EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli26. 11. 2024
COM(2024) 959 final
SPRÁVA KOMISIE
Rakúsko, Fínsko
Správa vypracovaná v súlade s článkom 126 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli26. 11. 2024
COM(2024) 959 final
SPRÁVA KOMISIE
Rakúsko, Fínsko
Správa vypracovaná v súlade s článkom 126 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
SPRÁVA KOMISIE
Rakúsko, Fínsko
Správa vypracovaná v súlade s článkom 126 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
1.Úvod
1 V článku 126 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa stanovuje postup pri nadmernom deficite. Tento postup sa ďalej spresňuje v nariadení Rady (ES) č. 1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku, ktoré je súčasťou Paktu stability a rastu. V súlade s článkom 126 ods. 3 ZFEÚ sa v tejto správe posudzuje situácia členských štátov vo vzťahu ku kritériu deficitu. Formát tejto správy, podobne ako pri predchádzajúcich výročných správach o pokroku, pomáha porovnať viaceré prípady, pričom prípady jednotlivých členských štátov sa posudzujú samostatne.
2 3 Nariadenie (EÚ) 2024/1264, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1467/97, nadobudlo účinnosť 30. apríla 2024. Toto nariadenie je spolu s nariadením (EÚ) 2024/1263 a smernicou Rady (EÚ) 2024/1265, súčasťou jedného balíka. Tieto tri akty spoločne reformujú rámec správy hospodárskych záležitostí Únie. Cieľmi reformovaného rámca sú udržateľnosť dlhovej služby a udržateľný a inkluzívny rast, ktorý sa má dosiahnuť reformami a investíciami. V reformovanom rámci sa podporuje aj preberanie zodpovednosti zo strany členských štátov s dôraznejším zameraním na strednodobý horizont, sprevádzané účinnejším a koherentnejším presadzovaním. Pri poslednej zmene nariadenia (ES) č. 1467/97 sa v podstate nezmenilo posúdenie súladu s kritériom deficitu. Posúdenie plnenia dlhového kritéria sa naopak podstatne zmenilo (uvedené nižšie).
4 5 6 Predchádzajúca správa podľa článku 126 ods. 3 ZFEÚ bola prijatá 19. júna 2024 v rámci jarného balíka európskeho semestra 2024. V závere uvedenej správy Komisia vyjadrila svoj zámer navrhnúť začatie postupov pri nadmernom deficite pre sedem členských štátov: Belgicko, Francúzsko, Taliansko, Maďarsko, Maltu, Poľsko a Slovensko, a to z dôvodu nesplnenia kritéria deficitu. Následne Rada na základe odporúčania Komisie rozhodla o existencii nadmerného deficitu v týchto členských štátoch, . Správa z 19. júna 2024 sa zaoberala aj prípadmi Česka, Estónska, Španielska, Slovinska a Fínska, pri týchto členských štátoch však Komisia postup pri nadmernom deficite neodporučila. Uviedla však, že má v úmysle monitorovať vývoj rozpočtu v niektorých členských štátoch a na jeseň opätovne posúdiť situáciu.
7 V tejto správe sa podrobne skúma situácia v tých členských štátoch, v ktorých vykazovanie úrovne deficitu verejných financií a dlhu podľa nariadenia Rady (EÚ) č. 479/2009 a prognózy Európskej komisie z jesene 2024 naznačuje relevantné zmeny v porovnaní s údajmi, ktoré boli k dispozícii na jar.
Kritérium deficitu a dlhové kritérium
Kritérium deficitu je splnené, ak skutočný deficit verejných financií v predchádzajúcom roku (2023) a plánovaný deficit na aktuálny rok (2024) nepresahuje 3 % HDP. Ak niektorý z uvedených deficitov túto hodnotu presahuje, Komisia preskúma, či pomer deficitu podstatne a naďalej klesá a približuje sa k referenčnej hodnote. Takisto preskúma, či deficit presahujúci referenčnú hodnotu je iba výnimočný a dočasný a neodkláňa sa priveľmi od referenčnej hodnoty (oddiel 2). Komisia a Rada majú zohľadniť závažné faktory v krokoch vedúcich k rozhodnutiu týkajúceho sa existencie nadmerného deficitu, ak i) dlh verejnej správy nepresahuje 60 % HDP alebo ii) dlh presahuje 60 % HDP, ale deficit sa pohybuje v blízkosti 3 % HDP a jeho presiahnutie je dočasné (oddiel 4).
Podľa zmluvy je dlhové kritérium splnené, ak hrubý dlh verejnej správy nepresiahne 60 % HDP, okrem prípadov, keď sa tento pomer dostatočne znižuje a vyhovujúcim tempom sa približuje k referenčnej hodnote. Podľa článku 2 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1467/97 (v znení zmien) sa pomer verejného dlhu k HDP považuje za dostatočne klesajúci a približujúci sa k referenčnej hodnote uspokojivým tempom, ak dotknutý členský štát dodržiava svoju trajektóriu vývoja čistých výdavkov 8 stanovenú Radou podľa článkov 17 a 19 nariadenia (EÚ) 2024/1263. Keďže Rada ešte nestanovila trajektóriu vývoja čistých výdavkov pre žiadny členský štát, dlhové kritérium v tejto fáze nemožno v plnej miere posúdiť 9 .
Hlavné údaje, ktoré sú podkladom a motiváciou tejto správy
10 11 12 13 Pri posudzovaní kritéria deficitu sa táto správa týka tých členských štátov, v prípade ktorých skutočný pomer deficitu na rok 2023, ktorý poskytol Eurostat, alebo plánovaný pomer deficitu na rok 2024, ako ho členské štáty oznámili Eurostatu v rámci oznámenia z jesene 2024, presahuje 3 % HDP a v prípade ktorých boli zaznamenané relevantné zmeny v porovnaní s údajmi dostupnými na jar. Okrem toho sa pri posudzovaní plnenia kritéria deficitu zohľadňuje aj prognóza Európskej komisie z jesene 2024. V správe sa takisto porovnáva deficit verejných financií s výdavkami verejnej správy na investície a zohľadňujú sa všetky ostatné závažné faktory v súlade s článkom 2 nariadenia (ES) č. 1467/97.
Na základe údajov, ktoré Eurostat uverejnil 22. októbra 2024 (pozri tabuľku 1), sa v správe hodnotí plnenie kritéria deficitu v Rakúsku a vo Fínsku. Konkrétne Rakúsko a Fínsko plánujú, že ich deficity verejných financií v roku 2024 presiahnu 3 % HDP. Plánované deficity na rok 2024 teda predstavujú dôkaz prima facie o existencii nadmerného deficitu v každom z týchto dvoch členských štátov.
Táto správa sa nezaoberá členskými štátmi, ktoré už boli podrobne posúdené v správe z 19. júna 2024 podľa článku 126 ods. 3, pri ktorých Komisia a Rada nedospeli k záveru o existencii nadmerného deficitu a na jeseň nedošlo k zmenám v porovnaní s údajmi dostupnými na jar, ktoré by odôvodňovali opätovné posúdenie situácie. Týmito členskými štátmi sú Česko 14 , Estónsko 15 , Španielsko 16 a Slovinsko 17 . Podrobnejšie informácie o týchto členských štátoch sú uvedené v oznámení Komisie z 26. novembra 2024 18 .
Ako je uvedené vyššie, dlhové kritérium nie je možné v tejto fáze plne posúdiť v súlade s kritériami nového rámca. Údaje o pomere hrubého dlhu verejnej správy k HDP sú uvedené v tabuľke 3.
Tabuľka 1 – Pozícia členských štátov voči referenčným hodnotám deficitu a dlhu
|
Skutočný deficit nepresahuje()/presahuje () 3 % HDP v roku 2023 |
Plánovaný deficit nepresahuje()/presahuje () 3 % HDP v roku 2024 |
Dlhový pomer
|
||||
|
Členské štáty, ktoré sa posudzujú v tejto správe |
||||||
|
Rakúsko |
|
|
|
|||
|
Fínsko |
|
|
|
|||
|
Členské štáty, ktoré sa v tejto správe neposudzujú |
||||||
|
Belgicko * |
|
|
|
|||
|
Bulharsko |
|
|
|
|||
|
Česko *** |
|
|
|
|||
|
Dánsko |
|
|
|
|||
|
Nemecko |
|
|
|
|||
|
Estónsko *** |
|
|
|
|||
|
Írsko |
|
|
|
|||
|
Grécko |
|
|
|
|||
|
Španielsko *** |
|
|
|
|||
|
Francúzsko * |
|
-§ |
|
|||
|
Chorvátsko |
|
|
|
|||
|
Taliansko * |
|
|
|
|||
|
Cyprus |
|
|
|
|||
|
Lotyšsko |
|
|
|
|||
|
Litva |
|
|
|
|||
|
Luxembursko |
|
|
|
|||
|
Maďarsko * |
|
|
|
|||
|
Malta * |
|
|
|
|||
|
Holandsko |
|
|
|
|||
|
Poľsko * |
|
|
|
|||
|
Portugalsko |
|
|
|
|||
|
Rumunsko ** |
|
|
|
|||
|
Slovinsko *** |
|
|
|
|||
|
Slovensko * |
|
|
|
|||
|
Švédsko |
|
|
|
|||
|
Zdroj: Eurostat (tlačová správa z 22. októbra 2024 a fiškálne oznámenie z jesene 2024). (*) Postup pri nadmernom deficite sa uplatňuje od júla 2024. (**) Postup pri nadmernom deficite sa uplatňuje od apríla 2020. (***) Nemá nadmerný deficit a táto správa sa ním nezaoberá, pretože v porovnaní s informáciami dostupnými v správe z 19. júna 2024 nenastali žiadne zmeny, ktoré by odôvodňovali prehodnotenie situácie. § Francúzsko nepredložilo Eurostatu plánovaný deficit na rok 2024 v rámci fiškálneho oznámenia z jesene 2024. |
||||||
2.Saldo verejných financií
Rakúsko zaznamenalo v roku 2023 deficit verejných financií vo výške 2,6 % HDP, zatiaľ čo vo Fínsku tento deficit dosiahol 3,0 % HDP (pozri tabuľku 2).
Oba členské štáty plánujú na rok 2024 deficit presahujúci 3 % HDP 19 . Konkrétne v prípade Rakúska predstavuje plánovaný deficit na rok 2024 výšku 3,3 % HDP, je teda vyšší ako referenčná hodnota, ale nie výrazne. V prognóze Európskej komisie z jesene 2024 sa však predpokladá deficit na úrovni 3,6 % HDP, teda výrazne nad referenčnou hodnotou. Hlavné rozdiely medzi oboma súbormi prognóz odrážajú kombináciu vyšších výdavkov verejnej správy spojených so sociálnymi výdavkami a nižších verejných príjmov v prognóze Komisie.
Plánovaný deficit na rok 2024 v prípade Fínska predstavuje 3,7 % HDP (rovnaká hodnota sa predpokladá v prognóze Európskej komisie z jesene 2024), a preto je výrazne nad referenčnou hodnotou.
Podľa prognózy Európskej komisie z jesene 2024 sa predpokladá, že deficit verejných financií Rakúska bude v rokoch 2025 a 2026 naďalej presahovať 3 % HDP. Prognózy Komisie boli ako zvyčajne vypracované na základe súčasných politík. V prípade Rakúska to znamená, že v prognóze sa nezohľadňuje rozpočet na rok 2025, ktorý bol odložený v dôsledku rakúskeho volebného cyklu. Keďže pri Rakúsku sa predpokladá, že presiahnutie referenčnej hodnoty 3 % bude pokračovať v horizonte prognózy na rok 2026, očakáva sa, že prekročenie deficitu nebude dočasné.
Naopak, deficit verejných financií vo Fínsku v rokoch 2025 a 2026 podľa súčasných prognóz nepresiahne referenčnú hodnotu, a preto sa očakáva, že nadmerný deficit bude dočasný.
V oboch členských štátoch bol plánovaný deficit presahujúci referenčnú hodnotu ovplyvnený nepriaznivými makroekonomickými podmienkami, t. j. dlhotrvajúcou a výraznou recesiou v rokoch 2023 a 2024.
V Rakúsku sa reálny HDP v roku 2023 znížil o 1,0 % a v roku 2024 sa predpokladá jeho ďalší pokles o 0,6 %. Okrem toho Rakúsko musí znášať rozpočtové dôsledky nedávnych povodní.
Vo Fínsku sa reálny HDP v roku 2023 znížil o 1,2 % a v roku 2024 sa predpokladá jeho ďalší pokles o 0,3 % 20 . Navyše vo Fínsku má zhoršujúce sa bezpečnostné prostredie v dôsledku útočnej vojny Ruska proti Ukrajine vplyv na ekonomiku s dosahom na verejné financie.
Na základe uvedených skutočností možno deficity presahujúce referenčnú hodnotu pri oboch členských štátoch považovať za výnimočné.
Celkovo z tejto analýzy vyplýva, že uvedené dva členské štáty (Rakúsko a Fínsko) nespĺňajú kritérium deficitu pred zohľadnením závažných faktorov.
Tabuľka 2 – Saldo verejných financií
|
% HDP |
Fiškálne oznámenie z jesene |
Prognóza Európskej komisie z jesene 2024 |
|||||||
|
2020 |
2021 |
2022 |
2023 |
2024 |
2024 |
2025 |
2026 |
||
|
Členské štáty, ktoré sa posudzujú v tejto správe |
|||||||||
|
Rakúsko |
-8,2 |
-5,7 |
-3,3 |
-2,6 |
-3,3 |
-3,6 |
-3,7 |
-3,5 |
|
|
Fínsko |
-5,5 |
-2,7 |
-0,2 |
-3,0 |
-3,7 |
-3,7 |
-3,0 |
-2,5 |
|
|
Členské štáty, ktoré sa v tejto správe neposudzujú |
|||||||||
|
Belgicko * |
-9,0 |
-5,4 |
-3,6 |
-4,2 |
-4,5 |
-4,6 |
-4,9 |
-5,3 |
|
|
Bulharsko |
-3,8 |
-3,9 |
-2,9 |
-2,0 |
-3,0 |
-2,6 |
-2,8 |
-2,8 |
|
|
Česko *** |
-5,6 |
-5,0 |
-3,1 |
-3,8 |
-2,8 |
-2,5 |
-2,3 |
-1,9 |
|
|
Dánsko |
0,4 |
4,1 |
3,4 |
3,3 |
1,9 |
2,3 |
1,5 |
0,9 |
|
|
Nemecko |
-4,4 |
-3,2 |
-2,1 |
-2,6 |
-2,4 |
-2,2 |
-2,0 |
-1,8 |
|
|
Estónsko *** |
-5,4 |
-2,6 |
-1,1 |
-2,8 |
-3,0 |
-3,0 |
-3,0 |
-3,0 |
|
|
Írsko |
-4,9 |
-1,4 |
1,7 |
1,5 |
4,5 |
4,4 |
1,4 |
1,3 |
|
|
Grécko |
-9,6 |
-6,9 |
-2,5 |
-1,3 |
-1,2 |
-0,6 |
-0,1 |
0,2 |
|
|
Španielsko *** |
-9,9 |
-6,7 |
-4,6 |
-3,5 |
-3,0 |
-3,0 |
-2,6 |
-2,7 |
|
|
Francúzsko * |
-8,9 |
-6,6 |
-4,7 |
-5,5 |
-§ |
-6,2 |
-5,3 |
-5,4 |
|
|
Chorvátsko |
-7,2 |
-2,6 |
0,1 |
-0,9 |
-2,6 |
-2,1 |
-2,1 |
-1,9 |
|
|
Taliansko * |
-9,4 |
-8,9 |
-8,1 |
-7,2 |
-3,8 |
-3,8 |
-3,4 |
-2,9 |
|
|
Cyprus |
-5,6 |
-1,6 |
2,6 |
2,0 |
3,7 |
3,5 |
2,7 |
2,7 |
|
|
Lotyšsko |
-4,1 |
-7,2 |
-4,9 |
-2,4 |
-2,9 |
-2,8 |
-3,2 |
-3,2 |
|
|
Litva |
-6,3 |
-1,1 |
-0,7 |
-0,7 |
-2,9 |
-2,0 |
-2,4 |
-2,6 |
|
|
Luxembursko |
-3,1 |
1,0 |
0,2 |
-0,7 |
-1,2 |
-0,6 |
-0,8 |
-0,6 |
|
|
Maďarsko * |
-7,5 |
-7,1 |
-6,2 |
-6,7 |
-4,5 |
-5,4 |
-4,6 |
-4,1 |
|
|
Malta * |
-8,7 |
-7,0 |
-5,2 |
-4,5 |
-4,0 |
-4,0 |
-3,5 |
-3,1 |
|
|
Holandsko |
-3,6 |
-2,2 |
0,0 |
-0,4 |
-1,6 |
-0,2 |
-1,9 |
-2,4 |
|
|
Poľsko * |
-6,9 |
-1,7 |
-3,4 |
-5,3 |
-5,7 |
-5,8 |
-5,6 |
-5,3 |
|
|
Portugalsko |
-5,8 |
-2,8 |
-0,3 |
1,2 |
0,3 |
0,6 |
0,4 |
0,3 |
|
|
Rumunsko ** |
-9,2 |
-7,1 |
-6,4 |
-6,5 |
-7,0 |
-8,0 |
-7,9 |
-7,9 |
|
|
Slovinsko *** |
-7,7 |
-4,6 |
-3,0 |
-2,6 |
-2,9 |
-2,4 |
-2,1 |
-2,1 |
|
|
Slovensko * |
-5,3 |
-5,1 |
-1,7 |
-5,2 |
-5,9 |
-5,8 |
-4,7 |
-4,1 |
|
|
Švédsko |
-3,2 |
-0,1 |
1,0 |
-0,6 |
-1,7 |
-1,9 |
-1,4 |
-0,3 |
|
|
Zdroj: Eurostat (údaje z fiškálneho oznámenia z rokov 2020 až 2023 a z roku 2024) a prognóza Európskej komisie z jesene 2024 (údaje na roky 2024, 2025 a 2026). (*) Postup pri nadmernom deficite sa uplatňuje od júla 2024. (**) Postup pri nadmernom deficite sa uplatňuje od apríla 2020. (***) Nemá nadmerný deficit a táto správa sa ním nezaoberá, pretože v porovnaní s informáciami dostupnými v správe z 19. júna 2024 nenastali žiadne významné zmeny. § Francúzsko nepredložilo Eurostatu plánovaný deficit na rok 2024 v rámci fiškálneho oznámenia z jesene 2024. |
|||||||||
3.Dlh verejnej správy
V Rakúsku aj vo Fínsku hrubý dlh verejnej správy na konci roka 2023 prekročil 60 % HDP a v oboch prípadoch sa pomer dlhu verejnej správy k HDP v roku 2023 v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšil. Okrem toho sa na základe prognózy Európskej komisie z jesene 2024 predpokladá, že pomer dlhu k HDP sa v oboch členských štátoch do roku 2026 zvýši.
Tabuľka 3 – Dlh verejnej správy
|
% HDP |
Fiškálne oznámenie z jesene |
Prognóza Európskej komisie z jesene 2024 |
||||||
|
|
2020 |
2021 |
2022 |
2023 |
2024 |
2024 |
2025 |
2026 |
|
Členské štáty, ktoré sa posudzujú v tejto správe |
||||||||
|
Rakúsko |
83,2 |
82,4 |
78,4 |
78,6 |
79,3 |
79,5 |
80,8 |
81,8 |
|
Fínsko |
75,4 |
73,2 |
74,0 |
77,1 |
81,7 |
82,6 |
84,7 |
85,3 |
|
Členské štáty, ktoré sa v tejto správe neposudzujú |
||||||||
|
Belgicko |
111,2 |
108,4 |
102,6 |
103,1 |
103,4 |
103,4 |
105,1 |
107,2 |
|
Bulharsko |
24,4 |
23,8 |
22,5 |
22,9 |
24,9 |
24,5 |
23,1 |
24,5 |
|
Česko *** |
36,9 |
40,7 |
42,5 |
42,4 |
44,1 |
43,4 |
44,4 |
44,8 |
|
Dánsko |
46,3 |
40,5 |
34,1 |
33,6 |
32,8 |
31,0 |
29,3 |
28,3 |
|
Nemecko |
68,0 |
68,1 |
65,0 |
62,9 |
63,4 |
63,0 |
63,2 |
62,8 |
|
Estónsko *** |
19,1 |
18,4 |
19,1 |
20,2 |
23,3 |
23,2 |
24,2 |
25,5 |
|
Írsko |
57,0 |
52,6 |
43,1 |
43,3 |
41,4 |
41,6 |
38,3 |
36,8 |
|
Grécko |
209,4 |
197,3 |
177,0 |
163,9 |
153,6 |
153,1 |
146,8 |
142,7 |
|
Španielsko *** |
119,3 |
115,7 |
109,5 |
105,1 |
102,3 |
102,3 |
101,3 |
101,1 |
|
Francúzsko |
114,8 |
112,7 |
111,2 |
109,9 |
- |
112,7 |
115,3 |
117,1 |
|
Chorvátsko |
86,5 |
78,2 |
68,5 |
61,8 |
58,9 |
57,3 |
56,0 |
56,0 |
|
Taliansko |
154,3 |
145,7 |
138,3 |
134,8 |
135,8 |
136,6 |
138,2 |
139,3 |
|
Cyprus |
113,6 |
96,5 |
81,0 |
73,6 |
65,2 |
66,4 |
61,4 |
56,7 |
|
Lotyšsko |
44,0 |
45,9 |
44,4 |
45,0 |
45,2 |
48,1 |
50,3 |
51,6 |
|
Litva |
45,9 |
43,3 |
38,1 |
37,3 |
39,4 |
38,3 |
41,0 |
44,6 |
|
Luxembursko |
24,5 |
24,4 |
24,6 |
25,5 |
27,5 |
27,5 |
27,6 |
27,5 |
|
Maďarsko |
78,7 |
76,2 |
73,8 |
73,4 |
73,2 |
74,5 |
74,5 |
73,8 |
|
Malta |
48,7 |
49,6 |
49,4 |
47,4 |
49,2 |
49,8 |
50,4 |
50,2 |
|
Holandsko |
53,3 |
50,4 |
48,3 |
45,1 |
44,2 |
43,3 |
44,3 |
46,6 |
|
Poľsko |
56,6 |
53,0 |
48,8 |
49,7 |
54,6 |
54,7 |
58,9 |
62,4 |
|
Portugalsko |
134,1 |
123,9 |
111,2 |
97,9 |
94,5 |
95,7 |
92,9 |
90,5 |
|
Rumunsko |
46,6 |
48,3 |
47,9 |
48,9 |
51,3 |
52,2 |
56,1 |
59,7 |
|
Slovinsko *** |
80,2 |
74,8 |
72,7 |
68,4 |
67,4 |
67,1 |
64,4 |
63,1 |
|
Slovensko |
58,4 |
60,2 |
57,7 |
56,1 |
58,6 |
58,9 |
59,8 |
61,8 |
|
Švédsko |
40,1 |
36,7 |
33,6 |
31,5 |
33,0 |
32,8 |
32,7 |
31,7 |
|
Zdroj: Eurostat (údaje z fiškálneho oznámenia z rokov 2020 až 2023 a roku 2024) a prognóza Európskej komisie z jesene 2024 (údaje na roky 2024, 2025 a 2026). (*) Postup pri nadmernom deficite sa uplatňuje od júla 2024. (**) Postup pri nadmernom deficite sa uplatňuje od roku 2020. (***) Nemá nadmerný deficit a táto správa sa ním nezaoberá, pretože v porovnaní s informáciami dostupnými v správe z 19. júna 2024 nenastali žiadne významné zmeny. § Francúzsko nepredložilo Eurostatu plánovaný deficit na rok 2024 v rámci fiškálneho oznámenia z jesene roku 2024. |
||||||||
4.Závažné faktory pri posudzovaní dodržiavania kritéria deficitu
V článku 126 ods. 3 zmluvy sa pre každý členský štát stanovuje, že táto správa musí „prihliadať na to, či deficit verejných financií prekračuje výdavky verejnej správy na investície a zohľadní všetky ostatné závažné faktory vrátane strednodobej hospodárskej a rozpočtovej pozície členského štátu“.
Tieto faktory sú ďalej objasnené v článku 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1467/97 v znení zmien a odkazujú na:
a) strednodobú dlhovú pozíciu, t. j. mieru výziev v oblasti verejného dlhu, vývoj pozície dlhu verejnej správy a jeho financovania a súvisiace rizikové faktory, najmä štruktúru splatnosti, menovú denomináciu dlhu a podmienené záväzky vrátane akýchkoľvek implicitných záväzkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva a súkromným dlhom;
b) strednodobú rozpočtovú pozíciu, vrátane najmä veľkosti skutočnej odchýlky od trajektórie vývoja čistých výdavkov stanovenej Radou v ročnom aj kumulatívnom vyjadrení meraných na základe kontrolného účtu;
c) vývoj strednodobej hospodárskej pozície vrátane potenciálneho rastu, vývoj inflácie a cyklický vývoj v porovnaní s predpokladmi, z ktorých vychádza trajektória vývoja čistých výdavkov stanovená Radou;
d) uskutočňovanie reforiem a investícií, a to najmä politík zameraných na prevenciu a nápravu nadmerných makroekonomických nerovnováh a politík zameraných na vykonávanie spoločnej stratégie Únie pre rast a zamestnanosť vrátane tých, ktoré sú podporované z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, a celkovú kvalitu verejných financií, najmä účinnosť národných rozpočtových rámcov;
e) v prípade potreby zvýšenie investícií verejného sektora do obrany, aj vzhľadom na čas zaznamenávania výdavkov na vojenské vybavenie.
Konkrétne sa medzi závažné faktory zaradilo zvýšenie investícií verejného sektora do obrany v dôsledku reformy rámca správy hospodárskych záležitostí.
V článku 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1467/97 sa takisto stanovuje, že v tejto správe treba náležite zohľadniť „všetky ostatné faktory, ktoré sú podľa názoru dotknutého členského štátu závažné z hľadiska komplexného posúdenia súladu s kritériom deficitu a dlhovým kritériom, a ktoré členský štát predložil Rade a Komisii“. Okrem toho sa v súlade s článkom 2 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1467/97 za kľúčový priťažujúci faktor považuje prítomnosť značných výziev v oblasti dlhu.
Pokiaľ ide o posúdenie plnenia kritéria deficitu, v článku 2 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 1467/97 sa ďalej stanovuje, že Rada a Komisia môžu zohľadniť závažné faktory v krokoch vedúcich k rozhodnutiu o existencii nadmerného deficitu, ale len vtedy, ak:
a)pomer dlhu verejnej správy k HDP neprekročí referenčnú hodnotu 60 %
alebo
b)ak pomer dlhu verejnej správy k HDP prekročí referenčnú hodnotu 60 %, je splnená dvojitá podmienka – t. j. že deficit zostane na úrovni približujúcej sa referenčnej hodnote a že prekročenie referenčnej hodnoty stanovenej pre tento deficit je dočasné.
V prípade oboch členských štátov posudzovaných v tejto správe pomer dlhu k HDP presahuje referenčnú hodnotu 60 % HDP. Okrem toho ani v Rakúsku, ani vo Fínsku nie je splnená dvojitá podmienka.
V prípade Rakúska sa plánovaný pomer deficitu k HDP na rok 2024 neblíži k 3 % a prekročenie referenčnej hodnoty nie je dočasné. Naopak, v prípade Fínska sa plánovaný deficit na rok 2024 neblíži k 3 % HDP, ale prekročenie referenčnej hodnoty je dočasné, keďže Komisia predpokladá, že deficit v horizonte prognózy od roku 2025 nepresiahne 3 % HDP.
Preto ani pri Rakúsku, ani pri Fínsku Rada a Komisia nemôžu zohľadniť závažné faktory v ďalších krokoch vedúcich k rozhodnutiu o existencii nadmerného deficitu (odseky 5 a 6 článku 126 ZFEÚ). V súlade so zaužívanou praxou a článkom 2 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 1467/97 sa však v tejto správe aj tak rozoberajú príslušné faktory pre každý z oboch uvedených členských štátov.
4.1.Závažné faktory platné pre všetky krajiny
Hospodárstvo EÚ čelilo v posledných rokoch sérii veľkých otrasov. Kríza spôsobená pandémiou ochorenia COVID-19 spôsobila celosvetové narušenie dodávateľského reťazca, keďže dopyt sa počas silnej obnovy po pandémii prudko zvýšil. Ruská útočná vojna proti Ukrajine prudko zvýšila nárast cien energie, ktorý sa začal už v roku 2021, a hospodársky vplyv v jednotlivých členských štátoch sa líšili v závislosti od geografickej blízkosti k regiónu, v ktorom prebiehala vojna, štruktúry trhov s energiou a trás dodávok, ako aj od štruktúry obchodných vzťahov členského štátu. Inflácia podľa HICP v EÚ dosiahla v októbri 2022 dvojcifernú úroveň, pričom inflácia v strednej a východnej Európe bola výrazne vyššia. To viedlo k prudkému zníženiu kúpnej sily domácností a k zmene nálady spotrebiteľov. Tieto faktory, okrem podpory v situácii spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19 a mimoriadnych opatrení na podporu energetiky, zohrali úlohu v rozpočtovom vývoji členských štátov, napr. prostredníctvom mechanizmov automatickej indexácie, zvýšených výdavkov na obranu a bezpečnosť hraníc.
Hospodárska činnosť v EÚ v roku 2023 celkovo stagnovala, pričom rast HDP sa v roku 2023 spomalil na 0,4 % v dôsledku slabého domáceho dopytu a malej podpory z vonkajšieho prostredia. V prvom štvrťroku 2024 ekonomika EÚ opäť začala rásť. Expanzia pokračovala v druhom a treťom štvrťroku tlmeným, ale stabilným tempom, a to v podmienkach ďalšieho zmierňovania inflačných tlakov. Zdá sa, že napriek zvýšenej neistote existujú podmienky na mierne zrýchlenie domáceho dopytu. Výhľad ovplyvňujú aj rastúce riziká spojené so zmenou klímy. V čoraz náročnejšej geopolitickej situácii sa pre konflikt na Blízkom východe zvýšili riziká nepriaznivého vývoja pre EÚ a svetové hospodárstvo. Inflácia medzitým naďalej klesala, a to z 9,2 % v roku 2022 na 6,4 % v roku 2023. Podľa prognózy Európskej komisie z jesene 2024 sa v roku 2024 predpokladá rast reálneho HDP EÚ na úrovni 0,9 % a proces dezinflácie by mal byť v porovnaní s rokom 2023 ešte výraznejší, pričom celková inflácia by mala v roku 2024 klesnúť na 2,6 %.
Pokles deficitu verejných financií EÚ sa v roku 2023 zastavil, keďže hospodárska činnosť sa oslabila. Po výraznom znížení v rokoch 2021 a 2022 z veľmi vysokej úrovne v roku 2020 sa deficit verejných financií EÚ ako celku v roku 2023 mierne zvýšil na úroveň 3,5 % HDP. V roku 2024 má klesnúť na úroveň 3,1 % HDP.
Na konci roka 2023 dosiahol pomer dlhu verejnej správy k HDP v EÚ úroveň 82,1 % (z 83,9 % na konci roka 2022), čo je približne o 9 percentuálnych bodov menej ako najvyššia úroveň 91,2 %, ktorá bola zaznamenaná na konci roka 2020. Zostáva však približne o 3 percentuálne body vyššia ako úroveň pred pandémiou ochorenia COVID-19. Podľa prognózy Európskej komisie z jesene 2024 sa predpokladá, že pomer dlhu v roku 2024 dosiahne úroveň 82,4 % HDP.
Po výraznej expanzii (približne 3 % HDP) v rokoch 2020 – 2023 sa predpokladá, že zámery fiškálnej politiky 21 v roku 2024 budú reštriktívne, takmer 0,5 % HDP. Tohoročný reštriktívny zámer je dôsledkom postupného ukončovania rozsiahlych dotácií na podporu súkromných investícií a o niečo nižších výdavkov financovaných z rozpočtu EÚ (aj v dôsledku ukončenia čerpania prostriedkov z viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020), zatiaľ čo verejné investície financované z vnútroštátnych rozpočtov naďalej prispievajú k expanzii.
4.2.Závažné faktory špecifické pre jednotlivé krajiny
V tomto oddiele sa uvádza posúdenie závažných faktorov špecifických pre každý z oboch členských štátov, ktorých sa týka táto správa. K týmto faktorom patrí strednodobý makroekonomický výhľad, strednodobá rozpočtová pozícia (vrátane verejných investícií, pozri tabuľku 4), strednodobá dlhová pozícia, celková kvalita verejných financií, vykonávanie reforiem a investícií (vrátane politík na predchádzanie makroekonomickým nerovnováham a ich nápravu a na vykonávanie spoločnej stratégie Únie pre rast a zamestnanosť vrátane tých, ktoré sú podporované Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti), zvýšenie investícií verejného sektora do obrany a všetky dodatočné závažné faktory, ktoré predložili jednotlivé členské štáty.
Pokiaľ ide o nárast vládnych investícií do obrany, v tejto správe sa na účely obrany používa členenie výdavkov verejnej správy, ktoré vychádza z definícií národných účtov s ohľadom na klasifikáciu výdavkov verejnej správy (COFOG). Údaje klasifikácie výdavkov verejnej správy sú však k dispozícii s časovým oneskorením a v súčasnosti sú dostupné len do roku 2022. Členské štáty poskytli dodatočné informácie a predbežné odhady výdavkov a/alebo investícií na obranu na roky 2023 a 2024, ktoré sú uvedené v oddieloch pre jednotlivé krajiny, a to aj v rámci oznámení na účely postupu pri nadmernom deficite z októbra 2024.
Kým oddiely špecifické pre jednotlivé krajiny odkazujú na kľúčové informácie o strednodobej makroekonomickej pozícii, a to aj o príspevkoch k rastu, a o strednodobých rozpočtových a dlhových pozíciách, podrobnejšie informácie o makroekonomickom a fiškálnom výhľade možno nájsť v prognóze Európskej komisie z jesene 2024.
Tabuľka 4 – Verejné investície
|
% HDP |
Prognóza Európskej komisie z jesene 2024 |
||||||||
|
|
2020 |
2021 |
2022 |
2023 |
2024 |
2025 |
2026 |
||
|
Členské štáty, ktoré sa posudzujú v tejto správe |
|||||||||
|
Rakúsko |
3,3 |
3,6 |
3,5 |
3,7 |
3,7 |
3,8 |
3,8 |
||
|
Fínsko |
4,9 |
4,2 |
4,1 |
4,0 |
4,3 |
4,8 |
4,6 |
||
|
Členské štáty, ktoré sa v tejto správe neposudzujú |
|||||||||
|
Belgicko |
2,8 |
2,8 |
2,7 |
2,8 |
3,1 |
2,9 |
2,9 |
||
|
Bulharsko |
3,3 |
2,7 |
2,3 |
3,8 |
3,3 |
3,6 |
3,4 |
||
|
Česko |
4,7 |
4,6 |
4,5 |
4,9 |
4,7 |
4,9 |
4,6 |
||
|
Dánsko |
3,6 |
3,2 |
3,0 |
3,1 |
3,2 |
3,3 |
3,3 |
||
|
Nemecko |
3,0 |
2,9 |
2,8 |
2,8 |
3,0 |
3,0 |
3,0 |
||
|
Estónsko |
5,8 |
5,8 |
5,4 |
6,6 |
7,3 |
8,1 |
8,5 |
||
|
Írsko |
2,3 |
2,0 |
2,0 |
2,3 |
2,5 |
2,9 |
3,0 |
||
|
Grécko |
3,1 |
3,6 |
3,7 |
3,9 |
4,9 |
4,5 |
3,9 |
||
|
Španielsko |
2,6 |
2,7 |
2,7 |
3,0 |
3,0 |
3,1 |
3,2 |
||
|
Francúzsko |
4,2 |
4,1 |
4,2 |
4,3 |
4,3 |
4,2 |
4,1 |
||
|
Chorvátsko |
5,6 |
4,8 |
4,0 |
5,6 |
5,7 |
5,9 |
5,8 |
||
|
Taliansko |
2,6 |
2,8 |
2,6 |
3,2 |
3,5 |
3,8 |
3,7 |
||
|
Cyprus |
2,9 |
2,7 |
2,4 |
3,1 |
2,9 |
2,9 |
2,7 |
||
|
Lotyšsko |
5,9 |
5,6 |
4,5 |
5,6 |
5,3 |
6,2 |
6,1 |
||
|
Litva |
4,5 |
3,2 |
3,2 |
4,2 |
3,9 |
4,1 |
3,7 |
||
|
Luxembursko |
4,7 |
4,1 |
4,2 |
4,7 |
4,7 |
4,9 |
4,7 |
||
|
Maďarsko |
6,4 |
6,2 |
5,3 |
5,1 |
4,4 |
4,8 |
5,0 |
||
|
Malta |
3,7 |
3,7 |
3,2 |
3,5 |
4,1 |
3,8 |
3,8 |
||
|
Holandsko |
3,6 |
3,4 |
3,2 |
3,1 |
3,1 |
3,1 |
3,2 |
||
|
Poľsko |
4,4 |
4,1 |
3,8 |
5,1 |
5,0 |
5,0 |
5,2 |
||
|
Portugalsko |
2,3 |
2,6 |
2,4 |
2,6 |
3,1 |
3,2 |
3,5 |
||
|
Rumunsko |
4,4 |
4,1 |
4,4 |
5,4 |
5,7 |
6,1 |
6,6 |
||
|
Slovinsko |
4,1 |
4,7 |
5,5 |
5,2 |
5,2 |
5,1 |
5,1 |
||
|
Slovensko |
3,4 |
3,0 |
3,1 |
3,6 |
3,7 |
4,6 |
4,2 |
||
|
Švédsko |
5,4 |
5,0 |
5,1 |
5,2 |
5,4 |
5,4 |
5,6 |
||
|
Zdroj: Eurostat a prognóza Európskej komisie z jesene 2024. |
|||||||||
4.2.1.RAKÚSKO
Strednodobá makroekonomická pozícia. V roku 2023 rastúce náklady na energie, vysoká inflácia a zhoršujúce sa podmienky financovania zaťažili súkromnú spotrebu a znížili investície. V dôsledku toho sa reálny HDP znížil o 1 %. Pokles v roku 2024 má byť spôsobený najmä znížením investícií a vývozu. Okrem toho rast naďalej brzdí slabá súkromná spotreba. V rokoch 2023 a 2024, po mnohých rokoch silného rastu, zaznamenalo prudký pokles odvetvie stavebníctva. V budúcnosti sa však očakáva posilnenie súkromnej spotreby v dôsledku výrazného rastu reálnych miezd. Oživenie investícií a vývozu sa predpokladá vďaka klesajúcim úrokovým sadzbám a nákladom na energie a silnejšiemu zahraničnému dopytu zo susedných krajín Rakúska.
Strednodobá rozpočtová pozícia vrátane investícií. Deficit verejných financií bol v roku 2023 na úrovni 2,6 % HDP. V prognóze Európskej komisie z jesene 2024 sa predpokladá, že v roku 2024 dosiahne úroveň 3,6 %, v roku 2025 úroveň 3,7 % a v roku 2026 úroveň 3,5 %. Investície verejného sektora v roku 2021 predstavovali 3,6 % HDP, v roku 2022 to bolo 3,5 % HDP a v roku 2023 sa mierne zvýšili na úroveň 3,7 %. Predpokladá sa, že v roku 2024 zostanú na úrovni 3,7 % HDP a v rokoch 2025 a 2026 sa nepatrne zvýšia na 3,8 %, pričom od roku 2022 sú vyššie ako deficit verejných financií.
Zámery fiškálnej politiky Rakúska boli v roku 2023 neutrálne. V tom istom roku čisté primárne bežné výdavky financované z vnútroštátnych zdrojov prispeli k expanzii zámeru fiškálnej politiky o 0,4 % HDP. Podľa prognózy Európskej komisie z jesene 2024 sa predpokladá, že v roku 2024 bude zámer fiškálnej politiky expanzívny o 0,6 % HDP s príspevkom čistých primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov na expanziu o 0,6 % HDP a potom, v roku 2025, sa zmení na kontrakčný o 0,2 % HDP, keď príspevok čistých primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov podľa odhadov dosiahne výšku 0,1 % HDP.
Problémy súvisiace s dlhom a strednodobá dlhová pozícia. Dlh verejnej správy sa znížil z 83,2 % HDP na konci roka 2020 na 82,4 % HDP na konci roka 2021 a potom ďalej na 78,4 % v roku 2022. V roku 2023 sa nepatrne zvýšil na úroveň 78,6 % HDP. Predpokladá sa, že pomer dlhu verejnej správy k HDP sa zvýši na úroveň 79,5 % HDP na konci roka 2024, na úroveň 80,8 % HDP v roku 2025 a na úroveň 81,8 % HDP na konci roka 2026.
Celkovo sa v analýze udržateľnosti dlhovej služby poukazuje v strednodobom horizonte na vysoké riziká. Podľa základnej desaťročnej projekcie by pomer dlhu verejnej správy k HDP mal neustále rásť na úroveň približne 98 % HDP v roku 2035 22 . Trajektória vývoja dlhu v základnom scenári je citlivá na makroekonomické otrasy. Podľa stochastických prognóz, ktorými sa simuluje široká škála možných dočasných otrasov v oblasti makroekonomických premenných, je vysoko pravdepodobné, že dlhový pomer bude v roku 2029 vyšší než v roku 2024. Pri celkovom posudzovaní udržateľnosti dlhovej služby je potrebné zohľadniť aj ďalšie faktory. Na jednej strane faktory zvyšujúce riziko súvisia s nedávnym zvýšením úrokových sadzieb a skutočnosťou, že približne 60 % dlhu je v držbe nerezidentov. Okrem toho niektoré riziká podmienených záväzkov pochádzajú zo súkromného sektora, a to aj prostredníctvom možnej realizácie štátnych záruk. Hoci sa kapitalizácia rakúskych bánk v posledných rokoch zlepšila, najväčšie banky majú stále nižšie kapitálové rezervy ako ich kolegovia v eurozóne. Na druhej strane medzi faktory zmierňujúce riziko patrí predlžovanie splatnosti dlhu v posledných rokoch a veľký podiel dlhu denominovaného v eurách. Okrem toho štrukturálne reformy a investície v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ak sa budú vykonávať v plnej miere, budú mať v nasledujúcich rokoch pozitívny vplyv na rast HDP. Reformy a investície zahrnuté do plánu obnovy a odolnosti Rakúska sa vykonávajú. Včasné dokončenie si však vyžaduje zvýšené úsilie.
Národný rozpočtový rámec. Rakúsko je jedným z piatich členských štátov, ktoré majú dve nezávislé daňové inštitúcie, WIFO a Fiskalrat. Prvá z nich je etablovanou výskumnou inštitúciou poskytujúcou makroekonomické prognózy, na základe ktorých vláda plánuje rozpočet. Druhá z uvedených inštitúcií vykonáva predovšetkým ex ante aj ex post monitorovanie dodržiavania vnútroštátnych fiškálnych pravidiel a fiškálnych pravidiel EÚ a podáva o ňom správy dvakrát ročne. Fiskalrat posudzuje rozpočtovú prognózu až po schválení rozpočtu parlamentom. Okrem toho uverejňuje odporúčania týkajúce sa fiškálnej politiky a strednodobej rozpočtovej orientácie.
Zvýšenie investícií verejného sektora do obrany. Na základe údajov klasifikácie výdavkov verejnej správy uverejnených Eurostatom dosiahli celkové výdavky verejnej správy na obranu v roku 2022 výšku 0,6 % HDP. Z toho investície verejného sektora do obrany predstavovali v roku 2022 0,1 % HDP, čo sa oproti roku 2019 nezmenilo. Podľa informácií poskytnutých rakúskymi orgánmi sa predpokladá, že celkové výdavky na obranu sa v roku 2024 zvýšia o 0,14 % HDP, pričom orgány neposkytli rozčlenenie na investičné a ostatné výdavky.
Iné faktory, na ktoré upozornil členský štát. Dňa 30. októbra 2024 Rakúsko uviedlo dodatočné závažné faktory, ktoré ešte neboli zmienené v predchádzajúcom texte, a to vplyv veľkých povodní v septembri 2024. Rakúsko odhadlo škody spôsobené povodňami na približne 0,5 % HDP s priamym fiškálnym vplyvom vo výške približne 0,1 % HDP v roku 2024 (zahrnuté do plánovaného deficitu) a v podobnej výške v roku 2025. Rakúske orgány okrem toho tvrdia, že dva po sebe nasledujúce roky recesie, ktoré Rakúsko v súčasnosti zažíva, oprávňujú aktiváciu národnej únikovej doložky podľa nových fiškálnych pravidiel EÚ.
4.2.2. FÍNSKO
Strednodobá makroekonomická pozícia. Reálny HDP sa v roku 2023 znížil o 1,2 %, keďže rast cien a úrokových sadzieb zaťažil spotrebu, a najmä investície. V roku 2024 sa predpokladá ďalší pokles produkcie (o 0,3 %) a potom jej opätovný nárast v rokoch 2025 a 2026, keďže sa predpokladá zvýšenie domáceho a zahraničného dopytu (o 1,5 %, resp. 1,6 %). Pokles HDP v roku 2024 by mal byť spôsobený najmä dlhodobým poklesom stavebného sektora a poklesom vývozu tovarov.
Strednodobá rozpočtová pozícia vrátane investícií. Deficit verejných financií sa znížil z 2,7 % HDP v roku 2021 na 0,2 % HDP v roku 2022 a potom sa zvýšil na úroveň 3,0 % v roku 2023. Očakáva sa, že v roku 2024 dosiahne úroveň 3,7 %, v roku 2025 úroveň 3,0 % a v roku 2026 úroveň 2,5 %. Investície verejného sektora v roku 2021 predstavovali 4,2 % HDP, v roku 2022 to bolo 4,1 % HDP a v roku 2023 ďalej mierne klesli na úroveň 4,0 %. V roku 2024 sa predpokladá zvýšenie na 4,3 % HDP a v roku 2025 na 4,8 % HDP, pred nepatrným poklesom na 4,6 % v roku 2026, čím od roku 2021 prevyšujú deficit verejných financií.
V roku 2023 boli zámery fiškálnej politiky Fínska expanzívne o 1,7 % HDP. V tom istom roku čisté primárne bežné výdavky financované z vnútroštátnych zdrojov prispeli k expanzii zámeru fiškálnej politiky o 1,6 % HDP. Podľa prognózy Európskej komisie z jesene 2024 sa v roku 2024 predpokladajú expanzívne zámery fiškálnej politiky o 0,7 % HDP, s príspevkom čistých primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov na expanziu o 0,6 % HDP. Napokon, zámery fiškálnej politiky by mali byť v roku 2025 reštriktívne o 0,7 % HDP, keď sa predpokladá, že čisté primárne bežné výdavky financované z vnútroštátnych zdrojov prispejú vo výške 1,2 % HDP.
Fínsko 10. októbra 2024 predložilo svoj prvý strednodobý fiškálno-štrukturálny plán v súlade s nariadením (EÚ) 2024/1263. Komisia posúdila tento plán a v ten istý deň, v ktorom prijíma túto správu, prijíma aj odporúčanie pre odporúčanie Rady, ktorým sa stanovujú čisté výdavky pre Fínsko a schvaľuje sa súbor reformných a investičných záväzkov, na ktorých sa zakladá predĺženie obdobia úprav 23 .
Problémy súvisiace s dlhom a strednodobá dlhová pozícia. Dlh verejnej správy sa znížil z úrovne 75,4 % HDP na konci roka 2020 na 73,2 % na konci roka 2021 a potom sa postupne zvyšoval, pričom na konci roka 2022 dosiahol úroveň 74,0 % HDP a na konci roka 2023 úroveň 77,1 % HDP. Predpokladá sa, že pomer dlhu k HDP sa ďalej zvýši na 82,6 % na konci roka 2024, na 84,7 % v roku 2025 a až na 85,3 % na konci roka 2026.
Celkovo sa v analýze udržateľnosti dlhovej služby poukazuje v strednodobom horizonte na vysoké riziká. Podľa základnej desaťročnej projekcie by pomer dlhu verejnej správy k HDP mal neustále rásť na úroveň približne 97 % HDP v roku 2035 24 . Trajektória vývoja dlhu v základnom scenári je citlivá na makroekonomické otrasy. Podľa stochastických prognóz, ktorými sa simuluje široká škála možných dočasných otrasov v oblasti makroekonomických premenných, je vysoko pravdepodobné, že dlhový pomer bude v roku 2029 vyšší než v roku 2024. Pri celkovom posudzovaní udržateľnosti dlhovej služby je potrebné zohľadniť aj ďalšie faktory. Na jednej strane faktory zvyšujúce riziko súvisia s nedávnym zvýšením úrokových sadzieb, podielom krátkodobého dlhu verejnej správy a rizikami vyplývajúcimi z trhu nehnuteľností a trhu s bývaním. Na druhej strane faktory zmierňujúce riziká zahŕňajú predĺženie splatnosti dlhu v posledných rokoch, pomerne stabilné zdroje financovania (s diverzifikovanou a širokou základňou investorov) a veľmi veľký podiel dlhu denominovaného v eurách. Okrem toho štrukturálne reformy a investície v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ak sa budú vykonávať v plnej miere, budú mať v nasledujúcich rokoch pozitívny vplyv na rast HDP. Vykonávanie reforiem a investícií zahrnutých v pláne obnovy a odolnosti Fínska prebieha, ich včasné dokončenie si však vyžaduje zvýšené úsilie.
Národný rozpočtový rámec. Fínsky národný kontrolný úrad (NAOF) je vnútroštátny orgán zodpovedný za zabezpečenie hospodárneho využívania štátnych finančných prostriedkov a ich súladu so zákonmi a predpismi. NAOF sa podieľa na parlamentnom fiškálnom pláne verejnej správy, ktorý je súčasťou domáceho strednodobého rozpočtového rámca, a dvakrát ročne podáva správy o dodržiavaní vnútroštátnych a európskych fiškálnych pravidiel zo strany vlády, ale nepodieľa sa na aktivácii únikových doložiek. V prípade odchýlky musí ministerstvo financií zverejniť prijaté nápravné opatrenia. NAOF takisto posudzuje makroekonomické a rozpočtové prognózy vlády.
Zvýšenie investícií verejného sektora do obrany. Na základe údajov klasifikácie výdavkov verejnej správy zverejnených Eurostatom dosiahli celkové výdavky verejnej správy na obranu v roku 2022 výšku 1,3 % HDP. Z toho investície verejného sektora do obrany predstavovali v roku 2022 0,3 % HDP, čo bolo o 0,1 percentuálneho bodu viac ako v roku 2019. Podľa odhadov, ktoré Fínsko poskytlo, by sa investície súvisiace s obranou v roku 2024 mali zvýšiť približne o 0,5 % HDP, čo odráža značné investície súvisiace s obranou, ako aj náhradné investície do obranného materiálu v dôsledku pomoci Ukrajine; podľa Fínska však štatistická evidencia týchto výdavkov zatiaľ nebola uzavretá a časť týchto investícií, hoci sú porovnateľné s obranou, bude zrejme zahrnutá do iného oddielu štatistickej klasifikácie výdavkov verejnej správy (najmä „Verejný poriadok a bezpečnosť“). Podľa informácií poskytnutých Fínskom by sa investície do obrany v roku 2025 mali ďalej zvýšiť o 0,4 % HDP.
Iné faktory, na ktoré upozornil členský štát. Dňa 30. októbra 2024 Fínsko poskytlo ďalšie závažné faktory, ktoré neboli uvedené vyššie, a to dodatočné opatrenia fiškálnej konsolidácie, o ktorých rozhodla vláda na jar 2024, vo výške 1 % HDP. Okrem toho orgány vysvetlili, že úroveň príspevkov na poistenie v nezamestnanosti bola od roku 2024 znížená o 1,4 miliardy EUR alebo 0,5 % HDP, pretože podľa prognózy by inak cyklický rezervný fond Fondu zamestnanosti prekročil svoj limit stanovený v právnych predpisoch. Napokon, v súvislosti s vplyvom útočnej vojny Ruska proti Ukrajine fínske orgány potvrdili svoj zámer požiadať o aktiváciu národnej únikovej doložky v rámci nových fiškálnych pravidiel EÚ.
5.Závery
Deficit verejných financií Rakúska v roku 2023 nepresiahol referenčnú hodnotu 3 % HDP, ale v rámci fiškálneho oznámenia z jesene 2024 Rakúsko oznámilo Eurostatu plánovaný deficit na rok 2024 nad referenčnou hodnotou 3 % HDP, ale nie výrazne. Podľa prognózy Európskej komisie z jesene 2024 sa predpokladá, že deficit v roku 2024 bude výrazne nad referenčnou hodnotou 3 % HDP.
Deficit verejných financií Fínska v roku 2023 nepresiahol referenčnú hodnotu, ale v súvislosti s fiškálnym oznámením z jesene 2024 Fínsko oznámilo Eurostatu plánovaný deficit v roku 2024 výrazne nad referenčnou hodnotou 3 % HDP; prognóza Komisie na rok 2024 podobne predpokladá deficit výrazne nad referenčnou hodnotou 3 % HDP.
Podľa prognózy Komisie z jesene 2024 sa predpokladá, že deficit verejných financií v Rakúsku v horizonte prognózy do roku 2026 jednoznačne presiahne 3 % HDP. Prognózy Komisie boli ako zvyčajne vypracované na základe súčasných politík. Pokiaľ ide o Rakúsko, v prognóze sa nezohľadňuje rozpočte na rok 2025, keďže jeho prijatie bolo odložené v dôsledku rakúskeho volebného cyklu. Na základe toho sa rakúsky deficit presahujúci referenčnú hodnotu posudzuje ako nie dočasný.
Pokiaľ ide o Fínsko, prognóza Komisie naznačuje, že deficit verejných financií v roku 2025 (a 2026) pravdepodobne nepresiahne referenčnú hodnotu, a preto sa nadmerný deficit posudzuje ako dočasný.
V prípade oboch členských štátov bol plánovaný deficit presahujúci referenčnú hodnotu ovplyvnený nepriaznivými makroekonomickými podmienkami: v oboch prípadoch sa reálny HDP v rokoch 2023 a 2024 výrazne znížil, a preto možno plánovaný deficit presahujúci referenčnú hodnotu považovať za výnimočný.
Celkovo z tejto analýzy vyplýva, že kritérium deficitu pred zohľadnením závažných faktorov tieto dva členské štáty nespĺňajú.
V oboch členských štátoch dlh verejnej správy presahuje referenčnú hodnotu 60 % HDP, pričom nie je splnená dvojitá podmienka potrebná na zohľadnenie závažných faktorov (blízkosť a dočasnosť). Preto v prípade týchto dvoch členských štátov Rada a Komisia nemôžu zohľadniť závažné faktory v krokoch vedúcich k rozhodnutiu o existencii nadmerného deficitu (článok 126 ods. 5 a 6 ZFEÚ).
Vzhľadom na toto posúdenie a po zohľadnení stanoviska Hospodárskeho a finančného výboru, ako sa stanovuje v článku 126 ods. 4 ZFEÚ, Komisia zváži navrhnutie začatia postupu pri nadmernom deficite v prípade Rakúska, a to tak, že Rade odporučí, aby prijala rozhodnutie podľa článku 126 ods. 6, ktorým sa stanovuje existencia nadmerného deficitu. V rámci výmeny názorov, ktorá viedla k tejto správe, rakúske orgány pripomenuli, že v súčasnosti prebiehajú rokovania o vytvorení vlády. Orgány vyjadrili zámer prijať potrebné opatrenia na zníženie deficitu pod úroveň 3 % v roku 2025 bez toho, aby museli začať postup pri nadmernom deficite. To by si vyžadovalo balík nápravných opatrení, a to v čase do zasadnutia Rady ECOFIN v januári 2025. Komisia je pripravená posúdiť takýto balík hneď, ako vláda formálne schváli príslušné opatrenia a dostatočne ich spresní.
V prípade Fínska sa podľa prognózy Európskej komisie z jesene 2024 predpokladá, že deficit neprekročí referenčnú hodnotu už od roku 2025 bez ďalších politických opatrení. Preto by začatie postupu pri nadmernom deficite pre Fínsko v tejto fáze nemalo žiadny zmysel.
Komisia bude nepretržite pozorne sledovať vývoj v oblasti rozpočtu a na jar 2025 opätovne posúdi situáciu v týchto a ďalších členských štátoch.