EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli12. 9. 2023
COM(2023) 532 final
2023/0321(CNS)
Návrh
SMERNICA RADY
o iniciatíve Podnikanie v Európe: rámec pre zdaňovanie príjmov (BEFIT)
{SWD(2023) 308 final} - {SWD(2023) 309 final}
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli12. 9. 2023
COM(2023) 532 final
2023/0321(CNS)
Návrh
SMERNICA RADY
o iniciatíve Podnikanie v Európe: rámec pre zdaňovanie príjmov (BEFIT)
{SWD(2023) 308 final} - {SWD(2023) 309 final}
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.KONTEXT NÁVRHU
•Dôvody a ciele návrhu
Návrh rámca BEFIT bol oznámený v máji 2021 v oznámení o zdaňovaní podnikov v 21. storočí 1 . Takisto je zahrnutý do pracovného programu Komisie na rok 2023 2 a má význam aj z hľadiska vlastných zdrojov, ako sa uvádza v oznámení z roku 2021 o novej generácii vlastných zdrojov pre rozpočet Únie 3 .
Myšlienka vytvoriť spoločný rámec zdaňovania príjmu právnických osôb na podporu vnútorného trhu bola vždy súčasťou histórie Únie a prvýkrát sa objavila v politických dokumentoch Európskeho hospodárskeho spoločenstva už v 60. rokoch 20. storočia. Hoci oslavujeme 30 rokov vnútorného trhu, stále neexistujú spoločné pravidlá na výpočet zdaniteľného príjmu podnikov pôsobiacich v Únii. Podniky teda musia dodržiavať pravidlá (až) 27 rôznych vnútroštátnych daňových systémov, čo im sťažuje a zdražuje podnikanie v celej Únii. Zložitosť a nesúlad plynúce z interakcie rôznych daňových systémov vytvárajú pre podniky pôsobiace vo viacerých členských štátoch nerovnaké podmienky a zvyšujú daňovú neistotu a náklady na dodržiavanie daňových predpisov. To má nepriaznivý vplyv na fungovanie vnútorného trhu, pretože to odrádza od cezhraničného investovania a konkurenčne znevýhodňuje podniky Únie v porovnaní s podnikmi pôsobiacimi na trhoch porovnateľnej veľkosti inde vo svete.
Navyše princíp nezávislého vzťahu v transferovom oceňovaní, ktorý sa používa na oceňovanie transakcií medzi pridruženými podnikmi, vedie nielen k vyšším nákladom a dlhým sporom, ale vzhľadom na to, že sa opiera o dostupnosť porovnateľných transakcií, má nižšiu presnosť najmä v prípade transakcií týkajúcich sa nehmotného majetku (patenty, ochranné známky, goodwill atď.), pretože sú zo svojej podstaty jedinečné. Základ dane členských štátov je tak menej stabilný a podniky riskujú ľubovoľné oceňovanie dôležitej časti svojich činností.
Na riešenie zistených problémov sa teraz môžu pri návrhu rámca BEFIT využiť cenné poznatky získané z dlhoročných rokovaní a súvisiacich analýz daňových spisov. Najmä návrhy na spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb z rokov 2011 4 a 2016 5 viedli k podrobnej výmene názorov a technické prístupy členských štátov sa počas týchto rokovaní významne zblížili. Tento návrh nahrádza návrhy Komisie na spoločný základ dane z príjmov právnických osôb a spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb, ktoré sa sťahujú. V rámci BEFIT sa zohľadnia získané poznatky a zmeny v modernom hospodárstve, ktoré sa vyznačuje čoraz väčšou globalizáciou a digitalizáciou.
Kontext daňovej politiky Únie sa v posledných rokoch výrazne zmenil. Kľúčové koncepcie iniciatív v oblasti dane z príjmov právnických osôb a následné diskusie boli uchopené v iných a širších súvislostiach ako v predchádzajúcich obdobiach. Rada, Parlament a Komisia sa v roku 2020 dohodli, že spoločný základ dane z príjmov právnických osôb by mohol predstavovať základ nového vlastného zdroja, ktorý Komisia navrhne 6 . V roku 2021 sa ako súčasť vyhlásenia inkluzívneho rámca OECD/G20 o dvojpilierovom riešení 7 viac ako 135 krajín dohodlo na tom, že výpočet efektívnej sadzby dane veľkej nadnárodnej skupiny bude vychádzať z konsolidovanej účtovnej závierky skupiny (druhý pilier) a pomocou rozdeľovania na základe vzorca sa zdaniteľné zisky čiastočne prerozdelia (prvý pilier). Dohodu o druhom pilieri schválili členské štáty, ktoré v decembri 2021 jednomyseľne prijali smernicu o zabezpečení globálnej minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín v Únii (smernica o druhom pilieri) 8 . Politiky Únie teda môžu vychádzať nielen z vlastných skúseností, ale aj z tohto vývoja v oblasti zdaňovania právnických osôb, ktorý prebieha na medzinárodnej úrovni.
Aj vďaka technologickému pokroku a zvýšenej administratívnej kapacite daňových orgánov v členských štátoch má návrh na zavedenie a spravovanie daňového rámca pre celú Úniu vyhliadky na to, že jeho vykonávanie bude efektívnejšie a uskutočniteľné. Navyše v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a v kontexte hospodárskej neistoty vyvolanej útočnou vojnou Ruska voči Ukrajine sú spoľahlivé pravidlá a stabilné verejné príjmy ešte dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. Základy dane členských štátov sa však menia aj v dôsledku megatrendov, akými sú globalizácia, digitalizácia, zmena klímy, zhoršovanie životného prostredia, starnutie obyvateľstva a transformácia trhu práce. Najmä globalizácia a digitalizácia otvárajú cestu presunu ziskov za pomoci praktík daňového plánovania, ktoré Únia a členské štáty predtým riešili prijímaním opatrení proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Tieto opatrenia boli úspešné pri riešení konkrétnych problémov, ale takisto skomplikovali daňové systémy, v ktorých sa musia podniky orientovať. Vzniká preto čoraz naliehavejšia úloha, aby sa prostredníctvom daňovej politiky Únie zabezpečilo, že základy dane členských štátov budú spoľahlivé, udržateľné a chránené pred zneužívaním a zároveň sa vnútorný trh zjednoduší.
Cieľom tohto návrhu je dosiahnuť zosúladenie všetkých aspektov zavedením spoločného rámca pre zdaňovanie príjmu právnických osôb v Únii. Spoločným rámcom sa zjednoduší daňové prostredie na vnútornom trhu, pretože nahradí súčasných 27 rôznych spôsobov určovania základu dane pre skupiny spoločností, ktorých kombinované ročné výnosy presahujú 750 miliónov EUR. Vďaka tomu sa dosiahnu rovnaké podmienky, zvýši sa právna istota, znížia sa náklady na dodržiavanie predpisov, podniky budú motivované, aby pôsobili cezhranične, a stimulujú sa investície a rast v Únii.
Komisia spolu s týmto návrhom prijala samostatný návrh o transferovom oceňovaní, na ktorý sa vzťahuje tá istá správa o posúdení vplyvu.
•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky
Táto smernica je v súlade s niekoľkými nedávnymi návrhmi Komisie, ktoré boli takisto oznámené v oznámení o zdaňovaní podnikov v 21. storočí, a dopĺňa ich. Ide najmä o návrh „DEBRA“, ktorého cieľom je podporovať rast a inovácie obmedzením zvýhodňovania dlhu voči vlastnému imaniu pri zdaňovaní právnických osôb prostredníctvom systému odpočítateľných položiek 9 , a návrh „UNSHELL“, ktorého cieľom je riešiť zneužívanie schránkových subjektov na daňové účely prostredníctvom nových opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam 10 .
Táto iniciatíva je takisto plne v súlade s existujúcimi politikami Únie v oblasti priameho zdaňovania. Cieľom smernice o materských a dcérskych spoločnostiach, 11 smernice o výplate úrokov a licenčných poplatkov 12 a smernice o zlúčeniach 13 bolo bojovať proti dvojitému zdaneniu podnikov. Rámec BEFIT vychádza z tejto politiky a jeho cieľom je poskytnúť komplexnejšie riešenie. Okrem toho smernica o administratívnej spolupráci v oblasti daní (DAC) 14 zabezpečuje spoluprácu a výmenu rôznych druhov informácií medzi daňovými správami členských štátov. Najmä od roku 2017 sa v revízii DAC4 15 vyžaduje, aby hlavné materské subjekty nadnárodných skupín podnikov predkladali správy podľa jednotlivých krajín obsahujúce informácie o príjmoch, ziskoch, daniach, zamestnancoch a hmotnom majetku, ako aj o ich základných subjektoch. Tieto informácie si členské štáty navzájom vymieňajú. Systém správy rámca BEFIT bude využívať túto existujúcu spoluprácu a ešte ju zefektívni.
Tento návrh je takisto v súlade so smernicou o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam (ATAD) 16 , ktorá bola prijatá v roku 2016 s cieľom riešiť praktiky vyhýbania sa daňovým povinnostiam. Rámec BEFIT nie je v rozpore s týmito pravidlami. Podniky, ktoré patria do pôsobnosti rámca BEFIT, môžu v tomto ohľade dokonca získať výhodu väčšej daňovej istoty. Ich daňová situácia bude transparentnejšia a jasnejšia v porovnaní s tým, keď musia štruktúrovať svoju prevádzku podľa viacerých vnútroštátnych právnych rámcov a súčasne zabezpečovať, aby dodržiavali hlavný účel každého rámca a vyhýbali sa nezrovnalostiam. Jediným ustanovením, v ktorom je potrebné zabezpečiť súlad návrhu rámca BEFIT, je pravidlo o obmedzení zahrnutia úrokov (článok 4 ATAD). Preto návrh obsahuje osobitné ustanovenie, ktorým sa toto opatrenie prispôsobí rozmeru cezhraničnej skupiny namiesto toho, aby sa pravidlo uplatňovalo samostatne na jednotlivé podniky (článok 13).
Návrh je v súlade aj s implementáciou dvojpilierového riešenia inkluzívneho rámca OECD/G20. Inkluzívny rámec OECD/G20 bol ako rozšírenie projektu OECD/G20 na zabránenie narúšaniu základu dane a presunu ziskov (BEPS) v roku 2015, a najmä správy o opatrení 1 projektu BEPS týkajúcej sa riešenia daňových výziev v digitálnom hospodárstve, vytvorený na riešenie daňových výziev vyplývajúcich z digitalizácie. Tento prístup sa zameriaval na dva rôzne, ale súvisiace pracovné okruhy a v roku 2021 jurisdikcie na celom svete dosiahli historickú dohodu o dvojpilierovom riešení. Prvý pilier zahŕňa čiastočné prerozdelenie práva zdaňovať medzi trhové jurisdikcie (suma A) a zjednodušenie princípu nezávislého vzťahu pre určité činnosti (suma B). Druhý pilier obsahuje globálne pravidlá proti narúšaniu základu dane (GloBE), čo sú dve vzájomne prepojené vnútroštátne pravidlá zabezpečujúce minimálne efektívne zdanenie vo výške 15 %, a pravidlo o podliehaní zdaneniu (STTR), čo je pravidlo založené na zmluve umožňujúce minimálnu sadzbu 9 % z určitých platieb. Dňa 15. decembra 2022 Únia prijala smernicu o druhom pilieri s cieľom jednotne vykonávať pravidlá GloBE v Únii. Ďalšiu prácu inkluzívneho rámca OECD/G20 na riešení zostávajúcich prvkov dvojpilierového riešenia schválilo 138 krajín a jurisdikcií 11. júla 2023 17 . Tento návrh vychádza z toho, čo sa úspešne zavŕšilo v uvedených dvoch pilieroch, a jeho cieľom je poskytnúť podnikom v Únii jednoduchosť a istotu ucelenejším spôsobom.
•Súlad s ostatnými politikami Únie
Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová vo svojej správe o stave Únie z roku 2022 oznámila, že Komisia predloží balík pomoci pre malé a stredné podniky. Tento balík by mal poskytovať potrebnú podporu na zabezpečenie peňažného toku, zjednodušenie a investovanie a rast. To by malo malým a stredným podnikom uľahčiť podnikanie na vnútornom trhu. V tejto súvislosti sa očakáva, že súvisiaci návrh smernice pre MSP s obmedzenou zdaniteľnou prítomnosťou v zahraničí [len prostredníctvom stálych prevádzkarní v inom členskom štáte (iných členských štátoch)] doplní súbor iniciatív Komisie na zjednodušenie zdaňovania právnických osôb. Tým sa zabezpečí, aby boli aj skupiny MSP motivované expandovať cez hranice a aby vysoké náklady na dodržiavanie daňových predpisov nebránili MSP naplno využívať príležitosti na vnútornom trhu.
Rámec BEFIT a balík pomoci pre MSP sa navzájom dopĺňajú. Obidve iniciatívy sú zamerané na zjednodušovanie fungovania podnikov. V oblasti zdaňovania je cieľom balíka pomoci pre MSP zabezpečiť zjednodušenie pre MSP s obmedzenou prítomnosťou v zahraničí, zatiaľ čo rámec BEFIT sa zameriava na veľké skupiny podnikov, ktoré už majú rozsiahlu cezhraničnú činnosť. Rámec BEFIT však ponúka dobrovoľné pravidlá pre MSP, ktoré sú súčasťou skupiny, ktorá podáva konsolidovanú účtovnú závierku. Dobrovoľný rozsah pôsobnosti im umožní vybrať si najjednoduchšiu a nákladovo najefektívnejšiu možnosť podľa ich individuálnych potrieb.
2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA
•Právny základ
Tento návrh patrí do rozsahu pôsobnosti článku 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Cieľom pravidiel uvedených v návrhu je aproximovať zákony, právne predpisy alebo administratívne postupy členských štátov, keďže priamo ovplyvňujú vytvorenie alebo fungovanie vnútorného trhu. Prijme sa preto na základe mimoriadneho legislatívneho postupu v súlade s týmto článkom a vo forme smernice. Únia sa o svoje právomoci v tejto oblasti delí s členskými štátmi.
•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)
Podniky v Únii čoraz viac pôsobia na vnútornom trhu cezhranične, ale súčasný daňový rámec v Únii je zložený z 27 rôznych systémov dane z príjmov právnických osôb. Takéto veľké množstvo pravidiel vedie k fragmentácii a predstavuje závažnú prekážku podnikateľskej činnosti na vnútornom trhu. Cezhraničné podniky skutočne čelia vysokým nákladom na dodržiavanie daňových predpisov na vnútornom trhu, pretože musia dodržiavať rôzne právne rámce. Navyše rozdiely medzi členskými štátmi vytvárajú nesúlad, ktorý môže viesť k dvojitému nezdaneniu a neúmyselným daňovým výhodám.
Týmto problémom čelia všetky členské štáty a nemožno ich účinne riešiť vnútroštátnymi opatreniami. Keďže sú v prvom rade dôsledkom rozdielnych daňových systémov, nekoordinované opatrenia na vnútroštátnej úrovni by mali nedostatočný účinok. Podobne môže byť prospešná aj lepšia spolupráca, tento prístup je však hlavne dvojstranný, pričom prináša limitovaný výsledok najmä pre skupiny, ktoré pôsobia vo viac ako dvoch členských štátoch.
V tomto kontexte môže byť účinná len iniciatíva na úrovni Únie, ktorou sa stanoví spoločný súbor pravidiel. Zložitosť a jej dôsledky by sa výrazne znížili, ak by sa pre skupiny podnikov zaviedli jednotné pravidlá pre daň z príjmov právnických osôb platné v celej Únii. Takisto nezrovnalosti možno nielen korigovať, ale úplne odstrániť len vtedy, ak sa problém rieši spoločnými pravidlami.
Ak sa prijmú opatrenia na úrovni Únie, bude to mať jasnú pridanú hodnotu. Napríklad agregáciou základov dane členov skupiny do jedného celku spolu s jednoduchým spôsobom priraďovania ziskov v rámci skupiny by sa stanovila metóda na určenie daňovej povinnosti skupín podnikov objektívnejším a menej nákladným spôsobom. Používanie tejto metódy členskými štátmi samostatne by však nebolo účinné, pretože by zostalo riziko dvojitého zdanenia a sporov, ak by spôsob priraďovania zisku nebol jednotný pre celú skupinu a základ dane skupiny, ktorý sa má priraďovať, by sa nepočítal podľa jedného súboru pravidiel.
Spoločné hmotnoprávne pravidlá sa takisto môžu spravovať prostredníctvom spoločného rámca, ktorý by mal jednoznačné výhody pre podniky a daňové správy v Únii. Namiesto podania v každom členskom štáte by jednotné kontaktné miesto umožňovalo skupinám podnikov splniť požiadavky prostredníctvom jedného subjektu. Daňové správy, ktoré v súčasnosti vymeriavajú daňové povinnosti tých istých cezhraničných podnikov samostatne, každá z nich len pomocou vlastných zdrojov, by mohli spoločne využívať tieto zdroje účinnejším a cielenejším spôsobom. Okrem toho cezhraničné záležitosti si môžu vyžadovať dohodu medzi rôznymi členskými štátmi a často vedú k zdĺhavým sporom alebo postupom. Spoločný administratívny rámec by tak podnikom v Únii takisto umožnil, aby včas získali určitý stupeň istoty v súvislosti s určitými prvkami.
Táto iniciatíva je teda v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 ods. 3 ZFEÚ, keďže ciele nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov a spoločný prístup všetkých členských štátov by mal najvyššiu šancu na dosiahnutie zamýšľaných cieľov.
•Proporcionalita
Plánované opatrenia nepresahujú rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie príslušných cieľov, sú teda v súlade so zásadami proporcionality. V návrhu sa nepredpisuje úplná harmonizácia systémov dane z príjmov právnických osôb, ale stanovujú sa len spoločné pravidlá na určenie zdaniteľného príjmu (veľkých) skupín podnikov v Únii. Je to potrebné na dosiahnutie cieľov iniciatívy a pravidlá sú dôsledne obmedzené na to, čo je nevyhnutne potrebné.
Sadzba dane a politiky presadzovania zostanú plne v kompetencii členských štátov. Rozsah navrhovaných opatrení sa týka len základu dane. Návrhom sa zavedú pravidlá len vtedy, ak je to potrebné, aby sa podnikom v Únii umožnilo vypočítať si základ dane v celej Únii podľa jediného súboru pravidiel. To znamená, že nový základ dane BEFIT bude založený predovšetkým na existujúcich pravidlách finančného účtovníctva, ktoré už boli prijaté v rámci práva Únie, t. j. buď vnútroštátnych všeobecne uznávaných účtovných zásadách (GAAP) členských štátov, alebo medzinárodných štandardoch finančného výkazníctva (IFRS). Návrh neharmonizuje pravidlá základu dane vo všeobecnosti, ale len tam, kde je to potrebné, a umožňuje dodatočné úpravy po priradení základu dane BEFIT s ohľadom na potreby vnútroštátnej politiky.
Aby sa zabezpečilo, že iniciatíva neprekračuje rámec toho, čo je potrebné, pravidlá budú navyše voliteľné pre väčšinu podnikov, ktoré môžu naďalej uplatňovať existujúce pravidlá členských štátov. Povinný rozsah pôsobnosti sa obmedzuje na členov veľkých skupín, ktorí pôsobia v Únii a patria aj do rozsahu pôsobnosti smernice o druhom pilieri, s výnimkou prípadov, keď veľká skupina má sídlo mimo Únie, ale v obmedzenom rozsahu pôsobí na vnútornom trhu (prahová hodnota významnosti). Takýto cielený prístup sa prijíma s cieľom zabezpečiť konzistentnosť a súdržnosť v Únii a preto, že spoločné pravidlá podľa tejto smernice by boli prínosom najmä pre tieto podniky. Bude potom veľmi pravdepodobné, že budú mať silnú cezhraničnú prítomnosť a nové pravidlá budú čo možno najviac zosúladené s dvojpilierovým prístupom.
Jednotné uplatňovanie pravidiel rámca BEFIT na tieto skupiny by zabezpečilo súlad so smernicou o druhom pilieri. Umožní využiť interakcie a udržať náklady vykonávania na čo najnižšej úrovni. Základ dane BEFIT aj minimálna efektívna sadzba dane podľa druhého piliera by sa riešili na rovnakej úrovni, t. j. na úrovni skupiny v Únii. Zosúladiť sa dajú aj procesy; napríklad obidva vychádzajú z účtovnej závierky a v obidvoch prípadoch musia podniky uplatňovať daňové úpravy platné v celej Únii. Ide teda o primeraný krok na zjednodušenie našich daňových pravidiel a zvýšenie daňovej istoty v Únii.
Zavedenie nového daňového rámca pre podniky v Únii by znamenalo určité počiatočné náklady na prispôsobenie a administratívne zaťaženie. Odhaduje sa však, že tieto náklady budú vyvážené úsporami nákladov na dodržiavanie predpisov, ako aj zjednodušenými administratívnymi postupmi a z dlhodobého hľadiska lepším prideľovaním zdrojov zo strany podnikov a daňových správ.
Táto iniciatíva je teda v súlade aj so zásadou proporcionality stanovenou v článku 5 ods. 3 ZFEÚ, keďže jej obsah a forma neprekračujú rámec toho, čo je potrebné a primerané na dosiahnutie zamýšľaných cieľov.
•Výber nástroja
Návrh je návrhom smernice, ktorá je jediným prípustným právnym nástrojom podľa právneho základu (článok 115 ZFEÚ).
3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU
•Konzultácie so zainteresovanými stranami
V prípade tejto iniciatívy boli súčasťou stratégie konzultácií so zainteresovanými stranami verejné aj cielené konzultácie. V rámci verejnej konzultácie boli 13. októbra 2022 uverejnené výzva na predkladanie podkladov 18 a online prieskum, po ktorých nasledovalo 12-týždňové konzultačné obdobie, ktoré trvalo do 26. januára 2023. Cieľom bolo zhromaždiť názory zainteresovaných strán na kľúčové zásady, ktorými sa vymedzujú vlastnosti spoločného základu dane z príjmov právnických osôb v Únii. Celkovo sa v rámci konzultácie doručilo 123 príspevkov, z ktorých 46 tvorili príspevky spätnej väzby a 77 odpovede na prieskum verejnej konzultácie, pričom 29 z nich obsahovalo písomné podania, ktoré boli buď pripojené k spätnej väzbe, alebo zaslané e-mailom. Päťdesiatštyri zo 123 príspevkov predložili podnikateľské združenia, ktoré zastupujú všeobecné obchodné záujmy, daňových poradcov, právnikov alebo konkrétne podnikateľské sektory, napríklad poisťovníctvo. Respondentmi boli občania aj väčšie a menšie podniky, ako aj akademické a výskumné inštitúcie, mimovládne organizácie a odborové zväzy. Vnútroštátne orgány neposkytli žiadne príspevky.
Všetky prijaté príspevky boli v posúdení vplyvu zohľadnené. Súhrnná správa je priložená k správe o posúdení vplyvu a Komisia uverejnila na stránke konzultácie príspevky zainteresovaných strán a súhrnnú vecnú správu. Táto správa poskytuje podrobný prehľad profilov respondentov a prijatých príspevkov.
Uskutočnili sa aj cielené konzultácie a dvojstranné stretnutia s relevantnými zainteresovanými stranami (daňovníkmi podliehajúcimi dani z príjmov právnických osôb, na ktorých sa pravdepodobne bude vzťahovať rámec BEFIT, akademickými pracovníkmi, členskými štátmi). Súhrn zápisníc z pohovorov z cielených konzultácií je priložený k správe o posúdení vplyvu. Členské štáty boli takisto informované prostredníctvom zasadnutí pracovnej skupiny IV Komisie (priame zdaňovanie) a pracovnej skupiny Rady na vysokej úrovni.
Zo všetkých týchto výmen a príspevkov získaných od rôznych zainteresovaných strán možno dospieť k záveru, že hoci sa názory líšia, existuje všeobecná zhoda na problémoch vyplývajúcich z rozdielov medzi vnútroštátnymi daňovými systémami a na potrebe opatrenia v Únii, ktorým by sa riešila situácia spôsobujúca fragmentáciu a neefektivitu.
Názory na hlavné funkcie nového systému sa líšili viac. Návrh však obsahuje možnosti, ktoré respondenti v rámci verejnej konzultácie najviac preferovali, napríklad hybridný rozsah pôsobnosti, výpočet základu dane pomocou čo najmenšieho množstva úprav finančných účtov, umožnenie cezhraničného odpočtu strát a zjednodušenie povinností týkajúcich sa podávania informácií a oznámení. Pokiaľ ide o transakcie s pridruženými podnikmi mimo skupiny BEFIT, naďalej sa budú uplatňovať pravidlá transferového oceňovania, ale v návrhu sa uvádzajú referenčné hodnoty pre zjednodušený rámec posudzovania rizík. Najviac respondentov uprednostnilo túto možnosť.
•Získavanie a využívanie expertízy
Komisia sa pri štúdiu možných vplyvov iniciatívy opierala o odborné znalosti svojho Spoločného výskumného centra, ktoré použilo model CORTAX. Model CORTAX je model všeobecnej rovnováhy určený na vyhodnotenie účinkov reforiem dane z príjmov právnických osôb v 27 členských štátoch pomocou podrobných údajov z rôznych zdrojov.
Komisia pri príprave tohto návrhu nevyužila externé odborné znalosti.
•Posúdenie vplyvu
Posúdenie vplyvu sa vykonalo v rámci prípravy tejto iniciatívy, ako aj návrhu smernice o transferovom oceňovaní. Návrh správy o posúdení vplyvu bol predložený výboru Komisie pre kontrolu regulácie 26. apríla a zasadnutie sa uskutočnilo 24. mája 2023. Výbor pre kontrolu regulácie predložil 26. mája 2023 kladné stanovisko 19 s výhradami, v ktorom navrhol oblasti ďalšieho zlepšenia. Išlo hlavne o tieto oblasti: vytvoriť jasnejšie prepojenie s predchádzajúcimi návrhmi a prebiehajúcim medzinárodným vývojom v oblasti daní, podrobnejší opis odhadov nákladov na dodržiavanie predpisov, lepšie vysvetlenie nákladov a prínosov a jasnejší opis opatrení na monitorovanie.
Bola vypracovaná revidovaná správa o posúdení vplyvu, v ktorej sa riešili tieto výhrady. Napríklad sa objasnili poznatky získané z predchádzajúcich iniciatív v oblasti dane z príjmov právnických osôb a boli pridané prepojenia na dvojpilierový prístup OECD. Rozšírili sa aj odhady nákladov na dodržiavanie predpisov, a to v čo najväčšej miere, akú umožňujú dostupné údaje.
Zistilo sa, že je potrebné, aby sa iniciatívy posudzované v správe, ku ktorým výbor pre kontrolu regulácie poskytol kladné stanovisko s výhradou, predložili ako samostatné návrhy. Z tohto dôvodu sa v uvedenej správe o posúdení vplyvu posudzuje len vplyv návrhu smernice Rady o rámci BEFIT a návrhu smernice Rady o transferovom oceňovaní.
Správa o posúdení vplyvu tohto návrhu verne predstavuje analýzu rámca BEFIT a transferového oceňovania obsiahnutú v kontrolovanom návrhu posúdenia vplyvu a vzhľadom na to zahŕňa odporúčania výboru pre kontrolu regulácie.
V správe sa hodnotí vplyv na základe niekoľkých možností politiky. Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti rámca BEFIT, týmito možnosťami sú povinné, dobrovoľné a hybridné uplatňovanie, t. j. povinné pre niektoré skupiny a súčasne dobrovoľné pre iné. V prípade výpočtu základu dane sa možnosti vzťahujú na obmedzené úpravy finančných výkazov a komplexný súbor daňových pravidiel. Pri priraďovaní základu dane tieto možnosti predstavujú vzorec bez nehmotného majetku, vzorec zahŕňajúci nehmotný majetok a prechodnú metódu priraďovania. V prípade transakcií so spriaznenými osobami mimo skupiny BEFIT sa možnosti vzťahujú na zachovanie súčasného stavu a zavedenie „semaforového systému“ ako nástroja posudzovania rizík. Pokiaľ ide o administratívu, možnosťami sú pokročilé jednotné kontaktné miesto, limitované jednotné kontaktné miesto a hybridné jednotné kontaktné miesto.
Na posúdenie týchto možností sa v správe skúmajú tri verzie rámca BEFIT, t. j. tri kombinácie rôznych možností. Keďže posúdenie možností transferového oceňovania bude súčasťou samostatného návrhu, nebude v súhrne na účely tejto smernice.
Verzia č. 1 – Komplexný rámec BEFIT:
Rozsah pôsobnosti |
Výpočet základu dane |
Priradenie základu dane |
Posúdenie rizík transferového oceňovania |
Administratíva |
povinný pre všetky skupiny |
komplexný súbor pravidiel |
vzorec zahŕňajúci nehmotný majetok |
semaforový systém |
pokročilé jednotné kontaktné miesto |
V tejto verzii by sa navrhli pravidlá, ktoré by boli povinné pre všetkých daňovníkov, a obsahovala by najvyšší stupeň harmonizácie aj okamžité uplatňovanie. Táto kombinácia možností by zabezpečila čo najširší rozsah pôsobnosti a v dôsledku toho najväčšie zjednodušenie pre podniky v Únii a daňové orgány členských štátov, keďže by nahradila súčasné vnútroštátne pravidlá zdaňovania skupín v Únii.
Verzia č. 2 – Odľahčený rámec BEFIT:
Rozsah pôsobnosti |
Výpočet základu dane |
Priradenie základu dane |
Posúdenie rizík transferového oceňovania |
Administratíva |
dobrovoľný pre všetky skupiny |
obmedzené daňové úpravy |
prechodné pravidlo priraďovania |
ponechanie súčasných pravidiel |
limitované jednotné kontaktné miesto |
V tejto verzii by sa navrhli pravidlá, ktoré by boli prevažne dobrovoľné, s najnižšou mierou harmonizácie a plánovaným postupným uplatňovaním. Táto kombinácia možností by priniesla určité zmeny súčasného stavu, ale ich rozsah by bol užší, menej komplexný a s možnosťou postupného uplatňovania.
Verzia č. 3 – Zložený rámec BEFIT:
Rozsah pôsobnosti |
Výpočet základu dane |
Priradenie základu dane |
Posúdenie rizík transferového oceňovania |
Administratíva |
hybridný |
obmedzené daňové úpravy |
prechodné pravidlo priraďovania |
semaforový systém |
hybridné jednotné kontaktné miesto |
Toto je tretia, „prostredná verzia“, v ktorej sa kombinujú prvky povinnej harmonizácie a postupného uplatňovania. Zložený rámec BEFIT poskytuje hybridný prístup, pokiaľ ide o uplatňovanie aj rozsah pôsobnosti. Zabezpečil by spoločné a povinné pravidlá zamerané na veľké skupiny, ktoré majú s najväčšou pravdepodobnosťou cezhraničné štruktúry a činnosti, a preto sa dá očakávať, že by mali najväčší prospech zo zjednodušenia, ktoré BEFIT prináša.
•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie
Cieľom návrhu je znížiť regulačné zaťaženie pre daňovníkov aj pre daňové správy. Náklady na dodržiavanie daňových predpisov predstavujú pre podniky zaťaženie a ich zníženie bude hlavnou výhodou, ktorú vykonávanie iniciatívy prinesie. Odhadované zníženie nákladov na dodržiavanie predpisov sa uvádza v správe o posúdení vplyvu.
Na splnenie cieľov, ktorými sú zjednodušenie daňových pravidiel, stimulácia rastu a investícií a zároveň zabezpečenie spravodlivých a udržateľných daňových príjmov primeraným spôsobom, je preferovanou možnosťou iniciatívy hybridný rozsah pôsobnosti pre cezhraničné podniky v Únii. Podniky v Únii, okrem členov najväčších skupín nachádzajúcich sa v Únii, ktorí patria aj do rozsahu pôsobnosti smernice o druhom pilieri, sú oslobodené od povinného rozsahu pôsobnosti iniciatívy. Pre najväčšie skupiny budú pravidlá rámca BEFIT povinné, aby sa zabezpečila konzistentnosť a súdržnosť. Ostatné skupiny pod prahovou hodnotou, vrátane skupín MSP, budú mať možnosť uplatňovať pravidlá rámca BEFIT v závislosti od štruktúry ich podnikania. Tento dobrovoľný rozsah pôsobnosti by mal zabezpečiť, aby sa návrhom účinne znížilo regulačné zaťaženie. Podniky sa pravdepodobne rozhodnú tieto pravidlá uplatňovať, ak budú môcť využiť výhody zjednodušenia, ktoré pravidlá ponúkajú. V opačnom prípade môžu naďalej uplatňovať existujúce pravidlá. Týmto spôsobom sa rozsahom pôsobnosti návrhu zabezpečí, aby náklady MSP na dodržiavanie predpisov zostali nízke. Napokon, keďže cieľom návrhu je najmä riešiť potreby cezhraničných podnikov so zdaniteľnou prítomnosťou vo viac ako v jednom členskom štáte, veľa mikropodnikov nebude reálne patriť do jeho rozsahu pôsobnosti.
Daňové správy by mali takisto ťažiť z očakávaného poklesu problémov s transferovým oceňovaním, keďže podľa pravidiel rámca BEFIT sa zníži potreba dôkladného posúdenia súladu s princípom nezávislého vzťahu v prípade vnútroskupinových transakcií. Po prechodnom období by potreba oceňovania takýchto vnútroskupinových transakcií v súlade s princípom nezávislého vzťahu na daňové účely mohla dokonca zaniknúť. Takisto by sa mal znížiť počet sporov vzhľadom na to, že vytvorenie tímov BEFIT umožní daňovým správam dohodnúť sa na určitej miere včasnej istoty a účinnejšie riešiť vzniknuté problémy prostredníctvom konzultácie a koordinácie.
•Základné práva
Neočakáva sa, že by došlo k značnému vplyvu na základné práva, a navrhované opatrenia sú v súlade s právami, so slobodami a zásadami uvedenými v Charte základných práv Európskej únie 20 . Vyrovnaním podmienok, odstránením cezhraničných prekážok a poskytnutím väčšej daňovej istoty návrh zároveň prispeje k zamedzeniu akejkoľvek diskriminácie alebo neopodstatneného obmedzovania slobôd súvisiacich s podnikaním.
Práva na ochranu údajov, na ktoré sa vzťahuje Charta a všeobecné nariadenie o ochrane údajov 21 , sú zachované. Osobné údaje, napr. informácie o vlastníckych podieloch v skupine BEFIT, môžu spracúvať daňové správy, ale len na účely uplatňovania kapitoly IV, ako aj na účely preskúmania a dosiahnutia zhody o obsahu oznámenia s informáciami skupiny BEFIT a spracovania a posúdenia individuálnych daňových priznaní podľa kapitoly V. Osobné údaje sa môžu prenášať len medzi daňovými správami, ktoré sú zapojené do spravovania konkrétnej skupiny BEFIT. Objem prenášaných osobných údajov bude obmedzený na to, čo je nevyhnutné na zabezpečenie súladu a odhaľovanie daňových podvodov, daňových únikov či vyhýbania sa daňovým povinnostiam, a to v súlade s požiadavkami všeobecného nariadenia o ochrane údajov. Osobné údaje sa budú uchovávať len tak dlho, ako je potrebné na tento účel, v každom prípade nie dlhšie ako desať rokov.
•Iné vplyvy
Nezistili sa žiadne iné významné vplyvy. Návrh sa týka skupín spoločností vo všetkých sektoroch, ktoré podliehajú dani z príjmu právnických osôb v niektorom členskom štáte. Návrh ako taký neovplyvňuje súčasný spôsob podnikania a neočakáva sa, že bude mať priamy vplyv na ciele stanovené v Európskej zelenej dohode alebo v európskych právnych predpisoch v oblasti životného prostredia. Nepriamo sa možno domnievať, že spoločnosti by mohli využiť zdroje uvoľnené z nákladov na dodržiavanie daňových predpisov na investovanie do environmentálne udržateľnejších výrobných metód, ak si to želajú.
V návrhu sa dodržiava zásada „digitálne služby ako štandard“ a prispieva sa ním k dosiahnutiu digitálnej spoločnosti a hospodárstva na európsky spôsob.
Príslušnými cieľmi udržateľného rozvoja, ktoré návrh čiastočne rieši, sú cieľ 8 (Dôstojná práca a hospodársky rast) a cieľ 9 (Priemysel, inovácie a infraštruktúra), ako sa uvádza v prílohe 3 k posúdeniu vplyvu.
4.VPLYV NA ROZPOČET
Táto iniciatíva bude mať vplyv na rozpočet Komisie spojený s nástrojom spolupráce BEFIT. Daňové správy sa budú musieť podľa tejto iniciatívy úzko koordinovať a využívať komunikačné nástroje pre tímy BEFIT. Komisia na uľahčenie fungovania a komunikácie tímov BEFIT prijme potrebné praktické opatrenia vrátane opatrení na štandardizáciu oznamovania informácií medzi členmi tímov BEFIT využitím nástroja spolupráce BEFIT. Komisia bude zodpovedná za vývoj tohto nástroja (jednorazové náklady), ako aj za hosting, riadenie obsahu, šifrovanie a každoročnú údržbu. Náklady na tento nástroj spolupráce BEFIT sa odhadujú približne na 300 000 EUR jednorazovo (za prvý rok) a približne na 600 000 EUR ročne na jeho prevádzkovanie. Tieto náklady sa budú financovať z plánovaného finančného krytia programu Fiscalis. Podrobnosti sú uvedené v legislatívnom finančnom výkaze k tomuto návrhu.
5.ĎALŠIE PRVKY
•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ
Na účely monitorovania a hodnotenia vykonávania smernice bude najprv potrebné poskytnúť členským štátom čas a všetku potrebnú pomoc na správne vykonávanie pravidiel Európskej únie. Komisia bude hodnotiť uplatňovanie tejto smernice päť rokov po nadobudnutí jej účinnosti a podá Rade správu o jej fungovaní. Členské štáty by mali Komisii oznámiť znenie ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, a mali by takisto poskytnúť všetky relevantné informácie, ktorými disponujú a ktoré by Komisia mohla požadovať na účely hodnotenia.
Okrem hodnotenia sa bude účinnosť a efektívnosť iniciatívy pravidelne a priebežne monitorovať pomocou týchto vopred určených ukazovateľov: náklady na zavedenie a počiatočné prevádzkové náklady rámca BEFIT; počet skupín podnikov v povinnom rozsahu pôsobnosti návrhu, ako aj počet podnikov, ktoré sa dobrovoľne rozhodli uplatňovať tieto pravidlá; vývoj nákladov na dodržiavanie predpisov a počet sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia. Podrobnejšie informácie sa uvádzajú v správe o posúdení vplyvu, ktorá je priložená k tomuto návrhu.
•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu
V návrhu sa stanovuje spoločný súbor pravidiel na určenie základu dane spoločností, ktoré patria do skupiny, ktorá zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku, a podliehajú dani z príjmov právnických osôb v niektorom členskom štáte.
Hlavné aspekty návrhov:
Hybridný rozsah povinného a dobrovoľného uplatňovania
Podľa všeobecných ustanovení kapitoly I sa v návrhu vymedzuje hybridný rozsah uplatňovania pravidiel podľa tejto smernice. Povinný rozsah pôsobnosti sa vzťahuje na rovnaké skupiny ako druhý pilier (t. j. skupiny s ročnými kombinovanými výnosmi vo výške najmenej 750 miliónov EUR), ale obmedzuje sa na subjekty v skupine, ktoré patria do Únie a spĺňajú prahovú hodnotu 75 % vlastníckeho podielu (články 5 až 6). V prípade skupín so sídlom v tretích krajinách budú musieť ich členovia v Únii dosiahnuť ročné kombinované výnosy minimálne 50 miliónov EUR aspoň za dva zo štyroch finančných rokov bezprostredne predchádzajúcich finančnému roku, v ktorom skupina začala uplatňovať túto smernicu, a tento príjem bude musieť predstavovať aspoň 5 % celkových výnosov skupiny (článok 2 ods. 4). Tento prah významnosti zabezpečuje, aby požiadavky návrhu boli primerané prínosom.
Rozhodnutie zosúladiť povinný rozsah pôsobnosti s druhým pilierom bolo prijaté s vedomím, že títo daňovníci už v rámci smernice o druhom pilieri vykonávajú niekoľko súvisiacich prvkov, napríklad pokiaľ ide o výpočet zdaniteľného výsledku. Vytvára sa tak rovnováha medzi dosiahnutím potrebných zmien konzistentným spôsobom na jednej strane a udržaním jednoduchosti systému na strane druhej.
Iné, menšie skupiny sa môžu rozhodnúť tieto pravidlá uplatňovať, ak si to želajú, za predpokladu, že zostavujú konsolidovanú účtovnú závierku. Tento dobrovoľný rozsah pôsobnosti by mohol byť zvlášť zaujímavý pre menšie skupiny, ktoré pôsobia cezhranične, pretože majú menej zdrojov na to, aby ich venovali na dodržiavanie viacerých vnútroštátnych systémov dane z príjmov právnických osôb.
Ak skupina uplatňuje alebo sa rozhodne uplatňovať pravidlá tejto smernice, rámec sa bude uplatňovať na celú „skupinu BEFIT“, t. j. na všetky podniky v skupine s daňovou príslušnosťou v Únii a stále prevádzkarne skupiny nachádzajúce sa v Únii, ktoré spĺňajú prahovú hodnotu vlastníckeho podielu vo výške 75 %. Tieto subjekty sa nazývajú „členovia skupiny BEFIT“. Rozsah pôsobnosti sa vzťahuje na tieto subjekty.
Návrhom sa z jeho rozsahu pôsobnosti nevylučuje žiadne odvetvie. Charakteristiky odvetví sú zohľadnené v príslušných častiach návrhu. Platí to najmä pre medzinárodnú dopravu a ťažobné činnosti. Napríklad príjem z námornej dopravy často podlieha osobitným daňovým režimom, ktoré sú prispôsobené realite v tomto odvetví. V návrhu sa tento stav uznáva a príjmy z námornej dopravy, na ktoré sa vzťahuje režim dane z tonáže, sa nezahŕňajú do základu dane BEFIT.
Výpočet predbežného daňového výsledku každého člena skupiny BEFIT pomocou zjednodušenej metódy
Kapitola II obsahuje pravidlá na určenie predbežného daňového výsledku každého člena skupiny BEFIT. Ten sa určuje vykonaním úprav čistého príjmu alebo straty vo finančných účtoch podľa oddielu 2 a 3 a pravidiel podľa oddielu 4 o otázkach načasovania a kvantifikácie.
Podobne ako v druhom pilieri je východiskovým bodom účtovný výsledok hospodárenia vyplývajúci z finančných účtov, ktorý sa musí určiť podľa jedného účtovného štandardu pre celú skupinu BEFIT. Z toho dôvodu sa finančné účty každého člena skupiny BEFIT musia zosúladiť s účtovným štandardom hlavného materského subjektu, prípadne s účtovným štandardom podávajúceho subjektu, ak má skupina sídlo mimo Únie. Účtovný štandard musí byť uznávaný podľa práva Európskej únie, čo v podstate znamená, že to musia byť buď všeobecne uznávané účtovné zásady (GAAP) jedného z členských štátov, alebo medzinárodné štandardy finančného výkazníctva (IFRS), ako sa stanovuje v článku 7.
V záujme zjednodušenia sa úpravy obmedzujú na nevyhnutné minimum namiesto toho, aby sa vytváral podrobný rámec dane z príjmov právnických osôb. Z tohto dôvodu rámec BEFIT obsahuje menej daňových úprav ako druhý pilier, ktorý má iný účel, a to vypočítať vhodný oprávnený príjem na výšku splatnej dane.
Úpravy podľa rámca BEFIT sú uvedené v oddiele 2. Nasledujúce položky sa zahŕňajú, t. j. pripočítavajú sa späť v prípade, že boli odpočítané alebo ešte neboli zaznamenané v účtovných závierkach: finančné aktíva držané na obchodovanie (článok 11), náklady na prijaté úvery a pôžičky, ktoré sa platia subjektom mimo skupiny BEFIT nad rámec pravidla ATAD o obmedzení zahrnutia úrokov (článok 13), úpravy reálnej hodnoty a kapitálové zisky prijaté životnými poisťovňami v súvislosti so zmluvami viazanými na index alebo na podielové fondy (článok 14), pokuty, sankcie a nezákonné platby, napríklad úplatky (článok 16) a dane z príjmov právnických osôb, ktoré už boli zaplatené, alebo dorovnávacie dane pri uplatňovaní druhého piliera (článok 17).
Nasledujúce položky sa vylučujú, t. j. odpočítavajú sa od čistého finančného príjmu alebo straty, ak boli na finančných účtoch: dividendy a kapitálové zisky alebo straty z akcií alebo vlastníckych podielov v prípade významného vlastníckeho podielu a pokiaľ nie sú držané na obchodovanie alebo v životnej poisťovni (články 8 až 11 a článok 14), zisky alebo straty stálych prevádzkarní (článok 12), príjmy z námornej dopravy podliehajúce vnútroštátnemu režimu dane z tonáže (článok 15), odloženie zdanenia vzťahujúce sa na zisky z náhradného majetku (článok 18), obstarávacie náklady, náklady na výrobu a na zhodnotenie odpisovateľného majetku, pretože tieto náklady už sú súčasťou základu pre odpisovanie, ako aj subvencie priamo s nimi spojené, pretože subvencie by nemali byť súčasťou základu pre odpisovanie ani základu dane (článok 19), nerealizované kurzové zisky alebo kurzové straty v súvislosti s dlhodobým majetkom (článok 20). Podľa pravidla v článku 21 sa takisto vylučuje akákoľvek suma týkajúca sa úprav po pridelení uvedených v článku 48 (vysvetlené ďalej v texte). Tieto položky teda nie sú súčasťou predbežného daňového výsledku, čím sa predchádza riziku, že sa zaúčtujú dvakrát.
Oddiel 3 obsahuje spoločný súbor pravidiel daňových odpisov. Ide o dôležitú úpravu na daňové účely, ale návrh má stále bližšie k finančnému účtovníctvu ako k vnútroštátnym pravidlám pre daňové odpisy. Dlhodobý hmotný majetok v hodnote nižšej ako 5 000 EUR sa zaúčtuje priamo do výdavkov. Ostatné aktíva sa vždy odpisujú na rovnomernom základe, t. j. odpisy sú rovnomerne rozložené počas trvania aktíva. Toto trvanie v zásade zodpovedá dobe použiteľnosti vo finančných účtoch. Pre nehnuteľný majetok vrátane priemyselných budov je však trvanie stanovené vo všeobecnosti na 28 rokov. V prípade dlhodobého nehmotného majetku trvanie zodpovedá obdobiu právnej ochrany, napr. právam duševného vlastníctva, inak je trvanie päť rokov. Odpisuje sa aj goodwill, ak bol nadobudnutý a v súlade s tým sa vykazuje na finančných účtoch.
V oddiele 4 sa návrh zaoberá otázkami načasovania a kvantifikácie, ktoré sú potrebné na daňové účely, aby sa zabránilo zneužívaniu. Napríklad rozdiely medzi nákladmi na zásoby a nedokončenú výrobu by sa mali konzistentne oceňovať metódou FIFO alebo metódou váženého priemeru nákladov (článok 29). Rezervy sa vylučujú, ak nie sú povinné zo zákona alebo sa nedajú spoľahlivo odhadnúť (článok 30). Nevymožiteľné pohľadávky možno odpočítať len vtedy, ak sa podnikli všetky primerané kroky na dosiahnutie platby od dlžníka alebo ak je možné spoľahlivo odhadnúť stratu, ale nikdy nie vtedy, ak je dlžníkom pridružený podnik (článok 31). Výnosy a náklady z dlhodobých zmlúv sa zahŕňajú len za rok, v ktorom vznikli alebo boli vynaložené (článok 32). So zabezpečovacími nástrojmi sa musí v daňovej oblasti zaobchádzať tak, ako so zabezpečovanou položkou (článok 33).
Napokon v oddiele 5 návrh obsahuje aj pravidlá, ktoré sú potrebné pre subjekty, ktoré vstupujú do skupiny BEFIT alebo z nej vystupujú. Napríklad straty, ktoré vznikli pred vstupom nového člena do skupiny BEFIT, by sa nemali zahrnúť ako výdavok do základu dane v iných členských štátoch, v ktorých má skupina BEFIT členov. Tieto straty by sa mali započítať voči priradenému podielu, takže až po agregácii a priradení [článok 38 v spojení s článkom 48 ods. 1 písm. a)]. Pravidlá sa zaoberajú aj reorganizáciami podnikateľskej činnosti, napríklad s cieľom objasniť, že smernica o zlúčeniach má prednosť (článok 40). Existuje aj pravidlo proti zneužívaniu, ktoré má zabezpečiť, že kapitálové zisky z aktív budú zahrnuté do predbežného daňového výsledku pri presune aktív v rámci skupiny bez daňových dôsledkov členovi, ktorý sa potom predá mimo skupiny. Za normálnych okolností by sa tak využilo oslobodenie od dane pri scudzení podielov, ale nemalo by byť povolené, pokiaľ to nie je možné odôvodniť z obchodného hľadiska (článok 41).
Agregácia predbežných daňových výsledkov do jedného základu dane a priradenie agregovaného základu dane oprávneným členom skupiny BEFIT
Kapitola III obsahuje pravidlá agregácie a priradenia základu dane. Najprv sa predbežné daňové výsledky všetkých členov skupiny BEFIT agregujú do jedného celku na úrovni skupiny v Únii, čo bude tvoriť „základ dane BEFIT“. Je to opísané v článkoch 42 až 44 a má to niekoľko dôležitých výhod:
·Cezhraničný odpočet strát: umožní skupinám započítať straty cez hranice. V súčasnosti je to len zriedka možné, čo môže viesť k nadmernému zdaneniu ziskov skupiny a odrádzať podniky od cezhraničného pôsobenia na vnútornom trhu.
·Uľahčenie dodržiavania pravidiel transferového oceňovania: počas prechodného obdobia bude výsledok vnútroskupinových transakcií v rámci skupiny BEFIT rozhodujúcim faktorom toho, ako sa (agregovaný) základ dane BEFIT priradí členom skupiny BEFIT. Vzhľadom na tento význam oceňovania vnútroskupinových transakcií v rámci skupiny BEFIT na daňové účely bude požiadavka na ich súlad s princípom nezávislého vzťahu zachovaná, ale členovia skupiny BEFIT zároveň získajú výhodu väčšej daňovej istoty (komfortná zóna), ak ich výdavky alebo príjmy vyplývajúce z vnútroskupinových transakcií v rámci skupiny BEFIT zostanú v medziach menej ako 10 % nárastu v porovnaní s priemerom za predchádzajúce tri finančné roky. Tento systém umožňuje určitú mieru istoty a vytvára podmienky pre možné odstránenie potreby oceňovania vnútroskupinových transakcií v rámci skupiny BEFIT v súlade s princípom nezávislého vzťahu, ak sa dohodne vzorec založený na činiteľoch ako trvalý spôsob priraďovania základu dane BEFIT.
·Nebudú existovať ani žiadne zrážkové dane z transakcií, ako sú výplaty úrokov a licenčných poplatkov v rámci skupiny BEFIT, pokiaľ je skutočným vlastníkom platby člen skupiny BEFIT. V rámci skupiny BEFIT v zásade nie je potrebné zdaňovať tieto transakcie jednotlivo, pretože budú zahrnuté do agregovaného základu dane BEFIT, ale je takisto dôležité zabezpečiť, aby sa takéto platby nepoužívali na presun ziskov mimo skupiny pri nízkom zdanení. Preto si príslušné vnútroštátne orgány ponechajú právo preskúmať, či je ich príjemca skutočným vlastníkom.
Existujú však dve výnimky z agregácie. Príjmy a straty z ťažobných činností nie sú súčasťou základu dane BEFIT, pretože sú vždy priradené do jurisdikcie ich pôvodu. V súlade s dvojpilierovým prístupom inkluzívneho rámca OECD/G20 je to odôvodnené tým, že zdaňovanie týchto činností by malo byť založené na krajine pôvodu, t. j. mieste ťažby (článok 46). Nepriraďujú sa ani výnosy a výdavky z námornej dopravy, na ktoré sa nevzťahuje režim dane z tonáže, a z leteckej dopravy. V súlade s prístupom uvedeným v článku 8 Modelovej daňovej zmluvy OECD sa takéto činnosti zdaňujú len v štáte, v ktorom má sídlo spoločnosť prevádzkujúca lode alebo lietadlá (článok 47).
Potom sa agregovaný základ dane pridelí členom každej skupiny BEFIT na základe prechodného pravidla priraďovania, v ktorom sa využíva percentuálny podiel každého člena skupiny BEFIT na agregovanom základe dane vypočítaný ako priemer zdaniteľných výsledkov za predchádzajúce tri finančné roky. Tým sa môžu vytvoriť podmienky pre metódu trvalého priradenia, ktorá by mohla byť založená na rozdeľovaní na základe vzorca. Návrh, ktorým sa stanovuje prechodné riešenie, bude mať výhodu vyplývajúcu z využívania najnovších údajov zo správ podľa jednotlivých krajín a informácií získaných z prvých rokov uplatňovania rámca BEFIT pri navrhovaní metódy trvalého priradenia. Umožní aj dôkladnejšie posúdenie vplyvu, ktorý by malo mať vykonávanie dvojpilierového prístupu inkluzívneho rámca OECD/G20 na vnútroštátny základ dane a základ dane BEFIT.
V návrhu sa takisto zohľadňujú daňové systémy založené na distribúcii a v tomto zmysle sa stanovuje potrebná úprava, ktorá umožní ich podnikom byť súčasťou skupiny BEFIT. V takomto prípade sa zdaňovanie príjmu právnických osôb nevykonáva každoročne, ale pri rozdelení ziskov. V súlade s tým by sa priradená časť agregovaného základu dane každoročne preniesla do budúcich období pomerne k príjmu, ktorý nebol v danom roku rozdelený (článok 49).
Nakoniec po priradení dostane každý člen skupiny BEFIT svoju časť. Na tejto časti musí člen skupiny vykonať dodatočné úpravy vo svojom daňovom výmere (článok 48 ods. 1). Ide najmä o technické opravy, ktoré sú potrebné na dosiahnutie súdržnosti systému. Napríklad niekoľko položiek by sa nemalo zahrnúť do predbežného daňového výsledku, aby sa zabránilo ich rozdeleniu medzi všetky členské štáty, ale tieto položky stále treba zaúčtovať (napr. straty pred vstupom do skupiny BEFIT). Iné sumy, napríklad dary, dotácie a dôchodky, sú do veľkej miery závislé od požiadaviek vnútroštátneho práva, a preto sa najvhodnejšie uplatňujú na priradenú časť.
Dôležité je, že na zabezpečenie plnej právomoci členských štátov v oblasti politík sadzby dane budú môcť členské štáty bez obmedzení ďalej uplatňovať na svoje priradené časti akékoľvek odpočty, daňové stimuly alebo zvýšenia základu (článok 48 ods. 2). Jedinou požiadavkou, ktorú budú musieť členské štáty v tejto súvislosti dodržiavať, sú pravidlá smernice o druhom pilieri týkajúce sa globálnej minimálnej efektívnej úrovne zdanenia.
„Semaforový systém“ na uľahčenie dodržiavania predpisov o transferovom oceňovaní s pridruženými podnikmi mimo skupiny BEFIT
Pokiaľ ide o transakcie s pridruženými podnikmi mimo skupiny BEFIT, t. j. členmi skupiny, ktoré nie sú v Únii alebo nespĺňajú kritérium prahovej hodnoty vlastníckeho podielu vo výške 75 %, cieľom kapitoly IV je uľahčiť dodržiavanie predpisov poskytnutím nástroja na posudzovanie rizík („semaforový systém“) s referenčnými hodnotami.
Táto vlastnosť rámca BEFIT je zameraná na zjednodušenie dodržiavania predpisov o transferovom oceňovaní a nezasahuje do hmotnoprávnych pravidiel, ktorými sa určuje, či bola určitá transakcia ocenená podľa princípu nezávislého vzťahu. Navyše jej vecná pôsobnosť je obmedzená na činnosti s nízkym rizikom, ktoré zvyčajne nezahŕňajú širokú mieru voľnej úvahy pri oceňovaní, keďže nevedú k vysokým zostatkovým ziskom. Ide o jasný rozdiel oproti smernici o transferovom oceňovaní, ktorá sa týka hmotnoprávnych pravidiel a má širší rozsah pôsobnosti, ktorý sa môže vzťahovať na celú škálu tém transferového oceňovania, a má samostatnú funkciu. Smernica o transferovom oceňovaní tak potvrdzuje smernicu OECD o transferovom oceňovaní a pre členské štáty predstavuje východisko, aby sa dohodli na spoločných prístupoch ku konkrétnym témam transferového oceňovania, najmä k témam, v ktorých sú administratívne postupy v rámci EÚ ešte stále odlišné.
Semaforový systém sa bude uplatňovať na činnosti s nízkym rizikom vymedzené v článku 50: i) distribučné činnosti distribútorov s nízkym rizikom a ii) výrobné činnosti zmluvných výrobcov. Na splnenie podmienok musí distribútor alebo výrobca použiť spoľahlivú jednostrannú metódu založenú na smernici OECD o transferovom oceňovaní a v žiadnom prípade sa nemôže kvalifikovať, ak je držiteľom práv duševného vlastníctva alebo sa ho týkajú niektoré riziká súvisiace s produktmi. Dôvodom je to, že nehmotný majetok a riziká často nemajú porovnateľné transakcie.
Pre takéto činnosti sa v návrhu navrhuje použiť „verejné referenčné hodnoty“, ktorými budú ukazovatele zisku stanovené na úrovni Únie s pomocou expertnej skupiny (článok 53). Z praktického hľadiska, ak je zisková výkonnosť distribútora s nízkym rizikom alebo zmluvného výrobcu nízka v porovnaní s priemernými rozpätiami v rámci tejto referenčnej hodnoty, jeho transakcie sa budú považovať za „vysoko rizikové“ a naopak. Týmto spôsobom môžu transakcie patriť do troch zón rizika (nízke/stredné/vysoké). Od daňových správ členských štátov sa očakáva, že svoje úsilie zamerajú na zóny vysokého rizika (článok 51). Preto sa tento systém označuje ako „semaforový systém“.
Tento nástroj ako taký umožní členským štátom účinnejšie využívať ich zdroje a podnikom poskytne vyššiu úroveň predvídateľnosti, pokiaľ ide o prijateľnosť ich transferových cien pod podmienkou, že budú dodržiavať vopred stanovené rozpätia.
Správa systému: „jednotné kontaktné miesto“ a „tím BEFIT“
Správa systému je načrtnutá v kapitole V. Spoločné hmotnoprávne pravidlá vyžadujú aj spoločný administratívny rámec. Umožní sa tým ďalšie zjednodušenie súčasných systémov a postupne by sa mali správnym orgánom a podnikom uvoľniť zdroje.
Jednotné kontaktné miesto umožní podnikom, aby si vždy, keď je to možné, mohli plniť svoje povinnosti týkajúce sa podávania informácií a oznámení prostredníctvom jediného orgánu v Únii. „Podávajúci subjekt“, ktorým je v zásade hlavný materský subjekt, podá jedno oznámenie s informáciami za celú skupinu BEFIT („oznámenie s informáciami skupiny BEFIT“) len vlastnej daňovej správe („orgán podania“), ktorá ho poskytne ostatným členským štátom, v ktorých skupina pôsobí (článok 57). Každý člen skupiny BEFIT podá aj individuálne daňové priznanie svojej miestnej daňovej správe, aby mohol uplatniť vnútroštátne úpravy na svoju priradenú časť (článok 62). To spolu s oznámením s informáciami skupiny BEFIT umožní každej daňovej správe čo najefektívnejšie posúdiť daňové povinnosti členov skupiny BEFIT (článok 64).
Pre každú skupinu BEFIT bude existovať aj takzvaný tím BEFIT, ktorý bude združovať zástupcov každej príslušnej daňovej správy z členských štátov, v ktorých skupina pôsobí (článok 60). Namiesto toho, aby každý členský štát samostatne vyčlenil ľudské zdroje na posudzovanie daňových povinností tej istej cezhraničnej skupiny, členovia každého tímu BEFIT si budú vymieňať informácie, koordinovať svoju činnosť, poskytovať určitý stupeň včasnej istoty v konkrétnych témach a riešiť problémy prostredníctvom online nástroja spolupráce (článok 61).
Audity zostanú na úrovni členských štátov, pričom členské štáty budú môcť žiadať o spoločné kontroly a na druhej strane vznikne povinnosť s nimi súhlasiť. V nadväznosti na výsledok auditu tím BEFIT uľahčí aj opravy (článok 65).
Návrhom sa takisto zabezpečuje, aby sa odvolania proti obsahu oznámenia s informáciami skupiny BEFIT mohli podať správnemu orgánu v členskom štáte orgánu podania. Podobne odvolania proti individuálnemu daňovému výmeru možno podať správnemu orgánu členského štátu, v ktorom je člen skupiny BEFIT rezidentom na daňové účely. Ak takéto odvolanie ovplyvní základ dane BEFIT, potrebné zmeny sa môžu uskutočniť v rámci celej skupiny prostredníctvom koordinovaného procesu, ktorý stanoví tím BEFIT (články 66 až 70).
2023/0321 (CNS)
Návrh
SMERNICA RADY
o iniciatíve Podnikanie v Európe: rámec pre zdaňovanie príjmov (BEFIT)
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 115,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu 22 ,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 23 ,
konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,
keďže:
(1)V Únii v súčasnosti neexistuje spoločný prístup k výpočtu základu dane pre podniky. Podniky v Únii preto musia v každom členskom štáte, v ktorom pôsobia, dodržiavať súlad s odlišným systémom dane z príjmov právnických osôb.
(2)Existencia 27 rôznych systémov dane z príjmov právnických osôb v Únii komplikuje podnikom dodržiavanie daňových predpisov a vedie k nekalej súťaži. Táto situácia je dnes viditeľnejšia, keďže globalizácia a digitalizácia hospodárstva výrazne zmenili vnímanie hraníc medzi jednotlivými krajinami, ako aj obchodné modely. Pokusy vlád prispôsobiť sa tejto novej realite priniesli roztrieštenú reakciu členských štátov, čo viedlo k ďalším narušeniam vnútorného trhu. Rozličné právne rámce zároveň nevyhnutne znamenajú aj rôznu prax daňových správ v jednotlivých členských štátoch. Často to zahŕňa dlhé postupy, ktoré sú typicky nepredvídateľné a nekonzistentné a spájajú sa s vysokými nákladmi na dodržiavanie predpisov.
(3)Napriek odlišným koncepciám majú jednotlivé systémy dane z príjmov právnických osôb podobné základné prvky, keďže sa nimi stanovujú pravidlá smerujúce k rovnakým cieľom, a to dospieť k základu dane pre podniky. V tejto súvislosti by bolo pre podniky pôsobiace na vnútornom trhu dôležité, aby členské štáty zaviedli spoločný právny rámec na harmonizáciu základných prvkov systémov dane z príjmov právnických osôb s cieľom zjednodušiť daňové pravidlá a zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž.
(4)Dňa 9. júna 2023 sa 139 jurisdikcií, ktoré sú členmi inkluzívneho rámca OECD/G20, pripojilo k Vyhláseniu o dvojpilierovom riešení daňových výziev vyplývajúcich z digitalizácie hospodárstva 24 z októbra 2021. V uvedenom vyhlásení sa členské štáty dohodli, že i) v rámci druhého piliera vykonajú preskúmanie zamerané na výpočet potenciálnej minimálnej daňovej povinnosti veľkých nadnárodných skupín na základe finančného účtovníctva a ii) v rámci prvého piliera sa čiastočne prerozdelia zdaniteľné zisky, pričom vychádzať sa bude z rozdeľovania na základe vzorca. Výsledky uvedeného preskúmania by mali slúžiť ako inšpirácia pre návrh spoločného rámca na riešenie daňových výziev vyplývajúcich z digitalizácie a globalizácie. Keďže členské štáty jednomyseľne prijali implementáciu druhého piliera prostredníctvom smernice Rady (EÚ) 2022/2523 25 , spoločný rámec dane z príjmov právnických osôb v Únii by mal vychádzať z koncepcií, ako je rozsah pôsobnosti a výpočet základu dane, s ktorými sú podniky aj členské štáty už oboznámené.
(5)Prostredie pre podnikanie na vnútornom trhu by sa malo zatraktívniť tak, aby stimulovalo rast a investície v Únii. Na tento účel by sa za prioritu malo považovať prijatie spoločného rámca pravidiel zdaňovania príjmov právnických osôb, vďaka ktorému by sa podnikom uľahčilo dodržiavanie takýchto pravidiel v prípade, že pôsobia cezhranične, a zároveň by sa podporili tie podniky, ktoré chcú ďalej expandovať do zahraničia. Očakáva sa, že jednotný súbor pravidiel zdaňovania príjmov právnických osôb pre medzinárodnú činnosť povedie k väčšej daňovej istote a nižšiemu počtu daňových sporov, keďže by sa ním riešili narušenia a znížil by sa počet prípadov dvojitého a nadmerného zdanenia. Vzhľadom na to, že udržateľnosť príjmov z dane má kľúčový význam pre rozpočty členských štátov, a to aj pokiaľ ide o to, aby mohli investovať do infraštruktúry, výskumu a vývoja a poskytovať verejné služby, bolo by okrem toho veľmi dôležité zabezpečiť, aby sa rozdeľovanie výnosov v budúcnosti uskutočňovalo v súlade s nástrojom založeným na spoľahlivých parametroch, ktoré nemožno zneužiť.
(6)Je skutočne veľmi dôležité vytvoriť systém, ktorým sa dosiahne určitý stupeň jednotnosti v celej Únii, a to prinajmenšom medzi daňovníkmi, na ktorých je v prvom rade zameraný. Vzhľadom na túto skutočnosť a úsilie, ktoré daňové správy aj podniky vynaložili na zavedenie rámca globálnej minimálnej úrovne zdanenia, by bolo dôležité, aby sa tieto výsledky zužitkovali a navrhli sa pravidlá, ktoré sa budú čo najviac približovať modelovým pravidlám OECD/G20 a smernici (EÚ) 2022/2523. Na tomto základe by mal byť spoločný rámec pravidiel povinný pre skupiny so zdaniteľnou prítomnosťou v Únii, ak na základe svojich konsolidovaných účtovných závierok dosahujú ročné kombinované výnosy vyššie ako 750 000 000 EUR. Takto by sa rozsah pôsobnosti zameriaval na podniky, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou vykonávajú cezhraničné činnosti, a preto môžu mať úžitok zo zjednodušenia, ktoré by ponúkal spoločný právny rámec. Touto prahovou hodnotou by sa zároveň zabezpečilo zosúladenie so smernicou (EÚ) 2022/2523 v záujme konzistentného prístupu v Únii.
(7)Hoci prahová hodnota by sa určovala na základe kombinovaných výnosov skupiny na globálnom základe, pôsobnosť ustanovení by sa mala obmedziť na členov skupiny pôsobiacich na vnútornom trhu, keďže právo Únie sa uplatňuje len v Únii a nie je záväzné pre nečlenské štáty. Preto by sa mala zohľadniť len tá podskupina takejto skupiny, ktorá pôsobí v Únii. Zahŕňala by spoločnosti, ktoré sú rezidentmi na daňové účely v členskom štáte, ich stále prevádzkarne pôsobiace v členskom štáte, ako aj stále prevádzkarne spoločností z tretích krajín v rámci tej istej skupiny, ktoré sa nachádzajú v Únii. Keďže koncepcia stálej prevádzkarne sa rieši v rámci dvojstranných daňových zmlúv a vnútroštátnych právnych predpisov, hoci jej vymedzenie obsahuje niektoré spoločné zásady, z celosvetového hľadiska stále existuje určitá miera rozdielnosti. Preto by bolo pragmatické spoliehať sa na existujúce zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a vnútroštátne pravidlá členských štátov a nesnažiť sa o úplnú harmonizáciu prostredníctvom sekundárneho práva Únie.
(8)V záujme zabezpečenia proporcionality a dobrého fungovania spoločného rámca by sa z rozsahu pôsobnosti mali na základe prahu významnosti vylúčiť členovia skupiny vrátane spoločností, ktoré sú rezidentmi v členskom štáte, ich stálych prevádzkarní a stálych prevádzkarní v Únii, ak sú členmi skupiny so sídlom mimo Únie s obmedzenou činnosťou na vnútornom trhu.
(9)Cieľ zjednodušiť súčasné pravidlá vyzdvihuje význam plánovanej iniciatívy. Pravidlá výpočtu základu dane by preto mali vychádzať z uplatnenia obmedzeného radu daňových úprav na účtovné závierky každého člena skupiny. Tieto obmedzené úpravy by predstavovali spoločné úpravy, ktoré sú potrebné na prepočítanie účtovnej závierky na základ dane. Vzhľadom na potrebu zosúladenia so smernicou (EÚ) 2022/2523 by úpravy mali byť v súlade s daným rámcom, čím by sa malo zároveň uľahčiť vykonávanie pre členské štáty a podniky, ktoré by už boli oboznámené so všeobecnými zásadami.
(10)Keďže v záujme zjednodušenia sa ako východiskový bod na výpočet základu dane každého člena skupiny použijú finančné účty, treba skoncipovať daňové pravidlá tak, aby sa čo najviac približovali finančnému účtovníctvu. V prípadoch, keď je to možné, by sa zaobchádzanie s majetkom alebo záväzkom z hľadiska finančného účtovníctva na účely zdanenia nemenilo, a teda by sa nevyžadovali žiadne úpravy. V tejto súvislosti treba zároveň zabezpečiť, aby sa v súlade s princípmi zdaňovania zaobchádzalo s inými prvkami základu dane na daňové účely inak, než im prináleží v rámci finančného účtovníctva.
(11)Vzhľadom na uvedené skutočnosti je nevyhnutné zaoberať sa konkrétnymi odvetviami činnosti, najmä medzinárodnou námornou dopravou, ktoré si vyžadujú určité úpravy špecifické pre dané odvetvie. V prípade členov skupiny v tomto odvetví by sa finančné účty museli upraviť, aby sa vylúčila suma (zisk alebo strata), na ktorú sa vzťahuje režim dane z tonáže. Osobitné daňové režimy pre medzinárodnú námornú dopravu, často označované ako „režimy dane z tonáže“, by za normálnych okolností umožňovali zdaňovanie na základe tonáže (t. j. nosnosti) lodí prevádzkovaných členom skupiny, a nie na základe skutočných ziskov alebo strát, ktoré vznikli členovi skupiny z činností oprávnených na daň z tonáže. Vylúčenie takejto sumy by preto vychádzalo z jednotlivých uznávaných prístupov k výpočtu základu dane a zabezpečil by sa ním vhodný súlad s jednotlivými politickými cieľmi vnútorného trhu.
(12)V záujme dosiahnutia kľúčového cieľa, ktorým je vytvorenie zjednodušeného rámca dane z príjmov právnických osôb, by sa predbežné daňové výsledky každého člena skupiny mali agregovať do jedného spoločného základu dane s cieľom následne priradiť tento základ oprávneným členom skupiny. Daňovými úpravami účtovnej závierky by sa získali predbežné daňové výsledky každého člena skupiny. Tieto výsledky by sa potom agregovali, čo by umožnilo cezhraničný odpočet strát medzi členmi skupiny BEFIT, a následne by sa súhrnný základ dane priradil členom skupiny na základe prechodného pravidla priraďovania; vytvorili by sa tak podmienky pre zavedenie trvalého mechanizmu. Tento trvalý mechanizmus by mohol vychádzať z rozdeľovania na základe vzorca a vďaka nemu by už nebolo nutné, aby vnútroskupinové transakcie v rámci skupiny BEFIT boli v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Jeho výhodou by bolo využívanie novších údajov zo správ podľa jednotlivých krajín a informácií zhromaždených počas prechodného obdobia. Umožní sa tým aj dôkladnejšie posúdenie vplyvu, ktorý by podľa očakávaní mala mať implementácia dvojpilierového prístupu na vnútroštátne základy dane a základy dane skupiny BEFIT. Týmto spôsobom by sa stále mohol dosiahnuť kľúčový cieľ daňovej neutrality na vnútornom trhu, čím by sa znížil počet prípadov dvojitého a nadmerného zdanenia a zvýšila by sa daňová istota v snahe o zníženie počtu daňových sporov.
(13)Agregácia daňových výsledkov medzi členmi skupiny by v prípade určitých odvetví, ako sú ťažobné činnosti, medzinárodná námorná doprava, vnútrozemská vodná doprava a letecká doprava, nebola vhodným opatrením. Preto by bolo dôležité, aby sa tieto odvetvia z agregácie vylúčili, keďže ich charakteristické znaky nezodpovedajú príslušnému kontextu. Každá suma ziskov alebo strát spoločností pôsobiacich v oblasti medzinárodnej dopravy, na ktorú sa nevzťahuje režim dane z tonáže (a je teda vylúčená z predbežných daňových výsledkov), by sa musela z agregácie vynechať, pričom by sa vypočítavala uplatnením spoločných pravidiel zdaňovania príjmov právnických osôb.
(14)V záujme poskytnutia priestoru pre rast a investície by sa členským štátom takisto umožnilo, aby individuálne uplatňovali dodatočné úpravy po priradení (napr. daňové zaobchádzanie s príspevkami na dôchodkové poistenie) v oblastiach, na ktoré sa nevzťahuje spoločný rámec. Členské štáty by tiež mohli svoj priradený podiel ďalej upravovať bez stropu, a to s cieľom zabezpečiť, aby si členské štáty mohli v tejto oblasti zvoliť svoju vnútroštátnu politiku. Navyše, smernicou (EÚ) 2022/2523 by sa účinne stanovil strop, ktorým by sa skutočne zabezpečilo, aby efektívna sadzba dane bola aspoň 15 %.
(15)Niektoré členské štáty prevádzkujú systémy dane z príjmov právnických osôb založené na zásadách, ktoré sa líšia od najbežnejšieho prístupu, ako napríklad daňové systémy založené na distribúcii. Preto je mimoriadne dôležité zaviesť potrebné úpravy, aby sa zabezpečila funkčná interakcia s týmito systémami. Riešením by mohli byť určité úpravy po priradení. Tieto úpravy by spočívali v tom, že časť, ktorá by bola priradená členovi skupiny v rámci systému založeného na distribúcii, by sa musela upraviť úmerne k rozdeleniam, ktoré sa uskutočnili počas daného finančného roka. Podstata daňového systému založeného na distribúcii by sa v plnej miere zachovala, keďže rozdeľovanie zisku predstavuje časový bod na zdanenie priradenej časti a náležité určenie toho, koľko z tejto časti by sa malo zdaniť. V tejto súvislosti by sa malo uvažovať o zavedení mechanizmu prenosu do budúcich období, aby sa zabezpečilo, že priradená časť, ktorá nie je zdanená v bežnom roku, bude zdanená v nasledujúcich rokoch.
(16)Keďže vzťahy v rámci skupiny predstavujú len časť obchodnej činnosti skupiny spoločností, transakcie medzi členmi skupiny a pridruženými podnikmi mimo skupiny sú ďalším podstatným aspektom, ktorým sa treba zaoberať. V záujme riešenia tohto vonkajšieho aspektu a keďže počet sporov týkajúcich sa transferového oceňovania sa v poslednom čase výrazne zvýšil, a to najmä pokiaľ ide o aspekty oceňovania bežných činností, bolo by veľmi užitočné stanoviť zjednodušený prístup k dodržiavaniu predpisov v oblasti transferového oceňovania, ktorý by podnikom znížil náklady na dodržiavanie predpisov a zlepšil by efektívnosť daňových správ pri využívaní ľudského kapitálu. Na tento účel by bolo dôležité prijať spoločný rámec posudzovania rizika pri transferovom oceňovaní, ktorý by vychádzal zo všeobecne akceptovanej porovnávacej analýzy. V rámci tohto posudzovania by sa v prípade subjektov, ktoré pôsobia nezávisle na vnútornom trhu, preskúmali rozpätia príjmov pred započítaním úrokov a daní. Takto získané ukazovatele zisku by sa potom mali zverejniť, aby sa používali ako nástroj na vlastné posúdenie rizika a umožnili skupinám pôsobiacim na vnútornom trhu vopred poznať zisky dosiahnuté v súlade s princípom nezávislého vzťahu, ktoré by mali podľa očakávaní dosiahnuť v rámci transakcií s pridruženými podnikmi. Každá transakcia v rozsahu pôsobnosti systému by sa mala posudzovať ako transakcia s nízkym, stredným alebo vysokým rizikom v závislosti od porovnania s ukazovateľmi zisku, ktoré sa stanovia vykonávacím aktom a uverejnia sa na webovom sídle Komisie.
(17)Spoločný rámec zdaňovania právnických osôb by nevyhnutne zahŕňal systém správy, ktorým by sa v ideálnom prípade mal zabezpečiť určitý stupeň daňovej istoty a zjednodušenia. Na to, aby sa podporila jednotnosť, by systém správy musel stavať na dôležitosti prevádzkovania centralizovaného referenčného bodu, ktorý by riešil viaceré spoločné otázky, ako je napríklad oznámenie s informáciami za celú skupinu, a zabezpečoval primeraný stupeň koordinácie a spolupráce medzi vnútroštátnymi daňovými správami. Systém správy by mal zároveň plne rešpektovať daňovú suverenitu daného štátu, keďže miestne daňové priznania, kontroly a urovnávanie sporov by museli zostať predovšetkým na úrovni členských štátov.
(18)S cieľom zabezpečiť správne vykonávanie a presadzovanie pravidiel spoločného rámca by členské štáty mali stanoviť pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných pri porušení vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice. Takéto sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.
(19)V záujme optimalizácie prínosov vyplývajúcich zo zavedenia spoločného právneho rámca na výpočet základu dane z príjmov právnických osôb na vnútornom trhu by uplatňovanie pravidiel malo byť voliteľné pre skupiny vrátane skupín MSP, ktoré dosahujú ročné kombinované výnosy nižšie ako 750 000 000 EUR, pokiaľ vypracúvajú konsolidovanú účtovnú závierku a majú zdaniteľnú prítomnosť v Únii. Keďže uplatňovanie daných pravidiel by bolo pre menšie skupiny dobrovoľné, zo zjednodušenia, ktoré ponúka spoločný rámec, by malo mať úžitok viac skupín s cezhraničnými štruktúrami a činnosťami.
(20)S cieľom doplniť alebo prípadne zmeniť určité nepodstatné prvky tejto smernice by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o i) prípadné zmeny príloh I a II a ii) doplnenie stanovením dodatočných pravidiel pre poisťovne, a to najmä so zreteľom na nový medzinárodný štandard finančného výkazníctva (IFRS) 17 Poistné zmluvy. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva 26 . Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
(21)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky zavádzania a fungovania tzv. tímov BEFIT stanovených v tejto smernici, ktoré združujú zástupcov každej príslušnej daňovej správy z členských štátov, v ktorých daná skupina pôsobí, ako aj stanoviť rozpätia zisku pre určité bežné transakcie medzi členmi skupiny BEFIT a ich pridruženými podnikmi mimo skupiny BEFIT by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 27 .
(22)Každé spracovanie osobných údajov vykonávané v rámci tejto smernice by malo byť v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 28 . Členské štáty môžu spracúvať osobné údaje podľa tejto smernice výlučne na účely uplatňovania kapitoly IV, ako aj na účely preskúmania obsahu oznámenia s informáciami skupiny BEFIT, dosiahnutia konsenzu o jeho obsahu a spracúvania a posudzovania individuálnych daňových priznaní podľa kapitoly V.
(23)Desaťročné obdobie uchovávania je odôvodnené tým, aby sa členským štátom umožnilo dodržiavať väčšinu pravidiel týkajúcich sa premlčania.
(24)V záujme toho, aby podniky mohli priamo využívať výhody vnútorného trhu bez zbytočného dodatočného administratívneho zaťaženia, by sa informácie o daňových ustanoveniach uvedených v tejto smernici mali sprístupniť prostredníctvom jednotnej digitálnej brány v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1724 29 . Jednotná digitálna brána je jednotným kontaktným miestom pre cezhraničných používateľov na poskytovanie informácií, postupov a asistenčných služieb online, ktoré sú relevantné pre fungovanie vnútorného trhu.
(25)Keďže cieľ tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu existujúcich výziev, ktoré spôsobuje interakcia 27 rôznych systémov dane z príjmov právnických osôb, ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.
(26)V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý doručil svoje neformálne stanovisko 18. augusta 2023,
PRIJALA TÚTO SMERNICU:
KAPITOLA I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 1
Predmet úpravy
1.Touto smernicou sa stanovuje spoločný rámec zdaňovania príjmov právnických osôb v Únii pre určité skupiny.
2.Na účely odseku 1 sa v tejto smernici stanovujú pravidlá:
a)týkajúce sa vytýčenia skupiny na účely tejto smernice (ďalej len „skupina BEFIT“);
b)na výpočet súhrnného základu dane pre spoločnosti a stále prevádzkarne skupiny BEFIT (ďalej len „člen skupiny BEFIT“ a „základ dane BEFIT“);
c)prideľovania základu dane BEFIT oprávneným členom skupiny BEFIT;
d)ktorými sa zjednodušuje posudzovanie rizika transferového oceňovania pri transakciách s pridruženými podnikmi mimo skupiny;
e)týkajúce sa správy spoločného právneho rámca.
3.Spoločnosť alebo stála prevádzkareň, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, prestáva podliehať vnútroštátnym právnym predpisom v oblasti zdaňovania právnických osôb vo všetkých členských štátoch, v ktorých je usadená, a to v súvislosti so všetkými záležitosťami upravenými touto smernicou, pokiaľ nie je v tejto smernici stanovené inak.
Článok 2
Rozsah pôsobnosti
1.Táto smernica sa uplatňuje na spoločnosti, ktoré sú rezidentmi na daňové účely v členskom štáte, vrátane ich stálych prevádzkarní nachádzajúcich sa v iných členských štátoch, a na stále prevádzkarne subjektov, ktoré sú rezidentmi na daňové účely v tretej krajine (ďalej len „subjekty z tretích krajín“), nachádzajúce sa v členských štátoch, ktoré spĺňajú tieto kritériá:
a)patria do vnútroštátnej skupiny alebo nadnárodnej skupiny podnikov, ktorá zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku a aspoň v dvoch z posledných štyroch finančných rokov dosiahla ročné kombinované výnosy najmenej vo výške 750 000 000 EUR;
b)pokiaľ ide o spoločnosti, zároveň:
i)majú jednu z foriem uvedených v prílohe I;
ii)podliehajú jednej z daní z príjmov právnických osôb uvedených v prílohe II alebo podobnej dani, ktorá sa zaviedla neskôr;
iii)sú hlavným materským subjektom alebo ich majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky položkovite konsoliduje hlavný materský subjekt;
c)pokiaľ ide o stále prevádzkarne, zároveň:
i)podliehajú jednej z daní z príjmov právnických osôb uvedených v prílohe II alebo podobnej dani, ktorá sa zaviedla neskôr;
ii)sú stálou prevádzkarňou hlavného materského subjektu alebo subjektu, ktorého majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky položkovite konsoliduje hlavný materský subjekt.
2.Odchylne od odseku 1 sa táto smernica neuplatňuje na spoločnosti ani stále prevádzkarne s hlavným materským subjektom mimo Únie, keď kombinované výnosy skupiny v Únii aspoň v dvoch z posledných štyroch finančných rokov nepresahujú buď 5 % celkových výnosov skupiny na základe jej konsolidovanej účtovnej závierky, alebo sumu 50 miliónov EUR. Týmto nie je dotknuté právo zvoliť si uplatňovanie podľa odseku 7.
3.Ak sa dve alebo viaceré skupiny zlúčia, aby tvorili jednu skupinu, prahová hodnota 750 000 000 EUR uvedená v odseku 1 sa považuje za dosiahnutú za ktorýkoľvek finančný rok pred zlúčením, ak je súčet kombinovaných výnosov zlučovaných skupín za daný finančný rok, ako sú zahrnuté v každej z ich konsolidovaných účtovných závierok, aspoň 750 000 000 EUR. Na spoločnosti a stále prevádzkarne, ktoré sú členmi uvedenej novovytvorenej skupiny, sa začne vzťahovať táto smernica, ak sa uvedená prahová hodnota dosiahla aspoň v dvoch z posledných štyroch finančných rokov.
4.Keď spoločnosť, ktorá nie je členom skupiny (ďalej len „cieľový subjekt“), nadobudne iná spoločnosť alebo skupina (ďalej len „nadobúdajúci subjekt“), pričom buď cieľový subjekt, alebo nadobúdajúci subjekt nemal konsolidovanú účtovnú závierku v žiadnom zo štyroch finančných rokov bezprostredne predchádzajúcich finančnému roku, v ktorom došlo k nadobudnutiu, prahová hodnota ročných kombinovaných výnosov vo výške 750 000 000 EUR uvedená v odseku 1 sa za daný rok považuje za dosiahnutú, ak je súčet výnosov zahrnutých do účtovnej závierky alebo konsolidovanej účtovnej závierky cieľového subjektu a nadobúdajúceho subjektu za daný finančný rok najmenej 750 000 000 EUR. Na nadobúdajúci subjekt sa začne vzťahovať táto smernica, ak sa uvedená prahová hodnota dosiahla aspoň v dvoch zo štyroch finančných rokov bezprostredne predchádzajúcich finančnému roku, v ktorom sa táto smernica začala na nadobúdajúci subjekt uplatňovať.
5.Keď dôjde k rozdeleniu skupiny na dve alebo viaceré skupiny (ďalej len „skupiny, ktoré vznikli rozdelením“), prahová hodnota 750 000 000 EUR uvedená v odseku 1 sa považuje za dosiahnutú každou zo skupín, ktoré vznikli rozdelením, ak:
a)v prvom finančnom roku končiacom sa po rozdelení má každá zo skupín, ktoré vznikli rozdelením, v danom finančnom roku ročné kombinované výnosy najmenej 750 000 000 EUR;
b)v druhom až štvrtom finančnom roku končiacom sa po rozdelení má každá zo skupín, ktoré vznikli rozdelením, aspoň v dvoch z uvedených finančných rokov ročné kombinované výnosy najmenej 750 000 000 EUR.
6.Ak sú jeden alebo viaceré zo štyroch finančných rokov uvedených v tomto článku dlhšie alebo kratšie ako 12 mesiacov, uvedené prahové hodnoty výnosov sa pre každý z týchto finančných rokov pomerne upravia.
7.Členské štáty zabezpečia, aby si spoločnosti, ktoré sú rezidentmi na daňové účely v členskom štáte a spĺňajú podmienky stanovené v odseku 1 písm. b), vrátane ich stálych prevádzkarní nachádzajúcich sa v iných členských štátoch, ako aj stálych prevádzkarní subjektov z tretích krajín, ktoré sa nachádzajú v členských štátoch, ktoré spĺňajú podmienky odseku 1 písm. c), mohli zvoliť, že sa na ne bude vzťahovať táto smernica, ak patria do nadnárodnej skupiny podnikov alebo vnútroštátnej skupiny, ktorá zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku, ale nespĺňa podmienky stanovené v odseku 1 písm. a), pokiaľ ide o prahovú hodnotu 750 000 000 EUR.
8.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 74 s cieľom zmeniť prílohy I a II tak, aby sa v nich zohľadnili zmeny v právnych predpisoch členských štátov týkajúce sa právnych foriem spoločností a daní z príjmov právnických osôb.
Článok 3
Vymedzenie pojmov
Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
1.„skupina“ je:
a)zoskupenie subjektov, ktoré sú prepojené prostredníctvom vlastníctva alebo kontroly, ako sa vymedzuje v prijateľnom štandarde finančného účtovníctva na zostavenie konsolidovanej účtovnej závierky hlavným materským subjektom, vrátane každého subjektu, ktorý mohol byť vylúčený z konsolidovanej účtovnej závierky hlavného materského subjektu len na základe svojej malej veľkosti, významnosti, alebo z dôvodu, že je držaný na predaj, alebo
b)subjekt, ktorý zahŕňa do svojej účtovnej závierky čistý zisk alebo čistú stratu jednej alebo viacerých stálych prevádzkarní (ďalej len „ústredie“), za predpokladu, že nie je súčasťou inej skupiny vymedzenej v písmene a);
2.„vnútroštátna skupina“ je každá skupina, ktorej všetky subjekty sa nachádzajú v tom istom členskom štáte;
3.„nadnárodná skupina podnikov“ je každá nadnárodná skupina, ktorej súčasťou je aspoň jeden subjekt alebo jedna stála prevádzkareň, ktoré sa nenachádzajú v jurisdikcii hlavného materského subjektu;
4.„finančný rok“ je účtovné obdobie, za ktoré hlavný materský subjekt zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku;
5.„konsolidovaná účtovná závierka“ je účtovná závierka, v ktorej sa majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky subjektu a jeho dcérskych spoločností, ktoré daný subjekt kontroluje, vykazujú ako majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky jedinej hospodárskej jednotky;
6.„subjekt“ je akékoľvek právne usporiadanie, ktoré vedie samostatnú účtovnú evidenciu, alebo akákoľvek právnická osoba;
7.„hlavný materský subjekt“ je:
a)subjekt, ktorý priamo alebo nepriamo vlastní kontrolný podiel v inom subjekte a ktorý nie je priamo alebo nepriamo vlastnený iným subjektom s kontrolným podielom v ňom, alebo
b)ústredie skupiny vymedzené v bode 1 písm. b);
8.„vlastnícky podiel“ je akýkoľvek podiel na vlastnom imaní, s ktorým sú spojené práva na zisky, kapitál alebo rezervné fondy subjektu alebo stálej prevádzkarne;
9.„kontrolný podiel“ je vlastnícky podiel v subjekte, na základe ktorého sa od držiteľa podielu vyžaduje, aby položkovite konsolidoval majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky subjektu;
10.„podávajúci subjekt“ je jeden z týchto subjektov:
a)hlavný materský subjekt, ak sa nachádza v členskom štáte, alebo
b)ak sa hlavný materský subjekt nenachádza v členskom štáte, subjekt nachádzajúci sa v členskom štáte, ktorý bol poverený skupinou BEFIT, aby v mene skupiny BEFIT plnil povinnosti týkajúce sa oznámení s informáciami skupiny BEFIT, ktoré sú stanovené v článku 57;
11.„prijateľný účtovný štandard v Únii“ sú medzinárodné štandardy finančného výkazníctva, ako ich prijala Únia podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 30 , a všeobecne uznávané účtovné zásady členských štátov;
12.„čistý zisk alebo čistá strata z finančného účtovníctva“ je čistý zisk alebo čistá strata, ktoré sa určia pre člena skupiny BEFIT na základe jedného spoločného prijateľného účtovného štandardu v Únii pred akýmikoľvek konsolidačnými úpravami na elimináciu vnútroskupinových transakcií v rámci skupiny BEFIT v súlade s článkom 7;
13.„poisťovňa“ je poisťovňa podľa vymedzenia v článku 13 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES 31 ;
14.„životné poistenie viazané na index alebo na podielové fondy“ sú zmluvy o životnom poistení, v prípade ktorých sa investičné zisky a straty alebo úroky/dividendy, ktoré vznikajú v súvislosti s podkladovými investíciami poisťovne, v priebehu času v plnej miere priraďujú poistníkom;
15.„ekonomický vlastník“ je osoba, ktorá získava v podstate všetky úžitky z dlhodobého majetku a znáša všetky riziká, ktoré sú s ním spojené, bez ohľadu na to, či je táto osoba právnym vlastníkom. Daňovník, ktorý má právo vlastniť, používať a scudziť dlhodobý majetok a znáša riziko jeho straty alebo zničenia, sa v každom prípade považuje za ekonomického vlastníka;
16.„základné priradenie“ je metóda rozdelenia základu dane BEFIT medzi členov skupiny BEFIT v každom finančnom roku prechodného obdobia v súlade s článkom 45;
17.„orgán podania“ je príslušný orgán členského štátu, v ktorom je podávajúci subjekt rezidentom na daňové účely, alebo v prípade stálej prevádzkarne daňovníka-nerezidenta príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa nachádza daná stála prevádzkareň.
KAPITOLA II
URČENIE PREDBEŽNÉHO DAŇOVÉHO VÝSLEDKU
Oddiel 1
Všeobecné ustanovenia
Článok 4
Všeobecné zásady
1.Predbežný daňový výsledok každého člena skupiny BEFIT sa určuje za každý finančný rok na základe jeho čistého zisku alebo čistej straty z finančného účtovníctva upravených v súlade s článkami 8 až 41 tejto smernice.
2.Náklady, ktoré sú zahrnuté do čistého zisku alebo čistej straty člena skupiny BEFIT z finančného účtovníctva, sú odpočítateľné z jeho predbežného daňového výsledku len v rozsahu, v akom mu vznikli v jeho priamom obchodnom záujme.
Článok 5
Štruktúra skupiny BEFIT
1.Skupina BEFIT sa vytvára, ak dve alebo viaceré spoločnosti alebo stále prevádzkarne, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, spĺňajú tieto podmienky:
a)spoločnosť je buď hlavným materským subjektom skupiny, alebo akoukoľvek inou spoločnosťou skupiny, v ktorej má hlavný materský subjekt priamo alebo nepriamo v držbe aspoň 75 % vlastníckych práv alebo práv zakladajúcich nárok na zisk;
b)ústredie stálej prevádzkarne je buď hlavným materským subjektom skupiny, alebo akýmkoľvek iným členom (spoločnosťou alebo subjektom) skupiny, v ktorej má hlavný materský subjekt priamo alebo nepriamo v držbe aspoň 75 % vlastníckych práv alebo práv zakladajúcich nárok na zisk.
2.Na účely výpočtu prahovej hodnoty uvedenej v odseku 1 písm. a) a b) sa vlastnícke práva a práva zakladajúce nárok na zisk v spoločnosti, ktorá patrí do skupiny, vypočítavajú vynásobením priamo a nepriamo držaných podielov na každej úrovni.
Článok 6
Požiadavky na obdobie držby
1.Člen skupiny BEFIT musí spĺňať prahové hodnoty uvedené v článku 5 ods. 1 počas celého finančného roka bez prerušenia.
2.Spoločnosť alebo stála prevádzkareň sa stáva členom skupiny BEFIT k dátumu dosiahnutia prahových hodnôt uvedených v článku 5 ods. 1. Prahové hodnoty musia byť splnené najmenej počas deviatich po sebe nasledujúcich mesiacov. Ak spoločnosť alebo prípadne stála prevádzkareň nespĺňa prahové hodnoty počas požadovaného obdobia, zaobchádza sa s ňou tak, ako keby nikdy nebola členom skupiny BEFIT.
3.Spoločnosť alebo stála prevádzkareň prestáva byť členom skupiny BEFIT dňom nasledujúcim po dni, keď prestane spĺňať prahové hodnoty uvedené v článku 5 ods. 1.
Článok 7
Finančné účty ako základ pre výpočet predbežného daňového výsledku
1.Predbežný daňový výsledok člena skupiny BEFIT sa vypočíta tak, že sa v súvislosti s jeho čistým ziskom alebo čistou stratou z finančného účtovníctva za daný finančný rok, ktoré sa určia na základe jedného spoločného prijateľného účtovného štandardu v Únii pred akýmikoľvek konsolidačnými úpravami na elimináciu vnútroskupinových transakcií v rámci skupiny BEFIT, vykonajú úpravy stanovené v článkoch 8 až 41.
2.Prijateľným účtovným štandardom v Únii, ktorý majú členovia skupiny BEFIT používať na účely odseku 1, je prijateľný účtovný štandard v Únii, ktorý sa používa pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky hlavného materského subjektu, ak je tento hlavný materský subjekt rezidentom na daňové účely v členskom štáte.
Ak hlavný materský subjekt nie je rezidentom na daňové účely v členskom štáte, prijateľným účtovným štandardom v Únii je štandard platný v členskom štáte, v ktorom je rezidentom na daňové účely podávajúci subjekt.
3.Ak je členom skupiny BEFIT stála prevádzkareň, jeho čistým ziskom alebo čistou stratou z finančného účtovníctva je buď:
a)čistý zisk alebo čistá strata zohľadnené na jeho samostatných finančných účtoch, ako sú určené v súlade s odsekmi 1 a 2, alebo
b)keď neexistujú samostatné finančné účty, čistý zisk alebo čistá strata, ktoré by boli zohľadnené na jeho samostatných finančných účtoch, ak by boli vedené jednotlivo a v súlade s prijateľným štandardom v Únii určeným v súlade s odsekmi 1 a 2.
4.Odchylne od odseku 1, ak členský štát uplatňuje vnútroštátne právo, ktoré skupinám umožňuje zostavovať účtovné závierky, vykonávať ich kontroly a uverejňovať ich na základe jurisdikcie, možno predbežný daňový výsledok a priradenie základu dane BEFIT členov skupiny BEFIT, ktorí sú rezidentmi na daňové účely v danom členskom štáte, vypočítať aj na základe jurisdikcie za predpokladu, že skupina môže v súvislosti s každým jednotlivým členom skupiny BEFIT samostatne identifikovať údaje potrebné na výpočet takéhoto predbežného daňového výsledku a úprav po priradení v súlade s touto smernicou.
Oddiel 2
Úpravy čistého zisku alebo čistej straty z finančného účtovníctva
Článok 8
Dividendy a iné formy rozdelenia zisku
S výnimkou finančných aktív držaných na obchodovanie, ako sa uvádza v článku 11 ods. 1, a investícií uskutočnených v prospech poistníkov so životným poistením nesúcich investičné riziko v súvislosti so zmluvou o životnom poistení viazanom na index alebo na podielové fondy, ako sa uvádza v článku 14, sa čistý zisk alebo čistá strata člena skupiny BEFIT z finančného účtovníctva upravuje tak, aby sa vylúčilo 95 % zo sumy dividend alebo iných foriem rozdelenia zisku prijatých alebo vzniknutých počas finančného roka za predpokladu, že k dátumu rozdelenia zisku je vlastnícky podiel v držbe člena skupiny BEFIT viac ako jeden rok a s týmto podielom je spojené právo na viac ako 10 % ziskov, kapitálu, rezervných fondov alebo hlasovacích práv.
Článok 9
Zisky alebo straty zo scudzenia podielov
S výnimkou finančných aktív držaných na obchodovanie, ako sa uvádza v článku 11 ods. 1, a investícií uskutočnených v prospech poistníkov so životným poistením nesúcich investičné riziko v súvislosti so zmluvou o životnom poistení viazanom na index alebo na podielové fondy, ako sa uvádza v článku 14, sa čistý zisk alebo čistá strata člena skupiny BEFIT z finančného účtovníctva upravuje tak, aby sa vylúčilo 95 % zo sumy ziskov alebo strát vyplývajúcich zo scudzenia vlastníckeho podielu za predpokladu, že k dátumu scudzenia je vlastnícky podiel v držbe člena skupiny BEFIT viac ako jeden rok a s týmto podielom je spojené právo na viac ako 10 % ziskov, kapitálu, rezervných fondov alebo hlasovacích práv.
Článok 10
Zmeny reálnej hodnoty
S výnimkou finančných aktív držaných na obchodovanie, ako sa uvádza v článku 11 ods. 1, a investícií uskutočnených v prospech poistníkov so životným poistením nesúcich investičné riziko v súvislosti so zmluvou o životnom poistení viazanom na index alebo na podielové fondy, ako sa uvádza v článku 14, sa čistý zisk alebo čistá strata člena skupiny BEFIT z finančného účtovníctva upravuje tak, aby sa vylúčila suma ziskov alebo strát vyplývajúcich zo zmien reálnej hodnoty vlastníckeho podielu za predpokladu, že k dátumu scudzenia je vlastnícky podiel v držbe člena skupiny BEFIT viac ako jeden rok a s týmto podielom je spojené právo na viac ako 10 % ziskov, kapitálu, rezervných fondov alebo hlasovacích práv.
Článok 11
Finančné aktíva držané na obchodovanie
1.S finančným aktívom alebo záväzkom sa zaobchádza ako s finančným aktívom alebo záväzkom držanými na obchodovanie členom skupiny BEFIT, ak spĺňajú ktorúkoľvek z týchto podmienok:
a)boli nadobudnuté alebo vznikli najmä na účely predaja alebo spätného odkúpenia v krátkom čase;
b)sú súčasťou portfólia identifikovaných finančných nástrojov vrátane derivátov, ktoré sa riadia spolu a pri ktorých existujú dôkazy o nedávnom skutočnom vzorci krátkodobej tvorby zisku.
2.Ak sa finančné aktívum alebo záväzok, ktoré sú v držbe člena skupiny BEFIT, zmenia na aktívum alebo záväzok držané na obchodovanie alebo naopak, čistý zisk alebo čistá strata z finančného účtovníctva sa upravia tak, aby zahŕňali akýkoľvek rozdiel medzi reálnou hodnotou vypočítanou na začiatku finančného roka alebo k dátumu nákupu, ak nastane neskôr, a jeho reálnou hodnotou vypočítanou na konci toho istého finančného roka.
Reálna hodnota finančného aktíva alebo záväzku na konci finančného roka, počas ktorého sa zmenilo na aktívum alebo záväzok držané na obchodovanie alebo naopak, je aj jeho reálnou hodnotou na začiatku finančného roka nasledujúceho po tejto zmene.
3.Obdobie držby uvedené v článku 9 sa začína alebo preruší, keď finančné aktívum alebo záväzok prestanú byť držané na obchodovanie, respektíve keď sa zmenia na aktívum alebo záväzok držané na obchodovanie.
Článok 12
Zisk alebo strata stálej prevádzkarne
Čistý zisk alebo čistá strata člena skupiny BEFIT z finančného účtovníctva sa upravujú tak, aby sa vylúčila suma ziskov alebo strát, ktoré možno prisúdiť jeho stálym prevádzkarňam.
Článok 13
Pravidlo o obmedzení zahrnutia úrokov
1.Člen skupiny BEFIT upravuje svoj čistý zisk alebo čistú stratu z finančného účtovníctva tak, aby zahŕňali sumu presahujúcich nákladov na prijaté úvery a pôžičky, ako sa uvádza v článku 2 smernice Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu 32 , ktorá nie je odpočítateľná na daňové účely v súlade s pravidlami o obmedzení zahrnutia úrokov stanovenými vo vnútroštátnych právnych predpisoch v oblasti zdaňovania právnických osôb členského štátu, v ktorom je rezidentom na daňové účely.
2.Odsek 1 sa neuplatňuje na presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky vyplývajúce z transakcie medzi členmi skupiny BEFIT.
Článok 14
Poisťovne
1.Ak je členom skupiny BEFIT poisťovňa, ktorej bolo udelené povolenie vykonávať činnosť v členskom štáte v súlade so smernicou 2009/138/ES, uplatňujú sa pravidlá stanovené v odsekoch 2 až 4.
2.Výška technických rezerv poisťovní určených v súlade so smernicou Rady 91/674/EHS 33 , ktoré sa odpočítali v rámci čistého zisku alebo čistej straty člena skupiny BEFIT z finančného účtovníctva, sa preskúma a upraví na konci každého finančného roka. Pri výpočte predbežného daňového výsledku v budúcich rokoch sa zohľadnia už odpočítané sumy.
3.Komisia môže v súlade s článkom 74 prijať delegované akty, ktorými sa doplní táto smernica stanovením podrobnejších pravidiel úpravy predbežného daňového výsledku pre poisťovne v súvislosti s vplyvom nového medzinárodného štandardu finančného výkazníctva (IFRS) 17 týkajúceho sa poistných zmlúv.
4.Poisťovatelia poskytujúci životné poistenie v súvislosti so zmluvou o životnom poistení viazanom na index alebo na podielové fondy oceňujú aktíva trhovou hodnotou a vytvárajú rezervný fond v súlade s ocenením podkladových aktív.
Článok 15
Činnosti námornej dopravy, na ktoré sa vzťahuje režim dane z tonáže
Čistý zisk alebo čistá strata z finančného účtovníctva v prípade člena skupiny BEFIT, ktorý vykonáva činnosti námornej dopravy, sa upravujú tak, aby sa vylúčila suma výnosov, nákladov a iných odpočítateľných položiek vyplývajúcich z takýchto činností, na ktoré sa vzťahuje režim dane z tonáže.
Článok 16
Pokuty, sankcie a nezákonné platby
Čistý zisk alebo čistá strata člena skupiny BEFIT z finančného účtovníctva sa upravujú tak, aby zahŕňali sumu nákladov vzniknutých v prípade platieb, o ktorých sa na základe kontroly alebo vyšetrovania zo strany príslušného orgánu zistilo, že sú nezákonné, ako aj pokuty a sankcie vrátane poplatkov za oneskorenú platbu, ktoré sú splatné orgánu verejnej moci za porušenie akýchkoľvek právnych predpisov.
Článok 17
Daň z príjmov právnických osôb
Čistý zisk alebo čistá strata člena skupiny BEFIT z finančného účtovníctva sa upravujú tak, aby zahŕňali sumu akejkoľvek dane z príjmov právnických osôb, podobných daní zo ziskov a odložených daní, ktoré vznikli za daný finančný rok, ako aj akúkoľvek sumu zaznamenanú ako splatné dane na finančných účtoch v súvislosti s platbou splatnej dorovnávacej dane v súlade so smernicou (EÚ) 2022/2523 alebo pri uplatňovaní kvalifikovanej vnútroštátnej dorovnávacej dane, ako sa uvádza v článku 11 uvedenej smernice.
Článok 18
Odloženie zdanenia pri náhradnom majetku
1.Ak sa výnosy zo scudzenia dlhodobého odpisovateľného majetku alebo pozemku vrátane náhrady za škodu majú opätovne investovať do podobného majetku používaného na rovnaký alebo podobný obchodný účel pred koncom druhého finančného roka nasledujúceho po finančnom roku, v ktorom k scudzeniu došlo, suma, o ktorú tieto výnosy presahujú hodnotu daného majetku na daňové účely, sa môže odpočítať v roku, v ktorom došlo k scudzeniu. Majetok, ktorý sa scudzí dobrovoľne, musí byť vo vlastníctve minimálne počas obdobia troch rokov, ktoré predchádzajú scudzeniu.
2.Náhradný majetok uvedený v odseku 1 sa môže zakúpiť vo finančnom roku predchádzajúcom scudzeniu. Ak sa náhradný majetok nezakúpi pred koncom druhého finančného roka nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k scudzeniu majetku, a s výnimkou prípadov vyššej moci, k predbežnému daňovému výsledku v druhom finančnom roku po tom, ako došlo k scudzeniu, sa pripočíta suma odpočítaná v roku scudzenia zvýšená o 10 %.
Článok 19
Výnosy a náklady súvisiace s dlhodobým majetkom, ktorý podlieha odpisovaniu
1.Čistý zisk alebo čistá strata člena skupiny BEFIT z finančného účtovníctva sa upravujú tak, aby sa vylúčili tieto sumy.
a)obstarávacie náklady alebo náklady na výrobu, ako aj náklady spojené so zhodnotením dlhodobého majetku, ktoré možno odpisovať v súlade s pravidlami stanovenými v oddiele 3, a
b)subvencie priamo spojené s nadobudnutím, výrobou alebo zhodnotením takéhoto majetku.
2.Čistý zisk alebo čistá strata člena skupiny BEFIT z finančného účtovníctva sa upravujú tak, aby zahŕňali len sumu odpočtu v súvislosti s odpismi dlhodobého majetku, ako sa stanovuje v článkoch 22 až 28.
Článok 20
Kurzový zisk alebo kurzová strata
Čistý zisk alebo čistá strata člena skupiny BEFIT z finančného účtovníctva sa upravujú tak, aby sa vylúčili tieto sumy:
a)suma akéhokoľvek nerealizovaného kurzového zisku alebo kurzovej straty v súvislosti s dlhodobým majetkom a záväzkami;
b)suma akejkoľvek rezervy zaznamenanej v súvislosti s nerealizovanou kurzovou stratou.
Článok 21
Úpravy v súvislosti s určitými položkami (položky ponechané členským štátom po priradení)
Čistý zisk alebo čistá strata člena skupiny BEFIT z finančného účtovníctva sa upravujú tak, aby sa z predbežného daňového výsledku vylúčila akákoľvek suma súvisiaca s položkami uvedenými v článku 48 ods. 1 písm. a) až j).
Oddiel 3
Odpisovanie
Článok 22
Metóda a trvanie odpisovania
1.Čistý zisk alebo čistá strata člena skupiny BEFIT z finančného účtovníctva sa upravujú tak, aby sa vo finančnom roku nadobudnutia vylúčil akýkoľvek dlhodobý hmotný majetok, ktorý má účtovnú hodnotu pred odpismi nižšiu ako 5 000 EUR.
2.Ak sa odsek 1 neuplatňuje, dlhodobý majetok sa počas jeho doby použiteľnosti odpisuje individuálne na rovnomernom základe. Doba použiteľnosti dlhodobého majetku sa stanovuje takto:
a)všetky budovy, ako aj akýkoľvek iný druh nehnuteľného majetku a stavby využívanej na podnikanie: 28 rokov;
b)všetok iný dlhodobý hmotný majetok: jeho doba použiteľnosti podľa posúdenia v súlade s prijateľným účtovným štandardom v Únii uvedeným v článku 7;
c)dlhodobý nehmotný majetok vrátane nadobudnutého goodwillu: obdobie, počas ktorého sa na majetok vzťahuje právna ochrana alebo na ktoré bolo udelené právo, a ak sa uvedené obdobie nedá určiť, päť rokov.
3.Použitý dlhodobý majetok sa odpisuje v súlade s odsekom 2, pokiaľ člen skupiny BEFIT nepreukáže, že odhadovaná zostávajúca doba použiteľnosti majetku je kratšia, pričom v takom prípade sa odpisuje počas tohto kratšieho obdobia.
Odchylne od prvého pododseku sa použitý dlhodobý nehmotný majetok odpisuje počas piatich rokov, pokiaľ nie je možné určiť zostávajúce obdobie, počas ktorého sa na majetok vzťahuje právna ochrana alebo na ktoré bolo udelené právo, pričom v takom prípade sa odpisuje počas tohto iného obdobia.
4.Odpisy sa odpočítavajú na mesačnom základe, a to počnúc od mesiaca, v ktorom sa začal daný dlhodobý majetok používať. V mesiaci scudzenia majetku sa neodpočítavajú žiadne odpisy.
5.Hodnota na daňové účely v prípade dlhodobého majetku, ktorý sa scudzí alebo sa poškodí do takej miery, že sa už nemôže používať na podnikanie, a hodnota na daňové účely akýchkoľvek nákladov na zhodnotenie, ktoré vznikli v súvislosti s daným majetkom, sa odpočíta od predbežného daňového výsledku v mesiaci, v ktorom došlo k tomuto scudzeniu alebo poškodeniu.
Článok 23
Oprávnenie na odpisovanie
1.S výhradou odseku 3 odpis odpočítava ekonomický vlastník.
2.V prípade zmlúv, pri ktorých sa ekonomické a právne vlastníctvo nezhodujú, je ekonomický vlastník oprávnený odpočítať úrokový prvok platieb zo svojho predbežného daňového výsledku, pokiaľ tento prvok nie je zahrnutý do predbežného daňového výsledku alebo prípadne základu dane právneho vlastníka, a to v závislosti od toho, či právny vlastník je alebo nie je iným členom skupiny BEFIT.
3.Ak sa ekonomický vlastník majetku nedá určiť, na uplatnenie odpisov je oprávnený právny vlastník. V prípade lízingových zmlúv sa úrokový aj kapitálový prvok lízingových splátok zahrnie do predbežného daňového výsledku právneho vlastníka a ak je nájomca členom skupiny BEFIT, tieto platby sa vylúčia z jeho predbežného daňového výsledku.
4.Dlhodobý majetok nemôže odpisovať viac ako jeden daňovník za finančný rok, pokiaľ nie je právne alebo ekonomické vlastníctvo rozdelené medzi viacerých daňovníkov alebo pokiaľ nedošlo k zmene ekonomického alebo právneho vlastníka daného majetku.
5.Člen skupiny BEFIT sa nemôže odpisovania vzdať.
Článok 24
Základ pre odpisovanie
1.Základ pre odpisovanie pozostáva z nákladov priamo spojených s nadobudnutím, výrobou alebo zhodnotením dlhodobého majetku. Uvedené náklady nezahŕňajú odpočítateľnú daň z pridanej hodnoty, úroky ani výsledok akéhokoľvek precenenia alebo zníženia hodnoty.
2.Základom pre odpisovanie majetku prijatého ako dar je jeho trhová hodnota, ako je zahrnutá na finančných účtoch člena skupiny BEFIT.
3.Základ pre odpisovanie dlhodobého majetku, ktorý podlieha odpisovaniu, sa zníži odpočítaním sumy akejkoľvek verejnej subvencie priamo spojenej s nadobudnutím, výrobou alebo zhodnotením majetku, ako sa uvádza v článku 19 ods. 1 písm. b).
4.Odpisovanie dlhodobého majetku, ktorý nie je k dispozícii na používanie alebo ktorý sa nepoužíval dlhšie ako 12 mesiacov z dôvodov, ktoré nie sú mimo kontroly člena skupiny BEFIT, sa nezohľadňuje.
Odpisovanie sa končí od mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa skončilo obdobie uvedené v prvom pododseku, a obnoví sa od mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa majetok začal znovu používať.
5.Ak sa odpisovateľný dlhodobý majetok scudzil a nahradil v súlade s pravidlami uvedenými v článku 18, základ pre odpisovanie náhradného majetku sa zníži o rovnakú sumu, ako je suma, ktorá bola odpočítaná v roku scudzenia.
Článok 25
Register dlhodobého majetku
1.Obstarávacie náklady, náklady na výrobu alebo náklady na zhodnotenie spolu s dátumom začiatku používania po nadobudnutí, výrobe alebo zhodnotení sa zaznamenávajú v registri dlhodobého majetku pre každý dlhodobý majetok osobitne.
2.Pri scudzení dlhodobého majetku sa do registra dlhodobého majetku zaznamenajú podrobnosti o scudzení vrátane jeho dátumu, ako aj o všetkých výnosoch alebo náhradách získaných v dôsledku takéhoto scudzenia.
3.Register dlhodobého majetku sa vedie spôsobom, ktorý poskytuje dostatočné informácie vrátane údajov o odpisoch na výpočet predbežného daňového výsledku, a musí obsahovať aspoň tieto informácie:
a)identifikačné údaje majetku;
b)mesiac začiatku používania;
c)základ pre odpisovanie;
d)dobu použiteľnosti v súlade s článkom 22;
e)odpisy akumulované počas bežného zdaňovacieho obdobia;
f)celkové akumulované odpisy;
g)základ pre odpisovanie po odpočítaní celkových akumulovaných odpisov a výnimočných znížení hodnoty;
h)mesiac prerušenia alebo obnovenia účtovania daňových odpisov;
i)mesiac scudzenia.
Článok 26
Odpis nákladov na zhodnotenie
1.Náklady na zhodnotenie sa odpisujú v súlade s pravidlami uplatniteľnými na zhodnotený dlhodobý majetok tak, ako keby sa týkali novonadobudnutého dlhodobého majetku, a to aj pokiaľ ide o jeho dobu použiteľnosti v súlade s článkom 22 ods. 2.
Bez ohľadu na prvý pododsek sa náklady na zhodnotenie dlhodobého majetku, ktorý sa prenajíma, odpisujú v súlade s článkom 22 ods. 3 a článkom 23.
2.Ak daňovník preukáže, že odhadovaná zostávajúca doba použiteľnosti odpisovateľného dlhodobého majetku je kratšia ako doba použiteľnosti majetku uvedená v článku 22 ods. 2, náklady na zhodnotenie uvedeného majetku sa odpisujú počas tohto kratšieho obdobia.
Článok 27
Majetok, ktorý nepodlieha odpisovaniu
Odpisovaniu nepodlieha tento majetok:
a)dlhodobý hmotný majetok, ktorý nepodlieha opotrebovaniu a zastarávaniu, ako napríklad pozemky, výtvarné umenie, starožitnosti alebo šperky;
b)finančné aktíva.
Článok 28
Výnimočné zníženie hodnoty
1.Člen skupiny BEFIT, ktorý preukáže, že hodnota dlhodobého hmotného majetku, ktorý nepodlieha odpisovaniu, ako sa uvádza v článku 27 písm. a), sa na konci finančného roka znížila z dôvodu vyššej moci alebo trestnej činnosti tretích strán, môže od predbežného daňového výsledku odpočítať sumu rovnajúcu sa tomuto zníženiu hodnoty.
2.Ak sa hodnota majetku, ktorý v predchádzajúcom finančnom roku podliehal odpisovaniu, ako sa uvádza v odseku 1, následne zvýši, suma zodpovedajúca tomuto zvýšeniu sa pripočíta k predbežnému daňovému výsledku v roku, v ktorom k tomuto zvýšeniu došlo.
Takéto pripočítané sumy však spolu nesmú presiahnuť sumu pôvodne umožneného odpočtu.
Oddiel 4
Pravidlá načasovania a kvantifikácie
Článok 29
Zásoby a nedokončená výroba
1.Čistý zisk alebo čistá strata člena skupiny BEFIT z finančného účtovníctva sa upravujú o rozdiel medzi hodnotou zásob a nedokončenej výroby na začiatku a na konci finančného roka s výnimkou zásob a nedokončenej výroby týkajúcich sa dlhodobých zmlúv, ako sa vymedzuje v článku 32.
2.Náklady na zásoby a nedokončenú výrobu sa konzistentne oceňujú metódou FIFO (first-in first-out) alebo metódou váženého priemeru nákladov.
3.Náklady na zásoby a nedokončenú výrobu zahŕňajúce položky, ktoré za bežných okolností nie sú zameniteľné, ako aj vyrábaný tovar alebo poskytované služby, ktoré sú vyčlenené na špecifické projekty, sa oceňujú jednotlivo.
4.Člen skupiny BEFIT používa pri zásobách a nedokončenej výrobe, ktoré majú podobnú povahu a použitie, rovnakú metódu oceňovania.
5.Náklady na zásoby a nedokončenú výrobu zahŕňajú všetky náklady na nákup, priame náklady na konverziu a iné priame náklady, ktoré vznikli pri ich preprave na miesto určenia a uvedení do stavu, v ktorom sa nachádzajú v príslušnom finančnom roku. Náklady sa vykazujú bez odpočítateľnej dane z pridanej hodnoty.
6.Zásoby a nedokončená výroba sa oceňujú v posledný deň finančného roka obstarávacou cenou alebo čistou realizovateľnou hodnotou podľa toho, ktorá z týchto hodnôt je nižšia. Čistá realizovateľná hodnota je odhadovaná predajná cena v bežnom chode podnikania, od ktorej sú odpočítané odhadované náklady na dokončenie a odhadované náklady potrebné na uskutočnenie predaja.
Článok 30
Rezervy
1.Čistý zisk alebo čistá strata člena skupiny BEFIT z finančného účtovníctva sa upravujú tak, aby sa neuznala suma žiadnej rezervy.
2.Odchylne od odseku 1 sa suma rezervy uznáva v prípade, ak sú na konci finančného roka splnené tieto podmienky:
a)člen skupiny BEFIT má právnu povinnosť alebo možno odôvodnene očakávať, že má právnu povinnosť;
b)takáto povinnosť vyplýva z činností alebo transakcií vykonaných v danom finančnom roku alebo v predchádzajúcich finančných rokoch;
c)sumu rezervy, ktorá vyplýva z takejto povinnosti, možno spoľahlivo odhadnúť;
d)výsledkom tejto sumy bude po vyrovnaní náklad, ktorý je odpočítateľný podľa tejto smernice.
Bez ohľadu na prvý pododsek sa čistý zisk alebo čistá strata člena skupiny BEFIT z finančného účtovníctva vždy upravia tak, aby sa neuznala suma žiadnej rezervy, ktorá bola zaznamenaná v súvislosti s podmienenými stratami alebo budúcimi zvýšeniami nákladov.
3.Ak sa povinnosť uvedená v odseku 1 druhom pododseku písm. a) týka činnosti alebo transakcie, ktoré budú pokračovať v budúcich finančných rokoch, suma rezervy sa primerane rozloží na odhadované trvanie činnosti alebo transakcie.
Rezervy podľa tohto článku sa na konci každého finančného roka preskúmajú a upravia. Pri výpočte predbežného daňového výsledku v budúcich finančných rokoch sa zohľadňujú sumy, ktoré už boli odpočítané podľa tohto článku.
Článok 31
Nevymožiteľné pohľadávky
1.Čistý zisk alebo čistá strata člena skupiny BEFIT z finančného účtovníctva sa upravia tak, aby sa neuznala suma žiadneho odpočtu zaznamenaného v súvislosti s nevymožiteľnou pohľadávkou, okrem prípadov, keď na konci roka člen skupiny BEFIT nepožiadal o odpočet v súlade s článkom 28 a je splnená jedna z týchto požiadaviek:
a)člen skupiny podnikol všetky primerané kroky uvedené v odseku 2 s cieľom dosiahnuť platbu a je pravdepodobné, že dlh zostane úplne alebo čiastočne neuspokojený, alebo
b)člen skupiny má veľký počet homogénnych pohľadávok, pričom všetky pochádzajú z toho istého sektora podnikateľskej činnosti, a dokáže spoľahlivo odhadnúť výšku nevymožiteľnej pohľadávky na percentuálnom základe za predpokladu, že hodnota každej homogénnej pohľadávky je nižšia ako 0,1 % hodnoty všetkých homogénnych pohľadávok. V záujme dosiahnutia spoľahlivého odhadu člen skupiny BEFIT zohľadňuje všetky relevantné faktory vrátane predchádzajúcich skúseností.
2.Pri určovaní toho, či sa vykonali všetky primerané kroky na dosiahnutie platby, člen skupiny BEFIT zohľadňuje ktorýkoľvek z týchto prvkov pod podmienkou, že sú založené na objektívnych dôkazoch:
a)či náklady na vymoženie sú vo vzťahu k dlhu neprimerané;
b)či existuje možnosť, že dôjde k úspešnému vymoženiu, vrátane prípadov, keď bol dlžník vyhlásený za platobne neschopného, bolo iniciované právne konanie alebo bol zaangažovaný vymáhač dlhov;
c)či je za daných okolností primerané očakávať od daňovníka, aby sa ďalej usiloval o vymoženie.
3.Ak sa nevymožiteľná pohľadávka týka obchodnej pohľadávky, popri podmienkach stanovených v odseku 1 sa suma zodpovedajúca dlhu zahrnie do predbežného daňového výsledku ako výnos.
4.Bez ohľadu na odsek 1 sa čistý zisk alebo čistá strata člena skupiny BEFIT z finančného účtovníctva upravujú tak, aby sa neuznala suma žiadnej nevymožiteľnej pohľadávky, keď je dlžník iným členom skupiny BEFIT, akýmkoľvek iným pridruženým podnikom alebo, pokiaľ je dlžník fyzickou osobou, ak sa dlžník, jeho manžel či manželka alebo predok či potomok zúčastňuje na riadení alebo kontrole člena skupiny BEFIT alebo priamo či nepriamo vlastní kapitál člena skupiny BEFIT.
5.Ak člen skupiny BEFIT predtým odpočítal nevymožiteľnú pohľadávku, ktorá sa vyrovná v nasledujúcom finančnom roku, jeho čistý zisk alebo čistá strata z finančného účtovníctva za finančný rok vyrovnania sa zvýši o vymoženú sumu.
Článok 32
Dlhodobé zmluvy
1.Na účely tohto článku sa pod pojmom dlhodobá zmluva rozumie zmluva, ktorá spĺňa tieto podmienky:
a)je uzatvorená na účely výroby, inštalácie alebo výstavby alebo na vykonávanie služieb;
b)jej platnosť presahuje 12 mesiacov alebo sa očakáva, že presiahne 12 mesiacov.
2.Čistý zisk alebo čistá strata člena skupiny BEFIT z finančného účtovníctva sa upravujú tak, aby zahŕňali len výnosy súvisiace s dlhodobou zmluvou, ktoré vznikli v súvislosti so sumou zodpovedajúcou tej časti dlhodobej zmluvy, ku ktorej plneniu došlo v príslušnom finančnom roku.
Na tento účel sa percentuálny podiel plnenia dlhodobej zmluvy určuje na základe pomeru nákladov v danom finančnom roku k celkovým odhadovaným nákladom na dlhodobú zmluvu.
3.Čistý zisk alebo čistá strata člena skupiny BEFIT z finančného účtovníctva sa upravujú tak, aby umožňovali uznanie všetkých nákladov súvisiacich s dlhodobými zmluvami, ktoré vznikli počas finančného roka.
Článok 33
Zabezpečenie
1.So ziskami a stratami zo zabezpečovacieho nástroja, ktoré vyplývajú z ocenenia alebo scudzenia, zaobchádza člen skupiny BEFIT rovnakým spôsobom ako so zodpovedajúcimi ziskami a stratami zo zabezpečenej položky.
Zabezpečovací vzťah existuje, ak sú splnené tieto podmienky:
a)zabezpečovací vzťah sa vopred formálne určil a zdokumentoval;
b)očakáva sa, že zabezpečenie je vysoko účinné a túto účinnosť možno spoľahlivo merať.
2.Ak je zabezpečovací vzťah prerušený alebo ak sa s finančným nástrojom, ktorý už je v držbe, následne zaobchádza ako so zabezpečovacím nástrojom, čo vedie k tomu, že prejde do iného daňového režimu, akýkoľvek rozdiel medzi novou trhovou hodnotou zabezpečovacieho nástroja na konci finančného roka a trhovou hodnotou na začiatku toho istého zdaňovacieho obdobia sa zahrnie do predbežného daňového výsledku člena skupiny BEFIT.
Trhová hodnota zabezpečovacieho nástroja na konci finančného roka, počas ktorého tento nástroj prešiel do iného daňového režimu, sa zhoduje s jeho trhovou hodnotou na začiatku roka nasledujúceho po tomto prechode.
Oddiel 5
Vstup do skupiny BEFIT a vystúpenie z nej a reštrukturalizácia podnikov
Článok 34
Vykazovanie majetku a záväzkov, ich oceňovanie a načasovanie ich odpisovania pri vstupe do skupiny BEFIT alebo vystúpení z nej
1.Všetok majetok a všetky záväzky sa vykazujú v ich hodnote, ako je vypočítaná v súlade s prijateľným účtovným štandardom v Únii uvedeným v článku 7, bezprostredne pred dátumom, keď sa táto smernica začne uplatňovať na člena skupiny BEFIT.
2.Majetok a záväzky spoločnosti alebo stálej prevádzkarne, na ktoré sa táto smernica už nevzťahuje, sa vykazujú v ich hodnote vypočítanej v súlade s touto smernicou.
3.Odpisovanie aktív spoločnosti alebo stálej prevádzkarne, ktorá vstúpi do skupiny BEFIT alebo z nej vystúpi počas finančného roka, sa vypočítava úmerne k počtu kalendárnych mesiacov, počas ktorých spoločnosť alebo stála prevádzkareň v danom finančnom roku patrila do skupiny BEFIT.
Článok 35
Kvalifikácia dlhodobého majetku pri vstupe do skupiny BEFIT
Bez ohľadu na pravidlá stanovené v kapitole II oddiele 3 sa v prípade, že spoločnosť alebo stála prevádzkareň prechádza zo systému dane z príjmov právnických osôb členského štátu, aby vstúpila do skupiny BEFIT, uplatňujú tieto pravidlá:
a)ak dlhodobý majetok s účtovnou hodnotou nižšou ako 5 000 EUR nebol k dátumu vstupu do skupiny BEFIT čiastočne alebo úplne odpísaný, člen skupiny BEFIT upraví svoj čistý zisk alebo čistú stratu z finančného účtovníctva tak, aby sa vylúčila suma zodpovedajúca zostávajúcej čistej hodnote dlhodobého majetku, ktorá sa nachádza na individuálnych finančných účtoch k dátumu vstupu;
b)ak jeden dlhodobý majetok alebo viaceré dlhodobé majetky majú k dátumu vstupu do skupiny BEFIT na individuálnych finančných účtoch čistú hodnotu, ktorá sa líši od čistej hodnoty na daňové účely, celková suma zodpovedajúca takémuto rozdielu pre všetok dotknutý dlhodobý majetok sa združí pre každého člena skupiny BEFIT vo finančnom roku vstupu do skupiny BEFIT, pričom v predbežnom daňovom výsledku sa rozloží na obdobie piatich rokov. Čistý zisk alebo čistá strata každého člena skupiny BEFIT z finančného účtovníctva sa upraví zodpovedajúcim spôsobom.
Článok 36
Dlhodobé zmluvy pri vstupe do skupiny BEFIT
1.Spoločnosť alebo stála prevádzkareň, ktorá vstúpi do skupiny BEFIT, vykoná také úpravy, aby do svojho podielu na základe dane BEFIT určeného v súlade s pravidlami kapitoly III zahrnula v súlade s pravidlami načasovania stanovenými vo vnútroštátnom práve sumu výnosov a nákladov, ktoré sa podľa článku 32 považujú za výnosy a náklady, ktoré vznikli alebo sa vynaložili pred tým, ako sa táto smernica začala uplatňovať, ale ktoré ešte neboli zahrnuté do jej základu dane podľa predtým uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti zdaňovania právnických osôb.
2.Spoločnosť alebo stála prevádzkareň, ktorá vstúpi do skupiny BEFIT, odpočíta v prvom finančnom roku od svojho podielu na základe dane BEFIT, ako sa určuje v súlade s pravidlami kapitoly III, výnosy z dlhodobej zmluvy, ktoré predtým podliehali zdaneniu podľa vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti zdaňovania právnických osôb, vo výške presahujúcej sumu, ktorá by bola zahrnutá do jej predbežného daňového výsledku podľa článku 32.
3.Ak je podiel člena skupiny BEFIT na základe dane BEFIT vo finančnom roku nižší ako odpočítateľné sumy určené podľa odsekov 1 a 2, člen skupiny BEFIT prenesie akúkoľvek nevyrovnanú sumu do budúcich období a započíta ju voči svojmu podielu na základe dane BEFIT v nasledujúcich finančných rokoch.
Článok 37
Rezervy, výnosy a odpočty pri vstupe do skupiny BEFIT
1.Rezervy a odpočty nevymožiteľných pohľadávok uvedené v článkoch 30 a 31 sú odpočítateľné len v rozsahu, v akom vyplývajú z činností alebo transakcií, ktoré sa uskutočnili po tom, ako sa táto smernica začala uplatňovať na daného člena skupiny BEFIT.
2.Výnosy, ktoré sa podľa uplatniteľného prijateľného účtovného štandardu v Únii používaného v súlade s článkom 7 považujú za vzniknuté pred tým, ako sa táto smernica začala uplatňovať na člena skupiny BEFIT, ale ktoré neboli zahrnuté do jeho základu dane podľa predtým uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti zdaňovania právnických osôb, sa pripočítajú k jeho priradenej časti v súlade s pravidlami načasovania stanovenými v príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch v oblasti zdaňovania právnických osôb.
3.Náklady, ktoré vznikli po tom, ako sa táto smernica začala uplatňovať na člena skupiny BEFIT, ale v súvislosti s činnosťami alebo transakciami, ktoré sa uskutočnili skôr a pri ktorých sa nevykonal žiadny odpočet podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti zdaňovania právnických osôb, sa odpočítajú od jeho priradenej časti.
Ak náklady uvedené v prvom pododseku vzniknú viac ako päť rokov po vstupe spoločnosti alebo stálej prevádzkarne do skupiny BEFIT, tieto náklady sa odpočítajú od jej predbežného daňového výsledku pred agregáciou a rozdelením zisku.
Náklady, ktoré vznikli podľa vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti zdaňovania právnických osôb a ktoré v čase, keď sa táto smernica začala uplatňovať na člena skupiny BEFIT, ešte neboli odpočítané, sú odpočítateľné len voči jeho priradenej časti základu dane BEFIT vypočítanej v súlade s kapitolou III, a to v rovnakých sumách a v rozložení na päť finančných rokov. Náklady, ktoré sa týkajú nákladov na prijaté úvery a pôžičky, sú odpočítateľné v súlade s článkom 13.
Ak podiel na základe dane BEFIT, ktorý bol priradený členovi skupiny BEFIT vo finančnom roku, nie je dostačujúci na úplné odpočítanie súm uvedených v prvom a treťom pododseku, člen skupiny BEFIT prenesie akékoľvek nevyrovnané sumy do budúcich období a započíta ich voči svojmu podielu na základe dane BEFIT v nasledujúcich finančných rokoch.
4.Žiadna suma odpočítaná pred tým, ako sa táto smernica začala uplatňovať na člena skupiny BEFIT, sa opätovne neodpočítava.
Článok 38
Straty vzniknuté pred vstupom
Ak spoločnosť alebo stála prevádzkareň vstúpi do skupiny BEFIT, všetky nevyrovnané straty, ktoré vznikli pred dátumom vstupu v súlade s právnymi predpismi v oblasti zdaňovania právnických osôb členského štátu jej daňovej rezidencie alebo členského štátu, v ktorom sa nachádza, sa odpočítajú od jej podielu na základe dane BEFIT určeného v súlade s kapitolou III.
Článok 39
Rozpustenie skupiny
1.Ak dôjde k rozpusteniu skupiny BEFIT, finančný rok sa ukončí a základ dane BEFIT za daný finančný rok sa priradí každému členovi skupiny BEFIT v súlade s pravidlami stanovenými v kapitole III.
2.Odpisy majetku členov skupiny BEFIT vo finančnom roku, v ktorom došlo k rozpusteniu skupiny BEFIT, sa vypočítajú úmerne k počtu kalendárnych mesiacov, počas ktorých skupina BEFIT v danom finančnom roku fungovala.
Článok 40
Reorganizácie podnikateľskej činnosti
1.Bez toho, aby bol dotknutý článok 9, člen skupiny BEFIT, ktorý počas finančného roka scudzí majetok a záväzky, zahrnie zisk alebo stratu vyplývajúcu z takéhoto scudzenia do výpočtu svojho predbežného daňového výsledku.
Člen skupiny BEFIT, ktorý nadobúda majetok a záväzky, určuje svoj zisk alebo stratu v čase scudzenia na základe trhovej hodnoty nadobudnutého majetku a záväzkov, ktorú mali v čase nadobudnutia.
2.Bez ohľadu na odsek 1, ak sa prevod majetku a záväzkov uskutoční v rámci reorganizácie vymedzenej v článku 2 smernice Rady 2009/133/ES 34 , potom:
a)člen skupiny BEFIT, ktorý scudzuje majetok a záväzky, vylúči akýkoľvek výsledný zisk alebo stratu z výpočtu svojho predbežného daňového výsledku;
b)člen skupiny BEFIT, ktorý nadobúda majetok a záväzky, určí svoj predbežný daňový výsledok v danom finančnom roku a v nasledujúcich finančných rokoch pomocou hodnoty na daňové účely, akú majú v čase prevodu, a v zmysle vymedzenia podľa článku 4 smernice 2009/133/ES.
Článok 41
Neuznanie oslobodených scudzení podielov
1.Bez ohľadu na článok 9 v prípade, ak člen skupiny BEFIT v dôsledku scudzenia podielov vystúpi zo skupiny BEFIT, pričom počas tohto alebo predchádzajúceho finančného roka nadobudol prostredníctvom vnútroskupinovej transakcie v rámci skupiny BEFIT jeden dlhodobý majetok alebo viaceré dlhodobé majetky, suma zodpovedajúca zisku alebo strate vyplývajúcim zo scudzenia tohto dlhodobého majetku v rámci skupiny BEFIT sa zahrnie do čistého zisku alebo čistej straty z finančného účtovníctva toho člena skupiny BEFIT, ktorý vlastnil daný majetok pred scudzením v rámci skupiny BEFIT.
Prvý pododsek sa neuplatňuje, ak člen skupiny BEFIT preukáže, že vnútroskupinová transakcia v rámci skupiny BEFIT bola vykonaná z opodstatnených obchodných dôvodov.
2.Suma zodpovedajúca zisku alebo strate, ktoré vyplývajú zo scudzenia v rámci skupiny BEFIT uvedeného v odseku 1, zodpovedá trhovej hodnote dlhodobého majetku v čase, keď člen skupiny BEFIT zo skupiny vystúpi, zníženej o hodnotu daného dlhodobého majetku na daňové účely alebo o náklady uvedené v článku 29.
3.Zisk alebo strata vyplývajúce zo scudzenia v rámci skupiny BEFIT sa považujú za prijaté členom skupiny BEFIT, ktorý mal daný majetok (majetky) v držbe pred vnútroskupinovou transakciou v rámci skupiny BEFIT uvedenou v odseku 1.
KAPITOLA III
AGREGÁCIA PREDBEŽNÝCH DAŇOVÝCH VÝSLEDKOV A PRIRADENIE ZÁKLADU DANE BEFIT
Oddiel 1
Základ dane BEFIT
Článok 42
Výpočet základu dane BEFIT
1.Predbežné daňové výsledky všetkých členov skupiny BEFIT určené v súlade s pravidlami stanovenými v kapitole II sa agregujú s cieľom získať základ dane BEFIT.
2.Ak základ dane BEFIT v danom roku predstavuje:
a)kladnú sumu, zisk sa rozdelí v súlade s článkom 45;
b)zápornú sumu, strata sa prenesie do budúcich období a započíta sa voči nasledujúcemu kladnému základu dane BEFIT.
3.Na účely odseku 1 sa predbežný daňový výsledok každého člena skupiny BEFIT prepočíta na eurá (EUR) podľa výmenného kurzu vydaného Európskou centrálnou bankou v stave k poslednému dňu kalendárneho roka alebo, ak sa finančný rok nezhoduje s kalendárnym rokom, k poslednému dňu finančného roka.
Odchylne od prvého pododseku, ak je podávajúci subjekt rezidentom na daňové účely v členskom štáte, ktorý neprijal euro, predbežný daňový výsledok každého člena skupiny BEFIT sa prepočíta na menu, ktorá je zákonným platidlom v danom členskom štáte.
Článok 43
Zrážkové dane a iné zdaňovanie pri zdroji
1.Členské štáty nesmú v súvislosti s vnútroskupinovými transakciami v rámci skupiny BEFIT ukladať zrážkové dane ani žiadne iné zdaňovanie pri zdroji, pokiaľ skutočný vlastník platby je členom skupiny BEFIT.
2.Ak členský štát uplatňuje zrážkovú daň v súvislosti s platbou licenčných poplatkov alebo úrokov od člena skupiny BEFIT príjemcovi, ktorý nie je členom tej istej skupiny BEFIT, alebo pri uplatnení odseku 1 v súlade s uplatniteľnými pravidlami stanovenými vo vnútroštátnom práve a v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia, zrážková daň sa za finančný rok, v ktorom sa účtuje, rozdeľuje medzi členské štáty pomocou metódy priradenia uvedenej v článku 45.
Článok 44
Zápočty dane v súvislosti s príjmami zdanenými pri zdroji
1.Ak člen skupiny BEFIT získa príjem, ktorý sa zdanil v inom členskom štáte alebo v tretej krajine, zápočet dane sa udeľuje v súlade s uplatniteľnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia alebo vnútroštátnym právom tohto iného členského štátu alebo tretej krajiny a rozdeľuje sa medzi členov skupiny BEFIT pomocou metódy základného priradenia uvedenej v článku 45.
2.Odchylne od prvého pododseku sa zápočet dane neudeľuje, ak príjem získaný členom skupiny BEFIT nie je zahrnutý do jeho čistého zisku alebo čistej straty z finančného účtovníctva v súlade s článkami 8, 9 alebo 12.
3.Zápočet dane uvedený v odseku 1 sa počíta osobitne pre každý členský štát alebo každú tretiu krajinu, ako aj pre každý druh príjmu. Nesmie presiahnuť sumu, ktorá je výsledkom uplatnenia sadzby dane z príjmov právnických osôb členského štátu, v ktorom je tento člen skupiny BEFIT rezidentom na daňové účely alebo v ktorom sa nachádza vo forme stálej prevádzkarne, na príjem priradený tomuto členovi skupiny BEFIT.
Pri výpočte zápočtu dane uvedeného v odseku 1 sa suma príjmu zníži o sumu súvisiacich odpočítateľných nákladov.
Oddiel 2
Priradenie základu dane BEFIT
Článok 45
Prechodné pravidlo priraďovania
1.V súvislosti s každým finančným rokom od 1. júla 2028 najneskôr do 30. júna 2035 (ďalej len „prechodné obdobie“) sa základ dane BEFIT priraďuje členom skupiny BEFIT v súlade s percentuálnym podielom základného priradenia.
V prípade skupín, na ktoré sa začne vzťahovať táto smernica po skončení prvého finančného roka, v ktorom sa táto smernica začne uplatňovať, sa prechodné obdobie uvedené v prvom pododseku ukončí najneskôr do 30. júna 2035.
2.Percentuálny podiel základného priradenia pre každého člena skupiny BEFIT je výsledkom tohto výpočtu:
základné priradenie = *100
kde:
a)zdaniteľným výsledkom člena skupiny BEFIT je priemer zdaniteľných výsledkov za tri predchádzajúce finančné roky.
V prvom finančnom roku, v ktorom sa na skupinu BEFIT vzťahuje táto smernica, sa uvedené zdaniteľné výsledky určujú v súlade s vnútroštátnymi pravidlami zdaňovania príjmov právnických osôb členského štátu, v ktorom je člen skupiny BEFIT rezidentom na daňové účely alebo v ktorom sa nachádza vo forme stálej prevádzkarne.
V druhom finančnom roku, v ktorom sa na skupinu BEFIT vzťahuje táto smernica, sa uvedené zdaniteľné výsledky určujú za prvý finančný rok, v ktorom sa na skupinu BEFIT vzťahuje táto smernica, v súlade s kapitolou II tejto smernice a za dva predchádzajúce finančné roky v súlade s vnútroštátnymi pravidlami príslušného členského štátu.
V treťom finančnom roku, v ktorom sa na skupinu BEFIT vzťahuje táto smernica, sa uvedené zdaniteľné výsledky určujú za prvé dva finančné roky, v ktorých sa na skupinu BEFIT vzťahuje táto smernica, v súlade s kapitolou II tejto smernice a za finančný rok, ktorý im bezprostredne predchádza, v súlade s vnútroštátnymi pravidlami príslušného členského štátu.
Od štvrtého finančného roka, v ktorom sa na skupinu BEFIT vzťahuje táto smernica, sa uvedené zdaniteľné výsledky určujú v súlade s kapitolou II tejto smernice;
b)celkovým zdaniteľným výsledkom skupiny BEFIT je súčet priemeru zdaniteľných výsledkov, ako sa uvádzajú v písmene a), všetkých členov skupiny BEFIT za tri predchádzajúce finančné roky.
Na účely tohto odseku je percentuálny podiel základného priradenia člena skupiny BEFIT so záporným zdaniteľným výsledkom stanovený na nulu.
3.Na účely odseku 2 členské štáty štruktúrujú svoj rámec posudzovania rizika pri oceňovaní vnútroskupinových transakcií v rámci skupiny BEFIT takto:
a)zóna nízkeho rizika: ak sa náklady, ktoré vznikli členovi skupiny BEFIT z vnútroskupinových transakcií v rámci skupiny BEFIT, alebo príjem, ktorý z nich člen skupiny BEFIT získal, vo finančnom roku zvýšia menej ako o 10 % v porovnaní s priemernými nákladmi alebo príjmom z vnútroskupinových transakcií v rámci skupiny BEFIT za predchádzajúce tri finančné roky;
b)zóna vysokého rizika: ak sa náklady, ktoré vznikli členovi skupiny BEFIT z vnútroskupinových transakcií v rámci skupiny BEFIT, alebo príjem, ktorý z nich člen skupiny BEFIT získal, vo finančnom roku zvýšia najmenej o 10 % v porovnaní s priemernými nákladmi alebo príjmom z vnútroskupinových transakcií v rámci skupiny BEFIT za predchádzajúce tri finančné roky.
4.Členské štáty prijmú vhodné opatrenia s cieľom štruktúrovať svoj prístup k posudzovaniu rizika týkajúceho sa dodržiavania predpisov, a to v súlade s týmito zásadami:
a)zóna nízkeho rizika: príslušné orgány dotknutých členských štátov predpokladajú, že oceňovanie vnútroskupinových transakcií v rámci skupiny BEFIT v prípade konkrétneho člena skupiny BEFIT je v súlade s princípom nezávislého vzťahu;
b)zóna vysokého rizika: príslušné orgány dotknutých členských štátov predpokladajú, že oceňovanie vnútroskupinových transakcií v rámci skupiny BEFIT v prípade konkrétneho člena skupiny BEFIT nie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu, a časť zvýšenia, ktorá presahuje 10 %, sa na účely výpočtu percentuálneho podielu základného priradenia daného člena skupiny BEFIT neuznáva.
Bez ohľadu na pravidlo stanovené v prvom pododseku písmene b) je člen skupiny BEFIT oprávnený poskytnúť príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom je rezidentom na daňové účely alebo v ktorom sa nachádza vo forme stálej prevádzkarne, dôkazy o tom, že oceňovanie príslušných vnútroskupinových transakcií v rámci skupiny BEFIT je nastavené v súlade s princípom nezávislého vzťahu. V takom prípade sa na účely výpočtu percentuálneho podielu základného priradenia daného člena skupiny BEFIT uznáva celá suma nákladov z príslušných vnútroskupinových transakcií v rámci skupiny BEFIT, ktoré sú podložené dôkazmi.
5.Bez ohľadu na článok 13 ods. 2 sa presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky uvedené v článku 2 smernice Rady (EÚ) 2016/1164, ktoré vyplývajú z transakcie medzi členmi skupiny BEFIT, neuznávajú na účely výpočtu percentuálneho podielu základného priradenia daného člena skupiny BEFIT, ktorému takéto náklady vznikajú.
6.Ak sa štruktúra skupiny BEFIT počas prechodného obdobia uvedeného v odseku 1 zmení z dôvodu vstupu nových členov do skupiny alebo vystúpenia členov zo skupiny, percentuálny podiel základného priradenia sa prepočíta v súlade s odsekom 2. V prípade každého člena skupiny BEFIT sa základ dane BEFIT priraďuje v súlade s novým percentuálnym podielom základného priradenia na čas, ktorý zostáva do konca tohto obdobia, pokiaľ si následné zmeny v štruktúre skupiny BEFIT nevyžadujú nový prepočet percentuálneho podielu základného priradenia.
7.Ak sa štruktúra skupiny BEFIT počas prechodného obdobia uvedeného v odseku 1 zmení z dôvodu vytvorenia jednej alebo viacerých nových spoločností, ktoré spĺňajú podmienky na to, aby sa považovali za členov skupiny BEFIT, pravidlá priraďovania základu dane BEFIT stanovené v odseku 2 sa v prvom finančnom roku neuplatňujú na nových členov skupiny BEFIT. V súvislosti s nasledujúcimi finančnými rokmi do konca uvedeného prechodného obdobia sa percentuálny podiel základného priradenia pre nových členov skupiny BEFIT vypočíta v súlade s odsekom 2.
8.Ak sa na skupinu začnú vzťahovať pravidlá tejto smernice neskôr ako 1. júla 2028, základné priradenie sa vypočíta v súlade s odsekom 2. Odchylne od odsekov 1 a 2 sa základ dane BEFIT priraďuje členom skupiny BEFIT na zostávajúcu časť prechodného obdobia uvedeného v odseku 1.
9.Komisia vykoná komplexné preskúmanie prechodného pravidla, v rámci ktorého vypracuje štúdiu o možnom zložení a váhe vybraných činiteľov vzorca a do konca tretieho finančného roka počas prechodného obdobia uvedeného v odseku 1 predloží Rade správu. Ak Komisia vzhľadom na závery tejto správy usúdi, že je to vhodné, môže počas daného prechodného obdobia prijať legislatívny návrh na zmenu tejto smernice zavedením metódy priraďovania základu dane BEFIT pomocou rozdeľovania na základe vzorca a na základe činiteľov.
10.Pravidlá stanovené v odsekoch 1 až 8 sa naďalej uplatňujú dovtedy, kým nenadobudne účinnosť akákoľvek ich zmena.
Článok 46
Činnosti v hornej časti reťazca
1.Odchylne od článkov 42 až 45, ak člen skupiny BEFIT vykonáva svoju hlavnú podnikateľskú činnosť v oblasti ťažobných činností, jeho výnosy, náklady a iné odpočítateľné položky, ktoré vyplývajú z takýchto činností, sa priraďujú členovi skupiny BEFIT, ktorý sa nachádza v členskom štáte, v ktorom sa ťažba uskutočňuje.
Ak existuje viac ako jeden člen skupiny BEFIT, ktorý je daňovým rezidentom v členskom štáte, v ktorom sa ťažba uskutočňuje, výnosy, náklady a iné odpočítateľné položky, ktoré vyplývajú z takýchto činností, sa priraďujú každému takémuto členovi skupiny BEFIT úmerne k jeho percentuálnemu podielu základného priradenia.
2.Odchylne od článkov 42 až 45, ak v členskom štáte ťažby nie je žiaden člen skupiny BEFIT alebo ak sa ťažba uskutočňuje v jurisdikcii tretej krajiny, potom sa výnosy, náklady a iné odpočítateľné položky, ktoré vyplývajú z takýchto činností, priraďujú členovi skupiny BEFIT, ktorému vznikli.
Článok 47
Výnimka pre námornú dopravu, na ktorú sa nevzťahuje režim dane z tonáže, vnútrozemskú vodnú dopravu a leteckú dopravu
1.Odchylne od článkov 42 až 45 a bez toho, aby bol dotknutý článok 15, sa výnosy, náklady a iné odpočítateľné položky, ktoré pochádzajú z týchto činností, vylúčia zo základu dane BEFIT v ktoromkoľvek z týchto prípadov:
a)prevádzka lodí v medzinárodnej doprave, pri ktorej sa na zdaniteľný výsledok nevzťahuje režim dane z tonáže;
b)prevádzka lietadiel v medzinárodnej doprave;
c)prevádzka lodí vo vnútrozemskej vodnej doprave.
Výnosy, náklady a iné odpočítateľné položky uvedené v prvom pododseku sa priraďujú danému členovi skupiny BEFIT podľa jednotlivých transakcií a podliehajú úpravám týkajúcim sa oceňovania v súlade s princípom nezávislého vzťahu.
2.Na účely článku 5 sa zohľadňuje akákoľvek účasť v rámci člena skupiny BEFIT, ako aj akákoľvek účasť takéhoto člena, ako sa uvádza v odseku 1.
Článok 48
Položky odpočítateľné od priradenej časti
1.Člen skupiny BEFIT zvýši alebo zníži svoju priradenú časť o tieto položky:
a)nevyrovnané straty, ktoré vznikli pred tým, ako sa naňho začali vzťahovať pravidlá tejto smernice, v súlade s článkom 38;
b)výnosy a náklady, ktoré vznikli alebo sa vynaložili pred tým, ako sa táto smernica začala uplatňovať na člena skupiny BEFIT, ale ktoré ešte neboli zahrnuté do jeho základu dane podľa predtým uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti zdaňovania právnických osôb, v súlade s článkom 36 ods. 1;
c)výnosy z dlhodobej zmluvy, ktoré predtým podliehali zdaneniu podľa vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti zdaňovania právnických osôb, vo výške presahujúcej sumu, ktorá by bola zahrnutá do jeho predbežného daňového výsledku podľa článku 32, v súlade s článkom 36 ods. 2;
d)výnosy, ktoré vznikli pred tým, ako sa táto smernica začala uplatňovať na člena skupiny BEFIT, ale ktoré ešte neboli zahrnuté do jeho základu dane podľa predtým uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti zdaňovania právnických osôb, v súlade s článkom 37 ods. 2;
e)náklady, ktoré vznikli po tom, ako sa pravidlá tejto smernice začali uplatňovať na člena skupiny BEFIT, ale v súvislosti s činnosťami alebo transakciami, ktoré sa uskutočnili skôr a pri ktorých sa nevykonal žiadny odpočet podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti zdaňovania právnických osôb, v súlade s článkom 37 ods. 3 prvým pododsekom;
f)náklady, ktoré vznikli podľa vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti zdaňovania právnických osôb a ktoré v čase, keď sa táto smernica začala uplatňovať na člena skupiny BEFIT, ešte neboli odpočítané, v súlade s článkom 37 ods. 3 tretím pododsekom;
g)akákoľvek nevyrovnaná suma prenesená do budúcich období v súlade s článkom 36 ods. 3 a článkom 37 ods. 3 pododsekom 4;
h)dary a donácie dobročinným organizáciám v rozsahu, v akom sú odpočítateľné podľa právnych predpisov v oblasti zdaňovania právnických osôb členského štátu, v ktorom je daný člen skupiny BEFIT rezidentom na daňové účely alebo v ktorom sa nachádza vo forme stálej prevádzkarne;
i)rezervy na dôchodkové zabezpečenie v rozsahu, v akom sú odpočítateľné podľa právnych predpisov v oblasti zdaňovania právnických osôb členského štátu, v ktorom je daný člen skupiny BEFIT rezidentom na daňové účely alebo v ktorom sa nachádza vo forme stálej prevádzkarne;
j)miestne dane v rozsahu, v akom sú odpočítateľné podľa právnych predpisov v oblasti zdaňovania právnických osôb členského štátu, v ktorom je daný člen skupiny BEFIT rezidentom na daňové účely alebo v ktorom sa nachádza vo forme stálej prevádzkarne.
2.Popri úpravách uvedených v odseku 1 môže členský štát umožniť, aby sa prostredníctvom dodatočných položiek zvýšila alebo znížila priradená časť členov skupiny BEFIT, ktorí sú v danom členskom štáte rezidentmi na daňové účely alebo sa v ňom nachádzajú vo forme stálej prevádzkarne.
Článok 49
Daňové systémy založené na distribúcii
1.Ak je člen skupiny BEFIT rezidentom na daňové účely alebo sa nachádza vo forme stálej prevádzkarne v členskom štáte, ktorý uplatňuje systém dane z príjmov právnických osôb, v rámci ktorého sa ukladá daň z príjmov na zisky len vtedy, ak sa tieto zisky rozdeľujú alebo sa považujú za rozdeľované podielnikom alebo ak spoločnosti vzniknú určité náklady, ktoré sú zdaniteľné podľa vnútroštátneho práva („daňový systém založený na distribúcii“), časť priradená tomuto členovi skupiny BEFIT v súlade s článkom 45 sa upraví o rozdelenia ziskov vyplatené počas daného finančného roka.
2.Úprava priradenej časti sa vypočíta takto:
kde:
a)finančný príjem je príjem, ktorý je v rámci daňového systému založeného na distribúcii k dispozícii na rozdeľovanie ziskov, a to vrátane rezerv, za daný finančný rok;
b)priradená časť je podiel priradený členovi skupiny BEFIT za daný finančný rok v súlade s článkom 45, a to vrátane akéhokoľvek zostatkového podielu z predchádzajúcich finančných rokov vypočítaného pre daného člena skupiny BEFIT v súlade s odsekom 4;
c)rozdelenia ziskov sú rozdelenia ziskov a iné náklady, ktoré člen skupiny BEFIT vynaložil počas daného finančného roka a ktoré sú zdaniteľné v rámci daňového systému založeného na distribúcii.
3.Ak je upravená priradená časť člena skupiny BEFIT vypočítaná v súlade s odsekom 2 nižšia ako jeho priradená časť, zostatok medzi týmito dvoma sumami sa prenesie do nasledujúceho finančného roka a pripočíta sa k časti priradenej členovi skupiny BEFIT v uvedenom nasledujúcom finančnom roku v súlade s týmto článkom.
4.Upravená priradená časť vypočítaná v súlade s odsekom 2 sa zvýši o neodpočítateľné náklady, ktoré počas daného finančného roka okamžite podliehajú dani v rámci daňového systému založeného na distribúcii v členskom štáte, v ktorom je člen skupiny BEFIT rezidentom na daňové účely alebo v ktorom sa nachádza vo forme stálej prevádzkarne.
KAPITOLA IV
Zjednodušený prístup k dodržiavaniu predpisov v oblasti transferového oceňovania
Článok 50
Kritériá určovania rozsahu pôsobnosti
1.Členské štáty uplatňujú zjednodušený prístup k dodržiavaniu predpisov v oblasti transferového oceňovania na tieto činnosti, ak sa vykonávajú prostredníctvom transakcií medzi členom skupiny BEFIT a pridruženým podnikom mimo skupiny BEFIT:
a)distribučná činnosť, ak sa vykonáva prostredníctvom distribútora s nízkym rizikom, ako je opísané v odseku 2, ktorý je rezidentom na daňové účely alebo sa nachádza vo forme stálej prevádzkarne v členskom štáte;
b)výrobná činnosť, ak sa vykonáva prostredníctvom zmluvného výrobcu, ako je opísané v odseku 3, ktorý je rezidentom na daňové účely alebo sa nachádza vo forme stálej prevádzkarne v členskom štáte.
2.Na účely uplatňovania odseku 1 písm. a) je distribútorom s nízkym rizikom subjekt, ktorý vykonáva distribúciu tovaru zakúpeného od pridružených podnikov. Distribučná činnosť sa musí vyznačovať týmito vlastnosťami:
a)je výsledkom presného vytýčenia transakcie a vykazuje ekonomicky relevantné charakteristické znaky, ktoré možno spoľahlivo oceniť pomocou jednostrannej metódy transferového oceňovania, pričom testovanou stranou je distribútor;
b)distribútor nesmie byť právnym ani ekonomickým spoluvlastníkom duševného vlastníctva obsiahnutého v distribuovaných výrobkoch a/alebo službách;
c)distribučná činnosť je prevládajúcou funkciou, ktorú distribútor vykonáva;
d)distribútor neznáša žiadne alebo znáša len obmedzené riziká týkajúce sa trhu, zásob a rizikových úverov.
3.Na účely uplatňovania odseku 1 písm. b) je zmluvným výrobcom pridružený podnik, ktorý vykonáva výrobnú činnosť pod kontrolou hlavného zodpovedného a vyznačuje sa týmito vlastnosťami:
a)výrobná činnosť, ktorá je výsledkom presného vytýčenia transakcie, vykazuje ekonomicky relevantné charakteristické znaky, ktoré možno spoľahlivo oceniť pomocou jednostrannej metódy transferového oceňovania, pričom testovanou stranou je výrobný subjekt;
b)výrobca nesmie byť právnym ani ekonomickým spoluvlastníkom duševného vlastníctva obsiahnutého vo vyrábaných výrobkoch;
c)výrobná činnosť je prevládajúcou funkciou, ktorú výrobca vykonáva;
d)výrobca neznáša žiadne alebo znáša len obmedzené riziká týkajúce sa ceny, trhu, zásob, využitia kapacity a rizikových úverov.
4.Ak pridružený podnik vykonáva viac ako jednu hospodársku činnosť, zostáva v rozsahu pôsobnosti zjednodušeného prístupu za predpokladu, že je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok:
a)hospodárske činnosti, ktoré sú iné ako distribúcia alebo výroba, možno primerane oddeliť a osobitne oceniť;
b)hospodárske činnosti, ktoré sú iné ako distribúcia alebo výroba, možno považovať za doplnkové a sú buď nepodstatné, alebo nepridávajú distribúcii alebo výrobe významnú hodnotu.
Článok 51
Rámec dodržiavania predpisov
1.Členské štáty štruktúrujú svoj rámec posudzovania rizika pre činnosti uvedené v článku 50 tak, aby pozostával z troch zón rizika transferového oceňovania.
2.Zóny rizika sa určujú pomocou medzikvartilového rozpätia ziskovosti vyplývajúceho z verejných referenčných hodnôt Únie uvedených v článku 53.
3.Činnosti uvedené v článku 50 sa v rámci posúdenia rizika vyhodnotia ako činnosti s nízkym, stredným alebo vysokým rizikom v závislosti od toho, aká je v danom roku ich ziskovosť, ktorá sa určuje podľa článku 52, v porovnaní s medzikvartilovým rozpätím najnovšieho súboru verejných referenčných hodnôt pripraveného pred koncom daného roka.
4.Členské štáty uplatňujú tento rámec rizika:
Zóna rizika |
Ziskovosť testovanej strany vo vzťahu k ukazovateľom zisku EÚ |
nízke riziko |
nad 60. percentilom výsledkov verejnej referenčnej hodnoty |
stredné riziko |
pod 60. percentilom, ale nad 40. percentilom výsledkov verejnej referenčnej hodnoty |
vysoké riziko |
pod 40. percentilom výsledkov verejnej referenčnej hodnoty |
5.Členské štáty prijmú vhodné opatrenia s cieľom štruktúrovať svoj prístup k posudzovaniu rizika týkajúceho sa dodržiavania predpisov, a to v súlade s týmito zásadami:
a)zóna nízkeho rizika: príslušné orgány členských štátov nemusia vyčleniť dodatočné zdroje na dodržiavanie predpisov na účely ďalšieho preskúmania výsledkov transferového oceňovania. Bez ohľadu na to si príslušné orgány členských štátov ponechávajú právo vykonávať úpravy transferového oceňovania v súvislosti s rozpätiami zisku daňovníka, ktorý patrí do zóny nízkeho rizika;
b)zóna stredného rizika: príslušné orgány členských štátov môžu monitorovať výsledky s použitím dostupných údajov a kontaktovať daňovníka, aby lepšie pochopili jeho okolnosti pred tým, ako sa rozhodnú, či vyčlenia zdroje na dodržiavanie predpisov na účely vykonávania posúdení rizika a kontrol;
c)zóna vysokého rizika: príslušné orgány členských štátov môžu odporučiť, aby daňovník preskúmal svoje politiky transferového oceňovania, a môžu rozhodnúť o začatí preskúmania alebo kontroly.
Článok 52
Meranie ziskovosti
1.Členské štáty stanovia vhodný právny rámec, aby ich príslušné orgány merali ziskovosť distribučnej činnosti uvedenej v článku 50 ods. 2, pričom ako ukazovateľ úrovne zisku použijú príjmy pred započítaním úrokov a daní vo vzťahu k predaju.
2.Členské štáty stanovia vhodný právny rámec, aby ich príslušné orgány merali ziskovosť výrobnej činnosti uvedenej v článku 50 ods. 3, pričom ako ukazovateľ úrovne zisku použijú príjmy pred započítaním úrokov a daní vo vzťahu k celkovým nákladom.
Článok 53
Verejné referenčné hodnoty
1.Zóna rizika pre činnosti uvedené v článku 50 sa určuje prostredníctvom verejných referenčných hodnôt pre distribučné a výrobné činnosti.
2.Verejné referenčné hodnoty pre distribučnú činnosť musia byť reprezentatívne pre ziskovosť nezávislých subjektov pôsobiacich na vnútornom trhu, ktoré vykonávajú prevažne distribučnú činnosť s podobnými charakteristickými znakmi, ako má činnosť opísaná v článku 50 ods. 2.
3.Verejná referenčná hodnota pre výrobnú činnosť musí byť reprezentatívna pre ziskovosť nezávislých subjektov pôsobiacich na vnútornom trhu, ktoré vykonávajú prevažne výrobnú činnosť s podobnými charakteristickými znakmi, ako má činnosť opísaná v článku 50 ods. 3.
4.Zóna rizika sa určuje pomocou medzikvartilového rozpätia päťročnej priemernej ziskovosti nezávislých subjektov vyplývajúceho z verejných referenčných hodnôt.
5.Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu, ktorým sa stanovia potrebné praktické opatrenia, stanoví kritériá vyhľadávania na identifikáciu porovnateľných prvkov na účely stanovenia vhodných referenčných hodnôt pre distribučné činnosti a zmluvné výrobné činnosti s nízkym rizikom. Výsledky referenčných hodnôt sa uverejnia na webovom sídle Komisie s cieľom umožniť daňovníkom určiť zónu rizika, do ktorej patria ich činnosti. Referenčné hodnoty sa aktualizujú každé tri roky. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 73.
KAPITOLA V
SPRÁVA A POSTUPY
Oddiel 1
Všeobecné ustanovenia
Článok 54
Vytvorenie skupiny BEFIT a jej rozpustenie
1.Na skupinu BEFIT sa vzťahuje táto smernica počas obdobia piatich rokov a jej účinnosť sa na konci piateho roka automaticky obnovuje, pokiaľ nedôjde k oznámeniu o skončení z dôvodu, že skupina už nespĺňa podmienky článku 2 ods. 1.
2.Skupiny, ktoré si v súlade s článkom 2 ods. 7 zvolili, že sa na ne bude vzťahovať táto smernica, sa zaviazali na obdobie piatich rokov. Na konci päťročného obdobia sa pravidlá prestanú uplatňovať, pokiaľ podávajúci subjekt neoznámi orgánu podania, že si zvolil obnovenie možnosti uplatňovania tejto smernice. Na tento účel podávajúci subjekt poskytne orgánu podania dôkazy o tom, že sú splnené požiadavky oprávnenosti stanovené v článku 2 ods. 7 a že neexistuje dôvod na vylúčenie z obnovenia.
Článok 55
Finančný rok
1.Všetci členovia skupiny BEFIT musia mať rovnaký finančný rok, ktorý zodpovedá obdobiu 12 mesiacov. V roku, v ktorom člen skupiny BEFIT vstúpi do skupiny BEFIT, zosúladí svoj finančný rok s finančným rokom skupiny BEFIT.
2.Priradená časť člena skupiny BEFIT za rok, v ktorom vstúpi do skupiny BEFIT, sa vypočíta úmerne k počtu kalendárnych mesiacov, počas ktorých člen skupiny BEFIT patril do skupiny BEFIT.
3.Priradená časť člena skupiny BEFIT za rok, v ktorom vystúpi zo skupiny BEFIT, sa vypočíta úmerne k počtu kalendárnych mesiacov, počas ktorých člen skupiny BEFIT patril do skupiny BEFIT.
Článok 56
Zmena podávajúceho subjektu
Podávajúci subjekt sa nesmie zmeniť, pokiaľ neprestane spĺňať podmienky uvedené v článku 3 bode 10. V takom prípade skupina určí nový podávajúci subjekt v súlade s podmienkami článku 3 bodu 10. Ak skupina neurčí podávajúci subjekt do dvoch mesiacov po tom, ako predchádzajúci podávajúci subjekt prestal spĺňať podmienky, potom určí podávajúci subjekt pre skupinu BEFIT tím BEFIT uvedený v článku 60.
Oddiel 2
Oznámenie s informáciami skupiny BEFIT
Článok 57
Podanie oznámenia s informáciami skupiny BEFIT
1.Podávajúci subjekt podáva oznámenie s informáciami skupiny BEFIT orgánu podania s výnimkou prípadov, keď je skupina BEFIT vnútroštátnou skupinou.
2.Oznámenie s informáciami skupiny BEFIT sa predkladá orgánu podania najneskôr štyri mesiace po skončení finančného roka.
3.Oznámenie s informáciami skupiny BEFIT obsahuje tieto informácie:
a)identifikačné údaje podávajúceho subjektu a iných členov skupiny BEFIT vrátane ich daňových identifikačných čísel, ak existujú, a členského štátu, v ktorom sú členovia skupiny BEFIT rezidentmi na daňové účely alebo v ktorom sa nachádzajú vo forme stálej prevádzkarne;
b)informácie o celkovej podnikovej štruktúre skupiny BEFIT vrátane vlastníckeho podielu v členoch skupiny BEFIT, ktorý sa nachádza v držbe iných členov danej skupiny BEFIT;
c)finančný rok, na ktorý sa oznámenie s informáciami skupiny BEFIT vzťahuje;
d)informácie o týchto skutočnostiach a ich výpočet:
i)výsledok predbežného daňového výsledku každého člena skupiny BEFIT;
ii)základ dane BEFIT;
iii)priradená časť každého člena skupiny BEFIT;
iv)informácie o „percentuálnom podiele základného priradenia“ vypočítanom v súlade s článkom 45.
4.Orgán podania bezodkladne postúpi oznámenie s informáciami skupiny BEFIT príslušným orgánom všetkých členských štátov, v ktorých sú členovia skupiny BEFIT rezidentmi na daňové účely alebo v ktorých sa nachádzajú vo forme stálej prevádzkarne.
Článok 58
Nahlasovanie chýb v oznámení s informáciami skupiny BEFIT
1.Podávajúci subjekt nahlasuje orgánu podania chyby v oznámení s informáciami skupiny BEFIT do dvoch mesiacov od včasného predloženia takéhoto oznámenia.
2.Orgán podania bezodkladne postúpi revidované oznámenie s informáciami skupiny BEFIT príslušným orgánom všetkých členských štátov, v ktorých sú členovia skupiny BEFIT rezidentmi na daňové účely alebo v ktorých sa nachádzajú vo forme stálej prevádzkarne.
Článok 59
Nepodanie oznámenia s informáciami skupiny BEFIT
Ak podávajúci subjekt nepodá oznámenie s informáciami skupiny BEFIT, orgán podania po konzultácii s príslušnými orgánmi všetkých členských štátov, v ktorých sú členovia skupiny BEFIT rezidentmi na daňové účely alebo v ktorých sa nachádzajú vo forme stálej prevádzkarne, vydá oznámenie s informáciami skupiny BEFIT založené na odhade, pričom zohľadní dostupné informácie. Okrem toho orgán podania uplatňuje právny rámec týkajúci sa sankcií v súlade s článkom 72. Podávajúci subjekt sa môže proti tomuto oznámeniu s informáciami skupiny BEFIT odvolať.
Oddiel 3
Tím BEFIT
Článok 60
Zriadenie tímu BEFIT
1.Do jedného mesiaca od podania oznámenia s informáciami skupiny BEFIT, ako sa uvádza v článku 57, sa zvolá tím BEFIT, aby si plnil úlohy stanovené v článku 61. Okrem toho tím BEFIT poskytuje rámec pre komunikáciu a konzultácie medzi príslušnými orgánmi členských štátov, v ktorých sú členovia tej istej skupiny BEFIT rezidentmi na daňové účely alebo v ktorých sa nachádzajú vo forme stálej prevádzkarne. Ak člen tímu BEFIT konzultuje s inými členmi, musí dostať odpoveď v primeranej lehote.
2.Tím BEFIT sa skladá z jedného alebo viacerých zástupcov každej príslušnej daňovej správy, ktorí budú konať ako delegáti, za každý členský štát, v ktorom pôsobia členovia skupiny BEFIT. Tímu BEFIT predsedá delegát orgánu podania.
3.Informácie, ktoré si navzájom oznamujú členovia tímu BEFIT, sa v čo najväčšej miere poskytujú elektronickými prostriedkami, a to pomocou nástroja spolupráce BEFIT.
4.V záujme ľahšieho fungovania a komunikácie tímu BEFIT Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov štandardizuje oznamovanie informácií medzi členmi tímu BEFIT tak, aby prebiehalo pomocou nástroja spolupráce BEFIT. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 73.
Článok 61
Úloha tímu BEFIT v súvislosti s oznámením s informáciami skupiny BEFIT
1.Tím BEFIT preskúma úplnosť a presnosť informácií vyplnených v oznámení s informáciami skupiny BEFIT, ako sa vyžaduje v článku 57, s výnimkou výsledku výpočtu predbežného daňového výsledku každého člena skupiny BEFIT podľa článku 57 ods. 3 písm. d) bodu i).
2.Tím BEFIT sa usiluje dosiahnuť konsenzus o obsahu oznámenia s informáciami skupiny BEFIT do štyroch mesiacov od dátumu, keď boli oznámené všetky informácie požadované podľa článku 57. Bez toho, aby bol dotknutý článok 65 v spojení s článkom 57 ods. 3 písm. a), b) a c) a písm. d) bodom iv), konsenzus tímu BEFIT znamená, že tieto ustanovenia nemožno v budúcnosti žiadnym spôsobom napadnúť. Konečné rozhodnutie o informáciách uvedených v článku 57 ods. 3 písm. d) bodoch i), ii) a iii) zostáva vo výlučnej právomoci členského štátu, v ktorom je člen skupiny rezidentom na daňové účely alebo v ktorom sa nachádza vo forme stálej prevádzkarne.
3.Ak tím BEFIT dosiahne v súvislosti s oznámením s informáciami skupiny BEFIT konsenzus, orgán podania, ktorému bolo pôvodné oznámenie s informáciami skupiny BEFIT predložené, informuje o tomto oznámení s informáciami skupiny BEFIT podávajúci subjekt.
4.Ak tím BEFIT nie je schopný dosiahnuť konsenzus podľa odseku 2 do štyroch mesiacov od dátumu oznámenia všetkých informácií požadovaných podľa článku 57, takýto konsenzus sa považuje za dosiahnutý, ak členovia tímu BEFIT na konci piateho mesiaca od dátumu, keď boli informácie oznámené, jednoduchou väčšinou prítomných členov v súlade s odsekom 5 odsúhlasia oznámenie s informáciami skupiny BEFIT. Orgán podania, ktorému bolo oznámenie s informáciami skupiny BEFIT predložené, informuje o oznámení s informáciami skupiny BEFIT podávajúci subjekt.
5.Na účely dosiahnutia jednoduchej väčšiny podľa odseku 4 sa hlasovacie práva prideľujú každému príslušnému orgánu v tíme BEFIT úmerne k výnosom získaným v príslušnom finančnom roku členmi skupiny BEFIT, ktorí sú rezidentmi na daňové účely alebo sa nachádzajú vo forme stálej prevádzkarne v jeho územnej pôsobnosti. Ak sú hlasy rovnomerne rozdelené, rozhodujúci hlas má orgán podania. Na dosiahnutie uznášaniaschopnosti je nevyhnutné, aby boli prítomné aspoň dve tretiny členov tímu BEFIT. Ak sa uznášaniaschopnosť nedosiahne, základom pre individuálne daňové priznania uvedené v článku 62 a pre individuálne daňové výmery uvedené v článku 64 je pôvodne podané oznámenie s informáciami skupiny BEFIT. Orgán podania, ktorému bolo oznámenie s informáciami skupiny BEFIT predložené, informuje podávajúci subjekt v prípade, ak sa uznášaniaschopnosť nedosiahne.
Oddiel 4
Individuálne daňové priznania a výmery
Článok 62
Podávanie individuálnych daňových priznaní
1.Každý člen skupiny BEFIT podá svoje individuálne daňové priznanie príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom je tento člen skupiny BEFIT rezidentom na daňové účely alebo v ktorom sa nachádza vo forme stálej prevádzkarne, najneskôr do troch mesiacov odvtedy, ako bol informovaný orgánom podania podľa článku 61 ods. 3, 4 alebo 5, alebo v prípade vnútroštátnej skupiny najneskôr do ôsmich mesiacov od konca finančného roka.
2.Individuálne daňové priznanie obsahuje informácie o týchto prvkoch:
a)výpočet predbežného daňového výsledku člena skupiny BEFIT;
b)časť priradená členovi skupiny BEFIT v súlade s článkom 45;
c)položky, ktorými sa upravuje priradená časť v súlade s článkom 48 v členskom štáte, v ktorom je člen skupiny BEFIT rezidentom na daňové účely alebo v ktorom sa nachádza vo forme stálej prevádzkarne;
d)zápočty, ktoré sa uplatňujú na účely úľavy v prípade zahraničných daní v členskom štáte, v ktorom je daný člen skupiny BEFIT rezidentom na daňové účely alebo v ktorom sa nachádza vo forme stálej prevádzkarne.
3.Bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 sa členovia tej istej skupiny BEFIT, ktorí sú rezidentmi na daňové účely alebo sa nachádzajú vo forme stálej prevádzkarne v tom istom členskom štáte, môžu rozhodnúť, že podajú jedno kombinované individuálne daňové priznanie v tomto členskom štáte.
Článok 63
Nahlasovanie chýb v individuálnom daňovom priznaní
1.Člen skupiny BEFIT nahlasuje príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom je rezidentom na daňové účely alebo v ktorom sa nachádza vo forme stálej prevádzkarne, chyby v individuálnom daňovom priznaní do dvoch mesiacov od včasného predloženia takéhoto daňového priznania.
2.Ak si chyby vyžadujú úpravy, ktoré ovplyvňujú základ dane BEFIT skupiny BEFIT, príslušný orgán členského štátu, v ktorom člen skupiny BEFIT podal svoje individuálne daňové priznanie, bezodkladne informuje prostredníctvom tímu BEFIT orgán podania a príslušné orgány ostatných členských štátov, v ktorých sú členovia tej istej skupiny BEFIT rezidentmi na daňové účely alebo v ktorých sa nachádzajú vo forme stálej prevádzkarne.
3.Orgán podania do jedného mesiaca vydá revidované oznámenie s informáciami skupiny BEFIT a bezodkladne ho prostredníctvom tímu BEFIT postúpi príslušným orgánom všetkých členských štátov, v ktorých sú členovia skupiny BEFIT rezidentmi na daňové účely alebo v ktorých sa nachádzajú vo forme stálej prevádzkarne. Orgán podania a príslušné orgány všetkých členských štátov, v ktorých sú členovia tej istej skupiny BEFIT rezidentmi na daňové účely alebo v ktorých sa nachádzajú vo forme stálej prevádzkarne, v prípade potreby vydajú zmenené daňové výmery v súlade s článkom 64.
4.Bez ohľadu na odsek 3 sa nevydá zmenený daňový výmer s cieľom upraviť základ dane BEFIT, ak rozdiel medzi pôvodne vykázaným základom dane BEFIT a revidovaným základom dane BEFIT nepresahuje 10 000 EUR alebo 1 % základu dane BEFIT podľa toho, ktorá z týchto súm je nižšia.
Článok 64
Individuálne daňové výmery
1.Príslušný orgán členského štátu, v ktorom člen skupiny BEFIT podal svoje individuálne daňové priznanie, vydá individuálny daňový výmer v súlade s individuálnym daňovým priznaním. Vymáhanie daňovej povinnosti je upravené právom tohto členského štátu.
2.Ak sa to vyžaduje, príslušný orgán členského štátu, v ktorom člen skupiny BEFIT podal svoje individuálne daňové priznanie, vydá zmenený daňový výmer. Ak úpravy ovplyvňujú základ dane BEFIT, príslušný orgán členského štátu, v ktorom člen skupiny BEFIT podal svoje individuálne daňové priznanie, bezodkladne informuje prostredníctvom tímu BEFIT orgán podania a príslušné orgány všetkých ostatných členských štátov, v ktorých sú ostatní členovia tej istej skupiny BEFIT rezidentmi na daňové účely alebo v ktorých sa nachádzajú vo forme stálej prevádzkarne.
3.Po doručení zmeneného daňového výmeru v súlade s odsekom 2 orgán podania do jedného mesiaca vydá revidované oznámenie s informáciami skupiny BEFIT a bezodkladne ho prostredníctvom tímu BEFIT postúpi príslušným orgánom všetkých členských štátov, v ktorých sú členovia skupiny BEFIT rezidentmi na daňové účely alebo v ktorých sa nachádzajú vo forme stálej prevádzkarne. Orgán podania a príslušné orgány ostatných členských štátov, v ktorých sú členovia tej istej skupiny BEFIT rezidentmi na daňové účely alebo v ktorých sa nachádzajú vo forme stálej prevádzkarne, v prípade potreby vydajú zmenené daňové výmery v súlade s odsekom 2.
4.Bez ohľadu na odsek 3 sa nevydá zmenený daňový výmer s cieľom upraviť základ dane BEFIT, ak rozdiel medzi pôvodne vykázaným základom dane BEFIT a revidovaným základom dane BEFIT nepresahuje 10,000 EUR alebo 1 % základu dane BEFIT podľa toho, ktorá z týchto súm je nižšia.
Oddiel 5
Kontroly
Článok 65
Kontroly
1.Príslušný orgán členského štátu môže iniciovať a koordinovať kontroly členov skupiny BEFIT, ktorí sú rezidentmi na daňové účely alebo sa nachádzajú vo forme stálej prevádzkarne v danom členskom štáte.
2.Príslušný orgán členského štátu, v ktorom je člen skupiny BEFIT rezidentom na daňové účely alebo v ktorom sa nachádza vo forme stálej prevádzkarne, môže byť požiadaný príslušným orgánom iného členského štátu, v ktorom je aspoň jeden člen tej istej skupiny BEFIT, aby sa spolu s týmto druhým menovaným orgánom zúčastnil na spoločnej kontrole. Spoločné kontroly sa vykonávajú v súlade s článkom 12 smernice Rady 2011/16/EÚ 35 o administratívnej spolupráci v oblasti daní. Bez ohľadu na toto pravidlo dožiadaný príslušný orgán takúto žiadosť prijme a informuje o tom tím BEFIT.
3.Kontrola (vrátane spoločnej kontroly) sa vykonáva v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi členského štátu, v ktorom prebieha, pričom sa vykonajú také úpravy, ktoré sú potrebné na správne vykonávanie tejto smernice. Uvedené kontroly môžu zahŕňať vyšetrovania, inšpekcie alebo preskúmania akéhokoľvek druhu na účely overenia toho, či daňovník dodržiava túto smernicu.
4.Príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa vykonáva kontrola alebo spoločná kontrola, informuje tím BEFIT o výsledkoch kontroly alebo spoločnej kontroly, ktoré majú vplyv na výsledok priradenia základu dane BEFIT za príslušný finančný rok. Ostatní členovia tímu BEFIT vyjadria svoje názory do troch mesiacov.
5.Po kontrole alebo spoločnej kontrole, ktoré majú vplyv na výsledok priradenia základu dane BEFIT podľa odseku 4, orgán podania do jedného mesiaca vydá revidované oznámenie s informáciami skupiny BEFIT a bezodkladne ho prostredníctvom tímu BEFIT postúpi príslušným orgánom všetkých členských štátov, v ktorých sú členovia skupiny BEFIT rezidentmi na daňové účely alebo v ktorých sa nachádzajú vo forme stálej prevádzkarne. Orgán podania a príslušné orgány ostatných členských štátov, v ktorých sú členovia tej istej skupiny BEFIT rezidentmi na daňové účely alebo v ktorých sa nachádzajú vo forme stálej prevádzkarne, v prípade potreby vydajú zmenené daňové výmery v súlade s článkom 64.
6.Bez ohľadu na odsek 5 sa nevydá zmenený daňový výmer s cieľom upraviť základ dane BEFIT, ak rozdiel medzi pôvodne vykázaným základom dane BEFIT a revidovaným základom dane BEFIT nepresahuje 10 000 EUR alebo 1 % základu dane BEFIT podľa toho, ktorá z týchto súm je nižšia.
Oddiel 6
Odvolania
Článok 66
Správne odvolania v súvislosti s oznámením s informáciami skupiny BEFIT
1.Podávajúci subjekt sa môže proti obsahu oznámenia s informáciami skupiny BEFIT odvolať v súlade s článkom 59 do dvoch mesiacov odvtedy, ako bolo vydané alebo ako sa o ňom informovalo. Odvolaním sa zaoberá správny orgán, ktorý je príslušný zaoberať sa odvolaniami v prvom stupni v súlade s právnymi predpismi členského štátu orgánu podania. Správne odvolanie je upravené právnymi predpismi členského štátu orgánu podania. Ak v členskom štáte orgánu podania takýto správny orgán neexistuje, člen skupiny BEFIT môže podať súdne odvolanie priamo.
2.Orgán podania pri podávaní odvolaní na správny orgán prípadne konzultuje prostredníctvom tímu BEFIT s ostatnými príslušnými orgánmi členských štátov, v ktorých sú členovia tej istej skupiny BEFIT rezidentmi na daňové účely alebo v ktorých sa nachádzajú vo forme stálej prevádzkarne.
3.Správny orgán uvedený v odseku 1 rozhoduje o odvolaní do dvoch mesiacov. Ak sa rozhodnutie líši od pôvodného oznámenia s informáciami skupiny BEFIT, pôvodné oznámenie s informáciami skupiny BEFIT sa nahradí týmto pozmeneným rozhodnutím. Ak sa podávajúcemu subjektu v uvedenej lehote nedoručí žiadne rozhodnutie, oznámenie s informáciami skupiny BEFIT sa považuje za potvrdené.
4.Bez ohľadu na článok 62 ods. 1 sa lehota na podanie individuálneho daňového priznania začína vtedy, keď sa prijme rozhodnutie o odvolaní alebo keď sa oznámenie s informáciami skupiny BEFIT považuje za potvrdené podľa odseku 3.
Článok 67
Správne odvolania v súvislosti s individuálnymi daňovými výmermi
1.Člen skupiny BEFIT sa môže proti obsahu individuálneho daňového výmeru vydaného podľa článku 64 odvolať na príslušnom orgáne členského štátu, v ktorom je tento člen skupiny BEFIT rezidentom na daňové účely alebo v ktorom sa nachádza vo forme stálej prevádzkarne, a to do dvoch mesiacov odvtedy, ako bol o výmere informovaný. Správnym odvolaním sa zaoberá správny orgán, ktorý je príslušný zaoberať sa odvolaniami v prvom stupni v súlade s právnymi predpismi členského štátu člena skupiny BEFIT. Správne odvolanie je upravené právnymi predpismi členského štátu, v ktorom je daný člen skupiny BEFIT rezidentom na daňové účely alebo v ktorom sa nachádza vo forme stálej prevádzkarne. Ak v členskom štáte, v ktorom je daný člen skupiny BEFIT rezidentom na daňové účely alebo v ktorom sa nachádza vo forme stálej prevádzkarne, takýto správny orgán neexistuje, člen skupiny BEFIT môže podať súdne odvolanie priamo.
2.Príslušný orgán člena skupiny BEFIT pri podávaní odvolaní na správny orgán prípadne konzultuje prostredníctvom tímu BEFIT s ostatnými príslušnými orgánmi členských štátov, v ktorých sú členovia tej istej skupiny BEFIT rezidentmi na daňové účely alebo v ktorých sa nachádzajú vo forme stálej prevádzkarne.
3.Ak rozhodnutie prijaté podľa odseku 1 ovplyvňuje základ dane BEFIT, príslušný orgán členského štátu, v ktorom člen skupiny BEFIT podal odvolanie, informuje prostredníctvom tímu BEFIT orgán podania a príslušné orgány ostatných členských štátov, v ktorých sú členovia tej istej skupiny BEFIT rezidentmi na daňové účely alebo v ktorých sa nachádzajú vo forme stálej prevádzkarne. Orgán podania a ostatné príslušné orgány v členských štátoch, v ktorých sú členovia tej istej skupiny BEFIT rezidentmi na daňové účely alebo v ktorých sa nachádzajú vo forme stálej prevádzkarne, v prípade potreby vydajú zmenené daňové výmery v súlade s článkom 64.
4.Bez ohľadu na odsek 3 sa nevydá zmenený daňový výmer s cieľom upraviť základ dane BEFIT, ak rozdiel medzi pôvodne vykázaným základom dane BEFIT a revidovaným základom dane BEFIT nepresahuje 10,000 EUR alebo 1 % základu dane BEFIT podľa toho, ktorá z týchto súm je nižšia.
Článok 68
Súdne odvolania v súvislosti s oznámením s informáciami skupiny BEFIT
1.Ak sa rozhodnutie podľa článku 66 potvrdí alebo pozmení, podávajúci subjekt má právo odvolať sa priamo na súdy členského štátu, v ktorom je rezidentom na daňové účely alebo v ktorom sa nachádza vo forme stálej prevádzkarne, do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho odvolacieho orgánu. Súdne odvolanie je upravené právnymi predpismi členského štátu, v ktorom je podávajúci subjekt rezidentom na daňové účely alebo v ktorom sa nachádza vo forme stálej prevádzkarne.
2.Orgán podania pri podávaní odvolaní na súd prípadne konzultuje prostredníctvom tímu BEFIT s ostatnými príslušnými orgánmi členských štátov, v ktorých sú členovia tej istej skupiny BEFIT rezidentmi na daňové účely alebo v ktorých sa nachádzajú vo forme stálej prevádzkarne.
3.Ak sa prijme rozhodnutie podľa odseku 1, orgán podania prostredníctvom tímu BEFIT bezodkladne postúpi zmenené oznámenie s informáciami skupiny BEFIT príslušným orgánom všetkých členských štátov, v ktorých sú členovia tej istej skupiny BEFIT rezidentmi na daňové účely alebo v ktorých sa nachádzajú vo forme stálej prevádzkarne. Orgán podania a ostatné príslušné orgány v členských štátoch, v ktorých sú členovia tej istej skupiny BEFIT rezidentmi na daňové účely alebo v ktorých sa nachádzajú vo forme stálej prevádzkarne, v prípade potreby vydajú zmenené daňové výmery v súlade s článkom 64.
4.Bez ohľadu na odsek 3 sa nevydá zmenený daňový výmer s cieľom upraviť základ dane BEFIT, ak rozdiel medzi pôvodne vykázaným základom dane BEFIT a revidovaným základom dane BEFIT nepresahuje 10,000 EUR alebo 1 % základu dane BEFIT podľa toho, ktorá z týchto súm je nižšia.
Článok 69
Súdne odvolania v súvislosti s individuálnymi daňovými výmermi
1.Ak sa rozhodnutie podľa článku 67 potvrdí alebo pozmení, člen skupiny BEFIT má právo odvolať sa na súdy členského štátu, v ktorom je rezidentom na daňové účely alebo v ktorom sa nachádza vo forme stálej prevádzkarne, do dvoch mesiacov odvtedy, ako bol informovaný o rozhodnutí správneho odvolacieho orgánu uvedenom v článku 67. Súdne odvolanie je upravené právnymi predpismi členského štátu, v ktorom je daný člen skupiny BEFIT rezidentom na daňové účely alebo v ktorom sa nachádza vo forme stálej prevádzkarne.
2.Príslušný orgán člena skupiny BEFIT pri podávaní odvolaní na súd prípadne konzultuje prostredníctvom tímu BEFIT s ostatnými príslušnými orgánmi členských štátov, v ktorých sú členovia tej istej skupiny BEFIT rezidentmi na daňové účely alebo v ktorých sa nachádzajú vo forme stálej prevádzkarne.
3.Ak rozhodnutie prijaté podľa odseku 1 ovplyvňuje základ dane BEFIT, príslušný orgán členského štátu, v ktorom člen skupiny BEFIT podal odvolanie, informuje prostredníctvom tímu BEFIT orgán podania a príslušné orgány ostatných členských štátov, v ktorých sú členovia tej istej skupiny BEFIT rezidentmi na daňové účely alebo v ktorých sa nachádzajú vo forme stálej prevádzkarne. Orgán podania a ostatné príslušné orgány v členských štátoch, v ktorých sú členovia tej istej skupiny BEFIT rezidentmi na daňové účely alebo v ktorých sa nachádzajú vo forme stálej prevádzkarne, v prípade potreby vydajú zmenené daňové výmery v súlade s článkom 64.
4.Bez ohľadu na odsek 3 sa nevydá zmenený daňový výmer s cieľom upraviť základ dane BEFIT, ak rozdiel medzi pôvodne vykázaným základom dane BEFIT a revidovaným základom dane BEFIT nepresahuje 10,000 EUR alebo 1 % základu dane BEFIT podľa toho, ktorá z týchto súm je nižšia.
Článok 70
Premlčanie
Ak si výsledok správneho alebo súdneho odvolania vyžaduje zmeny individuálneho daňového výmeru jedného alebo viacerých členov skupiny BEFIT, členské štáty prijmú vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby takéto zmeny boli naďalej možné, bez ohľadu na akékoľvek lehoty vo vnútroštátnych právnych predpisoch členských štátov.
Oddiel 7
Záverečné ustanovenia
Článok 71
Zverejňovanie informácií a dokumentov
1.Informácie, ktoré si navzájom oznamujú členské štáty v akejkoľvek forme podľa tejto smernice, podliehajú povinnosti zachovávať úradné tajomstvo, ako sa stanovuje vo vnútroštátnych právnych predpisoch členského štátu (štátov), ktorý takéto informácie dostal. Tieto informácie sa môžu použiť na správu a presadzovanie právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní podľa tejto smernice.
2.Takéto informácie sa môžu použiť aj v súvislosti so súdnymi a správnymi konaniami, ktoré môžu zahŕňať sankcie a ktoré sa začali v dôsledku porušení daňových právnych predpisov, bez toho, aby boli dotknuté všeobecné pravidlá a ustanovenia upravujúce práva žalovaných strán a svedkov v takýchto konaniach.
Článok 72
Sankcie
Členské štáty stanovia pravidlá, pokiaľ ide o sankcie uplatniteľné pri porušení vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice, a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania a presadzovania. Stanovené sankcie a opatrenia na zabezpečenie dodržiavania predpisov musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.
KAPITOLA VI
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 73
Postup výboru
1.Komisii pomáha výbor. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011 36 .
2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
Článok 74
Vykonávanie delegovania právomoci
1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 2 ods. 8 a článku 14 ods. 3 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od [dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice].
3.Delegovanie právomoci môže Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4.Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.
5.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí Rade.
6.Delegovaný akt nadobudne účinnosť, len ak Rada voči nemu nevzniesla námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Rada informovala Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 75
Informovanie Európskeho parlamentu
Komisia informuje Európsky parlament o prijatí delegovaných aktov, o akejkoľvek námietke vznesenej proti uvedeným aktom a o odvolaní delegovania právomocí Radou.
Článok 76
Ochrana údajov
1.Členské štáty môžu spracúvať osobné údaje podľa tejto smernice výlučne na účely uplatňovania kapitoly IV, ako aj na účely preskúmania obsahu oznámenia s informáciami skupiny BEFIT, dosiahnutia konsenzu o jeho obsahu a spracúvania a posudzovania individuálnych daňových priznaní podľa kapitoly V. Pri spracúvaní osobných údajov na účely tejto smernice sa príslušné orgány členských štátov považujú za prevádzkovateľov v zmysle článku 4 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2016/679, a to v rozsahu pôsobnosti ich príslušných činností podľa tejto smernice.
2.Informácie vrátane osobných údajov, ktoré sa spracúvajú v súlade s touto smernicou, sa uchovávajú len tak dlho, ako je to potrebné na dosiahnutie účelov tejto smernice, a to v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi každého prevádzkovateľa týkajúcimi sa premlčania, v žiadnom prípade však nie dlhšie ako desať rokov.
Článok 77
Preskúmanie fungovania smernice BEFIT, ktoré vykonáva Komisia
1.Päť rokov po začatí uplatňovania tejto smernice Komisia preskúma a vyhodnotí jej fungovanie a podá o tom správu Európskemu parlamentu a Rade. K správe sa podľa potreby pripojí návrh na zmenu tejto smernice.
2.Členské štáty oznámia Komisii v súlade s odsekom 3 relevantné informácie na hodnotenie smernice vrátane súhrnných údajov o členoch skupiny BEFIT, ktorí sú rezidentmi na daňové účely v ich jurisdikcii, a o ich stálych prevádzkarňach pôsobiacich v ich jurisdikcii, aby bolo možné riadne posúdiť vplyv prechodného pravidla priraďovania a smernice (EÚ) 2022/2523, ako aj posúdiť situáciu týkajúcu sa prvého piliera uvedeného vo Vyhlásení o dvojpilierovom riešení daňových výziev vyplývajúcich z digitalizácie hospodárstva, na ktorom sa 8. októbra 2021 dohodol inkluzívny rámec OECD/G20 pre boj proti BEPS.
3.Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov bližšie určí informácie, ktoré majú členské štáty poskytnúť na účely vyhodnotenia fungovania tejto smernice, ako sa uvádza v odseku 2, ako aj formát a podmienky oznamovania takýchto informácií.
4.Informácie oznamované Komisii podľa odseku 2 považuje Komisia za dôverné v súlade s ustanoveniami uplatniteľnými na inštitúcie Únie a s článkom 76 tejto smernice.
5.Informácie, ktoré oznamuje členský štát Komisii v súlade s odsekom 2, ako aj akékoľvek správy alebo dokumenty, ktoré Komisia vypracúva s použitím takýchto informácií, sa môžu postúpiť iným členským štátom. Na postúpené informácie sa vzťahuje povinnosť zachovávať úradné tajomstvo, ako sa stanovuje v súvislosti s podobnými informáciami vo vnútroštátnom práve členského štátu (členských štátov), ktorý tieto informácie dostal.
Článok 78
Transpozícia
1.Členské štáty prijmú a uverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia nevyhnutné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 1. januára 2028. Znenie týchto ustanovení bezodkladne oznámia Komisii.
2.Uvedené ustanovenia uplatňujú od 1. júla 2028.
3.Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
4.Po nadobudnutí účinnosti tejto smernice členské štáty informujú Komisiu o všetkých návrhoch ustanovení zákonov, právnych predpisov alebo správnych opatrení, ktoré zamýšľajú prijať v oblasti pôsobnosti tejto smernice, a to v dostatočnom predstihu tak, aby sa k nim mohla vyjadriť.
Článok 79
Nadobudnutie účinnosti
Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 80 Adresáti
Táto smernica je určená členským štátom.
V Bruseli
Za Radu
predseda/predsedníčka
LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ
1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY
1.1.Názov návrhu/iniciatívy
Smernica Rady (EÚ) 2023/XXX z XX. septembra 2023 o iniciatíve Podnikanie v Európe: rámec pre zdaňovanie príjmov (BEFIT)
1.2.Príslušné oblasti politiky
Daňová politika 1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:
novej akcie
novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 37
predĺženia trvania existujúcej akcie
zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu
1.4.Ciele
1.4.1.Všeobecné ciele
Cieľom návrhu je vytvoriť spoločný rámec dane z príjmov právnických osôb na podporu vnútorného trhu. V súčasnosti neexistuje na výpočet zdaniteľného príjmu podnikov EÚ spoločný systém dane z príjmov právnických osôb, ale 27 rôznych vnútroštátnych systémov, v dôsledku čoho je pre podniky zložité a nákladné podnikať na vnútornom trhu. V návrhu sa zohľadňuje, že väčšie podniky, ktoré majú zdaniteľnú prítomnosť vo viacerých členských štátoch, potrebujú určitý stupeň daňovej istoty a jednoduchšie dodržiavanie daňových predpisov, a tejto potrebe sa vyhovelo. Na tento účel návrh vychádza najmä z medzinárodne dohodnutých výsledkov dvojpilierového prístupu inkluzívneho rámca OECD/G20.
1.4.2.Špecifické ciele
Špecifický cieľ č.
1. Prvým špecifickým cieľom návrhu rámca BEFIT je znížiť náklady na dodržiavanie predpisov pre podniky v EÚ. Keďže návrh poskytne podnikom v EÚ zjednodušený súbor daňových pravidiel v porovnaní so súčasným prostredím, podnikom by na ich dodržiavanie malo stačiť menej zdrojov.
2. Po druhé je cieľom návrhu rámca BEFIT motivovať k cezhraničnému rozširovaniu, a to najmä MSP.
3. Návrh rámca BEFIT okrem toho prispeje k obmedzeniu narušení, ktoré ovplyvňujú obchodné rozhodnutia, a zmierni sa ním fragmentácia na vnútornom trhu. Pri dosahovaní tohto cieľa by mohlo pomôcť niekoľko aspektov návrhu rámca BEFIT. Prvok 1 zabezpečí spravodlivú hospodársku súťaž pre skupiny podnikov v rámci svojho rozsahu pôsobnosti tým, že sa ním stanoví jednotný súbor pravidiel pre daň z príjmov právnických osôb platný pre podniky pôsobiace na vnútornom trhu.
4. Nakoniec je cieľom návrhu rámca BEFIT aj znížiť riziko dvojitého a nadmerného zdanenia a daňových sporov. Návrh bude obsahovať niekoľko aspektov, ktoré tento cieľ plnia.
1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv
Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na prijímateľov/cieľové skupiny.
Návrhom sa zavádza spoločný rámec pravidiel pre daň z príjmov právnických osôb, ktorý nahradí súčasné vnútroštátne systémy dane z príjmov právnických osôb pre podniky, ktoré patria do jeho rozsahu pôsobnosti. Jeho cieľom bude najmä priniesť daňovníkom zjednodušenie a podporiť rast a investície na vnútornom trhu a zároveň vytvoriť rovnaké podmienky, v ktorých podniky pôsobia.
1.4.4.Ukazovatele výkonnosti
Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov.
Špecifické ciele |
Ukazovatele |
Nástroje merania |
Znížiť náklady podnikov v EÚ na dodržiavanie predpisov |
Náklady na zavedenie a prvé prevádzkové náklady rámca BEFIT pre skupiny v rámci prvku 1, a to vo vzťahu k obratu. Náklady na odbornú prípravu ľudských zdrojov v podnikoch a daňových správach. Počet skupín, ktoré sa zapojili do prvku 1. Počet sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia medzi členskými štátmi, ktoré sa považujú za „nové položky“ (po začatí uplatňovania rámca BEFIT), a náklady na tieto spory v rámci postupov vzájomnej dohody a v rozhodcovskom konaní. Náklady MSP na dodržiavanie predpisov v rámci prvku 2 vzhľadom na ich obrat a porovnateľné MSP, ktoré neuplatňujú pravidlá zdaňovania v krajine ústredia. |
Prieskum/dotazník pre veľké skupiny od GR TAXUD, prípadne s vonkajšou pomocou, v spolupráci s daňovými orgánmi členských štátov. Údaje, ktoré by dostalo GR TAXUD od daňových orgánov členských štátov, ktoré by mali tieto informácie k dispozícii ako „orgány podania“. Údaje zhromaždené GR TAXUD o nových postupoch vzájomnej dohody a počtoch prípadov podľa arbitrážneho dohovoru a smernice o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia. Prieskum/dotazník pre MSP od Európskej komisie, prípadne s vonkajšou pomocou, v spolupráci s daňovými orgánmi členských štátov. |
Podporovať cezhraničné rozširovanie, najmä MSP |
Počet MSP oprávnených zapojiť sa do prvku 2. Počet MSP, ktoré sa zapojili do prvku 2. Počet MSP, ktoré rozšírili svoju pôsobnosť cez hranice zriadením stálej prevádzkarne. Počet MSP opúšťajúcich rozsah pôsobnosti prvku 2 zriadením dcérskej spoločnosti. Počet veľkých skupín, na ktoré sa vzťahuje povinný rozsah pôsobnosti prvku 1. |
Prieskum týkajúci sa súhrnných údajov od GR TAXUD pre daňové orgány členských štátov, ktoré by mali tieto informácie k dispozícii. Prieskum/dotazník pre MSP od Európskej komisie, prípadne s vonkajšou pomocou, v spolupráci s daňovými orgánmi členských štátov. Údaje, ktoré dostalo GR TAXUD od daňových orgánov členských štátov, ktoré by mali tieto informácie k dispozícii ako „orgány podania“. |
Obmedziť narušenia, ktoré ovplyvňujú obchodné rozhodnutia na vnútornom trhu, a tým dosiahnuť rovnaké podmienky pre podniky v EÚ |
Počet prípadov, v ktorých členské štáty museli zastaviť umelé daňové schémy Vývoj HDP EÚ |
Informácie, ktoré majú poskytnúť daňové správy prostredníctvom prieskumu, ktorý rozpošle GR TAXUD Národné účty a štatistika HDP od Eurostatu |
Znížiť riziko dvojitého alebo nadmerného zdanenia a sporov |
Počet sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia medzi členskými štátmi, ktoré sa považujú za „nové prípady“ (po začatí uplatňovania rámca BEFIT), v rámci postupov vzájomnej dohody a v rozhodcovskom konaní. |
Údaje zhromaždené GR TAXUD o nových postupoch vzájomnej dohody a počtoch prípadov podľa arbitrážneho dohovoru a smernice o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia. |
1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy
1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy
Po tom, ako sa podá oznámenie s informáciami skupiny BEFIT a ozrejmí sa, ktoré subjekty sú súčasťou skupiny, zástupcovia orgánu podania spolu so zástupcami ostatných príslušných miestnych daňových orgánov vytvoria tím BEFIT pre danú skupinu. To znamená, že pre každú skupinu BEFIT by existoval jeden tím BEFIT.
Komisia na uľahčenie fungovania a komunikácie úradníkov v každom tíme BEFIT bude musieť prijať potrebné praktické opatrenia vrátane opatrení na štandardizáciu oznamovania informácií medzi členmi tímov BEFIT využitím nástroja spolupráce BEFIT. Pokiaľ ide o načasovanie vytvorenia nástroja spolupráce BEFIT, členské štáty a Komisia by po prijatí návrhu potrebovali určitý čas na zavedenie systémov, ktoré umožnia prevádzku a komunikáciu tímov BEFIT.
1.5.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.
Jednotlivé opatrenia členských štátov by neposkytli žiadne účinné a efektívne riešenie na zabezpečenie uskutočniteľného spoločného rámca dane z príjmov právnických osôb. Namiesto toho, aby každý členský štát samostatne vyčlenil ľudské zdroje na posudzovanie daňových povinností tých istých cezhraničných skupín, tieto dostupné zdroje sa teraz prostredníctvom tímov BEFIT budú spoločne využívať účinnejšie a cielenejšie. Prístup na úrovni EÚ je zrejme vhodnejší, pretože môže uľahčiť fungovanie a komunikáciu týchto tímov BEFIT a poskytnúť väčšiu mieru súladu a zníženie administratívneho zaťaženia pre daňovníkov a daňové orgány.
1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti
Iniciatíva je novým mechanizmom. Preferovanou možnosťou v posúdení vplyvu je hybridné jednotné kontaktné miesto. Táto možnosť znamená, že oznámenie s informáciami skupiny BEFIT by centrálne spracovával orgán podania, zatiaľ čo individuálne daňové priznania, audity a urovnávanie sporov by zostali predovšetkým na miestnej úrovni v súlade s vnútroštátnou daňovou suverenitou. V rámci tejto možnosti sa uprednostňuje jednoduchosť a administratívne zaťaženie pre daňové správy sa udržiava na primerane nízkej úrovni, pričom sa zároveň vytvára najlepšia možná rovnováha medzi jednoduchosťou jednotného kontaktného miesta a úlohou, ktorú zohrávajú vnútroštátne orgány členských štátov.
V tejto rovnováhe budú hrať dôležitú úlohu tímy BEFIT. Ich cieľom bude dosiahnuť včasnú dohodu o kľúčových položkách oznámenia s informáciami skupiny BEFIT a poskytnúť určitú daňovú istotu, ktorá by mala aspoň postupne znižovať náklady na dodržiavanie predpisov a podporovať vnútorný trh ako prostredie rastu a investícií.
1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi
Komisia sa vo svojom oznámení o zdaňovaní podnikov v 21. storočí zaviazala predložiť legislatívny návrh, ktorým sa stanovia pravidlá Únie pre Podnikanie v Európe: rámec pre zdaňovanie príjmov (BEFIT). Podľa možnosti sa v návrhu využijú postupy, opatrenia a nástroje IT, ktoré už boli zavedené alebo sa vyvíjajú podľa smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní.
1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia
Náklady na vykonávanie iniciatívy sa budú financovať z rozpočtu EÚ iba pokiaľ ide o centrálne zložky nástroja spolupráce BEFIT. Táto časť sa bude financovať prostredníctvom prerozdelenia finančného krytia programu Fiscalis. Inak budú musieť predpokladané opatrenia vykonávať členské štáty.
1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy
obmedzené trvanie
– v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR
1. Finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR a na platobné rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR.
neobmedzené trvanie
–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR
1.a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.
1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu 38
Priame riadenie na úrovni Komisie
– prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie
2. prostredníctvom výkonných agentúr
Zdieľané riadenie s členskými štátmi
Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:
– tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,
3. medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),
– Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,
4. subjekty uvedené v článkoch 64 a 65 nariadenia o rozpočtových pravidlách,
– verejnoprávne subjekty,
5. súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ sú im poskytnuté primerané finančné záruky,
– súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktorým sú poskytnuté primerané finančné záruky,
6. subjekty alebo osoby poverené vykonávaním osobitných akcií v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.
–V prípade viacerých spôsobov riadenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.
Poznámky:
Pokiaľ ide o nástroj spolupráce BEFIT, ktorý uľahčí fungovanie a komunikáciu tímov BEFIT, za vývoj a prevádzku takéhoto nástroja je zodpovedná Komisia. Členské štáty sa zaviažu vytvoriť vhodnú domácu infraštruktúru, ktorá umožní výmenu informácií medzi členmi tímov BEFIT prostredníctvom nástroja spolupráce BEFIT.
2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA
2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ
Uveďte frekvenciu a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.
Komisia bude priebežne monitorovať účinnosť a efektívnosť návrhu pomocou týchto vopred určených ukazovateľov: náklady na zavedenie a počiatočné prevádzkové náklady rámca BEFIT; počet skupín podnikov v povinnom rozsahu pôsobnosti návrhu, ako aj počet podnikov, ktoré sa dobrovoľne rozhodli uplatňovať tieto pravidlá; vývoj nákladov na dodržiavanie predpisov pre veľké skupiny a MSP v EÚ a počet sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia.
Okrem toho bude Komisia pravidelne preskúmavať situáciu v členských štátoch a uverejňovať správu. Tento rámec monitorovania bude predmetom ďalších úprav podľa konečných právnych požiadaviek, požiadaviek na vykonávanie a harmonogramu.
Hodnotenie sa uskutoční päť rokov po začiatku vykonávania návrhu, čo umožní Komisii preskúmať výsledky politiky vzhľadom na jej ciele, ako aj celkový vplyv na daňové príjmy, podniky a vnútorný trh.
2.2.Systémy riadenia a kontroly
2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly
Návrh budú realizovať príslušné orgány (daňové správy) členských štátov. Budú zodpovedné za financovanie svojich vlastných vnútroštátnych systémov a úprav potrebných na to, aby si členovia tímu BEFIT mohli vymieňať informácie prostredníctvom nástroja spolupráce BEFIT.
Komisia vytvorí infraštruktúru, nástroj spolupráce BEFIT, ktorý uľahčí fungovanie a komunikáciu tímov BEFIT. Nástroj spolupráce BEFIT sa preto bude zavádzať v režime priameho riadenia vzhľadom na povahu infraštruktúry potrebnej pre tímy BEFIT, ako je vysvetlené v predchádzajúcom texte. Komisia má na jeho poskytnutie najlepšie predpoklady. Nie je potrebné nepriame riadenie. V rámci zdieľaného riadenia by každý členský štát vytvoril svoj vlastný nástroj, čo by nebolo praktické najmä preto, lebo by mnoho tímov BEFIT prepájalo mnohé rôzne kombinácie členských štátov. Na úrovni Komisie boli vytvorené informačné systémy, ktoré sa použijú na účely tohto návrhu. Komisia bude financovať vývoj tohto nástroja spolupráce BEFIT, ako aj hosting, riadenie obsahu, šifrovanie a každoročnú údržbu nástroja.
2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie
Nezistili sa žiadne riziká, keďže nástroj spolupráce BEFIT bude novou infraštruktúrou, a preto neexistuje žiadny precedens. Systém vnútornej kontroly bude založený na systémoch, ktoré sú zavedené pre existujúce programy financovania v rámci priameho riadenia GR TAXUD (napr. program Fiscalis). Preto by tento nástroj nemal viesť k dodatočným rizikám.
Celkový systém vnútornej kontroly zavedený na GR TAXUD pre obstarávanie (na základe dôkladného overenia ex ante 100 % súvisiacich transakcií) umožnil udržať miery chybovosti pri predchádzajúcich programoch financovania (napr. program Fiscalis) výrazne pod prahom významnosti (t. j. na odhadovanej úrovni 0,5 %). Tento kontrolný systém sa bude používať a uplatňovať aj na nástroj spolupráce BEFIT, čím sa zabezpečí miera chybovosti výrazne pod prahom významnosti.
Hlavné prvky kontrolnej stratégie sú:
Verejné zákazky
Kontrolné postupy pre verejné zákazky vymedzené v nariadení o rozpočtových pravidlách: akákoľvek verejná zákazka sa zadá po stanovenom postupe overenia platieb útvarmi Komisie, v rámci ktorého sa zohľadnia zmluvné záväzky a správne finančné a všeobecné riadenie. Vo všetkých zákazkách uzavretých medzi Komisiou a príjemcami sa stanovujú opatrenia proti podvodom (kontroly, správy atď.). Vypracuje sa podrobný referenčný rámec, ktorý tvorí základ každej konkrétnej zákazky. Proces schvaľovania sa striktne riadi metodikou TAXUD TEMPO: dodávky alebo plnenie sa vyhodnocujú, v prípade potreby upravujú a nakoniec sa výslovne schvália (alebo zamietnu). Žiadnu faktúru nemožno uhradiť bez „potvrdenia o schválení“.
Technické overovanie verejnej zákazky
GR TAXUD vykonáva kontroly dodávok a plnenia a vykonáva dohľad nad prevádzkovými činnosťami a službami, ktoré dodávatelia vykonávajú alebo poskytujú. Zároveň pravidelne vykonáva audity kvality a bezpečnosti dodávateľov. Auditmi kvality sa overuje súlad konkrétnych procesov dodávateľov s pravidlami a postupmi stanovenými v ich plánoch kvality. Audity bezpečnosti sú zamerané na osobitné procesy, postupy a štruktúry.
Okrem uvedených kontrol vykonáva GR TAXUD tradičné finančné kontroly:
Kontrola záväzkov ex ante:
Všetky záväzky GR TAXUD kontroluje vedúci príslušného oddelenia financií a ľudských zdrojov. Kontrole ex ante je teda podrobených 100 % viazaných súm. Tento postup poskytuje vysoký stupeň istoty, pokiaľ ide o zákonnosť a správnosť transakcií.
Kontrola platieb ex ante:
Kontrole ex ante je podrobených 100 % platieb. Okrem toho sa každý týždeň náhodne vyberie aspoň jedna platba (zo všetkých kategórií výdavkov) na dodatočnú kontrolu ex ante, ktorú vykonáva vedúci príslušného oddelenia financií a ľudských zdrojov. Neexistuje žiaden cieľ týkajúci sa pokrytia, keďže účel tejto kontroly spočíva v „náhodnej“ kontrole platieb s cieľom overiť, či boli všetky platby pripravené v súlade s požiadavkami. Zvyšné platby sa každodenne spracúvajú podľa platných pravidiel.
Vyhlásenia povoľujúcich úradníkov vymenovaných subdelegovaním
Všetci povoľujúci úradníci vymenovaní subdelegovaním podpisujú vyhlásenia, ktoré sa prikladajú k výročnej správe o činnosti za príslušný rok. Tieto vyhlásenia sa vzťahujú na operácie v rámci programu. Povoľujúci úradníci vymenovaní subdelegovaním vyhlasujú, že operácie súvisiace s plnením rozpočtu boli vykonané v súlade so zásadami správneho finančného riadenia, že zavedené systémy riadenia a kontroly poskytli dostatočnú záruku zákonnosti a regulárnosti transakcií, že riziká súvisiace s týmito operáciami boli náležite zistené, oznámené a že boli vykonané zmierňujúce opatrenia.
2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)
Zavedené kontroly poskytujú GR TAXUD dostatočnú záruku kvality a správnosti výdavkov a znižujú riziko nedodržiavania predpisov. Uvedené opatrenia stratégie kontroly znižujú potenciálne riziká pod cieľovú úroveň 2 % a dotýkajú sa všetkých príjemcov. Akékoľvek dodatočné opatrenia na ďalšie zníženie rizika by viedli k neprimerane vysokým nákladom, a preto sa s nimi nepočíta. Celkové náklady spojené s vykonávaním uvedenej stratégie kontroly – v súvislosti so všetkými výdavkami v rámci programu Fiscalis – sú obmedzené na 1,6 % celkových vykonaných platieb. Očakáva sa, že tento podiel zostane rovnaký aj v rámci tejto iniciatívy. Vďaka stratégii kontroly programu sa riziko nedodržiavania predpisov obmedzuje takmer na nulu, pričom táto stratégia zostáva primeraná inherentným rizikám.
2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam
Uveďte existujúce alebo plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie na boj proti podvodom.
Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste v súlade s ustanoveniami a postupmi stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a v nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/964 s cieľom zistiť, či v súvislosti s dohodou alebo rozhodnutím o grante alebo so zmluvou financovanou podľa tohto nariadenia nedošlo k podvodu, ku korupcii alebo k akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.
3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY
3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov
(1)Existujúce rozpočtové riadky
V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.
Okruh viacročného finančného rámca |
Rozpočtový riadok |
Druh
|
Príspevky |
|||
|
DRP/NRP 39 |
krajín EZVO 40 |
kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátov 41 |
iných tretích krajín |
iné pripísané príjmy |
|
1 – Jednotný trh, inovácie a digitálna ekonomika |
03 04 01 – Spolupráca v oblasti zdaňovania (Fiscalis) |
DRP |
NIE |
NIE |
NIE |
NIE |
3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky
3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky
– Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.
2. Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto operačných rozpočtových prostriedkov:
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
Okruh viacročného finančného
|
Číslo 1 |
Jednotný trh, inovácie a digitálna ekonomika |
GR: TAXUD |
2025 42 |
2026 |
2027 |
SPOLU |
||||||||||||||||
□ Operačné rozpočtové prostriedky |
||||||||||||||||||||
03 04 01 – Spolupráca v oblasti zdaňovania (Fiscalis) |
Záväzky |
(1a) |
0,6 |
0,6 |
. |
. |
. |
|||||||||||||
Platby |
(2a) |
0,3 |
||||||||||||||||||
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov 43 |
||||||||||||||||||||
Rozpočtové prostriedky
|
Záväzky |
= 1a + 1b + 3 |
0,6 |
0,6 |
||||||||||||||||
Platby |
= 2a + 2b +3 |
0,3 |
||||||||||||||||||
|
Záväzky |
(4) |
0,6 |
0,6 |
0,6 |
|||||||||||||||
Platby |
(5) |
0,3 |
||||||||||||||||||
□ Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov SPOLU |
(6) |
|||||||||||||||||||
Rozpočtové prostriedky OKRUHU <….>
|
Záväzky |
= 4 + 6 |
0,6 |
0,6 |
0,6 |
|||||||||||||||
Platby |
= 5 + 6 |
0,3 |
|
7 |
„Administratívne výdavky“ |
Tento oddiel treba vyplniť s použitím rozpočtových údajov administratívnej povahy, ktoré sa najprv uvedú v prílohe k legislatívnemu finančnému výkazu (príloha 5 k rozhodnutiu Komisie o interných pravidlách plnenia oddielu všeobecného rozpočtu Európskej únie týkajúceho sa Komisie), ktorá sa na účely medziútvarovej konzultácie nahrá do aplikácie DECIDE.
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) |
SPOLU |
|||||
GR: <…….> |
||||||||||
□ Ľudské zdroje |
||||||||||
□ Ostatné administratívne výdavky |
||||||||||
GR <…….> SPOLU |
Rozpočtové prostriedky |
Rozpočtové prostriedky
|
(Záväzky spolu = Platby spolu) |
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) |
SPOLU |
|||||
Rozpočtové prostriedky
|
Záväzky |
|||||||||
Platby |
3.2.2.Odhadované výstupy financované z operačných rozpočtových prostriedkov
viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
Uveďte ciele a výstupy |
2025 |
2026 |
2027 |
Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) |
SPOLU |
||||||||||||||
VÝSTUPY |
|||||||||||||||||||
Druh 45 |
Priemerné náklady |
Počet |
Náklady |
Počet |
Náklady |
Počet |
Náklady |
Počet |
Náklady |
Počet |
Náklady |
Počet |
Náklady |
Počet |
Náklady |
Počet spolu |
Náklady spolu |
||
ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 1 46 … |
|||||||||||||||||||
– Hosting a podpora |
0,6 |
0,6 |
0,6 |
||||||||||||||||
‒ Výstup |
|||||||||||||||||||
‒ Výstup |
|||||||||||||||||||
Špecifický cieľ č. 1 medzisúčet |
0,6 |
0,6 |
0,6 |
||||||||||||||||
ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 2… |
|||||||||||||||||||
‒ Výstup |
|||||||||||||||||||
Špecifický cieľ č. 2 medzisúčet |
|||||||||||||||||||
SPOLU |
0,6 |
0,6 |
0,6 |
3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky
– Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov
– Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto administratívnych rozpočtových prostriedkov:
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) |
SPOLU |
OKRUH 7
|
||||||||
Ľudské zdroje |
||||||||
Ostatné administratívne výdavky |
||||||||
Medzisúčet OKRUHU 7
|
Mimo OKRUHU 7
48
|
||||||||
Ľudské zdroje |
||||||||
Ostatné administratívne
|
||||||||
Medzisúčet
|
SPOLU |
Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.
3.2.3.1.Odhadovaná potreba ľudských zdrojov
– Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.
3. Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto ľudských zdrojov:
odhady sa vyjadrujú v ekvivalente plného pracovného času
2025 |
2026 |
2027 |
|||||||
□ Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci) |
|||||||||
20 01 02 01 (ústredie a zastúpenia Komisie) |
0,2 |
0,1 |
0,1 |
||||||
20 01 02 03 (delegácie) |
|||||||||
01 01 01 01 nepriamy výskum) |
|||||||||
01 01 01 11 (priamy výskum) |
|||||||||
Iné rozpočtové riadky (uveďte) |
|||||||||
□ Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času) 49 |
|||||||||
20 02 01 (ZZ, VNE, DAZ z celkového finančného krytia) |
|||||||||
20 02 03 (ZZ, MZ, VNE, DAZ, PED v delegáciách) |
|||||||||
XX 01 xx yy zz 50 |
‒ ústredie |
||||||||
– delegácie |
|||||||||
01 01 01 02 (ZZ, DAZ, VNE – nepriamy výskum) |
|||||||||
01 01 01 12 (ZZ, DAZ, VNE – priamy výskum) |
|||||||||
Iné rozpočtové riadky (uveďte) |
|||||||||
SPOLU |
0,2 |
0,1 |
0,1 |
XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.
Potreba ľudských zdrojov bude pokrytá úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.
Opis úloh, ktoré sa majú vykonávať:
Úradníci a dočasní zamestnanci |
obchodný manažér pre nástroj spolupráce BEFIT |
Externí zamestnanci |
3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom
Návrh/iniciatíva:
– môže byť v plnej miere financovaná prerozdelením v rámci príslušného okruhu viacročného finančného rámca (VFR).
Prevádzkové výdavky sa budú financovať z plánovaného finančného krytia programu Fiscalis, v rámci okruhu 1 VFR.
– si vyžaduje použitie nepridelenej rezervy v rámci príslušného okruhu VFR a/alebo použitie osobitných nástrojov vymedzených v nariadení o VFR.
– si vyžaduje revíziu VFR.
3.2.5.Príspevky od tretích strán
Návrh/iniciatíva:
– nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami
4. zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:
rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) |
Spolu |
|||
Uveďte spolufinancujúci subjekt |
||||||||
Prostriedky zo spolufinancovania SPOLU |
3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy
– Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.
5. Návrh/iniciatíva má tento finančný vplyv na príjmy:
a)vplyv na vlastné zdroje
a. vplyv na iné príjmy
b)uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
Rozpočtový riadok príjmov: |
Rozpočtové prostriedky k dispozícii v bežnom rozpočtovom roku |
Vplyv návrhu/iniciatívy 52 |
||||||
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) |
||||
Článok …………. |
V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.
[…]
Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).
[…]
Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov.
Charta základných práv Európskej únie (Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012, s. 391).
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli12. 9. 2023
COM(2023) 532 final
PRÍLOHY
k
smernici Rady
o iniciatíve Podnikanie v Európe: rámec pre zdaňovanie príjmov (BEFIT)
{SWD(2023) 308 final} - {SWD(2023) 309 final}
PRÍLOHA I: Zoznam spoločností uvedených v článku 2
a) spoločnosti založené podľa nariadenia Rady (ES) č. 2157/2001 z 8. októbra 2001 o stanovách európskej spoločnosti (SE) ( 6 ) a smernice Rady 2001/86/ES z 8. októbra 2001, ktorou sa dopĺňajú stanovy európskej spoločnosti v súvislosti s účasťou zamestnancov na riadení ( 7 ), a družstvá založené podľa nariadenia Rady (ES) č. 1435/2003 z 22. júla 2003 o stanovách Európskeho družstva (SCE) ( 8 ) a smernice Rady 2003/72/ES z 22. júla 2003, ktorou sa dopĺňajú stanovy Európskeho družstva s ohľadom na účasť zamestnancov na riadení ( 9 );
b) spoločnosti podľa belgického práva označované ako „société anonyme“/„naamloze vennootschap“, „société en commandite par actions“/„commanditaire vennootschap op aandelen“, „société privée à responsabilité limitée“/„besloten vennootschap met beperkte aansprakelijkheid“, „société coopérative à responsabilité limitée“/„coöperatieve vennootschap met beperkte aansprakelijkheid“, „société coopérative à responsabilité illimitée“/„coöperatieve vennootschap met onbeperkte aansprakelijkheid“, „société en nom collectif“/„vennootschap onder firma“, „société en commandite simple“/„gewone commanditaire vennootschap“, verejné podniky, ktoré prijali jednu z uvedených právnych foriem, a iné spoločnosti zriadené podľa belgického práva, ktoré podliehajú belgickej dani z príjmov právnických osôb;
c) spoločnosti podľa bulharského práva označované ako „събирателно дружество“, „командитно дружество“, „дружество с ограничена отговорност“, „акционерно дружество“, „командитно дружество с акции“, „неперсонифицирано дружество“, „кооперации“, „кооперативни съюзи“ a „държавни предприятия“, ktoré sú zriadené podľa bulharského práva a vykonávajú obchodné činnosti;
d) spoločnosti podľa českého práva označované ako „akciová společnost“ a „společnost s ručením omezeným“;
e) spoločnosti podľa dánskeho práva označované ako „aktieselskab“ a „anpartsselskab“. Iné spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje zákon o dani z príjmov právnických osôb, pokiaľ sa ich zdaniteľný príjem vypočítava a zdaňuje v súlade so všeobecnými daňovými právnymi predpismi, ktoré sa uplatňujú na „aktieselskaber“;
f) spoločnosti podľa nemeckého práva označované ako „Aktiengesellschaft“, „Kommanditgesellschaft auf Aktien“, „Gesellschaft mit beschränkter Haftung“, „Versicherungsverein auf Gegenseitigkeit“, „Erwerbs- und Wirtschaftsgenossenschaft“ a „Betriebe gewerblicher Art von juristischen Personen des öffentlichen Rechts“, ako aj iné spoločnosti zriadené podľa nemeckého práva, ktoré podliehajú nemeckej dani z príjmov právnických osôb;
g) spoločnosti podľa estónskeho práva označované ako „täisühing“, „usaldusühing“, „osaühing“, „aktsiaselts“ a „tulundusühistu“;
h) spoločnosti založené alebo existujúce podľa írskeho práva, orgány registrované podľa zákona o priemyselných a podporných spoločnostiach, stavebné sporiteľne založené podľa zákonov o stavebných sporiteľniach a spravované podielnické sporiteľne v zmysle zákona o spravovaných podielnických sporiteľniach z roku 1989;
i) spoločnosti podľa gréckeho práva označované ako „ανώνυμη εταιρεία“ a „εταιρεία περιορισμένης ευθύνης (Ε.Π.Ε.)“, ako aj iné spoločnosti zriadené podľa gréckeho práva, ktoré podliehajú gréckej dani z príjmov právnických osôb;
j) spoločnosti podľa španielskeho práva označované ako „sociedad anónima“, „sociedad comanditaria por acciones“ a „sociedad de responsabilidad limitada“, ako aj verejnoprávne subjekty, ktoré fungujú na základe súkromného práva. Iné subjekty zriadené podľa španielskeho práva, ktoré podliehajú španielskej dani z príjmov právnických osôb („Impuesto sobre Sociedades“);
k) spoločnosti podľa francúzskeho práva označované ako „société anonyme“, „société en commandite par actions“, „société à responsabilité limitée“, „sociétés par actions simplifiées“, „sociétés d’assurances mutuelles“, „caisses d’épargne et de prévoyance“ a „sociétés civiles“, ktoré automaticky podliehajú dani z príjmov právnických osôb, „coopératives“, „unions de coopératives“, priemyselné a obchodné verejné organizácie a podniky, ako aj iné spoločnosti zriadené podľa francúzskeho práva, ktoré podliehajú francúzskej dani z príjmov právnických osôb;
l) spoločnosti podľa talianskeho práva označované ako „società per azioni“, „società in accomandita per azioni“, „società a responsabilità limitata“, „società cooperative“ a „società di mutua assicurazione“, ako aj súkromné a verejné subjekty, ktorých celá činnosť alebo jej podstatná časť má obchodný charakter;
m) podľa cyperského práva: „εταιρείες“ podľa vymedzenia v zákonoch o dani z príjmov;
n) spoločnosti podľa lotyšského práva označované ako „akciju sabiedrība“ a „sabiedrība ar ierobežotu atbildību“;
o) spoločnosti založené podľa litovského práva;
p) spoločnosti podľa luxemburského práva označované ako „société anonyme“, „société en commandite par actions“, „société à responsabilité limitée“, „société coopérative“, „société coopérative organisée comme une société anonyme“, „association d’assurances mutuelles“, „association d’épargne-pension“ a „entreprise de nature commerciale, industrielle ou minière de l’Etat, des communes, des syndicats de communes, des établissements publics et des autres personnes morales de droit public“, ako aj iné spoločnosti zriadené podľa luxemburského práva, ktoré podliehajú luxemburskej dani z príjmov právnických osôb;
q) spoločnosti podľa maďarského práva označované ako „közkereseti társaság“, „betéti társaság“, „közös vállalat“, „korlátolt felelősségű társaság“, „részvénytársaság“, „egyesülés“ a „szövetkezet“;
r) spoločnosti podľa maltského práva označované ako „Kumpaniji ta’ Responsabilita’ Limitata“ a „Soċjetajiet en commandite li l-kapital tagħhom maqsum f’azzjonijiet“;
s) spoločnosti podľa holandského práva označované ako „naamloze vennootschap“, „besloten vennootschap met beperkte aansprakelijkheid“, „open commanditaire vennootschap“, „coöperatie“, „onderlinge waarborgmaatschappij“, „fonds voor gemene rekening“, „vereniging op coöperatieve grondslag“ a „vereniging welke op onderlinge grondslag als verzekeraar of kredietinstelling optreedt“, ako aj iné spoločnosti zriadené podľa holandského práva, ktoré podliehajú holandskej dani z príjmov právnických osôb;
t) spoločnosti podľa rakúskeho práva označované ako „Aktiengesellschaft“, „Gesellschaft mit beschränkter Haftung“, „Versicherungsvereine auf Gegenseitigkeit“, „Erwerbs- und Wirtschaftsgenossenschaften“, „Betriebe gewerblicher Art von Körperschaften des öffentlichen Rechts“ a „Sparkassen“, ako aj iné spoločnosti zriadené podľa rakúskeho práva, ktoré podliehajú rakúskej dani z príjmov právnických osôb;
u) spoločnosti podľa poľského práva označované ako „spółka akcyjna“, „spółka z ograniczoną odpowiedzialnością“ a „spółka komandytowo-akcyjna“;
v) obchodné spoločnosti alebo občianskoprávne spoločnosti, ktoré majú obchodnú formu, a družstvá a verejné podniky založené v súlade s portugalským právom;
w) spoločnosti podľa rumunského práva označované ako „societăți pe acțiuni“, „societăți în comandită pe acțiuni“, „societăți cu răspundere limitată“, „societăți în nume colectiv“ a „societăți în comandită simplă“;
x) spoločnosti podľa slovinského práva označované ako „delniška družba“, „komanditna družba“ a „družba z omejeno odgovornostjo“;
y) spoločnosti podľa slovenského práva označované ako „akciová spoločnosť“, „spoločnosť s ručením obmedzeným“ a „komanditná spoločnosť“;
z) spoločnosti podľa fínskeho práva označované ako „osakeyhtiö“/„aktiebolag“, „osuuskunta“/„andelslag“, „säästöpankki“/„sparbank“ a „vakuutusyhtiö“/„försäkringsbolag“;
aa) spoločnosti podľa švédskeho práva označované ako „aktiebolag“, „försäkringsaktiebolag“, „ekonomiska föreningar“, „sparbanker“, „ömsesidiga försäkringsbolag“ a „försäkringsföreningar“;
ab) spoločnosti podľa chorvátskeho práva označované ako „dioničko društvo“ a „društvo s ograničenom odgovornošću“, ako aj iné spoločnosti zriadené podľa chorvátskeho práva, ktoré podliehajú chorvátskej dani zo zisku.
PRÍLOHA II: Zoznam daní uvedených v článku 2
a)impôt des sociétés/vennootschapsbelasting v Belgicku;
b)корпоративен данък v Bulharsku;
c)daň z příjmů právnických osob v Českej republike;
d)selskabsskat v Dánsku;
e)Körperschaftssteuer v Nemecku;
f)tulumaks v Estónsku;
g)corporation tax v Írsku;
h)φόρος εισοδήματος νομικών προσώπων κερδοσκοπικού χαρακτήρα v Grécku;
i)impuesto sobre sociedades v Španielsku;
j)impôt sur les sociétés vo Francúzsku;
k)porez na dobit v Chorvátsku;
l)imposta sul reddito delle società v Taliansku;
m)φόρος εισοδήματος na Cypre;
n)uzņēmumu ienākuma nodoklis v Lotyšsku;
o)pelno mokestis v Litve;
p)impôt sur le revenu des collectivités v Luxembursku;
q)társasági adó, osztalékadó v Maďarsku;
r)taxxa fuq l-income na Malte;
s)vennootschapsbelasting v Holandsku;
t)Körperschaftssteuer v Rakúsku;
u)podatek dochodowy od osób prawnych v Poľsku;
v)imposto sobre o rendimento das pessoas colectivas v Portugalsku;
w)impozit pe profit v Rumunsku;
x)davek od dobička pravnih oseb v Slovinsku;
y)daň z príjmov právnických osôb na Slovensku;
z)yhteisöjen tulovero/inkomstskatten för samfund vo Fínsku;
aa)statlig inkomstskatt vo Švédsku.