EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli7. 5. 2025
COM(2025) 191 final
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV
o revidovanom akčnom pláne makroregionálnej stratégie Európskej únie pre región Jadranského a Iónskeho mora
{SWD(2025) 114 final}
Obsah
1. ÚVOD
2. ÚSPECHY STRATÉGIE
3. REVIDOVANÝ AKČNÝ PLÁN
4. PILIERE
5. HORIZONTÁLNE TÉMY
6. PRIEREZOVÉ TÉMY
7. VYKONÁVANIE STRATÉGIE
8. ZÁVER
1.ÚVOD
Európska rada v rokoch 2009 až 2015 schválila vypracovanie štyroch makroregionálnych stratégií Európskej únie. Od krajín sa v nich vyžaduje, aby zoskupili svoje zdroje a zaujali k spolupráci prierezový prístup založený na viacúrovňovom riadení, a vďaka tomu sa stratégiami riešia problémy, s ktorými nedokáže účinne bojovať žiadna krajina samostatne. Všetky makroregionálne stratégie prinášajú výsledky na podporu zelenej, digitálnej a spravodlivej transformácie, regionálneho rozvoja a rastu. Stratégie úspešne fungujú už viac ako desaťročie. Makroregionálna koncepcia je atraktívna a získala si značnú pozornosť zainteresovaných strán z verejného a zo súkromného sektora, ako aj z akademickej obce a občianskej spoločnosti v celej Európe.
Európska rada v roku 2014 podporila vypracovanie makroregionálnej stratégie Európskej únie pre región Jadranského a Iónskeho mora (ďalej len „stratégia“). Ide o tretiu zo štyroch vytvorených stratégií. Región je domovom pre vyše 70 miliónov obyvateľov a zahŕňa desať krajín: štyri členské štáty EÚ (Grécko, Chorvátsko, Taliansko, Slovinsko), päť kandidátskych krajín (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Severné Macedónsko, Srbsko) a jednu tretiu krajinu (San Maríno). Uvedených desať krajín sa zúčastňuje rovnakým dielom a spolupracuje v rôznych otázkach, ktoré možno riešiť len spoločne, v prospech každej krajiny a regiónu ako celku.
Táto stratégia je jedinečná tým, že ide o jedinú makroregionálnu stratégiu, v ktorej počet kandidátskych krajín EÚ prevyšuje počet zúčastnených členských štátov. Takisto patrí medzi najzložitejšie stratégie vzhľadom na výrazné sociálno-ekonomické rozdiely medzi regiónmi. Zúčastnené krajiny spája potreba riešiť výzvy, ktoré ovplyvňujú región, a to cezhranične a na nadnárodnej úrovni: dôsledky zmeny klímy, morský odpad a odpad nemožno zastaviť na štátnej hranici. Okrem toho môže región profitovať z koordinovanej a intenzívnejšej spolupráce medzi krajinami, napríklad v oblasti dopravy, energetiky a udržateľného cestovného ruchu. Aj sociálne nerovnosti možno lepšie riešiť prijatím konzistentného regionálneho prístupu. Keď krajiny západného Balkánu využívajú podporu v rámci tejto stratégie, čerpajú výhody z hlbšej spolupráce v piatich kľúčových oblastiach, čo im pomáha napredovať v procese integrácie do EÚ, napríklad pri dosahovaní cieľa klimatickej neutrality do roku 2050, ktorý je stanovený v Európskej zelenej dohode.
Región Jadranského a Iónskeho mora má bohaté historické a kultúrne dedičstvo, ako aj množstvo prírodných zdrojov a vysokú úroveň biodiverzity. Má značný potenciál na rozvoj obnoviteľných zdrojov energie a kvalitnej potravinárskej výroby. Zároveň však čelí mnohým výzvam. Zmena klímy má pre danú oblasť závažné dôsledky. Podľa analýzy, ktorá bola vypracovaná na účel zelenej agendy pre západný Balkán, bude región do konca tohto storočia zasiahnutý zvýšením teploty až o štyri stupne Celzia 1 . Už teraz každoročne predstavujú veľké výzvy prírodné požiare a sucho. Systémy dopravy a energetiky sú fragmentované, často zastarané a mnohé oblasti stále nie sú dobre prepojené. Je potrebné urýchliť zelenú transformáciu. Treba rozvíjať udržateľné rybárstvo a odvetvie akvakultúry v Jadranskom a Iónskom mori a zároveň predchádzať nadmernému rybolovu. Masový cestovný ruch v niektorých častiach regiónu zanecháva negatívnu stopu, čo zdôrazňuje potrebu spoločného, koordinovaného a intenzívnejšieho riadenia cestovného ruchu.
Integrácia kandidátskych krajín zo západného Balkánu do Európskej únie je pre EÚ hlavnou prioritou. Podobne je pristúpenie k EÚ vysokou prioritou pre kandidátske krajiny, ktoré sa zúčastňujú na stratégii 2 . Napriek tomu proces pristúpenia pokračuje pomerne pomaly. Nízka miera konvergencie predstavuje pre región západného Balkánu významný problém; jeho hrubý domáci produkt na obyvateľa v súčasnosti dosahuje asi 35 % priemernej hodnoty EÚ. To znamená nedostatok finančných prostriedkov na proces pristúpenia a súvisiace reformy, čo vedie k vysťahovalectvu vo veľkom rozsahu a problému s úbytkom obyvateľstva 3 .
Posledné desaťročie poznačili viaceré krízy spolu so začiatkom ruskej útočnej vojny proti Ukrajine, čoho dôsledkom je nová, nestabilnejšia geopolitická situácia. Všeobecným cieľom stratégie na toto desaťročie je podporiť hospodársku a sociálnu prosperitu a rast v regióne tým, že sa posilní jeho atraktívnosť, konkurencieschopnosť a konektivita. Tento cieľ naďalej platí. Stratégiu však treba aktualizovať s cieľom zohľadniť najnovší vývoj a poskytnúť lepšie riešenia náročných a mnohostranných výziev, ktorým región čelí.
V tomto oznámení sa skúma revidovaný akčný plán, ktorý bol vypracovaný v rámci stratégie. Vysvetľujú sa v ňom súvislosti, dôvody, zmeny a spôsob, akým bude stratégia reagovať na nové a budúce zmeny.
2.ÚSPECHY STRATÉGIE
Dosiahnutie výsledkov v súvislosti s kľúčovými prioritami EÚ
Stratégia okamžite po vytvorení priniesla sériu pozitívnych a úspešných výsledkov v rôznych oblastiach. Prispela k zlepšeniu regionálnej spolupráce a vytvárania sietí v rámci pôvodných štyroch tematických pilierov. V danom regióne sa stratégiou úspešne dosiahli výsledky, pokiaľ ide o priority EÚ na roky 2019 – 2024. Konkrétne sa dosiahli výsledky v rámci Európskej zelenej dohody, európskej zelenej agendy pre západný Balkán a európskej digitálnej stratégie, keďže sa zabezpečil prierezový prístup na základe viacúrovňového riadenia a širokého zapojenia zainteresovaných strán. Stratégia navyše prispela k posilneniu integrovaného a udržateľného riadenia námorného priestoru a pobrežia Jadranského a Iónskeho mora. V stratégii sa okrem toho kľúčové iniciatívy EÚ prispôsobili osobitným potrebám a situácii v regióne.
Stratégia takisto zohrala kľúčovú úlohu pri podpore krajín západného Balkánu, ktoré čerpali výhody zo svojej úlohy rovnocenných partnerov v rámci stratégie. Stratégia prispela k zavedeniu komplexného multilaterálneho systému riadenia a priniesla do regiónu väčšiu stabilitu, čím sa posilnil mierový politický a administratívny dialóg v otázkach spoločného záujmu zúčastnených krajín.
Hmatateľné výsledky pre občanov
Vplyv stratégie na občanov možno najúčinnejšie preukázať na príkladoch konkrétnych projektov, ktoré boli vymedzené, vypracované a zrealizované v rámci stratégie.
Vďaka stratégii sa zlepšilo riadenie morskej oblasti v regióne, keďže sa vybudovali administratívne a inštitucionálne kapacity na riadenie námorných záležitostí. Projekt PoWER, t. j. Ports as driving Wheels of Entrepreneurial Realm (Prístavy ako hnacie motory podnikateľskej sféry), slúžil na podporu rozvoja prístavov ako centier inovácií s cieľom využiť ich podnikateľský potenciál a posilniť spoluprácu medzi kľúčovými aktérmi v inovačnom dodávateľskom reťazci.
Stratégiou sa takisto diverzifikovali produkty a služby cestovného ruchu v regióne a zároveň sa riešil sezónny charakter dopytu po vnútrozemskom, pobrežnom a námornom cestovnom ruchu. V tejto súvislosti je cieľom projektu ADRIONCYCLETOUR – Adriatic-Ionian cycle route for sustainable tourism (Jadransko-iónska cyklistická trasa pre udržateľný cestovný ruch) – vybudovať pobrežnú cyklistickú trasu pozdĺž celého pobrežia všetkých partnerských krajín od Talianska až po Grécko. Propaguje sa tak historické, umelecké, kultúrne a prírodné dedičstvo regiónu so zameraním na ekologický cestovný ruch. Projekt predstavuje úspešný príklad tzv. procesu začlenenia, čo znamená, že sa myšlienky a priority stratégie začlenia do niekoľkých programov financovania v regióne, pričom sa z rôznych programov poskytujú finančné prostriedky pre rozličné časti projektu 4 .
Proces začlenenia
Proces začlenenia je pre úspech stratégie kľúčový, pretože táto stratégia rovnako ako ostatné makroregionálne stratégie nemá vlastný rozpočet. Vykonávanie závisí od schopnosti zmobilizovať finančné prostriedky z iných súvisiacich zdrojov (na úrovni EÚ, vnútroštátnej a regionálnej úrovni, ako aj zo súkromného sektora) a od dobre koordinovaného využitia finančných prostriedkov, ktoré sú dostupné na rôznych úrovniach.
Hlavnými zdrojmi finančných prostriedkov na vykonávanie stratégie sú fondy politiky súdržnosti EÚ, Nástroj predvstupovej pomoci, investície a reformy v Novom pláne rastu pre západný Balkán a európsky investičný plán pre krajiny západného Balkánu.
Všetky zdroje financovania však možno preskúmať a rozvinúť. Napríklad projekt NAMIRS – North Adriatic Maritime Incident Response System (Systém reakcie na námorné incidenty v severnom Jadranskom mori) –, ktorý tvoria mechanizmy spolupráce a opatrenia zamerané na vysokú mieru pripravenosti a reakcie na núdzové situácie súvisiace so znečistením mora v Slovinsku, Chorvátsku a Taliansku, bol v rámci stratégie rozvinutý do štádia uskutočniteľného projektu. Odvtedy sa financuje prostredníctvom mechanizmu Európskej únie v oblasti civilnej ochrany.
Budovanie väčšieho pocitu spoluzodpovednosti
V procese revízie akčného plánu sa ukázalo, že je potrebná strategickejšia vízia pre vykonávanie stratégie, ako aj systematickejší prístup k posilneniu zodpovednosti za stratégiu a povedomia o nej vo všetkých zúčastnených krajinách. Táto skutočnosť bola zdôraznená aj v správe o spolupráci v regióne Jadranského a Iónskeho mora, ktorú v roku 2019 vypracovala Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj 5 .
3.REVIDOVANÝ AKČNÝ PLÁN
Za posledné desaťročie sa došlo k vzniku viacerých nových výziev, resp. k ich zaradeniu na vyššie priečky politickej agendy, a to vrátane rozširovania EÚ, zmeny klímy a digitalizácie.
Od roku 2022 zúčastnené krajiny v úzkej spolupráci s Komisiou integrovane, koordinovane a na viacerých úrovniach pracovali na príprave revidovaného akčného plánu, v ktorom sa zohľadňuje geopolitický a politický vývoj od roku 2014. Do revidovaného akčného plánu sa takisto pretavili poznatky získané v priebehu rokov počas vykonávania stratégie a plán obsahuje zmeny v riadení a správe stratégie vyplývajúce z udalostí posledného desaťročia.
Výsledkom tejto práce je revidovaný akčný plán, ktorý presnejšie odráža potreby a príležitosti regiónu a poskytuje pevnejší rámec, čo zúčastneným krajinám umožní účinnejšie spolupracovať pri dosahovaní cieľov stratégie.
Čo je v tomto smere nové?
a) Prvú, veľmi viditeľnú zmenu v revidovanom akčnom pláne predstavuje nový piaty pilier, ktorý dopĺňa pôvodné štyri piliere. Tento sociálny pilier bude zameraný na opatrenia s cieľom podporiť zapojenie mládeže, zručnosti a zamestnanosť, zlepšiť spoluprácu a koordináciu v oblasti rovnakých a inkluzívnych pracovných podmienok a presadzovať sociálne inovácie. Jeho cieľom bude aj väčší súlad so sociálnymi politikami EÚ.
b) Predchádzajúci akčný plán zahŕňal dve prierezové témy. Revidovaný akčný plán má novú štruktúru s tromi horizontálnymi a tromi prierezovými témami. Horizontálne témy sú také dôležité, že ich treba začleniť do všetkých pilierov. Prierezové témy sa majú začleniť do jednotlivých pilierov podľa toho, či je to relevantné a možné.
Medzi tri horizontálne témy patrí: rozširovanie, budovanie kapacít a výskum, inovácie a vývoj (viac informácií sa uvádza v oddiele 5).
Tri prierezové témy zahŕňajú: obehové hospodárstvo, ekologický rozvoj vidieka a digitalizáciu (ďalšie podrobnosti sú uvedené v oddiele 6).
c) Bola vytvorená nová riadiaca štruktúra na podporu účinného vykonávania. Nová štruktúra prispeje k zlepšeniu inštitucionálneho a účinného viacúrovňového riadenia v regióne. Bude kľúčová pre zabezpečenie aktívnej účasti regiónov, miestnych orgánov, akademickej obce, mladých ľudí, podnikov a organizácií občianskej spoločnosti na stratégii.
Systém riadenia po prvýkrát zahŕňa tzv. Facility Point, ktorý už bol zriadený a poskytuje technickú pomoc, ako aj podporu súvisiacu s obsahom na vykonávanie akčného plánu. Facility Point bude slúžiť na nepretržité monitorovanie celkovej výkonnosti stratégie a podávanie správ o nej vzhľadom na jej ciele a cieľové hodnoty pre výstupy a výsledky.
4.PILIERE
Jadro revidovaného akčného plánu tvorí päť pilierov, ktoré sú opísané ďalej. Predstavujú najnaliehavejšie výzvy a témy, v ktorých možno vďaka medziodvetvovej a medziregionálnej spolupráci medzi krajinami v regióne dosiahnuť najväčší pokrok. S týmto zameraním sa v revidovanom akčnom pláne partnerské krajiny vyzývajú, aby pracovali na väčšej súdržnosti politík na všetkých geografických úrovniach.
Udržateľné modré hospodárstvo
V rámci 1. piliera sa stratégia zameriava na vývoj modrých a zelených technológií v záujme udržateľnej výroby a spotreby morských plodov, ako aj na rozvoj riadenia morských a námorných záležitostí a služieb s cieľom zabezpečiť prosperitu pre pobrežné komunity a chrániť vodné prostredie vo vnútrozemí aj na mori.
Opatrenia v 1. pilieri majú navyše za cieľ presadzovať Pakt EÚ o zručnostiach a inštitucionálne partnerstvá, aby sa vďaka intenzívnejšej spolupráci v regióne posilnil regionálny trh a aby sa zlepšilo zapojenie zainteresovaných strán a prepojenie podnikov. V dôsledku budovania inovačných ekosystémov na podporu výskumu a inovácií v zelených a modrých technológiách v regióne sa zvýši sociálno-ekonomická konkurencieschopnosť v súvisiacich odvetviach, a to v pobrežných aj vo vnútrozemských oblastiach.
Okrem toho sa opatreniami v rámci tohto piliera bude riešiť potreba predchádzať nadmernému rybolovu. Účinné a lepšie riadenie rybárstva na mori a v dotknutých vnútrozemských vodách si vyžaduje úzku koordináciu medzi zúčastnenými krajinami. Koordinované opatrenia sú nevyhnutné na obnovu a ochranu zdrojov sladkej vody s cieľom zabezpečiť prístup k zdravej a udržateľnej sladkej vode. V súčasnosti je morské prostredie ohrozené vysokou mierou znečistenia v Jadranskom a Iónskom mori vo forme odpadu, mikroplastov, pesticídov a antibiotík.
Doprava a energetika
Dopravné spojenia sú kľúčové pre hospodársky rozvoj. Dopravný systém v regióne je roztrieštený a infraštruktúra je často zastaraná, čo bráni hospodárskemu rozvoju a sťažuje používanie dopravy verejnosťou. Železničná doprava v regióne zaostáva za priemerom EÚ, pokiaľ ide o infraštruktúru aj množstvo prepraveného nákladu a cestujúcich. V mnohých zúčastnených krajinách, najmä na západnom Balkáne, je kvalita železničných systémov nedostatočná a cesty sú nebezpečné.
Revidovaný akčný plán sa preto zameriava na zvýšenie kapacity a kvality železničnej a cestnej dopravy prostredníctvom prepojenia spojov, odľahčenia úzkych miest a podpory komplexných reforiem železníc. Stratégiou sa podporí zavádzanie iniciatív plánu udržateľnej mestskej mobility, a to hlavne v mestských uzloch so silným trendom urbanizácie. Zlepší sa bezpečnosť a ochrana prístavnej prevádzky a navyše sa bude rozvíjať konkurencieschopný a prepojený makroregionálny systém prístavov.
Revidovaný akčný plán má takisto za cieľ podporiť bezpečnosť dodávok energie a posilniť konkurencieschopnosť zásobovania energiou. Hlavným cieľom je vyvinúť dobre fungujúce trhy s elektrinou, čo sa dosiahne zrušením regulovaných maloobchodných cien elektriny, odstránením preťaženia siete, integrovaním obnoviteľných zdrojov energie do elektrických sietí a umožnením neobmedzených cezhraničných výmen elektriny. Nedostupná kapacita siete na prenos kolísajúceho množstva energie z obnoviteľných zdrojov je dnes faktorom, ktorý bráni prechodu na energiu z obnoviteľných zdrojov. Treba posúdiť a riešiť úzke miesta v zavádzaní a distribúcii slnečnej a veternej energie. Dekarbonizácia energetických systémov a transformácia na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo bude zahŕňať rozsiahle zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie a ďalších nízkouhlíkových energetických riešení, ako aj väčšiu energetickú efektívnosť a zvýšenú elektrifikáciu.
Životné prostredie
Región Jadranského a Iónskeho mora čoraz viac ovplyvňuje zmena klímy vrátane stúpajúcej hladiny mora, erózie, rozširovania mora, presakovania slanej vody, nedostatku vody, sucha a straty biodiverzity.
Námorná doprava zanecháva na morskom prostredí značnú stopu a námorné trasy s veľkou premávkou predstavujú miesta častých nehôd, pokiaľ ide o vypúšťanie ropy. Ďalším veľkým problémom je nadmerný rybolov a významnú výzvu súvisiacu s morom predstavuje aj znečistenie z pevniny, ktoré vedie k vypúšťaniu kontaminantov do mora. Účinné nakladanie s odpadom je kľúčové, a to najmä na pobreží, pričom sa zdôrazňuje význam celostného prístupu k riešeniu tohto problému.
Je potrebné chrániť morskú a pobrežnú biodiverzitu v regióne. Opatrenia v tomto pilieri sa okrem iného budú zameriavať na lepšie riadenie biodiverzity a väčšiu koordináciu v oblasti námorného priestorového plánovania a integrovaného manažmentu pobrežnej zóny. Treba riešiť environmentálne problémy, ktoré majú pôvod v záťažovej vode a ďalších únikoch z vnútrozemia a brakických vôd do mora. Manažment prírodných zdrojov v chránených oblastiach sa zlepší v dôsledku intenzívnejšej cezhraničnej spolupráce.
Udržateľný cestovný ruch
Región je do veľkej miery závislý od cestovného ruchu. Očividne je potrebné lepšie riadiť toky cestovného ruchu, aby sa vyrovnal dopyt medzi sezónami a aby sa predišlo nezamestnanosti mimo hlavnej sezóny a negatívnym vplyvom nadmerného cestovného ruchu na prírodu a miestne životné prostredie počas hlavnej sezóny.
Vyžadujú sa opatrenia na zvýšenie úrovne vedomostí o udržateľnom a inteligentnom destinačnom manažmente medzi malými podnikmi a zainteresovanými stranami v oblasti cestovného ruchu. Poskytne sa podpora na vypracovanie vnútroštátnych usmernení k odbornej príprave a vzdelávaniu v odvetviach cestovného ruchu a na účinné vykonávanie Paktu EÚ o zručnostiach v ekosystéme cestovného ruchu.
Takisto bude dostupná podpora na posilnenie agroturizmu, produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a presadzovanie koncepcie stredomorskej stravy. Existuje vysoké riziko, že sa zabudne na užšie prepojenie medzi udržateľným cestovným ruchom a potravinárskym odvetvím, ktoré vytvára konkurenčné výhody na posilnenie hospodárskej, environmentálnej a sociálnej udržateľnosti v regióne. Zo širšieho hľadiska sa akčným plánom zvýši konkurencieschopnosť, odolnosť a udržateľnosť potravinárskeho a poľnohospodárskeho odvetvia.
Väčšia sociálna súdržnosť
Región Jadranského a Iónskeho mora čelí značným sociálnym a hospodárskym výzvam vrátane starnúceho obyvateľstva, nerovnováhy na trhu práce, sociálneho vylúčenia, prílevu utečencov, chudobných oblastí a úbytku obyvateľstva.
Cieľom opatrení v piatom pilieri je zabezpečiť súlad regiónu so stratégiami a s politikami EÚ zameranými na zlepšenie sociálnej súdržnosti, pričom sa má zvýšiť zapojenie mládeže, úroveň zručností, rovnosť príležitostí a prístup na trh práce. V stratégii sa zaujme prierezový prístup k daným oblastiam a vypracujú sa opatrenia na posilnenie postavenia mladých ľudí a zlepšenie ich schopnosti aktívne sa zúčastňovať na spoločenskom a hospodárskom živote. Bude sa presadzovať inkluzívne pracovné prostredie s rovnakými podmienkami pre všetkých a takisto sa budú rozvíjať a harmonizovať politiky v oblasti zručností s cieľom zlepšiť vyhliadky na zamestnanie. Stratégia bude vychádzať z koncepcie sociálnej inovácie a sociálneho hospodárstva posilnením spolupráce a prenosu vedomostí v tejto oblasti, pričom sa bude v oblasti Jadranského a Iónskeho mora presadzovať ekosystém, ktorý prispieva k sociálnej inovácii.
5.HORIZONTÁLNE TÉMY
Vzhľadom na integrovaný a koordinovaný charakter problémov, ktoré sa riešia v stratégii, musí všetkých päť pilierov zahŕňať tieto tri horizontálne témy.
Rozširovanie
Rýchle zmeny geopolitickej situácie, ku ktorým došlo v posledných rokoch po začiatku ruskej útočnej vojny proti Ukrajine, úplne transformovali politický a hospodársky rámec regiónu. Rozširovanie Európskej únie sa stalo najvyššou prioritou EÚ. Táto stratégia bude slúžiť na podporu kandidátskych krajín pri urýchľovaní procesu pristúpenia a väčšom zosúlaďovaní s EÚ.
Do všetkých pilierov stratégie bude zapracovaný rozmer rozširovania, a tak budú všetky prispievať k procesu pristúpenia prostredníctvom súvisiacich opatrení. Bude to zahŕňať podporu reforiem, vypracovanie plánov a spoluprácu pri vytváraní projektov v rôznych oblastiach. Všetky tieto činnosti prinesú lepší súlad s politikami EÚ a rýchlejšiu integráciu kandidátskych krajín do EÚ.
Budovanie kapacít
Spoľahlivé a efektívne administratívne kapacity sú predpokladom pre úspešný proces riadenia a zavádzanie opatrení naplánovaných v rámci makroregionálnej stratégie. Keďže takáto práca zahŕňa niekoľko krajín a niekoľko partnerov, vyžadujú sa pri nej silné koordinačné mechanizmy v rámci zúčastnených krajín aj medzi nimi. Súčasne je neoddeliteľnou súčasťou procesu rozširovania budovanie kapacít: kandidátske krajiny musia rozvíjať vlastné administratívne kapacity, aby boli pripravené a schopné zvládať požiadavky na členstvo v EÚ.
V dôsledku toho všetky piliere stratégie v relevantných prípadoch prispejú k opatreniam zameraným na budovanie kapacít a zlepšenie kvality riadenia v regióne.
Výskum, inovácie a vývoj
Výskum a inovácie predstavujú pre krajinu aj širší región nevyhnutnú prioritu, keďže umožňujú rozvoj a prosperitu. Rovnako je kľúčová schopnosť pretaviť inovatívne riešenia do tovaru a služieb, ktoré možno predávať na trhu. Revidovaný akčný plán prispeje k zosúladeniu vedy a výskumu v kandidátskych krajinách s európskym výskumným priestorom, a tak sa budú podporovať inovatívne MSP a startupy v celom regióne.
V príslušných prípadoch budú všetky piliere predstavovať príspevok k posilneniu výskumu a inovácií v regióne. Takéto opatrenia budú prepojené so stratégiami pre inteligentnú špecializáciu, ktoré už krajiny a regióny zaviedli.
6.PRIEREZOVÉ TÉMY
V procese revízie akčného plánu sa určilo niekoľko tém, ktoré by samy osebe mohli tvoriť tematické piliere. Po bližšom preskúmaní sa však ukázalo, že sa tieto témy prelínajú s viacerými ďalšími piliermi. Aby sa predišlo vytváraniu príliš veľkého počtu pilierov, boli tieto tri dodatočné témy navrhnuté ako prierezové témy, ktorých opatrenia patria do viacerých pilierov.
Obehové hospodárstvo
Klimatickú neutralitu nemožno dosiahnuť bez transformácie na plne obehové hospodárstvo. Modelom obehového hospodárstva, ktorý zahŕňa čo najdlhšie zachovanie hodnoty a zdrojov v hospodárstve a minimalizovanie vzniku odpadu, sa znižuje tlak na prírodné zdroje a podporuje sa udržateľný rast.
V revidovanom akčnom pláne sa navrhuje zavedenie prístupov obehového hospodárstva v širokej škále odvetví. Uvedené opatrenia patria najmä do 1. piliera, ktorý sa zameriava na zelené a modré technológie s cieľom znížiť vplyv ľudí na životné prostredie a vodstvo, ako aj do 2. piliera zameraného na energiu z obnoviteľných zdrojov a 4. piliera, ktorý sa zameriava na udržateľný a ekologický cestovný ruch.
Ekologický rozvoj vidieka
Značná časť regiónu Jadranského a Iónskeho mora má vidiecky charakter. To, že bol ekologický rozvoj vidieka identifikovaný ako prierezová otázka, poukazuje na to, aké dôležité a náročné je zachovanie rovnováhy medzi tzv. modrým a zeleným rozvojom v širšom regióne.
Opatrenia budú v súlade s dlhodobou víziou pre vidiecke oblasti EÚ 6 a vidieckym paktom s cieľom dosiahnuť pokrok smerom k silnejším, prepojeným, odolným a prosperujúcim vidieckym oblastiam do roku 2040. Osobitne sa budú riešiť demografické výzvy a podporovať účinné právo občanov zostať na mieste, ktoré je pre nich domovom. Prepojenia na ekologický rozvoj vidieka sú v rôznej miere zahrnuté do všetkých piatich pilierov revidovaného akčného plánu, pričom dôraz sa kladie na podporu miestnych rybárskych komunít, udržateľnú výrobu energie, mobilitu, životné prostredie a poľnohospodárske postupy a takisto na predchádzanie úniku mozgov. Okrem toho sa tento rozmer zohľadňuje v horizontálnych témach v súvislosti s lepšími životnými podmienkami a konektivitou.
Digitalizácia
Digitálna transformácia zohráva kľúčovú úlohu pre konkurencieschopnosť spoločností v regióne. Stratégiou sa podporia opatrenia zamerané na digitalizáciu vo všetkých hospodárskych odvetviach, čím sa zabezpečí, že prínosy budú dostupné pre všetkých občanov a zainteresované strany. Jednou z priorít stratégie je vytvoriť sieť centier digitálnych inovácií v regióne. Následne sa stratégia zameria na podporu budovania silnejších prepojení v rámci siete. Digitalizácia sa týka všetkých odvetví; opatrenia v tejto oblasti sa preto začlenia do všetkých pilierov stratégie.
7.VYKONÁVANIE STRATÉGIE
Riadenie stratégie má štruktúru pozostávajúcu z troch úrovní: politickej, koordinačnej a vykonávacej. Na všetkých týchto úrovniach však stále zostáva priestor na zlepšenie, ako vyplýva z viacerých výziev v procese riadenia. V minulosti bola účinnosť stratégie znížená v dôsledku faktorov, ako je obmedzené zapojenie inštitúcií, vysoká miera fluktuácie zamestnancov a nedostatočné výsledky procesu začlenenia.
V tejto súvislosti vyvinuli zúčastnené krajiny a kľúčové zainteresované strany značné úsilie s cieľom vypracovať a zabezpečiť účinnejšie a efektívnejšie riadenie stratégie na všetkých úrovniach.
Na tento účel je nevyhnutné posilniť politické záväzky: vnútroštátne, regionálne a miestne orgány v zapojených krajinách by mali zabezpečiť strategickejšie vedenie, aby sa preklenuli rozdiely medzi ambicióznymi politickými záväzkami a schopnosťou verejnej správy dodržať takéto záväzky.
V rámci riadenia revidovanej stratégie sa navyše posilní kapacita manažmentu na strategickej úrovni, výsledkom čoho bude zlepšenie účinného rozhodovania a konsolidácia prístupu založeného na výsledkoch. Okrem toho sa posilní postavenie zainteresovaných strán, vybuduje sa väčší pocit spoluzodpovednosti a ďalej sa bude podporovať vytváranie sietí, spolupráca a účasť zainteresovaných strán na vykonávaní a vyvíjaní stratégie. Jasné prepojenia s tvorbou politík na vnútroštátnej a regionálnej úrovni prispejú k väčšiemu zapojeniu príslušných ministerstiev, ďalších orgánov verejnej moci a občianskej spoločnosti, ako aj k posilneniu politickej podpory a vykonávania v krajinách, ktoré sa zúčastňujú na stratégii.
Politická, koordinačná a vykonávacia úroveň riadenia
Politickú úroveň riadenia zastupujú ministri zahraničných vecí, ministri pre európsku integráciu a prípadne aj ministri alebo orgány zodpovedné za politiku súdržnosti. Zabezpečujú politické a strategické riadenie stratégie. Očakáva sa, že v budúcnosti sa na týchto diskusiách budú významne podieľať aj regionálne orgány.
Už tradične zohráva úlohu ročné rotujúce predsedníctvo, keďže zúčastnené krajiny si uvedomujú jeho význam pre strategické riadenie stratégie. Rovnako bol zavedený systém tzv. predsedníckeho tria (predchádzajúce, súčasné a budúce predsedníctvo) s cieľom zlepšiť koordináciu a kontinuitu predsedníctiev.
Národní koordinátori sú zodpovední za koordináciu stratégie v rámci zúčastnených krajín aj medzi nimi. Spoločne pôsobia ako rozhranie medzi politickou úrovňou, ktorej podávajú správy o vykonávaní a predkladajú návrhy, a úrovňou vykonávania, ktorej poskytujú strategické usmernenia. Mnohé zúčastnené krajiny zaviedli na vnútroštátnej úrovni viacúrovňové mechanizmy koordinácie, ktoré dosahujú povzbudzujúce výsledky. Vyžaduje sa však väčšia kontinuita, pokiaľ ide o zamestnancov, a dostatočná administratívna podpora.
Úloha hlavných realizátorov (koordinátorov pilierov a členov tematických riadiacich skupín) sa značne posilnila, keďže osoby vykonávajúce tieto úlohy riadia každodenné vykonávanie akčného plánu.
Viacúrovňový systém riadenia stratégie s účasťou viacerých zainteresovaných strán zahŕňa širokú škálu nadnárodných, medziodvetvových a medziregionálnych subjektov v rozličných činnostiach. Do revidovaného akčného plánu budú zapojené nové zainteresované strany, pričom vznikne nová dynamika, ako aj nové spôsoby spolupráce.
Organizácie občianskej spoločnosti zohrávajú životne dôležitú úlohu, keďže prispievajú k lepšiemu rozhodovaniu tým, že stratégiu približujú miestnym a regionálnym komunitám. V tejto súvislosti tvorí fórum obchodných komôr regiónu Jadranského a Iónskeho mora, fórum miest regiónu Jadranského a Iónskeho mora a Združenie univerzít regiónu Jadranského a Iónskeho mora sieť viac ako 120 orgánov a inštitúcií. Tieto organizácie by sa mali intenzívnejšie zapojiť do stratégie. Zo širšieho hľadiska treba ďalej pracovať na mobilizácii občianskej spoločnosti a miestnych komunít v súvislosti so spoločnými cieľmi.
Po zriadení rady mládeže sa v revidovanom akčnom pláne takisto uznáva význam zapojenia mladých ľudí do procesu riadenia. Je dôležité oslovovať mladých ľudí s cieľom zlepšiť ich postavenie a umožniť im vykonávať činnosti, ktoré zodpovedajú ich záujmom a obavám.
8.ZÁVER
Po desiatich rokoch pozitívneho pokroku nastal čas, aby stratégia EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora postúpila na vyššiu úroveň a prispôsobila sa novým geopolitickým a politickým výzvam, ktorým dnes región čelí. Vďaka posilnenej riadiacej štruktúre, zrevidovanému a rozšírenému zoznamu prioritných tém a silnejšiemu a účinnejšiemu systému monitorovania a hodnotenia je stratégia spolu s desiatimi zúčastnenými krajinami pripravená na nový vek makroregionálnej spolupráce.
Komisia bude partnerom stratégie naďalej poskytovať všetku potrebnú podporu a poradenstvo. Aj v budúcnosti vynaloží čas a zdroje na pomoc regiónu, aby úspešne splnil všeobecné ciele. Komisia zároveň zdôrazňuje, že konečnú zodpovednosť za vykonávanie stratégie nesú zúčastnené krajiny, a zdôrazňuje, že pre splnenie všeobecných cieľov stratégie je dôležitý dlhodobý politický záväzok na vysokej úrovni zo strany všetkých zapojených krajín.
Revidovaný akčný plán ponúka riešenia a poskytuje nové možnosti, ako zvládnuť výzvy a využiť príležitosti v regióne Jadranského a Iónskeho mora. Komisia v plnej miere podporuje toto úsilie, ako aj revidovaný akčný plán.
Guidelines for the Implementation of the Green Agenda for the Western Balkans (Usmernenia týkajúce sa vykonávania zelenej agendy pre západný Balkán), SWD(2020) 223 zo 6. októbra 2020: eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:52020SC0223 .
Štandardný Eurobarometer 99 – jar 2023.
Európska komisia, Nový plán rastu pre západný Balkán, november 2023.
Časti tohto projektu boli financované z troch samostatných programov politiky súdržnosti: Interreg Taliansko – Slovinsko, Interreg Taliansko – Chorvátsko a regionálny program Furlansko-Júlske Benátky.
OECD, Territorial wide area cooperation in the Adriatic-Ionian region: Outlook on future Transnational Cooperation in the Region (Spolupráca na celom území oblasti v regióne Jadranského a Iónskeho mora: Prognóza budúcej nadnárodnej spolupráce v regióne), 2019.
COM(2021) 345 final.