EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli10. 3. 2023

JOIN(2023) 8 final

SPOLOČNÉ OZNÁMENIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o aktualizácii stratégie námornej bezpečnosti EÚ a jej akčného plánu

„Posilnená stratégia námornej bezpečnosti EÚ pre vyvíjajúce sa námorné hrozby"

I.Úvod

Námorná bezpečnosť má zásadný význam pre Európsku úniu (EÚ) a jej členské štáty. Členské štáty EÚ spolu tvoria najväčšiu kombinovanú výhradnú hospodársku zónu na svete. Hospodárstvo EÚ vo veľkej miere závisí od bezpečných a chránených oceánov: viac ako 80 % svetového obchodu sa uskutočňuje po mori, približne dve tretiny svetových dodávok ropy a zemného plynu sa buď ťažia na mori, alebo sa prepravujú po mori 1 , a až 99 % celosvetových tokov údajov sa prenáša cez podmorské káble 2 . V záujme účinnej správy oceánov, ochrany našich oceánov a morského dna a plného využitia potenciálu udržateľného modrého hospodárstva 3 musí byť celosvetová námorná doména bezpečná.

Európska stratégia námornej bezpečnosti (EUMSS) a akčný plán 4 poskytujú od roku 2014 rámec na riešenie bezpečnostných výziev na mori. Stratégia podnietila užšiu spoluprácu medzi civilnými a vojenskými orgánmi, a to najmä prostredníctvom výmeny informácií. Prispela k podpore správy na mori založenej na pravidlách a zintenzívnila medzinárodnú spoluprácu. Posilnila sa ňou autonómia EÚ a jej schopnosť reagovať na hrozby v oblasti námornej bezpečnosti 5 .

EÚ zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu ako celosvetový garant námornej bezpečnosti: uskutočňuje vlastné námorné operácie, napr. Atalanta 6 a Irini 7 , vykonáva koncepciu koordinovanej námornej prítomnosti 8 , podporuje informovanosť o námornej situácii a spoluprácuje so širokou škálou externých partnerov. Okrem toho operačné systémy námorného a hraničného dozoru programu Copernicus vykonávané Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou (EMSA) a Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) poskytujú pozorovania z vesmíru, ktoré dopĺňajú navigačné služby satelitov Galileo.

Celkové strategické prostredie prechádza drastickými zmenami. Toto prostredie, pretvorené klimatickou krízou a degradáciou životného prostredia a zhoršené nezákonnou a neodôvodnenou vojenskou agresiou Ruska voči Ukrajine, si vyžaduje viac opatrení zo strany EÚ ako medzinárodného garanta bezpečnosti.

V súlade so Strategickým kompasom pre bezpečnosť a obranu EÚ 9 je cieľom tejto aktualizácie EUMSS a jej akčného plánu reagovať na nové výzvy. Je to príležitosť na presadenie udržateľných riešení problémov námornej bezpečnosti. Takisto je to príležitosť na ďalšie posilnenie úlohy EÚ na medzinárodnej úrovni a na ďalšie zabezpečenie prístupu EÚ k námornej doméne, ktorá sa čoraz viac stáva predmetom sporov.

Aktualizovaná EUMSS je rámcom pre EÚ na prijatie ďalších opatrení na ochranu jej záujmov na mori a ochranu jej občanov, hodnôt a hospodárstva. Cieľom je podporovať medzinárodný mier a bezpečnosť a zároveň dodržiavať zásadu udržateľnosti a chrániť biodiverzitu. EÚ a jej členské štáty budú vykonávať aktualizovanú stratégiu v súlade so svojimi príslušnými právomocami.

II.Vyvíjajúce sa a rastúce hrozby v oblasti námornej bezpečnosti

Od prijatia európskej stratégie námornej bezpečnosti v roku 2014 sa na celosvetovej geopolitickej scéne toho veľa zmenilo, v dôsledku čoho sú potrebné nové a posilnené opatrenia. Analýza hrozieb voči EÚ ukazuje, že EÚ čelí nárastu hrozieb a výziev, a to aj v námornej doméne 10 . Strategické súperenie o moc a zdroje sa zintenzívňuje. Hrozby sú čoraz viac komplexné a viacúrovňové, pričom niektoré krajiny sa snažia nanovo vymedziť základné doktríny multilaterálneho poriadku, a to aj porušovaním národnej zvrchovanosti a hraníc. Vojenská agresia Ruska voči Ukrajine vrátila vojnu späť do Európy a vytvorila nové nebezpečenstvá, ako aj negatívne účinky presahovania na námornú bezpečnosť a hospodárstvo Európy s dosahom na občanov a podniky v Európe.

Námorná bezpečnosť čelí výzvam v mnohých regiónoch vrátane územných a námorných sporov, súperenia o prírodné zdroje a ohrozenia slobody plavby a práv na nerušenú a tranzitnú plavbu. Takéto výzvy vytvárajú napätie v morských oblastiach v okolí EÚ, ako je Stredozemné more, Čierne more a Baltské more, ktoré ešte viac zhoršuje vojenská agresia Ruska voči Ukrajine. Narastajú aj výzvy v oblasti námornej bezpečnosti mimo Európy, konkrétne v Guinejskom zálive, Adenskom zálive, Hormuzskom prielive, prielive Malacca a Juhočínskom mori. Niektoré krajiny mimo EÚ rozširujú svoje spôsobilosti a asertívnosť na mori a prijímajú jednostranné opatrenia. Súčasťou toho je aj použitie sily alebo porušenie národnej zvrchovanosti iných krajín. Tieto kroky spochybňujú zásadu právneho štátu a medzinárodný poriadok založený na Dohovore Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS).

Indicko-tichomorský región, v ktorom má EÚ najvzdialenejšie regióny (v Indickom oceáne) a zámorské krajiny a územia (v Tichomorí), sa stal oblasťou intenzívneho geopolitického súperenia. Prejavovanie sily a zvýšené napätie v regiónoch ako Juhočínske a Východočínske more a Taiwanský prieliv majú dosah na celosvetovú bezpečnosť a priamy vplyv na európsku bezpečnosť a blahobyt. Zachovanie stability a bezpečnosti na kľúčových dopravných trasách, ako je prieliv Malacca, Singapurský prieliv, Africký roh a Indický oceán, znamená, že EÚ a jej členské štáty musia rozšíriť svoju prítomnosť a činnosť v týchto regiónoch v súlade so stratégiou EÚ pre spoluprácu v indicko-tichomorskom regióne.

Očakáva sa, že zmena klímy a znečisťovanie morí budú mať značné a dlhodobé nepriaznivé vplyvy na námornú bezpečnosť. Tieto vplyvy budú zahŕňať záplavy v pobrežných oblastiach a na ostrovoch, stratu koralových útesov, mangrovov a iných mokradí a vyčerpanie populácií rýb 11 . Zmena klímy a degradácia životného prostredia znásobujú riziko, pretože zvyšujú nestabilitu a nerovnosť, zhoršujú nadnárodnú trestnú činnosť, pirátstvo a napätie v súvislosti s morskými zdrojmi. To si vyžaduje nový uhol pohľadu, ktorý EÚ umožní zvýšiť odolnosť spoločnosti proti zmene klímy, chrániť prírodu a zvrátiť degradáciu ekosystémov 12 . V opačnom prípade môžu mať nedostatky v námornej bezpečnosti za následok environmentálne škody, napríklad prekážky v prístupe k znečisteným plochám, odklon finančných prostriedkov z ochrany životného prostredia alebo sabotáž na námornej infraštruktúre. Vojenská agresia Ruska voči Ukrajine okrem toho zapríčinila nielen ničivé ľudské a hospodárske dôsledky, ale aj značnú stratu biodiverzity 13 . Je preto dôležité zaoberať sa interakciami medzi zmenou klímy, degradáciou životného prostredia v pobrežných a námorných oblastiach a námornou bezpečnosťou, a to aj prostredníctvom prebiehajúceho a nového cieleného výskumu.

Pre útoky na plynovod Nord Stream v Baltskom mori v roku 2022, prítomnosť neautorizovaných bezpilotných prostriedkov v okolí zariadení na mori v Severnom mori a opakujúce sa hybridné a kybernetické útoky zamerané na námornú infraštruktúru je nutné, aby EÚ posilnila svoje opatrenia a účinnejšie chránila svoju kritickú infraštruktúru, a to najmä vývojom inovačných technológií. Keďže námorný priemysel prechádza digitálnou transformáciou, jeho zložitosť a množstvo potenciálne zraniteľných miest sa zvýšili. Aktéri s nekalými úmyslami čoraz častejšie využívajú hybridné a kybernetické prostriedky na zacielenie námornej infraštruktúry vrátane podmorských káblov a potrubí, ako aj prístavov a lodí. V odporúčaní Rady o celoúnijnom koordinovanom prístupe k posilneniu odolnosti kritickej infraštruktúry 14 sa uznáva táto potreba konať. V odporúčaní Komisie o cieľoch Únie týkajúcich sa odolnosti voči katastrofám sa navyše stanovujú opatrenia, ktoré môžu prispieť k lepšej pripravenosti a schopnosti EÚ a členských štátov reagovať na prírodné katastrofy a katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou, a to aj na mori 15 .

Hrozby a nedovolené činnosti, ako je pirátstvo a ozbrojené lúpeže na mori, organizovaná trestná činnosť vrátane prevádzačstva migrantov a obchodovania s ľuďmi, obchodovania so zbraňami a s omamnými látkami, terorizmus, nezákonný, nenahlásený a neregulovaný (NNN) rybolov, iné nezákonné činnosti vrátane nepovoleného prieskumu vo výhradných hospodárskych zónach členských štátov EÚ a nevybuchnutá munícia (UXO) 16 na mori a, sú naďalej rovnako závažnými výzvami vo viacerých regiónoch, pričom niektoré pobrežné oblasti a odľahlé územia EÚ sú obzvlášť zraniteľné. Niektoré z týchto nedovolených činností môžu byť uľahčené slabou bezpečnosťou v prístavoch. Aktéri s nekalými úmyslami môžu takisto kombinovať tieto hrozby a činnosti na uskutočnenie hybridných útokov na EÚ a jej členské štáty.

III.Záujmy EÚ v oblasti námornej bezpečnosti

Základnými záujmami EÚ sú vzhľadom na vyvíjajúce sa hrozby v oblasti námornej bezpečnosti:

·bezpečnosť Európskej únie, jej členských štátov, občanov a partnerov,

·zachovanie svetového mieru a stability a udržanie slobody a otvorenosti námorných dopravných trás,

·presadzovanie medzinárodného práva, najmä dohovoru UNCLOS ako zastrešujúceho právneho rámca upravujúceho všetky činnosti v oceáne, a podpora riadnej medzinárodnej správy oceánov, a to aj prostredníctvom regionálnych morských dohovorov, ako aj vykonávanie dohody WTO o subvenciách v odvetví rybárstva 17 ,

·ochrana prírodných zdrojov a morského prostredia a riadenie vplyvu zmeny klímy a degradácie životného prostredia na námornú bezpečnosť,

·zaistenie odolnosti a ochrany kritickej námornej infraštruktúry 18 (na pevnine a na mori), a to aj riešením rizík a hrozieb súvisiacich so zmenou klímy a rizík, ktoré vyplývajú z priamych zahraničných investícií,

·posilnenie odolnosti a ochrany logistických centier, t. j. prístavov, vrátane riešenia rizík spojených s korupciou a nedovolenými činnosťami,

·ochrana hospodárskych činností na mori, čím sa prispeje k udržateľnému modrému hospodárstvu (na pevnine i na mori),

·ochrana vonkajších hraníc EÚ a jej vnútornej bezpečnosti s cieľom riešiť prevádzačstvo migrantov, obchodovanie s ľuďmi a iné nezákonné činnosti vrátane nepovolených prieskumných a vrtných činností týkajúcich sa uhľovodíkov,

·zaistenie schopnosti konať rýchlo a účinne v námornej doméne a v iných operačných doménach (t. j. na pevnine, vo vzduchu, v kybernetickom a kozmickom priestore),

·zaistenie bezpečnosti a ochrany námorníkov v súlade s požiadavkami Dohovoru o pracovných normách v námornej doprave a iných príslušných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce.

IV.Posilnenie reakcie EÚ

Aktualizovaná stratégia námornej bezpečnosti prispeje k ochrane uvedených záujmov EÚ pred vyvíjajúcimi sa a rastúcimi hrozbami v oblasti námornej bezpečnosti. Na tento účel EÚ zintenzívni opatrenia v rámci šiestich strategických cieľov:

1.zintenzívniť činnosti na mori;

2.spolupracovať s partnermi;

3.zaujať vedúce postavenie v informovanosti o námornej situácii 19 ;

4.riadiť riziká a hrozby;

5.posilniť spôsobilosti;

6.vzdelávať a poskytovať odbornú prípravu.

Opatrenia EÚ v rámci týchto strategických cieľov sa budú naďalej riadiť zásadami stratégie EUMSS z roku 2014: medzisektorový prístup, funkčná integrita, dodržiavanie medzinárodných pravidiel (medzinárodného práva, ľudských práv a demokracie a plné dodržiavanie dohovoru UNCLOS) a námorný multilateralizmus. Aktualizovaná stratégia EUMSS sa bude realizovať prostredníctvom akčného plánu (v prílohe) a v rámci integrovaného prístupu 20 . V záujme realizácie stratégie EÚ spolu s členskými štátmi využije všetky relevantné civilné a vojenské politiky, nástroje a prostriedky a bude koordinovať politiky a činnosti všetkých príslušných aktérov na európskej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni, pričom posilní ich synergie a komplementaritu. Stratégiou sa podporí aj súdržnejšie zapojenie EÚ do vonkajších konfliktov a kríz s cieľom posilniť bezpečnosť EÚ a jej občanov.

Aktualizovaná stratégia bude obsahovať opatrenia špecifické pre každú morskú oblasť v okolí EÚ. Opatrenia by mali zohľadňovať regionálne stratégie EÚ 21 a programy budovania kapacít, ako aj spoluprácu s partnerskými krajinami.

1.Zintenzívniť činnosti na mori

V Strategickom kompase EÚ sa vyzýva na ďalšie posilnenie angažovanosti EÚ v oblasti námornej bezpečnosti. V rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) pôsobí operácia Atalanta v západnej časti Indického oceánu od roku 2008. Vzhľadom na jej úspešné výsledky bol mandát operácie Atalanta rozšírený z boja proti pirátstvu na rozsiahlejšiu operáciu námornej bezpečnosti, pričom ďalej posilňuje prepojenia a synergie s Európskou misiou pre informovanosť o námornej situácii v Hormuzskom prielive 22 . V Stredozemnom mori je hlavnou úlohou operácie Irini presadzovať zbrojné embargo OSN voči Líbyi. Ide o priamy príspevok EÚ k mieru a stabilite v Stredozemí, ktorým sa posilňuje námorná bezpečnosť. V súlade s integrovaným prístupom EÚ prispieva aj k posilneniu námornej bezpečnosti poskytovaním odbornej prípravy a budovania kapacít partnerom prostredníctvom civilných misií v rámci SBOP, ako je napríklad misia Európskej únie na budovanie kapacít (EUCAP) v Somálsku.

V roku 2021 EÚ zaviedla novú koncepciu koordinovanej námornej prítomnosti. Cieľom tohto flexibilného nového nástroja je zvýšiť kolektívnu angažovanosť EÚ v oblasti námornej bezpečnosti tým, že sa čo najlepšie využijú námorné prostriedky členských štátov v oblastiach strategického záujmu EÚ. V kontexte koordinovanej námornej prítomnosti by EÚ mala zintenzívniť boj proti nezákonným a nedovoleným činnostiam na mori vrátane obchodovania s drogami. Na základe skúseností získaných pri vykonávaní koordinovanej námornej prítomnosti v Guinejskom zálive a v severozápadnej časti Indického oceánu (vrátane Červeného mora) EÚ zváži nové námorné oblasti záujmu, v ktorých sa má vykonávať táto koncepcia. Vytvorením nových námorných oblastí záujmu by sa zvýšilo situačné povedomie, partnerstvá a strategická kultúra EÚ ako aktéra námornej bezpečnosti.

V Strategickom kompase EÚ sa takisto zdôrazňuje význam zaistenia pripravenosti a interoperability medzi námornými silami členských štátov EÚ a EÚ sa adresuje výzva, aby uskutočnila taktické cvičenia vo všetkých doménach. EÚ preto začne každoročné námorné cvičenie s cieľom zvýšiť pripravenosť, posilniť interoperabilitu a riešiť vyvíjajúce sa hrozby pre námornú bezpečnosť.

Komisia s pomocou agentúry EMSA vykonáva inšpekcie námornej bezpečnosti v prístavoch, prístavných zariadeniach a na lodiach v EÚ a skúma spôsoby, ako posilniť námornú bezpečnosť v doménach, ako sú osobné lode alebo kybernetická bezpečnosť. V súlade so strategickými usmerneniami k európskemu integrovanému riadeniu hraníc (EUIBM) 23 musí byť systém dozoru nad námornými hranicami schopný odhaliť, identifikovať a v prípade potreby vysledovať a zachytiť všetky plavidlá prichádzajúce do pobrežných vôd a prispievať k zabezpečeniu ochrany a záchrany životov na mori za každých poveternostných podmienok. Členské štáty by mali čo najlepšie využívať spôsobilosti v oblasti dozoru, ktoré ponúka agentúra Frontex, aby zmodernizovali vnútroštátne spôsobilosti a celkovú situačnú informovanosť.

Frontex vykonáva operácie ako Indalo, Themis a Poseidon s cieľom kontrolovať hranice EÚ a bojovať proti trestnej činnosti v Stredozemnom mori, najmä proti nezákonnému prevádzačstvu migrantov. Frontex, Európska agentúra pre kontrolu rybárstva (EFCA) a EMSA vykonávajú viacúčelové námorné operácie s cieľom bojovať proti cezhraničnej trestnej činnosti vrátane prevádzačstva migrantov a obchodovania s ľuďmi, odhaľovať znečisťovanie morí a nezákonný rybolov a realizovať ďalšie úlohy dozoru vo viacerých morských oblastiach v celej EÚ vrátane Čierneho mora. EÚ by mala tieto dôležité viacúčelové operácie ďalej rozvíjať.

Kľúčovými opatreniami EÚ 24 na posilnenie námornej bezpečnosti bude:

·organizovanie každoročného námorného cvičenia EÚ,

·posilnenie existujúcich námorných operácií EÚ (Atalanta a Irini) námornými a vzdušnými prostriedkami,

·zváženie nových námorných oblastí záujmu, v ktorých sa má vykonávať koncepcia koordinovanej námornej prítomnosti, a to na základe získaných poznatkov a návrhov Európskej služby pre vonkajšiu činnosť,

·zintenzívnenie boja proti nezákonným a nedovoleným činnostiam na mori vrátane obchodovania s drogami v kontexte koordinovanej námornej prítomnosti,

·zachovanie a posilnenie inšpekcií námornej bezpečnosti v EÚ a riešenie kybernetickej bezpečnosti a bezpečnosti osobných lodí,

·zintenzívnenie spolupráce na úrovni EÚ v oblasti činností pobrežnej stráže podporou rozvoja viacúčelových námorných operácií vo viacerých morských oblastiach v celej EÚ.

2.Spolupracovať s partnermi

EÚ už nadviazala vzťahy a vytvorila synergie v oblasti námornej bezpečnosti s multilaterálnymi a regionálnymi organizáciami tak na celosvetovej, ako aj regionálnej úrovni (napr. s OSN, IMO 25 , NATO, AÚ 26 a ASEAN 27 ) a s niekoľkými krajinami mimo EÚ, najmä v Guinejskom zálive a indicko-tichomorskom regióne.

EÚ a jej členské štáty takisto rozvíjali medzinárodnú spoluprácu prostredníctvom dvojstranných dialógov, zastavení v prístavoch a taktických cvičení, a to predovšetkým v indicko-tichomorskom regióne, napr. s Austráliou, Japonskom, Indiou, Indonéziou, Kórejskou republikou, Ománom a so Singapurom. Operácie Atalanta a Irini sú zapojené do mechanizmov na výmenu informovanosti a multilaterálnu angažovanosť vrátane konferencií o spoločnom povedomí a odstraňovaní konfliktov (SHADE). Európska únia takisto poskytuje značnú podporu v záujme námornej bezpečnosti v rámci svojej rozvojovej spolupráce, humanitárnej pomoci a podporných opatrení zahraničnej politiky.

V západnej časti Indického oceánu EÚ podporuje regionálnu námornú architektúru založenú na centrách pre syntézu informácií a operačných centrách na Madagaskare a Seychelách, ako aj na kódexe správania z Džibuti v súvislosti s potláčaním pirátstva a ozbrojených lúpeží na lodiach v západnej časti Indického oceánu a v Adenskom zálive 28 . 

Podobne v Guinejskom zálive EÚ podporuje regionálne organizácie a pobrežné štáty pri realizácii ich vlastných stratégií námornej bezpečnosti, posilňovaní presadzovania námorného práva a spravodlivosti, zvyšovaní bezpečnosti a ochrany prístavov, zvyšovaní informovanosti o námornej situácii a výmene informácií v rámci yaoundskej architektúry 29 . V širšej oblasti Atlantického oceánu EÚ podporuje boj proti nedovoleným činnostiam v spolupráci s partnermi, najmä boj proti obchodovaniu s drogami.

V náročnom geopolitickom kontexte by EÚ mala zintenzívniť spoluprácu s partnermi vo svojom susedstve a v iných strategicky dôležitých námorných oblastiach. Je to obzvlášť dôležité vzhľadom na vojenskú agresiu Ruska voči Ukrajine. EÚ zintenzívni spoluprácu s NATO v oblasti námornej bezpečnosti, a to vychádzajúc z dosiahnutých výsledkov a v súlade s tretím spoločným vyhlásením o spolupráci medzi EÚ a NATO z januára 2023. V indicko-tichomorskom regióne by EÚ mala rozšíriť výmenu skúseností s partnermi v oblasti námornej bezpečnosti prostredníctvom projektu „Posilnenie bezpečnostnej spolupráce v Ázii a s Áziou“ a dvojstranných dialógov a snažiť sa získať štatút pozorovateľa („partnera v dialógu“) v Združení pobrežných štátov Indického oceánu (IORA). EÚ by takisto mala prehĺbiť svoju spoluprácu s podobne zmýšľajúcimi krajinami a organizáciami vrátane medzinárodných a regionálnych fór o námorných záležitostiach.

Kľúčovými opatreniami EÚ v oblasti medzinárodnej spolupráce bude:

·nabádanie k podpísaniu a ratifikácii medzinárodných nástrojov súvisiacich s námornou bezpečnosťou, najmä dohovoru UNCLOS, presadzovanie dodržiavania pravidiel a výmena najlepších postupov s partnermi pri vykonávaní medzinárodného práva relevantného z hľadiska námornej bezpečnosti na príslušných fórach,

·zintenzívnenie medziútvarovej spolupráce medzi EÚ a NATO v oblasti námornej bezpečnosti s cieľom pokryť všetky otázky spoločného záujmu v tejto doméne vrátane nevybuchnutej munície na mori, a to vychádzajúc z troch spoločných vyhlásení z rokov 2016, 2018 a 2023,

·uskutočňovanie spoločných námorných cvičení s partnermi s cieľom posilniť interoperabilitu popri vykonávaní častejších zastavení a hliadok v prístavoch EÚ, najmä v indicko-tichomorskom regióne, v súlade so Strategickým kompasom,

·nasadenie styčných dôstojníkov EÚ do centier pre syntézu námorných informácií 30 v námorných oblastiach záujmu s cieľom podporovať výmenu informácií a spoluprácu medzi EÚ a jej partnermi, a to aj v oblasti presadzovania práva, spravodlivosti a vnútorných vecí, a v prípade potreby hodnotenie uskutočniteľnosti priameho prepojenia týchto centier pre syntézu s príslušnými systémami námorného dozoru EÚ,

·snaha o získanie štatútu partnera v dialógu pre EÚ v rámci Združenia pobrežných štátov Indického oceánu s cieľom posilniť úlohu EÚ ako partnera v oblasti námornej bezpečnosti v danom regióne,

·podpora medzinárodnej spolupráce v oblasti výmeny informácií a dozoru nad kritickou námornou infraštruktúrou vrátane podmorských káblov 31 , ako aj v oblasti bezpečnosti lodí a prístavov 32 .

3.Zaujať vedúce postavenie v informovanosti o námornej situácii

Dobrá informovanosť o námornej situácii je nevyhnutná na zabezpečenie toho, aby príslušné orgány mohli rýchlo odhaliť rastúce a vyvíjajúce sa hrozby ovplyvňujúce EÚ a účinne na ne reagovať. EÚ zaujme vedúce postavenie v informovanosti o námornej situácii posilnením zberu a výmeny informácií medzi rôznymi námornými odvetviami 33 a uľahčením spoločného využívania informácií medzi členskými štátmi. Na medzinárodnej úrovni bude EÚ pokračovať vo svojej práci na posilňovaní kapacít partnerských krajín v oblasti informovanosti o námornej situácii prostredníctvom spoločného využívania informácií a budovania kapacít, a to najmä v Guinejskom zálive a indicko-tichomorskom regióne.

EÚ a jej členské štáty dosiahli od roku 2014 významný pokrok pri získavaní a výmene informácií v námornej doméne vyvinutím a prepojením systémov špecifických pre jednotlivé odvetvia, ktoré používajú rôzne orgány zapojené do námorného dozoru 34 . EÚ konkrétne vytvorila spoločné prostredie na výmenu informácií (CISE) 35 . CISE na základe dobrovoľnej účasti uľahčí výmenu informácií v reálnom čase medzi rôznymi orgánmi zodpovednými za činnosti pobrežnej stráže vrátane armády, pričom sa prepoja dotknuté orgány v rámci členských štátov a medzi nimi. Na základe výskumného projektu EU CISE2020 Komisia v apríli 2019 spustila prechodnú fázu CISE, pričom jeho koordináciu zverila agentúre EMSA v úzkej spolupráci s členskými štátmi 36 . Na základe tejto prechodnej fázy má Komisia v úmysle spustiť operačnú fázu v roku 2024 s podporou agentúry EMSA, s výhradou súhlasu jej správnej rady.

Pokiaľ ide o obranu, projekt námorného dozoru (MARSUR) podporovaný Európskou obrannou agentúrou (EDA) bol navrhnutý tak, aby umožnil námorným silám prispievajúcich členských štátov vymieňať si operačné námorné informácie a služby. MARSUR poskytuje operačnú pridanú hodnotu, o čom svedčí skutočnosť, že členské štáty EÚ sa rozhodli využiť tento projekt na vykonávanie koncepcie koordinovanej námornej prítomnosti v Guinejskom zálive a v severozápadnej časti Indického oceánu. EDA a zúčastnené členské štáty v súčasnosti pracujú na posilnení projektu MARSUR pomocou špecializovaného programu. V súlade so Strategickým kompasom, v ktorom sa EÚ adresuje výzva, aby posilnila svoje situačné povedomie, ktoré vychádza zo spravodajských informácií, a spôsobilosti, by EÚ mala v plnej miere využiť všetky spôsobilosti námorného dozoru (napr. drony, hliadkovacie lietadlá a vesmírne technológie). Vesmírny program EÚ môže prostredníctvom svojich zložiek, ako je Copernicus, Galileo a IRIS² 37 , priamo prispieť k zvýšeniu informovanosti o námornej situácii. Na informovanosti o námornej situácii sa podieľa aj Satelitné stredisko EÚ (EU SatCen) prostredníctvom svojej spolupráce s jednotnou kapacitou EÚ na analýzu spravodajských informácií a s Komisiou na programoch Galileo/Copernicus. V tejto súvislosti je odolnosť a bezpečnosť príslušných vesmírnych prostriedkov kľúčom k zaisteniu kontinuity služieb.

EÚ nadviazala medziagentúrnu spoluprácu medzi agentúrami EFCA, EMSA a Frontex na podporu vnútroštátnych orgánov pobrežnej stráže, a to aj v oblasti informovanosti o námornej situácii. Európske fórum činností pobrežnej stráže a Stredomorské fórum činností pobrežnej stráže môžu prispieť k zvýšeniu informovanosti o námornej situácii a operačnej spolupráci výmenou najlepších postupov.

V prípade katastrof alebo nehôd, a keď dôjde k preťaženiu vnútroštátnych kapacít, môžu členské štáty EÚ a tretie krajiny aktivovať mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany 38 . Prostredníctvom Koordinačného centra pre reakcie na núdzové situácie 39 môžu požiadať o pomoc, odborné poradenstvo alebo analýzu situácie.

EÚ takisto prispieva k zlepšeniu informovanosti o námornej situácii na medzinárodnej úrovni realizáciou špecializovaných iniciatív zameraných na budovanie kapacít v oblasti rozvojovej spolupráce. V rámci projektu „Kľúčové námorné trasy v indicko-tichomorskom regióne“ (CRIMARIO) 40 sa vyvinuli osobitné nástroje 41 na zlepšenie informovanosti o námornej situácii a posilnenie spolupráce s regionálnymi partnermi a medzi nimi. To je v súlade so širšou angažovanosťou EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany v indicko-tichomorskom regióne. V podobnom duchu bola v rámci projektu „Medziregionálna sieť Guinejského zálivu“ (GoGIN) 42 vytvorená platforma YARIS – nástroj na výmenu informácií na podporu „yaoundskej architektúry“.

Kľúčovými opatreniami EÚ v oblasti informovanosti o námornej situácii bude:

·zaistenie toho, aby spoločné prostredie na výmenu informácií začalo fungovať do polovice roka 2024, čo umožní bezpečnú a štruktúrovanú výmenu utajovaných i neutajovaných informácií medzi orgánmi z rôznych odvetví námorného dozoru (civilných a vojenských),

·posilnenie siete na výmenu informácií o obrannom námornom dozore (MARSUR) spustením špecializovaného programu prostredníctvom EDA a zlepšenie prepojení medzi MARSUR a CISE,

·využitie investícií uskutočnených prostredníctvom politiky EÚ v oblasti kozmického priestoru a ďalšie využitie kapacít dostupných prostredníctvom programu Copernicus v oblasti námorného dozoru, monitorovania morského prostredia a zmeny klímy,

·integrácia vesmírnych technológií, leteckých systémov pilotovaných na diaľku a radarových staníc, námorných hliadkovacích lietadiel a námorných prostriedkov s posádkou a bez posádky prostredníctvom inovačných, kyberneticky odolných nástrojov na zvýšenie informovanosti o námornej situácii,

·zintenzívnenie dozoru pobrežnými a príbrežnými hliadkovacími plavidlami a jeho doplnenie o digitálne prepojené špičkové námorné platformy vrátane námorných platforiem bez posádky s cieľom posilniť spôsobilosti v oblasti prevencie a reakcie,

·posilnenie spôsobilostí partnerských krajín v oblasti informovanosti o námornej situácii prostredníctvom projektov GoGIN a CRIMARIO vrátane ďalšieho uvedenia nástrojov informovanosti o námornej situácii (YARIS, IORIS a SHARE.IT) do prevádzky v koordinácii so satelitnými službami programu Copernicus.

4.Riadiť riziká a hrozby

V súlade so Strategickým kompasom EÚ a jej členské štáty zlepšia svoju kolektívnu schopnosť brániť svoju bezpečnosť a zvýšia svoju odolnosť a pripravenosť na výzvy v oblasti námornej bezpečnosti vrátane hybridných a kybernetických hrozieb. EÚ a jej členské štáty by mali byť schopné rýchlo reagovať s koordinovanými civilnými a vojenskými spôsobilosťami.

Boj proti zmene klímy a degradácii životného prostredia patrí medzi prvoradé politické priority EÚ, ktoré sa premietajú do jej vonkajšej činnosti prostredníctvom mnohých tematických alebo geografických stratégií, ako je Global Gateway alebo stratégia pre spoluprácu v indicko-tichomorskom regióne, ako aj prostredníctvom diplomatického dosahu EÚ a diplomacie EÚ v oblasti klímy.

EÚ už podnikla značné kroky na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 a prijme ďalšie opatrenia týkajúce sa problémov súvisiacich so zmenou klímy, s degradáciou životného prostredia a bezpečnosťou. Vysoký predstaviteľ a Komisia predložia v polovici roka 2023 spoločné oznámenie o prepojení medzi zmenou klímy, degradáciou životného prostredia a bezpečnosťou a obranou. Jeho súčasťou budú okrem iného návrhy nástrojov na posudzovanie príčin a dôsledkov zmeny klímy a degradácie životného prostredia na námorný sektor, na námornú infraštruktúru, ako aj na prírodné a človekom vytvorené prvky pobrežných oblastí, a to aj pokiaľ ide o včasné varovanie, výskum založený na dôkazoch a satelitné snímky (napr. prostredníctvom programu Copernicus).

V Arktíde sa roztápa ľadová pokrývka, morský ľad ustupuje, postupne sa otvárajú nové dopravné trasy a očakáva sa, že následný nárast ľudských činností vytvorí či zhorší hrozby pre životné prostredie a miestne komunity. V tejto súvislosti treba čo najskôr ďalej realizovať spoločné oznámenie s názvom A stronger EU engagement for a greener, peaceful and prosperous Arctic (Väčšia angažovanosť EÚ za mier, udržateľnosť a prosperitu v Arktíde) 43 , najmä pokiaľ ide o lodnú dopravu v Severnom ľadovom oceáne s nulovými emisiami, udržateľnú ťažbu kritických surovín a udržateľný rozvoj arktických regiónov.

Kľúčovou prioritou zostáva aj ochrana kritickej infraštruktúry v námornej doméne. EÚ by mala dopĺňať úlohu členských štátov pri budovaní odolnosti kritickej námornej infraštruktúry, ako sú potrubia alebo podmorské káble, ktoré prechádzajú vnútroštátnymi námornými hranicami. Mala by zlepšiť súčasné posúdenia rizík v súvislosti s podmorskými káblami a doplniť ich o možnosti reakcie a zmierňujúce opatrenia vychádzajúce z medzisektorových odborných znalostí a kapacít. Je nutné poskytovať nepretržitú podporu členským štátom pri vývoji podmorských ochranných prostriedkov a riešení proti dronom. Okrem toho by EÚ mala naďalej uľahčovať koexistenciu 44 energie z obnoviteľných zdrojov na mori s obrannými činnosťami 45 , ako sa presadzuje v stratégii pre obnoviteľné zdroje energie na mori 46 .

Vzhľadom na smernicu o odolnosti kritických subjektov 47 a revidovanú smernicu o bezpečnosti sietí a informačných systémov (smernica NIS 2) 48 je EÚ na čele príslušného vývoja s komplexným právnym rámcom, ktorý jej umožňuje modernizovať fyzickú aj kybernetickú odolnosť kritických subjektov a infraštruktúry. EÚ by mala v tejto oblasti zintenzívniť spoluprácu s kľúčovými partnermi a príslušnými krajinami mimo EÚ, najmä prostredníctvom štruktúrovaného dialógu medzi EÚ a NATO o odolnosti a osobitnej skupiny pre odolnosť kritickej infraštruktúry.

EÚ čelí dodatočnej výzve, ktorú predstavuje veľké množstvo nevybuchnutej munície (UXO) a chemických zbraní z prvej a druhej svetovej vojny, ktoré ležia v morských oblastiach v okolí EÚ. Túto výzvu ešte viac zhoršuje vojenská agresia Ruska voči Ukrajine, ktorej výsledkom je veľký počet mín prítomných v Čiernom mori. Typ, poloha a množstvo tejto munície nie sú dostatočne zdokumentované, čo predstavuje riziká pre námornú bezpečnosť a ochranu, životné prostredie (v dôsledku možného uvoľňovania chemikálií) a činnosti modrého hospodárstva (napr. výstavbu zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov na mori). Na základe existujúcich úspešných projektov 49 by EÚ mala urýchlene a komplexne riešiť túto otázku a zmierniť environmentálne riziká spojené s UXO a ich likvidáciou. Zároveň bude veľmi dôležité bezpečne zlikvidovať UXO a míny ponechané v Čiernom mori, hneď ako to umožnia bezpečnostné a politické okolnosti.

Námornú bezpečnosť oslabujú aj zahraniční aktéri v dôsledku rizík súvisiacich s priamymi zahraničnými investíciami do kritickej infraštruktúry, ako aj manipuláciou s informáciami a so zasahovaním zo strany takýchto aktérov. Tieto problémy sa budú riešiť prostredníctvom príslušných nástrojov a rámcov; napr. priame zahraničné investície sa budú preverovať v súlade s príslušným nariadením 50 .

Komisia a členské štáty práve vykonávajú posúdenie rizika s cieľom vypracovať usmernenia na zvýšenie bezpečnosti osobných lodí v EÚ.

Kľúčovými opatreniami EÚ v oblasti riadenia rizík a hrozieb bude:

·vykonávanie pravidelných, celoplošných taktických cvičení na úrovni EÚ zameraných na ochranu prístavov a na boj proti hrozbám, akými sú kybernetické a hybridné hrozby, a to popri uvedených každoročných námorných cvičeniach,

·zavádzanie prostriedkov a nástrojov dozoru (napr. leteckých systémov pilotovaných na diaľku) a zaistenie optimálneho využívania súčasných a budúcich kozmických služieb (ako je pozorovanie Zeme) na hliadkovanie a ochranu kritickej námornej infraštruktúry,

·vypracovanie plánov regionálnej spolupráce v EÚ s cieľom zaistiť dozor nad podmorskou infraštruktúrou a infraštruktúrou na mori,

·vypracovanie súdržného rámca na riešenie hrozieb, ktoré predstavuje UXO, aktívne zbrane a chemické zbrane v mori, ich monitorovanie a odstraňovanie pomocou inovačných technológií a s minimálnym vplyvom na životné prostredie,

·zlepšenie včasného varovania a strategického predvídania, okrem iného využitím kozmických služieb, pokiaľ ide o účinky zmeny klímy, najmä zvýšenie hladiny morí, búrkové vlny a degradáciu životného prostredia,

·vypracúvanie nových a posilňovanie existujúcich posúdení rizík, pohotovostných plánov a plánov obnovy po katastrofách (na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni) pre prístavy, pobrežnú infraštruktúru, ako aj bezpečnosť osobných lodí a dopravné/dodávateľské reťazce,

·nabádanie k výmene najlepších postupov medzi námornými aktérmi v oblasti kybernetických hrozieb a ďalšie riešenie kybernetickej bezpečnosti na úrovni Medzinárodnej námornej organizácie (IMO),

·zlepšovanie informovanosti o námornej situácii v Arktíde vrátane pozorovania z vesmíru, pokračujúca spolupráca s arktickými pobrežnými štátmi na dvojstrannej úrovni a prípadne na príslušných multilaterálnych fórach s cieľom podporiť vykonávanie politiky pre Arktídu 51 ,

·posúdenie možnosti realizácie projektov obnoviteľných zdrojov energie na mori a iných udržateľných využití v námorných oblastiach vyhradených alebo používaných na vojenské činnosti,

·posudzovanie investícií krajín a subjektov mimo EÚ do námornej infraštruktúry v kontexte mechanizmu spolupráce zriadeného nariadením o preverovaní priamych zahraničných investícií.

5. Posilniť spôsobilosti

EÚ by mala na podporu svojich záujmov v oblasti námornej bezpečnosti urýchliť rozvoj civilných aj vojenských spôsobilostí, a to v relevantných prípadoch aj so zapojením priemyslu. Výskum a vývoj v oblasti civilných aspektov európskej námornej bezpečnosti je zahrnutý do klastra Civilná bezpečnosť pre spoločnosť v rámci programu EÚ Horizont Európa. Súčasný a nadchádzajúci výskum a vývoj bude podporovať rozvoj spôsobilostí na úrovni EÚ vrátane ochrany kritickej námornej infraštruktúry, riadenia podmorských hrozieb, pripravenosti a reakcie na antropogénne a prírodné katastrofy, bezpečnosti námornej osobnej dopravy a riadenia UXO, v relevantných prípadoch aj so zapojením priemyslu.

V oblasti obrany by členské štáty mali rozvíjať celé spektrum námorných spôsobilostí, pričom by mali v plnej miere využívať možnosti spolupráce v rámci súvisiacich iniciatív EÚ 52 . Mali by sa konkrétne zamerať na posilnenie spôsobilostí s cieľom zaistiť hladinovú prevahu EÚ, ukázať moc na mori, umožniť kontrolu pod vodou a prispieť k protivzdušnej obrane.

Nadchádzajúca revízia plánu rozvoja spôsobilostí 53 bude vychádzať aj z poznatkov získaných z vojenskej agresie Ruska voči Ukrajine. EDA napríklad preskúma kľúčové technológie potrebné na riadenie rojov námorných bezpilotných dronov a na ochranu kritickej infraštruktúry na morskom dne.

Ako sa požaduje v Strategickom kompase, a v súlade s koordinovaným ročným hodnotením obrany (CARD) 54 by sa vnútroštátne a nadnárodné projekty mali zamerať na prekonanie roztrieštenosti kritických aktív, ako sú lode veľkosti korvety a palubné systémy, ako aj na zlepšenie prevádzkovej účinnosti jednotlivých platforiem. Niekoľko príležitostí na spoluprácu identifikovaných v kole hodnotení CARD v roku 2020 vyústilo do projektov stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) v oblasti bezpilotných námorných systémov, napr. projekt Stredné poloautonómne hladinové plavidlo. Európsky obranný fond 55 bude posudzovať projekty výskumu a vývoja, napríklad v oblasti informovanosti o námornej situácii, spôsobilostí námorného dozoru, ochrany kritickej námornej infraštruktúry a podmorských spôsobilostí.

Kľúčovými opatreniami EÚ na posilnenie spôsobilostí bude:

·vypracovanie spoločných požiadaviek a koncepcií pre technológie v oblasti obrany vrátane informovanosti o námornej situácii, a to na hladine aj pod vodou,

·vybudovanie interoperabilných bezpilotných systémov na monitorovanie kritickej námornej infraštruktúry s cieľom bojovať proti nepriateľským rojom dronov atď.,

·zvýšenie spôsobilostí moderných opatrení proti mínam, napr. vypracovaním koncepcie operácií EÚ,

·podpora rozvoja spoločných posilnených spôsobilostí námorných hliadkovacích lietadiel,

·vytvorenie spoločného testovania a skúšania s cieľom vyvinúť budúce špičkové námorné spôsobilosti.

6.Vzdelávať a poskytovať odbornú prípravu

Vysoká úroveň špecializovaného vzdelania, zručností a odbornej prípravy je nevyhnutná na to, aby bola EÚ vybavená na riešenie súčasných a budúcich výziev v oblasti námornej bezpečnosti. Riešenie nových hybridných a kybernetických hrozieb si vyžaduje prevádzkovateľov so silnými súbormi digitálnych zručností a osobitné programy rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností. Riešenia v podobe výmen medzi vojenskými programami odbornej prípravy, spoločnými programami odbornej prípravy medzi námornými silami členských štátov EÚ a medzi rôznymi inštitúciami zvýšia interoperabilitu a pomôžu EÚ účinnejšie, koordinovanejšie a inkluzívnejšie reagovať na nové hrozby.

Ako súčasť praktickej príručky o európskej spolupráci pri činnostiach pobrežnej stráže bol vytvorený katalóg odbornej prípravy, ktorý zahŕňa všetky kurzy, ktoré organizujú agentúry EÚ vo všetkých námorných doménach. Príručka sa bude priebežne aktualizovať v súlade s potrebami a vývojom. Mal by pokračovať úspešný projekt siete Európskej výcvikovej akadémie činností pobrežnej stráže (ECGFA NET) a harmonizovaný kurz odbornej prípravy o činnosti pobrežnej stráže, najmä výmenný program, ktorý zahŕňa susedné krajiny a regionálnu spoluprácu prostredníctvom špecializovaného projektu, ktorý realizuje agentúra EFCA v úzkej spolupráci s agentúrami EMSA a Frontex. EMSA pripravuje aj kurz o námornej kybernetickej bezpečnosti. Hybridné centrum excelentnosti v Helsinkách (HCoE) organizuje kurzy a konferencie o hybridných hrozbách ovplyvňujúcich námornú doménu. Mala by sa podporovať rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien v odvetví námornej bezpečnosti EÚ, čím sa podporí prístup žien k vysokokvalitnému technickému vzdelávaniu a odbornej príprave.

Európska akadémia bezpečnosti a obrany (EABO) 56 poskytuje odbornú prípravu a vzdelávanie na úrovni EÚ pre civilný aj vojenský personál s cieľom podporiť spoločné chápanie výziev v oblasti námornej bezpečnosti a zvýšiť povedomie o rastúcej úlohe EÚ v tejto oblasti. S podporou EABO v súčasnosti pracuje šesť európskych námorných akadémií na obsahu spoločného medzinárodného námorného semestra.

Kľúčovými opatreniami EÚ v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy 57 bude:

·posilnenie kybernetických, hybridných a vesmírnych bezpečnostných zručností podporou nových a existujúcich kurzov odbornej prípravy, ktoré ponúkajú rôzne akademické inštitúcie a príslušné vnútroštátne orgány alebo orgány EÚ v civilnej, ako aj vo vojenskej oblasti,

·vykonávanie špecializovaných programov odbornej prípravy otvorených pre partnerov z krajín mimo EÚ s cieľom riešiť existujúce a vznikajúce hrozby pre námornú bezpečnosť,

·vytvorenie „medzinárodného námorného semestra“ v rámci európskej iniciatívy na výmenu mladých dôstojníkov (EMILYO) 58 ,

·vedenie civilno-vojenských cvičení na základe scenárov zahŕňajúcich spoločnú jurisdikciu alebo spoločné využívanie spôsobilostí.

V.Nástroje a prostriedky na podporu opatrení EÚ v oblasti námornej bezpečnosti

Aktualizovaná stratégia by sa mala vykonávať v duchu integrovaného prístupu s cieľom maximalizovať synergie a prísť s doplnkovými nástrojmi a prostriedkami EÚ. Malo by to zahŕňať:

·obranné projekty výskumu a vývoja v rámci Európskeho obranného fondu zamerané na posilnenie spôsobilostí ozbrojených síl členských štátov EÚ,

·Európsky mierový nástroj ako mimorozpočtový mechanizmus financovania činnosti EÚ v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky s vojenskými a obrannými dôsledkami,

·výskum a inovácie EÚ v oblasti spôsobilostí civilnej námornej bezpečnosti, najmä v rámci klastra 3 „Civilná bezpečnosť pre spoločnosť“ programu EÚ Horizont Európa,

·príležitosti, ktoré ponúka Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj na riadenie hraníc a víza na posilnenie spôsobilostí orgánov pobrežnej stráže členských štátov, ktoré vykonávajú úlohy presadzovania práva a kontroly hraníc na mori,

·mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany, najmä využívaním analytických a reakčných kapacít, ako aj vykonávaním odporúčania Komisie o cieľoch týkajúcich sa odolnosti voči katastrofám,

·program Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce, ktorým sa podporujú medzinárodné partnerstvá s cieľom zvýšiť námornú bezpečnosť, a najmä informovanosť o námornej situácii,

·nástroj predvstupovej pomoci (2021 – 2017), nástroj IPA III vzhľadom na jeho rozsah a zameranie na kandidátske krajiny,

·rozpočet spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky na financovanie civilných misií v rámci SBOP,

·Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond (ENRAF) na financovanie námorného dozoru a spolupráce v oblasti činností pobrežnej stráže,

·Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a programy Interreg podporujúce investície do pobrežných a najvzdialenejších regiónov a území a v krajinách, ktoré majú s EÚ spoločné námorné hranice,

·Fondy pre vnútornú bezpečnosť, z ktorých sa financuje Námorné centrum analýz a operácií – narkotiká (MAOC-N) a jeho osobitné spôsobilosti na výmenu informácií v boji proti obchodovaniu s drogami na mori.

VI.Ďalší postup

Komisia a vysoký predstaviteľ budú spolupracovať s Radou na realizácii tejto aktualizovanej stratégie v uvedených oblastiach činnosti, ktoré sú podrobne opísané v akčnom pláne, pričom budú vychádzať z dosiahnutých výsledkov stratégie EUMSS od roku 2014, využijú existujúce nástroje a politiky a budú sa riadiť všeobecnými usmerneniami Strategického kompasu.

Komisia a vysoký predstaviteľ vyzývajú členské štáty, aby stratégiu a akčný plán schválili. Tri roky po tom, ako Rada stratégiu schváli, Komisia a vysoký predstaviteľ predložia Rade spoločnú správu o pokroku spolu s príspevkami od členských štátov.

(1)

   JOIN(2022) 28 final.

(2)

https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2021/662646/EPRS_STU(2022)702557_EN.pdf.

(3)

   COM(2021) 240 final.

(4)

   Dokument Rady 11205/14 a závery Rady 10494/18.

(5)

   Závery Rady 9946/21.

(6)

    https://eunavfor.eu/ . 

(7)

    https://www.operationirini.eu/ . 

(8)

   Závery Rady 06256/22 a 06255/22.

(9)

   Dokument Rady 7371/22.

(10)

   Analýza hrozieb voči EÚ je komplexná analýza škály hrozieb a výziev, ktorým EÚ čelí alebo by mohla čeliť v budúcnosti, založená na spravodajských informáciách. Pravidelne sa aktualizuje a slúži ako podkladové informácie na pomoc pri vypracovaní a vykonávaní Strategického kompasu pre bezpečnosť a obranu EÚ.

(11)

   IPCC SROCC (2019) a správa WGII, AR6 (2022).

(12)

   COM(2020) 380 final.

(13)

   Najmä alarmujúci nárast úmrtnosti veľrybotvarých cicavcov v Čiernom mori.

(14)

   2023/C 20/01.

(15)

    COM(2023) 61 final a 2023/C 56/01.

(16)

   Nevybuchnutá munícia (unexploded ordnance – UXO) označuje výbušné zbrane (bomby, delostrelecké a iné granáty, nášľapné míny, námorné míny, kazetovú a inú muníciu), ktoré nevybuchli a stále predstavujú riziko výbuchu, niekedy mnoho desaťročí po ich použití alebo odhodení.

(17)

   https://www.wto.org/english/tratop_e/rulesneg_e/fish_e/fish_e.htm.

(18)

   Napríklad podmorské káble a potrubia, logistické centrá (t. j. prístavy), zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov na mori, plošiny na ťažbu ropy a zemného plynu na otvorenom mori atď.

(19)

   Informovanosť o námornej situácii je účinné chápanie činností súvisiacich s námornou doménou, ktoré by mohli mať vplyv na bezpečnosť, ochranu, hospodárstvo alebo životné prostredie Európskej únie a jej členských štátov. Na základe jasne vymedzených potrieb a práv používateľov pomáha orgánom zodpovedným za činnosti monitorovania a dozoru pri komplexnej prevencii a riadení všetkých takýchto situácií, javov a činností súvisiacich s námornou doménou EÚ. Námorná doména EÚ zahŕňa pobrežné vody členských štátov EÚ, výhradné hospodárske zóny a kontinentálne šelfy vymedzené v Dohovore Organizácie Spojených národov o morskom práve z roku 1982, ako aj všetky činnosti súvisiace s námornou doménou, ktoré sa v nej vykonávajú na morskom dne, pod hladinou, na hladine a nad morskou hladinou, ako sú zariadenia, náklad, malé lode a plavidlá plaviace sa pod vlajkou EÚ, EÚ ich vlastní alebo spravuje.

(20)

   „Integrovaný prístup k vonkajším konfliktom a krízam“ vychádza z globálnej stratégie EÚ z roku 2016 (závery Rady: EUCO 26/16 a 13202/16) a schválený bol v záveroch Rady z roku 2018 (5413/18). Určuje sa v ňom rámec pre súdržnejšiu a ucelenejšiu angažovanosť EÚ vo vonkajších konfliktoch a krízach a podporuje sa ľudská bezpečnosť, čím sa zároveň zvyšuje bezpečnosť EÚ a jej občanov.

(21)

   Napríklad komplexná stratégia pre Afriku [JOIN(2020) 4 final], stratégia EÚ pre Guinejský záliv (7671/14), stratégia EÚ pre indicko-tichomorský región [JOIN(2021) 24 final], politika EÚ pre Arktídu [JOIN(2021) 27 final], stratégia pre najvzdialenejšie regióny [COM(2022)].

(22)

    https://www.diplomatie.gouv.fr/en/french-foreign-policy/europe/news/article/european-maritime-awareness-in-the-soh-emasoh-political-statement-by-the.

(23)

   COM(2022) 303.

(24)

   V kľúčových opatreniach EÚ uvedených v rámci každého zo šiestich špecifických cieľov sú zhrnuté popredné prvky opatrení, ktoré sú podrobne opísané v akčnom pláne. 

(25)

   Medzinárodná námorná organizácia v rámci Organizácie Spojených národov. 

(26)

   Africká únia.

(27)

   Námorná bezpečnosť je už dlho spoločnou prioritou EÚ aj združenia ASEAN. Spolupráca medzi oboma regiónmi sa zameriava na reakciu na nadnárodné námorné hrozby, ako je pirátstvo, prevádzačstvo, nelegálne prisťahovalectvo, riziká katastrof a vplyvy znečistenia a zmeny klímy. Európska únia podporuje proces vedený združením ASEAN zameraný na kódex správania v Juhočínskom mori; https://euinasean.eu/maritime-cooperation/.

(28)

   Námorná bezpečnosť vo východnej a v južnej Afrike a Indickom oceáne (MASE), program bezpečnosti prístavov a bezpečnosti plavby, regionálny program námornej bezpečnosti v oblasti Červeného mora a CRIMARIO.

(29)

   Akcie SWAIMS, PASSMAR a GOGIN.

(30)

   Centrá pre syntézu námorných informácií sú vnútroštátne alebo regionálne subjekty, ktoré zhromažďujú informácie na zvýšenie informovanosti o námornej situácii v danej geografickej oblasti. V roku 2022 EÚ nasadila svojho prvého styčného dôstojníka do centra pre syntézu informácií v Singapure, ktoré pokrýva väčšinu indicko-tichomorského regiónu.

(31)

   V súlade s odporúčaním Rady 2023/C 20/01 o celoúnijnom koordinovanom prístupe k posilneniu odolnosti kritickej infraštruktúry.

(32)

   V súlade s Medzinárodným kódexom bezpečnosti lodí a prístavných zariadení: https://www.imo.org/en/OurWork/Security/Pages/SOLAS-XI-2%20ISPS%20Code.aspx

(33)

   Námorné odvetvia zahŕňajú bezpečnosť a ochranu námornej dopravy, kontrolu rybárstva, pripravenosť a reakciu na znečistenie mora, ochranu morského prostredia, colníctvo, kontrolu hraníc, všeobecné presadzovanie práva a obranu.

(34)

   Napr. EUROSUR a SafeSeaNet (operačné systémy na úrovni EÚ).

(35)

   Dokument Rady 9946-2021.

(36)

   SWD(2019) 322 final.

(37)

    https://defence-industry-space.ec.europa.eu/welcome-iris2-infrastructure-resilience-interconnectivity-and-security-satellite-2022-11-17_en.

(38)

    Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany (europa.eu) .

(39)

    Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie (ERCC) (europa.eu) .

(40)

   Európska komisia financuje projekt CRIMARIO sumou 23 miliónov EUR v rokoch 2015 až 2025.

(41)

   Platformy IORIS a SHARE.IT.

(42)

   Európska komisia financuje projekt GOGIN sumou 11,5 milióna EUR (2016 – 2023) a GOGIN II sumou 5 miliónov EUR (2023 – 2025).

(43)

   JOIN(2021) 27 final.

(44)

   V súlade so smernicou 2014/89/EÚ o námornom priestorovom plánovaní.

(45)

   Prebiehajúci projekt „Symbiosis“ koordinovaný Európskou obrannou agentúrou s využitím finančných prostriedkov z programu Horizont 2020: https://eda.europa.eu/symbiosis .

(46)

    COM(2020) 741 final.

(47)

   Smernica (EÚ) 2022/2557.

(48)

   Smernica (EÚ) 2022/2555.

(49)

   Projekty na vyčistenie Baltského mora od chemických zbraní a konvenčnej munície podporované z programu Interreg financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) –  10 rokov spolupráce Interreg s cieľom zbaviť Baltské more odhodenej munície – Interreg región Baltského mora (interreg-baltic.eu) .

(50)

   Nariadenie (EÚ) 2019/452.

(51)

   JOIN(2021) 27 final.

(52)

   Plán rozvoja spôsobilostí, príležitosti na spoluprácu identifikované v rámci koordinovaného ročného hodnotenia obrany, stála štruktúrovaná spolupráca, Európsky obranný fond.

(53)

   Riadiaci výbor EDA na zasadnutí v júni 2022 formálne začal revíziu plánu rozvoja spôsobilostí.

(54)

   Oblasť zamerania „trieda európskych hliadkovacích hladinových plavidiel“.

(55)

   Cieľom Európskeho obranného fondu je posilniť konkurencieschopnosť a inovačnú kapacitu obranného priemyslu v EÚ. Prispieva tak k rozvoju vojenských spôsobilostí členských štátov.

(56)

   EABO v kontexte spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) poskytuje odbornú prípravu a vzdelávanie na úrovni EÚ v oblasti spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) Únie. Jej cieľom je rozvíjať a podporovať spoločné chápanie SBOP medzi civilným a vojenským personálom a prostredníctvom svojich činností odbornej prípravy identifikovať a šíriť osvedčené postupy v súvislosti s rôznymi otázkami SBOP. EABO tým dopĺňa vnútroštátne úsilie v oblasti odbornej prípravy a vzdelávania.

(57)

   Aj v rámci Roka zručností.

(58)

   http://www.emilyo.eu/ ; EMILYO nie je prepojená s programom Erasmus+.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli10. 3. 2023

JOIN(2023) 8 final

PRÍLOHA

k

Spoločnému oznámeniu Európskemu parlamentu a Rade

o aktualizácii stratégie námornej bezpečnosti EÚ a jej akčného plánu
„Posilnená stratégia námornej bezpečnosti EÚ pre vyvíjajúce sa námorné hrozby"

Akčný plán 1  

Strategický cieľ č. 1: Zintenzívniť činnosti na mori

Ciele	Opatrenia		Harmonogram  v relevantných prípadoch	Dotknutí aktéri 2
1.1. Rozšíriť úlohu a činnosť EÚ v morských oblastiach v okolí EÚ a v zahraničí	Posilniť námorné operácie EÚ v rámci SBOP a rozšíriť koncepciu koordinovanej námornej prítomnosti
	1.1.1.	Poskytovať námorné a vzdušné prostriedky námorným operáciám EÚ v rámci SBOP (vrátane operácií Atalanta a Irini) uvedené v ich príslušných kombinovaných spoločných vyhláseniach o požiadavkách.	2025	ČŠ, ESVČ
	1.1.2.	Zvážiť nové námorné oblasti záujmu, v ktorých sa má vykonávať koordinovaná námorná prítomnosť, a to na základe návrhov ESVČ.	od roku 2023	ČŠ, ESVČ
	Rozvíjať spoluprácu a synergie medzi iniciatívami vedenými členskými štátmi a iniciatívami EÚ v oblasti námornej bezpečnosti
	1.1.3.	Zintenzívniť spoluprácu medzi operáciou EUNAVFOR Atalanta a Európskou misiou pre informovanosť o námornej situácii v Hormuzskom prielive (EMASOH).	od roku 2023	ČŠ, ESVČ
	1.1.4.	Zabezpečiť celkovú súdržnosť a koordináciu opatrení ČŠ EÚ s opatreniami príslušných útvarov a agentúr Komisie a vysokého predstaviteľa, a to aj prostredníctvom koordinovanej námornej prítomnosti.	priebežne	ČŠ, EK, ESVČ
	1.1.5.	Podporovať opatrenia pomocou zlúčených služieb EUROSURu a spôsobilostí na výmenu informácií, ako sú napríklad tie, ktoré sú k dispozícii prostredníctvom CISE a integrovaných námorných služieb, a koordinovať monitorovacie činnosti v predhraničných oblastiach.	priebežne	Frontex, EMSA
	1.1.6.	Podporovať tvorbu kurzov pre operátorov námorného štábu v ČŠ poskytovaním odbornej prípravy a prístupu k spôsobilostiam a službám EUROSURu.
	1.1.7.	Zabezpečiť, aby opatrenia EÚ na mori a na pevnine dopĺňali integrovaný prístup EÚ podporovaním prepojení s medziagentúrnou spoluprácou pri činnostiach pobrežnej stráže (trojstranná pracovná dohoda) a koncepciou viacúčelových námorných operácií vypracovanou v rámci spolupráce EÚ pri činnostiach pobrežnej stráže a vykonávanou orgánmi pobrežnej stráže v príslušných morských oblastiach.	priebežne od roku 2023	ČŠ, EK, ESVČ, EFCA, EMSA, Frontex
	1.1.8.	Podporovať synergie, ak je to relevantné a právne uskutočniteľné, medzi činnosťami SBOP a koncepciami viacúčelových námorných operácií vypracovanými v rámci medziagentúrnej spolupráce pri činnostiach pobrežnej stráže.	priebežne od roku 2023	ČŠ, EK, ESVČ, EFCA, EMSA, Frontex
	V príslušných morských oblastiach v okolí EÚ
	1.1.9.	Organizovať každoročné námorné cvičenie EÚ, do ktorého sa zapoja námorné sily a súvisiace orgány z čo najväčšieho počtu ČŠ s cieľom posilniť pripravenosť a spôsobilosti reagovať na tradičné hrozby, ako aj na riziká a hrozby uvedené v strategickom cieli č. 4.	ročne od roku 2024	ČŠ, ESVČ
	1.1.10.	Začleniť námornú bezpečnosť do práce na stratégiách pre morské oblasti a prípadne na makroregionálnych stratégiách.	priebežne od roku 2023	EK
	Arktída
	1.1.11.	Zabezpečiť dostatočné satelitné pozorovanie nových trás v Severnom ľadovom oceáne, a to aj prostredníctvom spôsobilostí programu Copernicus (vrátane jeho morskej služby – CMEMS 3 ) s cieľom zvýšiť situačnú informovanosť.	do roku 2025	EK, EMSA
	1.1.12.	Zúčastňovať sa podľa potreby na práci Arktickej rady a súvisiacich fór.	priebežne	ČŠ, ESVČ, EK
	Atlantický oceán
	1.1.13.	Podporovať operácie boja proti obchodovaniu s drogami výmenou informácií a uskutočňovaním spoločných operácií, a to aj v krajinách/prístavoch, z ktorých pochádzajú, a v cieľových prístavoch a prístavných zariadeniach EÚ.	priebežne od roku 2023	ČŠ, EK, MAOC-N, EMSA, EUROPOL
	Baltské more
	1.1.14.	Zriadiť mechanizmus s účasťou EK, Rady krajín Baltského mora (CBSS) a HELCOM s cieľom koordinovať vedecké činnosti, operácie a spoločné využívanie údajov v záujme vykonávania akčného plánu na riešenie UXO v Baltskom mori.	do konca roka 2023	ČŠ, EK, ESVČ
	1.1.15.	Vyvinúť nástroj na regionálnej úrovni, ktorý umožní spoločné využívanie údajov o munícii, vykonať posúdenie rizika a určiť najlepšie spôsoby odstránenia konvenčnej a chemickej munície z Baltského mora.	do konca roka 2023	ČŠ, EK, ESVČ
	1.1.16.	Vyvinúť a rozšíriť technológie na riešenie UXO, a to aj so zapojením civilných subjektov, a podporovať prepojenia s priemyslom.	priebežne od roku 2024	ČŠ, EK, ESVČ
	1.1.17.	Zaviesť pravidelnú kampaň zameranú na vyčistenie regiónu Baltského mora od odhodenej munície s cieľom chrániť morské prostredie, zaistiť bezpečnosť morských koridorov a uľahčiť rozvoj námorných hospodárskych činností.	priebežne od roku 2024	ČŠ, EK, ESVČ
	Čierne more
	1.1.18.	Posilniť kapacity na koordinovanú reakciu na znečistenie mora v súvislosti s ozbrojenými konfliktmi, a to aj vypracovaním nových učebných plánov pre odbornú prípravu na riešenie znečistenia z rôznych zdrojov vrátane napr. UXO, mín, únikov ropy, potopených plavidiel, znečistenia hlukom atď., ktoré by mohlo mať dosah aj na biodiverzitu a ekosystémy, a to aj využitím Spoločného námorného programu v oblasti Čierneho mora a programu pre strategický výskum a inovácie v oblasti Čierneho mora.	2023	ČŠ, EK, EMSA
	1.1.19.	Analyzovať vplyv vojenských činností v súvislosti s vojnou na Ukrajine na veľrybotvaré cicavce prostredníctvom práce v rámci ASCOBANS (Dohody o ochrane malých veľrybotvarých cicavcov).	od roku 2023	ČŠ, EK, ESVČ
	1.1.20.	Stavať na existujúcich kapacitách strediska SatCen a iných služieb EÚ a posilniť súčasné spôsobilosti na odhaľovanie námorných mín vrátane tých, ktoré boli nasadené v súvislosti s útočnou vojnou Ruska proti Ukrajine, čo predstavuje riziko pre lodnú dopravu a plavbu.	od roku 2023	ČŠ, EK, SatCen
	Stredozemie
	1.1.21.	Posilniť spôsobilosti podobne zmýšľajúcich partnerských krajín v Stredozemí a v prípade potreby si vymieňať informácie s cieľom posilniť ich schopnosť uskutočňovať kontrolu hraníc v snahe odhaľovať neoprávnené prekračovanie hraníc a cezhraničnú trestnú činnosť a predchádzať im.	priebežne	ČŠ, EK, ESVČ, Frontex
	1.1.22.	Posilniť koordináciu a synergie medzi operáciou IRINI, misiou EUBAM Líbya a príslušnými európskymi agentúrami.	od roku 2023	ČŠ, EK, ESVČ, Frontex, EMSA
	1.1.23.	V súlade s vyhlásením Únie pre Stredozemie o udržateľnom modrom hospodárstve 4 bude Stredomorské fórum činností pobrežnej stráže rozvíjať kurzy odbornej prípravy a uľahčí výmenu informácií, odborných znalostí, technickej pomoci, odbornej prípravy a najlepších postupov medzi krajinami Únie pre Stredozemie s cieľom bojovať proti nedovoleným činnostiam na mori.	priebežne od roku 2024	ČŠ, EK, Frontex, EMSA, EFCA
	1.1.24.	Identifikovať a podporovať činnosti zamerané na budovanie regionálnych námorných kapacít s cieľom rozšíriť existujúce programy na budovanie kapacít v oblasti námornej bezpečnosti (napr. rabatský proces) a rozvíjať podobné iniciatívy s partnerskými krajinami a regionálnymi organizáciami.	priebežne od roku 2024	ČŠ, ESVČ
	1.1.25.	Vykonávať odporúčania/medzinárodné inšpekčné programy/pilotné projekty GFCM s cieľom zlepšiť udržateľnosť rybolovných zdrojov na podporu boja proti NNN rybolovu.	priebežne	ČŠ, EK, EFCA
	Severné more
	1.1.26.	Uskutočniť komplexné zmapovanie oblasti Severného mora s cieľom vykonať posúdenie rizika a určiť najlepšie spôsoby odstránenia konvenčnej a chemickej munície.	do konca roka 2025	EK, ČŠ
	V oblastiach, v ktorých sa vykonáva koordinovaná námorná prítomnosť
	1.1.27.	Zintenzívniť boj proti nezákonným a nedovoleným činnostiam na mori vrátane obchodovania s drogami v kontexte koordinovanej námornej prítomnosti.	priebežne	ČŠ, ESVČ
	Guinejský záliv
	1.1.28.	Zachovať podporu pre yaoundskú architektúru v záujme námornej bezpečnosti, a to aj prostredníctvom programu regionálnej informačnej siete Guinejského zálivu (GoGIN), a zlepšiť právny štát a vnútroštátne právne rámce v danom regióne, a to aj prostredníctvom prebiehajúcich programov SWAIMS a PASSMAR do ich dokončenia v roku 2024 a následne prostredníctvom nadväzujúceho regionálneho programu pre námornú bezpečnosť, ako aj programu WeCAPS a GoGIN.	priebežne	ČŠ, EK, ESVČ, EMSA
	1.1.29.	Posilniť súdržnosť medzi inštitúciami EÚ a opatreniami ČŠ EÚ, najmä vykonávaním koordinovanej námornej prítomnosti v Guinejskom zálive.	prebieha	ČŠ, ESVČ
	Indicko-tichomorský región
	1.1.30.	Zlepšiť mechanizmy spoločného využívania informácií a umožniť prepojenia medzi centrami pre syntézu námorných informácií rozvojom a rozšírením využívania platformy projektu CRIMARIO IORIS a iniciatívy SHARE.IT.		ČŠ, EK, ESVČ
	1.1.31.	Vykonávať spoločné cvičenia a zastavenia v prístavoch s partnermi v indicko-tichomorskom regióne, pokiaľ možno s využitím platformy IORIS ako nástroja spolupráce.	od roku 2024	ČŠ, EK, ESVČ
	1.1.32.	Zabezpečiť súdržnosť opatrení ČŠ EÚ s opatreniami príslušných útvarov a agentúr Komisie a vysokého predstaviteľa, a to aj prostredníctvom koordinovanej námornej prítomnosti v severozápadnej časti Indického oceánu.	od roku 2023
	1.1.33.	Zintenzívniť spoluprácu v oblasti námornej bezpečnosti s medzinárodnými a regionálnymi organizáciami, najmä so Združením národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN), vrátane úsilia o získanie štatútu partnera v dialógu v Združení pobrežných štátov Indického oceánu (IORA).	od roku 2023
	1.1.34.	Pokračovať v podpore námornej bezpečnostnej architektúry v západnej časti Indického oceánu na základe programu MASE a kódexu správania z Džibuti prostredníctvom nadchádzajúceho regionálneho programu námornej bezpečnosti v subsaharskej Afrike.	od roku 2024
1.2. Presadzovať rešpektovanie medzinárodného práva a boj proti nedovoleným činnostiam na mori	Presadzovať dodržiavanie dohovoru UNCLOS a iných medzinárodných nástrojov súvisiacich s námornou bezpečnosťou
	1.2.1.	Nabádať k podpísaniu a ratifikácii medzinárodných nástrojov súvisiacich s námornou bezpečnosťou, najmä dohovoru UNCLOS, presadzovať dodržiavanie pravidiel a vymieňať si najlepšie postupy s pobrežnými štátmi a partnermi pri vykonávaní medzinárodného práva relevantného z hľadiska námornej bezpečnosti na príslušných fórach.	priebežne od roku 2023	ČŠ, EK, ESVČ
	1.2.2.	Spolupracovať s partnerskými krajinami s cieľom vymieňať si najlepšie postupy a opatrenia na budovanie dôvery na pomoc s vykonávaním medzinárodného práva vo vzťahoch k týmto partnerským krajinám.	priebežne od roku 2023	ČŠ, EK, ESVČ
	Presadzovať a rozvíjať aspekty námornej bezpečnosti v právnych rámcoch IMO a EÚ
	1.2.3.	Spolupracovať s partnerskými krajinami pri riešení otázok námornej bezpečnosti zaistením napríklad dodržiavania právnych nástrojov IMO, a to najmä s cieľom vykonávať Medzinárodný kódex bezpečnosti lodí a prístavných zariadení (ISPS).	priebežne	ČŠ, EK, EMSA
	1.2.4.	Presadzovať a rozvíjať usmernenia EK v oblasti námornej bezpečnosti vrátane usmernení o kybernetickej bezpečnosti v súlade s predpismi IMO s cieľom podporiť funkcie kontroly bezpečnosti prístavov a lodí.	priebežne	ČŠ, EK, EMSA
	1.2.5.	Vykonávať a udržiavať dostatočný počet inšpekcií námornej bezpečnosti zo strany Komisie ako pravidelnú každoročnú činnosť (na monitorovanie uplatňovania právnych predpisov EÚ v oblasti námornej bezpečnosti v ČŠ); pokračovať v skúmaní spôsobov, ako posilniť námornú bezpečnosť v doménach, ako sú osobné lode alebo kybernetická bezpečnosť.	priebežne	ČŠ, EK, EMSA
	Podporovať boj proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému (NNN) rybolovu v súlade s konsolidovaným prístupom a najlepšími postupmi EÚ
	1.2.6.	Pokračovať v podpore ČŠ pri spoločných operáciách a operáciách kontroly rybárstva a zároveň vykonávať plány spoločného nasadenia agentúry EFCA s cieľom umožniť trvalú výmenu informácií a spravodajských a kontrolných činností plánovaných na základe výsledkov posúdení rizika.	priebežne, prebieha	ČŠ, EK, EFCA, EMSA
	1.2.7.	Presadzovať medziagentúrnu spoluprácu vrátane výmeny údajov s cieľom zlepšiť monitorovanie, kontrolu a dozor a podporiť orgány v odvetví rybárstva (vrátane národných a regionálnych stredísk monitorovania rybolovu) pri presadzovaní uplatniteľných regionálnych a vnútroštátnych právnych predpisov.	prebieha	ČŠ, EK, EFCA, EMSA, FRONTEX
	1.2.8.	Podporovať pobrežnú stráž a námorné sily ČŠ pri poskytovaní služieb v príslušných oblastiach dohovoru RFMO s cieľom zaistiť bezpečnosť a ochranu námorníkov, rybárskych plavidiel a flotíl (napr. pred pirátstvom) a lepšie kontrolovať a odstraňovať nútené a závažné zneužívanie pracovnej sily na mori.	priebežne od roku 2023	ČŠ, EK
	1.2.9.	Prijať opatrenia na kontrolu a odstránenie núteného a závažného zneužívania pracovnej sily na mori.	priebežne od roku 2023	ČŠ, EK
	Posilnenie kontrol hraníc a boj proti cezhraničnej trestnej činnosti, ako je prevádzačstvo migrantov alebo pašovanie tovaru a obchodovanie s ľuďmi, s dôrazom na vzdialené časti EÚ, ktoré sú obzvlášť postihnuté migračným tlakom
	1.2.10.	Vypracovať súdržnú a spoľahlivú reakciu na boj proti inštrumentalizácii migrácie po mori a odrádzať, rozkladať a stíhať zločinecké siete prevádzajúce migrantov a obchodujúce s ľuďmi.	od roku 2023	ČŠ, EK, ESVČ, Frontex, Europol, Eurojust
	1.2.11.	Využiť výhody plného vykonávania nariadenia o EBCG 5 a štruktúrovanej spolupráce medzi príslušnými aktérmi (napr. EUROPOL, INTERPOL, UNODC a MAOC-N) a s cieľom podporiť činnosti mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany (UCPM) zlepšiť analýzu rizík v snahe určiť námorné oblasti a prístavy, ktoré sa majú monitorovať, ako aj plavidlá a lietadlá, ktoré sa majú sledovať, na účely boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu či cezhraničnej trestnej činnosti a zločineckým sieťam.	od roku 2024	ČŠ, EK, EMSA, Frontex
	1.2.12.	Vytvoriť a udržiavať situačný prehľad EÚ vrátane predhraničnej oblasti založený na výmene informácií, analýze rizík a proaktívnom leteckom dozore a hliadkovaní.	od roku 2024	ČŠ, Frontex

Strategický cieľ č. 2: Spolupracovať s partnermi

Ciele	Opatrenia		Harmonogram  v relevantných prípadoch	Dotknutí aktéri
2.1. Posilniť spoluprácu s podobne zmýšľajúcimi a strategickými partnermi	Posilniť spoluprácu s podobne zmýšľajúcimi a strategickými partnermi
	2.1.1.	Zvýšiť účasť EÚ na mechanizmoch SHADE v námornej doméne. Zúčastňovať sa na práci skupiny G7++FOGG (Priatelia Guinejského zálivu) a jej pracovných podskupín. Zúčastňovať sa na práci skupiny GoG SHADE a jej pracovných podskupín.	priebežne od roku 2023	ČŠ, ESVČ, EK
	2.1.2.	Posilniť dialóg a spoluprácu s tretími krajinami a medzinárodnými partnermi v otázkach spoločného záujmu v oblasti námornej bezpečnosti, ako je dozor a ochrana kritickej námornej infraštruktúry.	od roku 2023	ČŠ, ESVČ, EK
	2.1.3.	Podporovať partnerské krajiny pri budovaní ich spôsobilostí na účely riadenia námorných záležitostí, právneho štátu a ich vojenských a námorných spôsobilostí, a to aj prostredníctvom Európskeho mierového nástroja.	od roku 2023	ČŠ, EK, ESVČ
	Posilniť spoluprácu a zvýšiť operačné interakcie so všetkými partnermi na mori
	2.1.4.	Nasadiť styčných dôstojníkov EÚ do regionálnych centier pre syntézu námorných informácií v námorných oblastiach záujmu s cieľom uľahčiť výmenu informácií a spoluprácu medzi EÚ a jej partnermi a v prípade potreby vyhodnotiť uskutočniteľnosť priameho prepojenia týchto centier pre syntézu s príslušnými systémami námorného dozoru EÚ.	od roku 2023	ČŠ, ESVČ
	2.1.5.	Podporovať využívanie platforiem IORIS/YARIS námornými prostriedkami ČŠ nasadenými v rámci koordinovanej námornej prítomnosti na účely externej komunikácie a pri cvičeniach s pobrežnými štátmi a partnermi.	priebežne od roku 2023	ČŠ, ESVČ, EDA
	2.1.6.	Vytvoriť nástroje civilnej spolupráce medzi námornými operáciami, ktoré vykonávajú ČŠ EÚ a agentúry EÚ.	od roku 2024	ČŠ, EK, ESVČ, EDA, EMSA, EUROPOL
	Začleniť námornú bezpečnosť do vzťahov s partnerskými krajinami a regionálnymi organizáciami
	2.1.7.	Rozvíjať prepojenia s partnerskými krajinami a regionálnymi organizáciami zapájaním sa do spoločných projektov týkajúcich sa námornej bezpečnosti a ochrany, ak je to vhodné.	od roku 2023	ČŠ, EK, ESVČ
	2.1.8.	Rozvíjať spoluprácu pobrežnej stráže v rámci existujúcich alebo pripravovaných dohôd o pracovných podmienkach a dohôd o štatúte s partnerskými krajinami vrátane posilnenia hliadkovania na námorných hraniciach a v predhraničných oblastiach.	od roku 2023	ČŠ, ESVČ, Frontex
2.2. Spolupracovať s partnermi mimo EÚ na zintenzívnení námorného dozoru	Spolupracovať s partnermi mimo EÚ na riešeniach interoperability v záujme spoločného využívania informácií o námornom dozore
	2.2.1.	Podporiť krajiny vykonávajúce kódex správania z Džibuti vytvorením národných centier pre spoločné využívanie námorných informácií a zlepšením ich spôsobilostí námorného dozoru.	zahrnúť 50 % krajín do konca roka 2024 a 100 % do konca roka 2026	EK, ESVČ
	2.2.2.	Zlepšiť výmenu informácií s partnerskými krajinami v rámci systému EUROSUR a aktiváciou osobitných situačných prehľadov (článok 27 nariadenia EBCG 2.0).	do konca roka 2024	ČŠ, EK, ESVČ, EDA, Frontex
	Posilniť námorné bezpečnostné architektúry a spoluprácu medzi agentúrami v morských a námorných oblastiach strategického záujmu
	2.2.3.	Podporovať budovanie námorných kapacít a zvyšovať informovanosť o námornej situácii v indicko-tichomorskom regióne prostredníctvom programu MASE až do jeho dokončenia v decembri 2023 a následne prostredníctvom nadväzujúceho regionálneho programu v oblasti námornej bezpečnosti, ktorý sa začne v roku 2024, ako aj programov CRIMARIO vrátane platformy IORIS.	priebežne	EK, ESVČ
	2.2.4.	Podporovať realizáciu yaoundskej architektúry v záujme námornej bezpečnosti v regióne Guinejského zálivu prostredníctvom Medziregionálnej siete Guinejského zálivu, a najmä platformy YARIS.		EK, ESVČ
2.3. Posilniť spoluprácu na bilaterálnej a multilaterálnej úrovni	Posilniť spoluprácu na bilaterálnej a multilaterálnej úrovni
	2.3.1.	Stavať na spoločných vyhláseniach s cieľom prehĺbiť dialóg s NATO o zložkách námornej spolupráce (v rámci spoločného súboru návrhov schválených EÚ a NATO).	od roku 2023	ČŠ, ESVČ, EDA
	2.3.2.	Posilniť spoluprácu s IMO a regionálnymi morskými dohovormi s cieľom čeliť hrozbám úmyselných a nezákonných činov, ktoré by mohli mať dosah na lode a prístavné zariadenia na celom svete.	od roku 2024	ČŠ, EK, EMSA, HELCOM, OSPAR, Barcelonský dohovor

Strategický cieľ č. 3: Zaujať vedúce postavenie v informovanosti o námornej situácii

Ciele	Opatrenia		Harmonogram  v relevantných prípadoch	Dotknutí aktéri
3.1. Zvýšiť informovanosť EÚ o námornej situácii	Zaistiť bezpečnú a rýchlu výmenu informácií medzi všetkými súvisiacimi sektormi a systémami v celej EÚ a v celom EZVO
	3.1.1.	Spustiť operačnú fázu CISE vrátane zavedenia utajovanej siete CISE.	od roku 2024	ČŠ, EK, EMSA 6
	3.1.2.	Nabádať/motivovať členské štáty, aby sa konkrétne orgány pobrežnej stráže a vojenské orgány pripojili ku komunite CISE.	priebežne od roku 2023	EK, EMSA
	3.1.3.	Využívať CISE na výmenu informácií o námornom dozore s cieľom zvýšiť odolnosť a chrániť kritickú námornú infraštruktúru (napr. podmorské káble, potrubia a zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov na mori).	od roku 2024	ČŠ, EK, EDA, SatCen, EMSA
	3.1.4.	Zvážiť využívanie CISE na výmenu informácií v kontexte spolupráce medzi agentúrami ako doplnok k už existujúcim sieťam.	priebežne po uvedení CISE do prevádzky	ČŠ, EFCA, EMSA a FRONTEX ECGFF
	3.1.5.	Preskúmať možnosť vytvorenia programu informovanosti o námornej situácii na účely obrany a zároveň zaistiť synchronizáciu s príslušnými civilnými zainteresovanými stranami.	do roku 2024	ČŠ, EDA
	Posilnenie výmeny informácií medzi civilnými a vojenskými námornými orgánmi
	3.1.6.	Posilniť MARSUR a zabezpečiť výmenu operačných informácií medzi sieťou MARSUR a CISE (vrátane utajovaných a neutajovaných informácií).	koniec roka 2024	EK, EMSA, EDA, SatCen, ČŠ
	Posilniť námorný dozor a výmenu informácií s využitím vesmírnych spôsobilostí, RPAS a iných vznikajúcich technológií, a to aj na ochranu vonkajších hraníc EÚ
	3.1.7.	Umožniť výmenu relevantných informácií medzi vesmírnymi spôsobilosťami a nástrojmi námorného dozoru vrátane CISE a MARSUR.	koniec roka 2024	ČŠ, EK, EMSA, EDA, ESA, SatCen
	3.1.8.	V plnej miere využiť existujúce a budúce spôsobilosti a služby vesmírnych programov EÚ vrátane zložky pozorovania Zeme (Copernicus vrátane jeho morskej služby – CMEMS), systému Galileo (a jeho systému reakcie na hrozby) a služby EGNOS, ako aj IRIS 7 , a to aj na účely námorného dozoru, monitorovania morského prostredia a zmeny klímy.	od roku 2023	ČŠ, EK, ESVČ, EMSA, EFCA, SatCen
	3.1.9.	Podporovať vesmírny výskum a inovácie pre uplatnenia v oblasti námorného dozoru, a to aj prostredníctvom účasti kľúčových aktérov a priemyslu spolu so Satelitným strediskom EÚ a programom strategického výskumu v oblasti bezpečnosti Copernicus.	od roku 2023	ČŠ, EK, EMSA, Frontex, SatCen
	3.1.10.	Zlepšiť integráciu vesmírnych technológií s leteckými systémami pilotovanými na diaľku, ako aj radarovými stanicami, námornými hliadkovacími lietadlami a námornými prostriedkami (s posádkou a bez posádky) pomocou inovačných, kyberneticky odolných nástrojov.	priebežne od roku 2023	ČŠ, EMSA, Frontex, SatCen
	3.1.11.	Zintenzívniť dozor pobrežnými a príbrežnými hliadkovacími plavidlami a doplniť ho o digitálne prepojené špičkové námorné platformy vrátane platforiem bez posádky.	pilotný projekt sa má realizovať do roku 2025.	ČŠ, EK, ESVČ, EDA, Frontex
	3.1.12.	Členské štáty by mali systematicky využívať inovačné riešenia (technológie a poznatky) vyplývajúce z civilného bezpečnostného výskumu a inovácií EÚ v oblasti námornej bezpečnosti financovaných v rámci výziev programu Horizont 2020 týkajúcich sa bezpečnosti hraníc a vonkajšej bezpečnosti, ako aj príslušných výziev v rámci programu Horizont Európa.	od roku 2023	ČŠ
	3.1.13.	Zvážiť zavedenie stacionárnych radarov, optických satelitov a hyperspektrálnych zariadení v strategických lokalitách s cieľom pomôcť ČŠ lepšie odhaľovať a identifikovať hrozby pre námornú bezpečnosť.	od roku 2023	ČŠ
	3.1.14.	Prispieť v rámci Európskeho fóra činností pobrežnej stráže a Stredomorského fóra činností pobrežnej stráže k zvýšeniu informovanosti o námornej situácii a spolupráci v rámci EÚ a medzinárodnej spolupráci výmenou najlepších postupov.	od roku 2023	ČŠ, ESVČ, EK, EFCA, EMSA, FRONTEX
	Rozvoj spôsobilostí námorného dozoru
	3.1.15.	Rozvoj koncepcie vybavenia a systémov, ako je napríklad misia malých satelitov, ktorá sa má realizovať v rámci sústavy, pobrežné radarové siete a polostacionárne platformy bez posádky na mori.	od roku 2023	EK, ČŠ
	3.1.16.	Podporovať rozvoj spôsobilostí námorného dozoru prostredníctvom vyvíjania spôsobilosti spoločného námorného dozoru.	od roku 2024	EK, ČŠ
3.2. Spolupracovať s príslušnými partnermi mimo EÚ na riešeniach interoperability v záujme spoločného využívania informácií o námornom dozore	Spolupracovať s príslušnými partnermi mimo EÚ na riešeniach interoperability v záujme spoločného využívania informácií o námornom dozore
	3.2.1.	Podporovať budovanie námorných kapacít a zvyšovať informovanosť o námornej situácii v indicko-tichomorskom regióne prostredníctvom programu MASE až do jeho dokončenia v decembri 2023 a následne prostredníctvom nadväzujúceho regionálneho programu v oblasti námornej bezpečnosti, ktorý sa začne v roku 2024, ako aj programov CRIMARIO vrátane platformy IORIS.	priebežne	EK, ESVČ
	3.2.2.	Podporovať realizáciu yaoundskej architektúry v záujme námornej bezpečnosti v regióne Guinejského zálivu prostredníctvom Medziregionálnej siete Guinejského zálivu, a najmä platformy YARIS.		EK, ESVČ

Strategický cieľ č. 4: Riadiť riziká a hrozby

Ciele	Opatrenia		Harmonogram  v relevantných prípadoch	Dotknutí aktéri
4.1. Ďalej rozvíjať informovanosť a pripravenosť na riešenie hrozieb spojených so zmenou klímy a s degradáciou životného prostredia	4.1.1.	Posilniť koordinačné a intervenčné spôsobilosti v prípade incidentov a katastrof na mori, pričom sa náležite zohľadnia systémy spravované agentúrou EMSA a mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany, a to posilnením a/alebo rozvojom integrovaného prístupu a rýchlej reakcie v snahe zvládať námorné incidenty.	do konca roka 2023	ČŠ, EK, ESVČ, EDA, EMSA
	4.1.2.	Zlepšiť poznatky o účinkoch zmeny klímy, zvyšovaní hladiny morí, búrkových vlnách a degradácii životného prostredia na námornú bezpečnosť a riešiť súvisiace riziká a hrozby.	priebežne od roku 2023	EK, ESVČ, ČŠ, EDA, SatCen
	4.1.3.	Posilniť informovanosť o námornej situácii, včasné varovanie a strategické predvídanie v súvislosti s účinkami zmeny klímy a degradácie životného prostredia na námornú bezpečnosť, a to aj uľahčením zberu a výmeny údajov z pozorovania oceánov.	priebežne od roku 2023	EK, ESVČ, ČŠ, EDA, Frontex, SatCen
	4.1.4.	Rozšíriť odbornú prípravu a cvičenia vedené príslušnými orgánmi s cieľom pripraviť sa a reagovať na účinky zmeny klímy a degradácie životného prostredia na námornú bezpečnosť.	priebežne od roku 2024	ČŠ, EK, ESVČ
	4.1.5.	Prispievať k rozvoju európskeho digitálneho dvojčaťa oceánu s perspektívou námornej bezpečnosti v snahe riešiť vzájomné vplyvy námornej bezpečnosti a meniaceho sa životného prostredia a klímy.	priebežne od roku 2024	ČŠ, EK
4.2. Zvýšiť odolnosť a ochranu kritickej námornej infraštruktúry (napr. plynovodov, elektrických/komunikačných káblov, prístavov, zariadení na výrobu energie na mori, terminálov LNG, plávajúcich jednotiek na skladovanie a jednotiek na spätné splyňovanie) a námorných prostriedkov	Posilniť odolnosť a ochranu kritickej námornej infraštruktúry a námorných prostriedkov so zreteľom na regionálne špecifiká a úrovne hrozieb a nabádať ČŠ, aby vykonávali spoločné záťažové testy kritickej infraštruktúry na základe spoločných zásad záťažových testov vypracovaných na úrovni Únie
	4.2.1.	Vypracovať posúdenie rizika a pohotovostné plány/plány obnovy po katastrofách (na úrovni EÚ/vnútroštátnej úrovni) pre kritickú námornú infraštruktúru bez toho, aby tým bola dotknutá smernica o odolnosti kritických subjektov (napr. pokiaľ ide o posúdenie rizika kritických subjektov v odvetví dopravy a pododvetví vodnej dopravy).	od roku 2023	ČŠ, EK, ESVČ, VŠEÚ, EDA, EMSA
	4.2.2.	Vykonávať záťažové testy námornej infraštruktúry na základe odporúčania Rady 15623/22, v relevantných prípadoch s použitím noriem týkajúcich sa metodiky záťažových testov pre kritickú infraštruktúru vypracovaných v rámci projektu INFRASTRESS.	od roku 2023	ČŠ, EK, Frontex
	4.2.3.	Vykonávať pravidelné, celoplošné taktické námorné cvičenia na úrovni EÚ zamerané okrem iného na ochranu prístavov, riešenie kybernetických a hybridných hrozieb, podľa vhodnosti aj so zapojením mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany.	každoročne	ČŠ, EK, ESVČ, ECGFF, EDA, Frontex, ENISA
	4.2.4.	Zintenzívniť spoluprácu medzi ČŠ s podporou príslušných agentúr EÚ s cieľom vypracovať regionálny plán trvalého dozoru nad podmorskou infraštruktúrou a infraštruktúrou na mori v snahe odradiť od teroristickej činnosti proti takejto infraštruktúre. Zintenzívniť spoluprácu pri posudzovaní incidentov, spoluprácu medzi civilnými a vojenskými orgánmi a v oblasti spoločného využívania prostriedkov a výmeny informácií v záujme ochrany podmorskej infraštruktúry a infraštruktúry na mori.	od roku 2024	ČŠ, EDA, Frontex, EMSA
	4.2.5.	Vyvinúť/nasadiť špecializované plavidlá a iné prostriedky (RPAS, satelitné snímky) na hliadkovanie a ochranu kritickej námornej infraštruktúry vrátane viacúčelových prieskumných plavidiel.	Nasadiť existujúce prostriedky do konca roka 2023. Vyvinúť ďalšie prostriedky do roku 2025.	ČŠ, EDA, Frontex, SatCen
	4.2.6.	Uskutočniť štúdie o ochrane kritickej námornej infraštruktúry, a to aj s cieľom podporiť príslušné odporúčania v rámci CARD.	do roku 2025	ČŠ, EDA
	4.2.7.	Posilniť právomoci vnútroštátnych orgánov v oblasti bezpečnosti lodí a prístavov v súlade s dohovorom SOLAS, kódexom ISPS, nariadením č. 725/2004 8 a so smernicou 2005/65/ES 9 .	priebežne od roku 2023	ČŠ, EMSA
4.3. Posilniť kybernetickú bezpečnosť	Posúdiť kybernetické riziká a identifikovať vhodné bezpečnostné opatrenia
	4.3.1.	Zvážiť vypracovanie ďalších usmernení pre námorný sektor, najmä pokiaľ ide o prístavy v kontexte smernice NIS 2.	od roku 2024	ČŠ, EK
	4.3.2.	Ďalej rozvíjať spoločné spôsobilosti kybernetického dohľadu pre námorné úrady/orgány pobrežnej stráže. Rozvíjať schopnosť námorného sektora čeliť kybernetickým hrozbám nabádaním k výmene najlepších postupov a vypracovaním usmernení medzi námornými aktérmi, ako aj ďalším riešením kybernetických otázok v doménach bezpečnosti a ochrany na úrovni Medzinárodnej námornej organizácie (IMO).	od roku 2024	ČŠ, EK
	4.3.3.	Rozvíjať spoluprácu v oblasti kybernetickej bezpečnosti v námornej doméne s podobne zmýšľajúcimi krajinami mimo EÚ na bilaterálnej alebo multilaterálnej úrovni.	od roku 2023	ČŠ, EK, ENISA
	4.3.4.	Zlepšiť odolnosť námorných úradov uskutočňovaním pravidelných školení o krízovom riadení v oblasti kybernetickej bezpečnosti a rozvíjať kultúru spoločnej reakcie na incidenty vrátane elektromagnetickej interferencie.	priebežne od roku 2024	ČŠ, EK, ENISA, EMSA, Frontex
	4.3.5.	Zlepšiť poznatky o kybernetickej bezpečnosti a ďalej rozvíjať úplné zmapovanie v záujme kybernetickej bezpečnosti v lodnej doprave s cieľom určiť povinnosti.	od roku 2024	ČŠ, EK, EMSA, ENISA
4.4. Posilniť odolnosť EÚ a zlepšiť reakciu na zasahovanie a manipuláciu s informáciami a iné hybridné hrozby týkajúce sa námornej bezpečnosti	Riešiť zahraničné a domáce zasahovanie a manipuláciu s informáciami a iné hybridné hrozby súvisiace s námornou doménou
	4.4.1.	Zavádzať protiargumenty súvisiace s námorníctvom, a to aj tým, že na operačné orgány (veliteľov operácií) sa delegujú právomoci potrebné na boj proti dezinformáciám a na zavádzanie protiopatrení.	od roku 2023	ČŠ, ESVČ a námorné operácie EÚ
	4.4.2.	Podporovať spoluprácu pobrežných stráží EÚ pri riešení hybridných hrozieb v námornej doméne.	priebežne od roku 2023	ČŠ, EMSA, Frontex, fóra pre pobrežné stráže
4.5. Posúdiť potenciálne vplyvy priamych zahraničných investícií do námornej infraštruktúry na bezpečnosť	4.5.1.	Posúdiť investície subjektov z krajín mimo EÚ do námornej infraštruktúry v kontexte mechanizmu spolupráce EÚ na základe nariadenia (EÚ) 2019/452 10 .	prebieha	ČŠ, EK
4.6. Vypracovať komplexnú reakciu na UXO v morských oblastiach v okolí EÚ	4.6.1.	Vychádzajúc z pilotných činností súvisiacich s UXO uskutočnených v Baltskom mori, vypracovať komplexný plán pre morské oblasti v okolí EÚ s cieľom zmapovať typ, polohu a množstvo UXO a chemikálií z vojenských činností v rámci úsilia minimalizovať ich vplyv na životné prostredie, zaistiť bezpečnosť morských koridorov a uľahčiť rozvoj námorných hospodárskych činností.	od roku 2023	ČŠ, EK
4.7. Zintenzívniť opatrenia s cieľom pripraviť sa na teroristické činy, nezákonné činy, hrozby pre slobodu plavby a hybridné hrozby	4.7.1.	Vykonávať dostatočné inšpekcie námornej bezpečnosti a zaistiť, aby lode, prístavy a prístavné zariadenia v EÚ boli riadne zabezpečené a chránené v súlade s uplatniteľnými medzinárodnými právnymi predpismi a právnymi predpismi EÚ.	prebieha každoročne	ČŠ, EK
	4.7.2.	Dokončiť posúdenie rizika zo strany EK týkajúce sa zlepšenia bezpečnosti osobných lodí s cieľom identifikovať riešenia na boj proti spoločným rizikám a hrozbám pre bezpečnosť osobných lodí v EÚ.	prebieha	EK
	4.7.3.	Uskutočniť štúdiu na zmapovanie infraštruktúr podmorských komunikačných káblov, súvisiacich kapacít a redundancií, zraniteľných miest, hrozieb a rizík pre dostupnosť služieb, vplyvu odstávky podmorských káblov na členské štáty a Úniu ako celok, ako aj zmiernenia rizika, a podľa potreby navrhnúť odporúčania na zaistenie vyššej odolnosti/redundancie.	od roku 2023	ČŠ, EK
4.8. Posilniť kapacitu prispievať k boju proti organizovaným a závažným medzinárodným hrozbám a nedovoleným činnostiam v záujme zvýšenia vnútornej bezpečnosti EÚ	4.8.1.	S podporou dotknutých agentúr zlepšiť a zvýšiť kapacitu ČŠ predchádzať nezákonnému obchodovaniu vykonávanému námornou dopravou alebo na mori (napr. trestné činy proti životnému prostrediu, obchodovanie so zbraňami a s omamnými látkami, prevádzačstvo migrantov a obchodovanie s ľuďmi, NNN rybolov atď.), odhaľovať ho a bojovať proti nemu, a to najmä vypracovaním opatrení v rámci platformy EMPACT.	od roku 2023	ČŠ, EFCA, EMSA, Frontex, EK, EUROPOL
	4.8.2.	Preskúmať možnosť ďalšieho využitia informácií o cestujúcich, ktoré poskytujú prevádzkovatelia námornej dopravy, so zreteľom na existujúce medzinárodné pravidlá, pravidlá EÚ a vnútroštátne pravidlá, s cieľom zvýšiť bezpečnosť na vonkajších hraniciach a v rámci EÚ.	od roku 2023	ČŠ, EK, Frontex, Europol

Strategický cieľ č. 5: Posilniť spôsobilosti

Ciele	Opatrenia		Harmonogram  v relevantných prípadoch	Dotknutí aktéri
5.1. Rozvíjať spôsobilosti potrebné na zaistenie hladinovej prevahy EÚ	Posilniť budúce hladinové spôsobilosti a riešiť nedostatky v strategických faktoroch
	5.1.1.	Realizovať oblasť zamerania v rámci CARD trieda európskych hliadkovacích hladinových plavidiel.	do roku 2025	ČŠ, EDA
	5.1.2.	Vypracovať operačné scenáre na ochranu ozbrojených síl a spoločné požiadavky na ochranu ozbrojených síl pre európske námorné sily.	do roku 2025	ČŠ, EDA
	5.1.3.	Iniciovať činnosti na zvýšenie efektívnosti pohonu, výroby energie, systémov skladovania a manažérstva a logistiky zavádzaním nových technológií.
	5.1.4.	Podporovať námornú vojenskú mobilitu schválením technických opatrení týkajúcich sa udeľovania povolení cezhraničného presunu v námornej doméne.
	5.1.5.	Vypracovať spoločné požiadavky a špecifikácie pre budúce bezpilotné systémy, pričom sa zaistí ich interoperabilita.
	5.1.6.	Na žiadosť ČŠ poskytovať podporu pri projektoch PESCO vrátane Európskej hliadkovacej korvety.
	5.1.7.	Podporovať rozvoj aktuálnych spôsobilostí a získanie lode prvej triedy v rámci projektu Európska hliadkovacia korveta.	od roku 2023	ČŠ, EK
	5.1.8.	Podporovať rozvoj aktuálnych spôsobilostí stredného poloautonómneho hladinového plavidla s modulárnymi užitočnými zaťaženiami v rámci misie.	do roku 2024	ČŠ, EK
	5.1.9.	Podporovať rozvoj budúcich námorných spôsobilostí, t. j. funkčného inteligentného systému systémov pre budúce námorné platformy.	do roku 2025	ČŠ, EK
	5.1.10.	Podporovať rozvoj aktuálnych spôsobilostí spoločnej námornej angažovanosti na základe spoločného námorného dozoru.	do roku 2026	ČŠ, EK
5.2. Posilniť podmorské spôsobilosti	Posilniť podmorské spôsobilosti EÚ vrátane opatrení proti mínam
	5.2.1.	Vypracovať koncepciu operácií EÚ zameranú na opatrenia proti mínam na podporu rozhodovacieho procesu v záujme bezpečnej plavby a prevádzku námorných plavidiel a bezpilotných systémov, čo zahŕňa využitie príležitostí vyplývajúcich z činností Európskeho obranného fondu v oblasti vývoja a výskumu.	do roku 2025	ČŠ, EK, EDA
	5.2.2.	Pokračovať v rozvoji cielených projektov PESCO (DIVEPACK, EUNDDC a MAS MCM) a využívať podporu spoločného výskumu a vývoja z Európskeho obranného fondu a projektov v rámci programu, ktorý mu predchádzal – Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu.
	5.2.3.	Zlepšiť protiponorkové vojenské aktivity posilnením spôsobilostí na odhaľovanie ponoriek, a to tak z hľadiska technológií, ako aj postupov.	do roku 2025	ČŠ, EDA
	5.2.4.	Podporovať vývoj technológií súvisiacich s rojovým zlaďovaním pilotných a bezpilotných prostriedkov pod vodou a s pozorovaním, detekciou, so získavaním údajov a s komunikáciou pod vodou.	od roku 2023	EK, ČŠ
	5.2.5.	Podporovať technologický vývoj a riešenia pre prvú fázu koncepcie opatrení proti mínam založenej na detonácii na diaľku.	do roku 2024	EK, ČŠ
	5.2.6.	Podporovať rozvoj spôsobilostí na zabezpečenie kritickej infraštruktúry morského dna, ako aj spôsobilostí na boj proti podmorským rojom pozostávajúcim z heterogénnych bezpilotných podmorských prostriedkov.	do roku 2024	EK, ČŠ
	5.2.7.	Podporovať rozvoj aktuálnych spôsobilostí ťažkého viacúčelového dronu na odstraňovanie námorných mín.	do roku 2025	EK, ČŠ
5.3. Podporovať európske námorné sily a pobrežné stráže pri rozvoji kritických technológií a priemyselných spôsobilostí	Identifikovať technológie a výskumné činnosti v reakcii na potreby spôsobilostí v súlade so zastrešujúcou agendou strategického výskumu agentúry EDA
	5.3.1.	Podporovať výskum inovačných riešení v oblasti výroby, skladovania, manažérstva a distribúcie elektriny, ktoré sú potrebné na uspokojenie vysokého dopytu po energii vyžadovaného novými systémami.	do roku 2025	ČŠ, EK, EDA
	5.3.2.	Zvýšiť autonómnu koordináciu zlaďovania pilotných a bezpilotných prostriedkov vrátane rojových technológií.
	5.3.3.	Zaistiť dozor nad vysokorýchlostnými, odolnými a spoľahlivými podmorskými komunikačnými sieťami a ich ochranu, podľa vhodnosti so zapojením priemyslu a tretích krajín.
	5.3.4.	Preskúmať a integrovať prelomové technológie vrátane umelej inteligencie, technológií veľkých dát a kvantových technológií.
	5.3.5.	Preskúmať a vyvinúť spoločnú digitálnu architektúru a infraštruktúru pre lode.
	5.3.6.	Zvýšiť automatizáciu plavidiel zavedením odolných automatizovaných platforiem a systémov s obmedzenou posádkou a so systémami na podporu rozhodovania.
	Identifikovať a spoločne riešiť kritické závislosti ovplyvňujúce európsku obrannú technologickú a priemyselnú základňu
	5.3.7.	Vykonávaním práce na kľúčových strategických činnostiach zvyšovať povedomie a podporovať spoločné chápanie ČŠ, inštitúcií EÚ a aktérov obranného priemyslu v súvislosti s existujúcimi nedostatkami a medzerami v priemyselných a technologických oblastiach, ako aj s nedostatkami v zručnostiach, ktoré by mohli ohroziť slobodu konania EÚ.
	5.3.8.	Podporovať spoluprácu medzi ČŠ rozvojom projektov financovaných z Európskeho obranného fondu a podporovať spoločné obstarávanie námorných spôsobilostí, a to aj prostredníctvom nástroja EDIRPA.
	Zosúladiť činnosti námorníctva a pobrežnej stráže s cieľmi Európskej zelenej dohody.
	5.3.9.	Podporovať koexistenciu projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na mori a obranných činností zavedením vhodných riešení v námorných oblastiach vyhradených alebo používaných na vojenské činnosti, v ktorých bola preukázaná vhodnosť na zavádzanie projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na mori alebo na iné udržateľné využívanie.	do roku 2025	ČŠ, EK, ESVČ, EDA
	5.3.10.	Vyvinúť obnoviteľné technológie (palivá z obnoviteľných zdrojov, retrofitné motory, elektrifikácia atď.), ktoré sú vhodné na vojenské použitie v námornej doméne.

Strategický cieľ č. 6: Vzdelávať a poskytovať odbornú prípravu

Ciele	Opatrenia		Harmonogram  v relevantných prípadoch	Dotknutí aktéri
6.1. Spoločne využívať vzdelávanie, odbornú prípravu a zručnosti v rôznych odvetviach, ČŠ a partnerských krajinách	6.1.1.	Stavať na práci, ktorú vykonali agentúry (EFCA, EMSA, Frontex) v záujme rozvoja kapacít a špecializovanej odbornej prípravy v rámci trojstrannej pracovnej dohody s cieľom zorganizovať medziodvetvovú odbornú prípravu v oblasti námornej bezpečnosti, pokiaľ ide o presadzovanie práva, armádu, kontrolu hraníc, pobrežné stráže, kybernetickú bezpečnosť, ochranu kritickej námornej infraštruktúry atď.	od roku 2023	ČŠ, EFCA, EMSA, Frontex, ECGFF
	6.1.2.	Podporovať účasť žien na vzdelávaní a odbornej príprave v oblasti námornej bezpečnosti.	od roku 2023	ČŠ, EK, ESVČ
	6.1.3.	Podporovať spoluprácu a odbornú prípravu, a to aj v kontexte ECGFF, so strediskami akreditovanými NATO a ČŠ, s centrami excelentnosti atď.		ČŠ, ESVČ, EFCA, EMSA, Frontex
	6.1.4.	Vytvoriť vojenský medzinárodný námorný semester v rámci európskej iniciatívy na výmenu mladých dôstojníkov (EMILYO – vojenský Erasmus 11 ).	od roku 2023	ČŠ, ESVČ (EABO)
	6.1.5.	Vykonávať spoločné cvičenia s partnermi z krajín mimo EÚ s cieľom zvýšiť interoperabilitu.	od roku 2023	ČŠ, EK, ESVČ
6.2. Zúročiť prácu vykonávanú agentúrami a fórami	6.2.1.	Pokračovať v ad hoc účasti na cvičení COASTEX na základe plánovania ČŠ, zlepšiť a diverzifikovať COASTEX a pravidelne vykonávať príslušné činnosti v morských oblastiach v celej EÚ.	prebieha	ČŠ, EFCA, EMSA, Frontex, ECGFF
	6.2.2.	Vykonávať činnosti zamerané na budovanie kapacít a zároveň realizovať viacúčelové námorné operácie vo vybraných morských oblastiach v okolí EÚ, a to na žiadosť ČŠ a na základe práce agentúr EMSA, EFCA a FRONTEX.	prebieha	ČŠ, EFCA, EMSA, Frontex
	6.2.3.	Podeliť sa o poznatky získané pri vykonávaní sektorového kvalifikačného rámca pre pobrežné stráže a poskytovať usmernenia, pomoc a podporu pri vykonávaní osvedčených postupov, a to aj v oblasti kybernetickej bezpečnosti.	priebežne	ČŠ, EFCA, EMSA, Frontex
6.3. Posilniť zručnosti a učebné plány v oblasti kybernetickej a hybridnej bezpečnosti v námornej doméne	6.3.1.	Využiť poznatky a odbornú prípravu, ktoré poskytuje Európske centrum excelentnosti pre boj proti hybridným hrozbám v Helsinkách (HCoE), vrátane ich pracovnej zložky námornej bezpečnosti, a to aj na základe príručky HCoE o námorných hybridných hrozbách 12 .	prebieha	ČŠ, EK, ESVČ, HCoE
	6.3.2.	Posilniť zručnosti v oblasti kybernetickej, hybridnej a vesmírnej bezpečnosti podporou cielených kurzov odbornej prípravy v oblasti kybernetických a digitálnych zručností pre námornú doménu.	od roku 2023	ČŠ, EK, EMSA
	6.3.3.	Zlepšiť zručnosti v oblasti kybernetickej a hybridnej bezpečnosti prostredníctvom cielených učebných plánov, ktoré vypracujú príslušné inštitúcie a/alebo orgány členských štátov, pričom členské štáty a Európska komisia poverili agentúru EMSA, aby vypracovala kurz o námornej kybernetickej bezpečnosti na rok 2023.	od roku 2023	ČŠ, EK, EMSA
6.4. Budovanie kapacít	6.4.1.	Vykonať cielené programy odbornej prípravy otvorené pre partnerov z krajín mimo EÚ s cieľom riešiť existujúce a vznikajúce hrozby pre námornú bezpečnosť.	prebieha	ČŠ, EK, ESVČ, EMSA, FRONTEX, ECGFF
		Podporovať činnosti v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy v partnerských krajinách s cieľom prilákať ženy do príslušných odvetví, ktoré zahŕňajú okrem iného činnosti pobrežnej stráže, a to aj so zapojením príslušných agentúr EÚ.
	6.4.2.	Ďalej rozvíjať vojenský medzinárodný námorný semester vrátane výmenného programu mladých dôstojníkov.	od roku 2023	ČŠ, ESVČ
	6.4.3.	Viesť civilno-vojenské cvičenia na základe scenárov zahŕňajúcich spoločnú jurisdikciu alebo spoločné využívanie spôsobilostí.	od roku 2023

ZOZNAM SKRATIEK

A

ASEAN: Združenie národov juhovýchodnej Ázie

B

C

CARD: koordinované ročné hodnotenie obrany

CIS: kritická infraštruktúra

CISE: spoločné prostredie na výmenu informácií

EK: útvary Európskej komisie

Copernicus: európsky program pozorovania Zeme

CRIMARIO: Kľúčové námorné trasy v indicko-tichomorskom regióne

SBOP: spoločná bezpečnostná a obranná politika

D

DTO: európske digitálne dvojča oceánu

E

EBCGA/Frontex: Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž

ECGFA: Európska akadémia činností pobrežnej stráže

ECGFF: Európske fórum činností pobrežnej stráže

EDA: Európska obranná agentúra

EDIRPA: Posilnenie európskeho obranného priemyslu prostredníctvom aktu o spoločnom obstarávaní

ESVČ: Európska služba pre vonkajšiu činnosť

EFCA: Európska agentúra pre kontrolu rybárstva

EGNOS: Európska prekryvná služba geostacionárnej navigácie

EMPACT: Európska multidisciplinárna platforma proti hrozbám trestnej činnosti

EMSA: Európska námorná bezpečnostná agentúra

ENISA: Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť

EÚ: Európska únia

EUBAM Líbya: pomocná misia EÚ pre integrované riadenie hraníc v Líbyi

EUMSS: stratégia námornej bezpečnosti Európskej únie

EUNAVFOR: námorné sily pod vedením EÚ

EUROPOL: Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva

EUROSUR: európsky systém hraničného dozoru

G

GALILEO: európsky systém satelitnej navigácie

H

HCoE: Európske centrum excelentnosti pre boj proti hybridným hrozbám v Helsinkách

HELCOM: Helsinská komisia – Komisia pre ochranu prostredia Baltského mora

I

IMO: Medzinárodná námorná organizácia

INTERPOL: Medzinárodná organizácia kriminálnej polície

IORA: Združenie pobrežných štátov Indického oceánu

Kódex ISPS: Medzinárodný kódex bezpečnosti lodí a prístavných zariadení

NNN rybolov: nezákonný, nenahlásený a neregulovaný rybolov

K

M

MAOC-N: Námorné centrum analýz a operácií – narkotiká

MARSUR: projekt obrany v oblasti námorného dozoru

MASE: program na podporu regionálnej námornej bezpečnosti

MAS MCM: námorné (semi)autonónme protimínové systémy

MDA: informovanosť o námornej situácii

MedCGFF: Stredomorské fórum činností pobrežnej stráže

ČŠ: členské štáty

MSCO: kurz pre operátorov námorného štábu

N

NATO: Organizácia Severoatlantickej zmluvy

NIS, smernica: smernica o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a

informačných systémov v Únii

O

OSPAR: komisia OSPAR

OSRA: zastrešujúca agenda strategického výskumu

P

PASSMAR, projekt: podporný program pre stratégiu námornej bezpečnosti a ochrany v strednej Afrike

PESCO: stála štruktúrovaná spolupráca

R

RFMO: regionálne organizácie pre riadenie rybárstva

RPAS: letecký systém pilotovaný na diaľku

R&I: výskum a inovácie

S

SAR: pátracie a záchranné aktivity

SatCen: Satelitné stredisko Európskej únie

SHADE: spoločné povedomie a odstraňovanie konfliktov

SOLAS: Medzinárodný dohovor o bezpečnosti ľudského života na mori

SWAIMS, projekt: podpora integrovanej námornej bezpečnosti v západnej Afrike

U

OSN: Organizácia Spojených národov

UNCLOS: Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve

UNFSA: dohoda Organizácie Spojených národov o populáciách rýb

UNODC: Úrad Organizácie Spojených národov pre drogy a kriminalitu

W

WeCAPS: posilnenie bezpečnosti a ochrany prístavov v západnej a strednej Afrike

(1)

     EUMSS sa bude realizovať prostredníctvom tohto akčného plánu a v rámci integrovaného prístupu. V rámci stratégie sa využijú všetky dostupné civilné a vojenské politiky, nástroje a prostriedky EÚ a budú sa ňou koordinovať politiky a činnosti všetkých príslušných aktérov na európskej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni, pričom posilní ich synergie a komplementaritu. Podporí sa ňou aj súdržnejšie zapojenie EÚ do vonkajších konfliktov a kríz s cieľom posilniť bezpečnosť EÚ a jej občanov. 

(2)

     Dotknutí aktéri uvedení v akčnom pláne prispejú v súlade so svojimi príslušnými právomocami, povinnosťami a mandátmi. Agentúry EÚ v tomto akčnom pláne sú agentúry identifikované ako aktéri v rámci rôznych opatrení akčného plánu a žiadnou úlohou, ktorá im bola pridelená, nie sú dotknuté postupy a rozhodnutia ich príslušných správnych rád, pokiaľ ide o príspevky agentúr k týmto opatreniam. Komisia alebo členské štáty môžu vyzvať aj iné príslušné agentúry EÚ, aby spolupracovali pri vykonávaní akčného plánu. Agentúry sa budú zúčastňovať na medzinárodnej práci prostredníctvom príslušných útvarov EÚ („nadriadených GR“).

(3)

     https://marine.copernicus.eu/.

(4)

     V článku 71 vyhlásenia Únie pre Stredozemie o udržateľnom modrom hospodárstve sa uvádza: Ministri vítajú aktívnu úlohu, ktorú zohráva Stredomorské fórum činností pobrežnej stráže pri posilňovaní regionálnej spolupráce a podpore chápania námorných otázok vzájomného významu a spoločného záujmu súvisiacich s činnosťami pobrežnej stráže naprieč hranicami a sektormi, civilnými aj vojenskými, a vyzývajú fórum, aby rozvíjalo činnosti odbornej prípravy a ďalej uľahčovalo výmenu informácií, odborných znalostí, technickej pomoci, odbornej prípravy a najlepších postupov s cieľom riešiť nedovolené činnosti na mori.

(5)

     Nariadenie (EÚ) 2019/1896. 

(6)

     Operačná fáza a načasovanie každého opatrenia uvedeného v tomto akčnom pláne podliehajú aktivácii danej úlohy po schválení radou EMSA.

(7)

      https://defence-industry-space.ec.europa.eu/welcome-iris2-infrastructure-resilience-interconnectivity-and-security-satellite-2022-11-17_en.

(8)

     Nariadenie (ES) č. 725/2004.

(9)

     Smernica 2005/65/ES.

(10)

     Nariadenie (EÚ) 2019/452. 

(11)

     http://www.emilyo.eu/ ; EMILYO nie je prepojená s programom Erasmus+.

(12)

     Príručka HCoE je základom na príslušné podujatia odbornej prípravy pre zúčastnené štáty, subjekty EÚ a NATO a tvorcov politík.