V Bruseli27. 6. 2024

COM(2024) 261 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o uplatňovaní článkov 13, 16 a 17 smernice 2010/13/EÚ, zmenenej smernicou (EÚ) 2018/1808, v období 2020 – 2021

{SWD(2024) 149 final}


1.SÚVISLOSTI A KONTEXT

Táto správa je súčasťou pravidelného monitorovania vykonávania opatrení týkajúcich sa podpory európskych diel audiovizuálnymi mediálnymi službami, ako je stanovené v smernici 2010/13/EÚ (známej aj ako smernica o audiovizuálnych mediálnych službách – smernica o AVMS) 1 . Táto správa sa vzťahuje na roky 2020 – 2021 pre lineárne aj nelineárne služby. Geografická pôsobnosť zahŕňa členské štáty. Správa je založená na národných správach poskytnutých členskými štátmi a na nezávislej štúdii (ďalej len „štúdia“), ktorá poskytuje informácie aj 2 o Islande, Lichtenštajnsku a Nórsku [t. j. o krajinách Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), ďalej len „krajiny EZVO, ktoré sú členmi EHP“]. V správe sa zohľadňujú aj príslušné údaje z Európskeho audiovizuálneho observatória a výhľadovej správy Komisie o médiách 3 . Vychádza z predchádzajúcich správ týkajúcich sa uplatňovania ustanovení smernice o audiovizuálnych mediálnych službách v rokoch 2015 – 2019 4 a 2011 – 2014 5 .

Pri tomto pravidelnom podávaní správ sa prvýkrát zohľadňujú nové povinnosti zavedené smernicou (EÚ) 2018/1808 6 , ktorou sa zmenila smernica 2010/13/EÚ, a to posilnením pravidiel o podpore európskych diel audiovizuálnymi mediálnymi službami. Lehota na jej transpozíciu bola v septembri 2020.

Nové pravidlá obsiahnuté v článku 13 smernice o AVMS zaväzujú členské štáty zabezpečiť, aby poskytovatelia mediálnych služieb poskytujúci audiovizuálne mediálne služby na požiadanie (poskytovatelia videa na požiadanie), ktorí patria pod ich jurisdikciu, zabezpečili aspoň 30 % podiel európskych diel vo svojich katalógoch a zabezpečili zdôraznenie týchto diel 7 . Nové pravidlá takisto umožňujú členským štátom rozšíriť finančné príspevky na produkciu európskych diel, a to aj prostredníctvom priamych investícií do obsahu a príspevkov do vnútroštátnych fondov, ktoré ukladajú poskytovateľom mediálnych služieb patriacich do ich jurisdikcie, aby pokrývali poskytovateľov mediálnych služieb zameraných na publikum na svojich územiach, ale so sídlom v iných členských štátoch 8 . Takéto povinnosti uložené na cezhraničné služby musia byť primerané, nediskriminačné a musia byť inak v súlade s právom EÚ. Poskytovatelia mediálnych služieb s nízkym obratom alebo nízkou sledovanosťou sú oslobodení od povinností týkajúcich sa kvót a zdôraznenia, ako aj povinností týkajúcich sa finančných investícií. Členské štáty môžu poskytnúť ďalšie výnimky, ak by boli takéto povinnosti vzhľadom na povahu alebo tematické zameranie audiovizuálnych mediálnych služieb nerealizovateľné alebo neopodstatnené 9 . Komisia s cieľom zabezpečiť konzistentný výpočet podielu európskych diel v katalógoch poskytovateľov služieb videa na požiadanie a vymedziť nízku sledovanosť a nízky obrat vydala v júli 2020 usmernenia k týmto dvom otázkam v súlade so smernicou o AVMS 10 .

Smernica (EÚ) 2018/1808 ponechala nezmenené povinnosti podpory európskych diel, ktoré sa vzťahujú na lineárne služby v článkoch 16 a 17 smernice o AVMS. Vysielatelia musia vyhradiť pre európske diela väčšinový podiel svojho vysielacieho času, ak je to možné, a vhodnými prostriedkami, okrem času prideleného pre spravodajstvo, športové podujatia, hry, reklamu, teletextové služby a telenákup 11 . Musia takisto vyhradiť aspoň 10 % tohto vysielacieho času alebo svojho programového rozpočtu pre nezávislé európske diela 12 .

Podľa nových pravidiel v smernici o AVMS majú členské štáty podávať správy o vykonávaní článku 13 každé dva roky 13 v súlade s existujúcimi povinnosťami týkajúcimi sa podávania správ v súvislosti s článkami 16 a 17. Prípravu tejto správy ovplyvnili oneskorenia pri transpozícii smernice (EÚ) 2018/1808 členskými štátmi a následne schopnosť členských štátov poskytovať relevantné údaje vo vnútroštátnych správach.

Podrobnú správu nájdete v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie. Prvá časť tohto dokumentu obsahuje informácie o uplatňovaní článku 13 smernice o AVMS o podpore európskych diel audiovizuálnymi mediálnymi službami na požiadanie v období 2020 – 2021 v súlade s článkom 13 ods. 5 smernice o AVMS a so zreteľom na trhový a technologický vývoj a cieľ kultúrnej rozmanitosti. Druhá časť sa týka uplatňovania článkov 16 a 17 smernice o AVMS o podpore európskych diel a nezávislej produkcie vysielateľmi počas toho istého obdobia. V súlade s článkom 16 ods. 3 smernice o AVMS je účelom informovať členské štáty a Európsky parlament o národných správach o uplatňovaní článkov 16 a 17, ktoré musia členské štáty predkladať každé dva roky, v prípade potreby spolu so stanoviskom. Hlavné zistenia a závery sú uvedené nižšie.

2.HLAVNÉ ZISTENIA A ZÁVERY

Obdobie zahrnuté v tejto správe (2020 – 2021) bolo prechodným obdobím, keďže lehota na transpozíciu smernice (EÚ) 2018/1808 bola v septembri 2020 a nie všetky členské štáty túto smernicu plne transponovali do konca referenčného obdobia tejto správy.

Referenčné obdobie zahŕňalo aj nástup pandémie COVID-19. Pandémia mala značný vplyv na produkciu audiovizuálneho obsahu, no napriek tomu umožnila subjektom služieb videa na požiadanie rozšíriť svoje publikum, a najmä globálne služby videa na požiadanie za predplatné, aby pokračovali v raste svojich príjmov v EÚ, a to zo 6,7 miliardy EUR v roku 2019 na 11,7 miliardy EUR v roku 2021. Celkový počet služieb videa na požiadanie prevádzkovaných v jurisdikciách krajín EÚ a krajín EZVO, ktoré sú členmi EHP, takisto vzrástol z 1 030 v roku 2019 na 1 984 v roku 2021.

V referenčnom období 17 členských štátov zaviedlo vnútroštátne vykonávacie opatrenia na transpozíciu nových pravidiel v článku 13 do vnútroštátneho práva, zatiaľ čo ostatné ich zaviedli až po referenčnom období. V mnohých prípadoch, keď bola transpozícia dokončená v referenčnom období, museli byť podrobnosti uplatňovania pravidiel ešte konkretizované v sekundárnom práve alebo v interných nariadeniach. Okrem toho povinnosť poskytovateľov služieb dodržiavať pravidlá často začala platiť až po skončení referenčného obdobia. Transpozícia do vnútroštátneho práva počas referenčného obdobia, ako aj transpozícia po referenčnom období sa však do veľkej miery zhodovali s usmerneniami Komisie a boli podobné, pokiaľ ide o prístupy k výpočtu a výnimky. Z právnych prehľadov poskytnutých členskými štátmi celkovo vyplýva, že počas referenčného obdobia boli v 17 členských štátoch v platnosti vnútroštátne vykonávacie opatrenia na zabezpečenie 30 % podielu európskych diel v katalógoch služieb videa na požiadanie.

Podľa správ členských štátov sa priemerný podiel európskych diel na službách videa na požiadanie v rokoch 2020 – 2021 pohyboval medzi 63 % – 64 %. Je to o niečo viac v porovnaní so 42 % – 63 % uvedenými v predchádzajúcej štúdii zahŕňajúcej roky 2015 – 2019, treba však poznamenať, že údaje neboli dostupné pre všetky služby videa na požiadanie, ktoré fungujú v členských štátoch.

Štúdia zahŕňala vzorku 1 062 služieb videa na požiadanie prevádzkovaných v 21 členských štátoch a Nórsku na základe stavu v roku 2023. V rámci analýzy uvedenej v štúdii sa zistil 35 % priemerný podiel európskych diel na službách videa na požiadanie v porovnaní s 36 % zistenými predtým v roku 2021, aj keď na základe menšej vzorky. Najnovší údaj ukazuje podstatne nižší priemerný podiel, ako sa uvádza v správach členských štátov (63 % – 64 %). Tieto rozdiely môžu byť čiastočne vysvetlené na základe niekoľkých dôvodov: i) do štúdie boli zaradené vzorky len zo služieb videa na požiadanie z 21 členských štátov a Nórska; ii) nezávislá analýza a správy členských štátov pokrývali rôzne časové obdobia; a iii) je ťažké porovnať vymedzenia pojmov a metódy používané na meranie, pretože k dispozícii sú obmedzené údaje o metodike používanej členskými štátmi na monitorovanie súladu 14 .

Smernicou (EÚ) 2018/1808 sa takisto pre členské štáty zaviedla možnosť rozšíriť finančné príspevky na produkciu európskych diel, ktoré ukladajú poskytovateľom mediálnych služieb patriacim do ich jurisdikcie, s cieľom zahrnúť poskytovateľov mediálnych služieb zameraných na publikum na svojich územiach, ale so sídlom v iných členských štátoch. V referenčnom období (2020 – 2021) sedem členských štátov uviedlo, že pre cezhraničných poskytovateľov služieb videa na požiadanie zaviedli povinnosť poskytovať finančné príspevky a dva členské štáty uviedli, že takúto povinnosť zaviedli pre cezhraničných poskytovateľov lineárnych služieb.

Hoci je to prvýkrát, čo sa podávajú správy o nových pravidlách stanovených v smernici o AVMS, v monitorovaní sa už dosiahol určitý pokrok. Na získanie úplného a komplexného obrazu je však potrebné vykonať ešte viac práce. Komisia preto vyzýva všetky členské štáty, aby zabezpečili monitorovanie a overovanie podielu európskych diel na službách videa na požiadanie a poskytli podrobné informácie o prípadoch nesúladu a použitej metodike. Komisia takisto nabáda členské štáty, aby vo svojich správach poskytovali úplné informácie o podiele európskych diel pre všetky služby videa na požiadanie patriace do ich jurisdikcie. Komisia okrem toho nabáda na poskytovanie informácií o dôvodoch, prečo niektoré služby videa na požiadanie nemusia dosiahnuť minimálny podiel európskych diel, ako aj o posúdení a nadväzujúcich opatreniach vnútroštátnych regulačných orgánov v takýchto prípadoch.

Pokiaľ ide o lineárne kanály, pandémia mala okamžitý vplyv na priemerný čas sledovania a výnosy generované prostredníctvom televíznej reklamy. Zdá sa, že celkový trend odráža stagnujúce príjmy. Hoci súbory údajov nie sú úplne porovnateľné, zdá sa, že celkový počet televíznych kanálov zostal podobný alebo sa mierne znížil zo 4 657, ktoré na konci roka 2019 nahlásilo Európske audiovizuálne observatórium 15 v členských štátoch vrátane Spojeného kráľovstva v tom čase, až po 4 483 v roku 2021, ktoré členské štáty a krajiny EZVO, ktoré sú členmi EHP, nahlásili ako fungujúce v ich jurisdikcii.

Pokiaľ ide o články 16 a 17 smernice o AVMS, ktoré neobsahujú žiadne nové pravidlá, všetky členské štáty vyžadujú od vysielateľov, aby vyhradili väčšinový podiel svojho vysielacieho času pre európske diela, pričom niektoré členské štáty stanovili vyšší podiel pre verejnoprávnych vysielateľov alebo pre všetkých vysielateľov. Pokiaľ ide o články 16 a 17, štyri, resp. päť členských štátov vykonalo v referenčnom období zmeny vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch. Zmeny však boli menšej alebo technickej povahy. Zo správ členských štátov vyplýva, že priemerný podiel európskych diel na lineárnych službách – 68 % v roku 2020 a 69 % v roku 2021 – bol ďaleko nad povinným väčšinovým podielom stanoveným v článku 16 smernice o AVMS. Vo všeobecnosti to poukazuje na správne uplatňovanie tohto ustanovenia v celej Únii. V správach členských štátov sa však naznačuje pokles podielu európskych diel v porovnaní s predchádzajúcim sledovaným obdobím (72,6 % v roku 2019). Okrem toho analýza v štúdii naznačuje, že podiel európskych diel (38 %) je podstatne nižší ako podiel európskych diel, ktoré v priemere nahlásili členské štáty (68 % – 69 %). Rozdiely medzi zisteniami štúdie a údajmi oznámenými členskými štátmi možno čiastočne vysvetliť niekoľkými dôvodmi, napr. skutočnosťou, že do štúdie boli zaradené vzorky kanálov len z 15 členských štátov.

Členské štáty takisto spoločne oznámili, že splnili požiadavku týkajúcu sa podielu nezávislých produkcií stanovenú v článku 17 smernice o AVMS. Priemerný podiel európskych diel vytvorených nezávislými producentmi bol podľa údajov poskytnutých členskými štátmi 40,6 % v roku 2020 a 41,4 % v roku 2021. Priemerný podiel európskej nezávislej produkcie vypočítaný na základe správ členských štátov je však podstatne vyšší ako podiel vyplývajúci zo štúdie. Podľa štúdie bol celkový podiel nezávislých európskych diel vo všetkých členských štátoch dosť nízky (menej ako 3 %) a zdá sa, že je nižší ako podiel vypočítaný v predchádzajúcej štúdii. Napriek tomu možno pozorovať pozoruhodné rozdiely medzi kanálmi, ktoré sú niekedy spojené s rôznymi vymedzeniami nezávislých produkcií. Priemerný podiel najnovších európskych diel nahlásených členskými štátmi bol 56,4 % v roku 2020 a 59,0 % v roku 2021, čo v porovnaní s predchádzajúcim sledovaným obdobím predstavuje nárast (54,6 % v roku 2019).

Celkový počet vyňatých kanálov zostal počas referenčného obdobia nezmenený (2 236 v rokoch 2020 aj 2021), čo predstavuje takmer polovicu všetkých televíznych kanálov nahlásených členskými štátmi. Údaje však naznačujú pokles počtu vyňatých kanálov v porovnaní s predchádzajúcim sledovaným obdobím (2 895 v roku 2019).

Komisia takisto ako v predchádzajúcej správe vyzýva členské štáty, aby poskytli podrobné informácie o prípadoch nedodržiavania zo strany poskytovateľov lineárnych služieb s cieľom zabezpečiť požadovaný podiel európskych diel, nezávislých produkcií a najnovších produkcií, ako aj o posúdení a nadväzujúcich opatreniach vnútroštátnych regulačných orgánov v takýchto prípadoch, aby sa zabezpečilo zosúladenie s článkami 16 a 17. Komisia podobne ako v prípade služieb videa na požiadanie okrem toho nabáda členské štáty, aby si vymieňali informácie o svojich príslušných metódach výpočtu a zvýšili počet kanálov, za ktoré sa vykazujú údaje. Odporúča sa to, aby sa v prípade potreby umožnili účinné opatrenia na presadzovanie práva a lepšie porovnanie s výsledkami budúcich štúdií monitorujúcich plnenie záväzkov smernice o AVMS.

(1)

     Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1).

(2)

     Štúdia obsahuje právnu analýzu audiovizuálneho právneho rámca a jeho vývoja v členských štátoch, Nórsku, Lichtenštajnsku a na Islande v období 2020 – 2021. V štúdii sa takisto informuje o podiele európskych diel v lineárnych službách a službách videa na požiadanie na základe údajov poskytnutých členskými štátmi a nezávislej analýzy obsahu lineárnych služieb a služieb videa na požiadanie. Vymedzenie európskych diel použité v tejto štúdii možno nájsť v článku 1 ods. 1 písm. n) smernice o audiovizuálnych mediálnych službách, ktorý zahŕňa diela s pôvodom v členských štátoch, diela s pôvodom v tretích európskych štátoch, ktoré sú stranou Európskeho dohovoru Rady Európy o cezhraničnej televízii, a diela spoločne vyrobené v rámci dohôd týkajúcich sa audiovizuálneho sektora uzavretých medzi EÚ a tretími krajinami. Štúdia napokon obsahuje ekonomickú analýzu audiovizuálneho trhu v členských štátoch, ktorá zahŕňa otázky, ako sú obchodné modely v audiovizuálnom sektore a názory zainteresovaných strán na vývoj audiovizuálneho trhu.

(3)

     Pracovný dokument útvarov Komisie, Výhľad európskeho mediálneho priemyslu, SWD(2023) 150 final, 17. 5. 2023. Hoci je technicky mimo referenčného obdobia, ponúka historické údaje a všeobecné zistenia použiteľné pre túto správu.

(4)

     Pracovný dokument útvarov Komisie, Správa o uplatňovaní článkov 13, 16 a 17 smernice 2010/13/EÚ na obdobie 2015 – 2019, pokiaľ ide o nelineárne služby (článok 13), a lineárne služby (články 16 a 17), SWD(2023) 152 final, 17. 5. 2023, k dispozícii na stránke: Správy Komisie o propagácii európskych diel audiovizuálnymi mediálnymi službami | Formovanie digitálnej budúcnosti Európy (europa.eu) .

(5)

     Pracovný dokument útvarov Komisie, Správa o uplatňovaní článkov 13, 16 a 17 smernice 2010/13/EÚ na obdobie 2011 – 2014, pokiaľ ide o nelineárne služby (článok 13), a obdobie 2013 – 2014, pokiaľ ide o lineárne služby (články 16 a 17), SWD(2020) 227 final, 13. 10. 2020, k dispozícii na stránke: Správa o uplatňovaní článkov 13, 16 a 17 smernice 2010/13/EÚ | Formovanie digitálnej budúcnosti Európy (europa.eu) .

(6)

     Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1808 zo 14. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) s ohľadom na meniace sa podmienky na trhu (Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 69).

(7)

     Článok 13 ods. 1 smernice o AVMS.

(8)

     Článok 13 ods. 2 smernice o AVMS.

(9)

     Článok 13 ods. 6 smernice o AVMS.

(10)

     Usmernenia podľa článku 13 ods. 7 smernice o AVMS týkajúce sa výpočtu podielu európskych diel v katalógoch služieb na požiadanie a vymedzenia nízkej sledovanosti a nízkeho obratu(Ú. v. EÚ C 223, 7.7.2020, s. 10).

(11)

     Článok 16 smernice o AVMS.

(12)

     Článok 17 smernice o AVMS.

(13)

     Článok 13 ods. 4 smernice o AVMS.

(14)

     V tejto súvislosti možno poznamenať, že smernica o AVMS podporuje označovanie audiovizuálneho obsahu v metaúdajoch a že jej význam opätovne potvrdila aj skupina európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby (ERGA); pozri odôvodnenie 35 smernice (EÚ) 2018/1808; ERGA Subgroup 3 – Ensuring Prominence and Access of Audiovisual Media Content to all Platforms (Findability) – Deliverable 2: Overview document in relation to Article 13(1) of the Audiovisual Media Services Directive (2020) [Podskupina ERGA 3 – Zabezpečenie zdôraznenia a prístupu audiovizuálneho mediálneho obsahu na všetky platformy (Vyhľadateľnosť) – Výstup 2: Prehľadný dokument v súvislosti s článkom 13 ods. 1 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách (2020)], https://erga-online.eu/wp-content/uploads/2021/01/ERGA_SG3_2020_Report_Art.131_final.pdf ; ERGA Subgroup 1 Consistent implementation and enforcement of the new Audiovisual Media Services Directive framework, Workstream 2 Technical expertise: Interpreting and providing guidance on the most complex new provisions, Report: Transposition and implementation of Article 13(1) of the new AVMSD – Ensuring prominence of European works in the catalogues of on-demand audiovisual media services (2021) [Podskupina ERGA 1 – Dôsledné vykonávanie a presadzovanie nového rámca smernice o audiovizuálnych mediálnych službách, Pracovný tok 2, Technická expertíza: Výklad a poskytovanie usmernení k najkomplexnejším novým ustanoveniam, Správa: Transpozícia a vykonávanie článku 13 ods. 1 novej smernice o AVMS – Zabezpečenie zdôraznenia európskych diel v katalógoch audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie (2021)], https://erga-online.eu/wp-content/uploads/2021/12/ERGA-SG1-2021-Report-Article-13_1.pdf .

(15)

     Európske audiovizuálne observatórium, Ročenka 2020/2021 – Hlavné trendy, k dispozícii na stránke: https://rm.coe.int/yearbook-key-trends-2020-2021-en/1680a26056 , s. 26.