EURÓPSKA KOMISIA

V Štrasburgu18. 4. 2023

COM(2023) 228 final

2023/0115(COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa mení smernica 2014/49/EÚ, pokiaľ ide o rozsah ochrany vkladov, využívanie finančných prostriedkov systémov ochrany vkladov, cezhraničnú spoluprácu a transparentnosť

(Text s významom pre EHP)

{SEC(2023) 230 final} - {SWD(2023) 225 final} - {SWD(2023) 226 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Kontext návrhu

Reforma krízového riadenia a ochrany vkladov (ďalej len „CMDI“) a jej širšie dôsledky pre bankovú úniu

Spoločne s reformou CMDI ponúkne úplná banková únia vrátane svojho tretieho piliera EDIS domácnostiam a podnikom v EÚ vyššiu úroveň finančnej ochrany a dôvery, zabezpečí vyššiu dôveru a posilnenie finančnej stability ako nevyhnutných podmienok rastu, prosperity a odolnosti v hospodárskej a menovej únii a všeobecnejšie v EÚ. Únia kapitálových trhov dopĺňa bankovú úniu, keďže obe iniciatívy sú mimoriadne dôležité na financovanie dvojakej transformácie (digitálnej a zelenej), posilnenie medzinárodnej úlohy eura a otvorenej strategickej autonómie EÚ, ako aj jej konkurencieschopnosti v meniacom sa svete, a to najmä vzhľadom na súčasné náročné hospodárske a geopolitické prostredie 10 ,  11 .

V júni 2022 Euroskupina neschválila komplexnejší pracovný plán na dokončenie bankovej únie začlenením systému EDIS. Namiesto toho Euroskupina vyzvala Komisiu, aby predložila cielenejšie legislatívne návrhy na reformu rámca EÚ v oblasti krízového riadenia bánk a vnútroštátnej ochrany vkladov 12 .

Dôvody návrhu

Komisia v súlade s povinnosťami podľa článku 19 ods. 6 smernice o systémoch ochrany vkladov vykonala komplexné posúdenie toho, aké výsledky smernica o systémoch ochrany vkladov priniesla. Jej záver potvrdil, že hlavné zložky smernice o systémoch ochrany vkladov, najmä štandardná úroveň krytia 100 000 EUR na vkladateľa a na banku, minimálna cieľová úroveň financovania systému ochrany vkladov a krátke lehoty na vyplatenie vkladateľov, celkovo vkladateľom priniesli pozitívne výhody.

Praktické skúsenosti s uplatňovaním tohto rámca však ukázali, že existujú oblasti, v ktorých je potrebné zlepšenie. Tieto oblasti sa týkajú rozsahu ochrany vkladateľov, rozdielneho výkladu podmienok využívania finančných prostriedkov systému ochrany vkladov na intervencie na iné účely ako vyplatenie krytých vkladov, operačnej účinnosti a efektívnosti fungovania systému ochrany vkladov, rozsiahlych vnútroštátnych právomocí a možností a potreby lepšej koordinácie medzi záchrannými sieťami na riešenie krízových situácií a poistenia vkladov.

Návrh smernice o systémoch ochrany vkladov ako neoddeliteľná súčasť legislatívneho preskúmania CMDI zo strany Komisie z veľkej časti vychádza z prípravnej práce a odporúčaní, ktoré Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) vypracoval vo svojich piatich stanoviskách 15 k uplatňovaniu smernice o systémoch ochrany vkladov, a zohľadňujú sa v ňom prípady, keď sa jeho praktickým uplatňovaním nepodarilo dosiahnuť niektoré z jeho dôležitých cieľov alebo sa ich podarilo dosiahnuť len čiastočne.

Zhrnutie zmien smernice o systémoch ochrany vkladov v rámci reformy krízového riadenia a ochrany vkladov (CMDI)

1.objasniť rozsah ochrany vkladateľov riešením zistených nezrovnalostí s cieľom ponúknuť vkladateľom v EÚ harmonizovanú a vysokú úroveň ochrany;

2.harmonizovať test najnižších nákladov pre všetky druhy intervencií systému ochrany vkladov na iné účely ako vyplatenie krytých vkladov v konkurznom konaní s cieľom lepšie zabezpečovať rovnaké podmienky a zaistiť jednotnosť výsledkov pri riadení zlyhania bánk;

3.zlepšiť fungovanie systémov ochrany vkladov zjednodušením administratívnych postupov a zároveň zlepšiť transparentnosť ich finančnej spoľahlivosti a využívania finančných prostriedkov;

4.posilniť konvergenciu, pokiaľ ide o postupy systému ochrany vkladov a orgány, a

5.zlepšiť cezhraničnú spoluprácu medzi systémami ochrany vkladov pri vyplatení náhrad vkladateľom, ktorí sa nachádzajú v iných členských štátoch EÚ alebo v prípade zmeny pridruženia k systémom ochrany vkladov zo strany bánk.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

•Súlad s ostatnými politikami Únie

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

•Proporcionalita

•Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Rámec CMDI bol navrhnutý na odvrátenie a riadenie zlyhania inštitúcií všetkých veľkostí alebo s akýmkoľvek obchodným modelom. Bol vypracovaný s cieľom zachovávať finančnú stabilitu, ochrániť vkladateľov, minimalizovať využívanie verejnej podpory, obmedziť morálny hazard a zlepšiť vnútorný trh s finančnými službami. Z hodnotenia vyplynulo, že rámec CMDI by sa mal vo všeobecnosti zlepšiť v určitých ohľadoch.

Konkrétne z hodnotenia vyplýva, že právna istota a predvídateľnosť pri riadení zlyhaní bánk je naďalej nedostatočná. Rozhodnutie orgánov verejnej moci, či pristúpiť k riešeniu krízovej situácie alebo platobnej neschopnosti, sa môže v jednotlivých členských štátoch značne líšiť. Okrem toho záchranné siete financované subjektmi odvetvia nie sú vždy účinné, pričom pretrvávajú odlišné podmienky prístupu k financovaniu pri riešení krízovej situácie a mimo riešenia krízovej situácie. To má vplyv na stimuly a vytvára príležitosti na arbitráž, keď sa prijímajú rozhodnutia o tom, ktorý nástroj krízového riadenia použiť. A napokon je medzi členskými štátmi v mnohých oblastiach naďalej nevyvážená a nejednotná ochrana vkladateľov.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Komisia uskutočnila rozsiahle výmeny prostredníctvom rôznych konzultačných nástrojov na oslovenie všetkých dotknutých zainteresovaných strán, aby lepšie pochopila, ako rámec fungoval, ako aj možný rozsah zlepšení.

V roku 2020 Komisia začala konzultáciu o kombinácii úvodného posúdenia vplyvu a plánu realizácie zameranej na poskytnutie podrobnej analýzy opatrení, ktoré sa majú prijať na úrovni EÚ, a potenciálneho vplyvu rôznych možností politiky na hospodárstvo, spoločnosť a životné prostredie.

V roku 2021 Komisia začala dve konzultácie: cielenú a verejnú konzultáciu s cieľom získať spätnú väzbu od zainteresovaných strán o uplatňovaní rámca CMDI a názory na možné úpravy. Cielená konzultácia pozostávajúca z 39 všeobecných a osobitných technických otázok bola k dispozícii iba v angličtine a prebiehala od 26. januára do 20. apríla 2021. Verejná konzultácia zahŕňala desať všeobecných otázok, ktoré boli k dispozícii vo všetkých úradných jazykoch EÚ, a prebiehala počas obdobia získavania spätnej väzby od 25. februára do 20. mája 2021. Správa obsahujúca zhrnutie spätnej väzby k tejto konzultácii bola uverejnená 7. júla 2021 20 . Z konzultácií vyplynulo, že väčšina respondentov sa domnieva, že vklady verejných vrátane miestnych orgánov by takisto mali byť chránené systémom ochrany vkladov. Podľa väčšiny bánk a systémov ochrany vkladov súčasné pravidelné zverejňovanie informácií je dostatočné, pričom nie sú potrebné žiadne zmeny. Digitálna komunikácia bola často považovaná za najvhodnejší prostriedok úspory nákladov.

Útvary Komisie v rámci expertnej skupiny Komisie pre bankové, platobné a poisťovacie služby takisto viedli opakované konzultácie s členskými štátmi o vykonávaní rámca CMDI v EÚ a o možných revíziách smernice BRRD/nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií a smernice o systémoch ochrany vkladov. Súbežne s diskusiami v rámci expertnej skupiny sa otázky, ktoré sú predmetom tohto návrhu, riešili takisto na zasadnutiach prípravných orgánov Rady, konkrétne pracovnej skupiny pre finančné služby a bankovú úniu a pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre európsky systém ochrany vkladov.

Okrem toho počas fázy prípravy právnych predpisov útvary Komisie zorganizovali viaceré stretnutia (fyzické a virtuálne) so zástupcami bankového sektora a s ďalšími zainteresovanými stranami.

•Získavanie a využívanie expertízy

Komisia na podporu svojej práce na preskúmaní smernice o systémoch ochrany vkladov požiadala orgán EBA o komplexné poskytnutie odporúčaní 21 . Orgán EBA odpovedal predložením piatich stanovísk. Prvé stanovisko o oprávnenosti vkladov, úrovni krytia a spolupráci systémov ochrany vkladov bolo predložené v auguste 2019 22 . Druhé stanovisko k vyplateniu náhrad zo systémov ochrany vkladov bolo predložené v októbri 2019 23 . Tretie stanovisko o financovaní systému ochrany vkladov a využívaní finančných prostriedkov systému ochrany vkladov bolo predložené v januári 2020 24 . Štvrté stanovisko k zaobchádzaniu s finančnými prostriedkami klientov bolo predložené v októbri 2021 25 . Komisia okrem toho zohľadnila stanovisko orgánu EBA z roku 2020 o vzájomnom pôsobení medzi smernicou EÚ o boji proti praniu špinavých peňazí a smernicou EÚ o systémoch ochrany vkladov 26 a dvojročné stanovisko orgánu EBA z roku 2021 o rizikách prania špinavých peňazí a financovania terorizmu ovplyvňujúcich finančný sektor EÚ 27 .

Okrem toho Komisia zadala Centru pre európske politické štúdie (CEPS) vypracovanie dvoch správ o poistení vkladov s názvom Harmonizácia právnych predpisov týkajúcich sa konkurzného konania v eurozóne 28 a Možnosti a vnútroštátne právomoci podľa smernice o systémoch ochrany vkladov 29 , ktoré boli uverejnené v decembri 2016 a novembri 2019.

Okrem konzultácií so zainteresovanými stranami sa Komisia zúčastnila na diskusiách a výmene názorov, z ktorých pri svojej práci na systémoch ochrany vkladov čerpala pracovná skupina orgánu EBA a expertná skupina Komisie pre bankové, platobné a poisťovacie služby.

•Posúdenie vplyvu 30

Tento návrh má spoločné posúdenie vplyvu s návrhmi revízie BRRD a nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií, pri ktorom sa zohľadnila spätná väzba od zainteresovaných strán a potreba riešiť rôzne navzájom súvisiace otázky týkajúce sa troch rôznych právnych textov. V prílohe 6 k posúdeniu vplyvu sa opisujú otázky týkajúce sa súčasného fungovania systému ochrany vkladov, uvádzajú sa možné scenáre jeho zlepšenia a odôvodňujú sa možnosti politiky uvedené v navrhovaných zmenách. Konštatuje sa v nej, že smernica o systémoch ochrany vkladov bola vo všeobecnosti účinná pri zlepšovaní úrovne ochrany vkladateľov v celej EÚ. Uplatňovanie ochranných opatrení smernice o systémoch ochrany vkladov je však medzi vnútroštátnymi systémami ochrany vkladov naďalej nerovnomerné, čo poukazuje na potrebu harmonizovaných pravidiel na riešenie rozdielov, ktoré majú nepriaznivé vplyvy na vkladateľov. Zdôrazňuje sa v nej aj potreba objasniť krytie určitých typov vkladateľov.

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

•Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Navrhované zmeny vychádzajú z povinností systémov ochrany vkladov a objasňujú ich s cieľom lepšie chrániť vklady v súvislosti s vyplatením náhrad vkladateľom. Posilňujú aj úlohu systému ochrany vkladov mimo situácií, v ktorých systém ochrany vkladov vyplatí vkladateľom náhrady po zlyhaní banky na účely krízového riadenia banky s cieľom zachovať dôveru vkladateľov a finančnú stabilitu. Napokon stanovujú osobitné požiadavky na zjednodušenie každodenných činností systémov ochrany vkladov a na riešenie administratívne zložitých situácií.

Zavádza sa nový článok 16a s cieľom objasniť pravidlá podávania správ a zlepšiť výmenu informácií medzi úverovou inštitúciou a systémami ochrany vkladov na druhej, ako aj medzi systémami ochrany vkladov a určenými orgánmi na jednej strane a orgánom EBA na druhej. Je dôležité, aby systém ochrany vkladov dostával od svojich pridružených inštitúcií kedykoľvek a na požiadanie informácie o vkladoch, ktoré poisťuje. Je to potrebné na to, aby systém ochrany vkladov účinne fungoval v súlade s požiadavkami tejto smernice. Tieto požiadavky na podávanie správ vyplývajú z existujúcich povinností bánk zabezpečiť okamžitú identifikáciu vkladov alebo vyplývajú z rozšírenia ochrany vkladateľov, a preto nie sú v rozpore s celkovým cieľom znížiť administratívne zaťaženie úverových inštitúcií. Okrem toho je dôležité, aby bol orgán EBA náležite informovaný o situáciách, ktoré nastanú a v prípade ktorých môže systém ochrany vkladov zasiahnuť v súlade s touto smernicou, a to v snahe podporiť orgán EBA pri plnení jeho úloh dohľadu nad finančnou integritou, stabilitou a bezpečnosťou európskeho bankového systému. Orgán EBA bude mať právomoc vypracovať návrh vykonávacích technických predpisov týkajúcich sa vzoru, postupov a obsahu týchto informácií.

Členské štáty musia tieto zmeny transponovať do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti pozmeňujúcej smernice. Nové pravidlá uplatňovania ochranných opatrení týkajúcich sa preventívnych opatrení systémami ochrany vkladov podľa článku 11a si vyžadujú organizačné zmeny a postupné budovanie prevádzkových kapacít systémami ochrany vkladov a určenými orgánmi, čo je dôvodom dlhšej lehoty na vykonanie. Vzhľadom na osobitosti schém inštitucionálneho zabezpečenia, ktoré sa uznávajú ako systémy ochrany vkladov, sa táto lehota na vykonanie môže ešte predĺžiť.

2023/0115 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa mení smernica 2014/49/EÚ, pokiaľ ide o rozsah ochrany vkladov, využívanie finančných prostriedkov systémov ochrany vkladov, cezhraničnú spoluprácu a transparentnosť

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 53 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 33 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 34 ,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky 35 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Komisia v súlade s článkom 19 ods. 5 a 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ 36 preskúmala uplatňovanie a rozsah pôsobnosti uvedenej smernice a dospela k záveru, že cieľ ochrany vkladateľov v Únii vytvorením systémov ochrany vkladov bol v prevažnej miere splnený. Komisia však takisto dospela k záveru, že je potrebné riešiť zostávajúce nedostatky ochrany vkladateľov, zlepšiť fungovanie systémov ochrany vkladov a zároveň harmonizovať iné pravidlá intervencie systémov ochrany vkladov ako postupy vyplatenia náhrady.

(2)Nesplnenie povinnosti platiť príspevky do systémov ochrany vkladov alebo poskytovať informácie vkladateľom a systémom ochrany vkladov by mohlo ohroziť cieľ ochrany vkladateľov. Systémy ochrany vkladov alebo prípadne určené orgány môžu za oneskorenú platbu príspevkov uplatňovať peňažné sankcie. Je dôležité zlepšiť koordináciu medzi systémami ochrany vkladov, určenými a príslušnými orgánmi s cieľom prijať opatrenia na presadzovanie voči úverovej inštitúcii, ktorá si neplní svoje povinnosti. Hoci uplatňovanie opatrení dohľadu a presadzovania príslušnými orgánmi voči úverovým inštitúciám upravujú vnútroštátne právne predpisy a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ 37 , je potrebné zabezpečiť, aby určené orgány včas informovali príslušné orgány o akomkoľvek porušení povinností úverových inštitúcií podľa pravidiel ochrany vkladov.

(3)V snahe podporiť ďalšie zbližovanie postupov systémov ochrany vkladov a pomôcť systémom ochrany vkladov pri testovaní ich odolnosti by mal Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) vydať usmernenia o vykonávaní stresových testov systémov ochrany vkladov.

(4)Podľa článku 5 ods. 1 písm. d) smernice 2014/49/EÚ sú z krytia systémom ochrany vkladov vylúčené vklady určitých finančných inštitúcií vrátane investičných spoločností. Finančné prostriedky, ktoré tieto finančné inštitúcie dostanú od svojich klientov a ktoré uložia v úverovej inštitúcii v mene svojich klientov pri výkone služieb, ktoré ponúkajú, by však mali byť za určitých podmienok chránené.

(5)Rozsah vkladateľov, ktorí sú v súčasnosti chránení prostredníctvom vyplatenia náhrad zo systému ochrany vkladov, je odôvodnený zámerom chrániť neprofesionálnych investorov, pričom sa predpokladá, že profesionálni investori takúto ochranu nepotrebujú. Z tohto dôvodu boli orgány verejnej moci vylúčené z krytia. Väčšinu orgánov verejnej správy (ktoré v niektorých členských štátoch zahŕňajú školy a nemocnice) však nemožno považovať za profesionálnych investorov. Treba preto zabezpečiť, aby vklady všetkých neprofesionálnych investorov vrátane orgánov verejnej správy mohli využívať výhody plynúce z ochrany, ktorú ponúka systém ochrany vkladov.

(6)Vklady vyplývajúce z určitých udalostí vrátane transakcií s nehnuteľnosťami týkajúcich sa súkromného nehnuteľného majetku určeného na bývanie alebo výplaty určitých poistných plnení môžu dočasne viesť k veľkým vkladom. Z tohto dôvodu sa v článku 6 ods. 2 smernice 2014/49/EÚ v súčasnosti členským štátom ukladá povinnosť zabezpečiť, aby mali vklady vyplývajúce z týchto udalostí ochranu vyššiu ako 100 000 EUR aspoň tri mesiace, ale nie dlhšie ako 12 mesiacov po tom, čo bola suma pripísaná, alebo od okamihu, v ktorom sa takéto vklady stali právne prevoditeľnými. Aby sa dosiahla harmonizácia ochrany vkladateľov v Únii a znížila administratívna zložitosť a právna neistota súvisiaca s rozsahom ochrany takýchto vkladov, je okrem úrovne krytia 100 000 EUR potrebné zosúladiť ich ochranu na minimálne 500 000 EUR na harmonizované obdobie šiestich mesiacov.

(7)Počas transakcie s nehnuteľnosťami môžu finančné prostriedky pred skutočným vyrovnaním transakcie prechádzať cez rôzne účty. Na ochranu vkladateľov, ktorí uskutočňujú transakcie s nehnuteľnosťami rovnakým spôsobom, by sa preto ochrana dočasne vysokých zostatkov mala vzťahovať na príjmy z predaja, ako aj na finančné prostriedky uložené na kúpu súkromného nehnuteľného majetku určeného na bývanie v krátkodobom horizonte.

(8)V snahe zabezpečiť včasné vyplatenie sumy, ktorú má systém ochrany vkladov vyplatiť, a zjednodušiť administratívne pravidlá a pravidlá výpočtu by sa mala zrušiť možnosť zohľadniť splatné záväzky pri výpočte sumy vyplatených náhrad.

(9)Treba optimalizovať prevádzkové kapacity systémov ochrany vkladov a znížiť ich administratívne zaťaženie. Z tohto dôvodu by sa malo stanoviť, že pokiaľ ide o identifikáciu vkladateľov, ktorí majú nárok na vklady na účtoch príjemcov, alebo o posúdenie toho, či majú vkladatelia nárok na ochranné opatrenia vo forme dočasne vysokých zostatkov, zostáva povinnosťou vkladateľov a majiteľov účtov, aby preukázali svoj nárok vlastnými prostriedkami.

(10)Na určité vklady sa môže vzťahovať dlhšia lehota na vyplatenie náhrad, pretože sa pri nich vyžaduje, aby systémy ochrany vkladov overili nárok na vyplatenie náhrady. V snahe harmonizovať pravidlá v rámci Únie by sa lehota na vyplatenie náhrad mala obmedziť na 20 pracovných dní od prijatia príslušnej dokumentácie.

(11)Administratívne náklady spojené s vyplatením malých súm na spiacich účtoch môžu prevážiť nad výhodami pre vkladateľa. Je preto potrebné špecifikovať, že systémy ochrany vkladov by nemali byť povinné prijímať aktívne kroky na vyplatenie vkladov vedených na takýchto účtoch pod určitými prahovými hodnotami, ktoré by sa mali stanoviť na vnútroštátnej úrovni. Právo vkladateľov požadovať takúto sumu by sa však malo zachovať. Okrem toho, ak má ten istý vkladateľ aj iné aktívne účty, systémy ochrany vkladov by mali túto sumu zahrnúť do výpočtu sumy, ktorá sa má vyplatiť.

(12)Systémy ochrany vkladov majú rôzne metódy vyplatenia náhrad vkladateľom, od vyplatenia náhrad v hotovosti až po elektronické prevody. V snahe zabezpečiť vysledovateľnosť procesu vyplatenia náhrad zo systémov ochrany vkladov a zachovať súlad s cieľmi rámca Únie o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu by však vyplatenie náhrad vkladateľom prostredníctvom úhrad malo byť štandardnou metódou vyplatenia náhrad, ak náhrada presahuje sumu 10 000 EUR.

(13)Finančné inštitúcie sú z ochrany vkladov vylúčené. Určité finančné inštitúcie vrátane inštitúcií elektronických peňazí, platobných inštitúcií a investičných spoločností však takisto ukladajú finančné prostriedky prijaté od svojich klientov na bankové účty, často dočasne, aby splnili povinnosti v oblasti ochrany v súlade s odvetvovými právnymi predpismi vrátane smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES 38 , smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 39 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ 40 . Vzhľadom na rastúcu úlohu týchto finančných inštitúcií by systémy ochrany vkladov mali chrániť takéto vklady pod podmienkou, že títo klienti sú identifikovaní alebo identifikovateľní.

(14)Klienti finančných inštitúcií vždy nevedia, do ktorej úverovej inštitúcie sa rozhodla finančná inštitúcia ich finančné prostriedky uložiť. Systémy ochrany vkladov by preto nemali zlučovať takéto vklady s vkladom, ktorý by mohli mať tí istí klienti v rovnakej úverovej inštitúcii, ako je tá, kam finančná inštitúcia uložila svoje vklady. Úverové inštitúcie nemusia poznať klientov, ktorí majú nárok na sumu vedenú na klientskych účtoch, ani nemusia byť schopné kontrolovať a zaznamenávať jednotlivé údaje o týchto klientoch. V závislosti od druhu a obchodného modelu finančnej inštitúcie môžu nastať okolnosti, za ktorých by vyplatenie náhrady priamo klientovi mohlo ohroziť majiteľa účtu. Systémy ochrany vkladov by preto mali mať možnosť vyplatiť sumy na klientsky účet založený majiteľom účtu v inej úverovej inštitúcii v prospech každého klienta, ak sú splnené určité kritériá. Aby sa zabránilo riziku duplicitnej platby v uvedených situáciách, akékoľvek nároky klientov v súvislosti so sumami, ktoré sú vedené v ich mene na účte majiteľa účtu, by sa mali znížiť o sumu, ktorú systém ochrany vkladov vyplatil uvedeným klientom priamo. Orgán EBA by preto mal vypracovať návrh regulačných technických predpisov, v ktorých by sa špecifikovali technické podrobnosti týkajúce sa identifikácie klientov na účely vyplatenia náhrad, kritériá vyplatenia náhrad majiteľovi účtu v prospech každého klienta alebo priamo klientovi a pravidlá na zabránenie viacnásobným nárokom na vyplatenie náhrad tomu istému príjemcovi.

(15)Pri vyplatení náhrad vkladateľom sa môžu systémy ochrany vkladov ocitnúť v situáciách, ktoré vyvolávajú obavy z prania špinavých peňazí. Systém ochrany vkladov by preto mal odoprieť vyplatenie náhrady vkladateľovi, keď dostane upozornenie, že finančná spravodajská jednotka bankový alebo platobný účet v súlade s platnými pravidlami boja proti praniu špinavých peňazí pozastavila.

(16)V článku 9 smernice 2014/49/EÚ sa stanovuje, že ak systém ochrany vkladov uskutočňuje výplaty v súvislosti s postupom riešenia krízových situácií, systému ochrany vkladov by mal voči dotknutej úverovej inštitúcii vzniknúť nárok na sumu rovnajúcu sa jeho výplatám a tento nárok by mal mať rovnocenné postavenie ako kryté vklady. V uvedenom ustanovení sa nerozlišuje medzi príspevkom zo systému ochrany vkladov pri použití nástroja otvorenej záchrany bánk pomocou vnútorných zdrojov a príspevkom zo systému ochrany vkladov na financovanie stratégie prevodu (nástroja odpredaja obchodnej činnosti alebo nástroja preklenovacej inštitúcie) po likvidácii zvyškového subjektu. V záujme jasnosti a právnej istoty, pokiaľ ide o existenciu a výšku nároku systému ochrany vkladov v rôznych scenároch, je potrebné špecifikovať, že ak systém ochrany vkladov prispieva k podpore uplatňovania nástroja odpredaja obchodnej činnosti alebo nástroja preklenovacej inštitúcie alebo alternatívnych opatrení, ktorými sa súbor aktív, práv a pasív úverovej inštitúcie vrátane vkladov prevádza na príjemcu, uvedenému systému ochrany vkladov by mal voči zvyškovému subjektu vzniknúť nárok v rámci následného likvidačného konania podľa vnútroštátneho práva. V snahe zabezpečiť, aby akcionári a veritelia úverovej inštitúcie, ktorí zostali vo zvyškovom subjekte, účinne absorbovali straty uvedenej úverovej inštitúcie, a zlepšiť možnosť vyplatenia náhrad systému ochrany vkladov v rámci konkurzných konaní, by nárok systému ochrany vkladov mal mať rovnaké postavenie ako nárok vkladateľov. Ak sa uplatňuje nástroj otvorenej záchrany bánk pomocou vnútorných zdrojov (t. j. úverová inštitúcia pokračuje vo svojich operáciách), systém ochrany vkladov prispieva sumou, ktorá by sa z krytých vkladov odpísala alebo by sa konvertovala na absorbovanie strát uvedenej úverovej inštitúcie, ak by sa kryté vklady zahrnuli do záchrany pomocou vnútorných zdrojov. Príspevok zo systému ochrany vkladov by preto nemal viesť k nároku voči inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, pretože by sa tým odstránil účel príspevku zo systému ochrany vkladov.

(17)Aby sa zabezpečila konvergencia postupov systému ochrany vkladov a právna istota pre vkladateľov pri nárokovaní si náhrady za svoje vklady a vyhlo sa operačným prekážkam systémov ochrany vkladov, je dôležité stanoviť primerane dlhú lehotu, v rámci ktorej si môžu vkladatelia nárokovať vyplatenie svojich vkladov, a to v tých prípadoch, keď systém ochrany vkladov nevyplatil náhrady vkladateľom v lehotách stanovených v článku 8 smernice 2014/49/EÚ v prípade vyplatenia vkladov.

(18)Podľa článku 10 ods. 2 smernice 2014/49/EÚ členské štáty zabezpečia, aby do 3. júla 2024 dosiahli dostupné finančné prostriedky systému ochrany vkladov cieľovú úroveň minimálne vo výške 0,8 % sumy krytých vkladov jeho členov. V záujme objektívneho posúdenia toho, či systémy ochrany vkladov spĺňajú túto požiadavku, by sa malo stanoviť jasné referenčné obdobie na určenie výšky krytých vkladov a dostupných finančných prostriedkov systémov ochrany vkladov.

(19)S cieľom zabezpečiť odolnosť systémov ochrany vkladov by ich finančné prostriedky mali pochádzať zo stabilných a neodvolateľných príspevkov. Určité zdroje financovania systému ochrany vkladov vrátane úverov a očakávaných spätne vymožených náhrad sú príliš neisté na to, aby sa mohli započítať ako príspevky na dosiahnutie cieľovej úrovne systému ochrany vkladov. V snahe harmonizovať podmienky splnenia cieľovej úrovne systémov ochrany vkladov a zabezpečiť, aby dostupné finančné prostriedky systémov ochrany vkladov boli financované z príspevkov odvetvia, by sa mali finančné prostriedky, ktoré spĺňajú podmienky na dosiahnutie cieľovej úrovne, odlíšiť od finančných prostriedkov, ktoré sa považujú za doplnkové zdroje financovania. Záporné peňažné toky finančných prostriedkov systému ochrany vkladov vrátane predvídateľných splátok úverov možno plánovať a zohľadňovať v pravidelných príspevkoch členov systému ochrany vkladov, a preto by nemali viesť k zníženiu dostupných finančných prostriedkov pod cieľovú úroveň. Treba preto spresniť, že po prvom dosiahnutí cieľovej úrovne by sa malo šesťročné obdobie na doplnenie prostriedkov vyžadovať len v prípade nedostatku dostupných finančných prostriedkov v systéme ochrany vkladov spôsobeného intervenciou systému ochrany vkladov (vyplatenie náhrady alebo preventívne opatrenia, opatrenia na riešenie krízových situácií alebo alternatívne opatrenia). S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto článku by mal orgán EBA vypracovať návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanoví metodika výpočtu cieľovej úrovne systémom ochrany vkladov.

(20)Dostupné finančné prostriedky systému ochrany vkladov by mali byť okamžite použiteľné, aby bolo možné čeliť neočakávaným prípadom vyplatenia náhrad alebo iných intervencií. Vzhľadom na rôzne postupy v celej Únii je vhodné stanoviť požiadavky na investičnú stratégiu finančných prostriedkov systémov ochrany vkladov s cieľom zmierniť akýkoľvek negatívny vplyv na schopnosť systému ochrany vkladov plniť svoje povinnosti. Ak systém ochrany vkladov nie je oprávnený stanoviť investičnú stratégiu, orgán alebo subjekt v členskom štáte, ktorý je zodpovedný za stanovenie investičnej stratégie, by mal pri stanovovaní tejto investičnej stratégie dodržiavať aj zásady týkajúce sa diverzifikácie a investícií do nízkorizikových aktív. Aby sa zachovala úplná prevádzková nezávislosť a flexibilita systému ochrany vkladov, pokiaľ ide o prístup k jeho finančným prostriedkom, v prípade, že sa finančné prostriedky systému ochrany vkladov ukladajú do štátnej pokladnice, by sa tieto finančné prostriedky mali vyčleniť a umiestniť na oddelený účet.

(21)Možnosť zvýšiť dostupné finančné prostriedky systému ochrany vkladov prostredníctvom povinných príspevkov členských inštitúcií do existujúcich systémov povinných príspevkov zriadených členským štátom na pokrytie nákladov súvisiacich so systémovým rizikom sa nikdy nevyužila, a preto by sa mala zrušiť.

(22)Je potrebné posilniť ochranu vkladateľov a zároveň sa vyhnúť potrebe rýchleho predaja aktív systému ochrany vkladov za akúkoľvek cenu a obmedziť možné negatívne procyklické účinky na bankový sektor vyvolané výberom mimoriadnych príspevkov. Systémy ochrany vkladov by preto mali mať možnosť využívať alternatívne mechanizmy financovania, ktoré im umožnia kedykoľvek získať krátkodobé financovanie z iných zdrojov, ako sú príspevky, a to aj pred použitím svojich dostupných finančných prostriedkov a finančných prostriedkov vybraných formou mimoriadnych príspevkov. Keďže úverové inštitúcie by mali v prvom rade znášať náklady a zodpovednosť za financovanie systémov ochrany vkladov, alternatívne mechanizmy financovania z verejných prostriedkov by sa mali použiť len ako posledná možnosť.

(23)V snahe zabezpečiť primerane diverzifikované investície finančných prostriedkov systému ochrany vkladov a konvergentné postupy by orgán EBA mal vydať usmernenia, ktorými by sa v tejto súvislosti poskytli systémom ochrany vkladov pokyny.

(24)Zatiaľ čo hlavnou úlohou systémov ochrany vkladov je vyplatenie náhrad krytým vkladateľom, intervencie na iné účely ako vyplatenie náhrad môžu byť pre systémy ochrany vkladov nákladovo efektívnejšie a môžu zabezpečiť neprerušovaný prístup k vkladom uľahčovaním stratégií prevodu. Od systémov ochrany vkladov sa môže vyžadovať, aby prispievali k riešeniu krízových situácií úverových inštitúcií. Okrem toho v niektorých členských štátoch môžu systémy ochrany vkladov financovať preventívne opatrenia na obnovenie dlhodobej životaschopnosti úverových inštitúcií alebo alternatívne opatrenia v rámci konkurzného konania. Hoci uvedené preventívne a alternatívne opatrenia môžu výrazne zlepšiť ochranu vkladov, je potrebné, aby takéto opatrenia podliehali primeraným ochranným opatreniam, a to aj vo forme harmonizovaného testu najnižších nákladov, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky, ako aj účinnosť a nákladová efektívnosť takýchto opatrení. Takéto ochranné opatrenia by sa mali uplatňovať len na intervencie financované z dostupných finančných prostriedkov systému ochrany vkladov, ktoré upravuje táto smernica.

(25)Opatrenia na predchádzanie zlyhaniu úverovej inštitúcie prostredníctvom dostatočne včasných intervencií môžu zohrávať účinnú úlohu v kontexte kontinuity nástrojov krízového riadenia na zachovanie dôvery vkladateľov a finančnej stability. Uvedené opatrenia môžu mať rôzne formy – opatrenia kapitálovej podpory prostredníctvom nástrojov vlastných zdrojov (vrátane nástrojov vlastného kapitálu Tier 1) alebo iných kapitálových nástrojov, záruk alebo úverov. Systémy ochrany vkladov využívajú tieto opatrenia rôznorodým spôsobom. Na zabezpečenie kontinuity nástrojov krízového riadenia a využívania preventívnych opatrení spôsobom, ktorý je v súlade s rámcom riešenia krízových situácií a pravidlami štátnej pomoci, je potrebné špecifikovať načasovanie a podmienky ich uplatňovania. Preventívne opatrenia nie sú vhodné na absorpciu vzniknutých strát, keď úverová inštitúcia už zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, a mali by sa použiť včas, aby sa zabránilo zhoršeniu finančnej situácie banky. Určené orgány by preto mali overiť, či boli splnené podmienky pre takúto intervenciu zo strany systému ochrany vkladov. A napokon uvedenými podmienkami využívania dostupných finančných prostriedkov systému ochrany vkladov by nemalo byť dotknuté posúdenie príslušného orgánu, či schéma inštitucionálneho zabezpečenia spĺňa kritériá stanovené v článku 113 ods. 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 41 .

(26)Aby sa zabezpečilo, že sa dosiahne cieľ preventívnych opatrení, malo by sa od úverových inštitúcií vyžadovať, aby vypracovali poznámku, v ktorej uvedú opatrenia, ktoré sa zaviažu prijať. Vypracovanie takejto poznámky by nemalo úverovú inštitúciu príliš zaťažiť ani byť časovo náročné, aby sa zabezpečila možnosť systémov ochrany vkladov zasiahnuť dostatočne včas. Poznámka sprevádzajúca preventívne opatrenia by preto mala mať formu dostatočne krátkeho vysvetľujúceho dokumentu. Takáto poznámka by mala obsahovať všetky prvky, ktorých cieľom je zabrániť zápornému peňažnému toku finančných prostriedkov a posilniť kapitálovú a likviditnú pozíciu úverovej inštitúcie, čo úverovej inštitúcii umožní plniť všetky príslušné prudenciálne a iné regulačné požiadavky s výhľadom do budúcnosti. Uvedená poznámka by preto mala obsahovať opatrenia na získavanie kapitálu vrátane pravidiel pre udeľovanie práv, dobrovoľnej konverzie podriadených dlhových nástrojov, opatrení v oblasti riadenia pasív, predaja aktív, ktorými sa získa kapitál, sekuritizácie portfólií a zadržania výnosov vrátane zákazov vyplatenia dividend a zákazov nadobúdania podielov v podnikoch. Z toho istého dôvodu by úverové inštitúcie mali počas vykonávania opatrení uvedených v poznámke posilniť aj svoje pozície v oblasti likvidity a zdržať sa agresívnych obchodných praktík, ako aj od spätného odkupovania vlastných akcií alebo uplatňovania opcie na nástroje hybridného kapitálu. Takáto poznámka by mala obsahovať aj stratégiu ukončenia všetkých prijatých podporných opatrení. Príslušné orgány majú najlepšiu pozíciu na to, aby sa s nimi konzultovalo o relevantnosti a dôveryhodnosti opatrení uvedených v poznámke. V snahe zabezpečiť, aby určené orgány systému ochrany vkladov, od ktorých úverová inštitúcia vyžaduje financovanie preventívneho opatrenia, mohli posúdiť, či sú splnené všetky podmienky preventívnych opatrení, mali by príslušné orgány spolupracovať s určenými orgánmi. Aby sa zabezpečil jednotný prístup k uplatňovaniu preventívnych opatrení v celej Únii, orgán EBA by mal vydať usmernenia, ktoré by úverovým inštitúciám pomohli vypracovať takúto poznámku.

(27)V snahe zabezpečiť, aby úverové inštitúcie, ktoré dostanú podporu od systémov ochrany vkladov formou preventívnych opatrení, plnili svoje záväzky, mali by príslušné orgány od úverových inštitúcií, ktoré nesplnili svoje záväzky, požadovať plán nápravy. Ak príslušný orgán zastáva názor, že opatreniami v pláne nápravy nemožno dosiahnuť dlhodobú životaschopnosť úverovej inštitúcie, systém ochrany vkladov by nemal úverovej inštitúcii žiadnu ďalšiu preventívnu podporu poskytovať. Aby sa zabezpečil jednotný prístup k uplatňovaniu preventívnych opatrení v celej Únii, orgán EBA by mal vydať usmernenia, ktoré by úverovým inštitúciám pomohli vypracovať uvedený plán nápravy.

(28)Na zabránenie škodlivým účinkom na hospodársku súťaž a na vnútorný trh je potrebné stanoviť, že v prípade alternatívnych opatrení v rámci konkurzného konania sú príslušné orgány zastupujúce úverovú inštitúciu v súvislosti s vnútroštátnym konkurzným konaním (likvidátor, správca konkurznej podstaty, správca alebo podobný úradník) povinné prijať opatrenia na to, aby sa daná inštitúcia alebo časť jej obchodnej činnosti uvádzali na trh v rámci otvoreného, transparentného a nediskriminačného postupu, a zároveň, aby cieľom bola najvyššia možná maximalizácia predajnej ceny. Úverová inštitúcia alebo akýkoľvek sprostredkovateľ konajúci v mene úverovej inštitúcie by mali uplatňovať pravidlá, ktoré sú primerané na uvádzanie aktív, práv a pasív, ktoré sa majú previesť na potenciálnych kupujúcich, na trh. V každom prípade by sa na využívanie štátnych zdrojov mali v prípade potreby naďalej vzťahovať príslušné pravidlá štátnej pomoci podľa zmluvy.

(29)Keďže hlavným cieľom systémov ochrany vkladov je chrániť kryté vklady, systémy ochrany vkladov by mali mať možnosť financovať iné intervencie ako vyplatenie vkladov, len ak sú takéto intervencie lacnejšie ako vyplatenia vkladov. Skúsenosti s uplatňovaním tohto pravidla (ďalej len „test najnižších nákladov“) ukázali niekoľko nedostatkov, keďže sa v súčasnom rámci neuvádza, ako určiť náklady na tieto intervencie, ani náklady na vyplatenie vkladov. V snahe zabezpečiť jednotné uplatňovanie testu najnižších nákladov v celej Únii je potrebné presne stanoviť výpočet týchto nákladov. Zároveň je potrebné vyhnúť sa príliš prísnym podmienkam, ktoré by účinne znemožnili využívanie finančných prostriedkov systému ochrany vkladov na iné intervencie ako na vyplatenie vkladov. Pri posudzovaní najnižších nákladov by systémy ochrany vkladov mali najprv overiť, či sú náklady na financovanie vybraného opatrenia nižšie ako náklady na vyplatenie krytých vkladov. V metodike pre posúdenie najnižších nákladov by sa mala zohľadniť časová hodnota peňazí.

(30)Likvidácia môže byť zdĺhavý proces, ktorého efektívnosť závisí od efektívnosti vnútroštátnych súdnych systémov, režimov platobnej neschopnosti, individuálnych charakteristík bánk a okolností zlyhania. Pri intervenciách systémov ochrany vkladov ako súčasti alternatívnych opatrení by mal test najnižších nákladov vychádzať z ocenenia aktív a záväzkov úverovej inštitúcie stanoveného v článku 36 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ a z odhadu stanoveného v článku 36 ods. 8 uvedenej smernice. Presné hodnotenie spätne vymožených náhrad v prípade likvidácie však môže byť náročné v kontexte testu najnižších nákladov na preventívne opatrenia, o ktorých sa predpokladá, že k nim dochádza dlho pred akoukoľvek predvídateľnou likvidáciou. Preto by sa mal zodpovedajúcim spôsobom upraviť kontrafaktuálny scenár testu najnižších nákladov na preventívne opatrenia a v každom prípade by sa očakávané spätne vymožené náhrady mali obmedziť na primeranú sumu, ktorá vychádza zo spätne vymožených náhrad pri minulých výplatných udalostiach.

(31)Určené orgány by mali odhadnúť náklady na opatrenie pre systém ochrany vkladov, a to aj po splatení úveru, kapitálovej injekcie alebo použití záruky, po odpočítaní očakávaných výnosov, prevádzkových výdavkov a potenciálnych strát, oproti kontrafaktuálnemu scenáru vychádzajúcemu z hypotetickej konečnej straty na konci konkurzného konania, ktorá by mala zohľadniť spätne vymožené náhrady zo systému ochrany vkladov ako súčasť konkurzného konania banky. Na získanie spravodlivejšieho a komplexnejšieho obrazu o skutočných nákladoch na vyplatenie náhrad vkladateľom by odhad straty, ktorá vznikla v dôsledku vyplatenia krytých vkladov, mal zahŕňať náklady nepriamo súvisiace s vyplatením náhrad vkladateľom. Takéto náklady by mali zahŕňať náklady na doplnenie systému ochrany vkladov a náklady, ktoré by systém ochrany vkladov mohol znášať v dôsledku využívania alternatívneho financovania. S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie testu najnižších nákladov by mal orgán EBA vypracovať návrh regulačných technických predpisov o metodike výpočtu nákladov na rôzne intervencie systému ochrany vkladov. Aby sa zabezpečil súlad metodiky na posudzovanie najnižších nákladov so zákonnými alebo zmluvnými povinnosťami systému ochrany vkladov, pokiaľ ide o preventívne opatrenia, mal by orgán EBA pri vypracúvaní tohto návrhu regulačných technických predpisov zohľadniť význam preventívnych opatrení v metodike výpočtu kontrafaktuálneho scenára výplaty.

(32)V snahe zlepšiť harmonizovanú ochranu vkladateľov a špecifikovať príslušné povinnosti v celej Únii by mal systém ochrany vkladov domovského členského štátu zabezpečiť vyplatenie vkladateľov nachádzajúcich sa v členských štátoch, v ktorých úverové inštitúcie, ktoré sú členom systému ochrany vkladov, prijímajú vklady a iné návratné finančné prostriedky tým, že ponúkne cezhraničné služby prijímania vkladov aj bez usadenia v hostiteľskom členskom štáte. S cieľom uľahčiť operácie vyplatenia vkladov a poskytovanie informácií vkladateľom by systém ochrany vkladov hostiteľského členského štátu mal byť oprávnený pôsobiť ako kontaktné miesto pre vkladateľov v úverových inštitúciách, ktoré uplatňujú slobodu poskytovať služby.

(33)Spolupráca medzi systémami ochrany vkladov v rámci Únie je nevyhnutná na zabezpečenie rýchleho a nákladovo efektívneho vyplatenia náhrad vkladateľom v prípadoch, keď úverové inštitúcie poskytujú bankové služby prostredníctvom pobočiek v iných členských štátoch. Vzhľadom na technologický pokrok, ktorý podporuje využívanie cezhraničných prevodov a diaľkovú identifikáciu, by sa systému ochrany vkladov domovského členského štátu malo umožniť, aby vyplatil vkladateľov priamo v pobočkách, ktoré sa nachádzajú v inom členskom štáte, za predpokladu, že administratívne zaťaženie a náklady sú nižšie ako v prípade, keby náhrady vyplatil systém ochrany vkladov hostiteľského členského štátu. Táto pružnosť by mala dopĺňať súčasný mechanizmus spolupráce, v ktorom sa vyžaduje, aby systém ochrany vkladov hostiteľského členského štátu vyplatil vkladateľov v pobočkách v mene systému ochrany vkladov domovského členského štátu. Na zachovanie dôvery vkladateľov v hostiteľských aj domovských členských štátoch by mal orgán EBA vydať usmernenia na pomoc systémom ochrany vkladov pri takejto spolupráci, okrem iného aj tým, že navrhne zoznam podmienok, za ktorých by sa systém ochrany vkladov domovského členského štátu mohol rozhodnúť vyplatiť náhrady vkladateľom v pobočkách, ktoré sa nachádzajú v hostiteľskom členskom štáte.

(34)Úverové inštitúcie sa môžu pridružiť k inému systému ochrany vkladov, pretože presunú svoje sídlo do iného členského štátu alebo transformujú svoju dcérsku spoločnosť na pobočku, prípadne naopak. V článku 14 ods. 3 smernice 2014/49/EÚ sa vyžaduje, aby sa príspevky takejto úverovej inštitúcie zaplatené počas 12 mesiacov pred presunom previedli do tohto iného systému ochrany vkladov úmerne k sume presunutých krytých vkladov. V snahe zabezpečiť, aby prevod príspevkov do prijímajúceho systému ochrany vkladov nebol závislý od rozdielnych vnútroštátnych pravidiel týkajúcich sa fakturácie alebo skutočného dátumu platby príspevkov, by systém ochrany vkladov pôvodu mal vypočítať sumu, ktorá sa má previesť, skôr na základe príspevkov, ktoré sa majú uhradiť, než na základe zaplatených príspevkov.

(35)Je potrebné zabezpečiť rovnakú ochranu vkladateľov v celej Únii, ktorú nemožno plne zaručiť režimom posudzovania rovnocennosti ochrany vkladateľov v tretích krajinách. Z tohto dôvodu by pobočky úverovej inštitúcie v Únii, ktorá má svoje ústredie v tretej krajine, mali vstúpiť do systému ochrany vkladov v členskom štáte, v ktorom vykonávajú svoju činnosť prijímania vkladov. Touto požiadavkou by sa takisto zabezpečil súlad so smernicami 2013/36/EÚ a 2014/59/EÚ, ktorých cieľom je zaviesť spoľahlivejšie prudenciálne rámce a rámce riešenia krízových situácií pre skupiny z tretích krajín poskytujúce bankové služby v Únii. Naopak, malo by sa zabrániť tomu, aby boli systémy ochrany vkladov vystavené hospodárskym a finančným rizikám tretích krajín. Vklady v pobočkách zriadených v tretích krajinách úverovými inštitúciami Únie by nemali byť chránené.

(36)Štandardizované a pravidelné zverejňovanie informácií zvyšuje informovanosť vkladateľov o ochrane vkladov. Aby sa zosúladili požiadavky na zverejňovanie informácií s technologickým vývojom, mali by sa v týchto požiadavkách zohľadniť nové digitálne komunikačné kanály, prostredníctvom ktorých úverové inštitúcie komunikujú s vkladateľmi. Vkladatelia by mali získať jasné a jednotné informácie, v ktorých by sa vysvetľovala ochrana ich vkladov, pričom by sa mala obmedziť súvisiace administratívne zaťaženie úverových inštitúcií alebo systémov ochrany vkladov. Orgán EBA by mal byť poverený vypracovaním návrhu vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť na jednej strane obsah a formát informačného formulára pre vkladateľov, ktorý sa má každoročne vkladateľom predkladať, a na druhej strane vzorové informácie, ktoré sú buď systémy ochrany vkladov, alebo úverové inštitúcie povinné oznamovať vkladateľom v osobitných situáciách vrátane zlúčenia úverových inštitúcií, konštatovania nedostupnosti vkladov alebo vyplatenia náhrad za vložené finančné prostriedky klientom.

(37)Zlúčenie úverovej inštitúcie alebo transformácia dcérskej spoločnosti na pobočku, prípadne naopak, môže mať vplyv na kľúčové vlastnosti ochrany vkladateľov. Aby sa predišlo nepriaznivým dôsledkom pre vkladateľov, ktorí by mali vklady v oboch zlučovaných bankách a ktorých nárok na krytie vkladov by sa znížil z dôvodu zmien v pridružení k systému ochrany vkladov, všetci vkladatelia by mali byť informovaní o takýchto zmenách a mali by mať právo vybrať svoje finančné prostriedky bez toho, aby im bola uložená sankcia, až do sumy rovnajúcej sa strate krytia ich vkladov.

(38)V snahe zachovať finančnú stabilitu, zabrániť šíreniu škodlivého vplyvu a umožniť vkladateľom v relevantných prípadoch uplatniť si práva na nárok na náhradu vkladov by príslušné určené orgány, systémy ochrany vkladov a úverové inštitúcie mali informovať vkladateľov o tom, že sa vklady stanú nedostupnými.

(39)S cieľom zvýšiť transparentnosť pre vkladateľov a posilniť finančnú spoľahlivosť a dôveru medzi systémami ochrany vkladov pri plnení ich povinností by sa mali zlepšiť súčasné požiadavky na podávanie správ. Vychádzajúc zo súčasných požiadaviek, ktoré umožňujú systémom ochrany vkladov požadovať od svojich členských inštitúcií všetky potrebné informácie, aby sa pripravili na vyplatenie vkladov, aj systémy ochrany vkladov by mali mať možnosť požadovať informácie potrebné na prípravu na vyplatenia náhrad v kontexte cezhraničnej spolupráce. Na žiadosť systému ochrany vkladov by sa od členských inštitúcií malo vyžadovať, aby poskytovali všeobecné informácie o všetkých významných cezhraničných činnostiach v iných členských štátoch. Podobne v snahe poskytnúť orgánu EBA vhodný rozsah informácií o vývoji dostupných finančných prostriedkov systémov ochrany vkladov a o používaní týchto prostriedkov by členské štáty mali zabezpečiť, aby systémy ochrany vkladov každý rok informovali orgán EBA o výške krytých vkladov a dostupných finančných prostriedkoch a oznámili orgánu EBA okolnosti, ktoré viedli k využívaniu finančných prostriedkov systému ochrany vkladov buď na vyplatenie náhrady, alebo iné opatrenia. V neposlednom rade s cieľom zohľadniť posilnenú úlohu systémov ochrany vkladov v rámci krízového riadenia bánk, ktorej cieľom je uľahčiť využívanie finančných prostriedkov systému ochrany vkladov pri riešení krízových situácií, by systémy ochrany vkladov mali mať právo získať súhrn plánov na riešenie krízových situácií úverových inštitúcií, aby sa zvýšila ich všeobecná pripravenosť na poskytnutie finančných prostriedkov.

(40)Technické predpisy v oblasti finančných služieb by mali uľahčiť jednotnú harmonizáciu a primeranú ochranu vkladateľov v rámci Únie. Bolo by efektívne a vhodné, aby sa orgán EBA ako orgán s vysoko špecializovanými odbornými znalosťami poveril vypracovaním návrhu regulačných a vykonávacích technických predpisov, ktoré nezahŕňajú rozhodnutia v príslušných oblastiach politiky a ktoré má prijať Komisia.

(41)Komisia by mala v prípadoch stanovených v tejto smernici prijať návrh regulačných technických predpisov vypracovaných orgánom EBA prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 42 s cieľom špecifikovať: a) technické údaje týkajúce sa identifikácie klientov finančných inštitúcií na vyplatenie náhrad za vklady finančných prostriedkov klientov, kritériá vyplatenia náhrad majiteľovi účtu v prospech každého klienta alebo priamo klientovi a pravidlá na zabránenie viacnásobným nárokom na vyplatenie náhrad tomu istému príjemcovi; b) metodiku testu najnižších nákladov a c) metodiku výpočtu dostupných finančných prostriedkov, ktoré spĺňajú podmienky pre cieľovú úroveň.

(42)Komisia by v prípadoch stanovených v tejto smernici mala prijať návrh vykonávacích technických predpisov vypracovaných orgánom EBA prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 s cieľom špecifikovať: a) obsah a formát informačného formulára pre vkladateľov, vzor informácií, ktoré by mali vkladateľom oznamovať buď systémy ochrany vkladov, alebo úverové inštitúcie; b) postupy, ktoré majú úverové inštitúcie dodržiavať pri poskytovaní informácií svojim systémom ochrany vkladov, ako aj systémy ochrany vkladov a určené orgány orgánu EBA, a vzory na poskytovanie týchto informácií.

(43)Smernica 2014/49/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(44)V snahe umožniť pobočkám úverových inštitúcií, ktoré majú svoje ústredie mimo Únie a ktoré nie sú členmi systému ochrany vkladov zriadeného v Únii, aby vstúpili do systému ochrany vkladov v Únii, by sa uvedeným pobočkám malo poskytnúť dostatočné obdobie na prijatie potrebných krokov na splnenie tejto požiadavky.

(45)Smernicou 2014/49/EÚ sa členským štátom umožňuje uznať schému inštitucionálneho zabezpečenia ako systém ochrany vkladov, ak spĺňa kritériá stanovené v článku 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a je v súlade so smernicou 2014/49/EÚ. Na zohľadnenie osobitného obchodného modelu týchto schém inštitucionálneho zabezpečenia, najmä významu preventívnych opatrení, ktoré sú stredobodom ich povinností, je vhodné stanoviť možnosť pre členské štáty, aby umožnili schémam inštitucionálneho zabezpečenia prispôsobiť sa novým ochranným opatreniam na uplatňovanie preventívnych opatrení počas obdobia šiestich rokov. Touto prípadne dlhšou lehotou na dosiahnutie súladu sa zohľadňuje časový harmonogram na vybudovanie osobitného fondu na iné účely schémy inštitucionálneho zabezpečenia ako na účely poistenia vkladov, a to na základe dohody Európskej centrálnej banky, príslušného vnútroštátneho orgánu a príslušnými schémami inštitucionálneho zabezpečenia.

(46)S cieľom umožniť systémom ochrany vkladov a určeným orgánom vybudovať potrebnú prevádzkovú kapacitu na uplatňovanie nových pravidiel používania preventívnych opatrení je vhodné stanoviť časový odklad pre uplatňovanie týchto nových pravidiel.

(47)Keďže ciele tejto smernice, a to zabezpečenie jednotnej ochrany vkladateľov v Únii, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov z dôvodu existencie rizík, že odlišné vnútroštátne prístupy by mohli mať vplyv na celistvosť jednotného trhu, ale lepšie ich možno zmenou pravidiel, ktoré sú už stanovené na úrovni Únie, dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny smernice 2014/49/EÚ

Smernica 2014/49/EÚ sa mení takto:

1.Článok 1 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Touto smernicou sa stanovujú pravidlá a postupy týkajúce sa vytvorenia a fungovania systémov ochrany vkladov, krytia a vyplatenia náhrad za vklady, ako aj používania finančných prostriedkov systému ochrany vkladov na opatrenia zamerané na zabezpečenie prístupu vkladateľov k ich vkladom.“;

b)V odseku 2 sa písmeno d) nahrádza takto:

„d) úverové inštitúcie a pobočky úverových inštitúcií, ktoré majú svoje ústredie mimo Únie, pridružené k systémom uvedeným v tomto odseku písm. a), b) alebo c).“

2.V článku 2 sa odsek 1 mení takto:

a)V bode 3 sa úvodné slová nahrádzajú takto:

„3. „vklad“ je kreditný zostatok, ktorý vznikne z peňažných prostriedkov ponechaných na účte alebo z dočasných stavov vyplývajúcich z bežných bankových transakcií obvykle uskutočňovaných úverovými inštitúciami pri vykonávaní ich obchodných činností a ktorého vyplatenie sa od úverovej inštitúcie vyžaduje v zmysle platných zákonných a zmluvných podmienok vrátane termínovaného vkladu a sporiaceho vkladu, ale s vylúčením kreditného zostatku, ak:“;

b)V bode 13 sa úvodné slová nahrádzajú takto:

„13. „platobný záväzok“ je neodvolateľný záväzok úverovej inštitúcie, ktorý je plne zabezpečený kolaterálom, že zaplatí systému ochrany vkladov peňažnú sumu, ak o to uvedený systém ochrany vkladov požiada, a ak kolaterál:“;

c)Dopĺňajú sa tieto body 19 až 23:

„19. „orgán pre riešenie krízových situácií“ je orgán pre riešenie krízových situácií v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 18 smernice 2014/59/EÚ;

20. „vklady finančných prostriedkov klienta“ sú finančné prostriedky, ktoré majitelia účtov, ktorými sú finančné inštitúcie v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 26 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, vkladajú pri vykonávaní svojej obchodnej činnosti v úverovej inštitúcii na účet svojich klientov;

21. „rámec Únie pre štátnu pomoc“ je rámec stanovený v článkoch 107, 108 a 109 ZFEÚ a v nariadeniach a všetkých aktoch Únie vrátane usmernení, oznámení a upozornení vypracovaných alebo prijatých podľa článku 108 ods. 4 alebo článku 109 ZFEÚ;

22. „pranie špinavých peňazí“ je pranie špinavých peňazí v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 1 [Úrad pre publikácie: vložte odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final] *;

23. „financovanie terorizmu“ je financovanie terorizmu v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 2 [Úrad pre publikácie: vložte odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final]**.“

d)Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Podiely v stavebných spoločnostiach Írska sa okrem podielov kapitálového charakteru v zmysle článku 5 ods. 1 písm. b) považujú za vklady.“

____________________________________________

*    [Úrad pre publikácie: vložte úplný odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final].

**    [Úrad pre publikácie: vložte úplný odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final].

3.Článok 4 sa mení takto:

a)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že úverová inštitúcia neplní svoje povinnosti člena systému ochrany vkladov, uvedený systém ochrany vkladov o tom bezodkladne informoval príslušný orgán tejto úverovej inštitúcie. Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán v spolupráci s uvedeným systémom ochrany vkladov využíval právomoci dohľadu stanovené v smernici 2013/36/EÚ a urýchlene prijal všetky opatrenia na zabezpečenie toho, aby dotknutá úverová inštitúcia plnila svoje povinnosti, v prípade potreby aj uložením správnych sankcií a iných správnych opatrení v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi prijatými popri vykonávaní ustanovení hlavy VII kapitoly 1 oddielu IV smernice 2013/36/EÚ.“;

b)Vkladá sa tento odsek 4a:

„4a. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že úverová inštitúcia nezaplatí príspevky uvedené v článku 10 a článku 11 ods. 4 v časovom rámci stanovenom systémom ochrany vkladov, uvedený systém ochrany vkladov účtoval na obdobie omeškania zákonnú úrokovú sadzbu zo splatnej sumy.“;

c)Odseky 5 a 6 sa nahrádzajú takto:

„5. Členské štáty zabezpečia, aby systém ochrany vkladov informoval určený orgán, ak opatrenia uvedené v odsekoch 4 a 4a nedokážu obnoviť plnenie zo strany úverovej inštitúcie. Členské štáty zabezpečia, aby určený orgán posúdil, či inštitúcia naďalej spĺňa podmienky na zachovanie členstva v systéme ochrany vkladov, a informoval príslušný orgán o výsledku tohto posúdenia.

6. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že sa príslušný orgán rozhodne odňať povolenie v súlade s článkom 18 smernice 2013/36/EÚ, úverová inštitúcia prestala byť členom systému ochrany vkladov. Členské štáty zabezpečia, aby vklady vedené v deň, keď úverová inštitúcia prestala byť členom systému ochrany vkladov, boli naďalej kryté týmto systémom ochrany vkladov.“;

d)Odsek 8 sa vypúšťa;

e)Dopĺňa sa tento odsek 13:

„13. Orgán EBA do... [Úrad pre publikácie: doplňte – 36 mesiacov po nadobudnutí účinnosti] vypracuje usmernenia o rozsahu, obsahu a postupoch stresových testov uvedených v odseku 10.“

4.Článok 5 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa mení takto:

i)Úvodné slová sa nahrádzajú takto:

„1. Z vyplatenia akýchkoľvek náhrad zo systému ochrany vkladov sú vylúčené:“;

ii)Písmeno c) sa nahrádza takto:

„c) vklady vyplývajúce z transakcií, v súvislosti s ktorými došlo k odsúdeniu za pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu;“;

iii)Písmeno e) sa vypúšťa;

iv)Písmeno f) sa nahrádza takto:

„f) vklady, ktorých majiteľ nebol nikdy identifikovaný podľa článku 16 nariadenia (EÚ) .... [Úrad pre publikácie: vložte krátky odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final], ak sa tieto vklady stali nedostupnými, okrem prípadov, keď majiteľ požiada o vyplatenie a preukáže, že chýbajúca identifikácia nebola spôsobená jeho konaním;“;

v)Písmeno j) sa vypúšťa;

b)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Odchylne od odseku 1 písm. i) môžu členské štáty rozhodnúť, aby sa vklady vedené v osobných dôchodkových systémoch a zamestnaneckých dôchodkových systémoch malých a stredných podnikov zahrnuli do úrovne krytia stanovenej v článku 6 ods. 1.“

5.Článok 6 sa mení takto:

a)Odsek 2 sa mení takto:

i)Úvodné slová sa nahrádzajú takto:

„Okrem odseku 1 členské štáty zabezpečia, aby nasledujúce vklady boli 6 mesiacov po tom, čo bola suma pripísaná, alebo od okamihu, v ktorom sa takéto vklady stali právne prevoditeľné, chránili do minimálnej výšky 500 000 EUR:“;

ii)Písmeno a) sa nahrádza takto:

„a) vklady vyplývajúce z transakcií s nehnuteľnosťami týkajúcich sa súkromných nehnuteľností určených na bývanie a vklady určené na takéto transakcie za predpokladu, že uvedené transakcie uzatvorila v krátkom čase fyzická osoba, a za predpokladu, že uvedená fyzická osoba môže predložiť dokumenty preukazujúce takúto transakciu;“;

b)Vkladá sa tento odsek 2a:

„2a. Členské štáty zabezpečia, aby úroveň krytia stanovená v odseku 2 dopĺňala úroveň krytia stanovenú v odseku 1.“

6.Článok 7 sa mení takto:

a)Odsek 5 sa vypúšťa;

b)Odsek 7 sa nahrádza takto:

„7. Členské štáty zabezpečia, aby systém ochrany vkladov vyplatil úrok z vkladov, ktorý dovtedy vznikol, ale ktorý k dátumu, ku ktorému príslušný správny orgán prijal rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1 bode 8 písm. a) alebo ku ktorému súdny orgán vydal rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1 bode 8 písm. b), nebol pripísaný ani odpísaný. Nesmie sa prekročiť úroveň krytia stanovená v článku 6 ods. 1 alebo za okolností uvedených v článku 6 ods. 2 úroveň krytia stanovená v uvedenom odseku.“

7.Vkladá sa tento článok 7a:

„Článok 7a

Dôkazné bremeno týkajúce sa oprávnenosti vkladu a nároku na vklad

Členské štáty zabezpečia, aby v prípadoch uvedených v článku 6 ods. 2 a článku 7 ods. 3 vkladateľ alebo prípadne majiteľ účtu preukázal, že dotknuté vklady spĺňajú podmienky článku 6 ods. 2 alebo že má nárok na vklady za okolností uvedených v článku 7 ods. 3.“

8.Článok 8 sa mení takto:

a)Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Odchylne od odseku 1 členské štáty umožnia systémom ochrany vkladov uplatňovať dlhšiu lehotu na vyplatenie náhrad za vklady uvedené v článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 3 a článku 8b, ktorá nesmie byť dlhšia ako 20 pracovných dní odo dňa, keď uvedené systémy ochrany vkladov dostali úplnú dokumentáciu, ktorú požadovali od vkladateľa na preskúmanie žiadostí a overenie, či sú splnené podmienky na vyplatenie náhrady.“;

b)Odsek 5 sa mení takto:

i)Písmeno c) sa nahrádza takto:

„c) odchylne od odseku 9 počas uplynulých 24 mesiacov sa neuskutočnila žiadna transakcia týkajúca sa vkladu (spiaci účet), okrem prípadov, keď má vkladateľ vklady aj na inom účte, ktorý nie je spiaci;“;

ii)Písmeno d) sa vypúšťa;

c)Odsek 8 sa vypúšťa;

d)Odsek 9 nahrádza takto:

„9. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že sa počas uplynulých 24 mesiacov neuskutočnila žiadna transakcia týkajúca sa vkladu, mohli systémy ochrany vkladov stanoviť prahovú hodnotu týkajúcu sa správnych nákladov, ktoré by uvedeným systémom ochrany vkladov vznikli pri vyplatení náhrad. Systémy ochrany vkladov nie sú povinné podniknúť aktívne kroky na vyplatenie náhrady vkladateľom, ktorá je pod uvedenou prahovou hodnotou. Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov vyplatili náhradu vkladateľom, ktorá je pod touto prahovou hodnotou, ak o to uvedení vkladatelia požiadajú.“;

9.Vkladajú sa tieto články 8a, 8b a 8c:

„Článok 8a

Vyplatenie náhrad za vklady presahujúce 10 000 EUR

Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že sumy, ktoré sa majú vyplatiť, presiahnu 10 000 EUR, systémy ochrany vkladov vyplatia náhradu vkladateľom prostredníctvom úhrady v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 20 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ*.

Článok 8b

Krytie vkladov finančných prostriedkov klienta

1. Členské štáty zabezpečia, aby boli vklady finančných prostriedkov klienta kryté systémami ochrany vkladov, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)takéto vklady sa ukladajú v mene a na účet klientov, ktorí sú oprávnení na ochranu v súlade s článkom 5 ods. 1;

b)takéto vklady sa uskutočňujú na účely oddelenia finančných prostriedkov klienta v súlade s požiadavkami na ochranu finančných prostriedkov stanovenými v práve Únie upravujúcom činnosti subjektov uvedených v článku 5 ods. 1 písm. d);

c)klienti uvedení v písmene a) sú identifikovaní alebo identifikovateľní pred dátumom, ku ktorému príslušný správny orgán prijal rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1 bode 8 písm. a) alebo ku ktorému súdny orgán vydal rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1 bode 8 písm. b).

2. Členské štáty zabezpečia, aby sa úroveň krytia uvedená v článku 6 ods. 1 uplatňovala na každého klienta, ktorý spĺňa podmienky stanovené v odseku 1 písm. c) tohto článku. Odchylne od článku 7 ods. 1 pri určovaní sumy vyplatených náhrad pre jednotlivého klienta systém ochrany vkladov nezohľadňuje úhrnné vklady finančných prostriedkov, ktoré tento klient uložil v tej istej úverovej inštitúcii.

3. Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov vyplatili kryté vklady buď majiteľovi účtu v prospech každého klienta, alebo priamo klientovi.

4. Orgán EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:

a)technické podrobnosti týkajúce sa identifikácie klientov na účely vyplatenia náhrad v súlade s článkom 8;

b)kritériá a okolnosti, za ktorých sa má vykonať vyplatenie náhrad buď majiteľovi účtu v prospech každého klienta, alebo priamo klientovi;

c)pravidlá na zabránenie viacnásobným nárokom na vyplatenie náhrady tomu istému príjemcovi.

Pri vypracúvaní tohto návrhu regulačných technických predpisov orgán EBA zohľadní všetky tieto aspekty:

a)osobitosti obchodného modelu rôznych typov finančných inštitúcií uvedených v článku 5 ods. 1 písm. d);

b)osobitné požiadavky uplatniteľného práva Únie upravujúceho činnosti finančných inštitúcií uvedených v článku 5 ods. 1 písm. d), pokiaľ ide o zaobchádzanie s finančnými prostriedkami klienta.

Orgán EBA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 8c

Pozastavenie vyplatenia náhrad v prípade obáv týkajúcich sa prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu

1. Členské štáty zabezpečia, aby určený orgán do 24 hodín od okamihu, v ktorom dostal informácie uvedené v článku 48 ods. 4 [Úrad pre publikácie: vložte odkaz – návrh smernice o boji proti praniu špinavých peňazí, ktorou sa zrušuje smernica (EÚ) 2015/849 – COM(2021) 423 final], informoval systém ochrany vkladov o výsledku opatrení náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi uvedených v článku 15 ods. 4 nariadenia (EÚ) .... [Úrad pre publikácie: vložte úplný odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final]. Členské štáty zabezpečia, aby sa informácie vymieňané medzi určeným orgánom a systémom ochrany vkladov obmedzovali na informácie, ktoré sú nevyhnutne potrebné na plnenie úloh a povinností systému ochrany vkladov podľa tejto smernice, a aby sa pri takejto výmene informácií dodržiavali požiadavky stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES**.

2. Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov pozastavili vyplatenie náhrad uvedené v článku 8 ods. 1, ak vkladateľ alebo akákoľvek osoba, ktorá má nárok na sumy vedené na jej účte, bola obvinená z trestného činu vyplývajúceho z prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu alebo v súvislosti s nimi, a to až do vydania rozsudku súdu.

3. Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov pozastavili vyplatenie náhrad uvedené v článku 8 ods. 1 na rovnaké obdobie, ako sa stanovuje v článku 20 [Úrad pre publikácie: vložte krátky odkaz – návrh smernice o boji proti praniu špinavých peňazí, ktorou sa zrušuje smernica (EÚ) 2015/849 – COM(2021) 423 final], ak ich finančná spravodajská jednotka uvedená v článku 32 smernice (EÚ) [Úrad pre publikácie: vložte odkaz – návrh smernice o boji proti praniu špinavých peňazí, ktorou sa zrušuje smernica (EÚ) 2015/849 – COM(2021) 423 final] oznámi, že sa rozhodla pozastaviť transakciu alebo odoprieť súhlas s uskutočnením takejto transakcie alebo pozastaviť bankový alebo platobný účet v súlade s článkom 20 ods. 1 alebo 2 smernice (EÚ) [Úrad pre publikácie: vložte odkaz – návrh smernice o boji proti praniu špinavých peňazí, ktorou sa zrušuje smernica (EÚ) 2015/849 – COM(2021) 423 final].

*    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z 23. júla 2014 o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 214).

**    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 9/96/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (Ú. v. ES, L 77, 27.3.1996, s. 20).“

10.V článku 9 sa odseky 2 a 3 nahrádzajú takto:

„2. Bez toho, aby boli dotknuté práva podľa vnútroštátneho práva, majú systémy ochrany vkladov, ktoré uskutočňujú výplaty na základe ochrany v medziach vnútroštátneho rámca, pri likvidačnom konaní alebo reorganizácii právo subrogácie v súvislosti s právami vkladateľov, ktoré sa vzťahuje na sumu rovnajúcu sa výplatám systémov ochrany vkladov uskutočneným v prospech vkladateľov. Systémy ochrany vkladov, ktoré prispievajú v kontexte nástrojov riešenia krízových situácií uvedených v článku 37 ods. 3 písm. a) alebo b) smernice 2014/59/EÚ alebo v kontexte opatrení prijatých v súlade s článkom 11 ods. 5 tejto smernice, majú nárok voči zvyškovej úverovej inštitúcii na náhradu každej straty, ktorá vznikla v dôsledku akýchkoľvek príspevkov na riešenie krízovej situácie podľa článku 109 smernice 2014/59/EÚ alebo akýchkoľvek príspevkov na prevod uskutočnený podľa článku 11 ods. 5 tejto smernice v súvislosti so stratami, ktoré by inak znášali vkladatelia. Tento nárok je rovnocenný s vkladmi podľa vnútroštátneho práva upravujúceho riadne konkurzné konanie.

3. Členské štáty zabezpečia, aby vkladatelia, ktorých vklady neboli vyplatené alebo uznané systémom ochrany vkladov v lehotách stanovených v článku 8 ods. 1 a 3, mohli požiadať o vyplatenie náhrad za svoje vklady do piatich rokov.“

11.Článok 10 sa mení takto:

a)Odsek 2 sa mení takto:

i)Za prvý pododsek sa vkladajú tieto pododseky:

„Na účely výpočtu cieľovej úrovne uvedenej v prvom pododseku sa za referenčné obdobie považuje obdobie medzi 31. decembrom, ktorý predchádza dátumu, ku ktorému sa má cieľová úroveň dosiahnuť, a uvedeným dátumom.

Pri určovaní toho, či systém ochrany vkladov dosiahol uvedenú cieľovú úroveň, členské štáty zohľadňujú len dostupné finančné prostriedky, ktorými do systému ochrany vkladov priamo prispeli členovia systému ochrany vkladov alebo ktoré sa od nich vymohli, po odpočítaní správnych poplatkov a platieb. Tieto dostupné finančné prostriedky zahŕňajú investičný príjem pochádzajúci z finančných prostriedkov, ktorými prispeli členovia do systému ochrany vkladov, ale nezahŕňajú vyplatenia náhrad, ktoré si oprávnení vkladatelia nenárokujú počas postupov vyplatenia, a úvery medzi systémami ochrany vkladov.“;

ii)Tretí pododsek sa nahrádza takto:

„Ak sa po prvý raz dosiahla cieľová úroveň uvedená v prvom pododseku a dostupné finančné prostriedky sa po vyplatení finančných prostriedkov systému ochrany vkladov v súlade s článkom 8 ods. 1 a článkom 11 ods. 2, 3 a 5 znížili na menej ako dve tretiny cieľovej úrovne, systémy ochrany vkladov stanovia pravidelný príspevok na úrovni, ktorá umožní dosiahnuť cieľovú úroveň do šiestich rokov.“;

b)Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Dostupné finančné prostriedky, ktoré systém ochrany vkladov zohľadňuje na dosiahnutie cieľovej úrovne uvedenej v odseku 2, môžu zahŕňať platobné záväzky. Celkový podiel takýchto platobných záväzkov nesmie presiahnuť 30 % celkovej sumy dostupných finančných prostriedkov získaných v súlade s odsekom 2.

Orgán EBA vydá usmernenia o platobných záväzkoch, v ktorých stanoví kritériá prípustnosti uvedených záväzkov;“;

c)Odsek 4 sa vypúšťa;

d)Odsek 7 sa nahrádza takto:

„7. Členský štát zabezpečí, aby systémy ochrany vkladov, určené orgány alebo príslušné orgány stanovili investičnú stratégiu pre dostupné finančné prostriedky systémov ochrany vkladov a aby uvedená investičná stratégia bola v súlade so zásadou diverzifikácie a investícií do nízkorizikových aktív.“;

e)Vkladá sa tento odsek 7a:

„7a Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov mohli vložiť všetky svoje dostupné finančné prostriedky alebo ich časť do svojej národnej centrálnej banky alebo štátnej pokladnice za predpokladu, že tieto dostupné finančné prostriedky sú vedené na oddelenom účte a že sú ľahko dostupné na použitie systémom ochrany vkladov v súlade s článkami 11 a 12.“;

f)Odsek 10 sa vypúšťa;

g)Dopĺňajú sa tieto odseky 11, 12 a 13:

„11. Členské štáty zabezpečia, aby v súvislosti s opatreniami uvedenými v článku 11 ods. 1, 2, 3 a 5 mohli systémy ochrany vkladov používať finančné prostriedky pochádzajúce z alternatívnych mechanizmov financovania uvedených v článku 10 ods. 9, ktoré nie sú financované z verejných zdrojov, pred použitím dostupných finančných prostriedkov a pred výberom mimoriadnych príspevkov uvedených v článku 10 ods. 8. Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov používali alternatívne mechanizmy financovania financované z verejných zdrojov len ako poslednú možnosť.

12. Orgán EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:

a)metodiku výpočtu dostupných finančných prostriedkov spĺňajúcich podmienky pre cieľovú úroveň uvedenú v odseku 2 vrátane vymedzenia dostupných finančných prostriedkov systémov ochrany vkladov a kategórií dostupných finančných prostriedkov, ktoré pochádzajú z poskytnutých finančných prostriedkov;

b)podrobnosti postupu na dosiahnutie cieľovej úrovne uvedenej v odseku 2 po tom, ako systém ochrany vkladov použil dostupné finančné prostriedky v súlade s článkom 11.

Orgán EBA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do ... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

13. Orgán EBA do... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice] vypracuje usmernenia na pomoc systémom ochrany vkladov pri diverzifikácii ich dostupných finančných prostriedkov a o tom, ako by systémy ochrany vkladov mohli investovať do nízkorizikových aktív uplatniteľných na dostupné finančné prostriedky systémov ochrany vkladov.“

12.Článok 11 sa nahrádza takto:

„Článok 11

Použitie finančných prostriedkov

1. Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov používali dostupné finančné prostriedky uvedené v článku 10 predovšetkým na vyplatenie náhrady vkladateľom v súlade s článkom 8 bez toho, aby bolo dotknuté používanie dodatočných finančných prostriedkov vybraných systémami ochrany vkladov na plnenie iných povinností, než je ochrana vkladateľov podľa tejto smernice.

2. Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov používali dostupné finančné prostriedky na financovanie riešenia krízových situácií úverových inštitúcií v súlade s článkom 109 smernice 2014/59/EÚ. Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií určili sumu, ktorou má systém ochrany vkladov prispieť na financovanie riešenia krízových situácií úverových inštitúcií po tom, ako uvedené orgány pre riešenie krízových situácií konzultovali so systémom ochrany vkladov výsledky testu najnižších nákladov uvedeného v článku 11e tejto smernice.

3. Členské štáty môžu povoliť, aby systémy ochrany vkladov používali dostupné finančné prostriedky na preventívne opatrenia uvedené v článku 11a v prospech úverovej inštitúcie, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)nevyskytuje sa žiadna z okolností uvedených v článku 32 ods. 4 smernice 2014/59/EÚ;

b)systém ochrany vkladov potvrdil, že náklady na opatrenie nepresahujú náklady na vyplatenie vkladateľov vypočítané v súlade s článkom 11e;

c)splnené sú všetky podmienky stanovené v článkoch 11a a 11b.

4. Ak sa dostupné finančné prostriedky používajú na preventívne opatrenia uvedené v článku 11a, pridružené úverové inštitúcie bezodkladne poskytnú systému ochrany vkladov prostriedky použité na takéto opatrenia, v prípade potreby vo forme mimoriadnych príspevkov, ak platí niektorá z týchto podmienok:

a)vznikne potreba vyplatiť náhradu vkladateľom a suma dostupných finančných prostriedkov systému ochrany vkladov je nižšia ako dve tretiny cieľovej úrovne;

b)výška dostupných finančných prostriedkov systému ochrany vkladov je nižšia ako 25 % cieľovej úrovne.

5. Ak sa úverová inštitúcia zlikviduje v súlade s článkom 32b smernice 2014/59/EÚ s cieľom opustiť trh alebo ukončiť svoju bankovú činnosť, členské štáty môžu povoliť, aby systémy ochrany vkladov používali dostupné finančné prostriedky na alternatívne opatrenia na zachovanie prístupu vkladateľov k ich vkladom vrátane prevodu aktív a záväzkov a prevodu portfólia vkladov za predpokladu, že systém ochrany vkladov potvrdí, že náklady na opatrenie nepresahujú náklady na vyplatenie vkladateľov vypočítané v súlade s článkom 11e tejto smernice a že sú splnené všetky podmienky stanovené v článku 11d tejto smernice.“

13.Vkladajú sa tieto články 11a až 11e:

„Článok 11a

Preventívne opatrenia

1. Ak členské štáty povolia používanie finančných prostriedkov systému ochrany vkladov na preventívne opatrenia uvedené v článku 11 ods. 3, zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov používali dostupné finančné prostriedky na preventívne opatrenia uvedené v článku 11 ods. 3 za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

a)k žiadosti úverovej inštitúcie o financovanie takýchto preventívnych opatrení je pripojená poznámka obsahujúca opatrenia uvedené v článku 11b;

b)úverová inštitúcia konzultovala s príslušným orgánom opatrenia predpokladané v poznámke uvedenej v článku 11b;

c)použitie preventívnych opatrení systémom ochrany vkladov je spojené s podmienkami uloženými podporovanej úverovej inštitúcii, ktoré zahŕňajú aspoň prísnejšie monitorovanie rizík úverovej inštitúcie a väčšie práva na overovanie pre systém ochrany vkladov;

d)použitie preventívnych opatrení systémom ochrany vkladov je podmienené záväzkami úverovej inštitúcie zabezpečiť prístup ku krytým vkladom;

e)pridružené úverové inštitúcie sú schopné platiť mimoriadne príspevky v súlade s článkom 11 ods. 4;

f)úverová inštitúcia dodržiava svoje povinnosti podľa tejto smernice a v plnej miere uhradila všetky predchádzajúce preventívne opatrenia.

2. Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov mali zavedené monitorovacie systémy a rozhodovacie postupy, ktoré sú vhodné na výber a vykonávanie preventívnych opatrení a monitorovanie súvisiacich rizík.

3. Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov mohli vykonávať preventívne opatrenia len vtedy, ak určený orgán potvrdil, že boli splnené všetky podmienky stanovené v odseku 1. Určený orgán informuje príslušný orgán a orgán pre riešenie krízových situácií.

4. Členské štáty zabezpečia, aby systém ochrany vkladov, ktorý používa svoje dostupné finančné prostriedky na opatrenia kapitálovej podpory, previedol svoje podiely na akciách alebo iných kapitálových nástrojoch v podporovanej úverovej inštitúcii na súkromný sektor čo najskôr, ako to dovolia obchodné a finančné okolnosti.

Článok 11b

Sprievodná poznámka k preventívnym opatreniam

1. Členské štáty zabezpečia, aby úverové inštitúcie, ktoré žiadajú systém ochrany vkladov o financovanie preventívnych opatrení v súlade s článkom 11 ods. 3, predložili príslušnému orgánu na konzultáciu poznámku s opatreniami, ktoré sa uvedené úverové inštitúcie zaväzujú prijať s cieľom zabezpečiť alebo obnoviť súlad s požiadavkami v oblasti dohľadu uplatniteľnými na dotknutú úverovú inštitúciu a ktoré sú stanovené v smernici 2013/36/EÚ a nariadení (EÚ) č. 575/2013.

2. V poznámke uvedenej v odseku 1 sa stanovia opatrenia na zmiernenie rizika zhoršenia finančného zdravia a posilnenie kapitálovej pozície a pozície týkajúcej sa likvidity úverovej inštitúcie.

3. Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade opatrenia kapitálovej podpory v poznámke uvedenej v odseku 1 identifikovali všetky opatrenia na zvýšenie kapitálu, ktoré možno vykonať, vrátane ochranných opatrení na zabránenie odlevu finančných prostriedkov, výhľadového posúdenia kapitálovej primeranosti a následného určenia nedostatku kapitálu, ktorý musí systém ochrany vkladov pokryť.

4. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade opatrenia na podporu likvidity v poznámke uvedenej v odseku 1 úverová inštitúcia stanovila jasne určený splátkový kalendár všetkých finančných prostriedkov, ktoré prijala v rámci preventívnych opatrení.

5. Členské štáty v prípade potreby zabezpečia, aby opatrenia stanovené v poznámke uvedenej v odseku 1 boli v súlade s plánom na zachovanie kapitálu uvedeným v článku 142 smernice 2013/36/EÚ.

6. Ak sa uplatňuje rámec Únie pre štátnu pomoc, členské štáty zabezpečia, aby opatrenia stanovené v poznámke uvedenej v odseku 1 boli v súlade s plánom reštrukturalizácie, ktorý je úverová inštitúcia povinná predložiť Komisii podľa uvedeného rámca.

 Článok 11c

Plán nápravy

1. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že úverová inštitúcia nesplní záväzky uvedené v poznámke uvedenej v článku 11b ods. 1 alebo nevráti sumu príspevku v rámci preventívnych opatrení k dátumu splatnosti, systém ochrany vkladov o tom bezodkladne informoval príslušný orgán.

2. V situácii uvedenej v odseku 1 členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán požiadal úverovú inštitúciu, aby predložila plán nápravy s opisom krokov, ktoré úverová inštitúcia prijme na zabezpečenie alebo obnovenie súladu s požiadavkami v oblasti dohľadu, zabezpečenie jej dlhodobej životaschopnosti a vrátenie splatnej sumy, ktorou prispel systém ochrany vkladov na preventívne opatrenie, ako aj súvisiaci časový rámec.

3. Ak príslušný orgán nie je presvedčený o tom, že je plán nápravy dôveryhodný alebo uskutočniteľný, systém ochrany vkladov uvedenej úverovej inštitúcii neposkytne žiadne ďalšie preventívne opatrenia.

4. Orgán EBA do... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 42 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice] vydá usmernenia, v ktorých stanoví prvky poznámky sprevádzajúcej preventívne opatrenia uvedené v článku 11b ods. 1 a plán nápravy uvedený v odseku 1 tohto článku.

Článok 11d

Transparentnosť procesu uvádzania na trh v prípade alternatívnych opatrení

1. Ak členské štáty povolia použitie finančných prostriedkov systému ochrany vkladov na alternatívne opatrenia uvedené v článku 11 ods. 5, zabezpečia, aby v prípade, že systémy ochrany vkladov financujú takéto opatrenia, úverové inštitúcie uviedli na trh aktíva, práva a pasíva, ktoré uvedené úverové inštitúcie zamýšľajú previesť, resp. aby prijali opatrenia na ich uvedenie na trh. Bez toho, aby bol dotknutý rámec Únie pre štátnu pomoc, takéto uvádzanie na trh musí byť v súlade so všetkými týmito požiadavkami:

a)uvádzanie na trh je otvorené a transparentné a neskresľuje aktíva, práva a pasíva, ktoré sa majú previesť;

b)uvádzanie na trh nezvýhodňuje ani nediskriminuje potenciálnych kupujúcich a neposkytuje žiadne výhody potenciálnemu kupujúcemu;

c)uvádzanie na trh nesprevádza konflikt záujmov;

d)pri uvádzaní na trh sa zohľadňuje potreba zaviesť rýchle riešenie s prihliadnutím na lehotu, ktorá je v článku 3 ods. 2 druhom pododseku stanovená na prijatie rozhodnutia uvedeného v článku 2 ods. 1 bode 8 písm. a);

e)cieľom uvádzania na trh je v čo najväčšej možnej miere maximalizovať predajnú cenu predmetných aktív, práv a pasív.

Článok 11e

Test najnižších nákladov

1. Pri zvažovaní použitia finančných prostriedkov systému ochrany vkladov na opatrenia uvedené v článku 11 ods. 2, 3 alebo 5 členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov porovnali:

a)odhadované náklady systému ochrany vkladov na financovanie opatrení uvedených v článku 11 ods. 2, 3 alebo 5;

b)odhadované náklady na vyplatenie vkladateľov v súlade s článkom 8 ods. 1.

2. Na porovnanie uvedené v odseku 1 sa uplatňujú tieto aspekty:

a)pri odhade nákladov uvedených v odseku 1 písm. a) systém ochrany vkladov zohľadňuje očakávané príjmy, prevádzkové výdavky a potenciálne straty súvisiace s opatrením;

b)v prípade opatrení uvedených v článku 11 ods. 2 a 5 systém ochrany vkladov zakladá svoj odhad nákladov na vyplatenie vkladateľov, ako sa uvádza v odseku 1 písm. b), na ocenení aktív a záväzkov úverovej inštitúcie uvedených v článku 36 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ a odhade uvedenom v článku 36 ods. 8 uvedenej smernice;

c)v prípade opatrení uvedených v článku 11 ods. 2, 3 a 5 systém ochrany vkladov pri odhadovaní nákladov na vyplatenie vkladateľov, ako sa uvádza v odseku 1 písm. b), zohľadní očakávanú mieru návratnosti pohľadávok, náklady na doplnenie systému ochrany vkladov, ktoré majú znášať úverové inštitúcie, ktoré sú členmi systému ochrany vkladov, ako aj potenciálne dodatočné náklady na financovanie systému ochrany vkladov;

d)v prípade opatrení uvedených v článku 11 ods. 3 systém ochrany vkladov pri odhade nákladov na vyplatenie vkladateľov vynásobí odhadovanú mieru návratnosti pohľadávok vypočítanú v súlade s metodikou uvedenou v odseku 5 písm. b) koeficientom 85 %.

3. Členské štáty zabezpečia, aby suma použitá na financovanie riešenia krízových situácií úverových inštitúcií, ako sa uvádza v článku 11 ods. 2, na preventívne opatrenia uvedené v článku 11 ods. 3 alebo na alternatívne opatrenia uvedené v článku 11 ods. 5 nepresiahla sumu krytých vkladov v úverovej inštitúcii.

4. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií poskytli systému ochrany vkladov všetky informácie potrebné na porovnanie uvedené v odseku 1. Členské štáty zabezpečia, aby orgán pre riešenie krízových situácií poskytol systému ochrany vkladov odhadované náklady na príspevok systému ochrany vkladov na riešenie krízovej situácie úverovej inštitúcie, ako sa uvádza v článku 11 ods. 2.

5. Orgán EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:

a)metodiku výpočtu odhadovaných nákladov uvedených v odseku 1 písm. a), v ktorej sa zohľadnia osobitosti predmetného opatrenia;

b)metodiku výpočtu odhadovaných nákladov na vyplatenie vkladateľov uvedených v odseku 1 písm. b) vrátane odhadovanej miery návratnosti pohľadávok uvedenej v odseku 2 písm. c);

c)podľa potreby spôsob účtovania v metodikách uvedených v písmenách a), b) a c) v prípade zmeny hodnoty peňazí v dôsledku potenciálne vzniknutých príjmov v priebehu času.

Pri výpočte odhadovaných nákladov na vyplatenie vkladateľov, ako sa uvádza v odseku 1 písm. b), sa v prípade preventívnych opatrení v metodike uvedenej v písmene b) zohľadní význam preventívnych opatrení pre zákonné alebo zmluvné povinnosti systému ochrany vkladov vrátane systému inštitucionálneho zabezpečenia uvedeného v článku 1 ods. 2 písm. c).

Orgán EBA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

14.Článok 14 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov kryli vkladateľov v pobočkách zriadených ich členskými úverovými inštitúciami v iných členských štátoch a vkladateľov usadených v členských štátoch, v ktorých ich členské úverové inštitúcie uplatňujú slobodu poskytovať služby, ako sa uvádza v hlave V kapitole 3 smernice 2013/36/EÚ.“;

b)V odseku 2 sa dopĺňa tento pododsek:

„Odchylne od prvého pododseku členské štáty zabezpečia, aby systém ochrany vkladov domovského členského štátu mohol rozhodnúť o vyplatení náhrad vkladateľom v pobočkách priamo, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

i)administratívne zaťaženie a náklady na takéto vyplatenie náhrad sú nižšie ako vyplatenie náhrad zo strany systému ochrany vkladov hostiteľského členského štátu;

ii)systém ochrany vkladov domovského členského štátu zabezpečí, aby vkladatelia neboli v horšom postavení, než v prípade, ak by sa náhrada vykonala v súlade s prvým pododsekom.“;

c)Vkladajú sa tieto odseky 2a a 2b:

„2a. Členské štáty zabezpečia, aby systém ochrany vkladov hostiteľského členského štátu mohol na základe dohody so systémom ochrany vkladov domovského členského štátu pôsobiť ako kontaktné miesto pre vkladateľov v úverových inštitúciách, ktoré uplatňujú slobodu poskytovať služby, ako sa uvádza v hlave V kapitole 3 smernice 2013/36/EÚ, a aby sa mu nahradili vzniknuté náklady.

2b. V prípadoch uvedených v odsekoch 2 a 2a členské štáty zabezpečia, aby systém ochrany vkladov domovského členského štátu a systém ochrany vkladov dotknutého hostiteľského členského štátu mali uzavretú dohodu o podmienkach vyplatenia vrátane náhrady všetkých vzniknutých nákladov, o kontaktnom mieste pre vkladateľov, o harmonograme a spôsobe platby.“;

d)Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že úverová inštitúcia prestane byť členom systému ochrany vkladov a vstúpi do systému ochrany vkladov iného členského štátu, alebo ak sa niektoré činnosti úverovej inštitúcie prevedú do systému ochrany vkladov iného členského štátu, pôvodný systém ochrany vkladov previedol do prijímajúceho systému ochrany vkladov príspevky splatné za posledných 12 mesiacov pred zmenou členstva v systéme ochrany vkladov, s výnimkou mimoriadnych príspevkov uvedených v článku 10 ods. 8.“;

e)Vkladá sa tento odsek 3a:

„3a Na účely odseku 3 členské štáty zabezpečia, aby pôvodný systém ochrany vkladov previedol sumu uvedenú v tomto odseku do jedného mesiaca od zmeny členstva v systéme ochrany vkladov.“;

f)Dopĺňa sa tento odsek 9:

„9. Orgán EBA vydá usmernenia o tom, ako orgán EBA vníma príslušné úlohy domovských a hostiteľských systémov ochrany vkladov, ako sa uvádza v odseku 2 prvom pododseku, a ktoré obsahujú zoznam okolností a podmienok, za ktorých by systém ochrany vkladov domovského členského štátu mal mať možnosť rozhodnúť o vyplatení náhrady vkladateľom v pobočkách nachádzajúcich sa v inom členskom štáte, ako sa stanovuje v odseku 2 treťom pododseku.“

15.Článok 15 sa nahrádza takto:

„Článok 15

Pobočky úverových inštitúcií, ktoré sú zriadené v tretích krajinách

Členské štáty vyžadujú od pobočiek úverových inštitúcií, ktoré majú ústredie mimo Únie, aby vstúpili do systému ochrany vkladov na ich území pred tým, ako umožnia takýmto pobočkám prijímať oprávnené vklady v uvedených členských štátoch.“

16.Vkladá sa tento článok 15a:

„Článok 15a

Členské úverové inštitúcie, ktoré majú pobočky v tretích krajinách

Členské štáty zabezpečia, aby sa systémy ochrany vkladov nevzťahovali na vkladateľov v pobočkách, ktoré zriadili ich členské úverové inštitúcie v tretích krajinách, s výnimkou prípadov, keď uvedené systémy ochrany vkladov po schválení určeným orgánom vyberú príslušné príspevky od dotknutých úverových inštitúcií.“

17.Článok 16 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Členské štáty zabezpečia, aby úverové inštitúcie poskytli existujúcim vkladateľom aj osobám, ktoré majú v úmysle stať sa vkladateľmi, informácie, ktoré uvedení vkladatelia potrebujú na identifikáciu systémov ochrany vkladov, ktorého je úverová inštitúcia a jej pobočky v rámci Únie členom. Úverové inštitúcie poskytujú tieto informácie vo forme informačného formulára pripraveného vo formáte umožňujúcom extrahovanie údajov v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) XXXX/XX [nariadenie o jednotnom európskom mieste prístupu]***.

_______________________________________________

***    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) XX/XXX z dd. mm. yyyy, ktorým sa zriaďuje jednotné európske miesto prístupu, ktoré poskytuje centralizovaný prístup k verejne dostupným informáciám týkajúcim sa finančných služieb, kapitálových trhov a udržateľnosti.“;

b)Vkladá sa tento odsek 1a:

„1a Členské štáty zabezpečia, aby informačný formulár uvedený v odseku 1 obsahoval všetky tieto informácie:

i)základné informácie o ochrane vkladov;

ii)kontaktné údaje úverovej inštitúcie ako prvého kontaktného miesta pre informácie o obsahu informačného formulára;

iii)úroveň krytia vkladov uvedených v článku 6 ods. 1 a 2 v EUR alebo prípadne v inej mene;

iv)uplatniteľné vylúčenia zo systému ochrany vkladov;

v)obmedzenie ochrany v súvislosti so spoločnými účtami;

vi)lehotu na vyplatenie náhrad v prípade zlyhania úverovej inštitúcie;

vii)menu, v ktorej sa náhrada vyplatí;

viii)identifikáciu systému ochrany vkladov zodpovedného za ochranu vkladu vrátane odkazu na jeho webové sídlo.“;

c)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Členské štáty zabezpečia, aby úverové inštitúcie poskytli informačný formulár uvedený v odseku 1 pred tým, ako uzavrú zmluvu o prijatí vkladu, a následne každoročne. Vkladatelia potvrdia príjem uvedeného informačného formulára.“;

d)V odseku 3 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Členské štáty zabezpečia, aby úverové inštitúcie na výpisoch z účtu svojich vkladateľov potvrdili, že vklady sú oprávnenými vkladmi, vrátane odkazu na informačný formulár uvedený v odseku 1.“;

e)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Členské štáty zabezpečia, aby úverové inštitúcie sprístupnili informácie uvedené v odseku 1 v jazyku, na ktorom sa vkladateľ dohodol s úverovou inštitúciou pri otvorení účtu, alebo v úradnom jazyku alebo jazykoch členského štátu, v ktorom je pobočka zriadená.“;

f)Odseky 6 a 7 sa nahrádzajú takto:

„6. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade zlúčenia úverových inštitúcií, transformácie dcérskych spoločností úverových inštitúcií na pobočky alebo podobných operácií úverové inštitúcie oznámili túto skutočnosť svojim vkladateľom najmenej jeden mesiac pred tým, ako operácia nadobudne právny účinok, ak príslušný orgán neumožní kratšiu lehotu odôvodnenú obchodným tajomstvom alebo finančnou stabilitou. V tomto oznámení sa vysvetlí vplyv operácie na ochranu vkladateľa.

Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že v dôsledku operácií uvedených v prvom pododseku budú vkladatelia s vkladmi v týchto úverových inštitúciách postihnutí zníženou ochranou vkladov, dotknuté úverové inštitúcie oznámili uvedeným vkladateľom, že môžu vybrať alebo previesť na inú úverovú inštitúciu svoje oprávnené vklady vrátane všetkých pripísaných úrokov a plnení, a to bez akejkoľvek sankcie až do sumy rovnajúcej sa strate krytia ich vkladov do troch mesiacov od oznámenia uvedeného v prvom pododseku.

7. Členské štáty zabezpečia, aby úverové inštitúcie, ktoré prestanú byť členmi systému ochrany vkladov, o tom informovali svojich vkladateľov aspoň jeden mesiac pred takýmto odstúpením.“;

g)Vkladá sa tento odsek 7a:

„7a Členské štáty zabezpečia, aby dotknuté určené orgány, systémy ochrany vkladov a úverové inštitúcie informovali vkladateľov, okrem iného aj prostredníctvom uverejnenia na svojich webových sídlach, o tom, že príslušný správny orgán prijal rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1 bode 8 písm. a), alebo súdny orgán vydal rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1 bode 8 písm. b).“;

h)Odsek 8 sa nahrádza takto:

„8. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že vkladateľ využíva internetové bankovníctvo, úverové inštitúcie poskytli informácie, ktoré musia poskytnúť svojim vkladateľom podľa tejto smernice, elektronickými prostriedkami, pokiaľ vkladateľ nepožiada o tieto informácie v papierovej forme.“;

i)Dopĺňa sa tento odsek 9:

„9. Orgán EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom presne stanoviť:

a)obsah a formát informačného formulára uvedeného v odseku 1a;

b)postup, ktorý sa má dodržiavať pri obsahu a poskytovaní informácií, ktoré sa majú poskytovať v oznámeniach určených orgánov, systémov ochrany vkladov alebo úverových inštitúcií vkladateľom, a to v situáciách uvedených v článkoch 8b a 8c a v odsekoch 6, 7 a 7a tohto článku.

Orgán EBA predloží Komisii uvedený návrh vykonávacích technických predpisov do ... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

18.Vkladá sa tento článok 16a:

Článok 16a

Výmena informácií medzi úverovými inštitúciami a systémom ochrany vkladov a podávanie správ orgánmi

1. Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov dostávali kedykoľvek a na požiadanie od svojich pridružených úverových inštitúcií všetky informácie potrebné na prípravu vyplatenia náhrad vkladateľom v súlade s požiadavkou na identifikáciu stanovenou v článku 5 ods. 4 vrátane informácií na účely článku 8 ods. 5 a článkov 8b a 8c.

2. Členské štáty zabezpečia, aby úverové inštitúcie na žiadosť systému ochrany vkladov poskytli systému ochrany vkladov, ktorého sú členmi, informácie o:

a)vkladateľoch v pobočkách uvedených úverových inštitúcií;

b)vkladateľoch, ktorí sú príjemcami služieb poskytovaných členskými inštitúciami na základe slobody poskytovať služby.

V informáciách uvedených v písmenách a) a b) sa uvádzajú členské štáty, v ktorých sa uvedené pobočky alebo vkladatelia nachádzajú.

3. Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov každý rok do 31. marca informovali orgán EBA o sume krytých vkladov vo svojom členskom štáte k 31. decembru predchádzajúceho roka. Do toho istého dátumu systémy ochrany vkladov oznámia orgánu EBA aj sumu svojich dostupných finančných prostriedkov vrátane podielu požičaných zdrojov, platobných záväzkov a harmonogramu na dosiahnutie cieľovej úrovne v prípade použitia finančných prostriedkov systému ochrany vkladov.

4. Členské štáty zabezpečia, aby určené orgány bez zbytočného odkladu oznámili orgánu EBA každú z týchto informácií:

a)určenie nedostupných vkladov podľa okolností uvedených v článku 2 ods. 1 bode 8;

b)či sa uplatnili niektoré z opatrení uvedených v článku 11 ods. 2, 3 a 5, sumu finančných prostriedkov použitých v súlade s článkom 8 ods. 1 a článkom 11 ods. 2, 3 a 5, ako aj prípadne a keď bude k dispozícii sumu vymožených finančných prostriedkov, výsledné náklady systému ochrany vkladov a trvanie procesu vymáhania;

c)dostupnosť a používanie alternatívnych mechanizmov financovania, ako sa uvádza v článku 10 ods. 3;

d)všetky systémy ochrany vkladov, ktoré ukončili svoju činnosť, alebo zriadenie akéhokoľvek nového systému ochrany vkladov, a to aj v dôsledku zlúčenia alebo v dôsledku toho, že systém ochrany vkladov začal fungovať cezhranične.

Oznámenie uvedené v prvom pododseku obsahuje súhrn opisujúci všetky tieto aspekty:

a)východiskovú situáciu úverovej inštitúcie;

b)opatrenia, na ktoré sa použili finančné prostriedky systému ochrany vkladov;

c)očakávanú sumu použitých dostupných finančných prostriedkov.

5. Orgán EBA bez zbytočného odkladu uverejní informácie prijaté v súlade s odsekmi 2 a 3 a súhrn uvedený v odseku 4.

6. Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií úverových inštitúcií, ktoré sú členmi systémov ochrany vkladov, poskytli uvedenému systému ochrany vkladov na požiadanie zhrnutie kľúčových prvkov plánov riešenia krízových situácií uvedených v článku 10 ods. 7 písm. a) smernice 2014/59/EÚ za predpokladu, že takéto informácie sú potrebné na to, aby systém ochrany vkladov a určené orgány mohli vykonávať povinnosti uvedené v článku 11 ods. 2, 3 a 5 a v článku 11e.

7. Orgán EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom presne stanoviť postupy, ktoré sa majú dodržiavať pri poskytovaní informácií uvedených v odsekoch 1 až 4, vzory na poskytovanie týchto informácií a bližšie určiť obsah týchto informácií, pričom zohľadní druhy vkladateľov.

Orgán EBA predloží Komisii uvedený návrh vykonávacích technických predpisov do .... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

19.Príloha I sa vypúšťa.

Článok 2

Prechodné ustanovenia

1.Členské štáty zabezpečia, aby pobočky úverových inštitúcií, ktoré majú ústredie mimo Únie a prijímajú oprávnené vklady v členskom štáte k .... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = dátum nadobudnutia účinnosti] a k tomuto dátumu nie sú členmi systému ochrany vkladov, vstúpili do systému ochrany vkladov prevádzkovanému na ich území do .... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 3 mesiace po nadobudnutí účinnosti]. Článok 1 ods. 15 sa na uvedené pobočky neuplatňuje do .... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 3 mesiace po nadobudnutí účinnosti].

2.Odchylne od článku 11 ods. 3 smernice 2014/49/EÚ zmenenej touto smernicou a článkov 11a, 11b, 11c a 11e v súvislosti s preventívnymi opatreniami môžu členské štáty do .... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 72 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice] povoliť, aby schémy inštitucionálneho zabezpečenia uvedené v článku 1 ods. 1 písm. c) dodržiavali vnútroštátne ustanovenia, ktorými sa vykonáva článok 11 ods. 3 smernice 2014/49/EÚ v znení platnom k .... [Úrad pre publikácie: vložte dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

Článok 3

Transpozícia

1.Členské štáty najneskôr do ... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice] prijmú a uverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne informujú Komisiu o znení týchto ustanovení.

Tieto ustanovenia uplatňujú od ... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Ustanovenia potrebné na dodržiavanie článku 11 ods. 3 zmeneného touto smernicou, ako aj článkov 11a, 11b, 11c a 11e v súvislosti s preventívnymi opatreniami však uplatňujú od ... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 48 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 4

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 5

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu

(1)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 149 – 178).

(2)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).

(3)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1).

(4)    Okrem toho stále neexistuje dohoda o dôveryhodnom a spoľahlivom mechanizme zabezpečovania likvidity pri riešení krízových situácií v bankovej únii v súlade s normou zavedenou medzinárodnými partnermi.

(5)    COM(2015) 586 final.

(6)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1 – 337).

(7)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338 – 436).

(8)    Bazilejský výbor pre bankový dohľad a Rada pre finančnú stabilitu. Rada pre finančnú stabilitu (aktualizovaná verzia z roku 2014), Key Attributes of effective resolution regimes for financial institutions (Kľúčové atribúty účinných režimov riešenia krízových situácií pre finančné inštitúcie) a (2015), Principles on Loss-absorbing and Recapitalisation Capacity of Globally Systemically Important Banks (G-SIBs) in Resolution, Total Loss-absorbing Capacity (TLAC) Term Sheet [Princípy týkajúce sa kapacity na absorpciu strát a rekapitalizáciu globálne systémovo dôležitých bánk (G-SIB) pri riešení krízovej situácie, Hlavné prvky celkovej kapacity na absorpciu strát].

(9)    Euroskupina (30. novembra 2020), Statement of the Eurogroup in inclusive format on the ESM reform and the early introduction of the backstop to the Single Resolution Fund (Vyhlásenie Euroskupiny zasadajúcej v inkluzívnom formáte o reforme Európskeho mechanizmu pre stabilitu a včasnom zavedení spoločného zabezpečovacieho mechanizmu pre jednotný fond na riešenie krízových situácií). Bude sa vykonávať v období 2022 – 2024. Dohoda o zmene Zmluvy, ktorou sa zriaďuje Európsky mechanizmus pre stabilitu , však stále čaká na ratifikáciu.

(10)    Európska komisia (2020), pracovný program Komisie na rok 2021 , oddiel 2.3, s. 5.

(11)    Európska komisia (2023), Dlhodobá konkurencieschopnosť EÚ: výhľad na obdobie po roku 2030 .

(12)    Euroskupina (16. júna 2022), Eurogroup statement on the future of the Banking Union (Vyhlásenie Euroskupiny o budúcnosti bankovej únie).

(13)    Európsky parlament (2022), Banková únia – výročná správa za rok 2021 ; Európsky parlament vydáva správu o bankovej únii každý rok od roku 2015.

(14)    Samit eurozóny (24. marca 2023), Statement of the Euro Summit, meeting in inclusive format (Vyhlásenie zo samitu eurozóny zasadajúceho v inkluzívnom formáte).

(15)    Pozri oddiel 3 o získavaní a využívaní expertízy.

(16)    Oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou od 1. augusta 2013 („Oznámenie o bankovníctve“) Text s významom pre EHP; Ú. v. EÚ C 216, 30.7.2013, s. 1 – 15.

(17)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Text s významom pre EHP); Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35 – 127.

(18)    Delegovaná smernica Komisie (EÚ) 2017/593 zo 7. apríla 2016, ktorou sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ, pokiaľ ide o ochranu finančných nástrojov a finančných prostriedkov patriacich klientom, povinnosti v oblasti riadenia produktov a pravidlá uplatniteľné na poskytovanie alebo prijímanie poplatkov, provízií alebo akýchkoľvek peňažných alebo nepeňažných benefitov (Text s významom pre EHP); Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2017, s. 500 – 517.

(19)    Pozri rozsudok z 21. júna 2018, Poľsko/Parlament a Rada, C-5/16, EU:C:2018:483, s. 49, s. 69 a citovanú judikatúru.

(20)    Európska komisia (2021), Consultation Banking Union – review of the bank crisis management and deposit insurance framework (Konzultácia, Banková únia: preskúmanie rámca pre krízové riadenie a ochranu vkladov).

(21)    EBA (október 2021), Call for advice regarding funding in resolution and insolvency (Výzva na predloženie odporúčaní týkajúcich sa financovania pri riešení krízovej situácie a platobnej neschopnosti).

(22)    EBA (august 2019), Opinion of the EBA on the eligibility of deposits, coverage level and cooperation between deposit guarantee schemes (Stanovisko orgánu EBA k oprávnenosti vkladov, úrovni krytia a spolupráci systémov ochrany vkladov).

(23)    EBA (október 2019) Opinion of the EBA on deposit guarantee scheme payouts (Stanovisko orgánu EBA k vyplateniu náhrad zo systému ochrany vkladov).

(24)    EBA (január 2020), Opinion of the EBA on deposit guarantee scheme funding and uses of deposit guarantee funds (Stanovisko orgánu EBA k financovaniu systému ochrany vkladov a využívaniu finančných prostriedkov systému ochrany vkladov).

(25)    EBA (október 2021), Opinion of the EBA on the treatment of client funds under the DGSD (Stanovisko orgánu EBA k zaobchádzaniu s finančnými prostriedkami klientov podľa smernice o systémoch ochrany vkladov).

(26)    EBA (december 2021), Opinion of the EBA on the interplay between the EU Anti-Money Laundering Directive and the EU Deposit Guarantee Scheme Directive (Stanovisko orgánu EBA k vzájomnému pôsobeniu medzi smernicou EÚ o boji proti praniu špinavých peňazí a smernicou EÚ o systémoch ochrany vkladov).

(27)    EBA (marec 2021), Opinion of the EBA on the risks of money laundering and terrorist financing affecting the EU’s financial sector (Stanovisko orgánu EBA k rizikám prania špinavých peňazí a financovania terorizmu ovplyvňujúcich finančný sektor EÚ).

(28)    CEPS (december 2016), Harmonising insolvency laws in the Euro area (Harmonizácia právnych predpisov týkajúcich sa konkurzného konania v eurozóne). https://www.ceps.eu/ceps-publications/harmonising-insolvency-laws-euro-area-rationale-stocktaking-and-challenges/

(29)    CEPS (november 2019), Options and national discretions under the DGSD and their treatment in the context of a European Deposit Insurance Scheme (Možnosti a vnútroštátne právomoci podľa smernice o systémoch ochrany vkladov a zaobchádzanie s nimi v súvislosti s európskym systémom ochrany vkladov).

(30)    Pozri odkazy na dokumenty SWD(2023) 226 (súhrnný prehľad posúdenia vplyvu) a SEC(2023) 230 (kladné stanovisko Výboru pre kontrolu regulácie).

(31)    V návrhu sa od členských štátov vyžaduje, aby túto smernicu transponovali do svojich vnútroštátnych právnych predpisov do 18 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto návrhu.

(32)    Európska komisia, (júl 2021), Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, COM(2021) 420 final .

(33)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(34)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(35)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(36)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 149).

(37)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(38)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7).

(39)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35).

(40)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).

(41)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(42)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).