V Bruseli19. 12. 2023

COM(2023) 791 final

2023/0464(NLE)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

o uzavretí Dohody o partnerstve medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a členmi Organizácie afrických, karibských a tichomorských štátov na strane druhej v mene Európskej únie


DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

Dôvodyciele návrhu

Tento návrh sa týka uzavretia novej dohody o partnerstve medzi Európskou úniou (EÚ) a jej členskými štátmi a členmi Organizácie afrických, karibských a tichomorských štátov. Táto skupina, predtým známa ako „skupina štátov AKT“, sa v apríli 2020 stala medzinárodnou organizáciou s názvom Organizácia afrických, karibských a tichomorských štátov (OAKTŠ).

DohodapartnerstveCotonou je od roku 2000 rámcom, ktorým sa riadia vzťahy EÚ so 79 krajinami skupiny AKT. Dohoda je založená na politickom dialóguhospodárskej, obchodnejrozvojovej spolupráci. Platnosť uvedenej dohody revidovanejrokoch 20052010 uplynula koncom februára 2020. Keďže však partneri potrebovali viac času na rokovanianovej nástupníckej dohodepartnerstve (ďalej len „dohoda“)zmluvná strana EÚ na dokončenie svojich vnútorných postupov na schválenie podpisu dohody, uplatňovanie DohodyCotonou sa prechodne päťkrát predĺžilo: pôvodne do 31. decembra 2020následne do 30. novembra 2021, 30. júna 2022, 30. júna 202331. októbra 2023. EÚjej členské štátyčlenovia OAKTŠ dohodu podpísali 15. novembra 2023 1 . Podľa článku 98 ods. 4 dohody sa jej predbežné vykonávanie začne prvým dňom druhého mesiaca po podpise. Aby sa vo vzťahoch medzi EÚAKT predišlo právnemu vákuu, platnosť súčasnej dohody sa opätovne predĺži do 31. decembra 2023.

Modernizovaná dohoda je veľmi potrebná na zlepšenie vzťahov medzi EÚ a AKT tak, aby odrážali novú ambíciu vyplývajúcu z nových potrieb a výziev. Od prijatia Dohody z Cotonou sa svet, prepojenejší než kedykoľvek v minulosti, ako aj EÚ, jej partneri a ich spoločné ambície výrazne zmenili.

Rokovania o novej dohode sa začali v septembri 2018 krátko po tom, ako Rada poverila Komisiu a vysokú predstaviteľku, aby v mene Európskej únie začali a viedli rokovania o ustanoveniach Dohody o partnerstve medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a skupinou afrických, karibských a tichomorských štátov na strane druhej, ktoré patria do právomoci Únie, a po tom, ako prijala smernice na rokovania v júni 2018. Rada a Európsky parlament boli počas rokovaní pravidelne informované. Počas rokovaní sa uskutočnili konzultácie s osobitným výborom zriadeným rozhodnutím Rady o poverení začať rokovania. Hlavní vyjednávači 15. apríla 2021 parafovali návrh znenia dohody s výnimkou vymedzenia zmluvných strán dohody.

Celkovým cieľom dohody je vybudovať ambiciózne a posilnené politické partnerstvo prinášajúce novú dynamiku a presahujúce rámec tradičnej rozvojovej spolupráce. V rámci dohody sa každému regiónu udelia právomoci. To umožní EÚ a členom Organizácie OAKTŠ dosiahnuť väčšie ambície na miestnej, národnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni.

Špecifickými cieľmi novej dohody bude:

1.podporovať, chrániťuplatňovať ľudské práva, demokratické zásady, zásady právneho štátudobrú správu vecí verejných, pričom sa bude zvláštna pozornosť venovať rodovej rovnosti;

2.budovať mierumilovnéodolné štátyspoločnosti, pričom sa bude reagovať na existujúcevznikajúce hrozby pre mierbezpečnosť;

3.podporovať ľudskýsociálny rozvoj,najmä odstrániť chudoburiešiť problém nerovností, čím sa zabezpečí, že každý bude môcť prežiť dôstojný životže sa na nikoho nezabudne, pričom sa zvláštna pozornosť bude venovať skupine žiendievčat;

4.mobilizovať investície, podporovať obchodrozvoj súkromného sektoracieľom dosiahnuť udržateľnýinkluzívny rastvytvárať dôstojné pracovné miesta pre všetkých;

5.bojovať proti zmene klímy, chrániť životné prostrediezabezpečiť udržateľný manažment prírodných zdrojov a

6.vykonávať komplexnývyvážený prístupmigráciicieľom využiť prínosy bezpečnej, legálnejregulárnej migráciemobility, zastaviť neregulárnu migráciuriešiť jej základné príčiny,to pri plnom dodržiavaní medzinárodného práva a v súladepríslušnými právomocami zmluvných strán.

Komisia sa domnieva, že ciele stanovené Radou v smerniciach na rokovania boli dosiahnuté a dohodnuté znenie je pre Úniu prijateľné.

Súladexistujúcimi ustanoveniamitejto oblasti politiky

O dohode sa rokovalosúladekomplexnými smernicami na rokovania, ktoré prijala Radajúni 2018 2 na základe odporúčania Komisie na rozhodnutie Radypoverení začať rokovaniadohodepartnerstve medzi Európskou úniouafrickými, karibskýmitichomorskými štátmi, pričom sa vychádzalopredchádzajúceho hodnotenia, posúdenia vplyvu, oznámeniaodporúčania. Vo všetkých týchto usmerňujúcich dokumentoch sa zohľadnili príslušné politikystratégie EÚrôznych príslušných oblastiach, ako aj politikystratégie partnerov EÚ vrátane Agendy 2063 Africkej únie, spoločnej stratégie Afrikyroku 2007, spoločnej stratégie pre partnerstvo EÚKaribskej oblastiroku 2012stratégie pre posilnené partnerstvotichomorskými ostrovmiroku 2006.

Nové partnerstvo stavia na viacerých medzinárodne dohodnutých normách a cieľoch. Jadrom tejto dohody a základom pre budúce opatrenia partnerov je Agenda 2030 Organizácie Spojených národov (ciele udržateľného rozvoja) a Parížska dohoda o zmene klímy.

Konkrétnejšie, na tematickej úrovni je dohoda v plnom súlade so súčasnými politikami EÚ:

·V súladeGlobálnou stratégiou pre zahraničnúbezpečnostnú politiku Európskej únie 3 dohoda prispejebudovaniu inkluzívnej, mierovejodolnej spoločnosti. Podporuje komplexnýintegrovaný prístup ku konfliktomkrízamzameriava sa na riešenie ich základných príčin, ako aj nových alebo rozširujúcich sa bezpečnostných hrozieb, ako je napríklad terorizmus, jeho financovanienásilný extrémizmus. Partnerský dialóg bude zohrávať kľúčovú úlohu pri ďalšom prehlbovaní činnostítýchto oblastiachvo všeobecnosti vo všetkých oblastiach, na ktoré sa partnerstvo vzťahuje. Dohodou sa opätovne potvrdzuje význam spolupráce na medzinárodných fórach, ale aj význam budovania spojenectiev na globálnej scénecieľom dosiahnuť účinný multilaterálny systém, čím sa posilní politická spolupráca.

·V súladeEurópskym konsenzomrozvoji 4  dohoda obsahuje komplexné záväzky, ktoré vychádzajúcieľov udržateľného rozvojarámci Agendy 2030 Organizácie Spojených národovktoré prispejúich dosiahnutiu. Prístup dohody je zameraný na ľudízohľadňuje rôzne vzájomne prepojené aspekty udržateľného rozvoja, či už iderozvojhospodárskej, sociálnej, environmentálnej alebo bezpečnostnej oblasti. Všetky tieto dôležité rozmery, ako aj iné prierezové prvky, ako sú mládež, rodová rovnosť, dobrá správa vecí verejnýchľudské práva, sa navzájom sa dopĺňajúmajú svoj osobitný význam. Partneri budú spolupracovať na ochrane planéty, odstraňovaní chudoby vo všetkých jej formách, riešení problému nerovnostípodpore sociálnej súdržnosti.

·V súladeeurópskou zelenou dohodou 5 environmentálnymi politikami EÚ sadohode uznáva potreba prijať naliehavé opatrenia na rôznych úrovniachcieľom zabezpečiť udržateľnosť planétybojovať proti vážnej hrozbe, ktorú predstavuje zmena klímy, zhoršovanie stavu životného prostredianeudržateľné využívanie prírodných zdrojov. Partneri majú za cieľ posilňovať globálnu reakciu na zmenu klímy, budovať odolnosťzohrávať dôležitú úlohu pri vykonávaní Parížskej dohody, ktorá bude zastrešujúcim rámcom, ktorým sa partnerstvo bude riadiť.

·V súladeNovým paktommigráciiazyle 6 a s migračnou politikou EÚ sadohode zaujíma komplexnývyvážený prístupriešeniu rôznych vzájomne prepojených rozmerov legálnej aj nelegálnej migrácie koherentným spôsobomcieľom podporovať dobre riadenú migráciumobilitu.

·Návrh je takisto plnesúladerelevantnými politikami Únie, ktoré súvisia so stanovenými prioritami, ako je energetika, vzdelávanie, rodová rovnosť, zamestnanosť, výskum, inovácieobchod.

2.    PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

Právny základ

Právnym základom na uzavretie tejto dohody je článok 217 v spojení s článkom 218 ods. 6 písm. a) v spojení s jej článkom 218 ods. 8 druhým pododsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Rada pri prijímaní rozhodnutiapoverení začať rokovaniadohodepartnerstveafrickými, karibskýmitichomorskými krajinami (AKT) upravila názovčlánok 1 odporúčaného rozhodnutia tak, aby sa dohodapartnerstve určila ako „zmiešaná“ 7 . Okrem toho zástupcovia vlád členských štátov zasadajúcichRade prijali samostatné medzivládne rozhodnutie, ktorým sa Komisia poveruje rokovaťich menetých ustanoveniach predbežného vykonávania, ktoré patria do právomoci členských štátov 8 . Rokovania boli úspešne ukončené 15. apríla 2021výnimkou vymedzenia zmluvných strán. Komisia 11. júna 2021 predložila návrh rozhodnutia Radypodpisepredbežnom vykonávaní dohodypartnerstve ako jedinej dohody EÚ. Rada 20. júla 2023 prijala rozhodnutiepodpisepredbežnom vykonávaní dohodypartnerstve ako zmiešanej dohody 9 .nadväznosti na rozhodnutie Rady a s cieľom zabrániť tomu, aby sa uzavretie dohody Európskou úniouRade oneskorilo, sa Komisiavysoký predstaviteľ rozhodli predložiť pripojený návrh na uzavretie dohody ako zmiešanej dohody.

   Proporcionalita

Touto iniciatívou sa priamo sleduje cieľ Únie v oblasti vonkajšej činnosti a prispieva sa ňou k politickej priorite s názvom „EÚ ako silnejší globálny aktér“. Je v súlade s požiadavkou globálnej stratégie EÚ, ktorou je spolupráca s ostatnými krajinami a obnova jej vonkajších partnerstiev tak, aby sa dosiahli vonkajšie priority EÚ. Návrhom sa posilňuje spolupráca s príslušnými regiónmi, čím sa umožňuje individuálnejší prístup a podporuje sa komplexná stratégia EÚ vo vzťahu k Afrike. Navrhovaná dohoda uľahčuje aj interakcie medzi rôznymi úrovňami správy.

Výber nástroja

Tento návrh je v súlade s článkom 218 ods. 6 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že rozhodnutia o medzinárodných dohodách prijíma Rada. Na dosiahnutie cieľa vyjadreného v tomto návrhu neexistuje iný právny nástroj, ktorý by sa mohol použiť.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Pre EÚ a jej partnerov bolo dôležité zohľadniť získané ponaučenia z ich dlhodobej spolupráce. V rámci prípravy politiky pre novú dohodu o partnerstve s africkými, karibskými a tichomorskými štátmi sa pred rokovaniami a počas nich uskutočnilo niekoľko osobitných hodnotení a konzultácií s cieľom získať názory verejnosti, zainteresovaných strán a partnerov, ako aj vyvodiť závery spolupráce EÚ a skupiny AKT v posledných desaťročiach. Tieto závery možno zoskupiť do dvoch kategórií:

·hodnotenie DohodypartnerstveCotonou,

·verejné konzultácie.

Príslušné závery a výsledky boli zohľadnené a odrážajú sa v navrhovanej dohode.

Posúdenie vplyvu

V roku 2016 bolo uverejnené posúdenie vplyvu [SWD(2016) 0380 final] spolu s oznámením o budúcich vzťahoch EÚ s krajinami AKT [JOIN 2016 (52) final], ktoré slúžilo ako základ pre následné odporúčanie Komisie na rozhodnutie Rady o poverení začať rokovania a smernice Rady na rokovania. Jeho cieľom bolo určiť, aký formát bol potrebný na čo najlepšiu organizáciu a riadenie vzťahov s partnermi v Afrike, Karibiku a Tichomorí. V posúdení vplyvu sa identifikovali rôzne možnosti a uprednostňovaný postup napredovania, ktorý bol nakoniec zvolený a ktorý možno zhrnúť takto: „Uprednostňovanou možnosťou pre EÚ je nové partnerstvo medzi EÚ a krajinami AKT vo forme všeobecnej „zastrešujúcej“ dohody, v ktorej sa uvedú spoločné hodnoty, zásady a záujmy určia sa všeobecné zásady a možnosti spolupráce na medzinárodnej scéne, ako aj tri partnerstvá, v ktorých sa stanovia osobitné regionálne priority a opatrenia, ktoré sa majú vykonať v Afrike, Karibiku a Tichomorí.

Regulačná vhodnosťzjednodušenie

Neuplatňuje sa.

Základné práva

Jedným z cieľov dohody je podporovať a presadzovať ľudské práva a základné slobody, ako aj demokraciu, právny štát a dobrú správu vecí verejných. Vzhľadom na meniacu sa medzinárodnú scénu s novými mocnosťami, ktoré nemusia nevyhnutne zdieľať rovnaké hodnoty a zásady ide o dôležitý aspekt. V súlade s jednotným prístupom EÚ k používaniu politických doložiek strany v prípadoch porušenia základných prvkov dohody uskutočnia štruktúrované a systematické konzultácie. Ak strany nedokážu dosiahnuť obojstranne prijateľné riešenie, oznamujúca strana môže prijať primerané opatrenia.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Dohoda neobsahuje žiadny finančný protokol. Európska únia sa zaväzuje sprístupniť primeranú úroveň finančných zdrojov v súlade so svojimi vnútornými predpismi a postupmi.

5.ĎALŠIE PRVKY

Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnoteniapodávania správ

Vykonávanie dohody sa bude monitorovať pravidelným partnerským dialógom, pozri všeobecnú časť, časť I, článok 3 ods. 1. Regionálne protokoly obsahujú osobitné ustanovenia o vykonávaní a monitorovaní, pozri africký regionálny protokol, časť I, článok 6, karibský regionálny protokol, časť I, článok 8 a tichomorský regionálny protokol, časť I, článok 8.

Rada ministrov OAKTŠ – EÚ dohliada na účinné a jednotné vykonávanie dohody, prijíma usmernenia v oblasti politiky a prijíma rozhodnutia s cieľom uplatniť osobitné aspekty potrebné na vykonávanie ustanovení dohody, pozri všeobecnú časť, časť V, článok 88.

Podrobné vysvetlenie výsledku rokovaní

Dohodou sa vytvára ambiciózne a posilnené politické partnerstvo medzi EÚ a členmi Organizácie OAKTŠ s cieľom dosiahnuť vzájomne prínosné výsledky v oblasti spoločných záujmov. Bude mať formu dohody o pridružení a uzatvára sa na obdobie dvadsiatich rokov.

Zo strategickejšieho hľadiska sa dohodou rozširuje rozsah a dosah spolupráce partnerov s celkovým cieľom vybudovať silnejšie spoločnosti. Toto obnovené partnerstvo je politickým úspechom a predstavuje dôležitý medzník. Mení dynamiku a zlepšuje vzťahy partnerov s cieľom riešiť tie najnaliehavejšie výzvy, ktorým čelia konkrétne jednotlivé regióny. Dohoda je v súlade s regionálnym a globálnym kontextom, ale aj s najnovšími medzinárodne dohodnutými zákonmi, normami, pokrokom a predovšetkým s potrebami ľudí.

Tým sa vytvára jednotný rámec s partnerskými krajinami na všetkých politických úrovniach, či už na úrovni vnútroštátnej, regionálnej či subregionálnej, resp. na úrovni partnerstva s globálnym rozmerom. V dohode sa presadzuje účinný multilateralizmus a vytvára sa ňou priestor pre viac politických a koordinovaných opatrení na svetovej scéne, kde môže mať partnerstvo významný vplyv.

Inovatívna štruktúra „1 + 3“

Vzťahy EÚ s členmi Organizácia OAKTŠ sa prehĺbili, ale aj prepracovali tak, aby boli vhodné na svoj účel, čím sa ťažisko dostalo do daných troch regiónov. V dôsledku toho teraz dohoda pozostáva z týchto častí:

1. Všeobecná časť (základ) spoločná pre všetkých signatárov, ktorú tvoria:

Časť I – Všeobecné ustanovenia, ktorá obsahuje všeobecné ciele a zásady.

Časť II – Strategické priority, ktorá je rozdelená do šiestich hlavných hláv:

·Hlava I – Ľudské práva, demokraciaspráva vecí verejnýchspoločnostiach zameraných na ľudízaložených na právach,

·Hlava II – Mierbezpečnosť,

·Hlava III – Ľudskýsociálny rozvoj,

·Hlava IV – Inkluzívny udržateľný hospodársky rastrozvoj,

·Hlava– Environmentálna udržateľnosťzmena klímy,

·Hlava VI – Migráciamobilita.

Časť III – Globálne aliancie a medzinárodná spolupráca, v ktorej sa podrobne uvádzajú nové politické ambície na svetovej scéne.

Časť IV – Prostriedky spolupráce a vykonávania, v ktorej sa opisujú rôzne zdroje na dosiahnutie cieľov partnerstva.

Časť V – Inštitucionálny rámec, v ktorej sa vysvetľujú rôzne prostredia a zapojení partneri.

Časť VI – Záverečné ustanovenia, v ktorej sa uvádzajú podrobnosti o uplatňovaní dohody.

Príloha I: Procesy návratu a readmisie.

Príloha II: Operácie Európskej investičnej banky.

Dohodou sa zriaďuje inštitucionálny rámec, ktorým sa bude riadiť dohoda o partnerstve na základnej aj regionálnej úrovni. Všeobecnú časť dohody (základ), ktorá sa vzťahuje na všetkých signatárov, bude spravovať najmä Rada ministrov OAKTŠ – EÚ (mala by zasadať každé tri roky) s podporou Výboru veľvyslancov, prípadných samitov OAKTŠ – EÚ (na základe spoločnej dohody) a nového Spoločného parlamentného zhromaždenia OAKTŠ – EÚ (ktoré zasadá každoročne a ktorého členovia sú aj členmi troch regionálnych spoločných parlamentných zhromaždení).

2. Medzi krajinami každého z regiónov a EÚ sa stanovujú tri regionálne protokoly. Každý protokol je prispôsobený potrebám a dynamike regiónov a je tak vhodný na riešenie osobitných výziev, ktorým regióny čelia. V tomto zmysle bude mať každý región vlastnú inštitucionálnu štruktúru na riadenie predmetného protokolu. Štruktúra zahŕňa zasadnutie Rady ministrov v intervale, na ktorom sa zmluvné strany dohodli, Výbor veľvyslancov, možnosť stretnutia na úrovni hláv štátov/predsedov vlád a Spoločné parlamentné zhromaždenie:

A.Africký regionálny protokol

S osobitnými prioritami, ktoré sú podrobne uvedené v závislosti od potrieb regiónu:

·inkluzívnyudržateľný hospodársky rastrozvoj,

·ľudskýsociálny rozvoj,

·životné prostredie, manažment prírodných zdrojovzmena klímy,

·mierbezpečnosť,

·ľudské práva, demokraciaspráva vecí verejných,

·migráciamobilita,

a s osobitným riadením:

Rada ministrov Afrika – EÚ, Spoločný výbor Afrika – EÚ; Parlamentné zhromaždenie Afrika – EÚ.

Africký protokol sa bude vykonávať v súlade s partnerstvom medzi kontinentmi a komplementárne k nemu, pričom sa zohľadnia strategické a politické usmernenia zo samitov AÚ – EÚ. Podporuje dialóg a spoluprácu v oblasti medziregionálnych a kontinentálnych otázok s africkými krajinami, ktoré nie sú zmluvnými stranami dohody, s regionálnymi hospodárskymi spoločenstvami a inými relevantnými aktérmi.

B.Karibský regionálny protokol

S osobitnými prioritami, ktoré sú podrobne uvedené v závislosti od potrieb regiónu:

·inkluzívnyudržateľný hospodársky rastrozvoj,

·environmentálna udržateľnosť, zmena klímyudržateľné riadenie prírodných zdrojov,

·ľudské práva, správa, mierbezpečnosť,

·ľudský rozvojsociálna súdržnosť,

a s osobitným riadením:

Rada ministrov Karibik – EÚ, Spoločný výbor Karibik – EÚ, Parlamentné zhromaždenie Karibik – EÚ.

C. Tichomorský regionálny protokol

S osobitnými prioritami, ktoré sú podrobne uvedené v závislosti od potrieb regiónu:

·environmentálna udržateľnosťzmena klímy,

·inkluzívnyudržateľný hospodársky rozvoj,

·oceány, moriarybolov,

·bezpečnosť, ľudské práva, demokraciaspráva vecí verejných,

·ľudskýsociálny rozvoj,

a s osobitným riadením:

Rada ministrov Tichomorie – EÚ, Spoločný výbor Tichomorie – EÚ, Parlamentné zhromaždenie Tichomorie – EÚ.

Partnerstvo zamerané na ľudí

Dohoda v rôznych oblastiach presahuje rámec predchádzajúcej dohody a poskytuje príležitosť zohrávať dôležitú úlohu v mnohých oblastiach.

Partneri prispejú k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja a k boju proti zmene klímy, pričom sa partnerstvo bude riadiť Agendou 2030 pre udržateľný rozvoj a Parížskou dohodou ako zastrešujúcimi rámcami.

Cieľom dohody je vytvoriť nové hospodárske príležitosti pre všetkých. Osobitná pozornosť sa venuje udržateľnému, inkluzívnemu rastu a vytváraniu pracovných miest. Na urýchlenie udržateľného rozvoja, ku ktorému významne prispeje veda, technológia, výskum, inovácie a digitálna transformácia, bude mať zásadný význam najmä stimulovanie investícií a rozvoj súkromného sektora. Zlepší sa aj spolupráca v hospodárskych a obchodných záležitostiach, čím sa uľahčia bilaterálne obchodné a investičné toky, znížia sa technické prekážky obchodu, zlepší sa vládne obstarávanie a ochráni sa duševné vlastníctvo. Všetky existujúce obchodné dohody, ako sú dohody o hospodárskom partnerstve (DHP), zostanú v platnosti. Spolupráca medzi partnermi prispeje k dodržiavaniu prísnych environmentálnych, sociálnych a pracovných noriem.

Tento prístup ide ruka v ruke s opätovným zameraním na zmenu klímy a environmentálnu udržateľnosť vo viacerých oblastiach. Vzhľadom na naliehavú potrebu konať a na to, že zmena klímy a degradácia životného prostredia predstavujú vážnu hrozbu, pokiaľ ide o dosiahnutie udržateľného rozvoja, sa partneri dohodli na rozsiahlych záväzkoch na zachovanie a ochranu planéty, jej ekosystémov a oceánov. V súlade s cieľmi Parížskej dohody sa posilní globálna reakcia na zmenu klímy. Vyvinie sa spoločné úsilie s cieľom riešiť otázky adaptácie, zmiernenia a prírodných katastrof. Ide o súčasť globálneho prístupu šetrného k životnému prostrediu, v rámci ktorého sa presadzuje udržateľný rozvoj modrého hospodárstva a podporuje sa prechod k ekologickejšiemu hospodárstvu (hospodárstvo s nízkymi emisiami/efektívne využívajúce zdroje).

Spolupráca medzi EÚ a členmi OAKTŠ je tiež založená na spoločnom súbore hodnôt a univerzálnych zásad. Dodržiavanie ľudských práv, medzinárodného práva, demokratických zásad a zásad stanovených v Charte Organizácie Spojených národov predstavuje základ pre spoluprácu v rámci tejto dohody. Tieto práva a zásady sa považujú za kľúčové otázky na zabezpečenie rozvoja ďalších vzájomných priorít tak, ako aj záväzkov v oblasti právneho štátu a dobrej správy vecí verejných, ktoré sa v dohode posilnili. To isté platí pre oblasti mieru a bezpečnosti, v rámci ktorých sa budú riešiť nové alebo vznikajúce hrozby, ako je pirátstvo a obchodovanie s ľuďmi, drogami, zbraňami a iným nezákonným tovarom, ako aj počítačová kriminalita a kybernetické hrozby, ktoré sú základnými prvkami integrovaného prístupu ku konfliktom, krízam a ich hlavným príčinám.

Dohodou sa podporuje posilnená odvetvová, ako aj politická spolupráca, vrátane spolupráce v otázkach spoločného záujmu v oblasti zahraničnej politiky. Medzi ne patrí udržiavanie mieru, terorizmus, nestabilné situácie, trest smrti s bezprecedentnými ustanoveniami, ale aj presadzovanie práva, migrácia a mobilita. Pokiaľ ide o tento posledný bod, nové záväzky, ktoré odrážajú komplexný a vyvážený prístup, sa uceleným spôsobom zaoberajú riešením rôznych vzájomne prepojených rozmerov legálnej a nelegálnej migrácie. S cieľom podporiť dobre riadenú migráciu a mobilitu sa v dohode podporuje posilnená spolupráca medzi partnermi, príslušnými agentúrami a inštitúciami a zároveň sa zlepšujú procesy návratu a readmisie s vyššou predvídateľnosťou a vykonateľnosťou. Spoločné výzvy vrátane hlavných príčin nelegálnej migrácie, obchodovania s ľuďmi a prevádzačstva migrantov bude možno lepšie riešiť.

V rámci partnerstve sa výrazne podporuje ľudský a sociálny rozvoj s cieľom bojovať proti chudobe a nerovnostiam, pričom sa na nikoho nezabudne. Ako sa odporúča v smerniciach na rokovania, v rámci dohody sa prijali silnejšie záväzky zlepšiť rodovú rovnosť, sociálne služby, ako je vzdelávanie a zdravie, a sociálnu inkluzívnosť. Partneri budú spolupracovať s cieľom lepšie riešiť rôzne výzvy, ktorým čelia, ako je potravinová bezpečnosť, rýchly populačný rast a globálne krízy v oblasti zdravia.

Dialóg je už roky ústredným prvkom vzťahov medzi EÚ a štátmi OAKTŠ a novou dohodou sa tento dôležitý rozmer ďalej posilní pravidelným, vyváženým, komplexným a vecným partnerským dialógom vo všetkých oblastiach tejto dohody.

Okrem toho sa v dohode podporuje viacstranná spolupráca zainteresovaných strán, pričom sa uznáva dôležitosť mládeže a rôznych partnerov vrátane miestnych orgánov, organizácií občianskej spoločnosti a súkromného sektora pri formovaní lepšej budúcnosti. Kľúčovými prvkami bude aktívna účasť na dialógu a procesoch spolupráce, ale aj spolupráca na účinnom vykonávaní dohody.

Všetky uvedené prvky sú vzájomne prepojené a kľúčom k tomu, aby sa naše vzťahy posunuli na vyššiu úroveň. To znamená, že regionálne protokoly, ich výklad a vykonávanie musia vždy rešpektovať ustanovenia a zásady uvedené vo všeobecnej časti tejto dohody.

2023/0464 (NLE)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

o uzavretí Dohody o partnerstve medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a členmi Organizácie afrických, karibských a tichomorských štátov na strane druhej v mene Európskej únie

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 217 v spojení s článkom 218 ods. 6 písm. a) a ods. 8 druhým pododsekom,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu,

keďže:

(1)V súladerozhodnutím Rady [stanovenýmdokumente Rady 8371/23 DCL 1] 10 bola Dohodapartnerstve medzi Európskou únioujej členskými štátmičlenmi Organizácie afrických, karibskýchtichomorských štátov (OAKTŠ) (ďalej len „dohoda“) podpísaná 15. novembra 2023výhradou jej uzavretianeskoršiemu dátumu.

(2)Táto dohoda odzrkadľuje tak historicky blízke vzťahyčoraz silnejšie väzby rozvíjajúce sa medzi Európskou únioujej členskými štátmičlenmi Organizácie afrických, karibskýchtichomorských štátov (OAKTŠ), ako aj ich želanie ďalej posilňovaťrozširovať svoje vzťahy ambicióznyminovačným spôsobom.dohode sa nanovo vymedzuje vzťah medzi EÚjej členskými štátmičlenmi Organizácie afrických, karibskýchtichomorských štátov vrátane priorítpracovných metódrôznych oblastiach politiky, na ktoré sa dohoda vzťahuje.

(3)Dohoda by sa mala schváliťmene Európskej únie,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Týmto sa v mene Únie schvaľuje Dohoda o partnerstve medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a členmi Organizácie afrických, karibských a tichomorských štátov na strane druhej (ďalej len „dohoda“).

Znenie dohody je pripojené k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Predseda Rady určí osobu alebo osoby splnomocnené uložiť, v mene Únie, schvaľovaciu listinu podľa článku 98 ods. 2 dohody s cieľom vyjadriť súhlas Únie s tým, že bude dohodou viazaná.

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.  11

V Bruseli

   Za Radu

   predseda/predsedníčka

(1)    V súladenariadením 2015/2264postupnom rušení výnimky pre írsky jazyk sa medzinárodné dohody budú prekladať do írčiny až od 1. januára 2022.
(2)    Smernice na rokovania vychádzajúpredchádzajúcich hodnotení, posúdenia vplyvu, oznámeniaodporúčania:o    Odporúčanie na ROZHODNUTIE RADYpoverení začať rokovaniadohodepartnerstve medzi Európskou úniouafrickými, karibskýmitichomorskými štátmi. COM(2017) 763 final.o    SPOLOČNÉ OZNÁMENIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE Obnovené partnerstvoafrickými, karibskýmitichomorskými krajinami. JOIN(2016) 52 finalo    SPOLOČNÝ PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV Hodnotenie DohodypartnerstveCotonou. SWD (2016) 250 final.o    SPOLOČNÝ PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV – POSÚDENIE VPLYVU – Sprievodný dokumentSPOLOČNÉMU OZNÁMENIU EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE: Obnovené partnerstvoafrickými, karibskýmitichomorskými krajinami. SWD (2016) 380 final. JOIN(2016) 52 final. SWD (2016) 381 final.o    SPOLOČNÝ KONZULTAČNÝ DOKUMENT – Smeromnovému partnerstvu medzi Európskou úniouafrickými, karibskýmitichomorskými krajinami po roku 2020. JOIN(2015) 33 final.
(3)     Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie .
(4)     Európsky konsenzus o rozvoji .
(5)     Európska zelená dohoda .
(6)     Nový pakt o migrácii a azyle .
(7)    Rozhodnutie Rady, ktorým sa Európska komisiavysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné vecibezpečnostnú politiku poverujú začaťviesť rokovaniamene Európskej únietých ustanoveniach Dohodypartnerstve medzi Európskou únioujej členskými štátmi na jednej straneskupinou afrických, karibskýchtichomorských štátov na strane druhej, ktoré patria do právomoci Únie, ST 9426 2018 INIT.
(8)    Rozhodnutie zástupcov vlád členských štátov zasadajúcichRade, ktorým sa Európska komisia poveruje rokovaťmene členských štátovtých ustanoveniach Dohodypartnerstve medzi Európskou únioujej členskými štátmi na jednej straneskupinou afrických, karibskýchtichomorských štátov na strane druhej, ktoré patria do právomocí členských štátov, ST 9426 2018 INIT.
(9)    Rozhodnutie Rady [stanovenédokumente Rady 8371/23 DCL 1]20. júla 2023podpisemene Európskej úniepredbežnom vykonávaní Dohodypartnerstve medzi Európskou únioujej členskými štátmi na jednej stranečlenmi Organizácie afrických, karibskýchtichomorských štátov na strane druhej.
(10)    Rozhodnutie Rady [stanovenédokumente Rady 8371/23 DCL 1]20. júla 2023podpisemene Európskej úniepredbežnom vykonávaní Dohodypartnerstve medzi Európskou únioujej členskými štátmi na jednej stranečlenmi Organizácie afrických, karibskýchtichomorských štátov na strane druhej.
(11)    Dátum nadobudnutia platnosti dohody uverejní Generálny sekretariát RadyÚradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli19. 12. 2023

COM(2023) 791 final

PRÍLOHA

k

návrhu

ROZHODNUTIA RADY

o uzavretí Dohody o partnerstve medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a členmi Organizácie afrických, karibských a tichomorských štátov na strane druhej v mene Európskej únie


DOHODAPARTNERSTVE
MEDZI EURÓPSKOU ÚNIOU A JEJ ČLENSKÝMI ŠTÁTMI NA JEDNEJ STRANE

A ČLENMI ORGANIZÁCIE AFRICKÝCH, KARIBSKÝCH

A TICHOMORSKÝCH ŠTÁTOV NA STRANE DRUHEJ

ČASŤ I – VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

ČASŤ II – STRATEGICKÉ PRIORITY

HLAVA I – ĽUDSKÉ PRÁVA, DEMOKRACIA A SPRÁVA VECÍ VEREJNÝCH V SPOLOČNOSTIACH ZAMERANÝCH NA ĽUDÍ A ZALOŽENÝCH NA PRÁVACH

HLAVA II – MIER A BEZPEČNOSŤ

HLAVA III – ĽUDSKÝ A SOCIÁLNY ROZVOJ

HLAVA IV – INKLUZÍVNY UDRŽATEĽNÝ HOSPODÁRSKY RAST A ROZVOJ

HLAVA V – ENVIRONMENTÁLNA UDRŽATEĽNOSŤ A ZMENA KLÍMY

HLAVA VI – MIGRÁCIA A MOBILITA

ČASŤ III – CELOSVETOVÉ ALIANCIE A MEDZINÁRODNÁ SPOLUPRÁCA

ČASŤ IV – PROSTRIEDKY SPOLUPRÁCE A VYKONÁVANIA

ČASŤ V – INŠTITUCIONÁLNY RÁMEC

ČASŤ VI – ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA


REGIONÁLNE PROTOKOLY:

AFRICKÝ REGIONÁLNY PROTOKOL

ČASŤ I – RÁMEC SPOLUPRÁCE

ČASŤ II – KĽÚČOVÉ OBLASTI SPOLUPRÁCE

HLAVA I – INKLUZÍVNY UDRŽATEĽNÝ HOSPODÁRSKY RAST A ROZVOJ

HLAVA II – ĽUDSKÝ A SOCIÁLNY ROZVOJ

HLAVA III – ŽIVOTNÉ PROSTREDIE, MANAŽMENT PRÍRODNÝCH ZDROJOV A ZMENA KLÍMY

HLAVA IV – MIER A BEZPEČNOSŤ

HLAVA V – ĽUDSKÉ PRÁVA, DEMOKRACIA A SPRÁVA VECÍ VEREJNÝCH

HLAVA VI – MIGRÁCIA A MOBILITA


KARIBSKÝ REGIONÁLNY PROTOKOL:

ČASŤ I – RÁMEC SPOLUPRÁCE

ČASŤ II – KĽÚČOVÉ OBLASTI SPOLUPRÁCE

HLAVA I – INKLUZÍVNY UDRŽATEĽNÝ HOSPODÁRSKY RAST A ROZVOJ

HLAVA II – ENVIRONMENTÁLNA UDRŽATEĽNOSŤ, ZMENA KLÍMY A UDRŽATEĽNÝ MANAŽMENT PRÍRODNÝCH ZDROJOV

HLAVA III – ĽUDSKĚ PRÁVA, SPRÁVA, MIER A BEZPEČNOSŤ

HLAVA IV – ĽUDSKÝ ROZVOJ, SOCIÁLNA SÚDRŽNOSŤ A MOBILITA

TICHOMORSKÝ REGIONÁLNY PROTOKOL:

ČASŤ I – RÁMEC SPOLUPRÁCE

ČASŤ II – KĽÚČOVÉ OBLASTI SPOLUPRÁCE

HLAVA I – ENVIRONMENTÁLNA UDRŽATEĽNOSŤ A ZMENA KLÍMY


HLAVA II – INKLUZÍVNY A UDRŽATEĽNÝ HOSPODÁRSKY ROZVOJ

HLAVA III – OCEÁNY, MORIA A RYBOLOV

HLAVA IV – BEZPEČNOSŤ, ĽUDSKÉ PRÁVA, DEMOKRACIA A SPRÁVA VECÍ VEREJNÝCH

HLAVA V – ĽUDSKÝ A SOCIÁLNY ROZVOJ

PRÍLOHY

PRÍLOHA I: PROCESY NÁVRATU A READMISIE

PRÍLOHA II: OPERÁCIE EURÓPSKEJ INVESTIČNEJ BANKY



BELGICKÉ KRÁĽOVSTVO,

BULHARSKÁ REPUBLIKA,

ČESKÁ REPUBLIKA,

DÁNSKE KRÁĽOVSTVO,

SPOLKOVÁ REPUBLIKA NEMECKO,

ESTÓNSKA REPUBLIKA,

ÍRSKO,

HELÉNSKA REPUBLIKA,

ŠPANIELSKE KRÁĽOVSTVO,

FRANCÚZSKA REPUBLIKA,

CHORVÁTSKA REPUBLIKA,

TALIANSKA REPUBLIKA,

CYPERSKÁ REPUBLIKA,


LOTYŠSKÁ REPUBLIKA,

LITOVSKÁ REPUBLIKA,

LUXEMBURSKÉ VEĽKOVOJVODSTVO,

MAĎARSKO,

MALTSKÁ REPUBLIKA,

HOLANDSKÉ KRÁĽOVSTVO,

RAKÚSKA REPUBLIKA,

POĽSKÁ REPUBLIKA,

PORTUGALSKÁ REPUBLIKA,

RUMUNSKO,

SLOVINSKÁ REPUBLIKA,

SLOVENSKÁ REPUBLIKA,


FÍNSKA REPUBLIKA, A

ŠVÉDSKE KRÁĽOVSTVO,

zmluvné strany Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ďalej len „členské štáty Európskej únie “,

a

EURÓPSKA ÚNIA

ďalej spolu len „zmluvná strana EÚ“

na jednej strane a

ANGOLSKÁ REPUBLIKA,

ANTIGUA A BARBUDA,

BAHAMSKÉ SPOLOČENSTVO,

BARBADOS

BELIZE,

BENINSKÁ REPUBLIKA,

BOTSWANSKÁ REPUBLIKA,

BURKINA FASO,


BURUNDSKÁ REPUBLIKA,

KAPVERDSKÁ REPUBLIKA,

KAMERUNSKÁ REPUBLIKA,

STREDOAFRICKÁ REPUBLIKA,

ČADSKÁ REPUBLIKA,

KOMORSKÝ ZVÄZ,

KONŽSKÁ REPUBLIKA,

COOKOVE OSTROVY,

REPUBLIKA POBREŽIA SLONOVINY

KUBÁNSKA REPUBLIKA,

KONŽSKÁ DEMOKRATICKÁ REPUBLIKA,

DŽIBUTSKÁ REPUBLIKA,

DOMINICKÉ SPOLOČENSTVO,

DOMINIKÁNSKA REPUBLIKA,


REPUBLIKA ROVNÍKOVEJ GUINEY,

ERITREJSKÝ ŠTÁT,

ESWATINSKÉ KRÁĽOVSTVO,

ETIÓPSKA FEDERATÍVNA DEMOKRATICKÁ REPUBLIKA,

FIDŽIJSKÁ REPUBLIKA,

GABONSKÁ REPUBLIKA,

GAMBIJSKÁ REPUBLIKA,

GHANSKÁ REPUBLIKA,

GRENADA,

GUINEJSKÁ REPUBLIKA,

GUINEJSKO-BISSAUSKÁ REPUBLIKA,

GUYANSKÁ KOOPERATÍVNA REPUBLIKA,

HAITSKÁ REPUBLIKA,

JAMAJKA,


KENSKÁ REPUBLIKA,

KIRIBATSKÁ REPUBLIKA,

LESOTHSKÉ KRÁĽOVSTVO,

LIBÉRIJSKÁ REPUBLIKA,

MADAGASKARSKÁ REPUBLIKA,

MALAWIJSKÁ REPUBLIKA,

MALDIVSKÁ REPUBLIKA,

MALIJSKÁ REPUBLIKA,

REPUBLIKA MARSHALLOVÝCH OSTROVOV,

MAURITÁNSKA ISLAMSKÁ REPUBLIKA,

MAURÍCIJSKÁ REPUBLIKA,

MIKRONÉZSKE FEDERATÍVNE ŠTÁTY,

MOZAMBICKÁ REPUBLIKA,

NAMÍBIJSKÁ REPUBLIKA,

NAURUSKÁ REPUBLIKA,


NIGERSKÁ REPUBLIKA,

NIGÉRIJSKÁ FEDERATÍVNA REPUBLIKA,

NIUE,

PALAUSKÁ REPUBLIKA,

NEZÁVISLÝ ŠTÁT PAPUA-NOVÁ GUINEA,

RWANDSKÁ REPUBLIKA,

FEDERÁCIA SVÄTÉHO KRIŠTOFA A NEVISU,

SVÄTÁ LUCIA,

SVÄTÝ VINCENT A GRENADÍNY,

SAMOJSKÝ NEZÁVISLÝ ŠTÁT,

DEMOKRATICKÁ REPUBLIKA SVÄTÉHO TOMÁŠA A PRINCOVHO OSTROVA,

SENEGALSKÁ REPUBLIKA,

SEYCHELSKÁ REPUBLIKA,


SIERRALEONSKÁ REPUBLIKA,

ŠALAMÚNOVE OSTROVY,

SOMÁLSKA FEDERATÍVNA REPUBLIKA,

SUDÁNSKA REPUBLIKA,

SURINAMSKÁ REPUBLIKA,

TANZÁNIJSKÁ ZJEDNOTENÁ REPUBLIKA,

VÝCHODOTIMORSKÁ DEMOKRATICKÁ REPUBLIKA,

TOGSKÁ REPUBLIKA,

TONGSKÉ KRÁĽOVSTVO,

REPUBLIKA TRINIDADU A TOBAGA,

TUVALU,


UGANDSKÁ REPUBLIKA,

VANUATSKÁ REPUBLIKA,

ZAMBIJSKÁ REPUBLIKA,

ZIMBABWIANSKA REPUBLIKA,

členovia Organizácie afrických, karibských a tichomorských štátov (OAKTŠ), ďalej len „členovia organizácie OAKTŠ“, na strane druhej,

ďalej spolu len „zmluvné strany“,

SO ZRETEĽOM NA revidovanú Georgetownskú dohodu, ktorou sa zakladá Organizácia afrických, karibských a tichomorských štátov, na jednej strane a na Zmluvu o Európskej únii, ako aj na Zmluvu o fungovaní Európskej únie na strane druhej;

BERÚC DO ÚVAHY silné väzby a úzke politické, hospodárske a kultúrne putá, ktoré ich spájajú;


OPÄTOVNE POTVRDZUJÚC oddanosť svetovému poriadku založenému na pravidlách, ktorého hlavnou zásadou je multilateralizmus a v ktorom ústrednú úlohu plní Organizácia Spojených národov;

POTVRDZUJÚC svoj záväzok na udržateľný rozvoj v súlade s Agendou 2030 pre udržateľný rozvoj;

ZDÔRAZŇUJÚC význam pravidelného dialógu o otázkach spoločného záujmu, na všetkých príslušných úrovniach;

OPÄTOVNE POTVRDZUJÚC záväzok posilniť partnerstvo prostredníctvom koordinácie opatrení na medzinárodných fórach, ktoré sú založené na spoločných záujmoch, spoločných hodnotách a vzájomnej úcte, a vedomí si schopnosti formovať globálne výsledky, keď konajú spoločne;

POTVRDZUJÚC svoj záväzok dodržiavať demokratické zásady a ľudské práva stanovené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a v ďalších príslušných medzinárodných nástrojoch v oblasti ľudských práv, ako aj zásady právneho štátu a dobrej správy vecí verejných;

PRIPOMÍNAJÚC svoje odhodlanie posilniť mier a bezpečnosť a dodržiavať svoje medzinárodné záväzky týkajúce sa nešírenia zbraní hromadného ničenia, ako aj odhodlanie zabraňovať najzávažnejším trestným činom vyvolávajúcim znepokojenie medzinárodného spoločenstva a trestne ich stíhať;

OPÄTOVNE POTVRDZUJÚC záväzok podporovať multilaterálnu spoluprácu na podporu dosiahnutia udržateľného rozvoja po zohľadnení rôznych úloh, ktoré zohrávajú rozličné zainteresované strany, pričom sa zabezpečí, aby všetky strany pôsobili v rámci právnych noriem;


ZDÔRAZŇUJÚC naliehavosť riešenia globálnych environmentálnych výziev, dôležitosť Parížskej dohody o zmene klímy, naliehavú potrebu vybudovať stabilné a udržateľné nízkouhlíkové hospodárstva a spoločnosti odolné voči zmene klímy a napredovať s cieľom dosiahnuť spoločné ciele v oblasti životného prostredia, zmeny klímy a obnoviteľných zdrojov energie;

UZNÁVAJÚC význam štrukturálnej hospodárskej transformácie pri dosahovaní inkluzívneho a udržateľného hospodárskeho rastu a rozvoja;

PRIPOMÍNAJÚC svoj záväzok týkajúci sa zásad a pravidiel, ktorými sa riadi medzinárodný obchod, najmä však zásad a pravidiel dohodnutých v Svetovej obchodnej organizácii;

PRIPOMÍNAJÚC svoj záväzok týkajúci sa dodržiavania pracovných práv s ohľadom na zásady stanovené v dohovoroch Medzinárodnej organizácie práce;

UZNÁVAJÚC významnú úlohu vedy, technológií, výskumu a inovácií pri zrýchľovaní prechodu na vedomostné spoločnosti, uľahčeného prostredníctvom používania digitálnych nástrojov v snahe dosiahnuť udržateľný rozvoj;

PRIPOMÍNAJÚC svoj záväzok týkajúci sa podpory ľudského a sociálneho rozvoja, odstraňovania chudoby a boja proti diskriminácií a nerovnosti, aby sa na nikoho nezabudlo;

UZNÁVAJÚC, že demografické zmeny spolu s hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi zmenami ponúkajú príležitosti a predstavujú výzvy pre udržateľný rozvoj;


PRIPOMÍNAJÚC, že rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien a dievčat sú nevyhnutné na zabezpečenie inkluzívneho a udržateľného rozvoja;

UZNÁVAJÚC dôležitosť mladých ľudí pri formovaní budúcnosti a prispievaní k udržateľnému rozvoju;

PRIPOMÍNAJÚC svoj záväzok na podporu partnerstva zameraného na ľudí, ako aj na posilňovanie kontaktov medzi ľuďmi, a to aj prostredníctvom spolupráce a výmen v oblastiach vedy, technológií, inovácií, vzdelávania a kultúry;

PRIPOMÍNAJÚC svoj záväzok týkajúci sa posilňovania spolupráce a vedenia dialógu o migrácii a mobilite;

UZNÁVAJÚC zvýšené riziká spôsobené prírodnými katastrofami, hospodárskymi a ďalšími vonkajšími otrasmi vrátane pandémií;

POTVRDZUJÚC svoju vôľu spolupracovať na podporu regionálnej a kontinentálnej integrácie, najmä s cieľom dosiahnuť ciele stanovené v Agende 2063 Africkej únie a v rámcoch pre spoluprácu a integráciu karibskej a tichomorskej oblasti;

PRIPOMÍNAJÚC zásady súdržnosti politík v záujme rozvoja a účinnosti pomoci, ako aj zásady v rámci akčného programu z Addis Abeby;


SO ZRETEĽOM na Dohodupartnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibskýchtichomorských štátov na jednej straneEurópskym spoločenstvomjeho členskými štátmi na strane druhej 1 znení neskorších zmien (ďalej len „dohodaCotonou“),

SA DOHODLI TAKTO:


ČASŤ I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

ČLÁNOK 1

Ciele

1.    Európska úniajej členské štáty, ďalej len „zmluvná strana EÚ“ na jednej stranečlenovia Organizácie afrických, karibskýchtichomorských štátov (OAKTŠ) na strane druhej, ďalej spolu len „zmluvné strany“ sa týmto dohodli na uzavretí tejto dohody, ktorou sa vytvára posilnené politické partnerstvocieľom prinášať vzájomne výhodné výsledkyoblasti spoločných alebo prekrývajúcich sa záujmov a v súladeich spoločnými hodnotami.

2.    Dohoda prispejedosahovaniu cieľov udržateľného rozvoja Organizácie Spojených národov (OSN), pričom sa partnerstvo podľa tejto dohody bude riadiť Agendou 2030 pre udržateľný rozvoj prijatou na samite OSNudržateľnom rozvoji 25. septembra 2015 (ďalej len „Agenda 2030“)Parížskou dohodou prijatou podľa rámcového dohovoru OSNzmene klímy uzavretouParíži 12. decembra 2015 (ďalej len „Parížska dohoda“) ako zastrešujúcimi rámcami.

3.    Cieľom tejto dohody je:

a)    podporovať, chrániťuplatňovať ľudské práva, demokratické zásady, zásady právneho štátudobrú správu vecí verejných, pričom sa bude zvláštna pozornosť venovať rodovej rovnosti;


b)    budovať mierumilovnéodolné štátyspoločnosti, pričom sa bude reagovať na existujúcevznikajúce hrozby pre mierbezpečnosť;

c)    podporovať ľudskýsociálny rozvoj,najmä odstrániť chudoburiešiť problém nerovností, čím sa zabezpečí, že každý bude môcť prežiť dôstojný životže sa na nikoho nezabudne, pričom sa zvláštna pozornosť bude venovať skupine žiendievčat;

d)    mobilizovať investície, podporovať obchodrozvoj súkromného sektoracieľom dosiahnuť udržateľnýinkluzívny rastvytvárať dôstojné pracovné miesta pre všetkých;

e)    bojovať proti zmene klímy, chrániť životné prostrediezabezpečiť udržateľný manažment prírodných zdrojov a

f)    vykonávať komplexnývyvážený prístupmigráciicieľom využiť prínosy bezpečnej, legálnejregulárnej migráciemobility, zastaviť neregulárnu migráciuriešiť jej základné príčiny,to pri plnom dodržiavaní medzinárodného práva a v súladepríslušnými právomocami zmluvných strán.

4.    Partnerský dialógopatrenia prispôsobené osobitostiam zmluvných strán predstavujú hlavné nástroje na dosiahnutie cieľov tejto dohody.

5.    Touto dohodou sa uľahčí prijatie spoločných stanovísk zmluvnými stranami na svetovej scénezároveň sa posilnia partnerstvá na podporu multilateralizmumedzinárodného poriadku založeného na pravidlách,tocieľom dosiahnuť pokrok na globálnej úrovni.


ČLÁNOK 2

Zásady

1.    Zmluvné stranyduchu spoločnej zodpovednosti, solidarity, vzájomnosti, vzájomnej úctyzodpovednosti presadzujú ciele tejto dohody.

2.    Zmluvné strany opätovne potvrdzujú svoj záväzok rozvíjať priateľské vzťahy medzi národmi, ktoré sú založené na dodržiavaní zásady zvrchovanej rovnosti všetkých štátov,zaväzujú sa zdržať sa hrozby alebo použitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti ktoréhokoľvek štátu alebo akýmkoľvek iným spôsobom nezlučiteľnýmChartou Organizácie Spojených národov (ďalej len „Charta OSN“).

3.    Zmluvné strany sa dohodli na vykonávaní každého regionálneho protokolusúlade so všeobecnými zásadami dohodnutými vo všeobecnej časti, pričom zohľadnia osobitnosti regiónov. Okrem toho sa dohodli na tom, že vzhľadom na rôzne výzvy, ktorým čelia najmenej rozvinuté krajiny, vnútrozemské štáty, malé ostrovné rozvojové štátynízko položené pobrežné štáty, prispôsobia svoje opatrenia rôznym potrebám týchto krajín.

4.    Zmluvné strany prijímajú rozhodnutiavykonávajú opatrenia na najvhodnejšej domácej, regionálnej alebo viacnárodnej úrovni.

5.    Zmluvné strany systematicky podporujú rodové hľadiskozabezpečia, aby sa rodová rovnosť začlenila do všetkých politík.


6.    Zmluvné strany presadzujú integrovaný prístupich spolupráci, ktorý zahŕňa politické, hospodárske, sociálne, environmentálnekultúrne prvky.

7.    Zmluvné strany zintenzívnia úsiliepresadzovanie regionálnej integráciespoluprácecieľom čo najlepšie riadiť bezpečnostné hrozby, využívať hospodárske výhody globalizáciepodľa potreby riešiť problémypríležitosti nadnárodného charakteru.

8.    Zmluvné strany podporujú multilaterálny prístup na umožnenie aktívneho zapojenia širokého okruhu subjektov do procesov partnerského dialóguspolupráce vrátane parlamentov, miestnych orgánov, občianskej spoločnostisúkromného sektora.

9.    S cieľom účinnejšieefektívnejšie plniť ciele partnerstva podľa tejto dohody by mali presadzovať spoluprácurámci formálnychad hoc regionálnych formátov. Zmluvné strany sa takisto môžu dohodnúť na ustanoveniachpružných postupoch, ktoré zainteresovaným stranám umožnia prehlbovať dialógspoluprácu, pokiaľ idekonkrétne tematickémedziregionálne otázky.

ČLÁNOK 3

Partnerský dialóg

1.    Zmluvné strany sazáujme účinného vykonávania tejto dohody zúčastňujú na pravidelnom, vyváženom, komplexnomhlbokom partnerskom dialóguvšetkých oblastiach tejto dohody, ktorý vediezáväzkomprípadneopatreniam na oboch stranách.


2.    Zmluvné strany sa dohodli, že cieľom partnerského dialógu je výmena informácií, zveľaďovanie vzájomného porozumeniauľahčovanie určovania dohodnutých priorítspoločnej agendy na vnútroštátnej, regionálnejmedzinárodnej úrovni. Zmluvné strany spolupracujúkoordinujú svoje činnostisúvislosti so záležitosťami spoločného záujmunových výziev na medzinárodnej úrovni.

3.    Zmluvné strany sa dohodli, že partnerský dialóg sa povedie flexibilným spôsobom prispôsobeným podľa potreby,pravidelných intervaloch, vo vhodnom formátena najvhodnejšej domácej, regionálnej alebo viacnárodnej úrovni a v plnej miere saňom využijú všetky možné kanály vrátane kanálov na regionálnejmedzinárodnej úrovni. Zmluvné strany súhlasiamonitorovanímhodnotením účinnosti partnerského dialógupodľa potreby prispôsobia jeho rozsah.

4.    Zmluvné strany sa dohodli na riadnom informovaní parlamentov a v náležitých prípadoch aj zástupcov organizácií občianskej spoločnostisúkromného sektora, konzultáciáchnimivytvorení možností na ich zapojenie sa do partnerského dialógu.tomuto partnerskému dialógu sa podľa potreby pridružia regionálnekontinentálne organizácie.

ČLÁNOK 4

Súdržnosť politík

1.    Zmluvné strany sazáujme dosiahnutia cieľov tejto dohody usilujúsúdržnosť politík na vnútroštátnej, regionálnejmedzinárodnej úrovni prostredníctvom cieleného, strategickéhopartnersky orientovaného prístupu.


2.    Zmluvné strany jednotlivoaj spoločne podporujú synergie medzi politikamicieľom predchádzať prípadným negatívnym vplyvom ich politík na ďalšie zmluvné strany alebo tieto vplyvy minimalizovať. Zmluvné strany sa zaväzujú, že ďalšie zmluvné strany informujúiniciatívachopatreniach, ktoré môžu mať na ďalšie zmluvné strany výrazný vplyv, a v relevantných prípadochnimitýchto iniciatívachopatreniach konzultujú.

3.    Zmluvné strany opätovne potvrdzujú svoj záväzok týkajúci sa súdržnosti politíkzáujme rozvoja ako kľúčového prvku na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja.

ČLÁNOK 5

Aktéri

1.    Zmluvné strany uznávajú, že vlády zohrávajúrámci partnerstva ústrednú úlohu, pretože vo svojich krajinách vymedzujúvykonávajú prioritystratégie. Zmluvné strany uznávajú kľúčovú úlohu parlamentov pri formulovaníprijímaní právnych predpisov, schvaľovaní rozpočtovvo vedení vládprevzatiu zodpovednosti. Zmluvné strany uznávajú úlohuprínos miestnych orgánov, pokiaľ ideposilňovanie demokratickej zodpovednostidoplnenie vládnych opatrení.

2.    Zmluvné strany uznávajú významnú úlohu subregionálnych, regionálnych, kontinentálnychmedzikontinentálnych organizácií pri dosahovaní cieľov tejto dohody, predovšetkým organizáciírámci regionálnych protokolov.


3.    Zmluvné strany uznávajú významnú úlohuprínos zainteresovaných strán vo všetkých ich formáchnárodných charakteristikách, najmä úlohuprínos občianskej spoločnosti, hospodárskychsociálnych partnerov vrátane odborových organizácií, ako aj súkromného sektora,dohodli sa, že budú podporovaťposilňovať ich účinnú účasťcieľom rozvíjať politické postupy, ktoré budú viac inkluzívnebudú zahŕňať viac zainteresovaných strán. Zmluvné strany na tieto účely zabezpečia, aby všetky tieto zainteresované strany bolirelevantných prípadoch informovanéstratégiáchsektorových politikách, aby sanimitýchto otázkach konzultovalo, aby prispievali do širokého procesu dialógu, aby dosiahli posilnenie kapacítkritických oblastiachaby sa zúčastňovali na vykonávaní programov spolupráceoblastiach, ktoré sa ich týkajú. Takáto účasť na programoch spolupráce je založená na rozsahu,ktorom sa venujú potrebám obyvateľstvana ich špecifických právomociach, pričom majú zodpovednétransparentné štruktúry riadenia.

ČLÁNOK 6

Štruktúra

1.    Táto dohoda pozostáva zo všeobecnej časti (časti I až VI), troch regionálnych protokolov (ďalej len „regionálne protokoly“)príloh.

2.    Všeobecná časťprílohy sú právne záväzné pre zmluvné strany.


3.    Regionálne protokoly sú právne záväzné pre zmluvnú stranu EÚpre afrických, karibskýchtichomorských členov organizácie OAKTŠ. Žiadne ustanovenieregionálnych protokoloch ani ich výkladvykonávanie nemá vplyv na ustanovenia všeobecnej častirozhodnutia Rady ministrov OAKTŠ – EÚ ani sa od nich nemôžu odchýliť.

ČLÁNOK 7

Prierezové témy

1.    Zmluvné strany sa dohodli, žezáujme vykonávania informovaných opatrení vo všetkých oblastiach spolupráce sa musia systematicky zohľadňovať tieto prierezové témy: ľudské práva, demokracia, rodová rovnosť, mierbezpečnosť, ochrana životného prostredia, boj proti zmene klímy, kultúramladí ľudia.

2.    Zmluvné strany spolupracujú na podpore budovania kapacítcieľom účinne riešiť problémydosahovať ciele stanovenétejto dohode. Ich cieľom je podporovať posilnenie postavenia inštitúcií, výmenu najlepších postupovuľahčovať prenosvýmenu vedomostí.

3.    Zmluvné strany sa dohodli, že posilnia odolnosť krajín, spoločenstievjednotlivcov,predovšetkým zraniteľného obyvateľstva,prípade, že budú musieť čeliť environmentálnym problémomproblémom súvisiacim so zmenou klímy, hospodárskym otrasom, konfliktompolitickým krízam, ako aj epidémiámpandémiám.


ČASŤ II

STRATEGICKÉ PRIORITY

HLAVA I

ĽUDSKÉ PRÁVA, DEMOKRACIA A SPRÁVA VECÍ VEREJNÝCH V SPOLOČNOSTIACH ZAMERANÝCH NA ĽUDÍ A ZALOŽENÝCH NA PRÁVACH

ČLÁNOK 8

Zmluvné strany opätovne potvrdzujú svoje odhodlanie podporovať, chrániť a uplatňovať ľudské práva, základné slobody a demokratické zásady, ako aj posilňovať právny štát a dobrú správu vecí verejných v súlade s Chartou OSN, Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a medzinárodným právom, predovšetkým s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv a v relevantných prípadoch s medzinárodným humanitárnym právom.

Zmluvné strany podporujú politiky zamerané na ľudí a založené na právach, ktoré zahŕňajú všetky ľudské práva a zabezpečujú rovnaký prístup k príležitostiam pre všetkých členov spoločnosti smerujúce k udržateľnému rozvoju zameranému na človeka. Zmluvné strany uznávajú, že rešpektovanie demokracie, ľudských práv, základných slobôd, zásad právneho štátu a dobrej správy vecí verejných je neoddeliteľnou súčasťou udržateľného rozvoja.


ČLÁNOK 9

Ľudské práva, demokracia a právny štát

1.    Zmluvné strany uznávajúc, že ľudské práva sú univerzálne, nedeliteľné, vzájomne závisléprepojené, podporujú, chrániauplatňujú všetky ľudské práva bez ohľadu na to, či ideobčianske, politické, hospodárske, sociálne alebo kultúrne práva. Zmluvné strany chrániazabezpečujú plnérovnaké užívanie všetkých základných slobôd, napríklad slobody presvedčeniaprejavu, slobody zhromažďovaniazdružovaniaslobody myslenia, náboženského vyznaniaviery.

2.    Zmluvné strany sa zaviažu, že budú podporovať všeobecné rešpektovaniedodržiavanie ľudských právzákladných slobôd pre všetkých, bez diskriminácieakéhokoľvek dôvodu vrátanedôvodu pohlavia, etnického alebo sociálneho pôvodu, náboženstva alebo viery, politického či iného presvedčenia, zdravotného postihnutia, veku alebo iného stavu. Zmluvné strany sa zaväzujú, že budú bojovať proti všetkým formám rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a s tým súvisiacej neznášanlivosti, ako aj proti všetkým formám násiliadiskriminácie vrátane všetkých prípadov šírenia nenávisti. Zmluvné strany sa zaväzujú uznávaťpresadzovať práva pôvodného obyvateľstva, ako je stanovéDeklarácii OSNprávach pôvodného obyvateľstva (UNDRIP).

3.    Zmluvné strany vedú partnerský dialóg na dvojstrannej úrovniotázke trestu smrti.prípade, že je trest smrti stanovený vo vnútroštátnych právnych predpisochnaďalej sa uplatňuje, sa zmluvné strany zaväzujú dodržiavať riadny procesmedzinárodne dohodnuté minimálne normy.


4.    Zmluvné strany opätovne potvrdzujú, že všeobecne uznávané demokratické zásady, ktoré sú oporou organizácie štátu, zabezpečujú legitímnosť jeho autority, legálnosť jeho krokov odrážajúcich saústavnom, legislatívnomregulačnom systémeexistenciu mechanizmov účasti riadenia vecí verejných. Zmluvné strany chrániaposilňujú uplatňovanie týchto zásad zabezpečením inkluzívnych, transparentnýchdôveryhodných voliebnáležitým rešpektovaním suverenity, ako aj umožnenímpodporou participatívnych rozhodovacích procesov. Zmluvné strany podporujú dodržiavanie najlepších volebných postupovspoluprácu medzi zmluvnými stranami prípadne vrátane pozorovania voliebrámci zmluvnej strany EÚčlenov organizácie OAKTŠ.

5.    Zmluvné strany aktívne podporujú upevňovanie právneho štátu na vnútroštátnej, regionálnejmedzinárodnej úrovni, pričom uznávajú jeho rozhodujúci význam pre ochranu ľudských právpre účinné fungovanie demokratických inštitúcií. Zahŕňa to zabezpečenie existencie nezávislého, nestrannéhodobre fungujúceho justičného systému, rovnosti pre zákonom, práva na spravodlivýriadny procesprístupuúčinným mechanizmom právnych prostriedkov nápravy.

6.    Zmluvné strany uznávajú právo na rozvoj založené na nedeliteľnosti, vzájomnej závislosti, univerzálnostineodcudziteľnosti všetkých ľudských práv, podľa ktorých každý človekvšetci ľudia majú právo zúčastňovať sa na hospodárskom, sociálnom, kultúrnompolitickom rozvoji, prispievaťnemuvyužívať tento rozvoj,rámci ktorého sa môžuplnej miere uplatňovať všetky ľudské právazákladné slobody. Zmluvné strany podporujú opatrenia na posilňovanie práva na rozvojokrem iného zabezpečia rovnosť príležitostí pre všetkých na prístupzákladným zdrojomslužbámich využívanie, ako sú vzdelávanie, zdravotná starostlivosť, potraviny, ubytovanie, zamestnaniespravodlivé rozdelenie príjmov.


7.    Zmluvné strany sa dohodli, že dodržiavanie ľudských práv, demokratických zásadzásad právneho štátu predstavuje základ ich domácichmedzinárodných politíktvorí zásadný prvok tejto dohody.

ČLÁNOK 10

Rodová rovnosť

1.    Zmluvné strany opätovne potvrdzujú svoj pevný záväzok dosiahnuť rodovú rovnosť, úplné uplatňovanie všetkých ľudských práv každým jednotlivcom ako aj posilnenie postavenia všetkých osôb ako hnaciu silu udržateľného rozvoja. Zmluvné strany sa zaväzujú zahrnúť zásadu rodovej rovnosti do národných ústav alebo ďalších relevantných právnych predpisov.

2.    Zmluvné strany uznávajú, že rodová nerovnosť pripravuje ženyich základné ľudské právapríležitosti. Zmluvné strany prijmúposilnia vykonateľné právne predpisy, právne rámcestabilné politiky, programymechanizmycieľom zabezpečiť rovnaký prístup, rovnaké príležitosti, rovnakú kontrolu, plnúrovnakú účasť žiendievčat vo všetkých oblastiach života,to za rovnakých podmienok, ako majú mužichlapci.


3.    Zmluvné strany sa konkrétne zamerajú na zlepšovanie prístupu žien a v relevantných prípadoch aj dievčatvšetkým zdrojom, ktoré počas svojho života potrebujú na úplné využitie svojich možnostína plný výkon svojich ľudských právzákladných slobôd, napríklad pokiaľ idekvalitu vzdelávania, zdravotnú starostlivosť, pracovné príležitosti, prístuphospodárskym zdrojomkontrolu nad nimi, politické rozhodovanie, štruktúry riadeniasúkromné podnikanie, pričom zvláštna pozornosť sa venuje zraniteľným ženám. Zmluvné strany podporujú plnéúčinné zapojenie, ako aj rovnaké príležitosti žienoblasti vedenia na všetkých úrovniach rozhodovaniapolitickom, hospodárskomverejnom živote.

4.    Zmluvné strany sa zaväzujú zabraňovaťpredchádzať všetkým formám sexuálnerodovo motivovaného násiliadiskriminácie vo verejnejsúkromnej oblasti vrátane nezákonného obchoduľuďmisexuálneho vykorisťovaniazneužívaniatrestne ich stíhať. Zmluvné strany prijmú všetky opatrenia potrebné na boj proti hlboko zakoreneným rodovým predsudkomna odstránenie všetkých škodlivých tradičných praktík, ako sú detské, skorénútené manželstvámrzačenie ženských pohlavných orgánov.

ČLÁNOK 11

Inkluzívne a pluralitné spoločnosti

1.    Zmluvné strany sa zaviazali zabezpečiť rovnaké príležitosti pre všetkých členov spoločnosti vo všetkých oblastiach života. Zmluvné strany sa zaviazali zabrániť, zakázaťodstrániť diskriminačné praktikyprijať účinné opatreniacieľom zabezpečiť plnérovnaké využívanie všetkých ľudských práv.


2.    Zmluvné strany chrániapodporujú slobodu prejavu, slobodu presvedčenia, slobodu zhromažďovania, ako aj nezávislosť médiípluralizmus ako piliere demokraciekonštatujú, že nepredstavujú len ľudské práva, ale aj predpoklad demokracie, rozvojadialógu.

3.    Zmluvné strany podporujú rozvoj inkluzívnychpluralitných spoločností vrátane demokracie viacerých strán. Zmluvné strany podporujú kľúčovú úlohu účinných, transparentnýchzodpovedných národnýchmiestnych zhromaždenípolitických strán. Zmluvné strany takisto podporujú aktívneskutočné zapojenie všetkých zainteresovaných stránobčanov vrátane žienmladých ľudí do kladných, inkluzívnych, participatívnychreprezentatívnych politických procesovdo rozhodovania na všetkých úrovniach.

4.    Zmluvné strany chrániarozširujú priestor priaznivý pre aktívnu, organizovanú, transparentnú občiansku spoločnosť, uznávajú jej úlohu pri podporemonitorovaní demokracie, ľudských práv, základných slobôd, sociálnej spravodlivostiinklúzie, jej úlohu obhajcu držiteľov právzásad právneho štátu, čím podporuje domácu transparentnosťzodpovednosť.

5.    Zmluvné strany, uznávajúc, že internet ponúka platformu na výmenu vedomostímyšlienok, usilujú saúplné využitie potenciálu digitálnych riešenícieľom podporovať rovnaký verejný prístupinformáciám na všetkých úrovniach a k participatívnemu rozhodovaniu, ako aj zlepšovať digitálne kompetenciezároveň riešiť riziká zneužívaniapodporovať otvorené postojerešpektovanie rozmanitosti.


ČLÁNOK 12

Dobrá správa vecí verejných

1.    Zmluvné strany opätovne potvrdzujú, že dobrá správa vecí verejných spočíva na transparentných, zodpovednýchparticipatívnych vládach, ako aj na primeraných mechanizmoch dohľadu. Zmluvné strany sa dohodli, že dobrá správa vecí verejných je kľúčová vo vzťahuvšetkým ľudským právam, demokratickým zásadámzásade právneho štátu. Zmluvné strany sa zaväzujú poskytovať všeobecný prístupverejným službám bez akejkoľvek formy diskriminácie. Zmluvné strany sa ďalej zaväzujú dodržiavať transparentnosťzodpovednosť ako neoddeliteľné prvky dobrej správy vecí verejnýchbudovania inštitúcií.

2.    Zmluvné strany sa zaväzujútransparentnémuzodpovednému manažmentu ľudských, prírodných, hospodárskychfinančných zdrojov na účely spravodlivého využívania výhodudržateľného rozvoja.

3.    Zmluvné strany sa zaväzujú vytvoriť priaznivé prostredie pre rozmach transparentnostizodpovednosti vo verejnej správe vrátane zvyšovania integritynezávislosti správnych inštitúcií. Zmluvné strany vytvárajúuplatňujú systémy správneho riadenia verejných financií, ktoré sú zlučiteľné so základnými zásadami účinnosti, transparentnostizodpovednosti,cieľom chrániť verejné financiezlepšovať poskytovanie verejných služieb prostredníctvom odstraňovania administratívnych slabínriešením regulačných nedostatkov.


4.    Zmluvné strany zabezpečujú transparentnosťzodpovednosťoblasti verejného financovania vrátane finančnej pomoci a v oblasti poskytovania verejných služieb. Zmluvné strany zlepšujú výber príjmovbojujú proti daňovým únikomvyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, ako aj proti nezákonným finančným tokom. Zmluvné strany sa dohodli, že budú spolupracovaťboji proti praniu špinavých peňazífinancovaniu terorizmubudú sa včas zapájať do partnerského dialógu na dvojstrannejmedzinárodnej úrovniotázkach súvisiacichbojom proti praniu špinavých peňazífinancovaniu terorizmu.

5.    Zmluvné strany bojujú proti všetkým formám korupcie na všetkých úrovniach, pričom vypracovávajúvykonávajú alebo zachovávajú účinné, koordinované politikyoblasti boja proti korupcii,ktorých sa zohľadňujú zásady právneho štátu, dobrého riadenia verejných záležitostíhospodáreniaverejným majetkom, integrita, transparentnosťzodpovednosť. Zmluvné strany prijmú legislatívne alebo iné opatreniacieľom predchádzať úplatkárstvusprenevere, zneužitiu verejných financií alebo inému zneužitiu zdrojov verejnými činiteľmi vo svoj priamy alebo nepriamy prospechtrestne stíhať tieto činy, ako aj vymáhaťprinavracať majetok získaný prostredníctvom korupcie.

6.    Zmluvné strany uznávajú zásady dobrej správydaňových záležitostiach vrátane globálnych noriemoblasti transparentnostivýmeny informácií, spravodlivého zdaňovania, ako aj minimálnych noriemboji proti narúšaniu základu danepresunu ziskov (BEPS), pričom sa zaväzujú, že tieto zásady budú uplatňovať. Zmluvné strany presadzujú dobrú správudaňových záležitostiach, zlepšujú medzinárodnú spoluprácuoblasti daníuľahčujú výber daňových príjmov. Zmluvné strany spolupracujú pri zvyšovaní kapacít potrebných na zabezpečenie súladutýmito zásadaminormamivyužívajú výhody zdravého finančného sektora založeného na pravidlách. Zmluvné strany sa dohodli na zapojení sa do partnerského dialógu na dvojstrannejmedzinárodnej úrovnidaňových záležitostiach.


7.    Zmluvné strany sa dohodli, že dobrá správa vecí verejných predstavuje základ ich domácichmedzinárodných politíktvorí podstatný prvok tejto dohody. Súhlasia takistotým, že vážne prípady korupcie vrátane skutkov úplatkárstva vedúcehotakejto korupcii predstavujú porušenie tohto prvku.

ČLÁNOK 13

Verejná správa

Zmluvné strany, uznávajúc význam dobre zaistených, efektívnych a účinných systémov a postupov verejných služieb so silnou základňou ľudských zdrojov, zaväzujú sa podporovať spoluprácu v tejto oblasti. Dohodli sa takisto na spolupráci s cieľom modernizovať svoju verejnú správu a rozvíjať zodpovednú, efektívnu, transparentnú a profesionálnu verejnú službu. Z tohto hľadiska je cieľom ich úsilia okrem iného zlepšiť organizačnú efektivitu, zvýšiť účinnosť inštitúcií pri poskytovaní služieb, zrýchliť zavádzanie elektronickej správy vecí verejných a digitálnych služieb a digitalizáciu verejných registrov, ako aj posilniť procesy decentralizácie v súlade s vnútroštátnymi hospodárskymi a sociálno-rozvojovými stratégiami.


ČLÁNOK 14

Štatistika

1.    Zmluvné strany, uznávajúc, že štatistické údaje sú kľúčové na dosiahnutie udržateľného rozvoja, vytvoriaposilnia vlastné štatistické systémy vrátane zberu, spracovania, kontroly kvalityšírenia štatistických údajovcieľom prispievaťdlhodobému cieľu kvalitných, medzinárodne porovnateľných, prístupných, včasnýchspoľahlivých roztriedených údajov, ktoré majú kľúčový význam ako zdroj informácií pre rozhodovanie na podporu ich vlastných priorítoblasti sociálnehohospodárskeho rozvoja, ako ajcieľom podporovaťmonitorovať pokrok.

2.    Zmluvné strany sa zaväzujú, že zvýšia štatistickú gramotnosťpodporia používanie údajov pri rozhodovaní prostredníctvom zapojenia používateľov vo vládnych orgánoch aj mimo nichprostredníctvom využívania nových technológiízdrojov údajov. Zmluvné strany spolupracujúoblasti používania technológií na zberochranu údajovpodporujú šírenie porovnateľných štatistických údajov na vnútroštátnejregionálnej úrovni.

3.    Zmluvné strany zabezpečia profesionálnu nezávislosť štatistických úradov.


ČLÁNOK 15

Osobné údaje

1.    Zmluvné strany uznávajú svoj spoločný záujem chrániť právo každého jednotlivca na súkromiesúvislosti so spracúvaním osobných údajov, ako aj význam zachovávania spoľahlivých režimov ochrany údajovzabezpečenia ich účinného presadzovania. Okrem iného zmluvné strany zabezpečia, aby sa osobné údaje spracúvali spravodlivotransparentne, zbierali sa na jasné, konkrétneoprávnené účelynespracúvali sa spôsobom, ktorý je nezlučiteľnýtýmito účelmi.

Na účely tohto článku je „spracúvanie“ operácia alebo súbor operácií s osobnými údajmi alebo súbormi osobných údajov, napríklad získavanie, zaznamenávanie, usporadúvanie, štruktúrovanie, uchovávanie, prepracúvanie alebo zmena, vyhľadávanie, prehliadanie, využívanie, poskytovanie prenosom, šírením alebo poskytovanie iným spôsobom, preskupovanie alebo kombinovanie, obmedzenie, vymazanie alebo likvidácia, bez ohľadu na to, či sa vykonávajú automatizovanými alebo neautomatizovanými prostriedkami.

2.    Zmluvné strany zabezpečia vysokú úroveň ochrany osobných údajov každého jednotlivcasúladeexistujúcimi mnohostrannými normamimedzinárodnými právnymi nástrojmipostupmi. Na tento účel zmluvné strany vytvoria primerané právneregulačné režimypolitiky, ako aj zodpovedajúce administratívne kapacity na ich vykonávanie vrátane nezávislých dozorných orgánov.


HLAVA II

MIER A BEZPEČNOSŤ

ČLÁNOK 16

Zmluvné strany uznávajú, že mier, stabilita a bezpečnosť vrátane ľudskej bezpečnosti a odolnosti sú nevyhnutné pre udržateľný rozvoj a prosperitu. Bez mieru a bezpečnosti nemožno dosiahnuť udržateľný rozvoj a bez inkluzívneho rozvoja nemožno dosiahnuť udržateľný mier a bezpečnosť. Zmluvné strany vykonávajú komplexný a integrovaný prístup ku konfliktom a krízam vrátane nestabilných situácii, k boju proti šíreniu zbraní hromadného ničenia a k riešeniu všetkých závažných trestných činov vyvolávajúcich znepokojenie medzinárodného spoločenstva. Zmluvné strany sa zaoberajú riešením nových alebo zvyšujúcich sa bezpečnostných hrozieb vrátane terorizmu a jeho financovania, násilného extrémizmu, organizovanej trestnej činnosti, šírenia zbraní hromadného ničenia, pirátstva a obchodovania s ľuďmi, drogami, so zbraňami a s ďalším nelegálnym tovarom, ako aj počítačovej kriminality a ohrozenia kybernetickej bezpečnosti.


ČLÁNOK 17

Konflikty a krízy

1.    Zmluvné strany uplatňujú integrovaný prístup ku konfliktomkrízam vrátane ich predchádzania, sprostredkovávania mieru, riešenia konfliktovúsiliazmierenie po ich skončení, ako aj krízového riadenia, udržiavaniapodpory mieru. Zmluvné strany podporujú spravodlivosťprechodnom období prostredníctvom špecifických opatrení na podporu pravdy, spravodlivosti, nápravy škôdzáruk neopakovania. Zmluvné strany prispievajúbudovaniu inštitúciíštátu, ako ajľudskej bezpečnostiosobitým dôrazom na nestabilné situácie.

2.    Zmluvné strany spolupracujú pri celkovom predchádzaníriešení základných príčin konfliktunestability. Osobitnú pozornosť venujú účinnému hospodáreniuprírodnými zdrojmi, najmäsúvislosti so surovinami tak, aby to bolo prínosné pre spoločnosť ako celok,zabezpečia, aby ich nezákonné využívanieobchodovanienimi neprispievalovznikupretrvávaniu konfliktov.

3.    Zmluvné strany uznávajú význam vzájomne úctivého dialógukonzultácií ako prostriedkov na riešenie konfliktov so zapojením miestnych orgánovspoločenstiev, ako aj organizácií občianskej spoločnosti.tomto kontexte konajúúzkej spoluprácikontinentálnymiregionálnymi organizáciami.


4.    Zmluvné stranykoordinácii prijmú všetky vhodné kroky, aby zabránili intenzifikácii násilia, obmedzili jeho územné rozšírenieuľahčili mierové riešenie sporov. Zvláštnu pozornosť venujú zabezpečeniu takého využitia finančných zdrojov, ktoré jesúlade so zásadamicieľmi tejto dohody,zabráneniu odklonu finančných prostriedkov na vojnové účely. Zmluvné strany takisto prijmú opatrenia na predchádzanie žoldnierskym činnostiam, riešenie problému detských vojakovusilujú sastanovenie zodpovedných limitov vojenských výdavkov.

5.    Zmluvné stranysituáciách po skončení konfliktu prijmú všetky vhodné opatrenia na stabilizáciu situácie počas prechodného obdobia, aby sa uľahčil návratnenásilnej, stabilnejdemokratickej situácii. Môže to zahŕňať podporu odzbrojeniademobilizácie, ako aj návratuudržateľného opätovného začlenenia bývalých bojovníkov do spoločnosti. Zmluvné strany zabezpečia vytvorenie nevyhnutných prepojení medzi núdzovými opatreniami, rehabilitácioudlhodobými rozvojovými cieľmi.

6.    Zmluvné strany podporujú účinné zapojenie všetkých občanov vrátane žienmladých ľudí do procesu upevňovania mieru, predchádzania konfliktom, sprostredkovania mieru, riešenia konfliktuhumanitárnej reakcie, ako aj do krízového riadenia, udržiavaniapodpory mieru. Zmluvné strany považujú za dôležité riešenie situácie žiendievčat, ktoré sú obeťami rodovo motivovaného násilia počas konfliktov, ako aj riešenie výrazného problému trestných činovnásilia proti zraniteľným osobámosobám so zdravotným postihnutím.


ČLÁNOK 18

Nešírenie zbraní hromadného ničenia

1.    Zmluvné strany uznávajú, že šírenie zbraní hromadného ničeniaich nosičov štátnym aj neštátnym subjektom predstavuje jednunajvážnejších hrozieb pre medzinárodnú stabilitubezpečnosť. Zmluvné strany sa preto zaväzujú spolupracovaťprispievaťboju proti šíreniu zbraní hromadného ničeniaich nosičov dôsledným plnením existujúcich záväzkov, ktoré im vyplývajúmedzinárodných zmlúvdohôdodzbrojenínešírení zbraní hromadného ničenia, ako ajďalších príslušných medzinárodných záväzkov,ich vnútroštátnou implementáciou. Zmluvné strany sa dohodli, že toto ustanovenie predstavuje zásadný prvok tejto dohody.

2.    Zmluvné strany sa ďalej dohodli na spoluprácioblasti boja proti šíreniu zbraní hromadného ničeniaich nosičov: po prvé, prostredníctvom prijatia krokov na podpísanie, ratifikáciu alebo pristúpenieúplnú implementáciudodržiavanie všetkých príslušných medzinárodných nástrojov; po druhé, vytvorenímprevádzkovaním účinného systému kontrol vývozu, kontrol vývozutranzitu tovaru súvisiaceho so zbraňami hromadného ničenia vrátane kontrol konečného použitia technológiídvojakým použitímsúvislosti so zbraňami hromadného ničenia, ktorý obsahuje účinné sankcie za porušenia kontrol vývozu;po tretie, prostredníctvom spoluprácerámci mnohostranných fórrežimov kontroly vývozu.

3.    Zmluvné strany sa dohodli, že nadviažu pravidelný partnerský dialóg, ktorým sa doplníupevní ich spoluprácaboji proti šíreniu zbraní hromadného ničeniaich nosičov.


4.    Zmluvné stranyohľadom na skutočnosť, že chemické, biologické, rádiologickéjadrové riziká môžu mať veľmi nepriaznivý vplyv na spoločnosti,uznávajúc, že môžu pochádzaťtrestnej činnosti vrátane nezákonného šírenia, obchodu, terorizmu, ako ajnehôd aleboprírodných nebezpečenstiev, ako sú pandémie, zaväzujú sa spolupracovaťcieľom posilňovať inštitucionálne kapacity na zmiernenie týchto rizík.

ČLÁNOK 19

Závažné trestné činy vyvolávajúce znepokojenie medzinárodného spoločenstva

1.    Zmluvné strany sa dohodli na spoločnom postupecieľom predchádzať genocíde, zločinom proti ľudskostivojnovým zločinom použitím primeraných dvojstrannýchmnohostranných rámcovsúlade so zásadou zodpovednosti za ochranu.

2.    Zmluvné strany opätovne potvrdzujúc, že najzávažnejšie trestné činy vyvolávajúce znepokojenie medzinárodného spoločenstva ako celok nesmú zostať nepotrestané, zabezpečia ich spravodlivéúčinné vyšetrovanietrestné stíhanie prijatím opatrení na vnútroštátnej, regionálnejmedzinárodnej úrovni,to podľa potreby.

3.    Zmluvné strany považujú zriadenieúčinné fungovanie Medzinárodného trestného súdu za dôležitý krok vpred pre medzinárodný mierspravodlivosť. Zmluvné strany opätovne vyzdvihujú svoj záväzok plne spolupracovaťvnútroštátnymi, regionálnymimedzinárodnými mechanizmami trestnej justície vrátane Medzinárodného trestného súdusúlade so zásadou komplementárnosti. Zmluvné strany sa vyzývajú, aby ratifikovaliuplatňovali Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdusúvisiace nástrojeaby ďalej zvyšovali účinnosť Medzinárodného trestného súdu. Úsilie sa vynaloží na posilnenie mechanizmov trestnej justície na všetkých úrovniach.


ČLÁNOK 20

Terorizmus a násilný extrémizmus

1.    Zmluvné strany znova opakujú, že rozhodne odsudzujú všetky činy terorizmu, násilného extrémizmuradikalizácie,zaväzujú sa bojovať proti týmto činom prostredníctvom medzinárodnej spoluprácesúladeChartou OSNmedzinárodným právom, príslušnými dohovormilistinami. Zmluvné strany, uznávajúc, že boj proti terorizmuvšetkým jeho formámprejavom predstavuje spoločnú prioritu, spolupracujú na všetkých úrovniachcieľom predchádzať terorizmu, násilnému extrémizmuradikalizáciibojujú proti nim. Zmluvné strany, uznávajúc význam riešenia všetkých faktorov, ktoré prispievajúnásilnému extrémizmu vo všetkých jeho formách, vrátane náboženskej neznášanlivosti, nenávistného prejavu, xenofóbie, rasizmu, ako aj iných foriem neznášanlivosti, sa zaviazali, že sa postavia proti násilnému extrémizmupodporia prostredie náboženskej znášanlivostidialóg medzi náboženstvami.

2.    Zmluvné strany sa dohodli, že je nevyhnutné, aby sa boj proti terorizmu vykonával pri plnom rešpektovaní zásady právneho štátu a v plnom súlademedzinárodným právom,to vrátane medzinárodného právaoblasti ľudských práv, medzinárodného utečeneckého právamedzinárodného humanitárneho práva, ako aj so zásadami Charty OSN, relevantnými vyhláseniamirezolúciami Bezpečnostnej rady OSNpríslušnými medzinárodnými listinamioblasti boja proti terorizmu.

3.    Zmluvné strany spolupracujú pri ochrane kritickej infraštruktúry, riešení výziev súvisiacichterorizmom, ktoré majú vplyv na hranice, ako aj pri posilňovaní bezpečnostnej ochrany civilného letectva.


ČLÁNOK 21

Organizovaná trestná činnosť

1.    Zmluvné strany, uznávajúc negatívne politické, hospodárske, kultúrnesociálne dôsledky organizovanej trestnej činnosti, posilnia spoluprácucieľom účinnejšie predchádzať tejto činnostibojovať proti nej. Zmluvné strany spolupracujúrámci integrovaného prístupucieľom riešiť základné príčinyposkytovať alternatívytrestnej činnosti.tohto hľadiska sa úsilie zmluvných strán zameria na prepojenia medzi organizovanou trestnou činnosťou, obchodovanímľuďmi, prevádzačstvom, nezákonným obchodovaním so zbraňami,nebezpečnými látkami, drogamiich prekurzormi, voľne žijúcimi druhmi, drevom, predmetmi kultúrnej hodnoty, ako aj inými nezákonnými hospodárskymifinančnými činnosťami.

2.    Zmluvné strany sa zaväzujú, že zvýšia úsiliecieľom predchádzať obchodovaniuľuďmi, bojovať proti nemuodstrániť hože podporia návrhvykonávanie primeraných právnych predpisovinštitucionálnych rámcovstratégiíosobitnou pozornosťou venovanou zraniteľným osobámich osobitným potrebám vrátane žien, detímaloletých osôb bez sprievodu. Zmluvné strany naďalej dodržiavajú normy Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu uzavretéhoNew Yorku 15. novembra 2000jeho Protokoluprevencii, potláčanítrestaní obchodovaniaľuďmi, predovšetkým žiendetí.

3.    Zmluvné strany zvýšia úsiliecieľom vymáhaťvrátiť odcudzený majetokbojovať proti všetkým formám organizovanej trestnej činnosti.tejto súvislosti zmluvné strany posilnia právneadministratívne rámce na boj proti praniu špinavých peňazínezákonným finančným tokom vrátane fiškálneho podvodupodvodurámci verejného obstarávania, ako aj aktívnej aj pasívnej korupciesúkromnom aj verejnom sektore, ktorá môže mať zničujúci vplyv na mobilizáciu domácich zdrojov.


4.    Zmluvné strany podporujú bezpečnosť občanovosobitným zameraním na posilňovanie inštitúciíprávneho štátu, ochranu ľudských právpodporu reformy súdnictvasektora bezpečnosti. Zmluvné strany podporujú viacdisciplinárne programy zamerané na riešenie otázky zraniteľných skupínna pomoc obetiam násilia vrátane násilia páchaného strelnými zbraňami, ako aj na mediáciuiné komunitné riešeniaoblasti prevenciezmierenia.

ČLÁNOK 22

Námorná bezpečnosť

1.    Zmluvné strany sa dohodli na posilňovaní námornej bezpečnosti,to predovšetkým riešením rôznych foriem trestných činov páchaných na morinezákonného obchodovania, bojom proti pirátstvuozbrojeným lúpežiam na mori, ochranou kritických námorných infraštruktúr, ako aj podporou slobody plavbyvlády práva na morisúlade Dohovorom OSNmorskom práve uzavretýmMontego Bay 10. decembra 1982 (UNCLOS).

2.    Zmluvné strany sa dohodli, že posilnia úsilieoblasti presadzovania morského právacieľom reagovať na námorné hrozbykrajinách najviac postihnutým trestnou činnosťou páchanou na mori. Zmluvné strany sa dohodli, že posilnia procesy vyšetrovaniatrestného stíhania ako spôsobu boja proti trestnej činnosti páchanej na mori. Zároveň sa dohodli na podpore zavádzania modelov trestného stíhania pirátstvajurisdikcii štátu ako regionálnej odpovede trestnej justícieodstrašujúceho mechanizmu na trestné činy páchané na mori, ako sú pirátstvo, ozbrojená lúpež, znečistenie morívôd, prevádzačstvo migrantov, nezákonné obchodovanie so zbraňami a s drogamipreprava jadrového odpadu. Zmluvné strany sa dohodli, že podporia regionálne iniciatívyoblastiach ochrany námornej dopravy, boja proti pirátstvuochrany proti znečisťovaniu mora.


ČLÁNOK 23

Ručné a ľahké zbrane a iné konvenčné zbrane

1.    Zmluvné strany uznávajú, že nezákonné šírenie ručnýchľahkých zbraní predstavuje závažné ohrozenie medzinárodného mierubezpečnosti.

2.    Zmluvné strany sa dohodli na posilňovaní boja proti nezákonnému obchodovaniu, nadmernému hromadeniunekontrolovanému šíreniu ručných, ľahkýchiných konvenčných zbraníich munície,to ajdôsledku nedostatočne zabezpečenýchzle spravovaných skladovzásobsúladeAkčným programom OSN na predchádzanie nedovolenému obchodovaniuručnýmiľahkými zbraňami vo všetkých jeho aspektoch, na boj proti nemujeho odstránenie. Zmluvné strany sa dohodli na podpore sledovania sietí nezákonného obchodovania na základe spravodajských informáciícieľom účinnejšie bojovaťrizikom, ktoré pre stabilitu regiónu naďalej predstavuje rozsiahly odliv štátnych zásob. Zmluvné strany pracujú na zvýšení vnútroštátnych kapacít príslušných útvarov presadzovania právakontaktných miest na zber, zaistenie, sledovanieanalýzu nelegálnych zbranísúvisiacich údajovoblasti trestného právacieľom zvýšiť porozumenie tokov nezákonného obchodovania, zlepšiť ich sledovaniepodporiť výmenu informáciímedzinárodnú spoluprácu.


3.    Zmluvné strany uznávajú význam zavádzania kontrol medzinárodného obchodukonvenčnými zbraňami vrátane ich dovozuvývozu,tosúladeexistujúcimi medzinárodnými normami vrátane Zmluvyobchodovaní so zbraňami uzavretejNew Yorku 2. apríla 2013príslušnými rezolúciami OSN. Zmluvné strany sa zaviazali uplatňovať tieto kontroly zodpovedným spôsobom ako príspevokmedzinárodnémuregionálnemu mieru, bezpečnostistabilite a k zmierneniu ľudského utrpenia, ako ajzabráneniu odklonu konvenčných zbraní do rúk neoprávnených subjektov. Zmluvné strany takisto uznávajú význam domácej reguláciekontroly legálneho nadobúdaniadržania zbranícieľom znižovať ozbrojené násilie.

4.    Zmluvné strany spolupracujúcieľom odstraňovať mínyvýbušné pozostatky vojny vrátane improvizovaných výbušných zariadení.

ČLÁNOK 24

Nelegálne drogy

1.    Zmluvné strany sa usilujúzabezpečenie komplexného, vyváženéhointegrovaného prístupu založeného na dôkazochoblasti prevencieriešenia nezákonného obchodudrogaminovými psychoaktívnymi látkami, ako ajpodporu znižovania dopytu po drogách. Na tento účel sacieľom prispieťbudovaniu mierovýchinkluzívnych spoločností zaoberajú riešením rizikových faktorov, ktoré ovplyvňujú jednotlivcov, spoločenstváspoločnosťktoré môžu zahŕňať nedostatok služieb, potrebyoblasti infraštruktúry, násilie spojenédrogami, vylúčenie, marginalizáciusociálnu dezintegráciu.


2.    Zmluvné strany sa dohodli, že protidrogové politikyopatrenia,to aj prostredníctvom zapojenia občianskej spoločnosti, vedeckejakademickej obce, sa zamerajú na posilnenie štruktúr na prevenciuna účinný boj proti nelegálnym drogám, merateľné znižovanie ich ponuky, obchodovanianimidopytu po nich.

3.    Zmluvné strany sa zameriavajú na zníženie nepriaznivých dôsledkov užívania drog na jednotlivcovspoločnosť ako celok, ako aj na účinné zníženie zneužívania určenýchneurčených prekurzorovnedovoleného obchodovanianimi vrátane takzvaných dizajnérskych prekurzorov.

4.    Zmluvné strany úzko spolupracujú navzájom, ako ajpríslušnými medzinárodnými organizáciamicieľom udržiavať koordinované úsilieopatreniaboji proti obchodovaniunelegálnymi drogami.

ČLÁNOK 25

Kybernetická bezpečnosť a počítačová kriminalita

1.    Zmluvné strany uznávajú význam otvoreného, bezpečnéhostabilného, prístupnéhomierového prostredia informačnýchkomunikačných technológií (IKT) založeného na normách, pravidláchzásadách zodpovedného postupu štátu, ako aj na uplatňovaní existujúceho medzinárodného práva. Na tento účel sa zmluvné strany zaviazali posilniť spoluprácucieľom podporiť kybernetickú bezpečnosť, predchádzať trestnej činnosti páchanej prostredníctvom moderných technológií, počítačovejelektronickej trestnej činnostizneužívaniu sociálnych médií, bojovať proti nejzlepšiť sieťovú bezpečnosť prostredníctvom výmeny najlepších postupov, ktorými sa zvyšuje kybernetická odolnosť, aj pokiaľ ideochranu kritickej infraštruktúry.


2.    Zmluvné strany uznávajú potrebu predchádzania počítačovej kriminaliteboja proti nej vrátane sexuálneho vykorisťovaniazneužívania detí na internete,to prostredníctvom spoluprácevýmeny najlepších postupovboji proti počítačovej kriminalite vychádzajúcichexistujúcich medzinárodných noriemštandardov vrátane tých, ktoré vyplývajúBudapeštianskeho dohovorupočítačovej kriminalite, uzavretéhoBudapešti 23. novembra 2001, a z Dohovoru Africkej úniekybernetickej bezpečnostiochrane osobných údajov, uzavretéhoMalabo 27. júna 2014.

ČLÁNOK 26

Spolupráca v oblasti presadzovania práva

1.    Zmluvné strany uľahčujú spoluprácu medzi regionálnymimedzinárodnými orgánmi, agentúramislužbami pôsobiacimioblasti presadzovania právacieľom narúšaťodstraňovať spoločné hrozby nadnárodnej trestnej činnostiteroristické hrozby. Takáto spolupráca prispejepredchádzaniu trestnej činnostiokrem iného obsahuje výmenu názorov na legislatívne rámce, ako aj administratívnutechnickú pomoc zameranú na posilnenie inštitucionálnychprevádzkových kapacít orgánov presadzovania právana výmenu informáciíopatrení týkajúcich sa vyšetrovaní.

2.    Zmluvné strany, uznávajúc význam zabezpečených hraníc, sa snažia riadiť existujúcebudúce výzvy, ktoré majú vplyv na hranice,to presadzovaním prístupu integrovaného riadenia hraníc. Zmluvné strany podporujú legitímne medziodvetvové reakcie, ktorých cieľom je predchádzanie cezhraničnej trestnej činnostiďalším rizikám, ich odhaľovanie a v relevantných prípadoch ich potláčanie.


HLAVA III

ĽUDSKÝ A SOCIÁLNY ROZVOJ

ČLÁNOK 27

Zmluvné strany opätovne potvrdzujú svoje odhodlanie spoločne pracovať na udržateľnom rozvoji a odstránení všetkých foriem chudoby, bojovať proti nerovnosti a podporovať sociálnu súdržnosť. Dohodli sa aj na spolupráci s cieľom zabezpečiť, aby všetci mali prostriedky potrebné na to, aby mohli prežiť dôstojný život s primeranou životnou úrovňou, a to aj prostredníctvom vhodných systémov sociálnej ochrany a sociálnych služieb. Osobitnú pozornosť venujú ženám a dievčatám, mládeži, deťom a najzraniteľnejším a najviac znevýhodneným skupinám osôb v súlade so zásadou na nikoho nezabudnúť a pomáhať najskôr tým, čo zaostávajú najviac. Zároveň sa dohodli na spolupráci na riešení problémov a príležitostí, ktoré predstavuje rýchly rast populácie.


KAPITOLA 1

PRÍSTUP K SOCIÁLNYM SLUŽBÁM

ČLÁNOK 28

Vzdelávanie

1.    Zmluvné strany podporujú inkluzívne celoživotné vzdelávanierovnoprávne kvalitné vzdelávanie na všetkých úrovniach. Zmluvné strany vyvinú úsilie, aby zabezpečili, že všetky dievčatávšetci chlapci absolvujú bezplatné, spravodlivékvalitné primárnesekundárne vzdelávanieže majú prístup ku kvalitnému rozvojustarostlivostiranom detstve a k predškolskému vzdelávaniuriadnym zreteľom na rodové rozdiely. Zmluvné strany vyvinú úsilie, aby zabezpečili rovnaký prístup všetkých žienmužovcenovo dostupnému, kvalitnému technickému, odbornémuterciárnemu vzdelávaniu vrátane univerzitného vzdelávania. Zvláštnu pozornosť venujú investovaniu do oblasti vedy, technológie, inžinierstvamatematiky (STEM)podpore digitálnehoumeleckého vzdelávania dostupného pre všetkých.

2.    Zmluvné strany zintenzívnia úsiliezabezpečenie, aby každý mal vedomosti, zručnostispôsobilosti na to, aby mohol využívať lepšiu kvalitu života,plnej miere sa zapájať do života spoločnosti, prispievaťsociálnemuhospodárskemu blahobytu svojho spoločenstva, ako aj aktívne a v spravodlivej miere sa zúčastňovať na demokratickomkultúrnom živote.


3.    Zmluvné strany podporujú bezpečnosťškoláchdobre fungujúce vzdelávacie systémyprimeranými zdrojmi na plánovanie, riadeniezabezpečenie účinnosti poskytovania vzdelávaniaodbornej prípravy,to aj prostredníctvom online vzdelávania alebo iných nekonvenčných prostriedkov. Zmluvné strany spolupracujúcieľom zaviesťposilniť systémy zabezpečovania kvalityvzájomné uznávanie kvalifikácií. Zmluvné strany uľahčia mobilitu študentov, pedagogických zamestnancovakademických pracovníkov medzi africkými, karibskýmitichomorskými krajinamiEurópskou úniou.

ČLÁNOK 29

Zdravotná starostlivosť

1.    Zmluvné strany uznávajú, že zdravotná starostlivosť je ústredným prvkom života ľudíkľúčovým ukazovateľom udržateľného rozvoja. Zmluvné strany opätovne potvrdzujú svoj záväzok chrániťpodporovať najvyššie dosiahnuteľné úrovne fyzickéhoduševného zdravia pre všetkých.

2.    Zmluvné strany posilnia vnútroštátne systémy zdravotnej starostlivosti prostredníctvom udržateľných zdrojovmechanizmov financovania, operačných infraštruktúr, kvalifikovaných zdravotných pracovníkov vrátane ich náboruudržania, ako aj primeraných technológií, ako sú digitálne nástroje, na podporu rozvoja mobilného zdravotníctva.

3.    Zmluvné strany podporia všeobecne dostupnú zdravotnú starostlivosť, spravodlivýuniverzálny prístup ku komplexnýmkvalitným službám zdravotnej starostlivosti, ako aj prístupbezpečným, účinným, kvalitnýmcenovo dostupným základným liekomvakcínam.


4.    Zmluvné strany spolupracujúcieľom predchádzať výskytu prenosných ochoreníiných cezhraničných ohrození zdravia, ako je antimikrobiálna rezistencia,bojovať proti nimznižovať zaťaženie neprenosných ochorení prostredníctvom lepšej prevenciekontroly. Zmluvné strany spolupracujú na riešení globálnych zdravotných krízpredchádzaní ich vystupňovania,to okrem iného prostredníctvom podpory systémov včasného varovania na rýchlu výmenu informácií, pripravenosťvčasnú reakciuoblasti životy zachraňujúcej humanitárnej pomoci, ako aj prostredníctvom rozvoja súdržnýchviacodvetvových plánovcieľom zvýšiť kapacity zdravotníckych systémov. Zmluvné strany podporujú výskumvývoj, ako aj zavádzanie vakcín, diagnostikyliekov.

5.    Zmluvné strany podporujú univerzálny prístuptovaromslužbám zdravotnej starostlivostioblasti sexuálnehoreprodukčného zdravia vrátane informáciívzdelávania týkajúcich sa plánovaného rodičovstva, ako aj integráciu reprodukčného zdravia do vnútroštátnych stratégiíprogramov.

ČLÁNOK 30

Potravinová bezpečnosť a lepšia výživa

1.    Zmluvné strany uznávajú, že dosiahnutie potravinovej bezpečnostilepšej výživy predstavuje hlavnú svetovú výzvuboji proti chudoberastúcej nerovnosti,preto sa dohodli riešiť ich štrukturálne príčiny, medzi ktoré patria konflikty, krízy, degradácia prírodných zdrojovzmena klímy.


2.    Zmluvné strany podporujú odolné živobytia, zabezpečený prístuppôde, vodeďalším zdrojominkluzívnyudržateľný rastoblasti poľnohospodárskej výrobyproduktivity, ako aj účinné hodnotové reťazce.

3.    Zmluvné strany podporujú opatrenia na adaptáciu na zmenu klímyvariabilitu hodnotových reťazcov potravinárskej výroby.

4.    Zmluvné strany sa snažia poskytnúť prístupcenovo dostupným, bezpečnýmvýživným potravinám, zvyšovať kapacitu na diverzifikovanú výrobu potravínrozvíjať politikyoblasti potravinovej bezpečnostivýživymechanizmy sociálnej ochrany pre potravinovú bezpečnosťlepšiu výživu, ktorými sa zvyšuje odolnosť najzraniteľnejších osôb, najmäkrajinách, ktoré čelia opakujúcim sa krízam.

5.    Zmluvné strany posilnia koordinované, zrýchlenémedziodvetvové úsilie na ukončenie hladu, venujú pozornosť riešeniu všetkých foriem podvýživyzabezpečia, aby sa za všetkých okolností predchádzalo hladomoru.

ČLÁNOK 31

Voda, sanitačné služby a bývanie

1.    Zmluvné strany podporujú univerzálny prístupprimeranej zásobe zdravotne bezpečnej pitnej vody,to aj prostredníctvom udržateľnéhointegrovaného hospodáreniavodamivodovodnými systémami, ako aj prostredníctvom efektívnejšieho používania vodyjej recyklácie.


2.    Zmluvné strany sa snažia zabezpečiť primeranýspravodlivý prístupsanitačným službám vrátane nakladaniaodpadompodpory hygieny pre všetkýchosobitým dôrazom na potreby žiendievčat, ako aj zraniteľných osôb.

3.    Zmluvné strany uznávajú, že primerané, bezpečnécenovo dostupné bývanie má transformačný vplyv na zraniteľnémarginalizované spoločenstvávýznamný vplyv na zdravie ľudísociálno-ekonomický rozvoj ich spoločenstiev. Zmluvné strany sa usilujúzabezpečenie prístupuprimeranému, bezpečnémucenovo dostupnému bývaniu pre všetkých prostredníctvom rozvoja politík, stratégií, plánovaniastavebných predpisov, ako ajzlepšenie slumov.

4.    Zmluvné strany podporujú prístupcenovo dostupnej, spoľahlivej, udržateľnejmodernej energii pre všetkých, ako ajzavedeným energetickým systémom, ktoré okrem iného podporujú odvetia vodohospodárstva, sanitačných služiebbývania.


KAPITOLA 2

NEROVNOSŤ A SOCIÁLNA SÚDRŽNOSŤ

ČLÁNOK 32

Sociálna súdržnosť a ochrana

1.    Zmluvné strany sa zameriavajú na zvyšovanie sociálnej súdržnosti postupným dosahovaním väčšej rovnostisociálnej inkluzívnostizabezpečením, aby sarámci pokrokuoblasti ľudskéhosociálneho rozvojasúčasného hospodárskeho rozvoja na nikoho nezabudlo. Zvláštnu pozornosť venujú znevýhodneným, zraniteľnýmmarginalizovaným osobám vrátane starších osôbsirôt,tosúlade so zásadami solidaritynediskriminácie. Konkrétne podporujú:

a)    hospodárske politiky zamerané na inkluzívnejšiu spoločnosť, ktoré umožňujú lepšie rozdelenie vytvorených príjmovhodnoty;

b)    spravodlivézdravé fiškálnemzdové politiky, ktoré umožňujú lepšie prerozdelenie bohatstva, zabezpečujú primeranú úroveň sociálnych výdavkovobmedzujú neformálne hospodárstvo;

c)    účinné sociálne politikyspravodlivý prístupsociálnym službám, sociálnej pomocizabezpečeniu, ako aj sociálnej spravodlivosti; a


d)    politiky zamestnanosti navrhnuté na dosiahnutie plnejproduktívnej zamestnanostidôstojnej práce pre všetkých vrátane mladých ľudíosôb so zdravotným postihnutím, ako aj na dosiahnutie rovnakej odmeny za rovnakú prácu.

2.    Zmluvné strany podporujú rozvojvykonávanie politíksystémov sociálnej ochranyzabezpečeniacieľom odstrániť chudobuzvýšiť sociálnu súdržnosť. Zmluvné strany uznávajú, že systémypolitikyoblastiach sociálnej ochrany zohrávajúspoločnosti transformačnú úlohu, podporujú rovnosť, sociálne začleneniedialóg so sociálnymi partnermiposilňujú inkluzívnyspravodlivý hospodársky rast. Zmluvné strany sa zaviazali postupne budovať univerzálne štátne systémy sociálnej ochrany vrátane prijatia miním sociálnej ochrany.

3.    Zmluvné strany podporujú práva osôb so zdravotným postihnutímcieľom zabezpečiť ich úplné začlenenie do spoločnostirovnakú účasť na trhu práceohľadom na ich osobité potreby. Zmluvné strany prijmú konkrétne opatrenia na podpísanie, ratifikáciuúplné vykonávanie Dohovoru OSNprávach osôb so zdravotným postihnutím, uzavretéhoNew Yorku 13. decembra 2006.

ČLÁNOK 33

Dôstojná práca

1.    Zmluvné strany opätovne potvrdzujú svoj záväzok dosiahnuť plnúproduktívnu zamestnanosťdôstojnú prácu pre všetky ženymužov vrátane mladých ľudíosôb so zdravotným postihnutím. Na tento účel podporujú program dôstojnej práce, ako je stanovený vo vyhlásení Medzinárodnej organizácie práce (MOP)roku 2008sociálnej spravodlivosti pre spravodlivú globalizáciu.


2.    Zmluvné strany opätovne potvrdzujú svoje povinnosti vyplývajúcečlenstvaMOPzáväzky vyplývajúceDeklarácie MOPzákladných zásadáchprávach pri prácijej následných opatrení. Zmluvné strany opätovne potvrdzujú svoj záväzok viesť sociálny dialógpodporovaťúčinne uplatňovať medzinárodné uznávané základné pracovné normy tak, ako sú definované príslušnými dohovormiprotokolmi Medzinárodnej organizácie práce (MOP)slobode združovaniapráve na kolektívne vyjednávanie, zrušení nútenej práceodstránení moderného otroctvaobchodovaniaľuďmi, odstránení najhorších foriem detskej práce, minimálnom veku na prijatie do zamestnania, rovnakom odmeňovanínediskriminácii, pokiaľ idezamestnanie. Zmluvné strany sa nepretržitetrvalo usilujú ratifikovať tie dohovoryprotokoly, ktoré ešte neprijali, alebo sarelevantných prípadoch usilujúpristúpenienim.

3.    Zmluvné strany podporujú bezpečné pracovné prostredie pre všetkých pracovníkov. Zmluvné strany prijímajúvykonávajú opatreniapolitikysúvislostibezpečnosťouochranou zdravia pri práci,to ajrámci formálneho, aj neformálneho hospodárstva,vyvíjajú úsilie zamerané na zavedeniezachovávanie účinného systému inšpekcií prácesúlademedzinárodnými pracovnými normami, ako ich definovala MOP.


KAPITOLA 3

POPULÁCIA A ROZVOJ

ČLÁNOK 34

Demografia

1.    Zmluvné strany uznávajú, že demografický rastdemografické posuny môžu mať významný vplyv na výdobytky rozvojahospodársky pokrok,spoločne pracujú na integrovanom prístupe, ktorým sa minimalizujú problémymaximalizujú výhody vyplývajúcedemografickej dividendy. Na tento účel zmluvné strany vytvoria, podporujú, zachovávajúudržiavajú štrukturálne reformytransformácierámci hospodárskychsociálnych systémovcieľom vytvárať dôstojné príležitostioblasti vzdelávania, zamestnaniaživobytia pre mladú populáciu.

2.    Zmluvné strany podporujú postupy inkluzívneho dialógupolitikezapracujú demografické trendyprojekcie do všetkých politíkcieľom posilniť postavenie detímladých ľudípodporovať ich plnúaktívnu účasťspoločnostiposilňovať postavenie starších ľudí, chrániť ich potrebyumožniť ich aktívne zapojenie.


3.    Zmluvné strany zvyšujú mieru urbanizácie, ktorá je inkluzívnaudržateľná, prostredníctvom účinnej mestskej správyplánovaniacieľom minimalizovať všetky nepriaznivé vplyvy na životné prostredieriešiť všetky ďalšie negatívne spoločenskéhospodárske dôsledky spôsobené silným populačným rastommestských oblastiach. Zmluvné strany vyvíjajú úsilie na účinné riešenie výzievpríležitostí vyplývajúcichrýchlej urbanizácie,to aj prostredníctvom vnútroštátnych mestských politík, participatívneho integrovaného územného plánovania, poskytovania komunálnych služieb vrátane nakladaniaodpadom, ako aj financovania rozvoja miestinfraštruktúrcieľom vytvárať odolné mestá vhodné na život.

ČLÁNOK 35

Mládež

1.    Zmluvné strany sa dohodli na podpore účasti mladých ľudíspoločnosti vrátane tvorby politík, ktoré sa ich dotýkajú, ich vykonávanianásledných opatrenírámci týchto politík. To zahŕňa:

a)    podporu pri získavaní vedomostí, zručnostíspôsobilostí na to, aby sa mohli plne zapájať do spoločnosti vrátane zručností potrebných na trhu práce,to prostredníctvom vzdelávania, odbornejtechnickej prípravyprístupudigitálnym technológiám;

b)    vytváranie dôstojných pracovných príležitostí vrátane podpory podnikateľstva mladých ľudí; a


c)    podporu posilnenia postavenia mládežezodpovedného občianstva prostredníctvom vytvárania priestorov na ich aktívnu účasť na politickomkultúrnom živote, ako aj na budovaníudržiavaní mieru,to vrátane boja proti radikalizáciinásilnému extrémizmu.

2.    Zmluvné strany súhlasia, že poskytovanie bezpečnéhopriaznivého prostredia pre deti je kľúčovým prvkom pri podpore zdravej mladej populácie schopnej naplno rozvinúť svoje možnosti,to vrátane fyzického, psychického, sociálnehohospodárskeho rozmeru. Zmluvné strany vyvíjajú úsilie, aby zabezpečili uznanieuplatňovanie právpotrieb dievčatchlapcov,to od narodeniaraného detstva po adolescenciupočas prechodu do dospelého života. Zmluvné strany pracujú na zlepšení ochrany detíich účastirozhodovaní, ktoré sa ich týka.

ČLÁNOK 36

Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien a dievčat

1.    Zmluvné strany uznávajú, že rodová rovnosťposilnenie hospodárskeho postavenia žien sú nevyhnutné na dosiahnutie spravodlivého udržateľného rozvojainkluzívneho rastu. Zmluvné strany vykonávajú reformy,to aj prostredníctvom vytvoreniaupevnenia právnych rámcovcieľom poskytnúť ženám rovnaké práva na hospodárskefinančné zdroje, ako aj prístuppôdeprírodným zdrojom, dedičstvuďalším formám majetkuzabezpečiť, aby ich mohli vlastniťmať nad nimi kontrolu. Zmluvné strany prijímajú opatrenia na zvýšenie úplnejúčinnej účasti žienpolitickom živote.


Zmluvné strany popri rovnakom prístupe k zamestnaniu a dôstojným pracovným podmienkam podporujú uznávanie neplatenej starostlivosti a práce v domácnosti poskytovaním verejných služieb, infraštruktúry a politík sociálnej ochrany, ako aj podporou spoločnej zodpovednosti v rámci domácnosti a rodiny vo všeobecnosti.

2.    Zmluvné strany sa zaviazaliplnej miereúčinne vykonávať Pekinskú deklaráciuakčnú platformuakčný program Medzinárodnej konferenciepopuláciirozvojivýsledky konferencií venovaných ich preskúmaniu, ako ajtejto súvislosti presadzovať sexuálnereprodukčné zdraviepráva.

3.    Zmluvné strany uznávajú, že menštruačné zdraviestarostlivosť sú dôležité pre zdravie žiendievčat, ako aj pre ich dôstojnosť, mobilitublahobyt,preto sa dohodli na podpore primeranýchdostatočných podporných opatrení.


KAPITOLA 4

KULTÚRA

ČLÁNOK 37

Kultúra a udržateľný rozvoj

1.    Zmluvné strany opätovne potvrdzujú, že kultúra predstavuje kľúčový prvok udržateľného rozvojaje neoddeliteľnou súčasťou jeho sociálneho, hospodárskehoenvironmentálneho rozmeru. Zmluvné strany prijímajú záväzok začleniť kultúrne hľadisko do svojich rozvojových politíkstratégií, pričom zohľadnia kultúrne črty, ako aj miestnepôvodné vedomostné systémy.

2.     Zmluvné strany posilnia príspevok kultúrnych subjektovudržateľnému rozvoju ich zapojením do intenzívneho dialógu, profesionálnych sietímultilaterálnych partnerstiev.

ČLÁNOK 38

Kultúrna rozmanitosť a vzájomné porozumenie

1.    Zmluvné strany uznávajú, že všetci ľudia majúsúlade so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv právo slobodne sa zúčastňovať na kultúrnom živote spoločenstva,zaviazali sa, že budú chrániť kultúrne právaslobodu umeleckého prejavu.


2.    Zmluvné strany sa dohodli na podpore vízie ľudskéhosociálneho rozvoja, ktorý zahŕňa dialóg medzi kultúramiuznávanie kultúrnej rozmanitosti ako spoločného dedičstva ľudstva. Zmluvné strany sa zaviazali posilňovať vzájomné porozumenievedomostipríslušných kultúrachnáležitým rešpektovaním rozmanitosti, univerzálnych hodnôtľudských práv zveľaďovaním kultúrneho rozmeru vzdelávania, ako aj prostredníctvom kultúrnych výmenspoločných iniciatív zameraných na podporu medzikultúrneho dialógu.

3.    Zmluvné strany uznávajú úlohu kultúry pri zachovávaní mierunárodnej súdržnosti. Zmluvné strany potvrdzujú, že úctarozmanitosti kultúr, znášanlivosť, dialógspoluprácaprostredí vzájomnej dôveryporozumenia sú kľúčové na vytvorenieudržiavanie mierubezpečnostiprocesov zmierenia, ako aj obnovy kolektívnej pamätesociálnych väzieb medzi spoločenstvami. Zmluvné strany posilnia úlohu kultúry pri budovaní odolnosti, ako aj pri dosahovaní udržateľnej obnovyrekonštrukcie po skončení krízy, najmäoblasti rozvoja miest.

ČLÁNOK 39

Kultúrne dedičstvo a kreatívne odvetvia

1.    Zmluvné strany podporujú uznávanie dedičstva ako zjednocujúceho faktora,ktorom sa môžu odrážať identitykultúrny odkazktorý zároveň rozvíja tvorbu spoločných hodnôt. Zmluvné stranysúlademedzinárodnými normamidohovormi vyvíjajú úsilieoblasti ochrany, zachovaniarozvoja hmotnéhonehmotného kultúrneho dedičstva ako nástroja sociálnej súdržnosti, tvorivostiinovácie.


2.    Zmluvné strany súhlasia, že kultúrnekreatívne odvetvia vrátane moderného umenia sú kľúčové pre inkluzívny hospodársky rast, diverzifikáciuvytváranie pracovných príležitostí. Na tento účel zmluvné strany podporujú podnikanieoblasti kultúrydlhodobý rozvoj kultúrnychkreatívnych odvetví.

3.    Zmluvné strany prijmú opatreniasúladeexistujúcim medzinárodným právomcieľom zabrániť nezákonnému dovozu, vývozupresunu vlastníctva kultúrnych objektovbojovať proti nim. Podporujú ochranu, budovanie kapacítspoluprácu medzi odborníkmioblasti kultúrneho dedičstva, zdrojovými spoločenstvamikultúrnymi inštitúciamizapájajú sa do medzinárodnej spoluprácenepretržitého dialógucieľom podporovať prístup ku kultúrnemu dedičstvu.


HLAVA IV

INKLUZÍVNY UDRŽATEĽNÝ HOSPODÁRSKY RAST A ROZVOJ

ČLÁNOK 40

1.    Zmluvné strany uznávajú význam posilňovania hospodárskych vzťahovspoločnom záujmena vzájomný prospechcieľom dosiahnuť štrukturálnu hospodársku transformáciu prostredníctvom inkluzívneho udržateľného hospodárskeho rasturozvoja,tosúladecieľmi udržateľného rozvoja a s ohľadom na príslušné úrovne rozvoja jednotlivých krajín. Zmluvné strany vykonajú integrované stratégie, ktoré zahŕňajú hospodársky, sociálnyenvironmentálny rozmer udržateľného rozvoja. Zmluvné strany prijmú primerané opatreniacieľom vytvárať dôstojné pracovné miesta pre všetkýchpodporiť prechod na nízkoemisné hospodárstva efektívne využívajúce zdroje. Zmluvné strany podporujú posilnenie sociálno-ekonomického postavenia marginalizovaných skupín, žienmládeže.


2.    Zmluvné strany podporujú rozvoj súkromného sektoralákajúudržiavajú domácezahraničné investície vrátane investíciídiaspóry. Zmluvné strany podporujú obchodspolupracujúoblasti vedy, technológií, inováciívýskumucieľom vytvoriť silné, konkurencieschopnédiverzifikované hospodárstva, prehlbovať regionálnu integráciupodporovať integráciu hospodárstiev členov organizácie OAKTŠ do regionálnychglobálnych hodnotových reťazcov. Zmluvné strany vyvíjajú úsiliezáujme zlepšenia makroekonomickejfinančnej stability, čím sa zvýšia investícieposilní udržateľný hospodársky rast. Zmluvné strany sa dohodli na zvýšení výrobnýchregulačných kapacít, posilňovaní podnikaniapodpore výrobyindustrializácie so zameraním na inováciepridanú hodnotuodvetviach výrobyslužieb. Zmluvné strany spolupracujúcieľom posilniť kapacity na uľahčenie štrukturálnej transformácie hospodárstvazvýšiť udržateľný obchod.

3.    Zmluvné strany podporujú dialóg medzi súkromnýmverejným sektorom so zameraním na otázky, ktoré pozitívne ovplyvňujú ich úsilie súvisiacehospodárskou transformáciouudržateľným hospodárskym rastom, zapájajú sa do dialógu so všetkými príslušnými zainteresovanými stranamizabezpečia dodržiavanie ľudských právzákladných pracovných noriem.


KAPITOLA 1

INVESTÍCIE

ČLÁNOK 41

Mobilizácia udržateľných a zodpovedných investícií

1.    Zmluvné strany sa zaviazali mobilizovať udržateľnézodpovedné investíciecieľom zvyšovať inkluzívny udržateľný hospodársky rastrozvoj. Na tento účel zmluvné strany vytvoria priaznivé investičné prostredie, ktoré priláka domácezahraničné investície vrátane investíciídiaspóry a v ktorom je zachovaná právomoc regulácie prostredníctvom transparentných, predvídateľnýchúčinných regulačných, administratívnychpolitických rámcov.

2.    Zmluvné strany sa dohodli na podpore potrebných hospodárskychinštitucionálnych reforiempolitík, ktoré vychádzajúcelkovej stratégie rozvoja krajinyktoré sú súdržnésynergické na vnútroštátnej, regionálnejmedzinárodnej úrovni,tocieľom vytvárať priaznivé prostredie pre udržateľné investícieuľahčiť rozvoj dynamického, životaschopnéhokonkurencieschopného súkromného sektora.


3.    Zmluvné strany spolupracujú na vytvorení zdravých finančných systémovcieľom mobilizovať investície na udržateľné projekty. Zmluvné strany prijmú opatrenia na podporu investícií zlepšením prístupufinancovaniu prostredníctvom technickej pomoci, grantov, zárukinovatívnych finančných nástrojov,tocieľom znížiť riziko, podporiť dôveru investorovvyužiť súkromnéverejné zdroje financií. Zároveň zohľadnia aj potrebu riešiť zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie, pričom musia zabezpečiť doplnkovosť investícií, ku ktorým by bez týchto podporných opatrení nedošlo. Špeciálnu pozornosť venujú prioritným sektorom stanovenýmčlánku 44 ods. 6.

4.    Zmluvné strany sa dohodli na zlepšení regulačného prostredia, ako aj kvality, dostupnostiprístupnosti finančnýchnefinančných služieb,cieľom podporiť rozvoj mikropodnikov, malýchstredných podnikovrámci mobilizácie domácich investícií.

5.    Zmluvné strany chápuuznávajú význam zodpovedných investícií príslušných aktérov ako prostriedku na dosahovanie dlhodobej udržateľnej, hospodárskej, sociálnejenvironmentálnej hodnoty. Na podporu tohto cieľa zmluvné strany podporujú praktiky sociálnej zodpovednosti podnikovzodpovedného obchodného správania vrátane medzinárodne uznávaných vykonávacích usmernení, noriemuplatniteľných nástrojov, ktoré investorom, vládamďalším subjektom poskytujú usmerneniavykonávaní sociálnej zodpovednosti podnikovzodpovedného obchodného správania ako doplnkuvnútroštátnemu právuďalším uplatniteľným právnym predpisom.


ČLÁNOK 42

Uľahčovanie a ochrana investícií

1.    Zmluvné strany sa dohodli, že uľahčia investície prostredníctvom právnych predpisov, iných predpisovpolitík zameraných na znižovanie regulačnýchadministratívnych prekážok, čím sa zvýši transparentnosťzabráni škodlivej súťažiinvestície. Zmluvné strany sa zhodli, že tieto opatrenia sa vypracujú transparentným spôsobomzverejnia sacieľom podporiť dialóg medzi súkromnýmverejným sektoromumožniť zapojenie všetkých zainteresovaných strán.

2.    Zmluvné strany spolupracujúcieľom podporiť účinné využívanie digitálnych nástrojov na uľahčenie investovania.

3.    Zmluvné strany sasúladevlastnými stratégiami zhodli na význame poskytovania právnej istotyprimeranej ochrany pre zavedené investície, pričom zaobchádzanietýmito investíciami musí mať nediskriminačnú povahumusí zahŕňať účinný mechanizmus na predchádzanie sporomna ich urovnávanie.tohto hľadiska zmluvné strany opätovne potvrdzujú význam uzatvárania medzinárodných investičných dohôd, ktoréplnej miere chránia ich suverénne právo regulovať investície na legitímne účely verejnej politiky.

4.    Zmluvné strany posilňujú kapacitu príslušných verejnýchsúkromných inštitúcií účinne podporovaťuľahčovať investície, ako aj riešiť spory týkajúce sa investíciípredchádzať im.


KAPITOLA 2

HOSPODÁRSKY RAST, DIVERZIFIKÁCIA A INDUSTRIALIZÁCIA

ČLÁNOK 43

Inkluzívny a udržateľný rast

1.    Zmluvné strany sa zhodli na význame hospodárskej transformácie, rozvoja súkromného sektorapriemyselného pokroku pre inkluzívnyudržateľný rast. Zmluvné strany podporujú plnúproduktívnu zamestnanosťdôstojnú prácu pre všetkých prostredníctvom vyššej konkurencieschopnosti, diverzifikácie, digitalizácie, inovácií, prístupufinanciám, pridanej hodnotysektoroch výrobyslužiebspojení medzi odvetviamipriemyslami. Špeciálnu pozornosť venujú miestnym mikropodnikom, malýmstredným podnikom, ako aj formalizácii neformálnych hospodárskych činností.

2.    Zmluvné strany podporujú prechod na nízkoemisné hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje. Zmluvné strany podporujú prístupy udržateľnej spotrebyvýroby, nakladanieodpadmichemikáliami environmentálne vhodným spôsobom, ako aj opatrenia na znižovanie všetkých foriem znečisťovania. Zmluvné strany súhlasia, že dobre riadená urbanizácia je kľúčovým prvkom pri dosahovaní pokrokuoblasti udržateľného rozvoja. Spolupracujú preto na účinnom riešení výzievpríležitostí, ktoré predstavuje rýchla urbanizácia,podporujú rozvoj miestinfraštruktúryúčinné spojenia medzi mestamividieckymi oblasťami.


3.    Zmluvné strany sa dohodli na spoluprácioblasti zamestnanostisociálnych vecí, najmä na podpore hospodárskehosociálneho začleneniaposilnenia postavenia žien, mladých ľudínajchudobnejšíchnajzraniteľnejších skupín osôb. Ďalej sa dohodli, že zabezpečia dodržiavanie pracovnýchsociálnych noriem zakotvenýchdohovorochprotokoloch MOP, ako aj prístupspravodlivosti na základe riadneho procesu vrátane primeranýchúčinných prostriedkov nápravy.

ČLÁNOK 44

Hospodárska transformácia a industrializácia

1.    Zmluvné strany posilnia spoluprácuoblasti hospodárskej transformácie vrátane industrializácie. Zmluvné strany podporujú prechod zo závislosti od komodít na diverzifikované hospodárstvaobohacovanie prírodných zdrojov, zvyšovanie pridanej hodnotyintegráciu do regionálnychglobálnych hodnotových reťazcov. Dohodli sa na významnej úlohe odvetvia služiebprocese hospodárskej transformácieindustrializácie.

2.    Zmluvné strany spolupracujú na podpore rozvojaoblasti výrobných kapacít, zvyšovania produktivity, diverzifikáciekonkurencieschopnosti. Zmluvné strany sa zaviazali prekonávať obmedzenia na strane ponuky okrem iného prostredníctvom podpory, zintenzívňovaniašírenia technologických inovácií, zlepšovania podnikateľskéhoinvestičného prostredia, posilňovania regulačných kapacít, makroekonomickej stability, ako aj rozvoja efektívnych kapitálových trhovzdravých finančných systémov na lepší prístupfinanciám, najmärámci súkromného sektora. Na tento účel zmluvné strany potvrdzujú význam digitalizácie hospodárstva pri zrýchľovaní budovania výrobných kapacít. Pozornosť sa zameria na sektorypriemyselné odvetviavysokou pridanou hodnotou a s vysokým potenciálom vytvárania dôstojných pracovných miest.


3.    Zmluvné strany sa zaviazali upevňovať makroekonomickúfinančnú stabilitu presadzovaním zdravýchtransparentných fiškálnychmenových politíkpodporovať hospodárskeštrukturálne reformy tak, aby sa vytvorilo priaznivé prostredie pre vyššie investícieaby sa podporil rozvoj súkromného sektora. Zmluvné strany ďalej uznávajú význam nezávislosti centrálnych bánk pri stanovovaní cieľov svojich politických cieľovvykonávaní menových politík. Ďalej sa dohodli na zachovaní dialóguna výmene informácií podľa potreby medzi svojimi orgánmicieľom zlepšiť porozumenie základom hospodárstiev jednotlivých krajín zmluvných strán.

4.    Zmluvné strany takisto zintenzívnia úsilieoblasti technickéhoodborného vzdelávaniaprípravy, ako ajoblasti výskumuinovácieúčinnejšie prepoja tieto opatreniapríležitosťamipotrebami zručností na trhu práce. Zmluvné strany spolupracujúcieľom využívať vzájomné skúsenosti,to ajoblasti budovania výrobných kapacít prostredníctvom rozvoja zručnostípodpory prenosu technológií, ako aj vytváraním spojení medzi podnikmi členov organizácie OAKTŠpodnikmi zmluvnej strany EÚdôrazom na mikropodniky, maléstredné podniky.

5.    Zmluvné strany opätovne potvrdzujú významnú úlohu infraštruktúry pri riešení obmedzení na strane ponukypri rozvoji konkurencieschopných regionálnychsubregionálnych hodnotových reťazcov prostredníctvom uľahčovania efektívneho pohybu tovaru, služiebkapitálu. Spolupracujú na vytváraní efektívne fungujúcejudržateľnej infraštruktúry vrátane leteckej, pozemnejnámornej prepravy, energetiky, vodného hospodárstvadigitálnej prepojenostináležitým ohľadom na rôznorodé potreby hospodárstiev najmenej rozvinutých, suchozemskýchostrovných štátov.súladetým zmluvné strany spolupracujú na mobilizácii verejnýchsúkromných zdrojov vrátane investícií na rozvoj infraštruktúry.


6.    Zmluvné strany sarámci záväzku usilovať saspoločný hospodársky rast dohodli na spolupráci okrem inéhotýchto oblastiach, ktoré sa považujú za prioritné odvetvia: poľnohospodárstvoagropodnikanie, živočíšna výrobavýroba kože, modré hospodárstvo, rybárstvo, baníctvoťažobný priemysel, kultúrnykreatívny priemysel, udržateľný cestovný ruch, udržateľná energetika, IKTdoprava. Zmluvné strany potvrdzujú významnú úlohu týchto odvetví pri zvyšovaní pridanej hodnoty, vytváraní dôstojných pracovných miest, zvyšovaní výrobných kapacít, ako aj pri celkovom úsilíhospodársku transformáciu.súladetým spolupracujúcieľom identifikovať stimuly rastukaždom odvetví, mobilizovať investícieriešiť obmedzení, ktoré oslabujú vytváranie budúcejspätnej prepojenosti.

7.    Zmluvné strany podporujú dialóg, stimulujú prenos zručnostítechnológií, vyvíjajú úsiliezáujme zlepšenia hodnotových reťazcovposilnenia spoluprácerámci vzájomného obohacovania sa skúsenosťamišírenia najlepších postupovodvetví poľnohospodárstva. Okrem toho sa zaviazali spolupracovaťcieľom podporovať mechanizmyrámce na zvyšovanie udržateľnejkvalitnej poľnohospodárskej výroby.


ČLÁNOK 45

Rozvoj súkromného sektora

1.    Zmluvné strany, uznávajúc význam rozvoja súkromného sektora pre hospodársku transformáciuvytváranie pracovných miest, zamerajú sa na podporu podnikania, ako aj na rozvojzvyšovanie konkurencieschopnosti podnikov. Osobitnú pozornosť venujú mikropodnikom, malýmstredným podnikom vrátane startupov,to najmä prostredníctvom podpory právnych, administratívnychinštitucionálnych rámcovcieľom ich úspešného začlenenia do udržateľných dodávateľskýchhodnotových reťazcov. Zvláštnu pozornosť venujú aj neformálnemu sektorupremene neformálnych hospodárskych činností na formálne, ako aj podpore integrácie cieľov súvisiacichudržateľnosťou do obchodných modelov. Zmluvné strany sa ďalej dohodli na podpore rozvoja podnikania medzi ženamimladými ľuďmikontexte posilnenia ich hospodárskeho postaveniapodpory inkluzívneho rozvoja. Zmluvné strany potvrdzujú význam budovania regionálnychvnútroštátnych kapacítcieľom zlepšiť konkurencieschopnosťoblasti technologicky stredne vyspelejvyspelej výroby.

2.    Zmluvné strany podporujú dialóg medzi súkromnýmverejným sektoromich spoluprácu,to aj prostredníctvom podnikateľských fór súkromného sektora. Zmluvné strany posilnia spoluprácuzáujme vzájomného obohacovania sa skúsenosťamišírenia najlepších postupov, ktoré posilňujú podnikavosť, podporujú dialógnadväzovanie kontaktov medzi podnikmistimulujú prenos zručnostítechnológií.

3.    Zmluvné strany sa dohodli na potrebe vytvoriť stratégierozvíjať politikyprimerané právne predpisyzlepšiť prístupfinanciám a k finančnýmnefinančným službám,to aj prostredníctvom mechanizmov inovatívneho financovania,osobitým dôrazom na poskytovanie cenovo dostupných úverov pre rodinných poľnohospodárov, malých poľnohospodárov, mikropodniky, maléstredné podniky, ženymladých podnikateľov.


4.    Zmluvné strany uznávajú, že verejné aj súkromné zdroje financovania zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore rozvoja súkromného sektora, ako aj pri stimulovaní investícií vo všetkých relevantných odvetviach vrátane rozvoja infraštruktúry,to prostredníctvom nástrojovmechanizmov, ako sú verejno-súkromné partnerstvákombinované financovanie.súladetým zmluvné strany spolupracujúcieľom vytvárať transparentnépredvídateľné rámcestratégieoblasti využívania verejno-súkromných partnerstiev vrátane posilňovania inštitucionálnych kapacít na rokovanieprojektochrámci verejno-súkromných partnerstiev, na vykonávanie týchto projektovich monitorovanie.

KAPITOLA 3

VEDA, TECHNOLÓGIE, INOVÁCIE A VÝSKUM

ČLÁNOK 46

Veda, technológie a inovácie

1.    Zmluvné strany uznávajú úlohu vedy, technológiíinovácií pri rozširovaní hraníc poznania, pri zrýchľovaní prechodupokroku smeromudržateľnému rozvoju prostredníctvom hospodárskej transformácie, doplnenia hodnotových reťazcovprepojení medzi podnikmi, ako aj pri podpore rozvoja vedomostíposilnenia postavenia ľudí, najmä žienmládeže,pri podpore rozhodovacích subjektovtvorcov politíkich úsilíudržateľný rozvoj.


2.    Zmluvné strany vyvíjajú úsilie na rozvoj vedomostných spoločností. Dohodli sa, že budú investovať do ľudského kapitálu, podporovať prijímanie súdržnýchkomplexných politickýchregulačných rámcov, ako aj rozvíjať prepojenosť infraštruktúrydigitálne nástroje.

3.    Zmluvné strany posilňujú spoluprácu založenú na vzájomnom prospechu, ktorá vychádzaexistujúcich mechanizmov, pričom preskúmajú nové možnosti financovania vedy, technológiíinovácií, na ktoré sa vzťahuje primeranáúčinná ochrana práv duševného vlastníctva. Podporujú vedomostipôvodných, tradičnýchmiestnych zdrojov ako nástroj na prekonanie vedomostnýchtechnologických rozdielovpríslušných sektoroch.

4.    Zmluvné strany podporujú investícieoblasti vytvorenia, šíreniaprenosu nových technológiíosobitným dôrazom na čistéinovatívne technológie, ktoré chránia životné prostredie. Zmluvné strany podporujú energiuobnoviteľných zdrojovspolupracujú na budovaní výrobnýchregulačných kapacít.

5.    Zmluvné strany sa zaoberajú možným vplyvom technológií na spoločnosť, riešia otázky súvisiacekybernetickou bezpečnosťou, zaisťujú ochranu osobných údajovposudzujú vplyvy prelomových technológií vrátane umelej inteligencierobotiky.

6.    Zmluvné strany uznávajú úlohu vesmíru ako faktora prinášajúceho sociálnehospodárske výhody,to ajoblasti životného prostredia, zmeny klímy, správy oceánov, dopravy, energetiky, poľnohospodárstva, ťažby nerastných surovínlesného hospodárstva. Spolupracujú na otázkach spoločného záujmuoblasti civilných činnostíkozmickom priestore, ako sú kozmický výskum, aplikácieslužby globálneho navigačného satelitného systému, vývoj systému so satelitným rozšírením, využívanie aplikácieslužieb pozorovania ZemevedaZemi.


ČLÁNOK 47

Výskum a vývoj

1.    Zmluvné strany sa zhodli, že výskumvývoj sú kľúčové na vytváranie hospodárskeho blahobytupríležitostí na dôstojnú prácumôžu predstavovať zásadný príspevokdosahovaniu cieľov tejto dohody.

2.    Zmluvné strany podporujú získavaniešírenie nových vedomostí, pričom zohľadňujú ich možné následky vrátane nepriaznivých účinkov na spoločnosťživotné prostredie. Podporujú rozširovanie zručnostícieľom nezaostať za technologickým pokrokominováciamipodporujú mobilituodbornú prípravu výskumných pracovníkov. Zmluvné strany podporujú partnerstvá medzi priemyslom, akademickou obcouverejným sektorom, ako aj činnosti súkromného sektora zamerané na získavanie vedomostítestovanie nápadovcieľom vytrvávať nové výrobky so skutočným obchodným potenciálom,toosobitým dôrazom na ženymládež ako inovátorov.

3.    Zmluvné strany podporujú investície do výskumuvývoja, najmäsegmentoch hodnotových reťazcovvysokou pridanou hodnotou,vyvinú úsilie na riešenie spoločenských problémov, najmäoblastiach životného prostredia, zmeny klímy, energetiky, bezpečnosti potravínpotravinovej bezpečnosti, ako ajoblasti zdravotnej starostlivosti.


ČLÁNOK 48

IKT a digitálne hospodárstvo

1.    Zmluvné strany spolupracujú na zužovaní digitálnej priepasti podporou spolupráceoblasti rozvoja digitálnej spoločnosticieľom prinášať výhody pre občanovpodniky,to prostredníctvom prístupnosti digitálnych technológií vrátane IKT prispôsobených miestnym podmienkam. Zmluvné strany podporujú opatrenia, ktoré umožnia jednoduchý prístupIKT,to okrem iného aj prostredníctvom používania cenovo dostupnýchobnoviteľných zdrojov energie, ako aj vývojazavádzania nízkonákladových bezdrôtových sietí. Zmluvné strany zároveň pracujú na dosiahnutí vyššej miery komplementárnostiharmonizácie komunikačných systémovich prispôsobení novým technológiám.

2.    Zmluvné strany súhlasia, že digitálne hospodárstvo zohráva ústrednú úlohu pri zrýchľovanízintenzívnení zmien, ktoré môžu stimulovať značnú hospodársku diverzifikáciu, vytvárať pracovné miestazrýchliť rast. Zmluvné strany sa dohodli na dosiahnutí pokrokuoblasti digitalizáciecieľom znížiť transakčné nákladyzmenšiť informačnú asymetriuzáujme celkového cieľa zvýšenia produktivityudržateľnosti.

3.    Zmluvné strany propagujúpodporujú digitálne podnikanie, najmä medzi ženamimladými ľuďmi, ako aj digitálnu transformáciu mikropodnikov, malýchstredných podnikov. Podporujú rozvoj elektronického obchoducieľom vylepšiť dodávateľské reťazcerozšíriť trhypodporujú rozširovanie elektronického bankovníctva, okrem inéhocieľom znížiť náklady na remitencie, ako aj zavádzanie riešení pre elektronickú verejnú správu.

4.    Zmluvné strany spolupracujú na vytváraníriadení politíkoblasti ochrany súkromiaosobných údajov, podporujú opatrenia na uľahčenie dátových tokovregulačný rámec na podporu tvorby, predajaposkytovania digitálnych produktovslužieb.


KAPITOLA 4

OBCHODNÁ SPOLUPRÁCA

ČLÁNOK 49

Obchod a udržateľný rozvoj

1.    Zmluvné strany uznávajú, že sociálnyhospodársky rozvojochrana životného prostredia sú navzájom závislévzájomne sa posilňujú. Zmluvné strany opätovne potvrdzujú svoj záväzok,riadnym ohľadom na príslušnú úroveň svojho rozvoja, týkajúci sa podpory začlenenia udržateľného rozvoja, ktorý pozostávahospodárskeho rozvoja, sociálneho rozvojaochrany životného prostredia, do každého aspektu svojich obchodných vzťahovcieľom podporiť udržateľný rast. Na tento účel zmluvné stranyrámci vzájomných obchodných vzťahov podporujú vysokú úroveň ochrany práce, životného prostrediasociálnej ochrany, najmä pokiaľ idezáväzky stanovenéčlánku 54,kapitolách 1 až 3 hlavy V a v kapitole 2 hlavy III tejto časti,cieľom dosiahnuť dohodnuté ciele udržateľného rozvoja podľa Agendy 2030. Zmluvné strany sa okrem toho dohodli, že environmentálnesociálne opatrenia by sa nemali využívať na protekcionistické účely.

2.    Zmluvné strany sa dohodli, že je nevhodné podporovať obchodinvestície znížením alebo ponukou zníženia úrovne ochrany zakotvenej vo vnútroštátnych environmentálnych alebo pracovnoprávnych predpisoch alebo ich presadzovaním.


3.    Zmluvné strany uznávajú svoje príslušné práva na stanovenie cieľovpriorít politík udržateľného rozvojaurčovanie vlastných úrovní vnútroštátnej ochranysociálnej, pracovnoprávnejenvironmentálnej oblasti vrátane zmeny klímy, ako uznajú za vhodnéza predpokladu, že prijaté právne predpisypolitiky nie súrozpore so záväzkami vyplývajúcimimedzinárodne uznaných noriem ochranypríslušných dohôd.

4.    Zmluvné strany podporujú obchodvýrobkami prostredníctvom udržateľného riadenia, ochranyefektívneho využívania prírodných zdrojov. Zmluvné strany zároveňsúlade so svojimi medzinárodnými záväzkami spolupracujú na podpore obchoduinvestíciíoblasti tovaruslužieb osobitného významu pre zmiernenie zmeny klímy vrátane nízkouhlíkových vyrábanýchrepasovaných výrobkov, energieobnoviteľných zdrojovenergeticky účinných výrobkovslužieb.

5.    Zmluvné strany spolupracujúcieľom podporovať súdržnosťvzájomnú podporu medzi obchodnými, pracovnýmienvironmentálnymi politikami posilnia dialógvýmenu informáciínajlepších postupovobchodných aspektoch udržateľného rozvoja, do ktorých sa zapoja aj príslušné zainteresované strany.tejto súvislosti sa zmluvné strany dohodli aj na spoluprácicieľom podporovať praktiky sociálnej zodpovednosti podnikovzodpovedné obchodné správanie vrátane medzinárodne uznávaných usmernení, noriemuplatniteľných nástrojov prostredníctvom zapracovania týchto praktík do obchodnýchpodnikateľských činností. Okrem toho sa spolupráca zameria na riešenie problémovpríležitostí, ktoré predstavujú obchodné aspekty súkromnýchverejných dobrovoľných systémov zabezpečenia udržateľnosti – týkajúcich sa okrem iného práce, životného prostredia, ochrany biodiverzity, udržateľného využívaniaobhospodarovania lesných zdrojov, udržateľných rybolovných postupovobchoduproduktmi udržateľne riadeného rybárstva.


6.    Zmluvné strany sakontexte ich obchodných vzťahov dohodli, že zachovajú aleborelevantných prípadoch vytvoria systémy na podporumonitorovanie aktuálneho vykonávania medzinárodne uznaných sociálnych, pracovnýchenvironmentálnych noriempríslušných dohôd,to aj prostredníctvom zvýšenia inštitucionálnych kapacít na prijímaniepresadzovanie relevantných právnych predpisov.

ČLÁNOK 50

Obchodné opatrenia

1.    Zmluvné stranykontexte svojich obchodných vzťahov uznávajú význam budovania na výsledkoch dosiahnutých dohodouCotonou. Zmluvné strany zdôrazňujú význam obchodurámci celkových vzťahovzaviazali sa podporovať zintenzívneniediverzifikáciu obchodných tokovzáujme spoločného prospechu, najmäcieľom integrácie hospodárstiev členov organizácie OAKTŠ do regionálnychglobálnych hodnotových reťazcov.

2.    Zmluvné strany sa dohodli, že obchodná spolupráca sa bude vykonávaťsúlademultilaterálnym obchodným systémom založeným na pravidláchcieľom posilňovať slobodný, spravodlivýotvorený obchod na dosiahnutie udržateľného rasturozvoja, najmäčlenoch organizácie OAKTŠ. Na tento účel spolupráca prebiehasúladepovinnosťami prevzatými zmluvnými stranamirámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO) vrátane ustanoveníosobitnomdiferencovanom zaobchádzaní.


3.    Zmluvné strany uznávajú význam uzatvárania obchodných dohôd na dosiahnutie väčších obchodných príležitostina podporu svojho účinného začlenenia do celosvetového hospodárstva. Zmluvné strany uznávajú svoje príslušné práva uzatvárať regionálne alebo mnohostranné dohody na zníženie alebo odstránenie nesadzobných opatrení, ktoré majú vplyv na obchodovanievýrobkamislužbami. Zmluvné strany sa ďalej snažia obmedziť možné negatívne vplyvy svojich príslušných obchodných dohôdtretími stranami na konkurenčné postavenie každej zmluvnej strany na domácom trhu druhých strán.

4.    Zmluvné strany, majúc na pamäti potrebu budovania na existujúcich preferenčných obchodných dojednaniachdohodáchhospodárskom partnerstve (DHP) ako nástrojoch ich obchodnej spolupráce, uznávajú, že spolupráca sa posilní primárnecieľom podporiť konkrétne vykonávanie týchto existujúcich nástrojov.

5.    Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že rámec DHP bude inkluzívnyzohľadní saňom heterogénnosť situáciíčlenských štátochregiónoch organizácie OAKTŠ, ktoré sa nachádzajúrôznych fázach procesu dohodyhospodárskom partnerstve, ako aj úroveň rozvoja členov organizácie OAKTŠ. Signatári DHP opätovne potvrdzujú svoj záväzok prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich úplného vykonávania, ktoré by mali prispievaťhospodárskemu rasturozvojuzároveň prispievaťprehlbovaniu postupov regionálnej integrácieAfrike, KaribikuTichomorí. Zmluvné strany uznávajú význam rozširovania rozsahu pôsobnosti dohôdhospodárskom partnerstvepodpory pristúpenia nových členských štátov. Zmluvné strany sa dohodli, že zachovajú alebo na príslušných úrovniach uzatvoria dohody medzi krajinami AKTcieľom monitorovať vykonávanie DHPposudzovať ich vplyv na rozvoj hospodárstiev členov organizácie OAKTŠ vo všetkých regiónoch AKTna postupy regionálnej integrácie.


6.    Zmluvné strany príslušných DHP sa dohodli, ženich obsiahnuté odkazy na ustanoveniaprimeraných opatreniachdohodeCotonou sa chápu ako odkazy na zodpovedajúce ustanoveniatejto dohode.

7.    Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že spolupráca prispejezintenzívneniu úsiliaprocesov regionálnej integrácieAfrike, KaribikuTichomorí, ako ajďalšej podpore regionálneho obchodu medzi krajinami AKT.

8.    Zmluvné strany zdôrazňujú význam svojej aktívnej účastiorganizácii WTO, ako ajiných príslušných medzinárodných organizáciách tým, že sa stávajú členmi týchto organizáciíže pozorne sledujú ich agenduaktivity. Strany sa dohodli na úzkej spolupráci pri identifikovanípresadzovaní svojich spoločných záujmovmedzinárodnej hospodárskejobchodnej spolupráci, najmärámci WTO.tejto súvislosti sa zvláštna pozornosť venuje zlepšeniu prístupu tovaruslužiebpôvodomčlenoch organizácie OAKTŠ na trhy Európskej úniena ostatné trhy.

9.    Zmluvné strany sa dohodli na tom, že je dôležité, aby sarámci pružnosti pravidiel WTO zohľadnili rozličné úrovne rozvoja krajínregiónov AKT, ako aj ťažkosti pri napĺňaní ich záväzkov. Zmluvné strany sa preto ďalej dohodli na spolupráci pri budovaní potrebnýchprimeraných kapacítcieľom účinne plniť svoje záväzky voči WTO. Zmluvné strany takisto uznávajú inovatívny prístuposobitnémudiferencovanému zaobchádzaniu zapracovaný do dohody WTOuľahčení obchodu, ktorá umožňuje najmenej rozvinutým krajinámrozvojovým krajinámplnej miere plniť svoje záväzky podmienené poskytovaním požadovanej podpory obchodusúladeich oznámeniamivykonávaní podľa Dohody WTOuľahčení obchodu.


10.    Zmluvné strany uznávajú význam prehlbovania dialógucieľom riešiť obchodné a s obchodom súvisiace otázky spoločného záujmu. Zaviazali sa podporovať zapojenie občianskej spoločnostisúkromného sektora do týchto dialógov.

ČLÁNOK 51

Obchod so službami

1.    Zmluvné strany sa zhodli, že obchod so službami je silnou hnacou silou rasturozvoja ich hospodárstiev,ďalej potvrdzujú svoje príslušné právapovinnosti vyplývajúce zo Všeobecnej dohody WTOobchode so službami (GATS).

2.    Zmluvné strany sa zaviazali spolupracovaťposilňovať obchod so službami, najmäsúvislosti so spôsobmi poskytovania služieb, ktoré sú ich vývozným záujmom, vrátane pohybu fyzických osôb na podnikateľské účely a v odvetviach, ktoré považujú za prioritu vrátane sektora IKT, cestovného ruchu, environmentálnych služieb, finančných služiebšportových služieb či prípadne iných prioritných odvetví.

3.    Zmluvné stranyohľadom na článok 39 ods. 2 spolupracujúcieľom posilňovať kapacituoblasti poskytovania služieb týkajúcich sa kultúrnehokreatívneho priemyslu.


4.    Zmluvné strany spolupracujú na odstraňovaní prekážok obchodu so službamicieľom uľahčiť prístup na trhyzintenzívniť obchod. Ďalej sa dohodli, že posilnia spoluprácucieľom podporovať vývoj domácich regulačných rámcovkapacít, zlepšiť schopnosť poskytovateľov služieb dodržiavať na kontinentálnej, regionálnej, vnútroštátnejnižšej úrovni predpisynormy zmluvnej strany EÚčlenov organizácie OAKTŠ, ako aj podporovaťrelevantných prípadoch uzatváranie dohôdvzájomnom uznávaníodvetviach obojstranného záujmu uvedenýchodseku 2.

5.    Zmluvné strany uznávajú význam nákladovo účinnýchefektívnych služieb námornej dopravy ako hlavného spôsobu dopravy uľahčujúceho obchod. Zmluvné strany zvýšia konkurencieschopnosť služieb námornej dopravy posilnením prepojenícieľom zlepšiť bezpečné toky tovaruosôbsektore námornej dopravy. Na tento účel spolupracujúrámci príslušných fór na liberalizácii námornej dopravy ako hlavného spôsobu prepravy na uľahčenie obchodu. Zmluvné strany umožňujú prístup na trhy medzinárodnej námornej dopravy, do prístavov a k službámprístavoch na nediskriminačnomobchodnom základe. Zmluvné strany spolupracujúúsilírozvojpodporu nákladovo účinnýchefektívnych služieb námornej dopravyčlenoch organizácie OAKTŠcieľom zvýšiť účasť prevádzkovateľovtýchto štátov na službách medzinárodnej dopravy.


ČLÁNOK 52

Oblasti súvisiace s obchodom

1.    Zmluvné strany uznávajú čoraz väčší význam nesadzobných opatreníoblasti obchodu vzhľadom na rušenie colných prekážok obchodovania. Uznávajú preto potrebu spoluprácecieľom monitorovaťodstraňovať zbytočné prekážky obchodu,tak podporovaťuľahčovať obchod medzi zmluvnou stranou EÚčlenmi organizácie OAKTŠ, ako aj medzi členmi organizácie OAKTŠ.tejto súvislosti sa zmluvné strany dohodli, že zachovajú aleborelevantných prípadoch stanovia opatrenia na riešenie nesadzobných opatrení, ktoré môžu negatívne ovplyvňovať trh druhej strany.

2.    Zmluvné strany sa dohodli na rozšírení svojej spolupráceoblasti normalizáciecertifikácie tovarovcieľom prevencie, odhaľovaniaodstraňovania zbytočných technických prekážok obchodurozsahu pôsobnosti Dohody WTOtechnických prekážkach obchodu (ďalej len „dohoda TBT“)na snahe nadviazať na túto dohodu prostredníctvom zvyšovaniaposilňovania transparentnosti. Zmluvné strany sa dohodli, že budú spolupracovať na vytváraníposilňovaní technických spôsobilostíinštitucionálnej infraštruktúrysúvislostiotázkami týkajúcimi sa technických prekážok obchodu.


3.    Zmluvné strany opätovne potvrdzujú práva každej zmluvnej strany prijímať alebo presadzovať sanitárnerastlinolekárske opatreniacieľom ochrany života alebo zdravia ľudí, zvierat alebo rastlín na svojom území, pričom sa zabezpečí, aby tieto opatrenia prijaté každou zmluvnou stranou nevytvárali zbytočné prekážky obchoduzmysle Dohody WTOuplatňovaní sanitárnychfytosanitárnych opatrení (ďalej len „dohoda SPS“). Na tento účel sa zmluvné strany dohodli na rozšírení svojej spolupráce na účinné vykonávanie zásadpravidiel Dohodyuplatňovaní sanitárnychfytosanitárnych opatreníohľadom na príslušnú úroveň svojho rozvoja.tomto kontexte zmluvné strany spolupracujú na riešení sanitárnychrastlinolekárskych otázok vrátane riadenia antimikrobiálnej rezistencie, ako aj na riešení záležitostí týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvieratcieľom posilniť kapacity zmluvných stránzlepšiť prístup na trhy druhej zmluvnej strany, pričom sa zachová primeraná úroveň ochrany osôb, zvieratrastlín.


4.    Zmluvné strany uznávajú, že systém duševného vlastníctva je určený na podporu hospodárskeho, spoločenskéhokultúrneho pokroku stimulovaním tvorivej prácetechnologických inovácií, najmä medzi zmluvnou stranou EÚregiónmi AKT, pričom prispievaudržateľnejšiemuinkluzívnejšiemu hospodárstvu.tomto kontexte zmluvné strany opätovne potvrdzujú význam ochranypresadzovania práv duševného vlastníctva, ako sa uvádzačlánku 7 Dohody WTOobchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (ďalej len „dohoda TRIPS“), ktoré by mali prispievaťpodpore technologickej inovácieprenosurozširovaniu technológiíktoré súzáujme spoločného prospechu tvorcovpoužívateľov technologických poznatkov,to spôsobom vhodným pre spoločenskýhospodársky blahobytna účely vyváženia právpovinností. Zmluvné strany uznávajú potrebu ochrany práv duševného vlastníctva vrátane autorského práva a s nimi spojených práv, ochranných známok, zemepisných označení, priemyselného dizajnu, topografie integrovaných obvodov, právodrodám rastlínpatentov. Súčasťou tejto ochrany je aj ochrana proti nekalej hospodárskej súťažiochrana dôverných informácií. Zmluvné stranytejto súvislosti zdôrazňujú význam dodržiavania Dohody TRIPS, Dohovorubiologickej diverzite uzavretéhoRio de Janeiro 5. júna 1992dohovorov uvedenýchčasti I Dohody TRIPS,tosúladeúrovňou svojho rozvoja. Zmluvné strany ďalej zdôrazňujú význam spoluprácetechnickej pomocioblasti duševného vlastníctva pre opatrenia, postupyprostriedky nápravy nevyhnutné na zabezpečenie presadzovania práv duševného vlastníctvacieľom dosiahnuť účinnú úroveň ochrany,to najmäčlenoch organizácie OAKTŠ.


5.    Zmluvné strany súhlasiatým, že zavedenievykonávanie účinnejstabilnej politikypravidiel hospodárskej súťaže majú kľúčový význam pri zlepšovanízabezpečovaní priaznivého investičného prostredia, udržateľnej industrializácietransparentnosti prístupu na trhy. Zmluvné strany za zaviazali vykonávať vnútroštátne alebo regionálne pravidlápolitikycieľom účinne bojovať proti obchodným postupom narúšajúcim hospodársku súťaž vrátane dotácií na hospodárske činnosti poskytnutých zmluvnými stranami, ktoré môžu narúšať správne fungovanie trhovnegatívne ovplyvňovať obchodné záujmy ostatných zmluvných strán. Zmluvné strany sa zaviazali zabezpečiť rovnaké podmienky medzi verejnýmisúkromnými účastníkmi trhu. Zároveň sa dohodli, žecieľom formulovaťpodporiť politiky účinnej hospodárskej súťaže posilnia spoluprácutejto oblastipríslušnými vnútroštátnymiregionálnymi orgánmi, ktoré postupne zabezpečia efektívne presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže.tejto súvislosti sa zmluvné strany dohodli, že budú spolupracovať na budovaní dostatočných kapacítcieľom vytvoriť primeraný právny rámec na ochranu hospodárskej súťažejej presadzovanie prostredníctvom príslušných agentúr na ochranu hospodárskej súťaže, najmä na území členov organizácie OAKTŠ.

6.    Zmluvné strany sa dohodli na zvýšení spoluprácecieľom zabezpečiť lepšie fungovanie medzinárodných komoditných trhovzvýšenie transparentnosti trhu.

7.    Zmluvné strany uznávajú význam transparentného verejného obstarávaniacieľom podporovať hospodársky rozvojindustrializáciu. Zmluvné strany sa dohodli na význame spoluprácecieľom zlepšiť vzájomné pochopenie príslušných systémov verejného obstarávania. Zmluvné strany sa zaviazali dodržiavať zásady transparentnosti, konkurencieschopnostipredvídateľnosti systémov verejného obstarávaniaspolupracovať na nich.


ČLÁNOK 53

Uľahčenie obchodu

Zmluvné strany uznávajú význam znižovania obchodných nákladov s cieľom dosiahnuť inkluzívny a udržateľný rast svojich hospodárstiev. Spolupracujú preto s cieľom zjednodušiť dovozné, vývozné, tranzitné a iné colné režimy vrátane digitalizácie postupov týkajúcich sa ciel a colných konaní, ako aj s cieľom zvýšiť transparentnosť colných a obchodných predpisov a uľahčiť zákonný obchod, pričom vychádzajú zo svojich príslušných záväzkov vyplývajúcich z Dohody WTO o uľahčení obchodu. V súlade s Dohodou WTO o uľahčení obchodu členovia organizácie OAKTŠ potrebujú dostatočnú a predvídateľnú technickú pomoc na budovanie svojich kapacít, aby mohli v plnej miere vykonávať túto dohodu. Zmluvné strany sa ďalej zaviazali poskytnúť túto pomoc na základe potrieb vykonávania členov organizácie OAKTŠ, ako sa uvádza v Dohode WTO o uľahčení obchodu.


HLAVA V

ENVIRONMENTÁLNA UDRŽATEĽNOSŤ A ZMENA KLÍMY

ČLÁNOK 54

1.    Zmluvné strany súhlasia, že zhoršovanie stavu životného prostredia, neudržateľné využívanie prírodných zdrojovzmena klímy predstavujú vážnu hrozbu, pokiaľ idedosiahnutie udržateľného rozvoja,ohrozujú život, kvalitu životaživobytia súčasnýchbudúcich generácií.tejto súvislosti zmluvné strany opätovne potvrdzujú potrebu vysokej úrovne ochrany životného prostrediaúčinnej ochranyudržateľného manažmentu prírodných zdrojov vrátane biologickej biodiverzity. Zároveň opätovne potvrdzujú potrebu dohodnúť sa na ambicióznych opatreniach na riadeniezníženie negatívnych účinkov zmeny klímy, ako aj nasmerovať svoje hospodárstva na cestu udržateľného, odolnéhonízkouhlíkového rastu, pričom budú prispievaťvytváraniu dôstojných pracovných miest pre všetkých.

2.    Zmluvné strany zaradia environmentálnu udržateľnosť, boj proti zmene klímyúsiliedosiahnutie environmentálne udržateľného rastu do všetkých politík, plánovinvestícií. Zmluvné strany vyvíjajú úsiliebudovanie účinných medzinárodných spojenectievrelevantných otázkachcieľom dosiahnuť pokrok na globálnej úrovnizabezpečiť konštruktívne vzťahymiestnymi orgánmi, občianskou spoločnosťousúkromným sektorom. Zmluvné strany účinne vykonávajú mnohostranné environmentálne dohody, ktorých sú stranami.


3.    Zmluvné strany vyvíjajú úsilie na budovanieposilňovanie odolnosti, najmä zraniteľných skupín obyvateľstva, vzhľadom na problémy súvisiace so životným prostredímso zmenou klímy, ako aj vzhľadom na prírodné katastrofykatastrofy spôsobené ľudskou činnosťou.

4.    Zmluvné stranyrámci podpory environmentálnej udržateľnosti, boja proti zmene klímyriešenia následkov prírodných katastrof zohľadnia: i) zraniteľnosť malých ostrovných rozvojových štátov, najmenej rozvinutých krajín, vnútrozemských rozvojových štátovpobrežných populácií vrátane ich úsiliaadaptáciu, najmä na hrozby, ktoré predstavuje zmena klímyvyčerpanie prírodných zdrojov; ii) vystavenie krajín prehlbujúcim sa problémom so suchom,povodňami, eróziou pobrežia, nedostatkom vody, degradáciou pôdylesov, so stratou biodiverzity,odlesňovanímdezertifikáciouich zraniteľnosť voči týmto problémom; iii) potrebu minimalizovať stratyškody spojenénepriaznivými následkami zmeny klímy vrátane javovpomalým priebehom, ako je zvyšovanie hladiny morí, predchádzať týmto stratámškodámriešiť ich; iv) prepojenia medzi stratégiamioblasti zmeny klímyznižovaním rizika katastrof, odolnosťoupotravinovou bezpečnosťou; v) kľúčovú úlohu prírodných ekosystémov pri zabezpečovaní potravinovej bezpečnostivýživy, ako aj pri boji proti zmene klímy; vi) vzťah medzi zhoršovaním životného prostrediazmenou klímynúteným vysídľovaním obyvateľstvamigráciou;vii) negatívny vplyv zmeny klímyzhoršovania životného prostredia na mierbezpečnosť.


KAPITOLA 1

ENVIRONMENTÁLNA UDRŽATEĽNOSŤ

ČLÁNOK 55

Životné prostredie a prírodné zdroje

1.    Zmluvné strany pracujú na zachovaní, ochrane, zlepšeníobnove životného prostredia. Na tento účel podporujú opatrenia na vnútroštátnej, regionálnejglobálnej úrovni okrem iného ajoblastiach vysokej hodnoty biodiverzityochrany prirodzených ekosystémov, kvality ovzdušiavody, nedostatku vodysucha, odpadového hospodárstva, priemyselného znečisťovaniahrozieb, ako aj nakladaniachemikáliami.

2.    Zmluvné strany podporujú ochranuudržateľný manažmentpoužívanie prírodných zdrojov vrátane pôdy, vody, lesov, biodiverzityekosystémov. Podporujú opatrenia na ukončenie obchodovaniachránenými druhmi rastlínživočíchovna obmedzenie dopytu po nezákonných produktochvoľne žijúcich druhovich ponuky. Zmluvné strany podporujú udržateľné riadenie vo vzťahudržbe pôdy, rybárstvulesnému hospodárstvu.


3.    Zmluvné strany podporujú právne nástroje, integrované environmentálnerozvojové stratégiedobrú správu vecí verejnýchhľadiska začleňovania aspektov biodiverzity do všetkých relevantných sektorovcieľom zastaviť stratu biodiverzityzachovať fungovanie ekosystémových služieb. Zmluvné stranyzáujme dosiahnutia environmentálnych cieľov podporujú prístupy založené na ekosystémochriešenia blízke prírode. Uznávajú význam ekosystémovbiodiverzityboji proti zmene klímypre ochranuobnovu všetkých ekosystémov vrátane vodnýchsuchozemských ekosystémov. Okrem toho ustanovujú chránené územia, riadia ichzlepšujú ich správu.

4.    Zmluvné strany uznávajú, že prírodné ekosystémy, najmä lesy, poskytujú biotopy pre živočíchyrastlinyzohrávajú významnú úlohu pri zmierňovaní zmeny klímyadaptácií na ňu, pri zachovaní biodiverzity, ako aj pri predchádzaní dezertifikáciidegradácii pôdyboji proti nim. Uznávajú takisto, že lesy, mokradesavany poskytujú ochranu vodypôdy, ako aj ochranu pred prírodnými nebezpečenstvamiiné environmentálne služby. Vzhľadom na uvedené skutočnosti zmluvné strany podporujú ochranuzachovanie všetkých ekosystémov vrátane lesov.

5.    Zmluvné strany sa zaviazali bojovať proti dezertifikácii, degradácii pôdysuchámusilujú saobnovurekultiváciu degradovanej pôdycieľom prispievaťudržateľnému obhospodarovaniu pôdydosiahnuť prostredie bez degradácie pôdy. Zmluvné strany znižujú stratu biodiverzity, vytvárajú pracovné príležitostipomáhajú zlepšovať poskytovanie ekosystémových služiebfunkcií,to aj zvyšovaním pripravenosti na riziko suchaodolnosti voči nemuďalším znižovaním rizík spojenýchpiesočnýmiprachovými búrkamiich vplyvu.

6.    Zmluvné strany podporujú spravodlivérovnoprávne spoločné využívanie prínosovpoužívania genetických zdrojovprimeraný prístuptýmto zdrojom podľa medzinárodných dohôd.


7.    Zmluvné strany podporujú prístupy obehového hospodárstvapostupy udržateľnej spotrebyvýrobysnažia sa využívať investičné príležitosti vyplývajúcenajlepších dostupných čistých technológií.

KAPITOLA 2

OCEÁNY, MORIA A MORSKÉ ZDROJE

ČLÁNOK 56

Správa oceánov

1.    Zmluvné strany uznávajú čoraz väčšie tlaky človekaich kumulatívne vplyvy na moriaoceányuznávajú podstatu moríoceánov ako prepojeného spoločného statku, ktorého zachovanie, ochranaspráva predstavuje spoločnú zodpovednosť, ktorá si vyžaduje kolektívnekoordinované opatrenia zainteresovaných strán. Zmluvné strany opätovne potvrdzujú univerzálnyjednotný charakter dohovoru UNCLOS ako základu pre vnútroštátne, regionálneglobálne opatreniaspoluprácumorskomnámornom sektore.

2.    Zmluvné strany posilňujú správu oceánovúčinne riešia zvyšovanie tlakov na moriaoceány, ktoré ohrozuje odolnosť morských ekosystémovich príspevokzmierňovaniu zmeny klímyadaptácii na ňu.


3.    Zmluvné stranycieľom dosiahnuť zdravéproduktívne oceány podporujúzlepšujú ochranuobnovu morských ekosystémov, ako aj ochranuudržateľné obhospodarovanie morských zdrojov,to vrátane oblastí presahujúcich ich príslušné právomoci. Zmluvné strany podporujú udržateľné riadenie rybárstva na vnútroštátnej, regionálnejglobálnej úrovni prostredníctvom spoluprácepríslušnými regionálnymi organizáciami pre riadenie rybárstvaprostredníctvom boja proti nezákonnému, nenahlásenémuneregulovanému rybolovu. Zmluvné strany podporujú zachovanie ohrozených vodných druhovopatrenia na kontrolu znečisťovaniamorského odpadu, ako aj na riešenie vplyvov zmeny klímy vrátane okysľovania oceánov.

4.    Zmluvné strany podporujú udržateľný rozvoj modrého hospodárstvacieľom zaručiť príspevok oceánovpotravinovej bezpečnostivýžive, zlepšovať životnú úroveň, vytvárať pracovné príležitostizabezpečiť sociálnu spravodlivosťkultúrny blahobyt pre súčasnú aj budúce generácie.

5.    Zmluvné strany podporujú vykonávanie politíkstratégií modrého rastucieľom podporovať integrovanú správu oceánov, ktorá obnovuje, chrániudržiava diverzitu, produktivitu, odolnosť, základné funkcievlastnú hodnotu morských ekosystémov.

6.    Zmluvné strany podporujú dialógvšetkých aspektoch správy oceánovspoluprácu týkajúcu sa týchto aspektov vrátane záležitostí súvisiacich so zmenou klímy, zvyšovaním hladiny oceánovich možnými vplyvmidôsledkami,ťažbou na morskom dne, rybolovom, so znečisťovaním morí, ako ajvýskumomvývojom.


KAPITOLA 3

ZMENA KLÍMY

ČLÁNOK 57

Záväzky v oblasti klímy

1.    Zmluvné strany uznávajú, že nepriaznivé vplyvy zmeny klímyklimatická variabilita predstavujú hrozbu pre životyživobytie ľudí. Potvrdzujú svoj záväzok prijímať naliehavé opatrenia na predchádzanie zmene klímy, riešiť jej následky, ako aj spolupracovať naliehavýmkoordinovaným spôsobom na medzinárodnej, regionálnej, medziregionálnejvnútroštátnej úrovnicieľom posilňovať globálnu reakciu na zmenu klímy.

2.    Zmluvné strany účinne vykonávajú Rámcový dohovor OSNzmene klímy uzavretýNew Yorku 9. mája 1992Parížsku dohodu.

3.    Zmluvné strany sa zaväzujú dosiahnuť celkový cieľ udržiavať nárast priemernej globálnej teploty výrazne pod úrovňou 2 °Cporovnanípredindustriálnymi úrovňamipokračovaťúsilí zameranom na obmedzenie zvyšovania teploty na 1,5 °Cporovnanípredindustriálnymi úrovňami, zvyšovať schopnosť adaptácie, čím sa znižuje zraniteľnosťposilňuje odolnosť, ako aj zosúladiť všetky investíciefinančné tokyParížskou dohodou.


ČLÁNOK 58

Opatrenia v oblasti klímy

1.    Zmluvné strany sa dohodli na prijatí opatreníoblasti klímy, ktoré sa zaoberajú adaptáciou, zmiernením, ako aj prostriedkami vykonávaniazameriavajú sa na najzraniteľnejšie krajiny vrátane malých ostrovných rozvojových štátov, nízko položených pobrežných štátov, najmenej rozvinutých krajínvnútrozemských rozvojových štátov.

2.    Zmluvné strany sa dohodli na vykonávaní vnútroštátne stanovených príspevkov (ďalej len „NDC“)monitorovaní ich pokroku pri ich dosahovanína snahevypracovanieoznámenie dlhodobých stratégií nízkoemisného rozvoja do polovice storočiacieľom dosiahnuť teplotné ciele dohodnutéParížskej dohode, pričom zohľadnia svoju spoločnú, ale rozdielnu zodpovednosťpríslušné spôsobilosti so zreteľom na rôzne vnútroštátne okolnosti. Zmluvné strany sa zaviazali posilňovať spojenia medzi vnútroštátne stanovenými príspevkami, Agendou 2030svojimi vnútroštátnymi stratégiami.

3.    Zmluvné strany sa dohodli, že sa zapoja do procesov plánovania adaptácie, jej vykonávaniamonitorovania pokroku pri vykonávaní národných adaptačných plánov (ďalej len „plány NAP“)iných stratégií. Zmluvné strany na tento účel vytvoriaposilnia účinné štruktúry riadenia. Uznávajú potrebu ďalej posilňovať začleňovanie národných adaptačných plánovďalších adaptačných stratégií do národných stratégiípostupovcieľom dosiahnuť udržateľný rozvoj odolný voči zmene klímy.


ČLÁNOK 59

Zmena klímy a bezpečnosť

Zmluvné strany sa dohodli riešiť bezpečnostnú hrozbu, ktorú predstavuje zmena klímy a zhoršovanie životného prostredia, najmä v nestabilných situáciách a v najzraniteľnejších krajinách. Zmluvné strany vypracujú stratégie odolnosti so zreteľom na bezpečnostné hrozby.

KAPITOLA 4

PRÍRODNÉ KATASTROFY

ČLÁNOK 60

Znižovanie a riadenie rizika katastrof

1.    Zmluvné strany uznávajú negatívne následky prírodných katastrof na udržateľný rozvoj vrátane katastrof, ako sú vlny cunami, zemetraseniasopečné erupcie, ako aj zvyšujúcu sa frekvenciuintenzitu javov súvisiacichklímou, ako sú cyklóny, hurikány, záplavysuchá.


2.    Zmluvné strany podporujú súdržné politikystratégie na všetkých úrovniachcieľom identifikovať zraniteľnostiďalšie príčiny rizika. Zmluvné strany spolupracujú na zvyšovaní odolnosti voči krátkodobýmdlhodobým účinkom katastrofosobitnú pozornosť venujú koordinácii, komplementárnostisynergiám medzi znižovaním rizika katastrofadaptačnými stratégiami na zmenu klímy. Zmluvné strany vykonajú opatreniaoblasti včasného varovaniaprevencieposilnia znižovanie rizíkpripravenosť na ne prostredníctvom zintenzívnenia komunikácie na miestnej úrovniriadenia rizík, ako aj účinného začleňovania znižovania rizika katastrof do rozvojových stratégií.

3.    Zmluvné strany systematicky začlenia komplexné posúdenieriadenie rizikaodolnosť voči rizikám do svojich opatrenícieľom zabezpečiť lepšiu prípravu jednotlivcov, spoločenstiev, inštitúciíkrajín na to, aby dokázali odolať, adaptovať sarýchlo sa zotaviť po otrasochnásledných otrasoch, vrátane situácie, keď následky presahujú najvyššie adaptačné úsilie,to bez ohrozenia dlhodobých rozvojových vyhliadok.

4.    Zmluvné strany riešia riziká katastrof prostredníctvom integrovaného prístupu viacnásobného nebezpečenstva, ktorý zahŕňa porozumenie riziku katastrof, posilnenie riadenia rizikabudovanie inštitucionálnych kapacít na účinné vykonávanie investícií zohľadňujúcich riziko. Zmluvné strany zabezpečia inkluzívnespravodlivé výsledky na budovanie odolnosti najzraniteľnejších skupín.

5.    Zmluvné strany vypracujú stratégie na posilňovanie odolnosti miestvidiekacieľom zlepšiť riadenie rizika katastrofosobitným dôrazom na neplánované obce.


ČLÁNOK 61

Reakcia na katastrofy a obnova

1.    Zmluvné strany sa dohodli, že včasnákoordinovaná reakcia na prírodné katastrofy je kľúčová pri rehabilitáciiobnove po katastrofe. Zmluvné strany sa dohodli na význame koordinovaných posúdení potrieb, zvýšenej pripravenostikapacity na miestne, včasnéúčinné reakcie na katastrofy, ktoré spĺňajú potreby krízou postihnutých osôb,to aj prostredníctvom účinných komunikačných stratégií.

2.    Zmluvné strany sa dohodli, žerámci úsiliaoblasti reakcie na katastrofyobnovy po katastrofách sakrátkodobého hľadiska uprednostní núdzová pomocobnova vrátane podpory včasnej obnovy. Zmluvné strany sa dohodli, že následná pomoc bude zameraná na prepojenie krátkodobej úľavydlhodobého rozvoja prostredníctvom udržateľného procesu ozdravenia, obnovylepšiemu vrátane rekonštrukčného úsiliaobnovy sociálno-ekonomickejkultúrnej štruktúry. Zahŕňa to rozšírenú koordináciu medzi humanitárnymirozvojovými zainteresovanými stranami od počiatku krízycieľom správnym spôsobom budovať odolnosť postihnutých skupín obyvateľstva.


HLAVA VI

MIGRÁCIA A MOBILITA

ČLÁNOK 62

Zmluvné strany opätovne potvrdzujú svoj záväzok posilňovať spoluprácu v oblasti migrácie a mobility, ktorá sa bude riadiť zásadami solidarity, partnerstva a spoločnej zodpovednosti. Zmluvné strany prijmú komplexný, súdržný, pragmatický a vyvážený prístup, pričom v plnej miere dodržiavajú medzinárodné právo a medzinárodné právo v oblasti ľudských práv a v relevantných prípadoch medzinárodné utečenecké právo a medzinárodné humanitárne právo, ako aj zásadu zvrchovanosti so zreteľom na svoje príslušné právomoci. Zmluvné strany uznávajú, že migrácia a mobilita môžu mať v prípade, že sa budú dobre riadiť, pozitívny vplyv na udržateľný rozvoj, a uznávajú potrebu riešiť negatívne vplyvy neregulárnej migrácie na krajiny pôvodu, tranzitu, ako aj na cieľové krajiny. Zmluvné strany sa dohodli, že vyvinú úsilie na zvýšenie kapacít s cieľom efektívneho a účinného riadenia migrácie vo všetkých jej aspektoch. Zmluvné strany opakujú svoj záväzok zabezpečiť rešpektovanie dôstojnosti všetkých utečencov a migrantov, ako aj ochranu ich ľudských práv. Zmluvné strany v rámci pravidelného partnerského dialógu riešia všetky relevantné aspekty migrácie a mobility, na ktoré sa odkazuje v tejto hlave.


KAPITOLA 1

LEGÁLNA MIGRÁCIA A MOBILITA

ČLÁNOK 63

Legálna migrácia a mobilita

1.    Zmluvné strany sa usilujúvyužitie prínosov bezpečnej, legálnejregulárnej migráciemobility,to pri plnom dodržiavaní medzinárodného práva a v súladeich príslušnými právomocami.tejto súvislosti zmluvné strany vypracujúbudú využívať legálne možnosti migrácie vrátane pracovnej migrácieďalších mechanizmov mobility so zreteľom na vnútroštátne prioritypotreby trhu práce.

2.    Zmluvné stranycieľom uľahčovať cirkulujúcu migráciumobilitu vyvíjajú úsilie na vykonávanie transparentnýchúčinných požiadaviek na prijímaniepobyt na účely práce, výskumu, štúdia, odbornej prípravydobrovoľníckej činnosti. Zmluvné strany zvýšia transparentnosť informácií týkajúcich sa uplatniteľných pravidiel migrácie.

3.    Zmluvné strany považujú cirkulujúcu migráciu za nástroj na podporu rasturozvojakrajinách pôvodu a v cieľových krajinách. Na tento účel zmluvné strany zohľadnia mechanizmy cirkulujúcej migráciepodľa potreby vykonajúposilnia právne rámce na uľahčenie postupov opätovného vstupu štátnych príslušníkov členského štátu Európskej únie alebo člena organizácie OAKTŠ, ktorí majú oprávnený pobyt na území členov organizácie OAKTŠ alebo členských štátov Európskej únie,zvážia hľadiská ich opätovného začleneniakrajinách pôvoducieľom zabezpečiť, že ich získané skúsenosti alebo kvalifikácia môžu obohacovať miestne spoločenstvátrhy práce.


4.    Zmluvné strany vedú dialógpostupoch, ktorými sa riadi legálna migrácia vrátane zlúčenia rodinyprípadne prenosnosti dôchodkových práv. Zmluvné strany sa ďalej usilujúotvorenú výmenu názorovvízovej povinnosti, ako ajuľahčení mobilitykontaktov medzi ľuďmioblastiach, ako sú cestovný ruch, kultúra, šport, vzdelávanie, výskumpodnikanie,cieľom podporiť vzájomné porozumeniespoločné hodnoty.

5.    Zmluvné strany podporujú spoluprácu medzi príslušnými agentúramiinštitúciami, miestnymi orgánmi, občianskou spoločnosťousociálnymi partnermicieľom podporovať spoločné výskumné projekty, identifikovať chýbajúce zručnosti, ako aj investičnépracovné príležitostihodnotiť politikystratégieoblasti pracovnej migrácie.

6.    Zmluvné strany spolupracujú na zlepšovaní transparentnostiporovnateľnosti všetkých kvalifikáciícieľom uľahčiť ich uznávanie na účely prístupuďalšiemu vzdelávaniu, ako aj ich prijatie na trhu práce.

7. Zmluvné strany spolupracujú na zlepšení a modernizácii systémov registrov osobného stavu s cieľom zvýšiť zabezpečenie a vydávanie preukazov totožnosti a pasov.


ČLÁNOK 64

Integrácia a nediskriminácia

1.    Zmluvné strany vyvíjajú úsilie na prijatie účinných politík integrácie osôboprávneným pobytom na ich území, pričom sa tieto politiky zameriavajú na to, aby sa týmto osobám priznali právapovinnosti porovnateľnéprávamipovinnosťami občanov týchto krajín,vyvíjajú úsilie na podporu sociálnej súdržnosti.tejto súvislosti zmluvné strany podporujú vypracúvanievykonávanie stratégiícieľom začleniť štátnych príslušníkov členského štátu Európskej únie alebo člena organizácie OAKTŠ, ktorí majú oprávnený pobyt na území členov organizácie OAKTŠ alebo členských štátov Európskej únie, do pracovných trhovhostiteľských spoločností, pričom podporiaposilnia spoluprácukoordináciu rôznych subjektov zodpovedných za integráciu na vnútroštátnej, regionálnejmiestnej úrovni vrátane miestnych samosprávobčianskej spoločnosti.

2.    Zmluvné strany sa dohodli, že zabezpečia spravodlivé zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi členského štátu Európskej únie alebo člena organizácie OAKTŠ, ktorí majú oprávnený pobyt na území členov organizácie OAKTŠ alebo členských štátov Európskej únie, podporia nediskrimináciuhospodárskom, sociálnomkultúrnom životevytvoria opatrenia na boj proti rasizmuxenofóbii.


3.    Zmluvné strany sa dohodli, že zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi členského štátu Európskej únie alebo člena organizácie OAKTŠ, ktorí majú oprávnený pobyt na území členov organizácie OAKTŠ alebo členských štátov Európskej únie, má byť bez akejkoľvek diskriminácie založenej na štátnej príslušnosti, pokiaľ idepracovné podmienky, odmeňovanieprepúšťanie,porovnanívlastnými štátnymi príslušníkmi každého členského štátu Európskej úniekaždého člena organizácie OAKTŠ. Na tento účel zmluvné strany spolupracujúcieľom zabezpečiť, aby sa pravidlá migráciemechanizmy náboru riadili spravodlivýmietickými zásadami, ktorými sa zabezpečí spravodlivédôstojné zaobchádzanie so všetkými štátnymi príslušníkmi členského štátu Európskej únie alebo člena organizácie OAKTŠ, ktorí majú oprávnený pobyt na území členov organizácie OAKTŠ alebo členských štátov Európskej únie, na území hostiteľských krajín, ako aj ich ochrana proti zneužívaniu.


KAPITOLA 2

MIGRÁCIA A ROZVOJ

ČLÁNOK 65

Migrácia a rozvoj

Zmluvné strany sa zhodli, že dobre riadená migrácia môže byť zdrojom prosperity, inovácií a udržateľného rozvoja, a ďalej sa dohodli na spolupráci a podpore krajín pôvodu okrem iného prostredníctvom podpory rastu a pracovných príležitostí, investícií, rozvoja súkromného sektora, obchodu a inovácií, vzdelávania a odbornej prípravy, zdravotnej starostlivosti, sociálnej ochrany a sociálneho zabezpečenia, a to najmä v prípade mládeže a žien. Zmluvné strany spolupracujú na vytvorení podmienok, ktorými by sa obmedzil negatívny vplyv vyplývajúci z úbytku zručností na rozvoj krajín pôvodu.

ČLÁNOK 66

Diaspóra a rozvoj

Zmluvné strany uznávajú významnú úlohu diaspór a rôznych foriem príspevkov členov diaspór k rozvoju ich krajín pôvodu, a to vrátane financií, investícií, prenosu vedomostí, odbornosti a technológií, kultúrnych spojení, sietí a mechanizmov, ako aj procesov národného zmierenia.


ČLÁNOK 67

Remitencie

1.    Zmluvné strany sa snažia podporovať lacnejšie, bezpečnejšierýchlejšie prevody remitencií, ktoré súsúladeprávnymi predpismi,uľahčovať produktívne domáce investície,to aj prostredníctvom využívania nových technológiíinovatívnych nástrojov.

2.    Zmluvné strany spolupracujú na znižovaní transakčných nákladov pri remitenciách na menej ako 3 %, na odstraňovaní koridorov, ktorými prúdia remitencie, ak sú náklady vyššie ako 5 % v súlademedzinárodne dohodnutými cieľmi,na zlepšení regulačných rámcovcieľom dosiahnuť väčšie zapojenie netradičných aktérov.

ČLÁNOK 68

Migrácia juh – juh

1.    Zmluvné strany uznávajú význam migrácie juh – juhhľadiska výziev aj príležitostí vrátane potenciálnych prínosov dobre riadenej migrácie juh – juh pre udržateľný rozvoj krajiny pôvodu, krajiny tranzitucieľovej krajiny. Na tento účel zmluvné strany podporujú politikyčinnosti na podporu hospodárskehosociálneho rozvojakrajine pôvodu, krajine tranzitucieľovej krajine.


2.    Zmluvné strany si vymieňajú skúsenostinajlepšie postupy týkajúce sa zmierňovania sociálnychhospodárskych dôsledkov migračných tokov juh – juh na krajinu pôvodu, krajinu tranzitucieľovú krajinuposilňujú spoluprácu na vnútroštátnejregionálnej úrovni.

ČLÁNOK 69

Prírodné katastrofy, zmena klímy a zhoršovanie stavu životného prostredia

1.    Zmluvné strany zohľadňujú spojitosť medzi migráciou vrátane vysídľovaniaprírodnými katastrofami, zmenou klímyzhoršovaním stavu životného prostredia.

2.    Zmluvné strany prijmú opatrenia na riešenie potrieb vysídlených osôb prijatím stratégií zameraných na zmierňovanie, adaptáciuodolnosť voči prírodným katastrofám, nepriaznivým účinkom zmeny klímyzhoršovaniu stavu životného prostredia na všetkých príslušných úrovniach vrátane medziregionálnych úrovní.


KAPITOLA 3

NEREGULÁRNA MIGRÁCIA

ČLÁNOK 70

Hlavné príčiny neregulárnej migrácie

1.    Zmluvné strany potvrdzujú spoločný politický záväzok riešiť základné príčiny neregulárnej migrácienúteného vysídľovaniavyvinúť na ne primerané reakcie.

2.    Zmluvné strany opätovne potvrdzujú svoje odhodlanie zastaviť príliv neregulárnej migrácie pri plnom dodržiavaní medzinárodného právaľudských práv.tejto súvislosti uznávajú negatívny vplyv neregulárnej migrácie na krajinu pôvodu, krajinu tranzitucieľovú krajinu vrátane súvisiacich humanitárnychbezpečnostných výziev. Zmluvné strany uznávajú zvýšené riziko toho, že migranti sa stanú obeťami porušovania ľudských právobchodovaniazneužívania,dohodli sa, že zavedú opatrenia na ochranu týchto migrantov pred všetkými formami vykorisťovaniazneužívania.


ČLÁNOK 71

Prevádzačstvo

1.    Zmluvné strany zvýšia spoločné úsiliepredchádzanie cezhraničnej trestnej činnosti prevádzačstvaspoločne zvýšia úsilieukončenie beztrestnosti zločineckých organizácií prostredníctvom účinného vyšetrovaniatrestného stíhania.

2.    Zmluvné strany zabezpečia zavedenie príslušných legislatívnychinštitucionálnych rámcovsúladeDohovorom OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, najmäjeho Protokolom proti pašovaniu migrantov po súši, po moriletecky. Zaväzujú sa takisto, že zlepšia výmenu informáciípodporia operatívnu policajnújustičnú spoluprácu.

ČLÁNOK 72

Obchodovanie s ľuďmi

Zmluvné strany bojujú proti obchodovaniu s ľuďmi v súlade s Dohovorom OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu a s jeho Protokolom o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi. Zmluvné strany okrem toho zlepšujú prevenciu, a to aj prostredníctvom boja proti beztrestnosti všetkých páchateľov, a zabezpečia, aby všetky obete mali prístup k svojim právam, pričom sa osobitne zohľadňuje zraniteľnosť žien a detí.


ČLÁNOK 73

Integrované riadenie hraníc

Zmluvné strany presadzujú a podporujú integrované riadenie hraníc vrátane kontroly hraníc, zber a výmenu informácií a spravodajských informácií, a prevenciu výroby a používania falošných dokumentov ako aj operatívnu policajnú a justičnú spoluprácu pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní.

KAPITOLA 4

NÁVRAT, READMISIA A REINTEGRÁCIA

ČLÁNOK 74

Návrat a readmisia

1.    Zmluvné strany opätovne potvrdzujú svoje právo na vracanie migrantov neoprávnene sa zdržiavajúcich na ich území,opätovne potvrdzujú právnu povinnosť každého členského štátu Európskej úniečlena organizácie OAKTŠ, že prijmú späť svojich štátnych príslušníkov, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členov organizácie OAKTŠ alebo členských štátov Európskej únie,to bezpodmienečnebez ďalších formalítvýnimkou overenia podľa odseku 3. Na tento účel zmluvné strany spolupracujú pri návratereadmisiizabezpečujú, aby sa pri každom postupe, ktorý sa začnecieľom vrátiť migrantov neoprávnene sa zdržiavajúcich na ich území do krajín pôvodu,plnej miere chránilidodržiavali právadôstojnosť jednotlivcov.


2.    Každý členský štát Európskej únie akceptuje návratreadmisiu všetkých svojich štátnych príslušníkov, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území člena organizácie OAKTŠ, na žiadosť tohto štátu,to bez ďalších formalítvýnimkou overenia podľa odseku 3prípade osôb, ktoré nie sú držiteľom platného cestovného dokladu.

Každý člen organizácie OAKTŠ akceptuje návrat a readmisiu všetkých svojich štátnych príslušníkov, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členského štátu Európskej únie, na žiadosť tohto členského štátu, a to bez ďalších formalít s výnimkou overenia podľa odseku 3 v prípade osôb, ktoré nie sú držiteľom platného cestovného dokladu.

Pokiaľ ide o členské štáty Európskej únie, povinnosti stanovené v tomto odseku platia iba vo vzťahu k osobám, ktoré majú štátnu príslušnosť členského štátu Európskej únie. Pokiaľ ide o členov organizácie OAKTŠ, povinnosti stanovené v tomto odseku platia iba vo vzťahu k osobám, ktoré sa považujú za ich štátnych príslušníkov v súlade s ich príslušným právnym systémom.

3.    Členské štáty Európskej úniečlenovia organizácie OAKTŠ rýchlo reagujú na žiadostireadmisiu druhej zmluvnej strany. Vykonajú postupy overovania, pričom použijú najvhodnejšienajúčinnejšie postupy identifikáciecieľom zistiť štátnu príslušnosť dotknutej osobyvydať príslušné cestovné doklady na účely návratu, ako je uvedenéprílohe I. Žiadne ustanovenietejto prílohe nebráni vráteniu osoby na základe oficiálnych alebo neoficiálnych dojednaní medzi štátom, ktorému bola predložená žiadosťreadmisiu,štátom, ktorý predložil žiadosťreadmisiu.


4.    Bez ohľadu postupy stanovenéčlánku 101 ods. 5, ak sa zmluvná strana domnieva, že druhá zmluvná strana nerešpektuje lehotu uvedenúprílohe Isúladenormou 5.26 kapitoly 5 prílohy 9Dohovorumedzinárodnom civilnom letectve, oznámi to druhej zmluvnej strane. Ak druhá zmluvná strana naďalej neplní tieto povinnosti, oznamujúca zmluvná strana môže prijať primerané opatrenia so začiatkom 30 dní od oznámenia.

5.    Zmluvné strany sa dohodli, že budú monitorovať vykonávanie týchto záväzkovrámci pravidelného partnerského dialógu.

ČLÁNOK 75

Reintegrácia

Zmluvné strany preskúmajú spôsoby spolupráce s cieľom podporiť dobrovoľný návrat a uľahčiť udržateľnú reintegráciu vrátených osôb, a to prípadne aj prostredníctvom programov udržateľnej reintegrácie. Osobitná pozornosť sa venuje potrebám vracajúcich sa zraniteľných osôb, ako sú deti, staršie osoby, osoby so zdravotným postihnutím a obete obchodovania s ľuďmi.


KAPITOLA 5

OCHRANA A AZYL

ČLÁNOK 76

Utečenci a ďalšie vysídlené osoby

1.    Zmluvné strany sa zaväzujú posilňovať ochranudôstojnosť utečencovďalších vysídlených osôbsúlademedzinárodným právommedzinárodným právomoblasti ľudských práv vrátane zásady zákazu vyhostenia alebo vráteniaprípadnesúlademedzinárodným utečeneckým právommedzinárodným humanitárnym právom.

2.    Zmluvné strany podľa potreby podporujú integráciu utečencovďalších vysídlených osôbhostiteľských krajináchposilňujú kapacity krajín prvého azylu, tranzitucieľových krajín. Zmluvné strany spolupracujú pri poskytovaní bezpečnosti utečencomvysídleným osobámkrajinách tranzituhostiteľských krajináchutečeneckých táborochpri poskytovaní prístupuspravodlivosti, právnej pomoci, ochrane svedkov, lekárskejsociálno-psychologickej podpore.

3.    Zmluvné strany venujú osobitnú pozornosť zraniteľným osobámich osobitným potrebám vrátane žien, detímaloletých osôb bez sprievodu, pričom zohľadňujú zásadu najlepšieho záujmu dieťaťa.


ČASŤ III

CELOSVETOVÉ ALIANCIE A MEDZINÁRODNÁ SPOLUPRÁCA

ČLÁNOK 77

Zmluvné strany opätovne potvrdzujú význam spolupráce na medzinárodnej úrovni s cieľom presadzovať a ochraňovať svoje spoločné záujmy a zachovávať a posilňovať multilateralizmus. Zaväzujú sa spojiť sily v prospech mierovejšieho, kooperatívnejšieho a spravodlivejšieho sveta, ktorý bude pevne stáť na ich spoločných hodnotách mieru, demokracie, ľudských práv, právneho štátu, rodovej rovnosti, udržateľného rozvoja, ochrany životného prostredia a boja proti zmene klímy. Zhodujú sa na význame budovania a posilňovania celosvetových aliancií s cieľom dosiahnuť účinný multilaterálny systém, ktorý prináša výsledky pri riešení globálnych výziev s ohľadom na bezpečnejší a lepší svet pre všetkých.

ČLÁNOK 78

Multilateralizmus a globálne riadenie

1.    Zmluvné strany sa zaväzujúmedzinárodnému poriadku založenému na pravidlách, ktorého kľúčovým prvkom je multilateralizmus a v ktorom ústrednú úlohu plní OSN. Podporujú medzinárodný dialóghľadajú mnohostranné riešeniacieľom dosiahnuť pokrok na globálnej úrovni.


2.    Zmluvné strany podniknú potrebné kroky na ratifikáciu príslušných medzinárodných zmlúvdohovorov alebo prípadne na pristúpenienimna ich vykonávanietranspozíciu.

3.    Zmluvné strany sa usilujú posilniť globálne riadeniepodporiť nevyhnutné reformymodernizáciu multilaterálnych inštitúcií, aby boli reprezentatívnejšie, pohotovejšie, účinnejšie, efektívnejšie, inkluzívnejšie, transparentnejšie, demokratickejšiezodpovednejšie.

4.    Zmluvné strany prehlbujú svoj prístupmultilateralizmu spočívajúci na zapojení viacerých zainteresovaných strán tým, že účinnejšie zapájajú občiansku spoločnosť, súkromný sektorsociálnych partnerov do tvorby reakcií na globálne výzvy.

ČLÁNOK 79

Spolupráca v medzinárodných organizáciách a fórach

1.    Zmluvné strany sa usilujú prijímať spoločné rezolúcie, deklarácievyhlásenia, koordinovať stanoviskáprípadne hlasovaťprijímať spoločné opatrenia založené na zhode záujmov, vzájomnej úcterovnosti, aby sa zabezpečila ich väčšia prítomnosťsilnejší hlasmedzinárodnýchregionálnych organizáciáchfórach.


2.    Zmluvné strany stanovujú vhodné operatívne formy účinnej spoluprácekoordinácie na medzinárodnej úrovni,to aj prostredníctvom zvolávania ministerských stretnutí na úrovni členov organizácie OAKTŠ – zmluvnej strany EÚ. Na politickej aj operatívnej úrovni sa usilujúpravidelnú identifikáciu spoločného základu pre sériu strategických tém a o spájanie sílotázkach spoločnéhoglobálneho záujmucieľom dosiahnuť pokrok na globálnej úrovni.

3.    Zmluvné strany môžu aktívne vyhľadávať úzku spoluprácuvytvárať strategické partnerstvátretími krajinamizoskupeniami, ktoré majú rovnaké hodnotyzáujmy,cieľom maximalizovať kooperatívne riešenia spoločných výziev vždy, keď to bude možné.

ČLÁNOK 80

Oblasti medzinárodných opatrení

1.    Zmluvné strany sa dohodli, že budú spolupracovaťrealizovať spoločné opatreniaotázkach týkajúcich sa strategických priorít uvedenýchčasti II, ako ajďalších oblastiach záujmu, ktoré považujú za potrebné.


2.    Zmluvné strany posilňujú spoluprácudialógcieľom zaistiť medzinárodný mierbezpečnosť. Prijmú inkluzívnyintegrovaný prístuppredchádzaniu konfliktovkríz a k ich riešeniu založený na rozsiahlych, hlbokýchtrvalých regionálnychmedzinárodných partnerstvách. Pracujú na vnútroštátnej, regionálnejmedzinárodnej úrovnicieľom zvýšiť účinnosť mnohostrannej angažovanostioblasti udržateľného mierubezpečnosti prostredníctvom posilnených partnerstievOSN a s regionálnymisubregionálnymi aktérmi. Riešia závažné zločiny, ktoré znepokojujú medzinárodné spoločenstvo,medzinárodné bezpečnostné hrozby, ako je organizovaný zločin, terorizmusnásilný extrémizmus,spolupracujú pri presadzovaníposilňovaní medzinárodnej kontroly zbrojenia, nešírenia zbraníodzbrojenia, ako aj pri rozširovaní kybernetickej bezpečnostiboji proti počítačovej kriminalite.

3.    Zmluvné strany sa zapájajú na medzinárodných fórachcieľom presadzovať medzinárodné normydohody na podporuochranu ľudských práv pre všetkých, dosiahnuť rodovú rovnosťposilňovať demokraciuprávny štát. Spolupracujúorgánmimechanizmami OSN pre ľudské právaplne podporujú prácu Rady pre ľudské práva. Vytvárajú medziregionálne aliancie, ktoré slúžia podľa potreby spoločným hodnotámzáujmom.

4.    Zmluvné strany spolupracujúzáujme napredovania pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvojaďalších medzinárodne dohodnutých plánov na podporu ľudskéhosociálneho rozvoja. Úzko spolupracujú na medzinárodnej úrovnicieľom:

a)    skoncovaťextrémnou chudobouhladom;

b)    riešiť potravinovú neistotureagovať na ňu;


c)    podporovať všeobecný prístup ku kvalitnýmcenovo dostupným sociálnym službám, ako je vzdelávanie, zdravotná starostlivosť, voda, hygienabývanie;

d)    posilňovať postavenie žienmládeže; a

e)    chrániť najzraniteľnejšie osobyspoločnostiuľahčovať ich začlenenieprínoshospodárskemu, sociálnemupolitickému životu,tosúlade so zásadou na nikoho nezabudnúť.

Spolupracujú pri posilňovaní súdržnosti a konzistentnosti medzinárodného finančného a menového systému s cieľom zabezpečiť lepší prístup k financovaniu rozvoja na podporu udržateľného rozvoja.

5.    Zmluvné strany spolupracujú na medzinárodnej úrovnicieľom dosiahnuť inkluzívnyudržateľný hospodársky rastrozvoj prostredníctvom opatrení zameraných na štrukturálnu hospodársku transformáciu, vytváranie dôstojných pracovných miest pre všetkýchintegráciu členov organizácie OAKTŠ do globálneho hospodárstva,to aj prostredníctvom regionálnejkontinentálnej integrácie. Zmluvné strany zachovávajúposilňujú multilaterálny obchodný systém založený na pravidlách, ktorého kľúčovým prvkom je WTO, vo všetkých jeho funkciách, aby sa zabezpečilo, že dokáže účinne riešiť výzvyoblasti svetového obchoduvyužívať rozvojový potenciál obchodu.

6.    Zmluvné strany zintenzívňujú spoluprácu na podporu silnýchrozhodných spoločných postupovoblasti environmentálnej udržateľnostizmeny klímy, zvyšovania globálnych ambíciísmerovaniadosiahnutiu dlhodobých cieľov Parížskej dohody. Dodržiavajú medzinárodné normydohody, ktoré poskytujú celosvetové verejné statky,chránia budúce generácie vrátane úsiliaposilnenie medzinárodnej správy oceánov.


7.    Zmluvné strany spolupracujúpartnermicelého sveta na presadzovaní komplexnéhocelostného prístupuvšetkým aspektom súvisiacimmigrácioumobilitou založeného na zásadách solidarity, spoločnej zodpovednostipartnerstva.

ČASŤ IV

PROSTRIEDKY SPOLUPRÁCE A VYKONÁVANIA

ČLÁNOK 81

Účinné a diverzifikované prostriedky spolupráce

1.    Zmluvné strany sa dohodli, že mobilizujú finančné aj nefinančné zdroje na dosiahnutie cieľov stanovenýchtejto dohode na základe spoločných záujmov,duchu skutočného partnerstva a v súlade so zásadou na nikoho nezabudnúť. Zdôrazňujú význam financovania rozvoja ako kľúčového prvku pri vykonávaní Agendy 2030Parížskej dohody.

2.    Zmluvné strany sa dohodli, že prostriedky spolupráce budú diverzifikovanébudú zahŕňať rad politíknástrojov zo všetkých dostupných zdrojovaktérov. Zároveň sa dohodli, že prostriedky spolupráce budú prispôsobené tak, aby zohľadňovali ciele, stratégiepriority jednotlivých krajínregiónov stanovené na vnútroštátnej, regionálnej, kontinentálnejmedziregionálnej úrovniaby sa vykonávali na základe týchto cieľov, stratégiípriorít.


3.    Zmluvné strany opätovne potvrdzujú svoj záväzok týkajúci sa zásad účinnosti rozvoja, konkrétne záväzok týkajúci sa zodpovednosti partnerských krajín za rozvojové priority, inkluzívnych partnerstiev, zamerania na výsledky, transparentnostivzájomnej zodpovednosti.

ČLÁNOK 82

Medzinárodná rozvojová spolupráca

1.    Zmluvná strana EÚ opätovne potvrdzuje svoj politický záväzok posilniť zdroje rozvojovej spoluprácecieľom dosiahnuť udržateľný rozvoj, najmä odstránením chudobybojom proti zhoršovaniu stavu životného prostrediazmene klímy. Zmluvná strana EÚ sa zaväzuje sprístupniť primeranú úroveň finančných zdrojovsúlade so svojimi vnútornými predpismipostupmi.

2.    Zmluvné strany sa dohodli, že pri prideľovaní zdrojov sa uprednostnia krajiny, ktoré to najviac potrebujú, kde môžu mať tieto zdroje najväčší vplyv, najmä najmenej rozvinuté krajiny, krajinynízkymi príjmami, krajinykrízekonfliktoch,nestabilnýchzraniteľných situáciách po skončení krízy a/alebo po skončení konfliktu vrátane malých ostrovných rozvojových štátovvnútrozemských rozvojových štátov. Náležitá pozornosť sa venuje aj osobitným výzvam, ktorým čelia krajiny so strednými príjmami, najmäsúvislostinerovnosťou, sociálnym vylúčenímprístupomzdrojom.


3.    Zmluvná strana EÚ mobilizuje zdroje na podporu programovafrických, karibskýchtichomorských štátochprispievaregionálnej, medziregionálnejmedzikontinentálnej spolupráciiniciatívam zameraným na posilnenie spolupráce medzi zmluvnými stranamiotázkach spoločného záujmu.

4.    Zmluvné strany sa dohodli, že spolupráca môže mať rôzne formy, ako napríklad programy podpory odvetvových politík, opatrenia administratívnejtechnickej spolupráce, budovanie kapacít, trojstranné dohody,môže sa uskutočňovať prostredníctvom rôznych druhov financovaniapostupov vrátane rozpočtovej podpory, rozpočtových zárukoperácií kombinovaného financovania.

5.    Zmluvná strana EÚvyspelejší členovia organizácie OAKTŠ sa zaväzujú, že budú rozvíjať nové formy nadviazania vzťahov vrátane inovatívnych finančných nástrojovspolufinancovania.

6.    Zmluvné strany budú spolupracovaťpodporovať využívanie finančných zdrojov na podporu mobilizácie domácich zdrojov, na poskytovanie humanitárnej pomocipomocinúdzi, na riešenie nepredvídaných okolností, nových potrieb alebo vznikajúcich výziev, na uľahčenie obchoduna podporu medzinárodných iniciatív alebo priorít.

7.    Zmluvné strany sa dohodli, že každé rozhodnutieposkytnutí rozpočtovej podpory bude:

a)    vychádzaťjasného súboru kritérií oprávnenostidôkladného posúdenia rizíkprínosov;

b)    založené na zodpovednosti krajiny, vzájomnej zodpovednostispoločnom záväzkuuniverzálnym hodnotámzásadám;


c)    zahŕňať posilnený politický dialóg, lepšiu správu vecí verejnýchdopĺňajúce úsiliezhromažďovanie väčších zdrojovich lepšie vynakladanie; a

d)    sa odlišovať tak, aby lepšie reagovalo na politický, hospodárskysociálny kontext prijímajúcej krajiny.

8.    Zmluvné strany sa dohodli, že budú podporovať predvídateľnosťbezpečnosť tokov zdrojovzintenzívnia úsilieďalšie zlepšenie spôsobu, akým riadiauskutočňujú rozvojovú spoluprácu, najmä prostredníctvom väčšej koordináciesúdržnostizohľadnením svojich príslušných komparatívnych výhod vrátane skúsenostíprechodom.

9.    Zmluvné strany sa dohodli, že programovanie má byť založené na včasnom, nepretržitominkluzívnom dialógu medzi zmluvnou stranou EÚčlenmi organizácie OAKTŠ vrátane vnútroštátnychmiestnych orgánov, regionálnych, kontinentálnychmedzinárodných organizáciízapojenia parlamentov, občianskej spoločnosti, súkromného sektoraďalších zainteresovaných stráncieľom posilniť demokratickú zodpovednosť za procespovzbudiť podporu národnýchregionálnych stratégií. Dohodli sa, že programovanie sa bude podľa potreby synchronizovať so strategickými cyklami príjemcov,zaviazali sa využívať ich inštitúcie, systémypostupy. Zároveň sa dohodli, že programovanie poskytne osobitný prispôsobený viacročný rámec spolupráce vrátane diverzifikovaných prostriedkov spolupráce.

10.    Zmluvné strany sa dohodli, žeprípade jasnej pridanej hodnotypreukázanej komparatívnej výhody sa podporí spoluprácatretími krajinamiďalšími aktérmi vrátane spolupráce juh – juhtrojstrannej spolupráce.


11.    Zmluvné strany sa môžu rozhodnúť, žečase, ktorý obom stranám vyhovuje, vykonajú preskúmanie riadeniavplyvu finančných zdrojovcieľom zvýšiť účinnosť programovaniaprideľovania pomoci.

12.    Zmluvné strany posilnia dialógspoluprácuoblasti vhodného využívania finančných zdrojov,to prípadne aj prostredníctvom spolupráceEurópskym úradom pre boj proti podvodom.

ČLÁNOK 83

Domáce verejné zdroje

1.    Členovia organizácie OAKTŠ, ktorí sú zmluvnými stranami tejto dohody, opätovne potvrdzujú svoj záväzok zvýšiť mobilizáciu domácich zdrojov. Podporujú prostredie, ktoré zvyšuje domáce súkromné tokyposilňuje obchod ako hybnú silu rozvoja.

2.    Členovia organizácie OAKTŠ, ktorí sú zmluvnými stranami tejto dohody, sa usilujúposilnenie výberu príjmov prostredníctvom modernizovaných daňových systémov, zdokonalenej daňovej politiky, efektívnejšieho výberu daníposilnenejreformovanej daňovej správy. Pracujú na zlepšovaní spravodlivosti, transparentnosti, efektívnostiúčinnosti svojich daňových systémov,to aj rozšírením základu danepokračujúcim úsilímintegráciu neformálneho sektora do formálneho hospodárstvasúladeokolnosťami krajiny. Posilňujú fiškálnu legitimitu zvýšením efektívnostiúčinnosti svojich verejných výdavkov.


3.    Zmluvné strany sa dohodli, že zvýšia úsilieboji proti nezákonným finančným tokomcieľom ich odstránenia, úsiliespoluprácu pri vymáhaní stratených aktívkapitáluúsilieposilnenie osvedčených postupov pri vracaní aktívcieľom podporiť udržateľný rozvoj. Podporujú opatrenia na boj proti korupcii, podvodompraniu špinavých peňazízaväzujú sa, že prijmú opatrenia na boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, daňovým únikominým škodlivým daňovým praktikám prostredníctvom intenzívnejšej medzinárodnej spolupráce, lepšej domácej regulácie, ako aj prostredníctvom väčších kapacítvýmeny informácií.

4.    Zmluvné strany posilňujú dobrú správu vo finančnýchdaňových záležitostiach, transparentnosťzodpovednosťspolupracujú na ich posilnení. Zaväzujú sa rozšíriť medzinárodnú spoluprácudaňovej oblasti inkluzívnym, spravodlivýmtransparentným spôsobom a v tomto ohľade sa dohodli na spolupráci na medzinárodných fórach venovaných daňovým záležitostiam na medzinárodnej úrovni.

ČLÁNOK 84

Domáce a medzinárodné súkromné zdroje

1.    Zmluvné strany uznávajú, že súkromné kapitálové toky sú nevyhnutným doplnkom národného rozvojového úsilia. Vypracujú politiky a v prípade potreby posilnia regulačné rámcenástrojecieľom lepšie zosúladiť stimuly súkromného sektoraverejnými cieľmi. Spolupracujúcieľom mobilizovať udržateľnézodpovedné investície, povzbudzovať súkromný sektor, aby sa do rozvojového procesu zapájal ako partner,investovať do oblastí, ktoré sú pre udržateľný rozvoj rozhodujúce.


2.    Zmluvné strany sa usilujúvyužívanie kombinácie grantovpôžičiek, ako aj zárukpák na prilákanie súkromných financií a o riešenie zlyhaní trhusúčasne obmedzenie jeho narušení.

3.    Zmluvné strany uznávajú, že remitencie sú kľúčovým súkromným zdrojom financovania udržateľného rozvoja. Zavádzajú príslušné právne predpisyregulačné rámcecieľom vytvoriť konkurenčnýtransparentný trh pre lacnejšie, rýchlejšiebezpečnejšie prevody peňazí legálnymioficiálnymi kanálmikrajine zadávateľaajkrajine príjemcuzaviesť inovatívnecenovo dostupné riešeniaoblasti prevodov. Podporujú vytváranie inovatívnych finančných produktovvytvárajú stimuly na posilnenie prispievania ich diaspóryrozvoju. Podporujú dialóg medzi všetkými príslušnými verejnýmisúkromnými zainteresovanými stranamizáujme uľahčenia tokov remitenciícieľom zvýšiť ich vplyv na rozvoj.

ČLÁNOK 85

Dlh a udržateľnosť dlhovej služby

1.    Zmluvné strany sa zaväzujú, že prostredníctvom koordinovaných politík zameraných na financovanie, zmierňovanie, reštrukturalizáciu alebo prípadne riadenie dlhu zabezpečia dlhodobú udržateľnosť dlhovej služby. Dohodli sa na pomoci krajinám pri budovaní kapacít riadenia dlhurozvoji strednodobýchdlhodobých stratégií dlhu.


2.    Zmluvné strany zdôrazňujú význam spolupráce dlžníkovveriteľov pri predchádzaníriešení dlhových kríz. Zhodujú sa na potrebe posilniť dialóg, výmenu informáciítransparentnosť tak, aby sa posúdeniaanalýzy udržateľnosti dlhovej služby zakladali na komplexných, objektívnychspoľahlivých údajoch.

3.    Zmluvné strany sa vzhľadom na prepojenia medzi dlhomhospodárskym rastom zaväzujú zapojiť sa do dialóguspoluprácerámci medzinárodných diskusiívšeobecnom probléme dlhu bez toho, aby boli dotknuté konkrétne diskusie prebiehajúce na príslušných fórach.

4.    Zmluvné strany sa dohodli, že podľa potreby prispejúmedzinárodne schváleným iniciatívam na odpustenie dlhovcieľom zmierniť náklady členov organizácie OAKTŠ na dlhovú službu.


ČASŤ V

INŠTITUCIONÁLNY RÁMEC

ČLÁNOK 86

Spoločné inštitúcie

1.    Zmluvné strany týmto ustanovujú tieto spoločné inštitúcie na úrovni členov organizácie OAKTŠzmluvnej strany EÚ: Radu ministrov OAKTŠ – EÚ, Výbor vyšších úradníkov na veľvyslaneckej úrovni OAKTŠ – EÚ (ďalej len „výbor ALSOC OAKTŠ – EÚ“)Spoločné parlamentné zhromaždenie OAKTŠ – EÚ. Zmluvné strany týmto ustanovujú aj Radu ministrov, Spoločný výborParlamentné zhromaždenie ako spoločné inštitúcie pre každýregionálnych protokolov.

2.    Zmluvné strany sa usilujú zabezpečiť koordináciukomplementárnosť medzi spoločnými inštitúciami tejto dohodyspoločnými inštitúciami iných rámcov alebo dohôd, ktorých sú zmluvnými stranami, vrátane DHP,to bez toho, aby boli dotknuté príslušné ustanovenia týchto dohôd.

ČLÁNOK 87

Samit hláv štátov alebo predsedov vlád

Zmluvné strany sa môžu schádzať na úrovni hláv štátov alebo predsedov vlád po vzájomnej dohode vo vhodnom formáte, na základe spoločne dohodnutého harmonogramu a programu.


ČLÁNOK 88

Rada ministrov OAKTŠ – EÚ

1.    Radu ministrov OAKTŠ – EÚ tvoria na jednej strane zástupcovia každého člena organizácie OAKTŠ na ministerskej úrovnina druhej strane zástupcovia Európskej úniejej členských štátov na ministerskej úrovni. Spoločne jej predsedá predseda, ktorého na jednej strane vymenujú členovia organizácie OAKTŠ,na druhej strane predseda, ktorého vymenuje zmluvná strana EÚ.

2.    Rada ministrov OAKTŠ – EÚ zasadázásade každé tri rokyvždy, keď sa topodnetu spolupredsedov považuje za potrebné,to vo forme a v zložení zodpovedajúcom otázkam, ktoré sa majú riešiť. Podľa potreby sa na stretnutiach môžu zúčastňovať pozorovatelia.

3.    Rada ministrov OAKTŠ – EÚ môže ustanoviť výborypracovné skupiny, ktoré sa budú účinnejšieefektívnejšie zaoberať konkrétnymi otázkami, napríklad otázkami financovania obchodurozvoja. Zároveň môže delegovať právomoci na výbor ALSOC OAKTŠ – EÚ.

4.    Funkciou Rady ministrov OAKTŠ – EÚ je:

a)    poskytovať strategické politické usmernenie;

b)    dohliadať na účinnédôsledné vykonávanie tejto dohody;


c)    prijímať politické usmerneniaprijímať rozhodnutiacieľom uplatniť osobitné aspekty potrebné na vykonávanie ustanovení tejto dohody; a

d)    prijímať spoločné stanoviskádohodnúť sa na spoločných opatreniachoblasti medzinárodnej spolupráceuľahčovať koordináciumedzinárodných organizáciáchfórach.

5.    Rada ministrov OAKTŠ – EÚ prijíma rozhodnutia, ktoré sú záväzné pre všetky zmluvné strany, pokiaľ nie je uvedené inak, alebo vydáva odporúčania týkajúce sa ktorejkoľvekjej funkcií uvedenýchodseku 4 na základe vzájomnej dohody zmluvných strán. Jej konanie je platné iba vtedy, ak sú prítomní zástupcovia Európskej únie, aspoň polovice členských štátov Európskej únieaspoň dve tretiny členov zastupujúcich vlády členov organizácie OAKTŠ. Ktorýkoľvekčlenov Rady ministrov OAKTŠ – EÚ, ktorý sa nemôže zúčastniť, môže byť zastupovaný. Zástupcovia vykonávajú všetky práva tohto člena. Rada ministrov OAKTŠ – EÚ predloží Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu správuvykonávaní tejto dohody. Rada skúmaberie do úvahy rezolúcieodporúčania prijaté Spoločným parlamentným zhromaždením.

6.    Rada ministrov OAKTŠ – EÚ môže prijímať rozhodnutia alebo vydávať odporúčania písomným postupom. Písomný postup môže navrhnúť ktorákoľvek zo zmluvných stránmôže sa začať na základe súhlasu spolupredsedov. Poriadok stanovenýodseku 5 sa uplatňuje mutatis mutandis na písomný postup.

7.    Rada ministrov OAKTŠ – EÚ prijme svoj rokovací poriadok na svojom prvom zasadnutí, najneskôr však do šiestich mesiacov po nadobudnutí platnosti tejto dohody.


ČLÁNOK 89

Výbor vyšších úradníkov na veľvyslaneckej úrovni OAKTŠ – EÚ

1.    Výbor vyšších úradníkov na veľvyslaneckej úrovni (ALSOC OAKTŠ – EÚ) tvoria na jednej strane zástupcovia každého člena organizácie OAKTŠ na úrovni veľvyslancov alebo vysokých úradníkovgenerálny tajomník organizácie OAKTŠúradnej mocina druhej strane zástupcovia Európskej úniejej členských štátov na úrovni veľvyslancov alebo vysokých úradníkov. Výbor ALSOC OAKTŠ – EÚ sa schádza raz ročnena mimoriadnych zasadnutiach na žiadosť spolupredsedov, najmäcieľom pripravovať zasadnutia Rady ministrov OAKTŠ-EÚ. Spoločne mu predsedajú tie isté zmluvné strany, ktoré zastávajú funkciu spolupredsedov Rady ministrov OAKTŠ – EÚ. Prijíma rozhodnutiavydáva odporúčania na základe vzájomnej dohody zmluvných strán. Podľa potreby sa na stretnutiach môžu zúčastňovať pozorovatelia.

2.    Výbor ALSOC OAKTŠ – EÚ pripravuje zasadnutia Rady ministrov OAKTŠ – EÚnapomáha pri plnení jej úlohvykonáva každý mandát, ktorý mu bol zverený Radou ministrov OAKTŠ – EÚ.

3.    Výbor ALSOC OAKTŠ – EÚ prijme svoj rokovací poriadok na svojom prvom zasadnutí, najneskôr však do šiestich mesiacov po nadobudnutí platnosti tejto dohody.


ČLÁNOK 90

Spoločné parlamentné zhromaždenie OAKTŠ – EÚ

1.    Každý člen troch regionálnych parlamentných zhromaždení je členom Spoločného parlamentného zhromaždenia OAKTŠ – EÚ. Spoločné parlamentné zhromaždenie OAKTŠ – EÚ sa schádza raz ročne, ako je stanovenéjeho rokovacom poriadku uvedenomodseku 3. Spoločne mu predsedá poslanec Európskeho parlamentuposlanec parlamentu členov organizácie OAKTŠ, ktorí sú vymenovaní podľa ich postupov.

2.    Medzi funkcie Spoločného parlamentného zhromaždenia OAKTŠ – EÚ ako poradného orgánu patrí:

a)    prijímať uzneseniavydávať odporúčaniacieľom dosiahnuť ciele tejto dohody; a

b)    presadzovať demokratické procesy, podporovať spoluprácu medzi parlamentmiuľahčovať lepšie porozumenie medzi národmi členov organizácie OAKTŠEurópskej únie.

3.    Spoločné parlamentné zhromaždenie OAKTŠ-EÚ prijme svoj rokovací poriadok na svojom prvom zasadnutí, ale najneskôr do šiestich mesiacov od nadobudnutia platnosti tejto dohody.


ČLÁNOK 91

Regionálny samit

Zmluvné strany každého regionálneho protokolu sa môžu rozhodnúť, že sa zídu na úrovni hláv štátov alebo predsedov vlád v intervaloch, na ktorých sa príslušné zmluvné strany dohodnú na základe spoločne dohodnutého harmonogramu a programu.

ČLÁNOK 92

Regionálne Rady ministrov

1.    Zmluvné strany týmto ustanovujú Radu ministrov pre každýtroch regionálnych protokolov:

a)    Radu ministrov Afrika – EÚ tvoria na jednej strane zástupcovia každého zmluvného štátuAfrike na ministerskej úrovnina druhej strane zástupcovia Európskej úniejej členských štátov na ministerskej úrovni;

b)    Radu ministrov Karibik – EÚ tvoria na jednej strane zástupcovia každého zmluvného štátukaribskej oblasti na ministerskej úrovnina druhej strane zástupcovia Európskej úniejej členských štátov na ministerskej úrovni; a


c)    Radu ministrov Tichomorie – EÚ tvoria na jednej strane zástupcovia každého zmluvného štátutichomorskej oblasti na ministerskej úrovnina druhej strane zástupcovia Európskej úniejej členských štátov na ministerskej úrovni.

Každej regionálnej Rade ministrov spoločne predsedá na jednej strane predseda, ktorého vymenujú príslušné africké, karibské alebo tichomorské zmluvné štáty, a na druhej strane predseda, ktorého vymenuje zmluvná strana EÚ, podľa ich vlastných postupov.

Každá regionálna Rada ministrov sa stretáva v intervaloch, na ktorých sa dohodnú príslušné zmluvné strany, v zložení zodpovedajúcom otázkam, ktoré sa majú riešiť, a na podnet spolupredsedov a prijíma rozhodnutia na základe vzájomnej dohody.

2.    Medzi funkcie každej regionálnej Rady ministrov patrí:

a)    určovanie priorítpodľa potreby stanovovanie akčných plánov vo vzťahucieľom príslušného regionálneho protokolu;

b)    prijímanie rozhodnutívydávanie odporúčaní na vykonávanie konkrétnych aspektov príslušného regionálneho protokolu vrátane rozhodnutí týkajúcich sa jeho revízie alebo zmeny,tosúladečlánkom 99 ods. 5. Rozhodnutia sú záväzné pre všetky zmluvné strany príslušného regionálneho protokolu, pokiaľ nie je uvedené inak; a

c)    vedenie dialóguvýmena názorov na všetky otázky spoločného záujmu.


3.    Každá regionálna Rada ministrov prijíma rozhodnutia alebo vydáva odporúčania na základe spoločnej dohody. Jej konanie je platné iba vtedy, ak sú prítomní zástupcovia Európskej únie, aspoň polovice členských štátov Európskej únieaspoň dve tretiny členov zastupujúcich príslušné africké, karibskétichomorské regióny. Ktorýkoľvekčlenov ktorejkoľvek regionálnej Rady ministrov, ktorý sa nemôže zúčastniť, môže byť zastupovaný. Zástupcovia vykonávajú všetky práva tohto člena.

4.    Každá regionálna Rada ministrov:

a)    môže prijímať rozhodnutia alebo vydávať odporúčania písomným postupom. Poriadok stanovenýčlánku 88 sa uplatňuje mutatis mutandis na písomný postup regionálnej Rady ministrov;

b)    môže zriaďovať podvýborypracovné skupiny, ktoré sa budú účinnejšieefektívnejšie zaoberať konkrétnymi otázkami,môže delegovať právomoci na príslušný regionálny Spoločný výbor;

c)    predloží Rade ministrov OAKTŠ – EÚ správuvykonávaní svojho príslušného protokolu; a

d)    prijme svoj rokovací poriadok na svojom prvom zasadnutí, ale najneskôr do šiestich mesiacov po nadobudnutí platnosti tejto dohody.


ČLÁNOK 93

Regionálne Spoločné výbory

1.    Každý regionálny Spoločný výbor tvoria na jednej strane zástupcovia každého afrického člena organizácie OAKTŠ za protokol Afrika – EÚ, každého karibského člena organizácie OAKTŠ za protokol Karibik – EÚkaždého tichomorského člena organizácie OAKTŠ za protokol Tichomorie – EÚ na úrovni veľvyslancov alebo vysokých úradníkovna druhej strane zástupcovia Európskej úniejej členských štátov na úrovni veľvyslancov alebo vysokých úradníkov.

2.    Každému regionálnemu Spoločnému výboru spoločne predsedajú tie isté zmluvné strany, ktoré zastávajú funkciu spolupredsedov príslušnej regionálnej Rady ministrov. Ak je to vhodné, Spoločný výbor môže na základe dohody spolupredsedov rozhodnúťprizvaní pozorovateľov na návrh ktorejkoľvek zmluvnej strany.

3.    Každý regionálny Spoločný výbor pripravuje zasadnutia príslušnej regionálnej Rady ministrovnapomáha pri plnení jej úlohvykonáva každý mandát, ktorý mu bol zverený príslušnou regionálnou Radou ministrov.

4.    Každý regionálny Spoločný výbor prijme svoj rokovací poriadok na svojom prvom zasadnutí, najneskôr do šiestich mesiacov po nadobudnutí platnosti tejto dohody.


ČLÁNOK 94

Regionálne parlamentné zhromaždenia

1.    Zmluvné strany týmto zriaďujú regionálne parlamentné zhromaždenie pre každýtroch regionálnych protokolov, ktorému bude spoločne predsedať na jednej strane poslanec Európskeho parlamentuna druhej strane poslanec parlamentupríslušných afrických, karibských alebo tichomorských zmluvných strán vymenovaný za predsedu,súladeich vlastnými postupmi:

a)    Parlamentné zhromaždenie Afrika – EÚ tvoria na jednej strane poslanci Európskeho parlamentuna druhej stranerovnakom počte poslanci parlamentov všetkých zmluvných štátovAfrike;

b)    Parlamentné zhromaždenie Karibik – EÚ tvoria na jednej strane poslanci Európskeho parlamentuna druhej stranerovnakom počte poslanci parlamentov všetkých zmluvných štátovkaribskej oblasti;

c)    Parlamentné zhromaždenie Tichomorie – EÚ tvoria na jednej strane poslanci Európskeho parlamentuna druhej strane rovnakýrovnakom počte poslanci parlamentov všetkých zmluvných štátovtichomorskej oblasti.


2.    Každé regionálne parlamentné zhromaždenie sa ako poradný orgán schádza najmä pred zasadnutiami príslušnej regionálnej Rady ministrov.tejto súvislosti sa každému regionálnemu parlamentnému zhromaždeniu včas poskytne program príslušnej regionálnej Rady ministrov, na základe ktorého môže vydávať odporúčania príslušnej Rade ministrov,je informovanérozhodnutiachodporúčaniach príslušnej regionálnej Rady ministrov.

3.    Každé regionálne parlamentné zhromaždenie:

a)    môže prijímať uzneseniadiskutovaťakýchkoľvek otázkach týkajúcich sa príslušného regionálneho protokolu;

b)    môže podporovať demokratické procesy prostredníctvom dialógukonzultáciíuľahčovať lepšie porozumenie medzi národmi Európskej únienárodmi Afriky, karibskej oblastitichomorskej oblasti;

c)    spolupracuje so Spoločným parlamentným zhromaždením OAKTŠ – EÚotázkach týkajúcich sa tejto dohodycieľom zabezpečiť koordináciusúdržnosť a

d)    prijme svoj rokovací poriadok na svojom prvom zasadnutí, ale najneskôr do šiestich mesiacov od nadobudnutia platnosti tejto dohody.


ČLÁNOK 95

Spolupráca so zainteresovanými stranami

1.    Zmluvné strany sa dohodli, že spolupráca so zainteresovanými stranami, najmämiestnymi orgánmi, občianskou spoločnosťouzástupcami súkromného sektora, tvorí neoddeliteľnú súčasť dobre informovaného rozhodovaniapresadzovania cieľov tohto partnerstva.

2.    Zainteresované strany musia byť včas informovanéschopné prispievať do širokého procesu dialógu, najmäohľadom na zasadnutia príslušnej Rady ministrov.

3.    Na podporu takejto spolupráce sa podľa potreby zavedú otvorenétransparentné mechanizmy štruktúrovaných konzultácií so zainteresovanými stranami.

4.    Výsledky konzultácií so zainteresovanými stranami sa podľa potreby oznamujú príslušnej Rade ministrov, Spoločnému výboru alebo parlamentnému zhromaždeniu.


ČASŤ VI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

ČLÁNOK 96

Územná pôsobnosť

Táto dohoda sa na jednej strane vzťahuje na územia, na ktorých sa uplatňuje Zmluva o Európskej únii a Zmluva o fungovaní Európskej únie, a to za podmienok, ktoré sú v týchto zmluvách stanovené, a na druhej strane sa vzťahuje na územia členov organizácie OAKTŠ.

ČLÁNOK 97

Iné dohody alebo dojednania

Vykonávaniu tejto dohody nemôže brániť žiadna zmluva, dohovor, dohoda alebo dojednanie akéhokoľvek druhu medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi Európskej únie a jedným alebo viacerými členmi organizácie OAKTŠ.


ČLÁNOK 98

Súhlas so záväznosťou, nadobudnutie platnosti a predbežné vykonávanie

1.    Zmluvné strany vyjadrujú svoj súhlastým, že budú viazané touto dohodousúlade so svojimi príslušnými vnútornými pravidlamipostupmi.

2.    Táto dohoda nadobúda platnosť prvým dňom druhého mesiaca nasledujúceho po dni, keď Európska úniajej členské štátynajmenej dve tretiny členov organizácie OAKTŠ dokončia na tento účel príslušné vnútorné postupyuložia svoje listiny vyjadrujúce ich súhlas so záväznosťou na Generálnom sekretariáte Rady Európskej únie (ďalej len „depozitár“), ktorý zašle overenú kópiu sekretariátu OAKTŠ.

3.    Člen organizácie OAKTŠ, ktorý neukončil postupy stanovenéodseku 2dátumu nadobudnutia platnosti tejto dohodysúladeodsekom 2, tak môže urobiť do dvanástich mesiacov po tomto dátume. Táto dohoda sa pre takýchto členov organizácie OAKTŠ stane platnou prvým dňom druhého mesiaca nasledujúceho po uložení ich listín vyjadrujúcich ich súhlas so záväznosťoudepozitára, ktorý zašle overenú kópiu sekretariátu OAKTŠ. Takíto členovia organizácie OAKTŠ uznajú platnosť akéhokoľvek opatrenia prijatého na vykonanie tejto dohody po dátume nadobudnutia jej platnostisúladeodsekom 2.


4.    Bez ohľadu na odseky 23 Európska úniačlenovia organizácie OAKTŠ môžu vykonávať túto dohodu predbežne,to ako celok alebo len jej časť, až do nadobudnutia jej platnosti a v súlade so svojimi príslušnými vnútornými postupmi. Predbežné vykonávanie sa začína prvým dňom druhého mesiaca po dni podpisu tejto dohody. Pred začatím predbežného vykonávania Európska únia oznámi členom organizácie OAKTŠ tie časti tejto dohody, ktoré sa budú predbežne vykonávať.

ČLÁNOK 99

Doba trvania a revízia

1.    Táto dohoda sa uzatvára na počiatočné obdobie 20 rokov. Tri roky pred koncom tohto počiatočného obdobia začnú zmluvné strany dialógcieľom opätovne preskúmať ustanovenia, ktorými sa majú následne riadiť ich vzťahy. Táto dohoda sa automaticky predlžuje na jedno obdobie piatich rokov, pokiaľ sa všetky zmluvné strany nedohodnú na jej ukončení alebo predĺžení pred koncom počiatočného obdobia 20 rokov.

2.    Zmluvné strany môžu predložiť návrhy zmien tejto dohody Rade ministrov OAKTŠ – EÚ najneskôr šesť mesiacov pred príslušným zasadnutím Rady ministrov OAKTŠ – EÚ. Všetky zmeny schvaľuje Rada ministrov OAKTŠ – EÚpodliehajú postupom stanovenýmčlánku 98 pre nadobudnutie platnostipredbežné vykonávanie tejto dohody.


3.    Zmluvné strany do šiestich mesiacov od skončenia platnosti Agendy 2030 začnú rokovaniacieľom preskúmaťprehodnotiť strategické priority tejto dohody vrátane afrického regionálneho protokolu, karibského regionálneho protokolutichomorského regionálneho protokolu a s cieľom zaviesť všetky ďalšie potrebné zmeny. Zmenená dohoda nadobúda platnosťsúladepostupmi stanovenými pre nadobudnutie platnostipredbežné vykonávanie tejto dohody.

4.    Zmluvné strany môžu predložiť návrhy zmien prílohtejto dohode Rade ministrov OAKTŠ – EÚ najneskôr šesť mesiacov pred príslušným zasadnutím Rady ministrov OAKTŠ – EÚ. Všetky zmeny schvaľuje Rada ministrov OAKTŠ – EÚ.

5.    Zmluvné strany príslušných regionálnych protokolov môžu predložiť návrhy na zmeny ich protokolu príslušnej regionálnej Rade ministrovRade ministrov OAKTŠ – EÚ najneskôr 120 dní pred príslušným zasadnutím regionálnej Rady ministrov. Akékoľvek zmeny prijme príslušná regionálna Rada ministrovbezodkladne sa oznámia Rade ministrov OAKTŠ – EÚ, ktorá môže dať súhlas do 120 dní od dátumu oznámenia,to aj prostredníctvom písomného postupu alebo delegovania právomocí na výbor ALSOC OAKTŠ-EÚ. Rada ministrov OAKTŠ – EÚ môže odmietnuť udeliť súhlas so zmenou, ktorá sa považuje za nezlučiteľnútouto dohodou,dôvody odmietnutia oznámi príslušnej regionálnej Rade ministrov. Ak sa odmietnutie súhlasu nevysloví do 120 dní od dátumu oznámenia, považuje sa to za súhlas. Zmenený protokol nadobúda platnosť prvým dňom druhého mesiaca nasledujúceho po dátume súhlasu.


6.    Rada ministrov OAKTŠ – EÚ môže prijať akékoľvek prechodné opatrenia potrebnéprípade, že medzi zmluvnými stranami sa plánuje nová dohoda,to až do času, kým táto dohoda nenadobudne platnosť alebo sa nebude predbežne vykonávať.

ČLÁNOK 100

Vypovedanie

Túto dohodu môže vypovedať zmluvná strana EÚ vo vzťahu ku každému členovi organizácie OAKTŠ a každý člen organizácie OAKTŠ vo vzťahu k zmluvnej strane EÚ. Vypovedanie nadobúda účinnosť šesť mesiacov po doručení písomného oznámenia depozitárovi, ktorý zašle overenú kópiu sekretariátu OAKTŠ.

ČLÁNOK 101

Urovnávanie sporov a plnenie záväzkov

1.    Zmluvné strany prijmú všetky všeobecné alebo osobitné opatrenia potrebné na splnenie záväzkov, ktoré im vyplývajútejto dohody. Riešia rozdielyspory, ktoré medzi nimi vzniknú pri uplatňovaní tejto dohody,riešia otázky výkladu súvisiacetouto dohodousúladetýmto článkom.


2.    Bez toho, aby boli dotknuté postupy uvedenétomto článkuodsekoch 3 až 9 a v článku 74 ods. 4, je možné každú otázku súvisiacuvýkladom tejto dohody vyriešiť prostredníctvom konzultáciíRade ministrov OAKTŠ – EÚ alebo po dohode zmluvných strán prostredníctvom osobitného podvýboru alebo akéhokoľvek iného vhodného mechanizmu, ktorý podlieha Rade ministrov OAKTŠ – EÚ. Zmluvné strany predložia príslušné informácie potrebné na dôkladné preskúmanie záležitosticieľom túto záležitosť vyriešiť včaspriateľským spôsobom.

3.    Na účely odsekov 4 až 9 výraz „zmluvná strana“ označuje na jednej strane Európsku úniujej členské štátyna druhej strane každý člen organizácie OAKTŠ.

4.    Zmluvné strany sarámci partnerského dialógu zaoberajú rozdielmi medzi nimicieľom predchádzať situáciám,ktorých by jedna zmluvná strana mohla považovať za potrebné využiť konzultácie uvedenéodsekoch 56.

5.    Ak sa niektorá zo zmluvných strán domnieva, že druhá zmluvná strana nesplnila niektorý zo záväzkov vyplývajúcichtejto dohody, oznámi to druhej zmluvnej straneposkytne všetky príslušné informácie potrebné na dôkladné preskúmanie situáciecieľom dosiahnuť obojstranne prijateľné riešenie do 90 dní od dátumu oznámenia. Ak sa to nebude považovať za dostatočné, zmluvné strany uskutočnia štruktúrovanésystematické konzultácie. Ak nie sú schopné dosiahnuť obojstranne prijateľné riešenie do 120 dní od začatia konzultácií, oznamujúca zmluvná strana môže prijať opatrenia primerané nesplneniu konkrétneho záväzku.


6.    Bez ohľadu na odsek 5, ak sa ktorákoľvek zmluvná strana domnieva, že druhá zmluvná strana porušuje niektoré zo základných prvkov uvedenýchčlánkoch 918,výnimkou prípadov zvláštnej naliehavosti alebo závažných prípadov korupcie uvedenýchčlánku 12, oznámi to druhej zmluvnej straneposkytne všetky príslušné informácie potrebné na dôkladné preskúmanie situáciecieľom nájsť obojstranne prijateľné riešenie do 60 dní odo dňa oznámenia. Ak sa to nebude považovať za dostatočné, zmluvné strany uskutočnia štruktúrovanésystematické konzultácie. Do fázy štruktúrovanýchsystematických konzultácií sa zapája osobitný spoločný výbor po dohodedotknutými zmluvnými stranami, pričom sa zachováva dvojstranný charakter konzultácií. Osobitný spoločný výbor pozostávajúcirovnakého počtu zástupcov zmluvnej strany EÚčlenov organizácie OAKTŠ, ktorí dodržiavajú zásady skutočného partnerstvavzájomnej zodpovednosti, poskytuje poradenstvo týkajúce sa plnenia záväzkovpodľa potreby pomáha dotknutej zmluvnej strane pri prijímaní potrebných opatrení na dodržiavanie záväzkov vyplývajúcichtejto dohody. Za dodržiavanie svojich záväzkov podľa tejto dohody zostáva výlučne zodpovedná príslušná zmluvná strana. Ak nie sú schopné dosiahnuť obojstranne prijateľné riešenie do 90 dní od začatia konzultácií, oznamujúca strana môže prijať primerané opatrenia.

7.    Ak ktorákoľvek zo zmluvných strán usúdi, že porušenie niektorého zo základných prvkov predstavuje prípad zvláštnej naliehavosti, môže bezodkladne prijať primerané opatreniaokamžitou platnosťou bez predchádzajúcej konzultácie. Prípady zvláštnej naliehavosti sú výnimočné prípady obzvlášť závažnýchhrubých porušení jedného zo základných prvkov uvedenýchčlánkoch 918.


8.    „Primerané opatrenia“ uvedenéodsekoch 67 sa prijímajúplnom súlademedzinárodným právomsú úmerné nesplneniu záväzkov vyplývajúcichtejto dohody. Prednosť majú také opatrenia, ktoré čo najmenej narušia fungovanie tejto dohody. Medzi primerané opatrenia môže patriť čiastočné alebo úplné pozastavenie vykonávania tejto dohody. Po prijatí primeraných opatrení možno na žiadosť ktorejkoľvek zo zmluvných strán uskutočniť konzultáciecieľom dôkladne preskúmať situáciunájsť riešenia umožňujúce zrušenie primeraných opatrení.

9.    Zmluvné strany sa dohodli, že konzultácie sa vedú na úrovnivo forme, ktorá sa považuje za najpriaznivejšiu pre dosiahnutie obojstranne prijateľného riešenia. Dohodli sa, že do procesu konzultácií sa po dohodedotknutými zmluvnými stranami môžu zapojiť príslušní regionálnimedzinárodní aktéri, pričom sa zachová dvojstranný charakter konzultácií.

ČLÁNOK 102

Pristúpenie

1.    Každý nový členský štát Európskej únie sa stáva zmluvnou stranou tejto dohody odo dňa jeho pristúpeniaEurópskej únii prostredníctvom doložky na tento účelaktepristúpení. Ak aktpristúpeníEurópskej únii nestanovuje takéto automatické pristúpenie nového členského štátutejto dohode, dotknutý členský štát pristúpitejto dohode uložením aktupristúpenídepozitára, ktorý zašle overenú kópiu sekretariátu organizácie OAKTŠ.


2.    Každá žiadosťpristúpenietejto dohode podaná nezávislým štátom, ktorý je členom organizácie OAKTŠ, alebo akýmkoľvek iným nezávislým štátom, ktorého štrukturálne charakteristikyhospodárskasociálna situácia sú porovnateľné so situáciou členov organizácie OAKTŠ, sa predloží Rade ministrov OAKTŠ – EÚ. Ak je žiadosť Radou ministrov OAKTŠ – EÚ schválená, dotknutý štát pristúpitejto dohode uložením aktupristúpenídepozitára, ktorý zašle overenú kópiu sekretariátu OAKTŠ.

3.    Zmluvné strany zhodnotia účinky pristúpenia nových štátov na túto dohodu.

4.    Rada ministrov OAKTŠ – EÚ môže rozhodnúťakýchkoľvek prechodných alebo pozmeňujúcich opatreniach, ktoré môžu byť nevyhnutné.

ČLÁNOK 103

Status pozorovateľa

Tretím aktérom vrátane regionálnych a kontinentálnych organizácií možno na účely dosiahnutia cieľov tejto dohody udeliť status pozorovateľa v inštitúciách stanovených v časti V všeobecnej časti tejto dohody rozhodnutím príslušnej spoločnej inštitúcie.


ČLÁNOK 104

Autentické znenia

Táto dohoda je vyhotovená v dvoch pôvodných vyhotoveniach v anglickom, bulharskom, českom, dánskom, estónskom, fínskom, francúzskom, gréckom, holandskom, chorvátskom, írskom, litovskom, lotyšskom, maďarskom, maltskom, nemeckom, poľskom, portugalskom, rumunskom, slovenskom, slovinskom, španielskom, švédskom a talianskom jazyku, pričom každé znenie je rovnako autentické.

REGIONÁLNE PROTOKOLY

AFRICKÝ REGIONÁLNY PROTOKOL

ČASŤ I

RÁMEC SPOLUPRÁCE

KAPITOLA 1

CHARAKTER A ROZSAH PÔSOBNOSTI

ČLÁNOK 1

Skutočné partnerstvo

1.    „Zmluvné strany“ sú na účely tohto protokolu príslušné zmluvné strany viazané týmto protokolom podľa článku 6 všeobecnej časti tejto dohody.

2.    Vzťahy medzi zmluvnými stranami sa riadia ustanoveniami všeobecnej časti tejto dohodystrategickými prioritami podľa tohto protokolu, ktoré sa vzájomne dopĺňajúposilňujúsúladečlánkom 6 všeobecnej časti tejto dohody.


3.    Zmluvné strany vykonávajú tento protokolduchu spoločnej zodpovednosti, vzájomnostivzájomnej zodpovednostitransparentnostidoplňujúcimi povinnosťami na vnútroštátnej, regionálnejmedzinárodnej úrovni.

ČLÁNOK 2

Strategické priority

1.    Zmluvné strany prijímajú osobitné opatreniatýchto kľúčových oblastiach spolupráce stanovenýchčasti II tohto protokolu:

a)    inkluzívnyudržateľný hospodársky rastrozvoj;

b)    ľudskýsociálny rozvoj;

c)    životné prostredie, manažment prírodných zdrojovzmena klímy;

d)    mierbezpečnosť;

e)    ľudské práva, demokraciaspráva vecí verejných;

f)    migráciamobilita.

2.    Zmluvné strany sa môžu po vzájomnej dohode dohodnúť na ďalších oblastiach zapájaniaspolupráce.


ČLÁNOK 3

Regionálna a kontinentálna integrácia a spolupráca

1.    Zmluvné strany podporujú vzájomné prepojeniastrategické väzby medzi AfrikouEurópskou úniou.

2.    Zmluvné strany podporujú regionálnukontinentálnu integráciuAfrike ako účinný spôsob dosiahnutia mieruprosperity, ako aj plnenia priorít tohto protokolu, pričom zohľadňujú ciele Agendy 2063 Africkej únie (ďalej aj „AÚ“) (ďalej len „Agenda 2063“)ďalších príslušných regionálnych rámcov.

3.    Zmluvné strany podporujú regionálnu hospodársku integráciuAfrike okrem iného prostredníctvom vybudovania väčších trhov, posilnenej vzájomnej prepojenostivoľného pohybu osôb, tovaru, služieb, kapitálu, pracovnej silytechnológiírámci vykonávania Zmluvyzaložení Afrického hospodárskeho spoločenstva uzavretejAbuji 3. júna 1991, ako aj Zmluvyzaložení Africkej kontinentálnej zóny voľného obchodu, uzavretejKigali 21. marca 2018.

4.    Zmluvné strany podporujú AÚregionálne organizácie pri presadzovaní mieru, bezpečnosti, demokraciesprávy vecí verejnýchrámci regionálnychkontinentálnych mechanizmov, ako sú africká mierovábezpečnostná štruktúra (APSA)africká štruktúra správy vecí verejných (AGA).


5.    Zmluvné strany sa dohodli, že zabezpečia súdržnosťkomplementárnosť medzi týmto protokolompartnerstvom medzi kontinentmi, ako je vymedzenénásledných samitoch AÚ – EÚ a v súvisiacich výsledných dokumentoch. Zmluvné strany vo svojej snahe dosiahnuť kontinentálne priority formulovanéAgende 2063 uznávajú úlohu AÚ aj regionálnych hospodárskych spoločenstiev (ďalej len „REC“)kontinentálnychmedziregionálnych otázkach.tejto súvislosti sa môžu zapájať do dialóguspoluprácemedziregionálnychkontinentálnych otázkachtými africkými krajinami, ktoré nie sú zmluvnými stranami tejto dohody.

6.    Zmluvné strany sa dohodli, že nadviažuposilnia spoluprácuRECuznajú ich úlohu ako základných prvkov afrického programu integrácie. Dohodli sa aj na spolupráciďalšími relevantnými regionálnymikontinentálnymi aktérmi, ktorí sú ochotníschopní presadzovať spoločné ciele.

7.    Zmluvné strany podporujú regionálnu spoluprácu so zámorskými krajinamiúzemiami (ZKÚ) pridruženými a s najvzdialenejšími regiónmi EÚoblastiach spoločného záujmu.


KAPITOLA 2

AKTÉRI A PROCESY

ČLÁNOK 4

Inštitucionálne ustanovenia

1.    Spoločné inštitúcie zriadené týmto protokolom, ktorých zloženiefunkcie sú vymedzené vo všeobecnej časti tejto dohody, sú tieto:

a)    Rada ministrov Afrika – EÚ;

b)    Spoločný výbor Afrika – EÚ;

c)    Parlamentné zhromaždenie Afrika – EÚ.

2.    Zmluvné strany pri svojej spoluprácivykonávaní tohto protokolu zohľadnia strategicképolitické usmernenie samitov AÚ – EÚ.


ČLÁNOK 5

Konzultácie so zainteresovanými stranami

Zmluvné strany vytvoria mechanizmy na vedenie otvorených a transparentných konzultácií so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami vrátane miestnych orgánov, zástupcov občianskej spoločnosti a súkromného sektora s cieľom informovať ich o politických procesoch a vykonávaní tohto protokolu a získavať ich príspevky do dialógu v súlade s článkom 5 ods. 3 všeobecnej časti tejto dohody.

ČLÁNOK 6

Vykonávanie a monitorovanie

1.    Zmluvné strany pre každú oblasť zapojenia podporujú mechanizmy účinnej spolupráceuskutočňujú súvisiace činnosti na najvhodnejšej domácej, regionálnej, viacnárodnejkontinentálnej úrovni. Preto pri vykonávaní tohto protokolu uznávajú úlohu regionálnychkontinentálnych organizáciísnažia sa posilniť zapojenie príslušných zainteresovaných strán.

2.    Zmluvné strany monitorujú vykonávanie tohto protokolu,to aj prostredníctvom prístupu viacerých zainteresovaných strán. Môžu ho pravidelne preskúmavaťpodľa potreby môžu revidovaťrozširovať jeho rozsah pôsobnostiexistujúcichnových oblastiach zapojeniasúladepostupom stanovenýmčlánku 99 ods. 5 všeobecnej časti tejto dohody.


ČASŤ II

KĽÚČOVÉ OBLASTI SPOLUPRÁCE

HLAVA I

INKLUZÍVNY UDRŽATEĽNÝ HOSPODÁRSKY RAST A ROZVOJ

ČLÁNOK 7

Zmluvné strany podporujú inkluzívny a udržateľný hospodársky rast a rozvoj na účely spoločného záujmu a prospechu prostredníctvom podpory štrukturálnej hospodárskej transformácie a diverzifikácie, vytvárania kvalitných pracovných miest s dôstojnými pracovnými podmienkami a dosahovania pokroku v regionálnej hospodárskej integrácii. Investujú do ľudského kapitálu a zručností, podporujú spoľahlivý makroekonomický rámec a vytvárajú podnikateľské prostredie, ktoré vedie k väčším investičným tokom a rozvoju súkromného sektora. Prijímajú opatrenia a spolupracujú na posilnení kapacít s cieľom zmierniť zmenu klímy a minimalizovať iné environmentálne riziká, podporovať zmenu paradigmy vo výrobe a spotrebe a presadzovať infraštruktúry odolné voči zmene klímy, energiu z obnoviteľných zdrojov a čisté technológie, správne nakladanie s odpadom a chemikáliami a integrované vodné hospodárstvo so zreteľom na oddelenie hospodárskeho rastu od zhoršovania stavu životného prostredia a umožnenie postupného prechodu na obehové hospodárstva. Využívajú kľúčové odvetvia s vysokým rastom a veľkým potenciálom pre vytváranie dôstojných pracovných miest, čo vedie k integrácii do regionálnych a globálnych reťazcov s vysokou hodnotou. Usilujú sa zabezpečiť, aby z uvoľnených obchodných príležitostí mali prospech všetci, pričom osobitnú pozornosť venujú ženám a mládeži, a aby sa presadzovali a vykonávali základné pracovné normy, a to aj prostredníctvom účinného sociálneho dialógu.


KAPITOLA 1

HOSPODÁRSKA TRANSFORMÁCIA

ČLÁNOK 8

Správa hospodárskych záležitostí

1.    Zmluvné strany zlepšujú makroekonomickú stabilitupodporujú štrukturálne reformy, ako aj príslušné hospodárske, fiškálnemenové politiky, ktoré vytvárajú toľko potrebný priestor na rozširovanie investícií, vytváranie pracovných miest, rozvoj súkromného sektoraposilňujú odolnosť voči hospodárskym otrasom. Uľahčujú proces hospodárskych reforiem zlepšovaním spoločného porozumeniavýmeny informáciízákladných prvkoch ich ekonomíkformulovaniavykonávania hospodárskych politík.

2.    Zmluvné strany sa dohodli, že budú podporovať zásady dobrej správy hospodárskych záležitostí, prijmú opatrenia na zlepšenie riadenia verejných financií, budú pracovať na udržateľnosti verejného dlhu, posilňovať národnéregionálne štatistické systémyregionálne, mnohostranné mechanizmy dohľadupresadzovať transparentné plnenie rozpočtuprístupom verejnostidokumentom, účinné systémy kontrolykonkurencieschopný, transparentnýzodpovedný systém verejného obstarávania.


ČLÁNOK 9

Ľudský kapitál a zručnosti

1.    Zmluvné strany posilňujú ľudský kapitál investovaním do oblastí vzdelávania, zvyšovania zručnostíbudovania kapacítcieľom vyhovieť požiadavkám trhu prácezvyšovať produktivitu práce, pričom osobitnú pozornosť venujú zásadám rodovej rovnostinediskriminácie. Zabezpečujú, aby národné vzdelávacie systémyučebné plány boli zamerané na budúce požiadavky na zamestnanieuspokojovali národné potrebyoblasti kapacít.

2.    Zmluvné strany podporujú systémy technickéhoodborného vzdelávaniaprípravy vychádzajúcedopytu,to aj partnerstvom so súkromným sektorom, ktoré sú prispôsobené potrebámmožnostiam miestnychregionálnych trhov práce, najmä vo vidieckychvzdialených regiónoch.

3.    Zmluvné strany spolupracujú na vývojivykonávaní politík, ktoré zlepšujú digitálne zručnostigramotnosť,začleňujú ich do vzdelávacieho systému.


ČLÁNOK 10

Podnikateľské a investičné prostredie

1.    Zmluvné strany zlepšujú vnútroštátneregionálne regulačné rámcezjednodušujú predpisyprocesyoblasti podnikania, znižujúzefektívňujú administratívne formality, posilňujú spoluprácubudujú kapacity na vykonávanie účinných politík hospodárskej súťaže. Prijímajú otvorené, transparentnéjasné regulačné rámce pre podnikanieinvestícieochranou vlastníckych práv, právdržbe pôdypráv duševného vlastníctva. Zabezpečujú účinné, transparentnépredvídateľné daňové systémy, zlepšujú úlohu colných orgánov pri uľahčovaní obchoduzároveň presadzujú platné pravidlá boja proti podvodominému porušovaniu právnych predpisov. Podporujú politiky, ktoré zvyšujú význam, efektívnosťúčinnosť inštitúcií trhu prácevytvárajú správnu rovnováhu medzi flexibilitouochranou pracovníkov.

2.    Zmluvné strany podporujú reformy finančného sektora prostredníctvom opatrení na presadzovanie zlepšenia prístupufinanciámfinančným službám, najmä pre mikropodniky, maléstredné podniky, rozvojavzájomného prepojenia finančných trhovintegrácie kapitálových trhovcieľom zabezpečiť účinné prideľovanie úspor produktívnym investíciámsúkromnému sektoru. Zameriavajú sa na podporu hospodárskej súťaže medzi poskytovateľmi finančných služieb, na rozvoj životaschopných bankovýchnebankových finančných sektorovna posilnenie mobilnýchdigitálnych finančných služiebcieľom zlepšiť prístupfinanciám, najmäprípade mikropodnikov, malýchstredných podnikov. Zameriavajú sa aj na posilňovanie ich spolupráce pri vykonávaní medzinárodných noriemna zabezpečenie otvorených trhov, ochrany spotrebiteľovostatných používateľovlepšieho prístupumobilným službám.


3.    Zmluvné strany sa usilujú poskytovať podnikominvestorom relevantnéľahko dostupné informácieobchodných príležitostiach a o spôsobe zakladania nových podnikovAfrike a v EÚ. Podporujú štruktúrovaný dialóg medzi verejnýmsúkromným sektorom, vytváranie sietí hospodárskych subjektovrozvoj obchodných partnerstievcieľom zabezpečiť, aby sa pri úsilízníženie investičných rizík, pri riešení prekážok udržateľných investíciípri stanovovaní priorít investičných programovoblasti klimatickej reformy zohľadňovali perspektívy súkromného sektora.

4.    Zmluvné strany podporujú budovanie kapacít verejných orgánovcieľom uskutočňovať zlepšenia politíkregulačné reformypodnikateľskominvestičnom prostredí,to aj prostredníctvom odbornej prípravyodborných znalostíprenosu vedomostí.

5.    Zmluvné strany sa dohodli, že otázky týkajúce sa podnikateľskéhoinvestičného prostredia saich dialógu náležite zohľadnia.

ČLÁNOK 11

Infraštruktúra

1.    Zmluvné strany podporujú udržateľnýodolný rozvojkľúčových infraštruktúrach, ako sú energetika, doprava, informačnékomunikačné technológie (IKT)digitálna prepojenosť,cieľom uľahčiť transformáciu svojich hospodárstiev, pričom zohľadnia program rozvoja infraštruktúryAfrike.


2.    Zmluvné strany spolupracujú pri identifikácii, podporespoločnom financovaní projektov, od ktorých sa očakáva uľahčenie transformácie ich hospodárstiev. Spolupracujú pri budovaníudržiavaní dobre cielenej infraštruktúry vrátane priemyselných parkovvývozných spracovateľských zóncieľom podporovať konkurencieschopné priemyselné odvetviasektory napojené na svetové trhy.

3.    Zmluvné strany zlepšujú riadeniesektore infraštruktúry. Mobilizujú investície, zvyšujú mobilizáciu domácich zdrojov, podporujú verejno-súkromné partnerstvávyužívajú zručnostiinováciesúkromnom sektore pri poskytovaní infraštruktúrysúvisiacich služieb.

4.    Zmluvné strany sa dohodli, že budú uľahčovať udržateľnýodolný rozvojúdržbu infraštruktúry prostredníctvom zvýšenej finančnej, technologickejtechnickej podpory,osobitným dôrazom na najmenej rozvinuté krajiny, vnútrozemské rozvojové štátymalé ostrovné rozvojové štáty.

ČLÁNOK 12

Duševné vlastníctvo

1.    Zmluvné strany posilňujú spoluprácuoblasti práv duševného vlastníctva vrátane spolupráce pri formulovaní regulačného rámca na ich podporu, ochranupresadzovanieohľadom na základné politické ciele.

2.    Zmluvné strany spolupracujú pri posilňovaní kapacít na podporu, ochranupresadzovanie práv duševného vlastníctva na domácej, regionálnejkontinentálnej úrovni.


3.    Zmluvné strany zabezpečujú, aby bolirámci ich vnútroštátneho právadispozícii postupy presadzovania, ktoré držiteľom práv umožnia prijať účinné opatrenia proti akémukoľvek porušovaniu práv duševného vlastníctva.

4.    Zmluvné strany budujú kapacity na podporu registrácieochrany zemepisných označení pre africké aj európske poľnohospodárskepotravinové výrobky. Prijímajú opatrenia na podporu vykonávania kontinentálnej stratégie AÚ pre zemepisné označeniaAfrike, ako aj na podporu miestnych spoločenstiev, abyplnej miere mohli využívať zemepisné označeniacieľom posunúť sa vyššierámci regionálnychglobálnych hodnotových reťazcov.

ČLÁNOK 13

Investície

1.    Zmluvné strany sa zaväzujú, že budú spoločne pracovať na uvoľňovaní udržateľnýchzodpovedných investíciídomácichzahraničných, verejnýchsúkromných zdrojov. Osobitnú pozornosť venujú odvetviam, ktoré sú nevyhnutné pre hospodársky rozvoj, majú vysoký potenciál pre vytváranie udržateľných pracovných miest, najmäodvetviachpridanou hodnotou,podporujú environmentálnu udržateľnosť.

2.    Zmluvné strany sa dohodli, že podporia investície prostredníctvom právnych predpisov, iných predpisovpolitík, ktoré sa vypracujú transparentným spôsobomktoré budú podporovať dialóg medzi verejnýmsúkromným sektoromposkytovať príležitosti na účasť všetkým zainteresovaným stranám.


3.    Zmluvné strany zvyšujú úsilie zamerané na zlepšovanie investičnéhopodnikateľského prostredia. Podporujú opatrenia, ktorými sa doplnia vedomosti zahraničných investorov týkajúce sa miestnych investičných podmienok. Podporujú obchodné kontaktyinformačné sieteuľahčujú spoločné investíciespoločné podniky.

4.    Zmluvné strany podporujú účinnéstrategickejšie využívanie verejných investícií na prilákanie investícií zo súkromného sektora prostredníctvom kombinovania, zárukiných inovatívnych finančných nástrojovcieľom získať ďalšie zdrojekapitálových trhov, znížiť riziko investíciíuľahčiť prístupfinanciám. Zmluvné strany zohľadňujú ďalšie iniciatívy, ktoré prispievajúfinancovaniupodpore investícií súkromného sektoraAfrike, aby sa zabezpečila súdržnosť.

5.    Zmluvné strany podporujú sociálnu zodpovednosť podnikovzodpovedné obchodné správaniecelom hodnotovom reťazci,to poskytovaním podporných politických rámcov, ktoré motivujú podniky, aby prijímali príslušné postupy,podporou dodržiavania, vykonávania príslušných medzinárodných noriem, nadväzovania na nešírenia týchto noriem, ako sú napríklad hlavné zásady OSNoblasti podnikaniaľudských práv, usmernenia OECD pre nadnárodné podnikyTripartitná deklarácia MOPzásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikovsociálnej politiky. Uznávajú prispievanieudržateľnostisociálnej zodpovednosti podnikovprípade ďalších dobrovoľných iniciatív vrátane samoregulácie odvetvia.


ČLÁNOK 14

Industrializácia

1.    Zmluvné strany podporujú inkluzívnuudržateľnú industrializáciuAfrike prostredníctvom inováciítechnologického rozvoja so zameraním na odvetviavysokou pridanou hodnotouvysokým podielom práce.

2.    Zmluvné strany podporujú transformáciu afrických hospodárstievich prechod od komoditnej závislostidiverzifikovaným ekonomikám prostredníctvom miestnej úpravyspracovania surovín, výrobypridanou hodnotouintegrácie do regionálnychglobálnych hodnotových reťazcov,to aj zohľadnením stratégie pre zrýchlený priemyselný rozvojAfrike.

3.    Zmluvné strany sa usilujúodstránenie hlavných problémov, ktoré bránia priemyselnému rozvoju. Riešia obmedzenia na strane ponuky, presadzujú vyššiu produktivitu, nabádajú na využívanie pokročilých technológií IKTumelej inteligenciepodporujú digitálnu transformáciuohľadom na sociálne, mobilné, analytickécloudové technológie (technológie SMAC). Podporujú postupy, ktoré sú šetrné voči klíme a k životnému prostrediu,používanie čistejcenovo dostupnej energie.

4.    Zmluvné strany sa usilujúvytváranie priemyselných väzieb prostredníctvom väčšej pridanej hodnoty, okrem iného pre poľnohospodárske krajinykrajiny bohaté na zdroje. Podporujú vzťahy medzi menšímiväčšími priemyselnými odvetviamiAfrike. Rozvíjajú sektor služiebcieľom zabezpečiť jeho efektívny prínosindustrializácii.


5.    Zmluvné strany uľahčujú rozvoj mikropodnikov, malýchstredných podnikovAfrike,to aj rozvíjaním väziebrámci Afriky, ako aj synergií so spoločnosťamiEÚ. Podporujú politiky rozvoja podnikania medzi mladými ľuďmiženamikontexte posilnenia ich hospodárskeho postaveniapodpory inkluzívneho rozvoja.

ČLÁNOK 15

Rozvoj súkromného sektora

1.    Zmluvné strany podporujúposilňujú úlohu súkromného sektora ako účinného stimulátora udržateľného rozvoja založeného na sociálnej zodpovednosti podnikovzodpovednom obchodnom správaní. Poskytujú priaznivé prostredie na uvoľnenie potenciálu podnikania založeného na príležitostiachna lepšie využívanie podnikateľskej základne Afriky kombináciou nástrojov, ako sú financovanie, službyodborná príprava, obchodná kultúraregulačné rámce, ako aj inovácieuplatňovanie moderných technológií. Osobitnú pozornosť venujú neformálnemu sektoruformalizácii neformálnych hospodárskych činností.

2.    Zmluvné strany vytvárajú správny obchodný rámecpodporujú mikropodniky, maléstredné podnikystartupycieľom využiť príležitosti na rast,to aj podporou iniciatív na účely ich internacionalizácie. Posilňujú služby na podporu mikropodnikov, malýchstredných podnikov tým, že sa zameriavajú na sprievodné opatrenia, prístup na trh, budovanie kapacítmodernizáciu podnikania. Presadzujúpodporujú inováciepodnikanie, najmä medzi mladými ľuďmiženami.


3.    Zmluvné strany podporujú štruktúrovaný dialóg medzi súkromným sektorom Afrikyspoluprácu medzi mikropodnikmi, malýmistrednými podnikmiAfrikycieľom napomáhať pri vytváraní lepšieho podnikateľského prostredia umožňujúceho rast vo všetkých hospodárskych odvetviach.

4.    Zmluvné strany podporujú záväzok súkromného sektoračinnosťoblasti rozvoja ekologických podnikovobehového hospodárstva,to aj prostredníctvom rozvoja sociálneho podnikaniauľahčenia prístupuudržateľnému financovaniu.

5.    Zmluvné strany podporujúuľahčujú širšie využívanie svojich príslušných mien pri medzinárodných transakciách.

ČLÁNOK 16

Obchodná spolupráca

1.    Zmluvné strany, uznávajúc význam obchodu ako hlavného prispievateľahospodárskemu rasturozvoju, posilňujú obchodné príležitosti,ktorých budú mať prospech obe strany. Spolupracujú pri budovaní obchodných kapacítzavádzaní rámcových podmienokpolitík na uľahčenie zvýšenia obchodných tokov medzi nimi.

2.    Zmluvné strany sa dohodli, že obchodná spolupráca sa bude uskutočňovaťúplnom súladepredpismi WTO vrátane osobitnéhodiferencovaného zaobchádzania.


3.    Zmluvné strany sa dohodli, že pri obchodnej spolupráci sa bude primárne vychádzaťexistujúcich preferenčných obchodných dojednanídohôdhospodárskom partnerstve (DHP).

4.    Signatári DHP podporujú ich vykonávanie vrátane možnosti rozšírenia ich rozsahu pôsobnostiprípadného pristúpenia nových členov.

5.    Zmluvné strany spolupracujú na podpore vykonávania Africkej kontinentálnej zóny voľného obchodu svojimi príslušnými prostriedkami.

6.    Zmluvné strany sa dohodli, že vykonávanie DHP, Dohodyzaložení Africkej kontinentálnej zóny voľného obchoduostatných platných obchodných dojednaní sa má dopĺňaťvzájomne podporovaťmá prispievaťprehlbovaniu procesu regionálnejkontinentálnej integrácierámci programu obchoduštrukturálnej transformácie AÚ.

7.    Zmluvné strany sa dohodli, že na príslušných úrovniach zachovajú alebo vytvoria spoločné dojednania na monitorovanie vykonávania DHPna diskusiuostatných platných obchodných dojednaniachposúdia ich vplyv na rozvoj afrických hospodárstievna ich regionálnekontinentálne integračné procesy.

8.    Zmluvné strany podporujú procesy regionálnej hospodárskej integrácie,to aj prostredníctvom uľahčenia obchoduzosúladenia právnych predpisov,podporujú obchodrámci Afrikyintegráciu afrických krajín do regionálnychglobálnych hodnotových reťazcov. Zároveň sa dohodli, že budú uľahčovaťstimulovať vytváraniekonsolidáciu regionálnych trhovtovaromslužbami.


9.    Zmluvné strany podporujú iniciatívy, ktorými sa znižujúodstraňujú zbytočné technické prekážky obchodurozsahu pôsobnosti Dohody WTOtechnických prekážkach obchodu (ďalej len „dohoda TBT“). Spolupracujú na posilňovaní sanitárnychrastlinolekárskych predpisovpostupov podľa Dohody WTOuplatňovaní sanitárnychfytosanitárnych opatrení (ďalej len „dohoda SPS“). Zmluvné strany spolupracujú najmä na vypracúvaní medzinárodných noriem, ktoré podporujú príslušné politické rámce zmluvných strán. Spolupracujúoblasti zvyšovania transparentnosti pri vývoji regulačných opatrenívykonávaní noriem, technických predpisovpostupov posudzovania zhody (skúšanie, osvedčovaniekalibrácia). Zaoberajú sa okrem iného otázkami metrológieakreditácie laboratóriíiných orgánov posudzovania zhodykombináciiprimeranou infraštruktúrou dohľadu nad trhom.

10.    Zmluvné strany spolupracujúoblasti uľahčenia obchodu, pričom vychádzajú zo svojich príslušných záväzkov podľa Dohody WTOuľahčení obchodu (ďalej len „dohoda TFA“). Prijímajú opatrenia vrátane technickej pomoci na vykonávanie dohody TBT, dohody SPSdohody TFAprostredníctvom primeraného budovania kapacít podporujú dodržiavanie medzinárodných noriem.

11.    Zmluvné strany stimulujú rozvoj trhu prostredníctvom prepojenia na infraštruktúruuprednostňujú odstraňovanie zbytočných prekážokobmedzení, ktorým čelia vývozy medzi AfrikouEurópskou úniou.

12.    Zmluvné strany sa podľa svojej úrovne rozvojapriorít zaväzujú, že zlepšia prístup tovaru na trhy Afrikycieľom maximalizovať prínosy existujúcich obchodných dohôd.


KAPITOLA 2

KĽÚČOVÉ ODVETVIA

ČLÁNOK 17

Poľnohospodárstvo

1.    Zmluvné strany spolupracujú na zvyšovaní udržateľnejkvalitnej poľnohospodárskej výroby, produktivityspracovaniacieľom zvýšiť potravinovúvýživovú bezpečnosť, zlepšiť živobytie, vytvárať dôstojné pracovné miesta, zlepšovať hodnotové reťazcezvyšovať príjmy. Posilňujú postupy odolné voči zmene klímy, podporujú udržateľný manažmentvyužívanie prírodných zdrojovekosystémových služieb, odstraňujú stimuly, ktoré vytvárajú neudržateľné modely výroby,využívajú najudržateľnejšie, energeticky účinnénízkouhlíkové technológie. Zabezpečujú prechod na udržateľné potravinové systémy tým, že pozornosť venujú všetkým rozmerom udržateľnostiposilňujú odolnosť poľnohospodársko-potravinárskych systémov voči klimatickýmenvironmentálnym rizikámvonkajším otrasom.

2.    Zmluvné strany spolupracujúcieľom podporiť verejnésúkromné investície, lepšie prepájať podniky Afrikypoľnohospodársko-potravinárskom odvetví, vymieňať si najlepšie postupyspájať odborné znalosti EÚAfrikyoblasti rozvoja poľnohospodárstva. Podporujú vykonávanie Komplexného programu rozvoja afrického poľnohospodárstva (CAADP).


3.    Zmluvné strany podporujú investície, pričom zavedú pravidlápredpisy priaznivé pre investorov,cieľom podporiť zodpovedné súkromné investíciezabezpečiť ich prosperitupoľnohospodársko-potravinárskom odvetví. Podporujú rozvoj udržateľných poľnohospodársko-potravinárskych hodnotových reťazcov, okrem iného prostredníctvom zlepšenia vidieckej infraštruktúry, zdokonalenia odbornej prípravyvzdelávania, poľnohospodárskeho výskumutechnológiíuľahčeného prístupufinanciámna trhy.

4.    Zmluvné strany spolupracujú na zlepšovaní príležitostí pre poľnohospodárskych výrobcov, spracovateľovvývozcov, pokiaľ ideprístup na vnútroštátne, regionálnemedzinárodné trhy. Podporujú budovanie kapacítoblasti sanitárnychrastlinolekárskych noriem, systémov spravodlivého obchodu na spracovanie poľnohospodárskych výrobkov, prístupuslužbám, poľnohospodárskeho poradenstvavhodných technológiíosobitným zameraním na kapacity mladých poľnohospodárov, žien, drobných poľnohospodárovrodinných poľnohospodárov. Budujú kapacity rodinných poľnohospodárskych organizáciímikropodnikov, malýchstredných podnikovoblasti výrobnýchspracovateľských techník prostredníctvom politík zameraných na zlepšovanie postavenia najmä mladých ľudížien.

5.    Zmluvné strany spolupracujúoblasti riadenia poľnohospodárstva, najmä prostredníctvom podporných opatrení pre informačné systémysystémy včasného varovaniacieľom predchádzať krízam, prostredníctvom inkluzívnej tvorby politíkbudovaním kapacít profesijných organizácií na vnútroštátnej, regionálnejkontinentálnej úrovni. Uľahčujú prístuppoľnohospodárskej pôdededičské práva,to aj pre rodinných poľnohospodárov, mladých ľudíženy.


ČLÁNOK 18

Živočíšna výroba a výroba kože

1.    Zmluvné strany spolupracujú na zlepšovaní udržateľnej živočíšnej výroby, pastierstvacezhraničného sezónneho presunu dobytka, na rozvoji hodnotových reťazcov hospodárskych zvierat,to aj zvyšovaním kapacity profesijných organizácií,na podpore spracovania, konzervácie, obchoduvývoja produktov živočíšneho pôvodu, ako je koža, mliekomäso, so zohľadnením environmentálnej udržateľnosti, odolnosti voči zmene klímy, sociálno-ekonomického rozvojainkluzívneho rastu. Spolupracujú aj na modernizácii infraštruktúry na spracovanieodbyt hospodárskych zvieratproduktov živočíšnej výrobycieľom uľahčiť prístup na trhyposilniť medziregionálne trhyAfrike.

2.    Zmluvné strany spolupracujú na rozvojimodernizácii odvetvia chovu hospodárskych zvieratsúladecieľmi CAADP, pričom zohľadňujú Stratégiu rozvoja hospodárskych zvierat pre Afriku.

3.    Zmluvné strany spolupracujú na zlepšovaní zdravia zvierat, zdokonaľovaní veterinárnych služiebzabezpečovaní udržateľného riadenia poľnohospodársko-pastevných zdrojov. Podporujú vytváranie vhodných vnútroštátnychregionálnych regulačných rámcovposilňovanie schopností veterinárneho výskumu. Spolupracujú na riešení rizík vyplývajúcichchorôb zvieratcezhraničným výskytom posilnením mechanizmov monitorovaniacezhraničnej epidemiologickej spolupráce.


ČLÁNOK 19

Modré hospodárstvo a rybárstvo

1.    Zmluvné strany podporujú modré hospodárstvo,rámci ktorého zosúlaďujú udržateľný hospodársky rast so zlepšením živobytia, sociálnou spravodlivosťou, ochranou morskýchvnútrozemských ekosystémovich biodiverzityodolnosťou voči zmene klímy,posilňujú potravinovú bezpečnosťtransparentné, spoľahlivébezpečné potravinové systémy.

2.    Zmluvné strany sa dohodli, že budú presadzovať udržateľnézodpovedné investície do modrého hospodárstvapodporia cielenú intervenciu na stimuláciu väčších investícií súkromného sektora. Podporujú integrované riadenie povodímorské priestorové plánovaniecieľom zosúladiť požiadavky na viacnásobné využitieochranou životného prostredia. Ďalej podporujú rozvojprenos technológiívýmenu vedomostí, inovácií, najlepších postupovzískaných poznatkovudržateľného modrého hospodárstva.

3.    Zmluvné strany podporujú udržateľný morskývnútrozemský rybolov zameraný na vytváranie pracovných miest, vytváranie príjmov, boj proti chudobelepšiu potravinovú bezpečnosťvýživu. Umožňujú spoločné podniky, podporujú pridanú hodnotu, zaoberajú sa stratami po zbere prostredníctvom primeraných opatrenípodporujú lepší prístup na trhy. Posilňujú sociálnehospodárske prínosy drobného rybolovu vrátane maloobjemového rybolovu budovaním hodnotových reťazcov udržateľného rybolovuposilňovaním investíciímiestnych kapacít, pričom pozornosť venujú účasti zraniteľnýchmarginalizovaných osôb.


4.    Zmluvné strany zabezpečujú ochranuudržateľné riadenievyužívanie morskýchvnútrozemských rybolovných zdrojovcieľom udržiavať populáciu rýb na udržateľnej úrovni, predchádzať nadmernému rybolovu, podporovať vykonávanie inteligentných politíkoblasti zmeny klímyminimalizovať nepriaznivé vplyvy rybolovu na prírodné prostredie. Podporujú regionálnu spoluprácupresadzujú najlepšie postupyoblasti riadenia rybárstva vrátane podpory zberunahlasovania údajovštatistíkoblasti rybolovu.

5.    Zmluvné strany spolupracujú na rozvoji udržateľnej morskejvnútrozemskej akvakultúry prostredníctvom účinného priestorového plánovania, ekosystémového prístupu, lepšieho prístupufinancovaniuposilnených rovnakých podmienok pre investorov, pričom zabezpečia, aby sa vyriešili obavy miestnych spoločenstiev.

6.    Zmluvné strany podporujú udržateľný rozvoj pobrežnéhonámorného cestovného ruchu, ktorý generuje príjmyvytvára pracovné miestanáležitým ohľadom na environmentálnysociálny rozmer.

7.    Zmluvné strany preskúmajú potenciál inovatívnych, novýchvznikajúcich udržateľných námorných činností vrátane prílivovej energie. Vytvárajú potrebné regulačnépolitické rámce pre budúci rozvoj, ktorými sa podporí výskumznížia technické prekážky,cieľom uľahčiť prístup investorovvyhnúť sa rizikám pre morské prostredie.

8.    Zmluvné strany podporujú vykonávanie stratégiíakčných plánov modrého hospodárstva. Uľahčujú zapájanie súkromného sektoraďalších zainteresovaných strán do rozvojavykonávania udržateľného modrého hospodárstva. Náležitú pozornosť venujú rozvoju malých ostrovných rozvojových štátovuznávajú ich závislosť od oceánu.


ČLÁNOK 20

Ťažobný priemysel a spracovanie

1.    Zmluvné strany podporujú odvetvie ťažobného priemyslucieľom dosiahnuť inkluzívnyudržateľný rastrozvojtransformáciu afrických ekonomík. Zmluvné strany podporujú investície do ťažobnéhospracovateľského priemysluprihliadnutím na zásadu zvrchovanosti krajín nad prírodnými zdrojmi. Podporujú väčšiu integráciu medzi hodnotovými reťazcami AfrikyEÚ.

2.    Zmluvné strany podporujú spravodlivý, zodpovednýnerušený prístupsurovinovým zdrojom, pričom plne rešpektujú zvrchovanosť krajín nad ich prírodnými zdrojmipodporujú udržateľný obchod medzi prevádzkovateľmiAfrikydodržiavanie práv dotknutých spoločenstiev. Podporujú rozvoj, harmonizáciuvykonávanie súdržných politíkspoľahlivých regulačnýchprávnych rámcovoblasti prieskumu, ťažby, manipulácie, udeľovania licencií, uzatvárania zmlúv, zdaňovania, spracovaniavývozu, pokiaľ idesurovinové zdroje. Podporujú účasť miestnych mikropodnikov, malýchstredných podnikovodvetví ťažobného priemyslu tým, že uľahčujú prenos zručnostítechnológiícieľom prispieťich konkurencieschopnosti, aby sa mohli stať plnohodnotnými aktérmihodnotových reťazcoch.


3.    Zmluvné strany podporujú dobrú správu vecí verejnýchťažobnom odvetvízáujme sociálno-ekonomického rozvoja. Posilňujú vnútroštátne právne predpisycieľom zabezpečiť súladmedzinárodne uznávanými zásadamiusmerneniami, pričom podľa potreby zohľadňujú regionálne stratégie. Bojujú proti daňovým podvodomdaňovým únikomzabezpečujú, aby všetci prevádzkovatelia platili dane, poplatkylicenčné poplatky splatné hostiteľským krajinám. Na boj proti nelegálnej ťažbe nerastných surovínobchodovaniunimi využívajú vnútroštátne, regionálnemedzinárodné právne prostriedky.

4.    Zmluvné strany podporujú vnútroštátne, regionálnemedzinárodné iniciatívy na zvýšenie transparentnostizodpovednosti pri využívaníriadení surovinových zdrojov,to aj prostredníctvom podpory Kimberleyského procesuiniciatívy pre transparentnosťťažobnom priemysleďalších príslušných iniciatív týkajúcich sa zodpovednejudržateľnej ťažbyzískavania nerastných surovín, ako napríklad usmernenie OECDnáležitej starostlivosti pre zodpovedné dodávateľské reťazce nerastných surovínoblastí zasiahnutých konfliktomvysokorizikových oblastí.

5.    Zmluvné strany podporujú vývoj primeraných právnych predpisovmechanizmov, pričom prihliadajú na potreby baníkov pri remeselnejdrobnej ťažbe, miestnych spoločenstievobčianskej spoločnosti, pričom podporujú ich angažovanosťcieľom zabezpečiť inkluzívneudržateľné využívanie surovinových zdrojov. Podporujú environmentálnu udržateľnosť, postupy šetrné ku klíme, dôstojné pracovné podmienky, ochranu zdraviabezpečnosť miestnych spoločenstievdodržiavanie ľudských právsúlademedzinárodnými povinnosťamizáväzkami. Spolupracujú na budovaní výrobných kapacít miestnych podnikateľovťažobných hodnotových reťazcochbaníkov pri remeselnejdrobnej ťažbepodporujú sociálne partnerstvá medzi ťažobnými spoločnosťami, miestnymi spoločenstvamiinými príslušnými zainteresovanými stranami. Podporujú národnéregionálne mapovacieprieskumné činnosti na zlepšenie kvality systémov správy geologických informáciígeografických údajovAfrike.


ČLÁNOK 21

Výroba

1.    Zmluvné strany spolupracujú na podpore udržateľnej výrobyAfrike, pričom vyvíjajú prispôsobené stratégie zamerané na znižovanie závislosti od nízkoenergetickej prvovýrobyna vytváranie pridanej hodnoty na miestnejregionálnej úrovni.

2.    Zmluvné strany vypracúvajú politiky na prilákanie väčšieho množstva domácichzahraničných priamych investícií do výrobného odvetvia. Spolupracujú na podpore kapacity mikropodnikov, malýchstredných podnikov. Podporujú inovácievyspelé výrobné klastre, sietepartnerstvá.

3.    Zmluvné strany sa usilujú zvýšiť podiel výrobyvysokým podielom práce. Spolupracujú na prispôsobovaní novýchvznikajúcich technológiícieľom transformovať dodávateľské reťazcemodernizovať výrobu.

4.    Zmluvné strany podporujú úsiliezvyšovanie obchodupriemyselným tovarom prostredníctvom prepojenia na trhyuľahčenia obchodu,to aj na účely zvyšovania noriem kvalityinfraštruktúry. Posilňujú regionálnu integráciucieľom uvoľniť výrobný potenciál Afrikyzvýšiť jej konkurencieschopnosť na svetových trhoch.


ČLÁNOK 22

Služby

1.    Zmluvné strany prijímajú opatrenia na podporu rozvoja živéhospoľahlivého odvetvia služiebcieľom pripraviť pôdu pre zvýšený objem obchodu so službami, vývozuinvestíciíposilniť regionálnu integráciumedziregionálnu spoluprácu.

2.    Zmluvné strany vypracúvajú odvetvové politikyopatrenia na riešenie regulačných prekážok, zlepšenie inštitucionálnychregulačných rámcovposilnenie kapacityposkytovaní služieb. Podporujú vykonávanie Všeobecnej dohody WTOobchode so službami (GATS), prehlbujú regionálnu spoluprácuznižujú fragmentáciu trhov so službamiAfrike, posilňujú vytváranieanalýzu údajovobchode so službamipodporujú monitorovanie integrácie služiebvplyv reforiem na zníženie obchodných nákladov.

3.    Zmluvné strany spolupracujú na posilňovaní obchodu so službami vrátane pohybu fyzických osôb na obchodné účely medzi Afrikouosobitným zameraním na kľúčové odvetvia ich hospodárskeho rasturozvoja, ako sú technológie IKT, zdravotná starostlivosť, finančné služby, distribúcia, cestovný ruch, výstavbasúvisiace inžinierske služby,súladeexistujúcimi medzinárodnými dohodami.

4.    Zmluvné strany spolupracujúcieľom posilňovať kapacituoblasti poskytovania služieb týkajúcich sa kultúrnehokreatívneho priemyslu.


ČLÁNOK 23

Doprava

1.    Zmluvné strany spolupracujú na dosahovaní moderných, bezpečných, chránenýchudržateľných dopravných systémov, zlepšovaní vzájomného prepojeniarámci Afrikymedzi AfrikouEÚ.

2.    Zmluvné strany zlepšujú celkové riadenie sektora dopravy, vypracúvajúvykonávajú účinné právne predpisy, ktoré umožňujú spravodlivú hospodársku súťažrámci jednotlivých spôsobov dopravymedzi nimi. Zameriavajú sa na znižovanie vplyvu spôsobov dopravy na životné prostredie podporou čistej energie prostredníctvom zlepšených noriem pre paliváenergeticky účinných technológií.

3.    Zmluvné strany posilňujú investície na podporu ďalšieho rozvoja dopravných infraštruktúrsietí (t. j. cestnej, leteckej, vodnej, železničnej), pričom osobitnú pozornosť venujú infraštruktúram chýbajúcich prepojeníich údržbeohľadom na program rozvoja infraštruktúryAfrike. Zlepšujú prístupzákladným infraštruktúram pre vidieckevzdialené spoločenstvácieľom posilniť ich sociálno-ekonomický rozvoj. Pracujú na posilňovaní udržateľnej prístavnej infraštruktúryzariadenípreskúmavajú možnosť vytvorenia ekologických prístavov.

4.    Zmluvné strany spolupracujúsektore letectva,to aj podporou pre vytváranieposilňovanie jednotného afrického trhu leteckej dopravy. Posilňujú investície, rozširujúprehlbujú regulačnú spoluprácuzvyšujú bezpečnosťochranuzlepšujú dohľad nad vzdušným priestorom vrátane svojej schopnosti reagovať na súvisiace hrozbyriziká.


ČLÁNOK 24

Udržateľná energetika

1.    Zmluvné strany sa usilujú urýchliť prístupudržateľnejcenovo dostupnej energii, rozvíjať odolné energetické infraštruktúry, najmä vo vidieckych oblastiach,podporovať rozvoj energieobnoviteľných zdrojovefektívnosť pri používaní energie. Podporujú využívanie najúčinnejších energetickýchnízkouhlíkových technológií vo všetkých odvetviach, najmäpoľnohospodárstve, vo výrobnomťažobnom priemysle a v cestovnom ruchu.

2.    Zmluvné strany podporujú energetickú bezpečnosťustanovujúposilňujú účinné energetické prepojeniarámci Afrikymedzi Afrikoucieľom zabezpečiť spoľahlivécenovo dostupné dodávky energie. Riešia regulačné, hospodárske, spoločenskéďalšie výzvy spojenérozvojom strategických udržateľných energetických koridorov.

3.    Zmluvné strany uľahčujú otvorené, transparentné, konkurencieschopnéfungujúce trhyenergiou prijatím právnychregulačných rámcov, ktoré vytvárajú stimuly pre investície do energieudržateľných zdrojov, uskladňovania energieenergetickej účinnosti. Postupne ukončujú dotácie na fosílne palivá, ktoré škodia životnému prostrediu. Zaväzujú sa posilňovať partnerstvo medzi súkromným sektorom Afrikyzapájanie ich verejnéhosúkromného sektoracieľom zvýšiť investície do výroby energieudržateľných zdrojov, energetickej účinnostiprístupuenergii. Mobilizujú investície do diverzifikovanéhočistého energetického mixu elektrickej energie,ktorom sa uprednostňujú obnoviteľné zdroje. Podporujú úspešné vykonávanie príslušných vnútroštátnychregionálnych energetických iniciatívAfrike,to aj prispievanímcieľom africkej iniciatívyoblasti energieobnoviteľných zdrojov.


4.    Zmluvné strany podporujú energetickú účinnosťúspory energie vo všetkých fázach energetického reťazca od výroby po spotrebu. Dohodli sa, že budú pracovať na zvyšovaní výroby energieudržateľných zdrojovskladovacej kapacityna zlepšení prenosovejdistribučnej infraštruktúry prostredníctvom podpory riešení, ktoré sú bezpečné, udržateľné, efektívne využívajú zdrojesú šetrné voči klímektoré účinnejšie prispievajúodstráneniu chudoby.

5.    Zmluvné strany podporujú rozvojzavádzanie čistých, rozmanitých, nákladovo účinnýchudržateľných energetických technológií so zameraním na technológie výroby energieobnoviteľných zdrojovnízkoemisné energetické technológiena opatreniaoblasti energetickej účinnostiúspory energie prostredníctvom posilňovania kapacítpodpory partnerstiev, prepojeníspoločných podnikov medzi hospodárskymi subjektmi AfrikyEÚ. Podporujú spoločné výskumnéinovačné sieteoblasti energieobnoviteľných zdrojovenergetickej účinnosti.

6.    Zmluvné strany podporujú odvetvové reformyrozvoj primeraných regulačnýchpolitických rámcov na zabezpečenie regionálnej prepojenostispolupráceoblasti energetiky. Posilňujú regionálne energetické združenia ako prostriedok integrovaných cezhraničných trhovenergiouobchodovania.


ČLÁNOK 25

IKT a digitálne hospodárstvo

1.    Zmluvné strany rozširujú prístupotvoreným, cenovo dostupnýmbezpečným IKT,to aj podporou súkromnýchverejných investícií. Usilujú savytvorenie potrebných regulačných inštitúcií, ktoré budú udeľovať licencie poskytovateľom služieb, podporovať konkurenčné správaniezabezpečovať spravodlivé zaobchádzanie so spotrebiteľmi, ako aj ochranu údajovspotrebiteľov.

2.    Zmluvné strany zlepšujú prístupdigitálnym technológiámslužbámzavádzajú cenovo dostupnú digitálnu prepojenosť,to aj prostredníctvom priaznivého politickéhoregulačného rámca. Zlepšujú podnikateľské prostredieuľahčujú prístupfinanciámslužbám na podporu podnikaniazáujme podpory digitálneho podnikaniazačlenenia digitalizácie do praxe tak, aby sa zvýšila efektívnosťúčinnosť intervencií vo všetkých hospodárskych odvetviachcieľom dosiahnuť inkluzívny hospodársky rasttransformáciu.

3.    Zmluvné strany spolupracujú pri vytváraní priaznivého prostredia, najmä vytváranímprispôsobovaním primeraných právnychinštitucionálnych rámcov, aby sa uvoľnil potenciál digitálneho hospodárstva vrátane elektronického obchodu pri vytváraní pracovných miest a v rámci hospodárskeho rozvoja,osobitným dôrazom na ženymladých ľudí.

4.    Zmluvné strany podporujú prechodvedomostným ekonomikám.


ČLÁNOK 26

Cestovný ruch

1.    Zmluvné strany spolupracujú na vytváraní priaznivého prostredia pre vyváženýudržateľný rozvoj cestovného ruchu, ktorý podporuje hospodársky rozvoj, vytvára pracovné miestapresadzuje integráciu environmentálnych, kultúrnychsociálnych hľadísk,to aj prostredníctvom riešenia výziev týkajúcich sa najmä odvetvia cestovného ruchu.

2.    Zmluvné strany posilňujú investície do propagácievývoja produktov cestovného ruchunáležitým ohľadom na konkurenčné postavenie mikropodnikov, malýchstredných podnikov. Posilňujú väzby medzi odvetvím cestovného ruchuostatnými príslušnými hospodárskymi odvetviami, ako sú poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, doprava, modré hospodárstvokultúrny priemyselkultúrne dedičstvo,cieľom optimalizovať sociálno-ekonomické prínosy cestovného ruchu.

3.    Zmluvné strany zvyšujú ochranupodporu kultúrneho dedičstvaprírodných zdrojovosobitným dôrazom na ochranu životného prostrediavoľne žijúcich druhov. Rešpektujú integrituzáujmy miestnych spoločenstievmaximalizujú ich zapájanie do procesu rozvoja cestovného ruchu, najmä agroturistikycestovného ruchu zameraného na komunityekologického cestovného ruchu.

4.    Zmluvné strany vyvíjajú iniciatívy na podporu udržateľného cestovného ruchuzlepšenie noriemoblasti služieb. Podporujú odbornú prípravuvýmeny skúsenostívymieňajú si informácieštatistiky spoločného záujmuodvetví cestovného ruchu.


KAPITOLA 3

VEDA, ROZVOJ TECHNIKY, VÝSKUM A INOVÁCIE

ČLÁNOK 27

Rozvoj vedy a techniky

Zmluvné strany posilňujú spoluprácu v oblasti vedy a techniky, ktorá bude prospešná pre obe strany, s cieľom presadzovať sociálny a hospodársky rozvoj, riešiť globálne spoločenské výzvy a zlepšovať regionálnu konkurencieschopnosť.

ČLÁNOK 28

Výskum a inovácie

1.    Zmluvné strany sa dohodli, že mobilizujú zdroje na podporu výskumnýchinovačných činností zameraných na podporu inkluzívneho hospodárskeho rasturozvojaprechoduvedomostným spoločnostiamekonomikám.


2.    Zmluvné strany podporujú rozvoj výskumných infraštruktúrzariadení. Posilňujú základnýaplikovaný výskum,to ajoblasti inžinierstvaumelej inteligencie,podporujú otvorené údajezáujme obojstranne prospešnej vedeckej excelentnosti. Propagujú výskum uskutočňovaný na afrických univerzitách,ústavochvýskumných strediskách, pričom osobitnú pozornosť venujú budovaniu kapacít, ako aj transferu technológiíknow-how. Posilňujú účasť na globálnom výskume, vývojitransfere technológií, inováciáchvytváraní znalostí.

3.    Zmluvné strany propagujúpodporujú inovatívne programy mobilityodbornej prípravy pre študentov, akademických pracovníkovvýskumných pracovníkovbudujú kapacity inštitúcií vysokoškolského vzdelávania na účinné vytváranie sietíoblasti výskumuinovácií. Podporujú dialóg, výmenu znalostíspoluprácu medzi akademickou obcou, výskumnými pracovníkmiinovátormisúkromným sektoromcieľom zvýšiť produktivitukonkurencieschopnosťposilniť podnikateľské ekosystémy.

ČLÁNOK 29

Vesmírna a geopriestorová technológia

1.    Zmluvné strany využívajú potenciálne prínosy vesmírnej vedy, technológií, inováciíaplikáciízáležitostiach spoločného záujmuoblasti civilných činnostíkozmickom priestore, ako je kozmický výskum, aplikácieslužby globálneho navigačného satelitného systému, vývoj systémov so satelitným rozšírením, pozorovanie ZemevedaZemi, najmä pokiaľ idepoužívanie systému včasného varovaniasledovania. Spolupracujú na rozvoji zodpovednéhoudržateľného trhuodvetviavesmírnymi technológiami, ktorý podporuje ich potrebyreaguje na ne.


2.    Zmluvné strany spolupracujú na vykonávaní činností, pri ktorých sa využívajú vesmírne technológieaplikácie pre udržateľný rozvojna zlepšovanie životných podmienok ľudíktorými sa riešia sociálno-ekonomické príležitostivýzvy Afrikyohľadom na africkú vesmírnu politikustratégiu. Zlepšujú prístupúdajom, informáciám, službámproduktomvesmíre.

HLAVA II

ĽUDSKÝ A SOCIÁLNY ROZVOJ

ČLÁNOK 30

Zmluvné strany sa usilujú o odstránenie chudoby vo všetkých jej formách do roku 2030, boj proti nerovnosti, dosiahnutie rodovej rovnosti a vytváranie podmienok, ktoré umožnia každému prežiť dôstojný život, zúčastňovať sa na demokratickom živote a aktívne prispievať k udržateľnému hospodárskemu rastu. Podporujú sociálnu ochranu s cieľom odstrániť chudobu a bojovať proti nerovnostiam a ako prostriedok na vytvorenie sebaposilňujúceho cyklu smerujúcemu k inkluzívnemu, spravodlivému a udržateľnému rozvoju. Investujú do ľudského kapitálu ako neoddeliteľnej súčasti ľudského a sociálneho rozvoja a ako spôsobu zvyšovania zamestnateľnosti mladých ľudí na účely dosiahnutia vyššej produktivity a podnikania.


KAPITOLA 1

ĽUDSKÝ ROZVOJ

ČLÁNOK 31

Vzdelávanie

1.    Zmluvné strany sa zameriavajú na dosiahnutie univerzálneho, inkluzívnehospravodlivého prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu na všetkých úrovniach, od predškolského po vysokoškolské vzdelávanie, vrátane lepšieho podielu zápisupodielu študentov pokračujúcichštúdiu. Zvyšujú kvalitu formálnehoneformálneho vzdelávania, spolupracujú na príprave učebných plánovzlepšujú infraštruktúruvybavenie existujúcich vzdelávacích stredísk. Osobitnú pozornosť venujú zvláštnym potrebám žiendievčat, ako aj najzraniteľnejšímmarginalizovaným skupinám vrátane osôb so zdravotným postihnutímosobámnúdzovýchnestabilných situáciách.

2.    Zmluvné strany presadzujú rozšírené poskytovanieuplatňovanie vedy, technológií, inžinierstvamatematiky (STEM)umenia pre všetkých. Presadzujú využívanie prístupnýchcenovo dostupných digitálnych technológiírozvoj digitálnych zručnostígramotnosti pre všetkých.

3.    Zmluvné strany vynakladajú úsilie na zvýšenie počtu osôb zapísaných do terciárneho vzdelávania, technickéhoodborného vzdelávaniaprípravy, ako aj učenia sa na pracoviskuvzdelávania dospelýchna zvyšovanie kvality tohto vzdelávaniacieľom vytvoriť kritické množstvo kvalifikovaných inovačných pracovníkovvzdelaných ľudíúčinne reagovať na konkrétne ekonomické potreby.


4.    Zmluvné strany spolupracujú na podpore uznávaniatransparentnosti kvalifikáciízlepšení zabezpečeniavýznamu kvality. Zvyšujú podporu konkrétnych iniciatív na uľahčenie mobility študentov, zamestnancov, akademických pracovníkovvýskumných pracovníkov medzi AfrikouEÚ. Podporujú partnerstvá medzi inštitúciamipresadzujú rozvojprenos vedomostí.

ČLÁNOK 32

Zdravotná starostlivosť

1.    Zmluvné strany sa zameriavajú na dosiahnutie všeobecne dostupnej zdravotnej starostlivostispravodlivého prístupu ku kvalitným základným službám zdravotnej starostlivosti,to aj prostredníctvom posilnených vnútroštátnych zdravotníckych systémovfungujúcich moderných zdravotníckych zariadení.

2.    Zmluvné strany spolupracujú na odstraňovaní úmrtnostichorobnosti matiek, detínovorodencov, ktorým možno predchádzať. Zameriavajú sa na poskytovanie univerzálneho prístupuslužbám sexuálnehoreprodukčného zdravia. Zmluvné strany spolupracujú na riešení rastúceho výskytubremena neprenosných ochorení.

3.    Zmluvné strany spolupracujúboji proti prenosným ochoreniamchorobám prenášaným vektormi vrátane zanedbávaných tropických chorôb. Spolupracujú na riešení pandémií, ako je HIV/AIDS, tuberkulózamalária,na zásadnom znížení miery úmrtídôsledku týchto chorôb. Podporujú prístupbezpečnýmcenovo dostupným základným liekom, vakcínamdiagnostike vrátane univerzálneho prístupuantiretrovirálnej liečbe pre osobyHIV/AIDS.


4.    Zmluvné strany posilňujú kapacitu na pripravenosťreakciu na núdzové situáciecieľom odhaľovať ohniská chorôbiné zdravotné hrozby, ako napríklad antimikrobiálna rezistencia, predchádzať imreagovať na ne na základe prístupu „jedno zdravie“. Dohodli sa, že rozšíria podporu národnýchregionálnych systémov zdravotnej prevencie, dohľadumonitorovania zdravia.

5.    Zmluvné strany spolupracujú na podpore miestnych vedomostíregulácie tradičnej medicíny pri činnostiachoblasti verejného zdravia.

ČLÁNOK 33

Voda, hygiena a bývanie

1.    Zmluvné strany sa usilujú zabezpečiť, aby mal každý prístupmodernýmobývateľným domovomkvalitnými základnými službami.

2.    Zmluvné strany podporujú prístupcenovo dostupnémudôstojnému bývaniu pre všetkýchudržateľných ľudských sídlach, pričom pri prijímaní politíkoblasti bývania zohľadňujú platné územné plánovaniedržbu pôdysystémy využívaniariadenia. Pracujú na znižovaní podielu ľudí žijúcichslumochspolupracujú na modernizácii slumovneformálnych osád.

3.    Zmluvné strany podporujú univerzálny prístupdostatočnej, bezpečnej, fyzicky prístupnejcenovo dostupnej vode na osobnédomáce použitie,to aj prostredníctvom udržateľnéhointegrovaného hospodáreniavodamiriadenia vodovodných systémov, ako aj prostredníctvom efektívnejšieho používaniarecyklácie vody.


4.    Zmluvné strany podporujú fyzický, cenovo dostupnýprijateľný prístuphygiene pre všetkých vo všetkých sférach života, ktorý je bezpečný, hygienický, chránený, spoločenskykultúrne prijateľnýktorý poskytuje súkromiedôstojnosť.

5.    Zmluvné strany zlepšujú prístupslužbámoblasti energieudržateľných zdrojov pre všetkýchpodporujú efektívnosť pri používaní energiedomácnostiach.

ČLÁNOK 34

Potravinová bezpečnosť a lepšia výživa

1.    Zmluvné strany zlepšujú prístupbezpečnýmvýživným potravinám so zreteľom na dosiahnutie cieľa úplného odstránenia hladuodstránenia hladomoruiných druhov potravinových kríz. Podporujú vytvorenie primeraných systémov zásobovaniaskladovania potravín.

2.    Zmluvné strany bojujú proti všetkým formám podvýživy,to aj prostredníctvom zlepšenia výrobydistribúcie potravínlepších hygienickýchenvironmentálnych podmienok. Podporujú udržateľnú poľnohospodársku výrobuproduktivitu,to aj na úrovni drobného rybolovu,cieľom uvoľniť celý ich potenciál ako rozhodujúcich zdrojov pre potravinovúvýživovú bezpečnosť, okrem iného aj prostredníctvom lepšieho prístupufinancovaniu pre malých výrobcovrozvinutej zavlažovacej, skladovacejdopravnej infraštruktúry,záujme uľahčenia prístupu na trhzaistenia bezpečnostikvality potravinárskych výrobkov.


3.    Zmluvné strany budujú odolnosť najzraniteľnejších skupín obyvateľstva voči otrasom spojenýmpotravinami prostredníctvom posilnených sietí sociálneho zabezpečenia. Posilňujú koordináciu medzi rozvojovouhumanitárnou činnosťoucieľom lepšie predvídať hladomoryiné typy potravinových kríz, predchádzať impripravovať sa na nezaistiť včasné sprístupnenie potravín na miestnej úrovni.

KAPITOLA 2

NEROVNOSŤ A SOCIÁLNA SÚDRŽNOSŤ

ČLÁNOK 35

Nerovnosť a sociálna ochrana

1.    Zmluvné strany podporujú rozvojvykonávanie politíksystémov sociálnej ochranyzabezpečeniacieľom odstrániť chudobu, bojovať proti nerovnostiamzvýšiť sociálnu súdržnosť.

2.    Zmluvné strany podporujú transformačnú úlohu politíksystémovoblasti sociálnej ochrany, ktoré posilňujú rovnosť, podporujú sociálne začleneniedialóg so sociálnymi partnermiposilňujú inkluzívny, spravodlivýudržateľný hospodársky rast. Zameriavajú sa na postupné budovanie univerzálnych národných systémov sociálnej ochrany,to aj prostredníctvom prijatia miním sociálnej ochrany,osobitným dôrazom na zraniteľné osoby.


3.    Zmluvné strany spolupracujú na podpore dosiahnutiaudržania rastu príjmov najchudobnejších 40 % obyvateľstva rýchlejším tempom, ako je celoštátny priemer.

4.    Zmluvné strany sa usilujú zabezpečiť, aby sa všetkým osobám pracujúcim vo formálnom sektore poskytovalo sociálne zabezpečenie. Zároveň sa usilujúzvýšenie počtu ľudíneformálnom sektorevidieckom hospodárstve, ktorí majú prístupsociálnemu zabezpečeniu,cieľom postupne dosiahnuť univerzálnosť sociálneho zabezpečenia.

5.    Zmluvné strany vyvíjajú iniciatívy na podporu prechodu od neformálnehoformálnemu hospodárstvu vrátane prístupuúverommikrofinancovaniuposilnených opatreníoblasti sociálnej ochrany.

6.    Zmluvné strany podporujúuľahčujú dialóg medzi organizáciami zamestnávateľovzamestnancov vo formálnomneformálnom hospodárstve, ako aj medzi organizáciami občianskej spoločnosti,to aj prostredníctvom budovania kapacít.

ČLÁNOK 36

Dôstojná práca

1.    Zmluvné strany podporujú rozvojvykonávanie makroekonomických politík, politík zamestnanostisociálnych politík, ktoré sa zameriavajú na vytváranie úplnéhoproduktívneho zamestnaniadôstojnej práce pre všetkých, najmä pre mládežženy, ako aj pre zraniteľné osobyskupiny.


2.    Zmluvné strany rozvíjajúudržiavajú inkluzívnedobre fungujúce trhy práceprijímajú opatrenia, ktoré sa zameriavajú na neformálne hospodárstvozabraňujú nekalým praktikámzamestnávaní.

3.    Zmluvné strany podporujú opatrenia, ktorými sa zabezpečia rovnaké pracovné príležitostirovnaké odmeňovanie za prácu rovnakej hodnotyzaručí primeraná platená rodičovská dovolenka vo verejnom ajsúkromnom sektore. Zmluvné strany prijímajú preventívneochranné opatrenia proti všetkým formám diskriminácie na pracovisku, zabezpečujú dodržiavanie základných práv pri prácizlepšujú zdravébezpečné podmienky pre pracovníkov.

4.    Zmluvné strany sa usilujúodstránenie detskej práce, pričom prioritu majú jej najhoršie formy.

ČLÁNOK 37

Osoby so zdravotným postihnutím

1.    Zmluvné strany podporujú, chrániazabezpečujú úplnérovnaké uplatňovanie všetkých ľudských práv všetkými osobami so zdravotným postihnutímohľadom na účinné vykonávanie Dohovoru OSNprávach osôb so zdravotným postihnutím.


2.    Zmluvné strany prijímajú opatrenia na zabezpečenie úplného začlenenia osôb so zdravotným postihnutím do spoločnostiich účasti vo všetkých sférach verejnéhosúkromného života vrátane demokratickýchpolitických záležitostírozhodovacích procesov. Predchádzajú akýmkoľvek škodlivým praktikámvšetkým formám vykorisťovania, násiliazneužívania alebo diskriminácie osôb so zdravotným postihnutím, bojujú proti nimodstraňujú ichchránia príbuzných, opatrovateľov alebo sprostredkovateľov pred diskrimináciou na základe ich vzťahuosobám so zdravotným postihnutím.

3.    Zmluvné strany podporujú rovnakýbezbariérový prístupsociálnym službám, dopraveinej fyzickej infraštruktúre, ako ajrekreačnýmkultúrnym aktivitám pre osoby so zdravotným postihnutímprípadne podporujú alternatívne spôsoby komunikácie, aby sa umožnilo úplné začlenenie týchto osôb do spoločnosti.

4.    Zmluvné strany podporujú rovnaký prístup na trhy prácezakazujú akúkoľvek diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia, pokiaľ idevšetky formypodmienky zamestnania. Podporujú zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím vo verejnom a v súkromnom sektore prostredníctvom cielených politíkstimulačných opatrení vrátane opatrení pre samostatnú zárobkovú činnosťpodnikanie.


ČLÁNOK 38

Kultúra, šport a kontakty medzi ľuďmi

1.    Zmluvné strany podporujú kultúru ako hnaciu silu udržateľnéhohospodárskeho rozvoja. Vytvárajú priaznivé prostredie pre kultúrne inovácie, rozmanitosťrozvoj, ako aj pre tvorbu, ochranu, výrobudistribúciu kultúrnych diel. Podporujú používanie nových informačnýchkomunikačných technológií na podporu svojej kultúry.

2.    Zmluvné strany posilňujú ochranupodporu hmotnéhonehmotného kultúrneho dedičstva, ako aj rozmanitosť kultúrnych prejavov,cieľom posilniť vzájomné porozumeniepodporiť vyvážené kultúrne výmeny.

3.    Zmluvné strany sa usilujú podporovať mobilitu pracovníkovoblasti kultúrypohyb umeleckých dieluskutočňovať spoločné iniciatívyrôznych kultúrnychkreatívnych odvetviach. Podporujú medzikultúrne výmenydialóg medzi mládežníckymi organizáciamiobčianskou spoločnosťouAfrikyEÚ.

4.    Zmluvné strany podporujú rozvoj kreatívneho priemyslu. Pracujú na zavedení podporných opatrenícieľom stimulovať umeleckú tvorbuuľahčiť výmenu umeleckého prejavu.


5.    Zmluvné strany podporujú šport ako hnaciu silu udržateľného rozvoja, sociálneho začlenenia, nediskrimináciepresadzovania ľudských práv. Usilujú sarozvoj primeraných zariadenípovzbudenie účasti ľudí na športeiných telovýchovných činnostiach. Takisto podporujú šport ako prostriedok medzikultúrneho dialóguspolupráce medzi národmi, predchádzania konfliktomnásiliuzmierenia po ukončení konfliktu.

KAPITOLA 3

POPULÁCIA A ROZVOJ

ČLÁNOK 39

Demografia

1.    Zmluvné strany uznávajú potrebu riadiť príležitostivýzvy demografických zmiencieľom lepšie napĺňať ambícienádeje budúcich generáciíAfrikeEÚ.

2.    Zmluvné strany zabezpečujú systematické zhromažďovanie, analýzu, uchovávaniešírenie štatistíkúdajovcelej populáciisúladeetickými normami, normami zachovania dôvernostiochrany súkromiavo svojich rozvojových plánoch zohľadňujú údajetrendy.


3.    Zmluvné strany posilňujú postavenie mládežežieninvestujú do nichuznávajú ich rozhodujúcu úlohudemografických procesoch. Podporujú ľudské práva žienmládežeposkytujú im vzdelaniezručnosti, ktoré potrebujú. Mobilizujú investícieuvoľňujú hospodárske príležitosti, aby sa využíval potenciál veľkej populácie mládeže.

ČLÁNOK 40

Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien

1.    Zmluvné strany posilňujú spoluprácu zameranú na zlepšenierozšírenie rovnakej účastipríležitostí pre všetkých,to vo všetkých sektoroch politického, hospodárskeho, sociálnehokultúrneho života. Zabezpečia, aby sa rodové hľadisko systematicky začleňovalo do všetkých politíkprogramov.

2.    Zmluvné strany spolupracujú na podpore ľudskéhosociálneho rozvoja žiendievčat. Usilujú saodstránenie všetkých prekážokoblasti zdraviavzdelávaniacieľom odstrániť rodové rozdiely. Pracujú na dosiahnutí univerzálnehorovnakého prístupuformálnemu vzdelávaniuodbornej prípravecieľom dosiahnuť plný potenciál žiendievčatpomôcť realizovať ich ambície. Zabezpečujú, aby saučebných materiálochvyučovacích metódach zohľadňovalo rodové hľadisko,povzbudzujú ženydievčatá na štúdium odborov STEM.


3.    Zmluvné strany uľahčujú ženám rovnaký prístupekonomickým príležitostiam, zamestnaniu, úverovýmfinančným službámkontrolevyužívaniu pôdyiného výrobného majetku. Podporujú ženy podnikateľky, odstraňujú rozdielyodmeňovaní žienmužovodstraňujú diskriminačné predpisypostupy. Prijímajú účinné opatrenia na identifikáciukonanie proti sexizmuna riešenie základných príčin diskrimináciedôvodu pohlavia, ako sú negatívne sociálne normyrodové stereotypy,to ajmasových médiách.

4.    Zmluvné strany posilňujú zohľadňovanie názorov žiendievčatich zapojenie do politického života prostredníctvom opatrení na dosiahnutie rodovej parity vo volebných, politickýchriadiacich procesochna vyšších štátnych pozíciách vrátane ústavných orgánovštátnych podnikovpodporujú ich aktívnu úlohuúsilíbudovanie mieruzmierenie.

5.    Zmluvné strany prijímajúpresadzujú právne predpisy, ktoré chránia ženydievčatá pred všetkými formami násilia vrátane sexuálnehorodovo motivovaného násilia, sexuálneho vykorisťovaniazneužívaniaobchodovaniaľuďmi.


6.    Zmluvné strany sa zaväzujúplnom rozsahuúčinne vykonávať Pekinskú deklaráciuakčnú platformuakčný program Medzinárodnej konferenciepopuláciirozvojivýsledky súvisiacich konferenciípreskúmaní. Ďalej zdôrazňujú potrebu všeobecného prístupu ku kvalitnýmcenovo dostupným komplexným informáciámvzdelávaniusexuálnomreprodukčnom zdraví, ktoré berú do úvahy medzinárodné technické usmernenie UNESCOsexuálnej výchove, ako aj potrebu poskytovania príslušných služieb starostlivosti. Podporujúpresadzujú ratifikáciuúčinné vykonávanie ProtokoluAfrickej charte ľudských právpráv národovprávach žienAfrike uzavretéhoBanjule 26. júna 1981 (ďalej len „Maputský protokol“)podľa potreby podporujú účinné vykonávanie Maputského akčného plánu na roky 2016 – 2030.

ČLÁNOK 41

Mládež

1.    Zmluvné strany podporujú podnikanie mládežezaväzujú sa, že prostredníctvom vzdelávania, odbornejtechnickej prípravylepšieho prístupudigitálnym technológiámuľahčenia prístupupôdeúverom zabezpečia dôstojné zamestnanie pre mladých ľudí vrátane podpory pri získavaní zručností relevantných pre trh práce. Vytvoria služby zamestnanosti atraktívne pre mládežcieľom spájať mladých ľudípracovnými príležitosťami.


2.    Zmluvné strany spolupracujú na posilňovaní postavenia mladých ľudíusilujú savytvorenie priestoru pre ich aktívne začlenenie do rozhodovacích procesovpre ich účasť na demokratickompolitickom živote, ako aj na úsilíbudovanie mieruzmierenie. Podporujú politikyprogramy pre marginalizovanú mládež vrátane programov podpory mládežecieľom ponúknuť im príležitosťmotiváciu opätovne sa začleniť do spoločnosti.

3.    Zmluvné strany podporujú iniciatívy zamerané na zabezpečenie prístupu ku kvalitným základným službám pre všetky deti, zabraňovanie náboruvyužívaniu detíkonfliktných situáciáchukončenie všetkých foriem násiliaškodlivých praktík páchaných na deťoch vrátane detských, skorýchnútených manželstiev, detskej práce, týrania detítelesných trestov,osobitným zameraním na zraniteľné deti.

ČLÁNOK 42

Udržateľná urbanizácia a rozvoj vidieka

1.    Zmluvné strany podporujú potenciál miest ako uzlov pre udržateľnýinkluzívny rastinovácie.


2.    Zmluvné strany podporujú udržateľné plánovanie využívania pôdyspravodlivé riadenie trhovpôdouosobitným dôrazom na transparentnéregulované nadobúdanie pôdyvlastnícke práva. Podporujú aj udržateľnú mestskú mobilituinteligentnébezpečné mestá, ktoré využívajú príležitosti poskytované digitalizácioutechnológiami. Integrujú riešeniaoblasti výroby energieudržateľných zdrojovenergetickej účinnosti, podporujú produktívne využívanie energie, zlepšujú nakladanieodpadmiriešia všetky formy znečistenia. Zlepšujú riešeniaoblasti mestskej mobilityzabezpečujú, aby poskytovanie služiebinfraštruktúra boli koncipované tak, aby boli šetrné ku klíme a k životnému prostrediuaby sa zdroje využívali efektívne. Posilňujú odolnosť miest proti otrasomvyužívajú príležitosti na vytváranie nízkoemisného hospodárstva odolného voči zmene klímy.

3.    Zmluvné strany presadzujú vyvážený územný rozvoj vidieckych ekonomíkspoločenstievosobitným zameraním na zamestnanosťtvorbu príjmu. Urýchľujú diverzifikáciu vidieka pridaním hodnoty miestnym produktomvyužívaním prírodnýchkultúrnych zdrojov. Zmluvné strany presadzujú inkluzívne, vyváženéintegrované územnémestské politiky, viacúrovňovú vládnu koordináciu, pričom do toho aktívne zapájajú miestne orgányspoločenstvávytvárajú silnejšie väzby medzi vidieckymimestskými oblasťami.


HLAVA III

ŽIVOTNÉ PROSTREDIE, MANAŽMENT PRÍRODNÝCH ZDROJOV A ZMENA KLÍMY

ČLÁNOK 43

Zmluvné strany prijímajú ambiciózne opatrenia na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, na ochranu a zlepšenie kvality životného prostredia a na udržateľný manažment prírodných zdrojov s cieľom zastaviť a zvrátiť zmenu klímy a zhoršovanie stavu životného prostredia a dosiahnuť udržateľný rozvoj. Prijímajú konkrétne opatrenia na zníženie straty biodiverzity a na jej predchádzanie, na zachovanie a obnovu ekosystémov, na ochranu voľne žijúcich druhov a na boj proti nezákonnému obchodovaniu s nimi, na podporu udržateľného hospodárenia s vodami, pôdou a inými prírodnými zdrojmi, na posilnenie správy oceánov, na boj proti všetkým formám znečistenia, na podporu správneho nakladania s odpadmi a na budovanie odolnosti voči prírodným katastrofám. Spolupracujú s cieľom zabrániť tomu, aby vplyvy zmeny klímy a zhoršovanie stavu životného prostredia naďalej pôsobili ako multiplikátory hrozieb s vážnymi následkami pre mier a bezpečnosť. Urýchľujú prechod na ekologickejšie cesty rozvoja v kľúčových hospodárskych odvetviach, presadzujú obehové hospodárstvo a efektívne využívanie zdrojov a podporujú čistú a udržateľnú energiu a nízkouhlíkové technológie, pričom zabezpečujú, aby hospodársky rast sprevádzal prechod na nízke emisie a environmentálna udržateľnosť. Vynakladajú úsilie na vytváranie účinných aliancií v medzinárodnom prostredí s cieľom dosiahnuť pokrok na globálnej úrovni. Budujú kapacity na vykonávanie mnohostranných environmentálnych dohôd, ktorých sú zmluvnou stranou, a začleňujú environmentálnu udržateľnosť, ciele v oblasti zmeny klímy a vykonávanie environmentálne udržateľného rastu do vnútroštátnych a miestnych politík, plánov a investícií. Podporujú konštruktívne zapájanie miestnych orgánov, občianskej spoločnosti a súkromného sektora a rešpektovanie práv všetkých vrátane pôvodného obyvateľstva, ako je stanovené v Deklarácii OSN o právach pôvodného obyvateľstva, a miestnych spoločenstiev.


KAPITOLA 1

ENVIRONMENTÁLNA UDRŽATEĽNOSŤ A MANAŽMENT PRÍRODNÝCH ZDROJOV

ČLÁNOK 44

Biodiverzita a ekosystémy

1.    Zmluvné strany spolupracujú na zabezpečení zachovania, ochranyobnovy biodiverzityekosystémov tak, aby významné hospodárske, sociálnekultúrne služby, ktoré poskytujú, naďalej podporovali dobré životné podmienky ľudíhospodársky rast. Vypracúvajúvykonávajú národné stratégieakčné plányoblasti biodiverzitysúladeDohovorombiologickej diverzitejeho protokolmi.

2.    Zmluvné strany prijímajú právne predpisyschvaľujú integrované stratégie začleňovania aspektov biodiverzity do všetkých príslušných sektorov. Podporujú inovatívne možnosti, ako sú riešenia inšpirované prírodou alebo agroekológia, ako aj oceňovanie ekosystémových služieb pri maximalizácii zohľadňovania biodiverzity.


3.    Zmluvné strany uplatňujú inkluzívny prístupriešeniu hlavných faktorov straty biotopu, ako sú zmena využívania pôdy, rozširovanie samozásobiteľského poľnohospodárstvarozvoj komerčného poľnohospodárstva, mestských oblastíenergetických infraštruktúr. Prijímajú opatrenia na kontrolu využívania lesov, získavania pôdy klčovaním na účely obhospodarovania, požiarov, pasenia zvieratinváznych druhov. Chránia, zachovávajúpodporujú udržateľné využívanieobnovu lesov, zalesnených oblastí, lúk, mokradíiných oblastívegetačným porastom. Udržiavajúzvyšujú druhovúgenetickú rozmanitosť rastlínživočíchov, či už suchozemských, sladkovodných alebo morských.

4.    Zmluvné strany zvýšia úsiliecieľom vytvárať, účinne riadiťzlepšovať správu chránených území na ochranu biodiverzity.

5.    Zmluvné strany posilnia zapojenie miestnych spoločenstievpôvodného obyvateľstva, ako je stanovenéDeklarácii OSNprávach pôvodného obyvateľstva (UNDRIP), do ochrany ekosystémov,to aj prostredníctvom podpory udržateľného cestovného ruchu šetrnéhoživotnému prostrediuvytvárania pracovných miestďalších hospodárskych príležitostí.


ČLÁNOK 45

Obehové hospodárstvo

1.    Zmluvné strany zabránia vzniku odpadu už pri zdroji alebo ho minimalizujú. Zlepšia opätovnú použiteľnosť výrobkov, recyklovateľnosťefektívnosť využívania zdrojovcieľom prispôsobiť výrobuspotrebu cieľu dosiahnuť obehové hospodárstvo,to aj prostredníctvom primeraných služieb zberutriedenia odpadu, ako aj iniciatívzariadení na environmentálne vhodnú recykláciu. Zaväzujú sa prijať politikyoblasti obehového hospodárstvacieľom chrániť životné prostrediezdravie ľudí, zabezpečiť, aby boli výrobky efektívnejšiehľadiska využívania energie aj zdrojov, rozšíriť možnosti výberu pre spotrebiteľovzlepšiť nakladanieodpadmi.

2.    Zmluvné strany vytvoria potrebné vnútroštátne regulačné rámcemechanizmy na presadzovanie environmentálne vhodného spôsobu nakladaniachemickými látkamiodpadmina vykonávanie príslušných mnohostranných dohôd. Prijmú potrebné opatrenia na boj proti vyhadzovaniu nebezpečného odpadunezákonnému obchodovaniuním vrátane rádioaktívnych materiálov, chemickéhoorganického odpadusúladeustanoveniami Bazilejského dohovoruriadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátovich zneškodňovaní uzavretéhoBazileji 22. marca 1989 a s ohľadom na ustanovenia Bamackého dohovoruzákaze dovozu nebezpečného odpadu do Afrikykontrole cezhraničného pohybunakladanínebezpečnými odpadmiAfrike uzavretéhoBamaku 30. januára 1991. Zabránia prítomnosti nebezpečných látokmateriálových cykloch alebo ich minimalizujúbudú nakladaťchemikáliami vo výrobkoch počas celého ich životného cyklu. Podporia prijímanie informovaných rozhodnutíprimeraných opatreniach na ochranu životného prostrediazdravia ľudí vrátane opatrení proti znečisťovaniu spôsobenému nevhodným nakladanímodpadmiopatrení na odstránenie súvisiacich environmentálnych škôd.


3.    Zmluvné strany sa zaoberajú účinným riešením všetkých foriem znečisťovania. Prijmú opatrenia zamerané na odhaľovanieprevenciu znečisťovania, ako aj na podávanie správznečisťovaní. Zvýšia úsilieoblasti predchádzania znečisťovaniu plastmiodstraňovania plastovmikroplastov zo životného prostredia. Preskúmajú možnosti posilnenej spolupráceboji proti znečisťovaniu ovzdušia. Zvýšia povedomierizikách, ktoré predstavuje znečisťovanie pre verejné zdravieživotné prostredie, a o rozmanitých výhodách zlepšenia kvality ovzdušia,to aj prostredníctvom verejných informačných kampaní.

ČLÁNOK 46

Správa oceánov

1.    Zmluvné strany posilnia správu oceánovsúladeDohovorom OSNmorskom práve (UNCLOS)cieľom zaistiť bezpečné, chránené, čistéudržateľne spravované oceány, pričom sa zmierni tlak na oceánymoria, podporí sa udržateľný rozvoj modrého hospodárstvaposilnia sa vedomostioceánoch.

2.    Zmluvné strany zabezpečia ochranuudržateľné využívanie živých morských zdrojovhospodárenienimi na dvojstrannej, regionálnejmnohostrannej úrovni, najmäkontexte dohôdpartnerstveodvetví udržateľného rybárstvaregionálnych organizácií pre riadenie rybárstva.


3.    Zmluvné strany zachovajú alebo prijmú iniciatívy na boj proti nezákonnému, nenahlásenémuneregulovanému (NNN) rybolovu vrátane vykonávania politíkopatrení na vylúčenie produktov NNN rybolovuobchodných tokov, ak je to potrebné. Podporiabudú účinne zavádzaťpresadzovať opatrenia na monitorovanie, kontroludohľad, ako sú systémy pozorovateľov, systémy monitorovania plavidiel, licencieoprávnenia na rybolov, zaznamenávanienahlasovanie úlovkov, kontrola prekládky, inšpekcieštátna prístavná kontrola, ako aj súvisiace opatrenia na zabezpečenie súladu vrátane sankcií podľa vnútroštátnych predpisov, ktorých cieľom je ochrana rybolovných zdrojovpredchádzanie nadmernému rybolovu.

4.    Zmluvné strany sa dohodli, že podniknú potrebné krokycieľom zakázať určité formy dotáciíoblasti rybolovu, ktoré prispievajúnadmernej kapacitenadmernému rybolovu, zrušia dotácie, ktoré prispievajúNNN rybolovu,upustia od zavádzania takýchto nových dotácií, pričom uznávajú, že vhodnéúčinné osobitnédiferencované zaobchádzanieafrickými rozvojovýminajmenej rozvinutými krajinami by malo byť neoddeliteľnou súčasťou rokovaní WTOdotáciáchoblasti rybolovu.

5.    Zmluvné strany zmiernia tlak na oceány prostredníctvom ochrany, zachovaniaobnovy pobrežnýchmorských ekosystémov, zhodnotenia morskéhopobrežného prírodného kapitáluboja proti znečisťovaniu morí ropnými škvrnami, ničením morského dna, podmorským hlukom či morským odpadom vrátane plastovmikroplastovpozemnýchmorských zdrojov. Podporia reguláciu znižovania emisií skleníkových plynovlodíbudú saňu usilovať. Aktívne podporia urýchlené vykonávanie počiatočnej stratégie Medzinárodnej námornej organizácie na zníženie emisií skleníkových plynovlodí. Posilňujú operácie na vyčistenie oceánovpobreží, pričom osobitnú pozornosť venujú akumulačným zónamoceánskych víroch.


6.    Zmluvné strany podniknú krokysúvislostioceánmi, ktoré prispejúzmierneniu zmeny klímyadaptácii na ňu.

7.    Zmluvné strany prijmú opatrenia týkajúce sa zachovaniaudržateľného využívania morskej biodiverzity na základe najlepších dostupných vedeckých informácií.

8.    Zmluvné strany uznávajú všeobecné znepokojenie vyvolané vplyvom ťažby na morskom dne na morské prostrediejeho biodiverzitu. Využívajú najlepšie dostupné vedecké poznatky, uplatňujú zásadu predbežnej opatrnostiekosystémový prístup, podporujú výskumvymieňajú si najlepšie postupyoblastiach spoločného záujmu týkajúcich sa nerastných surovín na morskom dne, aby zabezpečili vhodné environmentálne riadenie činností na ochranuzachovanie morského prostrediajeho biodiverzity.

ČLÁNOK 47

Obhospodarovanie pôdy a jej degradácia

1.    Zmluvné strany budú spolupracovať pri predchádzaní degradácii pôdypríprave dlhodobých integrovaných stratégií ochranyudržateľného obhospodarovania pôdy.


2.    Zmluvné strany podporia integrované prístupyprijmú opatrenia na ochranu pôdyzlepšenie jej kvality. Budú bojovať proti eróziidegradácii pôdyproti zhoršovaniu jej fyzikálnych, chemickýchbiologických vlastností. Budú sa zaoberať znečisťovaním, ktoré osobitne spôsobujú poľnohospodárske činnosti vrátane akvakultúrychovu hospodárskych zvierat. Zaistia udržateľnéspravodlivé právadržbe pôdy, ako aj udržateľné hospodáreniepôdou, vodamilesnými zdrojmi. Vytvoria udržateľné hospodárske príležitosti pre ľudí žijúcich vo vidieckych oblastiach. Zabezpečia, aby nepoľnohospodárske spôsoby využívania pôdy, ktoré okrem iného zahŕňajú verejné stavby, ťažbuzneškodňovanie odpadu, neviedlierózii, znečisteniu alebo inej forme degradácie pôdy.

3.    Zmluvné strany prijmú opatrenia na účinné územné plánovanieinfraštruktúru, ktoré posilnia odolnosťrizikových krajinách, čím sa zároveň zlepšia schopnosti reagovať na katastrofy. Naplánujúzavedú opatrenia na zmiernenieobnovu, ktoré budú vychádzaťnajlepších postupovnajlepších vedeckých poznatkov, ako ajmiestnych znalostískúsenostíoblastiach postihnutých degradáciou pôdy.

ČLÁNOK 48

Lesy

1.    Zmluvné strany podporujú udržateľné obhospodarovanie lesovvyužívanie lesných zdrojov. Zastavia odlesňovaniedegradáciu lesovbudú bojovať proti nezákonnej ťažbe drevasúvisiacemu obchodu.


2.    Zmluvné strany podporia iniciatívy zamerané na obnovu lesných krajíncieľom zvrátiť odlesňovanie, vytvoria lesné rezervácie, obnovia degradované lesné krajiny,prípade potreby uskutočnia programy zalesňovaniaobmedzia obdobieintenzitu spásania lesov, čo umožní ich regeneráciu.

3.    Zmluvné strany podporia udržateľné hodnotové reťazce poľnohospodárskychlesných komodít, pričom uprednostnia vytváranie pracovných miestďalších hospodárskych príležitostírámci ochrany ekosystémov.

4.    Zmluvné strany podporia vykonávanie akčného plánu EÚ pre vynútiteľnosť práva, správuobchodlesnom hospodárstve (FLEGT),to aj prostredníctvom uzatvoreniavykonávania dohôddobrovoľnom partnerstve. Posilnia súdržnosťpozitívne interakcie na úrovni jednotlivých krajín medzi akčným plánom FLEGTvaršavským rámcom pre znižovanie emisiíodlesňovaniadegradácie lesov (REDD+).

5.    Zmluvné strany posilnia zapojenie miestnych orgánovspoločenstiev do ochrany lesov. Zvyšujú informovanosť verejnostiodlesňovaní na všetkých úrovniachpodporujú spotrebu výrobkov, ktoré účinne využívajú zdroje,energeticky účinných výrobkovlesov obhospodarovaných udržateľným spôsobom. Presadzujúpodporujú používanie alternatívnehoudržateľného paliva na varenie medzi miestnym obyvateľstvom.


ČLÁNOK 49

Voľne žijúce živočíchy a rastliny

1.    Zmluvné strany podporia ochrana in-situ afrických krajinných oblastí kľúčových pre zachovanie biodiverzity, najmä cezhraničných chránených území, ktoré sú biotopmi najdôležitejších voľne žijúcich živočíchovrastlínposkytujú dostatočné prepojenie umožňujúce migráciu voľne žijúcej zveriadaptáciu rôznych druhov na zmenu klímy. Takisto posilnia postavenie agentúr zodpovedných za chránené územiapodporia zapojenie vidieckych spoločenstiev do udržateľného riadenia voľne žijúcej zverilesnatých plôch.

2.    Zmluvné strany bojujú proti obchodovaniuvoľne žijúcimi druhmi tým, že podporujú tvorbupresadzovanie politíkprávnych predpisov zameraných na to, aby sa toto obchodovanie stalo závažným trestným činom, posilňujú opatrenia proti pytliactvumonitorovanie presadzovania právapodporujú medzinárodnú koordináciukontexte Medzinárodného konzorcia pre boj proti trestnej činnosti týkajúcej sa voľne žijúcich živočíchovrastlín (ICCWC) vrátane Dohovorumedzinárodnom obchodeohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchovrastlín (CITES), uzavretého vo Washingtone 3. marca 1973,ďalších relevantných medzinárodných rámcov. Zvyšujú informovanosť verejnostizintenzívnia vzdelávanieovplyvňovanie spotrebiteľov, ničenie zásob, ako aj podporu vysokej diplomaciepresadzovania záujmov.

3.    Zmluvné strany podporia úsilie zamerané na presadzovanie udržateľnej spotreby mäsa voľne žijúcich zvierat, pričom budú vyvíjať dostupné alternatívne zdroje bielkovínrozvíjať udržateľné živobytie.


ČLÁNOK 50

Hospodárenie s vodami a so sladkou vodou

1.    Zmluvné strany hospodáriavodami udržateľným spôsobomcieľom zachovať vysokú úroveň kvantitykvality. Podporujú integrované hospodárenievodamivykonávajú politiky zamerané na plánovanie, ochranu, využívanierozvoj podzemnýchpovrchových vôdhospodárenienimi, ako aj na zachytávanievyužívanie dažďovej vody. Chrániaobnovujú vodné zdrojeekosystémy, zabraňujú znečisteniu vôd, zbierajúčistia odpadové vodyumožňujú ekologický rozvoj miest. Optimalizujú prínos sektora vodného hospodárstvacieľom zmierniť zmenu klímyadaptovať sa na ňu.

2.    Zmluvné strany podporujú spoluprácu pri hospodárenícezhraničnými vodamicieľom dosiahnuť udržateľnosť sladkých vôd, predchádzať degradácii pôdydezertifikácii, budovať odolnosť voči nebezpečenstvám súvisiacimvodou, ako sú povodne, sucháznečistenie,to aj prostredníctvom systémov zachytávaniaskladovania vody,predchádzať rizikám vyplývajúcimkonfliktov.

3.    Zmluvné strany podporia udržateľné hospodárenievodamidobrú správu vodných zdrojov na všetkých úrovniach. Posilnia dialógpodporia partnerstvá medzi verejnými orgánmi, súkromným sektoromobčianskou spoločnosťou.


4.    Zmluvné strany podporia udržateľné využívanieriadenie sladkovodného rybolovucieľom zachovať zdravé populácie rýbminimalizovať akékoľvek negatívne vplyvy na prírodné prostredie. Bojujú proti NNN rybolovu, ktorý jerozporevnútroštátnymi právnymi predpismi. Posilnia kapacity, podporia regionálnu spoluprácuprijmú opatrenia na zlepšenie riadeniasprávy sladkovodného rybolovu na vnútroštátnejregionálnej úrovni. Zohľadnia zmiernenie zmeny klímyadaptáciu na ňuoblasti sladkovodného rybolovuakvakultúry, podporia obnovuzachovanie vodných ekosystémovich biodiverzitybudú bojovať proti všetkým formám znečisťovania, ktoré majú vplyv na jazerárieky.

KAPITOLA 2

ZMENA KLÍMY A PRÍRODNÉ KATASTROFY

ČLÁNOK 51

Opatrenia v oblasti klímy

1.    Zmluvné strany presadzujú ciele Rámcového dohovoru OSNzmene klímyriadia sa jeho zásadami. Zavádzajú komplexnéinkluzívne domáce politikyprogramyoblasti klímycieľom urýchliť vykonávanie Parížskej dohody.


2.    Zmluvné strany vypracujú postupnéambiciózne vnútroštátne stanovené príspevky (NDC),ktorých budú informovaťktoré budú dodržiavať. Podľa potreby vytvoriavykonajú ambiciózne národné adaptačné plány, budú rozvíjať dlhodobé vízie smerujúcenízkym emisiámrozvoju odolnému voči zmene klímyinvestujú do kapacít na zmiernenie zmeny klímyadaptáciu na ňu. Vytvoria systém merania, vykazovaniaoverovania, ako aj systémy hodnotenia na monitorovanie pokrokuoblasti boja proti zmene klímy.

3.    Zmluvné strany vypracujú dlhodobé stratégie na zníženie emisií pochádzajúcichdopravy (cestná, leteckánámorná doprava). Podporia inteligentnú mestskú mobilitubudú presadzovať zavádzanie politických prístupovpozitívnych stimulov na znižovanie emisiíneudržateľného obhospodarovania pôdy, odlesňovaniadegradácie lesov. Zapoja sa do presadzovania energieobnoviteľných zdrojovenergetickej účinnostipovzbudia krajiny, aby sa zapojili do energetickej transformácie. Postupne ukončujú neefektívne dotácie na fosílne palivá, ktorými sa podporuje nehospodárna spotreba,minimalizujú možné negatívne vplyvy na ich rozvoj spôsobom, ktorý chráni chudobnédotknuté spoločenstvá. Posilnia medzinárodnú spoluprácucieľom chrániťpodľa potreby zlepšiť záchytyrezervoáre skleníkových plynov.

4.    Zmluvné strany podporia ambiciózny cieľ postupného znižovania miery používania neúplne fluórovaných uhľovodíkovrámci Montrealského protokolulátkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, uzavretéhoMontreale 16. septembra 1987,to spoluprácou na podpore ratifikácie Kigalského dodatkuprotokolu,usilujú sazabezpečenie jeho rýchleho vykonaniacieľom dosiahnuť ambiciózne zníženie výrobyspotreby neúplne fluórovaných uhľovodíkov na svetovej úrovni.


5.    Zmluvné strany uznávajú hrozbu, ktorú pre mierbezpečnosť predstavuje zmena klímyzhoršovanie stavu životného prostredia, najmänestabilných situáciáchnajzraniteľnejších krajinách,reagujú na ňu. Podniknú potrebné krokyspolupracujú na posilnení opatrení na zvýšenie odolnostischopnosti adaptáciecieľom zabezpečiť predchádzanie konfliktom prostredníctvom systémov včasného varovania, pričom zohľadnia bezpečnostné hrozby spojenénepriaznivými účinkami zmeny klímyenvironmentálne rizikové faktory. Takisto posilnia prepojenie medzi včasným varovanímvčasnou reakciou vo všetkých oblastiach politiky,to aj prostredníctvom posúdenia rizikavplyvu.

6.    Zmluvné strany sa na domácej aj medzinárodnej úrovni snažia predchádzať stratámškodám súvisiacimnepriaznivými účinkami zmeny klímy vrátane extrémnych poveternostných javov počasiajavovpomalým priebehom, minimalizovať ichzaoberať sa ich riešením, pričomtejto súvislosti musia uznať významnú úlohu udržateľného rozvoja pri znižovaní rizika strátškôd.

7.    Zmluvné strany podniknú kroky na zosúladenie finančných tokovnastúpeným procesom znižovania emisií skleníkových plynovrozvojom odolným proti zmene klímy.

8.    Zmluvné strany sa zamerajú na rozširovanie vedomostíkapacít, pokiaľ idepolitické možnosti, nástrojenajlepšie postupy na zlepšenie efektívnosti využívania zdrojovrámci celého životného cyklu prírodných zdrojovvýrobkov. Spolupracujú na posilnení vedeckýchtechnických, ľudskýchinštitucionálnych kapacítoblasti boja proti zmene klímyenvironmentálneho manažérstvamonitorovania na všetkých príslušných úrovniach, pričom osobitnú pozornosť venujú najzraniteľnejším krajinám. Podporujú využívanie vesmírnych technológiíinformačných systémov.


9.    Zmluvné strany posilnia koordináciu na všetkých úrovniach riadeniacieľom podporiť miestne orgányumožniť im prijímaťvykonávať ambiciózne záväzkyoblasti klímyenergetiky. Podporia synergie medzi verejnou správou, organizáciami občianskej spoločnostisúkromnými podnikmi, ako aj zapojenie súkromného sektora do znižovania emisií skleníkových plynovhospodárstva odolného proti zmene klímy,to aj prostredníctvom spoločného výskumu. Podporia existujúce iniciatívy, ako je napríklad Globálny dohovor primátorovstarostovklímeenergetikevykonávanie ich akčných plánov.

ČLÁNOK 52

Sucho a dezertifikácia

1.    Zmluvné strany bojujú proti dezertifikácii prostredníctvom zlepšenia správy pôdy, boja proti zníženiu degradácie pôdyudržateľného obhospodarovania pôdyhospodáreniavodami. Urýchlia pokrok pri vykonávaní národných akčných plánovcieľov Dohovoru OSNboji proti dezertifikácii uzavretéhoParíži 17. júna 1994, ktoré sa týkajú neutrality degradácie pôdy, ako aj ďalších príslušných medzinárodnýchregionálnych iniciatív vrátane iniciatívy Veľký zelený múr.

2.    Zmluvné strany spolupracujú, aby sa pripraviliaby mohli reagovať na núdzové situácie spôsobené suchom,usilujú sazvýšenie odolnosti voči zhoršovaniu stavu životného prostredia, dezertifikácii, súvisiacim hrozbám pre zdraviehumanitárnym krízam tým, že sa zameriavajú na faktory, ktoré spôsobujú zraniteľnosť.


ČLÁNOK 53

Odolnosť voči prírodným katastrofám

1.    Zmluvné strany spolupracujú pri budovaní odolnosti ľudí, spoločnostíinfraštruktúry proti prírodným katastrofám, pričom zohľadňujú vplyv zmeny klímy. Podporujú výmenu informáciínajlepších postupov týkajúcich sa vykonávaniamonitorovania sendaiského rámca pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030 prostredníctvom vnútroštátnychmiestnych integrovaných stratégií.

2.    Zmluvné strany podporia riadenie rizika katastrof vrátane komplexného posúdenia rizík, vykonávania plánov znižovania rizika na všetkých úrovniach, posilňovania prepojenia medzi znižovaním rizika katastrofadaptáciou na zmenu klímy, ako aj zhromažďovaniavyužívania štatistíkkatastrofáchúdajovstratách. Podporia rozvoj kultúry prevencie rizíkfinančnej ochrany,to aj prostredníctvom vhodnýchinovatívnych nástrojov, ako sú mechanizmy presunu rizika.

3.    Zmluvné strany sa pripravujú na núdzové situácie spôsobené extrémnymi poveternostnými javmiprírodnými katastrofami, ako sú povodnestúpajúca hladina morí, erózia pobrežiazanášanie,reagujú na ne. Spolupracujú pri posudzovanízmierňovaní vplyvov extrémnych poveternostných javovprírodných katastrof.

4.    Zmluvné strany posilnia schopnosť reagovať na katastrofynúdzové situácie na regionálnej úrovni vrátane mechanizmov civilnej ochrany, ako aj kapacitu miestnych spoločenstievinštitúcií, pričom sa zamerajú na najzraniteľnejšiemarginalizované domácnostiskupiny.


5.    Zmluvné strany podporia využívanie vesmírnych technológiíinformačných systémov na zlepšenie opatrení zameraných na prevenciu, pripravenosť, reakciuobnovu.

HLAVA IV

MIER A BEZPEČNOSŤ

ČLÁNOK 54

Zmluvné strany podporia spoluprácu a koordináciu na regionálnej, medziregionálnej, kontinentálnej a celosvetovej úrovni pri presadzovaní a zachovávaní mieru a bezpečnosti v Afrike a Európe. Posilnia spoločné úsilie a mechanizmy v oblasti zabezpečenia mieru, predchádzania terorizmu a násilnému extrémizmu a boja proti nim, ako aj v oblasti boja proti všetkým formám organizovanej trestnej činnosti a bezpečnostným hrozbám a posilnia ochranu námornej dopravy, pričom prihliadajú na zložitosť všetkých týchto výziev a potrebu riešiť ich základné príčiny. Budú spolupracovať s cieľom zaistiť udržateľné financovanie všetkých mierových a bezpečnostných činností.


ČLÁNOK 55

Regionálna a mnohostranná spolupráca

1.    Zmluvné strany posilnia dialóginštitucionálnu spoluprácu pri riešení mierovýchbezpečnostných výziev. Posilnia podporu efektívnejšieho fungovania APSA, ako sa uvádzaAgende 2063. Podporujú synergie medzi APSAAGAsúladereformným programom AÚ.

2.    Zmluvné strany podporia úsilie AÚREC, ako aj regionálnych mechanizmovďalších mechanizmov regionálnej bezpečnostnej spolupráce pri dosahovaní mierových, inkluzívnychodolných spoločností. Podľa potreby posilnia spoluprácu medzi AÚ, EÚOSN, ako aj mnohostrannú spoluprácuďalšími príslušnými medzinárodnými organizáciamitretími krajinami.

3.    Zmluvné strany podporia miestnu zodpovednosť, inkluzívnosť, odolnosťudržateľnosť všetkých opatreníspoluprácivnútroštátnymimiestnymi orgánmi, spoločenstvamiobčianskou spoločnosťou.


ČLÁNOK 56

Konflikty a krízy

1.    Zmluvné strany sa budú usilovať zabezpečiť mierové riešenie všetkých medzištátnychvnútroštátnych konfliktovAfrike. Zavedú integrovaný prístup ku konfliktomkrízamsúlademedzinárodným právomoblasti ľudských právmedzinárodným humanitárnym právom, pričom prehĺbia svoju strategickú spoluprácuzlepšia jednotnú akciu vo všetkých fázach konfliktu – od prevencievčasného varovania až po trvalé budovanie mieru – prostredníctvom sprostredkovávania mieru, krízového riadenia, stabilizácie, ako aj reformy sektora bezpečnosti.

2.    Zmluvné strany podporia iniciatívymechanizmy na predchádzanie konfliktomzabránenie ohrozeniu mierubezpečnosti. Zmluvné strany podniknú koordinované kroky na riešenie základných príčin konfliktovkríz, riešenie rizík vznikustupňovania násilných konfliktovna posilnenie podpory diplomatických iniciatív, sprostredkovateľského úsiliaviacstranného dialógucieľom vyriešiť sporykonflikty mierovými prostriedkami. Na tento účel podporia úplné zavedenie kontinentálneho systému včasného varovania.

3.    Zmluvné strany spolupracujúoblasti krízového riadeniamierového riešenia konfliktov, okrem iného prostredníctvom spolupráce medzi africkými operáciami na podporu mieru, operáciami krízového riadenia EÚoperáciami OSN na udržiavanie mieru, keď takéto operácie prebiehajúrovnakej oblasti.


4.    Zmluvné strany spolupracujú, pokiaľ idestabilizáciu situácie po ukončení konfliktu, upevniapodporia zavedenie procesov urovnávania kríz, zapájajú sa do ústavnýchvolebných procesovpresadzujú spravodlivosťprechodnom období, procesy zmiereniaopatrenia na opätovné začlenenie obetí ozbrojených konfliktovvojen. Podporia obnovurekonštrukciu oblastí zničených vojnou.

5.    Zmluvné strany podporia program zameraný na ženy, mierbezpečnosťprogram zameraný na mládež, mierbezpečnosťposilnia aktívnu úlohu žienmládežeoblasti mierubezpečnosti – od včasného varovania cez sprostredkovávanie mieru až po riešenie konfliktovbudovanieudržiavanie mieru –súladepríslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN (rezolúcie BR OSN), najmä rezolúciami BR OSN č. 1325 (2000) a č. 2250 (2015), ako ajpolitikamirozhodnutiami AÚEÚ.

ČLÁNOK 57

Terorizmus, násilný extrémizmus a radikalizácia

1.    Zmluvné strany predchádzajú terorizmu vo všetkých jeho formáchbojujú proti nemu, pričom sa zameriavajú na faktory, ktoré môžu vytvárať prostredie vedúcenásilnému extrémizmuradikalizácii,to aj prostredníctvom podpory náboženskej znášanlivostidialógu medzi náboženstvami,reagujú na problémy vyplývajúceprepojení medzi terorizmomnadnárodnou organizovanou trestnou činnosťou, pričomplnej miere dodržiavajú právne normymedzinárodné právo vrátane medzinárodného právaoblasti ľudských práv, utečeneckého právamedzinárodného humanitárneho práva.


2.    Zmluvné strany posilnia spoluprácucieľom umožniť jednotlivcomspoločenstvám predchádzať teroristickým činom, násilnému extrémizmuradikalizáciizvyšovať ich odolnosť voči nim. Usilujú saspoluprácu so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami vrátane mládeže, vedúcich náboženských predstaviteľovobčianskej spoločnosti,podporu vzájomného porozumenia, rozmanitostidialógu medzi náboženstvami,identifikáciu intervencií prispôsobených na mieru a o boj proti náboru, radikalizáciipodnecovaniu na páchanie teroristických činov na internetemimo neho. Spolupracujú na posilnení podpory obetiam terorizmu.

3.    Zmluvné strany spolupracujúcieľom vykonávať všetky príslušné rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN vrátane rezolúcií BR OSN č. 2396 (2017) a č. 2462 (2019), ako aj rezolúcie Valného zhromaždenia OSNmedzinárodné dohovorynástroje vrátane Globálnej stratégie OSN pre boj proti terorizmuakčného plánu OSN na predchádzanie násilnému extrémizmu.

4.    Zmluvné strany zvýšia úsilie na výmenu informáciíodborných znalostíteroristických skupináchich podporných sieťach, pričomplnej miere dodržiavajú právnu normumedzinárodné právooblasti ľudských práv. Podporujú iniciatívy zamerané na spoluprácuoblasti presadzovania právaposilňujú kapacity na boj proti terorizmu spôsobom, ktorý jesúladeľudskými právami,to aj prostredníctvom odbornej prípravyprofesionalizácie bezpečnostných síl. Spolupracujú na potláčaní financovania terorizmu tým, že identifikujú, odhalia, skonfiškujúzmrazia alebo zaistia všetky finančné prostriedkyiné aktíva slúžiace na spáchanie teroristického činu alebo pridelené na takýto účel.

5.    Zmluvné strany bránia páchateľom teroristických činov, násilného extrémizmuradikalizácie získavať zbrane hromadného ničenia.


ČLÁNOK 58

Organizovaná trestná činnosť

1.    Zmluvné strany sa zaoberajú všetkými formami organizovanej trestnej činnosti, najmä obchodovanímľuďmi, ručnýmiľahkými zbraňami, nelegálnymi drogami, nebezpečnými látkami, predmetmi kultúrnej hodnotyvoľne žijúcimi živočíchmirastlinami, ako aj trestnými činmi proti životnému prostrediu,to posilneným riadením kontroly hraníc, získavanímvýmenou informáciíúdajovvýmenou odborných znalostítechnickej pomoci. Prijmú legislatívneiné opatreniasúladeDohovorom Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinudoplňujúcimi protokolmi.

2.    Zmluvné strany budú náležite riešiť problém obchodovaniaľuďmisúladenormami Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinujeho Protokoluprevencii, potláčanítrestaní obchodovaniaľuďmi, osobitne so ženamideťmi. Zabránia obchodovaniuľuďmi posilnením presadzovania právajustičnej spoluprácecieľom bojovať proti beztrestnosti všetkých páchateľov zapojených do obchodovacieho reťazcaodrádzaním od dopytu, ktorý stojí za všetkými formami vykorisťovania. Zabezpečia náležitú ochranu obetíohľadom na rodovú špecifickosť trestného činu, keďže ženydievčatá sú oveľa častejším cieľom, najmäsúvislosti so sexuálnym vykorisťovaním.

3.    Zmluvné strany prijmú legislatívneiné opatrenia na predchádzanie prevádzačstvuboj proti nemu posilnením presadzovania právajustičnej spolupráce pri vyšetrovanítrestnom stíhaní prevádzačstvasúvisiacich trestných činovsúladeDohovorom OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinudoplňujúcimi protokolmi vrátane Protokolu proti pašovaniu migrantov po súši, po moriletecky.


4.    Zmluvné strany posilnia spoluprácucieľom predchádzať využívaniu ich finančných inštitúciíurčených nefinančných podnikovprofesií na financovanie terorizmulegalizáciu príjmovtrestnej činnosti vrátane korupciebojovať proti takémuto využívaniu. Vymieňajú si informáciepresadzujú náležité opatrenia na boj proti praniu špinavých peňazífinancovaniu terorizmucieľom zabezpečiť úplnéúčinné vykonávanie odporúčaní Finančnej akčnej skupiny. Podporia vytvorenie vnútroštátnych právnych predpisovorgánov pre vymáhanie majetku, ako aj konfiškáciu majetku získaného trestnou činnosťoujeho použitie na verejnoprospešné účely, čím sa rozšíri trestná zodpovednosť páchateľovsprostredkovateľov trestnej činnostinarušia sa nezákonné finančné toky,dôsledku čoho prídu zločincizisky.

5.    Zmluvné strany prijmú právne predpisyvypracujú iniciatívy na boj proti trestnej činnosti vrátane kriminalitynásiliamestách. Presadzujú kontrolu strelných zbranícieľom znížiť negatívne účinky ozbrojeného násilia na spoločnosťľudí, predchádzať imvytvoriť bezpečné prostredie pre udržateľný rozvoj. Bojujú proti všetkým formám násiliapodporujú obete násilia.


ČLÁNOK 59

Ručné a ľahké zbrane

1.    Zmluvné strany podporia účinné vykonávanie Zmluvyobchodovaní so zbraňamiProtokolu OSN proti nezákonnej výrobeobchodovaniu so strelnými zbraňami, ich súčasťamikomponentmistrelivom. Podporia Akčný plán vykonávania stratégie Africkej únie pre kontrolu nedovoleného šírenia, obehuobchodovaniaručnýmiľahkými zbraňamiAkčný program OSN na predchádzanie nedovolenému obchodovaniuručnýmiľahkými zbraňami vo všetkých jeho aspektoch, na boj proti nemujeho odstránenie.

2.    Zmluvné strany budú spolupracovaťboji proti nedovolenému šíreniu ručnýchľahkých zbraníobchodovaniunimi, pretože takáto činnosť podporuje ozbrojený konfliktterorizmuspodnecuje ozbrojenú trestnú činnosť, ako je krádež dobytkapytliactvo,to aj prostredníctvom lepšieho riadenia zásob, ničením nadbytočných zbranístreliva, ich označovaním, evidenciousledovaním, ako aj kontrolou ich vývozudovozu.


ČLÁNOK 60

Kybernetická bezpečnosť a počítačová kriminalita

1.    Zmluvné strany sa budú usilovať vypracovaťvykonávať právne predpisyopatrenia na zachovanie otvoreného, slobodného, bezpečného, stabilného, prístupnéhomierového prostredia informačnýchkomunikačných technológií. Budú sa snažiť podporovať tvorbuvykonávanie medzinárodne prijatých noriem zodpovedného správaniakybernetickom priestorerámci OSN a v plnom súlademedzinárodnými záväzkamioblasti ľudských práv.

2.    Zmluvné strany spolupracujú pri prevencii počítačovej kriminalitydistribúcie nezákonného obsahu na internete a v boji proti nim. Vymieňajú si informácie týkajúce sa vzdelávaniaodbornej prípravy vyšetrovateľov počítačovej kriminality, vyšetrovania počítačovej kriminalitydigitálnej forenznej vedyzároveň zabezpečujú vysokú úroveň ochrany údajov. Presadzujú kultúru kybernetickej bezpečnostispolupracujú pri predchádzaní počítačovej kriminaliteboji proti nej, pričom vychádzajúexistujúcich medzinárodných noriemštandardov vrátane tých, ktoré vyplývajúBudapeštianskeho dohovorupočítačovej kriminaliteDohovoru AÚkybernetickej bezpečnostiochrane osobných údajov.


ČLÁNOK 61

Nelegálne drogy

1.    Zmluvné strany posilnia vyváženýintegrovaný prístup svojich protidrogových politík založený na dôkazoch. Budú sa usilovať zabrániť pestovaniuvýrobe nelegálnych drogpsychoaktívnych látokobchodovaniunimibojovať proti týmto činnostiam,to aj prijatím účinnejších opatreníoblasti prevencie trestnej činnosti súvisiacejdrogamipresadzovania právasúladeplatnými medzinárodnými záväzkamioblasti ľudských práv.

2.    Zmluvné strany zintenzívniaurýchlia úsilie na strane dopytu, zapoja sa do programov prevencievzdelávaniaprijímajú potrebné opatrenia na riešenie zdravotnýchsociálnych následkov drog. Podporujú dialógpríslušnými zainteresovanými stranami vrátane občianskej spoločnosti, vedeckej komunityakademickej obcecieľom účinne bojovať proti používaniu nelegálnych drog.

ČLÁNOK 62

Námorná bezpečnosť

1.    Zmluvné strany prijmú iniciatívy na vnútroštátnej, regionálnejkontinentálnej úrovni, ktoré prispievajúrozvoju námornej bezpečnosti, najmäČervenom mori,oblasti Afrického rohu,Indickom oceáneGuinejskom zálive. Podporujú spoluprácu medzi AÚ, EÚOSN, ako aj spoluprácuregionálnymisubregionálnymi organizáciaminabádajú na komplementárnosť úsilia.


2.    Zmluvné strany spolupracujúboji proti všetkým formám nadnárodného organizovaného zločinu na mori vrátane obchodovaniaľuďmi, ručnýmiľahkými zbraňami, nelegálnymi drogamivoľne žijúcimi živočíchmirastlinami či vrátane prevádzačstva. Odrádzajú od pirátskych činovozbrojených lúpeží na mori vrátane krádeží ropyplynu, zabraňujú impotláčajú ichcieľom zaistiť bezpečnéotvorené obchodné cesty.

3.    Zmluvné strany zvyšujú mnohostranné úsilieúčinnú reakciu na trestnú činnosť páchanú na šírom mori. Vypracujú opatrenia na posilnenie kapacítzodpovednosti pobrežných štátovregionálnych organizáciíoblasti presadzovania právapodporujú regionálnu koordináciuvýmenu informáciícieľom čeliť námorným hrozbámbojovať proti rôznym formám trestných činov páchaných na mori.

4.    Zmluvné strany vytvoriaposilnia mechanizmy medziregionálnej výmeny informáciípodporia námorný dozor, informovanosťnámornej situáciispoluprácu medzi pobrežnou strážounámorníctvom pobrežných štátov.

5.    Zmluvné strany budú podporovaťrešpektovať slobodu šíreho mora, slobodu plavbyďalšie zásady, právapovinnosti ustanovenémedzinárodnom právesúčasne budú presadzovať všeobecné uplatňovanie dohovoru UNCLOS, ako aj ďalších príslušných medzinárodných právnych nástrojov.


ČLÁNOK 63

Spolupráca v oblasti presadzovania práva

1.    Zmluvné strany posilnia dialógspoluprácuoblasti presadzovania práva,to aj prostredníctvom strategickej spolupráce medzi orgánmi AÚ, ako je AFRIPOL,orgánmi EÚ, ako je EUROPOL,cieľom uľahčiť prevenciu, odhaľovanie, vyšetrovanietrestné stíhanie činností nadnárodných sietí organizovaného zločinuteroristických sietíAfrikeEÚ.

2.    Zmluvné strany spolupracujú pri pátranízáchrane, ako ajiných núdzových situáciách,povzbudzujú štáty, abytejto súvislosti uzatvárali dvojstranné dohody.

3.    Zmluvné strany posilnia spoluprácuoblasti integrovaného riadenia hraníczlepšia získavanievýmenu informáciíúdajov.

4.    Zmluvné strany súhlasia, že sa budú usilovať posilniť policajné kapacity,to aj prostredníctvom cielených policajných výcvikových programov na strategickej, operačnejtaktickej úrovni, ktoré sú prispôsobené realite afrického kontextu.


HLAVA V

ĽUDSKÉ PRÁVA, DEMOKRACIA A SPRÁVA VECÍ VEREJNÝCH

ČLÁNOK 64

Zmluvné strany budú podporovať odolné udržateľné a inkluzívne spoločnosti, ktoré majú korene v zodpovedných, účinných a transparentných inštitúciách a rozhodovacích procesoch na všetkých úrovniach a v ktorých sú rešpektované, podporované a dodržiavané ľudské práva, základné slobody, zásady právneho štátu a demokratické zásady. Budú pracovať na urýchlení pokroku smerom k rodovej rovnosti. Zabezpečia otvorený priestor priaznivý pre jednotlivcov a občiansku spoločnosť, v ktorom môžu vysloviť svoje ambície a obavy, povedať svoj názor a vyjadriť sa k všetkým politickým, hospodárskym, sociálnym a kultúrnym záležitostiam, čo prispeje k zvýšeniu dôvery vo verejné inštitúcie.

ČLÁNOK 65

Ľudské práva

1.    Zmluvné strany prijmúbudú vykonávať právne predpisy, ktoré prispievajúochrane, podporedodržiavaniu ľudských práv, či už občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych alebo kultúrnych. Podporia ratifikáciu, transpozíciuvykonávanie Africkej charty ľudských právpráv národov, ako aj nástrojov africkej štruktúry správy vecí verejných.


2.    Zmluvné stranyplnej miere uplatnia zásadu nediskriminácieakéhokoľvek dôvodu vrátane pohlavia, etnického alebo sociálneho pôvodu, náboženstva alebo viery, politického či iného presvedčenia, zdravotného postihnutia, veku alebo iného stavu, pričom prioritou bude prijatie súhrnného zákonarovnostiantidiskriminačného zákona. Podniknú kroky na dosiahnutie plného užívania všetkých ľudských práv ženamidievčatamina posilnenie ich postavenia, okrem iného prostredníctvom výzvy na podpísanie, ratifikáciu, ak sa tak ešte nestalo,na vykonávanie Maputského protokolu. Vynaložia všetko úsilie na podporuochranu práv dieťaťa, okrem iného prostredníctvom výzvy na podpísanie, ratifikáciu, ak sa tak ešte nestalo,na vykonávanie Africkej chartyprávachblahu dieťaťa. Prijmú opatrenia na podporu plného užívania ľudských práv osobami patriacimimenšinám, osobami so zdravotným postihnutímosobamialbinizmom, ako aj pôvodným obyvateľom, ako je stanovenéDeklarácii Organizácie Spojených národovprávach pôvodného obyvateľstva (UNDRIP).

3.    Zmluvné strany budú účinne bojovať proti beztrestnosti zabezpečením dodržiavania zásad právneho štátunezávislého, nestrannéhoúčinného fungovania súdnictva. Zaručia práva obetípozostalých na primerané, účinnérýchle odškodnenie.

4.    Zmluvné strany podporujú africký systém pre ľudské práva, najmä Africkú komisiu pre ľudské právapráva národovAfrický súd pre ľudské právapráva národov, pri usmerňovaní afrických štátov, aby dodržiavali záväzky týkajúce sa medzinárodného právaoblasti ľudských práv. Dodržiavajúzachovávajú integritunezávislosť týchto orgánovzabezpečia, aby všetky africké štáty rešpektovali rozsudky Afrického súdu pre ľudské právapráva národov.


5.    Zmluvné strany posilnia kapacitu občianskej spoločnostibudú chrániť obhajcov ľudských práv pôsobiacich na vnútroštátnej, regionálnejkontinentálnej úrovni. Budú spolupracovaťcieľom zvýšiť informovanosťľudských právach,to ajnárodnými inštitúciami pre ľudské práva, vzdelávacími systémamimédiami.

ČLÁNOK 66

Rodová rovnosť

1.    Zmluvné strany zabezpečia rovnosť pred zákonomrovnaký prístupspravodlivosti, ochraneúžitku zo zákona pre všetkých. Prijmú opatrenia zamerané na zabezpečenie, zlepšenierozšírenie rovnakej účastipríležitostí vo všetkých sférach politického, hospodárskeho, sociálnehokultúrneho života. Zabezpečia, aby sa rodové hľadisko systematicky začleňovalo do všetkých politíkprogramov.

2.    Zmluvné strany budú spolupracovať pri prevenciiodstránení všetkých foriem sexuálnerodovo motivovaného násilia, diskriminácieobťažovania, ako aj domáceho násiliabudú bojovať proti obchodovaniuľuďmi. Prijmú všetky potrebné opatrenia na mobilizáciu spoločného úsiliaukončenie detských, skorýchnútených manželstiev, mrzačeniaobriezky ženských pohlavných orgánoviných škodlivých tradičných praktík, ktoré diskriminujú ženydievčatá. Poskytnú podporu obetiam všetkých foriem násiliaich pozostalým. Zmluvné strany sa zaväzujúúplnému, účinnémunediskriminačnému vykonávaniu Dohovoruodstránení všetkých foriem diskriminácie žien, uzavretéhoNew Yorku 18. decembra 1979, ako aj jeho opčného protokolu.


3.    Zmluvné strany zabezpečia, aby sa rešpektovalipodporovali sociálne práva žiendievčat, najmä odstránením všetkých prekážokoblasti kvalitného vzdelávaniazdraviaodstránením rodových rozdielov. Posilňujú hospodárske práva žiendievčat.

4.    Zmluvné strany zabezpečia, aby saplatných právnych predpisoch uznávalo právo žiendievčat na úplnú účasť vo všetkých oblastiach verejného života,vytvoria podmienkypríležitosti pre ženy, aby mohli zastávať rovnaké pozície,to ajoblasti politického vedeniarozhodovania. Posilnia úlohu žienpodporia ich účasťoblasti mierubezpečnosti, ako aj prevencieriešenia konfliktov, násiliaextrémizmu na všetkých úrovniach.

ČLÁNOK 67

Demokracia

1.    Zmluvné strany budú podporovaťposilňovať univerzálne hodnotyzásady demokracie. Budú ochraňovať deľbu moci, podporovať politický pluralizmusposilňovať transparentnosť demokratických procesov, účasť na nichdôverune, ako aj dôveru medzi politickými vodcamiobyvateľstvom, okrem iného podporou ratifikácievykonávania Africkej chartydemokracii, voľbáchspráve vecí verejných.


2.    Zmluvné strany zabezpečia integritu volebných procesov zaručením inkluzívnych, transparentnýchdôveryhodných volieb rešpektujúcich volebné cyklyústavné ustanovenia pri náležitom rešpektovaní zvrchovanosti. Presadzujú medzinárodnéregionálne normynajlepšie postupyoblasti riadenia voliebtakisto zabezpečujú posilnenie nezávislýchnestranných volebných komisiírovnaké podmienky pre všetky politické stranykandidátov. Posilňujú spoluprácuoblasti pozorovania volieb vrátane prípadných následných opatrení na základe odporúčaní volebných pozorovateľských misiíspoluprácuREC. Posilnia vnútroštátne mechanizmy na včasné riešenie sporov týkajúcich sa volieb.

3.    Zmluvné strany posilnia schopnosť volených parlamentov vykonávať legislatívnu, rozpočtovúkontrolnú funkciu pri súčasnom rešpektovaní výsad všetkých poslancov.

4.    Zmluvné strany prijmú vnútroštátne právne predpisyiné predpisy, ktorými sa uznávajú rôzne úrovne verejnej správymandátom vykonávať svoje právomocisúladedelegovanými právomocami. Posilnia miestnu správupresunú časť právomocí na demokraticky zvolené miestne orgány podľa vnútroštátneho práva.

5.    Zmluvné strany budú podporovať inkluzívnepluralitné spoločnosti. Odstránia akékoľvek obmedzenia slobody združovania, slobody prejavuslobody pokojného zhromažďovania. Chrániarozširujú priestor priaznivý na presadzovanie záujmovtvorbu politík zo strany občianskej spoločnosti, ako aj pre zabezpečenie slobodnýchnezávislých médiícieľom zaistiť najvyššiu úroveň transparentnostizodpovednosti vlád pri správe vecí verejných. Zmluvné strany budú podporovať konštruktívne vzťahy medzi štátomobčanmizvýšia informovanosťdemokratických zásadáchľudských právach,to aj prostredníctvom vzdelávacích systémovmédií.


ČLÁNOK 68

Právny štát a spravodlivosť

1.    Zmluvné strany spolupracujú pri upevňovaní zásad právneho štátuposilňovaní inštitúcií pri výkone spravodlivosti na všetkých úrovniach. Podporujú nezávislosť súdnictvazamerajú sa na zaistenie nezávislého, nestrannéhoúčinného fungovania súdnictvazlepšenie efektívnehospravodlivého prístupu občanovspravodlivostiprávnej pomoci.

2.    Zmluvné strany zabránia všetkým formám mučeniainého krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania zo strany štátnychneštátnych subjektov vo všetkých kontextoch,to ajsúvislostiterorizmom, krízovým riadenímmigráciou, odsúdiaodstránia takéto praktiky, pričom podporia ratifikáciuúčinné vykonávanie Dohovoru proti mučeniuinému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, uzavretémuNew Yorku 10. decembra 1984jeho opčného protokolu.

3.    Zmluvné strany zabezpečia, aby sa riadne vyšetrovalotrestne stíhalo porušovaniezneužívanie medzinárodného právaoblasti ľudských právporušovanie medzinárodného humanitárneho práva vrátane vojnových zločinov, zločinov proti ľudskostizločinu genocídy, ako aj verbovanie detských vojakovsexuálnerodovo motivované násilienásilie motivované identitou. Posilnia domácu legislatívudomáce súdnictvo,to aj prostredníctvom účinnej medzištátnej spoluprácevzájomnej právnej pomoci pre štáty, ktoré chcú viesť vnútroštátne stíhanie najzávažnejších medzinárodných trestných činov.


4.    Zmluvné strany uľahčujú reformy súdnictva, pričom zaisťujú modernizované, transparentnéefektívne súdne systémykonania, poskytujú primeranú odbornú prípravuzlepšujú prístupprávnym predpisom, judikatúreďalším právnym informáciám, modernizujú väzenské systémymaximalizujú ich rehabilitačnú úlohuzaoberajú sa porušovaním ľudských práv bezpečnostnými silami.

ČLÁNOK 69

Dobrá správa vecí verejných

1.    Zmluvné strany podporia úsiliekonsolidáciu dobrej správy vecí verejných podporovaním demokratickej kultúrypostupov, budovanímposilňovaním zodpovedných, transparentnýchpohotových inštitúcií verejnej správy na všetkých úrovniachvštepovaním politického pluralizmu, transparentnostitolerancie. Podporujú úplnú implementáciu nástrojov africkej štruktúry správy vecí verejnýchpodnecujú na účinnú koordináciuharmonizáciu politík správy vecí verejných medzi africkými štátmi.

2.    Zmluvné strany posilnia schopnosť vlád na všetkých úrovniach poskytovať kvalitné verejné služby, zabezpečovať účinnú, transparentnú, zodpovednúinkluzívnu verejnú správu, podporovať nestrannosťúčinnosť orgánov presadzovania právapodporovať účasť občanovich prístupverejným informáciám.


3.    Zmluvné strany podporujú používanie digitálnych technológiíurýchľujú zavádzanie ľahko použiteľnýchzjednodušených riešení elektronickej správy vecí verejných, ktoré majú slúžiť na zlepšenie prístupuverejným informáciámslužbámich dostupnostina zlepšenie transparentnostizodpovednosti,zároveň bránia zneužívaniu ľudských právzákladných slobôdprispievajúich podporeochrane.

ČLÁNOK 70

Verejná správa, štatistika a osobné údaje

1.    Zmluvné strany vybudujú kapacity na navrhovanievykonávanie politík, zaistia rozvoj profesionálnejefektívnej verejnej služby, zlepšia legislatívneriadiace mechanizmyposilnia schopnosť vlád poskytovať kvalitné verejné služby.

2.    Zmluvné strany zabezpečia nestrannosť, spravodlivosť, riadny proceskontinuitu pri poskytovaní verejných služiebbudú podporovať inštitúcie, ktoré sú zodpovedné, inkluzívnetransparentné, pokiaľ ideposkytovanie účinnýchefektívnych verejných služieb, okrem iného prostredníctvom presadzovania Africkej chartyhodnotáchzásadách verejnej službysprávy.

3.    Zmluvné strany podporia vytváranie, uchovávanie, správušírenie štatistických údajovinformácií na vnútroštátnej, regionálnejkontinentálnej úrovni,to aj presadzovaním Africkej chartyštatistike ako politického rámca na vývoj štatistikyAfrike. Vypracujú spoľahlivé, bezpečnéinkluzívne identifikačné systémycieľom zabezpečiť poskytovanie právnej totožnosti každému občanovi,to aj prostredníctvom posilnenia systému evidencie obyvateľovvitálnych štatistík.


4.    Zmluvné strany zabezpečia vysokú úroveň ochrany práva každého jednotlivca na súkromiesúvislosti so spracovaním osobných údajovsúladeexistujúcimi mnohostrannými normamimedzinárodnými právnymi nástrojmipostupmi. Budú sa usilovaťzachovanie prísnych režimov ochrany údajovzabezpečenie ich účinného presadzovania prostredníctvom nezávislých dozorných orgánov.

ČLÁNOK 71

Korupcia

1.    Zmluvné strany vytvoriaposilnia právne predpisy, inštitúcieďalšie opatrenia na predchádzanieboj proti korupcii vo všetkých jej formách, podvodom, trestným činom finančných korporáciísúvisiacim trestným činom vo verejnomsúkromnom sektore, okrem iného implementácioupodporou príslušných medzinárodných noriemnástrojov, predovšetkým Dohovoru OSN proti korupcii, uzavretéhoNew Yorku 31. októbra 2003. Prijmú legislatívneiné opatrenia, ktoré sú potrebné na predchádzanie korupciizabezpečenie účinného presadzovania právnych predpisov týkajúcich sa korupcie, nestranného vyšetrovaniastíhania, ako aj uplatňovania účinných, primeranýchodrádzajúcich sankcií za korupciutrestnú činnosť súvisiacukorupciou. Prijmú legislatívneiné opatreniacieľom zabezpečiť účinnú ochranu pred možnou odvetou,to ajpracovnom kontexte,pred zastrašovaním oznamovateľov, ktorí nahlásia korupciusúvisiace trestné činy,svedkov, ktorí poskytnú svedectvotýchto trestných činoch, vrátane ochrany ich totožnosti.


2.    Zmluvné strany prijmú legislatívne opatrenia, ktoré umožnia zmrazeniekonfiškáciu príjmovprostriedkov pochádzajúcichkorupciesúvisiacich trestných činov alebo iného majetku, ktorého hodnota zodpovedá týmto príjmomprostriedkom. Spolupracujú pri vymáhaní takýchto príjmovprostriedkovcieľom vrátiť ich predchádzajúcim oprávneným majiteľomkrajine pôvodusúladeDohovorom OSN proti korupcii. Prijmú legislatívneiné opatrenia na boj proti legalizácii príjmovkorupcie.

3.    Zmluvné strany zabezpečia transparentnosťzodpovednosť pri správe verejných zdrojov vrátane vymoženýchvrátených aktív. Povzbudzujú na činnosti, ktoré podporujú hodnoty spojenékultúrou transparentnosti, integrityzákonnostizmenu postojov ľudí ku korupčným praktikám. Posilnia kapacityodborné znalosti verejnej správyboji proti korupcii. Podporia vznik špecializovaných orgánovoblasti boja proti korupcii.

4.    Zmluvné strany budú spolupracovať na vyšetrovaní prípadov korupciesúvisiacich trestných činov,to aj vtedy, aknim došlorámci medzinárodných obchodných transakcií.


ČLÁNOK 72

Finančná správa

1.    Zmluvné strany podporujú správne riadenie verejných financií vrátane účinnejtransparentnej mobilizácie domácich príjmov, rozpočtového riadeniavyužívania verejných príjmovsúlade so zásadami daňovej iniciatívy Addis. Presadzujú udržateľné riadenie verejného dlhu, systémy udržateľného obstarávaniapodporu vnútroštátnych orgánov dohľadu.

2.    Zmluvné strany zlepšujú správuhospodáreniepríjmamiprírodných zdrojovumožňujú komunitámspoločnostiam prosperovaťich využívania,to aj dodržiavaním iniciatívy pre transparentnosťťažobnom priemysleKimberleyského procesu.

3.    Zmluvné strany bojujú proti daňovým podvodom, daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiamnezákonným finančným tokomposilňujú vymáhanie majetku. Usilujú sazabezpečenie efektívnych, účinných, spoľahlivých, transparentnýchspravodlivých daňových systémov.

4.    Zmluvné strany prijímajú konkrétne opatrenia okrem iného ustanovením právnych predpisovposilňujú príslušné inštitúciemechanizmy uplatňovania zásad dobrej správydaňovej oblasti.


HLAVA VI

MIGRÁCIA A MOBILITA

ČLÁNOK 73

Zmluvné strany zaujímajú komplexný a vyvážený prístup k riešeniu migrácie. Zmluvné strany opätovne potvrdzujú svoj záväzok chrániť ľudské práva všetkých utečencov a migrantov a riešia otázku migrácie v duchu solidarity, skutočného partnerstva a spoločnej zodpovednosti v súlade so svojimi príslušnými právomocami a pri plnom rešpektovaní medzinárodného práva vrátane medzinárodného práva v oblasti ľudských práv. Uznávajú, že africké a európske záujmy v oblasti migrácie sú navzájom prepojené a v prípade, že sa budú migrácia a mobilita dobre riadiť, môžu byť zdrojom prosperity, inovácie a udržateľného rozvoja. Zapájajú sa do dialógu a spolupracujú, pokiaľ ide o všetky aspekty súvisiace s legálnou a neregulárnou migráciou, napríklad aj tým, že prijímajú konkrétne opatrenia v oblasti legálnej migrácie, usilujú sa zastaviť neregulárnu migráciu a bojovať proti základným príčinám jej vzniku, predchádzajú prevádzačstvu a bojujú proti nemu, riešia problém obchodovania s ľuďmi, zachraňujú životy a zabezpečujú ochranu, posilňujú zapojenie a investície diaspór do udržateľného rozvoja, maximalizujú vplyv remitencií, posilňujú spoluprácu v oblasti návratu, readmisie a udržateľnej reintegrácie navrátilcov a venujú zvláštnu pozornosť zraniteľným osobám a ich osobitným potrebám vrátane žien, detí a maloletých osôb bez sprievodu. Zmluvné strany sa dohodli na spolupráci pri presadzovaní prístupu integrovaného riadenia hraníc s cieľom uľahčiť legálny pohyb osôb cez hranice a zastaviť neregulárnu migráciu. Prehlbujú spoluprácu a dialóg, pričom sa opierajú o existujúce iniciatívy, najmä opatrenia prijaté v nadväznosti na spoločný akčný plán z Valletty, rabatský a chartúmsky proces a medzikontinentálny dialóg o migrácii a mobilite medzi AÚ a EÚ. Zmluvné strany podporujú trojstrannú spoluprácu medzi subsaharskými, stredozemskými a európskymi krajinami v otázkach týkajúcich sa migrácie. Zmluvné strany podporujú dialóg pri riešení všetkých otázok v oblasti migrácie a spolupracujú pri podpore vhodných a relevantných stratégií reakcie.


ČLÁNOK 74

Legálna migrácia a mobilita

1.    Zmluvné strany sa usilujú zintenzívniť prenos vedomostíich spoločné využívaniezlepšiť programy mobility, ktoré uľahčujú akademické výmeny študentov, výskumných pracovníkov, akademických odborníkovinštitúcií.

2.    Zmluvné strany sa usilujú uľahčiť návštevy na obchodnéinvestičné účely.

3.    Zmluvné strany sasúlade so svojimi príslušnými právomocami snažia vyvinúť spôsoby smerujúceúčinnému riadeniu migráciemobility pracovnej sily vrátane primeraných opatreníoblasti sociálnej ochranyboja proti všetkým formám vykorisťovania.

4.    Zmluvné strany spolupracujú na zlepšení transparentnostiporovnateľnosti kvalifikáciícieľom uľahčiť ich uznávanie, ako aj prijatie na trhu práce.

5.    Zmluvné strany vedú podľa potreby dialógypostupoch, ktorými sa riadi prenosnosť dôchodkových práv migrantovoprávneným pobytom.

6.    Zmluvné strany spolupracujú na kampaniach na zvyšovanie informovanostilegálnej migráciicieľom formovať rozhodnutia migrantovinformovať ichmožnostiach týkajúcich sa bezpečnýchlegálnych spôsobov migrácie. Takisto sprístupňujú informáciemožnostiach zmeny štatútu vo svojich právnych poriadkoch.


7.    Zmluvné strany sa usilujúzavedenie transparentnýchúčinných podmienok vstupupobytu na účely práce, výskumu, štúdia, odbornej prípravydobrovoľníckej službycieľom uľahčiť cirkulujúcu migráciumobilitu.

8.    Zmluvné strany uľahčujú migrantom prístup ku konaniamzlúčení rodiny, pričom zohľadňujú najlepší záujem dieťaťa.

9.    Zmluvné strany spolupracujúcieľom zlepšiťmodernizovať systémy evidencie obyvateľovvydávať biometrické cestovné doklady na základe špecifikácie Medzinárodnej organizácie civilného letectva, pričom sa usilujú bojovať proti podvodomosobnými údajmifalšovaniu dokladov.

ČLÁNOK 75

Mobilita v rámci Afriky

1.    Zmluvné strany uznávajú dôležitosť mobilityrámci Afriky, ako aj jej potenciálznačné výhody, pokiaľ ideregionálnu integráciuudržateľný rozvoj hostiteľských krajínkrajín pôvodu.

2.    Zmluvné strany sa zaväzujú ďalej podporovať spoluprácurámci Afriky pri riadení migrácie, zohľadňujúc pri tom rámec AÚ pre migračnú politiku Afriky.


ČLÁNOK 76

Diaspóra, remitencie a udržateľný rozvoj

1.    Zmluvné strany povzbudzujúpodporujú zapojenie diaspóry do udržateľného rozvoja krajín pôvodu. Spolupracujúcieľom podporiťuľahčiť investície diaspóryzakladanie podnikov ako prostriedku na posilnenie miestneho rozvojapodnikaniakrajinách pôvoduako prostriedku na prenos vedomostí, skúsenostítransfer technológií.

2.    Zmluvné strany sa zameriavajú na výrazné zníženie transakčných nákladov pri remitenciách na menej ako 3 %, najmäprípade krajínnízkymistrednými príjmami,na odstránenie koridorov, ktorými prúdia remitencie, ak sú náklady vyššie ako 5 %,súlademedzinárodne dohodnutými cieľmi, spolupracujú na zvýšení počtu prístupových bodovslužbámoblasti remitencií, najmä vo vidieckych oblastiach, podporujú finančné začlenenie aj prostredníctvom inovatívnych finančných nástrojovnových technológiízlepšujú regulačné rámcecieľom dosiahnuť väčšie zapojenie netradičných aktérov.

3.    Zmluvné strany podporujú činnosť inštitúcií, ktoré pomáhajú pri zavádzaní stratégiínástrojov na využívanie remitenciíinvestícií diaspóry do udržateľného rozvoja.


ČLÁNOK 77

Neregulárna migrácia, prevádzačstvo a obchodovanie s ľuďmi

1.    Zmluvné strany spolupracujú pri riešení základných príčin neregulárnej migrácienúteného vysídľovaniapríprave primeraných reakcií. Spolupracujúzáujme podpory krajín pôvodu prostredníctvom vhodných stratégií, ktorých cieľom je okrem iného podnietiť hospodársky rastudržateľný rozvoj.

2.    Zmluvné strany sa zaväzujú zastaviť neregulárnu migráciu prostredníctvom posilnenej spolupráce pri integrovanom riadení hraníc, lepšom získavanívýmene informáciíúdajovpodpore politickejjustičnej spolupráceosobitným ohľadom na krajiny pôvodukrajiny tranzitu migračných tokov. Spolupracujú pri rozvojiprípadnej údržbe komunikačných sietícieľom podporiť námorný dozorzachraňovať životy na mori.

3.    Zmluvné strany zavádzajúvykonávajú právne predpisy, posilňujú inštitúciezvyšujú spoločné úsilie pri riešení problému obchodovaniaľuďmi vrátane ochranypomoci jeho obetiampredchádzajú prevádzačstvubojujú proti nemusúladeDohovorom OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinudoplňujúcimi protokolmi, najmä Protokolom proti pašovaniu migrantov po súši, po morileteckyProtokolomprevencii, potláčanítrestaní obchodovaniaľuďmi, osobitne so ženamideťmi.


4.    Zmluvné strany spolupracujú pri monitorovaní trás neregulárnej migrácie, zintenzívňujú vnútroštátne, regionálnemedziregionálne opatreniaposilňujú spoločné úsilie, ktorého cieľom je rozložiť zločinecké siete, ktoré prevádzajú migrantovobchodujúľuďmi. Spolupracujú pri výmene relevantných informáciíkriminálneho spravodajstvatrasách využívaných na obchodovanieľuďmiprevádzačstvo a o zločineckých sieťach,to aj čo sa týka spôsobu prácefinančných transakcií,cieľom zlepšiť zber údajovposilniť stratégie analýzyšírenia. Zabezpečujú účinné vykonávanie príslušných právnych predpisovopatrení proti tým, ktorí vykorisťujú neregulárnych migrantov. Zintenzívňujú úsilie pri vyšetrovanítrestnom stíhaní páchateľov.

5.    Zmluvné strany podporujú informačné kampanerizikách spojenýchneregulárnou migráciou, pričom využívajú všetky dostupné prostriedky na regionálnej, vnútroštátnejmiestnej úrovnisúladepríslušnými stratégiamiprogramami.

ČLÁNOK 78

Návrat, readmisia a reintegrácia

1.    Zmluvné strany opätovne potvrdzujú svoje právo na vracanie migrantov neoprávnene sa zdržiavajúcich na ich území,opätovne potvrdzujú právnu povinnosť každého členského štátu Európskej úniečlena organizácie OAKTŠ, že prijmú späť svojich štátnych príslušníkov, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členov organizácie OAKTŠ alebo členských štátov Európskej únie,to bezpodmienečnebez ďalších formalítvýnimkou overenia podľa odseku 3. Na tento účel zmluvné strany spolupracujú pri návratereadmisiizabezpečujú, aby sa pri každom postupe, ktorý sa začnecieľom vrátiť migrantov neoprávnene sa zdržiavajúcich na ich území do krajín pôvodu,plnej miere chránilidodržiavali právadôstojnosť jednotlivcov.


2.    Každý členský štát Európskej únie akceptuje návratreadmisiu všetkých svojich štátnych príslušníkov, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území člena organizácie OAKTŠ, na žiadosť tohto štátu,to bez ďalších formalítvýnimkou overenia podľa odseku 3prípade osôb, ktoré nie sú držiteľom platného cestovného dokladu.

Každý člen organizácie OAKTŠ akceptuje návrat a readmisiu všetkých svojich štátnych príslušníkov, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členského štátu Európskej únie, na žiadosť tohto členského štátu, a to bez ďalších formalít s výnimkou overenia podľa odseku 3 v prípade osôb, ktoré nie sú držiteľom platného cestovného dokladu.

Pokiaľ ide o Európsku úniu, povinnosti stanovené v tomto odseku platia iba vo vzťahu k osobám, ktoré majú štátnu príslušnosť členského štátu Európskej únie. Pokiaľ ide o členov organizácie OAKTŠ, povinnosti stanovené v tomto odseku platia iba vo vzťahu k osobám, ktoré sa považujú za ich štátnych príslušníkov v súlade s ich príslušným právnym systémom.

3.    Členské štáty Európskej úniečlenovia organizácie OAKTŠ rýchlo reagujú na žiadostireadmisiu druhej zmluvnej strany. Vykonajú postupy overovania, pričom použijú najvhodnejšienajúčinnejšie postupy identifikáciecieľom zistiť štátnu príslušnosť dotknutej osobyvydať príslušné cestovné doklady na účely návratu, ako je uvedenéprílohe I. Žiadne ustanovenietejto prílohe nebráni vráteniu osoby na základe oficiálnych alebo neoficiálnych dojednaní medzi štátom, ktorému bola predložená žiadosťreadmisiu,štátom, ktorý predložil žiadosťreadmisiu.


4.    Bez ohľadu postupy stanovenéčlánku 101 ods. 5 všeobecnej časti tejto dohody, ak sa zmluvná strana domnieva, že druhá zmluvná strana nerešpektuje lehotu uvedenúprílohe Isúladenormou 5.26 kapitoly 5 prílohy 9Dohovorumedzinárodnom civilnom letectve, oznámi to druhej zmluvnej strane. Ak druhá zmluvná strana naďalej neplní tieto povinnosti, oznamujúca zmluvná strana môže prijať primerané opatrenia so začiatkom 30 dní od oznámenia.

5.    Zmluvné strany sa dohodli, že budú monitorovať vykonávanie týchto záväzkovrámci pravidelného partnerského dialógu.

ČLÁNOK 79

Ochrana a azyl

1.    Zmluvné strany sa zaväzujú zaistiť vysokú úroveň ochranypomoci násilne vysídleným osobám vrátane utečencov, žiadateľovazylvnútorne vysídlených osôb pri úplnom dodržaní medzinárodného práva, medzinárodného právaoblasti ľudských práv, prípadne medzinárodného utečeneckého právamedzinárodného humanitárneho práva vrátane základnej zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia.

2.    Zmluvné strany uznávajú, že utečenecké tábory ako reakcia na núdzové situácie by mali byť výnimkou a v čo najvyššej miere len dočasným opatrenímže by sa mala uprednostňovať udržateľná integrácia utečencov. Posilňujú spoluprácucieľom uľahčiť udržateľnú integráciu utečencovhostiteľských komunitáchkrajinách azylu. Podporujú zavedenie komplexného rámca OSN reakcie na utečencov.


3.    Zmluvné strany zaisťujú, že utečencižiadateliaazyl môžu uplatňovať svoje ľudské práva prostredníctvom bezpečného prístupuzákladným službámsúlademedzinárodnými záväzkami.

4.    Zmluvné strany neustále chránia najlepšie záujmy dieťaťavšetkým utečeneckým deťom zaručujú úplný prístupsystému vzdelávaniabezpečnom vzdelávacom prostredí. Pri riešení zraniteľností detí uplatňujú rodovo responzívny prístupzaisťujú, aby deti neboli kriminalizovanénevzťahovali sa na ne represívne opatreniadôvodu postavenia utečenca, či už ich vlastného, alebo ich rodičov.

________________

KARIBSKÝ REGIONÁLNY PROTOKOL

ČASŤ I

RÁMEC SPOLUPRÁCE

KAPITOLA 1

CHARAKTER A ROZSAH PÔSOBNOSTI

ČLÁNOK 1

Skutočné partnerstvo

1.    „Zmluvné strany“ sú na účely tohto protokolu príslušné zmluvné strany viazané týmto protokolom podľa článku 6 všeobecnej časti tejto dohody.

2.    Vzťahy medzi zmluvnými stranami sa riadia ustanoveniami všeobecnej časti tejto dohodyustanoveniami tohto protokolu, ktoré sa vzájomne dopĺňajúposilňujúsúladečlánkom 6 všeobecnej časti tejto dohody.


3.    Zmluvné strany sa dohodli na vykonávaní tohto protokoludoplňujúcimi povinnosťami na vnútroštátnej, regionálnejmedzinárodnej úrovni na základe zásad vzájomnej úctyzodpovednosti, rovnostispoločnej zodpovednostizapojením všetkých príslušných zainteresovaných strán. Zmluvné strany vykonávajú tento protokol spôsobom, ktorý stavia na silných politických, hospodárskychkultúrnych väzbách medzi zmluvnými stranami tejto dohodypodporuje ich.

4.    Zmluvné strany podporujú procesy regionálnej integráciespolupráce, zintenzívňujú úsilie pri podpore multilateralizmusvetového poriadku založeného na pravidláchvytvárajúvykonávajú viacrozmernésúdržné politikyopatrenia pri dosahovaní všetkých rozmerov udržateľného rozvoja, pričom zohľadňujú svoje vlastné politické rámcepríslušné medzinárodné dohody.

ČLÁNOK 2

Strategické priority

1.    Zmluvné strany opätovne potvrdzujú širokúkomplexnú povahu regionálneho partnerstvakaribskou oblasťoudohodli sa, že strategickými prioritami tohto protokolu je okrem iného:

a)    posilnenie ich politického partnerstva, ktoré je založené na pravidelnomúčinnom dialóguna presadzovaní spoločných záujmov;


b)    prehlbovanie hospodárskych vzťahov, podpora transformáciediverzifikácie,podpora inkluzívnehoudržateľného hospodárskeho rasturozvoja prostredníctvom obchodu, investíciírozvoja súkromného sektoraudržateľnej industrializácie;

c)    zvýšenie environmentálnej udržateľnostiodolnosti voči zmene klímy, úsilieudržateľný manažment prírodných zdrojovposilňovanie zvládania katastrof;

d)    budovanie inkluzívnych, mierovýchbezpečných spoločnostíosobitnou pozornosťou venovanou presadzovaniu ľudských práv, rodovej rovnosti, spravodlivostisprávy vecí verejných vrátane finančnej správybezpečnosti občanov;

e)    investovanie do ľudskéhosociálneho rozvoja, riešenia chudobyprehlbujúcich sa nerovností, využívania migrácie, využívania vedomostí, podnikateľských zručnostíinvestícií diaspóryzabezpečovania toho, aby sa na nikoho nezabudlo.

2.    Zmluvné strany venujú osobitnú pozornosť Haiti ako jedinej najmenej rozvinutej krajinekaribskej oblasticieľom riešiť jej štrukturálne nedostatkyzároveň podporovať konsolidáciu jej inštitúcií, zlepšovať správu vecí verejnýchznižovať chudobusociálne nerovnosti.


ČLÁNOK 3

Multilateralizmus a budovanie spojenectiev

1.    Zmluvné strany opätovne potvrdzujú svoj silný záväzokoblasti multilateralizmu. Posilňujú spoluprácupodľa potreby stanovujú spoločné pozícierámci Organizácie Spojených národov (OSN)iných medzinárodnýchregionálnych organizáciífór.

2.    Zmluvné strany posilňujú dialógkonzultáciecieľom budovať strategické spojenectvásúvislostiglobálnymi otázkami spoločného záujmu vrátane zmeny klímy, správy oceánov, udržateľného rozvoja, ľudskéhosociálneho rozvoja, ľudských právotázok týkajúcich sa mierubezpečnostipredchádzania konfliktomich riešenia. Spolupracujú pri riešení zraniteľností malých ostrovných rozvojových štátovrámci príslušných globálnych politických rámcov.

3.    Zmluvné strany sa zaväzujú podpísať, ratifikovať kľúčové príslušnéplatné medzinárodné zmluvydohovory, či prípadnenim pristúpiť,vykonávať ich.


ČLÁNOK 4

Regionálna integrácia a spolupráca

1.    Zmluvné strany podporujú regionálnu integráciuspoluprácukaribskej oblasti, ktorá je dôležitým prostriedkom na dosiahnutie mieruprosperity, budovanie udržateľnýchodolných hospodárstievspoločnostízvýšenie konkurencieschopnosti na medzinárodných trhoch. Podporujú vytváranieposilňovanie doplňujúcich domácich politíkkapacít, čím prispievajúpodpore regionálnej stability, súdržnostiprosperity karibskej oblasti.

2.    Zmluvné strany sa dohodli, že podporia všeobecné uznávanie karibskej oblasti ako mierovej zóny. Podporujú aj udržateľný rozvoj Karibského mora vzhľadom na jeho úlohu umožňovať regionálnu integráciuspoluprácuoblasti.

3.    Zmluvné strany posilňujú spoluprácuorganizáciami regionálnej integráciekrajinamiúzemiami, ktoré majú rovnaké hodnotysú ochotnéschopné presadzovať spoločné ciele prispievajúcehospodárskemu, sociálnemupolitickému rozvoju karibskej oblasti ako celku. Ak je to potrebné, podporujú rozvoj regionálnych prístupovotázkam spoločného záujmu,to ajprípade širšej karibskej oblastiLatinskej Ameriky.


KAPITOLA 2

AKTÉRI A PROCESY

ČLÁNOK 5

Inštitucionálne ustanovenia

1.    Inštitúcie zriadené týmto protokolom, ktorých zloženiefunkcie sú vymedzené vo všeobecnej časti tejto dohody, sú tieto:

a)    Rada ministrov Karibik – EÚ;

b)    Spoločný výbor Karibik – EÚ;

c)    Parlamentné zhromaždenie Karibik – EÚ.

2.    Zmluvné strany sa môžu rozhodnúť, že sa stretnú na úrovni hláv štátov alebo predsedov vládcieľom zabezpečiť strategické politické smerovaniedohľad nad partnerstvom EÚkaribskej oblasti.


ČLÁNOK 6

Zámorské krajiny a územia a najvzdialenejšie regióny v karibskej oblasti

1.    Zmluvné strany posilňujú úzkehistorické hospodárske, kultúrneľudské väzby medzi karibskými členmi organizácie OAKTŠzámorskými krajinamiúzemiami (ZKÚ) spojenýminajvzdialenejšími regiónmi EÚ. Zmluvné strany uľahčujú účasť ZKÚnajvzdialenejších regiónov, prípadne aj regionálnych organizácií, na procesoch regionálnej integráciespolupráce, najmäoblastiach obchodu, investíciíhospodárskej spolupráce; rozvoja súkromného sektora; energetiky; prepojenostidigitalizácie; ľudskéhosociálneho rozvoja; zmeny klímy, environmentálnej udržateľnosti, udržateľného manažmentu prírodných zdrojovcestovného ruchu.

2.    Zmluvné strany sa dohodli, že ZKÚkaribskej oblasti saspoločných inštitúciách zriadených týmto protokolom poskytne úloha pozorovateľov.

ČLÁNOK 7

Konzultácie so zainteresovanými stranami

Zmluvné strany zavádzajú a vyvíjajú mechanizmy konzultácií a dialógu so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami vrátane miestnych orgánov, zástupcov občianskej spoločnosti a súkromného sektora s cieľom informovať ich, poskytovať im odporúčania a viesť s nimi konzultácie a zabezpečovať podklady pre politické procesy a na vykonávanie tohto protokolu. Prebieha konzultácia a dialóg s cieľom poskytnúť podklady pre zasadnutia Rady ministrov Karibik – EÚ.


ČLÁNOK 8

Vykonávanie a monitorovanie

1.    Zmluvné strany plnia svoje záväzky na najvhodnejšej úrovnisúlade so svojimi politickými rámcami. Vypracúvajúuplatňujú opatrenia na maximalizáciu vplyvu vykonávania protokoluposilnenie zapojenia všetkých zainteresovaných strán.

2.    Zmluvné strany monitorujúpreskúmavajú tento protokolcieľom zabezpečiť, aby jeho vykonávanie bolo plnesúladeprincípom skutočného partnerstvajeho strategickými prioritami. Môžu ho pravidelne preskúmavaťna základe vzájomnej dohody rozširovať jeho rozsah pôsobnosti, najmänových oblastiach zapojenia,súladepostupom stanovenýmčlánku 99 všeobecnej časti tejto dohody.


ČASŤ II

KĽÚČOVÉ OBLASTI SPOLUPRÁCE

HLAVA I

INKLUZÍVNY UDRŽATEĽNÝ HOSPODÁRSKY RAST A ROZVOJ

ČLÁNOK 9

Zmluvné strany podporujú udržateľný a inkluzívny hospodársky rast a rozvoj prostredníctvom hospodárskej transformácie a diverzifikácie, posilnenej odolnosti hospodárstva, pokročilej regionálnej integrácie a spolupráce, posilnených hospodárskych a obchodných vzťahov a zlepšeného prechodu k plnej zamestnanosti a dôstojnej práci pre všetkých. Spolupracujú na uľahčení väčších obchodných a investičných tokov zlepšením makroekonomickej a finančnej stability a podnikateľského prostredia, na podpore digitálnej transformácie, na podpore rozvoja a industrializácie súkromného sektora, ako aj hospodárstva s nízkymi emisiami a odolnosťou proti zmene klímy, pričom zabezpečia, aby z uvoľnených obchodných príležitostí mali prospech všetci ľudia. Rešpektujú a chránia ľudské práva a základné pracovné normy aj prostredníctvom sociálneho dialógu, podporujú environmentálnu udržateľnosť a spoločnú prosperitu. Dohodli sa, že sústredia úsilie na kľúčové a rozvíjajúce sa hospodárske odvetvia s multiplikačným účinkom na udržateľný rast, pridanú hodnotu, vytváranie pracovných miest a odstránenie chudoby.


KAPITOLA 1

CELKOVÝ HOSPODÁRSKY RÁMEC

ČLÁNOK 10

Faktory umožňujúce hospodársky rozvoj

1.    Zmluvné strany zlepšujú makroekonomickúfinančnú stabilitu, posilňujú riadenie verejných financiípracujú na udržateľnosti verejného dlhu. Podporujú regionálnu hospodársku integráciuspoluprácukaribskej oblasticieľom umožniť krajinám profitovaťhlbšieho začlenenia do regionálnychglobálnych hodnotových reťazcov. Zosúlaďujúzjednodušujú obchodné pravidláprocesy, prijímajú stabilné politiky hospodárskej súťaže vrátane transparentnosti verejných dotáciízaisťujú účinnépredvídateľné daňové systémy,to aj na vnútroregionálnej úrovni.

2.    Zmluvné strany vytvárajú podporné právne prostredie, zvyšujú účinnosť verejnej správysúdnych orgánov, zlepšujú podnikateľské prostredie prostredníctvom reformy regulačných požiadaviek, zlepšujú prístupfinanciámzabezpečujú ochranu právpozemkomvlastníckych právpráv duševného vlastníctva.


3.    Zmluvné strany podporujú politiky, ktoré zvyšujú relevantnosť, efektívnosťúčinnosť trhov prácepodporujú mobilitu pracovnej sily vrátane jej vnútroregionálneho rozmeru. Podporujú kvalitné vzdelávanierozvoj zručnostírozvíjajú primerané technickéodborné vzdelávanieprípravu. Zaisťujú, aby sa pokrokoblasti ľudského kapitálu prispôsoboval potrebámpríležitostiam trhov práceaby sa zvyšoval zapojením súkromného sektora.

4.    Zmluvné strany podporujú rozvoj kľúčových infraštruktúr, ako je energetika, doprava, vodasanitáciadigitálna prepojenosť. Spolupracujú pri využívaní príležitostí vyplývajúcichtechnologického pokroku a v digitálnej ekonomike,to ajoblasti umelej inteligencie.

5.    Zmluvné strany spolupracujú na zlepšení prístupufinanciám, najmä pre mikropodniky, maléstredné podniky,to aj prostredníctvom regulovaných bankovýchnebankových služieb. Rozvíjajúposilňujú digitálne finančné služby okrem iného prostredníctvom posilnenej spolupráce pri vykonávaní dohodnutých medzinárodných noriemzabezpečovaním účinnýchspoľahlivých trhov, ochrany spotrebiteľalepšieho prístupumobilným finančným službám.

6.    Zmluvné strany sa zaoberajú všetkými formami znečisteniadôsledku hospodárskych činností,to aj jasným vymedzenímrozdelením zodpovedností medzi jednotlivé odvetviapodnikateľské subjektycelom dodávateľskom reťazci na základe rozšírenej zodpovednosti výrobcuzásady „znečisťovateľ platí“. Podporujú iniciatívy zeleného rastu, vyššiu efektívnosť využívania zdrojovprijatie čistýchekologických technológiípriemyselných procesov.


7.    Zmluvné strany rozvíjajú obehové hospodárstvo presadzovaním udržateľnej spotrebyvýroby zdrojov,to aj prostredníctvom posilnených vedeckýchtechnologických kapacít, noriem, výmeny najlepších postupovracionalizácie neefektívnych dotácií na fosílne palivá.

8.    Zmluvné strany podporujú registráciuochranu zemepisných označeníprijímajú opatrenia na podporu intenzívnejšieho využívania technológiíinováciícieľom vytvoriť väčšiu hodnoturegionálnychglobálnych hodnotových reťazcoch.

ČLÁNOK 11

Investície

1.    Zmluvné strany sa zaväzujú podporiť verejnésúkromné investície, najmäodvetviachpridanou hodnotou, ktoré majú vysoký potenciál vytvárať udržateľné pracovné miestavysoký hospodársky rast.

2.    Zmluvné strany zosúlaďujúzjednodušujú pravidlá, postupypožiadavky týkajúce sa investícií. Na tento účel za prioritu považujú osobitné potreby mikropodnikov, malýchstredných podnikov. Podporujú rozvoj regionálnych investičných politík, stratégiínástrojov.

3.    Zmluvné strany podporujúuľahčujú investíciekaribskej oblasti,to aj posilnením opatrení na uľahčenie podnikania. Investície ďalej podporujú zvyšovaním transparentnosti, informovanostipovedomia investorovobchodných príležitostiachinvestičných podmienkachpostupoch. Uľahčujú zlepšenie technickej analýzyzručnostíoblasti hospodárskych trendovriadenia rizík pre investície.


4.    Zmluvné strany strategicky využívajú verejné financie na posilnenie investičných mechanizmovnástrojovna získanie ďalších verejnýchsúkromných investícií,to aj prostredníctvom kombinovaného financovania, zárukiných inovatívnych finančných nástrojov pri súčasnom zohľadnení udržateľnosti dlhovej služby.

ČLÁNOK 12

Rozvoj súkromného sektora a industrializácia

1.    Zmluvné strany podporujú rozvoj súkromného sektoraudržateľnú industrializáciu, navrhujú politiky na podporu podnikania, diverzifikácieproduktivity. Ďalej podporujú konkurencieschopnosť podnikov okrem iného prostredníctvom posilnených kapacít na dodržiavanie právnych predpisov pri uplatňovaní príslušných medzinárodných noriem, posilnených inovačných opatrenílepšieho prístupuinovatívnemu financovaniu. Podporujú inštitucionálnu kapacitucieľom prispievaťtvorbe obchodnýchhospodárskych politík.

2.    Zmluvné strany považujú za prioritu rozvoj podnikania žienmládeže, najmä prostredníctvom vytvorenia cielenej podpory podnikaniaodbornej prípravyprístupucenovo dostupnýmspoľahlivým technológiámfinanciám.

3.    Zmluvné strany podporujú rastkonkurencieschopnosť mikropodnikov, malýchstredných podnikov, umožňujú rozvoj regionálneho podnikaniauľahčujú obchodné kontakty medzi hospodárskymi subjektmikaribskej oblasti a v EÚ.


4.    Zmluvné strany venujú zvláštnu pozornosť neformálnemu sektorupremene neformálnych hospodárskych činností na formálne,to aj prostredníctvom cielenej podpory rozvoja podnikania.

5.    Zmluvné strany podporujúuľahčujú vytváranieposilňovanie regionálnych odborových združeníprofesijných komôrsúkromnom sektore okrem iného prostredníctvom lepšej technickejvýskumnej podpory, presadzovania politíkinštitucionálnej kapacity.

6.    Zmluvné strany podporujú digitalizáciuiniciatívyoblasti výskumu, vývojainováciíkľúčových hospodárskych odvetviach, pričom upevňujú väzby medzi priemyselnými, výskumnýmiakademickými inštitúciami,cieľom zvýšiť objem výrobkovvysokou hodnotou, zvýšiť konkurencieschopnosťrozvíjať nové trhy.

7.    Zmluvné strany podporujú intenzívnejšie verejno-súkromné partnerstvá ako prostriedok mobilizácie domácehozahraničného kapitálu.

8.    Zmluvné strany podporujú vyššiu efektívnosť využívania zdrojovprijatie čistejšíchekologickejších technológiípriemyselných procesov.


9.    Zmluvné strany podporujú priemyselný rozvojcieľom dosiahnuť udržateľný hospodársky rast. Prijímajú cielené politiky navrhnuté na uľahčovanie priemyselného rozvojapriemyselných príležitostí,to najmä vytvorením prepojeníčinnosťamivyššou pridanou hodnotou. Vypracúvajúvykonávajú udržateľné vnútroštátneregionálne priemyselné politiky na zvýšenie konkurencieschopnosti súkromného sektora, najmäoblasti výrobyvývozu vyspelýchstredne vyspelých technológií. Podporujúuľahčujú vývoj vhodných technológií na podporu diverzifikácie ich hospodárstiev smeromvýrobe priemyselných výrobkovvysokou hodnotou.

10.    Zmluvné strany povzbudzujúširšiemu používaniu svojich mienmedzinárodných transakciách.

ČLÁNOK 13

Obchodná spolupráca

1.    Zmluvné strany podporujú procesy regionálnej integráciespolupráceKaribiku,to aj prostredníctvom uľahčenia posilnenia obchoduharmonizácie právnych predpisovcieľom umožniť krajinámhospodárskym subjektom využívať výhody obchodovania so svojimi susedmirozvíjať svoju integráciurámci regionálnychglobálnych hodnotových reťazcov. Podnikajú konkrétne kroky na podporu rozvoja jednotného trhuhospodárstva CARICOM (CSME)hospodárskej únie Organizácie východných karibských štátov (OECS).


2.    Zmluvné strany podporujú vykonávanie Dohodyhospodárskom partnerstve medzi štátmi CARIFORUM-u na jednej straneEurópskym spoločenstvomjeho členskými štátmi na strane druhej (ďalej len „DHP CARIFORUM-uEÚ“)cieľom posilniť jej účinnosť ako nástroja na podporu udržateľného rozvojazabezpečiť jej obchodný význam. Na tento účel spolupracujú na posilňovaní mechanizmov, postupovinštitúcií na zvyšovanie vnútroštátnychregionálnych výrobnýchregulačných kapacít. Takisto spolupracujú pri zavádzaní vhodných podporných politík na uľahčenie väčších obchodných tokov,to aj prostredníctvom posilnenej výrobypodnikania, kvalitnej infraštruktúry, zdokonalených rámcov digitálnej podpory, zvýšených investícií do odvetvípridanou hodnotourozvoja účinného elektronického obchodu.

3.    Zmluvné strany podporujú obchodrámci širšej karibskej oblasti vrátane zámorských krajínúzemí (ZKÚ) pridruženýchiných území ako prostriedku na podporu inkluzívnehoudržateľného rozvoja.

4.    Zmluvné strany podporujú vykonávanie Dohody WTOuľahčení obchoduuľahčujú obchod okrem iného aj prijímaním podporných opatrení na zníženie obchodných nákladov aj finančnéhoregulačného zaťaženia mikropodnikov, malýchstredných podnikov.

5.    Zmluvné strany sa usilujúprípadné inovatívne osobitnédiferencované zaobchádzanienovými mnohostrannými alebo dvojstrannými obchodnými dohodami, napríklad zabezpečením toho, aby sapružnosti obchodných záväzkov odrážali preukázané potreby implementačných kapacít.


KAPITOLA 2

PRIORITNÉ HOSPODÁRSKE ODVETVIA

ČLÁNOK 14

Služby

1.    Zmluvné strany zvyšujú regulačnúvýrobnú kapacitu kľúčových pododvetví služieb okrem iného prostredníctvom rozvoja odvetvových politík, legislatívnych rámcovvnútroštátnychregionálnych regulačných kapacít, aby dodávateľom služieb umožnili využiť trhové príležitosti dostupnérámci DHP CARIFORUM-uEÚ, jednotného trhuhospodárstva CARICOM, Organizácie východných karibských štátovďalších mechanizmov regionálnej integrácierámci karibskej oblasti. Osobitnú pozornosť venujú profesionálnymkongresovým službám, službámoblasti spracovania údajov, rekreácie, kultúrnehokreatívneho priemyslušportovým, vzdelávacím, finančným, komunikačným, audiovizuálnym, dopravnýmenvironmentálnym službámslužbám cestovného ruchu.

2.    Zmluvné strany vytvárajú stratégiepríslušné politiky na zlepšenie prístupufinancovaniu obchodufinančným službám. Takisto posilňujú kapacity na zber, ukladanie, šírenieanalýzu obchodných údajovštatistíkslužbách.

3.    Zmluvné strany spolupracujú pri podporeposilňovaní úlohy služiebobchodnej konkurencieschopnostiprehlbovaní hodnotových reťazcov okrem iného podporovaním inovácií vo výrobe súvisiacej so službamiposilňovaním úlohy služieb ako vstupov do výroby tovaru.


4.    Zmluvné strany podporujú zvyšovanie kapacít regionálnych profesijných komôrcieľom prispievaťrokovaniamúčinnému presadzovaniu dohôdvzájomnom uznávaní.

ČLÁNOK 15

Tzv. modré hospodárstvo

1.    Zmluvné strany podporujú rozvoj udržateľnýchinovatívnych modrých hospodárstiev. Popri tom sa usilujúvyváženie hospodárskeho rastuvytváranie dôstojných pracovných miest so zvýšenou potravinovouvýživovou bezpečnosťou, rozvoj lepšej životnej úrovne, sociálnej spravodlivostiposilnených oceánskych ekosystémov, pričom znižujú environmentálne rizikánegatívne ekologické vplyvy. Podporujú uplatňovanie prístupov predbežnej opatrnostivedecky podložených prístupovzachovávaniuochrane morských ekosystémovbiodiverzityudržateľnému využívaniu prírodných zdrojov. Podporujú domácezahraničné investícierozvíjajú potrebný regulačný rámecinfraštruktúru na podporu činností modrého hospodárstva. Okrem toho podporujú spoluprácu na dvojstrannejmnohostrannej úrovnicieľom podporiť rozvoj udržateľnýchinovatívnych modrých hospodárstiev.

2.    Zmluvné strany podporujú rozvoj udržateľného rybárstva presadzovaním hodnotových reťazcov udržateľného rybárstvabudovaním miestnych kapacít na spracovanie produktov rybolovuna splnenie regulačných požiadaviek medzinárodných trhov, pričom zohľadňujú potreby maloobjemového rybolovuzaisťujú bezpečné, zdravédôstojné pracovné podmienky pre rybárovpracovníkov.


3.    Zmluvné strany spolupracujú na rozvoji udržateľnej akvakultúry vrátane morskej akvakultúry prostredníctvom účinného priestorového plánovania, dodržiavania ekosystémového prístupuposilnených rovnakých podmienok pre investorov, pričom zabezpečia, aby sa vyriešili obavy miestnych spoločenstiev.

4.    Zmluvné strany využívajú príležitostimorskej biotechnológii okrem iného tým, že podporujú výskum, spoluprácu medzi akademickými pracovníkmi, hospodárskymi subjektmitvorcami politík, presadzujú transfer technológiíznižujú technické prekážkycieľom uľahčiť investorom prístupzároveň predchádzajú rizikám pre morské prostredie.

ČLÁNOK 16

Poľnohospodárstvo

1.    Zmluvné strany spolupracujú na zvyšovanídiverzifikácii udržateľnej poľnohospodárskej výrobyproduktivitycieľom zvýšiť potravinovú bezpečnosťvýživu, zlepšiť životnú úroveň, vytvoriť dôstojné pracovné miestarozšíriť možnosti príjmu prístupom na regionálnemedzinárodné trhy. Posilňujú postupypoľnohospodárstve odolné voči zmene klímy, najmämalých podnikoch, podporujú udržateľný manažmentefektívne využívanie prírodných zdrojovekosystémových služiebodstraňujú stimuly, ktoré vytvárajú neudržateľnú výrobu.

2.    Zmluvné strany posilňujú vnútroštátnyregionálny výskum, odbornú prípravu, veduinovácieoblasti inteligentného poľnohospodárstva.


3.    Zmluvné strany podporujú investície do rozvoja agropotravinárskeho sektorazavádzajú pravidlápredpisy na podporu vyšších investícií do tohto sektora. Spolupracujú na zlepšovaní príležitostí pre výrobcov, spracovateľovvývozcov pristupovať na trhyzískavať väčšiu hodnotumiestnych, regionálnychglobálnych hodnotových reťazcoch,to aj podporou väčšieho využívania technológiíinovácií, posilňovaním schopnosti prispôsobiť sa nesadzobným prekážkam, najmä technickým prekážkam obchodusanitárnymrastlinolekárskym normám,podporou systémov spravodlivého obchoduekologických systémov na vytvorenie pridanej hodnotyagropriemysle.

4.    Zmluvné strany zabezpečujú rovnaké práva žien vlastniťdediť pôdu, zlepšujú ich prístupfinanciámna trhy, ako ajpodporným službámporadenstvuoblasti poľnohospodárstva. Takisto podporujú podnikanie mládeže,to aj prostredníctvom poskytovania cielených osvetových služieb, technológiífinancovania.

ČLÁNOK 17

Ťažobný priemysel

1.    Zmluvné strany podporujú spravodlivýnediskriminačný prístupudržateľnej ťažbe nerastovsurovínobchodovaniunimi pri plnom rešpektovaní zvrchovanosti štátov nad ich prírodnými zdrojmidodržiavaní práv dotknutých spoločenstiev. Prostredníctvom vnútroštátnych, regionálnychmedzinárodných právnych prostriedkov podporujú spravodlivé rozdelenie zdrojovboj proti nezákonnej ťažbe nerastných surovín.


2.    Zmluvné strany podporujú transparentnosť, zodpovednosťzodpovedné riadenie ťažobného priemyslusúladeiniciatívou pre transparentnosťťažobnom priemysleďalšími príslušnými regionálnymimedzinárodnými záväzkami.

3.    Zmluvné strany posilňujú sociálnu zodpovednosť podnikovzodpovedné obchodné správanierámci celého hodnotového reťazca,to aj prostredníctvom prípadného vytvoreniavykonávania príslušných právnych predpisov, pričom treba zohľadniť príslušné medzinárodné normy.

ČLÁNOK 18

Udržateľná energetika

1.    Zmluvné strany spolupracujú na posilňovaní energetickej bezpečnosti, na zabezpečení prístupuenergiiudržateľných zdrojov pre všetkých vrátane najzraniteľnejších spotrebiteľovkľúčových hospodárskych odvetvína budovaní odolnosti energetickej infraštruktúrycieľom zlepšiť prístupnosť, trvanlivosťcenovú dostupnosť čistej energie.

2.    Zmluvné strany uľahčujú otvorené, transparentnéfungujúce trhyenergiou, ktoré stimulujú inkluzívneudržateľné investície, najmä do výrobykombinovanej výroby energieobnoviteľných zdrojov, prenosudistribúcie energiedo energetickej efektívnosti. Spolupracujúoblasti podpory podnikaniatomto sektore.


3.    Zmluvné strany spolupracujú na zvýšení verejnýchsúkromných investícií do energieobnoviteľných zdrojovdo energetickej efektívnosti, pričom venujú pozornosť rozvojuvykonávaniu príslušných vnútroštátnychregionálnych iniciatívoblasti energiepodporných kvalitných systémov infraštruktúry.

4.    Zmluvné strany podporujú energetickú účinnosťúspory energie vo všetkých fázach energetického reťazca od výroby po spotrebu.

5.    Zmluvné strany spolupracujú na vytváraníposilňovaní účinných prepojení energetických sietína podpore energetickej transformáciekaribskej oblasti prostredníctvom rozvojavyužívania čistých, rozmanitých, nákladovo účinnýchudržateľných energetických technológií vrátane obnoviteľnýchnízkoemisných energetických technológií, na podpore transferu technológiína rozvoji ľudskýchtechnických kapacít, výskumuinovácií.

ČLÁNOK 19

Prepojenosť

1.    Zmluvné strany posilňujú udržateľné, komplexné vnútroregionálne prepojenie založené na pravidlách. Spolupracujú na zdokonalení dopravných spojení, informačnýchkomunikačných technológií (IKT)digitálnej infraštruktúry odolnýmudržateľným spôsobom. Hľadajú ekonomické príležitosti okrem iného posilňovaním technickýchľudských kapacít kľúčových aktérov.


2.    Zmluvné strany spolupracujú pri rozvoji kvalitnejudržateľnej dopravysúvisiacich systémov infraštruktúry, čím uľahčujúzlepšujú pohyb osôb vrátane osôb so zníženou pohyblivosťoupohyb tovaru. Zameriavajú sa na poskytovanie lepšieho prístupuzariadeniam vidieckej, mestskej, leteckej, námornej, vnútrozemskej vodnej, železničnejcestnej dopravy,to aj prostredníctvom rozvojapodpory vnútroregionálnej spoluprácecelej karibskej oblasti.

3.    Zmluvné strany podporujú investíciezlepšujú celkovú správu sektora dopravy,to aj odstránením kapacitných obmedzenívypracovanímvykonávaním efektívnych právnych predpisov umožňujúcich spravodlivú hospodársku súťažrámci jednotlivých spôsobov dopravymedzi nimi.

4.    Zmluvné strany zlepšujú prístupotvoreným, cenovo dostupnýmbezpečným IKT pre všetkých,to aj podporou cielených investícií. Vytvárajú potrebné legislatívne rámceregulačné inštitúcie na udeľovanie licencií poskytovateľom služieb, podporujú súťažné správaniezabezpečujú spravodlivé zaobchádzanie so spotrebiteľmi, ako aj podporu ochrany údajovspotrebiteľov.

5.    Zmluvné strany zlepšujú prístupotvorenému, cenovo dostupnému, bezpečnémuspoľahlivému širokopásmovému pripojeniu pre všetkýchrozvíjajú digitálnu infraštruktúru,to aj prostredníctvom kvalitnejších podmorských kábloviných moderných prenosových technológií. Vypracúvajú politickéregulačné rámcecieľom uľahčiť účinné udeľovanie licencií poskytovateľom služieb, podporovať súťažné správaniespravodlivé zaobchádzanie so spotrebiteľmiich ochranuzabezpečovať dôvernosť komunikáciípráva osôbsúvislosti so spracovaním osobných údajov.


6.    Zmluvné strany presadzujú vytvorenie regionálneho digitálneho hospodárstvacieľom podporiť vytváranie dôstojných pracovných miesthospodársky rozvoj,to vytvorením podporného regulačného rámca na podporu digitálneho podnikania, mobilizáciu investíciíuľahčenie podpory digitalizáciesúkromnom sektore. Spolupracujú pri odstraňovaní zbytočných prekážok, pri rozvíjaní platforiem elektronického správcovstvaelektronického podpisu na podporu intenzívnejšieho obchodu, pri propagácii vývoja nových výrobkov, pri presadzovaní vytváraniapoužívania príslušných medzinárodných noriemotvorených dátpodporujú ochranu spotrebiteľovosobných údajov.

ČLÁNOK 20

Cestovný ruch

1.    Zmluvné strany spolupracujú na podpore vyváženéhoudržateľného rozvoja cestovného ruchucieľom podporiť inkluzívny hospodársky rozvoj. Zabezpečujú integráciu environmentálnych, kultúrnychsociálnych aspektovudržateľné využívanieochranu biodiverzityiných prírodných zdrojov do plánovaniarozvoja politiky cestovného ruchu.

2.    Zmluvné strany zvyšujú investície do podporyvývoja produktovslužieb cestovného ruchu, čím vytvárajú dôstojné pracovné miesta,to budovaním inovatívnych partnerstievkľúčovými hospodárskymi subjektmi, investovaním do rozvoja ľudského kapitálumarketingomuľahčovaním obchodných kontaktovcieľom zvýšiť konkurencieschopnosťzlepšiť normyoblasti služieb.tejto súvislosti sa dohodli, že venujú osobitnú pozornosť mikropodnikom, malýmstredným podnikom.


3.    Zmluvné strany posilňujú prepojenia medzi sektorom cestovného ruchuďalšími relevantnými hospodárskymi odvetviami, predovšetkýmoblasti poľnohospodárstva, výroby, modrého hospodárstvadopravy. Zmluvné strany mobilizujú investície do energieudržateľných zdrojov, základnej infraštruktúryslužieb, digitálnych technológií, štatistikyľudského rozvojacieľom zvýšiť konkurencieschopnosťudržateľnosť odvetvia cestovného ruchu.

4.    Zmluvné strany podnikajú kroky na dosiahnutie najsilnejších sociálno-ekonomických výhod cestovného ruchu. Zintenzívňujú ochranupodporu kultúrneho dedičstvaprírodných zdrojovpodporujú všetky inovatívne formy cestovného ruchu, pričom rešpektujú integrituzáujmy pôvodného obyvateľstva, ako je stanovenéDeklarácii OSNprávach pôvodného obyvateľstva (UNDRIP),miestnych spoločenstievmaximalizujú zapojenie týchto zainteresovaných strán do procesu rozvoja cestovného ruchu.

ČLÁNOK 21

Výskum, inovácie a technológie

1.    Zmluvné strany spolupracujúoblasti vedy, výskumu, inováciítechnologického rozvojacieľom podporiť hospodársku diverzifikáciu, sociálnyhospodársky rozvoj, zlepšiť regionálnu konkurencieschopnosťuľahčiť vznik inkluzívneho digitálneho hospodárstva. Budujú prepojenieinteroperabilitu medzi výskumnými sieťami, výpočtovými infraštruktúramislužbami, ako aj infraštruktúramislužbami vedeckých údajovpodporujú takýto rozvojrámci svojho regionálneho kontextu.


2.    Zmluvné strany podporujú rozvoj výskumných kapacít, infraštruktúryzariadení, publikáciívedeckých údajov. Presadzujúpodporujú inovačné programy odbornej prípravymobility pre akademickýchvýskumných pracovníkov. Posilňujú kapacitu inštitúcií vysokoškolského vzdelávaniacieľom účinne spolupracovaťoblasti výskumuvedeckýchtechnologických inovácií,to aj zabezpečovaním prístupuakademickým výmenným programom. Uľahčujú spoluprácu medzi verejnou správou, akademickými inštitúciamipodnikmi. Presadzujú otvorené dátainováciucieľom podporiť hospodársky pokrokusilovať savzájomne výhodnú vedeckú excelentnosť.

3.    Zmluvné strany podporujú rozvoj vedomostných ekonomíkinkluzívnych digitálnych spoločností. Zároveň presadzujú zachovanievyužívanie tradičných vedomostí, biodiverzityudržateľný manažment ďalších prírodných zdrojov, ako aj transfer technológiíodborných znalostí.

4.    Zmluvné strany spolupracujúzáležitostiach spoločného záujmuoblasti civilných činnostíkozmickom priestore, ako je kozmický výskum, aplikácieslužby globálneho navigačného satelitného systému, vývoj systémov so satelitným rozšírením, pozorovanie ZemevedaZemi, najmä pokiaľ idepoužívanie systémov včasného varovaniasledovania.


ČLÁNOK 22

Kultúrny a kreatívny priemysel

1.    Zmluvné strany podporujú kultúrnykreatívny priemysel ako hnací mechanizmus udržateľného sociálnehohospodárskeho rozvojavytvárania dôstojných pracovných miest. Prijímajú opatrenia okrem iného na podporu tvorivého rozvojadigitalizácie umeleckých výkonovtvorby. Zmluvné strany si vymieňajú najlepšie postupyoblasti presadzovania kultúrneho rozvojapodnikania.

2.    Zmluvné strany podporujú udržateľný rozvoj prostredníctvom intenzívnejších kultúrnych výmen, podpory koprodukcií, spoločných kultúrnychtvorivých iniciatív, ako aj zvýšenej mobility odborníkovoblasti kultúrytvorivej činnostipríbuzných odborníkovoblasti vzdelávania. Podporujú cirkuláciu umeleckých diel pri plnom dodržiavaní zavedených medzinárodných dohovorov.

3.    Zmluvné strany podporujú medzikultúrny dialóg medzi mládežou, organizáciami občianskej spoločnosti, ako aj jednotlivcamikaribskej oblasti.


ČLÁNOK 23

Výroba

1.    Zmluvné strany spolupracujú na podpore udržateľnej výrobycieľom zvýšiť jej pridanú hodnotu, najmä pri vývoze výrobkov modernej technológie, uľahčiť väčšiu diverzifikáciumaximalizovať jej potenciál spätného prepojeniakľúčovými hospodárskymi odvetviami, ako sú poľnohospodárstvo, modré hospodárstvo, ťažobný priemyselslužby.

2.    Zmluvné strany vytvárajú politiky na prilákanie priamych domácichzahraničných investícií do výrobného odvetvia. Zmluvné strany podporujú uľahčenie podnikaniacieľom rozvíjať partnerskú spoluprácu, prehlbovať obchodné partnerstvározvíjať priemyselné centrá, ekosystémysiete.

3.    Zmluvné strany spolupracujú pri vytváraní opatrení na zvýšenie konkurencieschopnosti výrobného odvetvia zlepšením výrobnej kapacityriešením prekážok, ako sú nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, nedostatkylogistikeinfraštruktúreobmedzený prístupfinanciámanalýzam trhu. Podporujú výskuminovácie, rozvojaplikáciu kľúčových podporných technológiíposilňujú väzby medzi priemyselnými odvetviamivýskumnýmiakademickými inštitúciami.


4.    Zmluvné strany podporujú intenzívnejšie obchodovaniepriemyselným tovarom okrem iného zlepšením väzieb na vývozné trhy, zvýšením regulačných kapacít obchodu, uľahčením obchoduposilnením kapacít na dodržiavanie právnych predpisov pri uplatňovaní príslušných medzinárodných pracovnýchenvironmentálnych noriem.

ČLÁNOK 24

Medzinárodné obchodné a finančné služby

Zmluvné strany pracujú na rozvoji sektora medzinárodných obchodných a finančných služieb v Karibiku založených na pravidlách, pričom podporujú, okrem iného, cielenú spoluprácu s cieľom posilniť karibské regulačné rámce tak, aby boli v súlade s medzinárodne dohodnutými normami, vytvárať primerané odvetvové politiky, zlepšovať rozvoj zručností a podporiť využívanie technológií a digitalizácie. Zmluvné strany vyvíjajú maximálne úsilie na zabezpečenie vykonávania a presadzovania medzinárodne dohodnutých noriem pre reguláciu a dohľad v sektore medzinárodných obchodných a finančných služieb na ich územiach.


HLAVA II

ENVIRONMENTÁLNA UDRŽATEĽNOSŤ, ZMENA KLÍMY A UDRŽATEĽNÝ MANAŽMENT PRÍRODNÝCH ZDROJOV

ČLÁNOK 25

Zmluvné strany uznávajú existenčnú hrozbu a vplyv na živobytie, ktoré pre zasiahnuté krajiny predstavuje dlhodobý charakter problémov v oblasti klímy a environmentálnej udržateľnosti. Zmluvné strany prijímajú ambiciózne opatrenia na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, ochranu a zlepšenie kvality životného prostredia a usilujú sa o udržateľné využívanie a manažment prírodných zdrojov tak, aby bolo možné budovať odolnosť voči zmene klímy a zvrátiť degradáciu životného prostredia. Prijímajú konkrétne opatrenia na riešenie straty biodiverzity, zachovanie a obnovu ekosystémov, podporu správy oceánov, zvrátenie odlesňovania a prevenciu prírodných katastrof a antropogénnych hrozieb a reakciu na ne, a to aj financovaním opatrení v oblasti zmeny klímy, podporou transferu technológií a budovania kapacít podľa potreby. Investujú do zeleného rastu, presadzujú obehové hospodárstva a podporujú prechod k nízkoemisnému rozvoju odolnému proti zmene klímy, pričom zabezpečujú, aby hospodársky rast plne dopĺňal environmentálnu udržateľnosť. Spolupracujú na úrovni širšej karibskej oblasti a usilujú sa o spoluprácu juh – juh a o trojstrannú spoluprácu.


ČLÁNOK 26

Opatrenia v oblasti klímy

1.    Zmluvné strany vytvárajú komplexnéinkluzívne domáce politikyprogramyoblasti klímy, podnikajú konkrétne kroky na urýchlenie úplného vykonávania Rámcového dohovoru OSNzmene klímyParížskej dohodyna posilnenie mnohostranných opatreníoblasti zmeny klímy.

2.    Zmluvné strany podporujú začlenenie politíkopatrení na zmiernenie zmeny klímyadaptáciu na ňu do vnútroštátnychregionálnych stratégiíplánovpolitických dialógov. Spolupracujú pri podpore adaptačných opatrení vrátane odvrátenia, minimalizácieriešenia strátškôd spojenýchnepriaznivými účinkami zmeny klímy. Vyvíjajú systém merania, vykazovaniaoverovaniasystémy hodnotenia na sledovanie pokroku dosiahnutéhorámci opatreníoblasti klímy.

3.    Zmluvné strany spolupracujú pri príprave, komunikáciipostupnej aktualizácii ambicióznych vnútroštátne stanovených príspevkov (NDC), vykonávajú vnútroštátneregionálne zmierňujúce opatrenia potrebné na dosiahnutie cieľov týchto príspevkovrozvíjajú dlhodobé stratégie týkajúce sa nízkouhlíkového rozvoja odolného voči zmene klímy.

4.    Zmluvné strany vypracúvajúvykonávajú národné adaptačné plányvnútroštátneregionálne stratégie. Integrujú adaptačné opatrenia do všetkých kľúčových zraniteľných sektorov vrátane infraštruktúrrozvíjajú účinný systém riadenia na vykonávanie adaptačných opatreníuľahčenie výmeny vedomostíosvedčených postupovoblasti zmeny klímy na vnútroštátnejregionálnej úrovni.


5.    Zmluvné strany konajúsúlade so svojimi medzinárodnými záväzkamipovinnosťami vrátane tých, ktoré vyplývajúParížskej dohody, aby znížili emisie skleníkových plynov vrátane emisiíleteckejlodnej dopravy.

6.    Zmluvné strany vzhľadom na hrozby, ktoré zmena klímy predstavuje pre mier, bezpečnosťblahobyt ľudíspoločenstiev, spolupracujú pri posilňovaní adaptívnychzmierňujúcich kapacítpodporujú opatrenia na budovanie odolnosticieľom riešiť ich zraniteľnosť.

7.    Strany podporujú postupné ukončenie výrobyspotreby neúplne fluórovaných uhľovodíkov podľa Montrealského protokolulátkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, uzavretéhoMontreale 16. septembra 1987,to spoluprácou pri podpore ratifikácie jeho Kigalského dodatkuzabezpečením jeho rýchleho vykonávania.

8.    Zmluvné strany racionalizujúpostupne ukončujú neúčinné dotácie na fosílne palivá, ktoré podporujú nehospodárnu spotrebu,minimalizujú možné nepriaznivé vplyvy spôsobom, ktorý chráni chudobnézraniteľné spoločenstvá. Podporujú prechod na obnoviteľnéčistejšie zdroje energie,tosúladekrokmi stanovenými vo vnútroštátne stanovených príspevkoch.

9.    Zmluvné strany spolupracujú pri pokrokunízkouhlíkových hospodárstvachodolnosti voči zmene klímy posilnením zeleného rastukľúčovýchrozvíjajúcich sa hospodárskych odvetviach,to aj prijímaním ekologických inovácií, podporou transferu technológií, vypracúvaním noriemvýmenou najlepších postupov.


10.    Vyvíjajú inovatívne finančné nástrojezosúlaďujú finančné tokycestounízkouhlíkovémuklimaticky odolnému rozvoju so zameraním na inkluzívne financovanie opatreníoblasti zmeny klímy, ktoré sa zameriava na ochranu najchudobnejšíchnajzraniteľnejších ľudí pred nepriaznivými účinkami zmeny klímy. Presadzujú nástroje hospodárskej politiky, ktoré podporujú opatreniaoblasti zmeny klímy, podľa primeranosti napríklad stanovovanie cien uhlíka, trhovo orientované nástrojeuhlíkové dane.

11.    Zmluvné strany podporujú posilnenú koordináciu na všetkých úrovniach verejnej správycieľom plniť ambiciózne záväzkyoblasti klímyenergetiky. Povzbudzujúsplnomocňujú miestne orgánypodporujú iniciatívy, napríklad Globálny dohovor primátorovstarostovklímeenergetikeUrýchlenie prechodu na obnoviteľnú energiumalých ostrovných rozvojových štátoch.

12.    Zmluvné strany spolupracujú pri posilňovaní svojich vedeckýchtechnických ľudskýchinštitucionálnych kapacít pre opatreniaoblasti klímypre environmentálne manažérstvomonitorovanie,to aj prostredníctvom využívania vesmírnych technológiíinformačných systémovposkytovania komplexných služieboblasti klímy, najmä zraniteľným zainteresovaným stranám.


ČLÁNOK 27

Biodiverzita, ekosystémy a prírodné zdroje

1.    Zmluvné strany podporujú ochranu, udržateľné využívanieobnovu ekosystémov,to ajohľadom na zlepšenie životných podmienok pôvodného obyvateľstva, ako je stanovenéDeklarácii Organizácie Spojených národovprávach pôvodného obyvateľstva (UNDRIP),miestnych spoločenstiev, na podporu zabezpečovania ekosystémových služiebumožnenie udržateľného rozvoja krajín. Chránia, obnovujúzvyšujú biodiverzituprijímajú opatrenia na urýchlenie vykonávania Dohovorubiologickej diverziteNagojského protokoluprístupe ku genetickým zdrojomspravodlivomrovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcichich používaniaDohovorubiologickej diverzite uzavretomNagoyi 29. októbra 2010. Spolupracujú pri mnohostranných rokovaniachochrane prírodných zdrojov, ekosystémovbiodiverzity. Uznávajú, že Karibské more zahŕňa krehké ekosystémyjedinečnú biodiverzitu,preto spolupracujú pri podpore ich ochrany. Prijímajú opatrenia na zabránenie alebo obmedzenie vplyvu inváznych nepôvodných druhov na miestne druhyvplyvu ekosystémov na životné podmienky ľudí.

2.    Zmluvné strany podporujú udržateľné integrované systémy hospodáreniavodami, zachovávajúchránia vodné zdrojeekosystémy, zberajúčistia odpadové vody, riešia degradáciu pôdyznečisťovanie vôdzdrojov podzemných vôdriešia nepravidelnú dostupnosť vody prostredníctvom systémov na zberskladovanie.


3.    Zmluvné strany spolupracujú pri udržateľnom obhospodarovaníochrane pôdycieľom zachovať jej rozhodujúcu úlohu, okrem inéhooblastiach poľnohospodárstva, bývaniainfraštruktúry, ako aj pri zmierňovaní zmeny klímyadaptácii na jej vplyvy,pri prinášaní úžitku vo forme prírodných zásobární dažďovej vody.

4.    Zmluvné strany chránia voľne žijúce živočíchyrastlinybojujú proti obchodovaniunimi tým, že podporujú prijímaniepresadzovanie politíkprávnych predpisov zameraných na to, aby sa obchodovanienimi stalo závažným trestným činom. Zmluvné strany posilňujú opatrenia proti pytliactvumonitorovanie presadzovania právapodporujú medzinárodnú koordináciu,to ajkontexte Medzinárodného konzorcia pre boj proti trestnej činnosti týkajúcej sa voľne žijúcich živočíchovrastlín (ICCWC), Dohovorumedzinárodnom obchodeohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchovrastlín (CITES), uzavretéhoMontreale 3. marca 1973,ďalších relevantných medzinárodných rámcov. Prijímajú kroky na zvýšenie informovanosti verejnosti, vzdelávanieovplyvňovanie spotrebiteľov, pričom ničia zásoby voľne žijúcich živočíchovrastlín, ktoré sa stali predmetom nezákonného obchodovania,produktovnich, posilňujú úlohy miestnych spoločenstievpresadzujú osvedčenú diplomaciuobhajobu týkajúcu sa potreby chrániť voľne žijúce živočíchyrastliny.

5.    Zmluvné strany vyvíjajú úsilie, aby vytvoriliaktualizovali potrebné regulačné rámcemechanizmy presadzovaniacieľom zlepšiť nakladanie so všetkými odpadminebezpečnými látkami. Spolupracujú pri predchádzaní vzniku odpadu už pri zdroji alebo jeho minimalizácii, ako aj pri zlepšovaní opätovnej použiteľnosti výrobkov, recyklovateľnostiefektívneho využívania zdrojov,to aj prostredníctvom efektívnych systémov zberuúčinnej recyklácie,cieľom prispôsobiť výrobuspotrebu cieľu dosiahnuť obehové hospodárstvo. Prijímajú opatrenia na predchádzanie nebezpečným látkammateriálových cykloch alebo ich minimalizáciuna nakladaniechemickými látkami vo výrobkoch počas ich celého životného cyklu. Spolupracujú pri zlepšení náležitého nakladanianebezpečnými látkamijadrovými kontaminantmipri ukončení ich nezákonného cezhraničného pohybu cez Karibské more.


6.    Zmluvné strany sa zaoberajú všetkými formami znečisteniazvyšujú informovanosťzdravotnýchenvironmentálnych rizikách znečisťovania ovzdušiamnohých výhodách zlepšenia kvality ovzdušia,to aj prostredníctvom verejných kampaní aktívnej pomoci.

7.    Zmluvné strany sa usilujúvypracovanie rámcov na ochranu krehkých ekosystémovbiodiverzity vrátane podporovania opatrení na boj proti environmentálnym trestným činom. Spolupracujú pri výskume, ochraneudržateľnom využívaní biodiverzity vrátane vytvárania stredísk znalostívýskumných partnerstiev. Podporujú využívanie medzinárodne uznávaných systémov environmentálneho manažérstva ako prostriedku na minimalizáciu negatívnych vplyvov na životné prostredie. Posilňujú zapojenie pôvodného obyvateľstva, ako je stanovenéDeklarácii Organizácie Spojených národovprávach pôvodného obyvateľstva (UNDRIP),miestnych spoločenstiev do ochrany ekosystémov, pričom uprednostňujú vytváranie pracovných miestiných hospodárskych príležitostí.

ČLÁNOK 28

Lesy

1.    Zmluvné strany podporujú udržateľné riadenievyužívanie zdrojov lesného hospodárstva. Spolupracujú na zvrátení odlesňovania, na podpore obnovy lesa, na zastavení degradácie lesovna obnovení schopnosti lesov poskytovať ekosystémové služby.

2.    Zmluvné strany podporujú udržateľné hodnotové reťazce lesných produktov, pričom pri ochrane ekosystémov uprednostňujú vytváranie pracovných miestvyužívanie hospodárskych príležitostí. Bojujú proti nezákonnej ťažbe drevasúvisiacemu obchodupodporujú zodpovedné ťažobné činnosti.


3.    Zmluvné strany podporujú vykonávanie mechanizmov udržateľnosti, napríklad akčný plán EÚ pre vynútiteľnosť práva, správuobchodlesnom hospodárstve (akčný plán FLEGT) vrátane uzatvárania a/alebo vykonávania dohôddobrovoľnom partnerstve. Na úrovni krajín posilňujú súdržnosťpozitívne interakcie medzi mechanizmami udržateľnostivaršavským rámcom pre znižovanie emisiíodlesňovaniadegradácie lesovrozvojových krajinách (REDD+).

4.    Zmluvné strany posilňujú účasť miestnych orgánovspoločenstiev na udržateľnom riadení lesného hospodárstva. Zvyšujú informovanosť verejnostiodlesňovaní na všetkých úrovniachpodporujú výrobuspotrebu výrobkov, ktoré účinne využívajú zdroje,energeticky účinných výrobkovlesov obhospodarovaných udržateľným spôsobom.

ČLÁNOK 29

Správa oceánov

1.    Zmluvné strany posilnia správu oceánovsúladeDohovorom OSNmorskom práve (UNCLOS)cieľom zaistiť bezpečné, chránené, čistéudržateľne spravované oceány, zmierniť tlak na oceánymoriapodporiť udržateľný rozvoj modrého hospodárstva. Spolupracujú pri posilňovaní národnýchregionálnych kapacít uvážlivéhozodpovedného riadenia oceánskychpobrežných zdrojov, pri vypracúvaní opatrení na udržateľné využívanie, riadenieochranu morskej biologickej diverzity oblastírámci vnútroštátnej jurisdikciemimo nej, pri podporovaní vedomostívýskumupri uľahčovaní transferu technológiíspráve oceánov. Prijímajú opatrenia týkajúce sa oceánov, ktoré prispievajúzmierneniu zmeny klímyadaptácii na ňu.


2.    Zmluvné strany spolupracujú pri zabezpečovaní ochranyudržateľného riadeniavyužívania živých zdrojov mora na dvojstrannej, regionálnejmnohostrannej úrovni a v regionálnych organizáciách pre riadenie rybárstva.

3.    Zmluvné strany podporujú udržateľný rozvoj rybolovných zdrojovhospodárenienimi okrem iného prijatím potrebných regulačných rámcov, posilnenými kapacitami riadenia, dodržiavaniapresadzovania, zlepšením prístupufinancovaniu, podporou najlepších postupovtransferom technológií. Udržiavajú alebo prijímajú iniciatívy na boj proti nezákonnému, nenahlásenémuneregulovanému rybolovu (NNN rybolov) vrátane prípadného vykonávania systémov vysledovateľnostiopatrení na vylúčenie produktov NNN rybolovuobchodných tokov. Podporujúúčinne vykonávajú opatrenia na monitorovanie, kontroludohľadsúvisiace opatrenia na presadzovaniecieľom zabezpečiť dodržiavanie predpisov,záujme ochrany populácií rýbzabránenia nadmernému rybolovusúladeDohovorom OSNmorskom práve.

4.    Zmluvné strany sa dohodli, že podniknú nevyhnutné kroky na zakázanie určitých foriem dotácií na rybolov, ktoré prispievajúnadmernej kapacitenadmernému rybolovu, odstránia dotácie, ktoré prispievajúnezákonnému, nenahlásenémuneregulovanému rybolovu,upustia od zavedenia takýchto nových dotácií, pričom uznávajú, že primeranéúčinné osobitnédiferencované zaobchádzanieprípade rozvojovýchnajmenej rozvinutých krajín by malo byť neoddeliteľnou súčasťou rokovaní WTOdotáciách na rybolovvšetkých následných dohôd, ktoré môžu vzniknúť.


5.    Zmluvné strany spolupracujú pri ochraneobnove pobrežnýchmorských ekosystémovich biodiverzitypodpore zhodnocovania morskéhopobrežného prírodného kapitálu. Vypracujú opatrenia na zamedzeniezmiernenie vplyvu acidifikácie oceánov na ekosystémy morskej biodiverzity vrátane koralových útesov, na udržateľnosť rybolovuna životné podmienky pobrežných spoločenstiev, ktoré závisia od morských zdrojov.

6.    Zmluvné strany sa zaoberajú bojom proti znečisťovaniu mora vrátane znečisťovania hlukomobmedzovaním morského odpadu, najmä plastovmikroplastov. Zameriavajú sa na základné príčiny morského odpadu,to aj prostredníctvom politíkopatrení na predchádzanie vzniku odpadunakladaniením. Posilňujú operácie na vyčistenie oceánovpobreží, pričom osobitnú pozornosť venujú akumulačným zónamoceánskych víroch.

7.    Zmluvné strany podporujú reguláciu znižovania emisií skleníkových plynovnámornom priemysleaktívne podporujú bezodkladné vykonanie pôvodnej stratégie Medzinárodnej námornej organizácie pre znižovanie emisií skleníkových plynovlodí.

8.    Zmluvné strany vypracujú oblastné ochranné opatrenianástroje riadenia na ochranuobnovu pobrežnýchmorských oblastízdrojov, vrátane morských chránených oblastí,tosúladevnútroštátnymmedzinárodným právomna základe najlepších dostupných vedeckých informáciívedomostí miestnych spoločenstiev.

9.    Zmluvné strany podporujú dialógspoluprácu vo všetkých aspektoch správy oceánov vrátane záležitostí týkajúcich sa zvyšovania hladiny morajeho možných účinkovdôsledkov.


10.    Zmluvné strany uznávajú všeobecné znepokojenie vyvolané vplyvom ťažby na morskom dne na morské prostrediejeho biodiverzitu. Využívajú najlepšie dostupné vedecké poznatky, uplatňujú zásadu predbežnej opatrnostiekosystémový prístup, podporujú výskumvymieňajú si najlepšie postupyoblastiach spoločného záujmu týkajúcich sa nerastných surovín na morskom dne, aby zabezpečili vhodné environmentálne riadenie činností na ochranuzachovanie morského prostrediajeho biodiverzity.

ČLÁNOK 30

Odolnosť voči prírodným katastrofám a komplexné zvládanie katastrof

1.    Zmluvné strany spolupracujú pri budovaní odolnosti ľudí, spoločnostíinfraštruktúry voči prírodným katastrofámpri zvyšovaní kapacít monitorovania, včasného varovaniaposudzovania rizikacieľom zlepšiť opatrenia zamerané na predchádzanie, zmierňovanie, pripravenosť, reakciuobnovusúlade so sendaiským rámcom pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 až 2030 (ďalej len „sendaiský rámec“).

2.    Zmluvné strany posilňujú odolnosť prostredníctvom investícií do predchádzania rizikám katastrofpripravenosti na ne, integrácie úsiliazníženie rizík do opatrení na obnovuprostredníctvom podpory poistenia finančného rizikadostupných riešení na presun rizika. Podporujú zhromažďovanievyužívanie štatistíkkatastrofáchúdajovstratách, komplexné posudzovanie rizikavykonávanie plánov na znižovanie rizika katastrof na všetkých úrovniach.


3.    Zmluvné strany prijímajú opatrenia na posilnenie prepojenia medzi znižovaním rizika katastrofadaptáciou na zmenu klímypodporujú výmenu informáciínajlepších postupov týkajúcich sa vykonávaniamonitorovania sendaiského rámca. Uprednostňujú odolnosť voči klimatickýmprírodným hrozbám ako základ všetkého úsiliaznovuvybudovanieobnovu,to aj prostredníctvom prístupu „obnovalepšiemu“.

4.    Zmluvné strany spolupracujú pri riešení následkov prírodných katastrofantropogénnych hrozieb prostredníctvom včasnéhoefektívneho poskytovania humanitárnej pomocipodpory.

5.    Zmluvné strany posilňujú inkluzívnu správu rizík na všetkých úrovniach. Posilňujú aj kapacity na monitorovanie, včasné varovanieposudzovanie rizikazdokonaľujú vnútroštátneregionálne opatrenia zamerané na predchádzanie, zmierňovanie, pripravenosť, reakciuobnovu vrátane mechanizmov civilnej ochranycieľom posilniť kapacity národnýchregionálnych centier excelentnosti pre znižovanie rizika katastrofpre inovácieoblasti klímy. Podporujú zapojenie dotknutých spoločenstiev, občianskej spoločnostimiestnych orgánov do navrhovaniavykonávania politických reakcií, pričom sa zameriavajú na najzraniteľnejšiemarginalizované domácnostiskupiny.

6.    Zmluvné strany zvyšujú odolnosť životného prostredia okrem iného podporou využívania IKTvesmírnych technológií na urýchlenie procesov predchádzania katastrofám, pripravenostireakcie na neobnovy po nich. Podporujú príležitosti na posilnenie výskumušírenie najlepších postupovoblasti riadenia rizika katastrof.


HLAVA III

ĽUDSKÉ PRÁVA, SPRÁVA, MIER A BEZPEČNOSŤ

ČLÁNOK 31

Zmluvné strany podporujú dialóg a spoluprácu s cieľom posilňovať bezpečnosť vo všetkých jej rozmeroch a dosiahnuť mierumilovné a odolné spoločnosti. Podporujú a v plnej miere chránia ľudské práva, ľudskú dôstojnosť, základné slobody a demokratické zásady, budujú zodpovedné a transparentné inštitúcie, posilňujú systémy správy a spravodlivosti a zaručujú primeraný a náležitý priestor pre jednotlivcov a skupiny, aby mohli vyjadrovať svoje túžby a prispievať k formovaniu politík. Na tento účel zmluvné strany venujú osobitnú pozornosť podpore práv mladých ľudí, žien a dievčat, pôvodného obyvateľstva, ako je stanovené v Deklarácii OSN o právach pôvodného obyvateľstva (UNDRIP), starších osôb a osôb so zdravotným postihnutím. Zintenzívnia úsilie na podporu bezpečnosti občanov a na predchádzanie organizovanej trestnej činnosti a boj proti nej, najmä pokiaľ ide o nelegálne drogy, námornú bezpečnosť, kybernetickú bezpečnosť, pranie špinavých peňazí, riadenie hraníc, korupciu, všetky formy nezákonného obchodovania a nedovolené obchodovanie s ručnými a ľahkými zbraňami a ich strelivom.


KAPITOLA 1

ĽUDSKÉ PRÁVA, SPRAVODLIVOSŤ A SPRÁVA

ČLÁNOK 32

Ľudské práva

1.    Zmluvné strany prispievajúochrane, podporeplneniu ľudských právsúlademedzinárodným právom. Podporujú všeobecnú ratifikáciuuplatňovanie medzinárodných nástrojovoblasti ľudských právprispievajúnim, uplatňujú tie nástroje, ktoré podpísali,zvažujú pristúpenietým, ktorých zmluvnými stranami ešte nie sú.plnej miere uplatňujú zásadu nediskriminácie uvedenúčlánku 9 všeobecnej časti tejto dohody, pričom uprednostňujú prijatievykonávanie komplexných právnych predpisovoblasti rovnostiboja proti diskriminácii.

2.    Zmluvné strany spolupracujú pri posilňovaní právnej ochranycieľom zabezpečiť zodpovednosť za porušovaniezneužívanie ľudských právpodporiť prístupspravodlivostipri poskytovaní náležitýchúčinných prostriedkov nápravy pre obete takýchto porušenízneužitípozostalých po nich.

3.    Zmluvné strany vyvíjajú úsilie na dosiahnutie rodovej rovnostiplného využívania všetkých ľudských práv ženamidievčatamina posilnenie ich postavenia.


4.    Zmluvné strany podporujúchránia práva dieťaťa, bojujú proti detskej prácitýraniu dieťaťabojujú proti všetkým formám vykorisťovania detí.

5.    Zmluvné strany podporujú práva osôb so zdravotným postihnutímprijímajú rázne opatrenia na zabezpečenie ich úplného začlenenia do spoločnosti.

6.    Zmluvné strany pokračujúrozvíjanípodpore mechanizmov monitorovania ľudských práv vrátane svojich ohlasovacích povinností. Uznávajúdodržiavajú nezávislosť národných inštitúcií pre ľudské právapodporujú bezpečnépriaznivé prostredie,ktorom môžu obhajcovia ľudských práv slobodne pôsobiťmať primeraný prístupregionálnymmedzinárodným mechanizmom. Podporujú účasť národných inštitúcií pre ľudské právaobhajcov ľudských právkonzultačných štruktúrachprocesoch. Zabezpečujú úplnúúčinnú účasť pôvodného obyvateľstva na všetkých záležitostiach, ktoré sa ich týkajú, ako sa uvádzaDeklarácii OSNprávach pôvodného obyvateľstva (UNDRIP). Zabezpečujú, aby sa konzultačných procesoch zohľadňovala aj úloha tradičných vedomostízáujmov miestnych spoločenstiev.

7.    Zmluvné strany spolupracujú pri zvyšovaní informovanostiľudských právachdemokracii,to aj prostredníctvom vzdelávacích systémovmédií.


ČLÁNOK 33

Právny štát a spravodlivosť

1.    Zmluvné strany spolupracujú pri zlepšovaní účinnéhoobjektívneho prístupuspravodlivosti pre všetkýchspolupracujú pri upevňovaní právneho štátuposilňovaní inštitúcií na všetkých úrovniachoblastiach presadzovania právavýkonu spravodlivosti. Zmluvné strany na tento účel zlepšia prístup zraniteľných osôbprávnym službám.

2.    Zmluvné strany spolupracujú pri zabezpečovaní nezávislosti, zodpovednostinestrannosti súdnictva. Usilujú samodernizáciuefektivitu súdnych systémovkonaní,to aj prostredníctvom výmeny najlepších postupov,zlepšenie kapacity na zabezpečenie spravodlivosti promptnýmspravodlivým spôsobom,rozvoj využívania mechanizmov zákonného alternatívneho riešenia sporov,znižovanie počtu nevybavených prípadovskrátenie neprimeranej vyšetrovacej väzby,poskytovanie primeranej odbornej prípravy a o zlepšenie prístupu odborníkov pracujúcichoblasti právaverejnostiprávnym predpisom, judikatúreďalším právnym informáciám.

3.    Zmluvné strany sú proti všetkým formám mučeniainého krutého, neľudskéhoponižujúceho zaobchádzania alebo trestaniaodsudzujú ich. Predchádzajú porušovaniu práv bezpečnostnými zložkamizaoberajú sa ich riešenímposilnia dodržiavanie zásad právneho štátubezpečnostnýchsúdnych reťazcoch,to aj prostredníctvom odbornej prípravyoblasti etiky. Posilňujú boj proti beztrestnosti alebo odopretiu práva obetí na spravodlivosťnápravu,toosobitným dôrazom na to, aby boli páchatelia, ktorí porušujú ľudské práva, boli postavení pred súd.


4.    Zmluvné strany spolupracujú pri modernizácii väzenských systémovmaximalizácii ich rehabilitačnej úlohy,to aj zlepšovaním dodržiavania práv väzňov, vykonávaním rehabilitačnýchvzdelávacích programov, zvyšovaním miery sociálnej reintegrácie väzňov, podporou starostlivostiväzňov, usilovaním saodstránenie preplnenosti väzníc, zlepšovaním riadenia, správypodmienok väzeniasúlademedzinárodnými najlepšími postupminormamiposkytovaním alternatívtrestu nepodmienečného odňatia slobody za menej závažné trestné činy.

ČLÁNOK 34

Správa

1.    Zmluvné strany prijímajú konkrétne opatrenia na vybudovanie inkluzívnych, zodpovednýchtransparentných verejných inštitúcií. Posilňujú kapacitu na navrhovanievykonávanie politík, rozvíjajú zodpovednú, efektívnu, transparentnúprofesionálnu verejnú službu, posilňujú poskytovanie kvalitných verejných služieb, zlepšujú legislatívnesprávne mechanizmypodporujú nestrannosťúčinnosť orgánov presadzovania práva.

2.    Zmluvné strany posilňujú kapacity parlamentovmiestnych, obecných, vnútroštátnychregionálnych inštitúciícieľom zabezpečovaťposilňovať dodržiavanie demokratických zásadpostupov.

3.    Zmluvné strany podporujú dodržiavanie slobody prejavunezávislostiplurality médiízachovávajúrozširujú priestor priaznivý pre občiansku spoločnosťcieľom zlepšiť demokratickú zodpovednosť.


4.    Zmluvné strany urýchľujú širšie využívanie elektronickej správy vecí verejnýchinfraštruktúry digitálnych služieb ako prostriedku na zlepšenie prístupuverejným službámich dostupnosti,tým podporujú rozvoj zodpovednýchtransparentných verejných inštitúcií.

5.    Zmluvné strany rozvíjajúposilňujú inštitúcie, právne predpisymechanizmy na predchádzanie korupcii, úplatkárstvu, podvodomtrestnej činnosti právnických osôbna boj proti nim vrátane konfiškácievrátenia vymoženého majetku. Zabezpečujú účinné presadzovanie protikorupčných právnych predpisovnestranné vyšetrovanietrestné stíhanieuplatňovanie účinnýchprimeraných sankciípokút za korupciutrestné činy spojenékorupciou. Podporujúuplatňujú príslušné medzinárodné normynástroje, najmä Dohovor OSN proti korupcii, uzavretýNew Yorku 31. októbra 2003, pričom uznávajú, že korupcia je nadnárodný problém, ktorý je spojenýďalšími formami nadnárodnejhospodárskej trestnej činnostiktorý si vyžaduje spoločnémultidisciplinárne úsilie aj na medzinárodnej úrovni.

ČLÁNOK 35

Verejné financie a správa finančného sektora

1.    Zmluvné strany podporujú správne riadenie verejných financií vrátane posilnenéhoúčinného využívania verejných príjmov, udržateľného riadenia verejného dlhu, systémov udržateľného obstarávaniapodpory vnútroštátnych orgánov dohľadu. Podporujú väčšiu zodpovednosť, transparentnosť, spravodlivosť, zákonnosťintegritu pri riadení verejných zdrojov. Podporujú opatrenia na budovanie účinných, nestrannýchtransparentných systémov verejných výdavkov. Spolupracujú pri posilňovaní mobilizácie domácich zdrojovkaribských malých ostrovných rozvojových štátoch na podporu ich udržateľného rozvojazvýšenej odolnosti hospodárstva.


2.    Zmluvné strany spolupracujú pri posilňovaní verejných financií,to okrem iného prostredníctvom zvyšovania kapacity na zabezpečenie súladumedzinárodnými normami, vytvorenia politických rámcovopatrení na zvyšovanie efektívnosti, účinnosti, transparentnostispravodlivosti daňových systémovprostredníctvom spoluprácerámci OSNďalších relevantných globálnych orgánov verejných financií.

3.    Zmluvné strany prijímajú opatrenia na boj proti nezákonným finančným tokom, daňovým podvodomdaňovým únikomobmedzujú možnosti vyhýbania sa daňovým povinnostiam,to aj prostredníctvom dvojstrannýchmnohostranných konzultácií. Zmluvné strany uplatňujú zásady dobrej správydaňových záležitostiach,to okrem iného pri prijímaní právnych predpisov,rámci tvorby komplexných politík, pri prijímaní konkrétnych opatrenípri posilňovaní príslušných inštitúciímechanizmov.

KAPITOLA 2

TRESTNÁ ČINNOSŤ A BEZPEČNOSŤ

ČLÁNOK 36

Ľudská bezpečnosť a bezpečnosť občanov

1.    Zmluvné strany sa usilujúintegrovaným prístup zameraný na predchádzanie rizikám trestnej činnostiich obmedzovaniepodporu iniciatív na riešenie konfliktov, rehabilitáciureintegráciu.


2.    Zmluvné strany trestne stíhajú všetky formy násilia vrátane sexuálneho, rodovo motivovanéhodomáceho násilia, bojujú proti nimusilujú sa im predchádzať. Zameriavajú sa na podporu, pomocposilnenie postavenia obetípozostalýchna prijímanie opatrení na boj proti marginalizácii, viktimizáciistigmatizácii.

3.    Zmluvné strany sa zaoberajú násilím zo strany zločineckých skupín,to prostredníctvom komplexných opatrení zameraných na znižovanie rizikaochrannýchvzdelávacích opatrení, prostredníctvom poskytovania primeraných sociálnych služieb, komunitných akcií zameraných na odpútanie sa od cyklu násiliavytvárania alternatívnych možností živobytia pre mládežzraniteľné osoby. Riešia prístupručnýmľahkým zbraniamich strelivuich používaniecieľom predchádzať negatívnym účinkom ozbrojeného násilia na spoločnosťľudíobmedzovať ich.

4.    Zmluvné strany sa zaoberajú sociálnymibezpečnostnými problémami vytvorenými vyhostením zahraničných páchateľovjednotlivcov po uplynutí ich trestuusilujú saspoluprácu pri uľahčovaní ich rehabilitáciereintegrácie do spoločnostiznížení miery recidivity. Zabezpečujú včasnú výmenu relevantných informáciívyhostení primeranými kanálmisúladeuplatniteľnými dohodamiadministratívnej alebo justičnej spoluprácipodporujú spoluprácu medzi orgánmi presadzovania práva, ako sa uvádzatomto protokole.


ČLÁNOK 37

Organizovaná trestná činnosť

1.    Zmluvné strany sa zaoberajú všetkými formami organizovanej trestnej činnosti,to aj prostredníctvom spolupráce na vnútroštátnej, regionálnejmedzinárodnej úrovniprijímaním legislatívnychiných opatrenísúladeDohovorom OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinujeho doplnkovými protokolmi. Zmluvné strany spolupracujú pri zvyšovaní svojej schopnosti plniť medzinárodné požiadavky na podávanie správ. Zmluvné strany bojujú proti prevádzačstvuobchodovaniuľuďmi, nelegálnymi drogami, ohrozenými voľne žijúcimi zvieratamirastlinami, nebezpečnými látkamiodpadom. Zmluvné strany sa zaoberajú aj trestnými činmi proti životnému prostrediu vrátane nezákonnej ťažby drevasúvisiaceho obchodu. Zmluvné strany takisto spolupracujúboji proti obchodovaniuručnýmiľahkými zbraňamiich strelivom a s inými konvenčnými zbraňamipoložkamidvojakým použitím. Zmluvné stranyrámci toho spolupracujú okrem iného na posilňovaní odhaľovania nelegálnych ručnýchľahkých zbraníich streliva, na zisťovaní ich pôvodu, na podpore ich zničenia, na rozširovaní kapacít na účinné vyšetrovaniestíhanie trestných činov súvisiacich so strelnými zbraňamina výmene najlepších postupov.

2.    Zmluvné strany zvyšujú ochranu obetí obchodovaniaľuďmi, podporujú vyšetrovanietrestné stíhanie páchateľov, spolupracujú pri predchádzaní obchodovaniuľuďmiidentifikácii prípadovvypracúvajú účinné opatrenia na reintegráciu obetí do ich spoločností. Zmluvné strany zabezpečujú, aby všetky obete mali prístupsvojim právam, pričom berú do úvahy osobitnú zraniteľnosť žiendetí. Zmluvné strany presadzujú výmenu informácií vrátane kriminálneho spravodajstvaposilňujú kapacity na tvorbu politíkvykonávanie opatrení zameraných na obchodovanieľuďmiprevádzačstvo.


3.    Zmluvné strany spolupracujú pri predchádzaní využívaniu svojich finančných inštitúciípoverených nefinančných subjektovzamestnaní na financovanie terorizmupranie príjmovtrestnej činnostiboji proti nemu. Podporujú výmenu informáciíspoluprácu,to aj pokiaľ idebudovanie kapacítiné formy technickej pomoci. Presadzujú opatrenia na boj proti praniu špinavých peňazífinancovaniu terorizmu, na narušovanie nelegálnych finančných tokov, čím páchateľov pripravujúzisky,na zabezpečovanie účinnéhoúplného vykonávania odporúčaní Finančnej akčnej skupiny. Zmluvné strany podporujú ustanovovanieposilňovanie vnútroštátnych právnych predpisovorgánov pre vymáhanie majetku, konfiškáciu majetku pochádzajúcehotrestnej činnosti, jeho vrátenieuvoľnenie pre verejnoprospešné účelyrozšírenie trestnej zodpovednosti páchateľovsprostredkovateľov trestnej činnosti.

4.    Zmluvné strany posilňujú spoluprácucieľom predchádzať využívaniu modernej technológie, počítačovelektronickej komunikácie na trestnú činnosťinternetovej distribúcii nelegálneho obsahuboji proti nim. Posilňujú kapacity na riešenie počítačovej kriminality okrem iného prostredníctvom združovaniaodbornej prípravy ľudských zdrojovpodpory spolupráce medzi tvorcami politík, hospodárskymi subjektmivýskumnými pracovníkmi. Vymieňajú si informácie týkajúc sa vzdelávaniaodbornej prípravy vyšetrovateľov počítačovej kriminality, vyšetrovania počítačovej kriminalitydigitálnej forenznej vedy. Uznávajú, že Budapeštiansky dohovorpočítačovej kriminaliteďalšie uplatniteľné medzinárodné normy poskytujú základ na podporu medzinárodnej spolupráceprispievajúrozvoju vnútroštátnych politíkoblasti počítačovej kriminality.


5.    Zmluvné strany prijímajú opatrenia na zvýšenie odolnosti jednotlivcovspoločenstiev proti terorizmunásilnému extrémizmu. Zintenzívňujú úsilievýmenu informáciíodborných znalostíteroristických skupináchich sieťach podpory, pričomplnom rozsahu dodržiavajú zásady právneho štátu, ľudské právaprávo na súkromie. Spolupracujú pri trestnom stíhaní páchateľov terorizmuprijímajú opatrenia na uľahčenie rehabilitáciereintegrácie radikalizovaných štátnych príslušníkov každého členského štátu Európskej úniekaždého štátu karibskej oblasti, ktorý je zmluvnou stranou, do spoločnosti.

ČLÁNOK 38

Nelegálne drogy

1.    Zmluvné strany spolupracujú pri zmierňovaní problémov, ktorésúvislostibezpečnosťouzdravím predstavujú pestovanie, výroba,spotreba nelegálnych drogpsychoaktívnych látoknezákonné obchodovanietranzit týchto látok cez ich územie. Takáto spolupráca sazávislosti od povahy veci uskutočňuje na dvojstrannej, regionálnej, mnohostrannej alebo trojstrannej úrovni.

2.    Zmluvné strany spolupracujú na znižovaní ponuky drogdopytu po nich na základe zásady spoločnejvzájomnej zodpovednostina základe integrovanéhovyváženého prístupu založeného na dôkazoch.


3.    Zmluvné strany spolupracujú pri skvalitňovaní kapacít súdnictvapresadzovania práva vrátane svojich schopností podávať správy. Zisťujú, narušujúrozkladajú nadnárodné organizované zločinecké skupiny prostredníctvom posilnených mechanizmov výmeny informáciíkriminálneho spravodajstva týkajúceho sa drogzároveň podporujú spoločné vyšetrovanieoperácie,to aj so susednými krajinami.

4.    Zmluvné strany sa zaoberajú faktormi rizika súvisiacimi so zneužívaním drog, ktoré majú vplyv na jednotlivcov, spoločenstváspoločnosť. Posilňujú právny štátbudujú zodpovedné, účinnéinkluzívne inštitúcieverejné služby na boj proti násiliu spojenémudrogami.

5.    Zmluvné strany prijímajú opatrenia na podporu alternatívnych rozvojových činností, ktoré nahradia pestovanievýrobu nelegálnych drog vo vidieckychmestských oblastiach,na zvýšenie hospodárskej prosperity postihnutých zraniteľných skupín obyvateľstvazároveň podporujú sociálne začlenenie na úrovni spoločenstvaširšej spoločnosti.

6.    Zmluvné strany zintenzívňujúurýchľujú úsiliezníženie dopytu po drogáchprijímajú potrebné opatrenia na riešenie zdravotnýchsociálnych následkov drog. Prijímajú opatrenia primerané vekupohlaviu, ktoré sú prispôsobené konkrétnym potrebám zraniteľných skupín, okrem iného prostredníctvom programov prevencie, liečby, starostlivosti, rehabilitácieopätovného začlenenia do spoločnosti.

7.    Zmluvné strany sa zaoberajú novýmivznikajúcimi hrozbami súvisiaciminezákonnou výrobou, používanímzneužívaním syntetických látok vrátane opioidovvypracúvajúposilňujú programyvylepšujú mechanizmy podávania správcieľom riešiť nelegálne používanie prekurzorových chemických látok.


ČLÁNOK 39

Spolupráca v oblasti presadzovania práva a integrované riadenie hraníc

1.    Zmluvné strany podporujú dialógspoluprácuoblasti presadzovania právastrategickú justičnú spoluprácu. Podporujú spoluprácu medzi orgánmi presadzovania práva, ktorej cieľom je včasná výmena informáciíkriminálneho spravodajstva, vyzývajú na výmenu najlepších postupovrozvíjajú kapacity.

2.    Zmluvné strany podporujú regionálnu spoluprácuoblasti bezpečnosti posilňovaním integrovaného riadenia hraníc, výmenou informáciíspravodajských informáciízberomanalýzou údajov pri súčasnom dodržiavaní príslušných právnych rámcov na ochranu osobných údajov. Zmluvné strany presadzujú mierové riešenie hraničných nezhôdsporovsúlademedzinárodným právom. Zmluvné stranyprípade potreby podporujú opatrenia na budovanie dôverykonkrétne rozvojové stratégie na zvyšovanie dôveryzníženie možného napätia na hraniciach.

ČLÁNOK 40

Ochrana a bezpečnosť námornej a leteckej dopravy

1.    Zmluvné strany rozvíjajú spoluprácuzáležitostiach námornejleteckej dopravycieľom zlepšiť bezpečnostnú ochranubezpečnosťokrem iného zlepšujú zameranieriadenie nákladuvysokým rizikomsúlademedzinárodným právompríslušnými rezolúciami OSN.


2.    Zmluvné strany zvyšujú bezpečnosť námornej dopravysúladedohovorom UNCLOS, pričom reagujú na hrozby pre lodekritické námorné zariadeniaprostriedky, skvalitňujú monitorovaniepresadzujú príslušné zákonyďalšie právne predpisy. Prijímajú opatrenia proti pirátstvu, ozbrojeným lúpežiamproti všetkým formám organizovanej trestnej činnosti na mori,to aj prostredníctvom vesmírnych technológií.


HLAVA IV

ĽUDSKÝ ROZVOJ, SOCIÁLNA SÚDRŽNOSŤ A MOBILITA

ČLÁNOK 41

Zmluvné strany sú odhodlané odstrániť chudobu vo všetkých jej formách do roku 2030, účinne bojovať proti nerovnosti, dosiahnuť rodovú rovnosť a posilniť postavenie žien a mládeže s cieľom zabezpečiť, aby mal každý potrebné prostriedky na dôstojný život. Zároveň sú odhodlané podporovať sociálnu súdržnosť a vytvárať podmienky na účinnú účasť ľudí na demokratickom živote a ich aktívne prispievanie k udržateľnému hospodárskemu rastu. Osobitnú pozornosť venujú zraniteľným osobám vrátane žien, detí, starších osôb, pôvodného obyvateľstva, ako je stanovené v Deklarácii OSN o právach pôvodného obyvateľstva (UNDRIP), miestnych spoločenstiev a osôb so zdravotným postihnutím. Prijímajú konkrétne opatrenia s cieľom podporovať sociálnu ochranu ako základnú investíciu na odstránenie chudoby a boj proti nerovnosti a ako dôležitý prostriedok na vytvorenie sebaposilňujúceho cyklu smerujúceho k inkluzívnemu a udržateľnému hospodárskemu rozvoju prostredníctvom širšieho reinvestovania hospodárskych výnosov do spoločnosti a ľudí a zvyšovaním sociálnej odolnosti. Zmluvné strany zaujímajú komplexný a vyvážený prístup k migrácii. Riešia migráciu v duchu solidarity, partnerstva a spoločnej zodpovednosti a v súlade so svojimi príslušnými kompetenciami. Zmluvné strany využívajú výhody migrácie, presadzujú integráciu migrantov, mobilizujú vedomosti, podnikateľské schopnosti a investície diaspóry a maximalizujú využívanie remitencií ako zdroja financovania inkluzívneho a udržateľného rozvoja. Usilujú sa aj o otvorený dialóg o mobilite medzi Európskou úniou a Karibikom a spolupracujú pri znižovaní nepriaznivého vplyvu straty zručností na rozvoj krajín.


KAPITOLA 1

SOCIÁLNE SLUŽBY

ČLÁNOK 42

Vzdelávanie

1.    Zmluvné strany posilňujúpresadzujú inkluzívny, cenovo dostupnýspravodlivý prístupvzdelávaniu na všetkých úrovniachzvyšujú jeho kvalitu,to aj prostredníctvom posilnenýchinkluzívnych vnútroštátnych vzdelávacích systémovlepšej infraštruktúryvybavenia,osobitným dôrazom na osoby so zdravotným postihnutím. Zmluvné strany podporujú pokrokoblasti rodovej rovnosticieľom vytvárať priaznivé prostredie pre chlapcovdievčatá, aby mali rovnaké možnosti vzdelávaniaporovnateľný dosiahnutý stupeň vzdelania.

2.    Zmluvné strany podporujú rozšírené poskytovanieuplatňovanie vedy, technológií, inžinierstvamatematikyumenia na všetkých úrovniach vzdelávacieho systému.

3.    Zmluvné strany presadzujú využívanie prístupnýchcenovo dostupných inovačných technológií na vzdelávacie účelyrozvoj digitálnych zručnostígramotnosti pre všetkých.

4.    Zmluvné strany spolupracujú pri ďalšom posilňovaní zápisukvalityoblastiach terciárneho vzdelávania, technickéhoodborného vzdelávania, neformálneho vzdelávania, učenie sa na pracoviskuceloživotného vzdelávaniacieľom zvýšiť počet vysokovzdelaných osôbkvalifikovaných pracovníkov.


5.    Zmluvné strany spolupracujú pri posilňovaní akademického rozvoja, presadzovaní vzájomného uznávania kvalifikáciíuľahčovaní mobility študentov, zamestnancovakademických pracovníkov medzi karibskou oblasťouEurópskou úniou.

6.    Zmluvné strany spolupracujú pri podpore akademického výskumu, vývojainovácií, okrem iného aj posilňovaním spolupráce medzi kľúčovými inštitúciamipokrokom vo využívaní vedeckého výskumuanalýzy pri dosahovaní vzájomne prospešnej akademickej excelentnosti.

ČLÁNOK 43

Zdravotná starostlivosť

1.    Zmluvné strany presadzujú všeobecnúcenovo dostupnú zdravotnú starostlivosťspravodlivý prístupslužbám zdravotnej starostlivosti,to aj prostredníctvom posilnených vnútroštátnych zdravotníckych systémov, rozvoja infraštruktúry udržateľnej kvalityprístupubezpečnýmcenovo dostupným základným liekom, očkovacím látkamdiagnostike.

2.    Zmluvné strany spolupracujú pri riešení rastúceho výskytu neprenosných chorôbich zaťaženiapodnikajú kroky smeromprevenciikontrole,to aj prostredníctvom podpory zdravého stravovaniaživotného štýlu, využívania digitálnych nástrojovzdravotnej výchovy.

3.    Zmluvné strany posilňujú vnútroštátneregionálne kapacity na rýchleúčinné zisťovanie výskytu prenosných chorôbiných núdzových zdravotných situácií, ktoré majú vnútroštátnymedzinárodný význam,reagovanie na ne,to na základe prístupu „jedno zdravie“, ktorý zahŕňa zdravie ľudí, zvierat, rastlínekosystémov.


4.    Zmluvné strany spolupracujú pri riešení núdzových situáciíoblasti verejného zdravia okrem iného využívaním systémov včasného varovania na rýchlu výmenu informácií, vypracovaním koherentnýchmultisektorových plánov na zvýšenie kapacity zdravotníckych systémov, poskytovaním základnýchcenovo dostupných liekov, očkovacích látokzdravotníckeho zariadenia vrátane diagnostikyposkytovaním humanitárnej pomocinúdzovej pomoci. Posilňujú medzinárodnú spoluprácu pri zmierňovaní vplyvu globálnych núdzových situáciíoblasti verejného zdravia.

5.    Zmluvné strany podporujú výskumvýmenu vedomostí, skúsenostínajlepších postupovzdravotníctve.

ČLÁNOK 44

Bývanie, voda a hygiena

1.    Zmluvné strany podporujú všeobecný prístupdôstojnému, bezpečnémucenovo dostupnému bývaniuosobitným dôrazom na zraniteľnémarginalizované osoby vrátane pôvodného obyvateľstva, ako je stanovenéDeklarácii OSNprávach pôvodného obyvateľstva (UNDRIP),miestnych spoločenstievcieľom vytvárať pozitívny vplyvoblasti zdravia ľudí, napredovaťsociálno-ekonomickom rozvoji ich spoločenstievriešiť nerovnosti medzi mestskýmividieckymi domácnosťami. Podporujú bývanieinfraštruktúru, ktoré zohľadňujú klímu, okrem iného prostredníctvom navrhovaniapresadzovania stavebných predpisov.


2.    Zmluvné strany zlepšujú prístupbezpečnému, cenovo dostupnémuudržateľnému zásobovaniu vodou,to aj prostredníctvom rozvoja udržateľnéhointegrovaného hospodáreniavodami, nakladaniatuhým odpadompodpory opatrení na recykláciu vody.

3.    Zmluvné strany presadzujú primeraný, spravodlivýcenovo dostupný prístupsanitačnýmhygienickým službám pre všetkých, pričom osobitnú pozornosť venujú potrebám žiendievčatzraniteľných osôb.

4.    Zmluvné strany presadzujú všeobecnýzdokonalený prístupcenovo dostupnej elektrickej energiizvyšujú efektívneudržateľné využívanie energie pre všetkých.

ČLÁNOK 45

Udržateľná urbanizácia a rozvoj vidieka

1.    Zmluvné strany presadzujú priaznivé prostredie pre udržateľný rozvoj vidiekamiest. Podporujú udržateľné územné plánovanie, pričom venujú osobitnú pozornosť transparentnémuregulovanému získavaniu pozemkovvlastníckych právnim, udržateľnú mestskú mobilituinteligentnébezpečné mestá.

2.    Zmluvné strany presadzujú vyvážený rozvoj vidieckych ekonomíkspoločenstievosobitným zameraním na zamestnanosťtvorbu príjmu. Urýchľujú diverzifikáciu vidieka pridávaním hodnoty miestnej výrobevyužívajú prírodnékultúrne zdroje.


3.    Zmluvné strany presadzujú inkluzívne, vyváženéintegrované politiky rozvoja miestvidiekaviacúrovňovú vládnu koordináciu, pričom do toho aktívne zapájajú miestne orgányspoločenstvávytvárajú silnejšie väzby medzi vidieckymimestskými oblasťami.

ČLÁNOK 46

Potravinová bezpečnosť a lepšia výživa

1.    Zmluvné strany spolupracujú pri zabezpečovaní prístupu všetkýchdostatočným, cenovo dostupným, bezpečnýmvýživným potravinámcieľom ukončiť všetky formy podvýživypredchádzať potravinovým krízam.tohto dôvodu venujú osobitnú pozornosť najzraniteľnejším krajinám vrátane tých, ktoré sú postihnuté katastrofami,zraniteľným osobám.

2.    Zmluvné strany tým, že uznávajú negatívny vplyv nižšej poľnohospodárskej výroby, vysokej závislosti od dovážaných potravínnadmerného využívania populácií rýb na potravinovú bezpečnosťvýživu, podporujú udržateľný rozvoj miestneho poľnohospodárstva, rybárstvapotravinárskej výroby.

3.    Zmluvné strany spolupracujú pri riešení vplyvov potravinových krízzabezpečujú včasné opatrenia na zaistenie dostupnosti potravín na miestnej úrovni prostredníctvom vypracovania politických zásahovinfraštruktúry vrátane investícií do dopravnýchskladovacích systémov odolných voči zmene klímy.tejto súvislosti zmluvné strany riešia potreby najzraniteľnejších skupín obyvateľstva.


KAPITOLA 2

SOCIÁLNA SÚDRŽNOSŤ

ČLÁNOK 47

Rovnosť, sociálna ochrana a dôstojná práca

1.    Zmluvné strany presadzujú rovnosť prijímaním politík na podporu postupného dosahovaniaudržiavania rastu príjmov najchudobnejších obyvateľov rýchlejším tempom, ako je celoštátny priemer.

2.    Zmluvné strany presadzujú spravodlivézdravé fiškálne, hospodárskesociálne politiky zamerané na inkluzívnejšie spoločnostilepším rozdelením príjmovcieľom znížiť nerovnosťnespravodlivosť.

3.    Zmluvné strany sa usilujúrozšírenie rozsahu sociálnej ochrany, najmä pokiaľ idezraniteľné osoby,cieľom postupne dosiahnuť všeobecnú sociálnu ochranu,to prostredníctvom záchranných sociálnych sietí, istoty základného príjmuprimeraných systémov sociálnej ochrany, ktoré sú odolné proti otrasom. Podporujú výskumvýmenu vedomostí, skúsenostínajlepších postupovoblasti sociálnej ochrany.


4.    Zmluvné strany podporujú vytváranie inkluzívnychdobre fungujúcich trhov prácepolitík zamestnanosti zameraných na dosiahnutie medzinárodných noriem dôstojnej práce pre všetkýchspravodlivých miezd, ktoré zabezpečujú dôstojnú životnú úroveň, vrátane zlepšenia zdravotnýchbezpečnostných podmienok pre pracovníkov. Bojujú proti všetkým formám vykorisťovania vrátane sexuálnehopracovného vykorisťovania,to tak vo formálnom sektore, ako ajneformálnom sektore.

5.    Zmluvné strany riešia otázky neformálneho hospodárstva vrátane inovačného prístupufinančným službám, úverommikrofinancovaniuposilnených opatrení sociálnej ochranycieľom uľahčovať plynulý prechodformálnemu hospodárstvu.

6.    Zmluvné strany prijímajú konkrétne opatrenia na podporu práv osôb so zdravotným postihnutímcieľom dosiahnuť účinné vykonávanie príslušných medzinárodných dohôd, podporovať ich úplné začlenenie do spoločnosti bez akejkoľvek diskriminácierovnaký prístupslužbám sociálnej starostlivostitrhom práce.

7.    Zmluvné strany presadzujú sociálnu súdržnosť okrem iného ochranouzveľaďovaním hmotnéhonehmotného kultúrneho dedičstva, ako aj rozmanitosti kultúrnych prejavov.


ČLÁNOK 48

Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien a dievčat

1.    Zmluvné strany posilňujú politiky, programymechanizmy zamerané na podporu rodovej rovnostizabezpečeniezlepšenie rovnakých príležitostí na účasť vo všetkých oblastiach politického, hospodárskeho, sociálnehokultúrneho života. Zabezpečujú, aby sa rodové hľadisko systematicky začleňovalo do všetkých politík,to aj prostredníctvom vytváraniaposilňovania právnych rámcov.

2.    Zmluvné strany zabezpečujú fyzickúpsychickú integritu žiendievčat prijímaním legislatívnychpolitických opatrení na ukončenie detských, skorýchnútených manželstievodstraňovaním všetkých foriem sexuálnehorodovo motivovaného násilia, najmä domáceho násilia voči ženámmužom, obchodovaniaľuďmi, všetkých foriem sexuálnehopracovného vykorisťovaniavšetkých foriem obťažovania vo verejnej sfére ajsúkromnej sfére. Uľahčujú prístupspravodlivostipodporujú iniciatívyoblastiach prevenciezvyšovania informovanosti zamerané na dosiahnutie zmeny správaniacieľom zabezpečiť rodovú rovnosťposilnenie postavenia žiendievčat.

3.    Zmluvné strany podporujú účinné vykonávanie všetkých relevantných medzinárodných dohôd vrátane Dohovoruodstránení všetkých foriem diskriminácie žien, uzavretéhoNew Yorku 18. decembra 1979,vyzývajú na ratifikáciu opčného protokolunemu.


4.    Zmluvné strany zabezpečujú, aby sa práva žiendievčat dodržiavalipresadzovali. Posilňujú sociálne práva žiendievčat, najmäoblasti zdravotnej starostlivostivzdelávania, vrátane prístupuslužbám plánovaného rodičovstva. Upevňujú hospodárske práva žien,to aj uľahčením ich prístupuhospodárskym príležitostiam, finančným službám, podporným technológiám, zamestnaniusprávevyužívaniu pôdyďalším výrobným aktívam. Podporujú ženy podnikateľky, znižujú rozdielyodmeňovaní žienmužovodstraňujú ďalšie diskriminačné predpisypostupy.

5.    Zmluvné strany posilňujú účasťhlas žiendievčat na politickom živote,to aj prostredníctvom lepšieho prístupuvolebným, politickýmriadiacim procesompozíciám,na úsilíbudovanie spoločenstiev.

6.    Zmluvné strany posilňujú postavenie organizácií žiendievčatpodporujú kapacitu vnútroštátnychregionálnych inštitúcií zameranú na riešenie problémov týkajúcich sa násilia na ženách vrátane predchádzania všetkým formám sexuálnehorodovo motivovaného násiliaochrany pred ním. Vytvoria mechanizmy na vyšetrovanie obťažovaniapresadzovania zodpovednosti, poskytujú starostlivosťpodporu obetiampodporujú podmienky bezpečnostiochrany žiendievčat.

7.    Zmluvné strany sa zaväzujúplnom rozsahuúčinne vykonávať Pekinskú deklaráciuakčnú platformuakčný program Medzinárodnej konferenciepopuláciirozvojivýsledky súvisiacich konferenciípreskúmaní. Ďalej zdôrazňujú potrebu všeobecného prístupu ku kvalitnýmcenovo dostupným komplexným informáciámvzdelávaniusexuálnomreprodukčnom zdraví, ktoré berú do úvahy medzinárodné technické usmernenie UNESCOsexuálnej výchove, ako aj potrebu poskytovania služieb starostlivosti súvisiacich so sexuálnymreprodukčným zdravím. Primerane sa usilujúúčinné vykonávanie Montevidejského konsenzuobyvateľstverozvoji.


ČLÁNOK 49

Mládež

1.    Zmluvné strany vypracúvajú cielené politiky na podporu posilňovania postavenia mládežeuľahčujú jej zapojenie do politického, sociálneho, občianskehohospodárskeho života.

2.    Zmluvné strany podporujú mladých podnikateľovpresadzujú vytváranie udržateľných pracovných miest vo všetkých odvetviachdôstojnými pracovnými podmienkami pre mladých ľudí,to aj ich podporou pri získavaní zručností relevantných pre trh práce prostredníctvom vzdelávania, technickejodbornej prípravylepšieho prístuputechnológiámprostredníctvom podpory služieb zamestnanosticieľom spájať mladých ľudípracovnými príležitosťamiprístupomfinančným službámpartnerstvám pre startupy.

3.    Zmluvné strany vytvárajú riadiace štruktúry na podporu zodpovedného občianstva mládeže, zvýšenie vplyvu mladých ľudí na rozhodovacie procesyna pomoc pre ich aktívnu účasť na politickom životebudovaní spoločenstva. Podporujú väčšiu účasť mládeže na environmentálnych opatreniach, najmä na programoch monitorovania zmeny klímyadaptácie na ňu.

4.    Zmluvné strany vykonávajú opatrenia na zlepšenie prístupu mládežespravodlivostiposilnenie systémov ochrany dieťaťa. Prijímajú všetky primerané opatrenia na ochranu detí pred všetkými formami fyzického alebo duševného násilia, ujmy, zneužívania, zanedbávania alebo nedbanlivosti, týrania alebo vykorisťovania vrátane sexuálneho zneužívania.


5.    Zmluvné strany presadzujú sociálnejustičné programy na predchádzanie kriminalite mladistvýchna integráciu mládeže do hospodárskehospoločenského života. Podporujú inštitúcie, napríklad školy, sociálnenáboženské organizáciemládežnícke organizácie, ktoré prispievajúbudovaniu odolnosti rizikovej mládežezraniteľných spoločenstiev.

ČLÁNOK 50

Šport

Zmluvné strany presadzujú šport a telesnú výchovu ako hybnú silu udržateľného rozvoja, zdravia a dobrého zdravotného stavu, sociálneho začlenenia, nediskriminácie a pokroku v oblasti ľudských práv. Spolupracujú pri využívaní hospodárskej, kultúrnej a sociálnej sily športu okrem iného prostredníctvom rozvoja primeraných zariadení, podpory účasti na športových a iných pohybových aktivitách a výmeny najlepších postupov. Podporujú mobilitu športovcov a pridružených odborníkov ako prostriedku na posilňovanie medzikultúrneho dialógu a spolupráce.


KAPITOLA 3

MIGRÁCIA, MOBILITA A ROZVOJ

ČLÁNOK 51

Migrácia, mobilita a rozvoj

1.    Zmluvné strany uznávajú príspevok migrantovoprávneným pobytomich diaspóryhospodárskemu, sociálnemu, politickémukultúrnemu životu ich hostiteľských krajín. Podporujú ich integráciu okrem iného prostredníctvom podpory podnikania, podpory obchodurozvoja zručnostísúladeich príslušnými spôsobilosťami. Znovu potvrdzujú svoj záväzok dodržiavať ľudské práva všetkých migrantovvysídlených osôb vrátane utečencovžiadateľovudelenie azylu,to pri úplnom dodržiavaní medzinárodného právaosobitným dôrazom na zraniteľné osoby, najmä na ženydeti.

2.    Zmluvné strany pokračujúotvorenom dialógupresadzovaní mobilitykrátkodobých pobytovcieľom zvyšovať výmenuoblastiach, ako sú cestovný ruchobchod, ako aj posilňovať vzájomné porozumeniepresadzovať spoločné hodnoty. Pri tejto výmene sa zohľadňuje aj osobitná situácia zámorských krajínúzemí (ZKÚ) pridruženýchnajvzdialenejších regiónov EÚ ako uznanie ich fyzickej blízkostihospodárskychkultúrnych väziebďalších oblastí spolupráce.


3.    Zmluvné strany zvážia vypracovanie režimov cirkulujúcej migráciepodľa potreby zavádzajúzdokonaľujú právne rámce na uľahčovanie postupov pri opätovnom vstupe štátnych príslušníkov členského štátu Európskej únie alebo člena organizácie OAKTŠ, ktorí majú oprávnený pobyt na území členov organizácie OAKTŠ alebo členských štátov Európskej únie. Uvažujú nad aspektmi reintegrácie štátnych príslušníkov členského štátu Európskej únie alebo člena organizácie OAKTŠ, ktorí majú oprávnený pobyt na území členov organizácie OAKTŠ alebo členských štátov Európskej únie, do krajín pôvoducieľom zabezpečiť, aby ich získané skúsenosti alebo kvalifikácia mohli byť prospešné pre miestny trh prácespoločenstvo.

4.    Zmluvné strany spolupracujú pri obmedzovaní negatívneho vplyvu straty zručností na rozvoj krajín. Ďalej prijmú jednotný prístupzlepšeniu odbornej prípravy vybraných odborníkovkaribskej oblasti, ktorý zahŕňa rozšírenie schémy odbornej prípravypodporu zápisu občanov EÚ.

5.    Zmluvné strany, uznávajúc význam remitencií ako zdroja pre inkluzívnyudržateľný rozvoj, ak budú náležite riadené, sa usilujú znížiť do roku 2030 transakčné náklady pri remitenciách na menej ako 3 % a odstrániť koridory, ktorými prúdia remitencie, ak sú náklady vyššie ako 5 %, presadzovať finančné začleňovanie prostredníctvom inovatívnych finančných nástrojovnových technológiízdokonaľovať regulačné rámcecieľom dosiahnuť intenzívnejšie zapojenie netradičných hospodárskych subjektov. Zmluvné strany podporujú príspevok diaspórudržateľnému rozvoju ich krajín pôvodu,to podporouuľahčovaním investícií diaspórzakladaním podnikov ako prostriedku na podporu miestneho rozvojapodnikaniakrajinách pôvoduako prostriedku na prenos vedomostí, skúsenostítechnológií.


6.    Zmluvné strany vypracujú opatrenia na využívanie výhod migrácie juh – juhzmiernenie negatívnych vplyvov založené na zásadách solidarity, spoločnej prosperityzodpovednosti.

7.    Zmluvné strany presadzujú výmenu najlepších postupov Karibik – EÚschémy mobilityrámci regiónu vrátane voľného pohybu osôbprocesoch regionálnej integrácie.

________________

TICHOMORSKÝ REGIONÁLNY PROTOKOL

ČASŤ I

RÁMEC SPOLUPRÁCE

KAPITOLA 1

CHARAKTER A ROZSAH PÔSOBNOSTI

ČLÁNOK 1

Skutočné partnerstvo

1.    „Zmluvné strany“ sú na účely tohto protokolu príslušné zmluvné strany viazané týmto protokolom podľa článku 6 všeobecnej časti tejto dohody.

2.    Vzťahy medzi zmluvnými stranami sa riadia ustanoveniami všeobecnej časti tejto dohodyosobitnými cieľmi stanovenýmitomto protokole, ktoré sa vzájomne dopĺňajúposilňujú,súladečlánkom 6 všeobecnej časti tejto dohody.


3.    Zmluvné strany sa dohodli, že posilnia svoje vzťahyzintenzívnia spoluprácucieľom presadzovať spoločné hodnoty, spoločné záujmy, povinnostizáväzky. Toto skutočné partnerstvo sa realizujeduchu vzájomnej úctyzodpovednosti, rovnostispoločnej zodpovednosti.

ČLÁNOK 2

Multilateralizmus

1.    Zmluvné strany posilňujú dialógspoluprácuzintenzívňujú úsilie na podporu multilateralizmuglobálneho poriadku založeného na pravidlách.

2.    Zmluvné strany sa prostredníctvom náležitého partnerského dialógu uvedenéhočlánku 3 všeobecnej časti usilujúvytvorenie strategických koalíciírôznych globálnych otázkach, najmä pokiaľ idezmenu klímy, správu oceánov, biodiverzitu, inkluzívnyudržateľný hospodársky rozvoj, ľudské právaotázky týkajúce sa mierubezpečnosti. Ak je to vhodné, koordinujú svoje pozícierámci Organizácie Spojených národov (OSN)iných medzinárodnýchregionálnych organizáciífór. Prijímajú konkrétne opatrenia na podpisratifikáciu kľúčových medzinárodných zmlúvdohovorov alebo prípadne na pristúpenienimna ich vykonávanie.


ČLÁNOK 3

Ciele

Zmluvné strany znovu potvrdzujú široký a komplexný charakter tohto protokolu a súhlasia s tým, že jeho cieľmi sú okrem iného:

a)    posilnenie ich politického partnerstva založeného na pravidelnom dialógupresadzovaní spoločných záujmov;

b)    zvýšenie environmentálnej odolnostiodolnosti voči zmene klímyusilovanie saudržateľný manažment prírodných zdrojov;

c)    vybudovanie demokratických, mierovýchna právach založených spoločností, ktoré vychádzajú zo zásad právneho štátudobrej správy vecí verejných,napredovanieoblastiach rodovej rovnostifinančného riadenia;

d)    podpora inkluzívnehoudržateľného hospodárskeho rastu prostredníctvom posilňovania investíciírozvoja súkromného sektora,osobitnou pozornosťou venovanou modrému hospodárstvulepšej prepojenosti;

e)    podpora konkrétnych opatrení zameraných na posilňovanie správy oceánov, starostlivostiochranu prírodyudržateľného riadenia morských biologických zdrojov vrátane rybárstva a

f)    investovanie do ľudskéhosociálneho rozvoja, riešenie nerovnostízabezpečenie toho, aby sa na nikoho nezabudlo,osobitnou pozornosťou venovanou podpore mládežeposilneniu ekonomického, sociálnehopolitického postavenia žiendievčat.


ČLÁNOK 4

Regionálna integrácia a spolupráca

1.    Zmluvné strany podporujú proces regionálnej integráciespolupráceTichomorí ako spôsob riadenia cezhraničných výzievuľahčenia vykonávania tohto protokolu tak, abyneho mali plný úžitok, pričom berú do úvahy príslušné politické rámce vrátane rámca pre tichomorský regionalizmus.

2.    Zmluvné strany sa dohodli, že zintenzívnia spoluprácutými regionálnymi organizáciami, krajinamiúzemiami, ktoré uznávajú rovnaké hodnotysú ochotnéschopné presadzovaťplniť spoločné ciele, čím prispievajúpolitickému, hospodárskemusociálnemu rozvoju tichomorského regiónu ako celku.

3.    Zmluvné strany presadzujúpodporujú spoluprácu juh – juhtrojstrannú spoluprácu ako prostriedok na posilňovanie regionálnej spolupráce.


KAPITOLA 2

AKTÉRI A PROCESY

ČLÁNOK 5

Inštitucionálne ustanovenia

1.    Spoločné inštitúcie zriadené týmto protokolom, ako sú vymedzené vo všeobecnej časti tejto dohody vrátane vymedzenia ich zloženiafunkcií, sú tieto:

a)    Rada ministrov Tichomorie – EÚ;

b)    Spoločný výbor Tichomorie – EÚ;

c)    Parlamentné zhromaždenie Tichomorie – EÚ.

2.    Zmluvné strany sa môžu rozhodnúť, že sa podľa potreby stretnú na úrovni hláv štátov alebo predsedov vlád na základe vzájomne dohodnutého časového harmonogramuprogramu.


ČLÁNOK 6

Zámorské krajiny a územia v tichomorskej oblasti

1.    Zmluvné strany sa dohodli, že posilnia väzby medzi zámorskými krajinamiúzemiami (ZKÚ) pridruženýmitichomorskom regiónetichomorskými členmi organizácie OAKTŠ.

2.    Zmluvné strany sa usilujúprimerané zapojenie ZKÚ do regionálnej integrácie, spolupráceorganizácií, najmäoblastiach zmeny klímy, environmentálnej udržateľnosti, udržateľného manažmentu prírodných zdrojov, prepojenostiobchoduinvestícií.

3.    Zmluvné strany sa dohodli, že ZKÚtichomorskom regióne saspoločných inštitúciách zriadených týmto protokolom poskytne úloha pozorovateľov.

ČLÁNOK 7

Mechanizmy na konzultácie a spoluprácu so zainteresovanými stranami

Zmluvné strany vytvoria mechanizmy na konzultácie a dialóg so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami vrátane miestnych orgánov, zástupcov občianskej spoločnosti a súkromného sektora s cieľom informovať ich a zbierať vstupy na účinné vykonávanie tohto protokolu, a to aj so zreteľom na Radu ministrov Tichomorie – EÚ.


ČLÁNOK 8

Vykonávanie, monitorovanie a hodnotenie

1.    Zmluvné strany pri vykonávaní opatrení pre každú oblasť spoluprácesúladeprávnym rámcom ustanoveným touto dohodou zohľadnia svoje príslušné strategicképolitické rámce vrátane prípadných regionálnych stratégií prijatých tichomorskými členmi organizácie OAKTŠ.

2.    Zmluvné strany podnikajú krokyvykonávajú opatrenia na najvhodnejšej domácej, regionálnej alebo viacnárodnej úrovni. Usilujú samaximalizáciu vplyvuposilnenie zapojenia zainteresovaných strán,to aj prostredníctvom budovania kapacít.

3.    Zmluvné strany monitorujú tento protokol, aby zabezpečili účinnéefektívne vykonávanie opatrení,to aj prostredníctvom prístupu viacerých zainteresovaných strán. Môžu ho prispôsobiť meniacim sa okolnostiamrozšíriť rozsah jeho pôsobnosti na posilnenie spolupráceexistujúcichnových oblastiachsúladepostupom stanovenýmčlánku 99 ods. 5 všeobecnej časti tejto dohody.

4.    Zmluvné strany vykonávajú pravidelné nezávislé monitorovanieposudzovanie hodnotení činností predpokladanýchkľúčových oblastiach spolupráce podľa tohto protokolu.


ČASŤ II

KĽÚČOVÉ OBLASTI SPOLUPRÁCE

HLAVA I

ENVIRONMENTÁLNA UDRŽATEĽNOSŤ A ZMENA KLÍMY

ČLÁNOK 9

Zmluvné strany, uznávajúc vážnu hrozbu, ktorú pre dosiahnutie udržateľného rozvoja a životy ľudí predstavuje zmena klímy, zvyšovanie hladiny mora a zhoršovanie životného prostredia, a uvedomujúc si významné riziká pre malé ostrovné rozvojové štáty, budujú odolnosť voči zmene klímy a odvracajú zhoršovanie životného prostredia. Prijímajú ambiciózne opatrenia na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, na odvrátenie, minimalizáciu a riešenie rizík strát a škôd, na ochranu a zlepšenie kvality životného prostredia a na podporu udržateľného manažmentu prírodných zdrojov. Prijímajú opatrenia na riešenie straty biodiverzity, udržanie a obnovenie ekosystémov, podporu správy oceánov a predchádzanie katastrofám a reagovanie na ne. Investujú do zeleného rastu, obehových hospodárstiev a energie z obnoviteľných zdrojov, pričom zabezpečujú, že hospodársky rast sa uskutočňuje spolu s environmentálnou udržateľnosťou.


ČLÁNOK 10

Opatrenia v oblasti klímy

1.    Zmluvné strany, pripomínajúc ciele, zásadyustanovenia Rámcového dohovoru OSNzmene klímyParížskej dohodyzdôrazňujúc potrebu zintenzívniť globálne úsilieboji proti zmene klímy na základe zistení osobitnej správy Medzivládneho paneluzmene klímy (IPCC)vplyvoch globálneho otepľovania1,5 ° Cporovnanípredindustriálnou úrovňou, sa dohodli, že prispejúzníženiu globálnych emisiísúladeudržaním zvýšenia globálnej priemernej teploty na oveľa nižšej úrovni ako 2 ° Cporovnanípredindustriálnou úrovňourealizujú snahyobmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 ° C. Uznávajú dôležitosť toho, aby sa čo najskôr dosiahla nulová bilancia globálnych antropogénnych emisií. Na tento účel sa zaväzujúpostupným vnútroštátne stanoveným príspevkom (NDC), ktoré budú predstavovať pokrok nad rámec ich súčasných vnútroštátne stanovených príspevkovvyjadrovať ich najvyššie možné ambície vzhľadom na rôzne vnútroštátne podmienky,znovu potvrdzujú svoj cieľ dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu.

2.    Zmluvné strany vypracúvajú komplexnéinkluzívne domáce politikyprogramyoblasti zmeny klímy,to aj prostredníctvom legislatívnych rámcovrámcov riadenia,prijímajú konkrétne opatrenia na rozšírenie vykonávania Parížskej dohody. Vyvíjajú systém merania, vykazovaniaoverovaniasystémy hodnotenia na sledovanie pokroku dosiahnutéhorámci opatreníoblasti klímy.


3.    Zmluvné strany urýchľujúzintenzívňujú úsilie zamerané na prispôsobenie sa vplyvom zmeny klímy,to aj vypracúvanímrealizáciou ambicióznych národných adaptačných plánov. Vypracúvajúvykonávajú politiky, stratégielegislatívne rámcecieľom integrovať adaptáciu do príslušných sociálno-ekonomickýchenvironmentálnych sektorov.

4.    Zmluvné strany, uznávajúc, že energiafosílnych palívsektor dopravy významne prispievajúemisiám uhlíka, zaväzujú sa vypracúvať riešeniaoblasti energetickej efektívnostienergieobnoviteľných zdrojovďalej znižovať emisie uhlíkasektoroch pozemnej, leteckejnámornej dopravy. Posilňujú spoluprácuoblasti vývojatransferu technológií. Zameriavajú sa na racionalizáciupostupné ukončenie neefektívnych dotácií na fosílne palivá, ktorými sa podporuje nehospodárna spotrebu,na minimalizáciu možných nepriaznivých vplyvov spôsobom, ktorý chráni chudobnédotknuté spoločenstvá.

5.    Zmluvné strany uplatňujú integrované, celostnévyvážené prístupy zamerané na riešenie zmeny klímyjej vplyvov, pričom zohľadňujú zraniteľnosť malých ostrovných rozvojových štátovberú do úvahy ich príslušné politické rámce vrátane rámca pre odolný rozvojTichomorí (FRDP)tichomorského partnerstva pre odolnosť.

6.    Zmluvné strany podporujú kroky na zosúladenie tokov financovaniacestouznižovaniu emisií skleníkových plynovrozvoju odolnému proti zmene klímy. Spolupracujú pri mobilizácii financovania opatreníoblasti zmeny klímynajrôznejších zdrojov, nástrojovkanálovcieľom podporovať vypracúvanievykonávanie národných adaptačných plánovvnútroštátne stanovených príspevkov nad rámec súčasných úrovnísúladeParížskou dohodou.


7.    Zmluvné strany podporujú ambiciózne postupné znižovanie používania neúplne fluórovaných uhľovodíkov podľa Montrealského protokolulátkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, uzavretéhoMontreale 16. septembra 1987,jeho Kigalského dodatku. Vyzývajú všetky zmluvné strany protokolu, aby ratifikovali tento dodatokzabezpečili jeho rýchle vykonávanie.

8.    Zmluvné strany posilnia koordináciu na všetkých úrovniach riadeniaprijmú opatrenia, ktoré sú založené na najlepších dostupných vedeckých poznatkochprípadne na tradičných vedomostiachpôvodnýchmiestnych vedomostných systémoch,riadia sa nimi. Podporia miestne orgányumožnia im prijímaťvykonávať ambiciózne záväzkyoblasti zmeny klímyenergetiky. Podporia existujúce iniciatívy, ako je napríklad Globálny dohovor primátorovstarostovklímeenergetikevykonávanie ich akčných plánov.

9.    Zmluvné strany spolupracujú pri rozvoji vedomostných sietí na adaptáciu na zmenu klímyreagovanie na ňupri posilňovaní vedeckých, technických, ľudskýchinštitucionálnych kapacít týkajúcich sa opatreníoblasti zmeny klímyenvironmentálneho manažérstvamonitorovania,to aj prostredníctvom vesmírnych technológiíinformačných systémov.


ČLÁNOK 11

Životné prostredie a udržateľný manažment prírodných zdrojov

1.    Zmluvné strany podporujú ochranu, udržateľné využívanieobnovu ekosystémovslužieb, ktoré poskytujú, pričom spájajú biodiverzitu so živobytím. Chránia, obnovujúzvyšujú biodiverzitusúladeustanoveniami Dohovorubiologickej diverzite a s globálnym rámcom pre biodiverzitu po roku 2020. Podporujú rozvoj dlhodobých stratégií zameraných na začlenenie biodiverzity do vnútroštátnychregionálnych rámcovTichomorí, pričom zabezpečujú koordináciusúdržnosť medzi inštitúciamizískavajú dôkazy na účely informovaného rozhodovania.

2.    Zmluvné strany podporujú integrovaný prístupposilňujú mechanizmy presadzovania udržateľného manažmentuvyužívania prírodných zdrojovživotného prostredia na všetkých úrovniach vrátane rozvoja obehovéhozeleného hospodárstva, pričom zohľadňujú potreby súčasnýchbudúcich generáciíak je to vhodné, aj pôvodné, tradičnézvykové postupy.

3.    Zmluvné strany spolupracujúcieľom zabezpečiť udržateľné riadenie svojich lesnýchiných drevných zdrojov, znížiť mieru odlesňovaniaodvrátiť ho, bojovať proti nezákonnej ťažbe drevaproti obchodovaniunezákonne vyťaženým drevomvýrobkamineho, obnoviť funkcie prírodných lesov vrátane poskytovania ekosystémových služiebpodporiť zodpovednú ťažbu, pri ktorej sa zohľadňuje dopyt po udržateľnom rozvoji vrátane hospodárskych, sociálnychenvironmentálnych potrieb ich rastúceho obyvateľstva.


4.    Zmluvné strany podporujú udržateľné integrované systémy hospodáreniavodami, zachovanieochranu vodných zdrojovekosystémov, zberčistenie odpadových vôd, riešenie degradácie pôdy, znečisťovania vôdzdrojov podzemných vôdnepravidelnej dostupnosti vody prostredníctvom systémov na zberskladovanie vody.

5.    Zmluvné strany spolupracujúrámci boja proti hrozbe inváznych nepôvodných druhovhľadiska vymierania miestnych druhov,hľadiska biodiverzity, ekosystémových funkciíslužieb, životných podmienokodolnosti ľudíobchoduhospodárskeho rozvoja.

6.    Zmluvné strany sa zaoberajú účinným riešením všetkých foriem znečisťovania. Pracujú na vytváraní potrebných regulačných rámcovmechanizmov presadzovania právaprípade náležitého nakladaniachemickými látkamiodpadom. Zameriavajú sa na predchádzanie vzniku odpadu už pri zdroji alebo na jeho minimalizáciuna zlepšenie opätovnej použiteľnosti výrobkov, recyklovateľnostiefektívneho využívania zdrojovcieľom prispôsobiť výrobuspotrebu cieľu dosiahnuť obehové hospodárstvo. Prijímajú opatrenia na predchádzanie nebezpečným látkammateriálových cykloch alebo ich minimalizáciuna nakladaniechemickými látkami vo výrobkoch počas ich celého životného cyklu.


ČLÁNOK 12

Odolnosť voči katastrofám

1.    Zmluvné strany spolupracujú pri vytváraní odolnosti ľudí, spoločností, inštitúciíinfraštruktúry voči katastrofám. Berú do úvahy silné väzby medzi katastrofamizmenou klímyvplyvmi katastrof na ľudskýsociálny rozvoj, životné podmienky ľudí, najmä zraniteľných skupínjednotlivcov, kultúrne dedičstvo, environmentálnu integritu, hospodársky rozvojľudskú bezpečnosť. Usilujú savykonávaniemonitorovanie sendaiského rámca pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030,to aj prostredníctvom výmeny informáciínajlepších postupov, pričom zohľadňujú príslušné politické rámce vrátane rámca pre odolný rozvojTichomorí (FRDP).

2.    Zmluvné strany presadzujú celostný prístupznižovaniu rizika katastrof vrátane zohľadnenia FRDP, pričom investujú do predchádzania rizikámpripravenosti na ne, integrácie úsiliaznižovanie rizikaopatreniach na obnovu a v rámci podpory poistenia finančných rizík. Podporujú odolnosť verejných služieb, infraštruktúry, potravinovej bezpečnostibezpečnosti vôd, pričom zabezpečia, aby sainvestíciách zohľadňovalo realistické chápanie budúcich rizíkaby naň investície reagovali. Považujú odolnosť voči zmene klímy za základ všetkého úsiliaznovuvybudovanieobnovu,to aj prostredníctvom vykonávania prístupu „obnovalepšiemu“.


3.    Zmluvné strany spolupracujú pri posilňovaní prístupupríslušným technológiám na budovanie odolnosti, ich transferusystematického využívania. Investujú do zberuvyužívania štatistíkkatastrofáchúdajovstratách, komplexného posudzovania rizika, vykonávania plánov znižovania rizika na všetkých úrovniachsilnejších väzieb medzi znižovaním rizika katastrofadaptáciou na zmenu klímy. Zmluvné strany podporujú využívanie vesmírnych technológiíinformácií na zlepšenie opatreníoblasti prevencie, pripravenosti, reakcieobnovy.

4.    Zmluvné strany smerujú úsilieposilňovaniu inkluzívneho riadenia rizika na všetkých úrovniach vrátane budovania kapacít na obmedzovanie rizika katastrof na vnútroštátnejregionálnej úrovnicentier excelentnosti pre inovácieoblasti zmeny klímy. Pracujú na zvyšovaní kapacít na monitorovanie, včasné varovanieposudzovanie rizík, zdokonaľovaní domácichregionálnych kapacítspôsobilostí týkajúcich sa opatreníoblastiach prevencie, zmierňovania, pripravenosti, reakcieobnovy vrátane mechanizmov civilnej ochrany, ako aj kapacít miestnych spoločenstievinštitúcií so zameraním na najzraniteľnejšiemarginalizované domácnostiskupiny.

5.    Zmluvné strany monitorujú prioritycieleoblastiach rizika katastrofriadenia rizika zmeny klímyvyhodnocujú ich na základe najlepších medzinárodných postupov.


HLAVA II

INKLUZÍVNY A UDRŽATEĽNÝ HOSPODÁRSKY ROZVOJ

ČLÁNOK 13

1.    Zmluvné strany vykonávajú integrované stratégieuskutočňujú reformy zamerané na budovanie odolnýchdiverzifikovaných hospodárstiev, na podporu hospodárskeho rastutransformácie, na posilňovanie podnikateľskýchobchodných vzťahovna podporu prechoduplnejkvalitnej zamestnanosti. Zaväzujú sa, že vytvoria také podnikateľské prostredie, ktoré bude napomáhať väčším tokom investíciírozvoju súkromného sektora. Posilňujúprehlbujú intraregionálnu hospodársku spoluprácu vrátane mobility tovaruslužieb. Podporujúumožňujú širšie používanie svojich mien pri medzinárodných transakciách.

2.    Strany presadzujú opatrenia na podporu transformačnej povahy vedy, techniky, inováciívýskumu. Usilujú sadosiahnutie obehovýchnízkoemisných hospodárstiev odolných voči zmene klímyzabezpečenie toho, aby všetci ľudia mali úžitokuvoľnených podnikateľských príležitostí, aby sa dodržiavalipodporovali základné pracovné normy,to aj prostredníctvom sociálneho dialógu,aby sa podporovalo posilnenie sociálno-ekonomického postaveniazačlenenie zraniteľných osôb, žienmládeže,to aj prostredníctvom náležitých opatreníoblasti sociálnej ochrany. Dohodli sa, že sústredia úsilie na kľúčové odvetviamultiplikačným účinkom na udržateľný rast, vytváranie pracovných miestodstraňovanie chudoby vrátane možnosti spoluprácenových hospodárskych oblastiach.


KAPITOLA 1

HOSPODÁRSKY RAST A DIVERZIFIKÁCIA

ČLÁNOK 14

Faktory umožňujúce hospodársky rozvoj

1.    Zmluvné strany vykonávajú opatrenia, ktoré ako prioritu podporujú dosiahnutie vyššej úrovne hospodárskej produktivity prostredníctvom diverzifikácie, technologickej modernizácieinováciíktoré zlepšujú makroekonomickú stabilitustabilitu finančného sektora, zjednodušujúzosúlaďujú predpisyprocesy týkajúce sa podnikania, posilňujú účinnépredvídateľné daňové systémyzvyšujú efektívnosť systémov verejnej správysúdnictva. Prijímajú zdravé politiky hospodárskej súťažezabezpečujú ochranu právdržbe pôd, vlastníckych právpráv duševného vlastníctva.

2.    Zmluvné strany sa dohodli, že budú podporovať vhodné právne predpisy, iné predpisypolitiky týkajúce uľahčenia podnikaniazamerané na znižovanie regulačnýchadministratívnych prekážokzvýšenie transparentnosti, pričom budú rozvíjať podnikateľské zručnostifiremnú kultúru zameranú na zvyšovanie investíciírozvoj súkromného sektora. Podporujú aj sociálnu zodpovednosť podnikovzodpovedné obchodné správanie vrátane environmentálnych hľadísk.


3.    Zmluvné strany sa dohodli, že budú riešiťzlepšovať rozvoj ľudského kapitálu, najmä prostredníctvom investícií do podpory vytvárania vysokovzdelanej, vyškolenej, zručnej, kvalifikovanejefektívnej pracovnej sily, ktorá je dostatočne odborne pripravená na prístupdôstojnému zamestnaniu,to ajnových odvetviach dynamického rastu, pričom spĺňa požiadavky trhu prácezvyšuje zapojenie súkromného sektora. Kladú osobitný dôraz na zvyšovanie digitálnej gramotnosti, technickéhoodborného vzdelávaniaprípravyprogramov terciárneho vzdelávania.

4.    Zmluvné strany presadzujú politiky, ktoré zvyšujú význam, efektívnosťúčinnosť inštitúcií trhu práce. Pri podpore rozvojových potrieb tichomorských členov organizácie OAKTŠ presadzujú intraregionálnu mobilitu pracovnej silycieľom pozitívne reagovať na potreby súkromného sektoraprispievaťlepšej hospodárskej integrácii, väčším investíciámzvýšenej produktivite podnikov.

5.    Zmluvné strany podporujú rozvoj kľúčovej infraštruktúry, napríklad energetiky, dopravy, vodohospodárstva, ako aj služieb informačnýchkomunikačných technológií (IKT)digitálnej prepojenosti.

6.    Zmluvné strany presadzujú rozvoj vidieckych oblastídiverzifikáciu vidieckeho hospodárstva,to aj posilňovaním prepojení medzi odolnou infraštruktúrou, cestovným ruchom, poľnohospodárstvompriemyslom.


7.    Zmluvné strany podporujú opatrenia na zlepšenie kvality, dostupnostiprístupnosti poisťovacích, finančnýchnefinančných služieb pre súkromné podniky,to aj vo formálnom sektore, ajneformálnom sektore. Zlepšujú prístupcenovo dostupnému financovaniu,to aj rozvojom životaschopných bankovýchnebankových systémovposilňovaním digitálnych finančných služieb, ktoré umožňujú zvyšovanie pridanej hodnoty prostredníctvom integrácie firiem, najmä mikropodnikov, malýchstredných podnikov, do regionálnychglobálnych hodnotových reťazcov,prostredníctvom zvýšenej výroby, regulačných kapacít obchodu, podnikania, zlepšeného umožňovania podnikania, diverzifikácie výrobkovmiest určenia vývozuzlepšenia technológiíinovácií vrátane platforiem elektronického obchodu.

ČLÁNOK 15

Investície

1.    Zmluvné strany sa zaväzujú podporovať, vytváraťudržiavať priaznivé prostredie pre zodpovedné investovanie, ktoré bude prospešné pre obe strany. Zjednodušujúurýchľujú administratívne postupypožiadavkypodporujú opatrenia na vytvorenie predvídateľnejbezpečnej investičnej klímy, na uľahčenie partnerstievna podporu dialógu medzi verejnýmsúkromným sektorom.

2.    Zmluvné strany sa dohodli na prilákanízachovávaní udržateľnéhozodpovedného verejnéhosúkromného investovania vrátane priamych zahraničných investícií prostredníctvom kombinovaného financovania, zárukďalších inovatívnych finančných nástrojovcieľom zvýšiť dôveru investorov. Zmluvné strany sa usilujú poskytovať investorom primeranéľahko dostupné informáciepodnikateľských príležitostiachEÚ aj tichomorských členoch organizácie OAKTŠ.


3.    Zmluvné strany sa zaväzujú spolupracovať pri uľahčovaní investovania prostredníctvom vhodnej kombinácie intervenciíosobitným zreteľom na mládežženy.

ČLÁNOK 16

Rozvoj súkromného sektora

1.    Zmluvné strany podporujú rozvoj dynamického, konkurencieschopnéhozodpovedného súkromného sektora,to aj prijatím nevyhnutných politíkhospodárskych, inštitucionálnychlegislatívnych reforiem na vnútroštátnej a/alebo regionálnej úrovni. Prijímajú opatrenia na posilneniezlepšenie produktivityefektívnosti súkromného sektora. Osobitnú pozornosť venujú rastuzlepšeniu konkurencieschopnosti mikropodnikov, malýchstredných podnikov, podnikateľským inkubátoromrozvoju domáceho podnikania.

2.    Zmluvné strany využívajú príležitosti, ktoré ponúka technologický pokrokdigitálne hospodárstvo. Usilujú samobilizáciu investícií na podporu výskumuinováciídigitálneho hospodárstvanabádajú súkromný sektor na zvýšenie digitalizácie, najmä pokiaľ ideinvestície, inovácie, trhové poznatky, prístup na trhodborné znalostitrhu.


3.    Zmluvné strany podporujú priemyselný rozvojcieľom dosiahnuť udržateľný hospodársky rast. Prijímajú cielené politiky zamerané na uľahčovanie priemyselného rozvojapriemyselných príležitostí,to najmä vytvorením prepojeníčinnosťamivyššou pridanou hodnotou vrátane priemyselnej malovýroby. Podporujú rozvoj primeraných technológiíprocesovdiverzifikáciu výrobkov pre špecifickú skupinu zákazníkov. Vypracúvajúzavádzajú stratégie, ktorými sa budujú regionálnenárodné kapacityoblasti konkurencieschopnosti výroby so strednou až vysokou technologickou náročnosťouvývozu takých výrobkov.

4.    Zmluvné strany podporujú vyššiu efektívnosť využívania zdrojovprijatie čistejšíchekologickejších technológiípriemyselných procesov. Účinne sa účinne zaoberajú všetkými formami znečisteniadôsledku hospodárskych činností,to aj prostredníctvom jasného vymedzenia zodpovednostíich rozdelením medzi jednotlivé odvetviapodnikateľské subjektycelom dodávateľskom reťazci na základe rozšírenej zodpovednosti výrobcuzásady „znečisťovateľ platí“.

ČLÁNOK 17

Veda, technológie, inovácie a výskum

1.    Zmluvné strany spolupracujú na vedeckom výskume, technologickom vývojiinováciáchcieľom podporiť sociálnyhospodársky rozvoj, riešiť spoločenské výzvyzlepšovať regionálnu konkurencieschopnosť. Budujú prepojenieinteroperabilitu medzi výskumnými sieťamivýpočtovými infraštruktúramislužbami, ako aj infraštruktúramislužbami vedeckých údajovpodporujú takýto rozvojrámci svojho regionálneho kontextu.


2.    Zmluvné strany sirelevantných prípadoch vzájomne poskytujú prístupprogramomoblasti vedy, technológiíinovácií, výskumným infraštruktúramzariadeniam, publikáciámrelevantným vedeckým údajom vrátane údajov týkajúcich sa zmeny klímyoceánov.

3.    Zmluvné strany spolupracujúzáležitostiach spoločného záujmuoblasti civilných činnostíkozmickom priestore, ako je kozmický výskum, aplikácieslužby globálneho navigačného satelitného systému, vývoj systémov so satelitným rozšírením, pozorovanie ZemevedaZemi, najmä pokiaľ idepoužívanie systému včasného varovaniasledovania.

ČLÁNOK 18

Remitencie

Uznávajúc význam remitencií ako hlavného zdroja inkluzívneho a udržateľného rozvoja sa zmluvné strany usilujú znížiť do roku 2030 transakčné náklady pri remitenciách na menej ako 3 % a odstrániť koridory, ktorými prúdia remitencie, ak sú náklady vyššie ako 5 %, podporovať informovanosť v rámci finančnej gramotnosti a finančné začlenenie prostredníctvom inovatívnych finančných nástrojov a zlepšovať regulačné rámce s cieľom dosiahnuť intenzívnejšie zapojenie netradičných aktérov, a to aj prostredníctvom využívania nových technológií.


KAPITOLA 2

OBCHODNÁ SPOLUPRÁCA

ČLÁNOK 19

Obchodná integrácia

1.    Zmluvné strany sa zaväzujú, že budú zvyšovať obchodné príležitostiprospech obidvoch strán, ako ajrámci rozsiahlejšieho regiónu zahŕňajúceho ZKÚ. Usilujú sa podporovať hladkúpostupnú integráciu tichomorských členov organizácie OAKTŠ do svetového hospodárstva, najmä úplným využitím potenciálu regionálnej integrácieobchoduinými regiónmi.

2.    Zmluvné strany podporujú vykonávaniefungovanie existujúcej dočasnej dohodypartnerstve medzi Európskym spoločenstvom na jednej stranetichomorskými štátmi na druhej strane, pričom podporujú pristúpenie krajín, ktoré oň majú záujem, a v relevantných prípadoch rozšíria rozsah pôsobnosti uvedenej dohody.

3.    Zmluvné strany podporujú procesy regionálnej hospodárskej integrácieTichomorí vrátane uľahčenia obchoduharmonizácie právnych predpisovcieľom umožniť krajinám využívať výhody obchodovania so svojimi susedmirozvíjať svoju integráciurámci regionálnychglobálnych hodnotových reťazcov.


ČLÁNOK 20

Obchodné kapacity

1.    Zmluvné strany spolupracujú pri budovaní obchodných kapacít,to aj prostredníctvom posilnenia výrobypodnikaniazvýšenia investícií do sektorovpridanou hodnotou. Zabezpečujú, aby sa zaviedli rámcové podmienkysprávne domáce politiky na uľahčenie väčších obchodných tokov.

2.    Zmluvné strany spolupracujúoblasti uľahčenia obchodu, pričom vychádzajú zo svojich príslušných záväzkov podľa Dohody WTOuľahčení obchodu. Pri takejto spolupráci sa zohľadňujú osobitné potreby tichomorských členov organizácie OAKTŠ vrátane tých, ktoré sa týkajú geografických obmedzení, technológií, financovania obchoduprepojenosti. Zmluvné strany sa usilujú znižovať obchodné náklady, ktoré súvisiadovozom, vývozom, tranzitominými colnými režimami týkajúcimi sa pohybu tovaruslužieb vrátane automatizácie colných režimov.

3.    Zmluvné strany spolupracujú na predchádzaní zbytočným technickým prekážkam obchodu, ako aj zbytočným nesadzobným prekážkam obmedzujúcim ich vývoz, na identifikovaní takýchto prekážokich odstraňovaní. Spolupracujú najmäcieľom zabezpečiť súladmedzinárodnými normami prostredníctvom primeranej podpory budovania kapacítlepších mechanizmov kontroly kvalitycertifikačných laboratórií.

4.    Zmluvné strany spolupracujúcieľom posilniť sanitárnerastlinolekárske predpisypostupy,to aj prostredníctvom inštitucionálnychregulačných mechanizmovprimeraných informačných systémovinfraštruktúr.


5.    Zmluvné strany spolupracujúcieľom zaviesť administratívnu spoluprácuoverovacie mechanizmy vo svojich obchodných vzťahoch.

6.    Uznávajúc prínos digitálnych technológiíuľahčeniu obchodu sa zmluvné strany dohodli na spolupráci na vhodných tichomorských regionálnych digitálnych platformách pre vnútroštátnycezhraničný obchod.

ČLÁNOK 21

Služby

1.    Zmluvné strany podporujú rozvoj silnéhoprosperujúceho sektora služieb, pričom uznávajú jeho významhľadiska prínosuhospodárskemu rastuvytváraniu pracovných miest, prínosu pri poskytovaní vstupov pre všetky hospodárske činnostipri uľahčovaní transformačnej výrobyvývozných procesov.

2.    Zmluvné strany spolupracujú na posilnení kapacít pri poskytovaní služieb. Zvláštna pozornosť sa venuje službám súvisiacimpohybom fyzických osôb na obchodné účely, finančnýminým službám pre podniky, službámoblasti cestovného ruchukultúrnehokreatívneho priemyslustavebnýmsúvisiacim inžinierskym službám.

3.    Zmluvné strany sa dohodli, žeprípade potreby podporia uzatváranie dohôdvzájomnom uznávaní,to ajcieľom uľahčiť uznávanie odborných kvalifikácií. Spolupracujú pri riešení prekážok obchodu so službamicieľom podporiť hospodársku súťaž, vytváranie pracovných miest, stimulovanie rasturozvojazlepšovanie kvality sektora služieb.


KAPITOLA 3

KĽÚČOVÉ ODVETVIA

ČLÁNOK 22

Tzv. modré hospodárstvo

1.    Zmluvné strany podporujú modré hospodárstvo, ktoré má dobrú správu, je udržateľnéjeho cieľom je zosúladiť udržateľný hospodársky rastvytváraním pracovných miest, so zlepšením živobytiasociálnej spravodlivosti, so spravodlivými hospodárskymi úžitkami a s posilnením potravinovej bezpečnosti na základe ochrany morských ekosystémovbiodiverzityudržateľného využívania zdrojov.

2.    Zmluvné strany spolupracujú na rozvoji udržateľnej akvakultúry prostredníctvom účinného priestorového plánovania, ekosystémového prístupuposilnených rovnakých podmienok pre investorov, čím sa zabezpečí, že sa vyriešia obavy miestnych spoločenstiev.

3.    Zmluvné strany zintenzívňujú rozvoj udržateľného rybárstva,to aj na úrovni maloobjemového rybolovu, podporou udržateľných hodnotových reťazcov prostredníctvom vyšších investícií do produktivitymiestnych spracovateľských kapacít, pričom sa zabezpečí udržateľnosť rybolovných zdrojovvyššia potravinová bezpečnosťbezpečnosť potravín.


4.    Zmluvné strany využívajú príležitostioblasti morskej biotechnológie, pričom podporujú výskumznižujú technické prekážkycieľom uľahčiť investorom prístupzároveň predchádzajú rizikám pre morské prostredie.

5.    Zmluvné strany podporujú výskum, inovácievýmenu vedomostí, najlepších postupovzískaných poznatkovoblasti modrého hospodárstva,to aj posilnením priestorového plánovaniasprávnych investičných rozhodnutí.

6.    Zmluvné strany podporujú získavanie energieoceánovcieľom urýchliť čistú energetickú transformáciu na všetkých ostrovoch.

ČLÁNOK 23

Poľnohospodárstvo

1.    Zmluvné strany presadzujú udržateľné poľnohospodárstvopodporujú agroekologické postupyopatrenia na vybudovanie poľnohospodárstva odolného voči zmene klímyna zabezpečenie pridávania hodnotydiverzifikáciecieľom zlepšiť živobytia, rozšíriť možnosti príjmuvytvárať dôstojné pracovné miesta.

2.    Zmluvné strany spolupracujú na zvyšovaní príležitostí pre výrobcov, spracovateľovvývozcov, najmä drobných poľnohospodárov, aby mali prístup na trhy na vnútroštátnej, regionálnejmedzinárodnej úrovni,to aj prostredníctvom lepšej podpory rozšírenia poľnohospodárstva, vidieckych infraštruktúrprístupufinancovaniu. Spolupracujúcieľom zabezpečiť súladmedzinárodne uznávanými postupminormami, pričom sa zohľadňujú príslušné politické rámce.


3.    Zmluvné strany podporujú potravinovú bezpečnosť vytvorením inkluzívnychbiologicky rozmanitých hodnotových reťazcov, ktoré zohľadňujú výživu,to aj prostredníctvom miestnej pridanej hodnotyspracovateľskýchposilnených kapacít činiteľov hodnotového reťazca. Zapájajú sa do registrácieochrany zemepisných označení poľnohospodárskychpotravinových výrobkovtichomorskej oblasti a z Európskej únie.

4.    Zmluvné strany spolupracujú ajboji proti škodcom, chorobáminváznym nepôvodným druhom, ktoré majú vplyv na ich poľnohospodárstvo.

ČLÁNOK 24

Cestovný ruch

1.    Zmluvné strany sa zaväzujú zabezpečiť vyváženýudržateľný rozvoj cestovného ruchu, pričom čo najviac zväčšia potenciál na hospodársky rast, vytváranie dôstojných pracovných miestvyššie štátne príjmyzároveň zabezpečia zjednotenie environmentálneho, kultúrnehosociálneho rozmeru.

2.    Zmluvné strany zintenzívňujú ochranupropagáciu kultúrneho dedičstvaprírodných zdrojovposilňujú prepojenia medzi sektorom cestovného ruchuďalšími relevantnými hospodárskymi odvetviami, predovšetkým odvetvím dopravy, poľnohospodárstvamodrého hospodárstva.


3.    Zmluvné strany spolupracujú na podpore postupov udržateľného rozvojazameriavajú sa na optimalizáciu sociálno-ekonomických výhod cestovného ruchu, ochranu pôdy, oceánov, ľudíkultúr, pričom rešpektujú integrituzáujmy miestnych spoločenstievpodporujú ich zapojenie do procesu rozvoja cestovného ruchu, najmä agroturistikycestovného ruchu zameraného na komunityekologického cestovného ruchu. Podporujú investície do nových technológií zameraných na výskumrozvoj štatistiky, odolnosť proti zmene klímykatastrofám, biodiverzitu, nakladanieodpadmi, energiuobnoviteľných zdrojovenergetickú efektívnosť, bezpečnosť vodypotravinovú bezpečnosť, ako aj živobytieúčasť spoločenstva.

4.    Zmluvné strany zvýšia investície do podporyrozvoja produktovslužieb cestovného ruchu. Podporujú rozvoj inovatívnych partnerstievpríslušnými leteckými spoločnosťamiprevádzkovateľmi výletných plaviebinvestujú do rozvoja ľudského kapitálu, odbornej prípravybudovania kapacítoblasti cestovného ruchu, marketingu vrátane digitálneho marketingupodporujú obchodné kontaktyvýmeny kvalifikovaných pracovníkovcieľom zvýšiť konkurencieschopnosť, zlepšiť normyoblasti služiebpodporiť ďalší rozvoj sektora cestovného ruchu.

ČLÁNOK 25

Udržateľná energetika

1.    Zmluvné strany uznávajú význam energetického sektora pre hospodársku prosperitupre ľudskýsociálny rozvojľudskú bezpečnosť, ako aj potrebu hladkého prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo. Usilujú sa posilniť energetickú bezpečnosťodolnosť energetických infraštruktúrcieľom zlepšiť prístupnosťcenovú dostupnosť čistej energie.


2.    Zmluvné strany sa dohodli, že budú podporovať energetické reformyTichomorí, ktoré prispievajúzníženiu uhlíkovej náročnosti jeho rozvojových procesov,zvýšeniu efektívnosti dodávokkonečnej spotreby energie,posilneniu odolnosti energetickej infraštruktúry a k zníženiu čistých emisií skleníkových plynov, pričom sa zohľadnia príslušné politické rámce zmluvných strán vrátane akčného rámca pre energetickú bezpečnosťTichomorírámca pre odolný rozvojTichomorí (FRDP).

3.    Zmluvné strany uľahčujú otvorené, transparentnéfungujúce trhyenergiou, ktoré stimulujú inkluzívneudržateľné investície do zodpovednej výroby, prenosudistribúcie energiedo energetickej efektívnosti.

4.    Zmluvné strany podporujú energetickú efektívnosťúspory energie vo všetkých fázach energetického reťazca, od výroby až po spotrebu,posilňujú, zlepšujútransformujú zariadenia na výrobu elektriny, výrobudistribúciu energie,to aj posilnenímrozširovaním mestskýchvidieckych distribučných sústav elektriny.

5.    Zmluvné strany podporujú energetickú transformáciu tichomorského regiónu prostredníctvom rozvojazavádzania čistých, rozmanitých, nákladovo účinnýchudržateľných energetických technológií vrátane technológií zameraných na energiuobnoviteľných zdrojovnízkoemisných energetických technológií.


ČLÁNOK 26

Prepojenosť

1.    Uznávajúc geografické obmedzenia, ktorým čelia tichomorské ostrovné štáty, zmluvné strany posilňujú prepojenosťcelom tichomorskom regióne, pričom zabezpečujú, aby bola udržateľná, komplexná, založená na pravidláchaby podporovala investícierovnaké podmienky pre podniky. Usilujú savybudovanie bezpečných, chránených, odolnýchudržateľných spojení leteckej, pozemnejnámornej dopravydigitálnych sietí, od mobilných až po pevné siete, od internetovej chrbticovej siete až po účastnícke vedenie, od káblov až po satelity. Zaväzujú sa spolupracovať na prepojenosti energiecieľom rozvíjať moderné, efektívnečisté riešeniapodporovať kontakty medzi ľuďmi.

2.    Zmluvné strany sa zaväzujú reštrukturalizovať, posilňovaťzlepšovať dopravnésúvisiace systémy infraštruktúry, pričom uľahčujúzlepšujú pohyb cestujúcich vrátane osôb so zníženou pohyblivosťoupohyb tovaruzároveň poskytujú nákladovo účinný, bezpečný, chránenýudržateľný prístupspoľahlivýmúčinným mestským, leteckým, námorným, vnútrozemským vodným, železničnýmcestným dopravným službám. Zlepšujú celkovú správu sektora dopravy vypracovanímvykonávaním efektívnych právnych predpisovcieľom uľahčiť harmonizáciutichomorskej oblasti, umožniť spravodlivú hospodársku súťažinteroperabiliturámci jednotlivých spôsobov dopravymedzi nimi, ako aj podnecovaťpodporovať účasť súkromného sektora na dopravných projektoch vrátane údržbyodstránenia kapacitných obmedzeníchýbajúcich prepojení infraštruktúr.


3.    Zmluvné strany uznávajú význam nákladovo účinnýchefektívnych služieb námornej dopravy ako hlavného spôsobu dopravy uľahčujúceho obchod. Zmluvné strany spolupracujúsektore námornej dopravycieľom podporiť úsilie tichomorských členov organizácie OAKTŠ pri rozvoji konkurencieschopných prístavovprístavných služieb vrátane navigačnej infraštruktúrycieľom zlepšiť pohyb tovaruosôb.

4.    Zmluvné strany spolupracujúsektore letectva,to aj zvážením zvýšenia počtu tratífrekvencie leteckých dopravných služieb do tichomorskej oblasti. Zároveň spolupracujúcieľom posilniťzlepšiť bezpečnosť letectvabezpečnostnú ochranu letectvadozor nad vzdušným priestorom vrátane schopnosti reagovať na súvisiace hrozbyriziká. Dohodli sa na posilnenízlepšení navigačných zariadeníleteckejnámornej doprave vrátane riadenia letovej prevádzkykartografie.

5.    Zmluvné strany sa zameriavajú na zlepšenie prístupuotvorenému, cenovo dostupnémubezpečnému širokopásmovému pripojeniudigitálnym infraštruktúram,to aj prostredníctvom kvalitnejších podmorských káblov. Prijímajú opatreniacieľom umožniť ľahký prístupIKTpodporiť primerané využívanie umelej inteligencieinternetu vecízavádzanie rozsiahlych nízkonákladových bezdrôtových sietí, ktoré sú prispôsobené miestnym podmienkam. Usilujú sazriadenie potrebných regulačných inštitúcií na udeľovanie licencií poskytovateľom služieb,podporu súťažného správania a o zabezpečenie blahobytuochrany spotrebiteľov, pričom posilňujú regionálnu spoluprácuohľadom na príslušné politické rámce zmluvných strán vrátane strategického akčného plánu pre tichomorský regiónoblasti IKT.


ČLÁNOK 27

Ťažobný priemysel

1.    Zmluvné strany, uznávajúc prínos ťažobného priemysluhospodárskemu rozvoju, umožňujú udržateľnézodpovedné investície prostredníctvom vhodných právnych predpisov, politíkregulačných rámcovsúlademedzinárodnými osvedčenými postupmi. Usilujú sa zabezpečiť spravodlivýnerušený prístupsurovinovým zdrojom, pričom plne rešpektujú vnútroštátne právne predpisyzvrchovanosť štátov nad ich prírodnými zdrojmidodržiavajú práva dotknutých miestnych spoločenstiev.

2.    Zmluvné strany sa dohodli na podpore zodpovednej správy surovinových zdrojov vrátane vypracovania legislatívnych rámcovohľadom na ich vplyv na životné prostredie. Podporujú transparentnosťzodpovednosťsúlade so zásadami stanovenýmiiniciatíve pre transparentnosťťažobnom priemysle.

3.    Zmluvné strany podporujú využívanie príslušných technológií na uľahčenie udržateľnéhozodpovedného prieskumuvyužívania surovinových zdrojov.


ČLÁNOK 28

Lesné hospodárstvo

1.    Zmluvné strany podporujú udržateľné obhospodarovanie lesovvyužívanie lesných zdrojov, znižujúzastavujú odlesňovaniedegradáciu lesov, chránia lesnú biodiverzituekosystémy, bojujú proti nezákonnej ťažbe drevasúvisiacemu obchodupodporujú energeticky účinné výrobky, ktoré účinne využívajú zdroje,lesov obhospodarovaných udržateľným spôsobom.

2.    Zmluvné strany podporujú udržateľné hodnotové reťazce agropriemyslulesných komodítvýrobkov, pričom uprednostňujú vytváranie pracovných miestďalších hospodárskych príležitostírámci ochrany ekosystémov. Spolupracujú na udržateľnom obhospodarovaní lesov,to ajprípade zákonnéhoudržateľného poskytovania výrobkov na účely obchodných ziskovudržateľnej komercializácie lesných rastlínživočíchov, pričom plne rešpektujú medzinárodné najlepšie postupynormypríslušné medzinárodné dohody. Spolupracujúpodporujú používanie vhodných technológiímetód na identifikáciuvývoj bylíniných lesných materiálov, ktoré sa môžu používať na výrobu liekov,zároveň zabezpečujú, aby nedošlostrate biodiverzity, aby nevznikla nerovnováha medzi ekosystémamiaby sa nebránilo prístupuliekom.


3.    Zmluvné strany spolupracujúcieľom zlepšiť správuudržateľnosť lesov,to aj zohľadnením akčného plánu EÚ pre vynútiteľnosť práva, správuobchodlesnom hospodárstve (FLEGT)podporou rozvoja dohôddobrovoľných partnerstvách. Na úrovni jednotlivých krajín sa usilujúposilnenie súdržnostipozitívnych interakcií medzi akčným plánom FLEGTopatreniamioblasti klímysektore lesného hospodárstvavyužívania pôdy,to ajkontexte iných medzinárodných iniciatív, najmä varšavského rámca pre znižovanie emisiíodlesňovaniadegradácie lesovrozvojových krajinách (REDD+). Ďalej sa zapájajú do vypracovaniarevízie politík, právnych predpisov, nariadení, stratégiíplánov týkajúcich sa opatreníoblasti klímysektore lesného hospodárstvavyužívania pôdysúladevnútroštátne stanovenými príspevkami jednotlivých krajín. Podnikajú kroky na zlepšenie kvality inventárov emisiíich odstraňovanielesného hospodárstva.

4.    Zmluvné strany podporujú vypracovanie stratégiíiniciatív zameraných na adaptáciu lesovochranu lesovcieľom zlepšiť ich zdravie, zvrátiť odlesňovanie, obnoviť degradované lesné krajiny, zvýšiť odolnosť voči zmene klímyznovu zalesniť plochy. Uznávajúc význam prírodných lesovpralesov pri poskytovaní služieb ekosystémov, klimatickýchkultúrnych služieb, od ktorých závisia naše spoločnosti, spolupracujú na vypracúvanívykonávaní vhodných prístupovpozitívnych stimulov na ich prispôsobenieochranu.

5.    Zmluvné strany podporujú inštitucionálne posilneniebudovanie kapacítrámci regionálnych, subregionálnychnárodných inštitúciíagentúr, ktoré zodpovedajú za udržateľné obhospodarovanie lesov. Zvyšujú informovanosť verejnostiodlesňovaní na všetkých úrovniachpodporujú spotrebu výrobkov, ktoré účinne využívajú zdroje,energeticky účinných výrobkovlesov obhospodarovaných udržateľným spôsobom. Propagujúpodporujú používanie alternatívneho, udržateľnéhočistého paliva na vareniemiestnych spoločenstvách. Zmluvné strany posilňujú zapojenie miestnych orgánovspoločenstiev do ochrany lesov.


HLAVA III

OCEÁNY, MORIA A RYBOLOV

ČLÁNOK 29

Zmluvné strany uznávajú nezastupiteľnú úlohu oceánov pre život na Zemi, udržateľný rozvoj a živobytie ľudí. Dohodli sa na zintenzívnení úsilia zameraného na ochranu oceánov a morí pred nepriaznivými následkami a pred vplyvom rôznych tlakov, ako je zmena klímy, acidifikácia oceánov a blednutie koralov, nadmerné využívanie rybolovných zdrojov, nezákonný, nenahlásený a neregulovaný (NNN) rybolov a iné ničivé a neudržateľné činnosti. Podporujú udržateľný rozvoj modrého hospodárstva, ochraňujú morské ekosystémy a biodiverzitu, znižujú znečistenie každého druhu a zavádzajú politiky na zmiernenie a adaptáciu v oblasti zmeny klímy.


KAPITOLA 1

SPRÁVA OCEÁNOV

ČLÁNOK 30

Udržateľnosť oceánov

1.    Zmluvné strany uznávajú úsilie, ktoré obe strany už vynaložili na zlepšenie integrovanej správy oceánov, posilnenie regionálnychsubregionálnych opatrení na ochranuhospodárenieoblasti rybárstva, monitorovanie, kontroludohľad nad rybárstvominé stratégie špecifické pre jednotlivé regiónynástroje na účinné riadenie oceánov.

2.    Zmluvné strany prijímajú potrebné kroky na vykonávanie príslušných medzinárodnýchregionálnych zmlúv, dohovorovdohôd týkajúcich sa správy oceánov, ktorých sú zmluvnými stranami,na ochranu zdrojovhospodárenie so zdrojminich.

3.    Zmluvné strany posilňujú správu oceánov na ich udržateľné využívanieochranusúladeDohovorom OSNmorskom práve (UNCLOS) a s ohľadom na príslušné regionálne rámce,to aj podporou integrovaného prístupuriadeniu so zreteľom na sociálne, hospodárskeenvironmentálne rozmery udržateľného rozvoja.


4.    Zmluvné strany spolupracujúcieľom zmierniťznížiť tlak na oceányich zdrojezáujme bezpečných, chránených, čistýchudržateľným spôsobom riadených oceánov, ako aj posilniť poznatkyoceánoch. Spolupracujúoblasti ochrany, zachovaniaobnovy pobrežnýchmorských ekosystémov.

5.    Zmluvné strany spolupracujúcieľom predchádzať znečisťovaniu moraobmedzovať hobojovať proti podmorskému hlukumorskému odpadu vrátane plastovmikroplastov, ropných škvŕnjadrových kontaminantov. Podporujú reguláciu znižovania emisií skleníkových plynovlodíusilujú saňu, pričom aktívne podporujú naliehavé vykonávanie pôvodnej stratégie Medzinárodnej námornej organizácie na zníženie emisií skleníkových plynovlodí. Prijímajú právne predpisynariadenia upravujúce vypúšťanie škodlivého odpaduodpadkov vrátane ukladania sankcií za ich porušenie.

6.    Zmluvné strany sa dohodli, že svoje rozhodnutia budú prijímať na základe najlepších dostupných vedeckých poznatkovcieľom náležite zohľadniť zásady ekosystémového prístupu, zásadu predbežnej opatrnostivýznam tradičných poznatkovvedomostí pôvodného obyvateľstva.

7.    Zmluvné strany posilňujú spoluprácuoblasti výskumu, navrhovaniavykonávania opatrení zameraných na ochranuhospodárenie, morského priestorového plánovaniavytvárania chránených morských oblastímorských rezerváciísúlademedzinárodným právom, na základe najlepších dostupných vedeckých poznatkov a s ohľadom na znalosti pôvodného obyvateľstvamiestnych spoločenstiev.

8.    Zmluvné strany spolupracujú na budovaní kapacítodborných znalostíoblasti správy oceánov,to aj vykonávaním morského vedeckého výskumutransferu morských technológiísúladedohovorom UNCLOS.


9.    Zmluvné strany podporujú dialógvšetkých aspektoch správy oceánovspoluprácu týkajúcu sa týchto aspektov vrátane záležitostí súvisiacich so zmenou klímy, zvyšovaním hladiny oceánovich možnými vplyvmidôsledkami,ťažbou na morskom dne, rybolovom, so znečisťovaním morí, ako ajvýskumomvývojom.

10.    Zmluvné strany uznávajú všeobecné znepokojenie vyvolané vplyvom ťažby na morskom dne na morské prostrediejeho biodiverzitu. Využívajú najlepšie dostupné vedecké poznatky, uplatňujú zásadu predbežnej opatrnostiekosystémový prístup, podporujú výskumvymieňajú si najlepšie postupyoblastiach spoločného záujmu týkajúcich sa nerastných surovín na morskom dne, aby zabezpečili vhodné environmentálne riadenie činností na ochranuzachovanie morského prostrediajeho biodiverzity.

ČLÁNOK 31

Biodiverzita v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie

1.    Zmluvné strany spolupracujú,to aj prostredníctvom príslušných medzinárodnýchregionálnych organizáciídohôd, na ochraneudržateľnom využívaní morskej biodiverzityoblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie na základe najlepších dostupných vedeckých poznatkov.

2.    Zmluvné strany podporujú budovanie kapacíttransfer morských technológií na ochranuudržateľné využívanie morskej biodiverzityoblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie,to aj prostredníctvom medzinárodnej spolupráce.


KAPITOLA 2

RYBÁRSTVO

ČLÁNOK 32

Udržateľná ochrana rybolovných zdrojov a hospodárenie s nimi

1.    Zmluvné strany podľa potreby spolupracujúcieľom zabezpečiť ochranuudržateľné hospodárenierybolovnými zdrojmiich využívanie na dvojstrannej, subregionálnej, regionálnejmnohostrannej úrovni.

2.    Zmluvné strany spolupracujúcieľom zabezpečiť, aby sa rybolovné zdroje účinne chrániliúčinne sanimi hospodárilo, aby sa ich výlov uskutočňoval udržateľným spôsobomaby sa optimalizovala sociálnahospodárska návratnosť.

3.    Zmluvné strany sa dohodli, žeprípade potreby podporia transparentnévedecky podložené opatrenia zamerané na ochranuriadeniesúlademedzinárodným právom, najmäpravidlamizásadami stanovenýmidohovore UNCLOSdohode OSNpopuláciách rýb, a v relevantných prípadoch dodržia opatrenia zamerané na ochranuhospodárenie prijaté regionálnymi organizáciami pre riadenie rybárstva.

4.    Zmluvné strany spolupracujúcieľom zabezpečiť hospodársky rozvoj pobrežného rybolovu prostredníctvom účinných politík, zákonovprávnych predpisov. Podporujú prístup miestnych spoločenstiev, drobnýchmaloobjemových rybárovrybolovným zdrojompodporujú potravinovú bezpečnosťmedzigeneračnú spravodlivosťspravodlivosťrámci generácie.


ČLÁNOK 33

Nezákonný, nenahlásený a neregulovaný rybolov

1.    Zmluvné stranysúlademedzinárodnými záväzkami udržiavajú alebo prijímajú iniciatívy na boj proti NNN rybolovu vo svojich jurisdikciách,iných jurisdikciáchna šírom mori, pričom uznávajú, že takéto činnosti predstavujú vážnu hrozbu pre účinnú ochranu, riadenieudržateľné využívanie rybolovu.

2.    Zmluvné strany vykonávajú politikyopatrenia na vylúčenie produktov NNN rybolovuobchodných tokov. Vykonávajúpresadzujú opatrenia na monitorovanie, kontroludohľad, ako sú systémy pozorovateľov, systémy monitorovania plavidiel, licencieoprávnenia na rybolov, zaznamenávanie úlovkovhlásenieúlovkoch, kontrola prekládky, inšpekcieštátna prístavná kontrolasúvisiace opatrenia na zabezpečenie súladu vrátane opatrenia na presadzovanie právasankcií podľa vnútroštátnych predpisov, ktorých cieľom je ochrana populácií rýb, predchádzanie nadmernému rybolovupodpora udržateľného rybolovu.

3.    Zmluvné strany sasúlade so svojimi záväzkami vyplývajúcimiexistujúcich vnútroštátnych právnych predpisovsubregionálnych, regionálnychmedzinárodných nástrojov dohodli, že plavidlám zmluvných strán,ktorých sa zistilo, že vykonávajú NNN ryboloviných jurisdikciáchna šírom mori, alebo ktoréminulosti vykonávali NNN rybolov, nepovolia vstup do svojich prístavov, odmietnu imnich poskytnúť služby alebo ich vyhostia zo svojich prístavov.


4.    Zmluvné strany sa usilujú ratifikovať príslušné medzinárodné dohody týkajúce sa NNN rybolovu, najmä Dohoduopatreniach prístavných štátov zameraných na prevenciuodrádzanie od nezákonného, nenahlásenéhoneregulovaného rybolovuna jeho odstránenie, uzavretúRíme 22. novembra 2009,podporujú komplementárnosťkonzistentnosť medzi medzinárodnýmiregionálnymi opatreniamistratégiami na boj proti NNN rybolovu.

ČLÁNOK 34

Škodlivé dotácie v oblasti rybolovu

Zmluvné strany sa dohodli, že podniknú potrebné kroky s cieľom zakázať určité formy dotácií v oblasti rybolovu, ktoré prispievajú k nadmernej kapacite a nadmernému rybolovu, zrušiť dotácie, ktoré prispievajú k nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, a upustiť od zavádzania takýchto nových dotácií, pričom uznávajú, že vhodné a účinné osobitné a diferencované zaobchádzanie s rozvojovými a najmenej rozvinutými tichomorskými štátmi by malo byť neoddeliteľnou súčasťou rokovaní WTO o dotáciách v oblasti rybolovu.


HLAVA IV

BEZPEČNOSŤ, ĽUDSKÉ PRÁVA, DEMOKRACIA A SPRÁVA VECÍ VEREJNÝCH

ČLÁNOK 35

Zmluvné strany spolupracujú na dosiahnutí mierumilovných a odolných spoločností, chránia, podporujú a uplatňujú ľudské práva a posilňujú demokratické zásady a dobrú správu vecí verejných. Podporujú zodpovedné a transparentné inštitúcie na všetkých úrovniach a prijímajú konkrétne kroky v oblasti dobrej správy v daňových záležitostiach a boja proti korupcii, podvodom a praniu špinavých peňazí. Riešia nové alebo rozširujúce sa bezpečnostné hrozby vrátane terorizmu, ohrozenia kybernetickej bezpečnosti a všetkých foriem nadnárodnej organizovanej trestnej činnosti, najmä v súvislosti s námornou bezpečnosťou, počítačovou kriminalitou, ľudskou bezpečnosťou a environmentálnou bezpečnosťou, a zároveň chránia ľudské práva, a to aj prostredníctvom regionálnej spolupráce so zreteľom na ich príslušné politické rámce vrátane zásad stanovených v Deklarácii z Boe o regionálnej bezpečnosti a príslušných stratégiách EÚ v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Vždy, keď je to vhodné, sa v súlade s existujúcimi medzinárodnými záväzkami usilujú uľahčiť prácu mechanizmov pre oblasť ľudských práv vrátane práce Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva v príslušných záležitostiach.


KAPITOLA 1

BEZPEČNOSŤ

ČLÁNOK 36

Mier a bezpečnosť

1.    Zmluvné strany spolupracujúcieľom zabezpečiť mier, bezpečnosťspravodlivosť prostredníctvom ochrany, podporyuplatňovania ľudských práv, dobrej správy vecí verejných, posilnenej ľudskej bezpečnosti, environmentálnej bezpečnostipredchádzania konfliktombudovania mieru.

2.    Zmluvné strany sa zaoberajú všetkými formami násilia motivovaného identitou vrátane sexuálneho, rodovo motivovaného násilia, násilia medzi komunitami, etnickéhonáboženského násilia. Podporujú procesy zmierenia prostredníctvom mechanizmov spravodlivostiprechodnom období,to aj prostredníctvom tradičných alebo obvyklých postupov, ak sú nezlučiteľnémedzinárodne uznávanými ľudskými právami. Poskytujú podporu všetkým obetiam násilia.

3.    Zmluvné strany spolupracujúcieľom zlepšiť námornú bezpečnosťsúladedohovorom UNCLOSso zreteľom na príslušné regionálne rámce,to prostredníctvom výmeny informácií, reakcie na hrozby pre lodenámorné zariadeniaprostriedkypresadzovania príslušných zákonovprávnych predpisov. Spolupracujú,to ajpoužitím vesmírnych technológií, na riešení bezpečnostných otázok, ktoré vyplývajúnadnárodnej trestnej činnosti, ako je nedovolené obchodovaniedrogami, pirátstvoozbrojené lúpeže na mori, nútená práca, obchodovanieľuďmiprevádzačstvo.


4.    Zmluvné strany sa usilujú rozvíjať nové iniciatívy na predchádzanie terorizmuna boj proti nemu vo všetkých jeho formách pri plnom rešpektovaní zásad právneho štátumedzinárodného práva, pričom sa zaoberajú faktormi, ktoré môžu vytvárať prostredie vedúcenásilnému extrémizmuradikalizácii. Podľa potreby vypracúvajú nové alebo posilňujú existujúce právne predpisystratégiespolupracujúboji proti terorizmu, financovaniu terorizmuprípadne súvisiacim hrozbám,plnom súlademedzinárodným právom. Spolupracujúcieľom vykonávať všetky príslušné rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN vrátane rezolúcií BR OSN č. 2396 (2017) a č. 2462 (2019), ako aj rezolúcie Valného zhromaždenia OSN. Zdržiavajú sa poskytovania akejkoľvek formy podpory štátnymneštátnym subjektom, ktoré sa pokúšajú vyvíjať, získať, vyrábať, vlastniť, prepravovať, prenášať alebo používať jadrové, chemické, biologické alebo akékoľvek iné zbraneich nosiče na teroristické účely. Posilňujú spoluprácucieľom umožniť jednotlivcomspoločenstvám predchádzať teroristickým činom, násilnému extrémizmuradikalizáciizvyšovať ich odolnosť proti nim.

5.    Zmluvné strany opätovne potvrdzujú, že zmena klímy predstavuje existenčnú hrozbu pre živobytie, bezpečnosťblahobyt ľudíspoločenstiev,zaväzujú sa dosiahnuť pokrok vo vykonávaní Parížskej dohody. Podporujú celosvetové uznanie zmeny klímy ako bezpečnostného rizikaspolupracujú na tom, aby zabránili ďalšiemu pôsobeniu vplyvov zmeny klímy ako multiplikátoru hrozieb, ako sú hrozby súvisiace so zvyšovaním hladiny morí a s extrémnymi poveternostnými javmi, čo má vážne dôsledky pre mierbezpečnosť. Uznávajú hrozbu, ktorú pre mierbezpečnosť predstavuje zmena klímy,reagujú na ňu,to posilnením opatrení na zvýšenie schopnosti adaptácieodolnosti, ako aj včasnými systémami varovania.


6.    Zmluvné strany posilňujú spoluprácucieľom podporiť kybernetickú bezpečnosťpredchádzať počítačovej kriminalitetrestným činnostiam umožneným počítačom vrátane krádeží duševného vlastníctva umožnených počítačombojovať proti týmto činnostiam. Spolupracujúcieľom vymieňať si najlepšie postupy týkajúce sa účinnejšej ochrany národnýchregionálnych kritických infraštruktúr pred kybernetickými útokmi. Podporujú správu internetu viacerými zainteresovanými stranamizaoberajú sa problémami týkajúcimi sa šírenia nezákonných alebo škodlivých materiálov online. Vymieňajú si informácievzdelávaníodbornej príprave technických odborníkov na kybernetickú bezpečnosťvyšetrovateľov počítačovej kriminality,vyšetrovaní počítačovej kriminality a o digitálnej forenznej vede. Posilňujú medzinárodnú spoluprácucieľom podporiť bezpečnosťstabilitukybernetickom priestore. Zmluvné strany ďalej uznávajú, že počítačová kriminalita je globálnym problémom,uznávajú, že je potrebné vychádzaťexistujúcich medzinárodných právnych predpisovnoriem vrátane tých, ktoré sú stanovenéBudapeštianskom dohovorepočítačovej kriminalite.

ČLÁNOK 37

Organizovaná trestná činnosť

1.    Zmluvné strany posilňujúvykonávajú právne predpisystratégie na boj proti nadnárodnej organizovanej trestnej činnosti, ktorou je okrem iného obchodovanieľuďmi, nelegálnymi drogami, ručnýmiľahkými zbraňami, nezákonná ťažba drevasúvisiaci obchod, nezákonný obchodohrozenými druhmi vrátane ohrozených morských druhov, voľne žijúcich živočíchovvoľne rastúcich rastlín, ako aj odvodených produktoviné nezákonné hospodárskefinančné činnosti.


2.    Zmluvné strany spolupracujúcieľom udržiavať koordinované úsilie pri predchádzaní používaniu finančných systémov na financovanie trestných činnostíboji proti takému používaniu finančných systémov. Vymieňajú si informáciepresadzujú primerané opatrenia na boj proti praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmunezákonným finančným tokomsúladepríslušnými medzinárodnými normamirámcami, najmäodporúčaniami Finančnej akčnej skupiny.

3.    Zmluvné strany posilňujú dialógspoluprácuoblasti presadzovania právacieľom bojovať proti činnostiam nadnárodných organizovaných zločineckýchteroristických sietí. Zlepšujú koordináciu medzi existujúcimi národnýmiregionálnymi bezpečnostnými mechanizmami prostredníctvom otvoreného dialóguvýmeny strategických informácií na podporu včasného varovaniaspoluprácepríslušnými medzinárodnými organizáciami, partnermizainteresovanými stranami.


KAPITOLA 2

ĽUDSKÉ PRÁVA, DEMOKRACIA A SPRÁVA VECÍ VEREJNÝCH

ČLÁNOK 38

Ľudské práva

1.    Zmluvné strany uznávajú, že ľudské práva sú univerzálne, nedeliteľné, vzájomne závisléprepojené,dohodli sa dodržiavať, chrániť, uplatňovaťpodporovať všetky ľudské práva, či už sú občianske, politické, hospodárske, sociálne alebo kultúrne. Prijímajú potrebné opatreniasúladepríslušnými medzinárodnými zmluvami na zabezpečenie plnéhorovnakého využívania všetkých ľudských právzákladných slobôd vrátane slobody presvedčeniaprejavu, slobody zhromažďovaniazdružovaniaslobody myslenia, náboženstvaviery. Zaoberajú sa všetkými formami rasizmu, diskriminácie, rodovej diskriminácie vrátane ich prejavu prostredníctvom rodovo motivovaného násilia, obchodovaniaľuďmi, pričom obzvlášť ženydievčatá sa stávajú cieľom sexuálneho vykorisťovania, prostredníctvom nenávistných prejavovtrestných činovnenávisti, xenofóbie a s tým súvisiacej neznášanlivostibojujú proti nim.

2.    Zmluvné strany zintenzívňujú úsiliedosiahnutie rodovej rovnostiplného využívania všetkých ľudských práv ženamidievčatamiposilnenia ich postavenia. Podporujú, chrániauplatňujú práva dieťaťa.


3.    Zmluvné strany podporujú práva osôb patriacichmenšinámpresadzujú práva pôvodného obyvateľstva, ako sa stanovujeDeklarácii OSNprávach pôvodného obyvateľstva (UNDRIP).

4.    Zmluvné strany podporujú opatrenia na zlepšenie prístupurozvoju založeného na právach, ktorý zahŕňa všetky ľudské práva,prijímajú potrebné kroky, aby okrem iného zabezpečili rovnosťnediskrimináciu pre všetkých pri využívaní ľudských práv vrátane prístupuzdrojomslužbám nevyhnutným na využívanie práva na primeranú životnú úroveňkontroly nad nimi. Okrem iného sem patrí právo na vzdelávanie, zdravie,to aj sexuálnereprodukčné zdravie, výživu, pitnú voduhygienu, primerané bývanie, prácuspravodlivosť. Kroky, ktoré sa majú prijať na uskutočnenie týchto práv, zahŕňajú dostupné služby so zameraním na riešenie príčinnepriaznivých vplyvov zmeny klímypodporu spravodlivéhorovnocenného rozdeľovania zdrojov.

5.    Zmluvné strany spolupracujúcieľom uplatňovať ľudské právatichomorskom regióne,to aj vytvorenímposilnením nezávislých národnýchregionálnych mechanizmovinštitúcií pre oblasť ľudských právposilňovaním priaznivéhobezpečného prostredia pre aktívne zapojenie občianskej spoločnosti, obhajcov ľudských práviných príslušných zainteresovaných strán,to aj budovaním ich kapacítprístupomregionálnymmedzinárodným mechanizmom pre oblasť ľudských práv.


ČLÁNOK 39

Demokracia a správa vecí verejných

1.    Zmluvné strany podporujú demokratické procesyinštitúciesúlademedzinárodne uznávanými zásadamivnútroštátnymi právnymi rámcami vrátane zodpovedných vlád volených prostredníctvom pokojných, inkluzívnych, transparentnýchdôveryhodných volieb, prijatia výsledkov voliebnáslednej zmeny vládypráva jednotlivca zúčastňovať sa na verejných záležitostiach spoločnosti,ktorej žije.

2.    Zmluvné strany zlepšujú úlohu parlamentov, podporujú nezávislosťpluralitu médiízachovávajúrozširujú priestor priaznivý pre občiansku spoločnosťcieľom zlepšiť demokratickú zodpovednosť. Posilňujú vnútroštátne, regionálnedecentralizované kapacitycieľom zabezpečiť dodržiavanie demokratických zásadpostupov.

3.    Zmluvné strany uplatňujú zásady dobrej správy vecí verejných. Prijímajú konkrétne opatrenia na vybudovanie inkluzívnych, zodpovednýchtransparentných verejných inštitúcií. Podporujú kapacity na navrhovanievykonávanie politík, budujú zodpovednú, efektívnu, transparentnúprofesionálnu verejnú službuposilňujú poskytovanie kvalitných verejných služieb.

4.    Zmluvné strany urýchľujú zavádzanie služieb elektronickej správy vecí verejnýchinfraštruktúry digitálnych služieb ako prostriedku na rozšírenie prístupuverejným službámich dostupnosti, na zlepšenie demokratických postupovsprávy vecí verejnýchna podporu, ochranuuplatňovanie ľudských právzákladných slobôd.


5.    Zmluvné strany vytvárajú alebo posilňujú mechanizmyinštitúcie na boj proti korupcii, úplatkárstvu, podvodomtrestnej finančnej činnosti právnických osôb,to aj prostredníctvom vykonávaniapresadzovania príslušných medzinárodných noriemnástrojov, predovšetkým Dohovoru OSN proti korupcii, uzavretéhoNew Yorku 31. októbra 2003. Podporujú transparentnú správu verejných zdrojovzodpovednosť, podnecujú činnosti na podporu hodnôt kultúry transparentnosti, zákonnostizmeny správaniacieľom odstrániť korupciuďalej rozvíjajú právne predpisy na uľahčenie vymáhaniavrátenia aktív.

6.    Zmluvné strany posilňujú systémy správy vecí verejnýchcieľom zastaviť neregulárnu migráciubojovať proti prevádzačstvusúvisiacim zločineckým sieťam, ako aj proti obchodovaniuľuďmi, pričom sa osobitne zameriavajú na ochranu obetí.

ČLÁNOK 40

Právny štát a spravodlivosť

1.    Zmluvné strany presadzujú dodržiavanie právaspolupracujú pri upevňovaní právneho štátu. Ich cieľom je zabezpečiť nezávislé, nestrannéúčinné súdnictvoposilniť inštitúcie pri výkone spravodlivosti. Prijímajú potrebné kroky na zabezpečenie prístupuspravodlivosti pre všetkýchriadnom procese.


2.    Zmluvné strany vystupujú proti všetkým formám mučeniainého krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania zo strany štátnychneštátnych subjektov vo všetkých kontextochodsudzujú takéto praktiky, pričom podporujú ratifikáciuúčinné vykonávanie Dohovoru proti mučeniuinému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, uzavretéhoNew Yorku 10. decembra 1984,jeho opčného protokolu.

3.    Zmluvné strany podporujú reformy súdnictvacieľom zabezpečiť efektívne súdne systémykonaniamodernizovať väzenské systémy. Spolupracujúcieľom zvýšiť kapacity kľúčových aktérovsúdnychlegislatívnych orgánoch.

ČLÁNOK 41

Finančná správa

1.    Zmluvné strany podporujú správne riadenie verejných financií vrátane účinnej mobilizácievyužívania verejných príjmov, udržateľného riadenia verejného dlhu, udržateľných, transparentných, konkurencieschopnýchpredvídateľných systémov verejného obstarávaniapodporujú vnútroštátne orgány dohľadu.

2.    Zmluvné strany prijímajú právne predpisy, ako aj konkrétne opatreniaposilňujú príslušné inštitúciemechanizmy na uplatňovanie zásad dobrej správydaňových záležitostiach.

3.    Zmluvné strany spolupracujúcieľom bojovať proti daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiamnezákonným finančným tokomzabezpečiť efektívnosť, účinnosť, transparentnosťspravodlivosť daňových systémov.


HLAVA V

ĽUDSKÝ A SOCIÁLNY ROZVOJ

ČLÁNOK 42

Zmluvné strany sú odhodlané odstrániť chudobu vo všetkých jej formách do roku 2030, podporovať ľudský a sociálny rozvoj prostredníctvom inkluzívneho a spravodlivého prístupu k sociálnym službám a posilnenej potravinovej bezpečnosti, účinne bojovať proti nerovnosti, podporovať rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien a mládeže, zabezpečiť, aby každý mal potrebné prostriedky na dôstojný život, a vytvárať podmienky na účinnú účasť ľudí na demokratickom živote a na ich aktívny prínos k udržateľnému hospodárskemu rastu. Prijímajú konkrétne opatrenia s cieľom podporovať sociálnu súdržnosť a sociálnu ochranu ako základnú investíciu na odstránenie chudoby a boj proti nerovnosti a ako dôležitý prostriedok na rozsiahlejšie reinvestovanie hospodárskych výnosov do spoločnosti a ľudí. Podporujú kultúru a šport ako stimuly udržateľného ľudského a sociálneho rozvoja a inkluzívneho hospodárskeho rastu, ako aj sociálneho začlenenia a mierumilovných spoločností.


KAPITOLA 1

SOCIÁLNE SLUŽBY

ČLÁNOK 43

Vzdelávanie

1.    Zmluvné strany podporujú inkluzívnyspravodlivý prístup ku kvalitnému vzdelávaniu na základnej, sekundárnejterciárnej úrovni,starostlivostiranom detstve a k technickémuodbornému vzdelávaniupríprave, pričom zohľadňujú svoje príslušné politické rámce vrátane tichomorského regionálneho vzdelávacieho rámca. Podporujú rozvoj digitálnej gramotnostizručností. Osobitnú pozornosť venujú ženámdievčatámmarginalizovanýmzraniteľným skupinám vrátane osôb so zdravotným postihnutím.

2.    Zmluvné strany prijímajú opatrenia na zlepšenie kvality formálnehoneformálneho vzdelávaniana podporu rozvoja zručností prostredníctvom technickéhoodborného vzdelávaniaprípravycieľom zvýšiť počet vysokovzdelanýchkvalifikovaných pracovníkov, ktorí zodpovedajú potrebámpríležitostiam na trhoch práce.

3.    Zmluvné strany propagujú iniciatívy, ktoré podporujúumožňujú rozvojširšie využívanie vedy, technológií, inžinierstvamatematiky.


4.    Zmluvné strany sa usilujú zlepšiť infraštruktúruvybavenosť vzdelávacích zariadení. Zlepšujú kvalitu vzdelávania prostredníctvom politík založených na dôkazoch, rozvoja učebných plánovposilnenej kvality odbornej prípravy učiteľovprofesijného rozvoja.

ČLÁNOK 44

Zdravotná starostlivosť

1.    Zmluvné strany sa usilujúdosiahnutie všeobecne dostupnej zdravotnej starostlivostispravodlivého prístupuslužbám zdravotnej starostlivosti,to aj prostredníctvom posilnených vnútroštátnych zdravotníckych systémov, zmodernizovaných zariadenívybaveniakvalitnýchcenovo dostupných základných liekovočkovacích látok.

2.    Zmluvné strany prijímajú opatrenia na posilnenie prevenciekontroly neprenosných ochorenícieľom znížiť ich výskyt,to zvýšením investícií na podporu zdraviado stratégií primárnejsekundárnej prevencie. Zohľadňujú pri tom svoje príslušné politické rámce, ktoré podporujú prevenciukontrolu neprenosných ochorení. Zmluvné strany riešia problémy súvisiaceduševným zdravím prostredníctvom rozvoja služieb zdravotnej starostlivostikomunitných služieb vrátane služieb zameraných na psychosociálne poruchy.


3.    Zmluvné strany posilňujú národnéregionálne systémy dohľadumonitorovaniacieľom rýchloúčinne odhaľovať prenosné ochoreniainé núdzové zdravotné situácie, ktoré majú celoštátny, regionálnymedzinárodný význam vrátane infekciípandemickým potenciálom, ako je chrípka,reagovať na ne. Spolupracujú na vykonávaní prístupu „jedno zdravie“riešeniu antimikrobiálnej rezistenciejej dôsledkov na zdravie ľudí aj zvierat.

ČLÁNOK 45

Voda a hygiena

1.    Zmluvné strany posilňujú úsilie na podporu prístupudostatočnému množstvu vody, ktorá je bezpečnácenovo dostupná, na osobnúdomácu spotrebu, pričom venujú osobitnú pozornosť zraniteľným osobám. Podporujú opatrenia na posilnenie bezpečnosti vôd vzhľadom na vplyv populačného rastu, premenlivosti klímyzmeny klímy,to aj prostredníctvom zlepšenia efektívnosti využívania vody, bezpečnosti pitnej vody, udržateľného využívania vodných zdrojovrozvoja národných povodísystémov skladovania vody.

2.    Zmluvné strany posilňujú fyzickýcenovo dostupný prístuphygiene pre všetkých vo všetkých oblastiach života, ktorý je bezpečný, hygienický, spoľahlivý, sociálnekultúrne prijateľnýposkytuje súkromiezabezpečuje dôstojnosť. Zmluvné strany podporujúposilňujú účasť miestnych spoločenstiev na zriaďovaní, riadeníúdržbe zariadeníhygienických postupovdomácnostiach, školáchzariadeniach zdravotnej starostlivosti, najmäoblastiach, ktoré čelia zložitým problémom, ako sú vidieckevzdialené regióny, malé ostrovyneformálne mestské sídla.


3.    Zmluvné strany uznávajú význam spoločných vedomostítechnológií vrátane budovania kapacít potrebných na plánovanie, poskytovanieudržiavanie kvalitných vodnýchhygienických systémovinfraštruktúry.

ČLÁNOK 46

Bývanie

1.    Zmluvné strany posilňujú úsilie zabezpečiť spravodlivý prístupprimeranému, bezpečnémucenovo dostupnému bývaniu pre všetkých vrátane zraniteľných osôb. Zaoberajú sa otázkou nerovností medzi mestskými domácnosťamividieckymi oblasťami, ako aj medzi vzdialenýmihlavnými ostrovmi. Podporujú výmenu najlepších postupov vrátane postupov týkajúcich sa stavebných predpisovcieľom posilniť odolnosť životného prostrediazabezpečiť bývanie, ktoré zohľadňuje klímu.

2.    Zmluvné strany sa usilujú zabezpečiť všeobecný prístupudržateľným energetickým službám pre všetkých, zlepšiť prístupelektrinepodporovať efektívnosť využívania energiedomácnostiach.


ČLÁNOK 47

Potravinová bezpečnosť a lepšia výživa

1.    Zmluvné strany sa usilujú zabezpečiť prístupcenovo dostupným, bezpečnýmvýživným potravinámdostatočnom množstve pre všetkých,to aj prostredníctvom podpory miestnych výživných potravíninvestovania do udržateľných potravinových systémov vrátane prepravnýchskladovacích systémov odolných voči zmene klímy. Osobitnú pozornosť venujú zabezpečeniu, abyprocese obnovy po katastrofe boli dostupné dostatočné núdzové potravinové zdroje.

2.    Zmluvné strany spolupracujúcieľom ukončiť všetky formy podvýživyriešiť základné príčiny potravinovejvýživovej neistoty.

3.    Zmluvné strany podporujú diverzifikáciu poľnohospodárstvamiestnej potravinárskej výroby na účely zabezpečenia živobytiana obchodné účely. Zameriavajú sa na posilnenie odolnýchdiverzifikovaných poľnohospodárskych systémovpoľnohospodárstva efektívne využívajúceho zdroje používaním odolnýchvysoko výnosných nutričných odrôd plodín. Riešia nadmerné využívanie rybolovných zdrojov, pričom sa zohľadňuje, že ryby sú nevyhnutným zdrojom pre potravinovúvýživovú bezpečnosť.

4.    Zmluvné strany podporujú zdravé stravovanie, znižovanie závislosti od dovážaných potravínnízkou výživovou hodnotou, posilňovanie právnych predpisovoblasti označovania výživovej hodnoty, rozvoj programov vzdelávaniazvyšovania informovanosti verejnostivýživezdravých stravovacích návykochpropagáciu výrobyspotreby miestnych zdravých potravín.


KAPITOLA 2

NEROVNOSŤ, SOCIÁLNA SÚDRŽNOSŤ A SOCIÁLNA OCHRANA

ČLÁNOK 48

Sociálna ochrana

1.    Zmluvné strany presadzujú vytváranie inkluzívnychdobre fungujúcich trhov prácepolitík zamestnanosti zameraných na dosiahnutie dôstojnej práce pre všetkých vrátane zlepšenia podmienok týkajúcich sa bezpečnostiochrany zdravia pracovníkov. Riešia otázky týkajúce sa neformálneho hospodárstva vrátane prístupuúverommikrofinancovaniuposilnených opatreníoblasti sociálnej ochranycieľom uľahčovať plynulejší prechodformálnemu hospodárstvu. Bojujú proti všetkým formám vykorisťovania pre zisk vrátane sexuálnehopracovného vykorisťovania,to vo formálnom hospodárstve, ako ajneformálnom hospodárstve.

2.    Zmluvné strany sa usilujúrozšírenie rozsahu sociálnej ochrany, najmä na zraniteľné osobymarginalizované skupiny, ako aj na osoby, ktoré sú zamestnané formálne alebo neformálne,cieľom postupne dosiahnuť všeobecnosť,to prostredníctvom istoty základného príjmuprimeraných systémov sociálnej ochrany, ktoré sú odolné proti otrasom.


ČLÁNOK 49

Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien a dievčat

1.    Zmluvné strany posilňujú politiky, programymechanizmy zamerané na zabezpečenie, zlepšenierozšírenie rovnakej účastipríležitostí pre mužovženy vo všetkých sférach politického, hospodárskeho, sociálnehokultúrneho života. Vyzývajú na ratifikáciu Dohovoruodstránení všetkých foriem diskriminácie žien, uzavretéhoNewYorku 18. decembra 1979,opčného protokolunemupodporujú jeho účinné vykonávanie. Zabezpečujú, aby sa rodové hľadisko systematicky začleňovalo do všetkých politík. Zohľadňujú svoje príslušné politické rámce vrátane regionálnej architektúry na podporu rodovej rovnostiTichomorí.

2.    Zmluvné strany podporujú posilnenie hospodárskeho postavenia žien, identifikujú hospodárske príležitosti pre ženyzabezpečujú dodržiavaniepresadzovanie ich hospodárskychsociálnych práv. Zmluvné strany uľahčujú ženám prístupfinančným službám a k zamestnaniuumožňujú im kontrolu nad pôdouiným výrobným majetkom, ako aj ich využívanie. Prijímajú opatrenia na podporu žien podnikateliek, na zníženie rozdielovodmeňovaní žienmužovna odstránenie ďalších diskriminačných predpisovpostupov. Usilujú savybudovanie odolnosti žien voči dôsledkom zmeny klímyudržiavajú ich živobytiepoľnohospodárstve, ryboloveakvakultúrekultúrnom priemysle. Posilňujú zber, zostavovanie, analýzušírenie prístupných štatistických údajov týkajúcich sa posilnenia hospodárskeho postavenia žien.


3.    Zmluvné strany sa zaväzujú prijať potrebné legislatívnepolitické opatrenia na ukončenie detských, skorýchnútených manželstievodstrániť všetky formy sexuálnehorodovo motivovaného násilia, najmä domáceho násilia, všetky formy sexuálnehopracovného vykorisťovaniavšetky formy obťažovania vo verejnej aj súkromnej sfére,to aj prostredníctvom iniciatívoblasti zvyšovania informovanosti zameraných na zmenu správania.

4.    Zmluvné strany prijímajú opatrenia na zvýšenie účasti žiendievčat na verejnompolitickom životena zohľadňovanie ich názorovtýchto oblastiach vrátanerámci volebných, politických, riadiacichrozvojových procesov,miestnych samosprávach, tradičnýchzvykových mechanizmoch, na vedúcich pozíciách,ústavných orgánoch, štátom vlastnených podnikoch a v rámci úsiliabudovanie mieruzmierenie.

5.    Zmluvné strany posilňujú vnútroštátneregionálne inštitúcie, aby sa mohli zaoberať riešením otázok súvisiacich so všetkými formami násilia páchaného na ženáchdievčatách vrátane predchádzania všetkým formám sexuálneho násiliarodovo motivovaného násiliaochrany pred ním, mechanizmov vyšetrovania obťažovaniavyvodzovania zodpovednostiposkytovania starostlivostipodpory obetiam. Snažia sa zosúladiť vnútroštátne právne predpisyiné predpisyregionálne rámcepríslušnými medzinárodnými dohovormiregionálnymi rámcami.


6.    Zmluvné strany sa zaväzujúplnom rozsahuúčinne vykonávať Pekinskú deklaráciuakčnú platformu, akčný program Medzinárodnej konferenciepopuláciirozvojivýsledky súvisiacich konferenciípreskúmaní. Stanovujú politikynavrhujú programy, ktorých cieľom je dosiahnutie všeobecného prístupucenovo dostupným, komplexnýmintegrovaným kvalitným službámoblasti sexuálnehoreprodukčného zdraviaprimeranými programami poradenstva, informáciísexuálneho vzdelávania, podľa potreby so zreteľom na medzinárodné technické usmernenia UNESCOsexuálnej výchove, ako aj poskytovanie služieb starostlivostisexuálnereprodukčné zdravie. Podľa potreby zmluvné strany podporujú účinné vykonávanie ázijskéhotichomorského ministerského vyhláseniapopuláciirozvoji.

ČLÁNOK 50

Mládež

1.    Zmluvné strany vytvárajú riadiace štruktúrycieľom využiť prínos mládežeposilniť postavenie mladých ľudízvyšujú ich vplyv na rozhodovacie procesyich aktívnu účasť na politickom živote, úsilíbudovanie mieruzmierení. Podporujú vyššiu účasť mladých ľudí na environmentálnych opatreniach, najmä na programoch monitorovania zmeny klímyadaptácie na zmenu klímy.

2.    Zmluvné strany podporujú mladých podnikateľovdôstojné pracovné miesta pre mladých ľudí, pričom sa osobitná pozornosť venuje mládežiprocese vzdelávania, zamestnávania alebo odbornej prípravy, aby sa jej pomohlo získať zručnosti relevantné na nájdenie zamestnania na trhu práce.


3.    Zmluvné strany rozvíjajú sociálnejustičné programy na predchádzanie kriminalite mladistvýchna ich začlenenie do hospodárskehospoločenského života. Podporujú inštitúcie, ako sú školy, náboženské organizáciemládežnícke organizácie, ktoré môžu prispievaťbudovaniu odolnosti zraniteľných spoločenstievrizikovej mládeže.

4.    Zmluvné strany prijímajú opatrenia na zlepšenieposilnenie systémovzáruk ochrany dieťaťa. Podporujú opatrenia na ukončenie detskej prácetýrania detí, skoréhonúteného manželstvatelesných trestov.

ČLÁNOK 51

Osoby so zdravotným postihnutím

1.    Zmluvné strany podporujú, chrániauplatňujú práva osôb so zdravotným postihnutím bez akejkoľvek diskriminácie. Prijímajú konkrétne opatrenia na zabezpečenie ich plného začlenenia do spoločnosti prostredníctvom rovnakého prístupusociálnym službám,to ajslužbámoblasti vzdelávaniazdravotným službám,na zabezpečenie ich účinnej účasti na trhoch práceiných hospodárskych príležitostiach.

2.    Zmluvné strany vyzývajú na ratifikáciu Dohovoru OSNprávach osôb so zdravotným postihnutímnáležitým zohľadnením ich príslušných politických rámcovpodporujú jeho účinné vykonávanie.


ČLÁNOK 52

Kultúra, šport a kontakty medzi ľuďmi

1.    Zmluvné strany podporujú ochranuzveľaďovanie hmotnéhonehmotného kultúrneho dedičstva, ako aj rozmanitosť kultúrnych prejavovcieľom zlepšiť vzájomné porozumenierozvíjať vyvážené kultúrne výmeny. Spolupracujúcieľom podporiť uchovávaniepropagáciu tradičného umeniakultúry, vedomostí pôvodného obyvateľstvakultúrnej rozmanitostipodporujú investícietejto oblasti.

2.    Zmluvné strany podporujú kreatívnykultúrny priemyselkultúrny cestovný ruch ako hnacie sily vytvárania pracovných miestudržateľného rastu. Usilujú sapodporu mobility pracovníkovkultúrnychkreatívnych odvetvíšírenia umeleckých dielvykonávajú spoločné iniciatívyrôznych kultúrnychkreatívnych sférach. Podporujú posilnenie hospodárskeho postavenia žienmládeže prostredníctvom kultúrnych hodnotových reťazcov,to podporou verejno-súkromných partnerstiev na účely kultúrnej produkciezačleňovania kultúry, pričom zohľadňujú svoje príslušné politické rámce vrátane tichomorskej regionálnej kultúrnej stratégie.

3.    Zmluvné strany podporujú tvorivosťinovácie, výmenu vedomostí, medzinárodnúregionálnu spoločnú tvorbumožnosti prístupu na trh pre tovaryslužby kultúrneho charakteru. Vytvárajú regulačné rámce pre jednotlivé odvetviaposkytujú inštitucionálnu podporu, ktorou sa okrem iného chránia práva duševného vlastníctva kreatívnych diel.


4.    Zmluvné strany podporujú výmenykultúrnom odvetví vrátane výmen medzi inštitúciami, ako sú múzeákonzervatóriá,podporujú medzikultúrny dialóg medzi ľuďmi, ako aj medzi príslušnými zainteresovanými stranami. Podporujú mobilitu mladých ľudípracovníkovmládežou ako prostriedku na podporu medzikultúrneho dialóguzískavanie vedomostí, zručnostíschopností mimo formálnych vzdelávacích systémov. Usilujú sa vykonávať príslušné iniciatívyoblasti mobility vo vysokoškolskom vzdelávanícieľom podporovať spoluprácumodernizáciu vo vysokoškolskom vzdelávanípodporovať mobilitu študentovakademickú mobilitu.

5.    Zmluvné strany podporujú šport ako hnaciu silu udržateľného rozvoja, inkluzívneho hospodárskeho rastu, sociálneho začlenenia, nediskrimináciepresadzovania ľudských práv. Usilujú sabudovanie kapacít, rozvoj primeraných zariadenípodporu vyššej účasti ľudí na športovýchiných telovýchovných činnostiachosobitným dôrazom na mládežženy. Podporujú šport ako prostriedok medzikultúrneho dialóguspolupráce medzi národmiako prostriedok predchádzania konfliktomnásiliuzmierenia po ukončení konfliktu.


NA DÔKAZ TOHO dolupodpísaní splnomocnení zástupcovia, náležite na tento účel oprávnení, podpísali túto dohodu.

V

   Za Belgické kráľovstvo,

   

   Za Bulharskú republiku,

   Za Českú republiku,

   

   Za Dánske kráľovstvo,

   

   Za Spolkovú republiku Nemecko,

   

   Za Estónsku republiku,

   

   Za Írsko,

   

   Za Helénsku republiku,

   

   Za Španielske kráľovstvo,

   

   Za Francúzsku republiku,

   


   Za Chorvátsku republiku,

   

   Za Taliansku republiku,

   

   Za Cyperskú republiku,

   

   Za Lotyšskú republiku

   

   Za Litovskú republiku,

   

   Za Luxemburské veľkovojvodstvo,

   Za Maďarsko,

   

   Za Maltskú republiku,

   

   Za Holandské kráľovstvo,

   

   Za Rakúsku republiku,

   

   Za Poľskú republiku,

   

   Za Portugalskú republiku,

   

   Za Rumunsko,

   


   Za Slovinskú republiku,

   

   Za Slovenskú republiku,

   

   Za Fínsku republiku,

   

   Za Švédske kráľovstvo,

   Za Európsku Úniu,

   

   Za Angolskú republiku,

   

   Za AntiguuBarbudu,

   Za Bahamské spoločenstvo,

   Za Barbados,

   Za Belize,

   Za Beninskú republiku,

   Za Botswanskú republiku,


   Za Burkinu Faso

   Za Burundskú republiku,

   Za Kapverdskú republiku,

   Za Kamerunskú republiku,

   

   Za Stredoafrickú republiku,

   Za Čadskú republiku

   Za Komorský zväz,

   Za Konžskú republiku,

   Za Cookove ostrovy,

   Za Republiku Pobrežia Slonoviny,

   Za Kubánsku republiku,

   Za Konžskú demokratickú republiku,


   Za Džibutskú republiku,

   Za Dominické spoločenstvo,

   Za Dominikánsku republiku,

   Za Republiku Rovníkovej Guiney,

   Za Eritrejský štát,

   Za Eswatinské kráľovstvo,

   Za Etiópsku federatívnu demokratickú republiku,

   Za Fidžijskú republiku,

   Za Gabonskú republiku,

   Za Gambijskú republiku,

   Za Ghanskú republiku,

   Za Grenadu,


   Za Guinejskú republiku,

   Za Guinejsko-Bissauskú republiku,

   Za Guyanskú kooperatívnu republiku,

   Za Haitskú republiku,

   Za Jamajku,

   Za Kenskú republiku,

   Za Kiribatskú republiku,

   Za Lesothské kráľovstvo,

   Za Libérijskú republiku,

   Za Madagaskarskú republiku,

   Za Malawijskú republiku,

   Za Maldivskú republiku,

   Za Malijskú republiku,


   Za Republiku Marshallových ostrovov,

   Za Mauritánsku islamskú republiku,

   Za Maurícijskú republiku,

   Za Mikronézske federatívne štáty,

   Za Mozambickú republiku,

   Za Namíbijskú republiku,

   Za Nauruskú republiku,

   Za Nigerskú republiku,

   Za Nigérijskú federatívnu republiku,

   Za Niue,

   Za Palauskú republiku,

   Za Nezávislý štát Papuu-Novú Guineu,


   Za Rwandskú republiku,

   Za Federáciu Svätého KrištofaNevisu,

   Za Svätú Luciu,

   Za Svätý VincentGrenadíny,

   Za Samojský nezávislý štát,

   Za Demokratickú republiku Svätého Tomáša    

   Princovho ostrova,

   Za Senegalskú republiku,

   Za Seychelskú republiku,

   Za Sierraleonskú republiku,

   Za Šalamúnove ostrovy,

   Za Somálsku federatívnu republiku,


   Za Sudánsku republiku,

   Za Surinamskú republiku,

   Za Tanzánijskú zjednotenú republiku,

   Za Východotimorskú demokratickú republiku,

   Za Togskú republiku,

   Za Tongské kráľovstvo,

   Za Republiku TrinidaduTobaga,

   Za Tuvalu,

   Za Ugandskú republiku,

   Za Vanuatskú republiku,

   Za Zambijskú republiku,

   Za Zimbabwiansku republiku

________________

PRÍLOHA I

PROCESY NÁVRATU A READMISIE

1.    Vymedzenie pojmov

Na účely tejto prílohy sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

(1)    „žiadajúci štát“ je štát (jedenčlenov organizácie OAKTŠ alebo jedenčlenských štátov Európskej únie), ktorý predkladá žiadosťreadmisiu podľa článku 74 ods. 3 všeobecnej časti tejto dohody;

(2)    „požiadaný štát“ je štát (jedenčlenov organizácie OAKTŠ alebo jedenčlenských štátovEurópskej únie), ktorému je predložená žiadosťreadmisiu podľa článku 74 ods. 3 všeobecnej časti tejto dohody.


2.    Návratreadmisia osôb bez platného cestovného dokladu

Procesy návratu a readmisie sa vykonávajú takto:

Ak je osoba, ktorá podlieha žiadosti o readmisiu, držiteľom cestovného pasu, ktorého platnosť uplynula, platného preukazu totožnosti alebo preukazu totožnosti, ktorého platnosť uplynula, alebo iného úradného dokladu totožnosti s fotografiou, alebo ak bola totožnosť osoby potvrdená všetkými primeranými prostriedkami, a to aj ako výsledok prehliadky vykonanej v záznamoch žiadosti o udelenie víza alebo akýchkoľvek iných úradných záznamoch žiadajúceho štátu, požiadaný štát po prijatí príslušných informácií poskytne platné cestovné doklady čo najskôr od prijatia žiadosti žiadajúceho štátu, pokiaľ sa neuvedie opodstatnený dôvod na predĺženie lehoty, v takom prípade požiadaný štát poskytne cestovné doklady v čo najkratšom možnom čase, alebo

V iných prípadoch, ak je potrebné overiť štátnu príslušnosť osoby, ktorá podlieha žiadosti o readmisiu, požiadaný štát vykoná potrebné overenie hneď po prijatí žiadosti od žiadajúceho štátu s použitím najvhodnejšieho a najefektívnejšieho identifikačného postupu vrátane rozhovoru na účely identifikácie na žiadosť žiadajúceho štátu. Žiadajúci štát a požiadaný štát nahliadnu do registrov s biometrickými údajmi, ak sú k dispozícii.


V každom prípade, keď sa požiadanému štátu doručí žiadosť o readmisiu pre jedného z jeho štátnych príslušníkov, odpovie najneskôr do 30 dní od podania takejto žiadosti v súlade s lehotami stanovenými v norme 5.26 kapitoly 5 prílohy 9 k Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve uzavretom v Chicagu 7. decembra 1944 tak, že poskytne svojim štátnym príslušníkom príslušné cestovné doklady na účely návratu alebo oznámi žiadajúcemu štátu, že dotknutá osoba nie je jeho štátnym príslušníkom.

3.    Dopravný prostriedok na účely návratu

Návrat sa uskutoční akýmkoľvek dopravným prostriedkom v súlade s povinnosťami stanovenými v článku 74 všeobecnej časti tejto dohody, pričom sa najprv oznámi požiadanému štátu. Návrat vzdušnou cestou sa neobmedzuje len na využitie pravidelných letov.

4.    Návrat maloletých osôb bez sprievodu

S cieľom zabezpečiť najlepší záujem dieťaťa môže byť maloletá osoba bez sprievodu vrátená len členovi jeho rodiny, stanovenému poručníkovi, iným orgánom stanoveným vo vnútroštátnych právnych predpisoch alebo primeraným prijímacím zariadeniam požiadaného štátu.


5.    Dvojstranné dohodydojednania

Na žiadosť zmluvnej strany, zmluvné strany bez toho, aby bola dotknutá priama uplatniteľnosť hlavy VI kapitoly 4 všeobecnej časti tejto dohody a tejto prílohy, uzavrú dvojstranné dohody alebo dojednania upravujúce osobitné povinnosti týkajúce sa návratu a readmisie štátnych príslušníkov členského štátu Európskej únie a dotknutého člena organizácie OAKTŠ. Tieto dohody alebo dojednania zahŕňajú kratšie lehoty na identifikáciu a vydanie cestovných dokladov, čím sa ďalej uľahčuje vykonávanie tejto prílohy. Ak to ktorákoľvek zo zmluvných strán takejto dohody alebo dojednania považuje za nevyhnutné, takéto dvojstranné dohody alebo dojednania sa vzťahujú na dojednania týkajúce sa návratu a readmisie iných osôb ako štátnych príslušníkov zmluvných strán vrátane osôb bez štátneho príslušnosti, ktoré majú obvyklý pobyt na území požiadaného štátu.

Povinnosti stanovené v týchto dvojstranných dohodách alebo dojednaniach sú v súlade s ustanoveniami uvedenými v tejto prílohe.

________________

PRÍLOHA II

OPERÁCIE EURÓPSKEJ INVESTIČNEJ BANKY

ČLÁNOK 1

Právna subjektivita a právny štatút

1.    Európska investičná banka (ďalej len „EIB“)každá dcérska spoločnosť EIB majú úplnú právnu subjektivitu na území členov organizácie OAKTŠ, najmä vrátane schopnosti uzatvárať zmluvy, získavať hnuteľnýnehnuteľný majetoknakladaťnímbyť účastníkom súdnych konaní.

2.    EIBkaždej dcérskej spoločnosti EIB sa na území každého člena organizácie OAKTŠ poskytuje rovnaké zaobchádzaniesúvislostidaňovými pravidlamicolnými režimamištatút ako je priznané medzinárodnej inštitúcii pôsobiacejtomto členskom štáte organizácie OAKTŠ, ktorá jesúvislostitakýmito opatreniamištatútom najviac zvýhodnená.


ČLÁNOK 2

Bankové a finančné predpisy

EIB a akákoľvek dcérska spoločnosť EIB ako medzinárodná organizácia na území člena organizácie OAKTŠ môžu na účely predpokladané v tejto dohode vykonávať činnosti uvedené v štatúte EIB alebo takejto dcérskej spoločnosti, ktoré sa môžu meniť, okrem iného aj financovanie prostredníctvom úverov, dlhopisov, záruk, vlastného imania, kvázi vlastného imania alebo akýchkoľvek ďalších finančných nástrojov, poskytovanie alebo financovanie technickej pomoci, investovanie na peňažných trhoch, nákup a predaj cenných papierov a uskutočňovanie akejkoľvek ďalšej finančnej operácie súvisiacej s takouto činnosťou, ako aj vedenie bankových účtov v akejkoľvek mene.

ČLÁNOK 3

Devízy

1.    V prípade všetkých operácii uskutočnených EIB alebo akoukoľvek jej dcérskou spoločnosťou, ktoré sú financovanéprostriedkov EÚ na podporu dosiahnutia cieľov uvedenýchtejto dohode, členovia organizácie OAKTŠ zabezpečia, že:

a)    príjemcoviaprotistrany môžu podľa vtedajšieho výmenného kurzu previesť sumynárodnej mene dotknutého člena organizácia OAKTŠ potrebné na včasné zaplatenie všetkých súm splatných EIB alebo akejkoľvek dcérskej spoločnosti EIBsúvislostitakýmito operáciami na akúkoľvek voľne zameniteľnú menu; a


b)    sumy uvedenépísmene a) sú voľne, okamžiteúčinne prevoditeľné na území dotknutého člena organizácie OAKTŠ alebo mimo neho tak, aby takýto príjemca alebo protistrana ako sa uvádzapísmene a) mohli splniť svoje povinnosti voči EIB alebo voči tejto dcérskej spoločnosti.

2.    V prípade všetkých operácii uskutočnených EIB alebo akoukoľvek jej dcérskou spoločnosťou, ktoré sú financovanéprostriedkov EÚ na podporu dosiahnutia cieľov uvedenýchtejto dohode členovia organizácie OAKTŠ zabezpečia, aby EIB alebo takáto dcérska spoločnosť mohli:

a)    podľa vtedajšieho výmenného kurzu previesť sumynárodnej mene dotknutého člena organizácie OAKTŠ, ktoré prijala EIB alebo táto dcérska spoločnosť, na akúkoľvek voľne zameniteľnú menu;

b)    voľne, okamžiteúčinne previesť sumy prevedené ako sa uvádzapísmene a) mimo územia dotknutého člena organizácie OAKTŠ na také bankové účty, aké EIB alebo takáto dcérska spoločnosť môžu slobodne určiť, alebo narábaťtakýmito sumami na území dotknutého člena organizácie OAKTŠ; a

c)    podľa vtedajšieho výmenného kurzu previesť akékoľvek sumyakejkoľvek zameniteľnej mene do národnej meny dotknutého člena organizácie OAKTŠ.


ČLÁNOK 4

Uznávanie súdnych rozhodnutí

Každý člen organizácie OAKTŠ sa v súvislosti s akýmkoľvek sporom medzi EIB alebo akoukoľvek dcérskou spoločnosťou EIB a príjemcom alebo akoukoľvek treťou stranou súvisiacou s činnosťami EIB alebo akejkoľvek dcérskej spoločnosti EIB zaväzuje dosiahnuť ciele tejto dohody:

a)    zabezpečiť, aby súdy člena organizácie OAKTŠ mali právomoc uznať konečné rozhodnutie vydané na základe riadneho procesu príslušným súdom vrátane Súdneho dvora Európskej únie alebo akéhokoľvek vnútroštátneho súdu členského štátu Európskej únie alebo akéhokoľvek rozhodcovského súdurozsahu povolenom ústavou takého člena organizácie OAKTŠ; a

b)    zabezpečiť výkon každého takéhoto rozhodnutiasúladejeho uplatniteľnými vnútroštátnymi pravidlamipostupmi.

________________

(1)    Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3.