EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli31. 5. 2023

COM(2023) 280 final

2023/0169(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone opatrení a spolupráci vo veciach týkajúcich sa ochrany dospelých

{SEC(2023) 208 final} - {SWD(2023) 154 final} - {SWD(2023) 155 final} - {SWD(2023) 156 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Cieľom EÚ je vytvoriť, zachovávať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v ktorom je zaistený voľný pohyb osôb, prístup k spravodlivosti a úplné dodržiavanie základných práv.

Počet dospelých osôb, ktoré z dôvodu svojej oslabenej alebo nedostatočnej osobnej spôsobilosti nie sú schopné chrániť svoje záujmy (ďalej len „dospelí“), v EÚ neustále rastie. Je to v dôsledku starnutia obyvateľstva a následného výskytu chorôb súvisiacich s vekom, ako aj rastúceho počtu osôb so zdravotným postihnutím. Na dospelých sa v závislosti od vnútroštátnych právnych predpisov členského štátu, v ktorom žijú, môže vzťahovať ochranné opatrenie prijaté súdom alebo správnym orgánom, alebo ich môže podporovať tretia strana, ktorú určili vopred (prostredníctvom „oprávnení na zastupovanie“), aby spravovala ich záujmy.

Tento rastúci počet dospelých, ktorí si vyžadujú podporu pri rozhodovaní, v kombinácii so zvyšujúcou sa mobilitou ľudí v EÚ spôsobuje mnohé problémy, ktorým dospelí čelia v cezhraničných situáciách. Dospelí môžu napríklad potrebovať spravovať svoje aktíva alebo nehnuteľnosti nachádzajúce sa v inej krajine, podstúpiť naliehavú alebo plánovanú lekársku starostlivosť v zahraničí alebo sa presťahovať do inej krajiny z rôznych dôvodov. Keďže neexistujú štatistické údaje, počet dospelých, na ktorých sa vzťahuje ochranné opatrenie justičného alebo správneho orgánu v cezhraničných situáciách v EÚ, sa odhaduje na 145 000 až 780 000 1 .

V uvedených cezhraničných situáciách čelia dospelí zložitým a niekedy protichodným pravidlám členských štátov v oblasti medzinárodného práva súkromného. Tieto pravidlá určujú, ktorý súd alebo iný orgán oprávnený prijímať ochranné opatrenia (ďalej len „orgán“) má právomoc, ktoré právo sa uplatňuje na ich prípad a ako uznať alebo uplatniť prijaté rozhodnutie alebo oprávnenia na zastupovanie vydané v zahraničí. Toto vedie k situáciám, v ktorých sa dospelí, ich rodiny a ich zástupcovia stretávajú so značnou právnou neistotou, pokiaľ ide o pravidlá, ktoré sa budú uplatňovať na ich prípad, a aký bude výsledok postupov a formalít, ktoré musia vykonať. Často musia podstúpiť zdĺhavé a nákladné konanie, aby sa zaistilo, že ich ochrana bude pokračovať aj za hranicami alebo že budú mať prístup k svojim právam v zahraničí. V niektorých prípadoch ich ochranu a oprávnenia zverené ich zástupcovi nakoniec neuznajú buď zahraničné súdy, alebo mimosúdni aktéri ako banky, zdravotnícki zamestnanci alebo realitní makléri.

Na riešenie niektorých z týchto ťažkostí bol pod záštitou Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného prijatý Dohovor z 13. januára 2000 o medzinárodnej ochrane dospelých (ďalej len „Haagsky dohovor z roku 2000 o ochrane dospelých“). Dohovor poskytuje komplexný súbor pravidiel týkajúcich sa medzinárodnej právomoci, rozhodného práva, uznávania a výkonu ochranných opatrení, ako aj ustanovenia o oprávneniach na zastupovanie. Stanovujú sa v ňom aj mechanizmy spolupráce medzi orgánmi a ústrednými orgánmi krajín, ktoré ratifikovali dohovor (ďalej len „zmluvné strany“). Tento dohovor sa jednomyseľne považuje za účinný nástroj medzinárodného práva súkromného, ktorý je vhodný na daný účel na celosvetovej úrovni.

Ratifikácia Haagskeho dohovoru z roku 2000 o ochrane dospelých členskými štátmi a inými krajinami je nevyhnutná pre jeho účinné fungovanie. V súčasnosti je však len 12 členských štátov zmluvnou stranou tohto dohovoru.

Ratifikácia Haagskeho dohovoru z roku 2000 o ochrane dospelých (alebo pristúpenie k nemu) všetkými členskými štátmi je dlhodobým cieľom EÚ. Od roku 2008 Haagsky dohovor z roku 2000 o ochrane dospelých výslovne potvrdila Rada Európskej únie, Európsky parlament a Európska komisia. Európsky parlament aktívne podporuje nielen ratifikáciu dohovoru všetkými členskými štátmi, ale aj prípadnú legislatívnu iniciatívu EÚ v oblasti ochrany dospelých s cieľom doplniť tento dohovor.

Na úrovni EÚ bolo prijatých viac ako 20 nariadení EÚ na harmonizáciu pravidiel medzinárodného práva súkromného, v dôsledku čoho bolo v justičnej spolupráci medzi členskými štátmi odstránených veľa prekážok na základe zásady vzájomnej dôvery. Neexistuje však žiadny nástroj, ktorý by upravoval justičnú spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti ochrany dospelých.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Tento návrh je súčasťou balíka, obsahujúceho aj návrh Komisie na rozhodnutie Rady, ktorým sa poveruje 14 členských štátov, ktoré nie sú zmluvnými stranami dohovoru, aby sa v záujme Európskej únie stali zmluvnými stranami Haagskeho dohovoru z roku 2000 o ochrane dospelých.

Stanovujú sa tak spoločné pravidlá medzinárodného práva súkromného, ktoré budú uplatňovať orgány členských štátov s tretími krajinami, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru. Podporia sa tým práva dospelých za hranicami EÚ.

Pokiaľ ide o vzťahy medzi členskými štátmi, v tomto návrhu nariadenia sú prevzaté pravidlá stanovené v Haagskom dohovore z roku 2000 o ochrane dospelých, ktoré sa týkajú právomoci a rozhodného práva, a to priamym odkazom na príslušné ustanovenia dohovoru. V ostatných oblastiach vychádza návrh nariadenia z dohovoru s cieľom ďalej zjednodušiť jeho pravidlá a zlepšiť efektívnosť spolupráce medzi členskými štátmi. Väčšie zjednodušenie a lepšiu spoluprácu v EÚ uľahčuje aj to, že nariadením sa zavádzajú digitalizované nástroje a európske osvedčenie o zastúpení.

Pridanou hodnotou navrhovaného nariadenia je teda zjednodušenie a modernizácia pravidiel uvedených v dohovore pre situáciu v EÚ a posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti ochrany dospelých. Kým pravidlá uvedené v dohovore sú zamerané na celosvetové uplatňovanie v krajinách s rôznymi právnymi systémami vo všeobecnosti a osobitne na ochranu dospelých, nariadením by sa mohli zaviesť racionalizované pravidlá a užšia spolupráca na základe zásady vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi a s využitím skúseností s harmonizáciou iných oblastí spravodlivosti v cezhraničných veciach v EÚ.

Z toho vyplýva, že návrh nariadenia by platil medzi členskými štátmi, kým Haagsky dohovor z roku 2000 o ochrane dospelých by sa uplatňoval vo vzťahu k tretím krajinám, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru. Dospelí v EÚ môžu mať väzby tak v členských štátoch, ako aj v tretích krajinách (napr. môžu v nich vlastniť majetok alebo mať osobné väzby). Na zaistenie ochrany dospelých v medzinárodných situáciách je preto veľmi dôležitý súdržný rámec medzinárodného práva súkromného, ktorý by bol uplatniteľný na ochranu dospelých tak v EÚ, ako aj vo vzťahu s tretími krajinami, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru.

Oba návrhy nariadenia a rozhodnutia Rady sa navzájom dopĺňajú a z tohto dôvodu sa predkladajú spoločne.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

EÚ a jej členské štáty sú zmluvnými stranami Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „dohovor UNCRPD“), ktorý od svojho prijatia v roku 2006 predstavuje medzinárodný základ práv osôb so zdravotným postihnutím.

Súlad a pozitívne vzájomné prepojenie pravidiel stanovených v Haagskom dohovore z roku 2000 o ochrane dospelých s právami zakotvenými v dohovore UNCRPD boli uznané pri viacerých príležitostiach. Napríklad v právnej štúdii, ktorú dal vypracovať osobitný spravodajca OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím 2 , a v súvisiacom spoločnom vyhlásení osobitného spravodajcu pre práva osôb so zdravotným postihnutím a nezávislej odborníčky pre požívanie všetkých ľudských práv staršími osobami sa objasňuje táto problematika vyvodením záveru, že Haagsky dohovor z roku 2000 o ochrane dospelých ponecháva dostatočný priestor na výklad a praktické zlepšenia a môže sa rozvíjať, aby zohľadňoval modernizáciu vnútroštátnych právnych predpisov.

Okrem toho Európska komisia prijala v marci 2021 stratégiu v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030. Touto stratégiou sa Komisia usiluje o zlepšenie života osôb so zdravotným postihnutím v Európe a na celom svete. Stratégia sa zaoberá najmä otázkou „zlepšenia prístupu k spravodlivosti, právnej ochrane, slobode a bezpečnosti“ pre osoby so zdravotným postihnutím. Jedným z cieľov stratégie je vykonávanie Haagskeho dohovoru z roku 2000 o ochrane dospelých v súlade s dohovorom UNCRPD. Na tento účel bola v roku 2021 realizovaná právna štúdia, v ktorej sa dospelo k záveru, že iniciatívou EÚ v oblasti cezhraničnej ochrany dospelých by sa chránili práva osôb so zdravotným postihnutím, ktoré potrebujú podporu pri ochrane svojich záujmov. V tejto právnej štúdii sa dospelo k záveru, že okrem ratifikácie Haagskeho dohovoru z roku 2000 o ochrane dospelých by práva dospelých výrazne zlepšilo nariadenie EÚ, ktorým sa zlepší a zjednoduší justičná spolupráca v EÚ.

Tento návrh je významným krokom vpred, pokiaľ ide o právo na nezávislosť zakotvené v dohovore UNCRPD, pretože výrazne uľahčí pohyb oprávnení na zastupovanie, ktoré dospelý udelil vopred na obdobie, keď nebude schopný chrániť svoje záujmy. Týmto návrhom sa predovšetkým stanovuje prijímanie verejných listín na rýchle uznávanie ich dôkazného účinku v EÚ a zavádza európske osvedčenie o zastúpení, aby zástupcovia mohli ľahko preukázať povahu a rozsah svojich oprávnení za hranicami.

Napokon tento návrh vychádza aj z predchádzajúcich iniciatív Komisie zameraných na digitalizáciu justičnej spolupráce. Vo svojom oznámení z 2. decembra 2020 sa Komisia zaviazala, že digitálne kanály budú štandardnou možnosťou v rámci cezhraničnej spolupráce EÚ. Komisia 1. decembra 2021 predložila návrh na digitalizáciu justičnej spolupráce s cieľom v plnej miere digitalizovať existujúce legislatívne nástroje v občianskych a trestných veciach. S cieľom digitalizovať oblasť ochrany dospelých vychádza tento návrh nariadenia z návrhu na digitalizáciu.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Právnym základom pre právomoci EÚ v oblasti justičnej spolupráce v občianskych a obchodných veciach je článok 81 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), ktorý je preto právnym základom tohto návrhu nariadenia.

Naopak článok 81 ods. 3 ZFEÚ týkajúci sa rodinného práva s cezhraničnými dôsledkami nemožno uplatniť, pretože cezhraničná ochrana dospelých nie je vecou rodinného práva.

Pojem „rodinné právo“ v zmysle článku 81 ods. 3 ZFEÚ sa musí vykladať autonómne bez ohľadu na vymedzenie uvedené vo vnútroštátnych predpisoch členských štátov. Zákonodarca EÚ doteraz vykladal tento pojem skôr reštriktívne a obmedzoval ho na pravidlá upravujúce rodinné vzťahy, ako sú manželské veci, rodičovská zodpovednosť alebo vyživovacia povinnosť. Napríklad nariadenie (EÚ) č. 650/2012 o dedičských veciach 3 sa nepovažovalo za vec rodinného práva a prijalo sa na základe článku 81 ods. 2 ZFEÚ.

Nie je nezvyčajné, že dospelí využívajú ochranu, ktorú im poskytujú rodinní príslušníci. V niektorých členských štátoch sa právna ochrana zraniteľných dospelých zo zákona prisudzuje manželovi/manželke alebo rodinným príslušníkom. Rodina dospelého, ak dospelý rodinu skutočne má, je však len jeden z aspektov, ktoré sa majú zvážiť pri zaisťovaní ochrany. Zapojenie rodinných príslušníkov nie je nevyhnutným prvkom ani prvkom, ktorý je upravený medzinárodným právom súkromným. Rozhodujúcou v oblasti ochrany dospelých je namiesto toho poskytovaná podpora a zachovanie práv dospelých na dôstojnosť, osobnú nezávislosť, nediskrimináciu a sociálne začlenenie bez ohľadu na ich rodinné väzby.

A napokon je potrebné poznamenať, že ani tento návrh, ani Haagsky dohovor z roku 2000 o ochrane dospelých neobsahujú odkaz na rodinné vzťahy (ako napríklad „rodič“, „deti“ alebo „manžel/manželka“) na rozdiel od nariadení, ktoré sa vzťahujú na veci rodinného práva.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Cieľ politiky dosiahnuť účinný a harmonizovaný súbor pravidiel medzinárodného práva súkromného, ktoré sa uplatňujú vo všetkých členských štátoch v cezhraničných prípadoch ochrany dospelých, možno lepšie dosiahnuť prostredníctvom iniciatívy EÚ.

Súčasné problémy, ktorým dospelí čelia v cezhraničných situáciách, majú neodmysliteľný rozmer EÚ, pretože majú cezhraničnú povahu a ovplyvňujú základné práva dospelých a ich právo na voľný pohyb. Pravidlá týkajúce sa medzinárodnej právomoci, rozhodného práva a uznávania sa uplatňujú v cezhraničnom kontexte, a teda si vyžadujú zapojenie minimálne dvoch krajín. Protichodné alebo odlišné pravidlá medzinárodného práva súkromného členských štátov v oblasti ochrany dospelých spôsobujú viaceré problémy v cezhraničných situáciách v EÚ, ako je prerušená ochrana dospelých, neuznanie zahraničných opatrení, dodatočné súdne konania alebo neuznanie vôle a preferencií, ktoré dospelý vyjadril. Tieto problémy by nemohli uspokojivo vyriešiť členské štáty konajúc individuálne.

Podobne si modernizácia a digitalizácia justičnej spolupráce vyžaduje uplatnenie harmonizovaných pravidiel (napríklad jednotné tlačivá, ktoré zefektívnia cezhraničné postupy) a využívanie interoperabilných nástrojov (tlačivá, softvér, registre atď.), ktoré možno vyvíjať len na úrovni EÚ.

•Proporcionalita

Cieľmi tohto návrhu je ochrana základných práv dospelých, zvýšenie účinnosti a rýchlosti cezhraničných konaní týkajúcich sa ochrany dospelých a posilnenie právnej istoty a predvídateľnosti v cezhraničných konaniach. Na tento účel sa návrhom harmonizujú pravidlá členských štátov týkajúce sa medzinárodnej právomoci, rozhodného práva, uznávania a výkonu ochranných opatrení a prijímania verejných listín. Takisto sa v ňom stanovujú pravidlá, podľa ktorých sa uplatňujú oprávnenia na zastupovanie vo všetkých členských štátoch. Napokon sa v ňom stanovuje vývoj nástrojov na zlepšenie a urýchlenie spolupráce medzi členskými štátmi v tejto oblasti.

Tento návrh neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie jeho cieľov.

Napríklad nezasahuje do vnútroštátnych pravidiel, ktorými sa upravuje podpora poskytovaná dospelým so zníženými schopnosťami; uplatňuje sa len na spor o právomoc, kolíziu právnych poriadkov alebo uznanie zahraničných opatrení či dokumentov v cezhraničných situáciách.

Okrem toho európske osvedčenie o zastúpení zavedené týmto návrhom je nepovinné a nenahradia sa ním rovnocenné vnútroštátne doklady, ktorými sa preukazuje zastupovanie.

V návrhu sa od členských štátov požaduje, aby vytvorili register opatrení a oprávnení na zastupovanie a prepojili ho s ostatnými registrami členských štátov. Týmto sa má zaistiť, aby sa v cezhraničných prípadoch zachovala ochrana dospelých a aby sa pri ich pohybe v rámci EÚ rešpektovalo ich právo na osobnú nezávislosť vrátane slobody voľby v súvislosti s ich osobou a/alebo budúcimi dohodami. Súbor údajov, ktoré sa majú zaregistrovať a spoločne využívať prostredníctvom prepojenia registrov podľa tohto návrhu, je veľmi obmedzený a poskytuje len informácie o existujúcej ochrane dospelého. Navyše za určenie vnútroštátnych orgánov, ktoré majú prístup k prepojenému systému registrov, budú naďalej zodpovedné členské štáty.

Návrh je preto v súlade so zásadou proporcionality.

•Výber nástroja

Prijatie spoločných pravidiel týkajúcich sa medzinárodnej právomoci, uznávania ochranných opatrení, prijímania verejných listín a rozhodného práva v prípade ochranných opatrení a oprávnení na zastupovanie v cezhraničných situáciách možno dosiahnuť len prostredníctvom spoločného súboru pravidiel, ktoré sa uplatňujú v EÚ.

Navyše úplnú spoluprácu medzi orgánmi a odstránenie prekážok pre dospelých a ich zástupcov je možné lepšie dosiahnuť na základe zásady vzájomnej dôvery. Európske osvedčenie o zastúpení, digitalizáciu cezhraničnej komunikácie a zmiernenie jazykových bariér možno stanoviť len v nariadení. Nakoniec len nariadením sa zaistí úplne jednotný výklad a uplatňovanie pravidiel v EÚ. V súlade s predchádzajúcimi nástrojmi EÚ týkajúcimi sa medzinárodného práva súkromného je preto uprednostňovaným právnym nástrojom nariadenie.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Neuplatňuje sa.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Tomuto návrhu spoločne so súbežným návrhom rozhodnutia Rady v rovnakej veci predchádzali rozsiahle a široké konzultácie so zainteresovanými stranami.

Začiatkom roku 2022 sa uskutočnila verejná konzultácia a výzva na predkladanie podkladov. Väčšina respondentov vrátane členských štátov a profesijných organizácií zastupujúcich právnikov a notárov podporila iniciatívu EÚ, ktorou by sa členským štátom uložila povinnosť ratifikovať Haagsky dohovor z roku 2000 o ochrane dospelých, a žiadala prijatie nástroja EÚ, ktorý by doplnil dohovor. Niektorí respondenti (MVO pre ochranu práv osôb so zdravotným postihnutím) vyjadrili obavy týkajúce sa základných práv dospelých, ak by nástroj EÚ zvýhodňoval pohyb rozhodnutí, ktorými by sa mohli porušovať základné práva dospelých.

V rámci konzultačnej stratégie Komisie bolo 29. septembra 2022 zorganizované online stretnutie so zainteresovanými stranami. Okrem toho 27. októbra 2022 Komisia zorganizovala online stretnutie s expertmi z členských štátov s cieľom poskytnúť informácie o iniciatíve zameranej na ochranu dospelých a vymeniť si prvotné názory. Členské štáty, ktoré už sú zmluvnou stranou dohovoru, dôrazne odporučili ostatným členským štátom, aby ho ratifikovali. K uvádzaným dôvodom, prečo členské štáty neratifikovali dohovor, patrili zmena vlády, prebiehajúce interné diskusie a nízky počet nahlásených cezhraničných prípadov, ale samotný dohovor nebol kritizovaný.

Napokon sa počas stretnutia, ktoré sa konalo 7. a 8. novembra 2022, konzultovalo s Európskou justičnou sieťou pre občianske a obchodné veci (ďalej len „EJS pre občianske a obchodné veci“) o jej možnej úlohe v budúcej iniciatíve.

Záverom možno konštatovať, že všetky konzultačné činnosti Komisie preukázali silnú podporu Haagskeho dohovoru z roku 2000 o ochrane dospelých a súvisiacu celkovú pozitívnu spätnú väzbu. Z konzultácií navyše vyplynulo, že väčšina zainteresovaných strán vidí praktickú potrebu dodatočných opatrení na úrovni EÚ a podporuje ich.

•Získavanie a využívanie odborných znalostí

V roku 2021 bola vypracovaná právna štúdia 4 . Autori štúdie dospeli k týmto záverom: i) v cezhraničnej ochrane dospelých existujú významné nedostatky a nezrovnalosti (pravidlá týkajúce sa právomoci, uznávanie oprávnení na zastupovanie, chýbajúca právna istota a praktické problémy orgánov); ii) všeobecnou ratifikáciou Haagskeho dohovoru z roku 2000 o ochrane dospelých v EÚ by sa priamo vyriešili niektoré z uvedených problémov medzi členskými štátmi a tretími krajinami a iii) nástrojom EÚ by sa ďalej posilnila ochrana dospelých a uľahčil ich život a práca príslušných orgánov.

V roku 2022 bola dokončená dodatočná štúdia na podporu prípravy posúdenia vplyvu, ktorá poskytla ďalšie dôkazy a analýzu existujúcich problémov a vplyvu rôznych možností politiky. V kontexte tejto štúdie sa realizovali ďalšie konzultácie so zainteresovanými stranami.

Zisťovacia misia 5 Európskej siete justičných inšpekčných služieb (RESIJ) upozornila na nedostatočnú ochranu dospelých v cezhraničných prípadoch a vydala tieto odporúčania: i) zlepšiť odbornú prípravu orgánov o dostupných nástrojoch; ii) harmonizovať terminológiu; iii) zaviesť európske osvedčenie o zastúpení; iv) vytvoriť interoperabilné národné registre o ochrane dospelých a v) prijať spoločný súbor pravidiel EÚ.

Ďalšie odborné znalosti na tému cezhraničnej ochrany dospelých boli zozbierané aj z iných zdrojov, ako sú štúdia Európskeho parlamentu 6 pripojená k jeho správe o legislatívnej iniciatíve (2016) a správa Európskeho právneho inštitútu (2020) 7 .

•Posúdenie vplyvu

Komisia na základe svojich usmernení s názvom Better Regulation Guidelines (Usmernenia pre lepšiu právnu reguláciu) a záverov úvodného posúdenia vplyvu vypracovala posúdenie vplyvu tohto návrhu. V posúdení vplyvu sa zvažovali tieto možnosti politiky: i) základný scenár; ii) rozhodnutie Rady, ktorým sa členským štátom ukladá povinnosť stať sa zmluvnou stranou Haagskeho dohovoru z roku 2000 o ochrane dospelých v určitom časovom rámci; iii) nariadenie, ktorým sa transponujú niektoré pravidlá dohovoru a ustanovujú ďalšie pravidlá na podporu autonómie zmluvných strán, zjednodušenie pravidiel uznávania a výkonu zahraničných rozhodnutí, prijatie verejných listín, vytvorenie európskeho osvedčenia o zastúpení, poskytovanie právnej pomoci, prepojenie registrov a zriadenie rýchlej a efektívnej komunikácie, a iv) kombinácia bodov ii) a iii), v zmysle rozhodnutia Rady, ktorým sa upravujú prípady zahŕňajúce tretie krajiny, a nariadenia, ktoré vychádza z pravidiel dohovoru a ktorým sa zlepšuje jeho fungovanie medzi členskými štátmi.

V správe o posúdení vplyvu sa skúma očakávaný vplyv, účinnosť, efektívnosť a súdržnosť každej z týchto možností s právnym a politickým rámcom EÚ. Na základe tohto posúdenia bola zvolená možnosť „balík“, ktorý pozostáva z návrhu rozhodnutia Rady o ratifikácii Haagskeho dohovoru z roku 2000 o ochrane dospelých a z návrhu nariadenia na zlepšenie justičnej spolupráce medzi členskými štátmi.

V posúdení vplyvu sa dospelo k záveru, že zvolenou možnosťou by sa prostredníctvom súdržného právneho rámca výrazne zlepšila ochrana dospelých, a to zaručením právnej istoty, obmedzením zdĺhavých súdnych konaní a vyhnutím sa im a napokon uľahčením uznávania ochrany dospelých v cezhraničných prípadoch v rámci EÚ aj mimo jej hraníc.

Zvolená možnosť politiky by bola aj najúčinnejšou možnosťou pri riešení problémov týkajúcich sa ochrany dospelých, keďže právne, sociálne a psychologické prínosy by boli najvýznamnejšie. Zvolená možnosť by mala jasný pozitívny vplyv na ochranu práv dospelých, ako je ich právo na majetok, prístup k spravodlivosti, osobnú nezávislosť a voľný pohyb vrátane základných práv. Mala by aj pozitívny sociálny a psychologický vplyv, pretože by to znamenalo väčšiu právnu istotu, prinieslo výhody pre ich blaho a sociálne začlenenie a zmiernilo by emocionálne ťažkosti. Znížila by náklady, ktoré v súčasnosti znášajú dospelí v cezhraničných situáciách a členské štáty. Ostatné vplyvy by neboli významné 8 . Táto možnosť politiky by bola v súlade so zásadou „digitálne služby ako štandard“, keďže cezhraničné postupy ochrany dospelých by sa podľa nariadenia digitalizovali.

Prostredníctvom prijatia spoločných pravidiel EÚ by sa zvolenou možnosťou odstránila väčšina nákladov a administratívnej záťaže spojených so súdnymi konaniami, prekladmi a inými postupmi s mimosúdnymi aktérmi. Odhaduje sa, že priemerné úspory dosiahnuté dospelým alebo zástupcom v cezhraničnom prípade by sa v priemere pohybovali od 40 EUR do 9 000 EUR.

K správe o posúdení vplyvu vydal výbor pre kontrolu regulácie 20. januára 2023 kladné stanovisko.

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Neuplatňuje sa.

•Základné práva

Týmto nariadením sa podporuje právo na nezávislosť a slobodu voľby uľahčením pohybu oprávnení na zastupovanie vypracovaných dospelými. Toto sa zaisťuje najmä zavedením európskeho osvedčenia o zastúpení, ktoré umožní zástupcom, ktorých určil dospelý, v zahraničí ľahko preukázať povahu a rozsah svojich oprávnení. Zaručí sa to aj pravidlami týkajúcimi sa prijímania verejných listín, čím sa zaistí uznávanie dôkazných účinkov týchto dokumentov v EÚ. Navyše prepojením registrov sa zaistí, že tieto oprávnenia na zastupovanie zaregistrované v jednom členskom štáte nebude príslušný orgán v inom členskom štáte ignorovať z dôvodu nedostatku informácií o ich existencii a že sa teda vôľa a preferencie dospelého budú rešpektovať.

Okrem toho sa týmto návrhom zabezpečí, že v cezhraničných prípadoch sa spoločné pravidlá medzinárodného práva súkromného, ktoré sa týkajú ochrany dospelých, budú uplatňovať a vykladať v súlade s dohovorom UNCRPD. Toto nariadenie ďalej uľahčí výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi v čase jeho vykonávania, a to prostredníctvom EJS pre občianske a obchodné veci, Európskeho portálu elektronickej justície a činností odbornej prípravy.

Návrhom sa napokon dodržiavajú ostatné práva dospelých, ktoré sú v súčasnosti pravidelne ohrozované a porušované na medzinárodnej úrovni ako práva na rovnosť pred zákonom, majetok, prístup k spravodlivosti a voľný pohyb.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Členské štáty môžu mať jednorazové náklady na prispôsobenie sa nariadeniu, najmä náklady vyplývajúce zo zriadenia ústredných orgánov alebo z odbornej prípravy sudcov a iných príslušných orgánov na nové pravidlá. Môže dôjsť k menším opakujúcim sa nákladom, napríklad na ďalšiu odbornú prípravu orgánov alebo monitorovanie uplatňovania nariadenia. Očakáva sa, že žiadne z týchto nákladov nebudú značné a že by sa kompenzovali zvýšením efektívnosti a úsporou nákladov, ktoré prinesie nariadenie.

Členským štátom môžu vzniknúť aj náklady spojené s inštaláciou a údržbou prístupových bodov decentralizovaného informačného systému nachádzajúcich sa na ich území a s prispôsobením ich vnútroštátnych informačných systémov tak, aby boli s týmito prístupovými bodmi interoperabilné. Ďalej môže byť potrebné, aby členské štáty vykonali referenčnú implementáciu vyvinutú Komisiou, čo môže takisto predstavovať určité náklady. Tieto náklady sú nevyhnutné na umožnenie elektronickej komunikácie medzi príslušnými orgánmi prostredníctvom decentralizovaného informačného systému popri komunikácii medzi osobami a príslušnými orgánmi prostredníctvom európskeho elektronického miesta prístupu zriadeného na Európskom portáli elektronickej justície. Tieto náklady by sa nevyžadovali len pre tento návrh, keďže decentralizovaný informačný systém by sa používal pre všetky nástroje EÚ v oblasti justičnej spolupráce v občianskych a obchodných veciach. Navyše by sa členské štáty mohli uchádzať o granty na financovanie týchto nákladov v rámci príslušných finančných programov EÚ.

Členským štátom vzniknú osobitné jednorazové náklady súvisiace so zriadením jedného alebo viacerých digitalizovaných registrov a ich prepojením s registrami ostatných členských štátov a následne opakujúce sa náklady na údržbu.

Tieto náklady by boli do veľkej miery vyvážené celkovými úsporami procesných nákladov dosiahnutými dospelými a ich zástupcami.

Digitalizácia komunikácie medzi orgánmi a medzi fyzickými osobami a orgánmi a prepojenie registrov by takisto viedli k dodatočným nákladom pre Komisiu. Komisia poskytne príslušným orgánom členských štátov spoločný referenčný implementačný softvér, vyvinie a bude udržiavať nový modul Európskeho elektronického miesta prístupu zavedeného v návrhu na digitalizáciu 9 a vyvinie a bude udržiavať softvér na prepojenie registrov. Podrobnosti o týchto nákladoch sú uvedené vo finančnom výkaze a v posúdení vplyvu, ktoré sú pripojené k tomuto návrhu.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Nariadenie je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch, preto sa nemusí transponovať do vnútroštátneho práva.

V návrhu sa stanovujú primerané povinnosti v oblasti monitorovania, hodnotenia a podávania správ. Predovšetkým by sa praktické uplatňovanie nariadenia monitorovalo prostredníctvom pravidelných stretnutí EJS pre občianske a obchodné veci, na ktorých by sa stretávali experti z členských štátov. Okrem toho by Komisia vykonala úplné hodnotenie uplatňovania nariadenia po desiatich rokoch od nadobudnutia účinnosti nariadenia. Hodnotenie by sa vykonalo okrem iného na základe informácií získaných od orgánov členských štátov, externých odborníkov a zainteresovaných strán.

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

•V kapitole I sa opisuje rozsah pôsobnosti nariadenia, ktoré sa uplatňuje na občianske veci týkajúce sa ochrany dospelých (článok 1), a to uvedením neúplného zoznamu vecí, na ktoré sa nariadenie vzťahuje, a úplného zoznamu vecí vylúčených z nariadenia. Takisto sa v nej uvádza predmet úpravy nariadenia (článok 2) a vymedzenie pojmov používaných v nariadení (článok 3).

•V kapitole II sa stanovujú všeobecné pravidlá týkajúce sa medzinárodnej právomoci s priamym odkazom na pravidlá uvedené v kapitole II Haagskeho dohovoru z roku 2000 o ochrane dospelých. V článkoch 6 a 7 nariadenia sa stanovujú dodatočné a nevýlučné kritériá právomoci uplatniteľné v EÚ, ak voľbu právomoci vykonal dospelý. Táto voľba by sa mala riadiť tromi kumulatívnymi podmienkami uvedenými v článku 6 s povinnosťou informovať ústredný orgán členského štátu, v ktorom má dospelý svoje obvyklé bydlisko.

•V kapitole III sa stanovujú pravidlá týkajúce sa rozhodného práva priamym odkazom na kapitolu III Haagskeho dohovoru z roku 2000 o ochrane dospelých.

•V oddiele 1 kapitoly IV sa uvádza automatické uznávanie opatrení prijatých orgánmi členského štátu s cieľom uplatniť zásadu vzájomného uznávania, ktorá vychádza zo zásady vzájomnej dôvery v EÚ. Dôvody neuznania sa obmedzujú na nevyhnutné minimum a zameriavajú sa najmä na zaručenie základných práv dospelých, a to aj v cezhraničných situáciách. Napríklad bez ohľadu na vnútroštátne postupy a právne predpisy sa opatrenie prijaté bez toho, aby dospelému poskytla možnosť vyjadriť sa, nemusí uznať. K výnimke z verejného poriadku sa možno uchýliť len vo výnimočných okolnostiach, najmä v prípade očividných porušení základných práv dospelých. Oddielom 2 tejto kapitoly sa ruší doložka vykonateľnosti (postupy na vyhlásenie opatrenia prijatého v jednom členskom štáte za vykonateľné v inom členskom štáte) v prípade opatrení, ktoré prijali orgány členského štátu. V oddiele 3 sa stanovujú procesné pravidlá, ktoré sa uplatňujú pri dovolávaní sa opatrenia, namietaní proti jeho uznaniu, žiadaní o jeho uznanie alebo žiadaní o výkon opatrenia pred orgánmi členského štátu.

•V kapitole V sa stanovujú pravidlá týkajúce sa prijímania verejných listín v jednom členskom štáte, ktoré vypracovali príslušné orgány v inom členskom štáte, čím sa uľahčuje ich pohyb v EÚ. Prijímaním verejných listín sa zaistí, že budú mať rovnaký úplný dôkazný účinok v iných členských štátoch, ako majú v ich členskom štáte pôvodu. Zahŕňa to obsah zaznamenaných listín aj skutočnosti v nich uvedené. Verejné listiny majú takisto rovnakú domnienku pravosti a vykonateľnosti ako v ich členskom štáte pôvodu.

•V oddiele 1 kapitoly VI o spolupráci sa určujú ústredné orgány na pomoc pri vykonávaní nariadenia a na zlepšenie ochrany dospelých v cezhraničných prípadoch, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia. V návrhu sa stanovujú osobitné postupy: i) určenia miesta, kde sa nachádza dospelý alebo osoba, ktorá mu pravdepodobne poskytne podporu; ii) získania súhlasu ústredného orgánu pred umiestnením dospelého v inom členskom štáte a iii) určenia orgánu verejnej moci alebo osoby konajúcej v mene orgánu verejnej moci alebo pod jeho dohľadom za zástupcu dospelého v zahraničí. V oddiele 2 sa stanovujú pravidlá priamej spolupráce a komunikácie medzi orgánmi, v prípade potreby prostredníctvom ústredných orgánov, na pomoc pri vykonávaní opatrenia alebo v prípadoch vážneho ohrozenia. Článok 27 poskytuje právny základ pre priamu komunikáciu medzi justičnými a správnymi orgánmi. V oddiele 3 sa stanovujú všeobecné pravidlá týkajúce sa spolupráce medzi ústrednými orgánmi alebo príslušnými orgánmi rôznych členských štátov. Takisto sa v ňom stanovujú pravidlá týkajúce sa právnej pomoci pre žiadateľov, ktorým sa poskytuje právna pomoc v ich členskom štáte pôvodu. Týmto sa zaistí prístup žiadateľa k spravodlivosti v konaniach týkajúcich sa uznania alebo neuznania opatrenia alebo doručenia písomnosti v inom členskom štáte.

•Kapitolou VII sa zavádza európske osvedčenie o zastúpení, ktoré umožní zástupcom dospelých ľahko a účinne preukazovať svoje oprávnenia v inom členskom štáte. Členské štáty by mali určiť orgán na vydávanie osvedčenia. Tento orgán by mal mať dostatočné vedomosti o prípade, ktorého sa osvedčenie týka, a prístup k relevantným informáciám, aby mohol na požiadanie rýchlo vydať osvedčenie. Týmto osvedčením sa nenahrádzajú ostatné osvedčenia používané v určitých členských štátoch. Ku každému ochrannému opatreniu alebo verejnej listine sa pripája potvrdenie na účely ich uznania, výkonu alebo prijatia príslušnými orgánmi iných členských štátov. Navrhované osvedčenie by sa však malo používať ako samostatný dokument na preukázanie oprávnení zástupcu najmä vtedy, keď musí konať s mimosúdnymi aktérmi v mene dospelého alebo na jeho podporu.

•Kapitola VIII sa zameriava na zlepšenie poskytovania informácií príslušným orgánom v EÚ o ochrane dospelého. Týmto sa zaistí, že sa v celej EÚ budú rešpektovať opatrenia prijaté v inom členskom štáte alebo oprávnenia na zastupovanie, ktoré udelí dospelý v inom členskom štáte. Členským štátom sa preto ukladá povinnosť zriadiť jeden alebo viac registrov opatrení prijatých ich orgánmi. Okrem toho, ak vnútroštátne právo stanovuje potvrdenie oprávnení na zastupovanie príslušným orgánom, členské štáty musia zriadiť register týchto potvrdených oprávnení na zastupovanie. Členské štáty musia takisto zaistiť, aby tieto registre, ako aj každý iný existujúci register oprávnení na zastupovanie zriadený podľa vnútroštátneho práva, boli navzájom prepojené prostredníctvom systému prepojenia vyvinutého Komisiou. Do registra sa má zaznamenať minimálny súbor údajov, s cieľom poskytnúť príslušným orgánom iných členských štátov dostatočné informácie o existencii opatrenia alebo oprávnení na zastupovanie v súvislosti s konkrétnym dospelým.

•V kapitole IX sa stanovuje povinné používanie digitálnej komunikácie medzi príslušnými orgánmi alebo ústrednými orgánmi a nepovinné používanie digitálnej komunikácie medzi fyzickými osobami a príslušnými orgánmi.

•Prílohy k návrhu obsahujú sériu tlačív, ktoré by mali znížiť potrebu prekladov a uľahčiť komunikáciu a prenos informácií v cezhraničných prípadoch v EÚ.

•Cieľom príloh I a II je uľahčiť uznávanie a výkon opatrení prijatých orgánmi členského štátu a prijímanie verejných listín vypracovaných orgánmi členského štátu.

•Prílohy IV až X sú štandardné tlačivá, ktorých cieľom je uľahčiť komunikáciu medzi fyzickými osobami a príslušnými orgánmi alebo medzi príslušnými orgánmi alebo ústrednými orgánmi rôznych členských štátov.

•Napokon návrh obsahuje tlačivo, ktoré majú použiť príslušné orgány na vydanie európskeho osvedčenia o zastúpení (príloha III).

2023/0169 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone opatrení a spolupráci vo veciach týkajúcich sa ochrany dospelých

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 81 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Účelom tohto nariadenia je stanoviť pravidlá ochrany dospelých v cezhraničných prípadoch, ktorí z dôvodu svojej oslabenej alebo nedostatočnej osobnej spôsobilosti nie sú schopní chrániť svoje záujmy. Týmto nariadením sa stanovujú najmä pravidlá týkajúce sa právomoci, rozhodného práva, uznávania a výkonu opatrení, prijímania verejných listín a spolupráce medzi príslušnými orgánmi a ústrednými orgánmi členských štátov.

(2)Únia si stanovila cieľ vytvoriť, udržiavať a rozvíjať Úniu ako priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pri plnom rešpektovaní základných práv, v ktorom je zaistený voľný pohyb osôb. Na postupné zriadenie takéhoto priestoru má Únia prijať okrem iného opatrenia týkajúce sa justičnej spolupráce v občianskych veciach, a to najmä vtedy, ak je to potrebné pre riadne fungovanie vnútorného trhu.

(3)V súlade s článkom 81 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) môžu takéto opatrenia zahŕňať opatrenia zamerané na zaistenie zlučiteľnosti kolíznych noriem a noriem určujúcich právomoc uplatniteľných v členských štátoch a vzájomného uznávania a výkonu súdnych a mimosúdnych rozhodnutí medzi členskými štátmi.

(4)Únia prijala niekoľko legislatívnych aktov v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach s cezhraničnými dôsledkami. S výnimkou pravidla týkajúceho sa právnej spôsobilosti fyzických osôb v kontexte cezhraničných zmluvných záväzkov v občianskych a obchodných veciach, ktoré je stanovené v článku 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 10 , žiadny z týchto legislatívnych aktov Únie neupravuje cezhraničné aspekty právnej spôsobilosti fyzických osôb. Podobne žiadny právny akt Únie neupravuje občianske aspekty cezhraničnej ochrany dospelých, ktorí z dôvodu prekážok, ktorým čelia v súvislosti so svojou oslabenou alebo nedostatočnou osobnou spôsobilosťou a s radom faktorov týkajúcich sa ich osoby a prostredia, v ktorom žijú, nie sú schopní chrániť svoje záujmy alebo ktorí môžu potrebovať, aby podpora a záruky pri výkone ich právnej spôsobilosti, ktoré im boli poskytnuté v jednom členskom štáte, pokračovali v celej Únii.

(5)Pokiaľ neexistujú takéto spoločné pravidlá, môžu dospelým, ktorí nie sú schopní chrániť svoje záujmy v cezhraničných situáciách, a to aj vtedy, keď sa títo dospelí presťahujú do iného členského štátu alebo keď vlastnia nehnuteľnosť či iné aktíva v inom členskom štáte, vzniknúť rôzne ťažkosti. Ťažkosti môžu vzniknúť napríklad vtedy, keď je potrebné dovolať sa opatrení, ktoré boli prijaté v jednom členskom štáte s cieľom chrániť dospelých, vrátane podporných opatrení poskytnutých na výkon ich právnej spôsobilosti, v iných členských štátoch alebo keď je potrebné v zahraničí sa neskôr dovolať oprávnení na zastupovanie, ktoré udelili dospelí na to, aby ich uplatnili ich zástupcovia v prípadoch, keď dospelí nie sú schopní chrániť svoje záujmy. Tieto ťažkosti môžu mať závažné nepriaznivé dôsledky pre právnu istotu v cezhraničných konaniach a pre práva a blaho dospelých a rešpektovanie ich dôstojnosti. Negatívne môžu byť ovplyvnené najmä základné práva dospelých, ako sú prístup k spravodlivosti, právo na nezávislosť, právo vlastniť majetok a právo na voľný pohyb.

(6)Na posilnenie ochrany základných práv dospelých s oslabenou alebo nedostatočnou osobnou spôsobilosťou sú preto potrebné jednotné pravidlá medzinárodného práva súkromného upravujúce cezhraničné situácie. Na medzinárodnej úrovni sa v Dohovore z 13. januára 2000 o medzinárodnej ochrane dospelých (ďalej len „Haagsky dohovor z roku 2000 o ochrane dospelých“) stanovujú pravidlá týkajúce sa právomoci, rozhodného práva, uznávania a výkonu opatrení na ochranu týchto dospelých, pravidlá týkajúce sa rozhodného práva pre oprávnenia na zastupovanie a pravidlá týkajúce sa spolupráce medzi príslušnými orgánmi alebo ústrednými orgánmi jeho zmluvných strán.

(7)Haagsky dohovor z roku 2000 o ochrane dospelých nebráni jeho zmluvným stranám, aby prehĺbili svoju spoluprácu v oblasti ochrany dospelých nad rámec ustanovení samotného dohovoru alebo aby sa dokonca vo vzájomných vzťahoch odchýlili od jeho pravidiel. V súlade s článkom 49 ods. 2 a 3 Haagskeho dohovoru z roku 2000 o ochrane dospelých sa týmto nariadením stanovujú pravidlá vo veciach, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor, pokiaľ ide o dospelých, ktorí majú obvyklý pobyt v členskom štáte. Pravidlá stanovené týmto nariadením by nemali mať vplyv na uplatňovanie Haagskeho dohovoru z roku 2000 o ochrane dospelých vo vzťahu členských štátov s tretími štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru.

(8)Toto nariadenie by malo obsahovať niektoré pravidlá z Haagskeho dohovoru z roku 2000 o ochrane dospelých, najmä pravidlá týkajúce sa medzinárodnej právomoci a rozhodného práva, ktoré sa ním priamo uplatňujú vo vzťahoch medzi členskými štátmi. Je však vhodné, aby Únia vo vzťahoch medzi členskými štátmi ďalej zlepšovala ochranu dospelých v cezhraničných situáciách v rámci Únie vychádzajúc zo zásady vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi a zo skúseností z iných oblastí justičnej spolupráce v občianskych veciach. Toto nariadenie by teda malo dopĺňať pravidlá Haagskeho dohovoru z roku 2000 o ochrane dospelých stanovením pravidiel zameraných na zjednodušenie, zefektívnenie a modernizáciu postupov a spolupráce medzi príslušnými orgánmi členských štátov. Predovšetkým by malo byť možné podporovať právo dospelých na nezávislosť a ich právo na výkon svojej právnej spôsobilosti na rovnakom základe s ostatnými, a to uľahčením používania oprávnení na zastupovanie v cezhraničných situáciách, ktorými si dospelí vopred zaistili svoju ochranu na obdobie, keď nebudú schopní postarať sa o svoje záujmy a zaistením nadobudnutia plnej a okamžitej účinnosti ich rozhodnutí.

(9)Vzhľadom na komplementárnosť tohto nariadenia a Haagskeho dohovoru z roku 2000 o ochrane dospelých, ako aj na potrebu zaistiť nepretržitú ochranu dospelých v cezhraničných situáciách týkajúcich sa členských štátov a tretích krajín, by sa mal výklad pravidiel stanovených v tomto nariadení a pravidiel uvedených v Haagskom dohovore z roku 2000 o ochrane dospelých podľa možnosti zosúladiť.

(10)Okrem toho by sa výklad pravidiel stanovených v tomto nariadení mal riadiť jeho cieľmi, ktorými sú posilnenie ochrany základných práv a slobôd a ostatných práv dospelých v cezhraničných situáciách vrátane ich práva na nezávislosť, prístup k spravodlivosti, práva vlastniť majetok, práva na vypočutie, práva na voľný pohyb a rovnosť. Toto nariadenie vychádza v tejto súvislosti z Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a z príslušného medzinárodného práva v oblasti ľudských práv. Značnú časť dospelých, na ktorých sa toto nariadenie vzťahuje, tvoria najmä osoby so zdravotným postihnutím. Ich práva vrátane práva na rovnosť pred zákonom, nedotknuteľnosť, prístup k spravodlivosti a rešpektovanie ich prirodzenej dôstojnosti a osobnej nezávislosti sú zaručené Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím 11 (ďalej len „dohovor UNCRPD“), ktorého zmluvnými stranami sú Únia aj jej členské štáty. Práva zaručené dohovorom UNCRPD sa musia chrániť tak vo vnútroštátnych, ako aj v cezhraničných prípadoch a ak sa vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím prijmú opatrenia, tieto opatrenia musia byť v súlade s dohovorom UNCRPD. Toto nariadenie, ktorým sa stanovujú pravidlá medzinárodného práva súkromného pre cezhraničné prípady, by sa malo uplatňovať v súlade so záväzkami v oblasti ľudských práv podľa dohovoru UNCRPD, najmä s jeho článkami 3, 9, 12 a 19. Členské štáty ako zmluvné strany dohovoru UNCRPD musia zaistiť, aby ich vnútroštátne hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy v oblasti zaobchádzania s dospelými boli v súlade so záväzkami v oblasti ľudských práv uvedenými v dohovore UNCRPD. Členské štáty majú predovšetkým rešpektovať rovnosť dospelých pred zákonom a ich právo mať právnu spôsobilosť na rovnakom základe s ostatnými vo všetkých aspektoch života, a to s podporou, ktorú môžu potrebovať, ako aj nezávislosť a dôstojnosť dospelých v súlade s článkom 12 dohovoru UNCRPD.

(11)Popri ochrane základných práv a slobôd a ostatných práv dospelých vrátane rešpektovania ich vôle a preferencií v cezhraničných situáciách je cieľom tohto nariadenia aj zvýšenie účinnosti a rýchlosti súdnych a správnych konaní týkajúcich sa ochrany dospelých, a to zjednodušením a zefektívnením mechanizmov spolupráce v cezhraničných konaniach. Nariadenie sa ďalej zameriava na posilnenie právnej istoty a predvídateľnosti v cezhraničných konaniach tak pre dospelých a ich zástupcov, ako aj pre ostatné strany, či už ide o verejné alebo súkromné subjekty. Zaistenie väčšej právnej istoty a jednoduchších, efektívnejších a digitalizovaných postupov by malo takisto povzbudiť jednotlivcov na výkon svojho práva na voľný pohyb.

(12)Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na občianske veci týkajúce sa ochrany dospelých, najmä v súvislosti s opatreniami, verejnými listinami a oprávneniami na zastupovanie zameranými na ochranu dospelých. Ochrana sa vyžaduje z dôvodu nedostatočnej alebo oslabenej osobnej spôsobilosti dospelého, ktorá môže byť trvalá alebo dočasná a okrem iného fyzickej alebo psychosociálnej povahy alebo môže byť spojená s chorobou súvisiacou s vekom, akou je Alzheimerova choroba, či byť dôsledkom zdravotného stavu, napr. kómy. Ochrana sa vyžaduje najmä vtedy, keď prekážky v súvislosti s celým radom environmentálnych a osobných faktorov bránia zapojeniu dospelých do spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými, najmä ak nedostatočná alebo oslabená osobná spôsobilosť bráni dospelému postarať sa o svoje záujmy, ako sú majetkové záujmy a osobné alebo zdravotné záujmy. Oslabenú alebo nedostatočnú osobnú spôsobilosť dospelého môže odhaliť aj závažné zanedbávanie osobných alebo majetkových záujmov príbuzných, za ktoré je tento dospelý zodpovedný.

(13)Ak boli prijaté opatrenia na ochranu dieťaťa a majú ostať účinné alebo nadobudnúť účinnosť po dosiahnutí jeho plnoletosti, mali by patriť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia hneď, ako dieťa dosiahne vek 18 rokov.

(14)Terminológia použitá pre ochranné opatrenia sa v právnych systémoch jednotlivých členských štátoch líši, ale tieto rozdiely v terminológii by nemali mať vplyv na uznávanie týchto ochranných opatrení v iných členských štátoch.

(15)Bez ohľadu na právnu terminológiu používanú v jednotlivých členských štátoch by v Únii mal byť zaistený bezprekážkový pohyb opatrení zameraných na ochranu dospelých a prijatých v súlade so základnými právami dotknutých dospelých. Na tento účel by sa toto nariadenie malo vykladať v súlade s chartou a dohovorom UNCRPD. S cieľom chrániť právo na nezávislosť by sa v tomto nariadení mali stanoviť záruky a malo by sa umožniť odmietnuť uznanie opatrení, ktoré sa prijali bez toho, aby sa dospelému poskytla možnosť vyjadriť sa, s výnimkou odôvodnených výnimočných okolností, ktoré súvisia s naliehavou situáciou, alebo sú v zjavnom rozpore s verejným poriadkom. Pri posudzovaní toho, či opatrenie prijaté orgánmi iného členského štátu nie je v zjavnom rozpore s verejným poriadkom, by orgány členského štátu, v ktorom sa žiada o uznanie, mali posúdiť, či sa opatrením zaručujú základné práva dospelého vzhľadom na články 3, 9, 12 a 19 dohovoru UNCRPD.

(16)V záujme zaistenia jednotného výkladu tohto nariadenia by sa v ňom mali vymedziť najmä pojmy ako dospelý, zástupcovia a orgány, ktoré môžu mať v právnych systémoch členských štátov rozdielne významy. Na účely tohto nariadenia je dospelý osoba, ktorá dosiahla vek 18 rokov. V závislosti od kontextu by sa to malo týkať napríklad dospelých, ktorí z dôvodu svojej oslabenej alebo nedostatočnej osobnej spôsobilosti nie sú schopní chrániť svoje záujmy, alebo dospelých, ktorí udelili oprávnenia na zastupovanie, ktoré sa majú uplatniť v prípadoch, keď títo dospelí nebudú schopní chrániť svoje záujmy.

(17)Odkazy na „zástupcu“ v tomto nariadení by sa mali chápať ako odkazy na jedného alebo prípadne viacerých zástupcov.

(18)Na účely tohto nariadenia a v súlade s terminológiou použitou v Haagskom dohovore z roku 2000 o ochrane dospelých by sa pojem „orgán“ mal vykladať ako odkaz na justičné alebo správne orgány, ktoré prijímajú opatrenia zamerané na ochranu dospelého. V širšom zmysle by sa pojem „príslušný orgán“ mal vykladať ako odkaz na orgán verejnej moci členského štátu zodpovedný vo veciach ochrany dospelých. Zahŕňa to orgány prijímajúce opatrenia, orgány vypracúvajúce verejné listiny a orgány vydávajúce potvrdenia, tlačivá alebo európske osvedčenie o zastúpení. Ďalej to zahŕňa iné orgány alebo subjekty konajúce v úradnom postavení vo veciach týkajúcich sa ochrany dospelých, ako sú orgány zodpovedné za dohľad nad opatreniami alebo za ich vykonávanie.

(19)Pravidlami týkajúcimi sa medzinárodnej právomoci a rozhodného práva v súvislosti s ochranou dospelých by mali byť pravidlá, ktoré sú stanovené v Haagskom dohovore z roku 2000 o ochrane dospelých, aby sa zabránilo nezrovnalostiam a aby sa v čo najväčšej miere zaistilo, že sa na prípad týkajúci sa členských štátov a tretích krajín, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru, uplatňujú rovnaké pravidlá. V čase uplatňovania tohto nariadenia nemusia byť niektoré členské štáty zmluvnými stranami Haagskeho dohovoru z roku 2000 o ochrane dospelých. S cieľom zohľadniť všetky scenáre by sa Haagsky dohovor z roku 2000 o ochrane dospelých mal pripojiť k tomuto nariadeniu.

(20)Je vhodné doplniť systém medzinárodnej právomoci zavedený Haagskym dohovorom z roku 2000 o ochrane dospelých, aby sa voľbe právomoci dospelými v Únii prikladala náležitá váha. S cieľom lepšie chrániť právo dospelých na nezávislosť by sa mala rešpektovať voľba právomoci, ktorú dospelí urobia pri dojednávaní svojho budúceho zastupovania, a to bez potreby ďalších konaní, najmä potreby schválenia obvyklého pobytu dospelých orgánmi členských štátov. Vzhľadom na to, že osobné alebo finančné okolnosti dospelého sa v čase od voľby právomoci do času, keď dospelý potrebuje ochranu, môžu zmeniť, vybrané súdy by mali mať možnosť posúdiť, či je voľba uskutočnená dospelým stále v jeho záujme v čase, keď majú tieto súdy konať. Toto posúdenie by sa malo vykonať predovšetkým so zreteľom na názory tohto dospelého a na významnosť zmien jeho životných podmienok a majetkových pomerov od času, keď vykonal voľbu právomoci.

(21)Zavedenie ďalšieho kritéria právomoci na základe voľby dospelého by nemalo narušiť mechanizmus zriadený Haagskym dohovorom z roku 2000 o ochrane dospelých ani ovplyvniť účinnosť komunikácie medzi orgánmi a malo by zabrániť pozitívnym a negatívnym sporom o právomoc. Mechanizmy stanovené článkami 7, 9, 10 a 11 Haagskeho dohovoru z roku 2000 o ochrane dospelých, ktorými sa uprednostňujú určité kritériá právomoci, obmedzujú sa účinky určitých opatrení a zavádza sa výmena informácií medzi orgánmi obvyklého pobytu a orgánmi so subsidiárnou alebo súbežnou právomocou, by sa preto mali uplatňovať aj v Únii na orgány vykonávajúce svoju právomoc podľa voľby dospelého. Tieto ustanovenia by sa teda mali uplatňovať v súvislosti s orgánmi, ktoré si zvolil dospelý, rovnako, ako sa uplatňujú v súvislosti s orgánmi obvyklého pobytu.

(22)Orgány, ktoré zvažujú výkon svojej právomoci podľa voľby dospelého, by nemali vykonávať svoju právomoc, ak už svoju právomoc vykonávajú orgány obvyklého pobytu dospelého, najmä v prípadoch, ak tieto orgány prijali opatrenie alebo rozhodli, že by sa nemalo prijať žiadne opatrenie, alebo ak pred nimi prebieha konanie.

(23)Toto nariadenie by malo v plnej miere zahŕňať pravidlá týkajúce sa rozhodného práva, ktoré sú stanovené v Haagskom dohovore z roku 2000 o ochrane dospelých. V záujme zaistenia jednotného uplatňovania tohto nariadenia by sa odkaz na kapitolu III Haagskeho dohovoru z roku 2000 o ochrane dospelých, ktorá sa týka rozhodného práva, mal chápať ako odkaz na celú kapitolu vrátane pravidiel stanovených v článku 16 dohovoru, pokiaľ ide o zmenu alebo zrušenie oprávnení na zastupovanie.

(24)Vzájomná dôvera vo výkon spravodlivosti v Únii odôvodňuje zásadu, že opatrenia zamerané na ochranu dospelých vydané v jednom členskom štáte by sa mali uznávať vo všetkých členských štátoch bez toho, aby sa vyžadoval akýkoľvek osobitný postup. Toto by nemalo brániť žiadnej zainteresovanej osobe, aby požiadala o rozhodnutie, že existujú alebo neexistujú dôvody na odmietnutie uznania. Určenie toho, kto by sa mal považovať za zainteresovanú osobu oprávnenú na podanie takejto žiadosti, by malo byť vecou vnútroštátneho práva členského štátu, v ktorom sa takáto žiadosť podáva. S cieľom zaručiť právo dospelých na prístup k spravodlivosti a poskytnúť im dostatočné opravné prostriedky, a to bez ohľadu na povahu a rozsah opatrenia, by dospelí mali mať právo požiadať o rozhodnutie, či existujú alebo neexistujú dôvody na odmietnutie.

(25)Uznávanie a výkon opatrení by mali byť založené na zásade vzájomnej dôvery. Dôvody neuznania by sa preto mali obmedziť na minimum so zreteľom na hlavný cieľ tohto nariadenia, ktorým je uľahčiť uznávanie a výkon opatrení a pohyb oprávnení na zastupovanie a účinne chrániť práva dospelých. Konkrétne by sa nemala skúmať právomoc orgánov členského štátu pôvodu.

(26)Odmietnuť uznanie opatrenia by malo byť možné len vtedy, ak existuje jeden alebo viac dôvodov na odmietnutie uznania. V záujme dodržania zásady vzájomnej dôvery by zoznam dôvodov na odmietnutie uznania uvedený v tomto nariadení mal byť úplný. Opatrenia zamerané na ochranu dospelých môžu byť dlhodobé a môžu zahŕňať nadväzujúce úpravy. Pravidlá uplatniteľné na odmietnutie uznania opatrení by mali zohľadňovať tieto zmeny v priebehu času. Neskoršie opatrenie prijaté v tretej krajine, ktorá by mala právomoc podľa pravidiel tohto nariadenia, by preto malo nahradiť skoršie opatrenie v rozsahu, v akom sú nezlučiteľné. Aby sa zabránilo prijímaniu nezlučiteľných opatrení v členských štátoch, mal by sa týmto nariadením zaviesť uzavretý systém právomoci a mechanizmus vzájomného informovania medzi príslušnými orgánmi a ústrednými orgánmi.

(27)Konanie zamerané na ochranu dospelého by sa zásadne malo riadiť názormi vyjadrenými týmto dospelým. Dospelí by teda mali mať účinnú a skutočnú možnosť slobodne vyjadriť svoje názory v súlade s článkami 20, 25, 26 a 47 charty a s článkami 3, 9, 12, 13 a 19 dohovoru UNCRPD. Dospelý by mal dostať príležitosť vyjadriť svoje názory okrem naliehavých prípadov vrátane prípadov, keď dospelý vôbec nie je schopný vyjadriť svoje názory. Opatrenie prijaté bez toho, aby mal dospelý možnosť vyjadriť sa, okrem výnimočných naliehavých okolností a preukázanej neschopnosti vyjadriť sa, nemusí byť uznané. Skutočnosť, že dospelý mal možnosť vyjadriť sa, by sa mala v Únii posudzovať jednotne a nemala by sa posudzovať na základe základných procesných zásad členského štátu, v ktorom sa žiada o uznanie. Príkladom naliehavého prípadu je situácia, keď dospelý potrebuje podstúpiť naliehavú operáciu, ale vzhľadom na svoj zdravotný stav nie je schopný vyjadriť svoje názory.

(28)Postup a spôsob vypočutia dospelého by mali byť upravené vnútroštátnym právom, pričom by sa mali náležite rešpektovať práva dospelých na prístupnosť. Ak sa vypočutie vyžaduje v cezhraničnom kontexte, orgány členských štátov by mali využiť osobitné nástroje medzinárodnej justičnej spolupráce, prípadne vrátane nástrojov stanovených v nariadení (EÚ) 2020/1783 12 .

(29)S cieľom zohľadniť rôzne systémy, ktoré sa zaoberajú ochranou dospelých v členských štátoch, by sa vo všetkých členských štátoch mali prijímať verejné listiny zamerané na ochranu dospelých a ich záujmov. Vo verejnej listine zameranej na ochranu dospelého alebo jeho záujmov vypracovanej orgánom členského štátu sa môžu zaznamenať najmä oprávnenia na zastupovanie, ktoré udelil dospelý na obdobie, keď nebude schopný chrániť svoje záujmy, alebo predbežné pokyny, v ktorých sú zaznamenané želania a preferencie dospelého alebo v ktorých sú uvedené priame pokyny v určitých záležitostiach vrátane zdravia, blaha alebo určenia zástupcu prostredníctvom orgánu. Tieto verejné listiny by mali mať v inom členskom štáte rovnaké alebo čo najporovnateľnejšie dôkazné účinky ako v členskom štáte pôvodu. Pri určovaní dôkazných alebo čo najporovnateľnejších účinkov danej verejnej listiny v inom členskom štáte by sa malo vychádzať z povahy a rozsahu dôkazných účinkov verejnej listiny v práve členského štátu pôvodu.

(30)Na uľahčenie pohybu opatrení a verejných listín v Únii je nevyhnutné stanoviť, aby k nim boli pripojené potvrdenia, ak je potrebné, aby sa uznali, vykonali alebo prípadne prijali v zahraničí. Postupy týkajúce sa opravy, zrušenia a napadnutia potvrdení, ktoré sa používajú na uznávanie a výkon opatrení a prijímanie verejných listín, by sa mali upravovať vo vnútroštátnom práve. Podľa judikatúry Súdneho dvora orgány pri vydávaní potvrdení vykonávajú súdne funkcie a ich vydávanie tvorí súčasť kontinuity predchádzajúcich súdnych konaní. Členské štáty by preto mali v kontexte tohto vydávania sprístupniť primerané a účinné opravné prostriedky.

(31)Vo všetkých členských štátoch by mali byť určené ústredné orgány. Ústredné orgány by mali predovšetkým pomáhať príslušným orgánom v cezhraničných konaniach a spolupracovať vo všeobecných veciach aj v konkrétnych prípadoch. Spolupráca v individuálnych prípadoch by sa nemala obmedzovať na konkrétnu časť súdneho alebo správneho konania a mala by sa začať a mala by pokračovať, keď existuje cezhraničný prvok a je potrebné spolupracovať.

(32)S cieľom vyhnúť sa zbytočným sprostredkovateľom a podporiť rýchlu komunikáciu by príslušné orgány mali mať možnosť požadovať informácie alebo pomoc priamo od ústredného orgánu dožiadaného členského štátu, ale takisto by mali mať možnosť zaslať v prípade potreby svoju žiadosť prostredníctvom ústredného orgánu svojho členského štátu.

(33)Podľa článku 19 dohovoru UNCRPD musia mať osoby so zdravotným postihnutím možnosť zvoliť si miesto pobytu a to, kde a s kým žijú na rovnakom základe s ostatnými, a nesmú byť nútené žiť v určitom konkrétnom prostredí. Na účely tohto nariadenia môžu vzniknúť situácie, keď orgány členského štátu musia prijať opatrenie týkajúce sa miesta pobytu alebo dočasného umiestnenia dospelého. Príkladmi takýchto situácií sú prípady, keď orgány poskytujú pomoc dospelému pri rozhodovaní o jeho mieste pobytu alebo keď dospelý nie je schopný vyjadriť svoje názory a neudelil oprávnenia na rozhodovanie o svojom mieste pobytu zástupcovi a vyžaduje sa prijatie do opatrovateľského zariadenia. Ak sa má takéto umiestnenie vykonať v inom členskom štáte, mal by sa pred prijatím uvedeného opatrenia uskutočniť konzultačný postup s cieľom získať súhlas ústredného orgánu členského štátu, v ktorom sa opatrenie vykonáva. Žiadosť o súhlas podaná orgánom pôvodu by mala obsahovať dôvody navrhovaného opatrenia a podľa možnosti názory vyjadrené dotknutým dospelým so zreteľom na článok 19 dohovoru UNCRPD. Ústredný orgán členského štátu, v ktorom sa opatrenie vykonáva, by mal byť schopný bezodkladne rozhodnúť, či súhlas udelí alebo ho zamietne. Neodpovedanie do šiestich týždňov by sa nemalo chápať ako súhlas a opatrenie by sa bez súhlasu nemalo vykonávať. Konzultácia by sa nemala uskutočniť, ak ide o umiestnenie u jednotlivca a nevyžaduje sa dohľad žiadneho orgánu verejnej moci členského štátu, v ktorom sa opatrenie vykonáva.

(34)V situáciách, keď má dospelý podstatné väzby s iným členským štátom ako členským štátom, ktorého orgány majú právomoc podľa tohto nariadenia, napríklad na základe jeho pravidelnej prítomnosti alebo zložitých finančných aktív v tomto štáte, môže sa vyžadovať určenie zástupcu v tomto inom členskom štáte. V týchto situáciách môže byť na zaistenie nepretržitej ochrany dospelého potrebná geografická blízkosť zástupcu a dobrá znalosť právnych predpisov. V prípadoch, keď by mal byť tento zástupca v inom členskom štáte určený z príslušného orgánu, mala by existovať možnosť požiadať orgány tohto iného členského štátu, s ktorým má dospelý podstatné väzby, aby určil takéhoto zástupcu a malo by byť možné vymáhať vzniknuté výdavky.

(35)Zástupcovia dospelých, ktorí z dôvodu oslabenej alebo nedostatočnej osobnej spôsobilosti nie sú schopní chrániť svoje záujmy, by mali mať v rámci Únie možnosť uplatniť svoje oprávnenia na zastupovanie týchto dospelých a chrániť záujmy týchto dospelých bez prekážok. Zástupcovia by preto mali byť schopní ľahko preukázať svoje postavenie a oprávnenia v inom členskom štáte, napríklad v členskom štáte, v ktorom sa nachádza nehnuteľnosť alebo iné aktíva dospelého. Aby sa im to umožnilo, malo by sa vytvoriť európske osvedčenie o zastúpení (ďalej len „osvedčenie“). Toto osvedčenie by malo byť jednotným osvedčením, ktoré sa má vydávať na použitie v inom členskom štáte. V záujme dodržania zásady subsidiarity by toto osvedčenie nemalo nahrádzať vnútroštátne doklady, ktoré môžu v členských štátoch existovať na podobné účely.

(36)O osvedčenie môže požiadať zástupca dospelého na základe existujúceho opatrenia alebo potvrdených oprávnení na zastupovanie (ďalej len „primárne opatrenie“ a „primárne potvrdené oprávnenia na zastupovanie“). Malo by sa teda vydať len v situáciách, keď dospelý skutočne nie je schopný chrániť svoje záujmy a zástupca je oprávnený tohto dospelého aktívne zastupovať v jednej alebo viacerých konkrétnych veciach. Osvedčenie by malo obsahovať informácie o rozsahu oprávnení, ktoré je zástupca oprávnený vykonávať v mene dospelého, a prípadne o veciach, v ktorých zástupca nie je oprávnený konať alebo je oprávnený konať za určitých podmienok.

(37)Používanie osvedčenia by nemalo byť povinné. To znamená, že zástupca dospelého oprávnený požiadať o osvedčenie, by nemal mať povinnosť tak urobiť, ale mal by mať možnosť využiť vnútroštátne doklady alebo iné nástroje dostupné podľa tohto nariadenia (opatrenie alebo verejná listina), keď uplatňuje svoje oprávnenia v inom členskom štáte. Od osôb konajúcich vo vlastnom mene by sa nemalo vyžadovať predloženie osvedčenia, osvedčenie by sa teda malo vydávať len pre zástupcov, ktorí potrebujú preukázať svoje oprávnenia konať na podporu alebo v mene dospelého.

(38)Na urýchlenie vydania osvedčenia a na zaistenie toho, že príslušný orgán vydávajúci osvedčenie má k dispozícii dostatočné informácie o danom prípade, by sa právomoc vydávať osvedčenie mala zveriť príslušnému orgánu, ktorý buď prijal opatrenie, alebo potvrdil oprávnenia na zastupovanie, alebo inému príslušnému orgánu, ktorý má prístup k informáciám o primárnom opatrení alebo primárnych potvrdených oprávneniach na zastupovanie (ďalej len „vydávajúci orgán“). Každý členský štát by mal určiť svoje vydávajúce orgány a stanoviť, či môžu do procesu vydávania zapojiť iné príslušné orgány. Členské štáty by mali Komisii oznámiť príslušné informácie týkajúce sa orgánov splnomocnených na vydávanie osvedčení, aby sa tieto informácie zverejnili.

(39)V záujme zaistenia jednotného procesu vydávania osvedčenia v celej Únii by sa v tomto nariadení mali stanoviť pravidlá vydávania osvedčenia. Vydávajúci orgán by mal osvedčenie vydať na základe žiadosti a po overení prvkov, ktoré sa majú osvedčiť. Proces podávania žiadosti o osvedčenie a jeho vydanie by mala zjednodušiť skutočnosť, že orgán vydávajúci osvedčenie má prístup k primárnemu opatreniu alebo primárnym potvrdeným oprávneniam na zastupovanie a má vedomosti o ich pokračujúcej platnosti a informáciách, ktoré sú v nich obsiahnuté. Ak je to možné, vydávajúci orgán by si mal pred vydaním osvedčenia overiť v systéme prepojenia registrov ochrany, ktorý sa zriaďuje týmto nariadením, či neexistuje protichodné opatrenie alebo oprávnenia na zastupovanie v inom členskom štáte. Ak žiadateľ v žiadosti o osvedčenie uvedie, že osvedčenie by malo slúžiť na preukázanie jeho oprávnení na konkrétny účel alebo v konkrétnom kontexte, vydávajúci orgán by mal, pokiaľ je to možné, do osvedčenia zahrnúť dostatočne podrobné údaje, ktoré vyjadrujú tento účel alebo kontext. Originál osvedčenia by si mal ponechať vydávajúci orgán, ktorý by mal žiadateľovi vydať jednu alebo viac overených kópií. Osvedčenie by sa malo vydať na povinnom tlačive uvedenom v prílohe k tomuto nariadeniu. Tlačivo osvedčenia uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu by malo byť dostupné vo všetkých jazykoch Únie, aby sa znížili náklady na preklad, keď sa osvedčenie predkladá v inom členskom štáte.

(40)S cieľom zaistiť, aby osvedčenie a jeho overené kópie boli stále aktuálne a založené na platnom primárnom opatrení alebo platných primárnych potvrdených oprávneniach na zastupovanie, platnosť osvedčenia a jeho overených kópií by mala byť časovo obmedzená. Po skončení platnosti osvedčenia môže vydávajúci orgán vydať nové osvedčenie, ak sa overia všetky prvky na vydanie osvedčenia. Účelom obmedzenej platnosti je zaistiť, aby vydávajúci orgán pravidelne overoval, či sa právna situácia dospelého nezmenila, napríklad na základe neskoršieho opatrenia týkajúceho sa dospelého alebo na základe zrušenia oprávnení zástupcu. Platnosť osvedčenia by mala byť v zásade obmedzená na jeden rok. Vydávajúci orgán však môže v jednotlivom prípade určiť obdobie platnosti osvedčenia odlišne, najmä so zreteľom na domnienku platnosti osvedčenia a účinky spojené s vydaným osvedčením, predovšetkým na ochranu tretích strán, ktoré uskutočňujú transakcie so zástupcom. Vydávajúci orgán by mal zvážiť najmä povahu a očakávané trvanie ochrany, platnosť primárneho opatrenia, všetky dojednania, ktoré dospelý urobil v primárnych potvrdených oprávneniach na zastupovanie, ako aj cieľ, aby osvedčenie presne odrážalo právnu situáciu dospelého počas jeho trvania platnosti. Vzhľadom na tieto skutočnosti môže vydávajúci orgán vydať osvedčenie na obdobie kratšie ako rok, napríklad ak má primárne opatrenie trvať menej ako rok, alebo ho vydať na obdobie dlhšie ako rok, napríklad ak má primárne opatrenie trvať niekoľko rokov a pravdepodobnosť zmeny okolností týkajúcich sa dospelého je minimálna. Obdobie platnosti overených kópií osvedčenia by malo zodpovedať obdobiu platnosti osvedčenia.

(41)Osvedčenie by malo mať rovnaké účinky vo všetkých členských štátoch. Nemalo by byť samostatným vykonateľným titulom, ale malo by mať dôkazný účinok a malo by sa predpokladať, že presne preukazuje prvky uvedené v osvedčení, ktoré boli stanovené podľa rozhodného práva pre ochranu konkrétneho dospelého alebo podľa akéhokoľvek iného rozhodného práva pre konkrétne prvky. Túto domnienku presnosti posilňuje skutočnosť, že vydávajúci orgán by pred vydaním osvedčenia mal overiť, a to aj prostredníctvom systému prepojenia, či primárne opatrenie alebo primárne potvrdené oprávnenia na zastupovanie sú stále v platnosti a či neboli nahradené neskorším opatrením alebo potvrdenými oprávneniami na zastupovanie. Dôkazné účinky osvedčenia by sa však nemali vzťahovať na prvky, ktoré sa neupravujú týmto nariadením, napr. na otázku, či konkrétne aktívum patrí alebo nepatrí dospelému.

(42)Každej osobe, ktorá jedná so zástupcom uvedeným v platnom osvedčení ako s osobou oprávnenou zastupovať dospelého v konkrétnej veci, by mali byť poskytnuté primerané záruky, ak konala v dobrej viere, pričom sa spoliehala na presnosť informácií osvedčených v osvedčení. Rovnaká záruka by sa mala poskytnúť každej osobe, ktorá spoliehajúc sa na informácie osvedčené v platnom osvedčení, umožní zástupcovi dospelého prístup k nehnuteľnosti alebo iným aktívam dospelého, uskutoční platby zástupcovi alebo kúpi či prijme majetok od tohto zástupcu, ak je tento zástupca uvedený v platnom osvedčení ako osoba oprávnená konať v mene dospelého v týchto veciach. Táto ochrana by sa mala zabezpečiť, ak sa predložia platné overené kópie.

(43)Na zaistenie prístupu k spravodlivosti a zvýšenie spoľahlivosti osvedčenia je potrebné zabezpečiť opravné prostriedky proti rozhodnutiam vydávajúceho orgánu o vydaní alebo odmietnutí vydať osvedčenia alebo proti rozhodnutiam o oprave, zmene alebo zrušení osvedčenia. Ak je osvedčenie opravené, zmenené alebo zrušené, vydávajúci orgán by mal o tom informovať osoby, ktorým boli vydané osvedčené kópie, s cieľom zabrániť neoprávnenému použitiu týchto kópií.

(44)V záujme zachovania nepretržitej ochrany dospelých v cezhraničných situáciách v Únii by mali mať príslušné orgány a ústredné orgány prístup k relevantným informáciám o existencii opatrení prijatých inými orgánmi vrátane opatrení, ktoré boli prijaté v inom členskom štáte. Navyše pre zaručenie práva na nezávislosť a slobodu voľby je rozhodujúce, aby sa rešpektovala vôľa vyjadrená dospelým v oprávneniach na zastupovanie, a to aj v prípadoch, keď tieto oprávnenia na zastupovanie udelil dospelý v inom členskom štáte alebo ich potvrdili príslušné orgány v inom členskom štáte. Na zlepšenie poskytovania informácií relevantným príslušným orgánom a ústredným orgánom a zabránenie súbežným konaniam alebo nezohľadneniu oprávnení na zastupovanie by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby zriadili a viedli jeden alebo viac registrov, v ktorých by sa zaznamenávali údaje týkajúce sa ochrany dospelých. V registroch ochrany by sa mali zaznamenávať povinné informácie týkajúce sa opatrení prijatých ich orgánmi a v prípadoch, keď sa vnútroštátnym právom stanovuje potvrdenie oprávnení na zastupovanie príslušným orgánom, aj povinné informácie týkajúce sa potvrdených oprávnení na zastupovanie. S cieľom zaistiť interoperabilitu a dostupnosť informácií týkajúcich sa ochrany dospelých v Únii by členské štáty, ktoré pred prijatím tohto nariadenia zriadili registre ochranných opatrení, potvrdených oprávnení na zastupovanie alebo iných druhov oprávnení na zastupovanie, ktoré sa registrujú podľa ich vnútroštátneho práva, mali v týchto registroch sprístupniť tie isté povinné informácie.

(45)Aby sa zaistilo, že informácie poskytnuté prostredníctvom systému prepojenia sú relevantné, členským štátom by sa nemalo brániť, aby okrem povinných informácií sprístupnili prostredníctvom systému prepojenia aj ďalšie informácie. Členské štáty by mali mať najmä možnosť sprístupniť prostredníctvom systému prepojenia informácie týkajúce sa povahy opatrenia, mena zástupcu alebo historických údajov súvisiacich s opatreniami a oprávneniami na zastupovanie zaznamenanými pred uplatňovaním tohto nariadenia.

(46)Na uľahčenie prístupu príslušným orgánom a ústredným orgánom s oprávneným záujmom, ktoré sa nachádzajú v iných členských štátoch, k informáciám zaznamenaným v registroch ochrany alebo v registroch iných oprávnení na zastupovanie by mali byť tieto registre opatrení, potvrdených oprávnení na zastupovanie alebo iných oprávnení na zastupovanie navzájom prepojené. Právny základ pre toto prepojenie by sa mal zaistiť týmto nariadením.

(47)Prepojenie registrov členských štátov je podstatným prvkom mechanizmu spolupráce na zaručenie práv dospelých v cezhraničných prípadoch a na zabezpečenie právnej istoty v Únii. Členské štáty by preto mali zaistiť, aby informácie uložené v ich registroch boli aktuálne. Orgány členského štátu by pri zmene alebo ukončení opatrenia prijatého v inom členskom štáte mali zaistiť, aby sa orgánom tohto iného členského štátu poskytli príslušné informácie, a to najmä preto, aby tento iný členský štát mohol aktualizovať svoje registre ochrany.

(48)Mali by sa zaistiť moderné a časovo efektívne prostriedky písomnej komunikácie medzi príslušnými orgánmi a ústrednými orgánmi členských štátov. Na účely konaní podľa tohto nariadenia by sa písomná komunikácia medzi príslušnými orgánmi a ústrednými orgánmi členských štátov mala spravidla vykonávať elektronickými prostriedkami cez zabezpečený a spoľahlivý decentralizovaný informačný systém. Decentralizovaný informačný systém by mal pozostávať z backendových systémov členských štátov a interoperabilných prístupových bodov vrátane európskeho elektronického miesta prístupu, prostredníctvom ktorých by mali byť prepojené. Prístupové body decentralizovaného informačného systému by mali byť založené na systéme e-CODEX zriadenom nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/850 13 .

(49)Prenos prostredníctvom decentralizovaného informačného systému by mohla znemožniť porucha systému alebo charakter predmetu prenosu, ktorý neumožňuje jeho prenos digitálnymi prostriedkami, napríklad v prípade fyzického alebo materiálneho dôkazu. Ak sa decentralizovaný informačný systém nepoužije, mala by sa komunikácia vykonať najvhodnejšími alternatívnymi prostriedkami. Takéto alternatívne prostriedky by okrem iného mali zahŕňať odoslanie vykonané čo najrýchlejším a bezpečným spôsobom inými zabezpečenými elektronickými prostriedkami alebo poštovou službou.

(50)Na zaistenie flexibility určitých cezhraničných postupov ochrany dospelých by mohli byť vhodnejšie iné komunikačné prostriedky. Komunikácia prostredníctvom decentralizovaného informačného systému by preto nemala byť povinná pre priamu komunikáciu medzi orgánmi, najmä vtedy, ak orgány vyžadujú priamu osobnú komunikáciu. V takýchto prípadoch by sa mohli použiť menej formálne komunikačné prostriedky, napr. e-mail. Vzhľadom na to, že orgány pracujú s citlivými údajmi, pri výbere vhodných komunikačných prostriedkov by sa vždy mala zohľadniť bezpečnosť a spoľahlivosť výmeny informácií.

(51)Je potrebné zabezpečiť moderný prostriedok prístupu k spravodlivosti, ktorý umožní fyzickým a právnickým osobám a príslušným orgánom členských štátov komunikovať elektronicky prostredníctvom európskeho elektronického miesta prístupu zriadeného na Európskom portáli elektronickej justície nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) […/…] 14 [nariadenie o digitalizácii].

(52)Európske elektronické miesto prístupu by malo umožňovať elektronickú komunikáciu fyzických a právnických osôb s príslušnými orgánmi členského štátu v súvislosti s konaním vo veci rozhodnutia o uznaní alebo neuznaní opatrenia, s vydaním potvrdení a vydaním, opravou, zmenou, zrušením a pozastavením európskeho osvedčenia o zastúpení alebo konaním o opravných prostriedkoch týkajúcim sa európskeho osvedčenia o zastúpení. Príslušné orgány členského štátu by mali komunikovať prostredníctvom európskeho elektronického miesta prístupu len vtedy, ak dotknutý jednotlivec alebo súkromný subjekt dali predchádzajúci výslovný súhlas na použitie tohto komunikačného prostriedku.

(53)Každé spracúvanie osobných údajov v podľa tohto nariadenia by sa malo vykonávať v súlade s nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 15 a (EÚ) 2018/1725 16 a so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES 17 . Osobné údaje by sa podľa tohto nariadenia mali spracúvať len na osobitné účely, ktoré sú v ňom stanovené, bez toho, aby bolo ovplyvnené ďalšie spracúvanie na účely archivácie vo verejnom záujme v súlade článkom 5 ods. 1 písm. b) a článkom 89 nariadenia (EÚ) 2016/679.

(54)Osobné údaje, ktoré sa majú spracúvať podľa tohto nariadenia, by vo všeobecnosti mali predstavovať najmä údaje týkajúce sa dospelých v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia a ich zástupcov, ktoré sú uvedené v dokumentoch, s ktorými manipulujú príslušné orgány a ústredné orgány členských štátov. Tieto osobné údaje by sa mali týkať predovšetkým informácií potrebných na prijatie opatrenia týkajúceho sa dospelých v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia a na zaistenie ich nepretržitej ochrany v cezhraničných situáciách. Pri uplatňovaní tohto nariadenia budú s týmito osobnými údajmi manipulovať príslušné orgány a ústredné orgány členských štátov. Okrem toho môže byť potrebné, aby Komisia spracúvala tieto údaje na účely vývoja a údržby digitálnych komunikačných prostriedkov. Týmto nariadením by sa nemalo obmedziť obdobie uchovávania informácií a osobných údajov spracúvaných príslušnými orgánmi a ústrednými orgánmi členských štátov, keďže ochranu dospelých je často potrebné zaistiť dlhodobo a opatrenia a verejné listiny zostávajú relevantné počas dlhšieho obdobia.

(55)Okrem už opísaného spracúvania údajov by sa osobné údaje mali spracúvať podľa tohto nariadenia aj na účely zriadenia systému prepojenia registrov ochrany a iných registrov oprávnení na zastupovanie a na účely zaistenia údržby a správneho fungovania tohto systému. Toto ďalšie spracúvanie je odôvodnené potrebou, aby príslušné orgány a ústredné orgány členských štátov s oprávneným záujmom mali prístup k informáciám o tom, či je konkrétny dospelý chránený v inom členskom štáte, v záujme zaistenia nepretržitej ochrany tohto dospelého v cezhraničných situáciách a zvýšenia právnej istoty a predvídateľnosti. Členské štáty by mali byť zodpovedné za technickú správu, údržbu a bezpečnosť svojich registrov a pokiaľ to stanovuje ich vnútroštátne právo, za správnosť a spoľahlivosť údajov, ktoré sú v nich obsiahnuté. Údaje týkajúce sa dotknutých osôb by sa mali uchovávať predovšetkým v registroch vedených členskými štátmi. Okrem toho môže byť potrebné, aby Komisia spracúvala údaje na účely vývoja a údržby systému prepojenia a dočasne uchovávala údaje, ktoré sú prístupné prostredníctvom systému prepojenia.

(56)Príslušné orgány a ústredné orgány členských štátov by mali osobné údaje spracúvať v súlade s platnými právnymi predpismi o ochrane údajov, najmä s nariadením (EÚ) 2016/679. Toto nariadenie by malo stanoviť právny základ pre spracúvanie osobných údajov príslušnými orgánmi a ústrednými orgánmi členských štátov podľa článku 6 ods. 1 a 3 nariadenia (EÚ) 2016/679. Toto nariadenie by malo stanoviť aj právny základ pre spracúvanie osobných údajov Komisiou podľa článku 5 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) 2018/1725.

(57)Okrem toho údaje týkajúce sa dospelých, ktoré sa spracúvajú podľa tohto nariadenia, môžu obsahovať aj osobné údaje týkajúce sa zdravia týchto dospelých. Osobné údaje týkajúce sa zdravia môžu byť buď zreteľne uvedené v dokumentoch spracúvaných podľa tohto nariadenia, alebo nepriamo odvodené zo skutočnosti, že dospelý nie je z dôvodu oslabenej alebo nedostatočnej osobnej spôsobilosti schopný chrániť svoje záujmy. Podľa článku 9 nariadenia (EÚ) 2016/679 by sa osobné údaje týkajúce sa zdravia mali považovať za osobitnú kategóriu osobných údajov. V tomto nariadení by sa mali stanoviť podmienky a záruky pre spracúvanie týchto osobitných kategórií osobných údajov príslušnými orgánmi a ústrednými orgánmi členských štátov podľa článku 9 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/679. Orgány členských štátov budú pri výkone svojej súdnej právomoci spracúvať údaje v súlade s písmenom f) uvedeného článku alebo bude spracúvanie v súlade s písmenom g) uvedeného článku nevyhnutné z dôvodov významného verejného záujmu na základe tohto nariadenia, ktorého cieľom je posilniť ochranu základných práv a slobôd a ostatných práv dospelých v cezhraničných situáciách, zvýšiť účinnosť a rýchlosť súdnych a správnych konaní týkajúcich sa ochrany dospelých a posilniť právnu istotu a predvídateľnosť v cezhraničných konaniach. Podobne by sa v tomto nariadení mali stanoviť podmienky a záruky pre spracúvanie týchto osobitných kategórií osobných údajov Komisiou v súlade s článkom 10 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/1725. Toto spracúvanie údajov bude potrebné na preukazovanie, uplatňovanie alebo obhajovanie právnych nárokov v súlade s písmenom f) uvedeného článku alebo bude spracúvanie potrebné z dôvodov významného verejného záujmu na základe tohto nariadenia v súlade s písmenom g) uvedeného článku.

(58)Pre takéto spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov by mali existovať primerané záruky a takéto údaje by sa mali spracúvať podľa tohto nariadenia len vtedy, ak je to potrebné a vhodné na účely spracúvania identifikované podľa tohto nariadenia. Napríklad pri zriadení systému prepojenia by sa malo zaviesť viacero záruk. Údaje spracúvané prostredníctvom systému prepojenia by mali byť obmedzené na to, čo je nevyhnutné na prístup k informáciám o opatreniach a oprávneniach na zastupovanie týkajúcich sa konkrétneho dospelého. Údaje spracúvané prostredníctvom systému prepojenia by teda mali byť obmedzené na osobné údaje zahrnuté v povinných informáciách vymedzených v tomto nariadení, pokiaľ členské štáty neumožnia prístup prostredníctvom systému prepojenia k ďalším údajom, napr. o registrovaných oprávneniach na zastupovanie alebo o mene zástupcu a rozsahu zastupovania. Systém prepojenia by nemal ukladať žiadne osobné údaje okrem dočasného uchovania potrebného na zaistenie prístupu k nim. Prístup k údajom prostredníctvom systému prepojenia by nemal byť verejný. Do systému prepojenia by mali mať prístup len príslušné orgány a ústredné orgány, ktoré sú podľa ich vnútroštátneho práva oprávnené mať prístup k vnútroštátnym registrom, pokiaľ majú aj oprávnený záujem na prístupe k uvedeným údajom. Ďalšie záruky v oblasti ochrany údajov týkajúce sa digitálnej komunikácie a prepojenia registrov by sa mali stanoviť vo vykonávacích aktoch.

(59)V súlade s článkom 42 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 18 sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal svoje stanovisko [dátum] 19 .

(60)S cieľom zaistiť jednotné podmienky pre vykonávanie tohto nariadenia, pokiaľ ide o zriadenie decentralizovaného informačného systému a decentralizovaného systému prepojenia stanoveného v tomto nariadení, mali by sa na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 20 .

(61)Tlačivá a informácie poskytované verejnosti a komunikácia medzi príslušnými orgánmi a fyzickými osobami podľa tohto nariadenia by mali byť prístupné v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 21 . Požiadavka na prístupnosť by sa mala posudzovať a vykonávať s prihliadnutím na povahu a právne účinky informácií alebo komunikácie. Najmä potvrdenia a európske osvedčenie o zastúpení by mali presne a podrobne odrážať obsah prijatého opatrenia alebo udelených oprávnení na zastupovanie a nemali by sa zjednodušovať.

(62)V záujme zaistenia aktuálnosti potvrdení stanovených v článkoch 15 a 17 a európskeho osvedčenia o zastúpení stanoveného v kapitole VII tohto nariadenia by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie s cieľom zmeniť prílohy I až X k tomuto nariadeniu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva 22 . Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(63)V súlade so zásadou vzájomnej dôvery a na uľahčenie cezhraničných konaní by sa mali zjednodušiť administratívne formality týkajúce sa pohybu úradne osvedčených listín vo veciach súvisiacich s ochranou dospelých. Úradne osvedčené listiny predložené na účely tohto nariadenia by teda mali byť oslobodené od legalizácie alebo podobnej formality, napr. apostily. Toto oslobodenie by sa malo vzťahovať na úradne osvedčené listiny, ktoré vydal orgán verejnej moci členského štátu a ktoré sa predkladajú orgánom verejnej moci iného členského štátu. Toto oslobodenie by sa malo uplatňovať predovšetkým v kontexte súdnych konaní s cezhraničným prvkom alebo v konaniach stanovených týmto nariadením a malo by sa vzťahovať na úradne osvedčené listiny, ktoré sa priamo týkajú ochrany dospelých, a na iné podporné dokumenty.

(64)Vo vzťahoch medzi členskými štátmi by toto nariadenie malo mať prednosť pred Haagskym dohovorom z roku 2000 o ochrane dospelých. S cieľom zaistiť uplatňovanie Haagskeho dohovoru z roku 2000 o ochrane dospelých vo vzťahu k tretím krajinám, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru a na ktoré sa toto nariadenie neuplatňuje, by sa však v určitých osobitných okolnostiach, keď má dospelý obvyklý pobyt v Únii a keď sa cezhraničných prvok daného prípadu týka uvedenej tretej krajiny, toto nariadenie nemalo uplatňovať. Okrem toho by sa spolupráca medzi príslušnými orgánmi a ústrednými orgánmi členského štátu a orgánmi zmluvnej strany Haagskeho dohovoru z roku 2000 o ochrane dospelých mala riadiť príslušnými ustanoveniami dohovoru.

(65)Toto nariadenie by sa nemalo uplatňovať na deti mladšie ako 18 rokov, a to ani v prípadoch, keď získali právnu spôsobilosť pred dosiahnutím tohto veku. Týmto by sa malo zabrániť prekrytiu s rozsahom pôsobnosti nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 23 a Haagskeho dohovoru z 19. októbra 1996 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa 24 . Týmto by sa malo takisto zabrániť tomu, že na určité osoby sa nebude vzťahovať ani toto nariadenie, ani uvedené dva nástroje.

(66)V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(67)[V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Írsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.] ALEBO

(68)[V súlade s článkom 3 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, Írsko (listom z…) oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.]

(69)Keďže ciele tohto nariadenia, a to posilnenie ochrany práv dospelých v cezhraničných situáciách v Únii, zvýšenie účinnosti a rýchlosti cezhraničných konaní týkajúcich sa ochrany dospelých a zvýšenie právnej istoty a predvídateľnosti v týchto situáciách nemôžu uspokojivo dosiahnuť členské štáty jednotlivo, ale z dôvodu priamej uplatniteľnosti a záväznej povahy tohto nariadenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku toto nariadenie nepresahuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Kapitola I
ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá, ktorými sa:

a)určuje, orgány ktorého členského štátu majú právomoc prijímať opatrenia zamerané na ochranu osoby alebo majetku dospelého;

b)určuje, ktorý právny poriadok majú tieto orgány použiť pri výkone svojej právomoci;

c)určuje, ktorý právny poriadok je rozhodujúci pre zastupovanie dospelého;

d)upravuje uznávanie a výkon takýchto opatrení vo všetkých členských štátoch;

e)stanovuje prijímanie verejných listín vo všetkých členských štátoch;

f)vytvára spolupráca medzi príslušnými orgánmi a ústrednými orgánmi členských štátov na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia;

g)digitalizuje komunikácia medzi príslušnými orgánmi a ústrednými orgánmi a stanovujú sa digitálne komunikačné prostriedky medzi fyzickými a právnickými osobami a príslušnými orgánmi;

h)zavádza európske osvedčenie o zastúpení;

i)zriaďuje systém prepojenia registrov ochrany členských štátov.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.Toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych veciach na ochranu dospelých v cezhraničných situáciách, ktorí z dôvodu svojej oslabenej alebo nedostatočnej osobnej spôsobilosti nie sú schopní chrániť svoje záujmy.

2.Toto nariadenie sa uplatňuje aj na opatrenia vo vzťahu k dospelému, ktorý v čase prijatia opatrení ešte nedosiahol vek 18 rokov.

3.Veci uvedené v odseku 1 sa môžu týkať najmä:

a)určenia nespôsobilosti dospelého a uloženia ochranného režimu;

b)umiestnenia dospelého pod ochranu justičného alebo správneho orgánu;

c)opatrovníctva, poručníctva a podobných inštitútov;

d)určenia a úloh osoby alebo orgánu, ktoré sú zodpovedné za osobu alebo majetok dospelého, ktoré ho zastupujú alebo mu pomáhajú;

e)rozhodnutí o umiestnení dospelého do zariadenia alebo na iné miesto, kde je možné poskytnúť ochranu;

f)správy, udržovania alebo nakladania s majetkom dospelého;

g)povolenia špecifického zásahu na ochranu osoby alebo majetku dospelého.

4.Toto nariadenie sa neuplatňuje na:

a)vyživovaciu povinnosť;

b)uzatvorenie, anulovanie a zrušenie manželstva alebo iného podobného vzťahu, ani na rozluku;

c)majetkové vzťahy vyplývajúce z manželstva alebo iného podobného vzťahu;

d)trust (zverenecký fond) alebo dedenie;

e)sociálne zabezpečenie;

f)verejné opatrenia všeobecnej povahy vo veciach zdravia;

g)opatrenia uložené osobe ako sankcia za trestné činy spáchané touto osobou;

h)rozhodnutia vo veciach azylového práva a prisťahovalectva;

i)opatrenia zamerané výlučne na verejnú bezpečnosť.

5.Odsek 4 nemá vo veciach v ňom uvedených vplyv na oprávnenie osoby konať ako zástupca dospelého.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.„dospelý“ je osoba, ktorá dosiahla vek 18 rokov;

2.„opatrenie“ je akékoľvek opatrenie prijaté orgánom členského štátu, bez ohľadu na označenie daného opatrenia, zamerané na ochranu dospelého;

3.„oprávnenia na zastupovanie“ sú oprávnenia udelené dospelým buď dohodou, alebo jednostranným úkonom, pre situácie, kedy dospelý nie je schopný chrániť svoje záujmy;

4.„členský štát pôvodu“ je členský štát, v ktorom sa prijalo opatrenie alebo v ktorom bola úradne vyhotovená verejná listina;

5.„verejná listina“ je písomnosť vo veci ochrany dospelého, ktorá bola úradne vyhotovená alebo zaregistrovaná ako verejná listina v členskom štáte a ktorej pravosť:

a)sa vzťahuje na podpis a obsah verejnej listiny a

b)bola potvrdená orgánom verejnej moci alebo iným orgánom, ktorý na tento účel oprávnil členský štát pôvodu;

6.„orgán“ je akýkoľvek justičný alebo správny orgán členského štátu, ktorý má právomoc prijímať opatrenia zamerané na ochranu dospelého alebo jeho majetku;

7.„orgán pôvodu“ je orgán, ktorý prijal opatrenie alebo úradne vyhotovil verejnú listinu;

8.„potvrdené oprávnenia na zastupovanie“ sú oprávnenia na zastupovanie, v súvislosti s ktorými príslušný orgán potvrdil, že zástupca, ktorému boli tieto oprávnenia udelené, ich môže vykonávať;

9.„príslušný orgán“ je orgán verejnej moci členského štátu zodpovedný za záležitosti ochrany dospelých;

10.„systém prepojenia“ je systém prepojenia registrov ochrany a registrov iných oprávnení na zastupovanie;

11.„decentralizovaný informačný systém“ je sieť informačných systémov, interoperabilných prístupových bodov fungujúcich v rámci individuálnej zodpovednosti a správy jednotlivých členských štátov a európskeho elektronického miesta prístupu, ktorý umožňuje bezpečnú a spoľahlivú cezhraničnú výmenu informácií;

12.„register ochrany“ je register, v ktorom boli zaregistrované opatrenia zamerané na ochranu dospelého alebo potvrdené oprávnenia na zastupovanie;

13.„európske elektronické miesto prístupu“ je interoperabilný prístupový bod v zmysle článku 2 bodu 5 nariadenia [...] [nariadenia o digitalizácii].

Článok 4

Odkazy na Haagsky dohovor z roku 2000 o ochrane dospelých

V prípadoch, na ktoré sa odkazuje v tomto nariadení, sa mutatis mutandis uplatňuje Haagsky dohovor z 13. januára 2000 o medzinárodnej ochrane dospelých (ďalej len „Haagsky dohovor z roku 2000 o ochrane dospelých“), ktorý je pripojený k tomuto nariadeniu.

Kapitola II
PRÁVOMOC

Článok 5

Všeobecná právomoc

S výhradou článku 6 tohto nariadenia sa právomoc určuje v súlade s kapitolou II Haagskeho dohovoru z roku 2000 o ochrane dospelých.

Článok 6

Voľba právomoci

1.Bez ohľadu na článok 5 majú právomoc orgány iného členského štátu, ako je členský štát, v ktorom má dospelý obvyklý pobyt, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)dospelý si zvolil orgány daného členského štátu, keď bol ešte schopný chrániť svoj záujem;

b)výkon právomoci je v záujme dospelého;

c)orgány členského štátu, ktoré majú právomoc podľa článkov 5 až 8 Haagskeho dohovoru z roku 2000 o ochrane dospelých, svoju právomoc nevykonali.

2.Pri výkone svojej právomoci podľa odseku 1 orgány členského štátu informujú prostredníctvom vzorového tlačiva uvedeného v prílohe IV ústredný orgán členského štátu obvyklého pobytu dospelého určený podľa článku 18.

3.Voľba právomoci uvedená v odseku 1 musí mať písomnú formu, musí v nej byť uvedený dátum a musí ju podpísať dotknutý dospelý. Každá elektronická komunikácia, ktorou sa zabezpečuje trvalý záznam o voľbe, sa považuje za rovnocennú s písomnou formou.

4.Odkazy na článok 5 Haagskeho dohovoru z roku 2000 o ochrane dospelých uvedené v článku 7 ods. 1, 2 a 3, v článkoch 9, 10 a v článku 11 ods. 1 a 2 uvedeného dohovoru sa vykladajú tak, že zahŕňajú aj odkaz na tento článok. Informácie stanovené v článku 10 ods. 4 uvedeného dohovoru sa v prípade potreby poskytnú aj orgánu, ktorý vykonal svoju právomoc v súlade s odsekom 1.

Článok 7

Nevýlučná právomoc

Právomoc zverená orgánom, ktoré si dospelý zvolil podľa článku 6 tohto nariadenia, nie je výlučná, a najmä nebráni orgánom, ktoré majú právomoc podľa článkov 5 a 6 Haagskeho dohovoru z roku 2000 o ochrane dospelých, aby vykonávali svoju právomoc, ak orgány, ktoré si dospelý zvolil, svoju právomoc nevykonali alebo sa tejto právomoci vzdali.

Kapitola III
ROZHODNÉ PRÁVO

Článok 8

Určenie rozhodného práva

Rozhodné právo pre cezhraničnú ochranu dospelých sa určuje v súlade s kapitolou III Haagskeho dohovoru z roku 2000 o ochrane dospelých.

Kapitola IV
UZNÁVANIE A VÝKON OPATRENÍ

Oddiel 1
Uznávanie opatrení

Článok 9

Uznávanie opatrenia

1.Opatrenie prijaté orgánmi jedného členského štátu sa uznáva v ostatných členských štátoch bez potreby osobitného konania.

2.Každá zainteresovaná osoba vrátane dospelého, na ktorého sa opatrenie vzťahuje, môže požiadať orgány členského štátu, aby rozhodli o uznaní alebo neuznaní opatrenia prijatého v inom členskom štáte.

3.Ak výsledok konania pred orgánom členského štátu závisí od rozhodnutia o predbežnej otázke týkajúcej sa odmietnutia alebo neodmietnutia uznania, potom má tento orgán právomoc rozhodnúť o tejto otázke.

Článok 10

Dôvody na odmietnutie uznania

Uznanie opatrenia prijatého v inom členskom štáte možno odmietnuť v týchto prípadoch:

a)ak sa opatrenie s výnimkou naliehavých prípadov prijalo v súdnom alebo správnom konaní bez toho, aby sa dospelému poskytla možnosť vyjadriť sa;

b)ak je uznanie v zjavnom rozpore s verejným poriadkom členského štátu, v ktorom sa žiada o uznanie;

c)ak je opatrenie nezlučiteľné s opatrením prijatým neskôr v tretej krajine, ktorá by mala právomoc podľa článkov 5 alebo 6, ak také neskoršie opatrenie je uznateľné v dožiadanom členskom štáte;

d)ak sa nedodržal postup podľa článku 14.

Oddiel 2
Vykonateľnosť a výkon opatrení

Článok 11

Vykonateľnosť (zrušenie doložky vykonateľnosti)

Opatrenie prijaté orgánmi členského štátu, ktoré je vykonateľné v tomto členskom štáte, je vykonateľné v inom členskom štáte bez potreby jeho vyhlásenia za vykonateľné.

Článok 12

Výkon

1.Pokiaľ nie je v oddiele 3 stanovené inak, postup pri výkone opatrení prijatých v inom členskom štáte sa spravuje právom členského štátu výkonu. Opatrenie prijaté v členskom štáte, ktoré je vykonateľné v dožiadanom členskom štáte, sa vykoná v tomto členskom štáte za tých istých podmienok ako opatrenie prijaté v dožiadanom členskom štáte.

2.Bez ohľadu na odsek 1 sa dôvody odmietnutia alebo prerušenia výkonu podľa práva dožiadaného členského štátu uplatnia, pokiaľ nie sú nezlučiteľné s dôvodmi uvedenými v článku 10.

Oddiel 3
Spoločné ustanovenia

Článok 13

Zákaz preskúmania vo veci samej

Opatrenie prijaté orgánmi členského štátu sa za žiadnych okolností nesmie preskúmať vo veci samej.

Článok 14

Postup

1.Osoba, ktorá žiada o uznanie opatrenia prijatého v členskom štáte, namieta proti takémuto uznaniu, žiada o výkon takéhoto opatrenia alebo sa takéhoto opatrenia dovoláva pred orgánmi iného členského štátu, predloží:

a)kópiu opatrenia, ktorá spĺňa podmienky potrebné na preukázanie jej pravosti;

b)potvrdenie vydané podľa článku 15.

2.Orgán, pred ktorým sa dovoláva opatrenia prijatého v inom členskom štáte alebo pred ktorým sa žiada o uznanie alebo výkon opatrenia prijatého v inom členskom štáte alebo sa proti nim namieta, môže v prípade potreby požiadať žiadateľa, aby poskytol preklad alebo prepis obsahu potvrdenia uvedeného v odseku 1 písm. b).

Článok 15

Potvrdenie

Orgán pôvodu vydá na žiadosť akejkoľvek zainteresovanej osoby potvrdenie na vzorovom tlačive uvedenom v prílohe I, v ktorom sa uvedie obsah opatrenia.

Kapitola V 
VEREJNÉ LISTINY

Článok 16

Prijímanie verejných listín

1.Verejná listina vyhotovená v jednom členskom štáte má v inom členskom štáte rovnaké alebo čo najporovnateľnejšie dôkazné účinky ako v členskom štáte pôvodu, ak to nie je v zjavnom rozpore s verejným poriadkom v dotknutom členskom štáte.

2.Predložená verejná listina musí spĺňať požiadavky na preukázanie jej pravosti v členskom štáte pôvodu.

Článok 17

Potvrdenie

Osoba, ktorá chce verejnú listinu použiť v inom členskom štáte, môže požiadať príslušný orgán, ktorý úradne vyhotovil alebo zaregistroval túto verejnú listinu v členskom štáte pôvodu, aby vyplnil vzorové tlačivo uvedené v prílohe II a opísal v ňom dôkazné účinky, ktoré má verejná listina v členskom štáte pôvodu.

Kapitola VI
SPOLUPRÁCA

Oddiel 1
Ústredné orgány

Článok 18

Určenie ústredného orgánu

1.Každý členský štát určí jeden alebo niekoľko ústredných orgánov, ktoré pomáhajú pri uplatňovaní tohto nariadenia, a vymedzí ich územnú a funkčnú právomoc.

2.Ak členský štát určil niekoľko ústredných orgánov, písomný styk sa uskutočňuje priamo s príslušným ústredným orgánom. Ak sa podanie zašle nepríslušnému ústrednému orgánu, tento postúpi podanie príslušnému ústrednému orgánu a informuje o tom odosielateľa.

3.Členské štáty zabezpečia, aby ústredné orgány mali dostatočné a vhodné vybavenie, pokiaľ ide o zamestnancov, finančné zdroje a moderné komunikačné prostriedky, na primerané plnenie ich úloh podľa tohto nariadenia.

Článok 19

Úlohy ústredných orgánov

1.Ústredné orgány navzájom spolupracujú a podporujú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi vo svojich členských štátoch pri uplatňovaní tohto nariadenia.

2.Ústredné orgány poskytujú informácie o vnútroštátnych právnych predpisoch, praxi a službách vo veciach týkajúcich sa ochrany dospelých a prijímajú opatrenia, ktoré považujú za náležité na zlepšenie uplatňovania tohto nariadenia.

3.Ústredné orgány všetkými prostriedkami uľahčujú komunikáciu medzi príslušnými orgánmi.

Článok 20

Miesto, kde sa nachádza dospelý alebo osoba, ktorá mu pravdepodobne poskytne podporu

Ústredný orgán členského štátu buď priamo, alebo prostredníctvom príslušných orgánov poskytne na základe žiadosti orgánu iného členského štátu pomoc pri zisťovaní miesta pobytu:

a)dospelého, ak je predpoklad, že sa nachádza na území dožiadaného členského štátu a potrebuje tam ochranu;

b)osoby, ktorá pravdepodobne poskytne podporu dospelému, v súlade s informáciami poskytnutými dospelým alebo iným príslušným orgánom, ak je predpoklad, že sa takáto osoba nachádza na území dožiadaného členského štátu.

Článok 21

Umiestnenie

1.Ak orgán členského štátu zvažuje umiestnenie dospelého do ústavnej starostlivosti alebo inej inštitúcie, kde je možné poskytnúť ochranu, v inom členskom štáte, najprv získa súhlas ústredného orgánu tohto iného členského štátu. Na tento účel zašle ústrednému orgánu dožiadaného členského štátu správu o dospelom spolu s dôvodmi navrhovaného opatrenia na vzorovom tlačive uvedenom v prílohe VI.

2.Odsek 1 sa neuplatňuje, ak sa uvažuje o umiestnení u súkromnej osoby.

3.Ak tomu nebránia výnimočné okolnosti, rozhodnutie o udelení alebo zamietnutí súhlasu sa zašle dožadujúcemu orgánu najneskôr do šiestich týždňov od doručenia žiadosti.

4.Odseky 1, 2 a 3 nebránia ústredným orgánom alebo príslušným orgánom, aby uzatvárali alebo zachovali v platnosti dohody alebo dojednania s ústrednými orgánmi alebo príslušnými orgánmi jedného alebo viacerých členských štátov, ktorými sa v ich vzájomných vzťahoch zjednodušuje konzultačný postup na získanie súhlasu.

Článok 22

Určenie zástupcu v zahraničí

1.Ak orgán členského štátu zvažuje, že určí za zástupcu dospelého na účely poskytnutia podpory pri vykonávaní opatrenia príslušný orgán v inom členskom štáte, zašle svoju žiadosť ústrednému orgánu dožiadaného štátu na vzorovom tlačive uvedenom v prílohe VII.

2.Ak dožiadaný ústredný orgán o to požiada, dožadujúci orgán zabezpečí bezodkladne náhradu:

a)poplatkov zaplatených zástupcovi a

b)nákladov spojených s vykonaním opatrenia v tomto inom členskom štáte.

3.Dožiadaný ústredný orgán môže pred vybavením žiadosti požiadať dožadujúci orgán o primeranú zálohu alebo preddavok na požadované náklady.

4.Povinnosť strán znášať poplatky a náklady podľa odseku 2 alebo zložiť zálohu alebo preddavok podľa odseku 3 sa spravuje právom členského štátu dožadujúceho orgánu.

Článok 23

Zasadnutia ústredných orgánov

1.Na účely uľahčenia uplatňovania tohto nariadenia ústredné orgány pravidelne zasadajú.

2.Zasadnutie ústredných orgánov zvoláva najmä Komisia v rámci Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci podľa rozhodnutia Rady 2001/470/ES 25 .

Oddiel 2
Príslušné orgány

Článok 24

Vykonávanie opatrení

Príslušné orgány členského štátu môžu požiadať príslušné orgány iného členského štátu o pomoc pri výkone opatrení.

Článok 25

Výmena informácií medzi orgánmi

1.Ak sa zvažuje prijatie opatrenia, orgány členského štátu môžu, ak si to situácia dospelého vyžaduje, požiadať akýkoľvek orgán iného členského štátu, ktorý má k dispozícii informácie relevantné na ochranu dospelého, aby im ich poskytol.

2.Žiadosť uvedená v odseku 1 sa zasiela priamo alebo prostredníctvom ústredného orgánu dožiadaného členského štátu.

Článok 26

Vážne nebezpečenstvo

1.V prípade, že je dospelý vystavený vážnemu nebezpečenstvu, príslušné orgány členského štátu, v ktorom sa prijali alebo sa zvažujú opatrenia na ochranu tohto dospelého, ak majú informáciu, že sa zmenil pobyt dospelého do iného členského štátu alebo že sa dospelý nachádza v inom členskom štáte, informujú príslušné orgány tohto iného členského štátu o existujúcom nebezpečenstve a o prijatých alebo zvažovaných opatreniach.

2.Informácia uvedená v odseku 1 sa zasiela priamo alebo prostredníctvom ústredného orgánu dožiadaného členského štátu.

Článok 27

Priama komunikácia a spolupráca medzi orgánmi

1.Na účely tohto nariadenia môžu orgány členských štátov spolupracovať a priamo medzi sebou komunikovať alebo navzájom od seba požadovať informácie, a to za predpokladu, že táto komunikácia rešpektuje procesné práva účastníkov konaní, ako aj dôverný charakter informácií.

2.Spolupráca uvedená v odseku 1 sa môže realizovať akýmikoľvek prostriedkami, ktoré orgán považuje za vhodné, a môže sa týkať najmä komunikácie na účely:

a)článku 5;

b)tejto kapitoly.

3.Na účely oznámenia podľa článku 8 Haagskeho dohovoru z roku 2000 o ochrane dospelých môžu orgány členských štátov použiť vzorové tlačivo uvedené v prílohe VIII k tomuto nariadeniu.

4.Na účely informovania orgánov iného členského štátu podľa článkov 7, 10 a 11 Haagskeho dohovoru z roku 2000 o ochrane dospelých môžu orgány členských štátov použiť vzorové tlačivo uvedené v prílohe IX k tomuto nariadeniu.

Oddiel 3
Všeobecné ustanovenia

Článok 28

Mediácia a alternatívne riešenie sporov

Ústredné orgány a príslušné orgány členských štátov priamo alebo prostredníctvom iných subjektov podporujú využívanie mediácie alebo iných prostriedkov alternatívneho riešenia sporov s cieľom dosiahnuť zmierne riešenia týkajúce sa ochrany osoby alebo majetku dospelého v situáciách, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

Článok 29

Neposkytovanie informácií

Ústredné orgány a príslušné orgány členských štátov neposkytnú ani nepotvrdia informácie získané alebo zaslané na účely tohto nariadenia, ak dospejú k záveru, že by to mohlo:

a)ohroziť zdravie, bezpečnosť alebo slobodu dospelého alebo inej osoby;

b)vystaviť majetok dospelého nebezpečenstvu.

Článok 30

Náklady ústredných orgánov a príslušných orgánov

1.Ústredné orgány a príslušné orgány poskytujú pomoc podľa tohto nariadenia bezplatne.

2.Bez toho, aby bol dotknutý článok 37 ods. 2, každý ústredný orgán a každý príslušný orgán znáša náklady, ktoré mu vzniknú pri uplatňovaní tohto nariadenia.

Článok 31

Jazyky

1.Žiadosti podľa tejto kapitoly sa vypĺňajú v úradnom jazyku dožiadaného členského štátu alebo, ak je v danom členskom štáte viacero úradných jazykov, v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov miesta dotknutého ústredného orgánu alebo príslušného orgánu, alebo v inom úradnom jazyku Únie, ktorý tento členský štát označil za prijateľný, pokiaľ ústredný orgán alebo príslušný orgán tohto členského štátu povinnosť predložiť preklad neodpustí.

2.Dokumenty priložené k žiadosti alebo vzorovému tlačivu žiadosti sa neprekladajú do jazyka určeného v súlade s odsekom 1, pokiaľ na poskytnutie požadovanej pomoci nie je potrebný preklad.

Článok 32

Vzorové tlačivá

Príslušné orgány a ústredné orgány môžu na zaslanie a potvrdenie prijatia žiadosti prijatej podľa tejto kapitoly použiť vzorové tlačivá uvedené v prílohách V a X k tomuto nariadeniu.

Článok 33

Právna pomoc

Žiadateľ, ktorému sa v členskom štáte pôvodu poskytla úplná alebo čiastočná bezplatná právna pomoc alebo oslobodenie od platenia nákladov alebo výdavkov, má nárok na poskytnutie najvýhodnejšej právnej pomoci alebo najrozsiahlejšieho oslobodenia od platenia nákladov alebo výdavkov podľa práva dožiadaného členského štátu:

a)v každom konaní o uznanie alebo výkon opatrenia;

b)pri doručovaní súdnej alebo mimosúdnej písomnosti v inom členskom štáte;

c)v konaniach začatých podľa tejto kapitoly.

Kapitola VII
EURÓPSKE OSVEDČENIE O ZASTÚPENÍ

Článok 34

Zavedenie európskeho osvedčenia o zastúpení

1.Týmto nariadením sa zavádza európske osvedčenie o zastúpení (ďalej len „osvedčenie“), ktoré sa vydáva na účely použitia v inom členskom štáte a má účinky uvedené v článku 40.

2.Použitie osvedčenia nie je povinné.

3.Osvedčenie nenahrádza vnútroštátne doklady používané na podobné účely v členských štátoch. Keď sa však už osvedčenie vydá na použitie v inom členskom štáte, má účinky uvedené v článku 40 aj v členskom štáte, ktorého príslušné orgány ho vystavili v súlade s touto kapitolou.

Článok 35

Účel osvedčenia

1.Osvedčenie sa vydáva na použitie zástupcami, ktorí v inom členskom štáte potrebujú uplatniť svoje oprávnenia na zastupovanie dospelých, ktorí z dôvodu svojej oslabenej alebo nedostatočnej osobnej spôsobilosti nie sú schopní chrániť svoje záujmy.

2.Osvedčenie sa môže použiť na preukázanie toho, že zástupca je na základe opatrenia alebo potvrdeného oprávnenia na zastupovanie oprávnený zastupovať dospelého najmä v jednej alebo viacerých z týchto záležitostí:

a)kontrola, správa a nakladanie s nehnuteľnosťami alebo inými aktívami dospelého;

b)nadobúdanie nehnuteľností alebo iných aktív v mene dospelého alebo v záujme dospelého;

c)plnenie zmluvy uzavretej dospelým;

d)vykonávanie akejkoľvek obchodnej alebo podnikateľskej činnosti v mene dospelého;

e)plnenie povinností a právnych záväzkov dospelého;

f)vedenie súdnych konaní v mene dospelého alebo v záujme dospelého;

g)lekárske rozhodnutia vrátane udelenia a odmietnutia súhlasu s vykonaním lekárskeho ošetrenia;

h)rozhodnutia týkajúce sa osobného blahobytu a miesta pobytu dospelého.

Článok 36

Právomoc vydať osvedčenie

1.Osvedčenie sa vydáva v členskom štáte, v ktorom bolo prijaté opatrenie týkajúce sa dospelého alebo v ktorom boli potvrdené oprávnenia na jeho zastupovanie.

2.Vydávajúcim orgánom členského štátu uvedeného v odseku 1 je:

a)príslušný orgán, ktorý prijal opatrenie týkajúce sa dospelého alebo ktorý potvrdil oprávnenia na jeho zastupovanie;

b)iný príslušný orgán určený členským štátom, ktorý má prístup k informáciám o prijatom opatrení alebo potvrdených oprávneniach na zastupovanie.

Článok 37

Žiadosť o osvedčenie

1.Osvedčenie sa vydáva na žiadosť zástupcu, ktorý je prostredníctvom prijatého opatrenia alebo oprávnení na zastupovanie potvrdených v členskom štáte oprávnený zastupovať dospelého (ďalej len: „žiadateľ“).

2.Členské štáty zabezpečia, aby prípadný poplatok za získanie osvedčenia nepresiahol výrobné náklady na osvedčenie.

Článok 38

Vydanie osvedčenia

1.Po prijatí žiadosti o osvedčenie vydávajúci orgán overí, či:

a)žiadateľ je oprávnený požiadať o osvedčenie v súlade s oprávneniami zverenými žiadateľovi v prijatom opatrení alebo s oprávneniami na zastupovanie potvrdenými v členskom štáte vydávajúceho orgánu (ďalej len „primárne opatrenie“ alebo „primárne potvrdené oprávnenia na zastupovanie“);

b)prvky, ktoré sa majú osvedčiť, sú v súlade s uvedeným primárnym opatrením alebo s uvedenými primárnymi potvrdenými oprávneniami na zastupovanie;

c)uvedené primárne opatrenie alebo uvedené primárne potvrdené oprávnenia na zastupovanie zostávajú v platnosti a neboli nahradené neskorším opatrením alebo neskoršími potvrdenými oprávneniami na zastupovanie.

2.Vydávajúci orgán overí všetky prvky uvedené v odseku 1, najmä na základe informácii a dokumentov, ktoré má k dispozícii. Môže vykonať aj ďalšie zisťovanie potrebné na overenie týchto prvkov. V tejto súvislosti môže od žiadateľa alebo od príslušných orgánov iného členského štátu, alebo od oboch požadovať informácie alebo dokumenty, ktoré považuje za potrebné na overenie prvkov, ktoré sa majú osvedčiť.

3.Na účely overenia prvkov uvedených v odseku 1 vydávajúci orgán podľa možnosti nahliadne aj do systému prepojenia zriadeného v kapitole VIII.

4.Žiadateľ poskytne na požiadanie vydávajúcemu orgánu dokumenty alebo informácie uvedené v odseku 1. Podobne príslušné orgány iných členských štátov poskytnú na požiadanie vydávajúcemu orgánu uvedené dokumenty alebo informácie, ktoré majú k dispozícii, ak by tieto príslušné orgány boli podľa vnútroštátneho práva oprávnené poskytnúť takéto informácie inému vnútroštátnemu orgánu.

5.Vydávajúci orgán vydá osvedčenie ihneď po úspešnom overení všetkých prvkov uvedených v odseku 1. Osvedčenie vydá aj v prípade, že došlo k zmene obvyklého pobytu dospelého do iného členského štátu alebo do tretej krajiny.  Osvedčenie nevydá, ak bol proti primárnemu opatreniu alebo primárnym potvrdeným oprávneniam na zastupovanie, alebo prvkom, ktoré sa majú osvedčiť, podaný opravný prostriedok, pokiaľ nie sú predbežne uplatniteľné.

6.Osvedčenie sa vydá na vzorovom tlačive uvedenom v prílohe III.

7.Osvedčenie sa vyplní a vydá v jazyku členského štátu vydávajúceho orgánu. Osvedčenie sa môže vydať aj v inom úradnom jazyku Únie, ak o to žiadateľ požiada. Týmto nevzniká povinnosť orgánu vydávajúceho osvedčenie, aby zabezpečil preklad alebo prepis preložiteľného obsahu políčok s voľným textom.

8.Vydávajúci orgán vykoná všetky potrebné kroky, aby o vydaní osvedčenia informoval dospelého a každú osobu s oprávneným záujmom.

9.Osvedčenie je platné jeden rok. V odôvodnených prípadoch môže vydávajúci orgán rozhodnúť, že obdobie platnosti má byť dlhšie alebo kratšie, najmä ak primárne opatrenie trvá dlhšie alebo kratšie ako jeden rok.

Článok 39

Obsah osvedčenia

1.V osvedčení sa uvedie, aké oprávnenia má zástupca dospelého, alebo prípadne naopak, aké oprávnenia zástupca nemá. V relevantných prípadoch sa v osvedčení uvedú aj akékoľvek obmedzenia takýchto oprávnení alebo podmienky spojené s takýmito oprávneniami.

Článok 40

Účinky osvedčenia

1.Osvedčenie má účinky vo všetkých členských štátoch bez potreby osobitného konania.

2.Platí domnienka, že osvedčenie je dokladom o prvkoch, ktoré boli preukázané podľa rozhodného práva pre primárne opatrenie alebo primárne potvrdené oprávnenia na zastupovanie alebo podľa iného rozhodného práva pre konkrétne prvky. Platí domnienka, že osoba, ktorá je v osvedčení uvedená ako zástupca dospelého, má oprávnenia uvedené v osvedčení, pričom tieto oprávnenia podliehajú výlučne podmienkam alebo obmedzeniam uvedeným v osvedčení. Táto domnienka sa však nevzťahuje na prvky, ktoré nie sú upravené týmto nariadením.

3.Každá osoba, ktorá, konajúc na základe informácií potvrdených v platnom osvedčení, jedná s niekým, kto je v osvedčení označený ako zástupca dospelého v určitej veci, sa považuje za osobu, ktorá jednala s niekým, kto bol v danej veci oprávnený zastupovať dospelého, s výnimkou prípadu, keď táto osoba vie, že obsah osvedčenia nie je presný alebo nie je platný, alebo si takejto nepresnosti alebo neplatnosti nie je vedomá z dôvodu hrubej nedbanlivosti.

Článok 41

Overené kópie osvedčenia

1.Originál osvedčenia uchováva vydávajúci orgán, ktorý žiadateľovi vydá jednu alebo viaceré overené kópie.

2.Vydávajúci orgán vedie na účely článku 42 ods. 3 a článku 44 ods. 2 zoznam overených kópií, ktoré sa vydali podľa odseku 1 tohto článku.

3.Skončenie platnosti overenej kópie zodpovedá skončeniu platnosti osvedčenia podľa článku 38 ods. 9 a uvedie sa v overenej kópii prostredníctvom dátumu uplynutia platnosti. Keď toto obdobie uplynie, každá osoba, ktorá je držiteľom overenej kópie, musí požiadať vydávajúci orgán o vydanie nového osvedčenia, aby ho mohla použiť na účely uvedené v článku 35.

Článok 42

Oprava, zmena alebo zrušenie osvedčenia

1.V prípade chyby v písaní vykoná vydávajúci orgán na žiadosť každej osoby s oprávneným záujmom opravu osvedčenia, alebo túto opravu vykoná z vlastného podnetu.

2.Ak sa zistí, že osvedčenie alebo niektoré jeho prvky nie sú presné alebo nie sú platné, vydávajúci orgán na žiadosť každej osoby s oprávneným záujmom alebo, ak to vnútroštátny právny poriadok umožňuje, z vlastného podnetu dané osvedčenie zmení alebo zruší.

3.Vydávajúci orgán bezodkladne oznámi každú opravu, zmenu alebo zrušenie osvedčenia všetkým osobám, ktorým sa vydali overené kópie osvedčenia podľa článku 41 ods. 1.

Článok 43

Konania o opravných prostriedkoch

1.Proti rozhodnutiam vydávajúceho orgánu prijatým podľa článku 38 týkajúcim sa vydania osvedčenia alebo odmietnutia vydať osvedčenie môže podať opravný prostriedok každá osoba s oprávneným záujmom.

Proti rozhodnutiam vydávajúceho orgánu prijatým podľa článku 42 a článku 44 ods. 1 písm. a) môže podať opravný prostriedok každá osoba s oprávneným záujmom.

Opravný prostriedok sa podáva justičnému orgánu v členskom štáte vydávajúceho orgánu v súlade s právom daného členského štátu.

2.Členské štáty oznámia Komisii justičné orgány príslušné na konania o opravných prostriedkoch podľa odseku 1.

3.Ak sa na základe podaného opravného prostriedku podľa odseku 1 určí, že vydané osvedčenie nie je presné alebo nie je platné, príslušný justičný orgán osvedčenie opraví, zmení alebo zruší, alebo zabezpečí, aby ho vydávajúci orgán opravil, zmenil alebo zrušil.

Ak sa na základe podaného opravného prostriedku podľa odseku 1 určí, že odmietnutie vydať osvedčenie bolo neodôvodnené, príslušný justičný orgán osvedčenie vydá alebo zabezpečí, aby vydávajúci orgán vec opätovne posúdil a prijal nové rozhodnutie.

Článok 44

Pozastavenie účinkov osvedčenia

1.Účinky osvedčenia môže pozastaviť jeden z týchto príslušných orgánov:

a)vydávajúci orgán na žiadosť každej osoby s oprávneným záujmom, kým sa osvedčenie nezmení alebo nezruší podľa článku 42;

b)justičný orgán uvedený v článku 43 na žiadosť ktorejkoľvek osoby oprávnenej podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu prijatému vydávajúcim orgánom, kým sa o tomto opravnom prostriedku nerozhodne.

2.Vydávajúci orgán alebo prípadne justičný orgán bezodkladne oznámi každé pozastavenie účinkov osvedčenia všetkým osobám, ktorým sa vydali overené kópie osvedčenia podľa článku 41 ods. 1.

Počas pozastavenia účinkov osvedčenia sa nesmú vydávať ďalšie overené kópie osvedčenia.

Kapitola VIII
ZRIADENIE A PREPOJENIE REGISTROV OCHRANY

Článok 45

Zriadenie registrov ochrany

1.Najneskôr do [dvoch rokov od dátumu začatia uplatňovania] členské štáty zriadia a vedú na svojom území jeden alebo viacero registrov, do ktorých sa zaznamenávajú informácie týkajúce sa ochranných opatrení, a ak sa v ich vnútroštátnom práve stanovuje potvrdenie oprávnení na zastupovanie príslušným orgánom, aj informácie týkajúce sa týchto oprávnení na zastupovanie (ďalej len „registre ochrany“).

2.Informácie zaznamenané v registroch uvedených v odseku 1 musia obsahovať tieto informácie (ďalej len „povinné informácie“):

a)údaj o prijatí opatrenia, resp. o tom, že boli udelené alebo potvrdené oprávnenia na zastupovanie;

b)dátum prvého opatrenia, ako aj dátum následne prijatých opatrení, resp. dátum, keď dospelý udelil oprávnenia na zastupovanie alebo keď boli tieto oprávnenia potvrdené príslušným orgánom;

c)ak je opatrenie alebo rozhodnutie o oprávneniach na zastupovanie predbežne uplatniteľné, dátum uplynutia lehoty na podanie opravného prostriedku proti opatreniu alebo rozhodnutiu o oprávneniach na zastupovanie;

d)dátum uplynutia platnosti alebo preskúmania opatrení alebo oprávnení na zastupovanie;

e)príslušný orgán, ktorý prijal, zmenil alebo zrušil opatrenie alebo zaregistroval, potvrdil, zmenil alebo zrušil oprávnenia na zastupovanie;

f)meno, miesto a dátum narodenia dospelého a v relevantných prípadoch národné identifikačné číslo.

3.Informácie uvedené v odseku 1 sa uverejnia v registroch ochrany čo najskôr, ak nastanú tieto okolnosti:

a)orgány členského štátu:

i)prijali, zmenili alebo zrušili opatrenie alebo

ii)potvrdili, zmenili alebo zrušili oprávnenia na zastupovanie, ktoré udelil dospelý;

b)uplynula lehota na podanie opravného prostriedku proti opatreniu alebo rozhodnutiu o oprávneniach na zastupovanie, pokiaľ opatrenie alebo oprávnenia na zastupovanie nie sú predbežne uplatniteľné.

4.Odsek 1 nebráni členským štátom, aby do svojich registrov ochrany zahrnuli ďalšie dokumenty alebo informácie, ako je meno zástupcu alebo povaha a rozsah zastúpenia.

Článok 46

Interoperabilita registrov iných oprávnení na zastupovanie

Najneskôr do [dvoch rokov od dátumu začatia uplatňovania] členské štáty, v ktorých vnútroštátnom práve sa stanovujú elektronické registre na zaznamenávanie informácií týkajúcich sa iných oprávnení na zastupovanie registrovaných príslušným orgánom a v ktorých vnútroštátnom práve sa nestanovuje potvrdenie takýchto oprávnení na zastupovanie, zabezpečia, aby sa v uvedených registroch zaznamenávali povinné informácie uvedené v článku 45 ods. 2.

Článok 47

Prepojenie registrov

1.Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov zriadi decentralizovaný systém prepojenia (ďalej len „systém prepojenia“) pozostávajúci z:

a)registrov ochrany členských štátov obsahujúcich opatrenia uvedené v článku 45 a prípadne registrov ochrany členských štátov obsahujúcich potvrdené oprávnenia na zastupovanie uvedené v článku 45 a registrov členských štátov obsahujúcich iné oprávnenia na zastupovanie uvedené v článku 46;

b)centrálneho elektronického prístupového bodu k informáciám v systéme.

2.Systém prepojenia poskytuje službu vyhľadávania vo všetkých úradných jazykoch Únie s cieľom sprístupniť:

a)povinné informácie stanovené v článku 45 ods. 2;

b)akékoľvek iné dokumenty alebo informácie obsiahnuté v registroch ochrany alebo iných registroch oprávnení na zastupovanie, ktoré sa členské štáty rozhodnú sprístupniť prostredníctvom systému prepojenia.

Článok 48

Podmienky prístupu k informáciám prostredníctvom systému prepojenia

1.Členské štáty zabezpečia, aby informácie uvedené v článku 47 ods. 2 boli prostredníctvom systému prepojenia dostupné bezplatne.

2.Informácie dostupné prostredníctvom systému prepojenia sú dostupné len tým príslušným orgánom alebo ústredným orgánom členského štátu, ktoré:

a)majú prístup k povinným informáciám podľa svojho vnútroštátneho práva;

b)majú oprávnený záujem na prístupe k týmto informáciám.

3.Na účely odseku 2 písm. a) členské štáty zaistia prostriedky, ktorými tieto príslušné orgány alebo ústredné orgány oprávnia na prístup do systému prepojenia.

4.Na žiadosť týchto príslušných orgánov alebo ústredných orgánov im systém prepojenia automaticky sprístupní informácie uvedené v článku 47 ods. 2.

Kapitola IX
DIGITÁLNA KOMUNIKÁCIA

Článok 49

Komunikačné prostriedky medzi príslušnými orgánmi alebo ústrednými orgánmi

1.Písomná komunikácia medzi príslušnými orgánmi alebo ústrednými orgánmi vrátane výmeny vzorových tlačív uvedených v prílohách I až X sa uskutočňuje prostredníctvom zabezpečeného a spoľahlivého decentralizovaného informačného systému.

2.Použitie decentralizovaného informačného systému nemusí byť vhodné na priamu komunikáciu medzi orgánmi vykonávanú podľa článku 27 ods. 1 a namiesto toho sa môžu použiť akékoľvek iné komunikačné prostriedky.

3.Ak elektronická komunikácia podľa odseku 1 nie je možná z dôvodu poruchy decentralizovaného informačného systému, povahy zasielaného materiálu alebo výnimočných okolností, prenos sa vykoná najrýchlejšími a najvhodnejšími alternatívnymi prostriedkami s prihliadnutím na potrebu zaistenia zabezpečenej a spoľahlivej výmeny informácií.

Článok 50

Komunikácia prostredníctvom európskeho elektronického miesta prístupu

1.Európske elektronické miesto prístupu zriadené na Európskom portáli elektronickej justície na základe článku 4 nariadenia (EÚ) [...] [nariadenia o digitalizácii] možno používať na elektronickú komunikáciu medzi fyzickými a právnickými osobami a príslušnými orgánmi a vydávajúcimi orgánmi členských štátov v súvislosti s/so:

a)konaniami o rozhodnutí týkajúcimi sa uznania alebo neuznania opatrenia prijatého v členskom štáte podľa článku 10;

b)žiadosťou o vydanie potvrdenia podľa článkov 15 a 17;

c)žiadosťou o vydanie, opravu, zmenu, zrušenie či pozastavenie európskeho osvedčenia o zastúpení podľa kapitoly VII alebo v súvislosti s konaniami o opravných prostriedkoch týkajúcimi sa tohto osvedčenia.

2.Článok 4 ods. 3, článok 5 ods. 2 a 3 a článok 6 nariadenia (EÚ) [...] [nariadenia o digitalizácii] sa uplatňujú na elektronickú komunikáciu podľa odseku 1.

Článok 51

Elektronické podpisy a elektronické pečate

1.Na elektronickú komunikáciu podľa tohto nariadenia sa vzťahuje všeobecný rámec pre používanie dôveryhodných služieb stanovený v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 26 .

2.Ak sa na dokumente zasielanom ako súčasť elektronickej komunikácie podľa článku 49 ods. 1 vyžaduje pečať alebo vlastnoručný podpis alebo ak ich dokument obsahuje, možno namiesto nich použiť kvalifikované elektronické pečate alebo kvalifikované elektronické podpisy, ako sa vymedzujú v nariadení (EÚ) č. 910/2014.

3.Ak sa na dokumente zasielanom ako súčasť elektronickej komunikácie podľa článku 50 vyžaduje pečať alebo vlastnoručný podpis alebo ak ich dokument obsahuje, možno namiesto nich použiť zdokonalené elektronické pečate, zdokonalené elektronické podpisy, kvalifikované elektronické pečate alebo kvalifikované elektronické podpisy, ako sa vymedzujú v nariadení (EÚ) č. 910/2014.

Článok 52

Právne účinky elektronických dokumentov

V prípade dokumentov zasielaných ako súčasť elektronickej komunikácie nemožno odmietnuť priznanie ich právneho účinku ani ich nemožno považovať za neprípustné v rámci cezhraničných súdnych konaní podľa tohto nariadenia výlučne z dôvodu, že sú v elektronickej forme.

Kapitola X
OCHRANA ÚDAJOV

Článok 53

Všeobecné ustanovenia o ochrane údajov

1.Osobné údaje potrebné na uplatňovanie tohto nariadenia spracúvajú príslušné orgány a ústredné orgány členských štátov na účely zjednodušenia cezhraničných postupov a spolupráce medzi členskými štátmi vo veciach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, a tým na posilnenie ochrany dospelých v medzinárodných situáciách. Osobné údaje sa spracúvajú podľa tohto nariadenia najmä na účely:

a)určenia členských štátov, ktorých orgány majú právomoc podľa kapitoly II;

b)určenia rozhodného práva pre opatrenia a oprávnenia na zastupovanie podľa kapitoly III;

c)uľahčenia cezhraničných konaní o uznávaní a výkone opatrení podľa kapitoly IV vrátane získania rozhodnutia o uznaní alebo neuznaní opatrenia podľa článku 10 a predloženia dokumentov na účely dovolania sa alebo výkonu opatrenia podľa článku 14;

d)uľahčenia prijímania verejných listín vo všetkých členských štátoch podľa kapitoly V;

e)spolupráce medzi príslušnými orgánmi a ústrednými orgánmi členských štátov podľa kapitoly VI a ich digitálnej komunikácie podľa článku 49;

f)elektronickej komunikácie s príslušnými orgánmi členských štátov, ktorú môžu fyzické a právnické osoby používať v súvislosti s konkrétnymi konaniami a žiadosťami podľa tohto nariadenia;

g)vydávania potvrdení podľa článkov 15 a 17, vzorových tlačív zjednodušujúcich cezhraničnú spoluprácu uvedených v prílohách a európskeho osvedčenia o zastúpení podľa kapitoly VII.

2.Osobné údaje, ktoré sa majú spracúvať podľa tohto nariadenia, sú údaje obsiahnuté v dokumentoch, ktoré na účely uvedené v odseku 1 spracúvajú príslušné orgány a ústredné orgány členských štátov. Spracúvanie osobných údajov podľa tohto nariadenia sa obmedzuje na rozsah nevyhnutný na účely stanovené v odseku 1 bez toho, aby bolo dotknuté ďalšie spracúvanie na účely archivácie vo verejnom záujme v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. b) a článkom 89 nariadenia (EÚ) 2016/679.

3.Na účely tohto nariadenia sa príslušné orgány a ústredné orgány splnomocnené členskými štátmi na uplatňovanie tohto nariadenia považujú za prevádzkovateľov v zmysle článku 4 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2016/679. Prevádzkovatelia zaisťujú bezpečnosť, integritu, pravosť a dôvernosť údajov spracúvaných na účely stanovené v odseku 1.

4.Bez ohľadu na odsek 3 sa Komisia považuje za prevádzkovateľa v zmysle článku 3 ods. 8 nariadenia (EÚ) 2018/1725, pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov európskym elektronickým miestom prístupu podľa článku 50. Toto spracúvanie sa vykonáva na účely poskytovania prostriedkov elektronickej komunikácie s príslušnými orgánmi členských štátov, ktoré môžu fyzické a právnické osoby používať v súvislosti s konkrétnymi konaniami a žiadosťami podľa tohto nariadenia. Komisia zavádza technické opatrenia potrebné na zaistenie bezpečnosti osobných údajov, ktoré sa prenášajú, najmä pokiaľ ide o dôvernosť a integritu každého prenosu.

Článok 54

Údaje sprístupňované prostredníctvom systému prepojenia

1.Bez ohľadu na článok 53 sa spracúvanie osobných údajov podľa kapitoly VIII o zriadení registrov ochrany a prepojení registrov spravuje odsekmi 2 až 5 tohto článku.

2.Spracúvanie osobných údajov podľa kapitoly VIII sa obmedzuje na rozsah nevyhnutný na účely uľahčenia cezhraničného poskytovania informácií o opatrení alebo oprávneniach na zastupovanie týkajúcich sa konkrétneho dospelého. Bez toho, aby bol dotknutý článok 47 ods. 2 písm. b), sa spracúvanie obmedzuje na osobné údaje zahrnuté v povinných informáciách stanovených v článku 45 ods. 2.

3.Osobné údaje sa uchovávajú v registroch ochrany členských štátov uvedených v článku 45 ods. 1 alebo v registroch iných oprávnení na zastupovanie uvedených v článku 46. Obdobie uchovávania údajov v systéme prepojenia sa obmedzuje na obdobie nevyhnutné na prepojenie týchto registrov a umožnenie získania údajov z týchto registrov a prístupu k týmto údajom.

4.Členské štáty sú v súlade s článkom 4 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2016/679 zodpovedné za získavanie a uchovávanie údajov v registroch uvedených v článku 45 a článku 46 a za rozhodnutia prijaté s cieľom sprístupniť tieto údaje v systéme prepojenia uvedenom v článku 47.

5.Pokiaľ ide o systém prepojenia uvedený v článku 47, Komisia sa považuje za prevádzkovateľa v zmysle článku 3 ods. 8 nariadenia (EÚ) 2018/1725. Prijme potrebné technické riešenia na plnenie svojich povinností v rámci tejto funkcie. Komisia zavádza najmä technické opatrenia potrebné na zaistenie bezpečnosti osobných údajov počas ich prenosu, najmä pokiaľ ide o ich dôvernosť a integritu.

Kapitola XI
DELEGOVANÉ AKTY

Článok 55

Delegovanie právomocí

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 56, pokiaľ ide o zmenu príloh I až X na účely ich aktualizácie alebo vykonania technických zmien v uvedených prílohách.

Článok 56

Vykonávanie delegovania právomoci

1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 55 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od [dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

3.Delegovanie právomoci uvedené v článku 55 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.Delegovaný akt prijatý podľa článku 55 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Kapitola XII
VŠEOBECNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 57

Vyššie overenie alebo iná podobná formálna náležitosť

V kontexte tohto nariadenia sa nevyžaduje vyššie overenie ani splnenie inej podobnej formálnej náležitosti.

Článok 58

Vzťahy k iným právnym nástrojom

1.Týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie medzinárodných dohovorov, ktorých zmluvnou stranou je v čase prijatia tohto nariadenia jeden alebo viacero členských štátov a ktoré sa týkajú otázok upravených týmto nariadením.

2.Bez ohľadu na odsek 1 má toto nariadenie medzi členskými štátmi prednosť pred dohovormi uzavretými výlučne medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi v rozsahu, v akom sa týkajú otázok upravených týmto nariadením.

Článok 59

Vzťah k Haagskemu dohovoru z roku 2000 o ochrane dospelých

1.Pokiaľ ide o vzťah k Haagskemu dohovoru z roku 2000 o ochrane dospelých, toto nariadenie sa uplatňuje:

a)s výhradou odseku 2, keď má dotknutý dospelý svoj obvyklý pobyt na území členského štátu;

b)aj keď má dotknutý dospelý svoj obvyklý pobyt na území štátu, ktorý je zmluvnou stranou uvedeného dohovoru a v ktorom sa toto nariadenie neuplatňuje, pokiaľ ide o uznanie a výkon prijatého opatrenia alebo prijatie verejnej listiny vyhotovenej príslušným orgánom členského štátu na území iného členského štátu.

2.Bez ohľadu na odsek 1:

a)pokiaľ ide o dospelého, ktorý je štátnym príslušníkom zmluvnej strany Haagskeho dohovoru z roku 2000 o ochrane dospelých, v ktorej sa toto nariadenie neuplatňuje, uplatňuje sa článok 7 uvedeného dohovoru;

b)pokiaľ ide o prenesenie právomoci medzi orgánom členského štátu a orgánom štátu, ktorý je zmluvnou stranou Haagskeho dohovoru z roku 2000 o ochrane dospelých, v ktorej sa toto nariadenie neuplatňuje, uplatňuje sa článok 8 uvedeného dohovoru;

c)pokiaľ ide o spoluprácu medzi príslušnými orgánmi a ústrednými orgánmi, medzi členským štátom a zmluvnou stranou Haagskeho dohovoru z roku 2000 o ochrane dospelých, v ktorej sa toto nariadenie neuplatňuje, uplatňuje sa kapitola V uvedeného dohovoru.

Článok 60

Prijímanie vykonávacích aktov Komisiou

1.Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa zriadi decentralizovaný systém prepojenia registrov uvedený v článku 47 (ďalej len „systém prepojenia“) a stanovia sa:

a)technické špecifikácie, ktoré vymedzujú metódy elektronickej komunikácie a výmeny informácií na základe určenej špecifikácie rozhrania systému prepojenia;

b)technické opatrenia na zabezpečenie minimálnych bezpečnostných noriem v oblasti informačných technológií na komunikáciu a šírenie informácií v rámci systému prepojenia;

c)minimálne kritériá pre službu vyhľadávania na základe informácií stanovených v článku 45, ktorú poskytuje systém prepojenia;

d)minimálne kritériá prezentácie výsledkov vyhľadávania v systéme prepojenia na základe informácií stanovených v článku 45;

e)prostriedky a technické požiadavky na dostupnosť služieb, ktoré poskytuje systém prepojenia;

f)technický sémantický glosár obsahujúci základné vysvetlenie ochranných opatrení alebo oprávnení na zastupovanie členských štátov;

g)špecifikácia kategórií údajov, ku ktorým možno získať prístup, a to aj podľa článku 47 ods. 2 písm. b), a

h)záruky v oblasti ochrany údajov.

2.Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa zriadi decentralizovaný informačný systém uvedený v kapitole IX a stanovia sa:

a)technické špecifikácie, v ktorých sa vymedzia metódy elektronickej komunikácie na účely decentralizovaného informačného systému;

b)technické špecifikácie pre komunikačné protokoly;

c)ciele informačnej bezpečnosti a relevantné technické opatrenia na zaistenie minimálnych noriem informačnej bezpečnosti a vysokej úrovne kybernetickej bezpečnosti pri spracúvaní a oznamovaní informácií v rámci decentralizovaného informačného systému a

d)minimálne ciele z hľadiska dostupnosti a prípadné súvisiace technické požiadavky na služby poskytované decentralizovaným informačným systémom;

e)záruky v oblasti ochrany údajov.

3.Vykonávacie akty uvedené v tomto článku sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 64.

4.Vykonávacie akty, ktorými sa zriaďuje systém prepojenia podľa odseku 1, sa prijmú do [troch rokov od nadobudnutia účinnosti].

5.Vykonávacie akty, ktorými sa zriaďuje decentralizovaný informačný systém podľa odseku 2, sa prijmú do [dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti].

Článok 61

Referenčný implementačný softvér

1.Na účely zriadenia decentralizovaného informačného systému uvedeného v článku 50 je Komisia zodpovedná za vytvorenie, údržbu a vývoj referenčného implementačného softvéru, ktorý sa členské štáty môžu rozhodnúť používať ako svoj backendový systém namiesto vnútroštátneho informačného systému na komunikáciu medzi príslušnými orgánmi a ústrednými orgánmi uvedenými v článku 49 a medzi fyzickými a právnickými osobami a príslušnými orgánmi a vydávajúcimi orgánmi uvedenými v článku 50.

2.Vytvorenie, údržba a vývoj referenčného implementačného softvéru sa financujú zo všeobecného rozpočtu Únie.

3.Komisia bezplatne poskytne, udržiava a podporuje referenčný implementačný softvér.

Článok 62

Náklady na zriadenie registrov ochrany a prepojenie registrov členských štátov

1.Vytvorenie, údržba a vývoj systému prepojenia zriadeného podľa kapitoly VIII sa financuje zo všeobecného rozpočtu Únie.

2.Každý členský štát znáša náklady spojené s vytvorením a prispôsobením svojich registrov uvedených v článkoch 45 a 46 na účely zabezpečenia ich interoperability s decentralizovaným systémom prepojenia registrov, ako aj náklady na správu, prevádzku a údržbu týchto registrov. Tým nie je dotknutá možnosť žiadať v rámci finančných programov Únie o granty na podporu týchto činností.

Článok 63

Náklady na decentralizovaný informačný systém, európske elektronické miesto prístupu a vnútroštátne informačné portály

1.Pokiaľ ide o decentralizovaný informačný systém zriadený podľa kapitoly IX, každý členský štát znáša náklady na inštaláciu, prevádzku a údržbu prístupových bodov decentralizovaného informačného systému, ktoré sa nachádzajú na jeho území.

2.Každý členský štát znáša náklady na zriadenie a prispôsobenie svojich vnútroštátnych informačných systémov tak, aby boli interoperabilné s prístupovými bodmi, ako aj náklady na správu, prevádzku a údržbu týchto systémov.

3.Členským štátom sa nesmie brániť v tom, aby podávali žiadosti o granty na podporu činností uvedených v odsekoch 1 a 2 v rámci príslušných finančných programov Únie.

4.Všetky náklady súvisiace s európskym elektronickým miestom prístupu znáša Komisia.

Článok 64

Postup výboru

1.Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011 27 .

2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 65

Prechodné ustanovenia

1.Toto nariadenie sa uplatňuje len na opatrenia prijaté, verejnú listinu úradne vyhotovenú alebo zaregistrovanú a oprávnenia na zastupovanie potvrdené po [dátume začatia uplatňovania].

2.Bez ohľadu na odsek 1 sa toto nariadenie uplatňuje od [dátumu začatia uplatňovania] na oprávnenia na zastupovanie, ktoré dospelý udelil predtým, za podmienok zodpovedajúcich podmienkam stanoveným v článku 15 Haagskeho dohovoru z roku 2000 o ochrane dospelých.

3.Kapitola VI o spolupráci medzi ústrednými orgánmi sa vzťahuje na žiadosti doručené ústredným orgánom od [dátumu začatia uplatňovania].

4.Kapitola VII o európskom osvedčení o zastúpení sa uplatňuje na žiadosti o osvedčenie doručené vydávajúcemu orgánu od [dátumu začatia uplatňovania].

5.Členské štáty používajú decentralizovaný informačný systém uvedený v článku 49 ods. 1 na postupy zavedené od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po období dvoch rokov od prijatia vykonávacieho aktu uvedeného v článku 60 ods. 5.

6.Kapitola VIII o zriadení a prepojení registrov ochrany a registrov iných oprávnení na zastupovanie sa uplatňuje na opatrenia prijaté a oprávnenia na zastupovanie potvrdené alebo zaregistrované od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvoch rokov od prijatia vykonávacieho aktu uvedeného v článku 60 ods. 4.

Článok 66

Monitorovanie a hodnotenie

1.Komisia do [10 rokov od nadobudnutia účinnosti] vykoná hodnotenie tohto nariadenia a predloží Európskemu parlamentu, Rade [a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru] správu o hodnotení tohto nariadenia podloženú informáciami poskytnutými členskými štátmi a zhromaždenými Komisiou. K správe sa podľa potreby pripojí legislatívny návrh.

2.Od [troch rokov od nadobudnutia účinnosti] členské štáty každoročne poskytnú Komisii v rámci Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci:

a)počet prichádzajúcich komunikácií prijatých ich orgánmi podľa článku 7 Haagskeho dohovoru z roku 2000 o ochrane dospelých, ktoré zaslali orgány iného členského štátu;

b)počet prichádzajúcich žiadostí prijatých ich orgánmi podľa článku 8 Haagskeho dohovoru z roku 2000 o ochrane dospelých, ktoré zaslali orgány iného členského štátu;

c)počet európskych osvedčení o zastúpení vydaných ich príslušnými orgánmi, ako aj počet žiadostí o opravy, zmeny alebo zrušenia už vydaných európskych osvedčení o zastúpení, a ak je to možné, rozdelenie medzi osvedčeniami vydanými na základe primárneho opatrenia a osvedčeniami vydanými na základe primárnych potvrdených oprávnení na zastupovanie;

d)počet prichádzajúcich žiadostí prijatých ústrednými orgánmi, ktoré pochádzajú od ústredných orgánov iných členských štátov, a ak je to možné, povahu týchto žiadostí;

e)počet prichádzajúcich žiadostí prijatých ich orgánmi alebo ústrednými orgánmi, ktoré pochádzajú od orgánov a príslušných orgánov iných členských štátov, a ak je to možné, povahu týchto žiadostí;

f)priemerné trvanie prípadov riešených ústrednými orgánmi podľa tohto nariadenia na základe počtu prípadov uzavretých počas príslušného roka. Trvanie prípadu sa počíta odo dňa, keď ho ústredný orgán zaregistruje, až do dňa, keď sa spis s konečnou platnosťou uzavrie.

Článok 67

Verejne prístupné informácie

1.Členské štáty na účely sprístupnenia informácií verejnosti v rámci Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci poskytnú informačné prehľady s krátkym zhrnutím svojich vnútroštátnych právnych predpisov vrátane, ak sú k dispozícii, informácií o:

a)orientačnom zozname opatrení zameraných na ochranu dospelých;

b)orientačnom zozname oprávnení na zastupovanie zameraných na ochranu dospelých;

c)existencii oprávnení na zastupovanie a postupoch na ich potvrdenie;

d)orgánoch, ktoré majú právomoc vo veciach ochrany dospelých, ich úlohách a kontaktných údajoch, ak je to možné;

e)vnútroštátnych postupoch, ktoré sa uplatňujú na zavedenie, registráciu, potvrdenie, zmenu a ukončenie opatrení a/alebo oprávnení na zastupovanie.

2.Členské štáty tieto informácie priebežne aktualizujú.

Článok 68

Prístupnosť

Informácie poskytované verejnosti a vzorové tlačivá a žiadosti, ktoré sú jej k dispozícii podľa tohto nariadenia, sa verejnosti sprístupňujú v súlade s požiadavkami na prístupnosť stanovenými v smernici (EÚ) 2019/882.

Článok 69

Informácie, ktoré sa majú oznámiť Komisii

1.Členské štáty oznámia Komisii:

a)orgány príslušné rozhodnúť o uznaní alebo neuznaní opatrenia prijatého v inom členskom štáte uvedenom v článku 9 ods. 2;

b)orgány príslušné na vydávanie potvrdenia uvedeného v článku 15;

c)príslušné ustanovenia ich vnútroštátneho práva o dôkazných účinkoch verejných listín zameraných na ochranu dospelých osôb;

d)podmienky preukázania pravosti verejnej listiny podľa ich vnútroštátneho práva, ako sa uvádza v článku 16 ods. 2;

e)orgány príslušné na vydávanie potvrdenia uvedeného v článku 17;

f)názvy, adresy a komunikačné prostriedky ústredných orgánov určených podľa článku 18;

g)v relevantných prípadoch názvy, adresy a kontaktné údaje orgánov a iných subjektov príslušných na začatie mediácie alebo iných prostriedkov alternatívneho riešenia sporov uvedených v článku 28;

h)jazyky prijateľné pre preklady podľa článku 31;

i)orgány príslušné na vydávanie európskeho osvedčenia o zastúpení, ako sa uvádza v článku 36 ods. 2;

j)orgány príslušné na konania o opravných prostriedkoch, ako sa uvádza v článku 43;

k)prípadné poplatky, ktoré členské štáty účtujú za vydanie európskeho osvedčenia o zastúpení v súlade s článkom 37 ods. 2;

l)justičné orgány príslušné na konania o opravných prostriedkoch podľa článku 43 a na pozastavenie účinkov osvedčenia podľa článku 44;

m)orgány uvedené v článku 48 ods. 2 písm. a), ktoré majú prístup k informáciám prostredníctvom systému prepojenia registrov.

2.Členské štáty oznámia informácie uvedené v odseku 1 písm. a) až l) najneskôr do prvého dňa mesiaca nasledujúceho po 15 mesiacoch od začiatku uplatňovania a informácie uvedené v odseku 1 písm. m) do prvého dňa mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti vykonávacieho aktu uvedeného v článku 60 ods. 4.

3.Členské štáty oznámia Komisii akékoľvek zmeny informácií uvedených v odseku 1.

4.Komisia zverejní informácie uvedené v odseku 1 vhodnými prostriedkami vrátane Európskeho portálu elektronickej justície.

Článok 70

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

1.Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.Uplatňuje sa od [prvého dňa mesiaca nasledujúceho po 18 mesiacoch od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

3.Článok 49 a článok 50 sa uplatňujú od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti vykonávacieho aktu uvedeného v článku 60 ods. 2.

4.Články 45 a 46 sa uplatňujú od [dvoch rokov odo dňa začatia uplatňovania].

5.Článok 47 sa uplatňuje od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti vykonávacieho aktu uvedeného v článku 60 ods. 1.

6.Článok 38 ods. 3 sa uplatňuje od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvoch rokov od prijatia vykonávacieho aktu uvedeného v článku 60 ods. 4.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

(1)    Základ týchto údajov tvoria demografické údaje Eurostatu z roku 2020 o mobilite obyvateľstva EÚ a odhady a/alebo počet dospelých, na ktorých sa vzťahuje ochranné opatrenie v členských štátoch. Podrobnosti sú uvedené v posúdení vplyvu pripojenom k návrhu.

(2)    Štúdia, v ktorej sa vykladá Haagsky dohovor z roku 2000 o ochrane dospelých v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím z roku 2007.

(3)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve.

(4)    Study on the cross-border legal protection of vulnerable adults in the EU (Štúdia o cezhraničnej právnej ochrane zraniteľných dospelých v EÚ), https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/facf667c-99d6-11ec-83e1-01aa75ed71a1/language-en/format-PDF/source-253031377.

(5)    Misia na posúdenie európskej justičnej spolupráce v občianskych veciach na ochranu dospelých, https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/facf667c-99d6-11ec-83e1-01aa75ed71a1/language-en/format-PDF/source-253031377.

(6)    Protection of Vulnerable Adults, European Added Value Assessment Accompanying the European Parliament's Legislative Initiative Report (Ochrana zraniteľných dospelých – Posúdenie európskej pridanej hodnoty – správa o legislatívnej iniciatíve Európskeho parlamentu), https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2016/581388/EPRS_STU(2016)581388_EN.pdf.

(7)    The protection of adults in international situations, Report of the European Law Institute (Ochrana dospelých v medzinárodných situáciách – správa Európskeho právneho inštitútu), https://www.europeanlawinstitute.eu/fileadmin/user_upload/p_eli/Publications/ELI_Protection_of_Adults_in_International_Situations.pdf.

(8)    Napríklad vplyv na ciele udržateľného rozvoja alebo ekologické a klimatické vplyvy.

(9)    Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o digitalizácii justičnej spolupráce a prístupu k spravodlivosti v cezhraničných občianskych, obchodných a trestných veciach a o zmene určitých aktov v oblasti justičnej spolupráce [COM(2021) 759 final].

(10)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (Ú. v. EÚ L 177, 4.7.2008, s. 6).

(11)    Ú. v. EÚ L 23, 27.1.2010, s. 37.

(12)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1783 z 25. novembra 2020 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach (vykonávanie dôkazov) (Ú. v. EÚ L 405, 2.12.2020, s. 1 – 39).

(13)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/850 z 30. mája 2022 o počítačovom systéme na cezhraničnú elektronickú výmenu údajov v oblasti justičnej spolupráce v občianskych a trestných veciach (systém e-CODEX) a o zmene nariadenia (EÚ) 2018/1726 (Ú. v. EÚ L 150, 1.6.2022, s. 1).

(14)    Ú. v. EÚ C [číslo], [X.X.XXXX], s. X.

(15)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(16)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(17)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).

(18)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(19)    Ú. v. EÚ C [číslo], [X.X.XXXX], s. X.

(20)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(21)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70).

(22)    Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1).

(23)    Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (Ú. v. EÚ L 178, 2.7.2019, s. 1).

(24)    Ú. v. EÚ L 151, 11.6.2008, s. 39.

(25)    Rozhodnutie Rady 2001/470/ES z 28. mája 2001 o vytvorení Európskej súdnej siete pre občianske a obchodné veci (Ú. v. ES L 174, 27.6.2001, s. 25).

(26)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73 – 114).

(27)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13 – 18).

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli31. 5. 2023

COM(2023) 280 final

PRÍLOHA

k návrhu

NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone opatrení a spolupráci vo veciach týkajúcich sa ochrany dospelých

{SEC(2023) 208 final} - {SWD(2023) 154 final} - {SWD(2023) 155 final} - {SWD(2023) 156 final}

PRÍLOHA 11

DOHOVOR O MEDZINÁRODNEJ

OCHRANE DOSPELÝCH

(uzavretý 13. januára 2000)

Signatárske štáty tohto dohovoru,

berúc do úvahy potrebu zabezpečiť ochranu v medzinárodných situáciách dospelým, ktorí z dôvodu svojej oslabenej alebo nedostatočnej osobnej spôsobilosti nie sú schopní chrániť svoje záujmy,

želajúc si vyhnúť sa konfliktom svojich právnych systémov v otázke právomoci, rozhodného práva, uznávania a výkonu opatrení na ochranu dospelých,

pripomínajúc dôležitosť medzinárodnej spolupráce na ochranu dospelých,

potvrdzujúc, že záujmy dospelého a rešpektovanie jeho dôstojnosti a nezávislosti musia byť prvoradým hľadiskom,

dohodli sa na týchto ustanoveniach:

KAPITOLA – ROZSAH PÔSOBNOSTI DOHOVORU

Článok 1

1.    Tento dohovor sa vzťahuje na ochranu dospelých v medzinárodných situáciách, ktorí z dôvodu svojej oslabenej alebo nedostatočnej osobnej spôsobilosti nie sú schopní chrániť svoje záujmy.

2.    Cieľom dohovoru je

a)    určiť, orgány ktorého štátu majú právomoc prijímať opatrenia zamerané na ochranu osoby alebo majetku dospelého;

b)    určiť, ktorý právny poriadok majú tieto orgány použiť pri výkone svojej právomoci;

c)    určiť, ktorý právny poriadok je rozhodujúci pre zastupovanie dospelého;

d)    upraviť uznávanie a výkon takýchto ochranných opatrení vo všetkých zmluvných štátoch;

e)    vytvoriť medzi orgánmi zmluvných štátov spoluprácu v rozsahu potrebnom na dosiahnutie cieľov tohto dohovoru.

Článok 2

1.    Na účely tohto dohovoru je dospelý osoba, ktorá dosiahla vek 18 rokov.

2.    Dohovor sa vzťahuje aj na opatrenia vo vzťahu k dospelému, ktorý v čase prijatia opatrení ešte nedosiahol vek 18 rokov.

Článok 3

Opatrenia uvedené v článku 1 sa môžu týkať najmä

a)    určenia nespôsobilosti a uloženia ochranného režimu;

b)    umiestnenia dospelého pod ochranu justičného alebo správneho orgánu;

c)    opatrovníctva, poručníctva a podobných inštitútov;

d)    určenia a úloh osoby alebo orgánu, ktoré sú zodpovedné za osobu alebo majetok dospelého, ktoré ho zastupujú alebo mu pomáhajú;

e)    umiestnenia dospelého do zariadenia alebo na iné miesto, kde je možné poskytnúť ochranu;

f)    správy, udržovania alebo nakladania s majetkom dospelého;

g)    povolenia špecifického zásahu na ochranu osoby alebo majetku dospelého.

Článok 4

1.    Dohovor sa nevzťahuje na

a)    vyživovaciu povinnosť;

b)    uzatvorenie, anulovanie a zrušenie manželstva alebo iného podobného vzťahu, ani na rozluku;

c)    majetkové vzťahy vyplývajúce z manželstva alebo iného podobného vzťahu;

d)    trust (zverenecký fond) alebo dedenie;

e)    sociálne zabezpečenie;

f)    verejné opatrenia všeobecnej povahy vo veciach zdravia;

g)    opatrenia uložené osobe ako sankcia za trestné činy spáchané touto osobou;

h)    rozhodnutia vo veciach azylového práva a prisťahovalectva;

i)    opatrenia zamerané výlučne na verejnú bezpečnosť.

2.    Odsek 1 nemá vo veciach v ňom uvedených vplyv na oprávnenie osoby konať ako zástupca dospelého.

KAPITOLA – PRÁVOMOC

Článok 5

1.    Právomoc prijímať opatrenia na ochranu osoby alebo majetku dospelého majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dospelý svoj obvyklý pobyt.

2.    Ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dospelého do iného zmluvného štátu, nadobúdajú právomoc orgány štátu nového obvyklého pobytu.

Článok 6

1.    Právomoc rozhodovať v rozsahu článku 5 ods. 1 o dospelých, ktorí sú utečencami, a dospelých, ktorí sa dostali do cudziny v dôsledku nepokojov v ich domovskom štáte, majú orgány zmluvného štátu, na ktorého území sa títo dospelí nachádzajú v dôsledku premiestnenia.

2.    Ustanovenie predchádzajúceho odseku sa uplatní aj na dospelých, ktorých obvyklý pobyt nemožno zistiť.

Článok 7

1.    S výnimkou dospelých, ktorí sú utečencami alebo ktorí sú medzinárodne premiestnení v dôsledku nepokojov v štáte, ktorého sú štátnymi občanmi, majú orgány zmluvného štátu, ktorého štátnym občanom je dospelý, právomoc prijímať opatrenia na ochranu osoby alebo majetku dospelého, ak sa domnievajú, že sú v lepšej situácii na posúdenie záujmov dospelého a po porade s orgánmi, ktoré majú právomoc podľa článku 5 alebo článku 6 ods. 2.

2.    Táto právomoc sa nebude vykonávať, ak orgány, ktoré majú právomoc podľa článku 5, článku 6 ods. 2 alebo článku 8, informovali orgány štátu, ktorého štátnym občanom je dospelý, že prijali opatrenia vyžadované situáciou alebo rozhodli, že nie je potrebné prijať žiadne opatrenia, alebo že sa vo veci ešte koná.

3.    Platnosť opatrení prijatých podľa odseku 1 zanikne, len čo orgány, ktoré majú právomoc podľa článku 5, článku 6 ods. 2 alebo článku 8, prijali opatrenia vyžadované situáciou, alebo rozhodli, že nie je potrené prijať žiadne opatrenia. Tieto orgány informujú o tom orgány, ktoré prijali opatrenia podľa odseku 1.

Článok 8

1.    Ak sa orgány zmluvného štátu, ktoré majú právomoc podľa článku 5 alebo 6, domnievajú, že je to v záujme dospelého, môžu z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť orgánu iného zmluvného štátu požiadať orgány niektorého zo štátov uvedených v odseku 2, aby prijali opatrenia na ochranu osoby alebo majetku dospelého. Žiadosť sa môže týkať všetkých alebo len niektorých aspektov takej ochrany.

2.    Zmluvnými štátmi, na orgány ktorých sa možno obrátiť podľa predchádzajúceho odseku, sú

a)    štát, ktorého štátnym občanom je dospelý,

b)    štát predchádzajúceho obvyklého pobytu dospelého,

c)    štát, v ktorom sa nachádza majetok dospelého,

d)    štát, ktorého orgány si dospelý písomne zvolil na prijímanie opatrení zameraných na jeho ochranu;

e)    štát obvyklého pobytu blízkej osoby dospelého, ktorá je pripravená zabezpečiť jeho ochranu;

f)    štát, na ktorého území sa dospelý nachádza, pokiaľ ide o ochranu osoby dospelého.

3.    Ak orgán dožiadaný na základe predchádzajúcich odsekov neprijme právomoc, právomoc si zachovávajú orgány zmluvného štátu, ktoré majú právomoc podľa článku 5 alebo 6.

Článok 9

Orgány zmluvného štátu, v ktorom sa nachádza majetok dospelého, majú právomoc prijať opatrenia vzťahujúce sa na tento majetok v rozsahu, v ktorom sú zlučiteľné s opatreniami, ktoré prijali orgány s právomocou podľa článkov 5 až 8.

Článok 10

1.    V každom naliehavom prípade majú orgány ktoréhokoľvek zmluvného štátu, na ktorého území sa nachádza dospelý alebo jeho majetok, právomoc na prijatie potrebných ochranných opatrení.

2.    Platnosť opatrení prijatých podľa predchádzajúceho odseku vzťahujúcich sa na dospelého s obvyklým pobytom v zmluvnom štáte zanikne, len čo orgány, ktoré majú právomoc podľa článkov 5 až 9, prijmú opatrenia vyžadované situáciou.

3.    Platnosť opatrení prijatých podľa odseku 1 vzťahujúcich sa na dospelého s obvyklým pobytom v nezmluvnom štáte, zanikne v každom zmluvnom štáte, len čo sa opatrenia vyžadované situáciou a prijaté orgánmi iného štátu uznali v danom zmluvnom štáte.

4.    Ak je to možné, informujú orgány, ktoré prijali opatrenia podľa odseku 1, o prijatých opatreniach orgány zmluvného štátu obvyklého pobytu dospelého.

Článok 11

1.    Orgány zmluvného štátu, na ktorého území sa dospelý nachádza, majú výnimočne právomoc na prijímanie opatrení dočasnej povahy na ochranu osoby dospelého s územnou pôsobnosťou obmedzenou na tento štát, ak sú také opatrenia zlučiteľné s opatreniami, ktoré už prijali orgány s právomocou podľa článkov 5 až 8, a po porade s orgánmi s právomocou podľa článku 5.

2.    Platnosť opatrení prijatých na základe predchádzajúceho odseku vzťahujúcich sa na dospelého s obvyklým pobytom v zmluvnom štáte zanikne, len čo orgány, ktoré majú právomoc podľa článkov 5 až 8, rozhodli o ochranných opatreniach vyžadovaných situáciou.

Článok 12

S výhradou článku 7 ods. 3 zostanú opatrenia prijaté na základe článkov 5 až 9 v platnosti za podmienok v nich určených, aj keby v dôsledku zmeny okolností zanikla skutočnosť, na ktorej sa založila právomoc, až kým ich nezmenia, nenahradia alebo nezrušia orgány, ktoré majú právomoc podľa dohovoru.

III. KAPITOLA – ROZHODNÉ PRÁVO

Článok 13

1.    Pri výkone právomoci podľa ustanovení II. kapitoly použijú orgány zmluvných štátov právo svojho štátu.

2.    Ak to však vyžaduje ochrana osoby alebo majetku dospelého, výnimočne môžu použiť alebo prihliadnuť na právo iného štátu, s ktorým má situácia podstatnú väzbu.

Článok 14

Ak sa opatrenie prijaté v zmluvnom štáte vykonáva v inom zmluvnom štáte, podmienky jeho vykonávania sa spravujú právom tohto druhého štátu.

Článok 15

1.    Existencia, rozsah, zmena a zánik oprávnenia zastupovať, udeleného dospelým buď dohodou alebo jednostranným úkonom, pre situácie, kedy dospelý nebude schopný chrániť svoje záujmy, sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dospelého v čase uzavretia dohody alebo urobenia jednostranného úkonu, okrem prípadu, že sa výslovne v písomnej forme nezvolil niektorý z právnych poriadkov uvedených v odseku 2.

2.    Štátmi, ktorých právny poriadok sa smie zvoliť, sú

a)    štát, ktorého štátnym občanom je dospelý,

b)    štát predchádzajúceho obvyklého pobytu dospelého,

c)    štát, v ktorom sa nachádza majetok dospelého, vo vzťahu k tomuto majetku.

3.    Spôsob výkonu týchto oprávnení na zastupovanie sa spravuje právom štátu, v ktorom sa oprávnenia vykonávajú.

Článok 16

Ak sa oprávnenia na zastupovanie uvedené v článku 15 nevykonávajú spôsobom dostatočným na zaručenie ochrany osoby alebo majetku dospelého, možno ich odňať alebo upraviť opatreniami prijatými orgánmi, ktoré majú právomoc podľa dohovoru. Pri odnímaní alebo úprave oprávnení na zastupovanie by sa mal vždy, ak je to možné, vziať do úvahy právny poriadok uvedený v článku 15.

Článok 17

1.    Platnosť právneho úkonu uzavretého medzi treťou osobou a inou osobou, ktorá by podľa práva štátu, v ktorom k úkonu došlo, bola oprávnená konať ako zákonný zástupca dospelého, nemôže sa napadnúť, ani tretia osoba sa nemôže brať na zodpovednosť len z dôvodu, že iná osoba nebola oprávnená konať ako zákonný zástupca podľa rozhodného práva určeného ustanoveniami tejto kapitoly, okrem prípadov, keď tretia osoba vedela alebo mala vedieť, že táto spôsobilosť sa spravuje takto určeným právom.

2.    Predchádzajúci odsek sa použije iba v prípade, ak k právnemu úkonu došlo medzi osobami prítomnými na území toho istého štátu.

Článok 18

Ustanovenia tejto kapitoly sa použijú, aj keď právo, na ktoré odkazujú, je právom nezmluvného štátu.

Článok 19

Na účely tejto kapitoly pojem „právo“ označuje všetky platné právne normy štátu okrem kolíznych noriem.

Článok 20

Táto kapitola nebráni uplatneniu takých ustanovení právneho poriadku štátu, v ktorom má byť dospelý chránený, ktorých uplatnenie je povinné bez ohľadu na to, ktoré právo by inak bolo rozhodné.

Článok 21

Použitie práva určeného podľa ustanovení tejto kapitoly možno odmietnuť, iba ak by jeho použitie bolo v zjavnom rozpore s verejným záujmom.

KAPAITOLA IV – UZNANIE A VÝKON

Článok 22

1.    Opatrenia prijaté orgánmi zmluvného štátu sa uznávajú bez ďalšieho konania vo všetkých ostatných zmluvných štátoch.

2.    Uznanie sa však môže odmietnuť,

a)    ak opatrenie prijal orgán, ktorý si právomoc nezaložil na žiadnom z kritérií uvedených v II. kapitole alebo ktorého právomoc nebola v súlade s týmito kritériami,

b)    ak v rozpore so základnými zásadami konania dožiadaného štátu sa opatrenie s výnimkou naliehavých prípadov prijalo v súdnom alebo správnom konaní bez toho, aby sa dospelému dala možnosť vyjadriť sa,

c)    ak by uznanie bolo v zjavnom rozpore s verejným poriadkom dožiadaného štátu, alebo v rozpore s ustanovením právneho poriadku tohto štátu, ktorého uplatnenie je povinné bez ohľadu na to, ktoré právo by bolo inak rozhodné,

d)    ak je opatrenie nezlučiteľné s opatrením prijatým neskôr v nezmluvnom štáte, ktorý by bol mal právomoc podľa článkov 5 až 9, ak také neskoršie opatrenie je uznateľné v dožiadanom štáte,

e)    ak sa nedodržal postup podľa článku 33.

Článok 23

Bez ohľadu na článok 22 ods. 1 každá zainteresovaná osoba môže požiadať príslušné orgány zmluvného štátu, aby rozhodli o uznaní alebo neuznaní opatrenia prijatého v inom zmluvnom štáte. Konanie sa spravuje právnym poriadkom dožiadaného štátu.

Článok 24

Orgán dožiadaného štátu je viazaný skutkovými zisteniami, na ktorých založil svoju právomoc orgán štátu, v ktorom bolo prijaté opatrenie.

Článok 25

1.    Ak opatrenia prijaté a vykonateľné v jednom zmluvnom štáte sa majú vykonať v druhom zmluvnom štáte, na návrh zainteresovanej osoby sa vyhlásia za vykonateľné alebo zaregistrujú sa na účely výkonu v tomto druhom štáte postupom upraveným v právnom poriadku tohto štátu.

2.    Každý zmluvný štát uplatní na vyhlásenie vykonateľnosti alebo registráciu jednoduchý a rýchly procesný postup.

3.    Vyhlásenie vykonateľnosti alebo registrácia sa smie odmietnuť len z jedného z dôvodov uvedených v článku 22 ods. 2.

Článok 26

S výnimkou preskúmania potrebného na uplatnenie predchádzajúcich článkov sa prijaté opatrenia nesmú preskúmavať vo veci samej.

Článok 27

Opatrenia prijaté v jednom zmluvnom štáte, ktoré boli vyhlásené za vykonateľné alebo zaregistrované na účely výkonu v druhom zmluvnom štáte, vykonajú sa v tomto štáte tak, ako keby ich prijali orgány tohto štátu. Výkon sa uskutoční podľa právneho poriadku dožiadaného štátu v rozsahu upravenom týmto právnym poriadkom.

V. KAPITOLA – SPOOLUPRÁCA

Článok 28

1.    Zmluvný štát určí jeden ústredný orgán na vykonávanie úloh, ktoré takým orgánom ukladá dohovor.

2.    Federálne štáty, štáty s viacerými právnymi systémami alebo štáty s autonómnymi územnými celkami môžu určiť viac ústredných orgánov a vymedziť ich územnú alebo personálnu pôsobnosť. Ak štát určil viac ústredných orgánov, určí ústredný orgán, ktorému sa majú zasielať písomnosti na účely ich postúpenia príslušnému ústrednému orgánu tohto štátu.

Článok 29

1.    Ústredné orgány navzájom spolupracujú a podporujú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi svojich štátov na dosiahnutie cieľov dohovoru.

2.    Ústredné orgány v súvislosti s vykonávaním dohovoru prijímajú vhodné opatrenia, aby poskytli informácie o svojom právnom poriadku a o službách dostupných v ich štátoch, ktoré sa týkajú ochrany dospelých.

Článok 30

Ústredný orgán zmluvného štátu prijíma buď priamo alebo prostredníctvom verejných orgánov alebo iných inštitúcií všetky vhodné opatrenia, aby

a)    uľahčil komunikáciu všetkými dostupnými prostriedkami medzi príslušnými orgánmi v situáciách, na ktoré sa vzťahuje dohovor,

b)    poskytol na žiadosť príslušného orgánu iného zmluvného štátu pomoc pri vypátraní miesta pobytu dospelého, ak je predpoklad, že sa nachádza na území dožiadaného štátu a potrebuje tam ochranu.

Článok 31

Príslušné orgány zmluvného štátu môžu buď priamo alebo prostredníctvom iných inštitúcií podporovať využitie mediácie, zmierenia alebo podobných prostriedkov s cieľom dosiahnuť zmierne riešenia týkajúce sa ochrany osoby alebo majetku dospelého v situáciách, na ktoré sa vzťahuje dohovor.

Článok 32

1.    Ak sa zvažuje prijatie ochranného opatrenia, orgány príslušné podľa dohovoru môžu, ak si to situácia dospelého vyžaduje, požiadať akýkoľvek orgán iného zmluvného štátu, ktorý má k dispozícii informácie relevantné na ochranu dospelého, aby im ich poskytol.

2.    Zmluvný štát môže vyhlásiť, že žiadosti podľa odseku 1 sa smú zasielať jeho orgánom len prostredníctvom jeho ústredného orgánu.

3.    Príslušné orgány zmluvného štátu môžu požiadať orgány iného zmluvného štátu o pomoc pri výkone ochranných opatrení prijatých podľa tohto dohovoru.

Článok 33

1.    Keď orgán, ktorý má právomoc podľa článkov 5 až 8, zvažuje umiestnenie dospelého do ústavnej starostlivosti alebo na iné miesto, kde možno poskytnúť ochranu, a ak sa také umiestnenie má uskutočniť v druhom zmluvnom štáte, najprv sa poradí s ústredným orgánom alebo s iným príslušným orgánom tohto druhého zmluvného štátu. Na tento účel mu zašle správu o dospelom spolu s uvedením dôvodov na navrhované umiestnenie.

2.    Rozhodnutie o umiestnení nemožno v dožadujúcom štáte prijať, ak ústredný orgán alebo iný príslušný orgán dožiadaného štátu vyjadril v primeranej lehote svoj nesúhlas.

Článok 34

V každom prípade, keď je dospelý vystavený vážnemu nebezpečenstvu, príslušné orgány zmluvného štátu, v ktorom sa prijali alebo sa zvažujú opatrenia na ochranu tohto dospelého, ak majú informáciu, že sa zmenil pobyt dospelého alebo že sa dospelý nachádza v inom zmluvnom štáte, informujú orgány tohto iného zmluvného štátu o existujúcom nebezpečenstve a o prijatých alebo zvažovaných opatreniach.

Článok 35

Orgán nepožiada ani nezašle žiadne informácie podľa tejto kapitoly, ak sa domnieva, že by to mohlo vystaviť nebezpečenstvu osobu alebo majetok dospelého, alebo spôsobiť vážne ohrozenie slobody alebo života člena rodiny dospelého.

Článok 36

1.    Bez ohľadu na možnosť požadovať primeranú úhradu za poskytnuté služby ústredné orgány a iné verejné orgány zmluvných štátov znášajú náklady, ktoré im vzniknú pri vykonávaní ustanovení tejto kapitoly.

2.    Zmluvný štát môže o úhrade nákladov uzavrieť dohody s jedným alebo s viacerými zmluvnými štátmi.

Článok 37

Zmluvný štát môže uzavrieť s jedným alebo s viacerými zmluvnými štátmi dohody na účely zlepšenia vykonávania tejto kapitoly vo vzájomných vzťahoch. Štáty, ktoré takú dohodu uzavrú, zašlú jej kópiu depozitárovi dohovoru.

VI. KAPITOLA – VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 38

1.    Orgány zmluvného štátu, v ktorom sa prijalo ochranné opatrenie alebo boli potvrdené oprávnenia na zastupovanie, môžu na žiadosť vydať osobe, ktorej bola zverená ochrana osoby alebo majetku dospelého, osvedčenie o jej právnom postavení a o rozsahu jej oprávnení.

2.    Kým sa nepreukáže opak, platí domnienka, že od dátumu osvedčenia má osoba postavenie a oprávnenia uvedené v osvedčení.

3.    Každý zmluvný štát určí orgány oprávnené vydávať osvedčenia.

Článok 39

Osobné údaje zhromaždené alebo zaslané na základe dohovoru sa smú použiť výlučne na účely, na ktoré sa zhromaždili alebo zaslali.

Článok 40

Orgány, ktorým sa informácie zaslali, zabezpečia ich dôvernosť podľa právneho poriadku svojho štátu.

Článok 41

Doklady zaslané alebo vydané podľa tohto dohovoru sú oslobodené od vyššieho overenia alebo inej podobnej formálnej náležitosti.

Článok 42

Každý zmluvný štát môže určiť orgány, ktorým sa zasielajú žiadosti podľa článkov 8 a 33.

Článok 43

1.    Určenie orgánov podľa článkov 28 a 42 sa oznámi Stálemu byru Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného najneskôr v deň uloženia ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo schválení dohovoru alebo o prístupe k nemu. Každá ich zmena sa oznámi Stálemu byru.

2.    Vyhlásenie podľa článku 32 ods. 2 sa zašle depozitárovi dohovoru.

Článok 44

Zmluvný štát, v ktorom sa v oblasti ochrany osoby alebo majetku dospelého uplatňujú rôzne systémy práva alebo súbory právnych noriem, nemusí uplatňovať pravidlá dohovoru na riešenie konfliktov, ktoré sa týkajú len týchto systémov alebo súborov právnych noriem.

Článok 45

Vo vzťahu k štátu, ktorý má v otázkach upravených týmto dohovorom dva systémy alebo viac systémov práva alebo súborov právnych noriem, ktoré sa uplatňujú na rôznych územných celkoch,

a)    každý odkaz na obvyklý pobyt v tomto štáte sa považuje za odkaz na obvyklý pobyt na územnom celku,

b)    každý odkaz na prítomnosť dospelého v tomto štáte sa považuje za odkaz na prítomnosť na územnom celku,

c)    každý odkaz na majetok dospelého nachádzajúci sa v tomto štáte sa považuje za odkaz na majetok dospelého nachádzajúci sa na územnom celku,

d)    každý odkaz na štát, ktorého štátnym občanom je dospelý, sa považuje za odkaz na územný celok určený právnym poriadkom tohto štátu, alebo ak právny poriadok neobsahuje takéto pravidlá, na územný celok, s ktorým má dospelý najužšiu väzbu,

e)    každý odkaz na štát, ktorého orgány si dospelý zvolil, sa považuje

–    za odkaz na územný celok, ak si dospelý zvolil orgány toho územného celku,

–    za odkaz na územný celok, s ktorým má dospelý najužšiu väzbu, ak si dospelý zvolil orgány štátu bez presného uvedenia konkrétneho územného celku v rámci štátu,

f)    každý odkaz na právny poriadok štátu, s ktorým má situácia podstatnú väzbu, sa považuje za odkaz na právny poriadok územného celku, s ktorým má situácia podstatnú väzbu,

g)    každý odkaz na právo, právny poriadok, konanie alebo orgán štátu, v ktorom sa prijalo opatrenie, sa považuje za odkaz na platné právo, právny poriadok alebo konanie na územných celkoch alebo na orgán územného celku, kde sa prijalo opatrenie,

h)    každý odkaz na právo, právny poriadok, konanie alebo orgán dožiadaného štátu sa považuje za odkaz na platné právo, právny poriadok alebo konanie na územnom celku alebo na orgán územného celku, kde sa žiada o uznanie alebo výkon,

i)    každý odkaz na štát, v ktorom sa má vykonať ochranné opatrenie, sa považuje za odkaz na územný celok, kde sa má opatrenie vykonať,

j)    každý odkaz na inštitúcie alebo orgány štátu okrem ústredných orgánov sa považuje za odkaz na inštitúcie alebo orgány oprávnené konať na príslušnom územnom celku.

Článok 46

Na určenia rozhodného práva podľa III. kapitoly vo vzťahu k štátu, ktorý sa skladá z dvoch alebo viacerých územných celkov, pričom každý z nich má svoj vlastný právny poriadok alebo súbor právnych noriem v otázkach upravených týmto dohovorom, použijú sa tieto pravidlá:

a)    ak existujú v tomto štáte platné pravidlá, ktoré určujú, ktorého územného celku právny poriadok sa použije, použije sa právny poriadok toho územného celku,

b)    ak také pravidlá neexistujú, použije sa právny poriadok územného celku určený podľa článku 45.

Článok 47

Na určenie rozhodného práva podľa III. kapitoly vo vzťahu k štátu, ktorý má dva alebo viac systémov práva alebo súborov právnych noriem uplatniteľných na rôzne kategórie osôb v otázkach upravených týmto dohovorom, použijú sa tieto pravidlá:

a)    ak existujú v tomto štáte platné pravidlá, ktoré určujú, ktorý z týchto právnych poriadkov sa použije, použije sa takto určený právny poriadok,

b)    ak také pravidlá neexistujú, použije sa právny poriadok alebo súbor právnych noriem, s ktorými má dospelý najužšiu väzbu.

Článok 48

Vo vzťahoch medzi zmluvnými štátmi tento dohovor nahrádza Convention concernant l´interdiction et les mesures de protection analogues podpísaný v Haagu 17. júla 1905.

Článok 49

1.    Dohovor nemá vplyv na medzinárodnú zmluvu, ktorej zmluvnými stranami sú zmluvné štáty a ktorá obsahuje ustanovenia týkajúce sa otázok upravených týmto dohovorom, ak zmluvné strany tejto zmluvy nevyhlásia inak.

2.    Dohovor nebráni jednému alebo viacerým zmluvným štátom uzavrieť dohody, ktoré obsahujú ustanovenia týkajúce sa otázok upravených týmto dohovorom a vzťahujúce sa na dospelých s obvyklým pobytom v zmluvnom štáte takýchto dohôd.

3.    Dohody, ktoré uzavrie jeden alebo viacero zmluvných štátov v otázkach upravených týmto dohovorom, nemajú vplyv na používanie ustanovení tohto dohovoru vo vzťahu medzi týmito štátmi a ostatnými zmluvnými štátmi.

4.    Predchádzajúce odseky sa použijú na vzorové zákony založené na osobitných väzbách regionálneho alebo iného charakteru medzi zúčastnenými štátmi.

Článok 50

1.    Dohovor sa uplatní na opatrenia, len ak sa prijali v určitom štáte po nadobudnutí platnosti dohovoru pre tento štát.

2.    Dohovor sa uplatní na uznanie a výkon opatrení, ktoré sa prijali po nadobudnutí platnosti dohovoru medzi štátom, v ktorom boli opatrenia prijaté, a dožiadaným štátom.

3.    Dohovor sa uplatňuje od dňa nadobudnutia platnosti pre zmluvný štát na oprávnenia na zastupovanie udelené skôr za podmienok zodpovedajúcich podmienkam uvedeným v článku 15.

Článok 51

1.    Ústrednému orgánu alebo inému orgánu zmluvného štátu sa každá písomnosť zasiela v pôvodnom jazyku s pripojeným prekladom do úradného jazyka alebo do jedného z úradných jazykov druhého štátu, alebo ak taký preklad nie je možný, s prekladom do francúzskeho alebo do anglického jazyka.

2.    Zmluvný štát však môže výhradou podľa článku 56 vylúčiť použitie francúzskeho alebo anglického jazyka, nie však oboch.

Článok 52

Generálny tajomník Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného zvolá v pravidelných intervaloch Zvláštnu komisiu na účely vyhodnotenia praktického vykonávania dohovoru.

VII. KAPITOLA – ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 53

1.    Dohovor je otvorený na podpis štátom, ktoré boli členmi Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného 2. októbra 1999.

2.    Dohovor podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu a ratifikačné listiny alebo listiny o prijatí alebo schválení sa uložia na Ministerstve zahraničných vecí Holandského kráľovstva, depozitára dohovoru.

Článok 54

1.    Každý iný štát môže k dohovoru pristúpiť po tom, ako dohovor nadobudol platnosť podľa článku 57 ods. 1.

2.    Listina o prístupe sa uloží u depozitára dohovoru.

3.    Prístup nadobudne platnosť iba vo vzťahu medzi pristupujúcim štátom a tými zmluvnými štátmi, ktoré neuplatnili námietku proti jeho prístupu do šiestich mesiacov po doručení oznámenia uvedeného v článku 59 písm. b). Štáty môžu takú námietku uplatniť aj pri ratifikácii, prijatí alebo schválení dohovoru, ktoré nasledujú po prístupe. Každá taká námietka sa oznámi depozitárovi dohovoru.

Článok 55

1.    Ak má štát dva alebo viac územných celkov, v ktorých sa vo veciach upravených týmto dohovorom uplatňujú rôzne systémy práva, pri podpise, ratifikácii, prijatí, schválení alebo prístupe môže vyhlásiť, že dohovor sa uplatní na všetky jeho územné celky, alebo iba na niektoré z nich, a toto svoje vyhlásenie môže kedykoľvek zmeniť novým vyhlásením.

2.    Každé také vyhlásenie sa oznámi depozitárovi a výslovne sa v ňom uvedú územné celky, na ktoré sa dohovor uplatní.

3.    Ak štát neurobí vyhlásenie podľa tohto článku, dohovor sa uplatní na všetky územné celky tohto štátu.

Článok 56

1.    Každý štát môže najneskôr pri ratifikácii, prijatí, schválení alebo prístupe, alebo pri vyhlásení podľa článku 55 uplatniť výhradu podľa článku 51 ods. 2. Žiadne iné výhrady sa nepripúšťajú.

2.    Každý štát môže kedykoľvek odvolať výhradu, ktorú uplatnil. Toto odvolanie oznámi depozitárovi.

3.    Platnosť výhrady sa skončí prvým dňom tretieho kalendárneho mesiaca po oznámení uvedenom v predchádzajúcom odseku.

Článok 57

1.    Dohovor nadobudne platnosť v prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov od uloženia tretej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo schválení podľa článku 53.

2.    Potom dohovor nadobudne platnosť

a)    pre každý štát, ktorý ho ratifikuje, prijme alebo schváli neskôr, v prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov od uloženia jeho ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo prístupe,

b)    pre každý pristupujúci štát v prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov, ktoré uplynuli po období šiestich mesiacov podľa článku 54 ods. 3,

c)    pre územné celky, na ktoré sa dohovor rozšíril v súlade s článkom 55, v prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov po oznámení podľa tohto článku.

Článok 58

1.    Zmluvný štát dohovoru môže dohovor vypovedať písomným oznámením adresovaným depozitárovi. Výpoveď sa môže obmedziť na určité územné celky, na ktoré sa dohovor uplatňuje.

2.    Výpoveď nadobudne účinnosť v prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvanástich mesiacov po doručení oznámenia depozitárovi. Ak je na nadobudnutie účinnosti výpovede v oznámení určená dlhšia lehota, výpoveď nadobudne účinnosť po uplynutí tohto dlhšieho obdobia.

Článok 59

Depozitár oznámi členským štátom Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného a štátom, ktoré pristúpili k dohovoru podľa článku 54,

a)    podpisy, ratifikácie, prijatia a schválenia uvedené v článku 53,

b)    prístupy a námietky vznesené proti prístupom uvedené v článku 54,

c)    dátum nadobudnutia platnosti dohovoru podľa článku 57,

d)    vyhlásenia uvedené v článku 32 ods. 2 a v článku 55,

e)    dohody uvedené v článku 37,

f)    výhradu uvedenú v článku 51 ods. 2 a jej odvolanie uvedené v článku 56 ods. 2,

g)    výpovede uvedené v článku 58.

Na dôkaz toho podpísaní, riadne na to splnomocnení podpísali tento dohovor.

Dané v Haagu 13. januára 2000 v anglickom a francúzskom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť, v jednom vyhotovení, ktoré sa uloží v archívoch vlády Holandského kráľovstva a ktorého overený odpis sa odovzdá diplomatickou cestou každému štátu, ktorý bol členom Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného 2. októbra 1999.