EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli5. 7. 2023

COM(2023) 432 final

2023/0260(NLE)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

o uzavretí Rozšírenej rámcovej dohody medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Čilskou republikou na strane druhej v mene Európskej únie

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Z politického hľadiska predstavuje rozšírená rámcová dohoda s Čilskou republikou (ďalej len „Čile“) významný krok k posilneniu postavenia Európskej únie v Južnej Amerike, ktorého základom sú spoločné univerzálne hodnoty ako demokracia a ľudské práva. Pripravuje cestu na zintenzívnenie politickej, regionálnej a globálnej spolupráce dvoch podobne zmýšľajúcich partnerov. Vykonávanie rozšírenej rámcovej dohody bude mať praktický prínos pre obe strany, keďže na jej základe sa budú podporovať širšie politické záujmy Európskej únie.

Od podpísania súčasnej dohody o pridružení pred 20 rokmi sa svet výrazne zmenil. Rozšírená rámcová dohoda na tieto zmeny reaguje a rieši nové globálne výzvy. Aktualizácia dohody o pridružení prichádza v čase, keď Čile a spoločnosti a hospodárstva EÚ čelia kvôli ruskej invázii na Ukrajine bezprecedentným globálnym výzvam. Dôsledky vojny vrátane globálnej inflácie, narušení dodávateľského reťazca a energetickej krízy poukázali na naliehavú potrebu posilniť vzájomne prospešné väzby s kľúčovými podobne zmýšľajúcimi spojencami s cieľom urýchliť energetickú transformáciu, posilniť strategické dodávateľské reťazce a diverzifikovať zdroje dodávok.

Európska komisia v roku 2006 prijala stratégiu „Globálna Európa“, ktorou modernizovala svoj program obchodnej politiky EÚ a vyvinula úsilie o hlbšie obchodné dohody. EÚ uzavrela dohody s ďalšími krajinami v regióne (obchodnú dohodu s Kolumbiou, Ekvádorom a Peru, dohodu o pridružení so Strednou Amerikou) a mimo neho, okrem iného s Kanadou, Japonskom, Novým Zélandom, Singapurom a Vietnamom.

Čile podpísalo 26 dohôd o voľnom obchode so 64 krajinami vrátane USA (2004), Číny (2006) a Japonska (2007). Takisto sa pripojilo k Tichomorskej aliancii a Transpacifickému partnerstvu (v súčasnosti tzv. komplexnej a progresívnej dohode o Transpacifickom partnerstve).

Uvedené medzinárodné dohody vo väčšine oblastí výrazne presahujú ambície a rozsah pôsobnosti existujúcej dohody o pridružení medzi EÚ a Čile. V dôsledku toho obe zmluvné strany vyjadrili záujem o modernizáciu dohody o pridružení s cieľom zlepšiť svoje politické a hospodárske vzťahy a prehĺbiť spoluprácu a obchod.

Počas stretnutia, ktoré sa uskutočnilo popri samite EÚ – CELAC, ktorý sa konal v Santiagu 26. až 27. januára 2013, sa vedúci predstavitelia EÚ a Čile dohodli, že po 10 rokoch nadobudnutia platnosti dohody o pridružení preskúmajú možnosti jej modernizácie. V apríli 2015 na 6. zasadnutí Asociačnej rady EÚ – Čile sa schválilo zriadenie spoločnej pracovnej skupiny (ďalej len „pracovná skupina“) pre modernizáciu dohody o pridružení. Cieľom pracovnej skupiny bolo uskutočniť predbežnú analýzu prostredníctvom posúdenia úrovne ambícií perspektívnych rokovaní s cieľom modernizovať dohodu o pridružení vo všetkých oblastiach. V rámci pracovnej skupiny sa vytvorili dve podskupiny – jedna zodpovedná za politické otázky a spoluprácu a druhá za obchod. Podskupiny ukončili svoju činnosť pri príležitosti 14. zasadnutia asociačného výboru EÚ – Čile, ktoré sa konalo 31. januára 2017.

Rada 13. novembra 2017 prijala rozhodnutie, ktorým sa Európska komisia a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku poverujú začať rokovania o modernizovanej dohode s Čile, ktorá nahradí dohodu o pridružení 2 .

Rokovania sa formálne začali 16. novembra 2017. V rámci nich sa konzultovalo s pracovnou skupinou Rady pre Latinskú Ameriku a Karibik. O častiach dohody, ktoré sa týkajú obchodných záležitostí, sa konzultovalo s Výborom pre obchodnú politiku. Európsky parlament bol informovaný o výsledku rokovaní.

EÚ a Čile dospeli k politickému ukončeniu rokovaní 9. decembra 2022 v Bruseli. Modernizácia existujúcej dohody o pridružení medzi EÚ a Čile sa týka dvoch právnych nástrojov:

1.rozšírenej rámcovej dohody priloženej k tomuto návrhu, ktorá zahŕňa a) politický pilier a pilier spolupráce a b) obchodný a investičný pilier (vrátane ustanovení o ochrane investícií); a

2.Dočasnej dohody o obchode medzi Európskou úniou a Čilskou republikou (ďalej len „dočasná dohoda o obchode“), ktorá sa týka liberalizácie obchodu a investícií. Dočasná dohoda o obchode sa prestane uplatňovať, keď nadobudne platnosť rozšírená rámcová dohoda.

Rozšírená rámcová dohoda obsahuje štandardné ustanovenia EÚ týkajúce sa ľudských práv, Medzinárodného trestného súdu, zbraní hromadného ničenia, ručných a ľahkých zbraní a boja proti terorizmu. Zahŕňa aj spoluprácu v oblastiach, ako zdravie, životné prostredie, zmena klímy, správa oceánov, energetika, dane, vzdelávanie a kultúra, práca, zamestnanosť a sociálne záležitostí, veda a technológia a doprava. Rozšírená rámcová dohoda sa ďalej zaoberá aj otázkami právnej spolupráce, právneho štátu, prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, organizovanej trestnej činnosti a korupcie. Obchodná časť rozšírenej rámcovej dohody rozširuje rozsah pôsobnosti súčasného dvojstranného obchodného rámca a prispôsobuje ho novým politickým a hospodárskym globálnym výzvam, novej realite partnerstva medzi EÚ a Čile a úrovni ambícií nedávno uzavretých obchodných dohôd a rokovaní medzi EÚ a Čile.

Dohoda zriaďuje inštitucionálny rámec zložený zo Spoločnej rady, Spoločného výboru a podvýborov a iných orgánov, ktoré sú Spoločnej rade nápomocné Stanovuje mechanizmus, ktorý rieši prípady, keď si niektorá zo zmluvných strán neplní záväzky vyplývajúce z rozšírenej rámcovej dohody.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Rozšírená rámcová dohoda je plne v súlade s celkovou víziou EÚ, pokiaľ ide o jej partnerstvo s Latinskou Amerikou a Karibikom, ako sa uvádza v spoločnom oznámení Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie, Latinskej Amerike a Karibiku: spájanie síl pre spoločnú budúcnosť, prijatom 17. apríla 2019. Zároveň zodpovedá pracovnému programu Komisie EÚ na rok 2023 (silnejšia Európa vo svete).

Navyše je obchodná a investičná časť rozšírenej rámcovej dohody plne v súlade so stratégiou Obchod pre všetkých z októbra 2015, lebo popri základných hospodárskych záujmoch ukotvuje obchodnú a investičnú politiku v európskych a univerzálnych normách a hodnotách a kladie väčší dôraz na udržateľný rozvoj, ľudské práva, daňové úniky, ochranu spotrebiteľa a zodpovedný a spravodlivý obchod.

Rozšírená rámcová dohoda poskytuje modernizovaný komplexný právny rámec pre vzťahy medzi EÚ a Čile a nahrádza súčasnú dohodu o pridružení vrátane akéhokoľvek následného rozhodnutia jej inštitucionálnych orgánov. EÚ a Čile v priebehu rokov uzavreli niekoľko dvojstranných odvetvových dohôd vrátane Dohody o obchode s vínami a Dohody o obchode s alkoholickými nápojmi a aromatizovanými nápojmi (ďalej len „dohody o vínach a alkoholických nápojoch“) o vzájomnom uznávaní a ochrane označení vín a liehovín, ktoré boli podpísané v Bruseli. Dohody o vínach a alkoholických nápojoch, ktoré boli predtým pripojené k dohode o pridružení 3 , sú začlenené do rozšírenej rámcovej dohody.

 •Súlad s ostatnými politikami Únie

Okrem toho sú k rozšírenej rámcovej dohode a k dočasnej dohode o obchode pripojené spoločné vyhlásenia o ustanoveniach o obchode a udržateľnom rozvoji, v ktorých sa predpokladá, že zmluvné strany po nadobudnutí platnosti dočasnej dohody o obchode začnú formálny proces preskúmania svojich aspektov obchodu udržateľného rozvoja s cieľom zvážiť prípadné začlenenie dodatočných ustanovení, ktoré môže ktorákoľvek zmluvná strana v tom čase považovať za relevantné, a to aj v kontexte ich príslušného vývoja v oblasti domácej politiky a ich aktuálnej medzinárodnej zmluvnej praxe. Takéto dodatočné ustanovenia sa môžu týkať najmä ďalšieho posilnenia mechanizmu presadzovania kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji vrátane možnosti uplatniť fázu súladu a primeraných protiopatrení ako poslednej možnosti. Zmluvné strany bez toho, aby bol dotknutý výsledok preskúmania, zvážia aj možnosť zahrnúť Parížsku dohodu o zmene klímy ako základný prvok budúcich dohôd.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Hmotnoprávny základ

Hmotnoprávny základ rozhodnutia podľa článku 218 ods. 6 ZFEÚ závisí predovšetkým od cieľa a obsahu dohody. Z judikatúry vyplýva, že ak preskúmanie opatrenia EÚ preukáže, že toto opatrenie sleduje dvojaký cieľ alebo obsahuje dve zložky, a ak jeden z týchto cieľov alebo jednu z týchto zložiek možno označiť za hlavný cieľ alebo hlavnú zložku, zatiaľ čo druhý cieľ alebo zložka má doplňujúcu povahu, musí byť opatrenie založené na jedinom právnom základe, a to na tom, ktorý si vyžaduje hlavný alebo prevažujúci cieľ alebo zložka.

Ak sa naopak výnimočne preukáže, že opatrenie naraz sleduje viacero cieľov alebo má viac zložiek, ktoré sú nerozlučne spojené, a to bez toho, aby jeden cieľ alebo jedna zložka boli doplňujúcimi oproti ostatným takým spôsobom, že sa tak majú uplatniť rôzne ustanovenia Zmlúv, takéto opatrenie sa musí zakladať na rôznych príslušných právnych základoch [pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. januára 2006, Komisia/Parlament a Rada, C-178/03, EU:C:2006:4, body 42 a 43; z 11. júna 2014, Komisia/Rada, C-377/12, EU:C:2014:1903, bod 34; zo 14. júna 2016, Parlament/Rada, C-263/14, EU:C:2016:435, bod 44 a zo 4. septembra 2018, Komisia/Rada (Kazachstan), C-244/17, ECLI:EU:C:2018:662, bod 40].

V článku 218 ods. 6 písm. a) bode iii) ZFEÚ sa stanovuje, že ak dohoda zakladá osobitný inštitucionálny rámec organizovaním postupov spolupráce, Rada prijme rozhodnutie, ktorým sa uzatvára dohoda, po získaní súhlasu Európskeho parlamentu.

V článku 218 ods. 8 ZFEÚ sa stanovuje, že Rada sa uznáša kvalifikovanou väčšinou s výnimkou okolností uvedených v článku 218 ods. 8 druhom pododseku ZFEÚ, v ktorých sa má Rada uznášať jednomyseľne. Vzhľadom na skutočnosť, že prevládajúcimi zložkami dohody sú obchodná politika, doprava a hospodárska, finančná a technická spolupráca s tretími krajinami, pravidlom hlasovania v tomto konkrétnom prípade je teda kvalifikovaná väčšina.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Rada 13. novembra 2017 prijala rozhodnutie, ktorým sa Európska komisia a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku poverujú začať rokovania o modernizovanej dohode s Čile, ktorá nahradí dohodu o pridružení.

Tie časti rozšírenej rámcovej dohody, ktoré patria do spoločnej právomoci EÚ s členskými štátmi, zahŕňajú oblasti politiky a prvky, ktoré sú vhodné pre vonkajšiu činnosť na úrovni Únie. V oblastiach politiky, v ktorých sa prijali regulačné opatrenia na úrovni Únie, je nevyhnutý vonkajší výkon uvedených právomoci Únie (článok 3 ods. 2 ZFEÚ). Okrem toho sa v záujme dosiahnutia zmysluplnej spolupráce a získania silnejšej rokovacej pozície voči Čile dospelo k záveru, že opatrenia na úrovni Únie sú vhodnejšie ako opatrenia na úrovni jednotlivých členských štátov. Preto sa opatrenia na úrovni Únie považujú za účinnejšie ako opatrenia na vnútroštátnej úrovni.

•Proporcionalita

Touto iniciatívou sa priamo sledujú ciele Únie v oblasti vonkajšej činnosti a prispieva sa ňou k politickej priorite s názvom „EÚ ako silnejší globálny aktér“. Iniciatíva je v súlade so smerovaním globálnej stratégie EÚ, ktorým je spolupráca s ostatnými krajinami a zodpovedná obnova našich vonkajších partnerstiev tak, aby sa dosiahli vonkajšie priority EÚ. Prispieva k cieľom EÚ v oblasti obchodu a hospodárskej a technickej spolupráce s tretími krajinami.

Rokovania s Čile týkajúce sa rozšírenej rámcovej dohody sa uskutočnili v súlade so smernicami na rokovania, ktoré stanovila Rada. Výsledok rokovaní neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie politických cieľov stanovených v smerniciach na rokovania.

•Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Z týchto posúdení vyplynulo, že hoci rozsah existujúceho obchodného piliera bol v tom čase komplexný, existuje priestor na ďalšie zlepšenie pravidiel a dosiahnutie ďalšieho prístupu na trh. Takisto sa dospelo k záveru, že dohodu o pridružení je potrebné aktualizovať podľa vývoja globálneho obchodného prostredia.

Komisia okrem toho zadala vypracovanie posúdenia vplyvu „Sustainability Impact Assessment in Support of the Negotiations for the Modernisation of the Trade Part of the Association Agreement with Chile“ (Posúdenie vplyvu na udržateľnosť na podporu rokovaní o modernizácii časti dohody o pridružení s Čile venovanej obchodu), ktoré bolo dokončené v máji 2019.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

GR pre obchod viedlo v súvislosti s posúdením vplyvu konzultácie týkajúce sa modernizácie so zainteresovanými stranami vrátane podnikov, zainteresovaných strán občianskej spoločnosti, mimovládnych organizácií, odborových zväzov, ako aj obchodných združení, obchodných komôr a iných súkromných záujmov. Uvedené konzultácie so zainteresovanými stranami zahŕňali rôzne konzultačné činnosti vrátane otvorenej verejnej online konzultácie.

Tieto externé štúdie a konzultácie, ktoré sa uskutočnili v súvislosti s ich prípravou, poskytli Komisii informácie, ktoré mali pri rokovaniach o rozšírenej rámcovej dohode veľký význam.

Počas rokovaní sa takisto zorganizovali stretnutia zamerané na informovanie organizácií občianskej spoločnosti o stave rokovaní a výmenu názorov týkajúcich sa modernizácie.

Rokovania sa uskutočnili po konzultácii s pracovnou skupinou Rady pre Latinskú Ameriku a Karibik o aspektoch tejto dohody týkajúcich sa politiky a spolupráce a po konzultácii s Výborom pre obchodnú politiku – osobitným výborom určeným Radou v súlade s článkom 218 ods. 4 ZFEÚ – o obchodných aspektoch tejto dohody. Európsky parlament a Európsky hospodársky a sociálny výbor boli pravidelne informovaní aj prostredníctvom Výboru pre medzinárodný obchod (INTA), najmä jeho monitorovacej skupiny pre Čile a Výboru pre zahraničné veci. Texty, ktoré boli postupne výsledkami rokovaní, sa počas celého procesu dávali k dispozícii obom inštitúciám.

•Získavanie a využívanie expertízy

 •Posúdenie vplyvu

Okrem toho posúdenie vplyvu na udržateľnosť, ktoré sa realizovalo počas rokovaní, poskytuje komplexné posúdenie potenciálnych hospodárskych, sociálnych a environmentálnych vplyvov zvýšenej liberalizácie obchodu v rámci rozšírenej rámcovej dohody v EÚ a Čile. V posúdení vplyvu na udržateľnosť sa analyzujú aj potenciálne vplyvy modernizácie na ľudské práva a na sektory výroby, poľnohospodárstva a služieb.

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

•Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

•Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Súčasťou rozšírenej rámcovej dohody je aj konzultačný mechanizmus občianskej spoločnosti rozšírený na celú dohodu s cieľom umožniť, aby občianska spoločnosť na oboch stranách bola vypočutá o všetkých ustanoveniach dohody.

·politický dialóg, zahraničná politika, medzinárodný mier a bezpečnosť, správa vecí verejných a ľudské práva,

·spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť,

·udržateľný rozvoj,

·hospodárske, sociálne a kultúrne partnerstvo,

·ďalšie oblasti (makroekonomické politiky, daňové záležitosti, spotrebiteľská politika, verejné zdravie, šport a pohybová aktivita),

·modernizácia štátu a verejná služba, decentralizácia, regionálna politika a medziinštitucionálna spolupráca.

Dôraz sa kladie na širokú škálu kľúčových otázok vrátane ochrany životného prostredia, zmeny klímy, udržateľnej energie, správy oceánov, právneho štátu, ľudských práv a práv žien, zodpovedného správania podnikov, pracovných práv a znižovania rizika katastrof. Ustanovenia v časti II umožnia koordinovanejšiu a jednotnejšiu činnosť v nových oblastiach, ako je verejné zdravie, modernizácia štátu, riadenie migračných tokov, nešírenie zbraní hromadného ničenia, pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu a počítačová kriminalita.

To sa premietne do silnejšieho partnerstva na celosvetovej úrovni, napr. pokiaľ ide o Agendu 2030, opatrenia proti zmene klímy, správu oceánov a otázky globálnej demokratickej správy vecí verejných a ľudských práv, medzinárodnej migrácie, mieru a bezpečnosti.

Cieľom ustanovení tohto protokolu je predchádzať korupcii v obchode a investíciách prostredníctvom rôznych opatrení, najmä podporou integrity v súkromnom a verejnom sektore, zlepšením vnútorných kontrol, externého auditu a finančného výkazníctva, ako aj posilniť boj proti korupcii už prostredníctvom medzinárodných dohovorov, najmä Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii (UNCAC).

Zmluvné strany v tejto súvislosti opätovne potvrdzujú svoj záväzok za trestný čin považovať korupciu vládnych úradníkov, ako aj zvážiť možnosť za trestný čin považovať korupciu podnikov. Obe zmluvné strany sa dohodli na určitých pravidlách boja proti praniu špinavých peňazí.

Protokol takisto podporuje aktívnu účasť občianskej spoločnosti na predchádzaní korupcii a boji proti nej. Predpokladá sa v ňom aj konzultačný mechanizmus v prípade nezhody týkajúcej sa výkladu alebo vykonávania protikorupčných ustanovení.

V súlade s cieľmi stanovenými v smerniciach na rokovania sa v časti III rozšírenej rámcovej dohody uvádzajú tieto oblasti:

·zlepšenie prístupu na trh pre vývoz poľnohospodárskych výrobkov a produktov rybárstva a zlepšené pravidlá,

·zjednodušené pravidlá pôvodu,

·modernizované a zjednodušené konania na hraniciach,

·zabezpečenie spravodlivého obchodu a spravodlivých obchodných podmienok,

·zabezpečenie udržateľnosti,

·zohľadňovanie potrieb menších podnikov,

·príležitosti pre poskytovateľov služieb a pravidlá digitálneho obchodu,

·podpora investícií,

·prístup k čilským verejným súťažiam,

·zaistenie vyššej ochrany inovácií a kreatívnych diel,

·zaistenie bezpečného a udržateľného obchodu s agropotravinovými výrobkami,

·zabezpečenie toho, aby technické predpisy, normy a postupy posudzovania zhody boli nediskriminačné a aby nevytvárali zbytočné prekážky obchodu,

·transparentnosť a osvedčené regulačné postupy,

·moderné postupy urovnávania sporov.

Dohoda stanovuje možnosť jej predbežného vykonávania v plnom rozsahu alebo čiastočne. Uzatvára sa na dobu neurčitú a nahrádza dohodu o pridružení a dočasnú dohodu o obchode.

2023/0260 (NLE)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

o uzavretí Rozšírenej rámcovej dohody medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Čilskou republikou na strane druhej v mene Európskej únie

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 91 ods. 1, článok 100 ods. 2 a články 207 a 212 v spojení s článkom 218 ods. 6 písm. a),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu 7 ,

keďže:

(1)V súlade s rozhodnutím Rady č. [XX] 8 bola [XX XXX 2023] podpísaná Rozšírená rámcová dohoda medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Čilskou republikou na strane druhej (ďalej len „dohoda“) s výhradou jej uzavretia k neskoršiemu dátumu. V ten istý deň Európska únia a Čile takisto schválili Spoločné vyhlásenie o ustanoveniach o obchode a udržateľnom rozvoji obsiahnutých v Rozšírenej rámcovej dohode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Čilskou republikou na strane druhej (ďalej len „spoločné vyhlásenie“),

(2)Dohoda a spoločné vyhlásenie by sa mali schváliť v mene Únie.

(3)Podľa článku 218 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je vhodné poveriť Komisiu, aby v mene Únie schválila pozíciu, ktorá sa má prijať k určitým zmenám dohody, ktoré sa majú prijať zjednodušeným postupom podľa článku 28.20 a článku 41.7 ods. 14 dohody a orgánom zriadeným dohodou podľa článku 32.34 a článku 8.5 ods. 1 písm. a) bodu x) dohody.

(4)V súlade so svojím článkom 41.10 neudeľuje dohoda v rámci Únie osobám práva ani neukladá povinnosti iné než tie, ktoré boli medzi zmluvnými stranami vytvorené podľa medzinárodného práva verejného,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

1. Týmto sa v mene Únie schvaľuje dohoda.

2. Týmto sa v mene Únie schvaľuje spoločné vyhlásenie.

3. Text dohody a spoločného vyhlásenia je pripojený k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Na účely článku 28.20 schvaľuje dohody zmeny alebo opravy týkajúce sa prílohy 28-A and 28-B k dohode v mene Únie Komisia.

Článok 3

Na účely článku 32.34 a 8.5 ods. 1 písm. a) bodu x) dohody schvaľuje zmenu prílohy 32-C k dohode v mene Únie Komisia.

Článok 4

Na účely článku 41.7 ods. 14 dohody schvaľuje zmenu dodatkov k Dohode o obchode s vínami, ktorá je uvedená v prílohe V k Dohode o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Čilskou republikou na strane druhej podpísanej 18. novembra 2002 (ďalej len „dohoda o pridružení“), a ktorá je začlenená do dohody, v mene Únie Komisia.

Na účely článku 41.7 ods. 14 dohody schvaľuje zmenu dodatkov k Dohode o obchode s alkoholickými nápojmi a aromatizovanými nápojmi, ktorá je uvedená v prílohe VI k dohode o pridružení, a ktorá je začlenená do dohody, v mene Únie Komisia.

Článok 5

Týmto sa Komisia poveruje určiť osobu resp. osoby splnomocnené uskutočniť oznámenie v mene Únie podľa kapitoly 41 článku 41.5 ods. 1 dohody s cieľom vyjadriť súhlas Únie s tým, že bude viazaná dohodou.

Článok 6

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom […] od jeho prijatia.

V Bruseli

(1)    Ú. v. ES L 26, 31.1.2003.

(2)    JOIN/2017/019 final.

(3)    Dohody boli zmenené v rokoch 2005, 2006, 2009 a napokon v roku 2022 (Ú. v. EÚ C 287/19 z 28. júla 2022).

(4)    Čile nie je príjemcom oficiálnej rozvojovej pomoci v súlade s kritériami stanovenými Výborom OECD pre rozvojovú pomoc na roky 2022 a 2023.

(5)     https://policy.trade.ec.europa.eu/analysis-and-assessment/sustainability-impact-assessments_en#chile

(6)     https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX:52017SC0173

(7)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(8)    [Doplní sa odkaz]

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli5. 7. 2023

COM(2023) 432 final

PRÍLOHA

k

návrhu ROZHODNUTIA RADY

o uzavretí Rozšírenej rámcovej dohody medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Čilskou republikou na strane druhej v mene Európskej únie

ROZŠÍRENÁ RÁMCOVÁ DOHODA 
MEDZI EURÓPSKOU ÚNIOU A JEJ ČLENSKÝMI ŠTÁTMI 
NA JEDNEJ STRANE 
A ČILSKOU REPUBLIKOU 
NA STRANE DRUHEJ

PREMBULA

BELGICKÉ KRÁĽOVSTVO,

BULHARSKÁ REPUBLIKA,

ČESKÁ REPUBLIKA,

DÁNSKE KRÁĽOVSTVO,

SPOLKOVÁ REPUBLIKA NEMECKO,

ESTÓNSKA REPUBLIKA,

ÍRSKO,

HELÉNSKA REPUBLIKA,

ŠPANIELSKE KRÁĽOVSTVO,

FRANCÚZSKA REPUBLIKA,

CHORVÁTSKA REPUBLIKA,

TALIANSKA REPUBLIKA,

CYPERSKÁ REPUBLIKA,

LOTYŠSKÁ REPUBLIKA,

LITOVSKÁ REPUBLIKA,

LUXEMBURSKÉ VEĽKOVOJVODSTVO,

MAĎARSKO,

MALTSKÁ REPUBLIKA,

HOLANDSKÉ KRÁĽOVSTVO,

RAKÚSKA REPUBLIKA,

POĽSKÁ REPUBLIKA,

PORTUGALSKÁ REPUBLIKA,

RUMUNSKO,

SLOVINSKÁ REPUBLIKA,

SLOVENSKÁ REPUBLIKA,

FÍNSKA REPUBLIKA,

ŠVÉDSKE KRÁĽOVSTVO,

zmluvné strany Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ďalej len „členské štáty“,

a

EURÓPSKA ÚNIA

   na jednej strane

a

ČILSKÁ REPUBLIKA, ďalej len „Čile“,

   na strane druhej,

ďalej spoločne len „zmluvné strany“,

BERÚC DO ÚVAHY silné väzby v oblasti kultúry, politiky, hospodárstva a spolupráce, ktoré ich spájajú,

OPÄTOVNE POTVRDZUJÚC svoj záväzok dodržiavať demokratické zásady, ľudské práva a základné slobody, zásady právneho štátu a dobrej správy vecí verejných a dosiahnuť udržateľný rozvoj a bojovať proti zmene klímy, ktoré tvoria základ ich partnerstva a spolupráce,

STOTOŽŇUJÚC SA S NÁZOROM, že šírenie zbraní hromadného ničenia a ich nosičov predstavuje pre štátne aj neštátne subjekty jednu z najvážnejších hrozieb pre medzinárodný mier a bezpečnosť,

MAJÚC NA PAMÄTI významný prínos Dohody o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Čilskou republikou na strane druhej podpísanej v Bruseli 18. novembra 2002 k posilneniu týchto väzieb,

ZDÔRAZŇUJÚC komplexnú povahu svojho vzťahu a význam zabezpečenia súdržného rámca na jeho ďalšiu podporu,

BERÚC DO ÚVAHY svoj záväzok modernizovať súčasnú dohodu o pridružení tak, aby odrážala novú politickú a hospodársku realitu a pokrok dosiahnutý v ich partnerstve,

UZNÁVAJÚC význam silného a účinného multilaterálneho systému založeného na medzinárodnom práve na ochranu mieru, predchádzanie konfliktom a na posilnenie medzinárodnej bezpečnosti a riešenie spoločných výziev,

POTVRDZUJÚC svoj záväzok posilniť spoluprácu v dvojstranných, regionálnych a globálnych otázkach spoločného záujmu a využiť všetky dostupné nástroje na podporu činností určených na rozvoj aktívnej a recipročnej medzinárodnej spolupráce,

VÍTAJÚC prijatie a vyzývajúc na vykonávanie sendaiského rámca pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030 prijatého na tretej svetovej konferencii OSN v Sendai 18. marca 2015, akčného programu tretej medzinárodnej konferencie o financovaní rozvoja z Addis Abeby prijatého v Addis Abebe 13. – 16. júla 2015, rezolúcie 70/1 prijatej Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 25. septembra 2015, ktorá obsahuje výsledný dokument s názvom Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj a 17 cieľov udržateľného rozvoja (ďalej len „Agenda 2030“), Parížskej dohody prijatej na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy uzavretej v Paríži 12. decembra 2015 (ďalej len „Parížska dohoda“), Novej urbánnej agendy prijatej na konferencii OSN o bývaní a udržateľnom rozvoji miest (Habitat III) v Quite 20. októbra 2016 (ďalej len „Nová urbánna agenda“) a záväzkov Svetového humanitárneho samitu prijatých na Svetovom humanitárnom samite v Istanbule 23. – 24. mája 2016,

OPÄTOVNE POTVRDZUJÚC svoj záväzok podporovať udržateľný rozvoj v jeho hospodárskom, sociálnom a environmentálnom rozmere, svoj záväzok rozvíjať medzinárodný obchod tak, aby prispieval k udržateľnému rozvoju v týchto troch rozmeroch, ktoré sa považujú za úzko prepojené a vzájomne sa posilňujúce, a svoj záväzok podporovať dosahovanie cieľov Agendy 2030,

OPÄTOVNE POTVRDZUJÚC svoj záväzok rozšíriť a diverzifikovať svoje obchodné vzťahy v súlade s Dohodou o založení Svetovej obchodnej organizácie uzavretou v Marrákeši 15. apríla 1994 a osobitnými cieľmi a ustanoveniami uvedenými v časti III tejto dohody,

ŽELAJÚC SI posilnenie svojich hospodárskych vzťahov, a to najmä obchodných a investičných vzťahov, posilnením a zlepšením prístupu na trh a prispievaním k hospodárskemu rastu, pričom naďalej majú na pamäti potrebu zvyšovať informovanosť o hospodárskych a sociálnych dôsledkoch environmentálnych škôd, neudržateľných výrobných a spotrebných modeloch a ich súvisiacom vplyve na blahobyt ľudí,

PRESVEDČENÉ, že sa prostredníctvom tejto dohody vytvorí prostredie napomáhajúce rast v rámci vzájomných udržateľných hospodárskych vzťahov medzi zmluvnými stranami, a to najmä v oblasti obchodu a investícií, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pre realizáciu hospodárskeho a sociálneho rozvoja, technologickej inovácie a modernizácie,

UZNÁVAJÚC, že ustanovenia tejto dohody chránia investície a investorov a sú určené na stimuláciu vzájomne výhodnej podnikateľskej činnosti bez toho, aby narúšali právo strán na reguláciu vo verejnom záujme na ich územiach,

UZNÁVAJÚC úzky vzťah medzi inováciou a obchodom, ako aj význam inovácie pre hospodársky rast a sociálny rozvoj a takisto potvrdzujúc svoj záujem podporovať vyššiu úroveň spolupráce v oblasti inovácií, výskumu, vedy, technológie, dopravy a ďalších súvisiacich oblastiach, ako aj podporovať účasť verejného a súkromného sektora,

POTVRDZUJÚC svoj záväzok posilniť spoluprácu v oblasti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti,

UZNÁVAJÚC vzájomné výhody posilnenej spolupráce v oblastiach vzdelávania, záležitostí životného prostredia, kultúry, výskumu a inovácií, zamestnanosti a sociálnych záležitostí, zdravia a v iných oblastiach spoločného záujmu,

VYJADRUJÚC svoje odhodlanie naďalej posilňovať svoje vzťahy prostredníctvom nových dohôd o spolupráci, ako aj odhodlanie, aby sa táto spolupráca uskutočňovala v prospech tretích krajín, ako je zakotvené v Memorande o porozumení o medzinárodnej spolupráci, ktoré zmluvné strany podpísali v roku 2015, a prostredníctvom trvalej účasti Čile na regionálnych programoch Európskej únie,

PRIPOMÍNAJÚC dôležitosť rôznych dohôd podpísaných Európskou úniou a Čile, ktorými sa posilnil politický dialóg a spolupráca v odvetvových oblastiach vzťahov medzi zmluvnými stranami a rozšíril sa obchod a investície,

KONŠTATUJÚC, že ak sa zmluvné strany v rámci tejto dohody rozhodnú uzavrieť osobitné dohody v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktoré môže Európska únia uzavrieť podľa tretej časti hlavy V Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), ustanovenia takýchto budúcich osobitných dohôd nebudú záväzné pre Spojené kráľovstvo a/alebo Írsko, pokiaľ Európska únia spolu so Spojeným kráľovstvom a/alebo Írskom, pokiaľ ide o ich príslušné predchádzajúce dvojstranné vzťahy, neoznámi Čile, že Spojené kráľovstvo a/alebo Írsko sú týmito budúcimi osobitnými dohodami viazané ako súčasť Európskej únie v súlade s Protokolom č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii (ďalej len „ZEÚ“) a ZFEÚ. Podobne aj akékoľvek ďalšie interné opatrenia Európskej únie, ktoré sa prijímajú podľa tretej časti hlavy V ZFEÚ s cieľom vykonávať túto dohodu, nebudú záväzné pre Írsko, pokiaľ Írsko neoznámi, že si želá zúčastňovať sa na týchto opatreniach alebo ich prijať v súlade s protokolom č. 21. Konštatujúc tiež, že takéto budúce osobitné dohody alebo následné vnútorné opatrenia Európskej únie by patrili do pôsobnosti Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k ZEÚ a ZFEÚ,

SA DOHODLI TAKTO:

ČASŤ I

VŠEOBECNÉ ZÁSADY A CIELE

KAPITOLA 1

VŠEOBECNÉ ZÁSADY A CIELE

ČLÁNOK 1.1

Ciele tejto dohody

Cieľom tejto dohody je:

a)    opätovne potvrdiť pridruženie medzi zmluvnými stranami založené na posilnenom partnerstve, politickom dialógu a spolupráci v otázkach spoločného záujmu vrátane inovácií vo všetkých príslušných oblastiach;

b)    podporovať nárast obchodu a investícií medzi zmluvnými stranami rozšírením a diverzifikáciou ich obchodných vzťahov, čo by malo prispieť k vyššiemu hospodárskemu rastu a lepšej kvalite života, a

c)    posilniť existujúce vzťahy spolupráce medzi zmluvnými stranami vrátane medzinárodnej spolupráce v oblasti udržateľného rozvoja a podpory spoločnej práce s cieľom prispieť k vykonávaniu Agendy 2030.

ČLÁNOK 1.2

Všeobecné zásady

1.    Zmluvné strany potvrdzujú svoju vysokú oddanosť zásadám Charty Organizácie Spojených národov.

2.    Dodržiavanie demokratických zásad a ľudských práv a základných slobôd stanovených vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, prijatej Valným zhromaždením OSN 10. decembra 1948 a ďalších príslušných medzinárodných nástrojoch v oblasti ľudských práv, na ktorých sa zmluvné strany zúčastňujú, ako aj dodržiavanie zásad právneho štátu a dobrej správy verejných vecí, ktoré sú základom vnútorných a medzinárodných politík oboch zmluvných strán, predstavujú základný prvok tejto dohody..

3.    Zmluvné strany zastávajú spoločný názor, že šírenie zbraní hromadného ničenia a ich nosičov, či už pri poskytovaní štátnym, alebo neštátnym subjektom, predstavuje vážnu hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť.

4.    Zmluvné strany opätovne potvrdzujú svoj záväzok ďalej podporovať udržateľný rozvoj vo všetkých jeho rozmeroch, prispievať k dosiahnutiu medzinárodne dohodnutých cieľov udržateľného rozvoja vrátane spolupráce s cieľom riešiť globálne environmentálne výzvy.

5.    Zmluvné strany potvrdzujú svoj záväzok týkajúci sa uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a posilňovania postavenia žien a dievčat.

6.    Zmluvné strany opätovne potvrdzujú svoju podporu Deklarácii OSN o právach pôvodného obyvateľstva prijatej 13. septembra 2007 a svoje záväzky rešpektovať kultúrnu rozmanitosť a chrániť práva pôvodného obyvateľstva.

7.    Zmluvné strany vykonávajú túto dohodu založenú na spoločných hodnotách vrátane zásad dialógu, vzájomného rešpektu, rovnocenného partnerstva, multilateralizmu, konsenzu a dodržiavania medzinárodného práva.

ČLÁNOK 1.3

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto dohody:

a)    „dohoda o pridružení“ je Dohoda o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Čilskou republikou na strane druhej podpísaná 18. novembra 2002 v Bruseli;

b)    „dočasná dohoda o obchode“ je Dočasná dohoda o obchode medzi Európskou úniou na jednej strane a Čilskou republikou na strane druhej, ktorá sa má uzavrieť;

c)    „tretia krajina“ je krajina alebo územie mimo územného rozsahu pôsobnosti tejto dohody stanoveného v článku 41.2 a

d)    „Viedenský dohovor o zmluvnom práve“ je Viedenský dohovor o zmluvnom práve podpísaný 23. mája 1969 vo Viedni.

ČASŤ II

POLITICKÝ DIALÓG A SPOLUPRÁCA

KAPITOLA 2

POLITICKÝ DIALÓG, ZAHRANIČNÁ POLITIKA, MEDZINÁRODNÝ MIER 
A BEZPEČNOSŤ, SPRÁVA VECÍ VEREJNÝCH A ĽUDSKÉ PRÁVA

ČLÁNOK 2.1

Politický dialóg

1.    Zmluvné strany posilnia svoj politický dialóg a spoluprácu na všetkých úrovniach prostredníctvom výmen a konzultácií o dvojstranných, regionálnych, medzinárodných a multilaterálnych otázkach s cieľom upevniť svoje posilnené partnerstvo.

2.    Politický dialóg sa zameriava na:

a)    podporu rozvoja dvojstranných vzťahov a posilňovanie ich partnerstva;

b)    posilňovanie spolupráce, pokiaľ ide o výzvy a otázky regionálnej a globálnej úrovne;

c)    posilňovanie ich inštitucionálnych kapacít, okrem iného vrátane modernizácie štátu, decentralizácie a podpory medziinštitucionálnej spolupráce.

3.    Politický dialóg medzi zmluvnými stranami sa po vzájomnej dohode môže uskutočniť v týchto formách:

a)    konzultácie, stretnutia a návštevy na úrovni samitu;

b)    konzultácie, stretnutia a návštevy na úrovni ministrov;

c)    pravidelné stretnutia vyšších úradníkov vrátane politického dialógu na vysokej úrovni;

d)    odvetvové dialógy, a to aj prostredníctvom výmeny misií a expertov na otázky spoločného záujmu;

e)    vzájomné návštevy delegácií a iné kontakty medzi Národným kongresom Čile a Európskym parlamentom.

ČLÁNOK 2.2

Boj proti šíreniu zbraní hromadného ničenia

1.    Zmluvné strany zastávajú názor, že šírenie zbraní hromadného ničenia a ich nosičov predstavuje pre štátne aj neštátne subjekty jednu z najvážnejších hrozieb pre medzinárodnú stabilitu a bezpečnosť. Zmluvné strany sa preto dohodli spolupracovať a prispievať k boju proti šíreniu zbraní hromadného ničenia a ich nosičov dôsledným plnením záväzkov, ktoré im vyplývajú z medzinárodných zmlúv a dohôd o odzbrojení a nešírení zbraní hromadného ničenia, ako aj z ďalších príslušných medzinárodných záväzkov, a ich vnútroštátnou implementáciou. Zmluvné strany sa dohodli, že tento odsek predstavuje základný prvok tejto dohody.

2.    Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že budú spolupracovať a spoločne sa usilovať o zastavenie šírenia zbraní hromadného ničenia a ich nosičov, a to:

a)    prijatím krokov s cieľom podpísať alebo ratifikovať všetky ostatné príslušné medzinárodné nástroje, resp. k takýmto nástrojom pristúpiť, a v plnej miere uvedené nástroje vykonávať

b)    zavedením účinného vnútroštátneho kontrolného systému na kontrolu vývozu, ako aj tranzitu tovaru v súvislosti so zbraňami hromadného ničenia vrátane kontrol konečného využitia technológií s dvojakým využitím a účinných sankcií za porušenia kontrol vývozu.

ČLÁNOK 2.3

Ľudské práva, zásady právneho štátu a dobrá správa vecí verejných

1.    Zmluvné strany podporujú pravidelný zmysluplný a rozsiahly dialóg o ľudských právach.

2.    Zmluvné strany spolupracujú pri presadzovaní a ochrane ľudských práv, a to aj pokiaľ ide o ratifikáciu a vykonávanie medzinárodných nástrojov v oblasti ľudských práv, a pri posilňovaní demokratických zásad a právneho štátu, presadzovaní rodovej rovnosti a boji proti diskriminácii vo všetkých jej formách a zo všetkých dôvodov.

3.    Táto spolupráca môže zahŕňať:

a)    podporu rozvoja a vykonávania akčných plánov na ochranu ľudských práv;

b)    presadzovanie ľudských práv, a to aj prostredníctvom vzdelávania a médií;

c)    posilňovanie národných a regionálnych inštitúcií v oblasti ľudských práv, právneho štátu a dobrej správy vecí verejných;

d)    posilňovanie spolupráce s orgánmi monitorujúcimi zmluvy Organizácie Spojených národov v oblasti ľudských práv a osobitné postupy Rady pre ľudské práva podľa všeobecných zásad medzinárodného práva v oblasti ľudských práv;

e)    posilňovanie koordinácie a spolupráce v rámci inštitúcií Organizácie Spojených národov zaoberajúcich sa ľudskými právami a príslušných regionálnych a multilaterálnych fór;

f)    posilňovanie národných, regionálnych a decentralizovaných kapacít na uplatňovanie demokratických zásad a postupov vrátane podpory volebných procesov v súlade s medzinárodnými demokratickými normami;

g)    posilňovanie dobrej, nezávislej a transparentnej správy vecí verejných na miestnej, vnútroštátnej, regionálnej a celosvetovej úrovni, presadzovanie zodpovednosti a transparentnosti inštitúcií a podpora účasti občanov a zapojenia občianskej spoločnosti;

h)    spoluprácu a koordináciu, ak je to vhodné, a to aj v tretích krajinách, s cieľom posilniť demokratické zásady, ľudské práva a právny štát, čo zahŕňa existenciu nezávislého súdneho systému, rovnosť pred zákonom, prístup ľudí k účinnej právnej verejnej podpore a právo na spravodlivý proces, riadny proces a prístup k spravodlivosti;

i)    podporu univerzálnosti medzinárodných zmlúv o ľudských právach a nabádanie tretích strán, aby plnili svoje záväzky v tejto oblasti;

j)     úsilie o zabezpečenie zodpovednosti za porušovanie a zneužívanie ľudských práv a o zabezpečenie prístupu obetí takýchto porušení a zneužívaní k prostriedkom nápravy.

ČLÁNOK 2.4

Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien a dievčat

1.    Zmluvné strany podporujú rodovú rovnosť, úplné využívanie všetkých ľudských práv všetkými ženami a dievčatami a posilnenie ich postavenia. Uznávajú potrebu rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien a dievčat ako samostatného cieľa, ako aj hnacej sily demokracie, udržateľného a inkluzívneho rozvoja, mieru a bezpečnosti. Zmluvné strany si vymieňajú najlepšie postupy a preskúmajú ďalšie systémy spolupráce a potenciálne synergie medzi príslušnými iniciatívami, napríklad politikami a programami, v súlade s medzinárodnými normami a záväzkami, ako je Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) prijatý Valným zhromaždením OSN 18. decembra 1979, všeobecné odporúčania Výboru OSN pre odstránenie diskriminácie žien, Pekinská deklarácia a akčná platforma prijatá na štvrtej svetovej konferencii žien, ktorá sa konala v Pekingu od 4. do 15. septembra 1995, akčný program prijatý na medzinárodnej konferencii o populácii a rozvoji, ktorá sa konala v Káhire od 5. do 13. septembra 1994, a výsledky konferencií o ich preskúmaní, Agenda 2030 a rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) č. 1325 (2000) a jej následné rezolúcie o ženách, mieri a bezpečnosti a ďalšie medzinárodné dohody zamerané na rodovú rovnosť a ľudské práva žien a dievčat, ktorých sú zmluvnými stranami.

2.    Táto spolupráca môže zahŕňať:

a)    spoluprácu na dosiahnutí všetkých cieľov udržateľného rozvoja, najmä cieľa 5 a jeho cieľových hodnôt;

b)    podporu, ochranu a realizáciu všetkých ľudských práv všetkých žien a dievčat; predchádzanie všetkým formám násilia, diskriminácie a obťažovania žien a dievčat vo verejnej aj súkromnej sfére, boj proti nim a ich stíhanie a aktívne presadzovanie ľudských práv žien a dievčat podľa príslušného medzinárodného rámca;

c)    aktívnu podporu systematického uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti; posilnenie dialógu a spolupráce v oblasti podpory rodovej rovnosti a nediskriminácie, sociálneho dialógu, ochrany a začlenenia, programu dôstojnej práce a politiky zamestnanosti;

d)    podporu vypracovania a vykonávania národného akčného plánu v súvislosti s rezolúciou BR OSN č. 1325 (2000), ako aj vykonávanie programu zameraného na ženy, mier a bezpečnosť, ktorý pozostáva z rezolúcie BR OSN č. 1325 (2000) a jej následných rezolúcií;

e)    podporu politickej participácie a vedúceho postavenia žien, ako aj ich prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu, posilnenie ich ekonomického postavenia a vedúceho postavenia a ich zvýšenej účasti vo všetkých oblastiach života vrátane politickej, sociálnej, ekonomickej a kultúrnej oblasti;

f)    posilňovanie vnútroštátnych a regionálnych inštitúcií prostredníctvom osobitných opatrení na riešenie otázok súvisiacich s násilím páchaným na ženách a dievčatách vrátane prevencie a ochrany pred všetkými formami sexuálneho a rodovo motivovaného násilia a obťažovania, prostredníctvom mechanizmov vyšetrovania a zodpovednosti, poskytovania starostlivosti a podpory obetiam a presadzovania podmienok bezpečnosti a ochrany žien a dievčat;

g)    účinné zabezpečenie podpory, dodržiavania a ochrany ľudských práv žien a dievčat, boj proti akejkoľvek diskriminácii a násiliu voči nim vrátane násilia namiereného proti obhajkyniam ľudských práv, zabezpečenie prístupu k spravodlivosti a prijatie potrebných opatrení na ukončenie beztrestnosti;

h)    posilňovanie spolupráce s príslušnými orgánmi Organizácie Spojených národov a inými medzinárodnými organizáciami;

i)    aktívnu podporu rodovej analýzy a systematického začleňovania rodového hľadiska do všetkých záležitostí súvisiacich s mierom a bezpečnosťou pri súčasnom zabezpečení vedúceho postavenia žien a zmysluplnej účasti na mierových procesoch, sprostredkovateľskom úsilí, riešení konfliktov a budovaní mieru, ako aj civilných a vojenských misiách a operáciách.

ČLÁNOK 2.5

Medzinárodná bezpečnosť a kybernetický priestor

Zmluvné strany posilnia spoluprácu a výmenu názorov v oblasti kybernetickej bezpečnosti a v súvislosti s využívaním informačných a komunikačných technológií (IKT) v kontexte medzinárodného mieru a bezpečnosti vrátane noriem, zásad zodpovedného správania štátov, dodržiavania platného medzinárodného práva v kybernetickom priestore, rozvoja opatrení na budovanie dôvery a budovania kapacít.

ČLÁNOK 2.6

Boj proti terorizmu

1.    Zmluvné strany opätovne potvrdzujú význam boja proti terorizmu a v súlade s medzinárodným právom a so svojimi príslušnými právnymi predpismi a zásadou právneho štátu spolupracujú pri predchádzaní teroristickým činom a ich potláčaní. Budú tak konať najmä:

a)    v rámci úplnej implementácie všetkých príslušných rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a Valného zhromaždenia OSN, medzinárodných dohovorov a nástrojov;

b)    podporou spolupráce medzi členskými štátmi OSN v záujme účinného vykonávania Globálnej stratégie OSN pre boj proti terorizmu, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN 8. septembra 2006;

c)    výmenou najlepších postupov v oblasti prevencie radikalizácie vedúcej k násilnému extrémizmu a boja proti terorizmu;

d)    výmenou informácií o teroristických skupinách a ich podporných sieťach v súlade s vnútroštátnym a medzinárodným právom a podporou regionálnych iniciatív v oblasti spolupráce pri presadzovaní práva v boji proti terorizmu, a to súčasne pri plnom rešpektovaní ľudských práv, práva na súkromie a zásad právneho štátu.

ČLÁNOK 2.7

Bezpečnosť občanov

1.    Zmluvné strany spolupracujú v oblasti bezpečnosti občanov. Uznávajú, že bezpečnosť občanov presahuje hranice štátov a regiónov a vyžaduje si širší dialóg a spoluprácu s regionálnym aj dvojregionálnym rozmerom.

Zmluvné strany uznávajú význam boja proti organizovanému zločinu a obchodovaniu s drogami pri zvyšovaní bezpečnosti občanov. Zaväzujú sa podporovať dvojregionálny dialóg a spoluprácu v oblasti bezpečnosti občanov.

2.    Zmluvné strany si môžu vymieňať skúsenosti založené na dôkazoch a najlepšie postupy v oblasti navrhovania a vykonávania politík súvisiacich s predchádzaním násiliu a trestnej činnosti, ako aj v oblasti systémov merania a hodnotenia násilia, trestnej činnosti a úrovne bezpečnosti.

Zmluvné strany si môžu vymieňať najlepšie postupy založené na dôkazoch, pokiaľ ide o ochranu obetí trestných činov v kontexte bezpečnosti občanov.

3.    Pokiaľ ide o prevenciu, zmluvné strany môžu podporovať verejné politiky zamerané na predchádzanie násiliu s osobitným dôrazom na mládež a rodovú rovnosť.

4.    Zmluvné strany si môžu vymieňať skúsenosti a najlepšie postupy v oblastiach, ako je podpora kultúry presadzujúcej mier a nenásilie, dodržiavanie práva, rehabilitácia, opätovné začlenenie do spoločnosti, nápravná spravodlivosť. Medzinárodné štandardy a normy by sa mali premietnuť do právnych predpisov zmluvných strán, ktorými sa riadia príslušné väzenské systémy.

ČLÁNOK 2.8

Ručné a ľahké zbrane a iné konvenčné zbrane

1.    Zmluvné strany uznávajú, že nedovolená výroba, preprava a obeh ručných a ľahkých zbraní a iných konvenčných zbraní vrátane ich streliva a ich nadmerné zhromažďovanie, nedostatočné riadenie, neprimerane zabezpečené zásoby a nekontrolované šírenie naďalej predstavujú závažnú hrozbu pre mier a medzinárodnú bezpečnosť.

2.    Zmluvné strany sa dohodli, že budú plniť svoje príslušné záväzky týkajúce sa boja proti nezákonnému obchodovaniu s ručnými a ľahkými zbraňami a inými konvenčnými zbraňami vrátane ich streliva podľa existujúcich medzinárodných dohôd, Protokolu OSN proti nezákonnej výrobe a obchodovaniu so strelnými zbraňami, ich súčasťami a komponentmi a strelivom prijatého rezolúciou OSN 55/255 z 31. mája 2001 a rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN, ako aj svoje záväzky v rámci iných medzinárodných nástrojov platných v tejto oblasti, medzi ktoré patrí Akčný program OSN na predchádzanie nedovolenému obchodovaniu s ručnými a ľahkými zbraňami vo všetkých jeho aspektoch, na boj proti nemu a jeho odstránenie prijatý 20. júla 2001.

3.    Zmluvné strany uznávajú význam vnútroštátnych kontrolných systémov v oblasti transferu konvenčných zbraní v súlade s existujúcimi medzinárodnými normami a právnymi predpismi. Zmluvné strany uznávajú, že je dôležité zodpovedne uplatňovať takéto kontroly, pretože prispievajú k medzinárodnému a regionálnemu mieru, bezpečnosti a stabilite a k znižovaniu ľudského utrpenia, ako aj k zabráneniu odkláňaniu konvenčných zbraní.

4.    Zmluvné strany sa v tejto súvislosti zaväzujú v plnom rozsahu vykonávať Zmluvu o obchodovaní so zbraňami prijatú 2. apríla 2013 v New Yorku a spolupracovať navzájom v rámci uvedenej zmluvy, a to aj pokiaľ ide o presadzovanie všeobecného uplatňovania a úplného vykonávania uvedenej zmluvy všetkými členskými štátmi OSN.

5.    Zmluvné strany sa preto zaväzujú spolupracovať a zabezpečiť koordináciu, komplementárnosť a synergiu svojho úsilia o reguláciu alebo zlepšenie regulácie medzinárodného obchodu s konvenčnými zbraňami a o predchádzanie nedovolenému obchodovaniu so zbraňami, boj proti nemu a jeho odstránenie.

ČLÁNOK 2.9

Medzinárodný trestný súd

1.    Zmluvné strany uznávajú, že najzávažnejšia trestná činnosť, ktorá znepokojuje medzinárodné spoločenstvo, nesmie zostať nepotrestaná, a usilujú sa zabezpečiť, aby sa táto trestná činnosť účinne vyšetrovala a stíhala prijatím opatrení na vnútroštátnej úrovni a posilnením medzinárodnej spolupráce vrátane spolupráce s Medzinárodným trestným súdom (ďalej len „MTS“).

2.    Zmluvné strany podporujú všeobecnú ratifikáciu Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu (ďalej len „štatút“) alebo pristúpenie k nemu a podporujú účinné vykonávanie štatútu štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami MTS. Zmluvné strany si podľa potreby vymieňajú najlepšie postupy pri prijímaní ich príslušných právnych predpisov a realizujú opatrenia na zabezpečenie integrity štatútu.

ČLÁNOK 2.10

Spolupráca v oblasti medzinárodného krízového riadenia

1.    Zmluvné strany opätovne potvrdzujú svoj záväzok spolupracovať pri podpore mieru a medzinárodnej bezpečnosti vrátane spolupráce zameranej na rozvoj rodového hľadiska v oblasti medzinárodného mieru a bezpečnosti.

2.    Zmluvné strany koordinujú činnosti krízového riadenia vrátane spolupráce v rámci operácií krízového riadenia.

3.    Zmluvné strany pracujú na vykonávaní Dohody medzi Európskou úniou a Čilskou republikou, ktorou sa zakladá rámec pre účasť Čilskej republiky na operáciách krízového riadenia Európskej únie, podpísanej 30. januára 2014 v Bruseli.

KAPITOLA 3

SPRAVODLIVOSŤ, SLOBODA A BEZPEČNOSŤ

ČLÁNOK 3.1

Justičná spolupráca

1.    Zmluvné strany posilnia existujúcu spoluprácu v oblasti vzájomnej právnej pomoci a extradície na základe príslušných medzinárodných dohôd. Zmluvné strany posilnia existujúce mechanizmy a v prípade potreby zvážia vypracovanie nových mechanizmov na uľahčenie medzinárodnej spolupráce v tejto oblasti. Takáto spolupráca podľa potreby zahŕňa pristúpenie k príslušným medzinárodným nástrojom a ich vykonávanie, ako aj užšiu spoluprácu s ďalšími relevantnými sieťami medzinárodnej právnej spolupráce.

2.    Zmluvné strany rozvíjajú justičnú spoluprácu v občianskych a obchodných veciach, najmä pokiaľ ide o prerokovanie, ratifikáciu a vykonávanie mnohostranných dohovorov o justičnej spolupráci v občianskych veciach vrátane dohovorov Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného v oblasti medzinárodnej právnej spolupráce a súdnych konaní, ako aj ochrany detí.

3.    Zmluvné strany podľa potreby spolupracujú s cieľom podporovať používanie elektronických prostriedkov na prenos dokumentov, ako aj vysoké štandardy ochrany osobných údajov na účely medzinárodnej justičnej spolupráce.

ČLÁNOK 3.2

Celosvetový problém s drogami

1.    Zmluvné strany spolupracujú s cieľom zabezpečiť integrovaný, vyvážený a na dôkazoch založený prístup k drogovej problematike v záujme:

a)    vykonávania iniciatív na zníženie dopytu a súvisiacich opatrení vrátane prevencie a liečby, sociálnej reintegrácie, ako aj ďalších otázok súvisiacich so zdravím;

b)    zabezpečenia dostupnosti kontrolovaných látok a prístupu k nim výlučne na lekárske a vedecké účely a zároveň zabránenia ich zneužívania;

c)    vykonávania iniciatív na zníženie ponuky a súvisiacich opatrení, ako je účinné presadzovanie práva a reakcie na trestnú činnosť súvisiacu s drogami, boj proti praniu špinavých peňazí, nezákonnému obchodovaniu s drogami vrátane obchodovania s drogami prostredníctvom internetu a podpora justičnej spolupráce;

d)    zamerania sa na prierezové otázky: drogy a ľudské práva, mládež, deti, rodové hľadisko, ženy a komunity, a to aj prostredníctvom opatrení na spoluprácu a kooperáciu zameraných na podporu rozvoja programov a opatrení na vzdelávanie a reintegráciu, ktoré umožnia znížiť dopyt po drogách a psychotropných látkach;

e)    vymieňania si informácií a najlepších postupov o vyvíjajúcich sa skutočnostiach, trendoch a existujúcich okolnostiach, nových a pretrvávajúcich výzvach a hrozbách vrátane nových psychoaktívnych látok; to môže zahŕňať znižovanie dopytu po drogách a forenznú analýzu materiálu, napríklad zaistených drogových prekurzorov;

f)    posilňovania medzinárodnej spolupráce vrátane riešenia problému využívania drogových prekurzorov, základných chemikálií a výrobkov alebo prípravkov, ktoré ich obsahujú, na nedovolenú výrobu omamných látok, psychotropných látok a nových psychoaktívnych látok;

g)    posilňovania alternatívnej rozvojovej, regionálnej, medziregionálnej a medzinárodnej spolupráce v oblasti vyváženej politiky kontroly drog zameranej na rozvoj.

2.    Zmluvné strany spolupracujú na dosiahnutí týchto cieľov, a to podľa možnosti aj nabádaním tretích krajín, ktoré tak ešte neurobili, aby ratifikovali a vykonávali existujúce medzinárodné dohovory a protokoly o kontrole drog, ktorých sú zmluvnými stranami. Zmluvné strany založia svoje opatrenia na svojich platných zákonoch a iných právnych predpisoch, na všeobecne uznávaných zásadách v súlade s príslušnými dohovormi Organizácie Spojených národov o kontrole drog a na odporúčaniach uvedených vo výslednom dokumente mimoriadneho zasadnutia Valného zhromaždenia OSN o celosvetovom probléme s drogami z roku 2016 s názvom Náš spoločný záväzok účinne riešiť celosvetový problém s drogami a bojovať proti nemu, ktorý je najnovším medzinárodným konsenzom o svetovej protidrogovej politike, v záujme zhodnotenia plnenia záväzkov prijatých s cieľom spoločne riešiť celosvetový problém s drogami a bojovať proti nemu.

ČLÁNOK 3.3

Medzinárodná migrácia a azyl

1.    Zmluvné strany spolupracujú a vymieňajú si názory v rámci svojich príslušných zákonov, iných právnych predpisov a právomocí v oblastiach migrácie vrátane legálnej a nelegálnej migrácie, obchodovania s ľuďmi a prevádzačstva, migrácie a rozvoja, azylu a medzinárodnej ochrany, návratu, readmisie, integrácie, víz a riadenia hraníc.

2.    Zmluvné strany spolupracujú, a to aj prostredníctvom možnej technickej spolupráce, pri výmene informácií a osvedčených postupov týkajúcich sa politík, predpisov, inštitúcií a občianskej spoločnosti, ako aj pri výmene údajov a štatistík o migrácii.

3.    Zmluvné strany spolupracujú s cieľom predchádzať nelegálnej migrácii a bojovať proti prevádzačstvu. Na tento účel:

a)    Čile prijme späť všetkých svojich štátnych príslušníkov, ktorí sa nelegálne zdržiavajú na území ktoréhokoľvek členského štátu, na požiadanie tohto štátu a, pokiaľ nie je stanovené inak v osobitnej dohode, bez ďalších formalít;

b)    každý členský štát prijme späť všetkých svojich štátnych príslušníkov, ktorí sa nelegálne zdržiavajú na území Čile, na požiadanie Čile a, pokiaľ nie je stanovené inak v osobitnej dohode, bez ďalších formalít;

c)    členské štáty a Čile poskytnú svojim štátnym príslušníkom príslušné cestovné doklady na účely uvedené v pododsekoch a) a b) alebo akceptujú použitie európskych cestovných dokladov na účely návratu;

d)    sa zmluvné strany sa vzájomne dohodnú na osobitnej dohode, v ktorej sa vymedzia povinnosti týkajúce sa readmisie vrátane dôkazných prostriedkov týkajúcich sa štátnej príslušnosti. Dohoda môže obsahovať aj povinnosť readmisie osôb, ktoré sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, v súlade s platným právom zmluvných strán.

4.    Zmluvné strany sa zaväzujú posilniť medzinárodnú spoluprácu v oblasti migrácie vo všetkých jej rozmeroch, a to aj v rámci OSN, najmä pri riešení základných príčin nelegálnej migrácie a núteného vysídľovania, pričom budú rešpektovať vnútroštátne právomoci.

ČLÁNOK 3.4

Konzulárna ochrana

Diplomatické a konzulárne orgány ktoréhokoľvek zastúpeného členského štátu poskytujú ochranu každému občanovi členského štátu, ktorý nemá v Čile stále zastúpenie schopné účinne poskytnúť konzulárnu ochranu v danom prípade, za rovnakých podmienok ako štátnym príslušníkom daného členského štátu.

ČLÁNOK 3.5

Pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu

Zmluvné strany spolupracujú s cieľom predchádzať využívaniu svojich finančných inštitúcií a poverených nefinančných subjektov a zamestnaní na financovanie terorizmu a pranie príjmov z trestnej činnosti a bojovať proti nemu. Na tento účel si vymieňajú informácie v rámci svojich príslušných právnych predpisov a spolupracujú s cieľom zabezpečiť účinné a úplné vykonávanie odporúčaní Finančnej akčnej skupiny (FATF). Takáto spolupráca môže okrem iného zahŕňať vymáhanie, zaistenie, konfiškáciu, vyhľadávanie, identifikáciu a vrátenie majetku alebo finančných prostriedkov pochádzajúcich z príjmov z trestnej činnosti.

ČLÁNOK 3. 6

Presadzovanie práva a boj proti korupcii a nadnárodnému organizovanému zločinu

1.    Zmluvné strany spolupracujú a vymieňajú si názory v oblasti boja proti nadnárodnej organizovanej, hospodárskej a finančnej trestnej činnosti, obchodovaniu s drogami a nelegálnym drogám, obchodovaniu s ľuďmi a iným súvisiacim formám vykorisťovania, korupcii, falšovaniu, pašovaniu a nezákonným transakciám prostredníctvom dodržiavania vzájomných medzinárodných záväzkov v tejto oblasti, a to aj pokiaľ ide o vzájomnú právnu pomoc a účinnú spoluprácu pri vymáhaní majetku alebo finančných prostriedkov pochádzajúcich z trestných činov.

2.    Zmluvné strany si môžu vymieňať skúsenosti založené na dôkazoch a najlepšie postupy v oblasti navrhovania a vykonávania politík súvisiacich s bojom proti korupcii a nadnárodnej organizovanej trestnej činnosti.

3.    Zmluvné strany vedú dialóg a spolupracujú v oblasti presadzovania práva, a to aj prostredníctvom pokračujúcej strategickej spolupráce s Europolom, a takisto aj v strategickej justičnej spolupráci, a to aj prostredníctvom Eurojustu.

4.    Zmluvné strany sa usilujú spolupracovať na medzinárodných fórach s cieľom podporiť pristúpenie k Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, ktorý bol prijatý 15. novembra 2000 rezolúciou OSN 55/25, a k jeho doplňujúcim protokolom, ako aj ich vykonávanie.

5.    Zmluvné strany podporujú vykonávanie Dohovoru OSN proti korupcii, ktorý bol prijatý 31. októbra 2003 rezolúciou OSN 58/4, a mechanizmu na preskúmanie vykonávania Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii stanoveného konferenciou štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Dohovoru OSN proti korupcii, v Dauhe od 9. do 13. novembra 2009 (ďalej len „mechanizmus preskúmania“), a to aj dodržiavaním zásad transparentnosti a účasti občianskej spoločnosti na mechanizme preskúmania.

6.    Zmluvné strany uznávajú význam boja proti korupcii v oblasti medzinárodného obchodu a investícií a na tento účel sa dohodli na podrobnejších ustanoveniach stanovených v Protokole o predchádzaní korupcii a boji proti nej, ktorý je pripojený k tejto dohode.

7.    Pokiaľ ide o boj proti korupcii, zmluvné strany sa dohodli najmä na:

a)    výmene relevantných informácií a najlepších postupov v otázkach, ako je bezúhonnosť, transparentnosť a boj proti korupcii;

b)    výmene informácií a najlepších postupov vrátane kampaní na zvyšovanie povedomia a metód vzdelávania v oblasti boja proti korupcii.

ČLÁNOK 3.7

Počítačová kriminalita

1.    Zmluvné strany uznávajú, že počítačová kriminalita je celosvetovým problémom, ktorý si vyžaduje globálne riešenie.

2.    Zmluvné strany posilnia svoju spoluprácu v oblasti predchádzania počítačovej kriminalite a boja proti nej. Na tento účel si budú vymieňať informácie a najlepšie postupy v súlade so svojimi príslušnými právnymi predpismi a medzinárodnými záväzkami, ako je Dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite podpísaný v Budapešti 23. novembra 2001 (ďalej len „Budapeštiansky dohovor“), a to spôsobom, ktorý plne rešpektuje ľudské práva, a v rámci ich zodpovednosti.

3.    Zmluvné strany si vymieňajú informácie o vzdelávaní a odbornej príprave vyšetrovateľov a iných odborníkov alebo prokurátorov špecializujúcich sa na počítačové trestné činy a digitálnu kriminalistiku a môžu vykonávať spoločné vzdelávacie činnosti vo vzájomný prospech alebo v prospech tretích strán.

4.    Zmluvné strany sa v prípade potreby usilujú spolupracovať s cieľom poskytovať pomoc a podporu iným štátom pri vypracúvaní vhodných právnych predpisov, politík, postupov, vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré sú v súlade s Budapeštianskym dohovorom a uznávajú ho ako medzinárodnú normu v oblasti predchádzania počítačovej kriminalite a boja proti nej.

ČLÁNOK 3.8

Ochrana osobných údajov

1.    Zmluvné strany uznávajú význam ochrany základných práv na súkromie a ochranu osobných údajov. Zmluvné strany spolupracujú s cieľom zabezpečiť dodržiavanie týchto základných práv, a to aj v oblasti presadzovania práva a pri predchádzaní terorizmu a inej závažnej cezhraničnej trestnej činnosti a pri boji proti nim.

2.    Zmluvné strany spolupracujú s cieľom podporiť vysokú úroveň ochrany osobných údajov. Spolupráca na bilaterálnej a multilaterálnej úrovni môže zahŕňať budovanie kapacít, technickú pomoc, výmenu informácií a odborných znalostí a spoluprácu prostredníctvom regulačných partnerov v medzinárodných orgánoch na základe vzájomnej dohody zmluvných strán.

KAPITOLA 4

UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ

ČLÁNOK 4.1

Udržateľný rozvoj

1.    Zmluvné strany podporujú udržateľný rozvoj v troch aspektoch – sociálnom, hospodárskom a environmentálnom – inkluzívnym a vyváženým spôsobom prostredníctvom dialógu, spoločných opatrení, výmeny najlepších postupov, dobrej správy vecí verejných na všetkých úrovniach, ucelených stratégií udržateľného rozvoja na národnej úrovni a mobilizácie finančných zdrojov, pričom čo najlepšie využívajú existujúce a budúce finančné nástroje.

2.    Zmluvné strany riešia výzvy spojené s dosahovaním cieľov udržateľného rozvoja tak, že uprednostnia potreby každej zmluvnej strany a jej zodpovednosť na vnútroštátnej úrovni, pričom zohľadňujú regionálne a miestne súvislosti a budujú synergie a partnerstvá s príslušnými zainteresovanými stranami v tejto oblasti vrátane občianskej spoločnosti, miestnych samospráv, súkromného sektora, neziskových organizácií a akademickej obce. Zmluvné strany uznávajúc ústrednú úlohu vlád pri podpore rozvoja budú zároveň spolupracovať na nabádaní súkromného sektora, predovšetkým malých a stredných podnikov, aby zohľadňovali udržateľný rozvoj vo svojich postupoch.

3.    Zmluvné strany uznávajú význam prostriedkov vykonávania vrátane financovania, prenosu technológií, technickej spolupráce a budovania kapacít pri realizácii Agendy 2030 a následných opatreniach prostredníctvom viacerých zdrojov vrátane vlád, občianskej spoločnosti, súkromného sektora a ďalších subjektov. V tejto súvislosti sa zaväzujú pokračovať v práci s cieľom posilniť medzinárodnú spoluprácu, a to aj podporou využívania inovatívnych nástrojov s cieľom dosiahnuť udržateľný rozvoj.

4.    Zmluvné strany spolupracujú na zlepšovaní udržateľnosti modelov spotreby a výroby a usilujú sa o prijatie opatrení zameraných na oddelenie hospodárskeho rastu od zhoršovania životného prostredia, a to aj prostredníctvom obehového hospodárstva, verejných politík a obchodných stratégií.

5.    Zmluvné strany by mali podporovať zodpovedné, udržateľné a efektívne využívanie prírodných zdrojov.

6.    Zmluvné strany by mali zvýšiť povedomie o hospodárskych a sociálnych nákladoch spôsobených environmentálnymi škodami a o ich súvisiacom vplyve na blahobyt ľudí, a to aj prostredníctvom využívania vedecky podložených dôkazov.

7.    Zmluvné strany vedú pravidelný štruktúrovaný politický dialóg o udržateľnom rozvoji a dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja s cieľom zlepšiť koordináciu politík v otázkach spoločného záujmu a kvalitu a účinnosť tejto koordinácie.

8.    Zmluvné strany spolupracujú pri uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých programoch a nástrojoch.

9.    Rozvojová spolupráca sa uskutočňuje v súlade s príslušnými medzinárodne dohodnutými zásadami a politikami, ktoré sa obe zmluvné strany zaviazali dodržiavať.

ČLÁNOK 4.2

Medzinárodná spolupráca

1.    Zmluvné strany uznávajú vzájomne prospešný charakter medzinárodnej spolupráce a jej význam pre podporu procesov udržateľného rozvoja.

2.    Zmluvné strany budú podporovať trojstrannú spoluprácu s tretími krajinami v otázkach spoločného záujmu spôsobom, ktorý plne rešpektuje stratégie a priority príjemcov. Podporujú posilnenie regionálnej integrácie v rámci Latinskej Ameriky a Karibiku a uznávajú strategický význam inkluzívnej medziregionálnej spolupráce.

ČLÁNOK 4.3

Životné prostredie

1.    Zmluvné strany sa dohodli, že je potrebné chrániť životné prostredie a zachovávať a obnovovať prírodné zdroje a udržateľne s nimi hospodáriť.

2.    Zmluvné strany budú spolupracovať najmä v otázkach, ako sú prístupové práva v oblasti životného prostredia, biodiverzita a chránené oblasti, zem a pôda, voda, kvalita ovzdušia, monitorovanie životného prostredia, posudzovanie vplyvov na životné prostredie, nakladanie s odpadom, rozšírená zodpovednosť výrobcov, recyklácia a hospodárenie s chemickými látkami, posudzovanie a riadenie vplyvu dopravy.

3.    Zmluvné strany uznávajú význam globálnej environmentálnej správy vrátane vykonávania mnohostranných environmentálnych dohôd, na ktorých sa zúčastňujú, a prípadne rezolúcií Environmentálneho zhromaždenia OSN a iných príslušných fór na riešenie environmentálnych výziev spoločného záujmu. Každá zmluvná strana opätovne potvrdzuje svoj záväzok vykonávať mnohostranné environmentálne dohody, na ktorých sa zúčastňuje.

4.    Zmluvné strany posilnia svoju spoluprácu v oblasti ochrany životného prostredia a ľudského zdravia a v oblasti začleňovania environmentálnych aspektov do všetkých sektorov spolupráce podľa potreby, najmä pokiaľ ide o:

a)    podporu dobrej environmentálnej správy vo vzájomne dohodnutých prioritných oblastiach;

b)    podporu výmeny informácií, technických poznatkov a najlepších postupov v oblastiach, ako sú:

i)    zelené a obehové hospodárstvo a najlepšie dostupné techniky;

ii)    ochrana a udržateľné využívanie biodiverzity vrátane mapovania a hodnotenia ekosystémov a ich služieb, ich oceňovania a začleňovania týchto cieľov do iných relevantných oblastí politiky;

iii)    ochrana a udržateľné obhospodarovanie lesov;

iv)    boj proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi vrátane dreva a iných biologických zdrojov;

v)    riadne hospodárenie s chemikáliami a nakladanie s odpadom;

vi)    politika využívania vodných zdrojov, pôdy a zeme;

vii)    znečisťovanie ovzdušia a zníženie znečisťujúcich látok s krátkou životnosťou;

viii) ochrana a riadenie pobrežného a morského prostredia;

ix)    sociálne a hospodárske vplyvy zhoršovania životného prostredia;

x)    vplyv hospodárskych činností na životné prostredie a možnosti ekologizácie podnikov;

xi)    prístup k informáciám, participácia a spravodlivosť v záležitostiach životného prostredia;

xii)    spoločný akademický výskum v oblasti životného prostredia.

ČLÁNOK 4.4

Zmena klímy

1.    Zmluvné strany uznávajú, že naliehavá hrozba zmeny klímy si vyžaduje kolektívne kroky na dosiahnutie nízkoemisného rozvoja odolného proti zmene klímy.

2.    Zmluvné strany uznávajú význam medzinárodných pravidiel a dohôd v oblasti zmeny klímy, najmä Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy podpísaného v New Yorku 9. mája 1992 (ďalej len „UNFCCC“), Parížskej dohody a Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy podpísaného v Kjóte 11. decembra 1997.

3.    Zmluvné strany spolupracujú s cieľom posilniť svoju spoluprácu v rámci UNFCCC, vykonávať Parížsku dohodu a svoje vnútroštátne stanovené príspevky.

4.    Táto spolupráca môže zahŕňať:

a)    spoluprácu pri plnení záväzkov a opatrení prijatých pred rokom 2020 s cieľom budovať vzájomnú dôveru medzi zmluvnými stranami;

b)    uľahčenie ďalších opatrení zmluvných strán na základe ich národných diskusií a politických analýz;

c)    podporu nízkoemisného hospodárskeho rozvoja v súlade s Parížskou dohodou;

d)    podporu všetkých konštruktívnych dialógov a záväzkov v rámci UNFCCC, najmä tých, ktoré boli vytvorené na posúdenie spoločného pokroku pri dosahovaní cieľov Parížskej dohody, ako je napríklad celosvetové hodnotenie;

e)    rozvoj politického dialógu a spolupráce pri vykonávaní rámca zvýšenej transparentnosti stanoveného Parížskou dohodou vo vzájomne dohodnutých prioritných oblastiach vrátane posilnenia vnútroštátnych kapacít s cieľom dosiahnuť vyššiu úroveň transparentnosti;

f)    podporu dvojstranného dialógu a spolupráce spoločného záujmu s cieľom podporiť podľa potreby mnohostranné procesy, ktoré môžu mať významný vplyv na zníženie emisií skleníkových plynov z medzinárodnej námornej a leteckej dopravy, najmä v rámci Medzinárodnej organizácie civilného letectva a Medzinárodnej námornej organizácie;

g)    presadzovanie domácich politík a programov v oblasti klímy, ktoré podporujú ciele Parížskej dohody týkajúce sa zmierňovania zmeny klímy, adaptácie na ňu a zosúladenia finančných tokov, a to aj prostredníctvom cieľov a opatrení uvedených vo vnútroštátne stanovených príspevkoch zmluvných strán;

h)    podporu opatrení na zosúladenie finančných tokov smerom k nízkoemisnému rozvoju odolnému proti zmene klímy so zameraním na inkluzívne financovanie opatrení v oblasti klímy, ktoré sa zameriava na najchudobnejších a skupiny, ktoré sú obzvlášť zraniteľné voči nepriaznivým účinkom zmeny klímy, ako sú ženy a dievčatá;

i)    podporu dialógu o posilňovaní adaptačných politík a opatrení vrátane otázok týkajúcich sa financovania adaptácie, hodnotenia výsledkov a zvyšovania odolnosti;

j)    podporu synergií opatrení v oblasti klímy na všetkých úrovniach medzi verejnou správou, organizáciami občianskej spoločnosti a súkromnými podnikmi a podporu účasti súkromného sektora na budovaní nízkoemisného hospodárstva odolného proti zmene klímy;

k)    podporu nástrojov hospodárskej politiky pre opatrenia v oblasti zmeny klímy, napríklad podľa potreby stanovovanie cien uhlíka, trhové nástroje a uhlíkové dane;

l)    posilnenie vývoja a zavádzania komerčne životaschopných nízkoemisných technológií a iných technológií šetrných ku klíme;

m)    podporu celosvetového úsilia o racionalizáciu a postupné zrušenie neefektívnych subvencií na fosílne palivá, ktoré podporujú nehospodárnu spotrebu, s plným zohľadnením špecifických potrieb a podmienok rozvojových krajín a minimalizáciou možného nepriaznivého vplyvu na ich rozvoj spôsobom, ktorý chráni chudobných a dotknuté komunity;

n)    posilnenie dvojstranného dialógu o ďalších oblastiach politiky v oblasti klímy, ktoré sa môžu vyskytnúť, a podporu zohľadnenia prierezových prístupov Parížskej dohody a Agendy 2030.

ČLÁNOK 4.5

Udržateľná energetika

1.    Zmluvné strany uznávajú význam odvetvia energetiky pre hospodársku prosperitu a medzinárodný mier a stabilitu a zdôrazňujú, že transformácia odvetvia energetiky je kľúčom k dosiahnutiu cieľov stanovených v Agende 2030 a Parížskej dohode. Zhodli sa na potrebe zlepšiť a diverzifikovať dodávky energie, podporovať inovácie, zvýšiť energetickú efektívnosť s cieľom zabezpečiť prístup k bezpečnej, udržateľnej, environmentálne vhodnej a cenovo dostupnej energii. Zmluvné strany uznávajú, že energetická transformácia sa nezaobíde bez nákladov v regiónoch, a budú podporovať spravodlivý prechod. Zmluvné strany sa usilujú o dosiahnutie týchto cieľov.

2.    Zmluvné strany si vymieňajú informácie o energetike a spolupracujú na bilaterálnej, regionálnej a multilaterálnej úrovni s cieľom podporiť otvorené a konkurencieschopné trhy, vymieňať si najlepšie postupy, presadzovať transparentnú reguláciu založenú na vedeckých poznatkoch a diskutovať o oblastiach spolupráce v otázkach energetiky.

3.    Spolupráca medzi zmluvnými stranami podľa tohto článku sa vykonáva s náležitým ohľadom na článok 15.14 v časti III s cieľom zabezpečiť synergie.

ČLÁNOK 4.6

Správa oceánov

1.    Zmluvné strany uznávajú význam udržateľného riadenia oceánov a morí vrátane ochrany a zachovania morského prostredia, prepojenia oceánov a klímy, zachovania a udržateľného využívania a zodpovedného riadenia rybárstva, akvakultúry a iných námorných činností a ich príspevku k zabezpečeniu environmentálnych, hospodárskych a sociálnych príležitostí pre súčasné a budúce generácie.

2.    Na tento účel sa zmluvné strany v súlade so svojimi záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodného práva, najmä z dohovorov Organizácie Spojených národov o morskom práve podpísaných v Montego Bay 10. decembra 1982, zaväzujú:

a)    podporovať aktívnu účasť všetkých štátov na včasnom ukončení súčasných rokovaní a dohodnutí a vykonávaní ambiciózneho medzinárodného právne záväzného nástroja v rámci Dohovoru OSN o morskom práve na ochranu a udržateľné využívanie morskej biodiverzity v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie;

b)    spolupracovať na dosiahnutí cieľa udržateľného rozvoja (SDG) 14 a ďalších súvisiacich cieľov, a to aj v rámci príslušných regionálnych a multilaterálnych orgánov a procesov;

c)    prispievať k posilneniu medzinárodnej správy oceánov, a to aj odstránením nedostatkov v regulácii a vo vykonávaní;

d)    presadzovať lepšiu spoluprácu a konzultácie v rámci príslušných medzinárodných organizácií, nástrojov a orgánov a medzi nimi s cieľom posilniť správu oceánov a podporiť účinné presadzovanie práva;

e)    presadzovať a účinne vykonávať opatrenia monitorovania, kontroly a dohľadu, akými sú napr. systémy pozorovateľov, systémy monitorovania plavidiel, kontroly prekládok, inšpekcie na mori, kontroly prístavných štátov, ako aj príslušné sankcie zamerané na ochranu populácií rýb a predchádzanie nadmernému lovu podľa ich príslušných zákonov a právnych predpisov;

f)    zachovať alebo prijať opatrenia a spolupracovať v súvislosti s bojom proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu (ďalej len „NNN“) a prípadne si aj vymieňať informácie o činnostiach NNN v ich vodách a o vykonávaní politík a opatrení zameraných na vylúčenie produktov získaných NNN rybolovom z obchodných tokov a z chovu na rybích farmách;

g)    spolupracovať s regionálnymi organizáciami pre riadenie rybárstva, v ktorých sú obe zmluvné strany členmi, pozorovateľmi alebo spolupracujúcimi nezmluvnými stranami, a prípadne v rámci nich, a to s cieľom dosiahnuť dobrú správu vecí verejných;

h)    znížiť tlak na oceány prostredníctvom boja proti znečisťovaniu morí a morskému odpadu vrátane odpadu z pevniny, plastov a mikroplastov;

i)    spolupracovať na rozvoji opatrení na ochranu ekosystémov a oblastí a nástrojov ich riadenia vrátane chránených morských oblastí v súlade s právom každej zmluvnej strany a medzinárodným právom a na základe najlepších dostupných vedeckých informácií s cieľom chrániť a obnovovať pobrežné a morské oblasti a zdroje;

j)    podporovať posilnenie bezpečnosti a ochrany oceánov prostredníctvom výmeny najlepších postupov týkajúcich sa funkcií pobrežnej stráže a námorného dozoru, a to aj prostredníctvom posilnenej spolupráce príslušných orgánov;

k)    podporovať nástroje založené na oblastiach, ako je ekosystémové námorné územné plánovanie a integrované riadenie pobrežných zón, s cieľom udržateľne riadiť a rozvíjať námorné činnosti;

l)    spolupracovať na posilnení výskumu oceánov a zberu údajov;

m)    podporovať morský výskum a vedecky podložené rozhodnutia v oblasti riadenia rybárstva a iných činností využívania morských zdrojov;

n)    spolupracovať na minimalizácii nepriaznivých účinkov zmeny klímy na oceány, pobrežia a ekosystémy, a to aj prostredníctvom zmierňovania emisií skleníkových plynov, najmä oxidu uhličitého, účinných adaptačných opatrení a podpory vykonávania príslušných medzinárodných dohôd a medzinárodných opatrení;

o)    presadzovať rozvoj udržateľnej a zodpovednej akvakultúry, a to aj so zreteľom na vykonávanie cieľov a zásad obsiahnutých v Kódexe správania pre zodpovedný rybolov, ktorý prijala Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo 31. októbra 1995 v Ríme (Taliansko);

p)    vymieňať si najlepšie postupy v oblasti udržateľného rozvoja vybraných námorných hospodárskych činností, ktoré sú v záujme zmluvných strán.

ČLÁNOK 4.7

Znižovanie rizika katastrof

1.    Zmluvné strany uznávajú nutnosť riadenia tak domácich, ako aj globálnych prírodných a človekom spôsobených rizík katastrof.

2.    Zmluvné strany spolupracujú na zlepšení opatrení v oblasti prevencie, zmierňovania, pripravenosti, reakcie a obnovy s cieľom znížiť riziko katastrof, podporiť kultúru prevencie a zvýšiť odolnosť svojich spoločností, ekosystémov a infraštruktúry a podľa potreby spolupracujú na bilaterálnej, regionálnej a multilaterálnej politickej úrovni s cieľom zlepšiť globálne znižovanie rizika katastrof.

3.    Zmluvné strany sa zaväzujú podporovať výmenu informácií a osvedčených postupov týkajúcich sa vykonávania a monitorovania sendaiského rámca pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030, prijatého na tretej svetovej konferencii OSN v japonskom meste Sendai 18. marca 2015, prostredníctvom regionálnych a globálnych platforiem spolupráce, a to najmä v oblasti hodnotenia rizika, vykonávania plánov znižovania rizika katastrof na všetkých úrovniach, zberu a využívania štatistických údajov o katastrofách a stratách vrátane ekonomického hodnotenia katastrof.

ČLÁNOK 4.8

Rozvoj mestskej politiky

1.    Zmluvné strany uznávajú význam politík na podporu udržateľného rozvoja miest ako prostriedku účinného prispievania k plneniu cieľov Agendy 2030 a Novej urbánnej agendy.

2.    Zmluvné strany podporujú spoluprácu a partnerstvo, do ktorých sú zapojení všetci kľúčoví aktéri v oblasti udržateľného rozvoja miest, najmä pokiaľ ide o spôsoby, ako integrovaným a komplexným spôsobom riešiť mestské výzvy.

3.    Zmluvné strany vždy, keď je to možné, vytvárajú konkrétne príležitosti na spoluprácu medzi mestami v oblasti udržateľných riešení mestských výziev s cieľom zlepšiť budovanie kapacít prostredníctvom výmeny skúseností, praxe a vzájomného učenia.

ČLÁNOK 4.9

Spolupráca v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka 1

1.    Zmluvné strany spolupracujú v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka so spoločným cieľom zvýšiť odolnosť a udržateľnosť výroby potravín, udržateľného poľnohospodárstva a hospodárenia s prírodnými zdrojmi, ako je voda, a opatrení v oblasti klímy, obehových potravinových systémov vrátane predchádzania potravinovým stratám a plytvaniu potravinami a ich znižovania, podpory organizácií výrobcov, zemepisných označení, výskumu a inovácií, politík rozvoja vidieka a perspektív poľnohospodárskeho trhu.

2.    Zmluvné strany uznávajú úsilie vyvíjané na medzinárodných fórach s cieľom posilniť globálnu potravinovú bezpečnosť a výživu a udržateľné poľnohospodárstvo a zaväzujú sa k aktívnemu zapájaniu sa do spolupráce na týchto fórach, aby prispeli k ukončeniu hladu a všetkých foriem podvýživy do roku 2030.

3.    Zmluvné strany spolupracujú s cieľom prispieť k dosiahnutiu Agendy 2030 v agropotravinárskom sektore, najmä cieľov udržateľného rozvoja 1, 2, 12, 15, 17 a ďalších relevantných cieľov udržateľného rozvoja.

4.    Zmluvné strany podporujú a presadzujú účinné verejné, verejno-súkromné partnerstvá a partnerstvá občianskej spoločnosti, pričom vychádzajú zo skúseností a stratégií získavania zdrojov partnerstiev, ktoré sa predpokladajú v cieli udržateľného rozvoja 17. Na tento účel sa zmluvné strany usilujú o posilnenie dvojstrannej spolupráce a koordinácie v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka na základe zásady svojich príslušných dlhodobých cieľov udržateľnosti uvedených v rámci Zelenej dohody Európskej únie, stratégie Európskej únie Z farmy na stôl a stratégie Európskej únie v oblasti biodiverzity, ako aj čilských iniciatív v oblasti udržateľnosti agropotravinárskeho odvetvia.

KAPITOLA 5

HOSPODÁRSKE, SOCIÁLNE A KULTÚRNE PARTNERSTVO

ČLÁNOK 5.1

Podnikanie a priemysel

1.    Zmluvné strany podporujú vhodné prostredie pre rozvoj a vyššiu konkurencieschopnosť malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“) a podľa potreby podporujú spoluprácu v oblasti priemyselnej politiky. Takáto spolupráca pozostáva z:

a)    podpory kontaktov medzi hospodárskymi subjektmi, povzbudzovania spoločných investícií a vytvárania spoločných podnikov a informačných sietí prostredníctvom jestvujúcich prierezových programov;

b)    výmeny informácií a skúseností v oblasti vytvárania rámcových podmienok pre MSP s cieľom zlepšiť ich konkurencieschopnosť a v oblasti postupov súvisiacich so zakladaním MSP;

c)    uľahčovania činností MSP zmluvných strán;

d)    presadzovania sociálnej zodpovednosti podnikov a podporovania zodpovedných podnikateľských postupov vrátane udržateľnej spotreby a výroby.

2.    Zmluvné strany spolupracujú s cieľom uľahčiť relevantné činnosti v rámci spolupráce nadviazanej súkromným sektorom.

ČLÁNOK 5.2

Suroviny

1.    Zmluvné strany uznávajú, že transparentný, trhovo orientovaný prístup je najlepším spôsobom, ako vytvoriť vhodné prostredie pre investície do sektora surovín.

2.    Na základe spoločných záujmov zmluvné strany podporujú spoluprácu v otázkach týkajúcich sa surovín v rámci príslušných regionálnych alebo multilaterálnych formátov alebo prostredníctvom dvojstranného dialógu na žiadosť ktorejkoľvek zo zmluvných strán. Cieľom tejto spolupráce je presadzovať transparentnosť na svetových trhoch so surovinami a prispieť k udržateľnému rozvoju.

3.    Spolupráca medzi zmluvnými stranami podľa tohto článku sa vykonáva s náležitým ohľadom na článok 15.14 v časti III s cieľom zabezpečiť synergie.

ČLÁNOK 5.3

Zodpovedné obchodné správanie, podnikanie a ľudské práva

1.    Zmluvné strany podporujú vypracovanie a vykonávanie národných akčných plánov v oblasti podnikania a ľudských práv, pričom zabezpečia, aby sa v plánoch uvádzali a podporovali účinné ustanovenia o náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv.

2.    Vzhľadom na to, že štáty majú povinnosť chrániť ľudské práva na svojom území v súvislosti s podnikateľskou činnosťou, zmluvné strany podporujú zodpovedné obchodné správanie v súlade s medzinárodnými normami, ktoré zmluvné strany schválili alebo podporujú v rámci hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, usmernení Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pre nadnárodné podniky a všeobecných usmernení OECD o náležitej starostlivosti v záujme zodpovedného obchodného správania, Tripartitnej deklarácie Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky a Agendy 2030.

ČLÁNOK 5.4

Zamestnanosť a sociálne otázky

1.    Zmluvné strany v súlade s Agendou 2030 uznávajú, že odstránenie chudoby vo všetkých jej formách a rozmeroch vrátane extrémnej chudoby je najväčšou výzvou, ktorej svet čelí, a predstavuje nevyhnutnú podmienku udržateľného rozvoja. V tejto súvislosti sa dohodli na výmene informácií o metódach merania chudoby s cieľom podporiť politiky založené na dôkazoch.

2.    Zmluvné strany uznávajú, že zlepšovanie životnej úrovne, vytváranie kvalitných pracovných miest a podpora sociálnej ochrany a dôstojnej práce pre všetkých – tak žien, ako aj mužov – by mali byť ústredným prvkom politiky zamestnanosti a sociálnej politiky.

3.    Zmluvné strany dodržiavajú, presadzujú a realizujú základné zásady a práva pri práci stanovené v Deklarácii MOP o základných zásadách a právach pri práci a jej následných opatreniach prijatej v Ženeve 18. júna 1998, v Deklarácii MOP o sociálnej spravodlivosti pre spravodlivú globalizáciu prijatej 10. júna 2008 a v príslušných základných dohovoroch MOP.

4.    Zmluvné strany posilňujú spoluprácu, a to aj medzi sociálnymi partnermi v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí, a podporujú výmenu najlepších postupov v oblasti zamestnanosti, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, inšpekcie práce, nedeklarovanej práce, sociálneho dialógu a sociálnej ochrany a ochrany práce vrátane hodnotenia vplyvov neformálnej ekonomiky, ako aj riadenia zmien pracovného miesta.

5.    Zmluvné strany sa dohodli na nadviazaní pravidelného dialógu, ktorý bude sprevádzať a hodnotiť pokrok práce v týchto oblastiach spoločného záujmu, ako aj koncepciu a účinnosť ich politík v týchto oblastiach.

ČLÁNOK 5.5

Staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím

1.    Zmluvné strany sa zaväzujú, že sa budú usilovať o blaho, dôstojnosť a účinné začlenenie zraniteľných skupín do svojich spoločností, ako aj tých, ktorí čelia prekážkam brániacim ich zapájaniu do spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými, a to najmä starších osôb a osôb so zdravotným postihnutím.

2.    Zmluvné strany uznávajú význam podpory pozitívneho starnutia a prístupnosti na všetkých úrovniach počas celého života. Zmluvné strany tiež uznávajú dôležitosť dodržiavania povinností týkajúcich sa prístupnosti podľa Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý bol prijatý 13. decembra 2006.

3.    Zmluvné strany sa dohodli, že budú spolupracovať s cieľom:

a)    podporovať a rozvíjať opatrenia na podporu alebo zvýšenie príležitostí starších osôb a osôb so zdravotným postihnutím na trhu práce a ich sociálneho začlenenia;

b)    zabezpečiť inkluzívne vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie pre osoby so zdravotným postihnutím, najmä pre deti a mladých ľudí, ako aj pre staršie osoby;

c)    podporovať cielené opatrenia zamerané na začlenenie osôb s mentálnymi poruchami a postihnutiami a s problémami duševného zdravia, ako aj na ich habilitáciu a rehabilitáciu;

d)    identifikovať a vymieňať si osvedčené postupy týkajúce sa asistenčných zariadení vrátane tých, ktoré sa používajú pri poskytovaní starostlivosti na podporu nezávislého života a ktoré sú použiteľné pre staršie osoby aj osoby so zdravotným postihnutím, a to aj v situáciách odkázanosti;

e)    zlepšiť prístupnosť výrobkov a služieb koherentným spôsobom s cieľom zabezpečiť prístup na rovnakom základe a bez diskriminácie osôb so zdravotným postihnutím alebo starších osôb.

ČLÁNOK 5.6

Mládež

1.    Zmluvné strany uznávajú význam mládeže ako hnacej sily rastu a prosperity. V tejto súvislosti zmluvné strany zdôrazňujú význam vytvárania pracovných miest a dôstojných pracovných pozícií pre mladých ľudí, ako aj rozvoja projektov zameraných na zvýšenie ich občianskej participácie.

2.    Zmluvné strany spolupracujú s cieľom:

a)    uľahčiť aktívne zapojenie sa mladých ľudí do občianskej spoločnosti;

b)    podporovať výmeny v oblasti politiky zameranej na mládež a neformálneho vzdelávania mladých ľudí a pracovníkov s mládežou;

c)    podporovať udržateľný a inkluzívny rozvoj nadväzovaním dialógu s cieľom podporiť informačné kampane v oblasti ľudských práv a nediskriminácie zamerané na mládež.

3.    V rámci toho budú spoločne bojovať proti šikanovaniu a násiliu vo vzdelávacích zariadeniach.

ČLÁNOK 5.7

Kultúra

1.    Zmluvné strany spolupracujú v záujme plnenia spoločných cieľov a podporovania kultúrnej rozmanitosti na príslušných medzinárodných fórach, a predovšetkým v rámci Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), a to aj prostredníctvom uplatňovania Dohovoru UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov prijatého 20. októbra 2005.

2.    Zmluvné strany podporujú užší dialóg a spoluprácu v kultúrnych a kreatívnych odvetviach, a to aj v súvislosti so vznikajúcimi a s novými technológiami a audiovizuálnymi médiami, pričom zohľadňujú existujúce dvojstranné dohody s členskými štátmi s cieľom zlepšiť okrem iného vzájomné porozumenie a poznanie svojich kultúr a výmeny v tejto oblasti.

3.    Zmluvné strany sa usilujú prijať vhodné opatrenia na podporu kultúrnych výmen a realizáciu spoločných iniciatív v rôznych oblastiach kultúry vrátane koprodukcie v oblasti médií, filmového a televízneho priemyslu s využitím dostupných nástrojov a rámcov spolupráce.

4.    Zmluvné strany podporujú medzikultúrny dialóg medzi organizáciami občianskej spoločnosti, ako aj jednotlivcami zo zmluvných strán.

ČLÁNOK 5.8

Výskum a inovácie

1.    Zmluvné strany spolupracujú v oblasti vedeckého výskumu, technického rozvoja a inovácií na základe spoločného záujmu a spoločného prínosu a v súlade so svojimi vnútornými pravidlami a ustanoveniami. Cieľom tejto spolupráce je podpora sociálneho a hospodárskeho rozvoja, riešenie globálnych spoločenských výziev, dosiahnutie vedeckej excelentnosti, zlepšenie regionálnej konkurencieschopnosti a posilnenie vzťahov medzi zmluvnými stranami, čo povedie k dlhodobému partnerstvu. Zmluvné strany podporujú politický dialóg a doplňujúcim spôsobom využívajú rôzne nástroje, ako napríklad Dohodu o vedeckej a technickej spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Čilskou republikou uzavretú 23. septembra 2002 v Bruseli.

2.    Zmluvné strany sa usilujú:

a)    zlepšiť podmienky pre mobilitu výskumných pracovníkov, vedcov, odborníkov, študentov a podnikateľov a pre cezhraničný pohyb materiálu a vybavenia;

b)    uľahčovať vzájomný prístup k vedeckým, technologickým a inovačným programom, výskumným infraštruktúram a zariadeniam, publikáciám a vedeckým údajom druhej strany;

c)    zintenzívniť spoluprácu v oblasti prednormatívneho výskumu a normalizácie;

d)    podporovať spoločné zásady spravodlivého a nestranného zaobchádzania s právami duševného vlastníctva v rámci výskumných a inovačných projektov;

e)    podporovať politický dialóg o inováciách zameraný najmä na MSP s cieľom vytvárať nové tovary a služby a stimulovať technologické inovácie a podnikanie;

f)    zvýšiť počet spoločných podnikateľských projektov aplikovaného výskumu a vývoja, ktorých cieľom je vytvárať inovatívne riešenia spoločných problémov a výziev;

g)    podporovať siete a prepojenia medzi výskumnými a inovačnými inštitúciami, ako sú univerzity a výskumné centrá, a spoločnosťami v regiónoch zmluvných strán s cieľom rozvíjať činnosti blízke trhu;

h)    podporovať sociálne a verejné programy v oblasti inovácií zamerané na zlepšenie sociálneho rozvoja regiónov a najmä kvality života občanov;

i)    podporovať spoluprácu a výmenu najlepších postupov, politík a stratégií vrátane globálnych výziev medzi tvorcami politík, inovačnými agentúrami a inými príslušnými zainteresovanými stranami.

3.    Zmluvné strany podporujú tieto činnosti, na ktorých sa majú zúčastňovať vládne organizácie, verejné a súkromné výskumné centrá, inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, inovačné agentúry a siete, ako aj iné zainteresované strany vrátane MSP:

a)    spoločné iniciatívy na zvýšenie informovanosti o programoch v oblasti vedy, technológií, inovácií a budovania kapacít a o možnostiach vzájomnej účasti na programoch druhej strany;

b)    spoločné stretnutia a semináre zamerané na výmenu informácií, najlepších postupov a určenie oblastí spoločného výskumu;

c)    spoločné a spolufinancované činnosti v oblasti výskumu a inovácií vrátane tematických sietí v oblastiach spoločného záujmu;

d)    vzájomne uznávané posudzovanie a hodnotenie vedeckej spolupráce a spolupráce v oblasti inovácií a šírenie príslušných výsledkov.

ČLÁNOK 5.9

Spolupráca v oblasti pólov

Zmluvné strany uznávajú význam dialógu a spolupráce na dvojstrannej a mnohostrannej úrovni v otázkach týkajúcich sa pólov. Takáto spolupráca sa uskutočňuje prostredníctvom odborného dialógu a výmeny najlepších postupov, a to aj v rámci Komisie pre zachovanie živých antarktických morských zdrojov.

ČLÁNOK 5.10

Digitálna politika

1.    Zmluvné strany uznávajú, že informačné a komunikačné technológie (IKT) podporujú hospodársky a sociálny rozvoj, ako aj rozvoj vzdelávania. Zmluvné strany si vymieňajú názory na svoje príslušné politiky v tejto sfére.

2.    Zmluvné strany preto spolupracujú v oblasti politík IKT. Táto spolupráca môže zahŕňať:

a)    výmenu názorov na rôzne aspekty politiky jednotného digitálneho trhu Európskej únie, najmä na politiky a reguláciu v oblasti elektronických komunikácií vrátane prístupu k širokopásmovým službám, ochrany súkromia a osobných údajov, tokov údajov, požiadaviek na lokalizáciu údajov, elektronickej verejnej správy, otvorenej verejnej správy, otvorených údajov, internetovej bezpečnosti, elektronického zdravotníctva a nezávislosti regulačných orgánov;

b)    výmenu názorov na neutralitu siete ako zásadu podpory slobodného a otvoreného internetu a vytvárania online služieb a aplikácií a prístupu k nim v prospech všetkých občanov;

c)    podporu IKT ako prostriedku sociálneho, kultúrneho a hospodárskeho rozvoja, sociálneho a digitálneho začlenenia a kultúrnej rozmanitosti, ako aj základného nástroja na stimuláciu pripojiteľnosti v školách a rozvoj výskumných a akademických sietí;

d)    budovanie prepojenia a interoperability medzi výskumnými sieťami, výpočtovými infraštruktúrami a službami, ako aj infraštruktúrami a službami vedeckých údajov a podporu takéhoto rozvoja v rámci svojho regionálneho kontextu;

e)    spoluprácu v oblasti elektronickej verejnej správy a dôveryhodných služieb, ako je elektronický podpis a elektronická totožnosť, so zameraním na výmenu zásad politík, informácií a osvedčených postupov týkajúcich sa využívania IKT na modernizáciu verejnej správy a podporu verejných služieb vysokej kvality a transparentného riadenia verejných zdrojov;

f)    výmenu informácií o normách, posudzovaní zhody a typovom schválení okrem iného na uľahčenie obchodovania;

g)    podporu výmeny a odbornej prípravy odborníkov, najmä mladých pracovníkov a žien;

h)    podporu digitálnych zručností.

ČLÁNOK 5.11

Vzdelávanie a vysokoškolské vzdelávanie

1.    Zmluvné strany spolupracujú v oblasti vzdelávania s cieľom podporiť rozvoj ľudského kapitálu, najmä na úrovni vysokoškolského vzdelávania.

2.    S cieľom podporiť kvalitu a modernizáciu systémov vysokoškolského vzdelávania zmluvné strany:

a)    podporujú mobilitu študentov, akademických a administratívnych pracovníkov prostredníctvom existujúcich alebo nových programov;

b)    posilňujú kapacity inštitúcií vysokoškolského vzdelávania;

c)    zlepšujú mechanizmy uznávania kvalifikácií a študijných pobytov v zahraničí v súlade s právom každej zmluvnej strany.

ČLÁNOK 5.12

Civilná satelitná navigácia, pozorovanie Zeme a iné činnosti v kozmickom priestore

1.    Zmluvné strany uznávajú, že činnosti v kozmickom priestore majú pozitívny vplyv na hospodársky, sociálny a udržateľný environmentálny rozvoj a konkurencieschopnosť priemyslu.

2.    Zmluvné strany spolupracujú v súlade s medzinárodnými dohovormi a so svojím príslušným právom v otázkach spoločného záujmu v oblasti civilných činností v kozmickom priestore, ako sú:

a)    vesmírny výskum vrátane satelitnej navigácie a pozorovania Zeme prostredníctvom účasti v programe Horizont Európa;

b)    spolupráca v oblasti aplikácií a služieb globálnych satelitných navigačných systémov, najmä vrátane vedeckého výskumu, priemyselnej spolupráce, rozvoja obchodu a trhu, aplikačných noriem, certifikácie a regulačných opatrení;

c)    vývoj systémov so satelitným rozšírením, najmä pre leteckú dopravu alebo systémy rozšírenia, vzájomná ochrana infraštruktúry satelitných navigačných systémov, spolupráca v oblasti interoperability, kompatibility a využívania frekvenčného spektra;

d)    pozorovanie Zeme a veda o Zemi vrátane spolupráce na mnohostranných fórach, najmä v Skupine pre pozorovanie Zeme (GEO) a vo Výbore pre satelitné pozorovanie Zeme (CEOS) v záujme riešenia spoločenských výziev a uľahčenia partnerstiev zameraných na podnikanie a inovácie v oblasti pozorovania Zeme v rámci zložky vesmírneho programu Únie Copernicus určením oblastí spoločného záujmu;

e)    satelitná komunikácia.

ČLÁNOK 5.13

Cestovný ruch

1.    Zmluvné strany spolupracujú v oblasti cestovného ruchu s cieľom zlepšiť výmenu informácií a zaviesť najlepšie postupy, aby zabezpečili vyvážený a udržateľný rozvoj cestovného ruchu a podporili vytváranie pracovných miest, hospodársky rozvoj a zlepšenie kvality života.

2.    Zmluvné strany sa zameriavajú najmä na:

a)    ochranu a maximalizáciu potenciálu prírodného a kultúrneho dedičstva;

b)    rešpektovanie integrity a záujmov miestnych spoločenstiev;

c)    presadzovanie spolupráce medzi regiónmi zmluvných strán a regiónmi a obcami susedných krajín;

d)    podporu výmeny informácií a spolupráce v oblasti kreatívneho priemyslu a inovácií v odvetví cestovného ruchu.

ČLÁNOK 5.14

Štatistika

1.    Zmluvné strany spolupracujú v oblasti štatistiky.

2.    Táto spolupráca môže zahŕňať:

a)    presadzovanie harmonizácie štatistických metodík na zlepšenie porovnateľnosti údajov;

b)    tvorbu a šírenie oficiálnych štatistík a vývoj ukazovateľov;

c)    výmenu poznatkov a osvedčených postupov medzi úradnými inštitúciami Čile zodpovednými za štatistické záležitosti a postupy a ich partnermi v Európskej únii.

ČLÁNOK 5.15

Doprava

1.    Zmluvné strany spolupracujú v príslušných oblastiach dopravnej politiky vrátane integrovanej dopravnej politiky s cieľom rozvíjať a podporovať účinný, udržateľný, bezpečný, zabezpečený a ekologický dopravný systém pre cestujúcich aj tovar.

2.    Cieľom takejto spolupráce je podporovať:

a)    výmenu informácií o ich príslušných dopravných politikách, normách a najlepších postupoch a iných témach spoločného záujmu;

b)    prepojenie a interoperabilitu sietí;

c)    prístup spočívajúci v multimodálnom dopravnom systéme;

d)    prostredie priaznivé pre investície;

e)    bezpečnosť a zabezpečenie dopravných systémov;

f)    otázky dopravy súvisiace so životným prostredím;

g)    nízkouhlíkové alebo bezuhlíkové dopravné riešenia, výskum a inovácie, inteligentné a digitálne riešenia;

h)    odborný dialóg a spoluprácu v rámci medzinárodných dopravných fór;

i)    udržateľné dopravné riešenia, a to aj v súvislosti s mestskou mobilitou, a

j)    uľahčenie obchodu, zvýšenie efektívnosti a optimalizáciu dopravných a logistických operácií prostredníctvom digitalizácie a zjednodušenia požiadaviek na podávanie správ vo všetkých druhoch dopravy.

KAPITOLA 6

ĎALŠIE OBLASTI

ČLÁNOK 6.1

Makroekonomické politiky

Zmluvné strany spolupracujú a podporujú výmenu informácií a názorov v oblasti makroekonomických politík a trendov.

ČLÁNOK 6.2

Daňové záležitosti

Zmluvné strany uznávajú zásady dobrej správy v daňových záležitostiach vrátane globálnych noriem v oblasti transparentnosti a výmeny informácií, ako aj minimálnych noriem v boji proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov (BEPS) a odstránenia škodlivých daňových praktík, pričom sa zaväzujú, že tieto zásady budú uplatňovať. Zmluvné strany budú podporovať rovnaké podmienky a usilovať sa o zlepšenie medzinárodnej spolupráce v daňových záležitostiach s cieľom zabrániť vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom.

ČLÁNOK 6.3

Spotrebiteľská politika

Zmluvné strany uznávajú, že je dôležité zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, a usilujú sa na tento účel spolupracovať v oblasti spotrebiteľskej politiky. Zmluvné strany sa dohodli, že takáto spolupráca zahŕňa, pokiaľ možno:

a)    výmenu informácií o príslušných rámcoch ochrany spotrebiteľa vrátane právnych predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľa, bezpečnosti spotrebných výrobkov, prostriedkov nápravy pre spotrebiteľov a presadzovania právnych predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľa;

b)    podnecovanie rozvoja nezávislých združení spotrebiteľov a kontaktov medzi zástupcami spotrebiteľov.

ČLÁNOK 6.4

Verejné zdravie

Zmluvné strany sa dohodli na spolupráci v oblasti verejného zdravia, najmä pokiaľ ide o prevenciu a kontrolu prenosných ochorení, pripravenosť na boj proti vypuknutiu vysoko patogénnych chorôb, presadzovanie Medzinárodných zdravotných predpisov (2005), ktoré 23. mája 2005 prijalo Svetové zdravotnícke zhromaždenie, a boj proti antimikrobiálnej rezistencii.

ČLÁNOK 6.5

Spolupráca v oblasti športu a pohybovej aktivity

Zmluvné strany budú spolupracovať v oblasti športu a pohybovej aktivity s cieľom prispieť k rozvoju aktívneho a zdravého životného štýlu vrátane podpory zdraviu prospešnej pohybovej aktivity vo všetkých vekových skupinách, podporovať sociálne úlohy a výchovné hodnoty športu a bojovať proti hrozbám voči športu, ako je doping, ovplyvňovanie výsledkov zápasov, rasizmus a násilie.

KAPITOLA 7

MODERNIZÁCIA ŠTÁTU A VEREJNEJ SLUŽBY, DECENTRALIZÁCIA, 
REGIONÁLNA POLITIKA A MEDZIINŠTITUCIONÁLNA SPOLUPRÁCA

ČLÁNOK 7.1

Modernizácia štátu

V rámci politického dialógu a spolupráce sa zmluvné strany budú usilovať o výmenu skúseností v otázkach týkajúcich sa modernizácie a decentralizácie štátnej a verejnej správy, pričom budú vychádzať z najlepších postupov zmluvných strán v oblasti globálnej organizačnej efektívnosti a z existujúcich právnych predpisov a inštitucionálneho rámca s cieľom dosiahnuť dobrú správu vecí verejných vrátane:

a)    uznania autonómie a úlohy najvyšších kontrolných inštitúcií pri podpore dobrej správy vecí verejných na všetkých úrovniach prostredníctvom zabezpečenia efektívnosti, zodpovednosti, účinnosti a transparentnosti;

b)    presadzovania transparentnosti a zodpovednosti vo verejných politikách a rozhodovania voči občanom a posilnenia úlohy občianskej spoločnosti v tejto oblasti;

c)    podpory kultúry bezúhonnosti a čestnosti vo verejnej službe, ktorá zahŕňa celú spoločnosť, v spolupráci so súkromným sektorom a s občianskou spoločnosťou;

d)    propagácie, podpory a podnecovania inovácií vo verejnom sektore, pričom sa budú poskytovať riešenia problémov a výziev na rôznych úrovniach a v rôznych oblastiach práce tak, aby vytvárali verejnú hodnotu v inovačnom ekosystéme a spoločnosti.

ČLÁNOK 7.2

Regionálna politika a decentralizácia

1.    Zmluvné strany uznávajú význam politík na podporu vyváženého a udržateľného regionálneho a územného rozvoja. Zmluvné strany uznávajú význam regiónov a spolupráce s orgánmi verejnej správy na nižšej ako celoštátnej úrovni, ako aj to, že môžu priniesť dôležité poznatky o verejných politikách v súlade s požiadavkami budúcej decentralizácie Čile.

2.    Zmluvné strany budú podľa možnosti spolupracovať s cieľom zlepšiť systémy riadenia na rôznych úrovniach, budovať kapacity prostredníctvom výmeny skúseností a postupov a vzájomného učenia v oblasti udržateľných riešení výziev územného a regionálneho rozvoja, politík zameraných na podporu sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti vrátane cezhraničnej spolupráce, tvorby a vykonávania regionálnej politiky a organizovania stratégií územného rozvoja, ako aj v otázkach partnerstva, postupov a metód plánovania a hodnotenia, regionálnych inovácií a politík inteligentnej špecializácie.

3.    Zmluvné strany sa zaväzujú posilniť a rozšíriť, kedykoľvek to bude možné, dynamiku a možnosti spolupráce medzi regiónmi Európskej únie a regiónmi Čile prostredníctvom navrhovania a realizácie spoločných programov a projektov zameraných okrem iného na rozvoj regionálneho a územného rozvoja.

4.    Zmluvné strany sa budú usilovať o výmenu skúseností a osvedčených postupov v oblasti vzájomných vzťahov medzi decentralizáciou a vykonávaním regionálnej politiky.

ČLÁNOK 7.3

Medziinštitucionálna spolupráca

1.    Zmluvné strany sa zaväzujú podporovať a uľahčovať užší dialóg a spoluprácu medzi príslušnými inštitúciami v ktorejkoľvek oblasti zahrnutej v tejto dohode. Na tento účel budú zmluvné strany podporovať kontakty medzi inštitúciami vlády Čile a verejným sektorom a inými príslušnými inštitúciami Čile s ich partnermi v Európskej únii s cieľom riešiť čo najširšiu spoluprácu medzi jednotlivými odvetviami, ktorá môže zahŕňať:

a)    predchádzanie korupcii a boj proti nej;

b)    organizačnú odbornú prípravu a podporu;

c)    technickú pomoc poskytovanú čilským inštitúciám zodpovedným za tvorbu, vykonávanie a hodnotenie verejných politík a za poskytovanie informácií týkajúcich sa týchto politík vrátane stretnutí pracovníkov inštitúcií Európskej únie s partnermi z Čile;

d)    pravidelnú výmenu informácií podľa potreby, a to aj prostredníctvom informačných komunikačných technológií, a rozvoj informačných sietí, pričom sa zabezpečí ochrana osobných údajov vo všetkých oblastiach, v ktorých sa vyžaduje výmena údajov;

e)    výmenu informácií a osvedčených postupov týkajúcich sa digitalizácie štátnych postupov súvisiacich s poskytovaním služieb občanom;

f)    prenos špecializovaných poznatkov;

g)    predbežné štúdie a spoločnú realizáciu projektov zahŕňajúcich primeraný finančný príspevok;

h)    vypracovanie akčných plánov vrátane kontaktných miest, harmonogramov a mechanizmov hodnotenia;

i)    príspevok k vytváraniu kapacít, kompetencií a zručností v oblasti verejných inovácií.

2.    Zmluvné strany môžu po vzájomnej dohode pridať k oblastiam činnosti uvedeným v odseku 1 ďalšie oblasti činnosti.

(1)    V rozsahu, v akom sa na záležitosti, na ktoré sa vzťahuje tento článok, vzťahuje aj kapitola 14 sa spolupráca uvedená v tomto článku bude vykonávať podľa uvedenej kapitoly.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli5. 7. 2023

COM(2023) 432 final

PRÍLOHA

k

návrhu ROZHODNUTIA RADY

o uzavretí Rozšírenej rámcovej dohody medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Čilskou republikou na strane druhej v mene Európskej únie

ČASŤ III

OBCHOD A ZÁLEŽITOSTI SÚVISIACE S OBCHODOM

KAPITOLA 8

VŠEOBECNÉ A INŠTITUCIONÁLNE USTANOVENIA

ODDIEL A

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

ČLÁNOK 8.1

Vytvorenie zóny voľného obchodu

Zmluvné strany týmto vytvárajú zónu voľného obchodu v súlade s článkom XXIV dohody GATT z roku 1994 a s článkom V dohody GATS.

ČLÁNOK 8.2

Ciele

Cieľom tejto časti dohody je:

a)    rozšírenie a diverzifikácia obchodu s tovarom v súlade s článkom XXIV dohody GATT z roku 1994 medzi zmluvnými stranami prostredníctvom zníženia alebo odstránenia colných a necolných prekážok obchodu;

b)    uľahčenie obchodu s tovarom, najmä prostredníctvom ustanovení týkajúcich sa uľahčenia v oblasti ciel a obchodu, noriem, technických predpisov, postupov posudzovania zhody a sanitárnych a rastlinolekárskych opatrení, a to pri zachovaní práva každej zmluvnej strany na reguláciu v záujme plnenia cieľov verejnej politiky;

c)    liberalizácia obchodu so službami, a to v súlade s článkom V dohody GATS;

d)    vytvorenie hospodárskeho prostredia, ktoré napomáha k zvýšeným investičným tokom, zlepšenie podmienok usadenia sa na základe zásady nediskriminácie pri súčasnom zachovaní práva každej zmluvnej strany prijímať a presadzovať opatrenia potrebné na sledovanie legitímnych cieľov politiky;

e)    uľahčenie obchodu a investícií medzi zmluvnými stranami, a to aj prostredníctvom voľného prevodu bežných platieb a pohybu kapitálu;

f)    rozvoj prostredia priaznivého pre investície poskytnutím transparentných, stabilných a predvídateľných pravidiel, ktoré zaručia spravodlivé zaobchádzanie s investormi, a vytvorenie súdneho systému, ktorý zabezpečí účinné, spravodlivé a predvídateľné riešenie sporov medzi investorom a štátom;

g)    efektívne a recipročné otvorenie trhov verejného obstarávania zmluvných strán;

h)    podpora inovácie a tvorivosti zabezpečením primeranej a účinnej ochrany práv duševného vlastníctva v súlade s medzinárodnými záväzkami uplatniteľnými medzi zmluvnými stranami;

i)    podpora podmienok podporujúcich nenarušenú hospodársku súťaž, najmä pokiaľ ide o obchod a investície medzi zmluvnými stranami;

j)    rozvoj medzinárodného obchodu spôsobom, ktorý prispieva k udržateľnému rozvoju v jeho hospodárskom, sociálnom a environmentálnom rozmere, a

k)    vytvorenie účinného, spravodlivého a predvídateľného mechanizmu na urovnávanie sporov týkajúcich sa výkladu a uplatňovania tejto časti dohody.

ČLÁNOK 8.3

Všeobecne platné vymedzenie pojmov

Na účely tejto časti dohody, príloh 9, 10-A až 10-E, 13-A až 13-H, 15-A, 15-B, 16-A, 16-B, 16-C, 17-A až 17-I, 19-A, 19-B, 19-C, 21-A, 21-B, 25, 28-A, 28-B, 29, 32-A, 32-B, 32-C, 38-A a 38-B a protokolov k tejto dohode:

a)    „dohoda o poľnohospodárstve“ je Dohoda o poľnohospodárstve v prílohe 1A k Dohode o založení WTO;

b)    „antidumpingová dohoda“ je Dohoda o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode v prílohe 1A k Dohode o založení WTO;

c)    „clo“ je akékoľvek clo alebo poplatky akéhokoľvek druhu uložené na dovoz tovaru alebo v súvislosti s ním, okrem:

i)    akýchkoľvek poplatkov zodpovedajúcich vnútroštátnej dani uloženej v súlade s článkom 9.4 tejto dohody;

ii)    akéhokoľvek antidumpingového, osobitného ochranného, vyrovnávacieho alebo ochranného cla uplatňovaného v súlade s dohodou GATT z roku 1994, antidumpingovou dohodou, dohodou o poľnohospodárstve, dohodou SCM a dohodou o ochranných opatreniach a

iii)    akýchkoľvek poplatkov a iných platieb uložených na dovoz alebo v súvislosti s dovozom, ktoré sú obmedzené do výšky približných nákladov na poskytnuté služby;

d)    „CPC“ je provizórna ústredná klasifikácia produkcie (Statistical Papers, séria M, č. 77, Odbor medzinárodných hospodárskych a sociálnych záležitostí Štatistickej komisie Organizácie Spojených národov, New York, 1991);

e)    „dni“ sú kalendárne dni vrátane víkendov a sviatkov;

f)    „existujúci“ je účinný v deň nadobudnutia platnosti tejto dohody;

g)    „dohoda GATS“ je Všeobecná dohoda o obchode so službami v prílohe 1B k Dohode o založení WTO;

h)    „dohoda GATT z roku 1994“ je Všeobecná dohoda o clách a obchode 1994 v prílohe 1A k Dohode o založení WTO;

i)    „tovar zmluvnej strany“ je domáci tovar v zmysle dohody GATT z roku 1994 a zahŕňa pôvodný tovar tejto zmluvnej strany;

j)    „harmonizovaný systém“ alebo „HS“ je harmonizovaný systém opisu a číselného označovania tovaru vrátane všeobecných pravidiel na jeho výklad, poznámok k triedam, poznámok ku kapitolám a poznámok k podpoložkám, vypracovaný Svetovou colnou organizáciou;

k)    „položka“ sú prvé štyri číslice v čísle nomenklatúrneho zatriedenia v rámci harmonizovaného systému;

l)    „právnická osoba“ je akýkoľvek právny subjekt riadne založený alebo inak organizovaný podľa uplatniteľného práva na ziskové alebo iné účely v súkromnom alebo štátnom vlastníctve vrátane akejkoľvek korporácie, trustu, verejnej obchodnej spoločnosti, spoločného podniku, spoločnosti s jediným spoločníkom alebo združenia;

m)    „opatrenie“ je akékoľvek opatrenie vo forme zákona, iného právneho predpisu, pravidla, postupu, rozhodnutia, správneho opatrenia, požiadavky, praktiky alebo v akejkoľvek inej forme;

n)    „opatrenie zmluvnej strany“ je akékoľvek opatrenie prijaté alebo zachovávané: 1

i)    vládami a orgánmi na všetkých úrovniach;

ii)    mimovládnymi subjektmi pri výkone právomocí delegovaných na ne vládami alebo orgánmi na všetkých úrovniach 2 alebo

iii)    akýmkoľvek subjektom, ktorý v skutočnosti koná na základe pokynov alebo pod vedením alebo kontrolou zmluvnej strany, pokiaľ ide o dané opatrenie 3 ;

o)    „fyzická osoba“ je:

i)    v prípade zmluvnej strany EÚ je to štátny príslušník členského štátu podľa práva daného štátu 4 , a

ii)    v prípade Čile štátny príslušník Čile podľa jeho práva;

p)    „pôvodný tovar“ je tovar spĺňajúci podmienky podľa pravidiel pôvodu stanovených v kapitole 10;

q)    „osoba“ je fyzická osoba alebo právnická osoba;

r)    „osobné údaje“ sú všetky informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby;

s)    „dohoda o ochranných opatreniach“ je Dohoda o ochranných opatreniach v prílohe 1A k Dohode o založení WTO;

t)    „sanitárne alebo fytosanitárne opatrenie“ je akékoľvek opatrenie uvedené v odseku 1 prílohy A k dohode SPS;

u)    „dohoda SCM“ je Dohoda o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach v prílohe 1A k Dohode o založení WTO;

v)    „dohoda SPS“ je Dohoda o uplatňovaní sanitárnych a fytosanitárnych opatrení v prílohe 1A k Dohode o založení WTO;

w)    „dohoda TBT“ je Dohoda o technických prekážkach obchodu v prílohe 1 k Dohode o založení WTO;

x)    „dohoda TRIPS“ je Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva v prílohe 1C k Dohode o založení WTO; a

y)    „Dohoda o založení WTO“ je Dohoda o založení Svetovej obchodnej organizácie podpísaná 15. apríla 1994 v Marrákeši.

ČLÁNOK 8.4

Vzťah k Dohode o založení WTO a iným existujúcim dohodám 
patriacim do rozsahu pôsobnosti tejto časti dohody

1.    Zmluvné strany si potvrdzujú svoje vzájomné práva a povinnosti, ktoré im vyplývajú z Dohody o založení WTO a iných existujúcich dohôd, ktorých sú zmluvnými stranami, a ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto časti dohody.

2.    Žiadne z ustanovení tejto dohody nemožno vykladať tak, že sa ním zmluvným stranám ukladá povinnosť konať spôsobom, ktorý by bol v rozpore s ich záväzkami vyplývajúcimi z Dohody o založení WTO.

3.    V prípade rozporu medzi ustanoveniami tejto dohody a akejkoľvek inej existujúcej dohody okrem Dohody o založení WTO, na ktorej sa obe zmluvné strany zúčastňujú a ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti tejto časti dohody, uskutočnia zmluvné strany bezodkladné konzultácie s cieľom nájsť vzájomne uspokojivé riešenie.

ODDIEL B

INŠTITUCIONÁLNE USTANOVENIA

ČLÁNOK 8.5

Osobitné funkcie Spoločného výboru pôsobiaceho v zložení pre otázky obchodu

1.    Ak sa Spoločná rada zriadená podľa článku 40.1 zaoberá otázkami súvisiacimi s touto časťou dohody, 5 môže:

a)    prijímať rozhodnutia s cieľom zmeniť:

i)    zoznamy colných sadzieb v dodatkoch 9-1 a 9-2 na urýchlenie odstraňovania ciel;

ii)    kapitolu 10 a prílohy 10-A až 10-E;

iii)    prílohy 13-F a 13-G a dodatok 13-E-1;

iv)    prílohy 16-A, 16-D, 16-E a odsek 1 prílohy 16-B;

v)    prílohu 21-B;

vi)    prílohu 29;

vii)    vymedzenie pojmu „subvencia“ v článku 31.2 ods. 1, pokiaľ ide o podniky dodávajúce služby, s cieľom začleniť výsledok budúcich diskusií v rámci WTO alebo súvisiacich viacstranných fór týkajúcich sa uvedenej záležitosti;

viii)    prílohu 32-A, pokiaľ ide o odkazy na právne predpisy uplatniteľné v zmluvných stranách;

ix)    prílohu 32-B, pokiaľ ide o kritériá, ktoré sa majú zahrnúť do námietkového konania;

x)    prílohu 32-C, pokiaľ ide o zemepisné označenia;

xi)    prílohy 38-A a 38-B; a

xii)    akékoľvek iné ustanovenie, prílohu, doplnok alebo protokol, ktorých zmena je stanovená v tejto časti dohody;

b)    prijímať rozhodnutia o výklade ustanovení tejto časti dohody, ktoré sú záväzné pre zmluvné strany a všetky subjekty zriadené podľa tejto časti tejto dohody a pre panely uvedené v kapitolách 33 a 38;

c)    zriadiť ďalšie podvýbory a iné subjekty zodpovedné za záležitosti patriace do rozsahu pôsobnosti tejto časti dohody podľa článku 40.3 ods. 3; a

d)    ak to považuje za vhodné, prijať rokovací poriadok podvýborov a iných subjektov zriadených podľa článku 8.8 a písmena c) tohto odseku.

2.    Program zasadnutia Spoločnej rady pôsobiacej v zložení pre otázky obchodu stanovia koordinátori pre túto časť dohody podľa článku 8.7 ods. 2.

ČLÁNOK 8.6

Osobitné funkcie Spoločného výboru pôsobiaceho v zložení pre otázky obchodu

1.    Ak sa Spoločný výbor zriadený podľa článku 40.2 zaoberá otázkami súvisiacimi s touto časťou dohody, 6 tak:

a)    pomáha Spoločnému výboru pri výkone jeho funkcií týkajúcich sa obchodných a investičných záležitostí;

b)    je zodpovedný za riadne vykonávanie tejto časti dohody; v tejto súvislosti a bez toho, aby boli dotknuté práva stanovené v kapitole 38, môže zmluvná strana predložiť na prerokovanie v Spoločnom výbore akúkoľvek otázku týkajúcu sa uplatňovania alebo výkladu tejto časti dohody;

c)    podľa potreby dohliada na ďalšie rozpracovanie ustanovení tejto časti dohody a vyhodnocuje výsledky dosiahnuté jej uplatňovaním;

d)    hľadá vhodné spôsoby prevencie a riešenia problémov, ktoré by inak mohli vzniknúť v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje táto časť dohody;

e)    dohliada na prácu všetkých podvýborov zriadených podľa článku 8.8 a podvýborov zriadených podľa článku 40.3 ods. 3 plniacich úlohy konkrétne sa týkajúce časti III tejto dohody a

f)    skúma všetky účinky pristúpenia nového členského štátu k Európskej únii na túto časť dohody.

2.    Spoločný výbor pôsobiaci v zložení pre otázky obchodu môže:

a)    zriadiť ďalšie podvýbory a iné subjekty zodpovedné za záležitosti patriace do rozsahu pôsobnosti tejto časti dohody podľa článku 40.3 ods. 3;

b)    prijímať rozhodnutia o zmene tejto časti dohody podľa článku 8.5 ods. 1 písm. a) a vydávať výklady uvedené v článku 8.5 ods. 1 písm. b) medzi zasadnutiami Spoločnej rady, ak Spoločná rada nemôže zasadnúť alebo ak je v tejto dohode stanovené inak; a

c)    prijať rokovací poriadok podvýborov a iných subjektov, ak to považuje za vhodné, a to podľa článku 8.8 a písmena a) tohto odseku.

3.    Program zasadnutia Spoločného výboru pôsobiaceho v zložení pre otázky obchodu stanovia koordinátori pre túto časť dohody podľa článku 8.7 ods. 2.

ČLÁNOK 8.7

Koordinátori pre túto časť dohody

1.    Každá zmluvná strana vymenuje do 60 dní odo dňa nadobudnutia platnosti tejto dohody koordinátora pre túto časť dohody a oznámi druhej zmluvnej strane kontaktné údaje tohto koordinátora.

2.    Koordinátori spoločne vypracujú program a vykonajú všetky ostatné potrebné prípravy na zasadnutia Spoločnej rady, Spoločného výboru a podvýborov a iných subjektov zriadených podľa článku 8.8, resp. zriadených podľa článku 40.3 ods. 3, ktoré plnia úlohy konkrétne sa týkajúce časti III tejto dohody Koordinátori podľa potreby vypracúvajú opatrenia v nadväznosti na rozhodnutia Spoločnej rady a Spoločného výboru pôsobiacich v zložení pre otázky obchodu a na rozhodnutia podvýborov v prípadoch stanovených v článkoch 17.39 a 25.20.

ČLÁNOK 8.8

Podvýbory a iné subjekty špecifické pre túto časť dohody

1.    Zmluvné strany týmto zriaďujú tieto podvýbory:

a)    Podvýbor pre boj proti korupcii v oblasti obchodu a investícií;

b)    Podvýbor pre uľahčenie v oblasti ciel a obchodu a pre pravidlá pôvodu;

c)    Podvýbor pre finančné služby;

d)    Podvýbor pre duševné vlastníctvo;

e)    Podvýbor pre verejné obstarávanie;

f)    Podvýbor pre sanitárne a rastlinolekárske opatrenia;

g)    Podvýbor pre služby a investície;

h)    Podvýbor pre udržateľné potravinové systémy;

i)    Podvýbor pre technické prekážky obchodu;

j)    Podvýbor pre obchod s tovarom, a

k)    Podvýbor pre obchod a udržateľný rozvoj.

2.    Program zasadnutia podvýborov a iných subjektov zodpovedných za záležitosti, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto časti dohody, určia koordinátori pre túto časť dohody podľa článku 8.7 ods. 2.

KAPITOLA 9

OBCHOD S TOVAROM

ČLÁNOK 9.1

Cieľ

Zmluvné strany postupne a vzájomne liberalizujú obchod s tovarom v súlade s touto časťou dohody.

ČLÁNOK 9.2

Rozsah pôsobnosti

Pokiaľ sa v tejto časti dohody nestanovuje inak, táto kapitola sa vzťahuje na obchod s tovarom zmluvnej strany.

ČLÁNOK 9.3

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto kapitoly a prílohy 9:

a)    „dohoda o dovoznom licenčnom konaní“ je Dohoda o dovoznom licenčnom konaní v prílohe 1A k Dohode o založení WTO;

b)    „konzulárna transakcia“ je postup na získanie konzulárnej faktúry alebo konzulárneho víza od konzula dovážajúcej zmluvnej strany na území vyvážajúcej zmluvnej strany alebo na území tretej strany k obchodnej faktúre, osvedčeniu o pôvode, zoznamu tovaru, vývoznému vyhláseniu odosielateľa alebo k akýmkoľvek iným colným dokladom súvisiacim s dovozom tovaru;

c)    „dohoda o colnej hodnote“ je Dohoda o uplatňovaní článku VII dohody GATT z roku 1994 v prílohe 1A k Dohode o založení WTO;

d)    „vývozné licenčné konanie“ je administratívny postup, pri ktorom sa vyžaduje predloženie žiadosti alebo iných dokumentov, iných než sa zvyčajne vyžadujú na účely colného konania, príslušnému správnemu orgánu alebo orgánom ako predbežná podmienka vývozu z územia vyvážajúcej zmluvnej strany;

e)    „dovozné licenčné konanie“ je administratívny postup, pri ktorom sa vyžaduje predloženie žiadosti alebo iných dokumentov, iných než sa zvyčajne vyžadujú na účely colného konania, príslušnému správnemu orgánu alebo orgánom ako predbežná podmienka dovozu na územie dovážajúcej zmluvnej strany;

f)    „repasovaný tovar“ je tovar zatriedený do kapitol 84 až 90 alebo do položky 94.02 HS s výnimkou tovaru zatriedeného do položiek 84.18, 85.09, 85.10, 85.16 a 87.03 alebo podpoložiek 8414.51, 8450.11, 8450.12, 8508.1 a 8517.11 HS, ktorý:

i)    úplne alebo čiastočne pozostáva z dielov získaných z tovaru, ktorý bol použitý;

ii)    má podobné výkonnostné a pracovné podmienky v porovnaní s náhradným tovarom v novom stave a

iii)    na ktorý sa dáva rovnaká záruka ako na náhradný tovar v novom stave;

g)    „oprava“ je akákoľvek spracovateľská operácia, ktorá sa realizuje na tovare s cieľom odstrániť prevádzkové chyby alebo materiálne poškodenie a ktorá je potrebná na obnovenie pôvodnej funkcie tovaru alebo zabezpečenie súladu s technickými požiadavkami na jeho používanie, bez ktorých by tovar nemohol byť ďalej používaný obvyklým spôsobom na účely, na ktoré bol určený; oprava tovaru zahŕňa obnovu a údržbu, nezahŕňa však žiadnu operáciu ani proces, ktoré:

i)    ničia základné charakteristiky tovaru alebo vytvárajú nový alebo komerčne iný tovar;

ii)    transformujú nedokončený tovar na hotový tovar alebo

iii)    sa používajú na zlepšenie alebo modernizáciu technických vlastností tovaru;

h)    „kategória postupného znižovania“ je lehota na odstránenie ciel v rozpätí od nula do siedmich rokov, po uplynutí ktorej je tovar oslobodený od cla, pokiaľ nie je v zoznamoch v prílohe 9 stanovené inak.

ČLÁNOK 9.4

Národné zaobchádzanie v oblasti vnútroštátneho zdaňovania a regulácie

Každá zmluvná strana poskytne národné zaobchádzanie tovaru druhej zmluvnej strany v súlade s článkom III dohody GATT z roku 1994 a poznámkami a doplňujúcimi ustanoveniami k uvedenému článku. Na tento účel sa článok III dohody GATT 1994 a poznámky a doplňujúce ustanovenia k uvedenému článku začleňujú mutatis mutandis do tejto dohody a stávajú sa jej súčasťou.

ČLÁNOK 9.5

Odstránenie alebo zníženie ciel

1.    Pokiaľ nie je v tejto dohode stanovené inak, každá zmluvná strana zníži alebo odstráni clo na tovar s pôvodom v druhej zmluvnej strane v súlade so svojou listinou v prílohe 9.

2.    Na účely odseku 1 je základnou sadzbou cla sadzba stanovená pre každý tovar na listinách v prílohe 9.

3.    Ak zmluvná strana zníži svoju colnú sadzbu uplatňovanú podľa doložky najvyšších výhod (ďalej len „sadzba podľa DNV“), na znížené sadzby sa uplatňuje listina tejto zmluvnej strany v prílohe 9. Ak zmluvná strana vo vzťahu ku konkrétnej colnej položke zníži svoju uplatňovanú sadzbu podľa DNV na úroveň nižšiu ako základná sadzba, táto zmluvná strana vypočíta preferenčnú uplatniteľnú sadzbu, ktorou sa zavádza zníženie cla na zníženú sadzbu uplatňovanú podľa DNV, pričom zachová relatívne preferenčné rozpätie pre túto konkrétnu colnú položku tak dlho, kým je uplatňovaná sadzba podľa DNV nižšia ako základná sadzba. Relatívne preferenčné rozpätie pre ktorúkoľvek colnú položku v každom období postupného znižovania zodpovedá rozdielu medzi základnou sadzbou stanovenou na listine v prílohe 9 danej zmluvnej strany a sadzbou cla uplatňovanou pre túto colnú položku v súlade s danou listinou, vydelenému touto základnou sadzbou a vyjadrenému v percentách.

4.    Zmluvné strany na žiadosť jednej z nich uskutočnia vzájomné konzultácie s cieľom zvážiť urýchlenie zníženia alebo odstránenia ciel stanovených v zoznamoch v prílohe 9. Spoločná rada môže s ohľadom na tieto konzultácie prijať rozhodnutie o zmene prílohy 9 s cieľom urýchliť dané zníženie alebo odstránenie ciel.

ČLÁNOK 9.6

Zachovanie existujúceho stavu

1.    Pokiaľ nie je v tejto časti dohody stanovené inak, zmluvná strana nezvýši žiadne clo, ktoré je stanovené ako základná sadzba v prílohe 9, ani neprijme žiadne nové clo na tovar s pôvodom v druhej zmluvnej strane.

2.    V záujme väčšej istoty treba uviesť, že zmluvná strana môže zvýšiť clo na úroveň stanovenú v prílohe 9 počas príslušného obdobia postupného znižovania v nadväznosti na jednostranné zníženie.

ČLÁNOK 9.7

Vývozné clá, dane a iné platby

1.    Zmluvná strana nezavedie ani nezachová žiadne clo, daň alebo iný poplatok akéhokoľvek druhu uložené na vývoz tovaru na územie druhej zmluvnej strany alebo v súvislosti s týmto vývozom ani žiadnu vnútroštátnu daň alebo iný vnútroštátny poplatok v súvislosti s tovarom vyvezeným na územie druhej zmluvnej strany, ktorý prevyšuje dane alebo poplatky, ktoré by sa vzťahovali na podobný tovar určený na domácu spotrebu.

2.    Žiadne z ustanovení tohto článku nebráni zmluvnej strane, aby uložila na vývoz tovaru poplatok alebo platbu, ktoré sú povolené podľa článku 9.8.

ČLÁNOK 9.8

Poplatky a formality

1.    Poplatky a iné platby uložené zmluvnou stranou na dovoz alebo vývoz tovaru druhej zmluvnej strany alebo v súvislosti s takým dovozom a vývozom sa obmedzujú na výšku približných nákladov za poskytované služby a nepredstavujú nepriamu ochranu domáceho tovaru ani zdaňovanie dovozu alebo vývozu na fiškálne účely.

2.    Zmluvná strana nevyberá poplatky ani iné platby za dovoz alebo vývoz či v súvislosti s dovozom alebo vývozom na základe ad valorem.

3.    Každá zmluvná strana môže uložiť poplatky alebo vyžadovať náhradu nákladov iba v prípade poskytnutia konkrétnych služieb, vrátane týchto služieb:

a)    prítomnosť colníkov, ak sa vyžaduje, mimo úradných hodín alebo v iných priestoroch, ako sú priestory colných orgánov;

b)    analýzy alebo znalecké posudky tovaru a poštovné poplatky za vrátenie tovaru žiadateľovi, najmä v súvislosti s rozhodnutiami týkajúcimi sa záväzných informácií alebo v súvislosti s poskytnutím informácií týkajúcich sa uplatňovania colných predpisov;

c)    prehliadka alebo odber vzoriek tovaru na účely overovania alebo zničenia tovaru, ak sa s nimi spájajú iné náklady ako náklady vyplývajúce z činnosti colníkov, alebo

d)    výnimočné kontrolné opatrenia, ak sú potrebné vzhľadom na povahu tovaru alebo možné riziko.

4.    Každá zmluvná strana bezodkladne uverejní všetky poplatky a platby, ktoré ukladá v súvislosti s dovozom alebo vývozom, a to tak, aby sa s nimi mohli verejné správy, obchodníci a iné zainteresované strany oboznámiť.

5.    Zmluvná strana v súvislosti s dovozom akéhokoľvek tovaru druhej zmluvnej strany nevyžaduje konzulárne transakcie ani súvisiace poplatky a platby.

ČLÁNOK 9.9

Opravený tovar

1.    Zmluvná strana neuplatňuje clo na tovar bez ohľadu na jeho pôvod, keď znovu vstúpi na jej colné územie po tom, ako bol tento tovar dočasne vyvezený z jej colného územia na colné územie druhej zmluvnej strany na účely opravy.

2.    Odsek 1 sa nevzťahuje na tovar dovážaný na kauciu, do zón voľného obchodu alebo zón s podobným právnym postavením, ktorý sa potom vyváža na opravu a nie je spätne dovezený na kauciu, do zón voľného obchodu alebo zón s podobným právnym postavením.

3.    Zmluvná strana neuplatňuje clo na tovar bez ohľadu na jeho pôvod, ktorý je dočasne dovezený z colného územia druhej zmluvnej strany na účely opravy. 7

ČLÁNOK 9.10

Repasovaný tovar

1.    Pokiaľ nie je v tejto časti dohody stanovené inak, zmluvná strana nebude s repasovaným tovarom druhej zmluvnej strany zaobchádzať menej priaznivo, ako by zaobchádzala s podobným tovarom v novom stave.

2.    V záujme väčšej istoty treba uviesť, že článok 9.11 sa uplatňuje na zákazy alebo obmedzenia dovozu a vývozu repasovaného tovaru. Ak zmluvná strana prijme alebo zachováva zákazy alebo obmedzenia dovozu a vývozu použitého tovaru, tieto opatrenia neuplatní na repasovaný tovar.

3.    Zmluvná strana môže vyžadovať, aby bol repasovaný tovar označený ako repasovaný tovar v prípade jeho distribúcie alebo predaja na jej území a aby takýto tovar spĺňal všetky platné technické požiadavky, ktoré sa uplatňujú na podobný tovar v novom stave.

ČLÁNOK 9.11

Obmedzenia dovozu a vývozu

Článok XI dohody GATT z roku 1994 a poznámky a doplňujúce ustanovenia k uvedenému článku sa začleňujú mutatis mutandis do tejto časti dohody a stávajú sa jej súčasťou. Zmluvná strana v súlade s tým neprijme ani nezachová žiadny zákaz ani obmedzenie, pokiaľ ide o dovoz akéhokoľvek tovaru druhej zmluvnej strany alebo o vývoz alebo predaj na vývoz akéhokoľvek tovaru určeného pre územie druhej zmluvnej strany, okrem prípadov, keď je to v súlade s článkom XI dohody GATT z roku 1994 vrátane poznámok a doplňujúcich ustanovení k uvedenému článku.

ČLÁNOK 9.12

Označovanie pôvodu

Ak Čile uplatní povinné požiadavky na označovanie krajiny pôvodu na tovar zmluvnej strany EÚ, Spoločný výbor môže rozhodnúť, že tovar s označením „Made in EU“ alebo s podobným označením v miestnom jazyku spĺňa takéto požiadavky pri dovoze do Čile. Týmto článkom nie je dotknuté právo žiadnej zmluvnej strany špecifikovať druh výrobkov, v prípade ktorých sú požiadavky na označovanie krajiny pôvodu povinné. Kapitola 10 sa nevzťahuje na tento článok.

ČLÁNOK 9.13

Dovozné licenčné konania

1.    Každá zmluvná strana zabezpečí, aby sa všetky dovozné licenčné konania vzťahujúce sa na obchod s tovarom medzi zmluvnými stranami uplatňovali neutrálne a aby sa spravovali spravodlivým, nestranným, nediskriminačným a transparentným spôsobom.

2.    Zmluvná strana prijme alebo zachová dovozné licenčné konania ako podmienku dovozu na svoje územie z územia druhej zmluvnej strany len v prípade, že na dosiahnutie administratívneho účelu nie sú primerane k dispozícii iné vhodné postupy.

3.    Zmluvná strana neprijme ani nebude uplatňovať žiadne neautomatické dovozné licenčné konanie ako podmienku dovozu na svoje územie z územia druhej zmluvnej strany, pokiaľ to nie je potrebné na vykonanie opatrenia, ktoré je v súlade s touto časťou dohody. Zmluvná strana, ktorá prijíma takéto neautomatické dovozné licenčné konanie, druhej zmluvnej strane jasne uvedie opatrenie, ktoré sa prostredníctvom daného konania vykonáva.

4.    Každá zmluvná strana prijme a bude spravovať všetky dovozné licenčné konania v súlade s článkami 1, 2 a 3 dohody o dovoznom licenčnom konaní. Na tento účel sa články 1, 2 a 3 uvedenej dohody mutatis mutandis začleňujú do tejto dohody a stávajú sa jej súčasťou.

5.    Zmluvná strana, ktorá prijme nové dovozné licenčné konania alebo zmení platné dovozné licenčné konania, zašle druhej zmluvnej strane oznámenie do 60 dní od dátumu uverejnenia takýchto nových dovozných licenčných konaní alebo zmien platných dovozných licenčných konaní. Oznámenie zahŕňa informácie uvedené v odseku 3 tohto článku a v článku 5 ods. 2 dohody o dovoznom licenčnom konaní. Toto ustanovenie sa bude považovať za splnené zmluvnou stranou, ak táto zmluvná strana oznámila príslušné nové dovozné licenčné konanie alebo akékoľvek zmeny platných dovozných licenčných konaní Výboru pre dovozné licencie zriadenému v súlade s článkom 4 dohody o dovoznom licenčnom konaní vrátane informácií uvedených v článku 5 ods. 2 uvedenej dohody.

6.    Na žiadosť jednej zmluvnej strany druhá zmluvná strana bezodkladne poskytne všetky relevantné informácie vrátane informácií uvedených v článku 5 ods. 2 dohody o dovoznom licenčnom konaní týkajúce sa akéhokoľvek dovozného licenčného konania, ktoré má v úmysle prijať, ktoré už prijala alebo ktoré zachováva, alebo akejkoľvek zmeny platných dovozných licenčných konaní.

ČLÁNOK 9.14

Vývozné licenčné konania

1.    Každá zmluvná strana uverejní každé nové vývozné licenčné konanie alebo každú zmenu v existujúcom vývoznom licenčnom konaní takým spôsobom, ktorý umožní vládam, obchodníkom a ďalším zainteresovaným stranám oboznámiť sa s nimi. Takéto uverejnenie sa uskutoční, ak je to možné, 30 dní pred nadobudnutím účinnosti daného konania alebo zmeny a v každom prípade najneskôr v deň nadobudnutia účinnosti takéhoto konania alebo zmeny.

2.    Každá zmluvná strana zabezpečí, aby uverejnenie vývozných licenčných konaní obsahovalo tieto informácie:

a)    znenia svojich vývozných licenčných konaní alebo akýchkoľvek zmien, ktoré v týchto konaniach vykoná;

b)    tovar, ktorý podlieha každému vývoznému licenčnému konaniu;

c)    za každé vývozné licenčné konanie opis postupu na podanie žiadosti o vývoznú licenciu a všetky kritériá, ktoré musí žiadateľ spĺňať, aby bol oprávnený požiadať o vývoznú licenciu, ako je napríklad držba povolenia na činnosť, zriadenie alebo udržanie investície alebo fungovanie prostredníctvom konkrétnej formy usadenia sa na území zmluvnej strany;

d)    jedno alebo viac kontaktných miest, kde môžu zainteresované osoby získať ďalšie informácie o podmienkach získania vývoznej licencie;

e)    správny orgán alebo orgány, ktorým sa musí predložiť žiadosť alebo iné relevantné dokumenty;

f)    opis akéhokoľvek opatrenia alebo opatrení, ktoré sa majú vývozným licenčným konaním vykonať;

g)    obdobie, počas ktorého bude platiť každé vývozné licenčné konanie, pokiaľ konanie nezostane v platnosti, pokým nebude vzaté späť alebo revidované v novom vydaní;

h)    ak chce zmluvná strana využívať vývozné licenčné konanie na uplatňovanie vývoznej kvóty, celkovú výšku, prípadne hodnotu kvóty a dátum začatia a skončenia udelenia kvóty a

i)    všetky oslobodenia alebo výnimky, ktoré nahrádzajú požiadavku na získanie vývoznej licencie, informácie o spôsobe, ako požiadať o tieto oslobodenia alebo výnimky, alebo ako ich využívať, a kritériá na ich udelenie.

3.    Do 30 dní odo dňa nadobudnutia platnosti tejto dohody každá zmluvná strana informuje druhú zmluvnú stranu o svojich platných vývozných licenčných konaniach. Zmluvná strana, ktorá prijme nové vývozné licenčné konania alebo zmení platné vývozné licenčné konania, zašle druhej zmluvnej strane oznámenie do 60 dní od dátumu uverejnenia týchto nových vývozných licenčných konaní alebo zmien platných vývozných licenčných konaní. Oznámenie zahŕňa odkaz na zdroj či zdroje, kde sú uverejnené informácie požadované podľa odseku 2, a prípadne obsahuje aj adresu príslušného vládneho internetového webového sídla alebo webových sídiel.

4.    V záujme väčšej istoty treba uviesť, že žiadnym ustanovením uvedeným v tomto článku sa od zmluvnej strany nevyžaduje, aby udelila vývoznú licenciu, ani sa zmluvnej strane nebráni vo vykonávaní jej povinností alebo záväzkov podľa rezolúcií Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov alebo podľa mnohostranných režimov nešírenia zbraní a mechanizmov kontroly vývozu.

Článok 9.15

Určovanie colnej hodnoty

Každá zmluvná strana určí colnú hodnotu tovaru druhej zmluvnej strany dovážaného na jej územie v súlade s článkom VII dohody GATT z roku 1994 a dohodou o colnej hodnote. Na tento účel sa článok VII dohody GATT z roku 1994 vrátane poznámok a doplňujúcich ustanovení k uvedenému článku, ako aj články 1 až 17 dohody o colnej hodnote vrátane jej vysvetľujúcich poznámok začleňujú mutatis mutandis do tejto dohody a stávajú sa jej súčasťou.

Článok 9.16

Využívanie preferencií

1.    Na účely monitorovania fungovania tejto časti dohody a výpočtu mier využívania preferencií si zmluvné strany každoročne vymieňajú štatistické údaje o dovoze za obdobie začínajúce sa jeden rok od nadobudnutia platnosti tejto dohody a končiace sa desať rokov od dokončenia odstraňovania ciel pre všetok tovar podľa zoznamov v prílohe 9. Pokiaľ Spoločný výbor nerozhodne inak, uvedené obdobie sa automaticky predĺži o päť rokov a Spoločný výbor môže následne rozhodnúť o jeho ďalšom predĺžení.

2.    Výmena štatistických údajov o dovoze uvedených v odseku 1 zahŕňa údaje týkajúce sa posledného dostupného roku vrátane hodnoty, prípadne objemu, a to na úrovni colných položiek pre dovozy tovaru z druhej zmluvnej strany, pri ktorých sa využíva preferenčné colné zaobchádzanie podľa tejto časti dohody, a pre dovoz tovaru, s ktorým sa nezaobchádza preferenčne.

Článok 9.17

Osobitné opatrenia týkajúce sa správy preferenčného zaobchádzania

1.    Zmluvné strany spolupracujú pri predchádzaní porušovaniu colných predpisov týkajúcich sa preferenčného zaobchádzania poskytnutého podľa tejto kapitoly, ich odhaľovaní a boji proti nim v súlade s ich povinnosťami podľa kapitoly 10 a Protokolu k tejto dohode o vzájomnej administratívnej pomoci v colných záležitostiach.

2.    Zmluvná strana môže v súlade s postupom stanoveným v odseku 3 dočasne pozastaviť príslušné preferenčné zaobchádzanie s dotknutým tovarom, ak táto zmluvná strana na základe objektívnych, presvedčivých a overiteľných informácií dospela k zisteniu, že druhá zmluvná strana sa dopustila rozsiahleho systematického porušovania colných predpisov s cieľom získať preferenčné zaobchádzanie poskytnuté podľa tejto kapitoly, a zistila:

a)    systematický nedostatok alebo nevhodnosť konania druhej zmluvnej strany pri overovaní statusu pôvodu tovaru a plnení ostatných požiadaviek Protokolu k tejto dohode o vzájomnej administratívnej pomoci v colných záležitostiach pri identifikovaní porušenia pravidiel pôvodu alebo pri predchádzaní takémuto porušovaniu;

b)    že druhá zmluvná strana systematicky odmieta vykonať následné overenie dôkazu o pôvode na žiadosť druhej zmluvnej strany alebo včas oznámiť jeho výsledky, prípadne neprimerane odďaľuje vykonanie takéhoto overenia alebo oznámenia, alebo

c)    že druhá zmluvná strana systematicky odmieta spolupracovať alebo pomáhať alebo že druhá zmluvná strana nespolupracuje ani nepomáha pri plnení jej záväzkov podľa Protokolu k tejto dohode o vzájomnej administratívnej pomoci v colných záležitostiach v súvislosti s preferenčným zaobchádzaním.

3.    Zmluvná strana, ktorá dospela k zisteniu uvedenému v odseku 2, ho bez zbytočného odkladu oznámi Spoločnému výboru a v rámci tohto výboru začne konzultácie s druhou zmluvnou stranou s cieľom dosiahnuť riešenie prijateľné pre obe zmluvné strany.

Ak sa zmluvné strany nedohodnú na vzájomne prijateľnom riešení do troch mesiacov od dátumu oznámenia, môže zmluvná strana, ktorá dospela k zisteniu, rozhodnúť o dočasnom pozastavení príslušného preferenčného zaobchádzania s dotknutým tovarom. Dočasné pozastavenie sa bez zbytočného odkladu oznámi Spoločnému výboru.

Dočasné pozastavenia sa uplatňujú len na obdobie potrebné na ochranu finančných záujmov dotknutej zmluvnej strany a nie dlhšie ako šesť mesiacov. Ak podmienky, ktoré boli príčinou pôvodného pozastavenia, pretrvávajú v čase uplynutia šesťmesačného obdobia, dotknutá zmluvná strana sa môže rozhodnúť obnoviť pozastavenie. Každé dočasné pozastavenie je predmetom pravidelných konzultácií v Spoločnom výbore.

4.    Každá zmluvná strana v súlade so svojimi internými postupmi uverejní oznámenia pre dovozcov v súvislosti s každým oznámením a rozhodnutím o dočasnom pozastavení podľa odseku 3.

Článok 9.18

Podvýbor pre obchod s tovarom

Podvýbor pre obchod s tovarom zriadený podľa článku 8.8 ods. 1:

a)    monitoruje vykonávanie a správu tejto kapitoly a prílohy 9;

b)    podporuje obchod s tovarom medzi zmluvnými stranami, a to aj prostredníctvom konzultácií o zlepšení colného zaobchádzania na účely prístupu na trh podľa článku 9.5 ods. 4 a podľa potreby o ďalších prípadných otázkach;

c)    poskytuje fórum na diskusiu a vyriešenie akýchkoľvek otázok súvisiacich s touto kapitolou;

d)    pohotovo rieši prekážky obchodu s tovarom medzi zmluvnými stranami, najmä tie, ktoré súvisia s uplatňovaním necolných opatrení, a v prípade potreby postúpi takéto záležitosti Spoločnému výboru na posúdenie;

e)    odporúča zmluvným stranám akúkoľvek zmenu alebo doplnenie tejto kapitoly;

f)    koordinuje výmenu údajov na účely využívania preferencií alebo akýchkoľvek iných informácií o obchode s tovarom medzi zmluvnými stranami, o ktorých môže rozhodnúť;

g)    preskúmava akékoľvek budúce zmeny harmonizovaného systému s cieľom zabezpečiť, aby sa nezmenili povinnosti každej zmluvnej strany vyplývajúce z tejto časti dohody, a vedie konzultácie s cieľom vyriešiť akýkoľvek súvisiaci konflikt;

h)    vykonáva funkcie stanovené v článku 15.17.

KAPITOLA 10

PRAVIDLÁ PÔVODU A POSTUPY STANOVENIA PÔVODU

ODDIEL A

PRAVIDLÁ PÔVODU

Článok 10.1

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto kapitoly a príloh 10-A až 10-E:

a)    „zatriedenie“ je zatriedenie výrobku alebo materiálu v rámci určitej kapitoly, položky alebo podpoložky harmonizovaného systému;

b)    „zásielka“ sú výrobky, ktoré buď súčasne zasiela jeden vývozca jednému príjemcovi, alebo sa na ne vzťahuje jednotný prepravný doklad, ktorý zahŕňa ich prepravu od vývozcu k príjemcovi, alebo, ak taký doklad chýba, jednotná faktúra;

c)    „colný orgán“ je/sú:

i)    v prípade Čile Národná colná správa a

ii)    v prípade zmluvnej strany EÚ útvary Európskej komisie zodpovedné za colné záležitosti a colné úrady a akékoľvek iné orgány členských štátov Európskej únie zodpovedné za uplatňovanie a presadzovanie colných predpisov;

d)    „vývozca“ je osoba usadená na území zmluvnej strany, ktorá v súlade so zákonmi a s inými právnymi predpismi tejto zmluvnej strany vyváža alebo vyrába pôvodný výrobok a vyhotovuje potvrdenie o pôvode;

e)    „identické výrobky“ sú výrobky, ktoré v každom smere zodpovedajú výrobkom opísaným v opise výrobku; opis výrobku v obchodnom doklade použitom na vyhotovenie potvrdenia o pôvode pre viacnásobné zásielky musí byť dostatočne presný na to, aby jasne identifikoval tento výrobok, ale aj identické výrobky, ktoré sa majú následne doviezť na základe tohto potvrdenia;

f)    „dovozca“ je osoba, ktorá dováža pôvodný výrobok a žiada preň preferenčné sadzobné zaobchádzanie;

g)    „materiál“ je akákoľvek látka, ktorá sa používa pri výrobe výrobku, vrátane všetkých zložiek, surovín, súčastí alebo častí;

h)    „výrobok“ je výsledok výroby, a to aj vtedy, ak je určený na neskoršie použitie ako materiál pri výrobe iného výrobku, a

i)    „výroba“ je každý druh opracovania alebo spracovania vrátane montáže.

Článok 10.2

Všeobecné požiadavky

1.    Na účely uplatňovania preferenčného sadzobného zaobchádzania jednej zmluvnej strany s pôvodným tovarom druhej zmluvnej strany v súlade s touto časťou dohody sa za výrobky s pôvodom v druhej zmluvnej strane, za predpokladu, že daný výrobok spĺňa všetky ostatné uplatniteľné požiadavky stanovené v tejto kapitole, považujú tieto výrobky:

a)    výrobky, ktoré sú úplne získané v danej zmluvnej strane, ako sa stanovuje v článku 10.4;

b)    výrobky, ktoré sa vyrábajú výlučne z materiálov s pôvodom v danej zmluvnej strane, a

c)    výrobky vyrobené v danej zmluvnej strane, ktoré obsahujú nepôvodné materiály, a to za predpokladu, že spĺňajú požiadavky stanovené v prílohe 10-B.

2.    Ak výrobok získal status pôvodu v súlade s odsekom 1, nepôvodné materiály použité pri výrobe tohto výrobku sa nepovažujú za nepôvodné, ak je tento výrobok začlenený ako materiál do iného výrobku.

3.    Podmienky získania statusu pôvodu musia byť splnené bez prerušenia na území zmluvnej strany.

Článok 10.3

Kumulácia pôvodu

1.    Výrobok s pôvodom v zmluvnej strane sa považuje za pôvodný výrobok druhej zmluvnej strany, ak sa použije ako materiál na výrobu iného výrobku v tejto druhej zmluvnej strane, a to za predpokladu, že vykonané opracovanie a spracovanie presahuje jednu alebo viacero operácií uvedených v článku 10.6.

2.    Materiály zatriedené do 3. kapitoly harmonizovaného systému s pôvodom v krajinách uvedených v odseku 4 písm. b) a použité pri výrobe konzervovaných výrobkov z tuniaka zatriedených do podpoložky 1604.14 harmonizovaného systému sa môžu považovať za materiály s pôvodom v zmluvnej strane, a to za predpokladu, že sú splnené podmienky uvedené v odseku 3 písm. a) až e) a že táto zmluvná strana zašle podvýboru uvedenému v článku 10.31 oznámenie na účely preskúmania.

3.    Spoločný výbor môže na základe odporúčania podvýboru rozhodnúť, že určité materiály s pôvodom v tretích krajinách 8 uvedených v odseku 4 tohto článku sa môžu považovať za materiály s pôvodom v zmluvnej strane, ak sa použijú pri výrobe výrobku v tejto zmluvnej strane, a to za predpokladu, že:

a)    každá zmluvná strana má platnú obchodnú dohodu, ktorou sa s uvedenou treťou krajinou vytvára zóna voľného obchodu v zmysle článku XXIV dohody GATT z roku 1994;

b)    pôvod materiálov uvedených v tomto odseku sa určuje v súlade s pravidlami pôvodu uplatniteľnými podľa:

i)    obchodnej dohody zmluvnej strany EÚ, ktorou sa s uvedenou treťou krajinou vytvára zóna voľného obchodu, ak sa dotknutý materiál použije pri výrobe výrobku v Čile, a

ii)    obchodnej dohody Čile, ktorou sa s uvedenou treťou krajinou vytvára zóna voľného obchodu, ak sa dotknutý materiál použije pri výrobe výrobku v zmluvnej strane EÚ;

c)    medzi zmluvnou stranou a uvedenou treťou krajinou existuje dohoda o primeranej administratívnej spolupráci, ktorou sa zabezpečuje úplné vykonávanie tejto kapitoly vrátane ustanovení o použití vhodnej dokumentácie o pôvode materiálov, a že daná zmluvná strana oznámi túto dohodu druhej zmluvnej strane;

d)    uskutočnená výroba alebo spracovanie materiálov v uvedenej zmluvnej strane presahuje jednu alebo viacero operácií uvedených v článku 10.6; a

e)    zmluvné strany sa dohodnú na všetkých ďalších uplatniteľných podmienkach.

4.    Tretími krajinami uvedenými v odseku 3 sú:

a)    krajiny Strednej Ameriky: Guatemala, Honduras, Kostarika, Nikaragua, Panama a Salvádor a

b)    andské krajiny: Ekvádor, Kolumbia a Peru.

Článok 10.4

Úplne získané výrobky

1.    Za výrobky úplne získané v zmluvnej strane sa považujú:

a)    rastliny a rastlinné výrobky vypestované alebo zozbierané v zmluvnej strane;

b)    živé zvieratá narodené a chované v zmluvnej strane;

c)    výrobky získané zo živých zvierat chovaných v zmluvnej strane;

d)    produkty získané lovom, chytením do pasce, rybolovom alebo odchytom v zmluvnej strane, ale nie mimo vonkajších hraníc pobrežných vôd danej zmluvnej strany;

e)    výrobky získané z jatočných zvierat narodených a chovaných v zmluvnej strane;

f)    produkty získané z akvakultúry v zmluvnej strane, ak ide o vodné organizmy vrátane rýb, mäkkýšov, kôrovcov, iných vodných bezstavovcov a vodných rastlín narodené alebo chované/pestované z východiskového materiálu, ako sú vajíčka, ikry, plôdiky, plôdiky s absorbovaným žĺtkovým vakom alebo larvy, zásahom do procesov chovu alebo rastu s cieľom zvýšiť produkciu, napríklad pravidelným zarybňovaním, kŕmením alebo ochranou pred predátormi;

g)    nerastné alebo iné prirodzene sa vyskytujúce látky nezahrnuté do písmen a) až f) vyťažené alebo získané v zmluvnej strane;

h)    produkty morského rybolovu a iné produkty získané plavidlom danej zmluvnej strany z mora mimo pobrežných vôd;

i)    výrobky vyrobené na palube spracovateľského plavidla danej zmluvnej strany výlučne z produktov uvedených v písmene h);

j)    produkty vyťažené zmluvnou stranou alebo osobou z danej zmluvnej strany z morskej pôdy alebo z morského podložia mimo pobrežných vôd za predpokladu, že majú práva využívať túto pôdu alebo podložie;

k)    odpad alebo šrot vzniknuté z výroby v zmluvnej strane alebo z použitých výrobkov zozbieraných v zmluvnej strane za predpokladu, že tieto výrobky sú vhodné iba na opätovné získanie surovín, a

l)    výrobky, ktoré sú vyrobené v zmluvnej strane výlučne z výrobkov a produktov uvedených v písmenách a) až k).

2.    „Plavidlo zmluvnej strany“ a „spracovateľské plavidlo zmluvnej strany“ uvedené v odseku 1 písm. h) a i) je plavidlo, resp. spracovateľské plavidlo, ktoré:

a)    je registrované v členskom štáte alebo Čile;

b)    sa plaví pod vlajkou členského štátu alebo Čile a

c)    spĺňa jednu z týchto podmienok:

i)    je z viac ako 50 % vlastnené fyzickými osobami členského štátu alebo Čile alebo

ii)    je vlastnené právnickou osobou, ktorá:

A)    má svoje ústredie a hlavné miesto podnikania v členskom štáte alebo v Čile a

B)    je z viac ako 50 % vlastnené osobami jednej z týchto zmluvných strán.

Článok 10.5

Tolerancie

1.    Ak nepôvodný materiál použitý pri výrobe výrobku nespĺňa požiadavky uvedené v prílohe 10-B, daný výrobok sa považuje za výrobok s pôvodom v zmluvnej strane:

a)    pokiaľ ide o všetky výrobky 9 okrem výrobkov zatriedených do 50. až 63. kapitoly harmonizovaného systému, ak celková hodnota nepôvodných materiálov nepresahuje 10 % ceny výrobku zo závodu;

b)    pokiaľ ide o výrobky zatriedené do 50. až 63. kapitoly harmonizovaného systému, ak sa uplatňujú tolerancie uvedené v poznámkach 6 až 8 prílohy 10-A.

2.    Odsek 1 sa neuplatňuje, ak hodnota alebo hmotnosť nepôvodných materiálov použitých pri výrobe výrobku presahuje ktorýkoľvek z percentuálnych podielov pre maximálnu hodnotu alebo hmotnosť nepôvodných materiálov uvedených v požiadavkách stanovených v prílohe 10-B.

3.    Odsek 1 sa nevzťahuje na výrobky úplne získané v zmluvnej strane v zmysle článku 10.4. Ak sa v prílohe 10-B vyžaduje, aby materiály použité pri výrobe určitého výrobku boli úplne získané, uplatnia sa odseky 1 a 2.

Článok 10.6

Nedostatočné opracovanie alebo spracovanie

1.    Bez ohľadu na článok 10.2 ods. 1 písm. c) sa výrobok nepovažuje za výrobok s pôvodom v zmluvnej strane, ak sa na nepôvodných materiáloch v tejto zmluvnej strane vykonáva len jedna alebo viac z týchto operácií:

a)    konzervačné operácie, ako napríklad sušenie, mrazenie, nakladanie do soľného roztoku, alebo iné podobné operácie, ak je jediným účelom zabezpečiť, aby výrobok zostal v dobrom stave počas dopravy a skladovania;

b)    rozdeľovanie a spájanie nákladových kusov;

c)    umývanie, čistenie, odstraňovanie prachu, hrdze, oleja, náteru alebo iných nánosov;

d)    žehlenie alebo lisovanie textílií a textilných výrobkov;

e)    jednoduché operácie súvisiace s natieraním a leštením;

f)    lúpanie a čiastočné alebo úplné mletie ryže; leštenie a glazovanie obilnín a ryže;

g)    operácie farbenia alebo ochucovania cukru alebo jeho tvarovania do kociek, čiastočné alebo úplné mletie kryštálového cukru v pevnom stave;

h)    šúpanie, odkôstkovávanie a lúskanie ovocia, orechov a zeleniny;

i)    ostrenie, jednoduché mletie alebo jednoduché rezanie;

j)    preosievanie, čistenie, triedenie, klasifikovanie, preberanie alebo združovanie;

k)    jednoduché plnenie do fliaš, plechoviek, baniek, vriec, debien, škatúľ, pripevňovanie na lepenky alebo dosky a všetky ostatné jednoduché baliarenské operácie;

l)    pripevňovanie alebo tlač značiek, označení, log a obdobných rozlišovacích znakov na výrobky alebo ich obaly;

m)    jednoduché miešanie výrobkov, tiež rôzneho druhu, vrátane miešania cukru s akýmkoľvek materiálom;

n)    jednoduché skladanie častí predmetov s cieľom vytvoriť kompletný výrobok alebo rozloženie výrobkov na časti;

o)    jednoduché pridávanie vody alebo riedenie, dehydratácia alebo denaturácia výrobkov alebo

p)    zabíjanie zvierat.

2.    Na účely odseku 1 sa operácia považuje za jednoduchú, ak na jej vykonanie nie sú potrebné osobitné schopnosti ani osobitne vyrobené či nainštalované stroje, prístroje alebo zariadenia.

Článok 10.7

Určujúca jednotka

1.    Na účely tejto kapitoly je určujúcou jednotkou výrobok, ktorý sa považuje za základnú jednotku pri zatrieďovaní výrobku podľa harmonizovaného systému.

2.    Ak zásielka pozostáva z niekoľkých identických výrobkov zatriedených do rovnakej položky harmonizovaného systému, každý výrobok sa pri uplatňovaní tejto kapitoly posudzuje jednotlivo.

Článok 10.8

Príslušenstvo, náhradné diely a nástroje

1.    Príslušenstvo, náhradné diely a nástroje odoslané so zariadením, strojom, prístrojom alebo vozidlom, ktoré sú súčasťou bežného vybavenia a sú zahrnuté v ich cene alebo ktoré nie sú fakturované osobitne, sa považujú s predmetným zariadením, strojom, prístrojom alebo vozidlom za jeden celok.

2.    Príslušenstvo, náhradné diely a nástroje uvedené v odseku 1 sa pri určovaní pôvodu výrobku neberú do úvahy s výnimkou prípadov na účely výpočtu maximálnej hodnoty nepôvodných materiálov, ak výrobok podlieha maximálnej hodnote nepôvodných materiálov stanovenej v prílohe 10-B.

Článok 10.9

Súpravy

Súpravy vymedzené vo všeobecnom pravidle 3 na interpretáciu harmonizovaného systému sa považujú za súpravy s pôvodom v zmluvnej strane, ak všetky komponenty, z ktorých sa skladajú, sú pôvodnými výrobkami. Ak sa súprava skladá z pôvodných a nepôvodných výrobkov, súprava ako celok sa považuje za súpravu s pôvodom v zmluvnej strane za predpokladu, že hodnota nepôvodných výrobkov nepresahuje 15 % ceny súpravy zo závodu.

Článok 10.10

Neutrálne prvky

Na určenie toho, či sa výrobok považuje za pôvodný v zmluvnej strane, netreba určovať pôvod nasledujúcich prvkov, ktoré sa môžu použiť na jeho výrobu:

a)    palivo, energia, katalyzátory a rozpúšťadlá;

b)    zariadenia, prístroje a spotrebný materiál používaný na skúšanie alebo inšpekciu výrobkov;

c)    stroje, nástroje, farbivá a formy;

d)    náhradné diely a materiály používané na údržbu zariadení a budov;

e)    mazacie oleje, mazivá, zmesové materiály a iné materiály používané na výrobu alebo používané na prevádzkovanie zariadení a budov

f)    rukavice, okuliare, obuv, odev, bezpečnostné vybavenie a materiál;

g)    akýkoľvek iný materiál, ktorý nie je začlenený do výrobku, ale ktorého použitie možno preukázať ako súčasť výroby výrobku.

Článok 10.11

Obalové a baliace materiály a kontajnery

1.    Ak sú podľa všeobecného pravidla 5 na interpretáciu harmonizovaného systému obalové materiály a obaly, v ktorých je výrobok zabalený na maloobchodný predaj, zatriedené spolu s výrobkom, pri určovaní pôvodu výrobku sa tieto obalové materiály a obaly neberú do úvahy s výnimkou prípadov na účely výpočtu maximálnej hodnoty nepôvodných materiálov, ak výrobok podlieha maximálnej hodnote nepôvodných materiálov v súlade s prílohou 10-B.

2.    Obalové materiály a obaly, ktoré sa používajú na ochranu výrobku počas prepravy, sa pri určovaní pôvodu výrobku v zmluvnej strane neberú do úvahy.

Článok 10.12

Účtovné delenie zastupiteľných materiálov

1.    Zastupiteľné pôvodné a nepôvodné materiály musia byť fyzicky oddelené počas skladovania, aby sa zachoval ich status pôvodných, resp. nepôvodných materiálov. Tieto materiály možno použiť pri výrobe výrobku bez toho, aby boli fyzicky oddelené počas skladovania, za predpokladu, že sa používa metóda účtovného delenia.

2.    Metóda účtovného delenia uvedená v odseku 1 sa uplatňuje v súlade s metódou riadenia zásob podľa účtovných zásad, ktoré sú v zmluvnej strane všeobecne akceptované. Metódou účtovného delenia sa zabezpečí, aby počet výrobkov, ktoré by sa mohli považovať za výrobky s pôvodom v zmluvnej strane, v žiadnom momente neprekročil počet, ktorý by sa dosiahol fyzickým oddelením zásob počas skladovania.

3.    Na účely odseku 1 sú „zastupiteľné materiály“ materiály rovnakého druhu a obchodnej kvality, s rovnakými technickými a fyzickými vlastnosťami, ktoré sa po zapracovaní do hotového výrobku nedajú navzájom rozlíšiť.

Článok 10.13

Vrátené výrobky

Ak sa výrobok s pôvodom v zmluvnej strane, ktorý sa z nej vyváža do tretej krajiny, vráti späť do tejto zmluvnej strany, považuje sa za nepôvodný výrobok, okrem prípadu, keď colnému orgánu tejto zmluvnej strany možno uspokojivo preukázať, že vrátený výrobok:

a)    je ten istý ako vyvezený výrobok a

b)    v tretej krajine alebo počas vývozu neprešiel žiadnou inou operáciou než operáciou nevyhnutnou na jeho uchovanie v dobrom stave.

Článok 10.14

Nepozmeňovanie

1.    Pôvodný výrobok, ktorý bol deklarovaný ako výrobok na domáce používanie v dovážajúcej zmluvnej strane, sa nesmie po vývoze a pred tým, ako je deklarovaný na domáce používanie, nijako pozmeňovať, pretvárať ani podrobovať iným operáciám, než sú tie, ktoré ho majú uchovať v dobrom stave, alebo ktorými sa pridávajú alebo pripevňujú značky, označenia, pečate alebo akékoľvek iné doklady zabezpečujúce súlad s konkrétnymi vnútroštátnymi požiadavkami dovážajúcej zmluvnej strany.

2.    Skladovanie alebo vystavenie výrobku sa môže uskutočniť v tretej krajine pod podmienkou, že výrobok zostane v tejto tretej krajine pod colným dohľadom.

3.    Bez toho, aby bol dotknutý oddiel B, možno rozdeliť zásielky na území tretej krajiny, ak tak urobí vývozca, alebo sa tak stane na jeho zodpovednosť, a pod podmienkou, že tieto zásielky zostanú v danej tretej krajine pod colným dohľadom.

4.    V prípade pochybností o tom, či sú splnené podmienky stanovené v odsekoch 1 až 3, colný orgán dovážajúcej zmluvnej strany môže požiadať dovozcu, aby poskytol dôkaz o ich splnení. Takýto dôkaz možno poskytnúť akýmkoľvek spôsobom vrátane zmluvných prepravných dokladov, ako sú nákladné listy, alebo vecných či konkrétnych dôkazov na základe označení alebo číslovania balení, alebo akýchkoľvek dôkazov týkajúcich sa samotného výrobku.

Článok 10.15

Výstavy

1.    Na pôvodné výrobky zaslané na výstavu v tretej krajine a predané po skončení tejto výstavy na účely dovozu do zmluvnej strany sa pri tomto dovoze uplatnia ustanovenia v súlade s touto časťou dohody pod podmienkou, že sa colným orgánom uspokojivo preukáže, že:

a)    vývozca zaslal tieto výrobky zo zmluvnej strany do tretej krajiny, v ktorej sa konala výstava, a vystavoval ich tam;

b)    vývozca tieto výrobky predal alebo iným spôsobom prenechal osobe v zmluvnej strane;

c)    výrobky boli odoslané počas výstavy alebo ihneď po nej v stave, v akom boli zaslané na výstavu, a

d)    výrobky neboli od zaslania na výstavu použité na žiadny iný účel než na predvedenie na výstave.

2.    Potvrdenie o pôvode sa vyhotoví v súlade s oddielom B a predloží colným orgánom v súlade s colnými režimami dovážajúcej zmluvnej strany. Uvádza sa v ňom názov a adresa výstavy.

3.    Odsek 1 sa uplatňuje na všetky obchodné, priemyselné, poľnohospodárske alebo remeselné výstavy, veľtrhy alebo podobné verejné výstavy alebo akcie, ktoré nie sú organizované na súkromné účely v obchodoch alebo v podnikateľských priestoroch s cieľom predávať zahraničné výrobky a počas ktorých zostávajú výrobky pod colnou kontrolou.

4.    Colné orgány dovážajúcej zmluvnej strany môžu požadovať dôkaz o tom, že výrobky zostali pod colnou kontrolou v krajine výstavy, ako aj dodatočné doklady o podmienkach, za ktorých boli vystavené.

ODDIEL B

POSTUPY STANOVENIA PÔVODU

Článok 10.16

Žiadosť o preferenčné zaobchádzanie

1.    Dovážajúca zmluvná strana poskytne preferenčné sadzobné zaobchádzanie výrobku s pôvodom v druhej zmluvnej strane v zmysle tejto kapitoly na základe žiadosti dovozcu o preferenčné sadzobné zaobchádzanie. Dovozca nesie zodpovednosť za správnosť žiadosti o preferenčné sadzobné zaobchádzanie a súlad s požiadavkami stanovenými v tejto kapitole.

2.    Žiadosť o preferenčné sadzobné zaobchádzanie sa zakladá na jednej z týchto možností:

a)    na potvrdení o pôvode vyhotovenom vývozcom v súlade s článkom 10.17;

b)    na vedomosti dovozcu za podmienok stanovených v článku 10.19.

3.    Žiadosť o preferenčné sadzobné zaobchádzanie a základ na predloženie danej žiadosti, ako sa uvádza v odseku 2, je zahrnutá do colného vyhlásenia v súlade so zákonmi a s inými právnymi predpismi dovážajúcej zmluvnej strany.

4.    Dovozca podávajúci žiadosť o preferenčné zaobchádzanie na základe potvrdenia o pôvode v súlade s odsekom 2 písm. a) toto potvrdenie uchová a na vyžiadanie ho poskytne colnému orgánu dovážajúcej zmluvnej strany.

Článok 10.17

Potvrdenie o pôvode

1.    Vývozca výrobku vyhotoví potvrdenie o pôvode na základe informácií, ktoré preukazujú, že výrobok je pôvodný, v relevantných prípadoch vrátane informácií o statuse pôvodu materiálov, ktoré sa použili pri výrobe daného výrobku.

2.    Vývozca je zodpovedný za správnosť potvrdenia o pôvode vyhotoveného a informácií poskytnutých podľa odseku 1. Ak má vývozca dôvod domnievať sa, že potvrdenie o pôvode obsahuje nesprávne informácie alebo sa na nich zakladá, bezodkladne oznámi dovozcovi akúkoľvek zmenu, ktorá má vplyv na status pôvodu daného výrobku. V takom prípade dovozca opraví dovozné vyhlásenie a zaplatí prípadné uplatniteľné splatné clo.

3.    Vývozca vyhotoví potvrdenie o pôvode v jednej z jazykových verzií zahrnutých v prílohe 3-C na faktúre alebo na akomkoľvek inom obchodnom doklade, ktorý opisuje pôvodný výrobok dostatočne podrobne na to, aby umožnil jeho identifikáciu v rámci nomenklatúry harmonizovaného systému. Dovážajúca zmluvná strana nevyžaduje od dovozcu, aby predložil preklad potvrdenia o pôvode.

4.    Potvrdenie o pôvode platí jeden rok odo dňa jeho vyhotovenia.

5.    Potvrdenie o pôvode možno vyhotoviť na účely:

a)    jednej zásielky jedného alebo viacerých výrobkov do zmluvnej strany alebo

b)    viacnásobných zásielok identických výrobkov do zmluvnej strany v rámci obdobia uvedeného v potvrdení o pôvode, ktoré nepresahuje 12 mesiacov.

6.    Dovážajúca zmluvná strana na žiadosť dovozcu a s výhradou akýchkoľvek požiadaviek uložených dovážajúcou zmluvnou stranou povolí použitie jedného potvrdenia o pôvode pre rozobrané alebo nezmontované výrobky v zmysle všeobecného pravidla 2 písm. a) harmonizovaného systému, ktoré sú zatriedené do tried XV až XXI harmonizovaného systému, ak sa dovážajú po častiach.

Článok 10.18

Menej významné nezrovnalosti a menej významné chyby

Colný orgán dovážajúcej zmluvnej strany nezamietne žiadosť o preferenčné sadzobné zaobchádzanie z dôvodu menej významných nezrovnalostí medzi potvrdením o pôvode a dokladmi predloženými colnému úradu ani menej významných chýb v potvrdení o pôvode.

Článok 10.19

Vedomosť dovozcu

1.    Dovážajúca zmluvná strana môže vo svojich zákonoch a iných právnych predpisoch stanoviť podmienky na určenie toho, ktorí dovozcovia môžu založiť žiadosť o preferenčné sadzobné zaobchádzanie na vedomosti dovozcu.

2.    Bez ohľadu na odsek 1 sa vedomosť dovozcu o tom, že výrobok je pôvodný, musí zakladať na informáciách preukazujúcich, že výrobok sa skutočne považuje za pôvodný a že spĺňa požiadavky stanovené v tejto kapitole na získanie statusu pôvodu.

Článok 10.20

Požiadavky na uchovávanie záznamov

1.    Dovozca, ktorý podáva žiadosť o preferenčné sadzobné zaobchádzanie v prípade výrobku dovážaného do zmluvnej strany uchováva:

a)    potvrdenie o pôvode vyhotovené vývozcom počas najmenej troch rokov odo dňa podania žiadosti o preferenčné zaobchádzanie s výrobkom, ak bola táto žiadosť založená na potvrdení o pôvode, a

b)    informácie preukazujúce, že výrobok spĺňa požiadavky stanovené v tejto kapitole na získanie statusu pôvodu, počas najmenej troch rokov odo dňa podania žiadosti o preferenčné zaobchádzanie, ak bola táto žiadosť založená na vedomosti dovozcu.

2.    Vývozca, ktorý vyhotovil potvrdenie o pôvode, uchováva minimálne počas štyroch rokov od vyhotovenia tohto potvrdenia o pôvode kópie daného potvrdenia o pôvode, ako aj všetky ostatné záznamy, ktoré preukazujú, že výrobok spĺňa požiadavky stanovené v tejto kapitole na získanie statusu pôvodu.

3.    Záznamy, ktoré sa majú uchovávať v súlade s týmto článkom, možno viesť v elektronickej forme v súlade so zákonmi a s inými právnymi predpismi dovážajúcej, resp. vyvážajúcej zmluvnej strany.

Článok 10.21

Výnimky z požiadaviek týkajúcich sa potvrdenia o pôvode

1.    Výrobky zasielané ako balíky súkromnými osobami iným súkromným osobám alebo výrobky, ktoré tvoria súčasť osobnej batožiny cestujúcich, sa považujú za pôvodné výrobky bez toho, aby sa vyžadovalo potvrdenie o pôvode, ak sa takéto výrobky nedovážajú na obchodné účely, boli vyhlásené za výrobky spĺňajúce požiadavky tejto kapitoly a neexistujú pochybnosti o pravdivosti tohto vyhlásenia.

2.    Dovoz, ktorý je príležitostný a ktorého predmetom sú výlučne výrobky určené na osobnú potrebu príjemcov alebo cestujúcich, alebo ich rodín, sa nepovažuje za dovoz na obchodné účely, ak je z povahy a množstva tovaru zrejmé, že nie je určený na žiadny obchodný účel, za predpokladu, že dovoz nie je súčasťou série dovozov, ktoré možno odôvodnene považovať za uskutočnené samostatne s cieľom vyhnúť sa požiadavke vzťahujúcej sa na potvrdenie o pôvode.

3.    Celková hodnota výrobkov uvedených v odseku 1 nesmie presiahnuť 500 EUR alebo ekvivalentnú sumu v mene zmluvnej strany v prípade balíkov, resp. 1 200 EUR alebo ekvivalentnú sumu v mene zmluvnej strany v prípade výrobkov, ktorú sú súčasťou osobnej batožiny cestujúcich.

Článok 10.22

Overovanie

1.    Colný orgán dovážajúcej zmluvnej strany môže overiť status pôvodu výrobku alebo či sú splnené ostatné požiadavky stanovené v tejto kapitole, a to na základe metód posúdenia rizika, ktoré môžu zahŕňať náhodný výber. Na účely takéhoto overenia môže colný orgán dovážajúcej zmluvnej strany zaslať žiadosť o informácie dovozcovi, ktorý podal žiadosť o preferenčné zaobchádzanie podľa článku 10.16.

2.    Colný orgán dovážajúcej zmluvnej strany, ktorý zasiela žiadosť podľa odseku 1, v súvislosti s pôvodom výrobku nepožaduje viac ako tieto informácie:

a)    potvrdenie o pôvode, ak bola žiadosť o preferenčné zaobchádzanie založená na potvrdení o pôvode, a

b)    tieto informácie týkajúce sa splnenia kritérií pôvodu:

i)    ak je kritérium pôvodu založené na „úplnom získaní“, príslušnú kategóriu (napr. zber, ťažba, rybolov) a miesto výroby;

ii)    ak je kritérium pôvodu založené na zmene v nomenklatúrnom zatriedení tovaru, zoznam všetkých nepôvodných materiálov vrátane ich nomenklatúrneho zatriedenia (na úrovni dvoch, štyroch alebo šiestich číselných znakov v závislosti od kritérií pôvodu);

iii)    ak je kritérium pôvodu založené na metóde hodnoty, hodnotu hotového výrobku a hodnotu všetkých nepôvodných materiálov použitých pri výrobe;

iv)    ak je kritérium pôvodu založené na hmotnosti, hmotnosť hotového výrobku, ako aj hmotnosť príslušných nepôvodných materiálov použitých v hotovom výrobku a

v)    ak je kritérium pôvodu založené na konkrétnom výrobnom procese, opis daného konkrétneho procesu.

3.    Dovozca môže pri poskytnutí požadovaných informácií doplniť aj akékoľvek ďalšie informácie, ktoré považuje za relevantné na účely overenia.

4.    Ak je žiadosť o preferenčné sadzobné zaobchádzanie založená na potvrdení o pôvode v súlade s článkom 10.16 ods. 2 písm. a) vydanom vývozcom, dovozca poskytne dané potvrdenie o pôvode, ale colnému orgánu dovážajúcej zmluvnej strany môže odpovedať, že informácie uvedené v odseku 2 písm. b) tohto článku nemožno poskytnúť.

5.    Ak je žiadosť o preferenčné sadzobné zaobchádzanie založená na vedomosti dovozcu, ako sa uvádza v článku 10.16 ods. 2 písm. b), colný orgán dovážajúcej zmluvnej strany, ktorý vykonáva overenie, môže po vyžiadaní informácií podľa odseku 1 tohto článku zaslať dovozcovi dodatočnú žiadosť o informácie, ak sa tento colný orgán domnieva, že sú potrebné dodatočné informácie na overenie statusu pôvodu výrobku alebo toho, či sú splnené ostatné požiadavky stanovené v tejto kapitole. Colný orgán dovážajúcej zmluvnej strany môže v prípade potreby požiadať dovozcu o osobitnú dokumentáciu a informácie.

6.    Ak sa colný orgán dovážajúcej zmluvnej strany rozhodne pozastaviť udelenie preferenčného sadzobného zaobchádzania dotknutým výrobkom počas čakania na výsledky overenia, dovozcovi môže ponúknuť prepustenie týchto výrobkov. Dovážajúca zmluvná strana môže ako podmienku takéhoto prepustenia požadovať záruku alebo iné vhodné preventívne opatrenie. Akékoľvek pozastavenie preferenčného sadzobného zaobchádzania sa ukončí čo najskôr po tom, ako sa colný orgán dovážajúcej zmluvnej strany uistí, že dotknuté výrobky majú status pôvodu alebo že sú splnené ostatné požiadavky stanovené v tejto kapitole.

Článok 10.23

Administratívna spolupráca

1.    S cieľom zabezpečiť správne uplatňovanie tejto kapitoly zmluvné strany navzájom spolupracujú prostredníctvom svojich príslušných colných orgánov s cieľom overiť status pôvodu výrobku alebo či sú splnené ostatné požiadavky stanovené v tejto kapitole.

2.    Ak je žiadosť o preferenčné sadzobné zaobchádzanie založená na potvrdení o pôvode v súlade s článkom 10.16 ods. 2 písm. a), colný orgán dovážajúcej zmluvnej strany, ktorý vykonáva overenie, môže po vyžiadaní informácií od dovozcu podľa článku 10.22 ods. 1 zaslať žiadosť o informácie colnému orgánu vyvážajúcej zmluvnej strany, a to do dvoch rokov odo dňa podania žiadosti o preferenčné zaobchádzanie, ak sa colný orgán dovážajúcej zmluvnej strany domnieva, že sú potrebné dodatočné informácie na overenie statusu pôvodu výrobku alebo toho, či sú splnené ostatné požiadavky stanovené v tejto kapitole. Colný orgán dovážajúcej strany môže v prípade potreby požiadať colný orgán vyvážajúcej strany o osobitnú dokumentáciu a informácie.

3.    Colný orgán dovážajúcej zmluvnej strany zahrnie do žiadosti uvedenej v odseku 2 tieto informácie:

a)    potvrdenie o pôvode alebo jeho kópiu;

b)    totožnosť colného orgánu, ktorý vydáva žiadosť;

c)    meno vývozcu, ktorý sa má overiť;

d)    údaje o predmete a rozsahu overovania a

e)    prípadne akúkoľvek príslušnú dokumentáciu.

4.    Colný orgán vyvážajúcej zmluvnej strany môže v súlade so zákonmi a s inými právnymi predpismi danej zmluvnej strany vykonať svoje overenie vyžiadaním si dokumentácie od vývozcu a tým, že vyzve na predloženie akýchkoľvek dôkazov, alebo tým, že navštívi priestory vývozcu s cieľom preskúmať záznamy a zariadenia používané pri výrobe výrobku.

5.    V nadväznosti na žiadosť uvedenú v odseku 2 colný orgán vyvážajúcej zmluvnej strany poskytne colnému orgánu dovážajúcej zmluvnej strany tieto informácie:

a)    požadovanú dokumentáciu, ak je k dispozícii;

b)    stanovisko týkajúce sa statusu pôvodu daného výrobku;

c)    opis výrobku, ktorý je predmetom overovania, a nomenklatúrne zatriedenie tovaru relevantné pre uplatňovanie pravidiel pôvodu;

d)    opis a vysvetlenie výrobného procesu na podporu statusu pôvodu daného výrobku;

e)    informácie o spôsobe vykonania overenia statusu pôvodu výrobku podľa odseku 4 a

f)    v prípade potreby podpornú dokumentáciu.

6.    Colný orgán vyvážajúcej zmluvnej strany nezašle colnému orgánu dovážajúcej zmluvnej strany informácie uvedené v odseku 5 písm. a) alebo f) bez súhlasu vývozcu.

7.    Všetky vyžiadané informácie vrátane akýchkoľvek podporných dokumentov a všetkých ostatných súvisiacich informácií týkajúcich sa overovania by si colné orgány zmluvných strán mali podľa možnosti vymieňať elektronicky.

8.    Zmluvné strany si prostredníctvom koordinátorov určených v súlade s touto časťou dohody navzájom poskytnú kontaktné údaje svojich príslušných colných orgánov a akékoľvek ich zmeny do 30 dní od takejto zmeny.

Článok 10.24

Vzájomná pomoc v boji proti podvodom

V prípade podozrenia z porušenia ustanovení tejto kapitoly si zmluvné strany navzájom poskytnú vzájomnú pomoc v súlade s Protokolom k tejto dohode o vzájomnej administratívnej pomoci v colných záležitostiach.

Článok 10.25

Zamietnutie žiadosti o preferenčné zaobchádzanie

1.    Pod podmienkou splnenia požiadaviek stanovených v odsekoch 3 až 5 môže colný orgán dovážajúcej zmluvnej strany zamietnuť žiadosť o preferenčné sadzobné zaobchádzanie, ak:

a)    do troch mesiacov od podania žiadosti o informácie podľa článku 10.22 ods. 1:

i)    dovozca neposkytol odpoveď;

ii)    v prípadoch, keď je žiadosť o preferenčné sadzobné zaobchádzanie založená na potvrdení o pôvode v súlade s článkom 10.16 ods. 2 písm. a), nebolo poskytnuté potvrdenie o pôvode; alebo

iii)    v prípadoch, keď je žiadosť o preferenčné sadzobné zaobchádzanie založená na vedomosti dovozcu podľa článku 10.16 ods. 2 písm. b), informácie poskytnuté dovozcom nepostačujú na potvrdenie statusu pôvodu výrobku;

b)    do troch mesiacov od podania žiadosti o dodatočné informácie podľa článku 10.22 ods. 5:

i)    dovozca neposkytol odpoveď; alebo

ii)    informácie poskytnuté dovozcom nepostačujú na potvrdenie toho, že výrobok je pôvodný;

c)    do desiatich mesiacov od podania žiadosti o informácie podľa článku 10.23 ods. 2:

i)    colný orgán vyvážajúcej zmluvnej strany neposkytol odpoveď alebo

ii)    informácie poskytnuté colným orgánom vyvážajúcej zmluvnej strany nepostačujú na potvrdenie statusu pôvodu výrobku.

2.    Colný orgán dovážajúcej zmluvnej strany môže zamietnuť žiadosť o preferenčné sadzobné zaobchádzanie, ak dovozca, ktorý podal túto žiadosť, nespĺňa iné požiadavky stanovené v tejto kapitole, než sú požiadavky týkajúce sa statusu pôvodu výrobkov.

3.    Ak má colný orgán dovážajúcej zmluvnej strany dostatočné dôvody nato, aby zamietol žiadosť o preferenčné sadzobné zaobchádzanie v súlade s odsekom 1 tohto článku, a v prípadoch, keď colný orgán vyvážajúcej zmluvnej strany poskytol stanovisko podľa článku 10.23 ods. 5 písm. b) potvrdzujúce status pôvodu výrobkov, colný orgán dovážajúcej zmluvnej strany oznámi colnému orgánu vyvážajúcej zmluvnej strany svoj úmysel zamietnuť žiadosť o preferenčné zaobchádzanie, a to do dvoch mesiacov od doručenia uvedeného stanoviska.

4.    V prípade zaslania oznámenia podľa odseku 3 sa na žiadosť ktorejkoľvek zmluvnej strany uskutočnia konzultácie, a to do troch mesiacov odo dňa uvedeného oznámenia. Lehotu na konzultácie možno v jednotlivých prípadoch predĺžiť vzájomnou dohodou medzi colnými orgánmi zmluvných strán. Konzultácie sa môžu uskutočniť v súlade s postupom stanoveným podvýborom.

5.    Po uplynutí lehoty na konzultácie colný orgán dovážajúcej zmluvnej strany zamietne žiadosť o preferenčné sadzobné zaobchádzanie len ak nedokáže potvrdiť status pôvodu výrobku a po tom, ako mal dovozca možnosť uplatniť si svoje právo na vypočutie.

Článok 10.26

Dôvernosť

1.    Každá zmluvná strana zachováva v súlade so svojimi zákonmi a inými právnymi predpismi dôvernosť informácií, ktoré jej druhá zmluvná strana poskytla podľa tejto kapitoly, a chráni ich pred sprístupnením.

2.    Informácie získané orgánmi dovážajúcej zmluvnej strany používajú len tieto orgány na účely tejto kapitoly.

3.    Každá zmluvná strana zabezpečí, aby sa dôverné informácie získané na základe tejto kapitoly nepoužili na iné účely než na účely správy a presadzovania rozhodnutí a na určenia týkajúce sa pôvodu výrobkov a colných záležitostí s výnimkou prípadov, keď to osoba alebo zmluvná strana, ktorá dôverné informácie poskytla, povolí.

4.    Bez ohľadu na odsek 3 zmluvná strana môže povoliť použitie informácií získaných na základe tejto kapitoly v akýchkoľvek správnych, súdnych alebo kvázisúdnych konaniach začatých z dôvodu nedodržania colných zákonov a iných právnych predpisov, ktorými sa vykonáva táto kapitola. Akékoľvek takéto použitie zmluvná strana vopred oznámi osobe alebo zmluvnej strane, ktorá poskytla dotknuté informácie.

Článok 10.27

Náhrady a žiadosti o preferenčné sadzobné zaobchádzanie po dovoze

1.    Každá zmluvná strana stanoví, že dovozca môže po dovoze podať žiadosť o preferenčné sadzobné zaobchádzanie a o náhradu akéhokoľvek nadmerného cla zaplateného za výrobok, ak:

a)    dovozca nepodal žiadosť o preferenčné sadzobné zaobchádzanie v čase dovozu;

b)    žiadosť je podaná najneskôr do dvoch rokov odo dňa dovozu a

c)    dotknutý výrobok bol oprávnený na preferenčné sadzobné zaobchádzanie, keď bol dovezený na územie zmluvnej strany.

2.    Dovážajúca zmluvná strana môže ako podmienku preferenčného sadzobného zaobchádzania na základe žiadosti podanej podľa odseku 1 požadovať, aby dovozca:

a)    podal žiadosť o preferenčné sadzobné zaobchádzanie v súlade so zákonmi a s inými právnymi predpismi dovážajúcej zmluvnej strany;

b)    v relevantných prípadoch poskytol potvrdenie o pôvode a

c)    spĺňal všetky ostatné uplatniteľné požiadavky stanovené v tejto kapitole, ako keby žiadosť o preferenčné sadzobné zaobchádzanie bola podaná v čase dovozu.

Článok 10.28

Správne opatrenia a sankcie

1.    Zmluvná strana uloží správne opatrenia a v relevantných prípadoch sankcie v súlade so svojimi príslušnými zákonmi a inými právnymi predpismi, a to osobe, ktorá vyhotoví alebo nechá vyhotoviť doklad, ktorý obsahuje nesprávne informácie s cieľom získať preferenčné sadzobné zaobchádzanie pre výrobok alebo ktorý nespĺňa požiadavky stanovené v:

a)    Článok 10.20

b)    článku 10.23 ods. 4 neposkytnutím dôkazov alebo odmietnutím návštevy; alebo

c)    článku 10.17 ods. 2 neopravením žiadosti o preferenčné sadzobné zaobchádzanie podanej v colnom vyhlásení a v relevantných prípadoch nezaplatením cla, ak bola pôvodná žiadosť o preferenčné zaobchádzanie založená na nesprávnych informáciách.

2.    Zmluvná strana zohľadní článok 6 ods. 3.6 Dohody WTO o uľahčení obchodu v prípadoch, keď dovozca svojvoľne sprístupní opravu žiadosti o preferenčné zaobchádzanie pred doručením žiadosti o overenie v súlade so zákonmi a s inými právnymi predpismi tejto zmluvnej strany.

ODDIEL C

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 10.29

Ceuta a Melilla

1.    Na účely tejto kapitoly v prípade zmluvnej strany EÚ pojem „zmluvná strana“ nezahŕňa Ceutu a Melillu.

2.    Na výrobky s pôvodom v Čile sa pri dovoze do Ceuty a Melilly uplatní vo všetkých ohľadoch rovnaké colné zaobchádzanie podľa tejto časti dohody, aké sa uplatňuje na výrobky s pôvodom na colnom území Európskej únie podľa protokolu 2 Aktu o pristúpení Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky k Európskej únii. Čile uplatní na dovoz výrobkov, na ktoré sa vzťahuje táto časť dohody a ktoré majú pôvod v Ceute a Melille, rovnaké colné zaobchádzanie, aké uplatňuje na dovoz výrobkov, ktoré sa dovážajú z Európskej únie a ktoré majú pôvod v zmluvnej strane EÚ.

3.    Pravidlá pôvodu a postupy stanovenia pôvodu podľa tejto kapitoly sa uplatňujú mutatis mutandis na výrobky vyvážané z Čile do Ceuty a Melilly a na výrobky vyvážané z Ceuty a Melilly do Čile.

4.    Ceuta a Melilla sa považujú za jednotné územie.

5.    Článok 10.3 sa uplatňuje na dovoz a vývoz výrobkov medzi zmluvnou stranou EÚ, Čile a Ceutou a Melillou.

6.    Vývozca uvedie v poli 3 textu potvrdenia o pôvode v prílohe 10-C „Čile“ a „Ceuta a Melilla“ v závislosti od pôvodu výrobku.

7.    Za uplatňovanie tohto článku v Ceute a Melille je zodpovedný colný orgán Španielskeho kráľovstva.

Článok 10.30

Zmeny

Spoločná rada môže prijímať rozhodnutia o zmene tejto kapitoly a príloh 10-A až 10-E podľa článku 8.1 ods. 6 písm. a).

Článok 10.31

Podvýbor pre uľahčenie v oblasti ciel a obchodu a pre pravidlá pôvodu

1.    Podvýbor pre uľahčenie v oblasti ciel a obchodu a pre pravidlá pôvodu (ďalej len „podvýbor“) zriadený podľa článku 8.8 ods. 1 sa skladá zo zástupcov zmluvných strán zodpovedných za colné záležitosti.

2.    Podvýbor zodpovedá za účinné vykonávanie a uplatňovanie tejto kapitoly.

3.    Na účely tejto kapitoly má podvýbor tieto funkcie:

a)    preskúmavanie a prípadné predkladanie príslušných odporúčaní Spoločnému výboru, pokiaľ ide o:

i)    vykonávanie a uplatňovanie tejto kapitoly a

ii)    akékoľvek zmeny tejto kapitoly a príloh 10-A až 10-E navrhnuté zmluvnou stranou;

b)    predkladá Spoločnému výboru návrhy týkajúce sa prijatia vysvetliviek na uľahčenie vykonávania tejto kapitoly; a

c)    posudzuje akúkoľvek inú záležitosť týkajúcu sa tejto kapitoly, na ktorej sa zmluvné strany dohodli.

Článok 10.32

Výrobky v tranzite alebo na sklade

Zmluvné strany môžu uplatňovať túto časť dohody na výrobky, ktoré sú v súlade s touto kapitolou a ktoré sú v deň nadobudnutia platnosti tejto dohody buď v tranzite, alebo sú dočasne uskladnené v colnom sklade alebo v bezcolných pásmach v zmluvnej strane EÚ alebo Čile, pod podmienkou, že colným orgánom dovážajúcej zmluvnej strany sa predloží potvrdenie o pôvode.

Článok 10.33

Vysvetlivky

Vysvetlivky týkajúce sa výkladu, uplatňovania a správy tejto kapitoly sú uvedené v prílohe 10-E.

KAPITOLA 11

UĽAHČENIE V OBLASTI CIEL A OBCHODU

Článok 11.1

Ciele

1.    Zmluvné strany uznávajú význam, ktorý má uľahčenie v oblasti ciel a obchodu v kontexte rozvíjajúceho sa globálneho obchodného prostredia.

2.    Zmluvné strany uznávajú, že medzinárodné obchodné a colné nástroje a normy sú základom dovozných, vývozných a tranzitných požiadaviek a postupov.

3.    Zmluvné strany uznávajú, že colné zákony a iné právne predpisy musia byť nediskriminačné a že colné režimy musia byť založené na používaní moderných metód a účinných kontrol v záujme boja proti podvodom, ochrany zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov a presadzovania zákonného obchodu. Každá zmluvná strana by mala pravidelne preskúmavať svoje colné zákony, iné právne predpisy a režimy. Zmluvné strany takisto uznávajú, že ich colné režimy nesmú vytvárať administratívnu záťaž ani obmedzenia obchodu vo väčšej miere, než je potrebné na dosiahnutie legitímnych cieľov, a že sa musia uplatňovať predvídateľným, jednotným a transparentným spôsobom.

4.    Zmluvné strany sa dohodli na posilnení svojej spolupráce s cieľom zabezpečiť, aby príslušné colné zákony, iné právne predpisy a režimy, ako aj administratívne kapacity príslušných správnych orgánov plnili ciele podpory uľahčenia obchodu a súčasne zaisťovali účinnú colnú kontrolu.

Článok 11.2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto kapitoly je „colný orgán“:

a)    v prípade Čile Servicio Nacional de Aduanas (Národná colná správa) alebo jej nástupca, a

b)    v prípade zmluvnej strany EÚ útvary Európskej komisie zodpovedné za colné záležitosti a colné úrady a akékoľvek iné orgány v členských štátoch zodpovedné za uplatňovanie a presadzovanie colných zákonov a iných právnych predpisov.

Článok 11.3

Spolupráca v colnej oblasti

1.    Zmluvné strany spolupracujú v colných záležitostiach prostredníctvom svojich príslušných colných orgánov, aby dosiahli ciele stanovené v článku 11.1.

2.    Zmluvné strany rozvíjajú spoluprácu, a to aj prostredníctvom:

a)    výmeny informácií o colných zákonoch a iných právnych predpisoch, ich vykonávaní a colných režimoch, a to najmä v týchto oblastiach:

i)    zjednodušenie a modernizácia colných režimov;

ii)    presadzovanie práv duševného vlastníctva zo strany colných orgánov;

iii)    uľahčovanie tranzitu a prekládky;

iv)    vzťahy s podnikateľskou komunitou a

v)    bezpečnosť dodávateľského reťazca a riadenie rizika;

b)    spoločnej práce na colných aspektoch zabezpečenia a uľahčovania medzinárodných obchodných dodávateľských reťazcov v súlade so Systémom noriem SAFE Svetovej colnej organizácie (ďalej len „WCO“) na zabezpečenie a uľahčenie globálneho obchodu prijatým v júni 2005;

c)    zvažovania rozvoja spoločných iniciatív týkajúcich sa dovozu, vývozu a iných colných režimov vrátane výmeny najlepších postupov a technickej pomoci a zabezpečením poskytovania účinných služieb podnikateľskej komunite; takáto spolupráca môže zahŕňať výmeny týkajúce sa colných laboratórií, odbornej prípravy colníkov a nových technológií na colné kontroly a režimy;

d)    posilnenia vzájomnej spolupráce v colnej oblasti v rámci medzinárodných organizácií, ako je WTO a WCO;

e)    v relevantných a vo vhodných prípadoch ustanovenia vzájomného uznávania programov schválených hospodárskych subjektov vrátane rovnocenných opatrení na uľahčenie obchodu;

f)    uskutočňovania výmen týkajúcich sa techník riadenia rizík, noriem v oblasti rizík a bezpečnostných kontrol s cieľom v čo najviac uskutočniteľnej miere stanoviť minimálne normy pre techniky riadenia rizík a súvisiace požiadavky a programy;

g)    úsilia o harmonizáciu svojich požiadaviek na údaje pri dovoze, vývoze a iných colných režimoch uplatňovaním spoločných noriem a údajových prvkov v súlade s modelom údajov WCO;

h)    delenia sa o svoje príslušné skúsenosti s vývojom a zavádzaním systémov centrálnych elektronických priečinkov a vo vhodných prípadoch s vývojom spoločných súborov dátových prvkov pre tieto systémy;

i)    vedenia dialógu medzi odborníkmi v oblasti príslušných politík s cieľom podporiť užitočnosť, efektívnosť a uplatniteľnosť záväzných stanovísk pre colné orgány a obchodníkov a

j)    v relevantných a vo vhodných prípadoch výmeny určitých kategórií colných informácií prostredníctvom štruktúrovanej a pravidelnej komunikácie medzi ich colnými orgánmi na osobitné účely, a to konkrétne na zlepšenie riadenia rizika a účinnosti colných kontrol, zameranie sa na tovar predstavujúci riziko z hľadiska výberu príjmov alebo ochrany a bezpečnosti a uľahčenie zákonného obchodu; takýmito výmenami nie sú dotknuté výmeny informácií, ktoré sa môžu medzi zmluvnými stranami uskutočňovať v súlade s Protokolom k tejto dohode o vzájomnej administratívnej pomoci v colných záležitostiach.

3.    Na akúkoľvek výmenu informácií medzi zmluvnými stranami podľa tejto kapitoly sa mutatis mutandis uplatňujú požiadavky na dôvernosť informácií a ochranu osobných údajov stanovené v článku 12 Protokolu k tejto dohode o vzájomnej administratívnej pomoci v colných záležitostiach, ako aj všetky požiadavky na dôvernosť a súkromie stanovené v zákonoch a iných právnych predpisoch zmluvných strán.

Článok 11.4

Vzájomná administratívna pomoc

Zmluvné strany si navzájom poskytujú administratívnu pomoc v colných záležitostiach, a to v súlade s Protokolom k tejto dohode o vzájomnej administratívnej pomoci v colných záležitostiach.

Článok 11.5

Colné zákony, iné právne predpisy a režimy

1.    Každá zmluvná strana zabezpečí, aby jej colné zákony, iné právne predpisy a režimy boli:

a)    založené na medzinárodných nástrojoch a normách v oblasti ciel a obchodu vrátane Medzinárodného dohovoru o harmonizovanom systéme opisu a číselného označovania tovaru podpísaného v Bruseli 14. júna 1983, ako aj Systému noriem SAFE WCO na zabezpečenie a uľahčenie globálneho obchodu a modelu údajov WCO a prípadne podstatných prvkov revidovaného Kjótskeho dohovoru o zjednodušení a zladení colných režimov podpísaného v Kjóte 18. mája 1973 a prijatého Radou Svetovej colnej organizácie v júni 1999;

b)    založené na ochrane a uľahčení zákonného obchodu prostredníctvom účinného presadzovania a dodržiavania legislatívnych požiadaviek a

c)    primerané a nediskriminačné s cieľom predísť zbytočnému zaťaženiu hospodárskych subjektov, poskytnúť hospodárskym subjektom ďalšie uľahčenie s vysokou úrovňou dodržiavania predpisov vrátane priaznivého zaobchádzania, pokiaľ ide o colné kontroly pred prepustením tovaru, a zabezpečiť záruky proti podvodom a nezákonným alebo škodlivým činnostiam.

2.    V záujme zlepšenia pracovných metód a zabezpečenia, aby sa v súvislosti s colnými operáciami dodržiavali zásady nediskriminácie, transparentnosti, efektívnosti, integrity a zodpovednosti, každá zmluvná strana:

a)    zjednodušuje a reviduje požiadavky a formality, keď je to možné, v záujme rýchleho prepustenia a colného vybavenia tovaru;

b)    pracuje na ďalšom zjednodušení a štandardizácii údajov a dokumentácie požadovaných colnými orgánmi a inými agentúrami s cieľom skrátiť čas a znížiť náklady, ktoré sú záťažou pre hospodárske subjekty vrátane malých a stredných podnikov, a

c)    zabezpečuje, aby sa prostredníctvom uplatňovania opatrení zohľadňujúcich zásady príslušných medzinárodných dohovorov a nástrojov v tejto oblasti dodržiavali najvyššie normy integrity.

Článok 11.6

Prepustenie tovaru

Každá zmluvná strana zabezpečí, aby jej colné orgány, pohraničné agentúry alebo iné príslušné orgány:

a)    zabezpečovali rýchle prepustenie tovaru v lehote, ktorá nie je dlhšia, než je potrebné na zaistenie dodržania jej colných a ostatných zákonov, iných právnych predpisov a formalít v oblasti obchodu;

b)    zabezpečovali predbežné elektronické podávanie a spracovanie dokumentácie a všetkých ďalších požadovaných informácií pred príchodom tovaru;

c)    umožňovali prepustenie tovaru pred konečným určením cla, daní, poplatkov a platieb s výhradou poskytnutia záruky, ak sa vyžaduje podľa jej zákonov a iných právnych predpisov, aby sa zabezpečila ich konečná platba, a

d)    pri plánovaní a vykonávaní akejkoľvek potrebnej skúšky poskytovali náležitú prioritu tovaru podliehajúcemu skaze.

Článok 11.7

Zjednodušené colné režimy

Každá zmluvná strana prijme alebo zachová opatrenia, ktoré hospodárskym subjektom spĺňajúcim kritériá stanovené v jej zákonoch a iných právnych predpisoch umožňujú mať úžitok z ďalšieho zjednodušenia colných režimov. Takéto opatrenia môžu zahŕňať colné vyhlásenia obsahujúce obmedzené súbory údajov alebo podporných dokladov alebo pravidelné colné vyhlásenia na účely stanovenia a úhrady cla a daní zahŕňajúce viacero dovozov v rámci určitého obdobia po prepustení tohto dovezeného tovaru, alebo iné režimy, ktorými sa zabezpečuje urýchlené prepustenie určitých zásielok.

Článok 11.8

Schválené hospodárske subjekty

1.    Každá zmluvná strana zavedie alebo zachová program partnerstva na uľahčenie obchodu pre hospodárske subjekty, ktoré spĺňajú stanovené kritériá (ďalej len „schválené hospodárske subjekty“).

2.    Stanovené kritériá na získanie statusu schváleného hospodárskeho subjektu sa týkajú dodržiavania alebo rizika nedodržania požiadaviek stanovených v zákonoch, iných právnych predpisoch alebo režimoch každej zmluvnej strany. Stanovené kritériá sa zverejnia a môžu zahŕňať:

a)    absenciu akéhokoľvek závažného porušenia alebo opakovaných porušení colných a daňových predpisov vrátane absencie závažných trestných činov súvisiacich s hospodárskou činnosťou žiadateľa;

b)    preukázanie vysokého stupňa kontroly nad operáciami a pohybom tovaru zo strany žiadateľa prostredníctvom systému riadenia obchodnej a prípadne dopravnej evidencie, ktorý umožňuje náležité colné kontroly;

c)    spôsobilosť plniť svoje finančné záväzky, ktorá sa považuje za preukázanú, ak je žiadateľ s náležitým ohľadom na typické črty druhu dotknutej podnikateľskej činnosti v dobrej finančnej situácii, ktorá mu umožňuje plniť si záväzky;

d)    preukázané spôsobilosti alebo odborné kvalifikácie, ktoré priamo súvisia s vykonávanou činnosťou, a

e)    primerané normy v oblasti bezpečnosti a ochrany.

3.    Stanovené kritériá uvedené v odseku 2 nie sú navrhnuté ani sa neuplatňujú tak, aby umožňovali alebo vytvárali svojvoľnú alebo bezdôvodnú diskrimináciu medzi hospodárskymi subjektmi v prípadoch, keď prevládajú rovnaké podmienky, a umožňujú účasť malých a stredných podnikov.

4.    Program partnerstva na uľahčenie obchodu uvedený v odseku 1 zahŕňa tieto výhody:

a)    nízke požiadavky na dokumenty a údaje, podľa vhodnosti;

b)    nižšia miera fyzických inšpekcií alebo zrýchlených preskúmaní, podľa vhodnosti;

c)    zjednodušené režimy prepustenia a rýchle prepustenie, podľa vhodnosti;

d)    použitie záruk a v relevantných prípadoch aj komplexných záruk alebo znížených záruk a

e)    kontrola tovaru v priestoroch schváleného hospodárskeho subjektu alebo na inom mieste schválenom colnými orgánmi.

5.    Program partnerstva na uľahčenie obchodu uvedený v odseku 1 môže zahŕňať aj ďalšie výhody, ako napríklad:

a)    odložená úhrada ciel, daní, poplatkov a platieb;

b)    jediné colné vyhlásenie pre všetky dovozy alebo vývozy v danom období alebo

c)    dostupnosť špecializovaného kontaktného miesta na poskytovanie pomoci v colných záležitostiach.

Článok 11.9

Požiadavky na údaje a dokumentáciu

1.    Každá zmluvná strana zabezpečí, aby dovozné, vývozné a tranzitné formality, požiadavky na údaje a dokumentáciu boli:

a)    prijaté a uplatňované s cieľom rýchleho prepustenia tovaru za predpokladu splnenia podmienok na prepustenie;

b)    prijaté a uplatňované spôsobom, ktorý sa zameriava na skrátenie času a zníženie nákladov spojených s dodržiavaním požiadaviek pre obchodníkov alebo hospodárske subjekty;

c)    alternatívou, ktorá najmenej obmedzuje obchod, ak boli na dosiahnutie príslušného cieľa alebo cieľov politiky k dispozícii dve alebo viaceré primerané alternatívy, a

d)    vypustené, a to vrátane ich častí, ak už nie sú potrebné.

2.    Každá zmluvná strana na prepustenie tovaru na celom svojom colnom území uplatňuje spoločné colné režimy a používa jednotné colné doklady.

Článok 11.10

Používanie informačných technológií a elektronická platba

1.    Každá zmluvná strana využíva informačné technológie, ktoré urýchľujú jej postupy na prepustenie tovaru, v záujme uľahčenia obchodu medzi zmluvnými stranami.

2.    Každá zmluvná strana:

a)    elektronicky sprístupní colné vyhlásenie, ktoré sa vyžaduje na účely dovozu, vývozu alebo tranzitu tovaru;

b)    umožňuje predloženie colného vyhlásenia v elektronickom formáte;

c)    zriadi prostriedky na zabezpečenie elektronickej výmeny colných informácií so svojou obchodnou komunitou;

d)    podnecuje k elektronickej výmene údajov medzi hospodárskymi subjektmi a colnými orgánmi, ako aj inými súvisiacimi agentúrami a

e)    využíva elektronické systémy riadenia rizík na posúdenie a zacielenie, ktoré umožňujú jej colným orgánom zamerať svoje inšpekcie na tovar s vysokým rizikom a ktoré uľahčujú prepustenie a pohyb tovaru s nízkym rizikom.

3.    Každá zmluvná strana prijme alebo zachová postupy umožňujúce elektronickú úhradu ciel, daní, poplatkov a platieb vyberaných colnými orgánmi pri dovoze a vývoze.

Článok 11.11

Riadenie rizika

1.    Každá zmluvná strana prijme alebo zachová systém riadenia rizika na účely colnej kontroly.

2.    Každá zmluvná strana navrhne a uplatní riadenie rizika takým spôsobom, aby sa predišlo svojvoľnej alebo bezdôvodnej diskriminácii alebo skrytým obmedzeniam medzinárodného obchodu.

3.    Každá zmluvná strana zameriava colné kontroly a iné príslušné hraničné kontroly na zásielky s vysokým rizikom a urýchľuje prepustenie zásielok s nízkym rizikom. Každá zmluvná strana si takisto môže náhodne zvoliť zásielky na tieto kontroly ako súčasť svojho riadenia rizika.

4.    Každá zmluvná strana vychádza pri riadení rizika z posúdenia rizika prostredníctvom vhodných kritérií selektívnosti.

Článok 11.12

Audit po prepustení tovaru

1.    S cieľom urýchliť prepustenie tovaru každá zmluvná strana prijme alebo zachová audit po prepustení tovaru tak, aby bolo zabezpečené dodržiavanie jej colných a ostatných zákonov a iných právnych predpisov týkajúcich sa obchodu.

2.    Každá zmluvná strana vykonáva audity po prepustení tovaru spôsobom založeným na riziku.

3.    Každá zmluvná strana vykonáva audity po prepustení tovaru transparentným spôsobom. Ak sa vykoná audit a dospeje sa ku konečným výsledkom, zmluvná strana bezodkladne informuje osobu, ktorej záznamy sú kontrolované, o výsledkoch, dôvodoch výsledkov a o právach a povinnostiach danej osoby.

4.    Zmluvné strany uznávajú, že informácie získané v rámci auditu po prepustení tovaru môžu byť použité pri ďalších správnych alebo súdnych konaniach.

5.    Každá zmluvná strana vždy, keď je to uskutočniteľné, použije výsledky z auditu po prepustení tovaru pri vykonávaní riadenia rizík.

Článok 11.13

Transparentnosť

1.    Zmluvné strany uznávajú význam včasných konzultácií so zástupcami z oblasti obchodu o návrhoch právnych predpisov a všeobecných postupoch týkajúcich sa colných a obchodných záležitostí. Na tento účel každá zmluvná strana zabezpečí primerané konzultácie medzi správnymi orgánmi a podnikateľskou komunitou.

2.    Každá zmluvná strana zabezpečí, aby jej príslušné colné a súvisiace požiadavky a postupy

naďalej plnili potreby podnikateľskej komunity, riadili sa najlepšími postupmi a aby sa nimi

pokiaľ možno čo najmenej obmedzoval obchod.

3.    Každá zmluvná strana zabezpečí primerané pravidelné konzultácie medzi pohraničnými agentúrami a

obchodníkmi alebo inými zainteresovanými stranami na jej území.

4.    Každá zmluvná strana bezodkladne nediskriminačným a prístupným spôsobom uverejní,

online, nové zákony a iné právne predpisy týkajúce sa uľahčenia v oblasti ciel a obchodu,

ako aj zmeny a výklady týchto zákonov a iných právnych predpisov predtým, ako sa začnú uplatňovať. Takéto zákony a

iné právne predpisy, ako aj ich zmeny a výklady zahŕňajú zákony a iné predpisy v týchto oblastiach:

a)    dovozné, vývozné a tranzitné režimy vrátane režimov v prístavoch, na letiskách a iných miestach vstupu a požadované formuláre a dokumenty;

b)    uplatňované sadzby ciel a daní akéhokoľvek druhu uložené na dovoz alebo vývoz, alebo v súvislosti s nimi;

c)    poplatky a platby uložené vládnymi agentúrami alebo v ich mene za dovoz, vývoz alebo tranzit, alebo v súvislosti s nimi;

d)    pravidlá zatriedenia alebo určovania hodnoty výrobkov na colné účely;

e)    všeobecne záväzné zákony, iné právne predpisy a správne predpisy týkajúce sa pravidiel pôvodu;

f)    obmedzenia alebo zákazy v oblasti dovozu, vývozu alebo tranzitu;

g)    sankčné ustanovenia proti porušovaniu dovozných, vývozných alebo tranzitných formalít;

h)    dohody alebo časti dohôd s ktoroukoľvek krajinou alebo krajinami týkajúce sa dovozu, vývozu alebo tranzitu;

i)    režimy týkajúce sa správy colných kvót;

j)    prevádzkové hodiny a režimy colných úradov v prístavoch a na hraničných priechodoch;

k)    kontaktné miesta na účely žiadostí o informácie a

l)    iné relevantné oznámenia administratívnej povahy týkajúce sa uvedených oblastí.

5.    Každá zmluvná strana zabezpečí, aby medzi uverejnením 10 nových alebo zmenených zákonov, iných právnych predpisov, postupov a poplatkov alebo platieb a nadobudnutím ich účinnosti bola primeraná lehota.

6.    Každá zmluvná strana zriadi alebo zachová jedno alebo viac informačných miest na reagovanie na žiadosti o informácie od orgánov štátnej správy, hospodárskych subjektov a iných zainteresovaných strán v colných a iných záležitostiach týkajúcich sa obchodu. Informačné miesta zareagujú na žiadosti o informácie v rámci primeranej lehoty stanovenej každou zmluvnou stranou, ktorá sa môže meniť v závislosti od povahy alebo zložitosti žiadosti. Zmluvná strana nevyžaduje zaplatenie poplatku za reakcie na žiadosti o informácie ani za poskytnutie požadovaných formulárov a dokumentov.

Článok 11.14

Záväzné stanoviská

1.    Na účely tohto článku je „záväzné stanovisko“ písomné rozhodnutie poskytnuté žiadateľovi pred dovozom tovaru, na ktorý sa vzťahuje žiadosť, v ktorom sa stanovuje zaobchádzanie, ktoré zmluvná strana tovaru poskytne v čase dovozu, pokiaľ ide o:

a)    nomenklatúrne zatriedenie tovaru;

b)    pôvod tovaru a

c)    akékoľvek ďalšie skutočnosti, na ktorých sa zmluvné strany môžu dohodnúť.

2.    Každá zmluvná strana vydá záväzné stanovisko prostredníctvom svojich colných orgánov. Toto záväzné stanovisko musí byť vydané v primeranej a časovo obmedzenej lehote žiadateľovi, ktorý podal písomnú žiadosť, a to aj v elektronickej podobe, obsahujúcu všetky potrebné informácie v súlade so zákonmi a s inými právnymi predpismi vydávajúcej zmluvnej strany.

3.    Záväzné stanovisko je platné najmenej tri roky od dátumu nadobudnutia jeho platnosti, pokiaľ nedošlo k zmene zákona, skutočností alebo okolností podporujúcich pôvodné záväzné stanovisko.

4.    Zmluvná strana môže odmietnuť vydať záväzné stanovisko, ak skutočnosti a okolnosti, o ktoré sa záväzné stanovisko opiera, sú predmetom správneho alebo súdneho preskúmania alebo ak sa žiadosť netýka žiadneho zamýšľaného použitia záväzného stanoviska. Ak zmluvná strana odmietne vydať záväzné stanovisko, bezodkladne o tom písomne upovedomí žiadateľa, pričom uvedie relevantné skutočnosti a základ, o ktorý sa toto rozhodnutie opiera.

5.    Každá zmluvná strana uverejňuje aspoň:

a)    požiadavky týkajúce sa žiadosti o záväzné stanovisko vrátane informácií, ktoré treba poskytnúť, a formátu;

b)    lehotu, v rámci ktorej vydá záväzné stanovisko, a

c)    dĺžku obdobia, počas ktorého je záväzné stanovisko platné.

6.    V prípade, že zmluvná strana záväzné stanovisko odvolá, zmení alebo zruší, poskytne žiadateľovi písomné oznámenie, v ktorom uvedie relevantné skutočnosti a základ, o ktorý sa toto rozhodnutie opiera. Zmluvná strana môže záväzné stanovisko odvolať, zmeniť alebo zrušiť so spätnou účinnosťou len vtedy, ak stanovisko vychádzalo z neúplných, nesprávnych, nepravdivých alebo zo zavádzajúcich informácií poskytnutých žiadateľom.

7.    Záväzné stanovisko vydané zmluvnou stranou je pre túto zmluvnú stranu vo vzťahu k žiadateľovi, ktorý oň požiadal, záväzné. Záväzné stanovisko je záväzné aj pre žiadateľa.

8.    Každá zmluvná strana na základe písomnej žiadosti žiadateľa preskúma záväzné stanovisko alebo rozhodnutie o odvolaní, zmene alebo zrušení tohto záväzného stanoviska.

9.    Každá zmluvná strana pod podmienkou splnenia požiadaviek na dôvernosť vo svojich zákonoch a iných právnych predpisoch zverejní, a to aj online, podstatné prvky svojich záväzných stanovísk.

Článok 11.15

Tranzit a prekládka

1.    Každá zmluvná strana zaistí uľahčenie a účinnú kontrolu operácií tranzitu a prekládky cez svoje územie.

2.    Každá zmluvná strana podporuje a vykonáva regionálne tranzitné dohody s cieľom uľahčiť obchod.

3.    Každá zmluvná strana zabezpečuje spoluprácu a koordináciu svojich dotknutých orgánov a príslušných agentúr s cieľom uľahčiť režim tranzitu.

4.    Každá zmluvná strana umožní presun tovaru určeného na dovoz v rámci svojho územia pod colnou kontrolou od colného orgánu vstupu k inému colnému orgánu na svojom území, z ktorého má byť tovar prepustený alebo vybavený, pokiaľ sú splnené všetky regulačné požiadavky.

Článok 11.16

Colní sprostredkovatelia

1.    Zmluvná strana nezavedie povinné využívanie colných sprostredkovateľov ako požiadavku pre hospodárske subjekty, aby plnili svoje povinnosti v súvislosti s dovozom, vývozom a tranzitom tovaru.

2.    Každá zmluvná strana uverejňuje svoje opatrenia týkajúce sa využívania colných sprostredkovateľov.

3.    Ak a keď zmluvné strany udeľujú colným sprostredkovateľom licencie, uplatňujú pri tom transparentné, nediskriminačné a primerané pravidlá.

Článok 11.17

Kontroly pred odoslaním

Zmluvné strany nevyžadujú povinné využívanie kontrol pred odoslaním, ako sa vymedzujú v Dohode o kontrole pred odoslaním obsiahnutej v prílohe 1A k Dohode o založení WTO, ani žiadnej inej inšpekčnej činnosti vykonávanej súkromnými spoločnosťami na mieste určenia pred colným konaním.

Článok 11.18

Odvolania

1.    Každá zmluvná strana zabezpečí účinné, rýchle, nediskriminačné a ľahko prístupné konania s cieľom zaručiť právo na odvolanie sa proti správnym opatreniam, stanoviskám a rozhodnutiam colných orgánov a iných príslušných orgánov, ktoré majú vplyv na dovoz alebo vývoz tovaru alebo na tovar v tranzite.

2.    Odvolacie konania môžu zahŕňať správne preskúmanie dozorným orgánom a súdne preskúmanie rozhodnutí prijatých na správnej úrovni v súlade so zákonmi a s inými právnymi predpismi zmluvnej strany.

3.    Nárok na uplatnenie práva na odvolanie má takisto každá osoba, ktorá požiadala colné orgány alebo iné príslušné orgány o vydanie rozhodnutia a rozhodnutie o svojej žiadosti nedostala v príslušných lehotách.

4.    Každá zmluvná strana zabezpečí, aby jej colné orgány alebo iné príslušné orgány poskytli osobám, ktorým boli vydané správne rozhodnutia, dôvody týchto rozhodnutí, a to s cieľom v prípade potreby uľahčiť využitie odvolacích konaní.

Článok 11.19

Sankcie

1.    Každá zmluvná strana zabezpečí, aby sa v jej colných zákonoch a iných právnych predpisoch stanovovalo, že všetky sankcie uložené za porušenie colných zákonov, iných právnych predpisov alebo procesných požiadaviek sú primerané a nediskriminačné.

2.    Každá zmluvná strana zabezpečí, aby všetky sankcie uložené za porušenie jej colných zákonov, iných právnych predpisov alebo procesných požiadaviek boli uložené len osobe, ktorá je za porušenie právne zodpovedná.

3.    Každá zmluvná strana zabezpečí, aby uložená sankcia závisela od skutočností a okolností prípadu a aby bola úmerná miere a závažnosti porušenia. Každá zmluvná strana zabraňuje vzniku stimulov alebo konfliktov záujmov pri posudzovaní a výbere sankcií.

4.    Každá zmluvná strana sa nabáda, aby považovala predbežné poskytnutie informácií o okolnostiach porušenia colných zákonov, iných právnych predpisov alebo procesných požiadaviek colnému orgánu za možnú poľahčujúcu skutočnosť pri stanovovaní sankcie.

5.    Ak zmluvná strana uloží sankciu za porušenie jej colných zákonov, iných právnych predpisov alebo procesných požiadaviek, osobe, ktorej sankciu ukladá, poskytne písomné vysvetlenie spresňujúce povahu porušenia a uplatniteľné zákony, iné právne predpisy alebo procesné požiadavky, podľa ktorých bola uložená výška alebo rozsah sankcie za porušenie.

Článok 11.20

Podvýbor pre uľahčenie v oblasti ciel a obchodu a pre pravidlá pôvodu

1.    Podvýbor pre uľahčenie v oblasti ciel a obchodu a pre pravidlá pôvodu (ďalej len „podvýbor“) sa zriaďuje podľa článku 8.8 ods. 1.

2.    Podvýbor zabezpečuje riadne vykonávanie tejto kapitoly, presadzovania práv duševného vlastníctva na hraniciach príslušnými orgánmi v súlade s kapitolou 32 oddielom C pododdielom 2, Protokolu k tejto dohode o vzájomnej administratívnej pomoci v colných záležitostiach a všetkých ďalších colných ustanovení dohodnutých medzi zmluvnými stranami a preskúmava všetky záležitosti vyplývajúce z ich uplatňovania.

3.    Podvýbor plní tieto funkcie:

a)    monitoruje vykonávanie a správu tejto kapitoly a kapitoly 10;

b)    poskytuje fórum na konzultácie a diskusiu o všetkých záležitostiach týkajúcich sa ciel, predovšetkým colných režimov, určovania colnej hodnoty, tarifných režimov, colnej nomenklatúry, colnej spolupráce a vzájomnej administratívnej pomoci v colných záležitostiach;

c)    poskytuje fórum na konzultácie a diskusiu o otázkach týkajúcich sa pravidiel pôvodu a administratívnej spolupráce a opatrení na hraniciach v oblasti práv duševného vlastníctva a

d)    posilňuje spoluprácu pri vývoji, uplatňovaní a presadzovaní colných postupov, vzájomnej administratívnej pomoci v colných záležitostiach, pravidiel pôvodu a administratívnej spolupráce.

4.    Podvýbor môže vydávať odporúčania k záležitostiam, na ktoré sa vzťahuje odsek 2. Spoločná rada alebo Spoločný výbor majú právomoc prijímať rozhodnutia o vzájomnom uznávaní techník riadenia rizík, noriem v oblasti rizík, bezpečnostných kontrol a programov partnerstva na uľahčenie obchodu vrátane aspektov, ako je prenos údajov a vzájomne dohodnuté výhody.

Článok 11.21

Dočasné použitie

1.    Na účely tohto článku je „dočasné použitie“ colný režim, v rámci ktorého možno určitý tovar vrátane dopravných prostriedkov prepraviť na colné územie s tým, že je podmienečne oslobodený od úhrady dovozných ciel a daní a že sa naň neuplatňujú dovozné zákazy ani obmedzenia hospodárskeho charakteru. Tento tovar musí byť dovezený na konkrétny účel a musí byť určený na spätný vývoz v určenej lehote bez toho, aby na ňom bola vykonaná akákoľvek zmena okrem bežného znehodnotenia v dôsledku jeho použitia.

2.    Každá zmluvná strana udeľuje dočasné použitie s úplným podmienečným oslobodením od dovozných ciel a daní a bez uplatnenia dovozných obmedzení alebo zákazov hospodárskeho charakteru 11 , ako je stanovené v jej zákonoch a iných právnych predpisoch, pre tento tovar:

a)    tovar na vystavenie alebo na používanie na výstavách, veľtrhoch, stretnutiach alebo podobných podujatiach, t. j. tovar určený na vystavenie alebo predvedenie na podujatí, tovar určený na používanie v súvislosti s vystavením zahraničných výrobkov na podujatí a zariadenia vrátane tlmočníckych zariadení, prístrojov na záznam zvuku a obrazu a filmy vzdelávacieho, vedeckého alebo kultúrneho charakteru určené na používanie na medzinárodných stretnutiach, konferenciách alebo kongresoch; ako aj tovar získaný na takýchto podujatiach z tovaru, na ktorý sa uplatňuje režim dočasného použitia; pričom každá zmluvná strana môže pred uskutočnením daného podujatia požadovať vydanie vládneho povolenia, záruky alebo zálohy;

b)    profesionálne vybavenie, t. j. vybavenie pre tlač, zvukové alebo televízne vysielanie, ktoré je potrebné pre zástupcov tlače, rozhlasových alebo televíznych organizácií navštevujúcich územie inej krajiny na účely spravodajstva alebo aby mohli prenášať alebo zaznamenávať materiál pre konkrétne programy, kinematografické vybavenie potrebné pre osobu, ktorá navštevuje územie inej krajiny, aby nakrútila konkrétny film alebo filmy, akékoľvek ďalšie vybavenie potrebné na výkon povolania, obchodu alebo predmetu činnosti osoby, ktorá navštevuje územie inej krajiny, aby vykonala stanovenú úlohu, pokiaľ sa takéto vybavenie nepoužíva na priemyselnú výrobu alebo balenie tovaru ani, s výnimkou ručného náradia, na ťažbu prírodných zdrojov, na stavbu, opravu alebo údržbu budov alebo na zemné práce a podobné projekty, pomocné prístroje k uvedenému vybaveniu a príslušenstvo k nemu; ako aj jednotlivé súčasti dovážané na opravu dočasne použitého profesionálneho vybavenia;

c)    tovar dovážaný v súvislosti s obchodnou operáciou, ale ktorého dovoz sám osebe nepredstavuje obchodnú operáciu, napr.: obaly, ktoré sa dovážajú naplnené a spätne vyvážajú prázdne alebo naplnené, alebo sa dovážajú prázdne a spätne vyvážajú naplnené; kontajnery, či už naplnené, alebo nenaplnené tovarom, a príslušenstvo a vybavenie pre dočasne použité kontajnery, ktoré sa buď dovážajú s kontajnerom, aby sa spätne vyviezli osobitne alebo s iným kontajnerom, alebo sa dovážajú osobitne, aby sa spätne vyviezli s kontajnerom, a súčasti určené na opravu kontajnerov s povolením na dočasné použitie; palety; vzorky; reklamné filmy;

d)    tovar dovážaný výlučne na vzdelávacie, vedecké alebo kultúrne účely, napr. vedecké vybavenie, pedagogický materiál, potreby pre námorníkov a akýkoľvek iný tovar dovážaný v súvislosti so vzdelávacími, vedeckými alebo kultúrnymi činnosťami; náhradné diely pre vedecké vybavenie a pedagogický materiál, ktorým bolo udelené dočasné použitie; ako aj nástroje osobitne určené na údržbu, overovanie, meranie alebo opravu takýchto zariadení;

e)    osobné veci, t. j. všetky predmety, nové alebo použité, ktoré cestujúci môže primerane potrebovať na osobné použitie počas cesty, so zohľadnením všetkých okolností cesty, s vylúčením akéhokoľvek tovaru dovážaného na obchodné účely; ako aj tovar dovezený na športové účely, napr. športové potreby a iné predmety na použitie cestujúcimi pri športových súťažiach alebo prehliadkach alebo na tréning na území dočasného použitia;

f)    turistický propagačný materiál, t. j. tovar dovezený s cieľom povzbudiť verejnosť, aby navštívila inú cudziu krajinu, a to najmä aby sa zúčastnila na kultúrnych, náboženských, turistických, športových alebo odborných stretnutiach alebo zhromaždeniach, ktoré sa tam konajú, pričom každá zmluvná strana môže v prípade tohto tovaru požadovať poskytnutie záruky alebo zálohy;

g)    tovar dovážaný na humanitárne účely, t. j. zdravotnícke, chirurgické a laboratórne vybavenie a zásielky s humanitárnou pomocou, ako sú vozidlá a iné dopravné prostriedky, prikrývky, stany, prefabrikované domy alebo iný tovar základnej potreby zasielaný ako pomoc pre obete živelných pohrôm alebo podobných katastrof, a

h)    zvieratá dovážané na konkrétne účely, napr.: policajné psy alebo kone, vyhľadávacie psy, psy pre nevidiacich, záchranné psy, účasť na prehliadkach, výstavách, súťažiach alebo ukážkach, zábavné predstavenie, napr. cirkusové zvieratá, sprevádzanie na turistických cestách vrátane spoločenských zvierat sprevádzajúcich cestujúcich, výkon práce alebo preprava, lekárske účely, napr. dodávka hadieho jedu.

3.    Každá zmluvná strana v súlade so svojimi zákonmi a inými právnymi predpismi 12 akceptuje dočasné použitie tovaru uvedeného v odseku 2, ako aj, a to bez ohľadu na jeho pôvod, karnety ATA vydané v súlade s Dohovorom o prepustení tovaru do režimu dočasného použitia podpísaným v Istanbule 26. júna 1990 v druhej zmluvnej strane, ktoré sú schválené v druhej zmluvnej strane a zaručené združením tvoriacim súčasť medzinárodného záručného reťazca, potvrdené príslušnými orgánmi a platné na colnom území dovážajúcej zmluvnej strany.

Článok 11.22

Opravený tovar

1.    Na účely tohto článku je „oprava“ akákoľvek spracovateľská operácia, ktorá sa realizuje v súvislosti s tovarom s cieľom odstrániť prevádzkovú chybu alebo materiálne poškodenie a ktorá je potrebná na obnovenie pôvodnej funkcie tovaru alebo zabezpečenie súladu s technickými požiadavkami na jeho používanie, bez ktorých by tovar nemohol byť ďalej používaný obvyklým spôsobom na účely, na ktoré bol určený. Oprava zahŕňa obnovu a údržbu, nezahŕňa však žiadnu operáciu ani proces, ktoré:

a)    ničia základné charakteristiky tovaru alebo vytvárajú nový alebo komerčne iný tovar;

b)    transformujú nedokončený tovar na hotový tovar alebo

c)    sa používajú na zlepšenie alebo modernizáciu technických vlastností tovaru.

2.    Zmluvná strana neuplatňuje clo na tovar bez ohľadu na jeho pôvod, keď znovu vstúpi na jej colné územie po tom, ako bol tento tovar dočasne vyvezený z jej colného územia na colné územie druhej zmluvnej strany na účely opravy.

3.    Odsek 2 sa nevzťahuje na tovar dovážaný na kauciu, do zón voľného obchodu alebo zón s podobným právnym postavením, ktorý sa následne vyváža na opravu a nie je spätne dovezený na kauciu, do zón voľného obchodu zón s podobným právnym postavením.

4.    Zmluvná strana neuplatňuje clo na tovar bez ohľadu na jeho pôvod, ktorý je dočasne dovezený z colného územia druhej zmluvnej strany na účely opravy.

Článok 11.23

Poplatky a formality

1.    Poplatky a iné platby, ktoré zmluvná strana ukladá za dovoz alebo vývoz tovaru druhej zmluvnej strany alebo v súvislosti s takým dovozom a vývozom, sa obmedzujú na výšku približných nákladov za poskytované služby a nepredstavujú nepriamu ochranu v súvislosti s domácim tovarom ani zdaňovanie dovozu alebo vývozu na fiškálne účely.

2.    Zmluvná strana nevyberá poplatky ani iné platby za dovoz alebo vývoz tovaru druhej zmluvnej strany ani v súvislosti s takým dovozom a vývozom na základe ad valorem.

3.    Každá zmluvná strana môže uložiť poplatky alebo vyžadovať náhradu nákladov iba v prípade poskytnutia konkrétnych služieb, vrátane týchto služieb:

a)    prítomnosť colníkov, ak sa vyžaduje, mimo úradných hodín alebo v iných priestoroch, ako sú priestory colných orgánov;

b)    analýzy alebo znalecké posudky tovaru a poštovné poplatky za vrátenie tovaru žiadateľovi, najmä v súvislosti s rozhodnutiami týkajúcimi sa záväzných informácií alebo v súvislosti s poskytnutím informácií týkajúcich sa uplatňovania colných predpisov;

c)    prehliadka alebo odber vzoriek tovaru na účely overovania alebo zničenia tovaru, ak sa s nimi spájajú iné náklady ako náklady vyplývajúce z činnosti colníkov, alebo

d)    výnimočné kontrolné opatrenia, ak sú potrebné vzhľadom na povahu tovaru alebo možné riziko.

4.    Každá zmluvná strana bezodkladne uverejní všetky poplatky a platby, ktoré môže uložiť v súvislosti s dovozom alebo vývozom, a to tak, aby sa s nimi mohli verejné správy, obchodníci a iné zainteresované strany oboznámiť.

5.    Zmluvná strana v súvislosti s dovozom akéhokoľvek tovaru druhej zmluvnej strany nevyžaduje konzulárne transakcie ani súvisiace poplatky a platby.

KAPITOLA 12

NÁPRAVNÉ OPATRENIA V OBLASTI OBCHODU

ODDIEL A

ANTIDUMPINGOVÉ A VYROVNÁVACIE CLÁ

Článok 12.1

Všeobecné ustanovenia

1.    Zmluvné strany potvrdzujú svoje práva a povinnosti vyplývajúce z antidumpingovej dohody a dohody SCM.

2.    Na účely tohto oddielu sa neuplatňujú preferenčné pravidlá pôvodu podľa kapitoly 10.

Článok 12.2

Transparentnosť

1.    Antidumpingové a antisubvenčné prešetrovania a opatrenia by sa mali používať v plnom súlade s príslušnými požiadavkami WTO stanovenými v antidumpingovej dohode a dohode SCM a mali by byť založené na spravodlivom a transparentnom systéme.

2.    Každá zmluvná strana hneď, ako je to uskutočniteľné, po akomkoľvek uložení predbežných opatrení a v každom prípade pred tým, ako prijme konečné rozhodnutie, zabezpečí úplné poskytnutie všetkých základných skutočností a úvah, z ktorých vychádza pri rozhodnutí o uplatnení konečných opatrení. Takýmto poskytnutím informácií nie je dotknutý článok 6.5 antidumpingovej dohody ani článok 12.4 dohody SCM. Každá zmluvná strana poskytne takéto základné skutočnosti a úvahy písomne a zainteresovaným stranám poskytne dostatočný čas na predloženie pripomienok k nim.

3.    Každá zainteresovaná strana dostane možnosť byť vypočutá, aby vyjadrila svoje stanovisko počas antidumpingového alebo antisubvenčného prešetrovania, a to pod podmienkou, že to nebude zbytočne zdržovať priebeh prešetrovania.

Článok 12.3

Zohľadnenie verejného záujmu

Každá zmluvná strana zohľadňuje situáciu svojho domáceho výrobného odvetvia, dovozcov a ich zastupujúcich združení, reprezentatívnych používateľov a organizácií zastupujúcich spotrebiteľov, a to v rozsahu, v akom prešetrujúcim orgánom v príslušnej lehote poskytnú príslušné informácie. Zmluvná strana sa môže na základe takýchto informácií rozhodnúť neuplatniť antidumpingové alebo vyrovnávacie opatrenia.

Článok 12.4

Pravidlo nižšieho cla

Ak jedna zmluvná strana uloží antidumpingové clo na tovar druhej zmluvnej strany, výška takéhoto cla nesmie presiahnuť dumpingové rozpätie. Vždy, keď je to možné, by antidumpingové clo malo byť nižšie ako dané rozpätie, ak by takéto nižšie clo bolo dostatočné na odstránenie ujmy spôsobenej domácemu výrobnému odvetviu.

Článok 12.5

Neuplatňovanie urovnávania sporov

Kapitola 38 sa nevzťahuje na tento oddiel.

ODDIEL B

GLOBÁLNE OCHRANNÉ OPATRENIA

Článok 12.6

Všeobecné ustanovenia

1.    Zmluvné strany potvrdzujú svoje práva a povinnosti podľa článku XIX dohody GATT z roku 1994, dohody o ochranných opatreniach a článku 5 dohody o poľnohospodárstve.

Článok 12.7

Transparentnosť a uloženie konečných opatrení

1.    Bez ohľadu na článok 12.6 zmluvná strana, ktorá iniciuje globálne ochranné prešetrovanie alebo má v úmysle uplatniť globálne ochranné opatrenia, na žiadosť druhej zmluvnej strany a za predpokladu, že táto druhá zmluvná strana má podstatný záujem, bezodkladne poskytne písomné oznámenie obsahujúce všetky relevantné informácie, ktoré viedli k začatiu globálneho ochranného prešetrovania alebo k uplatneniu globálnych ochranných opatrení, vrátane informácií o prípadných predbežných zisteniach. Takýmto oznámením nie je dotknutý článok 3.2 dohody o ochranných opatreniach.

2.    Pri ukladaní konečných globálnych ochranných opatrení sa každá zmluvná strana snaží uložiť ich spôsobom, ktorý má čo najmenší vplyv na dvojstranný obchod, za predpokladu, že zmluvná strana ovplyvnená opatreniami má podstatný záujem vymedzený v odseku 4.

3.    Na účely odseku 2 platí, že ak sa zmluvná strana domnieva, že sú splnené právne požiadavky na uloženie konečných globálnych ochranných opatrení, a má v úmysle tieto opatrenia uplatniť, oznámi to druhej zmluvnej strane a poskytne jej možnosť viesť dvojstranné konzultácie, za predpokladu, že druhá zmluvná strana má podstatný záujem vymedzený v odseku 4. Ak sa do 15 dní odo dňa tohto oznámenia nedosiahne žiadne uspokojivé riešenie, dovážajúca zmluvná strana môže prijať vhodné globálne ochranné opatrenia na nápravu problému.

4.    Na účely tohto článku sa usudzuje, že zmluvná strana má podstatný záujem, ak počas posledného trojročného obdobia patrí medzi päť najväčších dodávateľov dovážaného tovaru podľa výpočtov z hľadiska absolútneho objemu alebo hodnoty.

Článok 12.8

Neuplatňovanie urovnávania sporov

Kapitola 38 sa nevzťahuje na tento oddiel.

ODDIEL C

DVOJSTRANNÉ OCHRANNÉ OPATRENIA

PODODDIEL 1

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 12.9

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto oddielu:

a)    „domáce výrobné odvetvie“ sú vo vzťahu k dovážanému tovaru výrobcovia ako celok vyrábajúci podobný alebo priamo konkurujúci tovar, ktorí pôsobia na území zmluvnej strany, alebo výrobcovia, ktorých súhrnná výroba podobného alebo priamo konkurujúceho tovaru tvorí značnú časť celkovej domácej výroby tohto tovaru;

b)    „prechodné obdobie“ je:

i)    obdobie siedmich rokov odo dňa nadobudnutia platnosti tejto dohody alebo

ii)    v prípade každého tovaru, na účely ktorého sa na listine v prílohe 9 zmluvnej strany uplatňujúcej dvojstranné ochranné opatrenie stanovuje obdobie odstránenia ciel sedem rokov, obdobie odstránenia ciel pre tento tovar plus dva roky.

Článok 12.10

Uplatňovanie dvojstranného ochranného opatrenia