EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli26. 2. 2025

COM(2025) 72 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Správa o cenách energie a nákladoch na energiu v Európe

1.Úvod

Vydanie správy o cenách energie a nákladoch na energiu z roku 2024 prichádza v kontexte dlhotrvajúceho turbulentného obdobia, ktoré od roku 2020 charakterizuje globálny a európsky trh s energiou. Pokles cien energie zaznamenaný počas pandémie COVID-19 viedol k neprerušenému obdobiu vysokých cien energie od polovice roka 2021 do konca roka 2023. Mimoriadne vysoké ceny mali a naďalej majú vážne dôsledky na európske domácnosti, priemysel, širšie hospodárstvo a verejné financie. Účelom tejto správy je analyzovať vývoj cien energie a jasne vysvetliť ich vplyv na náklady na energiu pre priemysel a domácnosti v EÚ, na dovoz energie do EÚ a na dane z energií.

Európska únia vytvorila ambiciózny rámec politík v oblasti energetiky ako súčasť Európskej zelenej dohody, ktorý si vyžaduje ďalšie posilnenie v reakcii na minulé krízy a pretrvávajúce výzvy. Vzhľadom na geoekonomické prostredie sú navyše potrebné konkrétne opatrenia na zaručenie konkurencieschopnej a cenovo dostupnej energie pre podniky, ako aj občanov, a to pri súčasnom zabezpečení neustáleho pokroku smerom k dekarbonizácii. Tieto výzvy má riešiť Dohoda o čistom priemysle a akčný plán pre prijateľné ceny energie.

Táto správa poskytuje komplexný prehľad vývoja cien energie a nákladov na energiu v Európskej únii v rokoch 2010 až 2023 s dodatočnými údajmi za prvý polrok 2024, ak sú k dispozícii 1 . Správa nadväzuje na prístup použitý v predchádzajúcich vydaniach 2 a vychádza z údajov a analýz z hĺbkovej štúdie 3 a z vlastnej práce Komisie, pričom sú v nej uprednostnené verejne dostupné štatistické zdroje, ktoré sú doplnené o cielený zber údajov.

Veľkoobchodné ceny sa stabilizovali na trhoch s elektrinou aj plynom od energetickej krízy v rokoch 2021 – 2023, hoci na úrovni vyššej ako ich historické priemery. 4 Na druhej strane, najmä z dôvodu časového oneskorenia prenosu cien medzi týmito dvoma trhovými segmentmi, pokles veľkoobchodných cien ešte len povedie k zníženiu maloobchodných cien energie, ktoré sú v prípade domácností a podnikov naďalej vyššie ako pred rokom 2021. Ceny plynu v prípade domácností boli v roku 2023 takmer dvakrát vyššie ako pred krízou. Podobne ceny plynu a elektriny pre priemysel, hoci sú nižšie ako počas krízy, sú naďalej 2- až 4-násobne vyššie než u hlavných obchodných partnerov EÚ, čo ohrozuje dlhodobú konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Predovšetkým v energeticky náročných odvetviach je prudký nárast cien energie kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim ich konkurencieschopnosť.

EÚ je závislá od dovozu, aby pokryla >90 % svojej spotreby ropy a plynu. Odhliadnuc od hľadísk energetickej bezpečnosti výdavky na dovoz energie z fosílnych palív, ktoré v roku 2023 dosiahli hodnotu 427 miliárd EUR (2,5 % HDP EÚ), predstavujú značný odliv zdrojov z európskeho hospodárstva. Hlavným dovážaným palivom zostáva ropa (s podielom 56 % na celkových výdavkoch), po ktorej nasleduje zemný plyn a uhlie. Napriek prudkému zníženiu vzhľadom na pokles cien týchto komodít boli výdavky na dovoz v roku 2023 stále o 45 % vyššie oproti priemeru za obdobie 2014 – 2020. V pláne REPowerEU z roku 2022 sa navrhli opatrenia na posilnenie bezpečnosti dodávok energie, urýchlenie zavádzania obnoviteľných zdrojov energie, zmiernenie dopytu a zvýšenie energetickej efektívnosti s cieľom v budúcnosti dosiahnuť flexibilnejší, nákladovo efektívnejší a odolnejší európsky energetický systém.

Napokon energetická kríza mala dosah aj na politiku zdaňovania energie. Spolu s ďalšími opatreniami sa príjmy z daní z energií znížili popri tom, ako mnohé členské štáty kompenzovali domácnosti a priemysel za vyššie náklady na energiu.

2.Vývoj cien energií

2.1.Ceny elektriny

Od roku 2015 do roku 2019 sa európske veľkoobchodné ceny elektriny pohybovali medzi 40 a 60 EUR/MWh. Spotové ceny boli relatívne stabilné až do konca roka 2018, potom v roku 2019 klesli z dôvodu nízkeho dopytu, nižších nákladov na palivo a zvýšenej výroby energie z obnoviteľných zdrojov. V roku 2020 viedla pandémia ochorenia COVID-19 k ďalšiemu výraznému poklesu dopytu po elektrickej energii, čo spolu s rastúcou výrobou energie z obnoviteľných zdrojov stlačilo veľkoobchodné ceny na mimoriadne nízku úroveň (17 EUR/MWh v máji 2020), a to vrátane čoraz častejších období záporných cien počas dňa.

Energetická kríza v rokoch 2021 – 2022 viedla k rozsiahlemu narušeniu globálnych a európskych trhov s energiou. To malo vplyv aj na veľkoobchodné ceny elektrickej energie v EÚ, pretože vyššie ceny plynu (pozri kapitolu 2.2 o plyne) viedli k zvýšeniu cien elektrickej energie 5 na 150 až 270 EUR/MWh ( Graf 1 ). Dodatočne k prudkému nárastu cien plynu, ktorý zapríčinil vyššie ceny elektriny, nízka či premenlivá úroveň výroby vodnej energie a výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj výpadky jadrovej energie (z dôvodu údržby) dvihli ceny elektrickej energie v roku 2022 na rekordné hodnoty (v auguste 2022 dosiahli 400 EUR/MWh).

Od konca roka 2022 sa však ceny na veľkoobchodných trhoch s elektrinou stabilizovali na nižších úrovniach na denných trhoch, hoci na úrovni vyššej ako ich historické priemery (priemer 85 EUR2023/MWh v štvrtom štvrťroku 2023 v porovnaní s priemernou hodnotou 56 EUR2023/MWh v období 2008 – 2020). Ceny na forwardových trhoch sa v roku 2023 takisto stabilizovali nad ich historickým priemerom.

Graf 1: Vývoj mesačných priemerných veľkoobchodných cien elektriny na dennom trhu v Európe v EUR/MWh, so znázornením európskej referenčnej ceny elektriny a rozsahu minimálnych a maximálnych cien na hlavných trhoch EÚ

Zdroj: Trinomics a kol. (2024), na základe údajov S&P Platts, ENTSO-E.

Počas desaťročia pred energetickou krízou boli veľkoobchodné ceny elektriny v EÚ nižšie alebo porovnateľné s cenami v Japonsku a Spojenom kráľovstve ( Graf 2 ), ale o niečo vyššie ako ceny v USA. Energetická kríza viedla k zbližovaniu cien medzi Európou a Áziou. Medzitým ceny v USA zostali vďaka lacným domácim dodávkam plynu pomerne nízke, čím sa ešte viac prehĺbil rozdiel medzi veľkoobchodnými cenami elektriny v Európe a v USA 6 .

Graf 2: Porovnanie mesačných priemerných veľkoobchodných cien elektriny na dennom trhu v EÚ s globálnymi obchodnými partnermi (EUR2023/MWh)

Zdroj: Trinomics a kol. (2024), na základe údajov S&P Platts, ENTSO-E, JEPX, EIA.

Maloobchodné ceny elektriny sa takisto zvýšili v rokoch 2022 a 2023 v nadväznosti na vývoj veľkoobchodných cien elektriny, ktoré sa s časovým odstupom preniesli na spotrebiteľov, a to aj napriek častejšiemu využívaniu zmlúv s dynamickou cenou. Energetická zložka maloobchodných cien pre domácnosti sa v tomto období v priemere výrazne zvýšila, kým podiel daní a odvodov klesol, čoho príčinou boli dočasné kompenzačné opatrenia prijaté vnútroštátnymi orgánmi v celej EÚ27 ( Graf 3 ).

Graf 3: Vývoj a štruktúra ceny elektriny pre domácnosti v EÚ (bez DPH)

Zdroj: Trinomics a kol. (2024), na základe údajov Eurostatu (nrg_pc_204_c), VaasaETT.

Konkrétne sa priemerná maloobchodná cena elektriny pre domácnosti v EÚ27 medzi rokmi 2020 a 2022 zvýšila o 12 % na 262 EUR2023/MWh 7 . V roku 2023 sa ceny zvýšili o ďalšie 4 % na 272 EUR2023/MWh. Počas krízy maloobchodné ceny elektrickej energie dosiahli svoj vrchol na úrovni nad 500 EUR/MWh v Belgicku, Dánsku, Holandsku, Nemecku, Rakúsku a Taliansku.

Situácia maloobchodných cien pre domácnosti sa v jednotlivých členských štátoch značne líši, čoho príčinou sú sčasti ich nedávno zavedené intervencie na maloobchodnom trhu 8 ( Graf 4 ). Mnohé krajiny v roku 2023 dočasne poskytovali priame dotácie alebo znížili dane s cieľom zmierniť vplyv nárastu cien a niektoré členské štáty mali veľmi nízke či dokonca záporné dane z elektriny v prípade domácností vrátane Írska (dotácia 66 EUR/MWh), Portugalska (dotácia 40 EUR/MWh) a Grécka (dotácia 37 EUR/MWh) 9 .

Podobne ako v predchádzajúcich rokoch existujú v jednotlivých členských štátoch značné rozdiely v cenách elektriny pre domácnosti. V roku 2023 bola najvyššia priemerná cena na maloobchodnom trhu v EÚ zaznamenaná v Belgicku na úrovni 383 EUR2023MWh, kým Bulharsko malo najnižšiu cenu 116 EUR2023/MWh.

Graf 4: Ceny elektriny pre domácnosti v členských štátoch EÚ 10 (2023, odberateľské pásmo DD)

Zdroj: Trinomics a kol. (2024), na základe údajov Eurostatu (nrg_pc_204_c), VaasaETT.

Vývoj cien elektriny pre priemysel mal podobnú trajektóriu ako ceny pre domácnosti, pričom sa zvýšili zo 132 EUR/MWh v roku 2020 na 238 EUR/MWh v druhej polovici roka 2022 (80,3 %), v prvej polovici roka 2023 dosiahli vrchol na úrovni 241 EUR/MWh, v druhom polroku 2023 začali klesať a v prvej polovici roka 2024 dosiahli úroveň 197 EUR/MWh. Na rozdiel od cien pre domácnosti však ceny elektriny pre priemysel ovplyvňuje veľkoobchodný trh vo väčšej miere, pretože sú náchylnejšie na zložku ceny energie. Masívny nárast podielu zložky ceny energie bol len čiastočne kompenzovaný znížením daní a odvodov. V roku 2023 tvorila zložka ceny energie 63 % celkových nákladov na elektrinu v prípade stredne veľkých priemyselných odberateľov elektriny (v odberateľskom pásme ID 11 ), zatiaľ čo podiel sieťových poplatkov výrazne klesol na 12 % nákladov (z približne 30 % v roku 2018 a predtým) a dane a odvody predstavovali len 25 % celkových nákladov.

V medzinárodnom porovnaní sa ceny elektriny počas energetickej krízy značne zvýšili vo všetkých hlavných ekonomikách s výnimkou USA ( Graf 5 ). Ceny elektriny, ktorým čelil priemysel v EÚ, boli podobné cenám v Japonsku v roku 2023, pričom priemysel v EÚ mával pred energetickou krízou konkurenčnú výhodu. Ceny elektriny v Spojenom kráľovstve zostali počas celého roka 2023 na veľmi vysokej úrovni, kým ceny v USA boli pomerne stabilné a naďalej sa približovali svojim historickým úrovniam.

Graf 5: Ceny elektriny pre priemysel v EÚ27, USA, Spojenom kráľovstve, Japonsku, Kanade a Južnej Kórei (EUR2023/MWh)

Zdroj: Trinomics a kol. (2024), S&P Platts, Eurostat, Enerdata EnerMonthly.

2.2.Ceny plynu

Veľkoobchodné ceny plynu v plynárenských uzloch EÚ sa pohybovali medzi 5 a 30 EUR/MWh v období 2015 až 2020, následne v roku 2020 klesli, keď relatívne mierna zima a obmedzenia pohybu počas pandémie COVID-19 stlačili ceny plynu pod 5 EUR/MWh v období máj – júl 2020. V dôsledku rastúceho dopytu počas obdobia obnovy po pandémii COVID-19 sa od polovice roka 2021 začali ceny plynu zvyšovať a do decembra 2021 sa pre napäté európske trhy s plynom veľkoobchodné ceny zvýšili na 113 EUR/MWh. Ruská invázia na Ukrajinu, zneužitie vývozu plynu ako zbrane Ruskom a následná neistota v súvislosti s dodávkami plynu viedli k pretrvávajúcim vysokým spotovým cenám, ktoré zostali nad úrovňou 100 EUR2023/MWh 12 počas celého obdobia jún – december 2022, zatiaľ čo podiel ruského potrubného plynu na európskom dovoze klesol z 51 % v roku 2021 na 15 % v roku 2023. Celkový podiel dovozu ruského plynu klesol zo 45 % na 15 % a v rovnakom období 2021 – 2023 podiel ruského LNG na dovoze LNG do EÚ klesol z 20 % na 15 %. Napriek nižšiemu dopytu sa ceny ešte viac zvýšili a 26. augusta 2022 dosiahli historicky najvyššiu spotovú cenu 320 EUR2023/MWh.

Počnúc septembrom 2022 spotové ceny plynu postupne klesli z vrcholu v auguste 2022 na 42 EUR2023/MWh v apríli 2023, a to z viacerých dôvodov: vysoké úrovne zásob, mierna zima, menšia neistota v súvislosti s dodávkami cez ruské plynovody (na základe úsilia plánu REPowerEU o obmedzenie spotreby plynu v EÚ, ale aj odhodlania Ruska zastaviť dodávky určitým členským štátom EÚ) a pozitívny vývoj dovoznej kapacity LNG. Začiatkom roka 2024 prišla nová „cenová rovnováha“ na úrovni ~30 – 40 EUR2023/MWh ( Graf 6 ), čo je prejavom postupného rušenia dovozu ruského potrubného plynu, zníženia domácej výroby v EÚ a prechodu z dodávok plynovodmi na dovoz LNG (skvapalneného zemného plynu).

Regionálne rozdiely vo veľkoobchodných cenách (napr. medzi uzlami TTF, NBP a THE) možno z veľkej časti vysvetliť rozdielmi v trhových charakteristikách z hľadiska plynovodov, vývozu LNG a prepojovacích kapacít so susednými regiónmi. Všeobecne na trhoch s viacerými zdrojmi dovozu (napr. viacero plynovodov a prístup k terminálom LNG) možno pozorovať nižšiu cenovú úroveň ako na trhoch iba s jedným zdrojom dodávok.

Na veľkoobchodné ceny zemného plynu má vplyv niekoľko faktorov, ako je teplota (prostredníctvom dopytu po vykurovaní), úroveň priemyselných činností, dostupnosť výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov (najmä prostredníctvom dopytu po výrobe elektriny spaľovaním plynu), úrovne naplnenia zásobníkov plynu a miery vtláčania na naplnenie zásobníkov, dovoz plynovodmi a dovoz LNG. Jedným z najdôležitejších nedávnych faktorov určujúcich ceny plynu bol prechod v dovoze plynu z potrubného plynu na dovoz LNG, čím sa európske trhy s plynom stali náchylnejšími na vývoj na globálnych trhoch s LNG, v dôsledku čoho sa zvýšila volatilita cien.

Graf 6: Vybrané veľkoobchodné ceny plynu na dennom trhu v európskych plynárenských uzloch

Zdroj: Trinomics a kol. (2024), na základe údajov P Platts, Enerdata EnerMonthly.

LNG mal pred rokom 2021 iba vyvažovaciu úlohu v dodávkach plynu v EÚ, čo možno čiastočne dať do súvisu s nákladovou konkurencieschopnosťou ruského potrubného plynu v porovnaní s LNG 13 a bohatou dostupnosťou dodávok v Európe s pôvodom v Holandsku (do roku 2023). S cieľom nahradiť ruský potrubný plynu sa Európa začala orientovať na zvýšený dovoz LNG s pôvodom najmä v USA ( Graf 7 ), ktorého podiel vzrástol z 27 % v roku 2021 na 43 % v roku 2023, ako aj z iných svetových zdrojov, ako je Katar, ktorý v roku 2022 zvýšil vývoz LNG do EÚ o 22 % a v roku 2023 o 12 %. V tom istom období 2021 – 2023 sa podiel ruského vývozu LNG znížil z 20 % na 15 % v kontexte takmer dvojnásobného nárastu celkového dovozu LNG do EÚ, pričom objem ruského LNG sa zvýšil o 32 %. Dodávky LNG doplnil zvýšený dovoz potrubného plynu z Nórska, Alžírska a Azerbajdžanu. Popri veľmi prudkom poklese dovozu ruského potrubného plynu sa podiel LNG na celkovom dovoze v rokoch 2021 až 2023 zdvojnásobil (z 15 – 20 % na 35 – 40 %).

Graf 7: Dovoz LNG a jeho podiel na celkovom dovoze a spotrebe plynu v EÚ27

Zdroj: Trinomics a kol. (2024), na základe údajov ENTSO-G, Eurostatu.

Tento prechod v dodávkach plynu v Európe mal naopak vplyv aj na svetové trhy s LNG, pričom Európa sa v rokoch 2022 – 2023 stala najväčším dovozcom LNG a predbehla tak Japonsko, Čínu a Južnú Kóreu. V dôsledku dodatočného dopytu v EÚ sa zvýšili svetové ceny LNG a značné množstvo prepravovaného LNG, ktorého uprednostňovanou destináciou boli predtým ázijské trhy, bolo presmerované do Európy.

Tento vplyv jasne vyplýva z porovnania medzinárodných veľkoobchodných cien zemného plynu – s výnimkou USA došlo v EÚ, ako aj v hlavných krajinách dovážajúcich LNG (Japonsko, Južná Kórea, Čína a India) k prudkému zvýšeniu cien ( Graf 8 ), zatiaľ čo ceny v USA sa počas toho istého obdobia výrazne nezmenili.

Graf 8: Veľkoobchodné ceny plynu na dennom trhu v EÚ (NL TTF) a u jej hlavných obchodných partnerov 14

Zdroj: Trinomics a kol., na základe údajov S&P Platts.

Maloobchodné ceny plynu ( Graf 9 ) sú ovplyvňované najmä veľkoobchodnými cenami plynu, ale zmeny v rokoch 2021 a 2022 sa v jednotlivých členských štátoch prejavili odlišne (v rozsahu a rýchlosti premietnutia). Dôvodom boli najmä rozdiely v type a úrovni vnútroštátnych opatrení na zmiernenie krízy, ale aj rozdielne štruktúry trvania zmlúv členských štátov a rozdielne stratégie maloobchodníkov v oblasti obstarávania plynu (dlhodobé zmluvy, poistenie cenového rizika).

Graf 9: Priemerné ceny plynu pre domácnosti v členských štátoch EÚ 15 v roku 2023 v odberateľskom pásme D2

Zdroj: Trinomics a kol. (2024), na základe údajov z VaasaETT, Eurostatu.

Súbežne s veľkým nárastom veľkoobchodných cien plynu v rokoch 2021 a 2022 začali priemerné ceny pre domácnosti rásť z úrovne 70 – 80 EUR2023/MWh v roku 2021 na 125 EUR2023/MWh 16 v auguste 2022. Ceny pre domácnosti boli najvyššie od tretieho štvrťroka 2022 do druhého štvrťroka 2023 na úrovni 112 EUR2023/MWh a následne sa znížili a stabilizovali vo všetkých členských štátoch, a to na takmer dvojnásobnej úrovni ako pred krízou (100 EUR2023/MWh namiesto ~60 EUR2023/MWh).

Z dôvodu rozdielov v charakteristikách maloobchodných trhov, vnútroštátnych krízových opatrení a ich dôsledkov na mieru premietnutia cien sú medzi členskými štátmi značné rozdiely v cenách plynu pre domácnosti – v roku 2023 boli najvyššie ceny zaznamenané vo Švédsku a v Holandsku (~210 EUR2023/MWh) a najnižšie na Slovensku, v Rumunsku, Chorvátsku a Maďarsku (všetky nižšie ako 60 EUR2023/MWh).

Relatívne podiely nákladov na energiu, sieťových poplatkov a daní a odvodov na cenách plynu pre domácnosti sa takisto výrazne zmenili. Zložka nákladov na energiu (veľkoobchodná cena plus prirážka) predstavovala v roku 2020 43 % maloobchodnej ceny, ale v roku 2023 dosiahla 64 %. V rovnakom období podiel zložky sieťových poplatkov klesol z 24 % na 17 %, kým podiel daní a odvodov klesol z 33 % na 19 %, prevažne v dôsledku vládnych zásahov (nižšie sadzby dane alebo vrátených daní) do maloobchodných cien.

Maloobchodné ceny plynu pre priemysel v EÚ sa počas energetickej krízy podstatne zvýšili – ceny pre stredne veľkých priemyselných odberateľov plynu (odberateľské pásmo I3) 17 sa takmer zdvojnásobili zo 40 EUR2023/MWh v roku 2021 na 76 EUR2023/MWh v roku 2023. V prípade najväčších priemyselných odberateľov plynu (pásmo I5 18 ) sa ceny skokovo zvýšili z 39 EUR2023/MWh v roku 2021 na 87 EUR2023/MWh v roku 2022 a následne v roku 2023 klesli na 59 EUR2023/MWh. Výrazne stúpajúce ceny plynu viedli k rozsiahlemu zvýšeniu nákladov na energiu, a to najmä v prípade energeticky náročných podnikov. Vyššie úrovne cien plynu znížili konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, najmä v energeticky náročných odvetviach, v porovnaní s konkurentmi ako USA a Čína, kde ceny zostávajú podstatne nižšie ( Graf 10 ).

Graf 10: Ceny zemného plynu pre priemyselných koncových odberateľov (v pásme I5) v EÚ a u jej hlavných obchodných partnerov

       Zdroj: Trinomics a kol. (2024), na základe údajov Eurostatu, Enerdata EnerMonthly.

2.3.Ropa a uhlie

V posledných rokoch sa objavili aj nové epizódy volatility cien surovej ropy, ktoré v apríli 2020 klesli na menej ako 20 USD/barel (Brent Dated) v dôsledku výrazne zníženého dopytu a nadmernej ponuky počas prvých mesiacov obmedzenia pohybu v súvislosti s pandémiou COVID-19. Ceny ropy sa začali zvyšovať súbežne s hospodárskym oživením a zmiernením cestovných obmedzení v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19, pričom v marci 2022 dosiahli najvyššiu úroveň 130 USD/barel. Odvtedy ceny klesli na úroveň medzi 70 – 80 USD/barel ( Graf 11 ), a to aj napriek zníženiu výroby OPEC+ a pretrvávajúcim geopolitickým konfliktom na Blízkom a Strednom východe, a to väčšinou v dôsledku zvýšenej výroby v USA a relatívne nízkej spotreby v Ázii.

Graf 11: Denná spotová cena Brent FOB v Európe (v USD a EUR za barel, nominálne ceny)

Zdroj: GR ENER ENERScope, na základe databázy Strediska pre pozorovanie trhu s energiou.

Ceny Brent v roku 2023 dosahovali v priemere 82 USD/barel a IEA daný rok označila za „stabilný rok po troch turbulentných rokoch“. Ponuka ropy zostala vysoká a očakáva sa, že to tak bude aj naďalej, pričom v krajinách, ktoré nie sú členmi organizácie OPEC, sa plánuje rozšírenie kapacít. Na strane dopytu ďalšie globálne znižovanie emisií, zvýšená pozornosť venovaná energetickej bezpečnosti a utlmený priemyselný dopyt spolu s prechodom na energiu z obnoviteľných zdrojov v rôznych hospodárskych odvetviach vytvorili tlak na znižovanie cien ropy, ktorý bol citeľný aj v roku 2024.

Maloobchodné ceny ropných palivových produktov ( Graf 12 ) tesne nasledovali vývoj cien ropy a po jeseni 2022 výrazne klesli. Motorová nafta a vykurovací olej zaznamenali výraznejšie zvýšenie cien najmä v dôsledku celosvetovo obmedzených rafinérskych kapacít.

Graf 12: Priemerná ročná maloobchodná cena ropných produktov v EÚ27 v EUR2023/liter bez daní a ciel

Zdroj: GR ENER ENERScope, na základe databázy Strediska pre pozorovanie trhu s energiou.

3.Vývoj nákladov na energiu

3.1.Výdavky EÚ na dovoz energie

EÚ je čistým dovozcom energie a v roku 2022 bola závislá od dovozu, aby pokryla 63 % svojej spotreby energie. Výdavky EÚ na dovoz energie závisia od množstva palív, cien týchto palív (zvyšujúcich sa podľa vývoja na svetových trhoch) a výmenného kurzu EUR/USD. V roku 2022 dosiahli tieto výdavky odhadovaných 600 miliárd EUR (3,8 % HDP EÚ27). K zvýšeniu prispeli ceny ropy aj plynu ( Graf 13 ).

Po poklese cien sa výdavky na dovoz energie v roku 2023 znížili na odhadovaných 427 miliárd EUR (2,5 % HDP EÚ), čo možno z veľkej časti pripísať nižším cenám zemného plynu a LNG. Napriek tomu sú tieto výdavky stále výrazne vyššie ako predtým a prudký nárast v rokoch 2021 – 2022 ukazuje, ako veľmi ceny fosílnych palív ovplyvňujú hospodárstvo EÚ.

Graf 13: Odhadované výdavky EÚ na dovoz energie za roky 2014 – 2024 (v mld. EUR; % HDP EÚ)

Zdroj: Eurostat – databáza Comext.

Inak povedané: Keby sa prechod na čistú energiu urýchlil pred krízou, EÚ by mala v energetickom mixe menej fosílnych palív (v roku 2022 ešte 69 %) a vplyv nestálych cien fosílnych palív na európske ceny energie by mohol byť nižší.

3.2.Výdavky domácností na energiu

Výdavky európskych domácností na energiu (určené maloobchodnými cenami a spotrebou domácností) pre všetky úrovne príjmov klesali od roku 2012 do polovice roku 2021, keď sa trend v dôsledku energetickej krízy zvrátil. V roku 2020 nízkopríjmové európske domácnosti 19 vynaložili v priemere 7,3 % svojho celkového rozpočtu na energiu. Tento podiel sa do roku 2022 zvýšil na 7,5 % (1 250 EUR) 20 s výraznými rozdielmi medzi členskými štátmi. Domácnosti s nižšími strednými a so strednými príjmami majú tendenciu mať vyššie absolútne výdavky na energiu, ktoré však tvoria menší podiel na ich domácom rozpočte. V roku 2022 tieto domácnosti na energiu vynaložili 6,9 % a 6,4 % svojho celkového rozpočtu (pokles zo 7,6 % a 6,9 % v roku 2010).

Rastúce ceny energií, najmä v druhej polovici roka 2021 a počas roku 2022, viedli k vyšším výdavkom na energiu európskych domácností ako zvyčajne, pričom stále vyšší počet domácností má problémy svoje energetické potreby uspokojiť. Zvýšenie nákladov na energiu v roku 2022 malo neprimeraný vplyv na najzraniteľnejšie domácnosti. Odhaduje sa, že v rámci všetkých členských štátov 10 % domácností nebolo schopných primerane vykurovať svoje domovy a mali nedoplatky na účtoch za energie 21 .

Tento nárast nákladov na energiu bol spôsobený najmä cenami zemného plynu, kvapalných palív a elektrickej energie a nemohol byť v plnej miere vyvážený snahami domácností o zníženie spotreby energie. Vnútroštátne opatrenia na podporu výdavkov domácností na energie pomohli zmierniť vplyv energetickej krízy, ale tieto opatrenia (napríklad zníženie sadzieb DPH) sa veľmi často nezameriavali osobitne na najzraniteľnejšie domácnosti.

Situácia domácností sa v jednotlivých členských štátoch značne líšila, a to tak z hľadiska absolútnych výdavkov, ako aj z hľadiska podielu na celkových výdavkoch.

·Najchudobnejšie domácnosti vynaložili na energiu v relatívnom vyjadrení na Slovensku viac ako 20 % svojho rodinného rozpočtu, v Rumunsku viac ako 15 % rozpočtu; a vo Švédsku, na Malte, vo Fínsku a v Luxembursku menej ako 5 % svojho rozpočtu.

·V Lotyšsku a Rumunsku nízkopríjmové domácnosti za energetické produkty v absolútnom vyjadrení vynaložili menej ako 500 EUR, zatiaľ čo v Luxembursku vynaložili viac ako 1 500 EUR a v Dánsku viac ako 3 000 EUR.

Graf 14: Podiel energie na celkových výdavkoch na spotrebu podľa príjmových skupín členských štátov v EÚ27

Zdroj: Trinomics a kol. (2024), na základe ad hoc zberu údajov o výdavkoch na spotrebu domácností.

Pokiaľ ide o výber spotrebiteľov, elektrická energia zostala v roku 2023 najdrahším nosičom energie (289 EUR/MWh) ( t ab uľka 1 ). Na porovnanie zemný plyn (na úrovni 116 EUR/MWh), ako aj vykurovací olej (116 EUR/MWh) boli lacnejšími možnosťami na vykurovanie priestorov. Napriek rozdielom v nákladoch na energetický vstup tepelné čerpadlá dokážu konkurovať kotlom na olej a plyn z hľadiska prevádzkových nákladov v rámci priemeru EÚ, keďže teplo vyrábajú oveľa efektívnejšie. Podobne aj elektrické vozidlá využívajú energetický vstup oveľa efektívnejšie, a najmä vzhľadom na dynamické ceny elektriny už teraz ponúkajú značne nižšie prevádzkové náklady. Počiatočné investičné náklady na tepelné čerpadlá a elektrické vozidlá by napriek tomu mohli ohroziť rozsiahle zavádzanie do praxe. V revidovanej smernici o zdaňovaní energie sa navrhujú výrazne nižšie minimálne sadzby dane z elektriny 22 , čím sa členským štátom poskytuje možnosť znížiť dane z elektriny (a jej ceny) a podporiť elektrifikáciu vo vykurovaní a v doprave. Členské štáty budú mať aj možnosť poskytnúť domácnostiam výnimku zo zdaňovania elektriny, čím poskytnú ďalšiu podporu v záujme elektrifikácie.

Tabuľka 1: Porovnanie jednotlivých zdrojov energie pre domácnosti v EÚ na MWh

Zdroj: Eurostat; pre elektrinu NRG_PC_204 a NRG_PC_204_C, údaje za prvý polrok; pre plyn NRG_PC_202 a NRG_PC_202_C, údaje za prvý polrok DG ENER Weekly Oil Bulletin (pre ropné produkty), údaje za rok 2023. Prepočet benzínu na MWh bol vykonaný s použitím faktora 1 000 l = 8,9 MWh. Prepočet nafty a vykurovacieho oleja na MWh bol vykonaný s použitím faktora 1 000 l = 10 MWh.

3.3.Náklady na energiu v priemysle

Energia je kriticky dôležitá pre hospodársku činnosť a náklady na energiu zohrávajú významnú úlohu pri určovaní konkurencieschopnosti európskeho priemyslu. V roku 2023 boli náklady na energiu pre priemyselné odvetvia EÚ aj napriek zníženiu cien elektriny a zemného plynu v porovnaní s úrovňami z roku 2022 stále výrazne vyššie ako úrovne spred pandémie COVID-19 a pred krízou. Najvyšší podiel nákladov na energiu (náklady na elektrinu spolu s nákladmi na zemný plyn) bol zaznamenaný v odvetviach náročných na spotrebu elektriny, ako je primárny hliník (38 %) a ferozliatiny a kremík (29 %). Za nimi nasledujú odvetvia plochého skla (25 %) a ťažby (20 %), ktoré obe majú pomerne vysoký podiel nákladov na plyn a elektrinu.

Pokiaľ ide o priemerný európsky podnik, náklady na energiu sa pohybujú v rozsahu 1 – 3 % celkových výrobných nákladov. V prípade energeticky náročných odvetví (ako je buničina a papier, základné chemikálie, chemické vlákna, sklo, stavebné materiály z hliny, cement, vápno a sadra a železo a oceľ) náklady na energiu dosahujú 5 – 10 % ich celkových výrobných nákladov, v dôsledku čoho sú zvlášť zraniteľné voči cenovým nárastom a konkurenčnému dovozu ( Graf 15 ).

Graf 15: Odhadované náklady na energiu (ako podiely výrobných nákladov) v priemyselných odvetviach v období 2021 – 2023, priemer EÚ

Zdroj: Trinomics a kol. (2024), na základe údajov od prevádzkovateľov priemyselných zariadení.

Vo väčšine odvetví sa podiely nákladov na energiu podľa nahlásených údajov v rokoch 2022 a 2023 zvýšili v porovnaní s rokom 2021, čo je viditeľné najmä v energeticky náročných priemyselných odvetviach (napr. buničina a papier, chemické vlákna, sklo, stavebné materiály z hliny, cement, vápno a sadra, železo a oceľ a neželezné kovy).

Z medzinárodného hľadiska sú náklady na energiu priemyselných odvetví v niektorých krajinách mimo EÚ, ktoré sú členmi skupiny G20, často nižšie vďaka: i) prístupu k relatívne bohatším domácim zdrojom energie; ii) rozdielom vo vnútroštátnych politikách, najmä pokiaľ ide o dotácie na energiu a vládne podporné opatrenia. Energetická náročnosť priemyselných odvetví v EÚ je zvyčajne porovnateľná alebo nižšia ako u hlavných obchodných partnerov EÚ (s výnimkou buničiny a papiera a rafinérií); čiastočne v dôsledku vyšších cien energie je však ziskovosť priemyselných odvetví EÚ zvyčajne nižšia.

3.4.Zdaňovanie energie

Dane z energií, a to tak z výroby, ako aj zo spotreby energie, vytvárajú značné príjmy do rozpočtov členských štátov. Príjmy z daní z energií boli v rokoch 2010 až 2019 stabilné v priemere na úrovni 1,88 % HDP ( Graf 16 ), ale počas pandémie COVID-19 (v roku 2020) viedli nižšie ceny energií a nižšia spotreba k poklesu na 1,74 % HDP. V roku 2021 sa príjmy z daní z energií začali zvyšovať, ale do roku 2022, prevažne v dôsledku opatrení na kompenzovanie zvýšených cien energie, sa dane z energií vybrané v EÚ znížili na 248 miliárd EUR (1,6 % HDP).

Graf 1617: Príjmy z daní z energií v EÚ27 (v mld. EUR; % HDP)

Zdroj: Trinomics a kol. (2024), na základe údajov Eurostatu (env_ac_tax).

Úloha daní z energií v štátnych príjmoch sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líši. V roku 2022 tvorili dane z energií v Bulharsku viac ako 14 % celkových daňových príjmov, zatiaľ čo v Rakúsku a Írsku to bolo len 2,5 % ( Graf 18 ). Príjmy z daní z energií boli v porovnaní s národným HDP najvyššie v Grécku (4,8 %) a najnižšie v Írsku (0,5 %). Vo všeobecnosti majú členské štáty s nižším HDP na obyvateľa vyšší podiel daní z energií v pomere k celkovým daňovým príjmom aj k HDP.

Graf 18: Príjmy z daní z energií ako percentuálny podiel daňových príjmov a HDP 23 (2021)

Zdroj: Trinomics a kol. (2024), na základe údajov Eurostatu (env_ac_tax).

4.Záver

EÚ reagovala jednotne, solidárne a s odhodlaním prekonať potenciálne devastačnú energetickú krízu z obdobia 2021 – 2022. Členské štáty sa dohodli na opatreniach na riešenie nadmerných cien plynu, na urýchlenie zavádzania cenovo dostupnej čistej energie a na pláne solidárnych opatrení v prípade stavu núdze v oblasti dodávok plynu, ktoré všetky zohrali úlohu pri stabilizácii trhov EÚ. Zároveň členské štáty prijali niekoľko opatrení na ochranu svojich domácností a priemyselných odvetví pred dôsledkami vysokých a nestálych cien energie.

Ukázalo sa, že energetická politika má zásadný význam pri podpore prechodu energetických systémov na nulové emisie uhlíka pri zachovaní energetickej bezpečnosti a cenovej dostupnosti. Táto politika je takisto základným kameňom úsilia EÚ o dekarbonizáciu jej hospodárstva a zároveň zabezpečuje konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a spravodlivú transformáciu pre všetkých. V posledných rokoch EÚ plnila svoje záväzky a podnikala rázne kroky na zaistenie svojej bezpečnosti a pokroku pri prechode na čistú energiu. Konala jednotne, aby pokročila pri dosahovaní cieľov plánu REPowerEU v snahe vybudovať bezpečnejší a dekarbonizovaný energetický systém pre všetkých Európanov v rýchlo sa meniacom geopolitickom kontexte.

Zatiaľ čo veľkoobchodné ceny elektrickej energie a plynu od konca roka 2022 výrazne klesli, ostávajú vyššie ako pred krízou. Ich vplyv na výdavky za energie, najmä v prípade najzraniteľnejších domácností a podnikov 24 , je stále značný. Zvýšenie nákladov na energiu viedlo k vyšším výdavkom na energiu predovšetkým v prípade nízkopríjmových domácností. Podobne sa zastavil predtým pozorovaný pokles podielov nákladov na energiu v energeticky náročných priemyselných odvetviach. Výsledkom tohto zvratu bola veľká výzva pre energeticky najnáročnejšie priemyselné odvetvia, ktorú čiastočne zmiernilo ich úsilie o zlepšenie energetickej efektívnosti a verejná podpora. Významný bol aj vplyv na celé hospodárstvo EÚ, pričom výrazne stúpli výdavky EÚ na dovoz fosílnych palív, a to najmä v dôsledku prudkého nárastu cien plynu a ropy.

Kríza v rokoch 2021/2022 už vyvolala dlhodobé zmeny v energetickom systéme EÚ počnúc LNG, ktorý v súčasnosti predstavuje oveľa vyšší podiel (~40 %) na dovoze plynu, keďže nahradil ruský potrubný plyn. Urýchlená energetická transformácia postupne prinesie ďalšie zmeny v ponuke energie a dopyte po nej už v tomto desaťročí a EÚ pomôže dosiahnuť väčšiu mieru nezávislosti od dovozu fosílnych palív a v konečnom dôsledku znížiť výdavky EÚ na energiu.

Výhľad trhu s energiou na roky 2024 – 2025 sa zlepšil, napätie však pretrváva. K tomuto zlepšeniu významne prispeli opatrenia zavedené členskými štátmi a Komisiou na boj proti energetickej kríze 25 . Vplyv vysokých cien energie na konkurencieschopnosť priemyslu EÚ však zostáva veľkou výzvou. EÚ musí pohotovo reagovať na návrhy Maria Draghiho a Enrica Lettu týkajúce sa posilnenia konkurencieschopnosti priemyslu. Okrem toho musí EÚ pokračovať v presadzovaní aktívnej obchodnej politiky, ktorá prispieva k väčšej diverzifikácii dodávok a hospodárskej odolnosti.

Predovšetkým musí EÚ urýchliť rozsiahle zavádzanie čistých technológií a opatrení v oblasti energetickej efektívnosti do praxe, aby sa v budúcnosti predišlo krízam zapríčineným fosílnymi palivami. Technológie, ako sú tepelné čerpadlá a elektrické vozidlá, spolu s reakciou na strane spotreby, uskladňovaním energie, ako aj s dostatočnými prepojeniami sietí a sústav a ich efektívnym využívaním budú zohrávať dôležitú úlohu pri ochrane domácností a priemyselných odvetví pred ďalšími otrasmi v energetike. Európske podniky, najmä energeticky náročné priemyselné odvetvia, musia v záujme zachovania svojej konkurencieschopnosti naďalej zlepšovať svoju energetickú efektívnosť, zvyšovať svoju flexibilitu v súvislosti s reakciou na strane spotreby a zavádzať dekarbonizované energetické technológie, zatiaľ čo EÚ pracuje na opatreniach, vďaka ktorým budú môcť ťažiť z tejto transformácie prostredníctvom nepretržitých investícií do výskumu a inovácií, novej koncepcie trhov s elektrinou a zabezpečením rovnakých podmienok na medzinárodnej úrovni. Zároveň by sa EÚ mala naďalej angažovať v boji proti energetickej chudobe, chrániť zraniteľných spotrebiteľov a posilňovať postavenie spotrebiteľov, aby sa mohli aktívne zúčastňovať na zelenej transformácii, a to vykonávaním politík, ktoré podporujú energetickú efektívnosť, obnoviteľné zdroje energie a cenovo dostupné možnosti čistej energie.

(1)      V závislosti od dostupnosti boli niektoré referenčné hodnoty aktualizované k septembru 2024, aby zohľadnili najnovšie dostupné údaje.

(2)      COM(2016) 769 final, COM(2019) 1 final, COM(2020) 951 final a COM(2024) 136.

(3)      Štúdia bude uverejnená prostredníctvom Úradu pre publikácie.

(4)      V nominálnom vyjadrení sú úrovne cien energie vyššie ako pred krízou, v reálnych hodnotách (znížených o infláciu na základe cenových indexov) však klesajú veľmi blízko k úrovni reálnych cien pred krízou.

(5)      V Európe sú plynové elektrárne často marginálnou technológiou, ktorá určuje veľkoobchodné ceny elektrickej energie.

(6)      Za Čínu nie sú po roku 2020 dostupné žiadne údaje.

(7)      Ceny sa vzťahujú na odberateľské pásmo DD v reálnych eurách (EUR2023 znamená, že hodnoty sú upravené o infláciu, pričom východiskovým rokom je rok 2023).

(8)      Napr. v Maďarsku, na Malte alebo v Bulharsku.

(9)      Zvlášť pozoruhodné je opatrenie Írska, kde dotácia na spotrebu zmenšila rozsah, v akom boli maloobchodné ceny (na základe zložky „Energia a dodávky“ vo výške 339 EUR/MWh v roku 2023) ovplyvnené vysokými cenami na veľkoobchodnom trhu.

(10)      Odberateľské pásmo DD (Eurostat) sa používa ako hlavný referenčný bod pre túto porovnávaciu analýzu, v niektorých členských štátoch môže byť najreprezentatívnejším bodom iný bod.

(11)      Odberateľské pásmo ID (Eurostat) je reprezentatívne pre stredne veľké priemyselné spoločnosti odoberajúce elektrinu; na toto pásmo v priemere pripadá 24 % celkovej spotreby elektriny mimo domácností v členských štátoch EÚ.

(12)      EUR2023 znamená v eurách z roku 2023 (reálne eurá).

(13)       Baker Institute for Public Policy. (2023). Why is Europe not replacing Russian pipeline gas with long-term LNG contracts? (Prečo Európa nenahrádza ruský potrubný plyn dlhodobými zmluvami o LNG?).

(14)      V prípade Japonska/Kórey, Indie a Číny sa ako zástupná hodnota použili ceny LNG CIF. Všetky ceny sú v EUR2023.

(15)      Eurostat neudáva maloobchodné ceny plynu za Cyprus, Fínsko a Maltu.

(16)      EUR2023 znamená v eurách z roku 2023 (reálne eurá).

(17)      Odberateľské pásmo I3 (Eurostat) je pre MSP a stredne veľké spoločnosti so spotrebou v rozsahu 10 000 GJ až 99 999 GJ.

(18)      Odberateľské pásmo I5 (Eurostat) je reprezentatívne pre veľké spoločnosti so spotrebou v rozsahu 1 000 000 GJ až 3 999 999 GJ.

(19)      V tejto správe sa domácnosti v prvom príjmovom decile vymedzujú ako nízkopríjmové; domácnosti s nižšími strednými príjmami sú v treťom príjmovom decile a piaty príjmový decil sa používa pre domácnosti so strednými príjmami. Pre tie členské štáty, kde sú k dispozícii iba kvintilové údaje, sa používa prvý, druhý a tretí príjmový kvintil.

(20)      Na základe najnovších dostupných údajov zo zisťovania rodinných účtov.

(21)      Zdroj: EPAH (2024) s výnimkou Rumunska a Chorvátska (2022).

(22)      Suma 1 EUR/MWh na nepodnikateľské účely, ktorá je v navrhovanej revízii smernice nahradená jednou minimálnou sadzbou 0,15 EUR/GJ alebo 0,54 EUR/MWh na podnikateľské aj nepodnikateľské účely.

(23)      Najnovšie dostupné údaje sú za rok 2020.

(24)      Vplyv na MSP je podrobne opísaný v správe vyslanca pre MSP: SMEs and rising energy prices - First findings & recommendations (Malé a stredné podniky a rastúce ceny energie – prvé závery a odporúčania) .

(25)      Medzi tieto opatrenia patrí diverzifikácia ponuky, zníženie dopytu, rozšírenie dovoznej kapacity skvapalneného zemného plynu, povinnosť plniť zásobníky plynu s predstihom, agregácia dopytu a spoločné nákupy a opatrenia na riešenie vysokých cien a volatility (napr. mechanizmus korekcie trhu, mechanizmus riadenia vnútrodennej volatility).