EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli7. 2. 2023
COM(2023) 63 final
2023/0025(COD)
Návrh
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorou sa mení smernica 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ)
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli7. 2. 2023
COM(2023) 63 final
2023/0025(COD)
Návrh
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorou sa mení smernica 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ)
(Text s významom pre EHP)
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.KONTEXT NÁVRHU
•Dôvody a ciele návrhu
Súdny dvor Európskej únie 25. januára 2022 vo svojom rozsudku vo veci C-181/20 1 vyhlásil článok 13 ods. 1 smernice 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení („smernica o OEEZ“) z dôvodu neodôvodnenej spätnej účinnosti za čiastočne neplatný v rozsahu, v ktorom stanovuje, že výrobcovia musia znášať finančné náklady na zber, spracovávanie, zhodnocovanie a environmentálne šetrné zneškodňovanie odpadu z fotovoltických panelov uvedených na trh medzi 13. augustom 2005 a 13. augustom 2012. Druhý uvedený dátum je dátum nadobudnutia účinnosti vtedajšej novej smernice o OEEZ, ktorou sa nahradila smernica 2002/96/ES. Od nadobudnutia účinnosti smernice o OEEZ boli do jej rozsahu pôsobnosti zahrnuté fotovoltické panely. Okrem toho sa smernicou z roku 2012 všeobecnejšie zaviedol „otvorený rozsah pôsobnosti“ od 15. augusta 2018, čo v tejto súvislosti znamená zmenu rozsahu pôsobnosti oproti predchádzajúcej smernici 2002/96/ES.
Súdny dvor tvrdí, že pred prijatím smernice 2012/19/EÚ mali členské štáty podľa článku 14 smernice 2008/98/ES o odpade 2 možnosť požadovať, aby náklady súvisiace s nakladaním s odpadom z fotovoltických panelov znášali buď súčasní alebo predchádzajúci držitelia odpadu, alebo výrobca či distribútor fotovoltických panelov. Podľa Súdneho dvora sa následne stanovené pravidlo v článku 13 ods. 1 smernice 2012/19/EÚ, podľa ktorého financovanie nákladov spojených so spracovávaním fotovoltických panelov iných ako pre súkromné domácnosti na konci ich životnosti musia vo všetkých členských štátoch znášať výrobcovia, a to aj v prípade, ak výrobky už boli uvedené na trh v čase, keď nadobudla účinnosť prvá právna úprava, musí považovať za pravidlo so spätnou účinnosťou. Toto pravidlo je preto v rozpore so zásadou právnej istoty.
Rozsudok si vyžaduje následné opatrenia vo forme cielenej zmeny smernice o OEEZ a jej článku 13 ods. 1 o financovaní zberu a spracovávania OEEZ, pokiaľ ide o OEEZ od iných používateľov ako súkromných domácností.
Okrem toho sa usúdilo, že zmeniť by sa mal aj článok 12 ods. 1 smernice o OEEZ, keďže obsahuje paralelné ustanovenie o elektrických a elektronických zariadeniach (EEZ) pre súkromné domácnosti. Hoci sa v rozsudku Súdneho dvora uvedený článok výslovne neuvádza, keďže sa netýkal príslušného prípadu, rovnako ho možno vzhľadom na odôvodnenie Súdneho dvora považovať za retroaktívny, a preto treba vykonať podobnú zmenu.
Cielený návrh Komisie sa zaoberá aj vplyvom rozsudku Súdneho dvora na ostatné výrobky patriace do „otvoreného rozsahu pôsobnosti“ stanoveného v článku 2 ods. 1 písm. b) smernice o OEEZ od 15. augusta 2018, v súvislosti s ktorými je situácia podobná situácii fotovoltických panelov, na ktoré sa rozsudok Súdneho dvora výslovne vzťahuje. Konkrétne, „otvorený rozsah pôsobnosti“ môže jednak zahŕňať EEZ pre súkromné domácnosti, ako aj EEZ pre iných používateľov ako súkromné domácnosti 3 . V oboch prípadoch je v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora potrebné objasniť, že výrobcovia majú povinnosť financovať nakladanie s odpadom z EEZ, na ktoré sa vzťahuje „otvorený rozsah pôsobnosti“, až od 15. augusta 2018.
Návrh Komisie preto zahŕňa aj zmenu článku 12 ods. 1. S cieľom objasniť, odkedy sa uplatňuje finančná povinnosť výrobcov, sa navrhuje zmena článku 12 ods. 3 a 4.
Podobne, s cieľom opraviť na základe odôvodnenia Súdneho dvora inak retroaktívny účinok, je účelom návrhu Komisie zmeniť aj článok 15 ods. 2, ktorý sa týka označovania EEZ.
Okrem toho sa týmto návrhom aktualizujú v článku 14 ods. 4 a v článku 15 ods. 2 smernice o OEEZ odkazy na európsku normu EN 50419 o označovaní EEZ v súvislosti so separovaným zberom OEEZ tým, že sa nahrádza odkaz na znenie tejto normy z roku 2006 odkazom na znenie z roku 2022.
•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky
Súčasné pravidlá Únie týkajúce sa nakladania s OEEZ sú stanovené v smernici 2012/19/EÚ.
Cieľom návrhu je zmeniť článok 12 ods. 1, 3 a 4, článok 13 ods. 1 a článok 15 ods. 2 smernice o OEEZ v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-181/20. Tieto ustanovenia sa týkajú zásady rozšírenej zodpovednosti výrobcu, ktorá je kľúčovou zásadou smernice o OEEZ, ktorá už bola zakotvená v prvej smernici 2002/96/ES a ktorou sa vykonáva zásada „znečisťovateľ platí“, ktorá je zakotvená v Zmluve o fungovaní Európskej únie. Zásada rozšírenej zodpovednosti výrobcu je podrobnejšie stanovená v smernici 2008/98/ES o odpade (rámcová smernica o odpade). Návrh zachováva plnú účinnosť ustanovení týkajúcich sa rozšírenej zodpovednosti výrobcu. Vzhľadom na rozsudok Súdneho dvora sa však musí dodržiavať zásada neretroaktivity i súvisiace záujmy hospodárskych subjektov, pokiaľ ide o čas, keď sa smernica o OEEZ ešte nevzťahovala na fotovoltické panely a ostatné výrobky, ktoré boli novo zaradené do jej rozsahu pôsobnosti.
Účelom návrhu je tiež zmeniť článok 14 ods. 4 a článok 15 ods. 2 s cieľom aktualizovať odkaz na európsku normu EN 50419 nahradením odkazu na normu EN 50419, ktorú prijal výbor Cenelec v marci 2006, revidovaným znením tejto normy, ktoré bolo prijaté v roku 2022, a aktualizovať odkazy na smernicu o OEEZ v samotnej norme (EN 50419:2022).
Tieto navrhované cielené zmeny sa netýkajú žiadneho iného politického ustanovenia v oblasti OEEZ.
•Súlad s ostatnými politikami Únie
Navrhovanými cielenými zmenami sa zachováva súdržnosť smernice a jej ustanovení o rozšírenej zodpovednosti výrobcu s ostatnými politikami Únie.
2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA
•Právny základ
Návrh vychádza z článku 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý sa týka ochrany životného prostredia a ktorý je právnym základom aktu, ktorý sa ním mení.
•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)
Ako sa stanovuje v odôvodnení 36 smernice 2012/19/EÚ, keďže cieľ danej smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu problému ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii.
Keďže účelom cielenej zmeny je upraviť už existujúce ustanovenia smernice v súlade s rozsudkom Súdneho dvora, možno dospieť k záveru, že zásada subsidiarity a pridaná hodnota EÚ sú dodržané tak, ako sa pôvodne plánovalo prijatím smernice 2012/19/EÚ. Okrem toho je zmena potrebná aj preto, že môžu existovať rôzne výklady zo strany členských štátov, pokiaľ ide o otázku, kedy sa rozšírená zodpovednosť výrobcu vzťahuje na fotovoltické panely a na EEZ, ktoré boli novo zahrnuté do rozsahu pôsobnosti smernice.
•Proporcionalita
Ako sa uvádza v odôvodnení 36 smernice 2012/19/EÚ a v súlade so zásadou proporcionality stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii neprekračuje smernica o OEEZ rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie jej cieľa.
Keďže účelom cielenej zmeny je upraviť už existujúce ustanovenia smernice v súlade s rozsudkom Súdneho dvora, možno dospieť k záveru, že zásada proporcionality je dodržaná tak, ako sa pôvodne plánovalo prijatím smernice 2012/19/EÚ.
•Výber nástroja
Keďže účelom cielenej zmeny je upraviť už existujúce ustanovenia smernice o OEEZ v súlade s rozsudkom Súdneho dvora, má tento návrh podobu smernice, ktorou sa mení smernica 2012/19/EÚ.
3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU
•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov
Neuplatňuje sa.
•Konzultácie so zainteresovanými stranami
Experti z členských štátov boli informovaní o dôsledkoch rozsudku Súdneho dvora vo veci C-181/20 a o vykonávaní smernice 2012/19/EÚ o OEEZ na zasadnutí expertnej skupiny pre odpad 7. apríla 2022 4 , na ktorom Komisia predstavila hlavné prvky cielenej zmeny a požiadala o spätnú väzbu. Voči navrhovanému postupu neboli vznesené žiadne námietky ani žiadne konkrétne pripomienky.
Keďže sa v rozsudku Súdneho dvora vyžaduje, aby Komisia rozsudok vykonala bez zbytočného odkladu, a vzhľadom na obmedzenú povahu návrhu sa neuskutočnili žiadne ďalšie konzultácie so zainteresovanými stranami.
•Získavanie a využívanie expertízy
Keďže návrh má jasne vymedzený a obmedzený rozsah, ktorý spočíva vo vykonaní rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, nebolo nutné spoľahnúť sa na žiadne externé odborné konzultácie.
•Posúdenie vplyvu
Keďže Komisia nemala inú možnosť, ako zmeniť konkrétne články smernice o OEEZ v súlade s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-181/20, nevykonalo sa žiadne posúdenie vplyvu.
•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie
Iniciatíva sa obmedzuje len na zmenu článku 12 ods. 1, 3 a 4, článku 13 ods. 1 a článku 15 ods. 2 smernice o OEEZ v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-181/20 a na zmenu článku 14 ods. 4 a článku 15 ods. 2 s cieľom aktualizovať odkaz na európsku normu EN 50419. Návrh má preto presne vymedzený právny rozsah pôsobnosti a formát.
•Základné práva
Návrh nemá žiadne dôsledky z hľadiska ochrany základných práv. Vzhľadom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-181/20 treba prijať následné opatrenia prostredníctvom tohto cieleného návrhu Komisie na zmenu smernice o OEEZ.
4.VPLYV NA ROZPOČET
Navrhované opatrenie nepredpokladá rozpočtové dôsledky pre Európsku komisiu. Preto sa nepredkladá legislatívny finančný výkaz.
5.ĎALŠIE PRVKY
•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ
Spôsoby podávania správ sú už stanovené v článku 16 smernice o OEEZ, na ktorý sa tento cielený návrh Komisie nevzťahuje.
Okrem toho sú pravidlá výpočtu, overovania a nahlasovania údajov na účely smernice o OEEZ stanovené vo vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2019/2193 zo 17. decembra 2019.
V súvislosti s týmto návrhom nie sú potrebné žiadne ďalšie opatrenia ani mechanizmy.
•Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)
Komisia sa domnieva, že na zlepšenie kvality informácií o transpozícii smernice sú potrebné dokumenty vysvetľujúce opatrenia členských štátov na transpozíciu smerníc.
Hlavným cieľom navrhovaných ustanovení je zabezpečiť súlad s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie, a tým objasniť, odkedy musia výrobcovia rôznych elektrických a elektronických zariadení pre súkromné domácnosti aj pre používateľov iných ako súkromné domácnosti zabezpečiť financovanie nakladania s odpadom, ktorý pochádza z ich výrobkov. Úplná a správna transpozícia nových právnych predpisov je preto nevyhnutná na zaručenie dosiahnutia tohto cieľa a harmonizovaného prístupu vo všetkých členských štátoch.
Požiadavka predkladať vysvetľujúce dokumenty môže pre niektoré členské štáty znamenať dodatočnú administratívnu záťaž. Vysvetľujúce dokumenty sú však potrebné na to, aby bolo možné účinne overiť úplnosť a správnosť transpozície, ktorá má z uvedených dôvodov zásadný význam, pričom nie sú k dispozícii menej zaťažujúce opatrenia, ktorými by sa dal stav transpozície účinne overiť. Vysvetľujúce dokumenty môžu okrem toho významne prispieť k zníženiu administratívnej záťaže v súvislosti s monitorovaním súladu zo strany Komisie. Bez týchto dokumentov by boli potrebné značné zdroje a početné kontakty s vnútroštátnymi orgánmi na sledovanie transpozičných postupov vo všetkých členských štátoch.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti je vhodné požiadať členské štáty, aby k oznámeniu o svojich transpozičných opatreniach pripojili jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi ustanoveniami smernice, ktorou sa mení smernica o OEEZ, a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov.
•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu
V článku 1 sa stanovuje zmena týchto článkov smernice 2012/19/EÚ o OEEZ:
Článok 12 ods. 1:
Cieľom navrhovaného pozmeňovacieho návrhu je objasniť, odkedy musia výrobcovia fotovoltických panelov a elektrických a elektronických zariadení pre súkromné domácnosti, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice o OEEZ až od 15. augusta 2018 (EEZ, na ktoré sa vzťahuje „otvorený rozsah pôsobnosti“), zabezpečiť financovanie nákladov na zber, spracovávanie, zhodnocovanie a environmentálne šetrné zneškodňovanie OEEZ zo súkromných domácností. Konkrétne sa ním objasňuje, že výrobcovia fotovoltických panelov pre súkromné domácnosti zabezpečujú financovanie zberu, spracovávania, zhodnocovania a environmentálne šetrného zneškodňovania OEEZ pochádzajúceho z fotovoltických panelov, ak boli takéto fotovoltické panely uvedené na trh od 13. augusta 2012.
Takisto sa ním stanovuje, že výrobcovia EEZ, na ktoré sa vzťahuje „otvorený rozsah pôsobnosti“, pre súkromné domácnosti zabezpečujú financovanie v súvislosti s uvedenými nákladmi na vzniknutý OEEZ, ak boli tieto EEZ uvedené na trh od 15. augusta 2018.
Článok 12 ods. 3:
Cieľom tohto ustanovenia je vypustiť zo znenia smernice prvú časť prvej vety „Pokiaľ ide o výrobky uvedené na trh po 13. auguste 2005“, keďže odkaz na 13. august 2005 je v dôsledku nadobudnutia účinnosti rozsudku Súdneho dvora zastaraný.
Článok 12 ods. 4:
Navrhovaným pozmeňovacím návrhom sa objasňuje, že tento odsek sa vzťahuje len na OEEZ z výrobkov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. a) smernice o OEEZ iných ako fotovoltické panely.
Článok 13 ods. 1:
Cieľom navrhovaného pozmeňovacieho návrhu je objasniť, odkedy musia výrobcovia fotovoltických panelov a elektrických a elektronických zariadení pre iných používateľov ako súkromné domácnosti, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice o OEEZ až od 15. augusta 2018 (EEZ, na ktoré sa vzťahuje „otvorený rozsah pôsobnosti“), zabezpečiť financovanie nákladov na zber, spracovávanie, zhodnocovanie a environmentálne šetrné zneškodňovanie OEEZ.
Konkrétne sa ním objasňuje, že výrobcovia fotovoltických panelov pre iných používateľov ako súkromné domácnosti zabezpečujú aspoň financovanie zberu, spracovávania, zhodnocovania a environmentálne šetrného zneškodňovania OEEZ pochádzajúceho z fotovoltických panelov, ak boli tieto fotovoltické panely uvedené na trh od 13. augusta 2012.
Takisto sa ním objasňuje, že výrobcovia EEZ, na ktoré sa vzťahuje „otvorený rozsah pôsobnosti“, pre iných používateľov ako súkromné domácnosti, zabezpečujú financovanie v súvislosti s uvedenými nákladmi na vzniknutý OEEZ, ak boli tieto EEZ uvedené na trh od 15. augusta 2018.
Článok 14 ods. 4:
V tomto navrhovanom pozmeňovacom návrhu sa stanovuje aktualizácia odkazu na európsku normu EN 50419 v smernici o OEEZ. Keďže táto norma bola revidovaná v roku 2022, navrhuje sa nahradiť odkaz na znenie normy z roku 2006 odkazom na aktualizované znenie z roku 2022.
Článok 15 ods. 2:
Navrhovaný pozmeňovací návrh je potrebným doplnením, ktoré vyplýva zo zmien článkov 12 a 13 s cieľom objasniť, že povinnosť výrobcov označovať EEZ sa v súvislosti s fotovoltickými panelmi uplatňuje až od 13. augusta 2012 a v súvislosti s EEZ, na ktoré sa vzťahuje „otvorený rozsah pôsobnosti“, až od 15. augusta 2018. Navrhovaný pozmeňovací návrh takisto stanovuje aktualizáciu odkazu na európsku normu EN 50419, a to v súlade s obdobnou zmenou článku 14 ods. 4.
Článok 2 obsahuje ustanovenia týkajúce sa transpozície smernice členskými štátmi.
Článok 3 obsahuje ustanovenia o nadobudnutí účinnosti opatrenia.
V článku 4 sa vymedzujú adresáti opatrenia, t. j. členské štáty.
2023/0025 (COD)
Návrh
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorou sa mení smernica 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ)
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článok 192 ods. 1,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 5 ,
so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 6 ,
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,
keďže:
(1)Smernica 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) nadobudla účinnosť 13. augusta 2012 a nahradila smernicu 2002/96/ES.
(2)Fotovoltické panely, ktoré nepatrili do rozsahu pôsobnosti smernice 2002/96/ES, boli zahrnuté do rozsahu pôsobnosti smernice 2012/19/EÚ od 13. augusta 2012, keď boli pridané do kategórie 4 príloh I a II uvedených v článku 2 ods. 1 písm. a) smernice 2012/19/EÚ.
(3)V článku 13 ods. 1 smernice 2012/19/EÚ sa stanovuje, že výrobcovia elektrických a elektronických zariadení (EEZ) znášajú náklady na zber, spracovávanie, zhodnocovanie a environmentálne šetrné zneškodňovanie odpadu z EEZ (OEEZ) od iných používateľov ako súkromných domácností, ktorý pochádza z výrobkov uvedených na trh po 13. auguste 2005.
(4)Súdny dvor Európskej únie 25. januára 2022 vo svojom rozsudku vo veci C-181/20 7 vyhlásil článok 13 ods. 1 smernice 2012/19/EÚ za neplatný v rozsahu, v ktorom sa týka fotovoltických panelov uvedených na trh medzi 13. augustom 2005 a 12. augustom 2012, a to z dôvodu neodôvodneného retroaktívneho účinku. Súdny dvor rozhodol, že vzhľadom na to, že pred prijatím smernice 2012/19/EÚ zákonodarca EÚ ponechal členským štátom na základe článku 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade 8 možnosť požadovať, aby náklady súvisiace s nakladaním s odpadom z fotovoltických panelov znášali súčasní alebo predchádzajúci držitelia odpadu alebo výrobcovia či distribútori fotovoltických panelov, a následne v článku 13 ods. 1 smernice 2012/19/EÚ stanovil pravidlo, podľa ktorého tieto náklady musia vo všetkých členských štátoch znášať výrobcovia, aj pokiaľ ide o výrobky, ktoré už boli výrobcami uvedené na trh v čase, keď nadobudla účinnosť prvá právna úprava, sa musí uvedené pravidlo považovať za pravidlo so spätnou účinnosťou, a preto je v rozpore so zásadou právnej istoty. Súdny dvor rozhodol, že takáto spätná účinnosť sa uplatňuje na fotovoltické panely uvedené na trh pred nadobudnutím účinnosti smernice 2012/19/EÚ, ktoré nastalo 13. augusta 2012.
(5)Z rozsudku Súdneho dvora, ktorým sa vyhlasuje čiastočná neplatnosť článku 13 ods. 1 smernice 2012/19/EÚ, priamo vyplýva, že by sa daný článok mal zmeniť tak, aby sa nevzťahoval na odpad z fotovoltických panelov, ktoré boli uvedené na trh medzi 13. augustom 2005 a 13. augustom 2012, pochádzajúci od iných používateľov ako súkromných domácností. Okrem toho je vzhľadom na skutočnosti uvedené v rozsudku Súdneho dvora potrebné zmeniť smernicu 2012/19/EÚ aj v súvislosti s financovaním odpadu z fotovoltických panelov zo súkromných domácností, na ktoré sa vzťahuje článok 12 smernice 2012/19/EÚ, a v súvislosti s ostatnými EEZ, ktoré sú v porovnateľnej situácii ako fotovoltické panely, jednak pokiaľ ide o odpad zo súkromných domácností, ako aj od iných používateľov ako súkromných domácností.
(6)Článkom 2 ods. 1 písm. b) smernice 2012/19/EÚ sa od 15. augusta 2018 rozširuje rozsah pôsobnosti uvedenej smernice na všetky EEZ. Podobne ako v prípade fotovoltických panelov, EEZ, ktoré podľa článku 2 ods. 1 písm. a) smernice 2012/19/EÚ nepatrili do jej rozsahu pôsobnosti, ale ktoré boli podľa jej článku 2 ods. 1 písm. b) (EEZ, na ktoré sa vzťahuje „otvorený rozsah pôsobnosti“) zahrnuté do jej rozsahu pôsobnosti od 15. augusta 2018, neboli predtým zahrnuté do rozsahu pôsobnosti smernice 2002/96/ES. Pred prijatím smernice 2012/19/EÚ mali preto členské štáty podľa článku 14 smernice 2008/98/ES možnosť požadovať, aby náklady súvisiace s nakladaním s odpadom z daného EEZ znášali buď súčasní alebo predchádzajúci držitelia odpadu, alebo výrobca či distribútor daného zariadenia. Uplatnenie článku 13 ods. 1 smernice 2012/19/EÚ na EEZ, na ktoré sa vzťahuje „otvorený rozsah pôsobnosti“, by bolo z dôvodov uvedených v rozsudku Súdneho dvora vo veci C-181/20 v rozpore so zásadou právnej istoty. Keďže však smernica 2012/19/EÚ zahŕňa EEZ, na ktoré sa vzťahuje „otvorený rozsah pôsobnosti“, až od 15. augusta 2018, mal by sa článok 13 ods. 1 zmeniť tak, aby sa neuplatňoval na EEZ, na ktoré sa vzťahuje „otvorený rozsah pôsobnosti“, uvedené na trh medzi 13. augustom 2005 a 15. augustom 2018.
(7)Ako zrkadlové ustanovenie článku 13 ods. 1 smernice 2012/19/EÚ, ktoré sa vzťahuje na iných používateľov ako súkromné domácnosti, ukladá článok 12 ods. 1 v spojení s článkom 12 ods. 3 smernice 2012/19/EÚ povinnosť financovať náklady na zber, spracovávanie, zhodnocovanie a environmentálne šetrné zneškodňovanie OEEZ zo súkromných domácností výrobcom, pokiaľ ide o výrobky uvedené na trh od 13. augusta 2005. Z dôvodov uvedených v rozsudku Súdneho dvora vo veci C-181/20, v rozsahu, v akom sa tieto ustanovenia uplatňujú na financovanie týchto nákladov na nakladanie s odpadom v prípade fotovoltických panelov uvedených na trh medzi 13. augustom 2005 a 13. augustom 2012 a v prípade EEZ, na ktoré sa vzťahuje „otvorený rozsah pôsobnosti“, uvedených na trh medzi 13. augustom 2005 a 15. augustom 2018, by sa rovnako retroaktívne uplatňovali spôsobom, ktorý je v rozpore so zásadou právnej istoty. Článok 12 smernice 2012/19/EÚ by sa preto mal zmeniť tak, aby sa neuplatňoval na fotovoltické panely uvedené na trh medzi 13. augustom 2005 a 13. augustom 2012, ani na EEZ, na ktoré sa vzťahuje „otvorený rozsah pôsobnosti“, uvedené na trh medzi 13. augustom 2005 a 15. augustom 2018.
(8)V článku 14 ods. 4 a článku 15 ods. 2 smernice 2012/19/EÚ sa stanovuje, že EEZ uvádzané na trh musia byť podľa možnosti označené v súlade s európskou normou EN 50419, ktorú prijal výbor Cenelec v marci 2006. Táto norma bola revidovaná s cieľom aktualizovať odkazy na smernicu 2012/19/EÚ, ktoré obsahuje. Odkaz na túto normu v článku 14 ods. 4 a v článku 15 ods. 2 by sa preto mal aktualizovať tak, aby odkazoval na aktualizované znenie normy EN 50419, ktoré výbor Cenelec prijal v júli 2022.
(9)V článku 15 ods. 2 smernice 2012/19/EÚ sa stanovuje, že aby bolo možné s určitosťou stanoviť dátum, kedy bolo EEZ uvedené na trh, členské štáty zabezpečia, aby značka na EEZ obsahovala informáciu, že dané EEZ bolo uvedené na trh po 13. auguste 2005. Ako potrebné doplnenie, ktoré vyplýva zo zmien článkov 12 a 13 by sa mal zmeniť článok 15 ods. 2, a to pokiaľ ide o fotovoltické panely a EEZ, na ktoré sa vzťahuje „otvorený rozsah pôsobnosti“, aby sa ním objasnilo, že povinnosť označovania sa v súvislosti s fotovoltickými panelmi uplatňuje až od 13. augusta 2012 a v súvislosti s EEZ, na ktoré sa vzťahuje „otvorený rozsah pôsobnosti“, až od 15. augusta 2018.
(10)V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch 9 sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené,
PRIJALI TÚTO SMERNICU:
Článok 1
Zmena smernice 2012/19/EÚ
Smernica 2012/19/EÚ sa mení takto:
1.Článok 12 sa mení takto:
a) odsek 1 sa nahrádza takto:
„1. Členské štáty zabezpečia, aby výrobcovia financovali aspoň zber, spracovávanie, zhodnocovanie a environmentálne šetrné zneškodňovanie OEEZ zo súkromných domácností odovzdaného do zberných zariadení zriadených podľa článku 5 ods. 2 takto:
a)v prípade OEEZ pochádzajúceho z EEZ uvedených v článku 2 ods. 1 písm. a) iných ako fotovoltické panely, ak boli tieto EEZ uvedené na trh po 13. auguste 2005;
b)v prípade OEEZ pochádzajúceho z fotovoltických panelov, ak boli tieto fotovoltické panely uvedené na trh od 13. augusta 2012 a
c)v prípade OEEZ pochádzajúceho z EEZ uvedených v článku 2 ods. 1 písm. b), ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti článku 2 ods. 1 písm. a), ak boli tieto EEZ uvedené na trh od 15. augusta 2018.“;
b) v odseku 3 sa prvý pododsek nahrádza takto:
„3. Každý výrobca je zodpovedný za financovanie činností uvedených v odseku 1, ktoré sa týkajú odpadu z jeho vlastných výrobkov. Výrobca si môže zvoliť, či si túto svoju povinnosť splní individuálne, alebo sa zapojí do kolektívneho systému.“;
c)odsek 4 sa nahrádza takto:
„4. Zodpovednosť za financovanie nákladov súvisiacich s nakladaním s OEEZ z výrobkov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. a) iných ako fotovoltické panely, ktoré boli uvedené na trh 13. augusta 2005 alebo pred 13. augustom 2005 („historický odpad“), znáša jeden alebo viacero systémov, do ktorých prispejú proporcionálne, napr. v pomere k ich podielu na trhu podľa druhu zariadenia, všetci výrobcovia nachádzajúci sa na trhu, keď vzniknú príslušné náklady.“;
2.V článku 13 sa odsek 1 nahrádza takto:
„1. Členské štáty zabezpečia, aby financovanie nákladov na zber, spracovávanie, zhodnocovanie a environmentálne šetrné zneškodňovanie OEEZ od iných užívateľov ako súkromných domácností zabezpečovali výrobcovia takto:
a)v prípade OEEZ pochádzajúceho z EEZ uvedených v článku 2 ods. 1 písm. a) iných ako fotovoltické panely, ak boli tieto EEZ uvedené na trh po 13. auguste 2005;
b)v prípade OEEZ pochádzajúceho z fotovoltických panelov, ak boli tieto fotovoltické panely uvedené na trh od 13. augusta 2012 a
c)v prípade OEEZ pochádzajúceho z EEZ uvedených v článku 2 ods. 1 písm. b), ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti článku 2 ods. 1 písm. a), ak boli takéto EEZ uvedené na trh od 15. augusta 2018.“;
3.V článku 14 sa odsek 4 nahrádza takto:
„4. S cieľom minimalizovať zneškodňovanie OEEZ ako netriedeného komunálneho odpadu a uľahčiť jeho separovaný zber zabezpečia členské štáty, aby výrobcovia vhodne označovali EEZ uvedené na trh – podľa možnosti v súlade s európskou normou EN 50419:2022 – príslušným symbolom, ktorý je uvedený v prílohe IX. Vo výnimočných prípadoch, ak je to potrebné kvôli veľkosti alebo funkcii výrobku, sa symbol vytlačí na balenie, návod na použitie a na záručný list EEZ.“;
4.V článku 15 sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. Aby bolo možné s určitosťou stanoviť dátum, kedy bolo EEZ uvedené na trh, členské štáty zabezpečia, aby značka na EEZ obsahovala informáciu, že EEZ bolo uvedené na trh po 13. auguste 2005. Na tento účel sa podľa možnosti uplatňuje európska norma EN 50419:2022.
V prípade fotovoltických panelov sa povinnosť uvedená v prvom pododseku vzťahuje len na fotovoltické panely uvedené na trh od 13. augusta 2012.
V prípade EEZ uvedených v článku 2 ods. 1 písm. b), ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti článku 2 ods. 1 písm. a), sa povinnosť uvedená v prvom pododseku vzťahuje len na EEZ uvedené na trh od 15. augusta 2018.“.
Článok 2
Transpozícia
1.Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do [jeden rok po nadobudnutí účinnosti]. Ich znenie bezodkladne oznámia Komisii.
Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
2.Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.
Článok 3
Nadobudnutie účinnosti
Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 4
Adresáti
Táto smernica je určená členským štátom.
V Bruseli
Za Európsky parlament Za Radu
predsedníčka predseda