EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli20. 6. 2023

COM(2023) 335 final

2023/0199(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa zriaďuje Platforma strategických technológií pre Európu („platforma STEP“) a mení sa smernica 2003/87/ES a nariadenia (EÚ) 2021/1058, (EÚ) 2021/1056, (EÚ) 2021/1057, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) 2021/1060, (EÚ) 2021/523, (EÚ) 2021/695, (EÚ) 2021/697 a (EÚ) 2021/241

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Dlhodobý záväzok EÚ týkajúci sa zelenej a digitálnej transformácie a vplyv na priemysel v EÚ.

EÚ je atraktívnou destináciou pre udržateľné investície. Jednotný trh za posledných 30 rokov priniesol veľmi významné hospodárske výhody, vďaka ktorým je HDP EÚ z dlhodobého hľadiska až o 9 % vyšší, než by bol bez jednotného trhu 1 . Európsky obchodný model je založený na otvorenosti a EÚ ponúka priaznivé podnikateľské prostredie. Európsky sociálny model poskytuje vysokokvalitné a inkluzívne vzdelávanie a odbornú prípravu, dobre fungujúce systémy sociálnej ochrany, ako aj ochranu verejného zdravia a životného prostredia. Tieto podmienky spolu so spravodlivou hospodárskou súťažou a bezprecedentným regulačným rámcom, ktorý je zameraný na dvojakú digitálnu a zelenú transformáciu a odolnosť, pomáhajú zabezpečiť potrebnú predvídateľnosť pre investorov.

Zvyšovanie konkurencieschopnosti a odolnosti v strategických odvetviach a znižovanie závislosti európskeho hospodárstva prostredníctvom zelenej a digitálnej transformácie bolo v posledných rokoch v EÚ smerodajné. Vďaka nástroju NextGenerationEU, 2 hlavnému programu hospodárskej obnovy EÚ, sa EÚ vrátila na úroveň produkcie spred pandémie už v lete 2021. Finančné prostriedky určené na dvojakú zelenú a digitálnu transformáciu zabezpečujú vyššiu konkurencieschopnosť nášho hospodárstva. Bezprecedentné úsilie členských štátov o vykonanie zásadných reforiem zvyšuje odolnosť EÚ.

Priemysel EÚ preukázal svoju bytostnú odolnosť, ale čelí výzvam. Vysoká inflácia, nedostatok pracovnej sily a zručností, demografické zmeny, narušenia dodávateľských reťazcov po pandémii COVID-19, rastúce úrokové sadzby a prudký rast cien energie a vstupov majú vplyv na konkurencieschopnosť priemyslu EÚ. Tieto výzvy sú spojené so silnou, no nie vždy spravodlivou hospodárskou súťažou na roztrieštenom globálnom trhu. Zavádzanie a rozširovanie určitých kritických a vznikajúcich technológií v strategických odvetviach v rámci Únie bude nevyhnutné na využitie príležitostí a splnenie cieľov zelenej a digitálnej transformácie v záujme zníženia strategických závislostí a uľahčenia cezhraničných investícií v rámci jednotného trhu. Preto je potrebné prijať okamžité opatrenia na podporu vývoja alebo výroby kritických technológií v Únii alebo na ochranu a posilnenie ich hodnotových reťazcov v týchto oblastiach: špičkové a digitálne technológie, čisté technológie a biotechnológie. Únia musí riešiť aj nedostatok pracovnej sily a zručností v uvedených strategických odvetviach.

EÚ už predložila viacero iniciatív na podporu svojho priemyslu. Cieľom Priemyselného plánu Zelenej dohody 3 je zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho emisne neutrálneho priemyslu, zabezpečiť potrebné objemy kritických surovín a podporiť rýchly prechod na klimatickú neutralitu. Poskytuje priaznivejšie prostredie pre rozširovanie výrobných kapacít EÚ v oblasti čistých technológií. Tento plán je založený na štyroch pilieroch, ktorými sú: predvídateľné a zjednodušené regulačné prostredie, urýchľovanie prístupu k finančným prostriedkom, zlepšovanie zručností a otvorený obchod v záujme vybudovania odolnejších dodávateľských reťazcov. S európskym inovačným programom sa 4 EÚ snažila dostať Európu na čelo novej vlny špičkových technologických inovácií a startupov. Jedným z jeho hlavných cieľov je zlepšiť prístup k financovaniu pre európske startupy a rozširujúce sa podniky, napríklad prostredníctvom mobilizácie nevyužitých zdrojov súkromného kapitálu a zjednodušením pravidiel kótovania. Okrem toho Komisia v marci 2023 prijala nový dočasný krízový a prechodný rámec pre opatrenia štátnej pomoci 5 . Členské štáty majú väčšiu flexibilitu pri navrhovaní a vykonávaní podporných opatrení v odvetviach, ktoré sú kľúčové pre prechod na klimatickú neutralitu. Členské štáty v súčasnosti takisto menia svoje národné plány obnovy a odolnosti tak, aby zahŕňali kapitoly REPowerEU, 6 čo predstavuje rozhodujúcu príležitosť na poskytnutie okamžitej podpory spoločnostiam a zvýšenie ich konkurencieschopnosti, a to bez vytvárania zbytočných strategických závislostí.

Hoci týmito riešeniami sa zabezpečuje rýchla a cielená podpora, EÚ potrebuje štrukturálnejšiu odpoveď na investičné potreby svojich priemyselných odvetví. Ako uviedla predsedníčka von der Leyenová v správe o stave Únie zo 14. septembra 2022 7 , treba zabezpečiť, aby sa budúcnosť priemyslu vytvárala v Európe. Spoločná európska priemyselná politika si okrem toho vyžaduje spoločné európske financovanie 8 . Preto treba zriadiť Platformu strategických technológií pre Európu (ďalej len „platforma STEP“).

Platforma by mala pomôcť zachovať európsku konkurenčnú výhodu v oblasti kritických a vznikajúcich technológií, ktoré sú relevantné pre zelenú a digitálnu transformáciu, počnúc výpočtovými technológiami vrátane mikroelektroniky, kvantovej výpočtovej techniky a umelej inteligencie až po biotechnológiu a biovýrobu či emisne neutrálne technológie. Európska rada uznala potrebu riešiť túto otázku a odporučila „zabezpečiť plnú mobilizáciu dostupných finančných prostriedkov a existujúcich finančných nástrojov a využívať ich flexibilnejším spôsobom s cieľom poskytovať včasnú a cielenú podporu v strategických odvetviach bez toho, aby boli dotknuté ciele politiky súdržnosti“ 9 . Týmto spôsobom by mala platforma STEP takisto pomôcť mobilizovať súkromný kapitál na podporu konkurencieschopnosti európskych podnikov v rámci týchto technológií na svetovej scéne, čo následne povedie k budovaniu domácich kapacít.

Najúčinnejším riešením je začleniť platformu STEP medzi priority rozpočtu EÚ. Prechod na klimatickú neutralitu, odolnosť a digitálne technológie už patria medzi hlavné zásady viacročného finančného rámca: 30 % z prostriedkov vo výške 2 bilióny EUR vo VFR na roky 2021 – 2027, ktorý zahŕňa programy obnovy nástroja NextGenerationEU, sa vynakladá na opatrenia v oblasti klímy a viac ako 20 % prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti je určených na digitálne politiky. Okrem toho z programu Digitálna Európa sa podporuje poskytovanie digitálnych technológií podnikom, občanom a orgánom verejnej správy. Rozpočet EÚ je takisto hlavným nástrojom EÚ na podporu jednotného trhu a spoločného postupu s pridanou hodnotou na úrovni EÚ, ktorým sa zabezpečujú úspory z rozsahu, účinnosť, solidarita a ktorý vysiela jasný politický signál, že EÚ čelí výzvam jednotne.

Vytvorenie platformy STEP je plne v súlade s ambíciami stanovenými európskymi partnermi. Americký zákon o znížení inflácie (Inflation Reduction Act) zmobilizuje do roku 2032 viac ako 360 miliárd USD (približne 330 miliárd EUR). Cieľom japonských plánov v oblasti zelenej transformácie je získať až 20 biliónov JPY (približne 140 miliárd EUR) 10 . India predložila systém na stimuláciu výroby, ktorého účelom je zvýšiť konkurencieschopnosť v odvetviach, ako je solárna fotovoltika a batérie. Investičné plány v oblasti čistých technológií predložilo aj Spojené kráľovstvo, Kanada a mnohé ďalšie krajiny. Je dôležité, aby všetky subjekty zabezpečili, že sa financovanie bude navrhovať a vykonávať čo najmenej rušivým spôsobom. Posilnenie transparentnosti a rokovaní o priemyselných subvenciách na medzinárodnej úrovni je rovnako kľúčové na zabezpečenie a zlepšenie existujúcich – ale neúplných – rovnakých podmienok, na ktorých sa vybudovala prosperita EÚ a celosvetová prosperita.

Prehľad rozpočtu EÚ na zelenú a digitálnu transformáciu

EÚ má niekoľko rozpočtových a mimorozpočtových fondov a programov na poskytovanie podpory pre špičkové a digitálne technológie, čisté technológie a biotechnológie. Medzi tieto nástroje patria najmä fondy politiky súdržnosti, Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, Inovačný fond, InvestEU, Európsky obranný fond a Horizont Európa:

–Politika súdržnosti podporuje zelenú (110 miliárd EUR) a digitálnu (36,6 miliardy EUR) transformáciu v členských štátoch a regiónoch vrátane celkovej sumy 85 miliárd EUR v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Kohézneho fondu (KF) a Fondu na spravodlivú transformáciu (FST) – hlavných fondov EÚ v rámci politiky regionálneho rozvoja – na podporu energetickej transformácie EÚ.

–Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a REPowerEU, plán EÚ na dosiahnutie nezávislosti Európy od ruských fosílnych palív, ponúkajú členským štátom výnimočné príležitosti na financovanie zelených a digitálnych investícií a reforiem.

–Čerpanie príjmov zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) 11

–Modernizačný fond (60 miliárd EUR) poskytuje značnú podporu 13 prijímajúcim členským štátom s cieľom urýchliť ich energetickú transformáciu.

–Sociálno-klimatický fond (86 miliárd EUR) poskytne členským štátom značnú podporu v snahe pomôcť riešiť dôsledky zelenej transformácie pre zraniteľné skupiny.

–Inovačný fond (43 miliárd EUR) poskytne do roku 2030 finančné prostriedky na inovačné nízkouhlíkové technológie vrátane výroby týchto technológií, napríklad na pomoc energeticky náročným priemyselným odvetviam, rozvoj zachytávania a ukladania oxidu uhličitého, inovačnej výroby energie z obnoviteľných zdrojov alebo uskladňovania energie.

–Program InvestEU prispieva k zelenej transformácii aj k digitalizácii. Celkovo 30 % záruky InvestEU (t. j. 7,8 miliardy EUR) a 60 % segmentu udržateľnej infraštruktúry (5,9 miliardy EUR) prispieva k cieľom v oblasti klímy. Okrem toho sa očakáva, že sumou viac ako 2 miliardy EUR by sa mohlo prispieť na digitálne ciele a sumou viac ako 1 miliarda EUR na investície súvisiace s biotechnológiami a liekmi.

–V rámci programu Horizont Európa, hlavného programu EÚ pre výskum a inováciu, sa vyčlení 20,2 miliardy EUR na výskum a vývoj čistých technológií; 11,5 miliardy EUR na biotechnológie a lieky a 19,3 miliardy EUR na digitálne technológie.

–Program Digitálna Európa s celkovým prideleným rozpočtom vo výške 7,6 miliardy EUR poskytuje podporu pre digitálne technológie.

–Európsky obranný fond s rozpočtom vo výške 8 miliárd EUR podporuje výskum a vývoj najmodernejších a interoperabilných obranných technológií a zariadení.

Hoci EÚ poskytuje stabilné financovanie zelenej aj digitálnej transformácie, finančné prostriedky sú vo všeobecnosti rozdelené do rôznych výdavkových programov a riadia sa rôznymi pravidlami. Využitím existujúcich nástrojov a rámcov riadenia sa urýchli vykonávanie a umožní mobilizácia vyšších súm finančnej podpory. To je cieľom platformy STEP.

Platforma strategických technológií pre Európu (platforma STEP)

Platformou STEP sa vytvoria potrebné podmienky na účinnejšie, efektívnejšie a cielenejšie využívanie existujúcich finančných prostriedkov EÚ a zároveň sa prispeje k dosiahnutiu rovnakých podmienok na jednotnom trhu, a tým sa zabezpečí súdržnosť. Pomôže takisto nasmerovať existujúce finančné prostriedky na relevantné projekty a urýchliť vykonávanie v podskupine oblastí, ktoré sa stanovia ako kľúčové pre vedúce postavenie Európy. Uprednostnenie zefektívnenia a lepšieho využívania existujúcich nástrojov pred vytvorením úplne nového nástroja je reakciou na výzvu Európskej rady a má tri hlavné výhody. Po prvé načasovanie. Zatiaľ čo vytvoriť nový nástroj trvá najmenej 12 až 18 mesiacov, spojiť existujúce nástroje možno oveľa rýchlejšie. Pre príjemcov finančných prostriedkov EÚ by to bola nesporná výhoda, pretože by mali možnosť využívať prínosy financovania EÚ rýchlejšie. Po druhé prispôsobením existujúcich nástrojov by sa zvýšili možnosti kombinovania rôznych zdrojov financovania – v rámci priameho aj zdieľaného riadenia –, čo by viedlo k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov. A nakoniec stavať na týchto existujúcich nástrojoch bude jednoduchšie aj pre predkladateľov projektov a programových manažérov. Vďaka Portálu suverenity budú všetky informácie o možnostiach financovania centralizované. Okrem toho sa obmedzí administratívna záťaž pre predkladateľov projektov a programových manažérov a minimalizuje sa riziko prekrývania medzi nástrojmi.

Platforma STEP by Únii umožnila rýchlo reagovať na riziká pre spoločnosti, ktoré majú kritický význam pre hodnotové reťazce Únie, a navýšiť prostriedky pre viacnárodné projekty, napríklad dôležité projekty spoločného európskeho záujmu, s cieľom zlepšiť prístup všetkých členských štátov k takýmto projektom, čím sa zabezpečí súdržnosť, posilní jednotný trh a zabráni sa nerovnomernej dostupnosti štátnej pomoci.

Na základe toho má platforma STEP tri ciele:

1.zabezpečenie flexibility existujúcich nástrojov;

2.posilnenie kapacity existujúcich nástrojov;

3.vytváranie synergií medzi existujúcimi nástrojmi.

Zabezpečenie flexibility existujúcich nástrojov na lepšiu podporu relevantných investícií

Fondy politiky súdržnosti predstavujú najväčšiu jednotnú politiku EÚ financovanú z rozpočtu EÚ. Komisia v snahe stimulovať členské štáty navrhuje novú prioritu pre všetky hlavné fondy – Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Kohézny fond (KF) a Fond na spravodlivú transformáciu (FST). Komisia takisto navrhuje sprístupniť tieto fondy veľkým spoločnostiam v menej rozvinutých a prechodných regiónoch, ako aj v rozvinutejších regiónoch členských štátov, ktorých HDP na obyvateľa je pod priemerom EÚ, aby sa uvoľnili väčšie investície v cieľových oblastiach platformy STEP. Poskytovaním finančných stimulov vo forme vyšších súm predbežného financovania a financovania z EÚ sa členské štáty nabádajú, aby prehodnotili priority svojich programov. V rámci týchto fondov Komisia v roku 2024 takisto navrhuje predbežné financovanie vo výške 30 % s cieľom stimulovať jeho využívanie a zvýšiť financovanie z EÚ na 100 % v prípade projektov v rámci platformy STEP.

Okrem toho sa navrhuje poskytnúť členským štátom dodatočnú flexibilitu, aby mohli vykonávať programy politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020. Regulačný rámec na vykonávanie programov politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020 a Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD) bol už upravený tak, aby členským štátom a regiónom poskytol dodatočnú flexibilitu, pokiaľ ide o pravidlá vykonávania politiky súdržnosti, a väčšiu likviditu na riešenie dôsledkov pandémie COVID-19 a útočnej vojny proti Ukrajine 12 . Tieto opatrenia, ktoré sa zaviedli na konci programového obdobia, si vyžadujú dostatok času a administratívnych zdrojov, aby sa v plnej miere využívali a vykonávali. Preto sa navrhuje predĺžiť lehoty na predloženie záverečnej dokumentácie za obdobie 2014 – 2020 o 12 mesiacov. To by malo pomôcť členským štátom, ktoré budú čeliť ďalšej pracovnej záťaži spojenej s revíziou operačných programov na účely platformy STEP.

V snahe motivovať členské štáty, aby poskytli zdroje pre Program InvestEU, hlavný program EÚ na podporu investícií do kritických odvetví, Komisia navrhuje zvýšiť prevody do Fondu InvestEU z plánov obnovy a odolnosti zo 4 % na 10 %. Táto dodatočná flexibilita pri využívaní zdrojov členských štátov v rámci Programu InvestEU im pomôže využiť zavedené štruktúry a odborné znalosti implementujúcich partnerov Programu InvestEU v oblasti trhu pri výbere a financovaní najsľubnejších spoločností. Ak sa v tejto súvislosti členský štát rozhodne previesť zdroje do vnútroštátnych zložiek Programu InvestEU na vykonávanie existujúceho finančného produktu Programu InvestEU, ktorý pre zložku EÚ vyvinula Komisia s implementujúcimi partnermi Únie a s medzinárodnými implementujúcimi partnermi, napríklad so skupinou Európskej investičnej banky a s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj, čo znamená, že členský štát nemôže podľa vlastného uváženia do návrhu finančného produktu vstupovať, takýmto rozhodnutím sa daný štát nestáva zodpovedný za návrh finančného produktu, a preto takéto rozhodnutie samo osebe nepredstavuje štátnu pomoc. Týmto nie je dotknutá povinnosť, aby boli finančné nástroje a rozpočtové záruky Únie v súlade s pravidlami štátnej pomoci podľa článku 209 ods. 2 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Okrem toho v snahe uľahčiť príspevky súvisiace s Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti do zložky Programu InvestEU v zodpovednosti členských štátov a jej využívanie Komisia prispôsobí technické usmernenie týkajúce sa uplatňovania zásady „výrazne nenarušiť“ podľa nariadenia (EÚ) 2021/241, aby sa zabezpečilo, že finančné produkty vykonávané v rámci Fondu InvestEU môžu v prípade potreby naznačovať, že nedochádza k výraznému narušeniu plnenia šiestich environmentálnych cieľov stanovených v článku 17 nariadenia (EÚ) 2020/852, a to uplatňovaním pravidiel Programu InvestEU v kombinácii s politikami príslušného implementujúceho partnera.

Okrem toho sa nové priority platformy STEP zahrnú do Inovačného fondu, ktorý je programom financovania na zavádzanie emisne neutrálnych a inovačných technológií; do Európskeho obranného fondu, ktorý je programom financovania výskumu a vývoja obranných technológií, a do Európskej rady pre inováciu (EIC) v rámci programu Horizont Európa, ktorý je hlavným európskym inovačným programom na identifikáciu, vývoj a rozširovanie prelomových technológií. Okrem toho bude možné, aby EIC poskytovala podporu len vo forme kapitálu malým spoločnostiam so strednou trhovou kapitalizáciou, ktoré nie sú financovateľné bankami.

Kapitálová podpora odvetví platformy STEP

Spoločnosti, ktoré hľadajú investície na začatie činnosti alebo jej rozšírenie, musia prekonať celý rad vzájomne prepojených problémov od zabezpečenia trpezlivého kapitálu až po prístup ku kritickým sieťam a kapacitám, ak majú zostať v Európe a účinne konkurovať v súčasnej vlne inovácií.

Obrázok: Rizikový kapitál podľa miesta určenia a podľa štádia (2020 – 1. štvrťrok 2023).

Zdroj: Globálny rizikový kapitál – aktualizácia spoločnosti Dealroom pre 1. štvrťrok 2023.

EÚ má dva hlavné nástroje, ktorými sa poskytuje kapitálová podpora európskym spoločnostiam, a to Program InvestEU a Európsku radu pre inováciu. InvestEU je hlavný program EÚ na podporu súkromných investícií do hospodárstva EÚ. Fond InvestEU sa využíva prostredníctvom implementujúcich partnerov vrátane Európskej investičnej banky (EIB) a Európskeho investičného fondu (EIF), ktoré poskytujú finančné produkty zabezpečujúce dlhovú (vrátane záruk), kapitálovú a kvázi kapitálovú podporu spoločnostiam pôsobiacim a projektom realizovaným v odvetviach relevantných pre európsku suverenitu.

EIF poskytuje najmä dva kapitálové produkty s celkovými pridelenými prostriedkami na záruku EÚ vo výške 5,2 miliardy EUR a orientačným portfóliom vo výške 8,7 miliardy EUR, ktoré sú zamerané na výskum, vývoj, komercializáciu a rozširovanie čistých technológií alebo riešení v oblasti environmentálnej udržateľnosti a projektov v oblasti digitálnej a udržateľnej infraštruktúry. Do polovice roku 2023 EIF schválil viac ako 100 investícií do fondov, pričom sa očakáva, že zmobilizujú investície vo výške takmer 30 miliárd EUR. EIB poskytuje kapitálový typ podpory v rámci vysokorizikových tematických produktov a produktov rizikového kapitálu, pričom sa okrem iného zameriava na zelenú transformáciu, strategické digitálne technológie a kľúčové podporné technológie.

Typy podpory, ktoré možno poskytovať prostredníctvom EIC, zahŕňajú kombinované financovanie, podporu len vo forme grantu a podporu len vo forme kapitálu za určitých podmienok. V súlade s existujúcimi právnymi predpismi podporu len vo forme kapitálu možno poskytnúť malým a stredným podnikom, ktoré nie sú financovateľné bankami, vrátane startupov, ktoré už získali podporu len vo forme grantu. Touto iniciatívou sa uvedené vymedzenie rozširuje tým, že MSP a malým spoločnostiam so strednou trhovou kapitalizáciou, ktoré nie sú financovateľné bankami a ktoré uskutočňujú prelomové a disruptívne inovácie v oblasti kritických technológií, sa umožňuje poskytovať podporu len vo forme kapitálu, a to bez ohľadu na to, či predtým získali iné typy podpory z nástroja EIC Akcelerátor. Navrhovaným rozšírením by sa podpora len vo forme kapitálu poskytla vysoko rizikovým spoločnostiam s vysokým potenciálom so zameraním na investície vo výške od 15 do 50 miliónov EUR a stimuláciou kôl financovania so spoluinvestormi vo výške od 50 do 250 miliónov EUR.

EIC bola zriadená v rámci programu Horizont Európa s cieľom identifikovať a poskytovať rozšírenú podporu prelomových technológií a inovácií so zameraním na podniky v riskantnejších, počiatočných štádiách. Kľúčovou zložkou EIC je fond EIC, ktorý je navrhnutý tak, aby podstupoval riziká, ktoré samotný trh nepodstúpi, a vypĺňa kritickú medzeru vo financovaní pre spoločnosti pôsobiace v oblasti špičkových technológií. Fond EIC je plne funkčný od jesene 2022 a už prijal viac ako 130 investičných rozhodnutí. Fond EIC však nedokáže uspokojiť potreby rastúceho počtu spoločností, ktoré vyžadujú následné kolá financovania alebo vyššie sumy investícií. Platí to najmä pre kritické a vznikajúce technológie, ktoré zostávajú vysoko rizikové, ale vyžadujú si aj veľký objem kapitálu, aby sa dostali na trh. Nová zložka fondu EIC by spĺňala potreby vyšších súm investícií (nad 15 miliónov EUR) a zároveň by dopĺňala iné finančné nástroje a produkty EÚ vrátane nástrojov a produktov v rámci Programu InvestEU.

Dopyt po investíciách do špičkových technológií v Európe zostáva silný, pričom v prvých dvoch rokoch fungovania EIC bolo prijatých viac ako 5000 žiadostí, čo viedlo k podpore viac ako 400 spoločností. Z toho 245 spoločností bolo odporučených na jedinečnú kombináciu nezrieďujúceho grantu spolu s investíciami prostredníctvom EIC a 131 z týchto spoločností dostalo investičné odporúčanie vo výške 5 miliónov EUR alebo viac. Odhaduje sa, že približne 25 % spoločností, ktorým EIC poskytla investíciu vo výške viac ako 5 miliónov EUR, bude vyžadovať následné financovanie v priemere vo výške 25 – 35 miliónov EUR: čo predstavuje 20 – 30 spoločností ročne 13 , ktoré si vyžiadajú 0,5 až 1 mld. EUR ročne.

Na základe súčasných skúseností z EIC by táto investícia krytá prostriedkami EÚ zmobilizovala dodatočné súkromné investície až päťnásobne, a preto by podstatným spôsobom odstránila medzeru na trhu. Bez dodatočnej podpory by sa mnohé z týchto spoločností mohli premiestniť mimo Európy, aby mali prístup ku kolám s väčšími sumami financovania, alebo by ich mohli predbehnúť konkurenti z tretích krajín, ktorí sú lepšie financovaní.

Posilnenie kapacity existujúcich nástrojov na urýchlenie relevantných investícií

Pokiaľ ide o zdroje, navrhuje sa prideliť dodatočnú celkovú sumu 10 miliárd EUR na podporu existujúcich a osvedčených investičných schém EÚ zameraných na posilnenie investícií platformy STEP, pričom sa zachovajú ciele súdržnosti a prispeje sa k dosiahnutiu rovnakých podmienok na jednotnom trhu zabezpečením geograficky vyváženého rozdelenia projektov financovaných v rámci platformy STEP prostredníctvom príslušných mandátov zúčastnených programov, pričom sa zohľadní povaha určitých vykonávacích programov riadených dopytom.

Program InvestEU

Mobilizácia je na dobrej ceste, pričom 85 % pôvodnej záruky, ktorá už bola zmluvne dohodnutá s implementujúcimi partnermi, predstavuje sumu 22,3 miliardy EUR. Rýchle čerpanie záruky EÚ ukazuje veľký záujem trhu o možnosti financovania, ktoré ponúka Program InvestEU. To si vyžaduje posilnenie záruky EÚ o dodatočnú sumu 7,5 miliardy EUR; pričom je potrebné navýšiť finančné prostriedky o sumu 3 miliardy EUR so 40 % mierou tvorby rezerv. Táto dodatočná záruka by sa mala používať výlučne na projekty prispievajúce k prioritám platformy STEP a má potenciál stimulovať investície až do výšky 75 miliárd EUR s priemerným multiplikátorom 10.

V rámci Programu InvestEU sa vytvorí nový segment politiky platformy STEP s cieľom poskytnúť dodatočný objem rozpočtovej záruky implementujúcim partnerom, ktorí zmobilizujú dlhové (vrátane záruk) a kapitálové finančné produkty pre spoločnosti vrátane MSP a projekty v odvetviach podporovaných platformou STEP vrátane investícií do výrobných a dodávateľských reťazcov. Program InvestEU zmobilizuje dodatočné investície, najmä zo súkromného sektora, a to tým, že vyrieši zlyhania trhu a suboptimálne investičné situácie, ktoré sa vyskytujú v odvetviach, na ktoré sa platforma STEP zameriava. Program InvestEU už môže podporovať projekty, ktoré patria medzi dôležité projekty spoločného európskeho záujmu v zmysle článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ a posilnením prostredníctvom piateho segmentu sa preto zvýši jeho možnosť takto pôsobiť v prípade kritických projektov v rámci rozsahu pôsobnosti platformy STEP.

Európska rada pre inováciu

EIC je hlavným prostriedkom na poskytovanie zárodkového kapitálu pre rýchlo rastúce startupy. EIC je vzhľadom na svoje odborné znalosti vhodná na posilnenie financovania v spoločnostiach, ktoré hľadajú kapitál na rozširovanie nad rámec prvej fázy inovácie. Suma 0,5 miliardy EUR ako posilnenie rozpočtu v kombinácii so sumou 2,13 miliardy EUR z prerozdelenia a zo zrušení viazanosti umožnia EIC poskytnúť bezprecedentné kapitálové investície vo výške od 15 miliónov EUR do 50 miliónov EUR. S priemerným multiplikátorom 5 to môže viesť k novej kapitálovej podpore vo výške 13 miliárd EUR pre malé a stredné podniky a malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou, ktoré nie sú financovateľné bankami.

Inovačný fond

Inovačný fond, financovaný z obchodovania s kvótami formou aukcie v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami, je jedným z najväčších programov financovania na zavádzanie emisne neutrálnych a inovačných technológií na svete. Jeho cieľom je priniesť na trh priemyselné riešenia na dekarbonizáciu Európy, pričom sa zameriava na vysoko inovačné technológie a procesy. Cieľ vytvoriť správne finančné stimuly pre spoločnosti, aby investovali do čistých technológií, a umožniť im stať sa globálnymi lídrami v oblasti čistých technológií je plne v súlade s cieľmi platformy STEP. V snahe reagovať na rastúce potreby inovácií na udržanie konkurencieschopnosti EÚ na celosvetových trhoch by sa mal objem Inovačného fondu zvýšiť o 5 miliárd EUR. V súlade s cieľmi, ktorými je zabezpečenie súdržnosti a podpora jednotného trhu, a v snahe podporiť zelenú transformáciu a rozvoj čistých technológií v celej Únii sa dodatočné finančné krytie sprístupní prostredníctvom výziev na predkladanie návrhov otvorených pre subjekty z členských štátov, ktorých priemerný HDP na obyvateľa je pod priemerom krajín EÚ27 meraným v štandarde kúpnej sily (PPS) a vypočítaným na základe údajov Únie za obdobie 2015 až 2017. Vzhľadom na doterajšie skúsenosti by to malo viesť k celkovým investíciám vo výške približne 20 miliárd EUR.

Európsky obranný fond

Európsky obranný fond má zásadný význam pre posilnenie konkurencieschopnosti, inovácie, efektívnosti a technologickej autonómie obranného priemyslu Únie, čím prispieva k otvorenej strategickej autonómii Únie. Podporuje aj cezhraničnú spoluprácu medzi členskými štátmi, ako aj spoluprácu medzi podnikmi, výskumnými centrami, vnútroštátnymi správnymi orgánmi, medzinárodnými organizáciami a univerzitami v celej Únii, a to vo fáze výskumu, ako aj vo fáze vývoja výrobkov a technológií obranného priemyslu. V snahe reagovať na rastúce potreby by sa mal objem Európskeho obranného fondu zvýšiť o 1,5 miliardy EUR. Vzhľadom na obmedzené doterajšie skúsenosti by to mohlo viesť k celkovým investíciám približne vo výške 2 miliárd EUR.

Celkovo možno očakávať, že posilnenie uvedených štyroch programov a nástrojov (InvestEU, Európska rada pre inováciu, Inovačný fond, Európsky obranný fond) povedie k dodatočným investíciám do kritických technológií, na ktoré sa vzťahuje platforma STEP, vo výške približne 110 miliárd EUR.

Poskytovaním finančných stimulov vo fondoch politiky súdržnosti vo forme vyššieho predbežného financovania a spolufinancovania sa členské štáty nabádajú, aby prehodnotili priority svojich programov. Každých 5 % preprogramovania smerom k prioritám platformy STEP povedie k disponibilným zdrojom vo výške 18,9 miliardy EUR a k sume 6 miliárd EUR, ktorá sa má vyplatiť z Fondu na spravodlivú transformáciu Zvýšenie stropu v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na využívanie zdrojov na produkty v rámci Programu InvestEU prostredníctvom jeho vnútroštátnych zložiek predstavuje dodatočnú flexibilitu pre členské štáty vo výške 30 miliárd EUR, ktoré sú potenciálne k dispozícii na takéto investície do suverenity.

Celková odhadovaná suma nových investícií prostredníctvom platformy STEP by mohla dosiahnuť až 160 miliárd EUR.

Vytváranie synergií medzi nástrojmi na lepšiu podporu relevantných investícií

Spoločnosti a predkladatelia projektov budú môcť získať prístup k týmto finančným prostriedkom na novom verejne dostupnom webovom sídle (ďalej len „Portál suverenity“). Tento portál bude poskytovať informácie o príslušných možnostiach financovania s prebiehajúcimi a nadchádzajúcimi výzvami v rámci programov EÚ, ktoré prispievajú k cieľom platformy STEP, ako aj usmernenia a kontakty na existujúce poradenské centrá.

Okrem toho sa projektom, ktoré prispievajú k cieľom platformy STEP, bude udeľovať pečať suverenity za predpokladu, že projekt bol posúdený a spĺňa minimálne kvalitatívne požiadavky, najmä kritériá oprávnenosti, kritériá vylúčenia a kritériá na vyhodnotenie ponúk, ktoré boli stanovené vo výzve na predkladanie návrhov v rámci programu Horizont Európa, programu Digitálna Európa, programu EU4Health, Európskeho obranného fondu alebo Inovačného fondu, a bez ohľadu na to, či projekt v rámci daných nástrojov už získal financovanie. Tieto minimálne kvalitatívne požiadavky sa stanovia s cieľom identifikovať vysokokvalitné projekty. Táto pečať ponúka jedinečnú príležitosť stavať na platných vysokokvalitných procesoch hodnotenia v rámci týchto nástrojov. Táto pečať sa bude používať ako značka kvality a pomôže projektom prilákať verejné a súkromné investície potvrdením ich príspevku k cieľom platformy STEP, a tým usmerní účastníkov trhu pri ich investičných rozhodnutiach. Okrem toho sa pečaťou podporí lepší prístup k financovaniu z prostriedkov EÚ, najmä prostredníctvom uľahčenia kumulatívneho alebo kombinovaného financovania z viacerých nástrojov Únie. To by napríklad umožnilo členským štátom poskytovať podporu z EFRR a ESF+ na projekty, ktorým bola udelená pečať suverenity priamo, za predpokladu, že budú dodržané platné pravidlá štátnej pomoci.

Komisia takisto pracuje na zabezpečení synergií medzi pravidlami Inovačného fondu a pravidlami štátnej pomoci s cieľom zabezpečiť efektívnejší proces. Komisia ďalej zosúlaďuje kritériá a zefektívňuje procesy v snahe zabezpečiť, aby sa rozhodnutie o štátnej pomoci prijímalo v rovnakom čase ako rozhodnutie o financovaní z Inovačného fondu za predpokladu, že členský štát poskytne úplné oznámenie v stanovenej lehote. Takéto synergie sa posudzujú aj v prípade iných vybraných nástrojov EÚ vrátane fondu EIC.

Komisia bude takisto viesť konzultácie s členskými štátmi o návrhu, ktorý umožní vyššiu mieru pomoci prostredníctvom bonusu na projekty v rozsahu pôsobnosti platformy STEP v podporovaných oblastiach, v snahe podnietiť ďalší hospodársky rozvoj a zároveň zachovať ciele súdržnosti.

Orgány zodpovedné za programy patriace do rozsahu pôsobnosti platformy STEP by sa takisto mali podporovať, aby zvážili svoju podporu strategických projektov identifikovaných v súlade s aktom o emisne neutrálnom priemysle a aktom o kritických surovinách, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 2 nariadenia, a to v súlade s platnými pravidlami štátnej pomoci.

Platforma STEP – zameranie na investície

Aby bola platforma STEP úspešná, mala by sa zamerať len na niekoľko investičných oblastí, ktoré by ale boli správne zacielené. Vďaka platforme by sa mala zabezpečiť a zachovať európska konkurenčná výhoda v oblasti kritických a vznikajúcich technológií a súvisiacej výroby v týchto oblastiach 14 : špičkové a digitálne technológie, čisté technológie a biotechnológie. Rozsah pôsobnosti platformy STEP by sa preto zameral na vyspelé technológie s cieľom napredovať v zelenej a digitálnej transformácii a podporiť tak stranu výroby, ako aj hodnotové reťazce.

Špičkové a digitálne technológie

Inovácia, a najmä nová vlna špičkových technologických inovácií, je európskou odpoveďou v záujme zníženia emisií skleníkových plynov, zvýšenia digitalizácie našich hospodárstiev a zaručenia dodávok a bezpečnosti potravín, energie a surovín v Európe. Špičkové technologické inovácie, ktoré sú založené na špičkovej vede, technológiách a inžinierstve, často spájajú pokroky vo fyzikálnej, v biologickej a digitálnej oblasti a majú potenciál priniesť transformačné riešenia vo vzťahu ku globálnym výzvam. Tieto inovácie majú potenciál stimulovať inovácie v celom hospodárstve a spoločnosti, a tým transformovať podnikateľské prostredie EÚ.

Cieľom nového európskeho inovačného programu už je dostať Európu na čelo novej vlny špičkových technologických inovácií a startupov. Jedným z jeho hlavných cieľov je zlepšiť prístup k financovaniu pre európske startupy a rozširujúce sa podniky, napríklad prostredníctvom mobilizácie nevyužitých zdrojov súkromného kapitálu a zjednodušením pravidiel kótovania.

Vďaka platforme STEP by sa vytvoril ďalší rozmer záväzku EÚ splniť tento program. EÚ nasmeruje ďalšie finančné prostriedky a takisto vymedzí jasné smerovanie investícií. Tým sa ďalej podporia investície do špičkových technológií v Európe v prospech hospodárstiev EÚ a spoločnosti ako celku.

Digitálne technológie majú obrovský vplyv na konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ ako celku, pretože podporujú efektívnosť a inováciu. Ich prijatie a začlenenie do celého hospodárstva bude mať zásadný význam pre celkovú konkurencieschopnosť a produktivitu 15 . EÚ musí v záujme udržania vedúceho postavenia v priemysle získať vedúcu úlohu v kľúčových digitálnych technológiách.

Čisté technológie

Konkurencieschopnosť EÚ v odvetví čistej energie znamená schopnosť vyrábať a využívať cenovo dostupnú, spoľahlivú a prístupnú čistú energiu a konkurovať na celosvetových trhoch s čistou energiou s celkovým cieľom, ktorým je podporiť prechod na klimatickú neutralitu a zabezpečiť prospech pre hospodárstvo EÚ a obyvateľov. EÚ v súčasnosti čelí technologickým a netechnologickým výzvam, ako sú vysoké ceny energie, narušenia dodávateľského reťazca kritických surovín a nedostatok zručností. Zvýšenie konkurencieschopnosti odvetvia čistej energie EÚ prispeje k posilneniu vedúceho postavenia EÚ v oblasti technológií a vytvorí sa ním odolnejší, nezávislejší, bezpečnejší a cenovo dostupnejší energetický systém potrebný na splnenie týchto výziev. V tejto súvislosti Komisia vo svojom oznámení s názvom Priemyselný plán Zelenej dohody predstavila komplexný plán na zvýšenie konkurencieschopnosti emisne neutrálneho európskeho priemyslu a podporu rýchleho prechodu na klimatickú neutralitu; a v akte o emisne neutrálnom priemysle 16 sa stanovuje rámec opatrení na posilnenie európskeho ekosystému výroby emisne neutrálnych energetických technológií.

Od roku 2020 Európska komisia uverejňuje výročné správy o pokroku v oblasti konkurencieschopnosti technológií čistej energie, v ktorých sa prezentuje súčasný a predpokladaný stav rôznych čistých a nízkouhlíkových energetických technológií a riešení. Podľa správy o pokroku v oblasti konkurencieschopnosti za rok 2022 17 , ktorú Komisia uverejňuje v kontexte rámca riadenia energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, „[r]ýchly rozvoj a zavádzanie domácich technológií čistej energie v EÚ je kľúčom k nákladovo efektívnej a sociálne spravodlivej reakcii na súčasnú energetickú krízu, ktorá by bola šetrná ku klíme“. Správa takisto potvrdzuje, že kľúčový význam má zväčšenie objemu verejných a súkromných investícií do výskumu a inovácií v oblasti čistej energie, rozširovanie jej využívania a jej finančne dostupné zavádzanie. Regulačné a finančné rámce EÚ pritom zohrávajú kľúčovú úlohu. Spolu s vykonávaním nového európskeho inovačného programu sú programy financovania EÚ, posilnená spolupráca medzi členskými štátmi a nepretržité monitorovanie vnútroštátnych výskumných a inovačných činností kľúčové na vytvorenie účinného ekosystému EÚ v oblasti výskumu a inovácií a na preklenutie medzery medzi výskumom a inováciami na jednej strane a prenikaním na trh na strane druhej, a teda na posilnenie konkurencieschopnosti EÚ.

Biotechnológie

Biotechnológia a biovýroba sú kľúčom k modernizácii európskeho priemyslu. Používajú sa v širokej škále priemyselných odvetví, ako je zdravotníctvo a farmaceutický priemysel, poľnohospodárstvo, materiály a biohospodárstvo. Využitím všetkých výhod biotechnológie sa môže podporiť rasť hospodárstva EÚ a zabezpečujú sa nové pracovné miesta a zároveň podporuje aj udržateľný rozvoj, verejné zdravie a ochrana životného prostredia.

Pandémia COVID-19 preukázala význam biotechnológií, keďže výrobcovia vakcín zohrávali kľúčovú úlohu pri zvrátení priebehu pandémie. A zatiaľ čo si Európa drží prvenstvo, pokiaľ ide inovácie v oblasti biologických vied, jej biotechnologický priemysel stále predstavuje približne štvrtinu veľkosti biotechnologického priemyslu USA, pokiaľ ide o počet spoločností aj hodnotu financovania rizikového kapitálu 18 . Okrem toho sa financovanie – tak v počiatočných fázach, ako aj neskôr – v Európe považuje za obmedzenejšie než v USA. Tým sa obmedzuje schopnosť spoločností investovať do väčších diverzifikovaných portfólií a sú odkázané na pôvodných investorov.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Priemyselný plán Zelenej dohody je plán EÚ na zabezpečenie dlhodobej konkurencieschopnosti európskeho priemyslu a podporu rýchleho prechodu na klimatickú neutralitu. Akt o emisne neutrálnom priemysle predstavuje jeho regulačnú časť. Cieľom aktu je zabezpečiť zjednodušené a zrýchlené vydávanie povolení, podporu európskych strategických projektov a vypracovanie noriem na podporu rozširovania technológií na celom jednotnom trhu. Dopĺňa ho akt o kritických surovinách 19 s cieľom zabezpečiť dostatočný prístup k týmto surovinám, ako sú prvky vzácnych zemín, ktoré sú nevyhnutné pre výrobné technológie s kľúčovým významom pre dvojakú zelenú a digitálnu transformáciu. Ďalším kľúčovým nástrojom na podporu konkurencieschopnosti európskeho priemyslu je európsky akt o čipoch 20 . Jeho cieľom je posilniť odolnosť Európy v oblasti polovodičových technológií a použití a zvýšiť podiel EÚ na celosvetovom trhu s mikročipmi.

•    Súlad s ostatnými politikami Únie

Návrh takisto prispeje k odolnosti a otvorenej strategickej autonómii EÚ posilnením kapacity EÚ, pokiaľ ide o kritické technológie vrátane kľúčových technológií súvisiacich s energiou, čo je zásadné pre podporu rozvoja iných hospodárskych odvetví.

Vychádza z existujúcich politík EÚ, ktoré majú rovnaký cieľ – od súdržnosti cez investície do obnovy až po financovanie výskumu a inovácií –, ktorým je podporiť európske hospodárstvo a nasmerovať finančné prostriedky EÚ na zelenú a digitálnu transformáciu.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

–Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézny fond (KF) zriadené nariadením (EÚ) č. 2021/1058 22 ; Fond na spravodlivú transformáciu (FST) zriadený nariadením (EÚ) 2021/1056 23 ; Európsky sociálny fond plus (ESF+) zriadený nariadením 2021/1057 24 ; nariadenie o spoločných ustanoveniach (EÚ) 2021/1060 25 ,

–Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti zriadený nariadením (EÚ) 2021/241 26 ,

–Program InvestEU zriadený nariadením (EÚ) 2021/523 27 ,

–program Digitálna Európa zriadený nariadením 2021/694 28 ; program Horizont Európa zriadený nariadením 2021/695 29 ; Európsky obranný fond zriadený nariadením (EÚ) 2021/697 30 a Inovačný fond zriadený smernicou 2003/87/ES 31 .

–Platforma STEP sa bude vykonávať aj v rámci programu EU4Health zriadeného nariadením (EÚ) 2021/522 32 , a to pokiaľ ide o cieľ posilniť rozvoj biotechnológií v Únii.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Vzhľadom na výzvy pri zrýchlení zavádzania emisne neutrálnych a digitálnych technológií zásah na úrovni Únie pomôže s koordináciou reakcií s cieľom riešiť potreby Únie, pokiaľ ide o ďalšie výrobné kapacity, a predchádzať štrukturálnym závislostiam. Konanie na úrovni Únie môže jasne stimulovať európskych aktérov k spoločnej vízii a stratégii vykonávania. Je to kľúčové na dosiahnutie úspor z rozsahu a zo sortimentu a na vytvorenie kritického objemu, ktoré sú potrebné na rozšírenie výroby zelených a digitálnych technológií v EÚ, čím sa zároveň obmedzí rozdrobenie úsilia, prehlbovanie regionálnej nerovnováhy a sebapoškodzujúce pretekanie v poskytovaní dotácií medzi členskými štátmi.

•Proporcionalita

Návrh je koncipovaný tak, aby prispel k rozvoju ekosystému výroby prostredníctvom opatrení na uľahčenie investícií. Cieľom je podporiť dlhodobejšiu konkurencieschopnosť a inovačnú kapacitu európskeho priemyslu prostredníctvom výrobných kapacít, znižovania rizika investícií do strategických projektov, ako aj prostredníctvom startupov, rozširujúcich sa podnikov a MSP.

•Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

•Posúdenie vplyvu

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

•Základné práva

V článku 15 charty sa stanovuje slobodná voľba povolania a právo na prácu. Podporou konkurencieschopnosti európskeho priemyslu sa zabezpečí hospodársky rast a zaistí sa, aby naďalej poskytoval pracovné príležitosti občanom a obyvateľom Únie.

VPLYV NA ROZPOČET

Výsledkom návrhu bude vyplatenie dodatočného predbežného financovania v rámci FST v roku 2024, ktoré sa financuje z Európskeho nástroja obnovy NextGenerationEU. Jeho výsledkom bude aj vyplatenie dodatočného predbežného financovania v rámci EFRR, KF a ESF+ v roku 2024, pokiaľ ide o sumy naplánované na základe priorít, ktoré sú vyhradené na operácie prispievajúce k posilneniu cieľov platformy STEP. Platby v rámci dodatočného predbežného financovania pre FST v roku 2024 bude financované len z vonkajších pripísaných príjmov a jeho výsledkom bude predsunutie platobných rozpočtových prostriedkov nástroja NextGenerationEU z roku 2026 na rok 2024. Všetky sumy budú k dispozícii ako vonkajšie pripísané príjmy v zmysle článku 21 ods. 5 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 plynúce z operácií prijímania pôžičiek v rámci nástroja NextGenerationEU.

Výsledkom platieb v rámci dodatočného predbežného financovania pre EFRR, KF a ESF+ v roku 2024 bude predsunutie platobných rozpočtových prostriedkov na rok 2024, pričom tento krok bude v období 2021 – 2027 rozpočtovo neutrálny. V návrhu rozpočtu sa dodatočné predbežné financovanie neplánovalo. Komisia bude monitorovať sumy naplánované členskými štátmi v rámci priorít, ktoré sú vyhradené na operácie prispievajúce k cieľom platformy STEP, a posúdi ich vplyv na potreby platieb v kontexte globálneho presunu v roku 2024. Sumu vyplatenú ako dodatočné predbežné financovanie Komisia plne zúčtuje najneskôr pri ukončení príslušných programov tak, že celková suma platieb vykonaných v rámci dotknutých fondov zostane týmto návrhom nezmenená. Navrhovaná úprava si nevyžaduje zmeny, pokiaľ ide o ročné stropy záväzkov a platieb vo viacročnom finančnom rámci podľa prílohy I k nariadeniu Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093, a neznamená zmeny celkových potrieb platobných rozpočtových prostriedkov v programovom období 2021 – 2027.

Pokiaľ ide o program Horizont Európa, návrh zahŕňa zvýšenie finančného krytia EIC o celkovú sumu 2,63 miliardy EUR:

–navrhuje sa, aby sa suma 0,8 miliardy EUR prerozdelila zo zdrojov pridelených na pilier II „Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu“ na obdobie od 202[x] do 2027,

–0,13 miliardy EUR zo spätných tokov prostriedkov z pilotného projektu EIC programu Horizont 2020,

–navrhuje sa, aby sa suma 1,2 miliardy EUR plynúca z úplného alebo čiastočného nevykonania výskumných projektov podporovaných programom Horizont Európa a jeho predchodcami opäť sprístupnila v súlade s článkom 15 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách, a to v prospech zložky EIC programu Horizont Európa, a

–0,5 miliardy EUR ako posilnenie rozpočtu.

Okrem toho by sa mal objem Inovačného fondu zvýšiť o 5 miliárd EUR, Európskeho obranného fondu o 1,5 miliardy EUR a objem Programu InvestEU by sa mal zvýšiť o 3 miliardy EUR, z čoho vyplýva záruka vo výške 7,5 miliardy EUR.

Celkový vplyv na rozpočet VFR je teda 10 miliárd EUR.

5.INÉ PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

–nariadenie o spoločných ustanoveniach: aktualizáciu prílohy I k nariadeniu tak, aby zahŕňala dodatočné oblasti intervencie,

–Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti: označovanie a podávanie správ vychádzajúce z rozpisu odhadovaných výdavkov zo strany Komisie v súlade s článkom 29 ods. 3 daného nariadenia, pokiaľ ide o investície súvisiace s cieľmi platformy STEP,

–Program InvestEU: sledovanie výdavkov zo strany Komisie,

–programy priameho riadenia (Horizont Európa, Inovačný fond, Európsky obranný fond, program Digitálna Európa, program EU4Health): sledovanie výdavkov zo strany Komisie.

–nástroje súdržnosti: zmenu príloh k nariadeniu o jednotlivých fondoch, ktoré zahŕňajú ukazovatele výkonnosti,

–Program InvestEU: zmenu prílohy III k nariadeniu o Programe InvestEU, ktorá zahŕňa kľúčové ukazovatele výkonnosti a monitorovania,

–Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti: spoliehanie sa na existujúci rámec pre podávanie správ,

–Programy priameho riadenia (Horizont Európa, Inovačný fond, Európsky obranný fond, program Digitálna Európa, program EU4Health): informácie, ktoré má zozbierať Komisia.

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Touto zmenou sa má zabezpečiť dodatočná flexibilita pre členské štáty, aby mohli vykonávať programy politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020, ENRF a Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD). Regulačný rámec na vykonávanie programov na roky 2014 – 2020 už bol upravený tak, aby členským štátom a regiónom poskytol dodatočnú flexibilitu, pokiaľ ide o pravidlá vykonávania politiky súdržnosti, a väčšiu likviditu na riešenie dôsledkov pandémie COVID-19 a útočnej vojny proti Ukrajine 35 . Tieto opatrenia, ktoré sa zaviedli na konci programového obdobia, si vyžadujú dostatok času a administratívnych zdrojov, aby sa v plnej miere využívali a vykonávali. Toto súvisí s potrebou členských štátov sústrediť administratívne zdroje na revíziu operačných programov zameraných na platformu STEP.

Preto by sa mala lehota na predloženie záverečnej žiadosti o platbu predĺžiť o 12 mesiacov. O 12 mesiacov by sa mala okrem toho predĺžiť aj lehota na predloženie záverečných dokladov, aby bolo možné vykonať potrebné kontroly a audity umožňujúce riadne ukončenie programov v rámci programového obdobia 2014 – 2020. S cieľom zabezpečiť správne plnenie rozpočtu EÚ a dodržiavanie stropov platieb by sa platby, ktoré sa majú vykonať v roku 2025, mali obmedziť na 1 % finančných prostriedkov zo zdrojov v rámci viacročného finančného rámca na program. Malo by sa objasniť, že dlžné sumy presahujúce strop 1 % rozpočtových prostriedkov pridelených na program za fond na rok 2025 by sa nevyplatili v roku 2025 ani v nasledujúcich rokoch, ale použili by sa len na zúčtovanie predbežného financovania. Viazanosť nevyužitých súm sa zruší v súlade so všeobecnými pravidlami pre zrušenie viazanosti pri ukončení.

V tomto nariadení sa vytvára nová oblasť politiky (piaty segment) zameraná na podporu investícií platformy STEP v rámci Programu InvestEU a zahŕňa dodatočnú sumu […] miliárd EUR navrhovanú v kontexte preskúmania VFR zmenou súm záruky EÚ na účely platformy STEP. Zmeny sa takisto vykonávajú s cieľom zohľadniť rozmer pečate suverenity v Programe InvestEU, ako sa vysvetľuje v článku 4.

Takisto sa navrhuje dodatočná flexibilita a objasnenia s cieľom lepšie plniť ciele tejto iniciatívy. V súvislosti s kombináciou portfólií sa uvádza, že ak sa podpora z finančných nástrojov uvedených v článku 7 ods. 1 kombinuje vo finančnom produkte, ktorý má v porovnaní so zárukou EÚ podľa tohto nariadenia a/alebo so zárukou EÚ stanovenou nariadením (EÚ) 2015/1017 podriadenú pozíciu, straty, príjmy a vrátené platby, ako aj potenciálne vymožené sumy môžu byť takisto pridelené na neproporcionálnom základe. Cieľom tejto zmeny je uľahčenie synergií medzi Programom InvestEU a inými programami Únie zvyšovaním flexibility pri navrhovaní operácií kombinovaného financovania.

S cieľom uľahčiť využívanie zložky v zodpovednosti členských štátov sa navrhuje, aby sa mierne predĺžilo obdobie dostupné na uzatvorenie dohody o záruke, a to z deviatich mesiacov na 12 mesiacov od uzatvorenia dohody o príspevku. Takisto sa menia aj pravidlá pre členstvo v investičnom výbore s cieľom objasniť, že nestály člen môže byť pridelený maximálne dvom konfiguráciám, aby sa uplatnil výberový proces, ktorý umožní rýchle zostavenie investičného výboru pre nový piaty segment.

2023/0199 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa zriaďuje Platforma strategických technológií pre Európu („platforma STEP“) a mení sa smernica 2003/87/ES a nariadenia (EÚ) 2021/1058, (EÚ) 2021/1056, (EÚ) 2021/1057, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) 2021/1060, (EÚ) 2021/523, (EÚ) 2021/695, (EÚ) 2021/697 a (EÚ) 2021/241

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 164, článok 173, článok 175 ods. 3, články 176, 177 a 178, článok 182 ods. 1 a článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 36 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 37 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Zvyšovanie konkurencieschopnosti a odolnosti európskeho hospodárstva prostredníctvom zelenej a digitálnej transformácie bolo v posledných rokoch v EÚ smerodajné. Zelená a digitálna transformácia zakotvená v Európskej zelenej dohode 38 a SDgitálnom desaťročí 39 povzbudzuje rast a modernizáciu hospodárstva EÚ, prináša nové podnikateľské príležitosti a pomáha získať konkurenčnú výhodu na globálnych trhoch. V Európskej zelenej dohode sa stanovuje plán na zabezpečenie klimatickej neutrality a udržateľnosti hospodárstva Únie spravodlivým a inkluzívnym spôsobom a na riešenie výziev súvisiacich s klímou a životným prostredím. Okrem toho sa v politickom programe Digitálne desaťročie do roku 2030 stanovuje jasné nasmerovanie na digitálnu transformáciu Únie a na plnenie digitálnych cieľov na úrovni Únie do roku 2030, najmä pokiaľ ide o digitálne zručnosti, digitálne infraštruktúry a digitálnu transformáciu podnikov a verejných služieb.

(2)Priemysel EÚ preukázal svoju bytostnú odolnosť, ale čelí výzvam. Vysoká inflácia, nedostatok pracovnej sily, narušenia dodávateľských reťazcov po pandémii COVID-19, rastúce úrokové sadzby a prudký rast nákladov na energiu a cien vstupov majú vplyv na konkurencieschopnosť priemyslu EÚ. Tieto výzvy sú spojené so silnou, no nie vždy spravodlivou hospodárskou súťažou na roztrieštenom globálnom trhu. EÚ už vypracovala niekoľko iniciatív na podporu svojho priemyslu, ako napríklad Priemyselný plán Zelenej dohody 40 , akt o kritických surovinách 41 , akt o emisne neutrálnom priemysle 42 , nový dočasný krízový a prechodný rámec pre štátnu pomoc 43 a plán REPowerEU 44 . Hoci tieto riešenia poskytujú rýchlu a cielenú podporu, EÚ potrebuje štrukturálnejšiu odpoveď na investičné potreby svojich odvetví, ochranu súdržnosti a rovnakých podmienok na jednotnom trhu, ako aj na zníženie miery strategických závislostí EÚ.

(3)Zavádzanie a rozširovanie špičkových a digitálnych technológií, čistých technológií a biotechnológií v Únii bude zásadné z hľadiska využitia príležitostí a splnenia cieľov zelenej a digitálnej transformácie, čím sa podporí konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a jeho udržateľnosť. Vyžadujú sa preto okamžité opatrenia na podporu vývoja alebo výroby takýchto technológií v Únii, na ochranu a posilnenie ich hodnotových reťazcov, čím sa zníži miera strategických závislostí Únie a vyrieši sa existujúci nedostatok pracovnej sily a zručností v daných odvetviach prostredníctvom odbornej a učňovskej prípravy a vytvorenia atraktívnych, kvalitných pracovných miest dostupných pre všetkých.

(4)Je potrebné podporiť kritické technológie v týchto oblastiach: špičkové a digitálne technológie, čisté technológie a biotechnológie (vrátane príslušných hodnotových reťazcov kritických surovín), najmä projekty, spoločnosti a odvetvia, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v rámci konkurencieschopnosti a odolnosti EÚ a jej hodnotových reťazcov. Špičkové technológie a digitálne technológie by napríklad mali zahŕňať mikroelektroniku, vysokovýkonnú výpočtovú techniku, kvantové technológie (t. j. výpočtové technológie, komunikačné technológie a technológie snímania), cloud computing, edge computing a umelú inteligenciu, kyberneticko-bezpečnostné technológie, robotiku, 5G a vyspelé systémy prepojenosti a virtuálne reality vrátane činností súvisiacich so špičkovými a digitálnymi technológiami na vývoj aplikácií v oblasti obrany a letectva. Čisté technológie by okrem iného mali zahŕňať energiu z obnoviteľných zdrojov; skladovanie elektriny a tepla; tepelné čerpadlá; elektrizačnú sústavu; palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu; udržateľné alternatívne palivá; elektrolyzéry a palivové články; zachytávanie, využívanie a ukladanie oxidu uhličitého; energetickú efektívnosť; vodík a jeho súvisiacu infraštruktúru; inteligentné energetické riešenia; technológie zásadné pre udržateľnosť, ako je čistenie a odsoľovanie vody; progresívne materiály, ako sú nanomateriály, kompozitné materiály a budúce čisté stavebné materiály a technológie pre udržateľnú ťažbu a spracovanie kritických surovín. Biotechnológia by mala zahŕňať technológie, ako sú biomolekuly a ich aplikácie, lieky a zdravotnícke technológie dôležité pre zdravotnú bezpečnosť, biotechnológiu plodín a priemyselnú biotechnológiu, napríklad na zneškodňovanie odpadu, ako aj biovýrobu. Komisia môže vydať usmernenia na účely ďalšieho spresnenia rozsahu technológií v týchto troch oblastiach, ktoré sa v súlade s týmto nariadením považujú za kritické, a to s cieľom podporiť spoločný výklad projektov, spoločností a sektorov, ktoré sa majú podporiť v rámci príslušných programov vzhľadom na spoločný strategický cieľ. Okrem toho by sa technológie v ktorejkoľvek z týchto troch oblastí, ktoré sú predmetom dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu schváleného Komisiou podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, mali považovať za kritické, pričom individuálne projekty patriace do rozsahu pôsobnosti takéhoto dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu by mali byť oprávnené na financovanie v súlade s pravidlami príslušného programu, a to v rozsahu, v akom identifikovaná medzera vo financovaní a oprávnené náklady ešte neboli v plnej miere pokryté.

(5)Posilnenie výrobnej kapacity kľúčových technológií v Únii nebude možné bez primerane veľkej kvalifikovanej pracovnej sily. Nedostatok pracovnej sily a zručností sa však prehĺbil vo všetkých odvetviach vrátane tých, ktoré sa považujú za kľúčové pre zelenú a digitálnu transformáciu, čo ohrozuje rozvoj kľúčových technológií, a to aj v kontexte demografických zmien. Je preto potrebné aktivovať väčší počet ľudí na pracovnom trhu v strategických odvetviach, a to najmä prostredníctvom vytvárania pracovných miest a učňovskej prípravy pre znevýhodnených mladých ľudí, najmä mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy. Takouto podporou sa doplní niekoľko iných opatrení zameraných na uspokojenie potrieb v oblasti zručností vyplývajúcich z transformácie, ako sa uvádza v programe EÚ v oblasti zručností. 45

(6)Rozsah investícií potrebných na transformáciu si vyžaduje úplnú mobilizáciu finančných prostriedkov dostupných v rámci existujúcich programov a fondov EÚ vrátane tých, ktoré poskytujú rozpočtovú záruku na operácie financovania a investičné operácie a zavádzanie finančných nástrojov a operácií kombinovaného financovania. Takéto financovanie by sa malo zaviesť flexibilnejším spôsobom, aby sa ním poskytla včasná a cielená podpora pre kritické technológie v strategických odvetviach. Preto by Platforma strategických technológií pre Európu (ďalej len „platforma STEP“) mala predstavovať štrukturálne riešenie pre investičné potreby Únie, a to vďaka lepšiemu nasmerovaniu existujúcich finančných prostriedkov EÚ na kritické investície zamerané na podporu vývoja alebo výroby kritických technológií, a to pri zachovaní rovnakých podmienok na jednotnom trhu, čo prispeje k zachovaniu súdržnosti a ku geograficky vyváženému rozdeleniu projektov financovaných v rámci platformy STEP v súlade s príslušnými mandátmi programov.

(7)Platforma STEP by mala identifikovať zdroje, ktoré by sa mali využiť v rámci existujúcich programov a fondov Únie, Programu InvestEU, programu Horizont Európa, Európskeho obranného fondu a Inovačného fondu. Súbežne s tým by sa malo poskytnúť dodatočné financovanie vo výške 10 miliárd EUR. Z toho by sa 5 miliárd EUR malo použiť na zvýšenie finančných prostriedkov Inovačného fondu 46 a 3 miliardy EUR na zvýšenie celkovej sumy záruky EÚ dostupnej pre zložku v zodpovednosti EÚ v rámci nariadenia o Programe InvestEU na 7,5 miliardy EUR 47 , pričom sa zohľadní príslušná miera tvorby rezerv. Suma 0,5 miliardy EUR by sa mala sprístupniť na zvýšenie finančného krytia v rámci nariadenia o programe Horizont Európa 48 , ktoré by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť, a suma 1,5 miliardy EUR by sa mala sprístupniť pre Európsky obranný fond 49 .

(8)Pečať suverenity by mala byť udelená projektom, ktoré prispievajú k cieľom platformy STEP, za predpokladu, že projekt bol posúdený a spĺňa minimálne kvalitatívne požiadavky, najmä kritériá oprávnenosti, kritériá vylúčenia a kritériá na vyhodnotenie ponúk, ktoré boli stanovené vo výzve na predkladanie návrhov v rámci programu Horizont Európa, programu Digitálna Európa 50 , programu EU4Health 51 , Európskeho obranného fondu alebo Inovačného fondu, a bez ohľadu na to, či projekt v rámci daných nástrojov získal financovanie. Tieto minimálne kvalitatívne požiadavky sa stanovia s cieľom identifikovať vysokokvalitné projekty. Pečať by sa mala používať ako značka kvality s cieľom pomôcť projektom prilákať verejné a súkromné investície prostredníctvom potvrdenia ich príspevku k cieľom platformy STEP. Okrem toho sa pečaťou podporí lepší prístup k financovaniu z prostriedkov EÚ, najmä uľahčením kumulatívneho alebo kombinovaného financovania z viacerých nástrojov Únie.

(9)Na tento účel by malo byť možné opierať sa o posúdenia vykonané na účely iných programov Únie v súlade s článkami 126 a 127 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 52 s cieľom znížiť administratívnu záťaž príjemcov finančných prostriedkov Únie a podporiť investície do prioritných technológií. Za predpokladu, že spĺňajú ustanovenia nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti 53 , by mali členské štáty pri príprave a návrhu svojich plánov obnovy a odolnosti, ako aj pri rozhodovaní o investičných projektoch, ktoré sa majú financovať z ich podielu v Modernizačnom fonde, zvážiť zahrnutie akcií, ktorým bola udelená pečať suverenity. Komisia by mala pečať suverenity zohľadniť aj v kontexte postupu stanoveného v článku 19 štatútu EIB a v kontexte kontroly politiky stanovenej v článku 23 nariadenia o Programe InvestEU. Okrem toho by sa malo od implementujúcich partnerov vyžadovať, aby preskúmali projekty, ktorým bola udelená pečať suverenity, v prípade, že patria do ich geografického rozsahu a do rozsahu ich činnosti v súlade s článkom 26 ods. 5 uvedeného nariadenia. Orgány zodpovedné za programy patriace do rozsahu pôsobnosti platformy STEP by sa takisto mali podporovať, aby zvážili podporu strategických projektov identifikovaných v súlade s aktom o emisne neutrálnom priemysle a aktom o kritických surovinách, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 2 nariadenia a na ktoré sa môžu uplatňovať pravidlá o kumulatívnom financovaní.

(10)Komisia by mala zriadiť nové, verejne dostupné webové sídlo (Portál suverenity) na poskytovanie informácií o dostupnej podpore pre spoločnosti a predkladateľov projektov, ktorí sa usilujú získať finančné prostriedky na investície platformy STEP. Na tento účel by sa možnosti financovania pre investície platformy STEP dostupné v rámci rozpočtu EÚ mali zobrazovať prístupným a používateľsky ústretovým spôsobom. Zahrnuté by mali byť informácie o programoch priameho riadenia, ako je Horizont Európa, program Digitálna Európa, program EU4Health a Inovačný fond, ako aj o iných programoch, ako je Program InvestEU, Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a fondy politiky súdržnosti. Okrem toho by mal Portál suverenity pomôcť zviditeľniť investície platformy STEP pre investorov, a to uvedením zoznamu projektov, ktorým bola udelená pečať suverenity. Na tomto portáli by sa takisto mal uvádzať zoznam príslušných vnútroštátnych orgánov, ktoré sú určené ako kontaktné miesta pre vykonávanie platformy STEP na vnútroštátnej úrovni.

(11)Zatiaľ čo platforma STEP sa opiera o preprogramovanie a posilnenie existujúcich programov na podporu strategických investícií, zároveň je dôležitým prvkom pre testovanie uskutočniteľnosti a prípravu nových intervencií ako kroku smerom k Európskemu fondu suverenity. V hodnotení v roku 2025 sa posúdi relevantnosť prijatých opatrení a bude slúžiť ako základ pre posúdenie potreby rozšíriť podporu na strategické odvetvia.

(12)Smernica 2003/87/ES 54 by sa mala zmeniť s cieľom umožniť dodatočné financovanie prostredníctvom finančného krytia na obdobie 2024 – 2027 vo výške 5 miliárd EUR. Inovačný fond podporuje investície do inovatívnych nízkouhlíkových technológií, čo je oblasť, ktorá by mala byť pokrytá platformou STEP. Zvýšenie objemu Inovačného fondu by teda malo umožniť poskytovanie financovania v reakcii na cieľ, ktorým je podporiť vývoj alebo výrobu kritických čistých technológií v Únii. V súlade s cieľmi, ktorými je zabezpečiť súdržnosť a podporovať jednotný trh, a v snahe podporiť zelenú transformáciu a rozvoj čistých technológií v celej Únii by sa dodatočné finančné krytie malo sprístupniť prostredníctvom výziev na predkladanie návrhov otvorených pre subjekty z členských štátov, ktorých priemerný HDP na obyvateľa je nižší ako priemer krajín EÚ-27 meraný v štandarde kúpnej sily (PPS) a vypočítaný na základe údajov Únie za obdobie 2015 – 2017.

(13)S cieľom rozšíriť možnosti podpory pre investície zamerané na posilnenie priemyselného rozvoja a hodnotových reťazcov v strategických odvetviach by sa mal rozšíriť aj rozsah podpory z EFRR, a to stanovením nových osobitných cieľov v rámci EFRR bez toho, aby boli dotknuté pravidlá o oprávnenosti výdavkov a o výdavkoch v oblasti klímy stanovené v nariadení (EÚ) 2021/1060 55 a v nariadení (EÚ) 2021/1058 56 . V strategických odvetviach by malo byť takisto možné podporiť produktívne investície do podnikov iných ako MSP, ktoré môžu významne prispieť k rozvoju menej rozvinutých regiónov a prechodných regiónov, ako aj do rozvinutejších regiónov členských štátov, ktorých HDP na obyvateľa je pod priemerom EÚ. Riadiace orgány sa vyzývajú, aby podporili spoluprácu medzi veľkými podnikmi a miestnymi MSP, dodávateľskými reťazcami a inovačnými a technologickými ekosystémami. To by umožnilo posilniť celkovú schopnosť Európy upevniť svoje postavenie v daných odvetviach tým, že by sa všetkým členským štátom poskytol prístup k takýmto investíciám, čím by sa potlačilo riziko zvyšovania rozdielov.

(14)Rozsah podpory FST stanovený v nariadení (EÚ) 2021/1056 57 by sa mal takisto rozšíriť s cieľom pokryť investície veľkých podnikov do čistých technológií prispievajúcich k cieľom platformy STEP za predpokladu, že sú zlučiteľné s očakávaným príspevkom k prechodu na klimatickú neutralitu, ako sa stanovuje v plánoch spravodlivej transformácie územia. Podpora poskytnutá na takéto investície by si nemala vyžadovať revíziu plánu spravodlivej transformácie územia, ak by táto revízia výhradne súvisela s analýzou nedostatkov odôvodňujúcou investície z hľadiska vytvárania pracovných miest.

(15)ESF+ 58 , ktorý je hlavným fondom EÚ, pokiaľ ide o investície do ľudí, poskytuje kľúčový príspevok na podporu rozvoja zručností. S cieľom uľahčiť využívanie tohto fondu na dosiahnutie cieľov platformy STEP by sa malo umožniť využívanie ESF+ na pokrytie investícií zameraných na získavanie kvalifikovanej a odolnej pracovnej sily pripravenej pre budúci svet práce.

(16)S cieľom pomôcť urýchliť investície a poskytnúť okamžitú likviditu pre investície podporujúce ciele platformy STEP v rámci EFRR, ESF+ 59 a FST by sa mala stanoviť dodatočná suma mimoriadneho predbežného financovania vo forme jednorazovej platby s ohľadom na priority vyhradené pre investície, ktorými sa podporujú ciele platformy STEP. Dodatočné predbežné financovanie by sa malo uplatňovať na všetky pridelené prostriedky z FST vzhľadom na potrebu urýchliť jeho vykonávanie, ako aj na silné prepojenie FST s cieľom podporiť členské štáty pri dosahovaní cieľov platformy STEP. Pravidlá, ktoré sa uplatňujú na dané sumy výnimočného predbežného financovania, by mali byť v súlade s pravidlami uplatniteľnými na predbežné financovanie stanovenými v nariadení (EÚ) 2021/1060. Okrem toho by sa v záujme ďalšej stimulácie využívania takýchto investícií a zabezpečenia ich rýchlejšieho vykonávania mala poskytnúť možnosť zvýšenej miery financovania priorít platformy STEP zo strany EÚ vo výške 100 %. Riadiace orgány sa vyzývajú, aby pri vykonávaní nových cieľov platformy STEP uplatňovali určité sociálne kritériá alebo podporovali pozitívne sociálne výstupy, ako je vytváranie učňovskej prípravy a pracovných miest pre znevýhodnených mladých ľudí, najmä mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, uplatňovanie sociálnych kritérií na vyhodnotenie ponúk uvedených v smerniciach o verejnom obstarávaní, ak projekt realizuje subjekt podliehajúci verejnému obstarávaniu, ako aj vyplácanie príslušných miezd dohodnutých v rámci kolektívneho vyjednávania.

(17)Nariadenie o spoločných ustanoveniach 60 by sa malo zmeniť s cieľom umožniť, aby projekty, ktorým bola udelená pečať suverenity, mohli využívať lepší prístup k finančným prostriedkom EÚ, najmä uľahčením kumulatívneho alebo kombinovaného financovania z viacerých nástrojov Únie. Na tento účel by riadiace orgány mali mať možnosť poskytnúť podporu priamo z EFRR alebo ESF+ na operácie, ktorým bola udelená pečať suverenity.

(18)Regulačný rámec na vykonávanie programov na roky 2014 – 2020 bol za uplynulé roky upravený tak, aby členským štátom a regiónom poskytol dodatočnú flexibilitu, pokiaľ ide o pravidlá vykonávania, a väčšiu likviditu na riešenie dôsledkov pandémie COVID-19 a útočnej vojny proti Ukrajine. Tieto opatrenia, ktoré sa zaviedli na konci programového obdobia, si vyžadujú dostatok času a administratívnych zdrojov, aby sa v plnej miere využívali a vykonávali, a to aj v čase, keď budú členské štáty sústrediť zdroje na revíziu operačných programov na obdobie 2021 až 2027 súvisiacich s cieľmi platformy STEP. S cieľom znížiť administratívnu záťaž orgánov zodpovedných za programy a predchádzať možnej strate finančných prostriedkov pri ukončení z čisto administratívnych dôvodov by sa mali v nariadení (EÚ) č. 1303/2013 61 a nariadení (EÚ) č. 223/2014 62 predĺžiť lehoty na administratívne ukončenie programov v rámci obdobia 2014 – 2020. Konkrétne by sa mala lehota na predloženie záverečnej žiadosti o platbu predĺžiť o 12 mesiacov. Okrem toho by sa o 12 mesiacov mala predĺžiť aj lehota na predloženie záverečných dokladov. V kontexte tejto zmeny je vhodné objasniť, že distribúcia potravín a materiálu nakúpeného do konca obdobia oprávnenosti (koniec roka 2023) môže pokračovať aj po tomto dátume. S cieľom zabezpečiť správne plnenie rozpočtu EÚ a dodržiavanie stropov platieb by sa platby, ktoré sa majú vykonať v roku 2025, mali obmedziť na 1 % finančných prostriedkov zo zdrojov v rámci viacročného finančného rámca na program. Dlžné sumy presahujúce strop 1 % rozpočtových prostriedkov pridelených na program za fond na rok 2025 by sa nevyplatili v roku 2025 ani v nasledujúcich rokoch, ale použili by sa len na zúčtovanie predbežného financovania. Viazanosť nevyužitých súm sa zruší v súlade so všeobecnými pravidlami pre zrušenie viazanosti pri ukončení.

(19)Program InvestEU je hlavný program EÚ na podporu investícií, najmä v oblasti zelenej a digitálnej transformácie, ktorý poskytuje financovanie na základe dopytu, a to aj prostredníctvom mechanizmov kombinovaného financovania, ako aj technickú pomoc. Tento prístup prispieva k prilákaniu dodatočného verejného a súkromného kapitálu. Vzhľadom na vysoký dopyt na trhu po záruke Programu InvestEU by sa mala posilniť zložka Programu InvestEU v zodpovednosti EÚ, aby zodpovedala cieľom platformy STEP. Tým sa okrem iného posilní existujúca možnosť Programu InvestEU investovať do projektov, ktoré tvoria súčasť dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu, v rámci identifikovaných odvetví s kritickou technológiou. Členským štátom sa ďalej odporúča, aby prispievali do zložky Programu InvestEU v zodpovednosti členských štátov s cieľom podporiť finančné produkty v súlade s cieľmi platformy STEP bez toho, aby boli dotknuté platné pravidlá štátnej pomoci. Členské štáty by mali mať možnosť zahrnúť do svojich plánov obnovy a odolnosti opatrenie vo forme hotovostného príspevku na účely zložky Programu InvestEU v zodpovednosti členských štátov s cieľom podporiť ciele platformy STEP. Tento dodatočný príspevok na podporu cieľov platformy STEP by mohol dosiahnuť až 6 % celkových finančných prostriedkov v rámci ich plánu obnovy a odolnosti pridelených na zložku Programu InvestEU v zodpovednosti členských štátov. Zavedená by mala byť aj dodatočná flexibilita a objasnenia s cieľom lepšie plniť ciele platformy STEP.

(20)Horizont Európa je kľúčovým programom EÚ na financovanie výskumu a inovácií a jeho Európska rada pre inováciu (EIC) poskytuje podporu pre inovácie s potenciálnym prelomovým a disruptívnym charakterom a potenciálom rozšírenia, ktoré môžu byť príliš riskantné pre súkromných investorov. V rámci programu Horizont Európa by sa mala stanoviť dodatočná flexibilita, aby mohol EIC Akcelerátor poskytovať podporu len vo forme kapitálu pre MSP, ktoré nie sú financovateľné bankami, vrátane startupov a pre MSP, ktoré nie sú financovateľné bankami a malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou, ktoré realizujú inovácie v technológiách podporovaných platformou STEP, a to bez ohľadu na to, či v minulosti získali iné druhy podpory z EIC Akcelerátora. Vykonávanie fondu EIC sa v súčasnosti až na niekoľko výnimočných prípadov obmedzuje na maximálnu sumu investície vo výške 15 miliónov EUR a nemožno do neho zahrnúť viaceré kola financovania ani vyššie sumy investícií. Umožnením podpory len vo forme kapitálu pre MSP a malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou, ktoré nie sú financovateľné bankami, by sa vyriešili existujúce medzery na trhu s investičnými potrebami vo výške od 15 do 50 miliónov EUR. Okrem toho zo skúseností vyplýva, že sumy viazané na pilotný projekt EIC v rámci programu Horizont 2020 sa v plnej miere nevyužili. Tieto nepoužité finančné prostriedky by sa mali sprístupniť na účely EIC Akcelerátora v rámci programu Horizont Európa. Nariadenie o programe Horizont Európa by sa takisto malo zmeniť, aby odzrkadľovalo zvýšené finančné krytie pre Európsky obranný fond.

(21)Európsky obranný fond je hlavný program na posilnenie konkurencieschopnosti, inovácie, efektívnosti a technologickej autonómie obranného priemyslu Únie, čím prispieva k otvorenej strategickej autonómii Únie. Vývoj obranných spôsobilostí má zásadný význam, keďže podporuje kapacitu a autonómnosť európskeho priemyslu, pokiaľ ide o vývoj výrobkov obranného priemyslu, a nezávislosť členských štátov ako koncových používateľov takýchto výrobkov. Malo by sa teda sprístupniť dodatočné finančné krytie na podporu opatrení v oblasti špičkových a digitálnych technológií, ktoré prispievajú k vývoju aplikácií v obrannom priemysle.

(22)Keďže ciele tohto nariadenia, konkrétne posilniť európsku suverenitu, urýchliť zelenú a digitálnu transformáciu Únie a posilniť jej konkurencieschopnosť či znížiť jej strategické závislosti, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale skôr ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA 1

Platforma STEP

Článok 1
Predmet úpravy

V tomto nariadení sa zriaďuje Platforma strategických technológií pre Európu (ďalej len „platforma STEP“ alebo „platforma“) s cieľom podporiť kritické a vznikajúce strategické technológie.

Stanovujú sa v ňom ciele platformy, výška finančnej podpory dostupnej v rámci platformy, ako aj pravidlá vykonávania pečate suverenity a Portálu suverenity a podávania správ o cieľoch platformy.

Článok 2
Ciele platformy STEP

1.V snahe posilniť európsku suverenitu a bezpečnosť, urýchliť zelenú a digitálnu transformáciu Únie a zvýšiť jej konkurencieschopnosť, znížiť jej strategické závislosti, zabezpečiť rovnaké podmienky na jednotnom trhu pre investície v celej Únii a podporiť inkluzívny prístup k atraktívnym a kvalitným pracovným miestam sleduje platforma tieto ciele:

a)podporovať vývoj alebo výrobu kritických technológií v celej Únii alebo ochraňovať a posilňovať príslušné hodnotové reťazce v týchto oblastiach:

i)špičkové a digitálne technológie;

ii)čisté technológie;

iii)biotechnológie;

b)riešiť nedostatok pracovnej sily a zručností, ktoré sú rozhodujúce pre všetky druhy kvalitných pracovných miest, v záujme podpory cieľa uvedeného v písmene a).

2.Technológie uvedené v prvom odseku písm. a) sa považujú za kritické, ak spĺňajú aspoň jednu z týchto podmienok:

a)prinášajú na jednotný trh inovačný, špičkový prvok s významným hospodárskym potenciálom;

b)prispievajú k znižovaniu strategických závislostí Únie alebo k ich predchádzaniu.

3.Ak dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu schválený Komisiou podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ súvisí s akoukoľvek technologickou oblasťou uvedenou v odseku 1 písm. a), príslušné technológie sa považujú za kritické.

4.Hodnotový reťazec výroby kritických technológií uvedených v prvom odseku sa vzťahuje na konečné výrobky, ako aj na kľúčové zložky, konkrétne stroje a kritické suroviny využívané predovšetkým na výrobu daných výrobkov.

Článok 3
Finančná podpora

1.Vykonávanie platformy je podporované najmä prostredníctvom:

a)záruky Únie uvedenej v článku 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/523 s orientačnou sumou vo výške 7 500 000 000 EUR. Táto záruka sa vykonáva v súlade s nariadením (EÚ) 2021/523;

b)sumy 500 000 000 EUR v bežných cenách v rámci finančného krytia uvedeného v článku 12 ods. 2 písm. c) bode i) nariadenia (EÚ) 2021/695. Táto suma sa vykonáva v súlade s nariadením (EÚ) 2021/695;

c)sumy 5 000 000 000 EUR v bežných cenách v rámci finančného krytia uvedeného v článku 10a ods. 8 šiestom pododseku smernice 2003/87/ES. Táto suma sa vykonáva v rámci Inovačného fondu v súlade s pravidlami článku 10a ods. 8 smernice 2003/87/ES a delegovaného nariadenia Komisie [2019/856];

d)sumy 1 500 000 000 EUR v bežných cenách v rámci finančného krytia uvedeného v článku 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/697. Táto suma sa vykonáva v súlade s nariadením (EÚ) 2021/697.

2.Sumy uvedené v odseku 1 sa použijú na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 2.

Článok 4
Pečať suverenity a kumulatívne financovanie

1.Komisia udelí pečať suverenity každej akcii, ktorá prispieva k dosiahnutiu niektorého z cieľov platformy, za predpokladu, že táto akcia bola posúdená a spĺňa minimálne kvalitatívne požiadavky, najmä kritériá oprávnenosti, kritériá vylúčenia a kritériá na vyhodnotenie ponúk, ktoré boli stanovené vo výzve na predkladanie návrhov podľa nariadenia (EÚ) 2021/695, nariadenia (EÚ) 2021/694, nariadenia (EÚ) 2021/697, nariadenia (EÚ) 2021/522 alebo delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/856.

2.Pečať suverenity možno použiť ako značku kvality, najmä na účely:

a)získania podpory pre akciu v rámci iného fondu alebo programu Únie v súlade s pravidlami uplatniteľnými na daný fond alebo program, alebo

b)financovania akcie prostredníctvom kumulatívneho alebo kombinovaného financovania z iného nástroja Únie v súlade s pravidlami uplatniteľných základných aktov.

3.Členské štáty pri revízii svojich plánov obnovy a odolnosti v súlade s nariadením (EÚ) 2021/241 bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia daného nariadenia, považujú za prioritu akciu, ktorej bola udelená pečať suverenity v súlade s odsekom 1.

4.Členské štáty pri rozhodovaní o financovaní investičných projektov zo svojich príslušných podielov v Modernizačnom fonde v súlade s článkom 10d smernice 2003/87/ES za prioritu považujú projekt v oblasti kritických čistých technológií, ktorému bola udelená pečať suverenity v súlade s odsekom 1. Okrem toho sa členské štáty môžu rozhodnúť, že poskytnú vnútroštátnu podporu projektom s pečaťou suverenity, ktoré prispievajú k cieľu platformy uvedenému v článku 2 ods. 1 písm. a) bode ii).

5.Podľa nariadenia (EÚ) 2021/523 sa pečať suverenity zohľadní v kontexte postupu stanoveného v článku 19 štatútu Európskej investičnej banky a v kontexte kontroly politiky stanovenej v článku 23 ods. 3 uvedeného nariadenia. Okrem toho implementujúci partneri preskúmajú projekty, ktorým bola udelená pečať suverenity, v prípade, že patria do ich geografického rozsahu a do rozsahu ich činnosti, ako sa stanovuje v článku 26 ods. 5 uvedeného nariadenia.

6.Strategické projekty identifikované v súlade s [aktom o emisne neutrálnom priemysle] a [aktom o kritických surovinách] v rámci rozsahu pôsobnosti článku 2, ktoré získavajú príspevok v rámci programov uvedených v článku 3, môžu získať aj príspevok z akéhokoľvek iného programu Únie vrátane fondov v rámci zdieľaného riadenia za predpokladu, že tieto príspevky sa nevzťahujú na tie isté náklady. Na príslušný príspevok na strategický projekt sa uplatňujú pravidlá príslušného programu Únie. Kumulatívne financovanie nesmie presiahnuť celkové oprávnené náklady na strategický projekt. Podporu z rôznych programov Únie možno vypočítavať na pomernom základe v súlade s dokumentmi, v ktorých sú stanovené podmienky poskytovania podpory.

7.    Udelením pečate suverenity a poskytnutím kumulatívneho financovania nie sú dotknuté uplatniteľné pravidlá štátnej pomoci ani medzinárodné záväzky Únie.

Článok 5
Monitorovanie vykonávania

1.Komisia monitoruje vykonávanie platformy a meria dosahovanie cieľov platformy stanovených v článku 2. Monitorovanie vykonávania je cielené a primerané činnostiam uskutočňovaným v rámci platformy.

2.Monitorovací systém Komisie zabezpečí, aby sa údaje pre potreby monitorovania vykonávania činností uskutočňovaných v rámci platformy a výsledkov uvedených činností zbierali efektívne, účinne a včas.

3.Komisia podáva správu o výdavkoch financovaných z platformy. V prípade potreby podáva správu o plnení každého konkrétneho cieľa platformy.

Článok 6
Portál suverenity

1.Komisia zriadi osobitné verejne dostupné webové sídlo (ďalej len „Portál suverenity“), ktoré investorom poskytuje informácie o možnostiach financovania projektov súvisiacich s cieľmi platformy a tieto projekty zviditeľňuje, a to najmä zobrazovaním týchto informácií:

a)prebiehajúce a nadchádzajúce výzvy na predkladanie návrhov a výzvy na predkladanie ponúk súvisiace s cieľmi platformy v rámci príslušných programov a fondov;

b)projekty, ktorým bola ako značka kvality udelená pečať suverenity v súlade s článkom 4;

c)projekty, ktoré boli identifikované ako strategické projekty podľa [aktu o emisne neutrálnom priemysle] a [aktu o kritických surovinách], pokiaľ patria do rozsahu pôsobnosti článku 2;

d)kontakty na príslušné vnútroštátne orgány určené v súlade s odsekom 4.

2.Na Portáli suverenity sa takisto zobrazia informácie o vykonávaní platformy a informácie súvisiace s výdavkami z rozpočtu Únie uvedenými v článku 5, ako aj o ukazovateľoch výkonnosti vymedzených v rámci príslušných programov.

3.Portál suverenity sa spustí [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] a Komisia ho bude pravidelne aktualizovať.

4.Do [troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] členský štát určí jeden príslušný vnútroštátny orgán ako hlavné kontaktné miesto pre vykonávanie platformy na vnútroštátnej úrovni.

Článok 7
Výročná správa

1.Komisia predkladá výročnú správu o vykonávaní platformy Európskemu parlamentu a Rade.

2.Výročná správa obsahuje konsolidované informácie o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní cieľov platformy v rámci každého programu a fondu.

3.Výročná správa obsahuje aj tieto informácie:

a)celkové výdavky platformy STEP financované z príslušných programov;

b)výkonnosť platformy STEP na základe ukazovateľov výkonnosti vymedzených v rámci príslušných programov.

Článok 8
Hodnotenie platformy

1.Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade do 31. decembra 2025 hodnotiacu správu o vykonávaní platformy

2.V hodnotiacej správe sa predovšetkým posúdi miera dosiahnutia cieľov, efektívnosť využívania zdrojov a európska pridaná hodnota. Takisto sa v nej posúdi, či sú všetky ciele a akcie aj naďalej relevantné z hľadiska ich potenciálneho rozšírenia.

3.Podľa potreby sa k hodnoteniu pripojí návrh na zmeny tohto nariadenia.

KAPITOLA 2

ZMENY

Článok 9

Zmeny smernice 2003/87/ES [ETS]

Smernica 2003/87/ES sa mení takto:

1.V článku 10a ods. 8 sa vkladá tento šiesty pododsek:

„Okrem kvót uvedených v prvom až piatom pododseku tohto odseku sa v rámci Inovačného fondu vykonáva aj finančné krytie na obdobie od 1. januára 2024 do 31. decembra 2027 vo výške 5 000 000 000 EUR v bežných cenách na podporu investícií, ktoré prispievajú k cieľu platformy STEP uvedenému v článku 2 písm. a) bode ii) nariadenia …/… 63 [nariadenie o platforme STEP]. Toto finančné krytie na podporu investícií je k dispozícii len v členských štátoch, ktorých priemerný HDP na obyvateľa je nižší ako priemer krajín EÚ27 meraný v štandarde kúpnej sily (PPS) a vypočítaný na základe údajov Únie za obdobie 2015 – 2017.“

Článok 10

Zmeny nariadenia (EÚ) 2021/1058 [EFRR a KF]

Nariadenie (EÚ) 2021/1058 sa mení takto:

1.V článku 3 ods. 1 písm. a) sa dopĺňa tento bod:

„vi) podpory investícií, ktoré prispievajú k cieľom platformy STEP uvedeným v článku 2 nariadenia …/… 64 [nariadenie o platforme STEP]“.

2.V článku 3 ods. 1 písm. b) sa dopĺňa tento bod:

„ix) podpory investícií, ktoré prispievajú k cieľu platformy STEP uvedenému v článku 2 ods. 1 písm. a) bode ii) nariadenia …/… [nariadenie o platforme STEP]“.

3.V článku 3 sa vkladá tento odsek 1a:

„Zdroje v rámci špecifického cieľa uvedeného v článku 3 ods. 1 prvom pododseku písm. a) bode vi) a prvom pododseku písm. b) bode ix) sa programujú v rámci vyhradených priorít v súlade s príslušným cieľom politiky.

Komisia vyplatí na uvedenú prioritu 30 % prostriedkov z EFRR, ako sa stanovuje v rozhodnutí o schválení zmeny programu, ako výnimočnú jednorazovú zálohovú platbu nad rámec ročných zálohových platieb pre program, ako sa stanovuje v článku 90 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) 2021/1060 alebo v článku 51 ods. 2, 3 a 4 nariadenia (EÚ) 2021/1059. Výnimočná zálohová platba sa vyplatí do 31. decembra 2024 za predpokladu, že Komisia do 31. októbra 2024 prijme rozhodnutie o schválení zmeny programu.

V súlade s článkom 90 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2021/1060 a článkom 51 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2021/1059 sa suma vyplatená ako výnimočná zálohová platba zúčtuje najneskôr v poslednom účtovnom roku.

V súlade s článkom 90 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2021/1060 sa všetky úroky, ktoré vznikli z výnimočnej zálohovej platby, použijú na dotknutý program rovnakým spôsobom ako EFRR a zahrnú sa do účtov za posledný účtovný rok.

V súlade s článkom 97 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/1060 sa výnimočná zálohová platba nepozastaví.

V súlade s článkom 105 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/1060 zahŕňajú zálohové platby, ktoré sa majú zohľadniť na účely výpočtu súm, ktorých viazanosť sa má zrušiť, aj vyplatenú výnimočnú zálohovú platbu.

Odchylne od článku 112 nariadenia (EÚ) 2021/1060 sa maximálne miery spolufinancovania pre vyhradené priority stanovené na podporu cieľov platformy STEP zvyšujú na 100 %“.

4.V článku 5 ods. 2 sa vkladá toto písmeno e):

„e) ak prispievajú k špecifickému cieľu v rámci CP 1 stanovenému v článku 3 ods. 1 prvom pododseku písm. a) bode vi) alebo k špecifickému cieľu v rámci CP 2 stanovenému v danom pododseku písm. b) bode ix), a to v menej rozvinutých a prechodných regiónoch, ako aj v rozvinutejších regiónoch v členských štátoch, ktorých priemerný HDP na obyvateľa je nižší ako priemer krajín EÚ27 meraný v štandarde kúpnej sily (PPS) a vypočítaný na základe údajov Únie za obdobie 2015 – 2017.

Písmeno e) sa vzťahuje na programy Interreg, ak geografické pokrytie programu v rámci Únie pozostáva výlučne z kategórií regiónov uvedených v tomto písmene“.

5.V článku 5 sa vkladá sa tento nový odsek 3a:

„3a. S cieľom prispievať k špecifickému cieľu v rámci CP 1 stanovenému v článku 3 ods. 1 prvom pododseku písm. a) bode vi) a v rámci CP 2 stanovenému v danom pododseku písm. b) bode ix) EFRR podporuje aj odbornú prípravu, celoživotné vzdelávanie, rekvalifikáciu a vzdelávacie činnosti“.

6.V prílohe I sa v tabuľke I v rámci cieľa politiky 1 dopĺňa tento riadok:

7.V prílohe I sa v tabuľke I v rámci cieľa politiky 2 dopĺňa tento riadok:

8.V prílohe II sa v tabuľke v rámci cieľa politiky 1 dopĺňa tento riadok:

9.V prílohe II sa v tabuľke v rámci cieľa politiky 2 dopĺňa tento riadok:

Článok 11

Zmeny nariadenia (EÚ) 2021/1056 [FST]

Nariadenie (EÚ) 2021/1056 sa mení takto:

1.Článok 2 sa nahrádza takto:

„V súlade s článkom 5 ods. 1 druhým pododsekom nariadenia (EÚ) 2021/1060 FST prispieva k špecifickému cieľu, a to umožniť regiónom a ľuďom riešiť dôsledky v sociálnej, hospodárskej a environmentálnej oblasti, ako aj v oblasti zamestnanosti spôsobené transformáciou smerom ku energetickým a klimatickým cieľom Únie na rok 2030 a k dosiahnutiu cieľa klimaticky neutrálneho hospodárstva Únie do roku 2050 na základe Parížskej dohody. Z FST možno podporovať aj investície, ktoré prispievajú k cieľu platformy STEP uvedenému v článku 2 ods. 1 písm. a) bode ii) nariadenia …/… [nariadenie o platforme STEP]“.

2.V článku 8 ods. 2 sa vkladá tento pododsek:

„Z FST možno podporovať aj produktívne investície do podnikov iných než MSP, ktoré prispievajú k cieľom platformy STEP uvedeným v článku 2 nariadenia …/… 65 [nariadenie o platforme STEP]. Túto podporu možno poskytnúť bez ohľadu na to, či bola vykonaná analýza nedostatkov v súlade s článkom 11 ods. 2 písm. h) a bez ohľadu na jej výsledok. Takéto investície sú oprávnené len v prípade, že nevedú k premiestneniu, ako je vymedzené v článku 2 bode 27 nariadenia (EÚ) 2021/1060. Na poskytnutie takejto podpory sa nevyžaduje revízia plánu spravodlivej transformácie územia, ak by táto revízia výhradne súvisela s analýzou nedostatkov.“

3.K článku 10 sa dopĺňa tento odsek 4:

„Komisia vyplatí 30 % prostriedkov z FST vrátane súm prevedených v súlade s článkom 27 nariadenia (EÚ) 2021/1060 na program, ako sa stanovuje v rozhodnutí o schválení programu, ako výnimočnú jednorázovú zálohovú platbu nad rámec ročných zálohových platieb pre program stanovených v článku 90 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) 2021/1060. Výnimočná zálohová platba sa vyplatí od [nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

V súlade s článkom 90 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2021/1060 sa suma vyplatená ako výnimočná zálohová platba zúčtuje najneskôr v poslednom účtovnom roku.

V súlade s článkom 90 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2021/1060 sa všetky úroky, ktoré vznikli z výnimočnej zálohovej platby, použijú na dotknutý program rovnakým spôsobom ako EFRR a zahrnú sa do účtov za posledný účtovný rok.

V súlade s článkom 97 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/1060 sa výnimočná zálohová platba nepozastaví.

V súlade s článkom 105 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/1060 zahŕňajú zálohové platby, ktoré sa majú zohľadniť na účely výpočtu súm, ktorých viazanosť sa má zrušiť, aj vyplatenú výnimočnú zálohovú platbu.

Odchylne od článku 112 nariadenia (EÚ) 2021/1060 sa maximálne miery spolufinancovania pre vyhradené priority stanovené na podporu cieľov platformy STEP zvyšujú na 100 %“.

Článok 12

Zmeny nariadenia (EÚ) 2021/1057 [ESF+]

Nariadenie (EÚ) 2021/1057 sa mení takto:

1.Vkladá sa nový článok 12a:

„Článok 12a

Okrem zálohových platieb na program stanovených v článku 90 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) 2021/1060, keď Komisia schváli zmenu programu vrátane jednej alebo viacerých priorít vyhradených na operácie podporované ESF+, ktoré prispievajú k cieľom platformy STEP uvedeným v článku 2 nariadenia …/… 66 [nariadenie o platforme STEP], vykoná výnimočnú zálohovú platbu vo výške 30 % na základe prostriedkov pridelených na dané priority. Výnimočná zálohová platba sa vyplatí do 31. decembra 2024 za predpokladu, že Komisia do 31. októbra 2024 prijme rozhodnutie o schválení zmeny programu.

V súlade s článkom 90 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2021/1060 sa suma vyplatená ako výnimočná zálohová platba zúčtuje najneskôr v poslednom účtovnom roku.

V súlade s článkom 90 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2021/1060 sa všetky úroky, ktoré vznikli z výnimočnej zálohovej platby, použijú na dotknutý program rovnakým spôsobom ako ESF+ a zahrnú sa do účtov za posledný účtovný rok.

V súlade s článkom 97 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/1060 sa výnimočná zálohová platba nepozastaví.

V súlade s článkom 105 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/1060 zahŕňajú zálohové platby, ktoré sa majú zohľadniť na účely výpočtu súm, ktorých viazanosť sa má zrušiť, aj vyplatenú výnimočnú zálohovú platbu.

Odchylne od článku 112 nariadenia (EÚ) 2021/1060 sa maximálne miery spolufinancovania pre vyhradené priority stanovené na podporu cieľov platformy STEP zvyšujú na 100 %“.

Článok 13

Zmeny nariadenia (EÚ) 2021/1060 [nariadenie o spoločných ustanoveniach]

Nariadenie (EÚ) 2021/1060 sa mení takto:

1.V článku 2 sa bod 45 nahrádza takto:

„45. „Známka excelentnosti“ je značka kvality udelená Komisiou v súvislosti so žiadosťou, ktorou sa preukazuje, že žiadosť posudzovaná vo výzve na predkladanie žiadostí v rámci nástroja Únie spĺňa minimálne požiadavky na kvalitu daného nástroja Únie, ale nemohla získať financovanie z dôvodu nedostatočných rozpočtových prostriedkov na danú výzvu na predkladanie žiadostí a mohla by získať podporu z iných zdrojov financovania na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni; alebo „pečať suverenity“ uvedená v článku 4 nariadenia …/… 67 [nariadenie o platforme STEP]“.

2.V článku 14 ods. 5 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„V súlade s článkom 10 ods. 4 druhým pododsekom nariadenia o Programe InvestEU, ak sa do 12 mesiacov od uzavretia dohody o príspevku neuzavrie dohoda o záruke, dohoda o príspevku sa ukončí alebo predĺži prostredníctvom vzájomnej dohody.“

3.V článku 49 sa vkladá tento odsek 2a:

„Ak sa podpora plánuje pre ciele platformy STEP uvedené v článku 2 nariadenia …/… [nariadenie o platforme STEP], riadiaci orgán zabezpečí, aby sa všetky informácie, ktoré sa majú uverejniť v súlade s odsekom 2 tohto článku, predložili aj Komisii vo formáte stanovenom v odseku 4 tohto článku, na uverejnenie na Portáli suverenity stanovenom v článku 6 nariadenia …/… [nariadenie o platforme STEP] vrátane harmonogramu plánovaných výziev na predkladanie žiadostí, ktorý sa aspoň trikrát za rok aktualizuje, ako aj odkazu na ne v deň ich uverejnenia.“

4.V prílohe I sa v tabuľke 1 dopĺňajú tieto riadky:

5.V prílohe I sa v tabuľke 6 dopĺňa tento riadok:

Článok 14

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 [nariadenie o spoločných ustanoveniach]

Nariadenie (EÚ) č. 1303/2013 sa mení takto:

1.V článku 135 sa dopĺňa tento odsek 6:

„6. Odchylne od odseku 2 je lehota na predloženie konečných žiadostí o priebežnú platbu za posledný účtovný rok 31. júl 2025. Posledná žiadosť o priebežnú platbu predložená do 31. júla 2025 sa považuje za konečnú žiadosť o priebežnú platbu za posledný účtovný rok.

Sumy zo zdrojov iných ako REACT-EU vyplatené Komisiou ako priebežné platby v roku 2025 nepresiahnu 1 % celkových finančných prostriedkov pridelených na dotknutý program z fondu, pričom zdroje REACT-EU sú vylúčené. Sumy, ktoré by mala Komisia vyplatiť v roku 2025 a ktoré presahujú tento percentuálny podiel, sa nevyplatia a použijú sa výhradne na zúčtovanie zálohových platieb pri ukončení.“

2.V článku 138 sa dopĺňa tento pododsek:

„Odchylne od lehoty uvedenej v prvom pododseku členské štáty môžu predkladať dokumenty uvedené v písmenách a), b) a c) za posledný účtovný rok do 15. februára 2026.“

Článok 15

Zmena nariadenia (EÚ) č. 223/2014 [FEAD]

Nariadenie (EÚ) č. 223/2014 sa mení takto:

1.V článku 13 sa odsek 5 nahrádza takto:

„5. Členský štát predloží záverečnú správu o vykonávaní operačného programu spolu so záverečnými dokladmi, ako sa stanovuje v článku 52, najneskôr do 15. februára 2026.“

2.V článku 22 sa dopĺňa tento odsek 2a:

„2a. V prípade úhrady nákladov podľa článku 26 ods. 2 písm. b), c), d) a e) sa príslušné činnosti, ktoré sa uhrádzajú, vykonajú predložením konečnej žiadosti o priebežnú platbu za posledný účtovný rok v súlade s článkom 45 ods. 6.“

3.V článku 45 sa dopĺňa tento odsek 6:

„6. Odchylne od odseku 2 je lehota na predkladanie konečných žiadostí o priebežnú platbu za posledný účtovný rok 31. júl 2025. Posledná žiadosť o priebežnú platbu predložená do 31. júla 2025 sa považuje za konečnú žiadosť o priebežnú platbu za posledný účtovný rok.

Sumy vyplatené Komisiou ako priebežné platby v roku 2025 nepresiahnu 1 % celkových finančných prostriedkov pridelených na dotknutý program. Sumy, ktoré by mala Komisia vyplatiť v roku 2025 a ktoré presahujú tento percentuálny podiel, sa nevyplatia a použijú sa výhradne na zúčtovanie zálohových platieb pri ukončení.“

4.V článku 48 sa dopĺňa tento pododsek:

„Odchylne od lehoty stanovenej v prvom pododseku môžu členské štáty predložiť dokumenty uvedené v písmenách a), b) a c) za posledný účtovný rok do 15. februára 2026.“

Článok 16

Zmeny nariadenia (EÚ) 2021/523 [Program InvestEU]

Nariadenie (EÚ) 2021/523 sa mení takto:

1.Článok 3 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa dopĺňa toto písmeno:

„h) ku podpore investícií prispievajúcich k cieľom platformy STEP uvedeným v článku 2 nariadenia …/… 68 [nariadenie o platforme STEP]“.

b)V odseku 2 sa dopĺňa toto písmeno:

„e) podporovať operácie financovania a investičné operácie súvisiace s oblasťami uvedenými v článku 8 ods. 1 písm. e).“

2.Článok 4 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Výška záruky EÚ na účely zložky v zodpovednosti EÚ uvedenej v článku 9 ods. 1 písm. a) je 33 652 310 073 EUR v bežných cenách. Miera tvorby rezerv na túto záruku je 40 %. Suma uvedená v článku 35 ods. 3 prvom pododseku písm. a) sa tiež zohľadní na účely príspevku na tvorbu rezerv, ktorý z tejto miery tvorby rezerv vyplýva“.

b)V odseku 2 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Na ciele uvedené v článku 3 ods. 2 sa zo sumy uvedenej v odseku 1 prvom pododseku tohto článku pridelí suma 18 827 310 073 EUR v bežných cenách.“

c)V odseku 2 sa štvrtý pododsek nahrádza takto:

„Orientačné rozdelenie záruky EÚ na účely zložky v zodpovednosti EÚ je uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu. Komisia sa môže v prípade potreby odchýliť od súm uvedených v prílohe I až o 15 % pri každom z cieľov uvedených v článku 3 ods. 2 písm. a) až e). Komisia o každej takejto odchýlke informuje Európsky parlament a Radu.“

3.V článku 7 ods. 3 sa dopĺňa druhý pododsek:

„Odchylne od prvého pododseku, keď sa podpora z finančných nástrojov kombinuje vo finančnom produkte v podriadenej pozícii v porovnaní so zárukou EÚ podľa tohto nariadenia a/alebo so zárukou EÚ stanovenou podľa nariadenia (EÚ) 2015/1017, môžu byť straty, príjmy a vrátené platby z finančných produktov uvedených v odseku 1, ako aj potenciálne vymožené sumy takisto pridelené na neproporcionálnom základe medzi finančné nástroje a záruku EÚ podľa tohto nariadenia a/alebo záruku EÚ stanovenú podľa nariadenia (EÚ) 2015/1017.“

4.Článok 8 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa úvodné slová nahrádzajú takto:

„1.    Fond InvestEU pôsobí v týchto piatich segmentoch politiky, ktoré riešia zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie v daných oblastiach pôsobnosti“.

b)V odseku 1 sa dopĺňa toto písmeno e):

„e)    segment politiky týkajúci sa platformy STEP, ktorý zahŕňa investície prispievajúce k cieľom platformy STEP uvedeným v článku 2 nariadenia …/… [nariadenie o platforme STEP]“.

5.V článku 10 ods. 4 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Ak sa dohoda o záruke neuzavrie do 12 mesiacov od uzavretia dohody o príspevku, dohoda o príspevku sa na základe vzájomnej dohody vypovie alebo predĺži. Ak suma uvedená v dohode o príspevku nie je viazaná v plnej výške na základe jednej alebo viacerých dohôd o zárukách do dvanástich mesiacov od uzavretia dohody o príspevku, táto suma sa príslušne zmení. Nepoužitá suma v rámci tvorby rezerv pripísateľná prostriedkom, ktoré členské štáty pridelili podľa ustanovení o využívaní EFRR, ESF+, Kohézneho fondu a ENRAF prostredníctvom Programu InvestEU stanovených v nariadení (EÚ) 2021/1060 alebo podľa ustanovení o využívaní EPFRV prostredníctvom Programu InvestEU stanovených v nariadení o strategických plánoch SPP, sa opätovne použije v súlade s uvedenými príslušnými nariadeniami. Nepoužitá suma v rámci tvorby rezerv pripísateľná prostriedkom, ktoré členský štát pridelil podľa článku 4 ods. 1 tretieho pododseku tohto nariadenia, sa danému členskému štátu vráti.“

6.V článku 13 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4. Najmenej 75 % záruky EÚ v rámci zložky v zodpovednosti EÚ uvedenej v článku 4 ods. 1 prvom pododseku, čo predstavuje najmenej 25 239 232 554 EUR, sa poskytne skupine EIB. Skupina EIB poskytne súhrnný finančný príspevok vo výške najmenej 6 309 808 138 EUR. Uvedený príspevok sa poskytne takým spôsobom a v takej forme, ktorá uľahčí implementáciu Fondu InvestEU a dosahovanie cieľov uvedených v článku 15 ods. 2.“

7.V článku 23 sa dopĺňa tento odsek 3:

„3. V kontexte postupov uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto článku Komisia zohľadní každú pečať suverenity udelenú projektu podľa článku 4 nariadenia …/… [nariadenie o platforme STEP]“.

8.Článok 24 ods. 2 sa mení takto:

a)Prvý pododsek sa nahrádza takto:

„Investičný výbor zasadá v piatich rôznych zloženiach, ktoré zodpovedajú piatim segmentom politiky uvedeným v článku 8 ods. 1.“

b)Piaty pododsek sa nahrádza takto:

„Štyria členovia investičného výboru sú stálymi členmi každého z piatich zložení investičného výboru. Aspoň jeden zo stálych členov musí mať odborné znalosti v oblasti udržateľných investícií. V každom z piatich zložení musia byť okrem toho dvaja experti so skúsenosťami s investíciami v sektoroch patriacich do zodpovedajúceho segmentu politiky. Členov investičného výboru priraďuje k príslušnému zloženiu alebo zloženiam riadiaca rada. Nestály člen môže byť priradený maximálne k dvom zloženiam za predpokladu, že spĺňa požiadavky pre obe z nich. Predsedu si investičný výbor zvolí z radov svojich stálych členov.“

9.V článku 25 ods. 2 sa dopĺňa toto písmeno j):

„j)    poskytuje poradenskú podporu správcom kapitálových fondov pôsobiacim v oblastiach uvedených v článku 8 ods. 1 písm. e).“

10.V článku 26 sa dopĺňa tento odsek 5:

„5. Okrem odseku 4 implementujúci partneri preskúmajú aj projekty, ktorým bola udelená pečať suverenity podľa článku 4 nariadenia …/… [nariadenie o platforme STEP] vždy, keď tieto projekty patria do ich geografického rozsahu a do rozsahu ich činnosti.“

11.V článku 35 sa dopĺňa tento odsek 5:

„5. Odchylne od článku 16 druhého pododseku tohto nariadenia môžu byť operácie financovania a investičné operácie, ktoré implementujúci partner schválil v období od 1. januára 2023 do podpisu dohody o záruke alebo zmeny existujúcej dohody, ktorá zahŕňa segment platformy STEP, kryté zárukou EÚ za predpokladu, že tieto operácie sú uvedené v dohode o záruke, prejdú kontrolou politiky uvedenou v článku 23 ods. 1 alebo získajú kladné stanovisko v rámci postupu stanoveného v článku 19 štatútu EIB a v oboch prípadoch ich schválil investičný výbor v súlade s článkom 24.“

12.V prílohe I sa dopĺňa toto písmeno e):

„e)    maximálne 7 500 000 000 EUR na ciele uvedené v článku 3 ods. 2 písm. e).“

13.V prílohe II sa vkladá tento bod 16:

„(16) Rozširovanie, zavádzanie a sériová výroba kritických technológií uvedených v článku 2 ods. 1 písm. a) nariadenia …/… [nariadenie o platforme STEP], ako aj príslušný hodnotový reťazec uvedený v článku 2 ods. 4 uvedeného nariadenia.“

14.V prílohe III sa vkladá tento bod 9:

„7a. Platforma STEP

7a.1 Mobilizované investície podľa technologickej oblasti: i) špičkové a digitálne technológie; ii) čisté technológie a iii) biotechnológie.“

7a.2 Vytvorené alebo podporené pracovné miesta.

7a.2 Počet podporených podnikov podľa technologickej oblasti: i) špičkové a digitálne technológie; ii) čisté technológie a iii) biotechnológie.

Článok 17

Zmeny nariadenia (EÚ) 2021/695 [Horizont Európa]

Nariadenie (EÚ) 2021/695 sa mení takto:

1.Článok 12 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Finančné krytie na vykonávanie programu na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027 sa stanovuje na 86 623 000 000 EUR v bežných cenách pre osobitný program uvedený v článku 1 ods. 2 písm. a) a pre EIT a na 9 453 000 000 EUR v bežných cenách pre osobitný program uvedený v článku 1 ods. 2 písm. c).“

b)V odseku 2 sa písmená b) a c) nahrádzajú takto:

„b) 46 628 000 000 EUR na pilier II „Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu“ na obdobie 2021 – 2027, z toho

i) 6 775 000 000 EUR na klaster „Zdravie“;

ii) 1 350 000 000 EUR na klaster „Kultúra, tvorivosť a inkluzívna spoločnosť“;

iii) 1 276 000 000 EUR na klaster „Civilná bezpečnosť pre spoločnosť“;

iv) 13 229 000 000 EUR na klaster „Digitalizácia, priemysel a vesmír“;

v) 13 229 000 000 EUR na klaster „Klíma, energetika a mobilita“;

vi) 8 799 000 000 EUR na klaster „Potraviny, biohospodárstvo, prírodné zdroje, poľnohospodárstvo a životné prostredie“;

vii) 1 970 000 000 EUR na nejadrové priame akcie JRC;

c) 13 237 000 000 EUR na pilier III „Inovatívna Európa“ na obdobie 2021 – 2027, z toho:

i) 10 052 000 000 EUR na EIC;

ii) 459 000 000 EUR na európske inovačné ekosystémy;

iii) 2 726 000 000 EUR na EIT“.

2.V článku 46 sa vkladá tento odsek 4a:

„4a. Odchylne od článku 209 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa vrátené platby vrátane vrátených preddavkov, príjmov a nepoužitých súm bez poplatkov a nákladov kombinovaného financovania EIC pilotného projektu EIC v rámci programu Horizont 2020 považujú za vnútorné pripísané príjmy v súlade s článkom 21 ods. 3 písm. f) a článkom 21 ods. 4 a 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Časové obmedzenie dva roky stanovené v článku 209 ods. 3 druhom pododseku nariadenia o rozpočtových pravidlách sa uplatňuje odo dňa nadobudnutia účinnosti nariadenia …/… 69 [nariadenie o platforme STEP].“

3.V článku 48 sa v prvom pododseku dopĺňa toto písmeno d):

„d) podpora len vo forme kapitálu potrebná na rozšírenie pre MSP vrátane startupov, ktoré nie sú financovateľné bankami, a malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou, ktoré nie sú financovateľné bankami, vrátane subjektov, ktoré už získali podporu v súlade s písmenami a) až c), ktoré uskutočňujú prelomové a disruptívne inovácie v oblasti kritických technológií uvedených v článku 2 ods. 1 písm. a) nariadenia …/… [nariadenie o platforme STEP], financované podľa článku 3písm. b) uvedeného nariadenia.“

Článok 18

Zmeny nariadenia (EÚ) 2021/697 [EDF]

Nariadenie (EÚ) 2021/697 sa mení takto:

1.Článok 4 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. V súlade s článkom 12 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/695 sa finančné krytie na vykonávanie fondu na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027 stanovuje na 9 453 000 000 EUR v bežných cenách.“

b)V odseku 2 sa písmená a) a b) nahrádzajú takto:

„a) 3 151 000 000 EUR na výskumné akcie;

b) 6 302 000 000 EUR na vývojové akcie.“

c)Dopĺňa sa odsek 5:

„Suma 1 500 000 000 EUR v bežných cenách zo sumy uvedenej v odseku 2 sa pridelí na výzvy na predkladanie návrhov alebo prideľovanie financovania na podporu investícií prispievajúcich k cieľom platformy STEP uvedeným v článku 2 ods. 1 písm. a) bode i) nariadenia …/… 70 [nariadenie o platforme STEP].“

Článok 19

Zmeny nariadenia (EÚ) 2021/241 [RRF]

Nariadenie (EÚ) 2021/241 sa mení takto:

1.V článku 7 sa dopĺňa tento odsek 3:

„3. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, členské štáty môžu navrhnúť, aby sa do ich plánu obnovy a odolnosti ako odhadované náklady zahrnula výška peňažného príspevku na účely zložky v zodpovednosti členských štátov podľa príslušných ustanovení nariadenia o Programe InvestEU výlučne na opatrenia na podporu investičných operácií prispievajúcich k cieľom platformy STEP uvedeným v článku 2 nariadenia …/… 71 [nariadenie o platforme STEP]. Uvedené náklady nepresiahnu 6 % celkových finančných prostriedkov pridelených na plán obnovy a odolnosti a príslušné opatrenia stanovené v pláne obnovy a odolnosti musia byť v súlade s požiadavkami tohto nariadenia.“

2.V článku 29 sa vkladá tento odsek 6:

„6. Pred vyhlásením akýchkoľvek výziev na predkladanie návrhov alebo postupov verejného obstarávania súvisiacich s cieľmi platformy STEP, ako sú vymedzené v článku 2 nariadenia …/… [nariadenie o platforme STEP], členské štáty sprístupnia na Portáli suverenity uvedenom v článku 6 uvedeného nariadenia tieto informácie:

a)geografická oblasť, na ktorú sa výzva na predkladanie návrhov vzťahuje;

b)príslušná investícia;

c)typ oprávnených žiadateľov;

d)celková výška podpory na túto výzvu;

e)dátum začiatku a konca uvedenej výzvy;

f)odkaz na webové sídlo, na ktorom sa zverejní výzva.“

KAPITOLA 3

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 20

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

Obsah

1.RÁMEC NÁVRHU

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele

1.4.2.Špecifické ciele

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

1.4.4.Ukazovatele výkonnosti

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

3.2.2.Odhadované výstupy financované z operačných rozpočtových prostriedkov

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

3.2.5.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

1.RÁMEC NÁVRHU

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

 novej akcie

 novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 72

 predĺženia trvania existujúcej akcie

 zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele

1.4.2.Špecifické ciele

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

1.4.4.Ukazovatele výkonnosti

Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov.

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

 obmedzené trvanie

–v platnosti od [DD/MM]RRRR do 31. 12. 2030

–    Finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od roku 2023 do roku 2027 a na platobné rozpočtové prostriedky od roku 2023 do roku 2030.

 neobmedzené trvanie

–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR

–a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu 73

 Priame riadenie na úrovni Komisie

– prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

–    prostredníctvom výkonných agentúr

 Zdieľané riadenie s členskými štátmi

 Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

– tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

– medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

–Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

– subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

– verejnoprávne subjekty,

– súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ sú im poskytnuté primerané finančné záruky,

– súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktorým sú poskytnuté primerané finančné záruky,

– subjekty alebo osoby poverené vykonávaním osobitných akcií v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

–V prípade viacerých spôsobov riadenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ

Uveďte frekvenciu a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce alebo plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie na boj proti podvodom.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

·Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

·Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

–    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

–Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

* z toho odhadovaná suma pripísaných príjmov vo výške 130 miliónov EUR plynúcich z pilotného projektu Európskej rady pre inováciu v rámci programu Horizont 2020, v prípade ktorých nie je možné poznať ročný profil vopred.

* Dodatočné platby v rámci predbežného financovania pre FST v roku 2024 budú financované len z vonkajších pripísaných príjmov a jeho výsledkom bude predsunutie platobných rozpočtových prostriedkov nástroja NextGenerationEU z roku 2026 na rok 2024. Dodatočné sumy predbežného financovania, ktoré sa majú vyplatiť v rámci EFRR, KF a ESF+, budú závisieť od programových rozhodnutí členských štátov a budú v plnej miere financované zo zdrojov VFR.

Ak má návrh/iniciatíva vplyv na viaceré operačné okruhy, zopakujte oddiel uvedený vyššie:

Tento oddiel treba vyplniť s použitím rozpočtových údajov administratívnej povahy, ktoré sa najprv uvedú v  prílohe k legislatívnemu finančnému výkazu (príloha 5 k rozhodnutiu Komisie o interných pravidlách plnenia oddielu všeobecného rozpočtu Európskej únie týkajúceho sa Komisie), ktorá sa na účely medziútvarovej konzultácie nahrá do aplikácie DECIDE.

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.2.Odhadované výstupy financované z operačných rozpočtových prostriedkov

Viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

–    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

–    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto administratívnych rozpočtových prostriedkov:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.3.1.Odhadované potreby ľudských zdrojov

–    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

–    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto ľudských zdrojov:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

Návrh/iniciatíva:

–    môže byť v plnej miere financovaná prerozdelením v rámci príslušného okruhu viacročného finančného rámca (VFR).

–    si vyžaduje použitie nepridelenej rezervy v rámci príslušného okruhu VFR a/alebo použitie osobitných nástrojov vymedzených v nariadení o VFR.

– si vyžaduje revíziu VFR.

3.2.5.Príspevky od tretích strán

Návrh/iniciatíva:

–    nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami

–    zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

–    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–    Návrh/iniciatíva má tento finančný vplyv na príjmy:

–    vplyv na vlastné zdroje

–    vplyv na iné príjmy

–uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov     

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).

(1)    Oznámenie s názvom 30 rokov jednotného trhu, COM(2023) 162 final.

(2)     https://next-generation-eu.europa.eu/index_sk .

(3)    Oznámenie s názvom Priemyselný pláne v kontexte Zelenej dohody určený pre vek emisnej neutrálnosti, COM(2023) 62 final.

(4)    Oznámenie s názvom Nový európsky inovačný program, COM(2022) 332 final.

(5)    Oznámenie s názvom Dočasný krízový a prechodný rámec pre opatrenia štátnej pomoci (Ú. v. EÚ C 101, 17.3.2023, s.°3).

(6)    Nariadenie (EÚ) 2023/435, pokiaľ ide o kapitolu REPowerEU (Ú. v. EÚ L 63, 28.2.2023, s.°1).

(7)     https://state-of-the-union.ec.europa.eu/state-union-2022_sk .

(8)    Prejav zo 4. decembra 2022, https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/es/speech_22_7487 .

(9)    Závery Európskej rady z 23. marca 2023, EUCO 4/23.

(10)    COM(2023) 62 final.

(11)    Na základe ceny uhlíka 80 EUR/ton ekvivalentu CO2.

(12)    Dodatočnými zdrojmi iniciatívy REACT-EU pochádzajúcimi z iniciatívy NextGenerationEU sa zvýšili finančné prostriedky dostupné v rokoch 2021 a 2022 (bez potreby vnútroštátneho spolufinancovania) s cieľom poskytnúť členským štátom rýchlu pomoc pri podpore nápravy dôsledkov krízy a odolného oživenia. Medzi ďalšie opatrenia patrí balík Kohéznych opatrení na podporu utečencov v Európe (CARE) a iniciatíva na podporu cenovo dostupnej energie (SAFE). Pozri nariadenie (EÚ) 2022/562, pokiaľ ide o Kohézne opatrenia na podporu utečencov v Európe (CARE) (Ú. v. EÚ L 109, 8.4.2022, s.°1); nariadenie (EÚ) 2022/2039, pokiaľ ide o Flexibilnú pomoc územiam (FAST-CARE) (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2022, s.°23); a nariadenie (EÚ) 2023/435, pokiaľ ide o plán REPowerEU (Ú. v. EÚ L 63, 28.2.2023, s.°1). 

(13)    Tento údaj vychádza zo schváleného financovania z nástroja EIC Akcelerátor v rokoch 2021 – 2022.

(14)    V súlade s novým európskym inovačným programom majú špičkové technologické inovácie potenciál stimulovať inovácie v celom hospodárstve a spoločnosti. V oznámení o dlhodobej konkurencieschopnosti EÚ sa ako kľúčové relevantné oblasti pre budúcnosť zdôraznili čisté technológie, biotechnológie a digitálne technológie vzhľadom na ich vysoký potenciál rastu a vyššiu produktivitu práce.

(15)    Oznámenie o dlhodobej konkurencieschopnosti EÚ: výhľad na obdobie po roku 2030, COM(2023) 168 final.

(16)    Návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje rámec opatrení na posilnenie európskeho ekosystému výroby výrobkov emisne neutrálnych technológií, COM(2023) 161 final.

(17)    Pokrok v oblasti konkurencieschopnosti technológií čistej energie, COM(2022) 643 final.

(18)    Gong J., Romet-Lemonne J-L., Houser B., Bridging the gap between innovation and later-stage financing for biotech in Europe (Preklenutie priepasti medzi inováciami a neskorším financovaním biotechnológie v Európe), Nature Reviews Drug Discovery 22, 2023, s.°438 – 439.

(19)    Návrh nariadenia, ktorým sa stanovuje rámec na zaistenie bezpečných a udržateľných dodávok kritických surovín, COM(2023) 160 final.

(20)    Návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje rámec opatrení na posilnenie ekosystému polovodičov v Európe (akt o čipoch), COM(2022) 46 final.

(21)    Oznámenie „Fit for 55“ [COM(2021) 550 final] a sprievodné návrhy.

(22)    Ú. v. EÚ L 224, 24.6.2021, s. 31.

(23)    Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 1.

(24)    Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 21.

(25)    Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 159.

(26)    Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 17.

(27)    Ú. v. EÚ L 107, 26.3.2021, s. 30.

(28)    Ú. v. EÚ L 166, 11.5.2021, s. 1.

(29)    Ú. v. EÚ L 170, 12.5.2021, s. 1.

(30)    Ú. v. EÚ L 170, 12.5.2021, s. 149.

(31)    Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32.

(32)    Ú. v. EÚ L 107, 26.3.2021, s. 1.

(33)    Najmä EFRR a KF [SWD(2018) 282 final], ESF+ [SWD(2018) 289 final], Program InvestEU [SWD(2018) 314 final] a Horizont Európa [SWD(2018) 307 final].

(34)    SWD(2023) 161 final, SWD(2022) 187 final, SWD(2020) 176 final, SWD(2022) 147 final, SWD(2021) 247 final a SWD(2023) 68 final.

(35)    Dodatočnými zdrojmi REACT-EU pochádzajúcimi z nástroja NextGenerationEU sa zvýšili finančné prostriedky dostupné v rokoch 2021 a 2022 (bez potreby vnútroštátneho spolufinancovania) s cieľom poskytnúť členským štátom rýchlu pomoc pri podpore nápravy dôsledkov krízy a odolného oživenia. Medzi ďalšie opatrenia patrí balík Kohéznych opatrení na podporu utečencov v Európe (CARE) a iniciatíva na podporu cenovo dostupnej energie (SAFE).

(36)    Ú. v. EÚ C […], […], s. […]

(37)    Ú. v. EÚ C […], […], s. […]

(38)    Oznámenie Komisie o Európskej zelenej dohode, COM(2019) 640 final. Pozri aj uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2020 a závery Európskej rady z 11. decembra 2020.

(39)    Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2481 zo 14. decembra 2022, ktorým sa zriaďuje politický program digitálne desaťročie do roku 2030 (Ú. v. EÚ L 323, 19.12.2022, s. 4).

(40)    Oznámenie s názvom Priemyselný plán v kontexte Zelenej dohody určený pre vek emisnej neutrálnosti, COM(2023) 62 final.

(41)    COM(2023) 160 final.

(42)    COM(2023) 161 final.

(43)    Oznámenie s názvom Dočasný krízový a prechodný rámec pre opatrenia štátnej pomoci (Ú. v. EÚ C 101, 17.3.2023, s. 3).

(44)    Nariadenie (EÚ) 2023/435, pokiaľ ide o REPowerEU (Ú. v. EÚ L 63, 28.2.2023, s. 1).

(45)    Oznámenie Európsky program v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť, COM(2020) 274 final.

(46)    Smernica 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32). 

(47)    Nariadenie (EÚ) 2021/523, ktorým sa zriaďuje Program InvestEU (Ú. v. EÚ L 107, 26.3.2021, s. 30).

(48)    Nariadenie (EÚ) 2021/695, ktorým sa zriaďuje Horizont Európa (Ú. v. EÚ L 170, 12.5.2021, s. 1).

(49)    Nariadenie (EÚ) 2021/697, ktorým sa zriaďuje Európsky obranný fond (Ú. v. EÚ L 170, 12.5.2021, s. 149).

(50)    Nariadenie (EÚ) 2021/694, ktorým sa zriaďuje program Digitálna Európa (Ú. v. EÚ L 166, 11.5.2021, s. 1). 

(51)    Nariadenie (EÚ) 2021/522, ktorým sa zriaďuje akčný program Únie v oblasti zdravia, program EU4Health (Ú. v. EÚ L 107, 26.3.2021, s. 1). 

(52)    Nariadenie (EÚ, Euratom) 2018/1046 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1). 

(53)    Nariadenie (EÚ) 2021/241, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 17).

(54)    Smernica 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32). 

(55)    Nariadenie (EÚ) 2021/1060, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia (Ú. V. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 159).

(56)    Nariadenie (EÚ) 2021/1058 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde (Ú. v. EÚ L 224, 24.6.2021, s. 31).

(57)    Nariadenie (EÚ) 2021/1056, ktorým sa zriaďuje Fond na spravodlivú transformáciu (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 1).

(58)    Nariadenie (EÚ) 2021/1057, ktorým sa zriaďuje Európsky sociálny fond plus (ESF+) (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 21).

(59)    Nariadenie (EÚ) 2021/1057, ktorým sa zriaďuje Európsky sociálny fond plus (ESF+) (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 21).

(60)    Nariadenie (EÚ) 2021/1060, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia (Ú. V. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 159). 

(61)    Nariadenie (EÚ) 1303/2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320). 

(62)    Nariadenie (EÚ) 223/2014 o Fonde európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (Ú. v. EÚ L 72, 12.3.2014, s. 1).

(63)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady …/… [vložiť úplný názov a odkaz na úradný vestník].

(64)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady …/… [vložiť úplný názov a odkaz na úradný vestník].

(65)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady …/… [vložiť úplný názov a odkaz na úradný vestník].

(66)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady …/… [vložiť úplný názov a odkaz na úradný vestník].

(67)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady …/… [vložiť úplný názov a odkaz na úradný vestník].

(68)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady …/… [vložiť úplný názov a odkaz na úradný vestník].

(69)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady …/… [vložiť úplný názov a odkaz na úradný vestník].

(70)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady …/… [vložiť úplný názov a odkaz na úradný vestník].

(71)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady …/… [vložiť úplný názov a odkaz na úradný vestník].

(72)    Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(73)    Vysvetlenie metód plnenia rozpočtu a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovom sídle BUDGpedia: https://myintracomm.ec.europa.eu/corp/budget/financial-rules/budget-implementation/Pages/implementation-methods.aspx .

(74)    DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(75)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(76)    Kandidátske krajiny a prípadne potenciálni kandidáti zo západného Balkánu.

(77)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky nie sú rozpísané, ale sú zahrnuté v celkových sumách uvedených na operačných riadkoch. Mali by približne zodpovedať rovnakým percentuálnym podielom v porovnaní s rozpočtovými riadkami na administratívne náklady ako v období 2021 – 2024

(78)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky nie sú rozpísané, ale sú zahrnuté v celkových sumách uvedených na operačných riadkoch. Mali by približne zodpovedať rovnakým percentuálnym podielom v porovnaní s rozpočtovými riadkami na administratívne náklady ako v období 2021 – 2024

(79)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky nie sú rozpísané, ale sú zahrnuté v celkových sumách uvedených na operačných riadkoch. Mali by približne zodpovedať rovnakým percentuálnym podielom v porovnaní s rozpočtovými riadkami na administratívne náklady ako v období 2021 – 2024.

(80)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky nie sú rozpísané, ale sú zahrnuté v celkových sumách uvedených na operačných riadkoch. Mali by približne zodpovedať rovnakým percentuálnym podielom v porovnaní s rozpočtovými riadkami na administratívne náklady ako v období 2021 – 2024

(81)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky nie sú rozpísané, ale sú zahrnuté v celkových sumách uvedených na operačných riadkoch. Mali by približne zodpovedať rovnakým percentuálnym podielom v porovnaní s rozpočtovými riadkami na administratívne náklady ako v období 2021 – 2024

(82)    Výstupy sú produkty, ktoré sa majú dodať, a služby, ktoré sa majú poskytnúť (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

(83)    Ako je uvedené v bode 1.4.2. „Špecifické ciele…“

(84)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky na podporu vykonávania programov a/alebo akcií EÚ (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(85)    ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasní agentúrni zamestnanci; PED = pomocný expert v delegácii.

(86)    Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

(87)    Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína vykonávať. Nahraďte „N“ očakávaným prvým rokom vykonávania (napríklad: 2021). To isté urobte aj pri nasledujúcich rokoch.

(88)    Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 20 % na náklady na výber.