EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli23. 4. 2025
COM(2025) 185 final
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV
Správa o stave Schengenu z roku 2025
Správa o stave Schengenu z roku 2025
40. výročie Schengenu
1.Schengen ako strategické aktívum
Schengenská dohoda, podpísaná 14. júna 1985, znamenala začiatok novej éry strategickej spolupráce a hlbšej integrácie zameranej na slobodu a bezpečnosť obyvateľov. Vízia bola jednoduchá, ale hlboká: vybudovať Európu, v ktorej by sa občania mohli pohybovať cez vnútorné hranice bez prekážok, čím by sa podporil hospodársky rast, kultúrna výmena a sociálna súdržnosť a zároveň by sa posilnila kolektívna bezpečnosť.
Vytvorenie schengenského priestoru bolo rozhodujúcim momentom v procese budovania zjednotenej Európy – Európy pre jej obyvateľov. Schengenská dohoda priniesla hmatateľné výhody najprv v pohraničných regiónoch, ktoré sú jadrom európskeho integračného procesu, a potom sa tieto výhody rozšírili na celý kontinent. Ako sa schengenský projekt vyvíjal, rozšíril sa nad rámec dohody o zrušení kontroly hraníc. V priebehu rokov sa Schengen stal odolným a mnohostranným systémom, ktorého základom je účinné riadenie vonkajších hraníc, spoločné pravidlá týkajúce sa víz, návratov a policajnej spolupráce, úzka koordinácia medzi vnútroštátnymi orgánmi a užšia medzinárodná spolupráca. Ako systém plne integrovaný do rámca EÚ sa rozrástol čo do počtu členov aj z hľadiska ambícií a symbolizuje záväzok Európy k jednote, slobode a bezpečnosti.
Štyri desaťročia po svojom vzniku Schengen zďaleka nie je len symbolom mobility: je prostriedkom na zlepšenie života občanov, uľahčenie podnikania a posilnenie globálneho postavenia. V súčasnosti je Schengen základom silnejšej a bezpečnejšej Európy a uľahčuje každodenný život viac ako 450 miliónom Európanov. Schengen je naďalej projektom navrhnutým v prospech obyvateľov a zároveň sa vyvinul na strategické aktívum Únie, a to v troch uhloch pohľadu.
Po prvé schengenský priestor ako základný nástroj jednotného trhu predstavuje kľúčovú hnaciu silu hospodárskeho rastu, konkurencieschopnosti a hospodárskej suverenity Európy. V čoraz premenlivejšom globálnom prostredí, v ktorom sa znovu objavuje geopolitické napätie a geoekonomická konkurencia, potrebuje európske hospodárstvo na svoj rozkvet prostredie bez bariér a menšiu závislosť od vonkajších vplyvov. Schengenský priestor posilňuje našu spoločnú odolnosť tým, že podporuje voľný pohyb tovaru, služieb a osôb. Zohráva rozhodujúcu úlohu pri udržiavaní a posilňovaní dodávateľských reťazcov v celej Európe a konsolidáciijednotného trhu, ako sa zdôrazňuje v Lettovej správe.
Po druhé Schengen predstavuje najsilnejšiu reakciu EÚ na výzvy sveta, v ktorom sa hrozby už neobmedzujú len na hranice štátov. Umožňuje nám využiť spoločné odborné znalosti a zdroje a vytvoriť bezpečnostný rámec, ktorý je oveľa silnejší a účinnejší ako jednotlivé národné systémy dokopy. Schengen poskytuje súbor nástrojov, kolektívnych zdrojov a spôsobilostí potrebných na riešenie súčasných komplexných nadnárodných hrozieb pre slobodu a bezpečnosť. Týmto hrozbám, či už zo strany organizovaných zločineckých sietí, alebo nepriateľských štátnych alebo neštátnych aktérov, nemôžu jednotlivé štáty účinne čeliť samy. V dnešnej geopolitickej a bezpečnostnej situácii už Schengen nie je len výhodou, ale nevyhnutnosťou.
Po tretie, keď sa nepriateľskí aktéri snažia oslabiť a rozdeliť Európu, Schengen je silou jednoty, ktorá Európanov zbližuje. Schengen podporuje jednotu a prispieva k spoločnej hmatateľnej európskej identite. Je to hlboko zakorenená politická obrana proti pokusom zasiať medzi Európanov rozkol a nedôveru.
Na to, aby ľudia mohli plne využívať práva a slobody vyplývajúce zo schengenského acquis, je kľúčová vzájomná dôvera medzi členskými štátmi, ktorá zase závisí od účinného uplatňovania dohodnutých pravidiel. Je potrebné prísne dodržiavať spoločné normy na boj proti neoprávnenej migrácii, organizovanému zločinu a terorizmu a na boj proti prevádzačstvu pri súčasnom zaistení primeranej ochrany základných práv. Pre udržateľnú spoluprácu medzi členskými štátmi sú nevyhnutné účinné mechanizmy presadzovania a koordinované úsilie na všetkých úrovniach.
Dnes rovnako ako v roku 1985 je čas znovu potvrdiť našu dôveru v tento projekt a uvedomiť si, že sa nachádzame v ďalšom rozhodujúcom okamihu svojho úsilia o zachovanie a upevnenie silnej a zjednotenej Európy. Strategické aktívum si vyžaduje neustálu obnovu a investície, a to aj na politickej úrovni, na úrovni politík a na regulačnej, ako aj prevádzkovej úrovni.
|
Investovanie do Schengenu ako do strategického aktíva: pokrok v politickej správe a regulačnom rámci schengenského priestoru
Rámec správy schengenského priestoru zahŕňa súbor spoločných pravidiel a systém inštitúcií a postupov pokrývajúcich všetky politiky a opatrenia, ktoré sú základom dobre fungujúceho schengenského priestoru. Zabezpečuje hladké fungovanie tohto priestoru v súlade s cieľmi politík na základe zásad spoločnej zodpovednosti, vzájomnej dôvery a monitorovania dohodnutých pravidiel. Je založený na úzkej koordinácii medzi všetkými orgánmi a na úzkej spolupráci medzi členskými štátmi a príslušnými agentúrami EÚ.
V priebehu schengenského cyklu na roky 2024 – 2025 poskytoval schengenský barometer+ pravidelný prehľad hlavných faktorov, ktoré majú vplyv na schengenský priestor, čím sa konsolidovala situačná analýza Schengenu. Tieto informácie zlepšujú pripravenosť a rozvoj politík, napríklad v oblasti boja proti obchodovaniu s drogami, víz a návratov. Komisia a belgické predsedníctvo v roku 2024 spoluorganizovali workshop s krajinami Schengenu a agentúrami pre spravodlivosť a vnútorné veci, na ktorom sa zdôraznila potreba zefektívniť povinnosti podávania správ, zosúladiť definície kľúčových ukazovateľov a maximálne využiť iné nástroje, napríklad EUROSUR, na výmenu informácií. Schengenský cyklus na roky 2025 – 2026 sa bude formovať na základe ôsmich operačných záverov, medzi ktorými je aj mapovanie rámcov predkladania správ a riešenie medzier v oblasti konkrétnych údajov. Barometer+ sa tým zdokonalí, vďaka čomu sa z neho stane cielenejší a účinnejší nástroj v záujme lepšej správy.
Počas belgického predsedníctva sa takisto dosiahol pokrok pri vytváraní spoločného rámca pre zvýšenú koordináciu, ako navrhla Komisia v roku 2024. Začali sa stretnutia vyšších úradníkov zodpovedných za schengenské záležitosti, ktoré slúžia ako fórum na riešenie otázok spoločného záujmu a na prípravu diskusií pre schengenskú radu. Prvé stretnutie bolo zamerané na správu, právnu súdržnosť a rozšírenie. Na druhom stretnutí, ktoré sa konalo počas maďarského predsedníctva, sa zdôraznila regionálna spolupráca ako konkrétna alternatíva ku kontrole vnútorných hraníc, posilnenie riadenia vonkajších hraníc a spolupráca s tretími krajinami. Tento formát bude naďalej zohrávať kľúčovú úlohu pri podpore koordinácie politík.
|
Globálne politické prostredie prechádza výraznou transformáciou, čo prináša operačné výzvy aj príležitosti. Prehĺbením a rozšírením schengenského priestoru by sa posilnila naša spoločná sila pri riešení týchto výziev. Je potrebné strategicky prekalibrovať uplatňovanie pravidiel a zvýšiť investície do oblastí s najväčším dlhodobým vplyvom, počnúc vo vzťahu k zahraničiu silnou vízovou politikou a užšou spoluprácou s tretími krajinami. Zároveň musíme účinne spravovať svoje vonkajšie hranice a zamerať zdroje, vybavenie a technológie na zvýšenie bezpečnosti. Vytvorí sa tak priestor pre hlbšiu spoluprácu v rámci schengenského priestoru s cieľom posilniť kolektívne opatrenia a zároveň podporiť väčšiu integráciu medzi ľuďmi. Napokon schengenský priestor nie je súborom izolovaných častí, ale súdržným systémom, v ktorom všetky časti spolupracujú na podpore spoločných cieľov a zvyšovaní spoločnej odolnosti.
Posilnila sa monitorovacia úloha Komisie. Komisia bude, stavajúc na pokroku dosiahnutom v posledných rokoch, naďalej v plnej miere využívať overovacie návštevy, opätovné návštevy, neohlásené návštevy a ďalšie nástroje presadzovania, ktoré má k dispozícii. Členské štáty musia takisto určiť financovanie EÚ ako prioritu, aby sa riešili zraniteľnosti identifikované v schengenských hodnoteniach a v posúdeniach zraniteľnosti agentúry Frontex. Preto je prioritou zabezpečiť, aby boli finančné prostriedky EÚ strategicky prepojené s potrebnými reformami.
|
Investovanie do Schengenu ako do strategického aktíva: operačné opatrenia
Schengenský hodnotiaci a monitorovací mechanizmus, ktorý je základným prvkom správy, slúži ako kompas systému na identifikovanie nedostatkov a oblastí, ktoré je potrebné zlepšiť skôr, ako ohrozia integritu systému, a zabezpečuje správnu rovnováhu opatrení na odstránenie prípadných medzier. Základom Schengenu je vzájomná dôvera a mechanizmus hodnotenia ju uplatňuje v praxi. Krajiny Schengenu nielenže zabezpečujú účinné fungovanie svojich systémov, ale sa aj navzájom aktívne podporujú, uvedomujúc si, že úspech (a neúspech) jednej krajiny má vplyv na stabilitu a bezpečnosť celého schengenského priestoru.
V roku 2024 Komisia realizovala ročný program hodnotenia, ktorého výsledkom boli správy o jednotlivých krajinách Schengenu, konkrétne o Chorvátsku, Poľsku, Maďarsku, Česku a Slovensku. Komisia takisto monitorovala vykonávanie nápravných opatrení, o ktorých podali správy Grécko, Írsko a Dánsko. Vo februári 2024 sa uskutočnili neohlásené návštevy na nemeckom, poľskom a španielskom konzulárnom úrade v indickom Bombaji. Od predchádzajúceho cyklu hodnotenia zostal nevyriešený len obmedzený počet závažných nedostatkov, zatiaľ čo naďalej existuje značný počet pretrvávajúcich problémov, ktoré je potrebné riešiť.
Podrobnejšie informácie o vykonávaní hodnotenia monitorovacích činností sa uvádzajú v prílohe 1 a prehľad najlepších postupov identifikovaných v rámci nedávnych schengenských hodnotení sa uvádza v prílohe 2.
|
2.Politický základ Schengenu: silný spoločný rámec správy
Úsilie zorientovať sa v geopolitických zmenách a ich dôsledkoch pre slobodu a bezpečnosť sa začína potvrdením záväzku k dvom základným zásadám: spoločnej zodpovednosti a vzájomnej dôvere. Spoločná zodpovednosť za dodržiavanie práv a bezpečnosti všetkých ľudí v celom schengenskom priestore. Vzájomná dôvera medzi krajinami Schengenu, že každá časť schengenského systému je kompetentne a účinne riadená v súlade s prísnymi spoločnými normami.
V schengenskej hodnotiacej tabuľke z roku 2024 sa poukazuje na asymetrie v plnení kľúčových schengenských požiadaviek. Približne 65 % odporúčaní vydaných v rámci schengenského hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu ešte nebolo vykonaných. Z pretrvávajúcich nedostatkov vyplývajú významné operačné dôsledky.
Politické opatrenia na obnovenie záväzku k spoločnej zodpovednosti a vzájomnej dôvere musia byť podporené rozhodnými krokmi na politickej aj operačnej úrovni, aby sa zabezpečilo rýchle a účinné vykonávanie schengenských pravidiel. Vyžaduje si to pevný rámec správy schengenského priestoru so silným politickým dohľadom, s koordináciou a prijímaním zodpovednosti.
V uplynulom roku sa dosiahol pokrok v konsolidácii rámca správy, ktorý bol kľúčovou prioritou schengenského cyklu na roky 2024 – 2025. Predovšetkým posilnené nástroje Komisie vrátane schengenského barometra+ a schengenskej hodnotiacej tabuľky pomohli posilniť medzi krajinami Schengenu spoločné chápanie kľúčových otázok, ktoré si vyžadujú spoločný postup, identifikovať prípadné medzery vo vykonávaní a preklenúť medzeru medzi technickou a politickou úrovňou. Umožnil sa tak strategickejší prístup k vykonávaniu činností schengenského hodnotenia a monitorovania a následných opatrení.
Môžu sa objaviť nové príležitosti na plné využitie politickej koordinácie a monitorovania. Schengenská rada, ktorej vzorom je zmiešaný výbor zriadený na základe dohôd s krajinami pridruženými k schengenskému priestoru, je zodpovedná za poskytovanie strategických usmernení v oblasti politík, ktoré majú vplyv na fungovanie Schengenu. Cieľom schengenskej rady, ktorá dopĺňa zriadenie Rady pre vnútorné veci, je vytvoriť otvorené prostredie na úzky politický dialóg medzi subjektmi schengenského priestoru s rozhodovacou právomocou.
S cieľom zaistiť, aby rámec správy skutočne prinášal výsledky, je potrebné podporiť hlboké pochopenie ťažkostí v teréne, zlepšiť kontrolu pretrvávajúcich zraniteľností a nedostatkov a prevziať väčšiu kolektívnu zodpovednosť za účinné riešenia. Na prekonanie pretrvávajúcich nedostatkov a zachovanie integrity spoločne dohodnutých pravidiel je potrebná spolupráca, rozhodné kroky a konkrétne opatrenia.
|
V schengenskom cykle na roky 2025 – 2026 by mala byť prioritou integrovaná koordinácia politík a rozhodovanie o všetkých otázkach, ktoré majú strategický vplyv na slobodu a bezpečnosť v priestore bez vnútorných hraníc, a to uvoľnením plného potenciálu Schengenskej rady.
·Komisia bude podporovať úsilie o ďalšie posilnenie politického dohľadu zo strany schengenskej rady s cieľom zabezpečiť koordinovanejší postup členských štátov v otázkach, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie Schengenu, a uľahčiť diskusie o spoločných výzvach.
·Každodenné riadenie schengenského priestoru možno zlepšiť ďalším posilnením spoločných nástrojov na rýchle a účinné zisťovanie zraniteľností v schengenskom priestore a reakciu na ne. Komisia vypracuje súhrnnú schengenskú hodnotiacu tabuľku, aby lepšie podporila schengenskú radu pri určovaní kľúčových priorít na riešenie medzier a prijímanie rýchlych opatrení na zmiernenie vznikajúcich rizík.
Komisia je pripravená spolupracovať so súčasným a s nadchádzajúcimi predsedníctvami pri dosahovaní týchto cieľov v rámci priority 1 schengenského cyklu na roky 2025 – 2026, ako sa uvádza v oddiele 5.
|
Práca v rámci schengenského cyklu na roky 2025 – 2026 by mala zahŕňať aj opatrenia na posilnenie vnútroštátnych systémov správy schengenského priestoru v krajinách Schengenu, ako aj v kandidátskych krajinách na pristúpenie k EÚ. Komisia usporiada sériu workshopov s cieľom dohodnúť sa na minimálnych normách, aby štáty Schengenu mohli plne implementovať schengenský systém prostredníctvom účinných politických a administratívnych štruktúr. Táto práca bude vychádzať z rozsiahleho vývoja a riadiacich štruktúr vytvorených v rámci európskeho integrovaného riadenia hraníc. Tento prístup spojí všetky príslušné orgány.
Komisia, ako sa uvádza v schengenských hodnoteniach a ako vyplýva z jej vlastných skúseností, vyzýva všetky krajiny Schengenu, aby vymenovali národného koordinátora, ktorý bude dohliadať na všetky otázky ovplyvňujúce fungovanie Schengenu a zabezpečovať jasné rozdelenie zodpovednosti medzi všetky dotknuté orgány.
V zmysle následných opatrení týkajúcich sa tematického hodnotenia národných stratégií členských štátov pre integrované riadenie hraníc na roky 2019 – 2020 začali všetky krajiny Schengenu vnútroštátne procesy revízie svojich stratégií. Koncom roka 2024 malo 12 krajín Schengenu formálne prijatú revidovanú stratégiu a v ôsmich krajinách prebiehal proces prijatia. Z výsledkov vyplývajú výrazné zlepšenia vrátane silnejších rámcov správy a lepšieho začlenenia konaní o návrate do vnútroštátnych stratégií. Väčšina krajín Schengenu preukázala pokrok v zosúlaďovaní svojich stratégií s prioritami EÚ, čo odráža posun vpred v analýze rizík, prehľade o situácii a spolupráci s EÚ.
Pretrvávajú však značné nedostatky v oblasti plánovania ľudských zdrojov, koordinácie medzi agentúrami a finančných opatrení. Len niekoľko krajín Schengenu úspešne prepojilo svoje stratégie s akčnými plánmi, analýzami potrieb a rámcami financovania. Národné stratégie ešte stále plne nezahŕňajú osobitné ustanovenia o zárukách a odbornej príprave v oblasti základných práv. Zároveň je potrebné účinne integrovať povinnosti súvisiace s postupom preverovania stanoveným v Novom pakte o migrácii a azyle a zosúladiť ich so širším integrovaným systémom riadenia hraníc. Investovanie do systému správy európskeho integrovaného riadenia hraníc poskytne pevný základ na budovanie spoľahlivých vnútroštátnych rámcov správy schengenského priestoru.
3.Politický a regulačný základ: širší a hlbší Schengen
3.1.Širší schengenský priestor
Za 40 rokov sa Schengen vyvinul z regionálnej iniciatívy niekoľkých členských štátov EÚ na skutočne európsky projekt. Schengenský priestor bol deväťkrát rozšírený a v súčasnosti predstavuje najväčší priestor voľného pohybu bez kontroly vnútorných hraníc na svete.
Bulharsko a Rumunsko sa do schengenského priestoru plne začlenili 1. januára 2025. Rozhodnutie Rady z 12. decembra 2024, ktoré nasledovalo po jej rozhodnutí z 30. decembra 2023 v tej istej veci, znamenalo zavŕšenie 18-ročného procesu, ktorý sa začal, keď sa obe krajiny po pristúpení k EÚ stali štátmi Schengenu. Očakáva sa, že Bulharsko a Rumunsko úplným vstupom do schengenského priestoru ušetria miliardy eur, keďže v čase uplatňovania kontrol vnútorných hraníc spoločnosti pôsobiace v týchto dvoch krajinách podľa odhadov ročne vynakladali miliardy eur v dôsledku zvýšených logistických nákladov, oneskorení ovplyvňujúcich dodávky tovaru a zariadení a zvýšených nákladov na pohonné hmoty a vodičov.
Cyprus pracuje na implementácii schengenských odporúčaní a prebieha jeho prvé schengenské hodnotenie. Komisia podporuje Cyprus v jeho procese hlbšej integrácie do schengenského systému.
Írsko je výnimočne oslobodené od účasti na všetkých ustanoveniach súboru schengenských pravidiel. Vzhľadom na prínosy pre Írsko a schengenský priestor ako celok a po tom, ako Rada Írsku povolila účasť na niektorých oblastiach
, napríklad na Schengenskom informačnom systéme, ako aj na policajnej spolupráci a justičnej spolupráci v trestných veciach, sa v súčasnosti uskutočňujú následné opatrenia nadväzujúce na schengenské hodnotenie. Komisia plánuje v roku 2025 vydať správu o schengenskom hodnotení týkajúcu sa Írska. V prípade pozitívneho výsledku to Rade umožní zaviesť tieto ustanovenia v Írsku, čo povedie k posilneniu schengenskej spolupráce.
Keďže EÚ sa pripravuje na ďalšie rozšírenie a niekoľko kandidátskych krajín pokročilo v prístupových rokovaniach, schengenský priestor sa rozšíri aj na tieto krajiny, pretože odo dňa pristúpenia k EÚ sú povinné prijať a uplatňovať súbor schengenských pravidiel. Na zvládnutie zložitých problémov spojených s rozširovaním schengenského priestoru a na zabezpečenie dobre pripraveného procesu integrácie bude potrebný nový transparentný, efektívny a účinný rámec pre vstup do schengenského priestoru. Na základe poznatkov získaných pri poslednom rozšírení Schengenu musí tento rámec zabezpečiť predvídateľný a spravodlivý proces, ktorý novým krajinám umožní postupne využívať výhody účasti na Schengene a nakoniec, ako posledný míľnik, odstrániť kontrolu vnútorných hraníc.
Tento proces si vyžaduje prísne monitorovanie vo všetkých fázach, aby sa zabezpečilo, že nové krajiny Schengenu budú neustále spĺňať prísne normy uplatňované existujúcimi krajinami vo všetkých oblastiach, ktoré sú potrebné na záverečné zrušenie kontroly vnútorných hraníc. V prvom kroku musia tieto krajiny počas prístupových rokovaní pokračovať v práci na zavádzaní právnych, riadiacich a operačných noriem potrebných na zakotvenie schengenského systému do plne funkčného vnútroštátneho rámca správy v čase ich pristúpenia k EÚ. Na to je nevyhnutná dôkladná príprava vrátane realizácie schengenského akčného plánu, ako sa uvádza v oznámení o politike rozširovania EÚ za rok 2024
.
3.2.Modernizácia Schengenu, aby bol pripravený na digitálny vek
EÚ v súčasnosti mení spôsob riadenia hraníc a prechádza od prevažne fyzických hraničných kontrol na modernejší a digitálny hraničný systém. Je potrebné urýchliť digitalizáciu schengenského rámca s cieľom zvýšiť bezpečnosť občanov, posilniť vonkajšie hranice, spoluprácu v oblasti presadzovania práva a uľahčiť cestovanie bona fide do schengenského priestoru a slobodu voľného pohybu v rámci neho, a to všetko pri súčasnom zaistení ochrany základných práv a bezpečnostných noriem.
V rámci úsilia o to, aby sa schengenský priestor stal pre celý svet referenčným štandardom v oblasti uľahčovania bezproblémového a bezpečného cestovania, nadobudli v januári 2025 účinnosť nové pravidlá
upravujúce efektívne využívanie cestovných informácií („vopred poskytované informácie o cestujúcich“) zo strany pohraničných orgánov a orgánov presadzovania práva. Ide o dôležitý krok smerom k zvýšeniu bezpečnosti bez toho, aby tým utrpelo samotné cestovanie, a pri súčasnom rešpektovaní práva na ochranu údajov a práva na súkromie. Komisia plánuje začať v roku 2025 hodnotenie pravidiel upravujúcich používanie údajov zo záznamov o cestujúcich s cieľom analyzovať ich účinnosť a efektívnosť.
Digitalizácia postupov na vonkajších hraniciach EÚ je kľúčovým prvkom riešenia bezpečnostných rizík. V decembri 2024 Komisia predložila návrh na postupné spustenie prevádzky systému vstup/výstup. Týmto návrhom sa krajinám Schengenu umožňuje postupne počas šiestich mesiacov zavádzať systém vstup/výstup na svojich vonkajších hraniciach, vďaka čomu sa im aj agentúre eu-LISA poskytuje flexibilita a nástroje na riešenie zostávajúcich problémov pred úplným zavedením systému. Komisia vyzýva spoluzákonodarcov, aby zabezpečili rýchle rokovania a urýchlené prijatie návrhu. Musia sa urýchlene dokončiť prípravy na zavedenie Európskeho systému pre cestovné informácie a povolenia, keďže viaceré krajiny Schengenu majú ťažkosti s vykonávaním požadovaných opatrení.
Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, ako aj orgány členských štátov a agentúru eu-LISA, aby zabezpečili, že tieto zásadné inovácie budú plne funkčné a budú sa riadiť novým harmonogramom, ktorý schengenská rada schválila v marci 2025.
Zatiaľ čo tieto systémy výrazne zvýšia bezpečnosť a efektívnosť cestovania, návrh Komisie o digitalizácii cestovných dokladov, ktorý bol predložený v októbri 2024, je súčasťou širšieho záväzku k digitálnym inováciám v prospech cestujúcich. Cieľom tejto iniciatívy je stanoviť spoločnú normu pre digitálne cestovné doklady a zaviesť mobilnú aplikáciu pre celú EÚ, ktorá pomôže zjednodušiť hraničné kontroly a zabezpečí bezproblémové cestovanie pre všetkých cestujúcich. V súčasnosti prebiehajú rokovania s Európskym parlamentom a Radou, aby sa táto ambícia stala skutočnosťou. Pracuje sa aj na modernizácii konaní o udelení víza, aby sa zabezpečilo, že aj štátni príslušníci tretích krajín budú môcť využívať účinnejšie a bezpečnejšie konanie o udelení víza. Legislatívne postupy v nadväznosti na návrh Komisie o digitálnych vízach sa skončili prijatím v roku 2023. V súčasnosti sa revidujú súvisiace vykonávacie akty a cieľom je v roku 2026 začať s vývojom platformy na podávanie žiadostí o vízum EÚ, aby bolo možné v roku 2028 začať túto platformu prevádzkovať a zaviesť digitálne víza.
Keďže sociálne a technologické zmeny prebiehajú nevídaným tempom, ktoré bolo v čase vzniku Schengenu nepredstaviteľné, schengenský priestor sa musí prispôsobiť, aby si udržal náskok. Nové technológie a digitálne riešenia budú mať zásadný význam pri transformácii riadenia hraníc a umožnia včasné odhaľovanie hrozieb. Investície do výskumu a vývoja budúcich európskych technológií v oblasti riadenia hraníc a bezpečnosti by mali aj v budúcnosti chrániť schengenský priestor pomocou najmodernejších európskych riešení. Preto treba nadviazať užšie partnerstvá, a to aj s krajinami pridruženými k schengenskému priestoru a so zainteresovanými stranami z verejného a zo súkromného sektora, ako sú výskumní pracovníci, podnikatelia, inovačné spoločnosti alebo výskumno-technologické organizácie. Je nutné, aby túto činnosť dopĺňala zvýšená pripravenosť prostredníctvom pokročilých systémov na odhaľovanie hrozieb, nepretržitého monitorovania kritickej infraštruktúry a zavedením protokolov reakcie v reálnom čase. Tieto opatrenia sú potrebné na zvládnutie rastúcej hrozby narušenia kybernetickej bezpečnosti, a to aj v agentúrach EÚ a v dátových systémoch súvisiacich s hranicami.
3.3.Modernizácia Schengenského priestoru, aby bol prispôsobený meniacemu sa bezpečnostnému prostrediu
Komisia prijala 1. apríla 2025 stratégiu ProtectEU: novú európsku stratégiu vnútornej bezpečnosti, v ktorej sa stanovuje úsilie o posilnenie bezpečnostného aparátu EÚ v nadchádzajúcich rokoch a o začlenenie bezpečnostných aspektov do všetkých právnych predpisov, politík a programov EÚ. Podobné úsilie je potrebné vyvinúť aj na vnútroštátnej úrovni, keďže v schengenských hodnoteniach z roku 2024 sa odhalili pretrvávajúce medzery v strategickom prístupe k vnútornej bezpečnosti. Vnútroštátne orgány naďalej fungujú izolovane, pričom vykonávajú opatrenia ad hoc a chýba im komplexný európsky prístup. Krajinám Schengenu to bráni určiť si národné priority, strategicky plánovať kapacity a navrhovať cezhraničné a doplnkové opatrenia na všetkých úrovniach (vnútroštátnej, regionálnej a miestnej). Zaručenie vnútornej bezpečnosti v priestore bez kontroly vnútorných hraníc si preto vyžaduje prístup, ktorý podporuje hlbšiu a štruktúrovanejšiu spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva a na európskej úrovni, a to aj pokiaľ ide o správu.
Ako bolo oznámené v stratégii vnútornej bezpečnosti, Komisia s cieľom podporiť diskusie s členskými štátmi v Rade o vývoji výziev v oblasti vnútornej bezpečnosti a výmenu informácií o kľúčových prioritách politík vypracuje a bude pravidelne predkladať analýzy hrozieb súvisiacich s výzvami v oblasti vnútornej bezpečnosti EÚ. Na podporu širšej práce na zlepšení prehľadu o situácii je nevyhnutné, aby členské štáty zlepšili výmenu spravodajských informácií s jednotnou kapacitou na analýzu spravodajských informácií (SIAC) a zabezpečili lepšiu výmenu informácií s agentúrami a orgánmi EÚ.
Na koordinovanejšie, súdržnejšie a účinnejšie riešenie vyvíjajúcich sa bezpečnostných výziev je nevyhnutná cezhraničná operačná spolupráca v oblasti presadzovania práva. Pretrvávajúce právne a jurisdikčné obmedzenia, ktoré Komisia identifikovala v posúdení z roku 2024 týkajúcom sa odporúčaní Rady o operačnej spolupráci v oblasti presadzovania práva, naďalej bránia účinnej operačnej spolupráci medzi orgánmi presadzovania práva. Ako bolo oznámené v európskej stratégii vnútornej bezpečnosti, Komisia bude pracovať na vytvorení skupiny na vysokej úrovni zameranej na budúcnosť operačnej spolupráce v oblasti presadzovania práva s cieľom vypracovať spoločnú strategickú víziu a navrhnúť hmatateľné riešenia na prekonanie právnych medzier, zlepšenie výmeny informácií a zabezpečenie vysokej úrovne vnútornej bezpečnosti v celom schengenskom priestore.
Jednou z výziev, ktorým orgány presadzovania práva čelia, je zabezpečenie zákonného prístupu k údajom. V záujme zaistenia slobody a bezpečnosti je nevyhnutné nájsť rovnováhu medzi bezpečnosťou a ochranou súkromia. Na základe odporúčaní, ktoré v máji 2024 prijala skupina na vysokej úrovni pre prístup k údajom na účely presadzovania práva, a ako bolo oznámené v európskej stratégii vnútornej bezpečnosti, Komisia v prvej polovici roka 2025 predloží plán stanovujúci právne a praktické opatrenia, ktoré Komisia navrhuje prijať na zaistenie zákonného a účinného prístupu k údajom.
Napokon je potrebné aktualizovať právny rámec na boj proti prevádzačstvu migrantov. Komisia naliehavo vyzýva Európsky parlament a Radu, aby urýchlene dokončili rokovania o posilnení úlohy Europolu v boji proti prevádzačstvu migrantov. Medzitým sa bude pokračovať v práci na modernizácii už dostupných nástrojov. V januári 2025 Komisia podporila spustenie odbornej siete vyšetrovateľov prípadov prevádzačstva migrantov online, ktorú v rámci Europolu riadi Európske stredisko pre boj proti prevádzačstvu a jednotka EÚ pre nahlasovanie internetového obsahu. Táto sieť pomôže rozvrátiť činnosť zločineckých skupín pôsobiacich online. Na druhej medzinárodnej konferencii o prevádzačstve migrantov sa zhodnotí pokrok a podporia sa ďalšie opatrenia na konsolidáciu práce Globálnej aliancie na boj proti prevádzačstvu.
Podobné iniciatívy sa realizovali v reakcii na obchodovanie s drogami, pričom sa zameriavali na zvyšovanie povedomia o faktoroch, ktoré sú príčinou tejto rastúcej hrozby. Kľúčom k riešeniu zneužívania komerčnej dopravy je spolupráca medzi verejnými a súkromnými zainteresovanými stranami, ktorá sa podporuje prostredníctvom Európskej aliancie prístavov. Táto iniciatíva bude súčasťou pripravovanej stratégie EÚ pre prístavy, ktorú Komisia plánuje prijať v roku 2025, a ako bolo oznámené v európskej stratégii vnútornej bezpečnosti, rozšíri sa aj na menšie a vnútrozemské prístavy.
4.Operačný základ Schengenu: vykonávanie
Skutočný úspech Schengenu závisí predovšetkým od účinného uplatňovania systému tisíckami orgánov pôsobiacich v teréne vrátane viacerých agentúr EÚ. Politické záväzky sa môžu premeniť na praktickú realitu len prostredníctvom dôsledných, kvalitných a koordinovaných opatrení. Operačný rámec Schengenu sa opiera o príslušníkov pohraničnej stráže, príslušníkov orgánov presadzovania práva a imigračné orgány a má kľúčový význam, pokiaľ ide o snahu premeniť ambicióznu víziu Schengenu na skutočné strategické aktívum. Pri činnostiach schengenského hodnotenia a monitorovania v roku 2024 sa ukázalo, že hoci má Schengen naďalej pevné základy, v kritických oblastiach pretrvávajú určité medzery. Vyžadujú si cielené následné opatrenia s cieľom zabrániť tomu, aby tieto nedostatky narušili integritu a celkovú bezpečnosť schengenského priestoru.
4.1.Posilnenie pripravenosti ďaleko za našimi hranicami
Schengen prináša výhody európskym občanom a osobám s pobytom predovšetkým tým, že uľahčuje voľný pohyb po schengenskom priestore bez kontroly vnútorných hraníc. Tieto výhody sa vzťahujú aj na všetkých štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí legálne žijú na území niektorej z krajín Schengenu.
V roku 2024 celkový počet cestujúcich bona fide s platnými dokladmi, teda tých, ktorí prišli buď so schengenským vízom, alebo boli oprávnení na bezvízový styk, prekročil pol miliardy. Štátni príslušníci tretích krajín, pokiaľ nie sú oprávnení na bezvízový styk, majú na účely krátkodobého pobytu prístup do schengenského priestoru prostredníctvom jednotného schengenského vízového systému. Tento systém spolu s Európskym systémom pre cestovné informácie a povolenia, ktorý sa má zaviesť v roku 2026, zaisťuje štandardizované postupy hraničnej kontroly, bezpečnosti a vstupu pri krátkodobých pobytoch vo všetkých krajinách Schengenu, čím sa zvyšuje konzistentnosť a účinnosť riadenia vnútornej mobility, ako aj vonkajšieho vstupu a výstupu. Je to naša prvá línia obrany.
Ako vyplýva z posúdenia v rámci schengenského hodnotenia a monitorovania z roku 2024, úroveň vykonávania spoločných vízových pravidiel je vysoká. Viaceré krajiny Schengenu urýchlene riešili nedostatky týkajúce sa účinnosti pracovného postupu na konzulárnych úradoch, ktoré spracúvajú schengenské víza, alebo ich informačných systémov na spracúvanie žiadostí o víza. V krajinách, ktoré spracúvajú najväčší počet žiadostí o krátkodobé schengenské víza, sú však naďalej potrebné určité zlepšenia, aby bolo možné účinne vybavovať veľký počet žiadostí.
Krajiny na celom svete uznávajú podstatné výhody práv a slobôd spojených so Schengenom, ktoré sú pre globálne prepojenie a spoluprácu kľúčové. EÚ musí naďalej presadzovať prísne globálne normy v oblasti riadenia hraníc, spolupráce v oblasti presadzovania práva a výmeny informácií, pričom zároveň zabezpečuje silnú ochranu základných práv.
Pri pohľade do budúcnosti musí byť prehlbovanie vzťahov s partnerskými krajinami v našom susedstve a mimo neho spojené s jednoznačným záväzkom dodržiavať naše prísne normy a spoločné hodnoty. Tretie krajiny, ktoré sú oprávnené na bezvízový styk alebo na privilegované schengenské vzťahy, musia nielen využívať výhody, ale aj dodržiavať tieto základné záväzky. To si vyžaduje prísnejšie monitorovanie a prijímanie zodpovednosti. V novej vízovej stratégii Komisie, ktorá má byť prijatá neskôr v roku 2025, sa bude skúmať úloha vízovej politiky ako hnacej sily konkurencieschopnosti, ako páky na zvýšenie vnútornej bezpečnosti EÚ a na zlepšenie spolupráce s tretími krajinami, a to aj v oblasti readmisie. V stratégii sa zvážia aj opatrenia na uľahčenie príchodu význačných študentov, výskumných pracovníkov a vyškolených pracovníkov z tretích krajín na podporu únie zručností.
Podpora väčšej súdržnosti a integrácie s kandidátskymi krajinami na vstup do EÚ je príležitosťou na výmenu skúseností a rozšírenie základných hodnôt a noriem na našich susedov. V posledných rokoch agentúra Frontex posilnila podporu, ktorú poskytuje kandidátskym krajinám. EÚ rokovala o dohodách o štatúte s Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Čiernou Horou, Moldavskom, so Severným Macedónskom a Srbskom. V roku 2024 sa prítomnosť agentúry Frontex rozšírila na hranicu medzi Čiernou Horou a Albánskom. Tieto dohody rozširujú kriticky dôležitú líniu riadenia hraníc za samotné vonkajšie hranice EÚ a pomáhajú riešiť potenciálne riziká skôr, ako sa dostanú do EÚ.
V roku 2024 kandidátske krajiny prijali opatrenia na dosiahnutie súladu so schengenskými požiadavkami vrátane opatrení na zabezpečenie vysokých noriem v oblasti riadenia hraníc, zosúladenie vízových politík, boj proti organizovanému zločinu, terorizmu a hybridným hrozbám a na nadviazanie spolupráce v oblasti presadzovania práva. Akčný plán EÚ pre západný Balkán priniesol konkrétny pokrok v oblasti riadenia migrácie. Pokrok však zostáva nerovnomerný a je potrebné prijať ďalšie opatrenia v súvislosti so zosúlaďovaním vízového režimu a s budovaním vnútroštátneho rámca správy schengenského priestoru. Čierna Hora a Srbsko podnikli pozitívne kroky smerom k vytvoreniu schengenského akčného plánu. Komisia všetky kandidátske krajiny na vstup do EÚ pozorne sleduje. Orgány v kandidátskych krajinách sa budú postupne začleňovať do činností súvisiacich so Schengenom, a to aj do činností odbornej prípravy a monitorovania.
Rozšírenie znamená aj prípravu na nové geopolitické výzvy v oblasti riadenia hraníc a bezpečnostných hrozieb. Komisia udelí tejto práci pri preskúmavaní politík prioritu, pričom sa zameria na budovanie dynamického systému, ktorý bude plne pripravený čeliť budúcim potrebám a konfiguráciám.
Partnerské krajiny sa usilujú prehĺbiť väzby s členskými štátmi v schengenskom priestore, aby si vybudovali privilegovaný vzťah v oblasti riadenia hraníc a bezpečnosti, ktorý prináša hmatateľné výhody pre ich občanov a umožňuje užšie medziľudské kontakty prostredníctvom uľahčeného cestovania bona fide a legálnej migrácie. Agentúra Frontex v súčasnosti rokuje s takmer 20 tretími krajinami o dohodách o pracovných podmienkach, ktoré by mohli zahŕňať výmenu informácií prostredníctvom systému EUROSUR a opatrenia týkajúce sa analýzy rizík. Europol a členské štáty EÚ v záujme ďalšieho posilnenia bezpečnosti schengenského priestoru v posledných rokoch zintenzívnili prácu na zlepšení prenosu a spracúvania informácií z kľúčových tretích krajín. Tento prístup zabezpečuje účinné spracúvanie a výmenu príslušných údajov, najmä o osobách podozrivých z terorizmu, s cieľom pomôcť pri odhaľovaní a prevencii bezpečnostných hrozieb na vonkajších hraniciach EÚ.
Komisia víta úspešné dokončenie rokovaní o dohodách EÚ s Islandom a s Nórskom, ktoré sa týkajú používania údajov zo záznamov o cestujúcich. Tieto pravidlá nie sú formálne súčasťou schengenského právneho rámca, avšak po ich nadobudnutí platnosti umožnia týmto krajinám Schengenu prenos a spracúvanie tohto typu údajov, čím sa výrazne zlepší schopnosť schengenského priestoru bojovať proti terorizmu a závažnej trestnej činnosti.
|
Schengenský cyklus na roky 2025 – 2026: užšia koordinácia vonkajšej činnosti Schengenu
Globálny rozmer Schengenu zohráva kľúčovú úlohu aj v boji proti destabilizačným taktikám používaným na celom svete, najmä v situáciách geopolitického súperenia, aké využíva napríklad Rusko. Schengenský rámec umožňuje EÚ konať kolektívne, napríklad prijímať opatrenia v rámci mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti a združovať zdroje, najmä agentúr EÚ, na boj proti kritickým hrozbám. EÚ sa zároveň môže zaviazať ku koordinovanému prístupu k tretím krajinám, a to aj v prípade postupov povoľovania vstupu do schengenského priestoru.
V roku 2024 Komisia analyzovala vykonávanie usmernení z 30. septembra 2022 týkajúcich sa vydávania všeobecných víz pre ruských žiadateľov. Z posúdenia vyplýva, že spoločné opatrenia viedli k významnému celkovému zníženiu počtu schengenských víz vydaných ruským štátnym príslušníkom, a to z viac ako 4 miliónov víz vydaných v roku 2019 na 0,5 milióna v roku 2023. Medzi krajinami Schengenu však naďalej pretrvávajú rozdielne postupy, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť EÚ. Niektoré krajiny naďalej vydávajú veľký počet turistických víz ruským štátnym príslušníkom, čo podkopáva spoločné úsilie o posilnenie bezpečnosti. Preto je nevyhnutné uprednostniť dôsledné vykonávanie koordinovaných opatrení týkajúcich sa tretích krajín vo všetkých krajinách Schengenu, ako o tom rokovala schengenská rada v marci 2025.
|
4.2.Silnejšia bezpečnosť obyvateľov prostredníctvom spoľahlivého riadenia hraníc a účinnejších návratov
Základom úspechu schengenského priestoru je kvalitné európske integrované riadenie hraníc. V roku 2024 bol schengenský priestor opäť najnavštevovanejšou destináciou na svete, pričom celosvetovo sa 40 % medzinárodných ciest uskutočnilo na jeho vonkajších hraniciach. Tento významný objem cestujúcich sa podarilo účinne zvládnuť vďaka každodennej práci viac ako 120 000 príslušníkov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, hoci veľké pracovné zaťaženie predstavuje pre orgány veľké výzvy.
Geopolitické a bezpečnostné konflikty boli zároveň hnacou silou migračných tokov, čo ďalej komplikovalo riadenie vonkajších hraníc Schengenu, a to aj v dôsledku taktík zneužívania migrácie ako zbrane na politické účely. Zintenzívnenie úsilia EÚ, napríklad prostredníctvom posilnených partnerstiev s tretími krajinami, viedlo k výraznému zníženiu počtu neoprávnených prekročení hranice. V roku 2024 bolo zaznamenaných približne 240 000 zistení, čo je najnižšia úroveň od roku 2021.
Neoprávnené prekročenia hraníc EÚ (Frontex)
Okrem problému s vysokým tokom cestujúcich vrátane tých, ktorí sa pokúšajú obísť podmienky vstupu, sú vonkajšie hranice EÚ vystavené rastúcim a zložitejším bezpečnostným hrozbám. Pretrvávajúce násilie v regióne Sahel spôsobuje vysídľovanie obyvateľstva a vytvára živnú pôdu na posilňovanie sietí teroristických skupín, pričom špirálu násilia potenciálne ešte zhoršujú ruskí žoldnieri, ktorí džihádistom uľahčujú náborové úsilie. Podobne regionálne krízy mimo EÚ vytvárajú lavínový efekt, ktorý poskytuje novú motiváciu pre teroristických aktérov naprieč celým ideologickým spektrom na nábor, mobilizáciu alebo budovanie svojich kapacít. Hoci sa zdá, že tieto hrozby majú v súčasnosti skôr miestny alebo regionálny charakter, i tak si vyžadujú zvýšenú ostražitosť na vonkajších hraniciach, aby sa zahraničným teroristickým bojovníkom zabraňovalo vrátiť sa do EÚ a aby sa zmierňovalo riziko terorizmu. Vonkajšie hranice sú naďalej zraniteľné aj z hľadiska pašovania nezákonného tovaru, ako sú drogy a palné zbrane, čo môže podporovať organizovaný zločin.
Za riadenie vonkajších hraníc EÚ sú spoločne zodpovedné krajiny Schengenu a EÚ. Agentúra Frontex v súlade so svojím mandátom naďalej poskytuje kľúčovú podporu pri riadení hraníc, pričom v štátoch Schengenu a tretích krajinách je nasadených viac ako 2 600 príslušníkov stáleho zboru a technických aktív. V roku 2024 začala agentúra Frontex zavádzať novú operačnú koncepciu a štruktúru velenia, ktorou sa zabezpečí rýchlejšia a pružnejšia reakcia nasadenia na operačnú situáciu. Na základe výrazného pokroku dosiahnutého v posledných rokoch a v záujme uspokojenia neustálych potrieb bude Komisia pracovať na posilnení agentúry, a to aj poskytnutím najmodernejších technológií na dozor a získavanie prehľadu o situácii. V tejto súvislosti je veľmi dôležité, aby krajiny Schengenu naďalej včas prispievali k činnosti Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, najmä pokiaľ ide o pracovníkov a prostriedky. Okrem toho Komisia v záujme ďalšieho zvýšenia bezpečnosti hraníc a posilnenia spolupráce EÚ v súvislosti s vývojom hrozieb navrhne na budúci rok posilnenie agentúry Frontex.
Okrem zabezpečenia zdrojov, ktoré agentúra Frontex potrebuje na podporu spoločných operácií v teréne, je veľmi dôležité, aby krajiny Schengenu zintenzívnili svoje úsilie, pretože pri vykonávaní postupov riadenia hraníc pretrvávajú značné medzery.
Tieto medzery vo vykonávaní sa týkajú najmä hraničných kontrol. Zo schengenských hodnotení vyplýva, že takmer polovica všetkých krajín Schengenu čelí nedostatkom v oblasti ľudských zdrojov, odbornej prípravy, vykonávania postupov hraničných kontrol a technickým problémom, ktoré ovplyvňujú funkčnosť IT vybavenia, najmä pri používaní Schengenského informačného systému. Pretrvávanie týchto nedostatkov predstavuje bezpečnostnú medzeru v schengenskom priestore, a preto bude Komisia spolupracovať s krajinami Schengenu na preskúmaní príčin nedostatočného napredovania. Komisia podá správu o pokroku v tejto oblasti schengenskej rade počas schengenského cyklu na roky 2025 – 2026.
Pokiaľ ide o hraničný dozor, niektoré krajiny Schengenu, ktoré sú vystavené zvýšeným bezpečnostným hrozbám v dôsledku vysokého rizika obchodovania s drogami z tretích krajín a zvýšenej migrácie, vykazujú veľké nedostatky. Tieto zraniteľnosti sa týkajú predovšetkým dozoru nad námornými hranicami. V minulom roku vyčlenila EÚ v rámci Nástroja na riadenie hraníc a víza dodatočné finančné prostriedky vo výške 378 miliónov EUR na podporu krajín Schengenu pri posilňovaní ich infraštruktúry a kapacít v oblasti hraničného dozoru. Komisia vyzýva krajiny Schengenu na zrýchlenie opatrení s cieľom zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky nasmerovali do oblastí s najnaliehavejšími potrebami, a na optimalizované využívanie dostupných technológií.
Účinnejšie riadenie vonkajších hraníc musia sprevádzať účinné opatrenia v oblasti návratu osôb, ktoré nemajú zákonné právo zdržiavať sa v členských štátoch. Cestujúci, ktorí vstupujú do schengenského priestoru na krátkodobý alebo dlhodobý pobyt, musia splniť všetky bezpečnostné požiadavky a dôsledne dodržiavať požiadavku opustiť schengenský priestor v stanovenom časovom rámci. Ak tak neurobia, schengenský priestor disponuje súborom spoločných minimálnych pravidiel, ktorými sa riadi návrat osôb, ktoré nemajú právo zotrvať, vrátane osôb, ktoré obchádzajú postupy zákonného vstupu. Po spustení prevádzky systému vstup/výstup sa presadzovanie práva skvalitní vzhľadom na lepšie odhaľovanie osôb, ktoré prekročili dĺžku oprávneného pobytu, keďže tieto osoby predstavujú významnú časť cestujúcich, ktorí nemajú právo zotrvať a ktorí by sa mali vrátiť.
V roku 2024 sa počet účinných návratov zvýšil takmer o 12 % v porovnaní s rokom 2023 a dosiahol takmer 123 400 návratov, čo predstavuje významný príspevok vďaka výraznému zvýšeniu podpory agentúry Frontex. V uvedenom roku agentúra Frontex pomohla krajinám Schengenu pri návrate viac ako 56 000 osôb, čo je o 43 % viac ako v predchádzajúcom roku. V náraste pokračoval aj počet dobrovoľných návratov, a to z 54 % v roku 2023 na 64 % návratov v roku 2024.
Napriek tomuto pozitívnemu trendu zostáva účinnosť vnútroštátnych systémov návratu v celom schengenskom priestore významnou výzvou, keďže len jedna z piatich osôb, ktoré sa majú vrátiť, sa skutočne vráti. Najmenej polovica všetkých krajín Schengenu naďalej zápasí s vážnymi ťažkosťami pri vykonávaní návratov, ktoré sú obzvlášť výrazné v krajinách s vyšším počtom prípadov návratu.
K účinnejším návratom prispieva používanie spoločných zápisov v Schengenskom informačnom systéme v prípade štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí musia opustiť schengenský priestor, pričom sa výrazne zlepšila koordinácia a výmena informácií. Systém však stále nie je dostatočne využívaný ako spoločný nástroj na identifikáciu osôb a podporu úsilia o návrat, keďže v mnohých krajinách Schengenu je počet vytvorených zápisov na účely návratu o 60 % nižší ako počet vydaných rozhodnutí o návrate. To znamená, že môžu existovať navrátilci, ktorí ušli, ale v systéme nie sú informácie, ktoré by zabezpečili ich návrat. Okrem toho v roku 2024 niektoré krajiny Schengenu vôbec nezačleňovali do zápisov na účely návratu odtlačky prstov a mnohé krajiny zas nezahrnuli doklady totožnosti a fotografie, aj keď boli k dispozícii. Sú preto nevyhnutné naliehavé opatrenia na vnútroštátnej úrovni.
S cieľom riešiť osobitné výzvy týkajúce sa štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí predstavujú bezpečnostnú hrozbu, poskytol koordinátor EÚ pre návrat usmernenia o používaní zápisov na účely návratu v Schengenskom informačnom systéme a o „bezpečnostných upozorneniach“, pričom vychádzal z praxe členských štátov.
|
Tematické hodnotenie v roku 2024 v záujme účinnejších návratov
Komisia vykonala na podporu európskeho systému návratu tematické schengenské hodnotenie účinnosti systému návratu. V hodnotení sa konštatoval pokrok vo vývoji vnútroštátnych systémov návratu, ale zároveň sa poukázalo na zložitosť situácie, keďže vnútroštátne právne rámce a postupy sa v jednotlivých krajinách Schengenu líšia, čo oslabuje celkovú účinnosť EÚ.
V hodnotení sa identifikovali tri hlavné problémy. Po prvé chýba analýza rizík, ktorá by umožnila predvídať výkyvy v počte prípadov návratu, čo vnútroštátnym orgánom znemožňuje prijať opatrenia na zabezpečenie pripravenosti vrátane integrovaného plánovania zdrojov, najmä pokiaľ ide o plánovanie pre prípad nepredvídaných udalostí. Po druhé krajiny Schengenu čelia výzvam pri zabezpečovaní hladkého procesu návratu z dôvodu neefektívnosti v kľúčových fázach, a to aj v systéme odvolaní, pri účinnej identifikácii pred návratom a v súvislosti s dostatočným monitorovaním dodržiavania povinnosti návratu. Po tretie treba zlepšiť operačné vykonávanie zápisov na účely návratu v rámci Schengenského informačného systému všetkými vnútroštátnymi orgánmi, aby sa dosiahlo účinnejšie rozhodovanie v konaní o návrate.
Pri riešení týchto výziev môžu krajiny Schengenu využiť širokú škálu identifikovaných najlepších postupov. Niektoré krajiny (Holandsko, Nórsko) napríklad zaviedli pre všetky orgány zapojené do procesu návratu integrované plánovacie a kontrolné cykly, čo umožňuje pravidelnú koordináciu a zabezpečuje optimálne prideľovanie zdrojov. Ako prínosné sa navyše ukázalo používanie IT nástrojov na sledovanie prípadov, ktoré umožňujú výmenu informácií medzi rôznymi orgánmi v reálnom čase (Rakúsko, Estónsko, Holandsko, Nórsko). Rovnako dôležité sú postupy, v ktorých sa poradenstvu pri návrate udeľuje priorita ako kľúčovému kroku v každom konaní o návrate, pričom je toto poradenstvo prispôsobené špecifickým potrebám navrátilcov (Rakúsko, Bulharsko, Holandsko, Nórsko) a celková účinnosť návratov sa tak môže výrazne zvýšiť.
|
Status quo už neprichádza do úvahy. Komisia preto navrhla nový právny rámec pre návraty a vyzýva spoluzákonodarcov, aby v rokovaniach rýchlo pokročili. Je načase prekonať roztrieštené riešenia a pokročiť v uznávaní a presadzovaní vzájomných rozhodnutí, ako aj v združovaní potrebných vnútroštátnych a európskych zdrojov spôsobom, ktorý bude prospešný pre všetkých, čo prinesie vzájomné uznávanie silných stránok a prispeje k všeobecnému európskemu záujmu. Komisia vyzýva krajiny Schengenu, aby do dosiahnutia dohody a uplatňovania nového legislatívneho rámca pre návraty bezodkladne vykonali odporúčania uvedené v tematickom hodnotení s cieľom optimálne využiť existujúce rámce a dosiahnuť lepšie a rýchlejšie výsledky.
4.3.Vysoká úroveň koordinovanej činnosti v rámci schengenského priestoru
Vysoká úroveň prehľadu o situácii, najmä na vonkajších hraniciach, je základným predpokladom pripravenosti v meniacom sa bezpečnostnom prostredí. Rámec EÚ už ponúka spoľahlivé nástroje na zvyšovanie situačnej informovanosti a analýzu rizík, napríklad systém EUROSUR navrhnutý na zlepšenie riadenia vonkajších hraníc prostredníctvom integrácie informácií na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ vrátane satelitných snímok, informačných systémov a aplikácií na podávanie správ s cieľom zvýšiť informovanosť na hraniciach EÚ. Približne 50 % krajín Schengenu však naďalej čelí závažným nedostatkom, ktoré často súvisia s nedostatočným počtom vyškolených pracovníkov a nedostatočnou spoluprácou medzi agentúrami, čo znižuje potenciál týchto nástrojov. V januári 2025 prijala Komisia s cieľom odstrániť zistené nedostatky a poskytnúť krajinám Schengenu a agentúre Frontex praktické usmernenia týkajúce sa vykonávania a riadenia systému EUROSUR odporúčanie, ktorým sa stanovuje príručka k systému EUROSUR.
V schengenskom cykle na roky 2025 – 2026 je potrebné nadviazať na doterajšie úsilie a udržať si náskok pred vznikajúcimi hrozbami vďaka jasnému prehľadu o vývoji v teréne. Na to je potrebné maximálne využívať dostupné nástroje, napríklad systém EUROSUR, a zaviesť robustnejší a integrovanejší analytický prístup s aktívnym zapojením agentúr EÚ.
Rýchla a účinná výmena informácií medzi orgánmi presadzovania práva zostáva jedným z najsilnejších nástrojov prevencie trestnej činnosti a boja proti nej. Do konca roka 2024 mali všetky krajiny Schengenu transponovať nové pravidlá smernice o výmene informácií do svojich vnútroštátnych systémov, aby sa zabezpečila bezproblémová a koordinovaná komunikácia. Jedenásť krajín Schengenu transpozíciu tejto smernice ešte neoznámilo a sedem krajín oznámilo len čiastočnú transpozíciu. Viacero krajín zatiaľ nezriadilo funkčné jednotné kontaktné miesto napojené na interoperabilný systém riadenia prípadov. Tieto meškania ohrozujú všetkých. Je naliehavo potrebné, aby všetky krajiny dokončili právnu a technickú implementáciu, aby si orgány presadzovania práva mohli rýchlo vymieňať informácie.
Rozšírené funkcie rozsiahlych informačných systémov, najmä Schengenského informačného systému, ešte nedosiahli svoj plný potenciál pri zvyšovaní bezpečnosti. Okrem toho mnohé krajiny Schengenu naďalej čelia problémom pri zavádzaní kritických funkcií na vonkajších hraniciach, ako je napríklad vyhľadávanie odtlačkov prstov pri používaní vízového informačného systému. Tieto ťažkosti, spôsobené najmä nedostatkom zdrojov, spôsobujú výrazne nedostatočné využívanie týchto nástrojov a pretrvávanie kritických bezpečnostných medzier. Bez cielených investícií a pevného záväzku plne sprevádzkovať schengenský a vízový informačný systém zostane ich potenciál slúžiť ako pevný a spoľahlivý pilier bezpečnosti nevyužitý.
Popri realizácii bezproblémovej výmeny informácií a doplnení opatrení na našich vonkajších hraniciach je potrebná štruktúrovaná a účinná spolupráca v oblasti cezhraničného operačného presadzovania práva.
Diskusie, ktoré viedol schengenský koordinátor v rámci schengenského cyklu na roky 2023 – 2024, ako aj nedávne schengenské hodnotiace návštevy v niektorých krajinách Schengenu (v Česku, Chorvátsku, Maďarsku a na Slovensku) poukázali na to, že cezhraničná spolupráca, najmä v regiónoch a prihraničných oblastiach, sa za posledný rok výrazne zlepšila. V roku 2024 bolo obnovených niekoľko dvojstranných a mnohostranných dohôd, ktoré majú orgánom pomôcť pretaviť tieto ciele spolupráce do praxe, a to aj pokiaľ ide o ustanovenia o výkone policajných a iných verejných právomocí v pohraničných regiónoch, ako sa uvádza v revidovanom Kódexe schengenských hraníc.
V minulom roku sa čoraz väčší dôraz kládol aj na zavádzanie strategickejších nástrojov, v ktorých sa uplatňuje „prístup zameraný na celú trasu“, prostredníctvom ktorého sa prekračuje rámec riešenia bezprostredných rizík prejavujúcich sa na vnútorných hraniciach a riešia sa hrozby na vonkajších hraniciach. V roku 2024 sa ďalej posilnila schengenská regionálna iniciatíva medzi Rakúskom, Bulharskom, Gréckom, Maďarskom, Rumunskom a Slovenskom. V súčasnosti zahŕňa opatrenia na bulharsko-tureckej hranici, ktoré majú účinnejšie zabraňovať hrozbám skôr, ako sa dostanú do schengenského priestoru. Podobne Chorvátsko, Taliansko a Slovinsko sa chystajú zaviesť spoločné hliadky pozdĺž svojich hraníc s Bosnou a Hercegovinou, čím sa posilní regionálna spolupráca.
Tento pozitívny vývoj potvrdzuje potenciál odporúčania Rady (EÚ) 2022/915 z 9. júna 2022 o operačnej spolupráci pri presadzovaní práva a odporúčaní Komisie z 23. novembra 2023 o alternatívnych opatreniach ku kontrolám na vnútorných hraniciach. Krajiny Schengenu spoločne vyvinuli mnoho nových postupov vrátane spoločných policajných staníc a pravidelných spoločných cezhraničných analýz rizík s cieľom lepšie prispôsobiť spoločné operácie. Okrem toho viaceré krajiny zavádzajú konanie o odovzdaní podľa revidovaného Kódexu schengenských hraníc, ktorý má uľahčiť priame odovzdanie neoprávnených migrantov na vnútorných hraniciach, pričom prebiehajú opatrenia na zabezpečenie jeho praktického uplatňovania. Komisia vyzýva krajiny Schengenu, aby úzko spolupracovali so svojimi susedmi, najmä tam, kde boli obnovené kontroly vnútorných hraníc, s cieľom vyvinúť nové iniciatívy spolupráce a umožniť cestujúcim bezproblémové prekračovanie vnútorných hraníc.
Zároveň naďalej existuje nevyužitý potenciál operačnej spolupráce v oblasti presadzovania práva, keďže vnútroštátne prístupy sa značne líšia a nie vždy sa zohľadňujú a uplatňujú strategickým spôsobom. Hoci boli vyvinuté nové iniciatívy a postupy, nie sú jednotne uplatňované v celom schengenskom priestore a v mnohých prípadoch sa nepovažujú za súčasť širšieho súboru schengenských bezpečnostných nástrojov. Existuje spoločný záujem posilniť úsilie jednotlivých štátov a plne využiť výhody užšej spolupráce. Pomôže to zároveň riešiť narušenie vnútorných hraníc a zabezpečiť správne fungovanie hraničných priechodov pozdĺž transeurópskej dopravnej siete (TEN-T).
Schengenské hodnotenia v roku 2024 potvrdili, že mnohé krajiny Schengenu stále nemajú právny rámec na vykonávanie účinnej cezhraničnej spolupráce, keďže viaceré dohody sú naďalej zastarané. V niektorých krajinách existujú aj operačné prekážky, napríklad obmedzenia pri vykonávaní dostatočného mobilného monitorovania alebo právne obmedzenia pre políciu pri získavaní údajov o cestujúcich od prevádzkovateľov trajektov. V niektorých prípadoch to viedlo k obnoveniu kontroly vnútorných hraníc, hoci v mnohých prípadoch by sa rovnaké výsledky mohli dosiahnuť, často efektívnejšie a účinnejšie, prostredníctvom vnútroštátnych policajných právomocí.
Nápravné opatrenia sú obzvlášť naliehavé v prípade krajín Schengenu, ktoré oznámili obnovenie kontroly vnútorných hraníc, pretože ide o výnimku zo zásad, na ktorých je založená schengenská spolupráca. Od apríla 2025 kontrolu vnútorných hraníc obnovilo alebo rozšírilo desať krajín Schengenu.
Dňa 10. júla 2024 nadobudol účinnosť revidovaný Kódex schengenských hraníc. Obsahuje aktualizovaný rámec pre obnovenie kontrol vnútorných hraníc s jasnejšími lehotami a prísnejšími povinnosťami monitorovania a podávania správ pre krajiny Schengenu a Komisiu. Nadobudnutie účinnosti revidovaného Kódexu schengenských hraníc sa považuje za začiatok uplatňovania nového právneho rámca, čo znamená, že lehoty a povinnosti podľa nového kódexu sa budú počítať od prvého oznámenia od nadobudnutia jeho účinnosti. Komisia prijala vzory oznámení a správ, ktoré majú členské štáty predkladať v prípade obnovenia kontroly vnútorných hraníc.
Komisia pozorne sleduje opatrenia krajín Schengenu a vedie štruktúrovaný dialóg so všetkými dotknutými členskými štátmi s cieľom zistiť prípadné medzery alebo nezrovnalosti pri uplatňovaní nových pravidiel vrátane postupov pri odovzdávaní osôb na vnútorných hraniciach. Cieľom prebiehajúcich posúdení je zabezpečiť, aby každé zavedené opatrenie bolo primerané a nevyhnutné, a po druhé zaručiť, aby sa oznámenia o obnovení kontrol vnútorných hraníc prísne obmedzovali na skutočné a odôvodnené prípady, najmä v situáciách, keď sa príslušnými opatreniami len posilňuje úsilie o policajnú spoluprácu.
Komisia víta zintenzívnenie operačnej spolupráce, a to aj na regionálnej úrovni, a podporuje ďalšie iniciatívy, ako je napríklad výkon policajných právomocí v pohraničných oblastiach, ktoré sú účinným nástrojom na riešenie oprávnených obáv členských štátov v oblasti migrácie a bezpečnosti. Komisia je naďalej odhodlaná dodržiavať zásady voľného pohybu a bezpečnosti v celom schengenskom priestore a v nadchádzajúcom schengenskom cykle bude podľa potreby prijímať ďalšie opatrenia vrátane vydávania stanovísk, ako sa uvádza v revidovanom Kódexe schengenských hraníc.
5.Priority v rámci schengenského cyklu na roky 2025 – 2026
V čase, keď päť zakladajúcich členských štátov pred 40 rokmi podpísalo Schengenskú dohodu, boli výhody, ktoré schengenský priestor obyvateľom v EÚ priniesol, sotva predstaviteľné. Schengen sa postupom času vyvinul na robustný a komplexný systém, ktorý koordinovaným spôsobom účinne riadi vonkajšie hranice, bezpečnosť a migráciu pri plnom rešpektovaní európskych hodnôt a základných práv.
Aby sa tieto úspechy mohli udržať a ďalej rozvíjať, treba schengenskému priestoru venovať neustálu pozornosť a odhodlanie. Štyridsať rokov po vytvorení Schengenu je nevyhnutné uznať, že geopolitické a bezpečnostné prostredie sa zmenilo, a musia sa prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie dostatočnej odolnosti základov Schengenu tak, aby dokázal čeliť budúcim výzvam. Vzhľadom na prebiehajúci proces rozširovania EÚ je to pre Komisiu priorita.
V schengenskom cykle na roky 2025 – 2026 je potrebné posilniť opatrenia v troch hlavných oblastiach. Po prvé je nevyhnutné konsolidovať rámec správy s cieľom zlepšiť koordináciu politík. Prináša to významné príležitosti na prijatie štruktúrovanejšieho prístupu, v ktorom sa bude prioritne klásť dôraz na účinné vykonávanie, spoločnú zodpovednosť a jasné prijatie zodpovednosti na všetkých úrovniach.
|
Priorita č. 1: konsolidácia rámca správy s využitím pokroku dosiahnutého v minulom roku a s cieľom zaviesť štruktúrovanejší prístup zameraný na vykonávanie, spoločnú zodpovednosť a prijímanie zodpovednosti. Hoci technické monitorovanie má naďalej veľký význam, nie je dostatočné, a preto je potrebné posilniť politickú správu, aby sa dosiahol hmatateľný pokrok.
-Na úrovni EÚ si to vyžaduje vytvorenie štruktúrovaného rámca na sledovanie plnenia priorít vrátane väčšieho politického dohľadu. Komisia bude v tejto oblasti úzko spolupracovať s predsedníctvami Rady a krajinami Schengenu.
-Na vnútroštátnej úrovni musia krajiny Schengenu ďalej rozvíjať účinné vnútroštátne systémy správy so silnejšou vnútornou koordináciou všetkých záležitostí súvisiacich so Schengenom. Kandidátske krajiny na vstup do EÚ musia pred pristúpením takisto vytvoriť takéto vnútroštátne systémy správy, aby sa pripravili na vstup do schengenského priestoru.
|
Po druhé je potrebný štruktúrovaný a koherentný prístup k bezpečnosti, ktorý si vyžaduje užšiu policajnú spoluprácu. Vzhľadom na pretrvávajúce právne a operačné obmedzenia bude potrebné vykonať viac práce na európskej a vnútroštátnej úrovni s cieľom zintenzívniť spoluprácu medzi orgánmi presadzovania práva. Komplexný prístup pokrývajúci celú škálu bezpečnostných hrozieb sa musí stať hlavným pilierom schengenského systému.
|
Priorita č. 2: štruktúrovaný a koherentný prístup k policajnej spolupráci s cieľom využiť potenciál odporúčania Rady o operačnej spolupráci v oblasti presadzovania práva a Kódexu schengenských hraníc a prejsť na iniciatívy regionálnej spolupráce, pri ktorých sa uplatňuje prístup zameraný na celú trasu.
-Na úrovni EÚ je potrebné nadviazať na hlavný záver posúdenia Komisie týkajúceho sa odporúčaní v oblasti policajnej spolupráce, v ktorom sa uvádza, že „pretrvávajúce právne, technické a operačné výzvy poukazujú na obmedzenia súčasných nezáväzných odporúčaní“. Na úrovni EÚ sa začne strategická diskusia s cieľom vypracovať spoločnú víziu.
-Na vnútroštátnej úrovni musia krajiny Schengenu prehodnotiť doterajšie iniciatívy spolupráce vzhľadom na širší rozmer hrozieb, ktoré siahajú ďalej než len k bezprostredným susedom a vyžadujú si koordinovanú reakciu na výzvy na celej trase. To si vyžaduje využívanie všetkých nástrojov cezhraničnej spolupráce, a to aj v regiónoch s vnútornými hranicami, v súlade s revidovaným Kódexom schengenských hraníc. Schengenský koordinátor bude naďalej podporovať operačnú spoluprácu v oblasti presadzovania práva, a to aj prostredníctvom budovania užšej spolupráce s orgánmi presadzovania práva z kandidátskych krajín na vstup do EÚ.
|
Po tretie je potrebné zrýchliť úsilie o splnenie prísľubov digitalizácie, pričom kľúčové míľniky treba dosiahnuť v nadchádzajúcich mesiacoch, aby sa zabezpečilo, že systém vstup/výstup a európsky systém pre cestovné informácie a povolenia budú plne v súlade s novým harmonogramom. Je nevyhnutné zabrániť ďalším oneskoreniam, pretože by viedli k značným nákladom, ako aj k dlhšiemu pretrvávaniu zraniteľností v oblasti bezpečnosti, k neúčinnosti pri riadení hraníc a k premárneniu príležitostí na zefektívnenie migračných postupov.
|
Priorita č. 3: zrýchlenie digitalizácie postupov a systémov s cieľom zvýšiť bezpečnosť a efektívnosť na vonkajších hraniciach EÚ a v priestore bez kontroly vnútorných hraníc.
-Na úrovni EÚ si to vyžaduje prísne politické monitorovanie dodržiavania míľnikov a revidovaného harmonogramu. Zároveň musia pokračovať strategické diskusie o širšom rámci digitalizácie s cieľom odstrániť medzery v oblasti bezpečnosti a efektívnosti vrátane bezpečnosti dokumentov, riadenia migrácie a návratu.
-Na vnútroštátnej úrovni by mali krajiny Schengenu lepšie využívať existujúce nástroje, najmä Schengenský informačný systém a vízový informačný systém. Krajiny Schengenu musia nasadiť vybavenie, procesy a systémy, ktoré umožnia včasné a účinné zavedenie rámca interoperability, najmä systému vstup/výstup, Európskeho systému pre cestovné informácie a povolenia, systému Eurodac a vízového informačného systému.
|
Komisia vyzýva schengenskú radu, aby tieto priority schválila na svojom najbližšom zasadnutí v júni 2025. Priority a úvahy nastolené v tomto novom schengenskom cykle by mali tvoriť základ pre intenzívnejší politický dialóg na vnútroštátnej aj európskej úrovni, a to aj v Európskom parlamente a Rade.
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli23. 4. 2025
COM(2025) 185 final
PRÍLOHA
k
oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov
Správa o stave Schengenu z roku 2025
PRÍLOHA 1
Zavedenie schengenského systému: prehľad schengenských hodnotiacich a monitorovacích činností na horizontálnej úrovni a za jednotlivé krajiny vrátane situácie na vnútorných hraniciach
Schengenský priestor je najväčším priestorom slobody, bezpečnosti a spravodlivosti na svete, v ktorom neexistujú vnútorné hranice. Je prínosom pre viac ako 450 miliónov občanov EÚ, ako aj pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí v EÚ žijú alebo ju navštevujú ako turisti, študenti alebo na obchodné účely. V posledných štyroch desaťročiach poskytoval schengenský priestor túto slobodu a bezpečnosť vďaka pevnému rámcu, ktorý je základom jeho každodenného fungovania. Schengenský systém stanovuje harmonizované, nadštandardné pravidlá pre vstup, zabezpečuje prísne a účinné riadenie vonkajších hraníc a podporuje účinnú spoluprácu v otázkach presadzovania práva a prisťahovalectva. Systém nefunguje izolovane; vychádza z rámca správy, v ktorom sa dôraz kladie na účinné vykonávanie schengenských pravidiel a koordinované reakcie.
Kľúčovú úlohu pri podpore podmienok pre dobre fungujúci priestor bez kontrol na vnútorných hraniciach v tejto súvislosti zohráva schengenský hodnotiaci a monitorovací mechanizmus. Prostredníctvom tohto partnerského mechanizmu tímy národných expertov koordinované Komisiou a podporované pozorovateľmi z agentúr a orgánov EÚ vykonávajú hodnotenia každej krajiny schengenského priestoru s cieľom identifikovať nedostatky a zabezpečiť ich rýchle riešenie, a tak zabrániť akýmkoľvek účinkom presahovania, ktoré by mohli ohroziť integritu a stabilitu schengenského priestoru. Tento mechanizmus je tiež nástrojom, ktorý sa používa na posúdenie pripravenosti nových krajín uplatňovať všetky schengenské pravidlá s konečným cieľom zrušiť v rámci procesu pristúpenia k schengenskému priestoru kontrolu vnútorných hraníc.
V roku 2024 Komisia a krajiny schengenského priestoru dosiahli s výraznou podporou agentúr a orgánov EÚ ďalší pokrok v tretej generácii schengenských hodnotení. Uplatňovanie nového nariadenia o schengenskom hodnotení prinieslo výrazné zjednodušenie a zníženie administratívnej záťaže (nové správy o krajinách schengenského priestoru viedli k šesťnásobne menšiemu objemu správ, čo malo za následok aj menší počet odporúčaní), a zároveň došlo aj k strategickejšiemu zameraniu a zefektívneniu, a k väčšej transparentnosti výsledkov. Tento prístup bol zároveň podporený posilnením zapojenia národných koordinátorov pre jednotlivé krajiny. Okrem toho bola vypracovaná komplexná stratégia odbornej prípravy s cieľom vytvoriť jednotný rámec odbornej prípravy v oblasti schengenského hodnotenia. Komisia bude tento nový prístup naďalej upevňovať prostredníctvom kratších správ a menšieho počtu odporúčaní, pričom sa zameria na lepšiu realizáciu najdôležitejších štrukturálnych reforiem.
V roku 2024 sa schengenské hodnotenia vykonali v Chorvátsku, Poľsku, Maďarsku, na Slovensku a v Česku, ktoré prispeli k lepšiemu objasneniu situácie na východných hraniciach EÚ. V týchto hodnoteniach sa zdôraznili výzvy vyplývajúce zo súčasného geopolitického prostredia vrátane hybridných hrozieb Ruska, ktoré majú významný vplyv na vnútornú bezpečnosť schengenského priestoru. Z hodnotení celkovo vyplynulo, že tieto krajiny sa účinne zúčastňujú na schengenskej architektúre a vykonávajú stanovené pravidlá. Vzhľadom na vyvíjajúce sa bezpečnostné výzvy je však potrebná väčšia pripravenosť. Hoci zabezpečenie plného dodržiavania základných práv na hraniciach bolo spoločnou výzvou, hodnotenie Maďarska odhalilo závažné nedostatky v oblasti dodržiavania základných práv počas konaní na hraniciach a konaní o návrate. Hodnotenia sa vykonali aj na konzulárnych úradoch Dánska, Nórska a Švédska v súvislosti s ich schengenskými hodnoteniami vízovej politiky za rok 2022, čo nakoniec umožnilo uzavrieť nahromadené nevybavené hodnotenia, ktoré boli odložené z dôvodu pandémie COVID-19. Okrem toho sa v indickom Bombaji uskutočnila jedna neohlásená návšteva zameraná na uplatňovanie spoločnej vízovej politiky konzulárnymi úradmi Nemecka, Poľska a Španielska.
V rámci hodnotiacich činností sa osobitná pozornosť venovala aj situácii na vnútorných hraniciach. Hoci žiadna z hodnotených krajín schengenského priestoru neobnovila počas hodnotiacich návštev kontroly na svojich vnútorných hraniciach, takéto kontroly ovplyvnili niektoré z hodnotených krajín (t. j. Chorvátsko, Poľsko, Maďarsko, Slovensko a Česko), keďže takéto kontroly obnovili susedné krajiny. Túto dôležitú otázku zdôraznil aj schengenský koordinátor na pravidelných dvojstranných a viacstranných stretnutiach s krajinami schengenského priestoru. V rámci tohto štruktúrovaného dialógu sa uskutočnilo 15 stretnutí medzi krajinami, ktoré obnovili kontrolu vnútorných hraníc, a krajinami, ktoré tieto kontroly ovplyvnili. Tieto rokovania opätovne potvrdili cielenú povahu kontrol vnútorných hraníc a poskytli príležitosti na ďalšie posilnenie cezhraničnej spolupráce, pričom sa zohľadnili posilnené nástroje zavedené Kódexom schengenských hraníc, ktorý nadobudol účinnosť minulý rok.
V rámci zvýšeného monitorovacieho úsilia v rámci schengenského hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu sa vykonali opätovné návštevy a overovacie návštevy v Grécku (z dôvodu závažných nedostatkov zistených v roku 2021), Írsku (ako súčasť prebiehajúceho prvotného schengenského hodnotenia) a Dánsku. Výsledky všetkých monitorovacích činností boli zahrnuté do schengenskej hodnotiacej tabuľky 2024, ktorá bola predložená krajinám schengenského priestoru počas decembrového zasadnutia schengenskej rady.
Rok 2024 bol aj rokom plnenia jednej z kľúčových strategických priorít, ktorú určila Európska rada, a to vďaka vykonávaniu tematického hodnotenia účinnejších návratov. Prijatie správy v decembri 2024 umožnilo konkrétne zlepšenia systémov návratu, pričom sa identifikovali nedostatky v procese návratu, ktoré obmedzujú účinnosť systému, ako aj najlepšie postupy vykonávané niektorými krajinami schengenského priestoru, ktoré poskytujú riešenia spoločných výziev. Výsledky tematického hodnotenia sa premietli aj do návrhu Komisie na nový legislatívny rámec pre návraty, ktorý bol prijatý 11. marca 2025, a poskytujú plán opatrení, kým nové pravidlá nenadobudnú účinnosť.
Pokiaľ ide o ďalší vývoj v tomto dôležitom roku, v ktorom oslavujeme 40. výročie Schengenskej dohody – jedného z kľúčových úspechov integrácie EÚ – zostáva schengenský hodnotiaci a monitorovací mechanizmus ústredným prvkom práce v praxi zameranej na vykonávanie schengenskej architektúry. S cieľom zohľadniť nový regulačný rámec sa zaktualizuje hodnotiaci dotazník a Komisia posilní strategické zameranie tým, že (v úzkej spolupráci s národnými koordinátormi krajín) spresní rozsah hodnotení tak, aby sa prioritne zameralo na oblasti s najväčším vplyvom. To zase musí byť sprevádzané prísnejším politickým dohľadom, keďže pretrvávajúce nedostatky vo vykonávaní schengenských pravidiel naďalej oslabujú jeho riadne fungovanie. Riešenie týchto nedostatkov si naliehavo vyžaduje konkrétne nápravné opatrenia.
1.Hodnotiace a monitorovacie činnosti v roku 2024
Hodnotiace činnosti v roku 2024
V uplynulom roku experti z Komisie aj krajín schengenského priestoru s podporou pozorovateľov z agentúr, úradov a orgánov EÚ vykonávali ročný program schengenských hodnotení na rok 2024. Hodnotenými krajinami boli Chorvátsko, Poľsko, Maďarsko, Slovensko a Česko. V nadväznosti na tieto hodnotenia Komisia prijala schengenské správy o Chorvátsku a Poľsku, ako aj hodnotiacu správu o závažných nedostatkoch zistených v Maďarsku. Ukončili sa aj hodnotenia Dánska, Nórska a Švédska (ktoré boli odložené z dôvodu obmedzení vyplývajúcich z pandémie COVID-19).
Vzhľadom na regionálnu dynamiku ovplyvňujúcu tieto krajiny, najmä tie, ktoré sú vystavené hybridným hrozbám z Ruska a využívaniu migrácie ako zbrane zo strany Bieloruska, vysokému migračnému tlaku a cezhraničnej trestnej činnosti, sa osobitná pozornosť venovala týmto prioritám:
·pevná vnútroštátna správa schengenského priestoru ako predpoklad účinnej účasti krajín schengenského priestoru na schengenskom systéme a jeho plného vykonávania prostredníctvom účinných politických a administratívnych kapacít;
·posilnené kapacity riadenia hraníc v záujme účinnej kontroly vonkajších hraníc, a to za bežných okolností, ako aj počas kríz, vrátane dôkladného plánovania pre prípad nepredvídaných udalostí pri súčasnom plnom rešpektovaní základných práv v rámci európskeho integrovaného riadenia hraníc;
·vhodné bezpečnostné iniciatívy so susednými krajinami schengenského priestoru, prijatie komplexného prístupu zameraného na celú trasu, v ktorom sa zdôrazňuje proaktívna spolupráca medzi policajnými zložkami a plynulá výmena informácií;
·prísne kontroly podmienok vstupu pre štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci konania o udelení víza a vykonávanie účinných procesov návratu osôb, ktoré nie sú oprávnené zostať v schengenskom priestore;
·využívanie rozsiahlych informačných systémov na podporu každej fázy schengenského procesu, zabezpečenie toho, aby ich posilnené funkcie priniesli hmatateľné výsledky pri posilňovaní bezpečnosti, riadení vonkajších hraníc a uľahčovaní výmeny informácií, a to pri súčasnom dodržiavaní požiadaviek na ochranu údajov.
|
Kľúčové závery hodnotení krajín v roku 2024
Celkovo poukázali hodnotenia krajín v roku 2024 na rastúci význam schengenskej architektúry pri riešení kľúčových výziev, ktorým čelia krajiny schengenského priestoru a EÚ, vrátane väčšieho tlaku na vonkajších hraniciach, riadenia vnútornej bezpečnosti v kontexte vyvíjajúcich sa hrozieb a zefektívňovania procesov vo všetkých oblastiach. Toto bolo obzvlášť zjavné v hodnotených krajinách, najmä v tých, ktoré sa nachádzajú pozdĺž východnej hranice EÚ a ktoré majú podobnú regionálnu dynamiku.
Zatiaľ čo niektoré z hodnotených krajín dosiahli vo vykonávaní schengenských pravidiel významný pokrok, napríklad pokiaľ ide o posilnený dozor na pozemných hraniciach a aktívnejšiu policajnú spoluprácu, iné naďalej čelia výzvam pri napĺňaní prísnych schengenských noriem. Zraniteľné miesta často vznikajú v dôsledku nedostatočných špecializovaných zdrojov, nesúladu medzi strategickými a operačnými prioritami a nedostatočného využívania existujúcich technických a právnych nástrojov na identifikáciu a riešenie rýchlo sa vyvíjajúcich cezhraničných bezpečnostných hrozieb.
V hodnoteniach v roku 2024 sa opäť zdôrazňuje naliehavá potreba klásť na politickej, strategickej a operačnej úrovni dôraz na schengenské politiky, procesy a nástroje, aby sa zabezpečilo ich účinné vykonávanie v praxi, čím sa prispeje k dobre fungujúcemu schengenskému priestoru.
|
Vo februári 2024 Komisia uskutočnila neohlásenú návštevu nemeckých, poľských a španielskych konzulárnych úradov v indickom Bombaji, aby posúdila spoločnú vízovú politiku. Cieľom bolo posúdiť potenciálne zraniteľné miesta v tomto kľúčovom predschengenskom vstupnom uzle, ktoré je jedným z miest, ktoré vydáva najväčší objem krátkodobých víz a ktoré čelí stále rastúcemu dopytu. Hodnotenie umožnilo posúdiť niektoré sťažnosti, ktoré Komisia pravidelne dostáva v súvislosti s pridlhým časom čakania na termín, čo môže okrem iného viesť k tzv. visa shoppingu. V tejto súvislosti hodnotiaci tím posúdil spoluprácu s externými poskytovateľmi služieb aj otázky špecifické pre jednotlivé krajiny (napr. v prípade Nemecka centralizácia operácií v Bombaji). V neohlásenom hodnotení sa dospelo k záveru, že pri uplatňovaní vízovej povinnosti tromi schengenskými krajinami na ich konzulárnych úradoch neexistujú závažné nedostatky a že rozhodnutia o žiadostiach o víza sú vo všeobecnosti opodstatnené. Medzi opakujúce sa problémy, ktoré si stále vyžadujú pozornosť a zlepšenia, patrí spolupráca s externými poskytovateľmi služieb a využívanie informačných systémov podporujúcich konania o udelení víza.
Monitorovacie činnosti v roku 2024
Priebežné monitorovanie je stredobodom úsilia v oblasti správy s cieľom identifikovať výzvy a reagovať na ne reálnymi a merateľnými výsledkami. Úspech schengenského hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu – a tým aj stabilita samotného schengenského priestoru – preto závisí od účinného vykonávania odporúčaných nápravných opatrení. Opatrenia sú prispôsobené konkrétnej situácii v každej krajine schengenského priestoru a sú navrhnuté tak, aby posilnili uplatňovanie schengenských pravidiel a zabezpečili, aby každý členský štát pozitívne prispieval ku kolektívnej slobode a bezpečnosti.
Komisia vo svojom úsilí o posilnenie monitorovacieho rozmeru schengenských hodnotení zintenzívnila kontrolu správ o nadväzujúcich opatreniach, ktoré predložili krajiny schengenského priestoru, s cieľom urýchlene identifikovať akékoľvek nedostatky a oneskorenia vo vykonávaní. Hoci schengenská hodnotiaca tabuľka viedla k zvýšeniu konzistentnosti a pravidelnosti podávania správ zo strany krajín schengenského priestoru, správy o nadväzujúcich opatreniach je stále potrebné predkladať včas. V roku 2024 sedem krajín schengenského priestoru predložilo svoje správy o nadväzujúcich opatreniach oneskorene. Úsilie sa musí zamerať aj na zlepšenie kvality podávania správ s cieľom zabezpečiť relevantnosť poskytovaných informácií. Komisii to umožní účinne plniť svoju monitorovaciu úlohu a zabezpečiť zmysluplnú výmenu, ktorá povedie k hmatateľným riešeniam a zároveň identifikuje pokrok aj zostávajúce nedostatky.
V rámci zvýšeného monitorovacieho úsilia Komisia vykonala cielené monitorovacie návštevy vrátane jednej opätovnej návštevy s cieľom posúdiť závažné nedostatky, ktoré boli zistené v minulosti, a troch overovacích návštev s cieľom vyhodnotiť pokrok pri vykonávaní akčných plánov.
Opätovná návšteva v roku 2024
·Grécko (november 2024). Vzhľadom na závažné nedostatky zistené v roku 2021 v súvislosti s postupmi a zárukami pri návrate štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nemajú zákonné právo zdržiavať sa na danom území, bolo cieľom návštevy posúdiť vykonávanie nápravných opatrení. Vzhľadom na obmedzený pokrok, ktorý Grécko dosiahlo, hodnotiaci tím dospel k záveru, že závažné nedostatky pretrvávajú.
Overovacie návštevy v roku 2024
·Grécko – riadenie vonkajších hraníc (september 2024). Dôvodom tejto návštevy bol obmedzený pokrok, ktorý Grécko oznámilo v nadväznosti na hodnotenie v roku 2021. Návšteva poukázala na malý pokrok na strategickej úrovni a na pozemných hraniciach, čo si vyžaduje naliehavé nápravné opatrenia.
·Dánsko – riadenie vonkajších hraníc (december 2024). Cieľom bolo vyhodnotiť vývoj, o ktorom informovali dánske orgány, pri posilňovaní celkovej správy a koordinácie riadenia hraníc. Návšteva potvrdila, že došlo k významným zlepšeniam; je však potrebné vyvinúť ďalšie úsilie na urýchlenie úplného zavedenia posilnenej štruktúry správy hraníc opierajúcej sa o komplexnú stratégiu v oblasti ľudských zdrojov vyznačujúcu sa dostatočným počtom zamestnancov a náležitou odbornou prípravou.
·Írsko – vnútorná bezpečnosť v nadväznosti na prebiehajúce prvotné hodnotenie (november 2024). Návšteva potvrdila, že významný pokrok sa dosiahol pri posilňovaní vnútornej bezpečnosti EÚ vďaka zavedeniu Schengenského informačného systému vrátane nových funkcií; zlepšenie v oblasti policajnej spolupráce je však naďalej obmedzené. Na urýchlenie práce v rámci prvotného schengenského hodnotenia je potrebné ďalšie úsilie, ktoré by sa zlepšilo vďaka silnejšej správe schengenského priestoru, aby sa zabezpečilo rýchle vykonávanie nápravných opatrení.
V súčasnosti tri krajiny schengenského priestoru stále vykazujú závažné nedostatky vo vykonávaní schengenských pravidiel. Schengenský koordinátor úzko spolupracuje s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a Komisia situáciu aktívne monitoruje.
V nadväznosti na najnovšie posúdenia správ o nadväzujúcich opatreniach predložených členskými štátmi Komisia v súlade s článkom 21 ods. 3 nariadenia o schengenskom hodnotení týmto uzatvára akčné plány Lichtenštajnska v oblasti Schengenského informačného systému a policajnej spolupráce a akčný plán Slovinska týkajúci sa dodržiavania požiadaviek na ochranu údajov pri vykonávaní schengenskej architektúry. Vzhľadom na výsledky hodnotiacich činností vykonaných v roku 2024 Komisia technicky uzavrela akčné plány Poľska, ktoré boli v čase hodnotenia stále otvorené.
2.Schengenská hodnotiaca tabuľka za rok 2024
Počas zasadnutia schengenskej rady v decembri 2024 Komisia poskytla ministrom schengenského priestoru schengenskú hodnotiacu tabuľku za rok 2024. Hodnotiaca tabuľka bola doplnená o prispôsobené strategické priority, ktoré poukazovali na dosiahnutý pokrok, zároveň však vyzývali na väčšie úsilie v kľúčových oblastiach.
Schengenská hodnotiaca tabuľka za rok 2024 (súhrnné výsledky): celkový stav vykonávania podľa jednotlivých oblastí
Analýza hodnotiacich a monitorovacích činností vykonaných v roku 2024 preukázala pokrok vo viacerých dôležitých oblastiach, pričom niektoré krajiny schengenského priestoru dosiahli rýchly pokrok pri vykonávaní svojich akčných plánov. Napríklad v oblasti schengenskej vízovej politiky oznámilo niekoľko krajín horizontálne zlepšenia pri riešení nedostatkov v postupoch externých poskytovateľov služieb. Najmä Nórsko a Švédsko napriek tomu, že boli hodnotené v oblasti víz v roku 2024, dosiahli značný pokrok a čoskoro dokončia svoje akčné plány, Podobne Cyprus vynaložil na vykonanie požadovaných nápravných opatrení značné úsilie, pričom výrazné zlepšenia dosiahol v procese návratu a v Schengenskom informačnom systéme. Na druhej strane hodnotenia Poľska a Maďarska viedli k novým odporúčaniam, hoci poukázali aj na významný pokrok pri vykonávaní nápravných opatrení z predchádzajúceho hodnotiaceho cyklu.
V schengenskej hodnotiacej tabuľke za rok 2024 sa však potvrdil aj pretrvávajúci trend pozorovaný v posledných rokoch, konkrétne nerovnomerné tempo vykonávania odporúčaní na vnútroštátnej úrovni v nadväznosti na schengenské hodnotenie. Hoci schengenská hodnotiaca tabuľka poskytuje prehľad o stave vykonávania v danom čase, krajiny schengenského priestoru hodnotené v tom istom roku, u ktorých sa teda očakáva, že sa nachádzajú v podobnej fáze vykonávania, stále vykazujú výrazne odlišné úrovne pokroku. Napríklad kým dve z krajín schengenského priestoru, ktoré sa hodnotia v roku 2025, takmer úplne vykonali všetky odporúčania, v prípade tretej krajiny to tak nie je.
Súčasný stav vykonávania odporúčaní na základe schengenského hodnotenia k aprílu 2025
Okrem toho vo viacerých krajinách schengenského priestoru pretrváva značný počet dlhodobých nedostatkov ešte niekoľko rokov po tom, ako sa uskutočnili ich hodnotenia; mnohé z týchto nedostatkov sa týkajú hlavných aspektov schengenského rámca. To oslabuje účinnosť schengenského hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu pri zabezpečovaní plného fungovania, bezpečnosti a integrity schengenského priestoru. Následkom toho sa vytvárajú kritické zraniteľné miesta, ktoré, ak sa neriešia rýchlo, môžu mať výrazný negatívny vplyv na celkové fungovanie schengenského priestoru.
Horizontálnym prvkom, ktorý si vyžaduje naliehavé nápravné opatrenia, je zavádzanie rozsiahlych informačných systémov, ktoré sú základom schengenskej architektúry – ide o slabé miesto s ďalekosiahlymi bezpečnostnými dôsledkami pre riadenie hraníc, migráciu a presadzovanie práva. Toto bolo identifikované ako hlavný nedostatok aspoň v polovici hodnotených krajín. Napriek rozšíreným funkciám Schengenského informačného systému, ktoré sú určené na posilnenie bezpečnosti a zjednodušenie postupov, zostáva ich plný potenciál nevyužitý, keďže krajiny schengenského priestoru nevyužívajú systém v súlade s jeho požadovanými normami a kapacitami. Napríklad päť krajín stále nevydáva zápisy o zraniteľných osobách, ako sú deti, ktorým hrozí únos, pričom jedna krajina zodpovedá za vydávanie 75 % takýchto zápisov. Iba 16 krajín vytvorilo zápisy na účely zisťovacích kontrol, čo viedlo v k vážnym nedostatkom v systéme: tieto kontroly umožňujú získať informácie o osobách alebo súvisiacich veciach na účely stíhania trestných činov a na predchádzanie ohrozeniu verejnej alebo národnej bezpečnosti. Tieto nedostatky ovplyvňujú bezpečnosť schengenského priestoru ako celku.
Krajiny schengenského priestoru zároveň dostatočne nevkladajú do systému základné údaje, a to ani vtedy, keď sú takéto informácie ľahko dostupné na vnútroštátnej úrovni. Na začiatku roku 2025 bolo zaznamenaných približne 1,7 milióna zápisov o osobách, z ktorých iba približne 900 000 (52 %) obsahovalo fotografie a iba približne 600 000 (35 %) obsahovalo odtlačky prstov. Tieto závažné nedostatky výrazne obmedzujú schopnosť krajín identifikovať osoby, najmä tie, ktoré predstavujú bezpečnostné hrozby. Okrem toho musia členské štáty v niektorých prípadoch zlepšiť viaceré požiadavky, ktoré sa na rozsiahle informačné systémy kladú v súvislosti s ochranou údajov a posilniť monitorovanie uvedených požiadaviek. Riešenie týchto nedostatkov nie je len technickou nevyhnutnosťou, ale aj základnou požiadavkou na zabezpečenie integrity a bezpečnosti schengenského priestoru.
Komisia vyzýva všetky krajiny schengenského priestoru, aby zabezpečili účinnosť opatrení nadväzujúcich na výsledky schengenských hodnotiacich tabuliek za rok 2024 a aby podľa potreby aktívne spolupracovali so schengenským koordinátorom. Komisia vyzýva krajiny schengenského priestoru, aby odporúčania, ktoré majú pre ne finančné dôsledky, prioritne vykonávali v rámci národných programov financovaných z fondov EÚ. Hoci sú k dispozícii značné finančné zdroje, finančné prostriedky EÚ často nie sú nasmerované tam, kde sú najviac potrebné. Je potrebné vytvoriť silnejšie väzby medzi odporúčaniami na základe schengenského hodnotenia, posúdeniami zraniteľnosti a financovaním v rámci nového viacročného finančného rámca.
3.Tematické schengenské hodnotenia v roku 2024
Tematické schengenské hodnotenia poskytujú jedinečnú príležitosť na posúdenie stavu vykonávania schengenských pravidiel naprieč krajinami schengenského priestoru v konkrétnom čase a na porovnanie postupov medzi krajinami, ktoré čelia podobným výzvam.
Tematické hodnotenie účinnejších návratov
V uplynulom roku Európska rada vyzvala, aby sa prijali rozhodné opatrenia na všetkých úrovniach, ktorými sa uľahčí a urýchli výkon návratov z EÚ a zvýši sa ich počet, pričom sa majú využiť všetky príslušné politiky, nástroje a prostriedky EÚ. Účinnejšie vykonávanie súčasných právnych predpisov v oblasti návratu spolu s ďalšou prácou na spoločnom prístupe k návratu takisto podporuje rýchlejšie a efektívnejšie vykonávanie paktu o migrácii a azyle.
V reakcii na túto výzvu na prijatie opatrení sa v roku 2024 vykonalo a dokončilo tematické schengenské hodnotenie účinnejších návratov. Správa bola prijatá v decembri 2024 a obsahuje prierezovú analýzu súčasných nástrojov, ktoré môžu prispieť k tomuto cieľu, vrátane nariadenia o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži, smernice o návrate, Kódexu schengenských hraníc a Schengenského informačného systému.
Hodnotiaci tím pozostával z 15 expertov z krajín schengenského priestoru, dvoch expertov Komisie, jedného pozorovateľa z agentúry Frontex a jedného pozorovateľa z Agentúry pre základné práva. Tím počas roka 2024 pracoval na dôkladnej analýze a uskutočnil návštevy Talianska, Nórska a Holandska s cieľom vyhodnotiť postupy, ktoré vzhľadom na ich osobitnú povahu nebolo možné účinne posúdiť na diaľku.
V hodnotení sa zdôraznila zložitosť procesov návratu, ktoré sa vzťahujú na rôznorodú škálu štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane:
·osôb, ktoré vstúpia do schengenského priestoru legálne, ale prekročia dĺžku povoleného alebo oprávneného pobytu (napr. štátni príslušníci oslobodení od vízovej povinnosti);
·osôb vstupujúcich neoprávnene a zadržaných na vonkajších hraniciach a
·osôb zadržaných na území krajiny schengenského priestoru z dôvodu neoprávneného zdržiavania sa na území – či už po oprávnenom, alebo neoprávnenom vstupe.
Účinné opatrenia v oblasti návratu ako také patria medzi najudržateľnejšie nástroje na ochranu priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc.
Vzhľadom na zapojenie viacerých zainteresovaných strán, procesov a mechanizmov sa v tematickej schengenskej hodnotiacej správe zdôraznil význam návratu ako kľúčovej súčasti európskeho integrovaného riadenia hraníc. Na dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutná účinná medziagentúrna spolupráca na vnútroštátnej a európskej úrovni spolu s pripravenosťou na dostatočnej úrovni a lepšou výmenou informácií. To je potrebné na účinné a informované rozhodovanie, ako aj na výkon rozhodnutí o návrate. To všetko možno uľahčiť prostredníctvom Schengenského informačného systému. V správe sa identifikujú spoločné výzvy súvisiace s kľúčovými fázami procesu návratu vrátane jeho začatia, identifikácie štátnych príslušníkov tretích krajín, dobrovoľných a nútených návratov, ako aj štruktúra a mechanizmy spolupráce, o ktoré sa tieto procesy opierajú.
Rada na základe hodnotiacej správy prijala odporúčania na riešenie identifikovaných spoločných výziev. V hodnotiacej správe sa takisto identifikujú najlepšie postupy z niektorých krajín schengenského priestoru, ktoré môžu pomôcť pri vykonávaní nápravných opatrení.
Výsledky tematického hodnotenia boli podkladom pre návrh nového spoločného prístupu k návratom, ktorý Komisia predložila v marci 2025. Tieto výsledky slúžia ako plán na zlepšenie vnútroštátnych systémov návratu, kým nebude nový legislatívny rámec úplne zavedený.
Opatrenia nadväzujúce na tematické hodnotenie európskeho integrovaného riadenia hraníc (EIBM)
Integrované riadenie hraníc je kľúčovým cieľom EÚ, ako sa stanovuje v článku 77 ods. 2 písm. d) Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Jeho účelom je uľahčiť prekračovanie hraníc a zabezpečiť jednotnú kontrolu hraníc na vonkajších hraniciach EÚ vykonávanú na vysokej úrovni, a tým prispieť k vnútornej bezpečnosti EÚ a účinnému riadeniu migrácie pri súčasnom dodržiavaní základných práv. Je založené na štvorstupňovom modeli kontroly prístupu, ktorý zahŕňa opatrenia v tretích krajinách, napríklad v rámci spoločnej vízovej politiky, opatrenia so susednými tretími krajinami, opatrenia na kontrolu vonkajších hraníc, analýzu rizík a opatrenia v oblasti schengenského priestoru a návratu.
V rokoch 2019 – 2020 sa uskutočnilo tematické hodnotenie vnútroštátnych stratégií krajín schengenského priestoru pre integrované riadenie hraníc. V nadväznosti na tematické hodnotenie Rada prijala rozhodnutie, ktorým sa stanovuje odporúčanie na riešenie nedostatkov zistených v rokoch 2019 – 2020 v rámci tematického hodnotenia vnútroštátnych stratégií členských štátov pre integrované riadenie hraníc. V odporúčaní sa identifikovali najdôležitejšie aspekty, ktoré by krajiny mali zvážiť pri revízii svojich vnútroštátnych stratégií.
V druhom polroku 2024 experti Komisie a krajín schengenského priestoru spolu s pozorovateľom z agentúry Frontex, Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž, preskúmali, aký pokrok sa doteraz dosiahol. Zisťovali, do akej miery boli revidované vnútroštátne stratégie zosúladené s politickými prioritami EÚ, pričom sa zamerali na mechanizmy správy, plánovanie zdrojov a strategické ciele. V hodnotení, v rámci ktorého bolo použitých 140 ukazovateľov, sa posudzovalo, do akej miery boli vykonané odporúčania z predchádzajúceho hodnotenia, a identifikovali sa oblasti, ktoré stále vyžadujú ďalšiu pozornosť.
Táto komplexná analýza je kľúčovým nástrojom na zlepšenie súdržnosti a operačnej účinnosti správy schengenského priestoru a na posilnenie vykonávania európskeho integrovaného riadenia hraníc na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni.
Výsledky posúdenia
Výsledky poukazujú na významné zlepšenia, čo je znakom toho, že krajiny sú pevne odhodlané dosiahnuť pokrok v súlade s európskym viacročným strategickým cyklom politík. Medzi kľúčové zlepšenia od hodnotenia v rokoch 2019 – 2020 patria silnejšie mechanizmy správy na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ, súdržnejší prístup ku kontrole hraníc založený na riziku a lepšie strategické plánovanie finančných zdrojov. Najmä návratová zložka sa stala ústredným prvkom národných stratégií, čím sa posilnil integrovaný prístup, ktorý zahŕňa aj riadenie migrácie, hoci je stále potrebná ďalšia harmonizácia. Ďalším významným krokom vpred je zvýšené zameranie na vnútornú bezpečnosť, ktorá je v súčasnosti základným pilierom integrovaného riadenia hraníc v krajinách schengenského priestoru.
Stále však pretrvávajú nedostatky. Národné stratégie často nie sú zosúladené s plánovaním spôsobilostí, najmä pokiaľ ide o ľudské zdroje, odbornú prípravu a investície do infraštruktúry a vybavenia. Medziagentúrna spolupráca je navyše naďalej roztrieštená, čo obmedzuje účinnosť štruktúr správy. Tieto pretrvávajúce nedostatky, ktoré už boli identifikované v predchádzajúcom hodnotení, poukazujú na potrebu ďalšej integrácie a strategickej koordinácie s cieľom zabezpečiť skutočne jednotný a odolný európsky systém integrovaného riadenia hraníc.
Opatrenia nadväzujúce na tematické hodnotenie obchodovania s drogami smerujúcimi do schengenského priestoru
Vzhľadom na výrazný nárast obchodovania s drogami do EÚ, o ktorom svedčia rekordné záchyty kokaínu, sa od februára do novembra 2023 vykonalo tematické hodnotenie s cieľom identifikovať najlepšie postupy v rámci vnútroštátnych spôsobilostí krajín v boji proti obchodovaniu s drogami smerujúcimi do EÚ V dôsledku toho Rada v marci 2024 prijala vykonávacie rozhodnutie, ktorým sa stanovuje odporúčanie na vykonávanie najlepších postupov identifikovaných v tematickom schengenskom hodnotení v roku 2023.
Keďže hlavným cieľom tohto tematického schengenského hodnotenia bolo identifikovať najlepšie postupy, krajiny schengenského priestoru boli vyzvané, aby posúdili pridanú hodnotu a uskutočniteľnosť začlenenia týchto postupov do svojich vnútroštátnych rámcov a v prípade potreby konzultovali s krajinami, ktoré ich už zaviedli.
Z 27 hodnotených členských štátov a pridružených krajín predložili Komisii a Rade akčné plány všetky až na jednu z krajín. Komisii boli doručené akčné plány Belgicka, Česka, Dánska, Estónska, Fínska, Grécka, Holandska, Chorvátska, Islandu, Lichtenštajnska, Litvy, Lotyšska, Luxemburska, Maďarska, Malty, Nemecka, Nórska, Poľska, Portugalska, Rakúska, Slovenska, Slovinska, Španielska, Švajčiarska, Švédska a Talianska.
Komisia v roku 2024 preskúmala akčné plány predložené na kontrolu vykonávania odporúčania Rady, v ktorom sa od krajín vyžaduje, aby vo svojich príslušných vnútroštátnych systémoch analyzovali a zvážili vykonávanie najlepších postupov identifikovaných počas tematického hodnotenia.
Na základe predložených akčných plánov sú členskými štátmi, ktoré majú v úmysle zaviesť alebo už zaviedli najvyšší počet najlepších postupov, Belgicko, Česko, Dánsko, Estónsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Malta a Rakúsko. Okrem toho najlepšie postupy pri mapovaní tokov nelegálnych drog vykazujú najvyššiu celkovú mieru zavádzania, čo svedčí o silnom kolektívnom záväzku a významnom pokroku pri identifikácii tokov nelegálnych drog smerujúcich do schengenského priestoru. Naopak, najlepšie postupy na vytváranie prekážok a zvyšovanie odolnosti logistických centier poukazujú na mimoriadne nízku celkovú mieru zavádzania, pričom sa zdôrazňujú značné výzvy, ktoré môžu vyplynúť z obmedzení zdrojov, operačnej zložitosti či rozdielnych vnútroštátnych priorít. Nedostatočný pokrok v tejto oblasti je obzvlášť znepokojujúci vzhľadom na strategický význam logistických centier, ktoré predstavujú kritické slabé miesta v boji proti obchodovaniu s drogami. Riešenie týchto výziev si bude vyžadovať väčšiu koordináciu, cielené financovanie a väčšiu technickú podporu pre krajiny, ktoré v tejto oblasti zápasia s ťažkosťami
Na základe informácií uvedených v akčných plánoch Komisia považuje všetky predložené akčné plány, až na jednu výnimku, za uzavreté. Zavádzanie najlepších postupov sa bude naďalej monitorovať prostredníctvom pravidelných schengenských hodnotení v súlade s viacročným programom hodnotenia a ako sa stanovuje vo vykonávacom rozhodnutí Rady.
4.Situácia na vnútorných hraniciach
Dňa 1. januára 2025 bola zrušená kontrola vnútorných pozemných hraníc s Rumunskom a Bulharskom, pričom zostáva iba jeden členský štát EÚ, Cyprus, ktorý čaká, čaká na zrušenie kontrol vnútorných hraníc.
Dňa 10. júla 2024 nadobudol účinnosť revidovaný Kódex schengenských hraníc, v ktorom sa stanovuje nový rámec na obnovenie kontroly vnútorných hraníc s revidovanými lehotami a prísnejšími požiadavkami na monitorovanie a podávanie správ. Na základe týchto nových pravidiel Komisia prijala vykonávacie rozhodnutia, v ktorých sa stanovuje vzor pre krajiny na oznamovanie dočasného obnovenia alebo predĺženia kontroly vnútorných hraníc, ako aj jednotný formát podávania správ o obnovení alebo predĺžení kontroly vnútorných hraníc.
Od nadobudnutia účinnosti zmeneného Kódexu schengenských hraníc desať krajín schengenského priestoru obnovilo kontrolu svojich vnútorných hraníc. Šesť členských štátov (t. j. Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Nórsko, Rakúsko a Švédsko) už malo zavedené hraničné kontroly dlhší čas predtým, než nadobudol účinnosť zmenený Kódex schengenských hraníc. Nemecko následne rozšírilo geografický rozsah týchto kontrol na všetky svoje vnútorné hranice. Holandsko po prvýkrát oznámilo obnovenie kontroly hraníc na všetkých svojich pozemných a vzdušných hraniciach. Bulharsko dočasne obnovilo kontrolu vnútorných hraníc na svojich pozemných hraniciach ako preventívne opatrenie po zrušení kontrol vnútorných hraníc.
Komisia uplatňuje nové lehoty a oznamovacie povinnosti na všetky obnovenia a predĺženia kontroly hraníc, ktoré boli oznámené od nadobudnutia účinnosti zmeneného kódexu.
Komisia je v rámci svojho prebiehajúceho dialógu o kontrole vnútorných hraníc v úzkom kontakte s krajinami, ktoré obnovili kontrolu vnútorných hraníc, ako aj s krajinami, ktorých sa obnovenie takýchto opatrení týka. Tieto rokovania viedli k podpore výmeny informácií medzi dotknutou krajinou, ako aj medzi Komisiou a krajinami schengenského priestoru. Komisia zdôraznila, že krajiny sú povinné prijať zmierňujúce opatrenia s cieľom čo najviac obmedziť vplyv kontroly hraníc na cezhraničné cestovanie, operácie nákladnej dopravy a fungovanie cezhraničných regiónov. Rokovania sa zamerali aj na pokračujúci pokrok v plnení odporúčaní Komisie z novembra 2023, ktoré sa týkajú alternatívnych opatrení na riešenie závažných hrozieb pre verejný poriadok a národnú bezpečnosť.
Zároveň sa v rámci schengenských hodnotení vykonaných v roku 2024 uskutočnili návštevy centier policajnej a colnej spolupráce a policajných staníc v pohraničných regiónoch. Tieto návštevy mali za cieľ overiť, či štruktúry a postupy zabezpečujú včasnú výmenu informácií a účinné spoločné operácie zamerané na riešenie cezhraničnej trestnej činnosti, neregulárnej migrácie a ohrozenia verejnej bezpečnosti. Celkovým účelom týchto posúdení bolo a) zabezpečiť efektívnu výmenu informácií a operačnú spoluprácu medzi orgánmi presadzovania práva, a tým posilniť vnútornú bezpečnosť, a b) identifikovať oblasti, ktoré si vyžadujú zlepšenie alebo nápravné opatrenia. Tieto monitorovacie činnosti a diskusie odhalili, že kontroly nie sú vykonávané systematicky.
Komisia takisto pracuje na zabezpečení toho, aby obnovenie kontroly vnútorných hraníc osobitne neovplyvnilo žiadnu krajinu schengenského priestoru ani cezhraničný región, najmä tie, ktoré majú jedinečnú geografickú polohu. Prijímajú sa príslušné opatrenia na riešenie prípadov, kde obnovenie kontroly vnútorných hraníc spôsobuje závažné ťažkosti v každodennom živote jednotlivcov a podnikov.
Komisia takisto podporuje operačnú spoluprácu medzi krajinami schengenského priestoru s cieľom účinnejšie a efektívnejšie riešiť obavy členských štátov týkajúce sa bezpečnosti a migrácie. Komisia tiež presadzuje rozvoj regionálnej spolupráce pozdĺž migračných trás a aktívne sa zapája aj do spolupráce s tretími krajinami Na zabezpečenie rýchleho, ale aj riadneho návratu neregulárnych migrantov na vnútorných hraniciach musia krajiny schengenského priestoru uplatňovať svoje už existujúce dvojstranné readmisné dohody alebo alternatívne uzavrieť operačné dohody s cieľom uviesť do účinnosti konanie o odovzdaní zavedené zmeneným Kódexom schengenských hraníc.
Dosiaľ jeden členský štát, Nemecko, predĺžil kontrolu vnútorných hraníc od nadobudnutia účinnosti zmeneného Kódexu schengenských hraníc. Na žiadosť Luxemburska už Komisia začali konzultácie. Výsledkom boli stretnutia na operačnej a ministerskej úrovni zamerané na riešenie praktických prekážok cezhraničných tokov a zintenzívnenie spolupráce v oblasti alternatívnych operačných opatrení. Komisia je naďalej odhodlaná dodržiavať zásady voľného pohybu a bezpečnosti v celom schengenskom priestore a v prípade potreby bude pokračovať v opatreniach v nadchádzajúcom schengenskom cykle, a to aj vydávaním stanovísk, ako sa stanovuje v revidovanom Kódexe schengenských hraníc.
5.Schengenské hodnotiace a monitorovacie nástroje
V novembri 2024 Komisia vytvorila rezervu schengenských hodnotiteľov na rok 2025. V súlade s požiadavkami schengenského hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu takmer všetky krajiny schengenského priestoru vymenovali aspoň jedného experta. Neučinila tak iba jedna krajina, a to z dôvodu, že by to malo významný vplyv na plnenie vnútroštátnych úloh, a preto nemohla vymenovať aspoň jedného experta pre každú oblasť schengenského systému.
Celkovo bolo vymenovaných 545 národných expertov, z ktorých bolo do rezervy na rok 2025 vybraných 525 národných expertov, pričom sa zohľadnili všeobecné a osobitné kritériá stanovené v nariadení (EÚ) 922/2022 a v príslušnej výzve pre krajiny schengenského priestoru.
Počet expertov vybraných podľa krajín schengenského priestoru (2025)
V záujme zabezpečenia vysokokvalitnej rezervy expertov na hodnotiace a monitorovacie činnosti bola v roku 2024 vypracovaná stratégia odbornej prípravy v oblasti schengenského hodnotenia. V stratégii sa stanovujú hlavné aspekty činností odbornej prípravy v oblasti schengenského hodnotenia na základe krátkodobých a strednodobých cieľov v záujme zavedenia jednotnej metodiky spoločného a integrovaného rámca odbornej prípravy v oblasti schengenského hodnotenia. Jej cieľom je okrem iného zabezpečiť spoločné učebné osnovy pre všetky činnosti odbornej prípravy, posilniť správu vykonávania odbornej prípravy a zefektívniť výber stážistov, čím sa zlepší synergia s rezervou schengenských hodnotiteľov. V roku 2024 bolo 90 expertov vyškolených a certifikovaných ako schengenskí hodnotitelia v činnostiach počiatočnej odbornej prípravy podľa tohto spoločného rámca.
V januári 2025 sa uskutočnil seminár koordinátorov a vedúcich expertov z tretích krajín, na ktorom sa zišli koordinátori krajín schengenského priestoru a Komisie spolu s vymenovanými vedúcimi expertmi na hodnotenia v rokoch 2024 a 2025. Viac než 40 skúsených expertov z krajín schengenského priestoru reprezentujúcich komunitu viac než 500 schengenských hodnotiteľov sa zúčastnilo na strategickej výmene názorov o budúcnosti schengenského priestoru, a najmä o tom, ako posilniť rámec správy na európskej aj vnútroštátnej úrovni. Seminár bol zameraný aj na prípravu národných koordinátorov pre jednotlivé krajiny a vedúcich expertov na schengenské hodnotiace činnosti v roku 2025.
6.Výhľad do budúcnosti: hodnotiace a monitorovacie činnosti v roku 2025
Rok 2025 je 40. výročím podpísania Schengenskej dohody 14. júna 1985. Tento míľnik bude počas celého roka formovať program správy schengenského priestoru a opätovne potvrdí schengenský priestor ako symbol nášho spoločného úspechu – teda bezpečnej a zjednotenej Európy, ktorá prináša výhody európskym občanom aj podnikom. Pri oslave tohto dôležitého úspechu zostane schengenský priestor aj naďalej jadrom priorít Komisie a kľúčovým strategickým prínosom pri zvládaní meniaceho sa geopolitického prostredia.
Schengenský hodnotiaci a monitorovací mechanizmus bude naďalej odrážať dynamickú a vyvíjajúcu sa povahu schengenského projektu a zabezpečí jeho odolnosť a účinnosť v meniacom sa prostredí. Prijali sa nové právne požiadavky, najmä tie, ktoré vyplývajú z Nového paktu o migrácii a azyle (napr. nariadenie o preverovaní, nariadenie o konaní o návrate na hraniciach) a tie, ktoré sú spojené s novou digitálnou architektúrou podporujúcou riadenie hraníc a vnútornú bezpečnosť schengenského priestoru (napr. nariadenia o interoperabilite, postupy ETIAS, prístup orgánov presadzovania práva k systémom vstup/výstup, ETIAS, interoperabilita, smernica o výmene informácií).
Na základe toho Komisia po konzultácii s krajinami schengenského priestoru a príslušnými orgánmi EÚ v roku 2025 zreviduje štandardný schengenský dotazník. Aktualizovaný dotazník takisto posilní strategické aspekty podporujúce dobré fungovanie schengenského priestoru, ako je správa schengenského priestoru a využívanie súvisiacich finančných nástrojov EÚ.
V súlade s viacročným programom hodnotenia na roky 2023 – 2029 sa bude vykonávať ročný program hodnotenia na rok 2025. To zahŕňa pravidelné hodnotenia Švajčiarska, Slovinska a Rakúska spolu s hodnoteniami Bulharska a Rumunska po ich úplnej integrácii do schengenského priestoru bez kontrol na vnútorných hraniciach. Pokiaľ ide o monitorovacie činnosti na rok 2025, Komisia plánuje vykonať návštevy Francúzska (ktoré sa už uskutočnili v marci 2025), Grécka (september 2025) a Portugalska.
|
|
január
|
február
|
marec
|
apríl
|
máj
|
jún
|
júl –
august
|
september
|
október
|
november
|
december
|
|
Pravidelné hodnotenie
|
Švajčiarsko
|
Slovinsko
|
Rakúsko
|
|
Rumunsko
|
Bulharsko
|
|
Prvotné hodnotenie
|
|
|
|
|
|
|
|
Tematické hodnotenie
|
|
|
|
|
|
|
Vzhľadom na osobitnú úlohu tematických hodnotení pri identifikácii a riešení prierezových výziev pre schengenský priestor v predchádzajúcich dvoch rokoch, ako je obchodovanie s drogami a návrat, Komisia po konzultáciách s krajinami schengenského priestoru považuje rok 2026 za vhodný čas na začatie ďalšieho tematického hodnotenia. Vzhľadom na prebiehajúcu vojnu na Ukrajine a pretrvávajúce zvýšené bezpečnostné riziká by cieľom tohto hodnotenia bolo identifikovať nedostatky a zraniteľné miesta v rámci schengenskej architektúry týkajúcej sa hraníc a bezpečnosti, a tým posilniť jej súdržnosť a zvýšiť celkovú úroveň vnútornej bezpečnosti.
Okrem toho bude Komisia v roku 2025 naďalej monitorovať opatrenia nadväzujúce na prebiehajúce prvotné schengenské hodnotenia, aby podporila technickú pripravenosť oboch dotknutých krajín. V prípade Cypru by sa potrebné návštevy mohli stále uskutočniť v roku 2025 za predpokladu, že cyperské orgány vykonajú požadované nápravné opatrenia. V prípade Írska má Komisia v úmysle vydať v prvom polroku 2025 schengenskú správu týkajúcu sa justičnej spolupráce v trestných veciach, spolupráce v oblasti drog a článku 26 Schengenského dohovoru. Ak bude výsledok pozitívny a nápravné opatrenia v iných relevantných oblastiach, najmä v oblasti policajnej spolupráce, sa vykonajú rýchlo, Rade to umožní zaviesť v Írsku tieto ustanovenia do praxe a povedie to k intenzívnejšej schengenskej spolupráci.
Komisia v roku 2025 takisto zvýši svoje úsilie o podporu plynulej integrácie schengenských požiadaviek pre krajiny, ktoré sa usilujú o pristúpenie k EÚ. Keďže kandidátske krajiny EÚ sú schengenskými kandidátmi, proces rozširovania EÚ má pre schengenský priestor významné dôsledky. Kandidátske krajiny EÚ musia pred vstupom do EÚ splniť všetky schengenské požiadavky, aj keď niektoré schengenské práva, ako je úplný aktívny prístup ku všetkým informačným systémom, právo vydávať schengenské víza a právo zrušiť kontroly vnútorných hraníc, sa budú uplatňovať až neskôr. Komisia bude s kandidátskymi krajinami úzko spolupracovať, aby bol schengenský systém v čase ich pristúpenia k EÚ zakotvený v plne funkčnom vnútroštátnom rámci správy schengenského priestoru. To si vyžaduje dôkladnú prípravu vrátane vykonávania schengenských akčných plánov, ako sa uvádza v oznámení o politike rozširovania EÚ z roku 2024.
Napokon, pokiaľ ide o odbornú prípravu, zavedením spoločných učebných osnov do kurzov počiatočnej odbornej prípravy v roku 2024 sa vytvoril pevný základ pre koncipovanie budúcej odbornej prípravy. Ďalšie činnosti počiatočnej odbornej prípravy sú naplánované na jar, leto a jeseň 2025.