EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli27. 2. 2024

COM(2024) 101 final

2024/0054(NLE)

Návrh

ODPORÚČANIE RADY

o pokračovaní koordinovaných opatrení na zníženie dopytu po plyne

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Po ruskej invázii na Ukrajinu bol tok plynu z Ruska do EÚ úmyselne prerušený v rámci zámernej snahy využiť energiu ako politickú zbraň. V roku 2021 pochádzalo z Ruska približne 45 % dodávok plynu do EÚ. Od februára 2022 tento podiel neustále klesá. V roku 2023 Únia priviedla plynovodmi približne 25 miliárd kubických metrov (mld. m³) ruského plynu. Ruský plyn predstavoval v roku 2023 15 % celkového dovozu EÚ (potrubného a kvapalneného plynu). V dôsledku prerušenia dodávok a napätosti na trhu od februára 2022 dvanásť členských štátov aktivovalo prvú alebo druhú úroveň krízovej situácie podľa spoločnej klasifikácie EÚ, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) 2017/1938 o bezpečnosti dodávok plynu.

Nariadením (EÚ) 2022/1369 sa stanovuje dobrovoľné zníženie dopytu po spotrebe plynu na úrovni celej EÚ o 15 %. Takisto sa v ňom uvádza, že Rada môže na návrh Komisie a prostredníctvom vykonávacieho rozhodnutia vyhlásiť stav pohotovosti Únie, ak sa dobrovoľné opatrenia na zníženie dopytu ukážu ako nedostatočné na riešenie rizika vážneho výpadku dodávok alebo ak o to požiada päť alebo viac príslušných orgánov členských štátov, ktoré vyhlásili stav pohotovosti na vnútroštátnej úrovni. Na základe vyhlásenia stavu pohotovosti Únie, ktoré funguje ako záchranná sieť v prípade krízy, by sa cieľ zníženia dopytu o 15 % stal povinným.

Od prijatia nariadenia (EÚ) 2022/1369 EÚ už v období od augusta 2022 do decembra 2023 dobrovoľne znížila dopyt po plyne o 18 % (ušetrených bolo približne 101 mld. m³). Pretrvávajúca potreba naďalej znižovať dopyt po plyne s cieľom zaistiť bezpečnosť dodávok a obmedziť cenovú volatilitu viedla Radu k predĺženiu platnosti nariadenia o jeden rok do 31. marca 2024. Ako sa uvádza v správe Komisie COM(2024) 88, práve úsilím o zníženie dopytu sa najviac prispelo k nahradeniu chýbajúceho ruského potrubného plynu, pričom v roku 2023 sa ušetrilo približne 65 mld. m³ plynu.

Medzi ďalšie riziká patria pokračujúce zhoršovanie geopolitických hrozieb ovplyvňujúcich dodávateľské regióny, možné oživenie dopytu po LNG v Ázii, čo by mohlo znížiť dostupnosť plynu na svetovom trhu, poveternostné podmienky, ktoré môžu ovplyvniť výrobu elektriny v prečerpávacích vodných elektrárňach a jadrových elektrárňach a vyžadovať si vyššiu mieru využívania výroby elektriny v plynových elektrárňach, ako aj ďalšie narušenie dodávok plynu, ktoré môže ovplyvniť plnenie podzemných zásobníkov plynu potrebné na bezpečné prekonanie zimnej sezóny 2024 – 2025.

Okrem toho správa Komisie COM(2024) 88 obsahuje niekoľko scenárov, v ktorých sa v prípade prerušenia dodávok z Ruska zdôrazňuje potreba trvalého znižovania dopytu, aby sa zabezpečilo plnenie zásobníkov a bezpečnosť dodávok na roky 2024 – 2025. Dôležitým scenárom, ktorý treba zohľadniť je úplné prerušenie dodávok z Ruska, okrem iného z dôvodu blížiaceho sa ukončenia súčasnej dohody o tranzite cez Ukrajinu platnej do 31. decembra 2024 a potenciálneho ďalšieho stupňovania geopolitického napätia. Ak by sa dopyt vrátil na úrovne pred krízou, v prípade prerušenia dodávok z Ruska (t. j. bez trvalého zníženia dopytu) by sa podľa týchto scenárov mohli zásoby vyčerpať už vo februári 2025. EÚ by tak zostala bez potrebných objemov na zásobovanie spotrebiteľov počas zvyšku zimnej sezóny 2024 – 2025. Okrem toho by EÚ začala sezónu plnenia zásobníkov na roky 2025 – 2026 na rekordne nízkych úrovniach, v dôsledku čoho by bola ohrozená aj bezpečnosť dodávok na roky 2025 – 2026. Riziká pre bezpečnosť dodávok v prípade úplného prerušenia dodávok z Ruska uznáva aj Európska sieť prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn (ENTSOG) vo svojej prognóze dodávok v zimnom období. Sieť ENTSOG dospela k záveru, že hoci sa celková situácia v oblasti bezpečnosti dodávok plynu v EÚ zlepšila, v prípade úplného prerušenia dodávok z Ruska môžu byť potrebné ďalšie opatrenia na zabezpečenie primeraných dodávok plynu a dopytu. Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) vo svojom stanovisku k prognóze dodávok v zimnom období siete ENTSOG takisto uznala, že naplnenie rizík môže viesť k nedostatku dodávok a že netreba strácať ostražitosť, pokiaľ ide o bezpečnosť dodávok a znižovanie dopytu po plyne.

S cieľom zabezpečiť, aby bola EÚ pripravená na zimnú sezónu 2024 – 2025, a zaručiť, že členské štáty splnia cieľ naplnenia zásobníkov na 90 % k 1. novembru 2024, je naďalej kľúčové starostlivé riadenie zásob, ktoré by malo zostať na dostatočne vysokej úrovni počas celej zimy. V rokoch 2023 – 2024, podobne ako v rokoch 2022 – 2023, je zníženie dopytu nevyhnutné na udržanie primeranej úrovne zásob na konci zimy a na poskytnutie potrebnej flexibility v lete, aby bolo možné splniť cieľ naplnenia zásobníkov na 90 % a zároveň udržať ceny na nižšej úrovni a obmedziť volatilitu. Opatrenia na zníženie dopytu zohrali kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľa naplnenia zásobníkov už v auguste, teda dlho pred novembrovým cieľom. V dôsledku toho začali európski účastníci trhu koncom leta v roku 2023 skladovať plyn na Ukrajine.

Vzhľadom na riziká týkajúce sa dodávok z Ruska, aktuálne sa zhoršujúce prostredie geopolitických hrozieb, poveternostné podmienky a vývoj na svetovom trhu s plynom sa preto navrhuje odporučiť, aby členské štáty pokračovali vo svojich koordinovaných opatreniach na zníženie dopytu aj po uplynutí platnosti nariadenia (EÚ) 2022/1369. Hoci sú členské štáty vystavené prerušeniam dodávok v rôznej miere, akýkoľvek výpadok dodávok plynu by mal negatívny vplyv na hospodárstva všetkých členských štátov. Ako sa uvádza v oznámení s názvom Úspora plynu pre bezpečnú zimu z 20. júla 2022, pre občanov a priemysel vo všetkých členských štátoch je ekonomicky udržateľnejšie konať v duchu solidarity a ďalej proaktívne a primerane znižovať dopyt po plyne, než neskôr čeliť nekoordinovanému utlmeniu činností. Proaktívnymi, koordinovanými a dobrovoľnými úsporami sa teda znižuje riziko negatívneho vplyvu, ktorý by mal nedostatok plynu na konkurencieschopnosť priemyselných odvetví.

V navrhovanom odporúčaní Rady o pokračovaní v koordinovaných opatreniach na zníženie dopytu sa preto členským štátom odporúča, aby pokračovali v znižovaní svojho dopytu o 15 % v porovnaní s referenčným obdobím od 1. apríla 2017 do 31. marca 2022.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Po ruskej invázii na Ukrajinu EÚ vypracovala plán REPowerEU s cieľom ukončiť závislosť EÚ od ruských fosílnych palív čo najskôr, najneskôr však do roku 2027. Na dosiahnutie tohto cieľa sa v pláne REPowerEU stanovuje plán na diverzifikáciu dodávok energie, úsporu energie a urýchlenie zelenej transformácie. Navrhovaná iniciatíva je plne zlučiteľná s cieľmi stanovenými v pláne REPowerEU. Týmto návrhom odporúčania Rady sa preto dopĺňajú existujúce ustanovenia a nedávne iniciatívy v sektore energetiky, ktoré prispievajú k zaisteniu bezpečnosti dodávok plynu, stabilizácii trhu a zachovaniu kontroly nad cenami, ako aj k úspore energie.

V oznámení s názvom Úspora plynu pre bezpečnú zimu prijatom 20. júla 2022 sa stanovujú nástroje, ktoré už EÚ má k dispozícii na koordinované zníženie dopytu, a ďalšie kroky potrebné na to, aby bola pripravená na úplné alebo čiastočné prerušenia dodávok. Navrhovaná iniciatíva reaguje na zvýšené riziká vyplývajúce z vojny Ruska proti Ukrajine a v plnej miere dopĺňa existujúce pravidlá týkajúce sa bezpečnosti dodávok.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Odporúčanie, ktorým sa prispieva k bezpečnosti dodávok energie, sa má prijať na základe článku 194 ods. 2 ZFEÚ spolu s článkom 292 ZFEÚ. Článok 292 poskytuje Rade právny základ na prijímanie odporúčaní na základe návrhu Komisie. Touto iniciatívou sa nenavrhuje rozšírenie regulačnej právomoci EÚ ani povinných záväzkov členských štátov. Členské štáty sa na základe svojej vnútroštátnej situácie rozhodnú, ako budú toto odporúčanie Rady vykonávať. V oblasti energetiky EÚ vykonáva spoločnú právomoc podľa článku 4 ods. 2 písm. i) ZFEÚ.

Nariadením (EÚ) 2022/1369, zmeneným nariadením (EÚ) 2023/706, sa stanovili pravidlá pre koordinované opatrenia na zníženie dopytu a stanovil sa cieľ zníženia dopytu o 15 % na základe článku 122 ods. 1 ZFEÚ. Nariadenie (EÚ) 2022/1369 sa uplatňuje do 31. marca 2024.

V tomto navrhovanom odporúčaní Rady sa členským štátom odporúča, aby pokračovali vo svojom úsilí o znižovanie dopytu po plyne v rovnakom duchu solidarity, aký sa prejavil pri vykonávaní nariadenia (EÚ) 2022/1369.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

•Proporcionalita

•Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

•Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

V tomto návrhu odporúčania Rady sa navrhuje odporučiť toto:

·Pokračovať v prebiehajúcich opatreniach členských štátov na zníženie dopytu s cieľom dosiahnuť 15 % zníženie dopytu po plyne v porovnaní s referenčnými rokmi od apríla 2017 do marca 2022, kým sa do 11. októbra 2025 netransponujú časti smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1791 1 .

·Povzbudiť členské štáty, aby Eurostatu naďalej predkladali správy o súčasnom znižovaní dopytu vrátane členenia podľa sektorov.

2024/0054 (NLE)

Návrh

ODPORÚČANIE RADY

o pokračovaní koordinovaných opatrení na zníženie dopytu po plyne

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 292 v spojení s článkom 194 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)Cieľom tohto návrhu odporúčania Rady je pokračovať v prebiehajúcich opatreniach členských štátov na zníženie dopytu po plyne s cieľom dosiahnuť 15 % zníženie dopytu po plyne v porovnaní s referenčnými rokmi od apríla 2017 do marca 2022. Jeho účelom je aj povzbudiť členské štáty, aby Eurostatu naďalej predkladali správy o súčasnom znižovaní dopytu vrátane členenia podľa sektorov.

(2)Nariadenie Rady (EÚ) 2022/1369 2 bolo prijaté v súvislosti s krízou v oblasti dodávok plynu spôsobenou ruskou inváziou na Ukrajinu. Jeho cieľom je dobrovoľné a v prípade potreby povinné zníženie dopytu Únie po plyne, uľahčenie plnenia zásobníkov a zabezpečenie lepšej pripravenosti na akékoľvek ďalšie prerušenia dodávok. Bolo prijaté vzhľadom na bezprostrednú potrebu Únie reagovať dočasnými opatreniami v duchu solidarity medzi členskými štátmi.

(3)Podľa nariadenia (EÚ) 2022/1369 mali členské štáty vynaložiť maximálne úsilie na zníženie svojej spotreby plynu o 15 % najprv v období od 1. augusta 2022 do 31. marca 2023 a po predĺžení jeho uplatňovania nariadením Rady (EÚ) 2023/706 3 aj v období od 1. apríla 2023 do 31. marca 2024. Keby sa dobrovoľné opatrenia na zníženie dopytu ukázali na riešenie rizika závažného nedostatku dodávok ako nedostatočné, Rada bola na návrh Komisie splnomocnená vyhlásiť stav pohotovosti Únie, čím by sa aktivovala povinnosť znížiť dopyt. Členské štáty prijali opatrenia na zníženie svojho príslušného dopytu po plyne v duchu solidarity, ktoré viedli k skutočnému zníženiu dopytu po plyne v celej Únii o viac ako 15 %, a to v období od augusta 2022 do decembra 2023.

(4)Podľa článku 9 nariadenia (EÚ) 2022/1369 musí Komisia do 1. marca 2024 vykonať nové preskúmanie tohto nariadenia vzhľadom na všeobecnú situáciu v oblasti dodávok plynu do Únie a predložiť Rade správu o hlavných zisteniach. Komisia predložila hlavné zistenia z preskúmania vo svojej správe COM(2024) 88.

(5)Vo svojej správe COM(2024) 88 Komisia dospela k záveru, že hoci sa situácia z hľadiska bezpečnosti dodávok plynu vďaka cieleným investíciám a množstvu opatrení vrátane zníženia dopytu na základe nariadenia (EÚ) 2022/1369 zlepšila, všeobecná situácia z hľadiska bezpečnosti dodávok je naďalej zložitá. Situácia na svetovom trhu s plynom zostáva napätá a do obdobia 2025 – 2027 sa v rámci celosvetových kapacít skvapalňovania neočakávajú žiadne významné zlepšenia, pričom pretrvávajú ďalšie riziká nepriaznivého vývoja, ktoré môžu súčasnú situáciu z hľadiska bezpečnosti dodávok zhoršiť. Komisia takisto konštatovala, že zníženie dopytu významne prispelo v roku 2023 k postupnému vyradeniu približne 65 miliárd kubických metrov (mld. m³) ruského plynu, a to najmä v domácnostiach a priemyselných odvetviach. V roku 2023 bolo zníženie dopytu kľúčové pre ukončenie zimy s dostatočnou úrovňou zásob a pre zabezpečenie potrebnej flexibility v lete s cieľom splniť povinnosť naplnenia zásobníkov na 90 %, ktorá sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1938 4 .

(6)Nedávne prípady výraznej cenovej volatility, a to aj v lete a na jeseň 2023, keď sa ceny v priebehu niekoľkých týždňov zvýšili o viac ako 50 %, čo bolo spôsobené takými udalosťami, ako napríklad štrajk v austrálskych zariadeniach na skvapalňovanie zemného plynu (zariadenia LNG) a poškodenie plynovodu Balticconnector, svedčia o tom, že trhy sú stále krehké a citlivé aj na relatívne malé otrasy v súvislosti s ponukou a dopytom. Za takýchto podmienok môže strach z nedostatku dodávok zemného plynu vyvolať negatívne systémové reakcie v celej Únii s vážnymi následkami na ceny energie. Okrem toho v dôsledku značného zníženia dovozu ruského potrubného plynu za posledný rok sa dostupnosť celkových dodávok plynu do Únie v porovnaní s predkrízovými podmienkami do veľkej miery znížila. Do Únie sa plynovodmi dostalo približne 25 mld. m³ ruského plynu a celkovo ruské dodávky v roku 2023 predstavovali len 15 % celkového dovozu Únie (potrubného a skvapalneného plynu) v porovnaní so 45 % v roku 2021.

(7)Vzhľadom na pretrvávajúcu tesnú rovnováhu medzi ponukou a dopytom môže mať prerušenie dodávok plynu značný vplyv na ceny plynu a elektriny a mohlo by poškodiť hospodárstvo Únie tým, že ovplyvní jej konkurencieschopnosť a negatívne zasiahne európskych občanov. Na tento účel sa odporúča, aby všetky členské štáty v duchu solidarity pokračovali v koordinovanom znižovaní dopytu s cieľom okrem iného účinne a s minimálnymi narušeniami trhu doplniť uskladňovacie kapacity, čo prispeje k zaisteniu bezpečnosti dodávok plynu pred zimnou sezónou 2024 – 2025. Proaktívnymi, koordinovanými a dobrovoľnými úsporami sa znižuje riziko negatívneho vplyvu, ktorý by mal nedostatok plynu na konkurencieschopnosť priemyselných odvetví.

(8)Od nadobudnutia účinnosti nariadenia (EÚ) 2022/1369 sa úroveň pripravenosti na trhu s plynom a bezpečnosť dodávok v Únii značne zlepšili. Pretrvávajú však riziká týkajúce sa bezpečnosti dodávok energie v Únii, keďže celosvetová situácia na trhu s plynom je naďalej napätá a keďže ceny sú stále vyššie než pred krízou. To zhoršuje volatilita trhu vyplývajúca okrem iného z napätej geopolitickej situácie, čo v súčasnosti ilustruje napríklad kríza na Blízkom východe a v Červenom mori. Vzhľadom na prerušenie dodávok a napätie existujúce na trhu v uplynulých mesiacoch sa dvanásť členských štátov stále nachádza na prvej alebo druhej úrovni krízovej situácie podľa spoločnej klasifikácie EÚ, ako sa stanovuje v článku 11 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2017/1938.

(9)Tieto možné ťažkosti v súvislosti s ohrozením bezpečnosti dodávok zhoršuje niekoľko ďalších rizík vrátane ukončenia súčasnej dohody o tranzite plynu cez Ukrajinu k 31. decembru 2024, vďaka ktorej bolo v roku 2023 prepravených približne 14 mld. m³. Ďalšími rizikami sú možné oživenie ázijského dopytu po LNG, ktorým by sa znížila dostupnosť plynu na svetovom trhu s plynom, studená zima 2024 – 2025, ktorá by mohla viesť k zvýšeniu dopytu po plyne až o 30 mld. m³, extrémne výkyvy počasia, ktoré môžu z dôvodu nízkych hladín vody ovplyvniť výrobu elektriny v prečerpávacích vodných elektrárňach a jadrových elektrárňach, a následné zvýšenie dopytu po elektrine vyrábanej v plynových elektrárňach. Dodatočné riziká vyplývajú z ďalších poškodení kritických infraštruktúr, ako napríklad sabotáž plynovodu Nord Stream v septembri 2022 alebo poškodenie plynovodu Balticconnector v októbri 2023, a zo zhoršenia geopolitického prostredia, najmä v krajinách a regiónoch dôležitých pre bezpečnosť dodávok energie v Únii, ako sú Ukrajina a Blízky východ.

(10)Svetové trhy s plynom sú naďalej napäté a očakáva sa, že v takomto stave určité obdobie zostanú. Ako uviedla Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA) vo svojej správe o plyne v strednodobom horizonte za rok 2023 5 , celosvetové dodávky LNG sa v rokoch 2022 a 2023 zvýšili len mierne (v prvom prípade o 4 % a v druhom prípade o 3 %). Vo svojom Výhľade svetovej energetiky z roku 2023 6 agentúra IEA očakáva, že kým sa v rokoch 2025 – 2027 neuvedú do prevádzky nové kapacity LNG, rovnováha na trhu zostane v bezprostrednej budúcnosti neistá.

(11)Nedávno prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1791 7 a smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2413 8 pomôžu dosiahnuť ciele EÚ v oblasti dekarbonizácie a štrukturálne znížiť dopyt v blízkej budúcnosti v súlade s globálnym hodnotením konferencie COP28 9 , v ktorom sa uznáva potreba spravodlivého, riadneho a rovnoprávneho prechodu od fosílnych palív v energetických systémoch. Hoci opatrenia, ktoré členské štáty prijmú na transpozíciu týchto smerníc, väčšinou nebudú počas uplatňovania tohto odporúčania ešte účinné, prispejú k zníženiu dopytu po plyne v rokoch nasledujúcich po transpozícii. Keďže dôležité opatrenia uvedených smerníc budú musieť byť transponované až v máji 2025, je vhodné odporučiť zníženie dopytu po plyne na prechodné obdobie, kým nedôjde k uvedenej transpozícii.

(12)Zníženie dopytu členských štátov môže prispieť najmä k naplneniu podzemných zásobníkov, aby sa zaistila primeraná úroveň bezpečnosti dodávok na zimnú sezónu 2024 – 2025 a aby sa zabránilo stále trvajúcemu nedostatočnému naplneniu zásobníkov na zimnú sezónu 2025 – 2026. Pokračujúcim znižovaním dopytu po plyne sa takisto udrží tlak na znižovanie cien v prospech spotrebiteľov a konkurencieschopnosti priemyslu v Únii.

(13)Odporúčanie na úsporu plynu by nemalo mať vplyv na potrebu dodržiavať ciele členských štátov v oblasti dekarbonizácie. Toto odporúčanie by preto nemalo odrádzať členské štáty od toho, aby pokračovali v prechode z uhlia na plyn napríklad na výrobu elektrickej energie v prípade, že to členským štátom pomôže dosiahnuť ich ciele v oblasti dekarbonizácie uvedené v ich integrovaných národných energetických a klimatických plánoch stanovených podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 10 .

(14)V ustanoveniach o znížení dopytu uvedených v tomto odporúčaní sa uznávajú osobitné vnútroštátne okolnosti. Členské štáty by mali mať možnosť dočasne obmedziť odporúčaný cieľ zníženia dopytu v prípade takýchto vnútroštátnych osobitostí okrem iného v prípade, ak členský štát čelí kríze dodávok elektriny, ako sa uvádza v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/941 11 . Takýto scenár by mohol zahŕňať obmedzenie úmerné významne zvýšenému využívaniu plynu na výrobu elektriny, ktoré je potrebné na vývoz podstatne väčšieho množstva elektriny do susedného členského štátu v dôsledku výnimočných okolností, ako je napríklad nízka dostupnosť elektriny vyrobenej v prečerpávacích vodných elektrárňach alebo jadrových elektrárňach v dotknutom členskom štáte alebo v susednom členskom štáte, do ktorého sa vyváža podstatne viac elektriny,

PRIJALA TOTO ODPORÚČANIE:

1.Členské štáty by mali riešiť ťažkosti s dodávkami plynu s cieľom zaistiť bezpečnosť dodávok plynu v Únii v duchu solidarity prostredníctvom lepšej koordinácie, monitorovania a podávania správ o vnútroštátnom znížení dopytu po plyne.

2.Členské štáty by mali vynaložiť maximálne úsilie na zníženie svojej spotreby plynu v období od 1. apríla 2024 do 31. marca 2025 (ďalej len „obdobie zníženia dopytu“) aspoň o 15 % v porovnaní so svojou priemernou spotrebou plynu v „referenčnom období“ od 1. apríla 2017 do 31. marca 2022.

3.Na účely zníženia spotreby plynu v každom členskom štáte počas „obdobia zníženia dopytu“ by sa mal dopyt po plyne znížiť v porovnaní s jeho referenčnou spotrebou plynu o 15 %. „Referenčná spotreba plynu“ je objem priemernej spotreby plynu v členskom štáte počas referenčného obdobia. V prípade členských štátov, v ktorých sa spotreba plynu v období od 1. apríla 2021 do 31. marca 2022 zvýšila aspoň o 8 % v porovnaní s priemernou spotrebou plynu počas referenčného obdobia, „referenčná spotreba plynu“ predstavuje len objem spotreby plynu v období od 1. apríla 2021 do 31. marca 2022.

4.Toto odporúčanie nie je určené členskému štátu, ktorého elektrizačná sústava je synchronizovaná len s elektrizačnou sústavou tretej krajiny, ak je desynchronizovaný od sústavy uvedenej tretej krajiny dovtedy, pokiaľ sa služby izolovaného energetického systému alebo iné služby poskytované prevádzkovateľovi energetickej prenosovej sústavy vyžadujú na zaistenie bezpečnej a spoľahlivej prevádzky energetického systému.

5.Toto odporúčanie nie je určené členskému štátu, pokiaľ tento členský štát nie je priamo prepojený s prepojenou plynovou sústavou ktoréhokoľvek iného členského štátu.

6.Členský štát by mal mať možnosť obmedziť referenčnú spotrebu plynu používanú na výpočet cieľa zníženia dopytu podľa bodu 3 o objem plynu rovnajúci sa rozdielu medzi jeho priebežným cieľom k 1. augustu 2022 stanoveným v prílohe 1a k nariadeniu (EÚ) 2022/1032 a skutočným objemom uskladneného plynu k 1. augustu 2022, ak k tomuto dátumu splnil priebežný cieľ.

7.Členský štát by mal mať možnosť obmedziť referenčnú spotrebu plynu používanú na výpočet cieľa zníženia dopytu podľa bodu 3 o objem plynu, ktorý bol počas referenčného obdobia spotrebovaný ako surovina. „Surovina“ je „neenergetické využitie zemného plynu“, ako sa uvádza vo výpočtoch energetických bilancií Komisie (Eurostatu).

8.Členský štát by mal mať takisto možnosť upraviť referenčnú spotrebu plynu používanú na výpočet cieľa zníženia dopytu podľa bodu 3 o objem zvýšenej spotreby plynu vyplývajúcej z prechodu z uhlia na plyn používaný na diaľkové vykurovanie, ak toto zvýšenie v období od 1. augusta 2023 do 31. marca 2024 dosahuje aspoň 8 % v porovnaní s priemernou spotrebou plynu počas referenčného obdobia, a v rozsahu, v akom toto zvýšenie možno priamo pripísať tomuto prechodu.

9.Členský štát by mal mať možnosť obmedziť cieľ zníženia dopytu o 8 percentuálnych bodov za predpokladu, že jeho prepojenie s inými členskými štátmi merané pevnou technickou vývoznou kapacitou v porovnaní s jeho ročnou spotrebou plynu v roku 2021 je nižšie ako 50 % a že kapacita prepojení do iných členských štátov sa v predchádzajúcom mesiaci skutočne využívala na prepravu plynu na úrovni najmenej 90 %, pokiaľ členský štát nemôže preukázať, že neexistuje žiadny dopyt a kapacita sa maximalizovala, a že jeho domáce zariadenia LNG sú komerčne a technicky pripravené na presmerovanie plynu do iných členských štátov až do objemu požadovaného trhom.

10.V prípade krízy dodávok elektriny by mal mať členský štát možnosť dočasne obmedziť akékoľvek ciele zníženia dopytu, aby sa zmiernilo riziko pre dodávky elektriny, najmä ak neexistujú žiadne ekonomické alternatívy na nahradenie plynu potrebného na výrobu elektriny bez vážneho ohrozenia bezpečnosti dodávok. V takom prípade sa členskému štátu odporúča informovať o dôvodoch obmedzenia.

11.Opatrenia, ktoré si členské štáty zvolili na zníženie dopytu, by mali byť jasne vymedzené, transparentné, primerané, nediskriminačné a overiteľné.

12.Pri prijímaní opatrení, ktoré majú vplyv na iných odberateľov, ako sú chránení odberatelia v zmysle článku 2 bodu 5 nariadenia (EÚ) 2017/1938, sa členským štátom odporúča dodržiavať objektívne a transparentné kritériá, v ktorých sa zohľadní ich hospodársky význam, ako aj napríklad tieto prvky:

a)vplyv prerušenia na dodávateľské reťazce, ktoré majú pre spoločnosť kritický význam;

b)možné negatívne vplyvy v iných členských štátoch, najmä na dodávateľské reťazce nadväzujúcich odvetví, ktoré majú pre spoločnosť kritický význam;

c)potenciálne dlhodobé poškodenie priemyselných zariadení;

d)možnosti zníženia spotreby a nahradenia výrobkov v Únii.

13.Pri rozhodovaní o opatreniach na úsporu plynu sa členským štátom odporúča, aby zvážili opatrenia na zníženie spotreby plynu v sektore elektroenergetiky, opatrenia na podporu prechodu na iné palivá v priemysle, vnútroštátne kampane na zvyšovanie informovanosti a cielené povinnosti obmedziť vykurovanie a chladenie, na podporu prechodu na palivá z obnoviteľných zdrojov a na zníženie spotreby v priemysle.

14.Členským štátom sa odporúča, aby informovali Komisiu o nových opatreniach na zníženie dopytu, ktoré ešte neboli Komisii oznámené podľa nariadenia (EÚ) 2022/1369.

15.Členským štátom sa odporúča monitorovať vykonávanie opatrení na zníženie dopytu na svojom území a takisto sa im odporúča podávať Komisii prostredníctvom Eurostatu správy o svojej spotrebe plynu (v terajouloch, TJ) aspoň každé dva mesiace a najneskôr do 15. dňa nasledujúceho mesiaca.

16.Odporúča sa, aby podávanie správ Eurostatu zahŕňalo rozčlenenie spotreby plynu podľa sektorov vrátane spotreby plynu v týchto sektoroch:

a)dodávky plynu na výrobu elektriny a tepla;

b)spotreba plynu v priemysle;

c)spotreba plynu v domácnostiach a službách.

17.Na účely odporúčania v tomto bode by sa za relevantné mali považovať vymedzenia a štatistické konvencie stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 12 .

18.Je potešujúce, že Komisia podporuje vykonávanie tohto odporúčania monitorovaním dosiahnutého zníženia dopytu podľa jednotlivých odvetví a prijatých opatrení na zníženie dopytu spolu s Koordinačnou skupinou pre plyn.

V Bruseli

(1)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1791 z 13. septembra 2023 o energetickej efektívnosti a o zmene nariadenia (EÚ) 2023/955 (Ú. v. EÚ L 231, 20.9.2023, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2023/1791/oj ).

(2)    Nariadenie Rady (EÚ) 2022/1369 z 5. augusta 2022 o koordinovaných opatreniach na zníženie dopytu po plyne (Ú. v. EÚ L 206, 8.8.2022, s. 1, ELI:  http://data.europa.eu/eli/reg/2022/1369/oj ).

(3)    Nariadenie Rady (EÚ) 2023/706 z 30. marca 2023, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2022/1369, pokiaľ ide o predĺženie obdobia znižovania dopytu pri opatreniach na zníženie dopytu po plyne a posilnenie podávania správ a monitorovania v súvislosti s ich vykonávaním (Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2023, s. 1, ELI:  http://data.europa.eu/eli/reg/2023/706/oj ).

(4)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1938 z 25. októbra 2017 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 994/2010 (Ú. v. EÚ L 280, 28.10.2017, s. 1, ELI:  http://data.europa.eu/eli/reg/2017/1938/oj ).

(5)     Medium-Term Gas Report 2023 – Analysis – IEA (Správa o plyne v strednodobom horizonte za rok 2023 – Analýza – IEA) .

(6)     World Energy Outlook 2023 – Analysis – IEA (Výhľad svetovej energetiky z roku 2023 – Analýza – IEA) .

(7)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1791 z 13. septembra 2023 o energetickej efektívnosti a o zmene nariadenia (EÚ) 2023/955 (Ú. v. EÚ L 231, 20.9.2023, s. 1, ELI:  http://data.europa.eu/eli/dir/2023/1791/oj ).

(8)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2413 z 18. októbra 2023, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2018/2001, nariadenie (EÚ) 2018/1999 a smernica 98/70/ES, pokiaľ ide o podporu energie z obnoviteľných zdrojov, a ktorou sa zrušuje smernica Rady (EÚ) 2015/652 (Ú. v. EÚ L, 2023/2413, 31.10.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2023/2413/oj ).

(9)    Globálne hodnotenie UNFCCC, https://unfccc.int/sites/default/files/resource/cma2023_L17_adv.pdf.

(10)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1, ELI:  http://data.europa.eu/eli/reg/2018/1999/oj ).

(11)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/941 z 5. júna 2019 o pripravenosti na riziká v sektore elektrickej energie a o zrušení smernice 2005/89/ES (Ú. v. EÚ L 158, 14.6.2019, s. 1).

(12)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 z 22. októbra 2008 o energetickej štatistike (Ú. v. EÚ L 304, 14.11.2008, s. 1, ELI:  http://data.europa.eu/eli/reg/2008/1099/oj ).