoch krajín Latinskej Ameriky a Karibiku. Ďalším kľúčovým zameraním bude vývoj súboru nástrojov v oblasti pripojiteľnosti pre krajiny Latinskej Ameriky a Karibiku, ktorým sa poskytnú praktické nástroje, najlepšie postupy a usmernenia na riešenie cezhraničnej konektivity, bezpečnej a odolnej infraštruktúry a zmysluplných výziev v oblasti konektivity. To zahŕňa spoločné vypracovanie realizovateľných odporúčaní, poskytovanie technickej podpory a posilňovanie medziregionálnej koordinácie pri zavádzaní 5G.

krajiny Latinskej Ameriky a Karibiku

prebieha v rámci Digitálnej aliancie EÚ – LAC do 4. štvrťroka 2027

Výročná konferencia o bezpečnej konektivite

Ak to bude možné, zorganizovať výročnú konferenciu o bezpečnej konektivite, ktorá by sa konala v Bruseli, s cieľom prehĺbiť technické kontakty a porozumenie v oblasti príležitostí a bezpečnostných požiadaviek pre budúce trasy, partnerstvá a financovanie, ktoré by boli súčasťou procesu stratégie Global Gateway.

celosvetovo

ročne

2.Vznikajúce technológie

Umelá inteligencia

Spolupráca v oblasti bezpečnosti umelej inteligencie

Európsky úrad pre umelú inteligenciu podpísal administratívnu dohodu o spolupráci v oblasti bezpečnosti umelej inteligencie so Singapurom a začali sa bilaterálne výmeny s ďalšími inštitúciami pre bezpečnosť umelej inteligencie – s Japonskom, Kóreou, so Spojeným kráľovstvom a s Austráliou. Dohody o spolupráci s partnerskými krajinami, ktoré sa majú ďalej rozvíjať, napr. vrátane tém, ako je podpora inovácií a zavádzania umelej inteligencie a spolupráca v oblasti umelej inteligencie pre verejné blaho (Japonsko), bezpečnosť umelej inteligencie (India a Kanada) a aspekty správy a regulácie (Austrália).

Európsky úrad pre umelú inteligenciu bude naďalej prehlbovať spoluprácu v oblasti bezpečnosti umelej inteligencie v rámci siete inštitútov pre bezpečnosť umelej inteligencie, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť modelov umelej inteligencie na všeobecné účely prostredníctvom výmeny informácií a najlepších postupov, spoločné testovanie a hodnotenie, vývoj nástrojov a referenčných hodnôt, ako aj výskum v oblasti bezpečnosti umelej inteligencie.

Japonsko, Kórejská republika, India, Austrália, Kanada, USA, Spojené kráľovstvo, Ukrajina, Moldavsko

západný Balkán, Afrika, Latinská Amerika a Karibik

kontinuálne

Globálne partnerstvo pre umelú inteligenciu a OECD

EÚ je zakladajúcim členom Globálneho partnerstva pre umelú inteligenciu a po vytvorení integrovaného partnerstva s pracovnou skupinou OECD pre správu umelej inteligencie v tejto iniciatíve pokračuje. Európsky úrad pre umelú inteligenciu zastáva v pracovnej skupine OECD pre správu umelej inteligencie jedno z podpredsedníckych miest. Okrem toho je Európsky úrad pre umelú inteligenciu zapojený do všetkých pracovných skupín OECD súvisiacich s umelou inteligenciou a aktívne prispieva k tejto práci.

multilaterálne

kontinuálne

G7 a G20

EÚ sa bude naďalej aktívne zapájať do diskusií o umelej inteligencii v rámci skupín G7 a G20. To zahŕňa Hirošimský proces v oblasti umelej inteligencie a jeho rámec pre podávanie správ, ako aj Hirošimskú skupinu priateľov, dobrovoľný rámec krajín, ktoré podporujú ducha Hirošimského procesu v oblasti umelej inteligencie s cieľom dosiahnuť bezpečnú, zabezpečenú a dôveryhodnú umelú inteligenciu. Okrem toho bude EÚ naďalej skúmať možnosť vypracovania usmernení skupiny G7 o umelej inteligencii vo vede.

Jednou z priorít juhoafrického predsedníctva skupiny G20 je umelá inteligencia a inovácie na účely udržateľného rozvoja, čo je prioritou v Afrike, Ázii a krajinách Latinskej Ameriky a Karibiku.

multilaterálne

kontinuálne

Ministerská skupina pre čistú energiu

Kórejská republika, ktorá je hostiteľom 16. zasadnutia ministerskej skupiny pre čistú energiu konajúceho sa v roku 2025, stanovila „umelú inteligenciu a energetiku“ za jednu zo svojich prioritných tém. EK sa aktívne zapojí do programu ministerskej skupiny a bude skúmať medzinárodnú spoluprácu v oblasti digitalizácie a umelej inteligencie v odvetví energetiky.

multilaterálne

kontinuálne

Spolupráca v oblasti výskumu v rámci programu Horizont Európa

Pridružením viacerých partnerských tretích krajín k programu Horizont Európa sa podporí spolupráca v oblasti výskumu umelej inteligencie a aplikovaného výskumu založeného na umelej inteligencii.

krajiny pridružené k programu Horizont Európa

kontinuálne

Umelá inteligencia pre verejné blaho

V rámci iniciatívy umelej inteligencie pre verejné blaho EÚ podporuje zavádzanie riešení umelej inteligencie pre verejné blaho vrátane generatívnej umelej inteligencie, transferu technológií a budovania kapacít v partnerských krajinách v Afrike a Latinskej Amerike a Karibiku (na základe aliancie EÚ – LAK). EÚ podporuje aj vedeckú spoluprácu a rozvoj miestnych digitálnych dvojčiat založených na umelej inteligencii, ktoré sú základom rekonštrukcie miest na Ukrajine.

Afrika, Latinská Amerika a Karibik, ázijsko-tichomorský región

Ukrajina

kontinuálne

Centrum umelej inteligencie pre udržateľný rozvoj a spolupráca s organizáciou Smart Africa v oblasti umelej inteligencie

Centrum umelej inteligencie pre trvalo udržateľný rozvoj spoločne navrhli talianske ministerstvo pre podniky a „Made in Italy“ a program UNDP s cieľom posilniť miestne ekosystémy umelej inteligencie v spolupráci s africkými krajinami.

Aliancia Smart Africa zriadila Africkú radu pre umelú inteligenciu a EÚ štruktúruje svoju spoluprácu s touto alianciou v rámci stratégie Global Gateway, pričom vychádza z administratívnej dohody medzi Európskou komisiou a alianciou Smart Africa a uplatňuje prístup Tím Európa.

Afrika

kontinuálne

GovTech4all

Vývoj a pilotné testovanie riešení umelej inteligencie vo verejnom sektore na zlepšenie rozhodovania, poskytovania služieb a interných administratívnych úloh. Cieľom je podporiť a sprevádzať ciele aktu o interoperabilnej Európe, ako aj širšie ciele politiky v oblasti inovácií vo verejnom sektore a rastu startupov v Európe.

EÚ a kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny

4. štvrťrok 2025/2026

5G/6G

Zosúladená výzva na výskum a inovácie v oblasti sietí 6G v roku 2026 

Spolupráca v oblasti výskumu a inovácií na rádiovej prístupovej sieti 6G využívajúcej umelú inteligenciu. Jeden projekt spoločného podniku pre inteligentné siete a služby, ktorý odráža jeden projekt z Japonska a Kórejskej republiky.

Japonsko a Kórejská republika

Projekt bude prebiehať v rokoch 2027 – 2030. 

Zosúladená výzva na výskum a inovácie v oblasti sietí 6G 

Spolupráca na výskume a inováciách v oblasti sietí 6G zameraná na fyzické vrstvy, pokročilé antény a rádiovú prístupovú sieť využívajúcu umelú inteligenciu.

Taiwan 

potenciálna zosúladená výzva v roku 2026 alebo spolupráca medzi existujúcimi projektmi 

Testovacie zariadenie pre 5G

Na podporu vytvorenia prípadov použitia sietí 5G spolupracuje EÚ s Kostarikou na testovacom zariadení pre 5G, pričom zariadenia by mali poskytnúť spoločnosti Nokia a Ericsson.

Kostarika

kontinuálne

Polovodiče

Spoločné výskumné a inovačné projekty v oblasti polovodičov

Výskumné a inovačné projekty v oblasti polovodičov, ktoré spoločne financuje Európska komisia, Japonsko a Kórejská republika. V spolupráci s Kórejskou republikou sa projekty zameriavajú na rozvoj heterogénnej integrácie čipov, ako aj neuromorfných počítačových technológií. S Japonskom sa na rok 2026 plánujú výzvy na perfluóralkylové a polyfluóralkylové látky (PFAS), heterogénnu integráciu a čiplety, ako aj zariadenia a procesy s rozmermi nad 2 nanometre.

Japonsko, Kórejská republika

kontinuálne

Mechanizmus včasného varovania v oblasti dodávateľského reťazca a verejných dotácií

Spoločný mechanizmus včasného varovania medzi Európskou komisiou a USA, respektíve Japonskom, zameraný na identifikáciu narušenia dodávateľského reťazca, a mechanizmus transparentnosti verejných dotácií poskytovaných odvetviu polovodičov.

USA, Japonsko

kontinuálne

Prilákanie talentov a kvalifikovanej pracovnej sily

V rámci Rady EÚ – India pre obchod a technológie sa EÚ a India zaviazali vytvoriť špecializovaný program, ktorý uľahčí výmenu talentov a podporí zručnosti študentov a mladých odborníkov v oblasti polovodičov.

India

kontinuálne

Skupina kontaktných miest skupiny G7 pre polovodiče

Skupina kontaktných miest skupiny G7 pre polovodiče sa venuje uľahčovaniu výmeny informácií a najlepších postupov medzi členmi skupiny G7 v otázkach, ktoré majú vplyv na odvetvie polovodičov, vrátane priorít predkonkurenčného priemyselného výskumu a vývoja, udržateľnej výroby, vplyvu netrhových politík a postupov a krízových koordinačných kanálov.

multilaterálne

kontinuálne

Svetová rada pre polovodiče – stretnutie vlád a orgánov zamerané na tému polovodičov

Stretnutie vlád a orgánov zamerané na tému polovodičov je jedinečným podujatím, na ktorom sa stretávajú vlády a priemyselné združenia zastupujúce spolu 95 % svetovej výroby polovodičov (EÚ, USA, Južná Kórea, Japonsko, Taiwan a Čína), aby reagovali na spoločné výzvy, ktorým toto odvetvie čelí. EÚ zastupuje Európska komisia.

multilaterálne

kontinuálne

Kvantová a vysokovýkonná výpočtová technika

Spolupráca EÚ a Japonska v oblasti kvantovej výpočtovej techniky

Spoločné výskumné a inovačné projekty zamerané na hybridné kvantové-HPC algoritmy a optimalizáciu aplikácií v oblastiach spoločného záujmu, ako sú biomedicínske a environmentálne vedy. Je v súlade s cieľmi spoločného podniku EuroHPC na podporu digitálneho partnerstva medzi EÚ a Japonskom.

Japonsko

kontinuálne (2026 – 2029)

Kvantové výskumné iniciatívy EÚ a Kanady

Vytvorenie projektov spolupráce v oblasti kvantovej výpočtovej techniky, snímania a komunikácie s využitím kanadskej národnej stratégie pre kvantovú výpočtovú techniku a existujúcich výskumných centier.

Kanada

kontinuálne (2023 – 2026)

Výzvy EÚ a Kórejskej republiky v oblasti kvantových technológií

Koordinovať výzvy na spoločné projekty v oblasti kvantovej výpočtovej techniky, snímania a komunikácie, posilniť spoluprácu v oblasti výskumu a inovácií a zosúladiť ich so strategickými prioritami Kórejskej republiky v oblasti rozvoja kvantových technológií.

Kórejská republika

2027 – 2030

Pracovná skupina G7 pre kvantové technológie

Počas kanadského predsedníctva v skupine G7 zriadiť pracovnú skupinu s cieľom zlepšiť výmenu informácií o vývoji kvantovej výpočtovej techniky a podporovať spoločné normy.

multilaterálne

prebieha

Superpočítačová sieť krajín EÚ a LAK

Vytvoriť silné partnerstvo na združovanie zdrojov vysokovýkonnej výpočtovej techniky v Latinskej Amerike a Karibiku a na zlepšenie ich interoperability a integrácie s európskym ekosystémom HPC.

Latinská Amerika a Karibik

možný začiatok na samite CELAC – EÚ 2025

3.Kybernetická bezpečnosť

Pokročiť v kybernetických dialógoch s partnerskými krajinami

EÚ vedie kybernetické dialógy s USA, Ukrajinou, so Spojeným kráľovstvom, s Japonskom, Indiou, Kórejskou republikou a Brazíliou. O kybernetickej bezpečnosti sa diskutuje aj v rámci digitálnych partnerstiev s Japonskom, Kórejskou republikou, so Singapurom a s Kanadou a digitálnych dialógov s Brazíliou, Mexikom, Argentínou, Austráliou a so západným Balkánom.

USA, Ukrajina, Spojené kráľovstvo, Japonsko, India, Kórejská republika, Brazília, Singapur, Kanada, Mexiko, Argentína, Austrália, Moldavsko, západný Balkán

kontinuálne

Dohody o vzájomnom uznávaní týkajúce sa kybernetickej bezpečnosti produktov

V akte o kybernetickej odolnosti sa stanovujú požiadavky na kybernetickú bezpečnosť produktov s digitálnymi prvkami na vnútornom trhu. EÚ bude spolupracovať s príslušnými partnermi s cieľom preskúmať možnosti dohôd o vzájomnom uznávaní, pokiaľ ide o akt o kybernetickej odolnosti a príslušné rámce partnerov, aby sa uľahčilo dodržiavanie požiadaviek na kybernetickú bezpečnosť produktov.

bilaterálne rokovania

do začiatku uplatňovania aktu o kybernetickej odolnosti (koniec roka 2027)

Rozšírenie kybernetickej rezervy EÚ na Ukrajinu a Moldavskú republiku

Zmeny dohôd o pridružení týkajúce sa účasti Ukrajiny a Moldavskej republiky na programe Digitálna Európa pripravia pôdu pre rozšírenie kybernetickej rezervy EÚ na obe krajiny.

krajiny zapojené do procesu rozširovania

kontinuálne

Zapojenie do pracovnej skupiny G7 pre kybernetickú bezpečnosť

Komisia zastupuje EÚ v pracovnej skupine G7 pre kybernetickú bezpečnosť. Komisia bude okrem iného pokračovať v spolupráci v oblasti kybernetickej bezpečnosti v zdravotníctve, a to v súlade s európskym akčným plánom pre kybernetickú bezpečnosť nemocníc a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti [COM(2025) 10 final].

multilaterálne

kontinuálne

Posilnenie rámca OSN pre zodpovedné správanie štátov v kybernetickom priestore

Na pôde OSN a regionálnych bezpečnostných orgánov bude EÚ naďalej podporovať zodpovedné správanie štátov v kybernetickom priestore na základe rámca schváleného Valným zhromaždením OSN. To zahŕňa rešpektovanie medzinárodného práva, dodržiavanie celosvetovo uznávaných noriem správania štátov v čase mieru, rozvoj opatrení na budovanie dôvery a podporu štátov pri budovaní kapacít na vykonávanie týchto rámcových prvkov.

multilaterálne

kontinuálne

Zapojenie do iniciatívy v oblasti boja proti ransomvéru

Komisia zastupuje EÚ v Medzinárodnej iniciatíve v oblasti boja proti ransomvéru (CRI). EÚ bude pokračovať v aktívnej účasti na CRI. Okrem toho sa v európskom akčnom pláne pre kybernetickú bezpečnosť nemocníc a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zaväzuje k posilneniu spolupráce v rámci CRI.

multilaterálne

kontinuálne

Budovanie kybernetických kapacít

EÚ realizuje externé projekty budovania kybernetických kapacít s partnerskými krajinami na celom svete. EÚ bude v týchto iniciatívach pokračovať, pričom uprednostní činnosti zamerané na boj proti počítačovej kriminalite a na budovanie kybernetickej odolnosti vrátane podpory budovania strategických rámcov, rozvoja kapacít na riadenie kybernetických incidentov a zvyšovania odborných znalostí prostredníctvom odbornej prípravy.

celosvetovo

kontinuálne

LAC4

LAC4 je regionálne centrum pre vzdelávanie a odbornú prípravu v oblasti kybernetickej bezpečnosti v Latinskej Amerike a Karibiku. Cieľom projektu LAC4 je poskytovať odborné znalosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti a počítačovej kriminality na podporu digitálnej transformácie a spolupráce v Latinskej Amerike a Karibiku v boji proti kybernetickým hrozbám.

Latinská Amerika a Karibik

kontinuálne

Odborné združenie pre kybernetickú bezpečnosť v krajinách EÚ – LAK

V rámci Digitálnej aliancie EÚ – LAC sa vytvorí odborné združenie expertov a aplikujúcich odborníkov z oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktoré bude podporovať výmenu najlepších postupov v oblasti kybernetickej bezpečnosti medzi oboma regiónmi. V budúcnosti môžu činnosti zahŕňať inštitucionalizáciu mechanizmov na rýchlu mobilizáciu expertov na kybernetickú bezpečnosť v prípade kybernetických útokov a núdzových situácií a budovanie kapacít.

Latinská Amerika a Karibik

kontinuálne (do 4. štvrťroka 2027)

4.Digitálne identity a digitálna verejná infraštruktúra

Vzájomné uznávanie elektronických podpisov a iných dôveryhodných služieb

Pokročiť smerom k vzájomnému uznávaniu elektronických podpisov a iných dôveryhodných služieb s tretími krajinami s cieľom vytvoriť globálny dôveryhodný rámec. To zahŕňa vytvorenie súboru nástrojov a služieb zavádzajúcich dôveryhodné kotvy na globálne uznávanie dôveryhodných služieb a digitálnych identít a odstraňovanie digitálnych bariér opätovným využívaním a kopírovaním infraštruktúry európskych dôveryhodných služieb na svojom území.

Ukrajina, Moldavsko, západný Balkán, Egypt, India, Brazília, Japonsko, Uruguaj, členovia Stredoamerického integračného systému (SICA) (Kostarika, Salvádor, Guatemala, Honduras, Nikaragua a Panama)

kontinuálne (2025 – 2027)

Podporovať spoluprácu v oblasti digitálnych verejných infraštruktúr na základe európskej peňaženky digitálnej identity

Presadzovať spoluprácu v oblasti digitálnych verejných infraštruktúr podporovaním vytvorenia škálovateľného súboru digitálnych stavebných prvkov a riešení s otvoreným zdrojovým kódom, ktoré sa týkajú európskych peňaženiek. Okrem toho preukázať interoperabilitu medzi európskou peňaženkou digitálnej identity a podobnými iniciatívami v tretích krajinách na základe praktických prípadov použitia.

Japonsko, India, Singapur

multilaterálne

kontinuálne (2025 – 2027)

Príprava zavedenia digitálnych verejných služieb v rámci jednotnej digitálnej brány

Spolupracovať s prístupovými krajinami EÚ na príprave zavedenia a vývoja interoperabilných riešení pre online administratívne postupy a technický systém založený na zásade „jedenkrát a dosť“ v rámci jednotnej digitálnej brány. Tieto služby uľahčujú podnikom a občanom prístup k podnikaniu, práci a životu v krajinách EÚ.

západný Balkán, Moldavsko, Ukrajina

kontinuálne (2025 – 2030)

Normalizácia riešení digitálnej identity

Cieľom architektúry a referenčného rámca pre európske peňaženky digitálnej identity je vytvoriť celosvetový príklad dôveryhodnej a bezpečnej identifikácie na vysokej úrovni zabezpečenia. Spolupráca medzi EÚ a podobne zmýšľajúcimi krajinami na vývoji spoločných noriem identity na základe modelu EÚ bude pokračovať, a to aj v medzinárodných organizáciách.

Japonsko, India, Kanada

multilaterálne

kontinuálne (2025 – 2030)

Celosvetová sieť pre digitálne zdravotné preukazy

Celosvetová sieť pre digitálne zdravotné preukazy je iniciatíva zameraná na vytvorenie štandardizovaného, interoperabilného rámca pre poverenia a certifikácie v oblasti elektronického zdravotníctva. Cieľom tejto siete, ktorú vytvorila Európska komisia na boj proti ochoreniu COVID-19 a neskôr ju prevzala organizácia WHO, je uľahčiť bezpečnú a efektívnu cezhraničnú výmenu informácií týkajúcich sa zdravia (napr. COVID-19 preukazy, digitálny medzinárodný preukaz o očkovaní alebo profylaxii/žltá knižka, očkovací preukaz, medzinárodný pacientsky sumár), podporiť globálnu zdravotnú bezpečnosť a zlepšiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

celosvetovo

kontinuálne (2025 – 2028)

5.Online platformy a integrita informačného ekosystému

Podpora zosúladenia aktu o digitálnych službách/aktu o digitálnych trhoch pre prístupové krajiny EÚ

Podpora zosúladenia prístupových krajín EÚ s aktom o digitálnych službách a aktom o digitálnych trhoch.

Moldavsko, Ukrajina, západný Balkán

kontinuálne (2025 – 2027)

Trhoviská a elektronický obchod

Upozorniť na kľúčové obavy EÚ (uzavretý trh s digitálnymi službami, nelegálny tovar na čínskych trhoviskách) a možné oblasti užšej spolupráce (výmena údajov o nelegálnych čínskych predajcoch) v súlade s administratívnou dohodou medzi EÚ a Čínou o spolupráci v oblasti bezpečnosti výrobkov a akčným plánom pre bezpečnosť výrobkov predávaných online.

Čína

kontinuálne (2025 – 2027)

Globálne uplatňovanie zákonov o online platformách založené na ľudských právach

Presadzovať univerzálne zásady, ktoré sú základom aktu o digitálnych službách a aktu o digitálnych trhoch, v rámci globálnych nástrojov (vrátane usmernenia OHCHR k Dohovoru OSN o počítačovej kriminalite).

OSN, OHCHR, UNESCO, OECD

kontinuálne (2025 – 2027)

Regionálne uplatňovanie zákonov o online platformách založené na ľudských právach

Uprednostniť regionálnu angažovanosť v oblasti uplatňovania zákonov o online platformách založeného na ľudských právach, organizovanú v spolupráci s OSN (ak je to možné), a to s cieľom spojiť tvorcov politík, regulačné orgány a občiansku spoločnosť.

ASEAN, LAK, krajiny CEFTA

kontinuálne (2025 – 2027)

Volebné pozorovateľské misie EÚ na pozorovanie sociálnych médií

Volebné pozorovateľské misie EÚ zahŕňajú pozorovanie a správanie sociálnych médií počas volebných procesov do celkového hodnotenia integrity volieb.

celosvetovo

kontinuálne

Rozvíjanie partnerstiev na posilnenie odolnosti voči zahraničnej manipulácii s informáciami a zahraničnému zasahovaniu

Podporovať odolnosť a technologické povedomie o útokoch zahraničnej manipulácie s informáciami a zahraničného zasahovania; odhaľovať páchateľov a zvýšiť náklady na ich odhaľovanie.

celosvetovo

kontinuálne


6.Správa internetu

Presadzovať inkluzívny model správy internetu budúcnosti s účasťou viacerých zainteresovaných strán
 

Pri rokovaniach v súvislosti s hodnotením Svetového samitu o informačnej spoločnosti (WSIS+20) sa EÚ zameriava na posilnenie inkluzívnosti, najmä zo strany partnerských krajín a komunít mladých ľudí. To zahŕňa podporu otvoreného internetu sústredeného na človeka a založeného na ľudských právach, posilnenie správy s účasťou viacerých zainteresovaných strán a preklenutie nových digitálnych priepastí vytvorením operačného prepojenia s cieľmi udržateľného rozvoja a Globálnym digitálnym paktom.

EÚ takisto zapojí mladých ľudí do formovania budúcnosti správy internetu tým, že ich pohľad zahrnie do nadchádzajúceho každoročného politického dialógu s mládežou o digitálnych technológiách, podporí informovanú účasť, posilní občiansku zodpovednosť v oblasti digitálnych technológií a poskytne mladým lídrom nástroje na podporu otvoreného, bezpečného a inkluzívneho internetu.

multilaterálne

4. štvrťrok 2025

Práca na otvorenom, slobodnom a udržateľnom internete 

EÚ bude podporovať zodpovednosť, komplexné monitorovanie a presadzovanie slobody internetu na celom svete a zároveň posilňovať otvorenosť a udržateľnosť internetovej infraštruktúry a posilňovať postavenie organizácií občianskej spoločnosti, aby mohli vyžadovať zodpovednosť od svojich vlád. Patrí sem aj riešenie prípadov odstavenia internetu prostredníctvom diplomatických kanálov a podpora politík, ktorými sa zachováva otvorený a prepojený internet.

celosvetovo

kontinuálne

Zlepšenie bezpečnosti, odolnosti a otvorenosti internetu 

Realizovať stratégiu viacerých zainteresovaných strán na komplexné zavedenie internetových noriem v rámci internetovej infraštruktúry EÚ.

Mapovanie vplyvu EÚ na web 4.0: Vykonať rozsiahle mapovanie potenciálnych príspevkov EÚ k zdokonaleným alebo novým sieťovým protokolom a riešeniam, ktoré si vyžadujú a umožňujú vplyvy kľúčových technológií, ako je umelá inteligencia, rozšírená realita/virtuálna realita, blockchain a kvantová výpočtová technika, ktoré v súčasnosti formujú web 4.0.

celosvetovo

2026 – 2030

Podpora opatrenia Open Internet Stack 

EÚ bude podporovať medzinárodné rozšírenie a rozširovanie opatrenia Open Internet Stack, teda základnej štruktúry protokolov umožňujúcich komunikáciu a výmenu informácií na internete, s cieľom riešiť potreby partnerských krajín vrátane posilnenia dôvery a bezpečnosti, zníženia nákladov, zabránenia odkázanosti na určitého dodávateľa, podpory prispôsobiteľnosti a integrácie a presadzovania hodnôt, ako je súkromie, bezpečnosť a ochrana údajov. 

celosvetovo

kontinuálne