EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli3. 3. 2025

COM(2025) 64 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Štvrtý výhľad pre čisté ovzdušie

1.Úvod

Znečistenie ovzdušia v EÚ sa za posledné desaťročie znížilo v dôsledku právnych predpisov EÚ v oblasti čistého ovzdušia, ako aj spoločných opatrení EÚ a vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov. Emisie piatich hlavných látok znečisťujúcich ovzdušie medzi rokmi 2005 a 2024 značne klesli. Napriek tomu kvalita ovzdušia naďalej vyvoláva vážne obavy o zdravie občanov EÚ, a to predovšetkým v mestských oblastiach, v ktorých úrovne znečistenia zostávajú nad úrovňami podľa usmernení WHO 1 , ako aj obavy v súvislosti so stavom ekosystémov.

Prístup EÚ k zlepšovaniu kvality ovzdušia si vyžaduje opatrenia v troch oblastiach (alebo tzv. pilieroch). Prvá oblasť sa vzťahuje na normy v oblasti kvality okolitého ovzdušia stanovené v revidovanej smernici o kvalite okolitého ovzdušia 2 . Druhou oblasťou je stanovenie národných záväzkov znižovania emisií podľa smernice o národných emisných stropoch 3 pre hlavné látky znečisťujúce ovzdušie prechádzajúce hranicami štátov 4 . Treťou oblasťou je stanovenie úniových emisných noriem v právnych predpisoch pre kľúčové zdroje znečistenia, od emisií automobilov a lodí po energetiku a priemysel, ako aj požiadaviek na ekodizajn kotlov a pecí. Regulácia sa však nevzťahuje na väčšinu emisií z poľnohospodárskych činností.

EÚ začala intenzívnejšie prijímať opatrenia v rámci všetkých troch pilierov s cieľom prispôsobiť sa novému politickému a vedeckému vývoju. Konkrétne bola revidovaná smernica o kvalite okolitého ovzdušia na účely vykonávania Európskej zelenej dohody a ambície EÚ dosiahnuť nulové znečistenie v záujme netoxického prostredia, a to s cieľom zaviesť ambicióznejšie normy v oblasti kvality okolitého ovzdušia do roku 2030, ktoré EÚ nasmerujú na cestu k dosiahnutiu nulového znečistenia ovzdušia najneskôr do roku 2050. Uvedené normy sú v užšom súlade s aktualizovanými usmerneniami Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) ku kvalite ovzdušia pre kľúčové látky znečisťujúce ovzdušie 5 . Tieto ambicióznejšie normy v oblasti kvality okolitého ovzdušia znamenajú, že členské štáty budú musieť ešte viac znížiť svoje emisie látok znečisťujúcich ovzdušie.

Pokiaľ ide o druhý pilier, smernicu o národných emisných stropoch, EÚ od roku 2022 vykonáva každoročné kontroly súladu na základe posúdenia národných záväzkov znižovania emisií na roky 2020 – 2029 v prípade piatich najškodlivejších látok znečisťujúcich ovzdušie prechádzajúcich hranicami štátov. Pri prvej kontrole súladu v roku 2022 na základe údajov o emisiách z roku 2020 sa zistilo, že treba prijať oveľa viac opatrení, najmä na zníženie emisií amoniaku.

Tretím pilierom je riešenie emisií pri zdroji. Na tento účel sa od tretieho výhľadu pre čisté ovzdušie dokončilo niekoľko revízií právnych predpisov 6 . Patrí medzi ne dokončenie emisnej normy Euro 7 pre nové motorové vozidlá 7 ; revízia smernice o priemyselných emisiách 8 , a čo je dôležité, balíka iniciatív Fit for 55 a REPowerEU. Práca na revízii kritérií ekodizajnu kotlov na tuhé palivo a lokálnych ohrievačov priestoru stále prebieha.

V tomto štvrtom vydaní výhľadu pre čisté ovzdušie sa posudzujú vyhliadky na dosiahnutie cieľov smernice o národných emisných stropoch do roku 2030 a neskôr z hľadiska zníženia emisií látok znečisťujúcich ovzdušie a následných vplyvov na kvalitu ovzdušia, zdravie, ekosystémy a hospodárstvo. Táto správa dopĺňa druhú správu o vykonávaní smernice o národných emisných stropoch uverejnenú v júli 2024 9 poskytnutím výhľadovej analýzy. Táto analýza vychádza z uvedených revízií právnych predpisov a z oznámenia o cieli EÚ v oblasti klímy do roku 2040 a jeho posúdenia vplyvu 10 .

Štvrtý výhľad pre čisté ovzdušie priamo prispieva k druhej správe Európskej environmentálnej agentúry (EEA) a Spoločného výskumného centra (JRC) o monitorovaní a výhľade v oblasti nulového znečistenia 11 prostredníctvom analýzy vyhliadok na dosiahnutie dvoch cieľov akčného plánu nulového znečistenia 12 súvisiacich s čistým ovzduším. Ide o tieto ciele:

-do roku 2030 znížiť v EÚ vplyv znečisťovania ovzdušia na zdravie (vyjadrený ako predčasné úmrtia) o viac ako 55 % a

-zmenšiť oblasť ekosystémov, kde znečistenie ovzdušia ohrozuje biodiverzitu, o 25 % (v porovnaní s úrovňami z roku 2005).

Napokon štvrtý výhľad pre čisté ovzdušie poskytuje aktualizovanú analýzu, ktorá má slúžiť ako podklad pre prebiehajúce hodnotenie smernice o národných emisných stropoch, ktoré sa má dokončiť do konca roka 2025 13 , a zdôrazňujú sa v ňom súvisiace prínosy znižovania emisií metánu pre klímu a kvalitu ovzdušia.

2.Stav v oblasti emisií látok znečisťujúcich ovzdušie a kvality ovzdušia

2.1.Aktuálna situácia v oblasti emisií látok znečisťujúcich ovzdušie a kvality ovzdušia

V priebehu rokov EÚ znížila emisie hlavných látok znečisťujúcich ovzdušie, ale rôznym tempom, a to v závislosti od typu znečisťujúcej látky. Ako možno vidieť na obrázku 1, EÚ sa už podarilo od roku 2005 znížiť emisie SO2 o viac ako 80 %, NOx o 50 % a NMVOC a PM2,5 o viac ako 30 %. Emisie amoniaku (NH3), z ktorých viac ako 90 % vzniká v odvetví poľnohospodárstva, sú však naďalej znepokojujúco stabilné a v niektorých členských štátoch sa v posledných rokoch dokonca zvýšili.

Obrázok 1: Trend emisií v EÚ27, obdobie 2005 – 2022 (v % úrovní z roku 2005)

Zdroj: Európska environmentálna agentúra na základe inventúr emisií látok znečisťujúcich ovzdušie poskytnutých členskými štátmi.

Napriek celkovému poklesu znečistenia ovzdušia vplyvy znečistenia na zdravie a ekosystémy naďalej predstavujú problém. V roku 2022 bola väčšina ľudí v EÚ žijúcich v mestských oblastiach vystavená znečisteniu ovzdušia na úrovniach, ktoré sú škodlivé pre ich zdravie 14 . Agentúra EEA odhaduje, že znečistenie ovzdušia je jedným z najväčších zdravotných rizík spôsobených podmienkami životného prostredia v Európe a že ide o riziko, ktoré neúmerne postihuje citlivé a zraniteľné sociálne skupiny 15 . Boj proti znečisťovaniu ovzdušia je teda zároveň otázkou spravodlivosti a rovnosti.

V EÚ sú jemné tuhé častice každoročne zodpovedné približne za 239 000 predčasných úmrtí, ozón za 70 000 predčasných úmrtí a oxid dusičitý za 48 000 predčasných úmrtí 16 . Agentúra EEA takisto odhadla, že 73 % ekosystémov v EÚ prekračovalo v roku 2022 kritické zaťaženie z hľadiska eutrofizácie. Veľké časti lesov a agroekosystémov boli vystavené koncentráciám prízemného ozónu nad prahovými hodnotami, čo malo za následok škody na vegetácii a poľnohospodárskych výnosoch 17 .

2.2.Súlad s právnymi predpismi EÚ v oblasti čistého ovzdušia

Komisia po preskúmaní inventúr emisií za rok 2020, ktoré členské štáty predložili v roku 2022 18 , dospela k záveru, že 14 členských štátov si minimálne pri jednej znečisťujúcej látke nesplnilo svoje záväzky znižovania emisií. V jedenástich z týchto členských štátov je amoniak jednou z nadmerne emitovaných znečisťujúcich látok. V dôsledku toho Komisia odoslala 14 členským štátom formálne výzvy v 19 prípadoch nesplnenia povinnosti 19 . Na základe posúdenia súladu z roku 2023 Komisia v nadväznosti na to v novembri 2023 odoslala dodatočné formálne výzvy a odôvodnené stanoviská 20 . Z inventúr za rok 2024 vyplývajú mierne zlepšenia, hoci situácia s dodržiavaním predpisov v prípade amoniaku je naďalej zložitá, pričom svoj záväzok znižovania emisií stále neplní osem členských štátov 21 .

Údaje o emisiách za rok 2022 predložené členskými štátmi v roku 2024 poukazujú na to, že niekoľko členských štátov musí podniknúť oveľa ráznejšie kroky na zníženie emisií niekoľkých znečisťujúcich látok, aby splnili svoje záväzky ambicióznejšieho znižovania emisií po roku 2030. Z analýzy agentúry EEA 22 vyplýva, že o viac ako 30 % v rokoch 2022 až 2030 musí svoje emisie PM2,5 znížiť osem členských štátov a päť členských štátov musí znížiť svoje emisie NOx. Čo sa týka emisií NMVOC a amoniaku, najmenej o 10 % v rokoch 2022 až 2030 musí svoje emisie NMVOC znížiť osem členských štátov a desať členských štátov musí o túto hodnotu znížiť svoje emisie amoniaku.

Členské štáty stanovujú svoje politiky a opatrenia na boj proti znečisťovaniu ovzdušia v národných programoch riadenia znečisťovania ovzdušia 23 . V smernici o národných emisných stropoch sa od členských štátov vyžaduje, aby svoje programy aktualizovali prinajmenšom každé štyri roky alebo skôr 24 , ak z najnovších údajov o inventúrach emisií alebo predpokladaných emisiách vyplýva, že nesplnia záväzky znižovania emisií. Druhá správa Komisie o vykonávaní smernice o národných emisných stropoch 25 obsahuje zhrnutie posúdenia národných programov riadenia znečisťovania ovzdušia predložených členskými štátmi.

Pokiaľ ide o súlad so smernicami o kvalite okolitého ovzdušia, v januári 2025 prebiehalo 25 prípadov nesplnenia povinnosti z dôvodu neuspokojivého uplatňovania týchto smerníc 16 členskými štátmi. Konania na Súdnom dvore Európskej únie a na národných súdoch potvrdzujú, že v mnohých prípadoch boli plány kvality ovzdušia neprimerané a/alebo boli na zníženie znečistenia ovzdušia prijaté nedostatočné opatrenia.

3.Vykonávanie smernice o národných emisných stropoch

3.1.Zmeny právnych predpisov a politických súvislostí

Od tretieho výhľadu pre čisté ovzdušie Rada a Európsky parlament dokončili legislatívnu prácu na všetkých spisoch súvisiacich s balíkom Fit for 55 z roku 2021, ktorými sa zvyšuje ambícia EÚ znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Úroveň ambícií sa ešte viac zvýšila prostredníctvom plánu REPowerEU 26 zameraného na ukončenie závislosti EÚ od dovozu plynu, ropy a uhlia z Ruska.

Európska komisia vo februári 2024 predstavila oznámenie o cieli EÚ v oblasti klímy do roku 2040 a k nemu priložené posúdenie vplyvu a odporučila znížiť čisté emisie skleníkových plynov v EÚ do roku 2040 o 90 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Vývoj energetického systému EÚ v „scenári S3“ uvedeného posúdenia vplyvu, ktorý znázorňuje spôsob dosiahnutia zníženia emisií skleníkových plynov v uprednostňovanej cieľovej možnosti, sa zohľadnil ako základ na modelovanie, z ktorého vychádza tento štvrtý výhľad pre čisté ovzdušie. Ambicióznejšie politiky v oblasti energetiky a klímy vo všeobecnosti prinášajú súvisiace prínosy pre kvalitu ovzdušia znížením emisií kľúčových látok znečisťujúcich ovzdušie (PM2,5, NOx a SO2) 27 .

Pokiaľ ide o emisie z dopravy, analýza štvrtého výhľadu pre čisté ovzdušie vychádza z prijatej emisnej normy Euro 7 a sú v nej zohľadnené revidované ciele emisií CO2 z osobných, nákladných a iných ťažkých úžitkových vozidiel.

Napokon sú v tomto štvrtom výhľade pre čisté ovzdušie zohľadnené zmeny zavedené revidovanou smernicou o priemyselných emisiách (IED). Modelovanie vychádza z minimálneho predpokladu dodržania hornej hranice úrovne emisií podľa záverov o najlepších dostupných technikách (BAT-AEL) 28 . Zohľadnenie výsledku revízie smernice o priemyselných emisiách znamenalo, že niektoré prebiehajúce modelovania vykonané na účely tretieho výhľadu pre čisté ovzdušie bolo potrebné zmeniť, napr. návrh na zahrnutie veľkých poľnohospodárskych podnikov na chov dobytka do rozsahu pôsobnosti.

3.2.Vyhliadky na dosiahnutie záväzkov znižovania emisií v zmysle smernice o národných emisných stropoch

Podľa výsledkov štvrtého výhľadu pre čisté ovzdušie sú len štyri členské štáty 29 na ceste k tomu, aby v roku 2030 splnili všetky svoje záväzky znižovania emisií podľa súčasných vnútroštátnych opatrení a právnych predpisov EÚ a v súlade s uvedenými zmenami politických súvislostí (ide o scenár politiky predstavujúci „základnú možnosť“ 30 ). Všetky ostatné členské štáty musia prijať dodatočné opatrenia na splnenie svojich povinností. Treba podniknúť kroky najmä na zníženie emisií amoniaku, pričom do roku 2030 musí dosiahnuť zníženia 21 členských štátov. V tabuľke 1 sa uvádzajú členské štáty, pri ktorých sa predpokladá, že nesplnia svoje záväzky znižovania emisií, podľa typu znečisťujúcej látky. Týmito výsledkami modelovania orientovaného na budúcnosť sa potvrdzujú trendy pozorované v údajoch, ktoré analyzovala agentúra EEA (pozri oddiel 2.2).

Podľa modelovania úrovní emisií v roku 2025 a podľa toho, či sa členské štáty budú nachádzať na lineárnej trajektórii znižovania 31 , aby splnili svoje ambicióznejšie záväzky znižovania emisií do roku 2030, je na správnej ceste k zníženiu emisií všetkých piatich znečisťujúcich látok v potrebnom rozsahu len osem členských štátov 32 . Zvyšné členské štáty musia urýchlene prijať opatrenia, a to najmä s cieľom znížiť emisie amoniaku. Z odhadov vyplýva, že 17 členských štátov sa v roku 2025 nenachádza na lineárnej trajektórii znižovania emisií amoniaku. S použitím všetkých dostupných technických opatrení 33 budú môcť všetky členské štáty splniť svoje záväzky do roku 2030 s výnimkou jedného členského štátu v prípade NH3.

Na základe analýzy sa potvrdili pomerne znepokojujúce vyhliadky z hľadiska súladu v prípade NH3, ktoré boli zdôraznené aj v predchádzajúcich výhľadových správach. Od tretej výhľadovej správy sa zvýšil počet krajín, v prípade ktorých sa očakáva, že nesplnia záväzky znižovania emisií PM2,5. Možno to vysvetliť zvýšením odhadovaných emisií zo spaľovania tuhých palív (biomasy a uhlia) v sektore bývania, čo súvisí s novými informáciami o štruktúre inštalácií, spotrebe dreva a uhlia a emisných faktoroch, ktoré boli začlenené do modelu GAINS.

Tabuľka 1: Členské štáty s prognózou nesplnenia svojich záväzkov znižovania emisií

Scenár	Rok	NH3	NMVOC	NOx	PM2,5	SO2
Základný scenár	2025	BG, CZ, DK, DE, IE, ES, FR, HR, LV, LU, HU, NL, PL, PT, SK, SI, SE	LT	LT, RO	CZ, HU, PL, RO, SI	–
Základný scenár	2030	BE, BG, CZ, DK, DE, IE, ES, FR, HR, CY, LV, LU, HU, NL, AT, PL, PT, RO, SK, SI, SE	LT, HU, SI	MT, RO	CZ, DK, CY, ES, HU, PT, RO, SI	–
Všetky technické opatrenia	2030	NL	–	–	–	–

Zdroj: Na základe výsledkov modelovania inštitútu IIASA (2025).

Poznámka: V prípade roku 2025 sa posudzovanie vykoná na základe lineárnej trajektórie znižovania emisií, ako je vysvetlené v poznámke pod čiarou č. 31. „–“ znamená, že všetky členské štáty podľa prognózy splnia svoje ciele.

3.3.Rozšírenie rozsahu emisií, na ktoré sa vzťahuje smernica o národných emisných stropoch

Modelovanie, z ktorého vychádza toto vydanie výhľadu pre čisté ovzdušie, sa riadi novým prístupom, pokiaľ ide o zahrnutie emisií kondenzovateľných tuhých častíc. Tieto emisie majú spočiatku podobu pary (v komíne alebo v jeho blízkosti), ktorá sa pri vypustení do okolitého ovzdušia premení na tuhé častice. Je dôležité zahrnúť tieto emisie, keďže zhoršujú kvalitu vzduchu, ktorý dýchame. Emisie kondenzovateľných tuhých častíc sú značné najmä v prípade vykurovania domácností a odhaduje sa, že predstavujú približne rovnakú úroveň ako filtrovateľné emisie. V dôsledku nedávnych zlepšení v oficiálnom oznamovaní emisií s kondenzovateľnými časticami 34 teraz koncepcia modelu základného scenára zahŕňa konzistentné zastúpenie kondenzovateľnej časti emisií tuhých častíc spojených so spaľovaním dreva a uhlia v sektore bývania 35 .

Súčasťou analýzy citlivosti bolo testovanie alternatívnych predpokladov s cieľom zistiť, aký účinok by malo zahrnutie iba filtrovateľných tuhých častíc alebo zahrnutie súboru vyšších emisných faktorov, v ktorých sa zohľadňujú zlé postupy spaľovania. Vo vyhliadkach na splnenie záväzkov znižovania emisií PM2,5 v závislosti od týchto predpokladov sotva dochádza k zmene 36 , no celkový objem oznámených emisií sa mení v závislosti od presného emisného faktora, ktorý sa použil.

Ďalšie zlepšenie modelovania skutočných emisií je zahrnutie emisií NOx a NMVOC z poľnohospodárstva. Tieto zdroje emisií sú vyňaté z kontrol súladu podľa smernice o národných emisných stropoch 37 z dôvodu absencie dostatočne spoľahlivých údajov v čase, keď sa stanovovali záväzky. Novšie údaje v súčasnosti umožňujú zahrnúť tieto informácie do modelov. Ak by sa totiž tieto emisie zahrnuli, vo viacerých členských štátoch by sa zmenil stav predpokladaného súladu.

V prípade zahrnutia emisií NOX z poľnohospodárstva by sa vyhliadky na splnenie záväzkov znižovania emisií do roku 2030 v rámci základného scenára zhoršili. Miera nesúladu by sa podľa očakávaní zvýšila z dvoch členských štátov (MT, RO) na osem (DK, FR, HU, IE, LT, MT, RO, SE). V prípade zahrnutia emisií NMVOC z poľnohospodárstva by sa vyhliadky na nesplnenie v rámci základného scenára na rok 2030 takisto zhoršili, a to zvýšením počtu členských štátov z troch (HU, LT, SI) na šesť (HU, IE, LT, LU, SI, ES). Svedčí to o tom, že napriek skutočnosti, že hoci sa to v smernici o národných emisných stropoch v súčasnosti nevyžaduje, vo viacerých členských štátoch sú potrebné ďalšie opatrenia na uvoľnenie plného potenciálu tohto odvetvia v záujme zmiernenia znečistenia ovzdušia.

4.Vyhliadky na splnenie cieľov nulového znečistenia týkajúcich sa čistého ovzdušia

4.1.Ciele EÚ do roku 2030 v oblasti čistého ovzdušia v akčnom pláne nulového znečistenia

Akčný plán nulového znečistenia obsahuje dva ciele na úrovni EÚ na rok 2030 súvisiace s čistým ovzduším:

1)znížiť vplyv znečisťovania ovzdušia na zdravie (vyjadrený ako predčasné úmrtia) o viac ako 55 % v porovnaní s hodnotami z roku 2005;

2)znížiť podiel plochy ekosystémov v EÚ, kde znečisťovanie ovzdušia ohrozuje biodiverzitu, o 25 % vyjadrený ako oblasti ekosystémov, v ktorých bolo prekročené „kritické zaťaženie“ depozíciou dusíka (oproti hodnotám z roku 2005).

V súlade s analýzou zhrnutou v treťom výhľade pre čisté ovzdušie je EÚ aktuálne na dobrej ceste k splneniu cieľa nulového znečistenia na zníženie vplyvu na zdravie v rámci základného scenára. Na základe nej sa odhaduje 62 % zníženie počtu predčasných úmrtí medzi rokmi 2005 a 2030. Nie je však na dobrej ceste k včasnému splneniu ekosystémového cieľa, pričom sa v rokoch 2005 až 2030 očakáva len 19 % zníženie v rizikových oblastiach 38 .

4.1.1.Cieľ súvisiaci so zdravím a celkové vplyvy na zdravie v rámci jednotlivých scenárov

Pozaďová koncentrácia látok znečisťujúcich ovzdušie a expozícia obyvateľstva

Dokonca aj v základnom scenári sa očakáva, že koncentrácie znečisťujúcich látok časom klesnú, a do roku 2030 sa predpokladá, že hodnoty 20 µg/m3 PM2,5 prekročí len veľmi malý počet oblastí v EÚ. Naďalej sa však predpokladá, že vo veľkých oblastiach budú úrovne koncentrácií znečisťovania v roku 2030, či dokonca v roku 2050 vyššie, ako je hodnota 5 µg/m3 v súčasnosti odporúčaná v usmerneniach WHO ku kvalite ovzdušia.

Z premietnutia úrovní pozaďovej koncentrácie do vplyvu na zdravie obyvateľstva EÚ vyplýva, že počet ľudí žijúcich v oblastiach s čistým ovzduším sa má výrazne zvýšiť. Hoci by to bolo výrazným zlepšením, sú potrebné ďalšie politické opatrenia na obmedzenie negatívnych vplyvov na zdravie aj pre (približne) zvyšnú polovicu obyvateľstva EÚ v roku 2050, ktorá je stále vystavená znečisteniu nad úrovňami v usmerneniach WHO z roku 2021.

Ako možno vidieť na obrázku 2, výsledky sa v jednotlivých krajinách líšia, hoci pri všetkých sa predpokladá, že zaznamenajú stabilné zlepšovanie, pokiaľ ide o pozaďové koncentrácie, ako aj podiel obyvateľstva vystavený znečisteniu. Zároveň z neho vyplýva, že v prípade niektorých krajín by sa v scenári, v ktorom sa predpokladá splnenie záväzkov znižovania emisií všetkými členskými štátmi, do roku 2030 dosiahli ďalšie zlepšenia.

Obrázok 2: Obyvateľstvo EÚ27 vystavené rôznym koncentráciám PM2,5

Zdroj: IIASA (2025).

Poznámka: „ERC“ je scenár, v ktorom sa predpokladá splnenie záväzkov znižovania emisií všetkými členskými štátmi. MTFR je scenár „všetky technické opatrenia“.

V súčasnosti v roku 2025 väčšina obyvateľstva EÚ (97 %) žije v oblastiach s úrovňami znečistenia NO2 pod aktuálnym limitom EÚ 40 μg/m3 a takmer 60 % žije v oblastiach s úrovňami pod limitom 10 μg/m3 stanoveným v usmerneniach WHO. Podľa prognóz sa tento podiel do roku 2030 zvýši na viac ako 70 % vo všetkých scenároch a v prípade vykonania všetkých technických opatrení prekročí 80 %. Podľa všetkých scenárov sa predpokladá, že do roku 2050 bude žiť v oblastiach, v ktorých sa znečistenie udržiava pod úrovňou odporúčanou WHO v prípade NO2, výrazne viac ako 95 % obyvateľstva EÚ.

Predčasné úmrtia a dosiahnutie cieľa nulového znečistenia

Predpokladá sa, že predčasné úmrtia 39 v dôsledku vystavenia časticiam PM2,5 podľa všetkých scenárov (vrátane základného scenára) klesnú do rokov 2030 a 2050 približne o 62 – 79 % oproti hodnotám v roku 2005. Predčasné úmrtia klesnú o niečo rýchlejšie, ak krajiny splnia svoje záväzky znižovania emisií, a v prípade, že prijmú aj všetky technické opatrenia, tento pokles bude oveľa prudší.

Za predpokladu, že všetky politiky, ktoré sú súčasťou základného scenára, dosiahnu zamýšľané výsledky, EÚ by mala dosiahnuť cieľ nulového znečisťovania z hľadiska zdravia v roku 2030 s dostatočnou rezervou. Tento cieľ je formulovaný na úrovni EÚ, ale premieta sa aj do zníženia počtu predčasných úmrtí o 55 % alebo viac na individuálnej úrovni väčšiny členských štátov.

Obrázok 3: Prípady predčasných úmrtí, ktoré možno pripísať vystaveniu celkovým koncentráciám PM2,5 v EÚ27, v tisíckach prípadov ročne

Zdroj: IIASA (2025).

Poznámka: Hodnota „55 %“ označuje cieľ nulového znečistenia. Zahrnuté sú len antropogénne zdroje PM2,5 v súlade so spôsobom stanovenia cieľa nulového znečistenia.

Hoci z tejto prognózy v absolútnych číslach 40 vyplýva, že by sa mali dosiahnuť významné zlepšenia v rámci základného scenára, stále to predstavuje odhadom 220 000 predčasných úmrtí v dôsledku vystavenia časticiam PM2,5 v roku 2030. Prijatím všetkých technických opatrení by sa znížil počet predčasných úmrtí o viac ako 37 000.

Vystavenie NO2 má podľa základného scenára v roku 2030 spôsobiť približne 68 000 predčasných úmrtí. Prijatím všetkých technických opatrení by sa počet úmrtí znížil o viac ako 11 000. V rokoch 2030 až 2050 sa počet predčasných úmrtí, ktoré možno pripísať vystaveniu NO2, podľa súčasného vývoja zníži na menej ako polovicu. Vystavenie prízemnému ozónu má podľa základného scenára v roku 2030 spôsobiť približne 65 100 predčasných úmrtí 41 , pričom odchýlky medzi scenármi a v priebehu času sú len mierne.

4.1.2.Ekosystémový cieľ a celkové vplyvy na ekosystémy

Znečisťovanie ovzdušia postihuje zdravie ekosystémov prostredníctvom acidifikácie, eutrofizácie a vplyvu ozónu. Z výsledkov modelovania 42 vyplýva významné zlepšenie v priebehu času, pokiaľ ide o acidifikáciu: podľa základného scenára budú do roku 2030 kyslými zrážkami prekračujúcimi kritické zaťaženie postihnuté menej než 3 % plochy ekosystémov v EÚ oproti 15 % v roku 2005. To svedčí o prínosoch významného zníženia emisií SO2, ktoré sa už dosiahlo v posledných desaťročiach. Tie by boli ešte väčšie, ak by všetky členské štáty splnili svoje záväzky znižovania emisií alebo ak by prijali všetky technické opatrenia.

V súlade s predchádzajúcimi výhľadovými správami je situácia z hľadiska vplyvov znečistenia ovzdušia na eutrofizáciu 43 podstatne menej pozitívna. Táto skutočnosť súvisí so súčasnou prognózou, že EÚ nedosiahne cieľ nulového znečistenia ekosystémov len prostredníctvom politík v rámci základného scenára. Podľa tohto scenára bude eutrofizáciou v roku 2030 stále postihnutých 69 % ekosystémov v EÚ (pokles z 86 % v roku 2005). Za podmienok základného scenára budú chránené územia v roku 2030 naďalej výrazne postihnuté, pričom eutrofizáciou bude trpieť 60 % oblastí sústavy Natura 2000 (pokles zo 78 % v roku 2005). Keby sa prijali všetky technické opatrenia, podiel ekosystémov v EÚ postihnutých eutrofizáciou by do roku 2030 klesol na 59 % (a v oblastiach sústavy Natura 2000 na 49 %).

Obrázok 4: Ekosystémy v EÚ27, v ktorých bolo prekročené kritické zaťaženie z hľadiska eutrofizácie

Zdroj: IIASA (2025).

Poznámka: Priamka s hodnotou „25 %“ označuje cieľ nulového znečistenia.

Model GAINS sa použil na odhad nákladovo efektívneho súboru opatrení potrebných na splnenie cieľa zníženia emisií o 25 % na úrovni EÚ (na obrázku 4 označené ako scenár ZPAP). To možno dosiahnuť prijatím dodatočných opatrení na obmedzenie emisií amoniaku vo všetkých členských štátoch (pričom amoniak je látka znečisťujúca ovzdušie s najväčším vplyvom na ekosystémy). Takýmito opatreniami by sa riešili emisie z maštaľného hnoja (najmä rozmetávania hnoja na poliach), po čom by nasledovali opatrenia na zmiernenie emisií vyplývajúcich z používania minerálnych hnojív a z chovu ošípaných a hydiny.

Celkovo by sa týmito opatreniami znížili emisie amoniaku na úrovni EÚ27 do roku 2030 o 14 % v porovnaní so základným scenárom a zároveň by sa splnil cieľ nulového znečistenia týkajúci sa eutrofizácie. Prijatím týchto opatrení by zároveň došlo k značnému zlepšeniu vyhliadok na splnenie záväzkov znižovania emisií amoniaku podľa smernice o národných emisných stropoch a záväzky do roku 2030 by nesplnilo menej členských štátov (7 namiesto 21).

V smernici o národných emisných stropoch sa tieto opatrenia uvádzajú buď ako povinné, alebo dobrovoľné opatrenia 44 . Počas procesu prebiehajúceho hodnotenia smernice o národných emisných stropoch Komisia posúdi, či tento zoznam opatrení a ich povinná alebo dobrovoľná povaha stále vyhovujú danému účelu. Zohľadní aj relevantné zistenia z prebiehajúceho procesu revízie usmerňovacieho dokumentu k dohovoru CLRTAP o prevencii a znižovaní emisií amoniaku z poľnohospodárskych zdrojov 45 . Medzitým členským štátom, najmä krajinám, ktoré čelia výzvam pri plnení súčasných alebo budúcich záväzkov znižovania emisií amoniaku, sa dôrazne odporúča, aby zintenzívnili kroky na vykonávanie zmierňujúcich opatrení, a to:

–prijatím vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa určité poľnohospodárske postupy stanú záväzné,

–propagáciou týchto postupov prostredníctvom komunikačných kampaní a kampaní na zvyšovanie informovanosti, a to aj poskytovaním poľnohospodárskeho poradenstva v rámci novej spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Toto úsilie by malo byť súčasťou integrovaného prístupu k dusíku, najmä z poľnohospodárstva, ktorý by zahŕňal opatrenia na boj proti eutrofizácii vodných ekosystémov zapríčinenej vyplavovaním a odtokom dusičnanov z poľnohospodárskych polí a znečistením sladkovodných zdrojov vrátane podzemných vôd. Komisia práve hodnotí smernicu o dusičnanoch a na základe tohto hodnotenia, ktorého uverejnenie je aktuálne naplánované na druhý polrok 2025, posúdi potrebu ďalších krokov.

Očakáva sa, že vykonávanie nariadenia o obnove prírody 46 povedie k ďalšiemu úsiliu o zníženie tlakov znečisťovania na ekosystémy, ako aj zvýšenie celkovej odolnosti ekosystémov. Riešenia blízke prírode v záujme zmiernenia vplyvov znečisťovania ovzdušia v mestách na ľudské zdravie môže priniesť aj obnova mestských ekosystémov.

4.2.Hospodárske vplyvy

Znečisťovanie ovzdušia má viacero hospodárskych vplyvov. Väčšina z nich sa nepremieta do trhových cien, najmä priame účinky znečistenia na zdravie. Škody na ekosystémoch (vrátane poľnohospodárskych oblastí a lesov) a majetkové škody v dôsledku znečistenia ovzdušia takisto spôsobujú náklady. Znečistenie ovzdušia má aj nepriame vplyvy vrátane niektorých makroekonomických dôsledkov, ktoré sa premietajú do trhových cien. Náklady opatrení na znižovanie znečisťovania ovzdušia by sa preto mali posudzovať v porovnaní s prínosmi týchto opatrení pre spoločnosť, pričom sa týmto prínosom priradí peňažná hodnota 47 .

V rámci základného scenára sa odhaduje, že škody na zdraví spôsobené znečistením ovzdušia dosiahnu do roku 2030 výšku 290 až 950 miliárd EUR ročne. Podľa odhadov sa ich výška do roku 2050 zníži na 191 až 745 miliárd EUR 48 primerane k poklesu vystavenia obyvateľstva znečisteniu ovzdušia. Ak sa zohľadnia iba vplyvy vystavenia úrovniam znečistenia ovzdušia nad úrovňami v usmerneniach WHO (2021), odhaduje sa, že škody na zdraví dosiahnu do roku 2030 výšku 105 až 347 miliárd EUR ročne. Podľa odhadov sa ich výška do roku 2050 zníži na 35 až 124 miliárd EUR. V rámci scenára prijatia všetkých technických opatrení sa škody na zdraví z dôvodu vystavenia úrovniam vyšším ako v usmerneniach WHO majú podľa prognóz do roku 2030 znížiť o viac ako tretinu v porovnaní so základným scenárom.

Hospodárske náklady na škody na ekosystémoch z dôvodu znečistenia ovzdušia 49 sa pohybujú v rozpätí 3,7 miliardy až 11 miliárd EUR v roku 2030. Tieto náklady podľa predpokladov klesnú do roku 2050 len nepatrne na 3,3 miliardy až 9,9 miliardy EUR. V tomto znížení sa odzrkadľuje len skromné zníženie v oblastiach sústavy Natura 2000 podliehajúcich eutrofizácii podľa základného scenára. Podľa odhadov náklady na škody na plodinách a lesoch v roku 2030 dosiahnu v rámci základného scenára 13 miliárd EUR v prípade plodín a 18 miliárd EUR v prípade lesov a len nepatrne klesnú v prípade prijatia všetkých technických opatrení. Dôvodom je skutočnosť, že ak sa zohľadnia len zmierňujúce opatrenia EÚ, dôjde k obmedzenému zlepšeniu úrovní ozónu, ktoré zapríčiňujú škody v poľnohospodárstve a lesoch (pozri nasledujúci oddiel). Odhaduje sa, že hospodárske náklady na majetkové škody z dôvodu znečistenia ovzdušia dosiahnu v rámci základného scenára 742 miliónov EUR v roku 2030 a následne v roku 2050 klesnú na 384 miliónov EUR.

V porovnaní so súčasnými politikami sa predpokladá, že jednotlivé scenáre vytvoria rozličné úrovne netrhových prínosov a rôzne úrovne dodatočných nákladov na potrebné opatrenia na znižovanie znečistenia. Vo všetkých scenároch posudzovaných v tejto správe vyplývajú z analýzy prínosov a nákladov čisté priame prínosy (prínosy mínus náklady) oproti základnému scenáru.

Opatrenia na zníženie znečistenia ovzdušia a ich pozitívne vplyvy na kvalitu ovzdušia majú takisto širšie makroekonomické účinky 50 , ktoré sa odrážajú na trhu. Opatrenia na znižovanie znečistenia pre niektoré odvetvia predstavujú náklady a zároveň pre iné odvetvia zase obchodné príležitosti, kým kvalita ovzdušia ovplyvňuje produktivitu práce aj rastlinnú výrobu, a tým aj hospodárstvo ako celok. Na základe nedávnych predpokladov o účinkoch na produktivitu práce 51 by sa vo všetkých scenároch vedúcich k čistejšiemu vzduchu zvýšilo HDP EÚ v roku 2030 v porovnaní so základným scenárom (to isté platí pre roky 2040 a 2050, pozri obrázok 5).

Obrázok 5: Makroekonomické účinky scenárov politiky v oblasti čistého ovzdušia na trh, zmeny HDP EÚ v % v porovnaní so základným scenárom

Zdroj: IIASA (2025) na základe modelovania JRC s predpokladmi OECD (2019) o produktivite práce.

Svedčí to o prevažujúcich pozitívnych hospodárskych účinkoch opatrení na znižovanie znečistenia. Čistý účinok je najväčší v scenári, keď sa prijmú všetky technické opatrenia (+0,24 %), pričom v scenároch do roku 2030, v ktorých sú splnené záväzky znižovania emisií a ciele nulového znečistenia, sú účinky obmedzenejšie. Zo sektorového rozdelenia účinkov vyplýva, že malé zníženie produkcie (menej ako 2 %) v porovnaní so základným scenárom by bolo zaznamenané len v sektore chovu hospodárskych zvierat.

5.Súvisiace prínosy zníženia emisií metánu a čierneho uhlíka pre opatrenia v oblasti čistého ovzdušia a klímy

V smernici o národných emisných stropoch sa uznáva súvislosť medzi znečistením ovzdušia na jednej strane a metánom a čiernym uhlíkom, dvomi látkami znečisťujúcimi klímu s krátkou životnosťou, na strane druhej. Členské štáty musia podávať správy o národných emisiách čierneho uhlíka, ak sú k dispozícii údaje. V súčasnosti ich podávajú všetky členské štáty okrem dvoch. Komisia sa práve zaoberá emisiami metánu v prebiehajúcom hodnotení smernice o národných emisných stropoch a analyzuje, či rozhodnutie spoluzákonodarcov v čase jej prijatia nezahrnúť metán medzi regulované látky znečisťujúce ovzdušie zabránilo silnejším synergiám s klimatickými a inými politikami.

Metán je silná látka znečisťujúca klímu a zároveň prekurzor znečistenia prízemným ozónom. Antropogénne emisie metánu v EÚ pochádzajú hlavne z poľnohospodárstva (56 %), odpadu (24 %) a energetiky (16 %) 52 . V roku 2024 nadobudlo účinnosť nariadenie EÚ o znižovaní emisií metánu v odvetví energetiky 53 . Do jeho rozsahu pôsobnosti patrí aj ropa, zemný plyn a uhlie. Obsahuje niekoľko opatrení, ktoré spoločne prispejú k zlepšeniu merania a oznamovania emisií metánu v EÚ; k zníženiu emisií metánu v EÚ prostredníctvom povinných opatrení na ich znižovanie; k zvýšeniu transparentnosti v súvislosti s emisiami metánu v EÚ a na celom svete a k motivovaniu medzinárodných partnerov EÚ, aby merali, oznamovali a znižovali svoje emisie metánu. Vysoký podiel emisií metánu z poľnohospodárstva sa však v EÚ naďalej z veľkej časti nerieši. Riešenie metánu ako prekurzora ozónu pomôže členským štátom pri plnení prísnejších cieľových hodnôt pre ozón v zmysle revidovanej smernice o kvalite okolitého ovzdušia 54 .

Čierny uhlík 55 (alebo sadze) tvorí jemné tuhé častice a negatívne ovplyvňuje zdravie a životné prostredie. Vzniká pri neúplnom spaľovaní fosílneho paliva a dreva. Čierny uhlík pohlcuje svetlo a teplo v ovzduší, čím takisto prispieva k zmene klímy. Pri usadzovaní na ľade a snehu čierny uhlík znižuje albedo povrchu 56 , čím prispieva k zohrievaniu, predovšetkým v arktických regiónoch.

V dôsledku zníženia emisií metánu a čierneho uhlíka preto môžu vzniknúť prínosy z hľadiska čistého ovzdušia aj zmierňovania zmeny klímy, čím sa zvyšuje pomer prínosov k nákladom ich opatrení na znižovanie emisií. Z modelovania uskutočneného na účely tejto správy vyplýva, že základné emisie čierneho uhlíka v EÚ podľa očakávaní medzi rokmi 2020 a 2030 výrazne klesnú (o 45 %), prevažne z dôvodu postupného zavádzania požiadaviek na ekodizajn zariadení na vykurovanie domácností a menšej miery využívania uhlia v tomto odvetví. Štvrtina dosiahnutého zníženia pochádza z odvetvia dopravy, predovšetkým ako výsledok pokročilých emisných noriem Euro pre motorové vozidlá, v ktorých sa vyžaduje inštalácia efektívnych filtrov tuhých častíc. Ešte väčšie zníženie by sa mohlo dosiahnuť (66 % pod základnú úroveň z roku 2020) v prípade prijatia všetkých technických opatrení.

Podobne sa v základnom scenári tejto správy predpokladá, že emisie metánu v EÚ klesnú medzi rokmi 2020 a 2030 o 21 % a do roku 2040 sa dosiahne pokles o 31 %, a to vďaka ďalším opatreniam na dekarbonizáciu hospodárstva a zníženie emisií z odpadového hospodárstva.

Keďže sa však metán prepravuje na úrovni pologule, je zásadné doplniť opatrenia na úrovni EÚ globálnymi opatreniami. V novembri 2021 EÚ spoločne so Spojenými štátmi zorganizovala globálny záväzok o metáne 57 , ktorý poskytol impulz na zrýchlenie opatrení. Dobrovoľne sa zaväzuje, že do roku 2030 zníži globálne emisie metánu aspoň o 30 % oproti úrovniam v roku 2020.

Dohovor CLRTAP je zároveň fórom na preskúmanie synergií medzi medzinárodnými pravidlami v oblasti čistého ovzdušia a klímy. Konkrétne vďaka procesu revízie Göteborského protokolu (pozri nasledujúci oddiel) sa otvorili diskusie o úlohe metánu ako prekurzora ozónu, a teda o jeho úlohe ako znečisťujúcej látky s významom pre politiky v oblasti čistého ovzdušia.

Modely v tejto správe potvrdzujú, že celosvetovo existuje veľký potenciál na zníženie emisií metánu a iných prekurzorov ozónu (NOx, zlúčenín NMVOC a oxidu uhoľnatého). Spoločnými opatreniami na celosvetovej úrovni sa koncentrácie ozónu v Európe znižujú, vďaka čomu mnohé ďalšie stanice začínajú plniť cieľ týkajúci sa ozónu stanovený v smernici o kvalite okolitého ovzdušia, a to vo väčšom rozsahu, než keby EÚ podnikala kroky sama alebo keby sa celosvetovo podnikali kroky na zníženie iba emisií metánu, a nie iných prekurzorov. Vplyv dodatočného zmiernenia je zvlášť zreteľný v roku 2040 58 .

6.Cezhraničné znečistenie a medzinárodné opatrenia

Znečistenie ovzdušia v ktorejkoľvek krajine pochádza z viacerých zdrojov: domáce emisie, emisie vytvorené v susedných krajinách a prírodné zdroje. Vo väčšine členských štátov sú domáce zdroje hlavným zdrojom znečistenia, a preto je prioritou znížiť domáce emisie na zníženie pozaďových úrovní látok znečisťujúcich ovzdušie. Analýzou sa však potvrdilo, že vo väčšine členských štátov významný podiel pozaďovej koncentrácie PM2,5 vzniká v iných členských štátoch 59 . Odráža to cezhraničnú povahu znečistenia ovzdušia, čo odôvodňuje prijatie opatrení na úrovni EÚ, keďže znečistenie ovzdušia vzniknuté v jednom členskom štáte môže mať negatívne vplyvy za štátnymi hranicami 60 . Okrem toho z analýzy vyplýva, že istý podiel pozaďovej koncentrácie látok znečisťujúcich ovzdušie pochádza aj z krajín mimo EÚ, a to na rôznych úrovniach v závislosti od geografie konkrétneho členského štátu 61 . V priebehu času a so zvyšujúcou sa prísnosťou scenárov znižovania znečistenia ovzdušia v EÚ sa predpokladá pokles podielu znečistenia zvnútra EÚ (z dôvodu dodatočných opatrení v rámci EÚ), čím sa zvýši relatívny podiel zdrojov z krajín mimo EÚ (najmä ak krajiny mimo EÚ neznižujú znečistenie ovzdušia s rovnakou úrovňou ambícií). To zdôrazňuje potrebu, aby EÚ prijala ráznejšie opatrenia na dvojstrannej úrovni (najmä v súvislosti s prístupovou a so susedskou politikou, ale aj s budovaním silnejších medzinárodných partnerstiev) a na mnohostranných fórach, ako je dohovor CLRTAP.

Povinnosti vyplývajúce zo smernice o národných emisných stropoch sa vo veľkej miere odrážajú na medzinárodnej úrovni v rámci dohovoru CLRTAP a jeho zmeneného Göteborského protokolu. V posledných rokoch tento protokol ratifikovalo viac krajín, medzi nimi je však stále len veľmi málo tretích krajín susediacich s EÚ. V EÚ zatiaľ nie sú jeho zmluvnou stranou dva členské štáty 62 , ktoré sú však blízko dokončeniu procesu ratifikácie. Zmluvné strany sa v decembri 2023 rozhodli, že je potrebná ďalšia revízia v záujme splnenia cieľov protokolu, a to zintenzívnením krokov na zníženie znečistenia ovzdušia v Európe a Severnej Amerike. Prioritou pri revízii Göteborského protokolu bude zvážiť, ako dosiahnuť ďalšie ratifikácie krajinami, ktoré aktuálne nie sú jeho zmluvnými stranami. Ako základ pre analýzu vykonanú v procese revízie sa použije aj modelovanie, z ktorého vychádza táto správa, s cieľom určiť možné záväzky znižovania emisií pre región. Očakáva sa, že proces revízie sa dokončí do decembra 2026, skupina však pravidelne upravuje pracovný program a plánovaný dátum dokončenia. Ako bolo uvedené v predchádzajúcom oddiele, zmluvné strany dohovoru CLRTAP pokračujú v preskúmaní potenciálu synergií medzi medzinárodnými rámcami pre čisté ovzdušie a klímu, ako dosiahnuť ďalšie ratifikácie v rámci regiónu EHK OSN a ako môže dohovor CLRTAP urobiť viac, aby bol inšpiráciou pre podobné medzinárodné zmluvy. Túto ambíciu má aj rezolúcia Environmentálneho zhromaždenia OSN 6/10 63 s názvom Podpora regionálnej spolupráce v oblasti znečistenia ovzdušia s cieľom zlepšiť kvalitu ovzdušia na celom svete, ktorá bola dohodnutá v marci 2024. Táto rezolúcia viedla k vytvoreniu novej platformy na výmenu informácií o riadení kvality ovzdušia 64 Koalíciou pre klímu a čisté ovzdušie na redukciu látok s krátkou životnosťou znečisťujúcich klímu. Cieľom tejto novej platformy je uľahčiť výmenu informácií a poznatkov o najlepších postupoch na regionálnej a nižšej úrovni, ako aj pomôcť pri plnení usmernení WHO ku kvalite ovzdušia a priebežných cieľov.

7.Záver

Štvrtý výhľad pre čisté ovzdušie potvrdzuje, že emisie látok znečisťujúcich ovzdušie v EÚ naďalej klesajú. To sú dobré správy pre občanov EÚ, hospodárstvo i spoločnosť. Za posledných 20 rokov EÚ dosiahla podstatné zníženia emisií väčšiny z piatich hlavných znečisťujúcich látok regulovaných v rámci smernice o národných emisných stropoch. Amoniak je naďalej výnimkou, keďže jeho emisie klesli v oveľa menšej miere, pričom osem členských štátov stále nemalo v roku 2022 splnené svoje záväzky znižovania emisií. Prebiehajúce hodnotenie smernice o národných emisných stropoch objasní, čo fungovalo dobre pri vykonávaní smernice, a identifikuje výzvy okrem iného pri plnení záväzkov znižovania emisií.

Výhľad v prípade emisií amoniaku je naďalej znepokojujúci. Prognózy uvedené v tejto správe naznačujú, že 21 členských štátov by nemuselo splniť svoje (ambicióznejšie) záväzky znižovania emisií do roku 2030. Tieto členské štáty musia prijať významné dodatočné opatrenia na zníženie emisií amoniaku pri zdroji podporou správnej poľnohospodárskej praxe, a to aj v rámci vykonávania spoločnej poľnohospodárskej politiky členskými štátmi. Dodatočné opatrenia sú potrebné aj na zníženie emisií PM2,5, v prípade ktorých sa v súčasnosti predpokladá, že osem členských štátov svoje záväzky znižovania do roku 2030 nesplní.

Celkovo je EÚ na dobrej ceste k splneniu cieľa akčného plánu nulového znečistenia súvisiaceho so zdravím. Stále však nie je na dobrej ceste k splneniu ekosystémového cieľa do roku 2030. Tým sa zdôrazňuje potreba väčšieho úsilia na zníženie emisií amoniaku. Celkovo z výsledkov tejto analýzy vyplýva, že hoci EÚ a jej členské štáty kolektívne dosiahli jasný pokrok, sú potrebné ďalšie opatrenia na zníženie negatívnych vplyvov znečistenia ovzdušia na zdravie a životné prostredie v súlade s ambíciou EÚ dosiahnuť nulové znečistenie a v plnej synergii so záväzkom novej Komisie dosiahnuť udržateľnú prosperitu, čo je takisto v súlade s procesom revízie Göteborského protokolu. Uplatnenie prístupu „jedno zdravie“ v boji proti znečisťovaniu ovzdušia, v rámci ktorého sa uznáva, že zdravie ľudí, zvierat a životného prostredia sú vzájomne prepojené, je sľubným spôsobom, ako dosiahnuť čistejšie ovzdušie.

V záujme realizácie očakávaných znížení uvedených v tejto správe je dôležité úplné vykonanie existujúcich právnych predpisov a čerpanie podpory, ktorú majú členské štáty na tento účel k dispozícii od Komisie 65 . To zahŕňa kroky členských štátov na splnenie ambicióznejších noriem v oblasti kvality ovzdušia, ktoré boli nedávno prijaté v rámci revidovanej smernice o kvalite okolitého ovzdušia. Dodatočnými krokmi by sa ešte viac znížili vplyvy znečistenia ovzdušia na zdravie a ekosystémy a vznikli by makroekonomické prínosy. Ambicióznym cieľom v oblasti klímy do roku 2040 sa nielen skonsoliduje a posilní klimatická ambícia EÚ, ale zároveň vzniknú súvisiace prínosy čistého ovzdušia na zlepšenie verejného zdravia a stimulovanie hospodárstva 66 .

Príloha: Metodické rozdiely oproti tretiemu výhľadu pre čisté ovzdušie

Hlavné aktualizácie od tretieho výhľadu pre čisté ovzdušie

–Základný scenár odráža novšie prijaté a navrhované politiky EÚ. Konkrétne vychádza z modelovania uskutočneného na účely posúdenia vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom k oznámeniu o cieli v oblasti klímy do roku 2040 (tzv. scenár S3, ktorý znázorňuje spôsob dosiahnutia zníženia emisií skleníkových plynov uprednostňovanej cieľovej možnosti v uvedenom posúdení vplyvu), najmä pokiaľ ide o vývoj energetického systému EÚ. Teraz je doň zapracovaná revidovaná smernica o priemyselných emisiách, pričom tretí výhľad pre čisté ovzdušie vychádzal z legislatívneho návrhu Komisie, ktorý bol ambicióznejší, najmä vzhľadom na zahrnutie veľkých poľnohospodárskych podnikov na chov dobytka do regulovaných činností.

–Model GAINS sa použil na výpočet emisií látok znečisťujúcich ovzdušie, ako aj koncentrácií PM2,5 a NO2 podľa toho istého prístupu a verzie modelu ako v treťom výhľade pre čisté ovzdušie. Koncentrácie ozónu však boli vypočítané pomocou modelu EMEP 67 , čiže inak ako v treťom výhľad pre čisté ovzdušie, v ktorom boli takisto vypočítané pomocou modelu GAINS.

–Základný scenár bol aktualizovaný, aby doň boli v čo možno najväčšom rozsahu premietnuté najnovšie inventúry emisií, prognózy, politiky a opatrenia členských štátov zohľadnením informácií poskytnutých členskými štátmi počas konzultácií o základnom scenári.

–Základný scenár teraz zahŕňa konzistentné zastúpenie kondenzovateľnej časti emisií tuhých častíc, zatiaľ čo v treťom výhľade pre čisté ovzdušie sa tieto údaje použili len na analýzu citlivosti.

–Na posúdenie vplyvov na zdravie bola použitá aktualizovaná metodika. Tá je síce naďalej prevažne v súlade s tretím výhľadom pre čisté ovzdušie, odhad vplyvov na chorobnosť v prípade PM2,5 a NO2 však vychádza z novej práce v rámci štúdie EMAPEC (Estimating the Morbidity from Air Pollution and its Economic Consequences, Odhad chorobnosti v dôsledku znečistenia ovzdušia a jej hospodárskych dôsledkov), ktorú koordinovala WHO 68 .

Obsiahlejší opis aktualizácií rámca modelovania je k dispozícii v štúdii IIASA (2025).

(1) https://europa.eu/eurobarometer/surveys/detail/2660 .

(2) Smernica (EÚ) 2024/2881 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe.

(3) Smernica (EÚ) 2016/2284 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie.

(4) Oxid siričitý (SO2), oxidy dusíka (NOx), amoniak (NH3), nemetánové prchavé organické zlúčeniny (NMVOC) a jemné tuhé častice (PM2,5).

(5) WHO (2021) WHO Global Air Quality Guidelines (Globálne usmernenia WHO ku kvalite ovzdušia).

(6) COM(2022) 673 final.

(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1257 z 24. apríla 2024 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel a motorov, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre takéto vozidlá, pokiaľ ide o ich emisie a životnosť batérií (Euro 7).

(8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1785 z 24. apríla 2024, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) a smernica Rady 1999/31/ES o skládkach odpadov.

(9) COM(2024) 348 final.

(10) COM(2024) 63 final, podkladové posúdenie vplyvu: SWD(2024) 63 final.

(11) https://environment.ec.europa.eu/strategy/zero-pollution-action-plan/zero-pollution-targets_en .

(12) COM(2021) 400 final.

(13) Podľa článku 13 smernice o národných emisných stropoch. Viac podrobností o hodnotení vrátane určených hodnotiacich otázok je k dispozícii na portáli Vyjadrite svoj názor , ako aj na webovom sídle Komisie venovanému ovzdušiu .

(14) Európska environmentálna agentúra (2024) Europe’s air quality status 2024 (Stav kvality ovzdušia v Európe za rok 2024) .

(15) Správa EEA č. 22/2018 .

(16) https://www.eea.europa.eu/en/analysis/publications/harm-to-human-health-from-air-pollution-2024 . Tento odhad vychádza z monitorovania koncentrácie znečistenia ovzdušia a uvádzajú sa v ňom len predčasné úmrtia, ktoré možno pripísať znečisteniu ovzdušia presahujúcemu úroveň podľa usmernení WHO ku kvalite ovzdušia, na rozdiel od iných odhadov vo zvyšku tejto správy vychádzajúcich z výsledkov modelovania podľa štúdie Klimont a kol., Support to the development of the fourth Clean Air Outlook (Podpora pre prípravu štvrtého výhľadu pre čisté ovzdušie), IIASA a kol., 2025 [IIASA 2025], v ktorej sa zohľadňovali všetky vplyvy (vrátane znečistenia nižšieho ako úroveň podľa usmernení WHO), aby sa zachoval súlad s analýzami v predchádzajúcich výhľadoch pre čisté ovzdušie.

(17) https://www.eea.europa.eu/en/analysis/publications/impacts-of-air-pollution-on-ecosystems-in-europe .

(18) Inventúry emisií sa oznamujú s dvojročným oneskorením, čo znamená, že prvá kontrola súladu záväzkov za roky 2020 – 2029 sa uskutočnila v roku 2022.

(19) https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/SK/inf_23_142 .

(20) https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/inf_23_5380 .

(21) Výsledky preskúmania inventúr za rok 2024 sú zhrnuté v správe o horizontálnom preskúmaní za rok 2024 .

(22) https://www.eea.europa.eu/publications/national-emission-reduction-commitments-directive-2024 ; tieto počty vychádzajú z údajov predložených členskými štátmi a nezohľadňuje sa v nich preskúmanie predložených informácií Komisiou.

(23) K dispozícii na adrese https://environment.ec.europa.eu/topics/air/reducing-emissions-air-pollutants/national-air-pollution-control-programmes-and-projections_en .

(24) Súčasťou takejto skoršej aktualizácie je aktualizácia politík a opatrení na boj proti znečisťovaniu ovzdušia.

(25) COM(2024) 348 final.

(26) COM(2022) 230.

(27) Scenáre v posúdení vplyvu týkajúcom sa cieľa v oblasti klímy do roku 2040 [SWD(2024) 63 final] obsahujú projekcie zníženia emisií SO2, NOx a PM2,5 približne o 60 – 75 % za obdobie 2015 – 2040.

(28) Revidovaná smernica o priemyselných emisiách povedie k väčšiemu dôrazu na dolnú hranicu rozsahov BAT-AEL a k jej uplatňovaniu. Pravdepodobne teda povedie k zníženiu emisií nad rámec toho, s čím sa ráta v tomto texte, v súčasnosti však nemožno odhadnúť rozsah tohto ďalšieho zníženia.

(29) EE, EL, IT, FI.

(30) Opis všetkých scenárov uvedených v tejto správe sa nachádza v oddiele 3 štúdie inštitútu IIASA (2025). Všetky výsledky, ktoré sa tu uvádzajú, sú výsledkom modelu GAINS ( https://gains.iiasa.ac.at/gains ).

(31) V zmysle článku 4 ods. 2 smernice o národných emisných stropoch sú orientačné úrovne emisií na rok 2025 vypočítané na základe lineárnej trajektórie znižovania medzi úrovňami emisií stanovenými v záväzkoch znižovania emisií na rok 2020 a úrovňami emisií stanovenými v záväzkoch znižovania emisií na rok 2030. Posudzujú sa teda na základe maximálnej povolenej úrovne emisií, ktorou je priemer maximálnej povolenej úrovne vyplývajúcej zo záväzkov znižovania emisií na roky 2020 – 2029 a na rok 2030.

(32) BE, CY, EE, EL, IT, MT, AT, FI.

(33) Scenár maximálneho technicky realizovateľného zníženia označovaný ako „všetky technické opatrenia“.

(34) Predchádzalo tomu zavedenie súboru emisných faktorov zahŕňajúcich kondenzovateľné častice v príručke EEA/EMEP. Podľa inštitútu IIASA (2025) nezahŕňa kondenzovateľnú časť emisií tuhých častíc zo spaľovania tuhých palív v sektore bývania vo svojich inventúrach päť členských štátov (Estónsko, Litva, Luxembursko, Nemecko a Rakúsko). Model GAINS používa emisné faktory pre tuhé častice špecifické pre jednotlivé krajiny, v rámci ktorých sa predpokladá, že kondenzovateľná frakcia je zahrnutá, a to aj v prípade uvedených piatich krajín. Tento predpoklad bol oznámený členským štátom počas konzultácií s nimi, ktoré viedol inštitút IIASA začiatkom roka 2024.

(35) V treťom výhľade pre čisté ovzdušie boli kondenzovateľné častice konzistentne zahrnuté len v analýze citlivosti.

(36) Za týmto sa skrývajú isté zmeny rozpätia plnenia záväzkov, ktoré sa v jednotlivých členských štátoch menia rôznymi smermi. Patria sem prípady, keď zahrnutie vysokých emisných faktorov vedie k priaznivejšiemu rozpätiu plnenia záväzkov.

(37) Článok 4 ods. 3 písm. d) smernice o národných emisných stropoch.

(38) Splnenie cieľa zníženia emisií o 25 % sa očakáva medzi rokmi 2040 a 2045.

(39) Vplyvy znečistenia ovzdušia na zdravie sa netýkajú iba úmrtnosti a zahŕňajú chorobnosť. Tieto vplyvy sa analyzovali a boli peňažne vyčíslené, aby bolo možné posúdiť hospodárske dôsledky, ako aj prínosy nižšieho znečistenia ovzdušia (pozri oddiel 4.2).

(40) Získané s použitím rovnakého metodického prístupu ako v druhom výhľade pre čisté ovzdušie, ktorý slúžil ako základ na stanovenie cieľov nulového znečisťovania.

(41) Ide o pomerne výraznú zmenu v porovnaní s odhadovanými 50 000 úmrtiami v treťom výhľade pre čisté ovzdušie, ktoré možno pripísať vystaveniu ozónu. Dôvodom je rozvinutejší a podrobnejší prístup k modelovaniu v rámci tejto správy, ako je vysvetlené v IIASA (2025).

(42) Odhad vplyvov na ekosystémy vychádza z rovnakej metodiky, ktorá sa použila v treťom výhľade pre čisté ovzdušie, na základe tej istej databázy o kritickom zaťažení zostavenej prostredníctvom Centra pre koordináciu výsledkov Pracovnej skupiny pre účinky v rámci dohovoru CLRTAP (pozri štúdiu IIASA, 2025).

(43) Posudzované ako oblasť ekosystémov, kde depozície dusíka presahujú kritické zaťaženie.

(44) Časť 2 prílohy III.

(45) Verzia dokumentu z roku 2014 je k dispozícii na tejto adrese: https://unece.org/DAM/env/documents/2012/EB/ECE_EB.AIR_120_ENG.pdf , pričom nová verzia by mala byť dostupná v roku 2025.

(46) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1991 z 24. júna 2024 o obnove prírody a o zmene nariadenia (EÚ) 2022/869.

(47) Opis metodiky, na ktorej sú založené výsledky v tomto oddiele, sa nachádza v štúdii inštitútu IIASA (2025).

(48) V rozsahoch sa odzrkadľuje, či sa úmrtnosť oceňuje s použitím hodnoty roku života alebo hodnoty štatistického života, hodnoty sú vyjadrené za rok, v cenách za rok 2015. Uplatnil sa konzervatívny prístup, v ktorom nie sú zahrnuté vplyvy NO2, ak existuje možnosť dvojitého započítania účinkov vzhľadom na kvantifikáciu účinkov PM2,5.

(49) Tieto vplyvy sa odhadujú prostredníctvom straty ekosystémových služieb spôsobenej eutrofizáciou len v oblastiach sústavy Natura 2000. Dochádza v nich teda k podhodnoteniu celkovej straty ekosystémových služieb.

(50) Tieto účinky vypočítalo Spoločné výskumné centrum Európskej komisie s použitím modelu JRC-GEM-E3 ( https://joint-research-centre.ec.europa.eu/gem-e3_en ). Ďalšie informácie sa nachádzajú v oddiele 5.5 štúdie inštitútu IIASA (2025).

(51) Dechezleprêtre, A., Rivers, N. a Stadler, B. The economic cost of air pollution: Evidence from Europe (Ekonomické náklady znečistenia ovzdušia: dôkaz z Európy). OECD Economics Department Working Papers, 2019 [OECD, 2019].

(52) Údaje z roku 2022 na základe databázy EEA, skleníkové plyny – prehliadač údajov (vrátane sektora využívania pôdy).

(53) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1787 z 13. júna 2024 o znižovaní emisií metánu v odvetví energetiky a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/942.

(54) V revidovanej smernici je zachovaná cieľová hodnota 120 μg/m3, ale počet kalendárnych dní, počas ktorých môže byť táto hodnota prekročená, sa znížil na 18 (z 25) dní v priemere za tri roky.

(55) Časti tohto opisu boli prevzaté od Koalície pre klímu a čisté ovzdušie na redukciu látok s krátkou životnosťou znečisťujúcich klímu .

(56) Schopnosť odrážať slnečné žiarenie.

(57) https://www.globalmethanepledge.org/ . V januári 2025 bolo zapojených viac ako 150 krajín.

(58) Vzhľadom na málo času, ktorý zostáva na vykonanie zmierňujúcich opatrení, je priestor na dodatočné zmiernenie do roku 2030 obmedzenejší.

(59) Podrobné výsledky o pôvode koncentrácií PM2,5 v členských štátoch EÚ sú k dispozícii v štúdii IIASA (2025). Hoci hranicami prechádzajú aj iné látky znečisťujúce ovzdušie, v správe sa podrobnejšie analyzovali častice PM2,5, keďže sú zodpovedné za najväčší vplyv na zdravie.

(60) Efektívnosť cezhraničného monitorovania znečisťujúcich látok možno výrazne zlepšiť využitím satelitných údajov a vesmírnych služieb EÚ, ako je služba monitorovania atmosféry programu Copernicus (CAMS).

(61) Menšie a izolovanejšie členské štáty budú mať najväčší prospech zo znižovania znečistenia v susedných krajinách mimo EÚ, ako aj z nižších emisií z medzinárodnej lodnej prepravy (najmä ostrovy).

(62)

Poľsko a Taliansko.

(63) https://documents.un.org/doc/undoc/gen/k24/008/31/pdf/k2400831.pdf .

(64) https://aqmx.org/ .

(65) A to aj prostredníctvom podpory EÚ, ako je Nástroj technickej podpory ( https://ec.europa.eu/info/funding-tenders/find-funding/eu-funding-programmes/technical-support-instrument/technical-support-instrument-tsi_en ) a iniciatívy v oblasti výskumu a inovácií financované z prostriedkov EÚ súvisiace s prevenciou a nápravou znečisťovania ovzdušia ( https://research-and-innovation.ec.europa.eu/document/c9d4c0b5-f85e-4599-986d-e6b2438229fc_en ).

(66) Pozri SWD(2024) 63 final, časť 1, oddiel 6.3.

(67) Model presunu chemických látok vyvinutý a udržiavaný inštitútom Meteorological Synthesizing Centre-West (MSC-W) v rámci Európskeho programu pre monitorovanie a vyhodnocovanie (EMEP), všeobecný opis je uvedený v publikácii Simpson a kol. (2012) https://doi.org/10.5194/acp-12-7825-2012 .

(68) https://doi.org/10.1097/EE9.0000000000000314 .