EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli19. 9. 2023

COM(2023) 545 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti: napredovanie

Obsah

Skratky    

1.    Zhrnutie    

2.    Aktuálny stav vykonávania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti    

2.1. Aktuálny stav realizácie plánov obnovy a odolnosti    

2.2. Zvýšená transparentnosť pri posudzovaní žiadostí o platbu    

2.3. Zrušenie míľnikov a cieľov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti    

2.4. Revízia plánov obnovy a odolnosti    

2.5. Aktuálny stav financovania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti    

2.6. Kontroly a audit vykonávania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti    

2.7. Osvetová činnosť v oblasti realizácie a transparentnosti plánu obnovy a odolnosti    

3.    Príspevok mechanizmu k cieľom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti    

3.1. Príspevok mechanizmu k zelenej transformácii (t. j. k pilieru 1)    

3.2. Príspevok mechanizmu k digitálnej transformácii (t. j. pilier 2)    

3.3. Príspevok mechanizmu k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu (t. j. pilier 3)    

3.4. Príspevok mechanizmu k sociálnej a územnej súdržnosti (t. j. pilier 4)    

3.5. Príspevok mechanizmu k zdraviu a hospodárskej, sociálnej a inštitucionálnej odolnosti s cieľom okrem iného zvyšovať pripravenosť na krízy a schopnosť reakcie na krízy (t. j. pilier 5)    

3.6. Príspevok mechanizmu k politikám pre budúcu generáciu, deti a mládež, ako sú vzdelávanie a zručnosti (t. j. pilier 6)    

3.7. Príspevok mechanizmu k sociálnej politike vrátane rodovej rovnosti, ako aj detí a mládeže    

3.8. Príspevok k cezhraničným a viacnárodným projektom    

3.9. Príspevok k vykonávaniu odporúčaní pre jednotlivé krajiny    

4.    REPowerEU    

4.1. Opatrenia zahrnuté v kapitolách REPowerEU    

4.2. Financovanie plánu REPowerEU    

5.    Záver    

Obrázky:

Obrázok 1: Pokrok v dosahovaní minulých míľnikov a cieľov za obdobie 1. štvrťrok 2020 až 1. štvrťrok 2023    12

Obrázok 2: Pokrok v dosahovaní budúcich míľnikov a cieľov za obdobie 2. štvrťrok 2023 až 2. štvrťrok 2024    12

Obrázok 3: Pokrok v dosahovaní míľnikov a cieľov v súvislosti s reformami a investíciami    12

Obrázok 4: Pokrok v dosahovaní míľnikov a cieľov podľa pilierov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti    13

Obrázok 5: Druh zmeškaných míľnikov a cieľov    14

Obrázok 6: Stav pokroku v súvislosti so spoločnými ukazovateľmi    16

Obrázok 7: Vývoj úspor ročnej spotreby primárnych zdrojov energie v MWh/rok    16

Obrázok 8: Vývoj počtu podporených podnikov    17

Obrázok 9: Vývoj počtu účastníkov v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy    17

Obrázok 10: Postup pozastavenia platieb    19

Obrázok 11: Rozpätie najväčších konečných prijímateľov podľa členských štátov    32

Obrázok 12: Príspevok prijatých súm a súvisiacich opatrení, na ktoré dostáva 100 najväčších konečných prijímateľov podporu, k šiestim pilierom politiky    33

Obrázok 13: Podiel finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti prispievajúcich k jednotlivým pilierom politiky    37

Obrázok 14: Rozdelenie výdavkov na podporu zelenej transformácie podľa oblastí politiky    38

Obrázok 15: Príspevok k cieľom v oblasti klímy vyjadrený ako podiel na finančných prostriedkoch pridelených plánu obnovy a odolnosti    39

Obrázok 16: Počet opatrení v pilieri 1 s míľnikmi a cieľmi uspokojivo splnenými od poslednej výročnej správy o vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti podľa oblastí politiky    40

Obrázok 17: Rozdelenie výdavkov na podporu digitálnej transformácie podľa oblastí politiky    43

Obrázok 18: Príspevok k digitálnym cieľom vyjadrený ako podiel na finančných prostriedkoch pridelených plánu obnovy a odolnosti    44

Obrázok 19: Počet opatrení v pilieri 2 s míľnikmi a cieľmi uspokojivo splnenými od poslednej výročnej správy o vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti podľa oblastí politiky    44

Obrázok 20: Rozdelenie výdavkov na podporu inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu podľa oblastí politiky    48

Obrázok 21: Počet opatrení v pilieri 3 s míľnikmi a cieľmi uspokojivo splnenými od poslednej výročnej správy o vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti podľa oblastí politiky    49

Obrázok 22: Rozdelenie výdavkov na podporu sociálnej a územnej súdržnosti podľa oblastí politiky    52

Obrázok 23: Počet opatrení v pilieri 4 s míľnikmi a cieľmi uspokojivo splnenými od poslednej výročnej správy o vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti podľa oblastí politiky    53

Obrázok 24: Rozdelenie výdavkov na podporu zdravia a odolnosti podľa oblastí politiky    58

Obrázok 25: Počet opatrení v pilieri 5 s míľnikmi a cieľmi uspokojivo splnenými od poslednej výročnej správy o vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti podľa oblastí politiky    59

Obrázok 26: Rozdelenie výdavkov na podporu politík pre budúcu generáciu podľa oblastí politiky    65

Obrázok 27: Počet opatrení v pilieri 6 s míľnikmi a cieľmi uspokojivo splnenými od poslednej výročnej správy o vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti podľa oblastí politiky    65

Obrázok 28: Podiel sociálnych výdavkov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti podľa hlavných sociálnych kategórií    69

Obrázok 29: Podiel (v %) opatrení v prijatých plánoch obnovy a odolnosti zameraných na rodovú rovnosť    70

Obrázok 30: Súčasná miera plnenia odporúčaní pre jednotlivé krajiny z rokov 2019 – 2020    78

Obrázok 31: Vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny z rokov 2019 – 2022: ročné posúdenie v každom nasledujúcom roku v porovnaní so súčasnou mierou plnenia    78

Tabuľky:

Tabuľka 1: Spracovanie žiadostí o platbu    9

Tabuľka 2: Aktuálny stav vybavovania žiadostí o platbu z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti    10

Tabuľka 3: Počet a stredná dĺžka míľnikov a cieľov s neskoro alebo predčasne oznámeným cieľovým dátumom splnenia v prípade reforiem a investícií    14

Tabuľka 4: Prehľadová tabuľka predkladania upravených plánov obnovy a odolnosti a kapitol REPowerEU    21

Tabuľka 5: Právny základ použitý členskými štátmi pri úprave plánov obnovy a odolnosti    22

Tabuľka 6: Zmena nenávratnej finančnej podpory podľa článku 18 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti    22

Tabuľka 7: Úvery, o ktoré členské štáty požiadali do 31. augusta 2023    23

Tabuľka 8: Viacnárodné projekty týkajúce sa opatrení v rámci piliera zelenej transformácie    75

Tabuľka 9: Digitálne viacnárodné projekty    76

Tabuľka 10: Prehľad obsahu prijatých kapitol REPowerEU    80

Tabuľka 11: Dodatočná nenávratná podpora dostupná pre jednotlivé členské štáty    84

Tabuľka 12: Prevod pridelených finančných prostriedkov z pobrexitovej adaptačnej rezervy    85

Skratky

BAR	pobrexitová adaptačná rezerva (Brexit Adjustment Reserve)
CIDs	vykonávacie rozhodnutia Rady (Council Implementing Decisions)
COVID-19	ochorenie COVID-19
CSRs	odporúčania pre jednotlivé krajiny (Country-specific recommendations)
VSRD	vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve
HFV	Hospodársky a finančný výbor
EPLO	styčná kancelária Európskeho parlamentu (European Parliament Liaison Office)
ETS	systém obchodovania s emisiami (Emissions Trading System)
EUR	Euro (€)
MWh	megawatthodina
NGEU	NextGenerationEU
R&I	výskum a inovácie (Research and innovation)
OZE	obnoviteľný zdroj energie
RRF	Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (Recovery and Resilience Facility)
RRPs	plány obnovy a odolnosti (Recovery and Resilience Plans)
MSP	malé a stredné podniky
TSI	Nástroj technickej podpory (Technical Support Instrument)

1.Zhrnutie 

Dva a polroka po svojom zriadení zostáva Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (ďalej len „mechanizmus“) podstatou európskej reakcie s cieľom zvýšiť odolnosť hospodárstiev členských štátov. Od uverejnenia poslednej výročnej správy (v marci 2022) sa hospodárske a geopolitické súvislosti značne zmenili. Nevyprovokovaná agresia Ruska voči Ukrajine viedla v roku 2022 k prudkému nárastu cien energie, ktorý zviditeľnil zraniteľnosť súvisiacu so závislosťou od ruských fosílnych palív, vyhnal infláciu na úrovne nevídané celé desaťročia a spôsobil krízu životných nákladov v mnohých domácnostiach.

V tejto súvislosti sa mechanizmus musel prispôsobiť, aby bolo možné riešiť tieto nové problémy a zohľadniť skúsenosti získané za dva roky vykonávania tohto inovatívneho nástroja založeného na výkonnosti. Dnes, keď sa blížime k stredu krátkej existencie mechanizmu, sa v tejto správe hodnotí pokrok vo vykonávaní a vývoji mechanizmu od prijatia nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti 1 (ďalej len „nariadenie o mechanizme“) vo februári 2021, cez zmenu tohto nariadenia o mechanizme vo februári 2023, ktorou sa do plánov obnovy a odolnosti doplnili kapitoly REPowerEU 2 , až po vyplácanie posledných platieb do 1. septembra 2023.

Zo správy vyplýva, že sa dosiahol značný pokrok, pokiaľ ide o i) nepretržité vykonávanie mechanizmu, ii) zvyšovanie transparentnosti v súvislosti s jeho vykonávaním a iii) ochranu finančných záujmov EÚ zintenzívnením úsilia v oblasti kontroly a auditu.

Vykonávanie mechanizmu je v pokročilom štádiu v rámci výrazných obmedzení z dôvodu jeho trvania. Do 1. septembra 2023 dostala Komisia 31 žiadostí o platbu od 19 členských štátov a vyplatila celkovú sumu 153,4 miliardy EUR. Rada prijala kladné posúdenie pôvodných plánov všetkých členských štátov. Okrem toho už Rada prijala kladné posúdenie štyroch revidovaných plánov s kapitolami REPowerEU a 16 revidovaných plánov v súčasnosti posudzuje Komisia. V správe sa uvádzajú podrobnosti o viacerých príkladoch konkrétnych reforiem a investícií financovaných z mechanizmu, ktoré prispievajú k šiestim pilierom politiky vymedzeným v nariadení o mechanizme vrátane zelenej transformácie a digitálnej transformácie.

Komisia zároveň pomáha členským štátom riešiť prípadné vznikajúce problémy s vykonávaním mechanizmu. Niektoré členské štáty čelia problémom pri spravovaní finančných prostriedkov čiastočne z dôvodu problémov s administratívnymi kapacitami alebo investičných prekážok. Niektoré ďalšie členské štáty sa stretajú s ťažkosťami pri realizovaní plánov obnovy a odolnosti, ktoré boli pôvodne navrhnuté z dôvodov zmenených hospodárskych podmienok, napr. vysokej inflácie alebo nedostatkov zásobovania. Komisia podporuje všetky členské štáty s cieľom urýchliť realizáciu a revíziu ich plánov, a to aj prostredníctvom Nástroja technickej podpory 3 .

V roku 2023 vynaložila Komisia značné úsilie na zvýšenie jasnosti a transparentnosti v súvislosti s vykonávaním mechanizmu. Komisia 21. februára 2023 uverejnila metodiky na: i) posudzovanie uspokojivého plnenia míľnikov a cieľov a ii) výpočet pozastavených súm v prípade nesplnenia míľnika alebo cieľa. Komisia dnes spoločne s touto správou zverejňuje rámec na riešenie potenciálnych situácií, keď členský štát dodatočne zmenil míľniky a ciele, ktoré Komisia pôvodne posúdila ako uspokojivo splnené.

Zmeny nariadenia o mechanizme od členských štátov ďalej vyžadujú zverejňovať informácie o 100 konečných prijímateľoch, ktorí dostávajú najvyššie sumy finančných prostriedkov z mechanizmu. Komisia urýchlene poskytla potrebné usmernenie, v ktorom od členských štátov vyžaduje, aby čo najskôr tieto údaje sprístupnili a aktualizovali ich dvakrát ročne, a konsolidovala uverejnené informácie o hodnotiacej tabuľke obnovy a odolnosti. Tieto informácie sa použijú aj na vyplnenie mapy projektov financovaných z mechanizmu, ktorá bola prvýkrát zverejnená 9. marca 2023 a odvtedy sa pravidelne aktualizuje. Všetky uvedené prvky spolu výrazne rozširujú zodpovednosť rozhodnutí Komisie, ktoré sa týkajú vykonávania mechanizmu.

V roku 2023 Komisia aj so zreteľom na odporúčania Európskeho parlamentu, Rady a Európskeho dvora audítorov ďalej posilnila spoľahlivosť svojho kontrolného rámca na účely dodatočného uistenia o správnom využívaní finančných prostriedkov z mechanizmu a o účinnej ochrane finančných záujmov Únie. Do 1. septembra 2023 vykonala Komisia 14 auditov míľnikov a cieľov na základe rizík ex-post na účely dodatočného uistenia sa, že informácie, ktoré poskytli členské štáty o uspokojivom splnení, sú správne (7 v roku 2022 a 7 v roku 2023). Po overení primeranosti systémov kontroly členských štátov na ochranu finančných záujmov Únie v čase posúdenia plánu obnovy a odolnosti vykonala Komisia ešte 27 auditov systémov členských štátov (16 v roku 2022 a doteraz 11 v roku 2023) a do konca roku 2023 vykoná aspoň po jednom audite vo všetkých členských štátoch. Od roku 2023 sa kládol osobitný dôraz na dodržiavanie povinností členských štátov v oblasti verejného obstarávania a pravidiel štátnej pomoci podľa článku 22 ods. 2 písm. a) nariadenia o mechanizme. Vyhlásenie o vierohodnosti v súvislosti s mechanizmom, ktoré vyplýva z tohto kontrolného rámca, bolo v úplnom súlade s vyhláseniami vydanými inými GR od roku 2022.

Mechanizmus čoskoro začne druhú polovicu svojej existencie ako nástroj, ktorý sa osvedčil svojou schopnosťou stimulovať štrukturálne reformy, zosilniť vplyv investícií a zachovať postačujúcu úroveň pružnosti na prispôsobenie sa meniacim sa okolnostiam. Uvedené úspechy pochádzajú z kľúčovej vlastnosti založenej na výkonnosti mechanizmu, ktorá spája vyplácanie s postupnou realizáciou reforiem a investícií prostredníctvom dohodnutých míľnikov a cieľov. Tieto úspechy by neboli možné bez zodpovednosti členských štátov a ich odhodlania splniť svoje plány obnovy a odolnosti a bez prispenia inštitúcií, ako sú Európsky parlament a Európsky dvor audítorov, a sociálnych a miestnych zainteresovaných strán.

Práce však zďaleka nie sú ukončené a náročná realizačná fáza je pred nami. Prebiehajúca revízia národných plánov využíva prospech z dosiaľ získaných obrovských skúseností a prispeje k zrýchleniu vykonania tohto nástroja. Zvýšená transparentnosť vykonávania, dodatočné zdroje plánu REPowerEU a zameranie sa na uvoľnenie administratívnych kapacít členských štátov určujú fázu ďalšieho urýchlenia vykonávania v roku 2024 a nasledujúcich rokoch až do konca roku 2026.

2.Aktuálny stav vykonávania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti

Táto správa predstavuje podrobnosti o aktuálnom stave vykonávania mechanizmu (oddiel 2), príspevok mechanizmu k cieľom mechanizmu (oddiel 3) a aktuálny stav, pokiaľ ide o kapitoly REPowerEU (oddiel 4). V prílohe sa v prehľadoch o jednotlivých krajinách uvádza pokrok každého plánu obnovy a odolnosti.

Informácie uvedené v tejto správe vychádzajú z obsahu prijatých plánov, ktoré posudzovala Komisia, z údajov vykazovaných členskými štátmi do apríla 2023 ako súčasť ich polročných oznamovacích povinností, z údajov uvedených v hodnotiacej tabuľke obnovy a odolnosti 4 k 1. septembru 2023 a z vývoja vo vykonávaní mechanizmu do 1. septembra 2023 5 , pokiaľ nie je uvedené inak.

2.1. Aktuálny stav realizácie plánov obnovy a odolnosti

Prijímanie plánov obnovy a odolnosti

Od uverejnenia poslednej výročnej správy 1. marca 2022 prijala Rada päť zvyšných vykonávacích rozhodnutí Rady, ktoré sa týkali plánov obnovy a odolnosti, a to Bulharska a Švédska 4. mája 2022, Poľska 17. júna 2022, Holandska 4. októbra 2022 a Maďarska 16. decembra 2022. Komisia náležite posúdila každý plán konzistentným a transparentným spôsobom podľa 11 kritérií stanovených v článku 19 ods. 3 nariadenia o mechanizme. V priebehu postupu posudzovania bola Komisia v úzkom styku s členskými štátmi na účely vykonania komplexného posúdenia. Komisia podporila členské štáty, aby predložili ambiciózne plány s jasnými a realistickými míľnikmi a cieľmi na účely monitorovania pokroku počas ich realizácie. Po schválení a prijatí všetkých plánov obnovy a odolnosti sa celá pozornosť teraz sústredí na ich realizáciu a prebiehajúce revízie.

Operačné dohody

Komisia doteraz podpísala operačné dohody s 24 členskými štátmi. V týchto dvojstranných dohodách sa v súlade s nariadením o mechanizme uvádzajú podrobnosti monitorovania, spolupráce a aspektov súvisiacich s realizáciou. V operačných dohodách sa navyše stanovujú ďalšie podrobnosti týkajúce sa mechanizmu overovania v súvislosti s každým míľnikom a cieľom a podľa potreby aj dodatočné kroky monitorovania s cieľom sledovať realizáciu plánu. Na podporu transparentnosti Komisia sprístupňuje operačné dohody na svojom webovom sídle 6 .

Uzavretie a podpis operačných dohôd sú kľúčové kroky v realizácii plánov obnovy a odolnosti. Aj keď podpísané operačné dohody nie sú potrebné na prijatie predbežného financovania, sú pre dotknutý členský štát podmienkou na predloženie prvej žiadosti o platbu. V závislosti od národného rámca členského štátu môže postup uzavretia operačných dohôd trvať dlhšie než v iných prípadoch. Iba tri členské štáty (DE, NL, HU) 7 boli 1. septembra 2023 ešte v procese finalizácie svojich operačných dohôd alebo v príprave na ich podpísanie.

Žiadosti o platbu

Do 1. septembra 2023 dostala Komisia 31 žiadostí o platbu od 19 členských štátov a vyplatila celkovú sumu 153,4 miliardy EUR. Táto suma zahŕňa 56,6 miliardy EUR predbežného financovania z mechanizmu poskytnutého 21 členským štátom do 31. decembra 2021. Celková suma 106,3 miliardy EUR vyplatená členským štátom sa týka nenávratnej podpory a 47,1 miliardy EUR sú úvery. V tabuľke 1 a tabuľke 2 je prehľad predloženia žiadostí členských štátov o platbu a príslušné vyplatenia Komisie po kladnom posúdení míľnikov a cieľov, na ktoré sa vzťahuje príslušná žiadosť o platbu.

Tabuľka 1: Spracovanie žiadostí o platbu 8

Poznámka: Údaje sú uvedené v chronologickom poradí podľa dátumu predloženia žiadosti o platbu a bez predbežného financovania.

Zdroj: Európska komisia.

Tabuľka 2: Aktuálny stav vybavovania žiadostí o platbu z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti

Poznámka: * Írsko nepožiadalo o predbežné financovanie. ▲ Ako podmienka predbežného financovania sa do 31. decembra 2021 muselo prijať vykonávacie rozhodnutie Rady.

Zdroj: Európska komisia.

Hoci realizácia plánov obnovy a odolnosti je všeobecne v plnom prúde, niektoré členské štáty čelia problémom so spravovaním finančných prostriedkov, čiastočne z dôvodov obmedzených administratívnych kapacít alebo investičných prekážok v rámci napätých harmonogramov mechanizmu. Aj revízie plánov obnovy a odolnosti a dopĺňanie kapitol REPowerEU ovplyvnili harmonogram vyplácania finančných prostriedkov z mechanizmu, keď sa v prvej polovici roku 2023 spomalilo predkladanie žiadostí o platbu a členské štáty zamerali úsilie na revíziu plánov a dopĺňanie kapitol REPowerEU. Viac informácií o pokroku v dosahovaní míľnikov a cieľov na základe polročných správ sa podrobne opisuje v nasledujúcom oddiele.

Komisia naďalej zdôrazňuje, že hlavnou prioritou zostáva urýchlená realizácia plánov obnovy a odolnosti, ako to vyplýva z odporúčaní pre jednotlivé krajiny na rok 2023, a je pripravená podporovať členské štáty pri uskutočňovaní dohodnutých záväzkov týkajúcich sa reforiem a investícií. Úspešná revízia plánov v roku 2023 je pre členské štáty príležitosťou vyriešiť problémy súvisiace s administratívnou kapacitou, zvýšiť kapacitu čerpania finančných prostriedkov z mechanizmu a dodržiavať harmonogram vyplácania. Jej súčasťou je zavedenie dodatočných reforiem a investícií do upravených plánov obnovy a odolnosti s cieľom riešiť konkrétne regulačné prekážky a investičné prekážky zistené dosiaľ pri realizácii. Obsahuje aj opatrenia na zlepšenie organizácie, zvýšenie kapacity a prostriedkov národnej štátnej správy, ktorá sa priamo podieľa na realizácii plánov. Tieto opatrenia sa môžu opierať o technickú pomoc Komisie poskytovanú prostredníctvom Nástroja technickej pomoci (TSI). Všeobecnú podporu na účely horizontálnych aspektov realizácie plánov obnovy a odolnosti dostalo alebo v súčasnosti dostáva 23 členských štátov, zatiaľ čo všetkých 27 členských štátov využíva tematickú podporu spojenú s vykonávaním opatrení v rámci mechanizmu 9 .

Pokrok v dosahovaní míľnikov a cieľov

Členské štáty musia v súlade s článkom 27 nariadenia o mechanizme dvakrát ročne v súvislosti s európskym semestrom podávať správy o realizácii svojich plánov obnovy a odolnosti. V delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2021/2106 sa táto povinnosť ďalej spresňuje stanovením konečných termínov na predkladanie polročných správ najneskôr do 30. apríla a 15. októbra. Členské štáty podávajú správy o svojom pokroku v dosahovaní stanovených míľnikov a cieľov, ktoré mali splniť v minulosti a o dvanásť mesiacov v budúcnosti. Hoci údaje nahlasujú samotné členské štáty a Komisia ich neoveruje, poskytujú komplexné zhodnotenie realizácie všetkých plánov a umožňujú monitorovanie pokroku v realizácii plánov obnovy a odolnosti.

Členské štáty pokračujú v oznamovaní náležitého pokroku v realizácii plánov obnovy a odolnosti s menšinou míľnikov a cieľov, ktoré boli oznámené ako zatiaľ nedokončené alebo zmeškané. Z tohto polročného kola podávania správ vyplýva, že prevažná väčšina míľnikov a cieľov, ktoré sa mali splniť do apríla 2023, je buď splnená 10 , alebo oznámená ako dokončené 11 (obrázok 1). Povzbudivý je aj pokrok v plnení nadchádzajúcich míľnikov a cieľov, pričom značný počet míľnikov a cieľov je oznámený ako „prebiehajúce“ 12 alebo už „dokončené“ (obrázok 2).

Zvyšuje sa rovnováha medzi počtom reforiem a investícií, ktoré sa oznamujú ako splnené alebo dokončené. Pokrok v oblasti reforiem – predovšetkým prijímanie právnych textov a príslušných príprav politík – bol v predchádzajúcich kolách podávania správ markantnejší, keď sa reformy často uprednostňovali v plánoch obnovy a odolnosti členských štátov, aby vytvorili rámec pre nadväzujúce investičné projekty, ktoré mali mať väčší dosah. Navyše dokončenie cieľov súvisiacich s investíciami, ako napríklad výstavba infraštruktúry, si vyžaduje istý čas a takéto ciele sú obvykle zriedkavejšie uvádzané v prvých harmonogramoch žiadostí o platbu, a to aj vtedy, keď sa ich skutočná realizácia už mohla začať. Pokrok v oblasti investícií je však teraz viditeľnejší, pričom viac míľnikov a cieľov týkajúcich sa investícií než reforiem je na dobrej ceste k ich dokončeniu v nasledujúcich 12 mesiacoch (obrázok 3). Toto je očakávaný vývoj v pôsobnosti mechanizmu, keďže vykonávanie prebieha postupne od míľnikov a cieľov zameraných viac na reformy k míľnikom a cieľom zameraným viac na investície.

Zdroj: Európska komisia.

Obrázok 3: Pokrok v dosahovaní míľnikov a cieľov v súvislosti s reformami a investíciami

Zdroj: Európska komisia.

Zdá sa, že míľniky a ciele sa v súvislosti so všetkými šiestimi piliermi politiky mechanizmu 13 , podľa polročne oznamovaných údajov, dosahujú porovnateľne. Najväčší pokrok sa oznamoval v prípade opatrení, ktoré prispievajú k pilieru 3 „inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast“, pilieru 5 „zdravie a hospodárska, sociálna a inštitucionálna odolnosť“ a pilieru 4 „sociálna a územná súdržnosť“ (obrázok 4). Tieto piliere – spolu s pilierom 1 „zelená transformácia“ – podporuje najvyšší počet opatrení, takže neprekvapuje, že zaznamenávajú najväčší pokrok. 

Obrázok 4: Pokrok v dosahovaní míľnikov a cieľov podľa pilierov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti 

Zdroj: Európska komisia.

Hoci počet míľnikov a cieľov, ktoré boli oznámené ako zmeškané, je celkovo malý, oblasti 14 prípravy politík, nových verejných služieb a postupov, ako aj modernizácie infraštruktúry meškajú s realizáciou častejšie (obrázok 5) podľa polročného podávania správ. Vzhľadom na to, že tieto tri oblasti pokrývajú veľký počet míľnikov a cieľov v tomto vykazovacom období, zmeškanie nemusí byť významné ani neprimerané v porovnaní s inými oblasťami.

Pri vysvetľovaní meškania členské štáty uvádzali ťažkosti s plnením konečných termínov na podpis zmlúv a nepredvídané oneskorenia stavebných prác. Vo všeobecnosti členské štáty dôsledne podrobne nevysvetlili meškanie a všeobecne ho ani nepovažovali za podstatné.

Aj keď sa orientačné cieľové dátumy niektorých míľnikov a cieľov zmeškali, iné sa presunuli na skôr. Podľa posledného kola polročných vykazovaných údajov zmeškanie cieľového dátumu na splnenie oznamovaného členskými štátmi najčastejšie ovplyvňuje míľniky a ciele, ktoré sa pôvodne mali dosiahnuť v roku 2022 (tabuľka 3), so strednou dĺžkou oznámeného zmeškania 181 dní. Zdá sa, že míľniky a ciele, ktorých dosiahnutie bolo pôvodne naplánované na rok 2023, majú aktuálne menšie oneskorenie. Za zmienku stojí aj to, že cieľový dátum splnenia viacerých míľnikov a cieľov bol presunutý na skôr 15 .

Obrázok 5: Druh zmeškaných míľnikov a cieľov

Poznámka: Zatriedenie míľnikov a cieľov na uvedenom obrázku vypracovala Európska komisia a členské štáty ho takto neuvádzajú pri vykonávaní polročných oznámení.

Zdroj: Európska komisia.

Tabuľka 3: Počet a stredná dĺžka míľnikov a cieľov s neskoro alebo predčasne oznámeným cieľovým dátumom splnenia v prípade reforiem a investícií

Poznámka: Táto tabuľka vychádza z údajov poskytnutých v súvislosti s polročným podávaním správ, v rámci ktorého členské štáty oznamujú pokrok v plnení budúcich míľnikov a cieľov až do 2. štvrťroku 2024. V dôsledku toho nie sú k dispozícii žiadne údaje o možnom zmeškaní míľnikov a cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť v rokoch 2025 a 2026. Míľniky a ciele sa považujú za dosiahnuté v predstihu, keď sa dosiahli v štvrťroku, ktorý predchádza štvrťroku, ktorý bol pôvodne cieľový.

Zdroj: Európska komisia.

Výkonnosť mechanizmu na základe spoločných ukazovateľov

Spoločné ukazovatele ukazujú pokrok v realizácii plánov obnovy a odolnosti smerom k spoločným cieľom a celkovú výkonnosť mechanizmu. Hoci v rámci mechanizmu splnenie míľnikov a cieľov predstavuje kľúčovú metriku v realizácii každého plánu obnovy a odolnosti, spoločné ukazovatele predstavujú súbor 14 ukazovateľov, ktoré boli stanovené v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2021/2106 16 z 28. septembra 2021 na ilustráciu celkovej výkonnosti a pokroku mechanizmu smerom k jeho cieľom 17 .

Členské štáty podávajú polročne správy o svojom pokroku v súvislosti so spoločnými ukazovateľmi. Podľa delegovaného nariadenia 2021/2106 členské štáty podávajú správy do 28. februára (za vykazovacie obdobie od júla do decembra predchádzajúceho roku) a do 31. augusta (za vykazovacie obdobie od januára do júna toho istého roku). Komisia uverejňuje údaje o spoločných ukazovateľoch v hodnotiacej tabuľke obnovy a odolnosti 18 po vykonaní kontroly niekoľkých údajov v záujme zaistenia porovnateľnosti údajov 19 . V súlade s požiadavkami delegovaného nariadenia, ak sa údaje uverejňujú na úrovni každého členského štátu, uvádzajú sa v relatívnom vyjadrení.

Z údajov doteraz oznámených členskými štátmi vyplýva, že mechanizmus už dosiahol značný pokrok v súvislosti so spoločnými ukazovateľmi a vo všetkých pilieroch politiky. Dodnes boli preskúmané a v hodnotiacej tabuľke obnovy a odolnosti zverejnené údaje z troch kôl podávania správ, ktoré sa vzťahujú na pokrok dosiahnutý v období od februára 2020 do decembra 2022. Keďže spoločné ukazovatele sú určené na zachytenie pokroku dosiahnutého v praxi, skoršie etapy vykonávania opatrení v plánoch obnovy a odolnosti často nie sú zohľadnené v údajoch. Na obrázku 6 je zobrazený súčasný stav pokroku v súvislosti so spoločnými ukazovateľmi, pričom vyjadruje významné úspechy pri dosahovaní cieľov mechanizmu a kľúčových priorít EÚ.

Napríklad do decembra 2022 sa už dosiahlo približne 22 miliónov megawatthodín (MWh) úspor ročnej spotreby energie vďaka podpore v rámci mechanizmu (obrázok 7). Zníženie našej spotreby energie a zvýšenie energetickej efektívnosti sú medzi najvyššími prioritami EÚ a zároveň sú podmienkou prechodu na čistú energiu a spoločný ukazovateľ č. 1 zachytáva zníženie ročnej spotreby primárnych zdrojov energie dosiahnutej s podporou mechanizmu. V tejto súvislosti doteraz dosiahnuté úspory energie približne zodpovedajú inštalovanému elektrickému výkonu v Belgicku. Príkladmi sú zníženia spotreby energie v budovách, školách, nemocniciach alebo v podnikoch.

Do decembra 2022 sa v rámci mechanizmu pomohlo 1,43 milióna podnikom v podobe peňažnej alebo materiálnej podpory (obrázok 8). Kríza spôsobená ochorením COVID-19 vážne ovplyvnila celé hospodárstvo EÚ a touto krízou trpeli predovšetkým malé a stredné podniky (MSP). Pri pohľade na podporu poskytovanú na posilnenie hospodárstiev EÚ a pomoc podnikom spoločný ukazovateľ č. 9 ukazuje počet podnikov podporených opatreniami v rámci mechanizmu.

Obrázok 6: Stav pokroku v súvislosti so spoločnými ukazovateľmi 20

Zdroj: Hodnotiaca tabuľka obnovy a odolnosti.

Obrázok 7: Vývoj úspor ročnej spotreby primárnych zdrojov energie v MWh/rok

Zdroj: Hodnotiaca tabuľka obnovy a odolnosti.

Obrázok 8: Vývoj počtu podporených podnikov

Zdroj: Hodnotiaca tabuľka obnovy a odolnosti.

V druhej polovici roku 2022 získalo odbornú prípravu s podporu v rámci mechanizmu viac ako 4 milióny ľudí (obrázok 9). Kríza spôsobená ochorením COVID-19 vážne narušila aj systémy vzdelávania a odbornej prípravy EÚ a spoločný ukazovateľ č. 10 vyjadruje príspevok mechanizmu k vzdelávaniu a odbornej príprave a k rozvoju zručností, a to uvedením počtu účastníkov v procese vzdelávania a odbornej prípravy vďaka podpore prijatej prostredníctvom opatrení mechanizmu. Reformy a investície do vzdelávania a odbornej prípravy sú základom prípravy občanov na dnešné výzvy, najmä na digitálnu a zelenú transformáciu a na zabezpečenie toho, aby mali možnosť rozvíjať zručnosti, ktoré potrebujú. Osobitná pozornosť sa venuje odbornej príprave na zlepšenie digitálnych zručností z hľadiska ich rastúceho významu na trhu práce a v spoločnosti.

Obrázok 9: Vývoj počtu účastníkov v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy

Zdroj: Hodnotiaca tabuľka obnovy a odolnosti.

2.2. Zvýšená transparentnosť pri posudzovaní žiadostí o platbu

Finančné prostriedky z mechanizmu možno vyplatiť iba pod podmienkou uspokojivo splnených príslušných míľnikov a cieľov, na ktoré sa vzťahuje žiadosť o platbu, podľa článku 24 nariadenia o mechanizme. Posúdenie míľnikov a cieľov Komisiou je kľúčovým prvkom mechanizmu a vyžaduje si podrobnú analýzu na určenie toho, či členské štáty uspokojivo splnili svoje povinnosti.

V oznámení o druhom výročí Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti uverejnenom 21. februára 2023 21 Komisia zvýšila predvídateľnosť a transparentnosť predstavením vykonávacích nástrojov použitých počas posudzovania žiadostí o platby. V oznámení a prílohách k nemu je uvedený podrobný opis rámca použitého na posudzovanie míľnikov a cieľov aj metodiky pozastavenia platieb.

Rámec na posudzovanie míľnikov a cieľov podľa nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti

Vo februári 2023 Komisia uverejnila svoj rámec na posudzovanie uspokojivého splnenia míľnikov a cieľov na podporu toho, aby vnútroštátne orgány, zainteresované strany a široká verejnosť pochopili spôsob, akým sa hodnotí vykonávanie opatrení podporovaných z mechanizmu pred každým vyplatením prostriedkov.

Uspokojivé splnenie míľnikov a cieľov sa posudzuje na základe vykonávacích rozhodnutí Rady, ktorými sa schvaľujú plány obnovy a odolnosti. Komisia vychádza z opisu každého míľnika a cieľa z hľadiska jeho kontextu a účelu na účely určenia požiadaviek, ktoré musia členské štáty splniť. Potom na základe náležitých odôvodnení poskytnutých členskými štátmi stanoví, či bol konkrétny míľnik alebo cieľ uspokojivo splnený. Pri obmedzenom počte okolností a v súlade s uplatnením zásady de minimis možno akceptovať minimálne odchýlky v súvislosti so sumami, formálnymi požiadavkami, načasovaním alebo obsahovou stránkou. Úplná metodika predstavujúca rámec, o ktorý sa Komisia opiera pri vykonávaní posudzovania žiadosti o platbu, je uvedená v prílohe I k oznámeniu uverejnenému 21. februára 2023 22 .

Postup pozastavenia platby

Vo februári 2023 uverejnila Komisia aj svoju metodiku na určenie sumy, ktorá sa musí pozastaviť, ak míľnik alebo cieľ nie je uspokojivo splnený, a to s plným ohľadom na zásady rovnakého zaobchádzania a proporcionality. V nariadení o mechanizme sa zohľadňujú výnimočné okolnosti, keď sa členské štáty môžu stretnúť s omeškaniami pri výkone opatrení, čím sa ovplyvní včasné splnenie niektorých míľnikov a cieľov. Tieto situácie by nemali brániť vykonaniu platieb pre míľniky a ciele, ktoré boli uspokojivo splnené 23 . V nariadení sa teda stanovuje mechanizmus, ktorý členským štátom poskytuje dodatočný čas (až šesť mesiacov) na splnenie príslušného míľnika alebo cieľa. V takejto situácii nariadenie o mechanizme poskytuje Komisii možnosť čiastočne alebo úplne pozastaviť platby, a tak zabezpečiť aj dodržanie zásady správneho finančného riadenia.

Pozastavenie platieb umožňuje členským štátom predložiť žiadosť o platbu aj vtedy, keď ešte nie sú splnené všetky míľniky a ciele. Postup pozastavenia (obrázok 10) poskytuje členským štátom čas na splnenie príslušných míľnikov a cieľov, ktoré sa považujú za nesplnené, do šiestich mesiacov po prijatí rozhodnutia o pozastavení. Ak členský štát napokon nie je schopný splniť príslušný míľnik alebo cieľ v tejto šesťmesačnej lehote, jeho finančný príspevok alebo úverová podpora sa natrvalo zníži v súlade s článkom 24 ods. 6 nariadenia o mechanizme. Úplná metodika s podrobným výpočtom sumy, ktorá sa má pozastaviť, je uvedená v prílohe II k oznámeniu uverejnenému 21. februára 2023.

V roku 2023 sa Komisia stretla s prvými prípadmi neuspokojivého plnenia 24 . V každom prípade Komisia v liste dotknutému členskému štátu uviedla dôvod, pre ktorý sa míľniky alebo ciele považovali za nesplnené, a súvisiacu sumu, ktorá sa má pozastaviť v súlade s postupmi stanovenými v nariadení o mechanizme. Dotknutý členský štát má prednostné právo prerokovať tieto informácie s Hospodárskym a finančným výborom (HFV). Dotknuté členské štáty sa doteraz podelili o obsah svojho listu s HFV.

Obrázok 10: Postup pozastavenia platieb

Zdroj: Európska komisia.

2.3. Zrušenie míľnikov a cieľov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti

V súlade s druhou vetou článku 24 ods. 3 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti „[u]spokojivé splnenie míľnikov a cieľov predpokladá, že dotknutý členský štát nezrušil opatrenia týkajúce sa predtým uspokojivo splnených míľnikov a cieľov“.

Dnes Komisia spoločne s touto správou uverejňuje svoj rámec uplatňovania tohto ustanovenia (pozri prílohu II). Rámec rieši odporúčania Európskeho dvora audítorov 25 a poskytuje právnu istotu a transparentnosť postupu, ktorý sa má dodržať v prípade zrušenia, pričom zaisťuje nepretržité vykonávanie mechanizmu a ochranu finančných záujmov EÚ. Komisia môže preskúmať a zmeniť túto metodiku, keď získa ďalšie skúsenosti s jej uplatňovaním. 

2.4. Revízia plánov obnovy a odolnosti

V pláne REPowerEU sa uznáva, že mechanizmus môže zohrať dôležitú úlohu pri dosahovaní bezpečnej, cenovo dostupnej a čistej energie, a zmenené nariadenie o mechanizme nadobudlo účinnosť vo februári 2023 ako reakcia Komisie na posledný vývoj v oblasti cien energie a geopolitiky. Nariadenie o mechanizme bolo teda zmenené s cieľom podporiť nové alebo rozšírené reformy a investície zamerané na diverzifikáciu dodávok energie (najmä fosílnych palív), zvýšenie úspor energie, urýchlenie prechodu na čistú energiu a napokon na zvýšenie odolnosti, bezpečnosti a udržateľnosti energetického systému Únie. V záujme využitia dodatočných finančných prostriedkov sa v nariadení o mechanizme členské štáty vyzývajú, aby revidovali svoje plány obnovy a odolnosti s cieľom doplniť nové alebo „rozšírené“ reformy a investície týkajúce sa energetiky prostredníctvom špecializovanej „kapitoly REPowerEU“. Zmeneným nariadením sa takisto zavádza súbor cieľov REPowerEU, ktoré by sa týmito doplnenými opatreniami mali dosiahnuť (pozri článok 21c zmeneného nariadenia o mechanizme).

Urýchlená realizácia plánov obnovy a odolnosti zostáva hlavnou prioritou a revízie týchto plánov a predkladanie kapitol REPowerEU by nemali brániť členským štátom v dodržiavaní harmonogramov stanovených vo vykonávacích rozhodnutiach Rady. Členské štáty by mali naďalej vynakladať všetko možné úsilie na včasné predkladanie žiadostí o platby a zabezpečovať pokrok v reformách a investíciách, čo umožní včasné výplaty prostriedkov.

Od nadobudnutia účinnosti zmeneného nariadenia o mechanizme vo februári 2023 predložilo 20 členských štátov svoje upravené plány obnovy a odolnosti spolu s kapitolami REPowerEU, čo prispeje k prechodu členských štátov na obnoviteľné zdroje energie, zvýšeniu energetickej efektívnosti a zníženiu závislosti Európy od ruských fosílnych palív.

Aktuálny stav úpravy plánov obnovy a odolnosti a predkladania kapitol REPowerEU

Členské štáty môžu Komisii predložiť odôvodnenú žiadosť o predloženie návrhu na zmenu alebo nahradenie svojich existujúcich plánov obnovy a odolnosti na základe štyroch dôvodov revízie 26 . Po prvé, členské štáty by mali navrhnúť nové alebo „rozšírené“ reformy a investície týkajúce sa energetiky prostredníctvom špecializovanej „kapitoly REPowerEU“. Po druhé, členské štáty môžu podľa článku 18 ods. 2 navrhnúť úpravu svojich opatrení nahor alebo nadol podľa aktualizovaného maximálneho finančného príspevku uverejneného 30. júna 2022. Po tretie, členské štáty majú možnosť požiadať o zmenu svojho plánu, ak jeden alebo viac míľnikov a cieľov v ich pláne obnovy a odolnosti už nemôžu dosiahnuť pre objektívne okolnosti v súlade s článkom 21 nariadenia o mechanizme. Členské štáty napokon mali do 31. augusta 2023 požiadať o podporu v rámci úverového komponentu mechanizmu a podľa toho revidovať svoje plány a predložiť ich Komisii na posúdenie. Viac informácií o úverovom komponente je v nasledujúcom oddiele.

Do 1. septembra 2023 dostala Komisia 25 upravených plánov obnovy a odolnosti a 20 kapitol REPowerEU (tabuľka 4). Rada prijala osem upravených plánov obnovy a odolnosti (Nemecka, Estónska, Írska, Francúzska Luxemburska, Malty, Slovenska a Fínska), z nich štyri (Estónska, Francúzska, Malty a Slovenska) obsahovali kapitoly REPowerEU. V čase prípravy tejto výročnej správy posudzovala Komisia úpravy navrhnuté 16 členskými štátmi. V tabuľke 5 je prehľad právnych základov, ktoré členské štáty použili na zmenu svojich plánov obnovy a odolnosti v súlade s nariadením o mechanizme.

Tabuľka 4: Prehľadová tabuľka predkladania upravených plánov obnovy a odolnosti a kapitol REPowerEU 27

Zdroj: Európska komisia.

Tabuľka 5: Právny základ použitý členskými štátmi pri úprave plánov obnovy a odolnosti

Zdroj: Európska komisia.

Revidovaná nenávratná podpora v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti

Podľa článku 18 ods. 2 nariadenia o mechanizme môžu členské štáty aktualizovať svoje plány obnovy a odolnosti podľa aktualizovaného maximálneho finančného príspevku uverejneného 30. júna 2022. Členské štáty, ktoré majú znížený maximálny finančný príspevok, môžu zodpovedajúcim spôsobom revidovať svoje plány. Členské štáty, ktoré majú zvýšený maximálny finančný príspevok, môžu tieto dodatočné zdroje využiť na financovanie investícií a reforiem zaradených v ich revidovaných plánoch alebo kapitole REPowerEU. V tabuľke 6 je uvedený prehľad zmeny nenávratnej finančnej podpory členskými štátmi podľa článku 18.

Tabuľka 6: Zmena nenávratnej finančnej podpory podľa článku 18 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti

Zdroj: Európska komisia.

Úvery v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti

Na financovanie nových investícií a reforiem zahrnutých v kapitole REPowerEU môžu členské štáty využiť aj veľmi výhodné podmienky financovania úvermi v rámci mechanizmu, o ktoré mali požiadať do 31. augusta 2023. V tabuľke 7 je uvedený prehľad žiadostí (vrátane výšky úverov) predložených členskými štátmi v zákonnej lehote. Tieto informácie boli 1. septembra 2023 oznámené aj Európskemu parlamentu a Rade.

Tabuľka 7: Úvery, o ktoré členské štáty požiadali do 31. augusta 2023 

Poznámka: *Žiadosti o úver predložené do 31. augusta 2023 ešte musí posúdiť Komisia v súlade s článkom 19 nariadenia o mechanizme a revidované plány musí schváliť Rada. V tejto tabuľke je preto iba predbežný prehľad, o akú celkovú výšku úverov viazaných v rámci mechanizmu by mohlo ísť.

Zdroj: Európska komisia.

V rámci plánu REPowerEU budú mať členské štáty v rokoch 2023 a 2024 možnosť predbežného financovania v dvoch tranžiach. Toto bude možné po predložení kapitoly REPowerEU pod podmienkou, že Rada prijme príslušné vykonávacie rozhodnutia Rady do 31. decembra 2023. V prípade opatrení uvedených v kapitolách REPowerEU budú môcť členské štáty požiadať o predbežné financovanie do výšky 20 % dodatočných zdrojov financovania plánu REPowerEU z predaja kvót v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) a prevodov z pobrexitovej adaptačnej rezervy (BAR), zvýšené pridelené finančné prostriedky v rámci mechanizmu, aktualizované do júna 2022, a v rámci zvyšného úverového komponentu mechanizmu.

2.5. Aktuálny stav financovania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti

Aktuálny stav financovania z nástroja NextGenerationEU

V rámci nástroja NextGenerationEU môže Komisia od polovice roku 2021 do roku 2026 získať až 806,9 miliardy EUR prostredníctvom emisie dlhopisov EÚ. EÚ sa tak v tomto období stane jedným z najväčších emitentov dlhu denominovaného v eurách. Komisia tak napriek volatilite trhu v minulom roku dokázala včas splniť všetky svoje záväzky vyplácania v rámci nástroja NextGenerationEU a pokračovať v plnení svojich cieľov, pokiaľ ide o účinné a efektívne získavanie finančných prostriedkov na trhoch.

V júni 2022 oznámila Komisia svoj plán financovania na obdobie od júna do konca decembra 2022. V súlade s týmto plánom financovania Komisia získala pre potreby nástroja NextGenerationEU dodatočné dlhodobé financovanie vo výške 50 miliárd EUR, ktoré doplnila emisiou krátkodobých pokladničných poukážok EÚ. Vydávané dlhopisy boli kombináciou konvenčných a zelených dlhopisov pri plnom rešpektovaní rámca zelených dlhopisov NextGenerationEU. Týmito transakciami sa celková nesplatená suma dlhopisov NextGenerationEU zvýšila na 171 miliárd EUR, z toho 36,5 miliardy EUR sa získalo emisiou zelených dlhopisov. Celková suma nesplatených pokladničných poukážok EÚ ku koncu decembra bola 17 miliárd EUR 28 . 

Komisia v decembri 2022 oznámila svoj plán financovania na obdobie od januára do konca júna 2023, ktorý obsahoval operácie dlhodobého financovania až do výšky 80 miliárd EUR. Nakoniec emitovala dlhopisy EÚ vo výške 78 miliárd EUR s priemernou splatnosťou približne 14 rokov. V prvom polroku 2023 Komisia prostredníctvom aukcií uskutočňovaných raz za dva mesiace emitovala aj troj- a šesťmesačné pokladničné poukážky EÚ s cieľom uspokojiť potreby krátkodobého financovania, pričom nesplatené pokladničné poukážky EÚ ku koncu júna 2023 dosahovali objem 17,9 miliardy EUR. Na emitovanie 24 pokladničných poukážok EÚ sa použilo 12 aukcií, pričom každá z nich mala priemernú hodnotu približne 1 miliardu EUR.

Na základe týchto úspešných emisií bola EÚ schopná pokračovať v bezproblémovom financovaní plánov obnovy a odolnosti členských štátov prostredníctvom včasného vyplácania výnosov. Komisia vykonala všetky úhrady členským štátom v rámci mechanizmu hneď, ako sa stali splatnými, v priemere do šiestich pracovných dní od schválenia vyplatenia. K žiadnemu omeškaniu nedošlo.

Rámec zelených dlhopisov

V roku 2020 Komisia oznámila, že 30 % dlhopisov NextGenerationEU bude emitovaných ako zelené dlhopisy. Komisia týmto potvrdzuje záväzok udržateľného financovania a prináša na trh nové vysoko hodnotené a likvidné zelené aktívum, ktoré poskytuje prístup k zeleným investíciám pre široký okruh investorov a posilnilo úlohu Európskej únie a eura na trhoch udržateľného financovania.

Výnosmi zo zelených dlhopisov NextGenerationEU sa financuje podiel výdavkov súvisiacich s klímou v rámci mechanizmu. Každý členský štát musí venovať aspoň 37 % celkovej hodnoty svojho národného plánu obnovy a odolnosti na investície a reformy v oblasti klímy. Členské štáty prekročili tento cieľ s odhadovanými výdavkami v oblasti klímy aktuálne vo výške približne 40 %.

Komisia emitovala svoj prvý zelený dlhopis NextGenerationEU v októbri 2021. Komisia týmto 15-ročným dlhopisom získala 12 miliárd EUR, čo je doteraz najväčšia transakcia so zelenými dlhopismi.

Výdavky na zelené dlhopisy NextGenerationEU súvisia doteraz hlavne s energetickou efektívnosťou (47,6 % pridelených výdavkov) a čistou dopravou a infraštruktúrou (42 %). Adaptácia na zmenu klímy je treťou najväčšou kategóriou výdavkov (s 5,6 % výdavkov) spomedzi deviatich kategórií výdavkov, na ktoré možno prideliť výnosy zelených dlhopisov NextGenerationEU.

2.6. Kontroly a audit vykonávania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti je nástroj založený na výkonnosti. Platby Komisie členským štátom sa zakladajú na uspokojivom splnení vopred vymedzených míľnikov a cieľov stanovených v plánoch obnovy a odolnosti. Pre každý plán obnovy a odolnosti sa vo vykonávacom rozhodnutí Rady stanovuje súvisiaci súbor míľnikov a cieľov a príslušná suma každej splátky. V dôsledku toho je zákonnosť a správnosť platieb v rámci mechanizmu založená výhradne na uspokojivom splnení míľnikov a cieľov. Členské štáty sú prijímateľmi finančných prostriedkov z mechanizmu, ktoré sa po vyplatení stávajú súčasťou vnútroštátneho rozpočtu.

Rámec na kontrolu mechanizmu je prispôsobený jedinečnej povahe mechanizmu ako výdavkového programu EÚ a stojí na dvoch hlavných pilieroch: na jednej strane na zákonnosti a správnosti transakcií, za ktorú má hlavnú zodpovednosť Komisia, a na strane druhej na ochrane finančných záujmov Únie, za ktorú zodpovedajú najmä členské štáty, ale v prípade ktorej Komisia takisto vykonáva osobitné kontroly.

Komisia ďalej posilnila spoľahlivosť kontrolného rámca mechanizmu vrátane svojej audítorskej činnosti. Vo výsledkoch a zisteniach auditu sa neidentifikujú kritické ani vysoké riziká, ktoré by kvalifikovali vyhlásenie generálneho riaditeľa GR ECFIN o vierohodnosti v jeho výročnej správe o činnosti 29 , ktorá sa vzťahuje na mechanizmus.

Kontroly zákonnosti a správnosti záväzkov a platieb

Prostredie kontrol Komisie pozostáva z dvoch úrovní: ex ante kontrol pred vykonaním platby a ex post auditov po ňom.

Ak členský štát predloží žiadosť o platbu, Komisia posudzuje ex ante kontrolou uspokojivé splnenie každého míľnika a cieľa, ktorý členský štát označil ako dokončený. Dôkazy, ktoré poskytol členský štát na overenie uspokojivého splnenia míľnikov a cieľov posudzujú osobitné tímy pre jednotlivé krajiny zložené z útvarov Komisie. Komisia môže požiadať o doplňujúce informácie a môže rozhodnúť o vykonaní dodatočných kontrol v záujme získania potrebného doplňujúceho uistenia o dosiahnutí míľnikov a cieľov pred vykonaním platby. Ak niektoré míľniky a ciele neboli uspokojivo splnené, možno platbu čiastočne pozastaviť.

V roku 2022 Komisia posúdila 13 žiadostí o platbu vrátane 366 míľnikov a cieľov a dospela k záveru, že všetky míľniky a ciele boli uspokojivo splnené. V dôsledku toho nebolo v roku 2022 potrebné žiadne pozastavenie ani zníženie platieb.

Komisia vykonáva aj ex-post audity míľnikov a cieľov na základe rizík na účely dodatočného uistenia sa, že informácie, ktoré poskytli členské štáty, boli správne. V súlade so svojou stratégiou auditu vykonala Komisia za rok 2022 sedem ex post auditov míľnikov a cieľov týkajúcich sa prvých žiadostí o platby, ktoré predložili Francúzsko, Taliansko, Portugalsko, Chorvátsko a Rumunsko, ako aj druhých žiadostí o platbu predložených Chorvátskom a Španielskom. Audítorská činnosť na základe posudzovania rizika sa týkala všetkých 15 míľnikov a cieľov identifikovaných ako vysoko rizikové a 12 identifikovaných ako stredne rizikové. V roku 2023 sa vykonáva ďalších sedem auditov žiadostí o platby, ktoré predložili Rakúsko, Česko, Dánsko, Grécko, Luxembursko, Slovensko a Španielsko. Komisia na základe dosiaľ vydaných záverečných audítorských správ usúdila, že auditované míľniky a ciele boli uspokojivo splnené. Ak by Komisia ex post usúdila, že míľnik alebo cieľ nebol uspokojivo splnený, iniciovala by finančné opravy s cieľom vymáhať neoprávnene vyplatenú časť platby.

Kontroly na zabezpečenie primeranej ochrany finančných záujmov Únie spôsobom stanoveným v článku 22 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti

Každý členský štát musí zaviesť a zachovať účinné a efektívne systémy kontroly a prijať primerané opatrenia na ochranu finančných záujmov Únie. Každý členský štát má v národnom pláne obnovy a odolnosti podrobne opísať svoj vnútroštátny systém kontroly a takéto systémy by mohla Komisia posúdiť buď ako „primerané“ (A), alebo „nedostatočné“ (C). Ak by boli opatrenia navrhnuté členským štátom posúdené ako nedostatočné, plán by sa neschválil. Pri posudzovaní piatich plánov obnovy a odolnosti schválených v roku 2022 po prijatí predchádzajúcej výročnej správy Komisia dospela k záveru, že majú primeraný systém kontroly, rovnako ako ostatných 22 plánov. Komisia podobne ako v prípade predchádzajúcich posúdení zistila aj v roku 2022 v každom z piatich kladne posúdených plánov určité nedostatky a požiadala dotknuté členské štáty, aby prijali nápravné opatrenia a do plánov obnovy a odolnosti doplnili osobitné míľniky v oblasti auditu a kontroly. Zodpovedajúce míľniky a ciele sú uvedené v prílohe k vykonávaciemu nariadeniu Rady a musia sa splniť pred vykonaním každej pravidelnej platby. Po doručení príslušnej žiadosti o platbu Komisia posudzuje uspokojivé splnenie týchto osobitných míľnikov v oblasti auditu a kontroly a analyzuje predložené vyhlásenia riadiaceho subjektu a súhrny vykonaných auditov.

Komisia navyše a v súlade so svojou stratégiou auditu vykonáva systémové audity, ktoré čerpajú informácie dostupné v súhrnoch auditov a vyhláseniach riadiacich subjektov predložených členskými štátmi spolu s ich žiadosťami o platby. V kontexte systémových auditov Komisia kontroluje postupy, ktoré členské štáty zaviedli na účely predchádzania konfliktom záujmov, podvodom, korupcii a dvojitému financovaniu, ich odhaľovania a nápravy. Toto platí aj o kontrolách na základe rizika systémov zberu a uchovávania údajov týkajúcich sa prijímateľov, dodávateľov, subdodávateľov a konečných užívateľov výhod. Komisia je splnomocnená vymáhať prostriedky alebo začať finančné opravy, ak sa zistil podvod, korupcia alebo konflikt záujmov a členské štáty ich nenapravili, alebo v prípade, keď sa členské štáty dopustia závažných porušení povinností uvedených v dohodách o financovaní a úvere.

Komisia doteraz vykonala 16 auditov systémov v roku 2022 30 a ďalších 11 auditov v roku 2023 31 , pričom vydala relevantné odporúčania s prísnymi konečnými termínmi splnenia a do konca roku 2023 vykoná aspoň raz audit vo všetkých členských štátoch. V súvislosti s týmito auditmi Komisia takisto kontroluje, či systémy členských štátov všeobecne zabezpečujú a kontrolujú dodržiavanie predpisov EÚ a vnútroštátnych predpisov vrátane konkrétnych prvkov postupov verejného obstarávania a pravidiel štátnej pomoci. V nadväznosti na odporúčanie Európskeho dvora audítorov Komisia ďalej prehĺbila svoju audítorskú činnosť, aby napr. obsahovala cielenejšie systémové audity tam, kde sa prípadne zistili nedostatky alebo riziká.

Komisia navyše vykonáva aj audity práce vykonanej vnútroštátnymi audítorskými orgánmi členských štátov. Cieľom týchto auditov zhody je posúdiť spoľahlivosť práce vykonanej na vnútroštátnej úrovni, tak pokiaľ ide o audity míľnikov a cieľov, ako aj audity vykonávané v rámci vnútroštátnych systémov kontroly na zabezpečenie dodržiavania predpisov EÚ a vnútroštátnych predpisov a na ochranu finančných záujmov EÚ.

2.7. Osvetová činnosť v oblasti realizácie a transparentnosti plánu obnovy a odolnosti

Medziinštitucionálny dialóg a zmeny

Komisia bola v úzkom spojení s Európskym parlamentom a Radou od začiatku vykonávania mechanizmu. Komisia naďalej bezodkladne poskytuje Európskemu parlamentu aj Rade za rovnakých podmienok všetky plány obnovy a odolnosti a upravené plány predložené členskými štítmi, ako aj všetky predbežné posúdenia žiadostí o platby. Týmto sa zabezpečuje transparentný tok informácií s vysokou úrovňou zapojenia medzi inštitúciami počas celej realizačnej fázy.

Pokiaľ ide o Európsky parlament, Komisia uskutočňuje pravidelné výmeny informácií, pri ktorých diskutuje o horizontálnych témach týkajúcich sa mechanizmu. Od zriadenia mechanizmu Komisiu pozvali na jedenásť dialógov o obnove a odolnosti na vysokej úrovni, na ktorých sa zúčastnila. Okrem toho sa Komisia s poslancami Európskeho parlamentu pravidelne stretáva v stálej pracovnej skupine spoločných výborov ECON a BUDG a celkovo absolvovala 32 zasadnutí. Komisiu okrem toho pravidelne pozývajú na rôzne iné výbory, napríklad výbory REGI, CONT a ENVI, na výmenu názorov o záležitostiach týkajúcich sa mechanizmu. Komisia zverejňuje všetky prezentácie predložené v súvislosti so stálou pracovnou skupinou na vyhradenom webovom sídle 32 .

Komisia takisto zriadila neformálnu expertnú skupinu na výmenu názorov na vykonávanie mechanizmu s členskými štátmi a často organizuje výmeny názorov a osvedčených postupov. Táto skupina je dôležitým fórom pre diskusie expertov z členských štátov a Komisie o prierezových aspektoch mechanizmu. Témy, o ktorých sa diskutuje v tomto formáte, naznačujú veľkú rozmanitosť od finančných otázok po riadenie a audit a kontrolu, ako aj problémy týkajúce sa konkrétnych oblastí politiky. Napríklad 19. zasadnutie v marci 2023 bolo venované pomoci členským štátom pri začleňovaní otázok rovnosti do kapitoly REPowerEU a revidovaných plánov obnovy a odolnosti a ich zohľadňovaní. Otázky administratívnej kapacity sa riešili na 20. zasadnutí v máji 2023 a v diskusii sa bude pokračovať aj na ďalšom zasadnutí plánovanom na jeseň 2023. Expertná skupina uľahčuje a propaguje výmenu osvedčených postupov, ktoré sa týkajú mnohých prvkov vykonávania mechanizmu. Komisia zverejňuje všetky relevantné dokumenty, ako sú programy, zápisnice, správy, stanoviská, odporúčania a iné na vyhradenom webovom sídle 33 .

Dodnes Komisia zorganizovala 21 zasadnutí neformálnej expertnej skupiny pre Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti. V decembri 2022 zorganizovala Komisia prvé celodenné zasadnutie so všetkými expertmi z členských štátov. Na tomto 16. zasadnutí skupiny predstavili členské štáty svoje osvedčené postupy na tri témy: 1. úloha koordinačného orgánu a riadenie vykonávania mechanizmu; 2. účasť zainteresovaných strán na príprave a realizácii plánov obnovy a odolnosti a 3. aspekty komunikácie a zviditeľnenia mechanizmu. Ďalšie zasadnutie expertnej skupiny s osobnou účasťou sa očakáva na jeseň 2023.

Požiadavky na komunikáciu a zviditeľnenie

Ako pri ostatných finančných prostriedkoch Únie, členské štáty sú povinné zabezpečiť, aby prijímatelia finančných prostriedkov Únie v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti priznali pôvod a zabezpečili zviditeľnenie financovania. V tejto súvislosti sa v článku 34 ods. 2 nariadenia o mechanizme, ktorý sa uplatňuje článkom 10 dohôd o financovaní medzi Komisiou a členskými štátmi, stanovuje súbor požiadaviek na komunikáciu a zviditeľnenie. Patria k nim stanovenie stratégie komunikácie, podľa potreby zobrazenie znaku EÚ s vhodným vyhlásením o financovaní a zriadenie a udržovanie jednotného webového priestoru. Napriek týmto povinnostiam, ktoré sa týkajú komunikácie a zviditeľnenia, z výsledkov prieskumu Eurobarometra 2022 34 vyplýva, že kým občania EÚ dobre vedia o existencii plánov obnovy a odolnosti vo svojich krajinách (s rozdielmi v jednotlivých členských štátoch), nedostatočne sa vie, že tieto plány (plne alebo sčasti) financuje EÚ. Z toho vyplýva, že členské štáty musia zvýšiť svoje úsilie. Komisia pokračuje v diskusiách s členskými štátmi o zabezpečení dodržiavania ich povinností. Súlad s požiadavkami na komunikáciu je takisto systematicky súčasťou ex post auditov míľnikov a cieľov vykonávaných Komisiou. Komisia poskytuje členským štátom usmernenie prostredníctvom dvojstranných výmen a siete INFORM EU, ktorá spája informátorov z členských štátov a Komisie v rámci všetkých fondov EÚ vrátane mechanizmu. V tejto súvislosti Komisia naďalej poskytuje podporu členským štátom aj pri ich vykonávaní komunikačných stratégií vrátane plánov obnovy a odolnosti. Osem členských štátov sa v súčasnosti zúčastňuje na viacnárodnom projekte s podporou Nástroja technickej podpory, ktorý sa týka budovania kapacít na účinnú komunikáciu o výhodách plánov obnovy a odolnosti.

Interaktívna mapa projektov podporovaných v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti

Urýchlené vykonávanie mechanizmu a efektívne plnenie jeho cieľov si vyžadujú čoraz vyššiu úroveň transparentnosti jeho fungovania a konkrétneho využívania finančných prostriedkov z mechanizmu členskými štátmi. Na tento účel Komisia pravidelne uverejňuje informácie na webovom sídle venovanom mechanizmu 35 (vrátane jednotlivých plánov obnovy a odolnosti na stránkach jednotlivých krajín 36 ) a vypracovala hodnotiacu tabuľku obnovy a odolnosti 37 , ktorá poskytuje informácie v reálnom čase o vyplatených prostriedkoch a pokroku dosiahnutom členskými štátmi, ako aj ďalšie údaje, ukazovatele a tematické analýzy.

Na ďalšie zvýšenie viditeľnosti a transparentnosti mechanizmu uviedla Komisia do prevádzky interaktívnu mapu projektov 38  podporovaných z mechanizmu v každom členskom štáte. Mapa poskytuje prehľad vybraných reforiem a investícií, ukazuje ich zemepisnú polohu a ponúka informácie o ich aktuálnom stave. Mapa obsahuje aj odkazy na online zdroje, ktoré poskytujú podrobné informácie, napr. národné webové sídla mechanizmu a prípadne aj webové stránky konkrétnych projektov financovaných z mechanizmu. Oficiálne začala mapa fungovať 31. marca 2023. Bude sa pravidelne aktualizovať a dopĺňať o dodatočné informácie z realizácie. Prvýkrát sa aktualizovala 24. mája 2023 uvedením celkového počtu projektov, ktorých bolo v tom čase 430 vo všetkých členských štátoch.

Mapa projektov podporovaných z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti

Koneční prijímatelia v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti

Nariadením o REPowerEU sa posilnila transparentnosť, čo sa týka využívania finančných prostriedkov z mechanizmu, vďaka zaradeniu novej povinnosti členských štátov uverejňovať údaje o konečných prijímateľoch. V kontexte mechanizmu sa za konečného prijímateľa považuje posledný subjekt prijímajúci finančné prostriedky poskytované z mechanizmu, ktorý nie je dodávateľ ani subdodávateľ, napr. občania, regionálne alebo miestne orgány, alebo MSP, a ako taký môže byť buď právnickou alebo fyzickou osobou. Nový článok 25a zmeneného nariadenia o mechanizme vyžaduje od členských štátov vytvorenie verejne dostupného a ľahko použiteľného portálu, na ktorom uverejňujú údaje o 100 konečných prijímateľoch dostávajúcich najvyššiu sumu finančných prostriedkov na vykonávanie opatrení v rámci mechanizmu, a uvedené údaje aktualizujú dvakrát ročne 39 . Komisia má potom za úlohu sústrediť a uverejniť údaje spolu s prepojeniami na vnútroštátne portály členských štátov s hodnotiacou tabuľkou obnovy a odolnosti.

Na tento účel poskytla Komisia členským štátom usmernenie s cieľom uľahčiť im zverejnenie údajov o 100 najväčších konečných prijímateľoch a zabezpečiť porovnateľnosť, konzistentnosť a rovnaké zaobchádzanie, a to aj v kontexte 20. a 21. zasadnutia neformálnej expertnej skupiny pre vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Členské štáty by mali oznamovať každé opatrenie zaradené do plánu obnovy a odolnosti, ak už naň boli vyplatené finančné prostriedky konečnému prijímateľovi, bez ohľadu na to, či členských štát už predložil žiadosť o platbu a prijal finančné prostriedky v rámci mechanizmu, keďže členské štáty dostávajú pravidelné platby ex post, keď Komisia posúdi, že príslušné míľniky a ciele boli uspokojivo splnené. Na zaistenie konzistentnosti a súdržnosti uvádzania údajov v hodnotiacej tabuľke obnovy a odolnosti Komisia takisto požiadala členské štáty, aby poskytovali štruktúrované údaje prostredníctvom jej IT nástroja pre mechanizmus, FENIX, a vyhradeného vzoru.

K dnešnému dňu poskytlo 15 členských štátov údaje o 100 konečných prijímateľoch, ktorí dostávajú najvyššiu sumu finančných prostriedkov na vykonávanie opatrení z plánoch obnovy a odolnosti, a tieto údaje boli uverejnené aj v hodnotiacej tabuľke obnovy a odolnosti 40 . Komisia v usmernení k plánom obnovy a odolnosti v súvislosti s REPowerEU uverejnenom vo februári 2023 navrhla, aby sa prvé oznámenie informácií uskutočnilo v apríli 2023 súbežne s polročným podávaním správ. Viaceré členské štáty postupovali podľa tohto usmernenia a už uverejnili údaje o 100 najväčších konečných prijímateľoch na svojich vnútroštátnych portáloch. Zo 16 členských štátov, ktoré poskytli údaje, väčšina (12 členských štátov, a to Cyprus, Česko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Švédsko a Taliansko) uverejnila údaje na svojich vnútroštátnych portáloch a predložila štruktúrované údaje Komisii, kým tri členské štáty (Estónsko, Fínsko a Poľsko) uverejnili údaje na svojom vnútroštátnom portáli. Keďže všetky členské štáty sú povinné uverejňovať a aktualizovať údaje dvakrát ročne počnúc od nadobudnutia účinnosti nariadenia o REPowerEU 1. marca 2023, očakáva sa, že zvyšné členské štáty budú nasledovať a uverejnia údaje o 100 najväčších konečných prijímateľoch v rámci svojho plánu obnovy a odolnosti v roku 2023.

Komisia vyzýva členské štáty, ktoré ešte nepredložili údaje o 100 najväčších konečných prijímateľoch, aby tak neodkladne urobili v záujme dodržania zákonných požiadaviek nariadenia a zabezpečili potrebnú transparentnosť o prijímateľoch finančných prostriedkov z mechanizmu.

Analýza údajov o najväčších konečných prijímateľoch v každom členskom štáte môže poskytnúť cenné poznatky a poučenie na vykonávanie mechanizmu. Údaje umožňujú rozšírenú transparentnosť v súvislosti so smerovaním tokov finančných prostriedkov z mechanizmu a s vplyvom východiskového mechanizmu v praxi, a ďalej dopĺňajú už dostupné údaje o realizácii plánov obnovy a odolnosti, napríklad čo sa týka splnených míľnikov a cieľov a vyplatených prostriedkov podľa pilierov.

Výška platieb 100 najväčším konečným prijímateľom v členských štátoch, ktorých údaje sú k dispozícii, sa výrazne líši. Toto sa vysvetľuje odlišným prideľovaním členských štátov a rôznorodou povahou plánov obnovy a odolnosti. Najvyššia suma prijatá konečným prijímateľom uvedeným v zozname je vyše 20 miliárd EUR, kým najnižšia suma je 2 450 EUR. Priemerná hodnota všetkých prijatých súm je takmer 49 miliónov EUR a hodnota mediánu je výrazne nižšia, a to približne 3 milióny EUR. V rámci každého členského štátu možno pozorovať podobnú rozdielnosť, pokiaľ ide o spôsob rozdelenia finančných prostriedkov z mechanizmu medzi 100 najväčších konečných prijímateľov a príslušné najvyššie a najnižšie prijaté sumy (obrázok 11).

Obrázok 11: Rozpätie najväčších konečných prijímateľov podľa členských štátov 41 42

Zdroj: Vlastný výpočet Európskej komisie na základe údajov konečných prijímateľov, ktoré poskytli členské štáty.

Väčšina z desiatich najväčších konečných prijímateľov sú verejné subjekty a opatrenia, na ktoré prijali finančné prostriedky z mechanizmu, sa pomerne rovnomerne rozložili medzi všetky piliere politiky mechanizmu. Podľa odhadov Komisie v priemere takmer dve tretiny z desiatich najväčších konečných prijímateľov sú verejné subjekty a približne 27 % sú súkromné subjekty (zvyšok konečných prijímateľov má zmiešaný charakter) 43 . Celkovo podiel finančných prostriedkov prijatých desiatimi najväčšími konečnými prijímateľmi v každom členskom štáte (v 16 členských štátoch, ktorých údaje sú k dispozícii) predstavuje 12,7 % všetkých finančných prostriedkov z mechanizmu prijatých týmito 16 členskými štátmi. Konkrétne v prípade súkromných subjektov medzi desiatimi najväčšími prijímateľmi predstavuje podiel finančných prostriedkov, ktoré prijali, približne 1,9 % všetkých finančných prostriedkov z mechanizmu uvedených 16 členských štátov. Okrem týchto prijímateľov existuje oveľa viac investícií a programov, ktoré sú konkrétnejšie zamerané na MSP vo všetkých plánoch obnovy a odolnosti. Analýza súvisiacich opatrení, na ktoré dostali koneční prijímatelia finančné prostriedky, môže takisto jasne naznačiť, ktoré ciele politiky a rozsiahle odvetvia sa podporovali finančnými prostriedkami z mechanizmu. Z dostupných údajov 44 za 100 najväčších konečných prijímateľov vyplýva, že súvisiace opatrenia sú vo všeobecnosti rozložené vyvážene medzi všetkými šiestimi piliermi politiky (obrázok 12), čo podporuje názor, že mechanizmus poskytuje členským štátom podporu, ktorá predstavuje komplexnú a vyváženú reakciu na hospodársku a sociálnu situáciu. Z doteraz dostupných údajov takisto vyplýva, že najväčší koneční prijímatelia prostriedkov v rámci mechanizmu boli najčastejšie zapojení do vykonávania opatrení prispievajúcich k digitálnej transformácii, bezprostredne nasledovanej investíciami do inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, sociálnej a územnej súdržnosti a zelených investícií, čím sa ukázal význam, ktorý členské štáty prikladajú podpore hospodárskeho a sociálneho zotavenia po kríze COVID-19, ako aj príprave hospodárstiev, spoločností a verejnej správy EÚ na zelenú a digitálnu transformáciu v súčinnosti s finančnými prostriedkami v rámci politiky súdržnosti 45 .

Obrázok 12: Príspevok prijatých súm a súvisiacich opatrení, na ktoré dostáva 100 najväčších konečných prijímateľov podporu, k šiestim pilierom politiky 46

Zdroj: Vlastný výpočet Európskej komisie na základe údajov konečných prijímateľov, ktoré poskytli členské štáty.

Najväčšie platby sú spojené s projektmi infraštruktúry, digitalizáciou a mobilitou, zatiaľ čo koneční prijímatelia najčastejšie dostávali finančnú podporu na opatrenia v oblasti vzdelávania a ďalšie investície do ľudského kapitálu. Najväčšie sumy finančných prostriedkov, ktoré koneční prijímatelia dostali v tých členských štátoch, ktoré zverejnili údaje, sa týkajú investícií do územnej infraštruktúry a služieb, elektronickej verejnej správy a digitálnych verejných služieb a udržateľnej mobility predstavujúcich oblasti politiky, v ktorých sú investície obvykle veľké a nákladnejšie. Pri úvahách o počte súvisiacich opatrení namiesto prijatých súm je zrejmé, že 100 najväčších konečných prijímateľov najčastejšie dostali finančné prostriedky z mechanizmu na vykonávanie opatrení v oblastiach všeobecného, odborného a vyššieho vzdelávania, elektronickej verejnej správy a digitálnych verejných služieb, ľudského kapitálu v oblasti digitalizácie a energetickej efektívnosti. Toto je vyjadrením dôrazu, ktorý mnohé členské štáty prikladajú vo svojich plánoch opatreniam v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a zvyšovaniu úrovne zručností a rekvalifikácii zamestnancov, nezamestnaných a širšieho obyvateľstva na účely digitálnej transformácie, ako aj podpore zelenej a digitálnej transformácie.

Pre budúcnosť bude Komisia pokračovať v revízii dostupných údajov, aby bola schopná využiť získané poznatky na vykonávanie mechanizmu. Údaje od 100 najväčších prijímateľov sa takisto použijú na dopĺňanie uvedenej interaktívnej mapy projektov financovaných z mechanizmu.

Výročné podujatia v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti

Výročné podujatia sú kľúčovým komunikačným momentom vykonávania mechanizmu na vnútroštátnej úrovni. Požiadavka, aby Komisia a členské štáty mali spoločné komunikačné činnosti o finančných prostriedkoch z mechanizmu, je uvedená v článku 34 nariadenia o mechanizme a v článku 10 dohôd o financovaní. Na týchto podujatiach sa stretávajú kľúčové inštitúcie, zainteresované strany (vrátane sociálnych partnerov a predstaviteľov občianskej spoločnosti) a prijímateľov podpory z mechanizmu, aby okrem iného diskutovali o pokroku pri realizácii rôznych projektov, ktoré navrhli členské štáty vo svojich národných plánoch obnovy a odolnosti. Styčné kancelárie Európskeho parlamentu (EPLO) v členských štátoch, národní zástupcovia Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) a Výbor regiónov (VR) sa takisto vyzývajú, aby sa zúčastňovali na týchto podujatiach.

Do 1. septembra 2023 sa konalo 22 výročných podujatí v rovnakom počte členských štátov. Spolupráca v oblasti komunikácie o mechanizme je náležite ustálená medzi úradníkmi pre európsky semester v zastúpeniach Komisie a orgánmi štátnej správy. Vďaka spoločnému úsiliu vynakladanému zástupcami členských štátov na vysokej úrovni a Komisie pri organizovaní výročných podujatí sa zvyšuje viditeľnosť mechanizmu. Tieto podujatia poskytujú výborné príležitosti na zapojenie tlače, a tým rozšírenie publika mimo pravidelných zainteresovaných strán a zaisťujú oveľa širší dosah. Väčšina podujatí bola vysielaná na živo a záznamy podujatí, ako aj ďalšie komunikačné materiály sú dostupné na stránkach jednotlivých krajín na webovom sídle venovanom mechanizmu a hodnotiacej tabuľke obnovy a odolnosti. Viac podujatí sa predpokladá neskôr v roku 2023 a v nasledujúcom roku, keď sa pokročí v realizácii plánov obnovy a odolnosti vrátane novoprijatých kapitol REPowerEU.

Konzultácie so zainteresovanými stranami

Členské štáty prijali rozličné prístupy ku konzultáciám so zainteresovanými stranami v kontexte prípravy a realizácie svojich príslušných plánov obnovy a odolnosti. Nariadenie o mechanizme vyžaduje od členských štátov, aby predložili ako súčasť plánu obnovy a odolnosti zhrnutie vykonaných konzultácií so zainteresovanými stranami vrátane sociálnych partnerov, organizácií občianskej spoločnosti a miestnych a regionálnych orgánov. Revidované nariadenie o mechanizme vyžaduje, aby členské štáty predložili ďalšie zhrnutie výsledkov konzultačného procesu uskutočneného so zainteresovanými stranami, a to aj s miestnymi a regionálnymi orgánmi, pokiaľ ide o opatrenia zaradené do kapitoly REPowerEU. Zhrnutie by malo obsahovať aj opis, ako sa v návrhu opatrení REPowerEU zohľadňuje prijatá spätná väzba a informácie o tom, ako sa bude pokračovať v zohľadňovaní počas realizácie. Celkovo sa zainteresované strany podelili s Komisiou o heterogénnu spätnú väzbu z konzultačných procesov na vnútroštátnej úrovni, od pravidelných a podrobných konzultácií až po obmedzenejšie konzultácie. Miestne a regionálne orgány často považovali svoju účasť na početných politických opatreniach uvedených v programoch za nevyváženú. Príčinou je čiastočne odlišné tempo realizácie reforiem a investícií a zložitosť a rôznorodosť opatrení, ktoré obsahujú plány obnovy a odolnosti v niektorých členských štátoch. V tomto ohľade je zaradenie kapitoly REPowerEU skutočne príležitosťou uľahčiť intenzívnejšie zapojenie všetkých významných zainteresovaných strán vrátane sociálnych partnerov, organizácií občianskej spoločnosti aj miestnych a regionálnych samospráv.

V realizačnej fáze Komisia vyzvala a naďalej vyzýva všetky členské štáty, aby formou pravidelnej komunikácie aktívne a účinne spolupracovali so sociálnymi partnermi, s miestnymi a regionálnymi samosprávami a ostatnými zainteresovanými stranami, a to najmä so zástupcami organizácií občianskej spoločnosti. Realizácia plánov obnovy a odolnosti je aj príležitosťou na zapojenie sa do programu širšej koordinácie hospodárskych politík, sociálnych politík, politík zamestnanosti a udržateľnosti a pomôže spoločne identifikovať problémy a vymedziť riešenia. Účinná účasť je skutočne rozhodujúca, keďže vstup a zapojenie sa zainteresovaných strán pomôže zabezpečiť spoľahlivosť, úspešnosť a včasnosť plánovaných reforiem a investícií. Navyše sa zapojili relevantní aktéri, aby poslúžili ako horizontálna platforma na výmenu názorov na realizáciu a zaisťovanie úzkej spolupráce. V januári 2023 uverejnila Komisia oznámenie na posilnenie sociálneho dialógu v EÚ 47 , ako aj návrh odporúčania Rady týkajúceho sa úlohy sociálneho dialógu, ktoré Rada prijala 12. júna 2023. V odporúčaní sa členské štáty vyzývajú, aby zapájali sociálnych partnerov systematicky, zmysluplne a včas do navrhovania a vykonávania politiky zamestnanosti a sociálnej politiky a prípadne do hospodárskej a ďalších verejných politík, a to aj v kontexte európskeho semestra.

Dosah na tlačové médiá

Komisia rozsiahlo informuje tlačové médiá o vykonávaní mechanizmu už od zriadenia mechanizmu. Komisia zabezpečila dosah na národných spravodajcov a špecializovaných novinárov v záujme širokého pokrytia a všeobecného pochopenia hlavných otázok, ktoré sa týkajú mechanizmu a jeho vykonávania v praxi, širokou verejnosťou vydaním vyše 200 tlačových správ a tlačových materiálov a organizovaním početných tlačových konferencií a technických brífingov tak v Bruseli, ako aj v členských štátoch s podporou zastúpení Komisie. Komisia poskytla aj rozsiahlu a včasnú spätnú väzbu, písomne aj ústne, národným aj medzinárodným novinárom, v ktorej sa venovala ich trvalému vysokému záujmu o tento nástroj.

Dodatočné komunikačné činnosti zastúpení Európskej komisie v členských štátoch v súvislosti s Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti

Komunikácia o výhodách národných plánov obnovy a odolnosti je aj hlavnou komunikačnou úlohou všetkých zastúpení Európskej komisie v členských štátoch. Okrem tzv. výročných podujatí sa uskutočňujú početné ďalšie osvetové činnosti v úzkej spolupráci s úradníkmi pre európsky semester a s ďalšími tímami v rámci zastúpení. V mnohých prípadoch sa do komunikačného úsilia zapájajú aj zainteresované strany, národné a regionálne orgány a ďalší externí partneri. Pri príležitosti verejných diskusií a mediálnych podujatí sa rozsiahlo diskutovalo o vplyve národných plánov obnovy a odolnosti na hospodárstvo a kvalitu života občanov.

3.Príspevok mechanizmu k cieľom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti

Podľa článku 3 nariadenia o mechanizme by reformy a investície zaradené do plánov obnovy a odolnosti mali prispieť k šiestim pilierom politiky 48 , ktorými sa vymedzuje rozsah pôsobnosti mechanizmu, s prihliadnutím na konkrétnu situáciu a problémy členských štátov. V nariadení o mechanizme sa od každého členského štátu takisto vyžaduje venovať aspoň 37 % celkových pridelených finančných prostriedkov plánu obnovy a odolnosti na opatrenia, ktoré prispievajú ku klimatickým cieľom, a aspoň 20 % celkových pridelených finančných prostriedkov na digitálne ciele na základe ex ante odhadu nákladov na tieto opatrenia.

Komisia vypracovala metodiku oznamovania príspevku jednotlivých plánov k šiestim pilierom mechanizmu, pričom každé (čiastkové) opatrenie bolo označené podľa jednej primárnej a jednej sekundárnej oblasti politiky (podľa zoznamu oblastí politiky zostaveného Komisiou), ktoré sú pridružené k jednému zo šiestich pilierov, čím sa vyjadruje, že reforma alebo investícia sa môže týkať viacerých pilierov. Pokiaľ je to možné, podávanie správ o príspevku k pilierom je v súlade s ďalším označovaním (výdavky súvisiace s klímou, digitálnou oblasťou, sociálne výdavky). Podiel finančných prostriedkov z mechanizmu prispievajúcich k jednotlivým pilierom politiky je znázornený na obrázku 13.

Obrázok 13: Podiel finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti prispievajúcich k jednotlivým pilierom politiky

Poznámka: Každé opatrenie prispieva k dvom zo šiestich pilierov politiky, preto celkový príspevok k všetkými pilierom zobrazeným na tomto grafe dosahuje 200 % finančných prostriedkov pridelených z mechanizmu členským štátom. Percentuálne podiely zobrazené ako príspevok k pilierom zelenej a digitálnej transformácie sú odlišné od podielov zobrazených ako príspevky na klimatické a digitálne ciele; tieto druhé sú vypočítané podľa odlišnej metodiky (podrobnosti sú uvedené v prílohách VI a VII k nariadeniu o mechanizme). Modro zafarbené (spodné) časti predstavujú opatrenia, ktoré boli označené a pridelené k pilieru ako primárna oblasť politiky, zatiaľ čo červené (horné) časti predstavujú opatrenia označené ako sekundárna oblasť politiky.

Zdroj: Hodnotiaca tabuľka obnovy a odolnosti.

3.1. Príspevok mechanizmu k zelenej transformácii (t. j. k pilieru 1)

Mechanizmus pomôže dosiahnuť ciele EÚ v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov najmenej o 55 % do roku 2030 a dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Opatrenia podporované z mechanizmu prispievajú k splneniu ambície EÚ v oblasti klímy podporovaním udržateľnej mobility, zvyšovaním energetickej efektívnosti a podnecovaním vyššej miery využívania obnoviteľných zdrojov energie. Zabezpečia aj pokrok k adaptácii na zmenu klímy a k ďalším environmentálnym cieľom, ako je zníženie znečistenia ovzdušia, podpora obehového hospodárstva alebo obnova a ochrana biodiverzity. Spolu 254 miliárd EUR 49 – alebo 50 % celkových finančných prostriedkov dodnes pridelených členským štátom – sa venovalo na opatrenia prispievajúce k pilieru zelenej transformácie, ktorý možno rozdeliť na 11 oblastí politiky (pozri obrázok 14) 50 .

Obrázok 14: Rozdelenie výdavkov na podporu zelenej transformácie podľa oblastí politiky

Poznámka: Tento graf znázorňuje rozdelenie odhadovaného príspevku k pilieru politiky podľa zoznamu oblastí politiky, ktorý vypracovala Európska komisia. Percentuálne podiely sa vzťahujú na celkový podiel plánu označený v rámci tohto piliera politiky.

Zdroj: Hodnotiaca tabuľka obnovy a odolnosti.

Reformy a investície, ktoré podporujú klimatické ciele v plánoch obnovy a odolnosti členských štátov, prekročili cieľ 37 % celkových pridelených finančných prostriedkov stanovený v nariadení o mechanizme (obrázok 15). Celková odhadovaná výška výdavkov v oblasti klímy v prijatých plánoch je 204 miliárd EUR, čo podľa výpočtov na základe metodiky pre klimatické označovanie 51 predstavuje približne 40 % celkových finančných prostriedkov pridelených na plány. 

Obrázok 15: Príspevok k cieľom v oblasti klímy vyjadrený ako podiel na finančných prostriedkoch pridelených plánu obnovy a odolnosti

Poznámka: V plánoch obnovy a odolnosti sa muselo špecifikovať a zdôvodniť, do akej miery prispieva každé opatrenie k cieľom v oblasti klímy, teda či v plnej miere (100 %), čiastočne (40 %) alebo nemá žiadny vplyv (0 %). Príspevky k cieľom v oblasti klímy boli vypočítané s použitím príloh VI a VII k nariadeniu o mechanizme. Kombinácia koeficientov a odhadov nákladov na jednotlivé opatrenia umožňuje vypočítať, do akej miery plány prispievajú k plneniu cieľov v oblasti klímy.

Zdroj: Hodnotiaca tabuľka obnovy a odolnosti.

Z doteraz uspokojivo splnených 705 míľnikov a cieľov 52 261 prispieva k pilieru 1 vrátane 246 míľnikov a cieľov uspokojivo splnených od 1. marca 2022, t. j. od poslednej výročnej správy o vykonávaní mechanizmu. Od 1. marca 2022 sa najväčší pokrok dosiahol v oblastiach politiky energetickej efektívnosti (63 míľnikov a cieľov splnených v 52 opatreniach od 1. marca 2022), udržateľnej mobility (60 míľnikov a cieľov v 47 opatreniach) a energie z obnoviteľných zdrojov a sietí (40 míľnikov a cieľov v 30 opatreniach) pri zohľadnení primárnych a sekundárnych oblastí politiky (obrázok 16). Väčšina míľnikov a cieľov je prvým stupňom zavádzania opatrení prispievajúcich k zelenej transformácii. Niekoľko príkladov opatrení v pilieri zelenej transformácie vykonaných od 1. marca 2022 je uvedených v nasledujúcom rámčeku.

Obrázok 16: Počet opatrení v pilieri 1 s míľnikmi a cieľmi uspokojivo splnenými od poslednej výročnej správy o vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti podľa oblastí politiky

Zdroj: Európska komisia.

Udržateľná mobilita

Opatrenia, ktoré podporujú udržateľnú mobilitu, predstavujú približne tretinu výdavkov na klímu financovaných prostredníctvom mechanizmu, a tým predstavujú najpodporovanejší pilier zelenej transformácie (31 % pridelených finančných prostriedkov alebo 79,4 miliardy EUR). Tieto opatrenia okrem iného pozostávajú z investícií do vozidiel s nulovými alebo nízkymi emisiami, investícií do rozvoja mestskej verejnej dopravy a investícií do infraštruktúry na nabíjanie. Investície do modernizácie železničnej infraštruktúry vrátane nákupu moderných železničných vozidiel tvoria väčšinu rozpočtových prostriedkov vo výške 42 miliárd EUR. Takisto niektoré plány obnovy a odolnosti obsahujú ambiciózne reformy zamerané na zavedenie režimov zdaňovania alebo zmien regulačného prostredia s cieľom umožniť zavedenie mobility s nulovými emisiami. Reformy riešia celkový regulačný rámec a obsahujú stratégie podpory udržateľnej mestskej mobility a hromadnej dopravy. Plány obsahujú aj reformy, ktorými sa zavádza hospodársku súťaž v prístavných službách, a reformu v odvetví námornej dopravy a vnútrozemských vodných ciest.

Energetická efektívnosť

Energetická efektívnosť predstavuje 29 % celkových výdavkov v rámci piliera zelenej transformácie (s celkovými nákladmi 72,8 miliardy EUR). Členské štáty do svojich plánov zahrnuli rozsiahle investície do energetickej obnovy súkromných i verejných budov a investície do výstavby nových energeticky efektívnych budov. Väčšina investícií sa týka energetickej efektívnosti obytných budov (vo výške 31 miliárd EUR), ktoré sú obvykle zacielené na zníženie spotreby primárnych zdrojov energie o 30 % alebo viac. Okrem budov pomôžu investície do iných odvetví dekarbonizovať výrobné procesy v MSP, vo väčších podnikoch a v systémoch diaľkového vykurovania, napr. podporou integrácie čistejších a efektívnejších technológií do výrobných procesov a centralizovanej výroby tepla (vo výške 7 miliárd EUR). Na tento účel obsahujú niektoré plány obnovy a odolnosti aj reformy, ktoré majú odstrániť prekážky energetickej efektívnosti, napríklad zmeny regulačného rámca alebo harmonizáciu podporných mechanizmov prostredníctvom jednotných kontaktných miest.

Energia z obnoviteľných zdrojov a siete

Celkové odhadované výdavky v oblasti čistej energie – energie z obnoviteľných zdrojov a sietí – predstavujú 14 % celkových výdavkov v rámci piliera zelenej transformácie (celkové náklady vo výške 35,3 miliardy EUR). Veľa plánov obnovy a odolnosti obsahuje opatrenia zamerané na čistú energiu, ako sú investície do výroby energie z obnoviteľných zdrojov, a to prostredníctvom už vyspelých technológií v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ako aj inovatívnych riešení. Približne dve tretiny celkových investícií v tejto oblasti sa použijú na technológie v oblasti obnoviteľných zdrojov (24 miliárd EUR) a zvyšná suma sa vyčlení na investície do energetických sietí a infraštruktúry (11 miliárd EUR). Rastúci podiel obnoviteľných zdrojov energie si vyžaduje ambiciózny program reforiem. Na tento účel sa reformy zaradené do plánov zameriavajú na vytvorenie stabilného regulačného prostredia a vhodných synergií medzi verejnými a súkromnými investíciami, na zjednodušenie administratívnych postupov a na prijatie nových a predĺženie existujúcich systémov podpory.

3.2. Príspevok mechanizmu k digitálnej transformácii (t. j. pilier 2)

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti významne prispieva k digitálnej transformácii v Únii. Plány obsahujú širokú škálu opatrení vrátane zavádzania digitálnych infraštruktúr novej generácie a vyspelých technológií, rozvoja digitálnych zručností obyvateľstva a pracovnej sily a podpory digitalizácie podnikov, ako aj verejných služieb. Spolu 144 miliárd EUR sa prispeje na pilier digitálnej transformácie, rozdelených vo všetkých oblastiach digitálnej politiky, ako znázorňuje obrázok 17 53 .

Obrázok 17: Rozdelenie výdavkov na podporu digitálnej transformácie podľa oblastí politiky

Poznámka: Tento graf znázorňuje rozdelenie odhadovaného príspevku k pilieru politiky podľa zoznamu oblastí politiky, ktorý vypracovala Európska komisia. Percentuálne podiely sa vzťahujú na celkový podiel plánu označený v rámci tohto piliera politiky.

Zdroj: Hodnotiaca tabuľka obnovy a odolnosti.

Reformy a investície, ktoré podporujú digitálne ciele v plánoch obnovy a odolnosti členských štátov, prekročili cieľ 20 % celkového prideleného podielu v mechanizme (obrázok 18). Celkové odhadované výdavky na digitálnu oblasť v plánoch zodpovedajú doteraz sume 130 miliárd EUR, čo je približne 26 % celkových pridelených finančných prostriedkov na plány vypočítaných podľa metodiky digitálneho označovania 54 .

Spomedzi doteraz uspokojivo splnených 705 míľnikov a cieľov 184 míľnikov a cieľov prispieva k pilieru 2 vrátane 178 míľnikov a cieľov uspokojivo splnených od 1. marca 2022. Najväčší pokrok sa dosiahol v oblastiach politiky elektronickej verejnej správy, digitálnych verejných služieb a miestnych digitálnych ekosystémov (85 míľnikov a cieľov splnených v rámci 72 opatrení od 1. marca 2022), ľudského kapitálu v digitalizácii (40 míľnikov a cieľov v 30 opatreniach) a digitalizácie podnikania (29 míľnikov a cieľov v 20 opatreniach) (obrázok 19). V nasledujúcom rámčeku je uvedených niekoľko príkladov zo žiadostí o platbu, ktoré boli posúdené kladne. Zameriavajú sa na hlavné oblasti spojené s digitálnou politikou, ale dôležité sú aj iné oblasti, napríklad pripojiteľnosť.

Obrázok 18: Príspevok k digitálnym cieľom vyjadrený ako podiel na finančných prostriedkoch pridelených plánu obnovy a odolnosti

Poznámka: V plánoch obnovy a odolnosti sa muselo špecifikovať a odôvodniť, v akej miere jednotlivé opatrenia prispievajú k digitálnym cieľom, teda či k nim prispievajú v plnej miere (100 %), čiastočne (40 %) alebo nemajú žiadny vplyv (0 %). Príspevky k digitálnym cieľom sa vypočítali podľa príloh VI a VII k nariadeniu o mechanizme. Kombinácia koeficientov a odhadov nákladov na jednotlivé opatrenia umožňuje vypočítať, do akej miery plány prispievajú k plneniu digitálnych cieľov.

Zdroj: Hodnotiaca tabuľka obnovy a odolnosti.

Obrázok 19: Počet opatrení v pilieri 2 s míľnikmi a cieľmi uspokojivo splnenými od poslednej výročnej správy o vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti podľa oblastí politiky

Zdroj: Európska komisia.

Príklady príslušných opatrení s míľnikmi a cieľmi v rámci piliera digitálnej transformácie Reformy ØRumunsko prijalo reformu na urýchlenie zavádzania 5G sietí na vnútroštátnej úrovni v súlade s bezpečnostnými predpismi a na zabezpečenie širokopásmového pokrytia tzv. bielych oblastí (malé vidiecke obce, izolované lokality, znevýhodnené obývané oblasti), ktorou sa rieši digitálna priepasť medzi mestami a vidiekom, znižuje administratívna záťaž a poplatky a vytvárajú predpoklady rovnakého prístupu k digitálnym službám a k internetu. ØSlovensko schválilo Národnú koncepciu informatizácie verejnej správy, v ktorej sa stanovuje rámec digitálnych reforiem v súlade s plánom obnovy a odolnosti. V tejto národnej koncepcii sa najmä v súvislosti s reformou v oblasti kybernetickej bezpečnosti stanoví rámec štandardizácie požiadaviek na kybernetickú bezpečnosť, pričom sa objasňuje, že na stanovenie technických a procesných noriem kybernetickej bezpečnosti budú potrebné ďalšie osobitné opatrenia. ØSlovinsko zriadilo Radu pre rozvoj informatiky, ktorá koná ako centrálne fórum verejnej správy pre koordináciu na operačnej úrovni v súvislosti s investíciami do informačných technológií, normami a ďalším technologickým vývojom, najmä ak je kompatibilita systémov nevyhnutná pre ich efektívnu prevádzku a údržbu. Investície ØRakúsko zaviedlo opatrenia na podporu digitalizácie škôl a vzdelávania s cieľom poskytnúť spravodlivý a rovnaký prístup k základným digitálnym zručnostiam. V rámci mechanizmu sa financuje investícia vo výške 171,7 milióna EUR na zabezpečenie notebookov a tabletov pre žiakov na nižšej sekundárnej úrovni. Túto investíciu sprevádza reforma zameraná na zlepšenie infraštruktúry v rozličných školských budovách, aby sa zaistilo optimálne využitie digitálnych zariadení poskytnutých žiakom.

Škola v Innsbrucku (Tirolsko, Rakúsko) s počítačmi z podpory Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti Autorské práva: Zastúpenie Európskej komisie v Rakúsku/APA-Fotoservice/Hetfleisch. ØDánsko vypracovalo a sprístupnilo nové digitálne riešenia na lepšie prepojenie systému zdravotnej starostlivosti v nadväznosti na pandémiu ochorenia COVID-19. Riešenia zahŕňajú využívanie digitálnych technológií a videokonzultácií. ØŠpanielsko investovalo do digitalizácie hlavných kultúrnych ustanovizní, ako sú Národné múzeum Prado, Národné múzeum Centro de Arte Reina Sofía (Národné múzeum umenia kráľovnej Sofie), Španielska národná knižnica, ako aj iné knižničné fondy od orgánov štátnej správy alebo súkromných subjektov, archívne systémy, inventáre a záznamy historického dedičstva vrátane audiovizuálneho dedičstva. ØTaliansko zadalo verejné zákazky na všetkých päť projektov pripojenia, ktoré sú súčasťou investície „Rýchle internetové pripojenie“. Cieľom týchto verejných zákaziek je obstarať dokončenie vnútroštátnej ultrarýchlej a 5G telekomunikačnej siete na celom území Talianska. ØMalta začala zavádzať bezpečné digitálne riešenia a nástroje na podporu používateľov v sektore súdnictva zjednodušením postupov, zvýšením prístupnosti k spravodlivosti (z hľadiska dokumentácie, ale aj svedectva na diaľku) a posilnením efektívnosti justičného systému v súlade so stratégiou digitalizácie justície. ØPortugalsko spustilo online platformu, Academy Portugal Digital, ktorá umožňuje používateľom posúdiť svoje digitálne zručnosti a absolvovať personalizované kurzy digitálnej odbornej prípravy.

Elektronická verejná správa a digitálne verejné služby

Opatrenia na podporu digitalizácie verejných služieb a elektronickej verejnej správy predstavujú viac ako tretinu výdavkov na digitálnu oblasť financovaných z mechanizmu, ktorá je najpodporovanejšou oblasťou digitálnej politiky (37 % piliera digitálnej transformácie alebo 53 miliárd EUR). Cieľom týchto opatrení je modernizovať a zlepšiť procesy verejnej správy, aby boli používateľsky ústretovejšie, viac orientované na občanov a interoperabilnejšie a aby sa posilnil prístup jednotlivcov a podnikov k digitálnym verejným službám a ich využívanie. Mnohé plány obnovy a odolnosti zahŕňajú reformy zamerané na zavedenie alebo zlepšenie riešení elektronickej verejnej správy, napríklad zavedenie elektronickej identifikácie, na zabezpečenie interoperability verejných digitálnych platforiem, ako aj na zlepšenie zberu a správy údajov. Niekoľko plánov obnovy a odolnosti zahŕňa aj investície zamerané na integráciu vyspelých technológií (napr. vládny cloud) do procesov verejnej správy, ako aj na posilnenie kapacity verejného sektora v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Takisto sa v mnohých plánoch obnovy a odolnosti vyskytujú opatrenia zamerané na digitalizáciu vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti a súdnictva. 

Digitalizácia verejných služieb sa týka viacerých oblastí politiky a zabezpečuje synergie s ďalšími piatimi piliermi podporovanými z mechanizmu. Niektoré investície podporujúce zelený pilier napríklad odrážajú kľúčovú úlohu digitalizácie pri zvyšovaní udržateľnosti a odolnosti dopravných systémov EÚ, napríklad prostredníctvom technológií inteligentných dopravných systémov (IDS), nástrojov riadenia mestskej mobility, multimodálneho predaja cestovných lístkov a multimodálnych informačných systémov pre cestujúcich a rozšírenia pokrytia Európskeho systému riadenia železničnej dopravy.

Digitalizácia podnikov

Všetky plány obnovy a odolnosti zahŕňajú opatrenia na podporu digitalizácie podnikov v celkovej výške 27 miliárd EUR alebo 19 % piliera digitálnej transformácie. Opatrenia v tejto oblasti obsahujú kľúčové reformy, spomedzi ktorých sú najdôležitejšie reformy zamerané na zjednodušenie administratívnych postupov pre podniky a na vytvorenie základu digitálneho podnikateľského prostredia s opatreniami v oblasti digitálneho zakladania a registrácie podnikov, budovania dôvery a kybernetickej bezpečnosti. Očakáva sa, že tieto opatrenia zvýšia úroveň dôvery v prijímanie digitálnych technológií, čo bude mať pozitívny vplyv na ich zavádzanie, ako aj na intenzitu ich využívania. Očakáva sa, že pozitívny vplyv na digitalizáciu podnikov a zvýšenie transparentnosti budú mať aj reformy súvisiace s digitalizáciou fakturácie. Viaceré plány zahŕňajú aj investície na podporu integrácie vyspelých digitálnych technológií do výrobných procesov firiem (napr. automatizácia, umelá inteligencia).

Ľudský kapitál

Plány obnovy a odolnosti takisto zahŕňajú širokú škálu opatrení na podporu rozvoja digitálnych zručností, ktoré predstavujú celkové odhadované náklady vo výške 29 miliárd EUR, resp. 20 % piliera digitálnej transformácie. Väčšina plánov zahŕňa opatrenia na zvýšenie úrovne digitálnych zručností bežného obyvateľstva a pracovnej sily. Niektoré plány obsahujú aj opatrenia na podporu pokročilých digitálnych zručností a odbornú prípravu odborníkov v oblasti IKT, čoho súčasťou je vývoj modulov odbornej prípravy v oblasti pokročilých digitálnych technológií pre vysokoškolské vzdelávanie a odbornú prípravu. Pandémia ochorenia COVID-19 poukázala na potrebu digitalizácie vzdelávania a niekoľko plánov obnovy a odolnosti v tomto smere zahŕňa príslušné opatrenia.

3.3. Príspevok mechanizmu k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu (t. j. pilier 3)

K inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu (t. j. pilieru 3) prispieva 27 plánov obnovy a odolnosti s viac ako 1 500 opatreniami približne za 214,6 miliardy EUR. Tieto opatrenia sa týkajú rozmanitých oblastí: od reforiem na podporu podnikateľského prostredia alebo konkurencieschopnosti, po podporu pre MSP, na výskum, vývoj a inováciu alebo na sektor kultúry (obrázok 20).

Obrázok 20: Rozdelenie výdavkov na podporu inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu podľa oblastí politiky

Poznámka: Tento graf znázorňuje rozdelenie odhadovaného príspevku k pilieru politiky podľa zoznamu oblastí politiky, ktorý vypracovala Európska komisia. Percentuálne podiely sa vzťahujú na celkový podiel plánu označený v rámci tohto piliera politiky.

Zdroj: Hodnotiaca tabuľka obnovy a odolnosti.

Doteraz bolo splnených 350 míľnikov a cieľov prispievajúcich k pilieru 3, pričom od 1. marca 2022 bolo splnených 321 míľnikov a cieľov. Pokrok sa dosiahol najmä v oblastiach politiky regulačných zmien pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast (85 míľnikov a cieľov splnených v 67 opatreniach od 1. marca 2022), výskum, vývoj a inovácie (49 míľnikov a cieľov v 42 opatreniach) a podnikateľské prostredie/podnikateľstvo (52 míľnikov a cieľov v 37 opatreniach) (obrázok 21).

Obrázok 21: Počet opatrení v pilieri 3 s míľnikmi a cieľmi uspokojivo splnenými od poslednej výročnej správy o vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti podľa oblastí politiky

Zdroj: Európska komisia.

Výskum, vývoj a inovácie v rámci piliera 3

25 plánov obnovy a odolnosti zahŕňa opatrenia súvisiace s oblasťou politiky „výskum, vývoj a inovácie“ v rámci piliera 3 v celkovej výške 38,1 miliardy EUR. Výška investícií do výskumu a inovácií v rámci piliera 3 zväčša predstavuje 4 % až 18 % nenávratnej finančnej podpory členského štátu z mechanizmu, pričom niekoľko odľahlých hodnôt sa nachádza na nižšej alebo vyššej úrovni než toto rozpätie a priemer je približne 8 %.

Opatrenia týkajúce sa výskumu a inovácií v rámci piliera 3 majú širokú škálu cieľov. Reformy v oblasti výskumu a inovácií v rámci piliera 3 sa zameriavajú na zníženie roztrieštenosti systémov vedeckého výskumu, zníženie administratívnej záťaže pri prístupe k verejnému financovaniu činností v oblasti výskumu a inovácií, podporu prenosu poznatkov a transferu technológií, odstránenie prekážok spolupráce medzi akademickou obcou a podnikmi a zlepšenie koordinácie medzi rôznymi úrovňami riadenia v oblasti výskumu a inovácií a vzdelávania. Veľa plánov obnovy a odolnosti obsahuje tematické investície do výskumu a inovácií v rámci piliera 3, ktoré umožnia mobilizovať kapacity v oblasti výskumu a inovácií s cieľom urýchliť zelenú a digitálnu transformáciu a zvýšiť odolnosť v súlade s programami na úrovni EÚ (približne 27 % odhadovaných nákladov na opatrenia v oblasti výskumu a inovácií bolo označených ako príspevok k zeleným cieľom a približne 23 % ako príspevok k digitálnym cieľom).

Doteraz bolo splnených 53 míľnikov a cieľov týkajúcich sa oblasti politiky „výskum, vývoj a inovácie“ (z celkových 705 splnených míľnikov a cieľov) vrátane 49 uspokojivo splnených od 1. marca 2022.

Je dôležité zdôrazniť, že niektoré opatrenia v rámci piliera 1 a piliera 2 prispievajú aj k výskumu a vývoju 55 . Investície do výskumu, vývoja a inovácií ako celok (t. j. vrátane príslušných opatrení označených v rámci piliera 1, piliera 2 a piliera 3) prispievajú k odhadovanej celkovej sume 48 miliárd EUR, čo predstavuje v priemere asi 10 % nenávratnej finančnej podpory členského štátu z mechanizmu.

Podpora podnikom (vrátane MSP, prístup k financovaniu a finančným nástrojom)

Väčšina plánov obnovy a odolnosti zahŕňa opatrenia, ktoré poskytujú priamu podporu MSP vo výške 45 miliárd EUR, čo predstavuje približne 22 % celkových odhadovaných výdavkov na pilier 3. Podporu MSP poskytuje spolu 159 opatrení s 332 míľnikmi a cieľmi.

Rozsah pôsobnosti opatrení určených pre MSP, ktoré sú začlenené do plánov obnovy a odolnosti, sa vzťahuje na širokú škálu oblastí od zlepšenia podnikateľského prostredia a prístupu k verejnému obstarávaniu až po digitalizáciu MSP a zvýšenie ich environmentálnej udržateľnosti. Viaceré opatrenia sú zamerané aj na zlepšenie rastu a odolnosti MSP prostredníctvom zlepšeného prístupu k financovaniu, rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností ich zamestnancov alebo posilnenia ich výskumných a vývojových kapacít.

Doteraz bolo splnených 51 míľnikov a cieľov týkajúcich sa opatrení, ktoré podporujú MSP (z celkových 705 splnených míľnikov a cieľov), vrátane 49 uspokojivo splnených od 1. marca 2022.

3.4. Príspevok mechanizmu k sociálnej a územnej súdržnosti (t. j. pilier 4)

Členské štáty zahrnuli do plánov značný počet opatrení na podporu sociálnej a územnej súdržnosti, ktoré prispievajú najmä k vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv, s jeho osobitnými kapitolami o rovnakých príležitostiach a rovnakom prístupe na trh práce, o spravodlivých pracovných podmienkach a sociálnej ochrane a začlenení. Z 27 plánov obnovy a odolnosti, ktoré Rada prijala, sa konkrétne na podporu piliera 4 vyčlení približne 220,6 miliardy EUR. Rozdelenie výdavkov v rámci piliera je na obrázku 22.

Z doteraz splnených 705 míľnikov a cieľov k pilieru 4 prispieva 253 vrátane 237 splnených od poslednej výročnej správy v marci 2022. Najväčší pokrok sa dosiahol v oblastiach politiky územnej infraštruktúry a služieb (106 míľnikov a cieľov splnených v 84 opatreniach od 1. marca 2022), sociálnej ochrany (58 míľnikov a cieľov v 52 opatreniach) a vzdelávania dospelých (41 míľnikov a cieľov v 27 opatreniach) (obrázok 23). Treba zdôrazniť, že 149 zo splnených míľnikov a cieľov v rámci piliera 4 od vzniku mechanizmu podporuje sociálne ciele v širšom zmysle 56 , čo poukazuje na pevné odhodlanie členských štátov dodržiavať sociálny rozmer od počiatočných štádií realizácie plánov obnovy a odolnosti. Takéto opatrenia prispejú aj k dosahovaniu hlavných cieľov EÚ do roku 2030 v oblasti zamestnanosti, zručností a znižovania chudoby.

Obrázok 22: Rozdelenie výdavkov na podporu sociálnej a územnej súdržnosti podľa oblastí politiky

Poznámka: Tento graf znázorňuje rozdelenie odhadovaného príspevku k pilieru politiky podľa zoznamu oblastí politiky, ktorý vypracovala Európska komisia. Percentuálne podiely sa vzťahujú na celkový podiel plánu označený v rámci tohto piliera politiky. Metodika vykazovania sociálnych výdavkov vymedzená v delegovanom nariadení (EÚ) 2021/2105 je plne zosúladená s metodikou vykazovania výdavkov podľa šiestich pilierov a je do nej začlenená. V rámci tohto piliera sa oblasti politiky označené hviezdičkou (*) používajú v súvislosti s metodikou vykazovania sociálnych výdavkov.

Zdroj: Hodnotiaca tabuľka obnovy a odolnosti.

Obrázok 23: Počet opatrení v pilieri 4 s míľnikmi a cieľmi uspokojivo splnenými od poslednej výročnej správy o vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti podľa oblastí politiky

Poznámka: Metodika vykazovania sociálnych výdavkov vymedzená v delegovanom nariadení (EÚ) 2021/2105 je plne zosúladená s metodikou vykazovania výdavkov podľa šiestich pilierov a je do nej začlenená. V rámci tohto piliera sa oblasti politiky označené hviezdičkou (*) používajú v súvislosti s metodikou vykazovania sociálnych výdavkov.

Zdroj: Európska komisia.

Sociálna ochrana, začlenenie, sociálne bývanie a sociálna infraštruktúra

Všetky plány obnovy a odolnosti obsahujú reformy alebo investície, ktoré prispievajú k posilneniu systémov sociálnej ochrany členských štátov. Vyše 300 opatrení sa venuje širokej škále problémov, najmä problémov zdôraznených v príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny. Opatrenia podporujúce sociálnu ochranu a sociálne bývanie predstavujú približne 28,8 miliardy EUR. Opatrenia sa zameriavajú najmä na účinnosť, kvalitu a odolnosť systémov sociálnej ochrany. Väčšina investícií do sociálnej ochrany v rámci mechanizmu sa týka modernizácie, rozšírenia alebo zlepšenia siete a zariadení sociálnych služieb poskytovaných verejnými a súkromnými sociálnymi inštitúciami. Zahŕňajú aj osobitné opatrenia, ktorými sa rieši napríklad začlenenie osôb so zdravotným postihnutím, zvýšenie primeranosti a udržateľnosti sociálnych dávok a zlepšenie životných podmienok starších ľudí, ktorí potrebujú starostlivosť. Niekoľko členských štátov začleňuje aj dôležité investície na zvýšenie ponuky sociálneho bývania a sociálnej infraštruktúry pre znevýhodnené skupiny, na ktoré prevažne využívajú úvery. Niektoré členské štáty zahrnuli do svojich plánov obnovy a odolnosti aj kroky zamerané na reformu systému minimálneho príjmu a dôchodkového systému s cieľom zvýšiť ich primeranosť a udržateľnosť.

Doteraz bolo splnených 72 míľnikov a cieľov týkajúcich sa oblastí politiky sociálnej ochrany a sociálneho bývania (z celkových 705 splnených míľnikov a cieľov) vrátane 67 od 1. marca 2022.

Príklady príslušných opatrení so splnenými míľnikmi a cieľmi v rámci piliera sociálnej a územnej súdržnosti (oblasti politiky „sociálna ochrana“ a sociálne bývanie“) Reformy: ØSlovensko upevnilo právomoci dohľadu nad sociálnou starostlivosťou s cieľom znížiť roztrieštenosť a zvýšiť efektívnosť sociálnej starostlivosti a zlepšiť kvalitu starostlivosti v sociálnych službách a domácnostiach. ØŠpanielsko prijalo reformu systému príspevkov na sociálne zabezpečenie pre samostatne zárobkovo činné osoby s cieľom postupne prejsť na systém príspevkov, ktorý bude založený na reálnom príjme, aby sa zaistilo, že samostatne zárobkovo činné osoby budú v budúcnosti odstávať primeranejší dôchodkový príjem. Investície: ØNa vytvorenie novej služby sociálneho mentorstva, ktorej cieľom je zaistenie dostatočných ľudských kapacít na vykonávanie sociálnych služieb, Chorvátsko odborne pripravilo 220 sociálnych mentorov, ktorí budú schopní poskytovať individualizovanejšiu podporu na posilnenie postavenia. ØFrancúzsko podporilo obnovu sociálneho bývania zameranú na energetickú efektívnosť, a to pridelením grantov viac ako 20 000 sociálnym bytovým jednotkám.

Podpora zamestnanosti, modernizácia inštitúcií trhu práce a vzdelávanie a odborná príprava dospelých pre iné cieľové skupiny ako mládež

Väčšina členských štátov zaradila do svojich plánov obnovy a odolnosti komplexnú škálu reforiem a investícií na podporu vytvárania pracovných miest a modernizáciu svojich trhov práce. Opatrenia, ktorými sa podporujú oblasti politiky „zamestnanosti iných skupín ako mladých ľudí“ a „modernizácie inštitúcií pracovného trhu“, celkovo predstavujú približne 11,2 miliardy EUR. Týmito opatreniami sa priamo riešia odporúčania pre jednotlivé krajiny týkajúce sa podpory zamestnanosti a posilňovania trhu práce. Zamestnanosť a aktívne politiky trhu práce majú významné miesto takmer vo všetkých plánoch obnovy a odolnosti. Plány obsahujú investície a reformy zamerané na zvýšenie účasti žien, mladých ľudí a znevýhodnených skupín na trhu práce, ktoré podporujú vytváranie pracovných miest a prechod na nové odvetvia a povolania. Tieto opatrenia sú určené aj na stimulovanie zamestnanosti a zlepšenie výkonnosti, fungovania a odolnosti trhov práce.

Všetky národné plány obnovy a odolnosti zahŕňajú opatrenia týkajúce sa zručností a vzdelávania dospelých, často spojené s aktívnymi politikami trhu práce. Patria k nim napríklad národné stratégie v oblasti zručností, reformy na zlepšenie informovanosti pre oblasť zručností a ich riadenia vrátane uznávania a potvrdzovania zručností, ako aj cielené investície do zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie zamestnancov, nezamestnaných a širšieho obyvateľstva. Reformy a investície súvisiace so vzdelávaním dospelých vrátane ďalšieho odborného vzdelávania a prípravy a s uznávaním a potvrdzovaním zručností, ktoré obsahujú plány obnovy a odolnosti, dosahujú sumu približne 17,7 miliardy EUR.

Doteraz bolo splnených 83 míľnikov a cieľov týkajúcich sa oblastí politiky „zamestnanosti iných skupín ako mladých ľudí“, „modernizácie inštitúcií pracovného trhu“ a „vzdelávania dospelých“ vrátane 73 od poslednej výročnej správy o vykonávaní mechanizmu z marca 2022. Splnené míľniky a ciele sa týkajú napríklad zavedenia systému poukážok na programy zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie, cielených programov rozvoja zručností pre nezamestnaných, aktualizácie učebných osnov odbornej prípravy, ako aj prijatia národných stratégií a akčných plánov v oblasti zručností.

Územná infraštruktúra a služby, rozvoj vidieckych oblastí a vzdialených regiónov (vrátane ostrovov)

Značný počet reforiem a investícií sa zameriava na zlepšenie územnej infraštruktúry a služieb na miestnej úrovni a na prekonanie rozdielov medzi mestskými oblasťami, vidieckymi oblasťami a vzdialenými regiónmi. Podporujú miestne hospodárstvo, zvyšujú konkurencieschopnosť regiónu a štátu a majú priamy pozitívny vplyv na kvalitu každodenného života. Mnohé z reforiem a investícií sa týkajú podpory a zlepšenia udržateľnej mobility a dopravy, predovšetkým modernizácie železníc a prístavov a ďalších projektov v oblasti udržateľnej mobility, ako je rozvoj služieb verejnej dopravy a budovanie jazdných pruhov pre cyklistov. Plány obnovy a odolnosti zahŕňajú aj niekoľko opatrení na zlepšenie využívania prírodných zdrojov a ochranu životného prostredia na miestnej úrovni. Týka sa to reforiem a investícií na zlepšenie nakladania s odpadom a odpadovými vodami, a to aj na ostrovoch, na rozšírenie systémov čistenia vody a zavlažovacích sietí, na zvýšenie udržateľnosti poľnohospodárskeho odvetvia a na podporu vytvárania konzorcií vo funkčných vidieckych oblastiach. Opatrenia sa zameriavajú aj na iné druhy územnej infraštruktúry a služieb, ako je zavádzanie širokopásmovej infraštruktúry a sociálnych služieb a infraštruktúry vo vzdialených regiónoch. Navyše reformy a investície pomáhajú zlepšiť výkonnosť verejnej správy na miestnej úrovni, a to posilňovaním kapacity obcí na poskytovanie kvalitných služieb.

Opatrenia, ktoré podporujú územnú infraštruktúru a služby, predstavujú približne 151,2 miliardy EUR, kým osobitné opatrenia podporujúce rozvoj vidieckych oblastí a vzdialených regiónov predstavujú približne 16 miliárd EUR. Doteraz bolo splnených 124 míľnikov a cieľov týkajúcich sa týchto dvoch oblastí politiky vrátane 121 míľnikov a cieľov od poslednej výročnej správy o vykonávaní mechanizmu v marci 2022

3.5. Príspevok mechanizmu k zdraviu a hospodárskej, sociálnej a inštitucionálnej odolnosti s cieľom okrem iného zvyšovať pripravenosť na krízy a schopnosť reakcie na krízy (t. j. pilier 5)

Plány obnovy a odolnosti členských štátov výrazne prispievajú k zdraviu a hospodárskej, sociálnej a inštitucionálnej odolnosti s cieľom okrem iného zvyšovať pripravenosť na krízy a schopnosť reakcie na krízy. Viac ako 1 100 opatrení a čiastkových opatrení, ktoré predstavujú 84,1 miliardy EUR a ktoré sú zahrnuté v 27 plánoch obnovy a odolnosti, prispieva k pilieru politiky zdravia a hospodárskej, sociálnej a inštitucionálnej odolnosti. Tieto opatrenia sa vzťahujú na oblasti politiky siahajúce od zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti po účinnosť justičných systémov a dohľad v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí. Rozdelenie výdavkov na rôzne oblasti politiky v rámci piliera je na obrázku 24 57 . 

Z doteraz uspokojivo splnených 705 míľnikov a cieľov 296 prispieva k pilieru 5 vrátane 274 míľnikov a cieľov uspokojivo splnených od 1. marca 2022. Najväčší pokrok sa dosiahol v oblastiach politiky účinnosti verejnej správy a vnútroštátnych systémov (141 míľnikov a cieľov splnených v 95 opatreniach od 1. marca 2022), zdravotnej starostlivosti (40 míľnikov a cieľov v 35 opatreniach) a prevencie podvodov (36 míľnikov a cieľov v 22 opatreniach) (obrázok 25).

Obrázok 24: Rozdelenie výdavkov na podporu zdravia a odolnosti podľa oblastí politiky

Poznámka: Tento graf znázorňuje rozdelenie odhadovaného príspevku k pilieru politiky podľa zoznamu oblastí politiky, ktorý vypracovala Európska komisia. Percentuálne podiely sa vzťahujú na celkový podiel plánu označený v rámci tohto piliera politiky. Metodika vykazovania sociálnych výdavkov vymedzená v delegovanom nariadení (EÚ) 2021/2105 je plne zosúladená s metodikou vykazovania výdavkov podľa šiestich pilierov a je do nej začlenená. V rámci tohto piliera sa oblasti politiky označené hviezdičkou (*) používajú v súvislosti s metodikou vykazovania sociálnych výdavkov.

Zdroj: Hodnotiaca tabuľka obnovy a odolnosti.

Zdravotná a dlhodobá starostlivosť

V rámci mechanizmu sa realizuje široká škála investičných projektov a projektov reforiem v zdravotníctve, a to aj v oblasti primárnej zdravotnej starostlivosti, ambulantnej starostlivosti, elektronického zdravotníctva v kombinácii s opatreniami zameranými na efektívnosť, aby sa zlepšilo riadenie, nákladová účinnosti, prístup k zdravotníckym službám a ich kvalita. Nedávne reformy zdravotníctva sa zameriavajú na výzvy, ktoré vznikli v dôsledku pandémie, ako napríklad zvýšenie kapacít verejného zdravotníctva. Pod vplyvom pandémie došlo aj k posunu politiky smerom k prevencii. Viaceré členské štáty realizujú reformy a investície špeciálne prispôsobené starostlivosti o duševné zdravie a komplexne prepracúvajú národné stratégie v oblasti zdravia. Napríklad Taliansko, Litva a Portugalsko reorganizujú svoje systémy zdravotnej starostlivosti s cieľom zlepšiť prístup k zdravotnej starostlivosti na miestnej úrovni a Lotyšsko, Luxembursko, Poľsko, Malta a Holandsko sa snažia posilniť pracovnú silu v zdravotníctve. Celkovo je na opatrenia týkajúce sa zdravotnej starostlivosti vo všetkých 27 národných plánoch obnovy a odolnosti vyčlenených viac ako 43,0 miliardy EUR (alebo 8,7 % celkovej nenávratnej finančnej podpory a úverov v rámci mechanizmu). Približne jedna tretina tejto sumy je vyhradená na investície a reformy na podporu digitalizácie systémov zdravotnej starostlivosti, čo pomôže posilniť odolnosť systémov zdravotnej starostlivosti.

Obrázok 25: Počet opatrení v pilieri 5 s míľnikmi a cieľmi uspokojivo splnenými od poslednej výročnej správy o vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti podľa oblastí politiky

Poznámka: Metodika vykazovania sociálnych výdavkov vymedzená v delegovanom nariadení (EÚ) 2021/2105 je plne zosúladená s metodikou vykazovania výdavkov podľa šiestich pilierov a je do nej začlenená. V rámci tohto piliera sa oblasti politiky označené hviezdičkou (*) používajú v súvislosti s metodikou vykazovania sociálnych výdavkov.

Zdroj: Európska komisia.

Niekoľko členských štátov v rámci mechanizmu financuje reformy a investície v oblasti dlhodobej starostlivosti. Prístup k cenovo dostupným a kvalitným službám dlhodobej starostlivosti je dôležitý pre riešenie potrieb starostlivosti o starnúce obyvateľstvo, ako aj o osoby so zdravotným postihnutím. Mechanizmus je v súlade s prebiehajúcim vývojom politiky dlhodobej starostlivosti v tejto oblasti, najmä s európskou stratégiou v oblasti starostlivosti, Európskym pilierom sociálnych práv a odporúčaním Rady týkajúcim sa dlhodobej starostlivosti 58 . Cieľom reforiem je zlepšiť stimuly pre domácu a komunitnú starostlivosť, a to aj deinštitucionalizáciou poskytovania starostlivosti. Celkovo je pridelených 7,3 miliardy EUR 18 členským štátom na spolu 52 (čiastkových) opatrení (22 reforiem a 30 investícií).

Od 1. marca 2022 doteraz bolo splnených 50 míľnikov a cieľov týkajúcich sa oblastí politiky zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti. 

Príklady príslušných opatrení so splnenými míľnikmi a cieľmi v rámci piliera zdravia a hospodárskej, sociálnej a inštitucionálnej odolnosti (oblasti politiky „zdravotnej starostlivosti“ a „dlhodobej starostlivosti“) Reformy: ØBulharsko prijalo národnú stratégiu pre duševné zdravie občanov Bulharskej republiky na roky 2021 – 2030 a akčný plán na vykonávanie stratégie. Tento krok je súčasťou reformy, ktorej cieľom je poskytnúť strategický základ pre budúce investície a reformy v oblasti zdravotnej starostlivosti určením príslušných odporúčaní a opatrení. Reforma ako taká zahŕňa prijatie viacerých stratégií a plánov, ktoré sa vzťahujú na príslušné oblasti zdravotnej starostlivosti. ØČesko schválilo národný onkologický program na roky 2022 – 2030 po porade s kľúčovými aktérmi a zainteresovanými stranami a zriadilo Národnú radu pre implementáciu tohto programu. Tento míľnik súvisí s reformou, ktorej cieľom je zvýšiť odolnosť systému prevencie rakoviny a starostlivosti v Česku a ktorá zohľadňuje priority stanovené v európskom pláne na boj proti rakovine. ØDánsko vydalo správu o posúdení zásob životne dôležitých liekov dánskou agentúrou pre lieky. Tento míľnik sa týka opatrenia, ktorého cieľom je zachovať a zabezpečiť strategické zásoby životne dôležitých liekov v sekundárnom zdravotníckom sektore Dánska, čím sa zabráni kritickým situáciám s nedostatkom dôležitých liekov. Dánsko dosiahlo aj ďalší míľnik vypracovaním hodnotenia riešení zdravotnej úzkosti v telemedicíne v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 s cieľom ďalej rozvíjať a zvyšovať využívanie telemedicíny a zapojenia pacientov. Tento míľnik tvorí súčasť opatrenia, ktorého cieľom je rozvíjať nové digitálne riešenia a podporovať rozšírené používanie digitálnych technológií, zapojenie pacientov a telemedicínu. ØV Taliansku nadobudli účinnosť právne predpisy, ktorými sa stanovuje vymedzenie nového organizačného modelu siete pomoci v oblasti územnej zdravotnej starostlivosti. Tento míľnik súvisí s reformou, ktorou sa vytvára nový model územnej pomoci v oblasti zdravotnej starostlivosti a nová inštitucionálna štruktúra prevencie v oblasti zdravia, životného prostredia a klímy. ØPortugalsko zaistilo nadobudnutie účinnosti nového zákonného dekrétu o duševnom zdraví, v ktorom sa stanovujú hlavné zásady organizácie, riadenia a hodnotenia služieb v oblasti starostlivosti o duševné zdravie. Tento míľnik tvorí jeden z hlavných pilierov reformy duševného zdravia, ktorej cieľom je zlepšiť riadenie duševného zdravia v Portugalsku vytvorením priaznivejších rámcových podmienok pre deinštitucionalizáciu pacientov s duševnou chorobou, rozšírenie miestnych a integrovaných služieb nepretržitej starostlivosti v oblasti duševného zdravia, organizáciu forenzných psychiatrických služieb a vykonávanie regionálnych zdravotných plánov pre demenciu. Investícia ØRakúsko prijalo a uverejnilo usmernenia k financovaniu projektov jednotiek primárnej zdravotnej starostlivosti a projektov zameraných na zlepšenie už existujúcich jednotiek primárnej zdravotnej starostlivosti. Tento krok je súčasťou investície, ktorej cieľom je zlepšiť udržateľnosť a odolnosť zdravotnej starostlivosti posilnením verejného zdravia a primárnej zdravotnej starostlivosti.

Inštitucionálna odolnosť

Prebieha aj vykonávanie opatrení, ktoré zvyšujú inštitucionálnu odolnosť. Viaceré členské štáty prijali významné reformy právneho štátu, napríklad zlepšenie kvality legislatívneho procesu alebo posilnenie nezávislosti súdnictva. Značný pokrok sa dosiahol aj v posilňovaní efektívnosti justičných systémov so špecializovanými opatreniami siahajúcimi od organizačných zmien konaní až po reformovanie štruktúry súdov. Úsilie členských štátov takisto umožnilo zintenzívniť boj proti korupcii a zlepšiť dohľad nad bojom proti praniu špinavých peňazí, najmä prijatím národných politických dokumentov, ako sú akčné plány a stratégie.

Boli už zavedené početné opatrenia zamerané na dosiahnutie moderných a pružných verejných správ slúžiacich občanom a podnikom EÚ. Tieto siahajú od investícií vyhradených na monitorovanie vykonávania, audit a kontrolu plánov obnovy a odolnosti až po reformy určené na zjednodušenie verejnej správy a odstránenie administratívnych prekážok. Prebieha príprava viacerých opatrení v oblasti digitalizácie verejnej správy, napríklad v Luxembursku a Chorvátsku. Niektoré členské štáty sa zamerali na kapacity štátnej služby, presnejšie na transparentnejšie systémy prijímania zamestnancov a obmedzovanie dočasnej zamestnanosti vo verejnej správe.

Cieľom väčšiny opatrení v oblasti pripravenosti na krízy a reakcie na krízy, ktoré už boli vykonané v rámci mechanizmu, je adaptácia na zmenu klímy, zdravotná starostlivosť a digitálne technológie. V procese realizácie sú opatrenia zamerané na efektívne, bezpečné a spoločné digitálne kritické infraštruktúry vrátane systému bezpečnej mobilnej komunikácie pre štátnych zamestnancov. Značné úsilie sa vynaložilo v oblasti obhospodarovania lesov a v prevencii lesných požiarov a znižovaní ich dosahu. V zdravotnej starostlivosti sa popri prebiehajúcom vykonávaní sprievodných opatrení zvýšilo využívanie telemedicíny, čo pomohlo zmierniť narušenie poskytovania zdravotníckych služieb v dôsledku krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19.

Fiškálna odolnosť a zdaňovanie

Viaceré členské štáty už vykonali opatrenia v rámci mechanizmu, aby sa zlepšilo riadenie verejných financií, a to na strane príjmov aj na strane výdavkov. Cieľom početných opatrení je zlepšenie výberu daní a odrádzanie od daňových únikov, a to aj podporovaním digitalizácie transakcií, výberu daní a výberu na účely auditov. Očakáva sa, že týmito opatreniami sa podporia vnútroštátne príjmy, bude sa bojovať proti tieňovému hospodárstvu a znížia sa náklady daňovníkov na dodržiavanie predpisov. Niektoré členské štáty začali aj komplexné reformy svojich daňových systémov zameraných na podporu hospodárskeho rastu a zlepšovanie spravodlivosti. Pokiaľ ide o verejné výdavky, v mnohých členských štátoch sa podniklo viacero krokov na začatie preskúmaní výdavkov, na ich začlenenie do vnútroštátneho rozpočtového postupu alebo, ak sa to už dosiahlo, na zlepšenie ich koncepcie a posilnenia ich riadenia. Niektoré členské štáty prijali aj opatrenia, ktorých cieľom je zlepšenie správy štátom vlastnených podnikov, vylepšenie nástrojov na rozpočtové prognózy a zdokonalenie účtovného rámca.

Príklady príslušných opatrení so splnenými míľnikmi a cieľmi v rámci piliera zdravia a hospodárskej, sociálnej a inštitucionálnej odolnosti (oblasti politiky „fiškálna politika a fiškálne riadenie“ a „daňové opatrenia“) Reformy: ØTaliansko vykonalo komplexný súbor opatrení proti daňovým únikom zameraným na podporu dodržiavania predpisov a zlepšenie kontrol. Zacielenie daňových auditov sa zdokonalilo vďaka technikám strojového učenia a prepojeným dátovým súborom, ktoré v súčasnosti obsahujú aj podnikové údaje o elektronických transakciách. Taliansko takisto rozšírilo povinné používanie elektronickej fakturácie na predtým vyňaté sektory, ďalej podporilo elektronické platby a zlepšilo lotériu príjmových dokladov na odradenie od nevystavovania faktúr. ØŠpanielsko zriadilo stále oddelenie v rámci nezávislého úradu pre fiškálnu zodpovednosť (AIReF) na vykonávanie preskúmaní výdavkov a zmenilo organizačnú štruktúru ministerstva financií s cieľom systematicky nadviazať na odporúčania týkajúce sa revízií výdavkov. Cieľom týchto reforiem je zlepšenie kvality verejných výdavkov. Španielsko revidovalo aj zákon proti daňovým únikom a podvodom a aktualizovalo španielsky zoznam nespolupracujúcich jurisdikcií v daňových záležitostiach. Tieto opatrenia sú zamerané na dosiahnutie vyššieho dodržiavania daňových predpisov a spravodlivejšieho daňového systému. Investície: ØRumunsko realizovalo investíciu zameranú na zlepšenie daňovej správy prostredníctvom zavedenia integrovaného riadenia rizík. Očakáva sa, že investícia bude mať vplyv na úroveň dodržiavania daňových predpisov a na dosiahnutie rozpočtových príjmov, pričom zaistí konkurenčné trhové prostredie a zvýši efektívnosť výberu daní. V tomto osobitnom opatrení sa predpokladá, že aspoň 150 000 pokladníc sa napojí na elektronický systém Národnej agentúry pre fiškálnu správu. Úplné pripojenie rieši najmä na podvody v oblasti obchodu a prispieva k zníženiu výpadku príjmov z DPH.

3.6. Príspevok mechanizmu k politikám pre budúcu generáciu, deti a mládež, ako sú vzdelávanie a zručnosti (t. j. pilier 6)

Opatrenia v rámci politík pre budúcu generáciu, deti a mládež sa zameriavajú predovšetkým na vzdelávanie, odbornú prípravu, vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve, ako aj na opatrenia na podporu zamestnanosti mladých ľudí. Z 27 plánov obnovy a odolnosti, ktoré Rada prijala, je na podporu piliera 6 vyčlenených približne 54,9 miliardy EUR. Približne tri štvrtiny celkových výdavkov v rámci piliera 6 prispievajú k všeobecnému, odbornému a vysokoškolskému vzdelávaniu. Zvyšných 25 % je takmer rovnomerne rozdelených medzi vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve a podporu zamestnanosti mladých ľudí. Rozdelenie výdavkov v rámci piliera je na obrázku 26.

Z doteraz uspokojivo splnených 705 míľnikov a cieľov 64 prispieva k pilieru 6 vrátane 61 míľnikov a cieľov uspokojivo splnených od 1. marca 2022. V oblasti politiky všeobecného, odborného a vysokoškolského vzdelávania bolo od 1. marca 2022 splnených 56 míľnikov a cieľov v 45 opatreniach (obrázok 27). Míľniky a ciele v pilieri 6 sú spojené s opatreniami zameranými na zvyšovanie kvality, zlepšovanie prístupu k systému vzdelávania a jeho inkluzívnosti, posilnenie aktívnych politík trhu práce, podporovanie digitálnej transformácie vo vzdelávaní, poskytovanie odbornej prípravy a podpory pre učiteľov, presadzovanie modernizácie odbornej prípravy, ako aj poskytovanie podpory vysokoškolskému vzdelávaniu a spolupráci s verejnou správou a podnikmi.

Obrázok 26: Rozdelenie výdavkov na podporu politík pre budúcu generáciu podľa oblastí politiky

Poznámka: Tento graf znázorňuje rozdelenie odhadovaného príspevku k pilieru politiky podľa zoznamu oblastí politiky, ktorý vypracovala Európska komisia. Percentuálne podiely sa vzťahujú na celkový podiel plánu označený v rámci tohto piliera politiky. Metodika vykazovania sociálnych výdavkov vymedzená v delegovanom nariadení (EÚ) 2021/2105 je plne zosúladená s metodikou vykazovania výdavkov podľa šiestich pilierov a je do nej začlenená. V rámci tohto piliera sa oblasti politiky označené hviezdičkou (*) používajú v súvislosti s metodikou vykazovania sociálnych výdavkov.

Zdroj: Hodnotiaca tabuľka obnovy a odolnosti.

Obrázok 27: Počet opatrení v pilieri 6 s míľnikmi a cieľmi uspokojivo splnenými od poslednej výročnej správy o vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti podľa oblastí politiky

Poznámka: Metodika vykazovania sociálnych výdavkov vymedzená v delegovanom nariadení (EÚ) 2021/2105 je plne zosúladená s metodikou vykazovania výdavkov podľa šiestich pilierov a je do nej začlenená. V rámci tohto piliera sa oblasti politiky označené hviezdičkou (*) používajú v súvislosti s metodikou vykazovania sociálnych výdavkov.

Zdroj: Európska komisia.

Všeobecné, odborné a vysokoškolské vzdelávanie: prístupnosť, cenová dostupnosť, kvalita a inkluzívnosť vrátane digitalizácie a infraštruktúry

Investície a reformy predstavujúce spolu viac ako 43,2 miliardy EUR do všeobecného školského vzdelávania podporia zlepšovanie kvality a inkluzívnosti. Niektoré členské štáty budú znevýhodneným školám a študentom ponúkať individualizovanú podporu vrátane mentorstva, a to aj v záujme prekonania rozdielov vo vzdelávaní a zabránenia predčasnému ukončeniu štúdia. Ďalšie opatrenia zahŕňajú investície na zvýšenie počtu vyučovacích hodín a umožnenie celodennej výučby. Viacero opatrení sa venuje témam, ako je vykonávanie reforiem učebných plánov, reformovanie mechanizmov prijímania učiteľov do zamestnania, zlepšenie vzdelávania žiakov so špeciálnymi potrebami, podpora študentov so slabými študijnými výsledkami, zlepšenie externého hodnotenia škôl alebo podporovanie opatrení v oblasti desegregácie.

Väčšina krajín plánuje investovať do digitálnej infraštruktúry a pripojenia škôl, často so zameraním na znevýhodnené a vidiecke školy. Tieto investície počítajú s transformáciou tried na flexibilné a prepojené vzdelávacie prostredie a so zabezpečením digitálnych zariadení pre študentov a učiteľov na účely zmenšenia digitálnej priepasti. Digitálne kompetencie žiakov sa zlepšia vďaka prispôsobeniu školských učebných plánov a rozvoju digitálnych zdrojov a digitálneho obsahu. Mnohé členské štáty zaraďujú do svojich plánov odbornú prípravu učiteľov v oblasti digitálneho vzdelávania.

Niektoré členské štáty využijú mechanizmus na podporu transformácie svojho vysokoškolského vzdelávania širokou škálou opatrení. Opatrenia zahŕňajú modernizáciu študijných programov, rozširovanie študijných miest, otváranie nových študijných kurzov, preskúmanie modelov financovania vysokoškolského vzdelávania, vývoj mechanizmov zabezpečovania a riadenia kvality, zavádzanie systémov sledovania uplatnenia absolventov a internacionalizáciu vysokoškolského vzdelávania. Okrem toho bude zlepšený prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu financovať viacero členských štátov, napríklad Belgicko, Bulharsko, Chorvátsko, Španielsko, Francúzsko, Írsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Fínsko a Švédsko.

Vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve: prístupnosť, cenová dostupnosť, kvalita a inkluzívnosť vrátane digitalizácie a infraštruktúry

Očakáva sa, že investície a reformy vo výške viac ako 8 miliárd EUR do kvalitného inkluzívneho vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve zvýšia mieru účasti, najmä v znevýhodnených skupinách, a tým znížia nerovnosti a prispejú k realizácii Európskej záruky pre deti 59 . Viac ako polovica členských štátov zahrnula opatrenia na zlepšenie prístupu k vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve (VSRD) prostredníctvom rozšírenia kapacít, inkluzívnosti a/alebo kvality. Poskytovanie kvalitného cenovo dostupného VSRD na jednej strane uľahčuje rovnaké príležitosti pre všetky deti bez ohľadu na ich sociálno-ekonomické zázemie a na druhej strane integrácia opatrovateľov, najčastejšie žien, na trhu práce znižuje riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia. Investície do výstavby a obnovy infraštruktúry sú často sprevádzané reformami. Napríklad krajiny plánujú znížiť vek povinného predškolského vzdelávania, zaviesť právny nárok na umiestnenie, preskúmať model financovania, znížiť poplatky za vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve, zlepšiť včasnú diagnostiku a podporu detí so zdravotným postihnutím, preskúmať systém prijímania zamestnancov v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve a prijať právny rámec na uľahčenie prístupu k odbornej príprave a možnostiam ďalšej profesionalizácie zamestnancov.

Podpora zamestnanosti mladých ľudí a vytváranie pracovných miest pre mladých ľudí vrátane stimulov na zamestnávanie a zmenu zamestnania a podpora samostatnej zárobkovej činnosti

Medzi opatrenia na podporu zamestnanosti mladých ľudí patria dotácie na stáže, investície do prispôsobenia verejných služieb zamestnanosti mladým ľuďom, zlepšenie mentorstva poskytovaného mladým ľuďom a individuálneho poradenstva, ktoré sú zamerané na zamestnanosť a samostatnosť, ako aj systémy na stimuláciu prijímania mladých ľudí do zamestnania v súkromnom sektore v približnej výške 6,1 miliardy EUR.

Príklady príslušných opatrení s míľnikmi a cieľmi v rámci piliera politík pre budúcu generáciu Reformy: ØBulharsko splnilo tri míľniky, ktorých účelom je zlepšiť účinnosť systému vzdelávania na všetkých úrovniach – predškolského, školského a vysokoškolského vzdelávania. Patria k nim zmeny zákona o predškolskom a školskom vzdelávaní a súvisiacich sekundárnych právnych predpisov vrátane zavedenia povinného predškolského vzdelávania detí od štyroch rokov, zmeny zákona o vysokoškolskom vzdelávaní s cieľom zaviesť revidovaný systém akreditácií inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a prijatie národnej mapy vysokoškolského vzdelávania. Bulharsko zlepšilo účinnosť svojho školského systému ØČesko splnilo viacero míľnikov a cieľov v oblasti vzdelávania. Reformou sa revidovali učebné osnovy základných škôl, škôl nižšieho sekundárneho vzdelávania a škôl vyššieho sekundárneho vzdelávania so zámerom podporiť digitálnu gramotnosť a pokročilé zručnosti v oblasti IT, ako je spracovanie a modelovanie údajov, kódovanie a programovanie, robotika a virtuálna/rozšírená realita. Okrem toho sa vybralo najmenej 20 univerzít na podporu rozvoja ich nových študijných programov zameraných na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu. ØV Taliansku nadobudla účinnosť reforma týkajúca sa učiteľského povolania. Reforma pozostáva zo štyroch bodov: i) zlepšenie a zjednodušenie verejných výberových konaní; ii) sprísnenie kvalifikácie potrebnej na prístup k učiteľským povolaniam; iii) zavedenie účinnejšieho rámca mobility pre učiteľov v záujme kontinuity výučby a iv) stanovenie kariérneho postupu prepojeného s hodnotením výkonnosti a kontinuálnym profesijným rozvojom. Investície: ØČesko poskytlo 4 102 základným a stredným školám 74 000 digitálnych zariadení (tabletov, notebookov, mobilných telefónov atď.) na dištančné učenie sa.

3.7. Príspevok mechanizmu k sociálnej politike vrátane rodovej rovnosti, ako aj detí a mládeže

Sociálna politika

Členské štáty zaradili do svojich plánov obnovy a odolnosti značný počet opatrení na podporu sociálnej politiky, a to aj v súvislosti s rodovou rovnosťou, ako aj deťmi a mládežou, a tým podporili vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv. Z 2 042 míľnikov a cieľov, ktoré podporujú sociálnu politiku, bolo splnených 213 míľnikov a cieľov vrátane 199 splnených od 1. marca 2022 (cielené analýzy opatrení, ktoré prispievajú k zamestnanosti a zručnostiam, k vzdelávaniu a vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve, k zdravotnej a dlhodobej starostlivosti, ako aj k sociálnej politike, sú uvedené v oddieloch 3.4, 3.5 a 3.6).

Členské štáty vyčlenili na sociálne výdavky 60 spolu približne 139,8 miliardy EUR, čo predstavuje asi 28 % celkových odhadovaných výdavkov. Zhruba jedna tretina tejto sumy je vyhradená na výdavky na vzdelávanie a vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve, ďalšia tretina na zdravotnú a dlhodobú starostlivosť a zvyšná suma je rozdelená medzi výdavky na zamestnanosť a zručnosti a na sociálne politiky (obrázok 28).

Obrázok 28: Podiel sociálnych výdavkov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti podľa hlavných sociálnych kategórií

Poznámka: Na tomto obrázku je zobrazené rozdelenie odhadovaných sociálnych výdavkov vo všetkých schválených plánoch obnovy a odolnosti. Sociálne kategórie sa vymedzujú a uplatňujú na základe metodiky prijatej Komisiou po konzultácii s Európskym parlamentom a členskými štátmi v delegovanom nariadení 2021/2105.

Zdroj: Hodnotiaca tabuľka obnovy a odolnosti.

Rodová rovnosť

Plány obnovy a odolnosti členských štátov prispievajú k rodovej rovnosti viacerými spôsobmi. 27 prijatých plánov obsahuje 134 (čiastkových) opatrení so zameraním na rodovú rovnosť a mnohé reformy a investície, ktorých výhradným cieľom je prispenie k rovnakým príležitostiam všeobecne. Rozdelenie relevantných opatrení v oblasti rodovej rovnosti na členský štát znázorňuje obrázok 29 61 62 .

Obrázok 29: Podiel (v %) opatrení v prijatých plánoch obnovy a odolnosti zameraných na rodovú rovnosť 

Zdroj: Hodnotiaca tabuľka obnovy a odolnosti.

Okrem opatrení, ktoré prispievajú výhradne k rovnakým príležitostiam, členské štáty zahrnuli do svojich plánov ďalšie reformy a investície, v ktorých sa zohľadňujú otázky rovnosti. To má niekedy za následok explicitné čiastkové ciele alebo iné ustanovenia, ktoré zaisťujú, aby sa potreby špecifických skupín zohľadňovali v iných oblastiach politiky. Zároveň, aj keď sa opatrenia v oblastiach trhu práce, bývania, energetiky, dopravy a digitalizácie nemusia najprv považovať za politiky, ktoré prispievajú k rovnosti, ich účinné vykonávanie môže významne prispieť k podpore rovnakých príležitostí. Napríklad reformy a investície v oblasti infraštruktúry, verejnej dopravy alebo digitálneho pripojenia nemusia byť navrhnuté na účely rovnakých príležitostí, ale môžu mať pozitívny vplyv z hľadiska prístupu k diaľkovému vzdelávaniu, základným (zdravotníckym) službám a podnikom verejných služieb alebo umožnením účasti na hospodárskych činnostiach a spoločenskom živote osobám s obmedzenou mobilitou alebo žijúcim vo vzdialených regiónoch.

Členské štáty napredujú vo vykonávaní opatrení zameraných na rodovú rovnosť. Zo 134 (čiastkových) opatrení zameraných na rodovú rovnosť v 27 plánoch obnovy a odolnosti obsahuje 25 (čiastkových) opatrení míľniky alebo ciele, ktoré sú splnené, vrátane 20 od 1. marca 2023. Príklady opatrení zameraných na rodovú rovnosť so splnenými míľnikmi a cieľmi sú uvedené v nasledujúcom rámčeku.

Príklady príslušných opatrení s míľnikmi a cieľmi zameranými na rodovú rovnosť Reformy: ØChorvátsko prijalo nové pracovné právo, ktoré obsahuje ustanovenia umožňujúce väčšiu flexibilitu z hľadiska pracovného času a pracoviska, ako aj ustanovenia, ktoré znižujú rozdiely v odmeňovaní žien a mužov. Vyššia flexibilita umožňuje najmä rodičom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti viac využívať režimy s kratším pracovným časom. ØŠpanielsko zaviedlo nové právne predpisy na zaistenie rovnosti v odmeňovaní žien a mužov prostredníctvom povinnosti rovnakej odmeny za prácu rovnakej hodnoty, čím sa podporuje transparentnosť odmeňovania s cieľom identifikovať diskrimináciu a zabrániť jej a vznikajú nástroje na dodržiavanie zásady transparentnosti odmeňovania. Investície: ØTaliansko realizovalo investíciu podporujúcu zakladanie a rast podnikov, ktoré vedú ženy, a to zriadením nového fondu a posilnením dvoch existujúcich fondov od roku 2021. Súvisiaci míľnik bol uspokojivo splnený ako súčasť prvej žiadosti o platbu. Očakáva sa, že prvých 700 firiem bude oprávnených na podporu od júla 2023 a podľa vnútroštátnych údajov bolo do júna 2023 oficiálne vybraných vyše 1 000 firiem. Taliansko takisto zaviedlo systém certifikácie rodovej rovnosti na podporu a stimuláciu podnikových postupov, ktoré vedú k rodovej rovnosti.

Deti a mládež

Vo viacerých oblastiach politiky, najmä v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy je rozdelených 425 (čiastkových) opatrení so zameraním na deti a mládež. Špecializovaná analýza politík pre budúcu generáciu, deti a mládež, napríklad v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, je v oddiele 3.6. 

Z opatrení zameraných na deti a mládež v 27 plánoch obnovy a odolnosti obsahuje 83 (čiastkových) opatrení míľniky alebo ciele, ktoré sú splnené, vrátane 79 (čiastkových) opatrení s míľnikmi a cieľmi splnenými od 1. marca 2022. Veľký počet členských štátov začal s reformami a investíciami, ktoré podporujú deti a mládež. Príklady opatrení na podporu detí a mládeže so splnenými míľnikmi a cieľmi sú uvedené v nasledujúcom rámčeku.

Znevýhodnené skupiny

Viacero plánov obnovy a odolnosti členských štátov obsahuje aj opatrenia na riešenie hospodárskej a sociálnej integrácie osôb so zdravotným postihnutím, ako aj ochrany a integrácie iných znevýhodnených skupín, ako sú ľudia s migrantským pôvodom alebo Rómovia. Členské štáty popri viacerých opatreniach zacielených na mladých ľudí so zameraním na znevýhodnené skupiny, ako sa opisuje v predchádzajúcom texte, zavádzajú napríklad stimuly pre zamestnávateľov, aby prijímali osoby so zdravotným postihnutím a podporovali ich integráciu na trhu práce, alebo vyvíjali cielené úsilie na odstránenie bariér vo verejných budovách a uľahčovali účasť osôb so zdravotným postihnutím na vzdelávaní a ich začlenenie do spoločnosti.

Od 1. marca 2022 niekoľko členských štátov (napr. Rakúsko, Chorvátsko, Taliansko, Portugalsko, Slovensko a Španielsko) dokončilo alebo začalo dôležité reformy a/alebo investície na podporu začlenenia znevýhodnených skupín, ako sú osoby so zdravotným postihnutím, osoby s migrantským alebo menšinovým etnickým pôvodom. Tieto opatrenia sú niekedy určené výslovne rómskemu obyvateľstvu. Okrem toho niektoré členské štáty uskutočnili reformy a investície na zlepšenie a/alebo digitalizáciu systému prijímania migrantov a utečencov. Príklady opatrení na podporu začlenenia znevýhodnených skupín so splnenými míľnikmi a cieľmi sú uvedené v nasledujúcom rámčeku.

Projekt slávnostne otvorený v Casa Vitinia v Ríme koncom roka 2022 spočíva v odovzdaní obnoveného bývania a možností odbornej prípravy v oblasti digitálnych zručností 12 osobám so zdravotným postihnutím Autorské práva: Talianska vláda. Investícia: ØLotyšsko poskytlo prístup k obsahu vzdelávania a umožnilo sociálne zraniteľným skupinám účasť na dištančnom učení sa. Rámec organizácie a vykonávania dištančného učenia sa vo vzdelávacích inštitúciách bol schválený v roku 2021. Investícia v rámci plánu obnovy a odolnosti zahŕňa nákup vybavenia informačných a komunikačných technológií pre inštitúcie všeobecného vzdelávania s cielenou podporou pre žiakov zo sociálne zraniteľných skupín a učiteľov a na vytvorenie „počítačovej knižnice“ vo vzdelávacích inštitúciách.

3.8. Príspevok k cezhraničným a viacnárodným projektom

V rámci mechanizmu sa podporuje účasť členských štátov na cezhraničných projektoch, pričom sa plánovanie reforiem a investícií bude uskutočňovať súbežne a koordinovane. Hoci každý plán obnovy a odolnosti zohľadňuje osobitnú situáciu každého členského štátu, určité spoločné výzvy si vyžadujú koordinované reformy a investície. Spolupráca viacerých krajín môže umožniť podporu veľkých projektov, ktoré by jeden členský štát nedokázal uskutočniť sám, a dovoľuje spájať zdroje, a tým zvyšovať vplyv a dosahovať úspory z rozsahu a synergie.

Komisia počas prípravy plánov vyzývala členské štáty, aby sa zúčastňovali na kľúčových viacnárodných projektoch, vďaka čomu by sa zlepšila koordinácia kritických investícií v strategických sektoroch a jednotný trh by získal hmatateľné výhody. Význam viacnárodných projektov sa ďalej posilnil v zmene nariadenia o mechanizme, ktorou sa prostredníctvom dodatočného kritéria posudzovania vyžaduje, aby sa silný dôraz kládol na všetky opatrenia zavedené v rámci kapitoly REPowerEU, ktoré prispievajú k cezhraničným alebo viacnárodným projektom.

Zelená transformácia

Vyše polovice plánov obnovy a odolnosti obsahuje opatrenia, ktoré prispievajú k viacnárodným projektom alebo cezhraničným iniciatívam týkajúcim sa opatrení v rámci piliera zelenej transformácie (pozri ďalej tabuľku 8): Celkovo sa zelených viacnárodných alebo cezhraničných projektov týka viac ako 38 opatrení.

·K viacnárodným projektom s najvyšším využitím v plánoch obnovy a odolnosti patria opatrenia obsiahnuté v „dôležitých projektoch spoločného európskeho záujmu“ (IPCEI) v oblasti vodíka (zahrnuté v deviatich opatreniach šiestich členských štátov). Viacnárodné projekty týkajúce sa zelenej transformácie zahŕňajú aj dve elektrické prepojovacie vedenia (0,3 miliardy EUR) a železničné prepojenie Verona – Brenner (0,9 miliardy EUR).

·Viaceré cezhraničné projekty svojím významným cezhraničným rozmerom podporia interoperabilitu železníc EÚ. Niektoré z týchto projektov sa týkajú zavedenia Európskeho systému riadenia železničnej dopravy (ERTMS) (päť plánov obnovy a odolnosti, osem projektov, 3,4 miliardy EUR). Systém ERTMS je zameraný na interoperabilitu, digitalizáciu a bezpečnosť služieb železničnej dopravy a je kľúčovým prvkom presunu dopravy z ciest na železnice v prípade železničnej nákladnej dopravy na cezhraničných trasách. Investičné potreby z hľadiska železničnej signalizácie sú v celej EÚ významné, keďže len 11 % koridorov transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) disponuje primeraným vybavením. Popritom sa z mechanizmu bude financovať zavádzanie železničných koridorov TEN-T [napr. RailBaltica, koridor v Stredozemí (Španielsko – Francúzsko), škandinávsko-stredozemský koridor (taliansky úsek), Severné more – Stredozemie (Belgicko – Luxembursko)] vo výške viac ako 24,9 miliardy EUR (zastúpených v 11 plánoch obnovy a odolnosti, 17 opatreniach a vo viac ako 40 míľnikoch a cieľoch). 

Od poslednej výročnej správy o vykonávaní mechanizmu v marci 2022 bolo z celkového počtu 10 uspokojivo splnených päť míľnikov a cieľov týkajúcich sa zelených cezhraničných a/alebo viacnárodných projektov. Navyše v dôsledku revízie plánov obnovy a odolnosti sa jedno opatrenie týkajúce sa koridorov TEN-T odstránilo na základe článku 18 nariadenia o mechanizme a ďalšie opatrenie týkajúce sa železničného prepojenia sa doplnilo na základe článku 21. Komisia okrem toho schválila kapitoly REPowerEU obsahujúce opatrenia cezhraničného charakteru z týchto členských štátov: Estónsko, Francúzsko, Slovensko a Malta (viac informácií možno nájsť v oddiele 4.2: REPowerEU).

Tabuľka 8: Viacnárodné projekty týkajúce sa opatrení v rámci piliera zelenej transformácie

Zdroj: Plány obnovy a odolnosti všetkých 27 členských štátov.

Digitálna transformácia

Väčšina plánov obnovy a odolnosti obsahuje aj opatrenia, ktoré prispievajú k viacnárodným projektom alebo cezhraničným iniciatívam súvisiacim s digitálnou transformáciou, pričom takéto projekty sú začlenené v 21 plánoch z 27. Celkovo prispieva k viacnárodným alebo cezhraničným projektom viac ako 50 (čiastkových) opatrení.

Prostredníctvom digitálnych viacnárodných projektov prispejú plány obnovy a odolnosti k prioritám EÚ. Príspevky k viacnárodnému projektu v oblasti mikroelektroniky, ktorého cieľom je posilniť konkurencieschopnosť EÚ v oblasti polovodičových technológií, obsahuje 12 plánov obnovy a odolnosti. Osem členských štátov má vo svojich plánoch obnovy a odolnosti zahrnutú podporu siete európskych centier digitálnych inovácií, čo pomôže podporiť digitalizáciu v MSP. Viaceré plány obnovy a odolnosti zahŕňajú aj podporu viacnárodných projektov, ktoré podporujú rozvoj a zavádzanie cezhraničných koridorov 5G, infraštruktúry a služieb cloudu, kapacít v oblasti mikroelektroniky, kvantovej komunikačnej infraštruktúry a vysokovýkonnej výpočtovej techniky. V tabuľke 9 je zhrnuté využitie viacnárodných digitálnych projektov v 27 plánoch obnovy a odolnosti.

Od začiatku vykonávania mechanizmu bolo uspokojivo splnených 13 míľnikov a cieľov týkajúcich sa digitálnych cezhraničných a/alebo viacnárodných projektov. (Navyše v dôsledku revízie plánov obnovy a odolnosti boli niektoré opatrenia odstránené na základe buď článku 18, alebo článku 21 nariadenia o mechanizme).

Tabuľka 9: Digitálne viacnárodné projekty