DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Nedávne prírodné katastrofy v strednej, vo východnej a v južnej Európe mali na obyvateľstvo žijúce v týchto regiónoch ničivý vplyv. V mnohých väčších aj menších mestách a obciach budú potrebné rozsiahle rekonštrukčné práce zamerané na opravu poškodenej infraštruktúry a vybavenia a obnovu k lepšiemu, ktoré zabezpečia odolnosť proti zmene klímy a katastrofám nákladovo efektívnym spôsobom, s cieľom urýchlene zmierniť záťaž pre miestne, regionálne a štátne rozpočty a znížiť riziko prehĺbenia územných rozdielov vyplývajúcich z týchto katastrof. Na zmiernenie sociálnych a ekonomických dôsledkov takýchto prírodných katastrof budú potrebné okamžité opatrenia. Navyše ľudia priamo postihnutí týmito prírodnými katastrofami, ktorí mohli prísť o domovy a majetok, môžu potrebovať potravinovú a/alebo základnú materiálnu pomoc. Okrem toho môže byť potrebná aj podpora na zachovanie pracovných miest určená podnikom, ktoré čelia hospodárskym ťažkostiam spôsobeným výskytom prírodnej katastrofy, aby si zamestnanci a samostatne zárobkovo činné osoby mohli udržať prácu počas obdobia, keď sa nemôžu dostať na svoje zvyčajné miesto výkonu práce. V snahe riešiť ničivý vplyv prírodných katastrof na zdravie ľudí by sa mal takisto umožniť prístup k zdravotnej starostlivosti, a to aj pre ľudí, ktorí nie sú v situácii bezprostrednej sociálno-ekonomickej zraniteľnosti. Európa musí byť schopná urýchlene poskytnúť členským štátom, regiónom, miestnym orgánom a ľuďom vážne postihnutým regionálnymi katastrofami dodatočnú a účinnú podporu prostredníctvom Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+), ktoré doplnia zdroje dostupné z Fondu solidarity Európskej únie. Treba sa pripraviť na to, že katastrofy sa budú vyskytovať čoraz častejšie. Na základe skúseností získaných v posledných rokoch je preto vhodné zabezpečiť rámec, ktorý umožní flexibilitu a finančnú podporu, aby sa predišlo opakujúcim sa zmenám v právnom rámci politiky súdržnosti a ďalšej administratívnej záťaži a zároveň aby si politika súdržnosti zachovala svoju dlhodobú strategickú povahu.

Komisia preto s cieľom poskytnúť dodatočnú pomoc a väčšiu flexibilitu členským štátom postihnutým prírodnými katastrofami, ku ktorým došlo od 1. januára 2024, navrhuje vytvoriť v rámci existujúceho rozsahu podpory z EFRR nový špecifický cieľ. Členské štáty by vďaka tomu mohli vo svojich programoch na roky 2021 – 2027 v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu preprogramovať sumy na obnovu po prírodných katastrofách, ako sa vymedzujú v nariadení Rady (ES) č. 2012/2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie, alebo ktoré za prírodné katastrofy uznal príslušný verejný orgán členského štátu.

Tento dodatočný špecifický cieľ je zahrnutý do cieľa politiky 2 (prechod z ekologickejšieho, nízkouhlíkového hospodárstva na hospodárstvo s nulovou bilanciou uhlíka a odolnú Európu vďaka presadzovaniu čistej a spravodlivej energetickej transformácie, zelených a modrých investícií, obehového hospodárstva, zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu, predchádzania rizikám a ich riadenia a udržateľnej mestskej mobility). Uvedený cieľ politiky priamo podporuje ciele Európskej zelenej dohody a stratégie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy, ktorej účelom je vypracovať adaptačné opatrenia na riadenie rizík súvisiacich so zmenou klímy, ktoré majú zvyčajne podobu katastrof, ako sú povodne, prírodné požiare alebo suchá.

V tejto súvislosti je dôležité predvídať a posilňovať investície s osobitným zameraním na prevenciu katastrof a pripravenosť na ne, ako aj na adaptáciu na zmenu klímy vrátane riešení blízkych prírode, s cieľom zmierniť vplyv čoraz častejších katastrof spôsobených zmenou klímy. Úsilie o obnovu by sa nemalo vyvíjať na úkor dlhodobých plánovaných investícií do prevencie katastrof a pripravenosti na ne.

ESF+ môže v rámci svojho existujúceho rozsahu pôsobnosti poskytovať zdroje aj na zmierňovanie negatívnych sociálno-ekonomických dôsledkov prírodných katastrof. Okrem už existujúcich opatrení by sa mala členským štátom zabezpečiť ešte väčšia flexibilita, aby mohli poskytovať rýchlu a bezprostrednú pomoc vo forme potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci. Zamestnanci a samostatne zárobkovo činné osoby by mali mať možnosť udržať si svoje miesta dovtedy, kým sa nebudú môcť vrátiť do práce, a preto by sa malo umožniť flexibilnejšie financovanie režimov skráteného pracovného času. V snahe riešiť ničivý vplyv prírodných katastrof na zdravie ľudí by sa mal takisto umožniť prístup k zdravotnej starostlivosti, a to aj pre ľudí, ktorí nie sú v situácii bezprostrednej sociálno-ekonomickej zraniteľnosti. Členské štáty by vďaka tomu mohli v programovom období 2021 – 2027 preprogramovať svoje zdroje z ESF+ tak, aby mohli využívať dodatočnú pomoc a flexibilitu.

Členské štáty môžu využiť existujúce ustanovenia o prevode zdrojov stanovené v článku 26 nariadenia (EÚ) 2021/1060 do EFRR alebo do ESF+.

Vzhľadom na potenciálny rozsah vplyvu takýchto prírodných katastrof a s cieľom urýchlene poskytnúť likviditu na pokrytie najnaliehavejších potrieb sa navrhuje, aby členské štáty pri uplatňovaní navrhovaného rámca využívali dodatočnú zálohovú platbu vo výške 30 % súm naplánovaných v rámci vyhradených priorít a možnosť použiť financovanie zo strany Únie až do výšky 100 %. S cieľom reagovať na súčasné mimoriadne okolnosti v súlade s článkom 63 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2021/1060 môžu členské štáty už teraz vo svojich programoch stanoviť, že výdavky začínajú byť oprávnené dňom, keď dôjde k prvému výskytu škody v dôsledku prírodnej katastrofy. Navyše členské štáty by takisto mali mať možnosť vybrať si na podporu v rámci vyhradenej priority dokončené alebo plne vykonané operácie, ktorých cieľom je reagovať na prírodnú katastrofu. Sumy preprogramované na túto prioritu (alebo priority) musia byť celkovo obmedzené na maximálne 10 % vnútroštátnych prostriedkov členského štátu pridelených na politiku súdržnosti s prihliadnutím na zdroje z EFRR, ESF+ a Kohézneho fondu poskytnuté počas programového obdobia. Vyhradená priorita sa môže použiť na jednu alebo viaceré prírodné katastrofy prostredníctvom jednej alebo viacerých zmien programu. Ak sa prostriedky pridelené na túto prioritu zvýšia v dôsledku následných zmien programu, dodatočná zálohová platba sa vyplatí po zohľadnení zvýšenia tak, aby celková dodatočná zálohová platba zodpovedala 30 % zdrojov pridelených na túto prioritu.

Ak chce členský štát využiť túto vyhradenú prioritu a zodpovedajúcu flexibilitu, príslušnú zmenu programu treba Komisii predložiť najneskôr štyri mesiace od prvého výskytu škody v dôsledku katastrofy. Ak k prírodnej katastrofe dôjde pred nadobudnutím účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia, táto zmena sa musí predložiť do štyroch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Návrh je v súlade s cieľmi, ktoré sledujú fondy politiky súdržnosti, a obmedzuje sa na cielenú zmenu nariadenia (EÚ) 2021/1058 a nariadenia (EÚ) 2021/1057. Týmto návrhom sa dopĺňa druh podpory dostupnej podľa nariadenia Rady (ES) č. 2012/2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

Návrh sa obmedzuje na cielenú zmenu nariadenia (EÚ) 2021/1058, ako aj nariadenia (EÚ) 2021/1057 a je v súlade s ostatnými politikami Únie.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Návrh vychádza z článku 164, článku 175 ods. 3 a článku 178 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Návrh poskytnúť členským štátom postihnutým prírodnými katastrofami dodatočnú flexibilitu tým, že sa im umožní financovať rekonštrukčné práce z EFRR s mierou financovania zo strany Únie až do výšky 100 % a s dodatočnou zálohovou platbou určenou na vyhradenú prioritu v príslušných programoch, si vyžaduje zmenu nariadenia (EÚ) 2021/1058. Návrh poskytnúť členským štátom flexibilitu pri vykonávaní ESF+ vrátane dodatočných zálohových platieb a financovania zo strany Únie až do výšky 100 %, aby mohli zmierňovať sociálno-ekonomické dôsledky prírodných katastrof a okrem toho boli schopné poskytovať okamžitú potravinovú a/alebo základnú materiálnu pomoc ľuďom priamo postihnutým prírodnými katastrofami, ako aj režimy skráteného pracovného času pre zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby bez aktívnych opatrení a prístup k zdravotnej starostlivosti, a to aj pre ľudí, ktorí nie sú v situácii bezprostrednej sociálno-ekonomickej zraniteľnosti, si vyžaduje zmenu nariadenia (EÚ) 2021/1057. Rovnaký výsledok nie je možné dosiahnuť prostredníctvom opatrení na vnútroštátnej úrovni.

•Proporcionalita

Návrh predstavuje obmedzenú a cielenú zmenu, ktorá nepresahuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa poskytnúť dodatočnú pomoc členským štátom postihnutým prírodnými katastrofami.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

nevzťahuje sa

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

nevzťahuje sa

•Získavanie a využívanie expertízy

nevzťahuje sa

•Posúdenie vplyvu

Posúdenie vplyvu bolo vykonané na účely vypracovania návrhu nariadenia (EÚ) 2021/1058, ako aj nariadenia (EÚ) 2021/1057. Predmetné obmedzené a cielené zmeny si osobitné posúdenie vplyvu nevyžadujú.

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

nevzťahuje sa

•Základné práva

nevzťahuje sa

4.VPLYV NA ROZPOČET

Návrh sa týka programov politiky súdržnosti z programového obdobia 2021 – 2027 a nemení existujúce rozpočtové záväzky. Zostáva v medziach celkovej výšky pridelených rozpočtových prostriedkov na roky 2021 – 2027, a preto je rozpočtovo neutrálny.

Výsledkom návrhu budú dodatočné zálohové platby, ktoré sa majú vyplácať z EFRR a ESF+, a predsunutie platobných rozpočtových prostriedkov.

V návrhu rozpočtu na rok 2025 sa s dodatočnými zálohovými platbami nepočítalo. V záujme riešenia naliehavých potrieb a poskytnutia okamžitej podpory členským štátom postihnutým katastrofou Komisia navrhla pokryť dodatočné platobné potreby prostredníctvom opravného listu k návrhu rozpočtu na rok 2025. Dodatočná suma na rok 2025 predstavuje spoločne pre EFRR a ESF+ 3 miliardy EUR a zodpovedá 30 % zálohovej platby na odhadované pridelené prostriedky (10 miliárd EUR) na vyhradené priority v nadväznosti na prírodné katastrofy, ku ktorým došlo od 1. januára 2024.

Možnosť požiadať o zvýšenú mieru financovania zo strany Únie až do výšky 100 % v prípade EFRR aj ESF+ zároveň povedie k čiastočnému predsunutiu platieb, po ktorom budú v neskoršej fáze nasledovať nižšie platby, keďže celkové finančné krytie sa nemení. Skutočný vplyv bude závisieť od čerpania zo strany členských štátov.

Navrhované úpravy si nevyžadujú zmeny, pokiaľ ide o ročné stropy záväzkov a platieb vo viacročnom finančnom rámci podľa prílohy I k nariadeniu Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093, ani neznamenajú zmeny celkových platobných potrieb v danom programovom období.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Vykonávanie tohto opatrenia sa bude monitorovať a bude predmetom správ, ktoré sa budú podávať v rámci všeobecných mechanizmov podávania správ stanovených v nariadení (EÚ) 2021/1060, nariadení (EÚ) 2021/1057 a nariadení (EÚ) 2021/1058.

•Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)

nevzťahuje sa

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

V snahe poskytnúť členským štátom postihnutým prírodnými katastrofami dodatočnú pomoc a väčšiu flexibilitu sa navrhuje zmeniť nariadenie (EÚ) 2021/1058 s cieľom:

·zahrnúť do cieľa politiky 2 nový špecifický cieľ (prechod z ekologickejšieho, nízkouhlíkového hospodárstva na hospodárstvo s nulovou bilanciou uhlíka a odolnú Európu vďaka presadzovaniu čistej a spravodlivej energetickej transformácie, zelených a modrých investícií, obehového hospodárstva, zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu, predchádzania rizikám a ich riadenia a udržateľnej mestskej mobility), a to v rámci existujúceho rozsahu podpory z EFRR v reakcii na prírodné katastrofy, ku ktorým došlo od 1. januára 2024. Zdroje v rámci tohto špecifického cieľa by sa mali programovať podľa vyhradených priorít programov v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu na podporu operácií zameraných na opravu a obnovu,

·umožniť uplatňovanie miery financovania zo strany Únie až do výšky 100 % z rozpočtu EÚ na samostatnú prioritu stanovenú v rámci programu na podporu operácií súvisiacich s obnovou a opravou. Členské štáty by mali takisto zabezpečiť, aby sa zohľadňovala podpora z iných vnútroštátnych nástrojov alebo nástrojov Únie či zo systémov súkromného poistenia, a to v snahe zamedziť preplatkom,

·poskytnúť na túto samostatnú prioritu dodatočnú zálohovú platbu uplatnením sadzby 30 % na prostriedky pridelené na danú prioritu, ako sa uvádza v rozhodnutí o schválení programu, v ktorom sa stanovuje táto nová vyhradená priorita. Ak sa následne prostriedky pridelené na danú prioritu zvýšia v dôsledku ďalších prírodných katastrof, dodatočná zálohová platba sa vyplatí len zo sumy, o ktorú sa zvyšujú prostriedky pridelené na danú prioritu,

·umožniť členským štátom zvoliť si podporu operácií, ktoré boli fyzicky dokončené alebo plne vykonané ešte predtým, ako bola riadiacemu orgánu riadne predložená žiadosť o financovanie v rámci programu, ak sa týmito operáciami zabezpečuje reakcia na prírodnú katastrofu, ku ktorej došlo od 1. januára 2024,

·stanoviť lehotu štyroch mesiacov od prvého výskytu škody v dôsledku prírodnej katastrofy alebo od nadobudnutia účinnosti pozmeňujúceho nariadenia, ak ku katastrofe došlo pred týmto dátumom, na predloženie zodpovedajúcich zmien programu.

V snahe zabezpečiť členským štátom väčšiu flexibilitu v reakcii na prírodné katastrofy, ku ktorým došlo od 1. januára 2024, sa navrhuje zmeniť nariadenie (EÚ) 2021/1057 s cieľom:

·umožniť cielenú podporu na zmiernenie negatívnych sociálno-ekonomických dôsledkov prírodných katastrof v rámci vyhradenej priority, ktorá využíva väčšiu flexibilitu,

·umožniť počas istého obmedzeného obdobia financovanie režimov skráteného pracovného času pre zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby postihnuté prírodnými katastrofami bez toho, aby bolo potrebné vykonávať aktívne opatrenia, či už sú tieto režimy programované v rámci vyhradenej priority, alebo nie,

·umožniť financovanie opatrení na podporu prístupu k zdravotnej starostlivosti, a to aj pre ľudí, ktorí nie sú v situácii bezprostrednej sociálno-ekonomickej zraniteľnosti, či už sú tieto opatrenia programované v rámci vyhradenej priority, alebo nie,

·umožniť distribúciu potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci bez sprievodných opatrení, ak má zabezpečiť reakciu na dôsledky prírodných katastrof, či už je táto distribúcia programovaná v rámci vyhradenej priority, alebo nie,

·stanoviť lehotu štyroch mesiacov od výskytu prírodnej katastrofy alebo od nadobudnutia účinnosti pozmeňujúceho nariadenia, ak ku katastrofe došlo pred týmto dátumom, na predloženie zodpovedajúcich zmien programu,

·poskytnúť na túto vyhradenú prioritu dodatočnú zálohovú platbu uplatnením sadzby 30 % na prostriedky pridelené na danú prioritu, ako sa uvádza v rozhodnutí o schválení programu, v ktorom sa stanovuje táto nová vyhradená priorita. Ak sa následne prostriedky pridelené na danú prioritu zvýšia v dôsledku ďalších prírodných katastrof, dodatočná zálohová platba sa vyplatí len zo sumy, o ktorú sa zvyšujú prostriedky pridelené na danú prioritu,

·umožniť uplatňovanie miery financovania zo strany Únie až do výšky 100 % z rozpočtu EÚ na vyhradenú prioritu.

S cieľom ochrániť dlhodobú strategickú povahu investícií v rámci politiky súdržnosti nesmie v členskom štáte celková suma pridelená na takéto vyhradené priority v programovom období 2021 – 2027 presiahnuť 10 % celkových počiatočných národných pridelených prostriedkov z EFRR, ESF+ a Kohézneho fondu spolu. Členské štáty by mali takisto zabezpečiť, aby sa zohľadňovala podpora z iných vnútroštátnych nástrojov alebo nástrojov Únie či zo systémov súkromného poistenia, a to v snahe zamedziť preplatkom.

2024/0275 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o RESTORE – regionálnej núdzovej podpore obnovy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2021/1058 a nariadenie (EÚ) 2021/1057

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 164, článok 175 ods. 3 a článok 178,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 1 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 2 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Nedávne povodne v strednej, vo východnej a v južnej Európe mali na obyvateľstvo žijúce v týchto regiónoch ničivý vplyv. V mnohých väčších aj menších mestách a obciach budú potrebné rozsiahle rekonštrukčné práce zamerané na opravu poškodenej infraštruktúry a vybavenia. Na zmiernenie sociálnych a ekonomických dôsledkov takýchto prírodných katastrof budú potrebné okamžité opatrenia. Okrem toho ľudia naliehavo potrebujú základný materiál, o ktorý prišli, a potrebná bude aj podpora na zachovanie pracovných miest na pomoc zamestnancom a samostatne zárobkovo činným osobám, aby si počas istého obmedzeného obdobia mohli udržať prácu v prípadoch, keď sa z dôvodu prírodnej katastrofy nemôžu dostať na svoje zvyčajné miesto výkonu práce. V snahe riešiť ničivý vplyv prírodných katastrof na zdravie ľudí by sa mal takisto umožniť prístup k zdravotnej starostlivosti, a to aj pre ľudí, ktorí nie sú v situácii bezprostrednej sociálno-ekonomickej zraniteľnosti. Z dôkazov vyplýva, že v budúcnosti sa prírodné katastrofy pravdepodobne budú vyskytovať častejšie. Preto je vhodné vytvoriť rámec, ktorý zabezpečí flexibilitu a finančnú podporu a zároveň zachová dlhodobú strategickú povahu investícií v rámci politiky súdržnosti.

(2)S cieľom urýchlene zmierniť záťaž pre štátne rozpočty dotknutých členských štátov a znížiť riziko nových územných rozdielov je okrem zdrojov dostupných z Fondu solidarity Európskej únie potrebná aj účinná podpora prostredníctvom Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“) a Európskeho sociálneho fondu plus (ďalej len „ESF+“) určená členským štátom, regiónom, miestnym orgánom a ľuďom vážne postihnutým takýmito prírodnými katastrofami.

(3)S cieľom poskytnúť členským štátom postihnutým prírodnými katastrofami dodatočnú flexibilitu by sa mal v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu stanoviť nový špecifický cieľ, vďaka ktorému sa finančná podpora z EFRR nasmeruje na obnovu v reakcii na takéto katastrofy.

(4)Cieľ politiky 2, v rámci ktorého by sa mal zaviesť tento nový špecifický cieľ, priamo podporuje ciele Európskej zelenej dohody 3 . Účelom stratégie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy 4 je vypracovať adaptačné opatrenia na riadenie rizík súvisiacich so zmenou klímy, ktoré majú zvyčajne podobu katastrof, ako sú povodne, prírodné požiare alebo suchá. V snahe zmierniť vplyv čoraz častejších prírodných katastrof vrátane katastrof spôsobených zmenou klímy by sa mala zabezpečiť kontinuita a posilnenie plánovaných investícií do prevencie katastrof a pripravenosti na ne, ako aj do adaptácie na zmenu klímy. Úsilie o obnovu by sa nemalo vyvíjať na úkor investícií do štrukturálnej dlhodobej prevencie katastrof a pripravenosti na ne. Pri investovaní do infraštruktúry s cieľom zvýšiť odolnosť infraštruktúry financovanej Úniou proti budúcim, častejším a závažnejším katastrofám spôsobeným zmenou klímy by sa malo zaistiť, aby sa uplatňovalo zabezpečenie odolnosti proti zmene klímy a zásada „nespôsobovať významnú škodu“.

(5)V súlade s rozsahom podpory z EFRR stanoveným v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 5 sa podpora na obnovu v reakcii na prírodné katastrofy v rámci nového špecifického cieľa môže vzťahovať na obnovu poškodenej alebo zničenej infraštruktúry, ako je verejná infraštruktúra, alebo na investície do fixného kapitálu pre podniky a do vybavenia, v prípade potreby aj na inom mieste alebo vo formáte, ktorý nie je totožný s tým pôvodným, a to odolným a udržateľným spôsobom. Okrem toho možno podporiť obnovu prírodných rezervácií, biodiverzity a zelenej infraštruktúry, a to aj v lokalitách sústavy Natura 2000. To môže zahŕňať príslušné opatrenia súvisiace s obnovou lesa.

(6)V súvislosti s obnovou v reakcii na prírodné katastrofy by sa vo výberovom procese mali uprednostniť operácie založené na zásade „obnova k lepšiemu“. Táto zásada zahŕňa využívanie fáz obnovy, sanácie a rekonštrukcie po katastrofe s cieľom zvýšiť odolnosť komunít prostredníctvom integrácie opatrení na znižovanie rizika katastrof, ako sa uvádza v sendaiskom rámci pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030. Zároveň by sa malo zabezpečiť, aby podpora vybraných operácií zostala primeraná a aby predstavovala ten najlepší vzťah medzi výškou podpory a cieľom zabezpečiť odolnosť voči katastrofám. Okrem toho, ak je členský štát oprávnený na podporu z Fondu solidarity Európskej únie na financovanie základných núdzových operácií a operácií obnovy, ktorými sa obnovuje infraštruktúra do stavu pred výskytom prírodnej katastrofy, môže sa podpora z EFRR použiť ako doplnok na zlepšenie funkčnosti postihnutej infraštruktúry, aby sa zvýšila jej kapacita, udržateľnosť a odolnosť voči budúcim prírodným katastrofám. Podpora z EFRR by vo všeobecnosti mala zvýšiť odolnosť a pripravenosť na riziká.

(7)S cieľom vylúčiť preplatky by mali členské štáty zabezpečiť, aby sa podpora krytá z EFRR alebo ESF+ neprekrývala s podporou získanou z iných vnútroštátnych nástrojov alebo nástrojov Únie či zo systémov súkromného poistenia.

(8)V záujme toho, aby mohli členské štáty reagovať na vplyv prírodných katastrof, malo by sa im umožniť poskytovať prostredníctvom vyhradených priorít cielenú, rýchlu a okamžitú pomoc na zmiernenie negatívnych sociálno-ekonomických dôsledkov takýchto katastrof. Členské štáty by navyše mali mať možnosť, či už v rámci vyhradenej priority, alebo mimo nej, podporovať dočasné opatrenia pre ľudí priamo postihnutých týmito katastrofami vo forme potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci bez povinnosti prijímať sprievodné opatrenia, a ak je to nevyhnutne potrebné a odôvodnené, režimy skráteného pracovného času pre zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby postihnuté dôsledkami prírodných katastrof, aby si mohli udržať svoje pracovné miesta aj bez aktívnych opatrení (pokiaľ tieto opatrenia nie sú uložené vnútroštátnymi právnymi predpismi), ako aj opatrenia na zabezpečenie prístupu k zdravotnej starostlivosti, a to aj pre ľudí, ktorí nie sú v situácii bezprostrednej sociálno-ekonomickej zraniteľnosti. Je preto vhodné zabezpečiť v prípade týchto dočasných opatrení na isté obmedzené obdobie flexibilitu v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1057 6 .

(9)Zdroje na podporu reakcie na prírodné katastrofy by sa mali programovať v rámci vyhradenej priority s mierou spolufinancovania až do výšky 100 %. Treba pripomenúť, že členské štáty môžu v záujme zvýšenia zdrojov dostupných v rámci týchto vyhradených priorít využiť možnosti prevodu pridelených prostriedkov medzi fondmi politiky súdržnosti stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 7 . Môžu tiež prerozdeliť zdroje z ktoréhokoľvek z cieľov politiky v súlade s regulačnými pravidlami.

(10)Celkové zdroje programované v rámci vyhradených priorít by sa mali obmedzovať na maximálne 10 % počiatočných celkových národných pridelených prostriedkov členského štátu v prípade EFRR, ESF+ aj Kohézneho fondu. Môžu byť programované prostredníctvom jednej alebo viacerých zmien programu a môžu byť spojené s jednou alebo viacerými katastrofami. Mala by sa naďalej dodržiavať zásada, že platby uskutočňované Komisiou sa majú vykonávať v súlade s rozpočtovými prostriedkami a v závislosti od dostupných finančných prostriedkov.

(11)S cieľom poskytnúť okamžitú podporu na investície do obnovy v reakcii na prírodné katastrofy, ako aj zmierniť negatívne sociálno-ekonomické dôsledky takýchto prírodných katastrof by sa mala poskytnúť dodatočná suma výnimočnej zálohovej platby so zreteľom na vyhradené priority. Pravidlá uplatniteľné na uvedené sumy výnimočných zálohových platieb by mali byť v súlade s pravidlami platnými pre zálohové platby stanovenými v nariadení (EÚ) 2021/1060.

(12)S cieľom umožniť členským štátom v plnej miere riešiť dôsledky prírodných katastrof, ku ktorým došlo od 1. januára 2024, by sa ich riadiacim orgánom malo umožniť vybrať na podporu operácie, ktoré boli fyzicky dokončené alebo plne vykonané ešte pred predložením žiadosti o financovanie v rámci daného programu riadiacemu orgánu, za predpokladu, že daná operácia je reakciou na takúto prírodnú katastrofu.

(13)Nariadenia (EÚ) 2021/1058 a (EÚ) 2021/1057 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(14)Vzhľadom na ničivé dôsledky súčasných prírodných katastrof a naliehavú potrebu poskytnúť členským štátom okamžitú podporu sa považuje za potrebné uplatniť výnimku z osemtýždňovej lehoty uvedenej v článku 4 Protokolu č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii, ktorý tvorí prílohu k Zmluve o Európskej únii, Zmluve o fungovaní Európskej únie a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

(15)Vzhľadom na naliehavosť situácie súvisiacej s prírodnými katastrofami je vhodné, aby toto nariadenie nadobudlo účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (EÚ) 2021/1058 sa mení takto:

1.Článok 3 sa mení takto:

a)V odseku 1 písm. b) sa dopĺňa tento bod x):

„x) podpory investícií zameraných na obnovu v reakcii na prírodnú katastrofu, ku ktorej došlo od 1. januára 2024;“;

b)Vkladá sa tento odsek:

„1b. Na účely odseku 1 písm. b) bodu x) tohto článku sa prírodnou katastrofou rozumie veľká alebo regionálna živelná pohroma v zmysle článku 2 ods. 2 a 3 nariadenia Rady (ES) č. 2012/2002*. To môže zahŕňať prírodnú katastrofu, ktorej následkom sú priame škody pod prahovými hodnotami stanovenými v článku 2 ods. 2 a 3 uvedeného nariadenia, za predpokladu, že ju za prírodnú katastrofu uznal príslušný verejný orgán členského štátu.

Zdroje pridelené v rámci špecifického cieľa uvedeného v odseku 1 písm. b) bode x) tohto článku sa programujú podľa vyhradených priorít programov v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu, ktoré sú v súlade s príslušným cieľom politiky. Zdroje pridelené v rámci tohto špecifického cieľa a vyhradené priority stanovené v súlade s článkom 12b ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/1057 sa na celé programové obdobie obmedzujú na maximálne 10 % počiatočných celkových národných pridelených prostriedkov z EFRR, ESF+ a Kohézneho fondu. Príslušná zmena programu sa predloží do štyroch mesiacov odo dňa prvého výskytu škody v dôsledku prírodnej katastrofy, alebo ak k prírodnej katastrofe došlo pred [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], do štyroch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia XXX/XXX [ktorým sa mení nariadenie o EFRR/Kohéznom fonde].

Komisia vyplatí na prioritu uvedenú v druhom pododseku tohto odseku 30 % pridelených prostriedkov, ako sa stanovuje v rozhodnutí o schválení zmeny programu, ako výnimočnú zálohovú platbu nad rámec ročných zálohových platieb na program, ako sa stanovuje v článku 90 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) 2021/1060. Uvedená výnimočná zálohová platba sa vyplatí do 60 dní od prijatia rozhodnutia Komisie o schválení zmeny programu v závislosti od dostupnosti finančných prostriedkov. Ak sa prostriedky pridelené na túto prioritu následne zvýšia, vyplatí sa dodatočná suma predbežného financovania zodpovedajúca 30 % zvýšenia.

V súlade s článkom 90 ods. 5 prvým pododsekom nariadenia (EÚ) 2021/1060 sa suma vyplatená ako výnimočná zálohová platba zúčtuje z účtov Komisie najneskôr v poslednom účtovnom roku.

V súlade s článkom 90 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2021/1060 sa všetky úroky z výnimočnej zálohovej platby použijú na dotknutý program rovnakým spôsobom ako EFRR a zahrnú sa do účtov za posledný účtovný rok.

V súlade s článkom 97 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/1060 sa výnimočná zálohová platba nepozastaví.

V súlade s článkom 105 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/1060 zahŕňajú zálohové platby, ktoré sa majú zohľadniť na účely výpočtu súm, ktorých viazanosť sa má zrušiť, aj vyplatenú výnimočnú zálohovú platbu.

Odchylne od článku 112 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2021/1060 sa maximálna miera spolufinancovania pre vyhradenú prioritu stanovenú na podporu špecifického cieľa uvedeného v odseku 1 písm. b) bode x) tohto článku stanovuje na 100 %.

Členské štáty zabezpečia, aby sa podpora z iného vnútroštátneho nástroja, nástroja Únie alebo zo systému súkromného poistenia prijatá na operácie vybrané v rámci špecifického cieľa uvedeného v odseku 1 písm. b) bode x) tohto článku odpočítala od výdavkov zahrnutých v žiadosti o platbu predloženej Komisii.

Odchylne od článku 63 ods. 6 prvej vety nariadenia (EÚ) 2021/1060 môže riadiaci orgán vybrať na podporu v rámci vyhradenej priority operácie, ktoré sa fyzicky dokončili alebo plne vykonali pred predložením žiadosti o financovanie riadiacemu orgánu, za predpokladu, že operácia je reakciou na prírodnú katastrofu, ku ktorej došlo od 1. januára 2024.

_____________

* Nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie (Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2002/2012/oj).“;

c)Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Kohézny fond podporuje CP 2 a 3 s výnimkou špecifického cieľa stanoveného v odseku 1 písm. b) bode x).“

2.V tabuľke 1 prílohy I sa v rámci cieľa politiky 2 dopĺňa tento riadok:

„

x) Podpora investícií zameraných na obnovu v reakcii na prírodnú katastrofu, ku ktorej došlo od 1. januára 2024

Akýkoľvek RCO uvedený pri špecifických cieľoch v rámci CP 1 až 4

Akýkoľvek RCR uvedený pri špecifických cieľoch v rámci CP 1 až 4

“.

Článok 2

V nariadení (EÚ) 2021/1057 sa dopĺňa tento nový článok 12b:

„Článok 12b

Podpora na zmiernenie negatívnych sociálno-ekonomických dôsledkov prírodných katastrof

1.Členské štáty môžu využívať ESF+ na poskytovanie podpory na zmiernenie negatívnych sociálno-ekonomických dôsledkov prírodných katastrof, ku ktorým došlo od 1. januára 2024. Na účely tohto článku sa prírodnou katastrofou rozumie veľká alebo regionálna živelná pohroma v zmysle článku 2 ods. 2 a 3 nariadenia Rady (ES) č. 2012/2002*. To môže zahŕňať prírodnú katastrofu, ktorej následkom sú priame škody pod prahovými hodnotami stanovenými v článku 2 ods. 2 a 3 uvedeného nariadenia, za predpokladu, že ju za prírodnú katastrofu uznal príslušný verejný orgán členského štátu.

_____________

* Nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie (Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2002/2012/oj).

2.Na účely odseku 1 sa zdroje môžu programovať v rámci vyhradených priorít príslušných programov. Celkové zdroje na takéto vyhradené priority pridelené z ESF+ a EFRR podľa článku 3 ods. 1b nariadenia (EÚ) 2021/1058 sa na celé programové obdobie obmedzujú na maximálne 10 % počiatočných celkových národných pridelených prostriedkov z EFRR, ESF+ a Kohézneho fondu. Príslušná zmena programu sa predloží do štyroch mesiacov odo dňa výskytu prírodnej katastrofy, alebo ak k prírodnej katastrofe došlo pred [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], do štyroch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia XXX/XXX [ktorým sa mení nariadenie o ESF+].

3.Vyhradenou prioritou uvedenou v odseku 2 sa môže podporiť ktorýkoľvek zo špecifických cieľov stanovených v článku 4 ods. 1 uvedeného nariadenia.

4.V prísne nevyhnutných prípadoch a ako dočasné opatrenia môžu byť na financovanie oprávnené režimy skráteného pracovného času zamerané na reakciu na dôsledky prírodných katastrof bez toho, aby sa museli kombinovať s aktívnymi opatreniami, rovnako ako prístup k zdravotnej starostlivosti aj pre ľudí, ktorí nie sú v situácii bezprostrednej sociálno-ekonomickej zraniteľnosti, a to najviac 18 mesiacov odo dňa, keď došlo k prírodnej katastrofe.

5.Odchylne od článku 19 ods. 4 sa od členských štátov nevyžaduje, aby dopĺňali poskytovanie potravinovej alebo základnej materiálnej pomoci sprievodnými opatreniami v rámci špecifického cieľa stanoveného v článku 4 ods. 1 písm. m) uvedeného nariadenia, ak má takého poskytovanie reagovať na dôsledky prírodných katastrof. V prípade prírodnej katastrofy môže byť takéto poskytovanie potravinovej a základnej materiálnej pomoci bez sprievodných opatrení oprávnené na financovanie najviac šesť mesiacov odo dňa, keď došlo k prírodnej katastrofe, a v každom prípade po 1. januári 2024.

6.Odchylne od článku 63 ods. 6 prvej vety nariadenia (EÚ) 2021/1060 môže riadiaci orgán vybrať na podporu v rámci vyhradenej priority operácie, ktoré sa fyzicky dokončili alebo plne vykonali pred predložením žiadosti o financovanie riadiacemu orgánu, za predpokladu, že operácia je reakciou na prírodnú katastrofu, ku ktorej došlo od 1. januára 2024.

7.Komisia vyplatí na vyhradenú prioritu uvedenú v odseku 2 30 % pridelených prostriedkov, ako sa stanovuje v rozhodnutí o schválení zmeny programu, ako výnimočnú zálohovú platbu nad rámec ročných zálohových platieb na program, ako sa stanovuje v článku 90 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) 2021/1060. Uvedená výnimočná zálohová platba sa vyplatí do 60 dní od prijatia rozhodnutia Komisie o schválení zmeny programu v závislosti od dostupnosti finančných prostriedkov. Ak sa prostriedky pridelené na túto prioritu následne zvýšia, vyplatí sa dodatočná suma predbežného financovania zodpovedajúca 30 % zvýšenia.

V súlade s článkom 90 ods. 5 prvým pododsekom nariadenia (EÚ) 2021/1060 sa suma vyplatená ako výnimočná zálohová platba zúčtuje z účtov Komisie najneskôr v poslednom účtovnom roku.

V súlade s článkom 90 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2021/1060 sa všetky úroky z výnimočnej zálohovej platby, použijú na dotknutý program rovnakým spôsobom ako ESF+ a zahrnú sa do účtov za posledný účtovný rok.

V súlade s článkom 97 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/1060 sa výnimočná zálohová platba nepozastaví.

8.Odchylne od článku 112 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2021/1060 sa maximálna miera spolufinancovania pre vyhradenú prioritu stanovenú na podporu zmiernenia negatívnych sociálno-ekonomických dôsledkov prírodných katastrof podľa odseku 2 stanovuje na 100 %.

Členské štáty zabezpečia, aby sa podpora z iného vnútroštátneho nástroja, nástroja Únie alebo zo systému súkromného poistenia prijatá na operácie vybrané v reakcii na prírodné katastrofy odpočítala od výdavkov zahrnutých v žiadosti o platbu predloženej Komisii.“

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predsedníčka predsedníčka/predseda

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ A DIGITÁLNY VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady

o RESTORE – regionálnej núdzovej podpore obnovy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2021/1058 a nariadenie (EÚ) 2021/1057

1.2.Príslušné oblasti politiky

Európska zelená dohoda

1.3.Ciele

1.3.1.Všeobecné ciele

Cieľom návrhu je:

i)poskytnúť členským štátom, regiónom a miestnym orgánom vážne postihnutým prírodnými katastrofami dodatočnú, účinnú podporu a väčšiu flexibilitu na podporu operácií obnovy prostredníctvom Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR);

ii)poskytnúť členským štátom flexibilitu pri čerpaní prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+), aby mohli poskytovať okamžitú potravinovú a základnú materiálnu pomoc ľuďom priamo postihnutým prírodnými katastrofami, ako aj režim skráteného pracovného času pre zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby.

1.3.2.Špecifické ciele

Špecifický cieľ č.

Špecifickými cieľmi návrhu je umožniť členským štátom:

i)preprogramovať sumy z EFRR pridelené na ich programy v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu na podporu operácií opravy a obnovy v dôsledku prírodných katastrof, ku ktorým došlo od 1. januára 2024 a ktoré majú vážne dôsledky pre životné podmienky, prírodné prostredie alebo hospodárstvo;

ii)využívať mieru spolufinancovania až do výšky 100 % a dodatočné 30 % zálohové platby na vyhradené priority na podporu obnovy v rámci programov podporovaných z EFRR ako súčasť cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu;

iii)umožniť počas obmedzeného obdobia financovanie režimov skráteného pracovného času pre zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby postihnuté prírodnými katastrofami z ESF+ bez toho, aby bolo potrebné vykonávať aktívne opatrenia;

iv)umožniť distribúciu potravinovej a základnej materiálnej pomoci bez sprievodných opatrení financovaných z ESF+ v reakcii na priame dôsledky prírodných katastrof;

v)využívať mieru spolufinancovania až do výšky 100 % a dodatočné 30 % zálohové platby, keď sa v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu stanoví nová vyhradená priorita pre ESF+.

1.3.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na prijímateľov/cieľové skupiny.

Očakáva sa, že vplyvom tohto návrhu členské štáty a regióny postihnuté prírodnými katastrofami preprogramujú vďaka väčšej flexibilite a finančným stimulom v rámci EFRR a ESF+ 10 miliárd EUR z EFRR a ESF+ v rámci svojich programov, aby mohli urýchlene podporiť operácie opravy a obnovy, poskytnúť potravinovú a základnú materiálnu pomoc a podporiť režimy skráteného pracovného času a zároveň zmierniť záťaž pre štátne rozpočty.

1.3.4.Ukazovatele výkonnosti

Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov.

Týmto návrhom sa členským štátom umožňuje vybrať si akékoľvek spoločné ukazovatele výstupov a výsledkov pre EFRR uvedené pre špecifické ciele pri cieľoch politiky 1 až 4 na monitorovanie pokroku a výsledkov operácií obnovy (príloha I, tabuľka 1). Návrhom sa nemení zoznam spoločných ukazovateľov podpory z ESF+.

1.4.Návrh/iniciatíva sa týka:

 novej akcie

 novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 8

 predĺženia trvania existujúcej akcie

 zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

Nariadenie by sa malo v plnej miere uplatňovať krátko po jeho prijatí, t. j. odo dňa nasledujúceho po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Ak spoluzákonodarcovia tento návrh prijmú, Komisia je pripravená napomôcť rýchle schvaľovanie žiadostí o zmeny programov predložených členskými štátmi v súlade s článkom 24 nariadenia 2021/1060.

1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Európskej únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Európskej únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

Týmto návrhom sa umožní ďalej vykonávať programy, poskytovať hospodárstvu finančné prostriedky a zároveň pomáhať znižovať zaťaženie verejných výdavkov v členských štátoch postihnutých prírodnými katastrofami. Rovnaký výsledok nie je možné dosiahnuť prostredníctvom opatrení na vnútroštátnej úrovni.

Nedávne prírodné katastrofy odôvodňujú potrebu posilniť schopnosť Únie poskytovať rýchlu a účinnú podporu členským štátom s cieľom dopĺňať ich úsilie o obnovu a zmierňovať sociálne a ekonomické dôsledky pre priamo postihnutých ľudí. Okrem zdrojov dostupných v rámci Fondu solidarity Európskej únie treba doplniť súčasné ustanovenia nariadenia (EÚ) 2021/1060 s cieľom zvýšiť flexibilitu pri programovaní finančných prostriedkov EFRR a úroveň finančnej podpory na operácie opravy a obnovy po prírodných katastrofách a umožniť členským štátom mobilizovať prostriedky z ESF+ na financovanie režimov skráteného pracovného času bez potreby aktívnych opatrení pre zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby postihnuté prírodnými katastrofami a na distribúciu potravinovej a základnej materiálnej pomoci bez sprievodných opatrení.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

EÚ v predchádzajúcich rokoch prijala regulačné zmeny s cieľom urýchliť využívanie finančných prostriedkov EÚ, napríklad opatrenia CARE a FAST – CARE, pri ktorých sa fondy politiky súdržnosti podrobili cieleným zmenám, aby dokázali čeliť vznikajúcej kríze.

Pri vypracúvaní návrhu boli zohľadnené tieto skúsenosti, ako aj nariadenie o platforme STEP.

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

Týmto nariadením sa vytvárajú podmienky potrebné na účinnejšie a pružnejšie využívanie existujúcich zdrojov EFRR a ESF+ po prírodných katastrofách vymedzených v nariadení Rady (ES) č. 2012/2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie, alebo v riadne odôvodnených prípadoch po udalostiach uznaných za prírodné katastrofy príslušným verejným orgánom členského štátu. Dopĺňajú sa ním prostriedky dostupné v rámci Fondu solidarity Európskej únie.

Tento návrh je plne zlučiteľný s existujúcim viacročným finančným rámcom a so súčasnými nástrojmi a na dosiahnutie cieľov si nevyžaduje dodatočné viazané rozpočtové prostriedky.

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

 obmedzené trvanie

–

– finančný vplyv na platobné rozpočtové prostriedky od roku 2025 do roku 2027

 neobmedzené trvanie

–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR

–a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu 9

 Priame riadenie na úrovni Komisie

– prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

– prostredníctvom výkonných agentúr

 Zdieľané riadenie s členskými štátmi

 Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

– tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

– medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

– Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

– subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

– verejnoprávne subjekty,

– súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ sú im poskytnuté primerané finančné záruky,

– súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktorým sú poskytnuté primerané finančné záruky,

– subjekty alebo osoby poverené vykonávaním osobitných akcií v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte,

– subjekty usadené v členskom štáte, spravované súkromným právom členského štátu alebo právom Únie, ktoré môžu byť v súlade s pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach poverené implementáciou finančných prostriedkov Únie alebo rozpočtových záruk, pokiaľ sú takéto subjekty kontrolované verejnoprávnymi subjektmi alebo súkromnoprávnymi subjektmi poverenými vykonávaním verejnej služby a sú im poskytnuté primerané finančné záruky v podobe spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti zo strany kontrolných subjektov alebo rovnocenné finančné záruky, ktoré môžu byť v prípade každej akcie obmedzené na maximálnu sumu podpory Únie.

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ

Uplatňujú sa ustanovenia nariadenia (EÚ) 2021/1060.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných metód plnenia rozpočtu, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

Uplatňujú sa ustanovenia nariadenia (EÚ) 2021/1060.

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

Uplatňujú sa ustanovenia nariadenia (EÚ) 2021/1060.

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

Uplatňujú sa ustanovenia nariadenia (EÚ) 2021/1060.

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Nevzťahuje sa.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

·Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca

Rozpočtový riadok

Druh výdavkov

Príspevky

Číslo

DRP/NRP 10

krajín EZVO 11

kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátov 12

iných tretích krajín

iné pripísané príjmy

05.02.01 Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) – Operačné výdavky

07.02.01 Európsky sociálny fond plus (ESF+) – Operačné výdavky

DRP

NIE

·Požadované nové rozpočtové riadky – nevzťahuje sa

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

– Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov

– Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto operačných rozpočtových prostriedkov:

3.2.1.1.Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca

Číslo

GR: REGIO			Rok	Rok	Rok	Rok	VFR 2021 – 2027 SPOLU
			2024	2025	2026	2027
Operačné rozpočtové prostriedky
05.02.01 Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) – Operačné výdavky	Záväzky	(1a)					0,000
	Platby	(2a)		2 070,000	3 003,600	–5 073,600	0,000
Rozpočtové prostriedky pre GR REGIO SPOLU	Záväzky	=1a+1b+3	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
	Platby	=2a+2b+3	0,000	2 070,000	3 003,600	–5 073,600	0,000*

Dodatočné platby v rámci predbežného financovania pre EFRR v roku 2025 (2 070,0 mil. EUR) a účinok spolufinancovania vo výške 100 % (3 003,6 mil. EUR v roku 2026) spôsobia predsunutie platieb z roku 2027 a počas trvania VFR na roky 2021 – 2027 budú rozpočtovo neutrálne. Sumy v uvedenej tabuľke predstavujú odhady očakávaného preprogramovania prostriedkov vo výške 10 miliárd EUR zo strany členských štátov, zatiaľ čo konečné sumy, ktoré sa majú vyplatiť v rámci EFRR, budú závisieť od programových rozhodnutí členských štátov a budú plne financované zo zdrojov VFR.

GR: EMPL			Rok	Rok	Rok	Rok	VFR 2021 – 2027 SPOLU
			2024	2025	2026	2027
Operačné rozpočtové prostriedky
07.02.01	Záväzky	(1a)					0,000
	Platby	(2a)	0	930	1 000	–1 930	0,000
Rozpočtový riadok	Záväzky	(1b)					0,000
	Platby	(2b)					0,000
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov 13
Rozpočtový riadok		(3)					0,000
Rozpočtové prostriedky pre GR EMPL SPOLU	Záväzky	=1a+1b+3	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
	Platby	=2a+2b+3	0,000	930	1000	–1 930	0,000

Dodatočné platby v rámci predbežného financovania pre ESF+ v roku 2025 (930 mil. EUR) a účinok spolufinancovania vo výške 100 % (1 000 mil. EUR v roku 2026) spôsobia predsunutie platieb z roku 2027 a počas trvania VFR na roky 2021 – 2027 budú rozpočtovo neutrálne. Sumy v uvedenej tabuľke predstavujú odhady očakávaného preprogramovania prostriedkov v celkovej výške 10 miliárd EUR zo strany členských štátov, zatiaľ čo konečné sumy, ktoré sa majú vyplatiť v rámci ESF+, budú závisieť od programových rozhodnutí členských štátov a budú plne financované zo zdrojov VFR.

			Rok	Rok	Rok	Rok	VFR 2021 – 2027 SPOLU
			2024	2025	2026	2027
Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU	Záväzky	(4)	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
	Platby	(5)	0,000	3 000,000	4 003,600	–7 003,600	0,000
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov SPOLU		(6)	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
Rozpočtové prostriedky OKRUHU 2a	Záväzky	=4+6	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
viacročného finančného rámca SPOLU	Platby	=5+6	0,000	3 000,000	4 003,600	–7 003,600	0,000

			Rok	Rok	Rok	Rok	VFR 2021 – 2027 SPOLU
			2024	2025	2026	2027
• Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU (všetky operačné okruhy)	Záväzky	(4)	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
	Platby	(5)	0,000	3 000,000	4 003,600	–7 003,600	0,000
• Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov SPOLU (všetky operačné okruhy)		(6)	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 6	Záväzky	=4+6	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
viacročného finančného rámca SPOLU (referenčná suma)	Platby	=5+6	0,000	3 000,000	4 003,600	–7 003,600	0,000

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

		Rok	Rok	Rok	Rok	VFR 2021 – 2027 SPOLU
		2024	2025	2026	2027
Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 7	Záväzky	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
viacročného finančného rámca SPOLU	Platby	0,000	3 000,000	4 003,600	–7 003,600	0,000

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

– Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

– Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto administratívnych rozpočtových prostriedkov:

3.2.3.1. Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu

SCHVÁLENÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY	Rok	Rok	Rok	Rok	SPOLU 2021 – 2027
	2024	2025	2026	2027
OKRUH 7
Ľudské zdroje	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
Ostatné administratívne výdavky	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
Medzisúčet OKRUHU 7	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
Mimo OKRUHU 7
Ľudské zdroje	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
Ostatné administratívne výdavky	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
Medzisúčet mimo OKRUHU 7	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000

SPOLU	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000

3.2.4.Odhadovaná potreba ľudských zdrojov

– Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

– Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto ľudských zdrojov:

3.2.4.1.Financovaná zo schváleného rozpočtu

odhady sa vyjadrujú v ekvivalente plného pracovného času 14

SCHVÁLENÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY		Rok	Rok	Rok	Rok
		2024	2025	2026	2027
 Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)
20 01 02 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)		0	0	0	0
20 01 02 03 (delegácie EÚ)		0	0	0	0
01 01 01 01 (nepriamy výskum)		0	0	0	0
01 01 01 11 (priamy výskum)		0	0	0	0
Iné rozpočtové riadky (uveďte)		0	0	0	0
• Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času)
20 02 01 (ZZ, VNE z celkového finančného krytia)		0	0	0	0
20 02 03 (ZZ, MZ, VNE a PED v delegáciách EÚ)		0	0	0	0
Riadok administratívnej podpory [XX.01.YY.YY]	– ústredie	0	0	0	0
	– delegácie EÚ	0	0	0	0
01 01 01 02 (ZZ, VNE – nepriamy výskum)		0	0	0	0
01 01 01 12 (ZZ, VNE – priamy výskum)		0	0	0	0
Iné rozpočtové riadky (uveďte) – Okruh 7		0	0	0	0
Iné rozpočtové riadky (uveďte) – Mimo Okruhu 7		0	0	0	0
SPOLU		0	0	0	0

3.2.6.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

Návrh/iniciatíva:

– môže byť v plnej miere financovaná prerozdelením v rámci príslušného okruhu viacročného finančného rámca (VFR).

– si vyžaduje použitie nepridelenej rezervy v rámci príslušného okruhu VFR a/alebo použitie osobitných nástrojov vymedzených v nariadení o VFR.

– si vyžaduje revíziu VFR.

3.2.7.Príspevky od tretích strán

Návrh/iniciatíva:

– nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami

– zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

	Rok 2024	Rok 2025	Rok 2026	Rok 2027	Spolu
Uveďte spolufinancujúci subjekt
Prostriedky zo spolufinancovania SPOLU

3.3. Odhadovaný vplyv na príjmy

– Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

– Návrh/iniciatíva má tento finančný vplyv na príjmy:

– vplyv na vlastné zdroje

– vplyv na iné príjmy

– uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov:	Rozpočtové prostriedky k dispozícii v bežnom rozpočtovom roku	Vplyv návrhu/iniciatívy 15
		Rok 2024	Rok 2025	Rok 2026	Rok 2027
Článok ….

V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Nevzťahuje sa.