EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli12. 11. 2025

COM(2025) 785 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Kultúrny kompas pre Európu

{SWD(2025) 785 final}

Kultúrny kompas pre Európu

Úvod

Európa je pulzujúcim centrom kultúrnej rozmanitosti, známa veľkým počtom jazykov, svojim kultúrnym dedičstvom, umeleckými prejavmi a tvorivými inováciami. Európa má viac lokalít kultúrneho, prírodného alebo zmiešaného svetového dedičstva UNESCO než ktorýkoľvek iný región na svete. S viac ako 24 úradnými jazykmi EÚ a viac než 60 regionálnymi alebo menšinovými jazykmi je domovom jazykovej rozmanitosti. Toto kultúrne bohatstvo svedčí o spoločnej histórii a pamäti Európy a je hnacou silou, ktorá formuje jej budúcnosť, rozvíja pocit európskej spolupatričnosti a posilňuje európske hodnoty, čo v prieskume potvrdilo 87 % občanov, ktorí považujú kultúru a kultúrne dedičstvo za dôvod, prečo sa cítia byť viac Európanmi 1 .

Kultúrna rozmanitosť je v Európe oslavovaná, chránená a neustále pretváraná. Umelcom a kultúrnym pracovníkom poskytuje živnú pôdu na tvorbu, inovácie a posúvanie hraníc. Kultúrne dedičstvo a životaschopnosť Európy rozvíjajú výmenu informácií, dialóg a vzájomné porozumenie medzi komunitami a generáciami.

Kultúrne aktivity a prístup k bohatému európskemu kultúrnemu dedičstvu sú pre náš európsky spôsob života veľmi dôležité. Z dôkazov vyplýva, že spoločnosti s vyššou účasťou na kultúrnom živote sú otvorenejšie, tolerantnejšie, demokratickejšie a hospodársky silnejšie 2 , a že účasť na kultúrnom živote je účinným nástrojom boja proti nenávisti 3 . Rovnako je preukázané, že pravdepodobnosť, že občania budú voliť a zapájať sa do dobrovoľníckych a komunitných činností, sa zvyšuje účasťou na kultúrnych aktivitách 4 . To prispieva k sociálnej a územnej súdržnosti a odolnosti a k lepšiemu zdraviu a blahu. 87 % Európanov súhlasí s tým, že účasť na kultúrnych aktivitách alebo návšteva umeleckých podujatí zlepšuje ich emocionálne alebo fyzické blaho.

Navyše kultúrne a kreatívne odvetvia a priemysel Európy sú kľúčom k posilneniu inovácií a konkurencieschopnosti, tvorbe pracovných miest, podpore udržateľného cestovného ruchu a zvýšenia atraktívnosti našich regiónov a miest. Viac než 2 milióny podnikov, ktoré tvoria kultúrne a kreatívne sektory v EÚ, vytvárajú približne 199 miliárd EUR pridanej hodnoty a zamestnávajú 7,9 milióna ľudí v celej Európe 5 .

Živé kultúrne prostredie Európy je zdrojom mäkkej moci a dobrého mena na medzinárodnej úrovni. Uľahčuje vytváranie vzájomne prospešných medzinárodných partnerstiev, posilňuje globálnu angažovanosť a podporuje proces rozširovania EÚ.

Zároveň sa však strategický význam kultúry pre Európu podceňuje a ešte nie je plne využitý. V ére rýchlych a zložitých zmien, geopolitického napätia, zahraničnej manipulácie s informáciami a zahraničného zasahovania, protidemokratických hnutí, klimatickej krízy, technologických zmien a digitálnej transformácie musí Európa uznať a využiť potenciál kultúry v záujme riešenia týchto naliehavých problémov.

Kultúrne a kreatívne odvetvia a priemysel čelia osobitným výzvam vrátane ohrozenia umeleckej slobody, neistých pracovných podmienok, nerovnosti v prístupe ku kultúre, rastúcej globálnej konkurencie a otázok týkajúcich sa práv duševného vlastníctva v súvislosti s umelou inteligenciou. Využívaním nových technológií môžu tieto odvetvia ďalej zvyšovať svoju kreatívnu tvorbu a inovačný potenciál, ale aj prístupnosť kultúry a záujem publika.

Napriek významnému pokroku, ktorý sa v posledných rokoch dosiahol prostredníctvom európskych stratégií pre kultúru 6 a pracovných plánov pre kultúru 7 , EÚ stále chýba strategický rámec odolný voči budúcim zmenám, ktorým by úloha kultúry systematicky zahŕňala a vyzdvihovala v rámci tvorby politík. V politických usmerneniach predsedníčky von der Leyenovej s názvom Európa má na výber sa preto v úvode zdôrazňuje význam kultúrnej rozmanitosti a dedičstva Európy pre budúcnosť Európy. Potreba podporovať kultúrnu rozmanitosť a kultúrne dedičstvo sa rovnako uznáva aj v strategickom programe 8 Európskej rady, pričom Európsky parlament 9 , Rada 10 a zainteresované strany zdôraznili význam strategického rámca EÚ pre kultúru.

Komisia v reakcii na tieto výzvy predkladá Kultúrny kompas pre Európu, v ktorom sa stanovuje vízia a identifikujú hlavné iniciatívy. Uznáva sa potenciál kultúry zjednocovať, a preto sa ku Kompasu pripája aj návrh spoločného vyhlásenia, ktoré má schváliť Európsky parlament, Rada a Komisia. Aby EÚ mohla prosperovať, musí byť kultúra jadrom jej politickej vízie, ako aj sociálnej a hospodárskej stratégie. Kultúrny kompas bude slúžiť aj ako strategická kotva pre kultúru v rámci viacročného finančného rámca (ďalej len „VFR“) na roky 2028 – 2034 11 .

Vízia: Európa pre kultúru, kultúra pre Európu

Kultúrny kompas je navrhnutý tak, aby sa čo najlepšie využil potenciál kultúry pre jednotlivcov, spoločnosti a územia, a s cieľom zabezpečiť, aby kultúra bola ústredným prvkom európskej jednoty, rozmanitosti a excelentnosti. Vychádza zo strategickej vízie, v ktorej Európa stojí za kultúrou a kultúra stojí za Európou:

V súlade s touto víziou bude Kultúrny kompas usmerňovať politiky EÚ štyrmi kľúčovými smermi, ktoré budú podporované horizontálnymi opatreniami na mobilizáciu investícií do európskej kultúry:

1.EÚ, ktorá presadzuje a posilňuje európske hodnoty a kultúrne práva;

2.EÚ, ktorá zlepšuje postavenie umelcov a kultúrnych pracovníkov a podporuje ľudí;

3.EÚ, ktorá sa opiera o kultúru a kultúrne dedičstvo, aby bola viac konkurencieschopná, odolná a súdržná;

4.EÚ, ktorá presadzuje medzinárodné vzťahy a partnerstvá v oblasti kultúry. 

Plnenie Kultúrneho kompasu si vyžiada väčšiu politickú angažovanosť a nové politické nástroje EÚ. Komisia preto:

-navrhne medziinštitucionálne spoločné vyhlásenie, na ktorom sa majú dohodnúť Európsky parlament, Rada a Komisia, s názvom Európa pre kultúru – kultúra pre Európu. V tomto spoločnom vyhlásení bude opísaný a opätovne potvrdený politický záväzok dodržiavať kľúčové zásady kultúrnej politiky v Európe,

-uverejní pravidelnú správu o stave kultúry v EÚ s cieľom poskytnúť prehľad o európskom kultúrnom prostredí a posúdiť pokrok dosiahnutý v oblasti rozvoja kultúrneho a tvorivého ekosystému vrátane osobitného dôrazu na umeleckú slobodu,

-nadviaže štruktúrovaný dialóg EÚ so zainteresovanými stranami z kultúrnych a kreatívnych sektorov s cieľom prerokovať správu o stave kultúry a pokrok dosiahnutý pri plnení kľúčových smerov Kultúrneho kompasu. Tento dialóg bude slúžiť ako platforma na výmenu, spolutvorbu a zosúladenie politík,

-v záujme podpory správy o stave kultúry zriadi centrum EÚ pre údaje o kultúre na zber a analýzu údajov a informácií o kultúre, monitorovanie trendov a vývoja a zhromažďovanie najlepších postupov 12 . Komisia bude spolupracovať aj s členskými štátmi EÚ a ich štatistickými úradmi, ako aj s príslušnými medzinárodnými organizáciami v záujme ďalšieho zlepšovania štatistík EÚ v oblasti kultúry a podpory tvorby politík založených na dôkazoch.

EÚ, ktorá presadzuje a posilňuje európske hodnoty a kultúrne práva

Demokracia, sloboda, rozmanitosť a rovnosť sú hodnoty, ktoré sú vzájomne posilňujúce a za ktorých presadzovanie má spoločnú zodpovednosť EÚ a jej členské štáty. Sloboda tvorby a účasti na kultúrnom živote bez prekážok je zakotvená v článku 27 Všeobecnej deklarácie ľudských práv 13 a v článku 13 Charty základných práv Európskej únie 14 . Tieto práva sú nevyhnutné na to, aby pomohli jednotlivcom a komunitám presadiť sa a slobodne sa vyjadrovať, zapájať sa do dialógu, oslavovať kultúrnu rozmanitosť, rozvíjať umenie, zachovávať kultúrne dedičstvo a budovať si predstavy o budúcnosti. Ide o základné zásady Kultúrneho kompasu.

Ochrana umeleckej slobody

Kultúra a tvorivosť prekvitajú len vtedy, ak je zabezpečená sloboda tvorivého prejavu. Ochrana tejto slobody musí byť základom každej demokratickej a otvorenej spoločnosti a je silným ukazovateľom zdravia demokracie v spoločnosti. Ochrana slobody umelcov a kultúrnych pracovníkov tvoriť bez cenzúry alebo zastrašovania a vyjadrovať svoje názory na otázky verejného záujmu je v EÚ kolektívnou zodpovednosťou. Napriek tomu sa naďalej objavujú správy 15 , podľa ktorých dochádza k neprimeranému zasahovaniu, ktoré ovplyvňuje nezávislosť kultúrnych inštitúcií, využívajú sa tzv. zákony o morálke, cenzúra alebo zastrašovanie umelcov, či dokonca autocenzúra.

Vzhľadom na to, že celosvetovo sa vyvíja tlak na demokraciu a občiansku spoločnosť, takéto prípady treba zdokumentovať a pozorne monitorovať, pričom sa musia prijať opatrenia, ktoré ohrozeným a vysídleným umelcom poskytnú bezpečné útočiská 16 . Členské štáty a inštitúcie EÚ by mali zabezpečiť, aby ich politiky, právne rámce a administratívne postupy podporovali slobodnú umeleckú tvorbu, vyjadrenie a pohyb. V záujme podpory umeleckej slobody by Európa mala prijať opatrenia na ochranu umeleckej slobody a zvyšovanie povedomia o nej.

Komisia sa preto vo svojej budúcej správe o stave kultúry v EÚ systematicky osobitne zameria na skúsenosti umelcov v súvislosti s umeleckou slobodou. Zároveň bude pomáhať chrániť umeleckú slobodu prostredníctvom súčasných a budúcich politík a programov EÚ, najmä v rámci navrhovaného budúceho programu AgoraEU ako súčasti budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ. Ochrana umeleckej slobody je tiež dôležitou súčasťou širšej demokratickej štruktúry našich spoločností, pričom cieľom európskeho štítu na obranu demokracie je dlhodobo chrániť a podporovať demokraciu a spoločenskú odolnosť.

Podpora kultúrnej a jazykovej rozmanitosti

EÚ prostredníctvom svojich politík a programov aktívne chráni, rozvíja a podporuje kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a, ako sa uvádza v politických usmerneniach predsedníčky von der Leyenovej, EÚ bude pokračovať v úsilí o ochranu práv osôb patriacich k menšinám v Európe. V rokoch 2021 až 2024 sa v rámci programu Kreatívna Európa podporilo 670 nadnárodných kultúrnych partnerstiev; 554 filmov bolo uvedených do kín v celej Európe a 37,9 milióna ľudí si pozrelo európske audiovizuálne diela z iných európskych krajín 18 .

Pri zviditeľňovaní európskych kultúrnych odvetví zohráva dôležitú úlohu päť cien EÚ v oblasti kultúry 19 , ktorými sa uznáva a podporuje rozmanitosť a excelentnosť týchto odvetví. Komisia v nadväznosti na to navrhne novú Cenu Európskej únie za scénické umenie, ktorá bude oslavou umeleckej excelentnosti a zároveň sa ňou posilnia zručnosti, prístup na trh a profesionálne siete v rámci celého európskeho ekosystému scénického umenia.

Prostredníctvom Európskeho dňa jazykov 20 oslavuje EÚ jazykovú rozmanitosť, ktorá je stelesnením bohatého kultúrneho dedičstva Európy a základným kameňom demokracie. Podpora výučby jazykov a jazykovej rozmanitosti je jedným zo špecifických cieľov programu Erasmus+ 21 . V oblasti kultúry, audiovizuálnych a vznikajúcich médií (napr. videohry alebo rozšírená realita) sa v rámci programu Kreatívna Európa už historicky podporuje rozmanitosť, obeh európskeho obsahu a rozširovanie publika.

Aktívna podpora obsahu online prostredníctvom značky Made in Europe je nevyhnutná na to, aby digitálne publikum mohlo objaviť a oceniť bohatstvo a rozmanitosť tohto obsahu. Významný pokrok sa dosiahol prostredníctvom regulačných a politických opatrení. Napríklad revíziou smernice o audiovizuálnych mediálnych službách z roku 2018 22 sa posilnila viditeľnosť a dôležitosť európskeho audiovizuálneho obsahu videa na požiadanie, čím sa zabezpečil aspoň 30 % podiel európskych diel v katalógoch videa na požiadanie, pričom od vysielateľov sa vyžaduje, aby pre európske diela vyhradili väčšinový podiel svojho vysielacieho času. Objaviteľnosť rôznorodého európskeho obsahu sa môže ďalej podporiť využívaním veľkých dát a umelej inteligencie, ako sa uvádza v stratégii využívania umelej inteligencie 23 .

Navyše prostredníctvom výskumu a inovácií financovaných z programu Horizont Európa sa posilňuje odolnosť kultúrnych a kreatívnych odvetví a podporuje udržateľný rast, pričom technológie a spolupráca sa využívajú na zachovanie a obohatenie kultúrnej a jazykovej rozmanitosti Európy.

Komisia bude pokračovať v ochrane a posilňovaní bohatej škály kultúrnych a jazykových prejavov v Európe. Na podporu tohto cieľa využije celý potenciál výskumu, inovácií a technológií. V nadväznosti na zverejnenie štúdie na rovnakú tému 24 prehĺbi výskum a podporí investície do objaviteľnosti rôznorodého kultúrneho obsahu, ktorý bol vytvorený v Európe, online s cieľom podporiť jeho spotrebu v rámci EÚ aj mimo nej, pričom sa osobitne zameria na európsky hudobný a literárny obsah online.

Rozšírenie účasti na kultúre a prístupu ku kultúre

Účasť na kultúrnom živote a prístup ku kultúrnym aktivitám sú nevyhnutné v záujme podpory aktívneho občianstva a sú základným pilierom každej demokratickej a inkluzívnej spoločnosti.

Niektoré členské štáty už zaviedli kultúrne preukazy, ktorých cieľom je zlepšiť prístup ku kultúre, najmä v prípade mladých ľudí. Z finančných prostriedkov EÚ, najmä v rámci programu Kreatívna Európa, sa tiež rôznymi spôsobmi podporil prístup ku kultúre, napríklad podporou kinematografických preukazov do kín patriacich do siete Europa Cinemas vo viacerých krajinách EÚ prostredníctvom podprogramu MEDIA. Iniciatívami, ako sú Dni európskeho kultúrneho dedičstva 25 alebo kultúrna cesta DiscoverEU 26 , sa rozšírili možnosti spoznávania rozsiahleho európskeho kultúrneho dedičstva.

Stále je však čo zlepšovať. Za posledných 12 mesiacov sa 51 % Európanov nezapojilo do žiadnych umeleckých činností, či už individuálnych alebo skupinových 27 28 . Komisia preto ďalej zlepší prístup mladých ľudí ku kultúrnemu dedičstvu v celej Európe prostredníctvom i) vytvorenia dobrovoľného rámca pre vzájomné uznávanie kultúrnych preukazov a preukazov v oblasti kultúrneho dedičstva pre mladých ľudí vydávaných na národnej úrovni; ii) podpory kultúrnej cesty DiscoverEU medzi mladými ľuďmi a iii) rozšírenia kultúrnej ponuky v rámci existujúceho zľavového preukazu mládeže EÚ v rámci programu Erasmus+.

Existuje množstvo ďalších faktorov, ktoré ovplyvňujú účasť na kultúre, od sociálno-ekonomického postavenia až po zdravotné postihnutie, etnický pôvod, pohlavie, vek a geografickú polohu 29 . V záujme rozšírenia a zlepšenia kvality účasti na kultúre by EÚ a jej členské štáty mali posúdiť, ako možno účasť na kultúre rozvíjať politikami, napríklad politikami týkajúcimi sa vedy, zdravia, životného prostredia, vzdelávania, odbornej prípravy a sociálnej súdržnosti. Európa bude naďalej udávať smer a vytvárať rovnaké príležitosti prostredníctvom trvalých investícií a inkluzívneho a prístupného návrhu kultúrnej infraštruktúry a programov. Komisia v tomto duchu vypracuje správu s cieľom podporiť členské štáty vo zvyšovaní účasti osôb so zdravotným postihnutím na kultúre a ich podpory v oblasti kultúry.

EÚ, ktorá zlepšuje postavenie umelcov a kultúrnych pracovníkov a podporuje ľudí

Kultúrny život prekvitá, keď spoločnosť vytvára podmienky, ktoré jednotlivcom a umelcom umožňujú experimentovať a posúvať hranice. To si vyžaduje spravodlivé pracovné podmienky pre umelcov a kultúrnych pracovníkov, bezpečné pracovné prostredie bez akéhokoľvek násilia a primerané vzdelávanie, odbornú prípravu a zručnosti. V záujme budovania kultúrne bohatej Európy, ktorá si skutočne váži svojich ľudí, je zároveň nevyhnutné zaoberať sa reálnou situáciou, ktorej čelia mladí ľudia vrátane začínajúcich umelcov. EÚ musí podporovať umelecké vzdelávanie, ako aj inkluzívny a bezpečný prístup detí, mládeže a nedostatočne zastúpených skupín ku kultúre.

Zabezpečenie dôstojných pracovných podmienok

Mnohí kultúrni pracovníci sa naďalej stretávajú s ťažkosťami pri presadzovaní rovnocenných práv a ochrany v praxi.

V roku 2024 bolo v kultúrnych a kreatívnych odvetviach v celej EÚ zamestnaných 7,9 milióna ľudí, čo predstavovalo 3,8 % celkovej zamestnanosti v EÚ. Rozmanitosť zloženia pracovnej sily a typov zamestnania 30 je však veľká. V porovnaní s inými odvetviami je v tomto odvetví častejšia práca na voľnej nohe a samostatná zárobková činnosť, pričom v celej EÚ takmer tretina kultúrnych pracovníkov sú samostatne zárobkovo činné osoby, čo je viac než dvojnásobok celkového priemeru EÚ 31 . Pracovné zmluvy majú zvyčajne na kratšie obdobie a sú menej stabilné v porovnaní so zmluvami v tradičnejších odvetviach zamestnávania. Podiel osôb s trvalou pracovnou zmluvou je v porovnaní so všeobecným trhom práce o 15,2 percentuálneho bodu nižší 32 . Rovnako je menej pravdepodobné, že umelci a spisovatelia majú len jedno zamestnanie 33 , keďže viac ako polovica audiovizuálnych tvorcov (režiséri, scenáristi atď.) zažíva dlhé obdobia bez platenej práce 34 . Z dostupných údajov a zistení inšpekcií vyplýva, že v týchto odvetviach je miera nedeklarovanej práce značná 35 .

Pracovné podmienky v oblasti kultúry sú často neisté 36 . Umelci a kultúrni pracovníci sú často vylúčení zo sociálnej ochrany alebo sa na nich vzťahuje len čiastočne. Medzi faktory, ktoré majú nepriaznivý vplyv na duševné zdravie pracovníkov, patria aj zlé pracovné podmienky. Pracovníci so zdravotným postihnutím naďalej čelia mnohým prekážkam, ktoré im bránia v rozvoji svojej práce za rovnakých podmienok, ako majú ostatní. Aj v kultúrnych odvetviach pretrvávajú rodové rozdiely v zárobkoch, pričom podiel žien s nízkou mzdou je v porovnaní s mužmi vyšší 37 .

V posledných rokoch došlo v členských štátoch k dôležitému vývoju, keď viacero krajín prijalo právne predpisy týkajúce sa postavenia umelcov alebo iné osobitné opatrenia na podporu umelcov, ako napríklad vypracovanie politík a chárt o ich odmeňovaní a pracovných podmienkach. Komisia na úrovni EÚ podporila s aktívnym zapojením členských štátov rôzne štúdie, expertné skupiny a semináre 38 s účasťou kultúrnej obce, ako aj zástupcov z oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí, zainteresovaných strán, sociálnych partnerov a Európskeho parlamentu 39 .

V záujme zlepšenia pracovných podmienok umelcov je dôležité zintenzívniť opatrenia na úrovni EÚ. Komisia navrhne Chartu umelcov EÚ s cieľom stanoviť základné zásady, usmernenie a záväzky týkajúce sa spravodlivých pracovných podmienok v týchto odvetviach a zvýšiť dodržiavanie a zodpovednosť, najmä zo strany príjemcov finančných prostriedkov EÚ na financovanie kultúry. Zorganizuje výmenu názorov na vysokej úrovni EÚ so zainteresovanými stranami a sociálnymi partnermi, ktorej výsledky prispejú aj k návrhu charty.

Navyše v záujme zlepšenia pracovných podmienok umelcov je nutné, aby umelci jasne chápali svoje práva vrátane právnych a zmluvných rámcov, ktoré sa vzťahujú na ich prácu. Na tento účel Komisia podporila zavedenie online nástroja s názvom Takto pracujeme na platforme Creatives Unite, ktorý poskytuje prehľad o právnych a politických rámcoch, ktoré formujú postavenie umelcov, ich sociálne zabezpečenie a pracovnoprávne vzťahy 40 . Zároveň bude spolupracovať s iniciatívou Creators Learn Intellectual Property, ktorú vypracovala Svetová organizácia duševného vlastníctva a ktorá ponúka podporu tvorivým pracovníkom v otázkach duševného vlastníctva.

Uľahčenie cezhraničnej mobility v oblasti kultúry

Cezhraničná spolupráca a mobilita sú kľúčové pre kariéru umelcov a rozvoj európskeho kultúrneho priestoru, keďže podporujú prepojenia a dialóg medzi tvorivými pracovníkmi a občanmi. Sú tiež katalyzátorom konkurencieschopnosti a prístupu na nové trhy, umožňujú voľnejší pohyb kultúrnych a kreatívnych diel cez hranice a oslovenie širšieho publika, a stimulujú rast a rozsah európskeho kreatívneho hospodárstva.

Podpora cezhraničnej spolupráce je ústredným bodom programu Kreatívna Európa, v rámci ktorého v rokoch 2014 – 2020 získalo medzinárodné skúsenosti viac ako 22 000 pracovníkov. Príležitosti v oblasti mobility sa rozšírili po zavedení programu mobility Kultúra hýbe Európou 41 . V rokoch 2022 až 2025 sa v rámci tohto programu podporilo viac ako 6 000 umelcov a kultúrnych pracovníkov zo 40 krajín a vytvorilo viac ako 280 umeleckých rezidencií, ktoré privítali viac než 1 000 individuálnych umelcov.

Poskytnutie hlasu mládeži v rámci štruktúr správy v oblasti kultúry so súčasnou podporou mladých a začínajúcich talentov

Poskytovanie kultúrneho a umeleckého vzdelávania

Kultúra a vzdelávanie sú úzko prepojené. Zapojenie do vzdelávania má pre kultúrne inštitúcie zásadný význam. Umenie zohráva základnú úlohu vo vzdelávaní a rozvoji človeka od útleho veku 42 . Začlenením kultúry a umeleckého vzdelávania do formálneho a neformálneho vzdelávania a informálneho učenia a odbornej prípravy – ako ich hlavných zložiek – sa rozvíja zmysel pre tvorivosť a zlepšuje tvorivý prejav, ako aj akademické výsledky, kritické myslenie a blaho učiacich sa. V rámci programu Erasmus+ sa podporilo množstvo projektov v oblasti kultúrneho a umeleckého vzdelávania vrátane spolupráce s múzeami a knižnicami.

Účasť na kultúrnych aktivitách je úzko spojená s občianskou angažovanosťou a pomáha ľuďom rozvíjať svoju sebadôveru, empatiu, toleranciu a komunikačné zručnosti. Komisia vypracuje projekt partnerského učenia s cieľom posilniť občiansku angažovanosť žiakov a ich zmysel pre demokratické občianstvo prostredníctvom kultúry, a to v školách aj mimo nich.

V rámci formálneho a celoživotného vzdelávania by sa mala kultúra využívať na rozvoj základných tvorivých zručností vrátane zručností, ktoré majú pre EÚ zásadný význam pri odstraňovaní rozdielov v inováciách a príprave mladých ľudí na rýchlo sa meniace hospodárstvo a budúci trh práce. Umelecké vzdelávanie a umelecká odborná príprava môžu mať aj širší dominový efekt tým, že inšpirujú školy a rodiny k návšteve kultúrnych inštitúcií, múzeí, divadiel a knižníc, ako aj k ich využívaniu ako priestorov tvorivého učenia. Vzdelávaniu v oblasti umenia a kultúry v škole sa však často neprikladá dostatočný význam, nie sú naň dostatočné zdroje, v niektorých členských štátoch je okrajovou témou politiky a v čase rozpočtových obmedzení sa často znižuje jeho financovanie.

Poskytovanie vzdelávania v oblasti umenia a kultúry sa musí posilniť a jeho kvalita sa musí zlepšiť. Komisia bude podporovať intenzívnejšiu medziodvetvovú spoluprácu medzi kultúrnymi politikami a politikami v oblasti vzdelávania. Bude podporovať partnerstvá medzi umelcami, kultúrnymi inštitúciami, komunitnými kultúrnymi organizáciami, školami a poskytovateľmi neformálneho vzdelávania, ako aj projekty vzdelávania v oblasti umenia a kultúry na miestnej úrovni.

Prostredníctvom únie zručností Komisia rieši výrazný pokles čítania kníh. Bude vychádzať z nedávnej činnosti expertov členských štátov a iniciatív na podporu čítania, ako je Deň európskych autorov 43 , pričom využije aj dôležitú úlohu knižníc a ich odborné znalosti. K dosiahnutiu tohto kľúčového cieľa prispeje koalícia EÚ pre gramotnosť, ktorá má byť predstavená v roku 2026 44 .

Zlepšovanie zdravia a blaha prostredníctvom kultúry

Kultúrne postupy zlepšujú zdravie, blaho a kvalitu života jednotlivcov, komunít aj spoločnosti. Začlenenie iniciatív v oblasti kultúry a zdravia sa osvedčilo ako účinný nástroj na posilňovanie komunitných väzieb, emocionálnej a fyzickej odolnosti, podporu duševného zdravia a boj proti osamelosti 45 , čo môže prispieť k riešeniu problémov duševného zdravia detí a mládeže.

Prvým krokom bol komplexný prístup Komisie k duševnému zdraviu z roku 2023 46 , v rámci ktorého sa uznalo, že politiky v oblasti umenia a kultúry zlepšujú duševné zdravie a blaho jednotlivcov aj spoločnosti a podporujú odolnosť duševného zdravia. V tejto súvislosti sa v ňom ako jeden z inovačných prístupov identifikovalo predpisovanie sociálnych činností (tzv. sociálny predpis) v rámci primárnej zdravotnej starostlivosti. Projekty financované EÚ v tejto oblasti sú zdrojom ďalších poznatkov 47 , identifikovali sa nimi najlepšie postupy a prispeli k zvýšeniu informovanosti verejnosti.

V politických odporúčaniach z roku 2025, ktoré vypracovali experti členských štátov EÚ v oblasti kultúry a zdravia 48 , sa vyzýva na prijatie odvážnych opatrení, ako sú vypracovanie medziodvetvových stratégií, zabezpečenie udržateľného financovania na rozvoj výskumu a zabezpečenie spravodlivého prístupu. Komisia s podporou expertov vypracuje pre tvorcov politík a zainteresované strany usmernenia EÚ týkajúce sa kultúry, zdravia a blaha. Bude tiež ďalej vyzývať k pravidelnej výmene osvedčených postupov v tejto oblasti a podporovať cezhraničnú spoluprácu prostredníctvom programu Kreatívna Európa.

EÚ, ktorá sa opiera o kultúru a kultúrne dedičstvo, aby bola viac konkurencieschopná, odolná a súdržná

Kultúrne a kreatívne odvetvia a priemysel patria medzi najdynamickejšie hospodárske odvetvia v Európe, ktoré podporujú inovácie a konkurencieschopnosť, vytvárajú pracovné miesta a zvyšujú atraktívnosť našich miest a regiónov. Startupy pôsobiace v oblasti digitálnych technológií sú veľmi aktívne v kultúrnych a kreatívnych sektoroch 49 . Kultúra tiež vytvára významné vedľajšie účinky rastu v iných odvetviach. Napríklad kultúrny cestovný ruch má 40 % podiel na celkovom európskom cestovnom ruchu 50 .

Potenciál európskej kultúrnej a tvorivej produkcie je stále nevyužitý, a to tak v rámci jednotného trhu EÚ, ako aj celosvetovo. Aby sa využil potenciál a prínos kultúrnych a kreatívnych odvetví a priemyslu ku konkurencieschopnosti EÚ, musia sa podporovať počas zmien, ktorým čelia. Musí sa tak diať spôsobom, ktorým sa zabezpečí podpora rozmanitosti, ochrana práv tvorcov, dodržiavanie primeraných etických noriem a ochrana kultúrneho dedičstva vrátane digitálneho dedičstva.

Okrem prierezových opatrení uplatniteľných vo všetkých odvetviach sa jednotlivé odvetvia stretávajú s osobitnými výzvami a potrebami, v ktorých riešení bude Komisia pokračovať prostredníctvom odvetvových iniciatív, osvedčených formátov spolupráce 51 a finančných tokov 52 , ktoré sú v súlade so všeobecnými politickými cieľmi.

Využívanie digitálnych technológií a umelej inteligencie v kultúrnych a kreatívnych odvetviach a priemysle

Pre európske kultúrne a kreatívne odvetvia a priemysel je nevyhnutné výhľadovo orientované a priaznivé regulačné prostredie. EÚ vyvíja regulačný rámec 54 , ktorým sa podporujú tvorcovia a ďalšie subjekty v odvetví, ktoré investujú do tvorby a tvorivých talentov prostredníctvom ochrany tvorivého obsahu, podpory spravodlivého odmeňovania a stanovenia noriem pre dôveryhodnú umelú inteligenciu zameranú na človeka.

Smernica o autorských právach na digitálnom jednotnom trhu z roku 2019 55 prispieva k podpore inovácií a zároveň tvorcom umožňuje kontrolovať používanie ich obsahu. Cieľom aktu o umelej inteligencii je okrem iného zabezpečiť vývoj a zavádzanie umelej inteligencie, ktoré rešpektujú práva tvorcov v súlade so smernicou o autorských právach. Komisia bude pokračovať v uľahčovaní vykonávania aspektov aktu o umelej inteligencii týkajúcich sa autorského práva a požiadaviek na transparentnosť obsahu vytvoreného umelou inteligenciou, ako aj v uľahčovaní účinného vykonávania výnimiek pre vyťažovanie textov a dát 56 . Potrebné je aj jasné stanovisko EÚ k uplatňovaniu medzinárodných pravidiel týkajúcich sa platieb licenčných poplatkov.

Využitie digitálnej transformácie znamená aj ďalšie uvoľnenie inovačného potenciálu kultúrnych odvetví, najmä prostredníctvom projektov EÚ financovaných z programu Horizont Európa alebo činnosti inštitúcií vysokoškolského vzdelávania pri odstraňovaní medzery v poznatkoch a podpore podnikania.

Podpora regionálneho, územného a miestneho rozvoja prostredníctvom kultúry

Revitalizačná úloha kultúry je rovnako zrejmá aj v mestských podmienkach. Prostredníctvom Európskych hlavných miest kultúry (ďalej len „EHMK“) 61 sa v posledných 40 rokoch úspešne stimulovala kultúrna ponuka v hostiteľských mestách. Tým sa zvýšila kultúrna pestrosť, podporil hospodársky rast a posilnili komunitné väzby v mestách po celej Európe. V nadväznosti na tento úspech je Komisia naďalej odhodlaná pokračovať v tejto iniciatíve a navrhne nový právny základ na pokračovanie v opatreniach a posilnenie iniciatívy EHMK po roku 2033.

Zachovávanie, ochrana a podpora kultúrneho dedičstva so súčasným posilňovaním súdržnosti a odolnosti

Podpora, zachovávanie a ochrana kultúrneho dedičstva vrátane jeho digitálneho rozmeru sú pri tvorbe politík EÚ a financovaní z prostriedkov EÚ naďalej hlavnou prioritou, ktorá je podporovaná prostredníctvom iniciatív, ako sú značka „Európske dedičstvo“, Dni európskeho kultúrneho dedičstva, Ceny Európskeho dedičstva/Ceny Europa Nostra a Centrum európskeho dedičstva. Komisia v nadväznosti na dosiahnuté úspechy obnoví a posilní značku „Európske dedičstvo“ s cieľom zabezpečiť, aby bola aj naďalej relevantná.

Komisia podporuje digitalizáciu a digitálnu transformáciu odvetvia kultúrneho dedičstva prostredníctvom iniciatív, ako sú Europeana, ktorá v súčasnosti obsahuje viac ako 65 miliónov digitálnych položiek 62 , a európsky spoločný cloud pre kultúrne dedičstvo 63 alebo spoločný európsky dátový priestor pre kultúrne dedičstvo 64 . Týmito opatreniami sa zlepšuje prístup k vysokokvalitným údajom (vrátane 3D), podporuje opätovné využívanie v rôznych odvetviach a urýchľuje sa zavádzanie vznikajúcich technológií prostredníctvom príležitostí na odbornú prípravu a zvyšovanie úrovne zručností. Komisia bude pokračovať vo svojich podporných opatreniach v tejto oblasti.

Kultúrne dedičstvo ohrozujú viaceré riziká: katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou, ako sú ozbrojené konflikty, zmena klímy a zhoršovanie životného prostredia, ako aj prírodné nebezpečenstvá 65 , o čom svedčia útočná vojna Ruska proti Ukrajine, nedávne lesné požiare, zemetrasenia a záplavy v Európe. Je preto nevyhnutné urýchlene vytvoriť a realizovať plány pripravenosti na krízy a riadenia rizík, ako aj mechanizmy a postupy spolupráce v oblasti kultúry a kultúrneho dedičstva.

EÚ v súlade s pracovným plánom EÚ pre kultúru na roky 2023 – 2026 a Európskou stratégiou únie pripravenosti 66 posilňuje spoluprácu a pripravenosť prostredníctvom mechanizmov, ako je mechanizmus Európskej únie v oblasti civilnej ochrany, a iniciatív, ako sú projekt PROCULTHER 67 a projekt pod vedením medzinárodného centra ICCROM 68 s názvom READY 69 , ktorými sa posilňujú kapacity členských štátov na účinné riadenie rizík ohrozujúcich kultúrne dedičstvo, ako sú katastrofy, extrémnych javy súvisiace so zmenou klímy a konflikty. V tejto oblasti sa prostredníctvom programu Horizont Európa podporuje prelomový výskum, pričom Komisia získala praktické skúsenosti pri podpore ukrajinského kultúrneho dedičstva a umelcov. Komisia bude pokračovať v spolupráci s členskými štátmi s cieľom zabezpečiť zachovanie a nepretržitý prístup k hodnotnému digitálnemu dedičstvu (dedičstvu vzniknutému v digitálnej podobe) v súvislosti s rizikami a v zlepšovaní uchovávania digitálneho kultúrneho dedičstva za vnútroštátnymi hranicami štátov, ktoré má čoraz väčší význam vzhľadom na rastúce prírodné, kybernetické a iné hrozby.

Boj proti nedovolenému obchodovaniu s kultúrnymi objektmi má zásadný význam aj pre ochranu kultúrneho dedičstva a kolektívnej pamäte. Trestné činy, ako sú krádež, nezákonné vykopávky, rabovanie a falšovanie, majú priamy vplyv na identitu, súdržnosť a odolnosť komunít, najmä v oblastiach postihnutých krízou alebo konfliktom, a môžu byť lukratívne pre organizované zločinecké skupiny a v niektorých prípadoch aj pre účastníkov konfliktu a teroristov. Tovar kultúrnej hodnoty môže byť atraktívny pre súvisiace trestné činy, ako je pranie špinavých peňazí, sankcie alebo daňové úniky, v dôsledku čoho je vystavený riziku.

Prostredníctvom akčného plánu EÚ proti nedovolenému obchodovaniu s kultúrnymi objektmi 70 , nariadenia EÚ o vstupe a dovoze tovaru kultúrnej hodnoty 71 , smernice o boji proti praniu špinavých peňazí 72 a viacerých výskumných projektov financovaných EÚ 73 sa vytvoril pevný rámec pre prebiehajúce a budúce koordinované opatrenia v tejto oblasti. Komisia tiež spolupracuje s Medzinárodnou radou múzeí v oblasti prevencie, výskumu, vyšetrovania a bezpečnosti múzeí, a to vrátane obnovy jej Medzinárodného strediska pre monitorovanie nedovoleného obchodovania s kultúrnymi objektmi , pričom nadviazala dialóg s trhom s umením v záujme výmeny informácií a podpory etických postupov 74 . 

V budúcnosti bude Komisia naďalej podporovať zlepšovanie vysledovateľnosti tovaru kultúrnej hodnoty, podporovať náležitú starostlivosť a využívanie inovačných technológií a mobilizovať všetky zainteresované strany v záujme lepšej ochrany kultúrneho dedičstva a boja proti trestnej činnosti súvisiacej s kultúrnym dedičstvom.

Tvorivé spôsoby riešenia zmeny klímy a environmentálnej udržateľnosti

Kultúrne odvetvia by sa mali ďalej mobilizovať s cieľom podporiť opatrenia v oblasti klímy a biodiverzity a zároveň by sa malo zlepšiť postavenie kultúrnych aktérov, aby mohli byť vodcami zelenej transformácie. Komisia bude naďalej podporovať dialóg medzi zainteresovanými stranami v oblasti kultúry a životného prostredia, a to aj prostredníctvom zorganizovania seminára o úlohe kultúry a umenia pre udržateľný životný štýl.

Podpora spoločnej kultúry architektúry a dizajnu a investície do kvalitného životného prostredia pre všetkých prostredníctvom iniciatív, ako je Nový európsky Bauhaus, sú naďalej dôležité. S cieľom využiť transformačnú silu umenia a kultúry pre tvorivosť a inovácie Komisia prijme oznámenie a návrh odporúčania Rady o budúcnosti Nového európskeho Bauhausu a bude sa usilovať o ďalšiu podporu kultúry prostredníctvom súvisiacich iniciatív.

Kultúrne odvetvia musia riešiť otázky, ako je energetická efektívnosť, ktorá by v prípade kultúrneho dedičstva mala byť vyvážená vzhľadom na jeho integritu. Mali by sa ďalej podporovať praktické nástroje a iniciatívy, napríklad kalkulačka emisií uhlíka pre európsku audiovizuálnu produkciu MEDIA, ktorá sa v súčasnosti vyvíja s podporou podprogramu MEDIA 75 programu Kreatívna Európa, alebo projekt Go Green zameraný na ochranu kultúrneho dedičstva a financovaný z programu Horizont Európa 76 .

V nadväznosti na dosiahnutý pokrok bude pokračovať podpora EÚ zameraná na ekologizáciu kultúrneho odvetvia. Jedným z príkladov je plánované začatie nového ambiciózneho európskeho partnerstva v oblasti výskumu a inovácie pre odolné kultúrne dedičstvo, ktoré je spolufinancované z programu Horizont Európa a dopĺňa skupinu prebiehajúcich opatrení v oblasti výskumu a inovácií. V rámci tohto partnerstva sa bude investovať do výskumu a inovácií s cieľom zintenzívniť ochranu európskeho kultúrneho dedičstva a prispieť ku klimatickej neutralite prostredníctvom rozvoja tradičných a inovačných postupov, techník a materiálov identifikovaných prostredníctvom výskumu kultúrneho dedičstva. Komisia sa bude aj naďalej zasadzovať za úplné začlenenie kultúry a kultúrneho dedičstva do medzinárodného programu adaptácie na zmenu klímy prostredníctvom príslušných koordinačných mechanizmov a medzinárodných fór.

EÚ, ktorá podporuje medzinárodné kultúrne vzťahy a partnerstvá

Zachovanie mieru, predchádzanie konfliktom a posilňovanie medzinárodnej bezpečnosti sú súčasťou raison d’être Únie a jedným z jej kľúčových cieľov v oblasti vonkajšej činnosti. Kultúra k tomuto úsiliu prispieva ako nástroj nastolenia mieru, katalyzátor trvalo udržateľného rozvoja a most medzi ľuďmi.

V súčasnom krehkom geopolitickom prostredí, v ktorom dochádza k zahraničnej manipulácii s informáciami a zahraničnému zasahovaniu, sa kultúra čoraz viac stáva strategickou doménou vplyvu. Z celosvetového hľadiska niektoré krajiny aktívne využívajú kultúru na formovanie vnímania a identity s cieľom legitimizovať svoje politické ciele. Aby si EÚ zachovala svoju odolnosť a dôveryhodnosť, musí si túto skutočnosť uvedomiť a reagovať na ňu posilnením svojho prístupu založeného na hodnotách v rámci medzinárodných kultúrnych vzťahov, využívaním svojej vlastnej bohatej kultúrnej rozmanitosti ako strategického aktíva, ktoré posilňuje vonkajšiu činnosť, podporuje spoločenskú odolnosť, stabilitu a zmierenie a prispieva k našej spoločnej bezpečnosti.

 Členské štáty EÚ, jej partneri a medzinárodné organizácie čoraz viac očakávajú, že EÚ bude v oblasti kultúry konať dôslednejšie a ambicióznejšie na celosvetovej aj mnohostrannej úrovni. Pridaná hodnota EÚ spočíva v tom, že je viac než len súhrnom jednotlivých svojich častí, čo dokazuje aj jej účasť na významných podujatiach v oblasti kultúry a verejnej diplomacie v partnerských krajinách.

Strategické začlenenie kultúry do vonkajšej činnosti EÚ

Rozvíjaním vonkajšieho rozmeru Kultúrneho kompasu môže EÚ chrániť a podporovať kultúrnu rozmanitosť, posilniť svoju globálnu úlohu a priniesť hmatateľné prínosy pre spoločnosti na celom svete. Dosiahnutie tohto cieľa si vyžaduje politickú vôľu, koordinované opatrenia a spoločný záväzok urobiť z kultúry neoddeliteľnú súčasť a strategický zdroj spolupráce Európy so svetom. V tomto smere zohrávajú dôležitú úlohu delegácie EÚ.

Na základe skúseností, získaných napríklad v rámci balíka s názvom Tím Európa pre kultúrne dedičstvo na Ukrajine alebo prístupu Tímu Európa s názvom Posilnenie partnerstiev medzi africkými a európskymi múzeami, by sa tieto modely mali uplatňovať systematickejšie, a to aj v regiónoch, ktoré čelia prírodným katastrofám, ozbrojeným konfliktom alebo hospodárskej nestabilite. V rámci Platformy pre kultúrne vzťahy sa zaviedol obnovený prístup, ktorého základom je angažovanosť založená na spoločnom dialógu, spoločnej tvorbe a udržateľných partnerstvách. Projekt Európske kultúrne priestory ukázal, že prostredníctvom spoločne vytvorených kultúrnych iniciatív lokálneho charakteru možno posilniť vzájomné porozumenie a vytvoriť trvalý vplyv. S cieľom pokračovať v tomto úsilí Komisia začne novú fázu Platformy pre kultúrne vzťahy v celosvetovom meradle. Bude tiež pokračovať v úzkej spolupráci so sieťou národných kultúrnych inštitútov EÚ s cieľom podporovať medzinárodné kultúrne vzťahy.

EÚ v záujme uznania hodnoty kultúry ako kľúčového strategického piliera vonkajšej činnosti EÚ posilní systematické a strategické začleňovanie kultúry do svojich vonkajších politík a programov, a to aj prostredníctvom svojej stratégie Global Gateway. Mali by sa dôsledne mobilizovať príslušné nástroje, napríklad NDICI – Globálna Európa 77 .

S cieľom maximalizovať vplyv by sa v rámci politík a opatrení v oblasti medzinárodných kultúrnych vzťahov mala posilniť a podporiť medziodvetvová spolupráca medzi kultúrou a zahraničnými vecami na miestnej, regionálnej a národnej úrovni, ako aj spolupráca so zainteresovanými stranami. Prostredníctvom viacúrovňovej a medziodvetvovej spolupráce sa zabezpečuje, aby opatrenia v oblasti kultúry odrážali politické priority aj potreby komunít v praxi. V tomto duchu Komisia a vysoký predstaviteľ/podpredseda navrhnú aktualizáciu Stratégie EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy (spoločné oznámenie z roku 2016 78 ).

Zintenzívnenie kultúrnej spolupráce pri procesoch rozširovania a integrácie, ako aj vo vzťahoch so susednými krajinami a regiónmi

Posilňovanie multilateralizmu prostredníctvom kultúry

Európska kultúra: strategická investícia

Podpora vízie a ambicióznych politických cieľov Kultúrneho kompasu pre Európu si vyžaduje systematickejšiu mobilizáciu existujúcich a pripravovaných nástrojov financovania na každej úrovni, a to súčasne so súkromnými investíciami a filantropiou.

Priebežné účelové financovanie

Nepretržitá a účelová finančná podpora EÚ pre európske kultúrne a kreatívne odvetvia a priemysel bude zabezpečená prostredníctvom programu Kreatívna Európa a navrhovaného programu AgoraEU na roky 2028 – 2034, ktorý spája kultúru, médiá, hodnoty a práva, pričom nadväzuje na úspech súčasných programov Kreatívna Európa a Občania, rovnosť, práva a hodnoty (CERV). Komisia sa v súlade so svojím návrhom snaží nadviazať na doterajšie úspechy programu Kreatívna Európa, pričom navrhla zdvojnásobenie rozpočtu na kultúru. Komisia bude venovať osobitnú pozornosť zjednodušeniu, a to aj prostredníctvom väčšieho využívania kaskádových grantov a financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, a jednorazových platieb, čo by malo umožniť väčšiu efektívnosť financovania a jeho lepšiu dostupnosť.

Začleňovanie do všetkých finančných nástrojov EÚ 

Využívanie súkromného financovania

Preskúmanie inovačných mechanizmov financovania kultúrnych a kreatívnych odvetví a priemyslu má zásadný význam pre zabezpečenie ich dlhodobej udržateľnosti. Dôrazne sa podporuje spolupráca medzi verejným a súkromným sektorom s cieľom rozšíriť zdroje financovania kultúry, napríklad doplnenie grantov o trhové nástroje, začlenenie nových prístupov k financovaniu vrátane filantropie a verejno-súkromných partnerstiev prispôsobených osobitným potrebám týchto odvetví.

Komisia spolu s Európskym investičným fondom (EIF) vyvinula inovatívne finančné nástroje ako alternatívu k tradičnému grantovému financovaniu. Ich cieľom je využiť finančné trhy v prospech médií a iných kultúrnych a kreatívnych sektorov, a to tak v oblasti získavania kapitálu, ako aj v oblasti poskytovania úverov. Komisia v záujme ďalšieho posilnenia rozmanitosti a konkurencieschopnosti kultúrnych odvetví a v nadväznosti na dobré výsledky v oblasti médií dosiahnuté prostredníctvom záruk v rámci Fondu InvestEU, záručného mechanizmu pre kultúrne a kreatívne odvetvia 86 a kapitálového investičného nástroja MediaInvest 87 preskúma nové finančné nástroje na mobilizáciu súkromného kapitálu a uľahčenie investícií do kultúrnych a kreatívnych odvetví, a to vrátane startupov a podnikov, s cieľom zvýšiť ich schopnosť tvoriť a inovovať.

Závery a ďalšie kroky

V Kultúrnom kompase pre Európu sa stanovuje ambiciózny a posilnený politický rámec EÚ pre kultúru. Jeho výhľadové opatrenia sú podporené tromi hlavnými politickými nástrojmi na jeho vykonávanie: pravidelnou správou o stave kultúry v EÚ, štruktúrovaným dialógom EÚ o kultúre a centrom EÚ pre údaje o kultúre.

Presadzovanie strategickej orientácie tohto Kultúrneho kompasu si vyžaduje posilnený politický záväzok a investície do kultúry. V tomto duchu sa dnes predkladá návrh spoločného vyhlásenia s názvom Európa pre kultúru – kultúra pre Európu. Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby zvážili tento návrh v záujme dosiahnutia spoločnej dohody na jeho znení a podpísania vyhlásenia ako signálu spoločného zámeru.

Komisia bude spolupracovať aj s ďalšími verejnými inštitúciami, zainteresovanými stranami v oblasti kultúry, aktérmi občianskej spoločnosti, príslušnými organizáciami a všetkými ostatnými aktérmi v záujme ich aktívneho zapojenia do naplnenia vysokých ambícií stanovených v Kultúrnom kompase pre Európu.

PRÍLOHA 1: HLAVNÉ OPATRENIA KULTÚRNEHO KOMPASU PRE EURÓPU

V nasledujúcom zozname sa uvádzajú opatrenia, ktoré Komisia prijme s cieľom vykonávať Kultúrny kompas pre Európu.

Č.	Opatrenie	Harmonogram
VÍZIA: Európa pre kultúru – kultúra pre Európu
1.	Navrhnutie spoločného vyhlásenia Európskeho parlamentu, Rady Európskej únie a Európskej komisie s názvom Európa pre kultúru – kultúra pre Európu.	4. štvrťrok 2025
2.	Podanie správy o stave kultúry v EÚ a zorganizovanie štruktúrovaného dialógu EÚ so zainteresovanými stranami.	3. štvrťrok 2027 (správa o stave kultúry) 3. štvrťrok 2026 (dialóg)
3.	Zriadenie centra EÚ pre údaje o kultúre spravovaného Európskou komisiou.	od 3. štvrťroka 2027
Kľúčový smer 1: HODNOTY A PRÁVA
4.	Navrhnúť novú Európsku cenu za scénické umenie.	2. štvrťrok 2027
5.	Podanie správy s cieľom podporiť členské štáty vo zvyšovaní účasti osôb so zdravotným postihnutím na kultúre a ich podpory v oblasti kultúry.	1. štvrťrok 2028
6.	Vytvorenie dobrovoľného rámca pre vzájomné uznávanie kultúrnych preukazov a preukazov v oblasti kultúrneho dedičstva pre mladých ľudí vydávaných na národnej úrovni, podpora kultúrnej cesty DiscoverEU medzi mladými ľuďmi a rozšírenie kultúrnej ponuky v rámci existujúceho zľavového preukazu mládeže EÚ (financovaného v rámci programu Erasmus+).	4. štvrťrok 2027 (preukazy) 2. štvrťrok 2026 (DiscoverEU) 2. štvrťrok 2026 (preukaz mládeže)
Kľúčový smer 2: UMELCI A ĽUDIA
7.	Navrhnutie Charty umelcov EÚ po konzultácii so sociálnymi partnermi a zainteresovanými stranami.	2. štvrťrok 2027
8.	Zriadenie siete mládežníckych ambasádorov pre kultúru s cieľom diskutovať o otázkach kultúrnej politiky.	v roku 2026
9.	Predloženie usmernení EÚ týkajúcich sa kultúry, zdravia a blaha.	2028
Kľúčový smer 3: KONKURENCIESCHOPNOSŤ, ODOLNOSŤ, SÚDRŽNOSŤ
10.	Predstavenie stratégie umelej inteligencie pre kultúrne a kreatívne odvetvia.	1. štvrťrok 2027
11.	Vytvorenie spoločného európskeho dátového priestoru pre kultúrne dedičstvo v súvislosti s pripravovanou stratégiou zavádzania dátového priestoru na roky 2025 – 2030.	od 4. štvrťroka 2025
12.	Posilnenie značky „Európske dedičstvo“ a Európskych hlavných miest kultúry po roku 2033.	2. štvrťrok 2026
13.	Prijatie oznámenia a návrhu odporúčania Rady týkajúceho sa budúcnosti Nového európskeho Bauhausu (NEB), ktorý využíva transformačnú silu umenia a kultúry pre tvorivosť a inovácie.	4. štvrťrok 2025
14.	Spustenie nového partnerstva EÚ v oblasti výskumu a inovácie pre odolné kultúrne dedičstvo.	2. štvrťrok 2026
Kľúčový smer 4: MEDZINÁRODNÁ ÚROVEŇ
15.	Aktualizácia Stratégie EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy v spolupráci s vysokým predstaviteľom/podpredsedom.	4. štvrťrok 2027
16.	Využitie prístupu „Tím Európa“ pre kultúru na podporu združovania zdrojov EÚ a členských štátov v oblasti kultúry a kultúrneho dedičstva v spolupráci s vysokým predstaviteľom/podpredsedom.	prebieha
17.	Začatie novej fázy programu EU4Culture v rámci východného susedstva.	4. štvrťrok 2025
18.	Začatie euro-stredozemskej iniciatívy pre kultúru, šport a cestovný ruch v súvislosti s paktom pre Stredozemie.	1. štvrťrok 2026
INVESTÍCIE
19.	Zjednodušenie prístupu k financovaniu kultúry z prostriedkov EÚ a aktualizovanie príručky o financovaní CulturEU.	prebieha (Kreatívna Európa) 4. štvrťrok 2028 (CultureEU)
20.	Vypracovanie usmernení EÚ týkajúcich sa strategických investícií do kultúry a preskúmanie inovačných investičných nástrojov na prilákanie súkromného kapitálu vrátane filantropie v spolupráci s príslušnými finančnými inštitúciami.	4. štvrťrok 2028

(1)

      Prieskum Eurobarometra Europeans’ attitudes towards culture (Postoje Európanov ku kultúre), máj 2025 .

(2)

     Rozšírená zbierka dôkazov je k dispozícii v štúdii Culture and democracy, the evidence (Kultúra a demokracia, dôkazy), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie.

(3)

         Tamže.

(4)

     Tamže.

(5)

         Číselné údaje za rok 2024. Zdroj: Culture statistics – cultural employment – Statistics Explained) (Štatistika v oblasti kultúry – zamestnanosť v oblasti kultúry – vysvetlenie štatistiky), Eurostat .

(6)

     Najnovšie: oznámenie Komisie o novej európskej stratégii pre kultúru (COM/2018/267) .

(7)

     Najnovšie: uznesenie Rady o pracovnom pláne EÚ pre kultúru na roky 2023 – 2026 (2022/C 466/01) .

(8)

      Strategický program na roky 2024 – 2029 .

(9)

     Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2022 o vykonávaní Novej európskej stratégie pre kultúru a stratégie EÚ pre medzinárodné vzťahy v oblasti kultúry [2022/2047(INI)].

(10)

     Pozri poznámku pod čiarou č. 7. 

(11)

     Návrh Komisie týkajúci sa viacročného finančného rámca na roky 2028 – 2034, ktorý bol predložený 16. júla 2025, umožňuje financovanie kultúry z prostriedkov EÚ prostredníctvom viacerých nástrojov. EUR-Lex – 52025DC0570R(01) – SK – EUR-Lex .

(12)

     Údaje o audiovizuálnom odvetví bude naďalej poskytovať Európske audiovizuálne observatórium a výhľadová správa Komisie o európskych médiách.

(13)

          Všeobecná deklarácia ľudských práv | Organizácia Spojených národov .

(14)

          Charta základných práv Európskej únie .

(15)

      Rada Európy, Free to Create:  Artistic Freedom in Europe (Slobodná tvorba: sloboda umeleckého prejavu v Európe), 2023 .

(16)

      Závery Rady o ohrozených a vysídlených umelcoch, 2023/C 185/09 . 

(17)

      Dohovor UNESCO z roku 2005 o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov | Rozmanitosť kultúrnych prejavov .

(18)

     V rámci podprogramu Media sa podporil aj vývoj viac než 300 hier alebo titulov s imerzívnym obsahom, z ktorých mnohé získali prestížne ocenenia.

(19)

         Financované v rámci podprogramu Kultúra programu Kreatívna Európa: Ceny Európskeho dedičstva/Ceny Europa Nostra; ceny za talent v rámci projektu Music Moves Europe, Cena Európskej únie za súčasnú architektúru – Cena Miesa van der Rohe, Cena Európskej únie za literatúru a nedávno udelená Cena Európskej únie za židovské kultúrne dedičstvo – Cena Simone Veilovej.

(20)

      Európsky deň jazykov | Európska komisia , spoločná iniciatíva s Radou Európy.

(21)

    Examples of projects supporting regional and minority languages: compilation of projects co-funded by the Erasmus+ Programme and Creative Europe (Príklady projektov na podporu regionálnych a menšinových jazykov: súbor projektov spolufinancovaných z programov Erasmus+ a Kreatívna Európa) .

(22)

         Smernica (EÚ) 2018/1808.

(23)

     COM(2025) 723.

(24)

     Štúdia uvedená v pracovnom pláne EÚ pre kultúru na roky 2023 – 2026 (Ú. v. EÚ C466, 7.12.2022).

(25)

          Dni európskeho kultúrneho dedičstva | Dni európskeho kultúrneho dedičstva sú spolufinancované EÚ a Radou Európy.

(26)

          Kultúrna cesta DiscoverEU | Európsky portál pre mládež inšpiruje mladých ľudí, aby svoje cestovateľské plány zamerali na kultúru a lokality kultúrneho dedičstva. Iniciatíva DiscoverEU je financovaná v rámci programu Erasmus+.

(27)

      Culture statistics – cultural participation – Statistics Explained) (Štatistika v oblasti kultúry – účasť na kultúrnom živote – vysvetlenie štatistiky), Eurostat .

(28)

      Prieskum Eurobarometra Europeans’ attitudes towards culture (Postoje Európanov ku kultúre), máj 2025 .

(29)

      Culture statistics – cultural participation – Statistics Explained) (Štatistika v oblasti kultúry – účasť na kultúrnom živote – vysvetlenie štatistiky), Eurostat .

(30)

      Culture statistics – cultural employment – Statistics Explained (Štatistika v oblasti kultúry – zamestnanosť v kultúre – vysvetlenie štatistiky), Eurostat .

(31)

     Tamže.

(32)

     Tamže.

(33)

     Tamže.

(34)

      The status of artists and cultural and creative professionals in Europe (Postavenie umelcov, kultúrnych a tvorivých pracovníkov v Európe), Európske audiovizuálne observatórium .

(35)

      Employment characteristics and undeclared work in the cultural and creative sectors (Ukazovatele zamestnanosti a nedeklarovaná práca v kultúrnych a kreatívnych odvetviach), Európsky orgán práce .

(36)

     Podľa prieskumu, ktorý uskutočnila spoločnosť Panteia v roku 2024 , má 68 % opýtaných umelcov a pracovníkov v kultúrnych a kreatívnych sektoroch viac než jedno zamestnanie a 71 % nemá prístup k dostatočnej sociálnej ochrane; ide najmä o umelcov, ktorí pracujú na voľnej nohe a sú samostatne zárobkovo činné osoby.

(37)

     Údaje za rok 2022. Hoci podľa údajov Eurostatu zaznamenala EÚ v roku 2022 najnižší rodový rozdiel v zamestnanosti v oblasti kultúry za posledné desaťročie, táto rovnováha sa neodráža v zárobkoch. Culture statistics – gender equality – Statistics explained) (Štatistika v oblasti kultúry – rodová rovnosť – vysvetlenie štatistiky), Eurostat .

(38)

      The status and working conditions of artists and cultural and creative professionals (Postavenie a pracovné podmienky umelcov, kultúrnych a tvorivých pracovníkov), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie ; Mapping cultural and creative sector working conditions in the EU (Mapovanie pracovných podmienok v kultúrnom a kreatívnom sektore v EÚ) .

(39)

     Európsky parlament bol hlavným zástancom rámca EÚ pre sociálnu a profesijnú situáciu umelcov a pracovníkov v kultúrnych a kreatívnych odvetviach, C/2024/4208 .

(40)

      This is how we work – Mapping cultural and creative sector working conditions in the EU (Takto pracujeme – Mapovanie pracovných podmienok v kultúrnom a kreatívnom sektore v EÚ) (creativesunite.eu) .

(41)

          Kultúra hýbe Európou – Kultúra a tvorivosť .

(42)

          Odporúčanie Rady týkajúce sa metód zmiešaného učenia v záujme vysokokvalitného a inkluzívneho primárneho a sekundárneho vzdelávania (2021/C 504/03) .

(43)

      Deň európskych autorov – Kultúra a tvorivosť .

(44)

     Európska koalícia pre gramotnosť bola oznámená v Akčnom pláne pre základné zručnosti , Európska komisia, marec 2025.

(45)

          What is the evidence on the role of the arts in improving health and well-being? A scoping review (Aké sú dôkazy o úlohe umenia pri zlepšovaní zdravia a blaha? Súhrnná správa) , WHO, 2019.

(46)

          Komplexný prístup k duševnému zdraviu – Európska komisia .

(47)

     Napríklad projekt CultureForHealth.

(48)

     Európska komisia: Generálne riaditeľstvo pre vzdelávanie, mládež, šport a kultúru, Culture and health – Time to act (Kultúra a zdravie – čas konať), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2025,  https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/be89805d-9cf8-11f0-97c8-01aa75ed71a1/language-sk .

(49)

     Zo všetkých priemyselných ekosystémov priťahujú kultúrne a kreatívne sektory, spolu so zdravotníctvom a mobilitou, jeden z najvyšších podielov startupov v oblasti technológií. Ďalšie informácie: Európska komisia, Výročná správa 2024 o jednotnom trhu a konkurencieschopnosti , 2024.

(50)

          Svetová organizácia cestovného ruchu Organizácie Spojených národov (UNWTO), Report on Tourism and Culture Synergies (Správa o synergiách cestovného ruchu a kultúry) , 2018. Navyše v správe z roku 2021 sa podľa UNWTO uvádza, že miesta, ktoré sa objavujú v populárnych filmových alebo televíznych produkciách, zaznamenávajú v priemere 25 až 40 % nárast príchodov návštevníkov.

(51)

     Napríklad expertná skupina pre kultúrne dedičstvo , Európske filmové fórum alebo iniciatíva Hudba hýbe Európou .

(52)

     Napríklad podprogram Media programu Kreatívna Európa, ktorý sa týka audiovizuálneho odvetvia, alebo cielené financovanie poskytované v oblasti scénického umenia (nástroj Perform Europe) v rámci podprogramu Kultúra programu Kreatívna Európa.

(53)      Riešenia využívajúce umelú inteligenciu prijalo 51 % videoherných spoločností, 39 % audiovizuálnych spoločností a 35 % spravodajských mediálnych spoločností. The 2025 European Media Industry Outlook report | Shaping Europe’s digital future (Výhľadová správa o európskom mediálnom priemysle z roku 2025 | Formovanie digitálnej budúcnosti Európy).

(54)

     Ide najmä o smernicu (EÚ) 2019/790 , smernicu (EÚ) 2018/1808 , nariadenie (EÚ) 2022/2065 , nariadenie (EÚ) 2022/1925 , nariadenie (EÚ) 2024/1689 a nariadenie (EÚ) 2024/1083 .

(55)

     Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES.

(56)

         Komisia umožnila vypracovanie kódexu postupov s cieľom spresniť pravidlá týkajúce sa umelej inteligencie na všeobecné účely (GPAI), ktorý bol schválený ako dostatočný na to, aby poskytovatelia mohli preukázať splnenie povinností podľa aktu o umelej inteligencii. Prijala tiež vzor pre poskytovateľov modelov GPAI na zhrnutie obsahu použitého na trénovanie ich modelov. Prebieha štúdia o uskutočniteľnosti registra výnimiek v rámci výnimky pre vyťažovanie textov a dát, pričom sa plánuje ďalšia štúdia na podporu posúdenia pravidiel smernice o autorských právach na digitálnom jednotnom trhu vrátane výnimky pre vyťažovanie textov a dát. Komisia navyše začala proces vypracovania nového kódexu postupov v súlade s článkom 50 aktu o umelej inteligencii pre transparentnosť obsahu vygenerovaného umelou inteligenciou.

(57)

         COM(2025) 723 final.

(58)

          Osobitný prieskum Eurobarometra č. 562 o postojoch Európanov ku kultúre .

(59)

     Údaje o alokáciách EÚ na kultúru a kultúrne dedičstvo v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja (vrátane Európskej územnej spolupráce – vetvy Interregu) boli získané 8. septembra 2025. Číselné údaje sa týkajú len priamych alokácií.

(60)

          Stratégia EÚ pre cestovný ruch .

(61)

      Európske hlavné mestá kultúry – Kultúra a tvorivosť .

(62)

      Štatistický prehľad Metis .

(63)

      Európsky spoločný cloud pre kultúrne dedičstvo – Európska komisia .

(64)

      Spoločný európsky dátový priestor pre kultúrne dedičstvo .

(65)

          Závery Rady o prístupe EÚ ku kultúrnemu dedičstvu v konfliktoch a krízach a závery Rady o riadení rizík v oblasti kultúrneho dedičstva (2020/C 186/01) .

(66)

      Pripravenosť – Európska komisia .

(67)

      PROCULTHER – Protecting Cultural Heritage from the Consequences of Disasters (Ochrana kultúrneho dedičstva pred následkami katastrof).

(68)

     ICCROM je skratka pre Medzinárodné centrum pre štúdium ochrany a zachovania kultúrnych hodnôt.

(69)

      READY – Resilience for Heritage in the Face of Disasters, Climate Risks and Complex Emergencies (Odolnosť kultúrneho dedičstva proti katastrofám, klimatickým rizikám a zložitým núdzovým situáciám) .

(70)

          Oznámenie Komisie o akčnom pláne EÚ proti nedovolenému obchodovaniu s kultúrnymi objektmi, COM(2022) 800 .

(71)

          Nariadenie (EÚ) 2019/880 .

(72)

          Smernica (EÚ) 2024/1640 .

(73)

          Innovations for combatting trafficking in cultural goods (Inovácie v boji proti nedovolenému obchodovaniu s kultúrnymi objektmi), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie .

(74)

          Podskupina pre trh s umením (E03650/2), Register expertných skupín Komisie a podobných subjektov .

(75)

          Spoločná kalkulačka emisií uhlíka pre európsky audiovizuálny sektor: Smerom k ekologicky uvedomelej budúcnosti .

(76)

          Projekt GoGreen .

(77)

     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/947 z 9. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa, mení a zrušuje rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 466/2014/EÚ a zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1601 a nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 480/2009 (Ú. v. EÚ L 209/2021) (europa.eu) .

(78)

      Spoločné oznámenie Stratégia EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy (JOIN/2016/029) .

(79)

      Stránka projektu EÚ – EU NEIGHBOURS east .

(80)

     Prostredníctvom nástroja predvstupovej pomoci EÚ (IPA) bolo financovaných viacero projektov, napríklad na západnom Balkáne, ktorých cieľom je zlepšiť kultúrnu spoluprácu ako hnaciu silu zmierenia a dobrých susedských vzťahov, podporiť dlhodobú stabilitu v regióne a vzájomné porozumenie.

(81)

      TAIEX – Európska komisia .

(82)

      Joint communication on the Pact for the Mediterranean - Middle East, North Africa and the Gulf (Spoločné oznámenie o pakte pre Stredozemie – Blízky východ, severná Afrika a Perzský záliv) .

(83)

     Svetová konferencia UNESCO o kultúrnych politikách a udržateľnom rozvoji.

(84)

     Napríklad programy Erasmus+, Horizont Európa, Digitálna Európa, InvestEU, CERV a NDICI.

(85)

    Príručka o financovaní CulturEU – Kultúra a tvorivosť .

(86)

      Záručný mechanizmus pre kultúrne a kreatívne sektory bol pôvodne, do roku 2020, financovaný v rámci programu Kreatívna Európa a od roku 2021 je financovaný z Fondu InvestEU a realizovaný prostredníctvom účinnej spolupráce medzi Komisiou a Európskym investičným fondom.

(87)

      MediaInvest – Podpora investícií do európskeho audiovizuálneho odvetvia| Formovanie digitálnej budúcnosti Európy .