EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli30. 11. 2023
COM(2023) 768 final
SPRÁVA KOMISIE RADE
Správa tykajúca sa kapitoly III nariadenia Rady (EU) 2022/1854 zo 6. októbra 2022 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie
Solidárny príspevok a prijaté rovnocenné vnútroštátne opatrenia: zhodnotenie aktuálneho
stavu
I.Úvod
V tejto správe sa uvádzajú zistenia z preskúmania ustanovení stanovených v kapitole III nariadenia Rady (EÚ) 2022/1854 zo 6. októbra 2022 1 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie (ďalej len „nariadenie Rady“) vzhľadom na všeobecnú situáciu v odvetví fosílnych palív a vzniknuté nadmerné zisky. Komisia predkladá správu Rade v súlade so svojou povinnosťou podať správu podľa článku 20 nariadenia Rady.
Cieľom správy je konkrétne preskúmať, ako členské štáty uplatňujú solidárny príspevok stanovený v nariadení Rady alebo rovnocenné vnútroštátne opatrenia, ktoré prijali ako alternatívu. Správa bola vypracovaná v kontexte vývoja v odvetví fosílnych palív a vývoja ziskov vytvorených v tomto odvetví. Vychádza z informácií predložených členskými štátmi v súlade s ich povinnosťou podať správu Komisii podľa článku 19 ods. 4 nariadenia Rady a z vnútornej analýzy vykonanej Komisiou.
II.Súvislosti
Nariadenie Rady prijala Rada 6. októbra 2022. Účinnosť nadobudlo 8. októbra 2022. Bolo súčasťou núdzového zásahu Komisie na európskych trhoch s energiou v snahe riešiť prudký nárast cien v dôsledku ruskej útočnej vojny proti Ukrajine 2 . Veľmi vysoké ceny na trhoch s elektrinou od septembra 2021 spolu so zvýšeným rizikom nedostatku dodávok plynu z Ruska od marca 2022 a s mimoriadne vysokými teplotami v letných mesiacoch roka 2022, ktoré mali vplyv na dopyt po elektrine, viedli k celkovému negatívnemu vplyvu v celej Únii. Spotrebitelia a podniky vo všetkých členských štátoch čelili vyšším cenám energie a elektriny, zatiaľ čo inflácia narastala a hospodárstvo spomaľovalo. Nariadenie Rady malo výnimočnú, cielenú a dočasnú povahu s dvojakým cieľom: zasiahnuť na trhu s elektrickou energiou s cieľom znížiť dopyt po elektrine a prerozdeliť mimoriadne vysoké zisky určitých subjektov v odvetví energetiky, a to najmä koncovým odberateľom. Nedávny rýchly prieskum Eurobarometra potvrdil silnú podporu Európanov (86 %) pre opatrenia, ktoré EÚ prijala v roku 2022 na ochranu spotrebiteľov a podnikov v snahe obmedziť bezprostredný vplyv nestálosti cien energie 3 .
Na základe opatrení stanovených Komisiou v októbri 2021 prostredníctvom súboru nástrojov pre ceny energie 4 , ako aj oznámenia z marca 2022, v ktorom sa načrtli zásady plánu REPowerEU 5 a následného plánu REPowerEU 6 prijatého v máji 2022, bolo nariadenie Rady – popri ďalších núdzových predpisoch (napr. o znížení dopytu po plyne 7 , o uskladňovaní plynu 8 , o cenách plynu známom aj ako „mechanizmus korekcie trhu“ 9 , o koordinácii nákupu plynu známom aj ako „nariadenie o solidarite“ 10 a o povoľovaní obnoviteľných zdrojov energie 11 ) – ďalším krokom vpred s cieľom zaručiť koordinovanú a rýchlu reakciu na núdzovú situáciu, ktorej čelila EÚ.
V kapitole II nariadenia Rady sa stanovujú opatrenia zamerané na zasiahnutie na trhu s elektrinou. Týkajú sa orientačného a povinného cieľa zníženia dopytu po elektrine, dočasného stropu príjmov pre „inframarginálnych“ výrobcov elektrickej energie a podpory spotrebiteľov rozšírením existujúceho súboru nástrojov. Opatrenia týkajúce sa trhu s elektrinou v kapitole II sa v tejto správe neanalyzujú, keďže boli preskúmané v samostatnej správe Komisie Rade 12 .
III.Kapitola III nariadenia Rady
V kapitole III nariadenia Rady sa stanovuje povinný dočasný solidárny príspevok z nadmerných ziskov dosiahnutých vo finančných rokoch 2022 a/alebo 2023 v závislosti od voľby politiky členských štátov pre podniky a stále prevádzkarne z EÚ s činnosťami v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií, ktoré vytvárajú aspoň 75 % svojho obratu z hospodárskych činností v oblasti ťažby, dobývania, rafinácie ropy alebo výroby koksárenských produktov. Členské štáty museli uplatňovať solidárny príspevok do 31. decembra 2022, pokiaľ do uvedeného dátumu neprijali rovnocenné vnútroštátne opatrenia prispievajúce k cenovej dostupnosti energie. Ide o vnútroštátne opatrenia, ktoré majú podobné ciele a podliehajú podobným pravidlám ako solidárny príspevok a ktoré vytvárajú porovnateľné alebo vyššie výnosy, než sú odhadované výnosy zo solidárneho príspevku.
V nariadení Rady sa stanovuje základ na výpočet solidárneho príspevku a minimálna sadzba. Konkrétne solidárnemu príspevku podliehajú len zdaniteľné zisky vytvorené v rokoch 2022 a/alebo 2023 presahujúce 20 % zvýšenie priemeru zdaniteľných ziskov dosiahnutých v období štyroch finančných rokov začínajúcich sa 1. januára 2018 alebo po tomto dátume. Minimálna sadzba stanovená členskými štátmi nesmie byť nižšia ako 33 %. Oboma prvkami sa zabezpečuje primeranosť solidárneho príspevku. Okrem toho sa v kapitole III uvádzajú aj účely, na ktoré sa výnosy zo solidárneho príspevku musia použiť s cieľom zaistiť, aby opatrenie znížilo a zmiernilo škodlivé účinky energetickej krízy na domácnosti a podniky v celej Únii a zároveň chránilo vnútorný trh a zabraňovalo riziku ďalšej fragmentácie.
Kapitola III nariadenia Rady sa bude uplatňovať do 31. decembra 2023. Tým nie je dotknutá povinnosť Komisie podať Rade správu o stave vykonávania kapitoly III vo všetkých členských štátoch znovu do 15. októbra 2024. Je to preto, že členské štáty by mohli uplatňovať solidárny príspevok alebo svoje prijaté rovnocenné vnútroštátne opatrenia aj vo finančnom roku 2023 a z takýchto opatrení budú naďalej plynúť výnosy.
IV.Všeobecná situácia v odvetví fosílnych palív
V tomto oddiele je predstavený vývoj v odvetví fosílnych palív od prijatia nariadenia Rady. Ako sa podrobnejšie vysvetľuje v oddiele 6.3 tejto správy, tento vývoj mal podstatný vplyv na rozpočty členských štátov. Kapitola III nariadenia Rady, v ktorej sa stanovuje povinnosť členských štátov uplatňovať solidárny príspevok alebo alternatívne prijať rovnocenné vnútroštátne opatrenia, pomohla členským štátom ustáť časť finančnej záťaže súvisiacej s nákladmi na energetické opatrenia na podporu domácností a podnikov.
Nárast cien energie predstavoval napriek pretrvávajúcej neistote jedinečné a priaznivé podnikateľské prostredie pre podniky pôsobiace v odvetví fosílnych palív. V dôsledku toho energetická kríza v roku 2022 ponúkla dokonalý základ na tvorbu neočakávaných ziskov v celom hodnotovom reťazci, ktoré výrazne prekonali trhové podmienky v období pred krízou. Niektoré podniky mali lepšie predpoklady na to, aby využili svoju stratégiu hedžingu a dlhodobých zmlúv s cieľom zabezpečiť priaznivé podmienky v období nestálosti. S postupným poklesom cien energie v priebehu roka 2023 (ktoré zostávajú nad historickými úrovňami) sa však prostredie na vytváranie neočakávaných ziskov zmiernilo v porovnaní s mimoriadnymi podmienkami v predchádzajúcom roku 2022, keďže podniky sa musia zmieriť s neistejším hospodárskym prostredím a rastúcimi kapitálovými nákladmi.
Tabuľka 1: priemerné ceny pred krízou v rokoch 2018 – 2021, 2022 a 2023 (do novembra) (zdroje: Európska komisia, hlavný ekonóm GR ENER, na základe údajov S&P Global Commodities, VaasaETT, Weekly Oil Bulletin)
|
Priemer |
Pred krízou (2018 – 2021) |
2022 |
2023 (do novembra 13 ) |
|
Plyn – veľkoobchod EUR/MWh |
23 |
123 |
41 |
|
Plyn – maloobchod EUR/MWh |
69 |
137 |
116 |
|
Uhlie EUR/tona |
70 |
283 |
122 |
|
Ropa EUR/barel |
54 |
97 |
77 |
|
Nafta EUR/l |
1,29 |
1,83 |
1,68 |
Zemný plyn
Opatreniami prijatými v roku 2022 sa zmiernil tlak na trhy s energiou, vďaka čomu sa znížili ceny zemného plynu, ktoré sa začiatkom jesene 2023 pohybovali v rozmedzí od 40 EUR/MWh do 50 EUR/MWh, čo je pokles z viac ako 200 EUR/MWh počas leta 2022, pričom cena pred krízou bola približne 20 EUR/MWh 14 . Ceny sú však naďalej nestále a vyššie ako historické priemery. Navyše pretrváva niekoľko rizík, ktoré by v prípade, že sa naplnia, značne zhoršili situáciu. Patrí medzi ne oživenie ázijského dopytu po skvapalnenom zemnom plyne (LNG), ktorým sa znižuje dostupnosť plynu na svetovom trhu s plynom 15 , extrémne poveternostné podmienky, ktoré môžu ovplyvniť prečerpávacie vodné elektrárne alebo výrobu jadrovej energie 16 , čo by si vyžadovalo vyššiu mieru využívania výroby energie pomocou plynu, a ďalšie možné prerušenia dodávok plynu vrátane úplného zastavenia dovozu plynu z Ruska alebo poškodenia existujúcej kritickej plynárenskej infraštruktúry. Prebiehajúca kríza na Blízkom východe predstavuje ďalšie významné geopolitické riziko s potenciálnym vplyvom na ceny a dodávky plynu.
EÚ je aj naďalej odolnejšia a lepšie pripravená pred zimou 2023 na minimalizovanie nestálosti cien, a to vďaka pokračujúcemu veľkému prílevu LNG (dovoz LNG sa v júni 2023 zvýšil o 98 % v porovnaní s júnom 2021), rekordne vysokej úrovni naplnenia zásobníkov (ročný cieľ naplnenia zásobníkov na 90 % sa dosiahol v polovici augusta v značnom predstihu pred novembrovým termínom), úsiliu o zníženie dopytu po plyne (–17 % za obdobie od augusta 2022 do júla 2023, teda nad cieľom 15 %) a zrýchlenému zavádzaniu obnoviteľných zdrojov energie (odhadovaný prírastok inštalovaného výkonu +41 GW slnečnej energie a +15 GW veternej energie v roku 2022, čo predstavuje úsporu dopytu po plyne približne 11 mld. m³ ročne).
EÚ, povzbudená jej nebývalou reakciou, čiastočne kompenzovala chýbajúci objem ruského plynu, pričom závislosť EÚ od ruského plynu klesla na 15 % v roku 2023 zo 45 % v roku 2021 vďaka nárastu dovozu LNG a potrubným tokom od spoľahlivejších medzinárodných partnerov.
Surová ropa a rafinované ropné produkty
Celosvetové ceny surovej ropy nedávno klesli pod 85 USD/barel 17 v dôsledku celkového zlepšenia trhových základov, čo poukazuje na menšie napätie na trhu. Čiastočne to kompenzuje riziková prirážka na trhu spojená s nedávnymi udalosťami na Blízkom východe, ktoré by mohli mať dosah na ďalšie dodávky. Ceny ropy sa zvýšili v reakcii na krízu na Blízkom východe a na predĺženie platnosti dobrovoľného obmedzenia ťažby ropy oznámeného organizáciou OPEC+ začiatkom apríla a júna 2023 18 do konca roka (tento krok zo strany OPEC+ bol pokusom o zvrátenie trendu prudko klesajúcich cien ropy: menej ako 75 USD/barel v júni 2023 z približne 100 USD/barel v októbri 2022 a približne 60 USD/barel v prvom polroku 2021). Klesajúci trend podporili sankcie Západu a cenové stropy pre ruskú ropu 19 , ako aj obavy týkajúce sa svetového makroekonomického výhľadu, a to najmä v nadväznosti na nedávne oslabenie hospodárstva v Číne a sprísnenie svetových menových politík. EÚ sa podarilo diverzifikáciou znížiť svoju závislosť od ruskej ropy, k čomu poslúžilo jej embargo na ruskú ropu.
Pokiaľ ide o rafinované ropné produkty, ich ceny sa po prudkom poklese až do začiatku leta 2023 s cenami nafty na úrovni 1,55 EUR/l v júni 2023 z viac ako 2 EUR/l v predchádzajúcom roku 20 v poslednom čase opäť zvyšujú (nafta na úrovni 1,75 EUR/l začiatkom novembra 21 ), čo je odrazom rastu cien surovej ropy v posledných mesiacoch, ktorý udržiava silný dopyt, čo v poslednom čase vedie k vyšším rafinérskym maržiam pre európske rafinérie. V júni a októbri 2022 došlo k prudkému nárastu cien nafty (nad úroveň 2 EUR/l), pretože stredná a východná Európa bola dovtedy zásobovaná prevažne ruskou naftou, ktorej nahradenie z iných zdrojov určitý čas trvalo.
Štyrmi hlavnými príčinami ovplyvňujúcimi celosvetový dopyt po rope, jej ponuku a ceny vo zvyšku roka 2023 a v dohľadnej budúcnosti by boli svetový hospodársky výhľad, možné predĺženie obmedzení ťažby ropy organizáciou OPEC+, napätie v reakcii na vojnu Ruska proti Ukrajine a konflikt na Blízkom východe, ako aj rýchlosť oživenia hospodárstva Číny.
Uhlie
Po dosiahnutí vrcholu nad 400 EUR/t v lete 2022 z cien na úrovni približne 50 EUR/t pred krízou ceny uhlia v lete 2023 neustále klesali, až sa stabilizovali približne na úrovni 100 EUR/t. Embargo EÚ na ruské uhlie zavedené v piatom balíku sankcií 22 umožnilo Európe úplný odklon od ruského uhlia zabezpečením alternatív od spoľahlivejších partnerov, čo prispelo k stabilizácii cien.
V.Prehľad uplatňovania kapitoly III nariadenia Rady členskými štátmi
V článku 14 nariadenia Rady sa členským štátom poskytla možnosť uplatňovať solidárny príspevok alebo prijať rovnocenné vnútroštátne opatrenia. Podľa článku 14 ods. 3 mali členské štáty prijať a uverejniť opatrenia na zabezpečenie uplatňovania solidárneho príspevku do 31. decembra 2022. Pre tie členské štáty, ktoré chceli ako alternatívu uplatňovať vnútroštátne opatrenia, bola v nariadení Rady stanovená konečná lehota na to, aby sa takéto opatrenie považovalo za prijaté rovnocenné vnútroštátne opatrenie, takisto na 31. decembra 2022.
Do dátumu uzávierky tejto správy 12. septembra 2023 podali Komisii správu všetky členské štáty v súlade so svojimi povinnosťami v zmysle článku 19 ods. 4 nariadenia Rady o zavedení solidárneho príspevku alebo o uplatnených rovnocenných vnútroštátnych opatreniach, o zmenách svojho vnútroštátneho právneho rámca na tento účel, o celkových odhadovaných výnosoch z nich, ako aj o výnosoch, ktoré dosiaľ vybrali v roku 2023.
Z 27 členských štátov, ktoré podali správu Komisii, 15 uplatňuje solidárny príspevok (AT, BG, DE, DK, EL, FI, FR, HR, IE, LT, NL, PL, RO, SI, SK), zatiaľ čo osem členských štátov (BE, CZ, EE, ES, HU, IT, PT, SE) si zvolilo prijatie alebo uplatňovanie prijatých rovnocenných vnútroštátnych opatrení, ako to výslovne povoľuje nariadenie Rady. Okrem toho tri z 27 členských štátov (LU, LV, MT) uviedli, že v rozsahu pôsobnosti nariadenia Rady nemajú žiadne podniky ani stále prevádzkarne, na ktoré by sa mohol uplatňovať solidárny príspevok. V nadväznosti na konzultácie s útvarmi Komisie tieto členské štáty neprijali žiadne vykonávacie opatrenia. Niektoré ďalšie členské štáty, ktoré očakávali, že do rozsahu pôsobnosti bude patriť len málo podnikov alebo stálych prevádzkarní alebo žiadne z nich (FI, HR, SI), uplatňujú nariadenie Rady a prijali vykonávacie opatrenia, no očakávajú, že vytvoria len málo výnosov. Napokon jeden členský štát (CY) je stále v procese prijímania opatrení.
Graf 2: prehľad uplatňovania kapitoly III nariadenia Rady členskými štátmi (zdroj: Európska komisia, GR TAXUD)
V rámci skupiny členských štátov, ktoré prijali rovnocenné vnútroštátne opatrenie, šesť z ôsmich členských štátov uviedlo, že takéto opatrenia sú inšpirované inými predtým existujúcimi vnútroštátnymi opatreniami uplatniteľnými na iné hospodárske odvetvia v ich právomoci, ako je bankovníctvo (CZ), potraviny a maloobchod (PT), alebo vnútroštátnymi rámcami uplatniteľnými na predajcov ropy a iné činnosti v odvetví energetiky (BE, EE, HU, CZ). IT uplatňovalo vnútroštátne opatrenie existujúce už predtým vo finančnom roku 2022 a zmenilo ho vzhľadom na požiadavky nariadenia Rady na rok 2023. SE sa inšpirovalo solidárnym príspevkom.
5.1. Členské štáty uplatňujúce solidárny príspevok
Pokiaľ ide o výpočet solidárneho príspevku, nariadenie Rady poskytuje členským štátom určitý priestor na vlastné rozhodnutia, a to napríklad v súvislosti s finančným rokom, za ktorý sa opatrenie uplatňuje, a so sadzbou uplatňovanou na základ. Pokiaľ ide o zvolený finančný rok na uplatňovanie solidárneho príspevku, z 15 členských štátov sa šesť z nich rozhodlo uplatňovať solidárny príspevok na oba finančné roky 2022 a 2023 (AT, BG, DE, IE, RO, SI). Šesť členských štátov uviedlo, že ho uplatní len vo finančnom roku 2022 (EL, FR, NL, HR, PL, SK). Tri členské štáty uviedli, že ho uplatnia len na finančný rok 2023 (DK, FI, LT). Pokiaľ ide o uplatniteľnú sadzbu, desať členských štátov uplatňuje minimálnu sadzbu 33 % (BG, DE, DK, EL, FI, FR, HR, LT, NL, PL), zatiaľ čo päť členských štátov uplatňuje sadzby, ktoré sú vyššie. Nahlásené boli konkrétne tieto vyššie miery: 40 % (AT), 55 % (SK), 60 % (RO), 75 % (IE) a 80 % (SI).
5.2. Členské štáty uplatňujúce prijaté rovnocenné vnútroštátne opatrenia
Pokiaľ ide o základ použitý členskými štátmi uplatňujúcimi rovnocenné vnútroštátne opatrenia, štyri z ôsmich členských štátov používajú ako základ zdaniteľný zisk (CZ, IT PT, SE), kým štyri ďalšie členské štáty sa rozhodli použiť iný základ. V prípade druhej uvedenej skupiny členských štátov je situácia takáto: jeden členský štát (BE) používa ako základ spracované tony surovej ropy pre rafinérie, jeden členský štát (EE) používa hodnotu vytvorenú podľa jednotlivých nerastných zdrojov, na ktoré sa vzťahuje poplatok, jeden členský štát (ES) používa čistý obrat, jeden členský štát (HU) zaviedol dve samostatné opatrenia, na ktoré uplatňuje rôzne základy, a to zmenený základ dane z príjmov právnických osôb v prípade dane z príjmov dodávateľov v oblasti energetiky a cenový rozdiel na svetovom trhu so surovou ropou z Ruskej federácie a množstvo surovej ropy z Ruskej federácie nakúpené v príslušnom mesiaci a merané v bareloch.
Pokiaľ ide o uplatniteľné sadzby v prípade prijatých rovnocenných opatrení zavedených členskými štátmi, dva členské štáty uplatňovali minimálnu sadzbu dane stanovenú v nariadení Rady vo výške 33 % (PT, SE). Vyššie sadzby zahŕňajú sadzbu 50 % v jednom členskom štáte (IT) a 60 % v jednom členskom štáte (CZ). Jeden členský štát uplatňuje sadzbu 1,2 % zo základu podľa obratu (ES). Jeden ďalší členský štát (HU) stanovil rozsah, ktorý sa v priebehu času mení: sadzba v prípade prvého opatrenia je stanovená na 31 % za rok 2022 a 41 % za rok 2023 a v prípade druhého opatrenia je táto sadzba 40 % do 9. decembra 2022 a 95 % od 10. decembra 2022. Napokon dva členské štáty stanovili pohyblivé sadzby: 6,9 na tonu spracovanej surovej ropy (BE) alebo sadzbu, ktorá sa má stanoviť na štvrťročnej báze (EE) v závislosti od minimálneho a maximálneho percentuálneho podielu, ktoré sú stanovené na tonu energetického nerastného zdroja.
Pokiaľ ide o uplatniteľný finančný rok, dotknuté členské štáty uplatňujú svoje opatrenia aj v rôznych finančných rokoch. Konkrétne štyri členské štáty uplatňujú svoje prijaté rovnocenné vnútroštátne opatrenia na finančné roky 2022 a 2023 (BE, PT, HU, ES). Jeden členský štát ich uplatňuje na finančný rok 2022 (EE) a dva členské štáty uplatňujú svoje prijaté rovnocenné vnútroštátne opatrenia na finančný rok 2023 (IT 23 , SE). Jeden členský štát uplatňuje svoje opatrenie na finančné roky 2022 – 2025 (CZ).
VI.Odhadované a vybrané výnosy a ich použitie podľa kapitoly III nariadenia Rady
6.1. Nahlásené odhadované výnosy
V rámci monitorovania uplatňovania kapitoly III nariadenia Rady vykonaného Komisiou členské štáty nahlásili prvé predbežné odhadované výnosy v marci 2023. Na účely tejto správy 12 členských štátov (BE, BG, DE, FR, EL, ES, HU, IE, IT, RO, SI, SK) poskytlo svoje aktualizované odhadované výnosy počas leta 2023 za finančný rok 2022 24 . Údaj o odhadovaných výnosoch za finančný rok 2022 (k 12. septembru 2023) predstavuje 17,574 milióna EUR.
Tabuľka 2: prehľad odhadovaných výnosov (v miliónoch EUR) k 12. septembru 2023 podľa správ členských štátov predložených Komisii za finančný rok 2022
Z údajov za finančný rok 2022 vyplýva, že hoci väčšina členských štátov uviedla menej odhadovaných výnosov (k 12. septembru 2023) v porovnaní s marcom 2023, celkové odhadované výnosy zaznamenali nárast o 2,254 milióna EUR, a to najmä v dôsledku toho, že Poľsko tentokrát poskytlo údaje.
V súvislosti s údajmi v tabuľke 2 takisto treba poznamenať, že niekoľko členských štátov ako Lotyšsko, Luxembursko alebo Malta uviedlo, že do rozsahu pôsobnosti nepatria žiadne podniky. Iné členské štáty ako Fínsko a Chorvátsko Komisii nahlásili, že očakávajú, že nezískajú žiadne alebo len malé príjmy. Okrem toho sú tu členské štáty, ktoré budú nariadenie Rady uplatňovať len na finančný rok 2023 (Česko, Cyprus, Dánsko, Litva, Taliansko). Iné členské štáty, ako napríklad Portugalsko, začnú vyberať výnosy až na jeseň 2023. Napokon Rakúsko neposkytlo aktualizované odhadované výnosy za finančný rok 2022 k 12. septembru 2023, hoci predtým poskytlo predbežné odhadované výnosy. Švédsko neposkytlo žiadne odhadované údaje o výnosoch. V tabuľke 2 preto nie sú uvedené žiadne odhadované výnosy za tieto členské štáty. Sú označené ako „neuvádza sa“.
6.2. Nahlásené vybrané výnosy
Na účely tejto správy Komisia takisto požiadala členské štáty, aby podľa možnosti v prípade tých, ktoré opatrenie uplatňovali vo finančnom roku 2022, podali správu o všetkých vybraných výnosoch na základe opatrení podľa kapitoly III nariadenia Rady. K 30. júnu 2023 dosiahli vybrané výnosy za finančný rok 2022 podľa kapitoly III nariadenia Rady sumu 6,850 milióna EUR.
Tabuľka 3: vybrané výnosy (v miliónoch EUR) k 30. júnu 2023 podľa správ členských štátov predložených Komisii za finančný rok 2022
V budúcnosti bude Komisia naďalej pravidelne komunikovať s členskými štátmi s cieľom získať dobrý celkový prehľad o výške odhadovaných výnosov a vybraných výnosov vytvorených na základe kapitoly III nariadenia Rady za celý finančný rok 2022. Komisia uskutoční rovnaký postup aj za finančný rok 2023 v súvislosti s tými členskými štátmi, ktoré uplatňujú solidárny príspevok alebo prijaté rovnocenné vnútroštátne opatrenie za oba finančné roky alebo len vo finančnom roku 2023. Komisia si bude vďaka tomu môcť riadne splniť svoju povinnosť podať správu Rade podľa článku 20 ods. 2 nariadenia Rady na jeseň 2024.
6.3. Použitie výnosov
Od členských štátov sa vyžaduje podať správu aj o použití výnosov zo solidárneho príspevku alebo prijatých rovnocenných opatrení. V článku 17 nariadenia Rady sa stanovujú účely výdavkov, na ktoré sa tieto výnosy môžu použiť v súlade s cieľom nariadenia Rady znížiť zaťaženie koncových odberateľov energie vyplývajúce z rastúcich cien energie.
Na základe správ predložených členskými štátmi na účely tejto správy sa v mnohých opatreniach na zabezpečenie uplatňovania solidárneho príspevku alebo prijatých rovnocenných vnútroštátnych opatrení vôbec nespomína použitie výnosov. Je to v súlade so skutočnosťou, že niektoré členské štáty majú zavedené všeobecné vnútroštátne rozpočtové rámce, ktorými sa riadia výdavky na akýkoľvek druh opatrení, ktoré uplatňujú (zásada všeobecnosti rozpočtu). Členské štáty sa vyzývajú, aby Komisii naďalej podávali správy v tejto veci s cieľom zabezpečiť, aby sa výnosy vytvorené na základe nariadenia Rady použili na účely, ktoré sú v ňom stanovené.
Pokiaľ ide o členské štáty uplatňujúce solidárny príspevok, sedem z 15 členských štátov vo svojich správach predložených Komisii výslovne neuvádza žiadne účely výdavkov stanovené v článku 17 nariadenia Rady (AT, BG, FI, FR, HR, NL, SI). Sedem z nich výslovne odkazuje na požiadavky článku 17 nariadenia Rady (DK, DE, EL, IE, PL, RO, SK), pričom uprednostňujú poskytovanie finančnej podpory spotrebiteľom a domácnostiam. Jeden členský štát uviedol vytvorenie fondu na vyberanie výnosov zo solidárneho príspevku, ktoré majú byť určené na poskytovanie finančnej podpory domácnostiam (LT).
Pokiaľ ide o členské štáty uplatňujúce prijaté rovnocenné vnútroštátne opatrenia, dva z ôsmich členských štátov uviedli použitie výnosov totožné s účelmi, ktoré sú uvedené v článku 17 (ES, PT). Dva členské štáty uviedli použitie výnosov na podporu domácností a podnikov (BE, EE) a jeden členský štát všeobecnejšie uvádza zmiernenie vysokých cien energie (CZ). Jeden členský štát uviedol vytvorenie fondu na vyberanie výnosov zo solidárneho príspevku, ktoré majú byť určené na poskytovanie finančnej podpory domácnostiam (HU). Jeden členský štát (SE) vo svojej správe objasňuje, že daňové príjmy síce nemožno prideľovať v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov o rozpočte, zámerom je však kompenzovať domácnostiam a podnikom vysoké účty za energiu celkovou sumou, ktorá podľa odhadov presiahne príjmy z dočasného opatrenia týkajúceho sa mimoriadnych ziskov. Jeden členský štát (IT) vo svojej správe vôbec neodkazuje na požiadavky článku 17 nariadenia Rady.
Cieľom príspevku stanoveného v kapitole III nariadenia Rady nebolo úplné financovanie fiškálnych nákladov na rôzne opatrenia domácej politiky, ktoré zmierňujú účinok prudkého nárastu cien energie. Komisia posúdila vplyv nákladov na energetické opatrenia z hľadiska rozpočtu pri príležitosti svojej hospodárskej prognózy z jesene 2022 (pozri rámček I.2.4 Opatrenia fiškálnej politiky na zmiernenie vplyvu vysokých cien energie) 25 . Podľa nej členské štáty prijali opatrenia s čistými nákladmi vo výške takmer 200 miliárd EUR. Prognóza čistých rozpočtových nákladov na energetické opatrenia na rok 2023 bola približne na úrovni 144 miliárd EUR. Údaje o predpokladaných nákladoch sú oveľa vyššie ako odhadované celkové výnosy, ktoré členské štáty nahlásili Komisii v prípade solidárneho príspevku alebo rovnocenných vnútroštátnych opatrení (pozri oddiel 6.1), čo znamená, že tieto výnosy mohli financovať predpokladané výdavky len čiastočne.
V budúcnosti bude Komisia naďalej dôkladne monitorovať používanie výnosov vytvorených na základe nariadenia Rady s cieľom zabezpečiť súlad s jeho článkom 17.
VII.Závery
V tejto správe sa v kontexte vývoja na trhoch s energiou uvádza prehľad súčasného stavu uplatňovania kapitoly III nariadenia Rady (EÚ) 2022/1854 rok po nadobudnutí jeho účinnosti. Konkrétne sa v nej objasňuje vývoj na trhu a vývoj ziskov v odvetví energie z fosílnych palív, ale aj uplatňovanie opatrení v zmysle tohto nariadenia Rady. Zameriava sa najmä na i) druh opatrení vykonávaných členskými štátmi, ktoré si majú vybrať medzi vykonávaním solidárneho príspevku alebo prijatého rovnocenného vnútroštátneho opatrenia; ii) osobitné vlastnosti každého opatrenia, pokiaľ ide o uplatniteľný finančný rok (roky), základ, uplatniteľnú sadzbu a použitie vybraných výnosov; iii) odhadované celkové výnosy nahlásené členskými štátmi a iv) výnosy vybrané členskými štátmi, ktoré mohli o takomto výbere podať správu do 30. júna 2023.
Z pohľadu na vývoj na trhoch s energiou z fosílnych palív vyplýva, že situácia sa veľmi líši od situácie v čase, keď nariadenie Rady nadobudlo účinnosť v októbri 2022. Pokles cien energie počas celého roka 2023, ako aj neistejšie hospodárske prostredie a rastúce kapitálové náklady viedli k tomu, že podniky v odvetviach ropy, plynu a uhlia zaznamenali zníženie svojich ziskov v porovnaní s mimoriadnymi nadmernými ziskmi v roku 2022.
Zo situácie načrtnutej na základe analýzy údajov o uplatňovaní kapitoly III nariadenia Rady, ktoré Komisii nahlásili členské štáty, vyplýva, že väčšina členských štátov sa rozhodla uplatňovať solidárny príspevok. Zároveň je však jasné, že členské štáty využili flexibilitu, ktorú tento právny akt ponúka, pokiaľ ide o uplatniteľné finančné roky a sadzbu. Okrem toho medzi členskými štátmi, ktoré sa rozhodli prijať rovnocenné vnútroštátne opatrenie ako alternatívu k solidárnemu príspevku, existujú rozdiely, pokiaľ ide o uplatniteľný finančný rok, uplatniteľnú sadzbu a základ dane.
V súvislosti s vybranými výnosmi na základe opatrení podľa kapitoly III nariadenia Rady zo správ členských štátov vyplýva, že nie všetky členské štáty uplatňovali solidárny príspevok alebo prijali rovnocenné vnútroštátne opatrenia na finančný rok 2022. Táto skutočnosť spolu s rôznymi dátumami výberu v jednotlivých členských štátoch vysvetľuje, prečo sú nahlásené vybrané sumy do 30. júna 2023 stále natoľko rozdielne od odhadovaných celkových vybraných výnosov.
Členské štáty sa ďalej vyzývajú, aby pokračovali v podávaní správ o plánovanom použití výnosov vytvorených na základe opatrení podľa kapitoly III nariadenia Rady. V budúcnosti bude dôležité, aby sa Komisii poskytovali takéto údaje vrátane dostatočných podrobností týkajúcich sa rôzneho použitia časti výnosov. Členské štáty, ktoré nahlásili údaje o použití výnosov, ich použili v súlade s účelmi výdavkov uvedenými v článku 17 nariadenia Rady, najmä s cieľom znížiť zaťaženie spotrebiteľov vyplývajúce z rastúcich cien energie.
Komisia predloží druhú správu Rade do polovice októbra 2024 s druhou analýzou uplatňovania kapitoly III nariadenia Rady v súlade s článkom 20 ods. 2 uvedeného nariadenia.
Nariadenie Rady (EÚ) 2022/1854 zo 6. októbra 2022 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie (Ú. v. EÚ L 61 I, 7.10.2022, s. 1).
Vzhľadom na krízu na trhoch s energiou a elektrinou v roku 2022, ktorá viedla k prijatiu nariadenia Rady, možno jeho legislatívny základ ako mimoriadneho a dočasného opatrenia nájsť v článku 122 ods. 1 ZFEÚ. Dané ustanovenie splnomocňuje Radu prijímať v duchu solidarity vhodné opatrenia z hľadiska hospodárskej situácie. Ide predovšetkým o prípad, keď sa vyskytnú vážne ťažkosti pri dodávkach určitých produktov, najmä v oblasti energetiky.
https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_23_4410 .
Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Boj s rastúcimi cenami energie: súbor nástrojov pre opatrenia a podporu, COM(2021) 660 final.
REPowerEU: spoločné európske pravidlá pre cenovo dostupnejšiu, bezpečnejšiu a udržateľnejšiu energiu, COM(2022) 108 final.
Plán REPowerEU, COM(2022) 230 final.
Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 5. júna 2023 o preskúmaní núdzových zásahov s cieľom riešiť vysoké ceny energie v súlade s nariadením Rady (EÚ) 2022/1854: COM_2023_302_1_EN_ACT_part1_v2.pdf (europa.eu) .
Údaje dostupné k 14. novembru 2023.
Zdroj: S&P Global Commodity Insights.
Agentúra IEA konštatovala, že „v roku 2024 sa očakáva návrat celosvetového dopytu po plyne k miernemu rastu poháňanému najmä krajinami ázijského Tichomoria a Blízkeho východu“ a že dopyt v krajinách ázijského Tichomoria sa má „do roku 2026 v porovnaní s rokom 2022 zvýšiť o 20 %“, pozri správu o plyne v strednodobom horizonte za rok 2023.
Domáce nedostatky v oblasti vodnej a jadrovej energie spôsobené klimatickými podmienkami a ďalšími faktormi dostupnosti zhoršili napätie na trhu s plynom, v dôsledku čoho ceny v lete 2022 ešte viac vzrástli. V porovnaní s rokom 2021 bol výpadok vo výrobe vodnej a jadrovej energie v roku 2022 približne 60 TWh v prípade vodnej a 120 TWh v prípade jadrovej energie.
Ceny ropy Brent k 15. novembru podľa S&P Global Commodity Insights.
Dobrovoľné obmedzenie ťažby ropy organizáciou OPEC+ o 1,66 milióna barelov denne oznámené začiatkom apríla a dodatočné obmedzenie o 1 milión barelov denne na júl (a neskôr predĺžené do konca roka 2023) oznámené Saudskou Arábiou 4. júna. Rusko takisto oznámilo obmedzenie vývozu ropy o 0,3 milióna barelov denne v septembri (neskôr predĺžené do konca roka 2023).
Dňa 5. decembra 2022 nadobudlo účinnosť embargo EÚ na ruskú ropu prepravovanú po mori a cenový strop koalície G7+ na úrovni 60 USD/barel ruskej ropy (tento cenový strop umožní európskym prevádzkovateľom prepravovať ruskú ropu do tretích krajín za predpokladu, že jej cena zostane prísne pod ním) – EUR-Lex - 02014R0833-20230624 - SK - EUR-Lex (europa.eu) .
Zdroj: Týždenný vestník Európskej komisie o rope.
Zdroj: Týždenný vestník Európskej komisie o rope (6. november).
Taliansko uviedlo, že v roku 2022 vybralo 2,897 mld. EUR prostredníctvom svojho predchádzajúceho vnútroštátneho opatrenia, ako je vysvetlené v oddiele V.
Holandsko a Estónsko potvrdili svoj pôvodný údaj o odhadovaných výnosoch na účely tejto správy. Poľsko nahlásilo údaj o odhadovaných výnosoch po prvýkrát.
https://economy-finance.ec.europa.eu/system/files/2023-02/ip187_en.pdf .