EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli12. 6. 2024

COM(2024) 251 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Spoločný implementačný plán pre pakt o migrácii a azyle

{SWD(2024) 251 final}

Úvod

Reforma migračnej a azylovej politiky stanovená v pakte o migrácii a azyle 1 predstavuje historický prelom. Európskej únii prináša právny rámec a nástroje na ďalšie posilnenie efektívneho riadenia jej vonkajších hraníc, ako aj na stanovenie rýchlych a účinných konaní o azyle a návrate pri súčasnom zabezpečení silných záruk. Zavádza sa ňou spravodlivý a efektívny systém solidarity a zodpovednosti za kolektívne riadenie migrácie, v rámci ktorého žiadny členský štát, ktorý je vystavený tlaku, nezostane osamotený.

Úspešné prijatie tejto reformy je aj vyjadrením kolektívneho záväzku EÚ a jej členských štátov k hľadaniu riešení na spoločné výzvy na základe posilnenia vzájomnej dôvery. Ide o novú kapitolu v realizovaní prístupu v dvoch rovinách, ktorý spočíva v uskutočňovaní udržateľnej štrukturálnej reformy súbežne s cielenou a operatívnou reakciou, a to aj prostredníctvom komplexných partnerstiev s partnerskými krajinami. Vďaka tomu mohla EÚ v posledných štyroch rokoch urobiť hrubú čiaru za minulosťou a upevniť spoločný prístup k migrácii a riadeniu hraníc 2 .

Tento pozitívny vývoj musíme teraz využiť na to, aby sme pakt z legislatívnych aktov premietli do bežnej praxe. Právne nástroje tvoriace pakt o migrácii a azyle sa po dvoch rokoch od nadobudnutia svojej účinnosti (11. júna 2024), začnú od polovice roka 2026 uplatňovať 3 . Tento spoločný implementačný plán pomôže Únii a jej členským štátom pri efektívnej príprave na ich vykonávanie. Zabezpečí sa ním efektívne využitie dvojročného prechodného obdobia na prijatie potrebných administratívnych, operatívnych a právnych krokov všetkými príslušnými zainteresovanými stranami.

Podľa nariadenia o riadení azylu a migrácie a nariadenia o konaní o azyle je Komisia povinná predložiť spoločný implementačný plán 4 . Vzhľadom na dôležitosť vykonávania, ako aj na jeho komplexný charakter sa Komisia rozhodla presunúť jeho prijatie zo septembra už na jún 2024, aby mali členské štáty čo najviac času na vypracovanie svojich národných implementačných plánov, ktoré je potrebné predložiť do 12. decembra 2024.

Cieľ a účel spoločného implementačného plánu

V spoločnom implementačnom pláne sa uplatňuje pragmatický prístup, pričom plán sa zameriava na základné aspekty, ktoré musia členské štáty zvážiť pri vypracúvaní svojich národných implementačných plánov a ktoré musia byť zavedené na úrovni Únie a na vnútroštátnych úrovniach, aby sa zabezpečilo, že pakt o migrácii a azyle sa môže od polovice roka 2026 uplatňovať. Vytvára rámec pre spoločný pracovný program na nasledujúce dva roky vrátane legislatívnych a operatívnych cieľov, štruktúry pre diskusiu a príslušnej operačnej a finančnej podpory.

Základným princípom spoločného implementačného plánu je to, že je spoločný: spoločný pre všetky členské štáty, spoločný pre všetky legislatívne nástroje paktu o migrácii a azyle, ktoré sa musia vykonať, a jeho účelom je dosiahnuť spoločný cieľ, ktorým je zavedenie dobre pripraveného systému do konca prechodného obdobia.

Po prvé je spoločný implementačný plán spoločný preto, lebo spája všetky členské štáty, čím sa v ňom uznáva skutočnosť, že v Únii 27 členských štátov je migrácia spoločnou európskou výzvou, ktorá si vyžaduje spoločné európske riešenie. Úspech systému bude nevyhnutne závisieť od pripravenosti všetkých členských štátov, pričom opatrenia jedného z nich budú mať vplyv na všetky ostatné. Účelom spoločného implementačného plánu je dosiahnuť, aby vykonávanie paktu zvládol každý a aby ho bolo možné riadiť spoločne.

Plán je výsledkom úzkej spolupráce s členskými štátmi a príslušnými agentúrami EÚ, ktorá prebiehala najmä prostredníctvom Ministerskej konferencie o zavedení paktu do praxe zorganizovanej belgickým predsedníctvom v dňoch 29. – 30. apríla 2024 v Gente, ako aj rôznych zasadnutí strategického výboru Rady pre prisťahovalectvo, hranice a azyl (SCIFA). Komisia uskutočnila konzultácie aj s občianskou spoločnosťou vrátane expertnej skupiny Komisie pre názory migrantov v oblasti migrácie, azylu a integrácie, ako aj s UNHCR.

Po druhé je spoločný implementačný plán spoločný preto, lebo zahŕňa všetky legislatívne nástroje tvoriace pakt o migrácii a azyle, ktoré sú vzájomne prepojené a nedokážu efektívne fungovať samostatne. Spoločne tvoria nástroje paktu integrovaný systém, do ktorého sa premieta komplexný a vyvážený európsky prístup k migrácii, čím sa zabezpečuje solidarita a zodpovednosť, ochrana práv a dodržiavanie záväzkov. Tento komplexný prístup je zakotvený v nariadení o riadení azylu a migrácie 5 . Preto by mala Komisia premietnuť kľúčové prvky tohto komplexného prístupu do spoločného implementačného plánu.

Po tretie sa spoločným implementačným plánom presadzuje spoločný cieľ, ktorým je zaviesť do konca prechodného obdobia dobre pripravený systém, čo je nevyhnutným predpokladom pre vybudovanie vzájomnej dôvery potrebnej na zabezpečenie fungovania tohto nového vyváženého prístupu. Dobrá pripravenosť je zásadnou myšlienkou, z ktorej vychádzajú kľúčové záväzky paktu, keďže na jej základe budú členské štáty považované za štáty, ktoré sú vystavené migračným tlakom alebo ktoré čelia závažnej migračnej situácii či kríze. Táto koncepcia umožňuje členským štátom využiť výhody vyplývajúce zo solidarity alebo znížiť záväzky v oblasti solidarity. Zabezpečuje sa ňou fungovanie paktu ako súdržného celku.

Spoločný však neznamená „rovnaký“ pre všetkých. Spoločný implementačný plán zabezpečuje flexibilitu, ktorú členské štáty potrebujú na to, aby záväzky vyplývajúce z paktu prispôsobili svojim vnútroštátnym systémom. Všetky členské štáty čelia rozdielnym výzvam a nachádzajú sa v rozličnej fáze príprav, ale žiaden z nich nezačína od nuly. Mnohé inovácie z paktu vychádzajú z existujúcich postupov alebo predstavujú rozšírenie existujúcich požiadaviek. Členské štáty sa vyzývajú, aby vychádzali zo svojich poznatkov a skúseností a vymieňali si najlepšie postupy.

Okrem toho je potrebné vziať do úvahy tri prvky, aby bolo možné správne nastaviť úroveň ambícií počas prechodného obdobia.

Po prvé, hoci máme v zásade dva roky na to, aby sme sa pripravili na začatie uplatňovania nového právneho rámca, je dôležité zdôrazniť, že niektoré prvky budú musieť byť zavedené ešte pred polovicou roka 2026. Napríklad prvý ročný cyklus solidarity sa začne v júni 2025 a prvé rozhodnutia Komisie, v ktorých sa určia členské štáty vystavené migračnému tlaku, ktorým hrozí migračný tlak alebo ktoré čeliace závažnej migračnej situácii, bude musieť Komisia navrhnúť do októbra 2025.

Po druhé, hoci prijatie opatrení na zabezpečenie zavedenia všetkých nevyhnutných prvkov nového systému do konca prechodného obdobia je úloha, ktorá sa má vykonať okamžite, úplná realizácia všetkých príležitostí, ktoré ponúka pakt o azyle a migrácii, si vyžaduje aj strednodobé a dlhodobé úsilie. Vykonávanie paktu nie je jednorazový, ale dynamický proces. Na posilnenie účinnosti vnútroštátnych migračných a azylových systémov a na ich lepšie začlenenie do európskej migračnej a azylovej politiky budú potrebné ďalšie strednodobé a dlhodobé opatrenia.

Strategická vízia orientovaná na budúcnosť sa premietne do prvej päťročnej európskej migračnej a azylovej stratégie, ktorá má byť vydaná do konca roka 2025 a bude vychádzať z rozvoja komplexných národných migračných a azylových stratégií, ktoré majú členské štáty predložiť Komisii do júna 2025.

Po tretie je naďalej mimoriadne dôležité neustále pracovať na vonkajšom rozmere migrácie. Hoci opatrenia v tejto oblasti nie sú podmienené právnymi záväzkami, bude nevyhnutné, aby Únia naďalej intenzívnejšie spolupracovala s partnerskými krajinami, a to najmä v troch kľúčových oblastiach: boj proti prevádzačstvu, účinné návraty, readmisia a reintegrácia, ako aj legálne možnosti.

Obrázok 1: Harmonogram kľúčových míľnikov počas dvojročného obdobia vykonávania

1Spoločný implementačný plán a národné implementačné plány

Spoločný implementačný plán

Pakt o migrácii a azyle obsahuje súbor 10 komplexných legislatívnych aktov. Na uľahčenie pochopenia a vykonávania týchto zložitých textov sú jednotlivé záväzky vyplývajúce z rôznych právnych aktov a opatrenia potrebné na ich zavedenie do praxe zoskupené v spoločnom implementačnom pláne do 10 stavebných prvkov. Tento pragmatický prístup umožňuje zamerať zdroje na to, čo je z hľadiska fungovania nového systému nevyhnutné.

Nie je možné si svojvoľne vyberať. Všetky stavebné prvky sú navzájom prepojené a je potrebné ich vykonať. Napríklad aj dobrý prijímací systém (stavebný prvok 3) sa preťaží, ak sa príslušné postupy nebudú vykonávať rýchlo (stavebný prvok 4), alebo ak osoby s udelenou medzinárodnou ochranou zostanú v ubytovaní určenom pre žiadateľov príliš dlho (stavebný prvok 10). Solidarita (stavebný prvok 7) a zodpovednosť (stavebný prvok 6) alebo nový systém riadenia migračných tokov na vonkajších hraniciach EÚ (stavebný prvok 2) nebudú fungovať, ak nebude včas spustený systém Eurodac (stavebný prvok 1). Rešpektovanie záruk a práv (stavebný prvok 9) predstavuje prierezový rozmer všetkých legislatívnych aktov a aspekt, ktorý bude potrebné zohľadniť v praxi pri všetkých stavebných prvkoch. Hoci bude v rámci jednotlivých stavebných prvkov možné stanoviť isté opatrenia ako prioritné, vykonávanie jednotlivých stavebných prvkov bude musieť prebiehať súbežne.

Obrázok 2: 10 stavebných prvkov na vykonanie základných záväzkov paktu o migrácii a azyle

Každý stavebný prvok sa vzťahuje na právne záväzky a ich dôsledky na dokončenie regulačného rámca, administratívne procesy, organizáciu a kapacitu z hľadiska ľudských zdrojov a infraštruktúry, ktoré musia členské štáty, Komisia a agentúry EÚ vykonať.

V spoločnom implementačnom pláne sa okrem toho stanovuje, ako činnosť na úrovni EÚ podporí vykonávanie na vnútroštátnej úrovni vďaka posilneniu výmeny informácií medzi členskými štátmi a „twinningu“ (vrátane identifikovania osvedčených postupov a oblastí, v ktorých sa môžu členské štáty navzájom podporovať), ako aj vypracovaniu praktických modelov, usmerňovacích dokumentov a spoločných kontrolných zoznamov v záujme zabezpečenia spoločného a harmonizovaného vykonávania. Podrobné elementy jednotlivých stavebných prvkov sa uvádzajú v kontrolnom zozname v priloženom pracovnom dokumente útvarov Komisie.

Národné implementačné plány

Ako sa stanovuje v nariadení o riadení azylu a migrácie a nariadení o konaní o azyle, každý členský štát vypracuje do 12. decembra 2024 s podporou Komisie a príslušných orgánov, úradov a agentúr Únie na základe tohto spoločného implementačného plánu svoj národný implementačný plán, v ktorom stanoví opatrenia a harmonogram ich vykonávania.

Každý členský štát čelí rozdielnym výzvam a nachádza sa v inom východiskovom bode. Každý národný implementačný plán členských štátov by mal preto najskôr zmapovať súčasnú situáciu vrátane vnútroštátnych súvislostí, súčasného legislatívneho rámca a administratívnych postupov, organizačného usporiadania a zavedených štruktúr, existujúcich kapacít, ako aj výziev spojených s geografickými podmienkami.

S cieľom zabezpečiť, aby členské štáty zaviedli pri každom stavebnom prvku vymedzené základné elementy, ktoré sú nevyhnutné na uplatňovanie spoločného a porovnateľného prístupu vo všetkých členských štátoch, Komisia vypracovala vzor pre národné implementačné plány, do ktorého je premietnutá štruktúra stavebných prvkov. Je priložený k tomuto oznámeniu.

Komisia vyzýva členské štáty, aby sa pri tvorbe a vykonávaní svojich národných implementačných plánov opierali o činnosť medzirezortnej a medzisektorovej pracovnej skupiny na vnútroštátnej úrovni. Účinná koordinácia bude kľúčovým predpokladom toho, aby sa všetky aspekty paktu o migrácii a azyle podarilo vykonať do polovice roka 2026.

V záujme vypracovania spoľahlivých národných implementačných plánov Komisia vyzýva členské štáty, aby v prípade každého stavebného prvku uskutočnili tieto kroky:

·Preskúmanie vnútroštátnych právnych rámcov a vykonanie nevyhnutných úprav regulačných a administratívnych pravidiel. Národný implementačný plán by mal zahŕňať harmonogram predkladania a prijímania takýchto opatrení na vnútroštátnej úrovni.

·Preskúmanie a prípadná úprava súčasného organizačného usporiadania vrátane koordinačných štruktúr v rámci útvarov, medzi útvarmi a odbormi ministerstiev a na medzirezortnej úrovni, aby sa zabezpečilo, že zodpovedajú svojmu účelu. V prípade potreby budú musieť členské štáty identifikovať a naplánovať zavedenie nových štruktúr alebo reorganizáciu útvarov, resp. zvážiť integrované systémy správy prípadov. Národný implementačný plán by mal obsahovať opis súčasných štruktúr a organizácie (na vnútroštátnej úrovni, ale aj úlohy delegované na regionálne alebo miestne orgány), ale aj potrebných zmien či harmonogram ich vykonávania.

·Preskúmanie a prípadná úprava administratívnych pracovných postupov, stálych operačných postupov a protokolov. Tento proces by sa mal slúžiť na identifikovanie súčasných dostupných informačných nástrojov, ako aj potreby vyvinúť nové. Národný implementačný plán by mal zahŕňať hlavné ciele, ktoré budú potrebné v tejto oblasti, a harmonogram ich vykonávania.

·Preskúmanie existujúcej kapacity ľudských zdrojov a identifikovanie potrieb vrátane náboru a odbornej prípravy. V národnom implementačnom pláne by sa malo prihliadať na súčasný počet zamestnancov a akékoľvek zvýšenie ich počtu požadované pre jednotlivé profily, a malo by v ňom stanovené jednoznačné plánovanie jednotlivých krokov náboru prípadných nových pracovníkov. Mal by sa týkať aj potrieb v oblasti odbornej prípravy, ako aj plánovania takejto prípravy a obsahovať harmonogram jej vykonávania.

·Identifikovanie činností, ktoré budú vykonávať zainteresované strany alebo príslušné organizácie (napr. združenia právnikov, MVO, súkromné subjekty), a potrieb v oblasti kapacity, ktorú budú pokrývať. Malo by sa v ňom stanovovať aj plánovanie takéhoto využívania externých zdrojov a mechanizmy na zabezpečenie monitorovania a kontroly kvality činností vykonávaných týmito zainteresovanými stranami alebo organizáciami.

·Preskúmanie existujúcej kapacity a identifikovanie potrieb v oblasti infraštruktúry a vybavenia, ako aj možných požiadaviek na logistiku. K tomu patria kapacity týkajúce sa fyzickej infraštruktúry na prijímanie a zaistenie na území a na hraniciach, ako aj infraštruktúry IT, internetového pripojenia a bezpečnostného prostredia. Národný implementačný plán by mal obsahovať súčasné úrovne kapacít pre tieto elementy a ich potrebné zvýšenie a malo by v ňom byť stanovené jasné plánovanie jednotlivých krokov obstarávania vybavenia a výstavby alebo renovácie.

V rámci všetkých stavebných prvkov budú musieť členské štáty vyhodnotiť náklady, aby dokázali priradiť zdroje na plnenie daných potrieb, pričom plne zohľadnia štátne rozpočtové cykly a dostupnosť finančných prostriedkov EÚ.

Komisia vyzýva členské štáty, aby formou pravidelnej výmeny informácií a konzultácií zapájali a využívali sociálnych partnerov, miestne a regionálne orgány a iné zainteresované strany, a to najmä zástupcov organizácií občianskej spoločnosti. Pomôže to identifikovať výzvy, zlepšiť politické riešenia a zabezpečiť širšiu zodpovednosť počas prípravy národných implementačných plánov a následne počas ich vykonávania, kde často tí istí aktéri zohrávajú kľúčovú úlohu.

Komisia vyzýva členské štáty, aby sa do októbra 2024 podelili o svoje návrhy plánov, a zabezpečili tak dialóg o potrebách a dostupných zdrojoch na včasné dokončenie do 12. decembra 2024.

210 stavebných prvkov na vykonávanie paktu o migrácii a azyle

Eurodac je rozsiahly IT systém, ktorý bude okrem iného podporovať fungovanie paktu v praxi, a to najmä prostredníctvom určovania zodpovednosti a monitorovania sekundárnych pohybov.

V systéme Eurodac sa budú ukladať a spracúvať biometrické údaje, údaje o totožnosti a ďalšie informácie o žiadateľoch o medzinárodnú ochranu, osobách vylodených v dôsledku pátracej a záchrannej operácie, ako aj osobách zadržaných v súvislosti s neoprávneným prekročením vonkajších hraníc alebo osobách, ktoré sa nelegálne zdržiavajú na území členského štátu. Takýmto spôsobom systém umožňuje porovnať nové žiadosti o medzinárodnú ochranu so žiadosťami, ktoré sú už v databáze zaregistrované, a tak uplatňovať pravidlá zodpovednosti podľa nariadenia o riadení azylu a migrácie, ako aj monitorovať sekundárne pohyby a označovať osoby, ktoré môžu predstavovať hrozbu pre vnútornú bezpečnosť.

Nový Eurodac predstavuje jednu z opôr nového právneho rámca. Včasná príprava a reformovaného systému Eurodac a jeho uvedenie do prevádzky sú nevyhnutým predpokladom vykonávania všetkých ostatných prvkov paktu. Členským štátom umožní zaviesť do praxe nové pravidlá solidarity, či už ide o relokáciu, alebo kompenzáciu v oblasti solidarity. Kľúčovú úlohu bude zohrávať aj pri uplatňovaní nových pravidiel zodpovednosti, najmä pri nových lehotách pre presun alebo zánik zodpovednosti alebo nového dôvodu zániku rozhodnutia o azyle prijatého v rámci konania na hraniciach.

Vďaka paktu o migrácii a azyle sa Eurodac stane súčasťou interoperabilného a integrovaného systému migrácie a riadenie hraníc. Požiadavky, ktoré sa kladú na nový systém, sú oveľa vyššie, ako je len bežná transformácia súčasného systému Eurodac. Vzhľadom na oveľa širší rozsah databázy a výrazne vylepšené funkcie sa bude musieť nový systém vybudovať úplne od začiatku. Platí to tak pre samotnú databázu, ktorú bude musieť vytvoriť agentúra eu-LISA, ako aj pre všetky národné komponenty, ktoré musia vytvoriť členské štáty a ktoré budú musieť byť k databáze pripojené. Príslušné orgány uplatňujú nariadenie Eurodac takým spôsobom, aby bola pri odoberaní biometrických údajov plne zachovaná ľudská dôstojnosť a telesná integrita dotknutej osoby. Členské štáty by mali pri svojom preskúmaní a plánovaní zohľadniť možný vplyv na pracovnú záťaž orgánov pre ochranu osobných údajov.

Na to, aby boli kľúčové funkcie systému Eurodac dostupné a systémy členských štátov pripravené ich používať do konca prechodného obdobia, by mali všetci aktéri prijať tieto opatrenia:

Členský štát

Právne predpisy

üČlenské štáty budú musieť preskúmať svoje vnútroštátne regulačné rámce a podľa potreby ich upraviť tak, aby bol všetkým príslušným orgánom, ako sú napríklad azylové orgány alebo pohraničná stráž, zaistený zákonný a operatívny prístup do systému v súlade s právom EÚ v oblasti ochrany údajov.

Organizačné a administratívne procesy

üČlenské štáty budú musieť oznámiť Komisii určené a overujúce orgány pre Eurodac do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti nariadenia.

üNový Eurodac prinesie množstvo nových funkcií, nie všetky sú však nevyhnutným predpokladom na to, aby boli ostatné prvky paktu vykonané do polovice roka 2026 (napr. nová kategória osôb s poskytnutou dočasnou ochranou). Vzhľadom na ambiciózny termín by preto malo medzi členskými štátmi, agentúrou eu-LISA a Komisiou dôjsť k vzájomnej dohode, ktoré funkcie systému Eurodac by mali byť pre potreby vykonávania paktu prioritné. Podobne by sa malo dospieť k vzájomnej dohode o relatívnej váhe jednotlivých technických riešení, ktoré majú byť zavedené (centralizované riešenia a vnútroštátne systémy, pozri ďalej).

üČlenské štáty by mali revidovať svoje interné pracovné postupy a stále operačné postupy, aby sa zabezpečila bezproblémová výmena informácií medzi orgánmi, ako aj riadna registrácia informácií v systéme Eurodac, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať požiadavkám EÚ v oblasti ochrany údajov.

Kapacity (ľudské zdroje, infraštruktúra a vybavenie)

üČlenské štáty budú musieť zaviesť kľúčové funkcie systému Eurodac na vnútroštátnej úrovni a otestovať ich pripravenosť, aby sa zabezpečilo riadne zhromažďovanie informácií a ich šírenie prostredníctvom národných prístupových bodov. Vzhľadom na ambiciózne termíny by mali členské štáty zvážiť všetky možnosti, ktoré by mohli skrátiť a zjednodušiť ich vnútroštátny vývoj a zavádzanie, ako je napríklad použitie štandardne dostupných produktov. Na začiatku by sa malo zvážiť aj to, či ísť skôr cestou vývoja centrálneho systému agentúrou eu-LISA alebo cestou vývoja vnútroštátneho systému. Okrem značného zjednodušenia vývoja by to mohlo urýchliť dodanie systému Eurodac a zabezpečiť flexibilita v prípade potreby vykonať úpravy na poslednú chvíľu.

üČlenské štáty by mali zabezpečiť dostatočný počet primerane vyškolených zamestnancov na vykonávanie kontrol údajov v systém Eurodac, pričom vo svojich harmonogramov plánovania by mali zohľadniť ich nábor a odbornú prípravu.

üČlenské štáty by mali svojim zamestnancom zároveň poskytnúť primerané vybavenie, aby mohli požadované informácie včas zhromažďovať a odosielať do systému Eurodac (napr. zariadenia systému Eurodac, vybavenie umožňujúce nasnímať podobu tváre atď.). To môže zahŕňať aj začatie obstarávania na nákup potrebného hardvéru na zhromažďovanie údajov v systéme Eurodac a splnenie požiadaviek na pripojiteľnosť. Mal by sa pripraviť a zohľadniť harmonogram obstarávania.

Komisia

Právny záväzok

üKomisia do septembra 2024 zvolá regulačný výbor pre systém Eurodac 6 s cieľom prijať vykonávací akt stanovený v nariadení Eurodac.

üKomisia aktualizuje deväť delegovaných a vykonávacích aktov v rámci nariadení o interoperabilite, nariadenia o Európskom systéme pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) a nariadenia o vízovom informačnom systéme (VIS) 7 , aby v nich umožnila využívanie údajov systému Eurodac. Okrem toho prijme aj vykonávací akt o medzisystémových štatistikách.

Praktická podpora

üKomisia bude úzko spolupracovať s agentúrou eu-LISA, aby uľahčila kľúčové rozhodnutia, ktoré budú musieť prijať členské štáty.

üKomisia bude dopĺňať technickú prácu pod vedením agentúry eu-LISA o potrebnú podporu prostredníctvom existujúcej expertnej skupiny pre Eurodac (ďalej len „kontaktný výbor pre Eurodac“) 8 , aby uľahčila správne uplatňovanie nariadenia (a to aj objasnením významu niektorých ustanovení) a identifikovala oblasti, ktoré by si v prechodnom období vyžadovali ďalšiu pozornosť.

Agentúra eu-LISA

Právny záväzok

üDo konca roka 2024 bude musieť agentúra eu-LISA prijať revidovaný dokument na riadenie rozhrania systému Eurodac na centrálnej úrovni, v ktorom sa zohľadnia nové funkcie. Na tento účel by sa mali všetky členské štáty, Komisia a agentúra eu-LISA včas dohodnúť na technickom riešení umožňujúcom vykonanie dokumentu na riadenie rozhrania systému Eurodac a jeho funkcií, v ktorom budú stanovené dôležité parametre vykonávania na vnútroštátnej úrovni. V tejto súvislosti Komisia spoločne s agentúrou eu-LISA vypracuje koncepčný dokument, na základe ktorého bude s členskými štátmi diskutovať o technických riešeniach pre databázu, ako aj o kľúčových funkciách, ktoré by mali byť zavedené do 12. júna 2026.

Praktická podpora

üAgentúra eu-LISA aktualizuje prevádzkovú príručku a vyškolí používateľov systému Eurodac v oblasti technického používania systému Eurodac.

üAgentúra eu-LISA identifikuje a vyrieši požiadavky na interoperabilitu, ktoré by umožnili integráciu systému Eurodac do rámca interoperability.

üAgentúra eu-LISA podporí vývoj technických riešení, ktoré budú umožňovať relevantnú podporu zo strany tímov agentúry Frontex a podporných azylových tímov agentúry EUAA, o ktorú môžu požiadať členské štáty.

Kľúčové míľniky, ktoré je potrebné zohľadniť: –Do konca júna 2024 by sa mali členské štáty, Komisia a agentúra eu-LISA spoločne dohodnúť na kľúčových funkciách systému Eurodac, aby sa zabezpečilo zavedenie týchto funkcií do 12. júna 2026. –Do konca júna 2024 by sa mali členské štáty, Komisia a agentúra eu-LISA spoločne dohodnúť na type technického riešenia, ktoré má byť zavedené (centralizované alebo necentralizované). –Do septembra 2024 by mala Komisia zvolať regulačný výbor pre systém Eurodac. –Do 12. decembra 2024 by mali členské štáty spoločne dospieť k dohode o dokumente na riadenie rozhrania systému Eurodac. –Do 12. decembra 2024 by mala Komisia zabezpečiť dohodu na stabilnom znení vykonávacích a delegovaných aktov potrebných pre kľúčové funkcie systému Eurodac. –Do 12. júna 2026 bude modernizovaný systém Eurodac uvedený do prevádzky.

Vykonávanie paktu vytvorí predpoklady pre súvislý prechod k ďalšiemu zlepšovaniu efektívneho riadenia vonkajších hraníc Európskej únie. Ponúka potrebné nástroje na riadenie príchodu štátnych príslušníkov tretích krajín a zavádzanie rýchlych a účinných konaní o azyle a návrate s pevnými zárukami pre jednotlivcov. Nariadenie o preverovaní, nariadenie o konaní o azyle a nariadenie o konaní o návrate na hraniciach spoločne zabezpečujú harmonizovaný prístup.

Všetci neoprávnení migranti budú zaregistrovaní a bude sa na nich vzťahovať preverenie ich totožnosti, bezpečnostného rizika, zraniteľnosti a zdravia. Týka sa to aj osôb zaistených na území daného štátu, ktoré ešte neboli podrobené preverovaniu alebo hraničnej kontrole. To isté sa vzťahuje na všetky osoby, ktoré požiadajú o medzinárodnú ochranu na hraničnom priechode. V druhej fáze sa bude povinné konanie na hraniciach vzťahovať na osoby, ktoré pravdepodobne nepotrebujú medzinárodnú ochranu, predstavujú bezpečnostné riziko alebo zavádzajú orgány. Nariadenie o preverovaní a nariadenie o konaní o azyle obsahujú aj nové ustanovenia na zlepšenie identifikácie osôb bez štátnej príslušnosti.

Úspešné vykonávanie nových záväzkov si vyžaduje, aby preverovanie a konania o azyle a (prípadne) o návrate na hraniciach prebiehali spoločne ako súvislý proces, čím sa zabezpečí dôkladné rozhodovanie pri plnom dodržaní všetkých záruk a práv osôb.

Každý členský štát musí mať kapacitu preveriť všetky neoprávnené príchody a umiestniť určitý počet žiadateľov o medzinárodnú ochranu (a navrátilcov) v primeraných podmienkach počas trvania konania na hraniciach. „Primeraná kapacita“ 9 na spracovanie žiadostí o azyl a konanie o návrate na hraniciach je stanovená na 30 000 na úrovni Únie, pričom podiel jednotlivých členských štátov na tejto primeranej kapacite vypočítava Komisia každé tri roky podľa vzorca stanoveného v nariadení o konaní o azyle.

Zrýchlené konanie je možné uplatniť bez toho, aby bola narušená kvalita rozhodovania alebo práva žiadateľov. Hoci počas preverovania a konania na hraniciach nie je osobám povolené vstúpiť na územie EÚ, majú právo zotrvať. Členské štáty musia vykonávať tieto konania v súlade so zárukami a garanciami stanovenými v legislatívnych nástrojoch paktu a pri plnom dodržiavaní základných práv stanovených v charte EÚ vrátane dodržiavania zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia a práva na účinný prostriedok nápravy v súvislosti s rozhodnutiami prijatými v rámci konania na hraniciach 10 .

Nový systém pre hranice vychádza z existujúcich štruktúr a poznatkov. Mnohé členské štáty už zavádzajú preverovacie protokoly, ktoré do veľkej miery inšpirovali nové právne záväzky. Okrem toho aspoň 14 členských štátov už uplatňuje konanie o azyle na hraniciach alebo má určité osvedčené postupy, ktoré uplatňuje na hraniciach.

Na zabezpečenie účinného vykonávania tohto stavebného prvku by sa mali prijať tieto opatrenia:

Členské štáty

Právne predpisy

üČlenské štáty by mali preskúmať a upraviť svoje vnútroštátne regulačné rámce podľa nových ustanovení a zabezpečiť, aby boli hraničné kontroly, preverovanie a konania o azyle a návrate vykonávané plynule pri dodržaní nových prísnych lehôt (7 dní na preverenie, 12 týždňov na konanie o azyle na hraniciach a 12 týždňov na konanie o návrate na hraniciach).

Organizačné a administratívne procesy

üČlenské štáty by mali preskúmať svoje administratívne procesy siahajúce od pracovných postupov a stálych operačných postupov, ako aj svoje nástroje na zabezpečenie primeraného toku informácií v každom kroku a medzi zúčastnenými orgánmi, pričom by mali dodržiavať nové prísne lehoty a oznamovacie povinnosti. Na tento účel by mali členské štáty zvážiť zavedenie integrovaných systémov správy prípadov, aby sa mohli relevantné informácie zhromažďovať a podľa potreby zdieľať s rôznymi útvarmi.

üČlenské štáty budú musieť prijať vhodné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby boli migranti počas preverovania a konaní na hraniciach k dispozícii orgánom (a ktorými sa im zabráni v neoprávnenom vstupe a zamedzí sa im v neoprávnený pohyb 11 ). Tieto opatrenia by mohli zahŕňať protokoly obsahujúce posúdenie opatrení na obmedzenie rizika úteku vrátane alternatív k zaisteniu (ktoré by mali byť stanovené v právnych predpisoch), najmä v prípade rodín s deťmi, a prípadné využitie zaistenia.

üČlenské štáty by mali začleniť preverovanie do svojich národných stratégií integrovaného riadenia hraníc.

üČlenské štáty budú musieť začleniť kontroly totožnosti, bezpečnosti, zraniteľnosti a zdravotného stavu požadované na účely preverovania na území štátu do už existujúcich vnútroštátnych postupov týkajúcich sa zaistenia/návratu.

Kapacity (ľudské zdroje, infraštruktúra a vybavenie)

üČlenské štáty budú musieť identifikovať miesta na vykonávanie preverovaní a konaní na hraniciach. V prípade potreby budú musieť rozšíriť alebo vybudovať potrebnú infraštruktúru. Infraštruktúra by mala zahŕňať zariadenia na preverovanie neoprávnených migrantov a žiadateľov o medzinárodnú ochranu, ktoré musia zodpovedať normám smernice o návrate (v prípade neoprávnených migrantov) a prepracovaného znenia smernice o prijímacích podmienkach (v prípade žiadateľov o medzinárodnú ochranu). Infraštruktúra by mala zahŕňať aj záchytné centrá pre žiadateľov o medzinárodnú ochranu (vrátane primeranej kapacity na zaistenie), aby mohli členské štáty splniť požiadavky týkajúce sa „primeranej kapacity“, ktoré musia zodpovedať normám prepracovaného znenia smernice o prijímacích podmienkach 12 , pričom sa musí prihliadnuť aj na osobitné požiadavky týkajúce sa rodín s deťmi 13 . Vyžaduje si to dôkladné posúdenie existujúcej kapacity a plánovanie výstavby alebo renovácie infraštruktúry ihneď po tom, ako Komisia stanoví primeranú kapacitu, ktorú musí každý členský štát zaviesť.

üČlenské štáty budú musieť zabezpečiť dostatočný počet kompetentných zamestnancov 14 na vykonávanie preverovania a konaní o azyle/návrate v krátkych lehotách stanovených v právnych predpisoch pri riadnom dodržaní všetkých záruk týkajúcich sa základných práv. Členské štáty by takisto mali zabezpečiť dostatočné súdne kapacity, aby sa zabezpečilo, že k rozhodnutiu o opravnom prostriedku dôjde v lehote stanovenej pre konania na hraniciach.

üV prípade potreby budú musieť členské štáty nadobudnúť potrebné vybavenie na vykonávanie preverovania a konaní na hraniciach (napr. zariadenia systému Eurodac, zariadenia na identifikáciu podvodne získaných dokladov) a zabezpečiť primerané internetové pripojenie na prístup k rôznym databázam.

üČlenské štáty budú musieť takisto zabezpečiť, aby mali riadne oprávnení zamestnanci orgánov príslušných na vykonávanie preverovania prístup do databáz EÚ a Interpolu a k údajom Europolu.

üČlenské štáty budú musieť vytvoriť potrebnú kapacitu na zhromažďovanie údajov, aby mohli plniť oznamovacie povinnosti v prípade, že dosiahnu „primeranú kapacitu“ alebo maximálny ročný počet žiadostí.

Komisia

Právny záväzok

üDo augusta 2024 (dva mesiace po nadobudnutí účinnosti nariadenia o konaní o azyle) Komisia prijme vykonávací akt, v ktorom sa vypočíta primeraná kapacita, ktorú bude musieť každý členský štát zaviesť na obdobie troch rokov.

Praktická podpora

üKomisia v spolupráci s Agentúrou Európskej únie pre azyl (EUAA) a Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) vypracuje modely pre konania na hraniciach (vrátane záruk týkajúcich sa základných práv). Komisia takisto podľa potreby zreviduje Praktickú príručku pre príslušníkov pohraničnej stráže. V záujme dosiahnutia spoločnej dohody medzi príslušníkmi pohraničnej stráže, azylovými úradníkmi a pracovníkmi zaoberajúcimi sa návratom bude Komisia organizovať špecializované diskusie za účasti týchto troch aktérov.

üKomisia prijme všetky potrebné opatrenia, a to aj v nadväznosti na proces podľa článku 25a vízového kódexu uvedený v oddiele 5, ako aj „cielené opatrenia v oblasti návratu“ v rámci činnosti koordinátora EÚ pre návrat (pozri stavebný prvok 5), aby zabezpečila efektívne fungovanie konania o návrate na hraniciach pri zohľadnení štátnych príslušností, na ktoré sa vzťahuje povinné konanie na hraniciach.

üKomisia začlení preverovanie do politického cyklu európskeho integrovaného riadenia hraníc.

Agentúry EÚ

Právny záväzok

üAgentúra EUAA vypracuje usmernenie o efektívnych alternatívach k zaisteniu.

üNadchádzajúce pravidelne „konvergenčné správy“ agentúry EUAA by mali členským štátom pomôcť v procese určovania štátnych príslušností, na ktoré by sa malo v zásade vzťahovať konanie na hraniciach, a identifikovať prípady, pre ktoré nie je 20 % miera uznaných žiadostí na prvom stupni reprezentatívna z dôvodu značných rozdielov medzi prvostupňovými a konečnými rozhodnutiami.

üAgentúra EUAA bude musieť venovať osobitnú pozornosť tomu, ako členské štáty uplatňujú konanie na hraniciach. Ak z monitorovania vykonaného agentúrou EUAA vyplynie, že nie sú splnené podmienky na umiestňovanie detí, Komisia je povinná vydať verejné odporúčanie na pozastavenie konaní na hraniciach pre rodiny s deťmi.

Praktická podpora

üAgentúra EUAA aktualizuje vzdelávacie moduly a usmernenia. Aktualizácie sú potrebné napríklad v prípade operačných pracovných postupov preverovania, súboru nástrojov týkajúcich sa preverovania/zraniteľnosti alebo praktického nástroja pre úradníkov prvého kontaktu.

üAgentúra Frontex bude poskytovať členským štátom operačnú podporu v oblasti preverovania, najmä odbornú prípravu orgánov príslušných na vykonávanie preverovania.

üRiadiaca rada agentúry Frontex by mala začleniť preverovanie ako nový nástroj riadenia vonkajších schengenských hraníc do prílohy k technickej a operačnej stratégii pre európske integrované riadenie hraníc (TO-EIBM).

Prijímacia kapacita zahŕňa schopnosť zabezpečiť materiálne prijímacie podmienky (ubytovanie, stravu, ošatenie, produkty osobnej hygieny a denné dávky, ktoré by vždy mali zahŕňať aj peňažnú sumu) žiadateľom o medzinárodnú ochranu pri zohľadnení ich pohlavia, veku a akýchkoľvek osobitných prijímacích potrieb. Okrem toho zahŕňa aj kapacitu poskytovať starostlivosť o telesné aj duševné zdravie, vzdelávanie maloletých osôb, opatrenia a informácie týkajúce sa skorej integrácie, ako aj ochranu ich práv 15 .

Riadne fungovanie európskeho systému migrácie a azylu, ako aj odovzdávania podľa pravidiel zodpovednosti si vyžaduje konvergenciu smerom k primeraným normám prijímania žiadateľov o medzinárodnú ochranu, ktoré vytvárajú porovnateľné životné podmienky vo všetkých členských štátoch. Existencia primeraných prijímacích podmienok predstavuje kľúčový prvok pri rozhodovaní o tom, či je členský štát dobre pripravený. Poskytovanie materiálnych prijímacích podmienok v súlade s normami prepracovaného znenia smernice o prijímacích podmienkach predstavuje významný faktor aj pre rozhodovanie o tom, či možno kapacita na hraniciach považovať za „primeranú“ 16 .

Väčšina členských štátov čelí pri prijímaní viacerým výzvam. Prepracované znenie smernice o prijímacích podmienkach nielenže rozširuje súčasný systém, ale zároveň ponúka aj príležitosť na prehodnotenie spôsobu organizácie prijímacích systémov na vnútroštátnej úrovni. Obsahuje dôležité nové nástroje na riadenie prijímania, ktoré poskytujú väčšiu flexibilitu, efektivitu a zabraňujú sekundárnym pohybom. V prepracovanom znení smernice o prijímacích podmienkach sa napríklad stanovuje možnosť umiestniť žiadateľov do ubytovacích zariadení a do geografických oblastí, čím je poskytovanie materiálnych prijímacích podmienok podmienené skutočným pobytom v ubytovacom zariadení alebo konkrétnej oblasti do ktorých boli žiadatelia umiestnení. Členské štáty by mali tieto príležitosti využiť naplno. Okrem toho budú musieť členské štáty zabezpečiť základné potreby len vtedy, ak sa žiadatelia nenachádzajú v členskom štáte, v ktorom sa majú zdržiavať.

V prepracovanom znení smernici o prijímacích podmienkach sa takisto ďalej harmonizujú normy a posilňujú záruky pre žiadateľov o medzinárodnú ochranu vrátane skoršieho prístupu na trh práce (šesť mesiacov namiesto deviatich), starostlivosti o telesné a duševné zdravie a väčšej ochrany rodín, detí a zraniteľných žiadateľov 17 .

Vzhľadom na to, že do riadenia prijímania žiadateľov o azyl sú zapojení viacerí aktéri, ukázalo sa, že pre riadne riadenie prijímacích systémov v niektorých členských štátoch sú často mimoriadne dôležité partnerstvá viacerých zainteresovaných strán s príslušnými aktérmi. Zahŕňa to aj zapojenie miestnych a regionálnych orgánov, sociálnych a hospodárskych partnerov, medzinárodných organizácií, MVO alebo organizácií vedených migrantmi.

Na zabezpečenie účinného vykonávania tohto stavebného prvku by sa mali prijať tieto opatrenia:

Členské štáty

Právne predpisy

üČlenské štáty budú musieť preskúmať svoje vnútroštátne regulačné rámce a prijať všetky potrebné legislatívne opatrenia na transponovanie prepracovaného znenia smernice o prijímacích podmienkach do 12. júna 2026 a oznámiť ich Komisii. Na to, aby mohli členské štáty uplatňovať flexibilné riešenia uvedené v prepracovanom znení smernice, napríklad v súvislosti s pobytom a pridelením žiadateľov do konkrétnych oblastí, musia byť tieto možnosti transponované do vnútroštátneho práva. V právnych predpisoch by sa takisto mali poskytovať alternatívy k zaisteniu.

Organizačné a administratívne procesy

üČlenské štáty budú musieť oznámiť Komisii orgány zodpovedné za plnenie záväzkov vyplývajúcich z prepracovaného znenia smernice o prijímacích podmienkach.

üČlenské štáty by mali zvážiť preskúmanie organizácie vnútroštátnych prijímacích systémov v záujme optimalizácie spôsobu ich usporiadania. Členské štáty by mohli napríklad kombinovať záchytné centrá s ubytovacími jednotkami, podpornými službami a peňažnou pomocou v závislosti od profilu žiadateľa o medzinárodnú ochranu, t. j. od jeho pohlavia, veku, zloženia rodiny, zraniteľností a potrieb.

üNové technológie ponúkajú automatizované nástroje na účinnejšie riadenie prijímacích kapacít, ktoré v súčasnosti v mnohých členských štátoch chýbajú. Členské štáty sa preto vyzývajú, aby zvážili zavedenie integrovaného systému správy prípadov v záujme efektívneho zhromažďovania a výmeny relevantných kvantitatívnych a kvalitatívnych údajov a informácií o úrovniach prijímacích kapacít. Integrovaný systém by následne mohol uľahčiť prístup k službám všetkým príslušným aktérom a prispel by aj k odhaľovaniu útekov.

üČlenské štáty by mali prijať potrebné administratívne opatrenia a vypracovať postupy na začlenenie nových opatrení z prepracovaného znenia smernice, ktoré majú znížiť počet sekundárnych pohybov a zneužití (po ich transpozícii do vnútroštátneho práva), ako je záväzok zabezpečiť iba základné potreby, keď sa žiadatelia nenachádzajú v členskom štáte, v ktorom sú povinní sa zdržiavať, alebo možnosť umiestniť žiadateľov do konkrétneho ubytovacieho zariadenia a geografických oblastí a podmieniť tak poskytovanie materiálnych prijímacích podmienok skutočným pobytom v ubytovacom zariadení alebo oblastiach, do ktorých boli žiadatelia umiestnení 18 .

Kapacity (ľudské zdroje, infraštruktúra a vybavenie)

üČlenské štáty budú musieť zabezpečiť dostatočnú prijímaciu kapacitu, a to aj pokiaľ ide o infraštruktúru, ubytovanie, peňažnú pomoc atď. (aj v súvislosti s osobami s osobitnými prijímacími potrebami) 19 , ktorá by zodpovedala predpokladaným potrebám a dokázala zabezpečiť primeranú životnú úroveň. Táto kapacita by mala zahŕňať predpokladané relokácie (ak si členský štát vyberie toto opatrenie solidarity), kapacitu na účely pripravenosti 20 , ako aj kapacitu na vykonávanie účinných alternatív k zaisteniu. To si vyžaduje podrobné posúdenie existujúcej kapacity a plánovanie potrebných zmien.

üČlenské štáty budú musieť zabezpečiť kapacitu na poskytovanie dostatočného a prispôsobeného prístupu k zdravotnej starostlivosti o telesné a duševné zdravie, ako aj rýchlejšieho a efektívnejšieho prístupu k opatreniam skorej integrácie (napr. vzdelávanie, jazyková príprava, prístup na trh práce do šiestich mesiacov od registrácie žiadosti, podpora zamestnanosti). Členské štáty budú musieť zabezpečiť dostatočný počet primerane vyškolených zamestnancov v oblasti prijímania a prístupu k službám (napríklad tlmočníkov, prekladateľov, sociálnych pracovníkov, zdravotníckych pracovníkov, a to aj v oblasti duševného zdravia, a úradníkov zaoberajúcich sa ochranou detí). To si vyžaduje podrobné posúdenie existujúcej kapacity a plánovanie potrebného náboru a odbornej prípravy zamestnancov. Odborná príprava musí zahŕňať kľúčové časti európskeho vzdelávacieho programu v oblasti azylu týkajúce sa prijímacích podmienok, ako aj nástroj na identifikáciu žiadateľov s osobitnými prijímacími potrebami vyvinutý agentúrou EUAA. Ak sa na vykonávaní prepracovaného znenia smernice o prijímacích podmienkach zúčastňujú miestne a regionálne orgány, občianska spoločnosť a medzinárodné organizácie, členské štáty im budú musieť prideliť potrebné zdroje.

Komisia

Praktická podpora

üKomisia bude poskytovať potrebnú technickú podporu prostredníctvom skupiny expertov pre prijímanie („kontaktný výbor pre prijímanie“) 21 , aby uľahčila správne uplatňovanie prepracovaného znenia smernice, a to aj objasnením významu niektorých ustanovení, a identifikovala oblasti, ktoré si budú vyžadovať ďalšiu pozornosť v prechodnom období, a to aj z hľadiska transpozície prepracovaného znenia smernice o prijímacích podmienkach.

Agentúry EÚ

Právny záväzok

üAgentúra EUAA vypracuje štandardný vzor informácií, ako aj usmernenie o alternatívach k zaisteniu.

Praktická podpora

üAgentúra EUAA bude poskytovať podporu prostredníctvom svojej prijímacej siete, zaktualizuje existujúce usmerňovacie dokumenty, nástroje a materiály na odbornú prípravu a zreviduje svoje normy a ukazovatele v oblasti prijímania a zraniteľnosti. Ide najmä o usmernenia z roku 2024 o prijímaní – normy a ukazovatele.

	STAVEBNÝ PRVOK 4
	Spravodlivé, účinné a konvergentné konania o azyle

Rýchlejšie a harmonizovanejšie konania sú mimoriadne dôležité na zachovanie integrity celkového azylového systému, ako aj na zmiernenie počtu sekundárnych pohybov a zabránenie zneužitiu. V nariadení o konaní o azyle a kvalifikačnom nariadení sa zjednodušuje a posilňuje konvergencia procesu posudzovania jednotlivých žiadostí o azyl a rozhodovania o nich v celej Európe a posilňujú záruky, práva a garancie žiadateľov a osôb s udelenou medzinárodnou ochranou. Nariadenie o konaní o azyle obsahuje aj ustanovenia, ktoré by mali uľahčiť identifikáciu osôb bez štátnej príslušnosti.

V nariadení o konaní o azyle sa zjednodušuje prístup ku konaniu o azyle a harmonizujú lehoty, čo umožňuje kratšie a účinnejšie konania. V nariadení sa napríklad stanovujú jednoznačné lehoty pre tri fázy konania o azyle, t. j. žiadateľ vyjadrí želanie o udelenie medzinárodnej ochrany („prejav vôle podať žiadosť“), následne orgány členských štátov žiadosť prijmú a zaregistrujú („registrácia“) a potom žiadateľ žiadosť podá („podanie“). V nariadení sa objasňuje, čo každá z týchto troch fáz zahŕňa aké povinnosti majú žiadatelia a orgány a aké sú lehoty pre každú z týchto fáz (päť dní na registráciu, 21 dní na podanie). Takisto sa v ňom stanovujú lehoty na preskúmanie žiadosti (šesť mesiacov v prípade rozhodnutia pri bežnom konaní, tri mesiace v prípade zrýchleného konania a od 10 dní do dvoch mesiacov v prípade kontrol neprípustnosti).

Členské štáty budú musieť takisto uplatňovať nové pravidlá, ktoré budú povinné, napríklad povinné zrýchlené konania (doposiaľ nepovinné), ako aj prísnejší povinný systém uplatniteľný na následné žiadosti (vrátane povinnosti považovať žiadosti, ktoré boli podané po zamietnutí v inom členskom štáte, za následné žiadosti). Takisto budú musieť vykonať potrebné úpravy, aby bolo možné považovať žiadosť za konkludentne späťvzatú, ak žiadateľ nesplní určité povinnosti, akou je napríklad požiadavka poskytnúť biometrické údaje, alebo uplatňovať novú koncepciu „efektívnej ochrany“ pri určovaní bezpečných tretích krajín a uplatňovať koncepciu prvej krajiny azylu. Okrem toho v prípade väčšiny podvodných tvrdení a následných žiadostí nebude mať odvolanie automaticky odkladný účinok, čo znamená, že ak bola žiadosť zamietnutá a súd nepovolil osobe zotrvať, orgány môžu pristúpiť k výkonu rozhodnutia o návrate.

Členské štáty budú takisto musieť uplatňovať nové požiadavky stanovené v kvalifikačnom nariadení, napríklad povinnosť posúdiť alternatívu vnútroštátnej ochrany a povinnosť odňať medzinárodnú ochranu v prípade spáchania niektorých trestných činov alebo ak daná osoba iným spôsobom predstavuje bezpečnostnú hrozbu.

Zmeny zavedené nariadením o konaní o azyle a procesné aspekty kvalifikačného nariadenia ponúkajú členským štátom príležitosť reagovať na súčasné výzvy súvisiace so zdĺhavým konaním o azyle a existujúcim množstvom nevybavených prípadov. Dodržiavanie základných práv žiadateľov a osôb s udelenou medzinárodnou ochranou v súlade s chartou a osobitných práv poskytnutých na základe dvoch uvedených nariadení je nevyhnutným predpokladom správneho vykonávania tohto stavebného prvku (pozri stavebný prvok 9).

Na zabezpečenie účinného vykonávania tohto stavebného prvku by sa mali prijať tieto opatrenia:

Členské štáty

Právne predpisy

üČlenské štáty by mali preskúmať svoje vnútroštátne regulačné rámce a vykonať potrebné úpravy na zabezpečenie účinného uplatňovania dvoch uvedených nariadení. V tejto súvislosti bude treba osobitnú pozornosť venovať niektorým prvkom, ako je spôsob organizácie prístupu ku konaniu (t. j. kroky, lehoty, zapojené orgány), neautomatický odkladný účinok niektorých druhov rozhodnutí a spôsob, akým je vymedzené konečné rozhodnutie. V prípade konečného rozhodnutia je mimoriadne dôležité zabezpečiť, aby jeho vymedzenie umožňovalo bezproblémové uplatnenie pravidiel upravujúcich následné žiadosti bez toho, aby dochádzalo k súbežným konaniam medzi prvou žiadosťou vo fáze odvolania a druhou vo fáze správneho konania.

Organizačné a administratívne procesy

üČlenské štáty budú musieť prideliť zodpovednosti prispôsobené novému rámcu a jasne odlíšeným fázam konania o azyle, t. j. prejavenie vôle podať žiadosť/prijímanie žiadostí, registrácia žiadostí a podávanie žiadostí.

üČlenské štáty by mali vypracovať účinné interné pracovné postupy na výmenu informácií medzi rôznymi útvarmi (napr. na dodržanie informačnej povinnosti, keď je prijímajúci orgán iný ako registrujúci orgán) a s ostatnými členskými štátmi (napr. keď už bola žiadosť zamietnutá v inom členskom štáte).

üČlenské štáty by mali preskúmať a podľa potreby upraviť pracovné metódy a v prípade potreby vypracovať stále operačné postupy pre jednotlivé fázy konania o azyle, ktoré budú v plnej miere dodržiavať nové lehoty (pre bežné aj zrýchlené konania a kontroly neprípustnosti) a povinností, a to aj v prípade odvolaní, a ktoré zároveň poskytujú všetky požadované záruky a garancie 22 .

üČlenské štáty by mali preskúmať súčasnú organizáciu svojich azylových úradov pri zohľadnení existujúcich výziev spočívajúcich vo vysokom počte nevybavených prípadov a priemernom trvaní konania o azyl.

üČlenské štáty budú musieť zabezpečiť, aby sa rozhodnutia o azyle vydávali a oznamovali v súlade s novými požiadavkami. Členské štáty budú takisto musieť v prípade potreby začleniť do svojich administratívnych postupov potrebné prvky na uplatňovanie koncepcií bezpečnej tretej krajiny a prvej krajiny azylu, a najmä koncepcie „efektívnej ochrany“. Okrem toho budú musieť začleniť záväzok považovať žiadosť za konkludentne spätvzatú v prípadoch stanovených v nariadení (okamžité rozhodnutie bez obdobia pozastavenia, ak členský štát nestanoví inak). Takisto budú musieť do svojich rozhodovacích postupov začleniť povinnosť posúdiť alternatívu vnútroštátnej ochrany a povinnosť odňať postavenie osoby s medzinárodnou ochranou v prípade spáchania niektorých trestných činov, alebo ak daná osoba iným spôsobom predstavuje bezpečnostnú hrozbu.

üČlenské štáty by mali zvyšovať povedomie o informáciách o krajine pôvodu a usmerneniach k situácií v konkrétnych krajinách vypracovaných agentúrou EUAA a budú musieť zabezpečiť, aby tieto výstupy zohľadňovali úradníci v rámci azylových konaní, a to aj s cieľom podporiť dôkladné posudzovanie povinnej alternatívy vnútroštátnej ochrany. Členské štáty by mali zvyšovať povedomie o informáciách o krajine pôvodu a usmerneniach k situácií v konkrétnych krajinách vypracovaných agentúrou EUAA aj medzi sudcami.

Kapacity (ľudské zdroje, infraštruktúra a vybavenie)

üČlenské štáty budú musieť zabezpečiť dostatočný počet kompetentných zamestnancov (úradníci spracúvajúci žiadosť o azyl, tlmočníci atď.) a zohľadniť pritom existujúce nedostatky, počet nevybavených prípadov a priemernú dĺžku konania o azyle, ako aj nové povinnosti. Budú musieť zabezpečiť, aby odborná príprava obsahovala základné časti európskeho vzdelávacieho programu v oblasti azylu.

üČlenské štáty budú musieť zabezpečiť primerané vybavenie azylových úradov (zariadeniami systému Eurodac atď.), aby mohli účinne plniť svoje úlohy v rámci nových lehôt a v súlade s novými povinnosťami.

Komisia

Právny záväzok

üKomisia do 12. júna 2025 preskúma koncepciu bezpečnej tretej krajiny a v prípade potreby navrhne prípadné cielené zmeny.

Praktická podpora

üKomisia zorganizuje stretnutia expertných skupín pre azylové procesy a kvalifikácie („kontaktný výbor pre azylové procesy“ a „kontaktný výbor pre kvalifikácie“) 23 , aby uľahčila správne uplatňovanie právneho rámca, a to aj objasnením významu niektorých ustanovení, a identifikovala oblasti, ktoré by si vyžadovali ďalšiu pozornosť. Komisia sa bude usilovať o to, aby sa spoločné kontaktné výbory zamerali na všetky procesné aspekty podľa nariadenia o konaní o azyle a kvalifikačného nariadenia. Komisia bude pomáhať aj pri koordinácii identifikácie a šírenia osvedčených postupov.

Agentúry EÚ

Praktická podpora

üAgentúra EUAA zriadi sieť oddelení zodpovedných vnútroštátnych orgánov a aktualizuje všetky informácie a materiály na odbornú prípravu, ako aj usmerňujúce dokumenty a v prípade potreby ukazovatele, ktoré by sa mali zohľadňovať počas celého rozhodovacieho procesu (aj na súdoch a tribunáloch).

üAgentúra EUAA bude naďalej poskytovať informácie o krajine pôvodu a usmernenie pre krajinu všetkým vnútroštátnym administratívnym a súdnym orgánom a upravovať existujúce databázy, napríklad systém včasného varovania a pripravenosti, na základe nových rámcov.

üNa základe žiadosti Komisie bude EUAA poskytovať Komisii informácie a analýzy týkajúce sa konkrétnych tretích krajín, ktoré by sa mohli zvážiť na označenie ako bezpečné tretie krajiny na úrovni Únie.

Kľúčové míľniky, ktoré je potrebné zohľadniť: –Do 12. júna 2025 Komisia preskúma koncepciu bezpečnej tretej krajiny a v prípade potreby navrhne prípadné cielené zmeny. –Do 12. júna 2026 členské štáty oznámia Komisii orgány zodpovedné za prijímanie žiadostí, registrovanie žiadostí a podávanie žiadostí podľa nariadenia o konaní o azyle. –Do 12. júna 2026 členské štáty určia národné kontaktné miesto na účely kvalifikačného nariadenia a oznámia jeho adresu Komisii. Komisia oznámi uvedené informácie ostatným členským štátom.

Politika EÚ v oblasti migrácie môže byť udržateľná len vtedy, ak sú osoby, ktoré nemajú právo zostať v EÚ, účinne vrátené. V tomto stavebnom prvku sa uvádzajú ďalšie kroky vytvárania spoločného systému EÚ pre návraty, v ktorom sa navrátilcom poskytujú stimuly, aby spolupracovali, zostali k dispozícii počas celého procesu, a ak je to možné, dobrovoľne sa vrátili. Opatrenia zamerané na stimulovanie dobrovoľných návratov by mali dopĺňať dôveryhodné a dobre fungujúce nútené návraty. Členské štáty by mali byť vybavené aj nástrojmi a postupmi, ktoré umožňujú účinné vnútorné riadenie a posilnenú spoluprácu, ako aj výmenu informácií s ostatnými členskými štátmi, s cieľom dosiahnuť efektívnejší proces návratu.

V záujme odstránenia medzier medzi konaním o azyle a konaním o návrate sa v nariadení o konaní o azyle členským štátom ukladá povinnosť zabezpečiť, aby každý žiadateľ, ktorému bolo vydané zamietavé rozhodnutie o azyle, zároveň s ním alebo krátko po jeho vydaní získal aj rozhodnutie o návrate. Ak sa rozhodnutie o návrate prijme v rámci súvisiaceho zamietavého rozhodnutia o azyle, proti obom rozhodnutiam je potrebné odvolať sa spoločne pred rovnakým súdom alebo tribunálom v rovnakom súdnom konaní a rovnakej lehote. Ak sa rozhodnutie o návrate vydá osobitne, je možné sa proti nemu odvolať samostatne, ale v rovnakých lehotách 24 . Posilnené pravidlá budú platiť pre tých, ktorí sa pokúšajú oddialiť konania prostredníctvom odvolaní alebo následných žiadostí o azyl, ktorých jediným účelom je zabrániť návratu z Únie.

Zatiaľ čo niektoré členské štáty centralizovali riadenie aktérov zapojených do procesu návratu do jedného orgánu, iné členské štáty zaviedli pracovné dohody medzi rôznymi aktérmi a orgánmi na zlepšenie účinnosti a udržateľnosti procesu návratu.

19 členských štátov už vydáva zamietavé rozhodnutia o azyle spoločne s rozhodnutiami o návrate, niektoré ako súčasť toho istého aktu a iné ako dva samostatné akty, ale stále vydané zároveň. Päť členských štátov už má digitalizované systémy IT správy prípadov v oblasti návratu a 11 členských štátov je v procese vývoja systému založeného na modeli správy prípadov v oblasti návratu (RECAMAS), ktorý vyvinula agentúra Frontex. Systémy správy prípadov readmisie financované EÚ uľahčujú konania o readmisii s niektorými tretími krajinami, s ktorými je prepojená väčšina členských štátov.

Okrem toho sú do procesu návratu zapojení viacerí aktéri na vnútroštátnej úrovni a na zabezpečenie účinnosti tohto procesu je potrebná spolupráca. Prebiehajúce schengenské tematické hodnotenie v oblasti návratov na účely efektívneho systému EÚ pre návrat sa osobitne zameriava na preklenutie rozdielov medzi aktérmi procesu návratu. Výsledky hodnotenia (vrátane najlepších postupov) by sa mali považovať za relevantné pri vykonávaní prvkov paktu, ktoré súvisia s účinnejšími a spravodlivejšími konaniami o návrate v celej Európe 25 .

Dobrovoľný návrat podporený dôveryhodným núteným návratom predstavuje spolu s reintegráciou udržateľnejší, nákladovo efektívnejší a humánnejší/dôstojnejší spôsob vykonávania návratov a mal by sa naďalej uprednostňovať. Je dôležité posilniť stimuly k dobrovoľnému návratu a poskytovať podporu súdržnej reintegrácii, a to aj využívaním programu EÚ pre reintegráciu pod vedením agentúry Frontex. V súčasnosti sa na programe EÚ pre reintegráciu agentúry Frontex zúčastňuje a využíva ho 25 z 31 členských štátov a krajín pridružených k schengenskému priestoru.

Na zabezpečenie účinného vykonávania tohto stavebného prvku by sa mali prijať tieto opatrenia:

Členské štáty

Právne predpisy

üČlenské štáty by mali preskúmať a podľa potreby upraviť vnútroštátne regulačné rámce.

üČlenské štáty budú musieť zabezpečiť vydávanie rozhodnutí o návrate v rámci zamietavých rozhodnutí o azyle, resp. ak sa vydajú ako samostatné akty, vydanie rozhodnutia o návrate súbežne s rozhodnutím o azyle alebo krátko po ňom.

üČlenské štáty budú takisto musieť zabezpečiť, aby sa odvolania proti zamietavým rozhodnutiam o azyle a rozhodnutiu o návrate spracúvali spoločne alebo v lehotách stanovených v nariadení o konaní o azyle. Členské štáty môžu napríklad v právnych predpisoch stanoviť spoločné lehoty pre obe rozhodnutia.

Organizačné a administratívne procesy

üČlenské štáty by mali preskúmať svoje interné postupy s cieľom zaviesť jednoznačný proces a pracovný postup správy prípadov, aby sa zabezpečil plynulý proces medzi vydaním zamietavého rozhodnutia o azyle a rozhodnutia o návrate, a to počnúc okamihom, keď už osoba nemá právo zotrvať v EÚ, až po vydanie rozhodnutia o návrate, podanie žiadosti o readmisiu do tretej krajiny a následný dobrovoľný/nútený návrat a poskytnutie podpory pri reintegrácii. Členské štáty by mali takisto zaviesť štruktúry, ktorými sa zaručí, že odvolania proti zamietavým rozhodnutiam o azyle a rozhodnutiu o návrate sa budú spracúvať spoločne alebo v lehotách stanovených v nariadení o konaní o azyle.

üČlenské štáty sa vyzývajú, aby prijali aktívne kroky na zavedenie moderného a výkonného systému IT pre správu prípadov v oblasti návratu, ktorým sa zabezpečí spracovanie informácií a vykonanie kontrol na základe legislatívnych a administratívnych zmien a požiadaviek na pracovný postup. Podporovať a rozšíriť by sa malo aj využívanie existujúceho systému správy prípadov v oblasti návratu a nástrojov reintegračnej pomoci.

Kapacity (ľudské zdroje, infraštruktúra a vybavenie)

üČlenské štáty by mali preskúmať požiadavky na infraštruktúru aj personálne kapacity, aby mohli prijať účinné opatrenia na zabezpečenie dostupnosti navrátilcov počas konania, a tak zabrániť riziku úteku, v prípade potreby aj prostredníctvom uplatňovania alternatív k zaisteniu.

üČlenské štáty by mali zabezpečiť kapacitu na posilnenie poradenstva v oblasti návratu, aby zaistili, že osoby, ktoré musia byť vrátené, budú okamžite počas celého procesu sprevádzané.

üČlenské štáty by mali posilniť stimuly na dobrovoľný návrat a uľahčiť podporu reintegrácie, a to v úzkej spolupráci s agentúrou Frontex.

Komisia

Praktická podpora

üKľúčovú úlohu bude pri činnostiach nadväzujúcich na konkrétne identifikované výzvy v oblasti návratu zohrávať koordinátor pre návrat, ktorý bude zabezpečovať väčšiu efektívnosť, vnútornú súdržnosť a spoluprácu medzi členskými štátmi. Koordinátor pre návrat to bude robiť prostredníctvom cielených opatrení v oblasti návratu, ktoré vychádzajú z už začatej práce na zlepšovaní spoločného plánovania letov a identifikačných misií, ako aj na optimalizovaní využívania podpory agentúry Frontex, výmeny postupov a skúseností v oblasti spoločného vydávania zamietavých rozhodnutí o azyle a rozhodnutí o návrate a spolupráce v oblasti návratu navrátilcov, ktorí predstavujú bezpečnostnú hrozbu. Toto úsilie budú podporovať aj sieť na vysokej úrovni pre návraty a agentúra Frontex.

üKomisia bude spolupracovať s členskými štátmi na prehlbovaní praktického vykonávania prístupu Tím Európa a posilňovaní účinnej spolupráce tretích krajín pri readmisii, pričom bude využívať všetky pákové efekty a stimuly, ktoré má k dispozícii, napríklad nadväzujúce opatrenia na mechanizmus článku 25a vízového kódexu, ktorými sa prepája spolupráca v oblasti víz a readmisie, opísaný v oddiele 5, ako aj politiky v oblasti obchodu, víz, rozvoja a ďalšie politiky.

üKomisia vypracuje všeobecné smerovanie digitalizácie systému EÚ pre návraty s holistickým prístupom k všetkým prvkom vykonávania paktu.

Agentúry EÚ

Praktická podpora

üAgentúra Frontex bude v úzkej spolupráci s Komisiou a koordinátorom pre návrat zohrávať kľúčovú úlohu pri vykonávaní tohto stavebného prvku tým, že bude podporovať členské štáty vo všetkých fázach procesu návratu. Mimoriadne dôležité bude posilňovanie a úplné využívanie podpory agentúry Frontex pri identifikovaní, návratových operáciách a podpore udržateľnej reintegrácie.

üPredvídateľný systém koordinácie v rámci agentúry Frontex založený na spoločnom plánovaní využívania podpory Frontexu členskými štátmi by mal umožňovať lepšie zoskupovanie zdrojov vo všetkých fázach návratu. Systém by mal vychádzať z práce na cielených opatreniach v oblasti návratu zameranej na posilňovanie súdržnosti, koordinácie, zvyšovanie efektívnosti a výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi a v ich rámci pod vedením koordinátora pre návrat.

Zavedenie efektívneho a stabilného rozdelenia zodpovednosti v rámci Únie a zmiernenie stimulov na sekundárne pohyby sú základné priority paktu a tvoria nevyhnutný predpoklad budovania dôvery medzi členskými štátmi.

V súčasnosti sa kritériá a mechanizmy určovania konkrétneho členského štátu zodpovedného za preskúmanie žiadosti o medzinárodnú ochranu stanovujú v nariadení Dublin III 26 . Ak sa žiadatelia o medzinárodnú ochranu nenachádzajú v členskom štáte zodpovednom za preskúmanie ich žiadosti, musia byť odovzdaní do daného členského štátu. Vykonávanie dublinského nariadenia je spojené so značnými výzvami, a to najmä v súvislosti s vykonávaním odovzdaní.

V novoprijatom nariadení o riadení azylu a migrácie (AMMR) sa dublinský systém reformuje tým, že sa zavádzajú spravodlivejšie a účinnejšie pravidlá zodpovednosti. Správne uplatňovanie nových pravidiel je nevyhnutné na efektívne fungovanie európskeho azylového systému a na zabezpečenie solidarity medzi členskými štátmi. Zabezpečením systematických a rýchlych odovzdaní do zodpovedného členského štátu sa prispeje k riešeniu „zneužívania azylového systému“, čo bude odrádzať od neoprávnených príchodov a viesť k zmierneniu niektorých faktorov, ktoré ľudí motivujú k neoprávnenému pohybu medzi členskými štátmi.

V tomto procese bude kľúčovým faktorom prekonanie súčasných nedostatkov. Nové pravidlá zodpovednosti predstavujú významný odklon od súčasného systému. V nariadení o riadení azylu a migrácie sa napríklad zavádza nové kritérium zodpovednosti na základe diplomov a kvalifikácií a zodpovednosť sa stáva stabilnejšou tým, že sa povinne predlžujú harmonogramy presunu alebo zániku zodpovednosti. Zároveň sa ním posilňuje kritérium rodinných väzieb, a to aj zavedením nového záväzku uprednostňovať prípady s rodinnými väzbami.

V novom nariadení sa konania zefektívňujú tým, že sa skracujú lehoty a postup prijatia späť sa mení na oznámenie. Takisto obsahuje nové záväzky pre žiadateľov, ktorými sa znižuje miera zneužívania systému (napríklad záväzok podať žiadosť v členskom štáte prvého vstupu), a pre členské štáty, ktoré musia reagovať v prípade sekundárnych pohybov (napríklad záväzok zabezpečiť iba základné potreby žiadateľa v prípade jeho úteku), prípadne ak žiadateľ predstavuje bezpečnostnú hrozbu. Vyvažujú ich nové záruky pre žiadateľov 27 .

V pracovnom dokumente útvarov Komisie s názvom Dublinský plán v praxi – Zlepšenie účinnosti dublinského nariadenia III: identifikácia osvedčených postupov v členských štátoch 28 sa identifikujú postupy, ktoré môžu pomôcť členským štátom pri riešení niektorých existujúcich výziev súčasného systému počas prechodu na nový systém.

Na úspešný prechod od systému nariadenia Dublin III na právne a operačné normy nariadenia o riadení azylu a migrácie by sa mali prijať tieto opatrenia:

Členské štáty

Právne predpisy

üČlenské štáty by mali preskúmať a podľa potreby upraviť svoje vnútroštátne regulačné rámce, aby zabezpečili účinné uplatňovanie nariadenia o riadení azylu a migrácie. Okrem iného budú musieť členské štáty venovať osobitnú pozornosť účinným prostriedkom nápravy 29 , neexistencii nároku na prijímacie podmienky v prípade úteku a zosúladeniu s novými lehotami v rámci jednotlivých konaní.

Organizačné a administratívne procesy

üČlenské štáty by mali preskúmať a v prípade potreby upraviť štruktúru a fungovanie vnútroštátnych dublinských jednotiek. Zahŕňa to preskúmanie pracovných metód dublinských jednotiek a aktualizáciu stálych operačných postupov na účely vykonávania nových konaní (konkrétne oznámení na účely prijatia späť, relokácií a kompenzácií prevzatím zodpovednosti, ako aj pokračovania postupu určovania zodpovednosti v neprítomnosti žiadateľa) a dodržanie kratších lehôt v prípade všetkých konaní.

üČlenské štáty by mali vypracovať koordinačné štruktúry a pracovné metódy medzi svojimi dublinskými jednotkami a ďalšími orgánmi, aby zabezpečili účinné uplatňovanie nových pravidiel. Zahŕňa to napríklad vypracovanie konkrétnych metód spolupráce s orgánmi príslušnými na vykonanie preverovania a orgánmi presadzovania práva (napr. zahrnutie výsledku bezpečnostnej kontroly počas preverovania alebo výmena bezpečnostných informácií pred vykonaním odovzdania), ako aj prijímacími orgánmi (monitorovanie prítomnosti v ubytovacom zariadení atď.).

Na tieto účely by mali členské štáty zvážiť vypracovanie alebo aktualizáciu svojich existujúcich systémov IT pre správu prípadov, aby sa umožnila integrácia reformovaného dublinského konania do ostatných azylových a prijímacích procesov. Integrovaný systém správy prípadov uľahčí dodržiavanie nových záväzkov a zvýši účinnosť existujúcich postupov. Takisto sa ním zabezpečí lepší prehľad jednotlivých fáz konania, ako aj efektívnejšia spolupráca a komunikácia medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi (napr. azylovými, prijímacími, návratovými, migračnými orgánmi a orgánmi riadenia hraníc). Členské štáty by takisto mali zvážiť automatizáciu niektorých častí konania vrátane automatického výpočtu platných lehôt, pripomienok blížiaceho sa uplynutia lehôt alebo návrhov ďalších krokov konania.

üČlenské štáty sa vyzývajú, aby vypracovali súpis diplomov a iných kvalifikácií od úrovne 2 Medzinárodnej štandardnej klasifikácie vzdelávania na účely uľahčenia efektívneho uplatňovania nového kritéria týkajúceho sa diplomov a kvalifikácií. Tento súpis by mohol obsahovať aj zoznam vzdelávacích zariadení v členských štátoch, ktoré sú oprávnené vydávať takéto diplomy a kvalifikácie.

üČlenské štáty budú musieť zabezpečiť uprednostňovanie prípadov s rodinnými väzbami v každej fáze konania, napríklad vypracovaním osobitných stálych operačných postupov. Členské štáty by mali zvážiť dohody o spolupráci s organizáciami poverenými pátraním po rodinných príslušníkoch.

Kapacity (ľudské zdroje, infraštruktúra a vybavenie)

üČlenské štáty budú musieť zabezpečiť, aby mali príslušné orgány k dispozícii potrebné ľudské, materiálne a finančné zdroje na vykonávanie svojich úloh podľa nariadenia o riadení azylu a migrácie vrátane dostatočného počtu primerane vyškolených zamestnancov. V tejto súvislosti by mali členské štáty preskúmať a v prípade potreby zvýšiť kapacitu vnútroštátnych dublinských jednotiek na vykonávanie všetkých ich úloh v nových kratších lehotách. Členské štáty budú takisto musieť zabezpečiť dostatočnú kapacitu na efektívne vykonávanie rozhodnutí o odovzdaní, napríklad na základe obmedzenia útekov 30 , zlepšenia komunikácie medzi členskými štátmi, zvýšenia flexibility v zodpovednom členskom štáte a podpory odovzdávajúceho členského štátu 31 . To si vyžaduje ľudské zdroje a potrebnú logistiku, napríklad špecializované zariadenia pre odovzdania podľa dublinského nariadenia.

üČlenské štáty musia zabezpečiť aktualizáciu siete DubliNet na vnútroštátnej úrovni, aby zostala prevádzkyschopná a umožňovala výmenu všetkých informácií požadovaných podľa nariadenia o riadení azylu a migrácie.

Komisia

Právny záväzok

üKomisia zvolá do septembra 2024 nový regulačný výbor pre nariadenie o riadení azylu a migrácie, aby sa prijali vykonávacie akty požadované podľa uvedeného nariadenia.

üKomisia prijme vykonávacie pravidlá potrebné na fungovanie nariadenia AMMR, ktorým sa nahrádza nariadenie Komisie č. 1560/2003 (ďalej len „vykonávacie pravidlá pre dublinské nariadenie“) 32 .

Praktická podpora

üKomisia v spolupráci s agentúrou EUAA zorganizuje zasadnutia expertnej skupiny pre dublinské nariadenie (ďalej len „kontaktný výbor pre dublinské nariadenie“) s cieľom uľahčiť správne uplatňovanie nových ustanovení (vrátane objasnenia významu niektorých ustanovení), identifikovať oblasti, ktoré si vyžadujú ďalšiu pozornosť v prechodnom období, a v prípade potreby vypracovať usmernenie. Tieto zasadnutia sa bude usilovať organizovať v nadväznosti na dublinskú sieť agentúry EUAA, ktorá sa viac zameriava na prevádzkové výzvy.

üKomisia v spolupráci s agentúrou eu-LISA a členskými štátmi predpokladá postupnú modernizáciu siete DubliNet tak, aby vyhovovala novému právnemu rámcu a potrebám vnútroštátnych dublinských jednotiek.

üKomisia bude podporovať spoločnú štruktúru súpisov diplomov a iných kvalifikácií, ako aj vzdelávacích zariadení, ktorá bude vychádzať z existujúcich databáz EÚ (napríklad http://eter-project/com ) a ďalšieho úsilia v súvislosti s európskym kvalifikačným rámcom a Europassom 33 , pokiaľ ide o interoperabilitu databáz kvalifikácií, ako aj siete národných informačných centier pre akademické uznávanie (sieť ENIC-NARIC).

Agentúry EÚ

Právny záväzok

üDo apríla 2025 (desať mesiacov po nadobudnutí účinnosti nariadenia AMMR) agentúra EUAA vypracuje vzor pre prípady s rodinnými väzbami a usmernenia o pátraní po rodinných príslušníkoch a ich identifikácii.

üAgentúra EUAA okrem toho s podporou členských štátov vypracuje upravené a komplexné informačné letáky a materiály a poskytne usmernenie o uskutočňovaní osobných pohovorov cez videokonferencie.

Praktická podpora

üAgentúra EUAA upraví fungovanie a rozsah svojej siete dublinských jednotiek podľa nového systému a aktualizuje usmernenia na podporu uplatňovania nových pravidiel zodpovednosti.

üAgentúra eu-LISA bude zodpovedná za technickú a operačnú modernizáciu siete DubliNet. Prvá fáza (prioritná modernizácia) sa uskutoční v období od polovice roka 2024 do polovice roka 2026 a zabezpečia sa ňou primerané formuláre siete DubliNet. Okrem toho sa ňou zabezpečia aj kľúčové technologické a bezpečnostné inovácie. Druhá fáza sa uskutoční v období 2026 – 2028 a bude sa v nej pokračovať v automatizácii procesov a úplnej integrácii s vnútroštátnymi systémami.

Solidarita predstavuje základnú zásadu EÚ zakotvenú v článku 80 ZFEÚ. Prvýkrát bude mať Únia trvalý, právne záväzný, ale flexibilný mechanizmus solidarity, vďaka ktorému žiadny členský štát, ktorý je vystavený tlaku, nezostane osamotený. Ide o doplnok posilnených pravidiel zodpovednosti opísaných v stavebných prvkoch 2 a 6.

V nariadení o riadení azylu a migrácie sa zavádza mechanizmus solidarity s minimálnymi prahovými hodnotami 30 000 relokácií a 600 miliónov EUR finančnej podpory na úrovni Únie, ktoré musí Komisia dodržať pri výpočte potrieb na rok. Zúčastniť sa budú musieť všetky členské štáty, ale budú si môcť vybrať svoje opatrenia solidarity spomedzi relokácií, finančnej solidarity alebo alternatívnych opatrení (zamestnanci alebo materiálna pomoc). V nariadení o riadení azylu a migrácie sa stanovuje zriadenie fóra EÚ na vysokej úrovni pre solidaritu, ktorému predsedá členský štát predsedajúci Rade, v rámci ktorého sa predkladajú prísľuby, a fóra EÚ na technickej úrovni pre solidaritu, ktorému predsedá koordinátor pre solidaritu, ktoré bude zodpovedné za zavedenie ročnej rezervy solidarity stanovenej v ročnom vykonávacom akte Rady do praxe.

Obrázok 3: Ročný cyklus riadenia migrácie

Mnohé opatrenia požadované na vykonanie ročného cyklu solidarity musia byť zavedené na úrovni Únie. Komisia uskutoční príslušné kroky, ktoré sú potrebné pre prvý ročný cyklus riadenia migrácie, a prijme všetky potrebné právne, administratívne a prevádzkové opatrenia na zabezpečenie bezproblémového fungovania každého kroku ročného cyklu vrátane zavedenia prvej rezervy solidarity, ktorú musí Rada prijať na konci roka 2025, do praxe.

Opatrenia sú potrebné aj na vnútroštátnej úrovni. Komisia a členské štáty môžu tak ako v prípade viacerých predchádzajúcich stavebných prvkov využiť existujúce postupy na základe doterajších skúseností s mechanizmami solidarity ad hoc. Vykonávanie dobrovoľného mechanizmu solidarity od roku 2022 34 je pre Komisiu a členské štáty najmä zdrojom inšpirácie, pokiaľ ide o postupy, praktické skúsenosti a získané poznatky o tom, ako vykonávať zásadu solidarity v prípade relokácie žiadateľov o medzinárodnú ochranu aj finančnej solidarity. Tieto skúsenosti a investície by sa mali zohľadňovať pri zavádzaní záväzkov v rámci tohto stavebného prvku do praxe.

Na zabezpečenie účinného vykonávania tohto stavebného prvku by sa mali prijať tieto opatrenia:

Členské štáty

Právne predpisy

üČlenské štáty by mali preskúmať svoje vnútroštátne regulačné rámce a vykonať potrebné úpravy na zabezpečenie efektívneho uplatňovania nariadenia o riadení azylu a migrácie.

Organizačné a administratívne procesy

üČlenské štáty budú musieť zaviesť potrebné rozhodovacie postupy a štruktúry na účasť na ročnom cykle riadenia migrácie, napríklad prostredníctvom vymenovania národného koordinátora a zriadenia národného koordinačného mechanizmu. Konkrétne budú členské štáty musieť vymedziť interný proces výberu spôsobu, akým chcú prispievať k solidarite a včasným prísľubom v rámci fóra EÚ na vysokej úrovni pre solidaritu. Konzultácia na vnútroštátnej úrovni prispeje aj ku konzultačnému procesu Komisie, ktorý predchádza prijatiu návrhu vykonávacieho aktu Rady, ktorý predloží Komisia.

üČlenské štáty budú potrebovať aj procesy na zhromažďovanie a postupovanie požadovaných informácií a údajov Komisii na účely vypracovania výročnej európskej správy o azyle a migrácii v lehotách stanovených v nariadení (správa do 1. júna a aktualizácia do 1. septembra od roku 2025). Na tento účel by mali členské štáty vypracovať potrebné stále operačné postupy a koordinačné štruktúry.

üČlenské štáty, ktoré si vyberú relokáciu alebo z nej majú prospech, budú musieť dodržať 1,5-mesačnú lehotu na dokončenie procesu relokácie (ktorá začína plynúť od postúpenia príslušných informácií členskému štátu relokácie) stanovenú v nariadení. Na tento účel by mali členské štáty zaviesť stále operačné postupy a interné pracovné postupy. Tieto pracovné postupy sa budú musieť týkať identifikácie osôb s nárokom na relokáciu na základe preskúmania všetkých príslušných faktorov, napríklad existencie zmysluplných prepojení medzi dotknutou osobou a členským štátom relokácie, a informácií o postupoch, ako aj zabezpečenia najlepších záujmov detí a súvisiacich záruk. Tieto postupy sa budú musieť týkať aj bezpečnostných kontrol a prenosu bezpečnostných informácií benefitujúcimi členskými štátmi a v prípade potreby aj bezpečnostného overenia členským štátom relokácie.

Kapacity (ľudské zdroje, infraštruktúra a vybavenie)

üČlenské štáty a agentúry EÚ budú musieť zabezpečiť potrebné zdroje na poskytovanie kvalitných a včasných vstupov pre výročnú európsku správu o azyle a migrácii – správa do 1. júna a aktualizácia do 1. septembra od roku 2025 – vrátane účasti na kľúčových zasadnutiach siete Blueprint 35 v júli a septembri od roku 2025.

üČlenské štáty budú musieť vytvoriť potrebné kapacity na identifikovanie svojich potrieb v oblasti solidarity a konkrétnych opatrení podpory v podobe finančných príspevkov alebo materiálnej podpory, aby ich mohli predložiť fóru EÚ na technickej úrovni pre solidaritu a následne zabezpečiť efektívne čerpanie akýchkoľvek takýchto finančných alebo materiálnych príspevkov.

üBenefitujúce aj prispievajúce členské štáty budú musieť zabezpečiť potrebnú kapacitu na vykonávanie relokácií (pozri aj predchádzajúci stavebný prvok 6), ak si toto opatrenie vyberú alebo z neho budú mať prospech. Znamená to zabezpečenie potrebných zdrojov a dostatočného počtu kompetentných zamestnancov, a to aj v dublinských jednotkách a na všetky dodatočné bezpečnostné kontroly; vybudovanie potrebnej infraštruktúry a verejné obstaranie vybavenia požadovaného na vykonávanie relokácie v stanovenej lehote. Členské štáty by mali zabezpečiť pokrytie prostredníctvom systému správy prípadov, ako aj kapacity prepravy a prijímania vrátane relokačných centier a zariadení na uskutočňovanie pohovorov (na diaľku).

Komisia

Právny záväzok

üKomisia prijme prvú výročnú európsku správu o azyle a migrácii do 15. októbra 2025 na základe kvantitatívnych a kvalitatívnych údajov a informácií poskytnutých členskými štátmi a agentúrami Únie. Vytvorí sa ňou situačný prehľad v oblasti migrácie a azylu a bude slúžiť ako nástroj včasného varovania a informovanosti.

üDo 15. októbra 2025 okrem toho Komisia prijme prvý vykonávací akt Komisie, v ktorom sa stanovia členské štáty čeliace migračnému tlaku, s rizikom migračného tlaku alebo čeliace závažnej migračnej situácii, ako aj prvý návrh vykonávacieho aktu Rady predložený Komisiou, v ktorom sa stanoví rezerva solidarity.

üKomisia vymenuje prvého koordinátora pre solidaritu, ktorý zriadi a zvolá fórum EÚ na technickej úrovni pre solidaritu. Existujúci pakt platformy solidarity sa zmení na fórum EÚ na technickej úrovni pre solidaritu.

üKomisia zvolá regulačný výbor pre nariadenie AMMR (pozri stavebný prvok 6) a prijme dva vykonávacie akty súvisiace s fungovaním solidarity. Prvý sa týka jednotných podmienok vypracovania a predloženia informácií a dokumentov na účely relokácie, a to aj v súvislosti s bezpečnostnými kontrolami. Druhý sa týka pravidiel fungovania finančných príspevkov.

üV spolupráci s agentúrou EUAA Komisia predloží aj nástroje na identifikovanie a priradenie osôb, ktoré majú byť relokované, k prispievajúcemu členskému štátu, aby sa zabezpečilo dodržanie záväzku benefitujúceho členského štátu, ktorý musí zohľadniť existenciu zmysluplných prepojení medzi dotknutou osobou a členským štátom relokácie, a to aj z hľadiska primeraných preferencií vyjadrených daným členským štátom.

Praktická podpora

üKomisia vykoná test (skúšku) výročnej európskej správy o azyle a migrácii v roku 2024, aby vedela predvídať a riešiť všetky možné chýbajúce údaje a informácie, ako aj nedostatky procesu. Na zabezpečenie kritickej konsolidácie požadovaných údajov a výmeny analýz bude Komisia v plnej miere využívať sieť Blueprint.

üKomisia v spolupráci s agentúrou EUAA zorganizuje sériu zasadnutí expertov Komisie (ďalej len „kontaktný výbor pre dublinské nariadenie“) s cieľom uľahčiť správne uplatňovanie (vrátane objasnenia významu niektorých ustanovení) nového systému, identifikovať oblasti, ktoré si vyžadujú ďalšiu pozornosť v prechodnom období, a v prípade potreby vypracovať usmernenie.

Agentúry EÚ

Právny záväzok

üAgentúry EUAA, Frontex, Europol a FRA budú musieť zhromaždiť príslušné údaje a informácie od členských štátov a poskytnúť ich vstupy Komisii na vypracovanie výročnej európskej správy o azyle a migrácii v lehotách stanovených v nariadení.

Praktická podpora

üAgentúra EUAA vypracuje vzory a operačné postupy pre solidárne prísľuby a príspevky.

V záujme lepšej reakcie na budúce výzvy obsahuje nový legislatívny rámec viaceré nové a doplnkové opatrenia na zabezpečenie pripravenosti, krízového plánovania a reakcie na krízu v celej EÚ. Mala by sa tým dosiahnuť lepšia odolnosť voči vývoju migračných situácií a znížiť riziko výskytu kríz.

Úroveň pripravenosti a krízové plánovanie predstavujú dôležité prvky, na základe ktorý sa určuje, či je členský štát „dobre pripravený“. Tieto prvky úzko súvisia so zachovaním primeraných prijímacích systémov v celej EÚ (pozri stavebný prvok 3), a preto sú mimoriadne dôležité na riadne fungovanie záväzkov v rámci zodpovednosti (pozri stavebný prvok 6). Členský štát sa nemôže považovať za dobre pripravený, ak nemá zavedené krízové plánovanie, ktoré môže mať vplyv na možnosť členského štátu využívať výhody vyplývajúce zo solidarity alebo odpočty zo solidárnych príspevkov (stavebný prvok 7). V tomto zmysle bude musieť výročná európska správa o azyle a migrácii, ktorá je prvým krokom ročného cyklu riadenia migrácie, obsahovať informácie o úrovni pripravenosti v Únii a v členských štátoch. Pripravenosť a krízové plánovanie podporia aj rýchlu, účinnú a koordinovanú reakciu v prípade migračnej krízy pri zohľadnení geografických špecifík vrátane pohraničných regiónov.

Pripravenosť zahŕňa priradenie potrebných ľudských, materiálnych a finančných zdrojov a infraštruktúry na zabezpečenie fungovania azylových a migračných systémov, ako aj koordináciu medzi príslušnými orgánmi na vnútroštátnej úrovni aj úrovni EÚ.

Krízové plánovanie, ktoré je podľa smernice o prijímacích podmienkach povinné, je súčasťou pripravenosti. Cieľom tohto krízového plánovania je vybudovať a zachovať odolnejšie prijímacie systémy v celej EÚ, ktoré dokážu fungovať účinne aj v krízových situáciách. Z tohto dôvodu je mimoriadne dôležité, aby sa tieto krízové plány týkali aj konaní o azyle (pozri stavebný prvok 4). Ak neexistujú žiadne opatrenia pre prípad nepredvídaných udalostí na spracovanie žiadostí o azyl, nápor na prijímacie systémy sa bude v prípade tlaku alebo krízy iba zvyšovať. Začlenením konaní o azyle do plánov pre prípad nepredvídaných udalostí týkajúcich sa prijímania požadovaných podľa prepracovaného znenia smernice o prijímacích podmienkach sa uľahčia aj synergie medzi jednotlivými zapojenými aktérmi a zabezpečí zjednodušenie procesu a zavedenie potrebných opatrení. Tieto krízové plány sa musia pravidelne posudzovať a skúmať (aspoň každé tri roky).

Zároveň by mali rozsahovo širšie národné stratégie, ktoré sa majú vypracovať podľa nariadenia o riadení azylu a migrácie, zahŕňať aj novozavedené záväzky v oblasti krízového plánovania, ktoré by mali byť konzistentné s existujúcimi záväzkami v oblasti riadenia hraníc a návratov a mali by ich dopĺňať (pozri stavebné prvky 2 a 5).

Z operačného hľadiska mechanizmus EÚ pre pripravenosť a riadenie kríz v oblasti migrácie (koncepcia pripravenosti a krízového riadenia v oblasti migrácie) vo svojich dvoch fázach (monitorovanie a pripravenosť na jednej strane a riadenie kríz na strane druhej) predstavuje prostredníctvom siete Blueprint participatívny rámec monitorovania a predvídania migračných tokov a migračných situácií, budovania odolnosti, ako aj organizovania koordinovanej reakcie na migračnú krízu. Agentúry EÚ zohrávajú kľúčovú úlohu aj pri ponúkaní cielenej podpory, ako aj monitorovaní pripravenosti a krízového plánovania v súlade so svojimi príslušnými mandátmi.

Úsilie v rámci tohto stavebného prvku vedie aj k vypracovaniu medzisektorového a celospoločenského prístupu k pripravenosti a reakcii na krízy, v ktorom sa zohľadňujú všetky riziká na úrovni EÚ, ktorý vychádza zo záverov Európskej rady z marca 2024.

Na zabezpečenie účinného vykonávania tohto stavebného prvku by sa mali prijať tieto opatrenia:

Členské štáty

Právne predpisy

üČlenské štáty by mali preskúmať svoje vnútroštátne regulačné rámce a podľa potreby ich upraviť. Konkrétne budú musieť členské štáty transponovať príslušné ustanovenia smernice o prijímacích podmienkach týkajúce sa plánovania pre prípad nepredvídaných situácií.

Organizačné a administratívne procesy

üČlenské štáty budú musieť do apríla 2025 (do desiatich mesiacov od nadobudnutia účinnosti novej smernice o prijímacích podmienkach) vypracovať vnútroštátne plány pre prípad nepredvídaných situácií v oblasti prijímania (a azylu) pomocou nového vzoru agentúry EUAA.

üČlenské štáty by mali prijať potrebné správne dojednania na podporu navrhnutia, prijatia, vykonávania a pravidelného preskúmavania komplexných plánov pre prípad nepredvídaných situácií v oblasti migrácie a azylu. Mohlo by to zahŕňať zriadenie medzirezortných koordinačných štruktúr, v ktorých by sa spájali pracovné oblasti z jednotlivých plánov pre prípad nepredvídaných situácií na základe rôznych právnych základov (hranice, prijímanie, azyl atď.).

üČlenské štáty budú takisto musieť zabezpečiť zhromažďovanie a výmenu príslušných informácií o pripravenosti v rámci lehôt nariadenia o riadení azylu a migrácie na účely prípravy výročnej európskej správy o azyle a migrácii (pozri stavebný prvok 7).

Kapacity (ľudské zdroje, infraštruktúra a vybavenie)

üČlenské štáty sa vyzývajú, aby uskutočnili systematické preskúmania na podporu operačnej pripravenosti a krízového plánovania s cieľom v prípade potreby efektívne zvyšovať a znižovať príslušné úrovne kapacít. Preto by mali členské štáty zvážiť potrebné zdroje, napríklad z hľadiska vyškolených zamestnancov, IT a iného vybavenia, ako aj prijímania, logistiky a širšej infraštruktúry.

Komisia

Praktická podpora

üKomisia a agentúra EUAA podporia členské štáty pri vypracúvaní a preskúmaní svojich plánov pre prípad nepredvídaných situácií v oblasti prijímania a azylu, keď to požadujú členské štáty, a uľahčia výmenu najlepších postupov a poznatkov prostredníctvom mechanizmu EÚ pre pripravenosť a riadenie kríz v oblasti migrácie.

Právny záväzok

üAgentúra EUAA vypracuje vzor vnútroštátnych plánov pre nepredvídané udalosti v oblasti prijímania a azylu, ktorý sa v súčasnosti plánuje vo štvrtom štvrťroku 2024, a bude členským štátom na ich žiadosť poskytovať podporu pri vypracúvaní a skúmaní ich plánov pre prípad nepredvídaných situácií.

Kľúčové míľniky, ktoré je potrebné zohľadniť: –Do konca roka 2024 vypracuje agentúra EUAA vzor plánov pre prípad nepredvídaných situácií. –Do 12. apríla 2025 prijmú členské štáty svoje vnútroštátne plány pre nepredvídané udalosti a oznámia ich agentúre EUAA.

V pakte sa stanovujú a ďalej objasňujú dôležité záruky a garancie pre žiadateľov o medzinárodnú ochranu a ľudí s osobitnými potrebami, najmä maloleté osoby a rodiny s deťmi alebo slobodné ženy a matky. Vo všetkých nových právnych aktoch sa stanovujú nové a posilnené práva. Sú spojené v tomto prierezovom stavebnom prvku.

Vykonávaním týchto práv, záruk a garancií sa chráni ľudská dôstojnosť a zabezpečuje skutočné a účinné právo na azyl, a to aj pre tých najzraniteľnejších, ako aj právo na účinné prostriedky nápravy. Uvedené záruky a garancie slúžia na ochranu základných práv v súlade s chartou EÚ. Zároveň prispievajú aj k ochrane integrity konaní v rámci všetkých stavebných prvkov.

Uvedené práva, záruky a garancie je možné zhrnúť takto:

– Nové a posilnené práva na informácie pre žiadateľov o medzinárodnú ochranu v nových legislatívnych aktoch, aby žiadatelia dokázali pochopiť svoje práva a záväzky, ako aj dôsledky toho, ak včasne nedodržia svoje záväzky. Poskytovanie informácií je potrebné na účely uplatňovania pravidiel boja proti zneužívaniu pravidiel žiadateľmi. Informácie sa musia poskytovať pri zohľadnení špecifík profilu žiadateľa.

– Nové právo na bezplatné právne poradenstvo pre žiadateľov o medzinárodnú ochranu v administratívnej fáze konania. Uplatňuje sa na všetky administratívne postupy vrátane konania na hraniciach a konania na určenie zodpovednosti členského štátu za žiadosť o medzinárodnú ochranu. Všetci žiadatelia budú mať naďalej právo na právnu pomoc a právne zastupovanie vo fáze odvolania.

– Včasnejšia identifikácia zraniteľností a osobitné potreby v oblasti konaní a prijímania s jednoznačnejšie stanovenými lehotami prvých a individuálnych posúdení, ako aj rýchlejšie nadväzujúce činnosti v prípade obetí mučenia a násilia.

– Silnejšie záruky na zabezpečenie využívania zaistenia ako poslednej možnosti po vykonaní individualizovaného posúdenia, so zárukami v prípade závažného ohrozenia telesného alebo duševného zdravia (ak by zaistenie žiadateľov s osobitnými prijímacími potrebami závažne ohrozilo ich telesné alebo duševné zdravie, žiadatelia sa nemôžu zaistiť).

– Nové záruky pre maloleté osoby: Pri vykonávaní paktu musia členské štáty vždy zabezpečovať, aby bola ochrana detí v ich najvyššom záujme, a najmä to, aby vždy venovali primárnu pozornosť najlepším záujmom dieťaťa 36 .

Okrem toho sa nástrojmi paktu zavádzajú nové záruky pre maloleté osoby, ako sa uvádzajú ďalej.

Pre všetky maloleté osoby bez sprievodu by mal byť rýchlo vymenovaný zástupca (s posilnenými štandardmi odbornej prípravy), aby sa zabezpečilo plné prihliadnutie na záujmy dieťaťa vrátane jeho duševnej pohody (okamžite dočasný zástupca vrátane odberu odtlačkov prstov 37 a do 15 dní od vypracovania žiadosti trvalý s pomerom jeden zástupca na 30 maloletých osôb bez sprievodu). Ak sa maloletá osoba bez sprievodu stane osobou s udelenou medzinárodnou ochranou, uplatňujú sa ďalšie záruky, pokiaľ ide o opatrovníka (požiadavky na opatrovníkov, každý opatrovník zastupuje primeraný a obmedzený počet maloletých osôb bez sprievodu, možnosť podávať sťažnosti proti opatrovníkom, dohľad a monitorovanie opatrovníkov).

Pakt obsahuje aj posilnené záruky pre maloleté osoby bez sprievodu, pokiaľ ide o konanie na hraniciach. Sú z neho automaticky vylúčené, pokiaľ zo závažných dôvodov nepredstavujú hrozbu pre národnú bezpečnosť alebo verejný poriadok. V tom prípade sa však musia uplatniť všetky procesné práva a práva pri prijímaní prináležiace maloletým osobám bez sprievodu vrátane automatického odkladného účinku odvolania v prípade zamietnutej žiadosti o azyl.

V prípade všetkých maloletých osôb: nové ustanovenia, ktorými sa bráni tomu, aby sa deti stali nezvestnými (odtlačky prstov od šiestich rokov veku), a silnejšie záruky na zabezpečenie alternatív k zaisteniu (keďže deti by sa spravidla nemali zaisťovať) a zohľadnenie názoru detí, ako aj poskytovanie informácií vhodných pre deti.

Zavádza sa povinnosť multidisciplinárneho prístupu k posudzovaniu veku s cieľom minimalizovať využívanie rušivých lekárskych vyšetrení, ktoré sa majú použiť len vtedy, ak prvé multidisciplinárne posúdenie neprinesie presvedčivé výsledky. Prístup k vzdelávaniu sa musí zabezpečiť všetkým deťom čo najskôr, a to najneskôr do dvoch mesiacov od podania žiadosti o azyl, a prístup k zdravotnej starostlivosti musí zodpovedať prístupu k zdravotnej starostlivosti v prípade maloletých detí, ktoré sú štátnymi príslušníkmi daného štátu.

Okrem toho platí, že ak sa konanie na hraniciach uplatňuje v prípade rodín s deťmi, preskúmanie žiadostí maloletých osôb a ich rodinných príslušníkov sa musí uprednostniť a prijímacie zariadenia musia vyhovovať ich potrebám, a to pri plnom dodržaní prepracovaného znenia smernice o prijímacích podmienkach.

– Právo zotrvať a právo na účinný prostriedok nápravy: Osoba má právo zotrvať počas administratívnej fázy konania v členskom štáte, v ktorom sa spracúva jej žiadosť. Výnimky z tohto práva sú jednoznačne stanovené. V prípade záporného rozhodnutia má osoba právo na účinný prostriedok nápravy (odvolanie), ktorý jej zabezpečí úplné a ex nunc preskúmanie zo skutkového a právneho hľadiska minimálne pred súdom alebo tribunálom prvého stupňa. Súčasťou odvolania môže byť automatický odkladný účinok, čo znamená, že osoba má právo počas odvolania zotrvať, pričom sú jednoznačne stanovené výnimky. Jednou z nich je konanie na hraniciach, pri ktorom odvolania spravidla nemajú automatický odkladný účinok, ale osoba má právo žiadať na súde alebo tribunáli právo zotrvať počas trvania odvolania.

– Nezávislý monitorovací mechanizmus základných práv počas fázy preverovania a konania o azyle na hraniciach. Okrem toho musia členské štáty poskytnúť efektívny mechanizmus na prešetrenie všetkých údajných porušení základných práv, aby tak obetiam umožnil prístup k občianskej alebo trestnej spravodlivosti.

Prostredníctvom vnútroštátneho nezávislého monitorovacieho mechanizmu sa bude musieť monitorovať súlad s právom Únie a vnútroštátnym právom, pokiaľ ide o prístup ku konaniu o azyle, zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia, najlepší záujem dieťaťa a príslušné pravidlá zaistenia počas preverovania a konania o azyle na hraniciach. Musí sa zabezpečiť efektívne riešenie podložených tvrdení o porušení základných práv a podľa potreby aj prešetrenie takýchto tvrdení.

Úlohy v rámci nezávislého monitorovacieho mechanizmu sa musia vykonávať prostredníctvom kontrol na mieste a náhodných a neohlásených kontrol, pričom sa musí umožňovať prístup na všetky príslušné miesta vrátane prijímacích zariadení a zariadení určených na zaistenie. Monitorovací mechanizmus môže zahŕňať príslušné medzinárodné a mimovládne organizácie, prípadne, ak sa tieto organizácie do procesu nezapájajú, musia sa v rámci nezávislého monitorovacieho mechanizmu stanoviť a zachovať úzke prepojenia s nimi. Monitorovacie orgány majú právomoc vydávať ročné odporúčania členským štátom a ich zistenia môžu byť významné pre konania na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ 38 .

Na zabezpečenie účinného vykonávania tohto stavebného prvku by sa mali prijať tieto opatrenia:

Členské štáty

Právne predpisy

üČlenské štáty by mali preskúmať svoje vnútroštátne regulačné rámce a vykonať potrebné úpravy na zabezpečenie efektívneho uplatňovania nových práv a záruk. Pri preskúmaní svojich vnútroštátnych regulačných rámcov budú musieť členské štáty prihliadnuť na úpravy, ktorými sa zabezpečuje efektívne uplatňovanie nového práva na bezplatné právne poradenstvo pri všetkých konaniach (v rozsahu pôsobnosti a v rámci podmienok nariadenia o riadení azylu a migrácie a nariadenia o konaní o azyle) vrátane konania na hraniciach a konania na určenie členského štátu zodpovedného za preskúmanie žiadosti o azyl. Ak už členský štát poskytuje pri všetkých konaniach bezplatnú právnu pomoc a právne zastúpenie aj počas administratívnej fázy, úpravy jeho systému nie sú potrebné.

Členské štáty budú musieť zabezpečiť, aby sa v ich vnútroštátnom právnom rámci stanovili alternatívy k zaisteniu, príslušné záruky na ochranu detí vrátane ustanovení na zabezpečenie efektívneho uplatňovania nového multidisciplinárneho posudzovania veku, ako aj posilnené záruky v oblasti zastúpenia a opatrovníctva maloletých osôb bez sprievodu.

üČlenské štáty budú musieť zaviesť právny rámec pre nezávislý monitorovací mechanizmus pre základné práva v prípade preverovania a konania na hraniciach, ktorý bude v súlade s požiadavkami stanovenými v nariadení o preverovaní a nariadení o konaní o azyle. Ak už majú členské štáty zavedený monitorovací mechanizmus základných práv, právnym rámcom sa musí zabezpečovať jeho nezávislosť a rozsah pôsobnosti, úlohy a právomoci stanovené v nariadení o preverovaní a nariadení o konaní o azyle. Okrem toho musia členské štáty prijať príslušné ustanovenia podľa vnútroštátneho práva, na základe ktorých sa budú prešetrovať tvrdenia o nedodržaní základných práv pri preverovaní, prípadne zabezpečovať postúpenie prípadov nedodržania alebo nepresadzovania základných práv na začatie občianskych alebo trestných súdnych konaní.

Organizačné a administratívne procesy

üČlenské štáty budú musieť vypracovať informačný materiál a zabezpečiť, aby žiadatelia včas porozumeli svojim právam a záväzkom pri konaniach a počas prijímania. V tejto súvislosti by mali členské štáty preskúmať, prípadne vypracovať pracovné postupy a postupy na správne poskytovanie informácií. Poskytovanie informácií musí byť upravené na základe špecifík profilu žiadateľa, napríklad jeho zraniteľností, ako aj procesných potrieb a prijímacích potrieb (napríklad ak má žiadateľ určité zdravotné postihnutie, je dieťaťom či obeťou obchodovania s ľuďmi alebo násilia), pričom práva a záväzky žiadateľov sa v nich musia vysvetľovať jednoduchým jazykom. Pracovné postupy by mali zahŕňať potvrdenie prijatých informácií.

üČlenské štáty budú musieť preskúmať a upraviť existujúce postupy, prípadne stále operačné postupy, na účely včasnej identifikácie a uskutočnenia činností v nadväznosti na osobitné procesné potreby a prijímacie potreby, aby dodržali nové lehoty (t. j. posúdenie osobitných prijímacích potrieb a osobitných procesných potrieb sa musí uskutočniť do 30 dní od vypracovania žiadosti).

V tejto súvislosti budú musieť členské štáty zabezpečiť zavedenie potrebných administratívnych procesov (napr. vhodných pracovných postupov výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi), aby sa konanie na hraniciach neuplatňovalo alebo prestalo uplatňovať na žiadateľov s osobitnými procesnými potrebami alebo prijímacími potrebami ktoré nemôžu byť splnené v rámci konania na hraniciach, a to aj zo zdravotných dôvodov.

V prípade rodín s deťmi budú musieť administratívne procesy zahŕňať aj záväzok zrušiť uprednostňovanie rodín s deťmi v prípadoch stanovených v nariadení o konaní o azyle (iba ak by sa zo závažných dôvodov považovali za hrozbu pre národnú bezpečnosť a verejný poriadok členského štátu).

üČlenské štáty by mali vypracovať konkrétne pokyny alebo protokoly na posúdenie alternatív k zaisteniu, aby sa zabezpečilo, že zaistenie sa nebude využívať automaticky, a to aj riadnym vykonávaním individualizovaných posúdení a uplatňovaním účinných alternatív k zaisteniu. Členské štáty budú musieť prijať potrebné právne a organizačné opatrenia na zabezpečenie dodržania nových lehôt súdneho preskúmania rozhodnutí o zaistení (najviac 15 dní, vo výnimočných situáciách najviac 21 dní od začatia zaistenia).

Pokiaľ ide o deti, všeobecným pravidlom je, že by sa nemali zaisťovať. Pri vypracúvaní konkrétnych pokynov alebo protokolov týkajúcich sa zaistenia musia preto členské štáty zaistiť, aby sa deti zaisťovali iba za výnimočných okolností, ak je to nevyhnutne potrebné, ako krajné opatrenie a na čo najkratší možný čas po tom, ako sa zistilo, že iné, menej donucovacie alternatívne opatrenia nemožno účinne uplatniť, a po vyhodnotení, že zaistenie je v ich najlepšom záujme.

üČlenské štáty budú musieť preskúmať existujúce postupy alebo vypracovať nové na zabezpečenie prístupu k bezplatnému právnemu poradenstvu (ak takéto bezplatné právne poradenstvo členský štát ešte neposkytuje) v súlade s podmienkami prístupu uvedenými v nariadení o konaní o azyle a nariadení o riadení azylu a migrácie. Ak už členský štát poskytuje pri všetkých konaniach bezplatnú právnu pomoc a právne zastúpenie počas administratívnej fázy, úpravy jeho systému nie sú potrebné.

üČlenské štáty by mali preskúmať alebo zaviesť pracovné postupy, protokoly a procesy na zabezpečenie toho, aby sa najlepšie záujmy dieťaťa individuálne posudzovali a uprednostňovali vo všetkých fázach konania na základe odporúčania Komisie týkajúceho sa konkrétnych opatrení na ochranu migrujúcich detí 39 ; konkrétne zabezpečiť integrovaný systém správy prípadov v synergii s vnútroštátnymi službami na ochranu detí, medzinárodnými organizáciami a organizáciami občianskej spoločnosti, a to najmä pri operačnej podpore a monitorovacích procesoch; zabezpečiť, aby boli všetky príslušné konania a prijímacie systémy upravené tak, aby sa v nich prioritne zohľadňoval vek, potreby a zraniteľnosti dieťaťa.

üČlenské štáty budú musieť preskúmať a upraviť stále operačné postupy posudzovania veku tak, aby mohli uplatňovať nové multidisciplinárne posudzovanie veku. Užitočné prvky na vypracovanie takýchto postupov sa môžu nachádzať v Praktickej príručke EUAA o posúdení veku 40 .

üČlenské štáty budú takisto musieť zabezpečiť zavedenie potrebných administratívnych procesov na vylúčenie maloletých osôb bez sprievodu z konania na hraniciach (ak sa zo závažných dôvodov nepovažujú za nebezpečenstvo pre národnú bezpečnosť a verejný poriadok členského štátu).

üČlenské štáty budú musieť preskúmať svoje systémy vymenúvania zástupcov maloletých osôb bez sprievodu a pracovné postupy a postupy včasnej identifikácie a hodnotenia svojich potrieb na základe nových požiadaviek na kvalitu a monitorovanie v prípade zástupcov a nových lehôt. Takisto by mali preskúmať svoje systémy vymenúvania opatrovníkov, aby sa zabezpečilo splnenie nových požiadaviek vyplývajúcich z kvalifikačného nariadenia (potrebné odborné znalosti, pravidlá dôvernosti, overený záznam) a nových požiadaviek na dohľad a monitorovanie. Okrem toho budú musieť zaviesť (ak to ešte neurobili) potrebné postupy a administratívne štruktúry na zabezpečenie toho, aby mohli maloleté osoby bez sprievodu podávať sťažnosti na opatrovníka, ktorý im je pridelený.

Kapacity (ľudské zdroje, infraštruktúra a vybavenie)

üČlenské štáty budú musieť zabezpečiť dostatočnú kapacitu na identifikáciu osobitných potrieb žiadateľov a riešenie týchto osobitných potrieb vo všetkých krokoch konania a pri prijímaní. V prípade infraštruktúry si to vyžaduje, aby mali členské štáty k dispozícii dostatočné ubytovacie kapacity upravené podľa osobitných potrieb žiadateľov. To si vyžiada aj dostatočný počet primerane vyškolených zamestnancov vrátane sociálnych pracovníkov, tlmočníkov, zdravotníckych pracovníkov a úradníkov zaoberajúcich sa ochranou detí atď.

Ak sa konanie na hraniciach vzťahuje na rodiny s deťmi (alebo maloletú osobu bez sprievodu), členské štáty budú musieť po posúdení najlepšieho záujmu dieťaťa zabezpečiť, aby prijímacie zariadenia vyhovovali jeho potrebám a aby zabezpečovali životnú úroveň primeranú telesnému, duševnému, duchovnému, morálnemu a sociálnemu rozvoju maloletej osoby pri plnom dodržaní požiadaviek prepracovaného znenia smernice o prijímacích podmienkach.

üČlenské štáty by mali mať dostatočnú kapacitu na vykonávanie alternatív k zaisteniu a maximalizovanie ich účinnosti.

üČlenské štáty budú musieť zaviesť kapacity na poskytovanie bezplatného právneho poradenstva pri všetkých konaniach, či už priamo, alebo prostredníctvom dohôd o poskytovaní služieb s kvalifikovanými tretími stranami. Je to aj príležitosť identifikovať a vyriešiť všetky existujúce nedostatočné kapacity pri poskytovaní bezplatnej právnej pomoci a právneho zastúpenia vo fáze odvolania.

üČlenské štáty budú musieť zaistiť dostatočné kapacity na zabezpečenie všetkých záruk pre deti vrátane maloletých osôb bez sprievodu. Vzhľadom na značný nárast počtu záruk v rámci všetkých nástrojov paktu by mali členské štáty dôkladne preskúmať existujúce kapacity a dôsledne zvážiť posilnenie svojich vnútroštátnych služieb na ochranu detí. Po celý čas musia byť k dispozícii dostatočne a primerane vyškolení zamestnanci, ktorí budú viesť posúdenia najlepšieho záujmu dieťaťa a zabezpečovať následné činnosti, a tak poskytovať záruky ochrany dieťaťa a multidisciplinárnu podporu počas celého procesu.

üČlenské štáty budú musieť zaistiť dostatočnú kapacitu na zabezpečenie prístupu všetkých detských žiadateľov k vzdelávaniu do dvoch mesiacov od podania žiadosti o azyl. Vzhľadom na to môže byť potrebné upraviť prijímacie zariadenia a infraštruktúru.

üČlenské štáty budú musieť zabezpečiť dostatočne kvalifikovaných odborníkov na multidisciplinárne posudzovanie veku (vrátane pediatrov, psychológov, sociálnych pracovníkov atď.). Užitočné prvky na identifikovanie požiadaviek na zamestnancov sa môžu nachádzať v uvedenej Praktickej príručke EUAA o posúdení veku.

üČlenské štáty budú musieť zabezpečiť dostatočný počet kvalifikovaných zástupcov pre maloleté osoby bez sprievodu, ktorých bude možné vymenovať v rámci nových lehôt (čo najskôr a do 15 dní od vypracovania žiadosti) a v súlade s maximálnym pomerom (jeden zástupca na 30 maloletých osôb bez sprievodu) 41 . Členské štáty budú musieť zároveň zabezpečiť primeraný počet dlhodobých opatrovníkov maloletých osôb bez sprievodu, ktoré získali medzinárodnú ochranu, a aby títo opatrovníci zastupovali primeraný a obmedzený počet maloletých osôb bez sprievodu. V záujme dodržania nových záväzkov týkajúcich sa zastupovania a opatrovníctva by mali členské štáty vykonať dôkladné posúdenie súčasných kapacít a nedostatkov. Musia byť zavedené služby pre maloleté osoby bez sprievodu, ktoré vstupujú do dospelosti, aby sa zabezpečila nepretržitá podpora a služby, pripravil prechod z prijímacieho systému a poskytla sa pomoc pri opatreniach na skorú integráciu.

üČlenské štáty budú musieť zabezpečiť, aby mal nezávislý monitorovací mechanizmus základných práv dostatočnú kapacitu a primerané finančné prostriedky na vykonávanie úloh, ako aj plánovanie a zabezpečovanie príslušných partnerstiev, dostatočného počtu kvalifikovaných zamestnancov, správnych dojednaní a prevádzkových nákladov. Takisto budú musieť zabezpečiť úzke prepojenia s medzinárodnými organizáciami a organizáciami občianskej spoločnosti v tomto nepretržitom procese.

Komisia

üKomisia bude poskytovať plnú podporu (vrátane finančnej) pri vykonávaní tohto stavebného prvku, a to aj zabezpečovaním primeranej výmeny informácií v rámci zasadnutí expertov, a pomoc pri koordinácii a identifikácii najlepších postupov v príslušných sieťach vrátane siete EÚ pre práva detí, zasadnutí európskych koordinátorov záruk pre deti alebo Európskej justičnej siete v občianskych a obchodných veciach.

Komisia zorganizuje špecializované zasadnutie expertnej skupiny pre migrujúce deti, v ktorej sa zídu zástupcovia jednotlivých vnútroštátnych správnych orgánov, aby diskutovali o ustanoveniach jednotlivých nástrojov paktu týkajúcich sa detí.

Agentúry EÚ

Právny záväzok

üAgentúra EUAA poskytne usmernenie o alternatívach k zaisteniu a vzor na poskytovanie informácií.

üAgentúra EÚ pre základné práva (FRA) poskytne usmernenie k monitorovaniu základných práv. Práca na týchto dokumentoch sa už začala a v roku 2024 budú poskytnuté členským štátom.

Praktická podpora

üAgentúra EUAA preskúma na základe nových právnych predpisov svoje usmernenie o zraniteľnosti – normy a ukazovatele a zaktualizuje vzdelávacie moduly týkajúce sa zraniteľnosti a ochrany maloletých osôb.

üAgentúra EUAA bude na žiadosť členských štátov poskytovať operačnú podporu pri právnom poradenstve.

üAgentúra FRA zaktualizuje svoje usmernenie o maloletých osobách/opatrovníctve.

V pakte sa opätovne potvrdzuje záväzok EÚ posilniť bezpečné a legálne možnosti pre osoby, ktoré potrebujú ochranu. V záujme poskytnutia životaschopnej alternatívy k neregulárnym a nebezpečným trasám a posilnenia partnerstiev s krajinami mimo EÚ, ktoré poskytujú útočisko veľkému množstvu utečencov, bude EÚ naďalej prispievať k plneniu rastúcich globálnych potrieb v oblasti presídlenia a zvyšovať kvalitu procesov presídľovania a humanitárneho prijímania.

Okrem toho je úsilie členských štátov o integráciu a inklúziu migrantov naďalej nevyhnutným predpokladom úspešnej migračnej a azylovej politiky. Predstavuje aj investíciu do dlhodobej súdržnosti našich spoločností a nášho hospodárskeho blahobytu. Podpora integrácie je najefektívnejšia, keď sa začína v skorej fáze. Spolupráca so sociálnymi a s hospodárskymi partnermi bola vždy mimoriadne dôležitá pre dosiahnutie pokroku v integrácii osôb s udelenou medzinárodnou ochranou do trhu práce. Ich integráciu je možné uľahčiť zjednodušením a zrýchlením uznávania kvalifikácií a overovania zručností štátnych príslušníkov tretích krajín členskými štátmi podľa odporúčaní Komisie z novembra 2023 42 .

Nariadenie o rámci Únie pre presídlenie a humanitárne prijatie (ďalej len „nariadenie o presídľovaní“) vychádza z odborných znalostí, ktoré členské štáty EÚ vypracovali počas vykonávania šiestich ad hoc schém presídľovania a humanitárneho prijímania financovaných EÚ. Úsilie o EÚ o bezpečné a legálne možnosti na získanie ochrany sa tak stáva trvalejším, pričom sa plne dodržiava dobrovoľná povaha úsilia členských štátov.

V nariadení o presídľovaní sa stanovuje harmonizovaný prístup k prijímaniu osôb, ktoré potrebujú ochranu, vrátane spoločných kritérií oprávnenosti a dôvodov na zamietnutie a jeho cieľom je posilniť konvergenciu štatútu ochrany. Okrem toho bude nový plán Únie pre presídlenie a humanitárne prijatie obsahovať podrobnosti o tom, koľko osôb, ktoré potrebujú ochranu, sa má prijať, ako aj o geografických prioritách pre takéto prijatia, na obdobie dvoch rokov, čím sa posilní predvídateľnosť a spoľahlivosť procesu.

V kvalifikačnom nariadení sa ďalej harmonizujú a objasňujú práva osôb s udelenou medzinárodnou ochranou, čím sa členským štátom poskytujú nové príležitosti na optimalizovanie a podporu integrácie. Efektívny a rýchly prístup k týmto právam je mimoriadne dôležitý na to, aby sa zabránilo preťaženiu prijímacích systémov pre žiadateľov (pozri stavebný prvok 3). Je dôležitý aj na to, aby fungovali pravidlá zodpovednosti (pozri stavebný prvok 6), čím sa zabezpečí, že bude možné vykonávať odovzdávanie podľa dublinského nariadenia.

Včasná sebestačnosť osôb s udelenou medzinárodnou ochranou významne prispieva k celkovej integrácii týchto osôb a komunít, v ktorých žijú, čím sa znižuje finančné zaťaženie členských štátov. Členské štáty by mali pakt považovať za príležitosť na identifikovanie a vyriešenie všetkých nedostatkov svojich integračných stratégií a mali by zabezpečiť účinné priznávanie práv osobám s udelenou medzinárodnou ochranou, a to aj s cieľom splniť ciele a odporúčania stanovené v akčnom pláne pre integráciu a začlenenie na roky 2021 – 2027. Okrem podpory integrácie do trhu práce tvorí jeho základnú súčasť aj zabezpečenie prístupu k vzdelávaniu a odbornej príprave, jazykovému vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti a bývaniu.

Kvalifikačné nariadenie ponúka príležitosti aj na riešenie neoprávnených pohybov osôb s udelenou medzinárodnou ochranou medzi členskými štátmi. V nových pravidlách sa stanovuje, že ak sa zistí prítomnosť takejto osoby v inom členskom štáte, ako štáte, ktorý jej udelil ochranu, bez toho, že by mala právo zdržiavať sa alebo právo na pobyt na jeho území, počítanie 5-ročného obdobia pobytu požadovaného na získanie postavenia osoby s dlhodobým pobytom sa začne od začiatku.

Na zabezpečenie účinného vykonávania tohto stavebného prvku by sa mali prijať tieto opatrenia:

Pokiaľ ide o nariadenie o rámci Únie pre presídlenie a humanitárne prijatie:

Členské štáty

Právne predpisy

üČlenské štáty by mali preskúmať svoje vnútroštátne regulačné rámce a vykonať potrebné úpravy na zabezpečenie efektívneho uplatňovania nariadenia o presídľovaní.

Organizačné a administratívne procesy

üČlenské štáty budú musieť určiť národné kontaktné miesto na vykonávanie plánu Únie pre presídlenie a humanitárne prijatie.

üČlenské štáty by mali preskúmať a upraviť vnútroštátne postupy a prax a upraviť alebo zaviesť pracovné postupy na dodržiavanie povinností stanovených v nariadení, konkrétne tých, ktoré sa týkajú postupu prijatia a posúdenia kritérií oprávnenosti a dôvodov na zamietnutie prijatia.

Kapacity (ľudské zdroje, infraštruktúra a vybavenie)

üKaždý členský štát by mal zabezpečiť dostatočný počet zamestnancov s primeranými znalosťami na vykonávanie záväzkov stanovených v nariadení, najmä týkajúcich sa postupu prijatia.

Komisia

Právne záväzky

üKomisia zvolá Výbor na vysokej úrovni pre presídlenie a humanitárne prijatie, ktorý bude diskutovať o vykonávaní nariadenia o presídľovaní a poskytne Komisii poradenstvo k jeho vykonávaniu. Výbor na vysokej úrovni bude zabezpečovať aj strategické riadenie prioritných geografických oblastí, z ktorých by sa malo uskutočňovať prijímanie.

üKomisia navrhne dvojročný plán Únie pre presídlenie a humanitárne prijatie na základe výsledku diskusie výboru na vysokej úrovni a prognózy UNHCR týkajúcej sa globálnych potrieb v oblasti presídlenia. Plán bude obsahovať určenie dobrovoľných príspevkoch členských štátov podľa nariadenia a určenie regiónov, z ktorých by sa malo uskutočňovať prijímanie. Tento plán Únie prijme Rada ako vykonávací akt.

Praktická podpora

üExpertná skupina Komisie pre presídlenie a sieť agentúry EUAA pre presídlenie a humanitárne prijatie budú poskytovať príležitosti na výmenu najlepších postupov, zlepšovanie budovania kapacít a posilňovanie operačných výmen medzi členskými štátmi a ostatnými príslušnými zainteresovanými stranami vrátane medzinárodných organizácií a občianskej spoločnosti.

Agentúry EÚ

üAgentúra EUAA bude zohrávať kľúčovú úlohu v poskytovaní operačnej podpory členským štátom pri vykonávaní rámca Únie pre presídlenie a humanitárne prijatie.

Pokiaľ ide o kvalifikačné nariadenie:

Členské štáty

Právne predpisy

üČlenské štáty by mali preskúmať a podľa potreby upraviť svoje vnútroštátne regulačné rámce tak, aby bolo možné na vnútroštátnej úrovni efektívne uplatňovať nové prvky kvalifikačného nariadenia, a to najmä v súvislosti s povoleniami na pobyt a cestovnými dokladmi, so slobodou pohybu osôb s udelenou medzinárodnou ochranou, s prístupom k vzdelávaniu dospelých 43 , rovnakým zaobchádzaním, pokiaľ ide o podmienky zamestnávania, so slobodou združovania a zapájania sa a s možnosťami vzdelávania pre dospelých súvisiacimi so zamestnaním, overovaním zručností, „základnými dávkami“, prípadne možným podmienením niektorých foriem sociálnej pomoci účinnou účasťou na integračných opatreniach.

Organizačné a administratívne procesy

üČlenské štáty budú musieť určiť národné kontaktné miesto na vykonávanie kvalifikačného nariadenia.

üČlenské štáty by mali preskúmať a podľa potreby upraviť vnútroštátne postupy, a to najmä v záujme dodržania povinnosti v oblasti vydávania povolení na pobyt a cestovných dokladov v nových lehotách (povolenia na pobyt sa musia vydať do 90 dní od oznámenia rozhodnutia, ktorým sa udeľuje medzinárodná ochrana) a dodržania jednotných formátov a noriem EÚ 44 . Cestovné doklady musia byť platné viac ako jeden rok. Členské štáty by mali preskúmať a v prípade potreby musia upraviť poplatky za vydávanie povolení na pobyt, keďže tie musia byť bezplatné, prípadne poplatky za ne nesmú presiahnuť poplatky spojené s vydávaním dokladov totožnosti štátnym príslušníkom. Takisto budú musieť prijať administratívne opatrenia („predbežné opatrenia“) potrebné na zabezpečenie prístupu osôb s udelenou medzinárodnou ochranou k svojim právam, ak sa im povolenie na pobyt nevydá do 15 dní od vydania rozhodnutia o udelení medzinárodnej ochrany. Okrem toho by mali prijať potrebné opatrenia na zachovanie rodinnej jednotky pri vydávaní povolení na pobyt.

üČlenské štáty by mali preskúmať a podľa potreby upraviť postupy odhaľovania neoprávnených pohybov osôb s udelenou medzinárodnou ochranou a musia zabezpečiť, aby sa obdobie potrebné na získanie postavenia osoby s dlhodobým pobytom začalo počítať od začiatku.

üČlenské štáty by mali preskúmať/vypracovať pracovné postupy na zabezpečenie včasného prístupu k opatreniam skorej integrácie a prechodnej podpory žiadateľov o medzinárodnú ochranu po udelení ochrany.

üČlenské štáty by mali preskúmať a v prípade potreby aktualizovať alebo zaviesť postupy požadované na zabezpečenie uznávania kvalifikácií a predchádzajúceho vzdelania a pracovných skúseností („overenie zručností“) osôb s udelenou medzinárodnou ochranou. Členské štáty sa vyzývajú, aby plne využívali opatrenia uvedené v odporúčaní Komisie o uznávaní kvalifikácií štátnych príslušníkov tretích krajín 45 . Ak je prístup k niektorým formám sociálnej pomoci podmienený skutočnou účasťou na integračných opatreniach, členské štáty budú takisto musieť prijať potrebné administratívne opatrenia na zabezpečenie sprístupnenia a bezplatnosti týchto integračných opatrení (ak osoba s udelenou medzinárodnou ochranou nemá dostatok prostriedkov).

üČlenské štáty budú musieť poskytnúť informácie uvedené v prílohe I k nariadeniu.

Kapacity (ľudské zdroje, infraštruktúra a vybavenie)

üČlenské štáty by mali zaistiť kapacitu na vypracovanie a šírenie upraveného komunikačného a informačného materiálu osobám s udelenou medzinárodnou ochranou týkajúceho sa ich práv a záväzkov v súlade s prílohou 1 k nariadeniu, ako aj informácií o dôsledkoch nedodržania záväzkov.

üČlenské štáty by mali zaistiť dostatočný počet zamestnancov a vybavenia na udeľovanie povolení na pobyt, ako aj cestovných dokladov v nových lehotách (povolení na pobyt do 90 dní od oznámenia rozhodnutia, ktorým sa udeľuje medzinárodná ochrana) a plnenie noriem. Členské štáty by takisto mali zaistiť dostatočnú kapacitu (zamestnanci, vybavenie) na vykonávanie predbežných opatrení (napr. povolení na prechodný pobyt), aby sa zabezpečil prístup k právam, ak sa povolenia na pobyt nevydajú do 15 dní od rozhodnutia o udelení medzinárodnej ochrany.

üČlenské štáty budú musieť preskúmať a podľa potreby upraviť kapacity, aby mohli poskytovať osobám s udelenou medzinárodnou ochranou účinný prístup k právam, ako sa stanovuje v kvalifikačnom nariadení. V tomto zmysle budú musieť mať členské štáty dostatočnú kapacitu na zabezpečovanie účinného prístupu na trh práce, rovnakého zaobchádzania, pokiaľ ide o podmienky zamestnávania, slobody združovania a zapájania sa a možností vzdelávania pre dospelých súvisiacich so zamestnaním, sociálneho zabezpečenia a sociálnej pomoci (minimálne „základné dávky“ 46 ), zdravotnej starostlivosti, integračných opatrení, vzdelávania a odbornej prípravy detí aj dospelých, uznávania kvalifikácií a overovania zručností, ako aj prístupu k ubytovaniu, a to na základe úsilia vynaloženého pri vykonávaní prepracovaného znenia smernice o prijímacích podmienkach.

Členské štáty sa vyzývajú, aby využívali prístup viacerých zainteresovaných strán vrátane spolupráce so sociálnymi a s hospodárskymi partnermi, medzinárodnými organizáciami a organizáciami občianskej spoločnosti, najmä organizáciami vedených migrantmi, ako aj miestnymi a regionálnymi orgánmi.

üČlenské štáty budú musieť zabezpečiť, aby orgány a organizácie uplatňujúce kvalifikačné nariadenie dostali potrebnú odbornú prípravu a boli viazané zásadou dôvernosti osobných údajov, ktoré získajú pri vykonávaní svojich povinností (ktorá musí byť stanovená vo vnútroštátnom práve).

Komisia/agentúry EÚ

üKomisia v spolupráci a agentúrou EUAA zorganizuje sériu zasadnutí expertných skupín Komisie s cieľom uľahčiť správne uplatňovanie nových ustanovení (aj vďaka objasneniu významu nových ustanovení). Komisia sa bude usilovať organizovať spoločné zasadnutia expertov z kontaktného výboru pre kvalifikácie a kontaktného výboru pre prijímanie s cieľom posilniť synergie s opatreniami skorej integrácie z prepracovaného znenia smernice o prijímacích podmienkach a integračnými opatreniami a právami z kvalifikačného nariadenia.

üAgentúra EUAA vypracuje upravené informačné letáky a materiály, ako aj usmernenia na podporu uplatňovania nových pravidiel.

3Operačná a finančná podpora na vykonávanie paktu

3.1Operačná podpora

Členské štáty sa môžu spoľahnúť na podporu Komisie a agentúr EÚ pri vypracúvaní a vykonávaní svojich národných implementačných plánov.

V záujme poskytovania individualizovanej podpory a pomoci nadväzuje Komisia dvojstranné vzťahy s každým členským štátom. Na jar 2024 útvary Komisie zriadili pre každý členský štát a každú krajinu pridruženú k schengenskému priestoru multidisciplinárnu skupinu pre krajinu na podporu posúdenia ich vnútroštátnych potrieb a nadviazania vzťahov so zodpovednými vnútroštátnymi orgánmi. Každú skupinu vedie vrcholový manažér Komisie, ktorému pomáha technické kontaktné miesto a experti z jednotlivých oblastí politík. Členmi skupín sú aj zástupcovia príslušných agentúr EÚ. Komisia už iniciovala proces uskutočňovania posúdenia potrieb pre každý členský štát. Toto posúdenie sa zameriava na podporu prípravy národných implementačných plánov.

Agentúry EÚ budú primárne poskytovať všetkým členským štátom horizontálnu podporu, napríklad odbornú prípravu, nástroje a usmernenia, doplnenú o priamu operačnú podporu členských štátov na riešenie dočasného nedostatku kapacity a podporu budovania dlhodobých vnútroštátnych kapacít.

Agentúra EUAA v súčasnosti poskytuje operačnú podporu 12 členským štátom. Agentúra získala aj ďalšie ľudské a finančné zdroje na to, aby sa pripravila na nadobudnutie účinnosti paktu.

Agentúra Frontex bude pomáhať v oblasti odbornej prípravy týkajúcej sa preverovania a poskytovania expertov/tímov členským štátom na vykonávanie preverovania. Agentúra Frontex poskytuje aj dôležitú podporu pri riadení hraníc, návratoch, zbere údajov a ich analýze.

Agentúra eu-LISA vytvorí novú databázu Eurodac a bude podporovať členské štáty pri tvorbe vnútroštátnych prvkov potrebných na pripojenie k nej.

Okrem toho, ak pri vypracúvaní svojich národných implementačných plánov členské štáty zistia, že je potrebné spoločné obstarávanie, mali by sa zvážiť potenciálne prínosy procesov spoločného obstarávania, napríklad prostredníctvom agentúry EUAA alebo eu-LISA či v rámci harmonogram alebo úspor z rozsahu.

3.2Finančné plánovanie a podpora

Výpočet nákladov na vykonávanie na vnútroštátnej úrovni je nevyhnutným predpokladom riadneho rozpočtovania národných implementačných plánov, ako aj ich úspešného vykonania.

Okrem financií zo štátnych rozpočtov budú môcť členské štáty na úhradu identifikovaných nákladov využívať ako možné zdroje financovania aj existujúce a nové dostupné prostriedky z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) 47 a Nástroja finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (BMVI) 48 , ako aj ostatné dostupné prostriedky EÚ, napríklad z fondov politiky súdržnosti.

Dodatočné prostriedky na roky 2025 – 2027 sa poskytnú z preskúmania vnútroštátnych programov v polovici trvania podľa nariadení o AMIF a BMVI a revízie viacročného finančného rámca na obdobie 2021 – 2027.

Preskúmanie vnútroštátnych programov v polovici trvania bude príležitosťou vyčleniť viac ako 1 miliardu EUR pre AMIF a 600 miliónov EUR pre BMVI. Toto vyčlenenie sa uskutoční na základe kľúča prerozdelenia stanoveného v právnych predpisoch.

Revízia VFR na obdobie 2021 – 2027 vyústila do celkového zvýšenia prostriedkov na riadenie migrácie a hraníc o 2 miliardy EUR. Táto suma sa rozdelila takto: 810 miliónov EUR pre AMIF, 1 miliarda EUR pre BMVI a 190 miliónov EUR pre EUAA. Tieto dodatočné prostriedky pre AMIF a BMVI sa pripočítajú k tematickému nástroju uvedených fondov a z neho vyčlenenia na základe potrieb v jednotlivých členských štátoch.

Komisia už úzko spolupracuje s členskými štátmi na vytvorení účinných prepojení medzi nadchádzajúcim preprogramovaním a procesom vypracúvania spoločného implementačného plánu a národných implementačných plánov, aby sa vyriešili zistené nedostatky a iniciovali príslušné operačné kroky prostredníctvom vnútroštátnych programov. V nadchádzajúcich rokoch bude na zabezpečenie súdržného a efektívneho využívania finančných prostriedkov EÚ na priority EÚ vrátane podpory členských štátov pri riešení zistených nedostatkov a potrieb v oblasti azylu a riadenia hraníc kľúčovým momentom nasledujúci VFR.

Dodatočné prostriedky z preskúmania programov v polovici trvania a revízie VFR nebudú stačiť na úhradu všetkých očakávaných potrieb. Preto bude potrebné stanoviť si priority a sústrediť dostupné vnútroštátne finančné prostriedky a finančné prostriedky EÚ na najnaliehavejšie a na zdroje najnáročnejšie potreby, ako sú opatrenia na zavedenie primeranej kapacity na vykonávanie konaní na hraniciach, poskytovanie právneho poradenstva a posilnenie azylových a prijímacích systémov členských štátov 49 .

Okrem toho môžu členské štáty podporiť vykonávanie paktu napríklad z fondov politiky súdržnosti, z ktorých sa už prispelo k poskytnutiu dočasnej ochrany ľuďom utekajúcim pred ruskou vojenskou agresiou na Ukrajine. V záveroch Európskej rady z februára 2024 sa skutočne pripomenul potenciál fondov politiky súdržnosti na podporu potrieb spojených s migráciou 50 .

Preto by sa mali vytvoriť synergie medzi fondom AMIF, z ktorého sa podporujú opatrenia v oblasti príchodu a prijímania, a fondmi politiky súdržnosti, konkrétne Európskym sociálnym fondom (ESF+) a Európskym fondom regionálneho rozvoja (EFRR), z ktorých sa podporuje dlhodobá integrácia a inklúzia osôb s migrantským pôvodom. Tieto doplnkovosti sa podrobnejšie opisujú v súbore nástrojov z roku 2021 na využívanie finančných prostriedkov EÚ na účely integrácie osôb s migrantským pôvodom na programové obdobie 2021 – 2027 51 .

Členské štáty môžu získať podporu aj z Nástroja technickej podpory, v rámci ktorého Komisia vydá osobitnú výzvu na podporu členských štátov pri vypracúvaní národných implementačných plánov. Okrem toho sa z Nástroja technickej podpory môžu členské štáty podporiť aj pri vykonávaní paktu ako hlavnej iniciatívy na rok 2025. Podpora z Nástroja technickej podpory môže mať formu strategického alebo technického poradenstva, štúdií, v ktorých sa posudzujú potreby alebo možnosti reformy v konkrétnych oblastiach, odbornej prípravy alebo misií expertov v jednotlivých krajinách. Mohla by sa využiť na podporu zavedenia národných implementačných plánov, ako aj reforiem potrebných podľa paktu do praxe a prispieť k využívaniu príslušných fondov EÚ.

V rámci dvojstranných výmen medzi multidisciplinárnou skupinou pre krajinu zriadenou Komisiou a členskými štátmi počas vypracúvania ich národných implementačných plánov sa budú členské štáty vyzývať, aby si premysleli najlepší spôsob skombinovania vnútroštátnych a ostatných zdrojov Únie na riešenie nákladov na vykonávanie paktu.

4Vonkajší rozmer migrácie

V pakte o migrácii a azyle sa do riadenia migrácie premieta celoštátny prístup a prístup zameraný na celú trasu, ktorého cieľom je zabezpečiť súdržnosť a účinnosť krokov a opatrení prijímaných Úniou a jej členskými štátmi, a to interne aj externe.

EÚ presadzuje dvojaký prístup, sprievodné legislatívne úsilie na úrovni EÚ spoločne s operačnými činnosťami uskutočňovanými s členskými štátmi a partnermi. Opatrenia v rámci vonkajšieho rozmeru migrácie nie sú previazané na konkrétne stavebné prvky v rámci spoločného implementačného plánu. Na zabezpečenie udržateľnosti paktu však bude dôležitá silná spolupráca EÚ s partnermi z tretích krajín pôvodu a tranzitu, z ktorých niektoré poskytujú útočisko veľkým komunitám migrantov a utečencov.

EÚ vypracovala štyri akčné plány EÚ, v ktorých sa využíva prístup k hlavným migračným trasám do EÚ zameraný na celú trasu (trasa cez krajiny západného Balkánu, trasa cez centrálne Stredozemie, atlantická trasa/trasa cez západné Stredozemie a trasa cez východné Stredozemie). Stanovuje sa v nich spôsob, akým možno pomocou kolektívnych operačných opatrení posilniť spoluprácu s partnerskými krajinami na týchto trasách a zintenzívniť záruky pre ľudí v pohybe.

Keďže toto úsilie sa už realizuje a prináša veľmi dobré výsledky, akčné plány môžu zabezpečovať zameranie na činnosti EÚ a členských štátov, ktorými sa dopĺňa pakt, zintenzívňuje vplyv prostriedkov EÚ a členských štátov a zacieľuje pôsobnosť na tretie krajiny. Tieto akčné plány využívajú súbor nástrojov, ktorý sa už zavádza, na nadväzovanie spolupráce s tretími krajinami v oblasti migrácie.

4.1Migrácia ako súčasť komplexného a strategického prístupu s partnerskými krajinami

Komisia spolupracuje s členskými štátmi v rámci prístupu Tím Európa na prehlbovaní komplexných partnerstiev na základe spoločných záujmov, z ktorých často jeden tvorí migrácia. Prispôsobené partnerstvá, do ktorých sa premietajú spoločné ciele ako stabilita a bezpečnosť, hospodársky rozvoj a reformy, investície, obchod a zamestnanosť, energetika, zelená a digitálna transformácia, a medziľudské kontakty, dokážu prehlbovať dôveru a spoločnú strategickú víziu.

Tento prístup umožňuje aj zintenzívňovanie operačného úsilia s partnermi v celom rozsahu spolupráce v oblasti migrácie a vysídľovania, napríklad pri riešení základných príčin, ochrany utečencov a zraniteľných migrantov a s tým súvisiacich výziev, posilňovaní riadenia hraníc, predchádzaní neoprávneným odchodom a riešení obchodovania s ľuďmi alebo prevádzačstva migrantov, zrýchľovaní návratov, readmisie a reintegrácie a vytváraní legálnych možností. V súčasnosti existuje zrejmá tendencia nadväzovať s kľúčovými tretími krajinami hlbšie partnerstvá, v rámci ktorých bude spolupráca v oblasti migrácie jedným z hlavných spoločných záujmov. Tento prístup sa využíva napríklad v prípade Tuniska, Mauritánie a Egypta v rámci komplexných a strategických partnerstiev. Vo všetkých svojich partnerstvách EÚ jednotne presadzuje dôležitosť dodržiavania základných práv a medzinárodného práva 52 .

S cieľom doplniť úsilie na úrovni EÚ a ponúknuť ďalší dôležitý rozmer takýchto strategických a komplexných partnerstiev sa členské štáty vyzývajú, aby na základe svojich skúseností a privilegovaných vzťahov plánovali opatrenia, ktorými sa môže posilniť toto spojenie Tímu Európa s kľúčovými tretími krajinami. Tieto opatrenia sa môžu zameriavať na celý rozsah činností súvisiacich s migráciou vrátane podpory budovania kapacít a vybavenia, ako aj partnerov v ich vlastnom úsilí v oblasti ochrany utečencov, azylu a návratov. Spojenie tohto úsilia v konkrétnych iniciatívach Tímu Európa týkajúcich sa migrácie môže mať silný kolektívny účinok. Pri tomto úsilí je dôležité pokračovať v koordinácii vnútroštátnych opatrení prostredníctvom riadiacich štruktúr EÚ vrátane Rady.

S cieľom podporiť vonkajší rozmer paktu dochádza v súčasnosti k prekročeniu orientačného výdavkového cieľa vo výške 10 %, ktorý bol v rámci Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI) 53 stanovený na obdobie 2021 – 2027 pre opatrenia týkajúce sa migrácie a núteného vysídlenia . Podpora spolupráce v oblasti migrácie je hlavnou témou aj v rámci nástroja predvstupovej pomoci (IPA).

S cieľom umožniť Únii poskytovanie potrebnej podpory v situácii mimoriadneho geopolitického napätia sa pri preskúmaní VFR na roky 2021 – 2027 v polovici trvania priority okruhu 6 VFR Susedstvo a svet, ako sú migrácia a vonkajšie výzvy, posilnili o sumu 7,6 miliardy EUR. Tieto finančné prostriedky umožnia zachovať účinnú spoluprácu v oblasti migrácie s tretími krajinami vrátane podpory sýrskych utečencov v Turecku (2 miliardy EUR) a širšom regióne (1,6 miliardy EUR), ako aj pokračovať v opatreniach, ktoré už boli prijaté prostredníctvom trustového fondu EÚ pre Afriku. Prispejú aj k podpore krajín západného Balkánu, južného susedstva a Afriky vrátane partnerstiev a financovania migračných trás.

Sociálno-ekonomický rozvoj a vytváranie udržateľných pracovných príležitostí, ako aj znižovanie tlaku na základné príčiny neoprávnenej migrácie v krajinách pôvodu a tranzitu sa podporujú napríklad prostredníctvom projektov v rámci stratégie Global Gateway.

Opatrenia v tretích krajinách alebo v súvislosti s nimi financované z mechanizmu solidarity paktu sa musia vykonávať prostredníctvom fondu AMIF v rozsahu pôsobnosti príslušných právnych predpisov a musia byť súdržné s vonkajšou politikou EÚ.

4.2Priority opatrení

Pakt môže dopĺňať celé spektrum podpory tretích krajín v oblasti migrácie. Existujú však tri oblasti osobitného operačného významu: boj proti prevádzačstvu migrantov, účinné návraty a readmisia, ako aj legálne možnosti.

Boj proti prevádzačstvu migrantov.

Komisia a členské štáty by mali naďalej spolupracovať na inovačných a udržateľných opatreniach na predchádzanie neoprávnenej migrácii. Komisia bude vychádzať z Globálnej aliancie na boj proti prevádzačstvu a jej výzvy na akciu.

Uskutočňujú sa zasadnutia expertov, výzvy na predkladanie ponúk na nové projekty a činnosti spolupráce s partnerskými krajinami 54 a medzinárodnými organizáciami, napríklad s UNODC, a to aj v oblasti riešenia digitálneho rozmeru prevádzačstva migrantov. Nadväzujúce činnosti na politickej úrovni sa už uskutočnili v máji 2024 v Kodani v podobe Konferencie o partnerstvách v oblasti migrácie. Nasledujúca medzinárodná konferencia o Globálnej aliancii je naplánovaná na november 2024 v Bruseli.

Kľúčovým prvkom opatrení EÚ v partnerských krajinách je rozkladanie zločineckých skupín zapojených do prevádzačstva migrantov. EÚ poskytuje a bude naďalej poskytovať značnú podporu partnerom v krajinách západného Balkánu, Turecku a krajinách južného susedstva. Na zavedenie prispôsobených operačných partnerstiev v boji proti prevádzačstvu 55 do praxe je potrebná ďalšia spolupráca s partnerskými krajinami.

Predchádzanie neoprávnenej migrácii posilnením opatrení v oblasti riadenia hraníc a zvýšením kapacít v oblasti odbornej prípravy a vybavenia pre partnerské krajiny tvorí kľúčový prvok boja proti prevádzačstvu a je súčasťou výzvy na akciu Globálnej aliancie na boj proti prevádzačstvu. Zahŕňa to programy financované z prostriedkov EÚ, ako aj posilnenú spoluprácu s agentúrou Frontex v partnerských krajinách prostredníctvom dohôd o štatúte a pracovných dojednaní.

Takáto operačná akcia na zvýšenie kapacity EÚ na boj proti prevádzačstvu migrantov by mala byť doplnená o rýchly pokrok pri rokovaniach o návrhu novej smernice o boji proti prevádzačstvu predloženom Komisiou, v ktorom sa posilňujú sankcie pre tých, ktorí riskujú životy druhých pre finančný zisk, a o návrhu nariadenia o posilnení policajnej spolupráce, v ktorom sa Europolu umožní spolu s Európskym strediskom pre boj proti prevádzačstvu stať sa skutočným centrom boja proti prevádzačstvu migrantov a obchodovaniu s ľuďmi.

Návraty, readmisia a udržateľná reintegrácia

Ak má pakt dosiahnuť svoj plný potenciál, mimoriadne dôležitá je politika humánnych a účinných návratov a readmisie. Musí byť jasné, že osoby bez práva zostať v EÚ budú bezpečne, udržateľne a dôstojne vrátené do krajiny svojho pôvodu.

Týmto novým legislatívnym rámcom sa vyriešia niektoré nedostatky konania o azyle a návrate. Efektívna spolupráca s tretími krajinami je však takisto kľúčová na dodržanie medzinárodného záväzku k readmisii vlastných štátnych príslušníkov.

Pri strategickom motivovaní k dobrej spolupráci pri readmisii môže zohrávať svoju úlohu aj využívanie všetkých príslušných politík, mechanizmov a nástrojov EÚ vrátane diplomatických, rozvojových, obchodných a vízových, ako aj príležitostí na legálnu migráciu.

V rámci vízovej politiky sa poskytujú nové nástroje v článku 25a vízového kódexu. Podľa týchto právnych predpisov Komisia každý rok posudzuje úroveň spolupráce tretích krajín v oblasti readmisie. V posledných štyroch rokoch sa tento proces ukázal ako užitočný pri identifikovaní a riešení výziev s tretími krajinami a posilňovaní dialógu na účely zlepšovania spolupráce na readmisii. Príklady dosiahnutých zlepšení možno pozorovať na spolupráci s Gambiou, Irakom a Bangladéšom. Do leta Komisia vydá piatu hodnotiacu správu a príslušné návrhy na vízové opatrenia.

Ak má byť konanie na hraniciach podľa paktu úspešné, celý potenciál tohto mechanizmu by sa mal využiť na zintenzívnenie spolupráce na readmisii s tretími krajinami, ktorých štátnym príslušníkom sa žiadosti o azyl uznávajú na úrovni 20 % alebo nižšej.

Komisia, agentúra Frontex a členské štáty by okrem toho mali naďalej posilňovať svoje spoločné úsilie o udržateľnú reintegráciu a ponúkať prispôsobené poradenstvo v oblasti návratu a podporu reintegrácie dobrovoľným aj núteným navrátilcom (prostredníctvom financovania z prostriedkov EÚ alebo členských štátov, spolupráce s agentúrami OSN a MVO), ako aj pomáhať partnerom s budovaním kapacít a spolupracovať na zacielení podpory na navrátilcov aj prijímajúce komunity.

Parlament a Rada by takisto mali rýchlo dokončiť prebiehajúcu revíziu mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti, ktorá by mala viesť k intenzívnejšiemu monitorovaniu krajín oslobodených od vízovej povinnosti a lepšiemu riešeniu možných zneužití bezvízového režimu tým, že sa bude mechanizmus jednoduchšie spúšťať a bude odrádzajúcejší.

Legálne možnosti

Legálna migrácia zohráva kľúčovú a doplnkovú úlohu pri podpore potrieb trhu práce EÚ 56 , ale aj pri posilňovaní riadenia migrácie, spolupráce s krajinami pôvodu a tranzitu a v konečnom dôsledku prispieva aj k znižovaniu neoprávnenej migrácie. Rozvojom spolupráce s partnermi z tretích krajín v oblasti migrácie za prácou, podporovanej spoločnými pravidlami EÚ pre legálnu migráciu a alternatívne cesty pre osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, sa zabezpečuje vyvážený prístup k migrácii.

Výhody nevyplývajú len zo správneho riadenia migrácie, ale aj z tokov remitencií a prenosu zručností a znalostí do partnerských krajín. Najviac k riešeniu nedostatkov pracovníkov na trhu práce prispieva aktívna politika čo najintenzívnejšieho využívania migrácie za prácou v členských štátoch. Zlepšenie riadenia migrácie za prácou, systémov vzdelávania, odborného vzdelávania a odbornej prípravy a spoločné prístupy k uznávaniu kvalifikácií a zručností predstavujú základné prvky podpory zručností ako stimulu hospodárskeho rastu, ktorý je prospešný pre EÚ aj jej partnerov.

EÚ spoločne s partnerskými krajinami realizuje stratégiu Global Gateway v oblasti rozvoja zručností pracovnej sily v tretích krajinách, najmä s cieľom podporiť kapacity partnerských krajín v oblastiach inovačnej spolupráce s EÚ, napríklad zelenej transformácie a digitalizácie. Rozvoj základne zručností predstavuje pre všetkých výhodnú príležitosť vybudovať hospodársku integráciu a silné nové medzinárodné partnerstvá.

V záujme zabezpečenia komplexného prístupu k migrácii by mala EÚ a jej členské štáty vyvíjať úsilie v oblasti rozvoja partnerstiev zameraných na talenty s tretími krajinami, aby tak posilnili spravodlivú medzinárodnú mobilitu pracovnej sily a zároveň zabránili negatívnemu vplyvu úniku mozgov. Komisia zatiaľ uzavrela partnerstvá zamerané na talenty s Marokom, Tuniskom, Egyptom, Pakistanom a Bangladéšom. V rámci okrúhlych stolov organizovaných s každou z týchto krajín, do ktorých sa zapájali aj zainteresované členské štáty, sa identifikovali spoločné ciele, ako aj sektory a povolania spoločného záujmu, na ktoré je potrebné sa zamerať. Na zaistenie úspechu by mali členské štáty ďalej mobilizovať a koordinovať svoju ponuku možností legálnej migrácie a zintenzívňovať svoju aktívnu účasť na partnerstvách zameraných na talenty, napríklad uzatváraním dvojstranných dohôd zastrešených partnerstvom zameraným na talenty, ktoré by mohli prispieť k posilneniu spoločného pákového efektu EÚ. Komisia spoločne s členskými štátmi preskúma možnosť rozšíriť dosah partnerstiev zameraných na talenty na ďalšie partnerské krajiny.

K spravodlivej migrácii za prácou prispeje aj okruh talentov EÚ ako prvá celoeurópska platforma uľahčujúca medzinárodný nábor pracovníkov pomocou zabudovaných záruk, ktorými sa zabraňuje zneužívaniu a nekalým praktikám, a informujúca uchádzačov o zamestnanie v tretích krajinách o pracovných príležitostiach v povolaniach s nedostatkom pracovných síl v EÚ na úrovni všetkých zručností. Rýchle zavedenie nástrojov do praxe závisí od pružného prijatia právneho rámca Európskym parlamentom a Radou.

Komisia vykonáva aj opatrenia stanovené v balíku opatrení v oblasti mobility zručností a talentov z novembra 2023 na podporu potvrdzovania zručností a uznávania kvalifikácií získaných mimo EÚ, ktoré sú naďalej prekážkou prijímania migrantov do zamestnania a ich začleňovania do trhu práce. Komisia sa bude naďalej spoločne s členskými štátmi a sociálnymi partnermi zapájať do platformy pre pracovnú migráciu, ktorá uľahčuje medzisektorové diskusie o praktických otázkach.

Komisia bude takisto naďalej podporovať bezpečné a legálne možnosti ochrany a úzko spolupracovať s členskými štátmi na podpore dobrovoľného úsilia v oblasti presídľovania a humanitárneho prijímania. V rámci ad hoc schémy presídľovania a humanitárneho prijímania EÚ na roky 2024 – 2025 poskytli členské štáty celkovo viac ako 60 000 prísľubov, ktoré predstavovali udržateľný záväzok týkajúci sa pomoci na financovanie celosvetových potrieb v oblasti presídľovania. Komisia bude naďalej podporovať inovačné doplnkové možnosti pre osoby, ktoré potrebujú ochranu, ako alternatívy k neoprávnenej migrácii.

5Riadenie a monitorovanie

Spoločné úsilie, ktoré je nevyhnutným predpokladom úspešného vykonávania paktu, sa musí prejavovať aj v jeho riadení. Prispeje sa tým ku konzistentnosti vykonávania a zároveň sa zachová potrebná flexibilita, ktorú členské štáty potrebujú. Malo by sa ním zabezpečiť, aby všetky právne, administratívne a operačné opatrenia potrebné na vykonávanie paktu boli prijaté včas, súdržne a účinne. Mal by sa v ňom prejavovať prepojený charakter samostatných oblastí činnosti, čím sa umožní aj efektívna koordinácia jednotlivých aktérov a inštitúcií zodpovedných za vykonávanie paktu na úrovni EÚ aj vnútroštátnych úrovniach.

5.1Riadenie a monitorovanie v prechodnom období

Komisia bude monitorovať spoločný implementačný plán a národné implementačné plány. Na tento účel bude Komisia udržiavať pravidelné kontakty s jednotlivými členskými štátmi, a to aj prostredníctvom návštev pravidelných dvojstranných zasadnutí a existujúcich skupín a sietí, pričom sa bude vyhýbať zbytočnému administratívnemu zaťaženiu.

Ďalej bude Komisia plne koordinovane spolupracovať so štruktúrami Rady a o všetkom informovať Európsky parlament aj Radu. V tejto súvislosti bude Komisia s cieľom zabezpečiť efektívnu a transparentnú výmenu informácií medzi všetkými členskými štátmi pravidelne poskytovať Európskemu parlamentu a Rade aktuálne informácie o stave vykonávania spoločného implementačného plánu a národných implementačných plánov. Hoci má Komisia povinnosť robiť to každých šesť mesiacov, aktuálne informácie môže poskytovať na základe požiadavky Európskeho parlamentu a Rady aj častejšie.

Na zabezpečenie súdržnosti a koordinácie vykonávania bude Komisia riadiť platformu na koordináciu paktu (prierezového charakteru), ktorá sa bude stretávať pravidelne podľa potreby a bude úplne dopĺňať zasadnutia Rady. Platforma na koordináciu paktu bude spájať útvary Komisie, koordinátorov členských štátov pre vykonávanie paktu na vnútroštátnej úrovni a agentúry EÚ na zabezpečovanie požadovaného a pravidelného prehľadu a zohľadňovanie vykonávania rôznych úrovní a pracovných oblastí. Platforma na koordináciu paktu bude vypracúvať prehľad o všetkých činnostiach vrátane kalendára zasadnutí a záverov z diskusií a poskytovať príslušné dokumenty pre virtuálny portál. Komisia bude zapájať aj Európsky parlament a podľa potreby ostatné príslušné zainteresované strany.

Hlavná časť práce na vykonávaní paktu sa bude uskutočňovať v existujúcich skupinách a sieťach. Komisia bude uľahčovať prácu všetkých existujúcich skupín a sietí a zabezpečovať organizovanie zasadnutí podľa potreby tak, aby nedochádzalo k prekrývaniu.

V súčasnosti existujú tri úrovne, ktoré budú zohrávať dôležitú úlohu pri zabezpečovaní včasného a konzistentného vykonávania paktu:

·Regulačná úroveň zahŕňajúca príslušné regulačné výbory, ktoré by mali pomáhať Komisii pri uplatňovaní jej vykonávacích právomocí v súlade s príslušnými nariadeniami. Tvoria ich zástupcovia členských štátov. Tri výbory sú zriadené podľa nariadenia o riadení azylu a migrácie, nariadenia Eurodac a nariadenia o preverovaní a ich cieľom je prijímať všetky vykonávacie akty uvedené v oboch aktoch, na ktoré sa vzťahuje postup preskúmania 57 . Zoznam vykonávacích aktov, ktoré musí Komisia prijať, sa nachádza v priloženom pracovnom dokumente útvarov Komisie.

·Technická odborná úroveň obsahujúca všetky existujúce expertné skupiny pod vedením Komisie 58 zriadené v súlade s rozhodnutím Komisie C(2016) 3301. Komisia bude naplno využívať tieto existujúce expertné skupiny na posilnenie spoločného chápania a súdržného uplatňovania pravidiel paktu. Práca týchto skupín sa vykryštalizuje v príručkách alebo usmerňovacích dokumentoch, prípadne aktualizáciách existujúcich príručiek alebo dokumentov. S cieľom vytvoriť synergie medzi jednotlivými expertnými skupinami a zabrániť mimoriadnemu zaťaženiu členských štátov bude Komisia v prípade potreby čo najčastejšie organizovať spoločné zasadnutia expertných skupín. Okrem toho Komisia zmení súčasný pakt platformy solidarity na fórum na technickej úrovni pre solidaritu, ktorým by sa malo zabezpečiť zavedenie rezervy solidarity do praxe. V prechodnom období môže táto skupina poskytovať poradenstvo na prípravu vykonávacích pravidiel v súvislosti so solidaritou.

·Operačná úroveň obsahujúca siete agentúr, ktoré sa zameriavajú na operačné aspekty vrátane vypracúvania usmerňovacích dokumentov a vzorov. Komisia bude s agentúrami EÚ koordinovať zabezpečovanie čo najväčšej doplnkovosti medzi úsilím výborov a expertných skupín. Prijímacia sieť bude napríklad dopĺňať úsilie skupiny expertov pre prijímanie. Úsilie okrúhleho stola agentúry Frontex na vysokej úrovni pre návraty bude dopĺňať úsilie expertnej skupiny pre návraty.

Komisia sa bude usilovať organizovať zasadnutia tak, aby nadväzovali na expertné skupiny Komisie a operačné siete agentúr, aby maximalizovala doplnkovosť medzi právnym výkladom a operačným uplatňovaním nových opatrení (napr. kontaktný výbor pre dublinské nariadenie, po ktorom nasleduje dublinská sieť) a zabránila administratívnemu zaťaženiu.

5.2Monitorovanie po nadobudnutí účinnosti paktu

Po nadobudnutí účinnosti paktu sa začnú uskutočňovať činnosti monitorovania záväzkov vyplývajúcich z paktu, ktoré sa stanovujú v príslušných mechanizmoch, napríklad v monitorovacom mechanizme vykonávanom agentúrou EUAA alebo v schengenskom hodnotiacom a monitorovacom mechanizme. Na základe týchto činností monitorovania bude možné odhaliť každé nesprávne alebo čiastočné uplatňovanie právneho a operačného rámca, a tým zabezpečiť včasné vykonanie všetkých potrebných nápravných opatrení. Ak to bude považovať za potrebné a opodstatnené, Komisia je v záujme plnenia svojej úlohy strážkyne zmlúv pripravená vykonať aj vhodné postupy vrátane postupov v prípade nesplnenia povinnosti.

Agentúra EUAA začne svoj program monitorovania operačného a technického uplatňovania európskeho azylového systému v polovici roka 2026. V súlade s nariadením o agentúre EUAA by sa mal každý členský štát monitorovať aspoň raz za päť rokov. Agentúra môže takisto začať tematické monitorovanie konkrétnych aspektov. Ak existujú závažné obavy týkajúce sa fungovania azylového alebo prijímacieho systému členského štátu, agentúra EUAA začne monitorovanie ad hoc z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť Komisie.

Schengenský hodnotiaci a monitorovací mechanizmus je významný v rozsahu, v akom sa týka nariadenia o preverovaní a nariadenia o konaní o návrate na hraniciach, keďže tieto právne nástroje paktu tvoria súčasť schengenského acquis. Každý členský štát bude hodnotený raz za sedem rokov. V rámci mechanizmu je možné vykonávať aj tematické hodnotenia a neohlásené návštevy. V nariadení o schengenskom hodnotiacom a monitorovacom mechanizme sa stanovuje konkrétne konanie s kratšími lehotami pre prípady, v ktorých boli zistené závažné nedostatky.

Záver

Spoločný implementačný plán predstavuje operačný plán, na základe ktorého Komisia navrhuje pristúpiť k vykonávaniu paktu o migrácii a azyle spoločne s členskými štátmi a príslušnými agentúrami EÚ. Bude usmerňovať našu činnosť pri dosahovaní spoločného cieľa, ktorým je zavedenie dobre pripraveného systému do konca prechodného obdobia, t. j. do polovice roka 2026. Ďalším dôležitým krokom bude vypracovanie národných implementačných plánov členskými štátmi do 12. decembra 2024.

Vďaka nášmu spoločnému a koordinovanému záväzku sa pakt o migrácii a azyle stane realitou. Členské štáty sa môžu spoľahnúť na Komisiu a agentúry EÚ na každom kroku, a to aj v oblasti poskytovania operačnej, technickej a finančnej podpory.

(1)     https://home-affairs.ec.europa.eu/policies/migration-and-asylum/pact-migration-and-asylum/legislative-files-nutshell_sk .

(2)    Oznámenie Komisie s názvom Vyvážený prístup k migrácii: potreba konať spravodlivo a rázne [COM(2024) 126 final].

(3)    Okrem nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1350 zo 14. mája 2024, ktorým sa zriaďuje rámec Únie pre presídlenie a humanitárne prijatie a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2021/1147, ktoré sa začalo uplatňovať 11. júna 2024.

(4)    Článok 84 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1351 zo 14. mája 2024 o riadení azylu a migrácie (Ú. v. EÚ L, 2024/1351, 22.5.2024); článok 75 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1348 zo 14. mája 2024, ktorým sa stanovuje spoločné konanie o medzinárodnej ochrane v Únii (Ú. v. EÚ L, 2024/1348, 22.5.2024).

(5)

   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1351 zo 14. mája 2024 o riadení azylu a migrácie, o zmene nariadení (EÚ) 2021/1147 a (EÚ) 2021/1060 a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 604/2013 (Ú. v. EÚ L, 2024/1351, 22.5.2024).

(6)    V nariadení Eurodac sa stanovuje, že Komisii bude pri uplatňovaní jej vykonávacích právomocí pri prijímaní vykonávacieho aktu v súlade s nariadením pomáhať výbor v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Pozri oddiel o riadení.

(7)      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/817 a nariadenie (EÚ) 2019/818 o stanovení rámca pre interoperabilitu medzi informačnými systémami EÚ, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1240, ktorým sa zriaďuje Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2008 o vízovom informačnom systéme (VIS) a výmene údajov o krátkodobých vízach, dlhodobých vízach a povoleniach na pobyt medzi členskými štátmi.

(8)    Kontaktný výbor pre Eurodac je existujúca neformálna expertná skupina Komisie zriadená v súlade s rozhodnutím Komisie C(2016) 3301. V súlade s uvedeným rozhodnutím poskytuje expertná skupina poradenstvo a odborné znalosti v oblasti vykonávania právnych predpisov Únie, ako aj koordinácie a spolupráce s členskými štátmi a so zainteresovanými stranami v tejto súvislosti, v oblasti  prípravy legislatívnych návrhov a politických iniciatív, ako aj delegovaných aktov a takisto môže v prípade potreby poskytovať poradenstvo a odborné znalosti o včasnej príprave vykonávacích aktov ešte pred ich predložením regulačnému výboru.

(9)    Koncepcia „primeranej kapacity“ si vyžaduje, aby členské štáty vytvorili prijímacie kapacity a zabezpečili ľudské zdroje vrátane kvalifikovaného a dobre vyškoleného personálu, ktoré sú potrebné na preskúmanie identifikovaného počtu žiadostí a na výkon rozhodnutí o návrate. Keď sa dosiahne primeraná kapacita daného členského štátu, príslušný členský štát už nie je povinný umiestniť ďalšie osoby do konania na hraniciach; namiesto toho môže členský štát nasmerovať žiadateľov na zrýchlené konanie v rámci územia. Podobne v prípade, že členský štát dosiahne ročný limit žiadostí stanovený v právnych predpisoch (primeraná kapacita vynásobená dvomi v roku 2026, tromi v roku 2027 a štyrmi v roku 2028), nie je povinný uplatňovať konanie na hraniciach a môže žiadateľov nasmerovať na zrýchlené konanie na svojom území, aj keď existuje kapacita na konanie na hraniciach. Na žiadateľov, ktorí môžu predstavovať hrozbu pre národnú bezpečnosť a verejný poriadok, sa však musí vždy vzťahovať konanie na hraniciach.

(10)    Pozri stavebný prvok 9.

(11)    Každé opatrenie prijaté členskými štátmi na zabránenie neoprávnenému vstupu musí byť v súlade s prepracovaným znením smernice o prijímacích podmienkach (pozri stavebný prvok 3).

(12)    Pozri stavebný prvok 3.

(13)    Pozri stavebný prvok 9.

(14)    Napr. príslušníkov pohraničnej stráže, azylových úradníkov, pracovníkov zaoberajúcich sa návratu, tlmočníkov, odborníkov na kontroly zraniteľnosti, zdravotníckych pracovníkov na lekárske prehliadky, zamestnancov špecializujúcich sa na posúdenie veku, právnych poradcov, úradníkov zaoberajúcich sa ochranou detí atď.

(15)    Pre konkrétne povinnosti spojené s novými požiadavkami týkajúcimi sa zraniteľných žiadateľov vrátane detí pozri stavebný prvok 9.

(16)    Pozri stavebný prvok 2.

(17)    Pozri stavebný prvok 9.

(18)    Pozri stavebný prvok 9.

(19)    Pozri stavebný prvok 9.

(20)    Pozri stavebný prvok 8.

(21)    Je to existujúca neformálna expertná skupina Komisie zriadená v súlade s rozhodnutím Komisie C(2016) 3301.

(22)    Pozri stavebný prvok 9.

(23)    Sú to existujúce spoločné neformálne expertné skupiny zriadené v súlade s rozhodnutím Komisie C(2016) 3301.

(24)    Ak sa rozhodnutie o návrate vydá ako samostatný akt, je možné sa proti nemu odvolať v samostatnom súdnom konaní a lehoty na podanie odvolania musia byť od piatich do desiatich dní v prípade konania na hraniciach, zrýchleného konania, kontroly neprípustnosti a konkludentného späťvzatia. Lehoty na podanie odvolania vo všetkých ostatných prípadoch musia byť od dvoch týždňov do jedného mesiaca.

(25)    Komisia prijme správu a návrh odporúčaní Rady v prvom štvrťroku 2025.

(26)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie).

(27)    Pozri stavebný prvok 9.

(28)    Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade: Dlhodobá prognóza budúcich peňažných tokov do rozpočtu a peňažných tokov z rozpočtu EÚ (2024 – 2028) [COM(2023) 390 final].

(29)    Pozri aj stavebný prvok 9.

(30)    Napríklad vyčlenením viacerých zamestnancov na monitorovanie prítomnosti v ubytovacích zariadeniach, vytvorením ubytovacích zariadení na účely odovzdaní podľa dublinského nariadenia. Ďalšie príklady sú uvedené v dokumente SWD(2023) 390 final.

(31)    Napríklad zabezpečením flexibility, pokiaľ ide o množstvo odovzdaní, ktoré môžu prijať denne/mesačne, alebo hodiny, keď možno odovzdania uskutočňovať, poskytnutím viacerých alternatívnych dní na uskutočňovanie odovzdaní, čím sa umožnia odovzdania podľa dublinského nariadenia na rôznych hraničných priechodoch. Ďalšie príklady sú uvedené v dokumente SWD(2023) 390 final.

(32)    Nariadenie Komisie (ES) č. 1560/2003 z 2. septembra 2003, ktoré ustanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov.

(33) https://europass.europa.eu/sk.

(34)    https://home-affairs.ec.europa.eu/policies/migration-and-asylum/migration-management/relocation-eu-solidarity-practice_en; francúzske predsedníctvo Rady Európskej únie 2022 (22. júna 2022). Prvý krok postupného vykonávania Európskeho paktu o migrácii a azyle: modus operandi dobrovoľného mechanizmu solidarity.

(35) ()    Odporúčanie Komisie (EÚ) 2020/1366 z 23. septembra 2020 o mechanizme EÚ pre pripravenosť a riadenie kríz v oblasti migrácie (koncepcia pripravenosti a krízového riadenia v oblasti migrácie).

(36)    V súlade s odporúčaním Komisie o vývoji a posilnení integrovaných systémoch ochrany detí v najlepšom záujme dieťaťa [C(2024) 2680 final].

(37)    Maloletú osobu bez sprievodu by mal počas celého snímania biometrických údajov sprevádzať zástupca, alebo ak zástupca nebol určený, osoba, ktorá je vyškolená na ochranu najlepšieho záujmu dieťaťa a jeho alebo jej všeobecnej duševnej pohody. Takouto vyškolenou osobou by nemal byť úradník zodpovedný za snímanie biometrických údajov a takáto osoba by mala konať nezávisle a neprijímať pokyny ani od úradníka, ani od útvaru zodpovedného za snímanie biometrických údajov.

(38)    Článok 10 ods. 2 nariadenia o preverovaní.

(39)     C(2024) 2680 final.

(40)     Praktická príručka o posúdení veku | Agentúra Európskej únie pre azyl (europa.eu) .

(41)    Účasť na činnostiach Európskej siete pre poručníctvo alebo opatrovníctvo môže takisto prispieť k výmene odborných poznatkov a identifikovaniu osvedčených postupov.

(42)    Odporúčanie Komisie z 15. novembra 2023 o uznávaní kvalifikácií štátnych príslušníkov tretích krajín [C(2023) 7700 final].

(43)    Ak si členské štáty vyberú možnosť odmietnuť dospelým granty a úvery na vzdelávanie, musí to byť začlenené do vnútroštátneho práva.

(44)    Nariadenie (ES) č. 1030/2002 v prípade povolení na pobyt a nariadenie (ES) č. 2252/2004 v prípade cestovných dokladov.

(45)    Odporúčanie Komisie z 15. novembra 2023 o uznávaní kvalifikácií štátnych príslušníkov tretích krajín [C(2023) 7700 final].

(46)    Podpora príjmu, pomoc v prípade choroby/tehotenstva, rodičovská pomoc/pomoc na starostlivosť o deti a príspevok na bývanie, ak sa poskytuje štátnym príslušníkom členských štátov podľa vnútroštátneho práva.

(47)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1147 zo 7. júla 2021, ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl, migráciu a integráciu (Ú. v. EÚ L 251, 15.7.2021, s. 1).

(48)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1148 zo 7. júla 2021, ktorým sa ako súčasť Fondu pre integrované riadenie hraníc zriaďuje Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (Ú. v. EÚ L 251, 15.7.2021. s. 48).

(49)    Odôvodnenie 72 a článok 21 ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1351 zo 14. mája 2024 o riadení azylu a migrácie (Ú. v. EÚ L, 2024/1351, 22.5.2024); odôvodnenie 11 a článok 16 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1348 zo 14. mája 2024, ktorým sa stanovuje spoločné konanie o medzinárodnej ochrane v Únii a zrušuje smernica 2013/32/EÚ (Ú. v. EÚ L, 2024/1348, 22.5.2024).

(50)    Európska rada, závery, 1. februára 2024 (EUCO 2/24).

(51)    Súbor nástrojov na využívanie finančných prostriedkov EÚ na účely integrácie osôb s migrantským pôvodom na programové obdobie 2021 – 2027, Európska komisia, november 2021.

(52)    COM(2024) 126 final, IV.1 Nová paradigma založená na komplexných partnerstvách.

(53)

   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/947 z 9. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa, mení a zrušuje rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 466/2014/EÚ a zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1601 a nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 480/2009 (Ú. v. EÚ L 209, 14.6.2021, s. 1).

(54)    Výzva na predkladanie ponúk na projekty spoločného operačného partnerstva v hodnote 12 miliónov EUR je momentálne otvorená, EU Funding & Tenders Portal (europa.eu) .

(55)    Operačné partnerstvá v boji proti prevádzačstvu sa začali v roku 2022 s Marokom, Nigerom (pozastavené) a krajinami západného Balkánu a v roku 2023 s Tuniskom.

(56)    Pozri Akčný plán na riešenie nedostatku pracovnej sily a zručností v EÚ [COM(2024) 131].

(57)    Podľa nariadení sa v prípade niektorých vykonávacích aktov predpokladá, že Komisii výbor nebude pomáhať. Platí to napríklad pre vykonávací akt, v ktorom sa stanovuje primeraná kapacita jednotlivých členských štátov.

(58)    Sú nimi kontaktný výbor pre dublinské nariadenie, kontaktný výbor pre kvalifikácie, kontaktný výbor pre Eurodac, kontaktný výbor pre prijímanie, kontaktný výbor pre azylové procesy, kontaktná skupina pre smernicu o návrate, expertná skupina pre readmisiu, expertná skupina pre riadenie vonkajších hraníc, expertná skupina pre presídlenie a Európska integračná sieť, mechanizmus EÚ pre pripravenosť a riadenie kríz v oblasti migrácie. Mandát týchto expertných skupín môže byť potrebné preskúmať a upraviť tak, aby sa v ňom odkazovalo na nástroje paktu (namiesto starých nástrojov).

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli12. 6. 2024

COM(2024) 251 final

PRÍLOHA

k

OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Spoločný implementačný plán pre pakt o migrácii a azyle

{SWD(2024) 251 final}

Vzor pre národné implementačné plány

I.Prehľad situácie a hlavné nedostatky

(Všeobecný opis situácie za posledné roky, poukázanie na hlavné problematické oblasti)

II.Stavebné prvky

1.Eurodac

·Aktuálny stav: prehľad počiatočných kapacít, kľúčových administratívnych aktérov/kľúčových príslušných orgánov.

·Vymedzenie cieľov

·Požiadavky: a) legislatívne/regulačné opatrenia; b) organizácia/administratívne procesy; c) personál (personálne zabezpečenie a odborná príprava); d) infraštruktúra; e) potreby v oblasti IT; f) výpočet nákladov a potreby v oblasti obstarávania

·Míľniky: 6 mesiacov, 12 mesiacov, 18 mesiacov

2.Konanie na hraniciach/preverovanie

·Aktuálny stav: prehľad počiatočných kapacít, kľúčových administratívnych aktérov/kľúčových príslušných orgánov.

·Vymedzenie cieľov

·Požiadavky: a) legislatívne/regulačné opatrenia; b) organizácia/administratívne procesy; c) personál (personálne zabezpečenie a odborná príprava); d) infraštruktúra; e) potreby v oblasti IT; f) výpočet nákladov a potreby v oblasti obstarávania

·Míľniky: 6 mesiacov, 12 mesiacov, 18 mesiacov

3.Prijímanie (vrátane predintegračných opatrení; zaistenia/alternatív k zaisteniu)

·Aktuálny stav: prehľad počiatočných kapacít, kľúčových administratívnych aktérov/kľúčových príslušných orgánov.

·Vymedzenie cieľov

·Požiadavky: a) legislatívne/regulačné opatrenia; b) organizácia/administratívne procesy; c) personál (personálne zabezpečenie a odborná príprava); d) infraštruktúra; e) potreby v oblasti IT; f) výpočet nákladov a potreby v oblasti obstarávania

·Míľniky: 6 mesiacov, 12 mesiacov, 18 mesiacov

4.Konanie o azyle

·Aktuálny stav: prehľad počiatočných kapacít, kľúčových administratívnych aktérov/kľúčových príslušných orgánov.

·Vymedzenie cieľov

·Požiadavky: a) legislatívne/regulačné opatrenia; b) organizácia/administratívne procesy; c) personál (personálne zabezpečenie a odborná príprava); d) infraštruktúra; e) potreby v oblasti IT; f) výpočet nákladov a potreby v oblasti obstarávania

·Míľniky: 6 mesiacov, 12 mesiacov, 18 mesiacov

5.Návrat

·Aktuálny stav: prehľad počiatočných kapacít, kľúčových administratívnych aktérov/kľúčových príslušných orgánov.

·Vymedzenie cieľov

·Požiadavky: a) legislatívne/regulačné opatrenia; b) organizácia/administratívne procesy; c) personál (personálne zabezpečenie a odborná príprava); d) infraštruktúra; e) potreby v oblasti IT; f) výpočet nákladov a potreby v oblasti obstarávania

·Míľniky: 6 mesiacov, 12 mesiacov, 18 mesiacov

6.Zodpovednosť

·Aktuálny stav: prehľad počiatočných kapacít, kľúčových administratívnych aktérov/kľúčových príslušných orgánov.

·Vymedzenie cieľov

·Požiadavky: a) legislatívne/regulačné opatrenia; b) organizácia/administratívne procesy; c) personál (personálne zabezpečenie a odborná príprava); d) infraštruktúra; e) potreby v oblasti IT; f) výpočet nákladov a potreby v oblasti obstarávania

·Míľniky: 6 mesiacov, 12 mesiacov, 18 mesiacov

7.Solidarita

·Aktuálny stav: prehľad počiatočných kapacít, kľúčových administratívnych aktérov/kľúčových príslušných orgánov.

·Vymedzenie cieľov

·Požiadavky: a) legislatívne/regulačné opatrenia; b) organizácia/administratívne procesy; c) personál (personálne zabezpečenie a odborná príprava); d) infraštruktúra; e) potreby v oblasti IT; f) výpočet nákladov a potreby v oblasti obstarávania

·Míľniky: 6 mesiacov, 12 mesiacov, 18 mesiacov

8.Nepredvídané udalosti/krízové situácie

·Aktuálny stav: prehľad počiatočných kapacít, kľúčových administratívnych aktérov/kľúčových príslušných orgánov.

·Vymedzenie cieľov

·Požiadavky: a) legislatívne/regulačné opatrenia; b) organizácia/administratívne procesy; c) personál (personálne zabezpečenie a odborná príprava); d) infraštruktúra; e) potreby v oblasti IT; f) výpočet nákladov a potreby v oblasti obstarávania

·Míľniky: 6 mesiacov, 12 mesiacov, 18 mesiacov

9.Horizontálne úlohy: právne záruky/právna pomoc/otázky zraniteľnosti/monitorovanie základných práv

·Aktuálny stav: prehľad počiatočných kapacít, kľúčových administratívnych aktérov/kľúčových príslušných orgánov.

·Vymedzenie cieľov

·Požiadavky: a) legislatívne/regulačné opatrenia; b) organizácia/administratívne procesy; c) personál (personálne zabezpečenie a odborná príprava); d) infraštruktúra; e) potreby v oblasti IT; f) výpočet nákladov a potreby v oblasti obstarávania

·Míľniky: 6 mesiacov, 12 mesiacov, 18 mesiacov

10.Presídlenie, začlenenie a integrácia

·Aktuálny stav: prehľad počiatočných kapacít, kľúčových administratívnych aktérov/kľúčových príslušných orgánov.

·Vymedzenie cieľov

·Požiadavky: a) legislatívne/regulačné opatrenia; b) organizácia/administratívne procesy; c) personál (personálne zabezpečenie a odborná príprava); d) infraštruktúra; e) potreby v oblasti IT; f) výpočet nákladov a potreby v oblasti obstarávania

·Míľniky: 6 mesiacov, 12 mesiacov, 18 mesiacov

III.Koordinácia/riadenie

·Koordinačné mechanizmy

·Monitorovanie a zhromažďovanie údajov

IV.Záver

Zhrnutie požiadaviek vrátane indikatívnych zdrojov financovania (vnútroštátne, fondy EÚ), konkrétne uvedenie elementov, ktoré majú byť zahrnuté do strednodobého preskúmania fondov v oblasti vnútorných záležitostí a pokryté prostredníctvom účelovo pridelených prostriedkov pochádzajúcich z revízie viacročného finančného rámca.