DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

Dôvody a ciele návrhu

Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) bola založená v roku 1991 na podporu prechodu na trhovo orientované hospodárstva v krajinách strednej a východnej Európy po páde komunistických režimov. Zakladajúcimi členmi bola Európska únia spolu s Európskou investičnou bankou (EIB) a so 40 krajinami (vrátane všetkých vtedajších členských štátov Únie). EBOR je v súčasnosti 1 vlastnená 72 krajinami, Úniou a EIB. EBOR v súčasnosti, po tom, ako sa jej pôvodný geografický rozsah pôsobnosti dvakrát rozšíril, podporuje investície v 38 krajinách svojej pôsobnosti 2 , ktoré sa zaviazali dodržiavať a uplatňovať zásady pluralitnej demokracie, pluralizmu a trhového hospodárstva s cieľom rozvíjať súkromnú a podnikateľskú iniciatívu 3 .

Cieľom navrhovaného rozhodnutia je umožniť Únii upísať ďalšie splatené podiely v EBOR v dôsledku zvýšenia kapitálu, o ktorom rozhodla Rada guvernérov EBOR 15. decembra 2023, s cieľom zabezpečiť podporu banky pre odolnosť a obnovu Ukrajiny po roku 2023 a pokračujúcu podporu vo všetkých krajinách jej pôsobnosti pri riešení najnaliehavejších výziev súvisiacich s transformáciou, a to v súlade s mandátom a strategickým smerovaním EBOR.

Okrem toho je cieľom navrhovaného rozhodnutia schváliť zmeny Dohody o založení EBOR, na základe ktorých sa i) umožní obmedzené a postupné rozšírenie geografického rozsahu pôsobnosti EBOR do subsaharskej Afriky a Iraku a ii) odstráni zákonné kapitálové obmedzenie týkajúce sa riadnych činností, ako aj poverí Rada riaditeľov EBOR, aby stanovila a zachovávala všetky náležité obmedzenia, pokiaľ ide o parametre kapitálovej primeranosti.

Navrhované rozhodnutie oprávňuje guvernéra zastupujúceho Úniu v EBOR uložiť požadovanú upisovaciu listinu nových podielov, ako aj oznámiť EBOR vyhlásenie o prijatí uvedených zmien týkajúcich sa Dohody o založení EBOR.

Únia sa stala členom EBOR v nadväznosti na rozhodnutie Rady 90/674/EHS 4 z 19. novembra 1990 o uzavretí Dohody o založení EBOR 5 . Počiatočný kapitál EBOR bol stanovený na 10 miliárd ECU, z čoho Únia upísala 3 %.

V roku 1996 sa guvernéri EBOR rozhodli zdvojnásobiť schválený kapitál EBOR, pre ktorý Únia upísala ďalších 30 000 podielov s nominálnou hodnotou jedného podielu 10 000 EUR, čím sa upísaný kapitál Únie zvýšil na 600 miliónov EUR 6 . Podiel Únie na celkovom schválenom kapitáli EBOR sa zachoval. Upísanie ďalších podielov nasledovalo po rozhodnutí Rady 97/135/ES 7 prijatom 17. februára 1997, v ktorom sa stanovuje, že „Európske spoločenstvo by malo v dôsledku rozhodnutia o zdvojnásobení kapitálu EBOR upísať ďalšie podiely“. V roku 2010 sa EBOR rozhodla zvýšiť svoj schválený základný kapitál o 10 miliárd EUR pozostávajúci zo 100 000 splatených podielov a 900 000 podielov splatných na požiadanie, aby si v strednodobom horizonte udržala dostatočné množstvo kapitálu na zachovanie primeranej úrovne činnosti v krajinách svojej pôsobnosti. Únia preto upísala ďalšie podiely v nadväznosti na rozhodnutie 1219/2011/EÚ prijaté 16. novembra 2011 8 .

Rada guvernérov EBOR na svojom výročnom zasadnutí v Samarkande 18. mája 2023 prijala tri strategické rozhodnutia, ktoré budú formovať budúcnosť EBOR:

Po prvé, Rada guvernérov prijala uznesenie č. 258, v ktorom sa stanovuje, že ďalšia podpora zo strany akcionárov bude potrebná na to, aby EBOR mohla plniť svoje poslanie na Ukrajine s cieľom zabezpečiť nepretržitú podporu aj po roku 2023. Uznesenie bolo prijaté vzhľadom na útočnú vojnu Ruska voči Ukrajine, ktorá sa začala vo februári 2022 a ktorú podporila bieloruská vláda. EBOR je najväčším inštitucionálnym investorom a oddaným partnerom Ukrajiny, odkedy táto krajina získala v auguste 1991 nezávislosť.

V dôsledku jedinečného mandátu a komparatívnych výhod bolo akcionárom jasné, že EBOR musí naďalej zohrávať významnú úlohu v rámci medzinárodného úsilia – v úzkej spolupráci s Úniou a medzinárodnými finančnými inštitúciami – s cieľom podporiť reálnu ekonomiku Ukrajiny v čase vojny i povojnovej obnovy, pričom si zachová svoju finančnú silu. Rada guvernérov následne stanovila súčasnú a budúcu podporu Ukrajine za najvyššiu prioritu EBOR.

Rada guvernérov takisto uviedla, že EBOR musí naďalej podporovať všetky krajiny svojej pôsobnosti. Na mnohé z nich má táto vojna naďalej negatívny vplyv, a to vrátane tých, ktoré prijímajú utečencov a ktorých hospodárstva sú vo veľkej miere závislé od Ruska.

Rada guvernérov ďalej konštatovala, že splatený kapitál je najefektívnejšou formou podpory zo strany akcionárov a že cieľom je prijať do konca roka 2023 konečné rozhodnutie o výške a načasovaní zvýšenia kapitálu. Cieľom zvýšenia kapitálu je poskytnúť EBOR potrebné prostriedky, aby mohla pokračovať v podpore Ukrajiny a zároveň si ochránila svoju finančnú silu a rating AAA. Je to osobitne potrebné na zabezpečenie trvalej úrovne činnosti v čase vojny a vysokej úrovne investícií počas fázy obnovy Ukrajiny.

Rada guvernérov preto 15. decembra 2023 prijala uznesenie č. 265 9 , ktorým sa EBOR poveruje zvýšiť počet svojich podielov o 400 000 nových podielov s nominálnou hodnotou jedného podielu 10 000 EUR, v celkovej výške 4 miliardy EUR, a to s dátumom účinnosti 31. decembra 2024.

Účasťou Únie na zvýšení kapitálu sa zabezpečí, že Únia si zachová svoj 3 % priamy podiel na celkovom upísanom kapitáli EBOR. To, že EIB (3 %) a jednotlivé členské štáty (EÚ27, približne 48,4 %) sú takisto akcionármi EBOR, v súčasnosti poskytuje Únii kombinovaný kontrolný podiel 54,4 %.

Únia bude môcť úmerne upísať 12 102 nových podielov s nominálnou hodnotou jedného podielu 10 000 EUR, čím sa počet splatených podielov Únie zvýši na 102 146. Podiely by sa uhrádzali počas piatich rokov v rovnakých splátkach.

Tabuľka 1 Podiel Únie na kapitáli v EBOR po zvýšení kapitálu

Existujúci počet podielov	Počet nových podielov	Počet podielov po zvýšení kapitálu	Suma nového splateného kapitálu v EUR	Suma každej splátky v EUR
90 044	12 102	102 146	121 020 000	24 204 000

Po druhé, v máji 2023 Rada guvernérov v uznesení č. 259 10 rozhodla, že pristúpi k obmedzenému a postupnému rozšíreniu pôsobnosti do subsaharskej Afriky a Iraku zmenou geografického rozsahu pôsobnosti EBOR, ktorý je vymedzený v článku 1 Dohody o založení EBOR. V správe Rady riaditeľov EBOR určenej Rade guvernérov sa dospelo k záveru, že mandát a obchodný model EBOR by najviac vyhovovali v šiestich v šiestich krajinách subsaharskej Afriky, konkrétne v Benine, Pobreží Slonoviny, Ghane, Keni, Nigérii a Senegale, pričom prvé investície by sa mali začať uskutočňovať od roku 2025 pod podmienkou, že tieto krajiny požiadajú o členstvo v EBOR a štatút krajiny pôsobnosti EBOR, ktoré následne schváli Rada guvernérov EBOR. Rozhodnutie odráža rastúce hospodárske väzby medzi súčasnými krajinami pôsobnosti EBOR a subsaharskou Afrikou a Irakom, ako aj potenciál tejto banky týkajúci sa rozvoja súkromného sektora v uvedených hospodárstvach v súlade s transformačným mandátom EBOR. Oveľa dôležitejšie je to vzhľadom na destabilizačnú rolu, ktorú v tomto regióne zohráva Rusko.

Analýza, ktorú vykonala EBOR, potvrdzuje, že obmedzené a postupné rozšírenie na uvedených šesť krajín v subsaharskej Afrike a na Irak i) nezhorší jej schopnosť podporovať existujúce krajiny jej pôsobnosti, ii) neohrozí jej úverový rating AAA a iii) nepovedie k žiadosti o dodatočné kapitálové príspevky. Okrem toho sa takéto obmedzené a postupné rozšírenie geografického rozsahu jej pôsobnosti umožní zmenou článku 1 Dohody o založení EBOR. Rada guvernérov jasne uviedla, že rozšírenie pôsobnosti EBOR sa musí uskutočniť tak, aby sa neoslabilo zameranie EBOR na podporu jej súčasných krajín pôsobnosti vrátane Ukrajiny a ďalších krajín postihnutých ruskou vojenskou agresiou.

V zmysle prijatého uznesenia sa všetky žiadosti o štatút prijímateľskej krajiny posúdia po ratifikácii a nadobudnutí platnosti príslušnej zmeny článku 1 Dohody o založení EBOR 11 . Všetky doručené žiadosti sa posúdia v súlade so zavedenými postupmi riadenia EBOR.

EBOR neplánuje uskutočniť žiadne investície v týchto krajinách pred rokom 2025.

Po tretie, v súlade s odporúčaniami skupiny G20 týkajúcich sa preskúmania rámca kapitálovej primeranosti sa Rada guvernérov v máji 2023 v uznesení č. 260 12 rozhodla vypustiť z článku 12 ods. 1 Dohody o založení EBOR zákonné kapitálové obmedzenie týkajúce sa riadnych činností a delegovať na Radu riaditeľov všetky aspekty rámca kapitálovej primeranosti EBOR 13 . Pripraví sa tak pôda pre pružnejšie a dynamickejšie riadenie kapitálu a zároveň sa zabezpečí nepretržitá kontrola nad hlavnými parametrami kapitálovej primeranosti zo strany akcionárov.

V článku 12 ods. 1 Dohody o založení EBOR sa v súčasnosti formálne obmedzuje nominálna hodnota riadnych kapitálových záväzkov, ktoré EBOR môže prijať. Toto ustanovenie je podobné ustanoveniu, ktoré sa nachádza v základných dokumentoch iných multilaterálnych rozvojových bánk (MDB).

Za posledné desaťročie však akcionári pripisujú čoraz väčší význam inovatívnosti multilaterálnych rozvojových bánk pri využívaní svojho kapitálu s cieľom zabezpečiť, aby optimálne využívali svoju kapitálovú kapacitu a dokázali maximalizovať svoj vplyv. Najnovší a najkomplexnejší súbor návrhov na podporu tohto cieľa bol predložený v nezávislom preskúmaní skupiny G20 týkajúcom sa rámcov kapitálovej primeranosti multilaterálnych rozvojových bánk. Toto preskúmanie obsahovalo rozsiahle odporúčania, ktoré EBOR a jej Rada guvernérov dôkladne zvážili. V preskúmaní sa predovšetkým odporúčalo, aby multilaterálne rozvojové banky presunuli konkrétne číselné ciele súvisiace s maximalizáciou potenciálu, napríklad tie, ktoré sú stanovené v článku 12 ods. 1, zo svojich stanov do svojich rámcov kapitálovej primeranosti. Prijatím týchto opatrení by sa zvýšila flexibilita, keďže by tak EBOR mohla v budúcnosti vykonať potrebné úpravy daných cieľov bez potreby zmeniť svoje základné dokumenty.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Partnerstvo Únie s EBOR je silnejšie ako kedykoľvek predtým. EBOR je zapojená do plnenia rozpočtu EÚ prostredníctvom nepriameho riadenia (granty, finančné nástroje a rozpočtové záruky), teda podporuje dosahovanie cieľov politiky v zmysle viacročného finančného rámca EÚ. EBOR je aj kľúčovým prispievateľom k vykonávaniu stratégie Global Gateway. Podiel Únie na všetkých darcovských príspevkoch od založenia EBOR predstavuje 40 %. EÚ je teda najväčším darcovským prispievateľom tejto banky. V roku 2022 Únia prispela k podpore EBOR pre krajiny jej pôsobnosti poskytnutím darcovských finančných prostriedkov a záruk vo výške 998 miliónov EUR s cieľom podporiť spoločné priority v EÚ aj mimo nej.

Len v roku 2022 podpísali EÚ a EBOR dôležité výhľadovo orientované dohody, napríklad rámcovú dohodu o finančnom partnerstve, dohodu o záruke InvestEU a dve dohody o záruke v rámci Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj plus (EFSD+). Pri čerpaní finančných prostriedkov EÚ by EBOR mala naďalej dodržiavať pravidlá a postupy stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách 14 .

EBOR je najväčším inštitucionálnym investorom na Ukrajine a v posledných tridsiatich rokoch podporovala prechod krajiny na udržateľné trhové hospodárstvo. V nadväznosti na útočnú vojnu Ruska voči Ukrajine EBOR úzko spolupracovala s Úniou a ďalšími medzinárodnými partnermi, ako je Medzinárodný menový fond, na presadzovaní spoločných cieľov na Ukrajine. Vzhľadom na rozsah podpory, ktorá je na Ukrajine z dlhodobého hľadiska potrebná, je efektívna a účinná koordinácia s ostatnými aktérmi vrátane multilaterálnych rozvojových bánk a medzinárodných finančných inštitúcií nevyhnutná na maximalizáciu účinku obmedzených zdrojov. Spoločné ciele sú stanovené formou záväzku ukrajinskej vlády obnoviť a udržať makroekonomickú stabilitu a pokročiť smerom k členstvu v Únii.

Ciele, ktoré si v tomto kontexte Únia vytýčila v súvislosti s EBOR, sú: i) prinajmenšom zachovať svoj podiel hlasov na súčasnej úrovni s cieľom pokračovať v realizácii politických priorít EÚ na Ukrajine, ako aj v iných krajinách pôsobnosti EBOR; ii) zmeniť Dohodu o založení EBOR s cieľom a) obmedzene a postupne rozšíriť geografický rozsah pôsobnosti EBOR do určitých krajín v subsaharskej Afrike a Iraku a b) odstrániť zákonné kapitálové obmedzenie týkajúce sa riadnych činností a delegovať na Radu riaditeľov EBOR všetky aspekty rámca kapitálovej primeranosti EBOR v súlade s odporúčaniami nezávislého preskúmania skupiny G20 s cieľom umožniť flexibilné a dynamické riadenie kapitálu pri súčasnom zabezpečení nepretržitej kontroly nad hlavnými parametrami kapitálovej primeranosti zo strany akcionárov.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

EBOR bola založená s mandátom „podporovať transformáciu na otvorené, trhovo orientované hospodárstva a súkromnú a podnikateľskú iniciatívu v krajinách odhodlaných uplatňovať zásady pluralitnej demokracie, pluralizmu a trhového hospodárstva“ v strednej a východnej Európe, Strednej Ázii, od roku 2006 v Mongolsku a od roku 2012 v regióne južného a východného Stredozemia. Európska banka pre obnovu a rozvoj v rámci svojich operácií vo všeobecnosti uplatňuje a presadzuje normy a politiky Únie. Prostredníctvom svojich projektov používa politický dialóg a uplatňovanie kondicionalít (napr. vplyv na transformáciu, normy správy a riadenia spoločností, obstarávanie, environmentálne normy atď.) na splnenie požiadaviek Únie v oblastiach, ako je politika v oblasti životného prostredia a sociálna politika.

Reakcia EBOR na útočnú vojnu Ruska voči Ukrajine bola silná a v súlade s politikou Únie – banka rýchlo oznámila komplexný balík zameraný na vyčlenenie investícií vo výške troch miliárd EUR v rokoch 2022 – 2023 na podporu Ukrajiny 15 . Súčasťou reakcie bola aj významná podpora pre ostatné krajiny pôsobnosti banky postihnuté touto vojnou prostredníctvom jej rámca na podporu odolnosti a prosperity. EBOR je aktívnym účastníkom riadiaceho výboru platformy na koordináciu darcov, ktorú tvoria vysokí úradníci z Ukrajiny, skupiny G7 a Únie. Táto platforma koordinuje financovanie okamžitých potrieb Ukrajiny, ako aj jej hospodárskej obnovy a úsilia v oblasti obnovy. Účasť na zvýšení splateného kapitálu EBOR je najúčinnejším a najefektívnejším nástrojom na zabezpečenie čo najväčšej maximalizácie potenciálu a stabilnej základne pre pokračujúce investície EBOR na Ukrajine.

V kandidátskych krajinách je úsilie EBOR o dosiahnutie cieľov transformácie dobre prepojené s cieľom dosiahnuť pokrok na ceste k pristúpeniu k Únii. Z predbežnej analýzy Komisie týkajúcej sa štatútu Ukrajiny ako kandidátskej krajiny na členstvo v Únii vyplýva, že na zosúladenie noriem Ukrajiny s normami Únie budú potrebné rozsiahle reformy. Úsilie EBOR a kondicionality, ktoré budú sprevádzať toto úsilie budú v súlade s úspešným dosiahnutím týchto reforiem s cieľom podporiť ciele Ukrajiny týkajúce sa členstva.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Kapitál EBOR sa zvýšil už dvakrát, a to v roku 1996 a v roku 2011 16 . Únia v oboch prípadoch upísala dodatočný kapitál podľa svojho podielu na kapitáli EBOR.

Po nadobudnutí platnosti Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa rozhodnutie o účasti na zvýšení kapitálu z roku 2011 prijalo spolurozhodovacím postupom, pričom právnym základom bol článok 212 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že Únia vykonáva činnosti hospodárskej, finančnej a technickej spolupráce, najmä pomoc tretím krajinám.

Rozhodnutie 602/2012/EÚ o zmenách a doplneniach Dohody o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR), ktorými sa rozširuje zemepisný rozsah pôsobnosti EBOR o južné a východné Stredozemie, bolo takisto založené na článku 212 ZFEÚ.

Vzhľadom na uvedené precedensy a na to, že účelom zvýšenia kapitálu je umožniť EBOR podporovať odolnosť a obnovu Ukrajiny, sa zdá vhodné založiť navrhované rozhodnutie (vrátane doplňujúcej zmeny článku 12 ods. 1) na článku 212 ZFEÚ.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Navrhované rozhodnutie sa týka priameho členstva Únie v EBOR a podielu EÚ na kapitáli v tejto banke.

•Proporcionalita

Neuplatňuje sa.

•Výber nástroja

Tento cieľ možno dosiahnuť len rozhodnutím Rady a Parlamentu.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

V rokoch 2021 – 2023 vykonala EBOR hĺbkovú analýzu svojho budúceho strategického smerovania. Do tohto procesu sa aktívne zapojili akcionári EBOR (medzi ktorých okrem iných subjektov patria všetky členské štáty EÚ, EIB a Komisia zastupujúca Úniu). EBOR v tomto rámci vykonala analýzu možností zvýšenia kapitálu na základe svojich vnútorných kapitálových potrieb, zachovania svojho ratingu AAA, ako aj účinného a efektívneho využívania kapitálu akcionárov. Súčasné rozhodnutie o zvýšení kapitálu EBOR, rozšírení pôsobnosti do subsaharskej Afriky a Iraku a zrušení využívania kapitálu ako zákonného obmedzenia je výsledkom hĺbkovej analýzy, diskusií a rokovaní medzi akcionármi EBOR.

•Získavanie a využívanie expertízy

Zvýšenie kapitálu

Rada guvernérov EBOR pravidelne od začiatku vojny skúmala vývoj úsilia EBOR na Ukrajine. V sérii správ Rady riaditeľov EBOR sa posudzovala úloha, ktorú môže EBOR zohrávať ako v kontexte udržiavania odolnosti Ukrajiny vo vojnovom čase, tak aj v kontexte stupňovania úsilia zameraného na intenzívnu podporu obnovy v dlhodobom horizonte, a to pri súčasnom zabezpečovaní nepretržitej podpory všetkým krajinám svojej pôsobnosti. V týchto správach sa skúmal potenciálny charakter a rozsah činnosti EBOR, pričom sa v nich zohľadnili jej osobitné inštitucionálne a operačné silné stránky, jej osobitné postavenie na Ukrajine a úsilie iných subjektov zamerané na podporu tejto krajiny. V správach sa takisto systematicky zvažovalo, aké opatrenia akcionárov by mohli byť potrebné na to, aby Ukrajina mohla čo najefektívnejšie využívať podporu zo strany EBOR. Výsledkom tohto úsilia bolo schválenie uznesenia Rady guvernérov č. 258 o podpore odolnosti a obnovy Ukrajiny zo strany EBOR z 18. mája 2023, v ktorej sa Rada riaditeľov EBOR poverila vypracovaním konkrétneho návrhu na zvýšenie splateného kapitálu, ktorý sa mal predložiť na schválenie do konca roka 2023.

Zmena článku 1 Dohody o založení EBOR

V máji 2022 Rada guvernérov schválila uznesenie č. 248 s názvom „Smerom k obmedzenému a postupnému rozšíreniu geografického rozsahu pôsobnosti EBOR do subsaharskej Afriky a Iraku“. V uznesení, ktoré vychádzalo z hĺbkového posúdenia potenciálnej pridanej hodnoty EBOR v regióne a kapitálového a finančného vplyvu obmedzeného a postupného rozšírenia na EBOR, sa v zásade schválilo obmedzené a postupné rozšírenie geografického rozsahu pôsobnosti EBOR do subsaharskej Afriky a Iraku.

Rada riaditeľov EBOR následne prehodnotila kapitálové a finančné dôsledky obmedzeného a postupného rozšírenia geografického rozsahu pôsobnosti do subsaharskej Afriky a Iraku v kontexte celkového posúdenia finančnej kapacity EBOR. Z prehodnotenia vyplynulo, že v období súčasného strategického a kapitálového rámca do roku 2025 a neskôr do konca roka 2030 by bol vplyv akéhokoľvek rozšírenia pôsobnosti na kapitálovú pozíciu EBOR obmedzený a sám osebe by neohrozil schopnosť EBOR podporovať súčasné krajiny jej pôsobnosti, nezhoršil by jej úverový rating AAA a ani by neviedol k potrebe ďalšieho zvýšenia kapitálu.

Zmena článku 12 ods. 1 Dohody o založení EBOR

Hlavným dôvodom zmeny článku 12 ods. 1 Dohody o založení EBOR týkajúcej sa odstránenia zákonného kapitálového obmedzenia je premiestniť obmedzenia využitia nominálneho kapitálu do rámca kapitálovej primeranosti, ktorý sa riadi na úrovni Rady riaditeľov EBOR, s cieľom zvýšiť efektívnosť a flexibilitu pri využívaní kapitálu EBOR. Ako sa uznalo v nezávislom preskúmaní skupiny G20 týkajúcom sa rámcov kapitálovej primeranosti multilaterálnych rozvojových bánk, z dlhodobého hľadiska existuje riziko, že nominálne zákonné obmedzenie sa stane záväzným obmedzením, čo by mohlo brániť EBOR v podpore jej prijímateľských krajín, aj keď je k dispozícii dodatočná schopnosť znášať riziko. Z analýzy EBOR vyplynulo, že teoretická maximálna úroveň prevádzkových aktív, ktorú by bolo možné dosiahnuť na základe rámca kapitálovej primeranosti, bola vyššia ako pri nominálnom pomere. Vďaka zrušeniu zákonného obmedzenia a umožneniu Rade riaditeľov EBOR zvážiť náležité úrovne využitia nominálneho kapitálu ako súčasti jej politík rámcovej kapitálovej primeranosti by bolo možné uskutočniť holistické posúdenie kapitálovej pozície EBOR s cieľom usmerniť jej úverové činnosti.

•Posúdenie vplyvu

Na základe skutočností uvedených v predchádzajúcich dvoch oddieloch a v súlade so zásadou proporcionality a doterajšou praxou Komisia nevypracovala formálne posúdenie vplyvu.

•Základné práva

Návrh nemá žiadne dôsledky z hľadiska ochrany základných práv.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Podiel Únie na upísanom kapitáli EBOR je na úrovni približne 3,03 %. Únia by preto zvýšila svoj upísaný kapitál o 121 020 000 EUR vo forme splatených podielov s nominálnou hodnotou 10 000 EUR za podiel. Členovia EBOR môžu upísať svoje podiely 30. júna 2025 alebo pred týmto dátumom, alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý však nesmie nastať neskôr ako 31. decembra 2025, o ktorom môže rozhodnúť Rada riaditeľov EBOR 30. júna 2025 alebo pred týmto dátumom.

Prvú splátku uhradí každý člen EBOR najneskôr do i) 30. apríla 2025 alebo ii) 60 dní po nadobudnutí platnosti jeho upisovacej listiny. Zvyšné štyri splátky sa uhradia do 30. apríla 2026, 30. apríla 2027, 30. apríla 2028 a 30. apríla 2029.

Uvedené upísanie si vyžaduje použitie nepridelenej rezervy okruhu 6 alebo použitie osobitných nástrojov vymedzených v nariadení o VFR. To sa určí počas zostavovania návrhu Komisie na rozpočet na rok 2025, ktorý bude predmetom rokovaní medzi Radou a Európskym parlamentom.

Zmeny Dohody o založení EBOR nemajú žiadny vplyv na rozpočet Únie.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Guvernér EBOR zastupujúci Úniu každoročne podáva Parlamentu a Rade správu o:

·presadzovaní cieľov EÚ,

·používaní kapitálu EBOR,

·opatreniach na zabezpečenie transparentnosti operácií EBOR prostredníctvom finančných sprostredkovateľov,

·prínose EBOR pri podstupovaní rizika a zabezpečovaní účinnosti pri maximalizácii dodatočných finančných prostriedkov zo súkromného sektora,

·spolupráci medzi EIB a EBOR mimo Únie.

2024/0019 (COD)

Návrh

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o upísaní ďalších podielov na kapitáli Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) Európskou úniou a o zmene Dohody o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj, pokiaľ ide o obmedzené a postupné rozšírenie geografického rozsahu pôsobnosti EBOR do subsaharskej Afriky a Iraku a odstránenie zákonného kapitálového obmedzenia týkajúceho sa riadnych činností

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 212,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Podľa článku 4 ods. 3 Dohody o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj („EBOR“) rozhodla Rada guvernérov EBOR 15. decembra 2023 v uznesení č. 265 17 zvýšiť schválený základný kapitál EBOR o 4 000 000 000 EUR s cieľom zachovať dostatočné množstvo kapitálu na to, aby sa v krajinách pôsobnosti EBOR v rámci zákonných obmedzení zachovala v strednodobom horizonte primeraná úroveň činnosti.

(2)Pred uvedeným zvýšením kapitálu disponuje Únia 90 044 podielmi s nominálnou hodnotou jedného podielu 10 000 EUR.

(3)Podľa uznesenia č. 265 sa má schválený základný kapitál EBOR zvýšiť o 400 000 splatených podielov, pričom členovia EBOR môžu upísať počet celých podielov úmerne k ich existujúcemu podielu na kapitáli, a to 30. júna 2025 alebo pred týmto dátumom, alebo k inému neskoršiemu dátumu, ktorý však nesmie nastať neskôr ako 31. decembra 2025 a ktorý môže určiť Rada riaditeľov EBOR 30. júna 2025 alebo pred týmto dátumom. Zvýšenie kapitálu sa má uhradiť v piatich splátkach, pričom každý člen uhradí prvú splátku do i) 30. apríla 2025 alebo ii) 60 dní po nadobudnutí platnosti jeho upisovacej listiny. Zvyšné štyri splátky sa uhradia do 30. apríla 2026, 30. apríla 2027, 30. apríla 2028 a 30. apríla 2029. V súlade s tým bude môcť Únia upísať 12 102 nových podielov s nominálnou hodnotou jedného podielu 10 000 EUR, v celkovej výške 121 020 000 EUR, čím sa počet splatených podielov Únie zvýši na 102 146.

(4)Zvýšenie kapitálu je potrebné na to, aby EBOR mohla pokračovať v činnostiach a investíciách na Ukrajine počas vojny, a najmä počas povojnového obdobia, s cieľom podporiť obnovu Ukrajiny. Pri podpore týchto činností sa zvýšením kapitálu zabezpečuje aj to, aby toto úsilie neobmedzovalo schopnosť EBOR plniť potreby v ostatných krajinách jej pôsobnosti. Je to v súlade s požiadavkou uvedenou v článku 13 písm. v) Dohody o založení EBOR, podľa ktorého sa banka musí snažiť zachovať primeranú diverzifikáciu všetkých svojich investícií. Vďaka zvýšeniu splateného kapitálu tak EBOR zostáva finančne stabilná a schopná plniť svoj mandát a ciele akcionárov vo všetkých krajinách svojej pôsobnosti.

(5)Je vhodné, aby Únia upísala spomenuté ďalšie podiely s cieľom podporiť svoje zámery v oblasti vonkajších hospodárskych vzťahov a zachovať si v rámci EBOR svoj relatívny počet hlasov.

(6)Podľa uznesenia č. 259 18 , ktoré bolo prijaté 18. mája 2023, Rada guvernérov EBOR hlasovala za potrebné zmeny Dohody o založení EBOR, ktoré umožnia EBOR obmedzene a postupne rozšíriť geografický rozsah pôsobnosti do subsaharskej Afriky a Iraku a zároveň zachovať svoj plný záväzok voči Ukrajine a súčasným krajinám jej pôsobnosti. V uvedenom uznesení sa potvrdilo, že rozšírenie mandátu EBOR by sa malo dosiahnuť bez toho, aby sa od jej akcionárov vyžadovali dodatočné kapitálové príspevky.

(7)Geografický rozsah pôsobnosti EBOR by sa mal v obmedzenej miere a postupne rozšíriť do subsaharskej Afriky a Iraku a mal by byť plne v súlade s hodnotami EBOR týkajúcimi sa podpory tých krajín, ktoré sa zaviazali dodržiavať zásady pluralitnej demokracie, právneho štátu, rešpektovania ľudských práv, pluralizmu a trhového hospodárstva a ktoré tieto zásady aj uplatňujú. EBOR vypracovala viacfázový prístup k začatiu svojich činností v dotknutých regiónoch, v ktorom sa zohľadnia regionálne a národné osobitosti. Prvé investície v subsaharskej Afrike sa majú začať uskutočňovať vo vybraných krajinách od roku 2025 19 . Vzhľadom na zameranie EBOR na rozvoj súkromného sektora a jej transformačný mandát je pridaná hodnota, ktorú môže banka zabezpečiť v subsaharskej Afrike a Iraku významná a má pre Úniu geostrategický význam.

(8)Zástupcovia Únie v riadiacich orgánoch EBOR by mali podporovať EBOR, aby pokračovala v úzkej spolupráci s Úniou a občianskou spoločnosťou, ako aj v tom, aby ďalej rozvíjala úzku spoluprácu s ostatnými európskymi a medzinárodnými verejnými finančnými inštitúciami, vďaka ktorej bude schopná plne využívať svoje komparatívne výhody pri rozširovaní svojho rozsahu pôsobnosti do subsaharskej Afriky a Iraku.

(9)Skôr ako EBOR schváli rozšírenie rozsahu svojej pôsobnosti o novú krajinu, mala by v súlade s existujúcou praxou vykonať podrobné technické posúdenie hospodárskych a politických podmienok v tejto krajine vrátane posúdenia záväzku tejto krajiny uplatňovať zásady pluralitnej demokracie, pluralizmu a trhového hospodárstva, ako sa stanovuje v článku 1 Dohody o založení EBOR, vrátane posúdenia nedostatkov transformácie a preskúmania činností ďalších medzinárodných finančných inštitúcií v danej krajine, ako aj priorít, vo vzťahu ku ktorým by EBOR mohla čo najlepšie využiť svoje jedinečné znalosti a skúsenosti. Takéto posúdenie by sa malo vykonať vtedy, ak akákoľvek nová krajina požiada o členstvo v EBOR a štatút krajiny jej pôsobnosti, ktoré následne schváli Rada guvernérov EBOR.

(10)Uznesením č. 260 20 Rada guvernérov EBOR uznala zásadnú úlohu EBOR pri riešení naliehavých globálnych výziev a odporúčaní uvedených v preskúmaní skupiny G20 týkajúcom sa rámcov kapitálovej primeranosti multilaterálnych rozvojových bánk. S cieľom umožniť optimálne využitie kapitálu EBOR na dosiahnutie maximálneho potenciálneho vplyvu v jej prijímateľských krajinách je potrebná zmena článku 12 ods. 1 Dohody o založení EBOR, ktorou sa odstráni zákonné kapitálové obmedzenie.

(11)Podľa článku 56 Dohody o založení EBOR požiadala Rada guvernérov EBOR všetkých členov o stanovisko, či navrhované zmeny prijímajú.

(12)Zvýšenie kapitálu a zmeny Dohody o založení EBOR by sa preto mali schváliť v mene Únie,

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Podľa uznesenia Rady guvernérov EBOR č. 265 upíše Únia ďalších 12 102 podielov v EBOR s nominálnou hodnotou jedného podielu 10 000 EUR 30. júna 2025 alebo pred týmto dátumom, alebo k inému neskoršiemu dátumu, ktorý však nesmie nastať neskôr ako 31. decembra 2025 a ktorý určí Rada riaditeľov EBOR 30. júna 2025 alebo pred týmto dátumom.

Upísanie podielov sa uhradí v piatich splátkach, z ktorých prvá sa uhradí do i) 30. apríla 2025 alebo ii) 60 dní po nadobudnutí platnosti upisovacej listiny podielov Únie. Zvyšné štyri splátky sa uhradia do 30. apríla 2026, 30. apríla 2027, 30. apríla 2028 a 30. apríla 2029.

Článok 2

Guvernér EBOR zastupujúci Úniu uloží v banke v mene Únie požadovanú upisovaciu listinu.

Článok 3

Zmeny, ktoré sa týkajú článku 1 Dohody o založení EBOR s cieľom umožniť obmedzené a postupné rozšírenie geografického rozsahu pôsobnosti do subsaharskej Afriky a Iraku a článku 12 ods. 1 uvedenej dohody s cieľom odstrániť zákonné kapitálové obmedzenie, sa schvaľujú v mene Únie.

Článok 4

Guvernér EBOR zastupujúci Úniu oznámi EBOR v mene Únie vyhlásenie o prijatí zmien.

Článok 5

Guvernér EBOR zastupujúci Úniu takisto informuje Európsky parlament v rámci výročnej správy o činnostiach a pôsobnosti EBOR v subsaharskej Afrike a Iraku.

Článok 6

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda/predsedníčka predseda/predsedníčka

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele

1.4.2.Špecifické ciele

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

1.4.4.Ukazovatele výkonnosti

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

3.2.2.Odhadované výstupy financované z operačných rozpočtových prostriedkov

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.1.Odhadované potreby ľudských zdrojov

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

3.2.5.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady o upísaní ďalších podielov na kapitáli Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) Európskou úniou a o zmene Dohody o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj v dôsledku rozhodnutia EBOR zvýšiť svoj kapitál a zmeniť Dohodu o založení EBOR, pokiaľ ide o obmedzené a postupné rozšírenie geografického rozsahu pôsobnosti EBOR do subsaharskej Afriky a Iraku a odstránenie zákonného kapitálového obmedzenia týkajúceho sa riadnych činností.

1.2.Príslušné oblasti politiky

Okruh 6. Susedstvo a svet

Hlava 14. Vonkajšia činnosť

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

☒ novej akcie

◻ novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 21

◻ predĺženia trvania existujúcej akcie

◻ zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele

Podporovať vonkajšiu činnosť EÚ investíciami v jej susedstve, v rozvojových krajinách a vo zvyšku sveta vrátane pomoci krajinám, ktoré sa pripravujú na pristúpenie k EÚ.

1.4.2.Špecifické ciele

Umožniť EBOR, aby upísaním nových splatených podielov naďalej zohrávala kľúčovú úlohu v rámci medzinárodného úsilia, a to v úzkej spolupráci s Úniou ďalšími inštitúciami, s cieľom podporiť reálnu ekonomiku Ukrajiny v čase vojny a pri povojnovej obnove, pričom si EBOR zachová svoju finančnú silu.

Schváliť to, aby EBOR pokračovala v obmedzenom a postupnom rozširovaní svojej pôsobnosti do subsaharskej Afriky a Iraku zmenou geografického rozsahu pôsobnosti EBOR.

V súlade s odporúčaniami skupiny G20 týkajúcimi sa preskúmania rámca kapitálovej primeranosti pripraviť pôdu pre flexibilnejšie a dynamickejšie riadenie kapitálu zo strany EBOR, a to tým, že sa všetky aspekty rámca kapitálovej primeranosti EBOR delegujú na Radu riaditeľov EBOR, pričom sa zabezpečí nepretržitá kontrola nad hlavnými parametrami kapitálovej primeranosti zo strany akcionárov.

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

Zvýšenie kapitálu by EBOR výrazne posilnilo, a to ako prostredníctvom hmatateľného finančného vplyvu, tak aj potvrdením dôvery akcionárov v poslanie a činnosť EBOR vo všetkých krajinách jej pôsobnosti. EBOR by bola dostatočne silná na to, aby uskutočnila dodatočné investície na Ukrajine, a to ako počas vojny, tak aj počas obnovy tejto krajiny, pričom by naďalej v plnej miere podporovala iné krajiny svojej pôsobnosti pri riešení ich transformačných výziev, ako aj regionálnych a globálnych dôsledkov vojny na Ukrajine.

Zvýšením kapitálu sa zabezpečí, že EBOR bude môcť v budúcnosti podporovať Ukrajinu vo výnimočných časoch aj poskytovať vysokú a trvalú podporu pre všetky krajiny jej pôsobnosti, a to vrátane ďalších krajín postihnutých ruskou vojenskou agresiou, s cieľom umožniť im, aby odstránili svoje nedostatky súvisiace s transformáciou.

EBOR bude pritom pokračovať vo svojom súčasnom strategickom a kapitálovom rámci na roky 2021 – 2025 vo všetkých svojich činnostiach, a to aj na Ukrajine, v súlade so svojím mandátom na uľahčenie prechodu na zelené, inkluzívne, odolné, integrované, dobre spravované a konkurencieschopné trhovo orientované hospodárstvo so silným zameraním na rozvoj súkromného sektora, pričom svoje úsilie sústredí tam, kde sú jej operácie najviac doplnkové a majú najväčší transformačný vplyv.

1.4.4.Ukazovatele výkonnosti

Dosiahnutie cieľov sa bude merať objemom finančných operácií EBOR podľa regiónov, najmä na Ukrajine a v iných krajinách pôsobnosti EBOR postihnutých ruskou vojenskou agresiou, podľa odvetví a objemu finančných operácií EBOR spolufinancovaných s inými medzinárodnými finančnými inštitúciami a/alebo programami Komisie, ako aj podľa iných ukazovateľov stanovených v rámci EBOR týkajúceho sa posúdenia vplyvu.

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

Rada guvernérov EBOR prijala 15. decembra 2023 uznesenie č. 265, ktorým sa EBOR poveruje zvýšiť počet svojich podielov o 400 000 nových podielov s nominálnou hodnotou jedného podielu 10 000 EUR, v celkovej výške 4 miliardy EUR, a to s dátumom účinnosti 31. decembra 2024. Účasťou Únie na zvýšení kapitálu sa zabezpečí, že Únia si zachová svoj 3 % priamy podiel na celkovom upísanom kapitáli EBOR. To, že Európska investičná banka (EIB) (3 %) a jednotlivé členské štáty (EÚ27, približne 48,4 %) sú takisto akcionármi EBOR, v súčasnosti poskytuje Únii kombinovaný kontrolný podiel 54,4 %.

Podľa uvedeného uznesenia môžu členovia EBOR upísať počet celých podielov, úmerne k ich existujúcemu podielu na kapitáli, a to 30. júna 2025 alebo pred týmto dátumom, alebo k inému neskoršiemu dátumu, ktorý však nesmie nastať neskôr ako 31. decembra 2025 a ktorý môže Rada riaditeľov EBOR určiť 30. júna 2025 alebo pred týmto dátumom. V súlade s tým bude môcť Únia upísať 12 102 nových podielov s nominálnou hodnotou jedného podielu 10 000 EUR, v celkovej výške 121 020 000 EUR, čím sa počet splatených podielov Únie zvýši na 102 146. Prvú splátku uhradí každý člen najneskôr do i) 30. apríla 2025 alebo ii) 60 dní po nadobudnutí platnosti jeho upisovacej listiny. Zvyšné štyri splátky sa uhradia do 30. apríla 2026, 30. apríla 2027, 30. apríla 2028 a 30. apríla 2029.

Návrh sa týka priameho upísania nových podielov EBOR Úniou, keďže EBOR vyzvala všetkých svojich priamych akcionárov, aby upísali pomernú časť svojho súčasného podielu v súlade s uznesením Rady guvernérov EBOR č. 265. Na zachovanie súčasného podielu Únie na kapitáli EBOR je preto potrebné prijať opatrenie na úrovni Únie.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

V roku 1996 sa guvernéri EBOR rozhodli zdvojnásobiť schválený kapitál EBOR. Únia na tento účel upísala ďalších 30 000 podielov s nominálnou hodnotou jedného podielu 10 000 EUR, čím upísaný kapitál Únie dosiahol úroveň 600 miliónov EUR. Podiel Únie na celkovom schválenom kapitáli EBOR sa zachoval. Únia upísala ďalšie podiely na základe rozhodnutia Rady 97/135/ES.

V roku 2010 sa guvernéri EBOR rozhodli zvýšiť schválený základný kapitál o 10 miliárd EUR pozostávajúci zo 100 000 splatených podielov a 900 000 podielov splatných na požiadanie, aby si udržala dostatočné množstvo kapitálu na zachovanie primeranej úrovne činnosti v krajinách pôsobnosti EBOR. Únia preto upísala ďalšie podiely v nadväznosti na rozhodnutie 1219/2011/EÚ.

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

Mandát EBOR spočíva v „podpore transformácie na otvorené, trhovo orientované hospodárstva a súkromnej a podnikateľskej iniciatívy v […] krajinách odhodlaných uplatňovať zásady pluralitnej demokracie, pluralizmu a trhového hospodárstva“ v strednej a východnej Európe, Strednej Ázii a od roku 2012 v regióne južného a východného Stredozemia. Únia disponuje celkovo – vrátane priameho podielu Únie (3,03 %), EIB (3,03 %) a individuálnych podielov členských štátov (EÚ27, približne 48,4 %) – kombinovaným kontrolným podielom 54,4 % na kapitáli EBOR. Každý akcionár je zastúpený v stálej Rade riaditeľov EBOR. Európska banka pre obnovu a rozvoj v rámci svojich operácií vo všeobecnosti uplatňuje a presadzuje normy a politiky Únie. EBOR prostredníctvom svojich projektov používa politický dialóg a uplatňovanie kondicionalít (napr. vplyv na transformáciu, normy správy a riadenia spoločností, obstarávanie, environmentálne normy atď.) na splnenie požiadaviek Únie v oblastiach, ako je politika v oblasti životného prostredia a sociálna politika.

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

Európska únia upisuje podľa uznesenia Rady guvernérov EBOR č. 265 ďalších 12 102 podielov, čo si vyžaduje, aby sa potrebné rozpočtové prostriedky vyčlenili v prvej polovici rozpočtového roka 2025. Na tento účel sa bude musieť v prípade osobitného rozpočtového riadku v rámci okruhu 6 (Susedstvo a svet), teda konkrétne v prípade položky 14 20 03 04 – Európska banka pre obnovu a rozvoj – Poskytnutie splatených akcií upísaného kapitálu, zaistiť suma viazaných rozpočtových prostriedkov zodpovedajúca plnej miere účasti EÚ na zvýšení splateného kapitálu EBOR, t. j. 121 020 000 EUR.

Keďže opatrenie nemožno v plnej miere financovať prerozdelením, vyžadovalo by si použitie nepridelenej rezervy v rámci okruhu 6 a/alebo použitie osobitných nástrojov vymedzených v nariadení o VFR. Musí sa ešte určiť v čase zostavovania návrhu rozpočtu na rok 2025, ktorý predloží Komisia a ktorý bude podliehať rokovaniam medzi Radou a Európskym parlamentom.

Akýkoľvek vplyv na rozpočet v rámci VFR po roku 2027 bude závisieť od dostupnosti finančných prostriedkov bez toho, aby bol dotknutý návrh a dohoda týkajúca sa VFR a programov.

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

☒ obmedzené trvanie

–◻ v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

–☒ Finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky v roku 2025 a na platobné rozpočtové prostriedky od roku 2025 do roku 2029 22 .

◻neobmedzené trvanie

–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR,

–a potom bude implementácia pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu 23

☒ Priame riadenie na úrovni Komisie

–☒ prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

–◻ prostredníctvom výkonných agentúr

◻ Zdieľané riadenie s členskými štátmi

◻ Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

–◻ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

–◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

–◻ Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

–◻ subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

–◻ verejnoprávne subjekty,

–◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ sú im poskytnuté primerané finančné záruky,

–◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktorým sú poskytnuté primerané finančné záruky,

–◻ subjekty alebo osoby poverené vykonávaním osobitných akcií v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

Poznámky:

neuplatňuje sa

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ

Operácie EBOR sa budú riadiť v súlade s vlastnými postupmi EBOR v oblasti monitorovania a podávania správ. EBOR predkladá svojej Rade guvernérov správy o svojich činnostiach, dosahovaní svojich politických cieľov, ako aj o svojich účtoch overených v rámci auditu za každý rozpočtový rok. Rada guvernérov schvaľuje po preskúmaní správy audítora všeobecnú súvahu a výkaz ziskov a strát EBOR.

Guvernér EBOR zastupujúci Úniu každoročne podáva Parlamentu a Rade správu o:

• presadzovaní cieľov Únie,

• používaní kapitálu EBOR,

• opatreniach na zabezpečenie transparentnosti operácií EBOR prostredníctvom finančných sprostredkovateľov,

• prínose EBOR pri podstupovaní rizika a zabezpečovaní účinnosti pri maximalizácii dodatočných finančných prostriedkov zo súkromného sektora,

• spolupráci medzi EIB a EBOR mimo Únie.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

Akciu bude v rámci priameho riadenia realizovať Komisia, ktorá v mene Únie upíše 12 102 nových podielov s nominálnou hodnotou jedného podielu 10 000 EUR, v celkovej výške 121 020 000 EUR. Prvá splátka sa uhradí najneskôr do i) 30. apríla 2025 alebo ii) 60 dní po nadobudnutí platnosti jej upisovacej listiny. Zvyšné štyri splátky sa uhradia do 30. apríla 2026, 30. apríla 2027, 30. apríla 2028 a 30. apríla 2029.

Operácie EBOR sa budú riadiť v súlade s vlastnými pravidlami a postupmi EBOR vrátane náležitých opatrení v oblasti auditu, kontroly a monitorovania. Ako sa stanovuje v Dohode o založení EBOR, výbor EBOR pre audit, ktorý funguje s podporou externých audítorov, poskytuje pomoc Rade riaditeľov EBOR a je zodpovedný za overovanie správnosti operácií a účtov EBOR. Rada riaditeľov, v ktorej má EÚ zastupovaná Komisiou jedného riaditeľa, predkladá Rade guvernérov na každom výročnom zasadnutí na účel schválenia účty overené v rámci auditu za každý rozpočtový rok a schvaľuje rozpočet EBOR. Rada guvernérov schvaľuje po preskúmaní správy audítora všeobecnú súvahu a výkaz ziskov a strát EBOR.

Výsledky dokončených projektov a programov EBOR vo vzťahu k cieľom hodnotí nezávislý útvar pre hodnotenie. Tento útvar systematicky analyzuje výsledky jednotlivých projektov, ako aj širších tém vymedzených v politikách EBOR. Hlavným cieľom hodnotenia je prispieť k legitímnosti, relevantnosti a vysoko kvalitnej inštitucionálnej výkonnosti EBOR.

Útvar EBOR pre interný audit je zriadený v súlade s medzinárodným rámcom odborných postupov Inštitútu interných audítorov a zodpovedá za poskytovanie nezávislého a objektívneho uistenia výkonnému manažmentu a Rade riaditeľov EBOR, pokiaľ ide o primeranosť a účinnosť vnútorných kontrol, správy a procesov riadenia rizík určených na zmiernenie kľúčových rizík banky.

EBOR má aj nezávislý mechanizmus posudzovania zodpovednosti za projekty, ktorý banke slúži pri riešení sťažností. Zaoberá sa sťažnosťami týkajúcimi sa environmentálnych a sociálnych záležitostí, ako aj záležitosťami súvisiacimi so zverejňovaním informácií, ktoré sa týkajú investícií banky. Tento mechanizmus je nezávislý od vedenia EBOR a vykonáva vyšetrovania na účely zisťovania faktov, ktorých cieľom je určiť, či banka dodržiava environmentálne a sociálne normy a normy týkajúce sa zverejňovania informácií.

Rada riaditeľov EBOR okrem toho stanovuje politiku a prijíma rozhodnutia v oblasti úverov, záruk, investícií do kapitálu, poberania úverov Európskou bankou pre obnovu a rozvoj, poskytovania technickej pomoci a ostatných operácií EBOR v súlade so všeobecnými usmerneniami Rady guvernérov.

Rada riaditeľov EBOR zriadila tri výbory, ktoré jej pomáhajú pri jej činnosti: už spomenutý výbor pre audit, výbor pre rozpočtové a administratívne záležitosti a výbor pre finančnú a operačnú politiku. Riaditeľ zastupujúci EÚ (alebo jeho zástupca) sa zúčastňuje na všetkých zasadnutiach týchto výborov. A napokon, Rada guvernérov EBOR zriadila etický výbor, ktorý vykladá a chráni kódexy správania uplatniteľné na zamestnancov EBOR a úradníkov rady.

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

V článku 5 ods. 3 Dohody o založení EBOR sa stanovuje, že Rada guvernérov preveruje základný kapitál EBOR najmenej raz za päť rokov. EBOR podlieha svojim vlastným systémom kontroly.

Okrem toho, pokiaľ ide o vykonávanie programov EÚ zo strany EBOR, podľa posúdenia pilierov vykonaného v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách sú systémy vnútornej kontroly EBOR rovnocenné so systémami Komisie.

Pozri odpoveď uvedenú v bode 2.2.2.

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

V rámci EBOR funguje nezávislá kancelária hlavného úradníka zodpovedného za súlad s predpismi (Office of the Chief Compliance Officer, OCCO), ktorú tento úradník vedie, pričom je priamo podriadený prezidentovi banky a raz ročne, prípadne podľa potreby, sa zodpovedá výboru pre audit. Mandát OCCO spočíva v podpore dobrej správy vecí verejných a zabezpečovaní dodržiavania najprísnejších noriem profesijnej bezúhonnosti v rámci všetkých činností EBOR v súlade s najlepšími medzinárodnými postupmi. Medzi povinnosti OCCO patrí okrem iného riešenie otázok náležitej starostlivosti týkajúcej sa integrity, zachovávania dôvernosti, konfliktov záujmov, správy a riadenia, zodpovednosti, etiky, boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a prevencie podvodných postupov a korupcie. OCCO nesie zodpovednosť za vyšetrovanie prípadov údajných podvodov, korupcie a zneužitia právomoci. V prípade potreby takisto školí zamestnancov EBOR vymenovaných do funkcie riaditeľov predstavenstiev spoločností, v ktorých má EBOR majetkový podiel, a poskytuje im poradenstvo. Finančná hĺbková analýza a hĺbková analýza integrity tvoria súčasť bežného postupu, ktorý EBOR uplatňuje pri schvaľovaní nových operácií a monitorovaní svojich existujúcich transakcií. EBOR uverejňuje správu OCCO o boji proti korupcii na svojom webovom sídle. Okrem toho má OCCO osobitnú zodpovednosť za správu nezávislého mechanizmu posudzovania zodpovednosti za projekty EBOR, ktorý skúma environmentálne a sociálne otázky, ako aj otázky súvisiace s transparentnosťou, ktoré nastolili občania dotknutí projektmi a organizácie občianskej spoločnosti. V opodstatnených prípadoch vydáva rozhodnutie o tom, či EBOR pri schvaľovaní konkrétneho projektu konala v súlade so svojimi príslušnými politikami.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

·Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca

Rozpočtový riadok

Druh
výdavkov

Príspevky

Číslo

DRP/NRP 24 .

krajín EZVO 25

kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátov 26

iných tretích krajín

iné pripísané príjmy

14 20 03 04

Európska banka pre obnovu a rozvoj — Poskytnutie splatených akcií upísaného kapitálu

DRP

NIE

·Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca

Rozpočtový riadok

Druh
výdavkov

Príspevky

Číslo

DRP/NRP.

krajín EZVO

kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátov

iných tretích krajín

iné pripísané príjmy

neuvádza sa

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

–◻ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

–☒ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto operačných rozpočtových prostriedkov:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného
rámca

Číslo

GR: ECFIN			Rok 2025 27	Rok 2026	Rok 2027	Rok 2028	Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)	SPOLU
• Operačné rozpočtové prostriedky			2025	2026	2027	2028 28	202928
14 20 03 04 29	Záväzky	(1a)	121 020					121 020
	Platby	(2a)	24 204	24 204	24 204	24 204	24 204	121 020
Rozpočtový riadok	Záväzky	(1b)
	Platby	(2b)
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov 30
Rozpočtový riadok		(3)
Rozpočtové prostriedky pre GR ECFIN SPOLU	Záväzky	= 1a + 1b + 3	121 020					121 020
	Platby	= 2a + 2b + 3	24 204	24 204	24 204	24 204	24 204	121 020

• Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU	Záväzky	(4)	121 020					121 020
	Platby	(5)	24 204	24 204	24 204	24 204	24 204	121 020
• Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov SPOLU		(6)
Rozpočtové prostriedky OKRUHU 6 SPOLU viacročného finančného rámca	Záväzky	= 4 + 6	121 020					121 020
	Platby	= 5 + 6	24 204	24 204	24 204	24 204	24 204	121 020

Ak má návrh/iniciatíva vplyv na viaceré operačné okruhy, zopakujte oddiel uvedený vyššie:

• Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU (všetky operačné okruhy)	Záväzky	(4)	121 020					121 020
	Platby	(5)	24 204	24 204	24 204	24 204	24 204	121 020
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov SPOLU (všetky operačné okruhy)		(6)
Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 6 SPOLU viacročného finančného rámca (referenčná suma)	Záväzky	= 4 + 6	121 020					121 020
	Platby	= 5 + 6	24 204	24 204	24 204	24 204	24 204	121 020

Okruh viacročného finančného
rámca

„Administratívne výdavky“

Tento oddiel treba vyplniť s použitím rozpočtových údajov administratívnej povahy, ktoré sa najprv uvedú v prílohe k legislatívnemu finančnému výkazu (príloha 5 k rozhodnutiu Komisie o interných pravidlách plnenia oddielu všeobecného rozpočtu Európskej únie týkajúceho sa Komisie), ktorá sa na účely medziútvarovej konzultácie nahrá do aplikácie DECIDE.

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

		Rok 2025	Rok 2026	Rok 2027	Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)	SPOLU
GR: ECFIN
• Ľudské zdroje
• Ostatné administratívne výdavky
GR FISMA SPOLU	Rozpočtové prostriedky

Rozpočtové prostriedky
OKRUHU 7 SPOLU
viacročného finančného rámca

(Záväzky spolu = Platby spolu)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

		Rok 2025 31	Rok 2026	Rok 2027	Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)	SPOLU
Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 7 SPOLU viacročného finančného rámca	Záväzky
	Platby

3.2.2.Odhadované výstupy financované z operačných rozpočtových prostriedkov

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy ⇩			2025		2026		2027		2028		2029 2030 2031						VÝSTUPY SPOLU

	Druh 32	Priemerné náklady	Ročné investície	Náklady	Ročné investície	Náklady	Ročné investície	Náklady	Ročné investície	Náklady	Ročné investície	Náklady	Ročné investície	Náklady	Ročné investície	Náklady	Celkové investície	Náklady spolu
ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 1 33 …
Ročné investície EBOR na Ukrajine [v mil. EUR]	t		2 500	121 200	2 500		3 000		3 000		3 000		3 000	0	3 000	0	20 000	121 020
‒ Výstup
‒ Výstup
Špecifický cieľ č. 1 medzisúčet			2 500	121 020	2 500		3 000		3 000		3 000		3 000	0	3 000	0
SPOLU			2 500	121 020	2 500		3 000		3 000		3 000		3 000	0	3 000	0	20 000	121 020

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

–☒ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

–◻ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto administratívnych rozpočtových prostriedkov:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

2025

2026

2027

2028

Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

SPOLU

OKRUH 7 viacročného finančného rámca
Ľudské zdroje
Ostatné administratívne výdavky
Medzisúčet OKRUHU 7 viacročného finančného rámca

Mimo OKRUHU 7 34 viacročného finančného rámca
Ľudské zdroje
Ostatné administratívne výdavky
Medzisúčet mimo OKRUHU 7 viacročného finančného rámca

SPOLU

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR.

3.2.3.1.Odhadované potreby ľudských zdrojov

–☒ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

–◻ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto ľudských zdrojov:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

		2025	2026	2027	2028	Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)
• Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)
20 01 02 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)
20 01 02 03 (delegácie)
01 01 01 01 (nepriamy výskum)
01 01 01 11 (priamy výskum)
Iné rozpočtové riadky (uveďte)
• Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času) 35
20 02 01 (ZZ, VNE, DAZ z celkového finančného krytia)
20 02 03 (ZZ, MZ, VNE, DAZ, PED v delegáciách)
XX 01 xx yy zz 36	– ústredie
	– delegácie
01 01 01 02 (ZZ, DAZ, VNE – nepriamy výskum)
01 01 01 12 (ZZ, DAZ, VNE – priamy výskum)
Iné rozpočtové riadky (uveďte)
SPOLU

06 predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté zamestnancami GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci	.
Externí zamestnanci

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

Návrh/iniciatíva:

–◻ môže byť v plnej miere financovaná prerozdelením v rámci príslušného okruhu viacročného finančného rámca (VFR).

–☒ si vyžaduje použitie nepridelenej rezervy v rámci príslušného okruhu VFR a/alebo použitie osobitných nástrojov vymedzených v nariadení o VFR.

–Určí sa v čase zostavovania návrhu rozpočtu na rok 2025, ktorý predloží Komisia a ktorý bude podliehať rokovaniam medzi Radou a Európskym parlamentom.

–◻ si vyžaduje revíziu VFR.

3.2.5.Príspevky od tretích strán

Návrh/iniciatíva:

–☒ nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami

–◻ zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

–☒ Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–◻ Návrh/iniciatíva má tento finančný vplyv na príjmy:

vplyv na vlastné zdroje

vplyv na iné príjmy

uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov

(1) Ku koncu roka 2023.

(2) Albánsko, Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko (prístup k zdrojom EBOR pozastavený od marca 2022), Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Česká republika, Egypt, Estónsko, Gruzínsko, Grécko, Maďarsko, Jordánsko, Kazachstan, Kosovo, Kirgizská republika, Lotyšsko, Libanon, Litva, Moldavsko, Mongolsko, Čierna Hora, Maroko, Severné Macedónsko, Poľsko, Rumunsko, Rusko (žiadne nové operácie od roku 2014 a prístup k zdrojom EBOR pozastavený od marca 2022), Srbsko, Slovenská republika, Slovinsko, Tadžikistan, Tunisko, Turkménsko, Turecko, Ukrajina a Uzbekistan.

(3) Podľa článku 8 ods. 3 Dohody o založení EBOR bol prístup Ruskej federácie a Bieloruska k zdrojom EBOR 1. apríla 2022 pozastavený.

(4) Ú. v. ES L 372, 31.12.1990, s. 1.

(5) Podľa rozhodnutia Rady 90/674/EHS z 19. novembra 1990 je Únia v EBOR zastúpená Komisiou.

(6) Táto suma pozostávala zo splateného kapitálu vo výške 157,5 milióna EUR a kapitálu splatného na požiadanie vo výške 442,5 milióna EUR.

(7) Ú. v. ES L 57, 26.2.1997, s. 4.

(8) Ú. v. EÚ L 313, 26.11.2011, s. 1.

(9) Uznesenie č. 265

(10) Uznesenie č. 259

(11) Na to, aby zmena článku 1 nadobudla účinnosť, budú ju musieť podporiť 3/4 členov EBOR vrátane najmenej dvoch prijímateľských krajín, ktoré predstavujú 4/5 celkového počtu hlasov v EBOR.

(12) Uznesenie č. 260

(13) Na to, aby zmena článku 12 ods. 1 nadobudla účinnosť, budú ju musieť podporiť 3/5 členov EBOR, ktoré predstavujú aspoň 85 % celkového počtu hlasov v EBOR.

(14) Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1 – 222.

(15) EBOR 23. októbra 2023 oznámila dosiahnutie cieľa vyčleniť tri miliardy EUR na financovanie ukrajinskej reálnej ekonomiky.

(16) Kapitál EBOR sa v roku 1996 zvýšil s cieľom umožniť nárast operácií banky v jej pôvodných regiónoch pôsobnosti v súlade s jej transformačným mandátom, zatiaľ čo zvýšenie kapitálu v roku 2011 bolo schválené v reakcii na finančnú krízu v roku 2008 a na potrebu uznanú akcionármi banky, ktorá sa týkala zintenzívnenia jej činnosti s cieľom pomôcť podporiť obnovu v jej regióne pôsobenia.

(17) Uznesenie č. 265

(18) Uznesenie č. 259

(19) Benin, Pobrežie Slonoviny, Ghana, Keňa, Nigéria a Senegal, s výhradou ich žiadosti a schválenia ako prijímateľských krajín EBOR.

(20) Uznesenie č. 260

(21) Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(22) Možnými finančnými dôsledkami na obdobie po roku 2027 nie je dotknuté nariadenie o viacročnom finančnom rámci po roku 2027.

(23) Vysvetlenie metód plnenia rozpočtu a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovom sídle BUDGpedia.

(24) DRP = diferencované rozpočtové prostriedky / NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(25) EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(26) Kandidátske krajiny a prípadne potenciálni kandidáti zo západného Balkánu.

(27) Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína vykonávať. Nahraďte „N“ očakávaným prvým rokom vykonávania (napríklad: 2021). To isté urobte aj pri nasledujúcich rokoch.

(28) Možný vplyv na rozpočet na obdobie po roku 2027 je orientačný a uvádza sa len na informačné účely bez toho, aby bola dotknutá dohoda o nariadení o viacročnom finančnom rámci po roku 2027.

(29) Podľa oficiálnej rozpočtovej nomenklatúry.

(30) Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky na podporu vykonávania programov a/alebo akcií EÚ (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(31) Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína vykonávať. Nahraďte „N“ očakávaným prvým rokom vykonávania (napríklad: 2021). To isté urobte aj pri nasledujúcich rokoch.

(32) Výstupy sú produkty, ktoré sa majú dodať, a služby, ktoré sa majú poskytnúť (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

(33) Ako je uvedené v bode 1.4.2. „Špecifické ciele...“.

(34) Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky na podporu vykonávania programov a/alebo akcií EÚ (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(35) ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii.

(36) Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).