P9_TA(2023)0053

Stratégia EÚ na podporu priemyselnej konkurencieschopnosti, obchodu a kvalitných pracovných miest

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. februára 2023 o stratégii EÚ na podporu priemyselnej konkurencieschopnosti, obchodu a kvalitných pracovných miest (2023/2513(RSP))

(2023/C 283/06)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (COM(2019)0640),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 s názvom Stratégia pre MSP pre udržateľnú a digitálnu Európu (COM(2020)0103),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 s názvom Nová priemyselná stratégia pre Európu (COM(2020)0102),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2020 s názvom Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo – Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu (COM(2020)0098),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. júla 2020 s názvom Vodíková stratégia pre klimaticky neutrálnu Európu (COM(2020)0301),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. septembra 2020 s názvom Únia kapitálových trhov pre ľudí a podniky – nový akčný plán (COM(2020)0590),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. mája 2021 s názvom Aktualizácia novej priemyselnej stratégie na rok 2020: Budovanie silnejšieho jednotného trhu pre obnovu Európy (COM(2021)0350),

—	so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 5. mája 2021 s názvom Strategické závislosti a kapacity (SWD(2021)0352),

—	so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 5. mája 2021 s názvom Výročná správa o jednotnom trhu za rok 2021 (SWD(2021)0351),

—	so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 5. mája 2021 s názvom Smerom ku konkurencieschopnej a čistej európskej oceli (SWD(2021)0353),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2022 o vykonávaní aktualizovanej novej priemyselnej stratégie pre Európu: zosúladenie výdavkov s politikou (1),

—	so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2481 zo 14. decembra 2022, ktorým sa zriaďuje politický program digitálne desaťročie do roku 2030 (2),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. februára 2023 s názvom Priemyselný plán v kontexte Zelenej dohody určený pre vek emisnej neutrálnosti (COM(2023)0062),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2022 s názvom Sociálne a hospodárske dôsledky ruskej vojny na Ukrajine pre EÚ – posilnenie schopnosti EÚ konať (3),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 5. októbra 2022 o reakcii EÚ na zvýšenie cien energie v Európe (4),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2020 o novej priemyselnej stratégii pre Európu (5),

—	so zreteľom na závery Rady z 21. novembra 2018 o budúcej stratégii EÚ pre priemyselnú politiku,

—	so zreteľom na závery Rady z 27. mája 2019 o stratégii pre priemyselnú politiku EÚ: vízia do roku 2030,

—	so zreteľom na závery Rady zo 16. novembra 2020 o obnove, ktorá urýchľuje prechod na dynamickejší, odolnejší a konkurencieschopnejší európsky priemysel,

—	so zreteľom na závery Rady zo 17. decembra 2020 o zabezpečení obehovosti a ekologickosti obnovy,

—	so zreteľom na článok 132 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku,

keďže priemyselná stratégia EÚ by mala umožniť európskemu priemyslu podporovať zelenú a digitálnu transformáciu a zároveň brániť svoju otvorenú strategickú autonómiu, zachovať svoju konkurencieschopnosť na svetovom trhu, udržať vysokú úroveň zamestnanosti a kvalitných pracovných miest v Európe a posilniť svoju schopnosť inovovať a vyrábať v Európe;

B.	keďže v meniacom sa geopolitickom svete je nevyhnutné posilniť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, znížiť závislosť Európy od tretích krajín v oblasti kritických a strategických materiálov, výrobkov a technológií, ako aj zabezpečiť cenovo dostupnú, čistú a bezpečnú energiu pre jej priemysel;

C.	keďže celosvetové preteky o formovanie budúcnosti výroby technológií čistej energie urýchľujú masívne verejné zásahy globálnych mocností, ako je americký zákon o znižovaní inflácie (ďalej len „IRA“);

keďže posilnenie otvorenej strategickej autonómie EÚ si vyžaduje kombináciu rôznych riešení vrátane zníženia spotreby energie a materiálov, posilnenia výrobných a produkčných kapacít EÚ, investícií do strategických odvetví a výskumu a vývoja a diverzifikácie dodávateľov prostredníctvom sektorových partnerstiev a aliancií a obchodných a technologických rád s partnerskými krajinami;

keďže priemyselná stratégia Únie by mala tiež zabezpečiť správne fungovanie jednotného trhu, zabrániť narušeniam trhu a vytvoriť rovnaké podmienky v rámci EÚ aj mimo nej; keďže potrebuje aj silný dohľad nad jednotným trhom a jeho presadzovanie s cieľom poskytnúť podnikom EÚ konkurenčnú výhodu a viesť globálny prechod na klimaticky neutrálne obehové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje;

keďže nie všetky členské štáty majú rovnaký fiškálny priestor pre štátnu pomoc; keďže nekoordinovaná reakcia Európskej únie a členských štátov, ktoré majú rôzny fiškálny priestor pre štátnu pomoc, by mohla vytvoriť riziko fragmentácie jednotného trhu; keďže veľkú väčšinu štátnej pomoci schválenej na základe dočasného krízového rámca oznámili len dva členské štáty;

keďže v pláne Komisie sa uznáva, že s cieľom reagovať na súčasné výzvy by EÚ mala poskytnúť rýchlejší prístup k dostatočným finančným prostriedkom prostredníctvom súkromného financovania, štátnej pomoci, fondov EÚ a nového Európskeho fondu suverenity, ktoré by mohli podporiť európsku priemyselnú stratégiu;

H.	keďže Európsky parlament by mal vždy zohrávať úlohu rozpočtového orgánu v akomkoľvek rozpočtovom prostredí s cieľom zabezpečiť demokratickú zodpovednosť a transparentnosť počas zvyšného obdobia súčasného viacročného finančného rámca (ďalej len „VFR“);

I.	keďže ruská agresívna vojna proti Ukrajine nám ukázala, že mier v Európe nemožno považovať za samozrejmosť; keďže jej dôsledky vrátane zvyšovania cien energií, ako aj inflácie spôsobili v Európe bezprecedentné hospodárske otrasy a krízu v oblasti životných nákladov, ktorých vývoj je veľmi neistý;

J.	keďže energeticky náročné priemyselné odvetvie, ktoré v Európe zamestnáva osem miliónov pracovníkov, čelí vysokým cenám energie, pričom ceny plynu sú približne šesťkrát vyššie ako priemer za posledných 10 rokov a viac ako štyrikrát vyššie ako v Spojených štátoch;

keďže vzdelávanie, odborná príprava a vysokoškolské vzdelávanie majú globálny a relevantný vplyv na kvalitu pracovných miest a budúcnosť európskeho priemyslu v kontexte otvorenej strategickej autonómie a zelenej a digitálnej transformácie; keďže univerzitná komunita zohráva kľúčovú úlohu v oblasti inovácií a výskumu v priemysle;

L.	keďže cieľom Únie je dosiahnuť aspoň 80 % pokrytie prostredníctvom kolektívneho vyjednávania v členských štátoch v súlade so smernicou o primeraných minimálnych mzdách (6);

keďže priemysel potrebuje stabilné a predvídateľné pravidlá na zabezpečenie rovnakých podmienok a na boj proti nekalým praktikám z tretích krajín a v rámci Únie; keďže EÚ by mala naďalej podporovať otvorené hospodárstvo založené na spravodlivej hospodárskej súťaži v rámci Európy a vo vzťahoch s medzinárodnými partnermi;

keďže to zahŕňa konsolidáciu partnerstiev EÚ s Latinskou Amerikou a ratifikáciu dohôd s Čile, Novým Zélandom a Mexikom; keďže to zahŕňa aj ratifikáciu nedoriešenej dvojstrannej dohody s Mercosurom za predpokladu, že záväzky pred ratifikáciou týkajúce sa zmeny klímy, odlesňovania a ďalších problémov budú uspokojivé; keďže to znamená aj monitorovanie ďalších rokovaní a prípadného uzavretia dohody s Austráliou a presadzovanie začatia rokovaní o dvojstrannej investičnej dohode s Taiwanom, ako aj ďalšieho pokroku v našom rovnocennom partnerstve s Afrikou po samite Európskej únie a Africkej únie v roku 2022; keďže cieľom obchodnej politiky EÚ by malo byť zabezpečenie toho, aby naše dohody o voľnom obchode obsahovali silné kapitoly o udržateľnom rozvoji, ktoré zahŕňajú sankcie vymáhateľné ako posledná možnosť, prísne pracovné normy v súlade s dohovormi Medzinárodnej organizácie práce a záväzky v oblasti životného prostredia a zmeny klímy;

O.	keďže EÚ je svetovým lídrom v oblasti výskumu a inovácií vrátane priemyselných inovácií vďaka svojim popredným svetovým inštitúciám, inžinierskym spoločnostiam a vysokokvalifikovanej pracovnej sile;

víta oznámenie Komisie z 1. februára 2023 s názvom Priemyselný plán v kontexte Zelenej dohody určený pre vek emisnej neutrálnosti; domnieva sa, že európska priemyselná stratégia by mala byť navrhnutá tak na zabezpečenie vedúceho postavenia Európy v oblasti technológií čistej energie, ako aj na zlepšenie existujúcej priemyselnej základne a podporu jej transformácie v budúcnosti s cieľom zabezpečiť vysokokvalitné pracovné miesta a hospodársky rast pre všetkých Európanov v záujme dosiahnutia cieľov Zelenej dohody;

zdôrazňuje význam posilnenia výrobných kapacít EÚ v oblasti kľúčových strategických technológií, ako sú solárna a veterná energia, tepelné čerpadlá, elektrické siete, batérie, dlhodobé skladovanie energie, výroba elektrolyzérov pre obnoviteľný vodík a prefabrikované udržateľné stavebné materiály;

zdôrazňuje, že je dôležité, aby Komisia v plnej miere rozvíjala spôsoby transformácie a stanovila kroky a podporné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby si všetky odvetvia zachovali svoju konkurencieschopnosť a zároveň dekarbonizovali s cieľom prispieť k cieľom Únie v oblasti klímy a Zelenej dohody;

žiada Komisiu a Radu, aby zohľadnili nasledujúce aspekty s cieľom zabezpečiť, aby plán dosiahol ciele otvorenej strategickej autonómie a zelenej a digitálnej transformácie, bol skutočne európsky, zabezpečil konkurencieschopnosť Európy, usiloval sa o rozvoj priemyselnej kapacity v celej Únii a chránil integritu jednotného trhu a zároveň zabezpečil, aby pracovné miesta zostali v Európe a aby Európania mali primerané zručnosti na zvládnutie súčasných výziev;

Predvídateľné a zjednodušené regulačné prostredie

zdôrazňuje, že spôsoby transformácie musia zvýšiť dlhodobú istotu investorov a predvídateľnosť regulačných predpisov a musia slúžiť ako usmernenia pre budúce politické opatrenia, ktorými sa musia zase orientovať budúce priemyselné a investičné rozhodnutia;

vyzýva Komisiu, aby vypracovala účinnú stratégiu na presun, premiestnenie a relokalizáciu priemyselných odvetví v Európe, diverzifikáciu dodávateľských reťazcov a zníženie emisií skleníkových plynov, pričom zohľadní pozitívne účinky presahovania v členských štátoch;

konštatuje, že na podporu zavádzania strategických technológií sa budú používať európske normy; je presvedčený, že európske normy zohrávajú veľmi dôležitú úlohu pri fungovaní jednotného trhu a môžu zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, znížiť náklady a zlepšiť bezpečnosť, ako aj zvýšiť výrobnú a inovačnú efektívnosť; zdôrazňuje význam silnej európskej prítomnosti v medzinárodných normalizačných orgánoch;

vyzýva Komisiu, aby prispôsobila svoju priemyselnú stratégiu pre konkurencieschopnosť rozširovaniu a komercializácii strategických technológií v Únii s cieľom preklenúť medzeru medzi inováciou a uvedením na trh poskytnutím rizikového financovania pre technologické a demonštračné projekty v počiatočnej fáze a vytvorením počiatočných hodnotových reťazcov s cieľom poskytnúť podporu komerčným technológiám s nulovými emisiami a iným environmentálne udržateľným výrobkom pred ostatnými;

zdôrazňuje potrebu zabezpečiť rýchle postupy udeľovania povolení a predvídateľnosť pri vytváraní nových projektov zameraných na využívanie čistých a obnoviteľných zdrojov energie a čo najrýchlejšie zlepšenie udržateľnosti existujúcich zdrojov pri súčasnom znížení administratívnej záťaže na minimum a v úplnom súlade s regulačným rámcom; v tejto súvislosti nabáda Komisiu a členské štáty, aby čo najrýchlejšie spracovali žiadosti o podporné opatrenia týkajúce sa plánovania, výstavby a prevádzky takýchto projektov;

10.

berie na vedomie návrh Komisie týkajúci sa aktu o kritických surovinách; pripomína význam bezpečného prístupu ku kritickým surovinám ako predpokladu pre zelenú a digitálnu transformáciu, pre dosiahnutie našich klimatických cieľov, pre konkurencieschopné hodnotové reťazce v Európe a pre posilnenie strategickej nezávislosti; ďalej pripomína potrebu vybudovať recyklačné a stabilné sekundárne trhy, ako aj výskumu náhrad kritických surovín; trvá na plnom využití potenciálu domácich zdrojov, ktoré rešpektujú primerané normy; je presvedčený, že strategické európske projekty potrebujú rýchlejšie a transparentnejšie povoľovacie procesy, prístup k novým finančným prostriedkom a konzistentný politický rámec;

11.

zdôrazňuje význam spravodlivej transformácie zameranej na zachovanie kvalitných pracovných miest a zamestnanosti v Európe prostredníctvom zvýšenej konkurencieschopnosti priemyslu; požaduje primerané opatrenia na podporu reindustrializácie a zabránenie deindustrializácii európskych regiónov prostredníctvom strategických medziregionálnych investičných projektov a rozvojových plánov pre zraniteľné regióny, najmä regióny v procese transformácie, vo vidieckych a odľahlých oblastiach;

12.

trvá na tom, že Komisia by mala vo svojom posúdení vplyvu vykonať test suverenity s cieľom posúdiť potenciálny vplyv európskych právnych predpisov a fondov na vytváranie nových nežiaducich závislostí, najmä závislosti od netrhových hospodárstiev a nespoľahlivých partnerov; žiada Komisiu, aby v tejto súvislosti preskúmala aj kľúčové existujúce právne predpisy v rámci Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti;

Energia a závislosti

13.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili dodávky energie pre nasledujúcu zimu a predložili dodatočné a ambiciózne plány, prijali všetky potrebné opatrenia na urýchlenie výrobných kapacít na sprístupnenie cenovo dostupnej, bezpečnej a čistej energie pre naše priemyselné odvetvia a na zvýšenie úspor energie a opatrenia v oblasti energetickej účinnosti; v tejto súvislosti víta zámer Komisie reformovať koncepciu trhu s elektrickou energiou;

14.

zdôrazňuje, že je dôležité spustiť trh s vodíkom a zároveň pracovať na čistom vodíku, a to posúdením úlohy jeho rôznych druhov, zrýchlením výroby a znížením byrokratickej náročnosti a urýchleným vypracovaním plánu na vytvorenie potrebnej infraštruktúry;

15.

trvá na tom, že pre investorov a ostatné hospodárske subjekty je dôležitá predvídateľnosť, istota a dlhodobé signály, ktoré uľahčujú a podporujú dôležité zmeny v celom hospodárstve;

16.

zdôrazňuje, že je dôležité posilniť otvorenú strategickú autonómiu EÚ posilnením jej spôsobilostí v kľúčových strategických technológiách identifikovaných v oznámení Komisie s názvom Priemyselný plán v kontexte Zelenej dohody určený pre vek emisnej neutrálnosti, ako aj v iných technológiách, ktoré majú zásadný význam pre konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, ako sú kľúčové podporné technológie; víta založenie Európskej aliancie priemyslu v oblasti solárnej fotovoltiky a Európskej platformy pre čisté technológie koncom roka 2022;

Regulačná záťaž

17.

opätovne pripomína, že je potrebné znížiť administratívnu záťaž, najmä pre MSP a startupy, a zároveň zachovať najvyššie normy pre spotrebiteľov, pracovníkov a ochranu zdravia a životného prostredia; naďalej podporuje zásadu rovnováhy záťaže na dosiahnutie tohto cieľa;

18.

podporuje, aby Komisia pri vypracúvaní nových právnych predpisov zaviedla test konkurencieschopnosti so zreteľom na to, že pri každom hodnotení by sa mala zohľadniť aj ochrana a záruky pre pracovníkov a sociálne práva; s cieľom pomôcť dosiahnuť ciele politiky Únie by činnosti podporované v rámci tohto plánu mali v relevantných prípadoch a v súlade so zásadou inovácií využívať právne predpisy podporujúce inovácie a mali by podnecovať k ich vytváraniu s cieľom podporiť rýchlejšiu a intenzívnejšiu transformáciu významného vedomostného kapitálu Únie na inovácie;

Rýchlejší prístup k dostatočnému financovaniu a Európskemu fondu suverenity

19.

zdôrazňuje, že nové politické iniciatívy, ciele a úlohy financované z rozpočtu EÚ vrátane celoeurópskych a cezhraničných projektov sa musia financovať z ďalších nových prostriedkov; zdôrazňuje, že revízia VFR v polovici trvania je včasnou a jedinečnou príležitosťou na začlenenie všetkých nových fondov do rozpočtu EÚ;

20.

vyzýva Komisiu, aby vykonala jasné posúdenie nákladov a investičných medzier, pričom zohľadní aj zákon IRA a jeho vplyv na Úniu ako celok, ako aj v jednotlivých členských štátoch;

21.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podmienili financovanie z EÚ príslušnými požiadavkami spojenými s cieľmi verejnej politiky, najmä sociálnymi, environmentálnymi a finančnými požiadavkami, a dodržiavali pracovné práva, normy a lepšie pracovné podmienky EÚ, ktoré by mali príjemcovia spĺňať, pokiaľ dostávajú verejnú podporu, a zároveň zabezpečili spravodlivú a otvorenú hospodársku súťaž, rovnaké podmienky medzi našimi spoločnosťami a dodržiavanie základných zásad, na ktorých je založený náš jednotný trh;

22.

zdôrazňuje, že najnovšie geopolitické výzvy, ktorým Únia čelí, ukazujú, že EÚ musí prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie svojej otvorenej strategickej autonómie, a to aj v oblasti obrany;

23.

zdôrazňuje potrebu posilniť Program InvestEU v nadchádzajúcej revízii VFR v polovici trvania v súlade s cieľmi zelenej dohody; pripomína, že je dôležité preskúmať nariadenie o Programe InvestEU (7) s cieľom rozšíriť rozsah kapitálovej podpory a vytvoriť dodatočný segment pre investície do strategických odvetví s cieľom pomôcť aj iným podnikom ako MSP, ako aj podporiť podniky, ktoré trpia následkami ruskej invázie na Ukrajinu, energetickej krízy a inflácie, a podniky, ktoré by mohol ešte viac postihnúť zákon IRA; trvá na tom, že je dôležité znížiť byrokraciu a zefektívniť postupy podávania žiadostí, aby sa zvýšila absorpčná kapacita;

24.

považuje za nevyhnutné, aby návrh nového Európskeho fondu suverenity vychádzal z tohto posúdenia a reagoval tak na skutočné potreby, mapoval existujúce finančné prostriedky vrátane Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a súčasného VFR a v čo najväčšej miere využíval existujúce finančné prostriedky, ktoré sa ešte nevyužili, a aby poskytoval nové finančné prostriedky; trvá na tom, že fond nesmie byť financovaný na úkor finančných prostriedkov určených na súdržnosť alebo finančných prostriedkov, ktoré už boli viazané;

25.

zdôrazňuje, že nové vlastné zdroje sú kľúčovým faktorom, ktorý Únii umožňuje vykonávať jej politické priority; zdôrazňuje, že zavedenie takýchto nových vlastných zdrojov by zabezpečilo dlhodobo udržateľné financovanie rozpočtu EÚ s cieľom zabrániť financovaniu nových priorít EÚ na úkor existujúcich programov a politík EÚ; verí, že zavedením nových vlastných zdrojov, ako sa dohodlo v právne záväznej Medziinštitucionálnej dohode zo 16. decembra 2020, sa dosiahnu trvalé výhody; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty zapojené do rokovaní o posilnenej spolupráci, aby urobili všetko pre dosiahnutie dohody o dani z finančných transakcií do konca júna 2023; okrem toho žiada Komisiu, aby bola ešte ambicióznejšia a predložila návrhy na nové skutočné vlastné zdroje;

26.

domnieva sa, že Európsky fond suverenity by mal komplexným spôsobom posilniť našu otvorenú strategickú autonómiu a zelenú a digitálnu transformáciu, že by sa mal začleniť do VFR v rámci hĺbkovej revízie súčasného VFR a že by mal mobilizovať aj súkromné investície;

27.

okrem toho sa domnieva, že fond by mal financovať cezhraničnú energetickú infraštruktúru, pričom by sa malo zabrániť odkázanosti na fosílne palivá, ako aj výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a energetickú efektívnosť, čím sa posilní cesta k Európskej zelenej dohode, ako aj kybernetickú bezpečnosť, konkurencieschopnosť priemyslu, obehové hospodárstvo, potravinovú bezpečnosť a udržateľný rozvoj;

28.

domnieva sa, že fond by mal takisto zvýšiť európske investície v celej Únii do kľúčových strategických odvetví, a to aj do zdravotníctva, surovín a kozmického priestoru; domnieva sa, že tieto investície sú kľúčom k zvýšeniu našej otvorenej strategickej autonómie a zníženiu našej závislosti v strategických odvetviach;

29.

domnieva sa, že jedným z cieľov fondu je aj zabrániť roztrieštenosti spôsobenej vnútroštátnymi systémami a zabezpečiť skutočne jednotnú európsku reakciu na súčasnú krízu; poukazuje na viaceré výhody fungovania prostredníctvom rozpočtu EÚ namiesto nekoordinovaného vnútroštátneho poskytovania štátnej pomoci; dôrazne namieta proti akýmkoľvek pokusom o flexibilitu pravidiel štátnej pomoci bez toho, aby sa poskytlo európske riešenie všetkým členským štátom, ktoré nemajú značné fiškálne kapacity na to, aby sa mohli spoliehať na rozsiahlu štátnu pomoc;

30.

trvá na tom, že každý nový fond by mal byť zriadený na základe riadneho legislatívneho postupu a mal by byť začlenený do VFR, čím sa zabezpečí úplný dohľad Európskeho parlamentu; domnieva sa, že stropy VFR by sa mali upraviť tak, aby zodpovedali všetkým novým fondom, politickým iniciatívam, cieľom alebo úlohám financovaným z rozpočtu EÚ; v tejto súvislosti konštatuje, že rozpočet EÚ v súčasnosti trpí inflačným tlakom;

31.

vyzýva Komisiu a Radu, aby posilnili európsky nástroj dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE) s cieľom podpory režimov skráteného pracovného času, príjmov pracovníkov a pracovníkov, ktorí by boli dočasne prepustení z dôvodu zvýšenia cien energií;

32.

zdôrazňuje, že členské štáty by mali naplno využiť potenciál existujúcich nástrojov zeleného verejného obstarávania s cieľom umožniť všetkým úrovniam riadenia prijímať inteligentné a strategické rozhodnutia v oblasti verejného obstarávania a posilniť priemyselnú základňu EÚ; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby čo najskôr vydala strategické usmernenie v oblasti verejného obstarávania; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v rámci politiky vypracovala riešenia na podporu udržateľnejšieho obstarávania; v tejto súvislosti sa domnieva, že by sa malo rozšíriť využívanie sociálnych a environmentálnych kritérií na vyhodnotenie ponúk verejnými obstarávateľmi, pretože by to pomohlo stimulovať udržateľnú transformáciu harmonizovaným a koordinovaným spôsobom vo všetkých členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby dôrazne presadzovala sociálnu doložku existujúcej smernice EÚ o verejnom obstarávaní (8); pripomína, že podľa súčasných právnych predpisov EÚ by malo byť možné zahrnúť aj doložky zabezpečujúce súlad s kolektívnymi zmluvami bez porušenia práva Únie v oblasti verejného obstarávania;

33.

je presvedčený, že doteraz sa potenciál integrácie inovačných, sociálnych a environmentálnych aspektov smernice EÚ o verejnom obstarávaní v oblasti verejného obstarávania využíval len čiastočne v EÚ; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby čo najlepšie využívali existujúce pravidlá na podporu výroby a používania výrobkov vyrobených v EÚ; vyzýva na využitie tejto smernice vrátane inovačných partnerstiev na opätovné získanie suverenity nad základnými odvetviami, na pomoc pri podpore sociálne a environmentálne udržateľného hospodárstva, na posilnenie miestnych podnikov, najmä malých a stredných podnikov;

34.

nabáda Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť energeticky náročným odvetviam v kapitolách plánu REPowerEU, ktoré sa v súčasnosti vypracúvajú; domnieva sa, že v prípade potreby by sa mala posilniť finančná podpora transformácie tohto odvetvia, aby sa zabezpečila jeho konkurencieschopnosť a udržateľnosť v kontexte vysokých cien energie;

Štátna pomoc

35.

je hlboko presvedčený, že prísna regulácia štátnej pomoci na jednotnom trhu je nevyhnutnou súčasťou hospodárskeho blahobytu Európy, pretože uľahčuje silnú hospodársku súťaž za rovnakých podmienok bez narušení;

36.

zdôrazňuje, že pravidlá EÚ v oblasti štátnej pomoci by sa mali zjednodušiť a mali by umožňovať flexibilitu, aby sa dosiahli strategické ciele Európy; v tejto súvislosti víta prípravnú prácu Komisie, pokiaľ ide o dočasný krízový a prechodný rámec, a to aj pre podniky vyrábajúce strategické položky, ako sú transformatívne technológie a čisté inovatívne technológie, a na energetické účely; zdôrazňuje, že akákoľvek flexibilita by mala byť cielená, dočasná, primeraná a v súlade s cieľmi politiky EÚ;

37.

podporuje Komisiu v tom, aby navrhla rámec pre daňové stimuly, ktoré nenarúšajú jednotný trh;

38.

zdôrazňuje však, že nekoordinované pravidlá štátnej pomoci naprieč Európou by brzdili hospodársku obnovu a ohrozovali existenciu jednotného trhu; domnieva sa, že cieľom kontrol štátnej pomoci je zlepšiť blaho spotrebiteľov a zachovať rovnaké podmienky;

39.

domnieva sa, že Komisia musí zohľadniť potenciálny vplyv akejkoľvek reformy pravidiel štátnej pomoci na jednotný trh;

40.

je znepokojený časom potrebným na spracovanie dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu, ako aj dlhým čakaním na rozhodnutia Komisie o oznámeniach o štátnej pomoci; vyzýva Komisiu, aby zreformovala a zefektívnila systém oznamovania tak, aby každé oznámenie bolo uzavreté najneskôr do šiestich mesiacov;

41.

uznáva prínos nariadenia ES o fúziách (9) k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu a vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala a presadzovala jeho základné zásady; zároveň naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlila úsilie o splnenie svojho záväzku preskúmať svoje oznámenie o vymedzení relevantného trhu na účely práva hospodárskej súťaže EÚ s cieľom prispôsobiť ho tak, aby odrážalo zvýšenú globálnu hospodársku súťaž vo vybraných kľúčových strategických odvetviach;

Kvalitnejšie pracovné miesta a zručnosti

42.

zdôrazňuje, že európska priemyselná stratégia by mala prispieť k posilneniu európskeho modelu sociálneho trhového hospodárstva; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam podpory rodovej rovnosti a rovnakých príležitostí;

43.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že priemyselný plán EÚ môže pomôcť dosiahnuť spravodlivú transformáciu a jej ciele vrátane vytvárania kvalitných pracovných miest so spravodlivými pracovnými podmienkami a dobrými mzdami, podpory kolektívneho vyjednávania a dodržiavania kolektívnych zmlúv;

44.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby pracovníci v odvetviach, ktoré musia prejsť zásadnými zmenami v súvislosti so zelenou a digitálnou transformáciou, mali prístup k odbornej príprave a rekvalifikácii; zdôrazňuje, že kvalifikácie a osvedčené kompetencie poskytujú pracovníkom pridanú hodnotu, zlepšujú ich postavenie na trhu práce a môžu sa prenášať pri transformáciách trhu práce; žiada, aby sa verejná politika v oblasti zručností orientovala na certifikáciu a potvrdzovanie kvalifikácií a kompetencií;

45.

víta prínos plánu k zabezpečeniu vysoko kvalifikovanej pracovnej sily pre európsky priemysel posilnením relevantnosti zručností, využívaním miestnych dohôd o zručnostiach a podporou rozvoja jednotných kontaktných miest a miestnych centier pre rozvoj zručností, ako aj jeho ambíciu využiť talenty v rámci EÚ a posilniť cezhraničnú mobilitu pracovnej sily, ako aj prilákať kvalifikovanú pracovnú silu z krajín mimo EÚ prostredníctvom európskej rezervy talentov; vyzýva Komisiu, aby predložila plán na zvýšenie príťažlivosti Európy ako miesta zamestnania pre inžinierov a akademických pracovníkov;

46.

žiada, aby priemyselný plán EÚ vytvoril synergie a prepojenia s hlavnými vzdelávacími politikami vzhľadom na veľký vplyv tohto sektora; zdôrazňuje potrebu koordinácie s európskou stratégiou pre univerzity s cieľom podporiť spoluprácu s priemyselným ekosystémom, najmä prostredníctvom realizácie strategických výskumných a inovačných opatrení; zdôrazňuje význam odborného vzdelávania, aby sa v priemyselných odvetviach získali kvalifikovaní pracovníci so zelenými a digitálnymi zručnosťami;

47.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby tento plán prispel k dosiahnutiu cieľov a zámerov do roku 2030, ako sa uvádza v politickom programe digitálneho desaťročia, a to aj prostredníctvom vytvorenia prístupu k zamestnaniu pre mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), a ľudí s nižšou úrovňou zručností;

48.

upozorňuje na skutočnosť, že hoci sa miera využívania všeobecnej odbornej prípravy v EÚ neustále zvyšuje, stále je výrazne nižšia ako cieľ, aby sa do roku 2030 každoročne zúčastňovalo na odbornej príprave 60 % dospelej populácie, a to aj pre nedostatočný záujem a jej vnímanú nepotrebnosť; zdôrazňuje, že kompenzačné systémy založené na zručnostiach sú užitočným nástrojom na zvýšenie využívania odbornej prípravy;

Otvorený a spravodlivý obchod pre odolné dodávateľské reťazce

49.

pripomína, že každé piate pracovné miesto v Únii závisí od vývozu; vyzýva Komisiu, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a členské štáty, aby podporovali nové hospodárske partnerstvá s demokratickými krajinami, aby Únia a jej partneri mohli okrem iného spoločne čeliť zmene klímy a dôsledkom ruskej agresie;

50.

vyzýva Komisiu, aby posúdila súčasné závislosti a našla alternatívne zdroje na diverzifikáciu európskych dodávateľských reťazcov pre kritické technológie a suroviny, a zdôrazňuje potrebu lepšej koordinácie, ako aj spoločného úsilia o vytvorenie odolných dodávateľských reťazcov s cieľom uspokojiť priemyselné potreby EÚ; berie na vedomie nadchádzajúci návrh aktu o kritických surovinách;

51.

víta nástroje prijaté počas tohto mandátu na boj proti nekalým praktikám obchodných partnerov, najmä pokiaľ ide o verejné obstarávanie a zahraničné dotácie; vyzýva Komisiu, aby ich v plnej miere využívala; okrem toho vyzýva Komisiu, aby zaujala rozhodnejší postoj k boju proti nekalej celosvetovej hospodárskej súťaži, napríklad v dôsledku neoprávnenej štátnej pomoci;

52.

ďalej vyzýva Komisiu, aby navrhla novú generáciu partnerstiev vo svete, ktorá by v plnej miere využila hospodársky a politický vplyv EÚ na jej súčasných obchodných partnerov s cieľom zabezpečiť, aby Únia získala čo najviac pre svoj priemyselný vývoz a dovoz, a zároveň presadzovala svoje hodnoty a normy, v neposlednom rade ľudské práva a Európsku zelenú dohodu; vyzýva Komisiu, aby využila všetky nástroje obchodnej politiky Európy na podporu jej prosperity hľadaním a vytváraním nových obchodných partnerstiev a na ochranu jednotného trhu pred narušením zo strany krajín mimo EÚ;

53.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že tieto partnerstvá budú podporovať prechod na ekologický priemysel v EÚ a v partnerských krajinách;

54.

zdôrazňuje, že je potrebná naliehavá reforma Svetovej obchodnej organizácie (WTO) s cieľom zabezpečiť jej účinnosť, zachovať globálny obchodný systém založený na pravidlách, zabrániť pretekom v poskytovaní dotácií a nekalej hospodárskej súťaži a zabezpečiť, aby sme mali fungujúci orgán na urovnávanie sporov s cieľom presadzovať pravidlá dohodnuté na multilaterálnej úrovni;

55.

zdôrazňuje význam rýchlejšieho vykonávania ustanovení nariadenia o preverovaní priamych zahraničných investícií s cieľom vytvoriť odolnosť a posilniť strategické dodávateľské reťazce;

Zákon Spojených štátov o znížení inflácie

56.

vyjadruje obavy v súvislosti s ustanoveniami amerického zákona IRA, ktoré diskriminujú spoločnosti EÚ, a naliehavo žiada Komisiu, aby spolupracovala s vládou USA s cieľom nájsť riešenie, ktoré bude v súlade s pravidlami WTO, v rámci pracovnej skupiny pre zákon o znížení inflácie; uznáva však cieľ aktu, a to podporovať čistú výrobu a inovácie v oblasti čistých technológií a urýchliť úsilie v oblasti klímy;

57.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlene posúdili potenciálny vplyv zákona IRA na európsky priemysel a jeho konkurencieschopnosť, pričom zohľadnia súčasné výzvy, pokiaľ ide o napäté dodávateľské reťazce a vysoké náklady na energiu, dopravu a suroviny;

58.

konštatuje, že niektoré časti amerického zákona IRA a veľký objem mobilizovaných finančných prostriedkov môžu predstavovať výzvu pre transatlantický obchod a investície;

59.

vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s USA s cieľom čo najviac zosúladiť vykonávanie zákona IRA s európskymi záujmami; vyzýva Komisiu, aby predovšetkým zabezpečila, aby sa na EÚ vzťahovali výnimky stanovené v zákone IRA pre krajiny, ktoré sa zúčastňujú na spolupráci v oblasti voľného obchodu, a aby európske výrobky mali nárok na daňové úľavy rovnako ako výrobky z USA;

60.

vyzýva Komisiu, aby spolu s podobne zmýšľajúcimi krajinami pracovala na ovplyvnení vykonávania zákona IRA, najmä v strategických odvetviach európskeho hospodárstva; zdôrazňuje, že EÚ by mala byť pripravená podať sťažnosť proti zákonu IRA prostredníctvom systému urovnávania sporov, ak posúdenie ukáže, že pri uplatňovaní IRA naďalej dochádza k diskriminácii;

o o

61.

poveruje svoju predsedníčku, aby toto uznesenie postúpila Komisii, Rade, vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín, Agentúre EÚ pre základné práva, Dvoru audítorov, Európskemu výboru regiónov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru na rozoslanie parlamentom a radám na nižšej ako národnej úrovni, Rade Európy a Organizácii Spojených národov.

(1) Prijaté texty, P9_TA(2022)0329.

(2) Ú. v. EÚ L 323, 19.12.2022, s. 4.

(3) Prijaté texty, P9_TA(2022)0219.

(4) Prijaté texty, P9_TA(2022)0347.

(5) Ú. v. EÚ C 425, 20.10.2021, s. 43.

(6) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2041 z 19. októbra 2022 o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2022, s. 33).

(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 z 24. marca 2021, ktorým sa zriaďuje Program InvestEU a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/1017 (Ú. v. EÚ L 107, 26.3.2021, s. 30).

(8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).

(9) Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1).