EURÓPSKA KOMISIA
V Štrasburgu8. 7. 2025
COM(2025) 530 final
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV
Akčný plán pre európsky chemický priemysel
EURÓPSKA KOMISIA
V Štrasburgu8. 7. 2025
COM(2025) 530 final
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV
Akčný plán pre európsky chemický priemysel
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV
Akčný plán pre európsky chemický priemysel
1.Úvod
Chemický priemysel je priemyslom priemyslov. Ako štvrtý najväčší výrobný priemysel v EÚ sa podieľa na viac ako 96 % vyrobeného tovaru, čo z neho robí základný kameň priemyselnej odolnosti a konkurencieschopnosti EÚ. Chemické látky sú kľúčové pre širokú škálu aplikácií v strategických odvetviach, ako sú obrana, čistá technológia a digitálne technológie. Európa si preto musí udržať silný chemický priemysel. Zároveň musí priemysel prejsť na model ekologického a obehového hospodárstva, prijať inovácie, posilniť svoju globálnu konkurencieschopnosť a zabezpečiť ochranu ľudského zdravia a životného prostredia.
V súčasnosti však toto odvetvie čelí aj významným výzvam, ktoré ohrozujú jeho konkurenčnú pozíciu a odolnosť. Jeho podiel na celosvetovom trhu sa od roku 2003 znížil o viac ako 50 %, pričom hlavnými hráčmi sa stali iné regióny, ako napríklad Čína. Vysoké ceny energie a surovín, geopolitické napätie a nízky dopyt na trhu znížili konkurencieschopnosť výrobcov v EÚ, čo viedlo k poklesu miery využitia výroby. V uplynulých dvoch rokoch bolo oznámené zatvorenie viac ako 20 veľkých výrobných závodov 1 v EÚ vrátane zariadení na parné krakovanie a iných zariadení na výrobu základných stavebných prvkov.
Tento akčný plán vychádza z kompasu konkurencieschopnosti 2 , Dohody o čistom priemysle 3 a strategického dialógu s chemickým priemyslom, ktorý viedla predsedníčka von der Leyenová 12. mája 2025. Stanovujú sa v ňom konkrétne opatrenia, ktoré majú pomôcť zabezpečiť globálnu konkurencieschopnosť európskeho chemického priemyslu, zachovať silnú európsku výrobnú základňu a modernizovať ju prostredníctvom opatrení v štyroch kľúčových oblastiach: 1) posilňovanie odolnosti: zachovanie rozhodujúcej výroby v EÚ, otvorenie nových trhov a ochrana priemyslu EÚ, 2) zabezpečenie dodávok energie, podpora dekarbonizácie a prechod na ekologické a obehové hospodárstvo, 3) vytváranie vedúcich trhov a podpora inovácií, a 4) zjednodušenie regulačného rámca.
K akčnému plánu je pripojený súhrnný legislatívny návrh o chemických látkach 4 s cieľom zjednodušiť napríklad požiadavky na označovanie, ako aj delegovaný akt o nízkouhlíkovom vodíku 5 . Dopĺňa ho návrh základného nariadenia o Európskej chemickej agentúre (ďalej len „ECHA“) 6 , ktorým sa ďalej zjednodušuje riadenie regulačného rámca pre chemické látky.
2.Posilňovanie odolnosti
2.1.Udržanie kritickej výroby v EÚ
EÚ musí zachovať a modernizovať svoju základnú chemickú výrobnú kapacitu s cieľom posilniť svoju konkurencieschopnosť a zachovať svoju odolnosť. Primárne stavebné prvky, ako sú petrochémia, amoniak a chlór, sú základom mnohých hodnotových reťazcov, od farmaceutických výrobkov až po batérie. Napriek tomu EÚ za posledné tri roky stratila najmenej 8 – 10 % svojej krakovacej kapacity, pričom potenciálne budúce zatvorenia by mohli viesť k celkovej strate viac ako 20 % kapacity v roku 2021. Väčšina zostávajúcich krakovacích zariadení v EÚ, ktoré sú sústredené v niekoľkých regiónoch a často sú integrované s ropnými rafinériami, je zastaraná, vo veľkej miere sa spolieha na ťažký benzín ako primárnu surovinu a je menej efektívna ako globálni konkurenti 7 .
Tieto štrukturálne nedostatky sa neobmedzujú len na parné krakovacie zariadenia. Ďalšie kritické výroby 8 čelili rozsiahlym odstávkam, čo sa odrazilo na celom chemickom ekosystéme. To sa týka nielen odvetví, ako sú plasty, polyméry, spotrebná a špeciálna chémia, ale ohrozuje to aj 200 000 priamych pracovných miest 9 .
Na zachovanie a modernizáciu strategických výrobných kapacít a hodnotových reťazcov, dekarbonizáciu sektora, zníženie závislosti 10 a prilákanie správnych zručností Komisia vytvorí Alianciu pre kritické chemické látky 11 . Táto aliancia bude pôsobiť ako strategická záštita, ktorá umožní spoluprácu s členskými štátmi a zainteresovanými stranami, aby bolo možné zmapovať a riešiť riziká zatvorenia výrobných kapacít v tomto odvetví. Aliancia takisto uľahčí diskusie o kľúčových obchodných výzvach, ako sú narušenia globálnych rovnakých podmienok, závislosti dodávateľského reťazca a otázky práv duševného vlastníctva, tým, že pomôže odvetviu a Komisii včas odhaliť potenciálne škodlivé nárasty dovozu. Táto práca bude vychádzať zo spôsobu transformácie chemického priemyslu.
Aliancia pomôže vypracovať kritériá na identifikáciu chemických lokalít a molekúl, ktoré sú rozhodujúce pre strategické ciele EÚ. Tie by mali odrážať ich význam pre nadväzujúce strategické odvetvia, ako aj úroveň obchodných závislostí EÚ. Na základe skúseností z iných strategických odvetví, ako sú suroviny alebo emisná neutrálnosť, by sa mohli preskúmať aj nové faktory odolnosti relevantné pre chemický sektor, ako sú zriedkavé alebo obmedzene sa opakujúce výrobné miesta, ktoré sú rozhodujúce pre hodnotové reťazce v Únii.
Na základe týchto kritérií aliancia prispeje k mapovaniu kritických molekúl, ako sú tie, ktoré sú nevyhnutné pre strategické hodnotové reťazce a podliehajú závislosti od jednej tretej krajiny alebo niekoľkých dodávateľov 12 . Takéto molekuly by následne mali prospech zo zvýšeného monitorovania v rámci systému colného dohľadu a mohli by slúžiť ako základ pre prípadný legislatívny návrh.
Aliancia bude takisto podporovať EÚ a členské štáty pri zosúlaďovaní investičných priorít a usmerňovať koordináciu podporných mechanizmov EÚ s vnútroštátnymi projektmi vrátane dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu. Chemickému sektoru by mohli pomôcť dva potenciálne dôležité projekty spoločného európskeho záujmu. Po prvé, Spoločné európske fórum pre dôležité projekty spoločného európskeho záujmu (ďalej len „JEF-IPCEI“) sa zaoberá hodnotovým reťazcom biotechnológií s cieľom identifikovať možné projekty. Po druhé, fórum schválilo projekt o obehových pokročilých materiáloch a jeho návrh v súčasnosti prebieha. Členské štáty môžu navrhnúť opatrenia pomoci na podporu dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu pre technológie, ktoré sú kľúčové pre prechod na čistú energiu, alebo pre dôležité infraštruktúrne projekty. To, či dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu vznikne, bude závisieť od fiškálnej kapacity zúčastnených členských štátov.
Po tretie, Komisia bude pomáhať členským štátom a regiónom pri určovaní kritických chemických lokalít EÚ. Vychádzali by z už existujúcich priemyselných klastrov a platforiem, ako je napríklad Európska sieť regiónov v oblasti chemického priemyslu. Takéto miestne priemyselné ekosystémy zohrávajú kľúčovú úlohu pri udržiavaní odolných hodnotových reťazcov v odvetviach, ako sú čisté technológie, letectvo, obrana alebo zdravotníctvo, teda v odvetviach, ktoré si vyžadujú pružnú a modernizovanú výrobnú základňu.
Mnohé z týchto lokalít si vyžadujú investície do modernizácie, odstránenia znečisťovania a dekarbonizácie pri súčasnom zvyšovaní konkurencieschopnosti. Mala by sa poskytnúť cielená podpora na modernizáciu lokalít, ktorým hrozí zatvorenie, a na uľahčenie ich zelenej transformácie, prípadne v súlade s pravidlami štátnej pomoci.
V celej EÚ je približne 150 chemických parkov. Ukotvujú priemyselnú činnosť, pracovné miesta a centrá excelentnosti a inovácií. Komisia pomôže chrániť a podporovať rozvoj týchto ekosystémov prostredníctvom modernizácie a dekarbonizácie s využitím kohéznych fondov, a to tak v rámci súčasného právneho rámca, ako aj v nadväznosti na navrhované oznámenie o modernizovanej politike súdržnosti 13 . Bude vychádzať zo skúseností Fondu na spravodlivú transformáciu v oblasti dekarbonizácie, zvyšovania úrovne zručností/rekvalifikácie a budovania kapacít, Inovačného fondu a Programu InvestEU. Komisia už v súčasnosti podporuje dekarbonizáciu chemického priemyslu prostredníctvom Fondu na spravodlivú transformáciu a procesu spravodlivej transformácie.
Investície by sa mohli podporiť prostredníctvom spolutvorby regionálnych plánov pre kritické chemické lokality EÚ, na ktorých by sa podieľal priemysel, akademická obec, startupy a regionálne orgány. To by malo viesť k lepšiemu zosúladeniu miestnych potrieb s dostupnými zdrojmi, infraštruktúrami a nástrojmi a umožnilo by inovatívnym spoločnostiam a startupom prinášať nové riešenia v oblasti modernizácie kritických výrobných procesov, urýchľovania dekarbonizácie, digitalizácie a obehovosti, ako aj podpory bezpečnejších a udržateľnejších chemických látok. Táto základná spolupráca môže pomôcť zlepšiť zosúladenie s finančnými nástrojmi EÚ. V tejto súvislosti by Komisia mohla informovať členské štáty o príslušných možnostiach financovania a znížiť riziko, že sľubné projekty prepadnú kvôli administratívnej zložitosti alebo roztrieštenej podpore.
Táto iniciatíva pomôže aj pri poskytovaní administratívnej pomoci iným opatreniam, ako je posilnenie spolupráce medzi výskumom a priemyslom, podpora inovácií, podpora MSP a zvyšovanie úrovne zručností/rekvalifikácia miestnej pracovnej sily 14 .
Vykonávanie súčasného akčného plánu sa bude opierať aj o nástroj na koordináciu v oblasti konkurencieschopnosti, ako sa uvádza v Kompase konkurencieschopnosti, s cieľom zmierniť závislosť sektora od vonkajších faktorov a podporiť jeho prechod k udržateľnejšej a konkurencieschopnejšej budúcnosti.
Komisia:
·Zriadi Alianciu pre kritické chemické látky na úrovni EÚ ako strategickú zastrešujúcu štruktúru pre spoluprácu s členskými štátmi a zainteresovanými stranami s cieľom riešiť riziká zatvárania výrobných kapacít v tomto sektore a bude diskutovať o kľúčových obchodných výzvach (4. štvrťrok 2025).
Aliancia:
·Vytvorí podporu pre členské štáty a zainteresované strany s cieľom vypracovať kritériá na identifikáciu kritických výrobných lokalít a molekúl v EÚ (4. štvrťrok 2025).
·Bude pomáhať členským štátom a zainteresovaným stranám pri mapovaní kritických molekúl, ktoré bude slúžiť ako základ pre posilnené monitorovanie v rámci systému colného dohľadu, diverzifikácii dodávok, ako aj prípadnom legislatívnom návrhu o kritických molekulách (2026).
·Bude pomáhať členským štátom a regiónom pri zriaďovaní kritických chemických lokalít EÚ s cieľom uľahčiť investície, inovácie, zlepšiť prístup k financovaniu a pomôcť pri modernizácii kritických výrobných kapacít (2026).
2.2.Medzinárodný obchod: otvorenie nových trhov a ochrana priemyslu EÚ
Európsky chemický priemysel je popredným vývozcom a kľúčovým prispievateľom k obchodnej bilancii Európy. V roku 2023 dosiahne hodnota vývozu chemických látok z EÚ, okrem farmaceutických výrobkov a liekov, 285 miliárd EUR v porovnaní s 241 miliardami EUR dovozu. Jeho obchodný prebytok sa pripisuje najmä odberateľským segmentom (spotrebné a špeciálne chemikálie), polymérom a medziproduktom, zatiaľ čo jeho obchodný deficit v dodávateľských segmentoch odráža závislosť EÚ od dovozu energie a surovín (fosílna energia a suroviny, suroviny z biologických zdrojov) používaných na výrobu iných chemických látok.
Pre obnovenie konkurencieschopnosti priemyslu v rámci EÚ a na medzinárodnej úrovni je rozhodujúci prístup na zahraničné trhy pre vývoz aj dovoz, ako aj posilnenie rovnakých podmienok, napríklad v oblasti ochrany duševného vlastníctva. Na dosiahnutie tohto cieľa prijme EÚ opatrenia špecifické pre toto odvetvie, ako sa uvádza ďalej.
Zabezpečenie prístupu na vývozné trhy
Komisia bude naďalej rozširovať sieť dohôd o voľnom obchode EÚ s cieľom znížiť obchodné prekážky a vyhodnocovať príslušné aspekty existujúcich obchodných dohôd s cieľom podporiť obchod s chemikáliami vrátane zabezpečenia prístupu k surovinovým vstupom, ktoré sú pre chemický priemysel nevyhnutné.
Komisia sa bude v spolupráci so zainteresovanými stranami snažiť podporovať chemický priemysel prostredníctvom iných foriem dohôd tam, kde dohody o voľnom obchode v súčasnosti nie sú možné, s cieľom uľahčiť prístup na trh a podporiť obchod prostredníctvom alternatívnych, na mieru prispôsobených foriem spolupráce s našimi partnermi. Tieto dohody by mohli zahŕňať sektorové dohody o regulačnej spolupráci zamerané na zníženie zbytočných prekážok na zjednodušenie obchodu s chemickými látkami, ako aj strategické partnerstvá v oblasti kritických surovín alebo partnerstvá pre čistý obchod a investície s cieľom zabezpečiť diverzifikáciu dodávateľského reťazca pre základné vstupy kritických surovín.
Ochrana obchodu
V odôvodnených prípadoch bude Komisia naďalej rýchlo a účinne využívať nástroje na ochranu obchodu, ako sú antidumpingové, antisubvenčné alebo ochranné opatrenia. To by malo chrániť náš priemysel pred nekalou globálnou súťažou a zabezpečiť, aby náš trh neslúžil ako vývozný cieľ pre odklon obchodu a štátom vyvolanú nadmernú globálnu kapacitu.
V období od 1. januára 2024 do 30. júna 2025 Komisia začala 18 prešetrovaní na ochranu obchodu v súvislosti s dovozom chemických látok z tretích krajín. Okrem toho bolo k 30. júnu 2025 v platnosti 46 opatrení týkajúcich sa chemických látok. Väčšina týchto prípadov sa týka dovozu z Číny, pravdepodobne v dôsledku nahromadenia obrovských nadmerných kapacít. Zatiaľ čo priemysel EÚ čelil rastúcim nákladom, čínski výrobcovia prudko znížili svoje ceny. Tento pokles cien úplne nesúvisí s vývojom na svetovom trhu so surovinami, čo poukazuje na dumpingové praktiky.
Komisia posilní súbor nástrojov EÚ na ochranu obchodu, aby mohla rýchlejšie a účinnejšie reagovať na nekalé cenové praktiky v chemickom sektore. Takisto urýchli rýchle a účinné využívanie nástrojov na ochranu obchodu, a to aj prostredníctvom úzkej spolupráce s Alianciou chemického priemyslu s cieľom odhaliť takéto praktiky. Komisia bude naďalej rázne postupovať proti praktikám vyhýbania sa antidumpingovým opatreniam prostredníctvom uplatňovania postupov proti obchádzaniu opatrení.
S cieľom zabezpečiť včasné opatrenia založené na presných údajoch bude Komisia naďalej pozorne monitorovať dovoz chemických látok v rámci svojej novovytvorenej pracovnej skupiny pre dohľad nad dovozom, ako aj prostredníctvom osobitného systému monitorovania zavedeného v marci 2025 pre určité priemyselné chemikálie. Toto monitorovanie sa po dohode rozšíri na ďalšie molekuly, najmä na tie, ktoré sú uvedené na zozname kritických molekúl.
Colný a trhový dohľad
Dovoz na trh EÚ musí spĺňať rovnaké pravidlá ako výrobky vyrobené v EÚ. Je to otázka dôveryhodnosti, priemyselnej odolnosti a ochrany spotrebiteľa. EÚ a jej členské štáty zintenzívnia presadzovanie právnych predpisov EÚ v oblasti chemických látok s cieľom odstrániť medzery, ktoré umožňujú dovoz nevyhovujúcich výrobkov, najmä prostredníctvom online platforiem alebo neregulovaných sprostredkovateľov, pretože to predstavuje riziko narušenia hospodárskej súťaže a oslabuje výrobcov z EÚ, ktorí dodržiavajú predpisy. Digitálny pas výrobku bude zohrávať úlohu pri podpore tohto cieľa tým, že zlepší transparentnosť v hodnotových reťazcoch a poskytne spoľahlivé a porovnateľné informácie o výrobkoch z EÚ aj mimo nej.
To si vyžaduje posilnenie kontrol na hraniciach, a to aj prostredníctvom colnej reformy a lepšieho dohľadu nad trhom. Okrem toho by EÚ mala prejsť na cielené kontroly chemických látok založené na rizikách, pričom by mala vychádzať z iniciatív, ktoré sú uvedené v oznámení o elektronickom obchode 15 . To zahŕňa rozvoj harmonizovaných priorít v oblasti presadzovania práva, ako sú kontroly látok vo výrobkoch, obmedzených chemických látok alebo nesprávne označených zmesí. Toto úsilie pomôže zabezpečiť, aby výrobky, ktoré vstupujú do EÚ, neobchádzali bezpečnostné pravidlá, čím by sa narušil vnútorný trh a oslabili stimuly pre inovácie. Ako sa uvádza v stratégii jednotného trhu, Komisia sa zaviazala prijať účinné opatrenia na zvýšenie súladu výrobkov s predpismi využitím synergií s kapacitami EÚ a vnútroštátnych colných orgánov a orgánov dohľadu nad trhom a prípadným zriadením orgánu dohľadu nad trhom EÚ 16 .
S cieľom posilniť súlad dovážaného tovaru s príslušnými pravidlami EÚ Komisia posilní presadzovanie práva prostredníctvom lepšej spolupráce a výmeny informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi, ECHA a colnými orgánmi. To bude zahŕňať posilnenie koordinácie prostredníctvom skupín pre administratívnu spoluprácu (ďalej len „ADCO“) a posilnenie systémov, ako je Informačný a komunikačný systém pre dohľad nad trhom (ďalej len „ICSMS“) a systém rýchleho varovania Safety Gate. Okrem toho bude Komisia podporovať lepšie presadzovanie existujúcich pravidiel vrátane pravidiel v rámci nariadenia REACH prostredníctvom prostredia centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo a jeho budúceho prepojenia v kontexte reformy colnej únie a jej Colného dátového centra EÚ, ako aj iných colných systémov. Aj nasledujúci cyklus EMPACT (Európskej multidisciplinárnej platformy proti hrozbám trestnej činnosti) 2026 – 2029 predstavuje príležitosť na posilnenie rámca proti falšovanému tovaru vrátane chemických látok. 17
Komisia:
·Bude pokračovať v spolupráci s medzinárodnými partnermi s cieľom zabezpečiť prístup na svetové trhy a uzatvárať sektorové dohody o spolupráci tam, kde nie je možné uzavrieť dohody o voľnom obchode.
·Posilní monitorovanie chemických látok v rámci pracovnej skupiny pre dohľad nad dovozom vrátane reakcií na ochranu obchodu s cieľom včas odhaliť potenciálne škodlivé nárasty dovozu (3. štvrťrok 2025).
·Bude podporovať rozvoj harmonizovaných kontrol chemických látok založených na rizikách s cieľom posilniť súlad dovážaného tovaru s príslušnými pravidlami EÚ (4. štvrťrok 2025).
·Bude koordinovať balík opatrení v oblasti presadzovania práva a dohľadu nad trhom, a to aj prostredníctvom integrácie nariadenia REACH do prostredia centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo a jeho budúceho prepojenia v kontexte reformy colnej únie a jej Colného dátového centra EÚ a iných colných systémov, ako aj prostredníctvom stanovenia priorít v oblasti chemických látok v národných pracovných plánoch dohľadu nad trhom (4. štvrťrok 2025).
3.Zabezpečenie cenovo dostupných dodávok energie a podpora dekarbonizácie
Vysoké ceny energie výrazne znižujú nákladovú konkurencieschopnosť výrobcov chemikálií v EÚ. Energia predstavuje približne 75 % výrobných nákladov v petrochemickom sektore EÚ. Zemný plyn tvorí viac ako 70 % variabilných nákladov na amoniak, zatiaľ čo elektrina predstavuje viac ako 60 % výrobných nákladov v priemysle. Kľúčovým prínosom budú zvýšené investície do prepojení a dodávateľských reťazcov s partnermi z južného susedstva v rámci nového paktu pre Stredozemie.
Chemický priemysel je závislý od dovážaných fosílnych palív nielen ako od zdroja energie, napríklad na výrobu tepla vo výrobných procesoch, ale aj ako od vstupných surovín pre väčšinu chemických výrobkov. Táto dvojitá závislosť robí toto odvetvie mimoriadne zraniteľným voči cenovej volatilite fosílnych palív a narušeniam dodávateľského reťazca. Hoci by sa chemický priemysel EÚ mal postupne zbaviť týchto závislostí, je nevyhnutné, aby politiky prechodu zohľadňovali súčasné potreby sektora v oblasti energie a surovín s cieľom zabezpečiť odolnosť, dekarbonizáciu a konkurencieschopnosť.
3.1.Zabezpečenie cenovo dostupných dodávok energie
Cieľom Akčného plánu pre cenovo dostupnú energiu 18 prijatého vo februári 2025 je zabezpečiť nižšie ceny pre európskych spotrebiteľov energie vrátane chemického priemyslu. Komisia bude takisto pokračovať v agregácii dopytu po plyne pre spoločnosti v EÚ s cieľom znížiť celkové náklady na energiu.
Usmernenia o štátnej pomoci pre nepriamu kompenzáciu nákladov v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ďalej len „EU ETS“) 19 umožňujú členským štátom kompenzovať určitým energeticky náročným odvetviam (vrátane vybraných chemických odvetví alebo výrobkov, ako sú rafinované ropné produkty, niektoré anorganické základné chemikálie, niektoré priemyselné plyny alebo polyetylén) zvýšenie cien elektrickej energie spôsobené uplatňovaním EU ETS. Súčasný rámec štátnej pomoci nezahŕňa niektoré chemické odvetvia. Keďže však vtedajšie cenové predpoklady už neodrážajú súčasné trhové podmienky a ceny v súčasnosti ovplyvňujú aj odvetvia, ako sú organické chemikálie alebo hnojivá, Komisia do konca roka aktualizuje usmernenia o štátnej pomoci v rámci EU ETS s cieľom zahrnúť okrem iného aj ďalšie chemické odvetvia.
Rámec štátnej pomoci pre Dohodu o čistom priemysle 20 zároveň umožňuje členským štátom poskytnúť dočasnú úľavu na nákladoch na elektrickú energiu pre energeticky a obchodne náročné priemyselné odvetvia s minimálnou cenou 50 EUR/MWh pod podmienkou, že budú opätovne investovať do dekarbonizácie. Rámec umožňuje aj podporu štátnej pomoci na zavádzanie širokej škály dekarbonizačných technológií, ako je elektrifikácia, vodík, biomasa, zachytávanie, využívanie a ukladanie oxidu uhličitého, ako aj znižovanie rizika investícií do projektov v oblasti čistej energie alebo dekarbonizácie. Celkovo tieto opatrenia pomôžu realizovať investície do dekarbonizácie, zmierniť súčasné tlaky na náklady na energiu a podporiť pokračovanie výroby chemikálií v EÚ.
Rýchlejšie vydávanie povolení
Chemický priemysel si často vyžaduje zriadenie nových zariadení alebo obnovu a modernizáciu existujúcej infraštruktúry. To si vyžaduje nové povolenia.
EÚ už zaviedla právne predpisy na urýchlenie a zefektívnenie procesu vydávania povolení pre niektoré priemyselné zariadenia prostredníctvom aktu o emisne neutrálnom priemysle 21 a revízie smernice o priemyselných emisiách 22 . Revidovanou smernicou o priemyselných emisiách 23 sa zriaďuje nové inovačné centrum pre priemyselnú transformáciu a emisie. Inovačné centrum pre priemyselnú transformáciu a emisie bude identifikovať a hodnotiť inovačné techniky s cieľom prezentovať ich potenciál a podporovať ich zavádzanie vo väčšom rozsahu. Najúčinnejšie a najživotaschopnejšie inovačné techniky budú zahrnuté do záverov o najlepších dostupných technikách.
V balíku opatrení v oblasti obrannej pripravenosti Komisia navrhla zrýchlený režim vydávania povolení pre obrannú pripravenosť s cieľom umožniť rýchle rozšírenie priemyselných kapacít v reakcii na naliehavé bezpečnostné potreby. Na základe skúseností s aktom o emisne neutrálnom priemysle Komisia ešte tento rok navrhne akt na urýchlenie dekarbonizácie priemyslu s konkrétnymi opatreniami na riešenie prekážok pri vydávaní povolení v súvislosti s dekarbonizáciou energeticky náročných odvetví. Výzvy týkajúce sa vydávania povolení v súvislosti s posudzovaním vplyvov na životné prostredie sa budú riešiť v rámci súhrnného balíka opatrení v oblasti životného prostredia vo 4. štvrťroku 2025.
Na urýchlenie zavádzania projektov elektrifikácie je nevyhnutné urýchliť prístup chemických zariadení k sieti a zabezpečiť, aby mohli rýchlo získavať čistú energiu na transformáciu svojich výrobných procesov. V rámci balíka opatrení pre európske elektrizačné sústavy Komisia v roku 2025 navrhne opatrenia na urýchlenie prístupu k sieťam, skladovaniu a obnoviteľným zdrojom energie.
Vodík
Okrem využitia na výrobu elektrickej energie je vodík potrebný na nákladovo efektívnu transformáciu chemického priemyslu EÚ. Chemický sektor má ako výrobca a spotrebiteľ vodíka dobré predpoklady na podporu rozvoja vodíkového hospodárstva v EÚ. Vodík bude kľúčom k dekarbonizácii rôznych chemických produktov, napríklad prostredníctvom výroby nízkouhlíkových dusíkatých hnojív.
Komisia bude podporovať zavádzanie obnoviteľného a nízkouhlíkového vodíka a rozvoj súvisiacej infraštruktúry. Komisia takisto začala štúdiu na posúdenie účinnosti vodíkového rámca s cieľom identifikovať možné prekážky rozšírenia vodíka z obnoviteľných zdrojov a posúdiť potrebu úpravy jeho regulačného rámca.
Okrem toho sa čoskoro začne tretia výzva v rámci Európskej vodíkovej banky na podporu výroby vodíka v Európe. V ten istý deň ako tento akčný plán Komisia prijala aj delegovaný akt o nízkouhlíkovom vodíku s cieľom poskytnúť investorom istotu a podporiť zavádzanie týchto technológií. Výroba a dodávka vodíka je takisto jedným z hlavných cieľov pripravovanej iniciatívy transstredozemskej spolupráce v oblasti energetiky a čistých technológií.
Okrem iných foriem podpory boli aktualizované pravidlá bezplatného prideľovania v rámci EU ETS s cieľom zabezpečiť technologickú neutralitu opatrení na ochranu pred únikom uhlíka. Výroba vodíka pomocou elektrolýzy je preto oprávnená na získanie bezplatných emisných kvót v rámci EU ETS na úrovni referenčnej hodnoty stanovenej pre tradičné technológie.
Komisia:
·Aktualizuje usmernenia o štátnej pomoci na kompenzáciu nepriamych nákladov ETS s cieľom zahrnúť ďalšie chemické látky (4. štvrťrok 2025).
·Navrhne riešenie výziev súvisiacich s vydávaním povolení v oblasti životného prostredia vrátane dekarbonizačných projektov v rámci súhrnného balíka opatrení v oblasti životného prostredia (4. štvrťrok 2025).
·Navrhne zrýchlenie a zefektívnenie ďalších aspektov vydávania povolení (vrátane digitalizácie) pre dekarbonizačné projekty v rámci aktu na urýchlenie dekarbonizácie priemyslu (4. štvrťrok 2025).
·Navrhne uľahčenie prístupu k sieti pre projekty elektrifikácie energeticky náročných odvetví (4. štvrťrok 2025).
3.2.Podpora dekarbonizácie a prechodu na obehové hospodárstvo
Naplnenie ambícií v oblasti emisnej neutrálnosti a prechod na model obehového hospodárstva si vyžadujú investície. Prechod na bezpečnejšie a udržateľnejšie chemické látky zároveň ponúka významné príležitosti pre chemický priemysel EÚ a následných používateľov.
Chemický priemysel ako jedno z odvetví, v ktorých je najťažšie znížiť emisie, si vyžaduje technologicky neutrálny, postupný a prechodný prístup k dekarbonizácii. V procese transformácie odvetvia budú dôležité najmä prechodné riešenia, ako napríklad etánové krakovacie zariadenia.
Okrem toho si dosiahnutie uhlíkovej neutrality a zníženie strategických závislostí bude vyžadovať postupný odklon od fosílnej energie a primárnych fosílnych surovín, ak je to technicky a hospodársky možné. Na to sú nevyhnutné alternatívne zdroje čistého uhlíka, ako je biomasa, recyklovaný odpad a uhlík zo zachytávania a využívania oxidu uhličitého. Na tento účel Komisia navrhne stimuly s cieľom vytvoriť životaschopné zdôvodnenie projektu pre prechod chemického priemyslu EÚ na čistú energiu.
Finančná podpora EÚ
Z rozpočtu EÚ sa podporujú inovačné a dekarbonizačné projekty v rôznych fázach inovácie.
V rámci pracovného programu Horizont Európa na roky 2026 – 2027 sa podporí prechod na priemyselnú dekarbonizáciu v skorších fázach inovácií sumou približne 370 miliónov EUR. Okrem toho, ako bolo oznámené v Dohode o čistom priemysle, Komisia v rámci pracovného programu Horizont Európa na roky 2026 – 2027 vyhlási hlavnú výzvu vo výške 600 miliónov EUR na podporu projektov vhodných na zavedenie. Táto výzva bude dopĺňať prebiehajúce úsilie v oblasti výskumu a inovácií financované v rámci programu Horizont Európa a jej cieľom bude podporiť synergie medzi rámcovým programom pre výskum a inovácie a Inovačným fondom, čím sa vytvorí súbor projektov od výskumu a inovácií až po zavedenie do praxe. Výzva sa zameria na všetky energeticky náročné odvetvia vrátane chemického priemyslu.
Inovačný fond zriadený v rámci EU ETS poskytuje stimuly na investície do priemyselnej dekarbonizácie. V súvislosti s revíziou ETS v roku 2026 Komisia zohľadní špecifiká energeticky náročných priemyselných odvetví a navrhne ďalšie rozšírenie tohto súboru nástrojov o banku pre dekarbonizáciu priemyslu, ktorej cieľom je poskytnúť až 100 miliárd EUR na financovanie priemyselnej dekarbonizácie. V roku 2025 sa spustí pilotný projekt novej banky pre dekarbonizáciu priemyslu s aukciou vo výške 1 miliardy EUR na dekarbonizáciu kľúčových priemyselných procesov, najmä výroby tepla, ktoré je aj v chemickom sektore jedným z najväčších zdrojov dopytu po energii a emisií skleníkových plynov 24 .
Fond InvestEU mobilizuje verejné a súkromné investície do inovácií a prechodu na čistú energiu vrátane podpory startupov a scaleupov v oblasti čistých technológií. V zmene nariadenia o Programe InvestEU, o ktorej v súčasnosti diskutujú spoluzákonodarcovia, sa navrhuje zvýšiť veľkosť Fondu InvestEU a jeho ponuku na trhu (najmä záruky, rizikové dlhové a kapitálové finančné produkty) prostredníctvom mobilizácie dodatočných investícií vo výške 50 miliárd EUR aj na podporu cieľov Dohody o čistom priemysle a iniciatív realizovaných skupinou Európskej investičnej banky, ako je investičný program TechEU. Revidovaný Fond InvestEU bude môcť poskytovať podporu investíciám v prospech energeticky náročných odvetví, napríklad prostredníctvom podpory zariadení elektrickej siete, záruk pre čisté technológie a podnikových zmlúv o nákupe elektriny z obnoviteľných zdrojov.
Z budúceho Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť sa bude podporovať úsilie o dekarbonizáciu. Na podporu investícií do modernizácie chemického sektora by sa mohla vytvoriť aj špecializovaná verejno-súkromná iniciatíva. Týmto nie je dotknutý balík návrhov ďalšieho viacročného finančného rámca.
Biohospodárstvo a biomasa
Suroviny z biologických zdrojov môžu ponúknuť zmysluplné alternatívy k fosílnym uhlíkovým materiálom 25 . Ak sú správne navrhnuté a využívajú miestne a udržateľné materiály z biologických zdrojov, môžu znížiť závislosť od globálnych hodnotových reťazcov (napríklad nahradenie fosílneho plynu bioplynom a biomasou) a emisie skleníkových plynov.
Používanie alternatív z biologických zdrojov umožňuje výrobu bezpečnejších a udržateľnejších chemikálií. Napríklad v mikrobiálnej fermentácii sa využívajú mikroorganizmy na premenu cukrov a materiálov rastlinného pôvodu na cenné chemikálie, čím sa znižuje potreba procesov založených na rope. Enzýmy v enzymatických procesoch sa čoraz častejšie používajú pri výrobe chemických látok z biologických zdrojov ako katalyzátory, ktoré uľahčujú udržateľnejšie reakcie. Tieto procesy si často vyžadujú menej energie a produkujú menej škodlivých vedľajších produktov ako tradičné metódy.
Technologický pokrok umožňuje spoločnostiam premieňať odpadové materiály a zhodnocovať odpad, ako je poľnohospodársky a potravinový odpad, na hodnotné chemikálie a biohnojivá. Tým sa znižuje potreba prvotných surovín a zhodnocuje sa odpad. Okrem toho existuje potenciál využitia súčasnej výrobnej kapacity na použitie alternatívnych surovín a materiálov z biologických zdrojov. Zároveň je potrebné zabezpečiť ochranu biodiverzity a potravinovú bezpečnosť.
Pripravovaná stratégia pre biohospodárstvo (4. štvrťrok 2025) sa zameria na zlepšenie efektívneho využívania zdrojov a využitie významného rastového potenciálu materiálov z biologických zdrojov, ktoré nahrádzajú materiály z fosílnych zdrojov, a súvisiacich odvetví. Tým sa môže takisto ďalej znížiť závislosť chemického priemyslu EÚ od dovozu surovín. V stratégii sa vymedzí vízia a smerovanie pre rozšírenie výroby udržateľných materiálov z biologických zdrojov, rozvoj biotechnológií, podpora inovácií a investícií do vysokohodnotných aplikácií vrátane chemických látok. V jej rámci sa takisto bude skúmať, ako zabezpečiť prístup chemického priemyslu k biomateriálom na použitie s pridanou hodnotou, ako sú biochemikálie.
Komisia už zdôraznila 26 potenciál udržateľnej biomasy ako alternatívnej suroviny 27 s možnosťou dobrovoľného označovania produktov z biologických zdrojov s cieľom vytvoriť vedúce trhy. Preskúma ďalšie možnosti stimulovania využívania udržateľnej biomasy ako východiskovej suroviny.
Podpora obehovosti
Chemická recyklácia môže zohrávať dôležitú úlohu pri znižovaní závislosti EÚ od primárnych fosílnych zdrojov na výrobu plastov a zhodnocovať výrobky po skončení životnosti. Napríklad pre ťažko recyklovateľné odpadové plasty, ktoré nie sú vhodné na mechanickú recykláciu alebo pri ktorých je potrebné dosiahnuť špecifické požiadavky na kvalitu, môže byť chemická recyklácia mimoriadne užitočná. Prispela by k cieľom EÚ v oblasti recyklácie plastového odpadu a zvýšenia obsahu recyklovaných plastov.
S cieľom podporiť účinné zavádzanie chemickej recyklácie Komisia začína verejnú konzultáciu o vykonávacom akte podľa smernice o jednorazových plastoch 28 s cieľom vytvoriť jasný, vedecky podložený a technologicky neutrálny rámec pre prideľovanie materiálovej bilancie na zohľadnenie obsahu recyklácie z chemickej recyklácie, ktorý umožní vytvoriť vedúci trh pre chemický sektor, aby sa stal viac obehovým. Prijatie vykonávacieho aktu je naplánované na 4. štvrťrok 2025.
Návrh aktu o obehovom hospodárstve sa bude zaoberať stranou ponuky, ako aj dopytu prostredníctvom vytvorenia jednotného trhu s odpadom a podpory využívania recyklovaných a druhotných materiálov. To predstavuje významnú príležitosť pre chemický priemysel, ktorý zohráva kľúčovú úlohu pri umožňovaní obehových riešení v rámci hodnotových reťazcov.
Zachytávanie, využívanie a ukladanie oxidu uhličitého (CCUS)
CCUS je základná technológia v oblasti emisnej neutrálnosti, ktorá znižuje závislosť od fosílnych palív a prispieva k odolnosti európskych priemyselných odvetví, najmä tých, ktoré je ťažšie elektrifikovať a v ktorých je ťažšie znížiť emisie, ako je chemický priemysel, ako sa uvádza v oznámení o priemyselnom riadení uhlíka z roku 2024 29 . CCU môže takisto zlepšiť priemyselnú symbiózu tým, že prepojí zdroje priemyselných emisií s odberateľmi v rámci miestnych hodnotových reťazcov.
To si vyžaduje štruktúrovaný prístup k plánovaniu infraštruktúry, ktorý pokryje tak stranu dopytu, ako aj stranu ponuky zachyteného oxidu uhličitého a vodíkových sietí. Ako prvý krok, delegovaný akt podľa aktu o emisne neutrálnom priemysle, ktorý čoskoro nadobudne platnosť, stanovuje povinnosti výrobcov plynu a ropy v EÚ pri plnení cieľa EÚ v oblasti skladovania oxidu uhličitého do roku 2030. Komisia má ďalej v úmysle vypracovať osobitný legislatívny režim, ktorý zabezpečí postupný rozvoj trhu EÚ s oxidom uhličitým a infraštruktúry pre oxid uhličitý, čím sa vytvorí dôvera a dlhodobá predvídateľnosť potrebná na rozbeh hodnotového reťazca.
Úspešné zavedenie CCU si vyžaduje aj podporný regulačný rámec. V súčasných pravidlách ETS sa neuznáva zachytený oxid uhličitý v dočasných produktoch, ako sú napríklad produkty chemického priemyslu.
V rámci preskúmania ETS v roku 2026 Komisia posúdi realizovateľnosť zaradenia odpadového hospodárstva 30 do EU ETS a v tejto súvislosti aj to, ako najlepšie odmeniť zachytený oxid uhličitý v dočasných produktoch. Okrem toho posúdi prípad trvalého odstraňovania oxidu uhličitého s cieľom kompenzovať zvyškové emisie z odvetví, v ktorých je zníženie emisií náročné.
Komisia:
·Prijme novú stratégiu EÚ pre biohospodárstvo s cieľom definovať víziu a smery pre zvýšenie výroby udržateľných materiálov z biologických zdrojov, rozvoj biotechnológií, podporu inovácií a investícií do vysokohodnotných aplikácií, vrátane chemikálií (4. štvrťrok 2025).
·Navrhne akt o obehovom hospodárstve s cieľom otvoriť trhy s druhotnými materiálmi a podporiť obehovosť v chemickom priemysle (2026).
·Podporí bezpečné a efektívne zavádzanie recyklovania chemikálií v rámci smernice o jednorazových plastoch: verejná konzultácia začala v 3. štvrťroku 2025 a prijme vykonávací akt podľa smernice o jednorazových plastoch týkajúci sa recyklovania chemikálií (4. štvrťrok 2025).
·Posúdi realizovateľnosť účtovania emisií z dočasných produktov CCU v následných fázach v rámci revízie ETS (2. štvrťrok/3. štvrťrok 2026).
·Vytvorí finančné stimuly na podporu využívania nefosílneho uhlíka, ako aj vodíka z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkového vodíka.
·Zlepší regulačný rámec pre zachytávanie, prepravu, využívanie a ukladanie oxidu uhličitého (CCUS), a to aj prostredníctvom návrhu regulačného rámca pre rozvoj trhov s CO2 a infraštruktúry pre CO2 v EÚ.
4.Vedúce trhy a inovácie
4.1.Vedúce trhy a environmentálna daň
Investície do nefosílnych surovín a nízkouhlíkových technológií sú často obmedzované nedostatkom odberateľov, čo znemožňuje popredným spoločnostiam získať „zelenú prémiu“ a zúročiť svoje investície. V súlade s logikou pripravovanej reformy verejného obstarávania sa preto aktom na urýchlenie dekarbonizácie priemyslu zavedú požiadavky EÚ na obsah v súlade s medzinárodnými právnymi záväzkami Únie, ako aj kritériá odolnosti a udržateľnosti s cieľom podporiť a zabezpečiť čisté európske dodávky energeticky náročných výrobkov a európsky dopyt pre nadväzujúce odvetvia.
Zdanenie môže prispieť k rozvoju inovatívnych nízkouhlíkových riešení pre chemický priemysel EÚ. Na podporu tohto cieľa Komisia predložila odporúčanie Komisie o daňových stimuloch na podporu Dohody o čistom priemysle. Táto iniciatíva vysiela podnikom politický signál, ktorý ich povzbudzuje k urýchleniu prechodu na čisté technológie, dekarbonizáciu priemyslu a udržateľný rast. Odporúča poskytovanie daňových úľav výrobcom čistých technológií, ako aj zrýchlené odpisy pre ťažký priemysel, ako je chemický sektor, keď investujú do zariadení na čisté technológie.
Komisia:
·Zavedie požiadavky EÚ na obsah, ako aj kritériá odolnosti a udržateľnosti s cieľom podporiť vedúce trhy pre konkrétne odvetvia v rámci aktu na urýchlenie dekarbonizácie priemyslu (4. štvrťrok 2025).
4.2.Inovácie
Inovácie sú pre chemický priemysel kľúčové, aby si udržal konkurencieschopnosť. Sú základom pre vývoj prelomových výrobných technológií, napríklad tých, ktoré sú založené na zelenej chémii, ako je fotochémia, elektrochémia a vývoj nových produktov vrátane pokrokových materiálov. Inovácia prináša výhody aj následným používateľom a spotrebiteľom, pretože poskytuje bezpečnejšie a udržateľnejšie alternatívy.
EÚ poskytuje významnú podporu inováciám v počiatočnej fáze v chemickom priemysle, od vývoja nových koncepcií až po pilotné projekty, v rámci programu Horizont Európa, najmä v rámci európskych partnerstiev, ako sú spoločný podnik pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály 31 (ďalej len „spoločný podnik CBE“), Processes4Planet 32 a Inovačné materiály pre EÚ 33 .
Rozšírenie inovatívnych aplikácií na priemyselné využitie však naďalej predstavuje významnú výzvu. Ide o citlivú fázu inovačného procesu, pretože si vyžaduje vysoké investície a je spojená s veľkou neistotou, pokiaľ ide o technologickú výkonnosť a budúce prijatie na trhu.
Komisia vytvorí inovačné a substitučné centrá EÚ s cieľom prekonať prekážky v oblasti inovácií, urýchli vývoj bezpečnejších a udržateľnejších riešení a preskúma prístupy založené na spolupráci v oblasti nahradzovania cieľových chemických látok. Tieto centrá, inšpirované modelom INCITE, pomôžu podnikom, najmä MSP, pri skenovaní horizontu, identifikácii a hodnotení alternatív, podpore partnerstiev a výmene poznatkov. Inherentne bezpečné a udržateľné chemikálie, budú začlenené do inovačných centier, ktoré poskytujú technické poradenstvo už od počiatočnej fázy inovácie. Rámec inherentne bezpečných a udržateľných chemikálií bude podporovať spoluprácu medzi návrhármi výrobkov, chemickými spoločnosťami, vedcami a výskumnými organizáciami. Komisia uľahčí prístup k potrebnej digitálnej a fyzickej infraštruktúre na vývoj, testovanie a rozšírenie inovácií v oblasti inherentne bezpečných a udržateľných chemikálií.
Tieto centrá budú takisto skúmať prístupy založené na spolupráci v oblasti nahradzovania cieľových chemických látok a mohli by hostiť sieť centier EÚ pre nahradzovanie chemických látok, ktorá by poskytovala prispôsobenú technickú, vedeckú a finančnú podporu podnikom, najmä MSP, ktoré sa snažia nahradiť nebezpečné látky bezpečnejšími alternatívami.
Revidované odporúčanie Komisie ktorým sa vytvára európsky rámec pre posudzovanie „inherentne bezpečných a udržateľných“ chemikálií a materiálov (2025) posilní konkurencieschopnosť chemického priemyslu EÚ tým, že zefektívni proces inovácie smerujúci k bezpečnejším a udržateľnejším alternatívam. Programy Horizont Európa na roky 2025 – 2027 poskytnú približne 120 miliónov EUR na podporu vývoja a urýchlenie objavovania alternatív k látkam, ktoré vyvolávajú obavy, a to s pomocou umelej inteligencie a digitalizácie.
Komisia zavedie spoločnú platformu údajov o chemikáliách v rámci prístupu „jedna látka, jedno hodnotenie“, aby zjednodušila a zefektívnila prístup k údajom o chemikáliách.
Pripravovaný akt o progresívnych materiáloch, ktorý má byť prijatý v roku 2026, bude takisto stimulovať a odmeňovať inovácie v chemickom sektore. Progresívne materiály prinášajú inovatívne riešenia pre efektívnejší, udržateľnejší a konkurencieschopnejší priemysel. Komisia predloží návrh aktu o progresívnych materiáloch, ktorým sa vytvorí komplexný rámec na podporu celého hodnotového reťazca od výskumu a vývoja a startupov až po výrobu a zavádzanie do praxe a na stimuláciu a odmeňovanie inovácií v chemickom sektore.
Aktualizované hodnotenia chemickej bezpečnosti
Inovácia zohráva takisto kľúčovú úlohu pri zvyšovaní chemickej bezpečnosti prostredníctvom zlepšovania riadenia chemických rizík a podpory vývoja bezpečnejších chemických látok. Posilnenie spolupráce v rámci celého hodnotového reťazca chemického priemyslu je takisto nevyhnutné na stimulovanie inovácií v oblasti posudzovania chemických rizík. Partnerstvo pre posudzovanie rizík vyplývajúcich z chemikálií je hlavnou iniciatívou EÚ v tejto oblasti. Združuje ministerstvá, národné agentúry pre verejné zdravie a posudzovanie rizík, výskumné organizácie a akademickú obec.
Metodiky nového prístupu alebo testovacie metódy bez použitia zvierat ponúkajú moderné vedecky podložené nástroje na poskytovanie informácií pre posudzovanie chemických rizík. Sú kľúčové pre urýchlenie posudzovania rizík a odstránenie informačných medzier a sú nákladovo efektívnymi nástrojmi. Komisia bude naďalej pracovať na modernizácii chemického testovania a urýchlení prechodu na metódy bez použitia zvierat. V rámci prístupu „jedna látka, jedno hodnotenie“ Komisia spustí spoločnú platformu údajov o chemikáliách s cieľom zlepšiť prístup k údajom o chemikáliách. Súčasne Komisia predloží plán postupného ukončenia testovania na zvieratách v rámci hodnotenia chemickej bezpečnosti do roku 2026. Bude úzko spolupracovať so zainteresovanými stranami na propagácii alternatívnych metód, aby sa zabránilo zbytočnému testovaniu a aby sa znížili náklady na testovanie. V pláne budú uvedené potreby vývoja a validácie testovacích metód bez použitia zvierat v súlade s požiadavkou Rady.
Komisia:
·Urýchli a rozšíri inovácie v oblasti chemikálií prostredníctvom dobrovoľných centier pre inovácie v oblasti chemikálií EÚ (1. štvrťrok 2026).
·Navrhne akt o progresívnych materiáloch s cieľom stimulovať a odmeňovať inovácie v chemickom sektore (4. štvrťrok 2026).
·Zavedie spoločnú platformu údajov o chemikáliách, ako je stanovené v balíku „jedna látka, jedno hodnotenie“.
·Predloží plán postupného ukončenia testovania na zvieratách (1. štvrťrok 2026).
5.Zjednodušenie a zefektívnenie regulačného rámca
Zjednodušenie je kľúčovým bodom regulačného programu Komisie, ktorého jasným cieľom je znížiť administratívnu záťaž pre podniky o 25 % a pre MSP o 35 % do konca funkčného obdobia tejto Komisie.
5.1.„Súhrnné balíky zjednodušujúcich opatrení“
Komisia doteraz v roku 2025 prijala päť „súhrnných balíkov zjednodušujúcich opatrení“, ktorých cieľom je zefektívniť pravidlá a znížiť administratívnu záťaž pre priemyselné odvetvia EÚ. Niektoré z týchto návrhov, najmä tie, ktoré sú obsiahnuté v „prvom súhrnnom balíku zjednodušujúcich opatrení“ z 26. februára 2025, majú priamy význam pre chemický priemysel EÚ 34 . „Piaty súhrnný balík zjednodušujúcich opatrení“ zo 17. júna 2025 je zameraný na aspekty obrany a posilňuje možnosť členských štátov oslobodiť chemické látky od dane, samostatne, v zmesi alebo vo výrobku, ak je to potrebné v záujme obrany.
V deň prijatia tohto akčného plánu Komisia navrhuje ako prvý krok „šiesty súhrnný balík zjednodušujúcich opatrení“, ktorý je zameraný konkrétne na právne predpisy EÚ v oblasti chemických látok a súvisiace právne predpisy: nariadenie o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí 35 , nariadenie o produktoch na hnojenie 36 a nariadenie o kozmetických výrobkoch 37 . Týmto návrhom sa zjednodušujú rôzne pravidlá v chemickom acquis a zároveň sa zabezpečuje vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia. Návrhom sa napríklad revidujú ustanovenia o povinných veľkostiach písma a riadkovaní pri označovaní nebezpečných chemických látok podľa nariadenia o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, s cieľom zabezpečiť, aby chemické spoločnosti mohli účinne poskytovať informácie o látkach a zmesiach. Tento návrh prinesie chemickému priemyslu odhadované úspory vo výške najmenej 363 miliónov EUR ročne.
Okrem súhrnného balíka zjednodušujúcich opatrení Komisia ďalej zjednoduší právne predpisy EÚ týkajúce sa chemického priemyslu EÚ. V štvrtom štvrťroku 2025 Komisia prijme ďalší návrh súhrnného balíka opatrení zameraný na zníženie administratívnej záťaže v rámci právnych predpisov v oblasti životného prostredia, ktorý bude relevantný aj pre chemický priemysel EÚ.
Komisia takisto do konca roka predloží súhrnný balík zjednodušujúcich opatrení na zjednodušenie biologickej ochrany v poľnohospodárstve. Niektoré aspekty, ako napríklad uľahčený prístup na trh pre biopreparáty, budú relevantné aj pre chemický priemysel.
Taxonómia
V rámci realizácie „prvého súhrnného balíka zjednodušujúcich opatrení“ Komisia čoskoro prijme revidované kritériá zásady „výrazne nenarušiť“ pre prevenciu a kontrolu znečistenia v rámci taxonómie udržateľných investícií. Konkrétne objasní a obmedzí rozsah pôsobnosti dodatku C delegovaných aktov nariadenia o taxonómii v oblasti klímy a životného prostredia 38 39 , pokiaľ ide o látky, na ktoré sa vzťahuje. Tým sa výrazne zníži záťaž spojená s preukazovaním súladu s nariadením o taxonómii a uľahčí sa prístup k udržateľnému financovaniu.
5.2.Cielená revízia nariadenia REACH
Nariadenie o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) 40 je základným právnym predpisom EÚ, ktorým sa upravujú chemické látky. Nariadenie REACH prispelo k zvýšeniu znalostí o chemikáliách prostredníctvom registrácie a hodnotenia, ako aj k riešeniu rizika, ktoré predstavujú určité chemikálie prostredníctvom autorizácií a obmedzení. Niektoré procesy REACH sa však ukázali ako zaťažujúce pre spoločnosti, najmä pre MSP.
Do konca roka 2025 Komisia prijme návrh na cielenú revíziu nariadenia REACH s cieľom zjednodušiť pravidlá a urýchliť postupy pre priemysel, pričom sa zohľadnia hľadiská konkurencieschopnosti, bezpečnosti, ochrany a udržateľnosti a zároveň sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia 41 .
5.3.Nariadenie ECHA
Okrem toho Komisia navrhuje samostatné nariadenie pre Európsku chemickú agentúru (ECHA) s cieľom posilniť jej riadenie a zvýšiť udržateľnosť jej modelu financovania. Cieľom je posilniť právomoci ECHA, aby mohla efektívne plniť svoje rozširujúce sa povinnosti, posilniť jej schopnosť vydávať včasné a koherentné vedecké stanoviská a pomáhať podnikom pri plánovaní s väčšou istotou investícií. Zjednodušenie modelu financovania zvýši operačnú flexibilitu ECHA a zníži administratívnu záťaž. Zvýšená efektívnosť takisto umožní ECHA poskytovať lepšie služby podnikom, najmä MSP, čím sa znížia ich náklady na dodržiavanie predpisov.
5.4.Poskytovanie jasných informácií o PFAS
Vedecké posúdenie všeobecného obmedzenia PFAS 42 výbormi ECHA prebieha a jeho ukončenie je naplánované na rok 2026. Komisia sa zaviazala predložiť návrh čo najskôr po prijatí stanoviska ECHA s celkovým cieľom minimalizovať emisie PFAS.
Komisia zváži zákaz používania PFAS v spotrebiteľských použitiach, ako sú kozmetika, materiály prichádzajúce do styku s potravinami a outdoorové oblečenie. Ak nie sú k dispozícii primerané alternatívy z hľadiska funkčnosti a bezpečnosti, môže sa pokračovať v používaní PFAS v priemyselných aplikáciách pre kritické účely, ako je zdravotníctvo, obrana, polovodiče a iné strategické odvetvia 43 , za prísnych podmienok, kým sa nenájdu prijateľné náhrady. Výnimky pre použitie budú musieť byť sprevádzané požiadavkami na zníženie emisií vo všetkých fázach životného cyklu s cieľom obmedziť uvoľňovanie znečisťujúcich látok do životného prostredia a jasnými stimulmi na inovácie.
Komisia bude podporovať úsilie priemyslu v oblasti zmierňovania a nápravy, s cieľom dosiahnuť väčšiu odolnosť vodných zdrojov, posilniť zdravie oceánov 44 a riešiť znečistenie vody, pôdy a ovzdušia.
Na podporu prechodu od PFAS Komisia uplatňuje komplexnú stratégiu, v ktorej sa spája regulácia s ďalšími opatreniami. Budú zahŕňať cielené investície do výskumu, inovácie v oblasti bezpečných a udržateľných alternatív a posilnenú koordináciu medzi inštitúciami EÚ a členskými štátmi, ako aj siete odborníkov na výmenu poznatkov a riešení. Inovačné centrá EÚ budú uprednostňovať opatrenia zamerané na hľadanie bezpečných a udržateľných alternatív k PFAS.
Komisia bude podporovať prechod od PFAS k bezpečnejším alternatívam 45 . EÚ musí podniknúť rozhodné kroky na vyčistenie lokalít, ktoré sú už silne znečistené týmito látkami. Čistenie by malo vychádzať zo zásady „znečisťovateľ platí“, pričom by sa mali vyčleniť verejné financie na čistenie lokalít bez majiteľa, v prípade ktorých nebolo možné nájsť zodpovedný subjekt. Hoci sú sanácie veľmi nákladné, výskum a inovácie dokážu tieto náklady podstatne znížiť vďaka novým technológiám, a to aj na biologickej báze, ktoré sa podporia v stratégii pre biohospodárstvo.
Bude vypracovaný nový rámec monitorovania PFAS na úrovni EÚ s cieľom centralizovať informácie, identifikovať miesta s vysokou mierou znečistenia, vyzdvihnúť úspešné postupy sanácie a zhromažďovať údaje z príslušných právnych predpisov. Komisia preskúma, ako najlepšie zlepšiť výmenu informácií a komunikáciu o znečistení PFAS a ich nahradení, a začne dialóg, ktorý spojí zainteresované strany s cieľom podporiť komplexný pohľad na problémy súvisiace so znečistením PFAS. Na riešenie pretrvávajúceho znečistenia sa Komisia bude snažiť o vytvorenie verejno-súkromnej iniciatívy, ktorej cieľom bude dosiahnuť technologický pokrok v oblasti realizovateľných a cenovo dostupných metód detekcie a sanácie PFAS.
5.5.Ochrana zdravia a bezpečnosť pri práci
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je dôležitá nielen pre ochranu zdravia a bezpečnosti pracovníkov, ale aj pre zvýšenie produktivity, posilnenie konkurencieschopnosti a zabezpečenie rovnakých podmienok vo všetkých odvetviach. To sa realizuje okrem iného prostredníctvom stanovenia limitných hodnôt expozície pri práci na úrovni EÚ v rámci smernice o karcinogénoch, mutagénoch a látkach poškodzujúcich reprodukciu 46 a smernice o chemických faktoroch 47 .
Komisia:
·Prijme návrh súhrnného balíka opatrení pre chemický priemysel (3. štvrťrok 2025).
·Zmení kritériá zásady „výrazne nenarušiť“, pokiaľ ide o prevenciu a kontrolu znečistenia v rámci nariadenia o taxonómii (3. štvrťrok 2025).
·Prijme návrh na cielenú revíziu nariadenia REACH (4. štvrťrok 2025).
·Prijme návrh základného nariadenia o ECHA (3. štvrťrok 2025).
·Prijme súhrnný balík zjednodušujúcich opatrení týkajúci sa prípravkov na ochranu rastlín a urýchlenia prístupu biopesticídov na trh (4. štvrťrok 2025).
·Prijme návrh na zníženie administratívnej záťaže v rámci právnych predpisov v oblasti životného prostredia (súhrnný balík opatrení v oblasti životného prostredia) (4. štvrťrok 2025).
·Navrhne obmedzenie PFAS v rámci nariadenia REACH na základe stanoviska ECHA k „univerzálnej“ dokumentácii o obmedzeniach PFAS.
·Vytvorí celoeurópsky rámec na monitorovanie PFAS s cieľom centralizovať údaje a podporovať praktické, vedecky podložené riešenia pre udržateľný prechod priemyslu EÚ (4. štvrťrok 2026).
·Začať dialóg, ktorý spojí zainteresované strany s cieľom podporiť komplexný pohľad na výzvy súvisiace so znečistením PFAS (2. štvrťrok 2026).
6.Záver
Úspešná realizácia tohto akčného plánu si bude vyžadovať spoločné úsilie všetkých zainteresovaných strán, vrátane európskych inštitúcií, členských štátov, priemyslu a občianskej spoločnosti. Bude nevyhnutné spolupracovať na vytváraní priaznivého podnikateľského prostredia, podporovať investície do dekarbonizácie a inovácií, znižovať závislosti tohto odvetvia a zabezpečiť prístup k zdrojom potrebným na prechod ku konkurencieschopnejšej a udržateľnejšej budúcnosti.
Komisia sa zaväzuje úzko spolupracovať so všetkými zainteresovanými stranami s cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie tohto akčného plánu a dosiahnutie jeho cieľov. Na tento účel bude Komisia udržiavať úzky dialóg so zainteresovanými stranami, monitorovať výsledky tohto akčného plánu a zabezpečí jeho rýchlu realizáciu.
Týmto spôsobom môžeme zabezpečiť, aby chemický priemysel EÚ naďalej zohrával kľúčovú úlohu v hospodárstve a spoločnosti EÚ a zároveň prispieval k dosahovaniu klimatických a environmentálnych cieľov EÚ.
***