EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli27. 5. 2025

COM(2025) 274 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Celoúnijné posúdenie konečných aktualizovaných národných energetických a klimatických plánov
Dosahovanie cieľov Únie v oblasti energetiky a klímy do roku 2030

{SWD(2025) 140 final}

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Celoúnijné posúdenie konečných aktualizovaných národných energetických a klimatických plánov
Dosahovanie cieľov Únie v oblasti energetiky a klímy do roku 2030

Úvod: PLNENIE rámca politík do roku 2030

Cieľ Európskej únie (EÚ) stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnou je zároveň cestou k dosiahnutiu energetickej nezávislosti a zvýšeniu našej konkurencieschopnosti. Keďže do roku 2030, míľnika na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti energetiky a klímy, zostáva len päť rokov, potreba znížiť našu závislosť od fosílnych palív nebola nikdy taká naliehavá, pretože fosílne palivá zvyšujú náklady na energiu, zvyšujú našu závislosť od tretích krajín a urýchľujú dôsledky zmeny klímy, ktoré Európa silno pociťuje už dnes. Len v roku 2023 boli do EÚ dovezené fosílne palivá v hodnote viac ako 430 miliárd EUR. To je 430 miliárd EUR, ktoré by sa mohli presmerovať na investície do prechodu na čistú energiu a tým na dosiahnutie samostatnejšej a bezpečnejšej EÚ.

EÚ sa musí stať centrom inovácií, kde sa budú vyvíjať, vyrábať a predávať technológie, služby a čisté výrobky budúcnosti 1 . Prostredníctvom kompasu konkurencieschopnosti 2 a Dohody o čistom priemysle 3 Komisia určila smer na oživenie hospodárskej dynamiky v EÚ pomocou stratégie rastu a prosperity, ktorá spája oblasť klímy a konkurencieschopnosť. V Dohode o čistom priemysle sa načrtol plán, ako premeniť dekarbonizáciu na hnaciu silu rastu európskeho priemyslu tým, že sa poskytnú zreteľné podnikateľské stimuly pre energeticky náročné odvetvia a výrobu čistých technológií, a to aj prostredníctvom odporúčaného priebežného cieľa, ktorým je znížiť do roku 2040 čisté emisie skleníkových plynov o 90 % 4 . Akčný plán pre cenovo dostupnú energiu 5 , ako energetická časť týchto stratégií, sa zameriava na zníženie nákladov na energiu pre občanov, podniky, priemysel a komunity v celej EÚ.

EÚ stanovila ambiciózny rámec, ktorý jej má umožniť stať sa do roku 2050 dekarbonizovanou ekonomikou. Stabilita a úplné vykonanie zavedeného legislatívneho rámca na splnenie cieľov v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 je základným predpokladom toho, aby EÚ pokračovala v dosahovaní ambície do roku 2040 a klimatickej neutrality do roku 2050 a zároveň naplno využila potenciál transformácie.

Vykonávanie existujúceho právneho rámca do roku 2030 – najjednoduchším, najspravodlivejším a nákladovo najefektívnejším spôsobom – je jednou z politických priorít Komisie. Národné energetické a klimatické plány (NEKP) 6 sú strategickými nástrojmi, pomocou ktorých môžu EÚ a jej členské štáty spoločne dosiahnuť ciele politiky v oblasti energetiky a klímy do roku 2030 a vydláždiť cestu k skutočnej energetickej únii. Piliermi plnenia cieľov sú členské štáty, orgány verejnej správy a zainteresované strany na všetkých úrovniach. Stanovením priorít a ambícií, určením výziev súvisiacich s energetikou a klímou a plánovaním potrebných politík a investícií prispievajú NEKP k vytvoreniu dôveryhodného a predvídateľného prostredia, ktoré je priaznivé pre konkurencieschopný európsky priemysel, a k zníženiu nákladov na energiu, pričom zahŕňajú imperatív súvisiaci s klimatickými rizikami a pripravenosťou. Zabezpečujú lepšiu koordináciu politík v členských štátoch a v rôznych oblastiach politiky s cieľom podporiť rast, zvýšiť odolnosť a zabezpečiť spravodlivú transformáciu.

EÚ už ukázala, že konkurencieschopnosť, energetická transformácia a opatrenia v oblasti klímy môžu ísť ruka v ruke. V roku 2023 boli čisté emisie skleníkových plynov o 37 % nižšie ako v roku 1990, zatiaľ čo HDP EÚ v tom istom období vzrástol o 68 %. K tomu prispelo neustále zlepšovanie energetickej efektívnosti, zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie, nových technológií a inovatívnych priemyselných procesov. V roku 2023 bola energia z obnoviteľných zdrojov hlavným zdrojom elektriny v EÚ a predstavovala 24 % celkovej výroby energie a konečná energetická spotreba dosiahla objem 894 miliónov ton ropného ekvivalentu v porovnaní s cieľom 763 miliónov ton ropného ekvivalentu v prípade konečnej spotreby energie do roku 2030. V roku 2023 spotrebovala EÚ o 2 % menej konečnej energie ako v roku 2014, zatiaľ čo jej HDP sa v rovnakom období zvýšil o 38 % 7 . Rýchle zavádzanie čistej energie v EÚ ochráni európske domácnosti a podniky pred nestabilnými fosílnymi palivami, posilní konkurencieschopnosť a vedúce postavenie v oblasti čistých technológií a prispeje k posilneniu energetickej autonómie. Ambiciózny rámec do roku 2030 založený na jasných cieľoch a strategickom plánovaní už pomohol EÚ priblížiť sa k našim cieľom v oblasti klímy a energetiky.

Posúdenia konečných aktualizovaných NEKP ukazujú, že ich úplné vykonanie by EÚ priblížilo k dosiahnutiu svojich cieľov. Z analýzy zhrnutej v tomto oznámení vyplýva, že v porovnaní s navrhovanými plánmi došlo k výrazným zlepšeniam a že EÚ je na dobrej ceste k dosiahnutiu cieľov do roka 2030, ktorými sú zníženie čistej bilancie emisií skleníkových plynov aspoň o 55 % v porovnaní s rokom 1990 a zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov aspoň na 42,5 % s ambíciou dosiahnuť 45 %, hoci je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie na zníženie spotreby energie o 11,7 %. Napriek týmto zlepšeniam pretrvávajú určité nedostatky. Stanovením priebežného cieľa v oblasti klímy do roku 2040 sa môže zabezpečiť väčšia predvídateľnosť a posilniť obchodné opodstatnenie prechodu na čistú energiu uvedené v plánoch, čo nám pomôže dosiahnuť ciele stanovené do roku 2030.

Konečné aktualizované NEKP boli vypracované na základe rozsiahleho konzultačného procesu na vnútroštátnej a regionálnej úrovni a zahŕňali iteratívny proces s Komisiou, ktorá posúdila navrhované verzie a vydala odporúčania pre členské štáty na vypracovanie ambicióznych a dôveryhodných konečných plánov 8 . Do konca apríla predložilo svoje konečné aktualizované NEKP 24 členských štátov 9 . Členské štáty, ktoré tak ešte neurobili – Belgicko, Estónsko a Poľsko – sa vyzývajú, aby svoje plány dokončili čo najskôr 10 .

V tomto celoúnijnom posúdení sa hodnotia kolektívne ambície členských štátov 11 , identifikujú sa nedostatky v ambíciách, ktoré treba urýchlene riešiť, a opisujú sa spoločné výzvy a príležitosti do budúcnosti. Je k nemu priložený pracovný dokument útvarov Komisie s posúdeniami konečných NEKP jednotlivých členských štátov 12 a cielené usmernenia na uľahčenie vykonávania.

Dekarbonizované hospodárstvo s konkurencieschopným sektorom čistej energie

Dekarbonizácia

Konečné aktualizované NEKP znamenajú v porovnaní s navrhovanými plánmi výrazné zlepšenie a významne približujú EÚ k dosiahnutiu cieľa znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 minimálne o 55 %. Komisia na základe analýzy projekcií členských štátov v predložených plánoch odhaduje, že v roku 2030 sa zníži celková čistá bilancia emisií skleníkových plynov približne o 54 % v porovnaní s rokom 1990 16 , z čoho vyplýva, že EÚ je na dobrej ceste k dosiahnutiu svojho cieľa do roku 2030. Hoci sa tento výsledok udržiava vďaka existujúcim a novým vnútroštátnym opatreniam, nebolo by ho možné dosiahnuť bez príspevku politík a opatrení EÚ v rámci balíka Fit for 55, ako je systém EÚ na obchodovanie s emisiami a normy CO2 pre vozidlá.

V prípade sektorov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie o spoločnom úsilí (ESR), sú síce konečné plány podstatne ambicióznejšie ako ich návrhy, ale v porovnaní s cieľom na rok 2030 stále existujú rozdiely. Na základe nariadenia o spoločnom úsilí sa emisie z vnútroštátnej dopravy, budov, poľnohospodárstva, malých priemyselných podnikov a odpadu musia do roku 2030 znížiť o 40 % v porovnaní s rokom 2005. Na základe dostupných projekcií sa očakáva, že emisie klesnú v roku 2030 približne o 38 % v porovnaní s úrovňami z roku 2005, čo je približne o dva percentuálne body menej ako cieľ EÚ 17 . Vďaka dodatočným alebo posilneným opatreniam to znamená podstatné zlepšenie v porovnaní s rozdielom viac ako šesť percentuálnych bodov na základe celoúnijného posúdenia navrhovaných NEKP. Dvanásť členských štátov 18 očakáva, že dosiahne svoje ciele podľa nariadenia ESR do roku 2030 pomocou existujúcich a dodatočných politík a opatrení (oproti ôsmim v navrhovaných plánoch), zatiaľ čo ďalších šesť 19 očakáva, že dosiahne svoje ciele využitím dostupných vnútroštátnych nástrojov flexibility. Päť členských štátov 20 očakáva, že nedodržia svoje ciele na rok 2030 21 .

Pokiaľ ide o sektor využívania pôdy, z projekcií poskytnutých členskými štátmi vyplýva, že EÚ nie je na dobrej ceste k dosiahnutiu svojho cieľa do roku 2030, ktorým je vytvorenie čistého odstránenia dodatočných 42 miliónov ton ekvivalentu CO2 do roku 2030 22 . V posledných rokoch sa v sektore využívania pôdy ukladá čoraz menej uhlíka z atmosféry. Zo súhrnnej analýzy vyplýva, že sa neočakáva zlepšenie záchytu uhlíka v porovnaní so súčasnými úrovňami. V skutočnosti je EÚ stále vzdialená od cieľa na rok 2030, a to približne o 45 až 60 miliónov ton ekvivalentu CO2. Napriek tomu niekoľko členských štátov zvýšilo svoje ambície a uviedlo konkrétnejšie spôsoby, ako splniť svoj cieľ do roku 2030 prostredníctvom ďalších politík v sektore využívania pôdy Deväť členských štátov 23 (oproti piatim v návrhoch plánov) teraz plánuje dosiahnuť svoje ciele v sektore LULUCF. Spomedzi nich Dánsko nedávno zaviedlo významné reformy vrátane stanovenia cien emisií z poľnohospodárstva a využitia získaných príjmov na financovanie transformácie sektora využívania pôdy. Vo viacerých konečných plánoch sa takisto uznáva potreba investovať do lepšieho monitorovania, nahlasovania a overovania emisií zo sektora využívania pôdy s cieľom zabezpečiť vyššiu kvalitu údajov pre účinnú a efektívnu tvorbu politiky v tomto sektore. Vo väčšine plánov však chýbajú dostatočné podrobnosti o opatreniach potrebných na dosiahnutie cieľov a kvantifikácia ich vplyvov. Pre sektor využívania pôdy by bolo kľúčové efektívnejšie celkové využívanie biomasy (na výrobu energie, potravín a krmív a výrobkov z biologického materiálu) smerom k výrobkom z biologického materiálu s vyššou pridanou hodnotou.

V konečných NEKP sa v porovnaní s návrhmi kladie väčší dôraz na politiky zamerané na dekarbonizáciu dopravy a budov, ale je potrebné vyvinúť väčšie úsilie. Systém EÚ na obchodovanie s emisiami v prípade spaľovania palív v budovách, v odvetví cestnej dopravy a v ďalších odvetviach (ETS2) a sprievodný Sociálno-klimatický fond zohrávajú kľúčovú úlohu pri znižovaní emisií v cestnej doprave a budovách, ale nevyhnutné je aj doplnkové úsilie na vnútroštátnej úrovni. Väčšina členských štátov naplánovala opatrenia na podporu udržateľnej transformácie odvetvia dopravy, ktoré vychádzajú z politík EÚ, ako sú normy CO2 pre vozidlá a nariadenie o infraštruktúre pre alternatívne palivá. Plány zahŕňajú opatrenia na podporu elektrifikácie a zavedenia infraštruktúry s nulovými emisiami pre cesty, železnice, prístavy a letiská, ako aj opatrenia na podporu prechodu na iné druhy dopravy smerom k verejnej doprave a aktívnej/nemotorizovanej mobilite. Členské štáty očakávajú, že vďaka týmto opatreniam sa v nasledujúcich rokoch výrazne znížia emisie z dopravy, čo si bude vyžadovať rýchle vykonávanie politík a opatrení EÚ a jednotlivých členských štátov, ako aj priebežné monitorovanie. V niektorých členských štátoch 24 stále existujú systémy podpory pre vozidlá na fosílne palivá, ktoré sú v rozpore s cieľmi dekarbonizácie a mali by sa postupne zrušiť. Ako sa uvádza v oddieloch 2.2 a 2.3, pokiaľ ide o sektor budov, členské štáty podnikajú kroky na podporu využívania energie z obnoviteľných zdrojov na zásobovanie teplom a chladom a na podporu obnovy budov, ale je potrebné urobiť viac pre plánovanie a vykonávanie príslušných politík.

Pokiaľ ide o zachytávanie, využívanie a ukladanie oxidu uhličitého (CCUS), konečné aktualizované plány obsahujú ďalšie informácie a ambicióznejšie projekty. Viac ako polovica členských štátov aspoň čiastočne zohľadnila súvisiace odporúčania Komisie 25 . V konečných plánoch sa na rozdiel od navrhovaných verzií znižuje rozdiel v porovnaní s cieľom 50 miliónov ton CO2 ročne do roku 2030, ktorý bol stanovený v akte o emisne neutrálnom priemysle. Na základe dostupných informácií členské štáty plánujú zachytiť 42,4 milióna ton CO2 ročne do roku 2030, z toho 14,9 milióna ton CO2 z biogénnych zdrojov. Členské štáty odhadujú kapacitu vtláčania v rozmedzí od 27,1 do 45,1 milióna ton CO2 ročne v roku 2030. Niektoré členské štáty nenahlásili kapacitu vtláčania plánovanú na svojom území. Od júna 2024 sa však v nariadení o posilnení európskeho ekosystému výroby emisne neutrálnych technológií 26 vyžaduje, aby členské štáty každoročne podávali správy o budúcom vývoji projektov súvisiacich s požiadavkami na kapacitu zachytávania a vtláčania CO2 na ich území. Vo viacerých aktualizovaných plánoch sa zohľadňuje potreba vytvoriť sieť potrubí na CO2 a niektoré členské štáty dosiahli pokrok aj pri zavádzaní potrebného regulačného a podporného rámca pre priemyselné riadenie uhlíka.

Pokiaľ ide o adaptáciu, členské štáty sa odporúčaniami Komisie zaoberali len čiastočne. Vzhľadom na zistenia uvedené v správe Európskej environmentálnej agentúry z marca 2024 o európskom posúdení klimatických rizík (EUCRA) 27 , v ktorej sa uvádza, že EÚ a členské štáty nedržia krok so zrýchľujúcimi sa klimatickými rizikami, ide o závažnú obavu. V správe prezidenta Niinistöa z októbra 2024 28 sa uvádza, že zmena klímy je multiplikátorom rizík, a zdôrazňuje sa v nej potreba zakotviť zásadu „pripravenosti už v štádiu návrhu“ s cieľom riešiť všetky hrozby komplexne.

Napriek tomu sú politiky a opatrenia v oblasti adaptácie riadne začlenené do rôznych rozmerov energetickej únie len v niekoľkých konečných plánoch 29 . Plány v mnohých prípadoch obsahujú odkazy na národné adaptačné stratégie a plány. V ostatných plánoch sa zohľadňujú adaptačné aspekty a súvislosti len čiastočne a chýbajú v nich kvantitatívne merania potrieb spojených s adaptáciou a vplyvov a prínosov politík v oblasti adaptácie. Informácie o zraniteľnostiach voči zmene klímy a rizikách pre energetickú úniu často chýbajú. V niektorých plánoch sa rozoberajú dôsledky zmeny klímy na dostupnosť vody v budúcnosti a jej riziká pre energetický sektor 30 (napríklad riziká nedostatočných alebo narušených dodávok vody na výrobu vodnej energie a zeleného vodíka a na chladenie zariadení na výrobu energie vrátane jadrových elektrární). Len obmedzený počet členských štátov stanovil ďalšie významné politiky a opatrenia v oblasti adaptácie 31 . Hoci sa v niektorých prípadoch uznáva úloha riešení blízkych prírode, existuje nevyužitý potenciál na presadzovanie ich využívania na podporu cieľov energetickej únie.

Energia z obnoviteľných zdrojov

Ako sa uvádza v Kompase konkurencieschopnosti, EÚ má strategickú pozíciu na to, aby si udržala vedúce postavenie ako priekopník v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ale musí zabezpečiť, aby ambiciózny dopyt po dekarbonizácii zodpovedal vedúcemu postaveniu v oblasti technológií, ktoré ju budú zabezpečovať 35 .

EÚ prijala záväzok zvýšiť svoj cieľ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov aspoň na 42,5 %, pričom ambíciou je dosiahnuť do roku 2030 úroveň 45 %. Tento cieľ je nielen pilierom Európskej zelenej dohody, ale aj ústredným prvkom vykonávania Akčného plánu Komisie pre cenovo dostupnú energiu. Urýchlením zavádzania obnoviteľných zdrojov energie chce EÚ ochrániť spotrebiteľov pred nestálymi cenami fosílnych palív, dlhodobo znížiť účty za energiu a posilniť svoju energetickú suverenitu.

Od roku 2022 do roku 2024 členské štáty nainštalovali približne 205 GW 36 kapacity elektriny z obnoviteľných zdrojov, čo je viac ako nárast v období od roku 2014 do roku 2022 a svedčí to o politickej vôli transformovať energetický systém, znížiť strategické závislosti a podporiť udržateľný hospodársky rast aj inovácie. Obnoviteľné zdroje energie nie sú naliehavou požiadavkou len v oblasti klímy. Sú kľúčovým nástrojom na zabezpečenie cenovo dostupnej, bezpečnej a domácej energie pre všetkých Európanov. Spotrebitelia elektriny v EÚ podľa očakávaní ušetrili v období 2021 – 2023 vďaka dodatočnej výrobe elektriny z novo inštalovaných kapacít veternej a fotovoltickej energie približne 100 miliárd EUR. Príspevky predložené členskými štátmi signalizujú silný záväzok k zavádzaniu obnoviteľných zdrojov energie, ale naznačujú 41 % 37  podiel energie z obnoviteľných zdrojov 38  na hrubej konečnej energetickej spotrebe do roku 2030. Optimistickejšie posúdenie založené na projekciách členských štátov zároveň naznačuje, že EÚ by mohla dosiahnuť úroveň 42,6 %, čo ukazuje potenciál ísť ďalej.

To predstavuje významný pokrok v porovnaní s podielom energie z obnoviteľných zdrojov na úrovni 33,1 – 33,7 %, ktorý sa predpokladal v pôvodných konečných NEKP z roku 2019, a je takisto vyšší ako celkový podiel vyplývajúci z navrhovaných aktualizovaných NEKP, ktoré mali byť predložené v júni 2023. Skutočnosť je však taká, že hoci viac ako dve tretiny členských štátov 39 výrazne zvýšili svoje ambície, stále existuje istý rozdiel vo výške 1,5 percentuálneho bodu oproti cieľu 42,5 % a na jeho odstránenie sú potrebné naliehavé opatrenia. Ak by však členské štáty v plnej miere naplnili svoje projekcie, pri dosahovaní záväzného cieľa na úrovni 42,5 % by nevznikol žiadny rozdiel v ambíciách. Ani podľa najlepšieho scenára sa však kolektívnymi príspevkami nedosiahne ambiciózny cieľ EÚ vo výške 45 % energie z obnoviteľných zdrojov podľa smernice o energii z obnoviteľných zdrojov (RED) 40 v znení zmien. Výzvou je teraz premeniť tieto projekcie na skutočnosť prostredníctvom konkrétnych opatrení, a tým zabezpečiť, aby EÚ a členské štáty splnili svoje záväzky.

Veľa členských štátov načrtlo kroky na urýchlenie postupov vydávania povolení a zvýšenie počtu zmlúv o nákupe elektriny a miery vlastnej spotreby, pričom niektoré krajiny opísali plány na zmapovanie oblastí zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov. 22 členských štátov 41 stanovilo cieľ pre rok 2030 v oblasti využívania energie z obnoviteľných zdrojov na zásobovanie teplom a chladom, ktorý je v súlade s revidovanou smernicou o energii z obnoviteľných zdrojov 42 . Okrem toho 11 členských štátov 43 uvádza konkrétny cieľ pre palivo z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu (RFNBO) pre priemysel. Niektoré členské štáty navyše uviedli svoje plánované kapacity elektrolyzérov do roku 2030, zatiaľ čo iné stále posudzujú uskutočniteľnosť cieľov pre RFNBO v priemysle.

Pokiaľ ide o inovatívne technológie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, desať členských štátov 44 stanovilo ambiciózne ciele pre novo inštalovanú kapacitu do roku 2030 a snaží sa splniť orientačný cieľ vo výške 5 % stanovený v revidovanej smernici o energii z obnoviteľných zdrojov 45 . Hoci sa väčšina členských štátov zaoberala odporúčaniami Komisie týkajúcimi sa dopravy založenej na obnoviteľných zdrojoch a bioenergie, v plánoch stále chýbajú informácie o domácich dodávkach lesnej biomasy na energetické účely, o tom, ako sa bude lesná biomasa využívať na výrobu energie a či členské štáty plnia príslušné povinnosti podľa nariadenia LULUCF.

Nakoniec, takmer všetky členské štáty 46 sa zaoberali odporúčaniami Komisie týkajúcimi sa biometánu a navrhli opatrenia pre biometán a bioplyn, ktoré by podľa odhadov mali do roku 2030 priniesť kombinovanú ročnú výrobu v objeme 25,85 miliardy metrov kubických (m3). Len sedem členských štátov si však stanovilo samostatné konkrétne ciele pre biometán. Švédsko navrhuje finančnú pomoc pre biometán, ale bez stanovenia konkrétneho cieľa.

Energetická efektívnosť

Dosiahnutie záväzného cieľa EÚ znížiť spotrebu energie o 11,7 % 48 do roku 2030 49 je kľúčom ku konkurencieschopnosti a bezpečnosti Európy a k jej ambíciám v oblasti klímy. Prostredníctvom energetickej efektívnosti sa znižujú náklady na energiu, zvyšuje sa energetická bezpečnosť tým, že sa znižuje závislosť EÚ od dovozu fosílnych palív, a zvyšuje sa konkurencieschopnosť. Dekarbonizáciou budov sa podporí najmä stavebníctvo a priemysel čistých technológií v EÚ.

Celková spotreba energie v EÚ od roku 2021 klesá, čím sa približuje k cieľom EÚ v oblasti energetickej efektívnosti do roku 2030. Celkovo 15 členských štátov 50 oproti navrhovaným plánom zvýšilo svoje ambície v oblasti energetickej efektívnosti v prípade konečnej spotreby energie. 51

Najmä deväť členských štátov 52 zosúladilo svoje národné príspevky s cieľom EÚ v oblasti energetickej efektívnosti do roku 2030 53 . Okrem toho niekoľko členských štátov, ako napríklad Írsko a Rakúsko, stanovilo národné ciele, ktoré sú ambicióznejšie ako ich vlastné projekcie 54 , čím preukázali odhodlanie ďalej znižovať konečnú energetickú spotrebu.

Napriek pokroku smerom k efektívnejšiemu využívaniu energie zostáva na ceste k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti energetickej efektívnosti do roku 2030 rozdiel. Výsledkom súhrnných príspevkov je predpokladaná konečná energetická spotreba do roku 2030 vo výške 794,1 milióna ton ropného ekvivalentu. Hoci sa rozdiel v ambíciách oproti navrhovaným aktualizovaným NEKP znížil o 20 miliónov ton ropného ekvivalentu, konečné príspevky zostávajú o 47,3 milióna ton ropného ekvivalentu vyššie ako cieľ primárnej energetickej spotreby vo výške 992,5 milióna ton ropného ekvivalentu a o 31,1 milióna ton ropného ekvivalentu vyššie ako cieľ konečnej energetickej spotreby vo výške 763 miliónov ton ropného ekvivalentu, čo predstavuje cieľ EÚ na úrovni 8,1 %. Ide o značný rozdiel, ktorý sa rovná ročnej konečnej energetickej spotrebe v Belgicku. Napriek tomu treba tento rozdiel vnímať v kontexte a súčasné údaje znamenajú významný pokrok v porovnaní s predchádzajúcimi cieľmi energetickej účinnosti.

Pokiaľ ide o cielené politiky a opatrenia, mnohé členské štáty sa aspoň čiastočne zaoberali väčšinou odporúčaní Komisie. Hoci členské štáty podrobne opisujú programy financovania, podporné opatrenia a plánované politiky, viaceré členské štáty neposkytujú informácie o uplatňovaní zásady prvoradosti energetickej efektívnosti, ani nekvantifikujú očakávané úspory energie vyplývajúce z opatrení energetickej efektívnosti uvedených v ich plánoch. Okrem toho viaceré plány obsahujú strohé informácie o povinnostiach verejného sektora v oblasti energetickej efektívnosti.

Úplná dekarbonizácia budov do roku 2050 si vyžaduje strojnásobenie súčasnej miery energetickej obnovy. Napriek tomu väčšina členských štátov zachovala ambície stanovené vo svojich národných dlhodobých stratégiách obnovy do roku 2020 55 , niekedy odkazujú na svoje pripravované národné plány obnovy budov, ktorých návrhy majú byť predložené do decembra 2025. Len niekoľko členských štátov zvýšilo ambície svojich dlhodobých stratégií obnovy 56 alebo zaviedlo ambicióznejšie politiky a opatrenia týkajúce sa budov 57 . ETS2 a Sociálno-klimatický fond prispejú k podpore vnútroštátneho úsilia o dekarbonizáciu budov.

Prilákanie investícií pre konkurencieschopné ekologické hospodárstvo

Na financovanie zelenej, digitálnej a sociálnej transformácie je potrebné maximalizovať verejné investície a mobilizovať súkromný kapitál. Ako sa uvádza v oznámení Na ceste k budúcemu viacročnému finančnému rámcu 59 , Komisia v roku 2025 predloží návrh jednoduchšieho, adresnejšieho a účinnejšieho dlhodobého rozpočtu, ktorý bude plniť priority EÚ v oblasti prechodu na čistú energiu a zároveň uľahčí a zjednoduší prístup prijímateľov k finančným prostriedkom EÚ, čím pomôže preklenúť rozdiely v investičných potrebách.

Financovanie a investície

Na splnenie cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 by celkové investície do energetického systému v období 2021 – 2030 mali dosiahnuť úroveň približne 570 miliárd EUR ročne 60 . Navyše, aj keď je na vybudovanie odolného, dlhodobého a nákladovo efektívneho energetického systému zabezpečenie odolnosti energetických projektov proti zmene klímy už vo fáze návrhu 61 absolútnou nevyhnutnosťou, môže to v nasledujúcich rokoch zvýšiť počiatočné investičné potreby. Vzhľadom na to, že verejné zdroje sú obmedzené, je potrebné strategicky využiť súkromný kapitál, a to aj prostredníctvom nástrojov na znižovanie rizika, ktoré zmierňujú riziká projektu, znižujú náklady na prijaté úvery a pôžičky na počiatočné kapitálové výdavky a následne znižujú celkové náklady systému.

Mnohé členské štáty zlepšili spoľahlivosť odhadov investícií vo svojich konečných plánoch, ale politiky a ciele nie sú vždy v súlade s odhadmi investičných potrieb. Navyše viacerým plánom chýbajú komplexné stratégie na mobilizáciu verejných a súkromných financií. Väčšina členských štátov sa aspoň čiastočne zaoberala odporúčaniami Komisie a poskytla odhady investičných potrieb v jednotlivých sektoroch. Len málo z nich však špecifikovalo zdroje financovania, posúdilo úroveň potrebnej verejnej podpory a rozoberalo, ako možno mobilizovať súkromné investície. Zvyšné plány neobsahujú spoľahlivé odhady celkových investičných potrieb a/alebo investičných potrieb v jednotlivých sektoroch. Ide o nevyužitú príležitosť zabezpečiť dlhodobý prehľad o plánovaných investíciách, čo je kľúčové na prilákanie súkromného financovania. Okrem toho sa viac ako polovica posudzovaných konečných NEKP nezaoberala odporúčaním, aby boli opatrenia plne v súlade s národnými plánmi obnovy a odolnosti 62 .

Okrem toho len niekoľko členských štátov poskytlo spoľahlivé posúdenie makroekonomického vplyvu plánu. Keďže makroekonomické posúdenie je dôležité na účinné zosúladenie hospodárskej politiky v záujme podpory vykonávania NEKP, je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie.

Postupné zrušenie dotácií na fosílne palivá je nevyhnutné na presmerovanie investícií na prechod na čistú energiu a zosúladenie trhových stimulov s cieľmi v oblasti klímy. Postupným zrušením dotácií na fosílne palivá a presmerovaním investícií do alternatívnych odvetví môžu vlády podporiť čistejšiu energiu a stimulovať inovácie. Tým sa podporí hospodárska odolnosť a prerozdelia sa finančné zdroje na podporu komunít a pracovníkov, čo prispeje k primeranej a spravodlivej transformácii, ktorá uprednostňuje environmentálny aj sociálny blahobyt (pozri oddiel 5 ďalej v texte).

Približne polovica členských štátov sa čiastočne zaoberala odporúčaním Komisie o postupnom zrušení dotácií na fosílne palivá. Dôraz sa kladie najmä na proces a inštitúcie vrátane aktivít na medzinárodných fórach, ktoré majú tento cieľ podporiť prostredníctvom preskúmania, identifikácie a katalogizácie finančných, daňových a iných stimulov 63 . Niektoré členské štáty 64 poukazujú na potrebu niektorých dotácií alebo obhajujú obozretný prístup k ich postupnému zrušeniu, najmä v osobitných prípadoch, ako sú zraniteľné domácnosti, vykurovanie a ostrovy, s cieľom minimalizovať náklady a zabezpečiť blahobyt.

Členské štáty preto nevyužili proces týkajúci sa NEKP v plnej miere na načrtnutie a stanovenie priorít v súvislosti s postupným zrušením dotácií na fosílne palivá. V skutočnosti len niekoľko členských štátov uvádza opis svojich dotácií na fosílne palivá, neposkytli však sociálno-ekonomickú analýzu ich vplyvu ani neuviedli politiky, opatrenia alebo harmonogramy na ich postupné zrušenie 65 . Iné poukazujú na absenciu priamych dotácií na fosílne palivá 66 alebo vyjadrujú pochybnosti o tom, či by sa ich daňové opatrenia mohli považovať za takéto dotácie 67 .

Konkurencieschopnosť, výskum a inovácie

Európa má za sebou úspešnú históriu v oblasti technológií čistej energie a inovácií. Musí však zlepšiť rámcové podmienky, ktoré umožnia účinne uviesť inovatívne výrobky na trh a podnikom rozšíriť svoju činnosť, a to s dlhodobou víziou, ktorá zohľadňuje otázky, ako sú závislosti. To je nevyhnutné, aby spoločnosti EÚ mohli využiť príležitosti globálneho trhu so základnými masovo vyrábanými čistými technológiami, ktorý sa podľa projekcie do roku 2035 strojnásobí a dosiahne ročnú hodnotu približne 1,9 bilióna EUR9.    

Z konečných plánov vyplýva, že členské štáty sa v rámci prechodu na čistú energiu viac zameriavajú na podporu konkurencieschopnosti priemyslu. Uvádzajú sa v nich národné stratégie a opatrenia na podporu výskumu a inovácií, ale vo väčšine plánov 69 stále chýbajú ciele financovania, pri ktorých by sa stanovili konkrétne postupy do roku 2030, napríklad pokiaľ ide o verejné výdavky na výskum a vývoj vyčlenené na programy v oblasti energetiky a klímy. Nerieši sa v nich ani výhľad do roku 2050, aby sa urýchlil vývoj a výroba technológií čistej energie a podporil prechod na emisne neutrálne hospodárstvo.

Vo väčšine plánov sa rozoberajú odporúčania Komisie, v ktorých sa uvádzajú jasné opatrenia na podporu rozvoja projektov zameraných na emisnú neutrálnosť a rozvoja čistých technológií, v niektorých sa kladie osobitný dôraz na energeticky náročné priemyselné odvetvia 70 . Uvedené opatrenia zahŕňajú podporu investícií a činností na urýchlenie vydávania povolení 71 na výstavbu infraštruktúry alebo projektov čistých technológií.

Pokiaľ ide o konkurencieschopné a odolné dodávateľské reťazce pre technológie čistej energie, plány až na niektoré výnimky 72 skutočne neodzrkadľujú konkrétne opatrenia, ktoré by pomohli rozšíriť výrobu technológií čistej energie, zariadení a komponentov a zabezpečiť odolnosť dodávateľských reťazcov členských štátov. Väčšina členských štátov však vo svojich plánoch uvádza stratégie a činnosti obehového hospodárstva, ktoré sú potrebné na zníženie závislosti a zabezpečenie prístupu k surovinám. Tieto opatrenia nie sú opísané rovnomerne podrobne a ich skutočné vplyvy (hospodárske, z hľadiska zníženia emisií) sú len zriedka kvantifikované.

V mnohých plánoch zohráva kľúčovú úlohu digitalizácia energetického systému, pričom viaceré členské štáty plánujú jasné opatrenia na posilnenie digitalizácie sieťovej infraštruktúry 73 a iné 74 uprednostňujú digitalizáciu zavádzania solárnych technológií v sektore budov.

Väčšina plánov sa zameriava aj na spoluprácu v oblasti inovácií 75 . Členské štáty sa zúčastňujú na celoúnijných iniciatívach, ako je napríklad nedávno prepracovaný Európsky strategický plán pre energetické technológie, aby podporili inovácie, zosúladili svoje výskumné programy a vymieňali si osvedčené postupy. Napriek výzvam, ako sú vysoké náklady na inovácie a regulačné prekážky, a v snahe dosiahnuť pokrok členské štáty využívajú mechanizmy financovania EÚ, ako sú Horizont Európa, Inovačný fond a Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, a zároveň podporujú verejno-súkromné partnerstvá. Programy EÚ dopĺňajú vnútroštátne a regionálne financovanie.

Napokon, čoraz väčšou prioritou je rozvoj pracovnej sily, pretože prechod na emisne neutrálne hospodárstvo si vyžaduje nové zručnosti. Len niektoré členské štáty 76 však v skutočnosti predložili ciele s vyčleneným finančným krytím na riešenie nedostatkov v zručnostiach, ktoré sa identifikovali v strategických sektoroch, ako sú technológie čistej energie.

Vnútorný trh s energiou a prepojenosť

Dobre integrovaný trh je z dlhodobého hľadiska najsilnejším nástrojom EÚ na zaistenie bezpečnej, konkurencieschopnej a cenovo dostupnej energie pre spotrebiteľov a priemysel. Ďalšia integrácia trhov je kľúčovým predpokladom na vybudovanie silnej energetickej únie a pomôže nám splniť cieľ Akčného plánu pre cenovo dostupnú energiu, pokiaľ ide o zníženie nákladov na energiu. Umožňuje bezproblémovú prepravu vyrobenej čistej energie tam, kde je najviac potrebná, a poskytuje správne cenové signály na usmernenie investícií do zelenej energie a technológií. Nedávna energetická kríza ukázala, kde je potrebné ďalšie posilnenie našej infraštruktúry a hlbšia integrácia trhov s energiou v EÚ, a NEKP pomáhajú členským štátom pracovať na dosiahnutí tohto integrovanejšieho a funkčnejšieho trhu s energiou.

Vo viacerých NEKP sa zdôrazňuje potreba odstrániť pretrvávajúce trhové prekážky a podporiť rovnaké príležitosti pre nových účastníkov a rôzne riešenia flexibility na trhoch s energiou. Vo väčšine plánov sa zdôrazňuje význam flexibility a reakcie na strane spotreby pre rýchle zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov, zatiaľ čo niekoľko členských štátov 78 podporuje reakciu na strane spotreby, uskladňovanie energie a rozvoj kapacity sietí, no len v malom počte z nich sa stanovujú jasné ciele, plány alebo časové harmonogramy ich vykonávania.

Investície do infraštruktúry elektrizačnej sústavy a optimalizácia riadne integrovaného európskeho energetického systému sú kľúčom k nákladovo efektívnemu prechodu na čistú energiu od prenosovej až po distribučnú úroveň. Zatiaľ čo členské štáty ako Luxembursko, Slovinsko, Lotyšsko a Maďarsko už výrazne prekročili cieľ EÚ na rok 2030 v oblasti prepojenosti na úrovni 15 %, niektoré krajiny ako Španielsko, Grécko, Taliansko a Francúzsko výrazne zaostávajú, čo poukazuje na pretrvávajúce rozdiely v rozvoji cezhraničných prepojení v členských štátoch. Je potrebné zvýšiť úsilie na zabezpečenie dostatočných investícií do infraštruktúry na všetkých úrovniach napätia s cieľom uspokojiť vnútroštátne aj cezhraničné potreby. Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) zistila, že cezhraničná kapacita v objeme 32 GW, ktorú je potrebné dodať do roku 2030, zostáva nevyriešená 79 .

Spotrebitelia sú často stredobodom ambícií v oblasti energetiky a klímy a väčšina členských štátov podniká kroky na rozvoj konkurencieschopnejších maloobchodných trhov a vytvára ďalšie príležitosti pre spotrebiteľov, ako sa aktívne zúčastňovať na trhoch s energiou ako aktívni odberatelia prostredníctvom agregácie alebo komunít vyrábajúcich energiu. Väčšina členských štátov zároveň zavádza dynamickú cenotvorbu a inteligentné meradlá na podporu zapojenia spotrebiteľov do energetickej transformácie.

Väčšina členských štátov sa vo svojich konečných aktualizovaných NEKP zaoberá energetickou chudobou, ale robí tak v rôznej miere. Mnohé z nich opisujú štrukturálne opatrenia alebo opatrenia na podporu príjmov s dôrazom na energetickú efektívnosť, obnovu budov a dekarbonizáciu. Niektoré členské štáty prispôsobujú opatrenia na pomoc najzraniteľnejším skupinám. Len niekoľko členských štátov však 80 jasne vymedzuje energetickú chudobu alebo stanovuje konkrétne ciele zníženia emisií. Transpozícia ustanovení týkajúcich sa energetickej chudoby 81 prebieha v súčasnosti len čiastočne. Zabezpečenie súladu s vypracovaním sociálno-klimatických plánov v rámci Sociálno-klimatického fondu, ktorý bol zriadený v súvislosti s EU ETS2, je na dosiahnutie účinného pokroku kľúčové.

Regionálna spolupráca

Regionálna spolupráca prispieva k efektívnejšej cezhraničnej infraštruktúre a konkurencieschopnejšiemu využívaniu spoločných prírodných zdrojov EÚ, čo vedie k bezpečnejšiemu a integrovanejšiemu európskemu energetickému systému. Je preto pozitívne, že viaceré členské štáty poskytujú vo svojich konečných plánoch viac informácií o využívaní regionálnej spolupráce pri dosahovaní svojich cieľov v oblasti energetiky a klímy, a to aj prostredníctvom zapojenia sa do politických skupín na vysokej úrovni 83 .

Zároveň len niekoľko členských štátov 84 vysvetľuje, ako plánujú vytvoriť rámec pre spoluprácu na spoločných projektoch s jedným alebo viacerými členskými štátmi v súlade s článkom 9 smernice (EÚ) 2018/2001 85 v znení zmien.

Pokiaľ ide o posudzovanie dohôd o solidarite v oblasti plynu, situácia je neistejšia. Niektoré členské štáty 86 poskytli v porovnaní so svojimi navrhovanými plánmi aspoň niektoré nové informácie o pokroku, zámeroch alebo podpise dohôd o solidarite v oblasti plynu so svojimi susednými krajinami, zatiaľ čo niektoré iné štáty ich neposkytli.

ZVÝŠENIE AUTONÓMIE A BEZPEČNOSTI EÚ

Dekarbonizácia, konkurencieschopnosť a rast Európy sú neoddeliteľne spojené s jej bezpečnosťou a autonómiou a v dôsledku energetickej krízy sa pozornosť opäť upriamila na ciele znižovania spotreby, diverzifikácie dodávok fosílneho plynu a pripravenosti na možné energetické krízy. EÚ už od augusta 2022 do novembra 2024 znížila dopyt po plyne o 18 % 87 . Okrem toho diverzifikovala svoje dodávky plynu, pričom dovoz ruského plynu sa od roku 2021 do roku 2023 znížil o 70 % (zo 150 miliárd m3 na 43 miliárd m3). To zdôrazňuje potrebu národných stratégií na postupné ukončenie využívania ruských fosílnych palív zo strednodobého hľadiska a zníženie našej závislosti od fosílnych palív z dlhodobého hľadiska.

Po prekonaní energetickej krízy na prelome rokov 2022 a 2023 sa v konečných NEKP rozširujú národné stratégie na zaistenie energetickej bezpečnosti v rýchlo sa meniacom energetickom systéme EÚ. Hoci v rôznej miere, konečné plány reagujú na odporúčania Komisie týkajúce sa cieľov energetickej bezpečnosti a opatrení v oblasti plynu, elektriny, ropy, jadrovej energie a adaptácie na zmenu klímy. Viaceré členské štáty poskytli aktualizované projekcie dopytu po plyne, pričom prevažná väčšina z nich predpokladá v nadchádzajúcich desaťročiach výrazný pokles. Konkrétne plány na podporu zníženia dopytu po plyne do roku 2030 poskytuje len Luxembursko. Podobne len málo členských štátov uvádza podrobnosti o svojom ďalšom úsilí o diverzifikáciu a nedostatočná pozornosť sa venuje tomu, či je ich plynárenská infraštruktúra a prípadne infraštruktúra nových projektov využívania plynu v súlade s cieľmi dekarbonizácie.

Elektrifikácia, variabilné obnoviteľné zdroje energie a úsilie o postupné ukončenie dovozu fosílnych palív z Ruska zdôrazňujú význam odolnejšej elektrizačnej sústavy. Významným míľnikom smerom k zvýšeniu odolnosti elektrizačnej sústavy bola synchronizácia Estónska, Lotyšska a Litvy s kontinentálnou Európou vo februári 2025, čím sa vyriešila potenciálna zraniteľnosť voči Rusku. V rámci revidovanej koncepcie trhu s elektrinou 88 sa od členských štátov vyžaduje, aby posúdili svoje potreby a cieľ z hľadiska nefosílnej flexibility vrátane osobitného príspevku uskladňovania energie a reakcie na strane spotreby. Komisia takisto prijala odporúčanie o hlavných regulačných prekážkach uskladňovania energie v roku 2023 89 .

Hoci ide o kľúčovú súčasť odolnejšieho energetického systému, len málo členských štátov stanovuje konkrétne ciele pre uskladňovanie energie. Niektoré členské štáty poskytujú ďalšie podrobnosti 90 o politikách v oblasti uskladňovania a menej členských štátov poskytuje informácie o cieľoch 91 . Údaje nie sú dostatočné, aby bolo možné vytvoriť si ucelený a porovnateľný obraz o zavádzaní uskladňovania vo všetkých členských štátoch.

Hoci je dovoz ropy do EÚ diverzifikovanejší ako predtým, v konečných NEKP sa uvádza len málo informácií o národných stratégiách na prispôsobenie ropnej infraštruktúry dekarbonizovanému energetickému systému. Ruská ropa dnes predstavuje len 3 % dovozu vďaka sankciám EÚ, ktorými sa od decembra 2022 zakazuje dovoz ruskej ropy po mori, a od februára 2023 aj dovoz rafinovaných ropných výrobkov. Hoci niekoľko členských štátov poskytuje viac informácií o svojich vyhliadkach v oblasti ropy, len niekoľko členských štátov 92 účinne posúdilo primeranosť infraštruktúry fosílnych palív v dlhodobom horizonte (vrátane rafinérií, potrubí, zásob) vzhľadom na očakávaný pokles dopytu a prechod na nízkouhlíkové alternatívy v nadchádzajúcich desaťročiach na ceste ku klimatickej neutralite EÚ do roku 2050.

Pokiaľ ide o jadrovú energiu, viaceré členské štáty poskytli aktualizované informácie o svojich programoch a oznámili predĺženie prevádzkovej životnosti existujúcich reaktorov a výstavbu nových. V týchto programoch sa uvažuje o jadrovej energii na dodávky čistej a flexibilnej elektrickej energie a tepla pre domácnosti a na priemyselné použitie vrátane výroby vodíka.

Na základe informácií uvedených v konečných NEKP by veľké jadrové reaktory z dlhodobejšieho hľadiska mohli v roku 2050 poskytnúť čistú kapacitu výroby elektriny až do 110 GWe, čo sa však spája so značnou mierou neistoty, pokiaľ ide o predĺženie životnosti existujúcich reaktorov a plány na výstavbu nových reaktorov, o ktorých sa ešte neprijalo konečné investičné rozhodnutie. Komisia predloží ďalšie podrobnosti o súhrnných výsledkoch a analýzach citlivosti spolu so súvisiacimi investičnými potrebami v nadchádzajúcom Jadrovom objasňujúcom programe, ktorý sa v súčasnosti pripravuje v súlade s článkom 40 Zmluvy o Euratome.

Odolné dodávateľské reťazce jadrovej energie sú ohrozené nízkymi ruskými cenami a historickým dedičstvom. Rusko dodáva odberateľom v EÚ výrobky a služby v rámci celého jadrového palivového cyklu, ale členské štáty sa tomu snažia zabrániť, ako uvádzajú vo svojich konečných plánoch. Táto závislosť je najvýraznejšia v prípade piatich členských štátov 93 v súvislosti s reaktormi typu VVER ruskej konštrukcie, ktoré sú tradične závislé od paliva od ruského dodávateľa. Prevádzkovatelia v týchto členských štátoch prijali v posledných rokoch opatrenia na diverzifikáciu dodávok paliva a dosiahli významný pokrok pri uzatváraní zmlúv o dodávkach alternatívnych jadrových palív. Európsky priemysel navyše investuje do rozširovania svojich kapacít v jadrovom palivovom cykle. Je dôležité pokračovať v tomto úsilí aj v budúcnosti a urýchliť diverzifikáciu v súlade s plánom na ukončenie dovozu energie z Ruska 94 .

Hrozby pre fyzickú bezpečnosť a kybernetickú bezpečnosť infraštruktúry sú čoraz častejšie a významnejšie, čo predstavuje rastúce riziko pre autonómiu, bezpečnosť a konkurencieschopnosť Európy. Hybridné hrozby vrátane sabotáží a kybernetických útokov predstavujú čoraz väčšie riziko pre fungovanie európskej kritickej infraštruktúry.

Aj fyzické dôsledky zmeny klímy predstavujú veľké riziko narušenia, chronické vplyvy na základné systémy, a pôsobia ako katalyzátor, ktorý zvyšuje nebezpečenstvo iných rizík. Európske posúdenie klimatických rizík z roku 2024 a Niinistöova správa naznačujú, že tieto vplyvy na energetický sektor sú podhodnotené. Vplyv období sucha na dodávky energie sa prejavil v lete 2022, keď výrobu a distribúciu energie ohrozoval nedostatok vody a vysoké teploty. Členské štáty začali prijímať opatrenia na vykonávanie právnych predpisov na zaistenie fyzickej aj digitálnej bezpečnosti energetickej infraštruktúry v EÚ, aj keď pokrok v oblasti riešenia odolnosti proti zmene klímy a adaptácie na ňu v rámci energetického systému je v jednotlivých NEKP nerovnomerný. 95

SPRAVODLIVÁ TRANSFORMÁCIA A ZAPOJENIE VŠETKÝCH AKTÉROV

Pre spravodlivú transformáciu na klimaticky neutrálne hospodárstvo je rozhodujúce zapojenie všetkých aktérov. To znamená riešiť sociálne a hospodárske vplyvy transformácie zameraním sa na regióny, priemyselné odvetvia a pracovníkov, ktorí čelia najväčším výzvam.

Väčšina členských štátov v konečných NEKP vysvetľuje svoje záväzky týkajúce sa postupného ukončenia používania pevných fosílnych palív. V niektorých prípadoch však harmonogramy ukončenia používania fosílnych palív uvedené v plánoch nie sú úplne v súlade s plánmi spravodlivej transformácie územia 96 .

Vo väčšine plánov sa rozoberá vplyv prechodu ku klimatickej neutralite na zamestnanosť a zručnosti. Hĺbka analýzy sociálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť v dôsledku klimatickej a energetickej transformácie sa však výrazne líši, najmä pokiaľ ide o zraniteľné skupiny obyvateľstva a regióny. Okrem toho sa v plánoch často neuvádzajú opatrenia na zmiernenie alebo riešenie týchto vplyvov. Hoci plány vo všeobecnosti odzrkadľujú spôsob, akým Fond na spravodlivú transformáciu (FST) podporuje členské štáty, poskytujú len málo ďalších informácií o ostatných zdrojoch na podporu spravodlivej transformácie.

Pokiaľ ide o sektory budov a cestnej dopravy, len málo plánov obsahuje informácie, ktoré možno použiť ako podkladovú analýzu na vypracovanie sociálno-klimatických plánov 97 . Členské štáty budú musieť vyvinúť ďalšiu činnosť, aby mohli odhadnúť vplyvy ETS2, identifikovať zraniteľné skupiny a posúdiť, ako rámec politík určený v NEKP prispeje k vypracovaniu sociálno-klimatických plánov, ktoré majú byť dokončené do 30. júna 2025.

Verejná konzultácia

Prechod na nízkouhlíkovú spoločnosť s čistejším a bezpečnejším energetickým systémom si vyžaduje včasnú, transparentnú a efektívnu účasť všetkých aktérov. Na vykonávaní politík v oblasti energetiky a klímy by sa mali podieľať nielen členské štáty, ale aj regióny, miestne orgány, zainteresované strany a občania.

Väčšina členských štátov podrobnejšie ako vo svojich navrhovaných NEKP vysvetľuje, ako konzultačné procesy umožnili verejnosti zúčastniť sa na príprave konečných aktualizovaných NEKP 98 . Mnohé členské štáty využili kombináciu online nástrojov a osobitných fór na verejnú konzultáciu. Niektoré členské štáty zabezpečili inkluzívny prístup, ktorý zahŕňal celú verejnosť 99 . V niekoľkých prípadoch sa však konzultácie o konečných NEKP začali relatívne krátko pred dátumom predloženia 100 , alebo dokonca po tomto dátume 101 . Dlhší časový rámec by umožnil lepšie verejné konzultácie vzhľadom na dĺžku plánov a rozsiahle zmeny medzi navrhovaným a konečným NEKP.

V niektorých prípadoch sa konzultačné procesy netýkali samotných plánov, ale skôr základných politík a opatrení 102 , alebo boli založené na skrátenej verzii plánu, alebo na dotazníku 103 . Niektoré konečné NEKP 104 neobsahujú zhrnutie názorov vyjadrených rôznymi účastníkmi a len niektoré členské štáty 105 zahrnuli prehľad o tom, ako sa výsledky konzultácií zohľadnili a riešili v konečnom NEKP.

ZÁVER A ĎALŠIE KROKY

Pre konkurencieschopnosť, bezpečnosť a dekarbonizáciu EÚ je splnenie cieľov politiky EÚ v oblasti energetiky a klímy do roku 2030 nevyhnutné. Ak chceme vytvoriť skutočnú energetickú úniu, pripraviť pôdu pre potrebné investície na roky 2030 a 2040 a dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, úplné vykonanie rámec politík do roku 2030 je kľúčové. Členské štáty v posledných rokoch urýchlili svoju energetickú a klimatickú transformáciu s podporou z rozpočtu EÚ, ktorá by podľa očakávaní mala prekročiť cieľovú hodnotu výdavkov na začleňovanie klimatického hľadiska vo výške 30 % 107 . Vďaka konečným NEKP členské štáty posilnili svoje politické a investičné programy na rok 2030 a teraz by sa malo všetko úsilie zamerať na ich dôsledné vykonávanie, aby Európa mohla plne profitovať z transformácie.

NEKP usmerňujú veľmi potrebné investície do klimatickej a energetickej transformácie a pomáhajú mobilizovať súkromné a verejné výdavky. Pomáhajú pri identifikácii reforiem a investícií v rámci nástrojov, ako je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a fondy politiky súdržnosti. Tieto plány dopĺňajú európsky semester a sú kľúčovými nástrojmi pri stanovovaní národných priorít na dosiahnutie spoločných cieľov EÚ v oblasti energetiky a klímy v rámci súčasného a budúceho rozpočtu EÚ. Pomáhajú identifikovať synergie s inými sektorovými prioritami, ako je napríklad životné prostredie. Niektoré politiky, opatrenia a investície uvedené v NEKP slúžili aj ako vstupné údaje pre strednodobé fiškálno-štrukturálne plány v revidovanom rámci správy hospodárskych záležitostí EÚ. Pri plánovaní, ako podporiť investície potrebné na dosiahnutie ambície prechodu na čistú energiu, bude nevyhnutné starostlivo posúdiť financovanie a úsilie o zníženie rizika potrebné na mobilizáciu verejných a súkromných investícií.

Členské štáty preukázali svoj trvalý záväzok prostredníctvom podstatne zlepšených konečných plánov. Napriek tomu sú stále potrebné ďalšie opatrenia na odstránenie zostávajúcich rozdielov a úplné dosiahnutie právne záväzného rámca do roku 2030. Komisia v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie individuálne posúdila konečné NEKP a určila konkrétne oblasti, v ktorých je potrebné prijať ďalšie opatrenia na úrovni členských štátov s cieľom uľahčiť vykonávanie a prípadne zvýšiť potrebné ambície.

Členské štáty majú kolektívnu zodpovednosť za dosiahnutie záväzných cieľov EÚ v oblasti energetiky a klímy do roku 2030. Komisia začína súbor operačných opatrení na preskúmanie alternatív na odstránenie rozdielov v ambíciách a na podporu a monitorovanie vykonávania konečných plánov. Komisia posúdi, či sú na zabezpečenie dosiahnutia kolektívneho cieľa, najmä v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti, potrebné ďalšie opatrenia.

Komisia bude aj naďalej podporovať úsilie o vykonávanie na vnútroštátnej úrovni a zlepšovať úroveň regionálnej spolupráce, a to aj prostredníctvom dialógov o vykonávaní s členskými štátmi a príslušnými zainteresovanými stranami. Komisia nabáda členské štáty, aby pravidelne diskutovali o pokroku a politikách so všetkými zainteresovanými stranami, najmä s cieľom identifikovať a odstrániť prekážky pri vykonávaní. Dvojročné správy o pokroku v rámci NEKP sú dôležitým nástrojom na zhodnotenie situácie s cieľom podporiť transparentnosť, predvídateľnosť a zodpovednosť za kolektívne plnenie cieľov.

NEKP ako nástroj riadenia bude preskúmaný na obdobie po roku 2030 v rámci nadchádzajúcej revízie nariadenia o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy. Na základe poznatkov získaných z hodnotenia a vykonávania nariadenia sa do nového rámca začlenia priority Dohody o čistom priemysle a Kompasu konkurencieschopnosti, aby sa dosiahol cieľ do roku 2040, ktorým je prosperujúce a autonómne hospodárstvo smerujúce ku klimatickej neutralite, a aby sa podporila lepšia odolnosť proti klimatickým rizikám a pripravenosť na ne. Komisia sa zameria na zjednodušenie a zmenu zamerania NEKP, aby sa zmenili na skutočné investičné plány, ktoré investorom poskytnú dlhodobú predvídateľnosť a zainteresovaným stranám transparentný rámec spolupráce.

(1)

     Draghiho správa – správa o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti, september 2024.

(2)

     COM(2025) 30 final.

(3)

     COM(2025) 85 final.

(4)

     Cieľ, ktorý odporučila Komisia vo svojom oznámení s názvom Zabezpečenie našej budúcnosti Cieľ Európy v oblasti klímy do roku 2040 a cesta ku klimatickej neutralite do roku 2050 budovaním udržateľnej, spravodlivej a prosperujúcej spoločnosti [COM(2024) 63 final].

(5)

     COM(2025) 79 final.

(6)

     Požadujú sa podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999 z 18. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy.

(7)

     Na základe údajov Eurostatu Hrubý domáci produkt (HDP) a hlavné zložky (produkcia, výdavky a príjmy) .

(8)

     COM(2023) 796 final a jednotlivé odporúčania pre členské štáty.

(9)

     V článku 14 nariadenia o riadení sa stanovuje, že do 30. júna 2024 každý členský štát predloží Komisii aktualizáciu svojho posledného oznámeného integrovaného národného energetického a klimatického plánu.

(10)

     Bez toho, aby boli dotknuté ďalšie kroky Komisie týkajúce sa nepredloženia konečného NEKP.

(11)

     V článku 13 nariadenia o riadení sa stanovuje, že Komisia posudzuje najmä, či zámery, ciele a príspevky sú dostatočné na kolektívne dosahovanie zámerov energetickej únie a cieľov rámca politík EÚ v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 a či plány spĺňajú požiadavky článkov 3 až 12 a členské štáty náležite zohľadnili odporúčania Komisie vydané podľa článku 34.

(12)

     Konečný aktualizovaný NEKP Slovenska, ktorý bol predložený až 15. apríla 2025, bol v tomto oznámení zohľadnený len čiastočne. Belgicko, Estónsko a Poľsko doposiaľ nepredložili svoje konečné aktualizované NEKP. Komisia má v úmysle zverejniť jednotlivé posúdenia plánov týchto členských štátov čoskoro po ich predložení.

(13)

     Celková čistá bilancia emisií skleníkových plynov (vrátane záchytu v odvetví LULUCF) vrátane odhadov Komisie týkajúcich sa emisií z medzinárodnej dopravy upravených v právnych predpisoch EÚ. V odhade sa zohľadňujú predbežné informácie poskytnuté Estónskom a Poľskom, ktoré zatiaľ nepredložili konečný NEKP. Podrobnejšie informácie sa uvádzajú v prílohe.

(14)

     Nariadením (EÚ) 2023/857 sa mení nariadenie (EÚ) 2018/842.

(15)

     Nariadením (EÚ) 2023/839 sa mení nariadenie (EÚ) 2018/841.

(16)

     Celková čistá bilancia emisií skleníkových plynov (vrátane záchytu v odvetví LULUCF) a vrátane odhadov Komisie týkajúcich sa emisií z medzinárodnej leteckej a námornej dopravy upravených v právnych predpisoch EÚ. V odhadoch sa zohľadňujú predbežné informácie poskytnuté Estónskom a Poľskom, ktoré zatiaľ nepredložili konečný NEKP. Podrobnejšie informácie sa uvádzajú v prílohe.

(17)

     V odhade sa zohľadňujú predbežné informácie poskytnuté Estónskom a Poľskom, ktoré zatiaľ nepredložili konečný NEKP. Podrobnejšie informácie sa uvádzajú v prílohe.

(18)

     BG, CZ, EL, ES, HR, LV, LT, LU, HU, RO, SI, PT.

(19)

     DK, FR, NL, AT, FI, SE.

(20)

     DE, IE, IT, CY, MT. Tieto členské štáty neočakávajú, že dosiahnu svoj cieľ podľa nariadenia ESR do roku 2030 ani pri využití dostupných vnútroštátnych nástrojov flexibility.

(21)

     V nariadení o spoločnom úsilí sa členským štátom poskytuje súbor nástrojov flexibility na kompenzáciu časti emisií znížením emisií v iných sektoroch, na ktoré sa nevzťahuje nariadenie o spoločnom úsilí, alebo v predchádzajúcich rokoch. V analýze nástrojov flexibility pre toto posúdenie sa nezohľadňuje možné obchodovanie s ročne pridelenými emisnými kvótami medzi členskými štátmi.

(22)

     V porovnaní s ročným priemerom emisií a ich odstraňovania v sektore LULUCF v referenčnom období 2016 – 2018.

(23)

     DK, EE, EL, LT, LU, NL, AT, PL, SI.

(24)

     Napríklad DE, FR, IT.

(25)

     BG, DK, EL, FR, HR, IT, LT, NL, AT, PT, RO, SE načrtli niektoré plány alebo projekty na zachytávanie, využívanie a ukladanie oxidu uhličitého pred rokom 2030.

(26)

     Pozri článok 21 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2024/1735.

(27)

      Európske posúdenie klimatických rizík (EUCRA) .

(28)

     Safer Together Strengthening Europe’s Civilian and Military Preparedness and Readiness (Spoločne vo väčšom bezpečí Posilnenie civilnej a vojenskej pripravenosti a pohotovosti Európy), október 2024. Správa Sauliho Niinistöa, bývalého prezidenta Fínskej republiky, ako osobitného poradcu predsedníčky Európskej komisie.

(29)

     IE, EL, ES, HR, AT, SI, FI.

(30)

     EL, ES, FR, HR, IT, PT.

(31)

     SI, CZ, DK, ES, HR, CY, LV, LT, HU, NL, RO a SE.

(32)

     V súlade so smernicou 2009/28/ES a s nariadeniami (EÚ) 2023/1805 a (EÚ) 2023/2405.

(33)

     Nariadenie (EÚ) 2024/3012.

(34)

     COM(2024) 62 final.

(35)

     Draghiho správa – správa o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti.

(36)

     Údaje Eurostatu a spoločností WindEurope a Solar Power Europe.

(37)

     V porovnaní s podielom 38,6 % až 39,3 % uvedenom v celoúnijnom posúdení navrhovaných aktualizovaných NEKP [COM(2023) 796 final].

(38)

     Pozri prílohu II o metodike.

(39)

     IE, IT, LV, LT, LU, HU, AT, PL, PT, RO, SI, FI, SE.

(40)

     Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2413 z 18. októbra 2023, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2018/2001, nariadenie (EÚ) 2018/1999 a smernica 98/70/ES, pokiaľ ide o podporu energie z obnoviteľných zdrojov, a ktorou sa zrušuje smernica Rady (EÚ) 2015/652.

(41)

IE, IT, LV, LT, LU, HU, AT, PL, PT, RO, SI, FI, SE.

(42)

     V súlade s priemerným ročným zvýšením podľa článku 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2413 z 18. októbra 2023, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2018/2001, nariadenie (EÚ) 2018/1999 a smernica 98/70/ES, pokiaľ ide o podporu energie z obnoviteľných zdrojov, a ktorou sa zrušuje smernica Rady (EÚ) 2015/652 .

(43)

     BG, CZ, DK, ES, IT, LV, LU, NL, SI, FI, SE.

(44)

     BG, DK, DE, FR, IT, LV, NL, PT, SI, FI.

(45)

     ES a CY nestanovujú konkrétny cieľ, ale uvádzajú, že ich cieľom je zaviesť potrebné opatrenia na dosiahnutie orientačného cieľa v oblasti inovatívnych technológií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030.

(46)

     Bulharský konečný NEKP neobsahuje kvantitatívne plány výroby biometánu.

(47)

     Na druhej výzve, ktorá bola uzavretá v marci 2025, sa Luxembursko zúčastňuje ako prispievajúca krajina, a dobrovoľne prispieva do mechanizmu sumou 52,4 milióna EUR. Hostiteľskými krajinami sú Fínsko a Estónsko. Projekty, ktorým bola udelená podpora, zabezpečia celkovú kapacitu zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov na úrovni 445,65 MW a ich uvedenie do prevádzky sa očakáva v rokoch 2027 a 2028.

(48)

     V porovnaní s projekciami referenčného scenára EÚ na rok 2020.

(49)

     V súlade s cieľom stanoveným v smernici (EÚ) 2023/1791 (prepracovanom znení smernice o energetickej efektívnosti).

(50)

     BG, DK, DE, IE, EL, HR, CY, HU, NL, AT, PT, RO, SI, SK, FI.

(51)

     Posúdenie vychádza z úrovne ambícií 24 členských štátov.

(52)

     CZ, DK, DE, IE, FR, CY, NL, PT, RO. Posúdenie vychádza z úrovne ambícií 24 členských štátov.

(53)

     Pozri prílohu II k tomuto oznámeniu.

(54)

     V niektorých prípadoch je scenár projekcií „s dodatočnými opatreniami“ o 10 % vyššie ako oznámený príspevok členských štátov.

(55)

     Analýza národných dlhodobých stratégií obnovy [SWD (2022) 375 final].

(56)

     CZ, EL, ES, CY, LV, LU, NL.

(57)

     BG, DE, LV, HU, MT, NL, PT, Sl, FI.

(58)

     Znížená konečná energetická spotreba v porovnaní s predpokladanou spotrebou energie v roku 2030 na základe referenčného scenára na rok 2020.

(59)

      EUR-Lex – 52025DC0046 – SK – EUR-Lex .

(60)

     Správa o pokroku opatrení v oblasti klímy za rok 2024 [COM(2024) 498 final]. Tento údaj nezahŕňa výdavky na dopravu.

(61)

     V súlade s požiadavkou európskeho právneho predpisu v oblasti klímy na neustále dosahovanie pokroku pri zvyšovaní adaptívnej kapacity, posilňovaní odolnosti a znižovaní zraniteľnosti voči zmene klímy, s výzvou uvedenou v Kompase konkurencieschopnosti vypracovanom Komisiou [COM(2025) 30 final] a s odporúčaním Európskeho dvora audítorov (Adaptácia na zmenu klímy v EÚ – Činnosť nezodpovedá ambíciám, osobitná správa 15/2024).

(62)

     Členské štáty predložili špecializované nové kapitoly plánov obnovy a odolnosti, v ktorých sú načrtnuté reformy a investície na zvýšenie odolnosti, bezpečnosti a udržateľnosti energetického systému EÚ (26 kapitol REPowerEU predložených a schválených do konca roka 2024). Členské štáty doteraz vyčlenili na opatrenia súvisiace s energetikou v rámci kapitol svojich národných plánov obnovy a odolnosti a plánu REPowerEU celkovo 184,7 miliardy EUR.

(63)

     DE, DK, IE, EL, ES, IT, LU, MT, NL, AT, PT, SI.

(64)

     EL, LT, HU, MT, NL.

(65)

     CZ, RO.

(66)

     BG, DK, CY, NL.

(67)

     FI, SE.

(68)

     Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) 2021/1058 a (EÚ) 2021/1056, pokiaľ ide o osobitné opatrenia na riešenie strategických výziev v rámci strednodobého preskúmania [COM(2025) 123].

(69)

     CZ, HU, MT, AT.

(70)

     BG, DK, EL, ES, CY, LT, AT, SE.

(71)

     BG, DK, FR, CY, LU, NL.

(72)

     EL, ES, FR, CY, LU, HU, AT, SE.

(73)

     EL, ES, FR, IT, LT, LU, HU, FI.

(74)

     LV, NL.

(75)

     CZ, IT, CY.

(76)

     DE, IT, LV, LT, NL, PT.

(77)

     COM(2025) 90.

(78)

     AT, ES, IT, HU, PT, FI, SE.

(79)

     Electricity infrastructure development to support a competitive and sustainable energy system (Rozvoj elektrickej infraštruktúry na podporu konkurencieschopného a udržateľného energetického systému), ACER, december 2024.

(80)

     Napríklad LT a RO.

(81)

     Smernica (EÚ) 2023/1791 o energetickej efektívnosti (prepracované znenie) a smernica (EÚ) 2024/1275 o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie) zahŕňajú ustanovenia o energetickej chudobe.

(82)

     V Akčnom pláne pre cenovo dostupnú energiu (opatrenie 2) sa zdôrazňuje úloha sietí a spojovacích vedení ako faktorov podporujúcich energetickú transformáciu a dekarbonizáciu priemyslu a uvádzajú sa v ňom štyri príklady chýbajúcich hlavných projektov na regionálnej úrovni až po úroveň EÚ vrátane sústavy na mori v severných moriach, posilnenia integrácie pobaltských štátov so strednou Európou, zvýšenia miery prepojenia Pyrenejského polostrova so strednou Európou a potreby zvýšiť mieru prepojenia medzi juhovýchodnou a strednou Európou.

(83)

     Európska komisia zriadila štyri skupiny na vysokej úrovni s cieľom poskytovať strategické riadenie a politické usmernenie v oblasti regulačného vývoja a rozvoja infraštruktúry a monitorovať pokrok projektov spoločného záujmu v prioritných regiónoch. Patria k nim: Energetická spolupráca v Severnom mori (NSEC), prepojenia v juhozápadnej Európe, plán prepojenia baltského trhu s energiou (BEMIP), energetická konektivita v strednej a juhovýchodnej Európe (CESEC).

(84)

     DE, FR, SI.

(85)

     Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov.

(86)

     DK, IT, LU, NL, PT, SI.

(87)

     V porovnaní s referenčným obdobím, ktoré sa určuje ako priemer piatich predchádzajúcich rokov pred obdobím od augusta 2022 do mája 2023 (ako sa uvádza v nariadení o znížení dopytu). V prípade obdobia od augusta do decembra teda ide o roky 2017 – 2021, kým v prípade obdobia od januára do mája ide o roky 2018 – 2022.

(88)

     Nariadenie 2024/174.

(89)

     Odporúčanie Komisie zo 14. marca 2023 o uskladňovaní energie – podpora dekarbonizovaného a bezpečného energetického systému EÚ (2023/C 103/01).

(90)

     BG, CZ, DK, DE, EL, IT, CY, LV, LU, HU, PT, SI, FI.

(91)

     IE, LT, MT, RO.

(92)

     IE, FR, NL, FI.

(93)

     BG, CZ, HU, SK, FI.

(94)

     COM(2025) 440 final zo 6. 5. 2025.

(95)

     Smernica (EÚ) 2022/2555 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii, ktorá sa vzťahuje na odvetvie elektrickej energie, diaľkového vykurovania a chladenia, ropy, plynu a vodíka, a smernica (EÚ) 2022/2557 o odolnosti kritických subjektov, ktorá sa vzťahuje na odvetvie energetiky.

(96)

     BG, EL, IT, CY, LV, HU, RO.

(97)

     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/955 z 10. mája 2023, ktorým sa zriaďuje Sociálno-klimatický fond a mení nariadenie (EÚ) 2021/1060.

(98)

     MT, AT, RO poskytli veľmi málo informácií.

(99)

     ES, NL, PT.

(100)

     DK, IT, CY, FI.

(101)

     DE, IE, EL.

(102)

     FR, DK, DE, IE, MT, FI, SE.

(103)

     CZ, EL, HU, MT.

(104)

     DE, LU, HU, AT, RO.

(105)

     DK, IE, ES, NL, PT, FI, SE.

(106)

     Nariadenie (EÚ) 2021/1056.

(107)

      https://commission.europa.eu/strategy-and-policy/eu-budget/performance-and-reporting/horizontal-priorities/green-budgeting/climate-mainstreaming_sk .

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli27. 5. 2025

COM(2025) 274 final

PRÍLOHA

k

OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Celoúnijné posúdenie konečných aktualizovaných národných energetických a klimatických plánov

Dosahovanie cieľov Únie v oblasti energetiky a klímy do roku 2030

{SWD(2025) 140 final}

Príloha

1. Metodika na agregáciu emisií skleníkových plynov vo všetkých členských štátoch

Celoúnijná agregácia údajov o emisiách skleníkových plynov vychádza z 24 NEKP predložených v čase zverejnenia tohto posúdenia 1 .

Pri agregácii údajov z konečných NEKP sa vychádza z týchto pravidiel:

-ak boli k dispozícii projekcie s dodatočnými opatreniami uvedené v NEKP, použili sa tieto projekcie;

-ak neboli k dispozícii projekcie s dodatočnými opatreniami, použili sa namiesto nich projekcie s existujúcimi opatreniami uvedené v NEKP.

Estónsko a Poľsko poskytli aktualizované údaje, ktoré sa majú použiť pri celoúnijnom posudzovaní na základe verzií konečných NEKP, ktoré sú k dispozícii na verejnú konzultáciu (zatiaľ neboli oficiálne predložené). V prípade týchto členských štátov sa použili projekcie s dodatočnými opatreniami. V prípade Belgicka sa použili projekcie s dodatočnými opatreniami z marca 2024 predložené podľa článku 18 nariadenia o riadení.

Ako sa uvádza v správe o pokroku opatrení v oblasti klímy za rok 2024 2 , rozsah, ktorý najlepšie predstavuje cieľ EÚ v oblasti klímy podľa právnych predpisov EÚ v oblasti klímy, možno získať pripočítaním emisií z medzinárodnej leteckej a námornej dopravy upravenej právnymi predpismi EÚ k celkovým domácim emisiám skleníkových plynov vrátane sektora LULUCF. To však zahŕňa len časť medzinárodnej dopravy. Pokiaľ ide o medzinárodnú leteckú dopravu, rozsah upravený právnymi predpismi EÚ zahŕňa lety v rámci EÚ, lety z EÚ do krajín EHP mimo EÚ, do Spojeného kráľovstva a Švajčiarska. V prípade medzinárodnej námornej dopravy sa rozsah upravený právnymi predpismi EÚ vzťahuje na emisie uvedené v nariadení o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií z námornej dopravy 3 , a to z plavieb medzi dvoma členskými štátmi EÚ a 50 % emisií z plavieb medzi členským štátom EÚ a treťou krajinou (vrátane Nórska a Islandu). V európskom právnom predpise v oblasti klímy sa pre sektor LULUCF stanovuje limit na úrovni 225 miliónov ton ekvivalentu CO2, pokiaľ ide o príspevok čistého odstraňovania k dosiahnutiu cieľa na rok 2030.

Keďže NEKP sú zamerané na vnútroštátne politiky, projekcie množstva emisií skleníkových plynov, ktoré poskytujú členské štáty, vo všeobecnosti nezahŕňajú údaje o medzinárodnej doprave s relevantným rozsahom. Na odstránenie tohto rozdielu sa použil odhad (pozri tabuľku 2).

Tabuľka 1: Medzinárodná doprava (odhad množstva emisií upravených v právnych predpisoch EÚ *)

Medzinárodná letecká a námorná doprava (miliónov ton ekvivalentu CO2)	1990	2030*
Minimálne množstvo odhadované na roky 2000 – 2022	90	106
Maximálne množstvo odhadované na roky 2000 – 2022	90	154,1

*Odhadované množstvo emisií z medzinárodnej leteckej a námornej dopravy, na ktoré sa vzťahuje systém ETS. Pozri správu o pokroku opatrení EÚ v oblasti klímy za rok 2024, technické informácie pripojené k dokumentu [SWD(2024) 249 final – oddiel 2.5], vychádzajúce zo správy Spoločného výskumného centra JRC139028 4 . Odhaduje sa, že v roku 2023 bude úroveň o niečo nižšia ako 120 miliónov ton CO2. Odhady nezahŕňajú rok 2020, keďže medzinárodná doprava bola ovplyvnená krízou spôsobenou pandémiou covidu–19.

Na základe údajov v  tabuľke 2  sa predpokladá, že čisté domáce emisie skleníkových plynov budú v roku 2030 o viac ako 56 % nižšie ako v roku 1990. Pri zohľadnení limitu na úrovni 225 miliónov ton ekvivalentu CO2 pre príspevok sektora LULUCF sa predpokladá, že čisté domáce emisie budú v roku 2030 o viac ako 55,5 % nižšie ako v roku 1990.

Pri zohľadnení odhadovaného množstva emisií z medzinárodnej dopravy upravených v právnych predpisoch EÚ (podľa tabuľky 2) a úplného príspevku sektora LULUCF sa odhaduje, že čisté zníženie emisií skleníkových plynov sa bude v roku 2030 pohybovať v rozmedzí od 54 % do 55 % pod úrovňami z roku 1990.

Pri zohľadnení odhadovaného množstva emisií z medzinárodnej dopravy upravených v právnych predpisoch EÚ a uplatnení limitu na úrovni 225 miliónov ton ekvivalentu CO2 pre príspevok sektora LULUCF sa odhaduje, že čisté zníženie emisií skleníkových plynov sa bude v roku 2030 v porovnaní s rokom 1990 pohybovať v rozmedzí od 53,3 % do 54,3 %.

Tabuľka 2: Základné údaje o emisiách skleníkových plynov a ich znížení použité pri celoúnijnej agregácii

	Celkové emisie skleníkových plynov		Emisie podľa nariadenia o spoločnom úsilí			Emisie zo sektora LULUCF
	miliónov ton ekvivalentu CO2 bez LULUCF a medzinárodnej dopravy		miliónov ton ekvivalentu CO2, právny základ z roku 2005 podľa prílohy I k ESR			miliónov ton ekvivalentu CO2, údaje predložené v roku 2024 za roky 2016 – 2018, priemer
	1990	2030	2005	2030	cieľ	1990	priemer za roky 2016 – 2018	2030	rozdiel oproti cieľovej hodnote
EÚ	4867,2	2286,4	2517,1	1553	1510,2	217,47	–	–259,1	–
Rakúsko	79,08	54,40	57,0	30,7	29,6	–11,68	–1,46	–5,7	–3,4
Belgicko**	145,85	83,30	81,6	46,8	43,3	–2,94	–0,59	–1,27	–0,3
Bulharsko	99,04	27,20	22,3	19,9	20,1	–17,78	–9,82	–9,52	1,4
Cyprus	5,58	5,80	4,3	3,2	2,9	–0,15	–0,27	–0,31	0,0
Česko	201,31	64,74	65,0	41,74	48,1	–8,84	–4,10	–3,78	0,2
Nemecko	1250,66	454,00	484,7	287,0	242,3	32,88	–5,05	–2,2	6,6
Dánsko	71,64	24,70	40,4	22,4	20,2	6,69	1,36	0,69	–0,2
Estónsko*	40,27	11,90	6,2	5,1	4,7	–5,24	2,38	1,54	–0,4
Grécko	103,99	50,50	63,0	35,7	48,7	–2,27	–4,22	–6,6	–1,2
Španielsko	287,29	195,18	242,0	134,1	150,8	–33,89	–47,22	–34	6,1
Fínsko	71,33	30,00	34,4	18,9	17,2	–23,17	–4,73	–6,4	1,2
Francúzsko	539,49	271,00	401,1	215,0	210,6	–18,29	–24,71	–18	13,4
Chorvátsko	32,04	18,83	18,1	14,2	15,0	–6,35	–5,36	–3,96	2,0
Maďarsko	95,06	47,8	47,8	35,9	38,9	–3,36	–4,91	–5,72	0,1
Írsko	55,23	43,10	47,7	35,6	27,7	5,01	4,18	4,91	1,4
Taliansko	522,37	291,00	343,1	203,8	193,2	–3,64	–34,41	–28,4	9,2
Litva	26,06	14,44	13,1	10,3	10,3	–5,34	–6,45	–7,65	–0,3
Luxembursko	12,73	5,63	10,1	4,5	5,1	0,01	–0,363	–0,43	0,0
Lotyšsko	26,06	8,10	8,6	6,8	7,1	–12,39	–1,58	3,30	5,5
Malta	2,63	1,78	1,0	1,3	0,8	–0,01	0,002	0,003	0,0
Holandsko	222,70	120,31	128,1	78,6	66,6	5,37	5,36	3,70	–1,2
Poľsko*	475,72	263,40	192,5	157,3	158,4	–28,34	–41,13	–42,1	5,9
Portugalsko	58,95	37,06	48,6	29,5	34,7	7,14	6,34	–6,54	–11,9
Rumunsko	256,65	83,40	78,2	66,3	68,3	–26,24	–48,66	–49,05	2,0
Švédsko	71,26	39,20	43,2	24,3	21,6	–51,39	–44,86	–35,5	13,3
Slovinsko	18,80	13,38	11,8	8,4	8,6	–4,38	0,741	–2,09	–2,6
Slovensko	73,46	26,22	23,1	15,9	17,9	–8,89	–4,92	–4	1,9
* Členské štáty, ktoré nepredložili konečný aktualizovaný NEKP, ale poskytli predbežné informácie na účel tohto posúdenia. ** Členské štáty, ktoré nepredložili konečný aktualizovaný NEKP a neposkytli predbežné informácie na účel tohto posúdenia. Všetky číselné údaje vychádzajú z projekcií s dodatočnými opatreniami s výnimkou Dánska, Fínska a Švédska.

Graf 1: Rozdiel v plnení cieľov podľa nariadenia o spoločnom úsilí do roku 2030, prognóza plnenia ako percentuálny podiel cieľa

Graf 2: Rozdiel oproti cieľom v sektore LULUCF na rok 2030, v miliónoch ton ekvivalentu CO2

2. Prehľad príspevkov členských štátov k cieľu EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030

Na posúdenie rozdielu v ambíciách medzi predloženými príspevkami k celoúnijnému podielu cieľa energie z obnoviteľných zdrojov vo výške aspoň 42,5 % a podielom energie z obnoviteľných zdrojov, ktorý vyplýva z uplatnenia vzorca uvedeného v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2018/1999 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy 5 , sa použili tieto kritériá:

Podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe za členské štáty a ich súvisiace úrovne hrubej konečnej energetickej spotreby sú potrebné na určenie, či kolektívny príspevok členských štátov spolu dosahuje aspoň 42,5 % celoúnijného záväzného podielu energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe.

V prípade členských štátov, ktoré nepredložili hodnoty hrubej konečnej energetickej spotreby alebo ktoré nepredložili konečný aktualizovaný NEKP, sa na doplnenie chýbajúcich údajov použili príspevky uvedené v ich návrhoch aktualizovaných NEKP z roku 2023 alebo novšie údaje predložené Komisii.

24 členských štátov predložilo konečný aktualizovaný NEKP vrátane explicitného alebo implicitného príspevku k záväznému cieľu EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 na úrovni 42,5 %.

Estónsko a Poľsko poskytli aktualizované údaje, ktoré sa majú použiť pri celoúnijnom posudzovaní na základe verzií konečných NEKP, ktoré sú k dispozícii na verejnú konzultáciu (zatiaľ neboli oficiálne predložené).

Jeden členský štát (Belgicko) nepredložil Komisii ani konečný aktualizovaný NEKP, ani príspevok.

   

Tabuľka 3: národné príspevky k cieľu EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov

Členský štát	2023	2030
			navrhované aktualizované NEKP	konečné aktualizované NEKP
		výsledok výpočtu podľa vzorca	príspevok	príspevok 6	ambícia
Rakúsko	41 %	57 %	46 – 50 %	57 %	zhoduje sa
Belgicko	14,7 %	33 %	21,70 %	21,7 %	významne nižší
Bulharsko	22,5 %	33 %	30 %	34,9 %	mierne vyšší
Chorvátsko	28,1 %	44 %	42,5 %	42,5 %	mierne nižší
Cyprus	20,2 %	33 %	27 %	33 %	zhoduje sa
Česko	18,6 %	33 %	30 %	30,1 %	nižší
Dánsko	44,4 %	60 %	71 %	58 %	nižší
Estónsko	41,0 %	50 %	65 %	65 %	významne vyšší
Fínsko	50,8 %	62 %	51 %	62 %	zhoduje sa
Francúzsko	22,3 %	44 %	33 %	35 %	významne nižší
Nemecko	21,6 %	41 %	40 %	41 %	zhoduje sa
Grécko	25,3 %	39 %	44 %	43 %	vyšší
Maďarsko	17,1 %	34 %	29 %	30 %	významne nižší
Írsko	15,3 %	43 %	31,4 % – 34,1 %	43 %	zhoduje sa
Taliansko	19,6 %	39 %	41 %	39,4 %	zhoduje sa
Lotyšsko	43,2 %	61 %	57 %	61 %	zhoduje sa
Litva	31,9 %	49 %	55 %	55 %	významne vyšší
Luxembursko	14,4 %	37 %	37 %	37 %	zhoduje sa
Malta	15,1 %	28 %	12 %	24,5 %	nižší
Holandsko	17,4 %	39 %	27 %	39 % 7	zhoduje sa
Poľsko	16,6 %	32 %	23 % – 31 %	32,6 %	mierne vyšší
Portugalsko	35,2 %	51 %	49 %	51 %	zhoduje sa
Rumunsko	25,8 %	41 %	34 %	38,3 %	nižší
Slovensko	17,0 %	35 %	23 %	25 %	významne nižší
Slovinsko	25,1 %	46 %	30 % – 35 %	33 %	významne nižší
Španielsko	24,9 %	43 %	48 %	47,9 %	vyšší
Švédsko	66,4 %	76 %	65 %	67 %	významne nižší
EÚ27	24,6 %	42,5 %	38,6 % – 39,3 %	41 %

Graf 3 – národné príspevky k cieľu EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov 8

3. Prehľad príspevkov členských štátov k cieľu EÚ v oblasti energetickej efektívnosti do roku 2030

Výpočet súčtu národných príspevkov členských štátov uvedených v konečných aktualizovaných NEKP z hľadiska konečnej aj primárnej energetickej spotreby je potrebný na posúdenie, či kolektívne príspevky členských štátov spoločne dosahujú 763 miliónov ton ekvivalentu v prípade konečnej energetickej spotreby a 992,5 milióna ton ekvivalentu v prípade primárnej energetickej spotreby.

V prípade členských štátov, ktoré nepredložili žiadnu hodnotu národného príspevku za svoju konečnú alebo primárnu energetickú spotrebu, sa na doplnenie chýbajúcich údajov použili údaje uvedené v navrhovanom aktualizovanom NEKP alebo novšie údaje predložené Komisii.

24 členských štátov predložilo konečný aktualizovaný NEKP vrátane explicitného alebo implicitného príspevku k záväznému cieľu EÚ v oblasti konečnej energetickej spotreby do roku 2030 na úrovni 11,7 %.

Estónsko a Poľsko poskytli aktualizované údaje, ktoré sa majú použiť pri celoúnijnom posudzovaní na základe verzií konečných NEKP, ktoré sú k dispozícii na verejnú konzultáciu (zatiaľ neboli oficiálne predložené).

Jeden členský štát (Belgicko) nepredložil Komisii ani konečný aktualizovaný NEKP, ani príspevok.

Tabuľka 4: národné príspevky k cieľu EÚ v oblasti konečnej energetickej spotreby Konečná energetická spotreba (v miliónoch ton ekvivalentu)
	cieľ (príspevok zaslaný členským štátom) 9	navrhovaný príspevok (jún 2023)	konečný príspevok	ambícia (cieľová spotreba) 10
EÚ27	770,4	814,3	794,1 11
BE	29,0	29,9	29,9	mierne vyšší
BG	8,4	9,9	8,8	mierne vyšší
CZ	20,35	20,2	20,35	zhoduje sa
DK	13,7	14,2	13,7	zhoduje sa
DE	155,5	160,5	155,5	zhoduje sa
EE	2,5	2,6	2,5	zhoduje sa
IE	10,5	12,9	10,5	zhoduje sa
EL	14,6	15,4	15,2	mierne vyšší
ES	66,3	70,2	71,7	významne vyšší
FR	106,9	104,0	106,9	zhoduje sa
HR	5,9	6,6	5,9	zhoduje sa
IT	93,1	94,4	101,7	významne vyšší
CY	1,8	1,9	1,8	zhoduje sa
LV	3,5	3,4	3,5	zhoduje sa
LT	4,3	4,2	4,4	mierne vyšší
LU	2,8	3,0	3,2	významne vyšší
HU	16,2	17,9	17,7	významne vyšší
MT	0,7	0,8	0,8	významne vyšší
NL	38,4	43,9	38,4	zhoduje sa
AT	21,6	25,6	21,6	zhoduje sa
PL	58,5	67,0	58,5	zhoduje sa
PT	14,4	14,9	14,4	zhoduje sa
RO	22,5	23,2	22,5	zhoduje sa
SI	4,3	4,4	4,3	zhoduje sa
SK	8,7	10,3	9,6	významne vyšší
FI	20,6	23,2	20,6	zhoduje sa
SE	25,4	29,8	30,1	významne vyšší

Tabuľka 5: národné príspevky k cieľu EÚ v oblasti primárnej energetickej spotreby

Primárna energetická spotreba (v miliónoch ton ekvivalentu)
	cieľ 12	navrhovaný príspevok (jún 2023)	konečný príspevok	ambícia (cieľová spotreba) 13
EÚ27	992,50	1067,50	1039,77 14
BE	34,66	36,50	36,50	významne vyšší
BG	14,20	15,30	13,19	mierne nižší
CZ	29,18	28,80	29,19	zhoduje sa
DK	15,52	16,70	15,35	mierne nižší
DE	194,23	193,60	193,64	mierne nižší
EE	3,93	5,10	3,14	významne nižší
IE	11,29	15,20	11,29	zhoduje sa
EL	17,55	18,20	17,80	mierne vyšší
ES	82,19	96,70	98,40	významne vyšší
FR	158,67	157,30	158,56	zhoduje sa
HR	6,83	8,10	8,05	významne vyšší
IT	112,16	115,00	123,30	významne vyšší
CY	2,04	2,30	2,03	mierne nižší
LV	3,75	4,10	3,85	mierne vyšší
LT	5,44	5,20	5,40	mierne nižší
LU	2,84	3,50	3,28	významne vyšší
HU	23,35	30,70	24,12	mierne vyšší
MT	0,83	1,10	0,96	významne vyšší
NL	46,21	46,60	46,22	zhoduje sa
AT	24,88	30,80	25,92	mierne vyšší
PL	79,93	91,30	79,90	zhoduje sa
PT	16,71	20,80	16,71	zhoduje sa
RO	30,16	31,40	28,70	mierne nižší
SI	5,79	6,00	5,98	mierne vyšší
SK	13,94	15,70	16,42	významne vyšší
FI	29,78	31,10	30,70	mierne vyšší
SE	35,84	40,40	41,19	významne vyšší

Graf 4 – Národné príspevky jednotlivých štátov ku kolektívnemu cieľu EÚ v oblasti energetickej efektívnosti 15

Graf 5: zníženie konečnej energetickej spotreby, ktoré sa má dosiahnuť do roku 2030 16

(1)

     Údaje z NEKP Slovenska sú zahrnuté do celoúnijnej agregácie. Individuálne posúdenie plánu Slovenska bude nasledovať.

(2)

     Pozri technické informácie pripojené k dokumentu [SWD(2024) 249 final – oddiel 2.3].

(3)

     Nariadenie (EÚ) 2015/757.

(4)

     Európska komisia, Spoločné výskumné centrum, AXA–ROZEN, M., RÓZSAI, M. a NEUWAHL, F., Aligning historical international aviation and maritime transport data to the scope of EU climate policies (Zosúladenie historických údajov o medzinárodnej leteckej a námornej doprave s rozsahom politík EÚ v oblasti klímy), Úrad pre publikácie Európskej únie, Luxemburg, https://data.europa.eu/doi/10.2760/6836357, JRC139028.

(5)

     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1 – 77).

(6)

     Belgicko, Estónsko a Poľsko doposiaľ nepredložili svoje konečné aktualizované NEKP a informácie o národných príspevkoch použité na vypracovanie konečných NEKP vychádzajú z informácií poskytnutých členskými štátmi okrem Belgicka, v prípade ktorého boli použité informácie o národných príspevkoch z navrhovaného NEKP.

(7)

     Holandsko potvrdilo, že požadovaný príspevok vo výške 39 % vyplývajúci zo vzorca spadá do jeho rozpätia príspevkov, a preto sa za jeho príspevok považuje 39 %.

(8)

     Poznámka: Graf 3 znázorňuje národné ambície v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na základe predložených konečných NEKP (24 členských štátov) alebo na základe predbežných údajov (EE, PL), alebo navrhovaných NEKP (BE). Modré body predstavujú kolektívne ciele EÚ vo výške 42,5 % energie z obnoviteľných zdrojov po prepočítaní na príspevky členských štátov v súlade s nariadením o riadení. Zelené stĺpce znamenajú, že členský štát dosahuje (alebo prekračuje) národné príspevky, oranžové znamenajú, že ich nedosahuje.

(9)

     Opravené národné príspevky zaslané členským štátom sú k dispozícii v tabuľke 19 Podrobné výpočty indikatívnych národných príspevkov členských štátov k cieľom Únie v oblasti energetickej efektívnosti v súlade s článkom 4 smernice (EÚ) 2023/1791 o energetickej efektívnosti (prepracované znenie smernice).

(10)

     Ambícia konečného príspevku v porovnaní s opraveným národným príspevkom zaslaným členským štátom.

(11)

     Belgicko, Estónsko a Poľsko doposiaľ nepredložili svoje konečné aktualizované NEKP a informácie o národných príspevkoch vychádzajú z informácií poskytnutých členskými štátmi okrem Belgicka, v prípade ktorého boli použité informácie o národných príspevkoch z navrhovaného NEKP.

(12)

     Najvyššia hodnota na rok 2030 podľa vzorca uvedeného v prílohe I k prepracovanému zneniu smernice o energetickej efektívnosti na základe referenčného scenára z roku 2020 alebo aktualizovaného referenčného scenára z roku 2020.

(13)

     Ambícia konečného príspevku vypočítaná vzhľadom na výsledky referenčného scenára z roku 2020 a aktualizovaného referenčného scenára z roku 2020 podľa toho, ktorá hodnota je vyššia.

(14)

     Belgicko, Estónsko a Poľsko doposiaľ nepredložili svoje konečné aktualizované NEKP a informácie o národných príspevkoch vychádzajú z informácií poskytnutých členskými štátmi okrem Belgicka, v prípade ktorého boli použité informácie o národných príspevkoch z navrhovaného NEKP.

(15)

     Poznámka: Graf 4 znázorňuje národné ambície v oblasti energetickej efektívnosti na základe predložených konečných NEKP (24 členských štátov) alebo na základe neoficiálnych údajov (EE, PL), alebo navrhovaných NEKP (BE). Modré body predstavujú kolektívny cieľ EÚ znížiť emisie o 11,7 % prepočítaný na príspevky členských štátov. Zelené stĺpce znamenajú, že členský štát dosahuje (alebo prekračuje) národné príspevky, oranžové znamenajú, že ich nedosahuje.

(16)

     Poznámka: Graf 5 znázorňuje národné ambície v oblasti energetickej efektívnosti v porovnaní s priemernou konečnou energetickou spotrebou. Modré stĺpce znázorňujú priemernú konečnú energetickú spotrebu členského štátu za roky 2017, 2018 a 2019. Zelené stĺpce znázorňujú národný príspevok k celoúnijnému cieľu, ktorý členský štát oznámil buď na základe predložených konečných NEKP (24 členských štátov), alebo na základe neoficiálnych údajov (EE, PL), alebo navrhovaných NEKP (BE). Percentuálne údaje vyjadrujú rozdiel medzi priemernou konečnou energetickou spotrebou a národným cieľom.