OZNÁMENIE KOMISIE

Usmernenia pre ľahšie uplatňovanie nariadenia o NMO verejnými obstarávateľmi, obstarávateľmi a hospodárskymi subjektmi

(2023/C 64/04)

Obsah

Určenie pôvodu hospodárskeho subjektu

1.1.

Dôkazné prvky, podľa ktorých možno určiť, či sa právnická osoba zaoberá „významnými obchodnými operáciami“ v danej krajine

1.2.

Listinné dôkazy, podľa ktorých možno určiť „významné obchodné operácie“

Určenie pôvodu služieb

Určenie pôvodu tovaru

3.1.

Pôvod tovaru na základe koncepcie tovaru úplne získaného v jedinej krajine

3.2.

Pôvod tovaru, ktorý zahŕňa viac ako jednu krajinu, a koncepcia „poslednej podstatnej zmeny“

3.2.1.

Určenie pôvodu výrobkov, ktoré sú zahrnuté v prílohe 22-01 k delegovanému nariadeniu k CKÚ

3.2.2.

Určenie pôvodu výrobkov, ktoré nie sú zahrnuté v prílohe 22-01 k delegovanému nariadeniu k CKÚ

Povinnosti úspešných uchádzačov

4.1.

Povinnosti súvisiace s využitím subdodávateľov pri plnení zákazky

4.2.

Povinnosti týkajúce sa pôvodu tovaru použitého pri plnení zákazky

4.3.

Povinnosti týkajúce sa poskytnutia primeraných dôkazov na požiadanie

4.4.

Povinnosti týkajúce sa úhrady primeraného poplatku

Ako a kedy by mali verejní obstarávatelia a obstarávatelia uplatňovať opatrenie NMO

V nariadení (EÚ) 2022/1031 (ďalej len „nariadenie o NMO“) (1) sa stanovujú postupy, na základe ktorých Komisia vyšetruje údajné opatrenia alebo postupy tretích krajín voči hospodárskym subjektom, tovaru a službám z Únie, a na základe ktorých začína konzultácie s dotknutými tretími krajinami. Zároveň sa stanovuje možnosť, aby Komisia uložila opatrenia NMO v súvislosti s takýmito opatreniami alebo postupmi tretích krajín s cieľom obmedziť prístup hospodárskych subjektov, tovaru alebo služieb z tretích krajín k postupom verejného obstarávania Únie.

V článku 12 nariadenia o NMO sa stanovuje, že Komisia by mala do šiestich mesiacov od 29. augusta 2022 vydať usmernenia, ktoré by verejným obstarávateľom, obstarávateľom a hospodárskym subjektom uľahčili uplatňovanie nariadenia.

V odôvodnení 34 tohto nariadenia sa uvádza, že usmernenia by mali poskytovať informácie najmä o pojmoch pôvod fyzických a právnických osôb, pôvod tovaru a služieb, dodatočná povinnosť a o uplatňovaní uvedených ustanovení v rámci tohto nariadenia. V uvedených usmerneniach by sa mali zohľadniť aj osobitné potreby MSP z hľadiska informácií pri uplatňovaní tohto nariadenia z ich strany s cieľom predísť ich nadmernému zaťaženiu.

1. Určenie pôvodu hospodárskeho subjektu

Na účely uplatňovania nariadenia o NMO by sa pôvod hospodárskeho subjektu mal určiť takto:

Ak je hospodársky subjekt fyzickou osobou, za jeho pôvod sa považuje krajina, ktorej občanom je táto osoba alebo v ktorej má táto osoba právo na trvalý pobyt.

Ak je hospodársky subjekt právnickou osobou, za jeho pôvod sa považuje krajina, v ktorej je táto právnická osoba zriadená alebo inak organizovaná, za predpokladu, že právnická osoba sa zaoberá významnými obchodnými operáciami na danom území.

Kritérium významných obchodných operácií slúži na to, aby nedochádzalo k možnému obchádzaniu nejakého opatrenia NMO prijatého podľa tohto nariadenia tým, že fyzické alebo právnické osoby s pôvodom v krajine, na ktorú sa vzťahuje opatrenie NMO, vytvoria schránkové spoločnosti alebo subjekty na území inej krajiny, ako je krajina, na ktorú sa vzťahuje opatrenie NMO.

1.1. Dôkazné prvky, podľa ktorých možno určiť, či sa právnická osoba zaoberá „významnými obchodnými operáciami“ v danej krajine

Právnická osoba sa v danej krajine zaoberá „významnými obchodnými operáciami“, ak na území tejto krajiny vykonáva obchodné operácie, ktoré nie sú umelou konštrukciou vytvorenou hlavne na daňové účely alebo na účely obchádzania opatrenia NMO.

Hospodársky subjekt môže na to, aby preukázal, že sa v danej krajine zaoberá „významnými obchodnými operáciami“, použiť okrem iného tieto prvky:

—	druh obchodných operácií (napr. výrobné zariadenie, zastúpenie, stredisko výskumu a vývoja atď.),

—	objem/intenzita/percentuálny podiel obchodných operácií v danej krajine,

—	kapitálová investícia v danej krajine,

—	počet zamestnancov v danej krajine,

—	informácie o zákazníkoch/klientoch v danej krajine,

—	dĺžka trvania existencie spoločnosti v danej krajine,

—	obchodná alebo korešpondenčná adresa v danej krajine,

—	platenie daní v danej krajine.

Tento nevyčerpávajúci zoznam prvkov by sa mal posudzovať ako celok v každom jednotlivom prípade. Na účely tohto posúdenia by sa mohli zohľadniť aj ďalšie prvky v závislosti od charakteristík každého prípadu.

1.2. Listinné dôkazy, podľa ktorých možno určiť „významné obchodné operácie“

Príklady listinných dôkazov, ktoré možno vyžadovať od hospodárskych subjektov vrátane MSP na posúdenie v prípade pochybností, či sa zaoberajú „významnými obchodnými operáciami“ na území krajiny, v ktorej sú zriadené alebo inak organizované:

—	obchodné záznamy (predaje a iné operácie) – faktúry, potvrdenky, obchodné zmluvy, akreditívy, prepravné doklady, obchodné plány, zoznam dodávateľov/veriteľov a odberateľov a korešpondencia s nimi, evidencia o zakúpených zásobách a predanom tovare, správa o návšteve spoločnosti atď.,

—	finančné informácie – auditovaný účet, finančný výkaz, výpis z účtu, daňové priznania a daňové výmery vydané príslušnými orgánmi atď. a

—	informácie o zamestnancoch – evidencia príspevkov na zdravotné poistenie alebo dôchodkové poistenie/systémy, pracovné zmluvy atď.

Uvedené zoznamy príkladov nie sú vyčerpávajúce. Verejní obstarávatelia a obstarávatelia môžu požadovať akýkoľvek druh listinného dôkazu, ktorý považujú za vhodný na určenie krajiny, v ktorej hospodársky subjekt vykonáva svoje významné obchodné operácie.

2. Určenie pôvodu služieb

Na účely nariadenia o NMO sa pôvod služby určuje na základe pôvodu hospodárskeho subjektu, ktorý ju poskytuje. Usmernenie relevantné na určenie pôvodu hospodárskeho subjektu sa teda vzťahuje aj na určenie pôvodu služieb.

3. Určenie pôvodu tovaru

Na účely nariadenia o NMO by sa pôvod tovaru dodaného pri plnení verejnej zákazky mal určiť na základe pravidiel nepreferenčného pôvodu, ktoré sú stanovené v Colnom kódexe Únie (ďalej len „CKÚ“) (2), ako sa bližšie špecifikuje v príslušných ustanoveniach delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2446 (ďalej len „delegované nariadenie k CKÚ“) (3).

Pravidlá nepreferenčného pôvodu sa v podstate používajú na určenie krajiny pôvodu tovaru na účely uplatňovania zaobchádzania podľa doložky najvyšších výhod (t. j. štandardného sadzobného zaobchádzania Únie), ale aj na vykonávanie viacerých opatrení obchodnej politiky, ako sú antidumpingové a vyrovnávacie clá, obchodné embargá, ochranné opatrenia a kvantitatívne obmedzenia alebo colné kvóty. Používajú sa aj na účely obchodnej štatistiky, verejných súťaží a označovania pôvodu. Únia uplatňuje svoj vlastný súbor ustanovení o pravidlách určovania nepreferenčného pôvodu, ktoré sa môžu líšiť od ustanovení nejakej inej tretej krajiny.

Nepreferenčný pôvod sa môže líšiť od preferenčného pôvodu, ktorý sa určuje v kontexte preferenčného obchodného dojednania k tovaru, ako je napríklad únijný všeobecný systém preferencií alebo dohoda o voľnom obchode, v ktorom sa stanovuje preferenčné sadzobné zaobchádzanie. Treba mať na pamäti, že aj keď sa na tovar použitý pri plnení zákazky poskytla pri dovoze do Únie colná preferencia a pôvod takéhoto tovaru sa určil na základe pravidiel preferenčného pôvodu uplatniteľných na obchod s vyvážajúcou krajinou, pôvod tohto tovaru by sa mal v rámci uplatňovania opatrení NMO napriek tomu deklarovať verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi na základe pravidiel nepreferenčného pôvodu. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že krajina pôvodu nemusí byť nevyhnutne krajinou, z ktorej bol tovar odoslaný a/alebo dodaný.

Hneď od začiatku je dôležité poznať správne zatriedenie konečného tovaru v „harmonizovanom systéme“ (4) (ďalej len „HS“), pretože ku každému tovaru existuje špecifické pravidlo pôvodu na základe zatriedenia tovaru v HS.

Na určenie nepreferenčného pôvodu tovaru sa používajú dve základné koncepcie, a to koncepcia výrobkov „úplne získaných v jedinej krajine“ a koncepcia výrobkov, ktoré prešli „poslednou podstatnou zmenou“.

3.1. Pôvod tovaru na základe koncepcie tovaru úplne získaného v jedinej krajine

Podľa článku 60 ods. 1 CKÚ platí, že „za tovar, ktorý má pôvod v jedinej krajine alebo na jedinom území, sa považuje tovar úplne získaný v takejto krajine alebo na takomto území“.

V článku 31 delegovaného nariadenia k CKÚ sa uvádza úplný zoznam tovaru, ktorý sa považuje za úplne získaný v jedinej krajine alebo na jedinom území. Tento zoznam sa týka najmä produktov získaných v ich prirodzenom stave a výrobkov odvodených z úplne získaných produktov. Tieto produkty a výrobky preto možno aj na účely nariadenia o NMO považovať za úplne získané v jedinej krajine a na jedinom území.

3.2. Pôvod tovaru, ktorý zahŕňa viac ako jednu krajinu, a koncepcia „poslednej podstatnej zmeny“

Podľa článku 60 ods. 2 CKÚ platí, že „tovar, na ktorého výrobe sa zúčastňuje viac ako jedna krajina alebo územie, sa považuje za tovar s pôvodom v krajine alebo na území, kde sa vykonalo jeho posledné, podstatné a hospodársky odôvodnené zušľachtenie alebo prepracovanie, a to v podnikoch vybavených na tento účel, ktorého výsledkom je nový výrobok alebo ktoré predstavuje dôležitý stupeň výroby“.

Koncepcia „poslednej podstatnej zmeny“ znamená, že posledné podstatné spracovanie alebo opracovanie by malo viesť k vyrobeniu nového výrobku alebo by malo predstavovať dôležitý stupeň výroby.

V praxi treba na posúdenie toho, kde sa uskutočnila posledná podstatná zmena, získať od hospodárskych subjektov zúčastňujúcich sa na postupe verejného obstarávania informácie o všetkých použitých materiáloch. Musia sa identifikovať najmä nepôvodné materiály použité v poslednej krajine výroby. Ak sa má pôvod príslušného tovaru priznať krajine výroby konečného výrobku, dané nepôvodné materiály museli byť skutočne podstatne spracované alebo opracované v tejto poslednej krajine.

Aby mohol tovar novovyrobený v jednej krajine získať pôvod podľa krajiny svojej výroby, mal by mať v zásade osobité vlastnosti a funkcie, ktoré by sa mali líšiť od materiálov použitých pri jeho výrobe.

Kritérium „poslednej podstatnej zmeny“ sa musí overiť dvoma rôznymi spôsobmi v závislosti od toho, či je dotknutý výrobok zahrnutý do prílohy 22-01 k delegovanému nariadeniu k CKÚ (pozri bod 3.2.1) alebo nie (pozri bod 3.2.2) (5).

3.2.1. Určenie pôvodu výrobkov, ktoré sú zahrnuté v prílohe 22-01 k delegovanému nariadeniu k CKÚ

Pravidlá stanovené v prílohe 22-01 (vrátane jej úvodných poznámok) sa uplatňujú len na tovar osobitne uvedený v danej prílohe na úrovni minimálne 4-číselného kódu HS.

V prípade tovaru uvedeného v danej prílohe sa predpokladá, že sa podrobil poslednému podstatnému spracovaniu alebo opracovaniu, ktorého výsledkom je nový výrobok alebo ktoré predstavuje dôležitý stupeň výroby, v tej krajine alebo na tom území, kde sú splnené základné alebo zvyškové pravidlá stanovené v uvedenej prílohe alebo ktorá (resp. ktoré) sa na základe týchto pravidiel určí. Tovar uvedený v prílohe 22-01 k delegovanému nariadeniu k CKÚ zahŕňa napríklad určité poľnohospodárske výrobky (napr. mäso, kávu, mleté obilniny), určité chemické výrobky, textilné výrobky, odevy a oblečenie, obuv, ako aj určité výrobky zo železa a z ocele, kovové nástroje, strojnícke výrobky vrátane elektrických strojov. Tento zoznam je v skutočnosti dosť obmedzený a nepokrýva celé spektrum výrobkov, ktoré sú zatriedené v kombinovanej nomenklatúre Únie.

Pravidlá uplatniteľné na výrobky prílohy 22-01 sú uvedené a zvýraznené v tabuľke „zoznam pravidiel“ (6). Ak poslednú krajinu výroby nemožno určiť na základe osobitne uvedených základných pravidiel, mala by sa určiť uplatnením „zvyškových pravidiel“ stanovených na začiatku každej kapitoly.

3.2.2. Určenie pôvodu výrobkov, ktoré nie sú zahrnuté v prílohe 22-01 k delegovanému nariadeniu k CKÚ

V prípade tovaru, ktorý nie je uvedený v prílohe 22-01 k delegovanému nariadeniu k CKÚ, sa pôvod určuje individuálne posúdením každého procesu alebo operácie z hľadiska koncepcie posledného podstatného spracovania alebo opracovania v zmysle vymedzenia v článku 60 ods. 2 CKÚ.

V snahe harmonizovať výklad základnej zásady „poslednej podstatnej zmeny“ v prípade tovaru, ktorý nie je uvedený v prílohe 22-01 k delegovanému nariadeniu k CKÚ, sa pre tieto výrobky vypracovali osobitné, právne nezáväzné usmernenia. Usmernenia pre tieto výrobky sú tiež uvedené (ale nie zvýraznené) v tabuľke „zoznam pravidiel“.

Ak v poslednej krajine výroby nie je splnené pravidlo zo zoznamu, krajina pôvodu sa určí uplatnením „zvyškových pravidiel“ stanovených na začiatku každej kapitoly.

Verejní obstarávatelia a obstarávatelia, ako aj dodávatelia vrátane MSP by mali dodržiavať príslušné pravidlá a zohľadňovať usmernenia týkajúce sa nepreferenčného pôvodu (pozri Usmernenie k pravidlám nepreferenčného pôvodu) (7).

V prípade pochybností o pôvode tovaru alebo s cieľom zabezpečiť právnu istotu môžu dodávatelia, a najmä MSP, ktorým môžu chýbať potrebné odborné znalosti, požiadať o záväznú informáciu o pôvode tovaru. Podrobnejšie informácie: https://trade.ec.europa.eu/access-to-markets/sk/content/binding-origin-information-2.

4. Povinnosti úspešných uchádzačov

V článku 8 nariadenia o NMO sa ukladá niekoľko povinností pre úspešných uchádzačov v postupoch verejného obstarávania, na ktoré sa vzťahuje opatrenie NMO, ako aj v prípade zákaziek zadaných na základe rámcových dohôd (tzv. call-off zákaziek), ktoré podliehali opatreniu NMO. Ide o povinnosti súvisiace so: i) zadávaním zákaziek subdodávateľom; ii) pôvodom tovaru, ktorý bol použitý pri plnení zákazky; iii) poskytnutím primeraných dôkazov na požiadanie v súvislosti so zadávaním zákaziek subdodávateľom a s pôvodom tovaru a iv) úhradou primeraného poplatku za nesplnenie povinností týkajúcich sa využitia subdodávateľov a pôvodu.

Verejní obstarávatelia a obstarávatelia musia do súťažných podkladov, na ktoré sa vzťahuje opatrenie NMO, zahrnúť odkaz na tieto povinnosti, aby hospodárske subjekty zúčastňujúce sa na príslušných postupoch, a najmä MSP, boli v prípade zadania zákazky plne informované o príslušných požiadavkách.

4.1. Povinnosti súvisiace s využitím subdodávateľov pri plnení zákazky

Využitie subdodávateľov je zabezpečenie plnenia časti zmluvy treťou stranou a nezahŕňa len samotné dodanie tovaru alebo častí, ktoré sú potrebné na poskytnutie služby.

Od hospodárskych subjektov, ktorým bola zadaná zákazka na poskytnutie služieb (vrátane stavebných prác), sa vyžaduje, aby hospodárskym subjektom s pôvodom v tretej krajine, na ktorú sa vzťahuje opatrenie NMO, nezadali subdodávateľsky viac ako 50 % celkovej hodnoty zákazky.

V prípade verejných zákaziek na uskutočnenie stavebných prác platí, že samotné použitie materiálov, tovaru a komponentov, ktoré sa majú začleniť do trvalých prác alebo majú tvoriť súčasť trvalých prác v rámci takejto zákazky, sa nepovažuje za zadanie zákazky subdodávateľovi, a ako také by sa preto nemalo zahrnúť do výpočtu požadovanej prahovej hodnoty 50 %. Ak sa napríklad zadaná zákazka týka výstavby mosta, náklady na použité materiály (napr. oceľ, betón, kameň, asfalt atď.) by sa nemali zahrnúť do výpočtu hodnoty zákazky na účely danej prahovej hodnoty 50 %.

Tovar zakúpený dodávateľom na použitie počas plnenia zákazky (napríklad stroje používané zásobujúcim dodávateľom na odskúšanie a inštaláciu dodaného tovaru, zariadenia používané zhotoviteľom stavebných prác na výstavbu cesty, počítače použité dodávateľom služieb na vypracovanie štúdie) by taktiež nemal byť zahrnutý do výpočtu hodnoty zákazky na účely stanovenia prahovej hodnoty 50 %.

4.2. Povinnosti týkajúce sa pôvodu tovaru použitého pri plnení zákazky

V prípade zákaziek, ktorých predmetom je dodanie tovaru, sú hospodárske subjekty, ktorým bola zákazka zadaná, povinné zabezpečiť, aby tovar alebo služby s pôvodom v tretej krajine, na ktorú sa vzťahuje opatrenie NMO, ktoré boli dodané alebo poskytnuté pri plnení zákazky, nepredstavovali viac ako 50 % celkovej hodnoty zákazky.

Viac ako 50 % tovaru použitého pri plnení zmlúv o dodaní tovaru teda musí pochádzať z Únie alebo z tretej krajiny, na ktorú sa nevzťahuje opatrenie NMO.

Do tejto prahovej hodnoty sa ráta všetok tovar, ktorý sa má dodať v rámci zmluvy o dodaní tovaru. Tovar je vymedzený ako tovar uvedený v predmete postupov verejného obstarávania a v špecifikáciách príslušnej zákazky, ale nezahŕňa žiadne vstupy, materiály ani zložky, ktoré sú súčasťou dodaného tovaru. Do tejto prahovej hodnoty sa preto nerátajú materiály, tovar a komponenty, ktoré sa majú začleniť do obstarávaného tovaru alebo majú tvoriť jeho súčasť. Ak sa obstarávanie týka napríklad dodania elektronických zariadení, polovodiče použité pri výrobe týchto zariadení sa nebudú započítavať do prahovej hodnoty 50 %, ale viac ako 50 % takto obstaraných elektronických zariadení musí pochádzať z krajiny, na ktorú sa nevzťahuje opatrenie NMO.

Informácie o pôvode použitého tovaru si môže verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vyžiadať kedykoľvek počas plnenia zákazky.

Na požiadanie musí úspešný uchádzač, ktorému bola zákazka zadaná, výslovne uviesť, že tovar dodaný v rámci plnenia zákazky spĺňa požiadavky týkajúce sa prahovej hodnoty, pokiaľ ide o pôvod dodaného tovaru. Na tento účel by mal dodávateľ poskytnúť verejnému obstarávateľovi vyhlásenie, ktoré môže byť vypracované takto: „Týmto potvrdzujem, že z krajiny [X], na ktorú sa vzťahuje opatrenie NMO [XYZ] z [dátum: xx. yy. zz], pochádza menej ako 50 % tovaru dodaného v rámci plnenia zmluvy XXX“.

Komisia v rámci postupov posudzovania rizika a kontroly vykonávania článku 8 nariadenia o NMO odporúča, aby verejní obstarávatelia a obstarávatelia vyzvali úspešného uchádzača, aby predložil dobrovoľné vyhlásenie, v ktorom uvedie percentuálny podiel tovaru alebo služieb s pôvodom v krajinách, na ktoré sa vzťahujú opatrenia NMO, na celkovej hodnote zákazky.

Toto dobrovoľné vyhlásenie by sa v zásade malo poskytnúť pred záverečnou platbou podľa zmluvy a môže byť založené na existujúcich systémoch kontroly dodávateľského reťazca a vysledovateľnosti, ktoré spoločnosť zaviedla v rámci bežného obchodovania. V prípade poskytnutia takýchto vyhlásení možno riziko obchádzania považovať za nižšie, než keby tieto informácie chýbali.

4.3. Povinnosti týkajúce sa poskytnutia primeraných dôkazov na požiadanie

Dodávateľ je povinný na žiadosť verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa poskytnúť primerané dôkazy na preukázanie súladu s prahovou hodnotou, pokiaľ ide o pôvod tovaru. V tejto súvislosti stačí predložiť dôkazy o tom, že viac ako 50 % celkovej hodnoty zákazky pochádza z Únie alebo iných tretích krajín, na ktoré sa nevzťahuje opatrenie NMO.

V praxi môžu pri zmluve o dodaní tovaru nastať dve situácie:

a)	dodávateľ môže nakúpiť konečný tovar, ktorý sa použije na plnenie zákazky, v Únii (alebo v tretej krajine) alebo v krajine, na ktorú sa vzťahuje opatrenie NMO, alebo

b)	dodávateľ môže vyrobiť tento tovar s použitím komponentov alebo zložiek pochádzajúcich z Únie (alebo tretej krajiny) alebo z krajiny, na ktorú sa vzťahuje opatrenie NMO.

V oboch prípadoch sa rovnako uplatňujú pravidlá nepreferenčného pôvodu, ako sú vysvetlené v tomto dokumente.

V prvom prípade, ak dovezený konečný tovar pochádza z krajiny, na ktorú sa vzťahuje opatrenie NMO, jeho podiel na celkovej hodnote zákazky nesmie presiahnuť 50 % hodnoty zákazky. To znamená, že viac ako 50 % tovaru dodaného na základe zmluvy by malo mať pôvod v Únii alebo v tretích krajinách (na ktoré sa nevzťahuje opatrenie NMO). Dodávateľ môže preukázať dodržanie tejto prahovej hodnoty tým, že predloží príslušné faktúry a/alebo sprievodné vyhlásenia od externých dodávateľov. Ak sa vo faktúre použila cudzia mena, jej hodnota sa prepočíta na eurá na základe výmenného kurzu eura platného v čase nákupu.

V druhom prípade musí dodávateľ preukázať, že väčšina (viac ako 50 %) tovaru vyrobeného a dodaného na základe zmluvy nadobudla pôvod v Únii alebo tretej krajine (na ktorú sa nevzťahuje opatrenie NMO). Je síce možné použiť komponenty s pôvodom v krajine, na ktorú sa vzťahuje opatrenie NMO, ale musia prejsť podstatnou zmenou vo výrobnom procese tak, aby konečný výrobok získal pôvod v Únii alebo tretej krajine (na ktorú sa nevzťahuje opatrenie NMO) v súlade s pravidlami nepreferenčného pôvodu, ako je vysvetlené v tomto dokumente.

Dodávateľ by mal poskytnúť akúkoľvek informáciu, osvedčenie, podporný doklad alebo vyhlásenie, ktoré preukazujú súlad s prahovou hodnotou, pokiaľ ide o pôvod. Takýmito dôkazmi sú doklady, ktoré preukazujú, že viac ako 50 % tovaru má pôvod v Únii alebo v tretej krajine, na ktorú sa nevzťahuje opatrenie NMO. Môžu obsahovať aj opis výrobných procesov vrátane vzoriek, opisov alebo fotografií, ktoré umožnia určiť pôvod dodaného tovaru. Dôkaz môže pozostávať aj z vyhlásenia alebo inej formy dôkazu od dodávateľa tovaru v Únii, ak dodávateľ kúpil daný tovar na trhu Únie.

Príslušnými dokladmi by mohli byť aj vyhlásenia alebo osvedčenia o pôvode. Takéto doklady môže vydať príslušný orgán deklarovanej krajiny pôvodu tovaru (napríklad obchodná komora). Takéto vyhlásenia alebo osvedčenia o pôvode však neposkytujú žiadne informácie o správnosti deklarovaného pôvodu, keďže tretie krajiny môžu mať odlišné pravidlá týkajúce sa určovania pôvodu tovaru. V osvedčení tohto druhu sa uvádza len miesto výroby alebo proveniencie tovaru. Vyhlásenia/osvedčenia o pôvode sa preto nemajú považovať za právny dôkaz, ale za užitočný prvok pri určovaní pôvodu, ktorý môže v prípade pochybností uľahčiť ďalšie kontroly.

4.4. Povinnosti týkajúce sa úhrady primeraného poplatku

Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ zistí, že dodávateľ nesplnil povinnosti podľa článku 8.1 písm. a) a b), alebo ak má odôvodnené pochybnosti o spoľahlivosti dôkazov predložených dodávateľom podľa článku 8 ods. 1 písm. c), môže uložiť primeraný poplatok v rozmedzí 10 % až 30 % hodnoty zákazky [podľa článku 8 ods. 1 písm. d)]. Skutočná výška tohto poplatku sa bude musieť stanoviť individuálne a môže závisieť napríklad od podielu tovarov alebo služieb, v súvislosti s ktorými vznikli dôvodné pochybnosti.

5. Ako a kedy by mali verejní obstarávatelia a obstarávatelia uplatňovať opatrenie NMO

V nariadení o NMO sa v článku 6 ods. 4 stanovuje, že opatrenie NMO sa uplatňuje len na postupy verejného obstarávania s predpokladanou hodnotou nad prahovou hodnotou, ktorú určí Komisia na základe výsledkov vyšetrovania a konzultácií, pričom zohľadní kritériá stanovené v odseku 3 (8). Táto predpokladaná hodnota by mala byť najmenej 15 000 000 EUR bez DPH pri stavebných prácach a koncesiách a najmenej 5 000 000 EUR bez DPH pri tovare a službách.

Na účely uplatňovania prahových hodnôt uvedených v tomto nariadení by sa príslušné predpokladané hodnoty zákaziek mali počítať v súlade s článkom 8 smernice 2014/23/EÚ, článkom 5 smernice 2014/24/EÚ a článkom 16 smernice 2014/25/EÚ.

Opatrenie NMO sa uplatňuje iba na ním dotknuté postupy verejného obstarávania, ktoré sa začali medzi nadobudnutím účinnosti daného opatrenia NMO a uplynutím, zrušením alebo pozastavením jeho platnosti.

V prípade rámcových zmlúv sa opatrenia NMO budú uplatňovať len raz pri zadaní rámcovej dohody. Opatrenia NMO sa nevzťahujú na zákazky vychádzajúce z rámcovej dohody (v tzv. fáze call-off).

V nariadení o NMO sa v článku 13 ods. 2 stanovuje, že verejní obstarávatelia a obstarávatelia by mali podávať Komisii správy o uplatňovaní opatrení NMO ako súčasť informácií o zadávaní zákaziek, a to prostredníctvom portálu TED (Tenders electronic daily). Takáto správa bude pre každý príslušný postup obsahovať informácie o uplatňovaní opatrení NMO, počte ponúk prijatých z tretích krajín, na ktoré sa vzťahuje príslušné opatrenie NMO, počte ponúk, v prípade ktorých sa uplatnilo vylúčenie ponuky alebo úprava bodového hodnotenia, a o uplatňovaní osobitných výnimiek z opatrenia NMO.

Na portáli TED sa budú uvádzať osobitné polia, ktoré budú musieť verejní obstarávatelia vyplniť.

Vo fáze hodnotenia kritérií na vyhodnotenie ponúk (presnejšie v čase výpočtu konečného bodového hodnotenia) by sa malo uplatniť opatrenie NMO vo forme úpravy bodového hodnotenia.

Vo fáze hodnotenia podmienok účasti by sa malo uplatňovať opatrenie NMO vo forme vylúčenia.

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1031 z 23. júna 2022 o prístupe hospodárskych subjektov, tovaru a služieb z tretích krajín na trhy Únie s verejným obstarávaním a koncesiami a o postupoch podporujúcich rokovania o prístupe hospodárskych subjektov, tovaru a služieb z Únie na trhy tretích krajín s verejným obstarávaním a koncesiami (nástroj medzinárodného obstarávania – NMO) (Ú. v. EÚ L 173, 30.6.2022, s. 1).

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1).

(3) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2446 z 28. júla 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, pokiaľ ide o podrobné pravidlá, ktorými sa bližšie určujú niektoré ustanovenia Colného kódexu Únie (Ú. v. EÚ L 343, 29.12.2015, s. 1).

(4) https://trade.ec.europa.eu/access-to-markets/en/content/harmonised-system-0.

(5) Pozri aj Usmernenie k pravidlám nepreferenčného pôvodu: https://taxation-customs.ec.europa.eu/system/files/2022-03/Guidance%20on%20non-preferential%20rules%20of%20origin.pdf.

(6) https://taxation-customs.ec.europa.eu/table-list-rules-conferring-non-preferential-origin-products-following-classification-cn_en.

(7) https://taxation-customs.ec.europa.eu/system/files/2022-03/Guidance%20on%20non-preferential%20rules%20of%20origin.pdf.

(8) Najmä: a) primeranosť opatrenia NMO v súvislosti s opatrením alebo postupom tretej krajiny a b) dostupnosť alternatívnych zdrojov dodávok dotknutého tovaru a služieb s cieľom predísť významnému negatívnemu vplyvu na verejných obstarávateľov a obstarávateľov alebo tento vplyv minimalizovať.