EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli17. 5. 2023
COM(2023) 258 final
2023/0156(COD)
Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie a Colný orgán Európskej únie a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 952/2013
(Text s významom pre EHP)
{SEC(2023) 198}
{SWD(2023) 140}
{SWD(2023) 141}
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.KONTEXT NÁVRHU
•Dôvody a ciele návrhu
Colná únia EÚ je skutočným úspešným príbehom európskej integrácie a prosperity. Je základom a ochrankyňou jednotného trhu EÚ 1 , keďže umožňuje voľný pohyb tovaru v rámci Únie. Únia vystupuje v medzinárodných obchodných vzťahoch jednotne ako jeden z najväčších obchodných blokov na svete. Bezproblémové fungovanie colnej únie má zásadný význam pre hospodárstvo a prosperitu EÚ a jej medzinárodnú konkurencieschopnosť. Občania a spoločnosti profitujú z medzinárodného obchodu, zatiaľ čo colné sadzby, kvóty a ďalšie obchodné opatrenia prispievajú k ochrane priemyselnej výroby a pracovných miest v Únii a k zabezpečeniu príjmov pre verejné financie.
Hospodárstvo EÚ prechádza dvojakou, ekologickou a digitálnou transformáciou, a preto EÚ prijala ambiciózne právne predpisy, ktorými sa stanovujú environmentálne, bezpečnostné, sociálne a digitálne normy, ktoré formujú spôsob fungovania podnikov na jednotnom trhu aj mimo neho. Vzniká riziko, že tento ambiciózny program bude ohrozený, ak sa výroba v Únii nahradí dovozom z tretích krajín, ktoré tieto normy nedodržiavajú. Bez ústredného monitorovania a kontroly dodávateľského reťazca colnými orgánmi nemá Únia úplný prehľad o tom, aký tovar vstupuje na jej územie a opúšťa ho. To nielenže oslabuje dôveryhodnosť sektorových politík EÚ, ale aj obmedzuje silu EÚ ako geopolitického aktéra.
Colné orgány sú čoraz viac zaťažené narastajúcim množstvom úloh vyplývajúcich z uvedených veľmi ambicióznych právnych predpisov, ktoré boli prijaté v posledných rokoch. V dôsledku toho sú dnes colné orgány pod tlakom spôsobeným pribúdajúcimi úlohami a zložitosťou na jednej strane a prudkým nárastom počtu zásielok s nízkou hodnotou v elektronickom obchode na strane druhej. Bez ústredného dohľadu nad dodávateľským reťazcom navyše Únii chýba úplný prehľad o tom a kontrola nad tým, aký tovar vstupuje na jednotný trh a opúšťa ho. Tým sa prehlbujú súvisiace výzvy v oblasti colných postupov, údajov a IT, ako aj riadenia colnej únie. Ako vyplýva z posúdenia vplyvu, colné orgány zápasia s ťažkosťami pri plnení svojho poslania chrániť, s problémami v oblasti riadenia rizika a spolupráce s orgánmi dohľadu nad trhom, orgánmi a so subjektmi presadzovania práva, s daňovými orgánmi a ďalšími partnermi. Problematická je aj administratívna záťaž pre obchod, ťažkosti pri vykonávaní kontrol tovaru elektronického obchodu, obmedzená kvalita údajov a prístup k nim, ako aj rozdiely v implementácii medzi členskými štátmi.
Touto reformou sa posilňuje schopnosť colných orgánov dohliadať na to a kontrolovať, aký tovar vstupuje do colnej únie a opúšťa ju. Colná reforma je dlhodobým strategickým rozhodnutím, ktorého cieľom je pružne sa prispôsobiť zmenám v dodávateľských reťazcoch a lepšie chrániť finančné záujmy EÚ a jej členských štátov s ohľadom na bezpečnosť, ochranu a verejné záujmy EÚ.
V tejto súvislosti predsedníčka Európskej komisie Von der Leyenová vo svojich politických usmerneniach oznámila: „Je načase dať colnej únii ďalší rozmer a poskytnúť jej silnejší rámec, ktorý nám umožní lepšie chrániť našich občanov a náš jednotný trh. Predložím balík odvážnych návrhov na integrovaný európsky prístup, ktorým sa posilní riadenie rizík v colnej oblasti a podporia účinné kontroly zo strany členských štátov.“ 2
Ako prvý následný krok Komisia predložila akčný plán v colnej oblasti 3 , v ktorom sú opísané konkrétne opatrenia na prípravu reformy. Ako bolo oznámené v pláne, ako aj na základe žiadosti Európskeho parlamentu Komisia uskutočnila priebežné hodnotenie vykonávania Colného kódexu Únie (CKÚ) 4 , v ktorom uznala pokrok, ale zároveň identifikovala potrebu posilniť rámec pre elektronický obchod a zákazy a obmedzenia. Okrem toho v priebežnom hodnotení poukázala na problémy pri vývoji 27 vnútroštátnych colných IT systémov. V akčnom pláne v colnej oblasti sa takisto naplánovalo posúdenie vplyvu kladov a záporov reformy a strategická diskusia s vnútroštátnymi colnými správami v rámci skupiny pre reflexiu o tom, ako urobiť colnú úniu pružnejšou, technologicky vyspelejšou a odolnejšou proti krízam, ktorá sa uskutočnila v roku 2022.
Keďže Komisia uznala potrebu štrukturálnej zmeny, zapojila zainteresované strany, akademickú obec a medzinárodných partnerov do prognózovania budúcnosti colníctva v EÚ do roku 2040. Vo výhľadovej správe sa odporúča „riešiť problém riadenia colnej únie uprednostnením spoločnej centrálnej štruktúry s cieľom vystupovať jednotne, využiť technologický pokrok a čo najefektívnejšie využívať údaje colných orgánov“ 5 . Okrem toho sa v nezávislej správe skupiny odborníkov o výzvach, ktorým čelí colná únia EÚ, dospelo k záveru, že „medzi vnútroštátnymi colnými orgánmi pretrvávajú vážne rozdiely v uplatňovaní pravidiel a postupov“ a „v súčasnosti úroveň ochrany občanov a členských štátov závisí od miesta, kde sa tovar kontroluje, pričom podvodné a nedbanlivé podniky majú značnú výhodu nízkeho rizika oproti čestným firmám a jednotlivcom dodržiavajúcim predpisy“ 6 .
Európsky dvor audítorov v osobitných správach identifikoval výzvy pre colné orgány. V jednej správe sa uvádza, že nedostatočná harmonizácia colných kontrol bráni presadzovaniu finančných záujmov EÚ, a Komisii sa predkladajú „odporúčania týkajúce sa zlepšenia jednotného uplatňovania colných kontrol a vytvorenia a zavedenia plnohodnotnej analytickej a koordinačnej kapacity na úrovni EÚ“ 7 . Dvor audítorov ďalej dospel k záveru, že príčinou oneskorení vo vývoji colných IT systémov boli „predovšetkým meniaci sa rozsah projektov, nedostatočné zdroje, ktoré pridelila EÚ a členské štáty, a zdĺhavý rozhodovací proces vyplývajúci z viacvrstvovej štruktúry riadenia“ 8 . V prípade elektronického obchodu audítori poukázali na výzvy spojené s výberom správnych súm DPH a ciel 9 . V ďalšej správe sa zdôraznili nedostatky v právnom rámci a neúčinné vykonávanie v rámci dovozných postupov vrátane „rôzn[ych] prístup[ov] k colným kontrolám, pokiaľ ide o riešenie podhodnotenia, nesprávne označenie pôvodu, nesprávne zatriedenie a uloženie colnej pokuty“, čo má vplyv na voľbu colného úradu obchodníkom 10 .
Touto reformou sa zjednoduší Colný kódex Únie a zníži byrokracia v súlade s Programom regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) Komisie. Je súčasťou pracovného programu Komisie na rok 2022 v rámci priority „hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí“ 11 .
Táto reforma zahŕňa dva ďalšie legislatívne návrhy, ktoré dnes Komisia prijala v rámci rozsiahleho balíka, a to návrh na zmenu smernice o DPH 12 na jednej strane a návrh na zmenu nariadenia o oslobodení od cla a kombinovanej nomenklatúry 13 na strane druhej. Obe zmeny dopĺňajú colnú reformu v súvislosti s nevyhnutnými opatreniami potrebnými na riešenie problémov predaja tovaru na diaľku (transakcie elektronického obchodu), konkrétne tak, že sa nimi ruší prahová hodnota 150 EUR, nad ktorou sa podľa súčasných pravidiel platí clo.
•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky
Colný kódex Únie je hlavným právnym a IT rámcom pre colné postupy na colnom území Únie. Touto reformou sa reviduje a ruší základný akt. Nasledovať bude revízia podrobných vykonávacích a delegovaných aktov.
Reforma je v súlade s právnymi predpismi o vlastných zdrojoch pre rozpočet Únie, v ktorých sa stanovujú clá ako priamy zdroj jej príjmov 14 , a s pravidlami o spôsobe ich sprístupňovania Únii 15 .
Návrhom sa zabezpečuje úplné zosúladenie režimu DPH a colného režimu v rámci elektronického obchodu medzi podnikmi a koncovými zákazníkmi v súvislosti s tovarom odosielaným z tretích krajín alebo území. Toto zosúladenie sa týka rozsahu pôsobnosti, lehôt na určenie, výber a platbu ciel a daní, súvisiacich oznamovacích povinností, ako aj harmonizácie povinností online predajcov, najmä trhovísk. Zosúladené pravidlá umožnia online predajcom ponúkať pri online predaji tovaru spotrebiteľom v EÚ skutočnú celkovú cenu v prípade všetkého tovaru dovážaného z tretích krajín, okrem prípadov, keď tovar podlieha harmonizovanej spotrebnej dani 16 a opatreniam obchodnej politiky EÚ.
Európska komisia a vláda Spojeného kráľovstva dosiahli 27. februára 2023 politickú dohodu v zásade o Windsorskom rámci, komplexnom súbore spoločných riešení zameraných na definitívne riešenie praktických výziev, ktorým čelia občania a podniky v Severnom Írsku. Spoločné riešenia sa okrem iného týkajú nových colných dojednaní. Spoločný výbor EÚ – Spojené kráľovstvo prijal 24. marca 2023 rozhodnutie č. 1/2023, ktorým sa stanovujú dojednania týkajúce sa Windsorského rámca, najmä v colnej oblasti. V rozhodnutí č. 1/2023 sa stanovuje, že Spojené kráľovstvo môže uskutočniť vo vzťahu k Únii oznámenie, a v prípade, že sa nenájde žiadne riešenie, pozastaviť niektoré ustanovenia rozhodnutia, ktorými sa stanovujú dojednania týkajúce sa prepravy tovaru, pri ktorom nehrozí vstup do Únie, z inej časti Spojeného kráľovstva do Severného Írska, ak sa účinnosť aktov Únie, ktorými sa stanovujú uľahčenia tejto prepravy tovaru, v celom rozsahu alebo sčasti skončí, a to takým spôsobom, že sa týmito aktmi už neposkytuje rovnaká úroveň uľahčení. Revízia colných predpisov ustanovená v tomto nariadení nebude mať vplyv na úroveň uľahčení uvedených v rozhodnutí Spoločného výboru č. 1/2023.
•Súlad s ostatnými politikami Únie
Činnosť colných orgánov podporuje presadzovanie veľkého a rastúceho počtu viac ako 350 rôznych právnych predpisov Únie v oblastiach politiky, ako je obchod, priemysel, bezpečnosť, zdravie, životné prostredie a klíma 17 . Reformou sa posilňuje schopnosť colných orgánov poskytovať túto službu a zavádza sa rámec spolupráce s orgánmi dohľadu nad trhom, orgánmi presadzovania práva a inými orgánmi, ako aj s agentúrami a orgánmi Únie vrátane Agentúry Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) a Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex). Reforma je v súlade s inými politikami Únie. Konkrétne:
·Nariadenie o dohľade nad trhom 18 , ktorým sa stanovuje právny rámec pre kontroly založené na riziku v súvislosti s určitými nepotravinovými výrobkami predávanými na trhu Únie, najmä prostredníctvom systematickej spolupráce a výmeny informácií medzi orgánmi dohľadu nad trhom a colnými orgánmi s cieľom odhaliť nebezpečné alebo nevyhovujúce výrobky vstupujúce na jednotný trh. Colné orgány budú takisto vyzvané, aby po prijatí príslušných návrhov vykonávali revidované nariadenie o všeobecnej bezpečnosti výrobkov 19 a nové pravidlá zamerané na účinný zákaz uvádzania výrobkov, ktoré boli úplne alebo čiastočne vyrobené s využitím nútenej práce 20 , na jednotný trh.
·Pokiaľ ide o právne predpisy týkajúce sa životného prostredia, colné orgány sa podieľajú na presadzovaní mnohých pravidiel, okrem iného v oblasti chemických látok 21 , ochrany druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín 22 a boja proti zmene klímy minimalizovaním používania a emisií nebezpečných látok 23 . 24 Colné orgány budú takisto vyzvané, aby uplatňovali nové pravidlá Únie na obmedzenie odlesňovania 25 a spracovanie prepravovaného odpadu 26 . Okrem toho sa v návrhu iniciatívy zameranej na udržateľné výrobky colné orgány vyzývajú, aby krížovo kontrolovali colné vyhlásenie s informáciami o dovážanom tovare uvedenými v novovytvorenom digitálnom pase výrobkov s cieľom znížiť negatívne vplyvy životného cyklu výrobkov uvádzaných na jednotný trh na životné prostredie 27 . Návrh na zriadenie mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach 28 pomôže zabezpečiť, aby ciele EÚ v oblasti klímy neboli ohrozené rizikom úniku uhlíka, a povzbudí výrobcov v krajinách mimo EÚ, aby ekologizovali svoje výrobné procesy. Mechanizmus sa vzťahuje na dovážaný tovar a colné orgány podporujú jeho presadzovanie.
·Pokiaľ ide o presadzovanie práva, právnym základom pre vzájomnú pomoc medzi vnútroštátnymi orgánmi a týmito orgánmi a Komisiou v súvislosti s uplatňovaním colných a poľnohospodárskych právnych predpisov sa stanovujú príslušné opatrenia. Patria medzi ne pravidlá predchádzania colným podvodom, ich vyšetrovania a stíhania 29 a rámec operačnej spolupráce medzi orgánmi a subjektmi presadzovania práva členských štátov a Únie, ktorého cieľom je zaistiť bezpečnosť v Únii, napr. bojom proti obchodovaniu s drogami a nedovolenými strelnými zbraňami 30 .
·V novom akte o digitálnych službách sa stanovujú jasné povinnosti poskytovateľov digitálnych služieb bojovať proti nezákonnému obsahu, čo vedie k posilneniu vysledovateľnosti a kontrol obchodníkov na online trhoviskách s cieľom zaistiť bezpečnosť produktov uvádzaných na jednotný trh 31 .
2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA
•Právny základ
V článku 3 ods. 1 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že colná únia patrí do výlučnej právomoci Únie. V dôsledku toho môže colné predpisy prijímať len Únia, zatiaľ čo členské štáty sú zodpovedné za ich vykonávanie.
Právnym základom tejto iniciatívy sú články 33, 114 a 207 ZFEÚ.
Články 33 a 114 ZFEÚ dávajú Európskemu parlamentu a Rade právo prijať opatrenia na posilnenie colnej spolupráce medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a Komisiou s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu prostredníctvom zrušenia vnútorných hraníc a dosiahnutia voľného pohybu tovaru.
Článok 207 ZFEÚ vychádza z predpokladu, že rozsah pôsobnosti iniciatívy presahuje rámec spolupráce medzi colnými orgánmi a zahŕňa uľahčovanie obchodu a ochranu pred nezákonným obchodom ako dôležitý aspekt obchodnej politiky v súlade s platným medzinárodným rámcom pre obchodnú politiku s tretími krajinami.
•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)
Keďže tento návrh patrí do výlučnej právomoci Únie, zásada subsidiarity sa neuplatňuje.
•Proporcionalita
Spoločné colné pravidlá a postupy stanovené v Colnom kódexe Únie vykonávajú členské štáty. Existujúci rámec bol problémový, pokiaľ ide o jednotné vykonávanie a harmonizáciu, čo viedlo k roztrieštenosti procesov, postupov a prístupov, ktorá ohrozuje colnú úniu. Takúto roztrieštenosť a súvisiace dôsledky nemožno vyriešiť na vnútroštátnej úrovni. Preto je potrebný revidovaný a komplexný súbor pravidiel týkajúcich sa colných postupov, spoločnej správy údajov a riadenia na úrovni Únie, ktorým by sa riešili zistené problémy a ktorý by sa vykonával rovnakým spôsobom.
Táto iniciatíva neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov. Uvedené prvky sa navzájom posilňujú a umožnia výrazné zníženie záťaže na verejné orgány aj subjekty súkromného sektora, účinnú harmonizáciu pravidiel a postupov a rovnaké podmienky pre hospodárske subjekty pri plnení colných povinností.
•Výber nástroja
Výber nástroja (nariadenia) je nevyhnutný, pretože colná únia musí obchodným a verejným orgánom poskytovať právnu istotu. Colná únia musí zabezpečiť plynulý tok zákonného obchodu a zároveň umožniť účinnú intervenciu subjektov verejného sektora založenú na riziku, čo prispeje k vykonávaniu hlavných prvkov acquis Únie, najmä jednotného trhu, ako aj k jednotnému trhu, bezpečnosti Únie a rozpočtu Únie, a to prostredníctvom tradičných vlastných zdrojov. Právnym nástrojom Colného kódexu Únie, ktorý sa reformou zruší, je tiež nariadenie.
3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU
•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov
V roku 2022 Komisia predložila priebežné hodnotenie vykonávania právnych ustanovení a zavádzania IT systémov Colného kódexu Únie z hľadiska účinnosti, efektívnosti, relevantnosti, súladu so súvisiacimi politikami a pridanej hodnoty EÚ 32 . V hodnotiacej správe sa uvádza, že úspešnosť vykonávania Colného kódexu Únie v rokoch 2016 – 2020 je čiastočná.
Po prvé, hoci vykonávanie právnych ustanovení bolo na dobrej ceste, stále pretrvávajú určité problémy s implementáciou 17 IT systémov zavedených kódexom. Osem systémov sa podarilo úspešne zaviesť do roku 2020 a podľa zainteresovaných strán fungujú uspokojivo, ďalšie štyri boli zavedené v roku 2021 a päť systémov sa má postupne zaviesť do konca roka 2025.
Po druhé, v prípade zlepšovania colného prostredia sa dosiahol určitý hmatateľný pokrok, ktorý sa však netýka rovnako všetkých oblastí analyzovaných v hodnotení. Colný kódex únie pomohol objasniť a harmonizovať colné pravidlá s cieľom obmedziť rozdielne prístupy v členských štátoch, napríklad v oblasti rozhodnutí colných orgánov, podmienok na udelenie statusu schváleného hospodárskeho subjektu (AEO) a niektorých osobitných colných režimov. V niektorých iných oblastiach však nie je harmonizácia dostatočná, najmä v oblasti riadenia rizika a monitorovania statusu schváleného hospodárskeho subjektu, a problémom naďalej zostávajú aj rôzne výklady pravidiel. Okrem toho, keďže mnohé z najvýznamnejších zmien zavedených Colným kódexom Únie, ako sú niektoré zjednodušenia procesu colného konania (napr. centralizované colné konanie na úrovni EÚ pri dovoze a súvisiace uľahčenia obchodu), závisia od prebiehajúcich IT projektov, mnohé z očakávaných prínosov Colného kódexu Únie sa ešte len prejavia.
Po tretie, z hodnotenia vyplynulo, že pri vykonávaní Colného kódexu Únie sa v plnej miere nevyužívajú potenciálne synergie so súvisiacimi politikami a že chýba náležitá koordinácia a výmena informácií medzi colnými orgánmi a inými príslušnými vnútroštátnymi správami zodpovednými za uplatňovanie iných politík Únie na hraniciach, najmä pokiaľ ide o tovar, na ktorý sa vzťahujú zákazy a obmedzenia. Nedostatočná koordinácia na účely zosúladenia požiadaviek, noriem (najmä pokiaľ ide o zber a spoločné využívanie údajov) a postupov údajne bránila digitalizácii a brzdila pokrok pri zavádzaní kľúčových zjednodušení.
V hodnotení sa zvážil aj význam Colného kódexu Únie z hľadiska najnaliehavejších výziev, ktorým colné orgány v súčasnosti čelia, ako je napríklad kapacita na zvládnutie obrovského objemu colných vyhlásení a postupov v rámci operácií elektronického obchodu. V tejto súvislosti sa v hodnotení uznalo, že Colný kódex Únie bol koncipovaný pre obchodný model založený najmä na tradičnom obchode, v rámci ktorého nákladné lode prepravujú veľké množstvá podobného tovaru po mori. Hoci tento model do veľkej miery existuje aj v súčasnosti, výrazný nárast transakcií elektronického obchodu, pri ktorých sa zásielky s nízkou hodnotou individuálne prepravujú z tretích krajín ku konečným spotrebiteľom v Únii, vyvíja tlak na colné orgány a colné predpisy. V roku 2022 bolo prostredníctvom colného vyhlásenia H7 deklarovaných 890 miliónov transakcií elektronického obchodu, čo predstavuje 73 % všetkých dovozných colných vyhlásení, ale len 0,5 % celkovej dovoznej hodnoty. Transakcie elektronického obchodu sú problematické aj z hľadiska dodržiavania zákazov a obmedzení uplatňovaných v EÚ v súvislosti s nefinančnými rizikami. Z týchto dôvodov sa v hodnoteniach naznačilo, že je potrebné prijať ďalšie opatrenia na riešenie týchto výziev týkajúcich sa právnych predpisov.
•Konzultácie so zainteresovanými stranami a získavanie expertízy
Verejná konzultácia o revízii colných predpisov prebiehala od 20. júla do 19. septembra 2022 33 . Dotazník bol k dispozícii na platforme EÚ „Vyjadrite svoj názor“ vo všetkých úradných jazykoch EÚ a doručených bolo 192 odpovedí. Spomedzi politických zmien a mechanizmov, ktoré by mohli byť zahrnuté do reformy colnej únie, respondenti rozhodne súhlasia s týmito (v poradí podľa preferencií):
1.zjednodušenie colných formalít pre spoľahlivých a dôveryhodných obchodníkov usadených v Únii (69,47 %);
2.zlepšenie spolupráce medzi colnými a inými ako colnými orgánmi (55,79 %), najmä pokiaľ ide o výmenu informácií (65,97 %), operačnú koordináciu (59,47 %) a lepšie presadzovanie zákazov a obmedzení (47,37 %);
3.nové partnerstvo s dôveryhodnými obchodníkmi a inými príslušnými orgánmi v záujme lepšieho riadenia rizika vrátane početnejších predbežných informácií o náklade (53,16 %);
4.zabezpečenie colného informačného prostredia na úrovni Únie (54,21 %), v rámci ktorého by 73,16 % respondentov najviac uprednostnilo zjednodušené poskytovanie údajov (umožnenie opakovaného použitia údajov, zamedzenie duplicite atď.), možnosti správy údajov (64,21 %) a koncepciu „jednotného kontaktného miesta“ na vybavovanie iných ako colných formalít (63,16 %);
5.prispôsobenie colných predpisov transakciám elektronického obchodu, napríklad posilnením dohľadu nad tokmi medzi podnikmi a koncovými zákazníkmi a zodpovednosti zúčastnených aktérov za dodržiavanie všetkých fiškálnych a nefiškálnych pravidiel (52,11 %);
6.35,79 % respondentov rozhodne súhlasí s reformou riadenia colnej únie s cieľom vytvoriť vrstvu na úrovni EÚ (ďalších 23 % respondentov skôr súhlasí, približne 4,5 % nesúhlasí a zvyšok neuviedol svoj názor); ak by však takáto vrstva na úrovni EÚ existovala, jej úlohou by mala byť najmä odborná príprava colných úradníkov (59,47 %), IT správa (51 %), financovanie colného vybavenia (44,74 %) a reakcia EÚ na krízy (41,5 %);
7.začlenenie zelenej agendy do colnej agendy by malo byť bezpodmienečne súčasťou reformy len podľa 31 % respondentov, zatiaľ čo 27,8 % s tým skôr súhlasí a 6,31 % nesúhlasí.
Okrem verejnej konzultácie sa zorganizoval celý rad cielených konzultačných činností s cieľom získať názory odborných zainteresovaných strán (podrobnosti sú uvedené v prílohe II k posúdeniu vplyvu):
·diskusie s vnútroštátnymi colnými správami v rámci skupiny pre reflexiu 34 i) o odporúčaniach v správe skupiny odborníkov, potrebe a vlastnostiach nového partnerstva s obchodníkmi a posilnenom colnom dohľade a riadení rizika; ii) o posilnenom rámci spolupráce s inými orgánmi a zelenej colnej agende a iii) o novej paradigme údajov a riadení,
·diskusia so zástupcami obchodu v rámci kontaktnej skupiny pre obchod 35 na štyroch osobitných stretnutiach o i) potrebách a návrhoch podnikov na revíziu Colného kódexu Únie; ii) odporúčaniach v správe skupiny odborníkov; iii) výsledkoch verejných konzultácií so zainteresovanými stranami a iv) kľúčových prvkoch reformy,
·konzultácia s colnými správami členských štátov v rámci reflexnej skupiny zloženej z generálnych riaditeľov vnútroštátnych colných orgánov, ktorá bola vytvorená osobitne na účely preskúmania rôznych základných pilierov reformného balíka,
·konzultácia s priemyselnými zväzmi, federáciami a jednotlivými spoločnosťami na úrovni Únie zastúpenými v kontaktnej skupine pre obchod,
·konzultácia s útvarmi Komisie, ktoré pracujú s rôznymi regulatórnymi požiadavkami na tovar uplatniteľnými na hraniciach.
Okrem toho sa dôkazy na podporu tejto iniciatívy získali z existujúcich dokumentačných zdrojov vrátane právnych predpisov a iných politických dokumentov, colných a obchodných štatistík, hodnotení a správ o príslušných politikách a informácií o súvisiacich iniciatívach, ako sa uvádza v prílohe I k posúdeniu vplyvu. Externá expertíza použitá pri posúdení vplyvu zahŕňala tri štúdie – o hodnotení vykonávania Colného kódexu Únie, o programe schválených hospodárskych subjektov a o riešeniach výziev, ktoré predstavuje elektronický obchod 36 .
Konzultačné činnosti umožnili zber kvalitatívnych a kvantitatívnych informácií a údajov, ktoré sa systematicky spracovali a analyzovali pomocou vhodných techník. Kvalitatívne údaje (vrátane údajov z predložení a príspevkov zaslaných Komisii) boli označené kódom podľa kľúčových tém, následne preskúmané a analyzované z rôznych hľadísk a prezentované v opisnej forme. Kvantitatívne údaje (odpovede z prieskumu) boli spracované pomocou programu Excel a nástroja Komisie na zobrazenie verejnej konzultácie a analyzované pomocou štatistických metód, ako sú počty frekvencií, krížové tabuľky a jednoduché trendy.
•Posúdenie vplyvu
Návrh správy o posúdení vplyvu bol predložený výboru Komisie pre kontrolu regulácie 30. septembra 2022. V nadväznosti na stretnutie, ktoré sa uskutočnilo 26. októbra 2022, výbor pre kontrolu regulácie 28. októbra 2022 vydal záporné stanovisko a navrhol niekoľko oblastí, v ktorých bolo potrebné ďalšie zlepšenie. Revidovaná správa bola opätovne predložená 21. decembra 2022. Výbor vydal 27. januára 2023 kladné stanovisko s výhradami. Revízia sa týkala všetkých záležitostí, ktoré výbor označil za potrebné zlepšiť, čo zahŕňalo lepšie zdôvodnenie naliehavosti a opodstatnenosti okamžitého konania, prepojenie s hodnotením a prácou Európskeho dvora audítorov, súlad s inými iniciatívami, vymedzenie dynamického základného scenára (vrátane akčného plánu v colnej oblasti), intervenčnú logiku, mapovanie cieľov, prispenie k cieľom Zelenej dohody, spôsob, akým by jednotlivé možnosti fungovali v praxi, rozsah, v akom sú možnosti a opatrenia kumulatívne a vyčerpávajúce, identifikáciu kombinácií možností, realizovateľnosť a riziká financovania, prezentáciu nákladov a prínosov, analýzu vplyvu, a to aj v súvislosti s navrhovanými štruktúrami riadenia, so spotrebiteľmi a s predpokladanými nákladmi na IT, zohľadnenie názorov zainteresovaných strán, spôsob monitorovania a hodnotenia, identifikáciu jednotlivých opatrení v rámci možností v colných postupoch a u dôveryhodných obchodníkov, vysvetlenie možností elektronického obchodu vrátane zrušenia prahovej hodnoty 150 EUR pre oslobodenie od cla, zásadu rovnováhy záťaže, rozlíšenie nákladov a prínosov a vymedzenie ilustračných údajov, analýzu vplyvu riešení v oblasti riadenia, vplyv na spotrebiteľov, najmä pokiaľ ide o zrušenie oslobodenia od cla pri tovare do 150 EUR, a hodnotenie ex post.
V posúdení vplyvu upravenom v nadväznosti na stanovisko výboru pre kontrolu regulácie bolo zhrnutých päť hlavných problémových oblastí, na základe ktorých vznikla potreba reformy:
1.Colné orgány zápasia s ťažkosťami pri plnení svojho poslania chrániť finančné záujmy Únie a so stále sa zvyšujúcimi nefinančnými požiadavkami v rámci sektorových politík (bezpečnosť výrobkov, zabezpečenie, ochrana zdravia ľudí, zvierat, rastlín, životného prostredia atď.). Keďže fyzicky možno kontrolovať len malú časť dovozu a vývozu, colné orgány sú závislé od riadenia rizika, ktoré však v súčasnosti nie je na úrovni EÚ dostatočne účinné, jednotné ani komplexné. Okrem toho musia colné orgány spolupracovať s inými orgánmi na mnohých výzvach, ale kvalita a účinnosť tejto spolupráce často nie je optimálna a v rámci EÚ sa líši.
2.Podľa súčasných colných postupov musia obchodníci poskytovať podobné informácie o tovare niekoľkokrát v rámci dodávateľského reťazca rôznym orgánom prostredníctvom viacerých, a nie vždy interoperabilných, IT systémov. Pre legitímne hospodárske subjekty to predstavuje administratívnu záťaž.
3.Súčasný colný model nie je vhodný pre elektronický obchod. Obrovský vzostup elektronického obchodu zmenil povahu obchodu – tovar, ktorý sa tradične prepravoval do Únie vo veľkých množstvách prostredníctvom nákladnej dopravy, nahradili milióny malých zásielok doručovaných priamo jednotlivým spotrebiteľom. Colné orgány nie sú pripravené zvládať narastajúci objem tovaru a colných vyhlásení. Okrem toho existujú dôkazy o systematickom zneužívaní prahovej hodnoty 150 EUR, pod ktorou sa clo nevyberá; táto výnimka navyše zvýhodňuje prevádzkovateľov elektronických obchodov z tretích krajín pred tradičným obchodom a maloobchodníkmi z EÚ, čím sa narúša hospodárska súťaž.
4.Kvalita údajov, prístup k nim a ich analýza sú obmedzené. Hoci sú colné postupy digitalizované a analýza colného rizika a kontroly sa opierajú o údaje, údaje potrebné na vykonávanie colného dohľadu, analýzy rizika a kontrol sú roztrieštené a opakujú sa vo viacerých systémoch decentralizovanej colnej IT infraštruktúry. Pre colné orgány je takýto prístup nákladný, neflexibilný a bráni efektívnemu využívaniu údajov. Spoločnému využívaniu údajov medzi colnými orgánmi, Komisiou, inými orgánmi alebo partnerskými krajinami bráni aj to, že v Colnom kódexe Únie chýba komplexný právny rámec na výmenu a používanie údajov.
5.Operačné vykonávanie v členských štátoch sa výrazne líši v postupoch a metódach kontroly, implementácii zjednodušení a sankciách za porušenie colných predpisov. Na úrovni Únie neexistuje vhodná analýza rizika, ktorá by umožnila riadne dohliadať na obchodné toky a odhaľovať obchod, ktorý nie je v súlade s predpismi, takže hospodárske subjekty, ktoré nedodržiavajú pravidlá, sa môžu zamerať na miesta vstupu do EÚ s nižšou úrovňou kontroly.
V dôsledku týchto problémov: i) sa nevyberajú všetky clá – strata príjmov poškodzuje finančné záujmy EÚ a členských štátov; ii) na jednotný trh EÚ stále vstupujú alebo ho opúšťajú nebezpečné, nevyhovujúce alebo falšované výrobky a iii) do EÚ sa pašuje nelegálny tovar, ktorý sa prispôsobuje zvýšenej kontrolnej činnosti colných orgánov v jednej krajine tak, že si nájde iné miesta vstupu. Tieto dôsledky oslabujú konkurencieschopnosť priemyslu dodržiavajúceho právne predpisy, vedú k strate zisku, pracovných miest a príjmov legitímnych podnikov, ku ktorým patria najmä malé a stredné podniky (MSP), a ohrozujú bezpečnosť občanov EÚ.
V posúdení vplyvu sa za hlavné príčiny problémov označili i) neprimeranosť a nadmerná zložitosť colných postupov; ii) roztrieštená a zložitá digitalizácia colníctva a iii) roztrieštená štruktúra riadenia colnej únie.
S cieľom riešiť tieto problémy a ich základné príčiny sa v posúdení vplyvu identifikovali tri hlavné politické rozhodnutia, ktoré z veľkej časti určia, do akej miery colná únia získa požadovanú schopnosť vyberať, chrániť a zjednodušovať ako jeden celok. Ide o tieto rozhodnutia:
·Do akej miery by sa mali reformovať colné postupy?
·Do akej miery by sa mal reformovať prístup k správe colných údajov?
·Do akej miery by sa malo reformovať riadenie colnej únie?
V posúdení vplyvu sa zvažovali štyri možnosti, pričom každá z nich predstavovala ucelený balík opatrení, ktoré sa týkali týchto troch politických rozhodnutí:
1. Možnosť 1 – balík jednoduchších procesov. Skúmali sa kľúčové, vzájomne závislé zložky procesu, najmä samotné kroky procesu, úlohy jednotlivých aktérov a ich zodpovednosť za dodržiavanie predpisov, používanie údajov, zaobchádzanie so spoľahlivejšími hospodárskymi subjektmi, zaobchádzanie s tokmi v rámci elektronického obchodu a spôsob, akým sa v EÚ uplatňujú sankcie na odrádzanie od nedodržiavania predpisov. Týmto balíkom by sa obmedzili a zjednodušili kroky dovozného procesu, objasnili by sa povinnosti aktérov (najmä dovozcov a vývozcov), zrušilo by sa oslobodenie od cla pri tovare v hodnote do 150 EUR a elektronické platformy by sa ustanovili za domnelých dovozcov, ktorí by v prípade elektronického obchodu medzi podnikmi a koncovými zákazníkmi platili clo, pričom by sa zjednodušil prístup k jeho výpočtu. Zaviedol by sa nový prístup k partnerstvu s obchodom založený na princípe dôveryhodnosti a preverovania, v rámci ktorého by transparentní a spoľahliví obchodníci mali k dispozícii dodatočné výhody (napríklad menej cielených colných kontrol a možnosť „samostatného prepustenia“ tovaru). Zaviedol by sa spoločný prístup k správnym sankciám. Zlepšil by sa prístup Komisie k údajom na podporu riadenia rizika. Tieto zmeny by sa uskutočnili v rámci súčasného modelu digitalizácie a existujúcej štruktúry riadenia colníctva, čo by podľa odhadov obmedzilo ich vplyv.
2.V rámci možnosti 2 by sa do možnosti 1 doplnil Colný orgán EÚ, ktorý by koordinoval spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti riadenia rizika, podporoval jednotné vykonávanie pravidiel a riadil colné programy. Tento balík by vychádzal zo súčasného modelu digitalizácie.
3.Možnosťou 3 by sa vytvorilo Colné dátové centrum EÚ spravované Komisiou, ktoré by umožnilo vykonávanie jednoduchších colných postupov uvedených v možnosti 1 v rámci centralizovaného IT modelu. Dátové centrum by uľahčilo získavanie informácií od rôznych aktérov, ich spracovanie na účely riadenia colného rizika EÚ a výmenu s inými príslušnými orgánmi. Pokiaľ ide o riadenie, posilnila by sa úloha Komisie, najmä pri organizácii riadenia rizika, ale jej kapacity by boli obmedzené a jej organizačný mandát nedostatočný na využitie plného potenciálu nového dátového prostredia.
4.Možnosť 4 zahŕňa jednoduchšie colné postupy vykonávané prostredníctvom Colného dátového centra EÚ, ktoré spravuje Colný orgán EÚ zodpovedný (popri činnostiach v možnosti 2) za riadenie operačného rizika, správu údajov a podporu vykonávania zjednodušených postupov.
Uprednostňovanou možnosťou je možnosť 4. Jej tri prvky (reformované colné postupy, implementované v rámci ústredného Colného dátového centra EÚ, spravovaného Colným orgánom EÚ) sa navzájom posilňujú, aby sa dosiahli lepšie výsledky a vytvorili synergie v celej EÚ. Ide o najefektívnejšiu možnosť, keďže investície do centrálnych štruktúr výrazne znižujú náklady členských štátov a podnikov. Prináša najmä tieto výhody 37 :
·Posilní sa colný dohľad. Lepší prístup k údajom a ich spracovanie prostredníctvom Colného dátového centra EÚ zefektívni riadenie rizika v EÚ a zvýši schopnosť colných orgánov odhaľovať podvody identifikovaním profilov rizikových hospodárskych subjektov pôsobiacich na úrovni Únie. Únii a jej členským štátom to prinesie dodatočné príjmy. Vďaka lepšiemu prístupu k údajom a lepšej koordinácii medzi orgánmi sa zvýši schopnosť colných orgánov odhaliť a zastaviť tovar, ktorý nespĺňa požiadavky Únie, pre dobro občanov a spotrebiteľov.
·Zníži sa administratívna záťaž legitímneho obchodu. Revidované procesy sú jednoduchšie a údaje sa zbierajú len raz od správneho zdroja prostredníctvom jednotného rozhrania v Colnom dátovom centre EÚ. V posúdení sa odhaduje, že úspory by mohli predstavovať približne 1,2 až 2,6 miliardy EUR ročne (pri zohľadnení zvýšených platieb cla pre podniky vyplývajúcich zo zrušenia prahovej hodnoty 150 EUR v prípade elektronického obchodu medzi podnikmi a koncovými zákazníkmi, ktoré sa odhadujú približne na 1 miliardu EUR ročne).
·Centralizácia funkcií (IT, údajov a riadenia rizika) v Colnom orgáne EÚ vedie k výrazným úsporám členských štátov na výdavkoch na IT v colnej oblasti. V posúdení sa odhaduje, že tieto úspory by mohli začať na úrovni 194 miliónov EUR a počas 15 rokov by sa mohli zvýšiť približne na 2,3 miliardy EUR ročne. Colný orgán EÚ zabezpečuje koordináciu medzi vnútroštátnymi colnými správami a inými orgánmi.
·Podmienky pre elektronický obchod a tradičný obchod sú rovnaké. Revidované postupy umožňujú subjektom elektronického obchodu poskytovať finančné a nefinančné informácie jednoduchším spôsobom a zaväzujú ich k zodpovednosti za ne; spotrebitelia profitujú z väčšej transparentnosti cien a poplatkov.
·Colná únia koná ako jeden celok. Revidované postupy realizuje ústredný Colný orgán EÚ v ústrednom Colnom dátovom centre EÚ, aby sa uľahčilo ich jednotné vykonávanie vo všetkých členských štátoch a zabránilo sa rozdielom.
Pokiaľ ide o sociálny a environmentálny vplyv, očakáva sa, že táto možnosť prinesie významné výhody, pretože colným orgánom umožní v spolupráci s inými príslušnými orgánmi lepšie presadzovať právne predpisy, ktoré sledujú sociálne a environmentálne ciele. Konkrétne:
·Uprednostňovaná možnosť spojením mandátu Colného orgánu EÚ v oblasti operačnej koordinácie s nástrojmi a procesmi na spracovanie údajov, ktoré poskytuje Colné dátové centrum EÚ, najlepšie umožní štruktúrovanú spoluprácu v rámci celej EÚ medzi colnými orgánmi a príslušnými sociálnymi a environmentálnymi politikami s cieľom zlepšiť výsledky činnosti colných orgánov na hraniciach.
·Dodatočné informácie, ktoré hospodárske subjekty poskytujú colným orgánom, by mali ďalej zlepšiť schopnosť colných orgánov pomáhať pri presadzovaní osobitných právnych predpisov sledujúcich sociálne ciele, ako sú právne predpisy zakazujúce nútenú prácu, alebo environmentálne ciele.
·Zrušením oslobodenia od cla pri tovare do 150 EUR sa skoncuje s rozdeľovaním objednávok s vysokou hodnotou na viacero zásielok s hodnotou nižšou ako 150 EUR s cieľom využiť oslobodenie od cla, čo následne bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie a emisie z dopravy.
·Lepšie presadzovanie požiadaviek na dovážaný tovar by mohlo viesť k presunutiu výroby do Únie.
Prípady použitia v posúdení vplyvu ďalej ilustrujú, ako reforma podporí dosahovanie príslušných súčasných cieľov politiky vrátane cieľov v oblasti ekodizajnu a udržateľných výrobkov, spotrebiteľských emisií, jednorazových plastov, perzistentných chemických látok a obmedzenia nekalej súťaže spôsobenej dovozom nevyhovujúcich výrobkov, ktorý ovplyvňuje priemysel a pracovné miesta v EÚ, a činnosti dohľadu nad trhom vo všeobecnosti.
Pokiaľ ide o ciele udržateľného rozvoja, v posúdení vplyvu sa uvádza, ako by reforma prispela k ich plneniu prostredníctvom opatrení prijatých v súvislosti s medzinárodným obchodom s tovarom a dodávateľskými reťazcami, čo by najmä:
·zlepšilo uľahčenie legálneho obchodu, čo súvisí s cieľom 8,
·zlepšilo odhaľovanie a predchádzanie dovozu alebo vývozu, ktorý je v rozpore s príslušnými pravidlami EÚ, napríklad v oblasti odpadu, chemických látok alebo bezpečného a udržateľného dizajnu výrobkov, čo súvisí s cieľom 12,
·posilnilo ochranu územných ekosystémov (napr. pred dovozom produktov odlesňovania) a ochranu biodiverzity (prostredníctvom pomoci pri odhaľovaní obchodu, ktorý je v rozpore s dohovorom CITES), čo súvisí s cieľom 15.
Návrh je plne v súlade so zásadou „nespôsobovať významnú škodu“. Zlepší sa vďaka nemu presadzovanie environmentálnych politík a zjednoduší a zefektívni sa vykonávanie medzinárodných obchodných operácií a dohľad nad nimi zo strany hospodárskych subjektov a verejných orgánov. Združovaním zdrojov a nástrojov v centrálnom prostredí sa zníži najmä duplicita vývoja systémov a administratívnych činností, čím sa skráti celkový čas vykonávania colných postupov, a tým aj spotreba zdrojov.
Návrh vychádza zo zásady „digitálne služby ako štandard“ a zásady štandardnej ochrany súkromia. Je v súlade s hlavnými iniciatívami Komisie, ako sú akt o umelej inteligencii, akt o správe údajov, všeobecné nariadenie o ochrane údajov a nariadenie EUDPR. Stanovujú sa ním procesy orientované na používateľa, ktoré sú pripravené na automatizáciu, čo umožňuje, aby sa všetky operatívne výmeny s colnými orgánmi uskutočňovali elektronicky prostredníctvom jednotného viacúčelového rozhrania EÚ. Podporuje zásadu „jedenkrát a dosť“, zásadu opakovaného použitia údajov a zásadu minimalizácie údajov tým, že umožňuje, aby sa údaje po ich predložení integrovali do iných procesov, a že zahŕňa prostredie centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo spájajúce colné a necolné formality [nariadenie (EÚ) 2022/2399]; takisto umožňuje politiku založenú na údajoch. Zabezpečuje prechod od modelu početných partnerských vnútroštátnych systémov k flexibilnému centrálnemu súboru služieb a systémov, ktorý umožní vyvíjať a meniť postupy lacnejším, konzistentnejším, pružnejším a flexibilnejším spôsobom. Podporí inovácie a digitálne technológie tým, že umožní využívanie pokročilých analytických techník v colných operáciách a v rámci celej EÚ, ako aj združovanie zdrojov a vývoj komponentov s otvoreným zdrojovým kódom, ktoré môžu v tejto súvislosti využívať všetky členské štáty. Návrh je „pripravený na digitalizáciu“ a obsahuje ustanovenia o splnomocneniach a delegovaní právomoci na účely riešenia technických aspektov, ako sú dátové prvky a pravidlá.
•Vhodnosť právnych predpisov a ich zjednodušenie
Očakáva sa, že skrátením a zjednodušením colných postupov a zavedením jednotného portálu EÚ na komunikáciu s colnými orgánmi (Colné dátové centrum EÚ) sa výrazne zníži administratívna záťaž v porovnaní s aktuálne platným Colným kódexom Únie.
V posúdení vplyvu sa odhadovalo, že celkové úspory hospodárskych subjektov by mohli v prípade uprednostňovanej možnosti dosiahnuť 26 miliárd EUR počas 15 rokov (pri zohľadnení zvýšených colných poplatkov pre podniky vyplývajúcich zo zrušenia prahovej hodnoty 150 EUR v prípade elektronického obchodu medzi podnikmi a koncovými zákazníkmi, ktoré sa odhadujú približne na 1 miliardu EUR ročne).
• Základné práva
Colné orgány majú dlhoročné skúsenosti so zbieraním a spracovaním údajov, ktoré obsahujú citlivé obchodné informácie, finančné a osobné údaje. Revízia colného kódexu plne rešpektuje základné právo na ochranu osobných údajov. Reformou sa dokonca zlepšuje ochrana tohto práva, ako sa uvádza v posúdení vplyvu pre možnosť 4. Dátové centrum by zahŕňalo nástroje a kontrolné mechanizmy ochrany osobných údajov, čo by umožnilo každému prevádzkovateľovi zabezpečiť práva na ochranu údajov. To bude mať pozitívny vplyv aj na dotknuté osoby, ktoré si budú môcť uplatňovať svoje práva veľmi podobným spôsobom vo všetkých členských štátoch.
4.VPLYV NA ROZPOČET
Reforma pomáha colným orgánom riešiť problém výberu nezaplateného cla, podhodnotenia a podvodov. Okrem toho sa zrušením oslobodenia od cla pri tovare do 150 EUR vyplní medzera v právnych predpisoch a do rozpočtu Únie to pri bežných cenách prinesie dodatočné príjmy v odhadovanej výške 750 miliónov EUR ročne.
Postupne sa výber cla presunie z miesta deklarovania tovaru na miesto, kde je dovozca alebo vývozca usadený v Únii. Tým sa uľahčí audit a výber cla a zjednoduší interakcia pre dovozcu alebo vývozcu, najmä pre malé a stredné podniky. Hoci táto zmena nemá priamy vplyv na celkový rozpočet EÚ ani na príspevky členských štátov do rozpočtu EÚ, môže postupne ovplyvniť rozdelenie podielu z cla, ktorý si členské štáty ponechávajú ako náklady na výber.
Colný orgán EÚ a vývoj Colného dátového centra EÚ si v období 2021 – 2027 nebudú vyžadovať zvýšenie rozpočtu, keďže náklady približne vo výške 60 miliónov EUR počas prvých dvoch rokov budú financované z programu Colníctvo na roky 2021 – 2027. Po roku 2027 sa celkové náklady na reformu pre rozpočet EÚ odhadujú približne na 1,855 miliardy EUR. Táto suma pokrýva náklady na úlohy, ktoré boli týmto návrhom zverené Colnému orgánu EÚ, ako aj na Colné dátové centrum EÚ bez toho, aby bola ovplyvnená dohoda o viacročnom finančnom rámci a programoch po roku 2027.
5.ĎALŠIE PRVKY
•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ
V rámci projektu Komisie Výkonnosť colnej únie sa každoročne zhromažďujú a analyzujú súhrnné informácie poskytované členskými štátmi o činnosti colných orgánov, trendoch a výkonnosti v EÚ s cieľom podporiť politiku založenú na dôkazoch. Jedným z hlavných výsledkov analýzy je výročná správa o výkonnosti colnej únie určená len členským štátom, ktorá obsahuje závery a odporúčania týkajúce sa hlavného vývoja v colnej únii na základe analýzy kľúčových ukazovateľov výkonnosti súvisiacich so strategickými cieľmi EÚ: ochrana, konkurencieschopnosť, uľahčovanie, kontrola a spolupráca. Ukazovatele výkonnosti colnej únie sa týkajú viacerých druhov činností – od výšky vybraného cla, využívania zjednodušení a úlohy schválených hospodárskych subjektov v colných postupoch až po činnosti v oblasti colných kontrol a odhaľovania nezákonného obchodu.
Zber údajov o výkonnosti colnej únie je v súčasnosti dobrovoľný, čo vyvoláva otázky o kvalite, úplnosti a konzistentnosti údajov, ako aj problémy týkajúce sa vlastníctva a dôvernosti údajov. Cieľom tejto iniciatívy je ďalší rozvoj merania výkonnosti colnej únie zavedením právneho základu pre štruktúrovaný rámec poskytovania a analýzy relevantných informácií o výkonnosti colných orgánov na účely vypracovania výročnej správy. Okrem toho právny základ pre výkonnosť colnej únie konečne prinesie nástroj na monitorovanie a hodnotenie tejto iniciatívy, zlepšenie ukazovateľov v oblasti analýzy rizika a vstupov a výstupov kontroly, ako aj výsledkov ochrany, zberu a zjednodušenia. Tým sa vyrieši nedostatok účinných nástrojov dohľadu, ktoré má Komisia k dispozícii, ako sa uvádza v hodnotení Colného kódexu Únie.
•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu
Touto reformou sa posilňuje schopnosť colných orgánov dohliadať na to a kontrolovať, aký tovar vstupuje do colnej únie a aký ju opúšťa. Colné orgány zaujmú nový strategický prístup založený na analýze údajov z dodávateľského reťazca, ktorý umožní cielenú a koordinovanú činnosť colných orgánov. Posilní sa rámec spolupráce colných orgánov, orgánov dohľadu nad trhom, orgánov a subjektov presadzovania práva, daňových orgánov a ďalších partnerov. V rámci nového partnerstva s obchodnými subjektmi sa znižuje administratívna záťaž a zefektívňujú colné postupy. Nové Colné dátové centrum EÚ uľahčuje výmenu a zlučovanie informácií v jednotnom centrálnom prostredí. Nový Colný orgán EÚ vykonáva centrálnu analýzu rizika a podporuje vnútroštátne správne orgány, čo vedie ku koordinovanej činnosti colných orgánov. Tieto opatrenia pripravujú colnú úniu na budúcnosť, ktorú charakterizuje rastúci objem elektronického obchodu a čoraz zložitejšie zákazy a obmedzenia.
Nový Colný kódex Únie má jednoduchú a intuitívnu štruktúru. Sú v ňom vymedzené úlohy a zodpovednosti colných orgánov, dovozcu, vývozcu a dopravcu. Informácie sa zhromažďujú v novom Colnom dátovom centre EÚ a spracúvajú sa na účely analýzy rizika. Potom nasleduje jednotná hlava pre vstup, respektíve výstup. Novými hlavami sa zavádza krízový mechanizmus, Colný orgán EÚ a spoločná minimálna harmonizácia porušení colných predpisov a iných ako trestnoprávnych sankcií.
Hlavou I sa zavádza nový Colný kódex Únie, ktorý vychádza z mnohých prvkov predchádzajúceho kódexu. Posilňuje sa poslanie colných orgánov, aby sa zohľadnila široká škála colných služieb – od výberu cla, cez ochranu občanov, životného prostredia a iných verejných záujmov, boj proti nekalému a nezákonnému obchodu a obchodu, ktorý nie je v súlade s predpismi, až po podporu legitímnych obchodných tokov. Hlava obsahuje príslušné vymedzenie pojmov pre revidované colné postupy, predovšetkým dovozcu a vývozcu, domnelého dovozcu v prípade predaja na diaľku a zákazov a obmedzení.
Reforma sa usiluje o transparentnosť a zodpovednosť príslušných aktérov a na oplátku ponúka zjednodušenia colných postupov. V hlave II sa stanovujú povinnosti dovozcu, domnelého dovozcu a vývozcu voči colným orgánom. Pokiaľ ide o úlohy, nedostatkom súčasného systému je, že osoby, ktoré sa v súčasnosti zodpovedajú colným orgánom, ako napríklad deklarant a dopravca, majú väčšie problémy s plnením povinnosti dodržiavať finančné a nefinančné predpisy. V tejto súvislosti je najvhodnejšou zmenou na úrovni úloh presunúť zodpovednosť za dodržiavanie predpisov na dovozcov a vývozcov. Colné orgány od nich vyžadujú, aby boli usadení na území Únie (čo už podľa článku 170 ods. 2 predchádzajúceho kódexu platilo pre deklaranta) a aby sa registrovali v členskom štáte usadenia (okrem uvedených výnimiek). Na online predajcov a platformy elektronického obchodu sa colné formality pri dovoze doteraz nevzťahovali. Ako domnelí dovozcovia budú povinní poskytovať colným orgánom nielen údaje potrebné na prepustenie tovaru predávaného spotrebiteľom v EÚ do voľného obehu, ale aj informácie, ktoré musia zhromažďovať na účely DPH. Upresňuje sa úloha dopravcu, ktorý dováža tovar na colné územie, a informácie, ktoré sa na tento účel vyžadujú. Systém schválených hospodárskych subjektov pokračuje v úspešnej spolupráci medzi podnikmi a colnými orgánmi. Toto partnerstvo sa posúva na ďalšiu úroveň zavedením nového statusu dôveryhodného a preverovaného obchodníka („Trust and Check“). Títo dôveryhodní a transparentní obchodníci poskytujú colným orgánom prístup k svojim elektronickým systémom, kde zaznamenávajú dodržiavanie predpisov a pohyb svojho tovaru. Na oplátku získali určité výhody, najmä možnosť prepustiť tovar za colné orgány a odložiť zaplatenie colného dlhu.
V hlave III je predstavená nová paradigma údajov, ktorá postupne integruje a nahrádza súčasné colné IT systémy: prechod od 27 IT prostredí s mnohými systémami v každom členskom štáte k centralizovanému súboru systémov a služieb. Colné dátové centrum EÚ je centrálne vyvinutý súbor systémov a služieb, ktorých používanie je povinné. Nanovo vymedzuje spôsob, akým sa zbierajú colné a iné údaje, ako sa používajú na účely colného dohľadu a vymieňajú s partnerskými orgánmi. Funguje aj ako nový nástroj, ktorý spracúva, prepája a uchováva informácie a vykonáva analýzu rizika na úrovni EÚ. To všetko poskytuje colným orgánom lepšiu predstavu o dodávateľskom reťazci pri posudzovaní rizík a umožňuje, aby bola činnosť colných orgánov cielenejšia a strategickejšia. Okrem toho umožňuje horizontálne, koordinovane a konzistentne uplatňovať pravidlá ochrany údajov, prístupu k informáciám, IT bezpečnosti a dôvernosti.
V hlave IV sa zachovávajú základné koncepcie týkajúce sa rozsahu colného dohľadu nad tovarom, ktorý sa má prepraviť na colné územie Únie alebo z colného územia Únie, umiestniť do colného režimu konečné použitie alebo do colného režimu vnútorný tranzit. Upravuje sa v nej určenie príslušných colných úradov s cieľom stanoviť úlohu colného úradu zodpovedného za miesto usadenia dovozcu alebo vývozcu. Colný dohľad, kontroly a zmierňujúce opatrenia budú založené na riadení rizika v celom dodávateľskom reťazci v reálnom čase v duchu EÚ. Základom reformy je zlepšenie riadenia finančných aj nefinančných rizík. Hlava IV obsahuje jasný opis procesu riadenia rizika, a to tak finančných, ako aj nefinančných, a úlohy a zodpovednosti Komisie, Colného orgánu EÚ a colných orgánov v tejto oblasti. Zaoberá sa využívaním Colného dátového centra EÚ na podporu riadenia colného rizika a zabezpečuje komplexnú výmenu a využívanie informácií relevantných pre riadenie rizika a kontroly. Vnútroštátne colné orgány sú naďalej zodpovedné za riadenie rizika na vnútroštátnej úrovni a vykonávanie potrebných colných kontrol. Na základe novej analýzy rizika na úrovni EÚ vydá Colný orgán EÚ colným orgánom odporúčania EÚ na kontrolu. Tieto odporúčania na kontroly sa budú musieť vykonať alebo sa uvedú dôvody, prečo sa dané odporúčanie kontroly neuplatnilo. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví spoločné kritériá a normy rizika a spoločné prioritné oblasti kontroly, pričom môže určiť osobitné oblasti v pôsobnosti iných právnych predpisov, ktoré si vyžadujú prednostné zaobchádzanie v rámci riadenia colného rizika a kontrol. V hlave IV sa stanovuje aj systematické hodnotenie vykonávania riadenia rizika s cieľom podporiť neustále zlepšovanie.
Hlava V obsahuje rôzne colné režimy, ktoré umožňujú obchodníkovi dočasne uskladniť tovar alebo ho prepustiť do voľného obehu na jednotnom trhu EÚ. Za prepustenie tovaru a jeho umiestnenie do colného režimu sú v zásade naďalej zodpovedné colné orgány. Schválení dôveryhodní a preverovaní obchodníci budú môcť prepustiť svoj tovar bez aktívneho zásahu colných orgánov, ak sú informácie k dispozícii vopred a ak tovar nebol vybraný na kontrolu. Hlava obsahuje aj jasné pravidlá týkajúce sa postupu a právnych dôsledkov v prípade, že colné orgány potrebujú pred prepustením tovaru konzultovať s inými príslušnými orgánmi, vrátane možnosti požadovať od dovozcov, aby naďalej informovali o distribúcii tovaru aj po jeho prepustení do voľného obehu. V každom prípade môžu colné orgány zastaviť prepravu tovaru, odmietnuť prepustenie tovaru a v konečnom dôsledku majú možnosť tovar zaistiť. Hlava V zároveň obsahuje prechodné ustanovenia, aby sa mohli súčasné colné postupy počas prechodného obdobia naďalej uplatňovať s právnou istotou, a to až do uvedenia nových systémov správy údajov do prevádzky.
V hlave VI sa opisuje nový zjednodušený proces prepravy tovaru do colnej únie, ktorý výrazne znižuje zložitosť a administratívnu záťaž. Colné orgány zhromažďujú informácie na analýzu rizika vrátane predbežných informácií o náklade a informácií pred výstupom, a v prípade potreby zasahujú. Pozornosť colných správ sa presúva od jednotlivých zásielok k dohľadu nad dodávateľským reťazcom s cieľom identifikovať riziká. Colné orgány môžu aj naďalej zasiahnuť v prípade každej jednotlivej zásielky na základe informácií v Colnom dátovom centre EÚ. V závislosti od typu colného režimu existuje minimálny súbor informácií, ktoré sa musia poskytnúť alebo sprístupniť colným orgánom. Ak má colný orgán príslušné informácie vopred a nevidí žiadne riziko ani problém, ktorý by bolo potrebné riešiť, tovar sa môže prepravovať v súlade so zásadou „posúdiť v predstihu a zasiahnuť len v prípade potreby“. Po prechodnom období na vytvorenie potrebných systémov sa početné colné vyhlásenia postupne nahradia používaním obchodných údajov. Informácie sa môžu poskytovať skôr, aby sa posilnil dohľad colných orgánov nad dodávateľským reťazcom. Vychádzajúc z pozitívnych skúseností s „viacnásobným podávaním“ v systéme kontroly dovozu 2 podľa CKÚ (ICS2) môžu rôzni účastníci dodávateľského reťazca poskytovať svoju časť príslušných informácií. Napríklad dovozca môže poskytnúť príslušné informácie o výrobku a transakcii, zatiaľ čo dopravca môže zvlášť poskytnúť informácie o trase a príchode.
Pravidlá vývozu v hlave VII kopírujú postupy pre vstup. Vývozca je usadený v Únii a registrovaný. Colné orgány zhromažďujú príslušné informácie a vykonávajú analýzu rizika. Uľahčujú sa legitímne obchodné toky a zároveň sa posilňuje kapacita colných orgánov v oblasti dohľadu a presadzovania pravidiel.
V hlave VIII sú zachované osobitné colné režime z predchádzajúceho kódexu. Zhromažďujú sa príslušné informácie o osobitných colných režimoch, ako sú tranzit, aktívny a pasívny zušľachťovací styk, dočasné použitie, konečné použitie alebo colné slobodné pásma. V súlade so všeobecným prístupom sa zlepšuje transparentnosť a zodpovednosť príslušného hospodárskeho subjektu.
V hlave IX sa stanovujú podrobné pravidlá týkajúce sa troch prvkov, ktoré je potrebné určiť na uplatňovanie dovozných a vývozných ciel, ako aj iných opatrení uplatniteľných na obchod s tovarom, napríklad antidumpingových ciel: zatriedenie, hodnota a pôvod. Návrhom sa nemenia tieto faktory, ktoré sú do veľkej miery určené medzinárodnými pravidlami Svetovej obchodnej organizácie a Svetovej colnej organizácie, ako aj dvojstrannými obchodnými dohodami EÚ. Keďže sa však zistilo, že tieto pravidlá sú v prípade elektronického obchodu osobitne zložité, v hlave sa uvádzajú dve zjednodušenia, ktoré sa dovozca môže rozhodnúť uplatniť pri určovaní cla uplatniteľného na transakcie medzi podnikom a koncovým zákazníkom.
Prvé zjednodušenie sa týka dôkazu o nepreferenčnom pôvode, od ktorého možno upustiť v prípade tovaru elektronického obchodu, ak sa dovozca rozhodol pre zjednodušené sadzobné zaobchádzanie. Je to potrebné, pretože administratívna záťaž spojená so získavaním takéhoto dôkazu je zvyčajne neprimeraná v porovnaní s hodnotou tovaru. Po druhé, a takisto pod podmienkou, že dovozca využíva zjednodušené sadzobné zaobchádzanie, sa do colnej hodnoty zahrnú náklady na dopravu až na konečné miesto určenia tovaru. Tento prístup zabezpečuje úplné zosúladenie základu dane pre dovozné clo a DPH, pokiaľ ide o transakcie elektronického obchodu medzi podnikmi a koncovými zákazníkmi, pri ktorých sa náklady na dopravu zvyčajne určujú až po adresu konečného spotrebiteľa.
V súlade s hlavou X vzniká colný dlh v čase prepustenia do voľného obehu. Keďže sa pozornosť colných orgánov presúva od zásielky k dodávateľskému reťazcu, pri práci sa viac zameriavajú aj na usadeného dovozcu a vývozcu. Po prechode vzniká colný dlh v mieste, kde je dovozca registrovaný, a nie v mieste podania colného vyhlásenia. V rámci nového obchodného partnerstva ide o významné zjednodušenie pre hospodárske subjekty, najmä pre malé a stredné podniky. Colné orgány majú zasa lepšiu možnosť vykonávať kontrolu a audit usadených dovozcov. Clá sú tradičným vlastným zdrojom rozpočtu EÚ. Členské štáty si ponechávajú podiel z cla ako náklady na výber, pričom jeho rozdelenie by sa mohlo postupne zmeniť na základe nových ustanovení. Okrem toho výšku cla určuje dovozca alebo vývozca a príslušný colný orgán (len vtedy, ak tak neurobil dovozca). V elektronickom obchode vzniká domnelému dovozcovi colný dlh už v okamihu zaplatenia predajnej ceny, podobne ako v prípade ustanovení o DPH. Keďže sa to však môže stať oveľa skôr, ako tovar fyzicky dorazí do Únie, sprostredkovatelia elektronického obchodu môžu byť oprávnení oznamovať skutočne vzniknuté clo a vykonávať pravidelné platby, ktoré vyberá členský štát usadenia a registrácie.
V posledných rokoch colné správy preukázali odolnosť a schopnosť reagovať pri riešení kríz. Krízové situácie si vyžadujú špecifické reakcie, ktoré môžu byť prísnejšie alebo pružnejšie a umožňovať výnimky, ale musia sa uplatňovať podobne v celej EÚ. Hlavou XI sa zavádzajú krízové ustanovenia priamo do Colného kódexu Únie. Colný orgán EÚ vypracuje protokoly a postupy pre rôzne krízové scenáre, ako napríklad uplatňovanie spoločných kritérií rizika, vhodné zmierňujúce opatrenia a rámec spolupráce, a zabezpečí ich uplatňovanie a vykonávanie na základe rozhodnutia, ktoré prijme Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu.
EÚ doteraz nemala jasnú štruktúru na operatívne riadenie colnej únie, ktorá by bola pripravená na výzvy súčasnosti. V hlave XII nariadenia sa ustanovuje Colný orgán EÚ, jeho úlohy, povinnosti a riadenie. Komisia môže tento orgán poveriť vývojom a prevádzkou Colného dátového centra EÚ. Bude vykonávať riadenie rizika na úrovni EÚ a vydávať odporúčania kontroly pre vnútroštátne colné orgány. Obe funkcie majú zásadný význam pre zvýšenie colných spôsobilostí v celej Únii a posunutie colnej únie na ďalšiu úroveň. Colný orgán EÚ bude takisto aktívne koordinovať činnosť colných orgánov v celej EÚ a vykonávať politické priority, pokiaľ ide o fungovanie colnej únie. Colný orgán EÚ bude na úrovni EÚ spolupracovať s inými agentúrami, orgánmi a sieťami, ako sú EUROPOL, FRONTEX alebo ECHA. Takisto bude uľahčovať spoluprácu medzi správnymi orgánmi vrátane práce expertných skupín, odbornej prípravy a výmeny zamestnancov medzi krajinami.
V súlade s nedávnou judikatúrou Súdneho dvora 38 právomoc rozhodovať o umiestnení sídla agentúry EÚ prináleží zákonodarcovi EÚ, ktorý musí na tento účel konať v súlade s postupmi stanovenými v relevantných hmotnoprávnych ustanoveniach zmlúv. Komisia považovala za vhodné ponechať názov hostiteľského mesta vo svojom návrhu otvorený. Kritériá, ktoré sa majú zohľadniť s cieľom prispieť k rozhodovaciemu procesu a ktoré majú vychádzať zo spoločného prístupu, sú uvedené v odôvodnení, ktoré obsahuje dôvody pre príslušný článok. Výber sídla by mal byť založený na transparentnom procese podávania žiadostí, ktorý by sa mal ukončiť skôr ako legislatívny postup. Žiadosti by mali predkladať členské štáty, keďže byť hostiteľom decentralizovanej agentúry EÚ si vyžaduje jasný záväzok zo strany príslušného členského štátu. Komisia je pripravená pomôcť pri hodnotení týchto kritérií a bude aktívne spolupracovať so spoluzákonodarcami pri výbere sídla vzhľadom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo 14. júla 2022 a v súlade so svojou inštitucionálnou zodpovednosťou.
Pri plnení svojho poslania colné orgány úzko a pravidelne spolupracujú s orgánmi dohľadu nad trhom, orgánmi sanitárnej a fytosanitárnej kontroly, s orgánmi a so subjektmi presadzovania práva, s orgánmi riadenia hraníc, orgánmi ochrany životného prostredia, odborníkmi na tovar kultúrneho charakteru a mnohými ďalšími orgánmi zodpovednými za sektorové politiky. V hlave XIII sa stanovuje nový rámec spolupráce pre štruktúrovanú spoluprácu medzi colnými orgánmi a uvedenými orgánmi, ktorý sa vzťahuje na štyri oblasti: pravidlá a právne predpisy, výmena údajov, budovanie stratégií a koordinovaná činnosť. V rámci takejto spolupráce sa vypracujú spoločné stratégie dohľadu a kontroly na riešenie konkrétnych problémov. Opatrenia, ktoré môžu colné orgány prijať na podporu iných oblastí politiky, sú lepšie vymedzené, čo umožňuje, aby sa sektorové právne predpisy odvolávali na Colný kódex. Medzinárodná spolupráca a colná diplomacia sú dôležitejšie a posilňuje sa spolupráca s partnermi, ktorá môže zahŕňať výmenu colných údajov.
Vnútroštátne postupy týkajúce sa porušení colných predpisov a sankcií za ne sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líšia, čo vedie k rozdielnemu zaobchádzaniu s tovarom a k narušeniam obchodu s ním. V hlave XIV sa reformou zavádza minimálny spoločný základný súbor konaní alebo opomenutí, ktoré predstavujú porušenie colných predpisov, a minimálny spoločný základný súbor iných ako trestnoprávnych sankcií, ako aj spoločné zásady bez toho, aby sa zmenil procesný právny poriadok členských štátov, pričom majú možnosť stanoviť ďalšie porušenia colných predpisov a pridať vnútroštátne sankcie. Porušenia colných predpisov, ktoré sa týkajú viac ako jedného členského štátu, si vyžadujú spoluprácu orgánov. Colné dátové centrum EÚ bude na účely transparentnosti zhromažďovať všetky rozhodnutia súvisiace s porušeniami colných predpisov a príslušnými sankciami.
Záverečné ustanovenia hlavy XV obsahujú časový harmonogram pokračovania súčasnej praxe, v rámci ktorej sa colné vyhlásenia odosielajú do vnútroštátnych systémov, a prechodu na nový systém. Colné dátové centrum EÚ sa bude rozvíjať postupne, počnúc novým prístupom k elektronickému obchodu. Obchodníci môžu začať používať Colné dátové centrum EÚ od januára 2032, pričom povinnosť používať ho bude zavedená od roku 2037, keď bude plne funkčné. Colný orgán EÚ sa bude postupne zriaďovať a svoje úlohy začne vykonávať od roku 2028.
2023/0156 (COD)
Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie a Colný orgán Európskej únie a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 952/2013
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 33, 114 a 207,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 39 ,
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,
keďže:
(1)Únia a fungovanie vnútorného trhu sú založené na colnej únii. V záujme hospodárskych subjektov aj colných orgánov v Únii sa nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 40 , ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (ďalej len „kódex“), spojili do jedného aktu colné predpisy, ktoré boli obsiahnuté v niekoľkých rôznych právnych predpisoch a obsahovali všeobecné pravidlá a postupy na zabezpečenie vykonávania sadzobných a iných opatrení zavedených na úrovni Únie v súvislosti s obchodom s tovarom medzi Úniou a krajinami alebo územiami mimo colného územia Únie, ako aj ustanovenia týkajúce sa výberu platieb pri dovoze. Colné orgány členských štátov sú zodpovedné za vykonávanie týchto pravidiel prostredníctvom operačných úloh, ako je uplatňovanie colných režimov, vykonávanie analýzy rizika a kontrol a uplatňovanie sankcií v prípade porušenia colných predpisov.
(2)Pri vykonávaní nariadenia (EÚ) č. 952/2013 boli odhalené nedostatky vo viacerých oblastiach. Patria medzi ne: nedostatočné/neúčinné opatrenia na zabezpečenie ochrany Únie a jej občanov pred nefinančnými rizikami, ktoré sa vzťahujú na tovar, upravenými inými politikami Únie, než sú colné predpisy; schopnosť colných orgánov účinne zvládať rastúci objem tovaru dovážaného z tretích krajín prostredníctvom predaja na diaľku (transakcie elektronického obchodu); schopnosť architektúry IT systémov vytvorených nariadením (EÚ) č. 952/2013 digitalizovať colné postupy tak, aby držali krok s technologickým pokrokom, konkrétne s technológiami založenými na využívaní údajov; chýbajúce účinné štruktúry riadenia colnej únie, čo vedie k rozdielnym postupom a nejednotnému uplatňovaniu pravidiel v členských štátoch. Tieto nedostatky vytvárajú prekážky pre riadne fungovanie colnej únie, a teda vnútorného trhu, v dôsledku vnútorných a vonkajších rizík a hrozieb.
(3)V colných predpisoch by sa mal zohľadňovať rýchly vývoj globálnych štruktúr obchodu, technológií, obchodných modelov a potrieb zainteresovaných strán vrátane občanov. Preto je v nariadení (EÚ) č. 952/2013 potrebné vykonať veľký počet zmien. V záujme prehľadnosti by sa toto nariadenie malo zrušiť a nahradiť.
(4)S cieľom stanoviť účinné prostriedky na dosiahnutie cieľov colnej únie by sa mali zrevidovať a zjednodušiť viaceré pravidlá a postupy upravujúce spôsob, akým sa tovar prepravuje na colné územie Únie alebo z colného územia Únie. Mal by sa zabezpečiť moderný integrovaný súbor interoperabilných elektronických služieb na zhromažďovanie, spracúvanie a výmenu informácií relevantných z hľadiska vykonávania colných predpisov (Colné dátové centrum Európskej únie, ďalej len „Colné dátové centrum EÚ“). Mal by sa zriadiť Colný orgán Európskej únie (ďalej len „Colný orgán EÚ“) ako centrálna operačná kapacita na koordinované riadenie colnej únie v konkrétnych oblastiach.
(5)Od prijatia nariadenia (EÚ) č. 952/2013 sa úloha colných orgánov zmenila tak, že čoraz viac zahŕňa uplatňovanie právnych predpisov Únie a vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa stanovujú požiadavky na tovar podliehajúci colnému dohľadu, najmä nefinančné požiadavky na tovar, ktoré sú nevyhnutné na to, aby tento tovar mohol vstúpiť na vnútorný trh a pohybovať sa na ňom. Takéto nefinančné úlohy sa v priebehu rokov exponenciálne zvýšili v súlade s rastúcimi očakávaniami podnikov a občanov Únie, pokiaľ ide o bezpečnosť, ochranu, prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím, udržateľnosť, zdravie a život ľudí, zvierat a rastlín, životné prostredie, ochranu ľudských práv a hodnoty Únie. Majú sa zaviesť nové nástroje, ako napríklad digitálny pas výrobku, aby sa zabezpečilo, že iné právne predpisy uplatňované colnými orgánmi v súvislosti s výrobkami budú aj naďalej zodpovedať týmto očakávaniam. Je preto potrebné zohľadniť rastúci počet a zložitosť nefinančných rizík tým, že sa ako súčasť poslania colných orgánov bude osobitne uvádzať ochrana všetkých týchto verejných záujmov a v príslušných prípadoch aj vnútroštátnych právnych predpisov, a to v úzkej spolupráci s inými orgánmi.
(6)Vzhľadom na vývoj úlohy colných orgánov a obchodných modelov, v ktorých pôsobia, a v záujme toho, aby „konali ako jeden celok“ a prispievali k hladkému fungovaniu vnútorného trhu, je potrebné dôkladnejšie opísať poslanie colných orgánov, a to presnejším uvedením ich cieľov a úloh.
(7)Určité vymedzené pojmy, ktoré sú stanovené v nariadení (EÚ) č. 952/2013, by sa mali prispôsobiť, aby sa zohľadnil širší rozsah pôsobnosti tohto nariadenia, aby sa zosúladili s pojmov vymedzenými v iných aktoch Únie a aby sa objasnila terminológia, ktorá má v rôznych odvetviach rôzne významy. Do colných predpisov by sa mali zahrnúť nové vymedzené pojmov s cieľom objasniť úlohy a povinnosti niektorých účastníkov colných postupov. V prípade dovozcu a vývozcu by tieto osoby mali byť podľa nového vymedzenia pojmov zodpovedné za súlad tovaru s predpismi vrátane finančných a nefinančných rizík, aby sa posilnil colný dohľad. V súvislosti s novým pojmom „domnelý dovozca“ by sa novým vymedzením pojmov malo zabezpečiť, aby sa v niektorých prípadoch v kontexte online predaja z krajín mimo Únie hospodársky subjekt, a teda nie spotrebiteľ, považoval za dovozcu a prevzal príslušné povinnosti. Nové vymedzené pojmy by sa mali zaviesť aj v súvislosti so širším rozsahom ustanovení o colnom dohľade, riadení rizika a colných kontrolách.
(8)Okrem tradičnej úlohy výberu cla, DPH a spotrebných daní a uplatňovania colných predpisov zohrávajú colné orgány rozhodujúcu úlohu aj pri presadzovaní iných právnych predpisov Únie a prípadne iných vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa colných záležitostí. Malo by sa zaviesť vymedzenie týchto „iných právnych predpisov uplatňovaných colnými orgánmi“ s cieľom vytvoriť účinný rámec pre reguláciu uplatňovania týchto osobitných požiadaviek na tovar a dohľadu nad nimi. Tieto zákazy a obmedzenia môžu byť odôvodnené okrem iného verejnou morálkou, verejným poriadkom alebo verejnou bezpečnosťou, ochranou zdravia a života ľudí, zvierat alebo rastlín, ochranou životného prostredia, národných kultúrnych pamiatok s umeleckou, historickou alebo archeologickou hodnotou a ochranou priemyselného alebo obchodného vlastníctva a inými verejnými záujmami vrátane kontrol drogových prekurzorov, tovaru, ktorý porušuje určité práva duševného vlastníctva, a peňažných prostriedkov v hotovosti. Pojem „iné právne predpisy uplatňované colnými orgánmi“ by mal zahŕňať aj opatrenia obchodnej politiky a opatrenia na zachovanie a riadenie rybolovu, ako aj reštriktívne opatrenia prijaté na základe článku 215 ZFEÚ.
(9)S cieľom zvýšiť právnu zrozumiteľnosť by sa mali zmeniť niektoré pravidlá týkajúce sa rozhodnutí colných orgánov. Po prvé by sa malo objasniť, že príslušným colným orgánom na vydanie rozhodnutia je colný orgán miesta, kde je žiadateľ usadený, pretože usadenie sa stáva hlavnou zásadou, na základe ktorej môžu určité hospodárske subjekty za určitých podmienok a vo vopred stanovenom časovom rámci, s výhradou preskúmania, využívať zjednodušenia zavedené týmto nariadením a platiť clá tam, kde sú usadené. Po druhé, v záujme úplnosti a právnej zrozumiteľnosti by sa mala zahrnúť aj lehota maximálne 30 dní, v ktorej má žiadateľ poskytnúť colným orgánom dodatočné informácie v prípadoch, keď colné orgány usúdia, že žiadosť o rozhodnutie neobsahuje všetky požadované informácie.
(10)Mali by sa objasniť dôsledky v prípade, keď colný orgán nevydá rozhodnutie na základe žiadosti v stanovenej lehote. Takisto by sa mala stanoviť zásada, že v takomto prípade sa predpokladá, že žiadosť je predmetom zamietavého rozhodnutia, a že žiadateľ môže podať odvolanie v súlade so všeobecným pravidlom o rozhodnutiach colných orgánov.
(11)Ako zdôraznil Európsky dvor audítorov 41 a ako sa uvádza aj v hodnotení vykonávania nariadenia (EÚ) č. 952/2013, takisto je potrebné riešiť nedostatočné jednotné monitorovanie dodržiavania kritérií a povinností stanovených v rozhodnutiach colných orgánov, a to posilnením príslušných ustanovení. Na jednej strane by držitelia rozhodnutí mali nielen dodržiavať povinnosti stanovené v príslušnom rozhodnutí, ale aj neustále monitorovať ich dodržiavanie a zabezpečiť vnútornú organizáciu, v rámci ktorej by sa takýmito [samo]monitorovacími činnosťami mohlo predchádzať prípadným chybám v ich colných postupoch, zmierňovať ich alebo ich odstraňovať. Na druhej strane by colné orgány mali pravidelne monitorovať vykonávanie rozhodnutí colných orgánov ich držiteľmi, najmä ak sú usadení kratšie ako tri roky, a preto sú potenciálne náchylnejší na vznik rizík, s cieľom zabezpečiť, aby si tieto osoby plnili povinnosti stanovené v rozhodnutiach colných orgánov. Je to dôležité najmä vtedy, keď tieto osoby požívajú osobitný status, ako je status schváleného hospodárskeho subjektu (AEO) alebo dôveryhodného a preverovaného obchodníka („Trust and Check“), ktorý využíva viaceré uľahčenia v colných postupoch. Okrem toho by colné orgány mali v záujme posilnenia riadenia rizika na úrovni Únie oznámiť Colnému orgánu EÚ všetky rozhodnutia prijaté na základe žiadosti a informovať tento orgán o monitorovacích činnostiach, aby sa tieto informácie mohli zohľadniť na účely riadenia rizika.
(12)Okrem rozhodnutí týkajúcich sa záväzných informácií o nomenklatúrnom zatriedení tovaru (ďalej len „rozhodnutia ZINZ“) alebo rozhodnutí týkajúcich sa záväzných informácií o pôvode tovaru (ďalej len „rozhodnutia ZIPT“), ktoré prijímajú colné orgány na základe žiadosti a za určitých podmienok, boli do colných predpisov zavedené rozhodnutia týkajúce sa záväzných informácií o colnej hodnote (ďalej len „rozhodnutia ZICH“) prostredníctvom delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) …/… 42 . V záujme používateľov colných predpisov by sa pravidlá týkajúce sa týchto troch druhov rozhodnutí o záväzných informáciách mali stanoviť v tom istom právnom akte.
(13)Mali by sa jasnejšie vymedziť práva a povinnosti osôb zodpovedných za tovar vstupujúci na colné územie Únie a vystupujúci z neho. Prvou povinnosťou osôb, ktoré vykonávajú pravidelné colné operácie, by mala byť naďalej registrácia u colných orgánov zodpovedných za miesto, kde sú usadené. Jednotná registrácia by mala platiť pre celú colnú úniu, ale mala by byť aktuálna. Hospodárske subjekty by preto mali mať povinnosť informovať colné orgány o každej zmene svojich registračných údajov. Osoby zodpovedné za tovar vstupujúci na colné územie Únie a vystupujúci z neho sú zodpovedné za všetky riziká, ktoré tovar predstavuje pre bezpečnosť a ochranu občanov, ako aj za všetky riziká pre zdravie a život ľudí, zvierat alebo rastlín, životné prostredie alebo spotrebiteľov. Mali by sa vymedziť aj povinnosti dovozcu, najmä povinnosť byť usadený na colnom území Únie a výnimky z tejto povinnosti. Tie by sa mali stanoviť podľa existujúcich pravidiel pre deklaranta, ktorý má byť usadený v Únii. Podobne by sa mali vymedziť povinnosti vývozcu.
(14)Takisto by sa mali objasniť povinnosti domnelých dovozcov, ktoré sa líšia od povinností platných pre [ostatných] dovozcov. Konkrétne by sa malo stanoviť, že domnelý dovozca by mal colným orgánom poskytovať nielen údaje potrebné na prepustenie predávaného tovaru do voľného obehu, ale aj informácie, ktoré musí domnelý dovozca zhromažďovať na účely DPH. Tieto informácie sú podrobne uvedené vo vykonávacom nariadení Rady (EÚ) č. 282/2011 43 .
(15)Hospodárskym subjektom, ktoré spĺňajú určité kritériá a podmienky na to, aby ich colné orgány považovali za obchodníkov, ktorí dodržiavajú predpisy a sú dôveryhodní, možno udeliť status schváleného hospodárskeho subjektu, a tým umožniť využívať uľahčenia colných postupov. Hoci systém schválených hospodárskych subjektov zaručuje, že obchodníci, ktorí sa podieľajú na väčšine obchodu Únie, sú dôveryhodní, vyznačuje sa určitými nedostatkami, na ktoré sa poukázalo v hodnotení nariadenia (EÚ) č. 952/2013 a v zisteniach Európskeho dvora audítorov. S cieľom riešiť tieto obavy, najmä pokiaľ ide o rozdielne vnútroštátne postupy a výzvy spojené s monitorovaním dodržiavania predpisov schválenými hospodárskymi subjektmi, by sa pravidlá mali zmeniť tak, aby sa zaviedla povinnosť colných orgánov monitorovať dodržiavanie predpisov aspoň každé tri roky.
(16)Zmeny v colných postupoch a spôsobe fungovania colných orgánov si vyžadujú nové partnerstvo s hospodárskymi subjektmi, a to systém dôveryhodných a preverovaných obchodníkov. Kritériá a podmienky na získanie statusu dôveryhodného a preverovaného obchodníka by mali vychádzať z kritérií pre schválené hospodárske subjekty, ale zároveň by sa nimi malo zabezpečiť, aby colné orgány považovali obchodníka za transparentného. Preto je vhodné požadovať, aby dôveryhodné a preverované hospodárske subjekty colným orgánom poskytli prístup do svojich elektronických systémov, kde si vedú evidenciu o dodržiavaní predpisov a pohybe ich tovaru. Transparentnosť by mala byť sprevádzaná určitými výhodami, najmä možnosťou prepustiť tovar za colné orgány bez potreby ich aktívneho zásahu, s výnimkou prípadov, keď sa podľa iných právnych predpisov uplatňovaných colnými orgánmi vyžaduje predchádzajúci súhlas s prepustením, a možnosťou odložiť zaplatenie colného dlhu. Keďže tento spôsob fungovania by mal postupne nahradiť spôsob založený na colných vyhláseniach, mala by sa stanoviť povinnosť colných orgánov prehodnotiť existujúce povolenia pre schválené hospodárske subjekty na účely zjednodušených colných postupov do konca prechodného obdobia.
(17)Zmeny v colných postupoch si vyžadujú aj objasnenie úlohy colných zástupcov. Priame aj nepriame zastúpenie by malo byť naďalej možné, ale malo by sa objasniť, že nepriamy zástupca dovozcu alebo vývozcu preberá všetky povinnosti dovozcov alebo vývozcov, nielen povinnosť zaplatiť colný dlh alebo zaň ručiť, ale aj povinnosť dodržiavať iné právne predpisy uplatňované colnými orgánmi. Z tohto dôvodu musia mať colní zástupcovia pobyt na colnom území Únie, kde zastupujú dovozcov alebo vývozcov, aby sa zabezpečila riadna zodpovednosť za finančné a nefinančné aspekty. Využitie nepriameho colného zástupcu usadeného v Únii je preto dostupnou a primeranou alternatívou pre dovozcov a vývozcov, ktorí nemajú obchodnú prítomnosť v Únii. Okrem toho môžu colní zástupcovia usadení v tretích krajinách naďalej poskytovať svoje služby v Únii, keď zastupujú osoby, ktoré nemusia byť usadené na colnom území Únie.
(18)S cieľom zabezpečiť jednotnú úroveň digitalizácie a vytvoriť rovnaké podmienky pre hospodárske subjekty vo všetkých členských štátoch by sa malo zriadiť Colné dátové centrum EÚ ako súbor centralizovaných, bezpečných a kyberneticky odolných elektronických služieb a systémov na colné účely. Colné dátové centrum EÚ by malo zabezpečiť kvalitu, integritu, vysledovateľnosť a nespochybniteľnosť údajov, ktoré sa v ňom spracúvajú, aby odosielateľ ani príjemca nemohli neskôr spochybniť existenciu výmeny údajov. Colné dátové centrum EÚ by malo spĺňať príslušné predpisy týkajúce sa spracovania osobných údajov a kybernetickej bezpečnosti. Komisia a členské štáty by mali Colné dátové centrum EÚ navrhnúť spoločne. Komisia by mala byť poverená aj riadením, implementáciou a údržbou Colného dátového centra EÚ, pričom tieto úlohy môže delegovať na iný orgán Únie.
(19)V súlade s nedávnou judikatúrou Súdneho dvora 44 by sa malo objasniť, že automatizovaná výmena informácií medzi hospodárskymi subjektmi a colnými orgánmi prostredníctvom Colného dátového centra EÚ nevylučuje zodpovednosť týchto orgánov alebo týchto subjektov v súvislosti s príslušnými colnými postupmi. Aj v prípade, že zapojenie colných orgánov je obmedzené na elektronickú komunikáciu prostredníctvom Colného dátového centra EÚ, malo by sa vychádzať z toto, že opatrenie prijali tieto orgány, ako keby Colné dátové centrum EÚ konalo v mene uvedených orgánov.
(20)Colné dátové centrum EÚ by malo umožniť výmenu údajov s inými systémami, platformami alebo prostrediami na účely zvýšenia kvality údajov, ktoré colné orgány používajú pri plnení svojich úloh, ako aj na spoločné využívanie príslušných colných údajov s inými orgánmi na účely zvýšenia účinnosti kontrol na vnútornom trhu. V súlade s prístupom stanoveným v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/… 45 a v európskom rámci interoperability 46 by Colné dátové centrum EÚ malo podporovať cezhraničnú a medzisektorovú interoperabilitu v Európe. Malo by využívať potenciál existujúcich zdrojov informácií o rizikách dostupných na úrovni Únie, ako sú systémy rýchleho varovania pre potraviny a krmivá (RASFF) a pre nepotravinové výrobky (Safety Gate), Informačný a komunikačný systém pre dohľad nad trhom (ICSMS), portál na presadzovanie práv duševného vlastníctva. Malo by podporiť rozvoj strategickej a operačnej spolupráce vrátane výmeny informácií a interoperability medzi colnými a inými orgánmi a útvarmi v rámci ich príslušných právomocí. Okrem toho by Colné dátové centrum EÚ malo poskytovať širokú škálu pokročilých analýz údajov, a to aj s využitím umelej inteligencie. Táto analýza údajov by mala byť nástrojom na analýzu rizika, ekonomickú analýzu a prediktívnu analýzu s cieľom predvídať možné riziká spojené so zásielkami prichádzajúcimi do Únie alebo odchádzajúcimi z nej. V záujme lepšieho dohľadu nad obchodnými tokmi a efektívnejšieho spôsobu spolupráce s inými ako colnými orgánmi by Colné dátové centrum EÚ malo byť schopné využívať rámec spolupráce v rámci prostredia centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo a v prípade, že tento rámec nie je možné využiť, ponúknuť týmto orgánom osobitnú službu, prostredníctvom ktorej môžu získavať relevantné údaje, poskytovať informácie colným orgánom a spoločne ich využívať a zabezpečiť dodržiavanie sektorových požiadaviek. Bolo by to potrebné v prípade, že by tieto iné orgány nemali elektronický systém, ktorý by sa dal prepojiť s Colným dátovým centrom EÚ.
(21)Popri Colnom dátovom centre EÚ môžu členské štáty vyvíjať vlastné aplikácie na využívanie údajov z Colného dátového centra EÚ. Na tento účel a v záujme skrátenia času potrebného na uvedenie na trh môžu členské štáty zveriť Colnému orgánu EÚ financie a mandát na vývoj takýchto aplikácií. V takom prípade by mal Colný orgán EÚ vyvíjať aplikácie v prospech všetkých členských štátov. Toto by sa dalo dosiahnuť vytvorením aplikácií s otvoreným zdrojovým kódom podľa rámca pre spoločné využívanie a opakované použitie.
(22)Colné dátové centrum EÚ by malo umožňovať nasledujúci tok údajov. Hospodárske subjekty by mali mať možnosť odosielať doň alebo v ňom sprístupňovať všetky relevantné údaje potrebné na plnenie colných predpisov. Tieto údaje by sa mali spracúvať na úrovni Únie a mali by byť doplnené o analýzu rizika v rámci celej Únie. Výsledné údaje by sa mali sprístupniť colným orgánom členských štátov, ktoré by ich používali pri plnení svojich povinností. Nakoniec by sa výsledky kontrol vykonaných po získaní údajov z Colného dátového centra EÚ mali opäť oznámiť dátovému centru.
(23)Údaje odosielané do Colného dátového centra EÚ sú z veľkej časti údaje, ktoré nie sú osobnými údajmi, zasielané hospodárskymi subjektmi a týkajúce sa tovaru, s ktorým tieto subjekty obchodujú. Napriek tomu budú obsahovať aj osobné údaje, najmä mená osôb konajúcich za hospodársky subjekt alebo orgán. S cieľom zabezpečiť rovnakú ochranu osobných údajov a obchodných informácií by sa mali týmto nariadením stanoviť osobitné pravidlá prístupu, pravidlá dôvernosti a podmienky používania Colného dátového centra EÚ. Predovšetkým by sa malo stanoviť, ktoré subjekty môžu okrem daných osôb, Komisie, colných orgánov a Colného orgánu EÚ pristupovať k údajom uloženým alebo inak dostupným v Colnom dátovom centre EÚ alebo ich spracúvať, pričom by sa mali vyvážiť potreby týchto subjektov s potrebou zabezpečiť, aby sa osobné a dôverné údaje zhromaždené na colné účely používali na ďalšie účely len v minimálnom potrebnom rozsahu.
(24)S cieľom zabezpečiť, aby Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) mohol vykonávať svoje vyšetrovacie právomoci v súvislosti s podvodnými činnosťami, ktoré poškodzujú záujmy Únie, by mal mať veľmi podobný prístup k údajom z Colného dátového centra EÚ ako Komisia. OLAF by preto mal byť oprávnený spracúvať údaje v súlade s podmienkami týkajúcimi sa ochrany údajov v príslušných právnych predpisoch Únie vrátane nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 47 a nariadenia Rady (ES) č. 515/97 48 . S cieľom zabezpečiť, aby Európska prokuratúra mohla viesť vyšetrovania týkajúce sa colných záležitostí, by mala byť oprávnená požiadať o prístup k údajom v Colnom dátovom centre EÚ. V záujme zachovania funkcií, ktoré sa vykonávajú vo vnútroštátnych IT systémoch členských štátov, by daňové orgány členských štátov mali buď mať možnosť spracúvať údaje priamo v rámci Colného dátového centra EÚ, alebo ich z neho získať a spracúvať inými prostriedkami. Orgány zodpovedné za bezpečnosť potravín v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 49 a orgány zodpovedné za dohľad nad trhom v súlade s nariadením (EÚ) 2019/1020 by mali mať k dispozícii správne služby a nástroje v Colnom dátovom centre EÚ, aby mohli využívať relevantné colné údaje a prispievať tak k presadzovaniu príslušných právnych predpisov Únie a spolupracovať s colnými orgánmi s cieľom minimalizovať riziká, že sa do Únie dostanú výrobky, ktoré nie sú v súlade s predpismi. Europol by mal mať na požiadanie prístup k údajom v Colnom dátovom centre EÚ, aby mohol vykonávať svoje úlohy uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 50 . Všetky ostatné subjekty a orgány Únie a vnútroštátne subjekty a orgány vrátane Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) by mali mať prístup k iným ako osobným údajom nachádzajúcim sa v Colnom dátovom centre EÚ.
(25)Pravidlá a ustanovenia týkajúce sa prístupu do Colného dátového centra EÚ a výmeny informácií by nemali mať vplyv na colný informačný systém („CIS“) zriadený nariadením Rady (ES) č. 515/97 a na oznamovacie povinnosti podľa článku 24 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži.
(26)Komisia by mala stanoviť modality prístupu všetkých týchto orgánov vo vykonávacích pravidlách, a to po posúdení existujúcich záruk, ktoré má každý orgán alebo kategória orgánov zavedené na zabezpečenie správneho zaobchádzania s osobnými a citlivými obchodnými údajmi.
(27)Colné dátové centrum EÚ by malo uchovávať osobné údaje maximálne desať rokov. Toto obdobie je opodstatnené vzhľadom na možnosť colných orgánov oznámiť colný dlh až desať rokov po získaní potrebných informácií o zásielke, ako aj na zabezpečenie toho, aby Komisia, Colný orgán EÚ, OLAF a colné a iné orgány mohli krížovo kontrolovať informácie v Colnom dátovom centre EÚ s informáciami uloženými v iných systémoch a informáciami, ktoré si s inými systémami vymieňajú. Okrem toho by toto obdobie malo byť zosúladené s obdobím uchovávania požadovaným v iných právnych predpisoch uplatňovaných colnými orgánmi, ak sú tieto právne predpisy relevantné pre colné kontroly. Takisto je vhodné, aby sa vždy, keď sa osobné údaje vyžadujú na účely súdnych a správnych konaní, vyšetrovaní a počas kontrol po prepustení, pozastavilo obdobie uchovávania, aby sa predišlo vymazaniu osobných údajov a nemožnosti použiť ich na tieto účely.
(28)Ochrana osobných a iných údajov v Colnom dátovom centre EÚ by mala zahŕňať aj pravidlá týkajúce sa obmedzenia práv dotknutých osôb. Colné orgány, Komisia alebo Colný orgán EÚ by preto mali mať možnosť obmedziť právo dotknutých osôb, ak je to potrebné na zabezpečenie toho, aby neboli ohrozené činnosti presadzovania práva, analýza rizika a colné kontroly. Okrem toho by sa takéto obmedzenia mohli uplatňovať aj v prípade, že je to potrebné na účely ochrany súdnych alebo správnych konaní v nadväznosti na činnosti presadzovania práva. Obmedzenia by mali byť riadne odôvodnené vzhľadom na činnosti a právomoci colných orgánov a obmedzené na čas potrebný na zachovanie týchto právomocí.
(29)Každé spracúvanie osobných údajov podľa tohto nariadenia by sa malo vykonávať v súlade s ustanoveniami nariadenia (EÚ) 2016/679, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 alebo smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 v rámci ich príslušného rozsahu pôsobnosti.
(30)V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý […] vydal stanovisko.
(31)Únijná vrstva riadenia colného rizika je základom pre zabezpečenie harmonizovaného uplatňovania colných kontrol v členských štátoch. V súčasnosti existuje spoločný rámec riadenia rizika, ktorý zahŕňa možnosť identifikovať spoločné prioritné oblasti kontroly a spoločné kritériá a normy rizika v oblasti finančných rizík na vykonávanie colných kontrol, má však značné nedostatky. S cieľom riešiť nedostatočne harmonizované uplatňovanie colných kontrol a nedostatočne harmonizované riadenie rizika, ktoré poškodzujú finančné a nefinančné záujmy Únie a členských štátov, by sa mali zrevidovať pravidlá s cieľom zaviesť spoľahlivejší prístup k riadeniu rizika, ktorý by bol zameraný na finančné aj nefinančné riziká. To zahŕňa riešenie štrukturálnych výziev v oblasti riadenia finančných rizík, ktoré identifikoval Európsky dvor audítorov. Predovšetkým by sa malo opísať, ktoré činnosti sú súčasťou riadenia colného rizika, a to v rámci prístupu založeného na cykloch. Takisto je dôležité určiť úlohy a zodpovednosti Komisie, Colného orgánu EÚ a colných orgánov členských štátov. Ďalej je dôležité stanoviť, že Komisia môže určiť spoločné prioritné oblasti kontroly a spoločné kritériá a normy rizika, ako aj identifikovať osobitné oblasti v pôsobnosti iných právnych predpisov uplatňovaných colnými orgánmi, ktoré by mali mať prioritu v rámci spoločného riadenia rizika a kontrol bez toho, aby bola ohrozená bezpečnosť.
(32)Mali by sa preto zaviesť činnosti riadenia rizika na úrovni Únie a ustanovenia na zabezpečenie zberu komplexných údajov relevantných pre riadenie rizika na úrovni Únie vrátane výsledkov a hodnotenia všetkých kontrol. Riadením rizika na úrovni Únie sa zabezpečuje spoločná analýza rizika a vydávanie príslušných únijných odporúčaní kontroly pre colné orgány. Tieto odporúčania kontroly by sa mali vykonať alebo by sa mali uviesť dôvody, prečo sa neuplatnili. Mala by sa stanoviť aj možnosť vydať pokyn, že tovar s miestom určenia v Únii sa nesmie nakladať ani prepravovať. Analýza rizík a hrozieb na úrovni Únie by mala vychádzať z neustále aktualizovaných údajov na úrovni Únie a na jej základe by sa mali určiť opatrenia a kontroly, ktoré sa majú vykonať na hraničných priechodoch v miestach vstupu na územie Únie a miestach výstupu z neho. V kontexte spolupráce s orgánmi presadzovania práva a bezpečnostnými orgánmi by riadenie rizika na úrovni Únie malo podľa možnosti prispievať k strategickým analýzam a posúdeniam hrozieb vykonávaným na úrovni Únie vrátane tých, ktoré vykonáva Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) a Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex), a malo by z nich ťažiť, s cieľom prispieť k efektívnemu a účinnému predchádzaniu trestnej činnosti a boju proti nej.
(33)Proces umiestnenia tovaru do colného režimu je potrebné prehodnotiť tak, aby odrážal nové úlohy a povinnosti osôb zapojených do colného režimu. Zodpovednosť za poskytovanie informácií colným orgánom má teda prevziať osoba zodpovedná za tovar: dovozca, vývozca alebo držiteľ režimu tranzit, a nie deklarant. Tieto osoby by mali poskytnúť alebo sprístupniť údaje colným orgánom hneď, ako sú k dispozícii, a v každom prípade pred umiestnením tovaru do colného režimu, aby colné orgány mohli vykonať analýzu rizika a prijať vhodné opatrenia. Keďže domnelí dovozcovia v elektronickom obchode majú vyšší objem transakcií a povinnosť vypočítať colný dlh v okamihu predaja, a nie v okamihu, keď sa tovar prepustí, malo by sa upraviť načasovanie ich oznamovacej povinnosti. Domnelí dovozcovia by preto mali poskytovať údaje o tovare, ktorý predali a ktorý sa má doviezť, najneskôr v deň nasledujúci po prijatí platby. Na rozdiel od toho by colné orgány za riadne odôvodnených okolností mali mať možnosť povoliť dôveryhodným a preverovaným obchodníkom, aby doplnili údaje o svojom prepustenom tovare neskôr, keďže títo obchodníci s colnými orgánmi neustále zdieľajú údaje o svojich transakciách a mali by sa považovať za spoľahlivých. Takýmito okolnosťami by mohla byť nemožnosť určiť konečnú colnú hodnotu tovaru v okamihu prepustenia, pretože je spojená s futures, alebo potreba získať príslušné podporné doklady bez toho, aby mali vplyv na výpočet colného dlhu.
(34)S cieľom zjednodušiť colný postup pri vstupe tovaru na colné územie Únie a zároveň zabezpečiť, aby za tento tovar bola zodpovedná jediná osoba, by rôzni účastníci dodávateľského reťazca mali poskytnúť svoju časť príslušných informácií o dotknutom tovare a prepojiť ich s konkrétnou zásielkou. Tovar by mal vstúpiť len vtedy, ak existuje dovozca usadený v Únii, ktorý zaň preberá zodpovednosť. Dovozca by mal poskytnúť colným orgánom informácie o tovare a colnom režime, do ktorého by mal byť tovar umiestnený, a to čo najskôr, pokiaľ možno ešte pred fyzickým príchodom tovaru. Poskytovateľ služieb alebo colný zástupca by mal byť schopný poskytnúť informácie v mene a na účet dovozcu, ale dovozca zostáva zodpovedný za zabezpečenie súladu tovaru, ktorý predstavuje finančné a nefinančné riziko, s predpismi. Aj dopravcovia, ktorí tovar privážajú, by mali poskytnúť určité informácie o tovare pred nakládkou alebo príchodom (ďalej len „predbežné informácie o náklade“) a mali by prepojiť svoje informácie s informáciami dovozcu, ak boli predtým predložené, pričom nemusia mať nutne prístup ku všetkým údajom, ktoré poskytol dovozca. Okrem toho sa v záujme zohľadnenia zložitejších dodávateľských reťazcov a dopravných sietí môže vyžadovať, aby informácie o tovare, ktorý sa má prepraviť na colné územie Únie, doplnili aj iné osoby. Dovozca, dopravca alebo akákoľvek iná osoba, ktorá predkladá informácie colným orgánom, by mala byť povinná ich zmeniť, ak vie, že informácie už nie sú správne, avšak skôr, ako colné orgány zistia nezrovnalosti, ktoré by chceli skontrolovať.
(35)Colné orgány zodpovedné za miesto prvého vstupu tovaru by mali vykonať analýzu rizika na základe dostupných informácií o tomto tovare, a ak zistia riziko, mali by byť oprávnené prijať širokú škálu zmierňujúcich opatrení vrátane možnosti požiadať iné colné orgány, prípadne iné orgány o kontroly pred naložením tovaru alebo po príchode tovaru na colné územie Únie. Dopravca má vo všeobecnosti najlepšie informácie o tom, kedy tovar dorazil, takže by mal tento príchod oznámiť colným orgánom. V záujme zohľadnenia zložitejších dodávateľských reťazcov a dopravných sietí sa však môže vyžadovať, aby príchod tovaru oznámili colným orgánom na účely ich analýzy rizika aj iné osoby. S cieľom zabezpečiť, aby colné orgány mali predbežné informácie o náklade pri všetkom tovare dovážanom na colné územie Únie, by sa malo zabrániť tomu, aby dopravca vyložil tovar, o ktorom nie sú k dispozícii informácie, pokiaľ colné orgány nepožiadali dopravcu o predloženie tovaru alebo pokiaľ nenastala mimoriadna situácia, ktorá si vyloženie tovaru vyžaduje. Naopak, na uľahčenie procesu vstupu tovaru, v prípade ktorého majú colné orgány príslušné predbežné informácie o náklade, by sa od dopravcu nemalo vyžadovať, aby tovar predložil colným orgánom vždy, ale len vtedy, ak o to colné orgány požiadajú alebo ak to vyžadujú iné právne predpisy uplatňované colnými orgánmi.
(36)Tovar, ktorý nie je tovarom Únie a ktorý sa dováža na colné územie Únie, by sa mal považovať za dočasne uskladnený od okamihu, keď dopravca oznámi jeho príchod, až do jeho umiestnenia do colného režimu, pokiaľ už nie je umiestnený do režimu tranzit. S cieľom zabezpečiť primeraný colný dohľad by táto situácia mala byť časovo obmedzená. Nemala by trvať dlhšie ako desať dní, okrem výnimočných prípadov. Ak dovozca potrebuje tovar uskladniť na dlhšie obdobie, tovar by sa mal nachádzať v colnom sklade, kde môže byť uskladnený bez časového obmedzenia. Existujúce povolenia pre miesta dočasného uskladnenia by sa preto mali zmeniť na povolenia pre colné sklady, ak sú splnené príslušné požiadavky.
(37)Je potrebné zachovať pravidlá, ktoré určujú, či ide o tovar Únie alebo tovar, ktorý nie je tovarom Únie, a či sa status tovaru Únie môže predpokladať alebo ho treba preukázať, najmä ak tovar dočasne opustí colné územie Únie.
(38)Keď colné orgány získajú informácie potrebné pre príslušný colný režim, mali by na základe analýzy rizika rozhodnúť, či vykonajú ďalšie kontroly tovaru, prepustia ho, odmietnu alebo pozastavia jeho prepustenie, prípadne nechajú uplynúť čas, aby sa tovar považoval za prepustený. Colné orgány by tak v prípade potreby mali urobiť v spolupráci s inými orgánmi. V súlade s tým by colné orgány mali odmietnuť prepustenie tovaru, ak majú dôkaz, že tovar nespĺňa platné právne požiadavky. Ak colné orgány potrebujú konzultovať s inými orgánmi, aby určili, či tovar spĺňa alebo nespĺňa požiadavky, mali by pozastaviť jeho prepustenie aspoň dovtedy, kým sa konzultácie neuskutočnia. V týchto prípadoch by následné rozhodnutie colných orgánov o tovare malo závisieť od odpovede iných orgánov. Aby sa predišlo blokovaniu obchodníkov aj orgánov v prípadoch, keď si rozhodnutie o dodržiavaní predpisov vyžaduje určitý čas, colné orgány by mali mať možnosť prepustiť tovar pod podmienkou, že obchodník bude naďalej informovať o umiestnení tovaru, a to najviac počas 15 dní. Napokon, s cieľom poskytnúť právnu istotu obchodníkom, ktorí poskytli informácie včas, bez toho, aby boli colné orgány povinné reagovať na každú zásielku, by sa tovar, ktorý nebol vybraný na kontrolu po uplynutí primeranej lehoty, mal považovať za prepustený. Komisia by mala byť oprávnená stanoviť túto lehotu v delegovaných pravidlách a v prípade potreby ju prispôsobiť druhu dopravy alebo druhu hraničných priechodov.
(39)Pokiaľ dôveryhodní a preverovaní obchodníci poskytnú colným úradom plný prístup ku svojim systémom, evidencii a operáciám a sú považovaní za spoľahlivých, mali by byť schopní prepustiť svoj tovar pod dohľadom colných orgánov, ale bez čakania na ich zásah. Dôveryhodní a preverovaní obchodníci by preto mali byť schopní prepustiť tovar do akéhokoľvek vstupného colného režimu pri prijatí tovaru v mieste konečného určenia alebo do akéhokoľvek výstupného režimu v mieste dodania tovaru. Keďže dôveryhodní a preverovaní obchodníci sa považujú za transparentných, príchod a/alebo doručenie tovaru by sa mali náležite zaznamenať v Colnom dátovom centre EÚ. Tieto subjekty by mali mať povinnosť v prípade vzniku problémov informovať colné orgány, aby tieto orgány mohli prijať konečné rozhodnutie vo veci prepustenia. Ak sú systémy vnútornej kontroly dôveryhodných a preverovaných obchodníkov dostatočne spoľahlivé, colné orgány by mali mať možnosť v spolupráci s ďalšími orgánmi týmto obchodníkom povoliť, aby určité kontroly vykonali samostatne. Colné orgány by si však mali zachovať možnosť tovar kedykoľvek skontrolovať.
(40)Je vhodné stanoviť opatrenia na reguláciu prechodu zo systému založeného na colných vyhláseniach na systém založený na poskytovaní informácií do centrálneho Colného dátového centra EÚ. Subjekty by počas prechodného obdobia mali mať možnosť podávať colné vyhlásenia, aby deklarovali svoj úmysel umiestniť tovar do colného režimu. Len čo však budú k dispozícii spôsobilosti Colného dátového centra EÚ, mali by mať subjekty takisto možnosť poskytnúť alebo sprístupniť informácie colným orgánom prostredníctvom Colného dátového centra EÚ a colné orgány by viac nemali žiadnemu subjektu povoliť žiadať o zjednodušenia v súvislosti s colným vyhlásením. Po skončení prechodného obdobia colné vyhlásenia prestanú existovať, preto by mali všetky povolenia stratiť platnosť.
(41)V článku 29 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa požaduje, aby sa výrobky pochádzajúce z tretích krajín považovali za výrobky vo voľnom obehu, ak splnili dovozné formality a boli vybrané clá alebo poplatky s rovnocenným účinkom. Prepustenie do voľného obehu však nemožno považovať za dôkaz súladu s inými právnymi predpismi uplatňovanými colnými orgánmi, ak takéto predpisy ukladajú osobitné požiadavky na tovar, ktorý sa má predávať alebo spotrebúvať na vnútornom trhu.
(42)Proces prepravy tovaru z colného územia Únie by sa mal zefektívniť a zjednodušiť v súlade so vstupným procesom. Preto je primerané požadovať, aby za tento tovar niesla zodpovednosť osoba usadená v Únii, čiže jeho vývozca. Vývozca by mal pred prepravením tovaru z Únie colným úradom poskytnúť alebo sprístupniť relevantné informácie, v rámci ktorých uvedie, či pri vyvážanom tovare ide o Únie alebo o tovar, ktorý nie je tovarom Únie, a prispôsobí potrebné informácie. S cieľom zjednodušiť proces a vyhnúť sa možným medzerám by mal pojem vývoz zahŕňať výstup tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, čím zahŕňal aj pojem „spätný vývoz“, ktorý bol predtým upravený ako samostatný pojem.
(43)Aby sa zabezpečilo náležité riadenie rizika pre tovar prepravovaný z colného územia Únie, pred tým, ako tovar toto územie opustí, by colný úrad zodpovedný za vývoz mal mať povinnosť vykonať analýzu rizika na základe informácií o tovare a prijať primerané opatrenia alebo požadovať ich prijatie. Tieto opatrenia by mali zahŕňať požiadavku, aby sa okrem opatrení stanovených pri prepustení do colného režimu, ktoré sa vzťahujú aj na tovar, ktorý sa má umiestniť do colného režim vývoz, vykonali aj kontroly colným úradom zodpovedným za miesto odoslania tovaru a colným úradom výstupu a v prípade potreby inými orgánmi.
(44)Aby sa zabezpečila aj transparentnosť režimov s podmienečným oslobodením od cla, je vhodné zefektívniť ustanovenia týkajúce sa požiadaviek pre povolenia na osobitné colné režimy. V záujme jasnosti a právnej istoty by sa predovšetkým namiesto úpravy prostredníctvom delegovaných pravidiel mali už v základnom predpise upraviť podmienky na stanovenie toho, či je potrebné stanovisko na úrovni Únie, ktorým by sa posúdilo, či udelenie povolenia môže nepriaznivo ovplyvniť záujmy výrobcov z Únie, tzv. preskúmanie hospodárskych podmienok. Keďže vplyv na záujmy výrobcov z Únie môže závisieť od množstva tovaru umiestneného do osobitného colného režimu, Colný orgán EÚ by mal mať právo navrhnúť určitú prahovú hodnotu, do dosiahnutia ktorej sa odhaduje, že nedochádza k nepriaznivému vplyvu na záujmy výrobcov z Únie.
(45)Článok 9 Revidovaného dohovoru o plavbe na Rýne odkazuje na prílohu (Rýnsky manifest), ktorou sa uľahčila preprava tovaru na rieke Rýn a jeho príslušných prítokoch tým, že sa považuje za colný režim tranzit cez štátne hranice piatich členských štátov 51 . Podľa informácií od colných správ sa Rýnsky manifest v praxi ako colný režim tranzit v štátoch hraničiacich s Rýnom už neuplatňuje. Namiesto toho sa teraz tovar na Rýne a jeho prítokoch prepravuje s využitím colného režimu tranzit Únie stanoveného kódexom, prostredníctvom nového počítačového tranzitného systému (NCTS). Preto je vhodné odstrániť odkazy na Rýnsky manifest v prípadoch, v ktorých sa preprava tovaru považuje za vonkajší tranzit alebo tranzit Únie.
(46)S cieľom zvýšiť transparentnosť týkajúcu sa osoby, ktorá zodpovedá za súlad s povinnosťami vyplývajúcimi z colného režimu tranzit Únie a za obsah a riziká spojené so zásielkou, je vhodné požadovať, aby držiteľ režimu tranzit poskytol minimálne informácie o dovozcovi alebo vývozcovi, ktorý inicioval prepravu, a o dopravnom prostriedku, ako aj identifikáciu tovaru umiestneného do tohto režimu. Na základe takýchto informácií by colné orgány mohli účinnejšie vykonávať dohľad nad colným režimom tranzit Únie a vykonávať analýzu rizika. Colný režim tranzit Únie by mal byť povinný, pokiaľ tovar nie je umiestený do iného colného režimu bezprostredne po vstupe na colné územie Únie alebo výstupe z neho. V prípade, že dovozca alebo vývozca ešte nie je známy, mal by sa za dovozcu alebo vývozcu považovať držiteľ tovaru a mal by byť zodpovedný za zaplatenie ciel a iných daní a platieb. Ak tovar dováža alebo vyváža dôveryhodný a preverovaný obchodník, colný režim tranzit Únie by sa mal nahradiť colným dohľadom.
(47)V zmene prílohy 6 k Colnému dohovoru o medzinárodnej preprave tovaru na podklade karnetov TIR (ďalej len „Dohovor TIR“) 52 , ktorá nadobudla účinnosť 1. júna 2021, došlo k úprave vysvetlivky 0.49 s cieľom zaručiť hospodárskym subjektom spĺňajúcim určité požiadavky možnosť stať sa „schváleným odosielateľom“, ako obdoba existujúcich uľahčení poskytovaných hospodárskym subjektom uznaným za „schváleného príjemcu“. Preto je potrebné zahrnúť túto novú možnosť stanovenú v Dohovore TIR na účely zosúladenia colných predpisov Únie s touto medzinárodnou dohodou.
(48)Ak by sa pri výpočte cla pri transakciách elektronického obchodu uplatňovali štandardné pravidlá, v mnohých prípadoch by to viedlo k neprimeranej administratívnej záťaži pre colné správy aj hospodárske subjekty, najmä pokiaľ ide o výber príjmov. V záujme vytvorenia spoľahlivého a účinného daňového a colného režimu pre tovar dovážaný z tretích krajín prostredníctvom transakcií elektronického obchodu (ďalej len „predaj dováženého tovaru na diaľku“) je potrebné zmeniť právne predpisy Únie, aby sa odstránila prahová hodnota, na základe ktorej je tovar zanedbateľnej hodnoty nepresahujúcej 150 EUR za zásielku oslobodený od ciel pri dovoze v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1186/2009 53 , a zaviesť zjednodušené sadzobné zaobchádzanie pri predaji tovaru na diaľku dovážaného z tretích krajín v súlade s nariadením Rady (EHS) č. 2658/87 54 (kombinovaná nomenklatúra). Vzhľadom na tieto navrhované zmeny by mali byť zmenené určité pravidlá kódexu týkajúce sa nomenklatúrneho zatriedenia, pôvodu a colnej hodnoty s cieľom stanoviť zjednodušenia, ktoré sú môže dobrovoľne uplatniť domnelý dovozca pri určovaní cla v rámci transakcie medzi podnikom a koncovým zákazníkom, ktorá sa na účely DPH kvalifikuje ako predaj na diaľku. Tieto zjednodušenia by mali pozostávať z možnosti vypočítať clo, ktoré sa má zaplatiť, uplatnením jednej z nových skupinových sadzieb v kombinovanej nomenklatúre na hodnotu vypočítanú jednoduchším spôsobom. Podľa zjednodušených pravidiel pre transakcie elektronického obchodu medzi podnikom a koncovým zákazníkom by sa čistá kúpna cena bez DPH, ale vrátane celkových nákladov na dopravu až do miesta konečného určenia, mala považovať za colnú hodnotu a nemalo by sa požadovať žiadne určenie pôvodu. Ak si však chce domnelý dovozca uplatniť preferenčné colné sadzby tým, že preukáže statusu pôvodného tovaru, môže tak urobiť s využitím štandardných postupov.
(49)V súčasnosti colný dlh vyberá členský štát, v ktorom bolo podané colné vyhlásenie. Obchodník si môže vybrať, či ho chce podať v krajine prvého vstupu alebo využiť colný režim tranzit a zaplatiť clo v inom členskom štáte. V roku 2025 sa má tento systém zmeniť v súvislosti so zavedením informačného systému centralizovaného colného konania, vďaka ktorému budú schválené hospodárske subjekty môcť podávať colné vyhlásenia v členskom štáte, v ktorom sú usadené. Vzhľadom na tento vývoj je primerané zmeniť pravidlá, ktorými sa vymedzuje miesto vzniku colného dlhu tak, aby sa dovozné clo platilo členskému štátu, v ktorom je dovozca usadený, keďže práve v ňom môže mať colný orgán najúplnejšie znalosti evidencie, operácií a komerčného správania hospodárskych subjektov, najmä ak bol týmto hospodárskym subjektom udelený status dôveryhodných a preverovaných obchodníkov. Je však primerané, aby colný dlh subjektov, ktoré nie sú dôveryhodnými a preverovanými obchodníkmi, vznikal na mieste, kde sa tovar fyzicky nachádza, a to aspoň dovtedy, kým nedôjde k zhodnoteniu modelu dohľadu.
(50)V prípade transakcií elektronického obchodu je nevyhnutné zabezpečiť správne zaplatenie colného dlhu zo strany online sprostredkovateľov, ako sú internetové platformy, ktoré riadia online predaj tovaru súkromným spotrebiteľom. Preto je primerané objasniť, že osobou zodpovednou za colný dlh, ktorý vznikne vo chvíli, keď kupujúci zaplatí prevádzkovateľovi internetového obchodu (vo väčšine prípadov internetovej platforme), je domnelý dovozca. Aby sa zjednodušila záťaž, ktorá vzniká v súvislosti s touto povinnosťou, domnelý dovozca môže mať právo určiť splatné dovozné clo a platiť svoje colné dlhy pravidelne a colné orgány by mali mať možnosť jedného zápisu do účtovnej evidencie na účely rozpočtu Únie. Je vhodné posilniť mechanizmus zameraný na efektívnejší dohľad nad vykonávaním reštriktívnych opatrení týkajúcich sa toku tovaru, ktoré môže Rada prijať v súlade s článkom 215 ZFEÚ.
(51) V takom prípade by mal Colný orgán EÚ poskytnúť Komisii a členským štátom podporu s cieľom zabrániť obchádzaniu týchto opatrení. Colné orgány by sa mali uistiť, že podnikajú všetky kroky potrebné na zabezpečenie súladu s týmito opatreniami a mali by o tom informovať Komisiu a Colný orgán EÚ.
(52)Mal by sa zaviesť mechanizmus krízového riadenia na riešenie potenciálnych kríz v colnej únii. Na absenciu takéhoto mechanizmu na úrovni Únie sa upozorňovalo v akčnom pláne v colnej oblasti 55 . Preto by sa mal zaviesť mechanizmus, v ktorom bude Colný orgán EÚ ústredným aktérom pri príprave, koordinácii a monitorovaní vykonávania praktických opatrení a dojednaní, ktoré sa Komisia rozhodne zaviesť v prípade vzniku krízy. Colný orgán EÚ by si mal udržiavať neustálu pripravenosť reakcie na krízu počas celého trvania krízy.
(53)V existujúcom rámci riadenia colnej únie chýba jasná štruktúra operačného riadenia a nezohľadňuje sa pri ňom vývoj, ktorým colná únia od svojho vzniku v roku 1968 prešla. Podľa nariadenia (EÚ) č. 952/2013 za činnosti súvisiace s riadením rizík v obchodných tokoch, ako je vykonávanie kontrol na mieste a rozhodovanie o nich, nesú zodpovednosť vnútroštátne colné orgány. Napriek tomu, že medzi vnútroštátnymi colnými správami existuje od vytvorenia colnej únie spolupráca, ktorá viedla k výmene najlepších postupov a expertízy a k vytvoreniu spoločných usmernení, nedošlo k vzniku harmonizovaného prístupu a operačného rámca. V súčasnosti v členských štátoch existujú rozdielne postupy, ktoré colnú úniu oslabujú. Neexistuje žiadna centrálna kapacita na analýzu rizika, žiadny spoločný názor na priorizáciu rizika, koordinácia colných opatrení a kontrol je obmedzená a chýba aj rámec pre spoluprácu rôznych orgánov slúžiacich jednotnému trhu. Centrálna operačná úroveň Únie, ktorá by združovala expertízu, zdroje a spoločne prijímala rozhodnutia, by mala odstrániť tieto nedostatky v oblastiach, ako je správa údajov, riadenie rizika a odborná príprava, aby colná únia „konala ako jeden celok“. Preto je vhodné, že bol zriadený Colný orgán EÚ. Vytvorenie tohto nového orgánu je dôležité na zabezpečenie efektívneho a primeraného fungovania colnej únie, centrálnu koordináciu colných opatrení a podporu činností colných orgánov.
(54)Colný orgán EÚ by sa mal spravovať a prevádzkovať na základe princípov spoločného vyhlásenia a spoločného prístupu Európskeho parlamentu, Rady a Komisie v súvislosti s decentralizovanými agentúrami z 19. júla 2012 56 .
(55)Kritériá, ktoré treba zohľadniť s cieľom prispieť k rozhodovaciemu procesu pri výbere sídla Colného orgánu EÚ, by mali zahŕňať uistenie, že orgán môže byť v danom mieste zriadený v čase nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, dostupnosť danej lokality a existencia primeraných vzdelávacích zariadení pre deti zamestnancov, ako aj primeraný prístup na trh práce, k sociálnemu zabezpečeniu a zdravotnej starostlivosti pre deti aj manželských partnerov zamestnancov. Vzhľadom na kooperačný charakter väčšiny činností Colného orgánu EÚ, a najmä na úzke prepojenie, ktoré bude existovať medzi IT systémami, ktoré bude počas prechodného obdobia spravovať Komisia, kým bude Colný orgán EÚ budovať a prevádzkovať Colné dátové centrum EÚ, by sa Colný orgán EÚ mal nachádzať na mieste, ktoré umožní takúto úzku spoluprácu s Komisiou, orgánmi regiónov Únie, ktoré sú najrelevantnejšie pre medzinárodný obchod, a s relevantnými orgánmi Únie a medzinárodnými orgánmi (napríklad so Svetovou colnou organizáciou na uľahčenie praktického vzájomného obohacovania zameraného na špecifické témy). Vzhľadom na tieto kritériá by sa mal Colný orgán EÚ nachádzať v […].
(56)V záujme zabezpečenia účinného fungovania Colného orgánu EÚ by členské štáty a Komisia mali byť zastúpené v správnej rade. Zloženie správnej rady vrátane voľby jej predsedu a podpredsedu by malo odrážať zásady rodovej vyváženosti, skúsenosti a kvalifikáciu. Vzhľadom na výlučnú právomoc Únie v oblasti colnej únie a úzke prepojenie colnej oblasti a ďalších oblastí politiky je primerané, aby bol predseda tohto orgánu zvolený spomedzi týchto zástupcov Komisie. V záujme účinného a efektívneho fungovania Colného orgánu EÚ by správna rada mala najmä prijímať jednotný programový dokument vrátane ročného a viacročného plánovania, vykonávať svoje funkcie súvisiace s rozpočtom orgánu, prijímať rozpočtové pravidlá uplatniteľné na orgán, menovať výkonného riaditeľa a stanovovať postupy rozhodovania výkonného riaditeľa vo vzťahu k operačným úlohám orgánu. Správnej rade by mala pomáhať výkonná rada.
(57)Aby sa zaručilo účinné fungovanie Colného orgánu EÚ, mal by sa mu poskytnúť samostatný rozpočet, ktorého príjmy by pochádzali zo všeobecného rozpočtu Únie a z dobrovoľných finančných príspevkov členských štátov. Za výnimočných a riadne odôvodnených okolností by Colný orgán EÚ zároveň mal byť schopný prijímať ďalšie príjmy na základe dohôd o príspevku alebo dohôd o grante a prostredníctvom spoplatnených publikácií a akýchkoľvek ďalších služieb, ktoré Colný orgán EÚ poskytuje.
(58)S cieľom plniť svoje poslanie colné orgány úzko a pravidelne spolupracujú s orgánmi dohľadu nad trhom, sanitárnymi a rastlinolekárskymi kontrolnými orgánmi, orgánmi presadzovania práva, orgánmi riadenia hraníc, orgánmi na ochranu prírody, odborníkmi na tovar kultúrneho charakteru a mnohými ďalšími orgánmi zodpovednými za sektorové politiky. Vzhľadom na vývoj jednotného trhu a vyvíjajúcu sa úlohu colných orgánov, zvyšovanie počtu zákazov a obmedzení a nárast elektronického obchodu je potrebné vytvoriť štruktúru tejto spolupráce a posilniť ju na vnútroštátnej, únijnej aj medzinárodnej úrovni. Namiesto spolupráce zameranej na jednotlivé zásielky alebo konkrétne udalosti v rámci dodávateľského reťazca by sa mal stanoviť štruktúrovaný rámec spolupráce medzi colnými orgánmi a inými orgánmi zodpovednými za príslušné oblasti politiky. V takomto rámci spolupráce by mali byť zahrnuté tieto aspekty: vývoj právnych predpisov a politických potrieb v konkrétnej oblasti, výmena a analýza informácií, vytváranie celkovej stratégie spolupráce v podobe spoločných stratégií dohľadu a napokon spolupráca pri operačnom implementovaní, monitorovaní a kontrolách. Komisia by mala zároveň uľahčovať uplatňovanie časti iných právnych predpisov uplatňovaných colnými orgánmi tým, že vypracuje zoznam právnych predpisov Únie, ktorými sa ukladajú požiadavky na tovar podliehajúci colným kontrolám a ktoré sú zamerané na ochranu verejných záujmov, akými sú zdravie a život ľudí, zvierat a rastlín, spotrebitelia a životné prostredie.
(59)S cieľom zvýšiť jasnosť a zefektívniť rámec spolupráce medzi colnými orgánmi a inými partnerskými orgánmi by sa mala pomocou zoznamu služieb poskytovaných colnými orgánmi jasne definovať úloha colných orgánov pri uplatňovaní iných relevantných politík na hraniciach Únie. Okrem toho by Colný orgán EÚ mal monitorovať uplatňovanie rámca spolupráce. Colný orgán EÚ by mal úzko spolupracovať s Komisiou, úradom OLAF, ďalšími príslušnými agentúrami a orgánmi Únie, ako sú Europol a Frontex, ako aj so špecializovanými agentúrami a sieťami v jednotlivých oblastiach politiky, ako je sieť EÚ pre súlad výrobkov.
(60)V čoraz prepojenejšom svete sú colná diplomacia a medzinárodná spolupráca dôležitými aspektmi pri práci colných orgánov po celom svete. V rámci medzinárodnej spolupráce by sa mala zvážiť možnosť výmeny colných údajov, a to na základe medzinárodných dohôd alebo autonómnych právnych predpisov Únie, prostredníctvom primeraných a bezpečných komunikačných prostriedkov a so zreteľom na ochranu dôverných informácií a osobných údajov, napríklad prostredníctvom Colného dátového centra EÚ.
(61)Napriek tomu, že colné predpisy sú harmonizované prostredníctvom kódexu, v nariadení (EÚ) č. 952/2013 bola zahrnutá len povinnosť, aby členské štáty stanovili sankcie za nedodržanie colných predpisov a aby tieto sankcie boli účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty si tak môžu samostatne zvoliť colné sankcie, ktoré sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líšia a priebežne sa vyvíjajú. Mal by sa stanoviť spoločný rámec, ktorým sa určí minimálny základný súbor porušení colných predpisov a iných ako trestnoprávnych sankcií. Takýto rámec je potrebný na riešenie nedostatočne jednotného uplatňovania a výrazných rozdielov medzi členskými štátmi pri uplatňovaní sankcií za porušenia colných predpisov, ktoré môžu viesť k narušeniu hospodárskej súťaže, medzerám a colnému taktizovaniu. Tento rámec by mal byť tvorený spoločným zoznamom konaní alebo opomenutí, ktoré by mali predstavovať porušenie colných predpisov vo všetkých členských štátoch. Pri stanovovaní uplatniteľných sankcií by colné orgány mali určiť, či k týmto konaniam alebo opomenutiam dochádza úmyselne alebo v dôsledku zjavnej nedbanlivosti.
(62)V súvislosti s porušeniami colných predpisov je potrebné zaviesť spoločné ustanovenia týkajúce sa poľahčujúcich alebo zmierňujúcich faktorov, ako aj priťažujúcich okolností. Premlčacia lehota na začatie konania o porušení colných predpisov by sa mala stanoviť v súlade s vnútroštátnym právom a mala by byť v rozsahu päť až desať rokov, aby sa stanovilo spoločné pravidlo založené na časovom obmedzení pre oznámenie colného dlhu. Príslušnou jurisdikciou by mala byť tá, v rámci ktorej k porušeniu došlo. V prípade, že došlo k porušeniu colných predpisov vo viac ako jednom členskom štáte, je potrebná spolupráca medzi členskými štátmi. V takých prípadoch by členský štát, ktorý ako prvý začne konanie, mal spolupracovať s ostatnými colnými orgánmi, ktorých sa týka to isté porušenie colných predpisov.
(63)Je potrebné stanoviť minimálny spoločný základ pre porušenia colných predpisov, a to tak, že sa vymedzia na základe povinností stanovených v tomto nariadení a identických povinností stanovených v iných častiach colných predpisov.
(64)Zároveň je potrebné zaviesť minimálny spoločný základ pre iné ako trestnoprávne sankcie, v rámci ktorého sa stanovia minimálne sumy peňažných platieb, možnosti zrušenia, pozastavenia účinnosti alebo zmeny colných povolení, a to aj pre schválené hospodárske subjekty a dôveryhodných a preverovaných obchodníkov, ako aj zhabanie tovaru. Minimálne sumy peňažných platieb by mali závisieť od toho, či bolo porušenie colných predpisov úmyselné a či ovplyvnilo výšku cla a iných platieb a zákazy alebo obmedzenia. Tento minimálny spoločný základ pre iné ako trestnoprávne sankcie by sa mal uplatňovať bez toho, aby bol dotknutý vnútroštátny právny poriadok členských štátov, v ktorom sa môžu namiesto toho stanovovať trestnoprávne sankcie.
(65)Výkonnosť colnej únie by sa mala hodnotiť aspoň v ročných intervaloch, aby Komisia s pomocou členských štátov mohla prijímať primerané politické usmernenia. Zhromažďovanie informácii od colných orgánov by sa malo formalizovať a prehĺbiť, keďže komplexnejšie podávanie správ by zlepšilo referenčné porovnávanie a mohlo by pomôcť pri zjednotení postupov a hodnotení vplyvu rozhodnutí o colnej politike. Preto je vhodné zaviesť právny rámec na hodnotenie výkonnosti colnej únie. Aby mohla byť analýza dostatočne podrobná, meranie výkonnosti by sa nemalo vykonávať len na vnútroštátnej úrovni, ale aj na úrovni hraničných priechodov. Colný orgán EÚ by mal Komisii poskytovať podporu pri procese hodnotenia tým, že bude zhromažďovať a analyzovať údaje v Colnom dátovom centre EÚ a identifikuje, ako colné činnosti a operácie podporujú dosahovanie strategických cieľov a priorít colnej únie a prispievajú k poslaniu colných orgánov. Colný orgán EÚ by mal najmä identifikovať kľúčové trendy, silné a slabé miesta, nedostatky a potenciálne riziká a poskytnúť Komisii odporúčania na zlepšenie. Predovšetkým v rámci spolupráce s orgánmi presadzovania práva a bezpečnostnými orgánmi by sa Colný orgán EÚ mal z operačného hľadiska podieľať aj na strategických analýzach a posúdeniach hrozieb vykonávaných na úrovni Únie, vrátane tých, ktoré vykonávajú Europol a Frontex.
(66)V súlade so zásadou proporcionality je na dosiahnutie základných cieľov, ktorými sú umožnenia účinného fungovania colnej únie a vykonávania spoločnej obchodnej politiky, potrebné a vhodné stanoviť pravidlá a postupy uplatniteľné na tovar, ktorý sa prepravuje na colné územie Únie alebo z colného územia Únie. V súlade s článkom 5 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie sledovaných cieľov.
(67)S cieľom doplniť alebo zmeniť určité nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ v súvislosti s týmito oblasťami:
–pokiaľ ide o osobitné daňové územia, podrobnejšie ustanovenia colných predpisov na účely riešenia osobitných okolností týkajúcich sa obchodovania s tovarom Únie, ktoré zahŕňa len jeden členský štát,
–pokiaľ ide o rozhodnutia colných orgánov, podmienky, lehoty, výnimky a modality monitorovania, pozastavenie, vyhlásenie za nulitné a zrušenie týkajúce sa uplatňovania, vydávania a riadenia takýchto rozhodnutí vrátane rozhodnutí týkajúcich sa záväzných informácií,
–minimálne požadované údaje a osobitné prípady, pokiaľ ide o registráciu hospodárskych subjektov u colných orgánov, ktoré sú zodpovedné za miesto usadenia týchto subjektov,
–druh a frekvencia monitorovacích činností, zjednodušenia a uľahčenia poskytnuté schválenému hospodárskemu subjektu,
–druh a frekvencia činností monitorovania dôveryhodného a preverovaného obchodníka,
–pokiaľ ide o colného zástupcu, podmienky, za ktorých môže takáto osoba poskytovať služby na colnom území Únie, prípady, pri ktorých sa upúšťa od požiadavky usadenia na tomto území a pri ktorých colné orgány nepožadujú dôkaz o splnomocnení,
–kategórie dotknutých osôb a osobných údajov, ktoré sa môžu spracúvať v Colnom dátovom centre EÚ,
–podrobnejšie pravidlá týkajúce sa colného statusu tovaru,
–druh údajov a lehoty na poskytnutie takýchto údajov na účely umiestnenia tovaru do colného režimu,
–primeraná lehota, po uplynutí ktorej sa predpokladá, že colné orgány tovar prepustili, ak ho nevybrali na žiadnu kontrolu,
–pokiaľ ide o colné vyhlásenia: prípady, v ktorých sa colné vyhlásenie môže podávať inými prostriedkami ako technikami elektronického spracovania; podmienky na udelenie povolenia na podanie zjednodušeného colného vyhlásenia; lehoty na podanie dodatočného colného vyhlásenia a prípady, v ktorých sa upúšťa od povinnosti podať takéto vyhlásenie; prípady zrušenia platnosti colného vyhlásenia zo strany colných orgánov; podmienky udelenia povolení na centralizované colné konanie a zápis do evidencie deklaranta,
–podmienky a postup zhabania tovaru,
–pokiaľ ide o predbežné informácie o náklade: dodatočné údaje, ktoré sa majú poskytnúť, lehoty, prípad, v ktorom sa upúšťa od povinnosti takéto údaje poskytnúť, osobitné prípady, v ktorých môžu údaje poskytnúť viaceré osoby, podmienky, za ktorých môže osoba, ktorá poskytuje alebo sprístupňuje informácie, obmedziť viditeľnosť svojej identifikácie len na jednu alebo viaceré ďalšie osoby, ktoré takisto podávajú tieto údaje,
–pokiaľ ide o vstup tovaru na colné územie Únie: lehoty, v ktorých treba vykonať analýzu rizika a prijať potrebné opatrenia; osobitné prípady a ostatné osoby, ktoré môžu mať v prípade odklonu povinnosť informovať o príchode zásielok skutočný colný úrad prvého vstupu; podmienky určenia a schválenia iných miest na predloženie tovaru, než je určený colný úrad; podmienky určenia alebo schválenia iných miest, než sú colné sklady, na umiestnenie dočasne uskladneného tovaru,
–údaje, ktoré sa majú poskytnúť alebo sprístupniť colným orgánom na účely prepustenia tovaru do voľného obehu,
–prípady, v ktorých sa tovar považuje za vrátený v stave, v ktorom bol vyvezený a, v ktorých tovar, na ktorý sa vzťahujú opatrenia stanovené v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, možno oslobodiť od dovozného cla,
–pokiaľ ide o informácie pred výstupom pri výstupe z colného územia Únie: minimálne informácie pred výstupom a lehoty, v ktorých sa majú informácie pred výstupom poskytnúť alebo sprístupniť, skôr než sa tovar prepraví z územia Únie, osobitné prípady, v ktorých sa upúšťa od povinnosti poskytnúť alebo sprístupniť informácie pred výstupom, a informácie, ktoré sa majú oznámiť pri výstupe tovaru,
–pokiaľ ide o výstup tovaru, lehoty, v ktorých treba vykonať analýzu rizika a prijať potrebné opatrenia; údaje, ktoré sa majú poskytnúť alebo sprístupniť colným orgánom na účely umiestnenia tovaru do colného režimu vývoz,
–pokiaľ ide o osobitné colné režimy: údaje, ktoré sa majú poskytnúť alebo sprístupniť colným orgánom na účely umiestnenia tovaru do takýchto režimov; výnimky z podmienok na udelenie povolenia pre osobitné colné režimy; prípady, v ktorých hospodárska povaha spracovania odôvodňuje, aby colné orgány bez stanoviska Colného orgánu EÚ posúdili, či udelenie povolenia na colný režim aktívny zušľachťovací styk nepriaznivo neovplyvní základný záujem výrobcov z Únie; zoznam tovaru považovaného za citlivý; lehota na ukončenie osobitného colného režimu; prípady a podmienky, pri ktorých môžu dovozcovia a vývozcovia prepravovať tovar umiestnený do osobitného colného režimu iného než colný režim tranzit alebo tovar v slobodnom pásme; obvyklé spôsoby zaobchádzania s tovarom umiestneným do colného režimu colné uskladňovanie alebo colného režimu zušľachťovací styk; podrobnejšie pravidlá týkajúce sa náhradného tovaru,
–pokiaľ ide o colný režim tranzit: osobitné prípady, keď sa má tovar Únie umiestniť do colného režimu vonkajší tranzit; podmienky na udelenie povolení schválenému odosielateľovi a schválenému príjemcovi na účely TIR; požiadavky na dodatočné údaje, ktoré má poskytnúť držiteľ režimu tranzit Únie,
–pokiaľ ide o skladovanie: minimálne údaje, ktoré má poskytnúť prevádzkovateľ colného skladu alebo slobodného pásma; podmienky na udelenie povolenia na prevádzkovanie colných skladov,
–pokiaľ ide o colný režim dočasné použitie: požiadavky na úplné alebo čiastočné oslobodenie od cla stanovené v colných predpisoch, ktoré treba dodržať na použitie colného režimu dočasné použitie,
–pravidlá na určenie nepreferenčného pôvodu a pravidlá pre preferenčný pôvod,
–podmienky udelenia povolenia na zjednodušenia pri určovaní colnej hodnoty v osobitných prípadoch,
–pokiaľ ide o colný dlh: podrobnejšie pravidlá výpočtu výšky dovozného alebo vývozného cla uplatniteľného na tovar, pri ktorom vznikol colný dlh v súvislosti s osobitným colným režimom; konkrétna lehota, v rámci ktorej nie je možné určiť miesto vzniku colného dlhu, ak bol tovar umiestnený do colného režimu, ktorý nebol ukončený, alebo ak sa riadne neskončilo dočasné uskladnenie; podrobnejšie pravidlá týkajúce sa oznámenia colného dlhu; pravidlá pre
–odklad lehoty na zaplatenie sumy dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, a pre stanovenie obdobia odkladu; pravidlá, ktoré musí Komisia splniť pri rozhodovaní o vrátení a odpustení colného dlhu; zoznam porušení, ktoré nemajú výrazný vplyv na správne fungovanie dočasného uskladnenia alebo príslušného colného režimu, na účely zániku colného dlhu,
–pokiaľ ide o záruky: osobitné prípady, v ktorých sa nevyžaduje záruka pre tovar umiestnený do colného režimu dočasné použitie, pravidlá pre stanovenie formy záruky inej než akýkoľvek spôsob platby uznaný colnými orgánmi a záväzok poskytnutý ručiteľom; pravidlá týkajúce sa formy poskytovania záruky a pravidlá vzťahujúce sa na ručiteľa; podmienky udelenia povolenia na použitie celkovej záruky v zníženej výške alebo na upustenie od záruky; lehoty na uvoľnenie záruky,
–pokiaľ ide o colnú spoluprácu, akékoľvek ďalšie doplnkové opatrenie, ktoré majú prijať colné orgány s cieľom zaistiť súlad s inými predpismi, než sú colné predpisy; podmienky a postupy, podľa ktorých môže byť členský štát splnomocnený začať rokovania s tretími krajinami o výmene údajov na účely colnej spolupráce,
–odstrániť alebo upraviť výnimky na identifikáciu colného úradu príslušného pre dohľad nad umiestnením tovaru do colného režimu a colného úradu miesta vzniku colného dlhu, s ohľadom na posúdenie účinnosti colného dohľadu, ktoré má vykonať Komisia v súlade s týmto nariadením.
(68)Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác na prijatie delegovaných aktov uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva 57 .
(69)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci s cieľom: prijať procesné pravidlá vzťahujúce sa na používanie rozhodnutí týkajúcich sa záväzných informácií po tom, ako tieto rozhodnutia stratia platnosť alebo sú zrušené; prijať procesné pravidlá vzťahujúce sa na oznamovanie colným orgánom, že vydávanie takýchto rozhodnutí sa pozastavuje, a na zrušenie takéhoto pozastavenia; prijať rozhodnutia, ktorými sa od členských štátov žiada, aby zrušili rozhodnutia týkajúce sa záväzných informácií; prijať modality uplatňovania kritérií pre udelenie statusu schváleného hospodárskeho subjektu a dôveryhodného a preverovaného obchodníka; určiť elektronické systémy, platformy alebo prostredia, s ktorými sa Colné dátové centrum EÚ prepojí; určiť pravidlá prístupu ku konkrétnym službám a systémom Colného dátového centra EÚ vrátane osobitných pravidiel a podmienok na ochranu a bezpečnosť osobných údajov a toho, v čom je uvedený prístup obmedzený; určiť opatrenia na riadenie dozoru vykonávaného colnými orgánmi; prijať procesné pravidlá týkajúce sa zodpovednosti spoločných prevádzkovateľov za spracúvanie údajov, ktoré prebieha prostredníctvom služby alebo systému Colného dátového centra EÚ; prijať procesné pravidlá pre určovanie príslušných colných úradov iných, než je colný úrad zodpovedný za miesto, kde je dovozca alebo vývozca usadený; prijať opatrenia týkajúce sa overovania informácií, prehliadky tovaru a odoberania vzoriek, výsledkov overovania a identifikácie; prijať opatrenia na uplatňovanie kontrol po prepustení vo vzťahu k operáciám, ktoré sa uskutočňujú vo viac ako jednom členskom štáte; určiť prístavy a letiská, kde sa majú vykonávať colné kontroly a formality, pokiaľ ide o príručnú a podanú batožinu; prijať opatrenia na zabezpečenie jednotného uplatňovania colných kontrol a riadenia rizika vrátane výmeny informácií, stanovenia spoločných kritérií a noriem rizika a spoločných prioritných oblastí kontroly a hodnotiacich činností v týchto oblastiach; spresniť procesné pravidlá vzťahujúce sa na predkladanie a overovanie dôkazu colného statusu tovaru Únie; spresniť procesné pravidlá na opravu a zrušenie platnosti informácií na umiestnenie tovaru do colného režimu; prijať procesné pravidlá vzťahujúce sa na určovanie príslušných colných úradov a na podávanie colných vyhlásení v prípade používania iných prostriedkov než techník elektronického spracovania údajov; procesné pravidlá vzťahujúce sa na podávanie štandardných colných vyhlásení a sprístupňovanie podporných dokladov; procesné pravidlá vzťahujúce sa na podávanie zjednodušených colných vyhlásení a dodatočných colných vyhlásení; procesné pravidlá vzťahujúce sa na podávanie colných vyhlásení pred predložením tovaru colným orgánom, prijatie colných vyhlásení a opravu colných vyhlásení po prepustení tovaru; spresniť procesné pravidlá vzťahujúce sa na centralizované colné konanie a upustenie od povinnosti predložiť tovar v tomto kontexte; procesné pravidlá vzťahujúce sa na zápis do evidencie deklaranta; procesné pravidlá vzťahujúce sa na nakladanie s tovarom; procesné pravidlá vzťahujúce sa na poskytovanie informácií, ktorými sa potvrdzuje splnenie podmienok pre oslobodenie vráteného tovaru od dovozného cla, a na preukazovanie splnenia podmienok pre oslobodenie produktov morského rybolovu a iných produktov získaných z mora od dovozného cla; spresniť procesné pravidlá vzťahujúce sa na výstup tovaru; prijať procesné pravidlá týkajúce sa poskytovania, opravy a zrušenia platnosti informácií pred výstupom a podávania, opravy a zrušenia platnosti predbežného colného vyhlásenia o výstupe; prijať procesné pravidlá pre vrátenie DPH fyzickým osobám, ktoré nie sú usadené v Únii; spresniť procesné pravidlá vzťahujúce sa na oznamovanie príchodu námorných plavidiel a lietadiel a na prepravu tovaru na príslušné miesto; procesné pravidlá vzťahujúce sa na podávanie, opravu alebo zrušenie platnosti vyhlásenia na dočasné uskladnenie a na prepravu dočasne uskladneného tovaru; prijať procesné pravidlá na udelenie povolenia na osobitné colné režimy, na preskúmanie hospodárskych podmienok a na vydanie stanoviska Colného orgánu EÚ s posúdením, či udelenie povolenia na colný režim aktívny alebo pasívny zušľachťovací styk nepriaznivo ovplyvňuje základné záujmy výrobcov z Únie; prijať procesné pravidlá vzťahujúce sa na ukončenie osobitného colného režimu; procesné pravidlá vzťahujúce sa na prevod práv a povinností a na prepravu tovaru v kontexte osobitného colného režimu; procesné pravidlá vzťahujúce sa na použitie náhradného tovaru v kontexte osobitného colného režimu; procesné pravidlá vzťahujúce sa na uplatňovanie ustanovení medzinárodných nástrojov v oblasti tranzitu na colnom území Únie; procesné pravidlá vzťahujúce sa na umiestnenie tovaru do colného režimu tranzit Únie a na ukončenie tohto režimu, na fungovanie zjednodušení uvedeného režimu a na colný dohľad nad tovarom, ktorý prechádza územím tretej krajiny v rámci colného režimu vonkajší tranzit Únie, procesné pravidlá vzťahujúce sa na umiestnenie tovaru do colného režimu colné uskladňovanie alebo slobodné pásmo a na prepravu tovaru umiestneného v colnom sklade; prijať opatrenia týkajúce sa jednotnej správy colných kvót a colných stropov a riadenia colného dozoru nad prepustením tovaru do voľného obehu alebo nad jeho vývozom; prijať opatrenia na určenie nomenklatúrneho zatriedenia tovaru; spresniť procesné pravidlá vzťahujúce sa na predkladanie a overovanie dôkazu o nepreferenčnom pôvode; prijať procesné pravidlá na uľahčenie stanovenia preferenčného pôvodu tovaru v Únii; prijať opatrenia na určenie pôvodu určitého tovaru; udeliť dočasnú výnimku z pravidiel o preferenčnom pôvode tovaru, na ktorý sa vzťahujú výhody preferenčných opatrení, ktoré Únia prijala jednostranne; spresniť procesné pravidlá vzťahujúce sa na určovanie colnej hodnoty tovaru; spresniť procesné pravidlá vzťahujúce sa na poskytovanie záruk, stanovovanie ich výšky, ich monitorovanie a uvoľnenie, ako aj zrušenie a vypovedanie záväzku, ktorý poskytol ručiteľ; spresniť procesné pravidlá týkajúce sa dočasných zákazov používania celkových záruk; prijať opatrenia na zabezpečenie vzájomnej pomoci medzi colnými orgánmi v prípade vzniku colného dlhu; spresniť procesné pravidlá vzťahujúce sa na vrátenie a odpustenie sumy dovozného alebo vývozného cla, na informácie, ktoré sa majú poskytnúť Komisii, a na rozhodnutia o vrátení alebo odpustení, ktoré má prijať Komisia; prijať opatrenia na identifikáciu krízy a aktiváciu mechanizmu krízového riadenia; prijať procesné pravidlá vzťahujúce sa na udeľovanie a riadenie povolenia pre členský štát začať rokovania s treťou krajinou s cieľom uzavrieť dvojstrannú dohodu alebo dojednanie o výmene informácií; prijať rozhodnutia o žiadosti členského štátu o povolenie začať rokovania s treťou krajinou s cieľom uzavrieť dvojstrannú dohodu alebo dojednanie o výmene informácií; spresniť návrh rámca pre meranie výkonnosti colnej únie a informácie, ktoré by členské štáty mali poskytovať Colnému orgánu EÚ na účely merania výkonnosti; stanoviť pravidlá pre menový prepočet. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 58 .
(70)Konzultačný postup by sa mal uplatňovať na prijímanie: vykonávacích aktov, ktorými sa od členských štátov vyžaduje, aby zrušili rozhodnutia týkajúce sa záväzných informácií, keďže uvedené rozhodnutia majú vplyv len na jeden členský štát a majú za cieľ zabezpečiť súlad s colnými predpismi; vykonávacích aktov na určenie osobitných podrobností týkajúcich sa prístupu iných ako colných orgánov ku konkrétnym službám a systémom Colného dátového centra EÚ; vykonávacích aktov týkajúcich sa žiadosti členského štátu o povolenie začať rokovania s treťou krajinou s cieľom uzavrieť dvojstrannú dohodu alebo dojednanie o výmene informácií, keďže ovplyvnia len jeden členský štát; vykonávacích aktov týkajúcich sa rozhodnutí o vrátení a odpustení sumy dovozného alebo vývozného cla, keďže uvedené rozhodnutia majú priamy vplyv na žiadateľa uvedeného vrátenia alebo odpustenia.
(71)Komisia by v riadne odôvodnených prípadoch, ak si to vyžadujú vážne a naliehavé dôvody, mala prijať okamžite uplatniteľné vykonávacie akty týkajúce sa: opatrení na zabezpečenie jednotného uplatňovania colných kontrol vrátane výmeny informácií o riziku a analýz rizika, spoločných kritérií a noriem rizika, kontrolných opatrení a spoločných prioritných oblastí kontroly; rozhodnutí o žiadosti členského štátu o povolenie začať rokovania s treťou krajinou s cieľom uzavrieť dvojstrannú dohodu alebo dojednanie o výmene informácií; opatrení na určenie nomenklatúrneho zatriedenia tovaru; opatrení na určenie pôvodu konkrétneho tovaru; opatrení, ktorými sa stanovuje vhodná metóda určovania colnej hodnoty alebo kritériá, ktoré sa majú použiť na určenie colnej hodnoty tovaru v osobitných situáciách; opatrení, ktorými sa ukladá dočasný zákaz použiť celkové záruky; identifikácie krízovej situácie a prijatia primeraných opatrení na jej riešenie alebo zmiernenie jej negatívnych účinkov; rozhodnutí splnomocniť členský štát na rokovanie o dvojstrannej dohode s treťou krajinou o výmene informácií a na jej uzavretie.
(72)Komisia by mala vynaložiť čo najväčšie úsilie potrebné na to, aby delegované a vykonávacie akty stanovené v tomto nariadení nadobudli účinnosť v dostatočnom časovom predstihu pred dátumom začiatku uplatňovania kódexu, umožňujúc tak jeho včasné vykonávanie členskými štátmi.
(73)Ustanovenia, v ktorých sa odkazuje na Colný orgán EÚ, s výnimkou článku 238, by sa mali uplatňovať od 1. januára 2028. Do tohto dátumu by Colný orgán EÚ mal vykonávať svoje úlohy s využitím existujúcich elektronických systémov na výmenu colných informácií, ktoré vyvinula Komisia. Ustanovenia týkajúce sa zjednodušeného sadzobného zaobchádzania pri predaji na diaľku a domnelom dovozcovi by sa mali uplatňovať od 1. januára 2028.
(74)V roku 2032 môžu hospodárske subjekty začať dobrovoľne využívať spôsobilosti Colného dátového centra EÚ. Do konca roku 2037 by malo byť Colné dátové centrum EÚ plne vyvinuté a všetky hospodárske subjekty budú mať povinnosť ho využívať. Dohľad nad dôveryhodnými a preverovanými obchodníkmi a domnelými dovozcami bude vykonávať členský štát, v ktorom sú usadení. Odchylne od tohto ustanovenia a s výhradou preskúmania subjekty, ktoré nie sú dôveryhodnými a preverovanými obchodníkmi ani domnelými dovozcami, zostanú naďalej pod dohľadom colných orgánov členského štátu, v ktorom sa tovar fyzicky nachádza. Do 31. decembra 2035 by mala Komisia zhodnotiť tieto dva modely dohľadu, a to vrátane ich účinnosti pri odhaľovaní a prevencii podvodov. V hodnotení by sa mali zohľadniť aj aspekty nepriameho zdaňovania. Na základe tohto hodnotenia by mala byť Komisia oprávnená prostredníctvom delegovaného aktu rozhodnúť, či by sa malo v týchto dvoch modeloch pokračovať alebo či by mal vo všetkých prípadoch prepustiť tovar colný orgán zodpovedný za miesto usadenia obchodníka. Miesto vzniku colného dlhu by sa malo takisto stanoviť v súlade s určením príslušného colného orgánu,
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
Hlava I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Kapitola 1
Rozsah pôsobnosti colných predpisov a poslanie colných orgánov
Článok 1
Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti
1.Týmto nariadením sa ustanovuje Colný kódex Únie (ďalej len „kódex“). Stanovujú sa ním všeobecné pravidlá a postupy uplatniteľné na tovar, ktorý sa prepravuje na colné územie Únie alebo z colného územia Únie.
Týmto nariadením sa takisto ustanovuje Colný orgán Európskej únie (ďalej len „Colný orgán EÚ“) a pravidlá, spoločné normy a rámec riadenia pre zriadenie Colného dátového centra Európskej únie (ďalej len „Colné dátové centrum EÚ“).
2.Bez toho, aby bolo dotknuté medzinárodné právo a medzinárodné dohovory, ako aj právne predpisy Únie v iných oblastiach, sa kódex uplatňuje jednotne na celom colnom území Únie.
3.Určité ustanovenia colných predpisov sa môžu uplatňovať mimo colného územia Únie v rámci právnych predpisov upravujúcich konkrétne oblasti alebo v rámci medzinárodných dohovorov.
4.Určité ustanovenia colných predpisov vrátane zjednodušení, ktoré sa v nich stanovujú, sa uplatňujú na obchod s tovarom Únie medzi časťami colného územia Únie, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia smernice Rady 2006/112/ES 59 alebo smernice Rady (EÚ) 2020/262 60 , a časťami tohto územia, na ktoré sa uvedené ustanovenia nevzťahujú, alebo na obchod medzi časťami tohto územia, na ktoré sa uvedené ustanovenia nevzťahujú.
Článok 2
Poslanie colných orgánov
S cieľom dosiahnuť harmonizované uplatňovanie colných kontrol v snahe zabezpečiť, aby colná únia konala ako jeden celok, a prispieť k hladkému fungovaniu vnútorného trhu, colné orgány zodpovedajú za ochranu finančných a hospodárskych záujmov Únie a jej členských štátov, za zaistenie bezpečnosti a ochrany a prispievanie k ostatným politikám Únie, ktoré chránia občanov a rezidentov, spotrebiteľov, životné prostredie a celé dodávateľské reťazce, za ochranu Únie pred nezákonným obchodom, za uľahčovanie legitímnej podnikateľskej činnosti a za dohľad nad medzinárodným obchodom Únie s cieľom prispievať k spravodlivému a otvorenému obchodu a k spoločnej obchodnej politike.
Colné orgány zavádzajú opatrenia zamerané najmä na:
a)zabezpečenie riadneho výberu ciel a iných platieb;
b)zabezpečenie toho, aby tovar, ktorý predstavuje riziko pre bezpečnosť alebo ochranu občanov a rezidentov, nevstupoval na colné územie Únie, a to zavedením vhodných opatrení na kontrolu tovaru a dodávateľských reťazcov;
c)prispievanie k ochrane zdravia a života ľudí, zvierat alebo rastlín, ochrane životného prostredia, spotrebiteľov a iných verejných záujmov chránených inými právnymi predpismi uplatňovanými colnými orgánmi, v úzkej spolupráci s inými orgánmi, tým, že zabezpečia, aby tovar predstavujúci súvisiace riziká nevstúpil na colné územie Únie ani ho neopustil;
d)ochranu Únie pred nespravodlivým, pravidlá nespĺňajúcim a nezákonným obchodom, a to aj dôkladným monitorovaním hospodárskych subjektov a dodávateľských reťazcov a minimálnym základným súborom porušení colných predpisov a sankcií;
e)podporu legitímnej podnikateľskej činnosti udržaním primeranej rovnováhy medzi colnými kontrolami a uľahčovaním zákonného obchodu a zjednodušovaním colných procesov a postupov.
Článok 3
Colné územie
1.Colné územie Únie zahŕňa tieto územia vrátane ich pobrežných vôd, vnútrozemských vôd a vzdušného priestoru:
a)územie Belgického kráľovstva;
b)územie Bulharskej republiky;
c)územie Českej republiky;
d)územie Dánskeho kráľovstva okrem Faerských ostrovov a Grónska;
e)územie Spolkovej republiky Nemecko okrem ostrova Helgoland a územia Büsingenu (zmluva z 23. novembra 1964 medzi Spolkovou republikou Nemecko a Švajčiarskou konfederáciou);
f)územie Estónskej republiky;
g)územie Írska;
h)územie Helénskej republiky;
i)územie Španielskeho kráľovstva okrem Ceuty a Melily;
j)územie Francúzskej republiky okrem francúzskych zámorských krajín a území, na ktoré sa uplatňujú ustanovenia štvrtej časti ZFEÚ;
k)územie Chorvátskej republiky;
l)územie Talianskej republiky okrem obce Livigno;
m)územie Cyperskej republiky v súlade s ustanoveniami Aktu o pristúpení z roku 2003;
n)územie Lotyšskej republiky;
o)územie Litovskej republiky;
p)územie Luxemburského veľkovojvodstva;
q)územie Maďarska;
r)územie Maltskej republiky;
s)územie Holandského kráľovstva v Európe;
t)územie Rakúskej republiky;
u)územie Poľskej republiky;
v) územie Portugalskej republiky;
w)územie Rumunska;
x)územie Slovinskej republiky;
y)územie Slovenskej republiky;
z)územie Fínskej republiky a
aa)územie Švédskeho kráľovstva.
2.Za súčasť colného územia Únie sa vrátane ich pobrežných vôd, vnútrozemských vôd a vzdušného priestoru považujú nasledujúce územia ležiace mimo územia členských štátov, so zreteľom na dohovory a zmluvy, ktoré sa na tieto územia uplatňujú:
a)FRANCÚZSKO
územie Monaka podľa vymedzenia v Colnom dohovore podpísanom v Paríži 18. mája 1963 [Journal officiel de la République française – (Úradný vestník Francúzskej republiky) z 27. septembra 1963, s. 8679];
b)CYPRUS
územie výsostných území Spojeného kráľovstva Akrotiri a Dhekelia podľa vymedzenia v Zmluve o založení Cyperskej republiky podpísanej v Nikózii 16. augusta 1960 [United Kingdom Treaty Series No 4 (1961) Cmnd. 1252].
Článok 4
Delegovanie právomocí
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261, ktorými sa dopĺňa a mení toto nariadenie tak, že sa spresňujú ustanovenia colných predpisov, ktoré sa uplatňujú na obchod s tovarom Únie uvedený v článku 1 ods. 4. Uvedenými aktmi sa môžu riešiť osobitné okolnosti týkajúce sa obchodu s tovarom Únie, do ktorého je zapojený len jeden členský štát.
Kapitola 2
Vymedzenie pojmov
Článok 5
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
1.„colné orgány“ sú colné správy členských štátov zodpovedné za uplatňovanie colných predpisov a akékoľvek iné orgány splnomocnené podľa vnútroštátneho práva uplatňovať určité colné predpisy;
2.„colné predpisy“ sú súbor právnych predpisov, ktorý tvoria všetky tieto ustanovenia:
a)kódex a ustanovenia, ktorými sa kódex dopĺňa alebo vykonáva, prijaté na úrovni Únie alebo vnútroštátnej úrovni;
b)Spoločný colný sadzobník;
c)právne predpisy ustanovujúce systém Únie na oslobodenie od cla;
d)colné ustanovenia obsiahnuté v medzinárodných dohodách v rozsahu, v akom sú uplatniteľné v Únii;
e)nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2399 61 a ustanovenia, ktorými sa uvedené nariadenie mení, dopĺňa alebo vykonáva;
3.„iné právne predpisy uplatňované colnými orgánmi“ sú právne predpisy iné ako colné predpisy, uplatniteľné na tovar, ktorý vstupuje na colné územie Únie, vystupuje z neho alebo prechádza cez colné územie Únie, alebo ktorý sa má umiestniť na trh Únie, na ktorých vykonávaní sa podieľajú colné orgány;
4.„opatrenia obchodnej politiky“ sú, ako súčasť iných právnych predpisov uplatňovaných colnými orgánmi, opatrenia prijaté podľa článku 207 ZFEÚ, iné ako predbežné alebo konečné antidumpingové clá, vyrovnávacie clá alebo ochranné opatrenia vo forme zvýšených ciel na konkrétny tovar, a zahŕňajú najmä osobitné opatrenia dohľadu a ochranné opatrenia vo forme dovozných alebo vývozných povolení;
5.„osoba“ je fyzická osoba, právnická osoba a akékoľvek združenie osôb, ktoré nie je právnickou osobou, ale je podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva spôsobilé na právne úkony;
6.„hospodársky subjekt“ je osoba, ktorá sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti podieľa na činnostiach, na ktoré sa vzťahujú colné predpisy;
7.„usadený na colnom území Únie“ je:
a)v prípade fyzickej osoby, majúci na colnom území Únie obvyklý pobyt;
b)v prípade právnickej osoby alebo združenia osôb, majúci na colnom území Únie svoje registrované sídlo, centrálu alebo stálu prevádzkareň;
8.„stála prevádzkareň“ je stále miesto podnikania, na ktorom sú trvalo prítomné potrebné ľudské i technické zdroje a prostredníctvom ktorého sa úplne alebo čiastočne vykonávajú činnosti danej osoby súvisiace s colnými záležitosťami;
9.„rozhodnutie colných orgánov“ je akýkoľvek úkon colných orgánov týkajúci sa colných predpisov, ktorým sa rozhoduje v konkrétnom prípade a ktorý má právne účinky na dotknutú osobu alebo osoby;
10.„colný režim“ je ktorýkoľvek z nasledujúcich režimov, do ktorého sa tovar môže umiestniť v súlade s kódexom:
a)prepustenie do voľného obehu;
b)osobitné colné režimy;
c)vývoz;
11.„colné formality“ sú všetky operácie, ktoré musí osoba a colné orgány vykonať na účely dodržiavania colných predpisov;
12.„dovozca“ je každá osoba, ktorá má právomoc rozhodnúť a rozhodla, že tovar z tretej krajiny sa má prepraviť na colné územie Únie, alebo, ak nie je stanovené inak, každá osoba, ktorá sa považuje za domnelého dovozcu;
13.„domnelý dovozca“ je každá osoba zapojená do predaja tovaru na diaľku, ktorý sa má doviezť z tretích krajín na colné územie Únie, ktorá má povolené využívať osobitnú úpravu stanovenú v hlave XII kapitole 6 oddiele 4 smernice 2006/112/ES;
14.„vývozca“ je každá osoba, ktorá má právomoc rozhodnúť a rozhodla, že tovar sa má prepraviť z colného územia Únie;
15.„colný zástupca“ je každá osoba určená inou osobou na to, aby v jej styku s colnými orgánmi vykonávala úkony a formality stanovené v colných predpisoch;
16.„údaje“ sú všetky digitálne a nedigitálne formy úkonov, skutočností alebo informácií a všetky kompilácie takých úkonov, skutočností alebo informácií, a to aj v podobe dokladov alebo zvukových, vizuálnych alebo audiovizuálnych nahrávok;
17.„colný dozor“ je zhromažďovanie a analýza informácií týkajúcich sa tovaru, ktorý vstupuje na colné územie Únie, vystupuje z neho alebo prechádza cez colné územie Únie, s cieľom monitorovať túto prepravu na úrovni Únie a zabezpečiť jednotné uplatňovanie colných kontrol, dodržiavanie colných predpisov a iných právnych predpisov uplatňovaných colnými orgánmi a prispievať k analýze a riadeniu rizika;
18.„riziko“ je pravdepodobnosť a vplyv udalosti, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s tovarom prepravovaným medzi colným územím Únie a krajinami mimo tohto územia a v súvislosti s prítomnosťou tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, na colnom území Únie, a ktorá by:
a)nepriaznivo ovplyvnila finančné a hospodárske záujmy Únie a jej členských štátov;
b)predstavovala ohrozenie bezpečnosti a ochrany Únie a jej občanov a rezidentov, alebo
c)zabránila správnemu uplatňovaniu opatrení Únie alebo vnútroštátnych opatrení;
19.„ekonomická analýza“ je hodnotenie alebo kvantifikácia politiky alebo ekonomického javu s cieľom pochopiť, ako ekonomické faktory ovplyvňujú fungovanie politiky, geografickej oblasti alebo akejkoľvek skupiny osôb, v snahe prijímať lepšie rozhodnutia do budúcnosti;
20.„riadenie rizika“ je systematické identifikovanie rizík, a to aj prostredníctvom identifikácie profilov rizikových hospodárskych subjektov, a vykonávanie všetkých potrebných opatrení na obmedzenie vystavenia riziku;
21.„colný dohľad“ je činnosť vykonávaná vo všeobecnosti colnými orgánmi s cieľom zabezpečiť dodržiavanie colných predpisov a v náležitých prípadoch iných právnych predpisov uplatňovaných colnými orgánmi alebo inak prispievať k riadeniu rizík súvisiacich s daným tovarom a jeho dodávateľskými reťazcami;
22.„colné kontroly“ sú osobitné činnosti, ktoré vykonávajú colné orgány s cieľom zabezpečiť dodržiavanie colných predpisov a iných právnych predpisov uplatňovaných colnými orgánmi alebo inak prispievať k riadeniu rizík súvisiacich s tovarom a jeho dodávateľskými reťazcami;
23.„náhodné kontroly“ sú colné kontroly založené na zásadách náhodného výberu vzorky vo vzťahu k súboru, ktorý je predmetom záujmu;
24.„držiteľ tovaru“ je osoba, ktorá má nad tovarom fyzickú kontrolu;
25.„dopravca“ je:
a)v kontexte vstupu, osoba, ktorá tovar prepravuje na colné územie Únie alebo ktorá preberá zodpovednosť za prepravu tovaru na toto územie. Avšak,
i)v prípade kombinovanej dopravy je „dopravca“ osoba, ktorá prevádzkuje dopravný prostriedok, ktorý sa po prepravení na colné územie Únie pohybuje samostatne ako aktívny dopravný prostriedok;
ii)v rámci dojednaní o spoločnom využívaní plavidiel alebo iných zmluvných dojednaní v prípade námornej alebo leteckej dopravy je „dopravca“ osoba, ktorá uzatvára zmluvu a vydáva nákladný list alebo letecký nákladný list na konkrétnu prepravu tovaru na colné územie Únie;
b)v prípade výstupu, osoba, ktorá tovar prepravuje z colného územia Únie alebo ktorá preberá zodpovednosť za prepravu tovaru z tohto územia. Avšak:
i)v prípade kombinovanej dopravy, keď aktívny dopravný prostriedok, ktorý opúšťa colné územie Únie, iba prepravuje iný dopravný prostriedok, ktorý sa bude po príchode aktívneho dopravného prostriedku na miesto určenia samostatne pohybovať ako aktívny dopravný prostriedok, je „dopravca“ osoba, ktorá bude prevádzkovať dopravný prostriedok, ktorý sa bude samostatne pohybovať po tom, čo dopravný prostriedok opúšťajúci colné územie Únie dôjde na miesto svojho určenia;
ii)v rámci dojednaní o spoločnom využívaní plavidiel alebo iných zmluvných dojednaní v prípade námornej alebo leteckej dopravy je „dopravca“ osoba, ktorá uzatvára zmluvu a vydáva nákladný list alebo letecký nákladný list na konkrétnu prepravu tovaru z colného územia Únie;
26.„analýza rizika“ je spracúvanie údajov, informácií alebo dokladov vrátane osobných údajov s cieľom identifikovať alebo kvantifikovať možné riziká, v relevantných prípadoch s použitím analytických metód a umelej inteligencie podľa vymedzenia v článku 3 bode 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../... 62 ;
27.„indikátor rizika“ je náznak možného rizika na základe operácií automatizovaného spracovania, ktorými sa vykonáva analýza rizika na základe údajov, informácií alebo dokladov;
28.„výsledok analýzy rizika“ je pri existencii indikátora stanovenie toho, či sa riziko považuje za prítomné alebo nie, a to na základe automatického procesu alebo ďalšieho posúdenia indikátora rizika vykonaného človekom;
29.„odporúčanie kontroly“ je stanovisko colného orgánu alebo Colného orgánu EÚ o tom, či sa má vykonať colná kontrola, a v kladnom prípade, kedy, kde a ktorý colný orgán ju má vykonať, aj s určením možných ďalších opatrení iných ako colné kontroly;
30.„rozhodnutie o kontrole“ je individuálny úkon, ktorým colné orgány rozhodnú o uskutočnení alebo neuskutočnení kontroly;
31.„výsledok kontroly“ je predbežný a konečný výstup z kontroly vrátane uvedenia prípadných ďalších opatrení, ako aj prípadných príslušných orgánov, ktorých sa výstup alebo opatrenia týkajú;
32.„spoločná prioritná oblasť kontroly“ je výber konkrétnych colných režimov, druhov tovaru, dopravných trás, druhov dopravy alebo hospodárskych subjektov s cieľom podrobiť ich počas určitého obdobia intenzívnejším analýzam rizika, zmierňujúcim opatreniam a colným kontrolám bez toho, aby boli dotknuté iné kontroly, ktoré colné orgány obvykle vykonávajú.
33.„spoločné kritériá a normy rizika“ sú parametre analýzy rizika pre určitú oblasť rizika a sprievodné normy týkajúce sa praktického uplatňovania kritérií;
34.„stratégia dohľadu“ je prístup k riešeniu konkrétneho rizika, ktorého cieľom je dosiahnuť rovnováhu medzi úsilím v oblasti výkonu colného dohľadu a zmierňujúcimi opatreniami v celom dodávateľskom reťazci primeraným a účinným spôsobom;
35.„zásielka“ je tovar, ktorý prepravuje jeden odosielateľ jednému príjemcovi tým istým dopravným prostriedkom vrátane multimodálnej dopravy a ktorý pochádza z toho istého územia alebo z tej istej tretej krajiny, je rovnakého druhu, rovnakej triedy alebo má rovnaký opis, alebo je zabalený spolu, na základe tej istej zmluvy o preprave;
36.„colný status“ je status tovaru, ktorý vyjadruje, či ide o tovar Únie alebo tovar, ktorý nie je tovarom Únie;
37.„tovar Únie“ je tovar, ktorý patrí do ktorejkoľvek z týchto kategórií:
a)tovar úplne získaný na colnom území Únie bez toho, aby bol doň začlenený tovar dovezený z tretích krajín;
b)tovar, ktorý bol prepravený na colné územie Únie z tretích krajín a bol prepustený do voľného obehu;
c)tovar získaný alebo vyrobený na colnom území Únie výlučne z tovaru uvedeného v písmene b) alebo z tovaru uvedeného v písmenách a) a b);
38.„tovar, ktorý nie je tovarom Únie“ je tovar iný ako tovar, ktorý je uvedený v bode 46, alebo tovar, ktorý stratil colný status tovaru Únie;
39.„prepustenie tovaru“ je úkon, ktorým colné orgány alebo iné osoby za colné orgány umožňujú nakladať s tovarom na účely stanovené pre colný režim, do ktorého sa má tovar umiestniť;
40.„predbežné colné vyhlásenie o vstupe“ je úkon, ktorým osoba v predpísanej forme, predpísaným spôsobom a v stanovenej lehote informuje colné orgány o tom, že tovar má byť prepravený na colné územie Únie;
41.„predbežné colné vyhlásenie o výstupe“ je úkon, ktorým osoba v predpísanej forme, predpísaným spôsobom a v stanovenej lehote informuje colné orgány o tom, že tovar má byť prepravený z colného územia Únie;
42.„vyhlásenie na dočasné uskladnenie“ je úkon, ktorým osoba v predpísanej forme a predpísaným spôsobom informuje, že tovar je dočasne uskladnený;
43.„colné vyhlásenie“ je úkon, ktorým osoba v predpísanej forme a predpísaným spôsobom prejavuje svoju vôľu, aby bol tovar umiestnený do daného colného režimu, a v náležitých prípadoch uvedie všetky konkrétne opatrenia, ktoré sa majú uplatniť;
44.„deklarant“ je osoba, ktorá podáva colné vyhlásenie, vyhlásenie na dočasné uskladnenie, predbežné colné vyhlásenie o vstupe, predbežné colné vyhlásenie o výstupe, vyhlásenie o spätnom vývoze alebo oznámenie o spätnom vývoze vo vlastnom mene, alebo osoba, v ktorej mene sa takéto vyhlásenie alebo oznámenie podáva;
45.„vyhlásenie o spätnom vývoze“ je úkon, ktorým osoba v predpísanej forme a predpísaným spôsobom prejavuje svoju vôľu prepraviť tovar, ktorý nie je tovarom Únie, s výnimkou tovaru, ktorý je v colnom režime slobodné pásmo alebo je dočasne uskladnený, z colného územia Únie;
46.„oznámenie o spätnom vývoze“ je úkon, ktorým osoba v predpísanej forme a predpísaným spôsobom prejavuje svoju vôľu prepraviť tovar, ktorý nie je tovarom Únie a ktorý je v colnom režime slobodné pásmo alebo je dočasne uskladnený, z colného územia Únie;
47.„predaj tovaru na diaľku dovážaného z tretích krajín“ je predaj tovaru na diaľku dovážaného z tretích krajín alebo tretích území vymedzený v článku 14 ods. 4 bode 2 smernice 2006/112/ES;
48.„výrobca“ je:
a)výrobca výrobku podľa iných právnych predpisov uplatniteľných na tento výrobok, alebo
b)výrobca, pokiaľ ide o poľnohospodárske výrobky vymedzené v článku 38 ods. 1 ZFEÚ alebo o suroviny, alebo
c)ak neexistuje žiadny výrobca podľa písmen a) a b), fyzická alebo právnická osoba alebo združenie osôb, ktorí výrobok vyrobili alebo ho dali vyrobiť a ktorí výrobok uvádzajú na trh pod svojím menom alebo svojou ochrannou známkou;
49.„dodávateľ výrobku“ je každá fyzická alebo právnická osoba alebo združenie osôb v dodávateľskom reťazci, ktorá(-é) vyrába celý výrobok alebo jeho časť, či už ako výrobca, alebo za akýchkoľvek iných okolností;
50.„dočasné uskladnenie“ je postavenie tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, dočasne uskladneného pod colným dohľadom v období medzi tým, keď dopravca oznámi jeho príchod na colné územie, a jeho umiestnením do colného režimu;
51.„zušľachtené výrobky“ sú tovar umiestnený do colného režimu zušľachťovací styk, ktorý prešiel spracovateľskými operáciami;
52.„spracovateľské operácie“ sú ktorékoľvek z týchto operácií:
a)opracovanie tovaru vrátane jeho montáže, zostavenia alebo pripojenia k inému tovaru;
b)spracovanie tovaru;
c)zničenie tovaru;
d)oprava tovaru vrátane jeho obnovy a uvedenia do funkčného stavu;
e)použitie tovaru, ktorý nie je obsiahnutý v zušľachtených výrobkoch, ale ktorý umožňuje alebo uľahčuje výrobu týchto výrobkov, a to aj vtedy, keď je úplne alebo čiastočne spotrebovaný v tomto procese (výrobné príslušenstvo);
53.„držiteľ režimu tranzit“ je osoba, ktorá podáva tranzitné vyhlásenie alebo poskytuje informácie požadované na umiestnenie tovaru do tohto colného režimu, alebo na účet ktorej sa podáva uvedené vyhlásenie alebo poskytujú uvedené informácie.
54.„výťažnosť“ je množstvo alebo percentuálny podiel zušľachtených výrobkov získaných zo zušľachtenia daného množstva tovaru umiestneného do colného režimu zušľachťovací styk;
55.„tretia krajina“ je krajina alebo územie mimo colného územia Únie;
56.„zjednodušené sadzobné zaobchádzanie pri predaji na diaľku“ je zjednodušené sadzobné zaobchádzanie pri predaji na diaľku stanovené v článku 1 ods. 4 a 5 nariadenia (EHS) č. 2658/87 a v prvej časti oddiele II bode G prílohy I k nariadeniu (EHS) č. 2658/87;
57.„colný dlh“ je povinnosť osoby zaplatiť sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa vzťahuje na konkrétny tovar podľa platných colných predpisov;
58.„dlžník“ je každá osoba zodpovedná za colný dlh;
59.„dovozné clo“ je clo, ktoré sa má zaplatiť pri dovoze tovaru;
60.„vývozné clo“ je clo, ktoré sa má zaplatiť pri vývoze tovaru;
61.„vrátenie“ je vrátenie sumy dovozného alebo vývozného cla, ktoré bolo zaplatené;
62.„odpustenie“ je upustenie od povinnosti zaplatiť sumu dovozného alebo vývozného cla, ktoré nebolo zaplatené;
63.„nákupná provízia“ je platba, ktorú vypláca dovozca sprostredkovateľovi za jeho zastupovanie pri kúpe tovaru, ktorého hodnota sa určuje;
64.„kríza“ je udalosť alebo situácia, ktorá náhle ohrozuje bezpečnosť, ochranu, zdravie a život občanov, hospodárskych subjektov a zamestnancov colných orgánov a vyžaduje si naliehavé opatrenia, pokiaľ ide o vstup, výstup alebo tranzit tovaru.
Kapitola 3
Rozhodnutia týkajúce sa uplatňovania colných predpisov
Oddiel 1
Všeobecné zásady
Článok 6
Rozhodnutia vydané na základe žiadosti
1.Ak osoba žiada o rozhodnutie týkajúce sa uplatňovania colných predpisov, poskytne všetky informácie, ktoré príslušné colné orgány vyžadujú, aby mohli takéto rozhodnutie vydať.
O rozhodnutie môže požiadať aj viacero osôb a môže sa vzťahovať aj na viacero osôb v súlade s podmienkami stanovenými v colných predpisoch.
Pokiaľ nie je stanovené inak, príslušným colným orgánom je colný orgán miesta usadenia žiadateľa.
2.Colné orgány bezodkladne a najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa doručenia žiadosti o rozhodnutie overia, či sú splnené podmienky pre prijatie tejto žiadosti.
Ak colné orgány zistia, že žiadosť obsahuje všetky informácie, ktoré potrebujú na vydanie rozhodnutia, v lehote uvedenej v prvom pododseku informujú žiadateľa o prijatí žiadosti.
Ak colné orgány zistia, že žiadosť neobsahuje všetky požadované informácie, požiadajú žiadateľa, aby príslušné dodatočné informácie poskytol v primeranej lehote, ktorá nesmie presiahnuť 30 kalendárnych dní. Aj v prípade, keď colné orgány požiadali žiadateľa o dodatočné informácie, rozhodnú v lehote, ktorá nesmie presiahnuť 60 kalendárnych dní od dátumu prvej žiadosti, či je žiadosť úplná a možno ju prijať, alebo či je neúplná a zamietne sa. Ak colné orgány v uvedenej lehote výslovne neinformujú žiadateľa o tom, či žiadosť bola prijatá, žiadosť sa považuje za prijatú po uplynutí daných 60 kalendárnych dní.
3.Ak nie je stanovené inak, príslušný colný orgán vydá rozhodnutie uvedené v odseku 1 najneskôr do 120 kalendárnych dní od dátumu prijatia žiadosti a bezodkladne ho oznámi žiadateľovi.
Ak colné orgány nemôžu dodržať lehotu na vydanie rozhodnutia, informujú o tom žiadateľa pred uplynutím tejto lehoty, pričom uvedú dôvody a ďalšiu lehotu, ktorú považujú za potrebnú na vydanie rozhodnutia. Pokiaľ nie je stanovené inak, uvedená ďalšia lehota nesmie presiahnuť 30 kalendárnych dní.
Bez toho, aby bol dotknutý druhý pododsek, colné orgány môžu predĺžiť lehotu na vydanie rozhodnutia, ako sa stanovuje v colných predpisoch, ak žiadateľ žiada o predĺženie na vykonanie úprav s cieľom zabezpečiť splnenie podmienok a kritérií, ktoré sa vyžadujú na vydanie rozhodnutia v prospech dotknutej osoby. Takéto úpravy a ďalšia lehota potrebná na ich vykonanie sa oznámia colným orgánom, ktoré rozhodnú o predĺžení.
Ak colné orgány nevydajú rozhodnutie v lehotách stanovených v prvom, druhom a treťom pododseku, žiadateľ môže považovať žiadosť za zamietnutú a môže sa proti takémuto zamietavému rozhodnutiu odvolať. Žiadateľ môže takisto informovať Colný orgán EÚ o tom, že colné orgány nevydali rozhodnutie v príslušných lehotách.
4.Ak nie je v rozhodnutí alebo colných predpisoch uvedené inak, rozhodnutie nadobúda účinnosť od dátumu, keď je doručené alebo keď sa považuje za doručené žiadateľovi. Okrem prípadov uvedených v článku 17 ods. 2 sú vydané rozhodnutia od toho dátumu vykonateľné colnými orgánmi.
5.Pokiaľ nie je v colných predpisoch stanovené inak, platnosť rozhodnutia nie je časovo obmedzená.
6.Pred vydaním rozhodnutia, ktoré by bolo v neprospech žiadateľa, colné orgány oznámia dôvody, na ktorých zamýšľajú rozhodnutie založiť, žiadateľovi, ktorému sa umožní, aby v predpísanej lehote, ktorá plynie od dátumu, keď mu bolo uvedené oznámenie doručené alebo sa považuje za doručené, vyjadril svoje stanovisko (tzv. právo na vypočutie). Po uplynutí uvedenej lehoty sa žiadateľovi vhodným spôsobom oznámi rozhodnutie.
Prvý pododsek sa neuplatňuje v žiadnom z týchto prípadov:
a)ak sa vzťahuje na rozhodnutie týkajúce sa záväznej informácie podľa článku 13 ods. 1;
b)v prípade zamietnutia čerpania colnej kvóty, ak sa dosiahne stanovený objem colnej kvóty, ako sa uvádza v článku 145 ods. 4 prvom pododseku;
c)ak si to vyžaduje povaha alebo úroveň ohrozenia bezpečnosti a ochrany Únie a jej obyvateľov, zdravia ľudí, zvierat alebo rastlín, životného prostredia alebo spotrebiteľov;
d)ak je cieľom rozhodnutia zabezpečiť výkon iného rozhodnutia, v prípade ktorého sa žiadateľovi umožnilo vyjadriť svoje stanovisko, bez toho, aby boli dotknuté právne predpisy dotknutého členského štátu;
e)ak by sa tým ovplyvnili vyšetrovania, ktoré sa začali viesť na účely boja proti podvodom;
f)v iných osobitných prípadoch.
7.V rozhodnutí, ktoré je v neprospech žiadateľa, sa uvedú dôvody, na ktorých je rozhodnutie založené, a uvedené rozhodnutie musí odkazovať na právo na odvolanie stanovené v článku 16.
8.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví:
a)výnimky pre určenie príslušného colného úradu uvedeného v odseku 1 treťom pododseku tohto článku;
b)podmienky prijatia žiadosti, ako sa uvádza v odseku 2 tohto článku;
c)prípady, v ktorých sa lehota na vydanie konkrétneho rozhodnutia vrátane možného predĺženia tejto lehoty líši od lehôt uvedených v odseku 3 tohto článku;
d)prípady podľa odseku 4 tohto článku, v ktorých rozhodnutie nadobúda účinnosť od iného dátumu než od dátumu, keď je doručené alebo sa považuje za doručené žiadateľovi;
e)prípady podľa odseku 5 tohto článku, v ktorých rozhodnutie nie je platné bez časového obmedzenia;
f)dĺžku lehoty uvedenej v odseku 6 prvom pododseku tohto článku;
g)osobitné prípady podľa odseku 6 druhého pododseku písm. f) tohto článku.
9.Komisia spresní prostredníctvom vykonávacích aktov postup na:
a)predkladanie a prijímanie žiadostí o rozhodnutie, ako sa uvádza v odseku 1 a 2;
b)vydávanie rozhodnutí podľa tohto článku, v náležitých prípadoch aj pokiaľ ide o právo na vypočutie a o konzultácie s inými dotknutými členskými štátmi.
Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 7
Riadenie rozhodnutí vydaných na základe žiadosti
1.Držiteľ rozhodnutia plní povinnosti vyplývajúce z daného rozhodnutia.
2.Držiteľ rozhodnutia nepretržite monitoruje spĺňanie podmienok a kritérií, ako aj plnenie povinností vyplývajúcich z rozhodnutí a v náležitých prípadoch zavedie vnútorné kontroly umožňujúce predchádzať nezákonným alebo neregulárnym transakciám, odhaliť ich a napraviť.
3.Držiteľ rozhodnutia bezodkladne informuje colné orgány o akomkoľvek faktore, ktorý nastane po vydaní rozhodnutia a ktorý môže ovplyvniť ďalšiu platnosť alebo obsah uvedeného rozhodnutia.
4.Colné orgány pravidelne monitorujú, či držiteľ rozhodnutia naďalej spĺňa príslušné kritériá a plní príslušné povinnosti, najmä schopnosť držiteľa rozhodnutia predchádzať chybám, reagovať na ne a naprávať ich prostredníctvom primeraných vnútorných kontrol. Na základe takejto monitorovacej činnosti colné orgány v relevantných prípadoch posúdia rizikový profil držiteľa rozhodnutia. Ak je držiteľ rozhodnutia usadený na colnom území Únie menej ako tri roky, colné orgány ho dôkladne monitorujú počas prvého roka po vydaní rozhodnutia.
5.Colné orgány oznámia Colnému orgánu EÚ rozhodnutia vydané na základe žiadosti a všetky monitorovacie činnosti, ktoré vykonávajú v súlade s odsekom 4. Colný orgán EÚ tieto informácie zohľadní na účely riadenia rizika.
6.Do dátumu stanoveného v článku 265 ods. 3 colné orgány zaznamenávajú svoje rozhodnutia v existujúcich elektronických systémoch na výmenu informácií, ktoré vyvinuli členské štáty a Komisia. Členské štáty a Komisia majú prístup k uvedeným rozhodnutiam a podkladovým informáciám v týchto systémoch.
7.Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia v iných oblastiach upravujúce prípady, v ktorých sú rozhodnutia neplatné alebo sa stali nulitnými, colné orgány, ktoré vydali rozhodnutie, ho môžu kedykoľvek vyhlásiť za nulitné, zrušiť alebo zmeniť v prípadoch, keď nie je v súlade s colnými predpismi. Colné orgány informujú Colný orgán EÚ o takomto vyhlásení rozhodnutí colných orgánov za nulitné, ich zrušení a zmene.
8.V osobitných prípadoch colné orgány:
a)opätovne posúdia rozhodnutie;
b)pozastavia účinnosť rozhodnutia, ktoré sa nemá vyhlásiť za nulitné, zrušiť ani zmeniť.
9.Colný orgán príslušný na vydanie rozhodnutia pozastaví účinnosť rozhodnutia namiesto toho, aby ho vyhlásil za nulitné, zrušil alebo zmenil, ak:
a)sa uvedený colný orgán domnieva, že môžu existovať dostatočné dôvody na vyhlásenie rozhodnutia za nulitné, jeho zrušenie alebo zmenu, avšak zatiaľ nemá všetky potrebné údaje, aby o jeho vyhlásení za nulitné, zrušení alebo zmene rozhodol;
b)sa uvedený colný orgán domnieva, že podmienky pre dané rozhodnutie nie sú splnené alebo že držiteľ rozhodnutia neplní povinnosti uložené na základe daného rozhodnutia, a že je vhodné držiteľovi rozhodnutia poskytnúť čas, aby prijal opatrenia s cieľom zabezpečiť spĺňanie podmienok alebo plnenie povinností;
c)držiteľ rozhodnutia žiada o takéto pozastavenie účinnosti, pretože dočasne nie je schopný spĺňať podmienky stanovené pre dané rozhodnutie alebo plniť povinnosti uložené na základe tohto rozhodnutia.
V prípadoch uvedených v odseku 1 písm. b) a c) držiteľ rozhodnutia oznámi colnému orgánu príslušnému na vydanie rozhodnutia opatrenia, ktoré prijme, aby zaistil spĺňanie podmienok alebo plnenie povinností, ako aj časové obdobie, ktoré na prijatie týchto opatrení potrebuje.
10.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví:
a)podrobné pravidlá monitorovania rozhodnutia podľa odsekov 2 až 4 tohto článku;
b)osobitné prípady a pravidlá pre opätovné posúdenie rozhodnutí podľa odseku 8 tohto článku.
Článok 8
Platnosť rozhodnutí v celej Únii
S výnimkou prípadov, keď sa v rozhodnutí uvádza, že jeho účinok je obmedzený na jeden alebo viaceré členské štáty, sú rozhodnutia týkajúce sa uplatňovania colných predpisov platné na celom colnom území Únie.
Článok 9
Vyhlásenie rozhodnutí vydaných v prospech dotknutej osoby za nulitné
1.Colné orgány vyhlásia rozhodnutie vydané v prospech držiteľa rozhodnutia za nulitné, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
a)rozhodnutie bolo vydané na základe nesprávnych alebo neúplných informácií;
b)držiteľ rozhodnutia vedel o nesprávnosti alebo neúplnosti informácií alebo o tom odôvodnene mal vedieť;
c)rozhodnutie by bolo iné, ak by informácie boli správne a úplné.
2.Vyhlásenie rozhodnutia za nulitné sa oznamuje držiteľovi rozhodnutia.
3.Ak nie je v rozhodnutí v súlade s colnými predpismi uvedené inak, vyhlásenie rozhodnutia za nulitné nadobúda účinnosť od dátumu, keď nadobudlo účinnosť pôvodné rozhodnutie.
4.Komisia spresní prostredníctvom vykonávacích aktov pravidlá vzťahujúce sa na vyhlásenie rozhodnutí vydaných v prospech dotknutej osoby za nulitné. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 10
Zrušenie a zmena rozhodnutí vydaných v prospech dotknutej osoby
1.Rozhodnutie v prospech dotknutej osoby sa zruší alebo zmení, ak v prípadoch iných než uvedených v článku 9:
a)nebola splnená alebo sa už prestala plniť jedna alebo viacero podmienok na vydanie uvedeného rozhodnutia, alebo
b)o to požiada držiteľ rozhodnutia.
2.Ak nie je stanovené inak, môže sa rozhodnutie vydané v prospech viacerých osôb zrušiť iba vo vzťahu k osobe, ktorá neplní povinnosť uloženú na základe daného rozhodnutia.
3.Zrušenie alebo zmena rozhodnutia sa oznámi držiteľovi rozhodnutia.
4.Na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia sa uplatňuje článok 6 ods. 4.
Vo výnimočných prípadoch, ak si to vyžadujú oprávnené záujmy držiteľa rozhodnutia, však colné orgány môžu dátum, ku ktorému zrušenie alebo zmena rozhodnutia nadobúda účinnosť, odložiť najviac o jeden rok. Tento dátum sa uvedie v rozhodnutí o zrušení alebo zmene.
5.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví:
a)prípady uvedené v odseku 2, v ktorých sa rozhodnutie vydané v prospech viacerých osôb môže zrušiť aj vo vzťahu k iným osobám než k osobe, ktorá neplní povinnosť uloženú na základe daného rozhodnutia;
b)výnimočné prípady, v ktorých môžu colné orgány odložiť dátum, ku ktorému zrušenie alebo zmena rozhodnutia nadobúda účinnosť, v súlade s odsekom 4 druhým pododsekom.
6.Komisia spresní prostredníctvom vykonávacích aktov procesné pravidlá vzťahujúce sa na zrušenie alebo zmenu rozhodnutí vydaných v prospech dotknutej osoby. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 11
Rozhodnutia vydané bez predchádzajúcej žiadosti
Okrem prípadov, keď colný orgán koná ako súdny orgán, sa článok 6 ods. 4, 5, 6 a 7, článok 7 ods. 7 a články 8, 9 a 10 uplatňujú aj na rozhodnutia vydané colnými orgánmi bez predchádzajúcej žiadosti dotknutej osoby.
Článok 12
Obmedzenia uplatniteľné na rozhodnutia o tovare umiestnenom do colného režimu alebo dočasne uskladnenom tovare
S výnimkou prípadu, keď o to žiada dotknutá osoba, zrušenie, zmena ani pozastavenie účinnosti rozhodnutia v prospech dotknutej osoby nemá vplyv na tovar, ktorý vo chvíli, keď zrušenie, zmena alebo pozastavenie nadobúda účinnosť, už bol na základe daného zrušeného alebo zmeneného rozhodnutia alebo rozhodnutia, ktorého účinnosť bola pozastavená, umiestnený do colného režimu a stále sa nachádza v colnom režime alebo je dočasne uskladnený.
Oddiel 2
Záväzné informácie
Článok 13
Rozhodnutia týkajúce sa záväzných informácií
1.Colné orgány vydávajú na základe žiadosti rozhodnutia týkajúce sa záväzných informácií o nomenklatúrnom zatriedení tovaru (ďalej len „rozhodnutia ZINZ“), rozhodnutia týkajúce sa záväzných informácií o pôvode tovaru (ďalej len „rozhodnutia ZIPT“) a rozhodnutia týkajúce sa záväzných informácií o colnej hodnote (ďalej len „rozhodnutia ZICH“).
Takáto žiadosť sa neprijme v žiadnom z týchto prípadov:
a)ak žiadosť podáva alebo už podal držiteľ rozhodnutia alebo sa podáva alebo už bola podaná na jeho účet, na tom istom alebo na inom colnom úrade:
i)v prípade rozhodnutí ZINZ v súvislosti s rovnakým tovarom;
ii)v prípade rozhodnutí ZIPT v súvislosti s rovnakým tovarom a za rovnakých okolností rozhodujúcich pre získanie pôvodu;
iii)v prípade rozhodnutí ZICH v súvislosti s tovarom za rovnakých okolností rozhodujúcich pre colnú hodnotu;
b)ak žiadosť nesúvisí so zamýšľaným použitím rozhodnutia týkajúceho sa záväznej informácie ani so zamýšľaným použitím colného režimu.
2.Rozhodnutia týkajúce sa záväzných informácií sú záväzné – iba v súvislosti s nomenklatúrnym zatriedením tovaru alebo určením pôvodu tovaru alebo colnej hodnoty tovaru – pre:
a)colné orgány vo vzťahu k držiteľovi rozhodnutia, iba ak ide o tovar, pri ktorom sa colné formality ukončili po dátume nadobudnutia účinnosti rozhodnutia;
b)držiteľa rozhodnutia vo vzťahu k colným orgánom, iba s účinnosťou od dátumu, keď mu je doručené oznámenie o rozhodnutí alebo sa toto oznámenie považuje za doručené.
3.Rozhodnutia týkajúce sa záväzných informácií sú platné počas obdobia troch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti rozhodnutia.
4.S cieľom uplatniť rozhodnutie týkajúce sa záväznej informácie v kontexte konkrétneho colného režimu musí držiteľ rozhodnutia byť schopný preukázať, že:
a)v prípade rozhodnutia ZINZ, predmetný tovar v každom ohľade zodpovedá tovaru opísanému v rozhodnutí;
b)v prípade rozhodnutia ZIPT, predmetný tovar a okolnosti rozhodujúce pre získanie pôvodu tovaru v každom ohľade zodpovedajú tovaru a okolnostiam opísaným v rozhodnutí;
c)v prípade rozhodnutia ZICH, okolnosti rozhodujúce pre colnú hodnotu predmetného tovaru v každom ohľade zodpovedajú okolnostiam opísaným v rozhodnutí.
Článok 14
Riadenie rozhodnutí týkajúcich sa záväzných informácií
1.Rozhodnutie ZINZ stráca platnosť pred uplynutím obdobia uvedeného v článku 13 ods. 3, ak už nie je v súlade s právom, v dôsledku ktoréhokoľvek z týchto prípadov:
a)prijatia zmeny nomenklatúr uvedených v článku 145 ods. 2 písm. a) a b);
b)prijatia opatrení uvedených v článku 146 ods. 4;
V takýchto prípadoch stráca rozhodnutie ZINZ platnosť s účinnosťou od dátumu začatia uplatňovania takejto zmeny alebo takýchto opatrení.
2.Rozhodnutie ZIPT stráca platnosť pred uplynutím obdobia uvedeného v článku 13 ods. 3 v ktoromkoľvek z týchto prípadov:
a)ak sa prijme právne záväzný akt Únie alebo ak Únia uzavrie dohodu, ktorá sa začne v Únii uplatňovať, a rozhodnutie ZIPT už nie je v súlade s právom ustanoveným v takomto akte alebo takejto dohode, a to s účinnosťou od dátumu uplatňovania takéhoto aktu alebo takejto dohody;
b)ak rozhodnutie ZIPT už nie je zlučiteľné s Dohodou o pravidlách pôvodu zavedenou Svetovou obchodnou organizáciou (WTO) alebo s poradnými stanoviskami, informáciami, odporúčaniami a podobnými aktmi, ktoré sa týkajú určenia pôvodu tovaru s cieľom zabezpečiť jednotnosť výkladu a uplatňovania uvedenej dohody, a to s účinnosťou od dátumu ich uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.
3.Rozhodnutie ZICH stráca platnosť pred koncom obdobia uvedeného v článku 13 ods. 3 v týchto prípadoch:
a)ak sa prijatím právne záväzného aktu Únie rozhodnutie ZICH dostáva do nesúladu s uvedeným aktom, a to od dátumu uplatňovania uvedeného aktu;
b)ak rozhodnutie ZICH už nie je zlučiteľné s článkom VII Všeobecnej dohody o clách a obchode alebo s Dohodou o uplatňovaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode z roku 1994 (Dohoda WTO o colnej hodnote), alebo s rozhodnutiami prijatými Výborom pre určovanie colnej hodnoty na účely výkladu uvedenej dohody, a to s účinnosťou od dátumu ich uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.
4.Rozhodnutia týkajúce sa záväzných informácií nestrácajú platnosť s retroaktívnym účinkom.
5.Odchylne od článku 7 ods. 7 a článku 9 vyhlásia colné orgány rozhodnutia týkajúce sa záväzných informácií za nulitné iba vtedy, ak sú založené na nepresných alebo neúplných informáciách poskytnutých žiadateľmi.
6.Colné orgány zrušia rozhodnutia týkajúce sa záväzných informácií v súlade s článkom 7 ods. 7 a článkom 10. Takéto rozhodnutia sa však nerušia na základe žiadosti držiteľa rozhodnutia.
7.Rozhodnutia týkajúce sa záväzných informácií nemožno meniť.
8.Colné orgány zrušia rozhodnutia ZINZ, ak už nie sú v súlade s interpretáciou ktorejkoľvek z nomenklatúr uvedených v článku 145 ods. 2 písm. a) a b) na základe ktoréhokoľvek z týchto prípadov:
a)vysvetliviek uvedených v článku 9 ods. 1 písm. a) druhej zarážke nariadenia (EHS) č. 2658/87, s účinnosťou od dátumu ich uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie;
b)rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, s účinnosťou od dátumu uverejnenia výroku rozsudku v Úradnom vestníku Európskej únie;
c)rozhodnutí a stanovísk týkajúcich sa zatriedenia alebo zo zmien vysvetliviek k nomenklatúre harmonizovaného systému opisu a číselného označovania tovaru, ktorý prijala organizácia zriadená Dohovorom, ktorým sa zriaďuje Rada pre colnú spoluprácu, podpísaným 15. decembra 1950 v Bruseli, s účinnosťou od dátumu uverejnenia oznámenia Komisie v sérii C Úradného vestníka Európskej únie.
9.Rozhodnutia ZIPT a ZICH sa zrušia, ak už nie sú v súlade s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie, s účinnosťou od dátumu uverejnenia výroku rozsudku v Úradnom vestníku Európskej únie.
10.Ak rozhodnutie týkajúce sa záväznej informácie stratí platnosť v súlade s odsekom 1 písm. b) alebo odsekmi 2 alebo 3, alebo sa zruší v súlade s odsekmi 6, 8 alebo 9, možno ho ešte stále používať v súvislosti so záväznými zmluvami, ktoré boli založené na tomto rozhodnutí a uzavreté pred tým, ako toto rozhodnutie stratilo platnosť alebo bolo zrušené. Toto predĺžené používanie sa neuplatňuje, ak je rozhodnutie ZIPT vydané na tovar, ktorý má byť vyvezený.
Predĺžené používanie uvedené v prvom pododseku nesmie presiahnuť šesť mesiacov od dátumu, keď rozhodnutie týkajúce sa záväznej informácie stratí platnosť alebo sa zruší. Opatrením podľa článku 146 ods. 4, opatrením podľa článku 151 alebo opatrením podľa článku 158 sa však predĺžené používanie môže vylúčiť alebo stanoviť kratšie obdobie. V prípade výrobkov, pri ktorých sa pri vykonávaní colných formalít predkladajú osvedčenia o dovoze alebo vývoze, sa obdobie šiestich mesiacov nahrádza obdobím platnosti daného osvedčenia.
Na účely získania predĺženého používania rozhodnutia týkajúceho sa záväznej informácie podá jeho držiteľ žiadosť colnému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote 30 dní od dátumu, ku ktorému rozhodnutie stratí platnosť alebo sa zruší, pričom uvedie množstvá, na ktoré sa o obdobie predĺženého používania žiada, a členský štát alebo členské štáty, v ktorých bude tovar počas tohto obdobia predmetom colného konania. Uvedený colný orgán vydá rozhodnutie o predĺženom používaní a bezodkladne o tom informuje držiteľa, najneskôr do 30 dní od dátumu, keď sú mu doručené všetky informácie, ktoré potrebuje na vydanie takéhoto rozhodnutia.
11.Komisia oznamuje colným orgánom, že:
a)vydávanie rozhodnutí týkajúcich sa záväzných informácií pre tovar, pri ktorom nie je zaistené správne a jednotné nomenklatúrne zatriedenie, určenie pôvodu alebo určenie colnej hodnoty, sa pozastavuje, alebo
b)pozastavenie uvedené v písmene a) sa odvoláva.
12.Komisia môže prijať rozhodnutia, v ktorých členské štáty žiada o zrušenie rozhodnutia ZINZ, ZIPT alebo ZICH, aby sa zaistilo správne a jednotné nomenklatúrne zatriedenie, určenie pôvodu tovaru alebo určenie colnej hodnoty. Pred prijatím takéhoto rozhodnutia Komisia oznámi dôvody, na ktorých zamýšľa založiť svoje rozhodnutie, držiteľovi rozhodnutia ZINZ, ZIPT alebo ZICH, ktorému sa umožní, aby v predpísanej lehote, ktorá plynie od dátumu, keď mu bolo uvedené oznámenie doručené alebo sa považuje za doručené, vyjadril svoje stanovisko.
13.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví pravidlá pre vydávanie rozhodnutí uvedených v odseku 12 tohto článku, najmä pokiaľ ide o oznamovanie dôvodov, na ktorých Komisia zamýšľa založiť svoje rozhodnutie, dotknutým osobám a lehotu, v ktorej tieto osoby môžu vyjadriť svoje stanovisko.
14.Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme procesné pravidlá vzťahujúce sa na:
a)používanie rozhodnutia týkajúceho sa záväznej informácie po tom, čo takéto rozhodnutie stratí platnosť alebo sa zruší, v súlade s odsekom 10;
b)oznamovanie Komisie colným orgánom v súlade s odsekom 11 písm. a) a b).
Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
15.Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme rozhodnutia, ktorými sa od členských štátov žiada, aby zrušili rozhodnutia uvedené v odseku 12. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 262 ods. 2.
Oddiel 3
Odvolania
Článok 15
Rozhodnutia súdnych orgánov
Články 16 a 17 sa neuplatňujú na odvolania podané na účely vyhlásenia rozhodnutia súdneho orgánu alebo colných orgánov, ktoré konajú ako súdne orgány, týkajúceho sa uplatňovania colných predpisov za nulitné, zrušenia takéhoto rozhodnutia alebo jeho zmeny.
Článok 16
Právo na odvolanie
1.Každá osoba má právo na odvolanie sa proti rozhodnutiu colných orgánov týkajúcemu sa uplatňovania colných predpisov, ktoré sa jej priamo a osobne dotýka.
Právo na odvolanie má aj každá osoba, ktorá požiadala colné orgány o vydanie rozhodnutia a rozhodnutie o svojej žiadosti nedostala v lehotách uvedených v článku 6 ods. (3).
2.Právo na odvolanie sa môže uplatniť najmenej na dvoch úrovniach:
a)najprv pred colnými orgánmi, súdnym orgánom alebo iným orgánom určeným na tento účel členskými štátmi;
b)následne pred vyšším nezávislým orgánom, ktorým môže byť v súlade s platnými ustanoveniami členských štátov súdny orgán alebo rovnocenný špecializovaný orgán.
3.Odvolanie sa podáva v členskom štáte, kde sa rozhodnutie vydalo alebo kde sa podala žiadosť o jeho vydanie.
4.Členské štáty zabezpečia, aby odvolacie konanie umožnilo bezodkladné potvrdenie alebo nápravu rozhodnutí vydaných colnými orgánmi.
Článok 17
Odklad vykonateľnosti
1.Podanie odvolania nemá odkladný účinok na vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.
2.Colné orgány však odložia vykonateľnosť takéhoto rozhodnutia ako celku alebo čiastočne, ak majú oprávnený dôvod domnievať sa, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade s colnými predpismi alebo že dotknutej osobe hrozí nenapraviteľná škoda.
3.V prípadoch uvedených v odseku 2, ak sa má v dôsledku napadnutého rozhodnutia zaplatiť dovozné alebo vývozné clo, je odklad vykonateľnosti tohto rozhodnutia podmienený poskytnutím záruky s výnimkou prípadov, keď sa na základe dokladmi podloženého posúdenia preukáže, že poskytnutie takejto záruky by dlžníkovi pravdepodobne spôsobilo vážne hospodárske ťažkosti.
Oddiel 4
Poplatky a náklady
Článok 18
Zákaz poplatkov a nákladov
1.Colné orgány neukladajú žiadne poplatky za vykonávanie colných kontrol alebo akékoľvek iné uplatňovanie colných predpisov počas bežných úradných hodín svojich príslušných colných úradov.
2.Colné orgány môžu uložiť poplatky alebo vyžadovať náhradu nákladov za konkrétne služby, a to najmä za:
a)prítomnosť pracovníkov colných orgánov, ak sa vyžaduje mimo bežných úradných hodín alebo v iných priestoroch, ako sú priestory colných orgánov;
b)analýzy alebo znalecké posudky tovaru a poštovné poplatky za vrátenie tovaru žiadateľovi, najmä vo vzťahu k rozhodnutiam vydaným podľa článku 13 alebo k poskytnutiu informácií v súlade s článkom 39;
c)prehliadku tovaru alebo odber vzoriek tovaru na účely overovania alebo zničenie tovaru, ak sa s nimi spájajú iné náklady ako náklady vyplývajúce z činnosti pracovníkov colných orgánov;
d)výnimočné kontrolné opatrenia, ak sú potrebné vzhľadom na povahu tovaru alebo možné riziko.
Hlava II
POVINNOSTI A PRÁVA OSÔB VO VZŤAHU K COLNÝM PREDPISOM
Kapitola 1
Registrácia
Článok 19
Registrácia
1.Hospodárske subjekty usadené na colnom území Únie sa zaregistrujú u colných orgánov zodpovedných za miesto, kde sú usadené, aby získali číslo registrácie a identifikácie hospodárskeho subjektu (číslo EORI). Ak je to možné, uvedená registrácia zahŕňa aj elektronickú identifikáciu subjektu vo vnútroštátnych schémach elektronickej identifikácie uvedených v nariadení (EÚ) č. 910/2014.
2.Registrované hospodárske subjekty informujú colné orgány o akejkoľvek zmene svojich registračných údajov, najmä ak je spojená so zmenou miesta ich usadenia.
3.V osobitných prípadoch sa hospodárske subjekty, ktoré nie sú usadené na colnom území Únie, zaregistrujú u colných orgánov zodpovedných za miesto, v ktorom tieto hospodárske subjekty po prvýkrát podajú vyhlásenie alebo žiadosť o rozhodnutie.
4.Pokiaľ nie je stanovené inak, osoby iné ako hospodárske subjekty sa nemusia registrovať u colných orgánov.
Ak sa osoby uvedené v prvom pododseku musia registrovať, uplatňuje sa nasledovné:
a)ak sú usadené na colnom území Únie, zaregistrujú sa u colných orgánov zodpovedných za miesto, kde sú usadené;
b)ak nie sú usadené na colnom území Únie, zaregistrujú sa u colných orgánov zodpovedných za miesto, v ktorom po prvýkrát podajú vyhlásenie alebo žiadosť o rozhodnutie.
5.V osobitných prípadoch colné orgány zrušia platnosť registrácie.
6.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví:
a)minimálne požiadavky na údaje na účely registrácie uvedenej v odseku 1;
b)osobitné prípady uvedené v odseku 3;
c)prípady uvedené v odseku 4 prvom pododseku, v ktorých sa osoby iné ako hospodárske subjekty musia registrovať u colných orgánov;
d)osobitné prípady uvedené v odseku 5, v ktorých colné orgány rušia platnosť registrácie;
e)colný orgán zodpovedný za registráciu.
7.Komisia spresní prostredníctvom vykonávacích aktov colný orgán zodpovedný za registráciu podľa odseku 1. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 262 ods. 2.
Kapitola 2
Dovozca a domnelý dovozca
Článok 20
Dovozcovia
1.Dovozca plní tieto povinnosti:
a)poskytovanie, vedenie a sprístupňovanie colným orgánom všetkých informácií, hneď ako sú dostupné a v každom prípade pred prepustením tovaru, ktoré sa požadujú v súvislosti s uskladnením alebo colným režimom, do ktorého sa má tovar umiestniť v súlade s článkami 88, 118, 132 a 135, alebo na ukončenie colného režimu pasívny zušľachťovací styk;
b)zabezpečenie správneho výpočtu a zaplatenia ciel a akýchkoľvek iných uplatniteľných platieb;
c)zabezpečenie toho, aby tovar vstupujúci na colné územie Únie alebo vystupujúci z colného územia Únie spĺňal príslušné iné právne predpisy uplatňované colnými orgánmi, a poskytovanie, vedenie a sprístupňovanie vhodnej evidencie o spĺňaní takýchto predpisov;
d)akúkoľvek inú povinnosť dovozcu stanovenú v colných predpisoch.
2.Dovozca musí byť usadený na colnom území Únie.
3.Odchylne od odseku 2 na colnom území Únie nemusia byť usadení títo dovozcovia alebo tieto osoby:
a)dovozca, ktorý umiestni tovar do colného režimu tranzit alebo dočasné použitie;
b)dovozca prepravujúci tovar, ktorý zostáva v dočasnom uskladnení;
c)osoby, ktoré umiestňujú tovar do colných režimov príležitostne za predpokladu, že colné orgány považujú takéto umiestnenie za odôvodnené;
d)osoby usadené v krajine, ktorej územie hraničí s colným územím Únie, a ktoré predkladajú tovar na hraničnom colnom úrade Únie susediacom s uvedenou krajinou, za predpokladu, že krajina, v ktorej sú tieto osoby usadené, poskytuje recipročné výhody osobám usadeným na colnom území Únie;
e)domnelý dovozca, ktorý je zastúpený nepriamym zástupcom usadeným na colnom území Únie.
Článok 21
Domnelí dovozcovia
1.Odchylne od článku 20 ods. 1 písm. a) domnelí dovozcovia poskytnú alebo sprístupnia informácie o predaji tovaru na diaľku, ktorý sa má doviezť na colné územie Únie, najneskôr v deň nasledujúci po dátume prijatia platby a v každom prípade pred prepustením tovaru.
2.Bez toho, aby boli dotknuté informácie požadované na prepustenie tovaru do voľného obehu v súlade s článkom 88 ods. 3 písm. a), informácie uvedené v odseku 1 tohto článku zahŕňajú aspoň požiadavky stanovené v článku 63c ods. 2 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 282/2011.
3.Ak sa tovar, ktorý bol predtým dovezený domnelým dovozcom v rámci predaja na diaľku, vráti na adresu pôvodného odosielateľa alebo na inú adresu mimo colného územia Únie, domnelý dovozca zruší platnosť informácie o prepustení uvedeného tovaru do voľného obehu a poskytne alebo sprístupní dôkaz o výstupe tovaru z colného územia Únie.
Kapitola 3
Vývozca
Článok 22
Vývozcovia
1.Vývozca plní tieto povinnosti:
a)poskytovanie, vedenie a sprístupňovanie colným orgánom všetkých informácií, hneď ako sú dostupné a v každom prípade pred prepustením tovaru, ktoré sa požadujú v súvislosti s colným režimom, do ktorého je tovar umiestnený v súlade s článkom 99 a článkom 140, alebo na ukončenie colného režimu dočasné použitie;
b)zabezpečenie správneho výpočtu a výberu ciel a akýchkoľvek iných platieb, ak sa uplatňujú;
c)zabezpečenie toho, aby tovar vstupujúci na colné územie Únie alebo vystupujúci z colného územia Únie spĺňal príslušné iné právne predpisy uplatňované colnými orgánmi, a poskytovanie, vedenie a sprístupňovanie vhodnej evidencie o spĺňaní takýchto predpisov;
d)akúkoľvek inú povinnosť stanovenú v colných predpisoch.
2.Vývozca musí byť usadený na colnom území Únie.
3.Odchylne od odseku 2 na colnom území Únie nemusia byť usadení títo vývozcovia:
a)vývozca, ktorý umiestni tovar do colného režimu tranzit, ukončí colný režim dočasné použitie alebo vyvezie tovar, ktorý bol dočasne uskladnený;
b)osoby, ktoré umiestňujú tovar do colných režimov príležitostne za predpokladu, že colné orgány to považujú za odôvodnené;
c)osoby usadené v krajine, ktorej územie hraničí s colným územím Únie, a ktoré predkladajú tovar na hraničnom colnom úrade Únie susediacom s uvedenou krajinou, za predpokladu, že krajina, v ktorej sú tieto osoby usadené, poskytuje recipročné výhody osobám usadeným na colnom území Únie.
Kapitola 4
Schválený hospodársky subjekt a dôveryhodní a preverovaní obchodníci („Trust and Check“)
Článok 23
Žiadosť o status schváleného hospodárskeho subjektu a povolenie schváleného hospodárskeho subjektu
1.Osoba, ktorá je rezidentom, je zapísaná alebo registrovaná na colnom území Únie a ktorá spĺňa kritériá stanovené v článku 24, môže podať žiadosť o status schváleného hospodárskeho subjektu.
Colné orgány po konzultácii s inými orgánmi, ak je potrebná, udelia jeden alebo oba tieto druhy povolenia:
a)povolenie schváleného hospodárskeho subjektu pre zjednodušené colné postupy, ktoré umožňuje držiteľovi využívať zjednodušenia v súlade s colnými predpismi, alebo
b)povolenie schváleného hospodárskeho subjektu pre oblasť bezpečnosti a ochrany, ktoré držiteľa oprávňuje využívať uľahčenia týkajúce sa bezpečnosti a ochrany.
2.Oba druhy povolenia uvedené v odseku 1 druhom pododseku možno mať súčasne.
3.Osoby uvedené v odseku 1 plnia povinnosti uvedené v článku 7 ods. 2 a 3. Colné orgány monitorujú, či subjekt nepretržite spĺňa kritéria a podmienky statusu schváleného hospodárskeho subjektu v súlade s článkom 7 ods. 4.
Colné orgány vykonávajú aspoň každé tri roky hĺbkové monitorovanie činností a internej evidencie schváleného hospodárskeho subjektu.
4.Status schváleného hospodárskeho subjektu uznávajú s výhradou odseku 5 tohto článku a s výhradou článku 24 colné orgány vo všetkých členských štátoch.
5.Colné orgány povoľujú subjektu využívať konkrétne zjednodušenie na základe uznania príslušného statusu a za predpokladu, že sú splnené požiadavky týkajúce sa konkrétneho typu zjednodušenia stanovené v colných predpisoch. Kritériá, ktoré už boli preskúmané pri udeľovaní statusu, colné orgány opätovne neskúmajú.
6.Na schválený hospodársky subjekt uvedený v odseku 1 sa v súvislosti s colnými kontrolami v závislosti od typu udeleného povolenia vzťahuje viac uľahčení ako na iné hospodárske subjekty vrátane menšieho počtu fyzických kontrol a kontrol dokladov. Status schváleného hospodárskeho subjektu sa zohľadní v prospech subjektu na účely riadenia colného rizika.
7.Colné orgány udeľujú výhody vyplývajúce zo statusu schváleného hospodárskeho subjektu osobám usadeným v tretích krajinách, ktoré spĺňajú podmienky a plnia povinnosti vymedzené v príslušných právnych predpisoch týchto krajín alebo území, pokiaľ Únia tieto podmienky a povinnosti uznáva za rovnocenné s podmienkami a povinnosťami, ktoré sa vzťahujú na schválené hospodárske subjekty usadené na colnom území Únie. Takéto udelenie výhod je založené na zásade reciprocity, pokiaľ Únia nerozhodne inak, a je podporené medzinárodnou dohodou Únie alebo právnymi predpismi Únie v oblasti spoločnej obchodnej politiky.
8.Zriadi sa spoločný mechanizmus na zabezpečenie kontinuity činností s cieľom reagovať na narušenia obchodných tokov v dôsledku zvýšení stupňa pohotovosti, uzavretia hraníc a/alebo prírodných katastrof, nebezpečných núdzových situácií alebo iných závažných udalostí, v rámci ktorého sa stanoví, že colné orgány môžu v čo najväčšej miere uľahčiť a urýchliť prioritný náklad súvisiaci so schválenými hospodárskymi subjektmi.
9.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví:
a)druh a frekvenciu monitorovacích činností vykonávaných osobami podľa odseku 1, ako aj colnými orgánmi podľa odseku 3;
b)zjednodušenia pre schválené hospodárske subjekty uvedené v odseku 5;
c)uľahčenia uvedené v odseku 6.
10.Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov spresní procesné pravidlá pre konzultácie v súvislosti s určením statusu schválených hospodárskych subjektov uvedené v odseku 1 druhom pododseku vrátane lehôt na odpoveď. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 24
Udelenie statusu schváleného hospodárskeho subjektu
1.Kritériami na udelenie statusu schváleného hospodárskeho subjektu sú:
a)absencia akéhokoľvek závažného porušenia alebo opakovaných porušení colných a daňových predpisov a žiadny záznam o závažných trestných činoch; zohľadnia sa porušenia a trestné činy, ktoré sa týkajú ekonomických alebo podnikateľských činností;
b)preukázanie vysokého stupňa kontroly nad operáciami a tokom tovaru zo strany žiadateľa prostredníctvom systému riadenia obchodnej a v náležitých prípadoch aj prepravnej evidencie, ktorý umožňuje náležité colné kontroly, a dôkazy o tom, že nedodržanie podmienok bolo účinne napravené; žiadateľ zabezpečí, aby príslušní zamestnanci boli poučení, že majú informovať colné orgány vždy, keď sa odhalia problémy týkajúce sa dodržiavania podmienok, a zavedie postupy informovania colných orgánov o takýchto problémoch;
c)finančná spôsobilosť, ktorá sa považuje za preukázanú, ak má žiadateľ s náležitým ohľadom na typické črty druhu dotknutej podnikateľskej činnosti dobré finančné postavenie, ktoré mu umožňuje plniť si záväzky;
d)vo vzťahu k povoleniu uvedenému v článku 23 ods. 1 písm. a) praktické normy pre odbornú spôsobilosť alebo odborná kvalifikácia priamo spojená s vykonávanou činnosťou;
e)vo vzťahu k povoleniu uvedenému v článku 23 ods. 1 písm. b) primerané normy bezpečnosti a ochrany a normy týkajúce sa dodržiavania právnych predpisov, prispôsobené vykonávanej činnosti. Uvedené normy sa považujú za dodržané, ak žiadateľ preukáže, že zachováva primerané opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany medzinárodného dodávateľského reťazca, a to aj v oblasti kontroly fyzickej integrity a prístupu, logistických postupov a nakladania so špecifickými druhmi tovaru, personálu a identifikácie jeho obchodných partnerov.
2.Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov modality uplatňovania kritérií uvedených v odseku 1. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 25
Udelenie statusu dôveryhodného a preverovaného obchodníka
1.Dovozca alebo vývozca, ktorý je rezidentom alebo je registrovaný na colnom území Únie, spĺňa kritériá stanovené v odseku 3 a v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonáva pravidelné colné operácie počas aspoň troch rokov, môže požiadať colný orgán členského štátu, v ktorom je usadený, o status dôveryhodného a preverovaného obchodníka.
2.Colné orgány udelia takýto status po konzultácii s inými orgánmi, ak je potrebná, a po tom, ako mali prístup k relevantným údajom žiadateľa za posledné tri roky s cieľom posúdiť súlad s kritériami uvedenými v odseku 3.
3.Colné orgány udelia status dôveryhodného a preverovaného obchodníka osobe, ktorá spĺňa všetky tieto kritériá:
a)absencia akéhokoľvek závažného porušenia alebo opakovaných porušení colných a daňových predpisov a žiadny záznam o závažných trestných činoch; zohľadnia sa porušenia a trestné činy, ktoré sa týkajú ekonomických alebo podnikateľských činností;
b)preukázanie vysokého stupňa kontroly nad operáciami a tokom tovaru zo strany žiadateľa prostredníctvom systému riadenia obchodnej a prepravnej evidencie, ktorý umožňuje náležité colné kontroly, a dôkazy o tom, že nedodržanie podmienok bolo účinne napravené; žiadateľ zabezpečí, že príslušní zamestnanci informujú colné orgány vždy, keď sa odhalia problémy týkajúce sa dodržiavania podmienok, a zavedie postupy informovania colných orgánov o takýchto problémoch;
c)finančná spôsobilosť, ktorá sa považuje za preukázanú, ak má žiadateľ s náležitým ohľadom na typické črty druhu dotknutej podnikateľskej činnosti dobré finančné postavenie, ktoré mu umožňuje plniť si záväzky. Predovšetkým si žiadateľ počas posledných troch rokov pred podaním žiadosti plnil svoje finančné povinnosti v súvislosti so zaplatením ciel a všetkých ostatných daní alebo platieb, ktoré sa vyberajú pri dovoze alebo vývoze tovaru alebo v súvislosti s jeho dovozom alebo vývozom, a to aj v prípade DPH a spotrebných daní splatných v súvislosti s operáciami v rámci Únie;
d)praktické normy pre odbornú spôsobilosť alebo odborná kvalifikácia priamo spojená s druhom a rozsahom vykonávanej činnosti, vrátane toho, že príslušní zamestnanci sú poučení, ako komunikovať s colnými orgánmi prostredníctvom Colného dátového centra EÚ;
e)primerané normy bezpečnosti a ochrany a normy týkajúce sa dodržiavania právnych predpisov, prispôsobené druhu a rozsahu vykonávanej činnosti. Uvedené normy sa považujú za dodržané, ak žiadateľ preukáže, že zachováva primerané opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany medzinárodného dodávateľského reťazca, a to aj v oblasti kontroly fyzickej integrity a prístupu, logistických postupov a nakladania so špecifickými druhmi tovaru, personálu a identifikácie jeho obchodných partnerov;
f)má elektronický systém, ktorý poskytuje alebo sprístupňuje colným orgánom všetky údaje v reálnom čase o preprave daného tovaru a dodržiavaní všetkých požiadaviek, ktoré sa na tento tovar vzťahujú, zo strany osoby uvedenej v odseku 1, vrátane požiadaviek týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany a v relevantných prípadoch takisto v Colnom dátovom centre EÚ zdieľa:
i)colné záznamy;
ii)účtovný systém;
iii)obchodnú a prepravnú evidenciu;
iv)svoje sledovacie a logistické systémy, v ktorých sa tovar identifikuje ako tovar Únie alebo ako tovar, ktorý nie je tovarom Únie, a v náležitých prípadoch sa udáva jeho umiestnenie;
v)licencie a povolenia udelené v súlade s inými právnymi predpismi uplatňovanými colnými orgánmi;
vi)úplnú evidenciu potrebnú na kontrolu správnosti stanovenia colných dlhov.
4.Osoby uvedené v odseku 1 plnia povinnosti uvedené v článku 7 ods. 2 a 3. Colné orgány monitorujú, či subjekt nepretržite spĺňa kritéria a podmienky statusu schváleného hospodárskeho subjektu v súlade s článkom 7 ods. 4.
Colné orgány vykonávajú aspoň každé tri roky hĺbkové monitorovanie činností a internej evidencie dôveryhodného a preverovaného obchodníka. Dôveryhodný a preverovaný obchodník informuje colné orgány o akýchkoľvek zmenách svojej podnikovej štruktúry, vlastníctva, platobnej schopnosti, obchodných modelov alebo o akýchkoľvek iných významných zmenách svojej situácie a činností. Colné orgány opätovne posúdia status dôveryhodného a preverovaného obchodníka, ak má niektorá z týchto zmien na tento status významný vplyv. Colné orgány môžu toto povolenie pozastaviť až do vydania rozhodnutia o opätovnom posúdení.
5.Ak dôveryhodný a preverovaný obchodník zmení svoj členský štát usadenia, colné orgány prijímajúceho členského štátu môžu povolenie dôveryhodného a preverovaného obchodníka opätovne posúdiť, a to po konzultácii s členským štátom, ktorý status pôvodne udelil, a po získaní predchádzajúcej evidencie týkajúcej sa daných hospodárskych subjektov. Počas opätovného posudzovania môže colný orgán členského štátu, ktorý udelil pôvodné povolenie, toto povolenie pozastaviť.
Dôveryhodný a preverovaný obchodník informuje colné orgány prijímajúceho členského štátu o akýchkoľvek zmenách svojej podnikovej štruktúry, vlastníctva, platobnej schopnosti, obchodných modelov alebo o akýchkoľvek iných významných zmenách svojej situácie a činností, ak má ktorákoľvek z týchto zmien vplyv na status dôveryhodného a preverovaného obchodníka.
6.Ak je dôveryhodný a preverovaný obchodník podozrivý z účasti na podvodnej činnosti v súvislosti s jeho hospodárskou alebo podnikateľskou činnosťou, jeho status sa pozastaví.
Ak colné orgány povolenie dôveryhodného a preverovaného obchodníka pozastavili, vyhlásili za nulitné alebo zrušili v súlade s článkami 7, 9 a 10, prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby povolenia uvedené v odseku 7 tohto článku a uľahčenia uvedené v odseku 8 tohto článku boli takisto pozastavené, vyhlásené za nulitné alebo zrušené.
7.Colné orgány môžu dôveryhodným a preverovaným obchodníkom povoliť, aby:
a)poskytovali časť údajov o svojom tovare po prepustení tohto tovaru, v súlade s článkom 59 ods. 3;
b)vykonávali určité kontroly a prepúšťali tovar pri prijatí tohto tovaru v mieste podnikania dovozcu, vlastníka alebo príjemcu a/alebo pri dodaní z miesta podnikania vývozcu, vlastníka alebo odosielateľa v súlade s článkom 61;
c)usúdili, že poskytujú potrebné záruky na riadne vykonávanie operácií na účely získania povolení na osobitné colné režimy v súlade s článkami 102, 103, 109 a 123;
d)pravidelne určovali colný dlh zodpovedajúci celkovej sume dovozného alebo vývozného cla vzťahujúceho sa na všetok tovar prepustený daným obchodníkom, v súlade s článkom 181 ods. 4;
e)odložili platbu colného dlhu v súlade s článkom 188.
8.Na dôveryhodných a preverovaných obchodníkov sa v súvislosti s colnými kontrolami v závislosti od udeleného povolenia vzťahuje viac uľahčení ako na iné hospodárske subjekty vrátane menšieho počtu fyzických kontrol a kontrol dokladov. Status dôveryhodného a preverovaného obchodníka sa zohľadní v prospech subjektu na účely riadenia colných rizík.
9.Odchylne od článku 110, ak má dovozca alebo vývozca tovaru vstupujúceho na colné územie alebo vystupujúceho z colného územia status dôveryhodného a preverovaného obchodníka, tovar sa považuje za tovar v režime s podmienečným oslobodením od cla a zostáva pod colným dohľadom až po miesto jeho konečného určenia bez povinnosti umiestniť ho do colného režimu tranzit. Dôveryhodný a preverovaný obchodník je zodpovedný za zaplatenie ciel, iných daní a iných platieb v členskom štáte, v ktorom je usadený a v ktorom bolo udelené povolenie.
10.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví druh a frekvenciu monitorovacích činností uvedených v odseku 4 tohto článku.
11.Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov:
a)pravidlá pre konzultácie s inými orgánmi na určenie statusu dôveryhodného a preverovaného obchodníka podľa odseku 2;
b)modality uplatňovania kritérií uvedených v odseku 3;
c)pravidlá konzultácií s colnými orgánmi podľa odseku 5.
Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 26
Prechodné ustanovenia týkajúce sa schválených hospodárskych subjektov pre zjednodušené colné postupy
1.Do dátumu stanoveného v článku 265 ods. 4 môžu colné orgány udeliť osobám, ktoré spĺňajú kritériá, status schváleného hospodárskeho subjektu pre zjednodušené colné postupy a povoliť im využívať určité zjednodušenia a uľahčenia v súlade s colnými predpismi.
2.Do dátumu stanoveného v článku 265 ods. 3 colné orgány posúdia platné povolenia schválených hospodárskych subjektov pre zjednodušené colné postupy s cieľom skontrolovať, či ich držiteľom možno udeliť status dôveryhodných a preverovaných obchodníkov. V opačnom prípade sa status schválených hospodárskych subjektov pre zjednodušené colné postupy a zjednodušenia podľa článku 23 ods. 5 zrušia.
3.Do opätovného posúdenia povolenia alebo do dátumu stanoveného v článku 265 ods. 3, podľa toho, čo nastane skôr, zostáva uznanie statusu schváleného hospodárskeho subjektu pre zjednodušené colné postupy platné, pokiaľ sa neuplatňujú články 9 a 10 o vyhlásení rozhodnutí za nulitné, ich zrušení alebo zmene.
Kapitola 5
Colné zastúpenie
Článok 27
Colní zástupcovia
1.Každá osoba si môže určiť colného zástupcu.
Takéto zastúpenie môže byť buď priame, pri ktorom colný zástupca koná v mene a na účet inej osoby, alebo nepriame, pri ktorom colný zástupca koná vo vlastnom mene, ale na účet inej osoby.
Nepriamy colný zástupca konajúci vo vlastnom mene, ale na účet dovozcu alebo vývozcu, sa považuje za dovozcu na účely článku 20 alebo za vývozcu na účely článku 22.
2.Colný zástupca musí byť usadený na colnom území Únie.
Pokiaľ nie je stanovené inak, od tejto požiadavky sa upustí, ak colný zástupca koná na účet osôb, ktoré nie sú povinné byť usadené na colnom území Únie.
3.Colný zástupca, ktorý má status dôveryhodného a preverovaného obchodníka, sa uzná za takého len vtedy, ak koná ako nepriamy zástupca. Ak colný zástupca koná ako priamy zástupca, môže byť uznaný za dôveryhodného a preverovaného obchodníka, ak osobe, v ktorej mene a na ktorej účet tento zástupca koná, bol udelený takýto status.
4.Komisia v súlade s právom Únie určí podmienky, za ktorých môže colný zástupca poskytovať služby na colnom území Únie.
5.Členské štáty uplatňujú podmienky určené v súlade s odsekom 4 na colných zástupcov, ktorí nie sú usadení na colnom území Únie.
6.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví:
a)prípady, v ktorých sa upustenie od danej požiadavky uvedené v odseku 2 druhom pododseku tohto článku neuplatňuje;
b)podmienky, za ktorých colný zástupca môže poskytovať služby na colnom území Únie, uvedené v odseku 4.
Článok 28
Splnomocnenie zástupcov
1.Colný zástupca v konaní pred colnými orgánmi vyhlási, že koná na účet osoby, ktorú zastupuje, a uvedie, či je zastúpenie priame alebo nepriame.
Osoby, ktoré neurobia vyhlásenie, že konajú ako colný zástupca, alebo vyhlásia, že konajú ako colný zástupca bez toho, aby boli na to splnomocnené, sa považujú za osoby konajúce vo vlastnom mene a na vlastný účet.
2.Colné orgány môžu vyžadovať od osôb, ktoré vyhlasujú, že konajú ako colný zástupca, aby poskytli dôkaz o svojom splnomocnení od zastupovanej osoby.
V osobitných prípadoch colné orgány poskytnutie takéhoto dôkazu nevyžadujú.
3.Colné orgány od osoby konajúcej ako colný zástupca, ktorá vykonáva úkony a formality pravidelne, nevyžadujú, aby dôkaz o svojom splnomocnení predkladala pri každej príležitosti, ak je takáto osoba schopná predložiť takýto dôkaz na ich požiadanie.
4.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví prípady, v ktorých colné orgány nevyžadujú dôkaz o splnomocnení podľa odseku 2 tohto článku.
5.Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov pravidlá vzťahujúce sa na udelenie a preukazovanie splnomocnenia uvedeného v odseku 3. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Hlava III
COLNÉ DÁTOVÉ CENTRUM EÚ
Článok 29
Funkcie a účel Colného dátového centra EÚ
1.Colné dátové centrum EÚ poskytuje bezpečný a kyberneticky odolný súbor elektronických služieb a systémov na využívanie údajov vrátane osobných údajov na colné účely. Poskytuje tieto funkcie:
a)umožňuje elektronické vykonávanie colných predpisov;
b)zabezpečuje kvalitu, integritu, vysledovateľnosť a nespochybniteľnosť údajov, ktoré sa v ňom spracúvajú, vrátane opráv takýchto údajov;
c)zabezpečuje súlad s ustanoveniami nariadenia (EÚ) 2016/679, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 63 a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 64 o spracúvaní osobných údajov;
d)umožňuje analýzu rizika, ekonomickú analýzu a analýzu údajov, a to aj prostredníctvom využívania systémov umelej inteligencie v súlade s [aktom o umelej inteligencii 2021/0106 (COD)] 65 ;
e)umožňuje interoperabilitu uvedených služieb a systémov s inými elektronickými systémami, platformami alebo prostrediami na účely spolupráce v súlade s hlavou XIII;
f)integruje systém centrálneho elektronického priečinka Európskej únie na výmenu osvedčení zriadený článkom 4 nariadenia (EÚ) 2022/2399;
g)umožňuje výmenu informácií s tretími krajinami;
h)umožňuje colný dozor nad tovarom.
2.Úkony, ktoré vykonávajú osoby, Komisia, colné orgány, Colný orgán EÚ alebo iné orgány prostredníctvom funkcií uvedených v odseku 1, zostávajú úkonmi uvedených osôb, Komisie, colných orgánov, Colného orgánu EÚ alebo iných orgánov aj vtedy, ak boli automatizované.
3.Komisia vyvinie, zavedie a spravuje Colné dátové centrum EÚ vrátane zverejnenia technických špecifikácií pre spracúvanie údajov v ňom a stanoví rámec kvality údajov.
4.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom zmeniť funkcie uvedené v odseku 1, aby zohľadňovali nové úlohy prenesené na orgány uvedené v článku 31 tohto nariadenia právnymi predpismi Únie, alebo prispôsobiť uvedené funkcie vyvíjajúcim sa potrebám týchto orgánov pri vykonávaní colných predpisov alebo iných právnych predpisov uplatňovaných colnými orgánmi.
5.Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví:
a)technické dojednania pre správu a využívanie elektronických systémov, ktoré členské štáty a Komisia vyvinuli podľa článku 16 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 952/2013;
b)pracovný program pre postupné vyraďovanie týchto systémov.
Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 30
Vnútroštátne aplikácie na využívanie údajov z Colného dátového centra EÚ
1.Členské štáty môžu vyvíjať aplikácie potrebné na pripojenie sa k Colnému dátovému centru EÚ s cieľom poskytovať doň údaje a spracúvať údaje z neho.
2.Členské štáty môžu požiadať Colný orgán EÚ, aby vyvinul aplikácie uvedené v odseku 1. V takom prípade dané členské štáty financujú vývoj.
3.Ak Colný orgán EÚ vyvinie aplikáciu v súlade s odsekom 2, sprístupní ju všetkým členským štátom.
Článok 31
Účely spracúvania osobných údajov a iných údajov v Colnom dátovom centre EÚ
1.Osoby môžu mať prístup k údajom vrátane osobných a citlivých obchodných údajov, ktoré sú uchovávané alebo inak dostupné v Colnom dátovom centre EÚ a ktoré boli postúpené touto osobou alebo na jej účet alebo ktoré boli adresované tejto osobe alebo určené pre túto osobu. Takýto prístup sa uskutočňuje výlučne s cieľom:
a)plniť oznamovacie povinnosti tejto osoby podľa colných predpisov alebo iných právnych predpisov uplatňovaných colnými orgánmi vrátane určenia zodpovednosti akejkoľvek osoby za clo, poplatky a dane, ktoré môžu byť splatné v Únii, a
b)preukázať, že táto osoba dodržiava colné predpisy a iné právne predpisy uplatňované colnými orgánmi.
2.Colný orgán môže spracúvať údaje vrátane osobných a citlivých obchodných údajov uchovávané alebo inak dostupné v Colnom dátovom centre EÚ výlučne na a v rozsahu potrebnom na tieto účely:
a)vykonávanie svojich úloh v súvislosti s vykonávaním colných predpisov alebo iných právnych predpisov uplatňovaných colnými orgánmi vrátane určenia zodpovednosti akejkoľvek osoby za clo, poplatky a dane, ktoré môžu byť splatné v Únii, a overovania dodržiavania uvedených právnych predpisov;
b)vykonávanie svojich úloh v súvislosti s kontrolami a riadením rizika, ako sa stanovuje v hlave IV;
c)vykonávanie úloh potrebných pre spoluprácu za podmienok stanovených v hlave XIII.
V záujme účinnosti colných kontrol môžu všetky colné orgány prijímať a spracúvať údaje, ktoré sú výsledkom colnej kontroly, ak bol zistený tovar, ktorý nie je v súlade s predpismi.
3.Colný orgán EÚ môže spracúvať údaje vrátane osobných a citlivých obchodných údajov uchovávané alebo inak dostupné v Colnom dátovom centre EÚ výlučne na a v rozsahu potrebnom na tieto účely:
a)vykonávanie svojich úloh pri riadení colných rizík, ako sa stanovuje v hlave IV kapitole 3;
b)vykonávanie svojich úloh, ako sa stanovuje v hlave XII kapitole 2;
c)vykonávanie úloh relevantných pre spoluprácu, ako sa stanovuje v hlave XIII.
4.Komisia môže spracúvať údaje vrátane osobných a citlivých obchodných údajov uchovávané alebo inak dostupné v Colnom dátovom centre EÚ výlučne na a v rozsahu potrebnom na tieto účely:
a)vykonávanie svojich úloh v súvislosti s riadením rizika, ako sa stanovuje v hlave IV kapitole 3;
b)vykonávanie svojich úloh v súvislosti s nomenklatúrnym zatriedením tovaru, jeho pôvodom a hodnotou a colným dozorom nad tovarom v súlade s hlavami I a IX;
c)vykonávanie svojich úloh v súvislosti s reštriktívnymi opatreniami a krízovým riadením v súlade s hlavou XI;
d)vykonávanie svojich úloh v súvislosti s Colným orgánom EÚ v súlade s hlavou XII;
e)vykonávanie úloh potrebných pre spoluprácu za podmienok stanovených v hlave XIII;
f)posudzovanie a hodnotenie výkonnosti colnej únie v súlade s hlavou XV kapitolou 1;
g)monitorovanie vykonávania a zaistenie jednotného uplatňovania colných predpisov alebo iných právnych predpisov uplatňovaných colnými orgánmi vrátane určenia zodpovednosti akejkoľvek osoby za clo, poplatky a dane, ktoré môžu byť splatné v Únii;
h)vypracúvanie štatistík a iných analýz stanovených v právnych predpisoch Únie, pri ktorých sú potrebné údaje z Colného dátového centra EÚ.
5.Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) môže spracúvať údaje vrátane osobných a citlivých obchodných údajov uchovávané alebo inak dostupné v Colnom dátovom centre EÚ výlučne na a v rozsahu potrebnom na vykonávanie svojich činností týkajúcich sa colných záležitostí podľa článku 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadenia Rady (ES) č. 515/97, a to za podmienok týkajúcich sa ochrany údajov stanovených v uvedených nariadeniach.
6.Európska prokuratúra môže na požiadanie získať prístup k údajom vrátane osobných a citlivých obchodných údajov, ktoré sú uchovávané alebo inak dostupné v Colnom dátovom centre EÚ, výlučne na a v rozsahu potrebnom na plnenie jej úloh podľa článku 4 nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939 66 , pokiaľ sa konanie, ktoré Európska prokuratúra vyšetruje, týka colných záležitostí, a za podmienok stanovených vo vykonávacom akte prijatom podľa odseku 14 tohto článku.
7.Daňové orgány členských štátov môžu spracúvať údaje vrátane osobných a citlivých obchodných údajov uchovávané alebo inak dostupné v Colnom dátovom centre EÚ výlučne na a v rozsahu potrebnom na určenie zodpovednosti akejkoľvek osoby za clo, poplatky a dane, ktoré môžu byť splatné v Únii v súvislosti s príslušným tovarom, a za podmienok stanovených vo vykonávacom akte prijatom podľa odseku 14 tohto článku.
8.Príslušné orgány vymedzené v článku 3 bode 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 67 môžu využívať prístup k údajom vrátane osobných a citlivých obchodných údajov, ktoré sú uchovávané alebo inak dostupné v Colnom dátovom centre EÚ, výlučne na a v rozsahu potrebnom na presadzovanie právnych predpisov Únie, ktorými sa upravuje uvádzanie potravín, krmív a rastlín na trh alebo ich bezpečnosť, a na spoluprácu s colnými orgánmi s cieľom minimalizovať riziká vstupu výrobkov, ktoré nie sú v súlade s predpismi, do Únie a za podmienok stanovených vo vykonávacom akte prijatom podľa odseku 14 tohto článku.
9.Orgány dohľadu nad trhom určené členskými štátmi v súlade s článkom 10 nariadenia (EÚ) 2019/1020 môžu spracúvať údaje vrátane osobných a citlivých obchodných údajov uchovávané alebo inak dostupné v Colnom dátovom centre EÚ výlučne na a v rozsahu potrebnom na presadzovanie právnych predpisov Únie, ktorými sa upravuje uvádzanie výrobkov na trh alebo ich bezpečnosť, a na spoluprácu s colnými orgánmi s cieľom minimalizovať riziká vstupu tovaru, ktorý nie je v súlade s predpismi, do Únie a za podmienok stanovených vo vykonávacom akte prijatom podľa odseku 14 tohto článku.
10.Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) môže na požiadanie získať prístup k údajom vrátane osobných a citlivých obchodných údajov, ktoré sú uchovávané alebo inak dostupné v Colnom dátovom centre EÚ, výlučne na a v rozsahu potrebnom na vykonávanie jej úloh podľa článku 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794, pokiaľ sa uvedené úlohy týkajú colných záležitostí a za podmienok stanovených vo vykonávacom akte prijatom podľa odseku 14 tohto článku.
11.Iné vnútroštátne orgány a orgány Únie vrátane Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) môžu spracúvať iné ako osobné údaje uchovávané alebo inak dostupné v Colnom dátovom centre EÚ za podmienok stanovených vo vykonávacom akte prijatom podľa odseku 14 tohto článku, a to na:
a)vykonávanie svojich úloh relevantných z hľadiska plnenia colných formalít;
b)vykonávanie úloh zverené týmto orgánom právnymi predpismi Únie;
c)vykonávanie svojich úloh relevantných pre vykonávanie činností v oblasti riadenia rizika na úrovni Únie uvedených v článku 52.
12.Do dátumu stanoveného v článku 265 ods. 3 môžu Komisia, OLAF a Colný orgán EÚ po svojom zriadení výlučne na účely uvedené v odsekoch 4, 5 a 6 spracúvať údaje vrátane osobných údajov z existujúcich elektronických systémov na výmenu informácií, ktoré vyvinula Komisia podľa nariadenia (EÚ) č. 952/2013.
13.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom zmeniť odseky 2 až 4, aby objasnila a doplnila účely, ktoré sú v nich stanovené, vzhľadom na vyvíjajúce sa potreby pri vykonávaní colných predpisov alebo iných právnych predpisov.
14.Komisia stanoví prostredníctvom vykonávacích aktov pravidlá a modality prístupu k údajom alebo spracúvania údajov vrátane osobných a citlivých obchodných údajov, ktoré sú uchovávané alebo inak dostupné v Colnom dátovom centre EÚ, zo strany orgánov uvedených v odsekoch 6 až 11. Pri určovaní týchto pravidiel a modalít Komisia pre každý orgán alebo kategóriu orgánov:
a)posúdi existujúce záruky uplatňované dotknutým orgánom s cieľom zabezpečiť, aby sa údaje spracúvali v súlade s účelom;
b)zabezpečí proporcionalitu a nutnosť spracúvania vo vzťahu k účelu;
c)určí konkrétne kategórie údajov, ku ktorým môže mať orgán prístup alebo ktoré môže spracúvať;
d)zváži, či je potrebné, aby dotknutý orgán určil konkrétne kontaktné miesto, osobu alebo osoby alebo poskytol dodatočné záruky;
e)posúdi potrebu obmedziť následnú výmenu údajov;
f)určí podmienky a modality žiadostí o prístup k údajom vrátane osobných alebo citlivých obchodných údajov a aj to, ktorý zo spoločných prevádzkovateľov poskytne prístup do Colného dátového centra EÚ.
Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 32
Osobné údaje v Colnom dátovom centre EÚ
1.V Colnom dátovom centre EÚ sa môžu spracúvať, výlučne na účely stanovené v článku 31 a v potrebnom rozsahu, osobné údaje týchto kategórií dotknutých osôb:
a)dotknutých osôb zaregistrovaných alebo žiadajúcich o registráciu ako hospodárske subjekty v súlade s článkom 19;
b)dotknutých osôb, ktoré sa príležitostne podieľajú na činnostiach, na ktoré sa vzťahujú colné predpisy alebo iné právne predpisy uplatňované colnými orgánmi;
c)dotknutých osôb, ktorých osobné údaje sa nachádzajú v podporných dokladoch uvedených v článku 40 alebo v akomkoľvek dodatočnom dôkaze, ktorý sa požaduje na splnenie povinností uložených colnými predpismi a inými právnymi predpismi uplatňovanými colnými orgánmi;
d)dotknutých osôb, ktorých osobné údaje sa nachádzajú v údajoch zhromaždených na účely riadenia rizika podľa článku 50 ods. 3 písm. a);
e)oprávnených zamestnancov colných orgánov, orgánov iných ako colných orgánov alebo akéhokoľvek iného relevantného orgánu alebo oprávneného subjektu, ktorých osobné údaje sú potrebné na zabezpečenie primeranej kontroly prístupu a dohľadu nad prístupom k informáciám v Colnom dátovom centre EÚ;
f)zamestnancov alebo oprávnených tretích strán pracujúcich v mene Komisie, Colného orgánu EÚ alebo iných orgánov Únie s oprávneným prístupom do Colného dátového centra EÚ.
2.V Colnom dátovom centre EÚ sa v súlade s článkom 31 môžu spracúvať tieto kategórie osobných údajov:
a)osobné údaje v modeli colných údajov EÚ uvedenom v článku 36;
b)osobné údaje zahrnuté v údajoch zhromaždených na účely riadenia rizika podľa článku 50 ods. 3 písm. a);
c)osobné údaje potrebné na zabezpečenie riadnej identifikácie zamestnancov oprávnených spracúvať údaje v Colnom dátovom centre EÚ uvedených v odseku 1 písm. e) a f).
3.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom zmeniť alebo doplniť kategórie dotknutých osôb a kategórie osobných údajov uvedené v odsekoch 1 a 2 tohto článku, aby sa zohľadnil vývoj v oblasti informačných technológií, a s ohľadom na stav pokroku v informačnej spoločnosti.
Článok 33
Obdobie uchovávania osobných údajov v Colnom dátovom centre EÚ
1.Osobné údaje v Colnom dátovom centre EÚ sa môžu uchovávať prostredníctvom osobitnej služby počas obdobia najviac 10 rokov od dátumu zaznamenania týchto údajov v danej službe. Prípady stanovené v článku 48 a vyšetrovania začaté úradom OLAF, Európskou prokuratúrou alebo orgánmi členských štátov, postupy v prípade nesplnenia povinnosti začaté Komisiou a správne a súdne konania, ktoré zahŕňajú osobné údaje, majú odkladný účinok, pokiaľ ide o obdobie uchovávania vo vzťahu k týmto údajom.
2.Po uplynutí obdobia stanoveného v odseku 1 sa osobné údaje podľa okolností vymažú alebo anonymizujú.
3.Komisia stanoví prostredníctvom vykonávacích aktov pravidlá anonymizácie osobných údajov po uplynutí obdobia uchovávania.
Článok 34
Úlohy a povinnosti spojené so spracúvaním osobných údajov v Colnom dátovom centre EÚ
1.Colné orgány členských štátov, Komisia a Colný orgán EÚ sa považujú za spoločných prevádzkovateľov pri spracúvaní osobných údajov v Colnom dátovom centre EÚ na účely riadenia rizika a spolupráce, ako sa uvádza v článku 31 ods. 2 písm. b) a c), článku 31 ods. 3 písm. a) a c) a článku 31 ods. 4 písm. a) a e).
2.Každý colný orgán osve sa považuje za prevádzkovateľa v súvislosti s osobnými údajmi, ktoré spracúva na účely uvedené v článku 31 ods. 2 písm. a).
3.Komisia sa považuje za jediného prevádzkovateľa v súvislosti s osobnými údajmi, ktoré spracúva na účely uvedené v článku 31 ods. 4 písm. c) a d) a písm. f) až g).
4.Do dátumu stanoveného v článku 265 ods. 3 sa Komisia, OLAF, Európska prokuratúra a Colný orgán EÚ považujú za jediných prevádzkovateľov v súvislosti so spracúvaním údajov uvedeným v článku 31 ods. 12.
5.Spoloční prevádzkovatelia uvedení v odseku 1:
a)spolupracujú, aby včas spracovali žiadosť(-ti) dotknutej(-tých) osoby(-ôb) a uľahčili výkon práv dotknutých osôb;
b)si pomáhajú v záležitostiach, ktoré zahŕňajú zistenie porušenia ochrany údajov v súvislosti so spoločným spracúvaním a riešenie takéhoto porušenia;
c)si vymieňajú relevantné informácie potrebné na informovanie dotknutých osôb podľa kapitoly III oddielu 2 nariadenia (EÚ) 2016/679, kapitoly III oddielu 2 nariadenia (EÚ) 2018/1725 a v príslušných prípadoch kapitoly III smernice (EÚ) 2016/680;
d)zaisťujú a chránia bezpečnosť, integritu, dostupnosť a dôvernosť spoločne spracúvaných osobných údajov podľa článku 32 nariadenia (EÚ) 2016/679, článku 33 nariadenia (EÚ) 2018/1725 a v príslušných prípadoch článku 25 smernice (EÚ) 2016/680.
6.Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví príslušné úlohy spoločných prevádzkovateľov a ich vzťahy voči dotknutým osobám v súlade s článkom 26 nariadenia (EÚ) 2016/679 a článkom 28 nariadenia (EÚ) 2018/1725. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 35
Obmedzenie práv dotknutých osôb
1.Ak by uplatnenie práva dotknutej osoby na prístup k údajom a práva na obmedzenie spracúvania podľa článkov 15 a 18 nariadenia (EÚ) 2016/679 a článkov 17 a 20 nariadenia (EÚ) 2018/1725 alebo oznámenie porušenia ochrany údajov podľa článku 34 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679 a článku 35 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1725 ohrozilo prebiehajúce vyšetrovanie týkajúce sa fyzickej osoby v colnej oblasti, vykonávanie colných kontrol alebo riadenie konkrétneho rizika identifikovaného v súvislosti s fyzickou osobou v colnej oblasti, môžu colné orgány, Colný orgán EÚ a Komisia v súlade s článkom 23 ods. 1 písm. c), e), f) a h) nariadenia (EÚ) 2016/679 a Komisia a Colný orgán EÚ v súlade s článkom 25 ods. 1 písm. a), c), e) a g) nariadenia (EÚ) 2018/1725 úplne alebo čiastočne uvedené práva obmedziť, pokiaľ je takéto obmedzenie potrebné a primerané.
2.Colné orgány, Komisia a Colný orgán EÚ posúdia nutnosť a primeranosť obmedzení uvedených v odseku 1 v jednotlivých prípadoch pred tým, ako ich začnú uplatňovať, pričom zvážia potenciálne riziká pre práva a slobody dotknutej osoby.
3.Pri spracúvaní osobných údajov získaných od iných organizácií v kontexte ich úloh sa colné orgány, Colný orgán EÚ alebo Komisia, keď konajú ako prevádzkovateľ alebo spoločný prevádzkovateľ, radia s týmito organizáciami o potenciálnych dôvodoch na uloženie obmedzení uvedených v odseku 1 a o nutnosti a primeranosti takýchto obmedzení pred tým, než obmedzenie uvedené v odseku 1 uplatnia.
4.Ak colné orgány, Komisia alebo Colný orgán EÚ úplne alebo čiastočne obmedzia práva uvedené v odseku 1, vykonajú tieto kroky:
a)vo svojej odpovedi na príslušnú žiadosť informujú dotknutú osobu o uplatnenom obmedzení a jeho hlavných dôvodoch, ako aj o možnosti podať sťažnosť vnútroštátnym orgánom pre ochranu údajov alebo európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov alebo využiť súdny prostriedok nápravy na vnútroštátnom súde alebo na Súdnom dvore Európskej únie, a
b)zaznamenajú dôvody daného obmedzenia vrátane posúdenia nutnosti a primeranosti obmedzenia, ako aj dôvody, prečo by poskytnutie prístupu ohrozilo riadenie rizika a colné kontroly.
Poskytnutie informácií uvedených v prvom pododseku písm. a) sa môže odložiť, môže sa od neho upustiť alebo sa môže zamietnuť v súlade s článkom 25 ods. 8 nariadenia (EÚ) 2018/1725, alebo ak by poskytnutie týchto informácií poškodilo účel obmedzenia.
5.Colné orgány, Komisia alebo Colný orgán EÚ zahrnú do oznámení o ochrane údajov uverejnených na ich webovom sídle/intranete časť, v ktorej poskytnú dotknutým osobám všeobecné informácie o možnosti obmedzenia práv dotknutých osôb.
6.Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví záruky s cieľom zabrániť zneužívaniu osobných údajov a nezákonnému prístupu k osobným údajom alebo nezákonnému prenosu osobných údajov, v súvislosti s ktorými sa uplatňujú alebo by sa mohli uplatňovať obmedzenia Takéto záruky zahŕňajú vymedzenie úloh, povinností a procesných krokov, ako aj náležité monitorovanie obmedzení a pravidelné preskúmavanie ich uplatňovania, ktoré sa uskutoční aspoň každých 6 mesiacov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 36
Model colných údajov EÚ
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie, aby stanovila údaje požadované na naplnenie účelov uvedených v článku 31 ods. 1 až 4. Uvedené požiadavky na údaje predstavujú model colných údajov EÚ.
Článok 37
Technické prostriedky spolupráce
1.Komisia, Colný orgán EÚ a colné orgány využívajú Colné dátové centrum EÚ pri výmene informácií s danými orgánmi a s orgánmi Únie uvedenými v článku 31 ods. 6 až 11 v súlade s týmto nariadením.
2.Pokiaľ ide o ďalšie formality a systémy Únie uvedené v prílohe k nariadeniu (EÚ) 2022/2399, Colné dátové centrum EÚ zabezpečí interoperabilitu pomocou prostredia centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo zriadeného uvedeným nariadením.
3.Ak iné než colné orgány alebo orgány Únie využívajú elektronické prostriedky, ktoré sú zriadené právnymi predpismi Únie, používajú sa na dosiahnutie cieľov právnych predpisov Únie alebo na ktoré sa odkazuje v právnych predpisoch Únie, spolupráca môže prebiehať prostredníctvom interoperability uvedených elektronických prostriedkov s Colným dátovým centrom EÚ.
4.Ak iné než colné orgány nevyužívajú elektronické prostriedky, ktoré sú zriadené právnymi predpismi Únie, používajú sa na dosiahnutie cieľov právnych predpisov Únie alebo na ktoré sa odkazuje v právnych predpisoch Únie, uvedené orgány môžu využívať konkrétne služby a systémy Colného dátového centra EÚ v súlade s článkom 31.
5.Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov pravidlá pre technické modality týkajúce sa interoperability a pripojenia podľa odsekov 3 a 4. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 38
Výmena dodatočných informácií medzi colnými orgánmi a hospodárskymi subjektmi
1.Colné orgány a hospodárske subjekty si môžu vymieňať akékoľvek informácie, ktoré sa osobitne nevyžadujú podľa colných predpisov, a to predovšetkým na účely vzájomnej spolupráce pri identifikovaní a potláčaní rizika. Táto výmena sa môže uskutočniť na základe písomnej dohody a môže zahŕňať prístup colných orgánov do elektronických systémov hospodárskych subjektov.
2.Každá informácia, ktorú počas spolupráce uvedenej v odseku 1 poskytla jedna strana druhej, je dôverná, pokiaľ sa obidve strany nedohodnú inak alebo sa v platných ustanoveniach nestanovuje inak.
Článok 39
Poskytovanie informácií colnými orgánmi
1.Každá osoba môže colné orgány požiadať o informácie týkajúce sa uplatňovania colných predpisov. Colné orgány môžu takúto žiadosť zamietnuť, ak sa nevzťahuje na skutočne plánovanú činnosť v rámci medzinárodného obchodu s tovarom.
2.Colné orgány udržiavajú pravidelnú komunikáciu s hospodárskymi subjektmi a inými orgánmi, ktoré sa podieľajú na medzinárodnom obchode s tovarom. Podporujú transparentnosť zabezpečovaním voľnej dostupnosti colných predpisov, všeobecných správnych rozhodnutí a formulárov žiadostí, podľa možnosti bez poplatku a prostredníctvom internetu.
Článok 40
Informácie a podporné doklady
1.Pri poskytovaní alebo sprístupňovaní údajov a informácií požadovaných pre konkrétny colný režim, do ktorého je tovar umiestnený alebo sa má umiestniť, osoby poskytnú alebo sprístupnia digitálne kópie originálnych dokladov v papierovej podobe použitých na získanie uvedených údajov a informácií, ak takéto originály v papierovej podobe existujú.
2.Do dátumu stanoveného v článku 266 ods. 3, keď sa podáva colné vyhlásenie, podporné doklady požadované na uplatňovanie ustanovení upravujúcich colný režim, do ktorého je tovar navrhovaný, musia byť v držbe deklaranta a k dispozícii colným orgánom v čase podania.
3.Podporné doklady na účely uplatniteľných necolných formalít Únie uvedených v prílohe k nariadeniu (EÚ) 2022/2399 sa považujú za poskytnuté alebo sprístupnené alebo za doklady v držbe deklaranta, ak sú colné orgány schopné získať potrebné údaje z príslušných necolných systémov Únie prostredníctvom systému centrálneho elektronického priečinka Európskej únie pre colníctvo na výmenu osvedčení v súlade s článkom 10 ods. 1 písm. a) a c) uvedeného nariadenia.
4.Podporné doklady poskytnú osoby aj vtedy, keď sú potrebné na riadenie colného rizika a na kontroly.
5.Bez toho, aby boli dotknuté iné právne predpisy uplatňované colnými orgánmi, môžu colné orgány hospodárskym subjektom povoliť, aby vyhotovovali podporné doklady uvedené v odseku 3.
6.Pokiaľ nie je pre konkrétne doklady stanovené inak, dotknutá osoba dané doklady a informácie uchováva na účely colných kontrol najmenej počas troch rokov, a to akýmikoľvek prostriedkami prístupnými a prijateľnými pre colné orgány. Toto obdobie plynie:
a)od konca roka, v ktorom bol tovar prepustený;
b)od konca roka, v ktorom tovar prestane podliehať colnému dohľadu, v prípade tovaru prepusteného do voľného obehu bez cla alebo so zníženou sadzbou dovozného cla z dôvodu jeho konečného použitia;
c)od konca roka, v ktorom sa ukončil príslušný colný režim alebo sa skončilo dočasné uskladnenie, v prípade tovaru umiestneného do iného colného režimu alebo dočasne uskladneného tovaru.
7.Bez toho, aby bol dotknutý článok 182 ods. 4, ak colná kontrola vo vzťahu k colnému dlhu ukáže, že je potrebné opraviť príslušný zápis v účtovnej evidencii, a dotknutá osoba o tom bola upovedomená, uchovávajú sa príslušné doklady a informácie tri roky po uplynutí lehoty stanovenej v odseku 6 tohto článku.
8.Ak bolo podané odvolanie alebo sa začalo správne alebo súdne konanie, uchovávajú sa doklady a informácie počas obdobia stanoveného v odseku 1 alebo až kým sa neskončí odvolacie konanie alebo správne alebo súdne konanie, podľa toho, čo nastane neskôr.
Hlava IV
COLNÝ DOHĽAD, COLNÉ KONTROLY A RIADENIE RIZIKA
Kapitola 1
Colný dohľad
Článok 41
Colný dohľad
1.Tovar, ktorý sa má prepraviť na colné územie Únie alebo z colného územia Únie, je pod colným dohľadom a môže byť podrobený colným kontrolám.
2.Tovar prepravovaný na colné územie Únie zostáva pod takýmto dohľadom tak dlho, ako je potrebné na určenie jeho colného statusu.
3.Tovar, ktorý nie je tovarom Únie, zostáva pod colným dohľadom dovtedy, kým sa zmení jeho colný status, prepraví sa z colného územia Únie alebo je zničený.
4.Tovar Únie podlieha pri vstupe na colné územie Únie colnému dohľadu až do potvrdenia jeho colného statusu, pokiaľ nie je umiestnený do colného režimu konečné použitie.
5.Tovar Únie umiestnený do colného režimu konečné použitie podlieha colnému dohľadu v týchto prípadoch:
a)ak ide o tovar vhodný na opakované použitie, počas obdobia nepresahujúceho dva roky od dátumu prvého použitia tohto tovaru na účely stanovené na uplatnenie oslobodenia od cla alebo zníženej sadzby cla;
b)dovtedy, kým sa tovar použil na účely stanovené na uplatnenie oslobodenia od cla alebo zníženej sadzby cla;
c)dovtedy, kým sa tovar prepravil z colného územia Únie, zničil alebo prenechal v prospech štátu;
d)dovtedy, kým sa tovar použil na iné účely, ako sú účely stanovené na uplatnenie oslobodenia od cla alebo zníženej sadzby cla, a uplatniteľné dovozné clo bolo zaplatené.
6.Tovar Únie, ktorý je prepustený na vývoz alebo umiestnený do colného režimu pasívny zušľachťovací styk, podlieha colnému dohľadu dovtedy, kým je prepravený z colného územia Únie, prenechaný v prospech štátu alebo zničený, alebo kým sa zruší platnosť colného vyhlásenia alebo príslušných údajov týkajúcich sa vývozu.
7.Tovar Únie umiestnený do colného režimu vnútorný tranzit podlieha colnému dohľadu až do jeho príchodu na miesto určenia na colnom území Únie.
8.Držiteľ tovaru, ktorý je pod colným dohľadom, môže so súhlasom colných orgánov kedykoľvek vykonať prehliadku tovaru alebo odoberať vzorky najmä s cieľom určiť nomenklatúrne zatriedenie, colnú hodnotu alebo colný status tovaru.
Článok 42
Príslušné colné úrady
1.Ak iné právne predpisy uplatňované colnými orgánmi nestanovujú inak, členské štáty určia miesto a príslušnosť svojich colných úradov.
2.Členské štáty zabezpečia, aby boli úradné hodiny týchto úradov primerané a vhodné, pričom zohľadnia povahu dopravy a tovaru, ako aj colné režimy, do ktorých má byť tovar umiestnený, aby nedochádzalo k zdržiavaniu ani narúšaniu medzinárodných dopravných tokov.
3.Príslušným colným úradom pre dohľad nad umiestnením tovaru do colného režimu je colný úrad zodpovedný za miesto, kde je dovozca alebo vývozca usadený.
Odchylne od prvého pododseku príslušným colným úradom pre dohľad nad umiestnením tovaru do colného režimu, pokiaľ ide o iných dovozcov a vývozcov ako dôveryhodných a preverovaných obchodníkov a domnelých dovozcov, je colný úrad zodpovedný za miesto, kde bolo podané colné vyhlásenie alebo kde by toto vyhlásenie bolo podané v súlade s článkom 63 ods. 4, avšak platí zmena týkajúca sa spôsobu poskytovania informácií stanovená v článku 63 ods. 2.
4.Colný úrad zodpovedný za miesto, kde je dôveryhodný a preverovaný obchodník alebo domnelý dovozca usadený:
a)dohliada na umiestnenie tovaru do príslušného colného režimu;
b)vykonáva colné kontroly na overenie poskytnutých informácií a v prípade potreby si vyžiada dodatočné podporné doklady;
c)v odôvodnených prípadoch požiada colný úrad zodpovedný za miesto odoslania alebo konečného určenia tovaru o vykonanie colnej kontroly;
d)ak existuje riziko, ktoré si vyžaduje prijatie opatrenia hneď po príchode tovaru na colné územie Únie alebo pred tým, ako tovar opustí colné územie Únie, požiada colný úrad zodpovedný za miesto vstupu alebo výstupu tovaru o vykonanie colných kontrol;
e)vykonáva colné formality na účely výberu sumy dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá prípadnému colnému dlhu.
5.Colný úrad zodpovedný za miesto odoslania alebo konečného určenia tovaru, alebo podľa odseku 4 písm. d) pre miesto, kde tovar vstupuje na colné územie Únie alebo z neho vystupuje, vykoná colné kontroly požadované colným úradom zodpovedným za miesto usadenia dovozcu a poskytne uvedenému colnému úradu výsledky týchto kontrol, bez toho, aby boli dotknuté jeho vlastné kontroly týkajúce sa tovaru, ktorý sa prepravuje na colné územie Únie alebo z colného územia Únie.
6.Príslušné colné úrady musia mať prístup k informáciám potrebným na zabezpečenie správneho uplatňovania právnych predpisov.
8.Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov spresní procesné pravidlá na určenie iných príslušných colných úradov než toho, ktorý je uvedený v odseku 3, vrátane colných úradov vstupu a colných úradov výstupu, a procesné pravidlá pre spoluprácu medzi colnými úradmi, ako sa uvádza v odseku 5. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Kapitola 2
Colné kontroly
Článok 43
Colné kontroly
1.Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia kapitoly 3 tejto hlavy, colné orgány môžu vykonávať akékoľvek colné kontroly, ktoré považujú za potrebné, vrátane náhodných kontrol.
2.Colné kontroly môžu pozostávať predovšetkým z prehliadky tovaru, odberu vzoriek, overenia pravosti, integrity, presnosti a úplnosti údajov poskytnutých akoukoľvek osobou a existencie, pravosti, presnosti a platnosti dokladov, preskúmania účtovnej a obchodnej evidencie a zdrojov údajov hospodárskych subjektov, kontroly dopravných prostriedkov, kontroly batožiny a iného tovaru prepravovaného osobami alebo na osobách a vykonávania úradných vyšetrovaní a iných podobných úkonov. V prípade potreby colné kontroly zahŕňajú spracovanie elektronických údajov vrátane zdroja údajov, ktoré boli poskytnuté Colnému dátovému centru EÚ.
3.Ak majú v súvislosti s tým istým tovarom iné orgány vykonať kontroly, ktoré nie sú colnými kontrolami, colné orgány sa v úzkej spolupráci s uvedenými inými orgánmi usilujú, aby sa takéto kontroly vykonali, pokiaľ je to možné, v rovnakom čase a na rovnakom mieste ako colné kontroly (spoločné miesto kontroly), pričom colné orgány majú koordinačnú úlohu.
Článok 44
Overovanie poskytnutých údajov
1.Colné orgány môžu na účely overenia presnosti údajov poskytnutých colným orgánom osobami:
a)skontrolovať údaje a podporné doklady vrátane využitia prístupu k zdrojom údajov, ktoré majú v držbe hospodárske subjekty alebo ktoré na ich účet uchovávajú poskytovatelia služieb;
b)požadovať poskytnutie iných dokladov alebo údajov vrátane údajov, ktoré majú v držbe hospodárske subjekty alebo ktoré na ich účet uchovávajú poskytovatelia služieb;
c)požadovať prístup k elektronickým záznamom danej osoby;
d)vykonať prehliadku tovaru;
e)odobrať vzorky na analýzu alebo na podrobnú prehliadku tovaru.
2.Colné orgány môžu kedykoľvek požadovať, aby sa tovar vyložil a vybalil na účely jeho prehliadky, odberu vzoriek alebo kontroly dopravných prostriedkov, ktorými sa tovar prepravuje.
3.Komisia spresní prostredníctvom vykonávacích aktov opatrenia týkajúce sa overovania informácií uvedených v odseku 1. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 45
Prehliadka tovaru a odoberanie vzoriek
1.Prepravu tovaru na miesto vykonania prehliadky a miesto, na ktorom majú byť odobraté vzorky, ako aj akékoľvek zaobchádzanie s tovarom nevyhnutné na vykonanie takejto prehliadky alebo odoberanie vzoriek vykonáva a je za ne zodpovedný dovozca, vývozca alebo dopravca. Náklady s tým spojené znáša dovozca alebo vývozca.
2.Dovozca, vývozca alebo dopravca má právo byť prítomný alebo zastúpený pri prehliadke tovaru a odoberaní vzoriek. Ak majú colné orgány na to opodstatnené dôvody, môžu požadovať, aby bol dovozca, vývozca alebo dopravca prítomný alebo zastúpený pri prehliadke tovaru alebo odoberaní vzoriek alebo aby im poskytol potrebnú pomoc na uľahčenie prehliadky tovaru alebo odoberania vzoriek.
3.Ak sa vzorky odoberajú v súlade s platnými ustanoveniami, colným orgánom nevzniká povinnosť zaplatiť za vzorky akúkoľvek náhradu, znášajú však náklady na ich analýzu alebo preskúmanie.
4.Ak sa vykoná prehliadka iba časti tovaru alebo ak sa odoberajú vzorky, vzťahujú sa výsledky takejto čiastočnej prehliadky tovaru alebo analýzy alebo preskúmania vzoriek na všetok tovar v tej istej zásielke.
Ak sa však dovozca alebo vývozca domnieva, že výsledky čiastočnej prehliadky tovaru alebo analýzy alebo preskúmania odobraných vzoriek neplatia vo vzťahu k zvyšku dotknutého tovaru, môže požiadať o ďalšiu prehliadku tovaru alebo odobratie ďalších vzoriek tovaru. Požiadavke sa vyhovie, ak tovar nebol prepustený alebo v prípade, že bol prepustený, ak dovozca alebo vývozca preukáže, že nebol žiadnym spôsobom pozmenený.
5.Komisia spresní prostredníctvom vykonávacích aktov opatrenia týkajúce sa prehliadky tovaru a odoberania vzoriek z neho podľa tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 46
Výsledky overovania
1.Výsledky overovania údajov poskytnutých dovozcom, vývozcom alebo dopravcom sa použijú na uplatňovanie ustanovení upravujúcich colný režim, do ktorého je tovar umiestnený.
2.Ak poskytnuté údaje nie sú overované, odsek 1 sa uplatňuje na základe údajov poskytnutých dovozcom alebo vývozcom.
3.Výsledky overovania zo strany colných orgánov majú rovnakú dôkaznú silu na celom colnom území Únie.
4.Komisia spresní prostredníctvom vykonávacích aktov opatrenia týkajúce sa výsledkov overovania podľa tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 47
Identifikačné opatrenia
1.Ak je na zabezpečenie dodržiavania ustanovení upravujúcich príslušný colný režim, do ktorého sa má tovar umiestniť, nutná jeho identifikácia, colné orgány alebo v náležitých prípadoch hospodárske subjekty, ktoré colné orgány na tento účel oprávnili, prijmú opatrenia potrebné na identifikáciu tovaru.
Tieto identifikačné opatrenia majú rovnaký právny účinok na celom colnom území Únie.
2.Prostriedky identifikácie pripevnené na tovar, balenie alebo dopravné prostriedky môžu odstrániť alebo zničiť iba colné orgány alebo iné osoby, ak ich na to colné orgány oprávnili, pokiaľ nie je v dôsledku nepredvídateľných okolností alebo vyššej moci ich odstránenie alebo zničenie nevyhnutné na zabezpečenie ochrany tovaru alebo dopravných prostriedkov.
3.Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov spresní, ktoré opatrenia predstavujú identifikačné opatrenia podľa tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 48
Kontroly po prepustení
1.Na účely colných kontrol môžu colné orgány po prepustení tovaru:
a)overiť presnosť a úplnosť poskytnutých údajov a existenciu, pravosť, presnosť a platnosť akéhokoľvek podporného dokladu;
b)preskúmavať účtovnú evidenciu hospodárskeho subjektu a iné záznamy vzťahujúce sa na operácie s daným tovarom a na predchádzajúce alebo nasledujúce obchodné operácie zahŕňajúce tento tovar;
c)vykonať prehliadku takéhoto tovaru a odobrať vzorky, pokiaľ je to pre ne ešte možné;
d)využiť prístup do systémov subjektov, aby overili splnenie povinnosti poskytovať alebo sprístupňovať údaje Colnému dátovému centru EÚ.
2.Takéto kontroly je možné vykonať v priestoroch dovozcu, vývozcu alebo držiteľa tovaru, alebo akejkoľvek inej osoby, ktorá sa obchodne priamo alebo nepriamo podieľa na uvedených operáciách, alebo v priestoroch akejkoľvek inej osoby, ktorá má na obchodné účely v držbe uvedené doklady a údaje.
3.Komisia spresní prostredníctvom vykonávacích aktov opatrenia, ktoré sa uplatňujú na kontroly uvedené v odseku 1, a to aj v prípadoch, keď sa operácie uskutočňujú vo viac ako jednom členskom štáte, a opatrenia týkajúce sa uplatňovania auditu a iných vhodných metodík v súvislosti s takýmito kontrolami. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s článkom 262 ods. 4.
Článok 49
Letecká a námorná doprava v rámci Únie
1.Colné kontroly alebo formality sa v súvislosti s príručnou a podanou batožinou osôb, ktoré uskutočňujú lety alebo námornú prepravu v rámci Únie, vykonávajú len v prípade, ak sa takéto kontroly alebo formality stanovujú v colných predpisoch.
2.Odsek 1 sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté:
a)bezpečnosť a ochrana;
b)kontroly spojené s inými právnymi predpismi uplatňovanými colnými orgánmi.
3.Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov určí prístavy alebo letiská, v ktorých sa colné kontroly a formality uplatňujú na:
a)príručnú a podanú batožinu osôb:
i)letiacich v lietadle, ktoré prilieta z letiska mimo Únie a ktoré po medzipristátí na letisku Únie pokračuje na iné letisko Únie;
ii)letiacich v lietadle, ktoré má pred tým, ako pokračuje v lete na letisko mimo Únie, medzipristátie na letisku Únie;
iii)využívajúcich služby námornej dopravy, ktoré poskytuje to isté plavidlo a ktoré zahŕňajú po sebe nasledujúce úseky so začiatkom, zastávkou alebo cieľom v prístave mimo Únie;
iv)na palube rekreačného plavidla a turistického alebo obchodného lietadla;
b)príručnú a podanú batožinu:
i)ktorá prichádza na letisko Únie na palube lietadla prilietajúceho z letiska mimo Únie a na uvedenom letisku Únie sa preloží do iného lietadla, ktoré pokračuje v lete v rámci Únie;
ii)ktorá je na letisku Únie naložená do lietadla, ktoré pokračuje v lete v rámci Únie, na účely preloženia na inom letisku Únie do lietadla, ktorého miesto určenia je letisko mimo Únie.
Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Kapitola 3
Riadenie colných rizík
Článok 50
Všeobecné zásady
1.Colné orgány na základe riadenia rizika a predovšetkým na základe automatizovanej analýzy rizika určia, či budú tovar, hospodárske subjekty a dodávateľské reťazce podrobené colným kontrolám alebo iným zmierňujúcim opatreniam, a ak áno, kde a kedy sa uvedené kontroly a iné zmierňujúce opatrenia uskutočnia.
2.Komisia, Colný orgán EÚ a colné orgány využívajú riadenie colného rizika na to, aby rozlíšili úrovne všetkých rizík spojených s tovarom, hospodárskymi subjektmi a dodávateľskými reťazcami v súlade s ustanoveniami tejto kapitoly.
3.Riadenie colného rizika zahŕňa aspoň tieto činnosti, v náležitých prípadoch organizované v cykloch:
a)zhromažďovanie, spracúvanie, výmenu a analýzu relevantných údajov dostupných v Colnom dátovom centre EÚ a z iných zdrojov vrátane relevantných údajov od iných ako colných orgánov;
b)identifikáciu, analýzu, posudzovanie alebo predvídanie rizík, a to aj na základe štatistických a prediktívnych metód a náhodných kontrol;
c)vypracovanie potrebných opatrení na riadenie rizík vrátane stanovenia spoločných prioritných oblastí kontroly, spoločných kritérií a noriem rizika a stratégií dohľadu;
d)predpisovanie a prijímanie opatrení vrátane výberu vhodných zmierňujúcich opatrení a colných kontrol;
e)získavanie spätnej väzby k vykonávaniu riadenia rizika a kontrolných činností;
f)monitorovanie a preskúmavanie riadenia rizika a kontrolných činností v záujme ich zlepšenia.
4.Zmierňujúce opatrenia môžu zahŕňať:
a)vydanie pokynu dopravcovi alebo vývozcovi, že tovar sa nemá nakladať ani prepravovať;
b)vyžiadanie si dodatočných informácií alebo opatrení;
c)identifikovanie situácií, v ktorých môže byť vhodné, aby konal iný colný orgán;
d)odporučenie najvhodnejšieho miesta a opatrení na vykonanie kontroly;
e)určenie trasy, po ktorej sa má tovar prepraviť z colného územia Únie, a lehoty, ktorú je pri tom potrebné dodržať.
Článok 51
Úlohy a povinnosti
1.Komisia môže stanoviť spoločné prioritné oblasti kontroly a spoločné kritériá a normy rizika pre akýkoľvek druh rizika, okrem iného vrátane rizík spojených s finančnými záujmami.
2.Bez toho, aby bol dotknutý odsek 6 písm. f) tohto článku a článok 43, Komisia môže identifikovať konkrétne oblasti v rámci iných právnych predpisov uplatňovaných colnými orgánmi, ktoré si vyžadujú prednostný prístup pri riadení colného rizika a kontrolách.
3.Komisia môže:
a)poskytovať Colnému orgánu EÚ politické usmernenia týkajúce sa projektov riadenia rizika a stratégií dohľadu;
b)požiadať Colný orgán EÚ, aby vykonával pravidelné alebo ad hoc hodnotenie vykonávania akýchkoľvek činností v oblasti riadenia rizika;
c)požiadať Colný orgán EÚ, aby vypracoval stratégiu dohľadu pre akékoľvek riziko a vykonával posúdenia hrozieb.
4.Na účely uvedené v odsekoch 1 až 3 môže Komisia zhromažďovať, spracúvať a analyzovať údaje dostupné v Colnom dátovom centre EÚ a údaje z iných zdrojov vrátane údajov od iných ako colných orgánov.
5.Colný orgán EÚ vykonáva činnosti v oblasti riadenia rizika na úrovni Únie na základe usmernení pre colnú politiku uvedených v odseku 3 písm. a) a priorít uvedených v odseku 2. Colný orgán EÚ:
a)zhromažďuje, spracúva a analyzuje údaje dostupné v Colnom dátovom centre EÚ a údaje z iných zdrojov vrátane údajov od iných ako colných orgánov;
b)pomáha Komisii zadefinovať spoločné prioritné oblasti kontroly a spoločné kritériá a normy rizika, pričom vychádza z operačných poznatkov a technickej expertízy v oblasti riadenia rizika;
c)na požiadanie v súlade s odsekom 3 vypracúva stratégie dohľadu, v náležitých prípadoch s inými orgánmi ako colnými orgánmi, a vykonáva posúdenia hrozieb;
d)vymieňa si relevantné údaje s colnými orgánmi a inými orgánmi na účely tejto hlavy, podľa možnosti prostredníctvom Colného dátového centra EÚ, v súlade s článkom 53;
e)vypracúva a vykonáva spoločnú analýzu rizika s cieľom generovať indikátory rizika, výsledky analýzy rizika a v náležitých prípadoch vydávať colným orgánom odporúčania kontroly a iné vhodné zmierňujúce opatrenia, a to aj na účely uplatňovania spoločných prioritných oblastí kontroly a spoločných kritérií a noriem rizika stanovených Komisiou a na riešenie krízových situácií;
f)informuje úrad OLAF, ak zistí podvody alebo má podozrenie na podvody, a poskytne mu všetky potrebné informácie týkajúce sa týchto prípadov.
6.Colné orgány s použitím údajov dostupných v Colnom dátovom centre EÚ a údajov z iných zdrojov:
a)zhromažďujú, spracúvajú a analyzujú údaje dostupné v Colnom dátovom centre EÚ a údaje z iných zdrojov vrátane údajov od iných ako colných orgánov;
b)vykonávajú vnútroštátne činnosti v oblasti riadenia rizika vrátane analýzy rizika, spolupráce a výmeny informácií o riadení rizika s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a prijímajú zmierňujúce opatrenia;
c)zavádzajú vnútroštátne postupy potrebné na vykonávanie spoločných kritérií a noriem rizika a spoločných prioritných oblastí kontroly;
d)implementujú indikátory rizika, výsledky analýzy rizika a odporúčania kontroly, ktoré vygeneroval Colný orgán EÚ;
e)vydávajú odporúčania kontroly pre colné orgány iných členských štátov a uvádzajú pre ne iné vhodné zmierňujúce opatrenia;
f)vydávajú rozhodnutia o kontrole;
g)vykonávajú kontroly v súlade s kapitolou 2 tejto hlavy a so všetkými uplatniteľnými spoločnými kritériami a normami rizika;
h)poskytujú odôvodnenie Colnému orgánu EÚ v prípade, že sa odporúčanie kontroly nevykonalo.
7.Colný orgán EÚ informuje Komisiu o svojich činnostiach v oblasti riadenia rizika a o ich výsledkoch štvrťročne a v prípade potreby alebo na žiadosť Komisie ad hoc. V tejto súvislosti poskytne Komisii všetky potrebné informácie.
8.Do dátumu stanoveného v článku 265 ods. 1 môže Komisia plniť úlohy riadenia rizika prislúchajúce Colnému orgánu EÚ podľa tohto článku.
Článok 52
Spoločné kritériá a normy rizika
1.Spoločné kritériá a normy rizika zahŕňajú všetky tieto body:
a)opis rizík;
b)faktory alebo ukazovatele rizika, ktoré sa majú použiť pri výbere tovaru alebo hospodárskych subjektov na colné kontroly;
c)povahu colných kontrol, ktoré majú colné orgány vykonať;
d)uplatňovanie analýzy rizika a zmierňujúcich opatrení v dodávateľskom reťazci vrátane žiadostí o informácie alebo opatrení a pokynov s cieľom nenakladať alebo neprepravovať tovar;
e)obdobie uplatňovania colných kontrol uvedených v písmene c).
2.Pri stanovení spoločných kritérií a noriem rizika sa zohľadnia všetky tieto body:
a)primeranosť riziku;
b)naliehavosť potrebného uplatnenia kontrol;
c)odôvodnene očakávaný vplyv na obchodný tok a na kontrolné zdroje jednotlivých členských štátov.
Článok 53
Informácie relevantné pre riadenie rizika a kontroly
1.Všetky informácie o riziku, indikátory, výsledky analýzy rizika, odporúčania kontroly, rozhodnutia o kontrole a výsledky kontroly sa zaznamenávajú v operačnom procese, ktorého sa týkajú, a v Colnom dátovom centre EÚ bez ohľadu na to, či vychádzali z vnútroštátnej alebo zo spoločnej analýzy rizika alebo z náhodného výberu. Colné orgány si vymieňajú informácie o riziku medzi sebou, s Colným orgánom EÚ a s Komisiou.
2.Colné orgány, Colný orgán EÚ a Komisia majú právo spracúvať prvky uvedené v odseku 1 tohto článku v súlade so svojimi úlohami a povinnosťami uvedenými v článkoch 51a 54.
3.Colný orgán EÚ využíva Colné dátové centrum EÚ, pokiaľ je to možné, na zhromažďovanie akýchkoľvek iných zdrojov údajov, dokumentov alebo informácií, ktoré Colný orgán EÚ, Komisia alebo colný orgán označili za relevantné pre riadenie rizika, alebo na interoperabilitu s týmito zdrojmi údajov, dokumentov alebo informácií.
4.Do dátumu stanoveného v článku 265 ods. 1 Komisia plní úlohy Colného orgánu EÚ podľa tohto článku.
Článok 54
Hodnotenie riadenia colných rizík
1.Komisia v spolupráci s Colným orgánom EÚ a colnými orgánmi hodnotí vykonávanie riadenia rizika s cieľom sústavne zlepšovať jeho operačnú a strategickú účinnosť a efektívnosť, a to aspoň raz za dva roky; Komisia okrem toho môže organizovať aj priebežné hodnotiace činnosti, keď to považuje za potrebné.
2.Na tento účel Colný orgán EÚ zhromažďuje a analyzuje relevantné informácie a vykonáva všetky potrebné činnosti. Colný orgán EÚ môže v tejto súvislosti požadovať pravidelné správy alebo správy ad hoc od jedného alebo viacerých členských štátov.
3.Na tento účel a na účely plnenia svojej úlohy a povinností podľa tejto hlavy môže Komisia spracúvať všetky relevantné informácie dostupné prostredníctvom Colného dátového centra EÚ a môže požiadať Colný orgán EÚ a vnútroštátne orgány o ďalšie informácie.
4.Pri stanovovaní spoločných kritérií rizika a spoločných prioritných oblastí kontroly Komisia v príslušných prípadoch zohľadní hodnotenia vykonané na základe tohto článku.
Článok 55
Prenos vykonávacích právomocí
1.Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov opatrenia na zabezpečenie harmonizovaného uplatňovania colných kontrol a riadenia rizika, a to vrátane výmeny informácií, stanovenia spoločných kritérií a noriem rizika a stanovenia spoločných prioritných oblastí kontroly podľa tejto hlavy. Takéto opatrenia sa zamerajú aspoň na tieto prvky:
a)informácie, ktoré sa majú zaznamenávať v Colnom dátovom centre EÚ v súvislosti s riadením rizika a kontrolami, a to aj vo vzťahu k informáciám o riziku, výsledkom analýzy rizika, odporúčaniam kontroly, rozhodnutiam o kontrole a výsledkom kontroly, a práva na prístup k takýmto informáciám a ich spracúvanie;
b)procesné opatrenia týkajúce sa prechodného používania existujúcich colných informačných systémov alebo prístupu do nich, procesné opatrenia na riadenie interoperability medzi Colným dátovým centrom EÚ a inými systémami;
c)procesné opatrenia týkajúce sa uplatňovania požiadavky oznamovania v kontexte kontrol po prepustení a náhodných kontrol;
d)dojednania o spolupráci vrátane výmeny informácií medzi Colným orgánom EÚ a konkrétnymi inými inštitúciami, orgánmi a úradmi Únie, ako aj inými vnútroštátnymi príslušnými orgánmi;
e)určenie zodpovedného colného orgánu v prípade konkrétnych procesov riadenia rizika, ktoré sa môžu týkať viac ako jedného členského štátu;
f)procesné aspekty kontrol vrátane kontrol po prepustení, ktoré sa týkajú viac ako jedného členského štátu, a dostupnosť výsledkov vzoriek a iných kontrol medzi dotknutými colnými orgánmi;
g)dojednania pre vymieňanie si informácií o riziku medzi colnými orgánmi, Colným orgánom EÚ a s Komisiou;
h)spoločné prioritné oblasti kontroly a spoločné kritériá a normy rizika uvedené v článku 51 ods. 1 a 2 a článku 52 vrátane modalít ich uplatňovania v naliehavých prípadoch, keď je to potrebné.
Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
2.Komisia prijme okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 262 ods. 5, ak existujú vážne a naliehavé dôvody týkajúce sa takýchto opatrení vrátane modalít ich uplatňovania v naliehavých prípadoch s cieľom účinne reagovať na krízy alebo udalosti, ktoré môžu predstavovať bezprostredné riziko z hľadiska bezpečnosti alebo ochrany, a ak je to riadne odôvodnené potrebou urýchlene aktualizovať spoločné riadenie rizík a prispôsobiť výmenu informácií, spoločné kritériá a normy rizika a spoločné prioritné oblasti kontroly vývoju rizík.
Hlava V
UMIESTNENIE TOVARU DO COLNÉHO REŽIMU
Kapitola 1
Colný status tovaru
Článok 56
Domnienka colného statusu tovaru Únie
1.Predpokladá sa, že všetok tovar na colnom území Únie má colný status tovaru Únie, ak sa nepreukáže, že nie je tovarom Únie.
2.V osobitných prípadoch, keď sa domnienka stanovená v odseku 1 neuplatňuje, colný status tovaru Únie sa musí preukázať.
3.V osobitných prípadoch tovar úplne získaný na colnom území Únie nemá colný status tovaru Únie, ak sa získal z dočasne uskladneného tovaru alebo tovaru umiestneného do colných režimov vonkajší tranzit, skladovanie, dočasné použitie alebo aktívny zušľachťovací styk.
4.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví:
a)osobitné prípady, keď sa neuplatňuje domnienka stanovená v odseku 1;
b)podmienky na udelenie uľahčenia pri preukazovaní colného statusu tovaru Únie;
c)osobitné prípady, keď tovar uvedený v odseku 3 nemá colný status tovaru Únie.
5.Komisia vymedzí prostredníctvom vykonávacích aktov procesné pravidlá vzťahujúce sa na poskytovanie a overovanie dôkazu colného statusu tovaru Únie. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 57
Strata colného statusu tovaru Únie
Tovar Únie sa stáva tovarom, ktorý nie je tovarom Únie, v týchto prípadoch:
a)ak je prepravený z colného územia Únie, pokiaľ sa neuplatňujú pravidlá pre vnútorný tranzit;
b)ak bol umiestnený do colného režimu vonkajší tranzit, colného režimu skladovanie alebo do colného režimu aktívny zušľachťovací styk, pokiaľ to umožňujú colné predpisy;
c)ak bol umiestnený do colného režimu konečné použitie a buď sa následne prenechá v prospech štátu, alebo sa zničí a zostane odpad;
d)ak sa po prepustení tovaru zruší platnosť colného vyhlásenia na jeho prepustenie do voľného obehu.
Článok 58
Tovar Únie dočasne opúšťajúci colné územie Únie
1.V prípadoch uvedených v článku 112 ods. 2 písm. b), c), d) a e) si tovar zachová svoj colný status tovaru Únie iba vtedy, ak je tento status stanovený za podmienok a spôsobmi stanovenými v colných predpisoch.
2.V osobitných prípadoch môže byť tovar Únie bez toho, aby podliehal niektorému colnému režimu, prepravovaný medzi dvoma miestami nachádzajúcimi sa na colnom území Únie a dočasne tiež mimo tohto územia bez zmeny svojho colného statusu.
3.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví osobitné prípady, v ktorých sa colný status tovaru podľa odseku 2 tohto článku nezmení.
Kapitola 2
Umiestnenie do colného režimu a prepustenie
Článok 59
Umiestnenie tovaru do colného režimu
1.Dovozcovia, vývozcovia a držitelia colného režimu, ktorí majú v úmysle umiestniť tovar do colného režimu, poskytnú alebo sprístupnia údaje potrebné pre príslušný colný režim hneď ako sú dostupné a v každom prípade pred prepustením tovaru.
2.Domnelí dovozcovia poskytnú alebo sprístupnia informácie o predaji tovaru na diaľku, ktorý sa má doviezť na colné územie Únie, najneskôr v deň nasledujúci po dátume prijatia platby a v každom prípade pred prepustením tovaru.
3.Odchylne od odseku 1 môžu colné orgány za riadne odôvodnených okolností spojených s podpornou dokumentáciou alebo určením konečnej hodnoty tovaru povoliť dôveryhodným a preverovaným obchodníkom, aby poskytli časť údajov iných než predbežných informácií o náklade po prepustení tovaru. Dovozca alebo vývozca poskytne vynechané informácie v stanovenej lehote.
4.Tovar sa umiestni do colného režimu jeho prepustením. Ak nie je stanovené inak, dátum prepustenia je dátumom, ktorý sa použije na uplatnenie ustanovení upravujúcich colný režim, do ktorého je tovar umiestnený, a na všetky ďalšie dovozné alebo vývozné formality.
5.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví údaje a informácie uvedené v odsekoch 1 a 2 tohto článku, ako aj tie konkrétne údaje, ktoré možno poskytnúť po prepustení tovaru, a lehoty na poskytnutie takýchto údajov, ako sa uvádza v odseku 3 tohto článku.
Článok 60
Prepustenie tovaru
1.Colné orgány zodpovedné za umiestnenie tovaru do colného režimu v súlade s článkom 42 ods. 3 rozhodnú o prepustení tovaru, pričom zohľadnia výsledok analýzy rizika na základe údajov poskytnutých dovozcom alebo vývozcom a v náležitých prípadoch výsledky kontroly.
2.Tovar sa prepustí, ak sú splnené tieto podmienky:
a)dovozca alebo vývozca je zodpovedný za tovar;
b)všetky informácie požadované colnými orgánmi a minimálne informácie potrebné pre konkrétny colný režim boli poskytnuté alebo sprístupnené colným orgánom;
c)podmienky na umiestnenie tovaru do príslušného colného režimu podľa článkov 88, 118, 132 a 135 sú splnené;
d)tovar nebol vybraný na kontrolu.
3.Colné orgány odmietnu prepustiť tovar v ktoromkoľvek z týchto prípadov:
a)ak nie sú splnené podmienky na umiestnenie tovaru do príslušného colného režimu vrátane akýchkoľvek necolných formalít Únie, ktoré sú vymedzené v článku 2 bode 11 nariadenia (EÚ) 2022/2399 a relevantné pre daný tovar;
b)ak majú dôkaz o tom, že tovar nie je v súlade s príslušnými inými právnymi predpismi uplatňovanými colnými orgánmi, pokiaľ tieto právne predpisy nevyžadujú konzultácie s inými orgánmi vopred;
c)ak majú dôkazy o tom, že poskytnuté údaje nie sú presné.
4.Colné orgány pozastavia prepustenie tovaru v ktoromkoľvek z týchto prípadov:
a)ak majú dôvod domnievať sa, že tovar nie je v súlade s príslušnými inými právnymi predpismi uplatňovanými colnými orgánmi alebo že predstavuje vážne riziko pre zdravie a život ľudí, zvierat alebo rastlín alebo pre životné prostredie alebo akýkoľvek iný verejný záujem vrátane finančného záujmu, alebo
b)ak o to požiadali iné orgány podľa iných právnych predpisov uplatňovaných colnými orgánmi.
5.Ak bolo prepustenie tovaru pozastavené v súlade s odsekom 4, colné orgány konzultujú s danými inými orgánmi, ak si to vyžadujú príslušné iné právne predpisy uplatňované colnými orgánmi, a:
a)odmietnu prepustiť tovar, ak o to dané iné orgány požiadali v súlade s inými právnymi predpismi uplatňovanými colnými orgánmi, alebo
b)prepustia tovar, ak nie sú dôvody domnievať sa, že iné požiadavky a formality požadované podľa daných iných právnych predpisov uplatňovaných colnými orgánmi v súvislosti s takýmto prepustením neboli splnené, a:
i)dané iné orgány prepustenie schválili alebo
ii)dané iné orgány neodpovedali v lehote stanovenej v príslušných iných právnych predpisoch uplatňovaných colnými orgánmi, alebo
iii)dané iné orgány oznámia colným orgánom, že na posúdenie toho, či je tovar v súlade s príslušnými inými právnymi predpismi uplatňovanými colnými orgánmi, je potrebné viac času, pod podmienkou, že nepožiadali o ponechanie pozastavenia v platnosti, a dovozca alebo vývozca umožní colným orgánom úplnú vysledovateľnosť uvedeného tovaru počas 15 dní od uvedeného oznámenia daných iných orgánov alebo dovtedy, kým dané iné orgány posúdia a oznámia výsledok svojich kontrol dovozcovi alebo vývozcovi, podľa toho, čo nastane skôr. Colné orgány vysledovateľnosť tohto tovaru sprístupnia daným iným orgánom.
6.Bez toho, aby boli dotknuté príslušné iné právne predpisy uplatňované colnými orgánmi, sa predpokladá, že colné orgány tovar prepustili, ak ho nevybrali na žiadnu kontrolu v primeranej lehote po tom, ako:
a)tovar domnelých dovozcov prišiel na colné územie Únie, alebo
b)tovar dovozcov prišiel na miesto jeho konečného určenia, alebo
c)vývozca zaslal informácie pred výstupom.
7.Ak colné orgány pozastavili prepustenie tovaru podľa odseku 4 alebo odmietli prepustiť tovar podľa odseku 3 alebo odseku 5 písm. a), zaznamenajú svoje rozhodnutie a v náležitých prípadoch aj akékoľvek ďalšie informácie, ktoré sa vyžadujú podľa práva Únie, v Colnom dátovom centre EÚ. Tieto informácie sa sprístupnia ostatným colným orgánom.
8.V prípade, že colné orgány odmietli prepustiť tovar podľa odseku 3 alebo 5:
a)ak dané iné orgány nevzniesli námietku, tovar môže byť následne umiestnený do iného colného režimu s poznámkou, že tovar bol predtým odmietnutý, pokiaľ ide o iný colný režim;
b)ak dané iné orgány vzniesli námietku voči umiestneniu tovaru do jedného alebo viacerých colných režimov, colné orgány túto informáciu zaznamenajú v Colnom dátovom centre EÚ a podľa toho konajú.
9.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví primerané lehoty podľa odseku 6 tohto článku.
Článok 61
Prepustenie tovaru dôveryhodnými a preverovanými obchodníkmi za colné orgány
1.Odchylne od článku 60 ods. 1 môžu colné orgány dôveryhodným a preverovaným obchodníkom povoliť, aby za ne prepustili tovar pri prijatí tohto tovaru v mieste podnikania dovozcu, vlastníka alebo príjemcu alebo pri jeho odoslaní z miesta podnikania vývozcu, vlastníka alebo odosielateľa, za predpokladu, že sa colným orgánom poskytnú alebo sprístupnia údaje potrebné pre príslušný colný režim a informácie v reálnom čase o príchode alebo odoslaní tovaru.
2.Bez toho, aby bol dotknutý článok 43, colné orgány môžu dôveryhodným a preverovaným obchodníkom povoliť, aby vykonávali určité kontroly tovaru pod colným dohľadom. V prípadoch, keď sa na tovar vzťahujú iné právne predpisy uplatňované colnými orgánmi, sa colné orgány pred udelením takéhoto povolenia poradia s danými inými orgánmi a môžu si s nimi dohodnúť plán kontrol.
3.Ak má dôveryhodný a preverovaný obchodník uvedený v odseku 2 dôvod domnievať sa, že tovar nie je v súlade s príslušnými inými právnymi predpismi uplatňovanými colnými orgánmi, bezodkladne to oznámi colným orgánom a v príslušných prípadoch aj daným iným orgánom. V takomto prípade rozhodnú o prepustení colné orgány.
4.Colné orgány môžu dôveryhodného a preverovaného obchodníka kedykoľvek požiadať, aby tovar predložil na kontrolu na colnom úrade alebo tam, kde mal byť tovar prepustený.
5.Ak colné orgány zistili nové závažné finančné riziko alebo inú osobitnú situáciu týkajúcu sa povolenia na prepustenie tovaru za colné orgány, môžu spôsobilosť prepúšťať za ne tovar na určité časové obdobie pozastaviť a informujú o tom dôveryhodného a preverovaného obchodníka. V takých prípadoch rozhodnú o prepustení tovaru colné orgány.
Článok 62
Zmena a zrušenie platnosti informácií na umiestnenie tovaru do colného režimu
1.Dovozca a vývozca opravia jeden alebo viacero údajových prvkov v údajoch poskytnutých na umiestnenie tovaru do colného režimu, ak sa dozvedia, že príslušné informácie sa zmenili v ich evidencii, alebo ak colný orgán nariadi, aby to urobili, alebo im oznámi problém týkajúci sa presnosti, úplnosti alebo kvality údajov, pokiaľ im colné orgány neoznámili, že zamýšľajú vykonať prehliadku tovaru alebo že zistili, že poskytnuté údaje sú nesprávne, alebo pokiaľ už tovar nebol predložený colným orgánom.
2.Dovozca a vývozca zrušia platnosť údajov poskytnutých na umiestnenie tovaru do colného režimu hneď ako sa dozvedia, že tovar sa neprepraví na colné územie Únie alebo z colného územia Únie. Colné orgány zrušia platnosť údajov poskytnutých na umiestnenie tovaru do colného režimu, ak po 200 dňoch od dátumu, keď boli informácie poskytnuté alebo sprístupnené, tovar nebol prepravený na colné územie Únie alebo z colného územia Únie.
3.Komisia spresní prostredníctvom vykonávacích aktov procesné pravidlá pre opravu a pre zrušenie platnosti informácií uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Kapitola 3
Prechodné ustanovenia
Článok 63
Colné vyhlásenie na tovar
1.Do dátumu stanoveného v článku 265 ods. 4 sa na všetok tovar určený na umiestnenie do colného režimu musí vzťahovať náležité colné vyhlásenie pre príslušný colný režim.
2.Od dátumu stanoveného v článku 265 ods. 4 môžu dovozcovia, vývozcovia a držitelia režimu tranzit na účely umiestnenia tovaru do colného režimu podávať colné vyhlásenie alebo poskytovať alebo sprístupňovať príslušné informácie náležité pre príslušný colný režim prostredníctvom Colného dátového centra EÚ. Od dátumu stanoveného v článku 265 ods. 3 dovozcovia, vývozcovia a držitelia režimu tranzit na účely umiestnenia tovaru do colného režimu poskytujú alebo sprístupňujú náležité informácie pre príslušný colný režim prostredníctvom Colného dátového centra EÚ.
3.V osobitných prípadoch sa colné vyhlásenie môže podávať inými prostriedkami ako technikami elektronického spracovania údajov.
4.Colné vyhlásenie sa v závislosti od okolností podá na jednom z týchto úradov:
a)colný úrad zodpovedný za miesto prvého príchodu tovaru na colné územie Únie, alebo
b)colný úrad zodpovedný za miesto vykládky tovaru prichádzajúceho po mori alebo letecky;
c)colný úrad určenia režimu tranzit, ak tovar vstúpil na colné územie Únie umiestnený do colného režimu tranzit;
d)colný úrad zodpovedný za miesto, kde sa nachádza tovar, ktorý sa má umiestniť do colného režimu tranzit;
e)colný úrad zodpovedný za miesto usadenia schváleného hospodárskeho subjektu pre zjednodušené colné postupy, ktorý má povolené uplatňovať centralizované colné konanie;
f)colný úrad zodpovedný za miesto, kde sa nachádza tovar, ktorý sa má prepraviť z colného územia Únie.
5.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261, s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví osobitné prípady, v ktorých sa colné vyhlásenie môže podávať inými prostriedkami ako technikami elektronického spracovania údajov v súlade s odsekom 2 tohto článku.
6.Komisia spresní prostredníctvom vykonávacích aktov:
a)postup na podávanie colného vyhlásenia v prípadoch uvedených v odseku 3;
b)pravidlá pre určenie príslušných colných úradov iných ako úradu podľa odseku 4, vrátane colných úradov vstupu a colných úradov výstupu.
Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 64
Štandardné colné vyhlásenie
1.Štandardné colné vyhlásenia musia obsahovať všetky údaje potrebné na uplatňovanie ustanovení upravujúcich colný režim, do ktorého je tovar navrhovaný.
2.Komisia spresní prostredníctvom vykonávacích aktov postup pre podávanie štandardného colného vyhlásenia podľa odseku 1. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 65
Zjednodušené colné vyhlásenie
1.Do dátumu stanoveného v článku 265 ods. 3 colné orgány môžu súhlasiť s tým, že sa osobe umiestni tovar do colného režimu na základe zjednodušeného colného vyhlásenia, ktoré nemusí obsahovať určité údaje alebo podporné doklady uvedené v článku 40.
2.Do dátumu stanoveného v článku 265 ods. 4 colné orgány môžu povoliť pravidelné používanie zjednodušeného colného vyhlásenia.
3.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví podmienky na udelenie povolenia uvedeného v odseku 2 tohto článku.
4.Komisia spresní prostredníctvom vykonávacích aktov postup pre podávanie zjednodušeného colného vyhlásenia. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 66
Dodatočné colné vyhlásenie
1.V prípade zjednodušeného colného vyhlásenia podľa článku 65 alebo zápisu do evidencie deklaranta podľa článku 73 deklarant podáva dodatočné colné vyhlásenie obsahujúce údaje potrebné pre dotknutý colný režim na príslušnom colnom úrade v stanovenej lehote.
V prípade zjednodušeného colného vyhlásenia podľa článku 65 musia byť potrebné podporné doklady v držbe deklaranta a k dispozícii colným orgánom v stanovenej lehote.
Dodatočné colné vyhlásenie môže mať všeobecný, pravidelný alebo súhrnný charakter.
2.Od povinnosti podať dodatočné colné vyhlásenie sa upustí v týchto prípadoch:
a)ak sa tovar umiestni do colného režimu colné uskladňovanie;
b)v iných osobitných prípadoch.
3.Colné orgány môžu upustiť od požiadavky podať dodatočné colné vyhlásenie za týchto podmienok:
a)zjednodušené colné vyhlásenie sa týka tovaru, ktorého hodnota a množstvo nedosahuje štatistický prah;
b)v zjednodušenom colnom vyhlásení sa už nachádzajú všetky informácie potrebné pre dotknutý colný režim a
c)zjednodušené colné vyhlásenie sa nerealizuje zápisom do evidencie deklaranta.
4.Zjednodušené colné vyhlásenie uvedené v článku 65 alebo zápis do evidencie deklaranta uvedený v článku 73 a dodatočné colné vyhlásenie sa považujú za jediný a nedeliteľný nástroj, ktorý nadobúda účinnosť dátumom prijatia zjednodušeného colného vyhlásenia v súlade s článkom 69, respektíve dátumom zapísania tovaru do evidencie deklaranta.
5.Miesto, na ktorom sa má podať dodatočné colné vyhlásenie, sa na účely článku 169 považuje za miesto, na ktorom bolo podané colné vyhlásenie.
6.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví:
a)konkrétnu lehotu uvedenú v odseku 1 prvom pododseku, v ktorej sa má podať dodatočné colné vyhlásenie;
b)konkrétnu lehotu uvedenú v odseku 1 druhom pododseku, v ktorej majú byť podporné doklady v držbe deklaranta a k dispozícii colným orgánom;
c)osobitné prípady, keď sa upúšťa od povinnosti podať dodatočné colné vyhlásenie v súlade s odsekom 2 písm. b).
7.Komisia spresní prostredníctvom vykonávacích aktov procesné pravidlá pre podávanie dodatočného colného vyhlásenia. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 67
Podávanie colného vyhlásenia
1.Do dátumu stanoveného v článku 265 ods. 3 a bez toho, aby bol dotknutý článok 66 ods. 1, môže colné vyhlásenie podať každá osoba, ktorá je schopná poskytnúť všetky informácie, ktoré sú požadované na uplatňovanie ustanovení upravujúcich colný režim, do ktorého sa tovar navrhuje. Táto osoba taktiež musí byť schopná daný tovar predložiť alebo zabezpečiť jeho predloženie colnému orgánu.
Ak však pre určitú osobu vyplývajú z prijatia colného vyhlásenia osobitné povinnosti, uvedené colné vyhlásenie podáva táto osoba alebo jej zástupca.
2.Odchylne od odseku 1 prvého pododseku colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do voľného obehu, ktorý sa má doviezť na colné územie Únie v rámci osobitnej úpravy pre predaj na diaľku stanovenej v hlave XII kapitole 6 oddiele 4 smernice 2006/112/ES na predaj na diaľku, podáva domnelý dovozca alebo sa podáva na jeho účet.
3.Deklarant musí byť usadený na colnom území Únie.
4.Odchylne od odseku 3 na colnom území Únie nemusia byť usadení títo deklaranti:
a)osoby, ktoré podávajú colné vyhlásenie na tranzit alebo dočasné použitie;
b)osoby, ktoré podávajú colné vyhlásenie príležitostne, a to aj na konečné použitie alebo aktívny zušľachťovací styk, za predpokladu že to colné orgány považujú za odôvodnené;
c)osoby usadené v krajine, ktorej územie hraničí s colným územím Únie, a ktoré predkladajú tovar uvedený v colnom vyhlásení na hraničnom colnom úrade Únie susediacom s uvedenou krajinou, za predpokladu, že krajina, v ktorej sú tieto osoby usadené, poskytuje recipročné výhody osobám usadeným na colnom území Únie;
d)domnelí dovozcovia zapojení do predaja tovaru na diaľku v rámci osobitnej úpravy stanovenej v hlave XII kapitole 6 oddiele 4 smernice 2006/112/ES, ktorý sa má doviezť na colné územie Únie, za predpokladu, že určia nepriameho zástupcu.
5.Colné vyhlásenia sa autentifikujú.
Článok 68
Podanie colného vyhlásenia pred predložením tovaru
1.Colné vyhlásenie možno podať pred očakávaným predložením tovaru colným orgánom. Ak sa tovar nepredloží do 30 dní od dátumu podania colného vyhlásenia, colné vyhlásenie sa považuje za nepodané.
2.Komisia spresní prostredníctvom vykonávacích aktov procesné pravidlá pre podávanie colného vyhlásenia podľa odseku 1. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 69
Prijatie colného vyhlásenia
1.Colné vyhlásenia, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v tejto kapitole a sú v súlade s článkom 40, prijmú colné orgány bezodkladne za predpokladu, že sa tovar, na ktorý sa vzťahujú, predložil colným orgánom.
2.Ak nie je stanovené inak, dátum prijatia colného vyhlásenia colnými orgánmi je dátumom, ktorý sa použije na uplatnenie ustanovení upravujúcich colný režim, do ktorého je tovar navrhovaný, a na všetky ďalšie dovozné alebo vývozné formality.
3.Komisia vymedzí prostredníctvom vykonávacích aktov procesné pravidlá pre prijatie colného vyhlásenia vrátane uplatnenia daných pravidiel v prípadoch uvedených v článku 72. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 70
Oprava colného vyhlásenia
1.Deklarantovi sa na základe jeho žiadosti povolí oprava jedného alebo viacerých údajov uvedených v colnom vyhlásení po tom, ako uvedené vyhlásenie prijali colné orgány. Opravu nie je možné vykonať, ak by sa colné vyhlásenie následne vzťahovalo na iný tovar než tovar pôvodne uvedený v colnom vyhlásení.
2.Takáto oprava sa nepovolí, ak sa o ňu žiada po ktorejkoľvek z týchto udalostí:
a)colné orgány oznámili deklarantovi, že zamýšľajú vykonať prehliadku tovaru;
b)colné orgány zistili, že údaje v colnom vyhlásení sú nesprávne;
c)colné orgány prepustili tovar.
3.Na žiadosť deklaranta možno do troch rokov od dátumu prijatia colného vyhlásenia povoliť opravu colného vyhlásenia po prepustení tovaru, aby si mohol deklarant splniť povinnosti týkajúce sa umiestnenia tovaru do dotknutého colného režimu.
4.Komisia spresní prostredníctvom vykonávacích aktov postup pre opravu colného vyhlásenia po prepustení tovaru v súlade s odsekom 3. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 71
Zrušenie platnosti colného vyhlásenia
1.Na žiadosť deklaranta colné orgány zrušia platnosť už prijatého colného vyhlásenia v ktoromkoľvek z týchto prípadov:
a)ak sú presvedčené, že tovar sa má bezodkladne umiestniť do niektorého colného režimu;
b)ak sú presvedčené, že vzhľadom na osobitné okolnosti umiestnenie tovaru do navrhnutého colného režimu už nie je odôvodnené.
Ak však colné orgány oznámili deklarantovi svoj úmysel vykonať prehliadku tovaru, žiadosť o zrušenie platnosti colného vyhlásenia sa neprijme pred vykonaním takejto prehliadky.
2.Odchylne od odseku 1 môžu colné orgány v osobitných prípadoch zrušiť platnosť colného vyhlásenia bez predchádzajúcej žiadosti deklaranta.
3.Platnosť colného vyhlásenia nemožno zrušiť po prepustení tovaru, pokiaľ nie je stanovené inak.
4.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví osobitné prípady, v ktorých colné orgány zrušia platnosť colného vyhlásenia podľa odseku 2 tohto článku a po prepustení tovaru podľa odseku 3 tohto článku.
5.Komisia spresní prostredníctvom vykonávacích aktov postup pre zrušenie platnosti colného vyhlásenia po prepustení tovaru podľa odseku 3. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 72
Centralizované colné konanie
1.Do dátumu stanoveného v článku 265 ods. 4 colné orgány môžu na základe žiadosti povoliť osobe, aby na colnom úrade zodpovednom za miesto, kde je takáto osoba usadená, podala colné vyhlásenie na tovar, ktorý sa predložil colným orgánom na inom colnom úrade.
Od požiadavky povolenia uvedenej v prvom pododseku možno upustiť v prípade, ak sa colné vyhlásenie podá a tovar predloží colným úradom v pôsobnosti jedného colného orgánu.
2.Žiadateľ o povolenie uvedené v odseku 1 musí byť schváleným hospodárskym subjektom pre zjednodušené colné postupy, ako sa uvádza v článku 23 ods. 1 písm. a).
3. Colný úrad, na ktorom sa podalo colné vyhlásenie:
a)dohliada na umiestnenie tovaru do príslušného colného režimu;
b)vykonáva colné kontroly na overenie colného vyhlásenia;
c)ak je to odôvodnené, požaduje od colného úradu, na ktorom sa predložil tovar, aby vykonal určité colné kontroly na účely overenia colného vyhlásenia, a
d)vykonáva colné formality na účely výberu sumy dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá prípadnému colnému dlhu.
4. Colný úrad, na ktorom sa podalo colné vyhlásenie, a colný úrad, na ktorom sa predložil tovar, si vymieňajú informácie potrebné na overenie colného vyhlásenia a na prepustenie tovaru.
5. Colný úrad, na ktorom sa predložil tovar, vykonáva colné kontroly podľa odseku 3 písm. c) a poskytuje ich výsledky colnému úradu, na ktorom sa podalo colné vyhlásenie, bez toho, aby boli dotknuté jeho vlastné kontroly týkajúce sa tovaru, ktorý sa prepravuje na colné územie Únie alebo z colného územia Únie.
6. Colný úrad, na ktorom sa podalo colné vyhlásenie, prepustí tovar, pričom zoberie do úvahy:
a)výsledky vlastných kontrol na účely overenia colného vyhlásenia;
b)výsledky kontrol, ktoré vykonal colný úrad, na ktorom sa predložil tovar, na účely overenia colného vyhlásenia, ako aj kontrol týkajúcich sa tovaru, ktorý sa prepravuje na colné územie Únie alebo z colného územia Únie.
7.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví podmienky na udelenie povolenia uvedeného v odseku 1 prvom pododseku tohto článku.
8.Komisia spresní prostredníctvom vykonávacích aktov postup pre centralizované colné konanie uvedené v tomto článku vrátane príslušných colných formalít a kontrol. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 73
Zápis do evidencie deklaranta
1.Do dátumu stanoveného v článku 265 ods. 4 môžu colné orgány na základe žiadosti osobe povoliť, aby podala colné vyhlásenie vrátane zjednodušeného colného vyhlásenia formou zápisu do evidencie deklaranta, za predpokladu, že colné orgány majú k dispozícii údaje z tohto vyhlásenia v deklarantovom elektronickom systéme v čase podania colného vyhlásenia formou zápisu do evidencie deklaranta.
2.Colné vyhlásenie sa považuje za prijaté v okamihu, keď je tovar zapísaný do evidencie.
3.Colné orgány môžu na základe žiadosti upustiť od povinnosti predložiť tovar. V takomto prípade sa tovar považuje za prepustený v okamihu zápisu do evidencie deklaranta.
Takáto výnimka sa môže udeliť, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
a)deklarant je schváleným hospodárskym subjektom pre zjednodušené colné postupy, ako sa uvádza v článku 23 ods. 1 písm. a);
b)povaha a tok dotknutého tovaru to umožňujú a colný orgán je s nimi oboznámený;
c)colný úrad dohľadu má prístup ku všetkým informáciám, ktoré považuje za potrebné na to, aby si v prípade potreby mohol uplatniť právo na vykonanie prehliadky tovaru;
d)v čase zápisu do evidencie už tovar nepodlieha iným právnym predpisom uplatňovaným colnými orgánmi, pokiaľ nie je v povolení stanovené inak.
Colný úrad dohľadu však môže v osobitných situáciách požiadať o predloženie tovaru.
4.Podmienky, za ktorých sa umožní prepustenie tovaru, sa stanovia v povolení.
5.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví podmienky na udelenie povolenia uvedeného v odseku 1 tohto článku.
6.Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov spresní procesné pravidlá pre zápis do evidencie deklaranta vrátane príslušných colných formalít a kontrol, ako aj upustenie od povinnosti predložiť tovar podľa odseku 3. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 74
Ukončenie platnosti
Povolenia na používanie zjednodušených colných vyhlásení, centralizovaného colného konania a zápisu do evidencie deklaranta stratia platnosť k dátumu stanovenému v článku 265 ods. 3.
Kapitola 4
Nakladanie s tovarom
Článok 75
Nakladanie s tovarom
Ak z nejakého dôvodu nemožno tovar ponechať v dočasnom uskladnení, colné orgány bezodkladne prijmú všetky potrebné opatrenia s cieľom naložiť s tovarom v súlade s článkami 76, 77 a 78.
Článok 76
Zničenie tovaru
1.Ak majú colné orgány na to opodstatnené dôvody, môžu požadovať zničenie tovaru, ktorý im bol predložený, pričom o tom informujú dovozcu, vývozcu a držiteľa tovaru. Náklady na zničenie tovaru znáša dovozca alebo vývozca.
2.Ak sa má zničenie vykonať na zodpovednosť držiteľa rozhodnutia o práve duševného vlastníctva podľa vymedzenia v článku 2 bode 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 68 , musia ho vykonať colné orgány alebo sa musí vykonať pod ich dohľadom.
3.Ak to colné orgány považujú za potrebné a primerané, môžu zaistiť a zničiť alebo inak znefunkčniť výrobok, ktorý im nebol predložený a ktorý predstavuje riziko pre zdravie a bezpečnosť koncových používateľov. Náklady na takéto opatrenie znáša dovozca alebo vývozca.
4.Komisia spresní prostredníctvom vykonávacích aktov postup pre zničenie tovaru. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 77
Opatrenia, ktoré majú prijať colné orgány
1.Colné orgány pri nakladaní s tovarom prijímajú akékoľvek potrebné opatrenia vrátane jeho zhabania, predaja, darovania na humanitárne účely alebo zničenia v týchto prípadoch:
a)ak sa nesplnila jedna z povinností stanovených v colných predpisoch týkajúcich sa vstupu tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, na colné územie Únie alebo ak bol tovar odňatý spod colného dohľadu;
b)ak tovar nemožno prepustiť z niektorého z týchto dôvodov:
i)v lehote predpísanej colnými orgánmi nebolo možné z dôvodov, ktoré možno pripísať subjektu, vykonať prehliadku tovaru alebo v nej pokračovať;
ii)doklady, ktoré sa musia poskytnúť pred umiestnením alebo prepustením tovaru do navrhovaného colného režimu, neboli poskytnuté;
iii)platby alebo záruka, ktoré sa mali podľa okolností prípadu uhradiť alebo poskytnúť v súvislosti s dovozným alebo vývozným clom, sa v predpísanej lehote neuhradili alebo neposkytli;
iv)tovar nespĺňa podmienky na prepustenie stanovené v článku 60;
c)ak tovar nebol po prepustení v primeranej lehote vyzdvihnutý;
d)ak sa po prepustení tovaru zistilo, že tovar nespĺňal podmienky na prepustenie, alebo
e)ak sa tovar prenechal v prospech štátu v súlade s článkom 78.
2.Tovar, ktorý nie je tovarom Únie a ktorý sa prenechal v prospech štátu, zaistil alebo zhabal, sa považuje za tovar umiestnený do colného režimu colné uskladňovanie. Zapíše sa do evidencie prevádzkovateľa colného skladu, alebo ak je v držbe colných orgánov, tak do ich evidencie.
Ak colné orgány už dostali údaje o tovare, ktorý sa má zničiť, prenechať v prospech štátu, zaistiť alebo zhabať, v evidencii sa uvedie odkaz na tieto údaje.
3.Náklady na opatrenia uvedené v odseku 1 znáša:
a)v prípade uvedenom v odseku 1 písm. a) dopravca, dovozca alebo držiteľ režimu tranzit alebo osoba, ktorá odňala tovar spod colného dohľadu;
b)v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. b), c) a d) dovozca, vývozca alebo držiteľ režimu tranzit;
c)v prípade uvedenom v odseku 1 písm. e) osoba, ktorá prenecháva tovar v prospech štátu.
4.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví podmienky a postup pre zhabanie tovaru.
5.Komisia spresní prostredníctvom vykonávacích aktov postup pre predaj tovaru zo strany colných orgánov podľa odseku 1. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 78
Prenechanie tovaru v prospech štátu
1.Tovar, ktorý nie je tovarom Únie, a tovar umiestnený do colného režimu konečné použitie môže s predchádzajúcim súhlasom colných orgánov prenechať v prospech štátu držiteľ colného režimu alebo, ak je to uplatniteľné, držiteľ tovaru.
2.Komisia spresní prostredníctvom vykonávacích aktov postup týkajúci sa prenechania tovaru v prospech štátu. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Hlava VI
TOVAR PREPRAVOVANÝ NA COLNÉ ÚZEMIE ÚNIE
Kapitola 1
Predbežné informácie o náklade
Článok 79
Vstup tovaru
Tovar môže vstúpiť na colné územie Únie len vtedy, ak dopravca alebo iné osoby poskytli alebo sprístupnili príslušným colným orgánom predbežné informácie o náklade uvedené v článku 80.
Článok 80
Predbežné informácie o náklade
1.Dopravcovia, ktorí prepravujú tovar na colné územie Únie, poskytnú alebo sprístupnia očakávanému colnému úradu prvého vstupu v stanovených lehotách predbežné informácie o náklade pre každú zásielku.
2.Predbežné informácie o náklade zahŕňajú aspoň dovozcu zodpovedného za tovar, jedinečný referenčný údaj zásielky, odosielateľa, príjemcu, opis tovaru, nomenklatúrne zatriedenie, hodnotu, údaje o trase a povahu a identifikáciu dopravného prostriedku, ktorý tovar prepravuje, ako aj prepravné náklady. Predbežné informácie o náklade sa poskytnú pred príchodom tovaru na colné územie Únie.
3.Dovozca môže poskytnúť časť predbežných informácií o náklade v lehotách stanovených v súlade s odsekom 1. Ak dovozca už poskytol alebo sprístupnil časť požadovaných predbežných informácií o náklade, dopravca prepojí svoje vlastné dodatočné informácie s informáciami dovozcu.
4.Dovozcovi sa oznámi, keď dopravca prepojí informácie o zásielke s jeho predchádzajúcimi informáciami.
5.V osobitných prípadoch, keď nie je možné získať všetky predbežné informácie o náklade podľa odsekov 1 a 2 od dopravcu alebo dovozcu, možno požadovať od iných osôb, ktoré majú tieto informácie a príslušné práva ich poskytnúť, aby ich poskytli.
6.Od povinnosti stanovenej v odseku 1 sa upustí:
a)v prípade dopravných prostriedkov a nimi prepravovaného tovaru, ktoré sa iba plavia v pobrežných vodách alebo prelietavajú vzdušným priestorom colného územia Únie bez zastávky na tomto území;
b)v prípade tovaru, ktorý sa prepravuje na colné územie Únie po tom, ako dočasne opustil toto územie po mori alebo letecky a prepravoval sa po priamej trase bez zastavenia mimo colného územia Únie, a
c)v iných prípadoch, ak to riadne odôvodňuje druh tovaru alebo dopravy alebo si to vyžadujú medzinárodné dohody.
7.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví:
a)očakávaný úrad prvého vstupu uvedený v odseku 1;
b)dodatočné údaje, ktoré sa majú poskytnúť ako predbežné informácie o náklade podľa odseku 2;
c)lehoty uvedene v odsekoch 1 a 3;
d)osobitné prípady a iné osoby, od ktorých sa môže požadovať, aby poskytli predbežné informácie o náklade, ako sa uvádza v odseku 5;
e)prípady, keď sa upúšťa od povinnosti poskytnúť alebo sprístupniť predbežné informácie o náklade z dôvodu, že je to riadne odôvodnené druhom tovaru alebo dopravy, ako sa uvádza v odseku 6 písm. c);
f)podmienky, za ktorých osoba, ktorá poskytuje alebo sprístupňuje informácie, môže obmedziť viditeľnosť svojej identifikácie len na jednu alebo viaceré ďalšie osoby, ktoré takisto podávajú údaje, bez toho, aby bolo dotknuté využívanie všetkých údajov na účely colného dohľadu.
8.Komisia spresní prostredníctvom vykonávacích aktov postup pre poskytovanie a prijímanie predbežných informácií o náklade podľa odsekov 1 až 5. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
9.Do dátumu uvedeného v článku 265 ods. 3 sa predbežné colné vyhlásenie o vstupe považuje za predbežné informácie o náklade.
Článok 81
Analýza rizika týkajúca sa predbežných informácií o náklade
1.Bez toho, aby boli dotknuté činnosti Colného orgánu EÚ stanovené v hlave XII, colný úrad prvého vstupu v stanovených lehotách zabezpečí, aby sa predovšetkým na účely bezpečnosti a ochrany a podľa možnosti aj na iné účely vykonala analýza rizika, a to na základe predbežných informácií o náklade a iných informácií poskytnutých alebo sprístupnených prostredníctvom Colného dátového centra EÚ, a prijme potrebné opatrenia založené na jej výsledkoch.
2.Colný úrad prvého vstupu môže prijať vhodné zmierňujúce opatrenia, medzi ktoré patrí:
a)vydanie pokynu dopravcovi, že tovar sa nemá nakladať ani prepravovať;
b)vyžiadanie si dodatočných informácií alebo opatrení;
c)identifikovanie situácií, v ktorých môže byť vhodné, aby konal iný colný orgán;
d)odporučenie najvhodnejšieho miesta a opatrení na vykonanie kontroly.
3.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví lehoty, v ktorých sa má vykonať analýza rizika a majú prijať potrebné opatrenia, ako sa uvádza v odseku 1 tohto článku, ako aj zmierňujúce opatrenia uvedené v odseku 2 tohto článku.
4.Do dátumu stanoveného v článku 265 ods. 3 sa analýza rizika vykonáva na základe predbežného colného vyhlásenia o vstupe.
Článok 82
Zmena a zrušenie platnosti predbežných informácií o náklade
1.Dopravca informuje dotknuté colné orgány o odklonoch ovplyvňujúcich trasu nákladu oznámenú v predbežných informáciách o náklade.
2.Dovozca a dopravca opravia jeden alebo viacero údajových prvkov v predbežných informáciách o náklade, ak sa dozvedia, že príslušné informácie sa zmenili v ich evidencii, alebo ak ich o to colný orgán požiada alebo im to nariadi pre problém týkajúci sa presnosti, úplnosti alebo kvality údajov, pokiaľ colné orgány neoznámili dopravcovi, že zamýšľajú vykonať prehliadku tovaru alebo že zistili, že predbežné informácie o náklade sú nesprávne, alebo pokiaľ už tovar nebol predložený colným orgánom.
3.Dopravca zruší platnosť predbežných informácií o náklade v prípade tovaru, ktorý sa neprepraví na colné územie Únie, čo najskôr. Colné orgány zrušia platnosť predbežných informácií o náklade pre takýto tovar po 200 dňoch od dátumu, keď boli informácie poskytnuté alebo sprístupnené.
4.Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov spresní postup pre opravu predbežných informácií o náklade podľa odseku 2 a pre zrušenie platnosti predbežných informácií o náklade podľa odseku 3. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 83
Oznámenie o príchode
1.Dopravca oznámi príchod dopravného prostriedku vstupujúceho na colné územie Únie a zásielok v ňom skutočnému colnému úradu prvého vstupu.
2.V osobitných prípadoch, keď nie je možné získať všetky údaje o zásielkach od dopravcu, sa od nasledujúceho dopravcu alebo iných osôb, ktoré majú tieto údaje a príslušné práva poskytovať ich, môže požadovať, aby oznámili príchod zásielok skutočnému colnému úradu prvého vstupu.
3.Informácie o príchode dopravného prostriedku a zásielok sa môžu poskytnúť alebo sprístupniť colným orgánom inými prostriedkami než prostredníctvom Colného dátového centra EÚ V takýchto prípadoch sa informácie poskytnuté alebo sprístupnené týmito inými prostriedkami prenesú do Colného dátového centra EÚ.
4.Ak sa na príchod dopravného prostriedku a zásielok v ňom nevzťahuje oznámenie uvedené v odseku 1, dopravca oznámi príchod tovaru prepraveného na colné územie Únie po mori alebo letecky v prístave alebo na letisku, kde sa tovar vykladá alebo prekladá.
5.Odchylne od odseku 4 dopravca neoznamuje tovar prepravovaný na colné územie Únie, ktorý sa vyloží a opätovne naloží na ten istý dopravný prostriedok počas jeho plavby alebo letu na to, aby sa umožnila vykládka alebo nakládka iného tovaru v tom istom prístave alebo na tom istom letisku.
6.Dopravca nevyloží na colnom území Únie tovar, v prípade ktorého sa colnému orgánu neposkytli alebo nesprístupnili minimálne predbežné informácie o náklade, pokiaľ colné orgány nepožiadali dopravcu o jeho predloženie v súlade s článkom 85.
7.Odchylne od odseku 6 môžu colné orgány povoliť dopravcovi vyložiť tovar, ak hrozí bezprostredné nebezpečenstvo, ktoré si vyžaduje okamžitú vykládku všetkého tovaru alebo jeho časti.
8.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví osobitné prípady uvedené v odseku 2 a ďalšie osoby, od ktorých sa môže požadovať, aby oznámili príchod zásielok skutočnému colnému úradu prvého vstupu.
9.Komisia spresní prostredníctvom vykonávacích aktov postup týkajúci sa oznámenia o príchode podľa tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 84
Preprava na príslušné miesto
1.Dopravca, ktorý prepravuje tovar na colné územie Únie, ho prepraví bez zbytočného odkladu po trase určenej colnými orgánmi a v súlade s ich pokynmi, ak existujú, na colný úrad určený colnými orgánmi alebo na akékoľvek iné miesto určené alebo schválené týmito orgánmi.
2.Ak dopravcovia v dôsledku nepredvídateľných okolností alebo vyššej moci nemôžu splniť povinnosť uvedenú v odseku 1, bezodkladne informujú colné orgány o situácii a o presnom umiestnení tovaru.
3.Colné orgány určia opatrenia, ktoré sa majú vykonať s cieľom umožniť colný dohľad nad tovarom uvedeným v odseku 1 alebo nad plavidlom alebo lietadlom a nad tovarom na ich palube za okolností uvedených v odseku 2 a v náležitých prípadoch s cieľom zabezpečiť jeho následnú prepravu na colný úrad alebo na iné miesto určené alebo schválené danými orgánmi, alebo do slobodného pásma.
4.Tovar prepravovaný do slobodného pásma sa prepravuje do príslušného slobodného pásma priamo, vodnou alebo vzdušnou cestou, alebo, ak sa prepravuje po súši, bez toho, aby prechádzal cez inú časť colného územia Únie, ak slobodné pásmo susedí s pozemnou hranicou medzi členským štátom a treťou krajinou.
5.Colný orgán môže podrobiť colným kontrolám tovar, ktorý sa nachádza ešte mimo colného územia Únie, a to na základe dohody uzavretej s príslušnou treťou krajinou. Colné orgány zaobchádzajú s týmto tovarom rovnako ako s tovarom, ktorý bol prepravený na colné územie Únie.
6.Odchylne od odsekov 1 a 2 sa môžu uplatňovať osobitné pravidlá na tovar prepravovaný v rámci pohraničných pásiem alebo potrubím a vedením, na prepravu zanedbateľného hospodárskeho významu alebo na tovar prepravovaný cestujúcimi za predpokladu, že tým nie je ohrozený colný dohľad ani možnosti colnej kontroly.
7.Odsek 1 sa neuplatňuje na dopravné prostriedky a tovar nimi prepravovaný, ktoré sa iba plavia v pobrežných vodách alebo prelietavajú vzdušným priestorom colného územia Únie bez zastavenia na tomto území.
8.Články 83 a 85 sa neuplatňujú v prípadoch, keď sa tovar Únie, ktorý sa prepravuje bez zmeny svojho colného statusu v súlade s článkom 58 ods. 2, prepravil na colné územie Únie po tom, ako dočasne opustil toto územie po mori alebo letecky a prepravoval sa po priamej trase bez zastavenia mimo colného územia Únie.
Článok 85
Predloženie tovaru colným orgánom
1.Ak to colné orgány alebo iné právne predpisy uplatňované colnými orgánmi vyžadujú, dopravca predloží tovar prepravený na colné územie Únie colným orgánom po jeho príchode na určený colný úrad alebo na iné miesto určené alebo schválené colnými orgánmi alebo do slobodného pásma.
2.Colné orgány požadujú, aby dopravca predložil tovar a poskytol predbežné informácie o náklade uvedené v článku 80, ak sa tieto informácie neposkytli v skoršom štádiu.
3.Tovar predložený colným orgánom nemožno bez súhlasu colných orgánov premiestniť z miesta, na ktorom bol predložený.
3.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví podmienky určovania a schvaľovania miest iných ako určený colný úrad, ako sa uvádza v odseku 1.
4.Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov postup vzťahujúci sa na predkladanie tovaru colným orgánom podľa tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 86
Dočasné uskladnenie tovaru
1.Tovar, ktorý nie je tovarom Únie, je dočasne uskladnený od okamihu, keď dopravca oznámi jeho príchod na colné územie Únie, až kým sa neumiestni do colného režimu alebo kým colné orgány neupravia jeho postavenie v súlade s odsekom 6.
2.Tovar prichádzajúci na colné územie v režime tranzit je dočasne uskladnený po tom, ako sa predloží colnému úradu určenia na colnom území Únie v súlade s pravidlami upravujúcimi colný režim tranzit uvedenými v hlave VIII kapitole 2, až kým sa neumiestni do iného colného režimu alebo kým colné orgány neupravia jeho postavenie v súlade s odsekom 6.
3.Dočasne uskladnený tovar sa uskladňuje len v colných skladoch alebo v opodstatnených prípadoch na iných miestach, ktoré určili alebo schválili colné orgány.
4.Prevádzkovateľ priestoru na dočasné uskladnenie alebo colného skladu zachováva dočasne uskladnený tovar, ale nepozmeňuje ho ani nemení jeho vzhľad či technické vlastnosti.
5.Dočasne uskladnený tovar, ktorý nie je tovarom Únie, sa umiestni do colného režimu najneskôr tri dni po oznámení o jeho príchode alebo najneskôr šesť dní po oznámení o jeho príchode v prípade schváleného príjemcu uvedeného v článku 116 ods. 4 písm. b), pokiaľ colné orgány nepožadujú predloženie tovaru. Vo výnimočných prípadoch sa táto lehota môže predĺžiť.
6.Ak v riadne odôvodnených prípadoch nemožno tovar ponechať v dočasnom uskladnení, colné orgány bezodkladne prijmú všetky potrebné opatrenia s cieľom naložiť s tovarom v súlade s kapitolou 4 tejto hlavy.
7.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví podmienky na určenie alebo schválenie miest uvedených v odseku 3 tohto článku a prípady, keď možno lehotu uvedenú v odseku 5 tohto článku predĺžiť.
Článok 87
Prechodné ustanovenie týkajúce sa povolení na prevádzkovanie priestorov na dočasné uskladnenie
Do dátumu stanoveného v článku 265 ods. 3 colné orgány opätovne posúdia povolenia na prevádzkovanie priestorov na dočasné uskladnenie s cieľom skontrolovať, či ich držiteľom možno udeliť povolenie na colné uskladňovanie. V opačnom prípade sa povolenia na prevádzkovanie priestorov na dočasné uskladnenie zrušia.
Kapitola 2
Prepustenie do voľného obehu
Článok 88
Rozsah pôsobnosti a účinok
1.Tovar, ktorý nie je tovarom Únie, ktorý sa má uviesť na trh Únie alebo je určený na súkromné použitie či spotrebu na colnom území Únie, sa umiestni na prepustenie do voľného obehu.
2.Prepustenie do voľného obehu sa nepovažuje za dôkaz súladu s príslušnými inými právnymi predpismi uplatňovanými colnými orgánmi.
3.Podmienky na umiestnenie tovaru na prepustenie do voľného obehu sú tieto:
a)colným orgánom boli poskytnuté alebo sprístupnené požadované údaje, ktoré musia zahŕňať aspoň dovozcu zodpovedného za tovar, predávajúceho, kupujúceho, výrobcu, dodávateľa výrobku, ak je odlišný od výrobcu, zodpovedný hospodársky subjekt v Únii podľa článku 4 nariadenia (EÚ) 2019/1020 a článku 16 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/XXXX 69 , hodnotu, pôvod, nomenklatúrne zatriedenie a opis tovaru, jedinečný referenčný údaj zásielky a miesto, kde sa nachádza, a zoznam príslušných iných právnych predpisov uplatňovaných colnými orgánmi;
b)akékoľvek dovozné clo alebo iné splatné platby vrátane antidumpingových ciel, vyrovnávacích ciel alebo ochranných opatrení sú zaplatené alebo zabezpečené zárukou, pokiaľ sa na tovar nevzťahuje žiadosť o čerpanie colnej kvóty alebo pokiaľ dovozca nie je dôveryhodný a preverovaný obchodník;
c)tovar prišiel na colné územie Únie a
d)tovar je v súlade s príslušnými inými právnymi predpismi uplatňovanými colnými orgánmi.
4.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť a zmeniť toto nariadenie tým, že stanoví údaje poskytované alebo sprístupňované colným orgánom na účely umiestnenia tovaru na prepustenie do voľného obehu, ako sa uvádza v odseku 3 písm. a) tohto článku.
Článok 89
Uplatňovanie opatrení obchodnej politiky pri colných režimoch aktívny a pasívny zušľachťovací styk
1.Ak sa zušľachtené výrobky získané v colnom režime aktívny zušľachťovací styk prepustia do voľného obehu a výpočet sumy dovozného cla sa uskutoční v súlade s článkom 168 ods. 3, uplatnia sa opatrenia obchodnej politiky, ktoré sú uplatniteľné na prepustenie tovaru, ktorý bol umiestnený do colného režimu aktívny zušľachťovací styk, do voľného obehu.
2.Odsek 1 sa neuplatňuje na odpad a zvyšky.
3.Ak sa zušľachtené výrobky získané v colnom režime aktívny zušľachťovací styk prepustia do voľného obehu a výpočet sumy dovozného cla sa uskutoční v súlade s článkom 167 ods. 1, opatrenia obchodnej politiky, ktoré sú uplatniteľné na uvedený tovar, sa uplatnia len vtedy, ak tovar, ktorý bol umiestnený do colného režimu aktívny zušľachťovací styk, podlieha takýmto opatreniam.
4.Opatrenia obchodnej politiky sa neuplatňujú na zušľachtené výrobky prepustené do voľného obehu z colného režimu pasívny zušľachťovací styk, ak:
a)si tieto zušľachtené výrobky zachovávajú pôvod v Únii v zmysle článku 148;
b)colný režim pasívny zušľachťovací styk zahŕňa opravu, a to vrátane systému jednoduchej výmeny uvedeného v článku 143, alebo
c)colný režim pasívny zušľachťovací styk nasleduje po ďalších spracovateľských operáciách v súlade s článkom 139.
Kapitola 3
Oslobodenie od dovozného cla
Článok 90
Rozsah pôsobnosti a účinok
1.Tovar, ktorý nie je tovarom Únie, ktorý sa pôvodne vyviezol z colného územia Únie ako tovar Únie a ktorý sa vrátil na toto územie v lehote troch rokov a navrhuje sa na prepustenie do voľného obehu, je na žiadosť dotknutej osoby oslobodený od dovozného cla.
Prvý pododsek sa uplatňuje aj vtedy, ak vrátený tovar predstavuje len časť tovaru, ktorý bol predtým z colného územia Únie vyvezený.
2.Z dôvodu osobitných okolností sa trojročná lehota uvedená v odseku 1 môže predĺžiť.
3.Ak sa vrátený tovar pred svojím vývozom z colného územia Únie prepustil v dôsledku konkrétneho konečného použitia do voľného obehu bez cla alebo so zníženou sadzbou dovozného cla, oslobodenie od cla podľa odseku 1 sa prizná len vtedy, ak sa má tento tovar prepustiť do voľného obehu na rovnaké konečné použitie.
Ak konečné použitie, na ktoré sa má daný tovar prepustiť do voľného obehu, už nie je rovnaké, suma dovozného cla sa zníži o akúkoľvek sumu vybranú v súvislosti s týmto tovarom pri jeho prvom prepustení do voľného obehu. Ak je táto suma vyššia ako suma, ktorá sa uplatnila pri prepustení vráteného tovaru do voľného obehu, nevráti sa žiadne clo.
4.Ak tovar Únie stratil svoj colný status podľa článku 57 a následne sa prepustil do voľného obehu, uplatňujú sa odseky 1, 2 a 3 tohto článku.
5.Oslobodenie od dovozného cla sa prizná len vtedy, ak sa tovar vráti v stave, v akom sa vyviezol.
6.Oslobodenie od dovozného cla sa podloží informáciami potvrdzujúcimi, že podmienky na oslobodenie sú splnené.
7.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví prípady, keď sa tovar považuje za vrátený v stave, v ktorom sa vyviezol, ako sa uvádza v odseku 5 tohto článku.
8.Komisia spresní prostredníctvom vykonávacích aktov postup pre poskytovanie informácií podľa odseku 6 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 91
Tovar, ktorý bol zvýhodnený na základe opatrení stanovených v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky
1.Oslobodenie od dovozného cla stanovené v článku 90 sa nepriznáva na tovar, ktorý bol zvýhodnený na základe opatrení stanovených v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré zahŕňali jeho vývoz z colného územia Únie, pokiaľ nie je v osobitných prípadoch stanovené inak.
2.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví osobitné prípady uvedené v odseku 1 tohto článku.
Článok 92
Tovar, ktorý bol predtým umiestnený do colného režimu aktívny zušľachťovací styk
1.Článok 90 sa uplatňuje na zušľachtené výrobky, ktoré sa pôvodne spätne vyviezli z colného územia Únie následne po colnom režime aktívny zušľachťovací styk.
2.Na žiadosť dovozcu a po poskytnutí potrebných informácií sa suma dovozného cla na tovar, na ktorý sa vzťahuje odsek 1, určuje v súlade s článkom 168 ods. 3 Za dátum prepustenia do voľného obehu sa považuje dátum spätného vývozu.
3.Oslobodenie od dovozného cla stanovené v článku 90 sa neprizná na zušľachtené výrobky, ktoré boli vyvezené v súlade s článkom 109 ods. 2 písm. c), pokiaľ sa nezabezpečí, že tovar sa neumiestni do colného režimu aktívny zušľachťovací styk.
Článok 93
Produkty morského rybolovu a iné produkty získané z mora
1.Bez toho, aby bol dotknutý článok 148 ods. 1, sa pri prepustení do voľného obehu od dovozného cla oslobodia:
a)produkty morského rybolovu a iné produkty získané z pobrežného mora tretej krajiny plavidlami výlučne registrovanými alebo zapísanými v členskom štáte a plaviacimi sa pod vlajkou tohto štátu;
b)výrobky získané z produktov uvedených v písmene a) na palube spracovateľských plavidiel spĺňajúcich podmienky stanovené v uvedenom písmene.
2.Oslobodenie od dovozného cla podľa odseku 1 sa podloží dôkazmi o splnení podmienok stanovených v uvedenom odseku.
3.Komisia spresní prostredníctvom vykonávacích aktov postup pre poskytnutie dôkazov podľa odseku 2. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Hlava VII
TOVAR PREPRAVOVANÝ Z COLNÉHO ÚZEMIA ÚNIE
Kapitola 1
Výstup tovaru a colný režim vývoz
Článok 94
Výstup tovaru
1.Tovar môže vystúpiť z colného územia Únie len vtedy, ak vývozca alebo iné osoby poskytli alebo sprístupnili príslušným colným orgánom informácie pred výstupom uvedené v článku 95.
2.Komisia spresní prostredníctvom vykonávacích aktov pravidlá týkajúce sa formalít, ktoré sa majú vykonať pred výstupom a pri výstupe tovaru. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 95
Informácie pred výstupom
1.Vývozcovia, ktorí chcú prepraviť tovar z colného územia Únie, musia poskytnúť minimálne informácie pred výstupom v stanovenej lehote pred tým, ako je tovar prepravený z colného územia Únie.
2.Od povinnosti uvedenej v odseku 1 sa upustí v ktoromkoľvek z týchto prípadov:
a)v prípade dopravných prostriedkov a nimi prepravovaného tovaru, ktoré sa iba plavia v pobrežných vodách alebo prelietavajú vzdušným priestorom colného územia Únie bez zastávky na tomto území;
b)v iných osobitných prípadoch, ak je to riadne odôvodnené druhom tovaru alebo dopravy alebo si to vyžadujú medzinárodné dohody;
c)v prípade tovaru dočasne prepraveného mimo colného územia Únie v súlade s článkom 58.
3.Minimálne informácie pred výstupom uvedené v odseku 1 musia udávať, či pri danom tovare ide o:
a)tovar Únie, ktorý sa má umiestniť do colného režimu vývoz;
b)tovar Únie, ktorý sa má umiestniť do colného režimu pasívny zušľachťovací styk;
c)tovar Únie, ktorý sa má prepraviť z colného územia Únie po tom, ako bol umiestnený do colného režimu konečné použitie;
d)tovar Únie, ktorý sa má dodať s oslobodením od DPH alebo spotrebnej dane, na zásobenie lietadiel či lodí, bez ohľadu na miesto určenia daného lietadla či lode, pričom na tento tovar sa vyžaduje potvrdenie o takomto dodaní;
e)tovar Únie, ktorý sa má umiestniť do colného režimu vnútorný tranzit, alebo
f)tovar, ktorý nie je tovarom Únie, ktorý sa má vyviezť po tom, ako bol dočasne uskladnený alebo umiestnený do colného režimu.
4.Dopravca môže na colnom území Únie naložiť len tovar, ku ktorému sa colnému úradu výstupu poskytli alebo sprístupnili minimálne informácie pred výstupom.
5.Dopravca prepraví tovar z colného územia Únie v rovnakom stave, v akom sa nachádzal v okamihu, keď boli poskytnuté alebo sprístupnené informácie pred výstupom.
6.Ak vývozca informácie pred výstupom neposkytol alebo poskytnuté informácie pred výstupom nezodpovedajú príslušnému tovaru, dopravca ich poskytne colnému úradu výstupu v stanovenej lehote pred tým, ako sa tovar prepraví z colného územia Únie.
7.Potrebné údaje z informácií pred výstupom sa bezodkladne poskytnú alebo sprístupnia colnému úradu výstupu.
9.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť alebo zmeniť toto nariadenie tým, že stanoví:
a)minimálne informácie pred výstupom, ktoré sa majú poskytnúť, s prihliadnutím na colný režim, do ktorého sa má tovar umiestniť, a na to, či ide o tovar Únie alebo tovar, ktorý nie je tovarom Únie;
b)konkrétnu lehotu uvedenú v odsekoch 1 a 6, v rámci ktorej sa informácie pred výstupom majú poskytnúť alebo sprístupniť pred tým, ako sa tovar prepraví z colného územia Únie, s prihliadnutím na druh dopravy a dopravný prostriedok;
c)osobitné prípady, keď sa upúšťa od povinnosti poskytnúť alebo sprístupniť informácie pred výstupom podľa odseku 2 písm. b);
d)informácie, ktoré sa majú oznamovať pri výstupe tovaru podľa odseku 8.
10.Komisia spresní prostredníctvom vykonávacích aktov postup pre poskytovanie a prijímanie informácií pred výstupom a potvrdenia o výstupe podľa tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
11.Do konečného dátumu stanoveného v článku 265 ods. 3 sa predbežné colné vyhlásenie o výstupe, vývozné colné vyhlásenie, vyhlásenie o spätnom vývoze a oznámenie o spätnom vývoze považujú za informácie pred výstupom.
Článok 96
Oprava a zrušenie platnosti informácií pred výstupom
1.Vývozca alebo dopravca môže opraviť jeden alebo viacero údajov v informáciách pred výstupom po tom, ako boli poskytnuté alebo sprístupnené.
Opravu však nie je možné vykonať po žiadnej z týchto udalostí:
a)colné orgány oznámili, že zamýšľajú vykonať prehliadku tovaru;
b)colné orgány zistili, že jeden alebo viaceré údaje z týchto informácií sú nepresné alebo neúplné;
c)colné orgány už povolili prepustenie tovaru na výstup.
2.Vývozca alebo dopravca zruší platnosť informácií pred výstupom v prípade tovaru, ktorý sa neprepraví z colného územia Únie, čo najskôr. Colné orgány zrušia platnosť informácií pred výstupom pre takýto tovar po uplynutí 150 dní od dátumu, keď boli informácie poskytnuté alebo sprístupnené.
3.Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov spresní postup pre zmenu informácií pred výstupom podľa odseku 1 prvého pododseku a pre zrušenie platnosti informácií pred výstupom podľa odseku 2. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 97
Analýza rizika týkajúca sa informácií pred výstupom
1.Bez toho, aby boli dotknuté činnosti Colného orgánu EÚ stanovené v hlave IV, colný úrad vývozu v stanovenej lehote zabezpečí, aby sa predovšetkým na účely bezpečnosti a ochrany a podľa možnosti aj na iné účely vykonala analýza rizika, a to na základe informácií pred výstupom a iných informácií poskytnutých alebo sprístupnených prostredníctvom Colného dátového centra EÚ, a prijme potrebné opatrenia založené na jej výsledkoch.
2.Colný úrad zodpovedný za miesto, kde je usadený vývozca, môže prijať vhodné zmierňujúce opatrenia, medzi ktoré patrí:
a)vydanie pokynu vývozcovi alebo dopravcovi, že tovar sa nemá nakladať ani prepravovať;
b)vyžiadanie si dodatočných informácií alebo opatrení;
c)identifikovanie situácií, v ktorých môže byť vhodné, aby konal iný orgán;
d)odporučenie najvhodnejšieho miesta a opatrení na vykonanie kontroly;
e)určenie trasy, po ktorej sa má tovar prepraviť z colného územia Únie, a lehoty, ktorú je pri tom potrebné dodržať.
3.Colný úrad výstupu takisto vykoná analýzu rizika, ak dopravca poskytne informácie o tovare podľa článku 95 ods. 6.
4.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví lehoty, v ktorých sa má vykonať analýza rizika a majú prijať potrebné opatrenia založené na výsledkoch tejto analýzy rizika, ako sa uvádza v odseku 1 tohto článku, ako aj zmierňujúce opatrenia uvedené v odseku 2 tohto článku.
Článok 98
Predloženie tovaru a potvrdenie o výstupe
1.Ak informácie pred výstupom neboli poskytnuté v stanovenej lehote alebo ak to colné orgány alebo iné právne predpisy uplatňované colnými orgánmi vyžadujú, dopravca predloží tovar, ktorý sa má prepraviť z colného územia Únie, pred jeho výstupom colnému úradu výstupu.
2.Dopravca colným orgánom potvrdí výstup tovaru z colného územia Únie.
Článok 99
Colný režim vývoz
1.Tovar Únie a tovar, ktorý nie je tovarom Únie, ktorý je určený na prepravu z colného územia Únie, sa umiestni do colného režimu vývoz.
2.Podmienky na umiestnenie tovaru do colného režimu vývoz sú tieto:
a)colným orgánom boli poskytnuté alebo sprístupnené minimálne informácie, ktoré musia zahŕňať aspoň vývozcu zodpovedného za tovar, predávajúceho, kupujúceho, hodnotu, pôvod, nomenklatúrne zatriedenie, opis tovaru a jeho umiestnenie;
b)akékoľvek vývozné clo alebo iné splatné platby sú zaplatené alebo zabezpečené zárukou a
c)tovar je v súlade s príslušnými inými právnymi predpismi uplatňovanými colnými orgánmi.
3.Tovar, ktorý sa má prepraviť z colného územia Únie, podľa príslušného prípadu podlieha:
a)vráteniu alebo odpusteniu dovozného cla;
b)zaplateniu vývozných náhrad;
c)formalitám, ktoré sa vyžadujú podľa platných ustanovení v súvislosti s inými platbami,
4.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť a zmeniť toto nariadenie tým, že stanoví údaje poskytované alebo sprístupňované colným orgánom na účely umiestnenia tovaru do colného režimu vývoz podľa odseku 2 písm. a).
5.Komisia spresní prostredníctvom vykonávacích aktov postup pre vrátenie DPH fyzickým osobám, ktoré nie sú usadené v Únii, podľa odseku 3 písm. b). Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 100
Oslobodenie od vývozného cla pri dočasne vyvezenom tovare Únie
Bez toho, aby bol dotknutý článok 140, sa na tovar Únie, ktorý sa dočasne vyváža z colného územia Únie, vzťahuje oslobodenie od vývozného cla, ak bude tento tovar spätne dovezený.
Hlava VIII
OSOBITNÉ COLNÉ REŽIMY
Kapitola 1
Všeobecné ustanovenia
Článok 101
Rozsah pôsobnosti
1.Tovar možno umiestniť do ktorejkoľvek z týchto kategórií osobitných colných režimov:
a)tranzit, ktorý zahŕňa vonkajší a vnútorný tranzit;
b)skladovanie, ktoré zahŕňa colné uskladňovanie a slobodné pásma;
c)osobitné použitie, ktoré zahŕňa dočasné použitie a konečné použitie;
d)zušľachťovací styk, ktorý zahŕňa aktívny a pasívny zušľachťovací styk.
2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť a zmeniť toto nariadenie tým, že stanoví údaje poskytované alebo sprístupňované colným orgánom na účely umiestnenia tovaru do osobitných colných režimov.
Článok 102
Povolenie
1.Dovozcovia alebo vývozcovia, ktorí majú v úmysle umiestniť tovar do osobitného colného režimu, musia mať povolenie od colných orgánov na:
a)použitie colných režimov aktívny alebo pasívny zušľachťovací styk, dočasné použitie alebo konečné použitie,
b)prevádzku skladovacích priestorov na colné uskladňovanie tovaru, okrem prípadu, kedy je ich prevádzkovateľom samotný colný orgán.
V povolení sa stanovia podmienky používania uvedených colných režimov alebo prevádzky uvedených skladovacích priestorov.
2.Ak nie je stanovené inak, colné orgány udelia povolenie uvedené v odseku 1 len vtedy, ak sú splnené tieto podmienky:
a)držiteľ povolenia je usadený na colnom území Únie, pokiaľ nie je stanovené inak pre colný režim dočasné použitie alebo vo výnimočných prípadoch pre colné režimy konečné použitie alebo aktívny zušľachťovací styk;
b)držiteľ povolenia poskytuje potrebné záruky na riadne vykonávanie operácií; dôveryhodný a preverovaný obchodník sa považuje za subjekt spĺňajúci túto podmienku, pokiaľ je činnosť týkajúca sa dotknutého osobitného colného režimu zohľadnená v povolení uvedenom v článku 25;
c)ak to colné orgány považovali za potrebné, keď držiteľ povolenia nie je dôveryhodným a preverovaným obchodníkom, je poskytnutá záruka na colný dlh, ktorý by mohol vzniknúť, alebo iné platby súvisiace s tovarom umiestneným do osobitného colného režimu;
d)colné orgány môžu vykonávať colný dohľad bez toho, aby museli zaviesť administratívne opatrenia, ktoré sú z hľadiska príslušných ekonomických potrieb neprimerané;
e)ak sa povolenie týka colného režimu dočasné použitie, držiteľ povolenia používa tovar alebo zabezpečí jeho použitie;
f)ak sa povolenie týka colného režimu zušľachťovací styk, držiteľ povolenia vykoná spracovateľské operácie na tovare alebo zabezpečí ich vykonanie;
g)povolením na colný režim zušľachťovací styk sa nepriaznivo neovplyvnia základné záujmy výrobcov z Únie („preskúmanie hospodárskych podmienok“).
3.Pokiaľ to nie je hospodárskou povahou spracovania odôvodnené inak, na posúdenie toho, či udelenie povolenia na aktívny zušľachťovací styk nepriaznivo neovplyvňuje základné záujmy výrobcov z Únie, colné orgány, ktoré povolenie vydávajú, požiadajú pred prijatím rozhodnutia o povolení o stanovisko Colný orgán EÚ, ak:
a)sa dovozné clo uplatniteľné pri prepustení zušľachtených výrobkov do voľného obehu určuje na základe nomenklatúrneho zatriedenia, colnej hodnoty, množstva, povahy a pôvodu tovaru umiestneného do colného režimu aktívny zušľachťovací styk v súlade s článkom 168 ods. 3 a 4 a
b)existujú dôkazy o tom, že základné záujmy výrobcov z Únie budú pravdepodobne nepriaznivo ovplyvnené. Existencia takýchto dôkazov je daná, ak by tovar, ktorý sa má umiestniť do colného režimu aktívny zušľachťovací styk, podliehal opatreniu poľnohospodárskej politiky, predbežnému alebo konečnému antidumpingovému clu, vyrovnávaciemu clu, ochrannému opatreniu alebo ďalšiemu clu vyplývajúcemu z pozastavenia colných koncesií, ak by bol prepustený do voľného obehu.
4.Na posúdenie toho, či udelenie povolenia na pasívny zušľachťovací styk nepriaznivo ovplyvňuje základné záujmy výrobcov z Únie, colné orgány pred prijatím rozhodnutia o povolení požiadajú Colný orgán EÚ o stanovisko, ak existujú dôkazy, že základné záujmy výrobcov z Únie tovaru, ktorý sa považuje za citlivý, budú pravdepodobne nepriaznivo ovplyvnené, a tovar nie je určený na opravu.
5.V prípade žiadosti v súlade s odsekmi 3 a 4 Colný orgán EÚ môže dospieť k jednému z týchto stanovísk:
a)udelenie povolenia nemá nepriaznivý vplyv na základné záujmy výrobcov z Únie;
b)udelenie povolenia má nepriaznivý vplyv na základné záujmy výrobcov z Únie;
c)udelenie povolenia na riadne odôvodnené a monitorované množstvo tovaru, ktoré je vymedzené v stanovisku, nemá nepriaznivý vplyv na základné záujmy výrobcov z Únie.
Stanovisko Colného orgánu EÚ zohľadnia colné orgány, ktoré vydávajú povolenia, ako aj akékoľvek iné colné orgány, ktoré sa zaoberajú podobnými povoleniami. Colné orgány, ktoré vydávajú povolenie, nemusia stanovisko prijaté Colným orgánom EÚ zohľadniť, ak svoje rozhodnutie v tejto súvislosti odôvodnia.
6.Colné orgány, ktoré udeľujú povolenie, poskytnú alebo sprístupnia povolenia v Colnom dátovom centre EÚ. Ak povolenia na osobitné colné režimy obsahujú citlivé obchodné informácie, prístup k údajom v nich sa obmedzí.
7.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261, ktorými sa doplní toto nariadenie s cieľom určiť:
a)výnimky z podmienok uvedených v odseku 2;
b)prípady uvedené v odseku 3, keď hospodárska povaha spracovania odôvodňuje, aby colné orgány posúdili, či udelenie povolenia na colný režim aktívny zušľachťovací styk nepriaznivo ovplyvňuje základný záujem výrobcov z Únie, bez stanoviska Colného orgánu EÚ;
c)zoznam tovaru, ktorý sa považuje za citlivý, ako sa uvádza v odseku 4.
8.Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov spresní:
a)procesné pravidlá na udelenie povolenia na colné režimy uvedené v odseku 1;
b)procesné pravidlá pre Colný orgán EÚ vzťahujúce sa na poskytovanie jeho stanoviska a
c)množstvo a pravidlá monitorovania prahovej hodnoty podľa odseku 5.
Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
9.Do dátumu stanoveného v článku 265 ods. 1 sa preskúmanie hospodárskych podmienok uvedené v odseku 2 písm. f) uskutočňuje na úrovni Únie a zabezpečuje ho Komisia. Do uvedeného dátumu, ak sa odkazuje na stanovisko Colného orgánu EÚ podľa tejto kapitoly, rozumie sa tým odkaz na preskúmanie na úrovni Únie, ako sa stanovuje v odseku 5 tohto článku.
Článok 103
Povolenia s retroaktívnym účinkom
1.Colné orgány udelia povolenie s retroaktívnym účinkom, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
a)existuje preukázaná ekonomická potreba;
b)žiadosť nesúvisí s pokusom o podvodné konanie;
c)žiadateľ na základe účtovníctva alebo evidencie preukázal, že:
i)sú splnené všetky požiadavky pre daný colný režim;
ii)v náležitých prípadoch možno tovar počas dotknutého obdobia identifikovať;
iii) uvedené účtovníctvo alebo evidencia umožňujú kontrolu daného režimu;
d)možno vykonať všetky formality potrebné na úpravu postavenia tovaru, v prípade potreby aj zrušenie platnosti dotknutej predchádzajúcej evidencie;
e)počas troch rokov pred dátumom prijatia žiadosti sa žiadateľovi neudelilo povolenie s retroaktívnym účinkom;
f)nevyžaduje sa stanovisko Colného orgánu EÚ na posúdenie toho, či by udelenie povolenia nepriaznivo ovplyvnilo základné záujmy výrobcov z Únie, s výnimkou prípadov, keď sa žiadosť týka obnovenia povolenia na rovnaký druh operácie a tovaru;
g)žiadosť sa netýka prevádzkovania skladovacích priestorov na colné uskladňovanie tovaru;
h)ak sa žiadosť týka obnovenia povolenia na rovnaký druh operácie a tovaru, žiadosť je predložená do troch rokov po skončení platnosti pôvodného povolenia.
2.Colné orgány môžu udeliť povolenie s retroaktívnym účinkom aj v prípade, ak v čase prijatia žiadosti o takéto povolenie už tovar, ktorý bol umiestnený do colného režimu, nie je k dispozícii.
Článok 104
Evidencia
1.Držiteľ povolenia, dovozca alebo vývozca a všetky osoby vykonávajúce nejakú činnosť zahŕňajúcu skladovanie, opracovanie alebo spracovanie tovaru alebo predaj alebo nákup tovaru v slobodných pásmach vedú príslušnú evidenciu vo forme, ktorú schválili colné orgány, a poskytujú im alebo sprístupňujú túto evidenciu v Colnom dátovom centre EÚ.
Evidencia obsahuje informácie a údaje, ktoré colným orgánom umožňujú dohľad nad príslušným colným režimom, a to najmä vo vzťahu k identifikácii tovaru, ktorý bol umiestnený do tohto režimu, jeho colnému statusu a preprave.
2.Dôveryhodný a preverovaný obchodník sa považuje za subjekt, ktorý dodržiava povinnosť stanovenú v odseku 1.
Článok 105
Ukončenie osobitného colného režimu
1.Bez toho, aby bol dotknutý colný dohľad v súvislosti s konečným použitím stanoveným v článku 135, sa osobitný colný režim okrem colného režimu tranzit ukončí, keď sa tovar umiestnený do uvedeného colného režimu alebo zušľachtené výrobky umiestnia do nasledujúceho colného režimu, prepravia z colného územia Únie, zničia bez toho, aby po nich zostal odpad, alebo prenechajú v prospech štátu v súlade s článkom 78.
2.Colné orgány ukončia colný režim tranzit, keď sú schopné zistiť, na základe porovnania údajov poskytnutých alebo sprístupnených colnému úradu odoslania a údajov poskytnutých alebo sprístupnených colnému úradu určenia, že sa colný režim skončil správne.
3.Colné orgány prijmú všetky opatrenia potrebné na to, aby upravili postavenie tovaru, pri ktorom nebol príslušný colný režim ukončený v súlade s predpísanými podmienkami.
4.Ukončenie colného režimu sa uskutoční v určitej lehote, pokiaľ nie je stanovené inak.
5.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví lehotu uvedenú v odseku 4.
6.Komisia spresní prostredníctvom vykonávacích aktov procesné pravidlá vzťahujúce sa na ukončenie osobitného colného režimu podľa tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 106
Prevod práv a povinností
1.Colné orgány môžu držiteľovi povolenia na osobitný colný režim iný než tranzit povoliť, aby úplne alebo čiastočne previedol svoje práva a povinnosti vo vzťahu k tovaru, ktorý bol umiestnený do tohto osobitného colného režimu, na dovozcu alebo vývozcu, ktorý takisto spĺňa podmienky pre príslušný colný režim.
2.Držiteľ povolenia, ktorý prevádza svoje práva a povinnosti, informuje colné orgány o prevode a o ukončení colného režimu, pokiaľ colné orgány nedali povolenie aj dovozcovi alebo vývozcovi, na ktorého sa prevádzajú práva a povinnosti.
3.Ak sa prevod práv a povinností týka viac ako jedného členského štátu, colné orgány povoľujúce prevod konzultujú s ostatnými dotknutými členskými štátmi.
4.Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov spresní procesné pravidlá pre prevod práv a povinností držiteľa povolenia vo vzťahu k tovaru, ktorý bol umiestnený do osobitného colného režimu iného než tranzit. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania v článku 262 ods. 4.
Článok 107
Preprava tovaru
1.V osobitných prípadoch môžu dovozcovia a vývozcovia tovar umiestnený do osobitného colného režimu iného než tranzit alebo tovar v slobodnom pásme prepravovať medzi rôznymi miestami v rámci colného územia Únie.
2.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví prípady a podmienky, za ktorých môžu dovozcovia a vývozcovia prepravovať tovar, ako sa uvádza v odseku 1 tohto článku.
3.Komisia spresní prostredníctvom vykonávacích aktov procesné pravidlá vzťahujúce sa na prepravu tovaru umiestneného do osobitného colného režimu iného než tranzit alebo tovaru v slobodnom pásme podľa odseku 1. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 108
Obvyklé spôsoby zaobchádzania
1.Tovar umiestnený do colného režimu colné uskladňovanie alebo zušľachťovací styk alebo tovar v slobodnom pásme sa môže podrobiť obvyklým spôsobom zaobchádzania určeným na jeho zachovanie, zlepšenie jeho vzhľadu alebo predajnej kvality alebo na jeho prípravu na distribúciu alebo ďalší predaj.
2.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví obvyklé spôsoby zaobchádzania s tovarom uvedené v odseku 1 tohto článku.
Článok 109
Náhradný tovar
1.Náhradný tovar pozostáva z tovaru Únie, ktorý sa skladuje, používa alebo zušľachťuje namiesto tovaru umiestneného do osobitného colného režimu.
Pri colnom režime pasívny zušľachťovací styk pozostáva náhradný tovar z tovaru, ktorý nie je tovarom Únie a ktorý je zušľachťovaný namiesto tovaru Únie umiestneného do colného režimu pasívny zušľachťovací styk.
Ak nie je stanovené inak, náhradný tovar musí mať rovnaký osemmiestny číselný znak kombinovanej nomenklatúry, rovnakú obchodnú kvalitu a rovnaké technické vlastnosti ako tovar, ktorý nahrádza.
2.Ak je zabezpečené riadne vykonávanie colného režimu, najmä v súvislosti s colným dohľadom, colné orgány na základe žiadosti povolia:
a)použitie náhradného tovaru v colnom režime colné uskladňovanie, slobodné pásma, konečné použitie a zušľachťovací styk;
b)použitie náhradného tovaru v colnom režime dočasné použitie v osobitných prípadoch;
c)v prípade colného režimu aktívny zušľachťovací styk, vývoz zušľachtených výrobkov získaných z náhradného tovaru pred dovozom tovaru, ktorý nahrádza;
d)v prípade colného režimu pasívny zušľachťovací styk, dovoz zušľachtených výrobkov získaných z náhradného tovaru pred vývozom tovaru, ktorý nahrádza.
Dôveryhodný a preverovaný obchodník sa považuje za subjekt spĺňajúci podmienku, že je zabezpečené riadne vykonávanie colného režimu, pokiaľ je činnosť týkajúca sa použitia náhradného tovaru pre príslušný colný režim zohľadnená v povolení uvedenom v článku 25.
3.Použitie náhradného tovaru sa nepovolí v žiadnom z týchto prípadov:
a)ak sa v colnom režime aktívny zušľachťovací styk vykonávajú len obvyklé spôsoby zaobchádzania, ktoré sú vymedzené v článku 108;
b)ak sa uplatňuje zákaz vrátenia dovozného cla alebo oslobodenia od dovozného cla na nepôvodný tovar použitý pri výrobe zušľachtených výrobkov v colnom režime aktívny zušľachťovací styk, na ktorý bol dôkaz o pôvode vydaný alebo vyhotovený v rámci preferenčného dojednania medzi Úniou a určitými tretími krajinami alebo skupinami takýchto krajín;
c)ak by to viedlo k neodôvodnenej výhode vzťahujúcej sa na dovozné clo alebo ak je to stanovené v právnych predpisoch Únie.
4.Ak by v prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) zušľachtené výrobky podliehali vývoznému clu, v prípade, že by neboli vyvezené v rámci colného režimu aktívny zušľachťovací styk, držiteľ povolenia poskytne záruku na zabezpečenie zaplatenia vývozného cla pre prípad, ak by tovar, ktorý nie je tovarom Únie, nebol dovezený v lehote uvedenej v článku 138 ods. 3.
5.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261, ktorými sa doplní toto nariadenie s cieľom určiť:
a)výnimky uvedené v odseku 1 treťom pododseku;
b)podmienky, za ktorých sa používa náhradný tovar v súlade s odsekom 2;
c)osobitné prípady, keď sa náhradný tovar používa v režime dočasné použitie, uvedené v odseku 2 písm. b);
d)prípady, keď sa používanie náhradného tovaru nepovolí v súlade s odsekom 3 písm. c).
6.Komisia spresní prostredníctvom vykonávacích aktov procesné pravidlá vzťahujúce sa na použitie náhradného tovaru povolené v súlade s odsekom 2. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Kapitola 2
Tranzit
Oddiel 1
Všeobecné pravidlá
Článok 110
Rozsah pôsobnosti
1.Tovar sa pri vstupe na colné územie umiestni do colného režimu tranzit, pokiaľ už nebol umiestnený do colného režimu tranzit uvedeného v článkoch 111 a 112 alebo nie je umiestnený do iného colného režimu v lehote stanovenej v článku 86 ods. 4.
2.Držiteľ tovaru sa považuje za dovozcu alebo vývozcu tovaru a je zodpovedný za zaplatenie ciel a iných daní a platieb, pokiaľ colné orgány nemajú údaje o inom dovozcovi alebo vývozcovi.
3.Tovar umiestnený do colného režimu tranzit Únie zostane v tomto colnom režime dovtedy, kým sa neumiestni do iného colného režimu.
Článok 111
Vonkajší tranzit
1.Colný režim vonkajší tranzit umožňuje prepravovať tovar, ktorý nie je tovarom Únie, z jedného miesta na druhé v rámci colného územia Únie bez toho, aby podliehal:
a)dovoznému clu alebo iným platbám vrátane antidumpingových ciel, vyrovnávacích ciel alebo ochranných opatrení;
b)opatreniam obchodnej politiky, ak nezakazujú vstup tovaru na colné územie Únie alebo výstup tovaru z colného územia Únie.
2.V osobitných prípadoch sa tovar Únie umiestni do colného režimu vonkajší tranzit.
3.Preprava podľa odseku 1 sa uskutočňuje jedným z týchto spôsobov:
a)v colnom režime vonkajší tranzit Únie;
b)v súlade s Dohovorom TIR, ak sa takáto preprava:
i)začala alebo sa má skončiť mimo colného územia Únie,
ii)sa uskutočňuje medzi dvoma miestami na colnom území Únie cez územie tretej krajiny;
c)v súlade s Dohovorom ATA alebo Istanbulským dohovorom, ak ide o tranzit;
d)na podklade tlačiva 302 ustanoveného v Zmluve medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy, vzťahujúcej sa na status ich ozbrojených síl podpísanej v Londýne 19. júna 1951 a tlačiva EÚ 302;
e)v rámci poštového systému v súlade s aktmi Svetovej poštovej únie, keď tovar prepravujú držitelia práv a povinností alebo sa prepravuje pre držiteľov práv a povinností podľa týchto aktov.
4.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví osobitné prípady, keď sa má tovar Únie umiestniť do colného režimu vonkajší tranzit.
5.Komisia spresní prostredníctvom vykonávacích aktov procesné pravidlá na uplatňovanie odseku 3 písm. b) až e) na colnom území Únie, pričom zohľadní potreby Únie. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 112
Vnútorný tranzit
1.Colný režim vnútorný tranzit umožňuje prepravovať tovar Únie v súlade s podmienkami stanovenými v odseku 2 medzi dvoma miestami na colnom území Únie cez tretiu krajinu bez zmeny jeho colného statusu.
2.Preprava podľa odseku 1 sa uskutočňuje jedným z týchto spôsobov:
a)v colnom režime vnútorný tranzit Únie, ak je táto možnosť upravená v medzinárodnej dohode;
b)v súlade s Dohovorom TIR;
c)v súlade s Dohovorom ATA alebo Istanbulským dohovorom, ak ide o tranzit;
d)na podklade tlačiva 302 ustanoveného v Zmluve medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy, vzťahujúcej sa na status ich ozbrojených síl podpísanej v Londýne 19. júna 1951 a tlačiva EÚ 302;
e)v rámci poštového systému v súlade s aktmi Svetovej poštovej únie, keď tovar prepravujú držitelia práv a povinností alebo sa prepravuje pre držiteľov práv a povinností podľa týchto aktov.
3.Komisia spresní prostredníctvom vykonávacích aktov procesné pravidlá na uplatňovanie odseku 2 písm. b) až e) na colnom území Únie, pričom zohľadní potreby Únie. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 113
Jednotné územie na účely tranzitu
Ak sa tovar prepravuje z jedného miesta na colnom území Únie na druhé v súlade s Dohovorom TIR, Dohovorom ATA alebo Istanbulským dohovorom, na podklade tlačiva 302, tlačiva EÚ 302 alebo v rámci poštového systému, colné územie Únie sa na účely takejto prepravy považuje za jednotné územie.
Článok 114
Vylúčenie osôb z operácií TIR
1.Ak sa colné orgány členského štátu rozhodnú vylúčiť osobu z operácií TIR podľa článku 38 Dohovoru TIR, toto rozhodnutie sa uplatňuje na celom colnom území Únie a žiadny colný úrad nesmie prijať karnety TIR podané danou osobou.
2.Členský štát oznámi svoje rozhodnutie podľa odseku 1 spolu s dátumom jeho uplatňovania ostatným členským štátom a Komisii a Colnému orgánu EÚ.
Článok 115
Schválený odosielateľ a schválený príjemca na účely TIR
1.Colné orgány môžu na žiadosť povoliť osobe uvádzanej ako „schválený príjemca“, aby prijala tovar prepravovaný v súlade s Dohovorom TIR na schválenom mieste, čím sa daný colný režim skončí v súlade s článkom 1 písm. d) Dohovoru TIR.
2.Colné orgány môžu na žiadosť povoliť osobe uvádzanej ako „schválený odosielateľ“, aby zaslala tovar, ktorý sa má prepraviť v súlade s Dohovorom TIR na schválené miesto, čím sa daný colný režim začne v súlade s článkom 1 písm. c) Dohovoru TIR.
Na účely prvého pododseku sa schválenému odosielateľovi povolí používať colné uzávery osobitného typu v súlade s článkom 116 ods. 4 písm. c).
3.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví podmienky na udelenie povolení uvedených v odseku 1 a 2.
Oddiel 3
Tranzit Únie
Článok 116
Povinnosti držiteľa režimu tranzit Únie a dopravcu a príjemcu tovaru prepravovaného v colnom režime tranzit Únie
1.Držiteľ režimu tranzit Únie zodpovedá za všetky tieto povinnosti:
a)poskytovanie údajov umožňujúcich colným orgánom dohľad nad tovarom vrátane aspoň identifikácie tovaru umiestneného do daného colného režimu, dopravného prostriedku, dovozcu alebo vývozcu, colného statusu a prepravy;
b)predloženie tovaru v nezmenenom stave, ako aj požadovaných údajov, colnému úradu určenia v predpísanej lehote a v súlade s opatreniami prijatými colnými orgánmi na zabezpečenie identifikácie tohto tovaru;
c)dodržiavanie colných predpisov týkajúcich sa colného režimu;
d)ak colné predpisy nestanovujú inak, poskytnutie záruky na zabezpečenie zaplatenia sumy dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, alebo iných platieb, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s tovarom.
2.Povinnosti držiteľa colného režimu sú splnené a colný režim tranzit sa skončí, keď tovar umiestnený do tohto colného režimu a požadované informácie sú k dispozícii na colnom úrade určenia v súlade s colnými predpismi.
3.Dopravca alebo príjemca tovaru, ktorý prijíma tovar a je si vedomý, že tento tovar sa prepravuje v colnom režime tranzit Únie, tiež zodpovedá za predloženie tovaru colnému úradu určenia v nezmenenom stave, v predpísanej lehote a v súlade s opatreniami prijatými colnými orgánmi na zabezpečenie identifikácie tohto tovaru.
4.Colné orgány môžu na základe žiadosti povoliť ktorékoľvek z nasledujúcich zjednodušení týkajúcich sa umiestnenia tovaru do colného režimu tranzit Únie alebo ukončenia uvedeného colného režimu:
a)status schváleného odosielateľa, ktorý umožňuje držiteľovi takéhoto povolenia umiestniť tovar do colného režimu tranzit Únie bez toho, aby ho predložil colným orgánom;
b)status schváleného príjemcu, ktorý umožňuje držiteľovi tohto povolenia prijať tovar, ktorý sa prepravuje v colnom režime tranzit Únie, na schválenom mieste a ukončiť tento colný režim v súlade s odsekom 2;
c)používanie colných uzáver osobitného typu, ak sa označovanie uzáverou vyžaduje na identifikáciu tovaru umiestneného do colného režimu tranzit Únie;
d)používanie elektronického prepravného dokladu na umiestnenie tovaru do colného režimu tranzit Únie, a to za predpokladu, že obsahuje potrebné informácie, a tento doklad je k dispozícii colným orgánom na mieste odoslania a na mieste určenia, aby bol umožnený colný dohľad nad tovarom a ukončenie daného colného režimu.
5.Colné orgány vykonávajú aspoň každé tri roky hĺbkové monitorovanie činností schválených odosielateľov a príjemcov s cieľom posúdiť, či spĺňajú požiadavky na povolenie.
6.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že ďalej spresní požiadavky na údaje stanovené v odseku 1 písm. a) a b) a podmienky udeľovania povolení uvedených v odseku 4.
7.Komisia spresní prostredníctvom vykonávacích aktov procesné pravidlá, ktoré sa týkajú:
a)umiestnenia tovaru do colného režimu tranzit Únie a ukončenia uvedeného colného režimu;
b)fungovania zjednodušení uvedených v odseku 4.
Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 117
Tovar prechádzajúci cez územie tretej krajiny v colnom režime vonkajší tranzit Únie
1.Colný režim vonkajší tranzit Únie sa vzťahuje na tovar prechádzajúci cez tretiu krajinu, ak je splnená niektorá z týchto podmienok:
a)takáto možnosť je ustanovená na základe medzinárodnej dohody;
b)preprava cez túto tretiu krajinu sa vykonáva na podklade jednotného prepravného dokladu vystaveného na colnom území Únie.
2.V prípade uvedenom v odseku 1 písm. b) sa uplatňovanie colného režimu vonkajší tranzit Únie pozastaví, kým sa tovar nachádza mimo colného územia Únie.
3.Komisia spresní prostredníctvom vykonávacích aktov procesné pravidlá týkajúce sa colného dohľadu nad tovarom prechádzajúcim cez územie tretej krajiny v colnom režime vonkajší tranzit Únie. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Kapitola 3
Skladovanie
Oddiel 1
Všeobecné ustanovenia
Článok 118
Rozsah pôsobnosti
1.V colnom režime skladovanie sa môže na colnom území Únie uskladniť tovar, ktorý nie je tovarom Únie, bez toho, aby podliehal:
a)dovoznému clu;
b)iným platbám ustanoveným inými príslušnými platnými predpismi;
c)opatreniam obchodnej politiky, ak nezakazujú vstup tovaru na colné územie Únie alebo výstup tovaru z colného územia Únie.
2.Podmienky na umiestnenie tovaru do colného režimu skladovanie sú tieto:
a)colným orgánom boli poskytnuté alebo sprístupnené minimálne údaje, ktoré musia zahŕňať aspoň dovozcu zodpovedného za tovar, výrobcu, hodnotu, pôvod, nomenklatúrne zatriedenie a opis tovaru, ako aj zoznam príslušných iných právnych predpisov uplatňovaných colnými orgánmi v prípade tohto tovaru, pokiaľ nie je stanovené inak, a
b)tovar je v súlade s inými právnymi predpismi uplatňovanými colnými orgánmi.
3.Tovar Únie možno umiestniť do colného režimu colné uskladňovanie alebo slobodné pásmo v súlade s inými právnymi predpismi uplatňovanými colnými orgánmi alebo s cieľom získať prospech z rozhodnutia o vrátení alebo odpustení dovozného cla. V colnom sklade alebo slobodnom pásme možno tovar Únie umiestňovať, skladovať, prepravovať, používať, spracúvať alebo spotrebúvať. V takých prípadoch sa tovar nepovažuje za tovar v colnom režime skladovanie.
4.Dovozca umiestni tovar, ktorý nie je tovarom Únie, prepravený do colného skladu alebo slobodného pásma do príslušného colného režimu skladovanie.
5.Komisia spresní prostredníctvom vykonávacích aktov postup na umiestnenie tovaru Únie do colného režimu colné uskladňovanie alebo slobodné pásmo podľa odseku 2. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 119
Informácie týkajúce sa skladovania
1.Prevádzkovateľ colného skladu alebo slobodného pásma poskytne alebo sprístupní colným orgánom minimálne údaje potrebné na uplatňovanie ustanovení upravujúcich skladovanie tovaru, ktorý sa v ňom nachádza, a to najmä údaje uvedené v článku 118 ods. 2 písm. a), colný status tovaru umiestneného do colného režimu skladovanie a následnú prepravu tohto tovaru.
2.Ak dovozca alebo dopravca už poskytol alebo sprístupnil všetky informácie uvedené v odseku 1 alebo ich časť, prevádzkovateľ colného skladu alebo slobodného pásma prepojí svoje vlastné dodatočné informácie s informáciami dovozcu alebo dopravcu.
3.Prevádzkovateľ nesmie prijať tovar, v prípade ktorého colným orgánom neboli poskytnuté alebo sprístupnené minimálne informácie.
4.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví minimálne informácie uvedené v odseku 1 tohto článku.
Článok 120
Oprava a zrušenie platnosti informácií týkajúcich sa skladovania
1.Prevádzkovateľ colného skladu alebo slobodného pásma môže opraviť jeden alebo viacero údajov z informácií o tovare v jeho priestoroch po tom, čo tieto informácie boli poskytnuté alebo sprístupnené, pokiaľ colné orgány neoznámili prevádzkovateľovi, že zamýšľajú vykonať prehliadku tovaru alebo že zistili, že informácie o tovare sú nesprávne.
2.Dovozca, dopravca alebo prevádzkovateľ skladu alebo slobodného pásma zruší platnosť informácií o tovare neprepravenom na colné územie Únie čo najskôr. Colné orgány zrušia platnosť informácií o tomto tovare po 30 dňoch od dátumu, keď boli informácie poskytnuté alebo sprístupnené.
Článok 121
Trvanie colného režimu skladovanie
1.Obdobie, počas ktorého môže byť tovar ponechaný v colnom režime skladovanie, nie je obmedzené.
2.Vo výnimočných prípadoch môžu colné orgány stanoviť lehotu, v rámci ktorej sa musí colný režim skladovanie ukončiť, najmä ak druh a povaha daného tovaru môže v prípade dlhodobého skladovania predstavovať hrozbu pre zdravie ľudí, zvierat alebo rastlín alebo pre životné prostredie.
Oddiel 2
Colné uskladňovanie
Článok 122
Skladovanie v colných skladoch
1.V colnom režime colné uskladňovanie sa môže tovar, ktorý nie je tovarom Únie, uskladňovať pod colným dohľadom v priestoroch alebo na iných miestach schválených pre tento colný režim colnými orgánmi („colné sklady“).
2.Colné sklady môžu byť k dispozícii na colné uskladňovanie tovaru pre všetkých dovozcov („verejný colný sklad“) alebo na skladovanie tovaru dovážaného držiteľom povolenia na colné uskladňovanie („súkromný colný sklad“).
Článok 123
Povolenie na prevádzku colných skladov
1.Na prevádzku colného skladu sa vyžaduje povolenie od colných orgánov, pokiaľ prevádzkovateľom colného skladu nie je samotný colný orgán. V povolení sa stanovujú podmienky na prevádzku colného skladu.
2.Povolenie uvedené v odseku 1 sa udelí len osobám, ktoré spĺňajú tieto podmienky:
a)sú usadené na colnom území Únie;
b)poskytujú potrebné záruky na riadne vykonávanie operácií;
c)dôveryhodný a preverovaný obchodník sa považuje za subjekt spĺňajúci túto podmienku, ak je prevádzka colného skladu zohľadnená v povolení uvedenom v článku 25;
d)poskytujú záruku na colný dlh, ktorý by mohol vzniknúť.
3.Povolenie uvedené v odseku 1 sa udelí, len ak colné orgány môžu vykonávať colný dohľad bez toho, aby museli zaviesť administratívne opatrenia, ktoré sú z hľadiska príslušných ekonomických potrieb neprimerané.
4.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví podmienky na udelenie povolenia uvedeného v odseku 1 tohto článku.
Článok 124
Preprava tovaru v colnom sklade
1.Colné orgány môžu povoliť prevádzkovateľovi colného skladu prepravovať tovar za týchto podmienok:
a)možnosť prepravovať tovar je stanovená v povolení na prevádzkovanie colného skladu;
b)prevádzkovateľ colného skladu je schváleným hospodárskym subjektom alebo dôveryhodným a preverovaným obchodníkom;
c)informácie o preprave sa zaznamenávajú do evidencie prevádzkovateľa a poskytujú alebo sprístupňujú sa colným orgánom odoslania a príchodu tovaru.
2.Komisia spresní prostredníctvom vykonávacích aktov postup vzťahujúci sa na prepravu tovaru v colnom sklade podľa odseku 1. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 125
Spracovanie v colnom sklade
Ak je to ekonomicky opodstatnené a colný dohľad tým nie je nepriaznivo ovplyvnený, colné orgány môžu povoliť, aby sa tovar v colnom režime colné uskladňovanie následne umiestnil do colného režimu aktívny zušľachťovací styk alebo konečné použitie na účely spracovania v colnom sklade za podmienok stanovených pre uvedené colné režimy.
Článok 126
Colný dohľad
Držiteľ povolenia je zodpovedný za zabezpečenie toho, aby tovar v colnom režime colné uskladňovanie nebol odňatý spod colného dohľadu.
Oddiel 3
Slobodné pásma
Článok 127
Určenie slobodných pásiem
1.Členské štáty môžu časti colného územia Únie vyhlásiť za slobodné pásma.
Pri každom slobodnom pásme vymedzí členský štát jeho územie a určí miesta vstupu a výstupu.
2.Členské štáty oznamujú Komisii informácie o svojich slobodných pásmach, ktoré sú v prevádzke.
3.Slobodné pásma musia byť uzavreté.
Obvod slobodných pásiem a miesta vstupu do nich a výstupu z nich podliehajú colnému dohľadu.
4.Osoby, tovar a dopravné prostriedky, ktoré vstupujú do slobodných pásiem alebo ich opúšťajú, možno podrobiť colným kontrolám.
Článok 128
Budovy a činnosti v slobodných pásmach
1.Na výstavbu akejkoľvek budovy v slobodnom pásme sa vyžaduje predchádzajúci súhlas colných orgánov.
2.V súlade s colnými predpismi sa v slobodnom pásme povolí akákoľvek priemyselná a obchodná činnosť alebo poskytovanie služieb. Vykonávanie takýchto činností sa vopred oznámi colným orgánom.
3.S ohľadom na povahu daného tovaru alebo na požiadavky colného dohľadu alebo požiadavky týkajúce sa bezpečnosti a ochrany môžu colné orgány činnosti uvedené v odseku 2 zakázať alebo obmedziť.
4.Colné orgány môžu zakázať výkon činností v slobodnom pásme osobám, ktoré neposkytnú potrebné záruky dodržania colných predpisov.
Článok 129
Tovar, ktorý nie je tovarom Únie, v slobodných pásmach
1.Tovar, ktorý nie je tovarom Únie, pokiaľ ostáva v slobodnom pásme, môže byť prepustený do voľného obehu alebo umiestnený do colného režimu aktívny zušľachťovací styk, dočasné použitie alebo konečné použitie za podmienok stanovených pre uvedené colné režimy.
V takých prípadoch sa tovar nepovažuje za tovar v colnom režime slobodné pásmo.
2.Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia týkajúce sa dodávok tovaru alebo skladovania potravinových zásob, pri ktorých to daný colný režim ustanovuje, odsek 1 nevylučuje použitie alebo spotrebu tovaru, ktorého prepustenie do voľného obehu alebo colného režimu dočasné použitie by nepodliehalo uplatneniu dovozného cla alebo opatrení stanovených v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky alebo obchodnej politiky, ktorými sa zakazuje použitie uvedeného tovaru v Únii.
Takéto použitie alebo spotreba si vyžaduje, aby boli colným orgánom poskytnuté alebo sprístupnené príslušné informácie.
Článok 130
Preprava tovaru zo slobodného pásma
Tovar sa môže prepraviť zo slobodného pásma len vtedy, ak bol umiestnený do iného colného režimu.
Článok 131
Colný status
1.Na žiadosť dotknutej osoby colné orgány určia, že colný status tovaru Únie má tento tovar:
a)tovar Únie, ktorý vstupuje do slobodného pásma;
b)tovar Únie, ktorý sa v rámci slobodného pásma podrobil spracovateľským operáciám;
c)tovar prepustený do voľného obehu v rámci slobodného pásma.
2.Ak sa tovar prepravuje zo slobodného pásma do inej časti colného územia Únie alebo je umiestnený do colného režimu, považuje sa za tovar, ktorý nie je tovarom Únie, pokiaľ sa nepreukáže jeho colný status tovaru Únie.
3.Na účely uplatňovania vývozného cla a vývozných licencií alebo kontrolných vývozných opatrení stanovených v rámci spoločnej poľnohospodárskej alebo obchodnej politiky sa však takýto tovar považuje za tovar Únie, pokiaľ sa nezistí, že nemá colný status tovaru Únie.
Kapitola 4
Osobitné použitie
Oddiel 1
Dočasné použitie
Článok 132
Rozsah pôsobnosti
1.V colnom režime dočasné použitie môže byť tovar, ktorý nie je tovarom Únie a má byť vyvezený, predmetom osobitného použitia na colnom území Únie s úplným alebo čiastočným oslobodením od dovozného cla a bez toho, aby podliehal:
a)iným platbám ustanoveným inými príslušnými platnými predpismi;
b)opatreniam obchodnej politiky, ak nezakazujú vstup tovaru na colné územie Únie alebo výstup tovaru z colného územia Únie.
2.Colný režim dočasné použitie sa môže použiť iba za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:
a)nezamýšľa sa žiadna zmena tovaru s výnimkou bežného zníženia hodnoty spôsobeného jeho použitím;
b)je možné zabezpečiť identifikáciu tovaru umiestneného do daného colného režimu okrem prípadov, keď vzhľadom na povahu tovaru alebo jeho zamýšľané použitie nevykonanie identifikačných opatrení neumožní žiadne zneužitie colného režimu, alebo, v prípade uvedenom v článku 109, ak možno overiť plnenie podmienok stanovených pre náhradný tovar;
c)ak sa to vyžaduje, bolo v súlade s článkom 102 udelené povolenie a pred prepustením tovaru boli colným orgánom poskytnuté alebo sprístupnené minimálne údaje, ktoré musia zahŕňať aspoň dovozcu zodpovedného za tovar, hodnotu, pôvod, nomenklatúrne zatriedenie a opis tovaru a jeho zamýšľané použitie;
d)sú splnené požiadavky na úplné alebo čiastočné oslobodenie od cla stanovené v colných predpisoch;
e)tovar prišiel na colné územie Únie;
f)tovar je v súlade s príslušnými inými právnymi predpismi uplatňovanými colnými orgánmi.
3.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví:
a)osobitné použitie uvedené v odseku 1 tohto článku;
b)požiadavky na úplné oslobodenie od dovozného cla uvedené v odseku 2 písm. d) tohto článku.
Článok 133
Lehota, počas ktorej môže tovar zostať v colnom režime dočasné použitie
1.Colné orgány určia lehotu, v ktorej sa musí tovar umiestnený do colného režimu dočasné použitie umiestniť do nasledujúceho colného režimu. Takáto lehota je dostatočne dlhá na dosiahnutie cieľa povoleného použitia.
2.Tovar môže zostať v colnom režime dočasné použitie na rovnaký účel a na zodpovednosť toho istého držiteľa povolenia najviac 24 mesiacov, a to aj v prípade, ak bol colný režim ukončený umiestnením tovaru do iného osobitného colného režimu a následne bol tovar opätovne umiestnený do colného režimu dočasné použitie.
3.Ak za mimoriadnych okolností nemožno povolené použitie dosiahnuť v lehote uvedenej v odsekoch 1 a 2, colné orgány môžu na základe odôvodnenej žiadosti dovozcu uvedenú lehotu primerane predĺžiť.
4.Celkové obdobie, počas ktorého môže tovar zostať v colnom režime dočasné použitie, nesmie okrem nepredvídateľných udalostí presiahnuť 10 rokov.
Článok 134
Suma dovozného cla v prípade dočasného použitia s čiastočným oslobodením od dovozného cla
1.Suma dovozného cla na tovar umiestnený do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla sa rovná 3 % z dovozného cla, ktoré by sa zaplatilo za uvedený tovar, ak by bol prepustený do voľného obehu k dátumu jeho umiestnenia do colného režimu dočasné použitie.
Uvedená suma sa zaplatí za každý mesiac alebo začatý mesiac, počas ktorého bol tovar umiestnený do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla.
2.Suma dovozného cla nesmie presiahnuť sumu, ktorá by sa mala zaplatiť, ak by bol daný tovar k dátumu svojho umiestnenia do colného režimu dočasné použitie prepustený do voľného obehu.
Oddiel 2
Konečné použitie
Článok 135
Colný režim konečné použitie
1.V colnom režime konečné použitie možno tovar prepustiť do voľného obehu s oslobodením od cla alebo so zníženou sadzbou cla, ktoré sú stanovené v právnych predpisoch Únie, pod podmienkou, že dovozca pridelí tovar na osobitné použitie.
2.Podmienky na umiestnenie tovaru do colného režimu konečné použitie sú tieto:
a)ak sa to vyžaduje, bolo v súlade s článkom 102 udelené povolenie;
b)colným orgánom boli poskytnuté alebo sprístupnené minimálne údaje, ktoré musia zahŕňať aspoň dovozcu zodpovedného za tovar, predávajúceho, kupujúceho, výrobcu, dodávateľa výrobku, ak je odlišný od výrobcu, zodpovedný hospodársky subjekt v Únii podľa článku 4 nariadenia (EÚ) 2019/1020 a článku 16 nariadenia (EÚ) 2023/XXXX 70 , hodnotu, pôvod, nomenklatúrne zatriedenie a opis tovaru, jedinečný referenčný údaj zásielky a jej umiestnenie, ako aj zoznam príslušných iných právnych predpisov uplatňovaných colnými orgánmi v prípade tohto tovaru;
c)akékoľvek dovozné clo alebo iné splatné platby vrátane antidumpingových ciel, vyrovnávacích ciel alebo ochranných opatrení sú zaplatené alebo zabezpečené zárukou, pokiaľ tovar nie je predmetom žiadosti o čerpanie colnej kvóty;
d)tovar prišiel na colné územie Únie;
e)tovar je v súlade s príslušnými inými právnymi predpismi uplatňovanými colnými orgánmi.
3.Ak sa tovar nachádza vo fáze výroby, ktorá z ekonomického hľadiska umožňuje len predpísané konečné použitie, colné orgány môžu v povolení stanoviť také podmienky, za ktorých sa tovar považuje za použitý na účely stanovené v právnych predpisoch Únie, ktorými sa upravuje oslobodenie od cla alebo znížená sadzba cla.
4.Ak je tovar vhodný na opakované použitie a colné orgány to považujú za primerané na predchádzanie zneužitiu, colný dohľad pokračuje počas obdobia nepresahujúceho dva roky od dátumu prvého použitia tohto tovaru na účely stanovené v právnych predpisoch Únie, ktorými sa upravuje oslobodenie od cla alebo znížená sadzba cla.
5.V colnom režime konečné použitie sa colný dohľad končí v ktoromkoľvek z týchto prípadov:
a)ak sa tovar použil na účely stanovené v právnych predpisoch Únie, ktorými sa upravuje oslobodenie od cla alebo znížená sadzba cla;
b)ak sa tovar prepravil z colného územia Únie, zničil alebo prenechal v prospech štátu;
c)ak sa tovar použil na iné účely, ako sú účely stanovené v právnych predpisoch Únie, ktorými sa upravuje oslobodenie od cla alebo znížená sadzba cla, a uplatniteľné dovozné clo bolo zaplatené.
6.Ak sa vyžaduje výťažnosť, na colný režim konečné použitie sa uplatňuje článok 136.
7.Odpad a zvyšky, ktoré vzniknú z opracovania alebo zo spracovania tovaru podľa predpísaného konečného použitia, a straty vyplývajúce z prirodzeného úbytku, sa považujú za tovar, ktorému bolo pridelené predpísané konečné použitie.
8.Odpad a zvyšky, ktoré vzniknú zo zničenia tovaru umiestneného do colného režimu konečné použitie, sa považujú za umiestnené do colného režimu colné uskladňovanie.
Kapitola 5
Zušľachťovací styk
Oddiel 1
Všeobecné ustanovenia
Článok 136
Výťažnosť
Pokiaľ nie je výťažnosť stanovená v právnych predpisoch Únie upravujúcich osobitné oblasti, colné orgány určia výťažnosť alebo priemernú výťažnosť spracovateľskej operácie alebo v náležitých prípadoch metódu na určenie výťažnosti.
Výťažnosť alebo priemerná výťažnosť sa určuje na základe skutočných okolností, za ktorých sa spracovateľské operácie vykonávajú alebo majú vykonávať. Túto výťažnosť možno v náležitých prípadoch upraviť v súlade s článkom 10.
Oddiel 2
Aktívny zušľachťovací styk
Článok 137
Rozsah pôsobnosti
1.Bez toho, aby bol dotknutý článok 109, colný režim aktívny zušľachťovací styk umožňuje použitie tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, v rámci jednej alebo viacerých spracovateľských operácií na colnom území Únie bez toho, aby podliehal:
a)dovoznému clu alebo iným platbám vrátane antidumpingových ciel, vyrovnávacích ciel alebo ochranných opatrení;
b)opatreniam obchodnej politiky, ak nezakazujú vstup tovaru na colné územie Únie alebo výstup tovaru z colného územia Únie.
2.Podmienky na umiestnenie tovaru do colného režimu aktívny zušľachťovací styk sú tieto:
a)ak sa to vyžaduje, bolo v súlade s článkom 102 udelené povolenie na jedno z použití uvedených v odseku 3 tohto článku;
b)colným orgánom boli poskytnuté alebo sprístupnené minimálne údaje, ktoré musia zahŕňať aspoň dovozcu zodpovedného za tovar, predávajúceho, kupujúceho, výrobcu, hodnotu, pôvod, nomenklatúrne zatriedenie a opis tovaru a jeho umiestnenie, ako aj zoznam príslušných iných právnych predpisov uplatňovaných colnými orgánmi;
c)tovar prišiel na colné územie Únie.
3.Dovozcovia môžu použiť colný režim aktívny zušľachťovací styk v ktoromkoľvek z týchto prípadov:
a)oprava tovaru, ktorý je určený na umiestnenie do colného režimu aktívny zušľachťovací styk;
b)zničenie tovaru, ktorý je určený na umiestnenie do colného režimu aktívny zušľachťovací styk;
c)výroba zušľachtených výrobkov, pri ktorých je možné identifikovať tovar umiestnený do colného režimu aktívny zušľachťovací styk bez toho, aby bolo dotknuté používanie výrobného príslušenstva;
d)podrobenie tovaru, ktorý je umiestnený do colného režimu aktívny zušľachťovací styk, operáciám, ktorými sa zabezpečí jeho súlad s technickými požiadavkami na jeho prepustenie do voľného obehu;
e)podrobenie tovaru, ktorý je umiestnený do colného režimu aktívny zušľachťovací styk, obvyklým spôsobom zaobchádzania v súlade s článkom 108;
f)výroba zušľachtených výrobkov s tovarom, ktorý nahrádza tovar umiestnený do colného režimu aktívny zušľachťovací styk v súlade s článkom 109.
Článok 138
Lehota na ukončenie colného režimu
1.Colné orgány v súlade s článkom 105 určia lehotu, v ktorej sa má colný režim aktívny zušľachťovací styk ukončiť.
Uvedená lehota plynie od dátumu umiestnenia tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, do daného colného režimu a musí zohľadňovať čas potrebný na vykonanie spracovateľských operácií a na ukončenie colného režimu.
2.Colné orgány môžu na základe odôvodnenej žiadosti predloženej držiteľom povolenia lehotu určenú podľa odseku 1 primerane predĺžiť.
V povolení sa môže určiť, že lehota, ktorá začína plynúť v priebehu mesiaca, štvrťroka alebo polroka sa končí posledným dňom nasledujúceho mesiaca, štvrťroka alebo polroka.
3.V prípade skoršieho vývozu v súlade s článkom 109 ods. 2 písm. c) sa v povolení určí lehota, v ktorej sa musí tovar, ktorý nie je tovarom Únie, navrhnúť na colný režim aktívny zušľachťovací styk, pričom sa zohľadní čas potrebný na jeho obstaranie a prepravu na colné územie Únie.
Lehota uvedená v prvom pododseku sa stanovuje v mesiacoch a neprekročí šesť mesiacov. Začína plynúť od dátumu prijatia vývozného colného vyhlásenia vzťahujúceho sa na zušľachtené výrobky získané zo zodpovedajúceho náhradného tovaru.
4.Na žiadosť držiteľa povolenia možno lehotu šiestich mesiacov uvedenú v odseku 3 predĺžiť aj po jej uplynutí, a to za predpokladu, že celková lehota nepresiahne 12 mesiacov.
Článok 139
Dočasný vývoz na ďalšie spracovanie
Colné orgány môžu na základe žiadosti povoliť, aby časť tovaru alebo všetok tovar umiestnený do colného režimu aktívny zušľachťovací styk alebo zušľachtené výrobky boli v súlade s podmienkami stanovenými pre colný režim pasívny zušľachťovací styk dočasne vyvezené na účely ďalšieho spracovania mimo colného územia Únie.
Oddiel 3
Pasívny zušľachťovací styk
Článok 140
Rozsah pôsobnosti
1.V colnom režime pasívny zušľachťovací styk možno tovar Únie dočasne vyviezť z colného územia Únie, aby sa podrobil spracovateľským operáciám. Zušľachtené výrobky, ktoré sú výsledkom spracovania uvedeného tovaru, sa môžu prepustiť do voľného obehu s úplným alebo čiastočným oslobodením od dovozného cla na základe žiadosti držiteľa povolenia alebo akejkoľvek inej osoby usadenej na colnom území Únie v prípade, že táto osoba získala súhlas držiteľa povolenia a že sú splnené podmienky tohto povolenia.
2.Podmienky na umiestnenie tovaru do colného režimu pasívny zušľachťovací styk sú tieto:
a)ak sa to vyžaduje, bolo v súlade s článkom 102 a týmto článkom udelené povolenie;
b)colným orgánom boli poskytnuté alebo sprístupnené minimálne údaje, ktoré musia zahŕňať aspoň vývozcu zodpovedného za tovar, predávajúceho, kupujúceho, hodnotu, pôvod, nomenklatúrne zatriedenie a opis tovaru;
c)akékoľvek vývozné clo alebo iné splatné platby sú zaplatené alebo zabezpečené zárukou;
d)tovar je v súlade s príslušnými inými právnymi predpismi uplatňovanými colnými orgánmi.
3.Colné orgány neudelia povolenie na colný režim pasívny zušľachťovací styk pre žiaden z tohto tovaru Únie:
a)tovar, ktorého vývoz zakladá nárok na vrátenie alebo odpustenie dovozného cla;
b)tovar, ktorý bol pred vývozom prepustený do voľného obehu s oslobodením od cla alebo so zníženou sadzbou cla na základe jeho konečného použitia, až kým sa nesplní účel konečného použitia, pokiaľ tento tovar nemá prejsť opravami;
c)tovar, ktorého vývoz zakladá nárok na priznanie vývoznej náhrady;
d)tovar, na ktorý je v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky na základe jeho vývozu priznaná iná finančná výhoda než náhrada uvedená v písmene c).
4.Colné orgány určia lehotu, v ktorej sa musí dočasne vyvezený tovar opätovne doviezť na colné územie Únie vo forme zušľachtených výrobkov a prepustiť do voľného obehu, aby bolo možné využiť úplné alebo čiastočné oslobodenie od dovozného cla. Na základe odôvodnenej žiadosti držiteľa povolenia môžu túto lehotu primerane predĺžiť.
Článok 141
Bezplatne opravený alebo nahradený tovar
1.Ak sa k spokojnosti colných orgánov preukáže, že tovar bol v dôsledku zmluvných alebo zákonných záručných povinností alebo v dôsledku výrobnej chyby alebo chyby materiálu alebo v dôsledku toho, že tovar nespĺňal špecifikácie, ktoré kupujúci požadoval od predávajúceho tovar, bezplatne opravený alebo nahradený, tomuto tovaru sa prizná úplné oslobodenie od dovozného cla.
2.Odsek 1 sa nevzťahuje na prípady, v ktorých sa výrobná chyba alebo chyba materiálu zohľadnila v čase, keď sa daný tovar prepustil do voľného obehu po prvýkrát.
Článok 142
Tovar opravený alebo pozmenený v rámci medzinárodných dohôd
1.Úplné oslobodenie od dovozného cla sa udelí v prípade zušľachtených výrobkov získaných z tovaru umiestneného do colného režimu pasívny zušľachťovací styk, ak sa k spokojnosti colných orgánov preukáže, že:
a)uvedený tovar bol opravený alebo pozmenený v tretej krajine, s ktorou Únia uzavrela medzinárodnú dohodu, ktorá takéto oslobodenie stanovuje, a
b)podmienky na oslobodenie od dovozného cla stanovené v dohode uvedenej v písmene a) sú splnené.
2.Odsek 1 sa neuplatňuje na zušľachtené výrobky získané z náhradného tovaru uvedeného v článku 109 a na náhradné výrobky uvedené v článkoch 143 a 144.
Článok 143
Systém jednoduchej výmeny
1.V systéme jednoduchej výmeny môže dovezený výrobok („náhradný výrobok“) nahradiť zušľachtený výrobok v súlade s odsekmi 2 až 5.
2.Colné orgány na základe žiadosti povolia použitie systému jednoduchej výmeny, ak spracovateľská operácia zahŕňa opravu chybného tovaru Únie, ktorý nie je predmetom opatrení stanovených v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, ani sa naň nevzťahujú osobitné úpravy platné pre určitý tovar, ktorý je výsledkom spracovania poľnohospodárskych výrobkov.
3.Náhradné výrobky musia mať rovnaký osemmiestny číselný znak kombinovanej nomenklatúry, rovnakú obchodnú kvalitu a rovnaké technické vlastnosti ako chybný tovar, ak by tento bol opravený.
4.Ak sa chybný tovar pred vývozom použil, musia byť použité aj náhradné výrobky.
Ak sa však náhradný výrobok dodal bezplatne v dôsledku zmluvných alebo zákonných záručných povinností alebo v dôsledku chyby materiálu alebo výrobnej chyby, colné orgány upustia od požiadavky uvedenej v prvom pododseku.
5.Ustanovenia, ktoré by sa uplatňovali na zušľachtené výrobky, sa uplatňujú na náhradné výrobky.
Článok 144
Skorší dovoz náhradných výrobkov
1.Colné orgány povolia za podmienok, ktoré určia, a na základe žiadosti dotknutej osoby dovoz náhradných výrobkov ešte pred vývozom chybného tovaru.
V prípade takéhoto skoršieho dovozu náhradného výrobku sa poskytuje záruka vo výške dovozného cla, ktoré by sa malo zaplatiť, ak by sa chybný tovar nevyviezol v súlade s odsekom 2.
2.Chybný tovar sa vyvezie do dvoch mesiacov od dátumu, keď colné orgány prijali colné vyhlásenie na prepustenie náhradných výrobkov do voľného obehu.
3.Ak nie je za mimoriadnych okolností možné vyviezť chybný tovar v lehote uvedenej v odseku 2, colné orgány môžu na základe odôvodnenej žiadosti držiteľa povolenia túto lehotu primerane predĺžiť.
Hlava IX
NOMENKLATÚRNE ZATRIEDENIE, PÔVOD A HODNOTA TOVARU
Kapitola 1
Spoločný colný sadzobník a nomenklatúrne zatriedenie tovaru
Článok 145
Spoločný colný sadzobník a colný dozor
1.Dovozné a vývozné clo, ktoré sa má zaplatiť, je založené na Spoločnom colnom sadzobníku.
Ostatné opatrenia predpísané v predpisoch Únie upravujúcich osobitné oblasti obchodu s tovarom sa uplatňujú v náležitých prípadoch v súlade s nomenklatúrnym zatriedením tohto tovaru.
2.Spoločný colný sadzobník zahŕňa všetky tieto body:
a)kombinovanú nomenklatúru tovaru, ktorá je stanovená v nariadení (EHS) č. 2658/87;
b)akúkoľvek inú nomenklatúru, ktorá je úplne alebo čiastočne založená na kombinovanej nomenklatúre alebo ktorá ju dopĺňa o ďalšie členenie, a ktorá je stanovená predpismi Únie upravujúcimi osobitné oblasti so zreteľom na uplatňovanie sadzobných opatrení vzťahujúcich sa na obchod s tovarom;
c)zmluvné alebo bežné všeobecné clo uplatniteľné na tovar, ktorý je zahrnutý v kombinovanej nomenklatúre;
d)preferenčné sadzobné opatrenia obsiahnuté v dohodách, ktoré Únia uzavrela s určitými tretími krajinami alebo so skupinami tretích krajín;
e)preferenčné sadzobné opatrenia, ktoré Únia jednostranne prijala vo vzťahu k určitým tretím krajinám alebo skupinám tretích krajín;
f)autonómne opatrenia stanovujúce zníženie cla alebo oslobodenie od cla na určitý tovar;
g)zvýhodnené sadzobné zaobchádzanie, ktoré sa vzťahuje na určitý tovar z dôvodu jeho povahy alebo konečného použitia v rámci opatrení uvedených v písmenách c) až f) alebo h);
h)iné opatrenia stanovené právnymi predpismi Únie v oblasti poľnohospodárstva, obchodu alebo inými právnymi predpismi Únie, ktoré sú založené na nomenklatúrnom zatriedení tovaru, najmä predbežné alebo konečné antidumpingové clo, vyrovnávacie clo alebo ochranné opatrenie.
3.Ak dotknutý tovar spĺňa podmienky zahrnuté v opatreniach stanovených v odseku 2 písm. d) až g), tieto opatrenia sa môžu uplatňovať namiesto opatrení, ktoré sú stanovené v písmene c) uvedeného odseku. Takéto opatrenia sa môžu uplatňovať spätne, ak sa dodržia lehoty a podmienky stanovené v príslušnom opatrení alebo tomto nariadení a ak:
a)pokiaľ ide o opatrenia stanovené v písmenách d) a e), takéto spätné uplatňovanie je v nich stanovené;
b)pokiaľ ide o opatrenia stanovené v písmene d), takéto spätné uplatňovanie umožňuje aj daná tretia krajina alebo skupina tretích krajín.
4.Ak sa uplatňovanie opatrení uvedených v odseku 2 písm. d) až g) alebo výnimka z opatrení podľa písmena h) uvedeného odseku obmedzuje na určitý objem dovozu alebo vývozu, takéto uplatňovanie alebo výnimka sa v prípade colných kvót alebo iných kvót prestanú uplatňovať hneď po dosiahnutí určeného objemu dovozu alebo vývozu.
V prípade colných stropov sa takéto opatrenia prestanú uplatňovať na základe právneho aktu Únie.
5.Colné orgány zamietnu uplatňovanie zjednodušeného sadzobného zaobchádzania pri predaji na diaľku, ak na základe relevantných a objektívnych údajov zistia, že predaj tovaru na diaľku dovážaného z tretích krajín bol určený pre iné osoby, než sú osoby uvedené v článku 14 ods. 2 písm. a) smernice o DPH.
6.Komisia môže podrobiť colnému dozoru prepustenie tovaru do voľného obehu, jeho vývoz a jeho umiestnenie do určitých osobitných colných režimov, a to na účely uvedené v článku 31 ods. 4.
7.Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov opatrenia týkajúce sa jednotnej správy colných a iných kvót a colných a iných stropov uvedených v odseku 4 a riadenia colného dozoru uvedeného v odseku 6. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 146
Nomenklatúrne zatriedenie tovaru
1.Na účely uplatňovania Spoločného colného sadzobníka spočíva nomenklatúrne zatriedenie tovaru v určení jednej z podpoložiek alebo ďalšieho členenia kombinovanej nomenklatúry, do ktorých sa má tento tovar zatriediť.
2.Na účely uplatňovania nesadzobných opatrení spočíva nomenklatúrne zatriedenie tovaru v určení jednej z podpoložiek alebo ďalšieho členenia kombinovanej nomenklatúry alebo akejkoľvek inej nomenklatúry stanovenej právnymi predpismi Únie, ktorá je úplne alebo čiastočne založená na kombinovanej nomenklatúre alebo ju dopĺňa o ďalšie členenie, do ktorých sa má tento tovar zatriediť.
3.Podpoložka alebo ďalšie členenie určené v súlade s odsekmi 1 a 2 sa používa na účely uplatňovania opatrení, ktoré sa vzťahujú na takúto podpoložku.
4.Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov určiť nomenklatúrne zatriedenie tovaru v súlade s odsekmi 1 a 2.
Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Na základe riadne odôvodnených závažných a naliehavých dôvodov týkajúcich sa potreby rýchlo zabezpečiť správne a jednotné uplatňovanie kombinovanej nomenklatúry Komisia prijme okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 262 ods. 5.
Kapitola 2
Pôvod tovaru
Článok 147
Nepreferenčný pôvod
Pravidlá určovania nepreferenčného pôvodu tovaru uvedené v článkoch 148 a 149 sa používajú na uplatňovanie:
a)Spoločného colného sadzobníka, s výnimkou opatrení uvedených v článku 145 ods. 2 písm. d) a e);
b)iných opatrení, než sú sadzobné opatrenia, stanovených predpismi Únie upravujúcimi osobitné oblasti týkajúce sa obchodu s tovarom, a
c)iných opatrení Únie týkajúcich sa pôvodu tovaru.
Článok 148
Získanie pôvodu tovaru
1.Tovar, ktorý je úplne získaný v jedinej krajine alebo na jedinom území, sa považuje za tovar s pôvodom v takejto krajine alebo na takomto území.
2.Tovar, na ktorého výrobe sa zúčastňuje viac ako jedna krajina alebo územie, sa považuje za tovar s pôvodom v krajine alebo na území, kde sa vykonalo jeho posledné, podstatné a hospodársky odôvodnené spracovanie alebo opracovanie, a to v podnikoch vybavených na tento účel, ktorého výsledkom je nový výrobok alebo ktoré predstavuje dôležitý stupeň výroby.
3.Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 261 prijímať delegované akty s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví pravidlá, na základe ktorých sa tovar, pri ktorom sa na účely uplatňovania opatrení Únie uvedených v článku 147 vyžaduje určenie nepreferenčného pôvodu, považuje za tovar úplne získaný v jedinej krajine alebo na jedinom území alebo za tovar, ktorého posledné, podstatné a hospodársky odôvodnené spracovanie alebo opracovanie sa uskutočnilo v určitej krajine alebo na určitom území, a to v podnikoch vybavených na tento účel, pričom výsledkom je nový výrobok alebo toto spracovanie alebo opracovanie predstavuje dôležitý stupeň výroby, v súlade s odsekmi 1 a 2 tohto článku.
Článok 149
Dôkaz o nepreferenčnom pôvode
1.Ak dovozca uviedol pôvod tovaru podľa colných predpisov, colné orgány môžu vyžadovať dôkaz o pôvode tovaru.
2.Ak bol dôkaz o pôvode tovaru poskytnutý podľa colných predpisov alebo iných právnych predpisov Únie upravujúcich osobitné oblasti, colné orgány môžu v prípade odôvodnenej pochybnosti požadovať akýkoľvek dodatočný dôkaz potrebný na zabezpečenie toho, že uvádzaný pôvod tovaru je v súlade s pravidlami stanovenými príslušnými právnymi predpismi Únie.
3.Ak si to vyžadujú potreby obchodu, môže sa v Únii vydať doklad, ktorý osvedčuje pôvod tovaru, v súlade s pravidlami pôvodu platnými v krajine alebo na území určenia alebo akoukoľvek inou metódou na určenie krajiny, kde bol tovar úplne získaný alebo kde sa vykonala jeho posledná podstatná zmena.
4.Ak sa dovozca rozhodol uplatňovať zjednodušené sadzobné zaobchádzanie pri predaji na diaľku, ako sa uvádza v článku 156 ods. 2, colné orgány od dovozcu nevyžadujú, aby preukázal pôvod tovaru.
5.Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme procesné pravidlá vzťahujúce sa na poskytovanie a overovanie dôkazov o pôvode. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 150
Preferenčný pôvod tovaru
1.Aby sa na tovar vzťahovali opatrenia uvedené v článku 145 ods. 2 písm. d) alebo e) alebo nesadzobné preferenčné opatrenia, musí byť v súlade s pravidlami preferenčného pôvodu tovaru uvedenými v odsekoch 2 až 5 tohto článku.
2.V prípade, že sa na tovar vzťahujú preferenčné opatrenia obsiahnuté v dohodách, ktoré Únia uzavrela s určitými tretími krajinami alebo so skupinami takýchto krajín, pravidlá preferenčného pôvodu sa stanovujú v týchto dohodách.
3. V prípade, že sa na tovar vzťahujú preferenčné opatrenia prijaté jednostranne Úniou vo vzťahu k určitým tretím krajinám alebo skupinám takýchto krajín, iné než opatrenia uvedené v odseku 5, Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví pravidlá preferenčného pôvodu. Uvedené pravidlá sa zakladajú buď na kritériu, že je tovar úplne získaný, alebo na kritériu, že tovar je výsledkom dostatočného spracovania alebo opracovania.
4.V prípade, že sa na tovar vzťahujú preferenčné opatrenia uplatniteľné na obchod medzi colným územím Únie a Ceutou a Melillou obsiahnuté v protokole 2 k Aktu o pristúpení z roku 1985, pravidlá preferenčného pôvodu sa prijmú v súlade s článkom 9 uvedeného protokolu.
5.V prípade, že sa na tovar vzťahujú preferenčné opatrenia obsiahnuté v preferenčných dojednaniach v prospech zámorských krajín a území pridružených k Únii, pravidlá preferenčného pôvodu sa prijmú v súlade s článkom 203 ZFEÚ.
6.Komisia môže z vlastného podnetu alebo na žiadosť zvýhodnenej krajiny alebo územia udeliť tejto krajine alebo územiu v súvislosti s určitým tovarom dočasnú výnimku z pravidiel preferenčného pôvodu podľa odseku 3.
Dočasná výnimka musí byť založená na jednom z týchto dôvodov:
a)vnútorné alebo vonkajšie faktory dočasne znemožňujú zvýhodnenej krajine alebo územiu dodržiavať pravidlá preferenčného pôvodu;
b)zvýhodnená krajina alebo územie potrebuje čas, počas ktorého sa pripraví na dodržiavanie uvedených pravidiel.
7.Žiadosť o výnimku predkladá Komisii dotknutá zvýhodnená krajina alebo územie. Žiadosť musí obsahovať dôvody podľa druhého pododseku, na základe ktorých sa žiada o výnimku, a príslušné podporné doklady.
8.Dočasná výnimka je obmedzená na obdobie trvania účinku vnútorných alebo vonkajších faktorov, ktoré ju odôvodňujú, alebo na čas, ktorý zvýhodnená krajina alebo územie potrebuje na dosiahnutie dodržiavania pravidiel.
9.Ak sa výnimka udelí, dotknutá zvýhodnená krajina alebo územie splní všetky stanovené požiadavky súvisiace s informáciami, ktoré treba poskytnúť Komisii a ktoré sa týkajú využívania výnimky a spravovania množstiev, na ktoré bola výnimka udelená.
10.Ak sa dovozca rozhodol uplatňovať zjednodušené sadzobné zaobchádzanie pri predaji na diaľku, nesmie využívať výhody plynúce z opatrení uvedených v článku 145 ods. 2 písm. d) a e) ani z nesadzobných preferenčných opatrení.
11.Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov:
a)procesné pravidlá preferenčného pôvodu tovaru na účely opatrení uvedených v odseku 1;
b)opatrenie, ktorým sa zvýhodnenej krajine alebo územiu udeľuje dočasná výnimka uvedená v odseku 6.
Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 151
Určenie pôvodu určitého tovaru
Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov prijať opatrenia na určenie pôvodu určitého tovaru v súlade s pravidlami pôvodu uplatniteľnými na tento tovar. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Na základe závažných a naliehavých dôvodov týkajúcich sa takých opatrení, riadne odôvodnených potrebou rýchlo zabezpečiť správne a jednotné uplatňovanie pravidiel pôvodu, Komisia prijme okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 262 ods. 5.
Kapitola 3
Hodnota tovaru na colné účely
Článok 152
Rozsah pôsobnosti
Na účely uplatňovania Spoločného colného sadzobníka a nesadzobných opatrení stanovených právnymi predpismi Únie, ktoré upravujú osobitné oblasti týkajúce sa obchodu s tovarom, sa colná hodnota tovaru určuje v súlade s článkami 153 a 157.
Článok 153
Metóda určovania colnej hodnoty založená na prevodnej hodnote
1.Prvotným základom colnej hodnoty tovaru je prevodná hodnota, t. j. skutočne zaplatená cena alebo cena, ktorá sa má zaplatiť, za tovar predaný na vývoz na colné územie Únie, upravená v súlade s článkami 154 a 155.
2.Skutočne zaplatená cena alebo cena, ktorá sa má zaplatiť, je celková platba, ktorú uhradil alebo má uhradiť kupujúci predávajúcemu alebo kupujúci tretej strane v prospech predávajúceho za dovážaný tovar, a zahŕňa všetky platby, ktoré sa zaplatili alebo majú zaplatiť ako podmienka predaja dovážaného tovaru.
3.Prevodná hodnota sa uplatňuje, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
a)neexistujú obmedzenia, pokiaľ ide o nakladanie s tovarom alebo jeho použitie kupujúcim, s výnimkou ktoréhokoľvek z obmedzení, ktoré:
i)ukladá alebo vyžaduje zákon alebo orgány verejnej moci v Únii;
ii)obmedzujú zemepisné územie, na ktorom možno tovar ďalej predávať;
iii) podstatne neovplyvňujú colnú hodnotu tovaru;
b)predaj alebo cena nepodliehajú žiadnym podmienkam alebo protiplneniam, ktorých hodnotu vo vzťahu k ohodnocovanému tovaru nie je možné zistiť;
c)žiadna časť výnosu z prípadného následného predaja, nakladania s tovarom alebo použitia tovaru kupujúcim nepripadne priamo ani nepriamo predávajúcemu, pokiaľ nie je možné vykonať primeranú úpravu;
d)kupujúci a predávajúci nie sú prepojení alebo ich prepojenie neovplyvnilo cenu.
4.Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví procesné pravidlá na určovanie colnej hodnoty v súlade s odsekmi 1 a 2 vrátane pravidiel úpravy skutočne zaplatenej ceny alebo ceny, ktorá sa má zaplatiť, a na uplatňovanie podmienok uvedených v odseku 3. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 154
Prvky prevodnej hodnoty
1.Pri určovaní colnej hodnoty podľa článku 153 sa k cene, ktorá bola za dovážaný tovar skutočne zaplatená alebo ktorá sa zaň má zaplatiť, pripočítajú:
a)tieto položky, pokiaľ ich uhrádza kupujúci a nie sú zahrnuté v cene, ktorá bola za tovar skutočne zaplatená alebo ktorá sa zaň má zaplatiť:
i)provízie a odmeny za sprostredkovanie okrem nákupných provízií;
ii)cena kontajnerov, ktoré sa na colné účely považujú s príslušným tovarom za jeden celok, a
iii) náklady na balenie, ktoré zahŕňajú tak prácu, ako i materiál;
b)príslušne rozčlenená hodnota nasledujúcich tovarov a služieb, ak ich priamo alebo nepriamo dodáva alebo poskytuje kupujúci bezodplatne alebo za zníženú cenu na použitie v súvislosti s výrobou a predajom dovážaného tovaru na vývoz, pokiaľ takáto hodnota nie je zahrnutá v cene, ktorá bola skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť:
i)materiály, súčiastky, diely a podobné predmety začlenené v dovážanom tovare;
ii)náradie, matrice, formy a podobné predmety používané pri výrobe dovážaného tovaru;
iii) materiály spotrebované pri výrobe dovážaného tovaru; a
iv) technika, vývoj, umelecká práca, dizajn, plány a nákresy vyhotovené mimo Únie a potrebné na výrobu dovážaného tovaru;
c)poplatky za používanie patentov a licenčné poplatky týkajúce sa ohodnocovaného tovaru, ktoré musí priamo alebo nepriamo platiť kupujúci v rámci podmienok predaja ohodnocovaného tovaru, pokiaľ tieto poplatky nie sú zahrnuté v cene, ktorá bola skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť;
d)hodnota akejkoľvek časti výnosu z prípadného následného predaja, nakladania s tovarom alebo použitia dovážaného tovaru, ktorá priamo alebo nepriamo pripadne predávajúcemu; a
e)nasledujúce náklady, ktoré vznikli do príchodu na miesto, v ktorom sa tovar prepraví na colné územie Únie:
i)náklady na dopravu a poistenie dovážaného tovaru; a
ii)poplatky za nakládku a manipuláciu s tovarom spojené s prepravou dovážaného tovaru.
2.Každá položka, ktorá sa podľa odseku 1 pripočíta k cene, ktorá bola skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť, sa zakladá len na údajoch, ktoré sú objektívne a vyčísliteľné.
3.K cene, ktorá bola skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť, sa pri určovaní colnej hodnoty nepripočítavajú žiadne položky okrem tých, ktoré sú stanovené v tomto článku.
4.Komisia spresní prostredníctvom vykonávacích aktov procesné pravidlá na určovanie colnej hodnoty v súlade s týmto článkom vrátane pravidiel úpravy skutočne zaplatenej ceny alebo ceny, ktorá sa má zaplatiť. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 155
Prvky, ktoré sa nezahŕňajú do colnej hodnoty
1.Pri určovaní colnej hodnoty podľa článku 153 sa nezahrnie žiaden z týchto prvkov:
a)náklady na dopravu dovážaného tovaru po jeho vstupe na colné územie Únie;
b)poplatky za výstavbu, inštaláciu, montáž, údržbu alebo technickú pomoc realizovanú po vstupe dovážaného tovaru na colné územie Únie, ako napríklad priemyselného zariadenia, stroja alebo vybavenia;
c)poplatky za úroky z finančného dojednania, ktoré uzavrel kupujúci a ktoré sa vzťahuje na nákup dovážaného tovaru, bez ohľadu na to, či financie poskytuje predávajúci alebo iná osoba, pokiaľ bolo finančné dojednanie uzavreté v písomnej forme, a ak sa to vyžaduje, kupujúci môže preukázať, že sa splnili tieto podmienky:
i)takýto tovar sa skutočne predáva za cenu deklarovanú ako cenu, ktorá bola skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť;
ii)požadovaná úroková sadzba neprevyšuje úrokovú sadzbu, ktorá sa v danej krajine pri takýchto operáciách obvykle uplatňuje v čase poskytnutia financií;
d)poplatky za právo reprodukovať dovážaný tovar v Únii; nákupné provízie;
e)dovozné clá alebo iné platby, ktoré sa majú zaplatiť v Únii v súvislosti s dovozom alebo predajom tovaru;
f)bez ohľadu na článok 154 ods. 1 písm. c), platby, ktoré uskutočňuje kupujúci za právo distribuovať alebo ďalej predávať dovážaný tovar, pokiaľ takéto platby nie sú podmienkou predaja tohto tovaru na vývoz do Únie.
2.Komisia spresní prostredníctvom vykonávacích aktov procesné pravidlá na určovanie colnej hodnoty v súlade s týmto článkom vrátane pravidiel úpravy skutočne zaplatenej ceny alebo ceny, ktorá sa má zaplatiť. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 156
Zjednodušenia
1.Colné orgány môžu na žiadosť povoliť, aby sa nasledujúce sumy stanovili na základe osobitných kritérií, pokiaľ nie sú k dátumu prijatia colného vyhlásenia vyčísliteľné:
a)sumy, ktoré sa majú zahrnúť do colnej hodnoty v súlade s článkom 153 ods. 2, a
b)sumy uvedené v článkoch 154 a 155.
2.Ak sa dovozca rozhodol uplatňovať zjednodušené sadzobné zaobchádzanie pri predaji na diaľku, článok 155 ods. 1 písm. a) sa neuplatňuje a náklady na dopravu dovážaného tovaru až po miesto, v ktorom sa tovar prepraví na colné územie Únie, ako aj náklady na dopravu po jeho vstupe na toto územie sa zahrnú do colnej hodnoty.
3.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví podmienky na udelenie povolenia uvedeného v odseku 1.
Článok 157
Náhradné metódy určovania colnej hodnoty
1.Ak colnú hodnotu tovaru nemožno určiť podľa článku 153, určuje sa postupne od písmena a) po d) odseku 2, a to podľa prvého písmena, podľa ktorého sa colná hodnota tovaru dá určiť.
Poradie uplatnenia písmen c) a d) odseku 2 sa na žiadosť dovozcu, vývozcu, alebo prípadne deklaranta zamení.
2.Colná hodnota podľa odseku 1 je:
a)prevodná hodnota rovnakého tovaru predávaného na vývoz na colné územie Únie a vyvezeného v rovnakom alebo približne rovnakom čase ako tovar, ktorého hodnota sa určuje;
b)prevodná hodnota podobného tovaru predávaného na vývoz na colné územie Únie a vyvezeného v rovnakom alebo približne rovnakom čase ako tovar, ktorého hodnota sa určuje;
c)hodnota založená na jednotkovej cene, za ktorú sa dovážaný tovar alebo rovnaký alebo podobný dovážaný tovar predáva na colnom území Únie v najväčšom úhrnnom množstve osobám, ktoré nie sú prepojené s predávajúcimi, alebo
d)vypočítaná hodnota, ktorá pozostáva zo súčtu:
i)nákladov na materiály a výrobu alebo iné spracovanie, ktoré sa použije pri výrobe dovážaného tovaru, alebo ich hodnoty;
ii)sumy zisku a všeobecných výdavkov zodpovedajúcej sume, ktorá je obvykle zahrnutá do predaja tovaru rovnakej kategórie alebo rovnakého druhu ako tovar, ktorého colná hodnota sa určuje, vyrábaného výrobcami v krajine vývozu na účely vývozu do Únie;
iii) nákladov na prvky uvedené v článku 154 ods. 1 písm. e) alebo ich hodnoty.
3.Ak colnú hodnotu nemožno určiť podľa odseku 1, určuje sa na základe údajov dostupných na colnom území Únie s použitím primeraných prostriedkov zlučiteľných so zásadami a všeobecnými ustanoveniami všetkých týchto právnych nástrojov:
a)Dohody o uplatňovaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode;
b)článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode;
c)tejto kapitoly.
4.Komisia spresní prostredníctvom vykonávacích aktov procesné pravidlá na určovanie colnej hodnoty podľa tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 158
Určovanie hodnoty tovaru v osobitných situáciách
Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov prijať opatrenia, ktorými sa stanoví vhodná metóda určovania colnej hodnoty alebo kritériá, ktoré sa majú použiť na určenie colnej hodnoty tovaru v osobitných situáciách. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Na základe závažných a naliehavých dôvodov týkajúcich sa takých opatrení, riadne odôvodnených potrebou rýchlo zabezpečiť správne a jednotné uplatňovanie pravidiel na určovanie colnej hodnoty tovaru, Komisia prijme okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 262 ods. 5.
Hlava X
COLNÉ DLHY A ZÁRUKY
Kapitola 1
Vznik colného dlhu
Oddiel 1
Colný dlh pri dovoze
Článok 159
Prepustenie do voľného obehu a dočasné použitie
1.Dovozcovi vzniká colný dlh v čase prepustenia tovaru do colného režimu voľný obeh, colného režimu konečné použitie alebo colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla.
2.Dlžníkom je dovozca. V prípade nepriameho zastúpenia sú dlžníkmi dovozca aj osoba, na účet ktorej dovozca koná, a sú spoločne a nerozdielne zodpovední za colný dlh.
Ak v dôsledku informácií poskytnutých alebo sprístupnených na účely colných režimov uvedených v odseku 1 nebolo vybrané celé dovozné clo alebo jeho časť, osoba, ktorá uvedené informácie poskytla a ktorá vedela alebo odôvodnene mala vedieť, že takéto informácie nie sú pravdivé, je takisto dlžníkom.
3.Ak sa na predaj tovaru na diaľku, ktorý sa má doviezť z tretích krajín alebo území nadobúdateľovi na colnom území Únie, uplatňuje hlava XII kapitola 6 oddiel 4 smernice 2006/112/ES, colný dlh vzniká pri prijatí platby za predaj na diaľku domnelému dovozcovi, ktorý je dlžníkom.
Článok 160
Osobitné ustanovenia týkajúce sa nepôvodného tovaru
1.Vývozcovi vzniká colný dlh v okamihu prepustenia výrobkov na vývoz, ak:
a)sa v preferenčnom dojednaní medzi Úniou a určitými tretími krajinami alebo skupinami takýchto krajín stanovuje, že preferenčné sadzobné zaobchádzanie s výrobkami s pôvodom v Únii si vyžaduje, aby nepôvodný tovar použitý pri ich výrobe podliehal platbe dovozného cla, a
b)pre uvedené výrobky bol vydaný alebo vystavený dôkaz o pôvode.
2.Vývozca vypočíta sumu dovozného cla zodpovedajúcu dlhu, ako keby sa nepôvodný tovar, ktorý sa použil pri výrobe vyvážaných výrobkov, prepustil do voľného obehu v ten istý deň.
3.V prípade nepriameho zastúpenia sa dlžníkmi stanú vývozca aj osoba, na účet ktorej vývozca koná, a sú spoločne a nerozdielne zodpovední za colný dlh.
Článok 161
Colný dlh, ktorý vzniká nesplnením povinnosti alebo nedodržaním podmienky
1.Pri tovare, ktorý podlieha dovoznému clu, vzniká colný dlh pri dovoze v dôsledku nesplnenia niektorej z týchto povinností alebo podmienok:
a)nesplnením jednej z povinností stanovených v colných predpisoch týkajúcich sa vstupu tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, na colné územie Únie, jeho odňatia spod colného dohľadu alebo prepravy, spracovania, skladovania, dočasného uskladnenia, dočasného použitia alebo zničenia takéhoto tovaru na tomto území;
b)nesplnením jednej z povinností stanovených v colných predpisoch pre konečné použite tovaru na colnom území Únie;
c)nedodržaním podmienky na umiestnenie tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, do colného režimu alebo na priznanie oslobodenia od cla alebo zníženej sadzby dovozného cla na základe konečného použitia tovaru.
2.Colný dlh vzniká buď:
a)v okamihu, keď povinnosť, ktorej nesplnením colný dlh vzniká, nie je splnená alebo sa prestane plniť, alebo
b)v okamihu, keď sa tovar umiestni do colného režimu a ak sa následne zistí, že podmienka na umiestnenie tovaru do tohto colného režimu alebo na priznanie oslobodenia od cla alebo zníženej sadzby dovozného cla na základe konečného použitia tovaru nebola v skutočnosti splnená.
3.V prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a) a b) je dlžníkom ktorákoľvek z týchto osôb:
a)každá osoba, ktorá bola povinná splniť príslušné povinnosti;
b)každá osoba, ktorá vedela alebo odôvodnene mala vedieť, že povinnosť podľa colných predpisov nebola splnená, a ktorá konala na účet osoby, ktorá bola povinná povinnosť splniť, alebo ktorá sa zúčastnila konania, ktoré viedlo k nesplneniu povinnosti;
c)každá osoba, ktorá daný tovar nadobudla alebo mala v držbe a ktorá v čase nadobudnutia alebo prijatia daného tovaru vedela alebo odôvodnene mala vedieť, že povinnosť podľa colných predpisov nebola splnená.
4.V prípadoch uvedených v odseku 1 písm. c) je dlžníkom osoba, ktorá má dodržať podmienky na umiestnenie tovaru do colného režimu alebo na priznanie oslobodenia od cla alebo zníženej sadzby dovozného cla na základe konečného použitia tovaru.
Ak sa colným orgánom poskytnú informácie požadované podľa colných predpisov týkajúcich sa podmienok na umiestnenie tovaru do daného colného režimu a v dôsledku týchto informácií nebolo vybrané celé dovozné clo alebo jeho časť, je osoba, ktorá informácie poskytla a ktorá vedela alebo odôvodnene mala vedieť, že takéto informácie nie sú pravdivé, takisto dlžníkom.
Článok 162
Odpočítanie sumy už zaplateného dovozného cla
1.Ak colný dlh vznikol podľa článku 161 ods. 1 pri tovare prepustenom do voľného obehu so zníženou sadzbou dovozného cla z dôvodu jeho konečného použitia, suma dovozného cla zaplatená pri prepustení tovaru do voľného obehu sa odpočíta od sumy dovozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu.
Prvý pododsek sa uplatňuje, ak colný dlh vznikol pri odpade a zvyškoch, ktoré vznikli pri zničení takéhoto tovaru.
2.Ak colný dlh vznikol podľa článku 159 ods. 1 alebo podľa článku 161 ods. 1 pri tovare umiestnenom do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla, suma dovozného cla zaplatená na základe čiastočného oslobodenia sa odpočíta od sumy dovozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu.
Oddiel 2
Colný dlh pri vývoze
Článok 163
Vývoz a pasívny zušľachťovací styk
1.Vývozcovi vzniká colný dlh v čase prepustenia tovaru, ktorý podlieha vývoznému clu, do colného režimu vývoz alebo pasívny zušľachťovací styk.
2.Dlžníkom je vývozca. V prípade nepriameho zastúpenia sa dlžníkmi stanú vývozca aj osoba, na účet ktorej vývozca koná, a sú spoločne a nerozdielne zodpovední za colný dlh.
3.Ak v dôsledku informácií poskytnutých na účely umiestnenia tovaru do colného režimu vývoz nebolo vybrané celé vývozné clo alebo jeho časť, osoba, ktorá tieto informácie poskytla a ktorá vedela alebo odôvodnene mala vedieť, že takéto informácie nie sú pravdivé, je takisto dlžníkom.
Článok 164
Colný dlh, ktorý vzniká nesplnením povinnosti alebo nedodržaním podmienky
1.Pri tovare, ktorý podlieha vývoznému clu, vzniká colný dlh pri vývoze v dôsledku nesplnenia niektorej z týchto povinností alebo podmienok:
a)nesplnením jednej z povinností stanovených v colných predpisoch pre výstup tovaru;
b)nedodržaním podmienok, za ktorých bolo povolené, aby bol tovar prepravený z colného územia Únie s úplným alebo čiastočným oslobodením od vývozného cla.
2.Colný dlh vzniká:
a)okamihom, keď je tovar skutočne prepravený z colného územia Únie bez toho, aby colným orgánom boli poskytnuté informácie o takomto vývoze, alebo
b)okamihom, keď sa tovar dostane na iné miesto určenia, než je miesto, vo vzťahu ku ktorému bolo povolené ho prepraviť z colného územia Únie s úplným alebo čiastočným oslobodením od vývozného cla, alebo
c)ak colné orgány nemôžu určiť okamih uvedený v písmene b), uplynutím lehoty určenej na predloženie dôkazov o tom, že boli splnené podmienky, za ktorých možno tovaru priznať toto oslobodenie.
3.V prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a) je dlžníkom ktorákoľvek z týchto osôb:
a)každá osoba, ktorá bola povinná splniť príslušnú povinnosť;
b)každá osoba, ktorá vedela alebo odôvodnene mala vedieť, že príslušná povinnosť nebola splnená, a ktorá konala na účet osoby, ktorá bola povinná povinnosť splniť;
c)každá osoba, ktorá sa zúčastnila konania, ktoré viedlo k nesplneniu povinnosti, a ktorá vedela alebo odôvodnene mala vedieť, že požadované informácie neboli poskytnuté alebo, ak je to uplatniteľné, že colné vyhlásenie nebolo podané, hoci podané byť malo.
4.V prípadoch uvedených v odseku 1 písm. b) je dlžníkom každá osoba, ktorá je povinná dodržať podmienky, na základe ktorých bolo povolené, aby bol tovar prepravený z colného územia Únie s úplným alebo čiastočným oslobodením od vývozného cla.
Oddiel 3
Spoločné ustanovenia pre colný dlh pri dovoze a vývoze
Článok 165
Colný dlh v prípade zákazov a obmedzení
1.Colný dlh pri dovoze alebo vývoze vzniká aj pri tovare, na ktorý sa vzťahujú iné právne predpisy uplatňované colnými orgánmi týkajúce sa dovozu alebo vývozu akéhokoľvek druhu.
2.Colný dlh však nevzniká v žiadnom z týchto prípadov:
a)protiprávny dovoz falšovaných peňazí na colné územie Únie;
b)dovoz omamných a psychotropných látok na colné územie Únie, ak nie sú pod prísnym dohľadom príslušných orgánov s cieľom použiť ich na lekárske a vedecké účely.
3.Na účely sankcií za porušenie colných predpisov sa však colný dlh považuje za vzniknutý, ak je podľa tohto nariadenia alebo podľa práva členského štátu základom na určenie sankcie dovozné alebo vývozné clo alebo existencia colného dlhu.
Článok 166
Viacero dlžníkov
Ak je za zaplatenie sumy dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá jednému colnému dlhu, zodpovedných viacero osôb, tieto osoby sú spoločne a nerozdielne zodpovedné za platbu uvedenej sumy.
Článok 167
Všeobecné pravidlá pre výpočet sumy dovozného alebo vývozného cla
1.Suma dovozného alebo vývozného cla sa určuje na základe nomenklatúrneho zatriedenia, colnej hodnoty, množstva, povahy a pôvodu tovaru. Pravidlá pre výpočet cla sú tie, ktoré sa vzťahovali na dotknutý tovar v čase, keď s ním súvisiaci colný dlh vznikol.
2.Ak nemožno presne určiť okamih, v ktorom colný dlh vznikol, za tento okamih sa považuje okamih, keď colné orgány dospeli k záveru, že tovar je v situácii, v ktorej vznikol colný dlh.
Ak však dostupné informácie colným orgánom umožňujú určiť, že colný dlh vznikol pred okamihom, v ktorom dospeli k takémuto záveru, za okamih vzniku colného dlhu sa považuje najskorší okamih, keď je možné takúto situáciu určiť.
3.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví pravidlá uvedené v tomto článku na výpočet sumy dovozného alebo vývozného cla uplatniteľného na tovar, pri ktorom vznikol colný dlh v súvislosti s osobitným colným režimom.
Článok 168
Osobitné pravidlá pre výpočet sumy dovozného cla
1.Ak vznikli na colnom území Únie náklady na skladovanie alebo obvyklé spôsoby zaobchádzania v súvislosti s tovarom umiestneným do colného režimu alebo dočasne uskladneným tovarom, takéto náklady alebo zvýšenie hodnoty sa pri výpočte sumy dovozného cla nezohľadňujú, ak dovozca, vývozca alebo prípadne deklarant poskytol dostatočný dôkaz o týchto nákladoch.
Colná hodnota, množstvo, povaha a pôvod tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, použitého pri uvedených operáciách sa však pri výpočte sumy dovozného cla zohľadňujú.
2.Ak sa nomenklatúrne zatriedenie tovaru umiestneného do colného režimu zmení v dôsledku obvyklých spôsobov zaobchádzania na colnom území Únie, uplatní sa na žiadosť dovozcu alebo prípadne deklaranta pôvodné nomenklatúrne zatriedenie tovaru umiestneného do colného režimu.
3.Ak colný dlh vznikol v prípade zušľachtených výrobkov získaných v colnom režime aktívny zušľachťovací styk, suma dovozného cla, ktoré zodpovedá tomuto dlhu, sa určuje na žiadosť dovozcu na základe nomenklatúrneho zatriedenia, colnej hodnoty, množstva, povahy a pôvodu tovaru umiestneného do colného režimu aktívny zušľachťovací styk.
4.Ak sa zušľachtené výrobky získali v následných colných režimoch aktívny zušľachťovací styk, dovozca môže požiadať len o určenie dlhu na základe nomenklatúrneho zatriedenia, colnej hodnoty, množstva, povahy a pôvodu tovaru umiestneného do prvého colného režimu aktívny zušľachťovací styk.
5.V osobitných prípadoch sa suma dovozného cla určí v súlade s odsekmi 2, 3 a 4 tohto článku bez žiadosti dovozcu, vývozcu alebo prípadne deklaranta, aby sa predišlo obchádzaniu sadzobných opatrení uvedených v článku 145 ods. 2 písm. h).
6.Ak colný dlh vznikol v prípade zušľachtených výrobkov získaných v colnom režime pasívny zušľachťovací styk alebo náhradných výrobkov uvedených v článku 143 ods. 1, suma dovozného cla sa vypočíta na základe nákladov na spracovateľskú operáciu uskutočnenú mimo colného územia Únie.
7.Ak colný dlh vznikol podľa článku 161 alebo článku 164 tohto nariadenia a ak nesplnenie povinnosti alebo nedodržanie podmienky, ktoré viedlo k vzniku colného dlhu, nepredstavovalo pokus o podvodné konanie, uplatňuje sa aj:
a)zvýhodnené sadzobné zaobchádzanie s tovarom podľa colných predpisov, alebo
b)úplné alebo čiastočné oslobodenie od dovozného alebo vývozného cla podľa článku 145 ods. 2 písm. d), e), f) a g) alebo článkov 90, 91, 92 a 93 alebo článkov 140, 141, 142, 143 a 144, alebo
c)oslobodenie od cla podľa nariadenia (ES) č. 1186/2009.
8.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví pravidlá uvedené v tomto článku na výpočet sumy dovozného alebo vývozného cla uplatniteľného na tovar, pri ktorom vznikol colný dlh v súvislosti s osobitným colným režimom, a osobitné prípady uvedené v odseku 5.
Článok 169
Miesto vzniku colného dlhu
1.Colný dlh vzniká na mieste, kde je usadený dovozca alebo vývozca.
Odchylne od prvého pododseku, ak ide o iných dovozcov a vývozcov ako dôveryhodných a preverovaných obchodníkov a domnelých dovozcov, colný dlh vzniká na mieste, kde bolo podané colné vyhlásenie alebo kde by toto vyhlásenie bolo podané v súlade s článkom 63 ods. 4, avšak platí zmena týkajúca sa spôsobu poskytovania informácií stanovená v článku 63 ods. 2.
Vo všetkých ostatných prípadoch vzniká colný dlh na mieste, kde dôjde ku skutočnosti, v dôsledku ktorej vzniká colný dlh.
Ak nie je možné toto miesto určiť, colný dlh vzniká na mieste, kde colné orgány dospeli k záveru, že tovar je v situácii, v ktorej vznikol colný dlh.
2.Ak bol tovar umiestnený do colného režimu, ktorý nebol ukončený, alebo ak sa riadne neskončilo dočasné uskladnenie, a miesto vzniku colného dlhu nie je možné určiť podľa druhého ani tretieho pododseku odseku 1 v stanovenej lehote, colný dlh vzniká na mieste, kde bol tovar umiestnený do príslušného colného režimu alebo v tomto režime vstúpil na colné územie Únie, alebo bol dočasne uskladnený.
3.Ak informácie, ktoré majú colné orgány k dispozícii, umožňujú určiť, že colný dlh mohol vzniknúť na viacerých miestach, za miesto vzniku colného dlhu sa považuje miesto, kde vznikol prvýkrát.
4.Ak colný orgán zistí, že colný dlh vznikol podľa článku 161 alebo článku 164 v inom členskom štáte a suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá tomuto dlhu, je nižšia ako 10 000 EUR, colný dlh sa považuje za vzniknutý v členskom štáte, v ktorom k tomuto zisteniu došlo.
5.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví lehoty uvedené v odseku 2.
Kapitola 2
Záruka na colný dlh, ktorý vznikol alebo by mohol vzniknúť
Článok 170
Všeobecné ustanovenia
1.Pokiaľ nie je stanovené inak, táto kapitola sa uplatňuje na záruky na colné dlhy, ktoré vznikli, ale ktorých platba je odložená, a na záruky, ktoré sa vyžadujú v prípade colného dlhu, ktorý by mohol vzniknúť.
2.Ak colné orgány vyžadujú poskytnutie záruky na colný dlh, ktorý vznikol alebo by mohol vzniknúť, táto záruka sa vzťahuje na sumu dovozného alebo vývozného cla a ostatných platieb platených v súvislosti s dovozom alebo vývozom tovaru, keď:
a)sa záruka použije na umiestnenie tovaru do colného režimu tranzit Únie, alebo
b)sa záruka môže použiť vo viac ako jednom členskom štáte.
Záruka prijatá alebo schválená colnými orgánmi je platná na celom colnom území Únie na účely, na ktoré bola poskytnutá.
3.Záruku poskytne dlžník alebo osoba, ktorá sa môže stať dlžníkom, alebo, ak to colné orgány povolia, akákoľvek iná osoba.
4.Bez toho, aby bol dotknutý článok 178, colné orgány požadujú v súvislosti s určitým tovarom poskytnutie iba jednej záruky.
Záruka poskytnutá na určitý tovar sa vzťahuje na sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, a iné platby za uvedený tovar, bez ohľadu na to, či sú informácie poskytnuté alebo sprístupnené v súvislosti s uvedeným tovarom správne.
Ak sa záruka neuvoľnila, v rozsahu zabezpečenej sumy sa môže použiť aj na zaplatenie súm dovozného alebo vývozného cla a iných platieb, ktoré sa majú zaplatiť po kontrole po prepustení uvedeného tovaru.
5.Na žiadosť osoby uvedenej v odseku 3 môžu colné orgány v súlade s článkom 176 ods. 1 a 2 povoliť poskytnutie celkovej záruky na zabezpečenie sumy dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, v súvislosti s dvoma alebo viacerými operáciami alebo colnými režimami.
6.Colné orgány záruku monitorujú.
7.Záruka sa nevyžaduje v žiadnej z týchto situácií:
a)od štátov, regionálnych alebo miestnych vládnych orgánov alebo iných verejnoprávnych subjektov v súvislosti s činnosťami, ktoré vykonávajú ako orgány verejnej správy;
b)za tovar prepravovaný po Rýne, rýnskej vodnej ceste, po Dunaji alebo dunajskej vodnej ceste;
c)za tovar prepravovaný v pevne zabudovaných dopravných zariadeniach;
d)v osobitných prípadoch, keď je tovar umiestnený do colného režimu dočasné použitie;
e)za tovar prepravovaný po mori alebo letecky medzi prístavmi Únie alebo medzi letiskami Únie.
8.Colné orgány môžu upustiť od požiadavky poskytnúť záruku, ak suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zabezpečiť, nepresahuje štatistický hodnotový prah v hodnote 1 000 EUR.
9.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví osobitné prípady, keď sa nevyžaduje žiadna záruka za tovar umiestnený do colného režimu dočasné použitie, ako sa uvádza v odseku 7 písm. d).
10.Komisia spresní prostredníctvom vykonávacích aktov procesné pravidlá týkajúce sa poskytovania a monitorovania záruky podľa tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 171
Referenčná suma povinnej záruky
1.Ak colné orgány musia požadovať záruku a dokážu určiť presnú sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, a iných platieb v čase, keď sa záruka požaduje, záruka pokrýva túto presnú sumu.
Ak nie je možné určiť presnú sumu, záruka sa určí podľa odhadu colných orgánov ako najvyššia suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, a iných platieb, ktoré vznikli alebo by mohli vzniknúť.
2.Bez toho, aby bol dotknutý článok 176, ak sa na zabezpečenie sumy dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colným dlhom, a iných platieb, ktorých výška sa časom mení, poskytla celková záruka, suma takejto záruky sa určí na takej úrovni, aby bola suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colným dlhom, a iné platby vždy zabezpečené.
Článok 172
Referenčná suma preventívnej záruky
Ak je poskytnutie záruky nepovinné, ale colné orgány si nie sú isté, že suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, a iné platby budú zaplatené v predpísanej lehote, požadujú záruku na sumu, ktorá nesmie presiahnuť úroveň uvedenú v článku 171.
Článok 173
Poskytnutie záruky
1.Záruku možno poskytnúť v jednej z nasledujúcich foriem:
a)akýmkoľvek spôsobom platby uznaným colnými orgánmi uskutočneným v mene euro alebo mene členského štátu, v ktorom sa záruka požaduje;
b)záväzkom, ktorý poskytol ručiteľ;
c)inou formou záruky s rovnakým stupňom istoty, že suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, a iné platby budú zaplatené.
2.Záruka vo forme zloženia peňažných prostriedkov v hotovosti alebo akéhokoľvek iného rovnocenného spôsobu platby sa poskytuje v súlade s platnými predpismi členského štátu, v ktorom sa záruka požaduje.
Ak sa záruka poskytuje akýmkoľvek spôsobom platby uznaným colnými orgánmi, colné orgány z nej neplatia žiadny úrok.
3.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví formu záruky uvedenú v odseku 1 písm. c).
Článok 174
Voľba záruky
Osoba, od ktorej sa požaduje poskytnutie záruky, si môže zvoliť medzi formami záruk stanovenými v článku 173 ods. 1.
Colné orgány však môžu odmietnuť prijať zvolenú formu záruky, pokiaľ nie je zlučiteľná s riadnym fungovaním príslušného colného režimu.
Colné orgány môžu požadovať, aby bola zvolená forma záruky zachovaná počas určitého časového obdobia.
Článok 175
Ručiteľ
1.Ručiteľom uvedeným v článku 173 ods. 1 písm. b) je tretia osoba, ktorá je rezidentom, je registrovaná alebo je usadená na colnom území Únie. Pokiaľ ručiteľom nie je úverová alebo finančná inštitúcia alebo poisťovacia spoločnosť akreditovaná v Únii v súlade s platnými právnymi predpismi Únie, ručiteľa schvaľujú colné orgány, ktoré záruku požadujú.
2.Ručiteľ sa písomne zaväzuje zaplatiť zabezpečenú sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, a iné platby.
3.Colné orgány môžu odmietnuť schváliť navrhovaného ručiteľa alebo navrhovanú formu záruky, ak podľa nich neposkytujú istotu, že suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, a iné platby budú v predpísanej lehote zaplatené.
4.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví pravidlá týkajúce sa foriem poskytovania záruky a pravidlá, ktoré sa vzťahujú na ručiteľa, podľa tohto článku.
5.Komisia spresní prostredníctvom vykonávacích aktov procesné pravidlá týkajúce sa zrušenia a vypovedania záväzku ručiteľa uvedeného v tomto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 176
Celková záruka
1.Colné orgány môžu udeliť povolenie uvedené v článku 170 ods. 5 len osobám, ktoré spĺňajú tieto podmienky:
a)sú usadené na colnom území Únie;
b)spĺňajú kritériá stanovené v článku 24 ods. 1 písm. a);
c)sú pravidelnými používateľmi príslušných colných režimov alebo prevádzkovateľmi priestorov na dočasné uskladnenie alebo spĺňajú kritériá stanovené v článku 24 ods. 1 písm. d).
2.Colné orgány môžu povoliť hospodárskemu subjektu, ktorý spĺňa kritériá stanovené v článku 24 ods. 1 písm. b) a c), a dôveryhodným a preverovaným obchodníkom, aby poskytli celkovú záruku na colné dlhy, ktoré by mohli vzniknúť, a iné platby v zníženej výške, alebo upustenie od záruky.
3.Colné orgány môžu povoliť schválenému hospodárskemu subjektu pre zjednodušené colné postupy a dôveryhodnému a preverovanému obchodníkovi, aby na základe žiadosti poskytol celkovú záruku na colné dlhy, ktoré vznikli, a iné platby v zníženej výške.
4.Celková záruka v zníženej výške uvedená v odseku 3 sa rovná poskytnutiu záruky.
5.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví podmienky na udelenie povolenia použiť celkovú záruku v zníženej výške alebo na upustenie od záruky podľa odseku 2.
6.Komisia spresní prostredníctvom vykonávacích aktov procesné pravidlá na určenie sumy záruky vrátane záruky v zníženej výške podľa odseku 2. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Článok 177
Dočasné zákazy týkajúce sa používania celkových záruk
1.V súvislosti s osobitnými colnými režimami alebo dočasným uskladnením môže Komisia rozhodnúť o dočasnom zákaze použitia ktorejkoľvek z týchto záruk:
a)celkovej záruky v zníženej výške alebo upustenia od záruky podľa článku 176 ods. 2;
b)celkovej záruky uvedenej v článku 176 v súvislosti s tovarom, pri ktorom sa zistilo, že bol predmetom rozsiahleho podvodu.
2.Ak sa uplatňuje odsek 1 písm. a) alebo b), možno povoliť použitie celkovej záruky v zníženej výške alebo upustenie od záruky alebo použitie celkovej záruky podľa článku 176, ak dotknutá osoba spĺňa niektorú z týchto podmienok:
a)táto osoba môže preukázať, že v súvislosti s daným tovarom nevznikol žiadny colný dlh počas operácií, ktoré táto osoba vykonala počas dvoch rokov, ktoré predchádzali rozhodnutiu podľa odseku 1;
b)ak colné dlhy vznikli počas dvoch rokov, ktoré predchádzali rozhodnutiu podľa odseku 1, dotknutá osoba môže preukázať, že dlžník alebo dlžníci alebo ručiteľ tieto dlhy splatili v plnej výške v predpísanej lehote.
Na získanie povolenia používať dočasne zakázanú celkovú záruku musí dotknutá osoba spĺňať aj kritériá stanovené v článku 24 ods. 1 písm. b) a c).
3.Komisia spresní prostredníctvom vykonávacích aktov pravidlá vzťahujúce sa na dočasné zákazy týkajúce sa používania celkových záruk podľa odseku 1. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Na základe závažných a naliehavých dôvodov týkajúcich sa takých opatrení, riadne odôvodnených potrebou rýchlo posilniť ochranu finančných záujmov Únie a jej členských štátov, Komisia prijme okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 262 ods. 5.
Článok 178
Dodatočná záruka alebo náhradná záruka
Ak colné orgány zistia, že poskytnutá záruka nezabezpečuje alebo už ďalej s istotou alebo dostatočne nezabezpečuje zaplatenie sumy dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, a iných platieb v predpísanej lehote, požadujú od ktorejkoľvek osoby uvedenej v článku 170 ods. 3, aby na základe vlastnej voľby poskytla dodatočnú záruku alebo nahradila pôvodnú záruku novou.
Článok 179
Uvoľnenie záruky
1.Colné orgány uvoľnia záruku okamžite, ako colný dlh alebo zodpovednosť za iné platby zanikne alebo už nemôže vzniknúť.
2.Ak colný dlh alebo zodpovednosť za iné platby zanikla čiastočne alebo môže vzniknúť už len ako časť zabezpečenej sumy, na žiadosť dotknutej osoby sa uvoľní zodpovedajúca časť záruky, a to okrem prípadov, ak príslušná suma takýto úkon neodôvodňuje.
3.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví lehoty na uvoľnenie záruky.
4.Komisia spresní prostredníctvom vykonávacích aktov procesné pravidlá týkajúce sa uvoľnenia záruky podľa tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Kapitola 3
Vyberanie, platenie, vrátenie a odpustenie sumy dovozného alebo vývozného cla
Oddiel 1
Určenie sumy dovozného alebo vývozného cla, oznámenie colného dlhu a zápis do účtovnej evidencie
Článok 180
Určenie sumy dovozného alebo vývozného cla
1.Sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, vypočítava dovozca a vývozca. Bez toho, aby boli dotknuté kontroly po prepustení, sa pri prepustení tovaru predpokladá, že colné orgány akceptovali sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, ako ju vypočítal dovozca a vývozca. Ak táto osoba sumu nevypočíta alebo ak colné orgány nesúhlasia so sumou, ktorú táto osoba vypočítala, colné orgány zodpovedné za miesto, kde colný dlh vznikol alebo za miesto, ktoré sa za takéto miesto považuje v súlade s článkom 169, určia hneď, ako majú potrebné informácie, sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť.
2.Odchylne od odseku 1 až do dátumu stanoveného v článku 265 ods. 3, ak bolo podané colné vyhlásenie, colné orgány môžu akceptovať sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, určenú v colnom vyhlásení, bez toho, aby boli dotknuté kontroly po prepustení. Ak colné orgány s touto sumou nesúhlasia, určia hneď, ako majú potrebné informácie, sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť.
3.Ak sa suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, nerovná celému číslu, táto suma sa môže zaokrúhliť.
Ak sa suma podľa prvého pododseku uvádza v eurách, zaokrúhlenie nemôže byť väčšie ako na najbližšie vyššie alebo nižšie celé číslo.
Dovozcovia a vývozcovia usadení v členskom štáte, ktorého menou nie je euro, môžu primerane uplatniť ustanovenia druhého pododseku alebo sa od uvedeného pododseku odchýliť za predpokladu, že pravidlá uplatniteľné na zaokrúhľovanie nemajú väčší finančný dosah ako pravidlo stanovené v druhom pododseku.
Článok 181
Oznámenie colného dlhu
1. Pri prepustení tovaru sa predpokladá, že colné orgány oznámili colný dlh dovozcovi alebo vývozcovi.
2.Ak sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, určili colné orgány, dlžníkovi ju oznamujú spôsobom predpísaným na mieste, na ktorom colný dlh vznikol, alebo na mieste, ktoré sa za takéto miesto považuje v súlade s článkom 169.
Oznámenie uvedené v prvom pododseku sa neuskutočňuje v žiadnom z týchto prípadov:
a)ak bolo pred konečným určením sumy dovozného alebo vývozného cla uložené predbežné antidumpingové clo, predbežné vyrovnávacie clo alebo predbežné ochranné opatrenie;
b)ak suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, presahuje sumu určenú na základe rozhodnutia vydaného v súlade s článkom 13;
c)ak bolo pôvodné rozhodnutie neoznámiť colný dlh alebo ho oznámiť ako sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá je nižšia ako suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, vydané na základe všeobecných predpisov, ktoré boli neskôr rozhodnutím súdu vyhlásené za neplatné;
d)ak sú colné orgány podľa colných predpisov oslobodené od povinnosti oznamovať colný dlh.
3.Ak colné orgány musia oznámiť sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť v súlade s odsekom 2, colné orgány oznámia colný dlh dlžníkovi, keď sú schopné určiť túto sumu a vydať o nej rozhodnutie.
Ak by však oznámenie colného dlhu ovplyvnilo vyšetrovanie trestného činu, colné orgány môžu toto oznámenie odložiť do času, keď už vyšetrovanie trestného činu neovplyvní.
4.Colné orgány môžu dôveryhodnému a preverovanému obchodníkovi povoliť, aby vypočítal colný dlh zodpovedajúci celkovej sume dovozného alebo vývozného cla vzťahujúcej sa na všetok tovar, ktorý tento hospodársky subjekt prepustil za colné orgány počas obdobia nepresahujúceho 31 kalendárnych dní, a aby ho nahlásil colným orgánom s rozpisom súm podľa jednotlivých zásielok tovaru. Ak colné orgány nesúhlasia s vypočítanou a nahlásenou sumou, určia sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť.
5.Odchylne od odseku 1, ak sa na predaj tovaru na diaľku, ktorý sa má doviezť z tretích krajín nadobúdateľovi na colnom území Únie, uplatňuje hlava XII kapitola 6 oddiel 4 smernice 2006/112/ES, colné orgány môžu domnelému dovozcovi povoliť, aby vypočítal a nahlásil colný dlh zodpovedajúci celkovej sume dovozného cla vzťahujúcej sa na všetok tovar prepustený tomuto domnelému dovozcovi počas jedného mesiaca, a to do konca nasledujúceho mesiaca, s rozpisom súm podľa jednotlivých zásielok tovaru. Toto nahlásenie môže zmeniť informácie alebo zrušiť platnosť informácií, ktoré domnelý dovozca poskytol v súlade s článkom 59 ods. 2. Ak colné orgány nesúhlasia s vypočítanou a nahlásenou sumou, určia sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť. Predpokladá sa, že colné orgány oznámili colný dlh, keď nevyjadrili nesúhlas s nahlásením v primeranej lehote po tom, ako ho obchodník predložil.
6.Do dátumu stanoveného v článku 265 ods. 3, ak sa podáva colné vyhlásenie a pod podmienkou, že platba bola zabezpečená zárukou, colné orgány môžu povoliť, aby sa colný dlh zodpovedajúci celkovej sume dovozného alebo vývozného cla vzťahujúcej sa na všetok tovar prepustený jednej a tej istej osobe počas určeného obdobia oznámil na konci tohto obdobia. Uvedené obdobie určené colnými orgánmi nesmie presiahnuť 31 dní.
7.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví:
a)prípady uvedené v odseku 2 druhom pododseku písm. d), v ktorých sú colné orgány oslobodené od povinnosti oznamovať colný dlh;
b)primeranú lehotu na zváženie nevyjadrenia nesúhlasu podľa odseku 5;
c)informácie, ktoré sa majú poskytnúť v nahlásení predkladanom domnelým dovozcom podľa odseku 5.
Článok 182
Zánik colného dlhu uplynutím času
1.Colné orgány dlžníkovi nesmú oznámiť colný dlh po uplynutí lehoty troch rokov od dátumu, keď vznikol.
2.Ak colný dlh vznikol v dôsledku konania, ktoré v čase, keď bolo spáchané, mohlo viesť k trestnému súdnemu konaniu, trojročná lehota stanovená v odseku 1 sa v súlade s vnútroštátnym právom predlžuje na minimálne päť rokov a maximálne 10 rokov.
3.Plynutie lehôt stanovených v odsekoch 1 a 2 sa pozastaví, ak:
a)sa podalo odvolanie v súlade s článkom 16;
b)takéto pozastavenie sa uplatňuje od dátumu podania tohto odvolania do skončenia odvolacieho konania, alebo
c)colné orgány oznámili dlžníkovi v súlade s článkom 6 ods. 6 dôvody, na základe ktorých majú v úmysle oznámiť colný dlh; takéto pozastavenie sa uplatňuje od dátumu tohto oznámenia do konca lehoty, počas ktorej má dlžník príležitosť vyjadriť svoje stanovisko.
4.Ak je podľa článku 193 ods. 7 colný dlh obnovený, plynutie lehôt stanovených v odsekoch 1 a 2 sa považuje za pozastavené od dátumu podania žiadosti o vrátenie alebo odpustenie v súlade s článkom 198 až do dátumu vydania rozhodnutia o vrátení alebo odpustení.
Článok 183
Zápis do účtovnej evidencie
1.Colné orgány uvedené v článku 180 zapisujú sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, oznámenú v súlade s článkom 181, do svojej účtovnej evidencie v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.
Povinnosť colných orgánov v prvom pododseku sa neuplatňuje v prípadoch uvedených v článku 181 ods. 2 druhom pododseku.
2.Colné orgány nemusia zapísať do účtovnej evidencie sumy dovozného alebo vývozného cla, ktoré podľa článku 182 zodpovedajú colnému dlhu, ktorý už viac nemôže byť oznámený dlžníkovi.
3.Členské štáty určia praktické postupy na zapisovanie súm dovozného alebo vývozného cla do účtovnej evidencie. Tieto postupy sa môžu odlišovať podľa toho, či sú si colné orgány, vzhľadom na okolnosti, za ktorých colný dlh vznikol, isté, že tieto sumy budú zaplatené.
Článok 184
Lehoty na zápis do účtovnej evidencie
1.Colné orgány zapíšu sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, do účtovnej evidencie do 14 dní od prepustenia tovaru okrem prípadov, keď sa tovar umiestni do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla.
2.Odchylne od odseku 1 môžu colné orgány zapísať celkovú sumu dovozného alebo vývozného cla vzťahujúcu sa na všetok tovar prepustený dôveryhodnému a preverovanému obchodníkovi počas určeného obdobia v súlade s článkom 181 ods. 4 do účtovnej evidencie jediným zápisom na konci tohto obdobia.
Takýto zápis do účtovnej evidencie sa musí vykonať do 14 dní od uplynutia príslušného obdobia.
3.Odchylne od odseku 1 sa celková suma dovozného cla vzťahujúca sa na všetok tovar prepustený domnelému dovozcovi počas jedného mesiaca v súlade s článkom 181 ods. (5) môže do konca nasledujúceho mesiaca zapísať do účtovnej evidencie jediným zápisom, ktorý obsahuje rozpis súm podľa jednotlivých zásielok tovaru.
4.Do dátumu stanoveného v článku 265 ods. 3, ak sa podáva colné vyhlásenie a pod podmienkou, že platba bola zabezpečená zárukou, colné orgány môžu povoliť, aby bol colný dlh zodpovedajúci celkovej sume dovozného alebo vývozného cla vzťahujúcej sa na všetok tovar prepustený jednej a tej istej osobe počas určeného obdobia, ktoré nesmie presiahnuť 31 dní, oznámený na konci tohto obdobia.
Takýto zápis do účtovnej evidencie sa musí vykonať do 14 dní od uplynutia príslušného obdobia.
5.Ak tovar možno prepustiť za predpokladu, že sú splnené určité podmienky upravujúce určenie sumy dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, alebo výber cla, zápis do účtovnej evidencie sa vykoná do 14 dní odo dňa, keď sa určí suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, alebo keď sa stanoví povinnosť zaplatiť toto clo.
Ak sa však colný dlh týka predbežného antidumpingového cla, predbežného vyrovnávacieho cla alebo predbežného ochranného opatrenia, suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, sa zapíše do účtovnej evidencie do dvoch mesiacov odo dňa uverejnenia nariadenia, ktorým sa stanovuje konečné clo, v Úradnom vestníku Európskej únie.
6.Ak colný dlh vznikol za iných okolností, než sú uvedené v odseku 1, suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, sa zapíše do účtovnej evidencie do 14 dní odo dňa, keď sú colné orgány schopné určiť sumu daného dovozného alebo vývozného cla a vydať rozhodnutie.
7.Ak sa suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, nezapísala do účtovnej evidencie v súlade s odsekmi 1 až 6 alebo sa určila a zapísala do účtovnej evidencie v nižšej výške, než je suma, ktorá sa má zaplatiť, odsek 6 sa uplatňuje na sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má vybrať alebo ktorej zvyšná časť sa má vybrať.
8.Lehoty na zápis do účtovnej evidencie stanovené v odsekoch 1 až 6 sa neuplatňujú za nepredvídateľných okolností alebo v prípadoch vyššej moci.
9.Zápis do účtovnej evidencie možno v prípade uvedenom v článku 181 ods. 3 druhom pododseku odložiť do času, keď už oznámenie colného dlhu neovplyvní vyšetrovanie trestných činov.
Článok 185
Prenos vykonávacích právomocí
Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov opatrenia s cieľom zabezpečiť vzájomnú pomoc medzi colnými orgánmi v prípade, že vznikne colný dlh.
Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Oddiel 2
Platba sumy dovozného alebo vývozného cla
Článok 186
Všeobecné lehoty na zaplatenie a pozastavenie plynutia lehôt na zaplatenie
1.Sumy dovozného alebo vývozného cla, ktoré zodpovedajú colnému dlhu oznámenému v súlade s článkom 181, platí dlžník v lehote predpísanej colnými orgánmi.
Bez toho, aby bol dotknutý článok 17 ods. 2, nesmie táto lehota presiahnuť 10 dní od oznámenia colného dlhu dlžníkovi.
Colné orgány môžu túto lehotu na žiadosť dlžníka predĺžiť, ak sa suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, určila počas kontrol po prepustení uvedených v článku 48. Bez toho, aby bol dotknutý článok 190 ods. 2, nesmú takéto predĺženia lehôt presiahnuť čas, ktorý dlžník potrebuje na uskutočnenie príslušných krokov na splnenie svojej povinnosti.
2.Odchylne od odseku 1 dlžník musí zaplatiť sumu dovozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu oznámenému v súlade s článkom 181 ods. 5, najneskôr do uplynutia lehoty, v ktorej sa musí colný dlh oznámiť.
3.Ak je dlžník oprávnený na niektorý zo spôsobov platby stanovených v článkoch 188 až 190, platba sa uskutoční v lehote alebo lehotách určených v súvislosti s týmito spôsobmi.
4.Plynutie lehoty na zaplatenie sumy dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, sa pozastavuje v ktoromkoľvek z týchto prípadov:
a)ak sa podá žiadosť o odpustenie cla v súlade s článkom 198;
b)ak sa má tovar zhabať, zničiť alebo prenechať v prospech štátu;
c)ak colný dlh vznikol podľa článku 161 a existuje viac než jeden dlžník.
5.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví pravidlá pozastavenia plynutia lehoty na platbu sumy dovozného alebo vývozného cla zodpovedajúcej colnému dlhu podľa odseku 3, ako aj obdobie pozastavenia.
Článok 187
Platba
1.Platba sa uskutočňuje v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi zložením prostriedkov v hotovosti alebo akýmikoľvek inými rovnocennými prostriedkami s účinkom vyrovnania dlhu vrátane započítania preplatku.
2.Platbu môže namiesto dlžníka uskutočniť tretia osoba.
3.Dlžník môže v každom prípade zaplatiť celú sumu dovozného alebo vývozného cla alebo jej časť bez toho, aby čakal, kým uplynie lehota, ktorá mu bola na zaplatenie poskytnutá.
Článok 188
Odklad platby
Colné orgány na žiadosť dotknutej osoby a po poskytnutí záruky povolia odklad platby cla, ktoré sa má zaplatiť, jedným z nasledujúcich spôsobov:
a)jednotlivo, pri každej sume dovozného alebo vývozného cla zapísanej do účtovnej evidencie v súlade s článkom 184 ods. 1 alebo článkom 184 ods. 7;
b)súhrnne, pri všetkých sumách dovozného alebo vývozného cla zapísaných do účtovnej evidencie v súlade s článkom 184 ods. 1 počas obdobia určeného colnými orgánmi, ktoré nepresahuje 31 dní;
c)súhrnne, pri všetkých sumách dovozného alebo vývozného cla tvoriacich jediný zápis v súlade s článkom 184 ods. 2, 3 a 4.
Článok 189
Lehoty, počas ktorých sa platba odkladá
1.Lehota, počas ktorej sa platba odkladá podľa článku 188, je 30 dní.
2.Ak je platba odložená v súlade s článkom 188 písm. a), lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, keď bola suma colného dlhu oznámená dlžníkovi.
3.Ak je platba odložená v súlade s článkom 188 písm. b), lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, keď uplynie dané súhrnné obdobie. Táto lehota sa skráti o počet dní zodpovedajúci polovici počtu dní súhrnného obdobia.
4.Ak je platba odložená v súlade s článkom 188 písm. c), lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po skončení obdobia určeného na prepustenie daného tovaru. Táto lehota sa skráti o počet dní zodpovedajúci polovici počtu dní príslušného obdobia.
5.Ak je počet dní období uvedených v odsekoch 3 a 4 nepárne číslo, počet dní, ktoré sa majú podľa uvedených odsekov odpočítať od lehoty 30 dní, sa rovná polovici najbližšieho nižšieho párneho čísla.
6.Ak sú obdobia uvedené v odsekoch 3 a 4 týždňami, členské štáty môžu stanoviť, že suma dovozného alebo vývozného cla, ktorej platba sa odložila, sa zaplatí najneskôr v piatok štvrtého týždňa nasledujúceho po predmetnom týždni.
Ak sú tieto obdobia mesiacmi, členské štáty môžu stanoviť, že suma dovozného alebo vývozného cla, ktorej platba sa odložila, sa zaplatí do šestnásteho dňa mesiaca nasledujúceho po predmetnom mesiaci. Tieto lehoty nemožno predĺžiť ani v prípade, že koniec lehoty pripadne na štátny sviatok.
Článok 190
Iné spôsoby platby cla
1.Okrem odkladu platby môžu colné orgány dlžníkovi povoliť iné spôsoby platby cla pod podmienkou, že sa poskytne záruka.
2.Ak sa povolia spôsoby platby cla podľa odseku 1, k sume dovozného alebo vývozného cla sa účtuje úverový úrok.
V prípade členského štátu, ktorý používa ako menu euro, sa sadzba úverového úroku rovná úrokovej sadzbe uverejnenej v sérii C Úradného vestníka Európskej únie, ktorú Európska centrálna banka uplatnila na svoje hlavné refinančné operácie v prvý deň mesiaca splatnosti, zvýšenej o jeden percentuálny bod.
V prípade členského štátu, ktorý nepoužíva ako menu euro, sa sadzba úverového úroku rovná sadzbe, ktorú v prvý deň príslušného mesiaca národná centrálna banka uplatnila na svoje hlavné refinančné operácie, zvýšenej o jeden percentuálny bod, alebo v prípade členského štátu, ktorého sadzba národnej centrálnej banky nie je k dispozícii, najviac ekvivalentnej sadzbe použitej v prvý deň daného mesiaca na peňažnom trhu členského štátu, zvýšenej o jeden percentuálny bod.
3.Colné orgány môžu od požiadavky na záruku alebo od účtovania úverového úroku upustiť, ak sa na základe podloženého posúdenia postavenia dlžníka preukáže, že by to mohlo spôsobiť vážne ekonomické alebo sociálne ťažkosti.
4.Colné orgány upustia od účtovania úverového úroku, ak je suma, ktorá sa má jednotlivo vybrať, nižšia ako 10 EUR.
Článok 191
Vymáhanie platby
Ak suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, nebola zaplatená v predpísanej lehote, colné orgány použijú všetky prostriedky, ktoré sú im dostupné podľa práva dotknutého členského štátu, aby zabezpečili zaplatenie tejto sumy.
Článok 192
Úroky z omeškania
1.K sume dovozného alebo vývozného cla sa odo dňa uplynutia lehoty predpísanej na zaplatenie do dňa zaplatenia cla účtuje úrok z omeškania.
V prípade členského štátu, ktorý používa ako menu euro, sa sadzba úroku z omeškania rovná úrokovej sadzbe uverejnenej v sérii C Úradného vestníka Európskej únie, ktorú Európska centrálna banka uplatnila na svoje hlavné refinančné operácie v prvý deň mesiaca splatnosti, zvýšenej o dva percentuálne body.
V prípade členského štátu, ktorý nepoužíva ako menu euro, sa sadzba úroku z omeškania rovná sadzbe, ktorú v prvý deň príslušného mesiaca národná centrálna banka uplatnila na svoje hlavné refinančné operácie, zvýšenej o dva percentuálne body, alebo v prípade členského štátu, ktorého sadzba národnej centrálnej banky nie je k dispozícii, najviac ekvivalentnej sadzbe použitej v prvý deň daného mesiaca na peňažnom trhu členského štátu, zvýšenej o dva percentuálne body.
2.Ak colný dlh vznikol na základe článku 161 alebo článku 164 alebo ak sa colný dlh oznámil v dôsledku kontroly po prepustení, úrok z omeškania sa vymeria zo sumy dovozného alebo vývozného cla odo dňa, keď colný dlh vznikol, až do dňa jeho oznámenia, a pripočíta sa k nej.
Sadzba úroku z omeškania sa určuje v súlade s odsekom 1.
3.Colné orgány môžu od účtovania úroku z omeškania upustiť, ak sa na základe podloženého posúdenia postavenia dlžníka preukáže, že by to mohlo spôsobiť vážne ekonomické alebo sociálne ťažkosti.
4.Colné orgány upustia od účtovania úroku z omeškania, ak je suma, ktorá sa má jednotlivo vybrať, nižšia ako 10 EUR.
Oddiel 3
Vrátenie a odpustenie
Článok 193
Vrátenie a odpustenie
1.Za podmienok stanovených v tomto oddiele colné orgány vrátia alebo odpustia sumy dovozného alebo vývozného cla z ktoréhokoľvek z týchto dôvodov:
a)účtovanie vyššej ako skutočne dlžnej sumy dovozného alebo vývozného cla;
b)chybný tovar alebo tovar, ktorý nezodpovedá podmienkam zmluvy;
c)pochybenie príslušných orgánov;
d)spravodlivý nárok;
e)zrušenie platnosti údajov, na základe ktorých bol stanovený colný dlh za príslušný tovar, alebo v náležitých prípadoch zrušenie platnosti príslušného colného vyhlásenia.
2.Colné orgány vrátia alebo odpustia sumu dovozného alebo vývozného cla uvedenú v odseku 1, ktorá dosahuje alebo presahuje 10 EUR, a to okrem prípadov, ak dotknutá osoba požaduje vrátenie alebo odpustenie nižšej sumy.
3.Ak sa colné orgány domnievajú, že by sa clo malo vrátiť alebo odpustiť na základe článkov 196 a 197, dotknutý členský štát postúpi spis Komisii na rozhodnutie v ktoromkoľvek z týchto prípadov:
a)ak sa colné orgány domnievajú, že osobitné okolnosti vznikli, pretože Komisia si neplnila svoje povinnosti;
b)ak sa colné orgány domnievajú, že Komisia sa dopustila chyby v zmysle článku 196;
c)ak sa okolnosti prípadu týkajú záverov vyšetrovania zo strany Únie vykonaného na základe nariadenia Rady (ES) č. 515/97 alebo na základe iného právneho predpisu Únie alebo akejkoľvek dohody, ktorú Únia uzatvorila s krajinami alebo skupinami krajín, v ktorej sa ustanovuje vykonanie takýchto vyšetrovaní zo strany Únie;
d)ak sa suma, za ktorú môže byť dotknutá osoba v dôsledku chyby alebo osobitných okolností zodpovedná v spojitosti s jednou alebo viacerými dovoznými alebo vývoznými operáciami, rovná sume 500 000 EUR alebo ju prevyšuje.
Bez ohľadu na prvý pododsek sa spisy nepostúpia v žiadnej z týchto situácií:
a)ak už Komisia prijala rozhodnutie v prípade s porovnateľným skutkovým a právnym stavom;
b)ak už Komisia posudzuje prípad s porovnateľným skutkovým a právnym stavom.
4.Ak samotné colné orgány v lehotách uvedených v článku 198 ods. 1 v rámci pravidiel týkajúcich sa príslušnosti na rozhodnutie zistia, že sumu dovozného alebo vývozného cla je potrebné vrátiť alebo odpustiť podľa článkov 194, 196 a 197, sumu vrátia alebo odpustia z vlastného podnetu.
5.Clo sa nevráti ani neodpustí, ak situácia, ktorá viedla k oznámeniu colného dlhu, vyplynula z podvodného konania dlžníka.
6.Vrátením cla nevzniká dotknutým colným orgánom povinnosť zaplatiť úrok, okrem prípadov uvedených v odseku 1 písm. a) a c).
V uvedených prípadoch však vrátením cla nevzniká dotknutým colným orgánom povinnosť zaplatiť úrok, ak colné orgány vrátia sumu dovozného alebo vývozného cla bez zbytočného odkladu po tom, čo zistili, že túto sumu je potrebné vrátiť. V prípade, že colné orgány nevrátia túto sumu bez zbytočného odkladu a dlžník začne konanie s cieľom vymôcť vrátenie cla, úrok sa zaplatí za obdobie od dátumu platby uvedených ciel do dátumu ich vrátenia.
Úroky sa okrem toho platia aj vtedy, keď sa rozhodnutie o vrátení nevykoná do troch mesiacov od dátumu, keď bolo vydané, okrem prípadov, keď sa lehotu nepodarí dodržať z príčin, ktoré nemohli colné orgány ovplyvniť.
V takýchto prípadoch sa úroky platia od dátumu uplynutia trojmesačnej lehoty do dátumu vrátenia. Sadzba úroku sa určí v súlade s článkom 190.
7.Ak colné orgány vrátia alebo odpustia clo omylom, pôvodný colný dlh sa obnoví, pokiaľ nie je premlčaný podľa článku 182.
V takýchto prípadoch sa akýkoľvek úrok zaplatený podľa odseku 6 druhého pododseku vracia.
8.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví pravidlá, ktoré musí dodržiavať pri vydávaní rozhodnutia uvedeného v odseku 3 a ktoré sa týkajú najmä:
a)podmienok prijatia spisu;
b)lehoty na vydanie rozhodnutia a pozastavenia plynutia tejto lehoty;
c)oznamovania dôvodov, na ktorých Komisia zamýšľa založiť svoje rozhodnutie, pred tým ako vydá rozhodnutie, ktoré by malo nepriaznivý vplyv na dotknutú osobu;
d)oznámenia rozhodnutia;
e)dôsledkov nevydania rozhodnutia alebo neoznámenia takéhoto rozhodnutia.
9.Komisia spresní prostredníctvom vykonávacích aktov procesné pravidlá vzťahujúce sa na vrátenie a odpustenie a na rozhodnutie podľa odseku 3. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 262 ods. 2.
Ak sa má stanovisko výboru uvedeného v článku 262 ods. 1 získať prostredníctvom písomného postupu, uplatňuje sa článok 262 ods. 6.
Článok 194
Účtovaná vyššia ako skutočne dlžná suma dovozného alebo vývozného cla
1.Suma dovozného alebo vývozného cla sa vráti alebo odpustí v prípade, ak suma, ktorá zodpovedá pôvodne oznámenému colnému dlhu, presahuje sumu, ktorá sa má zaplatiť, alebo ak sa colný dlh dlžníkovi oznámil v rozpore s článkom 181 ods. 1 písm. c) a d).
2.Ak sa žiadosť o vrátenie alebo odpustenie zakladá na existencii zníženej alebo nulovej sadzby dovozného cla na tovar podliehajúci colnej kvóte, colnému stropu alebo iným zvýhodneným sadzobným opatreniam v čase prepustenia tovaru do voľného obehu, clo sa vráti alebo odpustí pod podmienkou, že v čase podania žiadosti k nej boli priložené potrebné doklady a bola splnená niektorá z týchto podmienok:
a)v prípade colnej kvóty jej objem nebol vyčerpaný;
b)v ostatných prípadoch nebola obnovená sadzba bežne plateného cla.
Článok 195
Chybný tovar alebo tovar, ktorý nezodpovedá podmienkam zmluvy
1.Colné orgány vrátia alebo odpustia sumu dovozného cla, ak sú splnené tieto podmienky:
a)oznámenie colného dlhu sa vzťahuje na tovar, ktorý dovozca odmietol, pretože v čase prepustenia bol chybný alebo nezodpovedal podmienkam zmluvy, na základe ktorej bol dovezený;
b)tovar nebol použitý, s výnimkou takého počiatočného použitia, ktoré je nevyhnutné na zistenie chyby alebo skutočnosti, že nezodpovedá podmienkam zmluvy;
c)tovar je prepravený z colného územia Únie alebo colné orgány na žiadosť dotknutej osoby povolili umiestnenie tovaru do colného režimu aktívny zušľachťovací styk, a to aj na účely jeho zničenia, alebo do colného režimu vonkajší tranzit, colné uskladňovanie alebo slobodné pásmo.
2.Colné orgány nevrátia ani neodpustia sumu dovozného cla v žiadnom z týchto prípadov:
a)tovar bol umiestnený do osobitného colného režimu na účely testovania pred tým, ako bol prepustený do voľného obehu, pokiaľ sa nepotvrdí, že počas takýchto testov nebolo za bežných okolností možné zistiť, že je tovar chybný alebo nezodpovedá podmienkam zmluvy;
b)chybná povaha tovaru sa zohľadnila pri tvorbe podmienok zmluvy, predovšetkým ceny, pred tým, ako bol tovar umiestnený do colného režimu, s ktorým je spojený vznik colného dlhu;
c)žiadateľ tovar predáva po tom, čo sa potvrdilo, že je chybný alebo nezodpovedá podmienkam zmluvy.
3.Chybný tovar zahŕňa tovar poškodený pred jeho prepustením do colného režimu.
Článok 196
Pochybenie colných orgánov
1.V iných prípadoch než prípadoch uvedených v článku 193 ods. 1 písm. e) a v článkoch 194, 195 a 197 colné orgány vrátia alebo odpustia sumu dovozného alebo vývozného cla, ak v dôsledku svojho pochybenia oznámili sumu zodpovedajúcu colnému dlhu, ktorá bola nižšia, ako suma, ktorá sa má zaplatiť, a za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:
a)dlžník nemohol primeraným spôsobom toto pochybenie zistiť;
b)dlžník konal v dobrej viere.
2.Ak nie sú splnené podmienky stanovené v článku 194 ods. 2, colné orgány vrátia alebo odpustia clo, ak sa znížená alebo nulová sadzba neuplatnila v dôsledku pochybenia na ich strane a ak údaje, na základe ktorých bol tovar prepustený, alebo v príslušných prípadoch colné vyhlásenie na prepustenie do voľného obehu obsahovali všetky údaje a boli k nemu pripojené všetky doklady potrebné na uplatnenie zníženej alebo nulovej sadzby.
3.Pri priznaní preferenčného zaobchádzania s tovarom na základe systému administratívnej spolupráce s orgánmi tretej krajiny, ak sa preukáže vydanie osvedčenia týmito orgánmi ako nesprávne, predstavuje toto vydanie pochybenie, ktoré nebolo možné primeraným spôsobom zistiť v súlade s odsekom 1 písm. a).
Vydanie nesprávneho osvedčenia však nepredstavuje pochybenie, ak je osvedčenie založené na nesprávnom opise skutočností poskytnutých vývozcom, okrem prípadov, keď je zjavné, že orgány, ktoré osvedčenie vydali, si boli vedomé alebo si mali byť vedomé, že tovar nespĺňal podmienky stanovené na priznanie nároku na preferenčné zaobchádzanie.
Dlžník sa považuje za konajúceho v dobrej viere, ak je schopný preukázať, že počas uskutočňovania príslušných obchodných operácií venoval náležitú pozornosť tomu, aby zabezpečil splnenie všetkých podmienok na preferenčné zaobchádzanie.
Dlžník sa nemôže odvolávať na konanie v dobrej viere, ak Komisia uverejnila oznam v Úradnom vestníku Európskej únie, že existujú odôvodnené pochybnosti týkajúce sa správneho uplatňovania preferenčných dojednaní zvýhodnenou krajinou alebo územím.
Článok 197
Spravodlivý nárok
1.V iných prípadoch než prípadoch uvedených v článku 193 ods. 1 písm. e) a v článkoch 194, 195 a 196 colné orgány vrátia alebo odpustia sumu dovozného alebo vývozného cla v záujme spravodlivého nároku, ak colný dlh vznikol za osobitných okolností, pri ktorých nie je možné dlžníkovi prisúdiť podvodné konanie alebo zjavnú nedbanlivosť.
2.Existencia osobitných okolností uvedených v odseku 1 je daná, ak je z okolností prípadu zrejmé, že dlžník je v porovnaní s inými subjektmi podnikajúcimi v rovnakej oblasti vo výnimočnej situácii a že v prípade neexistencie takýchto okolností by v dôsledku výberu sumy dovozného alebo vývozného cla nebol býval znevýhodnený.
Článok 198
Postup pri vrátení a odpustení
1.Žiadosti o vrátenie alebo odpustenie v súlade s článkom 193 sa predkladajú colným orgánom v týchto lehotách:
a)v prípade účtovania vyššej ako skutočne dlžnej sumy dovozného alebo vývozného cla, pochybenia príslušných orgánov alebo spravodlivého nároku, do troch rokov od dátumu oznámenia colného dlhu;
b)v prípade chybného tovaru alebo tovaru, ktorý nezodpovedá podmienkam zmluvy, do jedného roka od dátumu oznámenia colného dlhu;
c)v prípade zrušenia platnosti údajov alebo v príslušných prípadoch colného vyhlásenia, na základe ktorých bol tovar prepustený, do jedného roka od dátumu zrušenia platnosti týchto údajov alebo tohto colného vyhlásenia, pokiaľ nie je v pravidlách uplatniteľných na zrušenie platnosti stanovené inak.
Lehota uvedená v prvom pododseku písmenách a) a b) sa predĺži, ak žiadateľ preukáže, že nemohol podať žiadosť v predpísanej lehote z dôvodu nepredvídateľných okolností alebo vyššej moci.
2.Ak colné orgány nie sú schopné rozhodnúť o vrátení alebo odpustení sumy dovozného alebo vývozného cla na základe uvedených dôvodov, musia skutkovú podstatu žiadosti o vrátenie alebo odpustenie preskúmať na základe iných dôvodov na vrátenie alebo odpustenie uvedených v článku 193.
3.Ak bolo podané odvolanie podľa článku 16 proti oznámeniu colného dlhu, plynutie príslušnej lehoty uvedenej v prvom pododseku odseku 1, ako aj preskúmanie žiadostí o vrátenie alebo odpustenie a s ním súvisiace lehoty sa pozastavujú od dátumu podania odvolania počas trvania odvolacieho konania.
4.Ak colný orgán vráti alebo odpustí clo v súlade s článkami 196 a 197, dotknutý členský štát o tom informuje Komisiu.
5.Komisia spresní prostredníctvom vykonávacích aktov procesné pravidlá vzťahujúce sa na informovanie Komisie podľa odseku 4 a na informácie, ktoré sa majú poskytovať. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4.
Kapitola 4
Zánik colného dlhu
Článok 199
Zánik
1.Bez toho, aby boli dotknuté platné ustanovenia týkajúce sa prípadov, v ktorých sa suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, nevyberie z dôvodu vyhlásenia platobnej neschopnosti dlžníka súdom, colný dlh pri dovoze alebo vývoze zaniká jedným z týchto spôsobov:
a)ak už nie je možné dlžníkovi oznámiť colný dlh v súlade s článkom 181;
b)zaplatením sumy dovozného alebo vývozného cla;
c)s výhradou odseku 5 odpustením sumy dovozného alebo vývozného cla;
d)ak v prípade tovaru prepusteného do colného režimu, ktorý zahŕňa povinnosť zaplatiť dovozné alebo vývozné clo, je zrušená platnosť údajov, na základe ktorých sa uskutočnilo prepustenie tovaru, alebo platnosť colného vyhlásenia;
e)ak je tovar, ktorý podlieha dovoznému alebo vývoznému clu, zhabaný alebo zaistený a zároveň alebo následne zhabaný;
f)ak je tovar, ktorý podlieha dovoznému alebo vývoznému clu, zničený pod colným dohľadom alebo prenechaný v prospech štátu;
g)ak dôjde k strate tovaru alebo nesplneniu povinností vyplývajúcich z colných predpisov v dôsledku úplného zničenia alebo nenahraditeľnej straty daného tovaru v dôsledku jeho skutočnej povahy alebo následkom nepredvídateľných okolností alebo vyššej moci, alebo na základe pokynu colných orgánov; na účely tohto písmena sa tovar považuje za nenahraditeľne stratený, ak ho už nikto nemôže použiť;
h)ak colný dlh vznikol podľa článku 161 alebo článku 164 a ak sú splnené tieto podmienky:
i)porušenia, ktoré viedli k vzniku colného dlhu, nemali výrazný vplyv na správne fungovanie dočasného uskladnenia alebo príslušného colného režimu a nepredstavovali pokus o podvodné konanie;
ii)všetky formality potrebné na úpravu postavenia tovaru sa následne vykonajú;
i)ak sa tovar prepustený do voľného obehu bez cla alebo so zníženou sadzbou dovozného cla na základe jeho konečného použitia vyviezol so súhlasom colných orgánov;
j)ak vznikol podľa článku 160 a ak sú zrušené formality vykonávané na účely priznania preferenčného sadzobného zaobchádzania podľa uvedeného článku;
k)ak, s výhradou odseku 6, colný dlh vznikol podľa článku 161 a ak sa k spokojnosti colných orgánov preukáže, že tovar nebol použitý alebo spotrebovaný a bol prepravený z colného územia Únie.
2.V prípadoch uvedených v odseku 1 písm. e) sa však na účely sankcií za porušenie colných predpisov colný dlh nepovažuje za zaniknutý, ak je podľa tohto nariadenia a podľa práva členského štátu základom na určenie sankcie dovozné alebo vývozné clo alebo existencia colného dlhu.
3.Ak v súlade s odsekom 1 písm. g) pri tovare prepustenom do voľného obehu bez cla alebo so zníženou sadzbou dovozného cla z dôvodu jeho konečného použitia zanikol colný dlh, akýkoľvek odpad alebo zvyšky, ktoré vznikli následkom zničenia tovaru, sa považujú za tovar, ktorý nie je tovarom Únie.
4.Platné ustanovenia o štandardných mierach v prípade nenahraditeľnej straty v dôsledku povahy tovaru sa uplatňujú, ak dotknutá osoba nepreukáže, že skutočná strata prevyšuje stratu vypočítanú uplatnením štandardnej miery pre príslušný tovar.
5.Ak je za zaplatenie sumy dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, zodpovedných viacero osôb a rozhodne sa o odpustení cla, colný dlh zaniká len vo vzťahu k osobe alebo osobám, ktorým sa clo odpúšťa.
6.V prípade uvedenom v odseku 1 písm. k) colný dlh nezaniká vo vzťahu k osobe alebo osobám, ktoré sa pokúsili o podvodné konanie.
7.Ak colný dlh vznikol podľa článku 161, zaniká v prípade osoby, ktorá sa nepokúsila o podvodné konanie a ktorá prispela k boju proti podvodom.
8.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví zoznam porušení, ktoré nemajú výrazný vplyv na správne fungovanie dočasného uskladnenia alebo príslušného colného režimu, uvedených v odseku 1 písm. h) bodu i).
Článok 200
Uplatňovanie sankcií
Ak colný dlh zanikne na základe článku 199 ods. 1 písm. h), členským štátom to nebráni v uplatňovaní sankcií za nedodržiavanie colných predpisov.
Hlava XI
REŠTRIKTÍVNE OPATRENIA A MECHANIZMUS KRÍZOVÉHO RIADENIA
Kapitola 1
Reštriktívne opatrenia
Článok 201
Úloha Colného orgánu EÚ a colných orgánov
1.Colný orgán EÚ prispieva k správnemu uplatňovaniu reštriktívnych opatrení prijatých v súlade s článkom 215 ZFEÚ tým, že monitoruje ich vykonávanie v oblastiach spadajúcich do jeho právomoci, a tým, že na základe preskúmania a oprávnenia zo strany Komisie poskytuje colným orgánom vhodné usmernenia.
2.Colné orgány prijímajú všetky kroky potrebné na to, aby dodržali reštriktívne opatrenia, pričom zohľadňujú usmernenia Colného orgánu EÚ.
Článok 202
Podávanie správ
1.Colný orgán EÚ pravidelne a vždy, keď je to potrebné, podáva Komisii správu o vykonávaní reštriktívnych opatrení colnými orgánmi, ako aj v prípade akéhokoľvek ich porušenia.
2.Colné orgány informujú Colný orgán EÚ, Komisiu a vnútroštátne orgány členských štátov zodpovedné za vykonávanie sankcií o akomkoľvek podozrení z obchádzania a akomkoľvek obchádzaní reštriktívnych opatrení a o súvisiacich zmierňujúcich opatreniach, ktoré prijali.
Kapitola 2
Mechanizmus krízového riadenia
Článok 203
Príprava protokolov a postupov
1.Colný orgán EÚ pripraví postupy a protokoly, ktoré možno aktivovať v súlade s článkom 204 ods. 1 v prípade:
a)krízy na hranici jedného alebo viacerých členských štátov, ktorá má vplyv na colné postupy;
b)krízy v inom odvetví, ktorá si vyžaduje konanie colných orgánov v spolupráci s príslušnými orgánmi,
c)s cieľom zabezpečiť rýchlu, účinnú a primeranú reakciu na dotknutú situáciu.
2.Protokoly a postupy môžu zahŕňať najmä:
a)uplatňovanie spoločných kritérií rizika, spoločných prioritných oblastí kontroly a rizikových profilov, vhodných zmierňujúcich opatrení a colných kontrol;
b)rámec spolupráce umožňujúci dočasne poskytnúť colných úradníkov a vybavenie na colné kontroly z jedného členského štátu do druhého.
Článok 204
Aktivácia mechanizmu krízového riadenia
1.Komisia môže z vlastného podnetu alebo na základe žiadosti jedného alebo viacerých členských štátov alebo Colného orgánu EÚ prijať vykonávací akt v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. 4 a 5 tohto nariadenia, v ktorom zohľadní protokoly a postupy uvedené v článku 203, a takisto vhodné a nevyhnutné opatrenia a dojednania, ktoré by sa mali uplatňovať na riešenie krízovej situácie alebo na zmiernenie jej negatívnych účinkov.
2.Colný orgán EÚ koordinuje uplatňovanie a vykonávanie vhodných opatrení a dojednaní colnými orgánmi a na toto uplatňovanie a vykonávanie dohliada a podáva Komisii správu o výsledkoch tohto vykonávania.
3.Colný orgán EÚ zriadi jednotku reakcie na krízy, ktorá je nepretržite k dispozícii počas celej krízy.
4.Colné orgány vykonávajú a uplatňujú opatrenia a dojednania prijaté podľa tohto článku a informujú Colný orgán EÚ o ich vykonávaní a uplatňovaní.
Hlava XII
COLNÝ ORGÁN EURÓPSKEJ ÚNIE
Kapitola 1
Zásady
Článok 205
Právne postavenie
1.Colný orgán EÚ je orgánom Únie a má právnu subjektivitu.
2.Colný orgán EÚ má v každom členskom štáte najvyšší stupeň právnej spôsobilosti priznávaný právnickým osobám podľa vnútroštátneho práva. Môže najmä nadobúdať hnuteľný a nehnuteľný majetok alebo nakladať s ním a môže byť účastníkom súdneho konania.
3.Colný orgán EÚ zastupuje jeho výkonný riaditeľ.
Článok 206
Sídlo
Sídlo Colného orgánu EÚ je v […].
Článok 207
Poslanie a ciele Colného orgánu EÚ
1.Colný orgán EÚ prispieva k plneniu poslania colných orgánov uvedeného v článku 2.
2.Bez toho, aby boli dotknuté príslušné povinnosti Komisie, úradu OLAF a členských štátov, Colný orgán EÚ sleduje tieto ciele:
a)Colný orgán EÚ prispieva k operačnému riadeniu colnej únie, a tým koordinuje operačnú spoluprácu medzi colnými orgánmi a dohliada na ňu a združuje a poskytuje technickú expertízu na zvýšenie efektívnosti a dosahovania výsledkov;
b)Colný orgán EÚ vyvíja a prevádzkuje informačné technológie na vykonávanie postupov stanovených v tomto nariadení a vykonáva ich údržbu a prispieva k optimálnemu využívaniu dostupných údajov na účely colného dohľadu, kontroly a riadenia rizika;
c)Colný orgán EÚ podporuje colné orgány pri dosahovaní jednotného vykonávania colných predpisov, najmä s cieľom zabezpečiť, aby sa colné kontroly a riadenie rizika vykonávali harmonizovaným spôsobom;
d)Colný orgán EÚ prispieva k presadzovaniu iných právnych predpisov Únie uplatňovaných colnými orgánmi.
Kapitola 2
Úlohy
Článok 208
Základné úlohy
1.Colný orgán EÚ vykonáva úlohy riadenia rizika v súlade s hlavou IV kapitolou 3.
2.Colný orgán EÚ vykonáva úlohy v súvislosti s reštriktívnymi opatreniami a mechanizmom krízového riadenia v súlade s hlavou XI.
3.Colný orgán EÚ vykonáva činnosti zamerané na budovanie kapacít a colným orgánom poskytuje operačnú podporu a koordináciu. Colný orgán EÚ predovšetkým:
a)vykonáva diagnostiku a monitorovanie hraničných priechodov a iných miest kontroly, vypracúva spoločné normy a vydáva odporúčania najlepších postupov;
b)vykonáva meranie výkonnosti pre colnú úniu a podporuje Komisiu pri jej hodnotení výkonnosti colnej únie v súlade s hlavou XV kapitolou 1;
c)pripravuje minimálny spoločný obsah odbornej prípravy pre colných úradníkov v Únii a monitoruje jeho využívanie colnými orgánmi;
d)prispieva k systému Únie na uznávanie univerzít a iných škôl, ktoré ponúkajú programy odbornej prípravy a vzdelávania v oblasti colníctva;
e)koordinuje a podporuje zriaďovanie špecializovaných centier excelentnosti členskými štátmi na celoúnijné účely v príslušných colných oblastiach, najmä pokiaľ ide o odbornú prípravu a colné laboratóriá;
f)uľahčuje a koordinuje výskumné a inovačné činnosti v oblasti colníctva;
g)vypracúva a šíri operačné príručky na praktické uplatňovanie colných postupov a pracovných metód a v tejto súvislosti vyvíja spoločné normy;
h)vydáva stanovisko k tomu, či by udelenie povolenia na osobitné colné režimy nepriaznivo ovplyvnilo záujmy výrobcov z Únie v súlade s článkom 102 ods. 3, 4 a 5;
i)spolupracuje s orgánmi Únie a vnútroštátnymi orgánmi inými ako colné orgány v súlade s článkom 240 ods. 9;
j)koordinuje a podporuje operačnú spoluprácu medzi colnými orgánmi a medzi colnými orgánmi a inými orgánmi na vnútroštátnej úrovni v súlade s hlavou XIII;
k)organizuje a koordinuje spoločné kontroly uvedené v článku 241;
l)poskytuje Komisii podporu a expertízu pri riešení zložitých prípadov zatrieďovania, určovania colnej hodnoty a určovania pôvodu, ako aj pri monitorovaní rozhodnutí a uplatňovaní rozhodnutí, ktoré s tým súvisia.
4.Colný orgán EÚ vykonáva činnosti správy a spracovania údajov potrebné na plnenie svojich úloh a na vývoj vnútroštátnych aplikácií uvedených v článku 30 tohto nariadenia.
Článok 209
Iné úlohy
Komisia môže na vykonávanie programov financovania súvisiacich s colníctvom poveriť Colný orgán EÚ týmito úlohami:
a)činnosti súvisiace s vývojom, prevádzkou a údržbou systémov informačných technológií používaných na vykonávanie colnej únie, ako je napríklad Colné dátové centrum EÚ, ako sa stanovuje v hlave III;
b)poskytovanie podpory Komisii pri vypracúvaní a vykonávaní operačnej stratégie pre činnosti súvisiace s prideľovaním, financovaním a obstarávaním vybavenia na kontroly vrátane posudzovania potrieb, spoločného obstarávania a spoločného využívania vybavenia.
Článok 210
Ďalšie úlohy
Colnému orgánu EÚ sa môžu prideliť ďalšie úlohy v oblasti voľného pohybu, dovozu a vývozu tovaru tretej krajiny, ak sa tak stanovuje v príslušných právnych aktoch Únie. Ak sa Colnému orgánu EÚ takéto úlohy pridelia alebo zveria, na ich vykonávanie sa zabezpečia primerané finančné a ľudské zdroje.
Kapitola 3
Organizačné aspekty Colného orgánu EÚ
Článok 211
Správna a riadiaca štruktúra
Správnu a riadiacu a štruktúru Colného orgánu EÚ tvorí:
a)správna rada, ktorá vykonáva funkcie stanovené v článku 215;
b)výkonná rada, ktorá vykonáva funkcie stanovené v článku 217;
c)výkonný riaditeľ, ktorý vykonáva povinnosti stanovené v článku 219;
d)zástupca výkonného riaditeľa, ktorý vykonáva povinnosti stanovené v článku 221, ak sa správna rada rozhodne vytvoriť takúto funkciu.
Oddiel 1
Správna rada
Článok 212
Zloženie správnej rady
1.Správna rada sa skladá z jedného zástupcu každého členského štátu a dvoch zástupcov Komisie, pričom všetci majú hlasovacie právo.
2.V správnej rade je aj jeden člen určený Európskym parlamentom, ktorý nemá hlasovacie právo.
3.Každý člen správnej rady má náhradníka. Náhradník zastupuje člena správnej rady počas jeho neprítomnosti.
4.Členovia správnej rady a ich náhradníci sa vymenúvajú s prihliadnutím na ich znalosti v oblasti colníctva, pričom sa zohľadňujú príslušné riadiace, administratívne a rozpočtové zručnosti. Všetky strany zastúpené v správnej rade sa usilujú obmedziť výmeny svojich zástupcov v rade s cieľom zabezpečiť kontinuitu jej práce. Všetky strany sa snažia dosiahnuť vyvážené zastúpenie mužov a žien v správnej rade.
5.Funkčné obdobie členov a ich náhradníkov trvá štyri roky. Uvedené obdobie možno predĺžiť.
Článok 213
Predseda správnej rady
1.Správna rada si spomedzi zástupcov Komisie zvolí predsedu a spomedzi svojich ostatných členov s hlasovacím právom podpredsedu.
2.Ak si predseda nemôže plniť povinnosti, automaticky ho zastupuje podpredseda.
3.Funkčné obdobie predsedu a podpredsedu trvá štyri roky. Ich funkčné obdobie možno raz obnoviť. Ak sa však ich členstvo v správnej rade kedykoľvek počas ich funkčného obdobia skončí, k danému dátumu sa automaticky končí aj ich funkčné obdobie.
Článok 214
Zasadnutia správnej rady
1.Zasadnutia správnej rady zvoláva predseda.
2.Výkonný riaditeľ sa zúčastňuje na rokovaniach bez hlasovacieho práva.
3.Riadne zasadnutia správnej rady sa konajú aspoň dvakrát ročne. Správna rada okrem toho zasadá na podnet predsedu, na žiadosť Komisie alebo na žiadosť aspoň jednej tretiny svojich členov.
4.Správna rada môže ako pozorovateľa pozvať na svoje zasadnutia akúkoľvek osobu, o ktorej stanovisko má záujem.
5.Členom správnej rady a ich náhradníkom môžu v súlade s rokovacím poriadkom na zasadnutiach pomáhať poradcovia alebo experti.
6.Ak je na programe otázka dôvernosti alebo konfliktu záujmov, správna rada túto záležitosť prerokuje a rozhodne o nej bez prítomnosti dotknutého člena. Podrobné pravidlá uplatňovania tohto ustanovenia môžu byť stanovené v rokovacom poriadku.
7.Sekretariát pre správnu radu zabezpečuje Colný orgán EÚ.
Článok 215
Funkcie správnej rady
1.Správna rada:
a)určuje všeobecné smerovanie činností Colného orgánu EÚ;
b)dvojtretinovou väčšinou členov s hlasovacím právom prijíma ročný rozpočet Colného orgánu EÚ a vykonáva iné funkcie v súvislosti s rozpočtom Colného orgánu EÚ podľa kapitoly 4;
c)posudzuje a prijíma konsolidovanú výročnú správu o činnosti Colného orgánu EÚ vrátane prehľadu plnenia jeho úloh a jeho celkovej výkonnosti pri dosahovaní cieľov colnej politiky a každoročne do 1. júla zasiela správu a svoje hodnotenie Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov. Konsolidovaná výročná správa o činnosti sa zverejňuje;
d)prijíma rozpočtové pravidlá uplatniteľné na Colný orgán EÚ v súlade s článkom 222;
e)prijíma stratégiu boja proti podvodom, ktorá je primeraná riziku podvodov, pričom zohľadňuje náklady a prínosy opatrení, ktoré sa majú vykonať;
f)prijíma pravidlá predchádzania konfliktom záujmov v súvislosti so svojimi členmi a pravidlá riešenia takýchto konfliktov; a každoročne uverejňuje na svojom webovom sídle vyhlásenie o záujmoch členov správnej rady;
g)na základe analýzy potrieb prijíma a pravidelne aktualizuje plány v oblasti komunikácie a šírenia informácií uvedené v článku 232;
h)prijíma svoj rokovací poriadok;
i)v súlade s odsekom 2 vykonáva vo vzťahu k zamestnancom Colného orgánu EÚ právomoci, ktoré sú podľa služobného poriadku prenesené na menovací orgán, ako aj právomoci, ktoré sú podľa podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov prenesené na orgán splnomocnený uzatvárať pracovné zmluvy 71 (ďalej len „právomoci menovacieho orgánu“);
j)prijíma vykonávacie predpisy na účely vykonávania služobného poriadku a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov v súlade s článkom 110 ods. 2 služobného poriadku;
k)v náležitých prípadoch zriaďuje útvar vnútorného auditu;
l)prijíma bezpečnostné predpisy Colného orgánu EÚ v zmysle článku 233;
m)vymenúva výkonného riaditeľa a zástupcu výkonného riaditeľa, ak sa takéto pracovné miesto vytvorí, a v príslušných prípadoch predlžuje ich funkčné obdobie alebo ich odvoláva z funkcie v súlade s článkom 217;
n)vymenúva účtovníka, ktorý môže byť účtovníkom Komisie, na ktorého sa uplatňuje služobný poriadok úradníkov a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov a ktorý je pri výkone svojich povinností úplne nezávislý;
o)prijíma všetky rozhodnutia týkajúce sa zriadenia vnútorných štruktúr Colného orgánu EÚ a v prípade potreby ich úprav, s prihliadnutím na potreby spojené s činnosťou Colného orgánu EÚ, ako aj so zreteľom na správne rozpočtové riadenie;
p)schvaľuje uzavretie pracovných dojednaní v súlade s článkom 240 ods. 9;
q)vytvára pracovné skupiny a panely expertov a prijíma ich rokovací poriadok;
r)prijíma návrh jednotného programového dokumentu uvedeného v článku 223 pred jeho predložením Komisii s cieľom získať jej stanovisko;
s)so zreteľom na stanovisko Komisie a v súlade s článkom 216prijíma jednotný programový dokument Colného orgánu EÚ dvojtretinovou väčšinou členov s hlasovacím právom;
t)prijíma stratégiu na zvýšenie efektívnosti a dosiahnutie synergií;
u)prijíma stratégiu spolupráce s tretími krajinami a/alebo medzinárodnými organizáciami;
v)prijíma stratégiu pre organizačné riadenie a systémy vnútornej kontroly.
2.Správna rada v súlade s článkom 110 služobného poriadku prijíma rozhodnutie na základe článku 2 ods. 1 služobného poriadku a článku 6 podmienok zamestnávania, ktorým deleguje príslušné právomoci menovacieho orgánu na výkonného riaditeľa a ktorým stanovuje podmienky, na základe ktorých možno toto delegovanie právomoci pozastaviť. Výkonný riaditeľ je oprávnený uvedené právomoci delegovať ďalej.
3.Ak si to vyžadujú mimoriadne okolnosti, správna rada môže formou rozhodnutia dočasne pozastaviť delegovanie právomocí menovacieho orgánu na výkonného riaditeľa, ako aj právomocí, ktoré výkonný riaditeľ delegoval ďalej, a vykonávať uvedené právomoci sama alebo ich delegovať na jedného zo svojich členov alebo iného zamestnanca než výkonného riaditeľa.
Článok 216
Pravidlá hlasovania správnej rady
1.Bez toho, aby bol dotknutý článok 215 ods. 1 písm. b), m) a s), správna rada prijíma rozhodnutia absolútnou väčšinou hlasov svojich členov s hlasovacím právom.
2.Rozhodnutia uvedené v článku 215 ods. 1 písm. b), c) e), f), j), m), n), o) a s) možno prijať len vtedy, keď zástupcovia Komisie hlasujú za ne. Na účely prijímania rozhodnutia uvedeného v článku 215 ods. 1 písm. s) sa súhlas zástupcov Komisie vyžaduje len v prípade tých prvkov rozhodnutia, ktoré nesúvisia s ročným ani viacročným pracovným programom Colného orgánu EÚ.
3.Každý člen s hlasovacím právom má jeden hlas. V prípade neprítomnosti člena s hlasovacím právom je oprávnený uplatniť jeho hlasovacie právo jeho náhradník.
4.Predseda sa na hlasovaní zúčastňuje.
5.Výkonný riaditeľ sa na hlasovaní nezúčastňuje.
6.V rokovacom poriadku správnej rady sa stanovia podrobnejšie pravidlá hlasovania, najmä podmienky, za ktorých môže člen konať v mene iného člena.
Oddiel 2
Výkonná rada
Článok 217
Výkonná rada
1.Správnej rade pomáha výkonná rada.
2.Výkonná rada:
a)dohliada na prípravné práce týkajúce sa rozhodnutí, ktoré má prijať správna rada;
b)spoločne so správnou radou zabezpečuje primerané opatrenia v nadväznosti na zistenia a odporúčania vyplývajúce zo správ o internom či externom audite a z hodnotení, ako aj z vyšetrovaní úradu OLAF a Európskej prokuratúry;
c)dohliada na vykonávanie rozhodnutí správnej rady s cieľom posilniť dohľad nad administratívnym a rozpočtovým riadením.
3.Ak je to potrebné z dôvodu naliehavosti, výkonná rada môže prijímať určité predbežné rozhodnutia v mene správnej rady, najmä pokiaľ ide o tieto záležitosti:
a)o záležitosti administratívneho riadenia vrátane pozastavenia delegovania právomocí menovacieho orgánu a rozpočtových otázok;
b)ak bola identifikovaná krízová situácia, ako sa stanovuje v hlave XI, a vyžaduje si okamžité opatrenie alebo úpravu činností Colného orgánu EÚ.
5.Výkonná rada sa skladá z dvoch zástupcov Komisie v správnej rade a troch ďalších členov, ktorých správna rada vymenuje spomedzi svojich členov, ktorí majú hlasovacie právo. Predseda správnej rady je aj predsedom výkonnej rady. Výkonný riaditeľ sa zúčastňuje na zasadnutiach výkonnej rady, ale nemá hlasovacie právo. Rozhodnutia výkonnej rady sa prijímajú jednoduchou väčšinou. Rozhodnutia v súvislosti s odsekom 2 písm. b) možno prijať len vtedy, ak jeden zo zástupcov Komisie hlasuje za ne.
6.Funkčné obdobie členov výkonnej rady je štyri roky a možno ho obnoviť. Funkčné obdobie členov výkonnej rady sa končí vtedy, keď sa končí aj ich členstvo v správnej rade.
7.Výkonná rada uskutoční aspoň jedno riadne zasadnutie raz za tri mesiace. Okrem toho zasadá na podnet predsedu alebo na žiadosť členov.
8.Rokovací poriadok výkonnej rady stanovuje správna rada.
Oddiel 3
Výkonný riaditeľ
Článok 218
Vymenovanie výkonného riaditeľa, jeho odvolanie a predĺženie jeho funkčného obdobia
1.Výkonný riaditeľ pôsobí ako dočasný zamestnanec Colného orgánu EÚ v súlade s článkom 2 písm. a) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.
Výkonného riaditeľa vymenúva správna rada na základe jeho kvalít a zdokumentovaných administratívnych a riadiacich schopností, ako aj jeho relevantnej odbornosti a skúseností, spomedzi aspoň troch kandidátov, ktorých navrhne Komisia, na základe otvoreného a transparentného výberového konania.
Na účely uzatvorenia zmluvy s výkonným riaditeľom zastupuje Colný orgán EÚ predseda správnej rady.
2.Funkčné obdobie výkonného riaditeľa je päť rokov. V dostatočnom predstihu pred koncom tohto obdobia Komisia vykoná posúdenie, v ktorom zohľadní hodnotenie výsledkov výkonného riaditeľa a budúce úlohy a výzvy Colného orgánu EÚ.
3.Správna rada konajúca na návrh Komisie, v ktorom sa zohľadní posúdenie uvedené v odseku 2, môže predĺžiť funkčné obdobie výkonného riaditeľa jedenkrát najviac o päť rokov.
4.Výkonný riaditeľ, ktorého funkčné obdobie bolo predĺžené, sa na konci celého funkčného obdobia nesmie zúčastniť na ďalšom výberovom konaní na tú istú pozíciu.
5.Výkonný riaditeľ môže byť odvolaný z funkcie len na základe rozhodnutia správnej rady konajúcej na návrh Komisie.
6.Správna rada prijíma rozhodnutia o vymenovaní výkonného riaditeľa a zástupcu výkonného riaditeľa, predĺžení ich funkčného obdobia alebo o ich odvolaní z funkcie na základe dvojtretinovej väčšiny hlasov svojich členov s hlasovacím právom.
Článok 219
Úlohy a povinnosti výkonného riaditeľa
1.Výkonný riaditeľ riadi Colný orgán EÚ. Výkonný riaditeľ sa zodpovedá správnej rade.
2.Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie a správnej rady, výkonný riaditeľ koná pri výkone svojich úloh nezávisle a nepožaduje ani neprijíma pokyny od žiadnej vlády ani žiadneho iného orgánu.
3.Výkonný riaditeľ podáva na vyzvanie Európskemu parlamentu a Rade správu o plnení svojich povinností a o celkovej výkonnosti Colného orgánu EÚ.
4.Výkonný riaditeľ je právnym zástupcom Colného orgánu EÚ.
5.Výkonný riaditeľ zodpovedá za plnenie úloh, ktoré sa Colnému orgánu EÚ ukladajú týmto nariadením. Výkonný riaditeľ predovšetkým:
a)zabezpečuje každodennú správu Colného orgánu EÚ;
b)vykonáva rozhodnutia prijaté správnou radou;
c)vypracúva jednotný programový dokument uvedený v článku 223 a predkladá ho správnej rade po porade s Komisiou;
d)vykonáva jednotný programový dokument uvedený v článku 223 a podáva výkonnej rade a správnej rade správy o jeho vykonávaní;
e)vypracúva konsolidovanú výročnú správu o činnostiach Colného orgánu EÚ a predkladá ju správnej rade na posúdenie a prijatie;
f)vypracúva akčný plán v nadväznosti na závery vyplývajúce zo správ o internom či externom audite a z hodnotení, ako aj z vyšetrovaní úradu OLAF a Európskej prokuratúry a podáva správy o pokroku, ktoré predkladá Komisii dvakrát ročne a správnej rade pravidelne;
g)bez toho, aby bola dotknutá vyšetrovacia právomoc Európskej prokuratúry a úradu OLAF, chráni finančné záujmy Únie uplatňovaním interných preventívnych opatrení proti podvodom, korupcii a akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu, vykonávaním účinných kontrol a v prípade zistenia nezrovnalostí vymáhaním neprávom vyplatených súm a v príslušných prípadoch uložením účinných, primeraných a odrádzajúcich správnych a finančných sankcií;
h)vypracúva internú stratégiu pre boj proti podvodom, stratégiu na zvýšenie efektívnosti a dosiahnutie synergií, stratégiu spolupráce s tretími krajinami a/alebo medzinárodnými organizáciami a stratégiu pre organizačné riadenie a systémy vnútornej kontroly pre Colný orgán EÚ a predkladá ich správnej rade na schválenie;
i)vypracúva návrh rozpočtových pravidiel uplatniteľných na Colný orgán EÚ a predkladá ich správnej rade na prijatie po porade s Komisiou;
j)vypracúva predbežný návrh výkazu odhadov príjmov a výdavkov Colného orgánu EÚ v súlade s článkom 224 a plní jeho rozpočet;
k)uplatňuje právomoci menovacieho orgánu uvedené v článku 215 ods. 1 písm. i) vo vzťahu k zamestnancom Colného orgánu EÚ v rozsahu, v akom boli naňho tieto právomoci delegované v súlade s článkom 215 ods. 2;
l)prijíma rozhodnutia o vnútorných štruktúrach Colného orgánu EÚ vrátane prípadných zastupujúcich funkcií, ktoré môžu pokrývať každodenné riadenie Colného orgánu EÚ, a v prípade potreby aj o ich zmene, pričom sa zohľadnia potreby týkajúce sa činností Colného orgánu EÚ a správne rozpočtové riadenie;
m)rokuje o dohode o sídle týkajúcej sa sídla Colného orgánu EÚ a prípadne o podobných dohodách s hostiteľskými členskými štátmi, v ktorých sa nachádzajú miestne kancelárie, a po schválení takejto dohody správnou radou ju podpisuje;
n)pripravuje praktické opatrenia na vykonávanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 72 a predkladá ich správnej rade na prijatie;
o)podporuje rozmanitosť a snaží sa zabezpečiť vyvážené zastúpenie mužov a žien pri prijímaní zamestnancov Colného orgánu EÚ;
p)snaží sa prijímať zamestnancov na čo najširšom geografickom základe, pričom má na pamäti, že kritériá prijímania zamestnancov musia byť založené výlučne na výsledkoch.
Článok 220
Zástupca výkonného riaditeľa
1.Správna rada môže rozhodnúť o vytvorení funkcie zástupcu výkonného riaditeľa, ktorého úlohou bude pomáhať výkonnému riaditeľovi.
2.Ak sa správna rada rozhodne vytvoriť funkciu zástupcu výkonného riaditeľa, na zástupcu výkonného riaditeľa sa primerane vzťahujú ustanovenia článku 217.
Článok 221
Úlohy a povinnosti zástupcu výkonného riaditeľa
Ak sa funkcia zástupcu výkonného riaditeľa vytvorí, zástupca výkonného riaditeľa pomáha výkonnému riaditeľovi pri riadení Colného orgánu EÚ a plnení úloh uvedených v článku 218. Ak je výkonný riaditeľ neprítomný alebo nemôže vykonávať svoju funkciu, alebo je jeho miesto neobsadené, zástupca výkonného riaditeľa ho zastupuje.
Kapitola 4
Zriadenie a štruktúra rozpočtu Colného orgánu EÚ
Článok 222
Všeobecné ustanovenia
Rozpočtové pravidlá uplatniteľné na Colný orgán EÚ prijíma správna rada po porade s Komisiou. Nesmú sa odchyľovať od delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/715 73 s výnimkou prípadov, keď je takáto odchýlka osobitne potrebná na prevádzku Colného orgánu EÚ a Komisia ju vopred odsúhlasila.
Článok 223
Jednotný programový dokument
1.Výkonný riaditeľ každý rok vypracúva návrh jednotného programového dokumentu, ktorý obsahuje predovšetkým viacročné a ročné plánovanie v súlade s ustanoveniami delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/715 a s príslušným ustanovením rozpočtových pravidiel Colného orgánu EÚ prijatých podľa článku 222 tohto nariadenia, pričom zohľadní usmernenia stanovené Komisiou. Ročné a viacročné plánovanie musí byť v súlade s colnou politikou a celkovými prioritami colnej únie.
2.Správna rada postúpi návrh jednotného programového dokumentu Komisii, Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu dvoru audítorov do 31. januára roka, ktorý predchádza programovému obdobiu.
3.Správna rada prijme jednotný programový dokument každý rok do 30. novembra. Jednotný programový dokument, ako aj všetky jeho neskôr aktualizované verzie zašle Európskemu parlamentu, Rade a Komisii. Jednotný programový dokument nadobudne konečné znenie po konečnom prijatí všeobecného rozpočtu Únie a v prípade potreby sa zodpovedajúcim spôsobom upraví.
4.V ročnom pracovnom programe sa stanovujú podrobné ciele a očakávané výsledky vrátane ukazovateľov výkonnosti. Musí obsahovať aj opis opatrení, ktoré sa majú financovať, a odhad finančných a ľudských zdrojov vyčlenených na každé opatrenie. Ročný pracovný program musí byť v súlade s viacročným pracovným programom uvedeným v odseku 5. Musia sa v ňom jasne uvádzať úlohy, ktoré sa v porovnaní s predchádzajúcim rozpočtovým rokom doplnili, zmenili alebo vypustili. Správna rada zmení prijatý ročný pracovný program, keď sa Colnému orgánu EÚ uloží nová úloha v rámci rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Každá podstatná zmena v ročnom pracovnom programe sa prijíma v súlade s rovnakým postupom ako pôvodný ročný pracovný program. Správna rada môže delegovať právomoc prijímať menej podstatné zmeny v ročnom pracovnom programe na výkonného riaditeľa.
5.Vo viacročnom pracovnom programe sa stanovuje všeobecné strategické plánovanie vrátane cieľov, očakávaných výsledkov a ukazovateľov výkonnosti. Okrem toho sa v programe musia v súvislosti s každou činnosťou uvádzať orientačné finančné a ľudské zdroje, ktoré sa považujú za nevyhnutné na dosiahnutie stanovených cieľov. Strategické plánovanie sa v prípade potreby aktualizuje a musí sa v ňom preukázať prínos Colného orgánu EÚ k dosahovaniu politických priorít Únie.
Článok 224
Zostavovanie rozpočtu
1.Výkonný riaditeľ každý rok vypracúva predbežný návrh výkazu odhadov príjmov a výdavkov Colného orgánu EÚ na nasledujúci rozpočtový rok vrátane plánu pracovných miest a zašle ho správnej rade. Informácie obsiahnuté v predbežnom návrhu výkazu odhadov musia byť v súlade s návrhom jednotného programového dokumentu uvedeného v článku 223 ods. 1.
2.Správna rada na základe predbežného návrhu výkazu odhadov uvedeného v odseku 1 prijme návrh výkazu odhadov príjmov a výdavkov Colného orgánu EÚ na nasledujúci rozpočtový rok.
3.Správna rada posiela návrh výkazu odhadov príjmov a výdavkov Colného orgánu EÚ Komisii každý rok do 31. januára.
4.Komisia posiela návrh výkazu odhadov rozpočtovému orgánu spolu s návrhom všeobecného rozpočtu Európskej únie.
5.Na základe návrhu výkazu odhadov Komisia zaznamená do návrhu všeobecného rozpočtu Únie odhady, ktoré považuje za potrebné pre plán pracovných miest, ako aj výšku príspevku, ktorou sa zaťaží všeobecný rozpočet, a následne ho predloží rozpočtovému orgánu v súlade s článkami 313 a 314 ZFEÚ.
6.Rozpočtové prostriedky určené ako príspevok zo všeobecného rozpočtu Únie Colnému orgánu EÚ schvaľuje rozpočtový orgán.
7.Rozpočtový orgán prijíma plán pracovných miest Colného orgánu EÚ.
8.Správna rada prijíma rozpočet Colného orgánu EÚ. Tento rozpočet sa stáva konečným po konečnom prijatí všeobecného rozpočtu Únie. V prípade potreby sa rozpočet Colného orgánu EÚ zodpovedajúcim spôsobom upraví.
Článok 225
Štruktúra rozpočtu
1.Na každý rozpočtový rok sa vypracuje odhad všetkých príjmov a výdavkov Colného orgánu EÚ a uvedie sa v jeho rozpočte. Rozpočtový rok zodpovedá kalendárnemu roku.
2.Rozpočet Colného orgánu EÚ musí byť vyrovnaný z hľadiska príjmov a výdavkov.
3.Bez toho, aby boli dotknuté iné zdroje, príjmy Colného orgánu EÚ zahŕňajú:
a)príspevok Únie zahrnutý vo všeobecnom rozpočte Únie;
b)všetky dobrovoľné finančné príspevky od členských štátov;
c)prípadné finančné prostriedky Únie vo forme dohôd o príspevkoch alebo grantov v súlade s rozpočtovými pravidlami Colného orgánu EÚ uvedenými v článku 222 a ustanoveniami príslušných nástrojov na podporu politík Únie;
d)poplatky za publikácie a akékoľvek služby, ktoré Colný orgán EÚ poskytuje.
4.Výdavky Colného orgánu EÚ zahŕňajú odmeňovanie zamestnancov, výdavky na správu a infraštruktúru a prevádzkové výdavky.
5.Rozpočtové záväzky, ktoré sa vzťahujú na opatrenia súvisiace s rozsiahlymi projektmi trvajúcimi viac ako jeden rozpočtový rok, sa môžu rozdeliť na viacero ročných splátok.
Článok 226
Plnenie rozpočtu Colného orgánu EÚ
1.Rozpočet Colného orgánu EÚ plní výkonný riaditeľ.
2.Výkonný riaditeľ zasiela každý rok rozpočtovému orgánu všetky informácie potrebné na plnenie jeho hodnotiacich povinností.
Článok 227
Predkladanie účtovnej závierky a absolutórium
1.Účtovník Colného orgánu EÚ zašle nasledujúci rozpočtový rok (rok N+1) predbežnú účtovnú závierku za rozpočtový rok (rok N) účtovníkovi Komisie a Európskemu dvoru audítorov do 1. marca nasledujúceho rozpočtového roka (rok N+1).
2.Colný orgán EÚ zašle do 31. marca roka N+1 správu o rozpočtovom a finančnom riadení za rok N Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu dvoru audítorov.
3.Účtovník Komisie zašle Európskemu dvoru audítorov do 31. marca roka N+1 predbežnú účtovnú závierku Colného orgánu EÚ konsolidovanú s účtovnou závierkou Komisie.
4.Po doručení pripomienok Európskeho dvora audítorov k predbežnej účtovnej závierke Colného orgánu EÚ podľa článku 246 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 74 účtovník Colného orgánu EÚ vypracuje konečnú účtovnú závierku Colného orgánu EÚ za daný rok. Výkonný riaditeľ ju zašle výkonnej rade na vyjadrenie stanoviska. Toto stanovisko prijíma správna rada.
5.Účtovník Colného orgánu EÚ zašle do 1. júla roka N+1 Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Európskemu dvoru audítorov konečnú účtovnú závierku za rok N spolu so stanoviskom prijatým správnou radou.
6.Konečná účtovná závierka za rok N sa do 15. novembra roka N+1 uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.
7.Výkonný riaditeľ do 30. septembra roka N+1 zašle Európskemu dvoru audítorov odpoveď na jeho pripomienky. Výkonný riaditeľ zašle túto odpoveď aj správnej rade.
8.V súlade s článkom 261 ods. 3 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 predloží výkonný riaditeľ Európskemu parlamentu na jeho žiadosť všetky informácie potrebné na riadne uplatnenie postupu udelenia absolutória za rozpočtový rok N.
9.Na odporúčanie Rady, ktorá sa uznáša kvalifikovanou väčšinou, Európsky parlament udelí výkonnému riaditeľovi pred 15. májom roku N+2 absolutórium za plnenie rozpočtu za rok N.
Článok 228
Boj proti podvodom
1.Na účely boja proti podvodom, korupcii a inému protiprávnemu konaniu na pôde Colného orgánu EÚ sa bez obmedzenia uplatňujú ustanovenia nariadenia (EÚ, Euratom) č. 883/2013.
2.Colný orgán EÚ pristúpi k Medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Komisiou Európskych spoločenstiev, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) 75 , do šiestich mesiacov od [XXX] a prijme náležité opatrenia uplatniteľné na svojich zamestnancov s použitím vzoru stanoveného v prílohe k uvedenej dohode.
3.Európsky dvor audítorov má právomoc vykonávať na základe dokumentov a na mieste audit všetkých prijímateľov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorým Colný orgán EÚ poskytol finančné prostriedky Únie.
4.Úrad OLAF môže v súlade s ustanoveniami a postupmi stanovenými v nariadení (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 76 vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či v súvislosti s grantom alebo so zmluvou financovanou Colným orgánom EÚ nedošlo k podvodu, ku korupcii alebo k akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.
5.Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1, 2, 3 a 4, platí, že zmluvy Colného orgánu EÚ, jeho dohody o grante a rozhodnutia o grante musia obsahovať ustanovenia, ktorými sa Európskemu dvoru audítorov a úradu OLAF výslovne udeľuje právo na vedenie takýchto auditov a vyšetrovaní v rámci ich príslušných právomocí. Pracovné dojednania s príslušnými orgánmi tretích krajín a medzinárodnými organizáciami zahŕňajú pomoc a spoluprácu týchto orgánov a medzinárodných organizácií pri auditoch a vyšetrovaniach vykonávaných Európskym dvorom audítorov a úradom OLAF.
6.V súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 môže Európska prokuratúra vyšetrovať a stíhať podvody a iné protiprávne konanie poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 77 .
Kapitola 5
Ustanovenia o zamestnancoch
Článok 229
Všeobecné ustanovenia
Na zamestnancov Colného orgánu EÚ sa vzťahuje Služobný poriadok úradníkov Európskej únie a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie, ako aj pravidlá prijaté na základe dohody medzi inštitúciami Únie na účely uvedenia služobného poriadku úradníkov a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov do platnosti.
Článok 230
Vyslaní národní experti a ďalší pracovníci
1.Colný orgán EÚ môže využívať vyslaných národných expertov alebo ďalších pracovníkov, ktorí nie sú zamestnancami Colného orgánu EÚ.
2.Správna rada prijme rozhodnutie stanovujúce pravidlá vysielania národných expertov do Colného orgánu EÚ.
Článok 231
Výsady a imunity
Na Colný orgán EÚ a jeho zamestnancov sa vzťahuje Protokol č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ktorý je pripojený k Zmluve o fungovaní Európskej únie.
Kapitola 6
Všeobecné a záverečné ustanovenia
Článok 232
Transparentnosť a komunikácia
1.Na dokumenty, ktoré sú v držbe Colného orgánu EÚ, sa uplatňuje nariadenie (ES) č. 1049/2001. Správna rada do šiestich mesiacov od dátumu svojho prvého zasadnutia prijme podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia (ES) č. 1049/2001.
2.Spracúvanie osobných údajov Colným orgánom EÚ podlieha nariadeniu (EÚ) 2018/1725. Správna rada do šiestich mesiacov od dátumu svojho prvého zasadnutia stanoví opatrenia na uplatňovanie nariadenia (EÚ) 2018/1725 Colným orgánom EÚ vrátane opatrení týkajúcich sa vymenovania úradníka pre ochranu údajov Colného orgánu EÚ. Tieto opatrenia sa stanovujú po porade s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov.
3.Colný orgán EÚ môže vykonávať komunikačné činnosti z vlastnej iniciatívy v oblasti svojej právomoci. Prideľovanie zdrojov na komunikačné činnosti nesmie mať negatívny vplyv na účinné plnenie úloh Colného orgánu EÚ. Komunikačné činnosti sa vykonávajú v súlade s príslušnými plánmi komunikácie a šírenia informácií prijatými správnou radou.
Článok 233
Bezpečnostné predpisy v oblasti ochrany utajovaných skutočností a citlivých neutajovaných skutočností
1.Colný orgán EÚ prijme vlastné bezpečnostné predpisy, ktoré sú založené na zásadách a pravidlách stanovených v bezpečnostných predpisoch Komisie na ochranu utajovaných skutočností Európskej únie a citlivých neutajovaných skutočností vrátane, okrem iného, ustanovení týkajúcich sa výmeny takýchto skutočností s tretími krajinami a spracúvania a uchovávania takýchto skutočností, ako sa stanovuje v rozhodnutiach Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 78 a (EÚ, Euratom) 2015/444 79 . Akékoľvek správne dojednanie týkajúce sa výmeny utajovaných skutočností s príslušnými orgánmi tretej krajiny alebo akékoľvek mimoriadne ad hoc poskytnutie utajovaných skutočností Európskej únie týmto orgánom v prípade neexistencie takéhoto dojednania musí vopred schváliť Komisia.
2.Bezpečnostné predpisy Colného orgánu EÚ prijíma správna rada po ich schválení Komisiou. Komisia pri posudzovaní navrhovaných bezpečnostných predpisov zabezpečí, aby boli v súlade s rozhodnutiami (EÚ, Euratom) 2015/443 a (EÚ, Euratom) 2015/444.
3.Členovia správnej rady, výkonný riaditeľ, externí experti zúčastňujúci sa na ad hoc pracovných skupinách a zamestnanci Colného orgánu EÚ musia spĺňať požiadavky zachovania dôvernosti podľa článku 339 ZFEÚ aj po ukončení svojich funkcií.
4.Colný orgán EÚ môže prijať opatrenia potrebné na uľahčenie výmeny informácií týkajúcich sa jeho úloh s Komisiou a členskými štátmi, a v náležitých prípadoch aj s príslušnými inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie. Akékoľvek správne dojednania uzavreté na tento účel týkajúce sa výmeny utajovaných skutočností EÚ alebo akékoľvek mimoriadne ad hoc poskytnutie utajovaných skutočností EÚ v prípade neexistencie takéhoto dojednania vopred schvaľuje Komisia.
Článok 234
Dojednania týkajúce sa jazyka
1.Na Colný orgán EÚ sa vzťahujú ustanovenia nariadenia Rady č. 1 80 .
2.O vnútornom jazykovom režime Colného orgánu EÚ rozhoduje správna rada.
3.Prekladateľské služby potrebné na fungovanie Colného orgánu EÚ poskytne Prekladateľské stredisko pre orgány Európskej únie.
Článok 235
Hodnotenie
1.Najneskôr do [Úrad pre publikácie: vložiť dátum = 5 rokov po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] a potom každých päť rokov Komisia zabezpečí, aby sa v súlade s usmerneniami Komisie vykonalo hodnotenie výkonnosti Colného orgánu EÚ, pokiaľ ide o jeho ciele, mandát, úlohy a riadenie a umiestnenie(-a).
2.Cieľom hodnotenia je najmä riešiť prípadnú potrebu zmeny mandátu Colného orgánu EÚ a posúdiť finančný dosah každej takejto zmeny.
3.Súčasťou každého druhého hodnotenia uvedeného v odseku 1 je posúdenie výsledkov, ktoré dosiahol Colný orgán EÚ z hľadiska svojich cieľov, mandátu, úloh a riadenia, vrátane posúdenia toho, či je vzhľadom na tieto ciele, mandát, úlohy a riadenie naďalej odôvodnené, aby Colný orgán EÚ pokračoval vo svojej činnosti.
4.Komisia predkladá Európskemu parlamentu a Rade správy o zisteniach vyplývajúcich z hodnotenia uvedeného v odseku 2. Zistenia vyplývajúce z hodnotenia sa zverejňujú.
Článok 236
Zodpovednosť Colného orgánu EÚ
1.Zmluvnú zodpovednosť Colného orgánu EÚ upravuje právo uplatniteľné na príslušnú zmluvu.
2.Súdny dvor Európskej únie je príslušný vydávať rozsudky na základe ktorejkoľvek rozhodcovskej doložky, ktorú obsahuje zmluva uzatvorená Colným orgánom EÚ.
3.V prípade mimozmluvnej zodpovednosti Colný orgán EÚ v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov nahrádza akúkoľvek škodu, ktorú spôsobia jeho útvary alebo jeho zamestnanci pri plnení svojich povinností.
4.Súdny dvor Európskej únie je príslušný rozhodovať spory o náhradu škody uvedenej v odseku 3.
5.Osobná zodpovednosť zamestnancov Colného orgánu EÚ voči Colnému orgánu EÚ je upravená ustanoveniami služobného poriadku úradníkov alebo podmienkami zamestnávania ostatných zamestnancov, ktoré sa na nich vzťahujú.
6.Finančná zodpovednosť Únie a členských štátov za dlhy Colného orgánu EÚ je obmedzená na výšku ich príspevku, ktorý už poskytli na administratívne náklady.
Článok 237
Dohoda o sídle a podmienky fungovania
1.Potrebné dojednania o poskytnutí sídla Colnému orgánu EÚ v hostiteľskom členskom štáte a o zariadeniach, ktoré má dať tento členský štát k dispozícii, ako aj osobitné pravidlá, ktoré sa v hostiteľskom členskom štáte vzťahujú na výkonného riaditeľa, členov správnej rady, zamestnancov Colného orgánu EÚ a ich rodinných príslušníkov, sa stanovia v dohode o sídle medzi Colným orgánom EÚ a členským štátom, v ktorom sa sídlo nachádza, uzatvorenej po schválení správnou radou, a to najneskôr ... [Úrad pre publikácie: vložiť dátum = dva roky po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].
2.Hostiteľský členský štát Colného orgánu EÚ poskytuje čo najlepšie podmienky na zabezpečenie jeho fungovania vrátane viacjazyčného európsky orientovaného vzdelávania a vhodných dopravných spojení.
3.Ak si to vyžadujú mimoriadne okolnosti, výkonný riaditeľ môže rozhodnúť, že na účely efektívnejšieho, účinnejšieho a koherentnejšieho plnenia úloh Colného orgánu EÚ sa zriadi miestna kancelária v inom členskom štáte.
Pred rozhodnutím o zriadení miestnej kancelárie musí výkonný riaditeľ získať súhlas Komisie, správnej rady a dotknutého členského štátu. Rozhodnutie musí byť založené na náležitej analýze nákladov a prínosov, ktorá preukazuje najmä pridanú hodnotu takéhoto rozhodnutia. V danom rozhodnutí sa vymedzuje rozsah činností, ktoré sa majú v miestnej kancelárii vykonávať, a to tak, aby sa zabránilo vzniku zbytočných nákladov a zdvojovaniu administratívnych funkcií Colného orgánu EÚ.
Článok 238
Začatie činnosti Colného orgánu EÚ
1.Colný orgán EÚ sa zriaďuje od roku 2026 a plne fungovať začne do roku 2028.
2.Komisia je zodpovedná za zriadenie a počiatočnú prevádzku Colného orgánu EÚ dovtedy, kým nedosiahne prevádzkovú kapacitu na plnenie vlastného rozpočtu. Na tento účel:
a)dovtedy, kým výkonný riaditeľ neprevezme svoju funkciu po svojom vymenovaní správnou radou v súlade s článkom 218, môže Komisia určiť úradníka Komisie, ktorý bude pôsobiť vo funkcii dočasného výkonného riaditeľa a vykonávať úlohy pridelené výkonnému riaditeľovi;
b)odchylne od článku 215 ods. 1 písm. i) a do prijatia rozhodnutia uvedeného v článku 215 ods. 2 dočasný výkonný riaditeľ vykonáva právomoci menovacieho orgánu;
c)môže Komisia ponúknuť Colnému orgánu EÚ pomoc, a to najmä prostredníctvom vyslania svojich úradníkov na účely vykonávania činností Colného orgánu EÚ pod vedením dočasného výkonného riaditeľa alebo výkonného riaditeľa;
d)môže dočasný výkonný riaditeľ povoľovať všetky platby kryté rozpočtovými prostriedkami zahrnutými do rozpočtu Colného orgánu EÚ a môže uzatvárať zmluvy vrátane pracovných zmlúv po prijatí plánu pracovných miest Colného orgánu EÚ.
Hlava XIII
COLNÁ SPOLUPRÁCA
Článok 239
Vnútorná colná spolupráca
1.Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia nariadenia (ES) č. 515/97, colné orgány spolupracujú medzi sebou, s Komisiou a s Colným orgánom EÚ v súlade s colnými predpismi a akýmikoľvek inými právnymi predpismi Únie, ktorými sa takáto spolupráca ustanovuje, s cieľom zabezpečiť správne a jednotné uplatňovanie týchto právnych predpisov a podporiť plnenie svojho poslania, ako sa uvádza v článku 2.
2.Colné orgány môžu dočasne uvoľniť colných úradníkov, aby pracovali pre colné orgány iného členského štátu. Colný orgán EÚ o tom musí byť informovaný a môže takéto prideľovanie úradníkov koordinovať.
3.Colné orgány môžu vykonávať spoločné kontroly nad rámec kontrol stanovených v článku 241. Colné orgány informujú o takýchto spoločných kontrolách Colný orgán EÚ.
4.Komisia, úrad OLAF a Colný orgán EÚ si môžu vymieňať údaje, ktoré sú relevantné z hľadiska spolupráce uvedenej v tejto hlave, vrátane informácií o rizikách. Colný orgán EÚ zabezpečí účinné využívanie takýchto informácií pri svojich činnostiach v oblasti riadenia rizika v súlade s touto hlavou a hlavou XII.
Článok 240
Rámec pre spoluprácu s ďalšími orgánmi
1.Colné orgány spolupracujú s ďalšími orgánmi na vnútroštátnej úrovni, okrem iného aj s orgánmi dohľadu nad trhom, sanitárnymi a fytosanitárnymi orgánmi, orgánmi presadzovania práva a daňovými orgánmi, a to v oblasti iných právnych predpisov uplatňovaných colnými orgánmi, v oblasti výberu ciel a daní a v iných príslušných oblastiach spolupráce. Colné orgány v náležitých prípadoch spolupracujú aj s príslušnými orgánmi, expertnými skupinami, agentúrami, úradmi alebo sieťami koordinujúcimi činnosti ďalších orgánov na úrovni Únie. Colné orgány v náležitých prípadoch spolupracujú aj s ďalšími príslušnými stranami na úrovni EÚ, ako sa uvádza v odseku 9, pričom dotknuté colné orgány to oznamujú Colnému orgánu EÚ.
2.Spolupráca uvedená v odseku 1 sa uskutočňuje pravidelne a má štruktúrovanú podobu. Sleduje najmä tieto ciele:
a)prispievanie k legislatívnemu vývoju v oblastiach politiky, ktoré majú význam pre colníctvo;
b)vymieňanie si údajov, najmä údajov, ktoré majú význam z hľadiska riadenia rizika v súlade s hlavou IV kapitolou 3;
c)vypracovávanie koherentných a koordinovaných stratégií dohľadu nad riadením rizika spojeného s tovarom v oblastiach pôsobnosti colných orgánov a iných orgánov v súlade s hlavou IV kapitolou 3;
d)operačné vykonávanie vrátane vykonávania spoločných kontrol v súlade s článkom 241.
3.Colný orgán EÚ bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie, a s výhradou jej predchádzajúceho súhlasu uzatvorí pracovné dojednania s cieľom vypracovať a aktualizovať rámec pre spoluprácu uvedenú v odseku 1 so zapojením ďalších príslušných strán, ako sa uvádza v odseku 9, pričom poskytne usmernenia k jeho praktickému vykonávaniu, ciele a kľúčové oblasti spolupráce v súlade s odsekom 2 tohto článku a hlavou III tohto nariadenia.
4.Ak niektorý colný orgán spolupracuje s iným orgánom v inom členskom štáte, oznámi to colnému orgánu tohto členského štátu. Ak sa spolupráca týka viac ako dvoch členských štátov, dotknuté colné orgány to oznámia Colnému orgánu EÚ, ktorý môže poskytnúť operačnú a koordinačnú podporu v súlade s článkom 208.
5.Členské štáty každoročne podávajú Colnému orgánu EÚ správu o uplatňovaní rámca pre spoluprácu. Colný orgán EÚ zohľadní zistenia vyplývajúce z podaných správ vo svojich monitorovacích činnostiach uvedených v článku 208 ods. 3 písm. a) a pri svojich úlohách merania výkonnosti uvedených v článku 208 ods. 3 písm. b).
6.Komisia môže do dátumu uvedeného v článku 238 ods. 1 plniť úlohy Colného orgánu EÚ, ako sa uvádza v odseku3.
7.Colný orgán EÚ môže spolupracovať s ďalšími orgánmi na vnútroštátnej úrovni a s Komisiou a inými inštitúciami, úradmi, agentúrami, sieťami a orgánmi Únie s cieľom prispieť k cieľom uvedeným v odseku 2 a k rámcu pre spoluprácu uvedenému v odseku 3.
Na tento účel môže Colný orgán EÚ s výhradou povolenia svojej správnej rady a po schválení Komisiou uzavrieť pracovné dojednania s orgánmi Únie alebo inými orgánmi na vnútroštátnej úrovni. Z týchto administratívnych dojednaní neplynú právne záväzky a vymedzuje sa nimi povaha, rozsah a spôsob uskutočňovania zamýšľanej spolupráce.
8.Colný orgán EÚ úzko spolupracuje s úradom OLAF, ak dôjde k podvodu alebo vznikne podozrenie z podvodu pri ktorejkoľvek z jeho činností spolupráce.
9.Colný orgán EÚ môže vypracovať rámec pre operačnú spoluprácu s ďalšími orgánmi EÚ vrátane Europolu a Frontexu v súlade s odsekmi 2, 4 a 5 a môže sa zúčastňovať na strategických analýzach a na posúdeniach hrozieb, cykloch politík, inovačných programoch, činnostiach odbornej prípravy, sieťach a iných činnostiach, ktoré sú relevantné pre vykonávanie jeho úloh a ktoré sú organizované týmito ďalšími orgánmi, resp. k nim prispievať.
Článok 241
Spoločné kontroly
1.Colný orgán EÚ plánuje, organizuje a koordinuje spoločné kontroly, ktoré vykonávajú colné orgány, v prípade potreby v spolupráci s ďalšími orgánmi, subjektmi a agentúrami v súlade s článkom240 ods. 9.
2.Colný orgán EÚ na tento účel sleduje priority colnej politiky a zabezpečuje potrebné prepojenia a koordináciu s činnosťami úradu OLAF a Európskej prokuratúry v oblasti boja proti podvodom a vnútroštátnymi colnými vyšetrovaniami.
3.Aby mohol Colný orgán EÚ vypracovať správu a vykonať hodnotenie, colné orgány poskytnú spätnú väzbu Colnému orgánu EÚ o činnostiach a kontrolách, ktoré vykonali v rámci spoločnej kontroly.
Článok 242
Opatrenia, ktoré majú prijať colné orgány
1.V súlade s inými právnymi predpismi uplatňovanými colnými orgánmi môžu colné orgány prijať ktorékoľvek z týchto opatrení:
a)zber osobitných údajov o všetkých zásielkach vrátane automatizovaných kontrol necolných formalít Únie za predpokladu, že sú uložené v centrálnom registri Únie;
b)poskytovanie štatistík, analýz a trendov, najmä v oblasti rizík;
c)uľahčenie a koordinovanie kontrol vykonávaných inými orgánmi;
d)vykonávanie kontrol určitých zásielok vybraných na základe riadenia rizika v súlade s hlavou IV a s prihliadnutím na analýzu uvedenú v písmene b);
e)konzultovanie s inými orgánmi pred prepustením tovaru v súlade s článkom 60;
f)prijatie všetkých potrebných opatrení týkajúcich sa tovaru, ktorý nie je v súlade s právnymi predpismi, vrátane zhabania, predaja alebo zničenia tohto tovaru;
g)vykonávanie rámca pre spoluprácu uvedeného v článku 240;
h)upozorňovanie iných orgánov na riziká, ktoré sú relevantné pre ich prácu;
i)prijímanie nadväzných opatrení, ak sa prepravou tovaru porušujú iné právne predpisy uplatňované colnými orgánmi;
j)akékoľvek iné doplnkové opatrenie.
2.Členský štát môže určiť špecializovaný colný hraničný priechod podľa určitých iných právnych predpisov uplatňovaných colnými orgánmi. Obmedzenia, ktoré vyplývajú z takejto povinnosti prechádzať špecializovanými colnými hraničnými priechodmi, nesmú byť neprimerané pre hospodárske subjekty vzhľadom na príslušný cieľ, berúc náležitým spôsobom do úvahy okolnosti, ktoré môžu opodstatňovať takúto povinnosť.
3.Členský štát informuje Colný orgán EÚ o určení špecializovaných colných hraničných priechodov uvedenom v odseku 2 a Colný orgán EÚ aktualizuje a uverejňuje zoznam týchto špecializovaných colných hraničných priechodov.
4.S cieľom uľahčiť identifikáciu, uplatňovanie a presadzovanie iných právnych predpisov uplatňovaných colnými orgánmi Komisia vypracuje a pravidelne aktualizuje ucelený zoznam právnych predpisov Únie, ktorými sa stanovujú požiadavky uplatniteľné na tovar podliehajúci colným kontrolám zameraným na ochranu verejných záujmov, a uverejňuje ho na svojom webovom sídle.
5.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením akékoľvek ďalšieho doplnkového opatrenia uvedeného v odseku 1 písm. j).
Článok 243
Medzinárodná colná spolupráca
Colný orgán EÚ môže bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie, a s výhradou jej predchádzajúceho súhlasu, uzavrieť pracovné dojednania s orgánmi tretích krajín a medzinárodnými organizáciami. Z týchto dojednaní neplynú pre Úniu právne záväzky.
Článok 244
Výmena údajov s tretími krajinami
1.Komisia, colné orgány a Colný orgán EÚ si môžu vymieňať a zdieľať údaje s colnými orgánmi a inými orgánmi tretích krajín na účely colnej spolupráce, ak sa v medzinárodnej dohode Únie, colných predpisoch, právnych predpisoch Únie v oblasti spoločnej obchodnej politiky alebo spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ako aj v iných právnych predpisoch Únie uplatňovaných colnými orgánmi stanovuje takáto výmena a je zabezpečené, že prenos osobných údajov je v súlade s ustanoveniami kapitoly V nariadenia (EÚ) 2018/1725, resp. kapitoly V nariadenia (EÚ) 2016/679.
Komisia je informovaná o údajoch, ktoré si colné orgány a Colný orgán EÚ vymieňajú s colnými orgánmi a inými orgánmi tretích krajín.
2.Výmena uvedená v odseku 1 sa môže týkať najmä týchto kategórií údajov:
a)údajové prvky uvedené v rozhodnutiach vydaných colnými orgánmi alebo podobných rozhodnutiach prijatých v tretích krajinách, ktoré sa týkajú záväzných informácií, statusu schváleného hospodárskeho subjektu, určovania colnej hodnoty, colného statusu tovaru alebo osobitných colných režimov;
b)údajové prvky uvedené vo vyhláseniach, v oznámeniach a dôkazoch colného statusu tovaru a v podporných dokladoch, ktoré sa podávajú buď colným orgánom členských štátov alebo Komisii na jednej strane alebo orgánom tretích krajín príslušným pre colné záležitosti na strane druhej, alebo vydané uvedenými orgánmi;
c)údaje o identifikovaných rizikách, zisteniach a výsledkoch, ktoré získali colné orgány členských štátov alebo Komisia na jednej strane a orgány tretích krajín príslušné pre colné záležitosti na strane druhej pri vykonávaní svojich analýz rizika a kontrol;
3.Výmena uvedená v odseku 1 sa uskutočňuje vhodnými zabezpečenými komunikačnými prostriedkami, a to na požiadanie alebo z vlastnej iniciatívy, a podlieha rešpektovaniu dôverných údajov a ochrane osobných údajov v súlade s článkami 31, 35 a odsekom 1 tohto článku.
4.Výmenou uvedenou v odseku 1 nie sú dotknuté výmeny informácií uskutočňované na základe ustanovení o vzájomnej administratívnej pomoci obsiahnutých v dohodách medzi Úniou a tretími krajinami ani ustanovenia nariadenia (ES) č. 517/97.
5.Členský štát môže byť v súlade s postupmi a podmienkami stanovenými v delegovanom akte prijatom v súlade s odsekom 6 splnomocnený začať rokovania s treťou krajinou s cieľom uzavrieť dvojstrannú dohodu o výmene uvedenej v odseku 1 alebo zachovať existujúcu dohodu. Takáto dvojstranná dohoda sa prestane uplatňovať nadobudnutím platnosti dohody, ktorou sa stanovuje výmena colných informácií medzi Úniou a dotknutou treťou krajinou.
6.Komisia je splnomocnená prijať delegovaný akt v súlade s článkom 261 s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením podmienok a postupov, podľa ktorých sa členský štát môže splnomocniť na začatie rokovaní uvedených v odseku 5. Tieto podmienky a postupy zahŕňajú oznámenie dotknutého členského štátu Komisii a všetkým ostatným členským štátom o prípadnom obsahu dvojstrannej dohody a posúdenie jej vplyvu na právo Únie a budúce rokovania na úrovni Únie Komisiou vrátane toho, či sa jej obsah obmedzuje na vykonávanie záväzkov vyplývajúcich z práva Únie alebo medzinárodného práva. V delegovanom akte sa stanoví aj monitorovanie vykonávania uvedených dohôd.
8.Komisia do 90 dní od doručenia oznámenia rozhodne prostredníctvom vykonávacieho aktu, či povolí členskému štátu uzavrieť dvojstrannú dohodu. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 262 ods. 2.
Na základe vážnych a naliehavých dôvodov týkajúcich sa takéhoto povolenia, riadne odôvodnených potrebou rýchlo povoliť požadovanú výmenu informácií, Komisia prijme okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 262 ods. 5.
Hlava XIV
SPOLOČNÉ USTANOVENIA O PORUŠENIACH COLNÝCH PREDPISOV A O INÝCH AKO TRESTNOPRÁVNYCH SANKCIÁCH
Kapitola 1
Všeobecné ustanovenia
Článok 245
Predmet úpravy
V tejto hlave sa stanovuje zoznam porušení colných predpisov a iných ako trestnoprávnych sankcií za tieto porušenia. Členským štátom to nebráni v tom, aby prijali prísnejšie opatrenia stanovením správnych alebo trestnoprávnych sankcií v súlade so svojím vnútroštátnym právom. Nemá to vplyv ani na iné porušenia stanovené v právnych predpisoch Únie.
Článok 246
Všeobecné požiadavky
1.Konania alebo opomenutia uvedené v článku 252 predstavujú porušenie colných predpisov.
2.Podnecovanie alebo napomáhanie konania alebo opomenutia uvedeného v článku 252, resp. navádzanie na takéto konanie alebo opomenutie predstavuje porušenie colných predpisov.
Pokus o spáchanie konania alebo opomenutia uvedeného v článku 252 predstavuje porušenie colných predpisov.
3.Členské štáty určia, či boli porušenia uvedené v článku 252 spáchané úmyselne alebo v dôsledku hrubej nedbanlivosti alebo zjavnej chyby.
4.Chyby v písaní alebo menšie chyby nepredstavujú porušenie colných predpisov, pokiaľ colný orgán nevie preukázať, že boli urobené úmyselne alebo v dôsledku hrubej nedbanlivosti alebo zjavnej chyby.
5.V prípade konania alebo opomenutia, ktoré vyústili do porušenia colných predpisov uvedeného v článku 252 a ktoré boli spáchané v reakcii na neobvyklé a nepredvídateľné okolnosti, na ktoré dotknutá osoba nemala vplyv a ktorých následkom sa napriek vynaloženiu všetkej náležitej starostlivosti nedalo vyhnúť, je zodpovednosť osoby, ktorá sa takéhoto konania alebo opomenutia dopustila, vylúčená.
Článok 247
Priťažujúce a poľahčujúce okolnosti
1.Ak osoba zodpovedná za konanie alebo opomenutie vedúce k porušeniu colných predpisov uvedenému v článku 252 poskytne dôkaz o tom, že konala v dobrej viere, zohľadní sa to pri určovaní sankcie uvedenej v článku 254.
2.Pri znižovaní sankcie, ktorá sa má uplatniť za porušenie colných predpisov, sa zohľadňujú tieto okolnosti:
a)dotknutý tovar nepodlieha iným právnym predpisom uplatňovaným colnými orgánmi;
b)porušenie colných predpisov nemá vplyv na určenie výšky ciel a iných daní, ktoré sa majú zaplatiť;
c)osoba zodpovedná za porušenie colných predpisov účinne spolupracuje s colným orgánom.
Článok 248
Priťažujúce okolnosti
Pri sprísňovaní sankcie uvedenej v článku 254, ktorá sa má uplatniť za porušenia colných predpisov, sa zohľadňujú tieto okolnosti:
a)osoba zodpovedná za porušenie colných predpisov bola v minulosti sankcionovaná za porušenie colných predpisov alebo sa dopúšťa sústavného a opakovaného porušovania colných predpisov;
b)porušenie colných predpisov má významný vplyv na iné právne predpisy uplatňované colnými orgánmi;
c)porušenie colných predpisov má významný finančný vplyv na výber ciel alebo iných platieb;
d)porušenie colných predpisov predstavuje ohrozenie bezpečnosti a ochrany Únie a jej rezidentov.
Článok 249
Premlčacia lehota
1.Členské štáty stanovia premlčaciu lehotu na začatie konania v súvislosti s porušením colných predpisov uvedeným v článku 252 od 5 do 10 rokov od dátumu, keď došlo k spáchaniu konania alebo opomenutia.
2.Členské štáty zabezpečia, aby v prípade sústavného alebo opakovaného porušovania colných predpisov premlčacia lehota začala plynúť dňom, keď sa prestane s konaním alebo opomenutím predstavujúcim porušenie colných predpisov.
3.Členské štáty zabezpečia, aby sa premlčacia lehota prerušila každým úkonom príslušného orgánu oznámeným danej osobe v súvislosti s vyšetrovaním alebo súdnymi konaniami týkajúcimi sa toho istého porušenia colných predpisov. Premlčacia lehota začína plynúť dňom úkonu prerušenia.
4.Členské štáty zabezpečia, aby začatie alebo pokračovanie akéhokoľvek konania týkajúceho sa porušenia colných predpisov uvedeného v článku 252 nebolo po uplynutí osemročnej lehoty odo dňa uvedeného v odseku 1 alebo 2 možné.
5.Členské štáty zabezpečia, aby premlčacia lehota na presadenie rozhodnutia o uložení sankcie trvala tri roky. Táto lehota začína plynúť dňom, keď sa rozhodnutie stalo konečným.
6.Členské štáty stanovia prípady, keď sa premlčacie lehoty stanovené v odsekoch 1, 4 a 5 pozastavujú.
Článok 250
Právomoc
Členské štáty uplatňujú právomoc nad porušeniami colných predpisov uvedenými v článku 252 v súlade s vnútroštátnym právom a ak k tomuto porušeniu došlo úplne alebo čiastočne na území daného členského štátu.
Článok 251
Spolupráca medzi členskými štátmi
1.Ak k porušeniam colných predpisov uvedeným v článku 252 dôjde vo viac ako jednom členskom štáte a príslušný orgán členského štátu začne ako prvý konanie týkajúce sa tohto porušenia, tento príslušný orgán spolupracuje s príslušnými orgánmi členských štátov, ktorých sa týka to isté konanie vo veci porušenia colných predpisov voči tej istej osobe v súvislosti s rovnakými skutočnosťami.
2.Komisia monitoruje spoluprácu medzi členskými štátmi v súlade s odsekom 1.
Kapitola 2
Porušenia colných predpisov Únie a iné ako trestnoprávne sankcie
Článok 252
Porušenia colných predpisov Únie
1.Porušenie colných predpisov predstavujú tieto konania alebo opomenutia:
a)ak držiteľ rozhodnutia týkajúceho sa uplatňovania colných predpisov nesplní povinnosti vyplývajúce z tohto rozhodnutia a ak bezodkladne neinformuje colné orgány o akejkoľvek skutočnosti, ktorá nastala po vydaní rozhodnutia týmito orgánmi a ktorá má vplyv na jeho pokračovanie alebo obsah v súlade s hlavami I a II;
b)ak sa nesplní povinnosť poskytnúť colným orgánom informácie v súlade s týmto nariadením vrátane nepodania colného vyhlásenia;
c)ak sa colným orgánom poskytnú neúplné, nepresné, neplatné, neautentické, nepravdivé alebo falšované informácie alebo doklady;
d)ak zodpovedná osoba neuchováva doklady a informácie týkajúce sa splnenia colných formalít;
e)ak sa tovar vyjme spod colného dohľadu;
f)ak zodpovedná osoba nesplní povinnosti súvisiace s colnými režimami;
g)ak osoba povinná zaplatiť dovozné alebo vývozné clo, nezaplatí dané clo v lehote predpísanej v súlade s hlavou X kapitolou 3.
2.Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, môžu členské štáty stanoviť ďalšie konania a opomenutia, ktoré predstavujú porušenie colných predpisov.
3.Členské štáty oznámia Komisii do 180 dní od dátumu uplatňovania tohto článku platné vnútroštátne predpisy, ako sa stanovuje v odseku 2 tohto článku, a bezodkladne jej oznámia akékoľvek následné zmeny, ktoré majú vplyv na tieto ustanovenia.
Článok 253
Všeobecné požiadavky týkajúce sa sankcií
1.Bez toho, aby boli dotknuté sankcie stanovené v článku 254, môžu členské štáty stanoviť dodatočné sankcie za porušenia colných predpisov uvedené v článku 252 a všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie vykonávania takýchto sankcií. Takéto sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.
2.Členské štáty oznámia Komisii do 180 dní od dátumu uplatňovania tohto článku platné vnútroštátne predpisy, ako sa stanovuje v odseku 1 tohto článku, a bezodkladne jej oznámia akékoľvek následné zmeny, ktoré majú vplyv na tieto ustanovenia.
Článok 254
Minimálne iné ako trestnoprávne sankcie
Ak sa uplatňujú sankcie za porušenia colných predpisov uvedené v článku 252, musia mať aspoň jednu alebo viacero z nasledujúcich podôb, pričom sa zabezpečí, aby sankcie boli účinné, primerané a odrádzajúce a aby sa v nich zohľadňovali poľahčujúce okolnosti uvedené v článku 247 a priťažujúce okolnosti uvedené v článku 248:
a)peňažná platba uložená colnými orgánmi vrátane prípadného urovnania uplatneného namiesto trestnoprávnej sankcie a vypočítaná na základe týchto minimálnych súm alebo percent:
i)ak má porušenie colných predpisov vplyv na clá a iné platby, peňažná platba sa vypočíta na základe sumy uniknutých ciel a iných platieb takto:
1.ak bolo porušenie colných predpisov spáchané úmyselne, peňažná platba pozostáva zo sumy rovnajúcej sa 100 % až 200 % výšky uniknutých ciel a iných platieb;
2.v ostatných prípadoch peňažná platba pozostáva zo sumy rovnajúcej sa 30 % až 100 % výšky uniknutých ciel a iných platieb;
ii)ak nie je možné vypočítať peňažnú platbu v súlade s bodom i), peňažná platba sa vypočíta na základe colnej hodnoty tovaru takto:
1.ak bolo porušenie colných predpisov spáchané úmyselne, peňažná platba pozostáva zo sumy rovnajúcej sa 100 % až 200 % výšky colnej hodnoty tovaru;
2.v ostatných prípadoch peňažná platba pozostáva zo sumy rovnajúcej sa 30 % až 100 % výšky colnej hodnoty tovaru;
iii) ak sa porušenie colných predpisov netýka konkrétneho tovaru, peňažná platba pozostáva zo sumy rovnajúcej sa 150 EUR až 150 000 EUR;
b)zrušenie, pozastavenie alebo zmena rozhodnutí colných orgánov v držbe dotknutej osoby, ak je takéto rozhodnutie dotknuté porušením;
c)prepadnutie tovaru a dopravných prostriedkov.
Akty alebo rozhodnutia o sankciách uplatnených za akéhokoľvek porušenie colných predpisov sa zaznamenávajú v Colnom dátovom centre EÚ spolu s výsledkom colných kontrol.
Hlava XV
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Kapitola 1
Meranie výkonnosti colnej únie
Článok 255
Rozsah pôsobnosti a ciele
1.Komisia aspoň raz ročne posudzuje a hodnotí výkonnosť colnej únie. To zahŕňa meranie colných činností vykonávaných colnými orgánmi členských štátov a, pokiaľ je to možné, kandidátskych krajín na vnútroštátnej úrovni a na úrovni hraničných priechodov. Takéto meranie môže vychádzať z existujúcich nástrojov, ktoré na tento účel vyvinula Komisia a členské štáty.
2.Colný orgán EÚ pomáha Komisii pri plnení tejto úlohy. S cieľom podporiť Komisiu pri hodnotení výkonnosti colnej únie Colný orgán EÚ určí, ako colné činnosti a operácie podporujú dosahovanie strategických cieľov a priorít colnej únie a ako prispievajú k poslaniu colných orgánov stanovenému v článku 2. Colný orgán EÚ predovšetkým identifikuje kľúčové trendy, silné miesta, slabé miesta, medzery a potenciálne riziká a poskytne Komisii odporúčania na zlepšenie.
Článok 256
Vymedzenie rámca a podávanie výročných správ
1.Colný orgán EÚ v spolupráci s colnými orgánmi vypracúva správy a iné druhy dokumentov s cieľom splniť ciele stanovené v článku 255.
2.Členské štáty poskytnú Colnému orgánu EÚ údaje obsahujúce informácie na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni hraničných priechodov. Na základe údajov získaných od colných orgánov Colný orgán EÚ vyhotoví výročnú správu obsahujúcu fakty a číselné údaje o uplynutom roku za každý colný orgán na vnútroštátnej úrovni a na úrovni hraničného priechodu.
3.Colný orgán EÚ postúpi návrh výročnej správy Komisii na schválenie.
4.Komisia správu overí a následne ju postúpi členským štátom pre informáciu.
5.Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov spresní údaje uvedené v odseku 2, ako aj stupeň ich dôvernosti a koncepciu rámca pre meranie výkonnosti. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. (4).
Kapitola 2
Monitorovanie, hodnotenie a podávanie správ
Článok 257
Monitorovanie
Komisia pravidelne monitoruje vykonávanie tohto nariadenia, pričom okrem iného zohľadňuje informácie a analýzy relevantné na účely monitorovania, ktoré poskytujú alebo sprístupnili colné orgány a colný orgán EÚ v Colnom dátovom centre EÚ.
Článok 258
Hodnotenie a podávanie správ
1.Do ... [Úrad pre publikácie: vložiť dátum = 5 rokov po nadobudnutí účinnosti] a potom každých päť rokov Komisia vykoná hodnotenie tohto nariadenia z hľadiska cieľov, ktoré sleduje, a predloží o tom správu Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.
Správa obsahuje:
a)prehľad pokroku, ktorý členské štáty dosiahli v súvislosti s vykonávaním tohto nariadenia;
b)posúdenie účinnosti, efektívnosti, koherentnosti a relevantnosti tohto nariadenia, ako aj jeho pridanej hodnoty na úrovni Únie, najmä pokiaľ ide o ciele uvedené v článku 2.
2.Na žiadosť Komisie a v súlade s kapitolou 1 tejto hlavy poskytnú členské štáty informácie o vykonávaní tohto nariadenia, ktoré sú potrebné na vypracovanie správy uvedenej v odseku 2.
Kapitola 3
Menový prepočet a lehoty
Článok 259
Menový prepočet
1.Príslušné orgány uverejnia a/alebo sprístupnia na internete výmenný kurz, ktorý sa uplatňuje, ak je z jedného z nasledujúcich dôvodov potrebný prepočet meny:
a)kritériá použité na určenie colnej hodnoty tovaru sú vyjadrené v inej mene, ako je mena členského štátu, v ktorom sa colná hodnota určuje;
b)hodnota eura sa vyžaduje v národných menách na účely určenia nomenklatúrneho zatriedenia tovaru a sumy dovozného a vývozného cla vrátane hodnotových prahov Spoločného colného sadzobníka.
2.Ak je prepočet meny potrebný z dôvodov, ktoré sa neuvádzajú v odseku 1, hodnota eura v národných menách, ktorá sa má použiť v rámci colných predpisov, sa určuje najmenej raz za rok.
3.Komisia stanoví prostredníctvom vykonávacích aktov pravidlá menových prepočtov na účely uvedené v odsekoch 1 a 2. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 262 ods. (4).
Článok 260
Obdobia, dátumy a lehoty
1.Pokiaľ sa neustanovuje inak, ak sa v colných predpisoch stanovuje obdobie, dátum alebo lehota, takéto obdobie sa nesmie predĺžiť ani skrátiť a takýto dátum alebo takáto lehota sa nesmie oddialiť ani posunúť.
2.Uplatňujú sa pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty, dátumy a termíny stanovené v nariadení Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 81 , okrem prípadov, ak sa v colných predpisoch ustanovuje inak.
Kapitola 4
Delegovanie právomoci a postup výboru
Článok 261
Výkon delegovanej právomoci
1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 4, 6, 7, 10, 14, 19, 23, 25, 27, 28, 29, 31, 32, 56, 58, 59, 60, 63, 65, 66, 71, 72, 73, 77, 80, 81, 83, 85, 86, 88, 90, 91, 95, 97, 99, 101, 102, 105, 107, 108, 109, 111, 115, 116, 119, 123, 132, 148, 150, 156, 167, 168, 169, 170, 173, 175, 176, 179, 181, 186, 193, 199, 242, 244, 265.
3.Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 4, 6, 7, 10, 14, 19, 23, 25, 27, 28, 29, 31, 32, 56, 58, 59, 60, 63, 65, 66, 71, 72, 73, 77, 80, 81, 83, 85, 86, 88, 90, 91, 95, 97, 99, 101, 102, 105, 107, 108, 109, 111, 115, 116, 119, 123, 132, 148, 150, 156, 167, 168, 169, 170, 173, 175, 176, 179, 181, 186, 193, 199, 242, 244, 265 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4.Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.
5.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6.Delegovaný akt prijatý podľa článkov 4, 6, 7, 10, 14, 19, 23, 25, 27, 28, 29, 31, 32, 56, 58, 59, 60, 63, 65, 66, 71, 72, 73, 77, 80, 81, 83, 85, 86, 88, 90, 91, 95, 97, 99, 101, 102, 105, 107, 108, 109, 111, 115, 116, 119, 123, 132, 148, 150, 156, 167, 168, 169, 170, 173, 175, 176, 179, 181, 186, 193, 199, 242, 244, 265 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku do dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 262
Postup výboru
1.Komisii pomáha Výbor pre colný kódex. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
3.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 4.
4.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
5.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 5.
6.Ak sa má stanovisko výboru získať písomným postupom a odkazuje sa na tento odsek, uvedený postup sa ukončí bez výsledku len vtedy, keď tak v lehote na vydanie stanoviska rozhodne predseda výboru.
Kapitola 5
Záverečné ustanovenia
Článok 263
Zrušenie
1.Nariadenie (EÚ) č. 952/2013 sa zrušuje.
2.Odkazy na nariadenie (EÚ) č. 952/2013 sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody v prílohe.
3.Od dátumu stanoveného v článku 265 ods. 4 sa odkazy na colné vyhlásenie považujú za odkazy na poskytovanie údajov potrebných na umiestnenie tovaru do colného režimu s využitím spôsobilostí Colného dátového centra EÚ.
4.Od dátumu uvedeného v článku 265 ods. 4 sa odkazy na deklaranta podľa prípadu považujú za odkazy na dopravcu, dovozcu, vývozcu alebo držiteľa režimu tranzit.
Článok 264
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 265
Uplatňovanie
1.Články 205 až 237 sa uplatňujú od 1. januára 2028.
2.Tieto ustanovenia sa uplatňujú od 1. marca 2028:
a)ustanovenia o zjednodušenom sadzobnom zaobchádzaní stanovenom v článku 145 ods. 5, ods. 6 a ods. 7 a v článku 147 písm. a) bode ii);
b)ustanovenia o zjednodušenom sadzobnom zaobchádzaní pri predaji na diaľku stanovenom v článku 149ods. 4, článku 150ods. 10 a článku156 ods. 2;
c)ustanovenia o domnelých dovozcoch stanovené v článku 20 ods. 3 písm. e), článku 21, článku 59 ods.2, článku 60 ods. 6 písm. a), článku 67 ods.2, článku 67 ods. 4 písm. d) a článku 159 ods.2, článku 181 ods. 5 a článku 184ods. 3.
3.Funkcie Colného dátového centra EÚ stanovené v článku 29 musia byť plne funkčné do 31. decembra 2037.
4.Hospodárske subjekty môžu začať plniť svoje oznamovacie povinnosti podľa tohto nariadenia prostredníctvom Colného dátového centra EÚ od 1. marca 2032.
5.Colné orgány opätovne posúdia povolenia udelené podľa nariadenia (EÚ) č. 952/2013 od 1. januára 2035 do 31. decembra 2037.
6.Komisia pred 31. decembrom 2027 predloží správu Európskemu parlamentu a Rade, v ktorej posúdi centralizované colné konanie uvedené v článku 72. Komisia môže v prípade potreby predložiť legislatívny návrh s cieľom zabezpečiť spravodlivé rozdelenie práv a povinností členských štátov v súvislosti s vymeriavaním colného dlhu pri dovoze a so zodpovednosťou zaň.
7. Komisia predloží do 31. decembra 2035 Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej sa má posúdiť najmä:
a)účinnosť colného dohľadu nad dôveryhodnými a preverovanými obchodníkmi, ktorý vykonávajú colné orgány členského štátu usadenia, a účinnosť vykonávania ustanovení upravujúcich miesto vzniku colného dlhu;
b)účinnosť colného dohľadu nad inými hospodárskymi subjektmi ako dôveryhodnými a preverovanými obchodníkmi;
c)prípadný vplyv úprav uvedených v odseku 8.
8. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 261 s cieľom zmeniť toto nariadenie, ak je to vhodné vzhľadom na správu uvedenú v odseku 7, a to vypustením alebo úpravou výnimiek uvedených v článku 42 ods. 3 druhom pododseku a článku 169 ods. 1 druhom pododseku.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli
Za Európsky parlament Za Radu
predseda/predsedníčka predseda/predsedníčka
LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ
1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY
1.1.Názov návrhu/iniciatívy
Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie a Colný orgán Európskej únie a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 952/2013.
1.2.Príslušné oblasti politiky
Oblasť politiky: Jednotný trh, inovácie a digitálna ekonomika – Okruh 1
Činnosť:
Spolupráca v colnej oblasti (Colná oblasť) – podpoložka 03 05 01
Colný orgán EÚ (nová podpoložka – 03 05 XX)
1.3.Návrh sa týka
X novej akcie
◻ novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 82
X predĺženia trvania existujúcej akcie
◻ zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie
1.4.Ciele
1.4.1.Všeobecné ciele
Umožniť colným orgánom konať ako jeden celok v rámci celej EÚ s cieľom:
(a)efektívne a účinne chrániť jednotný trh, obyvateľov a hodnoty EÚ prostredníctvom zabezpečenia súladu s rastúcim počtom nefinančných požiadaviek;
(b)zabezpečiť náležité, účinné a včasné vyberanie cla a splatných daní, a to vrátane zabránenia colným únikom, a tým aj strate príjmov pre rozpočet EÚ a členské štáty;
(c)uľahčiť zákonný obchod so správnou rovnováhou medzi uľahčením a zabezpečením účinných kontrol všetkých rôznych druhov rizík s čo najnižšími nákladmi a administratívnou záťažou.
1.4.2.Špecifické ciele
(1)Posilniť riadenie colného rizika na úrovni EÚ.
(2)Znížiť administratívnu záťaž a zjednodušiť postupy pre obchodníkov, spotrebiteľov a colné orgány bez ohrozenia účinného colného dohľadu.
(3)Zabezpečiť rovnaké podmienky pre elektronický obchod a tradičný obchod z colného hľadiska, v súlade s pravidlami v oblasti DPH.
(4)Posilniť prístup k údajom a využívanie údajov pre strategické colné opatrenia s cieľom viac podporiť lepšie riadenie rizika, reakciu na krízy, meranie výkonnosti colnej únie a jednoduchšie pravidlá pre obchodovanie.
(5)Umožniť colnej únii konať ako jeden celok vďaka tomu, že sa zaistí účinná ochrana v rámci celej EÚ, bez ohľadu na to, kde tovar prekročí hranice, a to aj v krízových scenároch.
Z hľadiska výdavkov sa tieto ciele dosiahnu reformou colných postupov, ktorá sa opiera o tieto dva hlavné výstupy: nové Colné dátové centrum EÚ a nový Colný orgán EÚ (ďalej len „EUCA“).
1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv
Služby EÚ:
Súčasťou reformy bude výrazná zmena spôsobu spravovania colných informačných systémov Európskej komisie. Komisia vyvinie, zavedie a bude udržiavať nové Colné dátové centrum EÚ, pričom sa môže rozhodnúť ho delegovať na Colný orgán EÚ. Okrem toho tento orgán má od Komisie prevziať väčšinu činností v oblasti vývoja a prevádzky týkajúcich sa existujúcich transeurópskych IT systémov 83 . Colný orgán EÚ by vo veľkej miere nahradil a prehĺbil úlohu, ktorú v súčasnosti vykonáva Komisia, v oblasti podpory spolupráce medzi colnými a inými orgánmi, prevádzkovej podpory a koordinácie a prevádzkového budovania kapacít. Komisia by si zachovala svoje politické a legislatívne úlohy.
Colný orgán EÚ by pomohol vyvinúť a zjednodušiť stratégie (medzi orgánmi) vrátane získavania informácií, inovácií, prípravy na krízu, zavádzania analytiky EÚ a synchronizovaných operácií. Pomocou nového dátového centra by Colný orgán EÚ priniesol ďalšie snahy na úrovni EÚ v kľúčových oblastiach vrátane riadenia rizika, odbornej prípravy, monitorovania a hodnotenia výkonnosti a priniesol by tak kritické zdroje, zameranie a organizačný/koordinačný mandát pre kľúčové úlohy, ktoré je potrebné vykonávať „ako jeden celok“. Colný orgán EÚ by monitoroval aj spoločné implementovanie zjednodušení pre obchodníkov vrátane tých, ktorým bol udelený status dôveryhodných a preverovaných obchodníkov („Trust and Check“), pripravil by miniaplikácie na podporu služieb na uľahčenie obchodu a spravoval by celkové rozhranie pre obchodníkov s colnou úniou.
Colný orgán EÚ by tak zohrával kľúčovú a hlbšiu rolu pri dosahovaní účinnejšieho a jednotného vykonávania colných pravidiel a postupov. Priniesol by skutočnú strategickú spôsobilosť. Tým by pomohol v rámci EÚ systematicky dosahovať ochranu a uľahčenia v prospech občanov, podnikov a všetkých príslušných politík a služieb EÚ. EÚ by mala prospech z lepšej prevencie straty príjmov a zvýšeného výberu colných daní, ktorý by vzrástol v dôsledku odstránenia prahovej hodnoty 150 EUR.
Colné správy členských štátov:
V dôsledku novej paradigmy Colného dátového centra EÚ by sa v priebehu rokov v členských štátoch výrazne znížilo pracovné zaťaženie súvisiace s IT v colnej oblasti, keďže členské štáty by nemuseli udržiavať základné colné IT systémy. Na vnútroštátnej úrovni by sa udržiavali len IT systémy, ktoré si vyžadujú prispôsobenie z dôvodu vnútroštátnych špecifík alebo integrácie, a aj v týchto prípadoch by sa využívali spôsobilosti Colného dátového centra EÚ, čím by sa táto úloha uľahčila.
Členské štáty by využívali novú vrstvu EÚ pre analýzu colných údajov a rizika vykonávanú na centrálnej úrovni v Colnom orgáne EÚ, a boli by s ňou v interakcii.
Členské štáty by mali prospech zo zníženia požiadaviek na zamestnancov na plný úväzok vďaka spoločnému vykonávaniu úloh v Colnom orgáne EÚ, najmä v oblasti riadenia rizika, IT a celkových funkcií na colné riadenie. Neznamená to povinné zníženie počtu zamestnancov ako takých, ale vnútroštátne colné správy by mohli využívať svoje zdroje efektívnejšie.
Členské štáty by mali prospech z väčšej pridanej hodnoty colnej politiky a politiky EÚ. Spoločné záujmy v oblasti ochrany občanov, spotrebiteľov, obchodu a podnikov zohľadnené v spoločnej politike týkajúcej sa noriem pre výrobky, bezpečnosti, ochrany, zdravia atď. by sa dosahovali účinnejšie, efektívnejšie a systematickejšie vo všetkých miestach vstupu, čím by sa znížili možnosti pre nezákonné obchodovanie obchádzať opatrenia v jednom členskom štáte tým, že sa nájde miesto na vstup cez inú vonkajšiu hranicu.
Členské štáty by zároveň mali prospech z lepšej prevencie straty príjmov (colných únikov) a zvýšeného výberu cla, ktorý by vzrástol v dôsledku odstránenia prahovej hodnoty 150 EUR.
Podniky a obchod:
Pre hospodárske subjekty by bola výrazným prínosom zásadná zmena v colných postupoch, ktorá by sa realizovala priamo prostredníctvom Colného dátového centra EÚ.
Všetci obchodníci by mali prospech zo zjednodušenia a racionalizácie krokov v colných postupoch. Znižuje sa počet miest, ktorým treba poskytovať údaje, a namiesto 27 vnútroštátnych rozhraní a postupov sa údaje zadávajú do jedného jediného rozhrania EÚ. Namiesto opakovaného zadávania údajov možno údaje zadať vopred a používať ich opakovane. Požiadavky na údaje boli vyvážené tak, aby lepšie zodpovedali obchodným postupom. V zásade sa údaje požadujú od subjektov, ktoré majú najlepšie predpoklady ich poskytnúť, sú akceptované vo viacerých formátoch a odstraňuje sa funkcia deklaranta. Colný orgán EÚ posilňuje spoluprácu medzi vnútroštátnymi colnými orgánmi aj na hraniciach, priamo na mieste a podporuje jednotné vykonávanie jednoduchších postupov.
Poskytovali by sa niektoré doplňujúce informácie (najmä výrobca tovaru). Úsilie potrebné na poskytnutie doplňujúcich informácií však bude viac než vykompenzované zjednodušením a zredukovaním colných postupov.
Zlepšením colného zamerania by sa zlepšila ochrana legitímnych podnikov pred dodávateľskými reťazcami, ktoré nedodržiavajú predpisy, a hrozbami pre bezpečnosť dodávateľských reťazcov a znížila by sa nekalá súťaž prostredníctvom lepšieho uplatňovania regulačných opatrení. Tým sa zlepší ochrana pracovných miest, inovácií a investícií. Okrem toho by sa výrazne posilnila odolnosť dodávateľských reťazcov v krízových scenároch, ako je napríklad vypuknutie nákazy alebo bezpečnostné incidenty, stanovením okamžitého, konkrétneho a jednotného zacielenia na rizikové toky a súčasným minimalizovaním rozsahu a miery narušenia, ako aj udržiavaním neustálej pripravenosti na krízu na základe dlhodobej spolupráce s ďalšími relevantnými orgánmi.
Dôveryhodní a preverovaní obchodníci by mali prínos z lepšieho partnerstva s colnými úradmi. Títo obchodníci by spĺňali podobné podmienky, ako sú súčasné požiadavky pre schválené hospodárske subjekty, a zároveň by poskytovali dodatočné informácie prostredníctvom systematického sprístupňovania údajov colným systémom. Tieto údaje by mohli opakovane používať dopravcovia v rámci postupov s predbežnými informáciami o náklade, pričom toky tovaru by sa pri príchode mohli „samostatne prepúšťať“(v zásade by sa mohlo pokračovať v preprave tovaru, pričom vďaka postupom s predbežnými informáciami by colné úrady mali prostriedky, ako v prípade potreby zasiahnuť). Dôveryhodní a preverovaní obchodníci by mali výhodu menšieho počtu cielenejších colných kontrol, vo všeobecnosti by dostávali včasné upozornenia a v rámci možností by sa ich kontroly a formality odkladali na vhodné miesta. Po dohode s inými orgánmi by sa aj niektoré nefinančné kontroly mohli presunúť mimo hraníc a mohol by ich vykonávať dôveryhodný a preverovaný obchodník. Znížili by sa požiadavky na záruky.
V prípade elektronického obchodu by odstránenie prahovej hodnoty pre oslobodenie od cla znamenalo potrebu poskytnúť viac colných informácií, keďže podľa nových pravidiel v oblasti DPH pre elektronický obchod sa od júla 2021 poskytujú údaje o všetkom dovážanom tovare. Colné dátové centrum EÚ by poskytovalo jednotné rozhranie, čím by sa uľahčilo tak poskytovanie informácií od sprostredkovateľov elektronického obchodu, ako aj spracúvanie týchto informácií pre colné orgány.
Tým, že platformy elektronického obchodu budú priamo riešiť dodržiavanie colných predpisov, bude pre ne výhodou, že môžu klientom ponúknuť konečnú cenu, a s najväčšou pravdepodobnosťou sa zníži počet sťažností a vrátení tovaru motivovaných neočakávanými nákladmi na dodržiavanie predpisov na hraniciach, čím sa zníži miera sporov, ku ktorým v súčasnosti dochádza v ich dodávateľských reťazcoch. Celkovo by uprednostňovaná možnosť mala viesť k nižším nákladom hospodárskych subjektov na dodržiavanie predpisov, najmä pri dovoze. Takmer úplne by sa odstránila potreba spúšťať súčasný colný režim vnútorný tranzit a podávať súvisiace vyhlásenia v prípadoch, keď sa tovar presúva z členského štátu vstupu do členského štátu prepustenia.
Občania – spotrebitelia:
Odstránením prahovej hodnoty 150 EUR pre clo môže vzniknúť mierny tlak na zvyšovanie cien pre spotrebiteľov tovaru s hodnotou nižšou ako táto suma. Zjednodušením a stabilizovaním postupov sa však zvýši efektívnosť dodávateľského reťazca a vplyv na náklady a ceny bude stanovený faktormi konkurencieschopnosti.
Občanom a spotrebiteľom to prinesie výhody v podobe transparentnejších a predvídateľnejších postupov pre nákupy v rámci elektronického obchodu z územia mimo EÚ a menšieho počtu neočakávaných žiadostí o platbu cla a poplatkov za logistické služby na ich spracovanie, ako aj menej návštev pošty v porovnaní so základným scenárom, čím sa obmedzia súčasné skúsenosti s neočakávanými poplatkami a oneskoreniami. Výrazným prínosom pre občanov a spotrebiteľov bude lepšia a viditeľnejšia ochrana v rámci politík EÚ pred následkami škodlivých a podvodných výrobkov vďaka systematickému zlepšeniu odhaľovania škodlivých dodávateľských reťazcov v rámci celej EÚ.
1.4.4.Ukazovatele výkonnosti
Ukazovatele sú navrhnuté v uvedených položkách. Reformou sa posilnia aj základy pre hodnotenie výkonnosti colnej únie ako takej, keďže bude možné na tento účel spracúvať prevádzkové údaje z celej EÚ.
(6)Zlepšenie výberu príjmov prostredníctvom riadenia operačného rizika na úrovni EÚ:
·Výber príjmov z tovaru v hodnote nad 150 EUR
·Sadzba nezaplateného cla
·Počet stratégií riadenia rizika v spolupráci s inými orgánmi (zodpovednými napr.
za výber daní a boj proti podvodom)
·Konfiškácia
(7)Zlepšenie odhaľovania nevyhovujúcich dovážaných výrobkov prostredníctvom riadenia operačného rizika na úrovni EÚ:
·Počet stratégií dohľadu v spolupráci s inými orgánmi (zodpovednými napr. za boj proti podvodom, dohľad nad trhom, ochranu potravín, zvierat a zdravia, bezpečnosť výrobkov)
·Konfiškácia
(8)Zjednodušenie obchodných tokov pre dôveryhodné subjekty:
·Počet dôveryhodných a preverovaných obchodníkov
·Percentuálny podiel obchodov vykonaných dôveryhodnými a preverovanými obchodníkmi
·Počet postupov potrebných na obchodovanie s tovarom
·Počet auditov vykonaných u dôveryhodných a preverovaných obchodníkov
·Počet pozastavených povolení pre dôveryhodných a preverovaných obchodníkov
(9)Výber príjmov z elektronického obchodu:
·Výber príjmov zo zásielok v hodnote do 150 EUR
·Počet zásielok v hodnote do 150 EUR
(10)Využívanie údajov na strategické colné opatrenia:
·Objem a typ dostupných údajov
·Počet chýb v údajoch a intervencií
·Interoperabilita s doplnkovými zdrojmi údajov (čas a rozsah)
(11)(Konanie ako jeden celok) Zlepšenie jednotného vykonávania a postupov (zabránenie taktizovaniu pri výbere prístavu)
·Počet kontrol a spätných väzieb ku kontrolám
·Minimálne normy pre riadenie rizika
·Počet rizikových profilov EÚ a výsledkov kontrol
·Počet odporúčaní kontroly
(12)(Konanie ako jeden celok) Splnomocnenie colných orgánov, aby konali rovnako:
·Množstvo a kvalita odbornej prípravy
·Počet spoločných činností, projektov, seminárov
1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy
1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy
Tento návrh zahŕňa reformu colných postupov, a to najmä:
a)prípravu a zavedenie spoločného prostredia na správu údajov (Colné dátové centrum EÚ) a colných operácií na úrovni EÚ;
b)zriadenie Colného orgánu EÚ s operačným mandátom vykonávať kľúčové úlohy na úrovni EÚ, najmä priebežný vývoj a riadenie dátového centra, spoločné riadenie rizika, krízové riadenie a činnosti zamerané na spoluprácu, s cieľom umožniť, aby si colná únia plnila svoje funkcie a poskytovala hodnotu spoločnej politiky jednotne bez ohľadu na to, v ktorom mieste prekročí tovar vonkajšie hranice EÚ.
Zavedenie tejto reformy by malo prebiehať takto:
Prvá fáza 2024 – 2027:
IT/dátové centrum EÚ
·príprava úvodných komponentov štruktúry dátového centra EÚ vrátane prípravy na zhromažďovanie údajov z elektronického obchodu a počiatočné prípady použitia interoperability,
·vízia, plán, kalkulácia nákladov a stratégia obstarávania na dokončenie spôsobilostí dátového centra a prevádzkových aplikácií,
·kontinuita existujúcich IT systémov CKÚ a plánovanie prechodu.
Colný orgán EÚ
·zriadenie orgánu v roku 2026, ktorý by mal začať fungovať od roku 2028; nábor dočasného výkonného riaditeľa a malého počtu zamestnancov na vykonanie náboru, zabezpečenie hosťovania a ubytovania, ako aj požadovaných administratívnych postupov potrebných na zabezpečenie prevádzkovej pripravenosti v roku 2028,
·príprava úvodných činností na prevzatie zodpovednosti od osobitnej skupiny Komisie, ktorá pripraví siete a postupy na riadenie rizika tak, aby boli pripravené fungovať v rozsahu údajov EÚ hneď po uvedení orgánu EUCA do prevádzky.
Druhá fáza 2028 – 2034:
IT/dátové centrum EÚ
·potenciálny začiatok preberania úvodných komponentov dátového centra a súvisiacich centrálnych systémov Colným orgánom EÚ od Komisie (napr. ICS2, eCommerce, centrálny elektronický priečinok), ktoré by sa malo dokončiť do roku 2030; v priebehu trojročného obdobia Colný orgán EÚ prevezme a Komisia presunie kapacitu na obstarávanie a riadenie informačných technológií,
·kompletná infraštruktúra a spôsobilosti dátového centra do roku 2031,
·prenos colných systémov (centrálneho a vnútroštátnych) do dátového centra.
Colný orgán EÚ
·postupné odovzdávanie určitých činností zo strany Komisie Colnému orgánu EÚ; postupný rozvoj nových činností uvedených v tomto návrhu realizovaný Colným orgánom EÚ,
·delegovanie určitých vykonávacích úloh zo strany Komisie na Colný orgán EÚ prostredníctvom dohôd o príspevkoch.
1.5.2.Prínos zapojenia Únie
Dôvody na akciu na európskej úrovni (ex-ante):
Ako sa uvádza v analýze v posúdení vplyvu, ktorá je sprievodným dokumentom k tomuto legislatívnemu návrhu, problémy, ktorými sa tento návrh zaoberá, sú ťažkosti colných orgánov pri plnení ich poslania chrániť EÚ (z hľadiska finančných aj nefinančných rizík); obmedzujúca povaha colných formalít pre zákonný obchod; nesúlad colných modelov a nových obchodných modelov elektronického obchodu; obmedzená dostupnosť a možnosť využitia colných postupov (vrátane efektívneho riadenia rizika) a rozdiely pri vykonávaní colných pravidiel v jednotlivých členských štátoch. Medzi dôsledky týchto problémov patrí strata príjmov členských štátov a Únie; vstup nevyhovujúcich a nebezpečných výrobkov na jednotný trh a súvisiace škody spôsobené spotrebiteľom a podnikom EÚ a životnému prostrediu a zneužívanie dodávateľských reťazcov na trestnú činnosť.
Táto reforma je venovaná problémom, ktoré členské štáty nedokážu vyriešiť samostatne. Opatrenia na úrovni Únie sú nevyhnutné na zreformovanie postupov colnej únie a správy a riadenia údajov s cieľom riešiť identifikované problémy. Výber nástroja (nariadenie) je zásadný, pretože colná únia musí poskytovať právnu istotu pre obchodné orgány a orgány verejnej moci, aby sa zaistil plynulý priebeh zákonného obchodu a zároveň sa ustanovili účinné zásahy orgánov verejnej moci na základe rizika s cieľom vykonávať hlavné prvky acquis EÚ, najmä v oblastiach jednotného trhu, bezpečnosti a vlastných zdrojov.
Očakávaný prínos vytvorený Úniou (ex post):
V návrhu sa riešia príčiny problémov: neprimerané a príliš zložité colné postupy, a to vrátane postupov pre prevádzku elektronického obchodu, roztrieštená a komplikovaná digitalizácia colných údajov a roztrieštená štruktúra riadenia colnej únie. Stanovuje sa v ňom reforma colných procesov vrátane spravovania prevádzky elektronického obchodu, ako aj spoločné prostredie na správu údajov (colný dátový priestor EÚ) a zriaďuje sa ním Colný orgán EÚ, ktorý bude poskytovať prevádzkovú úroveň riadenia. Tieto prvky sa vzájomne posilňujú a umožňujú tak výrazné zníženie záťaže pre orgány verejnej moci aj subjekty súkromného sektora, ako aj výrazné zlepšenie v oblasti jednotného presadzovania politík EÚ v rámci colnej únie, ako vyplýva z analýzy posúdenia vplyvu.
1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti
Z hodnotenia programu Colníctvo 2020 vyplýva, že tento program výrazne prispel k zlepšeniu fungovania colnej únie a jej modernizácii. Posilnil spoluprácu a výmenu informácií, a jeho záber siaha od uľahčenia súdržnosti na strategickej úrovni po zosúladenie prístupov, výkladov, administratívnych postupov, najlepších postupov a pravidiel na operačnej úrovni. Tento program zohral mimoriadne dôležitú úlohu pri prechode na bezpapierové colné prostredie. V rámci hodnotenia však boli identifikované oblasti, ktoré si vyžadujú zlepšenie, najmä i) rozdiely v uplatňovaní colných kontrol; ii) podvody v elektronickom obchode; iii) hospodárske subjekty, ktoré nepociťujú výhody CKÚ a vyjadrujú obavy nad iv) zložitosťou colného IT prostredia a colných predpisov a postupov. Pri hodnotení programu sa ukázalo, že pre Komisiu a členské štáty by mohlo byť užitočné vymieňať si viac colných údajov. Slúžilo by to na lepšie meranie nákladov a prínosov uskutočnených investícií.
Ďalšie dôkazy v tejto súvislosti možno nájsť v predbežnom hodnotení CKÚ, v ktorom sa upozorňuje na flexibilitu v oblasti spôsobov riešenia nesúladu s colnými predpismi a príslušných sankcií a v súvislosti s monitorovaním hospodárskych subjektov, ktoré sa považujú za dôveryhodné (schválené hospodárske subjekty, AEO).
Aj podniky potvrdzujú rozdielne uplatňovanie CKÚ. Vo veľkom prieskume na účely externej štúdie týkajúcej sa AEO (takmer 2 000 odpovedí) 28 % z 900 dôveryhodných subjektov aktívnych vo viacerých členských štátoch uviedlo, že niektoré výhody sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líšia 84 .
Z hľadiska finančných rizík Európsky dvor audítorov identifikoval štrukturálne problémy v oblasti riadenia finančných rizík, pričom zistil, že nejednotné uplatňovanie colných kontrol a nedostatočná harmonizácia riadenia a analýzy rizika bránia uplatňovaniu finančných záujmov EÚ, a upozornil, že súčasné nedostatky by mohli hospodárskym subjektom, ktoré nedodržiavajú pravidlá, umožniť zamerať sa na miesta vstupu na hraniciach s nižšou mierou kontrol“. (Pozri ďalej: Osobitná správa 04/2021:Colné kontroly:nedostatočná harmonizácia bráni presadzovaniu finančných záujmov EÚ).
Z hľadiska nefinančných rizík sa súčasný rámec riadenia rizika primerane nezaoberá možným príspevkom colných orgánov k vykonávaniu požiadaviek týkajúcich sa rastúceho počtu nefinančných otázok, ktoré znepokojujú občanov EÚ, vrátane ľudských práv, pracovných práv, udržateľnosti, ochrany životného prostredia, zdravia, bezpečnosti a ochrany.
Skúsenosť s digitalizáciou colných postupov a výmeny informácií bola pozitívna – stále však zostávajú problémy týkajúce sa zhromažďovania, analyzovania a spoločného využívania údajov. V rámci súčasných colných postupov je potrebné údaje odoslať do rôznych vnútroštátnych a spoločných systémov a súvisiacim členským štátom. Skupina odborníkov zároveň konštatovala, že jednotlivé IT systémy často nie sú prepojené (pozri ďalej: Report by the Wise Persons Group on the Reform of the EU Customs Union (Správa skupiny odborníkov o reforme colnej únie EÚ). Údaje sa neprenášajú z jedného deklaračného systému do druhého. Informácie sú roztrieštené medzi rôznymi databázami a systémami, takže je ťažké zaistiť súlad a integritu údajov, čo má zásadný význam pri riadení colného rizika, najmä pri analýze rizika na úrovni EÚ. Tým sa znižuje schopnosť colných orgánov riešiť podhodnocovanie, nedodržiavanie predpisov alebo bezpečnostné riziká na jednotnom základe. Európsky dvor audítorov identifikoval viacero dôvodov, prečo je potrebné vynaložiť zvýšené náklady a dodatočný čas na vybudovanie systémov CKÚ (pozri ďalej: Osobitná správa č. 26/2018: Sled oneskorení pri vytváraní colných IT systémov:čo ich spôsobilo?). Hodnotenie CKÚ vytvára zmiešaný obraz o vykonávaní IT, s pozitívnymi aspektmi centrálne vyvíjaných komponentov.
Skúsenosti získané pri pokuse zorganizovať colnú spoluprácu na trvalejšom základe v rámci programu Colníctvo boli opäť cenné z hľadiska rozvoja chápania politiky a dosiahnutia pokroku v konkrétnych uvedených témach, no takáto dobrovoľná spolupráca nemôže mať infraštruktúrnu kapacitu alebo riadiaci charakter, ktoré by boli potrebné na dosiahnutie jednotného vykonávania colnej únie.
Zohľadnené boli aj skúsenosti týkajúce sa zriadenia a prevádzky iných orgánov a subjektov EÚ.
Tento návrh vo veľkej miere sleduje súčasný model decentralizovaných orgánov a väčšinu otázok rieši podľa štandardných ustanovení.
Z praktického hľadiska bola zaznamenaná potreba zabezpečiť zdroje v rámci Komisie s cieľom pripraviť Colný orgán EÚ pred jeho uvedením do prevádzky. Opatrenia potrebné na zriadenie Colného orgánu EÚ, ako je príprava administratívnych postupov, riadiacich štruktúr a organizačnej štruktúry, ako aj úvodný nábor zamestnancov, by mohol vykonať špecializovaný tím v rámci útvarov Komisie ešte pred začiatkom činnosti Colného orgánu EÚ. S ohľadom na skúsenosti z iných nedávno zriadených orgánov by sa na túto činnosť malo vyčleniť asi desať ekvivalentov plného pracovného času.
Pokiaľ ide o prípravu prevádzkových činností Colného orgánu EÚ, Komisia má značné skúsenosti v rozvoji politík v súvislosti s úlohami a pri pilotovaní spoločných projektov na dobrovoľnom základe (pozri výročné správy elektronického obchodu). K týmto skúsenostiam patrí aj riadenie vývoja transeurópskych IT systémov vrátane jednotných portálov EÚ na interakciu s obchodníkmi (zreformovaný systém kontroly dovozu – ICS2), organizovanie operácií v rámci spoločnej analýzy rizika, vytvorenie spoločného prístupu k hodnoteniu výkonnosti colnej únie, vytvorenie spoločnej colnej odbornej prípravy, organizácia spolupráce medzi colnými a inými odvetvovými orgánmi na úrovni EÚ v konkrétnych témach (napríklad bezpečnostná ochrana nákladnej leteckej dopravy), reakcia na colnú krízu, pričom vo všetkých týchto oblastiach sa úzko a štruktúrovane spolupracovalo s vnútroštátnymi colnými orgánmi. Tieto skúsenosti výrazne pomôžu pri príprave úvodnej štruktúry a operácií Colného orgánu EÚ a pri monitorovaní a hodnotení jeho výkonnosti.
1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi
V súčasnom viacročnom finančnom rámci bude potrebné vytvoriť nový rozpočtový riadok, ktorý bude zodpovedať zriadeniu Colného orgánu EÚ. Zároveň by bolo potrebné naprogramovať nasledujúci viacročný rámec, aby sa poskytli potrebné zdroje na vykonávanie týchto právnych predpisov.
Pokiaľ ide o synergie s inými nástrojmi, cieľom reformy je zaviesť strategickú kapacitu, aby mohla Únia podporovať lepšie vykonávanie a presadzovanie dôležitých politík EÚ uplatňovaných na obchod s tovarom a prostredníctvom obchodu s tovarom, ako aj riešiť zneužívanie dodávateľských reťazcov na účely organizovaného zločinu a terorizmu. Reforma priamo prispeje:
·k lepšiemu výberu príjmov vrátane tradičných vlastných zdrojov, a to tak prostredníctvom výberu ďalších príjmov, ktorých výška na obdobie 2028 až 2034 sa v posúdení vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom k tomuto návrhu, odhaduje na 6,035 miliardy EUR 85 , ako aj prostredníctvom lepšej prevencie straty príjmov v dôsledku nedodržiavania pravidiel,
·k lepšej ochrane občanov a podnikov EÚ v zmysle politík EÚ, ktorá do určitej miery závisí od rozsahu presadzovania colných predpisov vrátane zákazov a obmedzení, jednotného trhu a bezpečnosti; hoci v tomto prípade kvantifikácia z finančného hľadiska nie je možná, v hodnotení vplyvu je ukázané, ako by jeden ilustračný prípad použitia na lepšie presadzovanie požiadaviek na ekodizajn a bezpečnosť výrobkov mohol v období 2028 až 2034 viesť k úspore spotrebiteľov vo výške 7,7 miliardy EUR,
·k zníženiu administratívnej záťaže, čo podporuje konkurencieschopnosť – v posúdení vplyvu je identifikovaná aj potenciálna úspora 11,6 miliardy EUR pre obchodníkov, ktorá súvisí najmä s celkovým znížením času potrebného na dokončenie procesov dovozu.
V posúdení vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom k tomuto návrhu, bola na základe reprezentatívnej vzorky prípadov použitia zhodnotená potenciálna výkonnosť jednotlivých možností reformy, so zameraním na pridanú hodnotu, ktorú by prinieslo zlepšenie riadenia rizík v dodávateľskom reťazci. Výsledky ilustrovali súlad s inými osobitnými oblasťami politiky vrátane smernice o jednorazových plastoch, environmentálnych politík zameraných na perzistentné chemické látky a emisie spotrebiteľov, Hodnotenia hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti v EÚ (SOCTA), drogových prekurzorov 86 , bezpečnostnej ochrany civilného letectva 87 , pašovania tabaku, bezpečnosti hračiek, nariadenia o dohľade nad trhom, smernice o ekodizajne a navrhovaného nariadenia o ekodizajne udržateľných výrobkov a navrhovaného nariadenia o všeobecnej bezpečnosti výrobkov.
Väčšina týchto oblastí politiky prechádza zmenami a prostredníctvom prostredia centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo sa do nich zahŕňajú colné opatrenia. Centrálny elektronický priečinok však rieši výmenu informácií o rizikách len nepriamo, keďže jeho hlavným účelom je uľahčiť výmenu informácií potrebných na prepustenie tovaru. Reformou sa zvýši účinnosť centrálneho elektronického priečinka, na ktorom sa bude ďalej stavať, keďže sa colným orgánom umožní získavať všetky potrebné údaje pomocou necolnej formality Únie na centrálnej úrovni, a využívať ho na riadenie rizika v celej EÚ.
Vo všeobecnosti reformou získa colná únia strategickú spôsobilosť pripravovať a realizovať rámec spolupráce s inými politikami na podporu ich realizácie v hraničných operáciách; zaistiť operačnú viditeľnosť obchodných tokov v rámci celej EÚ; sledovať výkonnosť politiky v rámci celej EÚ a mať podrobný prehľad o tom, ako sa uplatňujú kontroly a zjednodušenia; prispôsobovať sa budúcim potrebám a meniacim sa obchodným modelom, najmä z hľadiska pripravenosti informačného prostredia colnej únie integrovať rôzne zdroje informácií a podporovať flexibilné opatrenia proti rizikám; čas potrebný na uvedenie na trh. Okrem toho reforma prinesie v súčasnosti chýbajúce „kritické zdroje“, ktoré sú potrebné na súbežné zvládanie veľkého počtu priorít a prípravu na krízu.
Vďaka tejto strategickej spôsobilosti bude colná únia schopná prispieť aj k plneniu ďalších úloh, ku ktorým môže byť prizvaná, napríklad aj v oblasti mechanizmu na kompenzáciu uhlíka na hraniciach alebo strategických obchodných kontrol a sankcií či iných reštriktívnych opatrení.
Pokiaľ ide o synergie v širšom zmysle, návrh povedie aj k administratívnym úsporám pre vnútroštátne colné správy, a to v dôsledku zjednodušenia postupov a poskytovania centrálneho spoločného rozhrania a nástrojov, ktorými sa trvalo znížia colné náklady na súlad s predpismi a administratívu. V posúdení súladu, ktoré je sprievodným dokumentom k tomuto návrhu, sa odhaduje, že výška týchto úspor pre členské štáty bude okolo 7,9 miliardy EUR, pričom pôjde najmä o úspory v oblasti IT, ale aj v dôsledku zníženia administratívneho úsilia potrebného na určité dôležité úlohy, čím sa uvoľní administratívna kapacita.
1.5.5. Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia
V rámci súčasného VFR možno naplniť potreby prerozdelením prostriedkov v rámci existujúceho rozpočtového riadku Spolupráca v colnej oblasti (Colná oblasť) – podpoložka 03 05 01 a do nového rozpočtového riadku Colný orgán EÚ – podpoložka 03 05 XX. To znamená, že v rámci súčasného VFR sa nepredpokladajú žiadne ďalšie náklady.
Vo VFR po roku 2027 sa navrhuje financovať náklady na dátové centrum a colný orgán z nasledujúceho VFR bez toho, aby bola dotknutá dohoda o VFR a programoch.
1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy
◻ obmedzené trvanie
–◻ Návrh/iniciatíva je v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR.
–◻ Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR
X neobmedzené trvanie
–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od roku 2026 do roku 2027,
–a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.
1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu
X Priame riadenie na úrovni Komisie prostredníctvom
–◻ výkonných agentúr
–X prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie,
◻ Zdieľané riadenie s členskými štátmi
X Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:
◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),
◻Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,
X inštitúcie uvedené v článku 70,
◻ verejnoprávne subjekty,
◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ sú im poskytnuté primerané finančné záruky,
◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktorým sú poskytnuté primerané finančné záruky,
◻ subjekty alebo osoby poverené vykonávaním osobitných akcií v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.
Poznámky:
V čase nadobudnutia účinku bude Komisia naďalej riadiť vývoj a údržbu súčasných systémov CKÚ a bude potrebné, aby pokročila v príprave úvodných prvkov dátového centra ešte v rámci súčasného VFR.
V období, ktoré nasleduje po súčasnom VFR, si Komisia ponechá dohľad nad financovaním pre vybrané úlohy, najmä v súvislosti s poskytovaním dátového centra, a na základe dohody o príspevku deleguje úlohy na Colný orgán EÚ. Zachovanie priameho riadenia finančných prostriedkov pre súčasné systémy CKÚ a nepriameho riadenia finančných prostriedkov dátového centra prostredníctvom dohôd o príspevku s Colným orgánom EÚ pomôže zabezpečiť kontinuitu počas prechodného obdobia a účinné vykonávanie politiky, pokiaľ ide o budúce colné dátové prostredie EÚ, zatiaľ čo spôsobilosti Colného orgánu EÚ sa po jeho zriadení v roku 2028 rozšíria.
2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA
2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ
Vo vzťahu k celkovej reforme:
Komisia bude pravidelne monitorovať vykonávanie navrhovaného nariadenia. V návrhu sa predpokladá, že sa Komisii na tento účel prostredníctvom Colného dátového centra EÚ sprístupnia informácie a analytické nástroje zahŕňajúce všetky colné postupy, na ktoré sa reforma vzťahuje.
S pomocou Colného orgánu EÚ bude Komisia zároveň aspoň raz ročne posudzovať a hodnotiť výkonnosť colnej únie ako takej. Súčasťou tohto posudzovania a hodnotenia bude aj meranie výkonnosti colných opatrení vykonávaných colnými orgánmi členských štátov. Colný orgán EÚ na tento účel najmä identifikuje kľúčové trendy, silné a slabé miesta, nedostatky a potenciálne riziká a poskytne Komisii odporúčania na zlepšenie.
Komisia bude v spolupráci s Colným orgánom EÚ a vnútroštátnymi colnými orgánmi osobitne hodnotiť aj vykonávanie riadenia rizika s cieľom dosiahnuť postupné zvyšovanie jeho prevádzkovej a strategickej účinnosti a efektívnosti. Komisia aj na tento účel využije informácie z dátového centra a môže si vyžiadať ďalšie informácie od Colného orgánu EÚ a vnútroštátnych colných a iných orgánov. Tieto hodnotenia Komisia použije pri vytváraní ustanovení spoločného rámca riadenia rizika, najmä spoločných kritérií rizika a spoločných prioritných oblastí kontroly.
Konkrétne vo vzťahu k Colnému orgánu EÚ:
Všetky agentúry Únie fungujú v rámci prísneho monitorovacieho systému, ktorého súčasťou je koordinátor vnútornej kontroly, Útvar Komisie pre vnútorný audit, správna rada, Komisia, Dvor audítorov a rozpočtový orgán. Tento systém sa zohľadňuje a stanovuje v HLAVE XII. V súlade so spoločným prístupom k decentralizovaným agentúram EÚ sa v ročnom pracovnom programe Colného orgánu EÚ uvedú podrobné ciele a očakávané výsledky, ako aj ukazovatele výkonnosti. Vo výročnej správe o činnosti sa potom činnosti Colného orgánu EÚ vyhodnotia na základe týmto ukazovateľov. Ročný pracovný program bude v súlade s viacročným pracovným programom, pričom sa obidva dokumenty zahrnú do ročného jednotného programového dokumentu predkladaného Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.
Správna rada Colného orgánu EÚ bude zodpovedať za dohľad nad efektívnym administratívnym, prevádzkovým a rozpočtovým riadením Colného orgánu EÚ. Bude jej pri tom pomáhať výkonná rada, ktorá bude zodpovedať za prípravu rozhodnutí správnej rady.
Komisia zaistí vykonávanie pravidelného hodnotenia výkonnosti Colného orgánu EÚ vo vzťahu k jeho cieľom, mandátu, úlohám, riadeniu a sídlu (sídlam). Cieľom hodnotenia je najmä riešiť prípadnú potrebu zmeny mandátu Colného orgánu EÚ a posúdiť finančný dosah akejkoľvek takejto zmeny. V rámci každého druhého hodnotenia sa posúdia výsledky, ktoré Colný orgán EÚ dosiahol z hľadiska svojich cieľov, mandátu a úloh a riadenia vrátane posúdenia toho, či je vzhľadom na tieto ciele, mandát, riadenie a úlohy naďalej odôvodnené, aby Colný orgán EÚ pokračoval vo svojej činnosti. Komisia predloží správu Európskemu parlamentu a Rade o výsledkoch tohto hodnotenia. Zistenia vyplývajúce z hodnotenia sa zverejnia.
2.2.Systémy riadenia a kontroly
2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly
Colný orgán EÚ zabezpečí, aby boli na účely vnútornej kontroly splnené príslušné normy.
Pokiaľ ide o ex post kontroly, na Colný orgán EÚ sa ako na decentralizovaný orgán vzťahujú: i) vnútorný audit vykonaný Útvarom Komisie pre vnútorný audit; ii) výročné správy Európskeho dvora audítorov obsahujúce vyhlásenie o vierohodnosti týkajúce sa spoľahlivosti ročnej účtovnej závierky, ako aj zákonnosti a správnosti príslušných operácií; iii) ročné absolutórium, ktoré udeľuje Európsky parlament; iv) možné vyšetrovania vedené úradom OLAF, najmä na zabezpečenie správneho využívania zdrojov pridelených agentúram.
Činnosť Colného orgánu EÚ bude zároveň prebiehať pod dohľadom ombudsmana v súlade s článkom 228 ZFEÚ.
Vzhľadom na výhradné kompetencie Únie v colnej oblasti a vzhľadom na to, že tento návrh zahŕňa výrazné investície do rozvoja, prevádzky, údržby a využívania dátového centra sa zdá primerané, aby si Komisia ponechala rozpočtovú zodpovednosť za určité činnosti a aby sa Colnému orgánu EÚ zverili určité vykonávacie úlohy na základe dohôd o príspevkoch. Súčasťou týchto dohôd by mali byť ustanovenia, na základe ktorých si Komisia bude môcť zachovať vysokú mieru kontroly nad delegovanými činnosťami, ako sa ustanovuje v tomto návrhu.
Okrem toho je primerané, aby mala Komisia dôležitú úlohu v plánovacích a monitorovacích činnostiach správnej a výkonnej rady Colného orgánu EÚ.
2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie
Keďže Colný orgán EÚ bude novým subjektom, existuje riziko, že náborové a administratívne postupy nebudú v súlade s harmonogramom a budú mať vplyv na prevádzkovú kapacitu Colného orgánu EÚ na začiatku jeho prevádzky. Preto je mimoriadne dôležité, aby partnerské GR vykonalo prípravy na začiatok prevádzky tým, že stanoví administratívne postupy, riadiace štruktúry, úvodné pracovné programy a vykoná určité úvodné náborové činnosti, aby Colný orgán EÚ mohol čím skôr dosiahnuť plnú administratívnu autonómiu. Odporúča sa, aby členské štáty boli zapojené do takýchto prípravných činností prostredníctvom pravidelnej výmeny názorov.
V priebehu prvých rokov činnosti Colného orgánu EÚ bude potrebné, aby sa často stretával s partnerským GR a udržiaval s ním pravidelný kontakt, aby mu toto GR pomohlo s počiatočným rozbehom. Mohlo by sa uvažovať o vyslaní skúsených zamestnancov Komisie.
Colný orgán EÚ bude musieť zaviesť rámec vnútornej kontroly v súlade s rámcom vnútornej kontroly Európskej komisie. Informácie o vnútorných kontrolách Colného orgánu EÚ sa zahrnú do jeho výročných správ.
Zriadi sa oddelenie vnútorného auditu s cieľom zohľadňovať riziká, ktoré sú špecifické pre prevádzku Colného orgánu EÚ, vniesť systematický a disciplinovaný prístup na účely hodnotenia účinnosti procesov riadenia rizika, kontroly a správy a vydávať odporúčania na ich zlepšovanie.
Pokiaľ ide o finančné prostriedky GR TAXUD: Predchádzanie podvodom a ich odhaľovanie patrí medzi ciele vnútornej kontroly, ako je uvedené v nariadení o rozpočtových pravidlách, a je hlavným problémom v oblasti riadenia, ktorý musí Komisia riešiť v rámci celého výdavkového cyklu. Stratégia GR TAXUD na boj proti podvodom je zameraná najmä na predchádzanie podvodom, ich odhaľovanie a nápravu, pričom sa okrem iného zaisťuje, že vnútorné kontroly GR TAXUD týkajúce sa boja proti podvodom sú v plnom rozsahu v súlade so stratégiou Komisie pre boj proti podvodom a že prístup GR TAXUD k riadeniu rizika podvodov je zameraný na identifikáciu oblastí rizika podvodov a primerané reakcie.
2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol
Náklady partnerského GR na celkový dohľad nad Colným orgánom EÚ možno odhadnúť približne na 0,5 % ročného rozpočtu zvereného Colnému orgánu EÚ, v ktorom sú zahrnuté aj delegované finančné prostriedky. Takéto náklady zahŕňajú napríklad, ale nie výlučne, náklady súvisiace s posudzovaním ročného plánovania a rozpočtu, účasťou zástupcov Komisie v správnych a výkonných radách a so súvisiacimi prípravnými prácami.
2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam
Uveďte existujúce alebo plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie na boj proti podvodom.
Opatrenia na boj proti podvodom sa stanovujú v ustanoveniach týkajúcich sa Colného orgánu EÚ. V súlade so spoločným prístupom k decentralizovaným agentúram prijme Colný orgán EÚ stratégiu na boj proti podvodom.
Zároveň prijme aj pravidlá na prevenciu a riadenie konfliktov medzi členmi správnej a výkonnej rady.
Okrem toho Colný orgán EÚ prijme bezpečnostné pravidlá založené na zásadách a pravidlách stanovených v bezpečnostných pravidlách Komisie na ochranu utajovaných skutočností EÚ a citlivých neutajovaných skutočností.
3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY
3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov
·Existujúce rozpočtové riadky
V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.
|
Okruh viacročného finančného rámca |
Rozpočtový riadok |
Druh
|
Príspevky |
|||
|
Číslo 1
|
DRP/NRP 88 . |
krajín EZVO 89 |
kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátov 90 |
iných tretích krajín |
iné pripísané príjmy |
|
|
01 |
Jednotný trh Spolupráca v colnej oblasti (Colná oblasť) – podpoložka 03 05 01 |
DRP |
NIE |
NIE |
NIE |
NIE |
Možno očakávať, že v súvislosti s vývojom a prevádzkou Colného dátového centra EÚ budú poskytnuté príspevky od niektorých tretích krajín. Takéto príspevky sa v súčasnosti poskytujú v súvislosti s účasťou na novom systéme kontroly dovozu (ICS2). V tomto vyhlásení sa však na ne nevzťahuje žiadne ustanovenie, pretože takéto dohody nie sú súčasťou právneho návrhu.
·Požadované nové rozpočtové riadky
V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.
|
Okruh viacročného finančného rámca |
Rozpočtový riadok |
Druh
|
Príspevky |
|||
|
Číslo 1
|
DRP/NRP |
krajín EZVO |
kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátov |
iných tretích krajín |
iné pripísané príjmy |
|
|
03 XX XX Colný orgán EÚ |
DRP |
NIE |
NIE |
NIE |
NIE |
|
3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky
3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky
Všeobecné výhrady: Po prijatí právnych predpisov sa v rámci ročného rozpočtového postupu môže rozpočet upraviť v závislosti od skutočného koeficientu úpravy platov. Uvedené číselné údaje sú indexované na základe hodnôt z roku 2025 sadzbou 2 %. Ak by boli finančné prostriedky dostupné v období 2028 – 2034 nižšie, úlohy sa zredukujú tak, aby zodpovedali finančným prostriedkom dostupných v rámci VFR po roku 2027 a programu Colníctvo po roku 2027. Ak sa na Colný orgán EÚ deleguje menej úloh, ako sa predpokladá, primerane sa znížia počty zamestnancov (a nedosiahne sa počet 250 zamestnancov).
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
Okruh viacročného finančného
|
Číslo |
[Okruh 1 – Jednotný trh, inovácie a digitálna ekonomika ……… 03 XX XX Colný orgán EÚ ………………] |
Odhad na obdobie 2026 – 2034:
|
Colný orgán EÚ |
2026 |
2027 |
2028 |
2029 |
2030 |
2031 |
2032 |
2033 |
2034 |
SPOLU |
||
|
Hlava 1: (administratívne výdavky vrátane platov) |
Záväzky |
(1) |
0,494 |
1,392 |
4,078 |
7,270 |
12,641 |
20,493 |
29,748 |
38,237 |
44,365 |
158,718 |
|
Platby |
(2) |
0,494 |
1,392 |
4,078 |
7,270 |
12,641 |
20,493 |
29,748 |
38,237 |
44,365 |
158,718 |
|
|
Hlava 2: (Iné administratívne výdavky vrátane infraštruktúry) |
Záväzky |
(1a) |
0,434 |
0,662 |
4,416 |
3,235 |
3,469 |
4,365 |
4,681 |
5,396 |
5,516 |
32,173 |
|
Platby |
(2a) |
0,434 |
0,662 |
4,416 |
3,235 |
3,469 |
4,365 |
4,681 |
5,396 |
5,516 |
32,173 |
|
|
Hlava 3: (prevádzkové náklady vrátane colnej spolupráce) |
Záväzky |
(3a) |
0 |
0 |
9,742 |
11,041 |
11,262 |
12,636 |
14,060 |
15,536 |
18,285 |
92,561 |
|
Platby |
(3b) |
0 |
0 |
9,742 |
11,041 |
11,262 |
12,636 |
14,060 |
15,536 |
18,285 |
92,561 |
|
|
Rozpočtové prostriedky
|
Záväzky |
= 1 + 1a + 3a |
0,928 |
2,054 |
18,236 |
21,546 |
27,371 |
37,493 |
48,489 |
59,169 |
68,166 |
283,452 |
|
Platby |
= 2 + 2a + 3b |
0,928 |
2,054 |
18,236 |
21,546 |
27,371 |
37,493 |
48,489 |
59,169 |
68,166 |
283,452 |
Obdobie 2026 – 2027 – prerozdelenie:
|
03 XX XX |
2026 |
2027 |
SPOLU |
|||||||
|
Colný orgán EÚ |
Záväzky |
(1) |
0,928 |
2,054 |
2,981 |
|||||
|
Platby |
(2) |
0,928 |
2,054 |
2,981 |
||||||
|
Rozpočtové prostriedky
|
Záväzky |
= 1 + 1a + 3a |
0,928 |
2,054 |
2,981 |
|||||
|
Platby |
= 2 + 2a + 3b |
0,928 |
2,054 |
2,981 |
|
Okruh viacročného finančného
|
Číslo |
Okruh 1 – Jednotný trh, inovácie a digitálna ekonomika |
|
03 05 01 |
2026 |
2027 |
2028 |
2029 |
2030 |
2031 |
2032 |
2033 |
2034 |
SPOLU |
||
|
Spolupráca v colnej oblasti (dátové centrum – Komisia) |
Záväzky |
(1) |
23,072 |
31,946 |
101,682 |
127,015 |
50,817 |
0 |
0 |
0 |
0 |
334,533 |
|
Platby |
(2) |
23,072 |
31,946 |
101,682 |
127,015 |
50,817 |
0 |
0 |
0 |
0 |
334,533 |
|
|
Spolupráca v colnej oblasti (dátové centrum – dohoda o príspevkoch Colnému orgánu EÚ) |
Záväzky |
(1a) |
25,420 |
84,677 |
203,268 |
268,580 |
227,785 |
237,611 |
247,739 |
1 295,080 |
||
|
Platby |
(2a) |
19,065 |
82,564 |
211,736 |
268,580 |
227,785 |
237,611 |
247,739 |
1 295,080 |
|||
|
Rozpočtové prostriedky
|
Záväzky |
= 1 + 1a + 3a |
23,072 |
31,946 |
127,102 |
211,692 |
254,085 |
268,580 |
227,785 |
237,611 |
247,739 |
1 629,613 |
|
Platby |
= 2 + 2a + 3b |
23,072 |
31,946 |
120,747 |
209,579 |
262,553 |
268,580 |
227,785 |
237,611 |
247,739 |
1 629,613 |
V prípade Colného orgánu EÚ sa predpokladá, že platby predstavujú 75 % záväzkov v roku 2028 a 90 % záväzkov v roku 2029. V prípade Komisie sa predpokladá, že platby a záväzky sú na rovnakej úrovni, keďže tu existuje kontinuita z existujúcich programov.
Obdobie 2026 – 2027 – prerozdelenie:
|
03 05 01 |
2026 |
2027 |
SPOLU |
|||||||
|
Spolupráca v colnej oblasti (colná oblasť) – podpoložka 03 05 01 |
Záväzky |
(1) |
23,072 |
31,946 |
55,019 |
|||||
|
Platby |
(2) |
23,072 |
31,946 |
55,019 |
||||||
|
Rozpočtové prostriedky
|
Záväzky |
= 1 + 1a + 3a |
23,072 |
31,946 |
55,019 |
|||||
|
Platby |
= 2 + 2a + 3b |
23,072 |
31,946 |
55,019 |
V súčasnom VFR reforma zahŕňa výdavky EÚ vo výške 60 165 000 EUR, pričom ide o kombináciu prevádzkových a administratívnych výdavkov. Z toho 55 019 000 EUR na uvedené operačné výdavky sa investuje do vyvinutia prvých štrukturálnych spôsobilostí Colného dátového centra EÚ a na spustenie prevádzky Colného orgánu EÚ.
Tieto výdavky budú pokryté z existujúceho rozpočtu programu Colníctvo. Medzi výstupy patrí pripravenosť vyberať od roku 2028 nové dane za elektronický obchod, pilotná práca pod vedením Komisie zameraná na výber projektov na riadenie finančného a nefinančného rizika a príprava na operácie Colného orgánu EÚ.
Bez toho, aby bol dotknutý nasledujúci VFR, sa predkladá analýza zameraná na uvedené obdobie 2028 – 2034, ktorá sa zaoberá očakávanými nákladmi z rozpočtu Únie na pokrytie výdavkov na dátové centrum EÚ a z rozpočtu Colného orgánu EÚ.
Pokiaľ ide o operačné výdavky:
·Tento výkaz sa týka nových rozpočtových potrieb, ktoré vznikli v dôsledku tohto návrhu reformy. Netýka sa prebiehajúcej podpory zo strany Komisie pre colnú spoluprácu a existujúce systémy CKÚ v rámci položky 03 05 01 a Nástroja finančnej podpory na vybavenie na colné kontroly v rámci položky 11 01 02. Komisia bude naďalej spravovať existujúce systémy CKÚ a bude postupne znižovať svoje operačné výdavky na ne. Komisia bude zároveň vykonávať niektoré činnosti týkajúce sa colnej spolupráce, ktoré budú obmedzené v dôsledku nových činností orgánu EUCA v tejto oblasti. Tieto náklady nie sú zahrnuté v tomto legislatívnom finančnom výkaze, keďže nepredstavujú náklady tohto návrhu.
·Náklady na IT v rozsahu pôsobnosti tohto návrhu sa vzťahujú na vývoj dátového centra. Tento rozpočtový riadok pokrýva približne 1,63 miliardy EUR po indexácii sadzbou 2 % podľa uvedenej tabuľky.
·Komisia by prideľovala orgánu EUCA úlohy týkajúce sa dátového centra prostredníctvom dohôd o príspevkoch. Príslušné náklady sú preto vo VFR po roku 2027 zahrnuté v pokračovaní programu Colníctvo.
·Operačné výdavky orgán EUCA vynaložené hlavne na zabezpečovanie colnej spolupráce, sú ďalej opísané v prílohe. Predpokladá sa, že EUCA vstúpi do počiatočnej fázy v roku 2026 so siedmimi zamestnancami (päť zmluvných zamestnancov a dvaja dočasní zamestnanci), pričom v roku 2027 sa počet zamestnancov zvýši o ďalších sedem osôb, a svoju prevádzku začne v roku 2028 (v tom roku počet zamestnancov dosiahne 30).
·V hlave I je zahrnutý odhadovaný počet zamestnancov orgánu EUCA, ktorý by mal v roku 2034 predstavovať 250 osôb, z toho okolo 115 by malo priamo pracovať vo funkciách súvisiacich s IT a správou údajov. Tieto pozície v oblasti IT a správy údajov by sa venovali tak vývoju platformy a aplikácií dátového centra v súlade s úlohami pridelenými na základe dohody o príspevkoch, ako aj technickému riadeniu dátového centra pre dátové projekty, analýzu a správu modelu colných údajov.
·
|
|
7 |
„Administratívne výdavky“ |
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
2026 |
2027 |
SPOLU |
|||||||||||
|
GR: TAXUD |
|||||||||||||
|
• Úradníci |
0,513 |
1,197 |
1,710 |
||||||||||
|
• Zmluvní zamestnanci |
0,182 |
0,273 |
0,455 |
||||||||||
|
GR TAXUD SPOLU |
Rozpočtové prostriedky |
0,695 |
1,470 |
2,165 |
|||||||||
Pokiaľ ide o administratívne výdavky: V rámci aktuálneho VFR by GR TAXUD na prípravy súvisiace s Colným orgánom EÚ v roku 2026 potrebovalo ďalších päť ekvivalentov plného pracovného času a v roku 2027 ešte ďalších päť ekvivalentov plného pracovného času.
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
Rozpočtové prostriedky
|
Čistá suma spolu 2026 – 2027 (Záväzky spolu = Platby spolu) |
0,695 |
1,470 |
Ďalej sú zhrnuté odhadované súčty pre všetky okruhy na obdobie 2026 – 2034:
|
2026 |
2027 |
2028 |
2029 |
2030 |
2031 |
2032 |
2033 |
2034 |
SPOLU |
||
|
Rozpočtové prostriedky
|
Záväzky |
24,695 |
35,470 |
145,338 |
233,238 |
281,456 |
306,073 |
276,274 |
296,780 |
315,905 |
1 915,230 |
|
Platby |
24,695 |
35,470 |
138,983 |
231,125 |
289,924 |
306,073 |
276,274 |
296,780 |
315,905 |
1 915,230 |
3.2.2.Odhadovaný vplyv na rozpočtové prostriedky
–◻ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.
–X Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto operačných rozpočtových prostriedkov:
Návrh sa neobmedzuje len na zriadenie colného orgánu. Zaoberá sa komplexnou reformou colnej únie. Prináša nové strategické spôsobilosti (z hľadiska riadenia nový Colný orgán EÚ a z hľadiska kapacity nové Colné dátové centrum EÚ), spolu s revíziou a zjednodušením prevádzkových postupov pre vnútroštátne orgány a obchodné subjekty. Keďže prináša zlepšenie spolupráce pri realizácii colnej únie „ako jedného celku“ a účinky, ktoré dosahujú vnútroštátne orgány (a nie len jeden orgán), nebolo by vhodné usilovať sa priradiť výstupy k ukazovateľom činnosti tohto orgánu. Vhodnejšie je priradiť dva hlavné výstupy (a kategórie výdavkov), ktoré spoločne prispievajú k dosiahnutiu cieľa reformy – Colné dátové centrum EÚ a Colný orgán EÚ, ako sa uvádza v nasledujúcich tabuľkách.
Uvedené číselné hodnoty pre súčasný VFR sa vzťahujú len na prevádzkové náklady Komisie. Týkajú sa dátového centra.
Sumy v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
Uveďte ciele a výstupy ⇩ |
2024 |
2025 |
2026 |
2027 |
SPOLU |
|||||||||||||
|
VÝSTUPY |
||||||||||||||||||
|
Druh 91 |
Priemerné náklady |
Počet |
Náklady |
Počet |
Náklady |
Počet |
Náklady |
Počet |
Náklady |
Počet |
Náklady |
Počet |
Náklady |
Počet |
Náklady |
Počet spolu |
Náklady spolu |
|
|
VŠEOBECNÝ CIEĽ |
||||||||||||||||||
|
– Colné dátové centrum EÚ |
23,072 |
31,496 |
55,018 |
|||||||||||||||
|
Medzisúčet |
23,072 |
31,496 |
55,018 |
|||||||||||||||
|
NÁKLADY SPOLU |
23,072 |
31,496 |
55,018 |
|||||||||||||||
Uvedené číselné údaje na obdobie 2028 – 2034 sa vzťahujú na náklady na vývoj Colného dátového centra EÚ a na prevádzku Colného orgánu EÚ. Ide o prevádzkové náklady, indexované od roku 2025 sadzbou 2 %.
|
Uveďte ciele a výstupy ⇩ |
2028 |
2029 |
2030 |
2031 |
2032 |
2033 |
2034 |
SPOLU |
|||||||||||||||
|
VÝSTUPY |
|||||||||||||||||||||||
|
Druh 92 |
Priemerné náklady |
Počet |
Náklady |
Počet |
Náklady |
Počet |
Náklady |
Počet |
Náklady |
Počet |
Náklady |
Počet |
Náklady |
Počet |
Náklady |
Počet spolu |
Náklady spolu |
||||||
|
VŠEOBECNÝ CIEĽ |
|||||||||||||||||||||||
|
– Colné dátové centrum EÚ |
|||||||||||||||||||||||
|
Dátový priestor EÚ CAPEX |
47,424 |
60,465 |
61,674 |
50,326 |
0 |
0 |
0 |
219,889 |
|||||||||||||||
|
Dátový priestor EÚ OPEX |
47,857 |
113,900 |
149,371 |
169,288 |
172,673 |
176,127 |
179,649 |
1 008,865 |
|||||||||||||||
|
Program transformácie CAPEX |
31,822 |
32,458 |
33,107 |
33,770 |
34,445 |
35,134 |
35,837 |
236,573 |
|||||||||||||||
|
Program transformácie OPEX |
0 |
4,869 |
9,932 |
15,196 |
20,667 |
26,350 |
32,253 |
109,268 |
|||||||||||||||
|
Medzisúčet |
127,102 |
211,692 |
254,085 |
268,580 |
227,785 |
237,622 |
247,739 |
1 574,594 |
|||||||||||||||
|
– Colný orgán EÚ |
18,235 |
21,546 |
27,371 |
37,943 |
48,489 |
59,169 |
68,166 |
280,471 |
|||||||||||||||
|
Medzisúčet |
18,235 |
21,546 |
27,371 |
37,943 |
48,489 |
59,169 |
68,166 |
280,471 |
|||||||||||||||
|
NÁKLADY SPOLU |
145,338 |
233,238 |
281,457 |
306,073 |
276,274 |
296,780 |
315,905 |
1 855,065 |
|||||||||||||||
Sumy v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta). V prípade potreby sumy odrážajú súčet príspevku Únie agentúre a iných príjmov agentúry (odvody a poplatky).
Ďalšie vysvetlenia nákladov na Colné dátové centrum EÚ:
Dátový priestor EÚ CAPEX:
Tento rozpočtový riadok sa vzťahuje na návrh a vykonávanie platformy dátového centra vrátane vývoja (alebo udelenia licencie/zakúpenia) a integrácie rôznych komponentov vzťahujúcich sa na možnosti výmeny údajov, spracovania údajov, správy aplikácií a katalógu údajov.
Dátový priestor EÚ OPEX:
V tomto riadku je zahrnuté ustanovenie týkajúce sa potrebnej infraštruktúry (prenájom dátových centier, hardvér, cloudové služby, udeľovanie licencií na softvér atď.) a operačných spôsobilostí (centrum služieb, technická podpora, prevádzková podpora atď.) na zabezpečenie primeranej úrovne a kapacity služby. V riadku je takisto zahrnutá prípadná údržba dátového centra po jeho dodaní a uvedení do prevádzky.
Program transformácie CAPEX:
Tento riadok sa vzťahuje na vývoj a vykonávanie funkcií v súvislosti s vnútroštátnymi colnými systémami na platforme dátového centra, ktoré sa v súlade s reformnými právnymi predpismi presúvajú na centrálne vykonávanie.
Program transformácie OPEX:
Tento riadok sa vzťahuje na náklady na prevádzku a údržbu prvku, ktorým sa vykonávajú funkcie v súvislosti s vnútroštátnymi colnými systémami na platforme dátového centra, ktoré sa v súlade s reformnými právnymi predpismi presúvajú na centrálne vykonávanie.
3.2.3.Odhadovaný vplyv na ľudské zdroje Colného orgánu EÚ
3.2.3.1.Zhrnutie
–◻ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov
–X Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:
Uvedené číselné hodnoty vychádzajú zo stavu, keď Colný orgán EÚ v roku 2034 funguje naplno, pričom počty ľudských zdrojov sú odvtedy stabilné. Predpokladaný pomer plánu pracovných miest a externých zamestnancov je 2 : 1. Hoci v tomto štádiu nemožno kvantifikovať počet tried AST alebo AD ani počet VNE, ktorých poskytli vnútroštátne správy, bol vykonaný ich odhad. Náklady sú indexované sadzbou 2 %.
V mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) V prípade potreby sumy odrážajú súčet príspevku Únie agentúre a iných príjmov agentúry (odvody a poplatky).
|
2026 |
2027 |
2028 |
2029 |
2030 |
2031 |
2032 |
2033 |
2034 |
SPOLU |
|
|
Dočasní zamestnanci (trieda AD) |
0,119 |
0,423 |
1,542 |
3,335 |
5,970 |
10,018 |
14,693 |
19,073 |
22,234 |
77,408 |
|
Dočasní zamestnanci (trieda AST) |
0,059 |
0,212 |
0,771 |
1,668 |
2,985 |
5,009 |
7,346 |
9,537 |
11,117 |
38,704 |
|
Zmluvní zamestnanci |
0,237 |
0,676 |
0,749 |
1,085 |
1,927 |
3,220 |
4,691 |
6,090 |
7,099 |
25,773 |
|
Vyslaní národní experti (VNE) |
0,187 |
0,271 |
0,482 |
0,805 |
1,173 |
1,523 |
1,775 |
6,215 |
||
|
SPOLU |
0,415 |
1,311 |
3,249 |
6,360 |
11,363 |
19,051 |
27,903 |
36,223 |
42,226 |
148,101 |
Pokiaľ ide o rozdelenie nákladov medzi uvedené triedy, predpokladá sa, že pracovné miesta v pláne pracovných miest sa rozdelia v pomere 2 : 1 AD : AST a externé pracovné miesta budú pridelené v pomere 4 : 1 ZZ/VNE od začiatku prevádzky v roku 2028 93 . Týmito odhadmi nie je dotknuté konečné rozdelenie zamestnancov.
Požiadavky na zamestnancov (FTE):
|
2026 |
2027 |
2028 |
2029 |
2030 |
2031 |
2032 |
2033 |
2034 |
Spolu |
|
|
Dočasní zamestnanci (trieda AD) |
2 |
5 |
14 |
22 |
40 |
62 |
91 |
122 |
111 |
111 |
|
Dočasní zamestnanci (trieda AST) |
6 |
11 |
20 |
31 |
46 |
31 |
56 |
56 |
||
|
Zmluvní zamestnanci |
5 |
9 |
8 |
16 |
24 |
39 |
50 |
62 |
66 |
66 |
|
Vyslaní národní experti |
2 |
3 |
6 |
8 |
13 |
15 |
17 |
17 |
||
|
SPOLU |
7 |
14 |
30 |
50 |
90 |
140 |
190 |
230 |
250 |
250 |
Predpokladá sa, že všetci novoprijatí zamestnanci odpracujú v roku svojho prijatia šesť mesiacov.
Hoci presné rozdelenie počtu zamestnancov podľa profilov nie je možné v súčasnosti s konečnou platnosťou určiť, v tejto tabuľke sa uvádza všeobecný prehľad toho, čo možno očakávať:
|
2026 |
2027 |
2028 |
2029 |
2030 |
2031 |
2032 |
2033 |
2034 |
|
|
Spolu |
7 |
14 |
30 |
50 |
90 |
140 |
190 |
230 |
250 |
|
Administratíva |
6 |
8 |
12 |
20 |
22 |
22 |
22 |
22 |
22 |
|
Údaje a IT |
1 |
4 |
10 |
18 |
40 |
65 |
90 |
105 |
115 |
|
Koordinácia/budovanie kapacít |
2 |
8 |
12 |
28 |
53 |
78 |
103 |
113 |
Administratívne profily by sa zaoberali záležitosťami, ako sú ľudské zdroje, financie, účtovníctvo, právne záležitosti, komunikácia, kontrola kvality a audit, administratívna podpora vyššieho vedenia, vlastné IT orgánu EUCA a logistika.
Profily zamerané na údaje a IT by sa venovali Colnému dátovému centru EÚ vrátane riadenia IT rozvoja, operácií a infraštruktúry, dátových projektov a ich riadenia a správy údajov.
Profily zamerané na koordináciu a budovanie kapacít by sa zaoberali prevádzkovou koordináciou práce zahŕňajúcej colné orgány členských štátov a spoluprácou s ďalšími externými odborníkmi v oblastiach, ako je riadenie rizika, krízové riadenie, spolupráca s inými ako colným orgánmi, odborná príprava a usmernenie v oblasti spoločných pracovných metód a postupov a koordinácia prevádzkovej práce, ako aj meranie výkonnosti, monitorovanie, výskum a inovácie, spoločné kontroly a podpora vybavenia na kontroly.
FTE sú zaokrúhlené na najbližšie celé číslo.
3.2.3.2.Odhadovaná potreba ľudských zdrojov pre príslušné GR
–◻ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.
–X Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:
odhady sa zaokrúhľujú na celé čísla (alebo najviac na jedno desatinné miesto)
|
2026 |
2027 |
||
|
·Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci) |
|||
|
20 01 02 01 a 20 01 02 02 (ústredie a zastúpenia Komisie) |
+ 3 |
+ 7 |
|
|
20 01 02 03 (delegácie) |
|||
|
01 01 01 01 (nepriamy výskum) |
|||
|
10 01 05 01 (priamy výskum) |
|||
|
• Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času: ) 94 |
|||
|
20 02 01 (ZZ, VNE, DAZ z celkového finančného krytia) |
+ 2 |
+ 3 |
|
|
20 02 03 (ZZ, MZ, VNE, DAZ, PED v delegáciách) |
|||
|
Rozpočtový riadok (rozpočtové riadky) (uveďte) 95 |
‒ ústredie 96 |
||
|
– delegácie |
|||
|
01 01 01 02 (ZZ, VNE, DAZ – nepriamy výskum) |
|||
|
10 01 05 02 (ZZ, DAZ, VNE – priamy výskum) |
|||
|
Iné rozpočtové riadky (uveďte) |
|||
|
SPOLU |
+ 5 |
+ 10 |
|
Potreba ľudských zdrojov bude pokrytá úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.
Opis úloh, ktoré sa majú vykonávať:
|
Úradníci a dočasní zamestnanci |
Colný orgán EÚ by začal svoju prevádzku v roku 2028, pričom medzi prijatím zakladajúceho aktu a začiatkom prevádzky by sa ponechalo obdobie asi dvoch rokov, ktoré by bolo venované činnostiam potrebným na spustenie prevádzky tohto nového subjektu. Komisia by mala zodpovedať za zriadenie Colného orgánu EÚ. Preto je potrebné na tento proces vyčleniť prostriedky. Ďalšie ekvivalenty plného pracovného času uvedené v predchádzajúcej tabuľke pre rok 2026 a 2027; preto je čistý účinok na zamestnancov Komisie zníženie. Aby bol Colný orgán EÚ pripravený na začatie prevádzky, ďalšie ekvivalenty plného pracovného času by vykonali tieto prípravné činnosti: 1.Príprava prvého rozpočtu vrátane pripravenosti vykonávacích nástrojov (účtovné systémy/systémy na rozpočtové riadenie) a postupov. 2.Výberové konanie na funkciu výkonného riaditeľa (na začiatku, kým bude EUCA prevádzkyschopný, by v rokoch 2026/2027 túto funkciu vykonával dočasný výkonný riaditeľ z Komisie). 3.Nominácia členov správnej a výkonnej rady. 4.Príprava prvých stretnutí a rozhodnutí. 5.Príprava budovy sídla v koordinácii s hostiteľskou krajinou; rokovania o dohode o hosťovaní; nákup vybavenia; IT; bezpečnosť; údržba. 6.Nábor zamestnancov pre Colný orgán EÚ, pričom spočiatku sa očakávajú veľmi vysoké potreby. Prioritou budú najprv funkcie potrebné na základné fungovanie (kapacity na vyplácanie miezd, plánovanie časového manažmentu, odbornú prípravu atď.). 7.Vymedzenie organizačnej štruktúry, vnútornej organizácie a postupov. 8.Identifikácia možnosti dočasného presunu zamestnancov Komisie do Colného orgánu EÚ. 9.Vytvorenie základnej webovej stránky a vizuálnej identity. 10.Vypracovanie prvého ročného pracovného programu a/alebo jednotného programového dokumentu. 11.Vypracovanie dohôd o príspevkoch, ak sa zachovávajú. 12.Podpora zo strany programu Colníctvo pre prvé stretnutia orgánu EUCA na odbornej úrovni v rokoch 2026/2027. Zo skúseností iných nedávno zriadených orgánov sa ukazuje, že na vykonanie týchto počiatočných úloh je potrebný tím asi desiatich zamestnancov v partnerskom GR. Uvedené úlohy sa týkajú hlavne administratívy a postupov. S výnimkou položky 12 sa netýkajú podstaty budúcej práce Colného orgánu EÚ. |
|
Externí zamestnanci |
Práca v súvislosti s uvedenými úlohami, najmä 1, 4, 5, 9, 12. |
3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom
X Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom. Suma 58 miliónov EUR potrebná v rokoch 2026 a 2027 sa pridelí v rámci existujúceho ustanovenia rozpočtového riadku Jednotný trh: Spolupráca v colnej oblasti (Colná oblasť) – podpoložka 03 05 01.
–◻ Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.
–◻ Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca 97 .
–
3.2.5.Príspevky od tretích strán
X Návrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.
–Návrh/iniciatíva zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v tabuľke:
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) |
Spolu |
|||
|
Uveďte spolufinancujúci subjekt |
||||||||
|
Prostriedky zo spolufinancovania SPOLU |
||||||||
3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy
–◻ Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.
–◻ Návrh/iniciatíva má tento finančný vplyv na príjmy:
– X vplyv na vlastné zdroje
–◻ vplyv na iné príjmy
– uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov ◻
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
Rozpočtový riadok príjmov: |
Rozpočtové prostriedky k dispozícii v bežnom rozpočtovom roku |
Vplyv návrhu/iniciatívy 98 |
|||||||
|
2028 |
2029 |
2030 |
2031 |
2032 |
2033 |
2034 |
Spolu |
||
|
Článok …………. |
812 |
828 |
845 |
862 |
879 |
896 |
914 |
6 035 |
|
V prípade rôznych pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.
Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.
V období 2028 – 2034 prináša reforma mimoriadny príjem z cla z elektronického obchodu s odpočítaním vnútroštátnych nákladov na výber (čistých TVZ) vo výške 25 %. Táto suma sa odhaduje na 750 miliónov EUR ročne, indexovaných sadzbou 2 %, z ktorých je za toto obdobie výnos okolo 6,035 miliardy EUR.
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
PRÍLOHA – PREDPOKLADY:
Vývoj počtu zamestnancov v rámci orgánu:
Očakáva sa, že celkový vývoj ekvivalentov plného pracovného času bude takýto:
|
2026 |
2027 |
2028 |
2029 |
2030 |
2031 |
2032 |
2033 |
2034 |
|
|
Colný orgán EÚ |
7 |
14 |
30 |
50 |
90 |
140 |
190 |
230 |
250 |
Hoci to nepatrí do rozsahu tohto výkazu, je užitočné pripomenúť, že v posúdení vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom k tomuto návrhu, sa uvádza odhad zníženia administratívneho úsilia na vnútroštátnej úrovni, ktoré je dôsledkom zjednodušenia a vyváženia colných postupov. Do roku 2034 by členské štáty v porovnaní so základným scenárom museli vynaložiť menšie úsilie na príslušné úlohy, ktoré sa odhaduje na okolo 2 000 ekvivalentov plného pracovného času 99 . To však neznamená ani sa tým nevyžaduje, aby sa členské štáty rozhodli zodpovedajúcim spôsobom znížiť počet colných úradov.
Od roku 2028 bude takisto dochádzať k postupnému uvoľňovaniu zamestnancov v príslušnom GR, keďže niektoré činnosti, ktoré sa predtým vykonávali v rámci program Colníctvo a pod vedením GR TAXUD, sa nahradia činnosťami Colného orgánu EÚ.
Hlava III:
|
Hlava III |
2028 |
2029 |
2030 |
2031 |
2032 |
2033 |
2034 |
Spolu |
|
Colná spolupráca |
9 000 000 |
10 000 000 |
10 000 000 |
11 000 000 |
12 000 000 |
13 000 000 |
15 000 000 |
80 000 000 |
|
Indexované sadzbou 2 % |
9 741 889 |
11 040 808 |
11 261 624 |
12 635 542 |
14 059 913 |
15 536 203 |
18 284 916 |
92 560 896 |
Operačné výdavky Colného orgánu EÚ sa vzťahujú na prevádzkovú colnú spoluprácu.
Colný orgán EÚ bude takisto na základe dohody o príspevkoch spravovať náklady pre Colné dátové centrum EÚ.
Uvedený riadok colná spolupráca sa vzťahuje na náklady na zvolanie pracovných skupín odborníkov členských štátov v oblasti colníctva, aby intenzívne spolupracovali na témach v rozsahu pôsobnosti návrhu vrátane riadenia rizika, vykonávania a hodnotenia spoločných kritérií a noriem rizika a spoločných prioritných oblastí kontroly, odbornej prípravy, rozvoja pracovných metód a usmernenia vo vzťahu k technickým záležitostiam, vykonávania konceptu dôveryhodných a preverovaných obchodníkov, vývoja spoločných obchodných postupov a interoperability v súvislosti s colným dátovým priestorom EÚ a jeho prepojenia s ďalšími systémami atď. Zároveň zahŕňa zvolanie multidisciplinárnych skupín odborníkov na rôznych úrovniach (odvetvová, vnútroštátna, medzinárodná) v súvislosti s témami v rozsahu pôsobnosti tohto návrhu vrátane prípravy a reakcie na krízu, vykonávania spoločných politických priorít, vývoja a vykonávania rámcov spolupráce a ich prvkov (vrátane stratégií dohľadu). Skupiny, ktoré zorganizuje Colný orgán EÚ, budú dôležité na účely účinnej jednotnej realizácie colnej únie, keďže väčšinu prevádzkovej práce budú naďalej vykonávať vnútroštátne orgány „priamo v teréne“.
EURÓPSKA KOMISIA
V BruseliXXX
[...](2023) XXX draft
PRÍLOHA
k
návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady,
ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie a Colný orgán Európskej únie a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 952/2013
PRÍLOHA: Tabuľka zhody
|
Toto nariadenie |
|
|
článok 1 |
článok 1 |
|
článok 3 |
článok 2 |
|
článok 4 |
článok 3 |
|
článok 2 |
článok 4 |
|
článok 5 |
článok 5 |
|
článok 22 |
článok 6 |
|
článok 23 |
článok 7 |
|
článok 26 |
článok 8 |
|
článok 27 |
článok 9 |
|
článok 28 |
článok 10 |
|
článok 29 |
článok 11 |
|
článok 30 |
článok 12 |
|
článok 33 |
článok 13 |
|
článok 34 |
článok 14 |
|
článok 43 |
článok 15 |
|
článok 44 |
článok 16 |
|
článok 45 |
článok 17 |
|
článok 52 |
článok 18 |
|
článok 9 |
článok 19 |
|
— |
článok 20 |
|
— |
článok 21 |
|
— |
článok 22 |
|
článok 38 |
článok 23 |
|
článok 39 |
článok 24 |
|
— |
článok 25 |
|
— |
článok 26 |
|
článok 18 |
článok 27 |
|
článok 19 |
článok 28 |
|
— |
článok 29 |
|
— |
článok 30 |
|
— |
článok 31 |
|
— |
článok 32 |
|
— |
článok 33 |
|
— |
článok 34 |
|
— |
článok 35 |
|
— |
článok 36 |
|
— |
článok 37 |
|
článok 13 |
článok 38 |
|
článok 14 |
článok 39 |
|
články 51 a 163 |
článok 40 |
|
článok 134 ods. 1 prvá veta a článok 158 |
článok 41 ods. 1 |
|
článok 134 ods. 1 druhý pododsek |
článok 41 ods. 2 |
|
článok 134 ods. 1 štvrtý pododsek |
článok 41 ods. 3 |
|
článok 158 ods. 3 |
článok 41 ods. 6 |
|
článok 134 ods. 2 |
článok 41 ods. 7 |
|
článok 159 ods. 1 a 2 |
článok 42 ods. 1 a 2 |
|
článok 46 ods. 1 |
článok 43 ods. 1 a 2 |
|
článok 47 ods. 1 |
článok 43 ods. 3 |
|
článok 188 ods. 1 |
článok 44 ods. 1 |
|
článok 189 |
článok 45 ods. 1, 2 a 3 |
|
článok 190 ods. 1 |
článok 45 ods. 4 |
|
článok 191 |
článok 46 |
|
článok 192 |
článok 47 |
|
článok 48 |
článok 48 ods. 1 a 2 |
|
článok 49 |
článok 49 |
|
článok 46 ods. 4 druhý pododsek |
článok 50 ods. 2 |
|
článok 46 ods. 6 a 7 |
článok 52 |
|
článok 153 |
článok 51 |
|
článok 154 |
článok 52 |
|
— |
článok 53 |
|
— |
článok 54 |
|
— |
článok 55 |
|
článok 153 |
článok 56 |
|
článok 154 |
článok 57 |
|
článok 155 |
článok 58 |
|
— |
článok 59 |
|
článok 194 ods. 1 prvý pododsek |
článok 60 ods. 2 |
|
|
článok 61 |
|
článok 129 |
článok 62 ods. 1 a 2 |
|
článok 158 ods. 1 a 2 |
článok 63 ods. 1 a 3 |
|
článok 159 ods. 3 |
článok 63 ods. 4 |
|
článok 162 |
článok 64 |
|
článok 166 |
článok 65 |
|
článok 167 |
článok 66 |
|
článok 170 |
článok 67 |
|
článok 171 |
článok 68 |
|
článok 172 |
článok 69 |
|
článok 173 |
článok 70 |
|
článok 174 |
článok 71 |
|
článok 179 |
článok 72 |
|
článok 182 |
článok 73 |
|
— |
článok 74 |
|
— |
článok 75 |
|
článok 197 |
článok 76 |
|
článok 198 |
článok 77 |
|
článok 199 |
článok 78 |
|
článok 127 ods. 1 |
článok 79 |
|
článok 127 ods. 3 prvý pododsek a ods. 4 prvý pododsek |
článok 80 ods. 1 |
|
článok 127 ods. 2 |
článok 80 ods. 6 |
|
článok 128 |
článok 81 ods. 1 |
|
článok 129 |
článok 82 |
|
článok 133 |
článok 83 |
|
článok 135 |
článok 84 |
|
článok 139 |
článok 85 |
|
článok 147 ods. 1 a 2 |
článok 86 ods. 2 a 3 |
|
— |
článok 87 |
|
článok 201 ods. 1 |
článok 88 ods. 1 |
|
článok 201 ods. 2 |
článok 88 ods. 3 |
|
článok 202 |
článok 89 |
|
článok 203 |
článok 90 |
|
článok 204 |
článok 91 |
|
článok 205 |
článok 92 |
|
článok 208 |
článok 93 |
|
— |
článok 94 |
|
článok 263 ods. 1 a 2 a články 270, 271 a 274 |
článok 95 ods. 1 a 2 |
|
články 272 a 275 |
článok 96 |
|
článok 264 |
článok 97 |
|
— |
článok 98 |
|
článok 269 ods. 1 a článok 274 |
článok 99 ods. 1 |
|
článok 277 |
článok 100 |
|
článok 210 |
článok 101 |
|
článok 211 |
článok 102 |
|
článok 211 ods. 2 |
článok 103 |
|
článok 214 |
článok 104 |
|
článok 215 |
článok 105 |
|
článok 218 |
článok 106 |
|
článok 219 |
článok 107 |
|
článok 220 |
článok 108 |
|
článok 223 |
článok 109 |
|
— |
článok 110 |
|
článok 226 |
článok 111 |
|
článok 227 |
článok 112 |
|
článok 228 |
článok 113 |
|
článok 229 |
článok 114 |
|
článok 230 |
článok 115 |
|
článok 233 |
článok 116 |
|
článok 234 |
článok 117 |
|
články 237 a 246 |
článok 118 |
|
článok 145 ods. 1 |
článok 119 ods. 1 |
|
článok 146 |
článok 120 |
|
článok 238 |
článok 121 |
|
článok 240 |
článok 122 |
|
článok 148 ods. 1, 2 a 3 |
článok 123 |
|
článok 148 ods. 5 a 6 a článok 240 ods. 3 |
článok 124 |
|
článok 241 |
článok 125 |
|
článok 242 |
článok 126 |
|
článok 243 |
článok 127 |
|
článok 244 |
článok 128 |
|
článok 247 |
článok 129 |
|
článok 248 |
článok 130 |
|
článok 249 |
článok 131 |
|
článok 250 |
článok 132 |
|
článok 251 |
článok 133 |
|
článok 252 |
článok 134 |
|
článok 254 |
článok 135 |
|
článok 255 |
článok 136 |
|
článok 256 |
článok 137 |
|
článok 257 |
článok 138 |
|
článok 258 |
článok 139 |
|
článok 259 |
článok 140 |
|
článok 260 |
článok 141 |
|
článok 260a |
článok 142 |
|
článok 261 |
článok 143 |
|
článok 262 |
článok 144 |
|
článok 56 |
článok 145 |
|
článok 57 |
článok 146 |
|
článok 59 |
článok 147 |
|
článok 60 |
článok 148 |
|
článok 61 |
článok 149 |
|
článok 64 |
článok 150 |
|
článok 67 |
článok 151 |
|
článok 69 |
článok 152 |
|
článok 70 |
článok 153 |
|
článok 71 |
článok 154 |
|
článok 72 |
článok 155 |
|
článok 73 |
článok 156 |
|
článok 74 |
článok 157 |
|
— |
článok 158 |
|
článok 77 |
článok 159 |
|
článok 78 |
článok 160 |
|
článok 79 |
článok 161 |
|
článok 80 |
článok 162 |
|
článok 81 |
článok 163 |
|
článok 82 |
článok 164 |
|
článok 83 |
článok 165 |
|
článok 84 |
článok 166 |
|
článok 85 |
článok 167 |
|
článok 86 |
článok 168 |
|
článok 87 |
článok 169 |
|
článok 89 |
článok 170 |
|
článok 90 |
článok 171 |
|
článok 91 |
článok 172 |
|
článok 92 |
článok 173 |
|
článok 93 |
článok 174 |
|
článok 94 |
článok 175 |
|
článok 95 |
článok 176 |
|
článok 96 |
článok 177 |
|
článok 97 |
článok 178 |
|
článok 98 |
článok 179 |
|
článok 101 |
článok 180 |
|
článok 102 |
článok 181 |
|
článok 103 |
článok 182 |
|
článok 104 |
článok 183 |
|
článok 105 |
článok 184 |
|
článok 107 |
článok 185 |
|
článok 108 |
článok 186 |
|
článok 109 |
článok 187 |
|
článok 110 |
článok 188 |
|
článok 111 |
článok 189 |
|
článok 112 |
článok 190 |
|
článok 113 |
článok 191 |
|
článok 114 |
článok 192 |
|
článok 116 |
článok 193 |
|
článok 117 |
článok 194 |
|
článok 118 |
článok 195 |
|
článok 119 |
článok 196 |
|
článok 120 |
článok 197 |
|
článok 121 |
článok 198 |
|
článok 124 |
článok 199 |
|
článok 125 |
článok 200 |
|
— |
článok 201 |
|
— |
článok 202 |
|
— |
článok 203 |
|
— |
článok 204 |
|
— |
článok 205 |
|
— |
článok 206 |
|
— |
článok 207 |
|
— |
článok 208 |
|
— |
článok 209 |
|
— |
článok 210 |
|
— |
článok 211 |
|
— |
článok 212 |
|
— |
článok 213 |
|
— |
článok 214 |
|
— |
článok 215 |
|
— |
článok 216 |
|
— |
článok 217 |
|
— |
článok 218 |
|
— |
článok 219 |
|
— |
článok 220 |
|
— |
článok 221 |
|
— |
článok 222 |
|
— |
článok 223 |
|
— |
článok 224 |
|
— |
článok 225 |
|
— |
článok 226 |
|
— |
článok 227 |
|
— |
článok 228 |
|
— |
článok 229 |
|
— |
článok 230 |
|
— |
článok 231 |
|
— |
článok 232 |
|
— |
článok 233 |
|
— |
článok 234 |
|
— |
článok 235 |
|
— |
článok 236 |
|
— |
článok 237 |
|
— |
článok 238 |
|
— |
článok 239 |
|
— |
článok 240 |
|
— |
článok 241 |
|
— |
článok 242 |
|
— |
článok 243 |
|
— |
článok 244 |
|
— |
článok 245 |
|
— |
článok 246 |
|
— |
článok 247 |
|
— |
článok 248 |
|
— |
článok 249 |
|
— |
článok 250 |
|
— |
článok 251 |
|
— |
článok 252 |
|
— |
článok 253 |
|
— |
článok 254 |
|
— |
článok 255 |
|
— |
článok 256 |
|
— |
článok 257 |
|
— |
článok 258 |
|
článok 53 |
článok 259 |
|
článok 56 |
článok 260 |
|
článok 284 |
článok 261 |
|
článok 285 |
článok 262 |
|
článok 286 |
článok 263 |
|
článok 287 |
článok 264 |
|
článok 288 |
článok 265 |