EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli25. 6. 2025

COM(2025) 336 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Vízia pre európske vesmírne hospodárstvo

VÍZIA PRE EURÓPSKE VESMÍRNE HOSPODÁRSTVO

1.ÚVOD

Vesmírne hospodárstvo zahŕňa všetky hospodárske činnosti na Zemi aj vo vesmíre, ktoré sú umožnené vesmírnymi technológiami, službami a infraštruktúrou. Patrí sem aj dizajn a výroba vesmírnej infraštruktúry, operácie a služby vo vesmíre, prístup do vesmíru, prieskum a využívanie zdrojov, ako aj aplikácie a služby týkajúce sa údajov z vesmíru v iných odvetviach hospodárstva.

Globálne vesmírne hospodárstvo sa rýchlo vyvíja v dôsledku medzinárodnej hospodárskej súťaže, technologických inovácií a geopolitického napätia. Jeho hospodárska hodnota by mala do roku 2035 dosiahnuť 1,8 bilióna USD 1 . V roku 2024 predstavovali verejné investície do vesmírneho sektora celosvetovo 122 miliárd EUR, zatiaľ čo v Európe to bolo 12,6 miliardy EUR, t. j. 10 %. Celosvetové súkromné investície do vesmírneho sektora dosiahli 7 miliárd EUR, zatiaľ čo v Európe to bolo 1,5 miliardy EUR, t. j. 22 %. Z hľadiska trhovej hodnoty predstavoval podiel Európy na celosvetovom dodávateľskom trhu, ktorý neslúži na vlastnú spotrebu, 33 %, zatiaľ čo na odberateľskom trhu to bolo 19 % 2 .

V oznámení s názvom Kompas konkurencieschopnosti pre EÚ 3 Európska komisia uznáva, že je dôležité odstrániť inovačnú priepasť prostredníctvom podpory nových odvetví, ako je vesmír. V záveroch Rady z mája 2024 o príspevku vesmíru ku konkurencieschopnosti Európy 4 sa zdôrazňuje, že konkurencieschopnejší európsky vesmírny sektor môže prispieť k riešeniu hospodárskych a sociálnych výziev Únie a posilniť jej úlohu na globálnej úrovni. EÚ by preto mala umožniť svojim členským štátom, spoločnostiam a občanom využívať výhody globálneho vesmírneho hospodárstva tým, že bude naďalej investovať do vesmírnej a pozemnej infraštruktúry a začlení vesmírne služby do všetkých odvetví hospodárstva.

Popredné vesmírne mocnosti, ako sú Spojené štáty a Čína, využívajú vesmír na dosiahnutie strategických cieľov, ktoré slúžia vojenským, hospodárskym, vedeckým a politickým záujmom, a to prostredníctvom ambicióznych vesmírnych programov zameraných na Mesiac a Mars. To vyvoláva vlnu investícií a podporuje inovácie vo vesmíre v celom rade oblastí od vesmírnej dopravy po robotiku, výrobu vo vesmíre a údržbu na obežnej dráhe. Okrem prieskumných cieľov sa čoraz intenzívnejšia hospodárska súťaž rozvíja aj na obežnej dráhe Zeme, kde rastúci počet etablovaných a nových krajín, ktoré prenikli do vesmíru, prináša do vesmíru inovatívne technológie slúžiace odvetviam na Zemi vrátane obrany, navigácie, komunikácie, poľnohospodárstva, bankovníctva a poisťovníctva.

Európa je už dlho lídrom v oblasti satelitných a vesmírnych technológií napriek oveľa nižšej úrovni financovania. Je známa svojimi vysokokvalitnými výrobkami, odbornými znalosťami v oblasti vesmírnej vedy a techniky, jedinečnými talentmi, priemyslom a kapacitami. EÚ vlastní prvotriednu infraštruktúru na určovanie polohy, navigáciu a určovanie času, na pozorovanie a bezpečnú konektivitu (pomocou systémov Galileo, EGNOS, Copernicus a IRIS2) a naďalej do nej investuje.

V kontexte stratégie Global Gateway EÚ, jej členské štáty a súkromný sektor EÚ rozvíjajú medzinárodné partnerstvá a investície do bezpečného pripojenia, satelitnej navigácie a pozorovania Zeme, ktoré odrážajú spoločné záujmy EÚ a jej partnerov v oblasti bezpečnosti, prosperity a konkurencieschopnosti.

Prevratnú zmenu prístupu do vesmíru prináša vývoj opakovane použiteľných a ťažkých nosných rakiet spolu s masovou výrobou tisícov satelitov zoskupených do megasústav. Satelity na nižšej obežnej dráhe Zeme majú vo všeobecnosti kratšiu životnosť, a preto si vyžadujú častejšiu výmenu.

Tieto potreby zdôrazňujú význam zavedenia udržateľných technológií a služieb vo vesmíre s cieľom zabezpečiť dlhodobú životaschopnosť vesmírnych operácií. Podobne aj zavádzanie cloud computingu, umelej inteligencie a analýzy údajov mení podobu dátových aplikácií a služieb a umožňuje efektívnejšie spracovanie, interpretáciu a poskytovanie satelitných údajov prispôsobených špecifickým potrebám odvetvia.

Zatiaľ čo tento rýchly vývoj mení globálne vesmírne hospodárstvo, EÚ zaznamenala pokles svojho podielu na trhu v kľúčových oblastiach 5 . Rastúca globálna hospodárska súťaž a meniaca sa dynamika trhu vyvíjajú značný tlak na odvetvie vesmírneho priemyslu EÚ. Európa stratila svoje vedúce postavenie na trhu s komerčnými raketami a satelitnou komunikáciou. Okrem toho by európskemu vesmírnemu sektoru prospela aktualizácia pravidiel riadenia a investícií a lepšia koordinácia verejných výdavkov v rámci skutočného jednotného trhu pre vesmír.

EÚ však má všetky predpoklady na to, aby sa stala lídrom: výskumné inštitúcie svetovej úrovne, silné priemyselné spôsobilosti a vzdelanú pracovnú silu. V Lettovej 6 , Draghiho 7 a Niinistöovej 8 správe sa vesmírny priestor označuje za kľúčový sektor pre budúci rast, konkurencieschopnosť, odolnosť a pripravenosť. Keďže závislosť od vesmírnych technológií sa prehlbuje, EÚ musí potvrdiť svoje miesto v týchto globálnych vesmírnych pretekoch. V súčasnom geopolitickom prostredí bude mať strata tejto pozície ďalekosiahle dôsledky pre hospodársku bezpečnosť, strategickú nezávislosť a konkurencieschopnosť Európy. Komplexný prístup by pomohol maximalizovať vplyv cieľov EÚ v oblasti vesmírneho hospodárstva.

Cieľom tohto oznámenia je preto poskytnúť víziu, ktorá umožní, aby sa EÚ do roku 2050 stala lídrom v celosvetovom vesmírnom hospodárstve a využila vesmírne technológie a služby na Zemi a vo vesmíre na posilnenie konkurencieschopnosti, odolnosti, bezpečnosti a autonómie EÚ, a to aj na základe stratégie EÚ v oblasti kozmického priestoru pre bezpečnosť a obranu 9 a Stratégie únie pripravenosti 10 , pričom sa urýchli hospodársky rast a vytvoria sa obchodné príležitosti a kvalitné pracovné miesta.

To si vyžiada plné využitie verejných a súkromných investícií na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni. Na základe existujúceho právneho rámca EÚ je nevyhnutné uplatňovať inovatívne a dynamické verejné obstarávanie vrátane dohôd so strategickými nájomcami 11 , keďže vesmírna infraštruktúra a z nej vyplývajúce služby sa vo veľkej miere spoliehajú na predvídateľnosť investícií spojenú s flexibilitou.

Toto oznámenie je zamerané na komplexný rozvoj európskeho vesmírneho hospodárstva. Po prvé, venuje sa v ňom pozornosť vesmíru ako trhovému odvetviu, pričom sa zameriava na jeho efektívny a silný rast a zdôrazňuje základné prvky potrebné na posilnenie hospodárskeho rastu v Európe. Následne sa v ňom riešia tematické aspekty vesmírneho hospodárstva v rôznych oblastiach vesmíru, počnúc aktivitami na Zemi a končiac „vesmírnym“ hospodárstvom, od orbitálnych aktivít až po aktivity mimo Zeme. Zdôrazní sa v ňom najmä význam kontinuity a vývoja vesmírnej infraštruktúry a služieb, pričom sa uzná, že takéto kapitálové výdavky sú nevyhnutnou podmienkou rastu zamestnanosti v celom európskom hospodárstve.

2.ODVETVIE TRHU, KTORÉ UMOŽŇUJE EURÓPSKU KONKURENCIESCHOPNOSŤ

Napriek tomu, že EÚ disponuje špičkovými kapacitami, zatiaľ nedokázala naplno využiť potenciál svojho vesmírneho hospodárstva. Obmedzené financovanie investícií a rastu, zložité modely obstarávania, potreba lepšej koordinácie na úrovni EÚ, zdĺhavé uvádzanie na trh a izolovaný prístup medzi vesmírom a obranou brzdia potenciál ďalšieho rastu tohto odvetvia.

Výdavky zahraničných vlád prevyšujú výdavky EÚ. Investície EÚ sa pohybovali v rozpätí 15 % až 20 % úrovne investícií USA. V roku 2023 predstavovali verejné výdavky na vesmír v Európe 15 miliárd USD v porovnaní so 73 miliardami USD v USA 12 . Civilné výdavky na vesmír budú v roku 2023 predstavovať približne 85 % celkových výdavkov na vesmír v EÚ, čo je v nápadnom kontraste s prístupom ostatných veľkých vesmírnych mocností 13 . Očakáva sa, že Čína v najbližších rokoch predbehne Európu a do roku 2030 vynaloží približne 20 miliárd USD. To následne mení dynamiku trhu a širšiu zmluvnú distribúciu na komerčné subjekty [startupy, scaleupy, malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“), spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou vrátane menších, staršie podniky].

EÚ musí rýchlejšie napredovať v strategických oblastiach, ako je prístup do vesmíru, satelitná komunikácia, pozorovanie Zeme, určovanie polohy, navigácia a určovanie času, vesmírna bezpečnosť, umelá inteligencia, kvantové technológie, synergie s obranou a operácie a služby vo vesmíre. Ostatné krajiny, ktoré prenikli do vesmíru, v týchto oblastiach rýchlo napredujú alebo už majú overené technológie.

EÚ by sa mala spoliehať na svoj vesmírny sektor (výroba a služby) s cieľom zabezpečiť kontinuitu a rozvoj svojich kapacít. Mala by takisto maximalizovať ekonomickú hodnotu vesmírnych služieb v iných trhových odvetviach tým, že ponúkne riešenia prispôsobené na mieru a bude riešiť technologické výzvy s cieľom uspokojiť potreby používateľov. Preto sa očakáva, že ostatné trhové odvetvia, ktoré využívajú vesmírne služby, budú pri modernizácii svojich príslušných infraštruktúr alebo používateľských terminálov plánovať interoperabilitu a normy s riešeniami pochádzajúcimi zo systémov EÚ.

Vzhľadom na širší prístup k vesmíru ako trhovému odvetviu a v súlade s prístupom podľa Kompasu konkurencieschopnosti ho bude EÚ podporovať na základe šiestich základných prvkov:

I.vytvoriť jednotný trh EÚ pre vesmír, ktorý doplní akt EÚ o vesmíre 14 ako celkový základ a umožní spoločnostiam bezproblémovo a efektívnejšie pôsobiť cezhranične;

II.urýchliť výskum a inovácie v oblasti vesmíru prostredníctvom rozvoja inovatívnych technológií a posilnenia globálnej konkurencieschopnosti;

III.posilniť priemyselnú pripravenosť a technologickú nezávislosť prostredníctvom posilnenia priemyselnej základne EÚ, zabezpečenia technologickej suverenity a zníženia závislosti od vonkajších dodávateľských reťazcov;

IV.podnecovať komercializáciu vesmíru v rámci EÚ a podporovať ju prostredníctvom pružného obstarávania, zmlúv so strategickými zákazníkmi a zvýšených investícií s cieľom podporiť dynamickejšie vesmírne hospodárstvo EÚ;

V.udržiavať silnú medzinárodnú spoluprácu ako prioritu s cieľom zabezpečiť prepojený a na budúcnosť pripravený vesmírny ekosystém;

VI.posilniť vysokokvalifikovanú pracovnú silu v súlade s úniou zručností 15 a zároveň využiť digitalizáciu a automatizáciu na zvýšenie produktivity a efektívnosti.

Základný prvok I: Jednotný trh pre vesmír

Jednotný trh EÚ pre vesmír sa posilní prostredníctvom aktu EÚ o vesmíre, ktorým sa zjednoduší regulačný rámec a zabezpečí jasnosť pre podniky, aby mohli pôsobiť na jednotnom trhu EÚ. To podnieti rast v súvislosti s vesmírnou bezpečnosťou, odolnosťou a udržateľnosťou, a následne podporí vesmírne hospodárstvo. Vesmírny sektor EÚ sa v súčasnosti musí vyrovnávať so zložitým a roztriešteným regulačným prostredím s viacerými vnútroštátnymi požiadavkami v rôznych členských štátoch EÚ. Na základe horizontálnych opatrení na odstránenie prekážok zahrnutých v nedávnej stratégii jednotného trhu sa v rámci aktu EÚ o vesmíre vytvorí spoločný súbor pravidiel, zníži sa administratívne zaťaženie a uľahčia sa cezhraničné operácie. To umožní vesmírnym prevádzkovateľom inovovať a účinnejšie konkurovať na jednotnom trhu, ako aj na vývozných trhoch.

Vzhľadom na strategický význam rozširovania EÚ vo vyvíjajúcom sa geopolitickom prostredí by EÚ mala aktívne podporovať postupnú integráciu kandidátskych krajín do príslušných politík EÚ. Vďaka súladu s digitálnymi, priemyselnými a bezpečnostnými normami EÚ predstavujú cenných partnerov pri rozširovaní dosahu trhu a inovačnej základne EÚ. Umožnením ich účasti na programoch EÚ a posilnením spolupráce v oblasti normalizácie a verejného obstarávania sa posilní interoperabilita a regionálna odolnosť a zároveň sa zvýši konkurencieschopnosť a bezpečnosť EÚ tým, že sa európsky vesmírny ekosystém rozšíri a integruje.

Pre vesmír je kritickým a obmedzeným zdrojom spektrum. Prístup k dostatočnému spektru je potrebný na prevádzku satelitov v rôznych regiónoch vrátane území EÚ a mimo nej. Jednotný vesmírny trh EÚ podporí pripravovaný akt o digitálnych sieťach, ktorý by mal zabezpečiť spoločné požiadavky na prístup na jednotný trh EÚ.

Na ďalšie posilnenie globálneho vplyvu EÚ je nevyhnutné aktívne zapojenie sa do prednormalizačných a normalizačných činností a ich monitorovanie, najmä na medzinárodnej (Medzinárodná organizácia pre normalizáciu/Medzinárodná elektrotechnická komisia) a globálnej úrovni (súkromné konzorciá, ako je 3GPP 16 ). Veľké hospodárstva mimo EÚ (najmä USA a Čína) už dlho vnímajú vnútornú súvislosť medzi technickou normalizáciou na jednej strane a svojím hospodárskym rozvojom a geopolitickými ambíciami 17 na strane druhej.

Aj EÚ zaujala tento prístup prostredníctvom obnovenej Stratégie EÚ v oblasti normalizácie 18 , ktorej revízia bola oznámená v stratégii jednotného trhu. Zapojenie organizácií vykonávajúcich výskum a posilnenie prepojenia medzi výskumom, inováciami a normalizáciou bude pre vesmírny sektor EÚ prínosom 19 . Podstata práce v tejto oblasti by sa mala zamerať na zjednodušenie požiadaviek a normalizáciu: integrácia normalizácie, interoperability, predpisov a bezpečnostných protokolov, ktoré podnikom poskytujú jasnosť, právnu istotu a predvídateľnosť.

Aktívna úloha EÚ pri stanovovaní noriem (v koordinácii s členskými štátmi EÚ a ich vnútroštátnymi normalizačnými orgánmi) pomáha presadzovať normy EÚ na celom svete, čím podporuje záujmy a hodnoty EÚ, a tým aj zvyšuje konkurencieschopnosť EÚ na celosvetovej úrovni.

V súvislosti so záväzkom EÚ týkajúcim sa udržateľnej a odolnej výroby v Európe, ako sa uvádza v Dohode o čistom priemysle 20 , bude ústredným prvkom tohto dlhodobého prístupu udržateľnosť a opätovná použiteľnosť, ktoré podporujú obehové vesmírne hospodárstvo a rozvoj ekologicky účinných systémov znižujúcich náklady a vplyv na životné prostredie a zvyšujúcich produktivitu.

EÚ by mala uplatňovať koordinovaný prístup k verejným výdavkom, agregovať dopyt a investície s cieľom dosiahnuť úspory z rozsahu a zvýšiť svoju autonómiu, bezpečnosť a odolnosť vo vesmíre. Jednotný trh EÚ pre vesmír by tak mohol účinne znížiť roztrieštenosť, podporiť kultúru inovácií a zabezpečiť, aby sa vyvíjali a uvádzali na trh čo najkonkurencieschopnejšie a najmodernejšie riešenia, čo by v konečnom dôsledku prinieslo veľmi hmatateľné výhody občanom a spoločnosti EÚ.

Komisia bude spolupracovať s členskými štátmi na úrovni expertov a s účastníkmi trhu na strane ponuky a dopytu v oblasti vesmírnej infraštruktúry a služieb na tom, ako čo najlepšie podporiť spoločné investície do vesmírnych technológií EÚ, znížiť duplicitu projektov a výdavkov a podporiť účinnejší technologický vývoj, ktorý prinesie výhody všetkým občanom EÚ. To by sa malo doplniť výrazným zvýšením dopytu a zmlúv so strategickými zákazníkmi (aj pre malé a väčšie spoločnosti), čím by sa podporil vývoj v dodávateľskej a odberateľskej časti reťazca a zároveň by sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže.

Zavádzanie modelu, ktorý podnecuje podnikanie a inováciu, by sa malo na európskej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni podporovať prostredníctvom iniciatív, ako sú vesmírne dátové centrá, ktoré spájajú vesmírny, digitálny a ďalšie sektory, ako aj používateľov. Tieto vesmírne dátové centrá by mali byť zamerané na podporu podnikania a zručností a mali by sa usilovať o synergie s centrami digitálnych inovácií. S cieľom podporiť dopyt verejnosti a inovácie vo verejnom sektore by EÚ mala podporovať využívanie údajov, informácií a služieb z vesmírnych systémov EÚ na podporu vývoja prispôsobených riešení zo strany priemyslu a MSP na regionálnej a miestnej úrovni prostredníctvom partnerstiev v oblasti inovácií súvisiacich s vesmírom.

Rámček opatrení 1

Komisia bude na základe existujúcich európskych a vnútroštátnych normalizačných procesov podporovať vypracovanie technických špecifikácií týkajúcich sa rôznych rozmerov vesmírneho hospodárstva a ich prijatie príslušnými orgánmi ako noriem EÚ.

S cieľom posilniť vesmírne hospodárstvo Komisia prostredníctvom aktu EÚ o vesmíre: – poverí Agentúru Európskej únie pre vesmírny program (ďalej len „EUSPA“) a dohodne sa s Európskou vesmírnou agentúrou (ďalej len „ESA“) na pláne na zabezpečenie bezproblémových postupov na vnútornom trhu, – navrhne podporné opatrenia na pomoc vesmírnym prevádzkovateľom pri dodržiavaní pravidiel EÚ a na uľahčenie budovania kapacít v oblasti technológií, – podporí vývoj a zavádzanie nových služieb riadenia vesmírnej prevádzky v rámci EÚ a na vývozných trhoch, – bude sa usilovať o vzájomné uznávanie a rovnocennosť pravidiel a technického posudzovania s tretími krajinami.

Základný prvok II: Urýchlenie výskumu a inovácií

Urýchlenie výskumu a inovácií má zásadný význam pre rozvoj nových vesmírnych technológií, služieb a aplikácií s cieľom zabezpečiť konkurencieschopnosť a nezávislosť EÚ vo vesmírnom sektore. Rýchly vývoj v USA a Číne viedol k výrazným stratám trhového podielu v kľúčových oblastiach, ako je vesmírna doprava, telekomunikácie a satelitné cloudové riešenia 21 . Okrem toho rýchly pokrok svetových vesmírnych mocností v nových oblastiach, ako je údržba na obežnej dráhe, pokročilé využívanie robotiky, umelá inteligencia a kvantové technológie, by mohol viesť k zaostávaniu EÚ.

EÚ by preto mala využiť rozsiahly fond inovatívnych technológií vo svojich členských štátoch a podporovať väčšiu synergiu medzi vesmírom na jednej strane a obranným priemyslom a inými priemyselnými odvetviami na strane druhej. Je potrebný ambicióznejší prístup k výskumu a inováciám s cieľom premeniť inovácie na spôsobilosti novej generácie a zvýšiť priemyselnú konkurencieschopnosť EÚ na svetových komerčných trhoch. V tomto prístupe by sa mali spájať cielené iniciatívy zhora nadol s otvorenými nástrojmi zdola nahor a využívať rôzne nástroje a modely financovania, ako sú granty, investície, verejné obstarávanie a ceny. V súlade so zásadami práva hospodárskej súťaže by sa mali preskúmať aj mechanizmy partnerstva so súkromnými a verejnými subjektmi.

Hlavným cieľom je zabezpečiť autonómiu v novej generácii vesmírnych spôsobilostí a služieb. Pozornosť sa zameria na stimuláciu uvádzania prelomových technológií na trh, okrem iného kvantových technológií, umelej inteligencie, strojového učenia, blockchainu, 5G a 6G, internetu vecí, priameho prenosu do zariadenia, operácií a služieb vo vesmíre a spôsobilostí vynášania na obežnú dráhu.

Okrem toho je na uľahčenie bezproblémovej interakcie a výmeny poznatkov medzi rôznymi zainteresovanými stranami vo vesmírnom sektore EÚ nevyhnutné posilniť rámec spolupráce vrátane združovania zdrojov. Tento rámec by mal podporiť užšiu spoluprácu medzi orgánmi verejnej moci, agentúrami, priemyslom, akademickou obcou a výskumnými inštitúciami a umožniť im spojiť svoje odborné znalosti, zdroje a spôsobilosti 22 .

Rámček opatrení 2

V kontexte budúceho rámcového programu EÚ pre výskum a inovácie Komisia navrhne: – posilniť podporu výskumu a inovácií v oblasti vesmíru v rôznych častiach, okrem iného na základe aktualizovaného strategického programu výskumu a inovácií (ďalej len „SRIA“), – posilniť špecializované partnerstvo pre výskum a inovácie v oblasti vesmíru s cieľom podporiť vývoj, verejné obstarávanie a zavádzanie inovatívnych vesmírnych technológií v celom hodnotovom reťazci.

Komisia bude vychádzať z plánov a aktualizovaného strategického programu výskumu a inovácií (SRIA) s cieľom: – zahrnúť synergie výskumu a inovácií v oblasti vesmíru a obrany v záujme posilnenia bezpečnosti a odolnosti satelitnej a vesmírnej infraštruktúry, systémov a služieb EÚ a zníženia nadmernej závislosti od vesmírnych spôsobilostí krajín mimo EÚ, – naplánovať výskumné a inovačné opatrenia.

Základný prvok III: Pripravenosť priemyslu a technologická nezávislosť

Z priemyselného hľadiska sa prosperujúce vesmírne hospodárstvo EÚ opiera o udržateľnú a silnú priemyselnú základňu, ktorej hlavným cieľom je zachovať, zabezpečiť a ďalej posilňovať európsku kapacitu svetovej úrovne v oblasti navrhovania, vývoja, vynášania na obežnú dráhu, prevádzky a využívania vesmírnych systémov, ktoré EÚ potrebuje na vykonávanie svojich verejných politík, ako aj pre svoju bezpečnosť a hospodársky rast. Preto je nevyhnutné, aby táto priemyselná základňa dosiahla kritickú veľkosť, aby bola schopná konkurovať medzinárodným konkurentom, ktorí využívajú oveľa väčšie verejné investície.

Z technologického hľadiska musí EÚ zabezpečiť primeranú úroveň prístupu ku kritickým vesmírnym technológiám, ako sú elektrické, elektronické a elektromechanické komponenty, zariadenia a systémy 23 .

To je predpokladom dynamického fungovania odvetvia, ako aj úspešnej realizácie kozmických misií EÚ, najmä tých, ktoré majú bezpečnostný rozmer. Preto by EÚ mala prijať opatrenia v rámci plánovanej európskej preferencie pri verejnom obstarávaní pre strategické odvetvia a technológie 24 s cieľom zabezpečiť svoju strategickú autonómiu a bezpečnosť prostredníctvom konkurencieschopnej technologickej priemyselnej základne založenej na inováciách.

Zintenzívňujúca sa geopolitická situácia zdôrazňuje potrebu zvýšiť odolnosť hodnotových reťazcov EÚ v oblasti vesmíru, ktoré sú citlivé na celý rad rizík vrátane závislosti od iných krajín mimo EÚ, pokiaľ ide o kritické suroviny, pokročilé materiály, komponenty a technológie zariadení. Monitorovacie stredisko EK pre kritické technológie, zriadené v roku 2021, monitoruje tieto riziká a po konzultácii a v koordinácii s priemyslom EÚ a členskými štátmi EÚ poskytuje technologické plány na riešenie zistených nedostatkov.

Platforma strategických technológií pre Európu (ďalej len „STEP“), ktorá sa realizuje v rámci 11 rôznych programov Únie, poskytuje rámec na smerovanie investícií do kritických vesmírnych technológií, čím sa posilňuje odolnosť priemyslu a inovácie. Európske investície do tejto oblasti sú však podstatne nižšie ako odhadované potreby na zníženie závislosti od kritických vesmírnych technológií podľa technologických plánov.

Členské štáty by mohli využiť dostupné finančné prostriedky z Kohézneho fondu a nástroja NextGenerationEU. Ako sa navrhuje v strednodobom preskúmaní politiky súdržnosti 25 , riadiace orgány by mohli využiť príležitosť s pomocou stimulov a flexibility na prerozdelenie finančných prostriedkov na investície, okrem iných priorít, do cieľov STEP alebo odolnej obrany či spôsobilostí a infraštruktúry s dvojakým použitím. Ak členské štáty nemôžu realizovať investície v rámci svojich súčasných plánov obnovy a odolnosti, môžu okrem iného zvážiť možnosti uvedené v oznámení Komisie s názvom NextGenerationEU – Cesta do roku 2026 26 , a to poskytnutím dobrovoľných príspevkov na rozvoj zložiek Vesmírneho programu Únie alebo Programu Únie pre bezpečnú konektivitu v prospech dotknutého členského štátu. Tieto programy sú základom satelitných systémov EÚ, ako sú Galileo (satelitná navigácia), Copernicus (pozorovanie Zeme), GOVSATCOM alebo IRIS² (satelitná komunikácia a konektivita). V rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti môžu členské štáty dobrovoľne prispievať na takéto programy, ak dohoda o príspevku medzi Komisiou a členským štátom zaručuje, že príspevok členského štátu bude použitý v rámci týchto programov v prospech dotknutého členského štátu.

Od roku 2024 EÚ čelí obmedzenému prístupu alebo reakciám z jedného zdroja z krajín mimo EÚ s geopolitickými rizikami v prípade 47 kritických vesmírnych technológií, ktoré určila spoločná pracovná skupina Komisie, Európskej vesmírnej agentúry a Európskej obrannej agentúry, vrátane komponentov EEZ, mikroelektroniky a pokročilých materiálov.

Osobitná pozornosť by sa mala venovať určeniu bezpečných úrovní a obmedzeniu závislostí od týchto úrovní, zamedzeniu závislosti od krajín, ktoré nepatria medzi podobne zmýšľajúce krajiny, a zabezpečeniu dostatočných dodávok kritických vesmírnych technológií.

Rámček opatrení 3

Komisia vypracuje dlhodobý plán na zabezpečenie dodávok kritických vesmírnych technológií z viacerých zdrojov: bude vychádzať zo zoznamu opatrení spoločnej pracovnej skupiny Komisie, ESA a EDA vrátane podpory vyspievania technológií v oblasti výskumu a inovácií, zavádzania hodnotových reťazcov s viacerými zdrojmi a potrebných úprav (napríklad modernizácie).

Komisia bude ďalej podporovať Monitorovacie stredisko EÚ pre kritické technológie pri: – zabezpečovaní nepretržitého monitorovania a vývoja technologických trendov a dodávateľských reťazcov, – identifikácii závislostí a nedostatkov, – aktualizácii a monitorovaní vykonávania technologických plánov.

Základný prvok IV: Podpora komercializácie vesmíru

EÚ musí podporovať komercializáciu svojho vesmírneho priemyslu, pretože jej konkurencieschopnosť čoraz viac zaostáva za globálnymi hráčmi. Kľúčová príležitosť spočíva vo využití dôležitej úlohy, ktorú môžu zohrávať vesmírne startupy, scaleupy, MSP a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou vrátane malých spoločností so strednou kapitalizáciou.

Tieto menšie subjekty sú často veľmi dynamické, prinášajú na trh inovatívne a konkurencieschopné produkty a zároveň znižujú náklady. Sú tak dôležitým doplnkom väčších, etablovaných vesmírnych spoločností a pomáhajú posilňovať celkový ekosystém. Vesmírny ekosystém EÚ sa tak môže stať životaschopnejším a efektívnejším vďaka primeraným rámcovým podmienkam na vytváranie podnikateľských stimulov na navrhovanie, výrobu a prevádzku vesmírnych infraštruktúr a služieb. Výsledkom takýchto obchodných stimulov musí byť lepšia spolupráca medzi etablovanými a novými hráčmi, zosúladená s pravidlami hospodárskej súťaže EÚ. V rokoch 2021 – 2025 vytvorila takýto rámec pre startupy iniciatíva EÚ pre vesmírne podnikanie CASSINI prostredníctvom kombinácie investičného kapitálu, zvyšovania podnikateľských zručností a reformy verejného obstarávania. Je však potrebné navrhnúť systém CASSINI 2.0, ktorý bude určený na podporu podnikov na vyššej úrovni.

EÚ nemala pred rokom 2019 žiadne súkromné investičné fondy zamerané na investície do vesmíru, ale CASSINI a Program InvestEU umožnili vznik 5 fondov rizikového kapitálu, ktoré sú plne zamerané na investície do vesmíru, a prispeli kapitálom do ďalších 11 fondov rizikového kapitálu so širokým investičným záberom. Tieto fondy väčšinou investujú vo fázach počiatočných investícií a Series A, ale v EÚ chýbajú investori schopní viesť investičné kolá v rastovej veľkosti.

Pretrváva jasná medzera vo financovaní, pokiaľ ide o financovanie vysokorizikových technológií náročných na kapitál v záujme rozšírenia podnikania, ktoré si vyžadujú investície vo výške viac ako 100 miliónov EUR. Dopyt po financovaní startupov je takisto naďalej vysoký. Hoci sa fond Európskej rady pre inovácie (ďalej len „EIC“) stal len za štyri roky jedným z hlavných európskych investorov do špičkových technológií, dopyt vynikajúcich startupov po podpore EIC sa v súčasnosti nedá uspokojiť. Od roku 2024 podporila EIC takmer 50 projektov vo vesmírnom sektore, ktoré pokrývajú všetky stupne technologickej vyspelosti.

Napriek silnej talentovej základni dostávajú startupy v EÚ 8 až 10-krát menej rizikového kapitálu ako startupy v USA a Číne. EÚ získava len 5 % celosvetového financovania rizikového kapitálu (v porovnaní s 52 % v USA a 40 % v Číne) 27 . Posilnenie podpory lepšieho fungovania kapitálového trhu vo fázach rastu je preto kľúčom ku konkurencieschopnosti vesmírneho priemyslu EÚ. Pomôže to čeliť trendu preberania vesmírnych spoločností z EÚ americkými firmami.

Stratégia EÚ pre startupy a scaleupy 28 , ktorá bola prijatá v máji 2025, a širšia iniciatíva „Choose Europe“ sa zameriavajú na pomoc inovátorom, zakladateľom a investorom prostredníctvom zlepšenia podmienok pre startupy a scaleupy, čo im umožní využiť nové geopolitické príležitosti a zníži dôvody na presídlenie mimo EÚ. Stanovujú sa v nej legislatívne, politické a finančné podporné opatrenia na riešenie regulačných a finančných prekážok, ktorým čelia európske startupy a scaleupy na úrovni EÚ aj členských štátov, a na riešenie potrieb inovatívnych spoločností počas ich vývoja.

Orgány verejnej moci zohrávajú dôležitú úlohu pri poskytovaní zákaziek súkromným spoločnostiam ako dodávateľom tovaru a služieb. Zabezpečenie zadávania zákaziek rôznym poskytovateľom služieb vrátane etablovaných spoločností, startupov, scaleupov, MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou môže pomôcť EÚ dosiahnuť jej ciele v oblasti vesmíru, znížiť náklady, ale aj zvýšiť hodnotu, inovácie a udržateľnosť a zároveň zmierniť riziká a podporiť jej priority.

Rámček opatrení 4

Komisia urýchli a rozšíri prístup k financovaniu prostredníctvom: – zabezpečenia dostupnosti súkromného investičného kapitálu prostredníctvom investičného nástroja pre zárodočné investície, investičného nástroja pre rast a dlhového nástroja/finančného nástroja, ktorý neznižuje kvalitu pohľadávok (CASSINI), a to vykonaním pilotného testu na výber fondov rizikového kapitálu s využitím existujúcej kapacity investičného nástroja CASSINI.

Komisia bude vykonávať všetky súvisiace opatrenia v rámci stratégie EÚ pre startupy a scaleupy vrátane opatrení súvisiacich s Európskou radou pre inovácie, Európskym fondom pre scaleupy a európskym právnym predpisom týkajúcim sa inovácie na podporu vesmírneho sektora.

Komisia prijme inovatívne a podnikateľsky priaznivé metódy verejného obstarávania s cieľom podporiť väčšiu hospodársku súťaž a umožniť, aby sa na trhu rozšírili nákladovo najefektívnejšie a najinovatívnejšie produkty. Aby to fungovalo, je potrebné, aby postupy verejného obstarávania zabezpečili rovnaké podmienky pre všetky hospodárske subjekty vrátane nových účastníkov na trhu, scaleupov, podnikov so strednou trhovou kapitalizáciou, najmä malých podnikov so strednou trhovou kapitalizáciou, a malých a stredných podnikov.

Komisia bude stimulovať rast trhu podporovaním verejného dopytu prostredníctvom strategického využívania verejného elektronického obstarávania umožňujúceho obmedzenie neochoty riskovať, a to kombináciou programov pre onboarding, mnohostrannej platformy, predbežných kúpnych zmlúv a zmlúv so strategickými zákazníkmi, ktoré umožnia rýchle rozšírenie a získanie dôveryhodnosti trhu pre dodávateľské a odberateľské činnosti. Dva spôsoby, ako to dosiahnuť, zahŕňajú zavedenie zmlúv uzatváraných s centrálnou obstarávacou organizáciou a dynamických nákupných systémov.

Komisia bude stimulovať miestne ekosystémy, ktoré spájajú vesmírne, digitálne a iné odvetvia s cieľom podporiť vesmírne inovácie, ktoré zahŕňajú inkubátory, akcelerátory, podporu podnikania a zručností.

Základný prvok V: Podpora medzinárodnej spolupráce a ekonomickej diplomacie

Hlavným rozsahom medzinárodných činností je podpora, nadviazanie a udržiavanie spolupráce v oblasti vesmíru s krajinami mimo EÚ a medzinárodnými organizáciami, a to aj prostredníctvom i) pravidelných bilaterálnych kontaktov (na technickej úrovni a vo forme dialógu o vesmíre); ii) dohôd o spolupráci a medzinárodných dohôd o účasti na systémoch a programoch EÚ s krajinami, ktoré majú strategický význam pre záujmy a priority EÚ.

Stratégia Global Gateway ponúka príležitosť na rozvoj partnerstiev, politických dialógov a investícií s krajinami na celom svete. V rámci Global Gateway bude EÚ pracovať na zvýšení investícií EÚ v partnerských krajinách vrátane satelitného pripojenia a vesmírnych služieb, čím prepojí EÚ s centrami digitálneho rastu a prispeje k hospodárskej bezpečnosti EÚ.

Prístup na trhy v partnerských krajinách EÚ je prioritou v boji proti nepriateľskému zahraničnému vplyvu, ako aj na podporu rastu a prosperity v týchto regiónoch, čo má rozhodujúci význam pre zaručenie bezpečnosti Európy. Silná priemyselná základňa, bezpečné dodávateľské reťazce a vhodné pravidlá, ktoré umožňujú spoločnostiam EÚ priaznivo konkurovať nerovným alebo nekalým praktikám hospodárskej súťaže, sú prvky, ktoré podporujú odolnosť a autonómiu EÚ.

Medzinárodná spolupráca tak môže uľahčiť a podporiť opatrenia, ktoré sú potrebné na podporu konkurencieschopnosti vesmírneho sektora EÚ. Funkčná spolupráca v oblasti vesmíru vytvára aj účinok presahovania, čo ponúka príležitosť rozšíriť trvalé obchodné vzťahy na iné hospodárske odvetvia a vytvoriť strategickejšie politické väzby v globálnych záležitostiach.

Prvým zásadným krokom by bolo zmapovanie potrieb a možných nedostatkov. Na základe existujúceho acquis dohôd a dojednaní s tretími krajinami by mapovanie pomohlo zhromažďovať informácie, ktoré zvyšujú konkurencieschopnosť podnikov EÚ a ich globálny dosah. V úzkej spolupráci s delegáciami EÚ na strategických trhoch môže platforma na výmenu informácií zhromažďovať informácie o nadchádzajúcich príležitostiach v rámci verejného obstarávania na podporu vesmírneho ekosystému EÚ. To by prospelo spoločnostiam z EÚ, ktoré by si mohli zabezpečiť nové zákazky, získať silnú pozíciu na medzinárodných trhoch a podporiť rast a inovácie. Podobne platforma pomôže aj organizáciám z tretích krajín identifikovať investičné príležitosti v Európe.

Rámček opatrení 5

Komisia prostredníctvom bilaterálnych samitov a dialógov o vesmíre navrhne: – opatrenia na budovanie kapacít pre rozvíjajúce sa krajiny s vesmírnym programom, ktoré premietajú technické normy EÚ, – interoperabilitu svojich systémov na celom svete.

Komisia za účasti delegácií EÚ vytvorí platformu o príležitostiach v rámci verejného obstarávania v krajinách mimo EÚ.

Základný prvok VI: Kvalifikovaná pracovná sila

Kvalifikovaná pracovná sila je prierezovým podporným prostriedkom piatich základných prvkov a jadrom prosperujúceho vesmírneho hospodárstva, ktoré je hnacou silou inovácií a pokroku v rýchlo sa rozvíjajúcej a technicky náročnej oblasti. EÚ však čelí hrozbe úniku mozgov, pretože mnohí talentovaní odborníci z EÚ v oblasti vesmíru nachádzajú lepšie príležitosti na profesionálny rozvoj a odchádzajú do regiónov, ako je Severná Amerika, Blízky východ a Ázia, čím dochádza k ohrozeniu technologickej a hospodárskej bezpečnosti EÚ.

Ako bolo oznámené v oznámení EÚ s názvom Únia zručností 29 , EÚ bude rozvíjať zručnosti a informovanosť v jednotlivých odvetviach a priorizovať vytváranie, prilákanie a udržanie špičkových talentov prostredníctvom ponuky atraktívnych kariérnych dráh a príležitostí na rast v rámci EÚ, ako aj podpory programov rekvalifikácie. Metodika informovanosti v oblasti zručností špecifických pre vesmír sa bude okrem iného opierať o prebiehajúce partnerstvá v rámci programu Erasmus, koncepcie sektorovej spolupráce v oblasti zručností a Paktu o zručnostiach a bude súčasťou nového Európskeho monitorovacieho strediska zručností.

Úniu zručností sprevádzalo uvedenie strategického plánu vzdelávania v oblasti STEM, v ktorom sa uvádzajú rôzne opatrenia na podporu vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti STEM s cieľom zvýšiť počet talentov v celej EÚ. Plán zahŕňa ambiciózne ciele na zvýšenie počtu študentov v odboroch STEM v rámci odborného vzdelávania a prípravy (ďalej len „OVP“) a vysokoškolského vzdelávania do roku 2030, pričom sa zameriava najmä na prilákanie väčšieho počtu dievčat a žien do týchto oblastí.

Pokročilé zručnosti STEM sú kľúčové pre obranné a letecké spôsobilosti. Rast počtu pracovníkov STEM v EÚ však zaostáva za dopytom, najmä v kľúčových odvetviach, ako je kybernetická bezpečnosť, obrana a letectvo. Takmer štyri z piatich MSP v EÚ majú ťažkosti nájsť pracovníkov s potrebnými zručnosťami, čo má závažný vplyv na startupy a scaleupy, najmä v oblasti prelomových technológií, ako sú umelá inteligencia, polovodiče a kvantová výpočtová technika. Tieto nedostatky majú vplyv aj na vesmírny sektor, pretože obmedzujú hospodársky rast a brzdia inovácie.

Riešenie tejto výzvy si vyžaduje nielen iniciatívy v oblasti vysokoškolského vzdelávania, ale aj aktívnu úlohu poskytovateľov odborného vzdelávania a prípravy (OVP), ktorí sú kľúčoví pri riadení aplikovaného výskumu a vybavovaní pracovnej sily praktickými zručnosťami. Okrem toho sa plán zameriava na posilnenie spolupráce medzi vzdelávaním, výskumom a podnikmi s cieľom zlepšiť vzdelávanie v oblasti STEM a zvýšiť informovanosť o kariérnych možnostiach. Budovaním užších väzieb medzi týmito odvetviami sa plán snaží vytvoriť synergie a uľahčiť prenos poznatkov, ktoré môžu inšpirovať a pripraviť študentov na budúcu kariéru v oblasti STEM.

Je nevyhnutné, aby existovali primerané vysokoškolské vzdelávacie programy a odborná príprava. To si vyžaduje spoluprácu všetkých príslušných subjektov. Práca môže ťažiť z partnerstiev v rámci Paktu o zručnostiach, súvisiacej koncepcie sektorovej spolupráce v oblasti zručností a úspešnej akadémie Copernicus. V oblasti kybernetiky by sa vesmírne spoločnosti EÚ a akademická obec mohli zapojiť do siete priemyslu a akademickej obce v rámci Akadémie kybernetických zručností.

Okrem toho je potrebné podporovať iniciatívy v oblasti rozmanitosti, rovnosti a inklúzie, ktoré odstraňujú rozdiely v rovnosti, talente a rodovej rovnosti 30 . Je takisto nevyhnutné riešiť demografické výzvy prostredníctvom reakcie na vyvíjajúce sa potreby vesmírneho hospodárstva. To si vyžaduje úzku spoluprácu medzi akademickou obcou, priemyslom, vzdelávacími inštitúciami a inštitúciami odbornej prípravy, aby sa zabezpečilo, že programy vzdelávania a odbornej prípravy budú prispôsobené požiadavkám tohto odvetvia. Jedným z príkladov súčasnej prioritnej oblasti pre pracovnú silu je potreba odborníkov na kybernetickú bezpečnosť s cieľom zvýšiť bezpečnosť satelitných a vesmírnych systémov EÚ.

Keďže sa však vesmírny sektor rýchlo vyvíja, tieto prioritné oblasti sa neustále vyvíjajú, aby držali krok s vývojom odvetvia. Stredné školy, univerzity a poskytovatelia odborného vzdelávania a prípravy musia byť preto pripravení rýchlo reagovať na potreby priemyslu a poskytovať študentom špecializované a prierezové zručnosti potrebné na dosiahnutie úspechu. V ekosystémoch zručností je potrebné spojiť široké spektrum zainteresovaných strán, ako sa to už robí napríklad v rámci modelu centier excelentnosti odborného vzdelávania a prípravy (CEOVP) a aliancie európskych univerzít, pokiaľ ide o pokročilé zručnosti.

Rámček opatrení 6

Komisia vypracuje metodiku špecifickú pre vesmírny sektor: – s cieľom podporiť informovanosť Únie pre oblasť zručností vrátane príspevku do Európskeho monitorovacieho strediska zručností, – s cieľom podporiť klasifikáciu zručností EÚ v oblasti vesmíru vrátane primeraného pokrytia vesmírneho sektora v Európskej klasifikácii zručností, kompetencií, kvalifikácií a povolaní (ESCO).

Komisia bude podporovať spoluprácu medzi zainteresovanými stranami, akademickou obcou vrátane aliancie európskych univerzít, odborným vzdelávaním a prípravou, poskytovateľmi odbornej prípravy a podnikmi so zameraním na rozvoj študijných programov so zameraním na vesmír, výmeny, partnerstvá a štipendiá.

Komisia v spolupráci s akademickou obcou, centrami odborného vzdelávania a prípravy a stredoškolskými vzdelávacími inštitúciami: – bude podporovať celoživotné vzdelávanie, zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikácie odborníkov vrátane pilotného projektu záruky získania zručností s cieľom podporiť rekvalifikáciu pracovníkov v odvetviach, ktoré prechádzajú reštrukturalizáciou alebo ktorým hrozí nezamestnanosť, aby mohli ďalej rozvíjať svoju kariéru vo vesmírnom sektore, – pomôže vybaviť študentov stredných škôl, odborného vzdelávania a prípravy a vysokoškolského vzdelávania zručnosťami STEM, ktoré sú kľúčové pre vesmírny sektor, prostredníctvom iniciatívy STEM Tech Talent Induction.

Komisia bude podporovať mobilitu výskumných pracovníkov v oblasti vesmíru prostredníctvom nástrojov EÚ, ako sú akcie Marie Curie-Skłodowskej, Erasmus+, Europass a online platformy EURAXESS, ako aj prostredníctvom výmenných programov pre štúdium vesmíru v členských štátoch.

Komisia podporí rodovú rovnosť v oblasti STEM tým, že prispeje k strategickému plánu vzdelávania v oblasti STEM prostredníctvom zavedenia vzdelávacieho modulu s vesmírnou tematikou v rámci iniciatívy Girls Go STEM a spustenia kampane „Späť do školy“ v rámci programu STEM Futures s cieľom inšpirovať a zapojiť dievčatá od začiatku školského roka.

3.PODPORNÉ VESMÍRNE RIEŠENIA NA PODPORU EURÓPSKEHO HOSPODÁRSTVA

Vzhľadom na rýchly rozvoj globálneho vesmírneho hospodárstva je nevyhnutné podporovať odolné a konkurencieschopné prostredie pre vesmírnu infraštruktúru a služby EÚ. To platí najmä vzhľadom na súčasný 6 % podiel EÚ na celosvetovom dodávateľskom trhu a 19 % podiel na celosvetovom odberateľskom trhu 31 . Rozširovanie satelitných a vesmírnych výrobných zariadení po celom svete zdôrazňuje rýchlu komercializáciu tohto odvetvia.

Popri tomto raste sa satelitné technológie vyvíjajú vďaka inováciám, ako sú softvérovo definované satelity, priama konektivita satelitu so zariadením, kvantová komunikácia a zabudovaná umelá inteligencia a strojové učenie. Tento vývoj nielenže zvyšuje flexibilitu a prevádzkovú efektívnosť (vo vesmíre aj na zemi), ale aj kladie nové požiadavky na podpornú pozemnú infraštruktúru.

Viaceré štáty a súkromní prevádzkovatelia vytvárajú opakovane použiteľné alebo ťažké prostriedky vynášania na obežnú dráhu, ktoré môžu počas jednej misie vyniesť obrovský náklad alebo stovky satelitov. Keďže ostatné vesmírne mocnosti pokračujú v zdokonaľovaní spoľahlivosti svojich nosných rakiet novej generácie, ceny štartov budú pravdepodobne ďalej klesať, čím sa zintenzívni konkurencia pre poskytovateľov služieb vynášania na obežnú dráhu v EÚ. Bez výraznej podpory diverzifikácie a posilnenia vlastného sektora služieb vynášania na obežnú dráhu by mohla byť ohrozená strategická autonómia EÚ v oblasti prístupu do vesmíru.

Geopolitické napätie mení podobu investícií do vesmírnych spôsobilostí 32 . Ruská útočná vojna proti Ukrajine poukazuje na strategický význam vesmírnych spôsobilostí pre bezpečnosť a obranu a na význam ochrany vesmírnych prostriedkov vrátane protiopatrení proti rušeniu rádiových frekvencií. Vlády a súkromné podniky vo veľkom investujú do bezpečnej komunikácie, sledovania a odolnej vesmírnej infraštruktúry s cieľom zabezpečiť kontinuitu prevádzky v čase krízy. Súkromné organizácie zohrali dôležitú úlohu pri udržiavaní komunikácie a operačnej koordinácie na Ukrajine. To posilňuje potrebu EÚ rozšíriť svoje vlastné vesmírne spôsobilosti s cieľom podporiť svoju strategickú autonómiu a bezpečnosť vrátane obrany a odolnosti Ukrajiny a zaručiť bezpečnosť svojej satelitnej a vesmírnej infraštruktúry.

EÚ takisto posilní svoje produkty a služby získané vďaka aktivitám vo vesmíre, čím sa zlepší široké využívanie riešení založených na vesmírnych technológiách používateľmi v rôznych odvetviach (vrátane vlády, komerčných odvetví a výskumných organizácií). EÚ tak môže maximalizovať hospodárske prínosy vesmírnych technológií a vytvoriť dominový efekt rastu a inovácií, ktorý sa týka viacerých priemyselných odvetví.

3.1.INFRAŠTRUKTÚRA A VÝROBA

Existencia výrobných zariadení a dodávateľských reťazcov so sídlom v EÚ má zásadný význam pre strategickú autonómiu EÚ, pretože umožňuje výrobu vesmírnej infraštruktúry vrátane prístupu do vesmíru, kozmických lodí alebo pozemných systémov v súlade s normami EÚ, čím sa zabezpečí spoľahlivosť, bezpečnosť a primeraná miera sebestačnosti v globálnom vesmírnom hospodárstve.

Vzhľadom na prognózy, podľa ktorých by sa v tomto desaťročí malo na obežnú dráhu vyniesť približne 100 000 satelitov, musí vesmírny sektor EÚ rýchlo rozšíriť svoje spôsobilosti na ich výrobu. Budovanie modernej vesmírnej infraštruktúry a prispôsobiteľných satelitných sústav si vyžaduje sériovú výrobu kozmických lodí, ktorá môže uľahčiť komercializáciu a prístup na vývozné trhy a zároveň zabezpečiť rýchle nasadenie nových kapacít.

V súčasnej geopolitickej situácii a v kontexte konkurencieschopnosti je dôležité, aby si EÚ zabezpečila vedúce postavenie v oblasti bezpečnej konektivity (IRIS2), určovania polohy, navigácie a určovania času (Galileo, EGNOS a systém PNT na nízkej zemskej dráhe), získavania informácií o situácii vo vesmíre, operácií a služieb vo vesmíre, pozorovania Zeme s veľmi vysokým rozlíšením a vysokým časovým rozlíšením, spravodajstva, sledovania, prieskumu, systémov včasného varovania pred raketami a robotiky.

Hoci sú verejné investície v takomto vysoko strategickom a suverénnom odvetví nevyhnutné, EÚ bude musieť v spolupráci s členskými štátmi posilniť a zintenzívniť rámcové podmienky jednotného trhu s cieľom umožniť viac súkromných investícií do nových výrobných zariadení a dodávateľských reťazcov EÚ na strategických miestach a zabezpečiť užšiu spoluprácu medzi členskými štátmi EÚ pri vývoji bezpečných satelitov, nosných rakiet, robotiky a pozemného hardvéru (vrátane antén, používateľských terminálov a iných kritických technológií).

Dosiahnutie tohto cieľa si bude vyžadovať rozsiahle zavádzanie pokročilej výroby s využitím robotiky, umelej inteligencie a automatizácie na zabezpečenie inteligentnej a efektívnej výroby a zachovanie globálnej konkurencieschopnosti, čím sa zabezpečí nezávislosť. Okrem toho sú integrácia digitálnych dvojčiat, simulácie a modelovania kľúčovými faktormi pri navrhovaní, testovaní a optimalizácii konštrukcie satelitov a kozmických lodí, ako aj pri plánovaní komplexných kozmických misií. Tento prístup je nevyhnutný pri predchádzaní problémom, s ktorými sa stretáva automobilový priemysel, ktorý má napriek vysokým objemom výroby ťažkosti v dôsledku menej konkurencieschopných výrobných postupov, zvýšených nákladov práce a predĺžených vývojových cyklov.

V záujme využitia týchto nových príležitostí musí komerčný vesmírny sektor EÚ stimulovať inovácie 33 a hospodársky rast a zároveň zachovať autonómiu prostredníctvom rozvoja suverénnych, konkurencieschopných a nezávislých satelitných spôsobilostí a spôsobilostí vynášania na obežnú dráhu, ktoré účinne reagujú na súčasné a budúce požiadavky trhu.

Rámček opatrení 7

Komisia spolu s členskými štátmi uľahčí rozširovanie a modernizáciu výrobných a testovacích zariadení v celej EÚ v súlade s pravidlami štátnej pomoci.

Komisia spolu s členskými štátmi a ESA bude pokračovať v investíciách do satelitnej technológie novej generácie (napríklad okrem iného do softvérovo definovaných satelitov, kvantových satelitov, komerčných navigačných satelitov a satelitnej kybernetickej bezpečnosti) a zintenzívni ich prostredníctvom kombinácie grantov na výskum a vývoj, verejných zákaziek a súkromných investícií.

Komisia zriadi výrobný akcelerátor CASSINI, ktorý bude poskytovať poradenské služby pre vesmírny priemysel v oblasti optimalizácie výrobných procesov, logistiky a stratégií získavania zdrojov.

Prístup do vesmíru

Európsky prístup do vesmíru je strategickým a rozhodujúcim prvkom slobody konania Európy vo vesmíre. Umožňuje autonómne a bezpečné nasadenie vesmírnych prostriedkov, ktoré podporujú širokú škálu hospodárskych, sociálnych, environmentálnych a bezpečnostných činností v prospech spoločnosti. Zabezpečenie autonómneho, spoľahlivého a nákladovo efektívneho európskeho prístupu do vesmíru je preto spoločnou zodpovednosťou všetkých európskych verejných subjektov spolu so súkromným úsilím o posilnenie konkurencieschopnosti a odolnosti európskych služieb vesmírnej dopravy.

Operačné nosné rakety vyvinuté v rámci ESA, Ariane 6 a Vega C, budú aj v nasledujúcich rokoch zohrávať kľúčovú úlohu. Európsky prístup do vesmíru posilnia nové riešenia vesmírnej dopravy vyvíjané súkromnými subjektmi. Majú potenciál znížiť náklady na vynášanie na obežnú dráhu a pripraviť cestu k novým a flexibilnejším službám. Všetky sú potrebné na uspokojenie vyvíjajúceho sa komerčného a inštitucionálneho dopytu, ktorý sa podľa predpokladov v nasledujúcich rokoch zvýši, a to aj v oblasti bezpečnosti a obrany.

EÚ zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní tohto prístupu tým, že podporuje zoskupovanie potrieb verejného sektora v oblasti služieb vynášania na obežnú dráhu a umožňuje vznik silného, konkurencieschopného a odolného odvetvia služieb vynášania na obežnú dráhu, ktoré môže poskytovať udržateľné služby pripravené na budúcnosť. Komisia bude podporovať konsolidáciu dopytu po službách vynášania na obežnú dráhu zo strany rôznych verejných subjektov s cieľom poskytnúť priemyslu inštitucionálnu trhovú perspektívu a podporiť vznik nových riešení zameraných na súčasné a budúce potreby. Predpokladom toho, že prístup do vesmíru slúži svojmu prirodzenému účelu, je udržateľná hospodárska činnosť na obežnej dráhe a mimo nej.

Tvrdá celosvetová konkurencia spojená s dopytom v oblasti vlastnej spotreby a geopolitickou neistotou ukázali akútnu potrebu posilniť autonómne, odolné a konkurencieschopné spôsobilosti Európy v oblasti vesmírnej dopravy. Európsky verejný sektor sa postupne odkláňa od modelu verejne vyvinutých systémov vynášania na obežnú dráhu a prechádza na obstarávanie založené na službách a strategických zákazníkoch.

Európa musí urýchlene riešiť rastúcu medzeru v službách vynášania na obežnú dráhu pre komerčných prevádzkovateľov satelitov. Európske spôsobilosti by mali slúžiť širšej škále misií, znížiť náklady na vynášanie na obežnú dráhu a posilniť pozíciu Európy na globálnom trhu, pričom by sa mali uvoľniť aj príležitosti na rozvíjajúcich sa trhoch.

Prístup do vesmíru a vývoj riešení vynášania na obežnú dráhu od koncepcie až po komercializáciu si vyžaduje zavedenie celého súboru nástrojov vrátane cien, grantov a mechanizmov verejného obstarávania inovácií.

Komisia a ESA skúmajú možnosti dlhodobej vízie pre prístup do vesmíru, uľahčujú spoluprácu, identifikujú možnosti spolupráce a koordinovaným a komplementárnym spôsobom definujú konkrétne opatrenia.

Rámček opatrení 8

Komisia spolu s členskými štátmi a ESA navrhne dlhodobú víziu pre európsku vesmírnu dopravu.

V rámci prebiehajúcej revízie smerníc o verejnom obstarávaní a v súlade s Kompasom konkurencieschopnosti Komisia stanoví podmienky na podporu európskej preferencie prístupu do vesmíru a zároveň zabezpečí konkurenčný proces verejného obstarávania inštitucionálnych služieb vynášania na obežnú dráhu EÚ, a to aj prostredníctvom agregácie a spoločného obstarávania.

Komisia spolu s členskými štátmi a ESA prispeje k zachovaniu, zabezpečeniu a rozšíreniu kapacít pozemnej infraštruktúry (vrátane testovacích zariadení a zariadení na vynášanie na obežnú dráhu) s cieľom zvýšiť celkovú autonómiu, odolnosť a konkurencieschopnosť prístupu EÚ do vesmíru.

Komisia spolu s členskými štátmi a ESA prispeje k urýchleniu budúceho prístupu k vesmírnym riešeniam, napríklad k opakovanej použiteľnosti.

Digitálna infraštruktúra pre vesmír

S vývojom vesmírnych systémov sa vo vesmírnom sektore čoraz viac uplatňujú technologické inovácie z digitálnych odvetví, ako sú umelá inteligencia (AI), strojové učenie, kvantové technológie, cloud a edge computing, konektivita a interoperabilita. Prechod na digitalizáciu spôsobuje revolúciu v navrhovaní, prevádzke a optimalizácii kozmických misií. EÚ musí s cieľom podporiť tento pokrok priorizovať rozvoj spoľahlivej digitálnej infraštruktúry.

Túto potrebu ešte znásobuje rastúci objem satelitných údajov. Bude si vyžadovať podstatne väčšiu úložnú kapacitu, prístup k vysokovýkonnej výpočtovej technike (HPC), rýchlejšie spracovateľské kapacity a efektívnejší prístup k aplikačnému programovému rozhraniu na distribúciu a analýzu údajov. Časť týchto údajov sa spravuje prostredníctvom tradičných dátových centier, ale čoraz väčšia časť sa už presúva na cloudové platformy, čo umožňuje väčšiu rozšíriteľnosť kapacity, flexibilitu a dostupnosť v reálnom čase, ktoré si vyžadujú moderné vesmírne aplikácie. Významným počinom v tomto smere je európska cloudová platforma Copernicus Data Space Ecosystem, ktorá ponúka úložné a spracovateľské kapacity pre širokú škálu aplikácií a ktorú využíva viac ako 380 000 registrovaných používateľov na celom svete.

Digitalizácia infraštruktúry pozemného segmentu je rozhodujúca pre podporu novej generácie satelitov vrátane softvérovo definovaných satelitov a rozsiahlych satelitných sústav. Tieto moderné satelity sú veľmi dynamické a preprogramovateľné a vyžadujú si flexibilnú komunikáciu v reálnom čase s pozemnými systémami. Tieto kapacity môžu poskytnúť len digitálne, cloudové a virtualizované infraštruktúry. Plne digitálny pozemný segment umožňuje automatizáciu, rýchlu rozšíriteľnosť kapacity a schopnosť reagovať v reálnom čase, ktoré sú nevyhnutné na riadenie častých aktualizácií softvéru, rekonfigurácií na obežnej dráhe a čoraz zložitejších úloh misie. Umožňuje takisto bezproblémovú integráciu s analytikou založenou na umelej inteligencii, posilňuje opatrenia kybernetickej bezpečnosti a zabezpečuje interoperabilitu medzi rôznymi satelitnými platformami. V tejto súvislosti nie je digitalizácia pozemného segmentu iba modernizáciou, ale základným podporným prostriedkom pre budúce vesmírne systémy a pre splnenie požiadaviek vyvíjajúceho sa vesmírneho hospodárstva, ktoré je náročné na údaje.

Okrem toho vďaka výkonným palubným procesorom môže spracovanie signálu prebiehať priamo na satelite (regeneratívny transpondér). Satelity sa tak čoraz viac stávajú uzlami globálnej informačnej infraštruktúry a môžu sa stať sieťou na spracovanie vesmírnych údajov, ktorá dokáže vypočítať obrovské množstvo informácií priamo na obežnej dráhe bez toho, aby bola závislá od akejkoľvek pozemskej infraštruktúry.

Na zabezpečenie efektívneho ukladania rastúceho objemu údajov z vesmíru, prístupu k nim a ich ochrany je nevyhnutná bezpečná, suverénna a prispôsobiteľná cloudová a edgeová kapacita. Veľká časť týchto údajov sa v súčasnosti ukladá a spracúva na cloudových platformách mimo EÚ. Pripravovaným aktom EÚ o rozvoji cloudových služieb a umelej inteligencie 34 by sa v nasledujúcich piatich až siedmich rokoch mala prinajmenšom strojnásobiť kapacita dátových centier v EÚ, posilniť dostupnosť a využívanie vysoko bezpečných cloudových služieb v EÚ a mali by sa znížiť vonkajšie závislosti. Tieto platformy by mali poskytovať prístup v reálnom čase a rozšíriteľnosť kapacity a byť optimalizované pre požiadavky moderných vesmírnych systémov vrátane rozsiahlych satelitných sústav a softvérovo definovaných satelitov.

Akt EÚ o rozvoji cloudových služieb a umelej inteligencie bude sprevádzať jednotná celoeurópska politika v oblasti cloudu pre verejnú správu a verejné obstarávanie, ktorá bude usmerňovať orgány verejnej moci pri ich rozhodovaní o obstarávaní a umožní im strategickejšie využívať ich kúpnu silu. Tento prebiehajúci vývoj sa musí využiť na zlepšenie konkurencieschopnosti prístupov EÚ k ukladaniu, spracovaniu a analýze údajov od globálnych poskytovateľov údajov z vesmíru.

Okrem cloud a edge computingu sú dátové priestory EÚ nevyhnutné na umožnenie dôveryhodnej a suverénnej výmeny satelitných údajov medzi vládami, výskumnými inštitúciami a komerčnými subjektmi v rámci jasných rámcov riadenia. Dôležitú úlohu budú zároveň zohrávať dátové laboratóriá, ktoré budú ponúkať bezpečné prostredie založené na spolupráci umožňujúce výskumníkom, vývojárom a podnikom experimentovať s údajmi z vesmíru, trénovať modely umelej inteligencie a vyvíjať nové aplikácie.

Rámček opatrení 9

Komisia bude prostredníctvom svojho aktu EÚ o rozvoji cloudových služieb a umelej inteligencie a následnej politiky v oblasti cloudu stimulovať suverénne cloudové riešenia EÚ pre údaje z vesmíru s cieľom znížiť závislosť od platforiem mimo EÚ pri ukladaní, spracovaní a distribúcii satelitných údajov a zvýšiť konkurencieschopnosť riešení EÚ.

Komisia bude vo svojich politikách digitalizácie a súvisiacich akčných plánoch podporovať modernizáciu pozemných segmentov, pričom bude pokračovať v prechode na digitálne, cloudové a virtualizované infraštruktúry vrátane antén, rádiových vysielačov a prijímačov, zariadení na spracovanie signálu, systémov riadenia misií, sieťových prepojení, riadiacich miestností a monitorovacích rozhraní.

Prostredníctvom svojich politík digitalizácie a súvisiaceho akčného plánu, najmä na základe tovární umelej inteligencie EÚ, Komisia vytvorí vesmírne dátové priestory a laboratóriá s cieľom: – uľahčiť bezpečnú výmenu satelitných údajov medzi vládami, výskumnými inštitúciami a komerčnými subjektmi, – podporovať vytváranie laboratórií na spracovanie údajov z vesmíru, ktoré výskumným pracovníkom, vývojárom a podnikom poskytnú kolaboratívne prostredie na experimentovanie s údajmi, trénovanie modelov umelej inteligencie a vývoj nových aplikácií.

3.2.VESMÍRNE SLUŽBY

Významný podiel na raste globálneho vesmírneho hospodárstva budú mať nadväzujúce vesmírne údaje, produkty a služby. Vesmírne technológie a služby majú okrem hospodárskeho vplyvu zásadný význam pre národnú bezpečnosť a bezpečnosť EÚ, odolnosť a bezpečnosť občanov. V tejto časti sa na základe robustnej fyzickej a digitálnej infraštruktúry skúma, ako optimalizovať využívanie vesmírnych služieb vrátane pozorovania Zeme, navigácie, komunikácie a získavania informácií o situácii vo vesmíre s cieľom účinne uspokojiť vyvíjajúce sa potreby verejných a súkromných koncových používateľov vo viacerých hospodárskych odvetviach.

Satelitné pripojenie, ktoré bude ďalej rozšírené prostredníctvom satelitnej sústavy IRIS2, zohráva aj naďalej čoraz dôležitejšiu úlohu pri zbližovaní nepozemských sietí s pozemnou infraštruktúrou. Poskytovanie širokopásmového internetu a služieb spätného prenosu je nevyhnutné na pripojenie vzdialených oblastí, ako aj na to, aby EÚ mohla účinne reagovať na núdzové situácie, chrániť svoju digitálnu suverenitu a podporovať autonómiu, konkurencieschopnosť a hospodársky rast. Satelitné pripojenie je súčasťou noriem 5G a bude natívne podporované v 6G, ktorého normalizácia sa očakáva do roku 2030.

Vesmírne systémy EÚ Copernicus, Galileo a EGNOS sú už začlenené do činností takmer všetkých kľúčových odvetví: okrem iného do bezpečnosti a obrany, dopravy, energetiky, poľnohospodárstva, krízového riadenia a humanitárnej pomoci, monitorovania životného prostredia a klímy a mestského plánovania. Plný hospodársky potenciál ich údajov a služieb však zostáva nevyužitý v dôsledku roztriešteného prístupu, nejednotných noriem, silnejúcej konkurencie z mimoeurópskych krajín a regulačných prekážok. Okrem toho je odolnosť týchto systémov nevyhnutná na zabezpečenie kontinuity služieb pre kľúčové odvetvia. V kontexte satelitnej navigácie umožní posilnenie systému Galileo o komponent PNT na nízkej zemskej dráhe plné využitie služieb PNT pre tieto kľúčové odvetvia. Z rovnakého dôvodu sa odolnosť pozorovania Zeme zvýši o budúcu vládnu službu na pozorovanie Zeme, ktorá bude poskytovať geopriestorové údaje. Systém bezpečnej konektivity IRIS² napokon podporí odolnosť iných vesmírnych systémov tým, že poskytne bezpečné dátové spojenie cez viacero satelitov. Čo je najdôležitejšie, nepretržité operácie a neustály vývoj a modernizácia systémov Copernicus a Galileo/EGNOS zostávajú najvyššou prioritou v rámci následného právneho rámca, ktorým sa tieto systémy budú riadiť.

S cieľom riešiť tieto výzvy a plne využívať výhody vesmírnych služieb musí EÚ prijať strategický prístup zameraný na používateľa, ktorý zosúladí infraštruktúru, inovácie a politiku s konkrétnymi potrebami koncových používateľov. Najprv je potrebné venovať osobitnú pozornosť oblasti bezpečnosti a obrany a až potom sa rozšíriť na ďalšie kľúčové oblasti, ako sú energetika, pripravenosť a krízové riadenie, doprava, kritická infraštruktúra, klíma a poľnohospodárstvo.

Vesmír pre bezpečnosť a obranu

Strategický význam vesmírneho sektora pre širšie hospodárstvo je jedným z hlavných dôvodov, prečo mnohé štáty investujú miliardy do vesmírnej infraštruktúry a integrujú vojenské, bezpečnostné, sociálno-ekonomické a technologické ciele. Investície do vesmíru sa v minulosti riadili vládnym a vojenským dopytom. Najnovšie trendy naznačujú, že táto dynamika nielenže pokračuje, ale sa zintenzívňuje, pričom sa výrazne zvyšujú vojenské investície do vesmíru. Okrem toho sa stierajú rozdiely medzi komerčnými, civilnými a vojenskými vesmírnymi programami.

V reakcii na rastúce geopolitické napätie vesmírne mocnosti čoraz viac vyvíjajú vládne a vojenské satelitné sústavy na podporu komunikácie, sledovania rakiet a informovanosti o situácii v reálnom čase pre vojenské operácie. Komerčný vesmírny sektor zohráva pri poskytovaní týchto kapacít čoraz dôležitejšiu úlohu. V EÚ však absencia jednotného prístupu k verejným výdavkom na vesmír a obranu viedla k pretrvávajúcej roztrieštenosti tohto odvetvia 35 . To spolu s obmedzeným dopytom verejnosti prispelo k nedostatku v oblasti spôsobilostí v rozhodujúcich oblastiach, ako je spravodajstvo, sledovanie a prieskum (ISR), v dôsledku čoho je EÚ v prípade niektorých kritických obranných služieb závislá od poskytovateľov mimo EÚ. Odstránenie týchto nedostatkov si bude vyžadovať koordinované strategické úsilie členských štátov EÚ, subjektov v oblasti obrany a zainteresovaných strán z vesmírneho priemyslu. Mapovanie existujúcich a chýbajúcich spôsobilostí je nevyhnutnou etapou budovania autonómnejšieho a odolnejšieho vesmírneho a obranného ekosystému EÚ.

Vesmírne veľmoci ostro zareagovali na čoraz väčšie zapájanie sa komerčných vesmírnych subjektov do geopolitických konfliktov. Niektoré sa vyhrážali, že sa zamerajú na satelity a zničia ich. To poukazuje na rastúcu zraniteľnosť vesmírnej infraštruktúry voči kinetickým a kybernetickým útokom, ktoré môžu mať zničujúci dlhodobý vplyv na hospodárstvo 36 a civilné obyvateľstvo. Nedávny prudký nárast kybernetických útokov na satelitné systémy zvyšuje naliehavú potrebu posilniť odolnosť a bezpečnosť vesmírnych prostriedkov EÚ proti akýmkoľvek formám útokov vrátane hybridných, raketových a kybernetických útokov prostredníctvom prechodu na architektúru nulovej dôvery, pokiaľ ide o kybernetickú bezpečnosť satelitov a vesmíru, a zabezpečenia schopnosti rýchlej výmeny (záložných) prostriedkov. Rušenie rádiových frekvencií (prirodzené, napríklad slnečné erupcie, alebo spôsobené človekom, napríklad rušenie a spoofing) navyše ohrozuje bezpečnosť európskych dopravných služieb, najmä leteckej a námornej dopravy, a môže narušiť riadne a bezpečné fungovanie európskych kritických infraštruktúr. Od začiatku ruskej vojny na Ukrajine narastá zasahovanie v neprospech členských štátov EÚ. Kroky nepriateľských režimov predstavujú riziko poškodenia rôznych odvetví: letectva, námornej a pozemnej dopravy, telekomunikácií, poľnohospodárstva a iných. Na ochranu infraštruktúry a mnohých hospodárskych subjektov sú potrebné protiopatrenia a investície EÚ.

V súčasnom geopolitickom kontexte a vzhľadom na dostupné vojenské spôsobilosti je obranná pripravenosť nemožná bez pripravenosti v oblasti vesmíru. Preto bude vývoj odolných systémov na zvýšenie bezpečnosti a ochrany existujúcich vesmírnych systémov EÚ, ako aj nepretržité poskytovanie základných vesmírnych služieb v civilných odvetviach, ako je doprava, energetika a reakcia na núdzové situácie, rozhodujúcim opatrením. Posilnené vesmírne kapacity, ktoré sú kľúčové pre obrannú pripravenosť v modernej vojne, by preto zahŕňali:

·geopriestorové údaje z vesmíru so zobrazovacími schopnosťami za každého počasia, s veľmi vysokým rozlíšením a vysokým časovým rozlíšením, ideálne 30 minút,

·vysoko bezpečné a odolné satelitné pripojenie,

·bezpečné navigačné služby určovania polohy a času s vysokou presnosťou, ktoré sú odolné voči rušeniu a spoofingu.

Niektoré z týchto vesmírnych služieb, ktoré sú rozhodujúce pre obrannú pripravenosť, existujú na vnútroštátnej úrovni. Niektoré služby a údaje môžu poskytovať komerční poskytovatelia. Po prvé im však chýba rozsah na riešenie kolektívnych európskych potrieb; po druhé nie sú nevyhnutne interoperabilné, čo znamená, že ich rozsah je menej účinný, pokiaľ ide o situácie ohrozenia na európskej úrovni.

Preto je zrejmé, že v záujme našej odolnosti musíme posilniť obranu pre vesmír, ale rovnako aj vesmírne spôsobilosti pre obranu, a to prostredníctvom existujúcich systémov, ako aj prostredníctvom vývoja nových systémov, ktoré poskytnú najmodernejšie vesmírne spôsobilosti na úrovni EÚ.

Rámček opatrení 10

Komisia spolu s členskými štátmi zmapuje nedostatky v komerčných vesmírnych spôsobilostiach pre obranu v súlade so širším prístupom prijatým pre obrannú pripravenosť.

Komisia spolu s členskými štátmi podporí verejný dopyt po službách s dvojakým použitím a príslušných technológiách prostredníctvom agregácie, spoločného obstarávania a dohôd so strategickými nájomcami.

Komisia bude pri vývoji svojich vesmírnych systémov a následnom poskytovaní služieb pokračovať v politike „bezpečnosť už v štádiu návrhu“ a posilňovať ju, pričom bude zohľadňovať zásady dvojakého použitia.

Komisia spolu s členskými štátmi a ESA preskúma možnosti rozšírených vesmírnych systémov s dvojakým využitím, t. j. vládnej služby na pozorovanie Zeme, určovania polohy, navigácie a určovania času na nízkej zemskej dráhe, IRIS², monitorovania rušenia rádiových frekvencií a získavania informácií o situácii vo vesmíre.

Vesmír pre energetiku

Satelitné údaje zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu pri transformácii energetiky. Podporujú plánovanie energie z obnoviteľných zdrojov prostredníctvom predpovedania výroby slnečnej a veternej energie, optimalizácie výberu lokality a monitorovania výkonnosti infraštruktúry. Údaje z programu Copernicus využívajú prevádzkovatelia v celej EÚ napríklad na predvídanie prerušenia dodávok a riadenie vyvažovania siete vzhľadom na riziká súvisiace s klímou. Riešenia konektivity založené na IRIS² sa budú posudzovať pre energetické infraštruktúry (napr. inteligentné siete) a iné kritické infraštruktúry. Medzinárodná agentúra pre energiu uvádza, že satelitné údaje môžu znížiť náklady na plánovanie infraštruktúry obnoviteľných zdrojov energie až o 50 % 37 . Keďže Európa urýchľuje prechod na čistú energiu, využitie plného potenciálu satelitných služieb bude mať zásadný význam pre zabezpečenie odolnosti, účinnosti a udržateľnosti v energetickom sektore.

Vesmír pre pripravenosť a krízové riadenie

Vesmírne technológie majú zásadný význam pre posilnenie pripravenosti EÚ na krízy a jej schopnosti reagovať na ne. V Európskej stratégii únie pripravenosti sa zdôrazňuje, že služby, ako je služba riadenia mimoriadnych situácií programu Copernicus a Galileo, poskytujú informácie o situácii v reálnom čase, včasné varovania a spoľahlivú komunikáciu v prípade zlyhania pozemných sietí. Tieto schopnosti sú nevyhnutné pri koordinácii núdzových operácií, podpore civilnej ochrany vrátane zabezpečenia včasného prístupu k informáciám včasného varovania z vesmíru na priame šírenie výstražných správ obyvateľstvu a zmierňovaní následkov prírodných a človekom spôsobených katastrof.

Rozmiestnením satelitnej sústavy IRIS² sa napríklad podporí vytvorenie európskeho kritického komunikačného systému, ktorý bude poskytovať kritickú komunikáciu pre orgány verejnej moci zodpovedné za bezpečnosť a ochranu v celej EÚ a schengenskom priestore. IRIS² bude mať zásadný význam pri rozširovaní pokrytia európskeho kritického komunikačného systému v oblastiach bez pozemnej mobilnej siete a pri zvyšovaní jej odolnosti v prípade narušenia spôsobeného prírodnými nebezpečenstvami alebo škodlivým rušením. V záujme ďalšieho posilnenia tejto iniciatívy sa v kybernetickej koncepcii EÚ bude riešiť pripravenosť a riadenie kybernetických kríz vo všetkých odvetviach vrátane oblastí, v ktorých sa uplatňuje architektúra reakcie na vesmírne hrozby, ako je napríklad potreba zlepšenia spoločného situačného povedomia medzi členskými štátmi a subjektmi EÚ.

Vesmír pre dopravu

EÚ má vedúce postavenie v oblasti prepojenia dopravy a vesmíru. Prevádzková meteorológia, určovanie polohy, navigácia a určovanie času a bezpečná konektivita sú základnými systémami pre všetky druhy dopravy od civilného letectva (napr. prístupy a výber trás) až po námornú dopravu (prepojené/automatizované plavidlá), cestnú dopravu (autonómne vozidlá) a železničnú dopravu (Európsky systém riadenia železničnej dopravy, ERTMS). Odvetvový akčný plán pre európsky automobilový priemysel si vyžaduje, aby sa softvér a zariadenia pre automobilový priemysel navrhovali tak, aby využívali vesmírne údaje a služby na navigáciu, vysoko presné určovanie polohy, pozorovanie Zeme a bezpečnú konektivitu (ako ich poskytujú systémy EÚ Galileo/EGNOS, Copernicus a čoskoro IRIS²). Satelitná sústava IRIS² bude zahrnutá do hlavných plánov v oblasti dopravy pre leteckú, námornú a železničnú dopravu.

Rozhodujúca úloha vesmírnych služieb v doprave si vyžaduje, aby boli tieto systémy chránené pred prírodnými rizikami a inými hrozbami. EÚ preto vyvinie riešenia na monitorovanie rušenia rádiových frekvencií, ktoré bude vytvárať správy a mapy prostredníctvom spracovania údajov z rôznych zdrojov vrátane otvorených údajov, pozemných senzorov a satelitov (komerčných a vo vlastníctve EÚ) s cieľom včas upozorniť komunity používateľov na vplyv na signály PNT. Okrem toho EÚ posilní odolnosť a robustnosť svojich vesmírnych systémov a služieb prostredníctvom zavedenia doplnkovej zložky fungujúcej na nízkej zemskej dráhe (LEO-PNT), ktorá bude schopná poskytovať služby PNT s oveľa lepšou odolnosťou voči rušeniu, a teda s priamym prínosom pre dopravu. Prenos údajov prostredníctvom systému bezpečnej konektivity IRIS² zvýši odolnosť rôznych druhov dopravy a infraštruktúr (vrátane železničnej, námornej, civilnej leteckej dopravy a prístavov) a podporí ich bezproblémové a bezpečné fungovanie ako kritických infraštruktúr.

Vesmír pre kritickú infraštruktúru

Vesmírne systémy poskytujú kľúčovú podporu kritickej infraštruktúre EÚ. Pozorovanie Zeme pomáha monitorovať dopravné koridory, energetické potrubia a prístavy prostredníctvom zisťovania anomálií a včasných príznakov degradácie. Pokiaľ ide o satelitnú navigáciu, aplikácia Galileo Greenlane umožnila účinný cezhraničný pohyb základného tovaru počas pandémie ochorenia COVID-19. Galileo a EGNOS takisto zvyšujú bezpečnosť a efektívnosť dopravy. Satelitná komunikácia zabezpečuje kontinuitu v prípade narušenia pozemných systémov.

Prevádzkovatelia v rôznych odvetviach sa čoraz viac spoliehajú na satelitné služby pre kritickú infraštruktúru (napríklad energetické alebo jadrové zariadenia). V mestských oblastiach podporujú satelitné služby pozorovania Zeme stratégie adaptácie na zmenu klímy prostredníctvom sledovania tepelných ostrovov, zmien využívania pôdy a výziev v oblasti vodného hospodárstva. Rozmiestnenie satelitnej sústavy IRIS² ďalej posilní kritickú infraštruktúru EÚ tým, že ponúkne odolnú a bezpečnú konektivitu, najmä v odpojených alebo katastrofami postihnutých regiónoch. Rozmiestnenie IRIS2 musí byť navyše kompatibilné s integráciou sietí 5G a 6G (integrácia pozemných a nepozemných sietí), a to prostredníctvom koordinácie normalizácie s 3GPP, ktorá je základom pre zabezpečenie interoperability, rozšíriteľnosti kapacity a bezpečnosti integrovaných pozemných a nepozemných sietí. Portfólio projektov spoločného podniku pre inteligentné siete a služby, iniciatívy EÚ pre výskum a inovácie 6G, už zahŕňa niekoľko projektov integrácie pozemných a nepozemných sietí.

Vesmír pre životné prostredie a klímu

Satelity na pozorovanie Zeme sú nevyhnutné pre ochranu životného prostredia, klimatológiu, stratégie odolnosti a adaptáciu na zmenu klímy. Tvorcom politík poskytujú v reálnom čase presné údaje o odlesňovaní, kvalite ovzdušia a vody, úrovni znečistenia, únikoch metánu, spôsoboch využívania pôdy, ako aj o parametroch dôležitých pre modelovanie klímy a posudzovanie trendov. Konkrétnou aplikáciou stanovenou v európskej stratégii pre odolnosť v oblasti vody 38 bude vytvorenie jednotného kontaktného miesta pre produkty pozorovania Zeme relevantné pre vodné hospodárstvo, ktoré bude združovať údaje, produkty a nástroje programu Copernicus týkajúce sa vody a uľahčovať prístup k týmto údajom a ich využívanie. V kombinácii s ďalšími existujúcimi službami, ako sú Európska námorná monitorovacia a dátová sieť, Destinácia Zem a európske digitálne dvojča oceánu, poskytuje program Copernicus globálne a vysokokvalitné služby pre posudzovanie stavu oceánov a podporuje zdravý oceán pre udržateľné modré hospodárstvo. Okrem toho program Copernicus znižuje vplyv dopravy na klímu, napríklad skúma tvorbu kondenzačných stôp v letectve. Tieto poznatky podporujú vývoj právnych predpisov založených na dôkazoch v oblasti environmentálnej správy, dekarbonizácie a zmierňovania zmeny klímy. Galileo a EGNOS zvyšujú presnosť prieskumu, čím umožňujú efektívnejšie námorné alebo letecké trasy, presnejšie predpovede počasia, monitorovanie biodiverzity a včasné varovanie pred klimatickými katastrofami. Celkovo tieto systémy pomáhajú EÚ plniť ciele Zelenej dohody a Dohody o čistom priemysle s cieľom podporiť náš priemysel pri dekarbonizácii a udržať si celosvetové vedúce postavenie v oblasti opatrení v oblasti klímy, pričom ponúkajú adaptačné riešenia (napríklad širšie európske posúdenie klimatických rizík na detailnejšej úrovni, modelovanie adaptačných scenárov) a dodatočné kapacity (napríklad na zisťovanie zmien slnečného žiarenia).

Vesmír pre poľnohospodárstvo

Čoraz častejšie využívanie vesmíru v poľnohospodárstve podporuje rôzne služby, ktoré umožňujú efektívne využívanie zdrojov a udržateľnosť. Presné vesmírne poľnohospodárstvo optimalizuje efektívnosť poľnohospodárskych podnikov. Inteligentné údaje umožnia prístup „menej je viac“, pretože v poľnohospodárstve by sa mohlo používať menej paliva, vody a chemikálií. Prognózy v oblasti potravín a plodín využívajúce pozorovania Zeme podporujú potravinovú bezpečnosť a investície. Informácie z vesmíru o rôznych environmentálnych parametroch sú základom udržateľného rozvoja vidieka.

Vo vízii pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo sa uznáva, že integrácia satelitnej technológie vedie k lepšiemu využívaniu zdrojov, zníženiu vstupných nákladov a zlepšeniu udržateľnosti. Kontinuita a vývoj vesmírnych prostriedkov EÚ, ako sú Copernicus a Galileo, budú tak naďalej prispievať k zjednodušeniu a konkurencieschopnosti. Vďaka zavedeniu komponentu LEO-PNT v systéme Galileo sa zlepší aj výkon navigačných služieb s vysokou presnosťou, ktoré sú kľúčové pre poľnohospodárstvo. Okrem toho by technológie zdieľania údajov mohli znížiť byrokraciu tým, že by poskytli efektívnejšie a automatizovanejšie možnosti podávania správ.

Posilnenie vesmírnych služieb a zjednodušenie

V nadväznosti na prípady využitia vesmíru v uvedených oblastiach je nevyhnutné podporovať všeobecné prostriedky na ďalšiu podporu zavádzania vesmírnych riešení na trhu horizontálnym spôsobom. Tieto podporné prostriedky siahajú od systémov obstarávania inovácií až po značky kvality. Využívanie satelitných údajov a vesmírnych aplikácií môže takisto prispieť k pokračujúcemu úsiliu o zjednodušenie, a to najmä v oblasti podávania správ. Komisia bude naďalej skúmať, ako na tento účel využiť všetky dostupné nástroje.

Rámček opatrení 11

Komisia bude uplatňovať verejné obstarávanie inovácií v oblasti vesmíru, najmä stratégie inovačného verejného obstarávania pre orgány verejnej moci na nákup vesmírnych služieb a údajov s využitím dynamického nákupného systému, ktorý zoskupuje požiadavky orgánov verejnej moci a na miestnej a regionálnej úrovni ich odbremeňuje od náročných procesov verejného obstarávania prostredníctvom jedného jednoduchého centralizovaného prístupu. Tým sa uľahčí a urýchli nákup nadväzujúcich vesmírnych riešení, ktoré riešia výzvy verejného sektora, a zároveň to pomôže vytvoriť väčší a významnejší dopyt EÚ po údajoch z vesmíru a vesmírnych službách.

Komisia spustí program Make it with Space na pomoc i) používateľom, ktorí nakupujú údaje z vesmíru a vesmírne služby a ii) odberateľským vesmírnym spoločnostiam EÚ v záverečnej fáze komercializácie. Táto iniciatíva sa zameria na zvýšenie dopytu po údajoch z vesmíru a nadväzujúcich službách v iných ako vesmírnych odvetviach prostredníctvom osobitného systému financovania EÚ, ktorý umožní novým používateľom testovať, hodnotiť a zavádzať riešenia založené na vesmírnych technológiách do svojich obchodných procesov, čím sa zvýši ich účinnosť, udržateľnosť a odolnosť a zároveň sa zabráni narušeniu hospodárskej súťaže.

Komisia bude podporovať integritu a kvalitu nadväzujúcich údajov z vesmíru a vesmírnych služieb: preskúma potenciálnu normalizáciu a vývoj značky kvality na zabezpečenie spoľahlivosti, bezpečnosti a presnosti vesmírnych údajov a služieb s cieľom posilniť dopyt po vesmírnych službách v citlivejších oblastiach. V rámci integrity údajov z vesmíru a vesmírnych služieb pre koncových používateľov sa zohľadní nárast kybernetických hrozieb v dôsledku zmien v geopolitickom kontexte.

Komisia preskúma riešenia na ochranu a bezpečnosť vesmírnych systémov vrátane systému monitorovania rušenia rádiových frekvencií, ktorý bude poskytovať včasné informácie o vplyve na vesmírne systémy na podporu príslušných orgánov.

Komisia začlení vesmírne riešenia do odvetvových politík EÚ: na základe úspešných riešení, ako sú eCall 39 a 112, sa EÚ bude usilovať o začlenenie vesmírnych riešení do rôznych politík vrátane výrobných aspektov (napr. normy, interoperabilita a používateľské terminály) a aspektov služieb (napr. demonštrácie a pilotné projekty zahŕňajúce komunity používateľov).

Komisia zvýši počet používateľov tým, že uľahčí spoluprácu s vnútroštátnymi správnymi orgánmi prostredníctvom národných programov spolupráce a podporí integráciu údajov programu Copernicus do rozhodovacích procesov s cieľom maximalizovať prínosy služieb programu Copernicus pre vnútroštátne politiky a znížiť administratívne zaťaženie, najmä v oblastiach, ako je zmena klímy, atmosféra, morské a suchozemské prostredie.

3.3.VYUŽÍVANIE EKONOMIKY KOZMICKÉHO PRIESTORU

Na základe článku 189 ZFEÚ môže EÚ rozvíjať politiky a stratégie v oblasti vesmíru s cieľom podporovať spoluprácu, technologický pokrok a mierové využívanie vesmíru. Vesmírne činnosti si často vyžadujú nadnárodnú spoluprácu a spoluprácu viacerých zainteresovaných strán. EÚ tak môže i) povzbudzovať a podporovať prístup založený na spolupráci, ktorý je neodmysliteľnou súčasťou činností v oblasti vesmírneho hospodárstva vrátane činností na obežnej dráhe a mimo nej, a ii) integrovať a koordinovať vesmírne činnosti medzi členskými štátmi, čím sa zníži duplicita úsilia a zvýši celková účinnosť a efektívnosť činností súvisiacich s vesmírom.

Ekonomiku kozmického priestoru možno vo všeobecnosti rozdeliť na dva kľúčové segmenty: orbitálne hospodárstvo a činnosti mimo obežnej dráhy Zeme, najmä cislunárne a lunárne hospodárstvo. Orbitálne hospodárstvo je v súčasnosti založené najmä na satelitnom priemysle, ktorý podporuje udržateľnejšie postupy prostredníctvom presunu výroby zo Zeme do orbitálneho prostredia. Cislunárne a lunárne hospodárstvo sa venuje činnostiam, ako je prieskum, ťažba, získavanie a využívanie zdrojov, rozvoj infraštruktúry a vytvorenie logistických a dodávateľských reťazcov, ktoré sú rozhodujúce pre budúce komerčné a vedecké misie.

Vedecké, strategické, vojenské, hospodárske a politické záujmy v oblasti prieskumu Mesiaca viedli hlavné krajiny, ktoré prenikli do vesmíru, najmä USA a Čínu, k významným investíciám do robotiky, spôsobilostí vynášania na obežnú dráhu s vysokou únosnosťou, nákladu a posádky a lunárnej infraštruktúry. Obe krajiny upevnili svoje vedúce postavenie prostredníctvom zabezpečenia medzinárodných partnerstiev a pokroku vo svojich programoch lunárnych výskumných staníc. Medzi 55 globálnymi partnermi, ktorí podpísali dohody Artemis pod vedením USA, je aj 21 členských štátov EÚ, čo dokazuje rastúcu angažovanosť EÚ a celého sveta v oblasti výskumu Mesiaca.

Tento medzinárodný vývoj mení technologické prostredie na obežnej dráhe Zeme. Mnohé technologické výdobytky (napr. robotické platformy, sklady pohonných hmôt, výroba a recyklácia vo vesmíre) vznikli ako opatrenia s cieľom znížiť náklady na vynesenie na obežnú dráhu a zvýšiť efektívnosť misií s ohľadom na výskum cislunárneho priestoru a planét. Keďže udržateľnosť sa stala hlavným záujmom, narastá aj snaha zabezpečiť bezpečnosť satelitov a presunúť energeticky náročné činnosti (napr. uchovávanie a spracúvanie údajov) zo Zeme na obežnú dráhu. Tieto trendy sa opierajú o veľké verejné investície. Prieskumné a lunárne programy tvoria podstatnú časť rozpočtov vesmírnych agentúr. Vývoj v oblasti satelitnej komunikácie, interoperability, výroby vo vesmíre, spôsobilostí vynášania na obežnú dráhu a pozemných operácií je vzájomne prepojený.

Operácie a služby vo vesmíre

Schopnosť konať vo vesmíre je pre EÚ ako vesmírnu mocnosť nevyhnutnou a strategickou spôsobilosťou. Spôsobilosti operácií a služieb vo vesmíre (ISOS) zahŕňajú mnohé oblasti servisu a logistiky satelitov, ktoré umožňujú napríklad predĺženie životnosti satelitov, ich údržbu, opravy a modernizáciu. ISOS zahŕňajú aj celý rad nových činností vo vesmíre vrátane aktívneho odstraňovania odpadu, montáž a výrobu vo vesmíre, robotické a automatizované servisné platformy, sklady pohonných hmôt a väčšiu vesmírnu infraštruktúru pre špecifické aplikácie (napr. dátové centrá, získavanie energie), čím sa prepájajú aktivity z nízkej zemskej dráhy s cislunárnym priestorom.

Tieto služby majú nielen obrovský komerčný potenciál, ale aj rozhodujúcu strategickú hodnotu pre vlády, najmä v oblastiach, ako je obrana a údržba vojenských satelitov a vesmírnych prostriedkov EÚ. Tieto spôsobilosti tvoria základy budúcej ekonomiky kozmického priestoru a zvyšujú udržateľnosť, interoperabilitu, odolnosť a bezpečnosť satelitov a infraštruktúry novej generácie. V záujme zachovania svojej autonómie a zabezpečenia svojich vesmírnych prostriedkov sa EÚ musí vyhnúť závislosti od krajín mimo EÚ, ktoré prenikli do vesmíru, a rozhodne investovať do rozvoja vlastných spôsobilostí ISOS.

Očakáva sa, že v budúcnosti sa ISOS zamerajú na kľúčové aplikácie, ktoré majú komerčný aj strategický význam: kontrola satelitov, predĺženie životnosti, dopĺňanie paliva, logistika na obežnej dráhe, údržba, opravy a modernizácia. Dodatočné spôsobilosti zahŕňajú operácie po skončení životnosti, odstraňovanie vesmírneho odpadu, montáž a výrobu vo vesmíre, opätovné použitie a recykláciu orbitálnych prostriedkov a skladovanie a manipuláciu s nákladom.

S cieľom urýchliť vývoj a demonštráciu týchto služieb Komisia v spolupráci s členskými štátmi, krajinami EHP a Európskou vesmírnou agentúrou začala misiu ISOS4I. Cieľom tohto pilotného projektu je demonštrovať kritické služby vo vesmíre, stimulovať nové obchodné príležitosti, a vytvoriť základ pre adaptívnu infraštruktúru služieb na obežnej dráhe. Systém ISOS4I je navrhnutý tak, aby zostal funkčný aj po skončení demonštračnej fázy, takže do roku 2030 bude slúžiť ako predchodca stálej architektúry vesmírnych služieb, ktorá bude plne integrovaná do vesmírneho ekosystému EÚ a schopná poskytovať služby na požiadanie komerčným aj inštitucionálnym zákazníkom vrátane vlajkových misií EÚ.

Zvládnutie ISOS v konečnom dôsledku umožní nasadenie veľkých vesmírnych platforiem bez posádky, ktoré sú riadené robotikou, automatizáciou a umelou inteligenciou. Tieto modulárne štruktúry by sa mohli montovať na obežnej dráhe a podporovať široký sortiment služieb, ako je výroba slnečnej energie, spracovanie údajov vo vesmíre (space cloud), skladovanie a sklady paliva, čím by sa položil základ pre skutočne autonómnu prítomnosť EÚ vo vesmíre.

Digitálne infraštruktúry vo vesmíre

Prenos, uchovávanie a spracovanie obrovského množstva údajov z vesmíru predstavuje významné technologické a environmentálne výzvy. Pokrok vo vesmírnej digitalizácii pri transformácii vesmírnej infraštruktúry a vesmírnych služieb novej generácie prispeje k dátovej suverenite a zvýši odolnosť a adaptivitu vlajkových lodí EÚ. Zároveň zvýši rozsah a predvídateľnosť dopytu (strategický zákazník EÚ) a bude stimulovať vytváranie nových trhov, čím sa vytvoria podmienky pre flexibilnejší a udržateľnejší vesmírny ekosystém. To zase vytvorí nové obchodné príležitosti pre európske subjekty a posilní pozíciu EÚ ako udržateľnej vesmírnej veľmoci.

Satelitné spracúvanie údajov na palube umožňuje automatické spracovanie a analýzu nespracovaných údajov, čím sa znižuje objem pri prechode na nižšiu hladinu a zvyšuje účinnosť a rýchlosť operácií. Prevratné koncepcie (napr. distribuované výpočty vo vesmíre, ktoré využívajú zdroje viacerých satelitov a umožňujú zlučovanie údajov prostredníctvom medzisatelitných spojení) zvyšujú výpočtovú kapacitu a redundanciu systémov na obežnej dráhe. Vesmírne dátové centrá sa v budúcnosti môžu stať realitou, ale závisia od vyspelosti podporných technológií a zahŕňajú hľadiská kybernetickej bezpečnosti. Tieto centrá by využívali dostatok slnečnej energie a prirodzené výhody vesmírneho prostredia, ako sú napríklad nižšie nároky na chladenie. Vďaka pokroku v montáži a údržbe na obežnej dráhe a spracúvaniu údajov vo vesmíre by takéto zariadenia mohli zvládnuť intenzívne výpočtové požiadavky komerčných aj inštitucionálnych aplikácií. To bude závisieť od vyspelosti podporných technológií (napr. od koncepcií tepelného riadenia, pokročilých výpočtov postavených na robustných nízkopríkonových čipoch ako GPU, optických spojení, bezpečnej komunikácie, kvantových technológií, kybernetickej bezpečnosti atď.) a od vypracovania prevádzkových koncepcií vrátane možných demonštrácií prototypov.

Ťažba a využívanie zdrojov

Keďže sa orbitálne činnosti naďalej vyvíjajú a prelínajú so širšími vesmírnymi ambíciami, predstavujú jasný bod obratu v globálnom vesmírnom hospodárstve, ktoré presahuje rámec orbitálneho hospodárstva Zeme. Členské štáty EÚ sa tradične zaoberajú vzdialeným vesmírom predovšetkým prostredníctvom Európskej vesmírnej agentúry (ESA), pričom sa zameriavajú najmä na vedecké misie s cieľom rozšíriť naše poznatky o vesmíre. Ťažba vo vesmíre a využívanie zdrojov však v súčasnosti priťahujú značný záujem, pretože svetové vesmírne mocnosti sa predháňajú v dobývaní Mesiaca a vzdialeného vesmíru.

Predpokladá sa, že hospodársky potenciál využívania vesmírnych zdrojov prinesie v rokoch 2018 až 2045 trhové príjmy vo výške 73 až 170 miliárd EUR. Koncoví používatelia by mohli ušetriť približne 54 až 135 miliárd EUR vďaka nižším nákladom na prieskum. Externé vplyvy technológií a poznatkov sa v priebehu 50 rokov odhadujú na približne 2,5 miliardy EUR.

Komisia bude podporovať prípravné činnosti v oblasti výskumu a inovácií (napríklad koncepčné štúdie, vývoj vedeckých nástrojov, ovládačov mechanizmov, kooperatívnej robotiky a získavanie vzoriek na získavanie a využívanie zdrojov). Bude takisto analyzovať najvhodnejšie prostriedky právneho rámca na ťažbu a využívanie zdrojov.

Rámček opatrení 12

Komisia posilní spoluprácu s členskými štátmi EÚ v oblasti ekonomiky kozmického priestoru v koordinácii s ESA, pričom sa zameria na orbitálne, cislunárne a lunárne vesmírne činnosti a podporí priemysel, výskum a akademickú obec EÚ.

Komisia v koordinácii s členskými štátmi a ESA: – preskúma možnosti pilotnej misie ISOS4I do roku 2030, – pripraví pôdu pre novú strategickú vlajkovú loď do roku 2035, ktorá bude poskytovať služby vo vesmíre na požiadanie, a to v oblasti údržby, modernizácie, montáže, výroby, opráv, odstraňovania, recyklácie a logistických úloh pre satelity a iné objekty vo vesmíre a – podporí transformáciu vesmírnej infraštruktúry smerom k väčšej udržateľnosti, prispôsobivosti a odolnosti.

Komisia prispeje k rozvoju novej generácie vesmírnej infraštruktúry pre služby vo vesmíre v spolupráci s podobne zmýšľajúcimi partnermi.

Komisia pripraví pôdu pre podporné technológie pre demonštračné projekty centier údajov z vesmíru a distribuovaných výpočtov vo vesmíre a podporí ich vývoj.

Komisia bude s členskými štátmi a ESA koordinovať výskumné činnosti v oblasti štúdií ťažby a využívania zdrojov, vývoja vedeckých nástrojov, kooperatívnej a interoperabilnej robotiky, pričom bude vychádzať z príslušných iniciatív, ako sú verejno-súkromné partnerstvá v oblasti umelej inteligencie, údajov a robotiky.

VÝHĽAD

EÚ disponuje silným potenciálom v oblasti kozmickej vedy, výskumu a technológií, systémov, údajov a služieb, ako aj najmodernejšími priemyselnými kapacitami a vysokokvalifikovanou pracovnou silou. Vzhľadom na nové prostredie vo vesmírnom hospodárstve, ktoré zahŕňa rýchle a prevratné inovácie, zvýšenú úlohu vládnych a vojenských subjektov a nových vesmírnych spoločností, sa tieto prostriedky musia teraz zosúladiť v rámci dynamických verejno-súkromných partnerstiev, ktoré podporujú svižnosť, flexibilitu, proaktívny prístup a prispôsobivosť.

Skúsenosti získané v rámci nástroja NextGenerationEU, ktorý sa uplatňuje vo vesmírnom sektore a vyzýva k synergiám a ku spájaniu zdrojov na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, už boli nápomocné pri ďalšom zhodnocovaní inkluzívneho zapojenia všetkých zainteresovaných strán vesmírneho ekosystému, ktoré sa dohodli na politikách a programoch slúžiacich spoločným cieľom a ich vykonávaní. Preto by sa táto nová paradigma inkluzívneho zapojenia a spolupráce mala inštitucionalizovať prostredníctvom Vesmírneho tímu Európa, fóra na vysokej úrovni, ktoré by združovalo všetky zainteresované strany európskeho vesmírneho ekosystému: členské štáty, Komisiu, Agentúru Európskej únie pre vesmírny program (EUSPA), Európsku vesmírnu agentúru (ESA), vesmírny priemysel, MSP a výskumné organizácie. Prostredníctvom tohto mechanizmu bude EÚ viesť úsilie o spojenie európskej excelentnosti a kapacít v oblasti vesmíru súdržným a účinným spôsobom.

V tomto duchu bude koordinačný nástroj EÚ Kompas konkurencieschopnosti, ktorý zabezpečuje koordináciu politík EÚ a vnútroštátnych politík, zahŕňať priestor vo vybraných kľúčových oblastiach, ktoré sa považujú za strategicky dôležité a zaujímavé pre EÚ ako celok. Cieľom koordinačného nástroja bude zosúladiť priemyselné a výskumné politiky a investície na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni s cieľom podporiť štrukturálnu hospodársku transformáciu, produktivitu, dlhodobý rast a kvalitné pracovné miesta, ako aj prínos pre jednotný trh.

Vesmír má vysoký vnútorný potenciál pre inovácie, dekarbonizáciu a hospodársku bezpečnosť. Vesmír je pre hospodárstvo dôležitým podporným nástrojom, ktorý vytvára významné verejné a súkromné investície. Je preto kľúčovým vektorom konkurencieschopnosti EÚ a na druhej strane vhodným pilotným sektorom pre koordinačný nástroj Kompas konkurencieschopnosti.

Komisia preto na základe odporúčania Vesmírneho tímu Európa navrhne osobitnú metodiku venovanú vesmíru, ktorou sa bude monitorovať jeho prínos ku konkurencieschopnosti EÚ, ako aj podiel EÚ na globálnom vesmírnom hospodárstve. Bude vychádzať z prebiehajúcej spolupráce s ESA na vôbec prvých oficiálnych štatistikách o európskom vesmírnom hospodárstve. Takéto štatistiky ako súčasť národných účtov môžu poskytnúť potrebné vedecké dôkazy na podporu cielenejších politík v oblasti vesmírneho sektora EÚ.

EÚ musí rozhodne podporovať komercializáciu, inováciu a industrializáciu svojho vesmírneho sektora. To zahŕňa posilnenie autonómie výroby, rozšírenie zmlúv so strategickými zákazníkmi a prijatie modelov verejného obstarávania inovácií, ktoré prilákajú súkromné investície. Takéto opatrenia urýchlia pokrok v oblasti vesmírnych spôsobilostí (vrátane vedeckých misií, systémov vynášania na obežnú dráhu, satelitných sústav a vesmírnej robotiky). S cieľom premietnuť uvedenú víziu do konkrétnych výsledkov Komisia zapojí Vesmírny tím Európa do prípravy európskeho riadiaceho plánu pre vesmír, ktorý bude plánom na realizáciu opatrení uvedených v tomto oznámení.

Prostredníctvom zosúladenia priemyselného rozvoja s týmito prioritami môže Európa vybudovať odolnejšie, udržateľnejšie a konkurencieschopnejšie vesmírne hospodárstvo v celosvetovom meradle.

Rámček opatrení 13

Komisia zriadi Vesmírny tím Európa, ktorý bude poskytovať poradné príspevky pre rozhodovací proces EÚ v oblasti vesmíru, najmä pri príprave riadiaceho plánu EÚ pre vesmír.

Komisia od roku 2025 vypracuje osobitnú metodiku na monitorovanie vesmírneho sektora EÚ a jeho podielu na globálnom vesmírnom hospodárstve ako súčasť koordinačného nástroja EÚ Kompas konkurencieschopnosti.

(1)

 Space: The $1.8 Trillion Opportunity for Global Economic Growth (Vesmír: Príležitosť pre globálny hospodársky rast v hodnote 1,8 bilióna dolárov), prehľadová správa, Svetové ekonomické fórum, apríl 2024.

(2)

 ESA Report on the Space Economy 2025 (Správa ESA o vesmírnom hospodárstve za rok 2025), Európska vesmírna agentúra, marec 2025.

(3)

COM(2025) 30.

(4)

Závery Rady o posilnení konkurencieschopnosti Európy prostredníctvom vesmíru, máj 2024.

(5)

Draghi, M., The future of European competitiveness (Správa o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti), september 2024, strana 62.

(6)

Letta, E., Much more than a market (Oveľa viac než len trh), apríl 2024.

(7)

Draghi, M., The future of European competitiveness (Správa o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti), september 2024.

(8)

Niinistö, S., Safer Together: Strengthening Europe’s Civilian and Military Preparedness and Readiness (Spoločne bezpečnejší: posilnenie európskej civilnej a vojenskej pripravenosti a pohotovosti), október 2024.

(9)

JOIN(2023) 9.

(10)

JOIN(2025) 130.

(11)

Zabezpečenie podstatnej časti zmluvy, ktorá umožňuje udržať podnik v činnosti a prilákať ďalších zákazníkov.

(12)

Draghi, M., The future of European competitiveness (Správa o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti), september 2024, strana 60.

(13)

Európska vesmírna agentúra, Report on the Space Economy 2024 (Správa o vesmírnom hospodárstve za rok 2024), december 2024.

(14)

COM(2025) 335.

(15)

COM(2025) 90.

(16)

Projekt 3GPP (3rd Generation Partnership Project) združuje sedem organizácií pre vývoj telekomunikačných noriem (ARIB, ATIS, CCSA, ETSI, TSDSI, TTA, TTC) a poskytuje ich členom stabilné prostredie na tvorbu správ a špecifikácií, ktoré definujú technológie 3GPP.

(17)

Cieľom stratégie Standards 2035 je, aby Čína dominovala na poli medzinárodnej normalizácie v oblasti nových technológií. V posledných rokoch sa počet čínskych návrhov pre Medzinárodnú organizáciu pre normalizáciu (ISO) a Medzinárodnú elektrotechnickú komisiu (IEC) zvýšil o 20 % ročne.

(18)

COM(2022) 31.

(19)

Odporúčanie Komisie (EÚ) 2023/498.

(20)

COM(2025) 85.

(21)

Draghi, M., The future of European competitiveness (Správa o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti), september 2024.

(22)

Príkladom je vedomostné centrum pre pozorovanie Zeme, ktoré umožňuje využívať najmodernejšie poznatky z pozorovania Zeme pre politiky EÚ a lepšiu reguláciu.

(23)

Európska stratégia hospodárskej bezpečnosti, JOIN(2023) 20.

(24)

Kompas konkurencieschopnosti pre EÚ, COM(2025) 30.

(25)

Modernizovaná politika súdržnosti: strednodobé preskúmanie, COM(2025) 163.

(26)

COM(2025) 310.

(27)

Draghi, M., The future of European competitiveness (Správa o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti), september 2024, strana 29.

(28)

COM(2025) 270.

(29)

COM(2025) 90.

(30)

Napriek tomu, že v roku 2022 sa do terciárneho vzdelávania zapísalo celkovo 53,7 % študentov, ženy tvorili v terciárnych odboroch STEM len 30,9 %. V OVP je rozdiel ešte väčší – ženy predstavujú len 16,1 % študentov odborného vzdelávania a prípravy na strednej úrovni zapísaných v odboroch STEM.

(31)

Európska vesmírna agentúra, Report on the Space Economy 2025 (Správa o vesmírnom hospodárstve za rok 2025), marec 2025.

(32)

 Global Counterspace Capabilities Report (Správa o globálnych spôsobilostiach v oblasti vesmírnej obrany), Secure World Foundation, apríl 2025.

(33)

 Towards a European policy for technology infrastructures – Building bridges to competitiveness (Smerom k európskej politike pre technologické infraštruktúry – budovanie mostov ku konkurencieschopnosti), Európska komisia (2025), a Stratégia EÚ pre startupy a scaleupy, COM(2025) 270.

(34)

Akčný plán pre kontinent umelej inteligencie, COM(2025) 165.

(35)

Draghi, M., The future of European competitiveness (Správa o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti), september 2024, časť A, strana 60.

(36)

Svetové ekonomické fórum, Global Cybersecurity Outlook 2025 (Globálny výhľad kybernetickej bezpečnosti na rok 2025), január 2025.

(37)

Medzinárodná agentúra pre energiu, Renewables 2024 – Analysis and forecast to 2030 (Obnoviteľné zdroje energie 2024 – analýza a prognóza do roku 2030), október 2024.

(38)

COM(2025) 280.

(39)

eCall je systém používaný vo vozidlách v celej EÚ, ktorý automaticky uskutoční bezplatné tiesňové volanie na jednotné európske číslo tiesňového volania 112, ak sa vozidlo stane účastníkom vážnej dopravnej nehody.