21.7.2023   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 259/1

OZNÁMENIE KOMISIE —

Usmernenia o uplatňovaní článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na dohody o horizontálnej spolupráci

(2023/C 259/01)

OBSAH

1.

 Úvod 7

1.1.

 Účel a štruktúra týchto usmernení 7

1.2.

 Uplatniteľnosť článku 101 na dohody o horizontálnej spolupráci 8

1.2.1.

 Úvod 8

1.2.2.

 Analytický rámec 10

1.2.3.

 Posúdenie podľa článku 101 ods. 1 11

1.2.4.

 Obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa 11

1.2.5.

 Obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž 12

1.2.6.

 Sprievodné obmedzenia 13

1.2.7.

 Posúdenie podľa článku 101 ods. 3 14

1.2.8.

 Dohody o horizontálnej spolupráci, ktoré vo všeobecnosti nepatria do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 14

1.3.

 Vzťah k ostatným usmerneniam, právnym predpisom a judikatúre 15

2.

 Dohody o výskume a vývoji 17

2.1.

 Úvod 17

2.2.

 Nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji 18

2.2.1.

 Definícia výskumu a vývoja v nariadení o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji 18

2.2.2.

 Definícia dohôd o výskume a vývoji v nariadení o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji 18

2.2.3.

 Podmienky udelenia výnimky podľa nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji 20

2.2.4.

 Veľmi závažné a vylúčené obmedzenia hospodárskej súťaže 25

2.2.5.

 Čas relevantný pre posudzovanie dodržania podmienok nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji 27

2.2.6.

 Odňatie výhody skupinovej výnimky 27

2.2.7.

 Prechodné obdobie 28

2.3.

 Individuálne posúdenie dohôd o výskume a vývoji podľa článku 101 ods. 1 28

2.3.1.

 Relevantné trhy 29

2.3.2.

 Hlavné obavy z narušenia hospodárskej súťaže 29

2.3.3.

 Dohody o výskume a vývoji, ktoré vo všeobecnosti neobmedzujú hospodársku súťaž 30

2.3.4.

 Obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa 30

2.3.5.

 Obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž 30

2.4.

 Individuálne posúdenie dohôd o výskume a vývoji podľa článku 101 ods. 3 32

2.4.1.

 Zvyšovanie efektívnosti 32

2.4.2.

 Nevyhnutnosť 32

2.4.3.

 Prenesenie na spotrebiteľov 32

2.4.4.

 Zákaz vylúčenia hospodárskej súťaže 32

2.5.

 Čas relevantný pre posúdenie 33

2.6.

 Príklady 33

3.

 Dohody o výrobe 36

3.1.

 Úvod 36

3.2.

 Relevantné trhy 38

3.3.

 Nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii 39

3.3.1.

 Dohody o výrobe, na ktoré sa vzťahuje nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii 39

3.3.2.

 Ďalšie ustanovenia, na ktoré sa vzťahuje nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii 40

3.3.3.

 Distribúcia podľa nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii 40

3.3.4.

 Služby v rámci nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii 41

3.3.5.

 Hraničný trhový podiel a trvanie výnimky 41

3.3.6.

 Veľmi závažné obmedzenia hospodárskej súťaže v nariadení o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii 42

3.3.7.

 Odňatie výhody vyplývajúcej z nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii 42

3.3.8.

 Prechodné obdobie 43

3.4.

 Individuálne posúdenie dohôd o výrobe podľa článku 101 ods. 1 43

3.4.1.

 Hlavné obavy z narušenia hospodárskej súťaže 43

3.4.2.

 Obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa 44

3.4.3.

 Obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž 44

3.5.

 Individuálne posúdenie dohôd o výrobe podľa článku 101 ods. 3 47

3.5.1.

 Zvyšovanie efektívnosti 47

3.5.2.

 Nevyhnutnosť 48

3.5.3.

 Prenesenie na spotrebiteľov 48

3.5.4.

 Zákaz vylúčenia hospodárskej súťaže 48

3.6.

 Dohody o spoločnom využívaní mobilnej telekomunikačnej infraštruktúry 48

3.7.

 Príklady 51

4.

 Dohody o nákupe 55

4.1.

 Úvod 55

4.2.

 Posúdenie podľa článku 101 ods. 1 56

4.2.1.

 Hlavné obavy z narušenia hospodárskej súťaže 56

4.2.2.

 Obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa 56

4.2.3.

 Obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž 58

4.3.

 Posúdenie podľa článku 101 ods. 3 61

4.3.1.

 Zvyšovanie efektívnosti 61

4.3.2.

 Nevyhnutnosť 61

4.3.3.

 Prenesenie na spotrebiteľov 61

4.3.4.

 Zákaz vylúčenia hospodárskej súťaže 62

4.4.

 Príklady 62

5.

 Dohody o komercializácii 66

5.1.

 Úvod 66

5.2.

 Posúdenie podľa článku 101 ods. 1 67

5.2.1.

 Hlavné obavy z narušenia hospodárskej súťaže 67

5.2.2.

 Obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa 67

5.2.3.

 Obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž 68

5.3.

 Posúdenie podľa článku 101 ods. 3 69

5.3.1.

 Zvyšovanie efektívnosti 69

5.3.2.

 Nevyhnutnosť 70

5.3.3.

 Prenesenie na spotrebiteľov 70

5.3.4.

 Zákaz vylúčenia hospodárskej súťaže 70

5.4.

 Konzorciá na účely spoločného predkladania ponúk 70

5.5.

 Príklady 73

6.

 Výmena informácií 76

6.1.

 Úvod 76

6.2.

 Posúdenie podľa článku 101 ods. 1 77

6.2.1.

 Úvod 77

6.2.2.

 Hlavné obavy z narušenia hospodárskej súťaže vyplývajúce z výmeny citlivých obchodných informácií 78

6.2.3.

 Povaha vymieňaných informácií 80

6.2.4.

 Charakteristiky výmeny citlivých obchodných informácií 83

6.2.5.

 Charakteristiky trhu 87

6.2.6.

 Obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa 88

6.2.7.

 Obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska účinku 90

6.3.

 Posúdenie podľa článku 101 ods. 3 91

6.3.1.

 Zvyšovanie efektívnosti 91

6.3.2.

 Nevyhnutnosť 92

6.3.3.

 Prenesenie na spotrebiteľov 92

6.3.4.

 Zákaz vylúčenia hospodárskej súťaže 92

6.4.

 Príklady, kroky vlastného posúdenia a tabuľka s usmerneniami k zodpovednosti v rôznych situáciách 92

7.

 Dohody o štandardizácii 96

7.1.

 Úvod 96

7.2.

 Relevantné trhy 97

7.3.

 Posúdenie podľa článku 101 ods. 1 97

7.3.1.

 Hlavné obavy z narušenia hospodárskej súťaže 97

7.3.2.

 Obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa 99

7.3.3.

 Obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž 99

7.4.

 Posúdenie podľa článku 101 ods. 3 104

7.4.1.

 Zvyšovanie efektívnosti 104

7.4.2.

 Nevyhnutnosť 104

7.4.3.

 Prenesenie na spotrebiteľov 105

7.4.4.

 Zákaz vylúčenia hospodárskej súťaže 105

7.5.

 Príklady 105

8.

 Štandardné podmienky 107

8.1.

 Vymedzenie pojmov 107

8.2.

 Relevantné trhy 107

8.3.

 Posúdenie podľa článku 101 ods. 1 107

8.3.1.

 Hlavné obavy z narušenia hospodárskej súťaže 107

8.3.2.

 Obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa 107

8.3.3.

 Obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž 107

8.4.

 Posúdenie podľa článku 101 ods. 3 109

8.4.1.

 Zvýšenie efektívnosti 109

8.4.2.

 Nevyhnutnosť 109

8.4.3.

 Prenesenie na spotrebiteľov 109

8.4.4.

 Zákaz vylúčenia hospodárskej súťaže 109

8.5.

 Príklady 109

9.

 Dohody o udržateľnosti 110

9.1.

 Úvod 110

9.2.

 Dohody o udržateľnosti, pri ktorých je nepravdepodobné, že vyvolajú obavy z narušenia hospodárskej súťaže 112

9.3.

 Posúdenie dohôd o udržateľnosti podľa článku 101 ods. 1 113

9.3.1.

 Všeobecné zásady 113

9.3.2.

 Dohody o štandardizácii udržateľnosti 114

9.4.

 Posúdenie dohôd o udržateľnosti podľa článku 101 ods. 3 117

9.4.1.

 Zvyšovanie efektívnosti 117

9.4.2.

 Nevyhnutnosť 117

9.4.3.

 Prenesenie na spotrebiteľov 119

9.4.4.

 Zákaz vylúčenia hospodárskej súťaže 122

9.5.

 Zapojenie subjektov verejného sektora 122

9.6.

 Príklady 122

1.   ÚVOD

1.1.   Účel a štruktúra týchto usmernení

1.

 Tieto usmernenia nahrádzajú Usmernenia o uplatňovaní článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na dohody o horizontálnej spolupráci z roku 2011 (1). Cieľom týchto usmernení je poskytnúť právnu istotu a pomôcť podnikom pri posudzovaní zlučiteľnosti ich dohôd o horizontálnej spolupráci s pravidlami Únie v oblasti hospodárskej súťaže a zároveň zaručiť účinnú ochranu hospodárskej súťaže. Ich cieľom je takisto uľahčiť podnikom spoluprácu spôsobom, ktorý je hospodársky žiaduci, a tak prispieť napríklad k zelenej a digitálnej transformácii a k podpore odolnosti vnútorného trhu (2).

2.

 V týchto usmerneniach sa stanovujú zásady posudzovania dohôd o horizontálnej spolupráci a zosúladených postupov podľa článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „článok 101“) a poskytuje analytický rámec na uľahčenie vlastného posúdenia najbežnejších druhov dohôd o horizontálnej spolupráci:

—

kapitola 1 obsahuje úvod, v ktorom sa stanovuje kontext uplatňovania článku 101 na dohody o horizontálnej spolupráci. V tejto kapitole sa vysvetľuje aj vzťah medzi týmito usmerneniami a inými usmerneniami, právnymi predpismi a judikatúrou, ktoré sa týkajú dohôd o horizontálnej spolupráci. Usmerneniami v kapitolách 2 až 9 týkajúcimi sa konkrétnych druhov horizontálnych dohôd sa dopĺňajú všeobecnejšie usmernenia uvedené v tejto úvodnej kapitole. Odporúča sa preto vždy si najprv prečítať túto kapitolu a až potom ostatné uvedené kapitoly,

—

kapitola 2 sa týka dohôd o výskume a vývoji, ako aj usmernenia k uplatňovaniu nariadenia Komisie (EÚ) 2023/1066 (ďalej len „nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o výskume o vývoji“) (3),

—

kapitola 3 sa týka dohôd o výrobe, ako aj usmernenia k uplatňovaniu nariadenia Komisie (EÚ) 2023/1067 (ďalej len „nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii“) (4),

—

kapitola 4 sa týka dohôd o nákupe,

—

kapitola 5 sa týka dohôd o komercializácii,

—

kapitola 6 sa týka výmeny informácií,

—

kapitola 7 sa týka dohôd o štandardizácii,

—

kapitola 8 sa týka štandardných podmienok.

3.

 Okrem toho, keďže sa Komisia zaviazala dosiahnuť ciele Zelenej dohody pre Európsku úniu (5), kapitola 9 obsahuje usmernenia k posudzovaniu najbežnejších druhov dohôd o horizontálnej spolupráci podľa článku 101, ktoré sledujú ciele udržateľnosti.

4.

 Vzhľadom na veľký počet možných druhov a kombinácií horizontálnej spolupráce a široký rozsah trhových súvislostí, v ktorých sa môžu vyskytnúť, nemožno poskytnúť konkrétne usmernenia pre každý možný scenár. Tieto usmernenia preto nie sú kontrolným zoznamom, ktorý možno uplatňovať mechanicky. Každý prípad sa musí posudzovať podľa skutočností charakteristických pre daný prípad.

5.

 Pokyny uvedené v týchto usmerneniach sa uplatňujú na dohody o horizontálnej spolupráci týkajúce sa tovaru, služieb a technológií.

6.

 V dohodách o horizontálnej spolupráci sa môžu kombinovať rôzne etapy spolupráce, napríklad výskum a vývoj s výrobou alebo s komercializáciou jeho výsledkov. Tieto usmernenia sa vzťahujú aj na takéto dohody o kombinovanej spolupráci. Pri používaní týchto usmernení na posúdenie takýchto kombinovaných dohôd budú spravidla relevantné všetky kapitoly týkajúce sa jednotlivých etáp spolupráce. Na účely posúdenia toho, či sa konkrétne konanie považuje za obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa alebo účinku, sa na celú spoluprácu uplatňuje usmernenie z kapitoly týkajúcej sa tej časti kombinovanej spolupráce, ktorú možno považovať za jej „ťažisko“.

7.

 Na určenie ťažiska takýchto dohôd o kombinovanej spolupráci sú dôležité najmä dva faktory: po prvé východiskový bod spolupráce a po druhé miera integrácie rôznych funkcií, ktoré sa kombinujú. Hoci nemožno stanoviť presné a definitívne pravidlo platné pre všetky prípady a všetky možné kombinácie, vo všeobecnosti platí toto:

a)

ťažiskom dohody o horizontálnej spolupráci, ktorá zahŕňa spoločný výskum a vývoj, ako aj spoločnú výrobu (alebo spoločnú distribúciu) jeho výsledkov, je vo všeobecnosti spoločný výskum a vývoj, pod podmienkou, že k spoločnej výrobe (alebo spoločnej distribúcii) dôjde iba vtedy, keď bude spoločný výskum a vývoj úspešný. Ak sú výsledky spoločného výskumu a vývoja rozhodujúce pre následnú spoločnú výrobu (alebo spoločnú distribúciu), uplatňuje sa usmernenie v kapitole o dohodách o výskume a vývoji. Ťažisko spolupráce by bolo odlišné, ak by sa zmluvné strany podieľali na spoločnej výrobe (alebo spoločnej distribúcii) v každom prípade, teda bez ohľadu na spoločný výskum a vývoj. V takom prípade by sa mala spolupráca namiesto toho posudzovať ako dohoda o spoločnej výrobe (alebo o spoločnej komercializácii) a malo by sa uplatňovať usmernenie v kapitole o dohodách o výrobe (alebo o spoločnej komercializácii). Ak sa dohodou stanovuje úplná integrácia činností zmluvných strán v oblasti výroby a iba čiastočná integrácia niektorých činností v oblasti výskumu a vývoja, ťažiskom spolupráce bude spoločná výroba;

b)

ťažiskom dohody o horizontálnej spolupráci, ktorá zahŕňa špecializáciu vo výrobe, ako aj spoločnú komercializáciu výsledných produktov, je vo všeobecnosti špecializácia, keďže spoločná komercializácia sa vo všeobecnosti uskutočňuje len v dôsledku špecializácie;

c)

ťažiskom dohody o horizontálnej spolupráci, ktorá zahŕňa spoločnú výrobu, ako aj spoločnú komercializáciu výsledných produktov, je vo všeobecnosti spoločná výroba, keďže spoločná komercializácia sa vo všeobecnosti uskutočňuje len v dôsledku spoločnej výroby.

8.

 Test ťažiska sa uplatňuje len na vzťah medzi kapitolami týchto usmernení, nie na vzťah medzi nariadeniami o skupinovej výnimke. Rozsah pôsobnosti nariadenia o skupinovej výnimke je vymedzený jeho ustanoveniami (pozri kapitolu 2, pokiaľ ide o nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji, a kapitolu 3, pokiaľ ide o nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii). Hoci sa v príkladoch v odseku 7 poskytuje všeobecný návod, v čom môže spočívať ťažisko dohody o kombinovanej horizontálnej spolupráci, v praxi môže byť potrebná individuálna analýza jednotlivých prípadov na základe konkrétneho právneho a hospodárskeho kontextu každej dohody.

1.2.   Uplatniteľnosť článku 101 na dohody o horizontálnej spolupráci

1.2.1.   Úvod

9.

 Cieľom článku 101 je zabezpečiť, aby podniky nevyužívali dohody o horizontálnej spolupráci na to, aby zabraňovali hospodárskej súťaži na vnútornom trhu, obmedzovali ju alebo ju narúšali, čo by bolo v konečnom dôsledku na úkor spotrebiteľov.

10.

 Článok 101 sa uplatňuje na podniky a združenia podnikov. Podnikom je každý subjekt pozostávajúci z osobných, hmotných a nehmotných prvkov, ktorý vykonáva hospodársku činnosť, bez ohľadu na jeho právne postavenie a spôsob financovania (6). Združenie podnikov je organizácia, prostredníctvom ktorej podniky rovnakého všeobecného typu koordinujú svoje správanie na trhu (7). Tieto usmernenia sa vzťahujú na dohody o horizontálnej spolupráci medzi podnikmi a na rozhodnutia združení podnikov.

11.

 Ak má jedna spoločnosť rozhodujúci vplyv nad druhou spoločnosťou, tvoria jeden hospodársky subjekt, a preto sú súčasťou toho istého podniku (8). Spoločnosti, ktoré tvoria súčasť toho istého podniku, sa na účely týchto usmernení nepovažujú za konkurentov, a to ani vtedy, ak obe pôsobia na tom istom relevantnom trhu (trhoch) s produktmi a relevantnom geografickom trhu (trhoch).

12.

 Na účely určenia zodpovednosti za porušenia článku 101 Súdny dvor rozhodol, že materské spoločnosti a ich spoločný podnik tvoria jednu hospodársku jednotku, a teda jeden podnik vo vzťahu k právu hospodárskej súťaže a relevantnému trhu, resp. trhom, pokiaľ sa preukáže, že materské spoločnosti majú rozhodujúci vplyv na spoločný podnik (9). Vzhľadom na túto judikatúru Komisia nebude vo všeobecnosti uplatňovať článok 101 na dohody a zosúladené postupy medzi materskými spoločnosťami a ich spoločným podnikom, pokiaľ sa týkajú konania na relevantnom trhu, resp. trhoch, na ktorých spoločný podnik pôsobí, a v obdobiach, počas ktorých majú materské spoločnosti na spoločný podnik rozhodujúci vplyv. Komisia však bude vo všeobecnosti uplatňovať článok 101 na tieto kategórie dohôd:

a)

dohody medzi materskými spoločnosťami o založení spoločného podniku;

b)

dohody medzi materskými spoločnosťami na účely zmeny rozsahu pôsobenia ich spoločného podniku;

c)

dohody medzi materskými spoločnosťami a ich spoločným podnikom týkajúce sa produktov alebo geografických oblastí, v ktorých spoločný podnik nepôsobí, ako aj

d)

dohody medzi materskými spoločnosťami, do ktorých nie je zapojený spoločný podnik, a to aj vtedy, keď sa dohoda týka produktov alebo geografických oblastí, v ktorých spoločný podnik pôsobí.

13.

 Skutočnosť, že spoločný podnik a jeho materské spoločnosti sa na konkrétnom trhu považujú za súčasť toho istého podniku, nebráni tomu, aby sa na ostatných trhoch tieto materské spoločnosti považovali za nezávislé (10).

14.

 Aby sa článok 101 mohol uplatňovať na horizontálnu spoluprácu, musí existovať forma koordinácie medzi konkurentmi, konkrétne dohoda medzi podnikmi, rozhodnutie združenia podnikov alebo zosúladený postup.

Na účely článku 101 a týchto usmernení je dohodou vyjadrenie zhody vôle dvoch alebo viacerých podnikov spolupracovať (11). Zosúladený postup je forma koordinácie medzi podnikmi, v rámci ktorej nedosiahli dohodu, ale vedome sa rozhodli pre praktickú spoluprácu namiesto toho, aby znášali riziká hospodárskej súťaže (12). Pojem zosúladený postup zahŕňa okrem vzájomného zosúlaďovania dotknutých podnikov aj správanie na trhu vyplývajúce z tohto zosúlaďovania a vzťah príčiny a následku medzi týmito dvoma skutočnosťami (13).

15.

 Existencia dohody, zosúladeného postupu alebo rozhodnutia združenia podnikov sama osebe nesvedčí o existencii obmedzenia hospodárskej súťaže v zmysle článku 101 ods. 1. Pokiaľ nie je uvedené inak, v týchto usmerneniach sa pre ľahšiu orientáciu pojem „dohoda“ vzťahuje aj na zosúladené postupy a rozhodnutia združení podnikov.

16.

 Dohody o horizontálnej spolupráci môžu uzatvárať skutoční alebo potenciálni konkurenti. Dva podniky sa považujú za skutočných konkurentov, ak pôsobia na tom istom trhu s produktmi a tom istom geografickom trhu. Podnik sa považuje za potenciálneho konkurenta iného podniku, ak je v prípade absencie dohody pravdepodobné, že by v krátkom čase (14) vynaložil potrebné dodatočné investície alebo iné náklady nevyhnutné na zmenu tak, aby mohol vstúpiť na relevantný trh, na ktorom druhý podnik pôsobí. Toto hodnotenie sa musí opierať o realistické základy; nestačí iba teoretická možnosť vstupu na trh (15). Odkazy na konkurentov v týchto usmerneniach sa týkajú skutočných aj potenciálnych konkurentov, pokiaľ sa neuvádza inak.

Na účely posúdenia toho, či podnik možno považovať za potenciálneho konkurenta iného podniku, môžu byť relevantné tieto skutočnosti:

a)

či je podnik pevne rozhodnutý a schopný vstúpiť na trh v krátkom čase a nečelí prekážkam vstupu, ktoré sú neprekonateľné (16);

b)

či podnik podnikol dostatočné prípravné kroky, ktoré by mu umožňovali vstúpiť na dotknutý trh;

c)

reálne a konkrétne možnosti podniku, ktorý na trhu ešte nepôsobí, aby na uvedený trh vstúpil a konkuroval jednému alebo viacerým iným podnikom – iba hypotetická možnosť vstupu na trh alebo želanie vstúpiť na trh nestačia;

d)

štruktúra trhu a ekonomický a právny kontext, v rámci ktorého pôsobí (17);

e)

vnímanie podniku ako podniku etablovaného na trhu je relevantnou skutočnosťou na posúdenie existencie konkurenčného vzťahu medzi touto zmluvnou stranou a podnikom mimo daného trhu – ak je tento podnik vnímaný ako potenciálny nový účastník trhu, môže už len z dôvodu svojej existencie vykonávať konkurenčný tlak na podnik etablovaný na tomto trhu.

1.2.2.   Analytický rámec

17.

 Posudzovanie podľa článku 101 sa skladá z dvoch krokov. Prvým krokom podľa článku 101 ods. 1 je posúdenie, či predmet dohody uzavretej medzi podnikmi, ktorá môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, je v rozpore s hospodárskou súťažou, alebo má skutočné či potenciálne (18) obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž.

18.

 Druhým krokom podľa článku 101 ods. 3, ktorý sa stane relevantným, len ak sa zistí, že dohoda obmedzuje hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1, je stanoviť, aké výhody dohoda prináša, a posúdiť, či tieto výhody prevažujú nad nevýhodami pre hospodársku súťaž (19). Vyvažovanie týchto obmedzujúcich účinkov a účinkov priaznivých pre hospodársku súťaž sa uskutočňuje výlučne v rámci stanovenom článkom 101 ods. 3 (20). V článku 101 ods. 2 sa stanovuje, že ak výhody pre spotrebiteľov na relevantnom trhu neprevážia nad obmedzením hospodárskej súťaže, dohoda sa automaticky stáva neplatnou.

19.

 Článok 101 sa neuplatňuje, ak je protisúťažné správanie uložené podnikom vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo vnútroštátnym právnym rámcom, ktorý vylučuje akúkoľvek možnosť súťažného správania dotknutých podnikov (21). V takýchto situáciách je vylúčené, aby podniky konali samostatne, a tým mohli vylúčiť, obmedziť alebo narušiť hospodársku súťaž (22). Skutočnosť, že dohodu o horizontálnej spolupráci podporujú subjekty verejného sektora, neznamená, že dohoda je prípustná podľa článku 101 (23). Na podniky sa článok 101 naďalej vzťahuje, ak ich vnútroštátne právo len povzbudzuje na autonómne protisúťažné správanie alebo sa toto správanie uľahčuje, napríklad ak subjekty verejného sektora nabádajú podniky, aby uzatvárali dohody o horizontálnej spolupráci v snahe dosiahnuť cieľ verejnej politiky samoreguláciou.

1.2.3.   Posúdenie podľa článku 101 ods. 1

1.2.3.1.   Výhody horizontálnej spolupráce

20.

 Dohody o horizontálnej spolupráci môžu mať značný hospodársky prínos vrátane prínosu v oblasti udržateľnosti, najmä ak sa v nich kombinujú dopĺňajúce sa činnosti, zručnosti alebo aktíva. Horizontálna spolupráca môže byť prostriedkom delenia sa o riziko, úspory nákladov, zvyšovania investícií, spoločného využívania know-how, zvyšovania kvality a rozmanitosti produktov a rýchlejšieho zavádzania inovácií. Horizontálna spolupráca môže byť podobne prostriedkom na riešenie nedostatkov a narušení v dodávateľských reťazcoch alebo na zníženie závislosti od určitých produktov, služieb a technológií.

1.2.3.2.   Obavy vyplývajúce z horizontálnej spolupráce

21.

 Dohody o horizontálnej spolupráci však môžu hospodársku súťaž na relevantnom trhu obmedzovať, a to niekoľkými spôsobmi. Takéto dohody môžu viesť napríklad ku kolúzii medzi zmluvnými stranami alebo k protisúťažnému uzavretiu trhu.

Dohoda o horizontálnej spolupráci môže znížiť nezávislosť rozhodovania zmluvných strán a v dôsledku toho zvýšiť pravdepodobnosť, že budú koordinovať svoje správanie s cieľom dosiahnuť dohodnutý výsledok. Môže však aj uľahčiť, stabilizovať alebo zefektívniť koordináciu pre zmluvné strany, ktoré už predtým koordinovali svoje správanie, a to buď posilnením koordinácie, alebo umožnením účtovania vyšších cien. Horizontálna spolupráca môže napríklad viesť k prezradeniu citlivých obchodných informácií, a tým aj k zvýšeniu pravdepodobnosti koordinácie medzi zmluvnými stranami v oblasti spolupráce alebo mimo nej. Okrem toho zmluvné strany môžu dosiahnuť značnú podobnosť nákladov (t. j. podiel variabilných nákladov, ktoré majú zmluvné strany spoločné), čo im umožní ľahšie koordinovať trhové ceny a produkciu. Strata hospodárskej súťaže môže mať negatívne dôsledky aj na kvalitu alebo rozmanitosť produktov, inováciu alebo iné parametre hospodárskej súťaže.

Niektoré dohody o horizontálnej spolupráci, ako sú napríklad dohody o výrobe a dohody o štandardizácii, môžu viesť k protisúťažnému uzavretiu trhu. Dohoda môže brániť konkurentom zmluvných strán v účinnej hospodárskej súťaži alebo túto súťaž obmedzovať, napríklad tým, že sa im odopiera prístup k dôležitému vstupu alebo blokuje dôležitú cestu na trh. Aj výmena citlivých obchodných informácií môže nepridružených konkurentov v hospodárskej súťaži značne znevýhodniť v porovnaní s podnikmi, ktoré sa podieľajú na výmene.

1.2.4.   Obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa

22.

 Niektoré formy spolupráce medzi podnikmi možno už z dôvodu ich samotnej povahy považovať za škodlivé pre riadne fungovanie bežnej hospodárskej súťaže (24). V takýchto prípadoch, ak sa zistí, že dohoda má protisúťažný cieľ, už nie je potrebné skúmať skutočné alebo potenciálne účinky správania na trh (25).

23.

 Pojem obmedzenie hospodárskej súťaže „z hľadiska cieľa“ sa má vykladať prísne a môže sa uplatňovať len na určité dohody medzi podnikmi, ktoré predstavujú ako také a vzhľadom na obsah svojich ustanovení, na svoje ciele, ako aj na hospodársky a právny kontext, ktorého sú súčasťou, dostatočné poškodenie hospodárskej súťaže na to, aby sa mohlo dospieť k záveru, že nie je potrebné posúdiť ich účinky (26).

24.

 Podľa judikatúry možno obmedzenia zaradiť medzi obmedzenia „z hľadiska cieľa“ na základe skúsenosti, ktorá je dostatočne presvedčivá a spoľahlivá na to, aby sa dospelo k záveru, že predmetná dohoda samotnou svojou povahou poškodzuje riadne fungovanie hospodárskej súťaže (27), alebo na základe osobitných vlastností dohody, z ktorých je možné odvodiť jej konkrétnu škodlivosť pre hospodársku súťaž, v prípade potreby v dôsledku podrobnej analýzy dohody, jej cieľov a hospodárskeho a právneho kontextu (28).

25.

 Na konštatovanie obmedzenia „z hľadiska cieľa“ nemusí existovať priama súvislosť medzi dohodou a spotrebiteľskými cenami (29). Článok 101 smeruje nielen k ochrane bezprostredných záujmov účastníkov hospodárskej súťaže alebo spotrebiteľov, ale aj k ochrane štruktúry trhu, a tým hospodárskej súťaže ako takej (30).

26.

 Na účely posúdenia toho, či má dohoda protisúťažný cieľ (31), sa zohľadňujú tieto prvky:

a)

obsah dohody;

b)

ciele, ktoré sa ňou majú dosiahnuť;

c)

hospodársky a právny kontext, do ktorého patrí.

27.

 Pri posudzovaní právneho a hospodárskeho kontextu je zároveň potrebné zohľadniť (32):

a)

povahu dotknutých tovarov alebo služieb a

b)

skutočné podmienky fungovania a štruktúry dotknutého trhu alebo trhov (33).

28.

 Ak zmluvné strany upozorňujú na možné pozitívne účinky dohody na hospodársku súťaž, tieto účinky sa musia riadne zohľadniť ako prvky kontextu na účely kategorizácie dohody ako obmedzujúcej z hľadiska cieľa, pokiaľ dokážu spochybniť celkové posúdenie toho, či je dohoda dostatočne škodlivá pre hospodársku súťaž (34). Na tieto účely však musia byť takéto pozitívne účinky na hospodársku súťaž nielen preukázané a relevantné, ale aj vlastné dotknutej dohode a dostatočne významné (35).

29.

 Aj keď úmysel zmluvných strán nie je prvkom nevyhnutným na určenie toho, či má dohoda protisúťažný cieľ, možno ho zohľadniť (36).

1.2.5.   Obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž

30.

 Samotná dohoda o horizontálnej spolupráci nemusí predstavovať dostatočný stupeň narušenia hospodárskej súťaže, ale stále môže mať na hospodársku súťaž obmedzujúce účinky. Aby mala dohoda o horizontálnej spolupráci obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž, musí mať alebo pravdepodobne mať citeľný nepriaznivý vplyv na najmenej jeden z parametrov hospodárskej súťaže na trhu, ako sú cena, produkcia, kvalita produktov, rozmanitosť produktov alebo inovácia. Aby sa zistilo, či ide o tento prípad, treba posúdiť hospodársku súťaž v skutočnom kontexte, v akom by prebiehala v prípade neexistencie predmetnej dohody (37).

31.

 Dohody môžu mať obmedzujúce účinky prostredníctvom citeľného obmedzovania hospodárskej súťaže medzi podnikmi, ktoré sú zmluvnými stranami dohody, alebo medzi ktoroukoľvek zmluvnou stranou a treťou osobou. Znamená to, že dohoda musí obmedzovať rozhodovaciu nezávislosť zmluvných strán (38), a to buď v dôsledku záväzkov obsiahnutých v dohode, ktoré upravujú trhové správanie najmenej jednej zo zmluvných strán, alebo ovplyvňovaním trhového správania najmenej jednej zo zmluvných strán, napríklad spôsobením zmeny v jej motivácii.

32.

 Na posúdenie toho, či má dohoda obmedzujúce účinky, sú relevantné tieto faktory:

a)

povaha a obsah dohody;

b)

skutočný kontext, v ktorom sa spolupráca uskutočňuje, najmä hospodársky a právny kontext, v ktorom pôsobia dotknuté podniky, povaha dotknutých tovarov alebo služieb, ako aj reálne podmienky fungovania a štruktúra predmetného trhu alebo trhov (39);

c)

miera, do akej zmluvné strany jednotlivo alebo spoločne majú či dosahujú určitú úroveň trhovej sily (40), a rozsah, v akom dohoda prispieva k vytvoreniu, zachovaniu alebo posilneniu tejto trhovej sily alebo v akom ju umožňuje zmluvným stranám využívať;

d)

obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž môžu byť skutočné a potenciálne, ale v každom prípade musia byť dostatočne citeľné (41).

33.

 Niekedy podniky uzatvárajú dohody o horizontálnej spolupráci, pretože by na základe objektívnych faktorov neboli schopné samostatne realizovať projekt alebo činnosť, na ktorú sa vzťahuje spolupráca, napríklad z dôvodu svojich obmedzených technických kapacít. Takéto dohody o horizontálnej spolupráci obyčajne nebudú mať obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1, ibaže by zmluvné strany mohli projekt uskutočniť s menej prísnymi obmedzeniami (42).

1.2.6.   Sprievodné obmedzenia

34.

 Ak sa podniky zapájajú do spolupráce, ktorá nepatrí do rozsahu zákazu z článku 101 ods. 1, pretože má neutrálne alebo pozitívne účinky na hospodársku súťaž, do rozsahu pôsobnosti uvedeného zákazu nepatrí ani obmedzenie obchodnej autonómie jedného alebo viacerých zúčastnených podnikov, ak sa preukáže, že dané obmedzenie je objektívne potrebné na uskutočňovanie spolupráce a je primerané cieľom spolupráce (takzvané „sprievodné obmedzenia“) (43). V záujme určenia toho, či obmedzenie predstavuje sprievodné obmedzenie, je potrebné preskúmať, či by spoluprácu nebolo možné vykonávať bez predmetného obmedzenia. Skutočnosť, že spoluprácu by bez predmetného obmedzenia bolo zložité uskutočňovať alebo by bola menej zisková, neznamená, že je uvedené obmedzenie „objektívne nutné“, a teda že má sprievodný charakter (44).

1.2.7.   Posúdenie podľa článku 101 ods. 3

35.

 Posúdenie obmedzení hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa alebo účinku podľa článku 101 ods. 1 je len jednou stranou analýzy podľa článku 101. Druhou stranou je posúdenie toho, či dohoda obmedzujúca hospodársku súťaž spĺňa podmienky článku 101 ods. 3 (45). Ak sa preukáže, že dohoda obmedzuje hospodársku súťaž z hľadiska cieľa alebo účinku v zmysle článku 101 ods. 1, v obhajobe sa možno odvolať na článok 101 ods. 3. Dôkazné bremeno podľa článku 101 ods. 3 znáša podnik, resp. podniky, ktoré si nárokujú výhody vyplývajúce z tohto ustanovenia (46). Inými slovami, daný podnik, resp. podniky, musia dokázať, že predmetná dohoda pravdepodobne vyvolá účinky priaznivé pre hospodársku súťaž (47).

36.

 Uplatňovanie pravidla o výnimke podľa článku 101 ods. 3 podlieha štyrom kumulatívnym podmienkam, dvom kladným a dvom záporným:

a)

dohoda musí viesť k zvyšovaniu efektívnosti, čiže musí prispievať k zlepšovaniu výroby alebo distribúcie produktov alebo k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku;

b)

obmedzenia musia byť nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov, to znamená, tohto zvýšenia efektívnosti;

c)

spotrebitelia musia dostať spravodlivý diel z výsledných výhod, t. j. zvýšenie efektívnosti, vrátane zvýšenia efektívnosti v oblasti kvality, dosiahnuté prostredníctvom nevyhnutných obmedzení sa musí v dostatočnej miere preniesť na spotrebiteľov tak, aby boli aspoň kompenzovaní za obmedzujúce účinky dohody. Z toho dôvodu zvýšenie efektívnosti, ktoré prináša prospech len zmluvným stranám dohody, nie je postačujúce. Na účely týchto usmernení pojem „spotrebitelia“ zahŕňa zákazníkov zmluvných strán dohody a následných kupujúcich (48);

d)

dohoda nesmie zmluvným stranám dávať možnosť vylúčiť hospodársku súťaž vo vzťahu k podstatnej časti daných produktov.

37.

 Nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji a nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii vychádzajú z predpokladu, že v dohodách o výskume a vývoji a v dohodách o špecializácii môže byť skombinovanie navzájom sa dopĺňajúcich zručností alebo aktív zdrojom značného zvýšenia efektívnosti. Podobne sa môžu kombinovať zručnosti a aktíva na dosiahnutie značného zvýšenia efektívnosti aj pri iných druhoch horizontálnej spolupráce. Analýza zvýšenia efektívnosti vyplývajúceho z dohody o spolupráci podľa článku 101 ods. 3 je preto do veľkej miery otázkou identifikácie dopĺňajúcich sa zručností a zdrojov, ktoré každá zo zmluvných strán vloží do spolupráce, a vyhodnotenia, či je výsledné zvýšenie efektívnosti dostatočné, aby boli splnené podmienky článku 101 ods. 3.

Dopĺňanie sa zručností a aktív môže vyplynúť z dohôd o horizontálnej spolupráci v rôznych formách. V dohode o výskume a vývoji sa môžu spájať rôzne výskumné kapacity a kombinovať doplnkové zručnosti a aktíva, ktoré môžu viesť k vývoju alebo uvedeniu na trh nových alebo zlepšených produktov a technológií, ktoré by inak neexistovali. Iné dohody o horizontálnej spolupráci môžu zmluvným stranám umožniť spojiť sily pri navrhovaní, výrobe a komercializácii produktov alebo spoločnom nákupe produktov alebo služieb, ktoré potrebujú svoju činnosť.

38.

 Dohody o horizontálnej spolupráci, v rámci ktorých sa nekombinujú dopĺňajúce sa zručnosti alebo aktíva, s menšou pravdepodobnosťou povedú k zvýšeniu efektívnosti, ktoré prináša výhody pre spotrebiteľov.

1.2.8.   Dohody o horizontálnej spolupráci, ktoré vo všeobecnosti nepatria do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1

39.

 Dohody, ktoré nemôžu citeľne ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi (absencia účinku na obchod) alebo ktoré citeľne neobmedzujú hospodársku súťaž (dohody menšieho významu), nepatria do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 (49). Komisia poskytla usmernenie k absencii účinku na obchod v usmerneniach Komisie k pojmu „účinok na obchod“ obsiahnutému v článkoch 81 a 82 Zmluvy (ďalej len „usmernenia k účinku na obchod“) (50) a k dohodám menšieho významu v oznámení Komisie o dohodách menšieho významu, ktoré neobmedzujú citeľne hospodársku súťaž podľa 101 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len„oznámenie de minimis“) (51). Usmernenia k účinku na obchod aj oznámenie de minimis sú obzvlášť relevantné, pokiaľ ide o posúdenie dohôd o horizontálnej spolupráci medzi malými a strednými podnikmi (ďalej len „MSP“) (52). Týmito usmerneniami nie sú dotknuté usmernenia k účinku na obchod a oznámenie de minimis, ani žiadne budúce usmernenie Komisie v tejto súvislosti.

40.

 Usmernenia k účinku na obchod stanovujú zásady, ktoré vypracoval Súdny dvor Európskej únie s cieľom vyložiť pojem účinku na obchod a naznačiť, v akých prípadoch je nepravdepodobné, že by dohody mohli citeľne ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Zahŕňajú negatívnu vyvrátiteľnú domnienku, ktorá sa uplatňuje na všetky dohody v zmysle článku 101 ods. 1 bez ohľadu na povahu obmedzení zahrnutých do takýchto dohôd, a teda sa uplatňujú aj na dohody obsahujúce veľmi závažné obmedzenia hospodárskej súťaže (53). Na základe tohto predpokladu nemôžu dohody o horizontálnej spolupráci v zásade citeľne ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, keď:

a)

súhrnný trhový podiel zmluvných strán na akomkoľvek relevantnom trhu v Únii, ktorý je ovplyvnený dohodou, neprekračuje 5 % a

b)

súhrnný ročný obrat dotknutých podnikov v Únii pri produktoch, na ktoré sa vzťahuje dohoda, neprekračuje 40 miliónov EUR (54). V prípade dohôd týkajúcich sa spoločného nákupu produktov je príslušným obratom súčet nákupov produktov, na ktoré sa vzťahuje dohoda, uskutočnených jednotlivými zmluvnými stranami.

41.

 Ako sa uvádza v oznámení de minimis, dohody o horizontálnej spolupráci uzatvorené skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi citeľne neobmedzujú hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1, ak súhrnný trhový podiel zmluvných strán dohody nepresahuje 10 % na akomkoľvek z relevantných trhov dotknutých dohodou (55). Existujú dve výnimky z tohto všeobecného pravidla. Po prvé, pokiaľ ide o obmedzenia z hľadiska cieľa, článok 101 ods. 1 sa uplatňuje bez ohľadu na trhové podiely zmluvných strán. Je to tak preto, lebo dohoda, ktorá môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktorá má protisúťažný cieľ, môže svojou povahou a nezávisle od akýchkoľvek konkrétnych účinkov predstavovať citeľné obmedzenie hospodárskej súťaže (56). Po druhé, ak je na relevantnom trhu hospodárska súťaž obmedzená kumulatívnym účinkom paralelných sietí dohôd, hraničný trhový podiel vo výške 10 % sa znižuje na 5 % (57).

42.

 Okrem toho nemožno predpokladať, že horizontálne dohody uzatvorené podnikmi, ktoré majú súhrnný trhový podiel presahujúci 10 %, patria automaticky do pôsobnosti článku 101 ods. 1. Takéto dohody stále ešte nemusia mať citeľný účinok na obchod medzi členskými štátmi alebo nemusia predstavovať citeľné obmedzenie hospodárskej súťaže (58). Musia sa preto posudzovať vo svojom právnom a hospodárskom kontexte. Tieto usmernenia obsahujú kritériá pre individuálne posúdenie takýchto dohôd.

1.3.   Vzťah k ostatným usmerneniam, právnym predpisom a judikatúre

43.

 Dohodami, ktoré uzatvárajú podniky pôsobiace na rôznej úrovni výroby alebo distribučného reťazca, t. j. vertikálnymi dohodami, sa vo všeobecnosti zaoberá nariadenie Komisie (EÚ) 2022/720 (59) (ďalej len „VBER“) a oznámenie Komisie o usmerneniach k vertikálnym obmedzeniam (60) (ďalej len „usmernenia k vertikálnym obmedzeniam“). Ak sa však vertikálne dohody uzatvárajú medzi konkurentmi, môžu vyvolávať obavy z narušenia hospodárskej súťaže podobné obavám, ktoré vyvolávajú horizontálne dohody. Z tohto dôvodu sa na vertikálne dohody medzi konkurentmi spravidla nemôže vzťahovať nariadenie VBER (61) a mali by sa posudzovať predovšetkým pomocou týchto usmernení. Ak z posúdenia vyplynie záver, že dohoda nevyvoláva horizontálne obavy, všetky vertikálne obmedzenia v dohode by sa mali okrem toho posúdiť na základe usmernení k vertikálnym obmedzeniam.

44.

 Ak sa v týchto usmerneniach uvádza relevantný trh, v oznámení Komisie k definícii relevantného trhu na účely práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže (62) (ďalej len „oznámenie o definícii trhu“) sa poskytujú usmernenia k pravidlám, kritériám a dôkazom, ktoré Komisia používa na účely definovania relevantných trhov. Uvedené oznámenie a všetky budúce usmernenia Komisie týkajúce sa definície relevantných trhov na účely práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže by sa mali preto zohľadniť pri posudzovaní dohôd o horizontálnej spolupráci podľa článku 101.

45.

 Napriek tomu, že tieto usmernenia obsahujú odkazy na kartely, nemajú za cieľ poskytovať akékoľvek odporúčania, pokiaľ ide o to, čo predstavuje a čo nepredstavuje kartel, ako sa vymedzuje v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie a rozhodovacej praxi Komisie.

46.

 Tieto usmernenia sa uplatňujú na najbežnejšie druhy dohôd o horizontálnej spolupráci bez ohľadu na úroveň integrácie, ktorá je s nimi spojená, s výnimkou činností predstavujúcich koncentráciu v zmysle článku 3 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (63) (ďalej len „nariadenie o fúziách“). Nariadenie o fúziách sa uplatňuje napríklad na zakladanie spoločných podnikov, ktoré trvalo vykonávajú všetky funkcie samostatného hospodárskeho subjektu (ďalej len „plnofunkčné spoločné podniky“) (64).

47.

 Tieto usmernenia sa nevzťahujú na dohody, rozhodnutia združení ani zosúladené postupy výrobcov poľnohospodárskych výrobkov, ktoré sa týkajú výroby poľnohospodárskych výrobkov alebo obchodu s nimi a ktorých cieľom je uplatňovať prísnejšiu normu udržateľnosti, ako je norma stanovená v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve, a na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia článku 101 ods. 1 podľa článku 210a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 (65). Týmito usmerneniami nie sú dotknuté usmernenia, ktoré Komisia môže vydať podľa článku 210a ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013. Na dohody, rozhodnutia združení a zosúladené postupy výrobcov poľnohospodárskych výrobkov, ktoré sa týkajú výroby poľnohospodárskych výrobkov alebo obchodu s nimi a ktoré nespĺňajú podmienky článku 210a nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, sa však vzťahuje článok 101 ods. 1.

48.

 Posudzovanie podľa článku 101 tak, ako je opísané v týchto usmerneniach, nemá vplyv na možné paralelné uplatňovanie článku 102 zmluvy na dohody o horizontálnej spolupráci (66).

49.

 Týmito usmerneniami nie je dotknutý výklad, ktorý môže poskytnúť Súdny dvor Európskej únie vo vzťahu k uplatňovaniu článku 101 na dohody o horizontálnej spolupráci.

50.

 Tieto usmernenia sa neuplatňujú do tej miery, pokiaľ sa uplatňujú predpisy špecifické pre dané odvetvie, ako je to v prípade určitých dohôd v oblasti poľnohospodárstva (67) alebo dopravy (68). Komisia bude aj naďalej sledovať fungovanie nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji a nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii a týchto usmernení, pričom bude vychádzať z trhových informácií od zainteresovaných strán od vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže a môže tieto usmernenia zrevidovať z hľadiska budúceho vývoja a vyvíjajúcich sa poznatkov.

2.   DOHODY O VÝSKUME A VÝVOJI

2.1.   Úvod

51.

 V tejto kapitole sa poskytuje usmernenie k posúdeniu dohôd o výskume a vývoji z hľadiska hospodárskej súťaže vo vzťahu k produktom, technológiám alebo procesom (69).

52.

 Dohody o výskume a vývoji sa môžu líšiť formou a rozsahom pôsobnosti. Patria medzi ne dohody, podľa ktorých jedna zmluvná strana financuje výskum a vývoj uskutočňovaný inou zmluvnou stranou (ďalej len „platený výskum a vývoj“); dohody týkajúce sa spoločného zlepšovania existujúcich produktov a technológií a dohody týkajúce sa vývoja produktov a technológií, ktoré by vytvorili úplne nový dopyt. Spolupráca v oblasti výskumu a vývoja môže mať podobu dohody o spolupráci alebo spoločného podniku, najmä spoločne kontrolovanej spoločnosti (70). Podniky môžu spolupracovať aj vo voľnejších formách spolupráce, akou je napríklad technická spolupráca v pracovných skupinách.

53.

 Dohody o výskume a vývoji môžu uzatvárať veľké podniky, MSP (71), startupy, akademické orgány či výskumné ústavy alebo akákoľvek ich kombinácia.

54.

 Dohody o spolupráci v oblasti výskumu a vývoja majú často priaznivé účinky na hospodársku súťaž, a to najmä vtedy, keď spájajú podniky s navzájom sa dopĺňajúcimi zručnosťami a aktívami a umožňujú im vyvíjať a uvádzať na trh nové a zlepšené produkty a technológie rýchlejšie, ako by to bolo bez nich. Dohody o výskume a vývoji však môžu takisto rôznymi spôsobmi obmedziť hospodársku súťaž. Po prvé, môžu znížiť alebo spomaliť inovácie, čo má za následok, že na trh sa dostane menej produktov alebo produkty horšej kvality, prípadne sa nové produkty dostanú na trh neskôr ako by sa inak dostali. To sa môže stať aj vtedy, ak sa spolupráca týka vývoja produktov alebo technológií, ktoré by vytvorili úplne nový dopyt, alebo počiatočných inovačných snáh, ktoré úzko nesúvisia s konkrétnym produktom alebo technológiou, ale sú zamerané na konkrétne uplatnenie alebo použitie. Po druhé môžu dohody o výskume a vývoji viesť k zníženiu hospodárskej súťaže medzi zmluvnými stranami mimo rozsahu pôsobnosti dohody o spolupráci a/alebo v prípadoch, keď má jedna alebo viacero zmluvných strán trhovú silu, môžu viesť k protisúťažnému uzavretiu trhu pre tretie strany.

55.

 Táto kapitola má nasledujúcu štruktúru:

a)

v oddiele 2.2 sa uvádza usmernenie k uplatňovaniu nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji vrátane podmienok na uplatnenie výnimiek pre dohody o výskume a vývoji, prahových hodnôt a veľmi závažných a vylúčených obmedzení hospodárskej súťaže;

b)

v oddiele 2.3 sa uvádza usmernenie k individuálnemu posúdeniu dohôd o výskume a vývoji podľa článku 101 ods. 1;

c)

v oddiele 2.4 sa uvádza usmernenie k individuálnemu posúdeniu dohôd o výskume a vývoji podľa článku 101 ods. 3;

d)

v oddiele 2.5 sa uvádza usmernenie k obdobiu relevantnému pre posudzovanie dohôd o výskume a vývoji;

e)

v oddiele 2.6 sa poskytujú príklady hypotetických dohôd o výskume a vývoji spolu s usmernením k ich posúdeniu z hľadiska hospodárskej súťaže.

2.2.   Nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji

56.

 V nariadení o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji (72) sa oslobodzujú niektoré dohody o výskume a vývoji od zákazu stanoveného v článku 101 ods. 1. Výnimka poskytnutá v nariadení o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji vychádza z predpokladu, že – pokiaľ dohoda o výskume a vývoji patrí do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 a spĺňa podmienky stanovené v nariadení o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji – spravidla spĺňa štyri kumulatívne podmienky článku 101 ods. 3. Z dôvodu účelnosti by podniky, ktoré chcú uzavrieť dohodu o výskume a vývoji, mali najskôr zvážiť, či sa na ich dohodu môže vzťahovať nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji.

57.

 Dohody o výskume a vývoji, ktoré spĺňajú podmienky nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji, sú zlučiteľné s článkom 101 a nie je potrebné žiadne ďalšie posúdenie (73). Ak dohoda o výskume a vývoji nespĺňa podmienky nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji, treba vykonať individuálne posúdenie podľa článku 101, aby sa predovšetkým určilo, či sa dohodou obmedzuje hospodárska súťaž v zmysle článku 101 ods. 1 (74), a ak áno, či dohoda spĺňa štyri kumulatívne podmienky stanovené v článku 101 ods. 3.

2.2.1.   Definícia výskumu a vývoja v nariadení o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji

58.

 V nariadení o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji sa výskum a vývoj vymedzujú ako činnosti zamerané na získavanie know-how týkajúceho sa produktov alebo technológií, uskutočňovanie teoretických analýz, systematických štúdií alebo experimentov vrátane skúšobnej výroby a výroby na demonštračné účely, technické testovanie produktov alebo procesov, budovanie potrebných zariadení až na úroveň demonštrácie a získavanie práv duševného vlastníctva na výsledky (75).

2.2.2.   Definícia dohôd o výskume a vývoji v nariadení o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji

59.

 Nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji sa vzťahuje na dohody o výskume a vývoji, ktoré uzatvárajú dve alebo viaceré zmluvné strany a ktoré sa týkajú podmienok, za ktorých tieto zmluvné strany vykonávajú niektorú z týchto činností (76):

a)

spoločný výskum a vývoj v oblasti zmluvných produktov alebo zmluvných technológií, ktorý môže alebo nemusí zahŕňať spoločné využívanie výsledkov uvedeného výskumu a vývoja; alebo

b)

platený výskum a vývoj v oblasti zmluvných produktov alebo zmluvných technológií, ktorý môže alebo nemusí zahŕňať spoločné využívanie výsledkov uvedeného výskumu a vývoja; alebo

c)

spoločné využívanie výsledkov výskumu a vývoja v oblasti zmluvných produktov alebo zmluvných technológií podľa predchádzajúcej dohody o spoločnom výskume a vývoji [ako sa vymedzuje v písmene a)] medzi tými istými zmluvnými stranami; alebo

d)

spoločné využívanie výsledkov výskumu a vývoja v oblasti zmluvných produktov alebo zmluvných technológií podľa predchádzajúcej dohody o platenom výskume a vývoji [ako sa vymedzuje v písmene b)] medzi tými istými zmluvnými stranami.

60.

 Na účely nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji majú „zmluvné produkty“ a „zmluvné technológie“ tento význam:

a)

„zmluvný produkt“ (77) je produkt, ktorý je výsledkom spoločného alebo plateného výskumu a vývoja alebo je vyrobený na základe používania zmluvných technológií. „Produkt“ je tovar alebo služba vrátane medziproduktov a služieb, ktoré sú medzistupňom finálnych služieb, ako aj finálnych tovarov a služieb (78);

b)

„zmluvná technológia“ (79) je technológia alebo proces, ktoré sú výsledkom spoločného alebo plateného výskumu a vývoja.

61.

 Ostatných druhov dohôd o spolupráci v oblasti výskumu a vývoja sa nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji netýka. Takéto dohody si vždy vyžadujú individuálne posúdenie podľa článku 101 (pozri oddiely 2.3 a 2.4).

2.2.2.1.   Rozlišovanie medzi „spoločným výskumom a vývojom“, „plateným výskumom a vývojom“ a pojmom „špecializácia v kontexte výskumu a vývoja“

62.

 „Spoločný výskum a vývoj“ sa vymedzuje ako výskum a vývoj uskutočňovaný niektorým z týchto spôsobov (80):

a)

výskumné a vývojové činnosti sú vykonávané spoločným tímom, organizáciou alebo podnikom;

b)

zmluvné strany spoločne poveria tretiu stranu činnosťami v oblasti výskumu a vývoja (81) alebo

c)

zmluvné strany si rozdelia činnosti medzi sebou formou „špecializácie v kontexte výskumu a vývoja“. To znamená, že každá zo zmluvných strán sa zapojí do výskumných a vývojových činností, pričom výskumnú a vývojovú prácu si medzi sebou rozdelia akýmkoľvek spôsobom, ktorý považujú za vhodný. To sa netýka plateného výskumu a vývoja (82).

63.

 „Platený výskum a vývoj“ je výskum a vývoj uskutočňovaný najmenej jednou zmluvnou stranou, zatiaľ čo najmenej jedna ďalšia zmluvná strana výskum a vývoj financuje, ale sama nevykonáva žiadne činnosti v oblasti výskumu a vývoja.

64.

 Rozlišovanie medzi spoločným a plateným výskumom a vývojom je relevantné na účely uplatňovania hraničného trhového podielu uvedeného v nariadení o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji. Pokiaľ ide o platený výskum a vývoj, zmluvné strany musia do výpočtu trhových podielov zahrnúť aj dohody o výskume a vývoji, ktoré financujúca strana uzavrela s tretími stranami na tie isté zmluvné produkty alebo zmluvné technológie (pozri oddiel 2.2.3.4).

2.2.2.2.   „Spoločné využívanie“ výsledkov výskumu a vývoja a pojem „špecializácia v kontexte spoločného využívania“ výsledkov

65.

 Nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji sa vzťahuje na dohody, ktoré obsahujú spoločné využívanie výsledkov výskumu a vývoja. Na skupinovú výnimku podľa takýchto dohôd sa však vzťahujú osobitné podmienky (pozri oddiel 2.2.3.3).

66.

 „Využívanie výsledkov“ je široký pojem, ktorý sa týka výroby alebo distribúcie zmluvných produktov alebo používania zmluvných technológií či postúpenia práv duševného vlastníctva alebo udeľovania licencií na tieto práva, prípadne oznamovania know-how potrebného na takúto výrobu, distribúciu alebo používanie (83).

67.

 Na spoločné využívanie výsledkov výskumu a vývoja sa nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji vzťahuje len vtedy, ak sú výsledky:

a)

nevyhnutné na výrobu zmluvných produktov alebo používanie zmluvných technológií a

b)

chránené právami duševného vlastníctva alebo predstavujú know-how (84).

68.

 Spoločné využívanie výsledkov spoločného alebo plateného výskumu a vývoja môže byť zakotvené buď v pôvodnej dohode o výskume a vývoji, alebo môže prebiehať v kontexte následnej dohody týkajúcej sa spoločného využívania výsledkov predchádzajúcej dohody o výskume a vývoji medzi tými istými zmluvnými stranami (85). V druhom prípade musí predchádzajúca dohoda o výskume a vývoji spĺňať podmienky nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji, aby sa mohla na následnú dohodu o spoločnom využívaní výsledkov vzťahovať skupinová výnimka.

69.

 V nariadení o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji sa stanovujú tri rôzne spôsoby spoločného využitia výsledkov výskumu a vývoja (86):

a)

využívanie môžu spoločne realizovať zmluvné strany v spoločnom tíme, spoločnej organizácii alebo spoločnom podniku;

b)

zmluvné strany spoločne poveria tretiu stranu prácou v oblasti využívania (87);

c)

zmluvné strany si môžu rozdeliť prácu medzi sebou prostredníctvom špecializácie v kontexte využívania výsledkov, čo znamená, že (88):

i)

zmluvné strany si medzi sebou rozdelia jednotlivé úlohy, napríklad výrobu alebo distribúciu. Patrí sem aj scenár, keď zmluvné produkty vyrába a distribuuje alebo zmluvné technológie používa iba jedna zmluvná strana, a to na základe výlučnej licencie, ktorú jej udelili ostatné zmluvné strany; alebo

ii)

zmluvné strany si vzájomne obmedzia využívanie výsledkov, napríklad pokiaľ ide o obmedzenia týkajúce sa určitých území, zákazníkov alebo oblastí použitia.

70.

 Ak sa zmluvné strany dohodnú na tom, že sa budú špecializovať v kontexte využívania výsledkov, môžu sa dohodnúť na zodpovedajúcich obmedzeniach svojho prístupu k výsledkom na účely ich využívania. Môžu sa napríklad dohodnúť na obmedzení práva určitých zmluvných strán na využívanie výsledkov výskumu a vývoja na určitých územiach, v určitých oblastiach použitia alebo pokiaľ ide o určitých zákazníkov.

2.2.2.3.   Postúpenie práv duševného vlastníctva a udelenie licencie na ich použitie

71.

 Výnimka stanovená v nariadení o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji sa uplatňuje aj na dohody o výskume a vývoji, ktoré obsahujú ustanovenia o postúpení práv duševného vlastníctva alebo udeľovaní licencií na tieto práva jednej alebo viacerým zmluvným stranám alebo subjektu zriadenému zmluvnými stranami na vykonávanie spoločného alebo plateného výskumu a vývoja alebo spoločného využívania výsledkov výskumu a vývoja, za predpokladu, že tieto ustanovenia nepredstavujú hlavný cieľ dohody o výskume a vývoji, ale priamo súvisia s vykonávaním danej dohody a sú preň nevyhnutné (89). V týchto prípadoch bude preto postúpenie práv duševného vlastníctva alebo udeľovanie licencií na tieto práva podliehať ustanoveniam nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji, a nie ustanoveniam nariadenia o skupinovej výnimke pre transfer technológií (90).

72.

 V súvislosti s dohodami o výskume a vývoji sa však zmluvné strany môžu dohodnúť aj na podmienkach udelenia licencie na výsledky výskumu a vývoja tretím stranám. Na takéto licenčné zmluvy sa nevzťahuje nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji, ale môže sa na ne vzťahovať nariadenie o skupinovej výnimke pre transfer technológií, ak sú splnené jeho podmienky (91).

2.2.3.   Podmienky udelenia výnimky podľa nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji

73.

 V nariadení o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji sa stanovuje viacero podmienok, ktoré musia byť splnené, aby sa na dohodu o výskume a vývoji mohla vzťahovať skupinová výnimka.

2.2.3.1.   Prístup ku konečným výsledkom

74.

 Prvou podmienkou na to, aby sa na dohodu o výskume a vývoji mohla vzťahovať výnimka uvedená v nariadení o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji, je, že všetky zmluvné strany musia mať neobmedzený prístup ku konečným výsledkom spoločného alebo plateného výskumu a vývoja na dva účely (92):

a)

uskutočňovanie ďalšieho výskumu a vývoja a

b)

využívanie výsledkov výskumu a vývoja.

75.

 Táto podmienka sa týka výsledkov výskumu a vývoja, ktoré sú konečné, a všetkých výsledných práv duševného vlastníctva a know-how (93).

76.

 Prístup sa musí udeliť hneď, ako budú k dispozícii konečné výsledky výskumu a vývoja (94). Táto požiadavka nesúvisí nevyhnutne s ukončením projektu výskumu a vývoja.

77.

 Právo na prístup k výsledkom výskumu a vývoja nie je možné obmedziť na účely uskutočnenia ďalšieho výskumu a vývoja. V nariadení o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji sa uvádza, že zmluvné strany môžu obmedziť svoje právo na využívanie výsledkov spoločného alebo plateného výskumu a vývoja v dvoch prípadoch:

a)

Po prvé vtedy, keď dohodu o výskume a vývoji uzavrie jeden alebo viacero podnikov z nasledujúcich kategórií, pričom tieto podniky sa dohodnú na používaní výsledkov výskumu a vývoja iba na účely ďalšieho výskumu (a nie na využívanie samotné). Týmito kategóriami podnikov sú:

i)

výskumné ústavy;

ii)

akademické orgány;

iii)

podniky poskytujúce výskum a vývoj ako komerčnú službu bez toho, aby sa bežne aktívne podieľali na využívaní výsledkov (95).

b)

Po druhé sa môžu zmluvné strany dohodnúť na obmedzení svojho práva na využívanie výsledkov výskumu a vývoja v súlade s nariadením o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji, a to najmä vtedy, ak sa dohodnú na špecializácii v kontexte využívania výsledkov. Ak sa napríklad v dohode o výskume a vývoji uvádza špecializácia v kontexte využívania výsledkov, zmluvné strany môžu pre seba navzájom zaviesť obmedzenia využívania výsledkov na určitých územiach, v určitých oblastiach použitia alebo pokiaľ ide o určitých zákazníkov.

78.

 A napokon, keďže zmluvné strany dohody o výskume a vývoji môžu k spolupráci v oblasti výskumu a vývoja prispievať nerovnomerne, napríklad v dôsledku odlišných kapacít, zdrojov alebo obchodných záujmov, v dohode o výskume a vývoji sa môže stanovovať, že jedna zmluvná strana kompenzuje druhú (druhé) za poskytnutie prístupu k výsledkom na účely ďalšieho výskumu a vývoja alebo na účely samotného využívania výsledkov. Úroveň kompenzácie však v takom prípade nesmie byť taká vysoká, aby prístup prakticky znemožňovala (96).

2.2.3.2.   Prístup k doterajšiemu know-how

79.

 Druhá podmienka sa vzťahuje na dohody o výskume a vývoji, ktoré neobsahujú spoločné využívanie výsledkov výskumu a vývoja.

80.

 Na to, aby sa na dohody o výskume a vývoji mohla vzťahovať skupinová výnimka, sa musí v dohode stanovovať, že každá zmluvná strana má zaručený prístup k doterajšiemu know-how ostatných zmluvných strán, ktoré je nevyhnutné na to, aby mohla daná zmluvná strana využívať výsledky spoločného alebo plateného výskumu a vývoja (97). Treba uviesť, že táto podmienka nevyžaduje, aby zmluvné strany zaručili prístup ku všetkému svojmu doterajšiemu know-how, iba k takému, ktoré je nevyhnutné na využívanie výsledkov spoločného alebo plateného výskumu a vývoja.

81.

 V dohodách o výskume a vývoji sa môže stanoviť, že zmluvné strany sa navzájom kompenzujú za poskytnutie prístupu k svojmu doterajšiemu know-how (napríklad vo forme licenčných poplatkov). Kompenzácia však nesmie byť natoľko vysoká, aby prístup prakticky znemožňovala (98).

82.

 Táto druhá podmienka sa uplatňuje ako dodatočná k podmienkam stanoveným v článku 3 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji, ktoré sa týkajú prístupu ku konečným výsledkom výskumu a vývoja (pozri oddiel 2.2.3.1). Znamená to, že v závislosti od okolností daného prípadu môže byť potrebné, aby daná dohoda o výskume a vývoji obsahovala ustanovenia týkajúce sa prístupu k doterajšiemu know-how, ako aj ku konečným výsledkom výskumu a vývoja, ak sa na ňu má vzťahovať skupinová výnimka.

2.2.3.3.   Podmienky týkajúce sa spoločného využívania

83.

 Nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji obsahuje ďalšie dve podmienky pre dohody o výskume a vývoji, ktoré sa týkajú spoločného využívania výsledkov výskumu a vývoja.

84.

 Po prvé, ako sa stanovuje v článku 5 ods. 1 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji, každé spoločné využívanie výsledkov sa musí obmedzovať na výsledky výskumu a vývoja, ktoré sú nevyhnutné na výrobu zmluvných produktov alebo používanie zmluvných technológií, a ktoré sú chránené právami duševného vlastníctva alebo predstavujú know-how.

85.

 Po druhé, ak sa zmluvné strany dohodnú na špecializácii v kontexte využívania výsledkov a jedna alebo viaceré zmluvné strany sú poverené výrobou zmluvných produktov, dané zmluvné strany musia byť povinné plniť objednávky dodávok zmluvných produktov od ostatných zmluvných strán (99). Táto požiadavka sa však neuplatňuje, i) keď sa v dohode o výskume a vývoji zakotvuje spoločná distribúcia (vykonávaná spoločným tímom, organizáciou alebo podnikom, prípadne spoločne vymenovanou treťou stranou); alebo ii) keď sa zmluvné strany dohodnú, že distribúciu môžu zabezpečovať iba zmluvné strany poverené výrobou zmluvných produktov (100).

2.2.3.4.   Hraničný trhový podiel a trvanie výnimky

86.

 Výnimka uvedená v nariadení o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji vychádza z predpokladu, že pod určitou úrovňou trhovej sily pozitívne účinky dohôd o výskume a vývoji vo všeobecnosti prevážia nad akýmikoľvek negatívnymi účinkami na hospodársku súťaž (101).

a)   Dohody o výskume a vývoji, na ktoré sa vzťahuje hraničný trhový podiel

87.

 V článku 6 ods. 1 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji sa stanovuje hraničný trhový podiel 25 %. Tento hraničný trhový podiel sa uplatňuje na dohody o výskume a vývoji uzavreté medzi konkurenčnými podnikmi. Na účely nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji sú „konkurenčné podniky“ skutoční alebo potenciálni konkurenti podľa vymedzenia z článku 1 ods. 1 bodu 15 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji:

a)

skutočný konkurent je podnik dodávajúci produkt, technológiu alebo proces, ktoré možno zlepšiť, substituovať alebo nahradiť zmluvným produktom alebo zmluvnou technológiou na relevantnom geografickom trhu;

b)

potenciálny konkurent je podnik, ktorý by v prípade neexistencie dohody o výskume a vývoji reálne, a nielen ako o čisto teoretickej možnosti, uvažoval o tom, že v horizonte najviac troch rokov vynaloží nevyhnutné dodatočné investície alebo nevyhnutné náklady na dodávanie produktu, technológie alebo procesu, ktoré možno zlepšiť, substituovať alebo nahradiť zmluvným produktom alebo zmluvnou technológiou na relevantnom geografickom trhu.

88.

 Potenciálna hospodárska súťaž sa musí posudzovať realisticky. Rozhodujúcou otázkou je to, či má každá zmluvná strana samostatne potrebné prostriedky, čo sa týka aktív, know-how a iných zdrojov, a pravdepodobne podnikne potrebné kroky na dodávanie produktov alebo technológií (102), ktoré možno zlepšiť, substituovať alebo nahradiť zmluvnými produktmi alebo zmluvnými technológiami bez ohľadu na ostatné zmluvné strany (103). Ďalšie usmernenie týkajúce sa posúdenia potenciálnej hospodárskej súťaže sa uvádza v bode 16.

89.

 Na tieto účely je zlepšeným alebo substitučným produktom alebo technológiou produkt alebo technológia, ktoré sú zameniteľné s existujúcim produktom, technológiou alebo procesom a patria na ten istý relevantný trh. Náhradným produktom alebo technológiou je produkt alebo technológia, ktoré uspokojujú ten istý dopyt ako existujúci produkt alebo technológia, ale nepatria na ten istý relevantný trh, napríklad kompaktné disky nahrádzajúce vinylové platne (104).

90.

 Niektoré produkty alebo technológie neslúžia na zlepšenie, substitúciu či nahradenie existujúcich produktov alebo technológií, ale namiesto toho sa z nich vytvorí nový relevantný trh uspokojujúci nový dopyt, napríklad po vakcíne na ochranu pred vírusom, na ktorý predtým vakcína neexistovala. Na dohody o výskume a vývoji, ktoré sa týkajú vývoja v tejto kategórii produktov alebo technológií, sa vzťahuje článok 6 ods. 2 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji a neuplatňuje sa na ne hraničný trhový podiel [pozri oddiel 2.2.3.4 písm. b)] (105).

a.1)   Hraničný trhový podiel

91.

 Ak sú dvomi alebo viacerými zmluvnými stranami dohody o výskume a vývoji konkurenčné podniky v zmysle článku 1 ods. 1 bodu 15 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji (106), na dohodu o výskume a vývoji sa môže vzťahovať skupinová výnimka len vtedy, ak spoločný trhový podiel zmluvných strán nepresahuje v čase uzatvorenia dohody o výskume a vývoji 25 % relevantného trhu s produktmi a relevantného trhu s technológiami. Hraničný trhový podiel sa uplatňuje takto (107):

a)

v prípade dohôd o výskume a vývoji, ktoré zahŕňajú spoločný výskum a vývoj, spoločný trhový podiel zmluvných strán na relevantnom trhu s produktmi a relevantnom trhu s technológiami nesmie presiahnuť 25 % (108);

b)

v prípade dohôd o výskume a vývoji, ktoré zahŕňajú platený výskum a vývoj, sa uplatňuje ten istý hraničný trhový podiel 25 %, ale pri spoločnom trhovom podiele sa musí zohľadniť trhový podiel financujúcej strany a trhové podiely všetkých podnikov, s ktorými financujúca strana uzavrela dohody o výskume a vývoji týkajúce sa tých istých zmluvných produktov alebo zmluvných technológií (109).

a.2)   Výpočet trhových podielov

92.

 V čase uzavretia dohody o výskume a vývoji je východiskovým bodom trh s existujúcimi produktmi alebo technológiami, ktoré možno zlepšiť, substituovať alebo nahradiť zmluvnými produktmi alebo zmluvnými technológiami (110).

93.

 Ak je cieľom dohody o výskume a vývoji zlepšiť, substituovať alebo nahradiť existujúce produkty alebo technológie, trhové podiely sa vypočítajú výlučne s odkazom na dané existujúce produkty alebo technológie, ktoré sa zlepšia, substituujú alebo nahradia. Platí to aj vtedy, ak sa bude náhradný produkt alebo technológia významne odlišovať od existujúceho produktu alebo technológie.

94.

 V nariadení o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji sa stanovuje, že trhové podiely zmluvných strán sa musia vypočítať na základe údajov o hodnote predaja na trhu. Ak údaje o hodnote predaja na trhu nie sú k dispozícii, zmluvné strany môžu na výpočet svojich trhových podielov vrátane výdavkov na výskum a vývoj alebo kapacít v oblasti výskumu a vývoja použiť údaje o objeme predaja na trhu a ak tieto údaje nie sú k dispozícii, zmluvné strany môžu použiť iné spoľahlivé informácie o trhu (111).

95.

 Vo všeobecnosti sa musia trhové podiely vypočítať na základe údajov o predaji za predchádzajúci kalendárny rok (112). Ak však údaje o predaji za predchádzajúci kalendárny rok nie sú z hľadiska postavenia zmluvných strán na relevantnom trhu (relevantných trhoch) reprezentatívne, trhové podiely sa vypočítajú ako priemer trhových podielov zmluvných strán za tri predchádzajúce kalendárne roky (113). To môže byť relevantné napríklad na ponukových trhoch, keď sa trhové podiely z roka na rok výrazne líšia, v závislosti od toho, či boli podniky úspešné v ponukovom konaní. Môže to byť relevantné aj v prípade trhov, ktoré sa vyznačujú veľkými, nárazovými objednávkami, pri ktorých napríklad nie je trhový podiel za predchádzajúci kalendárny rok reprezentatívny, pretože v predchádzajúcom kalendárnom roku neprišli žiadne veľké objednávky. Podobne môže byť potrebné vypočítať trhové podiely na základe priemeru troch predchádzajúcich kalendárnych rokov, keď v kalendárnom roku, ktorý predchádza dohode o spolupráci, dôjde k ponukovému alebo dopytovému šoku.

96.

 V prípade trhov s technológiami sa trhový podiel poskytovateľa licencií na technológie vypočíta na základe predaja poskytovateľa licencií a všetkých nadobúdateľov jeho licencií na produkty, ktoré obsahujú licencovanú technológiu, ako podiel na celom predaji konkurenčných produktov, bez ohľadu na to, či konkurenčné produkty sú vyrobené s použitím technológie, ktorá je predmetom licencie. Táto metodika sa používa preto, lebo vo všeobecnosti je náročné získať spoľahlivé údaje o príjmoch z licenčných poplatkov a výpočty vychádzajúce zo skutočných príjmov z licenčných poplatkov môžu podhodnocovať postavenie technológie na trhu (114).

b)   Dohody o výskume a vývoji, na ktoré sa nevzťahuje hraničný trhový podiel

97.

 V článku 6 ods. 2 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji sa stanovuje, že ak zmluvné strany dohody o výskume a vývoji nie sú konkurenčnými podnikmi v zmysle článku 1 ods. 1 bodu 15 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji (115), skupinová výnimka sa uplatňuje počas trvania spoločného alebo plateného výskumu a vývoja a na výnimku sa nevzťahuje hraničný trhový podiel.

98.

 Článok 6 ods. 2 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji sa uplatňuje najmä v týchto situáciách (116):

a)

keď len jedna zmluvná strana spĺňa definíciu skutočného alebo potenciálneho konkurenta stanovenú v článku 1 ods. 1 bode 15 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji;

b)

keď sa dohoda o výskume a vývoji týka vývoja produktov alebo technológií, ktoré neslúžia na zlepšenie, substitúciu ani nahradenie existujúcich produktov alebo technológií, ale namiesto toho sa nimi vytvorí úplne nový dopyt, napríklad vakcína na ochranu pred vírusom, na ktorý predtým vakcína neexistovala;

c)

keď sa dohoda o výskume a vývoji týka inovačného úsilia, ktoré v čase uzavretia dohody o výskume a vývoji ešte úzko nesúviselo s konkrétnym produktom alebo technológiou.

99.

 V situáciách opísaných v bode 98 písm. b) a c) nie je možné identifikovať produkt alebo technológiu, ktoré sa zlepšia, substituujú alebo nahradia zmluvnými produktmi alebo zmluvnými technológiami. V danom prípade sa na dohodu o výskume a vývoji môže vzťahovať skupinová výnimka počas trvania spoločného alebo plateného výskumu a vývoja, pričom sa neuplatňuje žiadny hraničný trhový podiel (117). Ustanoveniami nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji, ktoré sa týkajú relevantného trhu a hraničných trhových podielov, nie je dotknuté posúdenie dohôd o výskume a vývoji, na ktoré sa nevzťahuje výnimka uvedená v nariadení o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji, vrátane dohôd o výskume a vývoji, v prípade ktorých bola výhoda v podobe skupinovej výnimky odňatá, z hľadiska hospodárskej súťaže. Podniky, ktoré nie sú skutočnými ani potenciálnymi konkurentmi v zmysle nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji, však môžu napriek tomu súťažiť v inovácii.

c)   Trvanie

100.

 Ak sa výsledky spoločného alebo plateného výskumu a vývoja nevyužívajú spoločne, výnimka uvedená v nariadení o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji platí počas trvania výskumu a vývoja.

101.

 Ak sa výsledky spoločného alebo plateného výskumu a vývoja využívajú spoločne a dohoda o výskume a vývoji spĺňa vymedzenie z článku 1 ods. 1 bodu 1 písm. a) alebo b) nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji (dohody o spoločnom alebo platenom výskume a vývoji), na dohodu o výskume a vývoji sa bude vzťahovať výnimka sedem rokov odo dňa prvého uvedenia zmluvných produktov alebo zmluvných technológií na vnútorný trh, ak v čase uzatvorenia dohody nebol prekročený príslušný hraničný trhový podiel.

102.

 Ak sa výsledky spoločného alebo plateného výskumu a vývoja využívajú spoločne a dohoda o výskume a vývoji spĺňa vymedzenie z článku 1 ods. 1 bodu 1 písm. c) alebo d) nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji (dohody o spoločnom využívaní výsledkov výskumu a vývoja vykonávané na základe predchádzajúcej dohody o spoločnom alebo platenom výskume a vývoji medzi tými istými zmluvnými stranami), na dohodu o výskume a vývoji sa bude vzťahovať výnimka sedem rokov odo dňa prvého uvedenia zmluvných produktov alebo zmluvných technológií na vnútorný trh, ak v čase uzatvorenia predchádzajúcej dohody nebol prekročený príslušný hraničný trhový podiel (118).

103.

 Ak je výsledkom dohody o výskume a vývoji uvedenie viacerých zmluvných produktov alebo zmluvných technológií na vnútorný trh, pričom každý zmluvný produkt alebo zmluvná technológia patria na iný trh s produktmi, sedemročné obdobie využívania výnimky sa uplatňuje osobitne na každý zmluvný produkt alebo zmluvnú technológiu, a to odo dňa prvého uvedenia daného produktu alebo technológie na vnútorný trh.

104.

 Po skončení sedemročného obdobia uvedeného v článku 6 ods. 3 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji sa výnimka uplatňuje aj naďalej, pokiaľ spoločný trhový podiel zmluvných strán neprekračuje 25 % na trhoch, na ktoré patria zmluvné produkty alebo zmluvné technológie. Ak sa po uplynutí sedemročného obdobia spoločný trhový podiel zmluvných strán zvýši nad 25 %, na dohodu o výskume a vývoji sa bude naďalej vzťahovať nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji ďalšie dva po sebe idúce kalendárne roky nasledujúce po roku, v ktorom bola prvýkrát prekročená hraničná hodnota (119).

2.2.4.   Veľmi závažné a vylúčené obmedzenia hospodárskej súťaže

2.2.4.1.   Veľmi závažné obmedzenia hospodárskej súťaže

105.

 Článok 8 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji obsahuje zoznam veľmi závažných obmedzení hospodárskej súťaže. Veľmi závažné obmedzenia hospodárskej súťaže sú závažné obmedzenia hospodárskej súťaže, ktoré vo všeobecnosti spôsobujú ujmu trhu aj spotrebiteľom. Ak dohoda o výskume a vývoji obsahuje jedno alebo viaceré takéto obmedzenia, celá dohoda je vylúčená z výnimky uvedenej v nariadení o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji.

106.

 Veľmi závažné obmedzenia hospodárskej súťaže uvedené v článku 8 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji možno rozdeliť do týchto kategórií: i) obmedzenia slobody zmluvných strán vykonávať iné výskumné a vývojové úsilie; ii) obmedzenia produkcie alebo predaja a stanovenie cien; iii) obmedzenia aktívneho a pasívneho predaja a iv) ďalšie veľmi závažné obmedzenia hospodárskej súťaže.

a)   Obmedzenie slobody zmluvných strán vykonávať iné výskumné a vývojové úsilie

107.

 V článku 8 písm. a) nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji sa stanovuje, že ide o veľmi závažné obmedzenie hospodárskej súťaže, ak sa obmedzuje sloboda zmluvných strán vykonávať výskum a vývoj nezávisle alebo v spolupráci s tretími stranami v niektorej z týchto oblastí:

i)

v oblasti nesúvisiacej s oblasťou, ktorej sa týka dohoda o výskume a vývoji;

ii)

v oblasti, na ktorú sa vzťahuje dohoda o výskume a vývoji, alebo v súvisiacej oblasti po dokončení spoločného alebo plateného výskumu a vývoja.

b)   Obmedzenia produkcie alebo predaja a stanovenie cien

108.

 Obmedzenie produkcie alebo predaja. V článku 8 písm. b) nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji sa stanovuje, že obmedzenia produkcie alebo predaja sú veľmi závažnými obmedzeniami hospodárskej súťaže. Existujú však štyri výnimky:

i)

stanovenie cieľov v oblasti výroby, keď sa v dohode o výskume a vývoji stanovuje spoločné využívanie výsledkov výskumu a vývoja a spoločné využívanie zahŕňa aj spoločnú výrobu zmluvných produktov (120);

ii)

stanovenie cieľov v oblasti predaja, keď spoločné využívanie výsledkov výskumu a vývoja 1. zahŕňa spoločnú distribúciu zmluvných produktov alebo spoločné udeľovanie licencií na zmluvné technológie a 2. je vykonávané spoločným tímom, organizáciou alebo podnikom alebo je ním spoločne poverená tretia strana (121);

iii)

postupy, ktoré predstavujú špecializáciu v kontexte využívania výsledkov, ako sú obmedzenia uložené zmluvným stranám v oblasti využívania výsledkov výskumu a vývoja vo vzťahu k určitým územiam, zákazníkom alebo oblastiam použitia (122);

iv)

niektoré záväzky nekonkurovania (123), konkrétne obmedzenie slobody zmluvných strán vyrábať, predávať, postupovať práva alebo udeľovať licencie na produkty alebo technológie, ktoré konkurujú zmluvným produktom alebo zmluvným technológiám, počas obdobia, na ktoré sa zmluvné strany dohodli na spoločnom využívaní výsledkov.

109.

 Stanovenie cien. V článku 8 písm. c) nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji sa stanovuje, že stanovovanie cien pri predaji zmluvných produktov alebo stanovovanie licenčných poplatkov pri udeľovaní licencií na zmluvné technológie tretím stranám predstavujú veľmi závažné obmedzenie hospodárskej súťaže.

110.

 V nariadení o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji sa však uvádzajú výnimky z tohto veľmi závažného obmedzenia hospodárskej súťaže, a to pre stanovenie cien účtovaných priamym zákazníkom a stanovenie licenčných poplatkov účtovaných priamym nadobúdateľom licencie, ak sa v dohode o výskume a vývoji stanovuje spoločné využívanie výsledkov výskumu a vývoja a spoločné využívanie i) zahŕňa spoločnú distribúciu zmluvných produktov alebo spoločné udeľovanie licencií na zmluvné technológie a ii) je vykonávané spoločným tímom, organizáciou alebo podnikom alebo je ním spoločne poverená tretia strana (124).

c)   Obmedzenia aktívneho a pasívneho predaja

111.

 Článok 8 písm. d) a e) nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji sa týkajú obmedzení aktívneho a pasívneho predaja. V nariadení o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji sa vymedzuje:

i)

pasívny predaj (125) ako predaj uskutočňovaný v reakcii na nevyžiadané požiadavky jednotlivých zákazníkov vrátane doručenia produktov zákazníkom, a to bez toho, aby bol predaj iniciovaný aktívnym zacielením na konkrétneho zákazníka, konkrétnu skupinu zákazníkov alebo konkrétne územie, vrátane predaja vyplývajúceho z účasti na verejnom obstarávaní alebo reakcie na súkromné výzvy na predkladanie ponúk;

ii)

aktívny predaj (126) ako všetky formy predaja iné ako pasívny predaj. Zahŕňa to aktívne zacielenie na zákazníkov formou návštev, listov, e-mailov, telefonických hovorov alebo iných prostriedkov priamej komunikácie alebo formou cielenej reklamy a propagácie, či už offline alebo online, napríklad prostredníctvom tlačených alebo digitálnych médií vrátane online médií, služieb porovnávania cien alebo reklamy vo webových vyhľadávačoch zameraných na zákazníkov na konkrétnych územiach alebo na konkrétne skupiny zákazníkov, prevádzky webového sídla s doménou najvyššej úrovne, ktorá zodpovedá konkrétnym územiam, alebo rozšírením webového sídla o jazyky, ktoré sa bežne používajú na konkrétnych územiach, ak sa takéto jazyky líšia od jazykov bežne používaných na území, na ktorom je kupujúci usadený.

112.

 V článku 8 písm. d) nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji sa stanovuje, že obmedzenia pasívneho predaja predstavujú veľmi závažné obmedzenia hospodárskej súťaže. To sa týka každého obmedzenia územia, na ktorom môžu zmluvné strany pasívne predávať zmluvné produkty alebo udeľovať licencie na zmluvné technológie, alebo obmedzenia okruhu zákazníkov, ktorým môžu zmluvné strany pasívne predávať zmluvné produkty alebo udeľovať licencie na zmluvné technológie. V článku 8 písm. d) sa však stanovuje výnimka týkajúca sa požiadaviek na výlučné udeľovanie licencií na výsledky výskumu a vývoja druhej zmluvnej strane dohody o výskume a vývoji. Dôvodom uvedenej výnimky je to, že v nariadení o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji sa stanovuje možnosť zmluvných strán špecializovať sa v kontexte využívania výsledkov, ktorá zahŕňa scenár, v ktorom len jedna zmluvná strana vyrába a distribuuje zmluvné výrobky na základe výlučnej licencie udelenej ostatnými zmluvnými stranami.

113.

 V článku 8 písm. e) nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji sa stanovuje, že určité obmedzenia aktívneho predaja predstavujú veľmi závažné obmedzenia hospodárskej súťaže. Vzťahuje sa to na všetky obmedzenia aktívneho predaja zmluvných produktov alebo zmluvných technológií na určitých územiach alebo určitým zákazníkom, ktorí neboli výhradne pridelení jednej zo zmluvných strán prostredníctvom špecializácie v kontexte využívania výsledkov.

d)   Ďalšie veľmi závažné obmedzenia hospodárskej súťaže

114.

 V článku 8 písm. f) nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji sa stanovuje, že požiadavka, aby zmluvná strana odmietla uspokojiť dopyt zákazníkov na svojom území alebo zákazníkov inak rozdelených medzi zmluvnými stranami prostredníctvom špecializácie v kontexte využívania výsledkov, pričom títo zákazníci by uvádzali na trh zmluvné produkty na iných územiach v rámci vnútorného trhu, predstavuje veľmi závažné obmedzenie hospodárskej súťaže.

115.

 A napokon v článku 8 písm. g) nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji sa medzi veľmi závažné obmedzenia hospodárskej súťaže zaraďuje každá požiadavka, aby zmluvná strana sťažovala používateľom alebo ďalším predajcom získavanie zmluvných produktov od iných ďalších predajcov v rámci vnútorného trhu (127). To môže zahŕňať napríklad požiadavku na podmienenie poskytovania záručných služieb zákazníkom zakúpením zmluvného produktu v konkrétnom členskom štáte.

2.2.4.2.   Vylúčené obmedzenia hospodárskej súťaže

116.

 V článku 9 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji sa zo skupinovej výnimky vylučujú niektoré záväzky uvedené v dohodách o výskume a vývoji. Ide o záväzky, pri ktorých nemožno predpokladať, že spravidla spĺňajú podmienky článku 101 ods. 3. Na rozdiel od veľmi závažných obmedzení hospodárskej súťaže stanovených v článku 8 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji, využitie vylúčených obmedzení hospodárskej súťaže neodníma výhodu skupinovej výnimky pre celú dohodu o výskume a vývoji. Ak je možné vylúčené obmedzenie oddeliť od zvyšku dohody, na zostávajúcu časť dohody sa naďalej vzťahuje skupinová výnimka, ak spĺňa podmienky nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji.

117.

 Vylúčené obmedzenia hospodárskej súťaže podliehajú individuálnemu posúdeniu podľa článku 101. Neexistuje predpoklad, že takéto obmedzenia patria do rozsahu pôsobnosti zákazu stanoveného v článku 101 ods. 1 alebo že nespĺňajú podmienky článku 101 ods. 3.

118.

 Prvým vylúčeným obmedzením hospodárskej súťaže je záväzok nespochybňovať:

a)

po dokončení výskumu a vývoja platnosť práv duševného vlastníctva, ktoré zmluvné strany používajú na vnútornom trhu a ktoré sú relevantné pre výskum a vývoj (128), alebo

b)

po uplynutí platnosti dohody o výskume a vývoji platnosť práv duševného vlastníctva, ktoré zmluvné strany používajú na vnútornom trhu a ktoré chránia výsledky výskumu a vývoja (129).

119.

 Dôvodom vylúčenia takýchto záväzkov zo skupinovej výnimky je, že zmluvným stranám, ktoré majú informácie relevantné na identifikáciu práv duševného vlastníctva, ktoré boli udelené omylom, by sa nemalo brániť v podaní námietky voči platnosti takýchto práv duševného vlastníctva. Ustanovenia umožňujúce ukončenie dohody o výskume a vývoji, ak jedna zo zmluvných strán napadne platnosť práv duševného vlastníctva, ktoré sú relevantné pre spoločný alebo platený výskum a vývoj alebo ktoré chránia výsledky výskumu a vývoja, nie sú však vylúčenými obmedzeniami hospodárskej súťaže.

120.

 Druhým vylúčeným obmedzením hospodárskej súťaže je záväzok neudeliť tretím stranám licencie na výrobu zmluvných produktov alebo na používanie zmluvných technológií. To znamená, že zmluvné strany by v zásade mali mať možnosť slobodne udeľovať licencie tretím stranám. Výnimka platí v prípade, že dohody o výskume a vývoji umožňujú využívanie výsledkov spoločného výskumu a vývoja alebo plateného výskumu a vývoja aspoň jednou zo zmluvných strán a takéto využívanie sa uskutočňuje na vnútornom trhu voči tretím stranám.

2.2.5.   Čas relevantný pre posudzovanie dodržania podmienok nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji

121.

 Na účely uplatnenia hraničného trhového podielu stanoveného v článku 6 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji je relevantným časom pre posúdenie dátum uzavretia dohody zmluvných strán o spoločnom alebo platenom výskume a vývoji. Na konci sedemročného obdobia uvedeného v článku 6 ods. 4 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji musia zmluvné strany posúdiť, na ktoré trhy patria zmluvné produkty alebo zmluvné technológie a či ich spoločný trhový podiel prekračuje 25 %. Dodržanie ostatných podmienok nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji sa musí posudzovať v čase uzavretia dohody o výskume a vývoji, pričom dohoda musí naďalej spĺňať uvedené podmienky počas celého svojho trvania, a to aj počas obdobia využívania výsledkov výskumu a vývoja.

2.2.6.   Odňatie výhody skupinovej výnimky

122.

 V článkoch 10 a 11 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji sa uvádza, že Komisia a vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže môžu odňať výhodu skupinovej výnimky podľa článku 29 ods. 1 a 2 nariadenia (ES) č. 1/2003, ak zistia, že v individuálnom prípade má dohoda o výskume a vývoji, na ktorú sa vzťahuje skupinová výnimka, predsa len účinky, ktoré sú nezlučiteľné s článkom 101 ods. 3.

123.

 V článku 10 ods. 2 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji sa uvádza nevyčerpávajúci zoznam situácií, v ktorých môže Komisia uvažovať o využití tejto právomoci, najmä ak:

a)

existencia dohody o výskume a vývoji podstatne obmedzuje možnosť tretích strán vykonávať výskum a vývoj v oblastiach súvisiacich so zmluvnými produktmi alebo zmluvnými technológiami; dôvodom môže byť napríklad obmedzená dostupná výskumná kapacita;

b)

existencia dohody o výskume a vývoji podstatne obmedzuje prístup tretích strán na relevantný trh so zmluvnými produktmi alebo zmluvnými technológiami, napríklad v dôsledku udelenia výlučnej licencie jednej zo zmluvných strán na výrobu a distribúciu zmluvných produktov alebo zmluvných technológií;

c)

zmluvné strany nevyužívajú výsledky spoločného alebo plateného výskumu a vývoja voči tretím stranám bez objektívne opodstatneného dôvodu, napríklad odmietnutím udelenia licencie na výsledky výskumu a vývoja;

d)

produkty alebo technológie, ktoré sú výsledkom dohody o výskume a vývoji, nie sú na celom vnútornom trhu alebo na jeho podstatnej časti vystavené účinnej hospodárskej súťaži;

e)

existencia dohody o výskume a vývoji by podstatne obmedzila hospodársku súťaž v oblasti inovácií alebo hospodársku súťaž v oblasti výskumu a vývoja v konkrétnej oblasti. To sa môže stať napríklad vtedy, ak by zmluvné produkty alebo zmluvné technológie vytvorili úplne nový dopyt a ak v čase uzavretia dohody existuje malý počet porovnateľných nezávislých projektov výskumu a vývoja v rovnakej oblasti.

124.

 V článku 29 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1/2003 sa stanovuje, že Komisia môže z vlastného podnetu alebo na základe sťažnosti odňať výhodu skupinovej výnimky. Ak má Komisia alebo vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže v úmysle odňať výhodu skupinovej výnimky v prípade dohody o výskume a vývoji, musí po prvé stanoviť, že dohoda obmedzuje hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1, a po druhé, že dohoda nespĺňa aspoň jednu zo štyroch kumulatívnych podmienok článku 101 ods. 3 (130). Rozhodnutie odňať výhodu vyplývajúcu z nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji môže byť spojené so zistením porušenia článku 101 a požiadavkou na ukončenie porušovania. Takisto sa môžu uložiť behaviorálne alebo štrukturálne nápravné opatrenia (131).

125.

 Každé rozhodnutie o odňatí výhody skupinovej výnimky má len účinky ex nunc, čiže status výnimky dohody o výskume a vývoji zostane bez zmeny celé obdobie predchádzajúce dátumu nadobudnutia účinnosti odňatia výhody. Ak má vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže v úmysle odňať výhodu skupinovej výnimky podľa článku 29 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1/2003, musí zohľadniť svoje povinnosti podľa článku 11 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1/2003, najmä povinnosť konzultovať s Komisiou svoje plánované rozhodnutie.

2.2.7.   Prechodné obdobie

126.

 V nariadení o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji sa stanovuje prechodné obdobie dvoch rokov (od 1. júla 2023 do 30. júna 2025), počas ktorého sa zákaz stanovený v článku 101 ods. 1 nevzťahuje na dohody o výskume a vývoji, ktoré už boli platné 30. júna 2023 a ktoré nespĺňajú podmienky na udelenie výnimky stanovené v nariadení o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji, no spĺňajú podmienky na udelenie výnimky podľa nariadenia (ES) č. 1217/2010.

2.3.   Individuálne posúdenie dohôd o výskume a vývoji podľa článku 101 ods. 1

127.

 Ak sa na dohodu o výskume a vývoji nevzťahuje výnimka uvedená v nariadení o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji, je potrebné vykonať individuálne posúdenie podľa článku 101. Prvým krokom posúdenia je určiť, či sa dohodou obmedzuje hospodárska súťaž v zmysle článku 101 ods. 1 (132). Ak sa dohodou obmedzuje hospodárska súťaž v zmysle daného ustanovenia, druhým krokom je určenie toho, či dohoda spĺňa podmienky článku 101 ods. 3.

2.3.1.   Relevantné trhy

128.

 V oznámení o definícii trhu sa stanovujú hlavné kritériá a dôkazy používané Komisiou na vymedzenie relevantných trhov pri presadzovaní práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže (pozri aj bod 44). Pri individuálnom posúdení podľa článku 101 dohôd o výskume a vývoji, na ktoré sa nevzťahuje nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji (133), môžu byť dôležité tieto úvahy.

2.3.1.1.   Trhy s produktmi

129.

 Ak sa dohody o spolupráci v oblasti výskumu a vývoja týkajú vývoja produktov, ktorými sa zlepšia alebo substituujú existujúce produkty, trh (trhy) s týmito existujúcimi produktmi alebo technológiami sú relevantné pre posúdenie podľa článku 101.

130.

 Existujúce trhy s produktmi môžu byť relevantné pri vykonávaní posúdenia aj vtedy, ak sa dohody o výskume a vývoji týkajú produktov, ktorými sa nahradia existujúce produkty (konkrétne vtedy, ak produkt, ktorý je výsledkom výskumu a vývoja, uspokojuje ten istý dopyt ako existujúci produkt, ale patrí na iný relevantný trh). To sa môže stať najmä vtedy, ak je nahradenie existujúcich produktov neúplné alebo dlhodobé. Takzvané produkty vo vývoji (134) môžu byť v závislosti od skutkovej podstaty konkrétneho prípadu považované za produkty, ktoré zlepšia alebo substituujú existujúce produkty, alebo za produkty, ktorými sa nahradia existujúce produkty (135).

131.

 Ak sa výskum a vývoj týka dôležitého komponentu konečného produktu, na posúdenie podľa článku 101 môže byť relevantný trh s komponentmi aj trh s konečnými produktmi. Trh s konečnými produktmi však bude relevantný iba vtedy, ak je komponent, ktorého sa výskum a vývoj týka, po technickej alebo ekonomickej stránke kľúčovým komponentom konečného produktu a ak aspoň jedna zmluvná strana dohody o výskume a vývoji pôsobí na trhu s konečnými produktmi a má na tomto trhu trhovú silu.

2.3.1.2.   Trhy s technológiami

132.

 Dohody o výskume a vývoji sa nemusia týkať len produktov, ale aj technológií. Ak sa s právami duševného vlastníctva obchoduje oddelene od produktov, ktorých sa týkajú, trhy s technológiami budú relevantné na posúdenie podľa článku 101. Relevantný trh s technológiami pozostáva z technológie (duševného vlastníctva k nej), ktorá sa predáva alebo licencuje, a z technológií, ktoré nadobúdatelia licencie považujú za substituovateľné (136). Ak sa dohoda o výskume a vývoji týka vývoja technológií, ktorými sa zlepšia, substituujú alebo nahradia existujúce technológie, trhy s týmito existujúcimi technológiami sú relevantnými trhmi pre posúdenie podľa článku 101.

2.3.1.3.   Počiatočné inovačné snahy

133.

 V niektorých prípadoch môžu podniky spolupracovať na výskume a vývoji, ktorý úzko nesúvisí s konkrétnym produktom alebo technológiou. Výsledky takýchto počiatočných inovačných snáh môžu napokon poslúžiť viacerým účelom a z dlhodobého hľadiska môžu prispieť k rôznym produktom alebo technológiám.

134.

 Ak sa dohoda o výskume a vývoji týka počiatočných inovačných snáh, v záujme posúdenia konkurenčného postavenia zmluvných strán na účely uplatnenia článku 101 môže byť potrebné zohľadniť faktory ako povaha a rozsah inovačných snáh, cieľ jednotlivých oblastí výskumu, špecializácia jednotlivých zúčastnených tímov alebo výsledky minulých inovačných snáh dotknutých podnikov. To si môže vyžadovať použitie konkrétnej metriky, napríklad úrovne výdavkov na výskum a vývoj alebo počtu patentov či citácií patentov.

2.3.2.   Hlavné obavy z narušenia hospodárskej súťaže

135.

 Spolupráca v oblasti výskumu a vývoja môže viesť k rôznym problémom v hospodárskej súťaži, najmä môže priamo obmedziť hospodársku súťaž medzi zmluvnými stranami, viesť k dohodnutému výsledku na trhu alebo k protisúťažnému uzavretiu trhu tretím stranám.

136.

 Ak spolupráca v oblasti výskumu a vývoja priamo limituje alebo obmedzuje hospodársku súťaž medzi zmluvnými stranami alebo uľahčuje dosiahnutie dohodnutého výsledku na trhu, môže to viesť k vyšším cenám, menšiemu výberu pre spotrebiteľov alebo nižšej kvalite produktov či technológií. To by mohlo viesť aj k zníženiu alebo oneskoreniu inovácií, čo by malo za následok, že sa produkty alebo technológie dostanú na trh v horšej kvalite či v menšom počte.

137.

 Dohody o výskume a vývoji môžu viesť k protisúťažnému uzavretiu trhu tretím stranám, keď má jedna alebo viacero zmluvných strán dohody trhovú silu na relevantnom trhu s produktmi alebo technológiami a dohoda obsahuje ustanovenia o výlučnosti alebo ustanovenia o zákaze konkurencie.

2.3.3.   Dohody o výskume a vývoji, ktoré vo všeobecnosti neobmedzujú hospodársku súťaž

138.

 V prípade neexistencie trhovej sily dohody o výskume a vývoji uzavreté zmluvnými stranami, ktoré si nekonkurujú, vo všeobecnosti neobmedzujú hospodársku súťaž. Môže to tak byť v prípade, keď sa aktíva, technológie alebo zručnosti zmluvných strán navzájom dopĺňajú, pričom zmluvné strany by samy nedokázali z krátkodobého hľadiska uskutočňovať výskum a vývoj (137). Konkurenčný vzťah medzi zmluvnými stranami sa musí posúdiť na základe objektívnych faktorov. Podnik napríklad nemusí byť schopný uskutočňovať výskum a vývoj nezávisle z dôvodu obmedzených technických kapacít alebo obmedzeného prístupu k finančným prostriedkom, ku kvalifikovaným pracovníkom, k technológiám alebo iným zdrojom.

139.

 Externé zabezpečovanie pôvodne domovského výskumu a vývoja subjektmi, ktoré nepôsobia v oblasti využívania výsledkov výskumu a vývoja, ako sú výskumné ústavy, akademické orgány alebo iné špecializované podniky, je príkladom dohody o výskume a vývoji, v ktorej sa združujú navzájom sa dopĺňajúce aktíva, technológie a zručnosti. Takéto dohody vo všeobecnosti umožňujú transfer know-how a/alebo záväzok výhradných dodávok týkajúci sa výsledkov výskumu a vývoja.

140.

 Spolupráca v oblasti výskumu a vývoja týkajúca sa základného výskumu vo všeobecnosti neobmedzuje hospodársku súťaž. V tejto súvislosti základný výskum znamená experimentálnu alebo teoretickú činnosť vykonávanú najmä s cieľom získať nové poznatky o východiskových základoch javov a o pozorovateľných skutočnostiach.

2.3.4.   Obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa

141.

 Dohody o výskume a vývoji môžu predstavovať obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, ak ich hlavným účelom nie je výskum a vývoj, ale slúžia ako nástroj na zapojenie sa do kartelu, konkrétne sa zmluvné strany zapoja do stanovovania cien, obmedzovania produkcie, rozdeľovania trhu alebo obmedzovania technického rozvoja (138).

142.

 Podniky môžu napríklad využiť dohodu o výskume a vývoji na i) zabránenie alebo odloženie vstupu produktov alebo technológií na trh; ii) koordinácia vlastností produktov alebo technológií, ktorých sa netýka dohoda o výskume a vývoji; alebo iii) obmedzenie zlepšenia spoločne vyvíjaného produktu alebo technológie.

2.3.5.   Obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž

143.

 V záujme posúdenia toho, či má dohoda o spolupráci v oblasti výskumu a vývoja účinok obmedzenia hospodárskej súťaže, je potrebné zohľadniť parametre hospodárskej súťaže relevantné v konkrétnom prípade. Takýmito parametrami môžu byť cena produktu, ale aj úroveň jeho inovácie, jeho kvalita v rôznych aspektoch, ako aj jeho dostupnosť, a to aj v súvislosti s obdobím realizácie, odolnosť dodávateľských reťazcov, spoľahlivosť dodávok a náklady na prepravu.

144.

 Dohody o výskume a vývoji, ktoré neobsahujú spoločné využívanie výsledkov výskumu a vývoja vo forme poskytovania licencií, výroby alebo marketingu, zriedkavo vyvolávajú obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž. Takéto dohody môžu vyvolávať protisúťažné účinky len vtedy, ak obmedzujú hospodársku súťaž v oblasti inovácií.

2.3.5.1.   Trhová sila

145.

 Vo všeobecnosti dokážu dohody o výskume a vývoji vyvolať obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1 vtedy, ak má jedna alebo viaceré zmluvné strany dohody trhovú silu na relevantnom existujúcom trhu s produktmi alebo technológiami alebo ak dohoda vedie k citeľnému zníženiu hospodárskej súťaže v oblasti inovácií.

146.

 Neexistuje absolútny limit, pri prekročení ktorého možno predpokladať, že dohoda o výskume a vývoji vytvára alebo zachováva trhovú silu, a preto dokáže vyvolať obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž. Čím silnejšie je však spoločné postavenie zmluvných strán na relevantných trhoch vrátane ich postavenia v oblasti inovácie, tým pravdepodobnejšie je, že dohoda o výskume a vývoji povedie k obmedzujúcim účinkom (139).

2.3.5.2.   Výskum a vývoj súvisiaci s existujúcimi produktmi alebo technológiami

147.

 Ak je výskum a vývoj zameraný na zlepšenie alebo substitúciu existujúceho produktu alebo technológie, možné účinky sa týkajú relevantných trhov s týmito existujúcimi produktmi alebo technológiami. Účinky na ceny, produkciu, kvalitu produktov, rozmanitosť produktov alebo technický rozvoj na existujúcich trhoch sú však pravdepodobné iba vtedy, ak majú zmluvné strany spolu silné postavenie, vstup na trh je ťažký a ak konkurenti, ktorí sú tretími stranami, nedokážu obmedziť správanie zmluvných strán, napríklad v dôsledku toho, že ich je málo alebo majú nedostatočné prostriedky či zručnosti. Ak sa okrem toho výskum a vývoj týka relatívne málo dôležitého vstupu konečného produktu, akékoľvek účinky na hospodársku súťaž na relevantnom trhu (trhoch) s týmto konečným produktom budú pravdepodobne obmedzené.

148.

 Ak je výskum a vývoj zameraný na nahradenie existujúceho produktu alebo technológie, možné protisúťažné účinky môžu napríklad zahŕňať oneskorenie vývoja nahradzujúceho produktu alebo technológie. To sa môže vyskytnúť najmä vtedy, ak majú zmluvné strany trhovú silu na trhu s existujúcimi produktmi alebo technológiami a ak sa zároveň ako jediné zaoberajú výskumom a vývojom zameraným na nahradenie existujúceho produktu alebo technológie. Podobný účinok sa môže vyskytnúť vtedy, ak dôležitý účastník existujúceho trhu spolupracuje s menším účastníkom alebo potenciálnym konkurentom, ktorý má práve prísť na trh s produktom alebo technológiou, ktorá by mohla ohroziť postavenie etablovanej spoločnosti.

149.

 Dohody o výskume a vývoji, v ktorých sa umožňuje spoločné využívanie výsledkov výskumu a vývoja (napríklad spoločná výroba alebo distribúcia), majú väčší potenciál obmedziť hospodársku súťaž ako dohody, podľa ktorých každá zmluvná strana môže využívať výsledky výskumu a vývoja nezávisle. V prípade spoločného využívania sú obmedzujúce účinky vo forme zvýšených cien alebo zníženej produkcie na existujúcich trhoch pravdepodobnejšie, ak má jedna alebo viacero zmluvných strán trhovú silu. Na druhej strane platí, že ak sa spoločné využívanie uskutočňuje výlučne vo forme poskytovania licencií tretím stranám, obmedzujúce účinky, napríklad uzavretie trhu, sú nepravdepodobné.

2.3.5.3.   Inovácia týkajúca sa úplne nových produktov a počiatočné inovačné snahy

150.

 Pokiaľ ide o dohody o výskume a vývoji týkajúce sa i) vývoja produktov alebo technológií, ktorými by sa vytvoril úplne nový dopyt, alebo ii) počiatočných inovačných snáh, účinky na cenu a produkciu na existujúcich trhoch sú vo všeobecnosti nepravdepodobné. V takýchto prípadoch bude posúdenie zamerané na možné obmedzenia hospodárskej súťaže v oblasti inovácií týkajúce sa napríklad kvality a rozmanitosti možných budúcich produktov alebo technológií alebo rýchlosti či úrovne inovácií. Pri posudzovaní sa musí prihliadnuť na to, že výsledok výskumu a vývoja je zo svoje podstaty neistý a že výsledky budú vo všeobecnosti menej isté v prípade počiatočných inovačných snáh ako v prípade výskumného a vývojového úsilia, ktoré sa blíži uvedeniu produktov alebo technológií vyplývajúcich z dohody o výskume a vývoji na trh.

151.

 Obmedzujúce účinky sú vo všeobecnosti nepravdepodobné, ak má dostatočný počet tretích strán konkurenčné projekty v oblasti výskumu a vývoja. Negatívne účinky sú však pravdepodobnejšie, keď sa v dohode o výskume a vývoji spája nezávislé výskumné a vývojové úsilie vo fáze blížiacej sa uvedeniu nového produktu alebo novej technológie na trh. Obmedzujúce účinky môžu vyplývať priamo z koordinácie výskumného a vývojového úsilia zmluvných strán bez ohľadu na to, či dohoda o výskume a vývoji obsahuje obmedzenia schopnosti zmluvných strán uskutočňovať nezávislý výskum a vývoj alebo v spolupráci s tretími stranami. Dohoda o výskume a vývoji môže napríklad viesť k tomu, že jedna alebo viaceré zmluvné strany sa vzdajú projektu výskumu a vývoja a združia svoje kapacity s kapacitami iných zmluvných strán.

2.3.5.4.   Výmeny informácií

152.

 Realizácia dohody o výskume a vývoji si môže vyžadovať výmenu citlivých obchodných informácií. Ak sa na samotnú dohodu o výskume a vývoji nevzťahuje zákaz podľa článku 101 ods. 1, pretože má neutrálne alebo pozitívne účinky na hospodársku súťaž, tento zákaz sa nevzťahuje ani na výmenu informácií, ktorá dohodu sprevádza (140). Platí to najmä v prípade, že je výmena informácií objektívne nevyhnutná na realizáciu dohody o výskume a vývoji a je primeraná jej cieľom (141).

153.

 Ak výmena informácií presahuje rámec toho, čo je objektívne nevyhnutné na realizáciu dohody o výskume a vývoji, alebo nie je primeraná jej cieľom, mala by sa posudzovať na základe usmernenia uvedeného v kapitole 6 (142). Ak sa na výmenu informácií vzťahuje článok 101 ods. 1, ešte stále môže spĺňať podmienky článku 101 ods. 3.

2.4.   Individuálne posúdenie dohôd o výskume a vývoji podľa článku 101 ods. 3

154.

 Ak sa dohodou o výskume a vývoji obmedzuje hospodárska súťaž v zmysle článku 101 ods. 1, bude napriek tomu v súlade s článkom 101, ak spĺňa štyri kumulatívne podmienky článku 101 ods. 3 (pozri oddiel 1.2.7).

2.4.1.   Zvyšovanie efektívnosti

155.

 Dohody o výskume a vývoji, bez ohľadu na to, či obsahujú spoločné využívanie výsledkov výskumu a vývoja, často prinášajú zvýšenie efektívnosti tým, že:

a)

sa v nich kombinujú navzájom sa dopĺňajúce, zručnosti a aktíva zmluvných strán, čo má za následok rýchlejší vývoj a uvádzanie na trh zlepšených alebo nových produktov a technológií, než bez spolupráce;

b)

vedú k rozsiahlejšiemu šíreniu poznatkov, ktoré môže byť podnetom pre ďalšiu inováciu;

c)

vyvolávajú zníženie nákladov alebo závislostí v prípade produktov alebo technológií, pre ktoré existuje obmedzený počet dodávateľov.

156.

 Takéto zvýšenie efektívnosti môže prispieť k odolnému vnútornému trhu.

157.

 Na účely uplatňovania článku 101 ods. 3 je možné zohľadniť iba objektívne prínosy (143). Dohoda o výskume a vývoji môže mať napríklad za následok, že jedna alebo viaceré zmluvné strany sa výskumu a vývoja úplne alebo čiastočne vzdajú. Tým sa môžu znížiť (fixné) náklady dotknutých zmluvných strán, ale je nepravdepodobné, že to povedie k prínosom pre spotrebiteľov, pokiaľ zmluvné strany nepreukážu, že zníženie objemu výskumného a vývojového úsilia bude pravdepodobne vyvážené tým, že produkty sa dostanú na trh rýchlejšie, alebo vyššiu pravdepodobnosť úspechu výskumu a vývoja.

2.4.2.   Nevyhnutnosť

158.

 Obmedzenia, ktoré presahujú rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie zvýšenej efektívnosti, ktorú prináša dohoda o výskume a vývoji, nespĺňajú podmienky článku 101 ods. 3. Najmä veľmi závažné obmedzenia hospodárskej súťaže uvedené v článku 8 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji (144) pravdepodobne nebudú spĺňať kritérium nevyhnutnosti pri individuálnom posúdení.

2.4.3.   Prenesenie na spotrebiteľov

159.

 Zvýšenie efektívnosti, ktoré sa dosiahlo prostredníctvom nevyhnutných obmedzení, sa musí preniesť na spotrebiteľov v takom rozsahu, aby prevážilo nad obmedzujúcimi účinkami na hospodársku súťaž spôsobené dohodou o výskume a vývoji. Napríklad zavedenie nových alebo zlepšených produktov na trh musí prevážiť nad akýmkoľvek zvýšením cien alebo inými obmedzujúcimi účinkami na hospodársku súťaž.

160.

 Vo všeobecnosti je pravdepodobnejšie, že dohoda o výskume a vývoji prinesie zvýšenie efektívnosti, ktoré spotrebiteľom zabezpečí spravodlivý podiel na výslednom prínose, ak zmluvné strany skombinujú navzájom sa dopĺňajúce zručnosti a aktíva, ako napríklad výskumné kapacity získané v rôznych odvetviach alebo rôznych oblastiach výskumu.

161.

 Čím je trhová sila zmluvných strán väčšia, tým je menšia pravdepodobnosť, že budú prenášať zvýšenie efektívnosti na spotrebiteľov v rozsahu, ktorý by prevážil nad obmedzujúcimi účinkami na hospodársku súťaž.

2.4.4.   Zákaz vylúčenia hospodárskej súťaže

162.

 Podmienky článku 101 ods. 3 nemožno splniť, ak sa v dohode o výskume a vývoji umožňuje zmluvným stranám vylúčiť hospodársku súťaž vo vzťahu k podstatnej časti dotknutých produktov alebo technológií. Pri uplatňovaní tejto podmienky sa musí zohľadniť vplyv dohody na hospodársku súťaž v oblasti inovácií.

2.5.   Čas relevantný pre posúdenie

163.

 Posudzovanie dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž v zmysle článku 101 sa uskutočňuje v aktuálnom kontexte, v ktorom sa dohody vyskytujú, a na základe skutočností existujúcich v ktoromkoľvek danom momente. Posudzovanie je citlivé z hľadiska podstatných zmien faktov (145). Výnimka uvedená v článku 101 ods. 3 sa uplatňuje, pokiaľ sú splnené štyri kumulatívne podmienky stanovené v článku 101 ods. 3, a prestáva sa uplatňovať, keď už to neplatí.

164.

 Pri uplatňovaní článku 101 ods. 3 treba zohľadniť počiatočné nenávratné investície ktorejkoľvek zo zmluvných strán, ako aj čas potrebný a obmedzenia požadované na vynaloženie a navrátenie investície určenej na zvýšenie efektívnosti. Článok 101 sa nemôže uplatňovať bez náležitého zohľadnenia takýchto investícií ex ante. Riziko, ktorému čelia zmluvné strany, a nenávratná investícia, ktorá sa musí vynaložiť na účely implementácie dohody, môžu potom spôsobiť, že dohoda už nepatrí do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1, prípadne spĺňa podmienky článku 101 ods. 3 v priebehu časového úseku potrebného na vrátenie investície. Ak je výsledkom investície vynález a zmluvné strany naň získajú výlučné práva podľa pravidiel duševného vlastníctva, obdobie návratnosti investície vo všeobecnosti pravdepodobne nepresiahne obdobie výlučnosti zaručené danými pravidlami.

165.

 V niektorých prípadoch môžu byť účinky dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž nezvratné. Keď sa dohoda uskutoční, nemožno znovu nastoliť situáciu ex ante. V takých prípadoch sa posudzovanie musí uskutočniť výhradne na základe skutočností, ktoré sú relevantné v čase vykonávania dohody.

166.

 Napríklad v prípade dohody o výskume a vývoji týkajúcej sa úplne nového produktu, ktorý neslúži na zlepšenie, substitúciu ani náhradu existujúceho produktu, keď sa všetky zmluvné strany dohodnú na tom, že sa vzdajú vlastných výskumných projektov a združia svoje kapacity s ostatnými zmluvnými stranami, môže byť technicky a ekonomicky nemožné zanechané projekty znovu obnoviť. Ak je dohoda v čase svojho uzavretia zlučiteľná s článkom 101, napríklad preto, že dostatočný počet tretích strán má konkurenčné projekty výskumu a vývoja, dohoda zmluvných strán o tom, že sa vzdajú svojich individuálnych projektov, zostáva aj naďalej zlučiteľná s článkom 101, dokonca aj vtedy, ak v neskoršom momente projekty tretích strán zlyhajú.

167.

 Zákaz uvedený v článku 101 ods. 1 sa však môže uplatňovať na iné časti dohody, v súvislosti s ktorými problém nezvratnosti nevzniká. Pokiaľ sa napríklad v dohode okrem spoločného výskumu a vývoja stanovuje spoločné využívanie výsledkov, článok 101 sa môže uplatňovať na dané ustanovenia dohody, ak v dôsledku následného vývoja trhu dohoda vyvoláva obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž a ak už (viac) nespĺňa podmienky článku 101 ods. 3 s náležitým zreteľom na nenávratné investície ex ante.

2.6.   Príklady

168.

 Dohody o výskume a vývoji týkajúce sa produktov, ktoré vytvárajú úplne nový dopyt

Príklad 1

Situácia: Každá zo spoločností A a B významne investovala do výskumu a vývoja s cieľom vyvinúť novú miniaturizovanú elektronickú súčiastku. Očakáva sa, že nová súčiastka nebude slúžiť na zlepšenie ani nahradenie existujúcich súčiastok, ale vytvorí úplne nový dopyt. Spoločnosti A a B vyvinuli prototypy a očakávajú, že ich budú môcť uviesť na trh približne o 18 mesiacov. Okrem toho spoločnosti A a B očakávajú, že len tá súčiastka, ktorá sa na trh dostane ako prvá, bude finančne úspešná, pričom spoločnosť, ktorá uvedie svoj produkt na trh ako druhá, nebude schopná získať späť svoje značné investície do výskumu a vývoja, pričom ak obe spoločnosti začnú predávať produkt na trhu zároveň, očakáva sa, že spoločnosti A a B budú mať značný zisk. Preto sa dohodnú na spojení svojho výskumného a vývojového úsilia v spoločnom podniku, ktorý bude vyvíjať prototyp spoločnosti A, a potom bude novú súčiastku vyrábať a dodávať ju obom spoločnostiam, ktoré s ňou budú nezávisle obchodovať. V dôsledku dohody o spoločnom podniku sa spoločnosť B vzdá vývoja vlastného prototypu. Zmluvné strany očakávajú, že po združení svojho výskumného a vývojového úsilia budú schopné priniesť novú súčiastku na trh do jedného roka. Substituovateľnú súčiastku nevyvíja žiadna iná spoločnosť.

Analýza:

Uplatniteľnosť nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji: Miniaturizovaná elektronická súčiastka, ktorej sa týka dohoda o výskume a vývoji, vytvorí úplne nový dopyt. Neslúži na zlepšenie, substitúciu ani nahradenie existujúceho produktu. Spoločnosti A a B si konkurujú na úrovni inovácie; nevzťahuje sa však na ne definícia skutočných alebo potenciálnych konkurentov stanovená v nariadení o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji (146), takže na ich dohodu sa nebude vzťahovať hraničný trhový podiel stanovený v článku 6 ods. 1 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji. Namiesto toho sa bude na dohodu o výskume a vývoji medzi spoločnosťami A a B vzťahovať článok 6 ods. 2 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji, čiže sa na ňu bude vzťahovať výnimka počas trvania výskumu a vývoja, pokiaľ bude spĺňať všetky ostatné podmienky na udelenie výnimky uvedené v nariadení o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji (napríklad podmienky týkajúce sa prístupu k výsledkom výskumu a vývoja, neexistencia veľmi závažných obmedzení hospodárskej súťaže atď.).

Pravdepodobnosť odňatia výhody skupinovej výnimky:

i)

Obmedzenie hospodárskej súťaže v zmysle článku 101 ods. 1: Dohoda o výskume a vývoji by mala za následok, že spoločnosť B sa vzdá vývoja prototypu súčiastky, ktorú by inak pravdepodobne uviedla na trh približne o 18 mesiacov. V čase uzavretia dohody o výskume a vývoji medzi spoločnosťami A a B sú tieto spoločnosti jedinými podnikmi uskutočňujúcimi výskum a vývoj miniaturizovanej elektronickej súčiastky a žiadny iný podnik nevyvíja substituovateľnú súčiastku. Okrem toho sa spoločnosti nachádzajú v pokročilej fáze procesu výskumu a vývoja (uvedenie súčiastky na trh očakávajú približne o 18 mesiacov) a na základe dohody sa vyhnú súpereniu o to, ktorá z nich prvá uvedie súčiastku na trh, čím sa znižuje riziko, že nebudú schopné získať späť celý objem alebo časť investícií, ktoré už vynaložili. Preto dohoda o výskume a vývoji pravdepodobne obmedzí hospodársku súťaž v oblasti inovácií v zmysle článku 101 ods. 1. Na tento záver nemá vplyv skutočnosť, že každá zmluvná strana bude obchodovať s novou súčiastkou nezávisle.

ii)

Nesplnenie podmienok článku 101 ods. 3: Spoločný podnik umožní zmluvným stranám rýchlejšie priniesť novú súčiastku na trh, čo predstavuje objektívnu efektívnosť, z ktorej môžu mať prospech spotrebitelia. V tomto prípade však úspora času pravdepodobne nepreváži nad znížením hospodárskej súťaže v oblasti inovácií a rozmanitosti produktov vyplývajúcim z toho, že spoločnosť B sa vzdá prototypu, keďže produkt spoločnosti B by sa pravdepodobne dostal na trh skôr ako produkt spoločnosti A alebo prinajmenšom krátko po tom a zmluvné strany nečelia žiadnemu ďalšiemu konkurenčnému tlaku na úrovni inovácie. Dohoda o výskume a vývoji preto podľa všetkého nespĺňa najmenej jednu zo štyroch kumulatívnych podmienok článku 101 ods. 3, konkrétne spravodlivý podiel pre spotrebiteľov. V tomto scenári bude výhoda skupinovej výnimky pravdepodobne odňatá, ako sa stanovuje v článku 10 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji, a dohoda bude pravdepodobne zakázaná, pretože porušuje článok 101.

169.

 Dohody o výskume a vývoji uzavreté medzi akademickými orgánmi/výskumnými ústavmi

Príklad 2

Situácia: Spoločnosť A je veľkým výrobcom poľnohospodárskych pesticídov. So svojou zložkou X pôsobí na predchádzajúcom trhu so zložkami pesticídov a so svojím pesticídom Y na nadväzujúcom trhu s pesticídmi. Zložka X predstavuje kľúčový vstup na výrobu pesticídu Y.

Spoločnosť A plánuje financovať výskumný projekt zameraný na zlepšenie zložky X, aby zákazníci, ktorí používajú pesticíd Y, dosiahli rovnaké výnosy pomocou menšieho množstva pesticídov. Spoločnosť A na tento účel uzavrie dohodu o výskume a vývoji s univerzitou B, ktorá má značné kapacity v oblasti výskumu a vývoja zložiek pesticídov. Univerzita B pesticídy ani zložky pesticídov nevyrába ani nepredáva.

V dohode o výskume a vývoji sa stanovuje, že spoločnosť A bude financovať, ale nebude uskutočňovať, činnosti výskumu a vývoja, ktoré bude uskutočňovať univerzita B. V dohode o výskume a vývoji sa univerzite B neumožňuje využívať výsledky výskumu a vývoja. V dohode o výskume a vývoji sa vyhradzuje právo na využívanie výsledkov plateného výskumu a vývoja pre spoločnosť A. Univerzita B má právo využívať výsledky výskumu a vývoja len na ďalší výskum a vývoj.

Analýza:

Uplatniteľnosť nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji: Spoločnosť A a univerzita B nie sú konkurenčnými podnikmi v zmysle nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji. Podľa článku 6 ods. 2 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji nie je potrebné dodržať žiadny hraničný trhový podiel.

V článku 3 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji sa ako všeobecná podmienka pre skupinovú výnimku ukladá povinnosť, aby mali všetky zmluvné strany dohody o výskume a vývoji úplný prístup k výsledkom plateného výskumu a vývoja na účely uskutočňovania ďalšieho výskumu a vývoja a využívania výsledkov. Táto dohoda o výskume a vývoji uvedenú podmienku nespĺňa. Vzťahuje sa však na ňu osobitná výnimka uvedená v článku 3 ods. 5 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji, podľa ktorej sa na dohody o výskume a vývoji, ktoré obmedzujú akademickým orgánom využívanie výsledkov výskumu a vývoja iba na účely ďalšieho výskumu a vývoja (čiže v dohode sa vylučuje využívanie výsledkov), môže vzťahovať skupinová výnimka.

Preto za predpokladu, že sú splnené ostatné podmienky nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji, sa na dohodu o výskume a vývoji medzi spoločnosťou A a univerzitou B môže vzťahovať skupinová výnimka a nevyžaduje sa žiadne ďalšie posúdenie.

170.

 Vplyv spolupráce v oblasti výskumu a vývoja a životné prostredie

Príklad 3

Situácia: Dve strojárske spoločnosti, ktoré vyrábajú automobilové súčiastky, sa dohodli na založení spoločného podniku na spojenie svojho existujúceho výskumného a vývojového úsilia zameraného na zlepšenie výkonnosti existujúcej súčiastky. Ak je spoločný výskum a vývoj úspešný, zlepšená súčiastka bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie: automobily s touto súčiastkou budú spotrebúvať menej paliva, a preto budú mať nižšie emisie CO2. Spoločnosti očakávajú, že po spojení ich výskumného a vývojového úsilia sa zrýchli vývoj zlepšeného produktu. V dohode o spoločnom podniku sa stanovuje, že každá spoločnosť bude naďalej vyrábať a predávať (existujúce aj zlepšené) súčiastky nezávisle. Na celom trhu Únie s dodávkami existujúcej súčiastky majú tieto dve spoločnosti trhové podiely 15 % a 20 %. Existujú traja ďalší významní konkurenti vyrábajúci súčiastku. Životný cyklus produktu pre každú súčiastku je obyčajne tri až päť rokov. V každom z posledných troch rokov jeden významný konkurent vyrábajúci súčiastku uviedol na trh jej novú verziu alebo aktualizáciu.

Analýza:

Uplatniteľnosť nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji: Podľa nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji je „relevantným trhom s produktmi“ produktový trh, ktoré možno zlepšiť, substituovať alebo nahradiť zmluvnými produktmi. V tomto prípade ide o trh s automobilovými súčiastkami, ktoré sa majú na základe výskumu a vývoja zlepšiť. Zmluvné strany majú na relevantnom produktovom trhu spoločný podiel 35 %. Keďže sa tým prekračuje hraničný trhový podiel 25 % podľa nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji, spoločný podnik nemôže využívať výhodu skupinovej výnimky.

Individuálne posúdenie podľa článku 101 ods. 1: Spojením predtým nezávislého výskumného a vývojového úsilia zmluvných strán dosiahne spoločný podnik zníženie objemu výskumného a vývojového úsilia súvisiaceho so zlepšením súčiastky. Na určenie toho, či sa tým vytvorí citeľné obmedzenie hospodárskej súťaže na relevantnom produktovom trhu alebo citeľné obmedzenie hospodárskej súťaže v oblasti inovácií, je nutné úplné posúdenie právneho a hospodárskeho kontextu. Na tento účel medzi relevantné faktory patrí prítomnosť troch ďalších významných výrobcov na relevantnom produktovom trhu; dosiahnuté výsledky týchto výrobcov z hľadiska inovácie; relatívne krátky životný cyklus súčiastky a skutočnosť, že zmluvné strany budú naďalej vyrábať a predávať existujúce a zlepšené súčiastky nezávisle. Pri zohľadnení všetkých faktorov sa nezdá pravdepodobné, že by existencia spoločného podniku viedla k citeľnému obmedzeniu hospodárskej súťaže.

Individuálne posúdenie podľa článku 101 ods. 3: Posúdenie podľa článku 101 ods. 3 je potrebné iba vtedy, ak spoločný podnik podľa všetkého citeľne obmedzí hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1. Zrýchlenie vývoja zlepšenej verzie súčiastky, ktorou sa zníži spotreba paliva, predstavuje objektívnu efektívnosť. Hoci majú zmluvné strany významný spoločný trhový podiel na relevantnom trhu so súčiastkami, z dôvodu prítomnosti ostatných významných konkurentov s preukázanými výsledkami v oblasti inovácie, krátkeho životného cyklu súčiastky a skutočnosti, že zmluvné strany budú naďalej vyrábať a predávať súčiastku nezávisle, je pravdepodobné, že efektívnosť sa prenesie na spotrebiteľov, a nepravdepodobné, že spoločný podnik odstráni hospodársku súťaž na relevantnom trhu so súčiastkami alebo relevantnú hospodársku súťaž v oblasti inovácií. Zmluvné strany tvrdia, že spojenie ich výskumného a vývojového úsilia, nevyhnuté na zrýchlenie vývoja zlepšenej súčiastky, je realizovateľné. Spoločný podnik v oblasti výskumu a vývoja bude preto pravdepodobne spĺňať podmienky článku 101 ods. 3.

171.

 Výskumné partnerstvo

Príklad 4

Situácia: Spoločnosti A, B a C sú poprednými hráčmi v technológiách v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Vytvoria výskumné partnerstvo, v rámci ktorého sa vymedzí program výskumu a vývoja a stanoví sa dlhodobá vízia vývoja nových technológií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a zlepšenia existujúcich technológií. Tento program sa bude realizovať prostredníctvom viacerých samostatných následných dohôd, ktoré sa budú týkať individuálnych projektov spoločného a plateného výskumu a vývoja.

Program bude formalizovaný v memorande o porozumení, v ktorom sa stanoví rámec spolupráce zmluvných strán vrátane cieľov, podmienok, mechanizmov riadenia a monitorovacích opatrení. V memorande o porozumení sa stanovuje kompenzačný mechanizmus pre prípady, v ktorých chce jedna zmluvná strana využívať výsledky výskumu a vývoja uskutočňovaného ostatnými zmluvnými stranami.

Analýza:

Uplatniteľnosť nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji: Keďže memorandum o porozumení sa netýka konkrétnych projektov výskumu a vývoja (iba sa v ňom stanovujú všeobecné podmienky realizácie projektov výskumu a vývoja, ktoré budú predmetom samostatných následných dohôd), ako také nepredstavuje dohodu o výskume a vývoji v zmysle nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji. Skupinová výnimka sa preto neuplatňuje.

Individuálne posúdenie podľa článku 101 ods. 1 a článku 101 ods. 3: Všetky zmluvné strany memoranda o porozumení pôsobia v oblasti technológií na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ale memorandum o porozumení je rámcová dohoda na vysokej úrovni, ktorá sa netýka konkrétnych projektov výskumu a vývoja. Preto nie je možné určiť, či sú zmluvné strany na účely uvedenej dohody skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi. Ich konkurenčný vzťah bude možné posúdiť až vtedy, keď uzatvoria následné vykonávacie dohody o výskume a vývoji. Memorandum o porozumení preto neobmedzuje hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1.

3.   DOHODY O VÝROBE

3.1.   Úvod

172.

 V tejto kapitole sa uvádza usmernenie k posúdeniu horizontálnych dohôd o výrobe. Na účely tejto kapitoly výroba znamená výrobu tovaru a prípravu služieb (147).

173.

 Dohody o výrobe sa líšia formou a rozsahom:

a)

môžu stanovovať, že sa výroba vykonáva spoločne, napríklad prostredníctvom spoločného podniku, spoločného tímu alebo spoločnej organizácie alebo

b)

môžu stanovovať, že výrobu uskutočňuje iba jedna zmluvná strana alebo dve či viaceré zmluvné strany prostredníctvom voľnejších foriem spolupráce, ako sú subdodávateľské dohody.

174.

 Dohody o spoločnej výrobe sú dohody, podľa ktorých sa dva alebo viaceré podniky dohodnú na tom, že budú určité produkty vyrábať spoločne. Spoločná výroba môže mať rôzne formy, napríklad i) spoločný podnik, čiže spoločne kontrolovaná spoločnosť, ktorá prevádzkuje jedno alebo viaceré výrobné zariadenia (148); alebo ii) spoločný tím alebo spoločná organizácia zložená z rovnakého alebo nerovnakého počtu zástupcov zmluvných strán.

175.

 Subdodávateľské dohody sú dohody, v ktorých jedna zmluvná strana („dodávateľ“) poverí inú zmluvnú stranu („subdodávateľa“) výrobou produktu. V tejto kapitole sa horizontálnymi subdodávateľskými dohodami rozumejú subdodávateľské dohody medzi podnikmi pôsobiacimi na tom istom trhu s produktmi, ale nie nevyhnutne na tom istom geografickom trhu, teda bez ohľadu na to, či si podniky konkurujú. Horizontálne subdodávateľské dohody zahŕňajú dohody o jednostrannej špecializácii a dohody o recipročnej špecializácii, ako aj iné druhy subdodávateľských dohôd.

176.

 Dohody o jednostrannej špecializácii sú dohody medzi dvoma alebo viacerými zmluvnými stranami pôsobiacimi na tom istom trhu s produktmi, prostredníctvom ktorých sa jedna alebo viaceré zmluvné strany dohodnú, že úplne alebo čiastočne prestanú vyrábať určité produkty alebo sa zdržia výroby týchto produktov a že ich budú kupovať od inej zmluvnej strany alebo zmluvných strán, ktoré sa dohodnú na tom, že tieto produkty budú vyrábať a dodávať zmluvnej strane alebo zmluvným stranám, ktoré ich prestanú vyrábať alebo sa zdržia ich výroby.

Príklad dohody o jednostrannej špecializácii

Image 1

177.

 Dohody o recipročnej špecializácii sú dohody medzi dvoma alebo viacerými zmluvnými stranami pôsobiacimi na tom istom trhu s produktmi, prostredníctvom ktorých sa dve alebo viaceré zmluvné strany na recipročnom základe dohodnú, že úplne alebo čiastočne prestanú vyrábať určité, ale odlišné produkty, alebo sa zdržia ich výroby a budú tieto produkty kupovať od jednej alebo viacerých zmluvných strán, ktoré sa dohodnú na tom, že ich budú vyrábať a dodávať zmluvnej strane alebo zmluvným stranám, ktoré ich prestanú vyrábať alebo sa zdržia ich výroby.

Príklad dohody o recipročnej špecializácii

Image 2

178.

 Usmernenie uvedené v tejto kapitole sa vzťahuje aj na iné druhy horizontálnych subdodávateľských dohôd. Patria sem subdodávateľské dohody zamerané na rozšírenie výroby, podľa ktorých dodávateľ zároveň nezastaví alebo neobmedzí svoju vlastnú výrobu produktu.

Príklad dohody o špecializácii zameranej na rozšírenie výroby

Image 3

179.

 Tieto usmernenia sa uplatňujú na všetky formy horizontálnych dohôd o spoločnej výrobe a horizontálnych subdodávateľských dohôd (149).

180.

 Z dôvodu účelnosti by podniky, ktoré chcú uzavrieť horizontálne dohody o výrobe, mali najskôr zvážiť, či sa na ich dohodu môže vzťahovať nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii (150). Výnimka poskytnutá v nariadení o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii vychádza z predpokladu, že – pokiaľ dohoda o výrobe patrí do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 a spĺňa podmienky stanovené v nariadení o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii – spravidla spĺňa podmienky článku 101 ods. 3. Ak horizontálna dohoda o výrobe spĺňa podmienky nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii, je zlučiteľná s článkom 101 a nie je potrebné žiadne ďalšie posúdenie (151). Ak sa na dohodu o výrobe nevzťahuje nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii alebo ak táto dohoda nespĺňa podmienky uvedeného nariadenia, je potrebné vykonať individuálne posúdenie podľa článku 101, aby sa predovšetkým určilo, či sa dohodou obmedzuje hospodárska súťaž v zmysle článku 101 ods. 1, a ak áno, či dohoda spĺňa všetky štyri podmienky stanovené v článku 101 ods. 3.

181.

 Táto kapitola má nasledujúcu štruktúru:

a)

v oddiele 3.2 sa uvádza usmernenie k určeniu trhov, ktoré sú relevantné pre posúdenie dohôd o výrobe;

b)

v oddiele 3.3 sa uvádza usmernenie k uplatňovaniu nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii vrátane podmienok na uplatnenie výnimiek pre dohody o špecializácii, hraničného trhového podielu a veľmi závažných a vylúčených obmedzení hospodárskej súťaže;

c)

v oddiele 3.4 sa uvádza usmernenie k individuálnemu posúdeniu dohôd o výrobe podľa článku 101 ods. 1;

d)

v oddiele 3.5 sa uvádza usmernenie k individuálnemu posúdeniu dohôd o výrobe podľa článku 101 ods. 3;

e)

v oddiele 3.6 sa uvádza osobitné usmernenie k posúdeniu dohôd o spoločnej infraštruktúre mobilných telekomunikácií podľa článku 101 ods. 1 a článku 101 ods. 3.

3.2.   Relevantné trhy

182.

 V oznámení o definícii trhu sa stanovujú hlavné kritériá a dôkazy používané Komisiou na vymedzenie relevantných trhov pri presadzovaní práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže (pozri aj bod 44). Uvedené kritériá sa uplatňujú na posúdenie dohôd o výrobe podľa článku 101.

183.

 Dohoda o výrobe ovplyvňuje trhy, ktorých sa spolupráca priamo týka, teda trhy, na ktoré patria produkty vyrobené na základe dohody. Dohody o výrobe môžu mať vplyv aj na predchádzajúce, nadväzujúce trhy alebo trhy susediace s trhom, ktorého sa spolupráca priamo týka (ďalej len „vedľajšie trhy“) (152). Tieto vedľajšie trhy sa pravdepodobne stanú relevantnými trhmi pre posúdenie, ak sú trhy navzájom závislé a ak majú zmluvné strany silné postavenie na vedľajšom trhu.

184.

 Na účely nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii je relevantným trhom trh s produktmi a geografický trh, na ktoré patria produkty vyrobené podľa dohody o špecializácii, pričom ak sú tieto produkty medziproduktmi, ktoré jedna alebo viaceré zmluvné strany úplne alebo čiastočne využívajú ako vstupy na výrobu nadväzujúcich produktov, ide o trh s produktmi a geografický trh, na ktoré patria uvedené nadväzujúce produkty.

3.3.   Nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii

185.

 V nariadení o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii sa oslobodzujú niektoré dohody o výrobe od zákazu stanoveného v článku 101 ods. 1 (153). Výnimka poskytnutá v nariadení o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii vychádza z predpokladu, že – pokiaľ dohoda o výrobe patrí do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 a spĺňa podmienky stanovené v nariadení o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii – spravidla spĺňa štyri kumulatívne podmienky článku 101 ods. 3. Z dôvodu účelnosti by podniky, ktoré chcú uzavrieť dohodu o výrobe, mali najskôr zvážiť, či sa na ich dohodu môže vzťahovať nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii.

186.

 Dohody o výrobe, ktoré spĺňajú podmienky nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii, sú zlučiteľné s článkom 101 a nie je potrebné žiadne ďalšie posúdenie (154). Ak dohoda o výrobe nespĺňa podmienky nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii, je potrebné vykonať individuálne posúdenie podľa článku 101, aby sa predovšetkým určilo, či sa dohodou obmedzuje hospodárska súťaž v zmysle článku 101 ods. 1 (155), a ak áno, či dohoda spĺňa štyri kumulatívne podmienky stanovené v článku 101 ods. 3.

3.3.1.   Dohody o výrobe, na ktoré sa vzťahuje nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii

187.

 Nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii sa týka týchto druhov horizontálnych dohôd o výrobe: a) dohôd o jednostrannej špecializácii; b) dohôd o recipročnej špecializácii a c) dohôd o spoločnej výrobe. V nariadení o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii sa používa pojem „dohoda o špecializácii“ na všetky tri uvedené druhy horizontálnych dohôd o výrobe. V každom z prípadov sa môže dohoda týkať výroby tovaru a/alebo prípravy služieb (156).

188.

 V článku 1 ods. 1 bode 1 písm. a) nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii sa vymedzujú dohody o jednostrannej špecializácii takto:

a)

dohoda zahŕňa dve alebo viaceré zmluvné strany;

b)

zmluvné strany dohody už pôsobia na tom istom trhu s produktmi;

c)

jedna alebo viaceré zmluvné strany sa dohodnú, že úplne alebo čiastočne prestanú vyrábať určité produkty alebo sa zdržia výroby týchto produktov a budú ich kupovať od jednej alebo viacerých iných zmluvných strán; a

d)

odlišná zmluvná strana alebo zmluvné strany sa dohodnú, že budú vyrábať a dodávať tieto produkty inej zmluvnej strane alebo zmluvným stranám, ktoré ich prestanú vyrábať alebo sa zdržia ich výroby.

189.

 Vo vymedzení dohôd o jednostrannej špecializácii sa nevyžaduje: i) aby zmluvné strany pôsobili na tom istom geografickom trhu; alebo ii) aby zmluvná strana alebo zmluvné strany, ktoré prestali vyrábať určité produkty alebo sa zdržali ich výroby, znížili kapacitu (napr. predajom tovární, zatvorením výrobných liniek). Postačuje, ak tieto zmluvné strany znížia svoj objem výroby.

190.

 V článku 1 ods. 1 bode 1 písm. b) nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii sa vymedzujú dohody o recipročnej špecializácii takto:

a)

dohoda zahŕňa dve alebo viaceré zmluvné strany;

b)

zmluvné strany dohody už pôsobia na tom istom trhu s produktmi;

c)

dve alebo viaceré zmluvné strany sa na recipročnom základe dohodnú, že úplne alebo čiastočne prestanú vyrábať určité, ale odlišné, produkty alebo sa zdržia výroby týchto produktov a budú ich kupovať od jednej alebo viacerých iných zmluvných strán; a

d)

jedna alebo viaceré zmluvné strany súhlasia s výrobou a dodávaním týchto produktov zmluvným stranám, ktoré ich prestali vyrábať alebo sa zdržali ich výroby.

191.

 Vo vymedzení dohôd o recipročnej špecializácii sa nevyžaduje: i) aby zmluvné strany pôsobili na tom istom geografickom trhu; alebo ii) aby zmluvné strany, ktoré prestali vyrábať určité produkty alebo sa zdržali ich výroby, znížili kapacitu (napr. predajom tovární, zatvorením výrobných liniek). Postačuje, ak tieto zmluvné strany znížia svoj objem výroby.

192.

 V článku 1 ods. 1 bode 1 písm. c) nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii sa vymedzujú dohody o spoločnej výrobe takto:

a)

dohoda zahŕňa dve alebo viaceré zmluvné strany; a

b)

zmluvné strany sa dohodnú na tom, že budú určité produkty vyrábať spoločne.

193.

 V nariadení o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii sa nevymedzuje pojem „spoločné“ v kontexte výroby. Na účely nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii môže mať spoločná výroba akúkoľvek formu (napríklad spoločného podniku, spoločnej organizácie, spoločného tímu). Ďalej platí, že v prípade dohôd o spoločnej výrobe sa nevyžaduje, aby jedna alebo viaceré zmluvné strany prestali vyrábať akékoľvek produkty alebo sa zdržali ich výroby.

3.3.2.   Ďalšie ustanovenia, na ktoré sa vzťahuje nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii

194.

 Výnimka uvedená v nariadení o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii sa uplatňuje aj na určité ustanovenia, ktoré sa spoločne používajú v dohodách o výrobe.

195.

 Ustanovenia o postúpení práv duševného vlastníctva alebo udeľovaní licencií na tieto práva jednej alebo viacerým zmluvným stranám. V článku 2 ods. 3 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii sa uvádza, že skupinová výnimka sa vzťahuje aj na dohody o špecializácii, ktoré obsahujú ustanovenia o postúpení práv duševného vlastníctva alebo udeľovaní licencií na tieto práva jednej alebo viacerým zmluvným stranám za predpokladu, že uvedené ustanovenia spĺňajú dve kumulatívne podmienky:

a)

priamo súvisia s vykonávaním dohody o špecializácii a sú na jej vykonávanie nevyhnutné; a

b)

nepredstavujú primárny cieľ dohody.

196.

 Ustanovenia o záväzkoch týkajúcich sa dodávok alebo nákupu. V článku 2 ods. 4 písm. a) nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii sa uvádza, že skupinová výnimka sa vzťahuje aj na dohody o špecializácii, podľa ktorých zmluvné strany prijímajú záväzky výhradných dodávok a výhradného nákupu (157), ktoré sa vymedzujú takto:

a)

Záväzok výhradných dodávok je záväzok nedodávať produkty špecializácie inému konkurenčnému podniku, než je zmluvná strana alebo zmluvné strany dohody (pozri článok 1 ods. 1 bod 10 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii). Produkty špecializácie sú produkty vyrobené na základe dohody o špecializácii (pozri článok 1 ods. 1 bod 6 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii).

b)

Záväzok výhradného nákupu je záväzok nakupovať produkty špecializácie iba od zmluvnej strany alebo zmluvných strán dohody (pozri článok 1 ods. 1 bod 11 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii).

3.3.3.   Distribúcia podľa nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii

197.

 V článku 2 ods. 4 písm. b) nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii sa uvádza, že skupinová výnimka sa vzťahuje aj na dohody o špecializácii, ktorými sa umožňuje spoločná distribúcia produktov špecializácie. Zmluvné strany môžu naďalej predávať produkty špecializácie aj nezávisle.

198.

 V článku 1 ods. 1 bode 13 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii sa vymedzuje „distribúcia“ ako predaj a dodávka produktov špecializácie zákazníkom vrátane komercializácie uvedených produktov.

199.

 V článku 1 ods. 1 bode 12 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii sa vymedzuje pojem „spoločné“ v kontexte distribúcie takto:

a)

distribúciu vykonáva spoločný tím, spoločná organizácia alebo spoločný podnik; alebo

b)

distribúciu realizuje distribútor tretej strany, ktorý spĺňa dve kumulatívne podmienky:

a)

distribútora spoločne vymenujú zmluvné strany dohody o špecializácii (na výhradnom alebo nevýhradnom základe); a

b)

distribútor nie je skutočným ani potenciálnym konkurentom zmluvných strán dohody o špecializácii.

3.3.4.   Služby v rámci nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii

200.

 Nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii sa uplatňuje na dohody o špecializácii, ktoré sa týkajú prípravy služieb. Prípravou služieb sa myslia činnosti predchádzajúce poskytovaniu služieb zákazníkom (článok 1 ods. 1 bod 5 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii). Jedným z príkladov prípravy služieb je vytvorenie alebo prevádzka platformy, prostredníctvom ktorej sa budú služby poskytovať.

201.

 Ako je však vysvetlené v odôvodnení 6 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii, poskytovanie služieb zákazníkom nepatrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii, s výnimkou prípadov, keď sa zmluvné strany dohodnú na spoločnom poskytovaní služieb pripravených na základe dohody o špecializácii.

3.3.5.   Hraničný trhový podiel a trvanie výnimky

3.3.5.1.   Hraničný trhový podiel

202.

 Na dohody o špecializácii sa môže vzťahovať skupinová výnimka, ak sú splnené tieto hraničné trhové podiely stanovené v článku 3 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii:

a)

spoločný trhový podiel zmluvných strán na relevantných trhoch, na ktoré patria produkty špecializácie, nepresahuje 20 %;

b)

ak sú produkty špecializácie medziproduktmi, ktoré jedna alebo viaceré zmluvné strany úplne alebo čiastočne používajú ako vstupy na výrobu niektorých nadväzujúcich produktov, ktoré zároveň predávajú, výnimka stanovená v nariadení o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii sa uplatňuje, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

spoločný trhový podiel zmluvných strán na relevantnom trhu (trhoch), na ktorý (ktoré) patria produkty špecializácie, nepresahuje 20 %; a

b)

spoločný trhový podiel zmluvných strán na relevantnom trhu (trhoch), na ktorý (ktoré) patria nadväzujúce produkty, nepresahuje 20 %. Podľa nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii je „nadväzujúci produkt“ vymedzený ako produkt, na výrobu ktorého jedna alebo viaceré zmluvné strany používajú ako vstup produkt špecializácie a ktorý tieto zmluvné strany predávajú na trhu (článok 1 ods. 1 bod 7 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii).

3.3.5.2.   Výpočet trhových podielov

203.

 V nariadení o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii sa stanovuje, že trhové podiely zmluvných strán sa musia vypočítať na základe údajov o hodnote predaja na trhu [článok 4 písm. a) nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii]. Ak údaje o hodnote predaja na trhu nie sú dostupné, zmluvné strany môžu na výpočet svojich trhových podielov použiť iné spoľahlivé informácie o trhu vrátane objemu predaja na trhu.

204.

 Hraničný trhový podiel sa uplatňuje počas trvania dohody o špecializácii. Na účely posúdenia dodržania tejto podmienky sa musia trhové podiely zmluvných strán vypočítať na základe údajov týkajúcich sa kalendárneho roka predchádzajúceho dátumu posúdenia [článok 4 písm. b) nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii].

205.

 V niektorých prípadoch nebudú údaje za predchádzajúci kalendárny rok reprezentatívne, pokiaľ ide o postavenie zmluvných strán na relevantných trhoch. To sa môže stať napríklad v prípade trhov charakterizovaných nárazovým alebo nepravidelným dopytom. Príklady nárazového dopytu možno nájsť na trhoch s obstarávaním, na ktorých sa môžu trhové podiely z roka na rok významne meniť v závislosti od toho, či zmluvná strana získa zákazku alebo nie. Ak predchádzajúci kalendárny rok nie je z hľadiska postavenia zmluvných strán na relevantných trhoch reprezentatívny, trhový podiel sa vypočíta ako priemer trhových podielov zmluvných strán za tri predchádzajúce kalendárne roky.

3.3.5.3.   Trvanie výnimky

206.

 Výnimka poskytnutá nariadením o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii nie je časovo obmedzená. Výnimka platí počas trvania dohody o špecializácii, pokiaľ sú splnené hraničné trhové podiely a ďalšie podmienky nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii.

207.

 V článku 4 písm. d) nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii sa uvádza, že ak spoločný trhový podiel zmluvných strán spočiatku nepresahuje 20 %, ale následne stúpne nad 20 % minimálne na jednom z relevantných trhov, ktorých sa týka dohoda o špecializácii, skupinová výnimka naďalej platí počas obdobia dvoch po sebe idúcich kalendárnych rokov nasledujúcich po roku, v ktorom bola úroveň 20 % po prvýkrát prekročená.

3.3.6.   Veľmi závažné obmedzenia hospodárskej súťaže v nariadení o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii

3.3.6.1.   Veľmi závažné obmedzenia hospodárskej súťaže

208.

 Článok 5 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii obsahuje zoznam veľmi závažných obmedzení hospodárskej súťaže. Veľmi závažné obmedzenia hospodárskej súťaže sú závažnými obmedzeniami hospodárskej súťaže, ktoré spravidla spôsobujú ujmu trhu aj spotrebiteľom.

209.

 Ak dohoda o špecializácii obsahuje jedno alebo viaceré veľmi závažné obmedzenia hospodárskej súťaže uvedené v článku 5 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii, celá dohoda je zo skupinovej výnimky vylúčená.

210.

 Veľmi závažné obmedzenia hospodárskej súťaže uvedené v článku 5 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii možno rozdeliť do týchto kategórií:

a)

stanovenie cien pri predaji produktov špecializácie tretím stranám;

b)

obmedzenie produkcie alebo predaja a

c)

rozdelenie trhov alebo zákazníkov.

211.

 Takéto obmedzenia sa môžu dosiahnuť a) priamo alebo nepriamo a b) samostatne alebo v kombinácii s inými faktormi, ktoré sú pod kontrolou zmluvných strán dohody o špecializácii.

3.3.6.2.   Výnimky

212.

 V článku 5 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii sa uvádza aj niekoľko výnimiek z veľmi závažných obmedzení hospodárskej súťaže. Na dohody o špecializácii, ktoré obsahujú tieto vyňaté ustanovenia, sa preto môže naďalej vzťahovať výnimka, ak sú splnené ostatné podmienky nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii.

a)

Stanovenie cien. V súvislosti so spoločnou distribúciou sa v nariadení o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii umožňuje stanovenie cien účtovaných priamym zákazníkom [článok 5 písm. a)].

b)

Obmedzenie produkcie alebo predaja.

a)

V súvislosti s dohodami o jednostrannej alebo recipročnej špecializácii sa v nariadení o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii umožňujú ustanovenia o dohodnutom množstve produktov, i) ktoré zmluvná strana alebo zmluvné strany prestanú vyrábať a/alebo ii) ktoré zmluvná strana alebo zmluvné strany budú vyrábať pre druhú zmluvnú stranu alebo zmluvné strany [článok 5 písm. b) bod i)].

b)

V súvislosti s dohodami o spoločnej výrobe sa v nariadení o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii umožňujú ustanovenia o stanovení kapacity a objemu výroby zmluvných strán, pokiaľ ide o produkty špecializácie [článok 5 písm. b) bod. ii)].

c)

V súvislosti so spoločnou distribúciou sa v nariadení o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii umožňujú ustanovenia, ktorými sa stanovujú ciele predaja týkajúce sa produktov špecializácie [článok 5 písm. b) bod iii)].

3.3.7.   Odňatie výhody vyplývajúcej z nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii

213.

 V článkoch 6 a 7 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii sa uvádza, že Komisia alebo vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže môžu odňať výhodu skupinovej výnimky podľa článku 29 ods. 1 a 2 nariadenia (ES) č. 1/2003, ak zistia, že v individuálnom prípade má dohoda o špecializácii, na ktorú sa vzťahuje skupinová výnimka, predsa len účinky, ktoré sú nezlučiteľné s článkom 101 ods. 3. V článku 6 ods. 2 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii sa uvádza nevyčerpávajúci zoznam scenárov, v ktorých môže Komisia zvážiť použitie tejto právomoci, najmä ak je relevantný trh vysoko koncentrovaný a hospodárska súťaž už je slabá, napríklad z týchto dôvodov:

a)

individuálne trhové pozície ostatných účastníkov trhu;

b)

väzby medzi ostatnými účastníkmi trhu, ktoré vznikli na základe paralelných dohôd o špecializácii;

c)

väzby medzi zmluvnými stranami a ostatnými účastníkmi trhu.

214.

 Napríklad jedna alebo viaceré zmluvné strany dohody o špecializácii môžu byť zmluvnými stranami iných dohôd o špecializácii s inými účastníkmi trhu. Prípadne jedna či viaceré zmluvné strany môžu mať zmluvné alebo štrukturálne väzby na iných účastníkov trhu na iných trhoch.

215.

 Usmernenie uvedené v kapitole 2 o dohodách o výskume a vývoji týkajúce sa postupu odňatia výhody skupinovej výnimky v individuálnych prípadoch a dôsledkov tohto odňatia je relevantné aj pre odňatie výhody vyplývajúcej z nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii (pozri oddiel 2.2.6).

3.3.8.   Prechodné obdobie

216.

 V nariadení o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii sa stanovuje prechodné obdobie dvoch rokov (od 1. júla 2023 do 30. júna 2025), počas ktorého sa zákaz stanovený v článku 101 ods. 1 nevzťahuje na dohody o špecializácii, ktoré už boli platné 30. júna 2023 a ktoré nespĺňajú podmienky na udelenie výnimky stanovené v nariadení o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii, no spĺňajú podmienky na udelenie výnimky stanovené v nariadení Komisie (EÚ) č. 1218/2010 (158).

3.4.   Individuálne posúdenie dohôd o výrobe podľa článku 101 ods. 1

217.

 Ak sa na dohodu o výrobe nevzťahuje výnimka uvedená v nariadení o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii, je potrebné vykonať individuálne posúdenie podľa článku 101. Prvým krokom posúdenia je určiť, či sa dohodou obmedzuje hospodárska súťaž v zmysle článku 101 ods. 1 (159). Ak sa dohodou obmedzuje hospodárska súťaž v zmysle uvedeného ustanovenia, druhým krokom je určenie toho, či dohoda spĺňa podmienky článku 101 ods. 3 (160).

3.4.1.   Hlavné obavy z narušenia hospodárskej súťaže

218.

 Dohody o výrobe môžu vyvolávať rôzne obavy z narušenia hospodárskej súťaže, ako napríklad:

a)

priame obmedzenie hospodárskej súťaže medzi zmluvnými stranami;

b)

koordinácia súťažného správania zmluvných strán ako dodávateľov alebo

c)

protisúťažné uzavretie trhu pre tretie strany na vedľajšom trhu.

219.

 Dohody o výrobe môžu viesť k priamemu obmedzeniu hospodárskej súťaže medzi zmluvnými stranami. Dohody o výrobe, a najmä spoločné výrobné podniky (161) môžu viesť k tomu, že zmluvné strany priamo zosúladia objemy produkcie, kvalitu produktov, cenu, za ktorú spoločný podnik predáva svoje produkty, alebo iné parametre, ktoré sú dôležité z hľadiska hospodárskej súťaže (napr. inovácia alebo udržateľnosť). To môže obmedziť hospodársku súťaž aj v prípade, že by zmluvné strany predávali produkty vyrobené na základe dohody nezávisle.

220.

 Výsledkom dohôd o výrobe môže byť aj koordinácia súťažného správania zmluvných strán ako dodávateľov, t. j. dohodnutý výsledok, ktorý vedie k vyšším cenám, zníženiu produkcie, zníženiu kvality produktov, zníženiu rozmanitosti produktov alebo zníženiu inovácie (162). Dohodnutý výsledok je pravdepodobnejší v prípade:

a)

že majú zmluvné strany trhovú silu a

b)

že sú prítomné faktory podporujúce takúto koordináciu, ako napríklad:

a)

ak dohoda o výrobe zvyšuje zhodnosť nákladov zmluvných strán (t. j. podiel variabilných nákladov, ktoré majú strany spoločné) do takej miery, že im umožňuje dosiahnuť dohodnutý výsledok, alebo

b)

ak dohoda zahŕňa výmenu citlivých obchodných informácií, ktoré môžu viesť k dohodnutému výsledku.

221.

 Dohody o výrobe môžu viesť aj k protisúťažnému uzavretiu trhu pre tretie strany na nadväzujúcich trhoch, a to v situáciách, keď sa dohoda o výrobe týka medziproduktu, ktorý tvorí veľkú časť variabilných nákladov konečného produktu, s ktorým zmluvné strany súťažia na nadväzujúcom trhu. V takom prípade môžu zmluvné strany využiť dohodu o výrobe na zvýšenie ceny medziproduktu, a tým zvýšiť náklady svojich konkurentov na nadväzujúcom trhu. Tým by sa oslabila hospodárska súťaž na nadväzujúcom trhu a viedlo by to k vyšším konečným cenám.

3.4.2.   Obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa

222.

 Vo všeobecnosti dohody, ktoré zahŕňajú a) stanovenie cien; b) obmedzenie produkcie alebo c) rozdelenie trhov alebo zákazníkov, obmedzujú hospodársku súťaž z hľadiska cieľa.

223.

 V súvislosti s dohodami o výrobe to však neplatí:

a)

keď sa zmluvné strany dohodnú na produkcii, ktorej sa dohoda o výrobe priamo týka (napríklad kapacita a objem výroby spoločného podniku alebo dohodnuté množstvo produktov od externých dodávateľov), pod podmienkou, že hospodárska súťaž v ostatných parametroch (napríklad ceny) nie je vylúčená; alebo

b)

keď sa v dohode o výrobe, ktorou sa zároveň umožňuje spoločná distribúcia spoločne vyrábaných produktov, uvádza spoločné stanovovanie predajných cien týchto produktov, a to výhradne týchto produktov, za predpokladu, že toto obmedzenie je objektívne nevyhnutné na vykonávanie kombinovanej dohody o spoločnej výrobe a distribúcii a primerané na dosiahnutie cieľov uvedenej dohody.

224.

 Ak sa na dohodu o výrobe nevzťahuje zákaz z článku 101 ods. 1, pretože má neutrálne alebo pozitívne účinky na hospodársku súťaž a obsahuje obmedzenie v podobe stanovovania cien podľa bodu 223 písm. b), zákaz stanovený v článku 101 ods. 1 sa nebude vzťahovať ani na toto sprievodné obmedzenie (163).

225.

 Ak dohoda o výrobe obsahuje obmedzenie produkcie podľa bodu 223 písm. a), ktoré nepredstavuje sprievodné obmedzenie, na ktoré sa nevzťahuje zákaz stanovený v článku 101 ods. 1 (164), je potrebné posúdiť, či dohoda pravdepodobne vyvolá obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1. Toto obmedzenie sa nebude posudzovať oddelene od dohody o výrobe, ale vzhľadom na celkové účinky celej dohody o výrobe.

3.4.3.   Obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž

226.

 S cieľom posúdiť, či má dohoda o výrobe účinok obmedzenia hospodárskej súťaže v zmysle článku 101 ods. 1, je nevyhnutné zohľadniť rôzne faktory. Ide napríklad o tieto faktory:

a)

či sú zmluvné strany dohody skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi (165);

b)

situácia, ktorá by prevažne nastala v prípade neexistencie dohody, vrátane všetkých obmedzení, ktoré obsahuje;

c)

charakteristiky relevantného trhu a to, či majú zmluvné strany dohody trhovú silu;

d)

povaha a rozsah spolupráce;

e)

produkty, ktorých sa spolupráca týka.

3.4.3.1.   Dohody o výrobe, ktoré pravdepodobne nebudú viesť k obmedzujúcim účinkom

227.

 Niektoré dohody o výrobe pravdepodobne nebudú viesť k obmedzujúcim účinkom:

a)

dohody o výrobe medzi podnikmi, ktoré si skutočne ani potenciálne nekonkurujú. Takéto dohody spravidla môžu obmedziť hospodársku súťaž iba vtedy, ak obsahujú ustanovenia, ktorými sa tretím stranám bráni v hospodárskej súťaži;

b)

dohody o výrobe, ktoré umožňujú zmluvným stranám uviesť na trh produkt, ktorý by na základe objektívnych faktorov inak nedokázali vyrábať (napríklad v dôsledku svojich technických kapacít), a ktoré nevedú k dohodnutému výsledku pri iných produktoch, ktorými si zmluvné strany konkurujú;

c)

dohody o výrobe, ktoré ovplyvňujú trhy, na ktorých zmluvné strany nemajú trhovú silu (166), a to vrátane dohôd, na ktoré sa vzťahuje oznámenie de minimis (167).

3.4.3.2.   Trhová sila

228.

 Len trhová sila môže zmluvným stranám dohody umožniť, aby so ziskom udržiavali ceny nad konkurencieschopnou úrovňou alebo so ziskom udržiavali produkciu, kvalitu alebo rozmanitosť produktov na nižšej úrovni, ako by im diktovala hospodárska súťaž. Východiskom analýzy trhovej sily je a) individuálny a spoločný trhový podiel zmluvných strán. Potom bude obyčajne nasledovať b) miera koncentrácie trhu a počet účastníkov na trhu a c) dynamické faktory, ako je napríklad potenciálny vstup a meniace sa trhové podiely, ako aj d) iné relevantné faktory.

a)   Trhové podiely

229.

 Nie je pravdepodobné, že podniky disponujú trhovou silou, ak nemajú určitú úroveň podielu na trhu.

230.

 Nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii: Na dohody o špecializácii (168) sa vzťahuje nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii, ak sú uzavreté medzi zmluvnými stranami, ktorých spoločný trhový podiel na relevantných trhoch (169) nepresahuje 20 %, a za predpokladu, že sú splnené ostatné podmienky na uplatnenie nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii.

231.

 Mimo nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii: V prípade horizontálnych dohôd o výrobe, ktoré nepredstavujú dohody o špecializácii podľa vymedzenia v nariadení o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii, je vo väčšine prípadov nepravdepodobné, že by existovala trhová sila, ak spoločný trhový podiel zmluvných strán dohody na relevantných trhoch nepresahuje 20 %.

232.

 Ako sa vysvetľuje v bode 183, dohoda o výrobe môže mať účinky presahovania na predchádzajúce trhy, nadväzujúce trhy alebo trhy, ktoré susedia s trhom, ktorého sa spolupráca priamo dotýka (napríklad, ak sa dohoda týka medziproduktov, ktoré sa používajú ako vstupy pre nadväzujúce produkty). Obmedzujúce účinky na vedľajších trhoch sú pravdepodobnejšie, ak sú trhy navzájom závislé a ak majú zmluvné strany na vedľajšom trhu trhovú silu.

233.

 Podiel na trhu nad 20 %: Ak spoločný trhový podiel zmluvných strán presahuje 20 %, musia sa posúdiť obmedzujúce účinky dohody o výrobe. Vo všeobecnosti platí, že čím vyššie sú spoločné trhové podiely zmluvných strán, tým vyššie je riziko, že sa dohodou o výrobe zvýši motivácia zmluvných strán zvyšovať svoje ceny (a/alebo znižovať kvalitu a/alebo sortiment produktov).

b)   Miera koncentrácie trhu

234.

 Spravidla vyvolá dohoda o výrobe na koncentrovanom trhu obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž (najmä na trhu s obmedzeným počtom účastníkov) s oveľa väčšou pravdepodobnosťou ako na trhu, ktorý nie je koncentrovaný. Dohoda o výrobe môže na koncentrovanom trhu zvyšovať riziko dohodnutého výsledku, dokonca aj keď zmluvné strany majú iba neveľký spoločný trhový podiel. Samotná skutočnosť, že spoločný trhový podiel zmluvných strán mierne presahuje 20 %, ešte neznamená vysokú koncentráciu na trhu.

c)   Dynamické faktory

235.

 Dokonca aj v prípade, keď sú trhové podiely zmluvných strán dohody a miera koncentrácie trhu vysoké, riziká obmedzujúcich účinkov na hospodársku súťaž môžu byť ešte vždy nízke, ak je trh dynamický, to znamená, keď ide o trh, kam často vstupujú noví účastníci a kde sa často menia trhové podiely.

d)   Iné faktory relevantné na posúdenie trhovej sily

236.

 Počet a intenzita väzieb (napríklad iné dohody o spolupráci) medzi konkurentmi na trhu; schopnosť zákazníkov zmeniť dodávateľov a/alebo či môže byť na posúdenie možnej trhovej sily zmluvných strán zároveň významné, či je nepravdepodobné, že konkurenti zvýšia dodávky, ak ceny stúpnu.

237.

 Navyše, keď podnik, ktorý disponuje trhovou silou na jednom trhu, spolupracuje s potenciálnym novým účastníkom, napríklad s dodávateľom toho istého produktu na susednom geografickom trhu, dohoda môže potenciálne zvýšiť trhovú silu etablovanej spoločnosti. Mohlo by to mať za následok obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž v prípade, že: a) skutočná hospodárska súťaž na trhu etablovanej spoločnosti je už slabá a b) hrozba vstupu pôsobí ako významný konkurenčný tlak.

3.4.3.3.   Priame obmedzenie hospodárskej súťaže medzi zmluvnými stranami

238.

 Dohoda o výrobe môže rôznym spôsobom priamo obmedzovať hospodársku súťaž medzi zmluvnými stranami. Napríklad:

a)

zmluvné strany spoločného výrobného podniku sa môžu dohodnúť, že obmedzia produkciu spoločného podniku v porovnaní s produkciou, ktorú by uviedli na trh, ak by každá z nich rozhodovala o svojej produkcii samostatne;

b)

ak sa v dohode o výrobe určujú hlavné vlastnosti produktu, môže sa tým odstrániť hospodárska súťaž medzi zmluvnými stranami v kľúčových parametroch (napríklad kvalita a/alebo rozsah produktov alebo inovácie) bez ohľadu na to, či dohoda obsahuje aj spoločnú distribúciu. Táto obava je obzvlášť relevantná v odvetviach, v ktorých je výroba hlavnou hospodárskou činnosťou, napríklad v priemyselnej výrobe alebo v odvetví spracovania potravín;

c)

spoločný podnik, ktorý účtuje zmluvným stranám vysokú transferovú cenu, by mohol zvýšiť ich vstupné náklady, čo by mohlo viesť k vyšším cenám na nadväzujúcom trhu. Konkurenti, ktorí sú tretími stranami, môžu považovať za ziskové zvýšiť v reakcii na to svoje ceny, čím prispejú k zvyšovaniu cien na relevantnom trhu.

239.

 Spravidla nesú dohody o výrobe, v ktorých sa stanovuje aj spoločná distribúcia (konkrétne spoločný predaj produktov), vyššie riziko obmedzujúcich účinkov ako dohody o výrobe, ktoré sa obmedzujú na výrobu. Spoločná distribúcia približuje spoluprácu k spotrebiteľovi a často je spojená so spoločným stanovovaním cien a predaja, najmä s postupmi, ktoré so sebou nesú najvyššie riziko pre hospodársku súťaž.

3.4.3.4.   Dohodnutý výsledok a protisúťažné uzavretie trhu

240.

 Pravdepodobnosť dohodnutého výsledku a/alebo protisúťažného uzavretia trhu závisí od trhovej sily zmluvných strán, ako aj od charakteristík relevantného trhu. Schopnosť zmluvných strán dosiahnuť dohodnutý výsledok a/alebo protisúťažné uzavretie trhu sa môže zvýšiť okrem iného aj v dôsledku zhodnosti nákladov alebo výmeny informácií, ktoré prinesie dohoda o výrobe.

a)   Zhodnosť nákladov

241.

 Ak má jedna alebo viacero zmluvných strán dohody o výrobe trhovú silu a dohodou sa zvyšuje zhodnosť nákladov zmluvných strán na významnú úroveň, môže sa tým zlepšiť schopnosť zmluvných strán dosiahnuť dohodnutý výsledok na cene (vrátane účtovania vyšších cien za medziprodukty s cieľom uzavrieť nadväzujúce trhy konkurentom, ktorí sú tretími stranami).

242.

 Zhodnosť nákladov sa vzťahuje na podiel variabilných nákladov, ktoré majú zmluvné strany dohody spoločné. Relevantnými nákladmi sú variabilné náklady produktov, v ktorých si zmluvné strany dohody o výrobe konkurujú. Je preto menej pravdepodobné, že dohoda zvýši zhodnosť nákladov, ak sa spolupráca týka produktov, ktoré si vyžadujú nákladnú komercializáciu (napríklad nových alebo heterogénnych produktov, ktoré si vyžadujú drahý marketing), alebo produktov s vysokými prepravnými nákladmi, ak spolupráca nezahŕňa spoločnú distribúciu týchto produktov.

243.

 Zvýšená zhodnosť nákladov môže viesť aj k zlepšeniu schopnosti zmluvných strán dosiahnuť dohodnutý výsledok na nadväzujúcich trhoch. Táto situácia môže nastať napríklad vtedy, keď sa dohoda o výrobe týka medziproduktu, ktorý tvorí veľkú časť variabilných nákladov konečného produktu, s ktorým zmluvné strany súťažia na nadväzujúcom trhu. V takom prípade môžu zmluvné strany využiť dohodu o výrobe na zvýšenie ceny medziproduktu, a tým zvýšiť konečné ceny (170).

b)   Výmeny informácií

244.

 Realizácia dohody o výrobe si môže vyžadovať výmenu citlivých obchodných informácií, napríklad o výrobných nákladoch a procesoch. Ak sa na samotnú dohodu o výrobe nevzťahuje zákaz podľa článku 101 ods. 1, pretože má neutrálne alebo pozitívne účinky na hospodársku súťaž, tento zákaz sa nevzťahuje ani na výmenu informácií, ktorá túto dohodu sprevádza (171). Platí to najmä v prípade, keď je výmena informácií objektívne nevyhnutná na realizáciu dohody o výrobe a je primeraná jej cieľom (172). Výmena informácií o objemoch predaja a cenách môže byť napríklad potrebná na realizáciu dohody o výrobe, ktorá umožňuje spoločnú distribúciu, ale spravidla nebude potrebná v prípade dohody, ktorá spoločnú distribúciu neobsahuje.

245.

 Ak výmena informácií presahuje rámec toho, čo je objektívne nevyhnutné na realizáciu dohody o výrobe, alebo nie je primeraná jej cieľom, mala by sa posúdiť na základe usmernenia uvedeného v kapitole 6 (173). Ak sa na výmenu informácií vzťahuje článok 101 ods. 1, ešte stále môže spĺňať podmienky článku 101 ods. 3.

3.5.   Individuálne posúdenie dohôd o výrobe podľa článku 101 ods. 3

246.

 Ak sa dohodou o výrobe obmedzuje hospodárska súťaž v zmysle článku 101 ods. 1 (174), pričom táto dohoda nespĺňa podmienky na udelenie výnimky podľa nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii (175), je potrebné posúdiť, či dohoda spĺňa štyri kumulatívne podmienky článku 101 ods. 3, ktoré sa opisujú v oddiele 1.2.7. Nasledujúce faktory sú významné na uplatňovanie uvedených podmienok na dohody o výrobe.

3.5.1.   Zvyšovanie efektívnosti

247.

 Dohoda o výrobe musí prispievať k zlepšovaniu výroby alebo distribúcie tovaru alebo k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku.

248.

 Dohody o výrobe môžu prinášať zvýšenie efektívnosti napríklad tým, že:

a)

umožňujú podnikom usporiť náklady, ktoré by inak vynakladali duplicitne;

b)

pomáhajú podnikom zlepšiť kvalitu produktov, ak spoja svoje dopĺňajúce sa zručnosti a know-how;

c)

umožňujú podnikom zvýšiť rozmanitosť produktov, ktorú by si inak nemohli dovoliť alebo by ju neboli schopné dosiahnuť;

d)

umožňujú podnikom zlepšiť výrobné technológie alebo uviesť na trh nové produkty (napríklad udržateľné produkty), čo by inak neboli schopné urobiť (napríklad vzhľadom na svoje technické kapacity);

e)

stimulujú podniky a umožňujú im prispôsobiť svoje výrobné kapacity náhlemu nárastu dopytu alebo poklesu ponuky určitých produktov, čo môže mať za následok ich nedostatok;

f)

umožňujú podnikom vyrábať s nižšími nákladmi v prípadoch, keď spolupráca umožňuje zmluvným stranám navýšiť výrobu a keď marginálne náklady klesajú zároveň so zvyšujúcou sa produkciou, čiže umožňujú dosiahnuť úspory z rozsahu;

g)

zabezpečujú úspory nákladov prostredníctvom úspor zo sortimentu, ak dohoda umožňuje zmluvným stranám zvýšiť počet rôznych druhov produktov, ktoré vyrábajú.

249.

 Toto zvýšenie efektívnosti môže prispieť k odolnému vnútornému trhu. Dohoda o výrobe môže napríklad zvýšiť odolnosť premiestnením výroby do oblastí, ktoré sú bližšie k udržateľným zdrojom energie.

3.5.2.   Nevyhnutnosť

250.

 V dohode o výrobe sa nesmú ukladať obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie efektívnosti v zmysle článku 101 ods. 3.

251.

 Obmedzenia presahujúce rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie zvýšenia efektívnosti, ktoré prinesie dohoda o výrobe, nespĺňajú podmienky článku 101 ods. 3. Napríklad obmedzenia, ktoré dohoda o výrobe ukladá, pokiaľ ide o súťažné správanie zmluvných strán v oblasti produkcie mimo spolupráce, sa obvykle nebudú považovať za nevyhnutné. Podobne, spoločné stanovovanie cien sa nebude považovať za nevyhnutné, pokiaľ dohoda o výrobe nezahŕňa aj spoločnú distribúciu.

3.5.3.   Prenesenie na spotrebiteľov

252.

 V dohode o výrobe sa musí spotrebiteľom zabezpečovať spravodlivý podiel na výslednom prínose. Zvýšenie efektívnosti, ktoré sa dosiahne prostredníctvom nevyhnutných obmedzení, sa musí preniesť na spotrebiteľov v takom rozsahu, aby prevážilo nad obmedzujúcimi účinkami na hospodársku súťaž, napríklad vo forme nižších cien alebo lepšej kvality či rozmanitosti produktov.

253.

 Zvýšenie efektívnosti, ktoré prináša výhody len pre zmluvné strany, alebo úspory nákladov spôsobené znížením produkcie alebo rozdelením trhu na splnenie podmienok článku 101 ods. 3 nestačia.

254.

 Úspory variabilných nákladov sa na spotrebiteľov prenesú pravdepodobnejšie ako úspory fixných nákladov (176).

255.

 Okrem toho, čím je vyššia trhová sila zmluvných strán, tým je menšia pravdepodobnosť, že prenesú zvýšenie efektívnosti na spotrebiteľov v rozsahu, ktorý preváži nad obmedzujúcimi účinkami na hospodársku súťaž.

3.5.4.   Zákaz vylúčenia hospodárskej súťaže

256.

 V dohode o výrobe sa nesmie poskytovať zmluvným stranám možnosť vylúčenia hospodárskej súťaže vo vzťahu k podstatnej časti predmetných produktov.

257.

 Túto podmienku je potrebné posúdiť na relevantnom trhu, na ktorý patria produkty, ktoré sú predmetom dohody, a na každom vedľajšom trhu, na ktorom dohoda vyvoláva obmedzujúce účinky.

3.6.   Dohody o spoločnom využívaní mobilnej telekomunikačnej infraštruktúry

258.

 V tomto oddiele sa poskytuje usmernenie k posúdeniu osobitného druhu dohody o výrobe z hľadiska hospodárskej súťaže: dohode o spoločnom využívaní mobilnej telekomunikačnej infraštruktúry (177) (v tomto oddiele označovanej ako „NSA“). Ide o dohody, na základe ktorých prevádzkovatelia mobilných telekomunikačných sietí spoločne využívajú časti svojej sieťovej infraštruktúry, zdieľajú prevádzkové náklady a náklady na následnú modernizáciu a údržbu (178). Siete pripojiteľnosti sú obzvlášť významné pre rozvoj digitálneho hospodárstva a digitálnej spoločnosti a majú význam prakticky pre všetky podniky a spotrebiteľov. Prevádzkovatelia mobilných telekomunikačných sietí často združujú svoje zdroje, aby mobilné telekomunikačné služby mohli ponúkať nákladovo efektívnejšie.

259.

 Dohody NSA môžu zabezpečovať spoločné využívanie základnej infraštruktúry lokality, ako sú stožiare, rozvodné skrine, antény alebo zdroje napájania (ďalej len „spoločné využívanie pasívnej infraštruktúry“ alebo „spoločné využívanie lokalít“). Prevádzkovatelia mobilných telekomunikačných sietí môžu spoločne využívať aj zariadenia rádiovej prístupovej siete (ďalej len „RAN“) v lokalitách, napríklad vysielacie a prijímacie základňové stanice alebo riadiace uzly (ďalej len „spoločné využívanie aktívnej infraštruktúry“ alebo „spoločné využívanie zariadení RAN“), alebo ich frekvenčné spektrum, napríklad frekvenčné pásma (ďalej len „spoločné využívanie frekvenčného spektra“) (179). Dohody NSA môžu obsahovať geografickú segmentáciu, v rámci ktorej si prevádzkovatelia mobilných telekomunikačných sietí delia povinnosti v oblasti inštalovania, údržby a prevádzkovania infraštruktúry a zariadení na svojich príslušných územiach.

260.

 Komisia uznáva, že dohody NSA môžu poskytovať prínosy v podobe zníženia nákladov a zlepšenia kvality a možnosti výberu. Zníženie nákladov na zavádzanie a údržbu môže napríklad spotrebiteľom prinášať výhody vo forme nižších cien alebo vyšších investícií do infraštruktúry. Podobne môže rýchlejšie zavádzanie nových sietí a technológií, širšie pokrytie alebo hustejšie siete viesť k zlepšeniu kvality služieb a širšiemu sortimentu produktov a služieb. Dohody NSA môžu takisto umožniť vznik hospodárskej súťaže, ktorá by inak neexistovala (180). Komisia takisto zistila, že dohody NSA umožňujú prevádzkovateľom mobilných telekomunikačných sietí získať prístup k väčším a efektívnejším sieťam (181) bez toho, aby bola potrebná konsolidácia prostredníctvom fúzií.

261.

 Komisia sa domnieva, že dohody NSA vrátane možného spoločného využívania frekvenčného spektra v zásade nepredstavujú obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa v zmysle článku 101 ods. 1, pokiaľ neslúžia ako nástroj na zapojenie sa do kartelu.

262.

 Dohody NSA však môžu vyvolať obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž. Môžu obmedziť hospodársku súťaž v oblasti infraštruktúry, ktorá by sa bez dohody uskutočnila (182). Znížená hospodárska súťaž v oblasti infraštruktúry môže následne obmedziť hospodársku súťaž v oblasti poskytovania mobilných telekomunikačných služieb na veľkoobchodnej aj maloobchodnej úrovni. Je to tak preto, že obmedzenejšia hospodárska súťaž na úrovni infraštruktúry môže ovplyvniť parametre hospodárskej súťaže, ako sú počet, umiestnenie a inštalovaná kapacita lokalít infraštruktúry, dostupnosť medziuzlových komunikácií (183) pre lokality, na ktorých zmluvné strany NSA spoločne umiestňujú svoje zariadenia mobilnej komunikácie, načasovanie zavedenia nových lokalít, ako aj objem inštalovanej kapacity na každej lokalite (184), čo môže následne ovplyvniť kvalitu služby a ceny na veľkoobchodnej aj maloobchodnej úrovni.

263.

 Dohody NSA môžu takisto znížiť nezávislosť rozhodovania zmluvných strán a obmedziť ich schopnosť a motiváciu zapojiť sa do vzájomnej hospodárskej súťaže v oblasti infraštruktúry. To môže následne spôsobiť zníženie flexibility zmluvných strán pri inovácii a diferenciácii technológií/produktov na veľkoobchodnom a maloobchodnom trhu s mobilnými telekomunikáciami, a tým aj obmedziť hospodársku súťaž medzi nimi (185). Dohody o spoločnom využívaní mobilnej infraštruktúry môžu teda pre svoje účinky na štruktúru trhu spôsobiť ujmu konečným spotrebiteľom, keďže môžu viesť k menšiemu výberu, nižšej kvalite služieb, ako aj k oneskoreniam pri inovácii (186). Môže to byť spôsobené napríklad niektorými technickými (187), zmluvnými (188) alebo finančnými podmienkami dohody (189). Ak sú zmluvné strany NSA konkurentmi, výmena citlivých obchodných informácií medzi nimi môže takisto vyvolať obavy z narušenia hospodárskej súťaže, ak výmena informácií presahuje to, čo je objektívne nevyhnutné a primerané na vykonávanie dohody.

264.

 Dohody NSA si vždy vyžadujú individuálne posúdenie podľa článku 101 (190). V závislosti od okolností daného prípadu môžu byť pre posúdenie významné niektoré alebo všetky tieto faktory:

a)

druh a rozsah spoločného využívania (vrátane stupňa nezávislosti, ktorý si prevádzkovatelia mobilnej telekomunikačnej siete zachovávajú) (191);

b)

rozsah spoločných služieb a spoločných technológií, ako aj účel spoločného využívania (frekvenčného spektra), trvanie a štruktúra spolupráce stanovené v dohodách;

c)

geografický rozsah a trhové pokrytie dohody NSA (napríklad pokrytie obyvateľstva a to, či sa dohoda týka husto obývaných oblastí) (192);

d)

charakteristiky a štruktúra relevantného trhu [trhové podiely zmluvných strán, rozsah frekvenčného spektra v držbe zmluvných strán, blízkosť hospodárskej súťaže medzi zmluvnými stranami, počet prevádzkovateľov mimo dohody a rozsah ich konkurenčného tlaku, prekážky vstupu na trh, dohody s tretími stranami (ako napríklad vlastníkmi zložiek sieťovej infraštruktúry, ktorí sú tretími stranami, alebo poskytovateľmi služieb, ktorí sú tretími stranami, napríklad poskytovateľmi vysielačových služieb)];

e)

počet dohôd NSA na relevantnom trhu a počet a identita zúčastnených prevádzkovateľov siete.

265.

 Hoci sa bude vždy vyžadovať individuálne posúdenie jednotlivých prípadov na základe uvedených faktorov, Komisia sa domnieva, že na to, aby sa o dohode NSA neuvažovalo prima facie ako o dohode s pravdepodobnými obmedzujúcimi účinkami v zmysle článku 101 ods. 1, musí táto dohoda spĺňať aspoň tieto podmienky:

a)

všetci zúčastnení prevádzkovatelia kontrolujú a prevádzkujú svoju vlastnú základnú sieť a neexistujú žiadne technické, zmluvné, finančné ani iné prekážky, ktoré by prevádzkovateľom bránili jednostranne zavádzať a modernizovať infraštruktúru svojho výberu;

b)

zúčastnení prevádzkovatelia zabezpečujú nezávislé maloobchodné a veľkoobchodné operácie (technická a obchodná rozhodovacia nezávislosť). To zahŕňa slobodu stanovovať ceny svojich služieb, určovať parametre produktov/balíkov a rozlišovať svoje služby na základe kvality a iných parametrov;

c)

zúčastnení prevádzkovatelia si zachovávajú schopnosť riadiť sa nezávislými stratégiami využívania spektra (193);

d)

zúčastnení prevádzkovatelia si nevymieňajú citlivé obchodné informácie nad rámec toho, čo je nevyhnutne potrebné na fungovanie spoločného využívania mobilnej infraštruktúry, pričom v prípade potreby boli zavedené prekážky výmeny informácií.

266.

 A napokon sa pre rôzne druhy dohôd o spoločnom využívaní mobilnej infraštruktúry poskytuje toto všeobecné usmernenie (194):

a)

dohody o spoločnom využívaní pasívnej infraštruktúry (195) pravdepodobne nevyvolajú obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž, a to za predpokladu, že i) prevádzkovatelia siete si zachovajú významnú mieru nezávislosti a flexibility pri vymedzovaní svojej obchodnej stratégie, vlastností svojich služieb a sieťových investícií a ii) prístup k pasívnej infraštruktúre na relevantnom trhu nebude obmedzený (v tomto zmysle je potrebné zvážiť relevantné faktory, ako napríklad regulačné povinnosti alebo existujúce obchodné dojednania, ktoré obmedzujú takýto prístup);

b)

dohody o spoločnom využívaní aktívnej infraštruktúry (196) s väčšou pravdepodobnosťou vyvolajú obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž. Je to preto, že spoločné využívanie aktívnej infraštruktúry v porovnaní so spoločným využívaním pasívnej infraštruktúry spravidla zahŕňa rozsiahlejšiu spoluprácu na komponentoch siete, ktoré pravdepodobne ovplyvnia nielen pokrytie, ale aj nezávislé nasadenie kapacity;

c)

dohody o spoločnom využívaní frekvenčného spektra (označované aj ako „združovanie frekvenčného spektra“) predstavujú ďalekosiahlejšiu formu spolupráce a môžu ešte viac obmedziť schopnosť zmluvných strán diferencovať svoje maloobchodné a/alebo veľkoobchodné ponuky a priamo obmedziť hospodársku súťaž medzi nimi (197). Zatiaľ čo spoločné využívanie rádiového spektra môžu regulačné orgány povoliť pri udeľovaní práv na využívanie rádiového spektra, (198) tieto dohody si vyžadujú dôkladnejšie posúdenie podľa článku 101 ako iné formy spoločného využívania siete (199).

3.7.   Príklady

267.

 Priame obmedzenie hospodárskej súťaže

Príklad 1

Situácia: Spoločnosti A a B, dvaja dodávatelia produktu X, sa rozhodnú zatvoriť svoje existujúce zastarané výrobné závody a vybudovať nový, väčší a efektívnejší výrobný závod prevádzkovaný spoločným podnikom, ktorý bude mať vyššiu kapacitu, než je celková kapacita starých závodov spoločností A a B. Konkurenti využívajú svoje existujúce závody na plnú kapacitu a neplánujú ich rozšírenie. Spoločnosť A má na relevantnom trhu s produktom X trhový podiel 20 % a spoločnosť B 25 %. Trh je koncentrovaný a stagnujúci; v poslednom čase naň nevstúpili žiadne spoločnosti a trhové podiely sú dlhodobo stabilné. Výrobné náklady predstavujú hlavnú časť variabilných nákladov spoločností A a B na produkt X. Komercializácia, pokiaľ ide o náklady a strategický význam, je v porovnaní s výrobou menej významnou hospodárskou činnosťou: marketingové náklady sú nízke, keďže produkt X je homogénny a zavedený, a preprava nie je kľúčovým prvkom hospodárskej súťaže.

Analýza:

Uplatniteľnosť nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii: Nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii sa neuplatňuje, pretože spoločný trhový podiel zmluvných strán na relevantnom trhu s produktom X presahuje 20 %. Je preto potrebné individuálne posúdenie dohody o výrobe.

Individuálne posúdenie podľa článku 101 ods. 1: Ak bude spoločný podnik viesť k tomu, že spoločnosti A a B si prerozdelia väčšinu svojich variabilných nákladov na produkt X, je pravdepodobné, že sa priamo obmedzí hospodárska súťaž medzi nimi. Spoločný podnik môže zároveň viesť zmluvné strany k obmedzeniu produkcie produktu X v porovnaní s produkciou, ktorú by uviedli na trh, ak by každá z nich rozhodovala o svojej produkcii samostatne. Vzhľadom na limitované obmedzenia, ktorým budú konkurenti čeliť z hľadiska kapacity, by toto obmedzenie produkcie mohlo viesť k vyšším cenám.

Spoločný výrobný podnik preto pravdepodobne obmedzí hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1 na trhu s produktom X.

Individuálne posúdenie podľa článku 101 ods. 3: Nahradenie dvoch menších starých výrobných závodov novým závodom môže mať za následok, že spoločný podnik zvýši produkciu s nižšími cenami v prospech spotrebiteľov. Dohoda o výrobe však bude spĺňať podmienky článku 101 ods. 3 len vtedy, ak zmluvné strany preukážu, že zvýšenie efektívnosti bude značné a pravdepodobne sa prenesie na spotrebiteľov v takom rozsahu, že preváži nad obmedzujúcimi účinkami na hospodársku súťaž.

268.

 Dohodnuté výsledky a väzby medzi konkurentmi

Príklad 2

Situácia: Dvaja dodávatelia, spoločnosti A a B, vytvoria spoločný výrobný podnik na výrobu produktu Y. Spoločnosť A má na trhu s produktom Y trhový podiel 15 % a spoločnosť B má podiel 10 %. Na trhu sú ďalší traja účastníci: spoločnosť C s trhovým podielom 30 %, spoločnosť D s trhovým podielom 25 % a spoločnosť E s trhovým podielom 20 %. Spoločnosť B už má spoločný výrobný závod so spoločnosťou D. Produkt Y je homogénny; použitá technológia je jednoduchá a dodávatelia majú veľmi podobné variabilné náklady.

Analýza:

Uplatniteľnosť nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii: Nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii sa neuplatňuje, pretože spoločný trhový podiel zmluvných strán na relevantnom trhu s produktom Y presahuje 20 %. Je preto potrebné individuálne posúdenie dohody o výrobe.

Individuálne posúdenie podľa článku 101 ods. 1: Trh sa vyznačuje veľmi malým počtom účastníkov s podobnými trhovými podielmi a podobnými variabilnými výrobnými nákladmi. Spoločný podnik spoločností A a B vytvorí ďalšiu väzbu medzi dodávateľmi na trhu, čím sa de facto zvýši koncentrácia na trhu, keďže zároveň prepojí spoločnosť D so spoločnosťami A a B. Je pravdepodobné, že táto spolupráca zvýši riziko dohodnutého výsledku, a tým pravdepodobne obmedzí hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1.

Individuálne posúdenie podľa článku 101 ods. 3: Podmienky z článku 101 ods. 3 budú splnené len v prípade, že dôjde k značnému zvýšeniu efektívnosti, ktoré sa prenesie na spotrebiteľov v takom rozsahu, že preváži nad obmedzujúcimi účinkami na hospodársku súťaž. V tomto príklade sa to však vzhľadom na homogénnu povahu produktu Y a jednoduchosť použitej technológie zdá nepravdepodobné.

269.

 Protisúťažné uzavretie trhu

Príklad 3

Situácia: Spoločnosti A a B založia spoločný výrobný podnik na výrobu medziproduktu X, ktorý pokryje celú ich výrobu produktu X. Produkt X je kľúčovým vstupom na výrobu nadväzujúceho produktu Y a neexistujú žiadne iné druhy produktov, ktoré by boli substituovateľné ako vstupy. Výrobné náklady na produkt X predstavujú 50 % variabilných nákladov na konečný produkt Y, v ktorom si spoločnosti A a B konkurujú aj na nadväzujúcom trhu. Spoločnosti A aj B majú na nadväzujúcom trhu s produktom Y podiel vo výške 20 %. Vstup na tento nadväzujúci trh je obmedzený a trhové podiely sú v priebehu času stabilné. Okrem toho, že spoločnosti A a B pokrývajú svoj vlastný dopyt po produkte X (použitie na vlastnú spotrebu), každá z nich má trhový podiel 30 % na trhu s produktom X (predaj tretím stranám). Existujú vysoké prekážky vstupu na trh s produktom X a existujúci výrobcovia pracujú takmer na plnú kapacitu. Na trhu s produktom Y existujú dvaja ďalší významní dodávatelia, každý s trhovým podielom 15 %, a niekoľko menších konkurentov. Spoločný podnik prinesie úspory z rozsahu vo forme zníženia fixných nákladov ústredí zmluvných strán.

Analýza:

Uplatniteľnosť nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii: Nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii sa neuplatňuje, pretože spoločný trhový podiel zmluvných strán presahuje 20 % na trhu s medziproduktom X aj na trhu s nadväzujúcim produktom Y. Vyžaduje sa preto individuálne posúdenie dohody o výrobe.

Individuálne posúdenie podľa článku 101 ods. 1: Vzhľadom na spoločný výrobný podnik a jeho vysoký spoločný trhový podiel na predchádzajúcom trhu s produktom X budú spoločnosti A a B schopné do veľkej miery kontrolovať dodávky základného vstupu X pre svojich konkurentov na nadväzujúcom trhu s produktom Y. Spoločnostiam A a B to pravdepodobne umožní zvyšovať náklady svojich konkurentov prostredníctvom umelého zvyšovania ceny produktu X alebo znižovaním produkcie. Konkurentom spoločností A a B by to mohlo zabrániť v prístupe na trh s produktom Y. Vzhľadom na pravdepodobnosť protisúťažného uzavretia nadväzujúceho trhu táto dohoda pravdepodobne obmedzí hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1.

Individuálne posúdenie podľa článku 101 ods. 3: Úspory z rozsahu, ktoré prinesie spoločný výrobný podnik, sa obmedzujú na fixné náklady a je nepravdepodobné, že prevážia nad obmedzujúcimi účinkami na hospodársku súťaž, a preto táto dohoda pravdepodobne nebude spĺňať podmienky článku 101 ods. 3.

270.

 Dohoda o výrobe ako rozdelenie trhu

Príklad 4

Situácia: Spoločnosti A a B obe vyrábajú produkty X a Y. Spoločnosť A má trhový podiel 30 % na trhu s produktom X a 10 % na trhu s produktom Y. Spoločnosť B má trhový podiel 10 % na trhu s produktom X a 30 % na trhu s produktom Y. Na dosiahnutie úspor z rozsahu pri výrobe uzavrú spoločnosti A a B dohodu o výrobe, podľa ktorej bude spoločnosť A vyrábať iba produkt X a spoločnosť B iba produkt Y. V dohode sa nestanovuje, že zmluvné strany si budú jednotlivé produkty navzájom dodávať. V dôsledku toho bude po uzavretí dohody spoločnosť A predávať iba produkt X a spoločnosť B iba produkt Y. Zmluvné strany tvrdia, že takouto špecializáciou dosiahnu značné úspory fixných nákladov v dôsledku úspor z rozsahu, a že vďaka zameraniu každej z nich iba na jeden produkt budú môcť zlepšiť svoje výrobné technológie, čo povedie ku kvalitnejším produktom.

Analýza:

Uplatniteľnosť nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii: Nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii sa neuplatňuje, pretože spoločný trhový podiel zmluvných strán presahuje 20 % na každom z relevantných trhov s produktom X aj Y. V každom prípade dohoda nespĺňa kritériá dohody o recipročnej špecializácii v zmysle nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii, keďže zmluvné strany sa nedohodli na vzájomných dodávkach produktov, ktorých výrobu obe zastavili. Vyžaduje sa preto individuálne posúdenie dohody.

Individuálne posúdenie podľa článku 101 ods. 1: Podľa dohody prestanú spoločnosti A a B vyrábať (a predávať) produkty, v ktorých si konkurujú. Dohoda má preto za cieľ obmedziť hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1.

Individuálne posúdenie podľa článku 101 ods. 3: Údajné zvýšenie efektívnosti vyplývajúce z dohody (vo forme zníženia fixných nákladov a zlepšenia výrobnej technológie) je spojené s rozdelením trhu, takže nie je pravdepodobné, že preváži nad obmedzujúcimi účinkami dohody, a preto dohoda nespĺňa podmienky z článku 101 ods. 3. V každom prípade, ak sa spoločnosť A alebo B domnieva, že by bolo efektívnejšie zamerať sa len na jeden produkt, môže jednoducho prijať jednostranné rozhodnutie, že bude vyrábať len produkt X alebo Y, bez toho, aby sa dohodla na tom, že druhá spoločnosť sa bude zameriavať len na výrobu druhého produktu.

271.

 Potenciálni konkurenti

Príklad 5

Situácia: Spoločnosť A vyrába konečný produkt X a spoločnosť B konečný produkt Y. Produkty X a Y patria na rozdielne trhy s produktmi, na ktorých majú spoločnosti A a B trhovú silu, keďže ich individuálne trhové podiely presahujú 20 %. Obidva podniky používajú produkt Z ako vstup na vlastnú výrobu produktov X a Y a obidva vyrábajú produkt Z len na vlastnú spotrebu. Produkt X je možné vyrábať jednoduchou úpravou produktu Z a spoločnosť B uskutočnila prípravy na vstup produktu X na trh, ktorý sa javí realistický na budúci rok. Spoločnosti A a B sa dohodli na spoločnej výrobe produktu Z, ktorá prináša mierne úspory z rozsahu, ako aj na ukončení nezávislej výroby produktu Z. V rámci dohody spoločnosť B súhlasí s tým, že produkt X najbližších päť rokov neuvedie na trh.

Analýza:

Uplatniteľnosť nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii: Nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii sa neuplatňuje, keďže na nadväzujúcich trhoch s konečnými produktmi X a Y je presiahnutý hraničný trhový podiel 20 %. Tieto trhy sú relevantné na uplatnenie hraničného trhového podielu, pretože produkt, ktorého sa týka dohoda o výrobe (medziprodukt Z), používajú zmluvné strany ako vstup na výrobu produktov X a Y.

Individuálne posúdenie podľa článku 101 ods. 1: Spoločnosti A a B nie sú skutočnými konkurentmi, pokiaľ ide o produkty X, Y a Z. Z hľadiska plánu uviesť na trh produkt X do jedného roka je však spoločnosť B potenciálnym konkurentom spoločnosti A na danom trhu. Dohodou o spoločnej výrobe sa teda obmedzuje hospodárska súťaž na trhu s produktom X v zmysle článku 101 ods. 1, pretože sa ňou odstraňuje konkurenčná prekážka, ktorú predstavuje plánovaný vstupu spoločnosti B na trh.

Individuálne posúdenie podľa článku 101 ods. 3: Podmienky z článku 101 ods. 3 pravdepodobne nebudú splnené, pretože zvýšenie efektívnosti vo forme úspor z rozsahu, ktoré prinesie dohoda o spoločnej výrobe, je mierne, takže pravdepodobne nepreváži nad obmedzujúcimi účinkami dohody na hospodársku súťaž na trhu s produktom X, na ktorom má spoločnosť A trhovú silu.

272.

 Výmena informácií

Príklad 6

Situácia: Spoločnosti A a B obe vyrábajú produkt Z, chemickú komoditu. Z je homogénny produkt, ktorý sa vyrába podľa európskej normy, ktorá neumožňuje žiadne zmeny produktu. Výrobné náklady tvoria významnú zložku celkových nákladov na produkt Z. Spoločnosť A má na trhu s produktom Z v rámci celej Únie trhový podiel 20 % a spoločnosť B 25 %. Na trhu pôsobia ďalší štyria výrobcovia a ich príslušné trhové podiely sú 20 %, 15 %, 10 % a 10 %. Výrobný závod spoločnosti A sa nachádza v členskom štáte X v severnej Európe, zatiaľ čo výrobný závod spoločnosti B má sídlo v členskom štáte Y v južnej Európe. Hoci sa väčšina zákazníkov spoločnosti A nachádza v severnej Európe, spoločnosť A má niekoľko zákazníkov aj v južnej Európe. Väčšina zákazníkov spoločnosti B sa nachádza v južnej Európe, hoci má niekoľko zákazníkov aj v severnej Európe. V súčasnosti spoločnosť A dodáva svojím zákazníkom v južnej Európe produkt Z vyrábaný v jej výrobnom závode v severnom členskom štáte X a prepravuje ho do južnej Európy nákladnými automobilmi. Spoločnosť B dodáva svojim zákazníkom v severnej Európe produkt Z vyrábaný v južnom členskom štáte Y a prepravuje ho do severnej Európy nákladnými automobilmi. Náklady na dopravu sú pomerne vysoké, ale nie natoľko vysoké, aby sa dodávky spoločnosti A do južnej Európy alebo dodávky spoločnosti B do severnej Európy stali neziskovými.

Spoločnosti A a B sa rozhodli, že by bolo efektívnejšie, keby spoločnosť A zastavila dopravu produktu Z z členského štátu X do južnej Európy a spoločnosť B zastavila dopravu produktu Z z členského štátu Y do severnej Európy. Obidve spoločnosti si však chcú zachovať svojich existujúcich zákazníkov. Aby to dosiahli, spoločnosti A a B zamýšľajú uzavrieť swapovú dohodu, ktorá im umožňuje kúpiť dohodnuté ročné množstvo produktu Z zo závodu druhej zmluvnej strany na účely predaja nakúpeného produktu Z tým svojim zákazníkom, ktorých sídlo sa nachádza bližšie k závodu druhej zmluvnej strany. S cieľom vypočítať kúpnu cenu, ktorá nezvýhodní jednu zmluvnú stranu pred druhou a v ktorej sa náležite zohľadnia rozdielne výrobné náklady a rozdielne úspory prepravných nákladov zmluvných strán, a s cieľom zabezpečiť, aby obidve zmluvné strany dosiahli primeranú maržu, sa dohodli, že si navzájom poskytnú informácie o svojich nákladoch na produkt Z (teda o výrobných a prepravných nákladoch).

Analýza:

Uplatniteľnosť nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii: Nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii sa neuplatňuje, pretože swapová dohoda nezodpovedá žiadnemu druhu dohody, ktorých sa týka nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii.

Individuálne posúdenie podľa článku 101 ods. 1: Samotná skutočnosť, že spoločnosti A a B, ktoré sú konkurentmi, si vymenia časť svojej výroby, nevyvoláva obavy z narušenia hospodárskej súťaže. V dohode sa však zároveň stanovuje výmena informácií medzi zmluvnými stranami o výrobných a prepravných nákladoch na produkt Z, v ktorom si konkurujú. Výmena informácií medzi konkurentmi presahuje rámec toho, čo je nevyhnutné na vykonávanie swapovej dohody. Vzhľadom na relatívne koncentrovanú štruktúru trhu, homogénnu povahu produktu Z a skutočnosť, že výrobné a prepravné náklady tvoria hlavnú zložku celkových výrobných nákladov, a preto dôležitý parameter hospodárskej súťaže, môže výmena informácií viesť k dohodnutému výsledku. Vzhľadom na významné trhové podiely zmluvných strán sa preto dohodou pravdepodobne obmedzí hospodárska súťaž v zmysle článku 101 ods. 1.

Individuálne posúdenie podľa článku 101 ods. 3: Dohoda prinesie zvýšenie efektívnosti vo forme úspor nákladov zmluvných strán, obsah vymieňaných informácií však podľa všetkého nie je nevyhnutný na dosiahnutie predmetnej efektívnosti. Zmluvné strany by mohli dosiahnuť podobné úspory nákladov, ak by sa dohodli na tvorbe cien, ktorá nie je spojená s informovaním o ich výrobných nákladoch a nákladoch na dopravu. V dôsledku toho swapová dohoda vo svojej súčasnej podobe nespĺňa podmienky článku 101 ods. 3.

4.   DOHODY O NÁKUPE

4.1.   Úvod

273.

 Táto kapitola obsahuje usmernenie k posúdeniu dohôd týkajúcich sa spoločného nákupu produktov viacerými podnikmi. Spoločné nákupy znamenajú združenie činností nákupu a môžu sa vykonávať rôzne, napríklad prostredníctvom spoločne kontrolovanej spoločnosti, spoločnosti, v ktorej majú podniky menšie ako kontrolné podiely, družstva, zmluvného dojednania alebo voľnejších foriem spolupráce, napríklad keď zástupca dohodne alebo uzavrie nákupy v mene viacerých podnikov (spoločne označované ako „dojednania o spoločnom nákupe“).

274.

 Dojednania o spoločnom nákupe existujú vo viacerých hospodárskych odvetviach. Môžu svojim členom zabezpečovať vykonávanie spoločných nákupov alebo sa môžu obmedziť na spoločné rokovanie o kúpnej cene, zložkách kúpnej ceny alebo iných podmienkach s dodávateľom, pričom skutočné nákupné transakcie na základe spoločne vyjednanej ceny a/alebo podmienok sa ponechávajú na jednotlivých členov. Vždy, keď sa v tejto kapitole odkazuje na spoločné nákupy, ide o spoločné nákupy aj o spoločné rokovania o (zložkách) kúpnych cien alebo iných podmienkach. Dojednanie o spoločnom nákupe môže zahŕňať aj ďalšie činnosti, ako je spoločná preprava, kontrola kvality a skladovanie, čím sa zabráni duplicite dodacích nákladov. V závislosti od odvetvia môžu kupujúci spoločne nakúpené produkty spotrebovať alebo ich použiť ako vstupy pre svoje vlastné činnosti, ako v prípade energie alebo hnojív. Prípadne môžu kupujúci produkty znovu predať, napríklad ak ide o rýchlo sa rozvíjajúci spotrebný tovar (ako potraviny, výrobky starostlivosti o domácnosť, výrobky osobnej hygieny atď.) alebo o spotrebnú elektroniku. Skupiny nezávislých maloobchodníkov, maloobchodných reťazcov alebo skupiny maloobchodníkov zapájajúce sa do spoločného nákupu sa zvyčajne označujú ako „maloobchodné združenia“ (200).

275.

 Cieľom dojednaní o spoločnom nákupe je vo všeobecnosti vytvorenie takej sily kupujúceho voči dodávateľom, ktorú by jednotliví členovia dojednania o spoločnom nákupe nedosiahli, keby konali nezávisle. Sila kupujúceho vyplývajúca z dojednania o spoločnom nákupe, môže viesť k nižším cenám, väčšej rozmanitosti alebo lepšej kvalite produktov pre spotrebiteľov. Členom, najmä ak ide o malé podniky, takisto môže umožniť získať lepšie podmienky nákupu, a tým si udržať konkurencieschopnosť na nadväzujúcom trhu (trhoch) predaja, kde čelia silným konkurentom. Podniky sa môžu do spoločných nákupov zapojiť aj vtedy, keď im to umožňuje predchádzať nedostatku produktov alebo riešiť prerušenia výroby určitých produktov, a tým sa vyhnúť narušeniu dodávateľského reťazca. Za určitých okolností však môže spoločný nákup zároveň viesť k obavám z narušenia hospodárskej súťaže, ako sa uvádza v oddiele 4.2.3.

276.

 Dojednania o spoločnom nákupe môžu obsahovať horizontálne aj vertikálne dohody. V takýchto prípadoch je potrebná dvojstupňová analýza. Po prvé horizontálne dohody medzi konkurenčnými podnikmi, ktoré sa zúčastňujú na spoločnom nákupe, alebo rozhodnutia prijaté združením nakupujúcich podnikov sa musia posudzovať podľa zásad uvedených v týchto usmerneniach. Ak toto posúdenie vedie k záveru, že dojednanie o spoločnom nákupe nevyvoláva obavy z narušenia hospodárskej súťaže, je potrebné ďalšie posúdenie všetkých vertikálnych dohôd medzi dojednaním o spoločnom nákupe a jej jednotlivými členmi a medzi dojednaním o spoločnom nákupe a dodávateľmi. Tieto vertikálne dohody sa musia posúdiť na základe nariadenia VBER a usmernení k vertikálnym obmedzeniam. Vertikálne dohody, na ktoré sa nevzťahuje nariadenie VBER, sa nepovažujú za nezákonné, vyžadujú si však individuálne posúdenie podľa článku 101.

4.2.   Posúdenie podľa článku 101 ods. 1

4.2.1.   Hlavné obavy z narušenia hospodárskej súťaže

277.

 Dojednania o spoločnom nákupe medzi skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi môžu viesť k obmedzeniu hospodárskej súťaže na predchádzajúcom trhu nákupu a/alebo na nadväzujúcom trhu predaja, ako sú napríklad zvýšené ceny alebo znížená produkcia, kvalita alebo rozmanitosť produktov či inovácia, rozdelenie trhu alebo protisúťažné uzavretie trhu ďalším kupujúcim.

4.2.2.   Obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa

278.

 Dojednania o spoločnom nákupe spravidla nepredstavujú obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, ak sa skutočne týkajú spoločného nákupu, teda ak dvaja alebo viacerí kupujúci spoločne dohodnú a uzavrú dohodu s daným dodávateľom o jednej alebo viacerých obchodných podmienkach týkajúcich sa dodávok produktov spolupracujúcim kupujúcim.

279.

 Dojednania o spoločnom nákupe by sa mali odlišovať od nákupných kartelov, ktorých cieľom je obmedziť hospodársku súťaž na vnútornom trhu v rozpore s článkom 101 ods. 1 (201). Nákupné kartely sú dohody alebo zosúladené postupy medzi dvomi alebo viacerými kupujúcimi, ktorými sa bez uskutočnenia spoločných rokovaní s dodávateľom:

a)

koordinuje individuálne súťažné správanie týchto kupujúcich na trhu nákupu alebo ovplyvňujú príslušné parametre hospodárskej súťaže medzi nimi prostredníctvom postupov, medzi ktoré okrem iného patrí stanovenie alebo koordinácia kúpnych cien alebo ich zložiek (a to aj vrátane dohôd o stanovení miezd alebo nezaplatení určitej ceny za produkt); prerozdelenie nákupných kvót alebo spoločné využívanie trhov a dodávateľov; alebo

b)

ovplyvňujú individuálne rokovania týchto kupujúcich s dodávateľmi alebo ich individuálne nákupy od dodávateľov, napríklad koordináciou stratégií kupujúcich pri rokovaní alebo výmenou informácií o stave takýchto rokovaní s dodávateľmi.

280.

 Ak kupujúci rokujú s dodávateľmi individuálne (teda ak sa nezúčastňujú spoločných rokovaní s dodávateľom), musia prijímať svoje nákupné rozhodnutia nezávisle a nesmú prostredníctvom dohôd alebo zosúladených postupov odstrániť strategickú neistotu, ktorá medzi nimi panuje v otázke budúceho správania na trhu. Kupujúci si medzi sebou nesmú stanoviť jednu alebo viaceré podmienky nákupu (cenu, množstvo, zdroj dodávok, kvalitu alebo iné parametre hospodárskej súťaže) skôr, ako každý kupujúci individuálne s dodávateľom rokuje a nakúpi od neho.

281.

 Nákupný kartel môže existovať aj vtedy, keď sa kupujúci dohodnú, že si budú medzi sebou vymieňať citlivé obchodné informácie o svojich individuálnych nákupných zámeroch alebo rokovaniach s dodávateľmi mimo akéhokoľvek skutočného dojednania o spoločnom nákupe, ktoré v mene svojich členov kolektívne komunikuje s dodávateľmi (202). Týka sa to najmä výmeny informácií medzi kupujúcimi o kúpnych cenách, ktoré zaplatia (maximálnych cenách, minimálnych zľavách a iných aspektoch cien), ďalších podmienkach nákupu, zdrojoch dodávok (z hľadiska dodávateľov aj území), objemoch a množstvách, kvalite alebo iných parametroch hospodárskej súťaže (napríklad termíny, dodávky a inovácie).

282.

 Nákupný kartel je už zo svojej podstaty dostatočným narušením hospodárskej súťaže, takže nie je potrebné posudzovať jeho účinky. Za predpokladu, že ovplyvní obchod medzi členskými štátmi, teda predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa v zmysle článku 101 ods. 1. Preto si posúdenie nákupných kartelov na rozdiel od posúdenia dojednaní o spoločnom nákupe v zásade nevyžaduje vymedzenie relevantných trhov, posúdenie trhového postavenia kupujúcich na predchádzajúcom trhu nákupu, ani toho, či si konkurujú na nadväzujúcom trhu predaja (203). Nasledujúcimi faktormi sa zabezpečí menšia pravdepodobnosť toho, že dojednanie o nákupe medzi kupujúcimi bude ekvivalentom nákupného kartelu:

a)

v dojednaní o spoločnom nákupe sa dodávateľom objasňuje, že rokovania sa uskutočňujú v mene jeho členov a že členovia budú pri individuálnych nákupoch viazaní dohodnutými podmienkami alebo že sa na základe dojednania o spoločnom nákupe vykonávajú nákupy v mene jeho členov. Pritom sa nevyžaduje, aby sa v dojednaní o spoločnom nákupe zverejnila identita jeho členov, a to najmä vtedy, ak ide o malé alebo stredné podniky a/alebo ak majú na nákupoch od dodávateľa podľa dojednania o spoločnom nákupe len malý podiel. Dodávatelia však nie sú povinní zisťovať, či existuje dojednanie o spoločnom nákupe, napríklad prostredníctvom tretích strán alebo tlačových správ. Utajenie však nie je podmienkou na to, aby sa konštatovala existencia nákupného kartelu (204);

b)

členovia dojednania o spoločnom nákupe vymedzili formu svojej spolupráce, jej rozsah a fungovanie v písomnej dohode tak, aby bolo možné ex post overiť jej súlad s článkom 101 a porovnať ju so skutočným fungovaním dojednania o spoločnom nákupe. Písomná dohoda však nemôže ako taká chrániť dojednanie pred presadzovaním práva hospodárskej súťaže.

283.

 Dojednania o spoločnom nákupe môžu takisto prispieť alebo poslúžiť ako nástroj na zapojenie sa do kartelu predajcov, t. j. do dohody medzi konkurentmi na stanovenie predajných cien, obmedzenie produkcie alebo rozdelenie trhov či zákazníkov na nadväzujúcich trhoch predaja. V takom prípade sa môže dojednanie o spoločnom nákupe posudzovať spoločne s kartelom na nadväzujúcom trhu predaja.

284.

 Dojednanie o spoločnom nákupe, ktorého cieľom je vylúčiť skutočného alebo potenciálneho konkurenta z nadväzujúceho trhu (nadväzujúcich trhov) predaja, je formou horizontálneho bojkotu a predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. Horizontálne bojkoty by sa mali rozlišovať od vertikálnych, teda od dohody medzi kupujúcimi o nenakupovaní od konkrétnych dodávateľov na predchádzajúcom trhu. Hoci vertikálny bojkot môže za určitých okolností viesť k obmedzeniu hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, spravidla to neplatí. Obmedzenie hospodárskej súťaže napríklad nie je cieľom dohody medzi kupujúcimi, že už nebudú nakupovať produkty od určitých dodávateľov z dôvodu ich konkrétnych vlastností, výrobných procesov alebo pracovných podmienok, napríklad preto, lebo ponúkané produkty sú neudržateľné, zatiaľ čo kupujúci chcú nakupovať len udržateľné produkty. Vertikálne bojkoty sa preto musia zvážiť v ich právnych aj ekonomických súvislostiach, aby bolo možné posúdiť ich skutočné alebo pravdepodobné účinky na hospodársku súťaž.

4.2.3.   Obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž

285.

 Dojednania o spoločnom nákupe, v rámci ktorých kupujúci spoločne komunikujú s dodávateľmi prostredníctvom dojednania, sa musia vyhodnotiť v ich právnom a hospodárskom kontexte so zreteľom na ich skutočné a pravdepodobné účinky na hospodársku súťaž. Posúdenie sa musí týkať možných obmedzujúcich účinkov na relevantné trhy nákupu, na ktorých dojednanie o spoločnom nákupe pôsobí na dodávateľov, ako aj na relevantné trhy predaja, na ktorých môžu členovia dojednania o spoločnom nákupe súťažiť ako predajcovia. Komisia v tomto posúdení porovná skutočné alebo pravdepodobné účinky dojednania o spoločnom nákupe na relevantné trhy nákupu a predaja so situáciou, ktorá by nastala, ak by dané konkrétne dojednanie neexistovalo.

286.

 Vo všeobecnosti je menej pravdepodobné, že dojednania o spoločnom nákupe vyvolajú obavy z narušenia hospodárskej súťaže, keď jeho členovia nemajú trhovú silu na relevantných trhoch predaja.

287.

 Určité obmedzenia uložené v rámci dojednania o spoločnom nákupe jeho členom nemusia patriť do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1, ak sa obmedzujú na to, čo je objektívne nevyhnutné a primerané na zabezpečenie riadneho fungovania dojednania, a umožňujú členom uplatňovať silu kupujúceho vo vzťahu k dodávateľom (205). To sa môže vzťahovať napríklad na ustanovenie, ktorým sa zakazuje členom účasť na konkurenčnom dojednaní o spoločnom nákupe, pokiaľ by to mohlo ohroziť jeho riadne fungovanie a silu kupujúceho.

4.2.3.1.   Relevantné trhy

288.

 Existujú dva trhy, na ktoré môžu mať dosah dojednania o spoločnom nákupe. Po prvé ide o trhy, ktorých sa dojednanie o spoločnom nákupe priamo týka, teda o relevantné trhy nákupu, na ktorých členovia dojednania o spoločnom nákupe spoločne rokujú s dodávateľmi alebo od nich nakupujú. Po druhé ide o nadväzujúce trhy predaja, čiže trhy, na ktorých členovia dojednania o spoločnom nákupe individuálne pôsobia ako predajcovia.

289.

 Vymedzenie relevantných trhov nákupu sa riadi zásadami stanovenými v oznámení o definícii trhu a na určenie konkurenčného tlaku je založené na pojme substituovateľnosti. Jediná osobitosť trhov nákupu v porovnaní s trhmi predaja spočíva v tom, že substituovateľnosť musí byť vymedzená z hľadiska ponuky, a nie z hľadiska dopytu. Inými slovami, pri zisťovaní konkurenčného tlaku na kupujúcich sú rozhodujúce alternatívne možnosti dodávateľov. Tieto alternatívy možno analyzovať napríklad preskúmaním pravdepodobnej reakcie dodávateľov na malý, ale trvalý pokles cien ponúkaných za ich produkty. Po vymedzení relevantného trhu možno vypočítať trhové podiely členov dojednania o spoločnom nákupe na základe hodnoty alebo objemu nákupu príslušných produktov členmi ako podiel na celkovom predaji na relevantnom trhu nákupu.

290.

 V prípade, že členovia okrem toho súťažia na jednom alebo viacerých trhoch predaja, tieto trhy sú takisto relevantné na účely posúdenia. Relevantné trhy predaja sú vymedzené pomocou metodiky opísanej v oznámení o definícii trhu.

4.2.3.2.   Trhová sila

291.

 Neexistuje žiadna absolútna hraničná hodnota, pri ktorej prekročení je možné predpokladať, že členovia dojednania o spoločnom nákupe majú takú trhovú silu, že dojednanie o spoločnom nákupe pravdepodobne vyvolá obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1. Napriek tomu vo väčšine prípadov nie je existencia trhovej sily pravdepodobná, pokiaľ spoločný trhový podiel členov dojednania o spoločnom nákupe na relevantnom trhu alebo trhoch nákupu ani na relevantnom trhu alebo trhoch predaja nepresahuje 15 %. V každom prípade, ak spoločné trhové podiely členov na trhoch nákupu a predaja nepresiahnu 15 %, je pravdepodobné, že podmienky článku 101 ods. 3 sú splnené, s výnimkou situácií, keď ak dojednanie neobsahuje obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

292.

 Trhový podiel, ktorý presahuje danú hraničnú hodnotu na jednom alebo oboch trhoch, neznamená sám osebe, že dojednanie o spoločnom nákupe pravdepodobne vyvolá obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž. Dojednanie o spoločnom nákupe so spoločným trhovým podielom nad touto hraničnou hodnotou si vyžaduje podrobné posúdenie jeho účinkov na trh pri zohľadnení faktorov, ako je koncentrácia trhu, rozpätia zisku, blízkosť hospodárskej súťaže, povaha produktov, na ktoré sa vzťahuje dojednanie o nákupe, a možná vyrovnávajúca sila predávajúceho, ktorú majú dodávatelia.

293.

 Pri analýze toho, či členovia dojednania o spoločnom nákupe majú spoločne silu kupujúceho, sú dôležité aj počet a intenzita väzieb medzi konkurentmi na trhu nákupu. Niektorí spomedzi tých istých členov sa môžu napríklad zúčastňovať aj na iných dojednaniach o nákupe.

294.

 Ak členovia dojednania o spoločnom nákupe disponujú významnou silou kupujúceho na trhu nákupu, existuje riziko, že dojednanie môže poškodiť hospodársku súťaž na predchádzajúcom trhu, čo môže v konečnom dôsledku spôsobiť aj ujmu spotrebiteľom na nadväzujúcom trhu. Uplatnenie spoločnej sily kupujúceho môže napríklad poškodiť investičné stimuly dodávateľov a prinútiť dodávateľov, ktorí nemajú vyrovnávaciu silu predávajúceho, aby obmedzili sortiment alebo kvalitu produktov, ktoré vyrábajú. To môže viesť k obmedzujúcim účinkom na hospodársku súťaž na predchádzajúcom trhu, napríklad k zníženiu kvality, zníženiu inovačného úsilia a nakoniec aj k neoptimálnym dodávkam. Maloobchodníci môžu okrem toho uplatniť silu kupujúceho a vyvolať stret dodávateľov tým, že spoločne obmedzia sortiment produktov vo svojich obchodoch, čím napokon spôsobia ujmu spotrebiteľom na nadväzujúcom trhu.

295.

 Riziko, že dojednanie o spoločnom nákupe môže odradiť dodávateľov od investovania alebo inovácií, je vyššie, ak nákupcovia spoločne pokrývajú veľký podiel nákupov, a to najmä vtedy, ak takíto kupujúci rokujú s dodávateľmi, ktorí nemajú vyrovnávaciu silu predávajúceho. Takíto dodávatelia môžu byť osobitne zraniteľní voči zníženiu ziskov, najmä vtedy, ak uskutočnili konkrétne investície, aby mohli dodať produkty členom dojednania o spoločnom nákupe. Obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž sú menej pravdepodobné, ak dodávatelia majú na trhoch nákupu významnú vyrovnávajúcu silu predávajúceho (ktorá nemusí nutne znamenať dominantné postavenie), napríklad preto, že predávajú produkty alebo služby, ktoré kupujúci potrebujú, aby mohli konkurovať na nadväzujúcich trhoch predaja, a ktoré sa ťažko substituujú.

296.

 Sila kupujúceho členov dojednania o spoločnom nákupe by sa zároveň mohla využiť na vylúčenie konkurenčných kupujúcich z trhu nákupu prostredníctvom obmedzenia ich prístupu k efektívnym dodávateľom. Takéto obmedzujúce účinky sú pravdepodobnejšie v prípade, ak je počet dodávateľov obmedzený a na dodávateľskej strane trhu nákupu existujú prekážky vstupu.

297.

 Ak sú členovia dojednania o spoločnom nákupe skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi na nadväzujúcom trhu, ich motivácia, pokiaľ ide o cenovú konkurenciu na nadväzujúcich trhoch predaja, môže byť značne znížená, keď nakupujú spoločne významnú časť produktov, v ktorých si na nadväzujúcom trhu konkurujú. Po prvé, ak členovia spoločne disponujú značnou trhovou silou na trhoch predaja (ktorá nemusí nutne znamenať dominantné postavenie), je menej pravdepodobné, že sa nižšie kúpne ceny dosiahnuté v dôsledku dojednania o spoločnom nákupe prenesú na spotrebiteľov. Je to tak najmä v prípade, keď majú konkurenti členov dojednania o spoločnom nákupe v dôsledku svojho slabého postavenia na trhu obmedzenú kapacitu účinne konkurovať na trhu predaja. Po druhé, čím vyšší je spoločný trhový podiel členov dojednania o spoločnom nákupe na nadväzujúcom trhu predaja, tým väčšie je riziko, že koordinácia predchádzajúceho trhu nákupu povedie aj ku koordinácii nadväzujúceho trhu predaja. Toto riziko je obzvlášť vysoké, ak dojednanie o spoločnom nákupe obmedzuje schopnosť členov dojednania nezávisle nakupovať ďalšie objemy vstupov na trhu nákupu (alebo ich od toho odrádza). Povinnosť členov splniť všetky alebo väčšinu svojich nákupných záväzkov v rámci dojednania o spoločnom nákupe s cieľom zabezpečiť dostatočne silnú vyjednávaciu pozíciu vo vzťahu k silným dodávateľom by sa mala posúdiť s ohľadom na také faktory ako rozsah (objem dotknutých nákupov alebo podiel na nich) a trvanie povinnosti, ako aj spoločný trhový podiel členov dojednania o spoločnom nákupe na relevantnom trhu alebo trhoch nákupu a predaja.

298.

 Ak však zmluvné strany dojednania o spoločnom nákupe spoločne nemajú trhovú silu alebo nepôsobia na rovnakých relevantných trhoch predaja (napríklad maloobchodníci, ktorí pôsobia na rôznych geografických trhoch a nemožno ich považovať za potenciálnych konkurentov), je nepravdepodobné, že dojednanie o spoločnom nákupe bude mať obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž na trhoch predaja.

4.2.3.3.   Dohodnutý výsledok

299.

 Dojednania o spoločnom nákupe môžu viesť k dohodnutému výsledku, ak uľahčujú koordináciu správania členov na nadväzujúcich trhoch predaja, na ktorých sú skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi. Môže to tak byť najmä vtedy, ak trhová štruktúra na trhu predaja podporuje kolúziu (napríklad preto, že trh je koncentrovaný a vykazuje značný stupeň transparentnosti). Dohodnutý výsledok je pravdepodobnejší aj vtedy, ak majú členovia dojednania o spoločnom nákupe vysoký spoločný trhový podiel na trhu predaja a dojednanie sa rozšíri nad rámec spoločného nákupu alebo spoločného rokovania o podmienkach nákupu. Takýto dohodnutý výsledok by sa mohol uľahčiť napríklad vtedy, ak sa členovia dojednania dohodnú na objemoch, ktoré budú na základe dohody nakupovať, alebo skoordinujú termíny zliav z predajných cien alebo propagácie predaja na nadväzujúcom trhu predaja, čím významne obmedzia hospodársku súťaž medzi sebou na trhu predaja.

300.

 Kolúzia sa môže uľahčiť aj v prípade, ak členovia dojednania o spoločnom nákupe dosiahnu prostredníctvom spoločného nákupu vysoký stupeň zhodnosti nákladov, za predpokladu, že majú trhovú silu na trhu predaja a že charakteristiky trhu podporujú koordináciu. Obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž sú pravdepodobnejšie najmä vtedy, keď majú zmluvné strany značnú časť svojich variabilných nákladov na trhu predaja spoločnú. Je to tak napríklad vtedy, ak konkurujúci výrobcovia a predávajúci konečného produktu spoločne nakupujú veľkú časť svojich vstupov. Takisto sa to môže stať, keď maloobchodníci, ktorí pôsobia na tých istých relevantných maloobchodných trhoch, spoločne nakupujú významnú časť produktov, ktoré ďalej ponúkajú na predaj. Okrem zvýšenia rozsahu hviezdicového typu kolúzie (206) môžu byť maloobchodníci, ktorí sú členmi dojednania o spoločnom nákupe, zároveň ochotnejší priznať aj zvýšenie cien dodávateľmi, ak vedia, že tieto zvýšenia sa budú uplatňovať aj na väčšinu ich konkurentov na nadväzujúcom trhu alebo trhoch predaja, a teda môžu byť prenesené na spotrebiteľov.

301.

 Vykonávanie dojednania o spoločnom nákupe si môže vyžadovať výmenu citlivých obchodných informácií, ako sú napríklad informácie o kúpnych cenách (alebo ich časti) a objemoch. Ak sa však na samotné dojednanie o spoločnom nákupe nevzťahuje zákaz podľa článku 101 ods. 1, pretože má neutrálne alebo pozitívne účinky na hospodársku súťaž, tento zákaz sa nevzťahuje ani na výmenu informácií, ktorá túto dohodu sprevádza (207). Platí to v prípade, keď je výmena informácií objektívne nevyhnutná na vykonávanie dojednania o spoločnom nákupe a je primeraná jej cieľom (208). Ak výmena informácií presahuje rámec toho, čo je objektívne nevyhnutné na realizáciu dojednania o spoločnom nákupe, alebo nie je primeraná jeho cieľom, mala by sa posúdiť na základe usmernenia uvedeného v kapitole 6 (209). Ak sa na výmenu informácií vzťahuje článok 101 ods. 1, ešte stále môže spĺňať podmienky článku 101 ods. 3.

302.

 Výmena citlivých obchodných informácií môže uľahčiť koordináciu, pokiaľ ide o predajné ceny a produkciu, a viesť tak k dohodnutému výsledku na trhoch predaja. Vedľajšie účinky výmeny citlivých obchodných informácií možno minimalizovať napríklad zhromažďovaním údajov v rámci dojednania o spoločnom nákupe, ktoré je vytvorené ako samostatný subjekt a neodovzdáva žiadne individuálne informácie zúčastneným kupujúcim, alebo zavedením technických či praktických opatrení na obmedzenie prístupu k takýmto informáciám a na ochranu ich dôvernosti. Členovia dojednania o spoločnom nákupe môžu preto zabezpečiť skupiny „clean team“ alebo účinné pravidlá dôvernosti pre príslušných zamestnancov dojednania o spoločnom nákupe a jeho členov, ktoré sa budú uplatňovať v prípade, ak sa určitý zamestnanec vráti k jednotlivým členom dojednania alebo určitý zamestnanec alebo člen prejde do iného dojednania o spoločnom nákupe. Okrem toho by účasť podniku na viacerých dojednaniach o spoločnom nákupe nemala viesť k protisúťažnej výmene informácií alebo iným druhom koordinácie medzi rôznymi dojednaniami o nákupe.

303.

 V súvislosti so spoločnými rokovaniami o podmienkach s dodávateľmi môže dojednanie o spoločnom nákupe (t. j. jeho členovia alebo právny subjekt, ktorý založia) uplatňovať svoju silu kupujúceho napríklad tým, že pohrozí ukončením rokovaní alebo nákupov, kým dodávateľ neponúkne lepšie podmienky alebo nižšie ceny. Protistrany môžu pri takýchto rokovaniach podobne pohroziť ukončením rokovaní alebo dodávania produktov, o ktorých sa rokuje, kupujúcim.

304.

 Takéto hrozby pri kolektívnom vyjednávaní môžu tvoriť neoddeliteľnú súčasť dojednania o spoločnom nákupe, ak sa týkajú produktov, o ktorých sa rokuje, pričom sú dočasnej povahy a prestanú platiť, keď zmluvné strany obnovia rokovania alebo uzavrú dohodu. Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie prísnejších vnútroštátnych zákonov, ktorými sa zakazuje jednostranné konanie alebo nekalé obchodné praktiky (210), takéto hrozby spravidla nepredstavujú obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa (211). Prípadné účinky takýchto hrozieb na hospodársku súťaž sa budú posudzovať podľa článku 101 ods. 1 vzhľadom na celkové účinky dojednania o spoločnom nákupe pri zohľadnení trhového postavenia členov, ktorí hrozby použili (212). Príkladom kolektívnych hrozieb, ktoré možno považovať za neoddeliteľnú súčasť dojednania o spoločnom nákupe, sú členovia maloobchodného združenia, ktorí počas rokovaní o podmienkach budúcich dodávok určitých produktov prestanú tieto produkty od dodávateľa objednávať. Takéto zastavenie objednávok môže mať za následok, že produkty vybraté jednotlivými členmi združenia budú dočasne nedostupné v ich obchodoch, a to dovtedy, kým sa maloobchodné združenie a dodávateľ nedohodnú na podmienkach budúcich dodávok. Takéto zastavenie objednávok (alebo hrozba ich zastavením) nebude mať spravidla citeľný vplyv na hospodársku súťaž na nadväzujúcom trhu alebo trhoch predaja, na ktorých maloobchodníci naďalej ponúkajú produkty, ktoré sú substitútmi predmetných produktov, a to v rozsahu, v akom zákazníci na trhu alebo trhoch predaja môžu nakupovať tieto produkty alebo ich substitúty od konkurentov členov dojednania o spoločnom nákupe.

4.3.   Posúdenie podľa článku 101 ods. 3

4.3.1.   Zvyšovanie efektívnosti

305.

 Dojednania o spoločnom nákupe môžu priniesť značné zvýšenie efektívnosti. Konkrétne môžu viesť k úsporám nákladov, ako napríklad k nižším kúpnym cenám, nižším výrobným nákladom a zníženým transakčným nákladom. Okrem toho dojednania o spoločnom nákupe môžu viesť k zvýšeniu efektívnosti v oblasti kvality motivovaním dodávateľov k inovácii a uvádzaniu nových alebo zlepšených produktov na trh, alebo, a to najmä v prípade menších dodávateľov, rozšírením distribúcie ich produktov na väčší počet kupujúcich a trhov. Z takejto kvalitatívnej efektívnosti môžu mať prospech spotrebitelia, pretože sa zníži závislosť a predíde sa nedostatku vďaka odolnejším dodávateľským reťazcom a prispeje sa k odolnejšiemu vnútornému trhu, napríklad spoločnými nákupmi liekov alebo energie.

4.3.2.   Nevyhnutnosť

306.

 Obmedzenia presahujúce rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie zvýšení efektívnosti, ktoré prinesie dojednanie o spoločnom nákupe, nespĺňajú podmienky z článku 101 ods. 3. Napríklad úspory nákladov, ktoré nie sú výsledkom samotného spoločného nákupu, ale ďalších činností uskutočnených v rámci dohody o spoločnom nákupe, napríklad logistiky, prepravy alebo uskladnenia, preto možno považovať za zvýšenie efektívnosti, ktoré priniesla iba vtedy, ak je predmetná ďalšia činnosť potrebná na fungovanie dojednania o nákupe, pričom sa nedá dosiahnuť menej obmedzujúcimi prostriedkami. Záväzok nakupovať alebo rokovať výhradne prostredníctvom dojednania o spoločnom nákupe môže byť v určitých prípadoch nevyhnutný na dosiahnutie potrebného stupňa sily kupujúceho alebo objemu potrebného na realizáciu úspor z rozsahu. Taký záväzok sa však musí posudzovať v kontexte individuálneho prípadu.

4.3.3.   Prenesenie na spotrebiteľov

307.

 Zvýšenie efektívnosti, napríklad zníženie nákladov alebo efektívnosť v oblasti kvality vo forme uvádzania nových alebo zlepšených produktov na trh, ktoré sa dosiahlo prostredníctvom nevyhnutných obmedzení, sa musí preniesť na spotrebiteľov v takom rozsahu, aby prevážilo nad obmedzujúcimi účinkami na hospodársku súťaž spôsobenými dojednaním o spoločnom nákupe. Úspory nákladov alebo iné zvýšenie efektívnosti, z ktorých majú prospech len členovia dojednania o spoločnom nákupe, nebudú preto postačujúce. Namiesto toho je potrebné, aby sa úspory nákladov preniesli na zákazníkov členov. V prípade nižších nákupných nákladov sa prenos môže napríklad uskutočniť prostredníctvom nižších cien na trhu alebo trhoch predaja.

308.

 Za normálnych okolností majú spoločnosti motiváciu preniesť aspoň časť zníženia variabilných nákladov na svojich vlastných zákazníkov. Vyššie rozpätie zisku vyplývajúce zo zníženia variabilných nákladov poskytuje spoločnostiam významný stimul na rozšírenie produkcie prostredníctvom zníženia cien. Ak však majú členovia dojednania o spoločnom nákupe spoločne významnú trhovú silu na relevantnom trhu alebo trhoch predaja, môžu mať menšiu tendenciu preniesť zníženie variabilných nákladov na zákazníkov. Okrem toho je menej pravdepodobné, že by sa zníženie fixných nákladov (ako sú paušálne platby dodávateľov) prenieslo na spotrebiteľov, pretože často neposkytuje spoločnostiam stimul na rozšírenie produkcie. Preto je potrebné dôkladné posúdenie konkrétneho dojednania o spoločnom nákupe, aby bolo možné vyhodnotiť, či vytvára ekonomický stimul na rozšírenie produkcie, a tým na prenos zníženia nákladov alebo zvýšenia efektívnosti (213). Napokon nižšie predajné ceny pre zákazníkov sú obzvlášť nepravdepodobné, ak dojednanie o spoločnom nákupe obmedzuje schopnosť svojich členov nakupovať ďalšie objemy od daného dodávateľa, a to prostredníctvom dojednania o spoločnom nákupe alebo nezávisle mimo uvedeného dojednania (alebo ich od toho odrádza). V skutočnosti dojednania o spoločnom nákupe, ktoré svojim členom obmedzujú nezávislé objednávanie ďalších objemov od daného dodávateľa, poskytujú stimul na zvýšenie predajných cien. Je to preto, že dôsledkom spoločného obmedzenia nákupu vstupov bude spravidla aj obmedzenie objemu predaja na trhu alebo trhoch predaja.

4.3.4.   Zákaz vylúčenia hospodárskej súťaže

309.

 Podmienky článku 101 ods. 3 nemožno splniť, ak majú zmluvné strany možnosť vylúčiť hospodársku súťaž vo vzťahu k podstatnej časti dotknutých produktov. Táto podmienka musí byť splnená na relevantných trhoch nákupu aj predaja.

4.4.   Príklady

310.

 Nákupný kartel

Príklad 1

Situácia: Mnohé malé podniky zbierajú použité mobilné telefóny prostredníctvom maloobchodných predajní, kde sa vracajú pri kúpe nového mobilného telefónu. Tieto zberne predávajú použité mobilné telefóny recyklačným podnikom, ktoré získavajú cenné suroviny, ako je zlato, striebro a meď, na opätovné použitie ako udržateľnejšiu alternatívu k ťažbe. Päť recyklačných podnikov, ktoré predstavujú 12 % trhu nákupu s použitými mobilnými telefónmi, sa dohodlo na spoločnej maximálnej kúpnej cene na telefón. Týchto päť recyklačných podnikov sa zároveň navzájom informuje aj o cenových rokovaniach, ktoré vedú individuálne so zberňami použitých mobilných telefónov, ako aj o ponukách, ktoré im zberne predložili, a o cene za telefón, s ktorej zaplatením nakoniec súhlasia.

Analýza: Všetkých päť recyklačných podnikov je zmluvnými stranami nákupného kartelu. Každý z nich rokuje so zberňami mobilných telefónov a nakupuje od nich individuálne. Neexistuje žiadne dojednanie o spoločnom nákupe, ktoré by spoločne zastupovalo kupujúcich pri rokovaniach so zberňami alebo pri nákupe od nich. Bez ohľadu na relatívne malý spoločný trhový podiel recyklačných podnikov na trhu nákupu elektronického odpadu sa dohoda medzi nimi kvalifikuje ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. Nie je teda potrebné definovať relevantný trh alebo posúdiť skutočné alebo potenciálne účinky kartelu na trh.

311.

 Spoločné rokovanie výrobcov o vstupoch

Príklad 2

Situácia: Päť konkurenčných výrobcov ocele má spoločný trhový podiel 40 % na relevantnom trhu nákupu v členskom štáte A. Výrobcovia ocele založia, vlastnia a prevádzkujú spoločný podnik, ktorý bude v ich mene rokovať o nákupe železnej rudy. Spoločný podnik požaduje a získa od veľkého dodávateľa železnej rudy 20 % zníženie kúpnej ceny železnej rudy v členskom štáte A. Namiesto vzájomnej konkurencie na trhu nákupu päť výrobcov ocele nakúpi železnú rudu za kúpnu cenu dohodnutú spoločným podnikom. Neexistuje dôkaz o tom, že vlastníci spoločného podniku v dôsledku nižších cien, ktoré zaplatili za železnú rudu, znížili svoje ceny ocele na trhu predaja.

Analýza: Spoločný podnik je dojednaním o spoločnom nákupe, ktoré rokuje s dodávateľmi v mene piatich výrobcov ocele. Päť výrobcov ocele, ktorí sú zmluvnými stranami spoločného podniku, získalo nižšiu cenu na nákup železnej rudy. Zmluvné strany spoločného podniku nakupujú železnú ruku nezávisle, hoci za cenu vyrokovanú spoločným podnikom. Založenie a realizácia spoločného podniku nemá za cieľ obmedzenie hospodárskej súťaže. To, či má spoločný podnik obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž, bude napríklad závisieť od toho, či spoločný podnik spôsobí významnú zhodnosť nákladov a či dojednanie o spoločnom nákupe vyvolá skutočné riziko kolúzie na trhu predaja s oceľou. Vzhľadom na rovnaké okolnosti naznačuje takúto kolúziu skutočnosť, že ani jeden z piatich výrobcov ocele, ktorí sú zmluvnými stranami spoločného podniku, neznížil svoje ceny ocele.

312.

 Spoločné rokovanie európskej maloobchodnej aliancie

Príklad 3

Situácia: Európska maloobchodná aliancia, ktorej členmi je sedem veľkých maloobchodných reťazcov, pričom každý pôsobí na inom domácom trhu, spoločne rokuje s významným značkovým výrobcom sladkých sušienok a ovocných džúsov, ktorý má 30 % trhový podiel v týchto kategóriách produktov, o určitých podmienkach budúcej dohody o dodávkach. Aliancia má na každom relevantnom (domácom) trhu nákupu trhový podiel najviac 18 % a každý z jej členov má na príslušných (miestnych) maloobchodných trhoch vo svojom členskom štáte trhový podiel v rozpätí 15 % až 20 %. Členovia aliancie nie sú potenciálnymi novými účastníkmi, ktorí by vstupovali na trhy predaja iných členov. Rokovania sa týkali najmä dodatočnej zľavy od výrobcu maloobchodníkom. Obe strany vedú tvrdé rokovania s cieľom dosiahnuť čo najlepšiu dohodu. Maloobchodná aliancia v určitom štádiu rokovaní žiada svojich členov, aby dočasne prestali objednávať výrobky z dvoch kategórií, o ktorých sa rokuje s výrobcom, s cieľom zvýšiť tlak. Pri realizácii tohto rozhodnutia sa každý člen aliancie individuálne rozhodne, ktoré produkty výrobcu z uvedených kategórií prestane počas patovej situácie v rokovaniach objednávať, pričom zohľadní miestne preferencie spotrebiteľov na trhoch predaja. Nakoniec po ďalšom kole rokovaní sa výrobca a aliancia dohodnú na dodatočnej zľave, ktorú výrobca poskytne jednotlivým členom aliancie, a tí opäť začnú od výrobcu objednávať celý sortiment produktov.

Analýza: Európska maloobchodná aliancia nie je nákupný kartel a nepredstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. Kvalifikuje sa ako dojednanie o spoločnom nákupe, aj keď spoločne rokuje len o určitej zľave v rámci širšej nákupnej transakcie medzi výrobcom a členmi maloobchodnej aliancie, na základe ktorej títo členovia individuálne nakupujú požadované množstvá produktov výrobcu. Národné maloobchodné reťazce, ktoré sú členmi aliancie, nepôsobia na rovnakých trhoch predaja a nie sú vzájomnými potenciálnymi konkurentmi. Je preto nepravdepodobné, že by dojednanie o spoločnom nákupe malo obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž medzi maloobchodníkmi na nadväzujúcom trhu alebo trhoch predaja. Okrem toho maloobchodníci čelia dostatočnému konkurenčnému tlaku zo strany konkurenčných maloobchodníkov, ktorí sa nezúčastňujú na dojednaní o spoločnom nákupe. Ešte však môže byť potrebné posúdiť potenciálne negatívne účinky dojednania na hospodársku súťaž na predchádzajúcom trhu, ktoré vyplývajú z dodatočnej zľavy (napríklad v podobe zníženej inovácie zo strany dodávateľov). Takéto negatívne účinky sa však zdajú nepravdepodobné vzhľadom na spoločný trhový podiel zmluvných strán, ktorý nepresahuje 18 % na každom relevantnom trhu nákupu. Dočasné zastavenie objednávok sa musí posúdiť spolu s celkovými účinkami dojednania o spoločnom nákupe. Takéto opatrenie sa týka len kategórií produktov, o ktorých sa rokuje s výrobcom, a nezdá sa, že by priamo ani nepriamo poškodzovalo spotrebiteľov, najmä pokiaľ títo maloobchodníci ponúkajú substitučné produkty alebo existujú iní konkurenční maloobchodníci, od ktorých si spotrebitelia môžu kúpiť rovnaké produkty, a môže prinášať výhody spotrebiteľom v podobe nižších cien po dosiahnutí dohody.

313.

 Spoločný nákup realizovaný malými podnikmi s neveľkými spoločnými trhovými podielmi

Príklad 4

Situácia: Stopäťdesiat malých maloobchodníkov uzavrie dohodu o vytvorení dojednania o spoločnom nákupe. Sú povinní kúpiť minimálny objem prostredníctvom dojednania, čo predstavuje približne 50 % celkových nákladov každého maloobchodníka. Maloobchodníci môžu prostredníctvom dohody kúpiť viac ako minimálny objem a môžu takisto nakupovať mimo spolupráce. Na trhu nákupu aj na trhu predaja majú spoločný trhový podiel 23 %. Podnik A a podnik B sú dvomi veľkými konkurentmi členov dojednania o spoločnom nákupe. Podnik A má podiel 25 % na trhu nákupu aj na trhu predaja a podnik B má podiel 35 %. Neexistujú žiadne prekážky, ktoré by zabránili zvyšným malým konkurentom, aby si takisto vytvorili dojednanie o spoločnom nákupe. Stopäťdesiat maloobchodníkov dosahuje značné úspory nákladov na základe spoločného nakupovania prostredníctvom dojednania o spoločnom nákupe.

Analýza: Dojednanie o spoločnom nákupe nie je nákupný kartel a nepovažuje sa za obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. Spoločný trhový podiel zúčastnených maloobchodníkov na trhoch nákupu a predaja prevyšuje nezáväzný bezpečný prístav 15 %, ale vyvíjajú na nich konkurenčný tlak podniky A a B, ktoré majú vyššie trhové podiely na oboch trhoch. Pravdepodobnosť, že dojednanie o spoločnom nákupe odradí dodávateľov produktov od investícií alebo inovácie je naďalej nízka vzhľadom na spoločný trhový podiel, ktorí členovia majú na trhu nákupu. Závisí to však aj od stupňa vyrovnávacej sily predávajúceho, ktorú majú dodávatelia na trhu nákupu, a v prípade dodávateľov, ktorí nemajú žiadnu silu predávajúceho, od toho, či pre členov dojednania o spoločnom nákupe uskutočnili investície zamerané na zákazníkov. Hoci maloobchodníci dosiahnu vysoký stupeň zhodnosti nákladov, je nepravdepodobné, že by mohli mať trhovú silu na trhu predaja vzhľadom na prítomnosť podnikov A a B na trhu, z ktorých každý samostatne je silnejší ako maloobchodníci, ktorí sú zmluvnými stranami dojednania o spoločnom nákupe, spoločne. V dôsledku toho je nepravdepodobné, že by 150 maloobchodníkov bolo schopných úspešne koordinovať svoje správanie, pokiaľ ide o predajné ceny, a dosiahnuť na trhu predaja dohodnutý výsledok, ktorý by im bránil v prenesení nižších kúpnych cien alebo súvisiacich zliav. Preto je nepravdepodobné, že dojednania o spoločnom nákupe vyvolá obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1. Okrem toho spolupráca prináša určité zvýšenie efektívnosti prostredníctvom úspor z rozsahu, ktoré môžu viesť k ďalšiemu zníženiu predajných cien a zvýšeniu konkurencieschopnosti maloobchodníkov na trhu predaja voči podnikom A a B.

314.

 Zhodnosť nákladov a trhová sila na trhu predaja

Príklad 5

Situácia: Dva reťazce konkurenčných supermarketov uzavrú dohodu o spoločnom nákupe produktov, ktoré predstavujú približne 80 % ich variabilných nákladov. Na relevantných trhoch nákupu s rôznymi kategóriami produktov majú zmluvné strany spoločné trhové podiely od 25 % do 40 %. Na relevantnom trhu predaja dosahujú spoločný trhový podiel 60 %. Na trhu sú ďalší štyria veľkí maloobchodníci, pričom každý z nich má trhový podiel 10 %. Vstup na trh nie je pravdepodobný.

Analýza: Dohoda o nákupe nie je nákupný kartel a nepovažuje sa za obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. Je však pravdepodobné, že zmluvným stranám poskytne schopnosť koordinovať svoje správanie na trhu predaja, čo by viedlo k dohodnutému výsledku. Zmluvné strany majú trhovú silu na trhu predaja vzhľadom na nízky počet omnoho menších konkurentov na danom trhu, pričom dohoda o nákupe vedie k značnej zhodnosti nákladov. Okrem toho je vstup na trh nepravdepodobný. Motivácia zmluvných strán, aby koordinovali svoje správanie na trhu predaja, by bola ešte silnejšia, keby ich nákladové štruktúry boli podobné už pred uzatvorením dohody. Okrem toho podobné marže zmluvných strán by ešte viac zvýšili riziko dohodnutého výsledku. Táto dohoda zároveň vytvára riziko, že by zmluvné strany mohli obmedziť dopyt a následne v dôsledku znížených nákupov znížiť aj objemy predaja, a tým zvýšiť predajné ceny na nadväzujúcom trhu. Dohoda o nákupe preto pravdepodobne vyvolá obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1. Aj keď dohoda s veľkou pravdepodobnosťou prinesie zvýšenie efektívnosti vo forme úspor nákladov v dôsledku značnej trhovej sily zmluvných strán na trhu predaja, nie je pravdepodobné, že by sa preniesli na spotrebiteľov v rozsahu, ktorý by prevážil nad obmedzujúcimi účinkami na hospodársku súťaž. Je preto nepravdepodobné, že dohoda o nákupe spĺňa podmienky článku 101 ods. 3.

315.

 Zmluvné strany, ktoré pôsobia na rôznych geografických trhoch

Príklad 6

Situácia: Šesť veľkých maloobchodníkov, z ktorých každý má sídlo v inom členskom štáte, vytvorí dojednanie o spoločnom nákupe s cieľom spoločného nákupu niekoľkých značkových múčnych produktov z tvrdej pšenice. Dojednanie členom umožňuje nakupovať iné podobné značkové produkty mimo tejto spolupráce. Členovia dojednania o spoločnom nákupe majú spoločný trhový podiel približne 22 % na relevantnom trhu nákupu, ktorý pokrýva celú Úniu. Na trhu nákupu sú traja ďalší veľkí kupujúci podobnej veľkosti ako dojednanie o spoločnom nákupe. Každý z členov dojednania o spoločnom nákupe má trhový podiel v rozpätí 20 % až 30 % na trhoch predaja, na ktorých pôsobí, pričom ide o domáce trhy. Žiadna zo zmluvných strán nepôsobí na trhu predaja členského štátu, na ktorom pôsobí iná zmluvná strana. Zmluvné strany nie sú potenciálnymi novými účastníkmi, ktorí by vstupovali na domáce trhy predaja iných zmluvných strán.

Analýza: Dojednanie o spoločnom nákupe nie je nákupný kartel a nepovažuje sa za obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. Prostredníctvom dojednania budú zúčastnení maloobchodníci schopní konkurovať iným existujúcim významným kupujúcim na trhu nákupu a budú schopní získať lepšie ceny alebo podmienky ako v prípade, že by nakupovali produkty samostatne. Pravdepodobnosť, že dojednanie o spoločnom nákupe odradí dodávateľov produktov od investícií alebo inovácie je naďalej nízka vzhľadom na spoločný trhový podiel, ktorí účastníci majú na trhu nákupu. Závisí to však aj od stupňa vyrovnávacej sily predávajúceho, ktorú majú dodávatelia na trhu nákupu, a v prípade dodávateľov, ktorí nemajú žiadnu silu predávajúceho, od toho, či pre kupujúcich, ktorí sú zmluvnou stranou dojednania, uskutočnili akékoľvek investície zamerané na zákazníkov. V porovnaní s trhom nákupu Únie sú domáce trhy predaja oveľa menšie (z hľadiska obratu aj geografického rozsahu) a niektorí členovia dojednania môžu mať na týchto trhoch určitú úroveň trhovej sily. Hoci členovia dojednania o spoločnom nákupe majú na trhoch predaja spoločný trhový podiel viac ako 15 %, zmluvné strany nie sú schopné úspešne koordinovať svoje správanie na domácich trhoch predaja, keďže na týchto nadväzujúcich trhoch nie sú skutočnými ani potenciálnymi konkurentmi. V dôsledku toho dojednanie o spoločnom nákupe pravdepodobne nemá obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1. Ak by aj dojednanie malo obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž, je nepravdepodobné, že by spĺňalo podmienky na udelenie výnimky podľa článku 101 ods. 3. Dojednanie o spoločnom nákupe vedie k nižším nákupným nákladom, ktoré by členovia neboli schopní získať, ak by dojednávali ceny samostatne. Vzhľadom na trhové postavenie jednotlivých členov na nadväzujúcom trhu, kde nepôsobia na trhoch predaja iných členov, ale čelia silnej konkurencii zo strany iných maloobchodníkov (ktorí majú aspoň 70 % podiel na trhu predaja), sa zdá pravdepodobné, že tieto nižšie nákupné náklady budú prenesené na spotrebiteľov. Členovia dojednania by mali mať motiváciu preniesť aspoň časť zníženia variabilných nákladov na svojich vlastných zákazníkov rozšírením predaja na nadväzujúcom trhu prostredníctvom zníženia cien.

316.

 Výmena informácií

Príklad 7

Situácia: Traja konkurenční výrobcovia A, B a C poveria nezávislú dohodu o spoločnom nákupe nákupom produktu Z, ktorý všetci traja výrobcovia používajú ako medziprodukt na výrobu konečného produktu X. Náklady na Z nie sú významným nákladovým faktorom vo výrobe X. Všetky informácie potrebné na účely spoločných nákupov (napríklad špecifikácie kvality, množstvá, dátumy dodávok, maximálne kúpne ceny) sa oznámia len dohode o spoločnom nákupe, a nie ďalším členom dojednania. Dojednanie o spoločnom nákupe sa dohodne na kúpnych cenách s dodávateľom produktu Z. Spoločnosti A, B a C majú spoločný trhový podiel 30 % na trhu nákupu aj na trhu predaja. Majú šesť konkurentov na trhu nákupu aj predaja, pričom dvaja z nich majú trhový podiel po 20 %.

Analýza: Dojednanie o spoločnom nákupe nie je nákupný kartel a nepovažuje sa za obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. Členovia dojednania o spoločnom nákupe majú spoločný trhový podiel 30 % na trhu nákupu aj na trhu predaja, ktorý zjavne prevyšuje nezáväzný bezpečný prístav 15 %. To im môže poskytovať značný stupeň trhovej sily na trhu nákupu aj na trhu predaja. Členovia dojednania však čelia konkurencii zo strany viacerých konkurentov na predchádzajúcom aj nadväzujúcom trhu. Aspoň dvaja z týchto konkurentov majú silné postavenie na trhu (každý s trhovým podielom 20 %), ktoré im umožňuje vyvíjať účinný konkurenčný tlak na členov dojednania. Zdá sa preto nepravdepodobné, že by členovia dojednania o spoločnom nákupe mali taký významný stupeň trhovej sily na trhoch predaja, aby boli schopní vylúčiť týchto konkurentov z trhu nákupu. Okrem toho sa dojednanie obmedzuje na nákup produktu Z, ktorý nepredstavuje významný nákladový faktor vo výrobe produktu X. Znamená to, že nepredstavuje významný vstup pre činnosti zmluvných strán na trhoch predaja a nepovedie k vysokému stupňu zhodnosti nákladov. Spoločnosti A, B a C naďalej samostatne nakupujú alebo vyrábajú ostatné vstupy pre produkt X, ktoré predstavujú významnejšie nákladové faktory, a na trhu s produktom X čelia účinnej hospodárskej súťaži zo strany šiestich konkurentov, ako aj od seba navzájom.

Je preto nepravdepodobné, že by dojednanie o spoločnom nákupe obmedzila hospodársku súťaž na trhoch nákupu alebo predaja v zmysle článku 101 ods. 1 alebo že by v každom prípade spĺňalo štyri kumulatívne podmienky článku 101 ods. 3.

Okrem toho, pokiaľ ide o výmenu informácií, podobne sa na ňu nebude vzťahovať zákaz podľa článku 101 ods. 1, ak je objektívne nevyhnutná a primeraná dohode o spoločnom nákupe pre produkt Z, ktorá sa vzťahuje len na tie parametre, ktoré sú pre členov dojednania nevyhnutné na uzatvorenie dohody s dodávateľmi. Keďže výmena informácií neprebieha medzi jednotlivými členmi, ale len v rámci dojednania o spoločnom nákupe, medzi spoločnosťami A, B a C nedochádza k priamej výmene informácií, a preto je nepravdepodobné, že by prenos informácií viedol medzi nimi k dohodnutému výsledku v rozpore s článkom 101 ods. 1.

5.   DOHODY O KOMERCIALIZÁCII

5.1.   Úvod

317.

 Dohody o komercializácii zahŕňajú spoluprácu medzi konkurentmi pri predaji, distribúcii alebo propagácii ich substitučných produktov. Tento typ dohody môže mať veľmi rôznorodý rozsah pôsobnosti v závislosti od funkcií komercializácie, na ktoré sa spolupráca vzťahuje. Na jednej strane spektra sú dohody o spoločnom predaji, ktoré môžu viesť k spoločnému určovaniu všetkých komerčných aspektov súvisiacich s predajom produktu vrátane ceny. Na druhej strane sú dohody limitovanejšieho charakteru, ktoré sa týkajú len jednej funkcie komercializácie, ako napríklad distribúcie, záručného a pozáručného servisu alebo reklamy.

318.

 Dôležitou kategóriou týchto limitovanejších dohôd sú dohody o distribúcii. Na dohody o distribúcii sa v zásade vzťahuje nariadenie VBER a usmernenia k vertikálnym obmedzeniam, pokiaľ zmluvné strany dohody nie sú skutočnými ani potenciálnymi konkurentmi. Ak sa konkurenti dohodnú na distribúcii svojich substitučných produktov (najmä ak tak robia na rôznych geografických trhoch), je tu riziko, že dohody budú mať za cieľ alebo ich následkom bude rozdelenie trhov medzi zmluvné strany, alebo že povedú k dohodnutému výsledku. Môže to platiť pre recipročné aj nerecipročné dohody medzi konkurentmi, ktoré sa preto musia najprv posudzovať podľa zásad uvedených v tejto kapitole. Ak toto posudzovanie povedie k záveru, že spolupráca medzi konkurentmi v oblasti distribúcie by bola v zásade akceptovateľná, bude potrebné ďalšie posúdenie, ktorým sa preskúmajú akékoľvek vertikálne obmedzenia obsiahnuté v takýchto dohodách. Táto druhá fáza posudzovania by mala vychádzať zo zásad uvedených v usmerneniach k vertikálnym obmedzeniam.

319.

 Jediná výnimka z dvojfázového postupu uvedeného v predchádzajúcom bode sa týka nerecipročných dohôd o distribúcii medzi konkurentmi, ak a) dodávateľom je výrobca, veľkoobchodník alebo dovozca a distribútor tovaru, zatiaľ čo kupujúci je distribútor, a nie konkurenčný podnik na úrovni výroby, veľkoobchodu alebo dovozu, alebo b) dodávateľom je poskytovateľ služieb na niekoľkých úrovniach obchodu, zatiaľ čo kupujúci poskytuje svoje služby na úrovni maloobchodu, pričom nie je konkurenčným podnikom na úrovni obchodu, na ktorej nakupuje zmluvné služby (214). V takýchto scenároch sa na dohodu o distribúcii môže vzťahovať nariadenie VBER a v takom prípade sa tieto usmernenia neuplatňujú (215). V bode 43 sa uvádzajú ďalšie usmernenia k všeobecnému vzťahu medzi týmito usmerneniami a nariadením VBER, resp. usmerneniami k vertikálnym obmedzeniam.

320.

 Ďalej je potrebné rozlišovať dohody, keď sa zmluvné strany dohodnú len na spoločnej komercializácii, a dohody, keď sa komercializácia týka iného druhu spolupráce na predchádzajúcom trhu, ako je napríklad spoločná výroba alebo spoločný nákup. Pri analýze dohôd o komercializácii, v ktorých sa kombinujú rôzne etapy spolupráce, je potrebné vykonať posúdenie v súlade s bodmi 6 až 8.

321.

 Existujú výnimky z uplatňovania článku 101 ods. 1 na komercializáciu poľnohospodárskych výrobkov uvedené v nariadení (EÚ) č. 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami (216).

5.2.   Posúdenie podľa článku 101 ods. 1

5.2.1.   Hlavné obavy z narušenia hospodárskej súťaže

322.

 Dohody o komercializácii môžu obmedzovať hospodársku súťaž niekoľkými spôsobmi. Najzjavnejším obmedzením je po prvé to, že dohody o komercializácii môžu viesť k stanoveniu cien.

323.

 Po druhé aj dohody o komercializácii môžu uľahčiť obmedzenie produkcie, pretože zmluvné strany môžu rozhodnúť o objeme produktov, ktoré sa majú uviesť na trh, a tak znížiť ponuku.

324.

 Po tretie dohody o komercializácii sa môžu použiť ako prostriedok zmluvných strán na rozdelenie trhov alebo pridelenie objednávok alebo zákazníkov, napríklad v prípadoch, keď sa výrobné závody zmluvných strán nachádzajú na rôznych geografických trhoch alebo keď sú dohody recipročné.

325.

 Po štvrté dohody o komercializácii môžu viesť aj k výmene citlivých obchodných informácií týkajúcich sa aspektov v rámci spolupráce alebo mimo rámca spolupráce, alebo k zhodnosti nákladov, najmä v prípade dohôd nezahŕňajúcich stanovenie cien, čo môže mať za následok dohodnutý výsledok.

326.

 Na druhej strane je vo všeobecnosti nepravdepodobné, že by dohoda o komercializácii vyvolala obavy z narušenia hospodárskej súťaže, ak je objektívne potrebná, aby sa zmluvnej strane umožnilo vstúpiť na trh, na ktorý by nemohla vstúpiť nezávisle alebo na ktorý by nemohla vstúpiť s menším počtom zmluvných strán, ako je počet zmluvných strán, ktoré sa zúčastňujú na spolupráci, napríklad z dôvodu nákladov, ktoré sú s tým spojené. V takomto scenári nie sú zmluvné strany dohody navzájom potenciálnymi ani skutočnými konkurentmi, a preto dohoda nebude mať účinok obmedzenia hospodárskej súťaže medzi nimi.

327.

 Kľúčovou otázkou pri posudzovaní recipročnej dohody o komercializácii je preto to, či je dohoda objektívne potrebná na to, aby si zmluvné strany mohli vzájomne vstúpiť na trh. Ak to tak je, dohoda nevyvoláva problémy s hospodárskou súťažou. Ak je však zmluvná strana schopná bez dohody vstúpiť na trh inej zmluvnej strany a dohodou sa znižuje nezávislosť rozhodovania prvej zmluvnej strany, pokiaľ ide o možnosť vstúpiť na trh druhej zmluvnej strany, dohoda pravdepodobne povedie k vzniku obmedzujúcich účinkov na hospodársku súťaž. Tá istá zásada sa uplatňuje na nerecipročné dohody o komercializácii. Riziko obmedzujúcich účinkov na hospodársku súťaž je však menej výrazné v prípade nerecipročných dohôd, keďže je menej pravdepodobné, že zmluvné strany budú mať vzájomnú motiváciu rozdeľovať trhy alebo zákazníkov.

5.2.2.   Obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa

328.

 Po prvé dohody o komercializácii vedú k obmedzeniu hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, ak slúžia ako nástroj na zapojenie sa do skrytého kartelu. V každom prípade dohody o komercializácii zahŕňajúce stanovenie cien, obmedzenia produkcie alebo rozdelenie trhu pravdepodobne obmedzia hospodársku súťaž z hľadiska cieľa s výnimkou prípadov, keď tieto obmedzenia sprevádzajú hlavný cieľ dohody a na hlavný cieľ dohody sa nevzťahuje zákaz podľa článku 101 ods. 1.

329.

 Stanovenie cien predstavuje jednu z najväčších obáv z narušenia hospodárskej súťaže, ktorá vyplýva z dohôd o komercializácii medzi konkurentmi. Dohody obmedzené na spoločný predaj a vo všeobecnosti dohody o komercializácii, ktoré zahŕňajú spoločnú tvorbu cien, spravidla vedú ku koordinácii cenovej politiky konkurenčných výrobcov alebo poskytovateľov služieb. Takéto dohody môžu nielen vylučovať cenovú súťaž medzi zmluvnými stranami, pokiaľ ide o substitučné produkty, ale takisto môžu obmedziť celkový objem produktov, ktoré majú zmluvné strany dodať v rámci systému rozdelenia objednávok. Pri takýchto dohodách je preto pravdepodobné, že obmedzujú hospodársku súťaž z hľadiska cieľa.

330.

 Toto posúdenie sa nemení, ak ide o nevýhradnú dohodu (to znamená, keď majú zmluvné strany voľnosť predávať samostatne mimo dohody), pokiaľ možno dospieť k záveru, že dohoda povedie ku koordinácii cien účtovaných zmluvnými stranami všetkým zákazníkom alebo ich časti.

331.

 Podobne dôležitým problémom v oblasti hospodárskej súťaže, ktorý môže vyplynúť z dohôd o komercializácii, je obmedzenie produkcie. Ak sa zmluvné strany dohody spoločne dohodnú na množstve produktov, ktoré sa chcú uviesť na trh, dostupná ponuka zmluvných produktov by sa mohla znížiť, čím sa zvýši ich cena. Každej zmluvnej strane dohody by v zásade mala byť ponechaná voľnosť nezávisle rozhodovať o zvýšení alebo znížení svojej produkcie s cieľom uspokojiť dopyt na trhu. Riziko obmedzení produkcie je menšie v prípade nevýhradných dohôd o komercializácii za predpokladu, že zmluvné strany zostanú slobodné a skutočne k dispozícii na účely individuálneho uspokojenia akéhokoľvek dodatočného dopytu a za predpokladu, že dohoda nevedie ku koordinácii politiky zmluvných strán v oblasti dodávok.

332.

 Dojednania o komercializácii medzi zmluvnými stranami pôsobiacimi na rôznych geografických trhoch alebo orientovanými na rôzne kategórie zákazníkov možno použiť aj ako nástroj rozdelenia trhu. Ak zmluvné strany využívajú recipročnú dohodu o komercializácii na vzájomnú distribúciu produktov s cieľom odstrániť skutočnú alebo potenciálnu hospodársku súťaž medzi sebou rozdeľovaním trhov alebo zákazníkov, je pravdepodobné, že cieľom dohody je obmedzenie hospodárskej súťaže. V prípade, že dohoda nie je recipročná, riziko rozdelenia trhu je menej výrazné. Napriek tomu je však potrebné posúdiť, či nerecipročná dohoda nevytvára základ vzájomného porozumenia medzi zmluvnými stranami, pokiaľ ide o to zdržať sa vstupovania na trh druhej zmluvnej strany.

5.2.3.   Obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž

333.

 Dohoda o komercializácii, ktorá nie je obmedzujúca z hľadiska cieľa, môže mať napriek tomu obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž. Na posúdenie účinkov dohôd o komercializácii na hospodársku súťaž je potrebné zohľadniť faktory uvedené v bode 32, ako aj tieto dodatočné usmernenia týkajúce sa konkrétne tohto druhu dohody.

334.

 Na účely posúdenia účinkov dohôd o komercializácii je potrebné vymedziť relevantné trhy s produktmi a geografické trhy, ako aj určiť príslušné postavenie jednotlivých zmluvných strán na týchto trhoch. Trhy, ktorých sa spolupráca priamo dotýka, sú trhy, ku ktorým patria produkty, ktoré sú predmetom dohody, a na ktorých zmluvné strany budú spoločne komercializovať tieto produkty. Keďže však dohoda o komercializácii na jednom trhu môže mať vplyv aj na súťažné správanie zmluvných strán na susedných trhoch, ktoré majú úzky vzťah k trhu priamo dotknutému spoluprácou (vedľajšie trhy), je potrebné vymedziť aj všetky takéto vedľajšie trhy (217).

335.

 V prípadoch, keď dohody o komercializácii medzi konkurentmi neobmedzujú hospodársku súťaž z hľadiska cieľa, budú tieto dohody spravidla mať obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž len vtedy, ak zmluvné strany dohody majú určitý stupeň trhovej sily. S cieľom posúdiť, či zmluvné strany majú takúto trhovú silu, je potrebné zohľadniť možnú existenciu vyrovnávacej sily kupujúceho u ich zákazníkov. Ak zmluvné strany majú trhovú silu spoločne, spravidla je pravdepodobné, že budú schopné zvýšiť ceny alebo znížiť produkciu, kvalitu produktov, rozmanitosť produktov alebo inováciu. Navyše na základe dohody o komercializácii zmluvné strany združujú svoje činnosti súvisiace s trhom (alebo ich časť), konkrétne činnosti, ktoré majú priamy vplyv na ich zákazníkov. Tento priamy vplyv na zákazníkov zvyšuje riziko, že dohody o komercializácii môžu viesť k protisúťažným účinkom.

5.2.3.1.   Dohodnutý výsledok

336.

 Spoločná dohoda o komercializácii, ktorej súčasťou nie je stanovenie cien, obmedzenie produkcie ani rozdelenie trhu, môže napriek tomu viesť k vzniku obmedzujúcich účinkov na hospodársku súťaž, ak sa zhodnosť variabilných nákladov zmluvných strán zvýši na úroveň, ktorá pravdepodobne povedie k dohodnutému výsledku. To bude pravdepodobné vtedy, keď zmluvné strany už pred uzavretím dohody majú spoločný vysoký podiel svojich variabilných nákladov. V takomto scenári môže prírastok zhodnosti (konkrétne nákladov na komercializáciu produktu, ktorý je predmetom dohody), aj keď obmedzený, vychýliť rovnováhu smerom k dohodnutému výsledku. Naopak, ak je prírastok veľký, riziko dohodnutého výsledku môže byť vysoké, aj keď je počiatočná úroveň zhodnosti nákladov nízka.

337.

 Pravdepodobnosť dohodnutého výsledku závisí od trhovej sily zmluvných strán a od charakteristík relevantného trhu. Zhodnosť nákladov môže zvýšiť riziko dohodnutého výsledku iba vtedy, ak zmluvné strany disponujú trhovou silou a ak náklady na komercializáciu predstavujú významný podiel na príslušných variabilných nákladoch spojených s dotknutým produktom. Zhodnosť nákladov na komercializáciu zvyšuje riziko dohodnutého výsledku, ak sa dohoda o komercializácii týka produktov, ktoré si vyžadujú nákladnú komercializáciu, napríklad vysoké distribučné alebo marketingové náklady. Preto aj dohody týkajúce sa len spoločnej reklamy alebo spoločnej propagácie môžu vyvolať obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž v prípade, že tieto činnosti predstavujú významnú časť variabilných nákladov produktu.

338.

 Vykonávanie dohody o spoločnej komercializácii si môže vyžadovať výmenu citlivých obchodných informácií, najmä informácií o marketingovej stratégii a cenotvorbe. Ak sa na samotnú dohodu o komercializácii nevzťahuje zákaz podľa článku 101 ods. 1, pretože má neutrálne alebo pozitívne účinky na hospodársku súťaž, tento zákaz sa nevzťahuje ani na výmenu informácií, ktorá túto dohodu sprevádza (218). Platí to najmä v prípade, keď je výmena informácií objektívne nevyhnutná na vykonávanie dohody o komercializácii a je primeraná jej cieľom (219). Ak výmena informácií presahuje rámec toho, čo je objektívne nevyhnutné na realizáciu dohody o komercializácii, alebo nie je primeraná jej cieľom, mala by sa posúdiť na základe usmernenia uvedeného v kapitole 6 (220). Ak sa na výmenu informácií vzťahuje článok 101 ods. 1, ešte stále môže spĺňať podmienky článku 101 ods. 3.

5.2.3.2.   Spolupráca, ktorá spravidla nevyvoláva obavy

339.

 Ako už bolo uvedené v bode 335, dohody o komercializácii medzi konkurentmi, ktoré neobmedzujú hospodársku súťaž z hľadiska cieľa, budú mať obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž spravidla iba vtedy, ak zmluvné strany majú určitý stupeň trhovej sily. Vo väčšine prípadov je nepravdepodobné, že existuje trhová sila, pokiaľ spoločný trhový podiel zmluvných strán dohody nepresahuje 15 % na trhu alebo trhoch, kde spoločne komercializujú zmluvné produkty. V každom prípade, ak spoločný trhový podiel zmluvných strán nepresahuje 15 %, je pravdepodobné, že podmienky článku 101 ods. 3 sú splnené.

340.

 Ak spoločný trhový podiel zmluvných strán presahuje 15 %, nemožno predpokladať, že ich dohoda nebude mať obmedzujúce účinky, a preto je nevyhnutné posúdiť pravdepodobný vplyv dohody o spoločnej komercializácii na relevantný trh alebo relevantné trhy.

5.3.   Posúdenie podľa článku 101 ods. 3

5.3.1.   Zvyšovanie efektívnosti

341.

 Dohody o komercializácii môžu priniesť značné zvýšenie efektívnosti. Zvýšenie efektívnosti, ktoré treba zohľadniť pri posudzovaní toho, či dohoda o komercializácii spĺňa podmienky článku 101 ods. 3, bude závisieť od povahy spolupráce a od zmluvných strán spolupráce. Stanovenie cien spravidla nemôže byť opodstatnené, pokiaľ nie je nevyhnutné na integráciu iných marketingových funkcií a pokiaľ táto integrácia nemá za následok významné zvýšenie efektívnosti. Spoločná distribúcia môže priniesť značné zvýšenie efektívnosti vyplývajúce z úspor z rozsahu alebo zo sortimentu, najmä v prípade menších výrobcov alebo skupín nezávislých maloobchodníkov, napr. ak využívajú nové distribučné platformy, aby dokázali konkurovať väčším hospodárskym subjektom. Spoločná distribúcia sa môže využiť najmä na dosiahnutie environmentálnych cieľov, čo môže predstavovať zvýšenie efektívnosti v zmysle článku 101 ods. 3, za predpokladu, že je objektívne, konkrétne a overiteľné (221). Dohody o komercializácii môžu takisto prispieť k odolnému vnútornému trhu a zvyšovať efektívnosť, z ktorej budú mať prospech spotrebitelia, a to znižovaním závislosti a/alebo zmierňovaním nedostatkov a narušení v dodávateľských reťazcoch, napríklad, ak zmluvnej strane umožňujú vstúpiť na trh, na ktorý by nemohla vstúpiť nezávisle.

342.

 Zvýšenie efektívnosti musí byť výsledkom integrácie hospodárskych činností zmluvných strán. Úspory vyplývajúce čisto z eliminácie nákladov, ktoré sú s hospodárskou súťažou neoddeliteľne späté, nemožno zohľadniť. Napríklad zníženie nákladov na dopravu, ktoré je čisto výsledkom rozdelenia si zákazníkov, bez akejkoľvek integrácie logistických systémov zmluvných strán, nemožno považovať za zvýšenie efektívnosti v zmysle článku 101 ods. 3.

343.

 Zmluvné strany dohody musia preukázať zvýšenie efektívnosti. Dôležitým prvkom je z tohto hľadiska príspevok zmluvných strán ku spoločnej komercializácii formou významných kapitálových, technologických alebo iných aktív. Úspory nákladov vyplývajúce z obmedzenia duplikácie zdrojov a zariadení je takisto možné akceptovať. Ak však spoločná komercializácia zahŕňa len obchodnú agentúru bez akýchkoľvek investícií, pravdepodobne nemôže spĺňať podmienky článku 101 ods. 3.

5.3.2.   Nevyhnutnosť

344.

 Obmedzenia, ktoré presahujú rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie zvýšenia efektívnosti, ktoré prinesie dohoda o komercializácii, nebudú spĺňať podmienky článku 101 ods. 3. Otázka nevyhnutnosti je zvlášť dôležitá v prípade dohôd, ktorých súčasťou je stanovenie cien alebo rozdelenie trhu, pričom tie sa môžu považovať za nevyhnutné len za výnimočných okolností.

5.3.3.   Prenesenie na spotrebiteľov

345.

 Zvýšenie efektívnosti, ktoré sa dosiahne prostredníctvom nevyhnutných obmedzení, sa musí preniesť na spotrebiteľov v takom rozsahu, aby prevážilo nad obmedzujúcimi účinkami na hospodársku súťaž spôsobené dohodou o komercializácii. Takýto prenos môže mať formu nižších cien alebo lepšej kvality či väčšej rozmanitosti produktov. Čím je však trhová sila zmluvných strán väčšia, tým menšia je pravdepodobnosť, že zvýšenie efektívnosti sa prenesie na spotrebiteľov v takom rozsahu, aby prevážilo nad obmedzujúcimi účinkami na hospodársku súťaž. V prípade, že zmluvné strany majú spoločný trhový podiel nižší ako 15 %, je pravdepodobnejšie, že akékoľvek zvýšenie efektívnosti, ktoré dohoda prinesie, sa v dostatočnej miere prenesie na spotrebiteľov.

5.3.4.   Zákaz vylúčenia hospodárskej súťaže

346.

 Podmienky článku 101 ods. 3 nemožno splniť, ak majú zmluvné strany možnosť vylúčiť hospodársku súťaž vo vzťahu k podstatnej časti dotknutých produktov. Splnenie tejto podmienky sa musí posúdiť z hľadiska všetkých relevantných trhov, konkrétne tých, na ktoré patria produkty, ktorú sú predmetom spolupráce, ako aj z hľadiska vedľajších trhov.

5.4.   Konzorciá na účely spoločného predkladania ponúk

347.

 Pojem konzorcium na účely spoločného predkladania ponúk označuje situáciu, keď dve alebo viac zmluvných strán spolupracuje s cieľom predložiť spoločnú ponuku vo verejnom alebo v súkromnom obstarávaní (222).

348.

 Na účely tohto oddielu sa musia konzorciá na účely spoločného predkladania ponúk odlišovať od kolúzie vo verejnom obstarávaní (alebo koordinácie konkurentov pri predkladaní ponúk), konkrétne od nezákonných dohôd medzi hospodárskymi subjektmi, ktorých cieľom je narušiť hospodársku súťaž v postupoch zadávania verejnej zákazky. Kolúzia vo verejnom obstarávaní je jedným z najvážnejších obmedzení hospodárskej súťaže, ktoré predstavuje obmedzenie z hľadiska cieľa, a môže mať rôzne formy, napríklad dohodnutie obsahu ponúk každej zmluvnej strany vopred (najmä ceny) s cieľom ovplyvniť výsledok postupu zadávania zákazky, upustenie od predloženia ponuky, zemepisné rozdelenie trhu, rozdelenie trhu na základe verejného obstarávateľa alebo predmetu verejného obstarávania, prípadne vytvorenie rotačných schém pre viaceré postupy obstarávania. Cieľom všetkých týchto postupov je umožniť vopred určenému uchádzačovi vyhrať zákazku a súčasne vytvárať dojem, že postup je skutočne súťažný (223). Podľa práva hospodárskej súťaže je kolúzia vo verejnom obstarávaní formou kartelu, ktorý spočíva v manipulácii postupu verejného obstarávania na zadanie zákazky (224).

349.

 Kolúzia vo verejnom obstarávaní zvyčajne nezahŕňa spoločnú účasť na postupe verejného obstarávania. Zvyčajne spočíva v skrytej alebo tichej dohode medzi potenciálnymi účastníkmi s cieľom koordinovať ich zdanlivo nezávislé rozhodnutia, pokiaľ ide o účasť na postupe verejného obstarávania. V niektorých prípadoch však rozlišovanie medzi kolúziou vo verejnom obstarávaní a legitímnymi formami spoločného predkladania ponúk nie je jednoduché, najmä v prípade využívania subdodávok. Napríklad, keď dvaja uchádzači navzájom krížovo uzatvárajú subdodávateľské zmluvy, môže to poukazovať na kolúziu, keďže takéto subdodávateľské zmluvy zvyčajne umožňujú zmluvným stranám navzájom sa dozvedieť o svojich finančných ponukách, čo spochybňuje nezávislosť týchto zmluvných strán pri formulovaní svojich vlastných ponúk. Všeobecne sa však nepredpokladá, že zadávanie subdodávok medzi uchádzačmi, ktorí sa zúčastňujú na tom istom postupe, predstavuje kolúziu medzi dotknutými podnikmi (225).

350.

 Dohody o konzorciu na účely spoločného predkladania ponúk môžu byť spojené s významnou integráciou zdrojov a činností zmluvných strán na účely účasti na postupe verejného obstarávania, najmä ak sú do činnosti, ktorá je predmetom ponuky, zahrnuté formy spoločnej výroby. V situáciách, keď spoločná komercializácia len sprevádza integráciu výrobných činností zmluvných strán (spoločná výroba), ťažiskom dohody je výrobná činnosť a musí sa vykonať posúdenie z hľadiska hospodárskej súťaže s použitím pravidiel a usmernení uplatniteľných na dohody o spoločnej výrobe. V takýchto situáciách sa stanovenie cien zmluvných produktov alebo služieb spravidla nepovažuje za obmedzenie z hľadiska cieľa a bude potrebné posúdenie z hľadiska účinku (pozri bod 223 o dohodách o výrobe).

351.

 Dohody o konzorciu na účely spoločného predkladania ponúk, ktoré prevažne alebo výlučne spočívajú v spoločnej komercializácii, by sa však spravidla mali považovať za dohody o komercializácii, a preto by sa mali posudzovať v súlade so zásadami stanovenými v tejto kapitole.

352.

 Dohoda o konzorciu na účely spoločného predkladania ponúk, bez ohľadu na jej právnu kvalifikáciu, neobmedzí hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1, ak zmluvným stranám umožňuje zúčastňovať sa na projektoch, ktoré by neboli schopné uskutočniť individuálne. V tomto scenári nie sú zmluvné strany dohody o konzorciu na účely spoločného predkladania ponúk skutočnými ani potenciálnymi konkurentmi, pokiaľ ide o realizáciu projektu. To môže nastať v prípade, keď zmluvné strany dohody o konzorciu na účely spoločného predkladania ponúk dodávajú odlišné služby, ktoré sa na účely účasti na postupe verejného obstarávania dopĺňajú. Ďalšou možnosťou je, keď zmluvné strany dohody o konzorciu na účely spoločného predkladania ponúk, hoci všetky pôsobia na tom istom trhu alebo tých istých trhoch, nemôžu realizovať projekt individuálne, napríklad z dôvodu veľkosti projektu alebo jeho zložitosti.

353.

 Posúdenie toho, či sú zmluvné strany schopné súťažiť v postupe verejného obstarávania individuálne, a teda ide o konkurentov, závisí v prvom rade od požiadaviek uvedených v pravidlách verejného obstarávania. Samotná teoretická možnosť vykonávať zmluvnú činnosť však automaticky neznamená, že zmluvné strany sú konkurentmi: je nevyhnutné posúdiť, či každá zmluvná strana je skutočne schopná sama dokončiť zákazku s prihliadnutím na osobitné okolnosti prípadu, ako je veľkosť a schopnosti podniku, úroveň finančného rizika vyvolaného projektom, ako aj úroveň investícií potrebných na projekt, a súčasná aj budúca kapacita podniku posúdená vzhľadom na vývoj zmluvných požiadaviek (226).

354.

 Ak postupy verejného obstarávania umožňujú predkladanie ponúk na časti zákazky (časti), podniky, ktoré majú možnosť predložiť ponuku na jednu alebo viac častí, ale pravdepodobne nie na celú zákazku, sa musia považovať za konkurentov a v zásade je uplatniteľný článok 101 ods. 1. V takejto situácii podniky často odôvodňujú svoju spoluprácu v rámci dohody o konzorciu na účely spoločného predkladania ponúk na základe toho, že im umožňuje predložiť ponuku na celú zákazku, a tým ponúknuť spoločnú zľavu na celú zákazku. To však nič nemení na skutočnosti, že zmluvné strany sú konkurentmi aspoň v časti postupu verejného obstarávania, a preto je uplatniteľný článok 101 ods. 1. Všetky deklarované zvýšenia efektívnosti v súvislosti so spoločnou ponukou na celú zákazku sa musia posúdiť v súlade s podmienkami článku 101 ods. 3.

355.

 Ak nemožno vylúčiť, že každá zmluvná strana dohody o konzorciu na účely spoločného predkladania ponúk by mohla súťažiť v postupe verejného obstarávania individuálne (alebo ak je zmluvných strán dohody o konzorciu na účely spoločného predkladania ponúk viac, ako je potrebné), spoločná ponuka môže obmedziť hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1. To môže nastať aj v prípade, keď len jedná zmluvná strana dohody je schopná predložiť ponuku individuálne.

356.

 Vo všeobecnosti platí, že v prípadoch, keď je článok 101 ods. 1 uplatniteľný na spoločné predkladanie ponúk, je nevyhnutné vykonať individuálne posúdenie dohody o konzorciu na účely spoločného predkladania ponúk s prihliadnutím na všetky relevantné faktory vrátane postavenia zmluvných strán na relevantnom trhu, počtu a trhového postavenia ostatných pravdepodobných účastníkov na postupe verejného obstarávania na trhu, obsahu dohody o konzorciu na účely spoločného predkladania ponúk, dotknutých produktov alebo služieb a trhových podmienok.

357.

 Obmedzenie sa môže kvalifikovať ako obmedzenie z hľadiska cieľa alebo účinku v závislosti od obsahu dohody a konkrétnych okolností prípadu. Vo všeobecnosti a v prípade konzorcií na účely spoločného predkladania ponúk, ktoré sa musia považovať za dohody o komercializácii, platia postrehy uvedené v bodoch 328 až 340. Okrem toho:

a)

Ak sú dve zmluvné strany (alebo viac zmluvných strán) schopné predložiť ponuky individuálne a nie je tu významný stupeň integrácie zdrojov a činností zmluvných strán, spoločná ponuka by za takých okolností v zásade predstavovala obmedzenie z hľadiska cieľa, pretože jej súčasťou je stanovenie ceny medzi konkurentmi a nezdá sa, že toto ustanovenie je len sprievodným javom skutočnej spolupráce medzi zmluvnými stranami.

b)

V prípade dohôd o konzorciu na účely spoločného predkladania ponúk, ktoré zahŕňajú viac zmluvných strán, ako je nevyhnutné, ak len jedna zmluvná strana môže predložiť ponuku individuálne, samotná skutočnosť, že je tu viac zmluvných strán, ako je nevyhnutné, sama osebe v zásade nestačí, aby sa konštatovalo obmedzenie z hľadiska cieľa, keďže je možné, že zmluvné strany nie sú skutočnými ani potenciálnymi konkurentmi. Môžu však existovať iné dôvody na to, aby sa takéto konzorcium na účely spoločného predkladania ponúk považovalo za obmedzenie z hľadiska cieľa, napr. ak by zmluvná strana, ktorá by mohla predložiť ponuku individuálne, uzatvorila dohodu o spoločnom predkladaní ponúk s jednou alebo viacerými inými zmluvnými stranami s konkrétnym cieľom predísť konkurenčnej ponuke od týchto iných zmluvných strán, a to aj spoločne s treťou stranou.

c)

Pokiaľ ide o protisúťažné účinky a v prípade, že neexistuje obmedzenie z hľadiska cieľa, to, či tieto druhy spoločných ponúk môžu obmedziť hospodársku súťaž závisí od konkrétneho posúdenia, popri iných faktoroch aj toho, ako by sa hospodárska súťaž čo najrealistickejšie vyvíjala bez danej dohody o konzorciu na účely spoločného predkladania ponúk.

d)

Členovia konzorcia by si mali navzájom poskytovať len informácie absolútne nevyhnutné na formulovanie ponuky a plnenie zákazky. Okrem toho by sa obeh informácií mal obmedziť len na príslušných zamestnancov na základe potreby poznať.

358.

 V každom prípade dohoda o konzorciu na účely spoločného predkladania ponúk medzi konkurentmi, na ktorú sa uplatňuje článok 101 ods. 1, môže spĺňať podmienky článku 101 ods. 3. Možné zvýšenie efektívnosti môže mať formu nižších cien, ale aj lepšej kvality, širšieho výberu alebo rýchlejšej realizácie produktov alebo služieb, na ktoré sa vzťahuje výzva na predkladanie ponúk. Okrem toho musia byť splnené ostatné podmienky článku 101 ods. 3 (nevyhnutnosť, prenesenie na spotrebiteľov a zákaz vylúčenia hospodárskej súťaže). V postupoch verejného obstarávania sú tieto podmienky často navzájom prepojené: zvýšenie efektívnosti spoločnej ponuky prostredníctvom dohody o konzorciu na účely spoločného predkladania ponúk sa ľahšie prenáša na spotrebiteľov, a to vo forme nižších cien alebo lepšej kvality ponuky, ak sa nevylúči hospodárska súťaž vo vzťahu k udeleniu zákazky a na postupe verejného obstarávania sa zúčastnia iní efektívni konkurenti.

359.

 V zásade platí, že podmienky článku 101 ods. 3 môžu byť splnené, ak spoločná ponuka umožňuje zmluvným stranám predložiť ponuku, ktorá je z hľadiska ceny a/alebo kvality konkurencieschopnejšia ako ponuky, ktoré by predložili samostatne, a výhody v prospech obstarávateľa a konečných spotrebiteľov prevažujú nad obmedzeniami hospodárskej súťaže. Zvýšenie efektívnosti sa musí preniesť na spotrebiteľov a nesmie spĺňať podmienky článku 101 ods. 3, ak z neho budú mať výhody len zmluvné strany dohody o konzorciu na účely spoločného predkladania ponúk.

5.5.   Príklady

360.

 Spoločná komercializácia potrebná na vstup na trh

Príklad 1

Situácia: Štyri podniky, ktoré poskytujú služby práčovní vo veľkom meste v blízkosti hraníc ďalšieho členského štátu, pričom každý má trhový podiel na celkovom trhu služieb práčovní v tomto meste 3 %, sa dohodnú, že vytvoria spoločnú marketingovú pobočku na účely poskytovania služieb práčovní inštitucionálnym klientom (to znamená hotelom, nemocniciam, úradom), pričom si zachovajú nezávislosť a slobodu v súťaži o individuálnych miestnych zákazníkov. S cieľom osloviť nový segment dopytu (inštitucionálni zákazníci) vytvoria spoločnú obchodnú značku, spoločnú cenu a spoločné štandardné podmienky vrátane harmonogramu dodávok a maximálne 24-hodinovej dodacej lehoty. Zriadia spoločné telefonické centrum, kde môžu inštitucionálni zákazníci požiadať o odvoz a/alebo dodávku. Zamestnajú pracovníka recepcie (pre telefonické centrum) a niekoľko vodičov. Ďalej investujú do dodávok na rozvoz a do propagácie značky v záujme väčšieho zviditeľnenia. Dohodou sa úplne neodstraňujú ich individuálne náklady na infraštruktúru (pretože si zachovávajú vlastné priestory a ešte vždy si navzájom konkurujú, pokiaľ ide o individuálnych miestnych zákazníkov), ale zvyšujú sa ich úspory z rozsahu a dohoda im umožňuje poskytovať komplexnejšie služby novej kategórii zákazníkov, čo si vyžaduje dlhší otvárací čas a širšie geografické pokrytie, pokiaľ ide o rozvoz. V záujme zabezpečenia životaschopnosti projektu je nevyhnutné, aby všetky štyri podniky uzavreli dohodu. Trh je veľmi roztrieštený a ani jeden individuálny konkurent nemá väčší trhový podiel ako 15 %.

Analýza: Hoci je spoločný trhový podiel zmluvných strán nižší ako 15 %, skutočnosť, že súčasťou dohody je stanovenie cien, znamená, že sa v zásade uplatňuje článok 101 ods. 1. Vzhľadom na to, že zmluvné strany pôsobia vo veľkom meste blízko hranice iného členského štátu, predpokladá sa, že bude ovplyvnený obchod medzi členskými štátmi. Zmluvné strany by však neboli schopné poskytovať služby práčovní inštitucionálnym zákazníkom, či už individuálne alebo v spolupráci s menším počtom zmluvných strán, ako sú tieto štyri zmluvné strany, ktoré sa zúčastňujú na dohode. Keďže stanovenie cien možno považovať za nevyhnutné na propagáciu spoločnej značky a pre úspech projektu, zdá sa, že toto obmedzenie je sprievodným javom hlavného cieľa dohody, ktorý nie je protisúťažný, a celkovo by nevyvolávalo obavy z narušenia hospodárskej súťaže.

361.

 Dohoda o komercializácii, ktorá zahŕňa väčší počet zmluvných strán, ako je potrebné na vstup na trh

Príklad 2

Situácia: Platia rovnaké skutočnosti ako v príklade 1 v bode 360 s jedným hlavným rozdielom: v záujme zabezpečenia životaschopnosti projektu by dohodu mohli vykonávať len tri zo zmluvných strán (namiesto štyroch, ktoré sa v skutočnosti zúčastňujú na spolupráci).

Analýza: Hoci je spoločný trhový podiel zmluvných strán nižší ako 15 %, článok 101 ods. 1 sa uplatňuje, a to z rovnakých dôvodov, ako sa uvádza v príklade 1. Dohodu by mohol zrealizovať menší počet zmluvných strán ako štyri. Keďže však žiadna zo zmluvných strán by nemohla realizovať projekt sama, skutočnosť, že zmluvných strán je viac, ako je nevyhnutné, nemusí byť postačujúca na konštatovanie obmedzenia z hľadiska cieľa, pokiaľ zámerom dohody nie je predísť konkurenčnej iniciatíve, do ktorej je zapojená jedna zo zmluvných strán. Pokiaľ ide o možné obmedzujúce účinky, je potrebná kontrafaktuálna analýza. V každom prípade sa dohoda môže posúdiť podľa článku 101 ods. 3. Dohoda prináša zvýšenie efektívnosti, pretože zmluvné strany sú teraz schopné poskytovať lepšie služby pre novú kategóriu zákazníkov vo väčšom rozsahu (ktorú by inak neboli schopní obslúžiť individuálne). Vzhľadom na spoločný trhový podiel zmluvných strán, ktorý je nižší ako 15 %, je pravdepodobné, že dostatočne prenesú akékoľvek zvýšenie efektívnosti na zákazníkov. Ďalej je potrebné posúdiť, či sú obmedzenia, ktoré dohoda ukladá, nevyhnutné na dosiahnutie zvýšenia efektívnosti a či dohoda vylučuje hospodársku súťaž. Vzhľadom na to, že cieľom dohody je poskytovať komplexnejšie služby (vrátane dovozu, ktorý sa predtým neposkytoval) ďalšej kategórii zákazníkov pod jednou značkou a pri spoločných štandardných podmienkach, stanovenie cien možno považovať za nevyhnutné na propagáciu spoločnej značky a následne aj na úspech projektu a výsledné zvýšenie efektívnosti. Okrem toho, ak sa vezme do úvahy roztrieštenosť trhu, dohoda nevylúči hospodársku súťaž. Skutočnosť, že dohodu uzavreli štyri zmluvné strany (namiesto troch, ktoré by boli absolútne nevyhnutné), umožňuje zvýšenie kapacity a prispieva k súčasnému uspokojeniu dopytu niekoľkých inštitucionálnych zákazníkov v súlade so štandardnými podmienkami (to znamená, splnenie dodacích podmienok, pokiaľ ide o maximálny čas dodávky). Samotné zvýšenie efektívnosti pravdepodobne preváži nad obmedzujúcimi účinkami vyplývajúcimi z oslabenia hospodárskej súťaže medzi zmluvnými stranami a dohoda pravdepodobne spĺňa podmienky článku 101 ods. 3.

362.

 Spoločný internetový predaj

Príklad 3

Situácia: Niekoľko malých špecializovaných obchodov v celom členskom štáte spoločne vytvorí elektronickú webovú platformu na účely propagácie, predaja a dodávky darčekových ovocných košov. Existuje viacero konkurenčných e-shopov, ktoré majú porovnateľné a obmedzené trhové podiely. Zúčastnené špecializované obchody sa podieľajú na prevádzkových nákladoch e-shopu a spoločne investujú do propagácie značky. Cez e-shop, v ktorom sa ponúka široký sortiment rôznych druhov darčekových košov, si zákazníci objednávajú (a platia za) druh darčekového koša, ktorý si želajú doručiť alebo vyzdvihnúť na predajni. Objednávka sa potom pridelí špecializovanému obchodu, ktorý si zákazník vybral, alebo, ak si výslovne nevyberie, obchodu, ktorý sa nachádza najbližšie k adrese doručenia alebo je pre zákazníka najvhodnejší z hľadiska vyzdvihnutia objednávky. Každý špecializovaný obchod individuálne znáša náklady na prípravu darčekového koša a na jeho doručenie zákazníkovi alebo prípravu na vyzdvihnutie na predajni. Obchod si ponecháva 90 % konečnej ceny, ktorú stanovuje webová infraštruktúra a ktorá jednotne platí pre všetky zúčastnené špecializované obchody, zatiaľ čo zvyšných 10 % sa použije na spoločnú propagáciu a prevádzkové náklady e-shopu. Okrem zaplatenia poplatku sa na špecializované obchody nevzťahujú žiadne ďalšie obmedzenia, pokiaľ ide o pripojenie k webovej infraštruktúre, na celom území štátu. Okrem toho špecializované obchody, ktoré majú svoje vlastné firemné webové sídlo, takisto môžu (a v niektorých prípadoch tak aj robia) predávať darčekové ovocné koše na internete pod svojím vlastným menom a môžu teda ešte vždy súťažiť medzi sebou mimo spolupráce. Zákazníci, ktorí nakupujú prostredníctvom e-shopu, majú záruku dodania ovocných košov alebo možnosti ich vyzdvihnutia na predajni v deň objednávky a môžu si vybrať aj čas dodania alebo vyzdvihnutia, ktorý im vyhovuje.

Analýza: Za predpokladu, že špecializované obchody sú konkurentmi, sa uplatňuje článok 101 ods. 1 a keďže súčasťou dohody je stanovenie cien, je pravdepodobné, že obmedzí hospodársku súčasť z hľadiska cieľa. Dohoda sa preto musí posudzovať podľa článku 101 ods. 3. Všetky špecializované obchody, ktoré sa zúčastňujú na spolupráci, sú malé obchody, pričom sa predpokladá, že na vnútroštátnej úrovni by neboli schopné konkurovať iným e-shopom. Dohoda by preto mohla zvýšiť efektívnosť, napríklad priniesť väčší výber, kvalitnejšie služby a zníženie nákladov na vyhľadávanie, čo prináša spotrebiteľom výhody a pravdepodobne preváži nad obmedzujúcimi účinkami na hospodársku súťaž, ktoré dohoda spôsobuje. Vzhľadom na to, že špecializované obchody, ktoré sa zúčastňujú na spolupráci, majú naďalej možnosť predávať nezávisle a navzájom si konkurovať prostredníctvom svojich kamenných obchodov aj internetu, obmedzenie v súvislosti so stanovením cien, ktoré sa obmedzuje na e-shop, by sa mohlo považovať za nevyhnutné na účely propagácie produktu (pretože pri nákupe cez e-shop sa zákazníci nechcú zaoberať množstvom rôznych cien) a následného zvýšenia efektívnosti. Vzhľadom na neexistenciu ďalších obmedzení dohoda spĺňa podmienky článku 101 ods. 3. Okrem toho, keďže existujú významné konkurenčné e-shopy a zmluvné strany naďalej medzi sebou súťažia prostredníctvom svojich kamenných špecializovaných obchodov a internetu, nedôjde k vylúčeniu hospodárskej súťaže.

363.

 Spoločný predajný podnik

Príklad 4

Situácia: Podniky A a B, ktoré sa nachádzajú v dvoch rôznych členských štátoch, vyrábajú bicyklové pneumatiky. Na celom trhu Únie s bicyklovými pneumatikami majú spoločný trhový podiel 14 %. Rozhodli sa, že vytvoria (neplnofunkčný) spoločný predajný podnik na účely marketingu pneumatík výrobcom bicyklov a dohodli sa na predaji všetkej svojej výroby prostredníctvom spoločného podniku. Každá zmluvná strana si ponechá samostatnú výrobnú a dopravnú infraštruktúru. Zmluvné strany tvrdia, že z dohody vyplýva značné zvýšenie efektívnosti. Dané zvýšenie sa týka hlavne zvýšených úspor z rozsahu, pretože strany by boli schopné uspokojovať požiadavky svojich súčasných a potenciálnych nových zákazníkov a lepšie konkurovať dovážaným pneumatikám vyrábaným v tretích krajinách. Spoločný podnik rokuje o cenách a prideľuje objednávky najbližšiemu výrobnému závodu, čo je spôsob, ako racionalizovať náklady na dopravu, keď sa produkt dodáva zákazníkovi.

Analýza: Hoci je spoločný trhový podiel zmluvných strán nižší ako 15 %, dohoda patrí do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1. Obmedzuje hospodársku súťaž z hľadiska cieľa, pretože zahŕňa rozdeľovanie si zákazníkov a stanovovanie cien spoločným podnikom. Uvádzané zvýšenie efektívnosti vyplývajúce z dohody nie je výsledkom integrácie hospodárskych činností ani spoločnej investície. Spoločný podnik by mal veľmi obmedzenú pôsobnosť a slúžil by len ako medzičlánok na prideľovanie objednávok výrobným závodom. Nie je preto pravdepodobné, že by sa akékoľvek zvýšenie efektívnosti prenieslo na spotrebiteľov do takej miery, aby prevážilo nad obmedzujúcimi účinkami na hospodársku súťaž, ktoré prinesie dohoda. Podmienky článku 101 ods. 3 by neboli splnené.

364.

 Platforma na distribúciu médií

Príklad 5

Situácia: Televízna spoločnosť A a televízna spoločnosť B, obe pôsobiace najmä na trhu voľne dostupných programov televízneho vysielania v členskom štáte, vytvoria spoločný podnik s cieľom spustiť na tom istom domácom trhu online platformu videa na požiadanie, na ktorej môžu spotrebitelia za poplatok sledovať filmy alebo seriály vyrobené každou z týchto dvoch televíznych spoločností alebo tretími stranami, ktoré udelili licenciu na príslušné audiovizuálne práva jednej z týchto dvoch televíznych spoločností. Skupina televíznej spoločnosti A má na trhu voľne dostupných televíznych programov podiel približne 25 % a televízna spoločnosť B má trhový podiel približne 15 %. Na trhu pôsobia dve ďalšie veľké televízne spoločnosti, ktoré majú trhové podiely v rozpätí 10 % až 15 %, a niekoľko menších vysielateľov. Domáci trh s videom na požiadanie, na ktorom bude spoločný podnik predovšetkým pôsobiť, je mladý trh, v prípade ktorého sa vo všeobecnosti očakáva, že bude významne rásť. Cenu za sledovanie videa bude centrálne určovať spoločný podnik, ktorý bude koordinovať aj ceny za nákup licencií na video na požiadanie na predchádzajúcom trhu.

Analýza: Vzhľadom na ich podiel na domácom televíznom trhu a ich veľkú knižnicu audiovizuálnych práv by podniky A aj B mohli spustiť platformu videa na požiadanie nezávisle od seba. Sú preto potenciálnymi konkurentmi na vznikajúcom trhu s videom na požiadanie. Keďže dohoda obmedzuje motiváciu zmluvných strán vstúpiť na trh nezávisle, uplatňuje sa článok 101 ods. 1. Okrem toho sa dohodou vylučuje cenová súťaž medzi týmito dvomi vysielateľmi a z dohody vyplýva koordinácia, pokiaľ ide o stanovenie ceny za video na požiadanie. V dôsledku toho dohoda v zásade predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. Pokiaľ ide o uplatňovanie článku 101 ods. 3, zdá sa, že výhody vyplývajúce z rozšírenej ponuky videí na požiadanie a jednoduchšej navigácie v obsahu neprevažujú nad negatívnymi účinkami na hospodársku súťaž, ktoré budú citeľné vzhľadom na činnosti a postavenie zúčastnených podnikov na trhu. Obmedzenia sa okrem toho nezdajú potrebné na uvedené zvýšenie efektívnosti, keďže to by sa mohlo dosiahnuť aj s otvorenou platformou a čisto technickou spoluprácou. Dá sa teda dospieť k záveru, že dohoda nespĺňa podmienky článku 101 ods. 3.

365.

 Konzorciá na účely spoločného predkladania ponúk

Príklad 6

Situácia: Podniky A a B sú konkurenčnými poskytovateľmi medicínskych produktov pre nemocnice. Rozhodnú sa uzavrieť dohodu o konzorciu na účely spoločného predkladania ponúk v sérii verejných obstarávaní organizovaných vnútroštátnym zdravotníckym systémom v členskom štáte na dodávku súboru liekov z plazmy verejným nemocniciam. Kritériom pre zadávanie zákaziek je ekonomicky najvýhodnejšia ponuka, pričom sa zohľadňuje rovnováha medzi cenou a kvalitou. Ďalšie body sa prideľujú najmä v prípade, že ponuka obsahuje sériu voliteľných produktov. Podniky A aj B mohli oba súťažiť v postupoch verejného obstarávania samostatne na základe požiadaviek uvedených v pravidlách verejného obstarávania. Podniky A aj B v skutočnosti už súťažili individuálne v jednom z príslušných verejných obstarávaní, ktoré bolo pridelené inému účastníkovi, keďže individuálne ponuky podnikov A a B boli z hľadiska ceny a kvality horšie, najmä z dôvodu obmedzenej ponuky voliteľných produktov. Na daných postupoch verejného obstarávania sa spravidla zúčastňujú minimálne dvaja ďalší účastníci.

Analýza: Keďže podnik A aj podnik B by mohli vo verejných obstarávaniach súťažiť samostatne, ich spoločná účasť môže obmedzovať hospodársku súťaž a uplatňuje sa na ňu článok 101 ods. 1. Dohoda sa preto musí posudzovať podľa článku 101 ods. 3. Podľa výsledku predchádzajúceho verejného obstarávania, v ktorom zmluvné strany súťažili samostatne, sa zdá, že spoločná ponuka by bola konkurencieschopnejšia ako individuálne ponuky, z hľadiska ceny a sortimentu ponúkaných produktov, najmä voliteľných produktov, čo je pre verejného obstarávateľa mimoriadne dôležité. Zdá sa, že dohoda o konzorciu na účely spoločného predkladania ponúk je nevyhnutná na to, aby zúčastnené zmluvné strany mohli predložiť skutočne konkurencieschopnú ponuku v postupoch verejného obstarávania v porovnaní s ponukami predloženými ostatnými účastníkmi. Predpokladá sa, že zmluvné strany by boli schopné preukázať, že spoločné predkladanie ponúk vytvára významné synergie, ktoré môžu viesť k zvýšeniu efektívnosti, a to vo forme nižších cien alebo zvýšenej kvality, čo zas vedie ku konkurencieschopnejšej ponuke. Hospodárska súťaž v postupe verejného obstarávania nie je vylúčená, keďže minimálne dvaja ďalší relevantní konkurenti sú schopní nezávisle sa zúčastniť na postupe verejného obstarávania. Z toho vyplýva, že zvýšenie efektívnosti spoločnej ponuky by mohlo byť prínosom pre verejného obstarávateľa a v konečnom dôsledku aj pre spotrebiteľov. Zdá sa preto, že dohoda spĺňa podmienky článku 101 ods. 3.

6.   VÝMENA INFORMÁCIÍ

6.1.   Úvod

366.

 V tejto kapitole sa uvádza usmernenie k posudzovaniu výmeny informácií z hľadiska hospodárskej súťaže (227). Výmena informácií môže mať rôzne formy a môže sa uskutočňovať v rôznych kontextoch.

367.

 Na účely tejto kapitoly výmena informácií zahŕňa výmenu i) nespracovaného, neusporiadaného digitálneho obsahu, ktorý bude potrebné spracovať, aby bol použiteľný (nespracované údaje); ii) vopred spracovaných údajov, ktoré už boli pripravené a overené; iii) údajov, ktoré boli spracované s cieľom získať zmysluplné informácie, a to v akejkoľvek forme, ako aj iv) akéhokoľvek iného typu informácií vrátane informácií, ktoré nie sú digitálne. Zahŕňa fyzickú výmenu informácií a spoločné využívanie digitálnych údajov medzi skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi (228). V tejto kapitole pojem „informácie“ zahŕňa všetky druhy údajov a informácií uvedené v bodoch i) až iv).

368.

 Informácie sa môžu vymieňať priamo medzi konkurentmi (vo forme jednostranného zverejnenia informácií alebo v rámci dvojstrannej či viacstrannej výmeny) alebo nepriamo, prostredníctvom tretej strany alebo cez tretiu stranu (ako je napríklad poskytovateľ služieb, platforma, online nástroj alebo algoritmus), prostredníctvom spoločnej agentúry (napríklad priemyselného združenia), prostredníctvom organizácie pre prieskum trhu, prostredníctvom dodávateľov alebo zákazníkov zmluvných strán výmeny, alebo prostredníctvom webového sídla či tlačovej správy. Výmena sa môže uskutočňovať medzi podnikmi, ktoré si konkurujú v súvislosti s rovnakou značkou (hospodárska súťaž v rámci obchodnej značky), alebo medzi podnikmi, ktoré si konkurujú pod odlišnými značkami (hospodárska súťaž medzi obchodnými značkami). Táto kapitola sa vzťahuje na priame a nepriame formy výmeny informácií a na výmeny informácií medzi konkurentmi v rámci obchodnej značky, ako aj medzi konkurentmi s rôznymi obchodnými značkami.

369.

 Výmena informácií sa môže uskutočniť v kontexte ďalšieho typu dohody o horizontálnej spolupráci, napríklad dohody o spoločnom nákupe, spoločnej výrobe alebo dohode o spoločnej komercializácii. Ak sa na samotnú dohodu o spolupráci nevzťahuje zákaz podľa článku 101 ods. 1, pretože má neutrálne alebo pozitívne účinky na hospodársku súťaž, tento zákaz sa nevzťahuje ani na výmenu informácií, ktorá je sprievodným javom tejto dohody. Platí to najmä v prípade, keď je výmena informácií objektívne nevyhnutná na vykonávanie dohody o spolupráci a je primeraná jej cieľom (pozri aj oddiel 1.2.6) (229). Ak výmena informácií presahuje rámec toho, čo je objektívne nevyhnutné na realizáciu dohody o spolupráci, alebo nie je primeraná jej cieľom, mala by sa posúdiť na základe usmernenia uvedeného v tejto kapitole (230). Ak je samotná výmena informácií hlavným predmetom spolupráce, na účely posúdenia, či spolupráca obmedzuje hospodársku súťaž, bude mať prednosť usmernenie uvedené v tejto kapitole. Ak sa na výmenu informácií vzťahuje článok 101 ods. 1, ešte stále môže spĺňať podmienky článku 101 ods. 3.

370.

 Na výmenu informácií v kontexte vertikálnej dohody, ak sa výmena informácií uskutočňuje medzi dodávateľom a kupujúcim, sa môže vzťahovať skupinová výnimka stanovená nariadením VBER (231). Platí to v prípade, keď vymieňané informácie priamo súvisia s vykonávaním vertikálnej dohody medzi týmito zmluvnými stranami a sú potrebné na zlepšenie výroby alebo distribúcie zmluvného tovaru alebo služieb.

371.

 Informácie sa môžu vymieňať aj v súvislosti s procesom nadobúdania. V takých prípadoch môže výmena informácií, v závislosti od okolností, podliehať pravidlám nariadenia o fúziách (232). Akékoľvek konanie obmedzujúce hospodársku súťaž, ktoré priamo nesúvisí s nadobudnutím kontroly a nie je potrebné na uskutočnenie nadobudnutia kontroly, naďalej podlieha článku 101. Toto posúdenie sa musí vykonať v rámci celého procesu nadobudnutia, keďže to, čo priamo súvisí s nadobudnutím kontroly a je potrebné na jeho uskutočnenie, môže závisieť od fázy, v ktorej sa proces nadobudnutia nachádza.

372.

 Výmena informácií môže nastať aj v súvislosti s regulačnými iniciatívami. Ak právo alebo subjekty verejného sektora nabádajú podniky, aby si vymieňali informácie s inými podnikmi, alebo ak podniky majú diskrečnú právomoc rozhodnúť, aké informácie sa budú vymieňať s inými podnikmi, naďalej sa uplatňuje článok 101. V praxi to znamená, že podniky, na ktoré sa vzťahujú regulačné požiadavky, nesmú tieto požiadavky využívať ako prostriedok na porušenie článku 101. Mali by obmedziť rozsah výmeny informácií na to, čo sa vyžaduje na základe platného nariadenia, a možno budú musieť zaviesť preventívne opatrenia, ak dochádza k výmene citlivých obchodných informácií.

V nariadení Únie sa môže napríklad stanoviť možnosť výmeny informácií medzi podnikmi s cieľom odstrániť alebo znížiť potrebu testovania na zvieratách alebo znížiť náklady na výskum. Na takéto výmeny sa uplatňuje článok 101. Spoločnosti, ktoré sa zúčastňujú na výmenách stanovených v takomto nariadení, preto nesmú poskytovať citlivé obchodné informácie, ktoré odhaľujú ich trhovú stratégiu, ani technické informácie, ktoré presahujú požiadavky nariadenia. Spoločnosti môžu znížiť frekvenciu výmeny informácií, aby boli tieto informácie menej citlivé z obchodného hľadiska. Ak je to možné, mali by sa používať súhrnné informácie alebo rozsahy, aby sa predišlo výmene podrobných údajov alebo údajov, ktoré možno priradiť k jednotlivým podnikom. Podniky môžu zvážiť aj využitie nezávislého poskytovateľa služieb tretej strany (tzv. správcu), ktorý zozbiera informácie z viacerých zdrojov na základe dohôd o zachovaní mlčanlivosti a následne porovná, overí a agreguje údaje s cieľom vytvoriť zložený dátový súbor, ktorý majú účastníci spoločne využívať a v ktorom nie je možné priradiť identifikovateľné údaje k jednotlivým podnikom.

6.2.   Posúdenie podľa článku 101 ods. 1

6.2.1.   Úvod

373.

 Výmena informácií je bežným javom na mnohých konkurenčných trhoch, ktorý môže priniesť rôzne druhy zvýšenia efektívnosti. Môže vyriešiť problémy informačnej asymetrie (233), a tak spraviť trhy efektívnejšími. V posledných rokoch narástol význam spoločného využívania údajov ako prostriedku na informované rozhodovanie, napríklad prostredníctvom využívania analytiky veľkých dát a techník strojového učenia (234). Okrem toho môžu podniky byť schopné zlepšiť svoju vnútornú efektívnosť prostredníctvom vzájomného porovnávania najlepších postupov. Výmena informácií môže podnikom takisto pomôcť ušetriť náklady, napríklad znížením ich zásob a umožnením rýchlejšieho dodania produktov podliehajúcich skaze spotrebiteľom. Výmena informácií môže spoločnostiam umožniť vyvinúť nové alebo lepšie produkty alebo služby alebo trénovať algoritmy na širšom a zmysluplnejšom základe. Okrem toho môže výmena informácií priniesť priamy úžitok spotrebiteľom tým, že zníži ich náklady na vyhľadávanie a zlepší výber.

374.

 Hlavnou zásadou hospodárskej súťaže je, že každý podnik nezávisle určuje svoje hospodárske správanie na relevantnom trhu. Táto zásada nebráni podnikom, aby sa rozumne prispôsobili existujúcemu alebo očakávanému správaniu ich konkurentov alebo obvyklým podmienkam existujúcim na trhu. Vylučuje však akýkoľvek priamy alebo nepriamy kontakt medzi podnikmi, ktorým by sa ovplyvnilo správanie skutočného alebo potenciálneho konkurenta na trhu alebo ktorým by sa takémuto konkurentovi odhalilo správanie, pre ktoré sa samotný podnik rozhodol alebo o ktorom uvažuje na trhu, pričom cieľom alebo účinkom takýchto kontaktov je vytvorenie takých podmienok hospodárskej súťaže, ktoré nezodpovedajú bežným podmienkam na danom trhu (235).

375.

 Ako sa uvádza v bode 14, na výmenu informácií sa vzťahuje článok 101 ods. 1 len vtedy, ak sa ňou zakladá dohoda medzi podnikmi, zosúladený postup alebo rozhodnutie združenia podnikov, alebo je ich súčasťou. Pojem zosúladený postup zahŕňa okrem vzájomného zosúlaďovania dotknutých podnikov aj správanie na trhu vyplývajúce z tohto zosúlaďovania a vzťah príčiny a následku medzi týmito dvoma skutočnosťami (236). V prípade, že k výmene citlivých obchodných informácií medzi konkurentmi dôjde pri príprave protisúťažnej dohody, stačí to na preukázanie existencie zosúladeného postupu v zmysle článku 101 ods. 1. V tejto súvislosti netreba preukázať, že sa títo konkurenti formálne zaviazali prijať určitý spôsob správania alebo že sa konkurenti dohodli na svojom budúcom správaní na trhu, alebo že konkurenti mali na výmene obchodný záujem (237). Okrem toho, na účely stanovenia uvedenej príčinnej súvislosti existuje vyvrátiteľná domnienka, že podniky, ktoré sa zúčastňujú na zosúladenom postupe a ktoré naďalej pôsobia na trhu, zohľadňujú pri určovaní svojho správania na trhu informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi (238).

376.

 Táto kapitola má nasledujúcu štruktúru. V oddiele 6.2.2 sa uvádzajú dve hlavné obavy z narušenia hospodárskej súťaže, ktoré súvisia s výmenou informácií. V oddiele 6.2.3 sa uvádza usmernenie k významnosti povahy vymieňaných informácií na účely posúdenia podľa článku 101 ods. 1. V oddiele 6.2.4 sa uvádza usmernenie k významnosti charakteristík výmeny. V oddiele 6.2.5 sa uvádza usmernenie k významnosti charakteristík trhu. Oddiel 6.2.6 sa vzťahuje na výmeny informácií, ktoré obmedzujú hospodársku súťaž z hľadiska cieľa, pričom oddiel 6.2.7 sa vzťahuje na výmeny, ktoré obmedzujú hospodársku súťaž z hľadiska účinku. V oddiele 6.3 sa uvádza usmernenie k uplatňovaniu článku 101 ods. 3 na výmenu informácií a kapitolu v oddiele 6.4 uzatvára niekoľko príkladov, vývojový diagram s krokmi vlastného posúdenia a tabuľkový prehľad rôznych scenárov výmeny informácií.

6.2.2.   Hlavné obavy z narušenia hospodárskej súťaže vyplývajúce z výmeny citlivých obchodných informácií (239)

6.2.2.1.   Dohodnutý výsledok

377.

 Umelým zvyšovaním transparentnosti medzi konkurentmi na trhu môže výmena citlivých obchodných informácií uľahčiť koordináciu správania podnikov a viesť k obmedzeniam hospodárskej súťaže (240). Po prvé, výmeny informácií pravdepodobne uľahčia kolúziu, ak podniku umožňujú dať svojim konkurentom akýmikoľvek prostriedkami najavo správanie, ktoré by podnik považoval za žiadúce zo strany týchto konkurentov, alebo správanie, ktoré by samotný podnik prijal v reakcii na rovnaké správanie konkurentov (241).

378.

 Po druhé samotná výmena citlivých obchodných informácií môže podnikom umožniť dospieť k spoločnej dohode o podmienkach koordinácie, čo môže viesť k dohodnutému výsledku na trhu. Výmena môže vyvolávať vzájomne zhodné očakávania, pokiaľ ide o neistoty, ktoré existujú na trhu. Na základe toho môžu podniky dospieť k spoločnej dohode o ich správaní na trhu, a to aj bez explicitnej dohody o koordinácii (242).

379.

 Po tretie výmenu citlivých obchodných informácií možno využiť ako prostriedok na zvýšenie vnútornej stability protisúťažnej dohody alebo zosúladeného postupu. Výmena informácií môže spôsobiť, že trh sa stane dostatočne transparentným, aby dohodnutým podnikom umožnil monitorovať, či sa iné podniky odchyľujú od dohodnutého výsledku, a dozvedieť sa tak, kedy a voči komu majú podniknúť odvetné opatrenia. Na takéto monitorovanie sa môže využiť výmena súčasných aj minulých údajov. Tento mechanizmus môže umožniť podnikom, aby dosiahli dohodnutý výsledok na trhoch, na ktorých by inak neboli schopné kolúzie, alebo môže zvýšiť stabilitu dohodnutého výsledku, ktorý už na trhu existuje.

Napríklad algoritmy môžu prinášať zvýšenie efektívnosti. Môžu znižovať náklady a prekážky vstupu na trh. Podniky môžu napríklad nezávisle využívať algoritmy na monitorovanie cien konkurentov a získavanie informácií na stanovenie vlastných cien. Algoritmy sa však môžu využiť aj na monitorovanie (už existujúcich) protisúťažných dohôd medzi konkurentmi. Ak sa algoritmy na monitorovanie cien používajú ako súčasť aktu kolúzie, môžu zvýšiť transparentnosť trhu, odhaliť cenové odchýlky v reálnom čase a zvýšiť účinnosť mechanizmov trestov. Podniky môžu využívať aj algoritmy koordinácie správania s cieľom dohodnúť sa na základných parametroch hospodárskej súťaže. Algoritmy sa potom stávajú nástrojom na uľahčenie kolúzie (kolúzia na základe kódexu). Kolúzia na základe kódexu týkajúca sa základných parametrov hospodárskej súťaže je zvyčajne kartelom, a preto predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, a to bez ohľadu na podmienky na trhu.

Používanie cenových algoritmov podľa práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže je založené na dvoch dôležitých zásadách.

Po prvé, ak sú cenové postupy nezákonné v prípade, že sa vykonávajú offline, existuje vysoká pravdepodobnosť, že budú nezákonné aj pri vykonávaní online.

Po druhé spoločnosti zapojené do nezákonných cenových postupov sa nemôžu zbaviť zodpovednosti z toho dôvodu, že ich ceny boli určené algoritmami. Rovnako ako zamestnanec alebo externý poradca pracujúci pod „vedením alebo kontrolou“ spoločnosti, aj algoritmus ostáva pod kontrolou spoločnosti, a preto spoločnosť nesie zodpovednosť aj v prípade, že jej konanie vychádzalo z algoritmov.

380.

 Výmenu citlivých obchodných informácií možno využiť aj ako metódu na zvýšenie vonkajšej stability protisúťažnej dohody alebo zosúladeného postupu. Výmeny, ktoré zabezpečujú dostatočnú transparentnosť trhu, môžu umožniť dohodnutým podnikom, aby monitorovali, kde a kedy sa nové podniky pokúšajú vstúpiť na trh, a tak umožniť, aby sa dohodnuté podniky zamerali na nového účastníka trhu.

6.2.2.2.   Protisúťažné uzavretie trhu

381.

 Okrem uľahčenia kolúzie môže výmena informácií viesť aj k protisúťažnému uzavretiu trhu na tom istom trhu, na ktorom prebieha výmena, alebo na príbuznom trhu (243).

382.

 K uzavretiu trhu na tom istom trhu môže dôjsť v prípade, keď sa v dôsledku výmeny citlivých obchodných informácií dostanú konkurenti, ktorí sa na danej výmene nepodieľajú, do značnej konkurenčnej nevýhody v porovnaní s podnikmi, ktoré sa na výmene zúčastňujú. Tento druh uzavretia trhu je možný len vtedy, ak majú dotknuté informácie strategický význam s cieľom konkurovať na trhu a výmena sa vzťahuje na významnú časť relevantného trhu. Môže ísť napríklad o iniciatívy v oblasti spoločného využívania údajov, pri ktorých majú spoločne využívané údaje strategický význam, vzťahujú sa na veľkú časť trhu, pričom konkurentom sa bráni v prístupe k spoločne využívaným údajom (244).

383.

 Výmena informácií môže viesť aj k protisúťažnému uzavretiu trhu tretím stranám na súvisiacom trhu. Napríklad vertikálne integrované spoločnosti, ktoré si vymieňajú informácie na predchádzajúcom trhu, môžu získať trhovú silu a tajne sa dohodnúť na zvýšení ceny vstupu kľúčového pre nadväzujúci trh. Mohli by tým zvýšiť náklady svojich konkurentov na nadväzujúcom trhu, čo by mohlo mať za následok protisúťažné uzavretie nadväzujúceho trhu. Okrem toho podniky, ktoré uplatňujú netransparentné a diskriminačné podmienky prístupu k spoločne využívaným informáciám, môžu obmedziť schopnosť tretích strán zisťovať trendy, pokiaľ ide o potenciálne nové produkty na súvisiacich trhoch.

Niekoľko podnikov, ktoré dodávajú spotrebiteľom finančné služby, môže napríklad založiť združenie so spoločnou databázou obsahujúcou informácie o zákazníkoch. Všetci členovia združenia poskytujú informácie do databázy a majú prístup k údajom, ktoré im umožňujú lepšie posúdiť riziko poskytovania finančných služieb novým zákazníkom. Výmena informácií o zákazníkoch uľahčuje členom posúdenie rizika, pokiaľ ide o týchto zákazníkov. To zas môže podnikom uľahčiť vstup na trh, z čoho majú prospech spotrebitelia. Účelom takejto databázy nie je obmedziť hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1.

Spoločné databázy, ako sú opísané v predchádzajúcom odseku, môžu mať však účinok obmedzenia hospodárskej súťaže v závislosti od hospodárskych podmienok na relevantnom trhu alebo relevantných trhoch a od konkrétnych charakteristík danej databázy. Medzi tieto charakteristiky patrí účel databázy, podmienky prístupu k databáze a účasti na nej, ako aj druh vymieňaných informácií (napríklad, či ide o verejné alebo dôverné informácie, súhrnné alebo podrobné, historické, súčasné alebo budúce informácie, frekvencia aktualizácie databázy a relevantnosť informácií na účely stanovenia cien, objemov alebo podmienok služby). Databáza, ktorá pokrýva významnú časť relevantného trhu a ku ktorej majú iní konkurenti zamietnutý alebo oneskorený prístup, môže vytvárať informačnú asymetriu, a tým znevýhodňovať týchto iných konkurentov v porovnaní s podnikmi, ktoré sa na databáze zúčastňujú. Spravodlivé, objektívne, transparentné a nediskriminačné kritéria prístupu môžu zmierniť obavy z narušenia hospodárskej súťaže (245).

6.2.3.   Povaha vymieňaných informácií

6.2.3.1.   Citlivé obchodné informácie

384.

 Článok 101 ods. 1 sa uplatňuje, ak je pravdepodobné, že výmena citlivých obchodných informácií ovplyvní obchodnú stratégiu konkurentov, čím vytvára alebo je schopná vytvoriť podmienky hospodárskej súťaže, ktoré nezodpovedajú bežným podmienkam na danom trhu, so zreteľom na povahu ponúkaných produktov alebo služieb, veľkosť a počet zapojených podnikov a objem daného trhu (246). Ide o prípad, keď výmena informácií znižuje neistotu, pokiaľ ide o fungovanie daného trhu (247). Článok 101 ods. 1 sa uplatňuje bez ohľadu na to, či podniky zapojené do výmeny získajú zo svojej spolupráce nejakú výhodu. Týka sa to informácií, ktoré na trhoch s účinnou hospodárskou súťažou potrebuje podnik chrániť, aby si udržal alebo zlepšil svoje konkurenčné postavenie na trhu alebo trhoch.

385.

 Informácie o cenotvorbe sa vo všeobecnosti považujú za citlivé obchodné informácie a článok 101 ods. 1 sa uplatňuje aj v prípade, že výmena nemá priamy účinok na ceny platené koncovými používateľmi (248). Iné kategórie potenciálne citlivých obchodných informácií obsahujú informácie o nákladoch, kapacite, výrobe, množstvách, trhových podieloch, zákazníkoch, plánoch vstúpiť na trhy alebo vystúpiť z nich, alebo informácie týkajúce sa iných dôležitých prvkov stratégie firmy, v prípade ktorých by podniky pôsobiace na skutočne konkurenčnom trhu nemali mať motiváciu poskytovať si ich navzájom. Skutočnosť, že vymieňané informácie môžu byť nesprávne alebo zavádzajúce, sama osebe nevylučuje riziko, že môžu ovplyvniť správanie konkurentov na trhu (249).

386.

 Medzi informácie, ktoré vo všeobecnosti nie sú citlivé z obchodného hľadiska, patria napríklad informácie týkajúce sa všeobecného fungovania alebo stavu priemyselného sektora; otázky verejnej politiky alebo regulačné záležitosti (ktoré by sa mohli využiť napríklad v rámci vzťahov s verejnosťou v celom odvetví alebo v rámci lobistických iniciatív); technické otázky, ktoré nemajú dôverný charakter a týkajú sa priemyselného sektora vo všeobecnosti, napríklad normy alebo otázky ochrany zdravia a bezpečnosti; všeobecné, nechránené technológie a súvisiace otázky, napríklad charakteristiky a vhodnosť konkrétneho vybavenia (nie však konkrétne plány spoločnosti, pokiaľ ide o zavedenie konkrétneho vybavenia alebo technológie); všeobecné propagačné príležitosti týkajúce sa priemyslu vo všeobecnosti (nie však konkrétne propagačné plány spoločnosti). Patria medzi ne aj nestrategické vzdelávacie, technické alebo vedecké údaje, ktoré majú prínos pre spotrebiteľov a nestrategické informácie potrebné na budovanie nových obchodných partnerstiev medzi podnikmi (250).

387.

 Podniky môžu mať legitímne dôvody informovať svojich akcionárov, potenciálnych investorov alebo širokú verejnosť o stave a výsledkoch svojho podnikania. Na túto snahu informovať tretie strany alebo verejnosť sa však nemožno spoliehať, pokiaľ ide o poskytnutie takých citlivých obchodných informácií konkurentom, ktoré by podniky na trhu s účinnou hospodárskou súťažou svojim konkurentom neposkytli.

388.

 Podniky vo všeobecnosti a za bežných podmienok hospodárskej súťaže nemajú motiváciu zverejňovať citlivé obchodné informácie. Ak tak urobia, môže to vyvolať otázky, či sa daný trh vyznačuje účinnou hospodárskou súťažou. Informácie, ktoré sa stali verejne dostupné z legitímnych dôvodov, a tým sa stali pre všetkých konkurentov a zákazníkov ľahko dostupné (z hľadiska nákladov na prístup) (251), zvyčajne nie sú citlivé obchodné informácie (252).

389.

 Dokonca aj keď sú informácie ľahko dostupné (napríklad informácie uverejnené regulačnými orgánmi), doplňujúca výmena informácií medzi konkurentmi môže ďalej znížiť strategickú neistotu na trhu. Môže sa to stať napríklad v prípade, ak sa informácie vymieňajú v menej súhrnnej alebo v podrobnejšej forme, alebo ak sa informácie vymieňajú častejšie, ako sa zverejňujú, alebo ak sú k informáciám pripojené pripomienky, ktoré konkurentom môžu dať najavo želané spoločné opatrenia, ktoré sa majú prijať. V tomto prípade môže výmena informácií obmedzovať hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1.

6.2.3.2.   Súhrnné verzus individualizované informácie

390.

 To, či sú informácie citlivé obchodné informácie, závisí od ich užitočnosti pre konkurentov. Vo všeobecnosti platí, že informácie, ktoré obsahujú veľa podrobností a umožňujú identifikovať podnik alebo podniky, ktoré ich poskytli, budú mať citlivejšie z obchodného hľadiska. Výmeny individualizovaných informácií môžu uľahčiť spoločné porozumenie trhu a spoločnú dohodu o stratégii trestov tým, že koordinujúcim podnikom umožňujú jednoduchšie identifikovať porušiteľa alebo nový podnik vstupujúci na trh.

391.

 Pokiaľ ide o výmenu súhrnných informácií, pri ktorej je priradenie informácií ku konkrétnym podnikom dostatočne zložité alebo neisté, alebo pri ktorej sú údaje zoskupené v rámci širokého spektra rôznych produktov, najmä ak produkty majú odlišné charakteristiky alebo patria na odlišné trhy, je menej pravdepodobné, že povedie k obmedzeniu hospodárskej súťaže. Zber a uverejňovanie súhrnných informácií o trhu (ako sú údaje o predajoch, údaje o kapacitách a údaje o nákladoch na vstupy a komponenty) priemyselným združením alebo podnikom na získavanie informácií o trhu môže priniesť výhody konkurentom, ako aj zákazníkom tým, že im umožní získať jasnejší celkový obraz o hospodárskej situácii v odvetví. Zber takýchto informácií a ich uverejňovanie môže prispieť k tomu, že jednotliví konkurenti budú lepšie informovaní pri rozhodnutiach, ktoré sú potrebné na efektívne prispôsobenie ich individuálnej konkurenčnej stratégie podmienkam na trhu. Pokiaľ sa výmena súhrnných informácií neuskutočňuje medzi relatívne malým počtom podnikov s dostatočne veľkým podielom na relevantnom trhu (253), pravdepodobne nepovedie k obmedzeniu hospodárskej súťaže. Nie je však možné vylúčiť, že výmena súhrnných informácií a údajov uľahčí dohodnutý výsledok na trhoch so špecifickými charakteristikami.

Napríklad, ak si podniky, ktoré sú súčasťou veľmi pevného a stabilného oligopolu, vymieňajú súhrnné informácie o cenách, zistenie, že trhová cena je pod určitou úrovňou, im môže umožniť vyvodiť, že jeden z nich sa odchýlil od dohodnutého výsledku, a prijať odvetné opatrenia na celom trhu. Inými slovami, na udržanie stabilnej kolúzie podniky vo veľmi pevnom a stabilnom oligopole vždy nepotrebujú vedieť, kto je porušovateľom, môže postačovať zistenie, že „niekto“ pravidlá koordinácie porušil.

392.

 V závislosti od okolností môže byť výmena nespracovaných údajov menej citlivá z obchodného hľadiska než výmena údajov, ktoré už boli spracované na zmysluplné informácie. Konkrétne výmena nespracovaných údajov môže byť menej citlivá z obchodného hľadiska, ak každá zmluvná strana používa svoju vlastnú (chránenú) metódu spracúvania nespracovaných údajov.

6.2.3.3.   Vek informácií

393.

 V mnohých odvetviach sa informácie stávajú historickými pomerne rýchlo, a strácajú tak svoju citlivú obchodnú povahu. Je nepravdepodobné, že výmena historických informácií povedie k dohodnutému výsledku, keďže je nepravdepodobné, že by naznačovala zamýšľané správanie konkurentov alebo uľahčovala spoločné porozumenie trhu (254). V zásade platí, že čím sú informácie staršie, tým sú menej užitočné pre včasné odhalenie odchýlok, a teda ako prostriedok na vytvorenie vierohodnej hrozby rýchleho odvetného opatrenia (255). To si však vyžaduje posúdenie relevantnosti informácií v každom individuálnom prípade (256).

394.

 To, či sú informácie historické, závisí od konkrétnych charakteristík relevantného trhu; frekvencie rokovaní o kúpe a predaji v odvetví a od aktuálnosti informácií, o ktoré sa zvyčajne opierajú obchodné rozhodnutia v danom odvetví. Informácie sa napríklad môžu považovať historické, ak sú niekoľkokrát staršie ako priemerná dĺžka cenových cyklov alebo priemerné dĺžky zmlúv v odvetví, ak tieto zmluvy môžu poslúžiť ako ukazovateľ frekvencie (opakovaných) rokovaní o cenách. Naopak výmena aktuálnych informácií môže mať obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž, najmä ak táto výmena slúži na umelé zvýšenie transparentnosti pre konkurentov, nie pre spotrebiteľov.

Napríklad, ak sa podniky zvyčajne opierajú o údaje o preferenciách spotrebiteľov (nákupy alebo iné voľby) za posledný rok s cieľom optimalizovať strategické obchodné rozhodnutia týkajúce sa ich značiek, informácie za toto obdobie budú mať vo všeobecnosti citlivejšiu obchodnú povahu ako staršie údaje. V takom prípade sa informácie, ktoré sa týkajú minulého roka, nepovažujú za historické.

V podmienkach stabilného trhu s jednoduchou štruktúrou a vysokými prekážkami vstupu na trh môže aj výmena informácií z nedávnej minulosti medzi úzkymi konkurentmi viesť ku kolúzii. Napríklad výmena podrobných informácií o predajoch v nedávnej minulosti môže znižovať neistotu, pokiaľ ide o budúce správanie konkurentov na trhu, a umožňovať zmluvným stranám zodpovedajúcim spôsobom prispôsobiť svoje budúce správanie na trhu.

6.2.4.   Charakteristiky výmeny citlivých obchodných informácií

395.

 Článok 101 ods. 1 sa vzťahuje na výmeny, pri ktorých si konkurenti dvojstranne alebo viacstranne vymieňajú citlivé obchodné informácie. Medzi také výmeny patria dojednania o spoločnom využívaní údajov, v rámci ktorých jeden alebo viacerí konkurenti poskytujú údaje do spoločnej databázy a získavajú prístup k niektorým alebo všetkým údajom, ktoré poskytli ostatní konkurenti. Ak sa na nich zúčastňujú dvaja alebo viacerí konkurenti, nemusí byť potrebné presne charakterizovať výmenu ako dohodu medzi podnikmi, rozhodnutie združenia podnikov alebo zosúladený postup (257). Okrem toho za určitých okolností môže aj jednostranné zverejnenie informácií alebo nepriama výmena informácií predstavovať zosúladený postup, na ktorý sa vzťahuje článok 101 ods. 1.

6.2.4.1.   Jednostranné zverejnenie informácií

396.

 Situácia, v ktorej jeden podnik poskytne citlivé obchodné informácie konkurentovi, ktorý si ich vyžiadal alebo ich aspoň prijme, môže takisto predstavovať zosúladený postup, ak tento konkurent koná na základe takéhoto zverejnenia informácií a za predpokladu, že medzi zverejnením informácií a následným správaním konkurenta na trhu existuje príčinná súvislosť (258). Ak jeden podnik sám poskytne citlivé obchodné informácie svojim konkurentom, znižuje sa tým strategická neistota týchto konkurentov, pokiaľ ide o budúce fungovanie trhu, a zvyšuje sa pravdepodobnosť obmedzenia hospodárskej súťaže a dohodnutého správania, pokiaľ sa konkurenti od zverejnenia informácií verejne nedištancujú (259). Jednostranné zverejnenie informácií môže nastať napríklad prostredníctvom správ (četu), e-mailov, telefónnych hovorov, vstupov do spoločne využívaného algoritmického nástroja, stretnutí atď. Nezáleží na tom, či len jeden podnik jednostranne zverejní citlivé obchodné informácie alebo či takéto informácie zverejnia všetky zúčastnené podniky.

397.

 Ak podnik získa citlivé obchodné informácie od konkurenta počas stretnutia alebo formou iného kontaktu, predpokladá sa, že podnik zohľadní takéto informácie a zodpovedajúcim spôsobom prispôsobí svoje správanie na trhu, pokiaľ sa verejne nedištancuje (napríklad odpoveďou formou jasného vyhlásenia, že si neželá dostávať takéto informácie (260)) alebo to nenahlási správnym orgánom.

Napríklad na účasť na stretnutí (261), na ktorom jeden podnik svojim konkurentom poskytne svoje cenové plány bez toho, aby sa títo konkurenti verejne dištancovali, sa bude pravdepodobne vzťahovať článok 101 ods. 1, a to aj v prípade, ak neexistuje výslovná dohoda o zvýšení cien (262). Podobne je pravdepodobné, že aj na zavedenie cenového pravidla v spoločne využívanom algoritmickom nástroji (napríklad pravidla prispôsobiť najnižšiu cenu na konkrétnej online platforme alebo v obchode o + 5 % alebo prispôsobiť cenu cene konkrétneho konkurenta o – 5 %) sa bude vzťahovať článok 101 ods. 1, a to aj v prípade, ak neexistuje výslovná dohoda o zosúladení budúcej cenotvorby.

Na druhej strane, ak jeden podnik odošle e-mailovú správu na osobné e-mailové adresy zamestnancov v iných podnikoch, tento postup sám osebe neznamená, že príjemcovia si mali byť vedomí obsahu tejto správy (263). Vo svetle iných objektívnych a konzistentných indícií to môže odôvodniť domnienku, že príjemcovia poznali obsah a zohľadnili informácie, no títo príjemcovia musia mať naďalej možnosť túto domnienku vyvrátiť (264).

398.

 Skutočnosť, že podnik zverejní citlivé obchodné informácie prostredníctvom verejného oznámenia (napríklad prostredníctvom príspevku na verejne prístupnom webovom sídle, vyhlásenia na verejnom podujatí alebo v novinách), sama osebe nevylučuje možnosť, že oznámenie môže predstavovať zosúladený postup v zmysle článku 101 ods. 1. Zverejnenie informácií totiž môže byť v niektorých prípadoch súčasťou komunikačného kanála medzi konkurentmi s cieľom dať najavo budúce zámery týkajúce sa správania na trhu určitým spôsobom alebo poskytnúť ústredný bod pre koordináciu medzi konkurentmi, a preto patrí do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1. Okrem toho skutočnosť, že zmluvné strany výmeny už predtým zverejnili rovnaký druh informácií (napríklad v novinách alebo na svojich webových sídlach) neznamená, že následná neverejná výmena by neobmedzila hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1 (265).

Typickým príkladom jednostranných zverejnení informácií vo verejnej sfére je reklama prevádzkovateľov čerpacích staníc s informáciami o ich aktuálnych maloobchodných cenách (alebo napríklad reklama maloobchodníkov s uvedením cien potravín). V prípade neexistencie protisúťažnej dohody alebo zosúladeného postupu je takáto reklama výhodná pre spotrebiteľov, keďže im pomáha porovnať čerpacie stanice pred tým, ako natankujú palivo do svojich áut (alebo porovnať maloobchodníkov s potravinami pred tým, ako sa rozhodnú, kde nakúpia), a to aj v prípade, že reklama zároveň umožňuje konkurenčným čerpacím staniciam dozvedieť sa ceny, ktoré účtujú konkurenti v ich blízkosti.

Iné formy jednostranného zverejnenia informácií vo verejnej sfére môžu zahŕňať oznámenia, ktoré môžu naznačovať možné podkladové protisúťažné zosúladené postupy.

Napríklad v určitom odvetví môže byť verejne známe, že náklady na dodávky rastú. Na verejných stretnutiach, napríklad na stretnutiach príslušného priemyselného združenia, môžu účastníci poukázať na tento jav. Hoci sa konkurenti môžu odvolávať na rastúce náklady na dodávky, keďže sú verejne známe, nesmú verejne hodnotiť svoju individuálnu reakciu na tieto rastúce náklady, keďže sa tým znižuje neistota, pokiaľ ide o ich správanie na trhu (266). Rovnaké zdôvodnenie platí v prípade, keď sa zástupcovia spoločností vyjadrujú k udalostiam na trhu prostredníctvom jednostranných verejných oznámení a zverejňujú svoje stratégie, ako reagovať na meniace sa podmienky na trhu. Podniky musia nezávisle určiť politiku, ktorú zamýšľajú prijať na vnútornom trhu. To znamená, že každý konkurent sa musí nezávisle rozhodnúť, aká bude jeho reakcia na rastúce náklady na dodávky.

399.

 Takisto sa rozlišuje medzi konkurentmi, ktorí získavajú informácie nezávisle alebo diskutujú o budúcej cenotvorbe so zákazníkmi alebo s tretími stranami, na jednej strane a konkurentmi, ktorí diskutujú o faktoroch stanovenia cien s inými konkurentmi pred tým, ako stanovia svoje vlastné ceny, na druhej strane (267).

400.

 Ako sa vysvetľuje v bode 425, zverejnenie určitých informácií môže pomôcť zákazníkom uskutočňovať informované rozhodnutia pri kúpe. Toto zvýšenie efektívnosti je však menej pravdepodobné, ak sa informácie týkajú budúcich zámerov. V prípade verejných informácií môže byť menej pravdepodobné, že prinesú zvýšenie efektívnosti, ak sa týkajú parametrov, ktoré sa nemusia realizovať, a nezaväzujú podnik voči jeho zákazníkom (268).

Napríklad jednostranné verejné oznámenie odkazujúce na zámery týkajúce sa budúcej cenotvorby (na rozdiel od oznámenia skutočného rozhodnutia zmeniť ceny k určitému dátumu v blízkej budúcnosti) nebude podnik zaväzovať, aby vydal oznámenie určené svojim zákazníkom, ale môže konkurentom poskytnúť signály o zamýšľanej stratégii podniku na trhu. Bude to platiť najmä v prípade, ak sú informácie dostatočne konkrétne. Takéto oznámenia preto vo všeobecnosti neprinášajú výhody spotrebiteľom a môžu uľahčiť kolúziu.

Jednostranné verejné oznámenia môžu naznačovať, že existuje podkladová protisúťažná dohoda alebo zosúladený postup. Napríklad na trhu, na ktorom je len niekoľko konkurentov a existujú na ňom veľké prekážky vstupu, môžu byť podniky, ktoré neustále uverejňujú informácie, ktoré nemajú pre spotrebiteľov žiaden zjavný prínos (napríklad informácie o nákladoch na výskum a vývoj, nákladoch na prispôsobenie sa environmentálnym požiadavkám atď.), zapojené do obmedzovania hospodárskej súťaže v zmysle článku 101 ods. 1. Jednostranné verejné oznámenia možno použiť na vykonávanie alebo monitorovanie ich kolúznych dojednaní. To, či sa takéto obmedzenie skutočne zistí, bude závisieť od všetkých skutkových okolností konkrétneho prípadu.

6.2.4.2.   Nepriama výmena informácií

401.

 Výmeny citlivých obchodných informácií medzi konkurentmi sa môžu uskutočňovať prostredníctvom tretej strany, napríklad poskytovateľa služieb tretej strany (vrátane prevádzkovateľa platformy alebo poskytovateľa optimalizačných nástrojov), spoločnej agentúry (napríklad obchodnej organizácie), dodávateľa alebo zákazníka (269), alebo spoločne využívaného algoritmu (ďalej spoločne len „tretia strana“). Rovnako, ako priame výmeny informácií, aj nepriama výmena môže znížiť neistotu týkajúcu sa konania konkurentov a viesť k dohodnutému výsledku na trhu. Kolúzia je v takýchto prípadoch buď uľahčená alebo vynútená prostredníctvom tretej strany. V závislosti od skutkových okolností môžu byť za takúto kolúziu zodpovední zúčastnení konkurenti aj tretia strana. Zákaz stanovený v článku 101 ods. 1 sa nevzťahuje výlučne len na zmluvné strany dohôd alebo zosúladených postupov, ktoré pôsobia na trhoch dotknutých týmito dohodami alebo postupmi (270).

402.

 Ak sa citlivé obchodné informácie vymieňajú nepriamo, vyžaduje sa v každom individuálnom prípade analýza úlohy každého účastníka, aby sa zistilo, či výmena predstavuje protisúťažnú dohodu alebo zosúladený postup a kto nesie zodpovednosť za kolúziu. V tomto posúdení sa musí zohľadniť najmä úroveň informovanosti poskytovateľov alebo príjemcov informácií o výmenách medzi inými poskytovateľmi alebo príjemcami informácií a treťou stranou.

Rozlišuje sa niekoľko scenárov:

Niektoré nepriame výmeny informácií sa označujú ako dojednania hviezdicového typu. Napríklad spoločný výrobca alebo dodávateľ môže vystupovať ako centrum na postúpenie informácií viacerým distribútorom alebo maloobchodníkom, alebo distribútor či maloobchodník môže vystupovať ako centrum na postúpenie informácií viacerým výrobcom alebo dodávateľom. Online platforma môže vystupovať ako centrum aj v prípade, že uľahčuje, koordinuje alebo presadzuje výmeny informácií medzi komerčnými používateľmi platformy, napríklad s cieľom zabezpečiť určité marže alebo cenové úrovne. Platformy možno využiť aj na uloženie technických opatrení, ktoré používateľom platformy bránia ponúkať konečným zákazníkom nižšie ceny alebo iné výhody.

Informácie sa môžu vymieňať nepriamo aj prostredníctvom spoločne využívaného optimalizačného algoritmu, ktorý prijíma obchodné rozhodnutia na základe citlivých obchodných údajov od konkurentov. Zatiaľ čo používanie verejne dostupných údajov pre algoritmický softvér je legálne, zhromažďovanie citlivých obchodných informácií do cenového nástroja ponúkaného jednou IT spoločnosťou, ku ktorému majú prístup rôzni konkurenti, by mohlo predstavovať horizontálnu kolúziu.

403.

 Konkurenti, ktorí si vymieňajú citlivé obchodné informácie nepriamo (prostredníctvom tretej strany), môžu byť zapojení do porušovania článku 101. Platí to v prípade, keď sa podnik, ktorý poskytuje citlivé obchodné informácie, výslovne alebo mlčky dohodne s treťou stranou, že tretia strana môže poskytnúť uvedené informácie konkurentom podniku, alebo ak daný podnik zamýšľal sprístupniť citlivé obchodné informácie svojim konkurentom prostredníctvom tretej strany. Môže to platiť aj vtedy, keď podnik, ktorý poskytuje citlivé obchodné informácie, mohol rozumne predpokladať, že tretia strana sprístupní informácie konkurentom podniku, a bol ochotný prijať z toho vyplývajúce riziko (271). Konkurent, ktorý dostáva citlivé obchodné informácie, by sa podieľal na porušení a niesol by za porušenie zodpovednosť aj vtedy, ak by vedel o protisúťažných cieľoch sledovaných podnikom poskytujúcim informácie a treťou stranou a zamýšľal by prispieť k naplneniu týchto cieľov svojím vlastným správaním. Na druhej strane podnik, ktorý poskytuje informácie, nebude zapojený do porušenia, ak tretia strana získa citlivé obchodné informácie podniku a bez toho, aby daný podnik informovala, ďalej poskytuje informácie jeho konkurentom, alebo ak daný podnik nemohol rozumne predpokladať, že by boli informácie poskytnuté ďalej (272).

404.

 Podobne môže byť za porušenie zodpovedná aj tretia strana, ktorá postúpi citlivé obchodné informácie podnikov, ak zamýšľa prispieť svojím vlastným správaním k naplneniu spoločných cieľov sledovaných účastníkmi výmeny a vedela o skutočnom správaní, ktoré plánovali alebo uskutočnili ďalšie podniky sledujúce rovnaké protisúťažné ciele, alebo mohla primerane predpokladať takéto správanie a bola ochotná prijať z toho vyplývajúce riziko (273).

6.2.4.3.   Frekvencia výmeny citlivých obchodných informácií

405.

 Časté výmeny informácií, ktoré umožňujú dosiahnuť lepšie spoločné porozumenie trhu, a sledovanie porušovania pravidiel, zvyšujú riziká dohodnutého výsledku. Na nestabilných trhoch môžu byť na uľahčenie dohodnutého výsledku potrebné častejšie výmeny informácií než na stabilných trhoch. Na trhoch s dlhodobými zmluvami (ktoré naznačujú, že rokovania o predaji a kúpe nie sú časté) je menej častá výmena informácií vo všeobecnosti postačujúca na dosiahnutie dohodnutého výsledku. Naopak, menej častá výmena informácií nemusí postačovať na dosiahnutie dohodnutého výsledku na trhoch s krátkodobými zmluvami, ktoré naznačujú časté opakované rokovania (274). Frekvencia výmeny informácií potrebná na dosiahnutie dohodnutého výsledku vo všeobecnosti závisí aj od povahy, aktuálnosti a stupňa agregácie takýchto informácií (275). V dôsledku rastúceho významu údajov v reálnom čase pre obchodné rozhodovanie najvyššiu konkurenčnú výhodu poskytuje automatizovaná výmena informácií v reálnom čase. To, čo predstavuje častú alebo menej častú výmenu informácií, závisí od okolností a daného trhu (276).

6.2.4.4.   Opatrenia na zníženie rizika porušení práva hospodárskej súťaže

406.

 Podniky, ktoré si chcú (alebo potrebujú) vymieňať citlivé obchodné informácie, sa vyzývajú, aby zaviedli opatrenia na obmedzenie prístupu k informáciám alebo kontrolovali, ako sa informácie používajú (277). Podniky by zároveň mali zvážiť obmedzenie výmeny na to, čo je nevyhnutné na zamýšľaný účel.

407.

 Na prijímanie a spracúvanie informácií môžu podniky napríklad využívať skupiny „clean team“ alebo správcov. Takáto skupina spravidla označuje úzku skupinu jednotlivcov v rámci podniku, ktorí nie sú zapojení do obchodných činností podniku a sú viazaní prísnymi protokolmi o dôvernosti, pokiaľ ide o citlivé obchodné informácie (278). Správca je nezávislá tretia strana, ktorá poskytuje podniku služby. Skupinu „clean team“ alebo správcu možno využiť aj na účel vykonávania iných foriem dohôd o horizontálnej spolupráci s cieľom zabezpečiť, aby sa informácie poskytované na účely takejto spolupráce vymieňali výlučne na základe potreby poznať a súhrnným spôsobom.

408.

 Účastníci recipročného dojednania o spoločnom využívaní údajov, ako napríklad súboru údajov, by v zásade mali mať prístup len k svojim vlastným informáciám a ku konečným, súhrnným informáciám ostatných účastníkov. Technické a praktické opatrenia môžu zabezpečiť, že účastník nebude môcť získať citlivé obchodné informácie od iných účastníkov jednotlivo. Správa súboru údajov môže byť pridelená správcovi, ktorý podlieha prísnym pravidlám dôvernosti, pokiaľ ide o informácie prijaté od účastníkov súboru údajov. Podniky, ktoré spravujú súbor údajov, by mali takisto zabezpečiť, aby sa zbierali len informácie, ktoré sú potrebné na realizáciu legitímneho účelu súboru údajov.

409.

 Podniky môžu prijať ďalšie opatrenia na zníženie rizika výmeny citlivých obchodných informácií počas interakcií s (potenciálnymi) konkurentmi. Pred plánovanými kontaktmi by podniky mali dôkladne preskúmať program a účel stretnutia alebo telefonického hovoru, aby sa zabezpečilo, že potenciálne riziká týkajúce sa výmeny citlivých obchodných informácií budú vopred identifikované a budú prijaté vhodné opatrenia na zabránenie týmto rizikám. Podniky takisto môžu rozhodnúť, že sa zúčastnia stretnutia (stretnutí) alebo hovoru (hovorov) v sprievode právnika, ktorý sa špecializuje na právo hospodárskej súťaže. Počas kontaktov by sa účastníci mali držať programu a v prípade, že sa zverejňujú alebo vymieňajú citlivé obchodné informácie, mali by vzniesť námietky, zabezpečiť, aby sa ich námietky zaznamenali do zápisnice zo stretnutia alebo hovoru, a mali by sa verejne dištancovať, ak dôjde k výmene informácií napriek ich námietkam (pozri bod 410). Zabezpečenie vypracovania presnej zápisnice a jej rozposlania krátko po každom kontakte môže podnikom umožniť rýchlo zistiť, či došlo k neúmyselnej výmene citlivých obchodných informácií, a okamžite vzniesť námietky do zápisnice.

410.

 Počas kontaktov sa podnik môže verejne dištancovať od akejkoľvek protisúťažnej výmeny citlivých obchodných informácií tak, že ostatným účastníkom výmeny dá jasne najavo svoju námietku. Na stanovenie toho, či sa podnik skutočne dištancoval, je dôležité, ako ostatní účastníci výmeny pochopili zámery dištancujúceho sa podniku. Napríklad podnik, ktorý sa chce dištancovať, môže okamžite a výslovne vyhlásiť, že sa nemôže zúčastniť na diskusiách na danú tému, a požiadať o okamžitú zmenu témy. Ak sa námietka a žiadosť neberú do úvahy, podnik by mal okamžite odísť zo stretnutia alebo ukončiť hovor spôsobom, ktorým dá všetkým prítomným jasne najavo dôvod jeho odchodu. Podniky by mali zabezpečiť, aby sa ich námietky a odchod zaznamenali do spoločnej zápisnice, alebo, ak takáto zápisnica neexistuje, zaznamenať svoj odchod do svojich vlastných poznámok o kontakte.

411.

 Podniky môžu takisto prijať opatrenia na obmedzenie rizík zverejnenia citlivých obchodných informácií na verejnosti (pozri bod 398). Pred zverejnením citlivých obchodných informácií musia podniky overiť, či informácie skutočne slúžia na zamýšľaný legitímny účel a či sa na daný účel vyžaduje daná úroveň podrobnosti zverejnenia. Zverejnením citlivých obchodných informácií týkajúcich sa plánovaného správania v oblasti cien a množstiev sa znižuje strategická neistota na trhu a zverejnenie môže viesť k dohodnutému výsledku. Súhrnné a historické informácie sú spravidla menej strategické. Všetky oznámené strategické informácie by sa mali obmedzovať na samotný podnik a nerozširovať sa na odvetvie ani priemysel. Podniky by sa predovšetkým mali vyhnúť verejným oznámeniam o strategických krokoch, ktoré sú závislé od konania ich (potenciálnych) konkurentov. V závislosti od kontextu môžu podniky, ktoré sú vystavené verejným oznámeniam konkurentov, ktoré odhaľujú citlivé obchodné informácie, znížiť riziko porušenia práva hospodárskej súťaže tým, že sa budú verejne dištancovať alebo budú oznámenia oznamovať orgánom verejnej moci.

Napríklad tri podniky A, B a C súťažia na určitom maloobchodnom trhu a čelia rastúcim nákladom. Podnik A by nemal robiť verejné vyhlásenia, ktoré by naznačovali, že pokiaľ B a C takisto prenesú tieto rastúce náklady na spotrebiteľov, odvetvie bude naďalej ziskové. Nemal by ani oznamovať, že je želateľné, aby B a C preniesli tieto náklady. Podobne by A nemal verejne oznamovať, že nebude schopný predísť preneseniu týchto rastúcich nákladov na spotrebiteľov, keďže B a C zamýšľajú urobiť to isté.

6.2.5.   Charakteristiky trhu

412.

 Pravdepodobnosť, že výmena informácií povedie ku kolúzii alebo k uzavretiu trhu, závisí od charakteristík trhu. Tieto charakteristiky trhu môže ovplyvniť aj samotná výmena informácií. Medzi relevantné charakteristiky trhu v tomto ohľade patrí okrem iného úroveň transparentnosti na trhu, počet podnikov pôsobiacich na trhu (koncentrácia trhu), existencia prekážok vstupu na trh, či sú produkt alebo služba, ktorých sa výmena týka, homogénne, či sú zapojené podniky podobné (zložitosť trhu), ako aj stabilita podmienok dopytu a ponuky na trhu (279).

Nasledujúci zoznam relevantných charakteristík trhu nie je vyčerpávajúci, keďže na posúdenie konkrétnych výmen informácií môžu byť relevantné aj iné charakteristiky trhu.

Transparentnosť: Čím transparentnejší je trh, tým menšia je oblasť neistoty, v rámci ktorej sa môže súťažiť, v dôsledku čoho sú ďalšie výmeny o to viac problematické (280).

Koncentrácia trhu: Je jednoduchšie dosiahnuť spoločnú dohodu o podmienkach koordinácie a monitorovať odchýlky na trhoch, na ktorých je prítomných len niekoľko konkurentov. Keď je trh veľmi koncentrovaný, výmena určitých informácií môže, najmä v závislosti od druhu vymieňaných informácií, umožniť podnikom oboznámiť sa s postavením svojich jednotlivých konkurentov na trhu a s ich obchodnou stratégiou, a tak narušiť súperenie na tomto trhu a zvýšiť pravdepodobnosť kolúzie, či dokonca ju uľahčiť. Naopak, ak je trh rozdrobený, výmena informácií medzi konkurentmi môže byť pre konkurencieschopnosť trhu neutrálna alebo dokonca pozitívna (281).

Prekážky vstupu na trh: Existencia prekážok vstupu na trh sťažuje „outsiderom“ možnosť ohroziť dohodnutý výsledok vstupom na trh a cenovým podhodnotením etablovaných subjektov na trhu. Prekážky vstupu na trh teda zvyšujú pravdepodobnosť, že dohodnutý výsledok na trhu je realizovateľný a udržateľný.

Zložitosť trhu: Ak majú podniky podobné náklady, zákazníkov, podiely na trhu, sortiment, kapacity atď., s väčšou pravdepodobnosťou dosiahnu spoločnú dohodu o podmienkach koordinácie, pretože ich motivácia sa viac zhoduje. Podobne môže byť ľahšie dosiahnuť dohodnutý výsledok, pokiaľ ide o cenu jediného homogénneho produktu, ako v prípade mnohých cien na trhu s mnohými diferencovanými produktmi, hoci technický vývoj, napríklad využívanie nástrojov sledovania cien, môže zároveň uľahčiť kolúziu v súvislosti s diferencovanými produktmi.

Stabilita trhu: Dohodnuté výsledky sú takisto pravdepodobnejšie, ak sú podmienky dopytu a ponuky na trhu relatívne stabilné. Nestály dopyt, výrazný vnútorný rast niektorých podnikov na trhu alebo častý vstup nových podnikov môžu naznačovať, že trh nie je dostatočne stabilný na to, aby bola koordinácia pravdepodobná (282), alebo si môže vyžadovať častejšie výmeny, aby mala účinok na hospodársku súťaž.

6.2.6.   Obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa

413.

 Ako sa uvádza v oddiele 1.2.4, z určitých dohôd ako takých a z obsahu ich ustanovení, ich cieľov a z hospodárskeho a právneho kontextu, ktorého sú súčasťou, je zjavný dostatočný stupeň poškodenia hospodárskej súťaže, takže nie je potrebné posudzovať ich účinky. Platí najmä, že výmena informácií sa považuje za obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, ak sú informácie citlivé z obchodného hľadiska a výmenou sa môže odstrániť neistota medzi účastníkmi, pokiaľ ide o načasovanie, rozsah a podrobnosti zmien, ktoré majú dotknuté podniky prijať vo svojom správaní na trhu (283). Pri posudzovaní toho, či výmena predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, bude Komisia venovať osobitnú pozornosť obsahu výmeny, jej cieľom, ako aj hospodárskemu a právnemu kontextu, v rámci ktorého sa výmena informácií uskutočňuje (284). Pri posudzovaní uvedeného kontextu je potrebné zohľadniť povahu dotknutého tovaru alebo služieb, ako aj skutočné podmienky fungovania a štruktúry dotknutého trhu alebo trhov (285).

414.

 Výmena informácií týkajúcich sa budúceho správania podnikov v súvislosti s cenami alebo množstvami (286) s najväčšou pravdepodobnosťou povedie k dohodnutému výsledku. V závislosti od cieľov, ktoré sa majú výmenou dosiahnuť, a ich právneho a hospodárskeho kontextu môžu aj výmeny iných druhov informácií predstavovať obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. Preto je potrebné posudzovať výmeny informácií individuálne.

Výmeny, ktoré sa v individuálnych prípadoch považovali za obmedzenia z hľadiska cieľa vzhľadom na obsah poskytovaných informácií, sledované ciele a právny a hospodársky kontext zahŕňajú:

a)

výmenu informácií s konkurentmi o súčasnej cenotvorbe podniku a jeho budúcich zámeroch v oblasti cenotvorby (287);

b)

výmenu informácií s konkurentmi o súčasných a budúcich výrobných kapacitách podniku (288),

c)

výmenu informácií s konkurentmi o súčasnej (289) alebo budúcej obchodnej stratégii podniku (290);

d)

výmenu informácií s konkurentmi o prognózach podniku týkajúcich sa súčasného a budúceho dopytu (291);

e)

výmenu informácií s konkurentmi o prognózach podniku týkajúcich sa budúcich údajov o predaji (292);

f)

výmenu informácií s konkurentmi o budúcich vlastnostiach produktu, ktoré sú relevantné pre spotrebiteľov (293).

Vo všetkých týchto prípadoch sa vymieňané informácie považujú za informácie, ktoré môžu odstrániť neistotu medzi účastníkmi, pokiaľ ide o načasovanie, rozsah a podrobnosti zmien, ktoré majú dotknuté podniky prijať vo svojom správaní na trhu.

415.

 Z príkladov uvedených v bode 414 vyplýva, že na to, aby výmena informácií predstavovala obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, nie je potrebná žiadna priama súvislosť medzi vymieňanými informáciami a spotrebiteľskými cenami (294). Okrem toho pri stanovení, či došlo k obmedzeniu hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, je rozhodujúcim kritériom povaha kontaktov a nie ich frekvencia (295).

Napríklad: skupina konkurentov má obavy, že sa na ich produkty môžu vzťahovať čoraz prísnejšie právne predpisy na ochranu životného prostredia. Pravidelne sa stretávajú a vymieňajú si názory v rámci bežnej lobistickej činnosti. Aby dosiahli spoločné stanovisko týkajúce sa budúcich legislatívnych návrhov, vymieňajú si určité informácie týkajúce sa environmentálnych vlastností ich existujúcich produktov. Pokiaľ sú tieto informácie historické a neumožňujú podnikom získať povedomie o zamýšľaných trhových stratégiách ich konkurentov, výmena nepredstavuje obmedzenie v zmysle článku 101 ods. 1.

Ak si však podniky začnú vymieňať informácie týkajúce sa ich vývoja súčasných alebo budúcich produktov alebo odhalia, ako by vzájomne reagovali na svoje správanie, existuje riziko, že takéto výmeny môžu ovplyvniť ich správanie na trhu. Takáto výmena môže napríklad viesť konkurentov k spoločnej dohode, že nebudú uvádzať na trh produkty, ktoré sú k životnému prostrediu šetrnejšie, ako sa vyžaduje v právnych predpisoch. Takáto koordinácia má vplyv na správanie zmluvných strán na trhu a obmedzuje hospodársku súťaž, pokiaľ ide o charakteristiky produktu a možnosť voľby pre spotrebiteľov. Preto sa bude považovať za obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

416.

 V závislosti od právneho a hospodárskeho kontextu a od cieľov, ktoré sa podnik snaží dosiahnuť, sa za obmedzenie z hľadiska cieľa môže považovať aj zverejnenie informácií, ktorým sa dávajú najavo budúce zámery podniku, pokiaľ ide o kľúčové parametre hospodárskej súťaže, napríklad ceny alebo množstvá. Podobne sa za obmedzenie z hľadiska cieľa bude považovať zverejnenie informácií, ktoré zákazníkom neprináša zjavné výhody, ale konkurentom dáva najavo, ako by mali konať, alebo aké sú dôsledky konania alebo nekonania určitým spôsobom, alebo ako bude podnik reagovať na správanie konkurentov.

417.

 Ak výmena informácií predstavuje dohodu alebo zosúladený postup dvoch alebo viacerých konkurentov s cieľom koordinovať ich súťažné správanie na trhu alebo ovplyvniť príslušné parametre hospodárskej súťaže, môže sa považovať za kartel. To platí najmä vtedy, keď sa výmena týka stanovenia alebo koordinácie nákupných alebo predajných cien alebo iných obchodných podmienok, a to aj pokiaľ ide o práva duševného vlastníctva, prideľovania výrobných alebo predajných kvót, rozdeľovania si trhov a zákazníkov vrátane kolúzie vo verejnom obstarávaní, obmedzení dovozu alebo vývozu, alebo protisúťažných opatrení voči ostatným konkurentom. O výmenách informácií, ktoré sa považujú za kartely, platí nielen že obmedzujú hospodársku súťaž z hľadiska cieľa v zmysle článku 101 ods. 1, ale zároveň že je veľmi nepravdepodobné, že by spĺňali podmienky článku 101 ods. 3. Výmena informácií takisto môže umožniť realizáciu kartelu tým, že umožní podnikom, aby monitorovali, či účastníci dodržiavajú dohodnuté podmienky. Tieto druhy výmen informácií sa budú posudzovať ako súčasť kartelu.

418.

 Dojednania o spoločnom využívaní údajov, ku ktorému rôzni konkurenti prispievajú údajmi, spravidla nepredstavujú obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, ak sa preukáže, že majú skutočné priaznivé účinky na hospodársku súťaž, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v bode 419.

Napríklad súbor údajov, v rámci ktorého sa vymieňajú (čiastočne) citlivé obchodné údaje a ktorý rieši informačnú asymetriu na nekoncentrovanom trhu a prinesie výhody spotrebiteľom, sa pravdepodobne nebude považovať za obmedzenie z hľadiska cieľa, ak účastníci zabezpečia, že všetky citlivé obchodné údaje, ktoré si vymieňajú prostredníctvom súboru, sú nevyhnutné a primerané na dosiahnutie cieľa podporujúceho hospodársku súťaž. Účastníci môžu napríklad čo najviac využívať súhrnné a historické údaje; znížiť frekvenciu výmeny a zaviesť opatrenia na obmedzenie prístupu k vymieňaným informáciám a/alebo na kontrolu toho, ako sa využívajú. Účastníci by mali zabezpečiť, aby bolo dojednanie stanovené transparentným spôsobom.

419.

 Pri posúdení, či výmena informácií predstavuje obmedzenie z hľadiska cieľa, by sa mali napokon zohľadniť všetky argumenty zmluvných strán, že výmena podporuje hospodársku súťaž. V tejto súvislosti len samotná existencia takýchto priaznivých účinkov na hospodársku súťaž nemôže ako taká vylučovať kvalifikáciu výmeny ako obmedzenia z hľadiska cieľa. Takéto priaznivé účinky na hospodársku súťaž musia byť preukázané, relevantné, konkrétne sa týkať dotknutej výmeny informácií a byť dostatočne významné, aby odôvodňovali dôvodné pochybnosti, či výmena dostatočne poškodzuje hospodársku súťaž (296). Ak sú tieto podmienky splnené, je potrebné úplné posúdenie účinkov výmeny informácií, aby sa určilo, či predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska účinku (pozri oddiel 6.2.7).

6.2.7.   Obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska účinku

420.

 Výmena citlivých obchodných informácií, z ktorej ako takej nie je zjavný dostatočný stupeň narušenia hospodárskej súťaže vzhľadom na jej obsah, ciele a hospodársky a právny kontext, ktorého je súčasťou, stále môže napriek tomu mať obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž (297).

421.

 Ako sa uvádza v oddiele 1.2.5, tieto účinky na hospodársku súťaž sa musia analyzovať individuálne, keďže výsledok posudzovania závisí od kombinácie rôznych faktorov špecifických pre jednotlivé prípady. Komisia v tomto posúdení porovná skutočné alebo potenciálne účinky výmeny informácií na trh so situáciou, ktorá by prevládala, ak by sa daná konkrétna výmena informácií neuskutočnila (298). Aby mala výmena informácií obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1, musí byť pravdepodobné, že má citeľný nepriaznivý vplyv na fungovanie daného trhu tým, že ovplyvňuje jeden (alebo viacero) parametrov hospodárskej súťaže na danom trhu, vrátane napríklad ceny, produkcie, kvality produktov, rozmanitosti produktov alebo inovácie.

422.

 Pre posúdenie možných obmedzujúcich účinkov je relevantná povaha vymieňaných informácií (pozri oddiel 6.2.3), charakteristiky výmeny informácií (pozri oddiel 6.2.4) a charakteristiky trhu (pozri oddiel 6.2.5) (299).

423.

 Aby bolo pravdepodobné, že výmena informácií má obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž, podniky zapojené do tejto výmeny musia pokrývať dostatočne veľkú časť relevantného trhu (300). V opačnom prípade by konkurenti, ktorí sa nezúčastňujú na výmene informácií, mohli obmedziť akékoľvek protisúťažné správanie zapojených podnikov. Nemožno teoreticky definovať, čo predstavuje „dostatočne veľký podiel na trhu“, a bude to závisieť od konkrétnych okolností každého prípadu, od štruktúry trhu, ako aj od druhu predmetnej výmeny informácií (301).

424.

 Je menej pravdepodobné, že výmena informácií, ktorá málo prispieva k transparentnosti trhu, bude mať obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž než výmena informácií, ktorá významne zvyšuje transparentnosť. Pre to, s akou pravdepodobnosťou výmena informácií bude mať obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž, bude určujúca kombinácia predchádzajúcej úrovne transparentnosti a toho, ako výmena informácií túto úroveň zmení. Je pravdepodobnejšie, že k obmedzujúcim účinkom na hospodársku súťaž povedú výmeny informácií v rámci pevných oligopolov, pričom výmeny na veľmi roztrieštených trhoch pravdepodobne k takýmto obmedzujúcim účinkom nepovedú.

6.3.   Posúdenie podľa článku 101 ods. 3

6.3.1.   Zvyšovanie efektívnosti (302)

425.

 Výmena informácií môže viesť k zvýšeniu efektívnosti v závislosti od povahy vymieňaných informácií, charakteristík výmeny a od štruktúry trhu. V kontexte posúdenia podľa článku 101 ods. 3 sa zohľadnia všetky priaznivé účinky na hospodársku súťaž, ktoré vyplývajú z výmeny informácií.

Príklady efektívnosti, ktoré možno zohľadniť:

Podniky môžu zvýšiť svoju efektívnosť prostredníctvom referenčného porovnávania svojej výkonnosti s najlepšími postupmi v odvetví.

Výmena informácií môže prispieť k odolnosti trhu tým, že umožní podnikom rýchlejšie reagovať na zmeny v dopyte a ponuke a zmierňovať vnútorné a vonkajšie riziká narušení alebo zraniteľností dodávateľského reťazca.

Výmena informácií môže prinášať výhody spotrebiteľom, ako aj podnikom tým, že im umožní porovnať cenu alebo kvalitu produktov, napríklad prostredníctvom zverejňovania zoznamov najpredávanejších produktov alebo údajov s cenovým porovnaním. Spotrebiteľom a podnikom môže teda pomôcť informovanejšie sa rozhodovať (a znížiť si náklady na vyhľadávanie).

Výmena informácií formou spoločného využívania údajov môže byť nevyhnutná na vývoj nových produktov, služieb a technológií.

Zhromažďovanie údajov o výrobcoch, ktorí dodávajú udržateľné produkty, alebo o výrobcoch, ktorí používajú udržateľné výrobné procesy, môže podnikom pomôcť pri plnení ich povinností v oblasti udržateľnosti podľa právnych predpisov EÚ alebo vnútroštátnych právnych predpisov.

Výmena informácií o spotrebiteľoch medzi podnikmi, ktoré spotrebiteľom poskytujú poisťovacie služby, môže zlepšiť znalosť rizík a jednotlivým spoločnostiam uľahčiť odhadovanie rizík. To zase môže byť prínosné pre spotrebiteľov tým, že im to poskytne prístup k poistným službám, ktoré by neboli k dispozícii v prípade, že by neexistoval komplexný rizikový profil.

Spoločné využívanie údajov elektronickými trhoviskami o online predajcoch zapojených do nezákonných praktík, ako je predaj falšovaných produktov, môže jednotlivým trhoviskám uľahčiť identifikáciu falšovaných produktov, a tým prispieť k ochrane spotrebiteľov pred kúpou takýchto produktov.

Výmena informácií môže takisto znížiť odkázanosť spotrebiteľa, a tak vyvolať silnejšiu hospodársku súťaž. Je to preto, že informácie sú spravidla špecifické pre určitý vzťah a spotrebitelia by inak stratili výhodu informácií vytvorených v rámci ich vzťahu s jedným dodávateľom, ak by prešli k inému dodávateľovi.

6.3.2.   Nevyhnutnosť

426.

 Obmedzenia, ktoré presahujú rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie zvýšenia efektívnosti, ktoré je výsledkom výmeny informácií, nespĺňajú podmienky článku 101 ods. 3. Aby bola splnená podmienka nevyhnutnosti, zmluvné strany musia byť schopné preukázať, že povaha vymieňaných informácií a charakteristiky výmeny sú najmenej obmedzujúcimi spôsobmi, ako priniesť požadované zvýšenie efektívnosti. Výmena by konkrétne nemala zahŕňať informácie, ktoré presahujú rámec premenných, ktoré sú relevantné pre dosiahnutie zvýšenia efektívnosti.

Napríklad výmena individualizovaných údajov na účely referenčného porovnávania by spravidla nebola nevyhnutná, pretože súhrnné informácie (napríklad v určitej forme odvetvovej klasifikácie) by takisto mohli priniesť požadované zvýšenie efektívnosti, a pritom by predstavovali nižšie riziko toho, že povedú k dohodnutému výsledku.

6.3.3.   Prenesenie na spotrebiteľov

427.

 Zvýšenie efektívnosti, ktoré sa dosiahlo prostredníctvom nevyhnutných obmedzení, sa musí preniesť na spotrebiteľov v takom rozsahu, aby prevážilo nad obmedzujúcimi účinkami na hospodársku súťaž spôsobenými výmenou informácií. Čím nižšia je trhová sila zmluvných strán zapojených do výmeny informácií, tým je pravdepodobnejšie, že zvýšenie efektívnosti sa prenesie na spotrebiteľov v takom rozsahu, aby prevážilo nad obmedzujúcimi účinkami na hospodársku súťaž.

6.3.4.   Zákaz vylúčenia hospodárskej súťaže

428.

 Podmienky článku 101 ods. 3 nemožno splniť v prípade, že podnikom zapojeným do výmeny informácií sa poskytne možnosť vylúčenia hospodárskej súťaže v súvislosti s podstatnou časťou príslušných produktov.

6.4.   Príklady, kroky vlastného posúdenia a tabuľka s usmerneniami k zodpovednosti v rôznych situáciách

429.

 Referenčné porovnávanie

Príklad 1

Situácia: Tri podniky so spoločným trhovým podielom 80 % na stabilnom, koncentrovanom trhu s jednoduchou štruktúrou (303) a vysokými prekážkami vstupu na trh si často a priamo medzi sebou vymieňajú neverejné informácie o podstatnej časti svojich individuálnych variabilných nákladov. Podniky tvrdia, že to robia preto, aby mohli referenčne porovnávať svoju výkonnosť so svojimi konkurentmi, aby zvýšili svoju efektívnosť.

Analýza: Informácie o nákladoch môžu mať byť citlivé z obchodného hľadiska a prostredníctvom výmeny môžu zmluvné strany odstrániť alebo znížiť neistotu medzi sebou, pokiaľ ide o načasovanie, rozsah a podrobnosti zmien, ktoré sa majú prijať v ich správaní na trhu. Táto výmena, v závislosti od posúdenia jej obsahu, cieľov a právneho a hospodárskeho kontextu, môže teda predstavovať porušenie z hľadiska cieľa. Pokiaľ ide o tvrdenie zmluvných strán, že výmena informácií má účel, ktorý podporuje hospodársku súťaž, takéto priaznivé účinky na hospodársku súťaž musia byť preukázané, relevantné, konkrétne sa týkať dotknutej výmeny informácií a byť dostatočne významné, aby odôvodňovali dôvodné pochybnosti, či výmena dostatočne narušuje hospodársku súťaž.

Ak z vymieňaných informácií ako takých nie je zjavné, že bola dostatočne narušená hospodárska súťaž, pretože neodstraňujú neistotu, pokiaľ ide o individuálne správanie účastníkov na trhu, je potrebné posúdiť ich účinky na trh. Vzhľadom na štruktúru trhu, rozsiahly trhový podiel účastníkov výmeny informácií, skutočnosť, že vymieňané informácie sa týkajú veľkej časti variabilných nákladov podnikov, a najmä v prípade, že sa údaje vymieňajú v individualizovanej forme, výmena informácií pravdepodobne uľahčí dosiahnutie dohodnutého výsledku. Môže tým teda vyvolať obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1. Nie je pravdepodobné, že by boli splnené podmienky článku 101 ods. 3, pretože existujú menej obmedzujúce prostriedky na dosiahnutie deklarovaného zvýšenia efektívnosti, napríklad prostredníctvom tretej strany, ktorá by zhromažďovala, anonymizovala a agregovala údaje v nejakej forme odvetvovej klasifikácie. Keďže zmluvné strany tvoria pevný a stabilný oligopol s jednoduchou štruktúrou, napokon v tomto prípade dokonca aj výmena súhrnných údajov môže uľahčiť dosiahnutie dohodnutého výsledku na trhu.

430.

 Dojednanie o spoločnom využívaní údajov s cieľom riešiť nedostatok dodávok

Príklad 2

Situácia: Viacero výrobcov základných liekov pôsobí na trhu, ktorý často postihuje nedostatok dodávok. Odvetvové združenie s cieľom čo najúčinnejšie a najrýchlejšie zlepšiť ponuku a zvýšiť výrobu navrhne zhromažďovanie a modelovanie údajov týkajúcich sa dopytu a ponuky v súvislosti s dotknutými základnými produktmi. Združenie by okrem toho zhromažďovalo údaje na identifikáciu výrobnej kapacity, existujúcich zásob a potenciálu na optimalizáciu dodávateľského reťazca. Združenie by spoločne využívalo výsledky svojho zhromažďovania a modelovania údajov so svojimi členmi prostredníctvom neverejných kanálov.

Analýza: Účelom dojednania o spoločnom využívaní údajov je podporiť hospodársku súťaž a v závislosti od posúdenia právneho a hospodárskeho kontextu v zásade nepredstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. Z toho dôvodu sa musia posúdiť jej účinky. Keďže zhromaždené údaje sú citlivé z obchodného hľadiska, účinkom výmeny môže byť obmedzenie hospodárskej súťaže medzi zúčastnenými výrobcami. Navyše výrobcovia, ktorí nie sú členmi odvetvového združenia, sa môžu dostať do konkurenčnej nevýhody v porovnaní s podnikmi, ktoré sa zúčastňujú na systéme výmeny. S cieľom predísť riziku kolúzie by sa mohlo prijať viacero opatrení. Napríklad na pomoc združeniu so zberom údajov a s ich agregáciou v rámci modelu by mohla byť poverená poradenská firma, na ktorú by sa vzťahovali dohody o nezverejňovaní informácií uzatvorené s každým výrobcom. Súhrnné údaje by sa spätne mohli poskytovať výrobcom s cieľom vyvážiť a prispôsobiť ich individuálne využitie kapacity, výrobu a ponuku.

Ak by bola výmena dodatočných citlivých obchodných informácií (nad rámec údajov, ktoré by sa získali a vymieňali v agregovanej forme prostredníctvom odvetvového združenia a poradenstva) medzi výrobcami absolútne nevyhnutná (napríklad na spoločné určenie najlepších alternatív v oblasti zmeny výroby alebo zvýšenia kapacity), takéto dodatočné výmeny by sa museli obmedzovať výlučne na to, čo je nevyhnutné na účinné dosiahnutie týchto cieľov. Všetky informácie a výmeny súvisiace s projektom by sa museli riadne zdokumentovať, aby sa zabezpečila transparentnosť interakcií. Účastníci by sa museli zaviazať, že sa vyhnú akýmkoľvek diskusiám o cenách alebo akejkoľvek koordinácii iných parametrov, ktoré nie sú nevyhnutne potrebné na dosiahnutie uvedených cieľov na podporu hospodárskej súťaže. Projekt by sa mal zároveň časovo obmedziť, aby sa výmeny bezodkladne zastavili po tom, keď riziko nedostatku dodávok prestane byť dostatočne naliehavou hrozbou na opodstatnenie spolupráce. Citlivé obchodné informácie by získavala len poradenská firma, ktorá by bola zodpovedná za ich agregáciu. Obavy týkajúce sa uzavretia trhu by sa mohli zmierniť, ak by bolo dojednanie o spoločnom využívaní údajov otvorené pre každého výrobcu, ktorý vyrába príslušný produkt, a to bez ohľadu na to, či je členom príslušného odvetvového združenia.

431.

 Využívanie verejných oznámení

Príklad 3

Situácia: Štyria dodávatelia spoločným trhovým podielom 70 % často verejne oznamujú budúce ceny tak, že ich uverejňujú na svojich webových sídlach a vydávajú súvisiace tlačové vyhlásenia. Medzi dátumom oznámenia ceny a dátumom, keď môžu zákazníci na základe oznámených cien zadávať objednávky, zvyčajne existuje niekoľkomesačný interval. Dodávatelia počas tohto intervalu oznámené ceny často upravujú. Vedúci predstavitelia dodávateľov sa pravidelne vyjadrujú na verejnosti k cenovým oznámeniam svojich konkurentov, pričom vysvetľujú, ako by konkurenti mali upraviť svoje ceny. Dodávatelia tvrdia, že tak robia, aby informovali investorov o budúcej výkonnosti svojej spoločnosti.

Analýza: Informácie týkajúce sa budúceho správania podniku v súvislosti s cenami alebo množstvami s najväčšou pravdepodobnosťou povedú k dohodnutému výsledku. Informácie oznámené na verejnosti majú sú citlivé z obchodného hľadiska a spolu s vyjadreniami vedúcich predstaviteľov môže výmena odstrániť neistotu medzi účastníkmi, pokiaľ ide o budúce cenové zámery. Je nepravdepodobné, že tento druh verejnej komunikácie prinesie výhody zákazníkom, napríklad tým, že im umožní prijať informované nákupné rozhodnutia, keďže oznamované ceny sa často menia pred dátumom, keď nadobudnú platnosť. Preto sa nezdá, že by cenové oznámenia boli legitímnou snahou o informovanie zákazníkov. Okrem toho verejné vyjadrenia vedúcich predstaviteľov týkajúce sa cien konkurenčných dodávateľov môžu zúčastneným dodávateľom umožniť dosiahnuť spoločnú dohodu na systéme odmien a trestov, ktorá je typická pre kolúzne dohody. V závislosti od iných prvkov hospodárskeho a právneho kontextu sa zdá, že výmena môže odstrániť neistotu medzi účastníkmi, pokiaľ ide o načasovanie, rozsah a podrobnosti zmien, ktoré majú dotknuté podniky prijať vo svojom správaní na trhu. Je preto pravdepodobné, že výmena sa bude považovať za obmedzenie z hľadiska cieľa.

432.

 Jednostranné verejné oznámenia

Príklad 4

Situácia: Generálny riaditeľ významného výrobcu homogénneho produktu v pravidelnom telefonickom hovore o zárobkoch verejne poukazuje na potrebu reagovať na nedávne zvýšenie cien surovín a riešiť aktuálne marže, ktoré sú príliš nízke, prostredníctvom zvýšenia cien v rámci celého odvetvia. Uvádza, že by pristúpila na akékoľvek zvýšenie cien, ktoré by konkurenti oznámili na trhu. Takisto vyjadruje svoje presvedčenie, že odvetvie je „dostatočne disciplinované“ na to, aby vedelo, čo je teraz potrebné na „opätovné dosiahnutie správnych marží“. Uvádza, že odvetvie koniec koncov úspešne presadilo zvýšenie cien aj pred desiatimi rokmi, keď bolo v podobnej situácii.

Analýza: Vyhlásenia generálneho riaditeľa v rámci hovoru o zárobkoch možno chápať ako jednostrannú výzvu na kolúziu. Skutočnosť, že oznámenie sa uskutočňuje na verejnosti, ako taká nevylučuje, že by mohlo ísť o zosúladený postup v zmysle článku 101 ods. 1. Dané vyhlásenia môžu predstavovať potenciálny ústredný bod pre koordináciu medzi konkurentmi. Ak by napríklad ostatní konkurenti súčasne s tým robili vyhlásenia alebo sa správali na trhu tak, že by dávali najavo, že výzvu na kolúziu zohľadnili pri stanovovaní svojho vlastného budúceho správania na trhu, a v závislosti od právneho a ekonomického kontextu by správanie mohlo predstavovať obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa v zmysle článku 101 ods. 1. Iní konkurenti môžu obmedziť takéto riziko tým, že sa verejne dištancujú od daných oznámení alebo ich oznamujú orgánom verejnej moci.

433.

 Spoločné využívanie údajov na boj proti falšovaniu

Príklad 5

Situácia: Vlastníčka značky identifikuje viacero účtov na platformách sociálnych médií, ktoré majú podobný názov ako jej značka. Keď vlastníčka značky skontroluje príslušné účty, zistí, že sa pod jej značkou predávajú na platformách sociálnych médií, ako aj prostredníctvom hypertextového odkazu na presmerovanie na falošné webové sídlo, falšované produkty. Právni zástupcovia vlastníčky značky potom kontaktujú jednu z platforiem sociálnych médií, aby i) účet odstránila a používateľovi zabránila vo vytváraní nových účtov v budúcnosti a aby ii) platforme poskytli informácie na identifikovanie falšovateľa s cieľom začať súdne konanie, napríklad meno, adresu, IP adresu, e-mailovú adresu atď. Vlastníčka značky potom požiada platformy sociálnych médií, aby tieto informácie poskytli svojim sprostredkovateľom a platformám s cieľom zabrániť nákupu na platformách na účely propagácie alebo predaja nezákonne vyrobeného tovaru, ktorý porušuje práva duševného vlastníctva.

Analýza: Cieľom výmeny informácií medzi platformami sociálnych médií je zabrániť predaju falzifikátov a vzhľadom na tento cieľ výmena nepredstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. Okrem toho, pokiaľ ide o obsah výmeny, je nepravdepodobné, že vymieňané informácie predstavujú citlivé obchodné informácie. Všetky výmeny citlivých obchodných informácií by sa museli obmedziť na to, čo je objektívne nevyhnutné na účinné identifikovanie falšovateľa. V záujme zabezpečenia transparentnosti by výmeny mali byť zdokumentované.

Ostatní účastníci trhu, ktorí nie sú priamo ovplyvnení falšovateľskými činnosťami, by sa v dôsledku výmeny informácií nedostali do konkurenčnej nevýhody, keďže zabránenie predaju falzifikátov nemá na nich vplyv. S cieľom predísť riziku kolúzie by sa však mohlo prijať viacero opatrení, napríklad uzatvorenie dohôd o nezverejňovaní informácií medzi zmluvnými stranami.

434.

 Kroky vlastného posúdenia

Image 4

435.

 Zodpovednosť za výmeny citlivých obchodných informácií v rôznych podmienkach (304).

Formát výmeny

Zodpovednosť podniku A

Zodpovednosť podniku B

Zodpovednosť podniku C

Priama výmena medzi podnikmi A a B

Áno

Áno

—

Priama výmena zo strany podniku A smerom k podniku B

Áno (305)

Ak podnik B naďalej pôsobí na trhu, orgány verejnej moci môžu vychádzať z predpokladu, že podnik B zohľadňuje informácie, pokiaľ sa podnik B verejne nedištancuje alebo nenahlási zverejnenie informácií orgánom verejnej moci.

—

Zverejnenie informácií zo strany podniku A; podnik B ich dostáva

Áno, ak výmena predstavuje zosúladený postup.

Potenciálne zosúladený postup, ak orgány vedia preukázať, že podnik B si vyžiadal alebo prijal informácie.

Orgány môžu vychádzať z predpokladu, že podnik B ich zohľadňuje, pokiaľ sa podnik B verejne nedištancuje alebo nenahlási zverejnenie informácií orgánom.

—

Nepriama výmena z podniku A podniku B prostredníctvom podniku C

Podnik A nesie zodpovednosť, ak výslovne alebo mlčky súhlasí, aby podnik C poskytol informácie podniku B, alebo o tom vedel a bol pripravený prijať dané riziko.

Podnik B nesie zodpovednosť, ak si vyžiadal alebo prijal informácie a na základe nich konal. Orgány môžu vychádzať z predpokladu, že podnik B ich zohľadňuje, pokiaľ sa podnik B verejne nedištancuje alebo nenahlási zverejnenie informácií orgánom.

Podnik C nesie zodpovednosť ako sprostredkovateľ, ak vedel o protisúťažných cieľoch podniku A a zamýšľal prispieť k dosiahnutiu týchto cieľov.

7.   DOHODY O ŠTANDARDIZÁCII

7.1.   Úvod

436.

 Dohody o štandardizácii majú za primárny cieľ definovať technické alebo kvalitatívne požiadavky, ktoré môžu spĺňať súčasné alebo budúce produkty, výrobné procesy, postupy náležitej starostlivosti v hodnotovom reťazci, služby alebo metódy (306). Dohody o štandardizácii sa môžu týkať rôznych otázok, ako napríklad štandardizácie rôznych stupňov alebo veľkostí konkrétneho produktu alebo technických špecifikácii na trhoch produktov alebo služieb, kde je nevyhnutná kompatibilita a interoperabilita s inými produktmi alebo službami. Podmienky prístupu k istej značke kvality alebo k povoleniu od regulačného orgánu tiež možno považovať za normu, ako aj dohody, v ktorých sa stanovujú normy udržateľnosti. Hoci normy udržateľnosti sú podobné dohodám o štandardizácii, ktorým sa venuje táto kapitola, zároveň sa vyznačujú určitými osobitosťami. Usmernenie k normám udržateľnosti sa preto uvádza v kapitole 9.

437.

 Tieto usmernenia sa nevzťahujú na vypracovanie a predkladanie technických noriem ako súčasti výkonu verejných právomocí (307). Európske normalizačné organizácie uznané podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 (308) podliehajú právu hospodárskej súťaže do tej miery, v akej sa môžu považovať za podnik alebo združenie podnikov v zmysle článkov 101 a 102 (309). Na normy týkajúce sa poskytovania odborných služieb, ako sú pravidlá prijatia do slobodného povolania, sa tieto usmernenia nevzťahujú.

7.2.   Relevantné trhy

438.

 Dohody o štandardizácii môžu mať účinky na štyroch možných trhoch, ktoré treba vymedziť podľa oznámenia Komisie o definícii trhu. Po prvé, tvorba noriem môže ovplyvniť trhy s tovarom alebo službami, ktorých sa normy týkajú. Po druhé, ak tvorba noriem zahŕňa vývoj alebo výber technológie alebo ak sa s právami duševného vlastníctva obchoduje oddelene od produktov, ktorých sa týkajú, daná norma môže mať účinky na relevantný trh s technológiami (310). Po tretie, trh tvorby noriem môže byť ovplyvnený, ak existujú viaceré normotvorné orgány alebo dohody o štandardizácii. Po štvrté, v príslušných prípadoch je to samostatný trh na testovanie a certifikáciu, ktorý môže byť ovplyvnený tvorbou noriem.

7.3.   Posúdenie podľa článku 101 ods. 1

7.3.1.   Hlavné obavy z narušenia hospodárskej súťaže

439.

 Dohody o štandardizácii zvyčajne prinášajú pozitívny hospodársky účinok (311), napríklad podporou hospodárskej prepojenosti na vnútornom trhu a podnecovaním rozvoja nových a lepších produktov alebo trhov a lepších dodacích podmienok. Normy tak vo všeobecnosti zvyšujú hospodársku súťaž a znižujú náklady na produkciu a predaj, čím prinášajú prospech hospodárstvu ako celku. Normy môžu zachovávať a zvyšovať kvalitu produktu, jeho bezpečnosť, poskytovať informácie a zabezpečovať interoperabilitu a kompatibilitu (čím sa zvyšuje hodnota pre spotrebiteľov).

440.

 V kontexte noriem týkajúcich sa práv duševného vlastníctva (312) je možné rozlišovať tri hlavné skupiny podnikov s odlišnými záujmami na procese tvorby noriem.

a)

Po prvé, existujú podniky pôsobiace len na nadväzujúcich trhoch, ktoré výlučne vyvíjajú technológie a uvádzajú ich na trh. Patria sem aj podniky, ktoré nadobúdajú technológiu na účely udeľovania licencií na túto technológiu. Ich jediným zdrojom príjmu je príjem z licencií a ich motiváciou je zvýšiť svoje licenčné poplatky na maximum.

b)

Po druhé, existujú podniky pôsobiace len na nadväzujúcich trhoch, ktoré výlučne vyrábajú produkty alebo dodávajú služby založené na technológiách, ktoré vyvinuli iní, a ktoré nie sú držiteľmi príslušných práv duševného vlastníctva. Licenčné poplatky pre ne predstavujú náklady a nie zdroj príjmov a ich motiváciou je tieto poplatky znížiť.

c)

A napokon existujú integrované podniky, ktoré vyvíjajú technológie chránené právami duševného vlastníctva a zároveň vyrábajú produkty, na ktoré potrebujú licenciu. Tieto podniky majú zmiešanú motiváciu. Na jednej strane môžu zo svojich vlastných práv duševného vlastníctva získať licenčné príjmy. Na druhej strane sú možno nútené platiť licenčné poplatky iným podnikom, ktoré sú držiteľmi práv duševného vlastníctva, ktoré sú nevyhnutné pre normu, ktorá sa vzťahuje na ich vlastné produkty. Môžu preto pristúpiť ku krížovej výmene licencií na svoje vlastné nevyhnutné práva duševného vlastníctva za nevyhnutné práva duševného vlastníctva, ktoré vlastnia iné podniky, alebo používať svoje práva duševného vlastníctva obranným spôsobom. Podniky môžu okrem toho speňažiť svoje práva duševného vlastníctva prostredníctvom iných metód ako licenčných poplatkov. V praxi mnohé podniky používajú kombináciu týchto obchodných modelov.

441.

 Účastníci na štandardizácii nie sú nevyhnutne konkurentmi. Tvorba noriem však môže za určitých okolností, pokiaľ ide o konkurentov, vyvolať aj obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž obmedzovaním cenovej súťaže a limitovaním alebo kontrolou výroby, trhov, inovácií alebo technického rozvoja. Ako sa vysvetľuje ďalej v texte, môže k tomu dôjsť tromi hlavnými spôsobmi, konkrétne a) obmedzením cenovej súťaže; b) obmedzením prístupu k inovačným technológiám a c) vylúčením alebo diskrimináciou niektorých podnikov prostredníctvom zabránenia účinnému prístupu k norme.

442.

 Po prvé, ak podniky v kontexte tvorby noriem uskutočňujú protisúťažné výmeny informácií, mohlo by to obmedziť alebo vylúčiť cenovú súťaž na dotknutých trhoch alebo obmedziť či kontrolovať výrobu, a tak uľahčiť dosiahnutie dohodnutého výsledku na trhu (313).

443.

 Po druhé, normy, v ktorých sa stanovujú podrobné technické špecifikácie produktu alebo služby, môžu obmedziť technický rozvoj a inováciu. Zatiaľ čo sa norma vypracováva, alternatívne technológie môžu súťažiť, aby boli zaradené do normy. Keď sa vyberie jedna technológia, ktorá sa má zahrnúť do normy, a stanoví sa norma, niektoré technológie a podniky môžu čeliť prekážke vstupu na trh a môžu byť potenciálne vylúčené z trhu. Okrem toho normy, ktoré vyžadujú výhradné používanie konkrétnej technológie, môžu brániť vývoju a šíreniu iných technológií. Zabraňovanie vývoju iných technológií uložením povinnosti členom normotvornej organizácie používať výhradne jednu konkrétnu normu môže mať ten istý účinok. Riziko obmedzenia inovácie sa zvyšuje, ak je jeden alebo viacero podnikov neodôvodnene vylúčených z normotvorného procesu.

444.

 Po tretie, štandardizácia môže viesť k protisúťažným výsledkom tým, že zabráni niektorým podnikom v účinnom prístupe k výsledkom procesu tvorby noriem (t. j. špecifikácii a/alebo právam duševného vlastníctva, ktoré sú nevyhnuté pre implementáciu normy). Ak podnik buď vôbec nemôže získať prístup k výsledkom normy, alebo mu je prístup poskytnutý len za obmedzujúcich alebo diskriminačných podmienok, existuje riziko protisúťažného účinku. Systém, v rámci ktorého sú potenciálne relevantné práva duševného vlastníctva zverejnené vopred, môže zvýšiť pravdepodobnosť toho, že bude poskytnutý účinný prístup k norme, (314) pretože umožňuje účastníkom zistiť, ktoré technológie sú chránené právami duševného vlastníctva a ktoré nie. Právne predpisy v oblasti duševného vlastníctva a právne predpisy v oblasti hospodárskej súťaže majú tie isté ciele (315), ktorými sú zvyšovanie prosperity spotrebiteľov a podpora inovácií, ako aj efektívne rozdeľovanie zdrojov. Práva duševného vlastníctva podporujú dynamickú hospodársku súťaž tým, že motivujú podniky k investíciám do vývoja nových alebo zlepšených produktov a postupov. Práva duševného vlastníctva majú preto vo všeobecnosti charakter podporujúci hospodársku súťaž. Avšak účastník, ktorý vlastní práva duševného vlastníctva nevyhnutné na implementáciu normy, by prostredníctvom svojich práv duševného vlastníctva mohol v osobitnom kontexte tvorby normy získať aj kontrolu nad používaním normy. Ak norma predstavuje prekážku vstupu, podnik by tak mohol kontrolovať trh produktov alebo služieb, ktorého sa norma týka. Podnikom by to zase mohlo umožniť správať sa protisúťažne, a to napríklad odmietnutím poskytnúť licenciu na nevyhnutné práva duševného vlastníctva alebo vyberaním nadmerných poplatkov vo forme diskriminačných alebo neprimerane vysokých (316) licenčných poplatkov, a tak zabrániť účinnému prístupu k norme („zablokovanie“). Môže dôjsť aj k opačnej situácii, ak sú licenčné rokovania zdĺhavé z dôvodov výlučne na strane používateľa normy. Medzi také situácie by mohlo patriť napríklad odmietnutie zaplatiť spravodlivý, primeraný a nediskriminačný (ďalej len „FRAND“) licenčný poplatok alebo využívanie zdržiavacích stratégií (ďalej len „zdržiavanie“) (317).

445.

 Aj keď môže stanovenie normy viesť k vzniku alebo zvýšeniu trhovej sily držiteľov práv duševného vlastníctva, ktorí vlastnia práva duševného vlastníctva, ktoré sú nevyhnutné pre normu, nie je možné predpokladať, že vlastníctvo alebo výkon práv duševného vlastníctva nevyhnutných pre normu znamená vlastníctvo alebo výkon trhovej sily. Otázka trhovej sily sa musí posúdiť individuálne v konkrétnych prípadoch (318).

7.3.2.   Obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa

446.

 Dohody, ktoré používajú normu ako súčasť širšej dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž zameranej na vylúčenie skutočných alebo potenciálnych konkurentov, obmedzujú hospodársku súťaž z hľadiska cieľa. Do tejto kategórie by napríklad patrila dohoda, ktorou by si národné združenie výrobcov stanovilo normu a vyvíjalo by tlak na tretie strany, aby neuvádzali na trh produkty, ktoré túto normu nespĺňajú, alebo situácia, v ktorej by sa výrobcovia existujúceho produktu tajne dohodli na vylúčení novej technológie z už existujúcej normy (319).

447.

 Obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa budú predstavovať dohody, ktoré oslabia hospodársku súťaž zverejnením najviac obmedzujúcich licenčných podmienok ešte pred prijatím normy, aby zakryli spoločné stanovovanie cien nadväzujúcich produktov alebo substitučných práv duševného vlastníctva alebo technológií (320).

7.3.3.   Obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž

7.3.3.1.   Dohody, ktoré spravidla neobmedzujú hospodársku súťaž

448.

 Dohody o štandardizácii, ktoré neobmedzujú hospodársku súťaž z hľadiska cieľa, sa musia analyzovať vo svojom právnom a hospodárskom kontexte, a to aj zohľadnením povahy dotknutého tovaru, služieb alebo technológií, skutočných podmienok fungovania a štruktúry dotknutého trhu alebo trhov, so zreteľom na ich skutočný a pravdepodobný účinok na hospodársku súťaž. V prípade absencie trhovej sily (321) nemôže mať dohoda o štandardizácii obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž. Obmedzujúce účinky sú preto najmenej pravdepodobné v situácii, keď dochádza k účinnej súťaži medzi viacerými dobrovoľnými normami.

449.

 Pokiaľ ide o dohody o tvorbe noriem, ktoré môžu vytvárať trhovú silu, v bodoch 451 až 457 sa uvádzajú podmienky, za ktorých takéto dohody spravidla nebudú patriť do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1.

450.

 Nesplnenie niektorých alebo žiadnych zásad stanovených v tomto oddiele nebude viesť k predpokladu obmedzenia hospodárskej súťaže v zmysle článku 101 ods. 1. Na stanovenie toho, či dohoda patrí do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1, a ak áno, či sú splnené podmienky článku 101 ods. 3, však bude potrebné vlastné posúdenie. V tejto súvislosti sa uznáva, že existujú rôzne normotvorné modely a že konkurencia v rámci takých modelov a medzi nimi je pozitívnym aspektom trhového hospodárstva. Normotvorné organizácie majú preto úplnú voľnosť, pokiaľ ide o zavedenie pravidiel a postupov, ktoré neporušujú pravidlá hospodárskej súťaže, hoci sa líšia od pravidiel a postupov opísaných v bodoch 451 až 457.

451.

 Ak je účasť na normotvorbe neobmedzená a postup pre prijímanie príslušnej normy je transparentný, dohody o štandardizácii, ktoré nestanovujú žiadnu povinnosť dodržať (322) normu a poskytujú účinný prístup k norme za podmienok FRAND, nebudú vo všeobecnosti obmedzovať hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1.

452.

 Na zaistenie neobmedzenej účasti by sa v pravidlách normotvornej organizácie malo najmä stanoviť, že všetci konkurenti na trhu alebo trhoch, ktoré norma ovplyvňuje, sa môžu zúčastniť na procese vedúcom k výberu normy (323). Normotvorné organizácie by mali takisto stanoviť objektívne a nediskriminačné postupy prideľovania hlasovacích práv a v prípade potreby aj objektívne kritériá na výber technológie, ktorá sa má stať súčasťou normy.

453.

 Pokiaľ ide o transparentnosť, príslušná normotvorná organizácia by mala mať postupy, ktoré umožňujú zainteresovaným stranám informovať sa účinne o pripravovanej, prebiehajúcej a ukončenej činnosti v oblasti štandardizácie v každej fáze tvorby normy.

454.

 Okrem toho pravidlá normotvornej organizácie by mali zabezpečovať účinný prístup k norme za podmienok FRAND (324).

455.

 Ak normotvorná organizácia vypracuje normy zahŕňajúce práva duševného vlastníctva, jasná a vyvážená politika v oblasti práv duševného vlastníctva (325) prispôsobená konkrétnemu odvetviu a potrebám dotknutej organizácie zvyšuje pravdepodobnosť toho, že subjektom vykonávajúcim normu bude poskytnutý účinný prístup.

456.

 Na zaistenie účinného prístupu k norme by sa politikou v oblasti práv duševného vlastníctva malo vyžadovať, aby všetci účastníci, ktorí si želajú, aby ich práva duševného vlastníctva boli zahrnuté do normy, predložili neodvolateľný písomný záväzok, že poskytnú licenciu na svoje nevyhnutné práva duševného vlastníctva všetkým tretím stranám za podmienok FRAND (ďalej len „záväzok FRAND“) (326). Tento záväzok by sa mal prijať pred prijatím normy. Politika v oblasti práv duševného vlastníctva by mala zároveň držiteľom práv duševného vlastníctva umožniť vylúčiť špecifikovanú technológiu z procesu normotvorby, a tým aj zo záväzku FRAND, ak k tomuto vylúčeniu dôjde v skorej fáze tvorby normy. V záujme zabezpečenia účinnosti záväzku FRAND by sa na všetkých zúčastnených držiteľov práv duševného vlastníctva, ktorí prijmú takýto záväzok, mala vzťahovať aj požiadavka, aby zaistili, aby bol každý podnik, na ktorý držiteľ práv duševného vlastníctva prenesie svoje práva duševného vlastníctva (vrátane práva na poskytovanie licencie na tieto práva duševného vlastníctva), viazaný týmto záväzkom, a to napríklad ustanovením v zmluve medzi kupujúcim a predávajúcim. Je potrebné uviesť, že záväzok FRAND sa môže týkať aj poskytovania licencií bez licenčných poplatkov.

457.

 Politika v oblasti práv duševného vlastníctva by takisto mala vyžadovať, aby účastníci v dobrej viere zverejňovali svoje práva duševného vlastníctva, ktoré môžu byť nevyhnutné na implementáciu pripravovanej normy (327). Je to dôležité, aby sa a) umožnilo zástupcom odvetvia prijať informované rozhodnutie, pokiaľ ide o výber technológie, ktorá sa má do normy zahrnúť (328), a b) dosiahol cieľ, ktorým je účinný prístup k norme. Súbežne s tvorbou normy by sa zverejnenie mohlo aktualizovať na základe primeraného úsilia identifikovať práva duševného vlastníctva, ktoré sa týkajú (budúcej) normy. Pokiaľ ide o patenty, zverejnenie práv duševného vlastníctva by malo obsahovať aspoň číslo patentu alebo číslo patentovej prihlášky. Ak tieto informácie zatiaľ nie sú verejne dostupné, postačuje aj to, ak účastník vyhlási, že pravdepodobne má nároky týkajúce sa práv duševného vlastníctva na konkrétnu technológiu bez toho, aby presne identifikoval nároky alebo prihlášky týkajúce sa práv duševného vlastníctva (tzv. všeobecné zverejnenie) (329). Účastníci by sa zároveň mali podnecovať k tomu, aby aktualizovali svoje zverejnené informácie v čase prijatia normy, najmä ak dôjde k akýmkoľvek zmenám, ktoré môžu mať vplyv na nevyhnutnosť alebo platnosť ich práv duševného vlastníctva. Vzhľadom na to, že v prípade normotvornej organizácie, ktorá uplatňuje politiku bezplatných noriem (330), nie sú riziká týkajúce sa účinného prístupu totožné, zverejnenie práv duševného vlastníctva by v takom kontexte nebolo dôležité.

458.

 Záväzky FRAND majú zaistiť, aby technológia chránená nevyhnutnými právami duševného vlastníctva, ktorá je zahrnutá do normy, bola prístupná používateľom danej normy za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok. Záväzky FRAND môžu najmä zabrániť držiteľom práv duševného vlastníctva, aby sťažovali implementáciu normy tým, že odmietnu poskytnúť licenciu alebo vyžadujú nespravodlivé alebo neprimerané poplatky (inými slovami, neprimerane vysoké poplatky) potom, ako bolo odvetvie zaviazané používať normu, alebo stanovujú diskriminačné licenčné poplatky (331). Zároveň záväzky FRAND umožňujú držiteľom práv duševného vlastníctva speňažiť svoje technológie prostredníctvom licenčných poplatkov FRAND a získať v súlade so zásadami uvedenými v nasledujúcich bodoch primeranú návratnosť svojich investícií do výskumu a vývoja, ktorá je svojou povahou riskantná. Tým možno zabezpečiť pretrvávajúce stimuly na to, aby sa k norme prispievalo tou najlepšou dostupnou technológiou.

459.

 Na to, aby normotvorná organizácia dosiahla súlad s článkom 101, nie je potrebné, aby overovala, či licenčné podmienky účastníkov spĺňajú záväzok FRAND (332). Samotní účastníci musia posúdiť, či ich licenčné podmienky, a najmä poplatky, ktoré účtujú, spĺňajú záväzok FRAND. Účastníci preto pri rozhodovaní o tom, či prijať záväzok FRAND vo vzťahu ku konkrétnemu právu duševného vlastníctva, budú musieť predvídať dôsledky záväzku FRAND, a to najmä pokiaľ ide o ich schopnosť voľne stanovovať výšku svojich poplatkov.

460.

 V prípade sporu by malo posúdenie, či sú poplatky účtované za prístup k právam duševného vlastníctva v rámci normotvorby nespravodlivé alebo neprimerané, vychádzať z toho, či majú poplatky primeranú súvislosť s ekonomickou hodnotou práv duševného vlastníctva (333). Ekonomická hodnota práv duševného vlastníctva by mohla byť založená na súčasnej pridanej hodnote dotknutých práv duševného vlastníctva a nemala by závisieť od trhového úspechu produktov, ktorý nesúvisí s patentovanou technológiou (334). Na posúdenie sú vo všeobecnosti dostupné rôzne metódy (335), pričom v praxi sa ich často využíva viac naraz s cieľom zohľadniť nedostatky konkrétnej metódy a vykonať krížovú kontrolu výsledkov (336). Je možné napríklad porovnať licenčné poplatky, ktoré účtuje dotknutý podnik za príslušné práva duševného vlastníctva v konkurenčnom prostredí, pred tým, ako odvetvie vyvinie normu (ex ante), s hodnotou/poplatkami za ďalšiu najlepšiu alternatívu (ex ante) alebo s hodnotou/poplatkami účtovanými po tom, ako bolo odvetvie zaviazané normu používať (ex post). Týmto spôsobom by malo byť možné vykonať konzistentné a spoľahlivé porovnanie (337).

461.

 Bolo by tiež možné vyžiadať nezávislý odborný posudok o objektívnej nevyhnutnosti a ústredného významu príslušných práv duševného vlastníctva pre danú normu. Vo vhodnom prípade je pri tvorbe konkrétnej normy možné vychádzať aj z licenčných podmienok zverejnených ex antevrátane individuálnych alebo súhrnných licenčných poplatkov za dotknuté práva duševného vlastníctva. Podobne možno porovnať licenčné podmienky v zmluvách držiteľa práv duševného vlastníctva s inými subjektmi zavádzajúcimi rovnakú normu. Ako údaj o spravodlivých, primeraných a nediskriminačných licenčných poplatkoch môžu takisto poslúžiť licenčné poplatky účtované za tie isté práva duševného vlastníctva v iných porovnateľných normách. Predpokladom týchto metód je to, že porovnanie možno uskutočniť konzistentne a spoľahlivo a že výška licenčných poplatkov nie je výsledkom neprípustného uplatňovania trhovej sily. Ďalšia metóda spočíva v tom, že sa najskôr stanoví primeraná celková hodnota všetkých relevantných práv duševného vlastníctva a potom sa určí časť, ktorá prislúcha konkrétnemu držiteľovi práv duševného vlastníctva. Účelom týchto usmernení nie je uviesť vyčerpávajúci zoznam vhodných metód na posúdenie toho, či sú licenčné poplatky neprimerane vysoké alebo diskriminačné podľa článku 102.

462.

 Je však potrebné zdôrazniť, že nič v týchto usmerneniach nebráni zmluvným stranám, aby svoje spory týkajúce sa výšky spravodlivých, primeraných a nediskriminačných licenčných poplatkov riešili pred príslušnými občianskoprávnymi alebo obchodnými súdmi alebo alternatívnymi metódami riešenia sporov (338).

7.3.3.2.   Posúdenie dohôd o štandardizácii z hľadiska účinku

463.

 Pri posudzovaní dohody o štandardizácii sa musia zohľadniť pravdepodobné účinky normy na dotknuté trhy. Pri analýze dohôd o štandardizácii sa musia zohľadniť charakteristiky daného sektora a odvetvia. Ďalej uvedené hľadiská sa vzťahujú na všetky dohody o štandardizácii, ktoré sa odchyľujú od zásad uvedených v bodoch 451 až 457.

a)   Dobrovoľná povaha normy

464.

 To, či dohody o štandardizácii môžu vyvolať obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž, môže závisieť od skutočnosti, či je členom normotvornej organizácie ponechaná voľnosť vytvárať alternatívne normy alebo produkty, ktoré dohodnutú normu nespĺňajú (339). Napríklad, ak dohoda o štandardizácii zaväzuje členov, aby vyrábali len produkty v súlade s normou, výrazne sa tým zvyšuje riziko pravdepodobného negatívneho účinku na hospodársku súťaž a za určitých okolností to môže viesť k obmedzeniu hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa (340). Rovnako v prípade noriem, ktoré sa vzťahujú len na menej významné charakteristiky hotového produktu, existuje menšia pravdepodobnosť obáv z narušenia hospodárskej súťaže ako v prípade komplexnejších noriem, najmä vtedy, ak norma nezahŕňa žiadne nevyhnutné práva duševného vlastníctva.

b)   Prístup k norme

465.

 Posúdenie toho, či dohoda obmedzuje hospodársku súťaž, sa zameria aj na prístup k norme. Ak nie je výsledok normy (t. j. špecifikácia, ako dosiahnuť súlad s normou, a v náležitých prípadoch práva duševného vlastníctva nevyhnutné na vykonávanie normy) vôbec prístupný žiadnym členom alebo tretím stranám (t. j. nečlenom príslušnej normotvornej organizácie), môže to viesť k uzavretiu alebo segmentácii trhov, a tak k pravdepodobnému obmedzeniu hospodárskej súťaže. Obmedzenie hospodárskej súťaže je pravdepodobné takisto v prípade, ak je výsledok normy prístupný pre určitých členov alebo tretie strany len za diskriminačných alebo neprimeraných podmienok. V prípade viacerých vzájomne si konkurujúcich noriem alebo v prípade účinnej súťaže medzi štandardizovanými a neštandardizovanými riešeniami však obmedzenie prístupu nemusí viesť k obmedzeniu hospodárskej súťaže.

466.

 Pokiaľ ide o dohody o tvorbe noriem obsahujúce odlišné druhy modelov zverejňovania práv duševného vlastníctva než tie, ktoré sú opísané v bode 457, je nutné v jednotlivých prípadoch individuálne posúdiť, či daný model zverejňovania (napr. model zverejňovania, v ktorom sa nevyžaduje, ale len podporuje zverejnenie práv duševného vlastníctva) zaisťuje účinný prístup k norme. Dohody o tvorbe noriem, ktorými sa stanovuje zverejňovanie informácií týkajúcich sa charakteristík a pridanej hodnoty každého práva duševného vlastníctva, ktoré patrí k norme, a ktorými sa takto zvyšuje transparentnosť pre zmluvné strany zapojené do tvorby normy, nebudú v zásade obmedzovať hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1.

c)   Účasť na tvorbe normy

467.

 Je pravdepodobné, že zabránenie niektorým podnikom v tom, aby mohli ovplyvňovať výber a vymedzenie normy, povedie (s výnimkou prípadu opísaného v bode 470) k obmedzujúcemu účinku na hospodársku súťaž. Naproti tomu, ak je účasť na procese normotvorby otvorená, riziká obmedzujúceho účinku na hospodársku súťaž sú nižšie (341).

468.

 Otvorenú účasť možno dosiahnuť tým, že sa všetkým konkurentom a/alebo relevantným zainteresovaným stranám na trhu, ktorý norma ovplyvňuje, umožní zúčastniť sa na tvorbe a výbere normy.

469.

 Čím väčší je pravdepodobný vplyv normy na trh a čím širšie jej potenciálne pole pôsobnosti, tým dôležitejšie je, aby bol zaistený rovnaký prístup k procesu normotvorby.

470.

 V niektorých situáciách však obmedzená účasť nemusí mať obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1, napríklad: a) ak prebieha súťaž medzi viacerými normami a normotvornými organizáciami; b) ak by bez obmedzenia účastníkov normu nebolo možné prijať (342) alebo by prijatie bolo nepravdepodobné alebo c) ak je obmedzenie účastníkov časovo obmedzené a je v záujme rýchleho pokroku (napríklad na začiatku snahy o štandardizáciu) a ak majú všetci konkurenti v dôležitých etapách príležitosť zapojiť sa, aby mohla tvorba normy pokračovať.

471.

 V niektorých situáciách možno potenciálne negatívne účinky obmedzenej účasti odstrániť alebo aspoň zmierniť zaistením toho, aby boli zainteresované strany o prebiehajúcej práci informované a aby sa s nimi konzultovalo (343). To by sa dalo dosiahnuť stanovením postupov na kolektívne zastupovanie zainteresovaných strán. Čím viac dokážu zainteresované strany ovplyvniť proces vedúci k výberu normy a čím je postup prijímania normy transparentnejší, tým je pravdepodobnejšie, že prijatá norma bude zohľadňovať záujmy všetkých zainteresovaných strán.

d)   Trhové podiely

472.

 Pri posudzovaní účinkov dohody o tvorbe noriem by sa mali zohľadniť trhové podiely tovarov, služieb alebo technológií založených na danej norme. V skorej fáze nemusí byť vždy možné (344) s určitosťou posúdiť, či normu v praxi prijme veľká alebo len nevýznamná časť daného odvetvia. V prípadoch, keď sú podniky prispievajúce technológiami k norme vertikálne integrované, sa podiely podnikov, ktoré sa podieľali na tvorbe normy, na relevantných trhoch môžu použiť ako ukazovateľ na odhadnutie pravdepodobného trhového podielu normy (keďže podniky podieľajúce sa na tvorbe normy vo väčšine prípadov budú mať záujem o jej zavedenie) (345). Keďže je však účinnosť dohôd o štandardizácii často úmerná podielu odvetvia zapojeného do tvorby a/alebo uplatňovania normy, vysoké podiely na trhu, ktoré majú zmluvné strany na ovplyvnenom trhu alebo ovplyvnených trhoch, nemusia nevyhnutne viesť k záveru, že norma pravdepodobne vyvolá obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž.

e)   Diskriminácia

473.

 Každá dohoda o tvorbe noriem, ktorou sa jasne diskriminuje ktorýkoľvek zúčastnený alebo potenciálny člen, môže viesť k obmedzeniu hospodárskej súťaže. Ak napríklad normotvorná organizácia výslovne vylúči len podniky pôsobiace na predchádzajúcich trhoch (t. j. podniky, ktoré nepôsobia na nadväzujúcom výrobnom trhu), mohlo by to viesť k vylúčeniu potenciálne lepších technológií na predchádzajúcich trhoch.

f)   Zverejnenie výšky licenčných poplatkov ex ante

474.

 Dohody o tvorbe noriem, na základe ktorých jednotliví držitelia práv duševného vlastníctva zverejňujú ex ante najobmedzujúcejšie licenčné podmienky patentov nevyhnutných pre normu, alebo všetci držitelia práv duševného vlastníctva zverejňujú ex ante najvyššie súhrnné (346) licenčné poplatky, nebudú v zásade obmedzovať hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1. V tejto súvislosti je dôležité, aby zmluvné strany, ktoré sa zúčastňujú na výbere normy, boli plne informované nielen pokiaľ ide o dostupné technické možnosti a s nimi spojené práva duševného vlastníctva, ale aj pokiaľ ide o pravdepodobné náklady na tieto práva duševného vlastníctva. Preto pokiaľ by politika normotvornej organizácie v oblasti práv duševného vlastníctva vyžadovala od držiteľov práv duševného vlastníctva, aby pred prijatím normy zverejňovali svoje najobmedzujúcejšie licenčné podmienky vrátane najvyšších licenčných poplatkov alebo najvyššieho súhrnného licenčného poplatku, ktoré by sa účtovali, spravidla by to neviedlo k obmedzeniu hospodárskej súťaže v zmysle článku 101 ods. 1 (347). Takéto jednostranné zverejnenie najobmedzujúcejších licenčných podmienok alebo maximálneho súhrnného licenčného poplatku ex ante by bolo jedným zo spôsobov, ako umožniť zmluvným stranám zapojeným do tvorby normy, aby prijali informované rozhodnutie založené na nevýhodách a výhodách rôznych alternatívnych technológií.

7.4.   Posúdenie podľa článku 101 ods. 3

7.4.1.   Zvyšovanie efektívnosti

475.

 Dohody o štandardizácii často prinášajú značné zvýšenie efektívnosti. Normy platné v celej Únii môžu napríklad uľahčiť integráciu trhu a umožniť podnikom, aby uvádzali na trh svoj tovar a služby vo všetkých členských štátoch, čo vedie k väčšiemu výberu pre spotrebiteľov a k znižovaniu cien. Normy, ktorými sa vytvára vzájomná technologická interoperabilita a kompatibilita, často podporujú hospodársku súťaž založenú na prednostiach jednotlivých technológií rôznych podnikov a pomáhajú predchádzať viazanosti na konkrétneho dodávateľa. Normy môžu navyše znížiť transakčné náklady pre predávajúcich a kupujúcich. Napríklad normy, ktoré sa týkajú kvalitatívnych, bezpečnostných a environmentálnych aspektov produktu, môžu spotrebiteľom takisto uľahčovať výber a môžu viesť k vyššej kvalite produktov. Normy takisto zohrávajú dôležitú úlohu pri inovácii. Môžu skrátiť čas potrebný na uvedenie novej technológie na trh a uľahčiť inováciu tým, že umožnia podnikom stavať na dohodnutých riešeniach. Tieto zvýšenia efektívnosti môžu prispieť k odolnému vnútornému trhu.

476.

 Aby sa dohodami o štandardizácii dosiahlo zvýšenie efektívnosti, informácie nevyhnutné na uplatňovanie normy musia byť skutočne dostupné pre tých, ktorí chcú vstúpiť na trh s produktom/službou, ktorého/ktorej sa norma týka (348).

477.

 Šírenie normy možno podporiť pomocou známok alebo log osvedčujúcich súlad s normou, čo poskytuje zákazníkom istotu. Dohody týkajúce sa testovania a certifikácie presahujú rámec primárneho cieľa vymedzenia normy a spravidla ovplyvňujú samostatný trh.

478.

 Kým účinky na inováciu sa musia analyzovať individuálne, normy, v dôsledku ktorých vzniká kompatibilita medzi rôznymi technológiami na horizontálnej úrovni, sa považujú za normy, ktoré pravdepodobne prinesú zvýšenie efektívnosti.

7.4.2.   Nevyhnutnosť

479.

 Obmedzenia, ktoré presahujú rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie zvýšenia efektívnosti, ktoré môže vytvárať dohoda o štandardizácii, nespĺňajú podmienky článku 101 ods. 3.

480.

 Pri posudzovaní dohody o štandardizácii sa na jednej strane musí vziať do úvahy jej pravdepodobný účinok na dotknuté trhy a na druhej strane rozsah obmedzení, ktoré možno presahujú rámec cieľa, ktorým je zvýšenie efektívnosti (349).

481.

 Účasť na tvorbe noriem by vo všeobecnosti mala byť otvorená pre všetkých konkurentov na trhu alebo trhoch, ktoré norma ovplyvňuje, pokiaľ by takáto účasť neviedla k významnej neefektívnosti, ako sú napríklad dlhé prieťahy v procese prijímania normy (350). Ak je účasť na tvorbe normy obmedzená, akékoľvek obmedzujúce účinky takejto obmedzenej účasti by sa mali odstrániť alebo zmierniť (351), aby sa takéto obmedzenie účastníkov vyvážilo efektívnosťou podľa článku 101 ods. 3.

482.

 Vo väčšine prípadov by dohody o štandardizácii nemali obsahovať viac, ako je potrebné na zabezpečenie ich cieľov, či už je to technická interoperabilita a kompatibilita, alebo istá úroveň kvality. V prípadoch, keď by existencia len jedného technologického riešenia bola prínosom pre spotrebiteľov alebo pre ekonomiku ako celok, by sa táto norma mala stanoviť nediskriminačne. Technologicky neutrálne normy môžu za určitých okolností priniesť väčšie zvýšenie efektívnosti. Zahrnutie substitučných práv duševného vlastníctva (352) ako nevyhnutných častí normy a súčasne nútenie používateľov, aby platili za viac práv duševného vlastníctva, než je z technického hľadiska nevyhnutné, by presahovalo rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie identifikovaného zvýšenia efektívnosti. Rovnako by zahrnutie substitučných práv duševného vlastníctva ako nevyhnutných častí normy a obmedzenie použitia danej technológie na túto konkrétnu normu (t. j. výlučné použitie) mohlo obmedziť súťaž medzi technológiami a nebolo by nevyhnutné na dosiahnutie identifikovaného zvýšenia efektívnosti.

483.

 Obmedzenia v dohode o štandardizácii, na základe ktorých sa norma stáva pre odvetvie záväznou a povinnou, v zásade nie sú nevyhnutné.

484.

 Podobne dohody o štandardizácii, ktoré dávajú istým orgánom výlučné právo na testovanie súladu s normou, presahujú rámec primárneho cieľa vymedzenia normy a takisto môžu obmedzovať súťaž. Exkluzivita však môže byť istý čas odôvodnená, a to napríklad potrebou kompenzovať značné počiatočné náklady (353). Dohoda o štandardizácii by v takomto prípade mala obsahovať primerané záruky na zníženie možných rizík pre hospodársku súťaž vyplývajúcich z exkluzivity. To sa okrem iného týka poplatku za osvedčenie, ktorý by mal byť primeraný a úmerný nákladom na testovanie súladu.

7.4.3.   Prenesenie na spotrebiteľov

485.

 Zvýšenie efektívnosti, ktoré sa dosiahlo prostredníctvom nevyhnutných obmedzení, sa musí preniesť na spotrebiteľov v takom rozsahu, aby prevážilo nad obmedzujúcimi účinkami na hospodársku súťaž spôsobenými dohodou o štandardizácii. Pri posudzovaní pravdepodobnosti prenosu na spotrebiteľov je významné zohľadniť, ktoré postupy sa použijú, aby bolo zaručené, že záujmy používateľov noriem a konečných spotrebiteľov sú chránené. Okrem toho, ak normy uľahčujú technickú interoperabilitu a kompatibilitu alebo hospodársku súťaž medzi novými a už existujúcimi produktmi, službami a postupmi, možno predpokladať, že norma prinesie spotrebiteľom prospech.

7.4.4.   Zákaz vylúčenia hospodárskej súťaže

486.

 To, či dohoda o štandardizácii poskytuje zmluvným stranám možnosť vylúčenia hospodárskej súťaže, závisí od rôznych zdrojov hospodárskej súťaže na trhu, od stupňa konkurenčného tlaku, ktoré tieto zdroje vyvíjajú na zmluvné strany, a od vplyvu dohody na tento konkurenčný tlak. Aj keď sú na účely tejto analýzy relevantné trhové podiely, rozsah zostávajúcich zdrojov skutočnej hospodárskej súťaže nie je možné posudzovať výlučne na základe trhového podielu s výnimkou prípadov, keď sa norma stáva de facto odvetvovou normou (354). V poslednom uvedenom prípade môže dôjsť k vylúčeniu hospodárskej súťaže, ak sa tretím stranám zabráni v účinnom prístupe k tejto norme.

7.5.   Príklady

487.

 Stanovovanie noriem, ktoré konkurenti nemôžu splniť

Príklad 1

Situácia: Normotvorná organizácia stanovuje a uverejňuje bezpečnostné normy, ktoré sa v príslušnom odvetví všeobecne používajú. Na tvorbe normy sa podieľa väčšina konkurentov v rámci odvetvia. Pred prijatím normy nový účastník vyvinul produkt, ktorý je z hľadiska úžitkových a funkčných požiadaviek technicky rovnocenný a ktorý uznáva technický výbor normotvornej organizácie. Technické špecifikácie bezpečnostnej normy sú však navrhnuté tak, že neumožňujú, aby tento alebo iný nový produkt normu spĺňal, a to bez akéhokoľvek objektívneho dôvodu.

Analýza: V tomto prípade nie je účasť na vypracovaní normy neobmedzená a postup použitý na prijatie normy sa nezdá transparentný. Táto dohoda o štandardizácii pravdepodobne vyvolá obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1 a je nepravdepodobné, že by spĺňala podmienky článku 101 ods. 3. Členovia normotvornej organizácie bez akéhokoľvek objektívneho zdôvodnenia stanovili normu tak, že produkty ich konkurentov, ktoré sú založené na odlišných technologických riešeniach, ju nemôžu splniť, hoci majú rovnocenné úžitkové vlastnosti. Preto táto norma, ktorá nebola zostavená na nediskriminačnom základe, nedovolí alebo obmedzí inováciu a rozmanitosť produktov. Je nepravdepodobné, že spôsob, akým je norma vypracovaná, povedie k väčšiemu zvýšeniu efektívnosti než neutrálna norma.

488.

 Nepovinná a transparentná norma, ktorá sa vzťahuje na veľký podiel na trhu

Príklad 2

Situácia: Niekoľko výrobcov spotrebnej elektroniky so značnými podielmi na trhu sa dohodne na vypracovaní novej normy pre produkt, ktorý bude nasledovať po DVD.

Analýza: Za predpokladu, že a) výrobcom je ponechaná voľnosť, aby vyrábali iné nové produkty, ktoré nespĺňajú novú normu; b) účasť na tvorbe normy je neobmedzená a transparentná; c) dohoda o štandardizácii inak neobmedzuje hospodársku súťaž, nie je pravdepodobné, že dohoda obmedzí hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1. Na druhej strane, ak sa zmluvné strany dohodli, že budú vyrábať len produkty, ktoré spĺňajú novú normu, dohoda pravdepodobne obmedzí hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1 obmedzením rozmanitosti produktov a technickej inovácie.

489.

 Dohoda o štandardizácii bez zverejnenia práv duševného vlastníctva

Príklad 3

Situácia: Súkromná normotvorná organizácia, ktorá pôsobí v oblasti štandardizácie v odvetví IKT (informačných a komunikačných technológií), má politiku v oblasti práv duševného vlastníctva, ktorá nevyžaduje zverejňovanie práv duševného vlastníctva, ktoré by mohli byť nevyhnutné pre akúkoľvek budúcu normu, ani na takéto zverejňovanie nenabáda. Normotvorná organizácia prijala vedomé rozhodnutie neukladať túto povinnosť, a to najmä z toho dôvodu, že spravidla všetky technológie, ktoré sú pre budúcu normu potenciálne relevantné, sú chránené mnohými právami duševného vlastníctva. Normotvorná organizácia sa preto domnievala, že povinnosť zverejniť práva duševného vlastníctva by na jednej strane nepriniesla účastníkom výhodu v podobe možnosti vybrať si riešenie, ktoré by zahŕňalo len málo práv duševného vlastníctva alebo by nezahŕňalo žiadne, a na druhej strane by táto povinnosť viedla k dodatočným nákladom spojeným s analýzou potenciálnej nevyhnutnosti daných práv duševného vlastníctva pre budúcu normu. Politika normotvornej organizácie v oblasti práv duševného vlastníctva však od všetkých účastníkov vyžaduje, aby sa zaviazali poskytnúť licenciu na všetky práva duševného vlastníctva, ktoré by sa mohli týkať budúcej normy, za podmienok FRAND. Táto politika práv duševného vlastníctva umožňuje výnimky v prípade špecifických práv duševného vlastníctva, ktoré chce ich držiteľ vyňať zo všeobecného záväzku týkajúceho sa poskytnutia licencie. V tomto konkrétnom odvetví existujú viaceré súkromné normotvorné organizácie, ktoré si navzájom konkurujú. Účasť v normotvornej organizácii je umožnená každému subjektu, ktorý pôsobí v tomto odvetví.

Analýza: V mnohých prípadoch by zverejnenie práv duševného vlastníctva malo pozitívny účinok na hospodársku súťaž, keďže by zvýšilo súťaž medzi technológiami ex ante. Spravidla takáto povinnosť členom normotvornej organizácie umožňuje zohľadniť množstvo práv duševného vlastníctva vzťahujúcich sa na konkrétnu technológiu pri rozhodovaní sa medzi konkurenčnými technológiami (prípadne, ak je to možné, vybrať technológiu, na ktorú sa nevzťahujú žiadne práva duševného vlastníctva). Množstvo práv duševného vlastníctva vzťahujúcich sa na určitú technológiu bude mať často priamy vplyv na náklady na prístup k norme. V tejto konkrétnej situácii sa však zdá, že všetky dostupné technológie sú chránené právami duševného vlastníctva, a to dokonca mnohými právami duševného vlastníctva. Zverejnenie práv duševného vlastníctva preto nebude mať pozitívny účinok spočívajúci v tom, že by členom umožnilo zohľadniť pri výbere technológie množstvo práv duševného vlastníctva, pretože bez ohľadu na vybratú technológiu možno predpokladať, že bude chránená právami duševného vlastníctva. Z uvedeného vyplýva, že dohoda pravdepodobne nebude mať žiadne negatívne účinky na hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1.

8.   ŠTANDARDNÉ PODMIENKY

8.1.   Vymedzenie pojmov

490.

 V niektorých odvetviach podniky používajú štandardné podmienky a podmienky predaja alebo nákupu, ktoré vypracovalo priemyselné združenie alebo priamo konkurenčné podniky („štandardné podmienky“) (355). Tieto usmernenia sa vzťahujú na takéto štandardné podmienky, pokiaľ stanovujú štandardné podmienky predaja alebo nákupu tovaru alebo služieb týmito konkurenčnými podnikmi zákazníkom tretej strany alebo od dodávateľov tretej strany (a nie podmienky predaja alebo nákupu medzi konkurentmi). V prípade, že sa tieto štandardné podmienky široko využívajú v určitom odvetví, podmienky nákupu alebo predaja používané v danom odvetví sa môžu de facto navzájom zosúladiť (356). Príkladmi odvetví, v ktorých štandardné podmienky zohrávajú dôležitú úlohu, sú bankovníctvo (napríklad podmienky týkajúce sa bankového účtu) a poisťovníctvo.

491.

 Štandardné podmienky, ktoré nezávisle vypracuje určitý podnik výhradne pre svoje vlastné použitie, keď uzatvára zmluvy so svojimi dodávateľmi alebo zákazníkmi, nie sú horizontálnymi dohodami, a preto sa na ne tieto usmernenia nevzťahujú.

8.2.   Relevantné trhy

492.

 Účinky štandardných podmienok sa spravidla prejavujú na nadväzujúcom trhu, na ktorom podniky, ktoré uplatňujú štandardné podmienky, súťažia prostredníctvom predaja svojich produktov zákazníkom.

8.3.   Posúdenie podľa článku 101 ods. 1

8.3.1.   Hlavné obavy z narušenia hospodárskej súťaže

493.

 Štandardné podmienky môžu vyvolať obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž prostredníctvom obmedzenia výberu a inovácie produktov. V prípade, že veľká časť odvetvia prijme štandardné podmienky a rozhodne sa, že sa od nich v individuálnych prípadoch neodkloní (alebo sa od nich odkloní len vo výnimočných prípadoch veľkej kúpnej sily), zákazníci by možno nemali inú možnosť, než akceptovať podmienky zakotvené v štandardných podmienkach. Riziko obmedzenia výberu a inovácie je však pravdepodobné len v prípadoch, keď sa v štandardných podmienkach definuje rozsah konečného produktu. Pokiaľ ide o spotrebný tovar, štandardné podmienky predaja spravidla neobmedzujú inováciu existujúceho produktu ani kvalitu alebo rozmanitosť produktov.

494.

 Štandardné podmienky okrem toho v závislosti od svojho obsahu môžu ovplyvniť obchodné podmienky predaja konečného produktu. Predovšetkým existuje závažné riziko, že štandardné podmienky týkajúce sa ceny by mohli obmedziť cenovú súťaž.

495.

 Okrem toho, ak sú štandardné podmienky v danom odvetví všeobecne prijímané, prístup k nim môže byť nevyhnutný pre vstup na trh. V takých prípadoch by odmietnutie prístupu k štandardným podmienkam mohlo viesť k protisúťažnému uzavretiu trhu. Pokiaľ štandardné podmienky zostanú fakticky prístupné pre každý podnik, ktorý si tento prístup želá, je nepravdepodobné, že by spôsobili protisúťažné uzavretie trhu.

8.3.2.   Obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa

496.

 Dohody, ktoré používajú štandardné podmienky ako súčasť širšej dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž zameranej na vylúčenie skutočných alebo potenciálnych konkurentov, obmedzujú hospodársku súťaž z hľadiska cieľa. Ako príklad možno uviesť situáciu, keď priemyselné združenie neumožní novému účastníkovi prístup k svojim štandardným podmienkam, ktorých používanie je zásadné pre zabezpečenie vstupu na trh.

497.

 Štandardné podmienky obsahujúce ustanovenia, ktoré priamo ovplyvňujú ceny (357) účtované zákazníkom (to znamená odporúčané ceny, zľavy atď.), spravidla predstavujú obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

8.3.3.   Obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž

498.

 Tvorba a používanie štandardných podmienok sa musia posudzovať v ich hospodárskom kontexte a vzhľadom na situáciu na relevantnom trhu, aby sa dalo určiť, či je pravdepodobné, že štandardné podmienky vyvolajú obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž.

499.

 Ak je účasť na stanovovaní štandardných podmienok pre konkurentov na relevantnom trhu neobmedzená (buď vďaka členstvu v priemyselnom združení, alebo priamo) a za predpokladu, že používanie štandardných podmienok nie je povinné a sú účinne dostupné na používanie pre akýkoľvek podnik, je nepravdepodobné, že by dohody týkajúce sa štandardných podmienok viedli k negatívnym účinkom na kvalitu výrobkov, rozmanitosť výrobkov alebo inováciu, a preto nie je pravdepodobné, že by mali obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž (za predpokladu, že štandardné podmienky nemajú žiadny účinok na cenu a s výhradou námietok uvedených v bodoch 501 – 505).

500.

 Existujú však dve všeobecné výnimky, ktoré si vyžadujú dôkladnejšie posúdenie.

501.

 Po prvé, štandardné podmienky predaja spotrebného tovaru alebo služieb v prípade, že sa v štandardných podmienkach definujú charakteristiky konečného produktu, ktorý sa predáva zákazníkovi, a preto je riziko obmedzenia výberu produktov významnejšie, by mohli vyvolať obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1, ak je pravdepodobné, že ich spoločné uplatňovanie povedie k faktickému zosúladeniu. Mohlo by k tomu dôjsť v prípade, keď rozsiahle používanie štandardných podmienok de facto vedie k obmedzeniu inovácií a rozmanitosti produktov na trhu. Táto situácia môže napríklad vzniknúť, keď štandardné podmienky v poistných zmluvách obmedzujú klientovi výber, pokiaľ ide o kľúčové prvky zmluvy, ako sú napríklad druhy poistených rizík. Hoci používanie štandardných podmienok nie je povinné, môžu oslabiť motiváciu konkurenčných poisťovateľov, aby medzi sebou súťažili v diverzifikácii produktov. To možno prekonať tak, že sa poisťovateľom umožní, aby do svojich poistných zmlúv zahrnuli aj iné ako štandardné riziká.

502.

 Pri posudzovaní toho, či je pravdepodobné, že štandardné podmienky budú mať obmedzujúce účinky prostredníctvom obmedzenia rozmanitosti produktov, by sa mali zohľadniť faktory, ako napríklad existujúca hospodárska súťaž na danom trhu. Napríklad, ak existuje veľký počet menších konkurentov, riziko obmedzenia rozmanitosti produktov je spravidla menšie ako v prípade, keď existuje len niekoľko väčších konkurentov (358). Trhové podiely podnikov, ktoré sa zúčastňujú na tvorbe štandardných podmienok, môžu takisto naznačiť pravdepodobnosť prevzatia štandardných podmienok alebo pravdepodobnosť, že štandardné podmienky bude používať veľká časť trhu. Z tohto hľadiska však nie je dôležité analyzovať len pravdepodobnosť toho, že štandardné podmienky bude používať veľká časť trhu, ale aj to, či sa štandardné podmienky týkajú len časti produktu alebo celého produktu (čím menší rozsah majú štandardné podmienky, tým menej je pravdepodobné, že budú celkovo viesť k obmedzeniu rozmanitosti produktov). Okrem toho, ak by v prípade neexistencie štandardných podmienok nebolo možné ponúknuť určitý produkt, pravdepodobne nedôjde k žiadnemu obmedzujúcemu účinku na hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1. V takejto situácii by vytvorenie štandardných podmienok sortiment produktov skôr rozšírilo, než zúžilo.

503.

 Po druhé, aj keď sa v štandardných podmienkach nevymedzujú charakteristiky konečného produktu, môžu mať značný vplyv na rozhodnutia zákazníkov uzatvoriť transakcie, a to z iných dôvodov. Príkladom je nakupovanie cez internet, kde je dôvera zákazníka zásadná (napríklad dôvera v používanie bezpečných platobných systémov, náležitý opis produktov, jasné a transparentné pravidlá tvorby cien, pružnosť postupov v prípade vrátenia tovaru atď.). Keďže pre zákazníkov je ťažké jasne posúdiť všetky tieto parametre, zvyknú uprednostňovať rozšírené postupy. V tejto súvislosti by sa preto štandardné podmienky týkajúce sa týchto parametrov mohli stať de facto normou, ktorú by museli podniky splniť, aby mohli na trhu predávať. Hoci by ich používanie nebolo povinné, takého štandardné podmienky by sa mohli stať de facto normou, ktorej účinky sú veľmi podobné záväznej norme, a preto by ich bolo potrebné analyzovať.

504.

 V prípade, že je používanie štandardných podmienok povinné, je potrebné posúdiť ich vplyv na kvalitu, rozmanitosť a inováciu produktov (najmä ak je používanie štandardných podmienok povinné pre celý trh).

505.

 Okrem toho, pokiaľ by štandardné podmienky (či už je ich používanie povinné alebo nie) obsahovali podmienky, ktoré pravdepodobne budú mať negatívny účinok na hospodársku súťaž týkajúcu sa cien (359) (napr. podmienky, ktoré nepriamo ovplyvňujú druh zliav, ktoré sa majú poskytovať), pravdepodobne budú mať obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1.

8.4.   Posúdenie podľa článku 101 ods. 3

8.4.1.   Zvýšenie efektívnosti

506.

 Použitie štandardných podmienok môže vytvoriť hospodárske výhody, napríklad uľahčiť zákazníkom porovnávanie ponúkaných podmienok, a tým im umožniť prechod od jedného dodávateľa k druhému. Štandardné podmienky tiež môžu viesť k zvýšeniu efektívnosti vo forme úspor transakčných nákladov a v určitých odvetviach (najmä ak majú zmluvy zložitú právnu štruktúru) uľahčiť vstup na trh. Štandardné podmienky tiež môžu zvýšiť právnu istotu zmluvných strán. Tieto zvýšenia efektívnosti môžu prispieť k odolnému vnútornému trhu.

507.

 Čím je počet konkurentov na trhu vyšší, tým je zvýšenie efektívnosti vyplývajúce z uľahčenia porovnávania podmienok vyššie.

8.4.2.   Nevyhnutnosť

508.

 Obmedzenia, ktoré presahujú rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie zvýšenia efektívnosti, ktoré môžu vytvárať štandardné podmienky, nespĺňajú podmienky článku 101 ods. 3. Spravidla napríklad nie je potrebné, aby boli štandardné podmienky pre odvetvie záväzné. Nemožno však vylúčiť, že v konkrétnych prípadoch môže byť na dosiahnutie určitého zvýšenia efektívnosti nevyhnutné, aby boli štandardné podmienky záväzné.

8.4.3.   Prenesenie na spotrebiteľov

509.

 Riziko obmedzujúcich účinkov na hospodársku súťaž a pravdepodobnosť zvýšenia efektívnosti sa zvyšujú zároveň s narastajúcim podielom zúčastnených podnikov na trhu a rozsahom, do akého sa používajú štandardné podmienky. Preto nie je možné stanoviť akýkoľvek všeobecný „bezpečný prístav“, v rámci ktorého nehrozí žiadne riziko obmedzujúcich účinkov na hospodársku súťaž, alebo ktorý by umožnil predpokladať, že zvýšenie efektívnosti sa prenesie na spotrebiteľov v takom rozsahu, aby prevážilo nad obmedzujúcimi účinkami na hospodársku súťaž.

510.

 Určité zvýšenie efektívnosti, ktoré prinášajú štandardné podmienky, ako sú zvýšená porovnateľnosť ponúk na trhu, ľahšia zmena poskytovateľov a právna istota, je však pre spotrebiteľov nevyhnutne prospešné. Pokiaľ ide o ďalšie možné zvýšenie efektívnosti, ako sú nižšie transakčné náklady, je potrebné individuálne posúdiť na základe jednotlivých prípadov a v príslušnom ekonomickom kontexte, či je prenesenie tejto vyššej efektívnosti na spotrebiteľov pravdepodobné.

8.4.4.   Zákaz vylúčenia hospodárskej súťaže

511.

 Štandardné podmienky, ktoré používa prevažná časť odvetvia, môžu vytvoriť de facto odvetvovú normu. V takomto prípade môže dôjsť k vylúčeniu hospodárskej súťaže, ak sa tretím stranám zabráni v účinnom prístupe k tejto norme. Ak sa však štandardné podmienky týkajú len menej významných charakteristík produktu alebo služby, nie je pravdepodobné, že dôjde k vylúčeniu hospodárskej súťaže.

8.5.   Príklady

512.

 Nepovinné a otvorené štandardné podmienky používané pri zmluvách s koncovými používateľmi

Príklad 1

Situácia: Priemyselné združenie distribútorov elektrickej energie vytvorí nepovinné štandardné podmienky na dodávku elektriny koncovým používateľom. Štandardné podmienky boli vytvorené transparentným a nediskriminačným spôsobom. Štandardné podmienky sa vzťahujú na také otázky, ako je špecifikácia odberného miesta, umiestnenie miesta pripojenia a prípojné napätie, ustanovenia o spoľahlivosti služby, ako aj postup na zúčtovanie finančných vzťahov medzi zmluvnými stranami (čo sa stane, ak napríklad zákazník neumožní dodávateľovi odpočet meracích zariadení). Štandardné podmienky sa netýkajú cien, to znamená, že neobsahujú žiadne odporúčané ceny ani iné ustanovenia týkajúce sa ceny. Každý podnik pôsobiaci v danom odvetví môže voľne používať tieto štandardné podmienky tak, ako to považuje za vhodné. Približne 80 % zmlúv uzatvorených s koncovými používateľmi na relevantnom trhu vychádza z týchto štandardných podmienok.

Analýza: Je nepravdepodobné, že by štandardné podmienky obmedzovali hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1. Aj keby sa stali odvetvovým postupom, zdá sa nepravdepodobné, že by mali nejaký citeľný negatívny vplyv na ceny, kvalitu alebo rozmanitosť produktov.

513.

 Štandardné podmienky používané v prípade zmlúv medzi podnikmi

Príklad 2

Situácia: Stavebné podniky v určitom členskom štáte sa spojili, aby vytvorili nepovinné a otvorené štandardné podmienky, ktoré má používať dodávateľ, keď predkladá klientovi cenovú ponuku na stavebné práce. Ich súčasťou je aj formulár cenovej ponuky spolu s podmienkami vhodnými na účely výstavby. Dokumenty spoločne tvoria zmluvu o dielo na dodanie stavebných prác. Ustanovenie zahŕňajú také záležitosti, ako je vypracovanie zmluvy, všeobecné povinnosti dodávateľa a klienta a platobné podmienky, ktoré nesúvisia s cenami (napríklad ustanovenie, v ktorom sa uvádza právo dodávateľa avizovať zastavenie práce z dôvodu nezaplatenia), poistenie, trvanie, odovzdanie a nedostatky, obmedzenie zodpovednosti, ukončenie atď. Tieto štandardné podmienky sa budú často používať medzi podnikmi, kde jeden je aktívny na predchádzajúcom a jeden na nadväzujúcom trhu.

Analýza: Je nepravdepodobné, že by štandardné podmienky obmedzovali hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1. Zvyčajne nepovedú k významnému obmedzeniu výberu spotrebiteľa, pokiaľ ide o koncové produkty, v tomto prípade stavebné práce. Iné obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž sa nejavia ako pravdepodobné. Viaceré uvedené ustanovenia (odovzdávanie a nedostatky, ukončenie atď.) bývajú často upravené zákonom.

514.

 Štandardné podmienky, ktoré umožňujú porovnávanie produktov rôznych podnikov

Príklad 3

Situácia: Národné združenie pre odvetvie poisťovníctva distribuuje nepovinné štandardné poistné podmienky určené pre zmluvy na poistenie domácností. V týchto podmienkach sa neuvádzajú žiadne údaje o výške poistného, úrovni poistného krytia alebo príplatkoch, ktoré majú platiť poistenci. Neukladajú komplexné poistné krytie zahŕňajúce riziká, ktorým nie je súčasne vystavený veľký počet poistencov, a nevyžaduje sa v nich, aby poistenci získali krytie rôznych rizík u toho istého poisťovateľa. Napriek tomu, že väčšina poisťovní používa štandardné poistné podmienky, nie všetky ich zmluvy obsahujú rovnaké podmienky, pretože podmienky sú prispôsobené individuálnym potrebám každého klienta, a preto tu de facto neexistuje štandardizácia poistných produktov ponúkaných spotrebiteľom. Štandardné poistné podmienky umožňujú spotrebiteľom a spotrebiteľským organizáciám porovnávať poistné zmluvy, ktoré ponúkajú rôzne poisťovne. Do procesu tvorby štandardných poistných podmienok je zapojené spotrebiteľské združenie. Tieto podmienky sú taktiež k dispozícii pre potreby nových účastníkov na trhu, a to na nediskriminačnom základe.

Analýza: Štandardné poistné podmienky sa skôr týkajú zloženia konečného poistného produktu. Pokiaľ trhové podmienky a iné faktory poukazujú na riziko obmedzenia rozmanitosti produktov v dôsledku toho, že poisťovne používajú štandardné poistné podmienky, je pravdepodobné, že akékoľvek takéto obmedzenie bude vyvážené zvýšením efektívnosti, ako je napríklad umožnenie spotrebiteľom, aby porovnávali produkty ponúkané poisťovňami. Tieto porovnania zasa uľahčujú zmenu poisťovne, a tak posilňujú hospodársku súťaž. Okrem toho možnosť zmeniť poskytovateľov, ako aj možnosť vstupu konkurentov na trh predstavujú výhodu pre spotrebiteľov. Skutočnosť, že sa na procese podieľalo spotrebiteľské združenie, môže zvýšiť pravdepodobnosť prenosu tohto zvýšenia efektívnosti. Je pravdepodobné, že štandardnými poistnými podmienkami sa znížia aj transakčné náklady a poisťovniam sa uľahčí vstup na rôzne geografické trhy a/alebo trhy s produktmi. Okrem toho sa nezdá, že obmedzenia presahujú rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie stanoveného zvýšenia efektívnosti, a k vylúčeniu hospodárskej súťaže by nedošlo. Preto je pravdepodobné, že podmienky článku 101 ods. 3 sú splnené.

9.   DOHODY O UDRŽATEĽNOSTI

9.1.   Úvod

515.

 V tejto kapitole sa poskytujú všeobecné usmernenia k posúdeniu dohôd medzi konkurentmi, ktoré sledujú ciele v oblasti udržateľnosti, z hľadiska hospodárskej súťaže (ďalej len „dohody o udržateľnosti“). Okrem týchto všeobecných usmernení je Komisia odhodlaná poskytovať neformálne poradenstvo, pokiaľ ide o nové alebo nevyriešené otázky týkajúce sa jednotlivých dohôd o udržateľnosti (360).

516.

 Udržateľný rozvoj je hlavnou zásadou Zmluvy o Európskej únii a prioritným cieľom politík Únie (361). Komisia sa zaviazala realizovať ciele Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja (362). V Európskej zelenej dohode sa v súlade s týmto záväzkom stanovuje stratégia rastu, ktorej cieľom je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje, kde budú do roku 2050 čisté emisie skleníkových plynov na nule a kde hospodársky rast nezávisí od využívania zdrojov (363).

517.

 Udržateľný rozvoj sa vo všeobecnosti vzťahuje na schopnosť spoločnosti spotrebúvať a využívať zdroje dostupné v súčasnosti bez toho, aby bola ohrozená schopnosť budúcich generácií uspokojovať svoje vlastné potreby. Zahŕňa činnosti, ktoré podporujú hospodársky, environmentálny a sociálny (vrátane pracovných a ľudských práv) rozvoj (364). Pojem „ciele udržateľnosti“ preto okrem iného obsahuje riešenie zmeny klímy (napríklad prostredníctvom zníženia emisií skleníkových plynov), znižovanie znečistenia, obmedzenie využívania prírodných zdrojov, dodržiavanie ľudských práv, zabezpečenie príjmu dostatočného na živobytie, podporu odolnej infraštruktúry a inovácií, zníženie plytvania potravinami, uľahčenie prechodu na zdravé a výživné potraviny, zabezpečenie dobrých životných podmienok zvierat atď. (365)

518.

 Presadzovaním práva hospodárskej súťaže sa prispieva k udržateľnému rozvoju zabezpečením účinnej hospodárskej súťaže, ktorou sa urýchľujú inovácie, zvyšuje sa kvalita a výber produktov, zabezpečuje sa efektívne prideľovanie zdrojov, znižujú sa výrobné náklady, a tým sa prispieva k blahobytu spotrebiteľov.

519.

 Jedna obava súvisiaca s udržateľným rozvojom však spočíva v tom, že individuálne rozhodnutia o výrobe a spotrebe môžu mať negatívne účinky (ďalej len „negatívne externality“), napríklad na životné prostredie, ktoré hospodárske subjekty alebo spotrebitelia, ktorí ich spôsobujú, dostatočne nezohľadňujú. Tento druh zlyhania trhu možno zmierniť alebo odstrániť kolektívnym konaním, predovšetkým prostredníctvom verejných politík, (špecifickej odvetvovej) regulácie, a v druhom rade prostredníctvom dohôd o spolupráci medzi podnikmi, ktoré podporujú udržateľnú výrobu alebo spotrebu.

520.

 Ak sa takéto zlyhania trhu riešia vhodnou reguláciou, napríklad povinnými normami Únie v oblasti znečistenia, mechanizmami stanovovania cien, ako je systém Únie na obchodovanie s emisiami (ďalej len „systém ETS“) alebo daňami, ďalšie opatrenia zo strany podnikov, napríklad prostredníctvom dohôd o spolupráci, už nemusia byť potrebné. Dohodami o spolupráci sa však môžu riešiť zvyškové zlyhania trhu, ktoré verejné politiky a regulácia neriešia vôbec alebo v plnej miere.

521.

 V týchto usmerneniach sa pojem „dohoda o udržateľnosti“ vzťahuje na akúkoľvek dohodu o horizontálnej spolupráci, ktorá sleduje cieľ udržateľnosti, a to bez ohľadu na formu spolupráce. Dohody o udržateľnosti budú vyvolávať obavy z narušenia hospodárskej súťaže podľa článku 101 len vtedy, keď zahŕňajú obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa alebo vedú k citeľným skutočným alebo pravdepodobným negatívnym účinkom na hospodársku súťaž. Dohody, ktoré obmedzujú hospodársku súťaž, sa nemôžu jednoducho vyňať zo zákazu stanoveného v článku 101 ods. 1 odkazom na cieľ udržateľnosti (366).

522.

 Ak sa dohodami o udržateľnosti obmedzuje hospodárska súťaž v zmysle článku 101 ods. 1, naďalej môžu byť zlučiteľné s článkom 101, ak spĺňajú štyri podmienky výnimky stanovenej v článku 101 ods. 3. Podrobné usmernenie k uplatňovaniu týchto podmienok je stanovené v usmerneniach Komisie o uplatňovaní článku 101 ods. 3 (367).

523.

 Dohody o udržateľnosti nie sú osobitnou kategóriou dohody o horizontálnej spolupráci na účely uplatňovania článku 101. Preto, ak dohoda o horizontálnej spolupráci zodpovedá jednému z druhov horizontálnych dohôd, na ktoré sa vzťahujú predchádzajúce kapitoly týchto usmernení, a táto dohoda takisto sleduje cieľ udržateľnosti, mala by sa posúdiť na základe usmernenia uvedeného v príslušnej predchádzajúcej kapitole (kapitolách) spolu s usmernením uvedeným v tejto kapitole.

524.

 V praxi to znamená, že na dohodu o výskume a vývoji alebo dohodu o špecializácii, ktorá sleduje cieľ udržateľnosti (napríklad dohoda medzi konkurentmi o spoločnom vývoji výrobnej technológie, ktorá znižuje energetickú spotrebu, alebo dohoda o spoločnej infraštruktúre s cieľom znížiť environmentálny vplyv výrobného procesu) a ktorá sa preto považuje aj za dohodu o udržateľnosti, sa môžu vzťahovať nariadenia o skupinovej výnimke uplatniteľné na dohody o výskume a vývoji alebo dohody o špecializácii za predpokladu, že sú splnené podmienky týchto nariadení. Ak nie sú splnené podmienky príslušného nariadenia o skupinovej výnimke, je nevyhnutné uskutočniť úplné posúdenie podľa článku 101 na základe usmernenia uvedeného v kapitole 2 (v prípade dohôd o výskume a vývoji) a usmernenia uvedeného v kapitole 3 (v prípade dohôd o výrobe vrátane dohôd o spoločnom využívaní mobilnej telekomunikačnej infraštruktúry), pričom pri oboch druhoch dohôd by sa malo zohľadniť aj usmernenie uvedené v tejto kapitole. Podobne dohoda medzi konkurentmi, že budú spoločne nakupovať ako vstup pre ich výrobu len produkty, ktoré majú obmedzený vplyv na životné prostredie, alebo nakupovať výlučne od dodávateľov, ktorí dodržiavajú určité zásady udržateľnosti, by sa mala posudzovať v súlade s usmernením uvedeným v kapitole 4 (Dohody o nákupe) (368), pričom sa zohľadní aj usmernenie uvedené v tejto kapitole.

525.

 V prípade akéhokoľvek rozporu medzi usmernením uvedeným v tejto kapitole a usmernením uvedeným v príslušných predchádzajúcich kapitolách na účely posúdenia konkrétnej dohody o udržateľnosti (kapitoly 2 až 8) sa zmluvné strany dohody môžu opierať o usmernenie uvedené v tejto kapitole, ktoré je pre nich priaznivejšie. Vzhľadom na ich osobitné charakteristiky (pozri body 540 až 544) by sa dohody o štandardizácii udržateľnosti mali posudzovať v súlade s usmernením uvedeným v oddiele 9.3 (369), pričom v kapitole 7 (Dohody o štandardizácii) sa uvádzajú len ďalšie podkladové informácie o podmienkach, ktoré majú obe kapitoly spoločné.

526.

 Táto kapitola má nasledujúcu štruktúru: v oddiele 9.2 sú uvedené príklady dohôd o udržateľnosti, pri ktorých je nepravdepodobné, že obmedzia hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1; oddiel 9.3 obsahuje usmernenie ku konkrétnym aspektom posudzovania dohôd o udržateľnosti podľa článku 101 ods. 1 a zameriava sa na najbežnejšie dohody o udržateľnosti, konkrétne tie, ktoré stanovujú normy udržateľnosti; oddiel 9.4 sa vzťahuje na konkrétne aspekty posudzovania dohôd o udržateľnosti podľa článku 101 ods. 3; oddiel 9.5 sa zaoberá dôsledkami zapojenia subjektov verejnej správy do uzatvárania dohôd o udržateľnosti. V oddiele 9.6 sa napokon uvádza posúdenie hypotetických príkladov dohôd o udržateľnosti.

9.2.   Dohody o udržateľnosti, pri ktorých je nepravdepodobné, že vyvolajú obavy z narušenia hospodárskej súťaže

527.

 Nie všetky dohody o udržateľnosti medzi konkurentmi patria do rozsahu pôsobnosti článku 101. Ak takéto dohody negatívne neovplyvňujú ukazovatele hospodárskej súťaže, ako sú cena, množstvo, kvalita, výber alebo inovácie, nemôžu vyvolávať obavy z narušenia práva hospodárskej súťaže. Ďalej sa uvádzajú príklady dohôd o udržateľnosti, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti článku 101. Tieto príklady sú na ilustráciu a nie sú vyčerpávajúce.

528.

 Po prvé, dohody, ktorých cieľom je výlučne zabezpečiť dodržiavanie dostatočne presných požiadaviek alebo zákazov stanovených v právne záväzných medzinárodných zmluvách, dohodách alebo dohovoroch, bez ohľadu na to, či boli prebrané do vnútroštátneho práva (napríklad dodržiavanie základných sociálnych práv alebo zákazov týkajúcich sa využívania detskej práce, ťažby určitých druhov tropického dreva alebo používania určitých znečisťujúcich látok), a ktoré nie sú plne vykonávané alebo presadzované signatárskym štátom, nepatria do rozsahu pôsobnosti článku 101. Toto vylúčenie z rozsahu pôsobnosti článku 101 sa uplatňuje len v prípade, keď sa v dohode uvádza, že zúčastnené podniky, ich dodávatelia a/alebo ich distribútori musia dodržiavať takéto požiadavky alebo zákazy, napríklad predchádzaním výrobe alebo dovozu produktov, ktoré sú v rozpore s takýmito požiadavkami alebo zákazmi, do EÚ a znižovaním alebo obmedzovaním takejto výroby alebo dovozu. Takéto dohody môžu byť primeraným opatrením, ktoré podnikom umožní vykonávať svoje povinnosti náležitej starostlivosti v oblasti udržateľnosti podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo právnych predpisov EÚ a môžu byť aj súčasťou širších schém spolupráce v rámci odvetvia alebo iniciatív viacerých zainteresovaných strán zameraných na identifikovanie nepriaznivých vplyvov na udržateľnosť v ich hodnotových reťazcoch alebo v ich odvetví, ich zmiernenie a predchádzanie týmto vplyvom.

529.

 Po druhé, dohody, ktoré sa netýkajú hospodárskej činnosti podnikov, ale ich interného podnikového správania, vo všeobecnosti nepatria do rozsahu pôsobnosti článku 101. Konkurenčné podniky sa môžu snažiť o zlepšenie povesti ich odvetvia ako environmentálne zodpovedného a na tento účel sa dohodnúť napríklad na opatreniach na odstránenie jednorazových plastových výrobkov zo svojich prevádzkových priestorov, na neprekračovanie určitej teploty okolia v ich budovách alebo na obmedzenie počtu interných dokumentov, ktoré tlačia.

530.

 Po tretie, dohody s cieľom vytvoriť databázu so všeobecnými informáciami o dodávateľoch, ktorí majú (ne)udržateľné hodnotové reťazce (napríklad dodávatelia, ktorí dodržiavajú základné pracovné práva alebo platia mzdy dostatočné na živobytie), využívajú (ne)udržateľné výrobné procesy alebo dodávajú (ne)udržateľné vstupy, alebo informácie o distribútoroch, ktorí uvádzajú na trh produkty (ne)udržateľným spôsobom, ale ktoré zmluvným stranám nezakazujú ani ich nezaväzujú nakupovať od takýchto dodávateľov alebo predávať takýmto distribútorom, vo všeobecnosti nebudú obmedzovať hospodársku súťaž a nepatria do rozsahu pôsobnosti článku 101 (370). Takéto obmedzené formy výmeny informácií môžu podnikom takisto pomôcť splniť si svoje povinnosti náležitej starostlivosti v oblasti udržateľnosti podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo právnych predpisov EÚ.

531.

 Po štvrté, dohody medzi konkurentmi týkajúce sa organizovania celoodvetvových kampaní na zvyšovanie informovanosti alebo kampaní zvyšujúcich informovanosť zákazníkov o vplyve ich spotreby na životné prostredie alebo o iných negatívnych externalitách ich spotreby, a to za predpokladu, že nepredstavujú spoločnú reklamu na konkrétne produkty, takisto spravidla nebudú obmedzovať hospodársku súťaž a nepatria do rozsahu pôsobnosti článku 101.

9.3.   Posúdenie dohôd o udržateľnosti podľa článku 101 ods. 1

9.3.1.   Všeobecné zásady

532.

 Ak majú dohody o udržateľnosti negatívny vplyv na jeden alebo viac parametrov hospodárskej súťaže, musia sa posúdiť podľa článku 101 ods. 1.

533.

 Ak dohoda o spolupráci medzi konkurentmi (bez ohľadu na to, či sa na ňu vzťahujú alebo nevzťahujú predchádzajúce kapitoly týchto usmernení) sleduje cieľ udržateľnosti, musí sa to zohľadniť na účely stanovenia toho, či dohoda obmedzuje hospodársku súťaž z hľadiska cieľa v zmysle článku 101 ods. 1 (371).

534.

 Ak strany dohody preukážu, že hlavným cieľom dohody je sledovanie cieľa udržateľnosti, a ak to vyvoláva dôvodné pochybnosti o tom, či z dohody vzhľadom na jej povahu a so zreteľom na obsah jej ustanovení, jej ciele a hospodársky a právny kontext vyplýva dostatočný stupeň narušenia hospodárskej súťaže, ktorý možno považovať za obmedzenie z hľadiska cieľa (372), bude potrebné posúdiť účinky dohody na hospodársku súťaž. To neplatí, keď sa dohoda používa na zakrytie obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, ako je stanovenie cien, rozdelenie trhu alebo rozdelenie zákazníkov, alebo obmedzenie produkcie alebo inovácie.

535.

 Každé posúdenie účinkov sa vykonáva podľa zásad stanovených v oddiele 1.2.5 a v oddieloch o obmedzujúcich účinkoch na hospodársku súťaž v predchádzajúcej kapitole týchto usmernení, ktoré zodpovedajú konkrétnemu druhu horizontálnej dohody (373). Pri posudzovaní účinkov dohody o udržateľnosti by sa mali zohľadniť najmä tieto faktory: trhová sila zmluvných strán, ktoré sú zapojené do dohody; miera, do akej dohoda obmedzuje nezávislosť rozhodovania zmluvných strán, pokiaľ ide o hlavné parametre hospodárskej súťaže; pokrytie trhu dohodou; rozsah, v akom sa v kontexte dohody vymieňajú citlivé obchodné informácie; či dohoda vedie k citeľnému zvýšeniu ceny alebo k citeľnému zníženiu produkcie, rozmanitosti, kvality alebo inovácie.

536.

 Na dohody o udržateľnosti, ktoré obmedzujú hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1, či už z hľadiska cieľa alebo účinku, sa môže naďalej vzťahovať výnimka uvedená v článku 101 ods. 3, ak sú zmluvné strany schopné preukázať, že sú splnené štyri kumulatívne podmienky uvedeného ustanovenia (pozri oddiel 9.4).

9.3.2.   Dohody o štandardizácii udržateľnosti

537.

 Dohody o štandardizácii udržateľnosti sú podkategóriou dohôd o udržateľnosti. Ich súlad s článkom 101 sa má posúdiť podľa nasledujúcich zásad.

9.3.2.1.   Vymedzenie a charakteristiky

538.

 S cieľom prispieť k udržateľnému rozvoju sa konkurenti môžu dohodnúť na postupnom vyradení, stiahnutí alebo v niektorých prípadoch nahradení neudržateľných produktov (napríklad plasty alebo fosílne palivá ako ropa a uhlie) a procesov (napríklad uhoľná výroba ocele) udržateľnými. Konkurenti sa takisto môžu dohodnúť na harmonizácii obalových materiálov s cieľom uľahčiť recykláciu alebo na harmonizácii veľkostí obalov (a tým aj obsahu produktov) s cieľom znížiť odpad. Môžu sa dohodnúť, že nakúpia len výrobné vstupy, ktoré boli vyrobené udržateľným spôsobom. Podobne sa môžu dohodnúť na určitých normách s cieľom zlepšiť životné podmienky zvierat (napr. normy na poskytnutie väčšieho a lepšieho priestoru zvieratám). Na tieto účely sa môžu konkurenti dohodnúť, že prijmú určité normy udržateľnosti a budú ich dodržiavať. V tejto kapitole sa takéto dohody označujú ako „dohody o štandardizácii udržateľnosti“ alebo „normy udržateľnosti“. Na účely týchto usmernení sa však dohody medzi konkurentmi, ktorými sa obmedzuje produkcia zúčastnených podnikov, pokiaľ ide o produkty dotknuté dohodou, nepovažujú za dohody o štandardizácii udržateľnosti.

539.

 Dohody o štandardizácii udržateľnosti sa využívajú na stanovenie požiadaviek, ktoré výrobcovia, spracovatelia, distribútori, maloobchodníci alebo poskytovatelia služieb v dodávateľskom reťazci musia spĺňať v súvislosti so širokou škálou metrík udržateľnosti, ako sú vplyvy výroby na životné prostredie (374). Dohody o štandardizácii udržateľnosti zvyčajne stanovujú pravidlá, usmernenia pre produkty a procesy a ich charakteristiky vo vzťahu k takýmto metrikám udržateľnosti a niekedy sa označujú ako systémy udržateľnosti. Často ide o súkromné iniciatívy a môžu siahať od kódexov správania prijatých podnikmi až po normy zavádzané organizáciami občianskej spoločnosti a iniciatívy viacerých zainteresovaných strán, do ktorých sú zapojené podniky v rámci celého hodnotového reťazca (375). Tieto usmernenia sa vzťahujú len na normy udržateľnosti, ktoré vypracovali konkurenti, alebo na ktorých sa zúčastňujú konkurenti, vrátane značiek alebo označení kvality.

540.

 Dohody o štandardizácii udržateľnosti sú podobné dohodám o štandardizácii, ktorými sa zaoberá kapitola 7, a usmernenie v uvedenej kapitole obsahuje ďalšie vysvetlenia niektorých podmienok stanovených v oddiele 9.3.2.4. Dohody o štandardizácii udržateľnosti však majú aj určité osobitosti.

541.

 Po prvé, prijatie normy udržateľnosti môže viesť k zavedeniu označenia, loga alebo obchodnej značky pre produkty, ktoré spĺňajú určité minimálne požiadavky. Používanie takýchto označení, log alebo obchodnej značky v zásade zaväzuje subjekty, ktoré normu prijmú, dodržiavať tieto požiadavky a v prípade, že ich dodržiavať prestanú, strácajú právo používať značku, logo alebo obchodnú značku.

542.

 Po druhé, náklady na dodržiavanie normy udržateľnosti a súlad s ňou môžu byť vysoké, najmä ak sú na to potrebné zmeny existujúcich výrobných alebo distribučných procesov. Dodržiavanie normy udržateľnosti preto môže viesť k zvýšeniu výrobných alebo distribučných nákladov a následne k zvýšeniu ceny produktov predávaných zmluvnými stranami.

543.

 Po tretie, na rozdiel od technických noriem, ktoré zabezpečujú interoperabilitu a podporujú hospodársku súťaž medzi technológiami, ktoré vyvinuli rôzne podniky v procese normotvorby, otázky interoperability a kompatibility medzi technológiami sú v prípade noriem udržateľnosti vo všeobecnosti menej relevantné.

544.

 Po štvrté, mnohé normy udržateľnosti sú založené na postupoch, riadení alebo výkone. To znamená, že na rozdiel od mnohých technických noriem, normy udržateľnosti často jednoducho stanovujú cieľ, ktorý sa má dosiahnuť, a to bez toho, aby ukladali konkrétnu technológiu alebo výrobnú metódu na dosiahnutie tohto cieľa. Subjekty, ktoré prijmú takéto normy udržateľnosti, sa môžu zaviazať k dosiahnutiu cieľa, ale naďalej sa môžu slobodne rozhodnúť, pokiaľ ide o použitie konkrétnej technológie alebo výrobnej metódy na dosiahnutie cieľa.

9.3.2.2.   Hlavné obavy z narušenia hospodárskej súťaže

545.

 Dohody o štandardizácii udržateľnosti majú často pozitívne účinky na hospodársku súťaž. Môžu prispievať k udržateľnému rozvoju umožnením rozvoja nových produktov alebo trhov, zvyšovaním kvality produktov alebo zlepšovaním podmienok dodávok alebo distribúcie. Normy udržateľnosti najmä tým, že poskytujú informácie o otázkach udržateľnosti (napr. prostredníctvom označení), umožňujú spotrebiteľom prijímať informované rozhodnutia o nákupe, a preto zohrávajú úlohu pri rozvoji trhov s udržateľnými produktmi. Normy udržateľnosti môžu zabezpečiť aj rovnaké podmienky pre výrobcov, ktorí podliehajú rôznym regulačným požiadavkám.

546.

 Za určitých okolností však môžu normy udržateľnosti obmedzovať hospodársku súťaž. K tomu môže dôjsť tromi hlavnými spôsobmi: koordináciou cien, vylúčením alternatívnych noriem a vylúčením alebo diskrimináciou určitých konkurentov (376).

9.3.2.3.   Obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa

547.

 Normy udržateľnosti, ktoré sa využívajú na zakrytie stanovenia cien, rozdelenia trhu alebo zákazníkov, obmedzenia produkcie alebo obmedzenia kvality alebo inovácie obmedzujú hospodársku súťaž z hľadiska cieľa.

548.

 Najmä dohoda medzi konkurentmi o tom, ako preniesť zvýšené náklady vyplývajúce z prijatia normy udržateľnosti na zákazníkov formou zvýšených predajných cien alebo stanoviť ceny produktov, ktoré sa normou riadia, obmedzuje hospodársku súťaž z hľadiska cieľa. Podobne dohoda medzi zmluvnými stranami normy udržateľnosti s cieľom vyvíjať priamy tlak na konkurenčné tretie strany, aby sa zdržali uvádzania produktov na trh, ak nie sú v súlade s normou, obmedzuje hospodársku súťaž z hľadiska cieľa. To isté platí aj pre dohody medzi konkurentmi s cieľom obmedziť technologický rozvoj na minimálne normy udržateľnosti vyžadované právnymi predpismi namiesto spolupráce v záujme dosiahnutia ambicióznejších environmentálnych cieľov (377).

9.3.2.4.   Obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž

a)   Nezáväzné pravidlo bezpečného prístavu

549.

 Je nepravdepodobné, že by dohody o štandardizácii udržateľnosti mali citeľné negatívne účinky na hospodársku súťaž, ak je splnených týchto šesť kumulatívnych podmienok (378):

Po prvé, postup vypracovania normy udržateľnosti musí byť transparentný a všetci zainteresovaní konkurenti musia mať možnosť zúčastniť sa na procese vedúcom k výberu normy (379).

Po druhé, norma udržateľnosti nesmie ukladať podnikom, ktoré sa na norme nechcú podieľať, žiadnu priamu ani nepriamu povinnosť dodržiavať normu (380).

Po tretie, aby sa zabezpečil súlad s normou, zúčastneným podnikom môžu byť uložené záväzné požiadavky, ale musí im byť ponechaná voľnosť uplatňovať prísnejšie normy udržateľnosti.

Po štvrté, zmluvné strany normy udržateľnosti si nesmú vymieňať citlivé obchodné informácie, ktoré nie sú objektívne nevyhnutné a primerané na vývoj, zavádzanie, prijatie alebo úpravu normy (381).

Po piate, musí sa zabezpečiť účinný a nediskriminačný prístup k výsledkom procesu stanovovania normy. Zahŕňa to umožnenie účinného a nediskriminačného prístupu k požiadavkám a podmienkam používania dohodnutého označenia, loga alebo obchodnej značky a umožnenie podnikom, ktoré sa nezúčastnili na procese tvorby normy, aby prijali normu v neskoršej fáze (382).

Po šieste, norma udržateľnosti musí spĺňať aspoň jednu z týchto dvoch podmienok:

(a)

norma nesmie viesť k významnému zvýšeniu ceny (383) alebo k významnému zníženiu kvality dotknutých produktov;

(b)

spoločný trhový podiel zúčastnených podnikov (384) nesmie presiahnuť 20 % na žiadnom relevantnom trhu, ktorý norma ovplyvňuje (385).

550.

 Týmito podmienkami sa zabezpečuje, aby norma udržateľnosti neviedla k citeľnému obmedzeniu hospodárskej súťaže (napríklad vylúčením menej drahých variantov produktu z trhu). Okrem toho sa podmienkami zabezpečuje, že norma neznemožňuje alternatívne normy, nevylučuje ani nediskriminuje iné podniky, a zabezpečuje sa nimi účinný prístup k norme. Podmienkou, ktorá zakazuje vymieňať si nadbytočné citlivé obchodné informácie, sa zabezpečuje, že výmeny informácií nepresiahnu to, čo je nevyhnutné a primerané postupu stanovovania normy, a že sa nebudú využívať na uľahčenie kolúzie alebo obmedzenie hospodárskej súťaže medzi zmluvnými stranami.

551.

 Ako sa uvádza v bode 542, normy udržateľnosti často vedú k zvýšeniu cien. Ak však normu prijmú podniky, ktoré predstavujú významnú časť trhu, môže to podnikom umožniť zachovať predchádzajúcu cenovú úroveň alebo zvýšiť ceny len zanedbateľne. To bude mimoriadne dôležité v prípade, ak produkt, na ktorý sa vzťahuje norma udržateľnosti, predstavuje len malé vstupné náklady produktu.

552.

 Nesplnenie jednej alebo viacerých podmienok nezáväzného pravidla bezpečného prístavu nevytvára predpoklad, že dohoda o štandardizácii udržateľnosti obmedzuje hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1. Ak však nie je splnená jedna alebo viacero z týchto podmienok, je nevyhnutné uskutočniť individuálne posúdenie dohody podľa článku 101. Existujú rôzne modely stanovovania noriem a podniky sa môžu dohodnúť na pravidlách a postupoch, ktoré neporušujú pravidlá hospodárskej súťaže, hoci sa môžu líšiť od tých, ktoré sú opísané v predchádzajúcom bode 549.

553.

 V prípade dohody o štandardizácii udržateľnosti je pravdepodobnejšie, že bude podporovať dosiahnutie cieľa udržateľnosti, ak sa v nej stanovuje mechanizmus alebo systém monitorovania na zabezpečenie toho, aby podniky, ktoré prijmú normu udržateľnosti, dodržiavali požiadavky normy (386).

b)   posúdenie podľa článku 101 ods. 1 mimo rozsahu pôsobnosti nezáväzného pravidla bezpečného prístavu

554.

 Na posúdenie účinkov dohôd o štandardizácii udržateľnosti, ktoré nespĺňajú podmienky nezáväzného pravidla bezpečného prístavu, by sa mali zohľadniť faktory uvedené v bode 549, ako aj schopnosť tretích strán zapojiť sa do dohody.

555.

 Norma udržateľnosti nemusí mať citeľné protisúťažné účinky, pretože existuje dostatočná konkurencia zo strany alternatívnych označení alebo noriem udržateľnosti a/alebo zo strany produktov vyrábaných a distribuovaných mimo označenia alebo normy udržateľnosti. Aj keď je pokrytie trhu dohodou o štandardizácii udržateľnosti značné, tlak vyvíjaný potenciálnou konkurenciou môže byť stále dostatočný, najmä v prípadoch, keď sa dohoda o štandardizácii udržateľnosti obmedzuje na zavedenie označenia, pričom zúčastnené podniky môžu voľne pôsobiť aj mimo označenia. V takom prípade majú spotrebitelia na výber, či si kúpia produkty, ktoré sú označené označením, alebo iné produkty, ktoré môžu byť vyrobené tými istými podnikmi, no nespĺňajú podmienky označenia, a preto je nepravdepodobné, že by sa obmedzila hospodárska súťaž (387). V prípadoch, keď je pravdepodobné, že dohoda o štandardizácii udržateľnosti povedie k výraznému zvýšeniu ceny alebo zníženiu produkcie, rozmanitosti produktov, kvality alebo inovácie, však dohoda môže spĺňať podmienky článok 101 ods. 3.

9.4.   Posúdenie dohôd o udržateľnosti podľa článku 101 ods. 3

556.

 Na dohody o udržateľnosti, ktoré obmedzujú hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1, sa môže vzťahovať výnimka uvedená v článku 101 ods. 3, ak sú zmluvné strany dohody schopné preukázať, že sú splnené štyri kumulatívne podmienky uvedeného ustanovenia.

9.4.1.   Zvyšovanie efektívnosti

557.

 V prvej podmienke článku 101 ods. 3 sa vyžaduje, aby daná dohoda prispievala k zlepšeniu výroby alebo distribúcie tovaru alebo prispievala k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku. V podstate sa v nej vyžaduje, aby dohoda prispievala k objektívnemu zvýšeniu efektívnosti, ktorá sa chápe v širšom zmysle a zahŕňa nielen zníženie výrobných a distribučných nákladov, ale aj zvýšenie rozmanitosti a kvality produktov, zlepšenie výrobných alebo distribučných postupov a zvýšenie počtu inovácií (388). Umožňuje teda zohľadniť široké spektrum prínosov pre udržateľnosť vyplývajúcich z používania konkrétnych zložiek, technológií a výrobných procesov.

558.

 Medzi príklady zvýšenia efektívnosti, ktoré prinášajú dohody o udržateľnosti, patrí využívanie menej znečisťujúcich výrobných alebo distribučných technológií, lepšie podmienky výroby alebo distribúcie, odolnejšia infraštruktúra, kvalitnejšie produkty. Dohodami o udržateľnosti sa takisto môžu obmedziť narušenia dodávateľského reťazca, skrátiť čas potrebný na uvedenie udržateľných produktov na trh a spotrebiteľom môžu umožniť prijímať informované rozhodnutia o nákupe uľahčením porovnávania produktov. Tieto zvýšenia efektívnosti môžu prispieť k odolnému vnútornému trhu.

559.

 Túto efektívnosť nemožno jednoducho predpokladať; musí byť možné ju doložiť (389). Musí byť takisto objektívna, konkrétna a overiteľná (390). Ak napríklad uvádzaná efektívnosť spočíva v zlepšení produktu, zmluvné strany musia byť schopné preukázať presné charakteristiky zlepšenia produktu. Ak je uvádzanou efektívnosťou zníženie znečistenia vody, zmluvné strany musia byť schopné vysvetliť, ako presne dohoda prispieva k zníženiu znečistenia vody, a poskytnúť odhad rozsahu uvádzaného prínosu (391).

9.4.2.   Nevyhnutnosť

560.

 Na účel týchto usmernení je vhodné zaoberať sa najprv treťou podmienkou uvedenou v článku 101 ods. 3 (nevyhnutnosťou), a až potom druhou podmienkou (primeraným podielom spotrebiteľa). Je to z toho dôvodu, že analýza primeraného podielu spotrebiteľa by nemala zahŕňať účinky akýchkoľvek obmedzení, ktoré nespĺňajú podmienku nevyhnutnosti a ktoré sú preto zakázané článkom 101 (392).

561.

 Podľa tretej podmienky článku 101 ods. 3 sa dohodou obmedzujúcou hospodársku súťaž nesmú ukladať obmedzenia hospodárskej súťaže, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie výhod, ktoré dohoda prináša. Na splnenie tejto podmienky musia byť zmluvné strany dohody schopné preukázať, že ich dohoda ako taká a každé z obmedzení hospodárskej súťaže, ktoré so sebou prináša, sú primerane nevyhnutné na to, aby sa uvádzané prínosy pre udržateľnosť zhmotnili, a že neexistujú iné ekonomicky uskutočniteľné a menej obmedzujúce prostriedky na dosiahnutie týchto prínosov (393).

562.

 V zásade by sa mal každý podnik sám rozhodnúť, ako dosiahne prínosy pre udržateľnosť, a pokiaľ si spotrebitelia takéto prínosy cenia, trh odmení dobré a potrestá zlé rozhodnutia. Ak existuje dopyt po udržateľných produktoch, dohody o spolupráci vo všeobecnosti nie sú na dosiahnutie prínosov pre udržateľnosť nevyhnutné. Môžu však byť nevyhnutné na dosiahnutie cieľa udržateľnosti nákladovo efektívnejšie alebo rýchlejšie (394).

563.

 Dohoda o udržateľnosti môže byť nevyhnutná v prípadoch, keď zmluvné strany môžu preukázať, že pre spotrebiteľov na relevantnom trhu je ťažké, napríklad z dôvodu nedostatočných vedomostí alebo informácií o produkte alebo dôsledkoch jeho používania, objektívne posúdiť, či výhody, ktoré získajú z dohody o udržateľnosti, prevažujú nad ujmou, ktorú v dôsledku tejto dohody utrpia, a že v dôsledku toho preceňujú rozsah bezprostredných negatívnych účinkov. Napríklad výrobcovia rýchloobratového spotrebného tovaru často používajú veľké obaly, keďže spotrebitelia vnímajú väčšie ako lepšie. Ak výrobcovia obmedzia nadmerné obaly, pričom zachovajú rovnaký obsah, spotrebiteľom nevznikne žiadna ujma, ale menšie balenie môžu vnímať ako zníženie množstva (pozri príklad 1 v bode 599). Podobne nemusia spotrebitelia oceniť hodnotu budúcich výhod vo forme lepšej kvality alebo inovácie, ak je bezprostredným účinkom dohody zvýšenie ceny produktu (395).

564.

 Negatívne externality alebo iné zlyhania trhu sa často riešia prostredníctvom verejnej politiky alebo regulácie. Tieto verejné opatrenia si zvyčajne vyžadujú opatrenia zo strany všetkých zainteresovaných strán, aby sa zabezpečili efektívne trhové výsledky tým, že občania a podniky budú niesť zodpovednosť za dôsledky ich jednotlivých rozhodnutí/konania na udržateľnosť (396). Preto v prípadoch, keď sa v právnych predpisoch EÚ alebo vo vnútroštátnych právnych predpisoch vyžaduje, aby podniky dodržiavali konkrétne povinnosti, ktorých cieľom je udržateľnosť, dohody o spolupráci a obmedzenia, ktoré sú s nimi spojené, nemožno považovať za nevyhnutné na zabezpečenie dodržiavania uloženej povinnosti vzhľadom na to, že zákonodarca už rozhodol, že každý podnik jednotlivo musí danú povinnosť dodržiavať (397).

565.

 Avšak aj vtedy, keď regulácia existuje, môžu byť dohody nevyhnutné na dosiahnutie prínosov pre udržateľnosť v konkrétnych situáciách. Po prvé, môže to tak byť v prípade, ak sa reguláciou neriešia všetky aspekty zlyhania trhu, čo čiastočne prenecháva priestor dohodám o spolupráci. Napríklad, ak podniky uzatvoria dohodu o udržateľnosti s cieľom dosiahnuť podstatne prísnejšiu normu udržateľnosti ako stanovuje regulácia. Po druhé, dohody o spolupráci môžu byť nevyhnutné na dosiahnutie cieľa nákladovo efektívnejším spôsobom alebo rýchlejšie za predpokladu, že príslušná regulácia ponecháva spoločnostiam priestor na to, aby sa na tom dohodli a, ak tak urobia, rešpektujú všetky požiadavky regulácie.

566.

 Môžu sa vyskytnúť aj iné prípady, keď sa v dôsledku negatívnych externalít alebo iných zlyhaní trhu prínosy pre udržateľnosť nedajú dosiahnuť voľným pôsobením trhových síl alebo sa dajú dosiahnuť nákladovo efektívnejšie prostredníctvom spolupráce medzi podnikmi. Dohoda o udržateľnosti môže byť napríklad v úvodnej fáze potrebná, aby sa zabránilo parazitovaniu na investíciách potrebných na propagáciu udržateľného produktu a na poskytnutie informácií spotrebiteľom (prekonanie tzv. nevýhody priekopníka) (398).

567.

 V tejto súvislosti môže byť dohoda obmedzujúca hospodársku súťaž potrebná aj na dosiahnutie úspor z rozsahu, najmä na dosiahnutie dostatočného rozsahu na pokrytie fixných nákladov na zriadenie, prevádzku a monitorovanie označenia alebo normy udržateľnosti. Obmedzenia môžu byť nevyhnutné aj na to, aby sa zladila motivácia zmluvných strán a aby zamerali svoje úsilie na vykonávanie dohody (399). Ak dohoda zaväzuje zmluvné strany, aby nepôsobili mimo označenia alebo normy, musia byť schopné preukázať, prečo samotné zavedenie značky alebo normy nepostačuje na dosiahnutie efektívnosti. Vo všeobecnosti stačí, ak dohoda vymedzuje normu udržateľnosti ako spoločnú minimálnu normu, čím ponecháva zúčastneným podnikom priestor na individuálne uplatňovanie prísnejších noriem udržateľnosti.

568.

 Vo všeobecnosti platí, že povinnosti uložené dohodami o udržateľnosti nesmú ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa dohody.

9.4.3.   Prenesenie na spotrebiteľov

569.

 V druhej podmienke článku 101 ods. 3 sa vyžaduje, aby spotrebitelia získali primeraný podiel na uvádzaných výhodách. Pojem „spotrebitelia“ zahŕňa všetkých priamych a nepriamych zákazníkov produktov, na ktoré sa dohoda vzťahuje (400). Spotrebitelia získajú primeraný podiel na výhodách, ak prínosy vyplývajúce z dohody prevažujú nad škodou spôsobenou danou dohodou, takže celkový účinok na spotrebiteľov na relevantnom trhu je prinajmenšom neutrálny (401). Prínosy pre udržateľnosť, ktoré vyplývajú z dohody, musia preto súvisieť so spotrebiteľmi produktov, na ktoré sa táto dohoda vzťahuje.

570.

 Môžu nastať prípady, keď je narušenie hospodárskej súťaže v porovnaní s potenciálnymi výhodami pre spotrebiteľov na relevantnom trhu zjavne nevýznamné, čím sa vylúči potreba podrobného posúdenia. Naproti tomu v mnohých prípadoch môže byť zjavné, že uvádzané prínosy pre udržateľnosť nevznikajú spotrebiteľom na relevantnom trhu, alebo že by neboli dostatočne významné na to, aby kompenzovali ujmu, ktorú títo spotrebitelia utrpeli na relevantnom trhu. Môžu však nastať aj prípady, keď sa podrobnému posúdeniu nedá vyhnúť.

9.4.3.1.   Individuálne prínosy úžitkovej hodnoty

571.

 Spotrebiteľské výhody zvyčajne vyplývajú zo spotreby alebo používania produktov, na ktoré sa vzťahuje posudzovaná dohoda. Tieto výhody môžu mať podobu zvýšenej kvality alebo rozmanitosti produktov vyplývajúcej zo zvýšenia efektívnosti v oblasti kvality alebo môžu mať formu zníženia cien v dôsledku efektívnosti nákladov. Takéto výhody môžu vyplývať aj zo spotreby udržateľného produktu, podobne ako zo spotreby akéhokoľvek iného produktu. Tieto prínosy možno označiť ako „individuálne prínosy úžitkovej hodnoty“, keďže vyplývajú z používania produktu a priamo zlepšujú skúsenosti spotrebiteľov s daným produktom.

572.

 Napríklad zelenina vypestovaná s použitím organických hnojív môže mať pri konzumácii lepšiu chuť a/alebo byť pre spotrebiteľov zdravšia ako zelenina vypestovaná s použitím anorganických hnojív. Podobne nahradenie plastov v určitých produktoch odolnejšími materiálmi môže zvýšiť životnosť daných produktov. Za týchto okolností dostávajú spotrebitelia vyššiu kvalitu už len tým, že daný produkt spotrebúvajú. Toto je typická kvalitatívna efektívnosť, ktorú môže priniesť dohoda obmedzujúca hospodársku súťaž a ktorá môže vyvážiť ujmu spôsobenú zvýšením ceny (napríklad v dôsledku dohodnutého používania drahších udržateľných materiálov) alebo obmedzením výberu (napríklad v dôsledku dohody o nepoužívaní neudržateľného vstupu). Ak sú výhody dostatočne významné na to, aby prevážili nad škodou spôsobenou zvýšením ceny alebo obmedzením výberu, kompenzujú spotrebiteľom poškodenie danou dohodou, a tým spĺňajú druhú podmienku článku 101 ods. 3.

573.

 V uvedených príkladoch môžu príslušné dohody navyše popri individuálnych prínosoch úžitkovej hodnoty generovať pozitívne účinky, ktoré sa spotrebiteľov priamo netýkajú (pozitívne externality). Pozitívne externality sú prítomné vtedy, keď sa znížia negatívne externality, ako je znečistenie, erózia pôdy atď. Tieto pozitívne externality, ktoré môžu byť prospešné pre spoločnosť teraz alebo v budúcnosti, by možno bez danej dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž nevznikli. Takéto pozitívne externality sa líšia od individuálnych prínosov úžitkovej hodnoty, z ktorých majú prospech spotrebitelia na relevantnom trhu (pozri oddiel 9.4.3.3).

574.

 Dohodami na obmedzenie obalových materiálov sa môžu takisto znížiť výrobné a distribučné náklady a v konečnom dôsledku aj cena produktu. Napríklad dohodou medzi konkurentmi, že budú dodávať čistiaci prostriedok v koncentrovanej forme v menších fľašiach, sa môžu znížiť náklady na materiály, dopravu a skladovanie. Podobne dohodami o spoločnom využívaní infraštruktúry alebo distribučných dopravných služieb s konkurentmi sa môžu znížiť náklady zmluvných strán, a tým aj cena konečného produktu. Ujma vyplývajúca z takýchto dohôd môže spočívať v obmedzenom výbere pre spotrebiteľov alebo v zníženej kvalite produktov, ale výhoda nižšej ceny môže túto ujmu vyvážiť (402). S rovnakými dohodami sa môžu spájať aj pozitívne externality spočívajúce v znížení negatívneho vplyvu na životné prostredie (pozri oddiel 9.4.3.3 ďalej).

9.4.3.2.   Individuálne prínosy neúžitkovej hodnoty

575.

 Spotrebiteľské výhody vyplývajúce z dohôd o udržateľnosti môžu spočívať nielen v priamych výhodách z používania udržateľného produktu, ale aj v nepriamych výhodách vyplývajúcich z toho, že spotrebitelia oceňujú vplyv svojej udržateľnej spotreby na ostatných. Niektorí spotrebitelia si najmä môžu viac ceniť svoju spotrebu udržateľného produktu než spotrebu neudržateľného produktu, pretože udržateľný produkt má na ostatných menej negatívny vplyv.

576.

 Spotrebitelia sa napríklad môžu rozhodnúť pre konkrétny umývací prostriedok nie preto, že umýva lepšie, ale preto, že menej kontaminuje vodu. Podobne môžu byť spotrebitelia ochotní zaplatiť vyššiu cenu za nábytok vyrobený z dreva, ktoré je pestované udržateľne, nie kvôli lepšej kvalite nábytku, ale preto, že chcú zastaviť odlesňovanie a stratu prirodzených biotopov. Takisto vodiči sa môžu rozhodnúť používať drahšie palivo nie preto, že je kvalitnejšie a lepšie pre ich vozidlá, ale preto, že menej znečisťuje.

577.

 V týchto prípadoch nejde o priame zlepšenie skúsenosti spotrebiteľov s produktom. Napriek môžu byť spotrebitelia ochotní zaplatiť vyššiu cenu za udržateľný produkt alebo obmedziť svoj výber produktov (tým, že nebudú kupovať neudržateľné varianty) v prospech spoločnosti alebo budúcich generácií. Nepriame prínosy neúžitkovej hodnoty teda vznikajú spotrebiteľom na príslušnom trhu prostredníctvom ich individuálneho ocenenia účinku na iných, a to vrátane nepoužívateľov mimo relevantného trhu.

578.

 Spotrebitelia, ktorí sú ochotní zaplatiť za takéto produkty viac, ich môžu vnímať ako kvalitnejšie práve pre výhody, ktoré z toho plynú ostatným. Z ekonomického hľadiska sa takéto nepriame kvalitatívne výhody nelíšia od výhod zvyšujúcich kvalitu, ktorými sa zvyšuje priama hodnota z používania produktu, ako sa uvádza v oddiele 9.4.3.1. Takéto nepriame prínosy neúžitkovej hodnoty sa môžu v niektorých prípadoch merať skúmaním ochoty spotrebiteľov zaplatiť, napríklad prostredníctvom zákazníckych prieskumov (403).

579.

 Môže existovať rozdiel medzi tým, čo spotrebitelia uvádzajú ako svoje preferencie, a aké skutočné preferencie naznačuje ich nákupné správanie. To môže naznačovať, že uvádzané preferencie spotrebiteľov buď nadhodnocujú alebo naopak podhodnocujú ich skutočné preferencie. Na zmiernenie takýchto skreslení, ktoré často vyplývajú z hypotetických otázok v spotrebiteľských prieskumoch, by sa v takýchto prieskumoch mal uvádzať vhodný kontext. Okrem toho by položené otázky mali zohľadňovať spoločenské normy, spotrebiteľské znalosti a zvyky, ako aj očakávania týkajúce sa správania iných.

580.

 Všeobecnejšie povedané, na splnenie svojho dôkazného bremena podľa článku 101 ods. 3 musia byť zmluvné strany dohody schopné poskytnúť dôkazy o skutočných preferenciách spotrebiteľov. Zmluvné strany by sa mali vyhýbať premietaniu svojich vlastných preferencií na spotrebiteľov.

581.

 Na účely posúdenia ochoty spotrebiteľov zaplatiť nie je potrebné posudzovať ochotu zaplatiť u každého jedného spotrebiteľa na relevantnom trhu. Postačuje, aby posúdenie vychádzalo z celkového účinku na spotrebiteľov na relevantnom trhu (404).

9.4.3.3.   Kolektívne prínosy

582.

 Oddiel 9.4.3.2 sa zaoberá individuálnymi prínosmi neúžitkovej hodnoty, ktoré sa obmedzujú na dobrovoľné (altruistické) voľby jednotlivých spotrebiteľov. Nie všetky negatívne externality sa však dajú odstrániť dobrovoľným, individuálnym konaním spotrebiteľov. Keďže vplyv individuálnej spotreby na udržateľnosť sa netýka nevyhnutne spotrebiteľa ako jednotlivca, ale väčšej skupiny, môže byť potrebná spoločná iniciatíva, napríklad dohoda o spolupráci, aby sa internalizovali negatívne externality a aby sa prínosy pre udržateľnosť týkali väčšej časti spoločnosti (405). Spotrebitelia napríklad nemusia byť ochotní zaplatiť vyššiu cenu za produkt vyrobený síce ekologickou, ale nákladnou technológiou. Na zabezpečenie toho, aby sa prejavili výhody vyplývajúce z používania tejto technológie, môže byť potrebná dohoda o postupnom vyraďovaní znečisťujúcej technológie. Tieto výhody sa označujú ako „kolektívne prínosy“, pretože k nim dochádza bez ohľadu na individuálne ocenenie produktu spotrebiteľmi a vznikajú v prospech väčšej časti spoločnosti ako len v prospech spotrebiteľov na relevantnom trhu.

583.

 Hoci k porovnávaniu pozitívnych a negatívnych účinkov dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž bežne dochádza v rámci relevantného trhu, na ktorý sa dohoda vzťahuje, do úvahy možno vziať aj efektívnosť vznikajúcu na samostatných trhoch, keď sú dva trhy prepojené, a to za predpokladu, že skupina spotrebiteľov dotknutých daným obmedzením a danými výhodami z efektívnosti je v podstate tá istá (406).

584.

 Obdobne, ak sa spotrebitelia na relevantnom trhu do značnej miery prekrývajú so skupinou príjemcov výhod mimo relevantného trhu alebo tvoria časť tejto skupiny, kolektívne prínosy pre spotrebiteľov na relevantnom trhu, ktoré sa vyskytujú mimo tohto trhu, možno vziať do úvahy, ak sú dostatočne významné na to, aby spotrebiteľom na relevantnom trhu nahradili ujmu, ktorú utrpeli (407).

585.

 Napríklad vodiči, ktorí nakupujú menej znečisťujúce palivo, sú zároveň občanmi, ktorí by mali prospech z čistejšieho ovzdušia, ak by sa používalo menej znečisťujúce palivo. Pokiaľ je možné zistiť podstatné prekrývanie spotrebiteľov (v tomto príklade vodičov) a širších príjemcov výhod (občanov), možno zohľadniť prínosy pre udržateľnosť vyplývajúce z čistejšieho ovzdušia, a to za predpokladu, že spotrebiteľom na relevantnom trhu nahrádzajú ujmu, ktorú utrpeli. A naopak, spotrebitelia si môžu kúpiť oblečenie vyrobené z udržateľnej bavlny, v prípade ktorej sa obmedzuje používanie pesticídov a vody na pôde, na ktorej sa bavlna pestuje. Takéto environmentálne prínosy by sa v zásade mohli vziať do úvahy ako kolektívne prínosy. V tomto prípade je však nepravdepodobné, že sa spotrebitelia oblečenia a príjemcovia týchto environmentálnych výhod budú akokoľvek podstatne prekrývať, keďže sa tieto výhody prejavujú iba v oblasti, v ktorej sa pestuje bavlna. Preto je nepravdepodobné, že by tieto kolektívne prínosy vznikali spotrebiteľom na relevantnom trhu. Mohli by sa teda zohľadniť len vtedy, keď sú spotrebitelia oblečenia ochotní zaplatiť viac za oblečenie, ktoré je vyrobené z udržateľne pestovanej bavlny, a v rozsahu, v akom sú títo spotrebitelia ochotní za takéto oblečenie zaplatiť viac (individuálna výhoda hodnoty bez používania, pozri oddiel 9.4.3.2).

586.

 Na to, aby sa kolektívne prínosy prejavili, bude často potrebné, aby dohoda pokrývala značnú časť trhu. Ak sa napríklad len dvaja z desiatich výrobcov práčok dohodnú, že upustia od výroby svojich viac znečisťujúcich modelov, potom je nepravdepodobné, že by sa dohodou dalo zabrániť parazitovaniu (zo strany výrobcov práčok, ktorí naďalej ponúkajú viac znečisťujúce modely), a teda bude nepravdepodobné, že sa ňou dostatočne zníži znečistenie, pretože spotrebitelia, ktorí myslia na vlastný záujem, by mohli prejsť na znečisťujúce modely vyrábané zvyšnými dodávateľmi (408).

587.

 Na zohľadnenie kolektívnych prínosov musia byť zmluvné strany dohody schopné:

a)

jasne opísať uvádzané výhody a poskytnúť dôkaz, že sa už prejavili alebo pravdepodobne prejavia (409);

b)

jasne vymedziť príjemcov výhod;

c)

preukázať, že spotrebitelia na relevantnom trhu sa podstatne prekrývajú s príjemcami alebo sú ich súčasťou (410); ako aj

d)

preukázať, že podiel na kolektívnych prínosoch, ktoré vznikajú spotrebiteľom na relevantnom trhu, prípadne spolu s individuálnymi prínosmi úžitkovej a neúžitkovej hodnoty, ktoré vznikajú týmto spotrebiteľom, prevažuje nad ujmou, ktorú títo spotrebitelia utrpeli v dôsledku obmedzenia.

588.

 Pre toto posúdenie môžu mať mimoriadnu hodnotu dôkazy o kolektívnych prínosoch uvedené v správach subjektov verejného sektora alebo v správach vypracovaných uznávanými akademickými organizáciami.

589.

 Ak nie sú k dispozícii údaje, ktoré umožňujú kvantitatívnu analýzu výhod dohody, môžu sa zvážiť iné dôkazy za predpokladu, že preukazujú jasne identifikovateľný, nie okrajový, pozitívny vplyv na spotrebiteľov na relevantnom trhu. Keďže skúsenosti s meraním a kvantifikovaním kolektívnych prínosov sú v súčasnosti malé, cieľom Komisie je poskytnúť ďalšie usmernenie k tejto otázke, keď získa dostatočné skúsenosti pri riešení konkrétnych prípadov, ktoré jej môžu umožniť vypracovať metodiky posudzovania.

9.4.3.4.   Niektorý alebo všetky druhy výhod

590.

 Na účely zdôvodnenia svojej dohody podľa článku 101 ods. 3 zmluvné strany dohôd o udržateľnosti môžu použiť niektorý z troch druhov výhod pre spotrebiteľov alebo všetky z nich. Výber výhod, ktoré použijú, môže závisieť od skutkových okolností a spoľahlivosti dostupných dôkazov. V niektorých prípadoch môže preukázanie len individuálnych prínosov úžitkovej hodnoty stačiť na splnenie podmienok článku 101 ods. 3. V iných prípadoch môžu stačiť dôkazy o individuálnych prínosoch neúžitkovej hodnoty alebo o kolektívnych prínosoch. A v niektorých prípadoch môžu byť zmluvné strany schopné preukázať kombináciu dvoch alebo všetkých troch druhov výhod.

591.

 V niektorých prípadoch môže byť na to, aby sa výhody prejavili, potrebné, aby uplynul určitý čas. Dovtedy môže mať dohoda len negatívne účinky. Samotná skutočnosť, že na spotrebiteľov sa účinky prenesú až za nejaký čas, nevylučuje uplatnenie článku 101 ods. 3. Čím je však tento čas dlhší, tým väčšia musí byť efektívnosť kompenzujúca spotrebiteľom stratu aj za obdobie predchádzajúce prenosu kladných účinkov na spotrebiteľov. Pri tomto posúdení sa musí náležite diskontovať hodnota budúcich výhod (411).

9.4.4.   Zákaz vylúčenia hospodárskej súťaže

592.

 Podľa štvrtej podmienky článku 101 ods. 3 dohodou sa nesmie umožňovať zmluvným stranám vylúčenie hospodárskej súťaže vo vzťahu k podstatnej časti daných produktov. Touto podmienkou sa v podstate zabezpečuje, že na relevantnom trhu alebo trhoch zostane určitý stupeň zvyškovej hospodárskej súťaže bez ohľadu na rozsah výhod.

593.

 Táto posledná podmienka môže byť splnená, aj keď dohoda obmedzujúca hospodársku súťaž pokrýva celé odvetvie, pokiaľ zmluvné strany dohody intenzívne pokračujú v súťaži aspoň v jednom dôležitom parametre hospodárskej súťaže. Napríklad, ak sa dohodou vylučuje hospodárska súťaž v oblasti kvality alebo rozmanitosti, ale cena je takisto dôležitým parametrom hospodárskej súťaže v príslušnom odvetví, pričom ceny nie sú obmedzené, táto podmienka môže byť stále splnená.

594.

 Okrem toho, ak konkurenti súťažia s radom odlišných produktov, pričom sú všetky na tom istom relevantnom trhu, vylúčenie hospodárskej súťaže pri jednom alebo viacerých variantoch produktu nevyhnutne neznamená, že hospodárska súťaž na relevantnom trhu je vylúčená.

595.

 Podobne, ak sa konkurenti rozhodnú nepoužívať konkrétnu znečisťujúcu technológiu alebo určitú neudržateľnú zložku pri výrobe svojich produktov, hospodárska súťaž nebude vylúčená, ak budú naďalej súťažiť v cene a/alebo kvalite konečného produktu.

596.

 Prekážkou splnenia tejto podmienky napokon nebude ani vylúčenie hospodárskej súťaže na určité obdobie, ak to nemá vplyv na rozvoj hospodárskej súťaže po uplynutí tohto obdobia. Napríklad dohoda medzi konkurentmi o dočasnom obmedzení výroby jedného variantu produktu, ktorý obsahuje neudržateľnú zložku, s cieľom uviesť na trh udržateľný substitút produktu s cieľom zvýšiť informovanosť spotrebiteľov o charakteristikách nového produktu, bude spravidla spĺňať poslednú podmienku článku 101 ods. 3.

9.5.   Zapojenie subjektov verejného sektora

597.

 Zapojenie vnútroštátnych alebo miestnych subjektov verejného sektora do procesu uzatvárania dohôd o udržateľnosti alebo vedomosť týchto orgánov o existencii takýchto dohôd sama osebe nevylučuje uplatnenie článku 101 na takéto dohody. Podobne, ak konanie subjektov verejného sektora len nabáda podniky k zapojeniu sa do protisúťažných dohôd o udržateľnosti alebo im takéto zapojenie uľahčuje bez toho, aby boli tieto podniky zbavené autonómie, na takéto dohody sa naďalej vzťahuje článok 101 (412).

598.

 Zmluvné strany protisúťažnej dohody o udržateľnosti nebudú niesť zodpovednosť podľa článku 101, ak boli k uzavretiu dohody prinútené alebo to vyžadovali subjekty verejného sektora, alebo ak subjekty verejného sektora účinok dohody posilňujú (413).

9.6.   Príklady

599.

 Dohoda, ktorá využíva výhodu nezáväzného pravidla bezpečného prístavu

Príklad 1

Situácia: Raňajkové cereálie sa predávajú v atraktívnych farebných kartónových škatuliach. V priebehu rokov sa tieto škatule zväčšili nie preto, že by sa zvýšil obsah, ale len preto, aby vyzerali pre spotrebiteľov atraktívnejšie a sľubnejšie. Ide o ziskovú marketingovú stratégiu, pretože spotrebitelia často nakupujú raňajkové cereálie spontánne a väčšia veľkosť vyvoláva dojem, že ide o výhodnejší nákup. Keďže podľa tejto stratégie postupovali všetci výrobcovia, nemalo to významný účinok na ich podiely na trhu. Viedlo to však k prebytku približne 15 % obalového materiálu používaného na ich produkty.

Mimovládna organizácia Prevent Waste kritizovala stratégiu „prázdnych škatúľ“ výrobcov raňajkových cereálií ako nehospodárnu a škodlivú pre životné prostredie, pretože využíva viac prírodných zdrojov, ako je potrebné na efektívnu výrobu a distribúciu týchto produktov. Výrobcovia raňajkových cereálií, organizovaní vo svojej obchodnej organizácii, v reakcii na to súhlasili s obmedzením prebytočného balenia svojich produktov. Spoločne sa dohodli na obalovej norme obmedzením nadmerného obalového materiálu na maximálne 3 %, aby sa zabezpečilo, že škatule s cereáliami sa budú naďalej ľahko používať, a svoje rozhodnutie zverejnili. Dohodu výrobcovia raňajkových cereálií vykonávajú od začiatku roka a pokrýva 100 % trhu. V dôsledku toho sa náklady na balenie, ktoré tvoria 6 % veľkoobchodnej ceny, znížili približne o 10 %. To viedlo k zníženiu veľkoobchodnej ceny raňajkových cereálií o približne 0,5 % a maloobchodnej ceny o 0 – 0,5 %.

Analýza: Konkurenti sa dohodnú na norme, ktorá má vplyv na marketing produktu, ale urobia tak transparentným spôsobom, ktorý umožňuje každému osvojiť si tento prístup bez toho, aby bol povinný tak urobiť. Nedochádza k žiadnej výmene citlivých informácií. Okrem toho majú výrobcovia cereálií možnosť ďalej zmenšovať svoje vlastné obaly, ak si to želajú. Dohoda o štandardizácii s cieľom obmedziť nadmerné obaly má navyše veľmi malý a dokonca aj znižujúci účinok na cenu raňajkových cereálií, neovplyvňuje hospodársku súťaž medzi výrobcami cereálií v hlavných parametroch, ktorými sú cena, kvalita a inovácia, a hospodársku súťaž v oblasti marketingu ovplyvňuje iba v obmedzenom rozsahu (vzhľadom na zjavne obmedzený vplyv stratégie „nadmernej veľkosti“ škatule). Dohoda preto spĺňa podmienky pravidla bezpečného prístavu a je nepravdepodobné, že bude viesť k citeľným negatívnym účinkom na hospodársku súťaž. Dohodou sa v skutočnosti zlepšuje výsledok pre spotrebiteľov, pretože odstraňuje nákladné stratégie nadmerného balenia, ktoré majú malý vplyv na hospodársku súťaž.

600.

 Dohoda, ktorá využíva výhodu nezáväzného pravidla bezpečného prístavu

Príklad 2

Situácia: Mimovládna organizácia Fair Tropical Fruits spolu s niekoľkými obchodníkmi s ovocím vytvorila označenie pre spravodlivo obchodované tropické ovocie (označenie „FTF“). Aby mohli spoločnosti, ktoré obchodujú s tropickým ovocím, používať toto označenie, musia zaručiť, že predmetné ovocie pochádza od výrobcov, ktorí pre svojich pracovníkov zabezpečujú spravodlivé mzdy dostatočné na živobytie a nevyužívajú detskú prácu. Títo obchodníci s ovocím môžu voľne obchodovať aj s ovocím pod inými označeniami alebo bez označení. Organizácia Fair Tropical Fruits vytvorila monitorovací systém na osvedčenie, že produkty predávané pod označením FTF spĺňajú minimálne podmienky. Podmienky účasti a metodika a výsledky monitorovacieho systému sú dostupné na webovom sídle Fair Tropical Fruits. Ovocie predávané pod označením FTF je drahšie ako iné tropické ovocie, s ktorým sa obchoduje.

Označenie FTF bolo zavedené v celej EÚ a niekoľko veľkých obchodníkov toto označenie používa a podpísalo dohodu o dodržiavaní minimálnych podmienok označenia. Označenie si niektorí spotrebitelia rýchlo obľúbili. V závislosti od druhu tropického ovocia a dotknutého geografického trhu sa trhové podiely obchodníkov s ovocím pohybujú od 12 % v prípade ananásu do 20 % v prípade manga. Tí istí obchodníci pôsobia aj mimo označenia.

Analýza: Je nepravdepodobné, že označenie FTF povedie k citeľným negatívnym účinkom na hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1 a môže využívať výhodu pravidla bezpečného prístavu pre normy udržateľnosti vzhľadom na: i) skromné trhové podiely zmluvných strán dohody na rôznych relevantných trhoch nákupu a predaja; ii) významné trhové podiely, ktoré majú iné označenia a konvenčné produkty, a konkurenciu z ich strany; iii) účasť na označení FTF je na dobrovoľnom a nevýhradnom základe; iv) to, že dohoda o štandardizácii nezahŕňa žiadnu výmenu informácií o obstarávacích cenách, iných nákladoch, objemoch výroby alebo maržiach; a na to, že v) licencia na používanie označenia závisí len od dodržiavania určitých minimálnych podmienok bez dohody na akýchkoľvek záväzných minimálnych cenách alebo príplatkoch. Dohodami sa môže v skutočnosti rozšíriť výber dostupný pre spotrebiteľov tým, že im umožnia identifikovať produkty, ktoré majú charakteristiky „spravodlivého obchodu“.

601.

 Dohoda, ktorá nemá citeľný účinok na hospodársku súťaž

Príklad 3

Situácia: Fair-Clothing.Com je veľmi úspešná mimovládna organizácia, ktorá s pomocou vládnych dotácií a účinnej mediálnej kampane bola schopná presvedčiť veľkú väčšinu spoločností, ktoré predávajú oblečenie v EÚ vrátane všetkých vedúcich značiek a niekoľkých maloobchodných odevných reťazcov, aby nakupovali oblečenie len od výrobcov v rozvojových krajinách, ktorí rešpektujú určité úrovne minimálnej mzdy. Kampaň, ktorá prebiehala so širokou podporou vnútroštátnych spotrebiteľských organizácii a spotrebiteľských organizácií EÚ a s ich koordináciou, bola veľmi úspešná. V súčasnosti sa 85 % všetkého oblečenia predávaného v EÚ predáva pod označením Fair Clothing. Aby zúčastnené spoločnosti získali licenciu na používanie označenia, súhlasili, že budú rešpektovať normy týkajúce sa minimálnej mzdy a nebudú predávať oblečenie, ktoré nie je v súlade s normou, a to bez ohľadu na to, kde sa oblečenie vyrába. Vďaka kampani sa mzdy pracovníkov v textilnom odvetví v rozvojových krajinách zvýšili v priemere o 20 %.

Z prieskumov a štúdií zameraných na spotrebiteľské výrobky vyplýva, že priemerná cena oblečenia v EÚ sa v dôsledku zavedenia označenia Fair Clothing citeľne nezvýšila. Odhady účinku na cenu sú v rozpätí - 0,5 % až + 0,8 % a štatisticky významne sa neodlišujú od nuly. Najvierohodnejším vysvetlením toho, že sa ceny nezvýšili, je po prvé relatívna nevýznamnosť miezd vo výrobe ako zložky konečnej ceny odevných produktov a po druhé možné zlepšenie produktivity práce, ktoré môže byť dôsledkom zvýšenia miezd. Napríklad mzdová zložka výroby bavlnených tričiek predstavuje približne 30 % miestnych výrobných nákladov. Možno teda predpokladať, že zvýšenie miezd o 20 % viedlo k zvýšeniu ceny tričiek zo závodu v rozvojovom svete o najviac 6 %.

Analýza: Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvné strany dohody Fair Clothing (vlastníci západných značiek a maloobchodné odevné reťazce) pripočítavajú ku kúpnej cene maržu vo výške 200 – 300 % na krytie nákladov na dopravu, dovoz a iných nákladov na distribúciu a balenie, účinok na cenu, za ktorú zmluvné strany predávajú tričká, je už aj z tohto dôvodu najviac 1,5 – 2 %. Okrem toho existujú náznaky, že tým, že sa pracovníkom umožnil prístup k výživnejším potravinám a lepšej zdravotnej starostlivosti, zvýšenie miezd o 20 % má pozitívny účinok na produktivitu práce v textilnom odvetví v rozvojovom svete. Vzhľadom na intenzívnu hospodársku súťaž v odevnom priemysle možno predpokladať, že vplyvom týchto zlepšení produktivity sa znižuje cena.

Na základe odhadov účinku na cenu možno konštatovať, že je nepravdepodobné, že by dohody Fair Clothing mali citeľné negatívne účinky na zákazníkov zmluvných strán dohôd, a preto nepatria do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1.

602.

 Dohoda, ktorá pravdepodobne neobmedzuje hospodársku súťaž podľa článku 101 ods. 1 a/alebo pravdepodobne spĺňa podmienku podľa článku 101 ods. 3.

Príklad 4

Situácia: Ako odpoveď na zistenia výskumu zameraného na odporúčaný obsahu tuku v určitých spracovaných potravinách, ktorý uskutočnil vládou financovaný think-tank v jednom členskom štáte, sa niekoľko veľkých výrobcov spracovaných potravín v tom istom členskom štáte dohodlo prostredníctvom formálnych diskusií na úrovni odvetvového priemyselného združenia, že stanovia odporúčaný obsah tuku v produktoch. Zmluvné strany spoločne predstavujú 70 % predaja produktov v rámci tohto členského štátu. Iniciatívu zmluvných strán podporí národná reklamná kampaň financovaná think-tankom, ktorý upozornil na nebezpečenstvá vysokého obsahu tuku v spracovaných potravinách.

Analýza: Hoci sú množstvá tuku odporúčaniami, a preto sú dobrovoľné, v dôsledku širokej publicity vyplývajúcej z národnej reklamnej kampane je pravdepodobné, že odporúčaný obsah tuku zavedú všetci výrobcovia spracovaných potravín v danom členskom štáte. Preto sa pravdepodobne stane de facto maximálnym obsahom tuku v spracovaných potravinách. Možnosť voľby spotrebiteľov na trhoch s produktmi by sa preto mohla obmedziť. Zmluvné strany však budú môcť naďalej súťažiť, pokiaľ ide o niekoľko ďalších charakteristík produktov, ako je napríklad cena, veľkosť produktu, kvalita, chuť, obsah soli a iných výživných látok, vyváženosť prísad a obchodná značka. Hospodárska súťaž, pokiaľ ide o obsahu tuku v ponuke produktov, sa okrem toho môže zintenzívniť, ak sa zmluvné strany budú snažiť ponúkať produkty s najnižším obsahom tuku. Preto je nepravdepodobné, že dohoda vyvolá obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1. Aj keby sa však zistilo, že dohoda má citeľný negatívny účinok na hospodársku súťaž podľa článku 101 ods. 1 – pretože sa spotrebiteľom vzala možnosť výberu potravín s vysokým obsahom tuku – výhody pre spotrebiteľov z hľadiska hodnoty získaných informácií a priaznivé účinky na zdravie pravdepodobne vyvážia ujmu a dohoda pravdepodobne splní podmienky článku 101 ods. 3.

603.

 Dohoda, ktorá obmedzuje hospodársku súťaž podľa článku 101 ods. 1 a spĺňa podmienky článku 101 ods. 3.

Príklad 5

Situácia: Výrobcovia práčok v súčasnosti vyrábajú celý rad práčok od najnovších modelov, ktoré sú technicky pokročilejšie a energeticky účinnejšie, až po staršie modely, ktoré sú technicky menej pokročilé. Zatiaľ čo staršie, menej pokročilé modely spotrebujú viac elektriny a vody, vyrábajú sa lacnejšie a predávajú sa za nižšie ceny ako novšie a technicky pokročilejšie modely. V súlade s nariadením EÚ sú všetky modely zaradené do ôsmich kategórií energetickej účinnosti, od A po H, a podľa toho sa označujú.

Inovácie v tomto odvetví sa zameriavajú na ďalšie zlepšovanie energetickej účinnosti nových modelov. Výrobcovia práčok však cítia zodpovednosť aj za to, aby sa pokúsili znížiť energetickú spotrebu svojich práčok inými spôsobmi. Dohodli sa preto na postupnom ukončení výroby a predaja práčok v kategóriách F až H, čo sú staršie a energeticky najmenej efektívne modely. Tieto staršie modely aj najmenej hospodárne využívajú vodu.

Dohoda zahŕňa všetkých výrobcov, a preto pokrýva takmer 100 % trhu. Stanovuje sa v nej, že výroba a predaj práčok v kategóriách F až H sa do dvoch rokov postupne ukončia. Tieto modely v súčasnosti tvoria približne 35 % celého predaja na trhu. Zatiaľ čo všetci zúčastnení výrobcovia už vyrábajú niektoré modely v kategóriách A až E, a preto žiadny z nich nepríde o celý svoj súčasný predaj, každého výrobcu to postihne inak, v závislosti od jeho aktuálneho sortimentu modelov. Je teda pravdepodobné, že bude ovplyvnená hospodárska súťaž medzi výrobcami. Postupné vyradenie kategórií F až H zníži výber práčok dostupných pre spotrebiteľov a zvýši priemerné náklady na nákup. Pre priemerného kupujúceho, ktorý predtým kupoval práčku v kategóriách F až H, sa cena práčky zvýši aspoň o 40 až 70 EUR.

Pred vykonaním dohody o postupnom vyradení kategórií F až H sa odvetvie pokúsilo presunúť dopyt z týchto kategórií pomocou reklamných kampaní. Štúdie ukázali, že neúspešnosť týchto kampaní je spôsobená skutočnosťou, že pre mnohých spotrebiteľov je ťažké pri svojich nákupných rozhodnutiach porovnať pozitívny vplyv budúceho zníženia ich účtov za elektrinu a vodu s negatívnym vplyvom okamžitého zvýšenia kúpnej ceny práčky.

Tieto štúdie takisto ukazujú, že kupujúci práčok skutočne značne profitujú z postupného vyradenia kategórií F až H. Priemernému kupujúcemu práčky sa zvýšenie kúpnej ceny vráti v priebehu jedného až dvoch rokov, a to v podobe nižších nákladov na elektrinu a vodu. Prevažnej väčšine spotrebiteľov vrátane tých, ktorí práčku využívajú menej často, sa zvýšenie kúpnej ceny vráti do štyroch rokov. Vzhľadom na to, že priemerná životnosť práčok v kategóriách A až E je najmenej päť rokov, spotrebitelia práčok ako skupina majú z dohody prospech. Tento čistý prínos sa pre všetkých používateľov práčok ešte zvyšuje environmentálnymi prínosmi, ktoré vyplývajú zo spoločného zníženia spotreby elektriny a vody. Zníženie spotreby elektriny vedie k menšiemu znečisteniu z výroby elektriny, z čoho majú prínos aj spotrebitelia práčok, pokiaľ zlyhanie trhu súvisiace so znečistením už neriešia iné regulačné nástroje (napr. systém EÚ na obchodovanie s emisiami, ktorý obmedzuje emisie uhlíka). Zníženie spotreby vody vedie k jej nižšiemu znečisteniu. Keďže spotrebitelia práčok tvoria prevažnú väčšinu celkovej populácie, časť týchto environmentálnych prínosov pripadá na spotrebiteľov na relevantnom trhu, ktorých sa dohoda týka.

Analýza: Hoci je pravdepodobné, že dohoda bude mať citeľné negatívne účinky a bude sa na ňu vzťahovať článok 101 ods. 1, je pravdepodobné, že bude spĺňať aj podmienky článku 101 ods. 3. Najmä: i) v dôsledku dohody bude priemerná práčka efektívnejšie využívať energiu a vodu; ii) to by nebolo možné dosiahnuť dohodou, ktorá menej obmedzuje hospodársku súťaž, napríklad spoločnou reklamnou kampaňou alebo značkou udržateľnosti; iii) spotrebitelia na relevantnom trhu získavajú čistú výhodu v dôsledku individuálnych prínosov úžitkovej hodnoty a kolektívnych environmentálnych výhod; iv) hospodárska súťaž nie je vylúčená, pretože dohoda ovplyvňuje iba rozsah modelov, ktoré sú jedným z parametrov hospodárskej súťaže, a nie iné parametre, ako je cena alebo inovácia, pri ktorých sa hospodárska súťaž môže fungovať a funguje.

(1)  Ú. v. EÚ C 11, 14.1.2011, s. 1.

(2)  Pozri aj oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Aktualizácia novej priemyselnej stratégie na rok 2020: Budovanie silnejšieho jednotného trhu pre obnovu Európy [COM(2021) 350 final].

(3)  Nariadenie Komisie (EÚ) 2023/1066 z 1. júna 2023 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na určité kategórie dohôd o výskume a vývoji (Ú. v. EÚ L 143, 2.6.2023, s. 9).

(4)  Nariadenie Komisie (EÚ) 2023/1067 z 1. júna 2023 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na určité kategórie dohôd o špecializácii (Ú. v. EÚ L 143, 2.6.2023, s. 20).

(5)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Európska zelená dohoda [COM(2019) 640 final].

(6)  Pozri napríklad rozsudok z 25. marca 2021, Deutsche Telekom/Komisia, C-152/19 P, EU:C:2021:238, bod 72 a citovanú judikatúru.

(7)  V tomto zmysle pozri rozsudok z 11. septembra 2014, MasterCard/Komisia, C-382/12 P, EU:C:2014:2201, bod 76; a návrhy generálneho advokáta Légera z 10. júla 2001, Wouters, C-309/99, EU:C:2001:390, bod 61.

(8)  Pozri napríklad rozsudok z 24. októbra 1996, Viho, C-73/95 P, EU:C:1996:405, bod 51. Výkon rozhodujúceho vplyvu zo strany materskej spoločnosti nad chodom dcérskej spoločnosti možno predpokladať v prípade tých dcérskych spoločností, ktoré sú v úplnom vlastníctve, alebo ak materská spoločnosť drží všetky hlasovacie práva spojené s akciami svojich dcérskych spoločností; pozri napríklad rozsudok z 10. septembra 2009, Akzo, C-97/08 P, EU:C:2009:536, body 60 a ďalej; rozsudok z 27. januára 2021, Goldman Sachs Group Inc/Komisia, C-595/18 P, EU:C:2021:73, bod 36.

(9)  Rozsudok z 26. septembra 2013, EI du Pont de Nemours and Company, C-172/12 P, EU:C:2013:601, bod 47; a rozsudok zo 14. septembra 2017, LG Electronics Inc. a Koninklijke Philips Electronics NV, C-588/15 P a C-622/15 P, EU:C:2017:679, body 71 a 76.

(10)  Rozsudok zo 14. septembra 2017, LG Electronics Inc. a Koninklijke Philips Electronics NV, C-588/15 P a C-622/15 P, EU:C:2017:679, bod 79.

(11)  Pozri napríklad rozsudok z 13. júla 2006, Komisia/Volkswagen, C-74/04 P, EU:C:2006:460, bod 37.

(12)  Pozri napríklad rozsudok zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., C-8/08, EU:C:2009:343, bod 26; rozsudok z 31. marca 1993, Wood Pulp, C-89/85, C-104/85, C-114/85, C-116/85, C-117/85 a C-125/85 až C-129/85, EU:C:1993:120, bod 63.

(13)  Rozsudok z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, C-286/13 P, EU:C:2015:184, bod 126 a citovaná judikatúra.

(14)  Čo predstavuje „krátke časové obdobie“ závisí od právnych a ekonomických súvislostí a od okolností konkrétneho prípadu, a najmä od toho, či je dotknutý podnik zmluvnou stranou dohody o horizontálnej spolupráci alebo treťou stranou. Ak Komisia posudzuje, či by sa mala zmluvná strana dohody považovať za potenciálneho konkurenta druhej zmluvnej strany, bude za „krátke časové obdobie“ obvykle považovať dlhšie obdobie než pri posudzovaní schopnosti tretej strany vyvíjať konkurenčný tlak na zmluvné strany dohody. Aby sa tretia strana mohla považovať za potenciálneho konkurenta, muselo by k vstupu na trh dôjsť dostatočne rýchlo tak, aby hrozba potenciálneho vstupu na trh bola obmedzením pre správanie zmluvných strán a ostatných účastníkov trhu. Z uvedených dôvodov sa v nariadení o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji a v nariadení o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii považuje za „krátke časové obdobie“ obdobie, ktoré neprekračuje tri roky.

(15)  Rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK), C-307/18, EU:C:2020:52, body 37 a 38.

(16)  Existenciu patentu ako takú nemožno považovať za neprekonateľnú prekážku. Pozri rozsudok z 25. marca 2021, Lundbeck, C-591/16 P, EU:C:2021:243, bod 38 a body 58 – 59.

(17)  Pozri napríklad rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK), C-307/18, EU:C:2020:52, body 36 – 58.

(18)  Článkom 101 ods. 1 sa zakazujú skutočné aj potenciálne protisúťažné účinky; pozri napríklad rozsudok z 28. mája 1998, John Deere, C-7/95 P, EU:C:1998:256, bod 77; rozsudok z 23. novembra 2006, Asnef-Equifax, C-238/05, EU:C:2006:734, bod 50.

(19)  Pozri rozsudok zo 6. októbra 2009, GlaxoSmithKline, C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P, EU:C:2009:610, bod 95.

(20)  Pozri rozsudok z 23. októbra 2003, Van den Bergh Foods/Komisia, T-65/98, EU:T:2003:281, bod 107; rozsudok z 18. septembra 2001, Métropole télévision (M6) a i./Komisia, T-112/99, EU:T:2001:215, bod 74; rozsudok z 2. mája 2006, O2/Komisia, T-328/03, EU:T:2006:116, bod 69 a ďalšie. Zohľadnenie účinkov priaznivých pre hospodársku súťaž umožňuje vyhodnotiť objektívnu závažnosť postupu. Nemá fungovať ako „zásada zdravého rozumu“, na základe ktorej by sa mali vážiť účinky dohody v prospech hospodárskej súťaže a proti nej, ak ide o dohodu „obmedzujúcu hospodársku súťaž“ podľa článku 101 ods. 1, pozri rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK), C-307/18, EU:C:2020:52, bod 104.

(21)  Pozri rozsudok zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom, C-280/08 P, EU:C:2010:603, body 80 – 81. Táto možnosť sa vykladá reštriktívne; pozri napr. rozsudok z 29. októbra 1980, Van Landewyck, spojené veci 209 až 215 a 218/78, EU:C:1980:248, body 130 – 134; rozsudok z 11. novembra 1997, Ladbroke Racing, C-359/95 P a C-379/95 P, EU:C:1997:531, bod 33 a ďalšie.

(22)  Rozsudok z 9. septembra 2003, CIF, C-198/01, EU:C:2003:430, bod 54 a ďalšie.

(23)  Pozri napr. rozsudok z 13. decembra 2006, FNCBV a i./Komisia (francúzske hovädzie a teľacie mäso), T-217/03 a T-245/03, EU:T:2006:391, bod 92.

(24)  Pozri napríklad rozsudok z 11. septembra 2014, CB/Komisia, C-67/13 P, EU:C:2014:2204, body 49 – 50.

(25)  Pozri napríklad rozsudok zo 6. októbra 2009, GlaxoSmithKline, C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P, EU:C:2009:610, bod 55; rozsudok z 20. novembra 2008, BIDS, C-209/07, EU:C:2008:643, bod 16; rozsudok zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., C-8/08, EU:C:2009:343, bod 29 a ďalšie; rozsudok z 28. mája 1998, John Deere, C-7/95 P, EU:C:1998:256, bod 77.

(26)  Rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) Ltd a i., C-307/18, EU:C:2020:52, bod 67 a citovaná judikatúra.

(27)  Rozsudok z 2. apríla 2020, Gazdasági Versenyhivatal/Budapest Bank Nyrt. a i., C-228/18, EU:C:2020:265, body 76 a 79.

(28)  Pozri rozsudok z 25. marca 2021, Lundbeck, C-591/16 P, EU:C:2021:243, body 130 – 131; a rozsudok z 25. marca 2021, Sun/Komisia, C-586/16 P, EU:C:2021:241, bod 86. Skutočnosť, že Komisia v minulosti nepovažovala dohodu podobnú predmetnej dohode za reštriktívnu „z hľadiska cieľa“, jej sama osebe nebráni v tom, aby tak urobila v budúcnosti.

(29)  Cena je jedným z parametrov hospodárskej súťaže popri parametroch, ako sú produkcia, kvalita produktov, rozmanitosť produktov alebo inovácia.

(30)  Rozsudok zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., C-8/08, EU:C:2009:343, body 38 – 39; rozsudok z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, C-286/13 P, EU:C:2015:184, bod 125. Rozsudok z 12. januára 2023, HSBC/Komisia, C-883/19 P, EU:C:2023:11, bod 121.

(31)  Obmedzenia, ktoré sa v nariadeniach o skupinových výnimkách, usmerneniach a oznámeniach označujú za veľmi závažné obmedzenia hospodárskej súťaže, považuje Komisia vo všeobecnosti za obmedzenia z hľadiska cieľa.

(32)  V prípade dohôd, o ktorých Súdny dvor Európskej únie už rozhodol, že predstavujú obzvlášť závažné porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, sa analýza hospodárskeho a právneho kontextu môže obmedzovať na nevyhnutné minimum nutné na to, aby sa preukázala existencia obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa; pozri rozsudok z 20. januára 2016, Toshiba, C-373/14 P, EU:C:2016:26, bod 29.

(33)  Pozri rozsudok z 11. septembra 2014, CB/Komisia, C-67/13 P, EU:C:2014:2204, bod 53; rozsudok z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, C-286/13 P, EU:C:2015:184, bod 117, a rozsudok z 2. apríla 2020, Budapest Bank a i., C-228/18, EU:C:2020:265, bod 51.

(34)  Rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK), C-307/18, EU:C:2020:52, body 103 – 107; a rozsudok z 12. januára 2023, HSBC/Komisia, C-883/19 P, EU:C:2023:11, bod 139.

(35)  Rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK), C-307/18, EU:C:2020:52, bod 107.

(36)  Pozri napríklad rozsudok zo 14. marca 2013, Allianz Hungária Biztosító a i., C-32/11, EU:C:2013:160, bod 37; rozsudok z 11. septembra 2014, CB/Komisia, C-67/13 P, EU:C:2014:2204, bod 54; a rozsudok z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, C-286/13 P, EU:C:2015:184, bod 118.

(37)  Rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK), C-307/18, EU:C:2020:52, bod 118; rozsudok z 12. decembra 2018, Krka/Komisia, T-684/14, EU:T:2018:918, bod 315; a rozsudok z 11. septembra 2014, MasterCard/Komisia, C-382/12 P, EU:C:2014:2201, bod 166.

(38)  Rozsudok z 28. mája 1998, John Deere, C-7/95 P, EU:C:1998:256, bod 88; rozsudok z 23. novembra 2006, Asnef-Equifax, C-238/05, EU:C:2006:734, bod 51.

(39)  Rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK), C-307/18, EU:C:2020:52, bod 116 a citovaná judikatúra. Skutočný kontext spolupráce môže zahŕňať faktory ako sú existencia dostatočných možností zákazníkov na zmenu dodávateľa; pravdepodobnosť zvýšenia objemu ponuky konkurentov v prípade zvýšenia cien; či charakteristiky trhu podporujú koordináciu; či činnosti, ktorých sa týka spolupráca, predstavujú vysoký podiel variabilných nákladov zmluvných strán na relevantnom trhu atď. Dôležité môže byť aj posúdenie toho, či zmluvné strany vo významnej miere spájajú svoje činnosti, na ktoré sa vzťahuje spolupráca. K tomu dochádza napríklad v prípade, keď spoločne vyrábajú alebo nakupujú medziprodukt, ktorý predstavuje dôležitý vstup na ich výrobu nadväzujúcich produktov, alebo spoločne vyrábajú alebo distribuujú veľkú časť celkovej produkcie konečného produktu.

(40)  Trhová sila je schopnosť na istý čas udržať ceny so ziskom nad konkurencieschopnými úrovňami alebo udržať produkciu so ziskom z hľadiska množstiev, kvality a rozmanitosti produktov alebo inovácie pod konkurencieschopnými úrovňami počas určitého časového obdobia. Stupeň trhovej sily, ktorý sa zvyčajne vyžaduje na preukázanie porušenia článku 101 ods. 1, je nižší ako stupeň trhovej sily, ktorý je potrebný na preukázanie dominantného postavenia podľa článku 102.

(41)  Rozsudok z 11. septembra 2014, CB/Komisia, C-67/13 P, EU:C:2014:2204, bod 52.

(42)  Pozri aj bod 18 usmernení Komisie o uplatňovaní článku 81 ods. 3 zmluvy (Ú. v. EÚ C 101, 27.4.2004, s. 97) (ďalej len „usmernenia k článku 101 ods. 3“).

(43)  Rozsudok z 11. septembra 2014, MasterCard/Komisia, C-382/12 P, EU:C:2014:2201, bod 89; rozsudok z 11. júla 1985, Remia a i./Komisia, vec 42/84, EU:C:1985:327, body 19 – 20; rozsudok z 28. januára 1986, Pronuptia, vec 161/84, EU:C:1986:41, body15 – 17; rozsudok z 15. decembra 1994, Gøttrup-Klim, C-250/92, EU:C:1994:413, bod 35; a rozsudok z 12. decembra 1995, Oude Luttikhuis a i., C-399/93, EU:C:1995:434, body 12 – 15.

(44)  Rozsudok z 11. septembra 2014, MasterCard/Komisia, C-382/12 P, EU:C:2014:2201, bod 91.

(45)  Všeobecný prístup pri uplatňovaní článku 101 ods. 3 je uvedený v usmerneniach k článku 101 ods. 3.

(46)  Pozri článok 2 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1).

(47)  Pozri body 51 – 58 usmernení k článku 101 ods. 3.

(48)  Podrobnejšie informácie týkajúce sa pojmu „spotrebitelia“ sú uvedené v bode 84 usmernení k článku 101 ods. 3.

(49)  Pozri rozsudok z 13. decembra 2012, Expedia, C-226/11, EU:C:2012:795, body 16 – 17 a tam citovanú judikatúru.

(50)  Ú. v. EÚ C 101, 27.4.2004, s. 81.

(51)  Ú. v. EÚ C 291, 30.8.2014, s. 1.

(52)  Ako sú vymedzené v prílohe k odporúčaniu Komisie zo 6. mája 2003 o vymedzení pojmov mikropodniky, malé a stredné podniky (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(53)  Usmernenia k účinku na obchod, bod 50.

(54)  Usmernenia k účinku na obchod, bod 52.

(55)  Oznámenie de minimis, bod 8.

(56)  Rozsudok z 13. decembra 2012, Expedia, C-226/11, EU:C:2012:795, bod 37.

(57)  Oznámenie de minimis, bod 10.

(58)  Pozri rozsudok z 8. júna 1995, Langnese-Iglo/Komisia, T-7/93, EU:T:1995:98, bod 98.

(59)  Nariadenie Komisie (EÚ) 2022/720 z 10. mája 2022 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (Ú. v. EÚ L 134, 11.5.2022, s. 4).

(60)  Ú. v. EÚ C 248, 30.6.2022, s. 1.

(61)  Výnimočne sa na vertikálne dohody medzi konkurentmi môže vzťahovať nariadenie VBER, ak je dohoda nerecipročná a buď i) dodávateľ pôsobí na dodávateľskej úrovni ako výrobca, dovozca alebo veľkoobchodník a na odberateľskej úrovni ako dovozca, veľkoobchodník alebo maloobchodník s tovarom, zatiaľ čo nákupca je dovozcom, veľkoobchodníkom alebo maloobchodníkom na odberateľskej úrovni, a nie konkurenčným podnikom na dodávateľskej úrovni, na ktorej nakupuje zmluvný tovar; alebo ii) dodávateľ je poskytovateľom služieb na viacerých úrovniach obchodu, zatiaľ čo nákupca poskytuje služby na maloobchodnej úrovni a nekonkuruje podniku na úrovni obchodu, na ktorej nakupuje zmluvné služby (pozri článok 2 ods. 4 nariadenia VBER).

(62)  Oznámenie Komisie o definícii relevantného trhu na účely práva hospodárskej súťaže Spoločenstva (Ú. v. ES C 372, 9.12.1997, s. 5).

(63)  Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1).

(64)  Pozri článok 3 ods. 4 nariadenia o fúziách. Pri posudzovaní toho, či ide o plnofunkčný spoločný podnik Komisia zisťuje, či je spoločný podnik nezávislý z prevádzkového hľadiska. To neznamená, že je nezávislý od svojich materských podnikov, pokiaľ ide o prijímanie strategických rozhodnutí [pozri konsolidované oznámenie Komisie o právomoci podľa nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. EÚ C 95, 16.4.2008. s. 1), body 91 – 109 („konsolidované oznámenie o právomoci“)]. Takisto treba pripomenúť, že ak je cieľom alebo účinkom vytvorenia spoločného podniku, predstavujúceho koncentráciu podľa článku 3 nariadenia o fúziách, koordinácia súťažného správania podnikov, ktoré zostávajú nezávislé, takáto koordinácia sa má posúdiť podľa článku 101 zmluvy (pozri článok 2 ods. 4 nariadenia o fúziách).

(65)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671). Informácie o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu sa nachádzajú v článku 41 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1379/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1184/2006 a (ES) č. 1224/2009 a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 104/2000 (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 1).

(66)  Pozri rozsudok z 10. júla 1990, Tetra Pak I, T-51/89, EU:T:1990:41, bod 25 a ďalej.

(67)  Nariadenie Rady (ES) č. 1184/2006 z 24. júla 2006, ktorým sa uplatňujú určité pravidlá hospodárskej súťaže na produkciu poľnohospodárskych výrobkov a obchodovaní s nimi (Ú. v. EÚ L 214, 4.8.2006, s. 7).

(68)  Nariadenie Rady (ES) č. 169/2009 z 26. februára 2009 o uplatňovaní pravidiel hospodárskej súťaže v železničnej, cestnej a vnútrozemskej vodnej doprave (Ú. v. EÚ L 61, 5.3.2009, s. 1) a nariadenie Komisie (ES) č. 906/2009 z 28. septembra 2009 o uplatňovaní článku 81 ods. 3 zmluvy na určité kategórie dohôd, rozhodnutí a zosúladených postupov medzi spoločnosťami linkovej námornej dopravy (konzorciá) (Ú. v. EÚ L 256, 29.9.2009, s. 31).

(69)  V tejto kapitole sa odkazy na „technológie“ týkajú technológií a procesov.

(70)  Tieto usmernenia sa vzťahujú na najbežnejšie druhy dohôd o horizontálnej spolupráci bez ohľadu na úroveň integrácie, ktorú prinášajú, s výnimkou činností predstavujúcich koncentráciu v zmysle článku 3 nariadenia (ES) č. 139/2004, akou je založenie plnofunkčného spoločného podniku. Pozri aj bod 46.

(71)  Ako sú vymedzené v prílohe k odporúčaniu Komisie zo 6. mája 2003 o vymedzení pojmov mikropodniky, malé a stredné podniky (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(72)  Nariadenie Komisie (EÚ) 2023/1066 z 1. júna 2023 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na určité kategórie dohôd o výskume a vývoji (Ú. v. EÚ L 143, 2.6.2023, s. 9).

(73)  Pokiaľ a kým Komisia alebo vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže v individuálnom prípade neodníme výhodu skupinovej výnimky (pozri oddiel 2.2.6).

(74)  Pokiaľ ide o posúdenie dohôd o výskume a vývoji podľa článku 101 ods. 1, pozri oddiel 2.3.

(75)  Pozri článok 1 ods. 1 bod 3 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji.

(76)  Pozri článok 1 ods. 1 bod 1 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji.

(77)  Pozri článok 1 ods. 1 bod 6 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji.

(78)  Pozri článok 1 ods. 1 bod 4 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji.

(79)  Pozri článok 1 ods. 1 bod 5 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji.

(80)  Pozri článok 1 ods. 1 bod 10 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji.

(81)  To je možné odlíšiť od plateného výskumu a vývoja, v rámci ktorého výskum a vývoj uskutočňuje jedna alebo viaceré zmluvné strany dohody o výskume a vývoji.

(82)  Pozri článok 1 ods. 1 bod 11 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji.

(83)  Pozri článok 1 ods. 1 bod 7 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji.

(84)  Pozri článok 5 ods. 1 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji. Ďalšie podmienky v súvislosti so spoločným využívaním výsledkov výskumu a vývoja sa opisujú v oddiele 2.2.3.3.

(85)  Ako sa uvádza v článku 1 ods. 1 bode 1 písm. c) a d) nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji.

(86)  Pozri článok 1 ods. 1 bod 10 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji.

(87)  Dohoda s treťou stranou si vyžaduje oddelené posúdenie podľa článku 101.

(88)  Pozri článok 1 ods. 1 bod 12 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji.

(89)  Pozri článok 2 ods. 3 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji.

(90)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 316/2014 z 21. marca 2014 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie dohôd o transfere technológií (Ú. v. EÚ L 93, 28.3.2014, s. 17). Pozri aj body 73 a 74 usmernení Komisie o uplatňovaní článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na dohody o transfere technológií (Ú. v. EÚ C 89, 28.3.2014, s. 3) (ďalej len „usmernenia o transfere technológií“).

(91)  Pozri usmernenia o transfere technológií, bod 74.

(92)  Pozri článok 3 ods. 2 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji.

(93)  Pozri článok 3 ods. 3 písm. a) nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji.

(94)  Pozri článok 3 ods. 3 písm. b) nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji.

(95)  Mohli by to byť napríklad MSP, ktorých hlavnou obchodnou činnosťou je poskytovanie služieb výskumu a vývoja tretím stranám.

(96)  Pozri článok 3 ods. 4 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji.

(97)  Pozri článok 4 ods. 2 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji.

(98)  Pozri článok 4 ods. 3 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji.

(99)  Pozri článok 5 ods. 2 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji.

(100)  Pozri článok 5 ods. 2 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji.

(101)  Pozri odôvodnenie 5 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji.

(102)  Vo zvyšnej časti tejto kapitoly odkazy na technológie alebo technológie zahŕňajú aj procesy, pokiaľ nie je uvedené inak.

(103)  Pozri aj oddiel 1.2.1.

(104)  Usmernenie k definícii relevantného trhu pozri v bode 44 a v oznámení Komisie o definícii trhu. Pozri aj oddiel 2.3.1.

(105)  Usmernenie k definícii relevantného trhu pozri v bode 44 a v oznámení Komisie o definícii trhu. Pozri aj oddiel 2.3.1.

(106)  Pozri body 87 a 88.

(107)  Pozri oddiel 2.2.2.1 o rozdiele medzi spoločným výskumom a vývojom a plateným výskumom a vývojom. Pozri aj článok 1 ods. 1 bod 1 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji.

(108)  Pozri článok 6 ods. 1 písm. a) nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji.

(109)  Pozri článok 6 ods. 1 písm. b) nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji. Nie je nutné, aby všetky dohody financujúcej strany o výskume a vývoji týkajúce sa tých istých zmluvných produktov alebo zmluvných technológií patrili do rozsahu pôsobnosti nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji.

(110)  Usmernenie k definícii relevantného trhu pozri v bode 44 a v oznámení Komisie o definícii trhu. Pozri aj oddiel 2.3.1.

(111)  Pozri článok 7 ods. 2 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji.

(112)  Pozri článok 7 ods. 3 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji.

(113)  Pozri článok 7 ods. 3 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji.

(114)  Pozri aj článok 8 písm. d) nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o transfere technológií a body 25 a 86 – 88 usmernení o transfere technológií.

(115)  Pozri body 87 a 88.

(116)  Článok 6 ods. 2 sa neuplatňuje vtedy, ak sú dve alebo viaceré zmluvné strany skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi na trhu s existujúcimi produktmi alebo technológiami, ktoré možno zlepšiť, substituovať alebo nahradiť zmluvnými produktmi alebo zmluvnými technológiami; v takom prípade sa uplatňuje článok 6 ods. 1 (hraničný trhový podiel).

(117)  Tým nie je dotknutá právomoc Komisie alebo vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže odňať v individuálnych prípadoch výhodu skupinovej výnimky. Pozri oddiel 2.2.6.

(118)  Ako sa uvádza v bode 68, predchádzajúca dohoda o spoločnom alebo platenom výskume a vývoji musí spĺňať aj podmienky nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji.

(119)  Pozri článok 6 ods. 5 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji.

(120)  Pozri článok 8 písm. b) bod i) nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji.

(121)  Pozri článok 8 písm. b) bod ii) nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji.

(122)  Pozri článok 8 písm. b) bod iii) nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji.

(123)  Pozri článok 8 písm. b) bod iv) nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji.

(124)  Pozri článok 8 písm. c) nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji.

(125)  Pozri článok 1 ods. 1 bod 19 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji.

(126)  Pozri článok 1 ods. 1 bod 18 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji.

(127)  Pozri článok 8 písm. g) nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji.

(128)  Pozri článok 9 ods. 1 písm. a) bod i) nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji.

(129)  Pozri článok 9 ods. 1 písm. a) bod ii) nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji.

(130)  Podľa článku 41 ods. 2 Charty základných práv EÚ majú osoby, na ktoré bude mať individuálne rozhodnutie o uplatňovaní práva EÚ nepriaznivý vplyv, právo na vypočutie pred prijatím tohto rozhodnutia.

(131)  Podľa článku 7 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1/2003. Komisia využila svoju právomoc odňať výhodu vyplývajúcu z nariadení o skupinovej výnimke vo svojom rozhodnutí z 25. marca 1992 (predbežné opatrenia), ktoré sa týkalo konania podľa článku 85 Zmluvy o EHS vo veci IV/34.072, Mars/Langnese a Schöller, potvrdenom rozsudkom z 1. októbra 1998, Langnese-Iglo/Komisia, C-279/95 P, EU:C:1998:447; a vo svojom rozhodnutí zo 4. decembra 1991 (predbežné opatrenia), ktoré sa týkalo konania podľa článku 85 Zmluvy o EHS vo veci IV/33.157, Eco System/Peugeot.

(132)  Ak to tak nie je, článok 101 sa neuplatňuje a nevyžaduje sa žiadne ďalšie posúdenie.

(133)  Nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji obsahuje konkrétne definície, ktoré sú relevantné pri uplatňovaní hraničného trhového podielu uvedeného v nariadení o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji. Pozri oddiel 2.2.3.4.

(134)  Tento pojem sa používa v niektorých odvetviach na produkty, ktoré ešte neboli uvedené na trh, ale ktorých proces výskumu a vývoja je dostatočne predvídateľný na to, aby sa stanovilo, na ktorý trh budú pravdepodobne patriť, ak bude proces výskumu a vývoja úspešný.

(135)  Niektoré dohody o výskume a vývoji sa týkajú vývoja produktov, ktoré neslúžia na zlepšenie, substitúciu či nahradenie existujúcich produktov alebo technológií, ale uspokoja úplne nový dopyt. Produkty vo vývoji môžu takisto patriť do uvedenej kategórie produktov.

(136)  Pozri aj usmernenia o transfere technológií, body 19 – 26.

(137)  Pozri aj bod 16 týkajúci sa potenciálnej hospodárskej súťaže.

(138)  Pozri napríklad rozhodnutie Komisie z 8. júla 2021, Car Emissions (vec AT.40178), ktoré sa týkalo kartelu piatich výrobcov automobilov v súvislosti so združením podnikov. Údajným účelom spolupráce bolo vyvíjať komponenty pre nový systém znižovania emisií. V súvislosti s danou spoluprácou sa však výrobcovia automobilov takisto dohodli, že nebudú zvyšovať účinnosť systému nad zákonom stanovené požiadavky, čím obmedzili technický vývoj technológie na znižovanie emisií.

(139)  Tým nie je dotknuté posúdenie možných zvýšení efektívnosti vrátane tých, ktoré sa často vyskytujú pri výskume a vývoji spolufinancovanom z verejných zdrojov. Pozri oddiel 2.4.1.

(140)  Rozsudok z 11. septembra 2014, MasterCard/Komisia, C-382/12 P, EU:C:2014:2201, bod 89.

(141)  Pozri aj oddiel 1.2.6 a bod 369.

(142)  Pozri aj bod 6.

(143)  Pozri bod 49 usmernení o článku 101 ods. 3.

(144)  Pozri oddiel 2.2.4.1.

(145)  Pozri bod 44 usmernení o článku 101 ods. 3. Pokiaľ ide o čas relevantný pre posudzovanie uplatniteľnosti nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji, pozri oddiel 2.2.5.

(146)  Pozri článok 1 ods. 1 bod 15 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji.

(147)  Informácie o príprave služieb pozri najmä v bode 200.

(148)  Pozri body 12 a 46. Tieto usmernenia sa netýkajú činností, ktoré predstavujú koncentráciu v zmysle článku 3 nariadenia o fúziách; to platí aj pre založenie plnofunkčného spoločného podniku.

(149)  Tieto usmernenia sa nevzťahujú na vertikálne subdodávateľské dohody. Vertikálne subdodávateľské dohody sa uzatvárajú medzi podnikmi pôsobiacimi na rôznych úrovniach výrobného alebo distribučného reťazca. Tieto dohody môžu patriť do rozsahu pôsobnosti usmernení k vertikálnym obmedzeniam a s výhradou určitých podmienok sa na ne môže vzťahovať nariadenie VBER (nariadenie o skupinovej výnimke pre vertikálne dohody). Okrem toho sa na ne môže vzťahovať Oznámenie Komisie z 18. decembra 1978 týkajúce sa vyhodnotenia niektorých subdodávateľských dohôd vo vzťahu k článku 85 ods. 1 Zmluvy o EHS (Ú. v. ES C 1, 3.1.1979, s. 2) („oznámenie o subdodávkach“).

(150)  Nariadenie Komisie (EÚ) 2023/1067 z 1. júna 2023 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na určité kategórie dohôd o špecializácii (Ú. v. EÚ L 143, 2.6.2023, s. 20).

(151)  Pokiaľ a kým Komisia alebo vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže neodníme výhodu skupinovej výnimky v individuálnom prípade (pozri oddiel 3.3.7).

(152)  Pozri článok 2 ods. 5 prvý odsek nariadenia Rady (ES) č. 139/2004.

(153)  Nariadením (EHS) č. 2821/71 sa v súlade s článkom 101 ods. 3 Komisia splnomocňuje nariadením prijať skupinovú výnimku pre dohody, ktorých cieľom je špecializácia, ako aj dohôd potrebných na jej dosiahnutie.

(154)  Pokiaľ a kým Komisia alebo vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže neodníme výhodu skupinovej výnimky v individuálnom prípade (pozri oddiel 3.3.7).

(155)  Pokiaľ ide o posúdenie dohôd o špecializácii podľa článku 101 ods. 1, pozri oddiel 3.4.

(156)  Pozri odôvodnenie 6 a článok 1 ods. 1 bod 5 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii.

(157)  Treba uviesť, že dohody o jednostrannej a recipročnej špecializácii musia obsahovať záväzky týkajúce sa dodávok a nákupu, aby sa ne mohli vzťahovať definície uvedených dohôd stanovené v článku 1 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii (pozri body 188 a 190).

(158)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1218/2010 zo 14. decembra 2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na niektoré kategórie dohôd o špecializácii (Ú. v. EÚ L 335, 18.12.2010, s. 43).

(159)  Ak to tak nie je, článok 101 sa neuplatňuje a nevyžaduje sa žiadne ďalšie posúdenie.

(160)  Pozri oddiel 3.5.

(161)  Pozri bod 46 („plnofunkčné spoločné podniky“) a bod 12 („zodpovednosť za porušenia článku 101“).

(162)  Dohody o výrobe môžu vyústiť aj do koordinácie správania zmluvných strán ako kupujúcich. V takom prípade, ako sa vysvetľuje v bode 6, môže byť okrem usmernenia uvedeného v tejto kapitole 3 relevantné aj usmernenie uvedené v kapitole 4 (Dohody o nákupe).

(163)  Pozri bod 34.

(164)  Pozri bod 34.

(165)  Pozri bod 16.

(166)  Pozri oddiel 3.4.3.2.

(167)  Pozri bod 41. V mnohých prípadoch budú dohody o výrobe medzi MSP patriť do rozsahu pôsobnosti oznámenia de minimis. Uvedené oznámenie sa však nevzťahuje na dohody, ktoré obsahujú obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

(168)  Pozri článok 2 ods. 1 nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii.

(169)  Pozri oddiel 3.3.5.1.

(170)  A to aj zvýšením ceny účtovanej zmluvnými stranami za medziprodukt konkurentom, ktorí sú tretími stranami, na nadväzujúcom trhu, ktorým medziprodukt dodávajú zmluvné strany.

(171)  Rozsudok z 11. septembra 2014, MasterCard/Komisia, C-382/12 P, EU:C:2014:2201, bod 89.

(172)  Pozri aj oddiel 1.2.6 a bod 369.

(173)  Pozri aj bod 6.

(174)  Pozri oddiel 3.4.

(175)  Pozri oddiel 3.3.

(176)  Pozri bod 98 usmernení k článku 101 ods. 3.

(177)  Treba poznamenať, že pojem „mobilná infraštruktúra“ v tomto oddiele sa týka používania infraštruktúry nielen na mobilné telekomunikačné služby, ako je mobilné širokopásmové pripojenie, ale aj na poskytovanie bezdrôtového prístupu na pevnom mieste, ako je pevný bezdrôtový prístup (FWA), ktorý sa používa ako alternatíva káblového pripojenia.

(178)  Usmernenie v tomto oddiele sa týka dohôd o spoločnom zavádzaní infraštruktúry prevádzkovateľmi mobilných telekomunikačných sietí. Tento oddiel sa netýka dohôd o poskytovaní produktov veľkoobchodného prístupu k mobilným telekomunikáciám.

(179)  Prevádzkovatelia mobilných telekomunikačných sietí môžu spoločne využívať aj iné prostriedky: okrem spoločného využívania časti RAN svojej siete môžu spoločne využívať aj niektoré uzly svojej základnej siete, ako napríklad ústredne mobilných telefónov a jednotky mobilného riadenia.

(180)  Spoločné využívanie mobilnej infraštruktúry môže napríklad umožniť hospodársku súťaž na maloobchodnej úrovni, ktorá by bez dohody neexistovala. Pozri analogicky rozsudok z 2. mája 2006, O2 (Germany)/Komisia, T-328/03, EU:T:2006:116, body 77 až 79. Tento rozsudok sa týka dohôd o národnom roamingu, avšak zásady možno primerane uplatniť na dohody o spoločnom využívaní mobilnej infraštruktúry.

(181)  Regulačný rámec pre elektronické komunikácie umožňuje orgánom členských štátov uložiť prevádzkovateľom sietí za určitých okolností povinnosť spoločne využívať infraštruktúru, napríklad v geografických oblastiach, v ktorých existujú neprekonateľné hospodárske alebo fyzické prekážky brániace replikovateľnosti infraštruktúry a koncovým používateľom hrozí, že prídu o digitálnu pripojiteľnosť. Pozri článok 61 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (prepracované znenie) (ďalej len „európsky kódex elektronických komunikácií“) (Ú. v. EÚ L 321, 17.12.2018, s. 36). Pozri aj odporúčanie Komisie (EÚ) 2020/1307 z 18. septembra 2020 o spoločnom súbore nástrojov Únie na zníženie nákladov na zavádzanie vysokokapacitných sietí a zabezpečenie včasného prístupu k rádiovému frekvenčnému spektru 5G priaznivého pre investície v záujme podpory pripojiteľnosti s cieľom oživiť hospodárstvo po kríze COVID-19 v Únii. V odporúčaní sa zdôrazňuje, že „[s]iete 5G si v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami technológií vyžadujú podstatne hustejšie zavádzanie rádiových buniek vo vyšších frekvenčných pásmach. Prostredníctvom spoločného využívania pasívnej a aktívnej infraštruktúry a spoločného zavádzania bezdrôtovej infraštruktúry možno znížiť náklady na toto zavádzanie (vrátane prírastkových nákladov), […], a tak ho urýchliť, podporovať narastajúce sieťové pokrytie a umožniť účinnejšie a efektívnejšie využívanie rádiového frekvenčného spektra v prospech spotrebiteľov. Preto by príslušné orgány mali takéto spoločné postupovanie vnímať pozitívne, najmä v oblastiach s obmedzenou ekonomickou návratnosťou.“ Pozri odôvodnenie 26 a bod 20 písm. f) (Ú. v. EÚ L 305, 21.9.2020, s. 33).

(182)  Predmetnú hospodársku súťaž treba chápať v skutočnom kontexte, v rámci ktorého by vznikla v prípade neexistencie dohody; narušenie hospodárskej súťaže možno spochybniť najmä vtedy, ak sa dohoda zdá naozaj nevyhnutná pre prístup podniku do novej oblasti, kde ešte nie je činný. Pozri rozsudok z 2. mája 2006, O2 (Germany)/Komisia, T-328/03, bod 68.

(183)  Medziuzlové pripojenia prepájajú základnú časť siete s jej periférnejšími časťami.

(184)  Obmedzenia inštalovanej kapacity môžu mať spoločne s obmedzeniami spoločnej medziuzlovej siete napríklad priamy účinok na poskytovanie veľkoobchodných služieb prevádzkovateľom mobilnej virtuálnej siete a (medzinárodných a vnútroštátnych) roamingových služieb.

(185)  Rozhodnutie Komisie z 11. júla 2022, Spoločné využívanie siete – Česká republika, AT.40305, odôvodnenie 89.

(186)  Rozhodnutie Komisie z 11. júla 2022, Spoločné využívanie siete – Česká republika, AT.40305, odôvodnenie 89.

(187)  Dohody o spoločnom využívaní mobilnej infraštruktúry môžu viesť k situáciám, v ktorých jedna zmluvná strana zdržuje druhú zmluvnú stranu: ak napríklad mobilná sieťová infraštruktúra prevádzkovaná jednou zmluvnou stranou v určitej oblasti nepodporuje určitú technológiu, ktorú by druhá zmluvná strana využívajúca danú infraštruktúru v danej oblasti chcela zaviesť. Pozri aj rozhodnutie Komisie z 11. júla 2022, Spoločné využívanie siete – Česká republika, AT.40305, odôvodnenie, oddiel 4.4.1, odôvodnenia 91 a 106.

(188)  Ak sa napríklad dve zmluvné strany dohodnú na geografickom rozdelení [pričom i) zmluvná strana A je prevádzkovateľom siete pre geografickú oblasť A zmluvná strana B je prevádzkovateľom siete pre oblasť B; ii) obe zmluvné strany naďalej prevádzkujú siete a konkurujú si navzájom v rámci svojich oblastí; zatiaľ čo iii) prevádzkovateľ siete v danej oblasti zodpovedá za investičné rozhodnutia v mene oboch prevádzkovateľov v danej oblasti] a v dohode sa poskytuje prevádzkovateľovi siete právo odmietnuť realizáciu rozšírení siete požadovaných druhou zmluvnou stranou.

(189)  Napríklad v prípade geografického rozdelenia, keď jedna zmluvná strana účtuje druhej zmluvnej strane modernizáciu siete za cenu, ktorá je vyššia než východiskové prírastkové náklady.

(190)  Rozsudok z 2. mája 2006, O2 (Germany)/Komisia, T-328/03, EU:T:2006:116, body 65 až 71.

(191)  Rozhodnutie Komisie zo 16. júla 2003, T-Mobile Deutschland/O2 Germany: rámcová dohoda o spoločnom užívaní sietí, COMP/38.369, odôvodnenie 12; rozhodnutie Komisie z 30. apríla 2003, O2 UK Limited/T-Mobile UK Limited (dohoda o spoločnom užívaní sietí v Spojenom kráľovstve), COMP/38.370, odôvodnenie 11.

(192)  Pozri spoločné stanovisko Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) k spoločnému využívaniu mobilnej infraštruktúry z 13. júna 2019, oddiel 4.2 Spoločné využívanie aktívnej infraštruktúry.

(193)  Ako napríklad nezávislé nadobudnutie práv na spektrum; nezávislé rozhodnutia o tom, ako využiť takéto spektrum a ktoré pásma spektra, ako aj o tom, či spektrum po nadobudnutí využívať spoločne.

(194)  V závislosti od vývoja príslušnej technológie (RAN) v čase môže byť pre budúce NSA toto rozdelenie na spoločné využívanie pasívnej a aktívnej infraštruktúry a spoločné využívanie frekvenčného spektra menej dôležité. Zásady stanovené v tomto bode však pravdepodobne zostanú významné aj pre posúdenie budúcich NSA, a to aj v závislosti od úlohy, ktorú budú zohrávať hardvérové komponenty technológie (RAN) v budúcnosti z hľadiska diferenciácie. V budúcnosti môže byť napríklad možná menšia diferenciácia na úrovni hardvérových komponentov RAN, ale väčšia na úrovni softvéru.

(195)  Pozri bod 259.

(196)  Pozri bod 259.

(197)  Treba poznamenať, že pojem „spoločné využívanie frekvenčného spektra“ v tomto oddiele sa týka len toho druhu dohody o spoločnom využívaní infraštruktúry, v rámci ktorej dvaja alebo viacerí konkurenční prevádzkovatelia mobilnej telekomunikačnej siete využívajú ako spoločný zdroj (t. j. „združujú“) svoje príslušné frekvenčné spektrá v jednom alebo vo viacerých frekvenčných pásmach. Usmernenie v tomto oddiele týkajúce sa spoločného využívania frekvenčného spektra sa netýka iných druhov spoločného využívania frekvenčného spektra, napríklad medzi podnikmi, ktoré si nekonkurujú (vrátane prevádzkovateľov mobilných telekomunikačných sietí a prevádzkovateľov iných ako mobilných telekomunikačných sietí), ktoré využívajú rovnaké frekvenčné pásma dynamickým spôsobom, čím sa podporuje efektívne využívanie takéhoto vzácneho zdroja a nové možnosti zavádzania 5G. Okrem toho by sa pojem „spoločné využívanie frekvenčného spektra“ v tomto oddiele nemal zamieňať s tzv. dynamickým spoločným využívaním frekvenčného spektra, čo je technológia, ktorá umožňuje dynamické prideľovanie kapacitných zdrojov mobilného operátora v určitom frekvenčnom pásme s cieľom umožniť simultánnu prevádzku viacerých generácií mobilných technológií, ako sú 3G, 4G a 5G, v tomto frekvenčnom pásme.

(198)  Článok 47 ods. 2 európskeho kódexu elektronických komunikácií. Okrem toho pri stanovovaní podmienok uplatnenia individuálnych práv na využívanie rádiového spektra môžu príslušné orgány určiť tieto možnosti: a) spoločné využívanie pasívnej či aktívnej infraštruktúry, ktorá je závislá od rádiového spektra, alebo spoločné využívanie rádiového spektra; b) obchodné dohody o prístupe k roamingu; c) spoločné zavádzanie infraštruktúry na poskytovanie sietí alebo služieb závislých od využívania rádiového spektra.

(199)  Napríklad dohoda o spoločnom využívaní mobilnej infraštruktúry medzi dvomi mobilnými operátormi, ktorí majú vysoký spoločný trhový podiel, pokrývajú veľkú časť územia členského štátu a spoločne využívajú frekvenčné spektrum, bude pravdepodobnejšie dôvodom na hĺbkové vyšetrovanie. Za určitých okolností (napríklad ak je dohoda obmedzená len na riedko osídlené oblasti) však takéto dohody nemusia mať obmedzujúce účinky.

(200)  Pozri Colen, L., Bouamra-Mechemache, Z., Daskalova, V., Nes, K., Retail alliances in the agricultural and food supply chain (Maloobchodné združenia v poľnohospodárskom a potravinárskom dodávateľskom reťazci), EUR 30206 EN, Európska komisia, 2020, ISBN 978-92-76-18585-7, doi:10.2760/33720, JRC120271. V správe JRC sa najmä uvádza typológia maloobchodných združení (pozri oddiel 2.3), v ktorej sa rozlišuje medzi i) skupinami nezávislých maloobchodníkov; ii) vnútroštátnymi maloobchodnými združeniami a iii) medzinárodnými alebo európskymi maloobchodnými združeniami. Na rozdiel od skupín nezávislých maloobchodníkov vnútroštátne a medzinárodné maloobchodné združenia spravidla spoločne nenakupujú produkty od dodávateľov, ale iba rokujú o určitých podmienkach nákupu s výrobcami značkových produktov, ako napríklad o poskytnutí ďalších zliav zo strany výrobcu výmenou za poskytnutie určitých služieb maloobchodníkmi. Tieto podmienky sa uplatňujú nad rámec podmienok dohodnutých s jednotlivými členmi združenia.

(201)  Rozsudok zo 7. novembra 2019, Campine, T-240/17, EU:T:2019:778, bod 297; pozri aj rozsudok zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., C-8/08, EU:C:2009:343, bod 37; rozsudok z 13. decembra 2006, Francúzske hovädzie a teľacie mäso, spojené veci T-217/03 a T-245/03, EU:T:2006:391, bod 83 a nasl.

(202)  Pozri kapitolu 6 o výmene informácií, a najmä oddiel 6.2.6, ktorý sa vzťahuje aj na výmenu citlivých obchodných informácií medzi kupujúcimi.

(203)  Na účely kategorizácie dohody ako obmedzujúcej z hľadiska cieľa sa musia riadne zohľadniť ako prvky kontextu všetky možné pozitívne účinky dohody na hospodársku súťaž, pokiaľ na ich základe možno spochybniť celkové posúdenie toho, či je dohoda dostatočne škodlivá pre hospodársku súťaž, pozri bod 28.

(204)  Komisia sankcionovala nákupné kartely, ktoré nefungovali úplne tajne, ale minimálne začali spoluprácu relatívne transparentne. Pozri rozhodnutie Komisie 2003/600/ES z 2. apríla 2003, Francúzske hovädzie a teľacie mäso (Ú. v. EÚ L 209, 19.8.2003, s. 12).

(205)  Pozri rozsudok z 15. decembra 1994, Gøttrup-Klim, C-250/92, EU:C:1994:413, bod 34. Pozri aj oddiel 1.2.6 týkajúci sa sprievodných obmedzení.

(206)  Pozri oddiel 6.2.4.2.

(207)  Rozsudok z 11. septembra 2014, MasterCard/Komisia, C-382/12 P, EU:C:2014:2201, bod 89.

(208)  Pozri bod 369.

(209)  Pozri aj bod 6.

(210)  Napríklad vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/633 zo 17. apríla 2019 o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci (Ú. v. EÚ L 111, 25.4.2019, s. 59), alebo prísnejšie ako článok 102, keďže sa nimi zakazuje alebo sankcionuje zneužívajúce správanie voči hospodársky závislým podnikom, pozri článok 3 ods. 2 a odôvodnenie 8 nariadenia (ES) č. 1/2003.

(211)  Pozri bod 278.

(212)  Takéto hrozby môžu tvoriť neoddeliteľnú súčasť efektívnych rokovaní na dosiahnutie konkurencieschopnejších cien. Na druhej strane sa môžu takéto hrozby vyskytnúť aj v súvislosti s dojednaniami o spoločnom nákupe, ktoré majú účinok obmedzenia hospodárskej súťaže. Zistenie takýchto hrozieb ako také preto nie je dôkazom toho, že bola narušená hospodárska súťaž, ale ani dôkazom o opaku.

(213)  Napr. hoci zľava môže mať zmluvnú formu paušálnej platby, v skutočnosti môže byť podmienená tým, že kupujúci dosiahne určité očakávané ciele predaja pri opätovnom prerokovaní zmluvy v nasledujúcom roku. Podobne môže byť aj platba podmienená poskytnutím určitých služieb.

(214)  Článok 2 ods. 4 nariadenia VBER.

(215)  Výnimka uvedená v článku 2 ods. 4 nariadenia VBER sa nevzťahuje na i) výmenu informácií medzi dodávateľom a kupujúcim, ktorá buď priamo nesúvisí s vykonávaním vertikálnej dohody, alebo nie je potrebná na zlepšenie výroby či distribúcie zmluvného tovaru alebo služieb, prípadne nespĺňa ani jednu z týchto dvoch podmienok (článok 2 ods. 5 nariadenia VBER) ani na ii) vertikálne dohody týkajúce sa poskytovania online sprostredkovateľských služieb, ak je poskytovateľ online sprostredkovateľských služieb konkurenčným podnikom na relevantnom trhu zameranom na predaj sprostredkovaného tovaru alebo služieb (článok 2 ods. 6 nariadenia VBER). V týchto prípadoch sa tieto usmernenia uplatňujú spoločne s usmerneniami k vertikálnym obmedzeniam. Takéto výmeny informácií a dohody si vyžadujú individuálne posúdenie podľa článku 101. Usmernenia k vertikálnym obmedzeniam môžu byť relevantné pre posúdenie všetkých vertikálnych obmedzení, pričom tieto usmernenia môžu poskytovať relevantné usmernenie k posúdeniu možných dohodnutých účinkov.

(216)  Pozri aj bod 47.

(217)  Napríklad v prípade dohody o komercializácii na konkrétnom geografickom trhu je nutné vymedziť ostatné geografické trhy, na ktorých zmluvné strany dohody takisto pôsobia, alebo trhy s dodávkami vstupov spoločne nakupovaných na účely komercializácie zmluvných produktov.

(218)  Rozsudok z 11. septembra 2014, MasterCard/Komisia, C-382/12 P, EU:C:2014:2201, bod 89.

(219)  Pozri aj oddiel 1.2.6 týkajúci sa sprievodných obmedzení.

(220)  Pozri aj bod 6.

(221)  Pozri najmä kapitolu 9 bod 559 týkajúci sa dohôd o udržateľnosti.

(222)  Spolupráca pri predkladaní ponúk sa môže vykonávať buď prostredníctvom využívania subdodávateľov, keď oficiálny uchádzač súhlasí, že ak mu bude zadaná zákazka, zadá časť činnosti jednej alebo viacerým ďalším zmluvným stranám, alebo prostredníctvom konzorcia, v ktorom sa všetci partneri konzorcia zúčastňujú na postupe verejného obstarávania spoločne, spravidla prostredníctvom právneho subjektu založeného konkrétne na účel daného postupu. Z hľadiska verejného obstarávania rozdiel medzi využívaním subdodávateľov a konzorciom spočíva v tom, že v prvom prípade hlavný dodávateľ nemusí okamžite oznámiť mená svojich subdodávateľov, zatiaľ čo v prípade konzorcia sa mená členov konzorcia okamžite oznámia verejnému obstarávateľovi. Z hľadiska práva hospodárskej súťaže využívanie subdodávateľov aj konzorciá predstavujú spoločné predkladanie ponúk. V tomto oddiele sa na zjednodušenie bude namiesto spoločného predkladania ponúk používať pojem konzorcium na účely spoločného predkladania ponúk. Okrem toho treba rozlišovať medzi situáciami, keď i) je využívanie subdodávateľov dohodnuté pred predložením ponuky a keď ii) je využívanie subdodávateľov dohodnuté a uzatvorené po zadaní zákazky. Využívanie subdodávateľov spravidla predstavuje spoločné predkladanie ponúk len v prvej situácii a v niektorých situáciách predstavuje formu kolúzie vo verejnom obstarávaní.

(223)  Oznámenie Komisie o nástrojoch na boj proti kolúzii vo verejnom obstarávaní a o usmernení o spôsobe uplatňovania súvisiaceho dôvodu na vylúčenie (Ú. v. EÚ C 91, 18.3.2021, s. 1).

(224)  Rozsudok zo 14. januára 2021, Kilpailu- ja kuluttajavirasto, C-450/19, EU:C:2021:10, bod 35.

(225)  Oznámenie Komisie o nástrojoch na boj proti kolúzii vo verejnom obstarávaní a o usmernení o spôsobe uplatňovania súvisiaceho dôvodu na vylúčenie, oddiel 5.6.

(226)  Rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) Ltd a i./Competition and Markets Authority, C-307/18, EU:C:2020:52, bod 39.

(227)  Pokiaľ vymieňanými informáciami sú v plnom rozsahu alebo čiastočne osobné údaje, týmito usmerneniami nie je dotknuté právo Únie v oblasti ochrany údajov, najmä nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1). Žiadne ustanovenie týchto usmernení by sa nemalo uplatňovať ani vykladať tak, aby sa znížilo alebo obmedzilo právo na ochranu osobných údajov.

(228)  Pojem spoločné využívanie údajov sa používa na opis všetkých možných foriem a modelov prístupu k údajom a ich prenosu medzi podnikmi. Patria sem aj súbory údajov, v ktorých sa držitelia údajov združujú s cieľom spoločne využívať údaje.

(229)  Rozsudok z 11. septembra 2014, MasterCard/Komisia, C-382/12 P, EU:C:2014:2201, bod 89.

(230)  Pozri aj bod 6.

(231)  Pozri článok 2 ods. 1 a 5 nariadenia (EÚ) 2022/720 z 10. mája 2022 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (Ú. v. EÚ L 134, 11.5.2022, s. 4). Neúplný zoznam príkladov informácií, ktoré môžu v závislosti od konkrétnych okolností priamo súvisieť s vykonávaním vertikálnej dohody a byť potrebné na zlepšenie výroby alebo distribúcie zmluvného tovaru alebo služieb, sa uvádza v bode 99 oznámenia Komisie s názvom Usmernenia k vertikálnym obmedzeniam (Ú. v. EÚ C 248, 30.6.2022, s. 1). Ak si zmluvné strany vertikálnej dohody, ktorá spĺňa podmienky článku 2 ods. 4 písm. a) alebo b) nariadenia (EÚ) 2022/720, vymieňajú informácie, ktoré priamo nesúvisia s vykonávaním ich vertikálnej dohody ani nie sú potrebné na zlepšenie výroby alebo distribúcie zmluvného tovaru alebo služieb, alebo ktoré nespĺňajú ani jednu z týchto dvoch podmienok, výmena informácií sa musí posúdiť individuálne podľa článku 101 zmluvy a s použitím týchto usmernení.

(232)  Článok 4 ods. 1 a článok 7 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (nariadenie ES o fúziách) (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1). Pozri aj oznámenie Komisie o obmedzeniach, ktoré s koncentráciami priamo súvisia a sú nevyhnutné (Ú. v. EÚ C 56, 5.3.2005, s. 24). Pozri aj rozsudok z 22. septembra 2021, Altice Europe/Komisia, T-425/18, EU:T:2021:607, bod 239.

(233)  Ekonomická teória informačnej asymetrie sa zaoberá skúmaním rozhodnutí v scenároch, keď jedna zmluvná strana má viac informácií ako druhá.

(234)  Spoločné využívanie údajov sa podporuje aj v európskej dátovej stratégii.

(235)  Rozsudok z 21. januára 2016, Eturas a i., C-74/14, EU:C:2016:42, bod 27; a rozsudok zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., C-8/08, EU:C:2009:343, body 32 – 33.

(236)  Rozsudok z 21. januára 2016, Eturas a i., C-74/14, EU:C:2016:42, body 39 – 40; rozsudok z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, C-286/13 P, EU:C:2015:184, bod 126.

(237)  Rozsudok z 26. januára 2017, Duravit a i./Komisia, C-609/13 P, EU:C:2017:46, bod 135; a rozsudok z 12. januára 2023, HSBC Holdings a i./Komisia, C-883/19 P, EU:C:2023:11, bod 123.

(238)  Rozsudok z 10. novembra 2017, Icap a i./Komisia, T-180/15, EU:T:2017:795, bod 57; rozsudok zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., C-8/08, EU:C:2009:343, bod 51; rozsudok z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, C-286/13 P, EU:C:2015:184, bod 127, a rozsudok z 8. júla 1999, Hills/Komisia, C-199/92, EU:C:1999:358, body 161 až 163.

(239)  Použitie výrazu „hlavné obavy z narušenia hospodárskej súťaže“ znamená, že nasledujúci opis obáv z narušenia hospodárskej súťaže nie je ani výlučný, ani vyčerpávajúci.

(240)  To platí najmä v prípade, ak výmena tvorí základ iného protisúťažného mechanizmu. Pozri: Rozsudok z 26. januára 2017, Duravit a i./Komisia, C-609/13 P, EU:C:2017:46, bod 134; rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, vec C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, EU:C:2004:6, bod 281.

(241)  Výmena informácií môže teda uľahčovať kolúziu tým, že prispieva k vzájomnej dohode na systéme odmien a trestov, ktorý je typický pre kolúzne dohody. Takéto výmeny informácií môžu zahŕňať buď súkromné, alebo verejné výmeny. Napríklad, ak by podnik súkromne oznámil svojim konkurentom, že by všetci mali zdvihnúť ceny alebo znížiť predaj či kapacitu, alebo spoločne prijať obchodné rozhodnutia, nepochybne by bol prítomný protisúťažný úmysel. Účinok bude pravdepodobne podobný, ak podnik namiesto toho oznámi tento plán verejne, pokiaľ nevie preukázať, že informácie budú prínosné skôr pre zákazníkov než výlučne pre samotný podnik, jeho konkurentov alebo investorov. Dôvodom je, že kolúzny systém zvyčajne prináša podnikom, ich konkurentom a investorom vyššie zisky na úkor zákazníkov.

(242)  Pozri napríklad rozsudok zo 7. novembra 2019, Campine a Campine Recycling/Komisia, T-240/17, EU:T:2019:778, bod 305.

(243)  Pokiaľ ide o obavy týkajúce sa uzavretia trhu vyplývajúceho z vertikálnych dohôd, pozri body 18 až 22 usmernení k vertikálnym obmedzeniam.

(244)  V rozsudku z 23. novembra 2006, Asnef-Equifax, C-238/05, EU:C:2006:734, bodoch 57 a 58 sa zdôrazňuje význam analyzovania základnej trhovej štruktúry s cieľom určiť, či je riziko uzavretia trhu pravdepodobné. Pozri aj: Rozhodnutie Komisie z 30. júna 2022 vo veci AT.40511, Insurance Ireland, kde účastníci na výmene predstavovali 98 % relevantného trhu.

(245)  To si nevyžaduje, aby bol prístup bezplatný. Môže sa účtovať poplatok, pokiaľ je spravodlivý, transparentný a nediskriminačný. Okrem toho sa od tretích strán môže vyžadovať, aby do databázy samy prispievali údajmi. Pozri aj: rozsudok z 23. novembra 2006, Asnef-Equifax, C-238/05, EU:C:2006:734, bod 60.

(246)  Prístup k vlastným údajom podniku, napríklad k údajom používateľov generovaným s použitím platformy, sa nepovažuje za výmenu citlivých obchodných informácií.

(247)  Rozsudok z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, C-286/13 P, EU:C:2015:184, bod 121; a rozsudok z 12. januára 2023, HSBC Holdings a i., vec C-883/19 P, EU:C:2023:11, bod 115.

(248)  Rozsudok z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, C-286/13 P, EU:C:2015:184, bod 123; a rozsudok zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., C-8/08, EU:C:2009:343, bod 36.

(249)  Rozsudok z 15. decembra 2016, Philips a Philips France/Komisia, T-762/14, EU:T:2016:738, bod 91.

(250)  Tento zoznam nie je vyčerpávajúci.

(251)  Rozsudok z 8. júla 2008, BPB/Komisia, T-53/03, EU:T:2008:254, bod 236; a rozsudok z 2. februára 2022, Scania/Komisia, T-799/17, EU:T:2022:48, bod 347. Informácie sú verejne dostupné, ak sú k dispozícii z verejne prístupných zdrojov. Informácie nie sú verejné, ak náklady spojené so zberom informácií odrádzajú ostatné podniky a zákazníkov od ich zberu. Skutočnosť, že môže byť možné zhromažďovať určité informácie na trhu, napríklad ich zberom od zákazníkov, nevyhnutne neznamená, že takéto informácie predstavujú údaje o trhu, ktoré sú ľahko dostupné konkurentom. Pozri rozsudok z 12. júla 2001, Tate & Lyle a i./Komisia, T-202/98, T-204/98 a T-207/98, EU:T:2001:185, bod 60.

(252)  Pozri rozsudok z 5. októbra 2020, Casino, Guichard-Perrachon a AMC/Komisia, T-249/17, EU:T:2020:458, body 263 – 267; a rozsudok z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, T-191/98, T-212/98 až T-214/98, EU:T:2003:245, bod 1 154. Pozri aj bod 398, v ktorom sa vysvetľuje, že zverejňovanie informácií môže byť v niektorých prípadoch súčasťou komunikačného kanála medzi konkurentmi s cieľom dať najavo budúce zámery týkajúce sa správania na trhu určitým spôsobom alebo zabezpečiť ústredný bod pre koordináciu medzi konkurentmi, a preto môže patriť do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1.

(253)  Napríklad v prípade pevného oligopolu.

(254)  Priemyselné združenia môžu zbierať historické údaje s cieľom poskytovať vstupné informácie na účely preskúmaní verejných politík alebo analyzovať výsledky takýchto preskúmaní.

(255)  Komisia napríklad v predchádzajúcich veciach považovala výmenu údajov špecifických pre podnik, ktoré boli staršie ako jeden rok, za výmenu historických údajov, ktorá neobmedzuje hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1, zatiaľ čo informácie staré menej ako jeden rok sa považovali za nové; rozhodnutie Komisie vo veci IV/31.370, UK Agricultural Tractor Registration Exchange, odôvodnenie 50; rozhodnutie Komisie vo veci IV/36.069, Wirtschaftsvereinigung Stahl, Ú. v. ES L 1, 3.1.1998, s. 10, odôvodnenie 17.

(256)  Všeobecný súd vo svojom rozsudku z 12. júla 2019, Sony a Sony Electronics/Komisia, T-762/15, EU:T:2019:515, bod 127, usúdil, že za okolností danej veci predstavovala znalosť výsledkov aukcie z minulosti vysoko relevantné informácie pre konkurentov, a to tak na účely monitorovania, ako aj s ohľadom na budúce zmluvy.

(257)  Pozri Rozsudok z 23. novembra 2006, Asnef-Equifax, C-238/05, EU:C:2006:734, body 31 – 32.

(258)  Pozri rozsudok z 15. marca 2000, Cimenteries CBR/Komisia, T-25/95 a iné, EU:T:2000:77, bod 1 849 a rozsudok zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., C-8/08, EU:C:2009:343, bod 51.

(259)  Pozri návrhy generálnej advokátky Kokott z 19. februára 2009, T-Mobile Netherlands a i., vec C-8/08, EU:C:2009:110, bod 54. Pokiaľ ide o dištancovanie sa, pozri rozsudok z 20. januára 2016, Toshiba Corporation/Komisia, C-373/14 P, body 62 – 63. Pozri aj bod 410.

(260)  Pozri rozsudok z 21. januára 2016, Eturas a i., C-74/14, EU:C:2016:42, bod 48; rozsudok z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, C-199/92 P, EU:C:1999:358, bod 162; rozsudok z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, EU:C:1999:356, bod 121.

(261)  Pozri rozsudok zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., C-8/08, EU:C:2009:343, bod 59.

(262)  Pozri rozsudok z 12. júla 2001, Tate & Lyle a i./Komisia, T-202/98, T-204/98 a T-207/98, EU:T:2001:185, bod 54.

(263)  Rozsudok z 21. januára 2016, Eturas a i., C-74/14, EU:C:2016:42, body 39 – 40.

(264)  Súdny dvor vo svojom rozsudku z 21. januára 2016 vo veci Eturas a i., C-74/14, EU:C:2016:42, v bode 41 uviedol príklady, ako túto domnienku vyvrátiť: preukázaním, že adresát oznámenie nedostal, alebo že si nepozrel príslušnú pasáž alebo si ju pozrel až po určitom čase od tohto zaslania.

(265)  Pozri aj bod 389.

(266)  Pozri napríklad rozsudok zo 14. marca 2013, Dole Food Company a Dole Germany/Komisia, T-588/08, EU:T:2013:130, body 291 – 295.

(267)  Rozsudok z 24. septembra 2019, HSBC Holdings a i./Komisia, T-105/17, EU:T:2019:675, bod 144.

(268)  Pozri napríklad rozhodnutie Komisie zo 7. júla 2016, vec AT.39850 Lodná kontajnerová doprava, odôvodnenia 40 – 43.

(269)  Právo hospodárskej súťaže nebráni zákazníkom nezávisle zverejniť cenovú ponuku jedného dodávateľa inému dodávateľovi s cieľom získať lepšie obchodné podmienky, napríklad nižšiu cenu. Takéto prípady treba odlíšiť od situácií, keď má zákazník vedomosť o protisúťažnom dojednaní medzi dodávateľmi a o výmenách informácií na účely vykonávania takéhoto dojednania.

(270)  Rozsudok z 10. novembra 2017, Icap a i./Komisia, T-180/15, EU:T:2017:795, bod 103; rozsudok z 22. októbra 2015, AC-Treuhand/Komisia, C-194/14 P, EU:C:2015:717, body 27, 34 – 35. Pozri aj rozsudok z 30. marca 2022, Air Canada/Komisia, T-326/17, EU:T:2022:177, body 370 – 371, v ktorom Všeobecný súd konštatoval, že zodpovednosť takýchto tretích strán nezávisí od toho, či pri dojednaní zohrávali úlohu sprostredkovateľa a plateného moderátora. Pozri aj bod 454.

(271)  Rozsudok z 21. júla 2016, VM Remonts a i., C-542/14, EU:C:2016:578, bod 31.

(272)  Rozsudok z 21. júla 2016, VM Remonts a i., C-542/14, EU:C:2016:578, bod 30. Pozri aj bod 406, v ktorom sa vysvetľuje, že sa predpokladá, že príjemca citlivých obchodných informácií zohľadnil tieto informácie, pokiaľ sa nedištancuje tak, že jasne uvedie, že si neželá dostávať takéto informácie, alebo výmenu nahlási správnym orgánom.

(273)  Rozsudok z 10. novembra 2017, Icap a i./Komisia, T-180/15, EU:T:2017:795, bod 100.

(274)  Napríklad menej časté zmluvy môžu znižovať možnosť odvetných opatrení.

(275)  V závislosti od štruktúry trhu a celkového kontextu výmeny nemožno vylúčiť možnosť, že izolovaná výmena môže predstavovať dostatočný základ na to, aby podniky zosúladili svoje správanie na trhu; pozri rozsudok zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., C-8/08, EU:C:2009:343, bod 59.

(276)  Napríklad na niektorých trhoch, ako sú online trhoviská, alebo v oblasti maloobchodného predaja benzínu sa rozhodnutia v oblasti tvorby cien prijímajú niekoľkokrát za deň. Na iných trhoch spoločnosti upravujú svoje ceny len niekoľkokrát za rok. Na prvom z uvedených trhov sa štvrťročná výmena informácií nemusí považovať za častú, pričom na druhom z uvedených trhov sa za častú považovať môže. Na určitých finančných trhoch sa obchodovanie uskutočňuje s takou vysokou frekvenciou, že informácie uverejňované s dennou frekvenciou sa môžu považovať za menej časté.

(277)  Ak daná výmena zahŕňa osobné údaje, takéto opatrenia sa môžu vyžadovať už na účely dodržiavania všeobecného nariadenia o ochrane údajov.

(278)  Pozri rozhodnutie Komisie z 24. apríla 2018 vo veci M.7993, Altice/PT Portugal, bod 53.

(279)  Tento zoznam charakteristík nie je úplný; na posúdenie konkrétnych výmen informácií môžu byť relevantné aj iné charakteristiky trhu.

(280)  Pozri aj bod 389.

(281)  Pozri rozsudok z 23. novembra 2006, Asnef-Equifax, C-238/05, EU:C:2006:734, bod 58 a citovanú judikatúru.

(282)  Pozri rozhodnutie Komisie vo veciach IV/31.370 a 31.446, UK Agricultural Tractor Registration Exchange (Ú. v. ES L 68, 13.3.1992, s. 19), odôvodnenie 51 a rozsudok z 27. októbra 1994, Deere/Komisia, T-35/92, EU:T:1994:259, bod 78.

(283)  Rozsudok z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, C-286/13 P, EU:C:2015:184, bod 122; rozsudok zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., C-8/08, EU:C:2009:343, bod 41; rozsudok z 12. januára 2023, HSBC Holdings a i./Komisia, C-883/19, EU:C:2023:11, body 115 – 116; rozsudok z 8. júla 2020, Infineon Technologies/Komisia, T-758/14 RENV, EU:T:2020:307, bod 100.

(284)  Pozri napríklad rozsudok zo 6. októbra 2009, GlaxoSmithKline, C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P, EU:C:2009:610, bod 58; rozsudok z 20. novembra 2008, BIDS, C-209/07, EU:C:2008:643, bod 15 a ďalšie.

(285)  Rozsudok z 26. septembra 2018, Philips a Philips France/Komisia, C-98/17 P, EU:C:2018:774, bod 35.

(286)  Informácie o plánovaných budúcich množstvách by mohli napríklad zahŕňať plánovaný budúci predaj, podiely na trhu a predaje na konkrétnych územiach alebo predaje konkrétnym skupinám zákazníkov.

(287)  Pozri napríklad rozsudok z 8. júla 2020, Infineon Technologies/Komisia, T-758/14 RENV, EU:T:2020:307, bod 96; rozsudok z 15. decembra 2016, Philips a Philips France/Komisia, T-762/14, EU:T:2016:738, body 134 – 136. Informácie sa nemusia týkať priamo cien. Výmena informácií, ktoré tvoria rozhodujúci prvok ceny, ktorú má zaplatiť koncový používateľ, môže takisto predstavovať obmedzenie z hľadiska cieľa. Pozri rozsudok zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., C-8/08, EU:C:2009:343, bod 37.

(288)  Rozsudok z 8. júla 2020, Infineon Technologies/Komisia, T-758/14 RENV, EU:T:2020:307, body 85 a 96; rozsudok z 15. decembra 2016, Philips a Philips France/Komisia, T-762/14, EU:T:2016:738, bod 104.

(289)  Rozsudok z 8. júla 2020, Infineon Technologies/Komisia, T-758/14 RENV, EU:T:2020:307, bod 70.

(290)  Rozsudok z 8. júla 2020, Infineon Technologies/Komisia, T-758/14 RENV, EU:T:2020:307, bod 98.

(291)  Rozsudok z 9. septembra 2015, Samsung SDI a i./Komisia, T-84/13, EU:T:2015:611, bod 51.

(292)  Rozsudok z 8. júla 2020, Infineon Technologies/Komisia, T-758/14 RENV, EU:T:2020:307, bod 96.

(293)  Rozhodnutie Komisie z 8. júla 2021 vo veci AT.40178 Automobilové emisie, odôvodnenia 84, 107 a 124 – 126.

(294)  Pozri rozsudok z 12. januára 2023, HSBC Holdings a i./Komisia, C-883/19 P, EU:C:2023:11, body 120 – 121, v ktorom sa objasňuje, že článok 101 má chrániť nielen bezprostredné záujmy jednotlivých konkurentov alebo spotrebiteľov, ale aj štruktúru trhu, a tým hospodársku súťaž ako takú.

(295)  Rozsudok zo 7. novembra 2019, Campine a Campine Recycling/Komisia, T-240/17, EU:T:2019:778, bod 308.

(296)  Rozsudok z 12. januára 2023, HSBC Holdings a i./Komisia, C-883/19 P, EU:C:2023:11, body 195 – 205.

(297)  Usmernenia uvedené vo zvyšnej časti tohto oddielu 6.2.7 sa vzťahujú len na výmeny informácií, ktoré neobmedzujú hospodársku súťaž z hľadiska cieľa.

(298)  Rozsudok z 28. mája 1998, John Deere, C-7/95 P, EU:C:1998:256, bod 76.

(299)  Rozsudok z 23. novembra 2006, Asnef-Equifax, C-238/05, EU:C:2006:734, bod 54.

(300)  V určitých prípadoch môže výmena informácií prinášať výhody len vtedy, ak sa vzťahuje na dostatočne veľký podiel na trhu. To môže platiť napríklad v prípade kompilácie informácií v odvetví finančných služieb, v ktorom využívanie nezáväzných úverových registrov a spoločných kompilácií údajov môže zlepšiť znalosť rizík a jednotlivým spoločnostiam uľahčiť odhadovanie rizík.

(301)  Komisia vo svojom rozhodnutí z 30. júna 2022 vo veci AT.40511, Insurance Ireland konštatovala, že výmena sa týkala významnej časti relevantného trhu. V tomto prípade účastníci výmeny predstavovali 98 % relevantného trhu.

(302)  Diskusia týkajúca sa potenciálneho zvýšenia efektívnosti vyplývajúceho z výmeny informácií nie je vyčerpávajúca.

(303)  Pozri bod 412.

(304)  V tejto tabuľke sa uvádza prehľad relevantných úvah pri posudzovaní zodpovednosti za výmeny citlivých obchodných informácií v rôznych kontextoch. Tabuľka je informatívna a nie je vyčerpávajúca.

(305)  Ak sa podnik B verejne dištancuje alebo oznámi výmenu orgánom verejnej moci, zodpovednosť A bude závisieť od toho, či je možné preukázať existenciu zosúladeného postupu.

(306)  Štandardizácia sa môže uskutočňovať rôznymi spôsobmi od prijatia noriem založených na konsenze uznaných medzinárodnými, európskymi alebo národnými štandardizačnými orgánmi, cez prijatie technických špecifikácií založených na konsenze a vypracovaných konzorciami a fórami až po dohody medzi nezávislými podnikmi.

(307)  Pozri rozsudok z 26. marca 2009, Selex Sistemi Integrati/Komisia, C-113/07 P, EU:C:2009:191, bod 92.

(308)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 12).

(309)  Pozri rozsudok z 12. mája 2010, EMC Development/Komisia, T-432/05, EU:T:2010:189.

(310)  Pozri kapitolu 2 o dohodách o výskume a vývoji, ako aj Usmernenia o uplatňovaní článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na dohody o transfere technológií (Ú. v. EÚ C 89, 28.3.2014, s. 3, body 20 až 26) (ďalej len „usmernenia o transfere technológií“), ktorých predmetom sú aspekty definície trhu, ktoré majú mimoriadny význam v oblasti udeľovania licencií na technologické práva. Príklad vymedzenia trhu na základe týchto usmernení sa nachádza v rozhodnutí Komisie vo veci AT.39985, Motorola – Presadzovanie patentov nevyhnutných pre normu GPRS, odôvodnenia 184 – 220.

(311)  Pozri aj bod 475.

(312)  V tejto kapitole sa práva duševného vlastníctva vzťahujú najmä na patenty (okrem nezverejnených patentových prihlášok). Ak však iné druhy práv duševného vlastníctva poskytujú držiteľovi práv duševného vlastníctva účinnú kontrolu nad použitím normy, mali by sa uplatňovať tie isté zásady.

(313)  V závislosti od účastníkov procesu tvorby noriem sa môžu obmedzenia vyskytovať buď na strane dodávateľa, alebo na strane kupujúceho na trhu so štandardizovaným produktom.

(314)  Ak je doplnený aj o záväzok FRAND. Pozri body 451 až 457.

(315)  Pozri usmernenia o transfere technológií, bod 7.

(316)  Vysoké licenčné poplatky sa môžu považovať za neprimerane vysoké len vtedy, ak sú splnené podmienky zneužitia dominantného postavenia stanovené článku 102 ZFEÚ a v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Pozri napríklad rozsudok zo 14. februára 1978, United Brands, vec 27/76, EU:C:1978:22.

(317)  Hoci obavy zo zablokovania, ako aj obavy zo zdržiavania majú jednostrannú povahu, obavy zo zablokovania zvyčajne vychádzajú zo samotnej dohody o štandardizácii, zatiaľ čo obavy zo zdržiavania sú vlastné nehmotnej povahe práv duševného vlastníctva. Inými slovami, počas procesu štandardizácie sa členovia normotvornej organizácie dohodnú na konkrétnom technologickom riešení spomedzi (potenciálne) konkurenčných technológií, ktoré môžu vytvárať trhovú silu, ktorú držiteľ normy nevyhnutnej pre práva duševného vlastníctva môže využívať na tzv. zablokovanie vykonávateľov. Naproti tomu zdržiavanie vykonávateľom, ktorý nie je ochotný nadobudnúť licenciu, nie je dôsledkom štandardizácie, ale vyplýva zo skutočnosti, že držitelia práv duševného vlastníctva môžu v konečnom dôsledku zabrániť použitiu bez licencie len žalobou. Požiadavky stanovené Súdnym dvorom vo veci Huawei/ZTE pre subjekty vykonávajúce normu nevyhnutnú pre práva duševného vlastníctva, aby sa vyhli tomu, že sa na ne bude vzťahovať súdny príkaz vnútroštátneho súdu ukladajúci povinnosť zdržať sa určitého konania, by mali zvyčajne poskytovať dostatočnú ochranu pred taktikou zdržiavania v rámci Európskej únie; pozri rozsudok zo 16. júla 2015, Huawei Technologies Co. Ltd/ZTE Corp. a ZTE Deutschland GmbH, C-170/13, EU:C:2015:477, najmä body 65 – 67.

(318)  Pozri odôvodnenia 221 až 270 rozhodnutia Komisie vo veci AT.39985, Motorola – Presadzovanie patentov nevyhnutných pre normu GPRS.

(319)  Pozri napríklad rozhodnutie Komisie vo veci IV/35.691, Mestské vykurovacie potrubie, odôvodnenie 147, v ktorom časť porušenia článku 101 spočívala v „používaní predpisov a noriem s cieľom zabrániť zavedeniu novej technológie, ktorá mohla viesť k zníženiu cien, alebo jej zavedenie oneskoriť“.

(320)  Tento bod by nemal brániť tomu, aby jednotliví držitelia práv duševného vlastníctva zverejnili ex ante najobmedzujúcejšie licenčné podmienky patentov nevyhnutných pre normu, alebo aby všetci držitelia práv duševného vlastníctva zverejnili ex ante najvyššie súhrnné licenčné poplatky, ako sa uvádza v bode 474. Nebráni ani vzniku patentových združení vytvorených v súlade so zásadami stanovenými v oddiele IV.4 usmernení o transfere technológií, ani rozhodnutiu bezplatne poskytnúť licenciu na práva duševného vlastníctva, ktoré sú nevyhnutné pre normu, ako sa uvádza v tejto kapitole.

(321)  Pozri aj kapitolu 1 Úvod. Pokiaľ ide o trhové podiely, pozri aj bod 472.

(322)  Pozri v tomto smere aj bod 464.

(323)  Neobmedzená účasť by sa mala týkať všetkých krokov procesu vrátane účasti na prípravnej fáze procesu štandardizácie v rámci normotvornej organizácie, napríklad v kontexte osobitných záujmových skupín v rámci normotvornej organizácie.

(324)  Účinný prístup by sa mal napríklad poskytnúť k špecifikácii normy.

(325)  Ako sa uvádza v bodoch 456 a 457. Pozri aj oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru: Vymedzenie prístupu EÚ, pokiaľ ide o patenty nevyhnutné pre normy (ďalej len „oznámenie o patentoch nevyhnutných pre normy“) [COM(2017) 712 final].

(326)  Pozri rozsudok zo 16. júla 2015, Huawei Technologies Co. Ltd/ZTE Corp. a ZTE Deutschland GmbH, C-170/13, EU:C:2015:477, bod 53: „Za týchto okolností a vzhľadom na skutočnosť, že záväzok udeliť licencie za podmienok FRAND vytvára legitímne očakávania tretích osôb, že majiteľ PNN im skutočne udelí licencie za takýchto podmienok, odmietnutie majiteľa PNN udeliť licenciu za týchto podmienok môže v zásade predstavovať zneužitie v zmysle článku 102 ZFEÚ.“ Pozri aj bod 417 rozhodnutia Komisie vo veci AT.39985 – Motorola – Presadzovanie patentov nevyhnutných pre normu GPRS: „Vzhľadom na proces štandardizácie, ktorý viedol k prijatiu normy GPRS a na dobrovoľný záväzok spoločnosti Motorola udeliť licenciu na patent Cudak nevyhnutný pre normu za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných (FRAND) podmienok, subjekty implementujúce normu GPRS majú oprávnené očakávanie, že spoločnosť Motorola im licenciu na daný patent nevyhnutný pre normu udelí za predpokladu, že sú ochotné uzavrieť licenčnú zmluvu za FRAND podmienok.“

(327)  Na dosiahnutie želaného výsledku nie je potrebné, aby sa v rámci zverejnenia v dobrej viere od účastníkov vyžadovalo, aby porovnali svoje práva duševného vlastníctva s potenciálnou normou a vydali vyhlásenie o tom, že s určitosťou nemajú žiadne práva duševného vlastníctva týkajúce sa potenciálnej normy.

(328)  A naopak, k „patentovej pasci“ dochádza vtedy, ak podnik zúčastnený na procese normotvorby úmyselne utajuje skutočnosť, že vlastní patenty nevyhnutné pre vytváranú normu, a takéto patenty začne uplatňovať až vtedy, keď sa dospelo k dohode o norme, pričom ďalšie podniky sú tak „lapené“ ju používať. Ak počas procesu normotvorby vznikne „patentová pasca“, oslabuje sa tým dôvera v daný proces vzhľadom na to, že účinný proces normotvorby je predpokladom technického rozvoja a rozvoja trhu vo všeobecnosti v prospech spotrebiteľov. Pozri napríklad rozhodnutie Komisie z 9. decembra 2009 vo veci COMP/38.636 – RAMBUS (Ú. v. EÚ C 30, 6.2.2010, s. 17).

(329)  Účastníci by sa mali nabádať, aby svoje skoršie všeobecné zverejnenie doplnili o číslo patentu a/alebo čísla patentovej prihlášky po tom, ako tieto informácie budú verejne dostupné.

(330)  To isté by platilo, ak by organizácia uplatňovala licenčnú politiku na základe jednorazového nominálneho poplatku.

(331)  Pozri aj rozsudok zo 16. júla 2015, Huawei Technologies Co. Ltd/ZTE Corp. a ZTE Deutschland GmbH, C-170/13, EU:C:2015:477, bod 71, podľa ktorého žaloba za porušenie môže predstavovať zneužitie dominantného postavenia v zmysle článku 102, ak je podaná voči ochotnému nadobúdateľovi licencie bez dodržania procesných krokov stanovených Súdnym dvorom v jeho rozsudku.

(332)  Normotvorné organizácie nie sú zapojené do licenčných rokovaní ani výsledných dohôd.

(333)  Pozri rozsudok zo 14. februára 1978, United Brands, vec 27/76, EU:C:1978:22, bod 250; pozri aj rozsudok zo 16. júla 2009, Der Grüne Punkt – Duales System Deutschland/Komisia, C-385/07 P, EU:C:2009:456, bod 142.

(334)  Oznámenie o patentoch nevyhnutných pre normy, strana 7.

(335)  Metódy založené na nákladoch v zásade nemusia byť najvhodnejšie, a to aj preto, že sú spojené s ťažkosťami pri posudzovaní nákladov na vývoj určitého patentu alebo skupín patentov, a môžu narušiť stimuly na inovácie.

(336)  Opísané metódy nie sú jediné možné a na stanovenie spravodlivých, primeraných a nediskriminačných sadzieb poplatkov možno použiť iné metódy odzrkadľujúce ducha uvedených metód. Pozri aj Chryssoula Pentheroudakis, Justus A. Baron (2017), Licenčné podmienky patentov nevyhnutných pre normy: komplexná analýza prípadov. Vedecká správa Spoločného výskumného centra na podporu politiky. EUR 28302 EN; doi:10.2791/193948.

(337)  Pozri rozsudok z 13. júla 1989, Tournier, C-395/87, EU:C:1989:319, bod 38; rozsudok z 13. júla 1989, Lucazeau a i./SACEM a i., veci 110/88, 241/88 a 242/88, EU:C:1989:326, bod 33.

(338)  Ak obe zmluvné strany súhlasia, o sporoch týkajúcich sa podmienok FRAND, pokiaľ ide o patenty nevyhnutné pre normu, môže rozhodnúť aj nezávislá tretia strana, napríklad rozhodca. Pozri napríklad rozsudok zo 16. júla 2015, Huawei Technologies Co. Ltd/ZTE Corp. a ZTE Deutschland GmbH, C-170/13, EU:C:2015:477, bod 68 a rozhodnutie Komisie z 29. apríla 2014 vo veci AT. 39939 – Samsung – Vymáhanie patentov nevyhnutných pre normu univerzálneho mobilného telekomunikačného systému (UMTS), odôvodnenie 78.

(339)  Pozri rozhodnutie Komisie vo veci IV/29/151, Philips/VCR, odôvodnenie 23: „Keďže tieto normy boli pre výrobu zariadení založených na systéme VCR, strany boli nútené vyrábať a distribuovať len kazety a rekordéry založené na systéme VCR v licencii spoločnosti Philips. Tieto spoločnosti nemohli začať vyrábať a distribuovať iné systémy využívajúce videokazety… To predstavovalo obmedzenie hospodárskej súťaže v zmysle článku 85 ods. 1 písm. b).“

(340)  Pozri rozhodnutie Komisie vo veci IV/29/151, Philips/VCR, odôvodnenie 23.

(341)  V rozhodnutí Komisie vo veci IV/31.458, X/Open Group, Komisia dospela k záveru, že hoci boli prijaté normy zverejnené, v dôsledku politiky obmedzeného členstva nemali nečlenovia možnosť ovplyvniť výsledky práce skupiny a možnosť získať know-how a technické znalosti týkajúce sa noriem, ktoré by ako členovia pravdepodobne získali. Okrem toho na rozdiel od členov nemohli nečlenovia zaviesť normu pred jej prijatím (pozri bod 32). Usúdilo sa preto, že dohoda môže obmedzovať hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1.

(342)  K takémuto obmedzeniu môže dôjsť vylúčením zainteresovaných strán z dohody o štandardizácii alebo obmedzenejším postavením účastníka.

(343)  Pozri rozhodnutie Komisie zo 14. októbra 2009 vo veci 39.416, Klasifikácia lodí.

(344)  Najmä ak je pravdepodobné, že zavedenie normy povedie k novému relevantnému trhu.

(345)  Pozri bod 438.

(346)  Aby sa zvýšila transparentnosť potenciálnych nákladov na vykonávanie normy, normotvorné organizácie by mohli aktívne zverejňovať celkový maximálny objem licenčných poplatkov za normu. Držitelia práv duševného vlastníctva môžu podobne ako v prípade združovania patentov zdieľať celkový objem licenčných poplatkov.

(347)  Akékoľvek jednostranné alebo spoločné zverejnenie najobmedzujúcejších licenčných podmienok ex ante by sa nemalo používať ako zámienka na spoločné stanovovanie cien či už nadväzujúcich produktov alebo substitučných práv duševného vlastníctva/technológií, ktoré je obmedzením hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

(348)  Pozri rozhodnutie Komisie z 15. decembra 1986 vo veci IV/31.458, X/Open Group, odôvodnenie 42: „Komisia sa domnieva, že ochota skupiny dať výsledky k dispozícii čo najrýchlejšie je základným prvkom jej rozhodnutia udeliť výnimku.“

(349)  V rozhodnutí Komisie vo veci IV/29/151, Philips/VCR, viedol súlad s normami VCR k vylúčeniu iných, možno lepších, systémov. Toto vylúčenie bolo obzvlášť závažné vzhľadom na významné postavenie na trhu, ktoré mala spoločnosť Philips „… stranám boli uložené obmedzenia, ktoré neboli potrebné na dosiahnutie uvedených zlepšení. Kompatibilita videokaziet VCR s prístrojmi vyrábanými ostatnými výrobcami by bola zaistená aj v prípade, ak by títo výrobcovia boli nútení akceptovať len povinnosť dodržiavať pri výrobe zariadení založených na systéme VCR normy VCR“ (odôvodnenie 31).

(350)  Pozri rozhodnutie Komisie z 15. decembra 1986 vo veci IV/31.458, X/Open Group, odôvodnenie 45: „Ciele skupiny by nebolo možné dosiahnuť, ak by sa každá spoločnosť, ktorá je ochotná zaviazať sa rešpektovať ciele skupiny, mohla stať členom. Viedlo by to k praktickým a logistickým problémom v rámci riadenia pracovnej činnosti a mohlo by to brániť prijatiu vhodných návrhov.“ Pozri tiež rozhodnutie Komisie vo veci 39.416, Klasifikácia lodí, bod 36: „záväzky zabezpečujú primeranú rovnováhu medzi zachovaním náročných kritérií na členstvo v IACS na jednej strane a odstránením zbytočných prekážok pre dané členstvo na druhej strane. Nové kritériá zabezpečia, že členmi IACS sa stanú len technicky spôsobilé spoločnosti, a tým sa zabráni, aby príliš mierne požiadavky na členstvo zbytočne nepoškodili efektívnosť a kvalitu práce IACS. Nové kritériá zároveň nebudú brániť technicky spôsobilým klasifikačným spoločnostiam, aby sa stali členmi IACS, ak budú mať záujem.“

(351)  Pozri bod 471 o nutnosti zabezpečiť, aby zainteresované strany boli v súvislosti s prebiehajúcimi prácami informované a konzultovalo sa s nimi, ak je účasť obmedzená.

(352)  Substituovateľné práva duševného vlastníctva sa vzťahujú na technológiu, ktorú používatelia alebo nadobúdatelia licencie považujú za vzájomne zameniteľnú alebo substituovateľnú za inú technológiu z dôvodu charakteristík a plánovaného použitia danej technológie.

(353)  V tejto súvislosti pozri rozhodnutie Komisie z 29. novembra 1995 vo veciach IV/34.179, 34.202, 216, Dutch Cranes (SCK a FNK), odôvodnenie 23: „Zákaz využívania firiem, ktoré nezískali osvedčenie od SCK, ako subdodávateľov obmedzuje slobodu konania firiem, ktoré majú osvedčenie. To, či je možné zákaz považovať za vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v zmysle článku 85 ods. 1, sa musí posúdiť vzhľadom na právny a ekonomický kontext. Ak je takýto zákaz spojený so systémom certifikácie, ktorý je úplne otvorený, nezávislý a transparentný a umožňuje prijímanie rovnocenných záruk z iných systémov, je možné argumentovať, že nemá obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž a je zameraný len na úplné zaručenie kvality certifikovaných tovarov alebo služieb.“

(354)  Pojem „štandardizácia de facto“ označuje situáciu, keď (právne nezáväznú) normu v praxi používa väčšina predstaviteľov daného odvetvia.

(355)  Tieto štandardné podmienky by sa mohli vzťahovať len na veľmi malú alebo na veľkú časť ustanovení obsiahnutých v konečnej zmluve.

(356)  Myslí sa tým situácia, keď (nepovinné) štandardné podmienky v praxi používa väčšina predstaviteľov odvetvia a/alebo sa tieto podmienky používajú pre väčšinu aspektov produktu/služby, čo vedie k obmedzeniu alebo až neexistencii možnosti výberu pre spotrebiteľov.

(357)  Pozri aj poznámku pod čiarou č. 32. Na trhoch, na ktorých sú necenové parametre dôležitými parametrami hospodárskej súťaže, môžu štandardné podmienky týkajúce sa týchto parametrov predstavovať aj obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

(358)  Ak z predchádzajúcich skúseností so štandardnými podmienkami na relevantnom trhu vyplýva, že podmienky neviedli k oslabeniu súťaže z hľadiska diferenciácie produktov, mohlo by to naznačovať, že používanie toho istého druhu štandardných podmienok pre príbuzný produkt takisto nepovedie k obmedzujúcemu účinku na hospodársku súťaž.

(359)  Na trhoch, na ktorých sú necenové parametre dôležitými parametrami hospodárskej súťaže, môžu mať štandardné podmienky týkajúce sa týchto parametrov tiež za následok obmedzenie hospodárskej súťaže.

(360)  Oznámenie komisie o neformálnom poradenstve v súvislosti s novými alebo nevyriešenými otázkami týkajúcimi sa článkov 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré sa objavujú v jednotlivých prípadoch (usmerňovacie listy) (Ú. v. EÚ C 381, 4.10.2022, s. 9).

(361)  Článok 3 ZEÚ.

(362)  Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú v roku 2015 prijali všetky členské štáty Organizácie Spojených národov.

(363)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Európska zelená dohoda [COM(2019) 640 final].

(364)  Pozri napríklad rezolúciu OSN č. 66/288 prijatú Valným zhromaždením OSN 27. júla 2012.

(365)  Agenda OSN pre udržateľný rozvoj do roku 2030 určuje 17 cieľov udržateľného rozvoja (patria sem napríklad cieľ 2: ukončiť hlad, dosiahnuť potravinovú bezpečnosť a lepšiu výživu a podporovať udržateľné poľnohospodárstvo; cieľ 7: zabezpečiť prístup k cenovo dostupným, spoľahlivým a udržateľným moderným zdrojom energie; cieľ 9: vybudovať odolnú infraštruktúru, podporovať inkluzívnu a udržateľnú industrializáciu a posilniť inovácie; cieľ 13: podniknúť bezodkladné opatrenia na boj proti klimatickým zmenám a ich dôsledkom); a 169 čiastkových cieľov (patrí medzi ne napríklad čiastkový cieľ 9.1: vyvinúť kvalitnú, spoľahlivú, udržateľnú a pružnú infraštruktúru vrátane regionálnej a cezhraničnej infraštruktúry na podporu hospodárskeho rozvoja a ľudského blahobytu so zameraním na cenovo dostupný a spravodlivý prístup pre všetkých; ako aj čiastkový cieľ 13.1: posilniť odolnosť a adaptačnú schopnosť na riziká spojené s klimatickými zmenami a prírodnými katastrofami vo všetkých krajinách).

(366)  Pozri predchádzajúci oddiel 1.2.6. Súdny dvor uznal, že obmedzenia hospodárskej súťaže vyplývajúce z dohôd alebo rozhodnutí združení podnikov nemusia patriť do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1, ak sú neoddeliteľnou súčasťou sledovaného legitímneho cieľa a primerané tomuto cieľu (pozri okrem iného rozsudok z 21. septembra 1999, Albany International, C-67/96, EU:C:1999:430; rozsudok z 19. februára 2002, Wouters a i., C-309/99, EU:C:2002:98; a rozsudok zo 16. júla 2006, Meca-Medina a Majcen/Komisia, C-519/04 P, EU:C:2006:492).

(367)  Usmernenia Komisie o uplatňovaní článku 81 ods. 3 zmluvy (ďalej len „usmernenia k článku 101 ods. 3“) (Ú. v. EÚ C 101, 27.4.2004, s. 97).

(368)  Pozri bod 284.

(369)  Keďže dohody o štandardizácii udržateľnosti sú podkategóriou dohôd o štandardizácii.

(370)  Ak sa databázou neznižuje neistota, pokiaľ ide o nedávne alebo budúce správanie konkurentov na trhu, nebude predstavovať výmenu citlivých obchodných informácií. Inými slovami, podniky, ktoré prispievajú do databázy, by nemali identifikovať, kto sú ich súčasní alebo budúci dodávatelia.

(371)  Pozri body 23 a 28.

(372)  V zásade by dôkazy preukazujúce sledovanie cieľa udržateľnosti mali byť také, aby umožnili o protisúťažnom cieli dohody dôvodne pochybovať. O sledovaní cieľa udržateľnosti by však nemali byť pochybnosti. Pozri obdobný rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK), C-307/18, EU:C:2020:52, body 107 – 108.

(373)  Pozri aj body 24 – 27 usmernení k článku 101 ods. 3.

(374)  Pozri napríklad Fórum OSN pre normy udržateľnosti, https://unfss.org/home/objective-of-unfss.

(375)  Pozri napríklad Konferenciu OSN o obchode a rozvoji, Framework for the Voluntary Sustainability Standards (VSS) Assessment Toolkit [Rámec pre súbor nástrojov na hodnotenie dobrovoľných noriem udržateľnosti (VSS)], https://unctad.org/system/files/official-document/ditctabinf2020d5_en.pdf.

(376)  Podrobnejší opis hlavných spôsobov, akými dohody o štandardizácii môžu obmedzovať hospodársku súťaž, sa uvádza v bodoch 442 – 444.

(377)  Rozhodnutie Komisie z 8. júla 2021 vo veci AT.40178, Automobilové emisie.

(378)  Ako sa uvádza v bode 538, dohody medzi konkurentmi, ktorými sa obmedzuje produkcia zúčastnených podnikov, pokiaľ ide o dotknuté produkty, sa nepovažujú za dohody o štandardizácii udržateľnosti. Takéto dohody si preto vyžadujú individuálne posúdenie podľa článku 101.

(379)  Vysvetlenie pojmu „transparentnosť“ v procese stanovovania normy sa uvádza v bode 453.

(380)  Pozri bod 464. Inými slovami, podnikom, ktoré sa nechcú podieľať na norme, by sa nemalo brániť v tom, aby naďalej dodávali na trh a spotrebiteľom produkty, ktoré spĺňajú zákonné požiadavky, ale nespĺňajú dodatočné požiadavky vytvorené novou normou udržateľnosti.

(381)  Pozri oddiel 6.1 o výmene informácií, a najmä bod 369.

(382)  Pozri bod 465 a nasledujúce body v oddiele 7.3.3.2 týkajúcom sa podmienok prístupu k norme.

(383)  Významnosť zvýšenia ceny bude závisieť od charakteristík produktu a relevantného trhu.

(384)  Spoločný trhový podiel zúčastnených podnikov sa vzťahuje na trhový podiel produktov podnikov vo všeobecnosti na relevantných trhoch, ktoré norma ovplyvňuje, a neobmedzuje sa na produkty, na ktoré sa osobitne vzťahuje dohoda o štandardizácii udržateľnosti.

(385)  Nezáväzné pravidlo bezpečného prístavu nebráni Komisii ani vnútroštátnemu orgánu na ochranu hospodárskej súťaže, aby zasiahli v jednotlivých prípadoch, v ktorých by dohoda o štandardizácii udržateľnosti viedla k citeľnému obmedzeniu hospodárskej súťaže na trhu, napríklad z dôvodu kumulatívneho účinku dohôd o štandardizácii udržateľnosti uzatvorených medzi rôznymi podnikmi, ktorého dôsledkom je významné zvýšenie ceny alebo významné zníženie kvality.

(386)  Existencia takéhoto systému monitorovania a presadzovania na zabezpečenie dodržiavania normy udržateľnosti je faktor, ktorý sa zohľadní pri posudzovaní toho, či je hlavným cieľom dohody dosiahnutie cieľa udržateľnosti, ako sa uvádza v bode 534.

(387)  Na dohody medzi konkurentmi, ktoré neobsahujú obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, sa môže vzťahovať aj oznámenie de minimis, ak súhrnný trhový podiel zmluvných strán dohody nepresahuje 10 % na ktoromkoľvek relevantnom trhu, ktorý je dohodou ovplyvnený – pozri bod 41.

(388)  Pozri aj body 48 – 72 usmernení k článku 101 ods. 3. Konkrétne v bode 70 sa uvádza, že „podniky môžu byť vďaka spolupráci schopné dosiahnuť zvýšenie efektívnosti, ktoré by bez dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž nebolo možné alebo by bolo možné len so značným oneskorením alebo s vyššími nákladmi“.

(389)  Pozri aj body 50 – 58 usmernení k článku 101 ods. 3. Konkrétne v bode 58 sa objasňuje, že „[v] prípadoch, keď dohoda nebola ešte úplne vykonaná, musia strany dohody zdôvodniť akékoľvek prognózy, pokiaľ ide o dátum, od ktorého bude efektívnosť dosahovať takú mieru, aby mala výrazný pozitívny vplyv na trh.“

(390)  Pozri bod 56 usmernení o článku 101 ods. 3: „Predložené údaje musia byť overiteľné, aby poskytovali dostatočný stupeň istoty, že výsledky sa zhmotnili alebo pravdepodobne zhmotnia.“

(391)  Pozri napríklad odporúčanie Komisie (EÚ) 2021/2279 z 15. decembra 2021 týkajúce sa používania metód environmentálnej stopy na meranie a oznamovanie environmentálnych vlastností produktov a environmentálneho správania organizácií počas ich životného cyklu (Ú. v. EÚ L 471, 30.12.2021, s. 1).

(392)  Pozri najmä bod 39 usmernení k článku 101 ods. 3.

(393)  Pozri najmä body 73 – 82 usmernení k článku 101 ods. 3.

(394)  Pozri najmä body 76 a 89 usmernení k článku 101 ods. 3 týkajúce sa času, v ktorom sa dosiahne efektívnosti.

(395)  V tomto prípade by sa možné výhody pre spotrebiteľov mohli preukázať s použitím dôkazu o ich „ochote zaplatiť“; pozri oddiel 9.4.3.2.

(396)  Napríklad environmentálna regulácia dosahuje tento cieľ prostredníctvom daní, zákazov alebo dotácií.

(397)  Ak sú podniky viazané systémom stropov a obchodovania, ako je napríklad systém EU ETS, je potrebné vziať do úvahy, že akékoľvek zníženie znečistenia a zodpovedajúce zníženie využívania emisných kvót daným podnikom alebo odvetvím uvoľní tieto kvóty, čo vedie k nulovému čistému účinku na znečistenie, ak nedôjde k zníženiu emisných kvót (tzv. efekt vodnej postele).

(398)  Môže sa to stať napríklad vtedy, ak spoločnosť investuje do uvedenia udržateľného produktu na trh s cieľom zabezpečiť, aby si spotrebitelia boli vedomí kvality nového produktu. Ak potom konkurenti takisto začnú vyrábať udržateľné verzie svojich vlastných produktov, pre ktoré bol dopyt spotrebiteľov už vytvorený, títo konkurenti nemusia znášať náklady spojené s úvodným spustením udržateľného produktu a môžu parazitovať na investíciách prvej spoločnosti do spustenia udržateľného produktu.

(399)  Pozri najmä bod 80 usmernení k článku 101 ods. 3.

(400)  Patria sem výrobcovia, ktorí používajú produkty ako vstup, veľkoobchodníci, maloobchodníci a koneční spotrebitelia, t. j. fyzické osoby, ktoré konajú na účely, ktoré nesúvisia s ich obchodnou činnosťou alebo profesiou. Pozri bod 84 usmernení k článku 101 ods. 3.

(401)  Pozri bod 85 usmernení k článku 101 ods. 3, pozri aj rozsudok z 23. novembra 2006, Asnef-Equifax, C-238/05, EU:C:2006:734, bod 72.

(402)  Zníženie hraničných alebo variabilných nákladov bude pravdepodobne pre posúdenie efektívnosti relevantnejšie ako zníženie fixných nákladov; hraničné a variabilné náklady v zásade pravdepodobnejšie povedú k nižším cenám pre spotrebiteľov.

(403)  Ochota spotrebiteľov zaplatiť je jedným z prvkov, ktorý môže pomôcť určiť druh výhody, ktorú uvádzajú zmluvné strany dohody. Skutočnosť, že spotrebitelia sú ochotní zaplatiť, t. j. existuje dopyt po udržateľných produktoch, neznamená nutne, že dohoda nie je nevyhnutná. Hoci spotrebitelia môžu byť ochotní zaplatiť za udržateľný produkt, dohoda obmedzujúca hospodársku súťaž môže byť naďalej nevyhnutná, napríklad na prekonanie nevýhody priekopníka alebo dosiahnutie úspor z rozsahu, ktoré znižujú náklady.

(404)  Rozsudok z 23. novembra 2006, Asnef-Equifax, C-238/05, EU:C:2006:734, bod 72.

(405)  Zlyhanie trhu v takýchto situáciách zvyčajne spočíva v tom, že neudržateľná spotreba spôsobuje negatívne externality ostatným. Tieto negatívne externality (ako sú emisie) nie sú plne internalizované (zohľadnené) jednotlivými spotrebiteľmi, dôsledkom čoho je nadmerná spotreba neudržateľného produktu. Podobne môže zlyhanie trhu zahŕňať pozitívne externality (ako zníženie emisií) vyplývajúce z udržateľnej spotreby. V takom prípade trh neposkytuje udržateľné produkty v dostatočnom rozsahu v zásade z rovnakého dôvodu, konkrétne preto, že spotrebitelia nezohľadňujú vplyv ich spotreby na ostatných.

(406)  Bod 43 usmernení o uplatňovaní článku 101 ods. 3; pozri aj rozsudok z 27. septembra 2006, GlaxoSmithKline Services a i./Komisia, T-168/01, EU:T:2006:265, body 248 a 251; rozsudok z 11. septembra 2014, MasterCard Inc, C-382/12 P, EU:C:2014:2201, bod 242; rozhodnutie Komisie z 23. mája 2013 vo veci AT.39595 Air Canada/United Airlines/Lufthansa („STAR alliance“).

(407)  Ujma sa môže spotrebiteľom nahradiť prostredníctvom jedného typu prínosov pre udržateľnosť alebo prostredníctvom kombinácie individuálnych a kolektívnych prínosov, pozri oddiel 9.4.3.4.

(408)  V tomto príklade je však obmedzená nielen potenciálna výhoda dohody z dôvodu nedostatočného pokrytia, ale aj potenciálne narušenie hospodárskej súťaže (v podstate z rovnakých dôvodov).

(409)  Výhody, ktoré sa prejavia v budúcnosti, sa môžu zohľadniť v rozsahu, v akom sa budú týkať spotrebiteľov na relevantnom trhu.

(410)  V prípadoch, keď sú kolektívne prínosy rozptýlené vo veľkej časti spoločnosti, je menej pravdepodobné, že prekrývanie so spotrebiteľmi na relevantnom trhu bude významné.

(411)  Pozri usmernenia k článku 101 ods. 3, bod 87.

(412)  Rozsudok z 9. septembra 2003, CIF, C-198/01, EU:C:2003:430, bod 56. Pozri aj kapitolu 1 bod 19.

(413)  Rozsudok z 12. decembra 2013, Soa Nazionale Costruttori, C-327/12, EU:C:2013:827, bod 38; rozsudok z 5. decembra 2006, Cipolla a i., C-94/04, EU:C:2006:758, bod 47.