EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli19. 3. 2025
COM(2025) 124 final
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE, RADE, EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV
Únia úspor a investícií
Stratégia na podporu bohatstva občanov a hospodárskej konkurencieschopnosti v EÚ
1.Prečo je potrebná únia úspor a investícií?
Európska únia má prostriedky na zabezpečenie svojej vlastnej hospodárskej budúcnosti a má obrovský potenciál na to, aby svojim občanom a podnikom slúžila lepšie. EÚ má úžitok z talentovanej pracovnej sily, mnohých inovačných a úspešných spoločností, veľkého objemu úspor a predvídateľného a zdravého právneho prostredia založeného na spoločných zásadách a právnom štáte. Celková trhová kapitalizácia na európskych burzách cenných papierov je na úrovni biliónov eur. Európa je domovom PKIPCP, celosvetovo najúspešnejšej značky investičných fondov, a stala sa svetovým lídrom v oblasti emisie cenných papierov zameraných na udržateľné financovanie, pričom ich emituje viac než americký kontinent a ázijsko-tichomorský región spolu. Možné prínosy tohto projektu pre Európu sú už načrtnuté – v Kompase konkurencieschopnosti vytýčenom Komisiou 1 sa vymedzujú oblasti, ktoré majú zásadný význam pre rast a konkurencieschopnosť, a to prostredníctvom kľúčových opatrení v rámci troch transformačných požiadaviek, ktorými sú odstránenie inovačnej priepasti, spoločný plán dekarbonizácie a konkurencieschopnosti a zníženie nadmerných závislostí a zvýšenie bezpečnosti. Finančné trhy prispievajú k prosperujúcemu hospodárstvu, ktoré vytvára lepšie pracovné miesta s vyššími mzdami pre súčasných pracovníkov aj budúce generácie a ponúka primeraný dôchodkový príjem vzhľadom na demografický vývoj. Odolný a dobre regulovaný finančný systém EÚ má značný nevyužitý potenciál nasmerovať viac úspor do produktívnych investícií. Občania EÚ by mohli mať úžitok z dobre rozvinutých, integrovaných a efektívnych finančných trhov EÚ, ktoré im môžu ponúknuť prístup k väčšiemu počtu príležitostí na vytváranie bohatstva.
Vytvorenie únie úspor a investícií je kľúčovou prioritou, keďže jeho cieľom je zlepšiť spôsob, akým finančný systém EÚ smeruje úspory do produktívnych investícií, čím sa pre ľudí a podniky – najmä udržateľné podniky – vytvorí širšia a pestrejšia škála finančných príležitostí. EÚ ponúka atraktívne investičné príležitosti, a to aj investorom z tretích krajín, ale je dôležité zlepšiť jej celkový potenciál rastu, aby sa stala ešte atraktívnejšou investičnou destináciou. Takáto atraktívnosť by sa mala zabezpečiť silným agregátnym dopytom, podporou súkromných investícií, prístupom k čistejšej a cenovo dostupnejšej energii, surovinám a najmodernejším technológiám, ako aj jednoduchším podnikateľským prostredím na jednotnom trhu s menšími prekážkami.
Rýchlo sa vyvíjajúce geopolitické prostredie, ako aj výzvy súvisiace so zmenou klímy a technologickým vývojom majú zásadný vplyv na budúcnosť EÚ a v rámci reakcie na ne sa EÚ musí zamerať predovšetkým na oživenie hospodárstva. Stoja pred nami veľké politické výzvy v oblasti bezpečnosti a obrany, udržateľnej prosperity a hospodárskej konkurencieschopnosti, ako aj demokracie a sociálnej spravodlivosti, keďže EÚ sa musí urýchlene pripraviť na to, že na globálnej scéne bude zohrávať veľmi odlišnú úlohu. Hospodárstvo EÚ bude mať v tejto súvislosti zásadný význam, pričom v súčasnosti je nevyhnutné zaujať vo vzťahu ku koordinácii politík medzi členskými štátmi ambicióznejší prístup, a to vzhľadom na nevyhnutnosť spoločne konať s cieľom uvoľniť značný nevyužitý potenciál v oblasti rastu, zamestnanosti a vytvárania bohatstva.
Pretrvávajúca fragmentácia zároveň obmedzuje výhody vyplývajúce z jednotného trhu EÚ. Len v súvislosti s finančnými službami MMF odhaduje, že vnútorné prekážky jednotného trhu zodpovedajú clu presahujúcemu 100 % 2 , z čoho vyplývajú obrovské náklady pre hospodárstvo EÚ. Ak sa má zabezpečiť prosperita a hospodárska a geopolitická sila EÚ, treba na riešenie týchto prekážok prijať naliehavé opatrenia. Finančné trhy a širšie hospodárstvo EÚ môžu samozrejme predstavovať oveľa viac ako len súčet ich častí v jednotlivých členských štátoch, pričom, ako sa uvádza v Draghiho správe 3 , dynamické a odolné hospodárstvo je základným predpokladom na to, aby EÚ dokázala formovať svoju budúcnosť. Medzinárodní partneri EÚ sa už prispôsobujú novej realite vo svetovom hospodárstve, a preto musí rozhodne zareagovať aj EÚ.
Hospodárstvo EÚ už okrem toho dlhé roky vykazuje nedostatočné štrukturálne výsledky, a to čiastočne v dôsledku problémov s finančným sprostredkovaním. Hospodárstvo EÚ uviazlo v cykle nízkeho rastu, čo je spôsobené dlhodobo nízkou produktivitou v porovnaní s inými časťami sveta. Súbežný výskyt pomerne nízkeho rastu produktivity a pomerne vysokej miery úspor okrem iného poukazuje na problémy pri sprostredkovaní týchto úspor na produktívne investície. Takéto obmedzenia v procese finančného sprostredkovania bránia EÚ v tom, aby sa chopila príležitostí a zvládala výzvy hospodárstva 21. storočia, napríklad v súvislosti so zelenou a digitálnou transformáciou 4 .
EÚ má veľké investičné potreby. V Draghiho správe sa odhaduje, že do roku 2030 budú dodatočné investície predstavovať 750 – 800 miliárd EUR ročne. Tento odhad ďalej ovplyvňujú zvýšené investície do obrany, ktoré treba uskutočniť v rovnakom časovom horizonte. Veľká časť týchto dodatočných investičných potrieb súvisí s malými a strednými podnikmi (MSP) a inovačnými spoločnosťami, pričom obzvlášť v prípade inovačných spoločností nie je jednoduché získať bankové financovanie. Jedným zo základných prvkov únie úspor a investícií preto musí byť intenzívny rozvoj kapitálových trhov EÚ, vďaka ktorému bude EÚ schopná riešiť čoraz väčší nesúlad medzi úsporami a investičnými potrebami a ktorý bude prínosný pre investovanie európskych úspor do európskeho hospodárstva.
Únia úspor a investícií bude mať zásadný význam pre zlepšenie spôsobu, akým finančný systém EÚ smeruje úspory do produktívnych investícií, a poskytne tak občanom a podnikom širšiu škálu efektívnych investičných príležitostí a možností financovania. V súčasnosti sa vo forme bankových vkladov držia retailové úspory EÚ vo výške približne 10 biliónov EUR 5 . Hoci sú bankové vklady bezpečné a ľahko dostupné, v porovnaní s investíciami do nástrojov kapitálového trhu dosahujú pomerne nízke výnosy. Z analýzy ECB 6 vyplýva, že ak by domácnosti v EÚ zosúladili svoj pomer vkladov k finančným aktívam s pomerom vkladov k finančným aktívam domácností v USA, mohli by sa do trhových investícií presmerovať finančné prostriedky až v objeme 8 biliónov EUR – alebo finančný tok približne v objeme 350 miliárd EUR ročne.
Tvorcovia politík EÚ sa vo veľkej miere zhodujú na tom, že vytvorenie únie úspor a investícií je naliehavou témou, ale nastal čas premeniť slová na činy. Komisia v Kompase konkurencieschopnosti zdôraznila, že únia úspor a investícií je kľúčovým faktorom úsilia o zvýšenie hospodárskej konkurencieschopnosti EÚ, ako aj kľúčovým faktorom Dohody o čistom priemysle. Komisia takisto poukázala na význam únie úspor a investícií v súvislosti s mobilizáciou súkromného kapitálu na obranu v rámci plánu ReArm Europe. 7 Ako zdôraznila predsedníčka von der Leyenová 8 , mobilizovať úspory v prospech veľmi potrebných investícií dokáže len účinný, hlboký a likvidný finančný trh EÚ. Pokrok v tejto oblasti už nie je len príjemným bonusom. Je nevyhnutnosťou. V dnešnom svete je udržanie postavenia Európy ako hospodárskej veľmoci aj vecou kolektívnej bezpečnosti, lepšej pripravenosti a odolnosti a zvýšenia jej otvorenej strategickej autonómie 9 .
Vo viacerých významných príspevkoch bola vyjadrená podpora prijatiu rozhodných opatrení na riešenie nedostatkov finančného sprostredkovania, pričom Európsky parlament, Európska rada a Euroskupina, ako aj Európska centrálna banka odkazujú na správy Enrica Lettu 10 a Maria Draghiho. Ak však má byť únia úspor a investícií úspešná, všetky zainteresované strany budú stáť pred neľahkým rozhodovaním. Bude si to vyžadovať, aby prijali odvážne rozhodnutia, uznali, že spoločná sila EÚ si vyžaduje kolektívne opatrenia, a preukázali ochotu povzniesť sa nad vlastné záujmy a odkloniť sa od zaužívaných postupov.
Súkromný sektor, občianska spoločnosť a rôzne vnútroštátne orgány takisto predložili mnoho nápadov, ako zabezpečiť, aby bola únia úspor a investícií úspešná. Útvary Komisie vycestovali do všetkých členských štátov, aby diskutovali o ďalšom postupe a oboznámili sa s najlepšími postupmi. Spoločným menovateľom bola potreba prístupu zameraného na rast, odstraňovanie prekážok cezhraničnej činnosti, zjednodušenie a proporcionalita právnych predpisov, jasnejšie zameranie na finančnú gramotnosť, širšia škála možností financovania pre podniky a vytvorenie priamejšieho prepojenia medzi opatreniami EÚ a miestnymi ekonomikami a vytváraním pracovných miest. Veľké výhody, ktoré prinesie únia úspor a investícií hospodárstvu EÚ, si však budú vyžadovať aj významné zmeny vo fungovaní finančného systému na úrovni EÚ, ako aj na úrovni jednotlivých členských štátov. Bude nevyhnutné, aby aktéri zo súkromného sektora, sociálni partneri a občianska spoločnosť, ako aj vnútroštátne orgány uznali potrebu takejto zmeny a využili príležitosti, ktoré ponúka rozvinutejší a integrovanejší finančný systém EÚ.
Komisia zohľadnila spätnú väzbu všetkých zainteresovaných strán 11 , ktorá svedčí o tom, že vybudovanie únie úspor a investícií si bude vyžadovať kombináciu opatrení na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni. Na základe tejto spätnej väzby a v súlade so strategickým smerovaním stanoveným v Kompase konkurencieschopnosti sa v tomto oznámení načrtáva, ako môže EÚ urýchliť vytvorenie únie úspor a investícií. Opatrenia týkajúce sa únie úspor a investícií sa začnú zavádzať v prvej polovici funkčného obdobia. Balíky opatrení sa prijmú v obmedzenom počte oblastí a s jasnou väzbou na zvyšovanie konkurencieschopnosti hospodárstva EÚ, pričom v roku 2025 sa uprednostnia opatrenia s najväčším vplyvom. Navrhované opatrenia sa budú v nadchádzajúcom období ďalej rozvíjať v rámci pokračujúceho dialógu so zainteresovanými stranami.
2.Aký charakter má mať únia úspor a investícií?
Únia úspor a investícií by mala zahŕňať celý finančný systém EÚ, pričom by sa mala rozvíjať na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni. Únia úspor a investícií by mala vychádzať z pokroku, ktorý sa už dosiahol v rámci dvoch akčných plánov únie kapitálových trhov 12 , a zo súbežného úsilia o rozvoj bankovej únie. Mala by sa ďalej rozvíjať s využitím najúčinnejších legislatívnych aj nelegislatívnych opatrení zohľadňujúcich dva vzájomne prepojené ciele – finančnú stabilitu a udržateľnú konkurencieschopnosť v EÚ, a to s náležitým prihliadnutím na strategické ciele EÚ.
Budovanie únie úspor a investícií je úlohou, za ktorú nesú spoločnú zodpovednosť členské štáty a inštitúcie EÚ. Treba poznamenať, že finančný systém a dohľad nad ním nefungujú izolovane a dosiahnutie efektívneho jednotného trhu s finančnými službami by si vyžadovalo, aby členské štáty vynaložili úsilie na riešenie rozdielov v základných právnych predpisoch vrátane právnych predpisov o cenných papieroch, obchodných spoločnostiach a platobnej neschopnosti, ako aj rozdielov v účinnosti správnych a súdnych postupov vrátane postupov uplatniteľných v prípade presadzovania rozhodnutí. Niektoré z týchto prekážok bude možno treba riešiť prostredníctvom nadchádzajúcej stratégie jednotného trhu.
Opatrenia na úrovni EÚ sú jednoznačne opodstatnené v kľúčových oblastiach, v ktorých všetky členské štáty môžu a v ktorých by mali pri riešení nedostatkov týkajúcich sa celej EÚ postupovať vo vzájomnom súlade. Aj ďalšie opatrenia si budú vyžadovať koordinovaný prístup, ale budú sa viac opierať o individuálne konanie členských štátov. Komisia môže pomáhať členským štátom pri určovaní, navrhovaní a vykonávaní vnútroštátnych opatrení a ponúknuť im podporu pri koordinácii ich činností, ak to prináša pridanú hodnotu. Takéto vnútroštátne opatrenia označila Euroskupina za nevyhnutný doplnok k opatreniam EÚ, pričom ich opakovane zdôraznili aj zainteresované strany z príslušných odvetví a občianskej spoločnosti 13 . Komisia môže okrem toho sprevádzať koordinované iniciatívy skupín členských štátov, ak takéto iniciatívy pomáhajú dosahovať ciele únie úspor a investícií lepšie a rýchlejšie. Takéto koordinované iniciatívy musia byť otvorené účasti všetkých členských štátov, ktoré majú o účasť na nich záujem, musia rešpektovať rozdelenie právomocí medzi úrovňou EÚ a vnútroštátnou úrovňou a právo iniciatívy Komisie, pričom musia byť v súlade s prioritami a rámcami EÚ. Únia úspor a investícií by sa mala takisto lepšie začleniť do procesu európskeho semestra, v rámci ktorého sa bude pravidelne posudzovať individuálny, ako aj spoločný pokrok členských štátov pri vykonávaní štrukturálnych reforiem. Opatrenia, ktoré majú zásadný význam z hľadiska budovania únie úspor a investícií, sa budú ďalej premietať do odporúčaní pre jednotlivé krajiny, vďaka čomu sa členské štáty budú motivovať k prijímaniu a vykonávaniu reforiem. V neposlednom rade sa bude únia úspor a investícií zameriavať na väčšiu efektívnosť a aspekty zjednodušenia, znižovania zaťaženia a digitalizácie, ako sa uvádza v dokumente s názvom Jednoduchšia a rýchlejšia Európa: oznámenie o vykonávaní a zjednodušení 14 .
Realizácia únie úspor a investícií si vyžaduje celý rad politických opatrení, ktoré majú vplyv na rôzne rozmery finančného systému EÚ. Tieto politické opatrenia možno zoskupiť do štyroch odlišných, ale navzájom súvisiacich okruhov: a) občania a úspory, b) investície a financovanie, c) integrácia a rozsah a d) účinný dohľad na jednotnom trhu. Tieto okruhy sa rozoberajú v nasledujúcich oddieloch.
A) Občania a úspory
Hoci retailoví sporitelia už zohrávajú kľúčovú úlohu pri financovaní hospodárstva EÚ prostredníctvom bankových vkladov, treba ich nabádať a motivovať k tomu, aby držali väčšiu časť svojich úspor v nástrojoch kapitálového trhu. Občania EÚ môžu mať veľký úžitok z investovania na kapitálových trhoch, kde môžu získať vyššie výnosy zo svojich úspor, ako aj priamo prispievať k tvorbe pracovných miest a hospodárskemu rastu. Aktívna a výrazná účasť retailových investorov je takisto nevyhnutná na to, aby kapitálový trh EÚ dosiahol dostatočný rozsah a hĺbku na to, aby sa všetkým podnikom v EÚ vrátane inovačnejších spoločností, ktoré sa vyznačujú vyšším rizikom a vyššími výnosmi, poskytla potrebná škála možností financovania. Väčšia dôvera vo finančné produkty je dôležitým predpokladom účasti občanov na kapitálových trhoch, z čoho vyplýva potreba jednoduchého, zrozumiteľného a nízkonákladového prístupu k investičným príležitostiam. V tejto súvislosti treba zlepšiť úroveň finančnej gramotnosti potenciálnych retailových investorov, ako sa zdôrazňuje aj v oznámení o únii zručností prijatom 5. marca, a ponúknuť im investičné príležitosti, ktoré zodpovedajú ich potrebám v rôznych fázach ich života, a to predovšetkým vo fáze prípravy na odchod do dôchodku. Na vnútroštátnej úrovni budú potrebné politické opatrenia na prilákanie retailových investorov na kapitálové trhy prostredníctvom vhodných možností sporenia a stimulov vrátane daňových stimulov. Na úrovni EÚ budú potrebné opatrenia, ktoré podporia hospodársku súťaž a v konečnom dôsledku poskytnú retailovým investorom širší výber produktov, ktoré vyhovujú ich preferenciám z hľadiska dôchodkového sporenia, investícií a poistenia.
Podpora účasti retailových investorov na kapitálových trhoch
Skúsenosti v niektorých členských štátoch svedčia o tom, aký potenciál majú sporiace a investičné účty z hľadiska zvyšovania účasti retailových investorov na kapitálových trhoch, najmä ak sú takéto účty doplnené vhodnými stimulmi. Zlepšenie prístupu k sporiacim a investičným účtom môže byť pre retailových investorov veľmi prospešné, a to vďaka ponuke atraktívnejších výnosov, dosiahnutiu efektu rozsahu a prehĺbeniu likvidity trhu. Takéto účty už v niektorých členských štátoch existujú, ale ich využívanie sa značne líši v závislosti od ich charakteru. Ako vyplýva z úspešnejších príkladov, uvedené sporiace a investičné účty sú ľahko použiteľné a disponujú digitálnymi rozhraniami, ktoré poskytujú prístup k širokej škále vhodných produktov, ponúkajú preferenčné daňové sadzby alebo zjednodušené daňové postupy a umožňujú zmenu poskytovateľa bez poplatku alebo za nízky poplatok. V niektorých prípadoch sú účty a daňové stimuly určené na podporu investícií do európskych spoločností a do strategických priorít, ako sú obrana a vesmír, výskum a inovácie a zelená transformácia. S cieľom ďalej stimulovať účasť retailových investorov na kapitálových trhoch a mobilizovať investície do európskeho hospodárstva by sa mal prístup k sporiacim a investičným účtom rozšíriť v celej EÚ.
Je nevyhnutné, aby mali retailoví investori v súvislosti s prístupom k investičným produktom zabezpečené spravodlivé zaobchádzanie, ako aj primeraný výber. V tejto súvislosti Komisia v roku 2023 navrhla retailovú investičnú stratégiu, ktorej prvoradým cieľom bolo zabezpečiť, aby boli retailoví investori pri investovaní do nástrojov kapitálového trhu primerane chránení a aby za svoje peniaze dostali primeranú hodnotu. Návrh v súčasnosti prerokúva Európsky parlament a Rada. Komisia bude naďalej pozorne dohliadať na to, aby bol konečný účinok ambiciózny, aby sa ním zabezpečovala ochrana investorov a súčasne minimalizovalo akékoľvek súvisiace regulačné zaťaženie. Účinok stratégie by mal predovšetkým zabrániť ďalšej fragmentácii kapitálových trhov EÚ na úkor retailových investorov, mali by sa vďaka nemu zaviesť pravidlá zverejňovania informácií, na základe ktorých by sa informácie poskytovali jednoducho a zrozumiteľne, a v konečnom dôsledku by mal reálne prispieť k podpore väčšej účasti retailových investorov na kapitálových trhoch EÚ.
Vyššia úroveň finančnej gramotnosti bude mať zásadný význam pre rozvoj kultúry retailových investícií v rámci EÚ. Žiaľ, finančná gramotnosť v EÚ je nízka, pričom vysokú úroveň finančnej gramotnosti dosahuje podľa prieskumu Eurobarometra z júla 2023 len 18 % občanov EÚ 15 . Okrem toho existujú výrazné rozdiely v úrovni medzi jednotlivými členskými štátmi a medzi rôznymi demografickými skupinami v rámci členských štátov, pričom ženy, mladí ľudia a starší dospelí majú nižšiu priemernú úroveň finančnej gramotnosti. Niektoré členské štáty už v tejto súvislosti prijali opatrenia, ale na zvýšenie priemernej finančnej gramotnosti v celej Únii bude potrebné koordinovanejšie úsilie na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni, pričom treba vychádzať zo získaných poznatkov a iniciatív, ktoré sa už vykonávajú. 16
Retailovým investorom by sa mali poskytnúť príležitosti podporovať strategické projekty, ktorých úspech je obzvlášť dôležitý pre priority EÚ a pre budúcnosť našich spoločností, prostredníctvom spoločného investovania s verejnými subjektmi. Možnosť lepšieho prístupu retailových investorov k takýmto investíciám by sa mala ďalej preskúmať.
Navrhované politické opatrenia:
·Komisia do 3. štvrťroka 2025 prijme opatrenia (legislatívne alebo nelegislatívne) s cieľom vytvoriť na základe existujúcich najlepších postupov európsku koncepciu pre sporiace a investičné účty alebo produkty. Tieto opatrenia bude sprevádzať odporúčanie pre členské štáty o daňovom zaobchádzaní so sporiacimi a investičnými účtami. Komisia bude pozorne monitorovať využívanie týchto účtov a pravidelne podávať správy o pokroku.
·Komisia bude uľahčovať dosiahnutie dohody o retailovej investičnej stratégii medzi Parlamentom a Radou. Ak však rokovania nebudú zodpovedať zamýšľaným cieľom stratégie, Komisia návrh bez váhania stiahne.
·Komisia do 3. štvrťroka 2025 prijme stratégiu finančnej gramotnosti s cieľom posilniť postavenie občanov, zlepšiť informovanosť a zvýšiť ich účasť na kapitálových trhoch, a tak vytvoriť kultúru vedomostí o investovaní. Táto stratégia bude zameraná aj na zintenzívnenie výmeny najlepších postupov medzi členskými štátmi a poskytovanie ďalších usmernení na vykonávanie existujúcich rámcov finančných kompetencií.
·Komisia spolu so skupinou Európskej investičnej banky (EIB), Európskym mechanizmom pre stabilitu (EMS) a národnými podpornými bankami preskúma, ako retailovým investorom poskytnúť viac príležitostí na prístup k vhodným finančným produktom, vďaka ktorým budú môcť prispievať k financovaniu priorít EÚ.
Rozvoj sektora doplnkového dôchodkového zabezpečenia
Rozvinutejší sektor doplnkového dôchodkového zabezpečenia EÚ má zásadný význam pre poskytnutie finančného zabezpečenia občanom, najmä vzhľadom na demografické trendy, pričom bude pomáhať pri rozvoji kapitálových trhov a využívaní investícií na financovanie rastu a inovácií v EÚ. Na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni budú potrebné politické opatrenia na podporu ďalšieho zavádzania doplnkového dôchodkového sporenia, ktoré nebude brániť ďalšiemu rozvoju viacpilierových systémov a zároveň bude ich súčasťou, v dialógu so sociálnymi partnermi. Zároveň treba vytvoriť podmienky na to, aby tento sektor prinášal dlhodobým sporiteľom lepšie výsledky.
Na vnútroštátnej úrovni by členské štáty museli zaviesť potrebné opatrenia na rozvoj svojich vlastných sektorov doplnkového dôchodkového zabezpečenia. Niektoré členské štáty už majú doplnkové dôchodkové zabezpečenie pomerne rozvinuté, pričom nie je náhoda, že zároveň majú aj rozvinutejšie kapitálové trhy. Z toho vyplýva, že členské štáty majú v tejto oblasti veľký potenciál učiť sa jeden od druhého.
Dôležitým prvkom pri rozvoji doplnkového dôchodkového zabezpečenia prínosného pre občanov môže byť automatická registrácia, ktorá by fungovala ako katalyzátor rozšírenia a prehĺbenia trhov so zamestnaneckým dôchodkovým poistením. Automatická registrácia umožňujúca jednoduchú a efektívnu účasť ľudí môže zvýšiť mieru účasti pracovníkov a zvýšiť výnosy pre poberateľov dôchodkov tým, že prinesie výhody väčšieho rozsahu a kapacity na diverzifikáciu. Na základe doterajších pozitívnych skúseností členských štátov s automatickou registráciou 17 by sa táto prax mala v celej Únii podporovať vo väčšej miere. Ďalším rozvojom systémov sledovania dôchodkov a prehľadov ukazovateľov v oblasti dôchodkov sa zároveň zvýši informovanosť občanov o ich očakávanom dôchodkovom príjme, čím sa podporí lepšie finančné plánovanie.
Na úrovni EÚ sa súčasné právne rámce na poskytovanie doplnkových dôchodkov prostredníctvom tzv. inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (IZDZ) a celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu (PEPP) nepreukázali ako veľmi účinné a úsilie o posilnenie zamestnaneckých a osobných dôchodkov na cezhraničnom základe bolo doteraz vo veľkej miere neúspešné. Prekážali pritom viaceré problémy: poskytovatelia dôchodkov sú často príliš malí, trhy sú príliš fragmentované, právne predpisy môžu byť obmedzujúce, poplatky a náklady sú v dôsledku nedostatočného rozsahu vysoké a mnohí pracovníci a zamestnávatelia týchto poskytovateľov alebo dôchodkové produkty nepoznajú. V dôsledku toho majú IZDZ ťažkosti naplno využívať investičné príležitosti v celej EÚ a dosahovať atraktívne výnosy pre svojich členov. Okrem toho je trh s osobnými dôchodkovými produktmi naďalej nedostatočne rozvinutý.
Navrhované politické opatrenia:
·Komisia do 4. štvrťroka 2025 vydá odporúčania zamerané na využívanie automatickej registrácie, systémov sledovania dôchodkov a prehľadov ukazovateľov v oblasti dôchodkov, ako aj na najlepšie postupy, ktoré s nimi súvisia. V týchto odporúčaniach sa budú uvádzať najlepšie postupy a poznatky z celej EÚ a návrhy na vytvorenie takýchto nástrojov.
·Komisia do 4. štvrťroka 2025 preskúma existujúce rámce EÚ pre inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (IZDZ) a celoeurópsky osobný dôchodkový produkt (PEPP) s cieľom zvýšiť účasť na doplnkovom dôchodkovom zabezpečení, aby sa zabezpečil primeraný príjem počas dôchodku a zlepšila sa schopnosť dôchodkových fondov nasmerovať úspory domácností do produktívnych a inovačných investícií.
B) Investície a financovanie
Ako sa zdôrazňuje v Kompase konkurencieschopnosti, EÚ potrebuje väčší objem kapitálu na podporu investícií do európskeho hospodárstva a nižšie náklady na financovanie pre európske podniky. Treba prijať rozhodné opatrenia zamerané na výrazné zvýšenie možností financovania pre všetky podniky EÚ počnúc startupmi až po vyspelejšie spoločnosti vrátane podnikov, ktoré sa musia zapojiť do zelenej a digitálnej transformácie, alebo podniky pôsobiace v sektore obrany a vo vesmírnom sektore, a to bez ohľadu na to, kde v EÚ sídlia. Na podporu investícií, a to všeobecne kapitálových investícií a špecificky investícií do rizikového/rastového kapitálu, budú potrebné politické opatrenia na úrovni EÚ, ako aj vnútroštátnej úrovni. Súčasťou takýchto opatrení musí byť úsilie o uľahčenie exitov z investícií, riešenie daňových prekážok a ďalší rozvoj sekuritizačných trhov. Mobilizáciu súkromných finančných prostriedkov možno podporiť aj maximálne efektívnym využívaním verejných iniciatív, ktoré slúžia na podporu strategických investícií. Tieto snahy musia byť doplnené úsilím zainteresovaných strán z príslušného odvetvia, ako aj iných zainteresovaných strán o budovanie dynamických miestnych ekosystémov, a to aj v rámci regiónov, so zapojením podnikateľských anjelov, sietí, inkubátorov a partnerstiev s odvetvím a akademickou obcou.
Podpora kapitálových investícií a investícií do určitých alternatívnych tried aktív
Inštitucionálni investori, ako sú poisťovatelia a dôchodkové fondy, zohrávajú vo finančnom systéme EÚ zásadnú úlohu, no zvyčajne sú menej aktívni na akciových trhoch a trhoch s určitými alternatívnymi aktívami, konkrétne s rizikovým kapitálom, so súkromným kapitálom a s infraštruktúrou. Kapitálové investície a investície do alternatívnych tried aktív môžu byť za predpokladu ich dôsledného spravovania cenným prvkom portfólia inštitucionálnych investorov a prinášať diverzifikáciu, vyššie výnosy a ochranu pred infláciou. Zároveň poskytujú kľúčové finančné prostriedky pre hospodárstvo. Je dôležité zabezpečiť, aby takýmto inštitucionálnym investorom v prístupe k týmto triedam aktív nebránili neprimerané regulačné prekážky, a to objasnením prudenciálneho zaobchádzania s expozíciami voči tzv. trpezlivému kapitálu vrátane rizikového a rastového kapitálu. Zvýšené kapitálové financovanie prostredníctvom intenzívnejšieho zapojenia inštitucionálnych investorov by bolo v prospech všetkých podnikov EÚ, najmä MSP a malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, ktoré sú oporou hospodárstva EÚ, no stále čelia významným prekážkam v prístupe k financovaniu.
Hospodárska konkurencieschopnosť a bezpečnosť EÚ v rozhodujúcej miere závisia od schopnosti inovačných startupov a scaleupov získať prístup ku kapitálu. V neposlednom rade ide o tie spoločnosti, ktoré pôsobia v oblastiach kľúčových pre európsku konkurencieschopnosť, ako je umelá inteligencia, kvantové a iné špičkové technológie, biotechnológie či čisté technológie, alebo v sektore obrany. Mladé spoločnosti s neistými budúcimi príjmami a nedostatkom kolaterálu sa v značnej miere spoliehajú na kapitálové financovanie a zvyčajne využívajú fondy rizikového a rastového kapitálu. Tento zdroj financovania je však v EÚ príliš zriedkavý a fragmentovaný, najmä v porovnaní so zodpovedajúcimi trhmi v iných jurisdikciách. Hoci v EÚ vzniká porovnateľný počet startupov, dostupnosť financovania pre tieto spoločnosti je v porovnaní so Spojenými štátmi sedemnásobne nižšia 18 . Priveľa startupov v EÚ sa snaží získať rastový kapitál v neskoršej fáze z fondov rizikového kapitálu, ktoré nepochádzajú z EÚ, alebo sa ešte pred svojím rozšírením zlúči so zahraničnými subjektmi 19 . V EÚ v súčasnosti sídli len 263 „jednorožcov“ (13 % celosvetového počtu). Európe aj napriek určitému nedávnemu pokroku (5,6 % nárast počtu jednorožcov v roku 2023) chýba prostredie, ktoré by umožňovalo plný rozvoj inovačných a rýchlo rastúcich spoločností. Vyžaduje si to rozhodné opatrenia na zabezpečenie financovania a rastu inovačných spoločností v EÚ, vďaka ktorým by sa doplnili ciele nadchádzajúcej stratégie pre startupy a scaleupy. Bude to mať značný prínos aj pre financovanie sektora obrany a vesmírneho sektora v súlade s opatreniami, ktoré sa zdôrazňujú v bielej knihe o obrane.
V záujme prosperovania fondov rizikového a rastového kapitálu je nevyhnutné zabezpečiť flexibilnosť a primeranosť pravidiel, ktoré sa na tieto fondy vzťahujú na úrovni EÚ i vnútroštátnej úrovni. Označenie EuVECA bolo vytvorené so zreteľom na tieto ciele, no jeho využívanie fondmi rizikového a rastového kapitálu je v jednotlivých členských štátoch nevyvážené, a to v dôsledku regulačných obmedzení, ktoré ovplyvňujú jeho atraktívnosť a jeho pozitívny vplyv na miestne trhy s rizikovým kapitálom.
Členské štáty môžu zároveň zohrávať kľúčovú úlohu pri podpore dynamickejšieho investičného prostredia pre financovanie rizikového kapitálu a rastového kapitálu. Vnútroštátne reformy môžu pomôcť uvoľniť súkromné investície, a to predovšetkým znížením administratívneho zaťaženia podnikov. V záujme zvýšenia atraktívnosti investícií do rizikového kapitálu v diverzifikovaných portfóliách, v ktorých nemusia byť úspešné všetky príslušné projekty, bude takisto nevyhnutné zefektívniť reštrukturalizačné, insolvenčné a konkurzné konania v prospech podnikateľov a investorov. Rovnako dôležité je zabezpečiť, aby daňové rámce – najmä v oblasti zaobchádzania so stratami – neodrádzali od podstupovania rizika.
Samotné legislatívne opatrenia nebudú stačiť na dosiahnutie želaných výsledkov pri podpore investícií do akcií a alternatívnych tried aktív. Nevyhnutný bude širší prístup s využitím všetkých dostupných nástrojov na podporu a rozvoj ekosystému financovania v prospech investícií do strategických cieľov EÚ. Komisia využije všetky dostupné opatrenia na podporu efektívneho ekosystému financovania. Pôjde napríklad o prijatie opatrení na presadzovanie predpisov či iných opatrení, ktorých cieľom je odstrániť prekážky vrátane tých na vnútroštátnej úrovni.
Zosúladenie nástrojov verejného financovania s cieľmi únie úspor a investícií
Komisia bude hľadať spôsoby, ako lepšie zosúladiť nástroje verejného financovania EÚ s cieľmi únie úspor a investícií. Ďalší dlhodobý rozpočet EÚ okrem toho predstavuje pre EÚ príležitosť lepšie využívať svoj rozpočet s cieľom znížiť riziko súvisiace s ďalším vnútroštátnym, súkromným a inštitucionálnym financovaním 20 a toto financovanie, dostupné najmä vďaka novému fondu pre konkurencieschopnosť, maximálne využívať v prospech všetkých členských štátov. Nový viacročný finančný rámec a únia úspor a investícií sa môžu vzájomne podporovať. Širšia finančná architektúra výdavkových programov EÚ zahŕňa úvery, záruky a finančné nástroje kryté rozpočtom EÚ a mobilizuje spolufinancovanie od členských štátov a prijímateľov. Prostredníctvom Programu InvestEU a Európskej rady pre inováciu znižuje rozpočet EÚ riziká spojené s inovačnými projektmi a prináša investície súkromného sektora. Ukazuje sa však, že uvoľňovanie súkromných investícií je stále náročná úloha. Vďaka rozpočtu EÚ sa môžu ďalej dopĺňať a mobilizovať súkromné investície na financovanie rýchlo rastúcich spoločností a odstraňovať prekážky, ktoré obmedzujú objem európskeho kapitálu dostupného na financovanie inovácií.
Zároveň by sa mali ďalej rozvíjať úspešné programy EÚ a vnútroštátne programy na podporu rozvoja rizikového a rastového kapitálu 21 . Niektoré z týchto programov využívajú verejné finančné prostriedky na maximálnu mobilizáciu rizikového a rastového kapitálu tak, že motivujú investorov, aby sa odvážili investovať do tejto triedy aktív, pomáhajú pri rozvoji odborných poznatkov v ekosystéme startupov a scaleupov medzi investormi a pri budovaní dôvery a dlhodobých vzťahov v rámci ekosystému financovania, a to aj na regionálnej úrovni. Komisia bude preto spolupracovať so skupinou EIB, národnými podpornými bankami a súkromnými investormi s cieľom uvoľniť viac súkromných investícií, najmä od inštitucionálnych investorov, do segmentu rizikového a rastového kapitálu.
Exity z investícií
Ako hlavný dôvod nedostatočného rozvoja fondov rizikového a rastového kapitálu v EÚ sa často uvádza absencia vhodných možností exitu pre investorov. Potenciálnou možnosťou exitu je kótovanie na verejných trhoch. EÚ nedávno s cieľom zvýšiť atraktívnosť verejných kapitálových trhov prijala opatrenia na zníženie regulačného zaťaženia a nákladov spojených s procesom kótovania (akt o kótovaní), ktoré znášajú spoločnosti, najmä MSP a malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou. Bude dôležité, aby sa tieto opatrenia v plnej miere vykonávali v celej Únii. Okrem toho by sa mohli preskúmať ďalšie opatrenia na podporu spoločností absolvujúcich fázu IPO s cieľom zvýšiť atraktívnosť exitu prostredníctvom verejných kapitálových trhov. Kótovanie na verejnom trhu však nemusí byť vo všetkých prípadoch vhodnou alternatívou. Preto možno bude treba urobiť viac pre posilnenie sekundárnych trhov so súkromným kapitálom, a to aj podporou exitov z investícií v súkromných spoločnostiach. Na zlepšenie dostupnosti kapitálu pre menšie spoločnosti sú potrebné ďalšie inovačné prístupy, vďaka ktorým súkromní investori získajú väčšie príležitosti na spoluprácu s rýchlo rastúcimi spoločnosťami, ktoré ešte nie sú pripravené na verejné kótovanie.
Zdaňovanie
Zvýhodňovanie dlhu, ktoré je charakteristické pre daňové systémy v mnohých členských štátoch, poskytuje neprimerané fiškálne stimuly na dlhové financovanie na úkor kapitálového financovania. Komisia sa túto otázku usilovala riešiť prostredníctvom svojho návrhu na úľavu na zníženie zvýhodňovania dlhu voči vlastnému imaniu (DEBRA). Rada však túto iniciatívu ďalej nerozvinula a, obdobne, členské štáty zase neprijali porovnateľné iniciatívy na vnútroštátnej úrovni, v dôsledku čoho sa zachováva zvýhodňovanie dlhu v situácii, keď sa únia úspor a investícií usiluje stimulovať viac kapitálových investícií.
Rozdiely vo vnútroštátnych daňových postupoch môžu vytvárať administratívne zaťaženie a prekážky pre cezhraničné investície. Smernica o rýchlejšej a bezpečnejšej daňovej úľave pri nadmerných zrážkových daniach (smernica FASTER) prináša postupy týkajúce sa zrážkovej dane v EÚ, ktoré sú efektívnejšie a bezpečnejšie pre investorov, finančných sprostredkovateľov a vnútroštátne daňové správy. Napriek tomuto pokroku pretrvávajú iné prekážky, ktoré bránia dosiahnutiu potrebného rozsahu v prípade kapitálových trhov a obmedzujú príležitosti na investovanie. Vďaka preskúmaniu spôsobov, ako môže EÚ zaujať harmonizovanejší prístup k vlastníctvu investičných a fondových štruktúr, by sa mohla napríklad zvýšiť úroveň daňovej istoty. Fondy a investori by na náklade neho zase mohli pri svojom cezhraničnom investovaní lepšie spravovať a odhadovať svoje výnosy.
Sekuritizácia
Sekuritizácia môže podporiť investície tým, že bankám umožní prenášať riziká na subjekty, ktoré ich dokážu znášať, čím sa uvoľní ich kapitál na dodatočné poskytovanie úverov domácnostiam a podnikom vrátane MSP. Rámec EÚ pre sekuritizáciu, ktorý sa vzťahuje na jednoduché, transparentné a štandardizované sekuritizácie (STS sekuritizácie) a iné ako STS sekuritizácie, posilnil transparentnosť, bezpečnosť a normalizáciu trhu. Ďalšie zjednodušenie rámca by súčasne mohlo pomôcť naplno využívať výhody, ktoré môže priniesť sekuritizácia. Zatiaľ čo regulačné opatrenia budú užitočné pri využívaní potenciálu sekuritizácie ako nástroja likvidity, riadenia kapitálu a presunu rizika, kľúčový význam majú aj kroky podnikané samotným odvetvím. Iniciatívy súkromného sektora alebo členských štátov vrátane vytvárania platforiem môžu posilniť štandardizáciu, ako aj sekuritizačný ekosystém. K rozvoju sekuritizačného trhu EÚ by mohla ďalej prispieť aj skupina EIB.
Navrhované politické opatrenia:
·Komisia do 4. štvrťroka 2025 prijme opatrenia zamerané na stimulovanie kapitálových investícií vynakladaných inštitucionálnymi investormi. S cieľom uľahčiť poisťovateľom realizáciu kapitálových investícií Komisia v delegovanom akte prijatom na základe smernice Solventnosť II spresní kritériá oprávnenosti pre priaznivé prudenciálne zaobchádzanie s dlhodobými kapitálovými investíciami. Pokiaľ ide o banky, Komisia poskytne usmernenia o uplatňovaní priaznivého prudenciálneho zaobchádzania pre investície v rámci legislatívnych programov. Komisia zváži uplatňovanie obdobného zaobchádzania aj v prípade poisťovateľov podľa delegovaného aktu prijatého na základe smernice Solventnosť II. Pokiaľ ide o dôchodkové fondy, Komisia objasní, ako možno zabezpečiť súlad takýchto investícií so zásadou obozretnosti zakotvenou v súčasných právnych predpisoch. Komisia bude pritom riešiť všetky ďalšie neprimerané prekážky brániace kapitálovým investíciám vynakladaným inštitucionálnymi investormi.
·Komisia do 3. štvrťroka 2026 preskúma a zmodernizuje nariadenie o EuVECA s cieľom zatraktívniť toto označenie, a to aj rozšírením rozsahu investovateľných aktív a investičných stratégií.
·Komisia bude spolupracovať so skupinou EIB a súkromnými investormi pri zavádzaní investičného programu TechEU 22 pre scaleupy. Komisia preskúma spôsoby podpory iniciatívy Európski technologickí šampióni (European Tech Champions 2.0) (ETCI), 23 ktorú do roku 2026 spustí Európsky investičný fond (EIF). Osobitnú úlohu budú zohrávať ďalšie potenciálne iniciatívy, ktorých cieľom je prilákať súkromné investície do rizikového a rastového kapitálu, podporiť rizikovejšie inovácie a prispieť k integrácii celoeurópskeho kapitálového trhu. Komisia zároveň vyzýva EIB, aby preskúmala náležité mechanizmy, ktoré by európskym spoločnostiam uľahčili možnosti exitu.
·Komisia prijme opatrenia na odstránenie rozdielov vo vnútroštátnych daňových postupoch spôsobujúcich administratívne zaťaženie a prekážky pre cezhraničné investície, pričom takisto podporí opatrenia členských štátov na tento účel, napr. prostredníctvom výmeny najlepších postupov, presadzovaním voľného pohybu kapitálu a ďalších slobôd jednotného trhu, ako aj vydávaním odporúčaní.
·Pri vykonávaní aktu o kótovaní Komisia zabezpečí, aby pravidlá EÚ týkajúce sa kótovania stanovené v delegovaných a vykonávacích aktoch boli jednoduché a aby sa minimalizovalo zaťaženie s cieľom zvýšiť likviditu a objem poskytovaného kapitálu kótovaným spoločnostiam, čím sa zvýši atraktívnosť verejných trhov EÚ.
·Komisia do 3. štvrťroka 2026 predloží opatrenia na podporu exitov investorov v súkromných spoločnostiach, a to prípadne prostredníctvom mnohostranného občasného obchodovania s akciami súkromných spoločností.
·V súvislosti so sekuritizáciou Komisia v 2. štvrťroku 2025 predloží návrhy zamerané na zjednodušenie týkajúce sa náležitej starostlivosti, transparentnosti a prudenciálnych požiadaviek v prípade bánk a poisťovateľov.
C) Integrácia a rozsah
Mali by sa odstrániť zdroje fragmentácie kapitálových trhov EÚ, či už v oblasti regulácie, dohľadu alebo politík, čím by sa umožnila trhovo podmienená konsolidácia. Sprostredkovateľstvo na kapitálových trhoch EÚ je medzi jednotlivými krajinami naďalej značne fragmentované, čo obmedzuje efektívnosť a bráni organizátorom trhu využívať efekt rozsahu integrovanejšieho trhu. Hoci by integrácia kapitálových trhov EÚ mala byť v konečnom dôsledku trhovo podmieneným procesom, je jasné, že každý takýto proces môžu hatiť existujúce vnútroštátne prekážky. V tejto súvislosti začala Komisia realizovať externé štúdie s cieľom identifikovať prekážky, ktoré majú vplyv na konsolidáciu obchodných a poobchodných infraštruktúr a na rozširovanie investičných fondov v EÚ vrátane hospodárskych a právnych prekážok (existujúcich na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ), ako aj prekážok súvisiacich s dohľadom, technologickými aspektmi, správaním či prevádzkou. Komisia okrem toho otvorí osobitný kanál pre všetkých účastníkov trhu, pomocou ktorého budú môcť upozorňovať na prekážky, s ktorými sa stretávajú. Vo všeobecnejšej rovine Komisia využije svoje právomoci navrhovať právne predpisy a začať postupy v prípade nesplnenia povinnosti s cieľom odstrániť takéto prekážky, pričom bude zároveň lepšie podporovať členské štáty pri vykonávaní právnych predpisov EÚ v súlade s aktuálnym oznámením o vykonávaní a zjednodušení. O zjednodušenie postupov by sa mali usilovať aj európske orgány dohľadu. Komisia bude v záujme identifikovania a odstraňovania prekážok zároveň úzko spolupracovať s európskymi orgánmi dohľadu a členskými štátmi. Prioritou bude predovšetkým odhaľovať a odstraňovať tzv. gold-plating, teda pridávanie povinností nad rámec spoločne dohodnutých právnych predpisov EÚ, a obmedzovať vnútroštátne možnosti a právomoci prispievajúce k fragmentácii.
Vďaka zjednodušeniu rámca EÚ sa podporí úsilie v tejto oblasti, a to aj znížením zaťaženia spojeného s transpozíciou a obmedzením možností gold-platingu, a to najmä uprednostňovaním nariadení pred smernicami. Ako sa uvádza v Kompase konkurencieschopnosti, významnú úlohu pri odstraňovaní fragmentácie na finančných trhoch EÚ môžu zohrávať opatrenia, medzi ktoré patrí návrh Komisie týkajúci sa 28. právneho režimu a európsky právny predpis týkajúci sa inovácie, pretože poskytnú jednotný súbor pravidiel, ktoré sa budú okrem iného týkať relevantných aspektov práva obchodných spoločností, ako aj insolvenčného, pracovného či daňového práva. Okrem toho by k jednoduchšiemu a finančne menej náročnému pôsobeniu investorov, sprostredkovateľov a emitentov vo všetkých členských štátoch mohlo prispieť aj potenciálne preskúmanie smernice o právach akcionárov.
Konsolidácia obchodných a poobchodných infraštruktúr
Napriek pokroku, ktorý sa dosiahol v posledných rokoch, bránia zostávajúce prekážky tomu, aby obchodné a poobchodné infraštruktúry EÚ dokázali naplno využiť prínosy vyplývajúce zo skutočne bezproblémového jednotného trhu. Tým sa zároveň môžu obmedziť prínosy, ktoré možno dosiahnuť v rámci skupín zahŕňajúcich viaceré obchodné a poobchodné infraštruktúry. V tejto súvislosti je dôležité posilniť interoperabilitu, prepojenie a efektívnosť obchodných a poobchodných infraštruktúr v EÚ. Súčasťou tohto úsilia bude nájsť spôsoby, ako v rámci infraštruktúry finančného trhu čo najlepšie využívať a zavádzať najnovšiu generáciu technológií a inovácií, medzi ktoré patrí technológia distribuovanej databázy transakcií, tokenizácia finančných aktív či umelá inteligencia. Bude sem patriť aj preskúmanie vhodnosti súčasného regulačného prostredia pre štruktúru trhu, keďže za posledné roky došlo k významnému vývoju, a to predovšetkým v oblasti obchodu. Zároveň je dôležité, aby sa súčasným regulačným rámcom a rámcom dohľadu primerane zabezpečovali synergie v rámci skupín viacerých obchodných a poobchodných infraštruktúr.
Ďalší rozvoj sektora správy aktív
EÚ ťaží z prudenciálne zdravého a silného sektora investičných fondov, ale napriek pozoruhodnému pokroku za posledné desaťročie treba ešte urobiť veľa práce. Podstata problému spočíva vo fragmentácii a zbytočnom regulačnom zaťažení. Správcovia aktív, ktorí pôsobia ako skupinová štruktúra vo viacerých členských štátoch, v súčasnosti čelia zbytočným prekážkam a nákladom vyplývajúcim z povinnosti prideľovať každému zo svojich subjektov obdobné zdroje. Takisto podliehajú viacerým pravidlám, čo vedie k zbytočnému duplicitnému zaťaženiu a brzdeniu ich konkurencieschopnosti a agility. Hoci súčasný regulačný rámec v prípade fondov, ktoré schválila EÚ, umožňuje využívanie povolenie a ich voľnú distribúciu v celej EÚ na základe jednoduchého postupu oznamovania, v praxi sa pri takýchto fondoch spomínané výhody nie vždy naplno využívajú. Vnútroštátne prekážky, rôznorodé postupy a gold-plating zvyšujú náklady, ktorým musí čeliť trh EÚ s fondmi, pričom brzdia ich čas uvedenia na trh oproti iným jurisdikciám. Občania EÚ zase vnímajú obmedzené investičné príležitosti a zvýšené poplatky.
Navrhované politické opatrenia:
·Komisia v 2. štvrťroku 2025 zriadi špecializovaný kanál pre všetkých účastníkov trhu slúžiaci na podávanie správ o prekážkach, s ktorými sa stretli na jednotnom trhu, a zintenzívni opatrenia na presadzovanie predpisov s cieľom urýchliť ich odstránenie.
·V záujme odstránenia prekážok brániacich integrovanejšej obchodnej a poobchodnej infraštruktúre Komisia v 4. štvrťroku 2025 predloží ambiciózny balík legislatívnych návrhov vrátane pravidiel o centrálnych depozitároch cenných papierov, finančnom kolateráli a finančnom vyrovnaní, ako aj o štruktúre obchodného trhu, a to s cieľom ďalej odstraňovať prekážky cezhraničnej činnosti, modernizovať legislatívny v záujme zohľadnenia nových technológií a finančného vývoja, ako aj zabezpečovať lepšiu kvalitu realizácie a cenotvorby na obchodných miestach EÚ a zároveň znižovať administratívne zaťaženie a zvažovať nahrádzanie smerníc nariadeniami.
·V 4. štvrťroku 2025 Komisia navrhne právne predpisy, ktorých cieľom bude odstrániť zostávajúce prekážky, ktoré existujú na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni EÚ a ktoré bránia tomu, aby sa fondy schválené zo strany EÚ mohli distribuovať na jej celom území. Komisia zároveň predstaví opatrenia na zníženie prevádzkových prekážok s dosahom na cezhraničné skupiny, a to s cieľom zjednodušiť činnosť veľkých i špecializovanejších správcov aktív a zabezpečiť efektívnejší prístup a servis klientom.
·Komisia do 4. štvrťroka 2026 posúdi potrebu a zváži potenciálne preskúmanie smernice o právach akcionárov s cieľom uľahčiť investorom, sprostredkovateľom a emitentom ich pôsobenie v jednotlivých členských štátoch.
D) Účinný dohľad na jednotnom trhu
Cieľom únie úspor a investícií je zabezpečiť harmonizovaný dohľad. Spočíva v zásade, že so všetkými organizátormi finančného trhu sa musí zaobchádzať v kontexte dohľadu rovnako, a to bez ohľadu na to, kde v Únii sídlia. Harmonizovaný dohľad tak môže prispieť k integrácii trhov, keďže tak dôjde k odstráneniu prekážok brániacich cezhraničnej činnosti, k vytvoreniu rovnakých podmienok pre účastníkov trhu a k posilneniu dôvery investorov.
Na veľkú časť bankového sektora EÚ sa už vzťahuje harmonizovaný dohľad realizovaný jediným orgánom dohľadu, no účastníci pôsobiaci v iných sektoroch, a to predovšetkým na kapitálových trhoch, sú najčastejšie pod dohľadom príslušných vnútroštátnych orgánov. Na zabezpečenie harmonizovaného dohľadu nie je vždy absolútne nevyhnutný jediný orgánu dohľadu. V zásade ho možno dosiahnuť konvergenciou vnútroštátnych postupov dohľadu. No hoci sa vďaka koordinácii v rámci Európskeho systému finančného dohľadu podarilo dosiahnuť významný pokrok, naďalej existujú značné rozdiely. Aj napriek jednotnému súboru pravidiel uplatňujú vnútroštátne orgány dané pravidlá často rozdielne. Takáto rozdielnosť môže byť niekedy odrazom protekcionistického správania a odrádzať od cezhraničných činností vzhľadom na zvýšené náklady podnikov na zabezpečenie súladu s predpismi, v dôsledku čoho sa zužuje výber pre ľudí a podniky. Vnútroštátne postupy dohľadu až príliš často vyúsťujú do dodatočných požiadaviek, ktoré vedú k fragmentácii a zbytočnému administratívnemu zaťaženiu a predstavujú prekážky pre podnikateľské činnosti na jednotnom trhu. Takáto rozdielnosť môže na druhej strane zároveň vytvárať podmienky pre regulačnú arbitráž, čo môže oslabiť istotu medzi účastníkmi trhu a narušiť dôveru medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu.
Zníženie rozdielností v postupoch dohľadu na kapitálových trhoch EÚ si bude vyžadovať novú rovnováhu medzi zodpovednosťou v oblasti dohľadu na úrovni EÚ a takouto zodpovednosťou na vnútroštátnej úrovni. Európske orgány dohľadu musia v záujme dosiahnutia integrovanejšieho a harmonizovanejšieho dohľadu lepšie využívať svoje existujúce nástroje konvergencie dohľadu. Predovšetkým budú musieť zintenzívniť svoje úsilie zamerané na identifikovanie a riešenie rôznorodých vnútroštátnych postupov, ktoré bránia rozvoju skutočne integrovaných trhov a konzistentnému dohľadu nad nimi. Európske orgány dohľadu nesú osobitnú zodpovednosť za prínosnosť svojich nástrojov konvergencie k odstráneniu prekážok a pri svojej práci zohľadňujú program Komisie zameraný na zjednodušenie predpisov, ako aj ciele týkajúce sa znižovania zaťaženia. V oblastiach, kde príslušné vnútroštátne orgány čelia kapacitným obmedzeniam, by tieto orgány mali mať možnosť disponovať prístupom k fondu odborných znalostí, a teda systematickejšie a širšie využívať podporu európskych orgánov dohľadu, napríklad získaním technického poradenstva alebo delegovaním konkrétnych úloh alebo zodpovedností či pravidelným využívaním služieb európskych orgánov dohľadu, ktoré zohrávajú úlohu dátového a technologického centra a poskytovateľa nástrojov využívajúcich technológie dohľadu (SupTech) 24 .
Používanie nástrojov konvergencie má isté obmedzenia, pričom existujú okolnosti, za ktorých je už primerané preniesť priamy dohľad na úroveň EÚ. V prípadoch významnej cezhraničnej prítomnosti účastníkov trhu môže perspektíva dohľadu presahujúca vnútroštátnu úroveň priniesť užitočné synergie. Takéto faktory sú obzvlášť dôležité pre organizátorov trhu s významnými cezhraničnými činnosťami, ako sú určité veľké obchodné a poobchodné infraštruktúry, ako aj veľké cezhraničné skupiny v oblasti správy aktív. V prípade nových alebo vznikajúcich odvetví (napr. poskytovatelia služieb kryptoaktív) môže byť efektívnejšie rozvíjať kapacity dohľadu na úrovni EÚ. Na všetky nové úlohy by európske orgány dohľadu mali dostať náležité finančné prostriedky, pričom by mal byť jasne vymedzený rozsah ich povinností vrátane vlastnej zodpovednosti. V nadväznosti na prenos zodpovedností by sa malo zvážiť združovanie zdrojov v oblasti dohľadu a ich presunutie z príslušných vnútroštátnych orgánov na príslušné európske orgány dohľadu, čím by sa zabránilo duplicite kapacít a zodpovedajúcich nákladov.
Navrhované politické opatrenia:
·Komisia vyzýva európske orgány dohľadu a príslušné vnútroštátne orgány, aby naplno využívali aktuálne dostupné nástroje a vykonávali program zjednodušenia, ako sa uvádza v oznámení o zjednodušení.
·Komisia v 4. štvrťroku 2025 navrhne opatrenia na posilnenie nástrojov konvergencie dohľadu a ich zefektívnenie.
·V 4. štvrťroku 2025 Komisia predloží aj návrhy na dosiahnutie jednotnejšieho dohľadu nad kapitálovými trhmi, ako sa uvádza v Kompase konkurencieschopnosti, a to aj presunutím určitých úloh na úroveň EÚ.
3.Konkurencieschopnosť a integrácia bankového sektora
Integrovaný bankový sektor EÚ založený na jednotnom súbore pravidiel a banková únia majú zásadný význam pre úspech únie úspor a investícií.
Banky zohrávajú v hospodárstve dôležitú rolu ako finanční sprostredkovatelia medzi sporiteľmi a spoločnosťami, a to aj v strategických odvetviach, pričom patria medzi vôbec najväčších poskytovateľov finančných prostriedkov spoločnostiam a MSP sídliacim v EÚ. V dnešnom rýchlo sa vyvíjajúcom geopolitickom prostredí má pre EÚ strategický význam, aby si banky zachovali schopnosť zabezpečovať dostatočné poskytovanie úverov hospodárstvu EÚ, a to najmä malým a stredným podnikom, ktoré sa prispôsobujú fragmentovaným medzinárodným trhom. Banky zároveň pôsobia ako katalyzátor kapitálových trhov. Kapitálové trhy sa totiž vďaka bankám, ktoré pôsobia ako emitenti cenných papierov, sprostredkovatelia pre sektor poistenia, sprostredkovatelia pre inštitucionálnych, korporátnych či retailových investorov a v istých prípadoch aj ako investori a poskytovatelia likvidity, prehlbujú a získavajú likvidnejší charakter. Jednotný súbor pravidiel pre banky EÚ bol v značnej miere zavedený prostredníctvom bankového regulačného rámca 25 . Významný pokrok sa podarilo dosiahnuť aj pri zriaďovaní bankovej únie, zvyšovaní odolnosti v tomto sektore, podpore integrácie a rozvoji medzinárodnej konkurencieschopnosti. Banková únia však stále nemá úplný charakter, predovšetkým vzhľadom na absenciu primeraných opatrení zameraných na riadenie v prípade zlyhania stredne veľkých bánk, ako aj na absenciu európskeho rámca ochrany vkladov. Preto sú bezpečnostné siete v EÚ aj naďalej fragmentované.
V jednotnom súbore pravidiel pre banky EÚ sa premietajú medzinárodne dohodnuté normy, ktoré sú nevyhnutným predpokladom globálnej finančnej stability, pričom zabraňujú tzv. globálnym regulačným pretekom ku dnu. V najnovších zmenách bankových pravidiel EÚ, ktoré sa v EÚ uplatňujú od 1. januára 2025, sú zahrnuté najnovšie prvky štandardov Bazilej III. Vykonávanie týchto noriem na úrovni EÚ je odrazom vyváženého kompromisu, vďaka ktorému sa zachováva odolnosť všetkých bánk EÚ, no s náležitým prihliadnutím na špecifiká rámca EÚ. Komisia musí byť pritom ostražitá, aby zabránila penalizácii bánk EÚ, ktoré sú medzinárodne aktívne na svetových finančných trhoch, a zároveň zachovala ich konkurencieschopnosť na európskych trhoch voči bankám z tretích krajín. Komisia promptne zareagovala na vývoj v iných jurisdikciách. Naďalej sa bude zasadzovať o rovnaké podmienky na medzinárodnej scéne, a to aj v súvislosti s pravidlami týkajúcimi sa ukazovateľa čistého stabilného financovania a v súvislosti so zásadným preskúmaním obchodnej knihy, kde Komisia podnikne bezprostredné opatrenia. V záujme dosiahnutia skutočného jednotného trhu v bankovníctve, mobilizácie kapitálu v celej EÚ a posilnenia medzinárodnej konkurencieschopnosti bankového sektora EÚ je zároveň dôležité identifikovať a odstrániť prekážky brániace integrácii trhu a neprimerané administratívne zaťaženie.
Navrhované politické opatrenia:
·Komisia vyzýva spoluzákonodarcov na riešenie nedostatkov týkajúcich sa opatrení zameraných na riadenie v prípade zlyhania stredne veľkých bánk, a to odsúhlasením ambiciózneho riešenia, na ktorom sa dohodnú v kontexte rokovaní o rámci krízového riadenia a ochrany vkladov. Komisia je pripravená poskytnúť v tomto procese svoju plnú podporu. Okrem toho Komisia podnikne rozhodné kroky v záujme ďalšieho rozvoja bankovej únie vrátane určenia smerovania v súvislosti s európskym systémom ochrany vkladov, pričom prihliadne na doterajšie diskusie venované návrhu Komisie.
·V roku 2026 Komisia uverejní správu, v ktorej posúdi celkovú situáciu bankového systému na jednotnom trhu vrátane hodnotenia konkurencieschopnosti bankového sektora.
·Komisia pokračuje v posudzovaní vývoja na bankových trhoch s cieľom zabezpečiť rýchlu reakciu, kedykoľvek by mala nastať situácia ohrozenia finančnej stability, vnútorného trhu alebo medzinárodnej konkurencieschopnosti bankového sektora EÚ.
4.Zapojenie a zaangažovanosť zainteresovaných strán
Vzhľadom na rýchlo sa meniaci geopolitický a geoekonomický kontext je únia úspor a investícií zásadne dôležitým projektom, ktorý si vyžaduje naliehavý pokrok, odhodlanie a politickú zodpovednosť na viacerých úrovniach. V tomto oznámení Komisia prezentuje svoj názor na to, ako významne napredovať pri rozvoji únie úspor a investícií. Navrhované opatrenia sú náročné, ale nevyhnutné na dosiahnutie bodu zlomu, v dôsledku ktorého budú môcť finančné trhy EÚ účinne nasmerovať úspory do investícií. Vytvorí sa tak viac príležitostí pre občanov a podniky a súčasne sa zvýši aj konkurencieschopnosť EÚ. Nepretržitým monitorovaním sa zabezpečí plnenie príslušných cieľov daných opatrení a vždy v prípade potreby aj zvýšenie intenzity a doplnenie ďalších opatrení.
Plnenie tejto ambície v prospech občanov EÚ je spoločnou zodpovednosťou Komisie, Európskeho parlamentu a členských štátov. Vyžaduje si to pravidelnú spoluprácu s Európskym parlamentom a členskými štátmi, a to aj prostredníctvom Európskej rady a Euroskupiny, s cieľom zachovať politickú dynamiku, prijať opatrenia a monitorovať vykonávanie. Vyžaduje si to aj spoluprácu s finančným sektorom s cieľom zabezpečiť prijatie navrhovaných opatrení a podporovať trhovo podmienené iniciatívy, ktoré pomáhajú pri dosahovaní cieľov únie úspor a investícií. Rovnako dôležité je udržiavať neustály dialóg s organizáciami občianskej spoločnosti, ktoré podporujú rovnosť a finančné začlenenie, ako aj s mládežníckymi organizáciami. Zabezpečí sa tým, že únia úspor a investícií bude koncipovaná tak, aby z nej mali prospech všetci občania EÚ. Komisia bude pracovať aj na budovaní podpory a zvyšovaní informovanosti o cieľoch únie úspor a investícií medzi miestnymi aktérmi, ako sú podniky, skupiny retailových investorov, organizácie pre práva spotrebiteľov či think-tanky, a to aj prostredníctvom návštev realizovaných vo všetkých členských štátoch.
Komisia bude pravidelne posudzovať pokrok dosiahnutý pri vykonávaní opatrení tejto stratégie, a to aj prostredníctvom rôznych ukazovateľov, pričom sa bude aktívne usilovať o identifikovanie prekážok a v záujme ich prekonania aj o podporu spolupráce so spoluzákonodarcami a všetkými zainteresovanými stranami.
·Do 2. štvrťroka 2027 Komisia uverejní preskúmanie fungovania únie úspor a investícií v polovici trvania. Z preskúmania, v ktorom sa premietnu podnety získané na základe zapojenia a zaangažovanosti zainteresovaných strán, vyplynie aktuálny stav celkového pokroku.
Dodatok:
|
Opatrenie |
Prostriedky |
Dátum |
|
Preskúmanie sekuritizačného rámca |
Legislatívne |
2. štvrťrok 2025 |
|
Kanál pre účastníkov trhu na podávanie správ o prekážkach v rámci jednotného trhu |
Nelegislatívne |
2. štvrťrok 2025 |
|
Sporiace a investičné účty v EÚ |
Legislatívne alebo nelegislatívne |
3. štvrťrok 2025 |
|
Retailová investičná stratégia |
Legislatívne |
Prebieha |
|
Stratégia finančnej gramotnosti |
Oznámenie |
3. štvrťrok 2025 |
|
Väčšie príležitosti pre retailových investorov prispievať k financovaniu priorít EÚ |
Nelegislatívne |
Prebieha |
|
Odporúčania týkajúce sa automatickej registrácie, systémov sledovania dôchodkov a prehľadov ukazovateľov v oblasti dôchodkov |
Nelegislatívne |
4. štvrťrok 2025 |
|
Preskúmanie IZDZ a PEPP |
Legislatívne |
4. štvrťrok 2025 |
|
Oprávnenosť a objasnenie kapitálových investícií zo strany inštitucionálnych investorov |
Legislatívne a nelegislatívne |
4. štvrťrok 2025 |
|
Balík o trhovej infraštruktúre |
Legislatívne |
4. štvrťrok 2025 |
|
Zlepšenie cezhraničného poskytovania finančných prostriedkov a zníženie prevádzkových prekážok, ktorým čelia správcovia aktív |
Legislatívne a nelegislatívne |
4. štvrťrok 2025 |
|
Integrovanejší a účinnejší dohľad |
Legislatívne |
4. štvrťrok 2025 |
|
Preskúmanie nariadenia o EuVECA |
Legislatívne |
3. štvrťrok 2026 |
|
Vykonávanie aktu o kótovaní |
Legislatívne |
Prebieha |
|
Exity z investícií |
Legislatívne alebo nelegislatívne |
3. štvrťrok 2026 |
|
Preskúmanie smernice o právach akcionárov |
Legislatívne |
4. štvrťrok 2026 |
|
Iniciatíva TechEU a ETCI 2.0 |
Nelegislatívne |
2026 |
|
Odstránenie daňových prekážok cezhraničných investícií |
Nelegislatívne (odporúčania, presadzovanie) |
Prebieha |
|
Európsky systém ochrany vkladov (EDIS) |
Legislatívne |
Prebieha |
|
Rámec krízového riadenia a ochrany vkladov (CMDI) |
Legislatívne |
Prebieha |
|
Správa o bankovom systéme na jednotnom trhu vrátane hodnotenia konkurencieschopnosti |
Správa |
2026 |
|
Preskúmanie únie úspor a investícií v polovici trvania |
Oznámenie |
2. štvrťrok 2027 |
Európska komisia, Kompas konkurencieschopnosti pre EÚ, COM(2025) 30 final, 29. januára 2025.
MMF, Regional Economic Outlook, Europe’s Declining Productivity Growth: Diagnoses and Remedies (Regionálny ekonomický výhľad, Klesajúci rast produktivity v Európe: diagnózy a nápravné opatrenia), s. 19.
Mario Draghi, The Future of European Competitiveness (Budúcnosť európskej konkurencieschopnosti), 2025, https://commission.europa.eu/topics/eu-competitiveness/draghi-report_en .
Napríklad, ako sa opätovne zdôrazňuje v Dohode o čistom priemysle, prechod hospodárstva EÚ na čistú energiu si vyžaduje, aby EÚ zvýšila svoje ročné investície do energetiky, priemyselných inovácií a rozšírenia dopravného systému približne o 480 miliárd EUR v porovnaní s predchádzajúcim desaťročím. Pozri COM(2025) 85 final a SWD(2023) 68 final s názvom Between 2021 and 2030 (Medzi rokmi 2021 a 2030). V tejto súvislosti je mobilizácia a maximálne využitie súkromného kapitálu, a to aj prostredníctvom udržateľného financovania, kľúčom k zelenej transformácii a podpore odolnosti voči zmene klímy.
Eurostat, https://doi.org/10.2908/NASA_10_F_BS – Financial balance sheets - annual data (Finančné súvahy – ročné údaje), 10. marca 2025.
Európska centrálna banka, Follow the money: channelling savings into investment and innovation in Europe (Sledovanie toku peňazí: smerovanie úspor do investícií a inovácií v Európe), prejav predsedníčky Európskej centrálnej banky Christine Lagardeovej, 22. novembra 2024.
Európska komisia, Press statement by President von der Leyen on the defence package (Tlačové vyhlásenie predsedníčky von der Leyenovej o obrannom balíku), 4. marca 2025.
Európska komisia, Press remarks by President von der Leyen on the first 100 days of the 2024-2029 Commission (Tlačové vyhlásenie predsedníčky von der Leyenovej o prvých 100 dňoch pôsobenia Komisie s mandátom na roky 2024 – 2029), 9. marca 2025.
Finančnému sektoru sa môže dariť len v prostredí, ktoré je bezpečné a odolné voči kybernetickým hrozbám a ktoré zabezpečuje vysokú úroveň dôvery sporiteľov a investorov.
Enrico Letta, Much more than a market – Speed, security, solidarity – Empowering the Single Market to deliver a sustainable future and prosperity for all EU Citizens (Oveľa viac než len trh. Rýchlosť, bezpečnosť, solidarita. Posilnenie jednotného trhu s cieľom zabezpečiť udržateľnú budúcnosť a prosperitu pre všetkých občanov), 2025. Správa Enrica Lettu o budúcnosti jednotného trhu – Európska komisia .
Aj prostredníctvom výzvy na predloženie dôkazov. Pozri aj https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/have-your-say/initiatives/14488-Savings-and-Investments-Union_sk .
Európska komisia, Akčný plán na vybudovanie únie kapitálových trhov, COM(2015) 468 final, 30. septembra 2015, a Únia kapitálových trhov pre ľudí a podniky – nový akčný plán, COM(2020) 590 final, 24. septembra 2020.
Vyhlásenie Euroskupiny zasadajúcej v inkluzívnom formáte o budúcnosti únie kapitálových trhov, marec 2024, https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2024/03/11/statement-of-the-eurogroup-in-inclusive-format-on-the-future-of-capital-markets-union/pdf/ .
Európska komisia, Jednoduchšia a rýchlejšia Európa: oznámenie o vykonávaní a zjednodušení, COM(2025) 47, 12. februára 2025.
Európska komisia, Flash Eurobarometer 525 - Monitoring the level of financial literacy in the EU (Rýchly prieskum Eurobarometra 525 – Monitorovanie úrovne finančnej gramotnosti v EÚ), júl 2023.
Napríklad spoločné rámce finančných kompetencií EÚ/OECD pre deti a mládež a pre dospelých.
Pozri dokument s názvom Best practices and performance of auto-enrolment mechanisms for pension savings, Final report (Najlepšie postupy a výsledky mechanizmov automatickej registrácie pre dôchodkové sporenie, konečná správa), ktorý je k dispozícii na https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/6f40c27b-5193-11ec-91ac-01aa75ed71a1/language-en .
Výpočty MMF na základe údajov spoločnosti Pitchbook (obrázok 17): celkový objem fondov rizikového kapitálu získaných v rokoch 2013 až 2023 predstavoval v EÚ 130 miliárd USD v porovnaní s 924 miliardami USD získanými v USA. https://www.imf.org/en/Publications/WP/Issues/2024/07/10/Stepping-Up-Venture-Capital-to-Finance-Innovation-in-Europe-551411 .
The scale-up gap: Financial market constraints holding back innovative firms in the European Union| (Priepasť medzi scaleupmi: obmedzenia na finančných trhoch brzdia inovatívne podniky v Európskej únii), EIB .
COM(2025) 46 – Oznámenie s názvom Na ceste k budúcemu viacročnému finančnému rámcu.
Napríklad Európska rada pre inovácie, francúzska iniciatíva Tibi, grécka iniciatíva Equifund podporená zo zdrojov EFRR a nemecká iniciatíva WIN.
Investičný program TechEU podporuje disruptívne inovácie, posilňuje priemyselnú kapacitu Európy a rozvíja podniky, keďže vďaka ponuke dlhových, kapitálových a kvázi-kapitálových finančných produktov prispieva k preklenutiu medzery vo financovaní v celom hodnotovom reťazci inovácií a technológií, a to v priamej spolupráci so spoločnosťami, ale aj prostredníctvom siete finančných sprostredkovateľov. Program TechEU je zameraný aj na podporu „exitu“ počiatočných investorov a investorov do rizikového kapitálu a na fázu neskoršieho rastu inovačných spoločností.
V nadväznosti na úspech iniciatívy Európski technologickí šampióni (ETCI), ktorá je súčasťou investičného programu TechEU, spustí skupina EIB iniciatívu ETCI 2.0 poskytujúcu prehĺbenejšiu a ešte ambicióznejšiu štruktúru pre fond fondov, ktorá bude slúžiť na združovanie kapitálu od súkromných aj verejných investorov. Táto iniciatíva pomôže vďaka maximálnemu využitiu účasti dlhodobých inštitucionálnych investorov vrátane dôchodkových fondov a poisťovní zaceliť medzeru vo financovaní európskych scaleupov.
https://www.bankingsupervision.europa.eu/press/supervisory-newsletters/newsletter/2023/html/ssm.nl231115_2.en.html
Nariadenie o kapitálových požiadavkách a smernica o kapitálových požiadavkách.