EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli19. 10. 2023

COM(2023) 633 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o vykonávaní nariadenia (ES) č. 1007/2009 o obchodovaní s výrobkami z tuleňov zmeneného nariadením (EÚ) 2015/1775

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o vykonávaní nariadenia (ES) č. 1007/2009 o obchodovaní s výrobkami z tuleňov zmeneného nariadením (EÚ) 2015/1775

1.Úvod

Režim EÚ týkajúci sa tuleňov

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1007/2009 1 o obchodovaní s výrobkami z tuleňov (ďalej len „nariadenie“) sa zakazuje uvádzanie výrobkov z tuleňov na trh EÚ.

Zákaz obchodovania sa vzťahuje na výrobky z tuleňov vyrábané v EÚ a na dovážané výrobky z tuleňov. Nariadenie bolo zmenené nariadením (EÚ) 2015/1775 2 s cieľom zohľadniť výsledky rozhodnutí Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „WTO“) vo veci ES/výrobky z tuleňov 3 . V dôsledku toho sa v súčasnom režime EÚ týkajúcom sa tuleňov umožňujú dve výnimky zo zákazu:

1.Uvádzanie výrobkov z tuleňov na trh sa umožňuje za predpokladu splnenia osobitných podmienok stanovených v článku 3 ods. 1 nariadenia v znení zmien vtedy, ak tieto výrobky pochádzajúcich z lovu, ktorý vykonávajú komunity Inuitov alebo iné komunity pôvodného obyvateľstva.

V článku 3 ods. 1a uvedeného nariadenia v znení zmien sa stanovuje aj to, že v čase uvedenia na trh EÚ je výrobok z tuleňa sprevádzaný osvedčením o dodržaní podmienok stanovených vo výnimke týkajúcej sa komunít Inuitov alebo iných komunít pôvodného obyvateľstva. Osvedčenie by mal vydať orgán, ktorý na uvedený účel uznala Európska komisia v súlade s článkom 3 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/1850 4 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“).

2.Povoľuje sa aj dovoz výrobkov z tuleňov v prípade, že má príležitostný charakter a pozostáva výlučne z tovaru na osobné použitie cestujúcich alebo ich rodín (článok 3 ods. 2 základného nariadenia v znení zmien).

Povinnosti podávania správ podľa nariadenia (ES) č. 1007/2009 v znení zmien

V článku 7 nariadenia v znení zmien sa stanovuje, že členské štáty predložia Komisii do 31. decembra 2018 a potom každé štyri roky správu, v ktorej uvedú, aké opatrenia prijali na vykonávanie tohto nariadenia. Komisia následne predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tohto nariadenia do 12 mesiacov od konca každého obdobia na podávanie správ. Komisia vo svojej správe posúdi fungovanie, účinnosť a vplyv nariadenia pri dosahovaní jeho cieľa. V správach Komisie by sa mal posúdiť aj vplyv na sociálno-ekonomický rozvoj komunít Inuitov alebo iných komunít pôvodného obyvateľstva 5 .

Prvá správa Komisie o vykonávaní nariadenia, ktorá sa vzťahuje na obdobie od 18. októbra 2015 [dátum začatia uplatňovania nariadenia (EÚ) 2015/1775] do 31. decembra 2018, bola prijatá 10. januára 2020 6 .

Táto správa sa vzťahuje na obdobie od 1. januára 2019 do 31. decembra 2022. Vychádza z príspevkov doručených od členských štátov EÚ, Spojeného kráľovstva a troch uznaných orgánov v Kanade a Grónsku.

2.Kontext

V roku 1983 EÚ v reakcii na veľké obavy vyvolané každoročným usmrcovaním tuleních mláďat určitých druhov prijala smernicu Rady 83/129/EHS 7 , v ktorej sa zakazuje dovoz výrobkov pochádzajúcich z dvoch druhov tuleních mláďat, konkrétne z tuleňa grónskeho (s bielou kožou) a z tuleňa mechúrnatého (s modrým chrbtom), do EÚ. Táto smernica sa pôvodne uplatňovala do 1. októbra 1985. Jej platnosť sa prvýkrát predĺžila do 1. októbra 1989 a následne sa predĺžila na neurčito prostredníctvom smernice Rady 89/370/EHS 8 .

Tulene sa lovia v EÚ aj mimo nej a využívajú sa na výrobu najrozmanitejších výrobkov, ako sú kapsuly omega-3 a odevy, ktorých súčasťou je spracovaná koža a kožušina z tuleňov. Občania a spotrebitelia vyjadrili obavy z toho, že na trhu sa môžu vyskytovať výrobky získané zo zvierat usmrcovaných a sťahovaných z kože spôsobom, ktorý im spôsobuje utrpenie. V reakcii na to niektoré členské štáty prijali právne predpisy regulujúce obchodovanie s výrobkami z tuleňov prostredníctvom zákazu dovozu a výroby takýchto výrobkov, zatiaľ čo v iných členských štátoch neboli prijaté žiadne obmedzenia obchodovania s týmito výrobkami. Uvedené rozdiely mali nepriaznivý vplyv na vnútorný trh a predstavovali prekážky obchodu. EÚ preto prijala nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1007/2009 (ďalej len „nariadenie“), v ktorom sa zakazuje uvádzanie výrobkov z tuleňov na trh EÚ.

Na EÚ zároveň naliehali verejné správy a organizácie mimo EÚ, ktoré zastupujú Inuitov a pôvodné obyvateľstvo, aby uznala, že lov tuleňov predstavuje neoddeliteľnú súčasť sociálno-ekonomického života, výživy, kultúry a identity týchto komunít a prispieva k ich živobytiu a rozvoju, pričom tieto záujmy by v súlade s Deklaráciou OSN o právach pôvodného obyvateľstva z roku 2007 nemali byť vystavené negatívnym vplyvom. Uviedli, že lov tuleňov tradične vykonávaný komunitami Inuitov alebo inými komunitami pôvodného obyvateľstva nevyvoláva rovnaké etické obavy verejnosti ako lov tuleňov vykonávaný predovšetkým z komerčných dôvodov. V nariadení sa preto výnimočne umožnilo uvádzať na trh výrobky z tuleňov, ktoré pochádzajú z lovu tradične vykonávaného komunitami Inuitov a inými komunitami pôvodného obyvateľstva, za podmienky, že sa náležite zohľadnia dobré životné podmienky zvierat, pričom ich utrpenie sa v maximálnej možnej miere zníži. Výnimka sa vzťahovala len na lov, ktorý prispieva k živobytiu týchto komunít.

V nariadení z roku 2009 sa takisto výnimočne umožnilo uvádzať na trh výrobky z tuleňov v prípadoch, keď sa lov vykonáva výlučne na účely udržateľného riadenia morských zdrojov. Umožnil sa aj príležitostný dovoz výrobkov z tuleňov, ktoré tvorí výlučne tovar na osobné použitie cestujúcich alebo ich rodín.

V roku 2010 začali Kanada a Nórsko pred Svetovou obchodnou organizáciou (ďalej len „WTO“) konanie na urovnanie sporov proti nariadeniu a jeho pôvodnému vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 737/2010. V roku 2013 dospela organizácia WTO k záveru, že povolenie uvádzania niektorých výrobkov z tuleňov na trh EÚ prostredníctvom výnimiek týkajúcich sa komunít Inuitov a hospodárenia s morskými zdrojmi vyvoláva nepriaznivý účinok režimu EÚ týkajúceho sa tuleňov na konkurenčné príležitosti kanadských a nórskych výrobkov vo vzťahu k výrobkom dovážaným z Grónska a domácim výrobkom EÚ. V tom čase len Grónsko oficiálne požiadalo o uznanie osvedčujúceho orgánu.

S cieľom zosúladiť svoj režim s rozhodnutiami organizácie WTO prijala EÚ nariadenie (EÚ) 2015/1775, ktorým sa režim EÚ týkajúci sa tuleňov upravil tak, že sa odstránila výnimka týkajúca sa hospodárenia s morskými zdrojmi. Odstránením uvedenej výnimky nebolo dotknuté právo členských štátov naďalej regulovať lov vykonávaný na účely udržateľného hospodárenia s ich morskými zdrojmi. Týmto členským štátom sa tým však zabraňovalo povoliť uvedenie výrobkov pochádzajúcich z takéhoto lovu na trh EÚ, ak sa na tieto výrobky nevzťahovala výnimka týkajúca sa komunít Inuitov alebo iných komunít pôvodného obyvateľstva, ktorá zostala v platnosti. V zmenenom nariadení sa posilnila aj súdržnosť s cieľom nariadenia, a to výslovným doplnením zohľadnenia dobrých životných podmienok zvierat ako podmienky využitia výnimky týkajúcej sa komunít Inuitov alebo iných komunít pôvodného obyvateľstva.

S cieľom dosiahnuť jednotné vykonávanie nariadenia Komisia prijala vykonávacie nariadenie, v ktorom sa i) stanovujú požiadavky na dovoz výrobkov z tuleňov na osobné použitie cestujúcich alebo ich rodín; ii) uvádzajú kritériá, ktorými sa má riadiť uznávanie orgánov zodpovedných za vydávanie osvedčení zhody s výnimkou týkajúcou sa komunít Inuitov alebo iných komunít pôvodného obyvateľstva, a iii) stanovuje úloha príslušných orgánov členských štátov v oblasti kontroly osvedčení a zaznamenávania údajov z nich.

Podľa článku 3 ods. 1a nariadenia v znení zmien musia byť výrobky z tuleňov uvádzané na trh EÚ v rámci výnimky týkajúcej sa komunít Inuitov alebo iných komunít pôvodného obyvateľstva sprevádzané osvedčením, ktoré vydal orgán uznaný na tento účel Európskou komisiou podľa článku 3 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/1850 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“).

Európska komisia zatiaľ uznala tri orgány:

–grónske ministerstvo rybolovu, lovu a poľnohospodárstva 9 (teraz pod názvom ministerstvo rybolovu a lovu),

–vládu Nunavutu (Kanada) 10 ,

– vládu Severozápadných teritórií Kanady 11 .

3.Správy členských štátov EÚ

27 členských štátov EÚ bolo požiadaných, aby predložili Komisii svoje vnútroštátne správy vyplnením dotazníka. Vnútroštátne správy podali všetky členské štáty EÚ okrem troch (Francúzska, Grécka a Malty). Pod výrazom „všetky členské štáty“ by sa teda ďalej malo rozumieť „všetky členské štáty okrem tých troch, ktoré správu nepodali“. V tomto oddiele sa uvádza zhrnutie doručených informácií.

a) Príslušné orgány

V súlade s článkom 6 ods. 1 vykonávacieho nariadenia každý členský štát určí jeden alebo niekoľko príslušných orgánov zodpovedných za a) overenie osvedčení pre dovezené výrobky z tuleňov vykonané na žiadosť colných orgánov; b) kontrolu vydávania osvedčení uznanými orgánmi zriadenými a pôsobiacimi v danom členskom štáte a c) uchovávanie kópie osvedčenia vydaného pre výrobky z tuleňov pochádzajúce z lovu tuleňov v danom členskom štáte. Komisia sprístupnila zoznam určených príslušných orgánov na svojom webovom sídle 12 .

Hoci v súvislosti s vydávaním osvedčení neboli dosiaľ uznané žiadne orgány zriadené a pôsobiace v EÚ, v niektorých členských štátoch žijú národy, ktoré patria do vymedzenia pojmu „komunity Inuitov alebo iné komunity pôvodného obyvateľstva“, a preto môžu loviť tulene pre svoje živobytie a uvádzať výrobky z tuleňov na trh EÚ. Uvedené členské štáty môžu požiadať o to, aby bol niektorý z ich orgánov oficiálne uznaný za orgán vydávajúci osvedčenia. V uvedenom prípade by bol relevantný článok 6 ods. 1 písm. b) a c) vykonávacieho nariadenia.

b) Výnimka týkajúca sa komunít Inuitov alebo iných komunít pôvodného obyvateľstva

Dánsko a Estónsko ako jediné členské štáty oznámili, že výrobky z tuleňov sa uvádzali na ich trh na základe podmienok stanovených vo výnimke týkajúcej sa komunít Inuitov alebo iných komunít pôvodného obyvateľstva. Dánske colné orgány zaznamenali dovoz výrobkov z tuleňov z Grónska v celkovej hodnote 8 347 944 DDK (= 1 122 337 EUR pri výmennom kurze k 17. 1. 2023) a v celkovom objeme 32 109 kg v porovnaní s 10 502 kg nahlásenými za predchádzajúce obdobie, ktoré pokrývalo tri roky namiesto štyroch. Estónsko po prvýkrát nahlásilo dovoz výrobkov z tuleňov z Grónska v celkovej hodnote 1 555,67 EUR a v celkovom objeme 34,16 kg. Výrobky dovezené Dánskom a Estónskom zahŕňali najmä nezošité vyčinené alebo upravené tulenie kože, ale aj odevy, odevné doplnky a iné výrobky z tulenej kože, napr. topánky a čižmy z tulenej usne.

c) Výnimka týkajúca sa osobného použitia cestujúcich alebo ich rodín

Žiadnemu príslušnému orgánu členských štátov nenahlásili colné orgány možný problém v súvislosti s príležitostným dovozom výrobkov z tuleňov na osobné použitie cestujúcich alebo ich rodín.

d) Aktívny zušľachťovací styk

Na základe nariadenia sa nezakazuje dovoz výrobkov z tuleňov na účel spracovania a spätného vývozu spracovaného tovaru. Výrobca obuvi doviezol do Estónska vyčinené tulenie kože (2 405 kusov v roku 2019, 1 682 v roku 2020, 2 030 v roku 2021 a 1 875 v roku 2022) z Kanady a Nórska na účely aktívneho zušľachťovacieho styku, a následne všetok spracovaný tovar spätne vyviezol.

e) Sankcie a vymáhanie

Všetky členské štáty nahlásili, že majú zavedené pravidlá na udeľovanie sankcií za porušenie ustanovení nariadenia, ktoré zahŕňajú pokuty, konfiškáciu a zničenie tovaru (vo všetkých členských štátoch) až uväznenie (na Cypre, v Dánsku, Holandsku a Lotyšsku). Počas referenčného obdobia takéto sankcie neuložil žiadny z členských štátov.

Na grafe ďalej sú zobrazené maximálne výšky pokút stanovené v 18 členských štátoch, ktoré túto informáciu poskytli. V ôsmich z nich sa výšky pokút zvyčajne líšia podľa toho, či trestný čin spáchala fyzická alebo právnická osoba. V Dánsku a vo Fínsku nie sú vo vnútroštátnych právnych predpisoch stanovené maximálne výšky pokút. V prípade porušenia nariadenia by výšku pokuty museli odhadnúť príslušné orgány.

Poznámka: V prípade Holandska sa uvedené maximálne výšky pokút týkajú trestných činov, ktoré neboli spáchané úmyselne. Ak bol trestný čin spáchaný úmyselne, výška pokuty môže narásť až na 90 000 EUR v prípade fyzických osôb a 900 000 EUR v prípade právnických osôb.

Belgické colné orgány zastavili dovoz výrobkov z tuleňov v dvoch prípadoch. Prvým bol balík odoslaný poštou zo Spojených štátov, ktorý obsahoval potravinový doplnok obsahujúci výťažok z tulenej štítnej žľazy (kapsuly s omega-3 kyselinami). Druhým prípadom bola tulenia lebka, ku ktorej neboli doložené potrebné dokumenty. Švédske colné orgány vykonali takmer 4 000 dokladových kontrol dovozných vyhlásení. Sedem z nich sa malo vzťahovať na výrobky z tuleňov, ale v skutočnosti sa použila nesprávna kombinácia číselných znakov 13  nomenklatúry. Švédske colné orgány tieto vyhlásenia opravili.

f) Informácie s kódom QR

Na zabezpečenie správneho fungovania výnimky týkajúcej sa komunít Inuitov alebo iných komunít pôvodného obyvateľstva a na zlepšenie informácií o režime EÚ týkajúcom sa tuleňov môžu uznané orgány umiestniť na osvedčené výrobky z tuleňov etiketu s kódom QR. Tento kód QR je prepojený s webovou stránkou 14 , na ktorej sa poskytujú informácie o režime EÚ týkajúcom sa tuleňov.

Pätnásť členských štátov (Belgicko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Chorvátsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko a Švédsko) nahlásilo, že vie o existencii tohto kódu QR, pričom colné orgány ani iné orgány presadzovania práva sa neobrátili na žiadny členský štát, aby im v súvislosti s týmto kódom QR poskytol konzultáciu.

g) Lov tuleňov v EÚ

Populácie tuleňov v EÚ sú sústredené najmä v Baltskom mori. Podľa holistického posúdenia stavu Baltského mora 15 vykonaného Komisiou pre ochranu prostredia Baltského mora, známou aj pod názvom HELCOM, obývajú Baltské more tri druhy tuleňov. Tuleň sivý sa vyskytuje v celom regióne, zatiaľ čo výskyt tuleňa krúžkovaného baltského je obmedzený na východné a severné Baltské more a výskyt tuleňa škvrnitého je obmedzený na juhozápadné Baltské more a Kattegat.

Cieľom smernice o biotopoch 16 je prispieť k zaisteniu biodiverzity ochranou prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín v EÚ. V prílohe II k nej sa na zozname druhov, pri ktorých sa požaduje určenie a riadenie osobitných chránených oblastí, uvádzajú:

–Halichoerus grypus (tuleň sivý)

–Monachus monachus (tuleň mníšsky)

–Phoca/Pusa hispida botnica (tuleň krúžkovaný baltský)

–Phoca/Pusa hispida saimensis (tuleň krúžkovaný fínsky)

–Phoca vitulina (tuleň škvrnitý)

Prioritnými druhmi sú tuleň mníšsky a tuleň krúžkovaný fínsky, ktoré sa preto uvádzajú aj v prílohe IV k smernici o biotopoch, čo znamená, že členské štáty musia v prípade týchto druhov prijať potrebné opatrenia na zriadenie systému ich prísnej ochrany. Ďalšie tri druhy (tuleň sivý, tuleň krúžkovaný baltský a tuleň škvrnitý) sú uvedené aj v prílohe V, čo znamená, že členské štáty by mali prijať opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby ich lov vo voľnej prírode, ako aj ich využívanie boli zlučiteľné s ich zachovávaním v priaznivom stave ochrany.

Keďže odstránenie výnimky týkajúcej sa „udržateľného riadenia morských zdrojov“ z pôvodného nariadenia nemalo vplyv na právo členských štátov naďalej regulovať lov vykonávaný na tento účel, tuleň krúžkovaný, tuleň škvrnitý a tuleň sivý sa počas obdobia na podávanie správ lovili na území Dánska, Estónska, Fínska a Švédska. Vo svojich správach tieto štyri členské štáty stručne opísali účel lovu, podmienky, za ktorých sa vykonával, použitú metódu, spôsob primeraného zohľadnenia dobrých životných podmienok zvierat a vplyv tohto lovu na populáciu tuleňov, ekosystémy a ľudské činnosti. V ďalšom texte sa uvádzajú názory vyjadrené v uvedených štyroch vnútroštátnych správach.

V Dánsku nie je v súvislosti s tuleňmi stanovená žiadna lovecká sezóna ani žiadne kvóty. Odstrel tuleňov možno povoliť len na základe výnimky, a to v rámci okruhu 100 metrov od rybárskeho výstroja a mimo obdobia rozmnožovania a výmeny srsti, aby sa zabránilo vážnym škodám v odvetví rybolovu. Výnimka týkajúca sa odstrelu tuleňov sivých sa okrem toho neumožňuje v lokalitách sústavy Natura 2000 určených pre tento druh. Od roku 2018 sa povoľujú aj výnimky na odstrel tuleňov v prúdoch, čo má pozitívny vplyv na chov generačných populácií rýb pod tlakom. Výnimka týkajúca sa odstrelu je podmienená použitím pušky schváleného kalibru, úspešným absolvovaním osobitnej skúšky zbrane a vlastníctvom dánskeho loveckého lístka. Lovci sa vyzývajú k tomu, aby v záujme okamžitého zabitia mierili na hlavu. Na ostrove Bornholm sa môžu tulene sivé strieľať celý rok, keďže v tejto oblasti sa nenachádzajú žiadne miesta na rozmnožovanie. Populácie tuleňov sa v Dánsku monitorujú prostredníctvom každoročného počítania. Dánsko uviedlo, že počet tuleňov zastrelených na základe výnimky týkajúcej sa odstrelu počas obdobia na podávanie správ (134 tuleňov škvrnitých a deväť tuleňov sivých) nemal žiadny významný vplyv na veľkosť populácie.

V Estónsku sa môžu tulene loviť na účely zabezpečenia udržateľného riadenia morských zdrojov a obživy lovcov a rodín z miestnych komunít žijúcich na malých estónskych ostrovoch, aby sa zachovalo ich kultúrne dedičstvo a tradície. Lov tuleňov je prísne regulovaný a dobré životné podmienky zvierat sa v plnej miere zohľadňujú. Lov tuleňov možno vykonávať len v určených oblastiach počas loveckej sezóny, pričom lovci musia mať zloženú streleckú skúšku a musia používať osobitné zbrane a muníciu. Na základe najnovšej monitorovacej správy Estónska počet tuleňov sivých v estónskych vodách stúpa, pričom najvyšší počet tuleňov sivých v Baltskom mori za posledných 20 rokov bol zaznamenaný v roku 2021. Estónsko uviedlo, že drobný lov obmedzený na ročnú kvótu na úrovni 1 % populácie tuleňov, čo počas obdobia na podávanie správ predstavovalo 55 jedincov za rok, je potrebný na zníženie škôd v odvetví rybolovu, ale nie je povolený na osobitne chránených územiach určených pre tuleňa sivého.

Vo Fínsku sa lov tuleňov vykonáva v záujme udržateľného riadenia morských zdrojov, aby sa zabránilo škodám v odvetví komerčného rybolovu. Kvóty na lov sú stanovené v prípade tuleňov sivých a tuleňov krúžkovaných. Počas obdobia na podávanie správ bola kvóta na lov tuleňov sivých v kontinentálnom Fínsku stanovená na 1 050 jedincov za rok. Priemerná kvóta na lov tuleňov krúžkovaných v Botnickom zálive počas toho istého obdobia bola stanovená na 335 jedincov za rok, zatiaľ čo priemerná kvóta na lov tuleňov sivých na Alandách, ktoré sú autonómnym regiónom Fínska, bola 480 jedincov za rok. Na lov tuleňov sa vzťahuje aj lovecká sezóna, osobitné technické vlastnosti zbraní a munície a zloženie skúšky po absolvovaní kurzu loveckej etiky zameranej na použitie metódy zabitia, ktorá spôsobuje okamžitú smrť. V prípade ohrozených populácií tuleňov (napr. tuleň krúžkovaný vo Fínskom zálive a v oblasti Saaristomeri) je lov úplne zakázaný. Fínsko uviedlo, že odhadovaný ročný nárast populácie tuleňov je vyšší ako počet lovených tuleňov a že existujú dôkazy o tom, že tulene jedia ryby z rybárskeho výstroja, pokiaľ tento výstroj nie je zabezpečený proti tuleňom. Proti tuleňom je však možné čiastočne zabezpečiť len pasce nazývané sieťové vrše (dlhé rybárske siete v tvare vaku, pri ktorých sa na to, aby zostali otvorené, používajú obruče) alebo podobný výstroj, ak sa má zároveň zachovať životaschopné komerčné rybárstvo. Tulene denne skonzumujú tri až päť kilogramov rýb, čo môže ohrozovať druhy alebo populácie rýb chránené právnymi predpismi EÚ alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi. Objem rekreačného a komerčného rybolovu pomocou žiabroviek na vonkajšom súostroví za posledné desaťročie klesol o 30 až 40 %, pričom v niektorých oblastiach pre predátorské správanie tuleňov ustal úplne. Pozitívny účinok lovu v blízkosti rybárskeho výstroja je len dočasný, keďže v priebehu niekoľkých nasledujúcich dní, niekedy dokonca hodín, sa objavia ďalšie tulene. Lov tuleňov sa preto nemôže považovať za jediný spôsob zmierňovania problémov, ktoré tulene spôsobujú.

Súčasťou riadenia voľne žijúcich druhov vo Švédsku je aj licencovaný lov tuleňov sivých od roku 2020 a tuleňov škvrnitých od roku 2022 a „ochranný lov“ tuleňov krúžkovaných. Ochranný lov je povolený a prísne regulovaný v oblastiach, kde rastúca populácia tuleňov spôsobuje vážne škody miestnemu odvetviu rybolovu, poškodzuje rybársky výstroj a žerie úlovky. Licencovaný lov na rozdiel od ochranného lovu nie je obmedzený na oblasti, kde tulene spôsobujú odvetviu rybolovu škody. Je zavedená kvóta na lov. Priemerná kvóta na lov tuleňov sivých počas obdobia na podávanie správ bola 1 692 jedincov za rok, zatiaľ čo v prípade tuleňov škvrnitých to bolo 712 jedincov a v prípade tuleňov krúžkovaných 346 jedincov. Munícia sa prísne reguluje, metóda zabitia musí viesť k okamžitej smrti, pričom sa musí predchádzať zbytočnému utrpeniu, a pri love tuleňov z člna je potrebné, aby čln stál nehybne. Prebieha výskum s cieľom vyvinúť rybárske vybavenie zabezpečené proti tuleňom. Švédsko uviedlo, že počet tuleňov lovených na ochranu odvetvia rybolovu predstavuje len malý podiel populácie tuleňov.

V grafe sa uvádza celkový počet tuleňov ulovených počas obdobia na podávanie správ v štyroch členských štátoch EÚ, ktoré tento lov povoľujú v záujme udržateľného riadenia svojich morských zdrojov. Vo Fínsku a Švédsku sa kvóty stanovujú na loveckú sezónu, nie podľa kalendárneho roka. Lovecká sezóna sa začína na jeseň a končí sa na jar nasledujúceho roka. Členské štáty sú podľa smernice o biotopoch zodpovedné za zabezpečenie toho, aby odoberanie jedincov týchto druhov z voľnej prírody, ktoré sú uvedené v prílohe V k smernici, bolo zlučiteľné s ich zachovávaním v priaznivom stave ochrany.

V Lotyšsku boli počas obdobia na podávanie správ predložené žiadosti o lov tuleňov, boli však zamietnuté. Po nedávnom schválení plánu riadenia populácie tuleňov sa od roku 2023 umožňuje lov malého počtu dospelých tuleňov sivých, aby sa zabránilo škodám pre odvetvie rybolovu, ak nie je možné nájsť inú alternatívu.

h) Celkové posúdenie zo strany členských štátov EÚ

Členské štáty boli vyzvané, aby poskytli celkové hodnotenie troch aspektov nariadenia na svojom území: jeho fungovania (schopnosti plniť regulačnú funkciu), účinnosti (schopnosti prinášať želaný výsledok) a vplyvu (napríklad zmena trhu s výrobkami z tuleňov).

Osem členských štátov (Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Chorvátsko, Írsko, Maďarsko, Litva a Slovensko) uviedlo, že na ich území počas obdobia na podávanie správ neexistovalo obchodovanie s výrobkami z tuleňov, a preto nedokážu posúdiť fungovanie, účinnosť a vplyv nariadenia. Päť členských štátov (Luxembursko, Nemecko, Rumunsko, Slovinsko a Taliansko) nevykonalo žiadne posúdenie.

Sedem členských štátov (Belgicko, Dánsko, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko a Španielsko) zastáva názor, že nariadenie je vhodné na daný účel a že ich colné orgány majú zavedené postupy na to, aby ho náležite vykonávali. Dosiaľ sa v súvislosti s nariadením nestretli so žiadnymi problémami. Holandsko sa zaviazalo, že v tejto súvislosti posilní spoluprácu medzi svojimi príslušnými orgánmi a colnými orgánmi.

Estónsko, Fínsko, Lotyšsko a Švédsko usudzujú, že nariadenie funguje aj ako prostriedok na kontrolu obchodovania s výrobkami z tuleňov, ale jeho vplyv presahuje jeho zamýšľaný účel. Zákaz podľa nich prispel k súčasnej zlej situácii v pobrežnom rybolove a významne znížil hodnotu tuleňov ako lovnej zveri. Podľa nich je dôležité zahrnúť riadenie populácií tuleňov do plánov ekosystémového riadenia vôd EÚ. Tvrdia, že ich populácie tuleňov sú pozorne monitorované a že malý počet tuleňov ulovených počas obdobia na podávanie správ mal takmer zanedbateľný vplyv na veľkosť ich populácie a stav ich ochrany. Tieto členské štáty sa domnievajú, že lov tuleňov vykonávaný na účely udržateľného riadenia morských zdrojov pri plnom zohľadnení dobrých životných podmienok zvierat a využití všetkých častí ulovených zvierat namiesto ich znehodnotenia by nemal vyvolávať etické obavy verejnosti. Podľa švédskej loveckej etiky sa musí zviera loviť humánnym spôsobom, pričom výsledný zdroj by sa mal využiť v plnej miere, aby sa lov mohol považovať za prijateľný. Keďže lovci tuleňov po získaní toho, čo potrebujú na svoje osobné použitie, musia tento cenný zdroj zničiť alebo vyhodiť, Švédsko usudzuje, že zákaz tejto etike odporuje a znižuje atraktívnosť lovu tuleňov. Tieto členské štáty zdôraznili, že narastajúca populácia tuleňov medzičasom spôsobuje škody na rybárskom výstroji a úlovkoch, infikuje všetky druhy rýb tuleními červami, zabíja sviňuchy tuponosé a chytá veľké dospelé jedince tresky, lososa, pstruha morského a šťuky severnej, čo má hospodárske dôsledky pre cestovný ruch v oblasti rekreačného rybolovu. Švédsko na zmiernenie situácie prijalo v roku 2020 štátne nariadenie, v ktorom sa stanovuje, že ak sa samec tuleňa sivého spôsobujúci škody v odvetví rybolovu alebo akvakultúry loví legálne, poškodená strana má nárok na finančnú pomoc na náležité spracovanie tela uloveného zvieraťa. Vo Fínsku majú škody spôsobené tuleňmi vplyv na 350 až 400 rybárov za rok. Kompenzácia sa môže poskytnúť v súvislosti s nákladmi vzniknutými pri záchrane a doručení tiel legálne ulovených tuleňov do schváleného zariadenia na účely zničenia. V súvislosti so samotným lovom sa kompenzácia neposkytuje. Účelom podpory je nabádať k intenzívnejšiemu lovu tuleňov, ale Fínsko zastáva názor, že zrušenie zákazu obchodovania s tuleňmi by predstavovalo ešte silnejší podnet, pričom by zároveň viedlo k odstráneniu potreby kompenzácie a súvisiacich administratívnych nákladov.

Estónsko, Fínsko, Lotyšsko a Švédsko priznávajú, že obchodovanie s výrobkami z tuleňov nikdy nepredstavovalo veľké odvetvie s významným hospodárskym obratom. V pobrežných oblastiach má však toto obchodovanie potenciál stať sa zdrojom príjmov a prispievať k zachovávaniu kultúrnych hodnôt. Zrušenie zákazu by pomohlo využívať tento potenciál, vytvoriť vnútroštátny trh a príležitosti na vývoz výrobkov z tuleňov, ako aj zvýšiť hodnotu výrobkov z tuleňov a dokonca aj objem dovozu do EÚ zo strany komunít Inuitov alebo iných komunít pôvodného obyvateľstva, keďže uvádzanie výrobkov z tuleňov na trh EÚ by už nebolo nesprávne vnímané ako úplne zakázané. Tieto členské štáty tvrdia, že miestnym komunitám v EÚ by sa mal povoliť aspoň drobný predaj remeselných výrobkov, aby sa im vrátili výdavky na lov a aby mali príležitosť ukázať svoju tvorivosť a tradície. Ak zákaz nemožno zrušiť, Estónsko, Fínsko, Lotyšsko a Švédsko žiadajú, aby sa zvážilo opätovné zavedenie výnimky týkajúcej sa udržateľného riadenia morských zdrojov v prípade členských štátov, ktoré do svojich plánov riadenia voľne žijúcich druhov zahŕňajú ochranný a licencovaný lov tuleňov. V roku 2019 švédsky parlament vyzval vládu, aby pracovala na zrušení zákazu alebo aspoň na zavedení výnimky z neho.

4.Správa Spojeného kráľovstva

V rámci tohto postupu sa od Spojeného kráľovstva ešte stále požadovalo, aby Komisii predložilo svoju vnútroštátnu správu. Obdobie na podávanie správ bolo v prípade Spojeného kráľovstva stanovené na obdobie od 1. januára 2019 do 31. decembra 2020, t. j. do konca prechodného obdobia, na ktorom sa spoločne dohodli EÚ a Spojené kráľovstvo v nadväznosti na vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ. V prípade Spojeného kráľovstva, pokiaľ ide o Severné Írsko, bolo obdobie na podávanie správ rovnaké ako v prípade členských štátov EÚ (t. j. do konca roka 2022) na základe Windsorského rámca 17 , ktorého súčasťou je nariadenie o tuleňoch.

Ďalej uvedené prvky sa preto uplatňovali na Veľkú Britániu až do konca prechodného obdobia a na Spojené kráľovstvo a v ňom sa naďalej uplatňujú, pokiaľ ide o Severné Írsko.

Nariadenie EÚ sa vykonáva nariadeniami Spojeného kráľovstva o výrobkoch z tuleňov z roku 2010. Daňovým a colným úradom, úradu pre vnútroštátne záležitosti a pohraničnému zboru jeho veličenstva sa vydali pokyny, aby konali v súlade s právnymi predpismi EÚ a vnútroštátnymi právnymi predpismi a relevantnými usmerneniami v oblasti režimu týkajúceho sa tuleňov. Sú zavedené procesy na zabezpečenie účinného fungovania nariadenia EÚ.

Pravidlá týkajúce sa sankcií sú stanovené v nariadeniach o výrobkoch z tuleňov z roku 2010. Každý, kto je uznaný vinným zo spáchania trestného činu, musí zaplatiť pokutu, ktorej výška nepresiahne 75 000 GBP. Rovnaká maximálna výška sa uplatňuje aj na pokuty uložené právnickým osobám.

Počas obdobia na podávanie správ neboli na trh Spojeného kráľovstva uvedené na základe výnimky týkajúcej sa komunít Inuitov alebo iných komunít pôvodného obyvateľstva žiadne výrobky z tuleňov.

Spojené kráľovstvo uviedlo, že na jeho území sa nelovia žiadne tulene, keďže morské cicavce vrátane tuleňov sú chránené na základe právnych predpisov, podľa ktorých je úmyselné zabitie, poranenie akékoľvek voľne žijúceho morského cicavca či jeho úmyselné odobratie z voľnej prírody trestným činom.

5.Správy uznaných orgánov

V rámci tohto obdobia boli o vyplnenie dotazníka požiadané uznané orgány Kanady a Grónska. Obdobie na podávanie správ bolo rovnaké ako v prípade členských štátov EÚ, t. j. od 1. januára 2019 do 31. decembra 2022.

a) Osvedčenia

Grónske ministerstvo rybolovu a lovu vydalo osvedčenia, ktoré sprevádzali tulenie kože pochádzajúce z tuleňov krúžkovaných a tuleňov grónskych uvedené na trh EÚ v Dánsku a Estónsku. Na uvedenom grafe sa uvádza počet kusov tuleních koží, ktoré tieto dva členské štáty EÚ doviezli z Grónska počas obdobia na podávanie správ. Grónske ministerstvo rybolovu a lovu takisto uviedlo vývoz 281 tuleních koží do Talianska a 18 tuleních koží do Portugalska v roku 2019, ale tieto dovozy neboli nahlásené relevantnými príslušnými orgánmi EÚ.

Vláda teritória Nunavut (Kanada) vydala dve osvedčenia, a to len v roku 2020, ktoré sprevádzali dve lebky a dve kože z tuleňa krúžkovaného vyvezené do Belgicka a jednu úplnú tuleniu lebku s dvoma klami vyvezenú do Talianska. Tieto dovozy neboli nahlásené relevantnými príslušnými orgánmi EÚ.

Vláda Severozápadných teritórií Kanady vydala dve osvedčenia, a to len v roku 2022, ktoré sprevádzali jeden zdobený kožuch vyvezený do Českej republiky a jeden vyvezený do Francúzska. Ani tieto dovozy neboli nahlásené relevantnými príslušnými orgánmi EÚ.

Uznaný orgán teritória Nunavut zistil niekoľko problémov s osvedčeniami a nabádal EÚ, aby zvážila, či by bolo prijateľné, keby sa 1. vydávalo jediné osvedčenie na viacero holín; 2. vydávalo remeselníkom z Nunavutu osvedčenie, ktorí by zaručili, že pri svojej práci používajú len tulenie holiny pochádzajúce z úlovkov komunít Inuitov; 3. zrušila povinnosť uviesť členský štát EÚ, v ktorom sa výrobok umiestni na trh, a 4. preskúmali iné spôsoby dokázania inuitského pôvodu než je fyzické osvedčenie, napríklad pečiatka vytetovaná na holinách alebo visačky s kódom QR a pečiatkou vyrazenou vládou Nunavutu, ktorú je takmer nemožné napodobniť.

V roku 2021 vyvinula vláda Severozápadných teritórií Kanady program osvedčovania tuleňov na účel identifikácie výrobkov z tuleňov ulovených inuitskými/inuvialuitskými lovcami, ktoré vyrobili Inuiti/Inuvialuiti/pôvodní obyvatelia Severozápadných teritórií Kanady. Na výrobok z tuleňa sa po jeho dokončení pripevní visačka s osvedčením (pozri ďalej).

Uznaný orgán Severozápadných teritórií Kanady zastáva názor, že k holinám z tuleňov ulovených Inuitmi/Inuvialuitmi v Severozápadných teritóriách Kanady by sa malo automaticky vydávať osvedčenie a že EÚ by mala poskytovať finančnú alebo technickú podporu na sfunkčnenie uplatňovania výnimky. Existujú aj sankcie za nedodržanie predpisov, zatiaľ však neboli potrebné.

b) Lov tuleňov na základe výnimky týkajúcej sa komunít Inuitov alebo iných komunít pôvodného obyvateľstva

Na základe článku 3 ods. 1 nariadenia v znení zmien sa umožňuje uvádzanie na trh len vtedy, keď výrobky z tuleňov pochádzajú z lovu, ktorý tradične vykonávajú komunity Inuitov alebo iné komunity pôvodného obyvateľstva na účely živobytia a s náležitým zohľadnením dobrých životných podmienok zvierat.

Uznané orgány v tejto súvislosti uviedli, že tri hlavné zásady Inuitov a Inuvialuitov v súvislosti s lovom tuleňov sú: 1. udržateľný lov, pri ktorom sú zdroje chránené pred nadmerným lovom a riadené tak, aby sa zachovalo miesto tuleňov v globálnom ekosystéme; 2. úplné využitie, pri ktorom mäso predstavuje potravu, holiny sa používajú na výrobu odevov a olej je bohatým zdrojom omega-3 kyselín a 3. humánny lov, pri ktorom sa musí s tuleňmi zaobchádzať s rešpektom, pričom loviť sa smie len toľko, koľko je potrebné, a samotné usmrtenie je čisté a rýchle.

c) Spracúvanie a ochrana osobných údajov

Všetky tri uznané orgány používajú elektronický systém na výmenu a zaznamenávanie údajov uvedených v osvedčeniach. Žiadny z nich neoznámil problémy v oblasti ochrany osobných údajov počas spracúvania osvedčení.

d) Informácie s kódom QR

Na žiadosť Grónska Komisia súhlasila s umiestnením etikety s kódom QR na výrobky z tuleňov s cieľom lepšie informovať spotrebiteľov o existencii a legitimite výnimky týkajúcej sa komunity Inuitov alebo iných komunít pôvodného obyvateľstva a uľahčiť uvádzanie týchto výrobkov na trh EÚ. Tento kód QR je prepojený s webovou stránkou 18 , na ktorej sa poskytujú informácie o režime EÚ týkajúcom sa tuleňov.

Garbiareň Great Greenland umiestňuje kód QR na všetky svoje tulenie kože. Miestnym remeselníkom alebo malým krajčírstvam sa povoľuje, aby vedľa kódu QR doplnili svoje vlastné logo. Teritórium Nunavut má kód QR, ktorý je prepojený na informácie o výnimke v rámci režimu EÚ týkajúceho sa tuleňov. Kód QR sa umiestňuje na všetky osvedčené položky a je dostupný podľa potreby remeselníkov. V Severozápadných teritóriách Kanady sa kód QR umiestňuje na výrobky z tuleňov vyrobené z dokumentovaných/osvedčených holín.

e) Celkové posúdenie zo strany uznaných orgánov

Uznané orgány boli požiadané, aby poskytli posúdenie troch aspektov nariadenia a výnimky týkajúcej sa komunít Inuitov alebo iných komunít pôvodného obyvateľstva na svojom území: fungovanie a účinnosť výnimky, vplyv nariadenia na sociálno-ekonomický vývoj komunít Inuitov alebo iných komunít pôvodného obyvateľstva žijúcich na ich území a vplyv nariadenia na ich populácie tuleňov.

Grónsko oceňuje záväzok EÚ v oblasti dodržiavania a podpory práv pôvodných obyvateľov vrátane práva na slobodné vykonávanie svojich hospodárskych činností. Domnieva sa však, že v praxi má režim EÚ týkajúci sa tuleňov na tieto komunity nepriaznivé účinky. Vidí potrebu zvyšovať informovanosť európskych občanov a poskytovať im lepšie informácie o zákonnosti obchodovania s výrobkami z tuleňov lovených komunitami Inuitov alebo inými komunitami pôvodného obyvateľstva, a tým obnoviť dôveru spotrebiteľov vo výrobky z tuleňov.

Teritórium Nunavut má rovnaký názor a chcelo by nahradiť osvedčenie malými visačkami s kódom QR. Nunavut usudzuje, že požiadavky na osvedčenie predstavujú zbytočnú záťaž a odrádzajú inuitských výrobcov a nákupcov z EÚ. Privítalo by podporu EÚ pri poskytovaní informácií výrobcom, múzeám a maloobchodníkom z EÚ o existencii a fungovaní výnimky.

Pokiaľ ide o Severozápadné teritóriá Kanady, priame prínosy výnimky týkajúcej sa komunít Inuitov by sa do veľkej miery zvýšili, keby EÚ súhlasila s tým, že všetky tulene ulovené Inuitmi/Inuvialuitmi v Severozápadných teritóriách Kanady sa budú považovať za spĺňajúce predpisy, a teda automaticky osvedčené. Úroveň lovu na účel živobytia je naďalej pomerne stabilná a vnútroštátny a miestny trh s výrobkami z tuleňov a so surovinami z tuleňov boli počas celého posledného cyklu podávania správ zdravo fungujúcimi trhmi. Vývozný trh však prakticky neexistuje.

V Grónsku má lov a obchodovanie s výrobkami z tuleňov pre komunity Inuitov základný sociálno-ekonomický a kultúrny význam. Počas obdobia 2019 – 2022 sa počet tuleňov predaných garbiarni Great Greenland A/S v porovnaní s minulým obdobím na podávanie správ zvýšil o takmer 6 %, zďaleka však nedosahuje úroveň pred vydaním zákazu EÚ.

Celkový počet tuleňov ulovených v Grónsku v rokoch 2019 – 2021 oproti minulému obdobiu na podávanie správ klesol o 6 %. V grafe sa uvádzajú úlovky tuleňov v Grónsku počas štvorročného obdobia na podávanie správ v členení podľa jednotlivých druhov. V údajoch nie sú zahrnuté posledné tri mesiace roku 2022.

Hodnota koží z tuleňov krúžkovaných, mladých a dospelých tuleňov grónskych predaných garbiarni Great Greenland za obdobie na podávanie správ takisto nedosiahla úroveň pred vydaním zákazu EÚ.

Grónske ministerstvo rybolovu a lovu spochybňuje dôvod zavedenia režimu týkajúceho sa tuleňov a konštatuje, že udržateľný lov tuleňov pri plnom dodržaní požiadaviek na dobré životné podmienky zvierat by bol možný aj bez neho. Ministerstvo je znepokojené tým, že sa neuskutočnilo žiadne predchádzajúce posúdenie, a to ani vzhľadom na obavy vnímané dnešnými európskymi občanmi ako základného odôvodnenia nariadenia ani vzhľadom na možné alternatívne spôsoby rozptýlenia prípadných obáv, ktoré menej obmedzujú obchod. Ministerstvo je znepokojené aj tým, že režim EÚ týkajúci sa tuleňov ani s výnimkou týkajúcou sa komunít Inuitov nezodpovedá koncepcii modrého hospodárstva, ktorú EÚ podporuje vo všetkých aspektoch udržateľného využívania živých zdrojov okrem druhov tuleňov.

V teritóriu Nunavut a v Severozápadných teritóriách Kanady je celoročný lov tuleňov, spotreba, navrhovanie a predaj výrobkov z tuleňov dlhodobou súčasťou kultúry a živobytia inuitského/inuvialuitského spoločenstva. V súčasnosti je komunita Inuitov/Inuvialuitov žijúca na území, ktoré má najvyššie ceny kupovaných potravín a obmedzené možnosti zamestnania, závislá od tuleňov, pokiaľ ide o potravinovú bezpečnosť aj príjmy. Inuiti/Inuvialuiti uvádzajú svoje výrobky z tuleňov na trh prevažne na miestnej úrovni a nevyvážajú ich do EÚ. Medzi hlavné dôvody patria obavy z porušenia režimu EÚ týkajúceho sa tuleňov, prekážky obchodu, ktoré vyplynuli zo samotného zákazu (strata záujmu kupcov, nedostatok kontaktov na potenciálnych kupcov), chýbajúce skúsenosti s medzinárodným obchodom a nejasnosti týkajúce sa osvedčovania holín a výrobkov z osvedčených holín. Doteraz nemalo nariadenie žiadny pozitívny vplyv na sociálno-ekonomický rozvoj Inuitov/Inuvialuitov. Režim EÚ týkajúci sa tuleňov otvoril síce dvere, ale je vnímaný ako policajný nástroj.

Podľa teritória Nunavut a Severozápadných teritórií nedošlo v dôsledku nariadenia k žiadnemu vplyvu na populácie tuleňov ani sa výnimkou nezvýšil lov. Lov sa vykonával a naďalej vykonáva v súlade s predpismi o love a hodnotami Inuitov/Inuvialuitov.

6. Záver

Zdá sa, že nariadenie funguje dobre pri bránení uvádzaniu výrobkov z tuleňov, na ktoré sa nevzťahuje výnimka týkajúca sa komunít Inuitov alebo iných komunít pôvodného obyvateľstva, na trh EÚ. Členské štáty stanovili sankcie v prípade porušenia predpisov, ale dosiaľ žiadne neuložili. Len Belgicko nahlásilo dovoz, ktorý nebol v súlade s predpismi a ktorý jeho colné úrady zastavili.

Ako sa uvádza aj v predošlých správach, členské štáty EÚ z oblasti Baltského mora by uvítali opätovné zavedenie výnimky týkajúcej sa udržateľného riadenia morských zdrojov, ktorá bola zrušená v roku 2015 v záujme zosúladenia nariadenia s rozhodnutím Svetovej obchodnej organizácie. Zastávajú názor, že zákaz má negatívne sociálno-ekonomické vplyvy v členských štátoch EÚ v oblasti Baltského mora.

Uznané orgány v Kanade usudzujú, že nariadenie sa v EÚ vníma ako úplný zákaz obchodovania s výrobkami z tuleňov, že výnimka týkajúca sa komunít Inuitov alebo iných komunít pôvodného obyvateľstva nie je v EÚ dostatočne známa a že to má vplyv na hospodársky rozvoj komunít Inuitov/Inuvialuitov. Vývoz výrobkov z tuleňov z Kanady do EÚ je zanedbateľný. Grónsko naďalej vyváža výrobky z tuleňov do EÚ, najmä do Dánska. Malý počet vývozov z Grónska a Kanady nebol nahlásený relevantnými príslušnými orgánmi EÚ.

Komisia v roku 2024 začne proces hodnotenia nariadenia o obchodovaní s výrobkami z tuleňov a smernice o tuleních mláďatách s cieľom posúdiť ich fungovanie, účinnosť a vplyv na základe porovnania s ich cieľmi, ako aj s cieľom posúdiť, či sú naďalej vhodné na daný účel. Súčasťou tohto procesu bude aj posúdenie ich sociálno-ekonomického vplyvu a vplyvu na populácie tuleňov. Komisia na základe zistení z hodnotenia zváži, či je potrebné prijať ďalšie opatrenia.

(1)

   https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A32009R1007.

(2)

   https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=uriserv:OJ.L_.2015.262.01.0001.01.SLK.

(3)

     http://trade.ec.europa.eu/wtodispute/show.cfm?id=475&code=2.

(4)

     https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A32015R1850.

(5)

     Pozri odôvodnenie 8 nariadenia (EÚ) 2015/1775.

(6)

     https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1578667308224&uri=COM%3A2020 %3A4 %3AFIN.

(7)

     https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:31983L0129.

(8)

     https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:31989L0370.

(9)

     https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A32015D1027(02).

(10)

     https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=uriserv:OJ.L_.2020.426.01.0056.01.ENG.

(11)

     https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:32017D0265.

(12)

     https://environment.ec.europa.eu/topics/nature-and-biodiversity/trade-seal-products_en.

(13)

     https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=OJ:L:2022:282:FULL&from=EN.

(14)

     https://environment.ec.europa.eu/topics/nature-and-biodiversity/trade-seal-products_en.

(15)

     http://stateofthebalticsea.helcom.fi/biodiversity-and-its-status/marine-mammals/.

(16)

     https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A01992L0043-20130701.

(17)

   Od 24. marca 2023 by sa mal protokol o Írsku/Severnom Írsku na základe spoločného vyhlásenia Únie a Spojeného kráľovstva č. 1/2023 v rámci Spoločného výboru zriadeného podľa Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu nazývať „Windsorský rámec“. 

(18)

     https://environment.ec.europa.eu/topics/nature-and-biodiversity/trade-seal-products_en.