EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli16. 7. 2025

COM(2025) 570 final

OZNÁMENIE KOMISIE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Dynamický rozpočet EÚ pre priority budúcnosti – viacročný finančný rámec na roky 2028 – 2034

{SWD(2025) 570 final} - {SWD(2025) 571 final}

1.ÚVOD

Viacročný finančný rámec na roky 2028 – 2034 bude oveľa viac než len finančným plánom. Bude strategickým vyhlásením o kolektívnej politickej ambícii Únie napĺňať svoje priority a pôsobiť v nasledujúcom desaťročí na globálnej scéne rozhodne a jednotne. Rozpočet EÚ je motorom Únie, ktorý opakovane preukázal svoj transformačný vplyv ako hnacia sila investícií a rastu a silný prejav európskej solidarity. Len za posledných päť rokov prispel rozpočet EÚ k záchrane životov a živobytí počas pandémie, umožnil Únii prekonať energetickú krízu a krízu dodávateľského reťazca a bol základom neochvejnej podpory, ktorú Únia poskytla Ukrajine.

Nastal čas vybudovať nezávislejšiu Európu, pretože Únia sa pri zabezpečovaní svojej dlhodobej bezpečnosti a prosperity nemôže spoliehať len na iných. Útočná vojna Ruska na hraniciach Únie, širšia geopolitická nestabilita a narušenie globálnych obchodných vzťahov boli pre Európu dramatickým varovaním. Prinútili nás prehodnotiť naše strategické priority a prijať naliehavé opatrenia na zníženie závislosti a riešenie zraniteľností, ktoré ohrozujú našu bezpečnosť a spôsob života. Opäť sme sa museli sústrediť na konkurencieschopnosť, bezpečnosť, obranu, migráciu, potravinovú bezpečnosť, strategickú autonómiu a na prípravy na budúce rozšírenie Únie. Naše odhodlanie rešpektovať zásady a hodnoty, ktoré Európu spájajú a vďaka ktorým je Únia majákom stability a pokroku v turbulentnom svete, sa prehĺbilo.

Prevzatie kontroly nad našou spoločnou budúcnosťou znamená dať Únii rozpočet, ktorý bude ambiciózny svojou veľkosťou aj formou. Vytvárať príležitosti pre súčasné a budúce generácie Európanov a pomáhať tým, ktorí to potrebujú. Brániť naše strategické záujmy a hodnoty. Stavať na potenciáli jednotného trhu a využívať nové technológie na podporu rastu a inovácií. Dosahovať naše ciele v oblasti klímy a podporovať podniky, najmä malé podniky, a občanov pri prechode na emisne neutrálne hospodárstvo. Chrániť naše životné prostredie, zachovávať naše prírodné zdroje, podporovať obehovosť a posilňovať konkurencieschopnosť a odolnosť Európy vrátane odolnosti vodných zdrojov. Zaručiť našu kolektívnu bezpečnosť, obnoviť konkurenčnú výhodu Európy, posilniť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a zvládať dôsledky demografických trendov. Posilniť vonkajšie hranice EÚ, riadiť migráciu a zabezpečiť dobré fungovanie schengenského priestoru. Využiť historickú príležitosť rozšírenia na ďalšie posilnenie Únie. A budovať strategické globálne partnerstvá, vďaka ktorým je Únia silným a spoľahlivým aktérom na svetovej scéne, pevne ukotveným v rámci zásad medzinárodného obchodu založeného na pravidlách.

Európa dnes musí robiť veci inak – a rozpočet EÚ nie je výnimkou. V čase zvýšenej geopolitickej a hospodárskej neistoty existujú obrovské očakávania, že Únia nájde odpovede na rad generačných výziev. Nároky sú vyššie než kedykoľvek predtým a veľkosť rozpočtu EÚ musí byť úmerná rastúcej zodpovednosti Únie. Zdroje sú však obmedzené. Národné rozpočty sú pod tlakom a nemôžu samy riešiť cezhraničné výzvy. Spoločné pôžičky na podporu NextGenerationEU bude potrebné v nadchádzajúcich rokoch splatiť. To znamená, že každé euro z rozpočtu EÚ musíme naplno využiť na investovanie do oblastí, v ktorých je pridaná hodnota EÚ najväčšia, a na prilákanie súkromných a verejných investícií.

Únia potrebuje ambicióznejší rozpočet, ktorý je jednoduchší, flexibilnejší a strategickejší. Rozpočet EÚ musí pritom predovšetkým dosahovať svoje ciele. Toto je prevažujúce posolstvo, ktoré vyplynulo z rozsiahlych verejných konzultácií Komisie o budúcom viacročnom finančnom rámci 1 , odporúčaní osobitnej európskej panelovej diskusie občanov 2 a rozsiahlej komunikácie na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Teraz je čas zaviesť tieto zistenia do praxe a poskytnúť Únii moderný rozpočet prispôsobený rýchlo sa meniacemu svetu.

Zo skúseností vyplýva, že flexibilita je kľúčová. Viacročný finančný rámec prináša stabilitu a predvídateľnosť, vďaka ktorej je rozpočet EÚ silným hnacím motorom dlhodobých investícií. V neistom a nestálom svete však rozpočet EÚ musí mať aj oveľa väčšiu štrukturálnu schopnosť prispôsobiť sa neočakávaným udalostiam. Rozpočtová reakcia na krízy a meniace sa potreby mala až príliš často ad hoc charakter a bola improvizovaná. Takýto postup nie je dobrým základom pre dlhodobú politiku. Komisia preto navrhuje pružnejší rozpočet, ktorý bude lepšie pripravený na predvídateľné, ale aj nepredvídateľné udalosti. Vďaka úlohe, ktorú pri riadení rozpočtu zohráva Európsky parlament a Rada, bude neustále zaistená vysoká úroveň politickej kontroly, transparentnosti a demokratickej zodpovednosti.

Komisia vyvíja bezprecedentné úsilie o zjednodušenie Európy a súčasťou týchto snáh musí byť aj rozpočet EÚ. Verejné konzultácie potvrdili, že finančné programy EÚ sa stali príliš roztrieštenými, čo vedie k vzájomnému prekrývaniu, medzerám a rozdielnym pravidlám. To spôsobuje zmätok a znižuje prístupnosť, flexibilitu a účinok. Komisia navrhuje zefektívniť a harmonizovať finančné programy EÚ, čo výrazne uľahčí identifikáciu možností financovania, uvoľnenie synergií a zostavenie štíhleho, transparentného a koherentného rozpočtu, ktorý bude slúžiť všetkým Európanom.

Ďalší dlhodobý rozpočet EÚ je príležitosťou opätovne potvrdiť odhodlanie Európy presadzovať naše spoločné ciele a hodnoty. Cieľom návrhov Komisie je zabezpečiť, aby sa investície EÚ riadili našimi politickými prioritami a prinášali lepšie výsledky, než by členské štáty mohli dosiahnuť, ak by konali samostatne. Sú založené na dodržiavaní zásad právneho štátu a odrážajú pevné odhodlanie zaistiť, aby sa finančné prostriedky EÚ vynakladali hospodárne a aby rešpektovali najprísnejšie normy správneho finančného riadenia.

Komisia navrhuje na obdobie 2028 – 2034 ambiciózny rozpočet vo výške 1,98 bilióna EUR, čo zodpovedá 1,26 % HND EÚ. Únia môže svoje ambície naplniť, len ak má k dispozícii zodpovedajúci rozpočet. Tento rozpočet Únii umožní využiť impulz, ktorý priniesol nástroj NextGenerationEU, a plniť úlohy a povinnosti, ktoré jej boli zverené.

Modernizácia financovania rozpočtu EÚ je zásadnou súčasťou tohto balíka a umožní, aby príspevky členských štátov zostali napriek zvýšeniu objemu rozpočtu stabilné. Ambiciózny rozpočet zameraný na európske priority by mal byť založený na modernejšom a európskejšom systéme príjmov. Na tento účel Komisia navrhuje nový posilnený balík vlastných zdrojov, ktorý zahŕňa úpravy návrhu z roku 2023 o nových vlastných zdrojoch a ďalšie potenciálne zdroje. Takto získané príjmy umožnia zostaviť rozpočet EÚ, ktorý bude zodpovedať deklarovaným ambíciám a ktorý Únii zároveň umožní plniť záväzky v súvislosti so splácaním pôžičiek v rámci nástroja NextGenerationEU.

Viacročný finančný rámec na roky 2028 – 2034 je jedinečnou príležitosťou na prispôsobenie nášho dlhodobého rozpočtu svetu, ktorý sa neustále mení. Rozpočet EÚ a spoločné politiky, ktoré sa z neho financujú, sú súčasťou štruktúry našej Únie. Základné zásady a ciele, ktoré formovali rozpočet EÚ od jeho vzniku, zostanú nezmenené. Vzhľadom na výzvy, ktorým Únia čelí, však nečinnosť nie je alternatívou. Tým, že sa rozpočet EÚ a jeho programy zjednodušia, zvýši sa ich flexibilita a strategicky sa prispôsobia súčasným i budúcim prioritám, dáme Únii k dispozícii moderný rozpočet, ktorý potrebuje na to, aby mohla chrániť európskych občanov, pomáhať európskemu priemyslu prosperovať a posilňovať európsky sociálny model. A tiež motivovať občanov, výskumných pracovníkov a podniky z EÚ a mimo nej, aby si „Vybrali Európu“.

Stručne povedané, vybudovať nezávislú Európu schopnú rozhodovať o vlastnom osude.

2.ROZPOČET EÚ: PRIORITY EÚ V PRAXI

Nový rozpočet EÚ bude rozpočtom založeným na politikách. Ďalšia generácia finančných programov EÚ musí tvoriť súdržný celok a s spoločne posunúť európsku spoluprácu na vyššiu úroveň v prioritných oblastiach, ako sú konkurencieschopnosť, bezpečnosť, dekarbonizácia, udržateľnosť a hospodárska, sociálna a územná súdržnosť. Programy prepracovaného rozpočtu EÚ sú navrhnuté tak, aby sa navzájom dopĺňali a umožňovali kombinovať zdroje na podporu európskych priorít, a to tak v rámci Únie, ako aj na globálnej úrovni.

I.Podpora prosperity, udržateľnosti a bezpečnosti – investície a reformy prispôsobené potrebám prostredníctvom plánov národných a regionálnych partnerstiev

Nové plány národných a regionálnych partnerstiev pre investície a reformy nadviažu na pozoruhodné výsledky spoločných európskych politík, pričom ich posilnia a zvýšia ich vplyv. Partnerstvá zvýšia synergie medzi súčasnými politikami na podporu európskych priorít a posilnia hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť. Podporia tiež opatrenia EÚ vedúce k odstráneniu prekážok na vnútornom trhu. Plány vďaka finančnému krytiu vo výške 865 miliárd EUR (vrátane 50 miliárd EUR zo Sociálno-klimatického fondu) zabezpečia nepretržitú podporu spoločných európskych politík založenú na modernom prístupe.

Finančné krytie pre plány národných a regionálnych partnerstiev na roky 2028 – 2034

Plány partnerstva budú vychádzať z európskych priorít, no budú prispôsobené osobitným potrebám členských štátov a regiónov. Plány budú reakciou na hlavné priority a výzvy, ktoré boli identifikované, okrem iného aj prostredníctvom európskeho semestra. Za plány a ich koncepciu budú spoluzodpovedné vnútroštátne a regionálne orgány. Nový systém vykonávania zohľadní rozmanitosť členských štátov a poskytne im flexibilitu pri rozvoji vnútroštátnych, odvetvových a prípadne regionálnych a územných kapitol, ako je to v rámci súčasných pravidiel, v závislosti od ústavných štruktúr a tradícií každého členského štátu. Naprieč politikami EÚ budú poskytovať cielenú podporu na riešenie naliehavých potrieb, ako sú výzvy, ktorým čelia východné pohraničné regióny najviac postihnuté útočnou vojnou Ruska proti Ukrajine. Partnerstvá budú vo všeobecnosti menej normatívne, pokiaľ ide o to, ako dosiahnuť spoločné ciele, ale budú vyžadovať viac z hľadiska toho, čo sa má dosiahnuť, pričom sa zaistí plné dodržiavanie zásady subsidiarity.

Plány národných a regionálnych partnerstiev spoja 14 existujúcich fondov a zabezpečia súdržnosť a spoločné programovanie medzi nimi, pričom sa budú rešpektovať ich osobitosti. Zefektívnia sa tak zložité procesy programovania, skrátia zdĺhavé postupy potvrdzovania a vytvoria sa nové príležitosti pre synergie.

Plány národných a regionálnych partnerstiev spolu s ďalšími programami EÚ pomôžu Únii ďalej smerovať k splneniu nášho záväzku dekarbonizovať Európu do roku 2050. Investície a reformy podporené v rámci plánu podnietia inovácie, zvýšia odolnosť voči vplyvom zmeny klímy, zlepšia konektivitu a pomôžu Európe stať sa energeticky nezávislejšou. Budú podporovať podniky a občanov v celej Únii pri zvládaní výziev a využívaní príležitostí, ktoré sú spojené s prechodom na zelené hospodárstvo, a zaistia, aby sa na nikoho nezabudlo.

Financovanie pre oblasť migrácie a riadenia hraníc v rozpočte na roky 2028 – 2034

Vykonávanie založené na výsledkoch a kombinácia vzájomne sa posilňujúcich investícií a reforiem prinesie väčší účinok a hodnotu za vynaložené prostriedky. Platby budú podmienené splnením investičných a reformných míľnikov a cieľov spojených s dohodnutými prioritami. Očakáva sa, že výsledky sa tak dosiahnu rýchlejšie a efektívnejšie. Dôraz sa tak bude klásť na to, na čo by sa klásť mal: výsledky, ktoré vynaložené výdavky EÚ prinesú. Spoľahlivé opatrenia v oblasti auditu a kontroly zabezpečia, aby sa plány partnerstva vykonávali v súlade s najprísnejšími štandardmi správneho finančného riadenia.

Zásady právneho štátu a Charta základných práv sú nedotknuteľné. Nariadenie o podmienenosti právnym štátom 3 sa bude naďalej uplatňovať na celý rozpočet EÚ (pozri oddiel 5). Plány národných a regionálnych partnerstiev posilnia prepojenie medzi odporúčaniami uvedenými v správe o právnom štáte a finančnou podporou. Ak členský štát príde o finančné prostriedky v dôsledku pretrvávajúceho porušovania zásad právneho štátu alebo Charty základných práv, tieto prostriedky budú k dispozícii na použitie v programoch v rámci priameho alebo nepriameho riadenia, najmä v tých, ktoré prispievajú k podpore európskej demokracie, občianskej spoločnosti, hodnôt Únie alebo k boju proti korupcii.

Nástroj EÚ bude podporovať vykonávanie na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Nástroj bude podporovať akcie, ktoré možno efektívnejšie realizovať na úrovni Únie a ktoré dopĺňajú projekty vykonávané členskými štátmi a regiónmi. To zahŕňa vykonávanie výlučných právomocí Únie v oblastiach, ako je ochrana morských biologických zdrojov v rámci spoločnej rybárskej politiky, podpora politiky v oblasti oceánov, presadzovanie sociálnych opatrení a investícií do sociálnej infraštruktúry a sociálneho hospodárstva na úrovni EÚ, a to aj prostredníctvom využívania záručných nástrojov, a podpora medziregionálnej alebo medzimestskej spolupráce. Nástroj bude pomáhať pri reakcii na prírodné katastrofy a katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou a vytvorí synergie s inými oblasťami politiky, na ktoré sa partnerstvá vzťahujú, ako je napríklad poľnohospodárstvo. Nepridelená rezerva poskytne možnosť ďalšej reakcie na neočakávané udalosti a katastrofy v členských štátoch, ak by iná flexibilita v rámci národných a regionálnych pridelených prostriedkov nebola dostatočná.

EÚ bude takisto naďalej prostredníctvom osobitného nástroja poskytovať silnú podporu komunite tureckých Cyperčanov.

II.Posilnenie európskej konkurencieschopnosti: Európsky fond pre konkurencieschopnosť a Horizont Európa

(*) Kolaboratívny výskum a inovácie v súlade s činnosťami v rámci Fondu pre konkurencieschopnosť

Budúci dlhodobý rozpočet EÚ musí priniesť zásadnú zmenu v európskej podpore konkurencieschopnosti. Európa je kolískou inovácií, vedeckého pokroku a podnikania s priemyselnou stopou svetovej úrovne. Konkurencieschopnosť a hospodársku bezpečnosť Európy však obmedzujú prekážky na jednotnom trhu, fragmentované kapitálové trhy, nedostatočná digitalizácia, nekalá medzinárodná hospodárska súťaž, vysoké ceny energie, nedostatok zručností a pracovnej sily, slabá transformácia výskumu do trhových výstupov a prekážky pri spájaní projektov a financovania.

Ako sa zdôrazňuje v Draghiho 4 a Lettovej 5 správe a v Kompase konkurencieschopnosti 6 , Európa musí urobiť oveľa viac pre vytvorenie podmienok pre svoje najlepšie projekty a podniky, aby prosperovali a rozširovali sa. Ako sa uvádza v Dohode o čistom priemysle, bude nevyhnutné kombinovať dekarbonizáciu a hospodársky rast prostredníctvom dostupných cien energie, podpory čistých výrobkov vyrobených v EÚ (prostredníctvom aktu na urýchlenie dekarbonizácie priemyslu), kvalitných pracovných miest a posilneného financovania, a to aj prostredníctvom banky pre dekarbonizáciu priemyslu. Kľúčovým cieľom musí byť aj posilnenie hospodárskej bezpečnosti Európy – zaistenie toho, aby kľúčové odvetvia zostali odolné a konkurencieschopné v kontexte geopolitických a technologických zmien. EÚ musí takisto uprednostniť investície do hraničných technológií, ktoré sú kľúčom k budúcnosti, ako je vesmír, umelá inteligencia a kvantové technológie. Aby Európa zostala konkurencieschopná, autonómna a bezpečná, musí vybudovať bezpečnú digitálnu infraštruktúru svetovej úrovne, ako sú vysokokapacitné siete a gigatovárne umelej inteligencie.

Európsky fond pre konkurencieschopnosť s celkovým finančným krytím vo výške 409 miliárd EUR vrátane programu Horizont Európa bude predstavovať bezprecedentné zvýšenie rozpočtovej podpory EÚ na výskum, inovácie, vývoj a zavádzanie 7 . 

Nový Európsky fond pre konkurencieschopnosť sústredí investičnú silu na úrovni EÚ s cieľom urýchliť rozširovanie, výrobu a zavádzanie strategických technológií v Európe. Stane sa kľúčovým nástrojom na posilnenie konkurencieschopnosti európskych spoločností a posilnenie priemyselnej základne EÚ, a to aj podporou technológií, výrobkov a služieb so značkou „vyrobené v Európe“. Fond, ktorý bude fungovať na základe jednotného súboru pravidiel a nahradí súčasnú spleť prekrývajúcich sa programov, výrazne zjednoduší a urýchli financovanie EÚ, a to aj pre malé a stredné podniky. Umožní EÚ investovať tam, kde je to dôležité, a investovať s vplyvom. Fond bude zahŕňať zjednodušené a zrýchlené postupy výberu, hodnotenia a udeľovania grantov príjemcom finančných prostriedkov EÚ a zavedie zjednodušené požiadavky na podávanie správ, čím predkladatelia získajú rýchlejší prístup k financovaniu.

Na základe odporúčania Draghiho správy sa Európsky fond pre konkurencieschopnosť zameria na verejné statky EÚ. Z fondu sa budú podporovať oblasti, ktoré majú zásadný význam pre konkurencieschopnosť EÚ: prechod na čistú energiu a dekarbonizácia; vedúce postavenie v digitálnej oblasti; odolnosť a bezpečnosť, obranný priemysel a vesmír; a zdravie, biotechnológie, poľnohospodárstvo a biohospodárstvo. Ponúkne aj poradenské služby pre predkladateľov projektov.

Verejné investície na európskej úrovni zohrávajú kľúčovú úlohu ako katalyzátor súkromných investícií. Európsky fond pre konkurencieschopnosť ponúkne komplexný súbor nástrojov financovania na prilákanie súkromných investícií. Každý vybraný projekt tak získa prístup k najvhodnejšej forme podpory, či už pôjde o granty, úvery, verejné zákazky alebo finančné nástroje vrátane kapitálových investícií. Mimoriadne dôležité je, že overená finančná kapacita Programu InvestEU podnieti verejné a súkromné investície do prioritných sektorov EÚ, pričom program bude úzko spolupracovať so svojimi implementujúcimi partnermi – Európskou investičnou bankou a inými národnými podpornými bankami. Z fondu sa budú podporovať aj verejno-súkromné partnerstvá vrátane dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu.

 

Svetovo uznávaný program Horizont Európa pre výskum a inovácie bude naďalej investovať do prelomového základného a kolaboratívneho výskumu, ako aj do prelomových inovácií v strategických oblastiach. Bude fungovať ako samostatný program úzko prepojený s Európskym fondom pre konkurencieschopnosť prostredníctvom integrovaných pracovných programov pre kolaboratívny výskum a spoločného súboru pravidiel. Nový program Horizont Európa sa zjednoduší a posilní, čo umožní, aby sa výdavky EÚ vynakladali rýchlejšie a strategickejšie, a to vďaka jasnejším pravidlám a transparentnejším postupom pre žiadateľov a zainteresované strany. Bude podporovať medziodvetvové činnosti v oblasti základného výskumu, pričom sa bude opierať o svoj osvedčený prístup založený na excelentnosti a pripraví budúce východiská pre rast a vedúce postavenie v oblasti technológií. Program Horizont Európa bude postavený na štyroch pilieroch: excelentná veda, konkurencieschopnosť a spoločnosť, inovácia a európsky výskumný priestor. Rozšírená Európska rada pre výskum bude podporovať základnú vedu a Európska rada pre inováciu zintenzívni svoju podporu startupov. Výskumný a vzdelávací program Euratomu bude financovať jadrový výskum a odbornú prípravu a podieľať sa na projekte jadrovej syntézy ITER.

III.Budovanie skutočnej európskej obrannej únie

Budúci rozpočet EÚ musí priniesť nový impulz pre formovanie skutočnej európskej obrannej únie. Keďže v dôsledku útočnej vojny Ruska proti Ukrajine došlo k návratu vojny na európsku pôdu, v rámci súčasného dlhodobého rozpočtu EÚ sa posilnila schopnosť Únie financovať obrannú pripravenosť. Súčasťou tohto úsilia bol nový akt na podporu výroby munície a nástroj pre verejné obstarávanie v oblasti spoločnej obrany, ako aj posilnenie Európskeho mierového nástroja.

V bielej knihe o európskej obrannej pripravenosti 2030 sa stanovuje, čo môže Únia urobiť na podporu a koordináciu úsilia členských štátov o posilnenie obrannej priemyselnej základne a celkovej obrannej pripravenosti EÚ. V kontexte tohto rámca budú mať členské štáty ďalší rozpočtový priestor na zvýšenie výdavkov na obranu, a to aj prostredníctvom dodatočných úverov financovaných zo spoločných pôžičiek (Nástroj bezpečnostnej akcie pre Európu 8 ). To však nestačí. Budúci rozpočet musí byť krokom vyúsťujúcim do novej éry strategických investícií do európskych obranných spôsobilostí a obrannej pripravenosti vrátane spoločného vývoja európskych kritických obranných spôsobilostí. Osobitnou prioritou bude reagovať na výzvy, ktorým čelia členské štáty najviac vystavené konvenčným vojenským hrozbám, a to predsedníctvom spoločných projektov, ako je Východný pohraničný štít.

Z Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť sa bude poskytovať významná podpora pre investície v oblasti obrany, bezpečnosti a vesmíru. Komisia navrhuje podstatné zvýšenie financovania v porovnaní so súčasným finančným rámcom. V kontexte tohto prístupu ide zároveň o významný krok vpred, keďže sa ním v rámci jedného nástroja zabezpečí podpora pre celý investičný proces počnúc výskumom až po vývoj, výrobu a zavádzanie, pričom sa súčasne zníži riziko, pokiaľ ide o spoločné projekty v oblasti obrany. Posilní sa tak koordinácia formou podpory aplikácií s dvojakým použitím a kybernetickej bezpečnosti. EÚ bude pokračovať v modernizácii svojich vesmírnych systémov, najmä systémov Galileo, EGNOS, Copernicus a IRIS², pričom bude vyvíjať nové kapacity na zvládanie výziev súvisiacich s dvojakým použitím, ako je napríklad vládna služba na pozorovanie Zeme či projekt určovania polohy, navigácia a určovania času pomocou satelitov na nízkej zemskej dráhe.

Integrácia financovania v oblasti obrany a vesmíru v rámci Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť prináša viacero výhod. Po prvé zabezpečuje konzistentné pravidlá pre príjemcov a uľahčuje prístup k financovaniu. Po druhé využíva synergie medzi podporou obranného a vesmírneho priemyslu, ktoré predstavujú príležitosti pre vzájomné obohacovanie, pričom zabezpečuje nepretržitú a pevnú podporu investícií EÚ do vesmírnej infraštruktúry a kľúčových európskych vesmírnych prostriedkov. A po tretie poskytuje prístup ku kompletnému súboru finančných nástrojov slúžiacich na zabezpečenie špecializovanejšieho prístupu, ktoré budú k dispozícii v rámci Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť.

Členské štáty a regióny budú môcť podporovať aj investície a reformy v oblasti obranných spôsobilostí Únie a jej bezpečnostných projektov prostredníctvom ich financovania v rámci plánov národných a regionálnych partnerstiev v súlade s prioritami EÚ a v synergii s financovaním na úrovni EÚ. Takéto opatrenia prispejú ku konkurencieschopnosti európskej obrannej, bezpečnostnej a technologickej priemyselnej základne a k podpore zameranej na únijnú pripravenosť, odhaľovanie hrozieb a reakciu na krízu, a to aj posilnením kybernetickej bezpečnosti a zabezpečením odolnosti kritickej infraštruktúry. Členské štáty budú môcť v rámci plánov národných a regionálnych partnerstiev financovať aj vnútroštátne časti transeurópskych dopravných sietí, vnútroštátne energetické prenosové a distribučné sústavy a dôležité projekty spoločného európskeho záujmu (vrátane projektov v oblasti obrany).  

Útočná vojna Ruska proti Ukrajine podčiarkla význam investícií do vojenskej mobility, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby ozbrojené sily členských štátov mohli rýchlo a v dostatočnom rozsahu reagovať na krízy, ku ktorým by mohlo dôjsť na vonkajších hraniciach EÚ či za jej hranicami. Posilnený Nástroj na prepájanie Európy sa bude preto intenzívnejšie zameriavať na koridory vojenskej mobility a na maximálne využívanie synergií s ostatnými investíciami do dopravnej siete. Investície budú slúžiť na podporu prepravy vojenských jednotiek a vybavenia s využitím železníc, ciest, letísk, námorných prístavov, vnútrozemských vodných ciest či multimodálnych terminálov.

Európsky mierový nástroj bude naďalej fungovať ako mimorozpočtový nástroj, ktorý bude prispievať k úsiliu Únie o zachovanie mieru, predchádzanie konfliktom a posilnenie medzinárodnej bezpečnosti. Z nástroja sa budú financovať opatrenia, o ktorých rozhodla Rada, a to v rámci dvoch pilierov: prvým sú spoločné náklady na vojenské operácie a misie, druhým opatrenia pomoci 9 . Vzhľadom na rýchlo sa meniace geopolitické prostredie by mal byť tento nástroj počas uplatňovania harmonogramu budúceho finančného rámca naďalej schopný globálne podporovať partnerov vrátane Ukrajiny a posilnený na 30,5 miliardy EUR.

 

IV.Posilnenie európskeho jednotného trhu

Rozpočet EÚ vždy predstavoval oporu pre rozširujúci a prehlbujúci sa európsky jednotný trh. Podporuje ho prostredníctvom spoločných politík, ako je politika súdržnosti či spoločná poľnohospodárska politika, ako aj prostredníctvom investícií do fyzickej infraštruktúry, vďaka ktorej sú transeurópske siete realitou, či prostredníctvom investícií do administratívnej infraštruktúry, ktoré vytvárajú podmienky pre úspešné fungovanie jednotného trhu.

Nový Nástroj na prepájanie Európy poskytne finančné prostriedky na dobudovanie transeurópskych sietí a podporí prechod EÚ na čistú energiu a ekologickú dopravu. Útočná vojna Ruska proti Ukrajine a potreba zbaviť sa závislosti od ruských fosílnych palív pripomínajú kľúčový význam skutočnej energetickej únie a solídne integrovaných infraštruktúrnych sietí EÚ. Budovanie kľúčovej infraštruktúry, ako sú cezhraničné železničné spojenia a spojovacie vedenia, však napreduje príliš pomaly. Uvedený nástroj bude pre tieto kľúčové investície do odolnosti a bezpečnosti Európy predstavovať nový impulz. Ten bude mať aj podobu podpory projektov v najmenej prepojených častiach Únie, ako sú ostrovy a najvzdialenejšie regióny. Nástroj prinesie investície do cezhraničných spojovacích vedení a sietí, cezhraničných dopravných spojení a sústav na mori, investície zamerané na využívanie a skladovanie energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj investície do infraštruktúry pre alternatívne palivá, čím podporí napĺňanie ambícií Únie v oblasti klímy. Z nástroja sa budú financovať civilno-vojenské dopravné projekty s dvojakým použitím s cieľom umožniť na celom území EÚ plynulú vojenskú mobilitu, ktorá je predpokladom silnejšej a lepšie pripravenej európskej obrannej únie.

V novom Programe pre jednotný trh sa združia opatrenia podporované z rozpočtu EÚ, ktorých cieľom je odstraňovať cezhraničné a pohraničné prekážky a podporovať spoluprácu medzi národnými správnymi orgánmi. Program prispeje k presadzovaniu právnych predpisov EÚ v oblasti jednotného trhu a politiky hospodárskej súťaže, k presadzovaniu opatrení týkajúcich sa normalizácie a predpisov zameraných na ochranu spotrebiteľa, ako aj k realizácii spolupráce medzi štatistickými orgánmi v oblasti vysokokvalitnej štatistiky s cieľom podporiť navrhovanie, monitorovanie a hodnotenie všetkých politík Únie. Vďaka programu sa navyše odstráni zvyšná fragmentácia financovania EÚ v tejto oblasti, čím sa podporí spolupráca medzi národnými správnymi orgánmi a zníži sa administratívne zaťaženie v oblastiach ciel, daní a boja proti podvodom, ktoré majú zásadný význam pre efektívne fungovanie jednotného trhu. Program prispeje aj k realizácii colnej reformy EÚ po jej prijatí a k fungovaniu únie úspor a investícií.

V.Silná Európa v neistom svete: nástroj Globálna Európa

Globálne politické a hospodárske prostredie je čoraz nestabilnejšie a nepredvídateľnejšie. Je poznačené pretrvávajúcimi i novovznikajúcimi konfliktmi, nekalou hospodárskou súťažou a čoraz asertívnejšími hospodárskymi a geopolitickými postojmi medzinárodných aktérov. Významnými výzvami pre EÚ a jej partnerov po celom svete sú aj ďalšie faktory, medzi ktoré patrí zmena klímy, migračné tlaky či bezpečnostné hrozby.

V tejto súvislosti musí EÚ v budúcom finančnom rámci prepracovať koncepciu financovania svojej vonkajšej činnosti a toto financovanie posilniť. Vonkajšia činnosť EÚ musí byť lepšie zacielená na našich partnerov a musí riešiť naliehavé potreby priamo v teréne. Mala by podporovať strategické záujmy Únie na globálnej scéne, a to nasmerovaním finančných prostriedkov do oblastí predstavujúcich kľúčové politické priority a pružným adaptovaním sa na meniace sa okolnosti. Základom pre túto činnosť bude posilnený nástroj Globálna Európa disponujúci prostriedkami v objeme 200 miliárd EUR. Z tejto sumy by sa mala vyčleniť orientačná suma vo výške 25 miliárd EUR určená na humanitárnu pomoc.

V rámci budúceho dlhodobého rozpočtu sa vďaka novému nástroju Globálna Európa financovanie vonkajšej činnosti EÚ zoptimalizuje, skonsoliduje a zefektívni. Každý makroregión bude mať orientačne pridelené finančné prostriedky slúžiace na zabezpečenie predvídateľnosti pre partnerov Únie, ktoré budú doplnené o flexibilitu umožňujúcu prerozdeliť finančné prostriedky medzi jednotlivými balíkmi finančného krytia a zmobilizovať celkovú nepridelenú rezervu na riešenie vznikajúcich potrieb a nových priorít. Nástroj Globálna Európa bude obsahovať aj globálny pilier pre akcie, ktoré majú principiálne globálny charakter z hľadiska ich dosahu, medzi ktoré patrí napríklad financovanie iniciatív prostredníctvom medzinárodných organizácií, ako je Organizácia Spojených národov, či financovanie riešenia otázok, ako je boj proti terorizmu, globálne zdravie, kybernetická bezpečnosť, zahraničná manipulácia s informáciami a zahraničné zasahovanie a medzinárodná správa v oblasti klímy a oceánov.

Na účely zacielenia podpory EÚ na jednotlivé makroregióny budú k dispozícii všetky nástroje politiky vonkajšej činnosti. Súčasťou nástroja Globálna Európa budú viacročné programy spolupráce s partnermi, ako aj akcie, ktoré nie sú zo svojej podstaty programovateľné, medzi ktoré patrí napríklad humanitárna pomoc 11 a krízové a mierové potreby či potreby zahraničnej politiky. Z nástroja sa okrem toho bude poskytovať pomoc na základe splnenia podmienok v príslušnej oblasti politiky, a to vrátane reforiem a investícií. Vďaka Globálnej Európe bude môcť EÚ zaviesť tú správnu kombináciu politických nástrojov koncipovaných tak, aby sa zaistila čo najúčinnejšia reakcia na meniace sa ciele zahraničnej politiky a osobitné potreby partnerov EÚ.

V záujme dosiahnutia účinnejšieho a cielenejšieho financovania vonkajšej činnosti ponúkne EÚ komplexné a vzájomne prospešné partnerské balíky. Partnerské balíky budú špecificky prispôsobené partnerom alebo regiónom, pričom budú slúžiť na mobilizáciu náležitého súboru nástrojov danej politiky zameraných na maximalizáciu vplyvu EÚ v praxi, riešenie strategických záujmov EÚ a zlepšenie viditeľnosti a pochopenia vonkajšej činnosti EÚ. Prispejú k rozvoju novej európskej hospodárskej zahraničnej politiky a zároveň posilnia súlad s vnútornými prioritami EÚ, ako sú hospodárska bezpečnosť, obchod a konkurencieschopnosť, energetická bezpečnosť a dekarbonizácia, potravinová bezpečnosť, riadenie migrácie, dopravné spojenia, ochrana klímy a životného prostredia, výroba energie z obnoviteľných zdrojov, prepojiteľnosť ponúkaná dôveryhodnými predajcami a prístup ku kritickým surovinám.

Rozširovanie je politickou a geostrategickou nevyhnutnosťou. Rozširovanie zostáva aj dvadsať rokov po najväčšom rozšírení v histórii EÚ kľúčovou investíciou do dlhodobej bezpečnosti, mieru, stability a udržateľnej prosperity v Európe. Útočná vojna Ruska proti Ukrajine poukázala na význam európskej integrácie a potrebu väčšej a silnejšej Únie schopnej riešiť globálne výzvy. Únia je pevne odhodlaná spolupracovať s kandidátskymi krajinami a potenciálnymi kandidátmi v záujme ich prípravy na pristúpenie, a to pri plnom rešpektovaní procesu založeného na zásluhách a s rozhodným presvedčením, že budúcnosť týchto krajín je v Európskej únii. Nástroj Globálna Európa poskytne kandidátskym krajinám a potenciálnym kandidátom zásadnú finančnú a politickú podporu, ktorá im na tejto ceste pomôže ďalej napredovať.

EÚ bude Ukrajinu podporovať tak dlho, ako to bude potrebné. EÚ bude Ukrajine pomáhať, či už ide o jej podporu v prístupovom procese alebo o dlhodobejšiu obnovu. Súčasťou tejto podpory budú úvery financované prostredníctvom spoločných pôžičiek EÚ, ktoré budú kryté rezervou v rozpočte EÚ. Podpora pre Ukrajinu sa bude realizovať v rámci geografického piliera nástroja Globálna Európa. Jej zdrojmi budú prostriedky z osobitnej vyhradenej rezervy tvorenej prostriedkami nad rámec rozpočtových stropov, pričom sa pri nej bude prihliadať na rozsah a stupeň neistoty daných potrieb.

Nástroj Globálna Európa bude doplnený ďalšími druhmi vonkajšej činnosti EÚ, ktoré sa z právnych dôvodov musia financovať v rámci samostatných programov. Vďaka budúcemu dlhodobému rozpočtu EÚ sa zintenzívni podpora určená pre zámorské krajiny a územia 12 a bude pokračovať financovanie opatrení spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

VI.Investície do vzdelávania, demokracie a európskych hodnôt

Podpora vzdelávania, kultúry, médií a demokratických hodnôt je investíciou do našej spoločnej budúcnosti. Rozpočet EÚ predstavuje ústredný prvok tejto podpory a s ňou súvisiacich programov. Pomáha pri riešení otázok nadnárodnej spolupráce v oblasti rozvoja zručností a pri riešení a rozvíjaní zmyslu pre občianstvo EÚ, ako aj pre vzájomné porozumenie, a to prostredníctvom presadzovania hodnôt EÚ, podpory demokratickej a spoločenskej odolnosti, kultúrnych výmen, finančnej gramotnosti a dôveryhodného informačného priestoru.

Posilní sa ním program Erasmus+ predstavujúci kombináciu aktuálneho programu Erasmus+ a Európskeho zboru solidarity. Toto prepojenie svedčí o renomé tohto programu, ktorý patrí medzi najikonickejšie programy EÚ. Erasmus+ bude naďalej podporovať vysokokvalitné vzdelávanie a odbornú prípravu, ako aj vzdelávaciu mobilitu mladých ľudí s cieľom rozvíjať zručnosti a získavať spoločné skúsenosti. Investície z programu Erasmus+ do mládeže, dobrovoľníctva a športu pomôžu pri budovaní silnejších a prepojenejších spoločností, podporia občiansku a demokratickú angažovanosť a prispejú k sociálnej súdržnosti na všetkých úrovniach. Plány národných a regionálnych partnerstiev budú zároveň predstavovať silnú oporu pre reformy a investície na podporu rozvoja zručností a súvisiacej sociálnej infraštruktúry, a to v plnom súlade s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny.

Nový program AgoraEU bude podporovať piliere silnej demokracie vrátane kultúry, médií a občianskej spoločnosti. Kultúrny, kreatívny, audiovizuálny a mediálny sektor EÚ je významným pilierom hospodárstva a spoločnosti EÚ. Audiovizuálny sektor čelí silnej zahraničnej konkurencii a výzvam súvisiacim s intenzívnejšou úlohou platforiem. V oblasti spravodajských médií sa hrozbou pre európsky projekt a demokraciu stáva klesajúca pluralita médií a šírenie dezinformácií. Európa zároveň čelí výzvam súvisiacim s demokratickou účasťou, rovnosťou, kultúrnou rozmanitosťou a ohrozením umeleckej slobody. Kvalitne navrhnutá a posilnená finančná podpora na európskej úrovni zohráva pri vyvažovaní týchto tendencií dôležitú úlohu. Kultúrna a jazyková rozmanitosť, naše kultúrne dedičstvo a spoločné hodnoty rovnosti a demokracie definujú európsku identitu a v rámci budúceho dlhodobého rozpočtu sa budú naďalej podporovať. Prepojením podpory kultúry, médií a občianskej spoločnosti a ich zastrešením pod program AgoraEU sa zabezpečí jednoduchší prístup pre príjemcov na základe spoločných pravidiel a mechanizmov financovania.

Program Spravodlivosť prispeje k rozvoju efektívneho, inkluzívneho a odolného európskeho priestoru spravodlivosti. Podporí sa ním aj digitalizácia justície na úrovni EÚ.

VII.Ochrana občanov a budovanie pripravenosti a odolnosti 

V správe s názvom Spoločne bezpečnejší: posilnenie európskej civilnej a vojenskej pripravenosti a pohotovosti 15 sa poukazuje na viaceré hrozby, ktorým čelí Únia, a uvádzajú sa v nej konkrétne odporúčania, ako predchádzať veľkým krízam, ktoré postihujú EÚ alebo niektoré jej členské štáty, a ako na takéto krízy reagovať. V budúcom dlhodobom rozpočte sa budú riešiť všetky aspekty krízového riadenia: prevencia, pripravenosť, reakcia, ako aj obnova a modernizácia súboru nástrojov pripravenosti EÚ s významnou finančnou podporou z rozpočtu EÚ.

Vďaka novému mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany a podpore Únie zameranej na pripravenosť a reakciu na núdzové zdravotné situácie sa zúročia synergie medzi činnosťou EÚ v oblasti civilnej ochrany a jej činnosťou týkajúcou sa pripravenosti a reakcie na núdzové zdravotné situácie. V prípade VFR, ktorého základom je zásada pripravenosti už v štádiu návrhu, Komisia navrhuje päťnásobné zvýšenie financovania v tejto oblasti, a to na 10,7 miliardy EUR. Mechanizmom Únie v oblasti civilnej ochrany sa zaistí, aby sa vo všetkých príslušných sektoroch a regiónoch zabezpečoval rozvoj a udržiavanie kapacít na reakciu (vrátane zásob) na úrovni EÚ, čo bude predstavovať doplnok k vnútroštátnemu úsiliu. Podstatne posilnený mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany, pôsobiaci v kombinácii s pripravenosťou a schopnosťou reagovať na núdzové zdravotné situácie, zabezpečí lepšiu medziodvetvovú koordináciu, pričom bude pomáhať pri riešení kapacitných nedostatkov v prípade núdzových situácií (vrátane nedostatkov týkajúcich sa kritickej infraštruktúry), ku ktorým došlo napríklad v dôsledku zmeny klímy či meniaceho sa bezpečnostného prostredia, ako aj v dôsledku vyvíjajúcej sa situácie v oblasti globálneho zdravia.

Do štruktúry budúceho finančného rámca sa premietne cieľ „pripravenosti už v štádiu návrhu“. Okrem ústrednej kapacity EÚ zabezpečovanej mechanizmom Únie v oblasti civilnej ochrany budú plány národných a regionálnych partnerstiev slúžiť na podporu investícií a reforiem, ktorých cieľom je posilniť predchádzanie krízam, klimatickú odolnosť a pripravenosť na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Z nástroja EÚ sa bude financovať reakcia na katastrofy a neočakávané udalosti s cieľom doplniť vnútroštátne pridelené finančné prostriedky alebo financovať opatrenia priamo na úrovni EÚ. Európsky fond pre konkurencieschopnosť posilní pripravenosť a strategickú autonómiu EÚ v kľúčových odvetviach, technológiách a infraštruktúre. Bude sa z neho podporovať budovanie priemyselných kapacít a vývoj špičkových technológií (napr. krízové nástroje programov Copernicus, Galileo a IRIS²; zdravotnícke inovácie a výroba), ktoré prispievajú k posilneniu odolnosti EÚ, a to aj investovaním do ochrany kritickej infraštruktúry. Globálna Európa prinesie komplexný súbor nástrojov pre opatrenia v tretích krajinách.

Bezpečnosť je základným predpokladom všetkých našich slobôd. Kľúčovým predpokladom schopnosti členských štátov EÚ zaručiť bezpečnosť svojim občanom je jednotný európsky prístup k ochrane našej vnútornej bezpečnosti. Nový dlhodobý rozpočet EÚ bude Európu podporovať pri plnení jej trvalého záväzku zabezpečovať mier a stabilitu. V stratégii ProtectEU sa stanovuje záväzok EÚ zaistiť bezpečnejšiu a lepšie chránenú Európu pre všetkých jej občanov.

Tento záväzok k vytvoreniu bezpečnejšej a lepšie chránenej Európy sa náležite premietne do budúceho dlhodobého rozpočtu. Dosiahne sa to podporou odolnosti kritických infraštruktúr, umožnením spolupráce medzi pohotovostnými službami členských štátov pri reakcii na ohrozenia vnútornej bezpečnosti EÚ, modernizáciou systémov slúžiacich na výmenu informácií a spoluprácu, ako aj podporou spoločnej reakcie v prípade závažných trestných činov vrátane terorizmu a organizovanej trestnej činnosti. Nový dlhodobý rozpočet EÚ zároveň umožní, aby sa v rámci nástroja Globálna Európa mohla realizovať užšia spolupráca s tretími krajinami v záujme podpory vnútornej bezpečnosti Únie.

Únia bude naďalej poskytovať podporu v oblasti jadrovej bezpečnosti. Jej súčasťou bude medzinárodná spolupráca v oblasti jadrovej bezpečnosti, ako aj vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky v Litve a v EÚ. Očakáva sa, že k ukončeniu podpory EÚ v súvislosti s vyradením jadrových zariadení z prevádzky v Bulharsku a na Slovensku dôjde do roku 2027. Financovanie z rozpočtu EÚ prispeje k podpore zdravia pracovníkov a širokej verejnosti, jadrovej bezpečnosti a prevencii zhoršovania životného prostredia.

VIII.Moderná a efektívna verejná správa pre Európu

V rokoch 2013 až 2017 došlo v Komisii k zníženiu počtu zamestnancov o 5 %, po čom nasledovalo dlhšie obdobie so stabilným počtom personálu, ktoré síce prinieslo významné úspory administratívnych výdavkov, no zároveň v Komisii spôsobilo značný nedostatok kapacít a vystavilo ju rizikám ohrozujúcim kontinuitu jej činností. Rýchlo sa meniace hospodárske a globálne prostredie prinieslo nové potreby v príslušných oblastiach politiky, a Komisii boli preto pridelené nové iniciatívy a úlohy, ktoré si vyžadujú dodatočné zdroje. V záujme vykonávania týchto nových úloh musí byť Komisia vybavená náležitým počtom zamestnancov s náležitými schopnosťami. To zároveň znamená, že Komisia musí byť schopná prilákať najväčšie talenty a zlepšiť rovnováhu, pokiaľ ide o geografické zastúpenie svojich zamestnancov.

V čase revízie finančného rámca na roky 2021 – 2027 v polovici trvania 16 Komisia posúdila potreby všetkých inštitúcií EÚ vyplývajúce z nových úloh, ako aj potrebu odborných znalostí v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Od predloženia návrhu revízie v polovici trvania boli prijaté ďalšie legislatívne iniciatívy, no bez zodpovedajúceho personálneho posilnenia. Novým výzvam čelili aj ostatné inštitúcie EÚ, a to v neposlednom rade v súvislosti s bezpečnosťou, umelou inteligenciou a novými regulačnými povinnosťami, v dôsledku čoho došlo k vyťaženiu ich kapacít na maximum. Značným nedostatkom personálu trpí aj oblasť kybernetickej bezpečnosti, obzvlášť vzhľadom na zvýšený počet kybernetických útokov a ich závažnosť.

Preto sa navrhuje, aby sa v súlade s legislatívnymi návrhmi do daného administratívneho okruhu na prvé tri roky nového obdobia zahrnul vyšší počet zamestnancov pôsobiacich na 2 500 pozíciách, a to s prihliadnutím na stanovené potreby a potenciálny vývoj do roku 2027. Vďaka zahrnutiu tohto vyššieho počtu zamestnancov v prvých rokoch budúceho obdobia by Komisia získala potrebné zdroje, vďaka ktorým by sa zabezpečilo riadne vykonávanie aktuálnych programov a ich ukončenie, zároveň by sa urýchlilo začatie realizácie novej generácie programov a zabezpečila príprava Únie na budúce rozšírenia. Očakáva sa, že navrhované zjednodušenie a zníženie počtu programov povedie k vyššej efektívnosti, čo pomôže pri adaptácii na nové úlohy, ktoré sa môžu vyskytnúť počas plnenia budúceho dlhodobého rozpočtu. V kombinácii s rozsiahlym preskúmaním organizácie a činností Komisie by vďaka tomu mala byť táto inštitúcia schopná čeliť budúcim výzvam s tou najlepšou možnou personálnou štruktúrou a flexibilitou konať.

Pokiaľ ide o výdavky nesúvisiace s platmi, ročné zvýšenie o 2 % počas nasledujúceho finančného rámca je naďalej realizovateľné, a to za predpokladu, že sa hneď na začiatku náležite zohľadnia skutočné potreby. V nadchádzajúcich rokoch plánuje rozsiahle stavebné práce viacero inštitúcií. Treba vynaložiť náležité investície do IT vrátane investícií do kybernetickej bezpečnosti, čo v konečnom dôsledku pomôže pri racionalizácii budúcich nákladov. Európska služba pre vonkajšiu činnosť musí byť schopná zaistiť bezpečnosť delegácií. V budúcom dlhodobom rozpočte sa musí zohľadniť neistota vo vývoji cien, ktoré ovplyvňujú predovšetkým fixné náklady a iné právne povinnosti (pozri oddiel 3).

3.AGILNEJŠÍ ROZPOČET EÚ

Kľúčovým prvkom budúceho dlhodobého rozpočtu bude flexibilita. Flexibilita je kľúčovým prvkom zabezpečujúcim, že rozpočet EÚ bude nadčasový, pohotovo reagujúci a relevantný počas celého obdobia svojho plnenia. Budúci dlhodobý rozpočet si vyžaduje lepšiu rovnováhu medzi predvídateľnosťou investícií a flexibilitou, vďaka čomu možno prispôsobiť zameranie výdavkov a reagovať na neočakávané potreby a krízy. Predvídateľnosť bude zabezpečená vždy, keď ide o také investície, ako sú veľké investície v energetike a doprave, ako aj investície do výskumu a inovácií, ktoré si vyžadujú dlhodobé plánovanie z hľadiska našich príjemcov, predkladateľov projektov a riadiacich orgánov. Znížením počtu okruhov a programov sa zároveň uľahčí prerozdelenie zdrojov, ktoré nie sú vopred programované v rámci programov a medzi nimi. Rozšíria sa možnosti presunu zdrojov medzi zložkami alebo segmentmi rozpočtových programov EÚ. Okrem toho sa posilnia špecializované prostriedky a nástroje flexibility.

Budúci finančný rámec bude mať jednoduchšiu štruktúru s menším počtom programov, vyšším podielom neprogramovaných súm, ako aj mechanizmy a zabudované rezervy, ktoré umožnia lepšiu, rýchlejšiu a menej rušivú reakciu na meniace sa potreby. Znížením vnútornej nepružnosti v rozpočte sa uľahčí prerozdeľovanie prostriedkov v rámci programov a medzi nimi, pričom sa vďaka nemu vytvoria stabilné podmienky pre dlhodobé investície. Reakcia na katastrofy sa zefektívni začlenením súčasných nástrojov do stropov finančného rámca a do rámca programov, a to vo forme rezerv a zásob, ako aj zjednodušením postupov týkajúcich sa presmerovania finančných prostriedkov. Osobitné nástroje „nad rámec“ stropov sa budú racionalizovať, pričom nástroj flexibility bude poskytovať podporu v prípade nových alebo neočakávaných potrieb, ak nie sú k dispozícii iné možnosti flexibility. Nástroj flexibility bude okrem pevne stanovenej ročnej sumy zahŕňať sumy zodpovedajúce zrušeniu viazanosti uskutočnenému v predchádzajúcom roku, ako aj čisté pokuty zahrnuté do rozpočtu v predchádzajúcom roku 17 .

V posledných rokoch sa takisto ukázalo, že sa zvýšila frekvencia, vážnosť a intenzita závažných kríz, núdzových udalostí a hrozieb. Nepružnosť súčasnej rozpočtovej štruktúry obmedzovala Úniu v jej reakcii na takéto krízy. Táto situácia podčiarkla význam zabezpečenia štrukturálnej vybavenosti Únie flexibilnými a vhodnými nástrojmi na ich riešenie.

Zriadi sa nový mimoriadny a dočasný mechanizmus, ktorého cieľom bude reagovať na dôsledky vážnych kríz, mimoriadne ťažkých núdzových udalostí alebo závažných hrozieb, ktoré majú vplyv na Úniu alebo jej členské štáty. Tento mimoriadny krízový nástroj bude členským štátom poskytovať úvery, ktoré budú kryté pôžičkami EÚ výlučne na obdobie nadchádzajúceho dlhodobého rozpočtu, ak by nastala vážna kríza. O aktivácii tohto mimoriadneho a cieleného nástroja reakcie na krízu rozhodne Rada po získaní súhlasu Európskeho parlamentu a po zohľadnení osobitostí a potrieb v prípade danej krízy. Rada splnomocní Komisiu, aby si na kapitálových trhoch podľa potreby a v závislosti od okolností vypožičala sumu úverov určených pre členské štáty. Budúci dlhodobý rozpočet musí byť pripravený v prípade výskytu závažnej krízy rýchlo a efektívne reagovať. Vykonávaním tohto nástroja reakcie na krízu sa zabezpečí inštitucionálna rovnováha, a to aj náležitým a primeraným zapojením Európskeho parlamentu.

Novým mechanizmom politického riadenia sa zabezpečí pevné medziinštitucionálne riadenie na účely prideľovania flexibilných zdrojov. Flexibilita sa bude opierať o spoľahlivé riadenie a transparentný proces, pričom Európsky parlament a Rada budú pre programy EÚ usmerňovať investičné priority. Vzhľadom na väčšiu flexibilitu v rámci rozpočtu je potrebné, aby inštitúcie EÚ dokázali určiť kľúčové priority, ktoré treba financovať, na základe čoho sa bude potom formovať ročný rozpočtový postup. Riadiacim mechanizmom sa zabezpečí užšie zosúladenie rozpočtu EÚ s prioritami Únie a umožní sa ním pružnejšia reakcia na rýchlo sa meniacu realitu. Tento mechanizmu sa bude opierať o integrovanú strategickú správu, ktorá vychádza z existujúcich odvetvových procesov a správ, ako je európsky semester, nový nástroj na koordináciu v oblasti konkurencieschopnosti, správa o stave energetickej únie, národné energetické a klimatické plány, preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov a správa o jednotnom trhu a konkurencieschopnosti. V správe, ktorá je štruktúrovaná podľa hlavných oblastí politiky, sa určia priority na úrovni EÚ, ktoré budú predmetom diskusie a schválenia Európskym parlamentom, Radou a Komisiou.

Kapacita rozpočtu by nemala závisieť od neočakávaných inflačných otrasov. Vysoká inflácia v posledných rokoch výrazne zaťažila kúpnu silu rozpočtu EÚ 18 . V dôsledku toho sa znížil rozpočet pre regionálne orgány, poľnohospodárov alebo výskumných pracovníkov. Pokiaľ ide o budúci dlhodobý rozpočet, Komisia navrhuje, aby stropy naďalej vychádzali z fixného deflátora vo výške 2 %, ak je inflácia v EÚ v rozpätí 1 % až 3 %. Ak je skutočná inflácia nižšia ako 1 % alebo vyššia ako 3 %, úprava sa vykoná na základe skutočnej inflácie, čím sa zabezpečí, aby nebola neprimerane ovplyvnená schopnosť rozpočtu EÚ plniť svoje ciele.

Hoci flexibilita umožňuje prispôsobenie sa meniacim okolnostiam, pre príjemcov a pre finančné plánovanie členských štátov je potrebná predvídateľnosť. Predvídateľnosť v rámci budúceho dlhodobého rozpočtu sa zlepší vďaka viacerým prvkom uvedeným v návrhoch Komisie počnúc znížením a racionalizáciou nástrojov nad rámec stropov. Splácanie nástroja NextGenerationEU bude predvídateľnejšie než v súčasnom období, keďže nedôjde k žiadnej novej čistej emisii dlhopisov. Pretrvávajúca volatilita v dôsledku operácií refinancovania bude v plnej miere pokrytá pevným ročným finančným krytím určeným na splácanie nástroja NextGenerationEU, ktoré sa bude vzťahovať na úroky aj istinu.

4.JEDNODUCHŠÍ ROZPOČET EÚ S VÄČŠÍM VPLYVOM

Rozpočet EÚ je navrhnutý v prvom rade so zreteľom na konečných príjemcov. Zjednodušením a harmonizáciou pravidiel a postupov vzhľadom na prístup k finančným prostriedkom EÚ sa znižuje zaťaženie príjemcov a prijímateľov finančných prostriedkov EÚ, najmä malých podnikov. Vďaka zjednodušeným pravidlám a mechanizmom vykonávania auditu sa predkladatelia projektov budú môcť zamerať na dosahovanie výsledkov.

Príjemcom sa uľahčí prístup k finančným prostriedkom EÚ. Na jednotnom portáli, ktorého koncepcia bude vychádzať zo skúseností z portálu financovania a ponúk a portálu STEP, sa skonsolidujú informácie o možnostiach financovania. Portál bude pre predkladateľov projektov z EÚ slúžiť ako jednotná brána umožňujúca zjednodušený prístup k informáciám. Zefektívnia sa poradenské služby a služby na podporu podnikania. Skráti sa tým čas potrebný na vyhľadávanie relevantných informácií o možnostiach financovania.

Budúci finančný rámec bude mať jednoduchšiu štruktúru s menším počtom programov, čím sa zníži administratívne zaťaženie. Znižujú sa tak prekrývania, maximalizujú sa synergie a úspory z rozsahu a zvyšuje sa čitateľnosť rozpočtu pre občanov aj zainteresované strany. Okrem toho sa vytvorením stabilných regulačných rámcov v oblasti zdieľaného, priameho a nepriameho riadenia znižuje administratívne zaťaženie. Prostredníctvom plánov národných a regionálnych partnerstiev dosiahneme výrazné zníženie počtu programových dokumentov v porovnaní so súčasným násobne väčším počtom plánov a pracovných programov v rámci viacerých fondov, čím sa zníži zaťaženie vnútroštátnych a regionálnych správnych orgánov.

V záujme zvýšenia vplyvu sa nový dlhodobý rozpočet EÚ bude vo veľkej miere opierať o financovanie založené na výsledkoch. Tým sa zameranie presunie na to, čo je nevyhnutné: zabezpečenie toho, aby investície prinášali želané výsledky. Financovaním založeným na výsledkoch, kde možno finančné prostriedky vyplácať na účely dokončenia priebežných krokov, sa zabezpečí, aby sa finančné prostriedky EÚ dostali do reálnej ekonomiky rýchlejšie. Rozsiahlejším využívaním zjednodušených možností vykazovania nákladov a financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, sa pre príjemcov finančných prostriedkov výrazne znížia povinnosti podávať správy, keďže sa kontroly zamerajú skôr na výsledky projektov než na náklady.

Rozšíreným využívaním finančných nástrojov a rozpočtových záruk sa zvýši pákový efekt a umožní, aby rozpočet EÚ zohrával významnejšiu úlohu pri znižovaní rizika investícií zo súkromných zdrojov a uvoľňovaní financovania zo strany inštitucionálnych investorov. Súkromní partneri a investície súkromného sektora zohrávajú čoraz väčšiu úlohu v širokom spektre politík a programov. Rozpočtové záruky, finančné nástroje a operácie kombinovaného financovania (kombinovanie návratnej podpory s grantovou zložkou) sa preto stanú neoddeliteľnou súčasťou súboru nástrojov financovania, čím sa podporia také produkty, ako sú rizikový dlh, úvery a kapitálové investície.

Zvýšené využívanie finančných nástrojov a rozpočtových záruk bude spojené so zjednodušeným riadením. Harmonizovaným súborom technických pravidiel pre vnútorné aj vonkajšie programy sa podporí súdržnosť v rámci rozpočtu a zníži sa administratívne zaťaženie pre implementujúcich partnerov. Vytvorí sa jednotná rozpočtová záruka pre vnútorné politiky zriadená v rámci Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť, no bude dostupná aj pre iné programy. Bude ju dopĺňať samostatná záruka pre vonkajšie politiky zriadená v rámci nástroja Globálna Európa. Kľúčovým prvkom dlhodobého rozpočtu EÚ zostane otvorená architektúra, ktorá umožní spoluprácu so širokou paletou medzinárodných finančných inštitúcií, ako je Európska investičná banka, Európska banka pre obnovu a rozvoj, národné podporné banky a rozvojové finančné inštitúcie.

Vplyv budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ sa ďalej zvýši využívaním úverov v konkrétnej oblasti politiky, ktoré sa poskytujú členským štátom, a v rámci nástroja Globálna Európa aj tretím krajinám, čím sa ešte viac využije potenciál finančnej architektúry EÚ. Zvýši sa tak vplyv rozpočtu EÚ, a to poskytovaním ďalších finančných zdrojov na podporu cieľov politík EÚ formou pôžičiek na účely poskytovania úverov pri súbežnom riešení výziev špecifických pre jednotlivé krajiny. Takáto dodatočná podpora bude členským štátom k dispozícii pri navrhovaní ich prvotného plánu, aby mali prístup k sume finančných prostriedkov zodpovedajúcej ich potrebám a ambíciám.

Väčším súladom medzi investičnými prioritami EÚ a vnútroštátnymi investičnými prioritami sa bude maximalizovať vplyv a účinnosť financovania. Budúce plány národných a regionálnych partnerstiev pomôžu EÚ, členským štátom a regiónom zosúladiť investičné a reformné priority. Tieto partnerstvá budú spájať spolufinancovanie EÚ a národné financovanie s cieľom financovať iniciatívy, ktoré slúžia na dosahovanie priorít EÚ a zároveň reagujú na miestne potreby.

Posilneným výkonnostným rámcom sa podporí plnenie priorít politík EÚ a zvýši transparentnosť. Zabezpečí sa ním jednotné uplatňovanie horizontálnych priorít v rámci celého rozpočtu EÚ, a to aj v oblasti klímy a biodiverzity, ako aj vzhľadom na zásadu „výrazne nenarušiť“, sociálne politiky a rodovú rovnosť.

Celkový cieľ výdavkov na klímu a životné prostredie vo výške aspoň 35 % celkovej sumy rozpočtu pomôže nasmerovať podporu k plneniu cieľov Európskej zelenej dohody. Výkonnostný rámec poskytne aj jednotný a primeraný súbor pravidiel na vykonávanie zásady „výrazne nenarušiť“ v rámci všetkých programov EÚ.

Tento výkonnostný rámec bude predstavovať významné zjednodušenie a zníži administratívne zaťaženie spojené s monitorovaním a podávaním správ. Na všetky príslušné programy bude vzťahovať jednotný systém monitorovania výdavkov a výkonnosti, vďaka ktorému sa získa komplexný prehľad o tom, na čo sa finančné prostriedky EÚ prideľujú a aké výsledky prinášajú. Rámec nahrádza viac ako 5 000 ukazovateľov zjednodušeným súborom približne 900 ukazovateľov výstupov a výsledkov, konsoliduje 32 správ o jednotlivých programoch do jednej výročnej správy o riadení a výkonnosti a spája viac ako 30 online portálov s informáciami o rozpočte do jedného používateľsky ústretového vstupného bodu („jednotnej brány“), vďaka čomu sa zníži zaťaženie príjemcov a zlepšuje prístup verejnosti k rozpočtovým informáciám. V súlade s odporúčaniami Európskeho dvora audítorov sa ním zabezpečí dôsledné posudzovanie účinnosti a efektívnosti rozpočtu EÚ 19 .

5.PRÁVNY ŠTÁT, ZÁKLADNÉ PRÁVA A OCHRANA FINANČNÝCH ZÁUJMOV ÚNIE

Dodržiavanie zásad právneho štátu je nevyhnutnosťou v prípade všetkých finančných prostriedkov. V záujme zaručenia ochrany finančných záujmov EÚ je nevyhnutné, aby výdavky EÚ boli spojené s pevnými zárukami v oblasti právneho štátu. Zo skúseností so súčasnými finančnými nástrojmi zároveň vyplýva, že finančná podpora EÚ na investície a reformy, ktoré posilňujú právny štát, môžu priniesť skutočnú pridanú hodnotu. Plány národných a regionálnych partnerstiev zabezpečia pevné prepojenie medzi odporúčaniami uvedenými v správe o stave právneho štátu a finančnou podporou na cielené reformy a opatrenia, ktoré posilňujú inštitucionálne kapacity a kapacity občianskej spoločnosti pri presadzovaní zásad právneho štátu. Kombináciou finančnej podpory reforiem v oblasti právneho štátu spolu s prísnym uplatňovaním záruk a kondicionalít sa zabezpečí, že bude rozpočet EÚ chránený a využívaný na plnenie cieľov Únie založenej na demokracii, právnom štáte a základných právach.

V kontexte národných a regionálnych partnerstiev sa bude vyžadovať, aby členské štáty dodržiavali zásady právneho štátu a Chartu základných práv. Vychádzajúc z prvkov nariadenia o spoločných ustanoveniach a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa tým umožní tok peňazí, keď budú splnené kľúčové podmienky dodržiavania zásad právneho štátu a Charty základných práv. V budúcom finančnom rámci by rovnako, ako to platí v súčasnosti v prípade nástroja NextGenerationEU, mala existovať možnosť zablokovať platby v prípade systémových nedostatkov týkajúcich sa zásad právneho štátu, napríklad pozastavením financovania spojeného so vzdelávacími inštitúciami, ak sa vyskytne problém so základným právom týkajúcim sa akademickej slobody.

V súlade s odporúčaniami uvedenými vo výročnej správe o právnom štáte sa z rozpočtu EÚ budú podporovať aj reformy, ktorými sa posilní právny štát v členských štátoch. Zabezpečia sa tak pozitívne stimuly pre všetky členské štáty, aby posilnili svoje schopnosti presadzovať právny štát, a to udržiavaním a ďalším rozvojom otvorených, demokratických, rovnocenných a inkluzívnych spoločností založených na právach, podporovaním a presadzovaním právneho štátu prostredníctvom posilnenia justičných systémov, protikorupčných rámcov, plurality médií a účinného systému bŕzd a protiváh, ako aj zvýšením efektívnosti verejnej správy a inštitucionálnych kapacít.

Nariadením o rozpočtových pravidlách sa zabezpečuje ochrana finančných záujmov Únie a vyžaduje sa v ňom, aby členské štáty zabezpečili dodržiavanie Charty základných práv a rešpektovali hodnoty Únie zakotvené v článku 2 ZEÚ, ktoré sú relevantné pri plnení rozpočtu.  Okrem toho bude nariadenie o podmienenosti, ktoré nie je časovo viazané, naďalej chrániť rozpočet EÚ pred porušovaním zásad právneho štátu. To bude naša posledná obranná línia, ktorá sa bude vzťahovať na všetky programy EÚ.

Posilní sa transparentnosť príjemcov prostriedkov z rozpočtu EÚ. Od roku 2028 sa budú informácie o príjemcoch finančných prostriedkov EÚ uverejňovať v centralizovanej databáze na webovom sídle Komisie. Okrem toho je Komisia v záujme ochrany rozpočtu EÚ, najmä pred zneužitím na podporu radikálnych alebo extrémistických názorov v členských štátoch, pripravená preskúmať nové postupy alebo opatrenia týkajúce sa dôkladnej kontroly príjemcov finančných prostriedkov EÚ založenej na riziku, pokiaľ ide o bezpečnostné riziká a nezlučiteľnosť s hodnotami EÚ. V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách v znení zmien z roku 2024 je odsúdenie za podnecovanie k diskriminácii, nenávisti alebo násiliu novým dôvodom na vylúčenie z financovania EÚ, ktorý sa bude dôsledne uplatňovať. Systém včasného odhaľovania rizika a vylúčenia, ktorý chráni rozpočet EÚ pred podvodmi a nezrovnalosťami, sa rozšíri na finančné prostriedky čerpané v rámci zdieľaného riadenia.

Rozpočet EÚ sa musí opierať o solídnu stratégiu auditu a kontroly vrátane úzkej spolupráce medzi Komisiou a Európskym dvorom audítorov, vďaka čomu sa zabezpečí vynakladanie finančných prostriedkov EÚ v súlade s uplatniteľnými pravidlami. Pokiaľ ide o národné a regionálne partnerstvá, Komisia sa bude opierať o kontroly vykonávané členskými štátmi a doplní ich vlastnými kontrolami zameranými na systémy, ktoré členské štáty zaviedli v záujme zabezpečenia dôkladnej ochrany finančných záujmov EÚ. Zároveň pôjde o kombináciu kontrol ex ante a ex post týkajúcich sa zákonnosti a správnosti platieb, t. j. uspokojivého plnenia míľnikov a cieľov, počnúc analýzou plánov predložených členskými štátmi, potom vykonaním kontrol predložených žiadostí o platbu a napokon vykonaním auditov ex post.

Prebiehajúcim preskúmaním štruktúry pre boj proti podvodom sa zabezpečí užšia spolupráca všetkých zúčastnených aktérov, a to vrátane úradu OLAF, Európskej prokuratúry a Europolu, s cieľom bojovať proti nezrovnalostiam, podvodom a korupcii, ktoré majú vplyv na rozpočet EÚ. Toto komplexné preskúmanie, do ktorého budú zapojení všetci príslušní aktéri v rámci štruktúry EÚ pre boj proti podvodom, prinesie viac synergií a vyššiu efektívnosť, vďaka čomu sa predíde duplicite v každej fáze cyklu boja proti podvodom: pri predchádzaní podvodom, ich odhaľovaní, vyšetrovaní a náprave, ako aj vymáhaní príslušných súm vrátane súm určených do rozpočtu EÚ.

6.AMBICIÓZNY ROZPOČET EÚ FINANCOVANÝ Z MODERNÝCH PRÍJMOV

Finančná kapacita rozpočtu EÚ musí byť úmerná ambíciám Únie. Rozsah vnútorných výziev, ktorým Únia čelí, spolu so zvýšenou geopolitickou neistotou a čoraz intenzívnejšou konkurenciou znamená, že EÚ musí disponovať dostatočným rozpočtom, aby mohla dosiahnuť skutočný pokrok v prioritných oblastiach uvedených v tomto oznámení. A musí to uskutočniť v kontexte povinnosti, že od roku 2028 bude splácať pôžičky v rámci nástroja NextGenerationEU.

Komisia navrhuje dlhodobý rozpočet EÚ vo výške 1,98 bilióna EUR, čo zodpovedá 1,26 % HND EÚ. Výdavková a príjmová strana rozpočtu EÚ predstavujú dve strany tej istej mince. Špecifická kombinácia naliehavých výziev a prísnych finančných obmedzení predstavuje jedinečnú príležitosť na modernizáciu výdavkovej a príjmovej strany rozpočtu, ktorá je tak naliehavo potrebná.

Na podporu ambicióznejšieho viacročného finančného rámca, ktorý účinne reaguje na strategické priority Únie, a na zaistenie splácania nástroja NextGenerationEU sú nevyhnutné nové vlastné zdroje. Únia si vyžaduje kolektívne finančné úsilie, ktorého realizáciu nemožno financovať len z príspevkov členských štátov. Vďaka novým vlastným zdrojom sa zníži zaťaženie členských štátov a zabezpečí sa udržateľné financovanie spoločných politík EÚ, pričom sa zaistí celková stabilita národných príspevkov. Podstata rozpočtu EÚ spočíva vo vytvorení európskej pridanej hodnoty pre všetkých, čo si zároveň vyžaduje spoločné financovanie spoločných priorít.

Komisia preto v rámci návrhu nového dlhodobého rozpočtu predloží návrh nového rozhodnutia o vlastných zdrojoch. Týmto návrhom sa modernizujú a diverzifikujú zdroje príjmov plynúcich do rozpočtu EÚ. Komisia zároveň navrhuje zvýšiť stropy vlastných zdrojov pre platby na 1,75 % hrubého národného dôchodku EÚ27 s cieľom uspokojiť vyššie potreby financovania a potrebu disponovať dostatočnou rezervou, ktorou sa zabezpečí, že Únia bude za každých okolností schopná plniť si svoje finančné záväzky.

Cieľom medziinštitucionálnej dohody bolo vytvoriť rámec a zabezpečiť riadenie rokovaní o nových vlastných zdrojoch po roku 2020. Tieto rokovania stagnujú. Komisia vykonala preskúmanie celej príjmovej strany rozpočtu EÚ, aby dala rokovaniam nový impulz. Jeho súčasťou je zavedenie nových kategórií vlastných zdrojov a navrhnutie cielených úprav existujúcich vlastných zdrojov. Financovanie rozpočtu EÚ možno posilniť aj zavedením iných zdrojov príjmov. Keďže navrhovaný balík je vzhľadom na existujúce právne predpisy či samotné rozhodnutie o vlastných zdrojoch v súlade s politickými prioritami EÚ, môže sa vykonávať s primeraným administratívnym zaťažením.

Nové vlastné zdroje na financovanie priorít EÚ

Vlastný zdroj zo systému obchodovania s emisiami je úzko prepojený s cieľmi Únie v oblasti klímy a má významný príjmový potenciál. Možný vlastný zdroj zo systému obchodovania s emisiami má jedinečné výhody, najmä z hľadiska okamžitej dostupnosti a dostatočného rozsahu. Keďže do rozpočtu EÚ bude plynúť 30 % príjmov, väčšina príjmov z obchodovania s emisnými kvótami formou aukcie bude naďalej smerovať do vnútroštátnych rozpočtov.

Vlastný zdroj z mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach možno považovať za „vonkajší rozmer“ systému obchodovania s emisiami, a preto daný súvisiaci vlastný zdroj zostáva aj naďalej neoddeliteľnou súčasťou tohto balíka. Mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach zabezpečuje, aby sa na tovar dovážaný do EÚ vzťahovala cena emisií oxidu uhličitého, ktorá zodpovedá cene v prípade výroby rovnakého tovaru v EÚ.

Nový vlastný zdroj založený na množstve nevyzbieraného elektronického odpadu by viedol k pozitívnym environmentálnym výsledkom a zároveň by podporil strategickú autonómiu Únie v oblasti kritických surovín. Odpad z elektrických a elektronických zariadení, resp. elektronický odpad, je jedným z najrýchlejšie rastúcich tokov odpadu. Keďže elektronický odpad obsahuje dôležité kritické suroviny, recyklácia a opätovné použitie zohrávajú významnú úlohu pri znižovaní závislosti od zahraničných dodávateľov. Napriek značnému pokroku v oblasti recyklácie, miera jeho zberu výrazne zaostáva za cieľmi Únie. Zavedením národného príspevku, ktorý vychádza z miery nevyzbieraného odpadu nahlásenej členskými štátmi, sa podnieti znižovanie množstva odpadu a stimuluje triedený zber odpadu.

V rámci navrhovaného korporátneho zdroja pre Európu budú podniky prispievať k financovaniu rozpočtu EÚ. Podniky sú pri svojej modernizácii, inováciách a rozširovaní podporované z viacerých programov financovania z prostriedkov EÚ. Novým dlhodobým rozpočtom EÚ sa posilní konkurencieschopnosť a hospodársky rast a zlepší sa podnikateľské prostredie prostredníctvom dlhodobých investícií, najmä z Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť. Tento vlastný zdroj sa v zásade nebude vzťahovať na MSP.

Vlastný zdroj založený na spotrebnej dani z tabaku by podporil ciele politiky EÚ v oblasti zdravia a zároveň by generoval príjmy do rozpočtu EÚ. Rozdielne daňové režimy v rámci Únie majú negatívny vplyv na politiky členských štátov, ktoré sú zamerané na odrádzanie od spotreby tabakových výrobkov ich zdaňovaním. Návrh týkajúci sa vlastného zdroja založeného na spotrebnej dani z tabaku bude predstavovať doplnok k nadchádzajúcemu prepracovanému zneniu smernice o spotrebnej dani z tabaku, ktorého cieľom je prispôsobiť minimálne sadzby spotrebnej dane EÚ a určité kategórie tradičných tabakových výrobkov tak, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky na jednotnom trhu.

Úpravy existujúcich vlastných zdrojov

Cieľom navrhovaných cielených úprav existujúcich vlastných zdrojov je zachovať príjmový základ rozpočtu EÚ. Tradičné vlastné zdroje, ktoré pozostávajú predovšetkým z ciel, vyberajú členské štáty v mene Únie. S cieľom zohľadniť vývoj inflácie sa okrem toho navrhuje, aby sa zvýšila sadzba výberu vzťahujúca sa na vlastný zdroj založený na nerecyklovanom odpade z plastových obalov, ktorá bola zavedená na začiatku súčasného finančného rámca.

Iné príjmy

Rozpočet EÚ možno financovať aj z iných príjmov. Inými príjmami sa dopĺňajú vlastné zdroje. Plynú priamo do rozpočtu EÚ, čím sa znižuje tlak na príspevky členských štátov. Ďalšie iné príjmy sa dosiahnu napríklad zvýšením úrovne existujúceho poplatku ETIAS s cieľom zosúladiť ho s inými jurisdikciami. Komisia bude takisto pokračovať v práci na zavádzaní nových poplatkov súvisiacich s politikami Únie.

7.ZÁVER

Rokovania o viacročnom finančnom rámci na roky 2028 – 2034 sú pre Úniu príležitosťou ukázať, že je pri sledovaní svojho cieľa jednotná, ako aj zabezpečiť pre Úniu prostriedky, aby dokázala naplniť svoje kolektívne ambície.

Komisia navrhuje ambiciózny a agilný dlhodobý rozpočet EÚ orientovaný do budúcnosti. Stavia na silných stránkach a základných zásadách súčasného rámca a zároveň ho zjednodušuje a zvyšuje jeho flexibilitu a vplyv. Postupné zmeny nebudú stačiť na vyriešenie zložitej rozpočtovej rovnice, ktorá je ešte náročnejšia vzhľadom na obrovské očakávania, aby Únia dosahovala želané výsledky pri súčasnom plnení svojich finančných záväzkov v rámci nástroja NextGenerationEU. Znamená to odvážiť sa robiť veci inak a zabezpečiť, aby každé euro prispievalo k napredovaniu Európy.

Neoddeliteľnou súčasťou všetkých častí týchto návrhov je dôkladné riadenie, transparentnosť a silný politický dohľad. Komisia bude úzko spolupracovať s Európskym parlamentom a Radou na dosiahnutí ambicióznej, vyváženej a včasnej dohody o budúcom viacročnom finančnom rámci a sektorových programoch. Európsky parlament a Rada ako rozpočtové orgány pomôžu riadiť dlhodobý rozpočet a zabezpečia, aby zostal plne v súlade s našimi spoločnými prioritami počas celého jeho trvania.

Nezávislejšia Európa musí byť pripravená vziať svoj osud do vlastných rúk. Únia sa pri obhajovaní svojich záujmov a hodnôt nemôže spoliehať výlučne na iných. To znamená, že musíme využiť všetky dostupné nástroje na uskutočňovanie nášho spoločného programu a premeniť ambície na skutočnosť. Rozpočet EÚ má schopnosť uvoľniť investície a realizovať reformy, ktoré sú kľúčové pre budúcu prosperitu, súdržnosť, bezpečnosť a udržateľnosť Únie.

Nastal čas pracovať spolu na tom, aby sa tieto ambície stali skutočnosťou.

Príloha. Viacročný finančný rámec na roky 2028 – 2034 – Tabuľky

(1)

  Budúci dlhodobý rozpočet EÚ (VFR) – implementácia finančných prostriedkov EÚ v spolupráci s členskými štátmi a regiónmi

(2)

  Európska panelová diskusia občanov o novom európskom rozpočte – Európska komisia

(3)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2092 zo 16. decembra 2020 o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie.

(4)

Draghi, M. A competitiveness strategy for Europe (Stratégia konkurencieschopnosti pre Európu), 2024.

(5)

Letta, E. Much more than a market More than a market (Oveľa viac než len trh), 2024.

(6)

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Kompas konkurencieschopnosti pre EÚ [COM(2025) 30 final].

(7)

Ak sa pripočíta podpora poskytovaná z Inovačného fondu, celkový objem Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť a programu Horizont Európa predstavuje spolu 450,8 miliardy EUR.

(8)

Nariadenie Rady (EÚ) 2025/1106 z 27. mája 2025 ktorým sa zriaďuje Nástroj bezpečnostnej akcie pre Európu posilnením európskeho obranného priemyslu (SAFE).

(9)

V súlade s rozhodnutím Rady (SZBP) 2021/509.

(10)

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Jednotný trh: náš európsky domáci trh v neistom svete, COM(2025) 500.

(11)

Nariadenie Rady (ES) č. 1257/96 z 20. júna 1996 o humanitárnej pomoci.

(12)

Rozhodnutie Rady (EÚ) 2021/1764 z 5. októbra 2021 o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii vrátane vzťahov medzi Európskou úniou na jednej strane a Grónskom a Dánskym kráľovstvom na strane druhej (rozhodnutie o pridružení zámoria vrátane Grónska) (Ú. v. EÚ L 355, 7.10.2021, s. 6, ELI:  http://data.europa.eu/eli/dec/2021/1764/oj ). 2021/1764

(13)

Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o Európskej stratégii únie pripravenosti, JOIN(2025) 130 final.

(14)

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – ProtectEU: európska stratégia vnútornej bezpečnosti, COM(2025) 148 final.

(15)

Niinistö, S. (2024) Safer together – Strengthening Europe’s civilian and military preparedness and readiness. (Spoločne bezpečnejší: posilnenie európskej civilnej a vojenskej pripravenosti a pohotovosti).

(16)

SWD(2023) 336 final.

(17)

Komisia včas navrhne zmenu nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktorou sa predĺži zaobchádzanie so zápornými príjmami stanovené v jeho článku 48 ods. 2 na obdobie po roku 2027.

(18)

 Európsky dvor audítorov to zdôraznil vo svojich výročných správach za rok 2022 o plnení rozpočtu EÚ za rozpočtový rok 2022 a o aktivitách financovaných z 9., 10. a 11. Európskeho rozvojového fondu (ERF) za rozpočtový rok 2022 .

(19)

Preskúmanie EDA 03/2025 Príležitosti pre viacročný finančný rámec na obdobie po roku 2027.