EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli3. 3. 2025
COM(2025) 65 final
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
o posúdení možností zefektívnenia a zjednodušenia procesu uplatňovania kapacitného mechanizmu podľa kapitoly IV nariadenia (EÚ) 2019/943 v súlade s článkom 69 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2019/943
1.ÚVOD
Nariadenie (EÚ) 2024/1747 1 z 13. júna 2024, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) 2019/942 a (EÚ) 2019/943, pokiaľ ide o zlepšenie koncepcie trhu s elektrinou v Únii. Podľa článku 69 ods. 3 zmeneného nariadenia (EÚ) 2019/943 (ďalej len „nariadenie o elektrine“) Európska komisia (ďalej len „Komisia“) vydá správu, v ktorej posúdi možnosti zefektívnenia a zjednodušenia procesu uplatňovania kapacitného mechanizmu, a v prípade potreby predloží návrhy na zjednodušenie procesu posudzovania kapacitných mechanizmov. Článok 69 ods. 3 nariadenia o elektrine znie:
„Komisia do 17. januára 2025 predloží Európskemu parlamentu a Rade podrobnú správu, v ktorej posúdi možnosti zefektívnenia a zjednodušenia procesu uplatňovania kapacitného mechanizmu podľa kapitoly IV s cieľom zabezpečiť, aby sa členské štáty mohli včas venovať problémom primeranosti. V tejto súvislosti Komisia podľa potreby požiada agentúru ACER, aby zmenila metodiku posudzovania primeranosti zdrojov na európskej úrovni uvedenú v článku 23 v súlade s článkami 23 a 27.
Komisia do 17. apríla 2025 po konzultácii s členskými štátmi predloží v prípade potreby návrhy na zjednodušenie procesu posudzovania kapacitných mechanizmov.“
V tejto správe sa posudzujú možnosti zefektívnenia a zjednodušenia procesu uplatňovania kapacitného mechanizmu podľa kapitoly IV nariadenia o elektrine.
2.RÁMEC EÚ PRE KAPACITNÉ MECHANIZMY
2.1. Rámec EÚ vyplývajúci z nariadenia o elektrine a Usmernení o štátnej pomoci v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetiky
Kapitolou IV nariadenia o elektrine sa zaviedli požiadavky na odôvodnenie kapacitných mechanizmov a pravidlá vykonávania takýchto opatrení s cieľom zabezpečiť, aby kapacitné mechanizmy neprimerane nenarušili vnútorný trh Únie s elektrinou a aby sa nezavádzali ako náhrada potrebných reforiem trhu v členských štátoch 2 .
Rámec EÚ pre kapacitné mechanizmy bol vytvorený s cieľom umožniť a lepšie koordinovať zavádzanie dočasného dodatočného nástroja, ktorý elektroenergetickému systému umožní zabezpečiť dostatočnú kapacitu (vrátane flexibilnej kapacity) na uspokojenie dopytu v strednodobom až dlhodobom horizonte vrátane podpory dekarbonizácie energetického systému a integrácie čoraz väčšieho využívania variabilných obnoviteľných zdrojov. Okrem toho po bezprecedentnej energetickej kríze, ktorú Únia zaznamenala v posledných rokoch, vznikli dodatočné obavy týkajúce sa bezpečnosti dodávok elektriny. Vnútorný trh s elektrinou má kľúčové postavenie pri riešení výziev, ktoré kríza prináša, keďže členským štátom umožňuje spoliehať sa na vzájomné dodávky. V období po kríze a vzhľadom na obnovené ambície, pokiaľ ide o rozvoj obnoviteľných zdrojov a ciele EÚ v oblasti dekarbonizácie, môžu dobre koncipované kapacitné mechanizmy zohrávať dôležitú úlohu pri zabezpečovaní primeranosti zdrojov a zároveň zaisťovať dobré fungovanie vnútorného trhu, uľahčovať zavádzanie technológií s najnižšou uhlíkovou náročnosťou a minimalizovať náklady pre spotrebiteľov. Pravidlá vnútorného trhu s elektrinou dopĺňajú ustanovenia EÚ o štátnej pomoci, najmä rámec pre štátnu pomoc stanovený v Usmerneniach Komisie o štátnej pomoci v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetiky na rok 2022 (ďalej len „Usmernenia o štátnej pomoci v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetiky“) 3 , ktoré sa uplatňujú na opatrenia v oblasti bezpečnosti dodávok zahŕňajúce štátnu pomoc vrátane kapacitných mechanizmov.
Konkrétnejšie možno rámec EÚ pre primeranosť zdrojov a kapacitné mechanizmy zhrnúť takto (kapitola IV nariadenia o elektrine a oddiel 4.8. Usmernení o štátnej pomoci v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetiky):
2.1.1.Zlyhanie trhu a vhodnosť
V článku 20 nariadenia o elektrine sa vyžaduje, aby členské štáty so zistenými problémami primeranosti vypracovali a uverejnili plán vykonávania, v ktorom sa stanoví, ako plánujú riešiť základné príčiny ich problému primeranosti prostredníctvom reforiem trhu, a predložili ho Komisii na preskúmanie. Od členských štátov sa vyžaduje, aby monitorovali uplatňovanie svojich plánov vykonávania a výsledky zverejňovali vo výročných správach.
2.1.2.Nevyhnutnosť a primeranosť
Členské štáty stanovia cieľ v oblasti bezpečnosti dodávok, nazývaný aj štandard spoľahlivosti, podľa pravidiel podrobne opísaných v článku 25 nariadenia o elektrine. Štandard spoľahlivosti je výsledkom ekonomickej analýzy a stanovuje obmedzenie subvencovania nadmernej kapacity na úkor hospodárskej súťaže a peňazí európskych daňových poplatníkov, keď náklady na dodatočnú kapacitu prevyšujú sociálny blahobyt, ktorý táto kapacita prináša. Na tento účel sa Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu (ďalej len „ENTSO-E“) nariadením o elektrine poveruje vypracovaním metodiky výpočtu hodnoty nedodanej elektriny, nákladov na nový vstup a štandardu spoľahlivosti 4 . Metodiku schválila agentúra ACER v októbri 2020.
Potreba kapacitného mechanizmu a úroveň kapacity, ktorá sa má obstarať, by sa mali posudzovať na základe posúdenia primeranosti 5 . Na tento účel sa ENTSO-E nariadením o elektrine poveruje vypracovaním metodiky posudzovania primeranosti zdrojov v Európe (ďalej len „metodika posudzovania primeranosti zdrojov na európskej úrovni“ 6 ), ktorú agentúra ACER schválila v októbri 2020. ENTSO-E na základe tejto metodiky každý rok predkladá návrh na každoročné posúdenie primeranosti zdrojov na európskej úrovni (ďalej len „posudzovanie primeranosti zdrojov na európskej úrovni“), ktorý schvaľuje agentúra ACER. V súlade s článkom 24 nariadenia o elektrine môžu členské štáty založiť svoje kapacitné mechanizmy aj na posudzovaní primeranosti zdrojov na vnútroštátnej úrovni (ďalej len „posudzovanie primeranosti zdrojov na vnútroštátnej úrovni“), ktoré by však malo vychádzať z metodiky posudzovania primeranosti zdrojov na európskej úrovni a podliehať preskúmaniu agentúrou ACER v prípade, že sa jeho zistenia líšia od zistení posudzovania primeranosti zdrojov na európskej úrovni.
Objem obstaraný v reakcii na ceny kapacity by sa mal stanoviť tak, aby obstaraný objem nepresiahol štandard spoľahlivosti.
2.1.3.Prvky koncepcie
Súčasným rámcom EÚ pre kapacitné mechanizmy sa stanovuje niekoľko požiadaviek, ktoré musia byť splnené. Konkrétne:
̶Podpora by sa mala prideľovať (a výška podpory určovať) prostredníctvom súťažného ponukového konania (článok 22 ods. 1 nariadenia o elektrine).
̶Koncepciou kapacitného mechanizmu by sa mala zabezpečiť oprávnenosť všetkých technológií, ktoré spĺňajú objektívne technické a environmentálne požiadavky. Všetky takéto technológie by mali byť oprávnené zúčastniť sa nediskriminačným spôsobom (článok 22 ods. 1 nariadenia o elektrine). Nedávno sa zaviedlo ustanovenie s cieľom povzbudiť členské štáty, aby zvážili prispôsobenie koncepcie kapacitných mechanizmov s cieľom podporiť zdroje nefosílnej flexibility, ako je riadenie odberu a uskladňovanie energie (článok 19g nariadenia o elektrine).
̶Požiadavky na dostupnosť (a súvisiace sankcie) by mali byť dostatočné na zabezpečenie odmeny, ktorá motivuje k dostupnosti v čase očakávaného preťaženia sústavy (čo môže viesť k prudkému nárastu cien v prípade, že sústava nie je dostatočne flexibilná) a je primeraná službe poskytovanej elektroenergetickému systému (článok 22 ods. 1 nariadenia o elektrine).
̶Kapacitné mechanizmy by mali umožňovať účasť kapacít na cezhraničnom základe (článok 26 nariadenia o elektrine). Na tento účel sa ENTSO-E nariadením o elektrine poveruje vypracovaním metodiky s cieľom umožniť cezhraničnú účasť na kapacitných mechanizmoch 7 , ktorú agentúra ACER schválila v roku 2020.
̶Účasť technológií založených na fosílnych palivách sa obmedzuje emisným limitom (článok 22 ods. 4 nariadenia o elektrine). Nedávno sa zaviedla výnimka pre technológie založené na fosílnych palivách, ktoré vypúšťajú viac emisií ako daný limit (článok 64 nariadenia o elektrine). Ak bude výnimka udelená, za určitých podmienok umožní, aby sa do 31. decembra 2028 na kapacitných mechanizmoch zúčastňovali zdroje, ktoré prekračujú emisný limit.
̶V prípade strategickej rezervy by malo byť jasné, že zmluvná kapacita v rámci strategickej rezervy sa nebude zúčastňovať na trhoch s elektrinou, a to ani v situáciách, keď sú ceny vysoké (článok 22 ods. 2 nariadenia o elektrine).
2.2. Súčasný proces schvaľovania
Požadované kroky podľa nariadenia o elektrine a podľa pravidiel štátnej pomoci sa zvyčajne vykonávajú súbežne, aby sa uľahčilo rýchle schválenie:
1.Členský štát predkladá Komisii plán reformy trhu (plán vykonávania), v ktorom sa vysvetľuje, ako chce daný členský štát riešiť zlyhania trhu alebo regulačné deformácie. Komisia vydá svoje stanovisko do štyroch mesiacov od formálneho predloženia plánu (článok 20 nariadenia o elektrine) 8 .
2.Členský štát by mal odôvodniť potrebu a primeranosť kapacitného mechanizmu na základe týchto dvoch prvkov:
̶posúdenie primeranosti. To možno vykonať prostredníctvom posudzovania primeranosti zdrojov na európskej úrovni, ako ho schválila agentúra ACER. Ak chce členský štát vychádzať z posudzovania primeranosti zdrojov na vnútroštátnej úrovni, Komisia musí pred prijatím rozhodnutia o štátnej pomoci overiť jeho predpoklady, metodiku a výsledky. Konkrétne, ak sa posúdením primeranosti zdrojov na vnútroštátnej úrovni zistí problém, ktorý nebol identifikovaný v posúdení primeranosti zdrojov na európskej úrovni, členský štát predloží 9 svoje posúdenie primeranosti zdrojov na vnútroštátnej úrovni agentúre ACER a agentúra ACER do dvoch mesiacov vydá stanovisko k tomu, či sú rozdiely medzi vnútroštátnym posúdením a európskym posúdením odôvodnené (článok 24 nariadenia o elektrine), a
̶cieľ bezpečnosti dodávok (štandard spoľahlivosti) vypočítaný na základe článku 25 nariadenia o elektrine a metodiky agentúry ACER na výpočet hodnoty nedodanej elektriny, nákladov na nový vstup a štandardu spoľahlivosti (článok 23 ods. 6 nariadenia o elektrine). Štandard spoľahlivosti a jeho metodika musia byť pred prijatím rozhodnutia o štátnej pomoci overené Komisiou.
3.Členský štát musí oznámiť kapacitný mechanizmus Komisii na účely posúdenia podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci.
3.SÚČASNÝ STAV VYKONÁVANIA RÁMCA EÚ A HLAVNÉ POZNATKY
Rámec EÚ pre kapacitné mechanizmy bol prijatý v roku 2019 a odvtedy bolo potrebné vykonať niekoľko krokov na jeho úplné zavedenie (t. j. vypracovanie metodík EÚ súvisiacich s kapacitnými mechanizmami 10 ). Poznatky možno vyvodiť zo seminárov Komisie, z praxe v oblasti štátnej pomoci a zo správ agentúry ACER o monitorovaní bezpečnosti dodávok (ďalej len „bezpečnosť dodávok“) 11 . Zahŕňa to dĺžku a zložitosť procesu uplatňovania kapacitného mechanizmu.
Táto správa vychádza z praxe uplatňovanej členskými štátmi pri zvažovaní, prijímaní a prevádzkovaní kapacitného mechanizmu od prijatia nariadenia o elektrine a z rozhodovacej praxe Komisie. Od nadobudnutia účinnosti nariadenia o elektrine prijala Komisia rozhodnutia o štátnej pomoci týkajúce sa dvoch schém (Belgicko 12 , Fínsko 13 ). S viacerými členskými štátmi vedie diskusie v rámci predbežnej notifikácie ich schém.
Správa vychádza aj zo spätnej väzby, ktorú zainteresované strany predložili Komisii v rámci verejnej konzultácie Komisie k jej návrhu reformy koncepcie trhu s elektrinou 14 , ktorý bol zhrnutý v pracovnom dokumente útvarov Komisie, ktorý je sprievodným dokumentom k návrhu Komisie 15 .
Komisia 22. mája 2023 a 7. júna 2023 zorganizovala dva semináre s členskými štátmi na tému „Zefektívnenie rámca EÚ pre kapacitné mechanizmy“. V rámci seminárov sa kládol osobitný dôraz na súčasnú metodiku posudzovania primeranosti zdrojov na európskej úrovni a na proces schvaľovania kapacitných mechanizmov. Komisia a agentúra ACER prezentovali obsah týchto seminárov aj na európskom regulačnom fóre EÚ pre elektrickú energiu 8. júna 2023 a 27. mája 2024. Fórum uvítalo iniciatívu na urýchlenie procesu schvaľovania kapacitných mechanizmov a zjednodušenie metodiky posudzovania primeranosti zdrojov na európskej úrovni 16 .
Napokon sa táto správa zaoberá určitými otázkami, ktoré v súvislosti s rokovaniami o návrhu reformy koncepcie trhu s elektrinou vzniesli spoluzákonodarcovia a ktoré viedli k požiadavke Komisie na vypracovanie tejto správy.
3.1. Zlyhanie trhu a vhodnosť
Komisia vypracovala a vydala usmernenie 17 pre členské štáty o tom, ako majú vypracovať svoje plány vykonávania. Komisia počas posudzovania plánov požaduje od zainteresovaných strán stanovisko k navrhovaným reformám členských štátov a organizuje stretnutia alebo písomné výmeny s členskými štátmi s cieľom objasniť prípadné otázky alebo problémy hneď, ako sa objavia.
Usmernenie Komisie môže členským štátom uľahčiť analýzu možných regulačných deformácií a zlyhaní trhu. Štruktúra navrhovaná v usmernení tiež Komisii umožnila lepšie pochopiť fungovanie a špecifické problémy trhu s elektrinou v príslušnom členskom štáte. Komisii to umožňuje rýchlejšie prijať stanovisko k danému plánu. K dnešnému dňu boli mnohým členským štátom (12 z 27 18 ) už doručené stanoviská Komisie k ich plánom vykonávania.
3.2. Nevyhnutnosť a primeranosť
Agentúra ACER prijala svoju metodiku posudzovania primeranosti zdrojov na európskej úrovni v roku 2020. Vypracovanie posúdenia primeranosti zdrojov na európskej úrovni v súlade s metodikou posudzovania primeranosti zdrojov na európskej úrovni si vyžadovalo postupné zavádzanie zo strany ENTSO-E. Hoci ENTSO-E dosiahla pri vypracúvaní posúdenia primeranosti zdrojov na európskej úrovni značný pokrok, agentúra ACER neschválila posúdenia primeranosti zdrojov na európskej úrovni za roky 2021 a 2022, a to najmä z dôvodu nedostatočnej konzistentnosti a spoľahlivosti pri posudzovaní. Agentúra ACER v roku 2024 po prvýkrát schválila posúdenie primeranosti zdrojov na európskej úrovni za rok 2023, pričom dospela k záveru, že posúdenie dosiahlo úroveň spoľahlivosti, ktorá subjektom s rozhodovacou právomocou umožňuje spoliehať sa na jeho výsledky.
Niektoré členské štáty 19 sa kriticky vyjadrili k zložitosti metodiky posudzovania primeranosti zdrojov na európskej úrovni a ku skutočnosti, že podľa súčasnej metodiky by sa mal na identifikáciu problémov primeranosti použiť tzv. hlavný referenčný scenár posudzovania primeranosti zdrojov na európskej úrovni (s dvoma variantmi – s kapacitnými mechanizmami a bez nich). Malo by sa však zohľadniť, že metodika posudzovania primeranosti zdrojov na európskej úrovni je založená na tzv. pravdepodobnostnom posúdení, ktoré už zohľadňuje existenciu viacerých scenárov a pravdepodobnosť ich výskytu. Napriek tomu sa niektoré členské štáty domnievajú, že mať len jeden hlavný referenčný scenár na zobrazenie budúcej trajektórie je príliš obmedzujúce, keďže to môže vzbudzovať dojem, že sa prezentuje „len jedna pravda“ o budúcnosti a kladie menší dôraz na alternatívne trajektórie. Jednou z hlavných výhrad voči hlavnému referenčnému scenáru je v súčasnosti skutočnosť, že vychádza z predpokladu, že ciele národných energetických a klimatických plánov (ďalej len „NEKP“) budú v plnej miere splnené bez toho, aby sa zohľadnilo, že pri vykonávaní opatrení opísaných v plánoch môžu nastať oneskorenia a že takéto oneskorenia môžu ovplyvniť primeranosť sústavy. V nariadení o elektrine sa odkazuje na tzv. hlavné referenčné scenáre. Ponecháva sa tým priestor na zavedenie dodatočného hlavného referenčného scenára, ktorý zobrazuje odlišné tempo energetickej transformácie. Ten by však mal predstavovať pravdepodobné znázornenie budúcnosti, aby bolo možné prijímať rozhodnutia o štátnej pomoci, ktoré budú vychádzať z týchto hlavných scenárov na účely odôvodnenia nevyhnutnosti a primeranosti kapacitných mechanizmov.
Keďže pred rokom 2024 neboli výsledky posudzovania primeranosti zdrojov na európskej úrovni k dispozícii, členské štáty museli pri odôvodňovaní a dimenzovaní svojich kapacitných mechanizmov počas tohto obdobia vychádzať z posúdení primeranosti zdrojov na vnútroštátnej úrovni (ktoré musia byť založené na rovnakej metodike agentúry ACER ako posudzovanie primeranosti zdrojov na európskej úrovni). Ako vyplýva zo správy agentúry ACER o monitorovaní bezpečnosti dodávok z roku 2023 20 , niektoré členské štáty sa podrobili komplexnému posúdeniu primeranosti, ale agentúra ACER tiež upozornila na to, že iné členské štáty mohli uplatniť „príliš zjednodušené“ prístupy, ktoré sa výrazne odlišovali od metodiky agentúry ACER. Zaujímavá je skutočnosť, že podľa správy agentúry ACER o monitorovaní bezpečnosti dodávok z roku 2024 mnohé členské štáty 21 do svojich posúdení primeranosti zdrojov na vnútroštátnej úrovni už zahŕňajú dodatočné scenáre k hlavnému referenčnému scenáru, ktoré modelujú odlišné tempo energetickej transformácie. Niektoré členské štáty 22 zahŕňajú do svojich posúdení primeranosti zdrojov na vnútroštátnej úrovni scenáre, ktoré modelujú zníženú dostupnosť zdrojov alebo kapacity siete 23 a ktoré posudzujú dosah nepravdepodobných podmienok s veľkým vplyvom na elektrizačnú sústavu. Tieto scenáre zohľadňujú deterministické riziká poklesu na rozdiel od pravdepodobnostného prístupu, ktorý sa predpokladá v nariadení o elektrine a ktorý pripisuje pravdepodobnosti neistým budúcim udalostiam. Napokon sa v nariadení o elektrine predpokladá, že v rámci posúdenia primeranosti zdrojov sa môžu zohľadniť citlivostné analýzy, ktoré zohľadňujú extrémne výkyvy počasia. Niekoľko členských štátov 24 zahŕňa takéto citlivostné analýzy do svojho posúdenia primeranosti zdrojov na vnútroštátnej úrovni.
Agentúra ACER prijala svoju metodiku výpočtu hodnoty nedodanej elektriny, nákladov na nový vstup a štandardu spoľahlivosti v roku 2020. Členské štáty podľa tejto metodiky vykonávajú prieskumné štúdie u rôznych skupín spotrebiteľov elektriny s cieľom odhadnúť ich ochotu platiť za kapacitu, ako aj u poskytovateľov kapacity s cieľom odhadnúť náklady na novú kapacitu. Vykonávanie metodiky agentúry ACER na vnútroštátnej úrovni sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líši 25 . V rámci nedávnej konzultačnej štúdie agentúry ACER 26 sa zistilo, že výrazné rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o hodnotu nedodanej elektriny (posudzovanú na základe prístupu založeného na prieskume) a náklady na nový vstup, pravdepodobne nemožno úplne vysvetliť vnútroštátnymi špecifikami, ktoré odrážajú štrukturálne rozdiely v ich hospodárstvach. Správa poukazuje na možné ťažkosti pri vykonávaní 27 a rôznorodosť výsledkov, ktoré súvisia s prístupom založeným na prieskume. Tieto problémy s vykonávaním môžu viesť k odchýlkam, ktoré potenciálne vedú k nadmerným alebo nedostatočným investíciám do bezpečnosti dodávok. Zavádzanie metodiky a realizovanie štúdie týkajúcej sa hodnoty nedodanej elektriny, nákladov na nový vstup a štandardu spoľahlivosti v každom členskom štáte môže byť tiež ťažkopádne a nákladné, najmä pre malé vnútroštátne orgány, ktoré nemusia mať dostatok zdrojov a zamestnancov na vykonávanie tejto činnosti.
3.3. Prvky koncepcie kapacitného mechanizmu
Komisia na základe rozhodovacej praxe identifikovala tieto hlavné nedostatky v koncepcii kapacitných mechanizmov.
Po prvé, niektoré kapacitné mechanizmy obsahujú požiadavky v návrhu produktu, ktoré môžu sťažiť účasť nových technológií (napríklad riadenie odberu a uskladňovanie energie), čím sa upevňuje existujúci mix výroby elektriny 28 . Tieto požiadavky zahŕňajú napríklad: požiadavky na dostupnosť a reštriktívne faktory znižovania kapacity (t. j. percentuálny podiel inštalovaného výkonu prevádzkovej jednotky s cieľom charakterizovať jej skutočnú kapacitu), minimálne oprávnené kapacity, požiadavky na dlhodobé nepretržité dodávky a minimálne veľkosti ponúk.
Po druhé, pri niektorých kapacitných mechanizmoch je dôležité, aby sa podporoval nový vstup (napr. poskytnutím dlhodobých zmlúv), a to môže v praxi určitý čas trvať. Podľa správy agentúry ACER o monitorovaní bezpečnosti dodávok z roku 2024 sú hlavnými príjemcami podpory spoločnosti etablované ako „tradiční“ poskytovatelia kapacity. Konkrétne od roku 2022 sú hlavnými príjemcami kapacitných mechanizmov elektrárne na zemný plyn, po ktorých nasledujú poskytovatelia jadrovej a vodnej kapacity 29 . Zároveň netradiční poskytovatelia kapacity, ako sú obnoviteľné zdroje energie, uskladňovanie energie a riadenie odberu, majú malý podiel na kapacite odmeňovanej kapacitnými mechanizmami, hoci vykazujú pozitívny trend rastu 30 . Treba však pripomenúť, že čiastočne je to z toho dôvodu, že celotrhové kapacitné mechanizmy odrážajú energetický mix a väčšina odmien sa poskytuje existujúcim zdrojom na trhu.
Po tretie, kapacitné mechanizmy niekedy neumožňujú účinnú účasť cezhraničných zdrojov za rovnakých podmienok s domácimi poskytovateľmi kapacity, ako sa vyžaduje v nariadení o elektrine 31 . S výnimkou poľského kapacitného mechanizmu, v ostatných celotrhových kapacitných mechanizmoch vykonávanie rámca pre priamu cezhraničnú účasť buď prebieha (Belgicko, Francúzsko a Írsko) alebo je zjednodušené (Taliansko). Podľa niektorých štúdií 32 je to spôsobené tým, že súčasný rámec pre cezhraničnú účasť, a to vrátane metodík vypracovaných agentúrou ACER, je zložitý a ťažko sa vykonáva. Okrem toho sa v nariadení o elektrine stanovuje, že maximálnu povolenú vstupnú kapacitu (ďalej len „maximálna vstupná kapacita“) potrebnú na účasť na kapacitných mechanizmoch by mali vypočítavať regionálne koordinačné centrá, pričom by mala vychádzať z každoročných posúdení primeranosti zdrojov na európskej úrovni. Do roku 2023 si maximálne vstupné kapacity vypočítavali samotné členské štáty (keďže proces výpočtu v regionálnych koordinačných centrách nebol zavedený a výsledky posúdenia primeranosti zdrojov na európskej úrovni neboli k dispozícii). V roku 2024 regionálne koordinačné centrá po prvýkrát vypracovali odporúčania k maximálnej vstupnej kapacite na základe výsledkov schváleného posúdenia primeranosti zdrojov na európskej úrovni za rok 2023. ENTSO-E však v súčasnosti vykonáva úplné posúdenie primeranosti zdrojov len za štyri z desiatich cieľových rokov uvedených v nariadení o elektrine. Údaje na výpočet maximálnych vstupných kapacít preto chýbajú.
Po štvrté, kapacitné mechanizmy v rôznych členských štátoch uplatňujú rozdielne sankcie s cieľom motivovať poskytovateľov kapacity, aby plnili svoje záväzky. Existujúce sankčné režimy v rámci kapacitných mechanizmov neposkytujú vždy dostatočne vhodné stimuly na to, aby sa skutočne zaručilo poskytovanie zmluvných služieb 33 . Napríklad sankcie za oneskorenie pri budovaní kapacít alebo za nedostatočnú dostupnosť sú vo všeobecnosti oveľa nižšie ako hodnota nedodanej elektriny použitá na určenie nákladov na nedostatok kapacít a odôvodnenie kapacitných mechanizmov.
Nariadenie (EÚ) 2024/1747 (články 19g a 19h) napokon členským štátom umožňuje zaviesť systémy podpory nefosílnej flexibility. Vzhľadom na to, že cieľ takýchto schém flexibility sa môže prekrývať s cieľmi kapacitných mechanizmov, mala by sa zvážiť súhra kapacitných mechanizmov s opatreniami flexibility, aby sa nákladovo najefektívnejším spôsobom zabezpečila kombinácia spoľahlivej a flexibilnej dekarbonizovanej kapacity potrebnej pre budúci energetický systém.
3.4. Verejná konzultácia, transparentnosť a hodnotenie
Od 1. júla 2023 sa podľa pravidiel štátnej pomoci vyžaduje, aby členské štáty viedli 4 až 6 týždňov (v závislosti od rozpočtu schémy) verejné konzultácie o všetkých opatreniach v oblasti bezpečnosti dodávok, ktoré si vyžadujú schválenie štátnej pomoci 34 . Táto požiadavka sa zaviedla (spolu s podobnou požiadavkou na dekarbonizačné schémy) s cieľom zabezpečiť, aby si zainteresované strany boli vedomé všetkých plánovaných opatrení a mali možnosť preskúmať koncepciu a kľúčové parametre plánovaných kapacitných mechanizmov financovaných štátom a poskytnúť k nim vstupné informácie. To účastníkom trhu napríklad umožňuje, aby sa vyjadrili k požiadavkám na predbežné schválenie a dostupnosť kapacity a ku sankciám, ktoré, ako sa opisuje v predchádzajúcom texte, môžu pôsobiť ako prekážky brániace účasti určitých zdrojov, čím sa znižuje hospodárska súťaž a zvyšujú náklady. Tieto požiadavky však zároveň predstavujú ďalší procesný krok pre vnútroštátne orgány, ktoré chcú zaviesť kapacitné mechanizmy.
3.5. Trvanie procesu schvaľovania
Členské štáty považovali 35 proces prijímania rozhodnutí o štátnej pomoci pre kapacitné mechanizmy za zdĺhavý. Súčasný proces schvaľovania kapacitných mechanizmov trvá vo všeobecnosti minimálne 6 mesiacov. Z rozhodovacej praxe však vyplýva, že diskusie s členskými štátmi v rámci predbežnej notifikácie zvyčajne trvali dlhšie, t. j. až dva roky. Dôvodom bol nielen „pilotný“ charakter prvých postupov podľa nových ustanovení nariadenia o elektrine (články 20 až 27), ale aj skutočnosť, že počas fázy predbežnej notifikácie sa koncepcia systému zvyčajne ešte len pripravuje: počiatočné nápady sú stále predmetom diskusie v rámci členského štátu a na dokončenie podrobného návrhu opatrenia a zabezpečenie jeho súladu s požiadavkami právnych predpisov EÚ je zvyčajne potrebných niekoľko kôl internej výmeny názorov s vnútroštátnymi zainteresovanými stranami, ako aj s útvarmi Komisie.
4.NÁVRHY KOMISIE NA ZEFEKTÍVNENIE A ZJEDNODUŠENIE
4.1. Preskúmanie metodiky agentúry ACER na posudzovanie primeranosti zdrojov na európskej úrovni
Podľa článku 69 ods. 3 nariadenia o elektrine Komisia na základe tejto správy požiada agentúru ACER, aby podľa potreby zmenila metodiku posudzovania primeranosti zdrojov na európskej úrovni. S cieľom riešiť uvedené problémy súvisiace s metodikou posudzovania primeranosti zdrojov na európskej úrovni by agentúra ACER (v spolupráci s ENTSO-E) mala preskúmať svoju metodiku s cieľom posúdiť primeranosť v Únii a zvážiť revíziu metodiky výpočtu ukazovateľov primeranosti v záujme zníženia zaťaženia členských štátov pri vykonávaní a uľahčenia harmonizovaného vykonávania rámca EÚ.
Metodika by sa mala aktualizovať a zefektívniť vo viacerých oblastiach, aby sa zabezpečila spoľahlivosť rámca a jeho jednoduché vykonávanie zainteresovanými stranami [ENTSO-E na úrovni EÚ a prevádzkovateľmi prenosových sústav (PPS) alebo inými subjektmi na vnútroštátnej úrovni], pričom by sa mali zohľadniť poznatky získané v rámci rozhodovacej praxe.
V žiadosti Komisie adresovanej agentúre ACER sa vymedzuje len rozsah takéhoto zjednodušenia metodiky posudzovania primeranosti zdrojov na európskej úrovni. ENTSO-E má v súlade s článkom 27 nariadenia o elektrine predložiť agentúre ACER na schválenie podrobné návrhy metodiky.
4.1.1.Rámec scenára
Podľa metodiky posudzovania primeranosti zdrojov na európskej úrovni (článok 3) by sa identifikácia problémov primeranosti mala zakladať na jednom hlavnom referenčnom scenári (s variantmi 36 vrátane schválených kapacitných mechanizmov alebo bez nich), zatiaľ čo cieľom dodatočných citlivostných analýz je len posúdiť spoľahlivosť zisteného problému primeranosti.
Súčasný hlavný referenčný scenár je založený na plnení cieľov uvedených v NEKP, ktoré sa skladajú z politických cieľov a zámerov. V NEKP sa opisujú trajektórie budúceho inštalovaného výkonu (obnoviteľné zdroje energie, uskladňovanie energie) a odber (elektrifikácia, energetická efektívnosť) podľa ambicióznych cieľov EÚ. NEKP členských štátov predstavujú najlepší dostupný plán, ktorý zobrazuje budúcnosť energetického systému počas energetickej transformácie. V tomto scenári sa však nezohľadňuje, že pri vykonávaní opatrení opísaných v plánoch môžu nastať oneskorenia a že takéto oneskorenia môžu ovplyvniť primeranosť systému. Okrem toho NEKP sa aktualizujú každých päť rokov a pôvodné trajektórie sa môžu odchýliť od predchádzajúceho plánu. Napríklad vývoj nových aktív spojených s výrobou elektriny (napr. obnoviteľné zdroje energie, jadrová energia), odberom (napr. elektrolýza H2) a kľúčovou infraštruktúrou (národná sieť, pripojenie výrobných aktív, prepojenia) sa môže odchýliť od plánovaného zloženia alebo tempa.
Mohlo by sa preto naplánovať preskúmanie rámca scenára a zavedenie dodatočného „scenára trendov a prognóz“ do metodiky na identifikáciu problémov primeranosti, ktorú by členské štáty mohli použiť na odôvodnenie zavedenia kapacitného mechanizmu. Prínosom by bola možnosť zohľadniť alternatívny pohľad na budúcnosť, napr. taký, v ktorom by sa obnoviteľné zdroje energie, jadrová energia alebo uskladňovanie energie inštalovali rôznym tempom a elektrifikácia by prebiehala iným tempom.
Tento „scenár trendov a prognóz“, ktorý sa určuje aj pravdepodobnostným spôsobom, by bol scenárom, ktorý by zohľadňoval skutočný pokrok pri plnení NEKP členských štátov. Zahŕňa to pozorovaný vývoj dodávok a odberu (s prihliadnutím napr. na tempo elektrifikácie a energetickú efektívnosť), ako aj rozvoj siete, pričom v prípade niektorých krajín sa zohľadňuje riziko, že sa plnenie zámerov a cieľov nedosiahne včas 37 . Druhý uvedený scenár by preto nemal zahŕňať iné riziká, aby nedošlo k narušeniu jeho účelu, ktorým je zachytiť skutočné tempo energetickej transformácie. Tento účel si tiež vyžaduje, aby trendy použité v druhom scenári neboli konzervatívnejšie ako prognózy členských štátov vrátane už prijatých a realizovaných politík a opatrení. Okrem toho pri tomto rozšírení rámca scenára je nevyhnutné definovať vhodné porovnávacie ukazovatele na vymedzenie rozdielov medzi hlavnými referenčnými scenármi; tie zainteresovaným stranám tiež umožnia efektívne porovnávať hlavné predpoklady v priebehu rokov. V dodatočnom scenári sa musí dosiahnuť správna rovnováha medzi realizmom a konzervativizmom, aby sa predišlo riziku zvyšovania nákladov pre spotrebiteľov bez dosiahnutia významných dodatočných výhod.
Z uvedených dôvodov by dodatočný scenár a jeho predpoklady, a to najmä na základe historických údajov 38 a súčasných prognóz 39 , ktoré sa líšia od zámerov a cieľov predložených členskými štátmi s cieľom zabezpečiť súlad s cieľmi Únie v oblasti energetiky a klímy do roku 2030 a jej cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu v EÚ do roku 2050, mali byť predmetom dôkladnej verejnej konzultácie. Agentúra ACER by mala poskytnúť usmernenie, ako by sa táto verejná konzultácia mala uskutočniť. Referenčnej skupine zainteresovaných strán pre 10-ročný plán rozvoja siete sa adresuje výzva, aby vyjadrila svoje stanovisko k súladu scenárov posudzovania primeranosti zdrojov na európskej úrovni s rámcom scenára pre 10-ročný plán rozvoja siete.
Je dôležité pripomenúť, že posúdenia primeranosti zdrojov na vnútroštátnej úrovni by naďalej zohrávali úlohu pri zabezpečovaní toho, aby sa pri koncepcii kapacitného mechanizmu mohol zohľadniť špecifický vývoj identifikovaný členskými štátmi.
4.1.2.Výber cieľových rokov
Podľa metodiky posudzovania primeranosti zdrojov na európskej úrovni (oddiel 4.1.) sa vyžaduje modelovanie každého roka v horizonte desiatich rokov (na základe požiadavky nariadenia o elektrine). Výsledky za každý rok sú dôležité na účely rozhodovania o potrebe kapacitného mechanizmu, ako aj výpočtu maximálnej vstupnej kapacity pre cezhraničnú účasť na kapacitných mechanizmoch. Zainteresované strany (ENTSO-E) však pri modelovaní každého z týchto desiatich rokov čelili ťažkostiam pri výpočtoch. V záujme zjednodušenia by sa model mohol v budúcnosti explicitne modelovať pre obmedzený počet cieľových rokov, ktoré sú rozhodujúce pre rozhodovanie o kapacitných mechanizmoch (vrátane výpočtu maximálnej vstupnej kapacity), zatiaľ čo ostatné cieľové roky možno modelovať prostredníctvom extrapolácie.
4.1.3.Úloha posudzovania ekonomickej životaschopnosti
Podľa metodiky posudzovania primeranosti zdrojov na európskej úrovni (článok 6) sa v rámci posudzovania ekonomickej životaschopnosti modelujú rozhodnutia o vstupe na trh a odchode z trhu. V súčasnosti sa modelom posudzovania primeranosti zdrojov na európskej úrovni meria ekonomická životaschopnosť zdrojov s použitím tzv. prístupu „systémových nákladov“, ktorý minimalizuje celkové systémové náklady, čo je súčet fixných nákladov a celkových prevádzkových nákladov. Takýto prístup, ktorým sa v jednom kroku optimalizujú náklady pre celý európsky systém, viedol k značným obmedzeniam pri výpočtoch a k nezrovnalostiam medzi rozhodnutiami o vstupe a odchode kapacity a odhadovanými rizikami primeranosti. S cieľom riešiť tieto obavy by sa ekonomická životaschopnosť zdrojov mala zakladať na prístupe „maximalizácie príjmov“, ktorý meria rozdiel medzi očakávanými príjmami za každý zdroj kapacity a nákladmi naň 40 . Niektorí PPS v Európe už uplatňujú tento prístup. Keďže umožňuje rozdeliť posúdenie ekonomickej životaschopnosti na menšie a výpočtovo menej náročné iterácie, je úspornejší (ako tzv. iteratívny prístup 41 ) a lepšie modeluje rozhodnutia o vstupe a odchode kapacity. Metodika posudzovania primeranosti zdrojov na európskej úrovni by mala obsahovať následný proces s cieľom umožniť priame určenie objemu, ktorý sa má obstarať za každú ponukovú oblasť v súvislosti s problémom primeranosti identifikovaným v modeli. Okrem toho sa týmto prístupom uľahčí uplatňovanie výpočtu kapacity na základe toku, ktorý primerane odráža možnosti cezhraničného obchodu a základné prínosy v oblasti blahobytu. Ďalšie zjednodušenie by sa mohlo týkať revízie počtu klimatických rokov modelovaných v pravdepodobnostnom posúdení, pričom by sa zabezpečilo, že presne vyjadruje potrebu primeranosti zdrojov.
V súčasnosti sa v rámci posudzovania primeranosti zdrojov na európskej úrovni modeluje investičné správanie prostredníctvom výpočtu nákladov na nový vstup s použitím dvoch kľúčových parametrov: vážených priemerných kapitálových nákladov (WACC) a minimálnych mier návratnosti [t. j. minimálnej miery návratnosti požadovanej poskytovateľmi finančných prostriedkov (akcionármi a/alebo veriteľmi) na financovanie investícií do referenčnej technológie v dotknutej zemepisnej oblasti]. Niektoré zainteresované strany zdôraznili obavy, že posúdenie môže byť potenciálne príliš optimistické, pokiaľ ide o investičné správanie, t. j. naznačovať, že investori, ktorí nie sú ochotní riskovať, by neboli schopní financovať projekt na základe extrémneho skokového zvýšenia cien, ktoré sa vyskytuje počas niekoľkých hodín ročne. Osobitná pozornosť by sa preto mala venovať aj podmienkam procesu investičného rozhodovania, a to vhodným modelovaním neochoty racionálneho investora riskovať prostredníctvom „minimálnych mier návratnosti“.
4.1.4.Medzioblastné kapacity
V rámci súčasného posudzovania primeranosti zdrojov na európskej úrovni (oddiel 4.7. metodiky posudzovania primeranosti zdrojov na európskej úrovni) sa medzioblastné výmeny z tretích krajín modelujú dvoma odlišnými spôsobmi: i) v prípade sústav, ktoré nie sú vôbec modelované 42 (Rusko, Bielorusko), sa nepredpokladá žiadna medzioblastná výmena; ii) v prípade sústav, ktoré „nie sú explicitne modelované“ (Maroko, Moldavsko, Tunisko a Ukrajina) 43 , musia medzioblastné výmeny odrážať trhové podmienky a očakávané prevádzkové postupy (vrátane osobitných dohôd o pripojení). Predpoklady spojené s týmito medzioblastnými výmenami z tretích krajín by mala priebežne monitorovať ENTSO-E (pod dohľadom agentúry ACER), aby sa zohľadnila úroveň rizika spojeného s týmito sústavami.
4.1.5.Vplyv opatrení obsiahnutých v plánoch vykonávania členských štátov
Metodika posudzovania primeranosti zdrojov na európskej úrovni (oddiely 3.3. a 5.14.) obsahuje požiadavku, že posúdenie by malo byť zosúladené s opatreniami a činnosťami, ktoré členské štáty vymedzili v plánoch vykonávania podľa článku 20 ods. 3 nariadenia o elektrine. V záujme zjednodušenia (a v súlade s článkom 23 ods. 5 nariadenia o elektrine) by sa v budúcnosti mohol v posúdení namiesto zosúladenia s opatreniami zahrnutými do plánov vykonávania členských štátov predvídať pravdepodobný vplyv opatrení obsiahnutých v týchto plánoch.
Okrem toho v prípade, že sa identifikuje nepriame obmedzenie tvorby veľkoobchodných cien podľa článku 10 ods. 4 nariadenia o elektrine (a modeluje sa v posúdení primeranosti zdrojov na európskej úrovni), podľa metodiky posudzovania primeranosti zdrojov na európskej úrovni (oddiel 3.7.) sa vyžaduje, aby posúdenie obsahovalo povinnú citlivostnú analýzu s cieľom určiť, či nepriame obmedzenia tvorby cien môžu predstavovať možné zdroje problémov primeranosti zdrojov. V záujme zjednodušenia by sa táto citlivostná analýza mohla stať nepovinnou.
4.1.6.Faktory znižovania kapacity
Metodika posudzovania primeranosti zdrojov na európskej úrovni (oddiel 4.4.) obsahuje požiadavky na dostupnosť zdrojov dodávok. Mal by existovať spoločný názor na vymedzenie faktorov znižovania kapacity pre rôzne technológie. ENTSO-E (pod dohľadom agentúry ACER) by mala zverejniť tieto faktory znižovania kapacity.
4.1.7.Prínos riadenia odberu a uskladňovania energie
Metodika posudzovania primeranosti zdrojov na európskej úrovni (oddiely 4.3. a 4.5.) obsahuje požiadavky na to, ako modelovať riadenie odberu a uskladňovanie energie. Na nefosílne flexibilné technológie však ešte nebola upriamená pozornosť vykonávania posudzovania primeranosti zdrojov na európskej úrovni. Keďže energetická transformácia pokračuje a jej obchodné modely sa vyvíjajú, pričom čoraz dôležitejšie je spresniť vykonávanie posudzovania primeranosti zdrojov na európskej úrovni v záujme zohľadnenia zdrojov nefosílnej flexibility a všetkých zdrojov podporovaných v rámci opatrení flexibility (napr. lepšie zohľadnenie obmedzenia rýchlosti nábehu v prípade modelu ekonomického dispečingu, lepšie zohľadnenie príjmov z podporných služieb 44 na účely posúdenia ekonomickej životaschopnosti, lepší odhad miestnych zdrojov, napr. tepelných čerpadiel, prenikania elektrických vozidiel atď.), posudzovaním primeranosti zdrojov na európskej úrovni sa môže nielen náležite zohľadniť príspevok riadenia odberu a uskladňovania energie, ale môže byť aj zdrojom relevantných vstupov pre posúdenie potrieb flexibility, čím sa zabráni duplicitnej práci členských štátov.
4.1.8.Transparentnosť a interakcia medzi zainteresovanými stranami
Metodika posudzovania primeranosti zdrojov na európskej úrovni (články 9 a 11) už obsahuje požiadavky na transparentnosť a interakciu medzi zainteresovanými stranami. Malo by sa pokračovať v úsilí o zvyšovanie transparentnosti. Zainteresované strany a regulačné orgány napríklad požadovali uverejnenie výsledkov posúdenia primeranosti zdrojov na európskej úrovni s uvedením rozdelenia energie, ktorá nebola dodaná za hodinu. Takéto informácie sú pre členské štáty a zainteresované strany kľúčové na to, aby pochopili, do akej miery prípad nedostatku predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť dodávok, a mali by byť zahrnuté do posudzovania primeranosti zdrojov na európskej úrovni. Vstupy (článok 5 metodiky posudzovania primeranosti zdrojov na európskej úrovni), ktoré nie sú špecifické pre jednotlivé členské štáty, ale používajú sa ako predvolené hodnoty pre všetky ponukové oblasti v modeli posudzovania primeranosti zdrojov na európskej úrovni (napr. ukazovatele nákladov zdrojov, faktory znižovania kapacity), by mala zverejniť ENTSO-E (pod dohľadom agentúry ACER).
4.2. Zjednodušenie procesu schvaľovania kapacitných mechanizmov Komisiou
Pred zákonným poskytnutím štátnej pomoci prostredníctvom kapacitného mechanizmu sa vyžaduje rozhodnutie Komisie o schválení. Prijatie rozhodnutia o štátnej pomoci pre vnútroštátny kapacitný mechanizmus si vyžaduje posúdenie jeho zlučiteľnosti s požiadavkami uvedenými v nariadení o elektrine (články 20 až 27) a v oddiele 4.8. Usmernení o štátnej pomoci v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetiky.
Komisia s cieľom reagovať na obavy členských štátov a urýchliť schvaľovanie kapacitných mechanizmov navrhuje vypracovať zjednodušený postup štátnej pomoci pre koncepcie kapacitných mechanizmov, ktoré sa riadia vopred stanovenými bežne dostupnými modelmi založenými na najlepších postupoch, a preto možno očakávať, že sa nimi obmedzia narušenia hospodárskej súťaže. Tento zjednodušený postup bude navrhnutý ako súčasť nového rámca pre štátnu pomoc uvedeného v rámci druhého piliera oznámenia o kompase konkurencieschopnosti 45 .
V záujme umožnenia požadovaného právneho posúdenia podľa nariadenia o elektrine a pravidiel štátnej pomoci a poskytnutia potrebného usmernenia v súvislosti so zvyčajne zložitými vnútroštátnymi koncepciami by sa tento zjednodušený postup vzťahoval na potrebný súbor prvkov koncepcie. Hoci na schválenie kapacitného mechanizmu by bolo naďalej potrebné rozhodnutie o štátnej pomoci, diskusie s Komisiou by sa mohli výrazne urýchliť v prípade členských štátov, ktoré uplatňujú zjednodušený postup.
Navrhovaný zjednodušený postup by sa vzťahoval na dve najbežnejšie koncepcie kapacitných mechanizmov – jedna pre celotrhové kapacitné mechanizmy centrálneho kupujúceho a jedna na strategické rezervy – a formou kontrolného zoznamu by sa v ňom zhrnuli kľúčové prvky, ktoré musia členské štáty zabezpečiť.
V prípade, že plánovaná koncepcia kapacitného mechanizmu členského štátu by bola v súlade so všetkými prvkami kontrolného zoznamu, Komisia by urýchlene prijala rozhodnutie o štátnej pomoci bez potreby ďalších diskusií o koncepcii.
Požiadavky na tento zjednodušený proces môžu zahŕňať tieto požiadavky:
·Členské štáty môžu uplatniť zjednodušený proces, ak na účely preukázania potreby systému vychádzajú z najnovšej správy o posúdení primeranosti zdrojov na európskej úrovni (schválenej agentúrou ACER). Ako sa uvádza v oddiele 4.1., metodika posudzovania primeranosti zdrojov na európskej úrovni sa v budúcnosti zjednoduší a členským štátom sa poskytne dodatočná flexibilita, aby mohli odôvodniť svoj systém na základe posúdenia primeranosti zdrojov na európskej úrovni.
·Komisia v záujme dodatočného zjednodušenia s cieľom urýchliť proces schvaľovania kapacitného mechanizmu požiada agentúru ACER, aby vypočítala referenčnú hodnotu nedodanej elektriny za všetky členské štáty s využitím súčasných skúseností, aby sa zvýšila efektívnosť a zlepšila konzistentnosť výpočtu. Agentúra ACER by mala tiež sprístupniť referenčné ukazovatele nákladov na úrovni EÚ, pričom by mala zohľadniť existujúce štúdie o nákladoch na nový vstup a najlepšie dostupné ekonomické štúdie. Tieto referenčné hodnoty (ktoré agentúra ACER okamžite sprístupní) umožnia členským štátom urýchlene stanoviť svoje štandardy spoľahlivosti, ak sa rozhodnú zohľadniť výpočty agentúry ACER.
·Pokiaľ ide o celkový proces schvaľovania kapacitných mechanizmov, členské štáty, ktoré ešte neprijali svoj plán vykonávania, môžu svoj plán predložiť Komisii v dostatočnom predstihu pred zavedením navrhovaného systému. Členské štáty môžu realizovať navrhované reformy obsiahnuté v ich pláne súbežne so zavedením systému. Členské štáty, ktoré už predložili svoj plán vykonávania a dostali stanovisko Komisie, nemusia vydávať nový plán vykonávania.
·Napokon, pokiaľ ide o koncepciu systému, mala by byť v súlade s potrebným súborom prvkov koncepcie. Komisia tieto najlepšie postupy podrobne opíše ako súčasť návrhu nového rámca pre štátnu pomoc.
5.ZÁVER A ĎALŠIE KROKY
Komisia na základe preskúmania postupu súvisiaceho so žiadosťou o kapacitné mechanizmy podľa kapitoly IV nariadenia o elektrine dospela k záveru, že viaceré prvky možno zefektívniť a za určitých podmienok možno postup zjednodušiť.
Podľa článku 69 ods. 3 nariadenia o elektrine Komisia do 17. apríla 2025 predloží v prípade potreby návrhy na zjednodušenie procesu posudzovania kapacitných mechanizmov.
Tento návrh je podrobne opísaný v prílohe I k návrhu oznámenia Komisie o rámci opatrení štátnej pomoci na podporu Dohody o čistom priemysle (rámec štátnej pomoci pre Dohodu o čistom priemysle – CISAF). Návrh sa bude pred prijatím konzultovať s členskými štátmi.
Stanoviskom Komisie k tejto správe nie je dotknuté žiadne stanovisko, ktoré môže Komisia zaujať k zlučiteľnosti akéhokoľvek vnútroštátneho vykonávacieho opatrenia s právom EÚ.
Pozri článok 20 a článok 21 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/943.
Oznámenie Komisie – Usmernenia o štátnej pomoci v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetiky na rok 2022, C(2022) 481 final (Ú. v. EÚ C 80, 18.2.2022, s. 1).
Metodika odvodzovania hodnoty nedodanej elektriny, nákladov na nový vstup a štandardu spoľahlivosti: Microsoft Word – VOLL CONE RS – Príloha I (europa.eu) .
Posudzovanie primeranosti je štúdia primeranosti elektrizačnej sústavy z hľadiska schopnosti uspokojovať súčasný a projektovaný dopyt po elektrine.
Metodika posudzovania primeranosti zdrojov na európskej úrovni: Microsoft Word – ERAA – Príloha I (europa.eu) .
Metodika pre cezhraničnú účasť na kapacitných mechanizmoch: Microsoft Word – XBP CM – Príloha I – technické špecifikácie (europa.eu) .
Členské štáty často diskutujú s Komisiou o návrhu plánu reformy trhu ešte pred jeho formálnym predložením, čo uľahčuje rýchle prijatie stanoviska Komisie k plánu.
Prevádzkovatelia prenosových sústav (ďalej len „PPS“) a vnútroštátne orgány často pred formálnym predložením svojich správ diskutujú s agentúrou ACER o posúdeniach primeranosti. Agentúre ACER to pomáha včas identifikovať akékoľvek problémy súvisiace so správami, pokiaľ ide o predpoklady, metodiku atď.
Metodika určovania hodnoty nedodanej elektriny, nákladov na nový vstup a štandardu spoľahlivosti; metodika posudzovania primeranosti zdrojov na európskej úrovni; metodika pre cezhraničnú účasť na kapacitných mechanizmoch.
K dispozícii na adrese: https://www.acer.europa.eu/electricity/security-of-supply/monitoring-security-electricity-supply .
Zahŕňa to dve rozhodnutia o štátnej pomoci s cieľom upraviť belgickú schému, ktoré sú k dispozícii pod číslami SA.54915 a SA.104336 .
K dispozícii pod číslom veci SA.55604 .
K dispozícii na adrese: https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/have-your-say/initiatives/13668-Electricity-market-reform-of-the-EUs-electricity-market-design/public-consultation_sk .
Pracovný dokument útvarov Komisie, Reform of Electricity Market Design (Reforma koncepcie trhu s elektrinou), SWD(2023) 58 final, https://energy.ec.europa.eu/system/files/2023-03/SWD_2023_58_1_EN_autre_document_travail_service_part1_v6.pdf .
Pozri závery fóra z roku 2023 tu: https://energy.ec.europa.eu/events/38th-meeting-european-electricity-regulatory-forum-2023-06-08_sk . Pozri závery fóra z roku 2024 tu: https://energy.ec.europa.eu/events/39th-european-electricity-regulatory-forum-2024-05-27_sk.
K dispozícii na adrese: https://energy.ec.europa.eu/system/files/2020-12/market_reform_plan_guidance_final_0.pdf .
Belgicko, Bulharsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Írsko, Litva, Nemecko, Poľsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko (Estónsko v súčasnosti prechádza týmto procesom).
Tieto výhrady boli vyjadrené aj počas dvoch seminárov s členskými štátmi, ktoré sa konali v júni 2023.
acer.europa.eu/sites/default/files/documents/Publications/Security_of_EU_electricity_supply_2023.pdf .
Belgicko, Bulharsko, Česko, Francúzsko, Španielsko, Portugalsko (správa agentúry ACER o monitorovaní bezpečnosti dodávok z roku 2024).
Estónsko, Belgicko, Fínsko a Švédsko (správa agentúry ACER o monitorovaní bezpečnosti dodávok z roku 2024).
Medzi tieto situácie patria napríklad súčasné poruchy viacerých prvkov siete, narušenie dodávok paliva na výrobu elektriny, nižšia dostupnosť zahraničných alebo miestnych jadrových elektrární.
Nemecko, Írsko, Taliansko a Švédsko (správa agentúry ACER o monitorovaní bezpečnosti dodávok z roku 2024).
Správa agentúry ACER o monitorovaní bezpečnosti dodávok v roku 2021, s. 8.
Dôvodom je skutočnosť, že členské štáty prijali rozhodnutia na základe viacerých faktorov týkajúcich sa návrhu prieskumu a spracovania súvisiacich výsledkov.
Pozri správu agentúry ACER o monitorovaní trhu z roku 2023 týkajúcu sa prekážok riadenia odberu a mapu smartEN týkajúcu sa mechanizmov primeranosti zdrojov: smarten.eu/wp-content/uploads/2022/01/the_smarten_map_2021_DIGITAL_final.pdf .
V roku 2023 boli ich relatívne podiely približne 32 %, 24 % a 15 % v tomto poradí.
Podľa správy agentúry ACER o monitorovaní bezpečnosti dodávok z roku 2023 predstavujú obnoviteľné zdroje energie iné než vodné elektrárne len 6 GW alebo 3 % z celkovej kapacity; riadenie odberu predstavuje 4 GW, zatiaľ čo uskladňovanie energie je stále na nízkej úrovni, a to 300 MW v roku 2022.
Správa agentúry ACER o monitorovaní bezpečnosti dodávok z roku 2023.
Menegatti, E., Meeus, L. (2024), FSR Policy Brief: An easy fix to streamline capacity markets (Informačný prehľad nariadenia o zahraničných subvenciách: Jednoduché riešenie na zefektívnenie trhov s kapacitou): https://hdl.handle.net/1814/77492 .
Správa agentúry ACER o monitorovaní bezpečnosti dodávok z roku 2023.
Bod 348 Usmernení o štátnej pomoci v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetiky .
Predbežné konzultácie s členskými štátmi sa uskutočnili v júni 2023, keď Komisia zorganizovala dva semináre pre členské štáty, ako aj počas regulačného fóra pre elektrickú energiu, ktoré sa konalo v Ríme v roku 2023.
Nariadením (EÚ) 2024/1747 sa posilnila úloha kapacitných mechanizmov pri riešení problémov primeranosti. V dôsledku toho sa variant, ktorý zahŕňa tieto schválené kapacitné mechanizmy, stáva relevantnejším ako variant, ktorý tieto mechanizmy nezohľadňuje. To by mohlo byť základom úsilia o zefektívnenie metodiky.
https://www.eea.europa.eu/themes/climate/trends-and-projections-in-europe.
Napr. v súlade s článkom 18 nariadenia o riadení energetickej únie.
Vrátane politík a opatrení, a ktorých sa rokuje a prípade ktorých je reálna pravdepodobnosť, že budú prijaté.
Posúdenie ekonomickej životaschopnosti by sa malo upraviť tak, aby lepšie zachytávalo príjmy relevantné pre nové čisté flexibilné zdroje (vrátane príjmov z trhov s podpornými službami). Na tento účel je veľmi dôležitá úzka spolupráca s príslušnými zainteresovanými stranami, ktoré rozumejú skutočným obchodným modelom týchto technológií.
Simuláciou ekonomického dispečingu sa vypočítavajú príjmy a náklady za rôzne zdroje, potom sa na základe výsledkov upravujú investície a opäť sa spúšťa dispečing, po ktorom nasleduje úprava kapacít atď. až do dosiahnutia rovnováhy na trhu.
Tieto sústavy sa vôbec nemodelujú, t. j. nepredpokladá sa žiadna medzioblastná výmena z týchto tretích krajín.
Tieto sústavy sa modelujú ako exogénne najlepšie odhady medzioblastných výmen s modelovanými oblasťami.Údaje poskytujú PPS, ktorí majú priame prepojenia s týmito sústavami, pričom by mali zohľadňovať očakávané trhové podmienky a prevádzkové postupy (vrátane osobitných dohôd o pripojení).
Metodika posudzovania primeranosti zdrojov na európskej úrovni [oddiel 6.9 písm. b)] umožňuje zohľadniť všetky toky príjmov vrátane príjmov z podporných služieb, ktoré sú zásadné pre technológie uskladňovania energie a riadenia odberu. To by malo byť povinné.
29.1.2025 COM(2025) 30 final: eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52025DC0030 .