EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli11. 12. 2024
COM(2024) 570 draft
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
o boji proti hybridným hrozbám vyplývajúcim zo zneužívania migrácie ako zbrane a o posilnení bezpečnosti na vonkajších hraniciach EÚ
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli11. 12. 2024
COM(2024) 570 draft
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
o boji proti hybridným hrozbám vyplývajúcim zo zneužívania migrácie ako zbrane a o posilnení bezpečnosti na vonkajších hraniciach EÚ
Oznámenie o boji proti hybridným hrozbám vyplývajúcim zo zneužívania migrácie ako zbrane a o posilnení bezpečnosti na vonkajších hraniciach EÚ
1. Výzvy na vonkajších pozemných hraniciach EÚ s Ruskom a Bieloruskom a hrozba pre bezpečnosť Únie
V poslednom období sa výrazne zvýšil počet škodlivých činností, ktorých cieľom je Európska únia a ktoré využívajú globálnu prepojenosť, dodávateľské reťazce, hospodársku závislosť, právne medzery a otvorenosť našich demokratických spoločností. Tieto činnosti nadobudli sofistikované formy, ako je sabotáž alebo kybernetické útoky s cieľom narušiť hospodárske, energetické alebo dopravné siete, ako aj zahraničná manipulácia s informáciami a zasahovanie do politických procesov, čo poukazuje na rastúcu trúfalosť týchto hybridných útokov. EÚ podniká kroky na budovanie svojej pripravenosti a odolnosti a Komisia je pripravená podporiť členské štáty pri prijímaní opatrení na rôznych frontoch.
Európska rada vo svojich záveroch z októbra 2024 zdôraznila, že Rusko a Bielorusko, ani žiadna iná krajina nemôžu zneužívať naše hodnoty vrátane práva na azyl a oslabovať naše demokracie. Európska rada vyjadrila solidaritu s Poľskom a ostatnými členskými štátmi, ktoré čelia týmto výzvam, a vyjadrila odhodlanie zabezpečiť v súlade s právom EÚ a medzinárodným právom účinnú kontrolu vonkajších hraníc Únie všetkými dostupnými prostriedkami, a to aj s podporou Európskej únie. Európska rada dala jasne najavo, že mimoriadne situácie si vyžadujú náležité opatrenia( 1 ). Európska rada už v decembri 2023 odsúdila všetky hybridné útoky vrátane inštrumentalizácie migrantov tretími krajinami na politické účely a vyjadrila odhodlanie Únie bojovať proti všetkým takýmto útokom, ktoré podnikli Ruská federácia a Bielorusko( 2 ) . Toto oznámenie sa zameriava na vonkajšie pozemné hranice EÚ s Ruskom a Bieloruskom, no úvahy v ňom uvedené možno uplatniť aj inde, ak je to vzhľadom na osobitné okolnosti odôvodnené.
Rusko svojou vojenskou agresiou proti Ukrajine od februára 2022 hrubo porušuje medzinárodné právo vrátane Charty Organizácie Spojených národov( 3 ) a oslabuje európsku a svetovú bezpečnosť a stabilitu. Útočná vojna Ruska proti Ukrajine je aj útokom na demokratické hodnoty, právny štát a základné práva. Rusko nekoná samo. Bielorusko Rusku často pomáhalo a poskytovalo mu rozhodnú podporu pri jeho aktivitách. Platí to obzvlášť od zavedenia sankcií proti Lukašenkovmu režimu po zmanipulovaných prezidentských voľbách v roku 2020. Bielorusko podporované Ruskom vtedy spustilo operáciu, ktorej cieľom bolo vytvoriť cez jeho pozemné hranice s členskými štátmi, najmä Lotyšskom, Litvou a Poľskom, umelú migračnú trasu do ďalších európskych krajín.
Kroky Ruska neznamenali len návrat vojny na európsky kontinent, ale priniesli aj pocit neistoty a nestability. Ten posilňujú stupňujúce sa provokácie a používanie taktiky hybridnej vojny, ktorá zahŕňa napríklad zneužívanie migrantov ako zbrane, v rámci ktorého Rusko a Bielorusko umelo a nelegálne 4 uľahčujú toky neoprávnenej migrácie smerujúce na vonkajšie hranice EÚ. Rusko a Bielorusko zneužívajú ľudské bytosti na nepriateľské prejavy, pričom neberú ohľad na ich zraniteľnosť. Rusko a Bielorusko túto hybridnú vojnu využívajú ako politický nástroj, ktorého cieľom je destabilizovať naše spoločnosti a oslabiť jednotu Európskej únie. Ohrozená tak je nielen národná bezpečnosť a zvrchovanosť členských štátov, ale aj bezpečnosť a integrita schengenského priestoru a bezpečnosť Únie ako celku. Násilie jednotlivcov, najmä keď konajú v skupine, namierené proti príslušníkom pohraničnej stráže, ku ktorému dochádza v niektorých prípadoch neoprávneného prekročenia hranice Únie, situáciu zhoršuje a má výrazný vplyv na spoločnosť v EÚ. Cieľom činností organizovaných Ruskom a Bieloruskom je aj oslabenie podpory, ktorú Únia a jej občania poskytujú Ukrajine pri jej snahe o legitímnu sebaobranu.
V tomto roku sa počet neoprávnených príchodov na hranicu medzi EÚ a Bieloruskom výrazne zvýšil (nárast o 66 % v roku 2024 v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2023), a to najmä na poľsko-bieloruskej hranici. Súvisí to aj s tým, že bieloruské orgány sa podieľajú na uľahčovaní prekračovania hraníc, a to tak, že umožňujú vstup do pohraničnej oblasti a migrantom poskytujú rebríky a ďalšie vybavenie. Ruské orgány tieto pohyby uľahčujú, keďže viac než 90 % migrantov, ktorí neoprávnene prekračujú poľsko-bieloruskú hranicu, má ruské študentské alebo turistické vízum. Podobný jav bol pozorovaný v roku 2023 na fínsko-ruskej hranici, kde väčšina migrantov bola držiteľom platných ruských víz a už sa v minulosti pokúsila vstúpiť do EÚ cez Bielorusko. Nedávna dohoda medzi Bieloruskom a Ruskom o vzájomnom uznávaní víz( 5 ) by mohla ešte viac zjednodušiť pohyb štátnych príslušníkov tretích krajín medzi Ruskom a Bieloruskom, a to vrátane tých, ktorí majú v úmysle neoprávnene prekročiť hranice do EÚ. Vzhľadom na trvalé hrozby súvisiace s využívaním migrantov ako zbrane pretrvávajú obavy aj na iných úsekoch hranice Únie s Ruskom a Bieloruskom.
Na zaistenie bezpečnosti Únie a územnej celistvosti členských štátov je nevyhnutné, aby členské štáty susediace s Ruskom a Bieloruskom boli schopné rozhodne a rázne konať v záujme účinnej kontroly vonkajších hraníc Únie. Členské štáty sú zodpovedné za udržiavanie verejného poriadku a zabezpečovanie vnútornej bezpečnosti na svojom vnútroštátnom území. Majú tiež povinnosť prijať všetky opatrenia potrebné na účinnú kontrolu a riadenie vonkajších hraníc s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň bezpečnosti v rámci Únie, ako sa vyžaduje v právnych predpisoch EÚ.
Základnými princípmi sú naďalej právo na azyl, rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a zásada zákazu vyhostenia alebo vrátenia. Medzinárodné právo a právo EÚ členským štátom umožňujú prijímať rozhodné kroky na riešenie situácií, keď je to potrebné na zachovanie bezpečnosti a verejného poriadku, rešpektujúc práva všetkých osôb, ktoré sú týmito opatreniami dotknuté. Vzhľadom na závažnú povahu, ako aj pretrvávajúci charakter hrozby pre bezpečnosť Únie a územnú celistvosť členských štátov môžu členské štáty uplatniť ustanovenia zmluvy, a ísť tak výnimočne a za prísnych podmienok pod kontrolou Súdneho dvora nad rámec toho, čo je v súčasnosti stanovené v sekundárnych právnych predpisoch EÚ.
2. Reakcia na úrovni politík EÚ a operačná podpora
Európska únia podnikla viacero krokov, ktorými reagovala na inštrumentalizáciu migrantov, keď túto metódu použilo Bielorusko na svojich hraniciach s Lotyšskom, Litvou a Poľskom v roku 2021 a Rusko najmä na svojich hraniciach s Fínskom. Únia na zaistenie účinnej reakcie poskytla nielen silnú politickú podporu, ale vynaložila aj finančné, operatívne a diplomatické prostriedky, a to aj vo vzťahu ku krajinám pôvodu a tranzitu.
Keďže inštrumentalizácia migrantov nepriateľskými štátnymi aktérmi je často spojená s činnosťou zločineckých skupín a prevádzačov, tejto otázke sa venuje pozornosť v Obnovenom akčnom pláne EÚ proti prevádzačstvu migrantov (2021 – 2025)( 6 ). Komisia okrem toho v legislatívnom návrhu smernice o prevádzačstve( 7 ) navrhla nový trestný čin verejného podnecovania s cieľom bojovať proti aktivitám prevádzačov, ktorí zámerne podnecujú migrantov (aj v kontexte inštrumentalizácie) k neoprávnenému vstupu do EÚ, tranzitu cez ňu alebo pobytu v nej. Inštrumentalizácia migrantov sa považuje za priťažujúcu okolnosť, ktorá môže viesť k zvýšeniu sankcií. V revidovanom Kódexe schengenských hraníc sa výslovne stanovuje, že prípady inštrumentalizácie migrantov môžu byť dôvodom na dočasné uzavretie hraničných priechodov na dotknutých vonkajších hraniciach. Členské štáty môžu v prípade, že sa veľký počet migrantov pokúša hromadne a použitím sily neoprávnene prekročiť ich vonkajšie hranice, prijať potrebné opatrenia na zachovanie bezpečnosti a verejného poriadku. Nariadenie, ktorým sa riešia krízové situácie a prípady vyššej moci( 8 ) umožňuje členským štátom odchýliť sa od určitých procesných pravidiel azylového práva EÚ s cieľom riešiť situácie inštrumentalizácie( 9 ).
Komisia v súčasnosti pracuje s členskými štátmi na implementácii pravidiel obsiahnutých v pakte o migrácii a azyle vrátane nariadenia, ktorým sa riešia krízové situácie a prípady vyššej moci. Členským štátom poskytuje podporu pri príprave ich národných implementačných plánov, ktoré sa majú predložiť do 12. decembra 2024. V týchto implementačných plánoch sa musia stanoviť vhodné opatrenia, aby boli členské štáty pripravené riešiť aj otázku inštrumentalizácie, ako sa stanovuje v nariadení, ktorým sa riešia krízové situácie a prípady vyššej moci, a mohli by sa doplniť ďalšími nástrojmi, ktoré zohľadňujú výnimočné situácie na vonkajších hraniciach EÚ uvedené v tomto oznámení, s cieľom zaručiť bezpečnosť Únie a územnú celistvosť členských štátov.
Komisia okrem toho naďalej pracuje vo viacerých oblastiach na zvýšení celkovej odolnosti a schopnosti Únie reagovať na rôzne druhy hybridných hrozieb. V tejto súvislosti navrhla nové pravidlá, aby EÚ mohla prijímať opatrenia proti prevádzkovateľom dopravy (leteckej, námornej, vnútrozemskej vodnej, železničnej a cestnej), ktorí uľahčujú obchodovanie s ľuďmi alebo prevádzačstvo alebo sa do nich zapájajú. Komisia naliehavo vyzýva Európsky parlament a Radu, aby v súvislosti s týmto návrhom urýchlene pokročili. S cieľom riešiť rastúce využívanie komerčných dopravných prostriedkov prevádzačmi, a to aj na účely inštrumentalizácie migrantov, Komisia v roku 2023 prijala a vykonáva súbor nástrojov zameraných na prevádzkovateľov dopravy v snahe posilniť situačnú informovanosť a výmenu informácií medzi členskými štátmi a agentúrami EÚ, ako aj s medzinárodnými partnermi, zainteresovanými stranami z odvetvia, vnútroštátnymi orgánmi a medzinárodnými organizáciami.
Komisia je odhodlaná riešiť online rozmer inštrumentalizácie s cieľom bojovať proti šíreniu škodlivého obsahu a zahraničnej manipulácii s informáciami a zahraničnému zasahovaniu, ktoré polarizujú naše spoločnosti a vedú k radikalizácii a násiliu. Dosiahne to vykonávaním nových právnych predpisov, ako je akt o digitálnych službách, a spolupráce s technologickým odvetvím. EÚ prijíma širokú škálu opatrení proti hybridným hrozbám naprieč oblasťami politiky (vrátane kritickej infraštruktúry a výziev v oblasti kybernetickej bezpečnosti) a od roku 2022 má k dispozícii hybridný súbor nástrojov ako súčasť Strategického kompasu EÚ pre silnejšiu bezpečnosť a obranu EÚ 10 .
Agentúry EÚ v súčasnosti poskytujú operačnú podporu v regiónoch východnej pozemnej hranice EÚ a sú pripravené ju zintenzívniť, aby pomohli členským štátom čeliť bezpečnostným hrozbám na našich vonkajších hraniciach. Frontex môže poskytovať podporu prostredníctvom spoločných operácií, rýchlych pohraničných zásahov a uľahčovaním výmeny informácií, technickej podpory, budovania kapacít a odbornej prípravy, ako aj vysielaním styčných dôstojníkov. Prizvaní príslušníci Europolu môžu byť takisto nasadení na pomoc pri sekundárnych bezpečnostných kontrolách. Agentúra Európskej únie pre azyl (ďalej len „EUAA“) môže na žiadosť členských štátov poskytnúť podporu technických expertov a podľa potreby tak posilniť prijímacie a azylové služby. Eurojust je pripravený podporovať vyšetrovania trestných činov a trestné stíhania a spoločné vyšetrovacie tímy pod vedením prokurátorov dotknutých členských štátov. Účinným nástrojom je aj mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany, ktorý bol použitý už v roku 2021 na podporu Litvy čeliacej inštrumentalizácii migrantov a ktorý môžu všetky dotknuté členské štáty použiť, aby sa pripravili na hrozby vyplývajúce z využívania migrantov ako zbrane a na poskytovanie účinnej podpory, a to aj ľuďom v núdzi.
Komisia takisto zvýšila finančnú podporu. V roku 2021 Komisia iniciovala dialóg s Lotyšskom, Litvou a Poľskom s cieľom poskytnúť im finančnú podporu na riadenie hraníc nad rámec súm, ktoré už boli pridelené prostredníctvom národných programov v rámci Nástroja finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (ďalej len „BMVI“) na obdobie 2021 – 2027 (360 miliónov EUR)( 11 ). Komisia odvtedy spustila ďalšie osobitné akcie v rámci tematického nástroja BMVI s cieľom zvýšiť spôsobilosti členských štátov v oblasti hraničného dozoru a riešiť nové výzvy na vonkajších hraniciach vrátane výzvy na poskytnutie 150 miliónov EUR na podporu krajín susediacich s Bieloruskom a Ruskom pri riešení nových bezpečnostných hrozieb.
Rada okrem toho vytvorila rámec pre reštriktívne opatrenia v reakcii na destabilizujúce konanie Ruska v zahraničí( 12 ) . Tento nový rámec umožňuje EÚ postihnúť fyzické osoby a subjekty zapojené do činností a politík vrátane inštrumentalizácie migrantov ruskou vládou, ktoré podkopávajú základné hodnoty EÚ a jej členských štátov, ich bezpečnosť, nezávislosť a celistvosť. Podľa tohto novovytvoreného rámca budú dotknuté osoby podliehať zmrazeniu aktív a občanom a spoločnostiam EÚ sa zakáže sprístupňovať im finančné prostriedky. Na fyzické osoby sa okrem toho môže vzťahovať aj zákaz cestovania.
3. Právny rámec
Podľa Kódexu schengenských hraníc sú členské štáty povinné chrániť vonkajšie hranice EÚ. Sú povinné zachovávať integritu schengenského priestoru predchádzaním neoprávnenému prekračovaniu hraníc, bojom proti cezhraničnej trestnej činnosti a prijímaním opatrení proti osobám, ktoré neoprávnene prekročili hranicu( 13 ). V zásade sú to práve členské štáty, ktoré majú právo kontrolovať vstup, pobyt a odsun cudzincov( 14 ) .
Zároveň musia členské štáty pri riadení vonkajších hraníc EÚ dodržiavať základné práva a zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia. Táto zásada je stanovená v Dohovore o právnom postavení utečencov z roku 1951 a jeho protokole z roku 1967 (ďalej len „Ženevský dohovor“), Charte základných práv, ako aj v Kódexe schengenských hraníc. Je súčasťou obyčajového práva, ktoré je záväzné pre všetky štáty a je zakotvené v sérii medzinárodných dohôd, ako je Dohovor proti mučeniu( 15 ) a Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach( 16 ). Zásada zákazu vyhostenia alebo vrátenia chráni osoby, u ktorých existujú závažné dôvody domnievať sa, že by inak čelili reálnemu riziku mučenia alebo iného neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania.
V Ženevskom dohovore sa výslovne stanovuje výnimka zo zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia v zmysle tohto dohovoru( 17 ), pričom sa v ňom uvádzajú určité výnimočné situácie, v ktorých sa uvedená zásada nemôže uplatniť. Výnimka sa vzťahuje na osoby, ktoré možno odôvodnene považovať za nebezpečenstvo pre bezpečnosť krajiny alebo ktoré boli odsúdené za obzvlášť závažný trestný čin a predstavujú nebezpečenstvo pre spoločnosť( 18 ).
Spoločný európsky azylový systém (CEAS) je založený na úplnom a inkluzívnom uplatňovaní Ženevského dohovoru( 19 ). V Charte základných práv( 20 ) sa zakotvuje právo na azyl vychádzajúce z noriem stanovených v Ženevskom dohovore( 21 ) a zásada zákazu vyhostenia alebo vrátenia( 22 ), ktorá vychádza z článku 4 Štvrtého dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ľudských právach (EDĽP), článku 3 EDĽP a článku 15 EDĽP. Základné práva stanovené v charte majú rovnakú právnu silu ako zmluvy 23 a musia sa dodržiavať pri uplatňovaní práva EÚ.
V súčasnosti je zrejmé, že na vonkajšej hranici EÚ s Ruskom a Bieloruskom sú členské štáty vystavené hybridnému útoku nepriateľských štátov, ktoré majú v úmysle destabilizovať región útočnou vojnou proti Ukrajine a zároveň využívajú migráciu ako zbraň s cieľom oslabiť bezpečnosť Únie. Komisia je odhodlaná poskytovať podporu členským štátom, aby zabránila Rusku a Bielorusku dosiahnuť svoje ciele využívaním našich zásad a hodnôt proti nám. Pretrvávajúca hrozba na týchto vonkajších hraniciach a jej účinky na bezpečnosť Únie a dotknutých členských štátov predstavujú výnimočnú a veľmi vážnu situáciu. Bezpečnostné prostredie Európskej únie sa skutočne od prijatia príslušných nástrojov medzinárodného práva dramaticky zmenilo, čo môže byť potrebné vziať do úvahy pri ich uplatňovaní.
Zabezpečenie národnej bezpečnosti je zodpovednosťou každého členského štátu, ako sa uznáva v článku 4 ods. 2 ZEÚ. Tá by sa mala chápať tak, že zahŕňa integritu základných funkcií štátu a základné záujmy spoločnosti( 24 ), ochranu územnej celistvosti a udržiavanie verejného poriadku. V článku 72 ZFEÚ sa uznáva, že za výnimočných okolností môže byť potrebné, aby členské štáty prijali opatrenia z dôvodov verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti, ktoré sa odchyľujú od sekundárnych právnych predpisov EÚ, ako potvrdil Súdny dvor Európskej únie. Všetky takéto odchýlky by mali byť výnimočné a mali by sa uplatňovať len v jasne definovaných prípadoch( 25 ).
Ako uviedla Európska rada, Komisia uznáva, že členské štáty musia byť schopné urobiť to, čo je potrebné na to, aby sa bránili pred hybridnými útokmi Ruska a Bieloruska a chránili svoju národnú bezpečnosť, verejný poriadok a zvrchovanosť( 26 ). Je na členských štátoch, aby vymedzili svoje základné bezpečnostné záujmy a prijali vhodné opatrenia na ich ochranu, pričom zabezpečia, aby boli v súlade s právom EÚ a medzinárodným právom( 27 ).
Pri boji proti hybridným útokom z Ruska a Bieloruska sú členské štáty konfrontované s činmi, ktoré svojou povahou a významom ohrozujú národnú bezpečnosť. Môže byť potrebné, aby členské štáty prijali opatrenia, ktoré by mohli predstavovať vážny zásah do základných práv, ako je právo na azyl a súvisiace záruky, s výhradou požiadaviek stanovených v článku 52 ods. 1 charty( 28 ). Výkon základných práv stanovených v charte tak môže byť obmedzený( 29 ), ak je stanovený zákonom a len pokiaľ je zaručená podstata týchto práv, ak sa náležite zohľadnia zásady proporcionality a nevyhnutnosti a ak obmedzenia zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných( 30 ).
Európska únia už čelila situácii, v ktorej bolo obmedzenie základných práv zakotvených v charte potrebné na boj proti hybridným hrozbám, ktoré predstavuje Rusko. V marci 2022 Únia dočasne zakázala určitým štátom kontrolovaným ruským prevádzkovateľom vysielať na území EÚ z dôvodu šírenia propagandy a dezinformácií zameraných na občiansku spoločnosť v Únii( 31 ). Hrozba predstavovala vážne riziko pre verejný poriadok a bezpečnosť. Hoci uvedené rozhodnutie malo vplyv na základné právo na slobodu prejavu a na informácie, ako aj na slobodu podnikania, Všeobecný súd potvrdil jeho zákonnosť, keďže spĺňalo požiadavky stanovené Chartou( 32 ), a cieľ opatrenia, ktorým je ochrana hodnôt Únie, najmä bezpečnosti a verejného poriadku, odôvodňoval takéto obmedzenie( 33 ). Bez ohľadu na zjavné rozdiely medzi slobodou prejavu a právom na azyl poskytuje tento precedens relevantné usmernenie, pokiaľ ide o zákonné podmienky obmedzenia práv zakotvených v charte.
Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) takisto uznal, že určité výnimočné situácie ovplyvňujú výklad práv vyplývajúcich z EDĽP. Konkrétne rozhodol, že konanie migrantov, ktorí vo veľkých skupinách násilím útočia na hraničné oplotenie 34 alebo sa snažia hromadne neoprávnene prekročiť hranice( 35 ) bez toho, aby využili oficiálne postupy vstupu, môže odôvodňovať zásah štátu, ktorý by sa nepovažoval za porušenie zákazu hromadného vyhostenia.
4. Spolupráca s Úniou a ostatnými členskými štátmi
Komisia uznáva, že vzhľadom na hybridné hrozby, ktoré predstavujú nepriateľské štáty a ktoré ohrozujú bezpečnosť a územnú celistvosť členských štátov a udržiavanie verejného poriadku, môžu členské štáty prijať výnimočné opatrenia na obranu pred vonkajšími hrozbami.
Útočná vojna Ruska proti Ukrajine a v tejto súvislosti všeobecné nepriateľstvo, ktoré Rusko spolu s Bieloruskom udržiava voči Európskej únii, je pre Úniu zdrojom neistoty. Jedným z najzávažnejších prejavov je využívanie migrácie ako zbrane spočívajúce v kontinuálnom uľahčovaní migrácie a nabádaní migrantov, aby prichádzali na východné vonkajšie hranice Únie, pričom cieľom je vyvíjať tlak na členské štáty a Úniu.
Vzhľadom na túto situáciu musia byť dotknuté členské štáty schopné brániť sa, zabezpečiť svoju územnú celistvosť, udržiavať verejný poriadok a zabezpečiť svoju národnú bezpečnosť, ako sa uznáva v článku 4 ods. 2 ZEÚ a článku 72 ZFEÚ, ako aj bezpečnosť Únie ako celku. Rusko a Bielorusko zároveň využívajú osoby, z ktorých niektoré sú v zraniteľnom postavení a ktorých základné práva, dôstojnosť a osobitné potreby musia byť v súlade s právom EÚ a medzinárodným právom zachované.
Opatrenia prijaté členskými štátmi na zachovanie národnej bezpečnosti v súlade so zmluvami musia byť v súlade s obmedzeniami a podmienkami práva EÚ. Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie poskytuje užitočné usmernenia, pokiaľ ide o podmienky a obmedzenia, ktoré sa musia zohľadniť.
Každé opatrenie musí byť primerané a vhodné na riešenie hrozby, ktorú predstavuje Rusko a Bielorusko, a musí sa obmedziť na to, čo je prísne nevyhnutné( 36 ). Členské štáty musia pri prijímaní všetkých opatrení, ktorých cieľom je ochrana národnej bezpečnosti v súlade so zmluvami( 37 ), vysvetliť, prečo sú opatrenia nevyhnutné, a uviesť ich odôvodnenia. Samotné odvolanie sa na ochranu záujmov, akokoľvek zásadných, nestačí na splnenie tejto požiadavky na odôvodnenie( 38 ). Potreba odôvodniť vhodnosť a nevyhnutnosť opatrení si takisto vyžaduje, aby členské štáty vysvetlili, prečo na riešenie konkrétnych okolností nie sú vhodné ustanovenia o flexibilite, ktoré sú už k dispozícii v rámci acquis 39 .
Okrem toho opatrenia, ktoré môžu viesť k obmedzeniu určitých základných práv, musia mať dočasný charakter. Skutočnosť, že opatrenia by boli časovo obmedzené, je dôležitá pri posudzovaní toho, či je rešpektovaná podstata dotknutého práva 40 , keďže výnimočné opatrenia musia byť cielené, prispôsobené konkrétnym okolnostiam a obmedzené len na nevyhnutný čas.
Komisia vyzýva členské štáty, aby pri prijímaní mimoriadnych opatrení v boji proti hybridným útokom uvedeným v tomto oznámení starostlivo zvážili všetky záujmy a aby využili všetky možnosti, ktoré im právny poriadok Únie ponúka. Vzhľadom na to, že tieto opatrenia chránia spoločné vonkajšie hranice, ako aj vnútornú a vonkajšiu bezpečnosť samotnej Únie, a vzhľadom na zásadu lojálnej spolupráce 41 sa členské štáty vyzývajú, aby úzko spolupracovali s Úniou a ostatnými členskými štátmi. Komisia je pripravená plniť svoju inštitucionálnu úlohu a zabezpečiť ochranu všeobecného záujmu Únie. Na zaistenie konzistentnosti a účinnosti opatrení je potrebná koordinácia medzi susednými členskými štátmi.
V tejto súvislosti je dôležité, aby členské štáty konzultovali s Komisiou a informovali ostatné členské štáty o výnimočných opatreniach, ktoré plánujú prijať na boj proti hybridným útokom zo strany Ruska a Bieloruska. Je dôležité, aby členské štáty informovali o opatreniach, ktoré sa majú prijať, ich trvaní a rozsahu pôsobnosti, právnom základe a o tom, ako plánujú dodržiavať zásady a obmedzenia vyplývajúce z práva EÚ a medzinárodného práva, a to aj pokiaľ ide o základné práva.
Komisia je pripravená diskutovať s členskými štátmi, ktoré prijímajú takéto mimoriadne opatrenia, a pomôcť tak zabezpečiť, aby boli zohľadnené všetky relevantné aspekty. Komisia bude vždy podporovať úsilie členských štátov o zaistenie bezpečnej a chránenej Únie s plne funkčným schengenským priestorom v prospech všetkých občanov EÚ a pri plnom dodržiavaní základných práv. Únia nedovolí žiadnemu nepriateľskému štátu zneužívať európske hodnoty.
() Závery Európskej rady, 17. 10. 24, EUCO 24/25, bod 38.
() Závery Európskej rady, 15. 12. 23, EUCO 20/23, bod 30.
() Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN ES-11/1, 1. 3. 2022, n2227227.pdf .
() Protokol proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky, doplňujúci Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu.
() Dohoda medzi Ruskom a Bieloruskom bola ratifikovaná vo februári 2023 a mala nadobudnúť platnosť 8. decembra 2024. Stanovuje sa v nej, že cudzinci, ktorí získali vízum od Ruska alebo Bieloruska, môžu prekročiť hranice druhej krajiny bez potreby získať ďalšie vízum.
() Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Obnovený akčný plán EÚ proti prevádzačstvu migrantov (2021 – 2025), 29. 9. 2021, COM(2021) 591 final.
() Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovujú minimálne pravidlá predchádzania uľahčovaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a pobytu v Únii a boja proti takémuto uľahčovaniu a ktorou sa nahrádza smernica Rady 2002/90/ES a rámcové rozhodnutie Rady 2002/946 SVV, COM/2023/755 final.
() Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1359 zo 14. mája 2024, ktorým sa riešia krízové situácie a prípady vyššej moci v oblasti migrácie a azylu, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2021/1147, PE/19/2024/REV/1 (Ú. v. EÚ L, 2024/1359, 22.5.2024).
() Napríklad predĺžením trvania konaní na hraniciach a rozšírením ich rozsahu pôsobnosti na všetkých žiadateľov o medzinárodnú ochranu a predĺžením lehôt na registráciu žiadostí o azyl.
() https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2022/03/21/a-strategic-compass-for-a-stronger-eu-security-and-defence-in-the-next-decade/.
() V roku 2022 bola poskytnutá dodatočná podpora vo výške 200 miliónov EUR prostredníctvom osobitnej akcie v rámci tematického nástroja BMVI [a núdzovej pomoci (EMAS) pre Litvu].
() Nariadenie Rady (EÚ) 2024/2642 z 8. októbra 2024 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na destabilizačné činnosti Ruska, ST/8744/2024/INIT (Ú. v. EÚ L, 2024/2642, 9.10.2024).
() Článok 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2016, s. 1 – 52).
() Pozri ESĽP, Abdulaziz, Cabales a Balkandali/Spojené kráľovstvo, 28. 5. 1985, bod 67 a ESĽP, veľká komora, N.D. a N.T./Španielsko, 13. 2. 2020, bod 167.
() Článok 3, Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, 10. 12. 1984, rezolúcia Valného zhromaždenia 39/46.
() Článok 7 v spojení s článkom 2, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, 16. 12. 1966, rezolúcia Valného zhromaždenia č. 2200A (XXI).
() Článok 33 ods. 1 Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951: „Žiadny zmluvný štát nevyhostí utečenca akýmkoľvek spôsobom alebo ho nevráti na hranice území, na ktorých by jeho život alebo jeho osobná sloboda boli ohrozené z dôvodov jeho rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov.“
() Článok 33 ods. 2 Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951: „Výhody tohto ustanovenia však nemôže požadovať utečenec, ktorého odôvodnene možno považovať za nebezpečného pre bezpečnosť štátu, v ktorom sa nachádza, alebo ktorý po tom, čo bol právoplatným rozsudkom uznaný za vinného z osobitne závažného trestného činu, predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť tohto štátu.“
() Článok 78 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
() Charta základných práv Európskej únie (Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012, s. 391 – 407).
() Článok 18 charty.
() Článok 19 charty.
() Článok 6 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii.
() Spojené veci C-511/18, C-512/18 a C-520/18, La Quadrature du Net a i./Premier ministre a i., ECLI:EU:C:2020:791, bod 135.
() Spojené veci C‑715/17, C‑718/17 a C‑719/17 Komisia/Poľsko, Komisia/Maďarsko a Komisia/Česko, ECLI:EU:C:2020:257, bod 143.
() Závery Európskej rady, 17. 10. 24, EUCO 24/25, bod 38.
() Spojené veci C‑715/17, C‑718/17 a C‑719/17 Komisia/Poľsko, Komisia/Maďarsko a Komisia/Česko, ECLI:EU:C:2020:257, bod 143.
() Spojené veci C-511/18, C-512/18 a C-520/18, La Quadrature du Net a i./Premier ministre a i., ECLI:EU:C:2020:791, bod 136.
() S výnimkou práv, od ktorých sa nemožno odchýliť, vrátane zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia.
() Článok 52 ods. 1 charty.
() Rozhodnutie Rady (SZBP) 2022/351 z 1. marca 2022, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/512/SZBP o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 65, 2.3.2022, s. 5 – 7).
() T-125/22, RT France/Rada Európskej únie, ECLI:EU:T:2022:483, bod 145.
() T-125/22, RT France/Rada Európskej únie, ECLI:EU:T:2022:483, bod 202.
() ESĽP, veľká komora, N.D a N.T./Španielsko, 13. 2. 2020, bod 231.
()ESĽP, A.A. a i./Severné Macedónsko, 5. 4. 2022, bod 123.
() Spojené veci C-511/18, C-512/18 a C-520/18, La Quadrature du Net a i./Premier ministre a i., ECLI:EU:C:2020:791, bod 147; vec C-808/18, Komisia/Maďarsko, ECLI:EU:C:2020:1029, body 216 a 261; spojené veci C‑715/17, C‑718/17 a C‑719/17 Komisia/Poľsko, Komisia/Maďarsko a Komisia/Česko, ECLI:EU:C:2020:257, bod 152.
() C-72/22 PPU M.A, ECLI:EU:C:2022:505, bod 70; vec C-808/18, Komisia/Maďarsko, ECLI:EU:C:2020:1029, bod 214.
() Spojené veci C‑715/17, C‑718/17 a C‑719/17 Komisia/Poľsko, Komisia/Maďarsko a Komisia/Česko, ECLI:EU:C:2020:257, bod 145.
() Vec C-808/18, Komisia/Maďarsko, ECLI:EU:C:2020:1029, body 217 až 218.
() T-125/22, RT France/Rada Európskej únie, ECLI:EU:T:2022:483, bod 154.
() Článok 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii.