EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli19. 9. 2023
COM(2023) 545 final
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
o vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti: napredovanie
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli19. 9. 2023
COM(2023) 545 final
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
o vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti: napredovanie
Obsah
Skratky
1. Zhrnutie
2. Aktuálny stav vykonávania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti
2.1. Aktuálny stav realizácie plánov obnovy a odolnosti
2.2. Zvýšená transparentnosť pri posudzovaní žiadostí o platbu
2.3. Zrušenie míľnikov a cieľov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti
2.4. Revízia plánov obnovy a odolnosti
2.5. Aktuálny stav financovania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti
2.6. Kontroly a audit vykonávania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti
2.7. Osvetová činnosť v oblasti realizácie a transparentnosti plánu obnovy a odolnosti
3. Príspevok mechanizmu k cieľom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti
3.1. Príspevok mechanizmu k zelenej transformácii (t. j. k pilieru 1)
3.2. Príspevok mechanizmu k digitálnej transformácii (t. j. pilier 2)
3.3. Príspevok mechanizmu k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu (t. j. pilier 3)
3.4. Príspevok mechanizmu k sociálnej a územnej súdržnosti (t. j. pilier 4)
3.5. Príspevok mechanizmu k zdraviu a hospodárskej, sociálnej a inštitucionálnej odolnosti s cieľom okrem iného zvyšovať pripravenosť na krízy a schopnosť reakcie na krízy (t. j. pilier 5)
3.6. Príspevok mechanizmu k politikám pre budúcu generáciu, deti a mládež, ako sú vzdelávanie a zručnosti (t. j. pilier 6)
3.7. Príspevok mechanizmu k sociálnej politike vrátane rodovej rovnosti, ako aj detí a mládeže
3.8. Príspevok k cezhraničným a viacnárodným projektom
3.9. Príspevok k vykonávaniu odporúčaní pre jednotlivé krajiny
4. REPowerEU
4.1. Opatrenia zahrnuté v kapitolách REPowerEU
4.2. Financovanie plánu REPowerEU
5. Záver
Obrázky:
Obrázok 1: Pokrok v dosahovaní minulých míľnikov a cieľov za obdobie 1. štvrťrok 2020 až 1. štvrťrok 2023 12
Obrázok 2: Pokrok v dosahovaní budúcich míľnikov a cieľov za obdobie 2. štvrťrok 2023 až 2. štvrťrok 2024 12
Obrázok 3: Pokrok v dosahovaní míľnikov a cieľov v súvislosti s reformami a investíciami 12
Obrázok 4: Pokrok v dosahovaní míľnikov a cieľov podľa pilierov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti 13
Obrázok 5: Druh zmeškaných míľnikov a cieľov 14
Obrázok 6: Stav pokroku v súvislosti so spoločnými ukazovateľmi 16
Obrázok 7: Vývoj úspor ročnej spotreby primárnych zdrojov energie v MWh/rok 16
Obrázok 8: Vývoj počtu podporených podnikov 17
Obrázok 9: Vývoj počtu účastníkov v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy 17
Obrázok 10: Postup pozastavenia platieb 19
Obrázok 11: Rozpätie najväčších konečných prijímateľov podľa členských štátov 32
Obrázok 12: Príspevok prijatých súm a súvisiacich opatrení, na ktoré dostáva 100 najväčších konečných prijímateľov podporu, k šiestim pilierom politiky 33
Obrázok 13: Podiel finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti prispievajúcich k jednotlivým pilierom politiky 37
Obrázok 14: Rozdelenie výdavkov na podporu zelenej transformácie podľa oblastí politiky 38
Obrázok 15: Príspevok k cieľom v oblasti klímy vyjadrený ako podiel na finančných prostriedkoch pridelených plánu obnovy a odolnosti 39
Obrázok 16: Počet opatrení v pilieri 1 s míľnikmi a cieľmi uspokojivo splnenými od poslednej výročnej správy o vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti podľa oblastí politiky 40
Obrázok 17: Rozdelenie výdavkov na podporu digitálnej transformácie podľa oblastí politiky 43
Obrázok 18: Príspevok k digitálnym cieľom vyjadrený ako podiel na finančných prostriedkoch pridelených plánu obnovy a odolnosti 44
Obrázok 19: Počet opatrení v pilieri 2 s míľnikmi a cieľmi uspokojivo splnenými od poslednej výročnej správy o vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti podľa oblastí politiky 44
Obrázok 20: Rozdelenie výdavkov na podporu inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu podľa oblastí politiky 48
Obrázok 21: Počet opatrení v pilieri 3 s míľnikmi a cieľmi uspokojivo splnenými od poslednej výročnej správy o vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti podľa oblastí politiky 49
Obrázok 22: Rozdelenie výdavkov na podporu sociálnej a územnej súdržnosti podľa oblastí politiky 52
Obrázok 23: Počet opatrení v pilieri 4 s míľnikmi a cieľmi uspokojivo splnenými od poslednej výročnej správy o vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti podľa oblastí politiky 53
Obrázok 24: Rozdelenie výdavkov na podporu zdravia a odolnosti podľa oblastí politiky 58
Obrázok 25: Počet opatrení v pilieri 5 s míľnikmi a cieľmi uspokojivo splnenými od poslednej výročnej správy o vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti podľa oblastí politiky 59
Obrázok 26: Rozdelenie výdavkov na podporu politík pre budúcu generáciu podľa oblastí politiky 65
Obrázok 27: Počet opatrení v pilieri 6 s míľnikmi a cieľmi uspokojivo splnenými od poslednej výročnej správy o vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti podľa oblastí politiky 65
Obrázok 28: Podiel sociálnych výdavkov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti podľa hlavných sociálnych kategórií 69
Obrázok 29: Podiel (v %) opatrení v prijatých plánoch obnovy a odolnosti zameraných na rodovú rovnosť 70
Obrázok 30: Súčasná miera plnenia odporúčaní pre jednotlivé krajiny z rokov 2019 – 2020 78
Obrázok 31: Vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny z rokov 2019 – 2022: ročné posúdenie v každom nasledujúcom roku v porovnaní so súčasnou mierou plnenia 78
Tabuľky:
Tabuľka 1: Spracovanie žiadostí o platbu 9
Tabuľka 2: Aktuálny stav vybavovania žiadostí o platbu z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti 10
Tabuľka 3: Počet a stredná dĺžka míľnikov a cieľov s neskoro alebo predčasne oznámeným cieľovým dátumom splnenia v prípade reforiem a investícií 14
Tabuľka 4: Prehľadová tabuľka predkladania upravených plánov obnovy a odolnosti a kapitol REPowerEU 21
Tabuľka 5: Právny základ použitý členskými štátmi pri úprave plánov obnovy a odolnosti 22
Tabuľka 6: Zmena nenávratnej finančnej podpory podľa článku 18 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti 22
Tabuľka 7: Úvery, o ktoré členské štáty požiadali do 31. augusta 2023 23
Tabuľka 8: Viacnárodné projekty týkajúce sa opatrení v rámci piliera zelenej transformácie 75
Tabuľka 9: Digitálne viacnárodné projekty 76
Tabuľka 10: Prehľad obsahu prijatých kapitol REPowerEU 80
Tabuľka 11: Dodatočná nenávratná podpora dostupná pre jednotlivé členské štáty 84
Tabuľka 12: Prevod pridelených finančných prostriedkov z pobrexitovej adaptačnej rezervy 85
Skratky
BAR |
pobrexitová adaptačná rezerva (Brexit Adjustment Reserve) |
CIDs |
vykonávacie rozhodnutia Rady (Council Implementing Decisions) |
COVID-19 |
ochorenie COVID-19 |
CSRs |
odporúčania pre jednotlivé krajiny (Country-specific recommendations) |
VSRD |
vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve |
HFV |
Hospodársky a finančný výbor |
EPLO |
styčná kancelária Európskeho parlamentu (European Parliament Liaison Office) |
ETS |
systém obchodovania s emisiami (Emissions Trading System) |
EUR |
Euro (€) |
MWh |
megawatthodina |
NGEU |
NextGenerationEU |
R&I |
výskum a inovácie (Research and innovation) |
OZE |
obnoviteľný zdroj energie |
RRF |
Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (Recovery and Resilience Facility) |
RRPs |
plány obnovy a odolnosti (Recovery and Resilience Plans) |
MSP |
malé a stredné podniky |
TSI |
Nástroj technickej podpory (Technical Support Instrument) |
1.Zhrnutie
Dva a polroka po svojom zriadení zostáva Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (ďalej len „mechanizmus“) podstatou európskej reakcie s cieľom zvýšiť odolnosť hospodárstiev členských štátov. Od uverejnenia poslednej výročnej správy (v marci 2022) sa hospodárske a geopolitické súvislosti značne zmenili. Nevyprovokovaná agresia Ruska voči Ukrajine viedla v roku 2022 k prudkému nárastu cien energie, ktorý zviditeľnil zraniteľnosť súvisiacu so závislosťou od ruských fosílnych palív, vyhnal infláciu na úrovne nevídané celé desaťročia a spôsobil krízu životných nákladov v mnohých domácnostiach.
V tejto súvislosti sa mechanizmus musel prispôsobiť, aby bolo možné riešiť tieto nové problémy a zohľadniť skúsenosti získané za dva roky vykonávania tohto inovatívneho nástroja založeného na výkonnosti. Dnes, keď sa blížime k stredu krátkej existencie mechanizmu, sa v tejto správe hodnotí pokrok vo vykonávaní a vývoji mechanizmu od prijatia nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti 1 (ďalej len „nariadenie o mechanizme“) vo februári 2021, cez zmenu tohto nariadenia o mechanizme vo februári 2023, ktorou sa do plánov obnovy a odolnosti doplnili kapitoly REPowerEU 2 , až po vyplácanie posledných platieb do 1. septembra 2023.
Zo správy vyplýva, že sa dosiahol značný pokrok, pokiaľ ide o i) nepretržité vykonávanie mechanizmu, ii) zvyšovanie transparentnosti v súvislosti s jeho vykonávaním a iii) ochranu finančných záujmov EÚ zintenzívnením úsilia v oblasti kontroly a auditu.
Vykonávanie mechanizmu je v pokročilom štádiu v rámci výrazných obmedzení z dôvodu jeho trvania. Do 1. septembra 2023 dostala Komisia 31 žiadostí o platbu od 19 členských štátov a vyplatila celkovú sumu 153,4 miliardy EUR. Rada prijala kladné posúdenie pôvodných plánov všetkých členských štátov. Okrem toho už Rada prijala kladné posúdenie štyroch revidovaných plánov s kapitolami REPowerEU a 16 revidovaných plánov v súčasnosti posudzuje Komisia. V správe sa uvádzajú podrobnosti o viacerých príkladoch konkrétnych reforiem a investícií financovaných z mechanizmu, ktoré prispievajú k šiestim pilierom politiky vymedzeným v nariadení o mechanizme vrátane zelenej transformácie a digitálnej transformácie.
Komisia zároveň pomáha členským štátom riešiť prípadné vznikajúce problémy s vykonávaním mechanizmu. Niektoré členské štáty čelia problémom pri spravovaní finančných prostriedkov čiastočne z dôvodu problémov s administratívnymi kapacitami alebo investičných prekážok. Niektoré ďalšie členské štáty sa stretajú s ťažkosťami pri realizovaní plánov obnovy a odolnosti, ktoré boli pôvodne navrhnuté z dôvodov zmenených hospodárskych podmienok, napr. vysokej inflácie alebo nedostatkov zásobovania. Komisia podporuje všetky členské štáty s cieľom urýchliť realizáciu a revíziu ich plánov, a to aj prostredníctvom Nástroja technickej podpory 3 .
V roku 2023 vynaložila Komisia značné úsilie na zvýšenie jasnosti a transparentnosti v súvislosti s vykonávaním mechanizmu. Komisia 21. februára 2023 uverejnila metodiky na: i) posudzovanie uspokojivého plnenia míľnikov a cieľov a ii) výpočet pozastavených súm v prípade nesplnenia míľnika alebo cieľa. Komisia dnes spoločne s touto správou zverejňuje rámec na riešenie potenciálnych situácií, keď členský štát dodatočne zmenil míľniky a ciele, ktoré Komisia pôvodne posúdila ako uspokojivo splnené.
Zmeny nariadenia o mechanizme od členských štátov ďalej vyžadujú zverejňovať informácie o 100 konečných prijímateľoch, ktorí dostávajú najvyššie sumy finančných prostriedkov z mechanizmu. Komisia urýchlene poskytla potrebné usmernenie, v ktorom od členských štátov vyžaduje, aby čo najskôr tieto údaje sprístupnili a aktualizovali ich dvakrát ročne, a konsolidovala uverejnené informácie o hodnotiacej tabuľke obnovy a odolnosti. Tieto informácie sa použijú aj na vyplnenie mapy projektov financovaných z mechanizmu, ktorá bola prvýkrát zverejnená 9. marca 2023 a odvtedy sa pravidelne aktualizuje. Všetky uvedené prvky spolu výrazne rozširujú zodpovednosť rozhodnutí Komisie, ktoré sa týkajú vykonávania mechanizmu.
V roku 2023 Komisia aj so zreteľom na odporúčania Európskeho parlamentu, Rady a Európskeho dvora audítorov ďalej posilnila spoľahlivosť svojho kontrolného rámca na účely dodatočného uistenia o správnom využívaní finančných prostriedkov z mechanizmu a o účinnej ochrane finančných záujmov Únie. Do 1. septembra 2023 vykonala Komisia 14 auditov míľnikov a cieľov na základe rizík ex-post na účely dodatočného uistenia sa, že informácie, ktoré poskytli členské štáty o uspokojivom splnení, sú správne (7 v roku 2022 a 7 v roku 2023). Po overení primeranosti systémov kontroly členských štátov na ochranu finančných záujmov Únie v čase posúdenia plánu obnovy a odolnosti vykonala Komisia ešte 27 auditov systémov členských štátov (16 v roku 2022 a doteraz 11 v roku 2023) a do konca roku 2023 vykoná aspoň po jednom audite vo všetkých členských štátoch. Od roku 2023 sa kládol osobitný dôraz na dodržiavanie povinností členských štátov v oblasti verejného obstarávania a pravidiel štátnej pomoci podľa článku 22 ods. 2 písm. a) nariadenia o mechanizme. Vyhlásenie o vierohodnosti v súvislosti s mechanizmom, ktoré vyplýva z tohto kontrolného rámca, bolo v úplnom súlade s vyhláseniami vydanými inými GR od roku 2022.
Mechanizmus čoskoro začne druhú polovicu svojej existencie ako nástroj, ktorý sa osvedčil svojou schopnosťou stimulovať štrukturálne reformy, zosilniť vplyv investícií a zachovať postačujúcu úroveň pružnosti na prispôsobenie sa meniacim sa okolnostiam. Uvedené úspechy pochádzajú z kľúčovej vlastnosti založenej na výkonnosti mechanizmu, ktorá spája vyplácanie s postupnou realizáciou reforiem a investícií prostredníctvom dohodnutých míľnikov a cieľov. Tieto úspechy by neboli možné bez zodpovednosti členských štátov a ich odhodlania splniť svoje plány obnovy a odolnosti a bez prispenia inštitúcií, ako sú Európsky parlament a Európsky dvor audítorov, a sociálnych a miestnych zainteresovaných strán.
Práce však zďaleka nie sú ukončené a náročná realizačná fáza je pred nami. Prebiehajúca revízia národných plánov využíva prospech z dosiaľ získaných obrovských skúseností a prispeje k zrýchleniu vykonania tohto nástroja. Zvýšená transparentnosť vykonávania, dodatočné zdroje plánu REPowerEU a zameranie sa na uvoľnenie administratívnych kapacít členských štátov určujú fázu ďalšieho urýchlenia vykonávania v roku 2024 a nasledujúcich rokoch až do konca roku 2026.
2.Aktuálny stav vykonávania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti
Táto správa predstavuje podrobnosti o aktuálnom stave vykonávania mechanizmu (oddiel 2), príspevok mechanizmu k cieľom mechanizmu (oddiel 3) a aktuálny stav, pokiaľ ide o kapitoly REPowerEU (oddiel 4). V prílohe sa v prehľadoch o jednotlivých krajinách uvádza pokrok každého plánu obnovy a odolnosti.
Informácie uvedené v tejto správe vychádzajú z obsahu prijatých plánov, ktoré posudzovala Komisia, z údajov vykazovaných členskými štátmi do apríla 2023 ako súčasť ich polročných oznamovacích povinností, z údajov uvedených v hodnotiacej tabuľke obnovy a odolnosti 4 k 1. septembru 2023 a z vývoja vo vykonávaní mechanizmu do 1. septembra 2023 5 , pokiaľ nie je uvedené inak.
2.1. Aktuálny stav realizácie plánov obnovy a odolnosti
Prijímanie plánov obnovy a odolnosti
Od uverejnenia poslednej výročnej správy 1. marca 2022 prijala Rada päť zvyšných vykonávacích rozhodnutí Rady, ktoré sa týkali plánov obnovy a odolnosti, a to Bulharska a Švédska 4. mája 2022, Poľska 17. júna 2022, Holandska 4. októbra 2022 a Maďarska 16. decembra 2022. Komisia náležite posúdila každý plán konzistentným a transparentným spôsobom podľa 11 kritérií stanovených v článku 19 ods. 3 nariadenia o mechanizme. V priebehu postupu posudzovania bola Komisia v úzkom styku s členskými štátmi na účely vykonania komplexného posúdenia. Komisia podporila členské štáty, aby predložili ambiciózne plány s jasnými a realistickými míľnikmi a cieľmi na účely monitorovania pokroku počas ich realizácie. Po schválení a prijatí všetkých plánov obnovy a odolnosti sa celá pozornosť teraz sústredí na ich realizáciu a prebiehajúce revízie.
Operačné dohody
Komisia doteraz podpísala operačné dohody s 24 členskými štátmi. V týchto dvojstranných dohodách sa v súlade s nariadením o mechanizme uvádzajú podrobnosti monitorovania, spolupráce a aspektov súvisiacich s realizáciou. V operačných dohodách sa navyše stanovujú ďalšie podrobnosti týkajúce sa mechanizmu overovania v súvislosti s každým míľnikom a cieľom a podľa potreby aj dodatočné kroky monitorovania s cieľom sledovať realizáciu plánu. Na podporu transparentnosti Komisia sprístupňuje operačné dohody na svojom webovom sídle 6 .
Uzavretie a podpis operačných dohôd sú kľúčové kroky v realizácii plánov obnovy a odolnosti. Aj keď podpísané operačné dohody nie sú potrebné na prijatie predbežného financovania, sú pre dotknutý členský štát podmienkou na predloženie prvej žiadosti o platbu. V závislosti od národného rámca členského štátu môže postup uzavretia operačných dohôd trvať dlhšie než v iných prípadoch. Iba tri členské štáty (DE, NL, HU) 7 boli 1. septembra 2023 ešte v procese finalizácie svojich operačných dohôd alebo v príprave na ich podpísanie.
Žiadosti o platbu
Do 1. septembra 2023 dostala Komisia 31 žiadostí o platbu od 19 členských štátov a vyplatila celkovú sumu 153,4 miliardy EUR. Táto suma zahŕňa 56,6 miliardy EUR predbežného financovania z mechanizmu poskytnutého 21 členským štátom do 31. decembra 2021. Celková suma 106,3 miliardy EUR vyplatená členským štátom sa týka nenávratnej podpory a 47,1 miliardy EUR sú úvery. V tabuľke 1 a tabuľke 2 je prehľad predloženia žiadostí členských štátov o platbu a príslušné vyplatenia Komisie po kladnom posúdení míľnikov a cieľov, na ktoré sa vzťahuje príslušná žiadosť o platbu.
Tabuľka 1: Spracovanie žiadostí o platbu 8
Požadovaná suma |
Počet míľnikov a cieľov |
Dátum predloženia |
Dátum platby |
|
Španielsko |
10 mld. EUR |
52 |
11. novembra 2021 |
27. decembra 2021 |
Francúzsko |
7,4 mld. EUR |
38 |
26. novembra 2021 |
4. marca 2022 |
Grécko |
3,6 mld. EUR |
15 |
29. decembra 2021 |
8. apríla 2022 |
Taliansko |
21 mld. EUR |
51 |
30. decembra 2021 |
13. apríla 2022 |
Portugalsko |
1,1 mld. EUR |
38 |
25. januára 2022 |
9. mája 2022 |
Chorvátsko |
700 mil. EUR |
34 |
15. marca 2022 |
28. júna 2022 |
Slovensko |
398,7 mil. EUR |
14 |
29. apríla 2022 |
29. júla 2022 |
Španielsko |
12 mld. EUR |
40 |
30. apríla 2022 |
29. júla 2022 |
Rumunsko |
2,6 mld. EUR |
21 |
31. mája 2022 |
27. októbra 2022 |
Lotyšsko |
201 mil. EUR |
9 |
17. júna 2022 |
7. októbra 2022 |
Taliansko |
21 mld. EUR |
45 |
29. júna 2022 |
8. novembra 2022 |
Cyprus |
85 mil. EUR |
14 |
28. júla 2022 |
2. decembra 2022 |
Bulharsko |
1,37 mld. EUR |
22 |
31. augusta 2022 |
16. decembra 2022 |
Chorvátsko |
700 mil. EUR |
25 |
19. septembra 2022 |
16. decembra 2022 |
Portugalsko |
1,8 mld. EUR |
20 |
30. septembra 2022 |
8. februára 2023 |
Grécko |
3,56 mld. EUR |
28 |
30. septembra 2022 |
19. januára 2023 |
Slovinsko |
49,6 mil. EUR |
12 |
20. októbra 2022 |
20. apríla 2023 |
Slovensko |
708,8 mil. EUR |
16 |
25. októbra 2022 |
22. marca 2023 |
Španielsko |
6 mld. EUR |
29 |
11. novembra 2022 |
31. marca 2023 |
Česko |
928,2 mil. EUR |
37 |
25. novembra 2022 |
22. marca 2023 |
Litva |
542 mil. EUR |
33 |
30. novembra 2022 |
10. mája 2023 |
Dánsko |
301,5 mil. EUR |
25 |
16. decembra 2022 |
26. apríla 2023 |
Rumunsko |
2,8 mld. EUR |
51 |
16. decembra 2022 |
Prijaté predbežné posúdenie Komisiou |
Malta |
52,3 mil. EUR |
19 |
19. decembra 2022 |
8. marca 2023 |
Rakúsko |
700 mil. EUR |
44 |
22. decembra 2022 |
20. apríla 2023 |
Luxembursko |
25 mil. EUR |
26 |
28. decembra 2022 |
16. júna 2023 |
Taliansko |
19 mld. EUR |
55 |
30. decembra 2022 |
Prijaté predbežné posúdenie Komisiou |
Grécko |
1,72 mld. EUR |
42 |
16. mája 2023 |
Prebieha posúdenie Komisiou |
Estónsko |
286 mil. EUR |
29 |
30. júna 2023 |
Prebieha posúdenie Komisiou |
Chorvátsko |
700 mil. EUR |
45 |
24. júla 2023 |
Prebieha posúdenie Komisiou |
Francúzsko |
10,3 mld. EUR |
55 |
31. júla 2023 |
Prebieha posúdenie Komisiou |
Poznámka: Údaje sú uvedené v chronologickom poradí podľa dátumu predloženia žiadosti o platbu a bez predbežného financovania.
Zdroj: Európska komisia.
Tabuľka 2: Aktuálny stav vybavovania žiadostí o platbu z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti
BE |
BG |
CZ |
DK |
DE |
EE |
IE |
EL |
ES |
FR |
HR |
IT |
CY |
LV |
LT |
LU |
HU |
MT |
NL |
AT |
PL |
PT |
RO |
SI |
SK |
FI |
SE |
|
27 plánov schválených Komisiou a prijatých Radou |
|||||||||||||||||||||||||||
21 vyplatených platieb predbežného financovania (56,6 mld. EUR) |
▲ |
* |
▲ |
▲ |
▲ |
▲ |
|||||||||||||||||||||
24 podpísaných operačných dohôd |
|||||||||||||||||||||||||||
31 žiadostí o platbu predložených Komisii |
3x |
3x |
2x |
3x |
3x |
2x |
2x |
2x |
|||||||||||||||||||
25 vyplatených platieb (96,8 mld. EUR) |
2x |
3x |
2x |
2x |
2x |
2x |
Poznámka: * Írsko nepožiadalo o predbežné financovanie. ▲ Ako podmienka predbežného financovania sa do 31. decembra 2021 muselo prijať vykonávacie rozhodnutie Rady.
Zdroj: Európska komisia.
Hoci realizácia plánov obnovy a odolnosti je všeobecne v plnom prúde, niektoré členské štáty čelia problémom so spravovaním finančných prostriedkov, čiastočne z dôvodov obmedzených administratívnych kapacít alebo investičných prekážok v rámci napätých harmonogramov mechanizmu. Aj revízie plánov obnovy a odolnosti a dopĺňanie kapitol REPowerEU ovplyvnili harmonogram vyplácania finančných prostriedkov z mechanizmu, keď sa v prvej polovici roku 2023 spomalilo predkladanie žiadostí o platbu a členské štáty zamerali úsilie na revíziu plánov a dopĺňanie kapitol REPowerEU. Viac informácií o pokroku v dosahovaní míľnikov a cieľov na základe polročných správ sa podrobne opisuje v nasledujúcom oddiele.
Komisia naďalej zdôrazňuje, že hlavnou prioritou zostáva urýchlená realizácia plánov obnovy a odolnosti, ako to vyplýva z odporúčaní pre jednotlivé krajiny na rok 2023, a je pripravená podporovať členské štáty pri uskutočňovaní dohodnutých záväzkov týkajúcich sa reforiem a investícií. Úspešná revízia plánov v roku 2023 je pre členské štáty príležitosťou vyriešiť problémy súvisiace s administratívnou kapacitou, zvýšiť kapacitu čerpania finančných prostriedkov z mechanizmu a dodržiavať harmonogram vyplácania. Jej súčasťou je zavedenie dodatočných reforiem a investícií do upravených plánov obnovy a odolnosti s cieľom riešiť konkrétne regulačné prekážky a investičné prekážky zistené dosiaľ pri realizácii. Obsahuje aj opatrenia na zlepšenie organizácie, zvýšenie kapacity a prostriedkov národnej štátnej správy, ktorá sa priamo podieľa na realizácii plánov. Tieto opatrenia sa môžu opierať o technickú pomoc Komisie poskytovanú prostredníctvom Nástroja technickej pomoci (TSI). Všeobecnú podporu na účely horizontálnych aspektov realizácie plánov obnovy a odolnosti dostalo alebo v súčasnosti dostáva 23 členských štátov, zatiaľ čo všetkých 27 členských štátov využíva tematickú podporu spojenú s vykonávaním opatrení v rámci mechanizmu 9 .
Pokrok v dosahovaní míľnikov a cieľov
Členské štáty musia v súlade s článkom 27 nariadenia o mechanizme dvakrát ročne v súvislosti s európskym semestrom podávať správy o realizácii svojich plánov obnovy a odolnosti. V delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2021/2106 sa táto povinnosť ďalej spresňuje stanovením konečných termínov na predkladanie polročných správ najneskôr do 30. apríla a 15. októbra. Členské štáty podávajú správy o svojom pokroku v dosahovaní stanovených míľnikov a cieľov, ktoré mali splniť v minulosti a o dvanásť mesiacov v budúcnosti. Hoci údaje nahlasujú samotné členské štáty a Komisia ich neoveruje, poskytujú komplexné zhodnotenie realizácie všetkých plánov a umožňujú monitorovanie pokroku v realizácii plánov obnovy a odolnosti.
Členské štáty pokračujú v oznamovaní náležitého pokroku v realizácii plánov obnovy a odolnosti s menšinou míľnikov a cieľov, ktoré boli oznámené ako zatiaľ nedokončené alebo zmeškané. Z tohto polročného kola podávania správ vyplýva, že prevažná väčšina míľnikov a cieľov, ktoré sa mali splniť do apríla 2023, je buď splnená 10 , alebo oznámená ako dokončené 11 (obrázok 1). Povzbudivý je aj pokrok v plnení nadchádzajúcich míľnikov a cieľov, pričom značný počet míľnikov a cieľov je oznámený ako „prebiehajúce“ 12 alebo už „dokončené“ (obrázok 2).
Zvyšuje sa rovnováha medzi počtom reforiem a investícií, ktoré sa oznamujú ako splnené alebo dokončené. Pokrok v oblasti reforiem – predovšetkým prijímanie právnych textov a príslušných príprav politík – bol v predchádzajúcich kolách podávania správ markantnejší, keď sa reformy často uprednostňovali v plánoch obnovy a odolnosti členských štátov, aby vytvorili rámec pre nadväzujúce investičné projekty, ktoré mali mať väčší dosah. Navyše dokončenie cieľov súvisiacich s investíciami, ako napríklad výstavba infraštruktúry, si vyžaduje istý čas a takéto ciele sú obvykle zriedkavejšie uvádzané v prvých harmonogramoch žiadostí o platbu, a to aj vtedy, keď sa ich skutočná realizácia už mohla začať. Pokrok v oblasti investícií je však teraz viditeľnejší, pričom viac míľnikov a cieľov týkajúcich sa investícií než reforiem je na dobrej ceste k ich dokončeniu v nasledujúcich 12 mesiacoch (obrázok 3). Toto je očakávaný vývoj v pôsobnosti mechanizmu, keďže vykonávanie prebieha postupne od míľnikov a cieľov zameraných viac na reformy k míľnikom a cieľom zameraným viac na investície.
Obrázok 1: Pokrok v dosahovaní minulých míľnikov a cieľov za obdobie 1. štvrťrok 2020 až 1. štvrťrok 2023
|
Obrázok 2: Pokrok v dosahovaní budúcich míľnikov a cieľov za obdobie 2. štvrťrok 2023 až 2. štvrťrok 2024
|
Zdroj: Európska komisia.
Obrázok 3: Pokrok v dosahovaní míľnikov a cieľov v súvislosti s reformami a investíciami
Zdroj: Európska komisia.
Zdá sa, že míľniky a ciele sa v súvislosti so všetkými šiestimi piliermi politiky mechanizmu 13 , podľa polročne oznamovaných údajov, dosahujú porovnateľne. Najväčší pokrok sa oznamoval v prípade opatrení, ktoré prispievajú k pilieru 3 „inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast“, pilieru 5 „zdravie a hospodárska, sociálna a inštitucionálna odolnosť“ a pilieru 4 „sociálna a územná súdržnosť“ (obrázok 4). Tieto piliere – spolu s pilierom 1 „zelená transformácia“ – podporuje najvyšší počet opatrení, takže neprekvapuje, že zaznamenávajú najväčší pokrok.
Obrázok 4: Pokrok v dosahovaní míľnikov a cieľov podľa pilierov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti
Zdroj: Európska komisia.
Hoci počet míľnikov a cieľov, ktoré boli oznámené ako zmeškané, je celkovo malý, oblasti 14 prípravy politík, nových verejných služieb a postupov, ako aj modernizácie infraštruktúry meškajú s realizáciou častejšie (obrázok 5) podľa polročného podávania správ. Vzhľadom na to, že tieto tri oblasti pokrývajú veľký počet míľnikov a cieľov v tomto vykazovacom období, zmeškanie nemusí byť významné ani neprimerané v porovnaní s inými oblasťami.
Pri vysvetľovaní meškania členské štáty uvádzali ťažkosti s plnením konečných termínov na podpis zmlúv a nepredvídané oneskorenia stavebných prác. Vo všeobecnosti členské štáty dôsledne podrobne nevysvetlili meškanie a všeobecne ho ani nepovažovali za podstatné.
Aj keď sa orientačné cieľové dátumy niektorých míľnikov a cieľov zmeškali, iné sa presunuli na skôr. Podľa posledného kola polročných vykazovaných údajov zmeškanie cieľového dátumu na splnenie oznamovaného členskými štátmi najčastejšie ovplyvňuje míľniky a ciele, ktoré sa pôvodne mali dosiahnuť v roku 2022 (tabuľka 3), so strednou dĺžkou oznámeného zmeškania 181 dní. Zdá sa, že míľniky a ciele, ktorých dosiahnutie bolo pôvodne naplánované na rok 2023, majú aktuálne menšie oneskorenie. Za zmienku stojí aj to, že cieľový dátum splnenia viacerých míľnikov a cieľov bol presunutý na skôr 15 .
Obrázok 5: Druh zmeškaných míľnikov a cieľov
Poznámka: Zatriedenie míľnikov a cieľov na uvedenom obrázku vypracovala Európska komisia a členské štáty ho takto neuvádzajú pri vykonávaní polročných oznámení.
Zdroj: Európska komisia.
Tabuľka 3: Počet a stredná dĺžka míľnikov a cieľov s neskoro alebo predčasne oznámeným cieľovým dátumom splnenia v prípade reforiem a investícií
Pôvodný cieľový dátum splnenia |
|||||||
2020 |
2021 |
2022 |
2023 |
2024 |
|||
Míľniky a ciele, v prípade ktorých členské štáty zmeškali oznámený dátum splnenia |
Reformy |
Počet míľnikov a cieľov |
8 |
51 |
135 |
40 |
2 |
Stredná dĺžka oneskorenia (v dňoch) |
48,5 |
91 |
181 |
182,5 |
320 |
||
Investície |
Počet míľnikov a cieľov |
0 |
32 |
139 |
59 |
7 |
|
Stredná dĺžka oneskorenia (v dňoch) |
n/a |
120 |
181 |
274 |
275 |
||
Míľniky a ciele, pri ktorých členské štáty oznámili skorší dátum splnenia |
Reformy |
Počet míľnikov a cieľov |
5 |
20 |
20 |
14 |
1 |
Stredná dĺžka predstihu (v dňoch) |
115 |
149 |
246 |
308 |
366 |
||
Investície |
Počet míľnikov a cieľov |
0 |
7 |
20 |
21 |
4 |
|
Stredná dĺžka predstihu (v dňoch) |
n/a |
131 |
318 |
365 |
458 |
Poznámka: Táto tabuľka vychádza z údajov poskytnutých v súvislosti s polročným podávaním správ, v rámci ktorého členské štáty oznamujú pokrok v plnení budúcich míľnikov a cieľov až do 2. štvrťroku 2024. V dôsledku toho nie sú k dispozícii žiadne údaje o možnom zmeškaní míľnikov a cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť v rokoch 2025 a 2026. Míľniky a ciele sa považujú za dosiahnuté v predstihu, keď sa dosiahli v štvrťroku, ktorý predchádza štvrťroku, ktorý bol pôvodne cieľový.
Zdroj: Európska komisia.
Výkonnosť mechanizmu na základe spoločných ukazovateľov
Spoločné ukazovatele ukazujú pokrok v realizácii plánov obnovy a odolnosti smerom k spoločným cieľom a celkovú výkonnosť mechanizmu. Hoci v rámci mechanizmu splnenie míľnikov a cieľov predstavuje kľúčovú metriku v realizácii každého plánu obnovy a odolnosti, spoločné ukazovatele predstavujú súbor 14 ukazovateľov, ktoré boli stanovené v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2021/2106 16 z 28. septembra 2021 na ilustráciu celkovej výkonnosti a pokroku mechanizmu smerom k jeho cieľom 17 .
Členské štáty podávajú polročne správy o svojom pokroku v súvislosti so spoločnými ukazovateľmi. Podľa delegovaného nariadenia 2021/2106 členské štáty podávajú správy do 28. februára (za vykazovacie obdobie od júla do decembra predchádzajúceho roku) a do 31. augusta (za vykazovacie obdobie od januára do júna toho istého roku). Komisia uverejňuje údaje o spoločných ukazovateľoch v hodnotiacej tabuľke obnovy a odolnosti 18 po vykonaní kontroly niekoľkých údajov v záujme zaistenia porovnateľnosti údajov 19 . V súlade s požiadavkami delegovaného nariadenia, ak sa údaje uverejňujú na úrovni každého členského štátu, uvádzajú sa v relatívnom vyjadrení.
Z údajov doteraz oznámených členskými štátmi vyplýva, že mechanizmus už dosiahol značný pokrok v súvislosti so spoločnými ukazovateľmi a vo všetkých pilieroch politiky. Dodnes boli preskúmané a v hodnotiacej tabuľke obnovy a odolnosti zverejnené údaje z troch kôl podávania správ, ktoré sa vzťahujú na pokrok dosiahnutý v období od februára 2020 do decembra 2022. Keďže spoločné ukazovatele sú určené na zachytenie pokroku dosiahnutého v praxi, skoršie etapy vykonávania opatrení v plánoch obnovy a odolnosti často nie sú zohľadnené v údajoch. Na obrázku 6 je zobrazený súčasný stav pokroku v súvislosti so spoločnými ukazovateľmi, pričom vyjadruje významné úspechy pri dosahovaní cieľov mechanizmu a kľúčových priorít EÚ.
Napríklad do decembra 2022 sa už dosiahlo približne 22 miliónov megawatthodín (MWh) úspor ročnej spotreby energie vďaka podpore v rámci mechanizmu (obrázok 7). Zníženie našej spotreby energie a zvýšenie energetickej efektívnosti sú medzi najvyššími prioritami EÚ a zároveň sú podmienkou prechodu na čistú energiu a spoločný ukazovateľ č. 1 zachytáva zníženie ročnej spotreby primárnych zdrojov energie dosiahnutej s podporou mechanizmu. V tejto súvislosti doteraz dosiahnuté úspory energie približne zodpovedajú inštalovanému elektrickému výkonu v Belgicku. Príkladmi sú zníženia spotreby energie v budovách, školách, nemocniciach alebo v podnikoch.
Do decembra 2022 sa v rámci mechanizmu pomohlo 1,43 milióna podnikom v podobe peňažnej alebo materiálnej podpory (obrázok 8). Kríza spôsobená ochorením COVID-19 vážne ovplyvnila celé hospodárstvo EÚ a touto krízou trpeli predovšetkým malé a stredné podniky (MSP). Pri pohľade na podporu poskytovanú na posilnenie hospodárstiev EÚ a pomoc podnikom spoločný ukazovateľ č. 9 ukazuje počet podnikov podporených opatreniami v rámci mechanizmu.
Obrázok 6: Stav pokroku v súvislosti so spoločnými ukazovateľmi 20
Zdroj: Hodnotiaca tabuľka obnovy a odolnosti.
Obrázok 7: Vývoj úspor ročnej spotreby primárnych zdrojov energie v MWh/rok
Zdroj: Hodnotiaca tabuľka obnovy a odolnosti.
Obrázok 8: Vývoj počtu podporených podnikov
Zdroj: Hodnotiaca tabuľka obnovy a odolnosti.
V druhej polovici roku 2022 získalo odbornú prípravu s podporu v rámci mechanizmu viac ako 4 milióny ľudí (obrázok 9). Kríza spôsobená ochorením COVID-19 vážne narušila aj systémy vzdelávania a odbornej prípravy EÚ a spoločný ukazovateľ č. 10 vyjadruje príspevok mechanizmu k vzdelávaniu a odbornej príprave a k rozvoju zručností, a to uvedením počtu účastníkov v procese vzdelávania a odbornej prípravy vďaka podpore prijatej prostredníctvom opatrení mechanizmu. Reformy a investície do vzdelávania a odbornej prípravy sú základom prípravy občanov na dnešné výzvy, najmä na digitálnu a zelenú transformáciu a na zabezpečenie toho, aby mali možnosť rozvíjať zručnosti, ktoré potrebujú. Osobitná pozornosť sa venuje odbornej príprave na zlepšenie digitálnych zručností z hľadiska ich rastúceho významu na trhu práce a v spoločnosti.
Obrázok 9: Vývoj počtu účastníkov v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy
Zdroj: Hodnotiaca tabuľka obnovy a odolnosti.
2.2. Zvýšená transparentnosť pri posudzovaní žiadostí o platbu
Finančné prostriedky z mechanizmu možno vyplatiť iba pod podmienkou uspokojivo splnených príslušných míľnikov a cieľov, na ktoré sa vzťahuje žiadosť o platbu, podľa článku 24 nariadenia o mechanizme. Posúdenie míľnikov a cieľov Komisiou je kľúčovým prvkom mechanizmu a vyžaduje si podrobnú analýzu na určenie toho, či členské štáty uspokojivo splnili svoje povinnosti.
V oznámení o druhom výročí Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti uverejnenom 21. februára 2023 21 Komisia zvýšila predvídateľnosť a transparentnosť predstavením vykonávacích nástrojov použitých počas posudzovania žiadostí o platby. V oznámení a prílohách k nemu je uvedený podrobný opis rámca použitého na posudzovanie míľnikov a cieľov aj metodiky pozastavenia platieb.
Rámec na posudzovanie míľnikov a cieľov podľa nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti
Vo februári 2023 Komisia uverejnila svoj rámec na posudzovanie uspokojivého splnenia míľnikov a cieľov na podporu toho, aby vnútroštátne orgány, zainteresované strany a široká verejnosť pochopili spôsob, akým sa hodnotí vykonávanie opatrení podporovaných z mechanizmu pred každým vyplatením prostriedkov.
Uspokojivé splnenie míľnikov a cieľov sa posudzuje na základe vykonávacích rozhodnutí Rady, ktorými sa schvaľujú plány obnovy a odolnosti. Komisia vychádza z opisu každého míľnika a cieľa z hľadiska jeho kontextu a účelu na účely určenia požiadaviek, ktoré musia členské štáty splniť. Potom na základe náležitých odôvodnení poskytnutých členskými štátmi stanoví, či bol konkrétny míľnik alebo cieľ uspokojivo splnený. Pri obmedzenom počte okolností a v súlade s uplatnením zásady de minimis možno akceptovať minimálne odchýlky v súvislosti so sumami, formálnymi požiadavkami, načasovaním alebo obsahovou stránkou. Úplná metodika predstavujúca rámec, o ktorý sa Komisia opiera pri vykonávaní posudzovania žiadosti o platbu, je uvedená v prílohe I k oznámeniu uverejnenému 21. februára 2023 22 .
Postup pozastavenia platby
Vo februári 2023 uverejnila Komisia aj svoju metodiku na určenie sumy, ktorá sa musí pozastaviť, ak míľnik alebo cieľ nie je uspokojivo splnený, a to s plným ohľadom na zásady rovnakého zaobchádzania a proporcionality. V nariadení o mechanizme sa zohľadňujú výnimočné okolnosti, keď sa členské štáty môžu stretnúť s omeškaniami pri výkone opatrení, čím sa ovplyvní včasné splnenie niektorých míľnikov a cieľov. Tieto situácie by nemali brániť vykonaniu platieb pre míľniky a ciele, ktoré boli uspokojivo splnené 23 . V nariadení sa teda stanovuje mechanizmus, ktorý členským štátom poskytuje dodatočný čas (až šesť mesiacov) na splnenie príslušného míľnika alebo cieľa. V takejto situácii nariadenie o mechanizme poskytuje Komisii možnosť čiastočne alebo úplne pozastaviť platby, a tak zabezpečiť aj dodržanie zásady správneho finančného riadenia.
Pozastavenie platieb umožňuje členským štátom predložiť žiadosť o platbu aj vtedy, keď ešte nie sú splnené všetky míľniky a ciele. Postup pozastavenia (obrázok 10) poskytuje členským štátom čas na splnenie príslušných míľnikov a cieľov, ktoré sa považujú za nesplnené, do šiestich mesiacov po prijatí rozhodnutia o pozastavení. Ak členský štát napokon nie je schopný splniť príslušný míľnik alebo cieľ v tejto šesťmesačnej lehote, jeho finančný príspevok alebo úverová podpora sa natrvalo zníži v súlade s článkom 24 ods. 6 nariadenia o mechanizme. Úplná metodika s podrobným výpočtom sumy, ktorá sa má pozastaviť, je uvedená v prílohe II k oznámeniu uverejnenému 21. februára 2023.
V roku 2023 sa Komisia stretla s prvými prípadmi neuspokojivého plnenia 24 . V každom prípade Komisia v liste dotknutému členskému štátu uviedla dôvod, pre ktorý sa míľniky alebo ciele považovali za nesplnené, a súvisiacu sumu, ktorá sa má pozastaviť v súlade s postupmi stanovenými v nariadení o mechanizme. Dotknutý členský štát má prednostné právo prerokovať tieto informácie s Hospodárskym a finančným výborom (HFV). Dotknuté členské štáty sa doteraz podelili o obsah svojho listu s HFV.
Obrázok 10: Postup pozastavenia platieb
Zdroj: Európska komisia.
2.3. Zrušenie míľnikov a cieľov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti
V súlade s druhou vetou článku 24 ods. 3 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti „[u]spokojivé splnenie míľnikov a cieľov predpokladá, že dotknutý členský štát nezrušil opatrenia týkajúce sa predtým uspokojivo splnených míľnikov a cieľov“.
Dnes Komisia spoločne s touto správou uverejňuje svoj rámec uplatňovania tohto ustanovenia (pozri prílohu II). Rámec rieši odporúčania Európskeho dvora audítorov 25 a poskytuje právnu istotu a transparentnosť postupu, ktorý sa má dodržať v prípade zrušenia, pričom zaisťuje nepretržité vykonávanie mechanizmu a ochranu finančných záujmov EÚ. Komisia môže preskúmať a zmeniť túto metodiku, keď získa ďalšie skúsenosti s jej uplatňovaním.
2.4. Revízia plánov obnovy a odolnosti
V pláne REPowerEU sa uznáva, že mechanizmus môže zohrať dôležitú úlohu pri dosahovaní bezpečnej, cenovo dostupnej a čistej energie, a zmenené nariadenie o mechanizme nadobudlo účinnosť vo februári 2023 ako reakcia Komisie na posledný vývoj v oblasti cien energie a geopolitiky. Nariadenie o mechanizme bolo teda zmenené s cieľom podporiť nové alebo rozšírené reformy a investície zamerané na diverzifikáciu dodávok energie (najmä fosílnych palív), zvýšenie úspor energie, urýchlenie prechodu na čistú energiu a napokon na zvýšenie odolnosti, bezpečnosti a udržateľnosti energetického systému Únie. V záujme využitia dodatočných finančných prostriedkov sa v nariadení o mechanizme členské štáty vyzývajú, aby revidovali svoje plány obnovy a odolnosti s cieľom doplniť nové alebo „rozšírené“ reformy a investície týkajúce sa energetiky prostredníctvom špecializovanej „kapitoly REPowerEU“. Zmeneným nariadením sa takisto zavádza súbor cieľov REPowerEU, ktoré by sa týmito doplnenými opatreniami mali dosiahnuť (pozri článok 21c zmeneného nariadenia o mechanizme).
Urýchlená realizácia plánov obnovy a odolnosti zostáva hlavnou prioritou a revízie týchto plánov a predkladanie kapitol REPowerEU by nemali brániť členským štátom v dodržiavaní harmonogramov stanovených vo vykonávacích rozhodnutiach Rady. Členské štáty by mali naďalej vynakladať všetko možné úsilie na včasné predkladanie žiadostí o platby a zabezpečovať pokrok v reformách a investíciách, čo umožní včasné výplaty prostriedkov.
Od nadobudnutia účinnosti zmeneného nariadenia o mechanizme vo februári 2023 predložilo 20 členských štátov svoje upravené plány obnovy a odolnosti spolu s kapitolami REPowerEU, čo prispeje k prechodu členských štátov na obnoviteľné zdroje energie, zvýšeniu energetickej efektívnosti a zníženiu závislosti Európy od ruských fosílnych palív.
Aktuálny stav úpravy plánov obnovy a odolnosti a predkladania kapitol REPowerEU
Členské štáty môžu Komisii predložiť odôvodnenú žiadosť o predloženie návrhu na zmenu alebo nahradenie svojich existujúcich plánov obnovy a odolnosti na základe štyroch dôvodov revízie 26 . Po prvé, členské štáty by mali navrhnúť nové alebo „rozšírené“ reformy a investície týkajúce sa energetiky prostredníctvom špecializovanej „kapitoly REPowerEU“. Po druhé, členské štáty môžu podľa článku 18 ods. 2 navrhnúť úpravu svojich opatrení nahor alebo nadol podľa aktualizovaného maximálneho finančného príspevku uverejneného 30. júna 2022. Po tretie, členské štáty majú možnosť požiadať o zmenu svojho plánu, ak jeden alebo viac míľnikov a cieľov v ich pláne obnovy a odolnosti už nemôžu dosiahnuť pre objektívne okolnosti v súlade s článkom 21 nariadenia o mechanizme. Členské štáty napokon mali do 31. augusta 2023 požiadať o podporu v rámci úverového komponentu mechanizmu a podľa toho revidovať svoje plány a predložiť ich Komisii na posúdenie. Viac informácií o úverovom komponente je v nasledujúcom oddiele.
Do 1. septembra 2023 dostala Komisia 25 upravených plánov obnovy a odolnosti a 20 kapitol REPowerEU (tabuľka 4). Rada prijala osem upravených plánov obnovy a odolnosti (Nemecka, Estónska, Írska, Francúzska Luxemburska, Malty, Slovenska a Fínska), z nich štyri (Estónska, Francúzska, Malty a Slovenska) obsahovali kapitoly REPowerEU. V čase prípravy tejto výročnej správy posudzovala Komisia úpravy navrhnuté 16 členskými štátmi. V tabuľke 5 je prehľad právnych základov, ktoré členské štáty použili na zmenu svojich plánov obnovy a odolnosti v súlade s nariadením o mechanizme.
Tabuľka 4: Prehľadová tabuľka predkladania upravených plánov obnovy a odolnosti a kapitol REPowerEU 27
Dátum predloženia |
Predloženie kapitoly REPowerEU |
Dátum kladného posúdenia Komisiou |
Dátum prijatia Radou |
|
Belgicko |
20. júla 2023 |
áno |
posúdenie prebieha |
|
Bulharsko |
||||
Česko |
30. júna 2023 |
áno |
posúdenie prebieha |
|
Dánsko |
31. mája 2023 |
áno |
posúdenie prebieha |
|
Nemecko |
9. decembra 2022 |
nie |
17. januára 2023 |
14. februára 2023 |
Estónsko |
9. marca 2023 |
áno |
12. mája 2023 |
16. júna 2023 |
Írsko |
22. mája 2023 |
nie |
26. júna 2023 |
14. júla 2023 |
Grécko |
31. augusta 2023 |
áno |
posúdenie prebieha |
|
Španielsko |
6. júna 2023 |
áno |
posúdenie prebieha |
|
Francúzsko |
20. apríla 2023 |
áno |
26. júna 2023 |
14. júla 2023 |
Chorvátsko |
31. augusta 2023 |
áno |
posúdenie prebieha |
|
Taliansko |
11. júla 2023 |
nie |
28. júla 2023 |
ešte neprijaté |
7. augusta 2023 |
áno |
posúdenie prebieha |
||
Cyprus |
1. septembra 2023 |
áno |
posúdenie prebieha |
|
Lotyšsko |
||||
Litva |
30. júna 2023 |
áno |
posúdenie prebieha |
|
Luxembursko |
11. novembra 2022 |
nie |
9. decembra 2022 |
17. januára 2023 |
Maďarsko |
31. augusta 2023 |
áno |
posúdenie prebieha |
|
Malta |
26. apríla 2023 |
áno |
26. júna 2023 |
14. júla 2023 |
Holandsko |
6. júla 2023 |
áno |
posúdenie prebieha |
|
Rakúsko |
14. júla 2023 |
áno |
posúdenie prebieha |
|
Poľsko |
31. augusta 2023 |
áno |
posúdenie prebieha |
|
Portugalsko |
26. mája 2023 |
áno |
posúdenie prebieha |
|
Rumunsko |
||||
Slovinsko |
14. júla 2023 |
áno |
posúdenie prebieha |
|
Slovensko |
26. apríla 2023 |
áno |
26. júna 2023 |
14. júla 2023 |
Fínsko |
26. januára 2023 |
nie |
28. februára 2023 |
7. marca 2023 |
Švédsko |
24. augusta 2023 |
áno |
posúdenie prebieha |
Zdroj: Európska komisia.
Tabuľka 5: Právny základ použitý členskými štátmi pri úprave plánov obnovy a odolnosti
Doplnenie kapitoly REPowerEU (článok 21c) |
Úprava po aktualizácii maximálneho finančného príspevku (článok 18 ods. 2) |
Zmena z dôvodu objektívnych okolností (článok 21) |
Doplnenie opatrení na účely dodatočných úverov z mechanizmu (článok 14) |
|
Belgicko |
● |
● |
● |
● |
Bulharsko |
||||
Česko |
● |
● |
● |
● |
Dánsko |
● |
|||
Nemecko |
● |
|||
Estónsko |
● |
● |
● |
|
Írsko |
● |
|||
Grécko |
● |
● |
● |
|
Španielsko |
● |
● |
● |
● |
Francúzsko |
● |
● |
● |
|
Chorvátsko |
● |
● |
● |
● |
Taliansko |
● |
● |
● |
|
Cyprus |
● |
● |
● |
|
Lotyšsko |
||||
Litva |
● |
● |
● |
● |
Luxembursko |
● |
|||
Maďarsko |
● |
● |
● |
|
Malta |
● |
● |
● |
|
Holandsko |
● |
● |
||
Rakúsko |
● |
● |
||
Poľsko |
● |
● |
● |
● |
Portugalsko |
● |
● |
● |
● |
Rumunsko |
||||
Slovinsko |
● |
● |
● |
● |
Slovensko |
● |
● |
● |
|
Fínsko |
● |
|||
Švédsko |
● |
● |
Zdroj: Európska komisia.
Revidovaná nenávratná podpora v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti
Podľa článku 18 ods. 2 nariadenia o mechanizme môžu členské štáty aktualizovať svoje plány obnovy a odolnosti podľa aktualizovaného maximálneho finančného príspevku uverejneného 30. júna 2022. Členské štáty, ktoré majú znížený maximálny finančný príspevok, môžu zodpovedajúcim spôsobom revidovať svoje plány. Členské štáty, ktoré majú zvýšený maximálny finančný príspevok, môžu tieto dodatočné zdroje využiť na financovanie investícií a reforiem zaradených v ich revidovaných plánoch alebo kapitole REPowerEU. V tabuľke 6 je uvedený prehľad zmeny nenávratnej finančnej podpory členskými štátmi podľa článku 18.
Tabuľka 6: Zmena nenávratnej finančnej podpory podľa článku 18 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti
Zmena nenávratnej finančnej podpory podľa článku 18 (v EUR, bežné ceny) |
|
Belgicko |
–1 400 569 368 |
Bulharsko |
–578 533 524 |
Česko |
603 614 884 |
Dánsko |
–122 251 741 |
Nemecko |
2 405 023 531 |
Estónsko |
–106 027 582 |
Írsko |
–74 597 916 |
Grécko |
–343 234 449 |
Španielsko |
7 701 317 190 |
Francúzsko |
–1 919 823 196 |
Chorvátsko |
–785 114 933 |
Taliansko |
143 242 804 |
Cyprus |
–90 187 539 |
Lotyšsko |
–128 150 411 |
Litva |
–125 059 297 |
Luxembursko |
–10 834 458 |
Maďarsko |
–1 363 094 805 |
Malta |
–58 127 595 |
Holandsko |
–1 253 935 169 |
Rakúsko |
289 454 205 |
Poľsko |
–1 330 690 569 |
Portugalsko |
1 633 096 593 |
Rumunsko |
–2 119 187 698 |
Slovinsko |
–285 970 648 |
Slovensko |
–322 838 535 |
Fínsko |
–263 289 938 |
Švédsko |
–107 279 840 |
Zdroj: Európska komisia.
Úvery v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti
Na financovanie nových investícií a reforiem zahrnutých v kapitole REPowerEU môžu členské štáty využiť aj veľmi výhodné podmienky financovania úvermi v rámci mechanizmu, o ktoré mali požiadať do 31. augusta 2023. V tabuľke 7 je uvedený prehľad žiadostí (vrátane výšky úverov) predložených členskými štátmi v zákonnej lehote. Tieto informácie boli 1. septembra 2023 oznámené aj Európskemu parlamentu a Rade.
Tabuľka 7: Úvery, o ktoré členské štáty požiadali do 31. augusta 2023
Suma viazaných úverov v rámci prvých plánov obnovy a odolnosti (v EUR, bežné ceny) |
Suma dodatočných požadovaných úverov s revíziou plánov obnovy a odolnosti (v EUR, bežné ceny) |
Celková suma úverov, ktoré sa majú viazať* (v EUR, bežné ceny) |
Dosiahnutie alebo prekročenie stropu 6,8 % HND |
|
Belgicko |
264 200 000 |
264 200 000 |
nie |
|
Bulharsko |
nie |
|||
Česko |
818 100 000 |
818 100 000 |
nie |
|
Dánsko |
nie |
|||
Nemecko |
nie |
|||
Estónsko |
nie |
|||
Írsko |
nie |
|||
Grécko |
12 727 538 920 |
5 000 000 000 |
17 727 538 920 |
áno |
Španielsko |
84 267 050 000 |
84 267 050 000 |
nie |
|
Francúzsko |
nie |
|||
Chorvátsko |
4 442 508 187 |
4 442 508 187 |
áno |
|
Taliansko |
122 601 810 400 |
122 601 810 400 |
áno |
|
Cyprus |
200 320 000 |
200 320 000 |
nie |
|
Lotyšsko |
nie |
|||
Litva |
1 722 000 000 |
1 722 000 000 |
nie |
|
Luxembursko |
nie |
|||
Maďarsko |
3 920 000 000 |
3 920 000 000 |
nie |
|
Malta |
nie |
|||
Holandsko |
nie |
|||
Rakúsko |
nie |
|||
Poľsko |
11 506 500 000 |
23 034 803 518 |
34 541 303 518 |
áno |
Portugalsko |
2 699 000 000 |
3 191 756 353 |
5 890 756 353 |
nie |
Rumunsko |
14 942 153 000 |
14 942 153 000 |
áno |
|
Slovinsko |
705 370 000 |
587 000 000 |
1 292 370 000 |
nie |
Slovensko |
nie |
|||
Fínsko |
nie |
|||
Švédsko |
nie |
|||
EÚ27 |
165 382 692 320 |
127 247 418 058 |
292 630 110 378 |
Poznámka: *Žiadosti o úver predložené do 31. augusta 2023 ešte musí posúdiť Komisia v súlade s článkom 19 nariadenia o mechanizme a revidované plány musí schváliť Rada. V tejto tabuľke je preto iba predbežný prehľad, o akú celkovú výšku úverov viazaných v rámci mechanizmu by mohlo ísť.
Zdroj: Európska komisia.
V rámci plánu REPowerEU budú mať členské štáty v rokoch 2023 a 2024 možnosť predbežného financovania v dvoch tranžiach. Toto bude možné po predložení kapitoly REPowerEU pod podmienkou, že Rada prijme príslušné vykonávacie rozhodnutia Rady do 31. decembra 2023. V prípade opatrení uvedených v kapitolách REPowerEU budú môcť členské štáty požiadať o predbežné financovanie do výšky 20 % dodatočných zdrojov financovania plánu REPowerEU z predaja kvót v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) a prevodov z pobrexitovej adaptačnej rezervy (BAR), zvýšené pridelené finančné prostriedky v rámci mechanizmu, aktualizované do júna 2022, a v rámci zvyšného úverového komponentu mechanizmu.
2.5. Aktuálny stav financovania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti
Aktuálny stav financovania z nástroja NextGenerationEU
V rámci nástroja NextGenerationEU môže Komisia od polovice roku 2021 do roku 2026 získať až 806,9 miliardy EUR prostredníctvom emisie dlhopisov EÚ. EÚ sa tak v tomto období stane jedným z najväčších emitentov dlhu denominovaného v eurách. Komisia tak napriek volatilite trhu v minulom roku dokázala včas splniť všetky svoje záväzky vyplácania v rámci nástroja NextGenerationEU a pokračovať v plnení svojich cieľov, pokiaľ ide o účinné a efektívne získavanie finančných prostriedkov na trhoch.
V júni 2022 oznámila Komisia svoj plán financovania na obdobie od júna do konca decembra 2022. V súlade s týmto plánom financovania Komisia získala pre potreby nástroja NextGenerationEU dodatočné dlhodobé financovanie vo výške 50 miliárd EUR, ktoré doplnila emisiou krátkodobých pokladničných poukážok EÚ. Vydávané dlhopisy boli kombináciou konvenčných a zelených dlhopisov pri plnom rešpektovaní rámca zelených dlhopisov NextGenerationEU. Týmito transakciami sa celková nesplatená suma dlhopisov NextGenerationEU zvýšila na 171 miliárd EUR, z toho 36,5 miliardy EUR sa získalo emisiou zelených dlhopisov. Celková suma nesplatených pokladničných poukážok EÚ ku koncu decembra bola 17 miliárd EUR 28 .
Komisia v decembri 2022 oznámila svoj plán financovania na obdobie od januára do konca júna 2023, ktorý obsahoval operácie dlhodobého financovania až do výšky 80 miliárd EUR. Nakoniec emitovala dlhopisy EÚ vo výške 78 miliárd EUR s priemernou splatnosťou približne 14 rokov. V prvom polroku 2023 Komisia prostredníctvom aukcií uskutočňovaných raz za dva mesiace emitovala aj troj- a šesťmesačné pokladničné poukážky EÚ s cieľom uspokojiť potreby krátkodobého financovania, pričom nesplatené pokladničné poukážky EÚ ku koncu júna 2023 dosahovali objem 17,9 miliardy EUR. Na emitovanie 24 pokladničných poukážok EÚ sa použilo 12 aukcií, pričom každá z nich mala priemernú hodnotu približne 1 miliardu EUR.
Na základe týchto úspešných emisií bola EÚ schopná pokračovať v bezproblémovom financovaní plánov obnovy a odolnosti členských štátov prostredníctvom včasného vyplácania výnosov. Komisia vykonala všetky úhrady členským štátom v rámci mechanizmu hneď, ako sa stali splatnými, v priemere do šiestich pracovných dní od schválenia vyplatenia. K žiadnemu omeškaniu nedošlo.
Rámec zelených dlhopisov
V roku 2020 Komisia oznámila, že 30 % dlhopisov NextGenerationEU bude emitovaných ako zelené dlhopisy. Komisia týmto potvrdzuje záväzok udržateľného financovania a prináša na trh nové vysoko hodnotené a likvidné zelené aktívum, ktoré poskytuje prístup k zeleným investíciám pre široký okruh investorov a posilnilo úlohu Európskej únie a eura na trhoch udržateľného financovania.
Výnosmi zo zelených dlhopisov NextGenerationEU sa financuje podiel výdavkov súvisiacich s klímou v rámci mechanizmu. Každý členský štát musí venovať aspoň 37 % celkovej hodnoty svojho národného plánu obnovy a odolnosti na investície a reformy v oblasti klímy. Členské štáty prekročili tento cieľ s odhadovanými výdavkami v oblasti klímy aktuálne vo výške približne 40 %.
Komisia emitovala svoj prvý zelený dlhopis NextGenerationEU v októbri 2021. Komisia týmto 15-ročným dlhopisom získala 12 miliárd EUR, čo je doteraz najväčšia transakcia so zelenými dlhopismi.
Výdavky na zelené dlhopisy NextGenerationEU súvisia doteraz hlavne s energetickou efektívnosťou (47,6 % pridelených výdavkov) a čistou dopravou a infraštruktúrou (42 %). Adaptácia na zmenu klímy je treťou najväčšou kategóriou výdavkov (s 5,6 % výdavkov) spomedzi deviatich kategórií výdavkov, na ktoré možno prideliť výnosy zelených dlhopisov NextGenerationEU.
2.6. Kontroly a audit vykonávania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti
Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti je nástroj založený na výkonnosti. Platby Komisie členským štátom sa zakladajú na uspokojivom splnení vopred vymedzených míľnikov a cieľov stanovených v plánoch obnovy a odolnosti. Pre každý plán obnovy a odolnosti sa vo vykonávacom rozhodnutí Rady stanovuje súvisiaci súbor míľnikov a cieľov a príslušná suma každej splátky. V dôsledku toho je zákonnosť a správnosť platieb v rámci mechanizmu založená výhradne na uspokojivom splnení míľnikov a cieľov. Členské štáty sú prijímateľmi finančných prostriedkov z mechanizmu, ktoré sa po vyplatení stávajú súčasťou vnútroštátneho rozpočtu.
Rámec na kontrolu mechanizmu je prispôsobený jedinečnej povahe mechanizmu ako výdavkového programu EÚ a stojí na dvoch hlavných pilieroch: na jednej strane na zákonnosti a správnosti transakcií, za ktorú má hlavnú zodpovednosť Komisia, a na strane druhej na ochrane finančných záujmov Únie, za ktorú zodpovedajú najmä členské štáty, ale v prípade ktorej Komisia takisto vykonáva osobitné kontroly.
Komisia ďalej posilnila spoľahlivosť kontrolného rámca mechanizmu vrátane svojej audítorskej činnosti. Vo výsledkoch a zisteniach auditu sa neidentifikujú kritické ani vysoké riziká, ktoré by kvalifikovali vyhlásenie generálneho riaditeľa GR ECFIN o vierohodnosti v jeho výročnej správe o činnosti 29 , ktorá sa vzťahuje na mechanizmus.
Kontroly zákonnosti a správnosti záväzkov a platieb
Prostredie kontrol Komisie pozostáva z dvoch úrovní: ex ante kontrol pred vykonaním platby a ex post auditov po ňom.
Ak členský štát predloží žiadosť o platbu, Komisia posudzuje ex ante kontrolou uspokojivé splnenie každého míľnika a cieľa, ktorý členský štát označil ako dokončený. Dôkazy, ktoré poskytol členský štát na overenie uspokojivého splnenia míľnikov a cieľov posudzujú osobitné tímy pre jednotlivé krajiny zložené z útvarov Komisie. Komisia môže požiadať o doplňujúce informácie a môže rozhodnúť o vykonaní dodatočných kontrol v záujme získania potrebného doplňujúceho uistenia o dosiahnutí míľnikov a cieľov pred vykonaním platby. Ak niektoré míľniky a ciele neboli uspokojivo splnené, možno platbu čiastočne pozastaviť.
V roku 2022 Komisia posúdila 13 žiadostí o platbu vrátane 366 míľnikov a cieľov a dospela k záveru, že všetky míľniky a ciele boli uspokojivo splnené. V dôsledku toho nebolo v roku 2022 potrebné žiadne pozastavenie ani zníženie platieb.
Komisia vykonáva aj ex-post audity míľnikov a cieľov na základe rizík na účely dodatočného uistenia sa, že informácie, ktoré poskytli členské štáty, boli správne. V súlade so svojou stratégiou auditu vykonala Komisia za rok 2022 sedem ex post auditov míľnikov a cieľov týkajúcich sa prvých žiadostí o platby, ktoré predložili Francúzsko, Taliansko, Portugalsko, Chorvátsko a Rumunsko, ako aj druhých žiadostí o platbu predložených Chorvátskom a Španielskom. Audítorská činnosť na základe posudzovania rizika sa týkala všetkých 15 míľnikov a cieľov identifikovaných ako vysoko rizikové a 12 identifikovaných ako stredne rizikové. V roku 2023 sa vykonáva ďalších sedem auditov žiadostí o platby, ktoré predložili Rakúsko, Česko, Dánsko, Grécko, Luxembursko, Slovensko a Španielsko. Komisia na základe dosiaľ vydaných záverečných audítorských správ usúdila, že auditované míľniky a ciele boli uspokojivo splnené. Ak by Komisia ex post usúdila, že míľnik alebo cieľ nebol uspokojivo splnený, iniciovala by finančné opravy s cieľom vymáhať neoprávnene vyplatenú časť platby.
Kontroly na zabezpečenie primeranej ochrany finančných záujmov Únie spôsobom stanoveným v článku 22 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti
Každý členský štát musí zaviesť a zachovať účinné a efektívne systémy kontroly a prijať primerané opatrenia na ochranu finančných záujmov Únie. Každý členský štát má v národnom pláne obnovy a odolnosti podrobne opísať svoj vnútroštátny systém kontroly a takéto systémy by mohla Komisia posúdiť buď ako „primerané“ (A), alebo „nedostatočné“ (C). Ak by boli opatrenia navrhnuté členským štátom posúdené ako nedostatočné, plán by sa neschválil. Pri posudzovaní piatich plánov obnovy a odolnosti schválených v roku 2022 po prijatí predchádzajúcej výročnej správy Komisia dospela k záveru, že majú primeraný systém kontroly, rovnako ako ostatných 22 plánov. Komisia podobne ako v prípade predchádzajúcich posúdení zistila aj v roku 2022 v každom z piatich kladne posúdených plánov určité nedostatky a požiadala dotknuté členské štáty, aby prijali nápravné opatrenia a do plánov obnovy a odolnosti doplnili osobitné míľniky v oblasti auditu a kontroly. Zodpovedajúce míľniky a ciele sú uvedené v prílohe k vykonávaciemu nariadeniu Rady a musia sa splniť pred vykonaním každej pravidelnej platby. Po doručení príslušnej žiadosti o platbu Komisia posudzuje uspokojivé splnenie týchto osobitných míľnikov v oblasti auditu a kontroly a analyzuje predložené vyhlásenia riadiaceho subjektu a súhrny vykonaných auditov.
Komisia navyše a v súlade so svojou stratégiou auditu vykonáva systémové audity, ktoré čerpajú informácie dostupné v súhrnoch auditov a vyhláseniach riadiacich subjektov predložených členskými štátmi spolu s ich žiadosťami o platby. V kontexte systémových auditov Komisia kontroluje postupy, ktoré členské štáty zaviedli na účely predchádzania konfliktom záujmov, podvodom, korupcii a dvojitému financovaniu, ich odhaľovania a nápravy. Toto platí aj o kontrolách na základe rizika systémov zberu a uchovávania údajov týkajúcich sa prijímateľov, dodávateľov, subdodávateľov a konečných užívateľov výhod. Komisia je splnomocnená vymáhať prostriedky alebo začať finančné opravy, ak sa zistil podvod, korupcia alebo konflikt záujmov a členské štáty ich nenapravili, alebo v prípade, keď sa členské štáty dopustia závažných porušení povinností uvedených v dohodách o financovaní a úvere.
Komisia doteraz vykonala 16 auditov systémov v roku 2022 30 a ďalších 11 auditov v roku 2023 31 , pričom vydala relevantné odporúčania s prísnymi konečnými termínmi splnenia a do konca roku 2023 vykoná aspoň raz audit vo všetkých členských štátoch. V súvislosti s týmito auditmi Komisia takisto kontroluje, či systémy členských štátov všeobecne zabezpečujú a kontrolujú dodržiavanie predpisov EÚ a vnútroštátnych predpisov vrátane konkrétnych prvkov postupov verejného obstarávania a pravidiel štátnej pomoci. V nadväznosti na odporúčanie Európskeho dvora audítorov Komisia ďalej prehĺbila svoju audítorskú činnosť, aby napr. obsahovala cielenejšie systémové audity tam, kde sa prípadne zistili nedostatky alebo riziká.
Komisia navyše vykonáva aj audity práce vykonanej vnútroštátnymi audítorskými orgánmi členských štátov. Cieľom týchto auditov zhody je posúdiť spoľahlivosť práce vykonanej na vnútroštátnej úrovni, tak pokiaľ ide o audity míľnikov a cieľov, ako aj audity vykonávané v rámci vnútroštátnych systémov kontroly na zabezpečenie dodržiavania predpisov EÚ a vnútroštátnych predpisov a na ochranu finančných záujmov EÚ.
2.7. Osvetová činnosť v oblasti realizácie a transparentnosti plánu obnovy a odolnosti
Medziinštitucionálny dialóg a zmeny
Komisia bola v úzkom spojení s Európskym parlamentom a Radou od začiatku vykonávania mechanizmu. Komisia naďalej bezodkladne poskytuje Európskemu parlamentu aj Rade za rovnakých podmienok všetky plány obnovy a odolnosti a upravené plány predložené členskými štítmi, ako aj všetky predbežné posúdenia žiadostí o platby. Týmto sa zabezpečuje transparentný tok informácií s vysokou úrovňou zapojenia medzi inštitúciami počas celej realizačnej fázy.
Pokiaľ ide o Európsky parlament, Komisia uskutočňuje pravidelné výmeny informácií, pri ktorých diskutuje o horizontálnych témach týkajúcich sa mechanizmu. Od zriadenia mechanizmu Komisiu pozvali na jedenásť dialógov o obnove a odolnosti na vysokej úrovni, na ktorých sa zúčastnila. Okrem toho sa Komisia s poslancami Európskeho parlamentu pravidelne stretáva v stálej pracovnej skupine spoločných výborov ECON a BUDG a celkovo absolvovala 32 zasadnutí. Komisiu okrem toho pravidelne pozývajú na rôzne iné výbory, napríklad výbory REGI, CONT a ENVI, na výmenu názorov o záležitostiach týkajúcich sa mechanizmu. Komisia zverejňuje všetky prezentácie predložené v súvislosti so stálou pracovnou skupinou na vyhradenom webovom sídle 32 .
Komisia takisto zriadila neformálnu expertnú skupinu na výmenu názorov na vykonávanie mechanizmu s členskými štátmi a často organizuje výmeny názorov a osvedčených postupov. Táto skupina je dôležitým fórom pre diskusie expertov z členských štátov a Komisie o prierezových aspektoch mechanizmu. Témy, o ktorých sa diskutuje v tomto formáte, naznačujú veľkú rozmanitosť od finančných otázok po riadenie a audit a kontrolu, ako aj problémy týkajúce sa konkrétnych oblastí politiky. Napríklad 19. zasadnutie v marci 2023 bolo venované pomoci členským štátom pri začleňovaní otázok rovnosti do kapitoly REPowerEU a revidovaných plánov obnovy a odolnosti a ich zohľadňovaní. Otázky administratívnej kapacity sa riešili na 20. zasadnutí v máji 2023 a v diskusii sa bude pokračovať aj na ďalšom zasadnutí plánovanom na jeseň 2023. Expertná skupina uľahčuje a propaguje výmenu osvedčených postupov, ktoré sa týkajú mnohých prvkov vykonávania mechanizmu. Komisia zverejňuje všetky relevantné dokumenty, ako sú programy, zápisnice, správy, stanoviská, odporúčania a iné na vyhradenom webovom sídle 33 .
Dodnes Komisia zorganizovala 21 zasadnutí neformálnej expertnej skupiny pre Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti. V decembri 2022 zorganizovala Komisia prvé celodenné zasadnutie so všetkými expertmi z členských štátov. Na tomto 16. zasadnutí skupiny predstavili členské štáty svoje osvedčené postupy na tri témy: 1. úloha koordinačného orgánu a riadenie vykonávania mechanizmu; 2. účasť zainteresovaných strán na príprave a realizácii plánov obnovy a odolnosti a 3. aspekty komunikácie a zviditeľnenia mechanizmu. Ďalšie zasadnutie expertnej skupiny s osobnou účasťou sa očakáva na jeseň 2023.
Požiadavky na komunikáciu a zviditeľnenie
Ako pri ostatných finančných prostriedkoch Únie, členské štáty sú povinné zabezpečiť, aby prijímatelia finančných prostriedkov Únie v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti priznali pôvod a zabezpečili zviditeľnenie financovania. V tejto súvislosti sa v článku 34 ods. 2 nariadenia o mechanizme, ktorý sa uplatňuje článkom 10 dohôd o financovaní medzi Komisiou a členskými štátmi, stanovuje súbor požiadaviek na komunikáciu a zviditeľnenie. Patria k nim stanovenie stratégie komunikácie, podľa potreby zobrazenie znaku EÚ s vhodným vyhlásením o financovaní a zriadenie a udržovanie jednotného webového priestoru. Napriek týmto povinnostiam, ktoré sa týkajú komunikácie a zviditeľnenia, z výsledkov prieskumu Eurobarometra 2022 34 vyplýva, že kým občania EÚ dobre vedia o existencii plánov obnovy a odolnosti vo svojich krajinách (s rozdielmi v jednotlivých členských štátoch), nedostatočne sa vie, že tieto plány (plne alebo sčasti) financuje EÚ. Z toho vyplýva, že členské štáty musia zvýšiť svoje úsilie. Komisia pokračuje v diskusiách s členskými štátmi o zabezpečení dodržiavania ich povinností. Súlad s požiadavkami na komunikáciu je takisto systematicky súčasťou ex post auditov míľnikov a cieľov vykonávaných Komisiou. Komisia poskytuje členským štátom usmernenie prostredníctvom dvojstranných výmen a siete INFORM EU, ktorá spája informátorov z členských štátov a Komisie v rámci všetkých fondov EÚ vrátane mechanizmu. V tejto súvislosti Komisia naďalej poskytuje podporu členským štátom aj pri ich vykonávaní komunikačných stratégií vrátane plánov obnovy a odolnosti. Osem členských štátov sa v súčasnosti zúčastňuje na viacnárodnom projekte s podporou Nástroja technickej podpory, ktorý sa týka budovania kapacít na účinnú komunikáciu o výhodách plánov obnovy a odolnosti.
Interaktívna mapa projektov podporovaných v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti
Urýchlené vykonávanie mechanizmu a efektívne plnenie jeho cieľov si vyžadujú čoraz vyššiu úroveň transparentnosti jeho fungovania a konkrétneho využívania finančných prostriedkov z mechanizmu členskými štátmi. Na tento účel Komisia pravidelne uverejňuje informácie na webovom sídle venovanom mechanizmu 35 (vrátane jednotlivých plánov obnovy a odolnosti na stránkach jednotlivých krajín 36 ) a vypracovala hodnotiacu tabuľku obnovy a odolnosti 37 , ktorá poskytuje informácie v reálnom čase o vyplatených prostriedkoch a pokroku dosiahnutom členskými štátmi, ako aj ďalšie údaje, ukazovatele a tematické analýzy.
Na ďalšie zvýšenie viditeľnosti a transparentnosti mechanizmu uviedla Komisia do prevádzky interaktívnu mapu projektov 38 podporovaných z mechanizmu v každom členskom štáte. Mapa poskytuje prehľad vybraných reforiem a investícií, ukazuje ich zemepisnú polohu a ponúka informácie o ich aktuálnom stave. Mapa obsahuje aj odkazy na online zdroje, ktoré poskytujú podrobné informácie, napr. národné webové sídla mechanizmu a prípadne aj webové stránky konkrétnych projektov financovaných z mechanizmu. Oficiálne začala mapa fungovať 31. marca 2023. Bude sa pravidelne aktualizovať a dopĺňať o dodatočné informácie z realizácie. Prvýkrát sa aktualizovala 24. mája 2023 uvedením celkového počtu projektov, ktorých bolo v tom čase 430 vo všetkých členských štátoch.
Mapa projektov podporovaných z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti
Koneční prijímatelia v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti
Nariadením o REPowerEU sa posilnila transparentnosť, čo sa týka využívania finančných prostriedkov z mechanizmu, vďaka zaradeniu novej povinnosti členských štátov uverejňovať údaje o konečných prijímateľoch. V kontexte mechanizmu sa za konečného prijímateľa považuje posledný subjekt prijímajúci finančné prostriedky poskytované z mechanizmu, ktorý nie je dodávateľ ani subdodávateľ, napr. občania, regionálne alebo miestne orgány, alebo MSP, a ako taký môže byť buď právnickou alebo fyzickou osobou. Nový článok 25a zmeneného nariadenia o mechanizme vyžaduje od členských štátov vytvorenie verejne dostupného a ľahko použiteľného portálu, na ktorom uverejňujú údaje o 100 konečných prijímateľoch dostávajúcich najvyššiu sumu finančných prostriedkov na vykonávanie opatrení v rámci mechanizmu, a uvedené údaje aktualizujú dvakrát ročne 39 . Komisia má potom za úlohu sústrediť a uverejniť údaje spolu s prepojeniami na vnútroštátne portály členských štátov s hodnotiacou tabuľkou obnovy a odolnosti.
Na tento účel poskytla Komisia členským štátom usmernenie s cieľom uľahčiť im zverejnenie údajov o 100 najväčších konečných prijímateľoch a zabezpečiť porovnateľnosť, konzistentnosť a rovnaké zaobchádzanie, a to aj v kontexte 20. a 21. zasadnutia neformálnej expertnej skupiny pre vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Členské štáty by mali oznamovať každé opatrenie zaradené do plánu obnovy a odolnosti, ak už naň boli vyplatené finančné prostriedky konečnému prijímateľovi, bez ohľadu na to, či členských štát už predložil žiadosť o platbu a prijal finančné prostriedky v rámci mechanizmu, keďže členské štáty dostávajú pravidelné platby ex post, keď Komisia posúdi, že príslušné míľniky a ciele boli uspokojivo splnené. Na zaistenie konzistentnosti a súdržnosti uvádzania údajov v hodnotiacej tabuľke obnovy a odolnosti Komisia takisto požiadala členské štáty, aby poskytovali štruktúrované údaje prostredníctvom jej IT nástroja pre mechanizmus, FENIX, a vyhradeného vzoru.
K dnešnému dňu poskytlo 15 členských štátov údaje o 100 konečných prijímateľoch, ktorí dostávajú najvyššiu sumu finančných prostriedkov na vykonávanie opatrení z plánoch obnovy a odolnosti, a tieto údaje boli uverejnené aj v hodnotiacej tabuľke obnovy a odolnosti 40 . Komisia v usmernení k plánom obnovy a odolnosti v súvislosti s REPowerEU uverejnenom vo februári 2023 navrhla, aby sa prvé oznámenie informácií uskutočnilo v apríli 2023 súbežne s polročným podávaním správ. Viaceré členské štáty postupovali podľa tohto usmernenia a už uverejnili údaje o 100 najväčších konečných prijímateľoch na svojich vnútroštátnych portáloch. Zo 16 členských štátov, ktoré poskytli údaje, väčšina (12 členských štátov, a to Cyprus, Česko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Švédsko a Taliansko) uverejnila údaje na svojich vnútroštátnych portáloch a predložila štruktúrované údaje Komisii, kým tri členské štáty (Estónsko, Fínsko a Poľsko) uverejnili údaje na svojom vnútroštátnom portáli. Keďže všetky členské štáty sú povinné uverejňovať a aktualizovať údaje dvakrát ročne počnúc od nadobudnutia účinnosti nariadenia o REPowerEU 1. marca 2023, očakáva sa, že zvyšné členské štáty budú nasledovať a uverejnia údaje o 100 najväčších konečných prijímateľoch v rámci svojho plánu obnovy a odolnosti v roku 2023.
Komisia vyzýva členské štáty, ktoré ešte nepredložili údaje o 100 najväčších konečných prijímateľoch, aby tak neodkladne urobili v záujme dodržania zákonných požiadaviek nariadenia a zabezpečili potrebnú transparentnosť o prijímateľoch finančných prostriedkov z mechanizmu.
Analýza údajov o najväčších konečných prijímateľoch v každom členskom štáte môže poskytnúť cenné poznatky a poučenie na vykonávanie mechanizmu. Údaje umožňujú rozšírenú transparentnosť v súvislosti so smerovaním tokov finančných prostriedkov z mechanizmu a s vplyvom východiskového mechanizmu v praxi, a ďalej dopĺňajú už dostupné údaje o realizácii plánov obnovy a odolnosti, napríklad čo sa týka splnených míľnikov a cieľov a vyplatených prostriedkov podľa pilierov.
Výška platieb 100 najväčším konečným prijímateľom v členských štátoch, ktorých údaje sú k dispozícii, sa výrazne líši. Toto sa vysvetľuje odlišným prideľovaním členských štátov a rôznorodou povahou plánov obnovy a odolnosti. Najvyššia suma prijatá konečným prijímateľom uvedeným v zozname je vyše 20 miliárd EUR, kým najnižšia suma je 2 450 EUR. Priemerná hodnota všetkých prijatých súm je takmer 49 miliónov EUR a hodnota mediánu je výrazne nižšia, a to približne 3 milióny EUR. V rámci každého členského štátu možno pozorovať podobnú rozdielnosť, pokiaľ ide o spôsob rozdelenia finančných prostriedkov z mechanizmu medzi 100 najväčších konečných prijímateľov a príslušné najvyššie a najnižšie prijaté sumy (obrázok 11).
Obrázok 11: Rozpätie najväčších konečných prijímateľov podľa členských štátov 41 42
Zdroj: Vlastný výpočet Európskej komisie na základe údajov konečných prijímateľov, ktoré poskytli členské štáty.
Väčšina z desiatich najväčších konečných prijímateľov sú verejné subjekty a opatrenia, na ktoré prijali finančné prostriedky z mechanizmu, sa pomerne rovnomerne rozložili medzi všetky piliere politiky mechanizmu. Podľa odhadov Komisie v priemere takmer dve tretiny z desiatich najväčších konečných prijímateľov sú verejné subjekty a približne 27 % sú súkromné subjekty (zvyšok konečných prijímateľov má zmiešaný charakter) 43 . Celkovo podiel finančných prostriedkov prijatých desiatimi najväčšími konečnými prijímateľmi v každom členskom štáte (v 16 členských štátoch, ktorých údaje sú k dispozícii) predstavuje 12,7 % všetkých finančných prostriedkov z mechanizmu prijatých týmito 16 členskými štátmi. Konkrétne v prípade súkromných subjektov medzi desiatimi najväčšími prijímateľmi predstavuje podiel finančných prostriedkov, ktoré prijali, približne 1,9 % všetkých finančných prostriedkov z mechanizmu uvedených 16 členských štátov. Okrem týchto prijímateľov existuje oveľa viac investícií a programov, ktoré sú konkrétnejšie zamerané na MSP vo všetkých plánoch obnovy a odolnosti. Analýza súvisiacich opatrení, na ktoré dostali koneční prijímatelia finančné prostriedky, môže takisto jasne naznačiť, ktoré ciele politiky a rozsiahle odvetvia sa podporovali finančnými prostriedkami z mechanizmu. Z dostupných údajov 44 za 100 najväčších konečných prijímateľov vyplýva, že súvisiace opatrenia sú vo všeobecnosti rozložené vyvážene medzi všetkými šiestimi piliermi politiky (obrázok 12), čo podporuje názor, že mechanizmus poskytuje členským štátom podporu, ktorá predstavuje komplexnú a vyváženú reakciu na hospodársku a sociálnu situáciu. Z doteraz dostupných údajov takisto vyplýva, že najväčší koneční prijímatelia prostriedkov v rámci mechanizmu boli najčastejšie zapojení do vykonávania opatrení prispievajúcich k digitálnej transformácii, bezprostredne nasledovanej investíciami do inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, sociálnej a územnej súdržnosti a zelených investícií, čím sa ukázal význam, ktorý členské štáty prikladajú podpore hospodárskeho a sociálneho zotavenia po kríze COVID-19, ako aj príprave hospodárstiev, spoločností a verejnej správy EÚ na zelenú a digitálnu transformáciu v súčinnosti s finančnými prostriedkami v rámci politiky súdržnosti 45 .
Obrázok 12: Príspevok prijatých súm a súvisiacich opatrení, na ktoré dostáva 100 najväčších konečných prijímateľov podporu, k šiestim pilierom politiky 46
Zdroj: Vlastný výpočet Európskej komisie na základe údajov konečných prijímateľov, ktoré poskytli členské štáty.
Najväčšie platby sú spojené s projektmi infraštruktúry, digitalizáciou a mobilitou, zatiaľ čo koneční prijímatelia najčastejšie dostávali finančnú podporu na opatrenia v oblasti vzdelávania a ďalšie investície do ľudského kapitálu. Najväčšie sumy finančných prostriedkov, ktoré koneční prijímatelia dostali v tých členských štátoch, ktoré zverejnili údaje, sa týkajú investícií do územnej infraštruktúry a služieb, elektronickej verejnej správy a digitálnych verejných služieb a udržateľnej mobility predstavujúcich oblasti politiky, v ktorých sú investície obvykle veľké a nákladnejšie. Pri úvahách o počte súvisiacich opatrení namiesto prijatých súm je zrejmé, že 100 najväčších konečných prijímateľov najčastejšie dostali finančné prostriedky z mechanizmu na vykonávanie opatrení v oblastiach všeobecného, odborného a vyššieho vzdelávania, elektronickej verejnej správy a digitálnych verejných služieb, ľudského kapitálu v oblasti digitalizácie a energetickej efektívnosti. Toto je vyjadrením dôrazu, ktorý mnohé členské štáty prikladajú vo svojich plánoch opatreniam v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a zvyšovaniu úrovne zručností a rekvalifikácii zamestnancov, nezamestnaných a širšieho obyvateľstva na účely digitálnej transformácie, ako aj podpore zelenej a digitálnej transformácie.
Pre budúcnosť bude Komisia pokračovať v revízii dostupných údajov, aby bola schopná využiť získané poznatky na vykonávanie mechanizmu. Údaje od 100 najväčších prijímateľov sa takisto použijú na dopĺňanie uvedenej interaktívnej mapy projektov financovaných z mechanizmu.
Výročné podujatia v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti
Výročné podujatia sú kľúčovým komunikačným momentom vykonávania mechanizmu na vnútroštátnej úrovni. Požiadavka, aby Komisia a členské štáty mali spoločné komunikačné činnosti o finančných prostriedkoch z mechanizmu, je uvedená v článku 34 nariadenia o mechanizme a v článku 10 dohôd o financovaní. Na týchto podujatiach sa stretávajú kľúčové inštitúcie, zainteresované strany (vrátane sociálnych partnerov a predstaviteľov občianskej spoločnosti) a prijímateľov podpory z mechanizmu, aby okrem iného diskutovali o pokroku pri realizácii rôznych projektov, ktoré navrhli členské štáty vo svojich národných plánoch obnovy a odolnosti. Styčné kancelárie Európskeho parlamentu (EPLO) v členských štátoch, národní zástupcovia Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) a Výbor regiónov (VR) sa takisto vyzývajú, aby sa zúčastňovali na týchto podujatiach.
Do 1. septembra 2023 sa konalo 22 výročných podujatí v rovnakom počte členských štátov. Spolupráca v oblasti komunikácie o mechanizme je náležite ustálená medzi úradníkmi pre európsky semester v zastúpeniach Komisie a orgánmi štátnej správy. Vďaka spoločnému úsiliu vynakladanému zástupcami členských štátov na vysokej úrovni a Komisie pri organizovaní výročných podujatí sa zvyšuje viditeľnosť mechanizmu. Tieto podujatia poskytujú výborné príležitosti na zapojenie tlače, a tým rozšírenie publika mimo pravidelných zainteresovaných strán a zaisťujú oveľa širší dosah. Väčšina podujatí bola vysielaná na živo a záznamy podujatí, ako aj ďalšie komunikačné materiály sú dostupné na stránkach jednotlivých krajín na webovom sídle venovanom mechanizmu a hodnotiacej tabuľke obnovy a odolnosti. Viac podujatí sa predpokladá neskôr v roku 2023 a v nasledujúcom roku, keď sa pokročí v realizácii plánov obnovy a odolnosti vrátane novoprijatých kapitol REPowerEU.
Konzultácie so zainteresovanými stranami
Členské štáty prijali rozličné prístupy ku konzultáciám so zainteresovanými stranami v kontexte prípravy a realizácie svojich príslušných plánov obnovy a odolnosti. Nariadenie o mechanizme vyžaduje od členských štátov, aby predložili ako súčasť plánu obnovy a odolnosti zhrnutie vykonaných konzultácií so zainteresovanými stranami vrátane sociálnych partnerov, organizácií občianskej spoločnosti a miestnych a regionálnych orgánov. Revidované nariadenie o mechanizme vyžaduje, aby členské štáty predložili ďalšie zhrnutie výsledkov konzultačného procesu uskutočneného so zainteresovanými stranami, a to aj s miestnymi a regionálnymi orgánmi, pokiaľ ide o opatrenia zaradené do kapitoly REPowerEU. Zhrnutie by malo obsahovať aj opis, ako sa v návrhu opatrení REPowerEU zohľadňuje prijatá spätná väzba a informácie o tom, ako sa bude pokračovať v zohľadňovaní počas realizácie. Celkovo sa zainteresované strany podelili s Komisiou o heterogénnu spätnú väzbu z konzultačných procesov na vnútroštátnej úrovni, od pravidelných a podrobných konzultácií až po obmedzenejšie konzultácie. Miestne a regionálne orgány často považovali svoju účasť na početných politických opatreniach uvedených v programoch za nevyváženú. Príčinou je čiastočne odlišné tempo realizácie reforiem a investícií a zložitosť a rôznorodosť opatrení, ktoré obsahujú plány obnovy a odolnosti v niektorých členských štátoch. V tomto ohľade je zaradenie kapitoly REPowerEU skutočne príležitosťou uľahčiť intenzívnejšie zapojenie všetkých významných zainteresovaných strán vrátane sociálnych partnerov, organizácií občianskej spoločnosti aj miestnych a regionálnych samospráv.
V realizačnej fáze Komisia vyzvala a naďalej vyzýva všetky členské štáty, aby formou pravidelnej komunikácie aktívne a účinne spolupracovali so sociálnymi partnermi, s miestnymi a regionálnymi samosprávami a ostatnými zainteresovanými stranami, a to najmä so zástupcami organizácií občianskej spoločnosti. Realizácia plánov obnovy a odolnosti je aj príležitosťou na zapojenie sa do programu širšej koordinácie hospodárskych politík, sociálnych politík, politík zamestnanosti a udržateľnosti a pomôže spoločne identifikovať problémy a vymedziť riešenia. Účinná účasť je skutočne rozhodujúca, keďže vstup a zapojenie sa zainteresovaných strán pomôže zabezpečiť spoľahlivosť, úspešnosť a včasnosť plánovaných reforiem a investícií. Navyše sa zapojili relevantní aktéri, aby poslúžili ako horizontálna platforma na výmenu názorov na realizáciu a zaisťovanie úzkej spolupráce. V januári 2023 uverejnila Komisia oznámenie na posilnenie sociálneho dialógu v EÚ 47 , ako aj návrh odporúčania Rady týkajúceho sa úlohy sociálneho dialógu, ktoré Rada prijala 12. júna 2023. V odporúčaní sa členské štáty vyzývajú, aby zapájali sociálnych partnerov systematicky, zmysluplne a včas do navrhovania a vykonávania politiky zamestnanosti a sociálnej politiky a prípadne do hospodárskej a ďalších verejných politík, a to aj v kontexte európskeho semestra.
Dosah na tlačové médiá
Komisia rozsiahlo informuje tlačové médiá o vykonávaní mechanizmu už od zriadenia mechanizmu. Komisia zabezpečila dosah na národných spravodajcov a špecializovaných novinárov v záujme širokého pokrytia a všeobecného pochopenia hlavných otázok, ktoré sa týkajú mechanizmu a jeho vykonávania v praxi, širokou verejnosťou vydaním vyše 200 tlačových správ a tlačových materiálov a organizovaním početných tlačových konferencií a technických brífingov tak v Bruseli, ako aj v členských štátoch s podporou zastúpení Komisie. Komisia poskytla aj rozsiahlu a včasnú spätnú väzbu, písomne aj ústne, národným aj medzinárodným novinárom, v ktorej sa venovala ich trvalému vysokému záujmu o tento nástroj.
Dodatočné komunikačné činnosti zastúpení Európskej komisie v členských štátoch v súvislosti s Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti
Komunikácia o výhodách národných plánov obnovy a odolnosti je aj hlavnou komunikačnou úlohou všetkých zastúpení Európskej komisie v členských štátoch. Okrem tzv. výročných podujatí sa uskutočňujú početné ďalšie osvetové činnosti v úzkej spolupráci s úradníkmi pre európsky semester a s ďalšími tímami v rámci zastúpení. V mnohých prípadoch sa do komunikačného úsilia zapájajú aj zainteresované strany, národné a regionálne orgány a ďalší externí partneri. Pri príležitosti verejných diskusií a mediálnych podujatí sa rozsiahlo diskutovalo o vplyve národných plánov obnovy a odolnosti na hospodárstvo a kvalitu života občanov.
3.Príspevok mechanizmu k cieľom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti
Podľa článku 3 nariadenia o mechanizme by reformy a investície zaradené do plánov obnovy a odolnosti mali prispieť k šiestim pilierom politiky 48 , ktorými sa vymedzuje rozsah pôsobnosti mechanizmu, s prihliadnutím na konkrétnu situáciu a problémy členských štátov. V nariadení o mechanizme sa od každého členského štátu takisto vyžaduje venovať aspoň 37 % celkových pridelených finančných prostriedkov plánu obnovy a odolnosti na opatrenia, ktoré prispievajú ku klimatickým cieľom, a aspoň 20 % celkových pridelených finančných prostriedkov na digitálne ciele na základe ex ante odhadu nákladov na tieto opatrenia.
Komisia vypracovala metodiku oznamovania príspevku jednotlivých plánov k šiestim pilierom mechanizmu, pričom každé (čiastkové) opatrenie bolo označené podľa jednej primárnej a jednej sekundárnej oblasti politiky (podľa zoznamu oblastí politiky zostaveného Komisiou), ktoré sú pridružené k jednému zo šiestich pilierov, čím sa vyjadruje, že reforma alebo investícia sa môže týkať viacerých pilierov. Pokiaľ je to možné, podávanie správ o príspevku k pilierom je v súlade s ďalším označovaním (výdavky súvisiace s klímou, digitálnou oblasťou, sociálne výdavky). Podiel finančných prostriedkov z mechanizmu prispievajúcich k jednotlivým pilierom politiky je znázornený na obrázku 13.
Obrázok 13: Podiel finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti prispievajúcich k jednotlivým pilierom politiky
Poznámka: Každé opatrenie prispieva k dvom zo šiestich pilierov politiky, preto celkový príspevok k všetkými pilierom zobrazeným na tomto grafe dosahuje 200 % finančných prostriedkov pridelených z mechanizmu členským štátom. Percentuálne podiely zobrazené ako príspevok k pilierom zelenej a digitálnej transformácie sú odlišné od podielov zobrazených ako príspevky na klimatické a digitálne ciele; tieto druhé sú vypočítané podľa odlišnej metodiky (podrobnosti sú uvedené v prílohách VI a VII k nariadeniu o mechanizme). Modro zafarbené (spodné) časti predstavujú opatrenia, ktoré boli označené a pridelené k pilieru ako primárna oblasť politiky, zatiaľ čo červené (horné) časti predstavujú opatrenia označené ako sekundárna oblasť politiky.
Zdroj: Hodnotiaca tabuľka obnovy a odolnosti.
3.1. Príspevok mechanizmu k zelenej transformácii (t. j. k pilieru 1)
Mechanizmus pomôže dosiahnuť ciele EÚ v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov najmenej o 55 % do roku 2030 a dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Opatrenia podporované z mechanizmu prispievajú k splneniu ambície EÚ v oblasti klímy podporovaním udržateľnej mobility, zvyšovaním energetickej efektívnosti a podnecovaním vyššej miery využívania obnoviteľných zdrojov energie. Zabezpečia aj pokrok k adaptácii na zmenu klímy a k ďalším environmentálnym cieľom, ako je zníženie znečistenia ovzdušia, podpora obehového hospodárstva alebo obnova a ochrana biodiverzity. Spolu 254 miliárd EUR 49 – alebo 50 % celkových finančných prostriedkov dodnes pridelených členským štátom – sa venovalo na opatrenia prispievajúce k pilieru zelenej transformácie, ktorý možno rozdeliť na 11 oblastí politiky (pozri obrázok 14) 50 .
Obrázok 14: Rozdelenie výdavkov na podporu zelenej transformácie podľa oblastí politiky
Poznámka: Tento graf znázorňuje rozdelenie odhadovaného príspevku k pilieru politiky podľa zoznamu oblastí politiky, ktorý vypracovala Európska komisia. Percentuálne podiely sa vzťahujú na celkový podiel plánu označený v rámci tohto piliera politiky.
Zdroj: Hodnotiaca tabuľka obnovy a odolnosti.
Reformy a investície, ktoré podporujú klimatické ciele v plánoch obnovy a odolnosti členských štátov, prekročili cieľ 37 % celkových pridelených finančných prostriedkov stanovený v nariadení o mechanizme (obrázok 15). Celková odhadovaná výška výdavkov v oblasti klímy v prijatých plánoch je 204 miliárd EUR, čo podľa výpočtov na základe metodiky pre klimatické označovanie 51 predstavuje približne 40 % celkových finančných prostriedkov pridelených na plány.
Obrázok 15: Príspevok k cieľom v oblasti klímy vyjadrený ako podiel na finančných prostriedkoch pridelených plánu obnovy a odolnosti
Poznámka: V plánoch obnovy a odolnosti sa muselo špecifikovať a zdôvodniť, do akej miery prispieva každé opatrenie k cieľom v oblasti klímy, teda či v plnej miere (100 %), čiastočne (40 %) alebo nemá žiadny vplyv (0 %). Príspevky k cieľom v oblasti klímy boli vypočítané s použitím príloh VI a VII k nariadeniu o mechanizme. Kombinácia koeficientov a odhadov nákladov na jednotlivé opatrenia umožňuje vypočítať, do akej miery plány prispievajú k plneniu cieľov v oblasti klímy.
Zdroj: Hodnotiaca tabuľka obnovy a odolnosti.
Z doteraz uspokojivo splnených 705 míľnikov a cieľov 52 261 prispieva k pilieru 1 vrátane 246 míľnikov a cieľov uspokojivo splnených od 1. marca 2022, t. j. od poslednej výročnej správy o vykonávaní mechanizmu. Od 1. marca 2022 sa najväčší pokrok dosiahol v oblastiach politiky energetickej efektívnosti (63 míľnikov a cieľov splnených v 52 opatreniach od 1. marca 2022), udržateľnej mobility (60 míľnikov a cieľov v 47 opatreniach) a energie z obnoviteľných zdrojov a sietí (40 míľnikov a cieľov v 30 opatreniach) pri zohľadnení primárnych a sekundárnych oblastí politiky (obrázok 16). Väčšina míľnikov a cieľov je prvým stupňom zavádzania opatrení prispievajúcich k zelenej transformácii. Niekoľko príkladov opatrení v pilieri zelenej transformácie vykonaných od 1. marca 2022 je uvedených v nasledujúcom rámčeku.
Obrázok 16: Počet opatrení v pilieri 1 s míľnikmi a cieľmi uspokojivo splnenými od poslednej výročnej správy o vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti podľa oblastí politiky
Zdroj: Európska komisia.
Príklady relevantných opatrení so splnenými míľnikmi a cieľmi v rámci piliera zelenej transformácie Reformy ØSlovensko schválilo právne predpisy na zlepšenie nakladania s odpadmi v odvetví stavebníctva a demolácií. ØGrécko zaviedlo reformu na zefektívnenie a digitalizáciu licenčného rámca pre obnoviteľné zdroje energie a schválilo zákon na uplatňovanie systému záruk pôvodu na podporu energie z obnoviteľných zdrojov pre domácnosti. ØDánsko zaviedlo reformu, ktorá prináša vyššie zdanenie emisií skleníkových plynov motivujúce dánske podniky k nižším emisiám, ako aj daňové úľavy na podporu zelených investícií. Investície ØBulharsko začalo investície na podporu zelených a efektívnych služieb verejnej dopravy, ako aj reformu na podporu prechodu na zelenú energiu. Mechanizmus poskytuje 110,5 milióna EUR na výstavbu úseku linky 3 sofijského metra s celkovou dĺžkou 3 km a s tromi stanicami, ktoré budú poskytovať čistú, rýchlu a efektívnu službu verejnej dopravy pre cestujúcich s intermodálnym prepojením. Očakáva sa, že investícia umožní prepravu v priemere 7,6 milióna cestujúcich ročne od roku 2026 a povedie k zníženiu emisií skleníkových plynov a znečistenia ovzdušia. Stanica Lekárska univerzita na linke metra č. 3
Autorské práva: bulharské orgány. ØČesko investovalo do udržateľnej dopravy dokončením projektov bezpečnosti cestnej a železničnej dopravy a obnovením železničných mostov a tunelov. ØChorvátsko začalo investície do stavby a obnovy verejných sietí na zásobovanie vodou. ØŠpanielsko zaviedlo mechanizmy na podporu investícií do využívania obnoviteľných zdrojov energie v budovách a priemyselných procesoch a na podporu iniciatív uskutočňovaných energetickými spoločenstvami. |
Udržateľná mobilita
Opatrenia, ktoré podporujú udržateľnú mobilitu, predstavujú približne tretinu výdavkov na klímu financovaných prostredníctvom mechanizmu, a tým predstavujú najpodporovanejší pilier zelenej transformácie (31 % pridelených finančných prostriedkov alebo 79,4 miliardy EUR). Tieto opatrenia okrem iného pozostávajú z investícií do vozidiel s nulovými alebo nízkymi emisiami, investícií do rozvoja mestskej verejnej dopravy a investícií do infraštruktúry na nabíjanie. Investície do modernizácie železničnej infraštruktúry vrátane nákupu moderných železničných vozidiel tvoria väčšinu rozpočtových prostriedkov vo výške 42 miliárd EUR. Takisto niektoré plány obnovy a odolnosti obsahujú ambiciózne reformy zamerané na zavedenie režimov zdaňovania alebo zmien regulačného prostredia s cieľom umožniť zavedenie mobility s nulovými emisiami. Reformy riešia celkový regulačný rámec a obsahujú stratégie podpory udržateľnej mestskej mobility a hromadnej dopravy. Plány obsahujú aj reformy, ktorými sa zavádza hospodársku súťaž v prístavných službách, a reformu v odvetví námornej dopravy a vnútrozemských vodných ciest.
Energetická efektívnosť
Energetická efektívnosť predstavuje 29 % celkových výdavkov v rámci piliera zelenej transformácie (s celkovými nákladmi 72,8 miliardy EUR). Členské štáty do svojich plánov zahrnuli rozsiahle investície do energetickej obnovy súkromných i verejných budov a investície do výstavby nových energeticky efektívnych budov. Väčšina investícií sa týka energetickej efektívnosti obytných budov (vo výške 31 miliárd EUR), ktoré sú obvykle zacielené na zníženie spotreby primárnych zdrojov energie o 30 % alebo viac. Okrem budov pomôžu investície do iných odvetví dekarbonizovať výrobné procesy v MSP, vo väčších podnikoch a v systémoch diaľkového vykurovania, napr. podporou integrácie čistejších a efektívnejších technológií do výrobných procesov a centralizovanej výroby tepla (vo výške 7 miliárd EUR). Na tento účel obsahujú niektoré plány obnovy a odolnosti aj reformy, ktoré majú odstrániť prekážky energetickej efektívnosti, napríklad zmeny regulačného rámca alebo harmonizáciu podporných mechanizmov prostredníctvom jednotných kontaktných miest.
Energia z obnoviteľných zdrojov a siete
Celkové odhadované výdavky v oblasti čistej energie – energie z obnoviteľných zdrojov a sietí – predstavujú 14 % celkových výdavkov v rámci piliera zelenej transformácie (celkové náklady vo výške 35,3 miliardy EUR). Veľa plánov obnovy a odolnosti obsahuje opatrenia zamerané na čistú energiu, ako sú investície do výroby energie z obnoviteľných zdrojov, a to prostredníctvom už vyspelých technológií v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ako aj inovatívnych riešení. Približne dve tretiny celkových investícií v tejto oblasti sa použijú na technológie v oblasti obnoviteľných zdrojov (24 miliárd EUR) a zvyšná suma sa vyčlení na investície do energetických sietí a infraštruktúry (11 miliárd EUR). Rastúci podiel obnoviteľných zdrojov energie si vyžaduje ambiciózny program reforiem. Na tento účel sa reformy zaradené do plánov zameriavajú na vytvorenie stabilného regulačného prostredia a vhodných synergií medzi verejnými a súkromnými investíciami, na zjednodušenie administratívnych postupov a na prijatie nových a predĺženie existujúcich systémov podpory.
3.2. Príspevok mechanizmu k digitálnej transformácii (t. j. pilier 2)
Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti významne prispieva k digitálnej transformácii v Únii. Plány obsahujú širokú škálu opatrení vrátane zavádzania digitálnych infraštruktúr novej generácie a vyspelých technológií, rozvoja digitálnych zručností obyvateľstva a pracovnej sily a podpory digitalizácie podnikov, ako aj verejných služieb. Spolu 144 miliárd EUR sa prispeje na pilier digitálnej transformácie, rozdelených vo všetkých oblastiach digitálnej politiky, ako znázorňuje obrázok 17 53 .
Obrázok 17: Rozdelenie výdavkov na podporu digitálnej transformácie podľa oblastí politiky
Poznámka: Tento graf znázorňuje rozdelenie odhadovaného príspevku k pilieru politiky podľa zoznamu oblastí politiky, ktorý vypracovala Európska komisia. Percentuálne podiely sa vzťahujú na celkový podiel plánu označený v rámci tohto piliera politiky.
Zdroj: Hodnotiaca tabuľka obnovy a odolnosti.
Reformy a investície, ktoré podporujú digitálne ciele v plánoch obnovy a odolnosti členských štátov, prekročili cieľ 20 % celkového prideleného podielu v mechanizme (obrázok 18). Celkové odhadované výdavky na digitálnu oblasť v plánoch zodpovedajú doteraz sume 130 miliárd EUR, čo je približne 26 % celkových pridelených finančných prostriedkov na plány vypočítaných podľa metodiky digitálneho označovania 54 .
Spomedzi doteraz uspokojivo splnených 705 míľnikov a cieľov 184 míľnikov a cieľov prispieva k pilieru 2 vrátane 178 míľnikov a cieľov uspokojivo splnených od 1. marca 2022. Najväčší pokrok sa dosiahol v oblastiach politiky elektronickej verejnej správy, digitálnych verejných služieb a miestnych digitálnych ekosystémov (85 míľnikov a cieľov splnených v rámci 72 opatrení od 1. marca 2022), ľudského kapitálu v digitalizácii (40 míľnikov a cieľov v 30 opatreniach) a digitalizácie podnikania (29 míľnikov a cieľov v 20 opatreniach) (obrázok 19). V nasledujúcom rámčeku je uvedených niekoľko príkladov zo žiadostí o platbu, ktoré boli posúdené kladne. Zameriavajú sa na hlavné oblasti spojené s digitálnou politikou, ale dôležité sú aj iné oblasti, napríklad pripojiteľnosť.
Obrázok 18: Príspevok k digitálnym cieľom vyjadrený ako podiel na finančných prostriedkoch pridelených plánu obnovy a odolnosti
Poznámka: V plánoch obnovy a odolnosti sa muselo špecifikovať a odôvodniť, v akej miere jednotlivé opatrenia prispievajú k digitálnym cieľom, teda či k nim prispievajú v plnej miere (100 %), čiastočne (40 %) alebo nemajú žiadny vplyv (0 %). Príspevky k digitálnym cieľom sa vypočítali podľa príloh VI a VII k nariadeniu o mechanizme. Kombinácia koeficientov a odhadov nákladov na jednotlivé opatrenia umožňuje vypočítať, do akej miery plány prispievajú k plneniu digitálnych cieľov.
Zdroj: Hodnotiaca tabuľka obnovy a odolnosti.
Obrázok 19: Počet opatrení v pilieri 2 s míľnikmi a cieľmi uspokojivo splnenými od poslednej výročnej správy o vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti podľa oblastí politiky
Zdroj: Európska komisia.
Príklady príslušných opatrení s míľnikmi a cieľmi v rámci piliera digitálnej transformácie Reformy ØRumunsko prijalo reformu na urýchlenie zavádzania 5G sietí na vnútroštátnej úrovni v súlade s bezpečnostnými predpismi a na zabezpečenie širokopásmového pokrytia tzv. bielych oblastí (malé vidiecke obce, izolované lokality, znevýhodnené obývané oblasti), ktorou sa rieši digitálna priepasť medzi mestami a vidiekom, znižuje administratívna záťaž a poplatky a vytvárajú predpoklady rovnakého prístupu k digitálnym službám a k internetu. ØSlovensko schválilo Národnú koncepciu informatizácie verejnej správy, v ktorej sa stanovuje rámec digitálnych reforiem v súlade s plánom obnovy a odolnosti. V tejto národnej koncepcii sa najmä v súvislosti s reformou v oblasti kybernetickej bezpečnosti stanoví rámec štandardizácie požiadaviek na kybernetickú bezpečnosť, pričom sa objasňuje, že na stanovenie technických a procesných noriem kybernetickej bezpečnosti budú potrebné ďalšie osobitné opatrenia. ØSlovinsko zriadilo Radu pre rozvoj informatiky, ktorá koná ako centrálne fórum verejnej správy pre koordináciu na operačnej úrovni v súvislosti s investíciami do informačných technológií, normami a ďalším technologickým vývojom, najmä ak je kompatibilita systémov nevyhnutná pre ich efektívnu prevádzku a údržbu. Investície ØRakúsko zaviedlo opatrenia na podporu digitalizácie škôl a vzdelávania s cieľom poskytnúť spravodlivý a rovnaký prístup k základným digitálnym zručnostiam. V rámci mechanizmu sa financuje investícia vo výške 171,7 milióna EUR na zabezpečenie notebookov a tabletov pre žiakov na nižšej sekundárnej úrovni. Túto investíciu sprevádza reforma zameraná na zlepšenie infraštruktúry v rozličných školských budovách, aby sa zaistilo optimálne využitie digitálnych zariadení poskytnutých žiakom. |
Škola v Innsbrucku (Tirolsko, Rakúsko) s počítačmi z podpory Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti
Autorské práva: Zastúpenie Európskej komisie v Rakúsku/APA-Fotoservice/Hetfleisch. ØDánsko vypracovalo a sprístupnilo nové digitálne riešenia na lepšie prepojenie systému zdravotnej starostlivosti v nadväznosti na pandémiu ochorenia COVID-19. Riešenia zahŕňajú využívanie digitálnych technológií a videokonzultácií. ØŠpanielsko investovalo do digitalizácie hlavných kultúrnych ustanovizní, ako sú Národné múzeum Prado, Národné múzeum Centro de Arte Reina Sofía (Národné múzeum umenia kráľovnej Sofie), Španielska národná knižnica, ako aj iné knižničné fondy od orgánov štátnej správy alebo súkromných subjektov, archívne systémy, inventáre a záznamy historického dedičstva vrátane audiovizuálneho dedičstva. ØTaliansko zadalo verejné zákazky na všetkých päť projektov pripojenia, ktoré sú súčasťou investície „Rýchle internetové pripojenie“. Cieľom týchto verejných zákaziek je obstarať dokončenie vnútroštátnej ultrarýchlej a 5G telekomunikačnej siete na celom území Talianska. ØMalta začala zavádzať bezpečné digitálne riešenia a nástroje na podporu používateľov v sektore súdnictva zjednodušením postupov, zvýšením prístupnosti k spravodlivosti (z hľadiska dokumentácie, ale aj svedectva na diaľku) a posilnením efektívnosti justičného systému v súlade so stratégiou digitalizácie justície. ØPortugalsko spustilo online platformu, Academy Portugal Digital, ktorá umožňuje používateľom posúdiť svoje digitálne zručnosti a absolvovať personalizované kurzy digitálnej odbornej prípravy. |
Elektronická verejná správa a digitálne verejné služby
Opatrenia na podporu digitalizácie verejných služieb a elektronickej verejnej správy predstavujú viac ako tretinu výdavkov na digitálnu oblasť financovaných z mechanizmu, ktorá je najpodporovanejšou oblasťou digitálnej politiky (37 % piliera digitálnej transformácie alebo 53 miliárd EUR). Cieľom týchto opatrení je modernizovať a zlepšiť procesy verejnej správy, aby boli používateľsky ústretovejšie, viac orientované na občanov a interoperabilnejšie a aby sa posilnil prístup jednotlivcov a podnikov k digitálnym verejným službám a ich využívanie. Mnohé plány obnovy a odolnosti zahŕňajú reformy zamerané na zavedenie alebo zlepšenie riešení elektronickej verejnej správy, napríklad zavedenie elektronickej identifikácie, na zabezpečenie interoperability verejných digitálnych platforiem, ako aj na zlepšenie zberu a správy údajov. Niekoľko plánov obnovy a odolnosti zahŕňa aj investície zamerané na integráciu vyspelých technológií (napr. vládny cloud) do procesov verejnej správy, ako aj na posilnenie kapacity verejného sektora v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Takisto sa v mnohých plánoch obnovy a odolnosti vyskytujú opatrenia zamerané na digitalizáciu vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti a súdnictva.
Digitalizácia verejných služieb sa týka viacerých oblastí politiky a zabezpečuje synergie s ďalšími piatimi piliermi podporovanými z mechanizmu. Niektoré investície podporujúce zelený pilier napríklad odrážajú kľúčovú úlohu digitalizácie pri zvyšovaní udržateľnosti a odolnosti dopravných systémov EÚ, napríklad prostredníctvom technológií inteligentných dopravných systémov (IDS), nástrojov riadenia mestskej mobility, multimodálneho predaja cestovných lístkov a multimodálnych informačných systémov pre cestujúcich a rozšírenia pokrytia Európskeho systému riadenia železničnej dopravy.
Digitalizácia podnikov
Všetky plány obnovy a odolnosti zahŕňajú opatrenia na podporu digitalizácie podnikov v celkovej výške 27 miliárd EUR alebo 19 % piliera digitálnej transformácie. Opatrenia v tejto oblasti obsahujú kľúčové reformy, spomedzi ktorých sú najdôležitejšie reformy zamerané na zjednodušenie administratívnych postupov pre podniky a na vytvorenie základu digitálneho podnikateľského prostredia s opatreniami v oblasti digitálneho zakladania a registrácie podnikov, budovania dôvery a kybernetickej bezpečnosti. Očakáva sa, že tieto opatrenia zvýšia úroveň dôvery v prijímanie digitálnych technológií, čo bude mať pozitívny vplyv na ich zavádzanie, ako aj na intenzitu ich využívania. Očakáva sa, že pozitívny vplyv na digitalizáciu podnikov a zvýšenie transparentnosti budú mať aj reformy súvisiace s digitalizáciou fakturácie. Viaceré plány zahŕňajú aj investície na podporu integrácie vyspelých digitálnych technológií do výrobných procesov firiem (napr. automatizácia, umelá inteligencia).
Ľudský kapitál
Plány obnovy a odolnosti takisto zahŕňajú širokú škálu opatrení na podporu rozvoja digitálnych zručností, ktoré predstavujú celkové odhadované náklady vo výške 29 miliárd EUR, resp. 20 % piliera digitálnej transformácie. Väčšina plánov zahŕňa opatrenia na zvýšenie úrovne digitálnych zručností bežného obyvateľstva a pracovnej sily. Niektoré plány obsahujú aj opatrenia na podporu pokročilých digitálnych zručností a odbornú prípravu odborníkov v oblasti IKT, čoho súčasťou je vývoj modulov odbornej prípravy v oblasti pokročilých digitálnych technológií pre vysokoškolské vzdelávanie a odbornú prípravu. Pandémia ochorenia COVID-19 poukázala na potrebu digitalizácie vzdelávania a niekoľko plánov obnovy a odolnosti v tomto smere zahŕňa príslušné opatrenia.
3.3. Príspevok mechanizmu k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu (t. j. pilier 3)
K inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu (t. j. pilieru 3) prispieva 27 plánov obnovy a odolnosti s viac ako 1 500 opatreniami približne za 214,6 miliardy EUR. Tieto opatrenia sa týkajú rozmanitých oblastí: od reforiem na podporu podnikateľského prostredia alebo konkurencieschopnosti, po podporu pre MSP, na výskum, vývoj a inováciu alebo na sektor kultúry (obrázok 20).
Obrázok 20: Rozdelenie výdavkov na podporu inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu podľa oblastí politiky
Poznámka: Tento graf znázorňuje rozdelenie odhadovaného príspevku k pilieru politiky podľa zoznamu oblastí politiky, ktorý vypracovala Európska komisia. Percentuálne podiely sa vzťahujú na celkový podiel plánu označený v rámci tohto piliera politiky.
Zdroj: Hodnotiaca tabuľka obnovy a odolnosti.
Doteraz bolo splnených 350 míľnikov a cieľov prispievajúcich k pilieru 3, pričom od 1. marca 2022 bolo splnených 321 míľnikov a cieľov. Pokrok sa dosiahol najmä v oblastiach politiky regulačných zmien pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast (85 míľnikov a cieľov splnených v 67 opatreniach od 1. marca 2022), výskum, vývoj a inovácie (49 míľnikov a cieľov v 42 opatreniach) a podnikateľské prostredie/podnikateľstvo (52 míľnikov a cieľov v 37 opatreniach) (obrázok 21).
Obrázok 21: Počet opatrení v pilieri 3 s míľnikmi a cieľmi uspokojivo splnenými od poslednej výročnej správy o vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti podľa oblastí politiky
Zdroj: Európska komisia.
Výskum, vývoj a inovácie v rámci piliera 3
25 plánov obnovy a odolnosti zahŕňa opatrenia súvisiace s oblasťou politiky „výskum, vývoj a inovácie“ v rámci piliera 3 v celkovej výške 38,1 miliardy EUR. Výška investícií do výskumu a inovácií v rámci piliera 3 zväčša predstavuje 4 % až 18 % nenávratnej finančnej podpory členského štátu z mechanizmu, pričom niekoľko odľahlých hodnôt sa nachádza na nižšej alebo vyššej úrovni než toto rozpätie a priemer je približne 8 %.
Opatrenia týkajúce sa výskumu a inovácií v rámci piliera 3 majú širokú škálu cieľov. Reformy v oblasti výskumu a inovácií v rámci piliera 3 sa zameriavajú na zníženie roztrieštenosti systémov vedeckého výskumu, zníženie administratívnej záťaže pri prístupe k verejnému financovaniu činností v oblasti výskumu a inovácií, podporu prenosu poznatkov a transferu technológií, odstránenie prekážok spolupráce medzi akademickou obcou a podnikmi a zlepšenie koordinácie medzi rôznymi úrovňami riadenia v oblasti výskumu a inovácií a vzdelávania. Veľa plánov obnovy a odolnosti obsahuje tematické investície do výskumu a inovácií v rámci piliera 3, ktoré umožnia mobilizovať kapacity v oblasti výskumu a inovácií s cieľom urýchliť zelenú a digitálnu transformáciu a zvýšiť odolnosť v súlade s programami na úrovni EÚ (približne 27 % odhadovaných nákladov na opatrenia v oblasti výskumu a inovácií bolo označených ako príspevok k zeleným cieľom a približne 23 % ako príspevok k digitálnym cieľom).
Doteraz bolo splnených 53 míľnikov a cieľov týkajúcich sa oblasti politiky „výskum, vývoj a inovácie“ (z celkových 705 splnených míľnikov a cieľov) vrátane 49 uspokojivo splnených od 1. marca 2022.
Je dôležité zdôrazniť, že niektoré opatrenia v rámci piliera 1 a piliera 2 prispievajú aj k výskumu a vývoju 55 . Investície do výskumu, vývoja a inovácií ako celok (t. j. vrátane príslušných opatrení označených v rámci piliera 1, piliera 2 a piliera 3) prispievajú k odhadovanej celkovej sume 48 miliárd EUR, čo predstavuje v priemere asi 10 % nenávratnej finančnej podpory členského štátu z mechanizmu.
Príklady príslušných opatrení so splnenými míľnikmi a cieľmi v rámci piliera inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (oblasť politiky „výskum, vývoj a inovácie“) Reformy: ØSlovensko zaviedlo novely dvoch legislatívnych aktov na transformáciu Slovenskej akadémie vied na verejnú výskumnú inštitúciu s cieľom umožniť viaczdrojové financovanie a posilnenú spoluprácu so súkromným sektorom na realizáciu spoločných projektov a podporu výskumu a transferu technológií. Investície: ØTaliansko zadalo zákazky na podporu vytvorenia alebo posilnenia minimálne 30 výskumných infraštruktúr/inštitúcií strategického významu identifikovaných v národnom pláne výskumných infraštruktúr na roky 2021 – 2027 a súvisiacich inovačných infraštruktúr. Cieľom tohto opatrenia je vyvinúť výskumné zariadenia, podporovať procesy inovácie a transferu technológií, ako aj podnecovať verejno-súkromné partnerstvá.
ØŠpanielsko podporilo 68 spoločností (39 veľkých a 29 MSP), ktoré majú projekty výskumu a inovácií v oblasti udržateľného automobilového odvetvia na zvýšenie technologickej kapacity spoločností vo viacerých oblastiach vrátane vývoja zásobníkov energie s veľmi nízkymi emisiami a vysokou recyklovateľnosťou, vysoko účinných systémov vodíkovej mobility, autonómneho riadenia a prepojenej mobility alebo úpravy výrobného prostredia s bezpečnými a spoľahlivými systémami pre interakciu človek-stroj v inteligentnom výrobnom prostredí. |
Podpora podnikom (vrátane MSP, prístup k financovaniu a finančným nástrojom)
Väčšina plánov obnovy a odolnosti zahŕňa opatrenia, ktoré poskytujú priamu podporu MSP vo výške 45 miliárd EUR, čo predstavuje približne 22 % celkových odhadovaných výdavkov na pilier 3. Podporu MSP poskytuje spolu 159 opatrení s 332 míľnikmi a cieľmi.
Rozsah pôsobnosti opatrení určených pre MSP, ktoré sú začlenené do plánov obnovy a odolnosti, sa vzťahuje na širokú škálu oblastí od zlepšenia podnikateľského prostredia a prístupu k verejnému obstarávaniu až po digitalizáciu MSP a zvýšenie ich environmentálnej udržateľnosti. Viaceré opatrenia sú zamerané aj na zlepšenie rastu a odolnosti MSP prostredníctvom zlepšeného prístupu k financovaniu, rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností ich zamestnancov alebo posilnenia ich výskumných a vývojových kapacít.
Doteraz bolo splnených 51 míľnikov a cieľov týkajúcich sa opatrení, ktoré podporujú MSP (z celkových 705 splnených míľnikov a cieľov), vrátane 49 uspokojivo splnených od 1. marca 2022.
Príklady príslušných opatrení so splnenými míľnikmi a cieľmi v rámci piliera inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (oblasť politiky „podpora pre MSP“) Investície: ØChorvátsko zriadilo finančný nástroj na podporu investícií mikropodnikov, malých a stredných podnikov, ktorým sa podporia investície do nových technológií, nákup moderných strojov a zariadení a zvýšenie výrobnej kapacity a kapacity služieb, ako aj opatrenia súvisiace so zelenou transformáciou. ØGrécko vyhlásilo výzvy na predkladanie návrhov na financovanie systému poukazov na investície zamerané na technológie a služby na podporu digitalizácie malých a stredných podnikov (ako sú elektronická platba, elektronický predaj a elektronická fakturácia, nástroje digitálnej reklamy, digitálne zvyšovanie úrovne zručností, systémy kybernetickej bezpečnosti, infraštruktúry a služby cloudu atď.). ØTaliansko zriadilo finančný nástroj na financovanie startupov a zároveň podpísalo dohodu medzi vládou a implementujúcim partnerom Cassa Depositi e Prestiti (CDP). |
3.4. Príspevok mechanizmu k sociálnej a územnej súdržnosti (t. j. pilier 4)
Členské štáty zahrnuli do plánov značný počet opatrení na podporu sociálnej a územnej súdržnosti, ktoré prispievajú najmä k vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv, s jeho osobitnými kapitolami o rovnakých príležitostiach a rovnakom prístupe na trh práce, o spravodlivých pracovných podmienkach a sociálnej ochrane a začlenení. Z 27 plánov obnovy a odolnosti, ktoré Rada prijala, sa konkrétne na podporu piliera 4 vyčlení približne 220,6 miliardy EUR. Rozdelenie výdavkov v rámci piliera je na obrázku 22.
Z doteraz splnených 705 míľnikov a cieľov k pilieru 4 prispieva 253 vrátane 237 splnených od poslednej výročnej správy v marci 2022. Najväčší pokrok sa dosiahol v oblastiach politiky územnej infraštruktúry a služieb (106 míľnikov a cieľov splnených v 84 opatreniach od 1. marca 2022), sociálnej ochrany (58 míľnikov a cieľov v 52 opatreniach) a vzdelávania dospelých (41 míľnikov a cieľov v 27 opatreniach) (obrázok 23). Treba zdôrazniť, že 149 zo splnených míľnikov a cieľov v rámci piliera 4 od vzniku mechanizmu podporuje sociálne ciele v širšom zmysle 56 , čo poukazuje na pevné odhodlanie členských štátov dodržiavať sociálny rozmer od počiatočných štádií realizácie plánov obnovy a odolnosti. Takéto opatrenia prispejú aj k dosahovaniu hlavných cieľov EÚ do roku 2030 v oblasti zamestnanosti, zručností a znižovania chudoby.
Obrázok 22: Rozdelenie výdavkov na podporu sociálnej a územnej súdržnosti podľa oblastí politiky
Poznámka: Tento graf znázorňuje rozdelenie odhadovaného príspevku k pilieru politiky podľa zoznamu oblastí politiky, ktorý vypracovala Európska komisia. Percentuálne podiely sa vzťahujú na celkový podiel plánu označený v rámci tohto piliera politiky. Metodika vykazovania sociálnych výdavkov vymedzená v delegovanom nariadení (EÚ) 2021/2105 je plne zosúladená s metodikou vykazovania výdavkov podľa šiestich pilierov a je do nej začlenená. V rámci tohto piliera sa oblasti politiky označené hviezdičkou (*) používajú v súvislosti s metodikou vykazovania sociálnych výdavkov.
Zdroj: Hodnotiaca tabuľka obnovy a odolnosti.
Obrázok 23: Počet opatrení v pilieri 4 s míľnikmi a cieľmi uspokojivo splnenými od poslednej výročnej správy o vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti podľa oblastí politiky
Poznámka: Metodika vykazovania sociálnych výdavkov vymedzená v delegovanom nariadení (EÚ) 2021/2105 je plne zosúladená s metodikou vykazovania výdavkov podľa šiestich pilierov a je do nej začlenená. V rámci tohto piliera sa oblasti politiky označené hviezdičkou (*) používajú v súvislosti s metodikou vykazovania sociálnych výdavkov.
Zdroj: Európska komisia.
Sociálna ochrana, začlenenie, sociálne bývanie a sociálna infraštruktúra
Všetky plány obnovy a odolnosti obsahujú reformy alebo investície, ktoré prispievajú k posilneniu systémov sociálnej ochrany členských štátov. Vyše 300 opatrení sa venuje širokej škále problémov, najmä problémov zdôraznených v príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny. Opatrenia podporujúce sociálnu ochranu a sociálne bývanie predstavujú približne 28,8 miliardy EUR. Opatrenia sa zameriavajú najmä na účinnosť, kvalitu a odolnosť systémov sociálnej ochrany. Väčšina investícií do sociálnej ochrany v rámci mechanizmu sa týka modernizácie, rozšírenia alebo zlepšenia siete a zariadení sociálnych služieb poskytovaných verejnými a súkromnými sociálnymi inštitúciami. Zahŕňajú aj osobitné opatrenia, ktorými sa rieši napríklad začlenenie osôb so zdravotným postihnutím, zvýšenie primeranosti a udržateľnosti sociálnych dávok a zlepšenie životných podmienok starších ľudí, ktorí potrebujú starostlivosť. Niekoľko členských štátov začleňuje aj dôležité investície na zvýšenie ponuky sociálneho bývania a sociálnej infraštruktúry pre znevýhodnené skupiny, na ktoré prevažne využívajú úvery. Niektoré členské štáty zahrnuli do svojich plánov obnovy a odolnosti aj kroky zamerané na reformu systému minimálneho príjmu a dôchodkového systému s cieľom zvýšiť ich primeranosť a udržateľnosť.
Doteraz bolo splnených 72 míľnikov a cieľov týkajúcich sa oblastí politiky sociálnej ochrany a sociálneho bývania (z celkových 705 splnených míľnikov a cieľov) vrátane 67 od 1. marca 2022.
Príklady príslušných opatrení so splnenými míľnikmi a cieľmi v rámci piliera sociálnej a územnej súdržnosti (oblasti politiky „sociálna ochrana“ a sociálne bývanie“) Reformy: ØSlovensko upevnilo právomoci dohľadu nad sociálnou starostlivosťou s cieľom znížiť roztrieštenosť a zvýšiť efektívnosť sociálnej starostlivosti a zlepšiť kvalitu starostlivosti v sociálnych službách a domácnostiach. ØŠpanielsko prijalo reformu systému príspevkov na sociálne zabezpečenie pre samostatne zárobkovo činné osoby s cieľom postupne prejsť na systém príspevkov, ktorý bude založený na reálnom príjme, aby sa zaistilo, že samostatne zárobkovo činné osoby budú v budúcnosti odstávať primeranejší dôchodkový príjem. Investície: ØNa vytvorenie novej služby sociálneho mentorstva, ktorej cieľom je zaistenie dostatočných ľudských kapacít na vykonávanie sociálnych služieb, Chorvátsko odborne pripravilo 220 sociálnych mentorov, ktorí budú schopní poskytovať individualizovanejšiu podporu na posilnenie postavenia. ØFrancúzsko podporilo obnovu sociálneho bývania zameranú na energetickú efektívnosť, a to pridelením grantov viac ako 20 000 sociálnym bytovým jednotkám. |
Podpora zamestnanosti, modernizácia inštitúcií trhu práce a vzdelávanie a odborná príprava dospelých pre iné cieľové skupiny ako mládež
Väčšina členských štátov zaradila do svojich plánov obnovy a odolnosti komplexnú škálu reforiem a investícií na podporu vytvárania pracovných miest a modernizáciu svojich trhov práce. Opatrenia, ktorými sa podporujú oblasti politiky „zamestnanosti iných skupín ako mladých ľudí“ a „modernizácie inštitúcií pracovného trhu“, celkovo predstavujú približne 11,2 miliardy EUR. Týmito opatreniami sa priamo riešia odporúčania pre jednotlivé krajiny týkajúce sa podpory zamestnanosti a posilňovania trhu práce. Zamestnanosť a aktívne politiky trhu práce majú významné miesto takmer vo všetkých plánoch obnovy a odolnosti. Plány obsahujú investície a reformy zamerané na zvýšenie účasti žien, mladých ľudí a znevýhodnených skupín na trhu práce, ktoré podporujú vytváranie pracovných miest a prechod na nové odvetvia a povolania. Tieto opatrenia sú určené aj na stimulovanie zamestnanosti a zlepšenie výkonnosti, fungovania a odolnosti trhov práce.
Všetky národné plány obnovy a odolnosti zahŕňajú opatrenia týkajúce sa zručností a vzdelávania dospelých, často spojené s aktívnymi politikami trhu práce. Patria k nim napríklad národné stratégie v oblasti zručností, reformy na zlepšenie informovanosti pre oblasť zručností a ich riadenia vrátane uznávania a potvrdzovania zručností, ako aj cielené investície do zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie zamestnancov, nezamestnaných a širšieho obyvateľstva. Reformy a investície súvisiace so vzdelávaním dospelých vrátane ďalšieho odborného vzdelávania a prípravy a s uznávaním a potvrdzovaním zručností, ktoré obsahujú plány obnovy a odolnosti, dosahujú sumu približne 17,7 miliardy EUR.
Doteraz bolo splnených 83 míľnikov a cieľov týkajúcich sa oblastí politiky „zamestnanosti iných skupín ako mladých ľudí“, „modernizácie inštitúcií pracovného trhu“ a „vzdelávania dospelých“ vrátane 73 od poslednej výročnej správy o vykonávaní mechanizmu z marca 2022. Splnené míľniky a ciele sa týkajú napríklad zavedenia systému poukážok na programy zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie, cielených programov rozvoja zručností pre nezamestnaných, aktualizácie učebných osnov odbornej prípravy, ako aj prijatia národných stratégií a akčných plánov v oblasti zručností.
Príklady príslušných opatrení so splnenými míľnikmi a cieľmi v rámci piliera sociálnej a územnej súdržnosti (oblasti politiky „zamestnanosti iných skupín ako mladých ľudí“, „modernizácie inštitúcií pracovného trhu“ a „vzdelávania dospelých“) Reformy: ØChorvátsko zaviedlo systém poukážok používaný na financovanie účasti na vzdelávacích programoch, ktoré rozvíjajú zelené a digitálne zručnosti. Týka sa to najmenej 25 vzdelávacích programov. Systém obsahuje katalóg zručností, ktorý mapuje existujúce a potrebné zručnosti na trhu práce, ako aj IT aplikáciu na spravovanie a udeľovanie poukážok. Chorvátsky systém poukážok je prínosom pre zamestnané aj nezamestnané osoby s osobitným zameraním na zraniteľné skupiny [dlhodobo nezamestnané osoby, neaktívne osoby alebo mladí ľudia, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET)].
ØRakúsko zaviedlo opatrenie, ktorého cieľom je poskytnúť cielenú podporu, aby sa dlhodobo nezamestnaní, ktorí čelia viacnásobným prekážkam, vrátili na trh práce. Očakáva sa, že koordinovaná podpora pomôže riešiť tieto viacnásobné prekážky a uľahčí prístup ku kvalifikácii a odbornej príprave. ØŠpanielsko zaviedlo reformu trhu práce s cieľom riešiť dlhotrvajúce štrukturálne problémy, ako je kvalita a vysoká miera dočasnej zamestnanosti. Zároveň bol upravený právny rámec, aby sa firmy mohli flexibilnejšie prispôsobiť otrasom. Jeden z hlavných prvkov reformy sa zaoberal s ponukou pracovných zmlúv, obmedzením viacerých foriem len na tri typy a stanovením pracovných zmlúv na neurčitý čas ako štandardnej možnosti. |
Územná infraštruktúra a služby, rozvoj vidieckych oblastí a vzdialených regiónov (vrátane ostrovov)
Značný počet reforiem a investícií sa zameriava na zlepšenie územnej infraštruktúry a služieb na miestnej úrovni a na prekonanie rozdielov medzi mestskými oblasťami, vidieckymi oblasťami a vzdialenými regiónmi. Podporujú miestne hospodárstvo, zvyšujú konkurencieschopnosť regiónu a štátu a majú priamy pozitívny vplyv na kvalitu každodenného života. Mnohé z reforiem a investícií sa týkajú podpory a zlepšenia udržateľnej mobility a dopravy, predovšetkým modernizácie železníc a prístavov a ďalších projektov v oblasti udržateľnej mobility, ako je rozvoj služieb verejnej dopravy a budovanie jazdných pruhov pre cyklistov. Plány obnovy a odolnosti zahŕňajú aj niekoľko opatrení na zlepšenie využívania prírodných zdrojov a ochranu životného prostredia na miestnej úrovni. Týka sa to reforiem a investícií na zlepšenie nakladania s odpadom a odpadovými vodami, a to aj na ostrovoch, na rozšírenie systémov čistenia vody a zavlažovacích sietí, na zvýšenie udržateľnosti poľnohospodárskeho odvetvia a na podporu vytvárania konzorcií vo funkčných vidieckych oblastiach. Opatrenia sa zameriavajú aj na iné druhy územnej infraštruktúry a služieb, ako je zavádzanie širokopásmovej infraštruktúry a sociálnych služieb a infraštruktúry vo vzdialených regiónoch. Navyše reformy a investície pomáhajú zlepšiť výkonnosť verejnej správy na miestnej úrovni, a to posilňovaním kapacity obcí na poskytovanie kvalitných služieb.
Opatrenia, ktoré podporujú územnú infraštruktúru a služby, predstavujú približne 151,2 miliardy EUR, kým osobitné opatrenia podporujúce rozvoj vidieckych oblastí a vzdialených regiónov predstavujú približne 16 miliárd EUR. Doteraz bolo splnených 124 míľnikov a cieľov týkajúcich sa týchto dvoch oblastí politiky vrátane 121 míľnikov a cieľov od poslednej výročnej správy o vykonávaní mechanizmu v marci 2022
Príklady príslušných opatrení so splnenými míľnikmi a cieľmi v rámci piliera sociálnej a územnej súdržnosti (oblasti politiky „územnej súdržnosti a služieb“ a „rozvoja vidieckych oblastí a vzdialených regiónov“) Reformy: ØBulharsko zlepšilo priame zapojenie regionálnej a miestnej úrovne do riadenia fondov EÚ posilnením ich úlohy pri návrhu a realizácii integrovaných územných stratégií a projektov. ØChorvátsko zlepšilo systémy reštrukturalizácie a konsolidácie poľnohospodárskej pôdy zjednodušením postupov konsolidácie a zaistením nepretržitého monitorovania poľnohospodárskej pôdy. Prispeje to k efektívnejšiemu využívaniu poľnohospodárskej pôdy, pomôže chrániť životné prostredie a zlepší život vo vidieckych oblastiach. ØTaliansko zlepšilo postupy hodnotenia projektov v sektore systémov miestnej verejnej dopravy a v sektore rýchlej hromadnej dopravy jasným vymedzením zodpovedností pri schvaľovaní projektov miestnej verejnej dopravy a zjednodušením platobného postupu. ØŠpanielsko zriadilo Inštitút pre Fond na spravodlivú transformáciu, ktorý je zodpovedný za identifikovanie a prijímanie opatrení, ktoré zaručia spravodlivé zaobchádzanie s pracovníkmi a územiami ovplyvnenými prechodom na nízkouhlíkové hospodárstvo, minimalizujú negatívne vplyvy na tieto územia a optimalizujú príležitosti procesu transformácie. |
3.5. Príspevok mechanizmu k zdraviu a hospodárskej, sociálnej a inštitucionálnej odolnosti s cieľom okrem iného zvyšovať pripravenosť na krízy a schopnosť reakcie na krízy (t. j. pilier 5)
Plány obnovy a odolnosti členských štátov výrazne prispievajú k zdraviu a hospodárskej, sociálnej a inštitucionálnej odolnosti s cieľom okrem iného zvyšovať pripravenosť na krízy a schopnosť reakcie na krízy. Viac ako 1 100 opatrení a čiastkových opatrení, ktoré predstavujú 84,1 miliardy EUR a ktoré sú zahrnuté v 27 plánoch obnovy a odolnosti, prispieva k pilieru politiky zdravia a hospodárskej, sociálnej a inštitucionálnej odolnosti. Tieto opatrenia sa vzťahujú na oblasti politiky siahajúce od zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti po účinnosť justičných systémov a dohľad v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí. Rozdelenie výdavkov na rôzne oblasti politiky v rámci piliera je na obrázku 24 57 .
Z doteraz uspokojivo splnených 705 míľnikov a cieľov 296 prispieva k pilieru 5 vrátane 274 míľnikov a cieľov uspokojivo splnených od 1. marca 2022. Najväčší pokrok sa dosiahol v oblastiach politiky účinnosti verejnej správy a vnútroštátnych systémov (141 míľnikov a cieľov splnených v 95 opatreniach od 1. marca 2022), zdravotnej starostlivosti (40 míľnikov a cieľov v 35 opatreniach) a prevencie podvodov (36 míľnikov a cieľov v 22 opatreniach) (obrázok 25).
Obrázok 24: Rozdelenie výdavkov na podporu zdravia a odolnosti podľa oblastí politiky
Poznámka: Tento graf znázorňuje rozdelenie odhadovaného príspevku k pilieru politiky podľa zoznamu oblastí politiky, ktorý vypracovala Európska komisia. Percentuálne podiely sa vzťahujú na celkový podiel plánu označený v rámci tohto piliera politiky. Metodika vykazovania sociálnych výdavkov vymedzená v delegovanom nariadení (EÚ) 2021/2105 je plne zosúladená s metodikou vykazovania výdavkov podľa šiestich pilierov a je do nej začlenená. V rámci tohto piliera sa oblasti politiky označené hviezdičkou (*) používajú v súvislosti s metodikou vykazovania sociálnych výdavkov.
Zdroj: Hodnotiaca tabuľka obnovy a odolnosti.
Zdravotná a dlhodobá starostlivosť
V rámci mechanizmu sa realizuje široká škála investičných projektov a projektov reforiem v zdravotníctve, a to aj v oblasti primárnej zdravotnej starostlivosti, ambulantnej starostlivosti, elektronického zdravotníctva v kombinácii s opatreniami zameranými na efektívnosť, aby sa zlepšilo riadenie, nákladová účinnosti, prístup k zdravotníckym službám a ich kvalita. Nedávne reformy zdravotníctva sa zameriavajú na výzvy, ktoré vznikli v dôsledku pandémie, ako napríklad zvýšenie kapacít verejného zdravotníctva. Pod vplyvom pandémie došlo aj k posunu politiky smerom k prevencii. Viaceré členské štáty realizujú reformy a investície špeciálne prispôsobené starostlivosti o duševné zdravie a komplexne prepracúvajú národné stratégie v oblasti zdravia. Napríklad Taliansko, Litva a Portugalsko reorganizujú svoje systémy zdravotnej starostlivosti s cieľom zlepšiť prístup k zdravotnej starostlivosti na miestnej úrovni a Lotyšsko, Luxembursko, Poľsko, Malta a Holandsko sa snažia posilniť pracovnú silu v zdravotníctve. Celkovo je na opatrenia týkajúce sa zdravotnej starostlivosti vo všetkých 27 národných plánoch obnovy a odolnosti vyčlenených viac ako 43,0 miliardy EUR (alebo 8,7 % celkovej nenávratnej finančnej podpory a úverov v rámci mechanizmu). Približne jedna tretina tejto sumy je vyhradená na investície a reformy na podporu digitalizácie systémov zdravotnej starostlivosti, čo pomôže posilniť odolnosť systémov zdravotnej starostlivosti.
Obrázok 25: Počet opatrení v pilieri 5 s míľnikmi a cieľmi uspokojivo splnenými od poslednej výročnej správy o vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti podľa oblastí politiky
Poznámka: Metodika vykazovania sociálnych výdavkov vymedzená v delegovanom nariadení (EÚ) 2021/2105 je plne zosúladená s metodikou vykazovania výdavkov podľa šiestich pilierov a je do nej začlenená. V rámci tohto piliera sa oblasti politiky označené hviezdičkou (*) používajú v súvislosti s metodikou vykazovania sociálnych výdavkov.
Zdroj: Európska komisia.
Niekoľko členských štátov v rámci mechanizmu financuje reformy a investície v oblasti dlhodobej starostlivosti. Prístup k cenovo dostupným a kvalitným službám dlhodobej starostlivosti je dôležitý pre riešenie potrieb starostlivosti o starnúce obyvateľstvo, ako aj o osoby so zdravotným postihnutím. Mechanizmus je v súlade s prebiehajúcim vývojom politiky dlhodobej starostlivosti v tejto oblasti, najmä s európskou stratégiou v oblasti starostlivosti, Európskym pilierom sociálnych práv a odporúčaním Rady týkajúcim sa dlhodobej starostlivosti 58 . Cieľom reforiem je zlepšiť stimuly pre domácu a komunitnú starostlivosť, a to aj deinštitucionalizáciou poskytovania starostlivosti. Celkovo je pridelených 7,3 miliardy EUR 18 členským štátom na spolu 52 (čiastkových) opatrení (22 reforiem a 30 investícií).
Od 1. marca 2022 doteraz bolo splnených 50 míľnikov a cieľov týkajúcich sa oblastí politiky zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti.
Príklady príslušných opatrení so splnenými míľnikmi a cieľmi v rámci piliera zdravia a hospodárskej, sociálnej a inštitucionálnej odolnosti (oblasti politiky „zdravotnej starostlivosti“ a „dlhodobej starostlivosti“) Reformy: ØBulharsko prijalo národnú stratégiu pre duševné zdravie občanov Bulharskej republiky na roky 2021 – 2030 a akčný plán na vykonávanie stratégie. Tento krok je súčasťou reformy, ktorej cieľom je poskytnúť strategický základ pre budúce investície a reformy v oblasti zdravotnej starostlivosti určením príslušných odporúčaní a opatrení. Reforma ako taká zahŕňa prijatie viacerých stratégií a plánov, ktoré sa vzťahujú na príslušné oblasti zdravotnej starostlivosti. ØČesko schválilo národný onkologický program na roky 2022 – 2030 po porade s kľúčovými aktérmi a zainteresovanými stranami a zriadilo Národnú radu pre implementáciu tohto programu. Tento míľnik súvisí s reformou, ktorej cieľom je zvýšiť odolnosť systému prevencie rakoviny a starostlivosti v Česku a ktorá zohľadňuje priority stanovené v európskom pláne na boj proti rakovine. ØDánsko vydalo správu o posúdení zásob životne dôležitých liekov dánskou agentúrou pre lieky. Tento míľnik sa týka opatrenia, ktorého cieľom je zachovať a zabezpečiť strategické zásoby životne dôležitých liekov v sekundárnom zdravotníckom sektore Dánska, čím sa zabráni kritickým situáciám s nedostatkom dôležitých liekov. Dánsko dosiahlo aj ďalší míľnik vypracovaním hodnotenia riešení zdravotnej úzkosti v telemedicíne v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 s cieľom ďalej rozvíjať a zvyšovať využívanie telemedicíny a zapojenia pacientov. Tento míľnik tvorí súčasť opatrenia, ktorého cieľom je rozvíjať nové digitálne riešenia a podporovať rozšírené používanie digitálnych technológií, zapojenie pacientov a telemedicínu. ØV Taliansku nadobudli účinnosť právne predpisy, ktorými sa stanovuje vymedzenie nového organizačného modelu siete pomoci v oblasti územnej zdravotnej starostlivosti. Tento míľnik súvisí s reformou, ktorou sa vytvára nový model územnej pomoci v oblasti zdravotnej starostlivosti a nová inštitucionálna štruktúra prevencie v oblasti zdravia, životného prostredia a klímy. ØPortugalsko zaistilo nadobudnutie účinnosti nového zákonného dekrétu o duševnom zdraví, v ktorom sa stanovujú hlavné zásady organizácie, riadenia a hodnotenia služieb v oblasti starostlivosti o duševné zdravie. Tento míľnik tvorí jeden z hlavných pilierov reformy duševného zdravia, ktorej cieľom je zlepšiť riadenie duševného zdravia v Portugalsku vytvorením priaznivejších rámcových podmienok pre deinštitucionalizáciu pacientov s duševnou chorobou, rozšírenie miestnych a integrovaných služieb nepretržitej starostlivosti v oblasti duševného zdravia, organizáciu forenzných psychiatrických služieb a vykonávanie regionálnych zdravotných plánov pre demenciu. Investícia ØRakúsko prijalo a uverejnilo usmernenia k financovaniu projektov jednotiek primárnej zdravotnej starostlivosti a projektov zameraných na zlepšenie už existujúcich jednotiek primárnej zdravotnej starostlivosti. Tento krok je súčasťou investície, ktorej cieľom je zlepšiť udržateľnosť a odolnosť zdravotnej starostlivosti posilnením verejného zdravia a primárnej zdravotnej starostlivosti. |
Inštitucionálna odolnosť
Prebieha aj vykonávanie opatrení, ktoré zvyšujú inštitucionálnu odolnosť. Viaceré členské štáty prijali významné reformy právneho štátu, napríklad zlepšenie kvality legislatívneho procesu alebo posilnenie nezávislosti súdnictva. Značný pokrok sa dosiahol aj v posilňovaní efektívnosti justičných systémov so špecializovanými opatreniami siahajúcimi od organizačných zmien konaní až po reformovanie štruktúry súdov. Úsilie členských štátov takisto umožnilo zintenzívniť boj proti korupcii a zlepšiť dohľad nad bojom proti praniu špinavých peňazí, najmä prijatím národných politických dokumentov, ako sú akčné plány a stratégie.
Boli už zavedené početné opatrenia zamerané na dosiahnutie moderných a pružných verejných správ slúžiacich občanom a podnikom EÚ. Tieto siahajú od investícií vyhradených na monitorovanie vykonávania, audit a kontrolu plánov obnovy a odolnosti až po reformy určené na zjednodušenie verejnej správy a odstránenie administratívnych prekážok. Prebieha príprava viacerých opatrení v oblasti digitalizácie verejnej správy, napríklad v Luxembursku a Chorvátsku. Niektoré členské štáty sa zamerali na kapacity štátnej služby, presnejšie na transparentnejšie systémy prijímania zamestnancov a obmedzovanie dočasnej zamestnanosti vo verejnej správe.
Cieľom väčšiny opatrení v oblasti pripravenosti na krízy a reakcie na krízy, ktoré už boli vykonané v rámci mechanizmu, je adaptácia na zmenu klímy, zdravotná starostlivosť a digitálne technológie. V procese realizácie sú opatrenia zamerané na efektívne, bezpečné a spoločné digitálne kritické infraštruktúry vrátane systému bezpečnej mobilnej komunikácie pre štátnych zamestnancov. Značné úsilie sa vynaložilo v oblasti obhospodarovania lesov a v prevencii lesných požiarov a znižovaní ich dosahu. V zdravotnej starostlivosti sa popri prebiehajúcom vykonávaní sprievodných opatrení zvýšilo využívanie telemedicíny, čo pomohlo zmierniť narušenie poskytovania zdravotníckych služieb v dôsledku krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19.
Príklady príslušných opatrení so splnenými míľnikmi a cieľmi v rámci piliera zdravia a hospodárskej, sociálnej a inštitucionálnej odolnosti (oblasť politiky „účinnosti verejnej správy“) Reformy: ØV Rakúsku nadobudol účinnosť zákon o fonde pre digitalizáciu. Zákonom sa urýchli digitalizácia spolkovej správy zlepšením služieb pre občanov a podniky. ØBulharsko prijalo plán vykonávania rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva. ØChorvátsko prijalo novú protikorupčnú stratégiu na roky 2021 – 2030. Jej cieľom je posilniť inštitucionálny a normatívny rámec pre boj proti korupcii, zvýšiť transparentnosť a otvorenosť práce verejných orgánov, posilniť integritu a systémy riadenia konfliktov záujmov, zvýšiť potenciál boja proti korupcii v systéme verejného obstarávania a zvýšiť informovanosť verejnosti o škodlivosti korupcie, potrebe oznamovať nezrovnalosti a zvýšiť transparentnosť. ØNa Cypre nadobudol účinnosť zákon na ochranu oznamovateľov, ktorí oznamujú podvody a korupciu, pred vnútornými sankciami. Spolu s nadobudnutím účinnosti zákona, ktorým sa zriaďuje nezávislý orgán proti korupcii, a s nadobudnutím účinnosti zákona o transparentnosti v rozhodovaní a súvisiacich záležitostiach poskytuje väčšiu súdržnosť v boji proti korupcii. ØGrécko začalo zavádzať systém výkonnostných platieb vo verejnej správe prijatím primárneho právneho predpisu v pilotnej fáze. ØMalta posilnila nezávislosť súdnictva prostredníctvom reformy metódy vymenúvania a odvolávania sudcov a súdnych úradníkov. Okrem toho Výbor pre menovanie sudcov má byť teraz zložený prevažne z členov súdnictva, aby sa znížilo riziko politického zasahovania. Na voľné pracovné miesta v súdnictve sa teraz musia sa vyhlasovať verejné výzvy, čím sa zvýši transparentnosť procesu vymenúvania. Zmenilo sa zloženie maltského Výboru pre menovanie sudcov
Autorské práva: Maltská vláda. ØMalta realizovala aj komplexný súbor protikorupčných opatrení vrátane uverejnenia aktualizovanej národnej stratégie boja proti podvodom a korupcii a poskytnutia zákonného posilnenia Stálej komisii proti korupcii s cieľom zaistiť, aby sa jej správy zasielali priamo generálnemu prokurátorovi. ØSlovensko reorganizovalo súdnu mapu, pričom definovalo nový systém súdov. Cieľom reformy je lepšie organizovať a štruktúrovať rôzne súdne agendy a ich fyzické umiestnenie, ako aj (opätovné) prideľovanie sudcov súdnym agendám a obvodom, a tým vytvoriť priestor pre lepšie a rýchlejšie rozhodnutia súdov. |
Fiškálna odolnosť a zdaňovanie
Viaceré členské štáty už vykonali opatrenia v rámci mechanizmu, aby sa zlepšilo riadenie verejných financií, a to na strane príjmov aj na strane výdavkov. Cieľom početných opatrení je zlepšenie výberu daní a odrádzanie od daňových únikov, a to aj podporovaním digitalizácie transakcií, výberu daní a výberu na účely auditov. Očakáva sa, že týmito opatreniami sa podporia vnútroštátne príjmy, bude sa bojovať proti tieňovému hospodárstvu a znížia sa náklady daňovníkov na dodržiavanie predpisov. Niektoré členské štáty začali aj komplexné reformy svojich daňových systémov zameraných na podporu hospodárskeho rastu a zlepšovanie spravodlivosti. Pokiaľ ide o verejné výdavky, v mnohých členských štátoch sa podniklo viacero krokov na začatie preskúmaní výdavkov, na ich začlenenie do vnútroštátneho rozpočtového postupu alebo, ak sa to už dosiahlo, na zlepšenie ich koncepcie a posilnenia ich riadenia. Niektoré členské štáty prijali aj opatrenia, ktorých cieľom je zlepšenie správy štátom vlastnených podnikov, vylepšenie nástrojov na rozpočtové prognózy a zdokonalenie účtovného rámca.
Príklady príslušných opatrení so splnenými míľnikmi a cieľmi v rámci piliera zdravia a hospodárskej, sociálnej a inštitucionálnej odolnosti (oblasti politiky „fiškálna politika a fiškálne riadenie“ a „daňové opatrenia“) Reformy: ØTaliansko vykonalo komplexný súbor opatrení proti daňovým únikom zameraným na podporu dodržiavania predpisov a zlepšenie kontrol. Zacielenie daňových auditov sa zdokonalilo vďaka technikám strojového učenia a prepojeným dátovým súborom, ktoré v súčasnosti obsahujú aj podnikové údaje o elektronických transakciách. Taliansko takisto rozšírilo povinné používanie elektronickej fakturácie na predtým vyňaté sektory, ďalej podporilo elektronické platby a zlepšilo lotériu príjmových dokladov na odradenie od nevystavovania faktúr. ØŠpanielsko zriadilo stále oddelenie v rámci nezávislého úradu pre fiškálnu zodpovednosť (AIReF) na vykonávanie preskúmaní výdavkov a zmenilo organizačnú štruktúru ministerstva financií s cieľom systematicky nadviazať na odporúčania týkajúce sa revízií výdavkov. Cieľom týchto reforiem je zlepšenie kvality verejných výdavkov. Španielsko revidovalo aj zákon proti daňovým únikom a podvodom a aktualizovalo španielsky zoznam nespolupracujúcich jurisdikcií v daňových záležitostiach. Tieto opatrenia sú zamerané na dosiahnutie vyššieho dodržiavania daňových predpisov a spravodlivejšieho daňového systému. Investície: ØRumunsko realizovalo investíciu zameranú na zlepšenie daňovej správy prostredníctvom zavedenia integrovaného riadenia rizík. Očakáva sa, že investícia bude mať vplyv na úroveň dodržiavania daňových predpisov a na dosiahnutie rozpočtových príjmov, pričom zaistí konkurenčné trhové prostredie a zvýši efektívnosť výberu daní. V tomto osobitnom opatrení sa predpokladá, že aspoň 150 000 pokladníc sa napojí na elektronický systém Národnej agentúry pre fiškálnu správu. Úplné pripojenie rieši najmä na podvody v oblasti obchodu a prispieva k zníženiu výpadku príjmov z DPH. |
3.6. Príspevok mechanizmu k politikám pre budúcu generáciu, deti a mládež, ako sú vzdelávanie a zručnosti (t. j. pilier 6)
Opatrenia v rámci politík pre budúcu generáciu, deti a mládež sa zameriavajú predovšetkým na vzdelávanie, odbornú prípravu, vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve, ako aj na opatrenia na podporu zamestnanosti mladých ľudí. Z 27 plánov obnovy a odolnosti, ktoré Rada prijala, je na podporu piliera 6 vyčlenených približne 54,9 miliardy EUR. Približne tri štvrtiny celkových výdavkov v rámci piliera 6 prispievajú k všeobecnému, odbornému a vysokoškolskému vzdelávaniu. Zvyšných 25 % je takmer rovnomerne rozdelených medzi vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve a podporu zamestnanosti mladých ľudí. Rozdelenie výdavkov v rámci piliera je na obrázku 26.
Z doteraz uspokojivo splnených 705 míľnikov a cieľov 64 prispieva k pilieru 6 vrátane 61 míľnikov a cieľov uspokojivo splnených od 1. marca 2022. V oblasti politiky všeobecného, odborného a vysokoškolského vzdelávania bolo od 1. marca 2022 splnených 56 míľnikov a cieľov v 45 opatreniach (obrázok 27). Míľniky a ciele v pilieri 6 sú spojené s opatreniami zameranými na zvyšovanie kvality, zlepšovanie prístupu k systému vzdelávania a jeho inkluzívnosti, posilnenie aktívnych politík trhu práce, podporovanie digitálnej transformácie vo vzdelávaní, poskytovanie odbornej prípravy a podpory pre učiteľov, presadzovanie modernizácie odbornej prípravy, ako aj poskytovanie podpory vysokoškolskému vzdelávaniu a spolupráci s verejnou správou a podnikmi.
Obrázok 26: Rozdelenie výdavkov na podporu politík pre budúcu generáciu podľa oblastí politiky
Poznámka: Tento graf znázorňuje rozdelenie odhadovaného príspevku k pilieru politiky podľa zoznamu oblastí politiky, ktorý vypracovala Európska komisia. Percentuálne podiely sa vzťahujú na celkový podiel plánu označený v rámci tohto piliera politiky. Metodika vykazovania sociálnych výdavkov vymedzená v delegovanom nariadení (EÚ) 2021/2105 je plne zosúladená s metodikou vykazovania výdavkov podľa šiestich pilierov a je do nej začlenená. V rámci tohto piliera sa oblasti politiky označené hviezdičkou (*) používajú v súvislosti s metodikou vykazovania sociálnych výdavkov.
Zdroj: Hodnotiaca tabuľka obnovy a odolnosti.
Obrázok 27: Počet opatrení v pilieri 6 s míľnikmi a cieľmi uspokojivo splnenými od poslednej výročnej správy o vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti podľa oblastí politiky
Poznámka: Metodika vykazovania sociálnych výdavkov vymedzená v delegovanom nariadení (EÚ) 2021/2105 je plne zosúladená s metodikou vykazovania výdavkov podľa šiestich pilierov a je do nej začlenená. V rámci tohto piliera sa oblasti politiky označené hviezdičkou (*) používajú v súvislosti s metodikou vykazovania sociálnych výdavkov.
Zdroj: Európska komisia.
Všeobecné, odborné a vysokoškolské vzdelávanie: prístupnosť, cenová dostupnosť, kvalita a inkluzívnosť vrátane digitalizácie a infraštruktúry
Investície a reformy predstavujúce spolu viac ako 43,2 miliardy EUR do všeobecného školského vzdelávania podporia zlepšovanie kvality a inkluzívnosti. Niektoré členské štáty budú znevýhodneným školám a študentom ponúkať individualizovanú podporu vrátane mentorstva, a to aj v záujme prekonania rozdielov vo vzdelávaní a zabránenia predčasnému ukončeniu štúdia. Ďalšie opatrenia zahŕňajú investície na zvýšenie počtu vyučovacích hodín a umožnenie celodennej výučby. Viacero opatrení sa venuje témam, ako je vykonávanie reforiem učebných plánov, reformovanie mechanizmov prijímania učiteľov do zamestnania, zlepšenie vzdelávania žiakov so špeciálnymi potrebami, podpora študentov so slabými študijnými výsledkami, zlepšenie externého hodnotenia škôl alebo podporovanie opatrení v oblasti desegregácie.
Väčšina krajín plánuje investovať do digitálnej infraštruktúry a pripojenia škôl, často so zameraním na znevýhodnené a vidiecke školy. Tieto investície počítajú s transformáciou tried na flexibilné a prepojené vzdelávacie prostredie a so zabezpečením digitálnych zariadení pre študentov a učiteľov na účely zmenšenia digitálnej priepasti. Digitálne kompetencie žiakov sa zlepšia vďaka prispôsobeniu školských učebných plánov a rozvoju digitálnych zdrojov a digitálneho obsahu. Mnohé členské štáty zaraďujú do svojich plánov odbornú prípravu učiteľov v oblasti digitálneho vzdelávania.
Niektoré členské štáty využijú mechanizmus na podporu transformácie svojho vysokoškolského vzdelávania širokou škálou opatrení. Opatrenia zahŕňajú modernizáciu študijných programov, rozširovanie študijných miest, otváranie nových študijných kurzov, preskúmanie modelov financovania vysokoškolského vzdelávania, vývoj mechanizmov zabezpečovania a riadenia kvality, zavádzanie systémov sledovania uplatnenia absolventov a internacionalizáciu vysokoškolského vzdelávania. Okrem toho bude zlepšený prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu financovať viacero členských štátov, napríklad Belgicko, Bulharsko, Chorvátsko, Španielsko, Francúzsko, Írsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Fínsko a Švédsko.
Vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve: prístupnosť, cenová dostupnosť, kvalita a inkluzívnosť vrátane digitalizácie a infraštruktúry
Očakáva sa, že investície a reformy vo výške viac ako 8 miliárd EUR do kvalitného inkluzívneho vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve zvýšia mieru účasti, najmä v znevýhodnených skupinách, a tým znížia nerovnosti a prispejú k realizácii Európskej záruky pre deti 59 . Viac ako polovica členských štátov zahrnula opatrenia na zlepšenie prístupu k vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve (VSRD) prostredníctvom rozšírenia kapacít, inkluzívnosti a/alebo kvality. Poskytovanie kvalitného cenovo dostupného VSRD na jednej strane uľahčuje rovnaké príležitosti pre všetky deti bez ohľadu na ich sociálno-ekonomické zázemie a na druhej strane integrácia opatrovateľov, najčastejšie žien, na trhu práce znižuje riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia. Investície do výstavby a obnovy infraštruktúry sú často sprevádzané reformami. Napríklad krajiny plánujú znížiť vek povinného predškolského vzdelávania, zaviesť právny nárok na umiestnenie, preskúmať model financovania, znížiť poplatky za vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve, zlepšiť včasnú diagnostiku a podporu detí so zdravotným postihnutím, preskúmať systém prijímania zamestnancov v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve a prijať právny rámec na uľahčenie prístupu k odbornej príprave a možnostiam ďalšej profesionalizácie zamestnancov.
Podpora zamestnanosti mladých ľudí a vytváranie pracovných miest pre mladých ľudí vrátane stimulov na zamestnávanie a zmenu zamestnania a podpora samostatnej zárobkovej činnosti
Medzi opatrenia na podporu zamestnanosti mladých ľudí patria dotácie na stáže, investície do prispôsobenia verejných služieb zamestnanosti mladým ľuďom, zlepšenie mentorstva poskytovaného mladým ľuďom a individuálneho poradenstva, ktoré sú zamerané na zamestnanosť a samostatnosť, ako aj systémy na stimuláciu prijímania mladých ľudí do zamestnania v súkromnom sektore v približnej výške 6,1 miliardy EUR.
Príklady príslušných opatrení s míľnikmi a cieľmi v rámci piliera politík pre budúcu generáciu Reformy: ØBulharsko splnilo tri míľniky, ktorých účelom je zlepšiť účinnosť systému vzdelávania na všetkých úrovniach – predškolského, školského a vysokoškolského vzdelávania. Patria k nim zmeny zákona o predškolskom a školskom vzdelávaní a súvisiacich sekundárnych právnych predpisov vrátane zavedenia povinného predškolského vzdelávania detí od štyroch rokov, zmeny zákona o vysokoškolskom vzdelávaní s cieľom zaviesť revidovaný systém akreditácií inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a prijatie národnej mapy vysokoškolského vzdelávania. Bulharsko zlepšilo účinnosť svojho školského systému
ØČesko splnilo viacero míľnikov a cieľov v oblasti vzdelávania. Reformou sa revidovali učebné osnovy základných škôl, škôl nižšieho sekundárneho vzdelávania a škôl vyššieho sekundárneho vzdelávania so zámerom podporiť digitálnu gramotnosť a pokročilé zručnosti v oblasti IT, ako je spracovanie a modelovanie údajov, kódovanie a programovanie, robotika a virtuálna/rozšírená realita. Okrem toho sa vybralo najmenej 20 univerzít na podporu rozvoja ich nových študijných programov zameraných na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu. ØV Taliansku nadobudla účinnosť reforma týkajúca sa učiteľského povolania. Reforma pozostáva zo štyroch bodov: i) zlepšenie a zjednodušenie verejných výberových konaní; ii) sprísnenie kvalifikácie potrebnej na prístup k učiteľským povolaniam; iii) zavedenie účinnejšieho rámca mobility pre učiteľov v záujme kontinuity výučby a iv) stanovenie kariérneho postupu prepojeného s hodnotením výkonnosti a kontinuálnym profesijným rozvojom. Investície: ØČesko poskytlo 4 102 základným a stredným školám 74 000 digitálnych zariadení (tabletov, notebookov, mobilných telefónov atď.) na dištančné učenie sa. |
3.7. Príspevok mechanizmu k sociálnej politike vrátane rodovej rovnosti, ako aj detí a mládeže
Sociálna politika
Členské štáty zaradili do svojich plánov obnovy a odolnosti značný počet opatrení na podporu sociálnej politiky, a to aj v súvislosti s rodovou rovnosťou, ako aj deťmi a mládežou, a tým podporili vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv. Z 2 042 míľnikov a cieľov, ktoré podporujú sociálnu politiku, bolo splnených 213 míľnikov a cieľov vrátane 199 splnených od 1. marca 2022 (cielené analýzy opatrení, ktoré prispievajú k zamestnanosti a zručnostiam, k vzdelávaniu a vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve, k zdravotnej a dlhodobej starostlivosti, ako aj k sociálnej politike, sú uvedené v oddieloch 3.4, 3.5 a 3.6).
Členské štáty vyčlenili na sociálne výdavky 60 spolu približne 139,8 miliardy EUR, čo predstavuje asi 28 % celkových odhadovaných výdavkov. Zhruba jedna tretina tejto sumy je vyhradená na výdavky na vzdelávanie a vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve, ďalšia tretina na zdravotnú a dlhodobú starostlivosť a zvyšná suma je rozdelená medzi výdavky na zamestnanosť a zručnosti a na sociálne politiky (obrázok 28).
Obrázok 28: Podiel sociálnych výdavkov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti podľa hlavných sociálnych kategórií
Poznámka: Na tomto obrázku je zobrazené rozdelenie odhadovaných sociálnych výdavkov vo všetkých schválených plánoch obnovy a odolnosti. Sociálne kategórie sa vymedzujú a uplatňujú na základe metodiky prijatej Komisiou po konzultácii s Európskym parlamentom a členskými štátmi v delegovanom nariadení 2021/2105.
Zdroj: Hodnotiaca tabuľka obnovy a odolnosti.
Rodová rovnosť
Plány obnovy a odolnosti členských štátov prispievajú k rodovej rovnosti viacerými spôsobmi. 27 prijatých plánov obsahuje 134 (čiastkových) opatrení so zameraním na rodovú rovnosť a mnohé reformy a investície, ktorých výhradným cieľom je prispenie k rovnakým príležitostiam všeobecne. Rozdelenie relevantných opatrení v oblasti rodovej rovnosti na členský štát znázorňuje obrázok 29 61 62 .
Obrázok 29: Podiel (v %) opatrení v prijatých plánoch obnovy a odolnosti zameraných na rodovú rovnosť
Zdroj: Hodnotiaca tabuľka obnovy a odolnosti.
Okrem opatrení, ktoré prispievajú výhradne k rovnakým príležitostiam, členské štáty zahrnuli do svojich plánov ďalšie reformy a investície, v ktorých sa zohľadňujú otázky rovnosti. To má niekedy za následok explicitné čiastkové ciele alebo iné ustanovenia, ktoré zaisťujú, aby sa potreby špecifických skupín zohľadňovali v iných oblastiach politiky. Zároveň, aj keď sa opatrenia v oblastiach trhu práce, bývania, energetiky, dopravy a digitalizácie nemusia najprv považovať za politiky, ktoré prispievajú k rovnosti, ich účinné vykonávanie môže významne prispieť k podpore rovnakých príležitostí. Napríklad reformy a investície v oblasti infraštruktúry, verejnej dopravy alebo digitálneho pripojenia nemusia byť navrhnuté na účely rovnakých príležitostí, ale môžu mať pozitívny vplyv z hľadiska prístupu k diaľkovému vzdelávaniu, základným (zdravotníckym) službám a podnikom verejných služieb alebo umožnením účasti na hospodárskych činnostiach a spoločenskom živote osobám s obmedzenou mobilitou alebo žijúcim vo vzdialených regiónoch.
Členské štáty napredujú vo vykonávaní opatrení zameraných na rodovú rovnosť. Zo 134 (čiastkových) opatrení zameraných na rodovú rovnosť v 27 plánoch obnovy a odolnosti obsahuje 25 (čiastkových) opatrení míľniky alebo ciele, ktoré sú splnené, vrátane 20 od 1. marca 2023. Príklady opatrení zameraných na rodovú rovnosť so splnenými míľnikmi a cieľmi sú uvedené v nasledujúcom rámčeku.
Príklady príslušných opatrení s míľnikmi a cieľmi zameranými na rodovú rovnosť Reformy: ØChorvátsko prijalo nové pracovné právo, ktoré obsahuje ustanovenia umožňujúce väčšiu flexibilitu z hľadiska pracovného času a pracoviska, ako aj ustanovenia, ktoré znižujú rozdiely v odmeňovaní žien a mužov. Vyššia flexibilita umožňuje najmä rodičom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti viac využívať režimy s kratším pracovným časom. ØŠpanielsko zaviedlo nové právne predpisy na zaistenie rovnosti v odmeňovaní žien a mužov prostredníctvom povinnosti rovnakej odmeny za prácu rovnakej hodnoty, čím sa podporuje transparentnosť odmeňovania s cieľom identifikovať diskrimináciu a zabrániť jej a vznikajú nástroje na dodržiavanie zásady transparentnosti odmeňovania. Investície: ØTaliansko realizovalo investíciu podporujúcu zakladanie a rast podnikov, ktoré vedú ženy, a to zriadením nového fondu a posilnením dvoch existujúcich fondov od roku 2021. Súvisiaci míľnik bol uspokojivo splnený ako súčasť prvej žiadosti o platbu. Očakáva sa, že prvých 700 firiem bude oprávnených na podporu od júla 2023 a podľa vnútroštátnych údajov bolo do júna 2023 oficiálne vybraných vyše 1 000 firiem. Taliansko takisto zaviedlo systém certifikácie rodovej rovnosti na podporu a stimuláciu podnikových postupov, ktoré vedú k rodovej rovnosti. |
Deti a mládež
Vo viacerých oblastiach politiky, najmä v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy je rozdelených 425 (čiastkových) opatrení so zameraním na deti a mládež. Špecializovaná analýza politík pre budúcu generáciu, deti a mládež, napríklad v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, je v oddiele 3.6.
Z opatrení zameraných na deti a mládež v 27 plánoch obnovy a odolnosti obsahuje 83 (čiastkových) opatrení míľniky alebo ciele, ktoré sú splnené, vrátane 79 (čiastkových) opatrení s míľnikmi a cieľmi splnenými od 1. marca 2022. Veľký počet členských štátov začal s reformami a investíciami, ktoré podporujú deti a mládež. Príklady opatrení na podporu detí a mládeže so splnenými míľnikmi a cieľmi sú uvedené v nasledujúcom rámčeku.
Príklady príslušných opatrení so splnenými míľnikmi a cieľmi zameranými na deti a mládež Reformy: ØRakúsko zaviedlo balík nápravných opatrení v oblasti vzdelávania a súvisiace podporné opatrenia zamerané najmä na znevýhodnených žiakov vrátane poskytnutia zdrojov na podporné hodiny, rozdelenia na skupiny/triedy, individuálnych podporných opatrení a doplnkových hodín počas letných prázdnin. Uskutočnilo sa už viacero dodatočných podporných vyučovacích hodín s cieľom kompenzovať akumulované nedostatky vo vzdelávaní a možné straty vo vzdelávaní počas pandémie ochorenia COVID-19. ØBulharsko realizovalo prvú časť reformy predškolského a školského vzdelávania a celoživotného vzdelávania vrátane novej povinnosti účasti detí na predškolskom vzdelávaní od štyroch rokov. Ďalšie zmeny zákona zahŕňali aktualizáciu základných učebných osnov v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM) a ďalšie možnosti dištančného učenia sa. ØLitva začala reformovať svoj systém profesijného poradenstva so zameraním na kariérne poradenstvo a celoživotné vzdelávanie s cieľom lepšie prepojiť dopyt a ponuku na trhu práce. Prvými dokončenými krokmi sa zaviedol rámec a riadenie systému, požiadavky na odbornú spôsobilosť odborníkov v oblasti kariéry, systém financovania poskytovaných služieb, rozsah zapojenia inštitúcií a sociálnych partnerov. ØMalta začala vykonávať reformu na zvýšenie kvality inkluzívneho vzdelávania, predovšetkým zriadením nových autistických jednotiek na stredných školách, z čoho profitujú mladí ľudia s poruchami autistického spektra, ktorí majú teraz prístup k zariadeniam prispôsobeným ich špecifickým vzdelávacím potrebám. Investície: ØFrancúzsko v prvom polroku 2021 podporilo zamestnanosť mladých ľudí vyše 337 000 dotáciami na nábor mladých ľudí do 26 rokov. Dotácie boli vyplatené zamestnávateľovi za uzatvorenie pracovnej zmluvy na určitý čas (najmenej tri mesiace) alebo pracovnej zmluvy na neurčitý čas s mladým človekom do 26 rokov na stredne kvalifikovaných alebo nástupných pracovných miestach. |
Znevýhodnené skupiny
Viacero plánov obnovy a odolnosti členských štátov obsahuje aj opatrenia na riešenie hospodárskej a sociálnej integrácie osôb so zdravotným postihnutím, ako aj ochrany a integrácie iných znevýhodnených skupín, ako sú ľudia s migrantským pôvodom alebo Rómovia. Členské štáty popri viacerých opatreniach zacielených na mladých ľudí so zameraním na znevýhodnené skupiny, ako sa opisuje v predchádzajúcom texte, zavádzajú napríklad stimuly pre zamestnávateľov, aby prijímali osoby so zdravotným postihnutím a podporovali ich integráciu na trhu práce, alebo vyvíjali cielené úsilie na odstránenie bariér vo verejných budovách a uľahčovali účasť osôb so zdravotným postihnutím na vzdelávaní a ich začlenenie do spoločnosti.
Od 1. marca 2022 niekoľko členských štátov (napr. Rakúsko, Chorvátsko, Taliansko, Portugalsko, Slovensko a Španielsko) dokončilo alebo začalo dôležité reformy a/alebo investície na podporu začlenenia znevýhodnených skupín, ako sú osoby so zdravotným postihnutím, osoby s migrantským alebo menšinovým etnickým pôvodom. Tieto opatrenia sú niekedy určené výslovne rómskemu obyvateľstvu. Okrem toho niektoré členské štáty uskutočnili reformy a investície na zlepšenie a/alebo digitalizáciu systému prijímania migrantov a utečencov. Príklady opatrení na podporu začlenenia znevýhodnených skupín so splnenými míľnikmi a cieľmi sú uvedené v nasledujúcom rámčeku.
Príklady príslušných opatrení s míľnikmi a cieľmi zameranými na znevýhodnené skupiny Reformy: ØSlovensko zaviedlo novú zrýchlenú schému udeľovania víz, ktorá je zameraná na vysokokvalifikovaných štátnych príslušníkov tretích krajín hľadajúcich zamestnanie a ktorá im umožňuje okamžite začať pracovať na základe národného víza. ØGrécko zaviedlo zákon, ktorý umožňuje prechod na komunitnú starostlivosť v prípade zdravotného postihnutia, a začalo prvý krok pilotnej fázy systému osobnej asistencie. ØChorvátsko uskutočnilo odbornú prípravu 256 sociálnych mentorov prostredníctvom 15 modulov v 9 mestách: Varaždín, Karlovec, Záhreb, Slavonski Brod, Split, Osijek, Zadar, Rijeka a Pula. Cieľom tejto odbornej prípravy je posilniť kompetencie odborníkov v oblasti systému sociálneho zabezpečenia na podporu čo najúspešnejšieho poskytovania sociálnej mentorskej služby pri práci s jednotlivcami, ktorí sa nachádzajú v marginalizovanom postavení v spoločnosti alebo sú ohrození. ØTaliansko podporilo projekty zamerané na zvyšovanie samostatnosti osôb so zdravotným postihnutím. Projekty pozostávajú z obnovy obytných priestorov a poskytovania informačných a komunikačných zariadení osobám so zdravotným postihnutím spolu s odbornou prípravou v oblasti digitálnych zručností. Koncom roka 2022 zodpovedné sociálne obvody zrealizovali 500 projektov pre osoby so zdravotným postihnutím. Celkový cieľ je osloviť aspoň 5 000 osôb so zdravotným postihnutím v celej krajine do konca marca 2026. |
Projekt slávnostne otvorený v Casa Vitinia v Ríme koncom roka 2022 spočíva v odovzdaní obnoveného bývania a možností odbornej prípravy v oblasti digitálnych zručností 12 osobám so zdravotným postihnutím
Autorské práva: Talianska vláda. Investícia: ØLotyšsko poskytlo prístup k obsahu vzdelávania a umožnilo sociálne zraniteľným skupinám účasť na dištančnom učení sa. Rámec organizácie a vykonávania dištančného učenia sa vo vzdelávacích inštitúciách bol schválený v roku 2021. Investícia v rámci plánu obnovy a odolnosti zahŕňa nákup vybavenia informačných a komunikačných technológií pre inštitúcie všeobecného vzdelávania s cielenou podporou pre žiakov zo sociálne zraniteľných skupín a učiteľov a na vytvorenie „počítačovej knižnice“ vo vzdelávacích inštitúciách. |
3.8. Príspevok k cezhraničným a viacnárodným projektom
V rámci mechanizmu sa podporuje účasť členských štátov na cezhraničných projektoch, pričom sa plánovanie reforiem a investícií bude uskutočňovať súbežne a koordinovane. Hoci každý plán obnovy a odolnosti zohľadňuje osobitnú situáciu každého členského štátu, určité spoločné výzvy si vyžadujú koordinované reformy a investície. Spolupráca viacerých krajín môže umožniť podporu veľkých projektov, ktoré by jeden členský štát nedokázal uskutočniť sám, a dovoľuje spájať zdroje, a tým zvyšovať vplyv a dosahovať úspory z rozsahu a synergie.
Komisia počas prípravy plánov vyzývala členské štáty, aby sa zúčastňovali na kľúčových viacnárodných projektoch, vďaka čomu by sa zlepšila koordinácia kritických investícií v strategických sektoroch a jednotný trh by získal hmatateľné výhody. Význam viacnárodných projektov sa ďalej posilnil v zmene nariadenia o mechanizme, ktorou sa prostredníctvom dodatočného kritéria posudzovania vyžaduje, aby sa silný dôraz kládol na všetky opatrenia zavedené v rámci kapitoly REPowerEU, ktoré prispievajú k cezhraničným alebo viacnárodným projektom.
Zelená transformácia
Vyše polovice plánov obnovy a odolnosti obsahuje opatrenia, ktoré prispievajú k viacnárodným projektom alebo cezhraničným iniciatívam týkajúcim sa opatrení v rámci piliera zelenej transformácie (pozri ďalej tabuľku 8): Celkovo sa zelených viacnárodných alebo cezhraničných projektov týka viac ako 38 opatrení.
·K viacnárodným projektom s najvyšším využitím v plánoch obnovy a odolnosti patria opatrenia obsiahnuté v „dôležitých projektoch spoločného európskeho záujmu“ (IPCEI) v oblasti vodíka (zahrnuté v deviatich opatreniach šiestich členských štátov). Viacnárodné projekty týkajúce sa zelenej transformácie zahŕňajú aj dve elektrické prepojovacie vedenia (0,3 miliardy EUR) a železničné prepojenie Verona – Brenner (0,9 miliardy EUR).
·Viaceré cezhraničné projekty svojím významným cezhraničným rozmerom podporia interoperabilitu železníc EÚ. Niektoré z týchto projektov sa týkajú zavedenia Európskeho systému riadenia železničnej dopravy (ERTMS) (päť plánov obnovy a odolnosti, osem projektov, 3,4 miliardy EUR). Systém ERTMS je zameraný na interoperabilitu, digitalizáciu a bezpečnosť služieb železničnej dopravy a je kľúčovým prvkom presunu dopravy z ciest na železnice v prípade železničnej nákladnej dopravy na cezhraničných trasách. Investičné potreby z hľadiska železničnej signalizácie sú v celej EÚ významné, keďže len 11 % koridorov transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) disponuje primeraným vybavením. Popritom sa z mechanizmu bude financovať zavádzanie železničných koridorov TEN-T [napr. RailBaltica, koridor v Stredozemí (Španielsko – Francúzsko), škandinávsko-stredozemský koridor (taliansky úsek), Severné more – Stredozemie (Belgicko – Luxembursko)] vo výške viac ako 24,9 miliardy EUR (zastúpených v 11 plánoch obnovy a odolnosti, 17 opatreniach a vo viac ako 40 míľnikoch a cieľoch).
Od poslednej výročnej správy o vykonávaní mechanizmu v marci 2022 bolo z celkového počtu 10 uspokojivo splnených päť míľnikov a cieľov týkajúcich sa zelených cezhraničných a/alebo viacnárodných projektov. Navyše v dôsledku revízie plánov obnovy a odolnosti sa jedno opatrenie týkajúce sa koridorov TEN-T odstránilo na základe článku 18 nariadenia o mechanizme a ďalšie opatrenie týkajúce sa železničného prepojenia sa doplnilo na základe článku 21. Komisia okrem toho schválila kapitoly REPowerEU obsahujúce opatrenia cezhraničného charakteru z týchto členských štátov: Estónsko, Francúzsko, Slovensko a Malta (viac informácií možno nájsť v oddiele 4.2: REPowerEU).
Tabuľka 8: Viacnárodné projekty týkajúce sa opatrení v rámci piliera zelenej transformácie
BE |
BG |
CZ |
DK |
DE |
EE |
IE |
EL |
ES |
FR |
HR |
IT |
CY |
LV |
LT |
LU |
HU |
MT |
NL |
AT |
PL |
PT |
RO |
SI |
SK |
FI |
SE |
Spolu |
|
IPCEI v oblasti vodíka |
● |
● |
● |
● |
● |
● |
● |
7 |
||||||||||||||||||||
Elektrické prepojovacie vedenie |
● |
● |
2 |
|||||||||||||||||||||||||
Železničné prepojenie |
● |
● |
2 |
|||||||||||||||||||||||||
ERTMS |
● |
● |
● |
● |
● |
5 |
||||||||||||||||||||||
Koridory TEN-T |
● |
● |
● |
● |
● |
● |
● |
● |
● |
● |
● |
11 |
Zdroj: Plány obnovy a odolnosti všetkých 27 členských štátov.
Digitálna transformácia
Väčšina plánov obnovy a odolnosti obsahuje aj opatrenia, ktoré prispievajú k viacnárodným projektom alebo cezhraničným iniciatívam súvisiacim s digitálnou transformáciou, pričom takéto projekty sú začlenené v 21 plánoch z 27. Celkovo prispieva k viacnárodným alebo cezhraničným projektom viac ako 50 (čiastkových) opatrení.
Prostredníctvom digitálnych viacnárodných projektov prispejú plány obnovy a odolnosti k prioritám EÚ. Príspevky k viacnárodnému projektu v oblasti mikroelektroniky, ktorého cieľom je posilniť konkurencieschopnosť EÚ v oblasti polovodičových technológií, obsahuje 12 plánov obnovy a odolnosti. Osem členských štátov má vo svojich plánoch obnovy a odolnosti zahrnutú podporu siete európskych centier digitálnych inovácií, čo pomôže podporiť digitalizáciu v MSP. Viaceré plány obnovy a odolnosti zahŕňajú aj podporu viacnárodných projektov, ktoré podporujú rozvoj a zavádzanie cezhraničných koridorov 5G, infraštruktúry a služieb cloudu, kapacít v oblasti mikroelektroniky, kvantovej komunikačnej infraštruktúry a vysokovýkonnej výpočtovej techniky. V tabuľke 9 je zhrnuté využitie viacnárodných digitálnych projektov v 27 plánoch obnovy a odolnosti.
Od začiatku vykonávania mechanizmu bolo uspokojivo splnených 13 míľnikov a cieľov týkajúcich sa digitálnych cezhraničných a/alebo viacnárodných projektov. (Navyše v dôsledku revízie plánov obnovy a odolnosti boli niektoré opatrenia odstránené na základe buď článku 18, alebo článku 21 nariadenia o mechanizme).
Tabuľka 9: Digitálne viacnárodné projekty
BE |
BG |
CZ |
DK |
DE |
EE |
IE |
EL |
ES |
FR |
HR |
IT |
CY |
LV |
LT |
LU |
HU |
MT |
NL |
AT |
PL |
PT |
RO |
SI |
SK |
FI |
SE |
Spolu |
|
Mikroelektronika |
● |
● |
● |
|
|
● |
● |
|
● |
● |
|
|
● |
|
|
● |
● |
● |
● |
12 |
||||||||
Európske centrá digitálnych inovácií |
● |
● |
|
● |
|
● |
● |
● |
|
|
|
● |
|
|
● |
|
8 |
|||||||||||
Koridory 5G |
● |
● |
● |
● |
● |
● |
● |
7 |
||||||||||||||||||||
Cloud |
● |
● |
● |
● |
● |
● |
● |
7 |
||||||||||||||||||||
Európske kvantové komunikačné infraštruktúry |
● |
● |
● |
● |
4 |
|||||||||||||||||||||||
Európska vysokovýkonná výpočtová technika |
● |
● |
● |
3 |
||||||||||||||||||||||||
Prepojená verejná správa |
● |
● |
● |
3 |
||||||||||||||||||||||||
Genóm Európy |
● |
● |
● |
3 |
||||||||||||||||||||||||
Podmorské káble |
● |
● |
2 |
|||||||||||||||||||||||||
Európska infraštruktúra služieb blockchainu |
● |
● |
2 |
|||||||||||||||||||||||||
Centrá bezpečnostných operácií |
● |
● |
2 |
|||||||||||||||||||||||||
Iné |
● |
● |
● |
● |
● |
● |
● |
● |
● |
9 |
Zdroj: Plány obnovy a odolnosti všetkých 27 členských štátov.
Príklady príslušných opatrení so splnenými míľnikmi a cieľmi v cezhraničných a viacnárodných projektoch Reformy: ØČesko otvorilo Stredoeurópske stredisko pre monitorovanie digitálnych médií. Toto monitorovacie stredisko je súčasťou Európskeho strediska pre monitorovanie digitálnych médií a prispieva k boju proti dezinformáciám na internete na vnútroštátnej, medzinárodnej a európskej úrovni. ØFrancúzsko uverejnilo vnútroštátne stratégie zamerané na zvyšovanie investícií do kľúčových digitálnych technológií vrátane kvantových technológií, kybernetickej bezpečnosti, 5G a budúcich telekomunikačných a cloudových riešení a zahŕňa príspevky k dôležitým projektom spoločného európskeho záujmu (IPCEI), ktorých cieľom je budovať európske kapacity v oblasti dôležitých vyspelých technológií. ØTaliansko prijalo vnútroštátny právny akt, ktorým sa prideľujú potrebné finančné prostriedky na poskytnutie podpory účastníkom projektov IPCEI, pričom sa v ňom uvádzajú postupy a lehoty na predkladanie projektov, ako aj požiadavky na prístup potenciálnych prijímateľov. Investície ØRakúsko vybralo projekty na podporu vývoja inovačnej mikroelektroniky a technológií pripojenia, ktoré prispievajú k projektu IPCEI v oblasti mikroelektroniky a komunikačných technológií. ØPortugalsko vybralo konzorciá centier digitálnych inovácií ako inkubátory/akcelerátory na podporu podnikateľského ekosystému v oblasti digitálnej transformácie. Centrá budú súčasťou siete európskych centier digitálnych inovácií. |
3.9. Príspevok k vykonávaniu odporúčaní pre jednotlivé krajiny
Pokrok sa zaznamenal vo vykonávaní príslušných opatrení pre danú krajinu prinajmenšom s akýmsi pokrokom v 68 % opatrení pre jednotlivé krajiny v rokoch 2019 a 2020 (obrázok 30). Z posúdenia odporúčaní pre jednotlivé krajiny uverejneného ako súčasť jarného balíka európskeho semestra 2023 vyplýva stabilný nárast vykonávania odporúčaní štrukturálnej povahy pre jednotlivé krajiny v roku 2019 aj odporúčaní pre jednotlivé krajiny viac orientovaných na krízu v roku 2020. Tým sa jasne prejavujú stimuly poskytované od roku 2021 z mechanizmu, pričom sa očakáva, že jeho prístup založený na výkonnosti a dôraz na reformy bude v ďalších rokoch ďalej posilňovať vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny. Členské štáty dosiahli od roku 2019 najväčší pokrok v oblasti prístupu k financiám a finančným službám, po ktorých nasleduje fungovanie trhu práce, boj proti praniu špinavých peňazí a podnikateľské prostredie. Pokrok bol zároveň menej viditeľný v oblastiach jednotného trhu, hospodárskej súťaže a štátnej pomoci, bývania, dlhodobej starostlivosti a dôchodkových systémov.
Obrázok 30: Súčasná miera plnenia odporúčaní pre jednotlivé krajiny z rokov 2019 – 2020
Zdroj: Európsky semester 2023 – jarný balík. |
Obrázok 31: Vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny z rokov 2019 – 2022: ročné posúdenie v každom nasledujúcom roku v porovnaní so súčasnou mierou plnenia
Zdroj: Európsky semester 2023 – jarný balík. |
Aj pokrok vo vykonávaní odporúčaní prijatých v roku 2022 bol výrazný, pričom aspoň určitý pokrok sa dosiahol v takmer 52 % odporúčaní určených členským štátom v júli 2022 (obrázok 31). Celkovo najväčší pokrok sa dosiahol v súvislosti s rozpočtovým rámcom a fiškálnym riadením, za ním nasledovala doprava, podnikateľské prostredie a energetická efektívnosť. V porovnaní s tým sa menší pokrok dosiahol pri riešení odporúčaní týkajúcich sa daňovej politiky.
4.REPowerEU
Od ustanovenia nariadenia o mechanizme vo februári 2021 boli európske a celosvetové hospodárstva a trhy s energiou narušené bezprecedentnými geopolitickými udalosťami. Členské štáty čelili viacerým novým výzvam vyplývajúcim z vysokých cien energií, nadmernej záťaže administratívnej kapacity, narušenia dodávateľských reťazcov alebo zo sociálno-ekonomických dôsledkov ruskej agresie voči Ukrajine. V reakcii na tieto nedávne udalosti Komisia zostavila plán REPowerEU s cieľom dosiahnuť nezávislosť EÚ od ruských fosílnych palív do roku 2030. Plán REPowerEU sa zameriava na diverzifikáciu dovozu plynu a uskutočnenie súvisiacich úprav energetickej infraštruktúry, pričom zároveň urýchľuje prenikanie elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov a umožňuje úspory energie v celom hospodárstve.
V pláne REPowerEU navrhnutom v máji 2022 ako reakcii EÚ na celosvetovú energetickú krízu sa uznala úloha mechanizmu spolu s ďalšími nástrojmi EÚ vrátane fondov politiky súdržnosti 63 na dosiahnutie bezpečnej, cenovo dostupnej a zelenej energie. Mechanizmus bude v rámci plánu REPowerEU podporovať členské štáty v predkladaní ďalších reforiem a investícií, aby splnili ciele plánu REPowerEU, vrátane rýchleho postupného rušenia závislosti EÚ od ruských fosílnych palív, urýchlenia prechodu na čistú energiu, znižovania spotreby energie, podporovania rekvalifikácie pracovnej sily, riešenia energetickej chudoby a podporovania hodnotových reťazcov v oblasti kritických surovín a technológií spojených so zelenou transformáciou. Tieto nové alebo rozšírené opatrenia, ktoré sa majú zahrnúť do vyhradenej kapitoly REPowerEU, sa pridajú k už existujúcej ambicióznej zelenej agende existujúcich plánov obnovy a odolnosti. Môžu sa oprieť o technickú pomoc Komisie poskytovanú prostredníctvom Nástroja technickej podpory (TSI). Podporu relevantnú pre plán REPowerEU 64 dostalo alebo v súčasnosti dostáva 17 členských štátov. Niektoré z týchto opatrení budú mať aj digitálny rozmer (napr. digitalizácia energetiky).
Ako sa uvádza v oddiele 2.3, Komisia dostala 25 upravených plánov obnovy a odolnosti a 20 kapitol REPowerEU. V nasledujúcom oddiele sa podrobnejšie diskutuje o obsahu kapitol REPowerEU, ktoré prijala Rada Európskej únie v čase prípravy tejto správy.
4.1. Opatrenia zahrnuté v kapitolách REPowerEU
Prijaté kapitoly REPowerEU sa venujú priamo cieľom zmeneného nariadenia o mechanizme. Prijaté kapitoly obsahujú opatrenia, ktoré sa priamo týkajú cieľov aktu o emisne neutrálnom priemysle a aktu o kritických surovinách v rámci Priemyselného plánu v kontexte Zelenej dohody. Patria k nim opatrenia na zlepšenie postupov udeľovania povolení pre obnoviteľné zdroje energie, zlepšenie zelených zručností pracovnej sily a podporu hodnotových reťazcov v oblasti kritických surovín a technológií spojených so zelenou transformáciou. V tabuľke 10 je prehľad kapitol REPowerEU, ktoré kladne posúdila Komisia schválila Rada.
Tabuľka 10: Prehľad obsahu prijatých kapitol REPowerEU
Počet nových a rozšírených investícií a reforiem |
Príspevok v oblasti klímy |
Celkové odhadované náklady (v miliónoch EUR) |
Ciele plánu REPowerEU splnené v rámci kapitoly členských štátov |
|
Estónsko |
2 nové investície 1 rozšírená reforma |
100 % |
Spolu: 90 ETS: 83,3 BAR: 6,6 |
b) urýchlenie využívania obnoviteľných zdrojov energie (ďalej len „OZE“), kritická energetická infraštruktúra, dekarbonizácia priemyslu, využívanie udržateľného biometánu e) urýchlenie integrácie OZE |
Francúzsko |
3 nové investície 3 nové reformy 1 rozšírená investícia |
91,6 % |
Spolu: 2 825 ETS: 2 321 BAR: 504 |
b) zvýšenie energetickej efektívnosti budov, urýchlenie využívania OZE a dekarbonizácia priemyslu d) stimulovanie znižovania dopytu po energii e) urýchlenie integrácie OZE, podpora uskladňovania elektrickej energie, podpora dopravy s nulovými emisiami |
Malta |
1 nová reforma 1 nová investícia |
100 % |
Spolu: 70 ETS: 30 BAR: 40 |
b) urýchlenie využívania energie z obnoviteľných zdrojov, zvýšenie energetickej efektívnosti budov e) urýchlenie integrácie obnoviteľných zdrojov energie a podpora dopravy s nulovými emisiami a jej infraštruktúry |
Slovensko |
6 nových reforiem 6 nových investícií 2 rozšírené investície |
85,26 % |
Spolu: 402,7 ETS: 366,4 BAR: 36,3 |
b) urýchlenie využívania energie z obnoviteľných zdrojov, zvýšenie energetickej efektívnosti budov c) boj proti energetickej chudobe e) urýchlenie integrácie obnoviteľných zdrojov energie a podpora dopravy s nulovými emisiami a jej infraštruktúry f) urýchlenie rekvalifikácie pracovnej sily smerom k zeleným a súvisiacim digitálnym zručnostiam |
Zdroj: Európska komisia.
Kapitola REPowerEU: Estónsko
Estónska kapitola REPowerEU pozostáva z jednej rozšírenej reformy a dvoch nových investícií v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a výroby, ako aj z využívania udržateľného biometánu s odhadovanými nákladmi vo výške 90 miliónov EUR. Investície aj reforma majú cezhraničný rozmer a 100 % odhadovaných nákladov má klimatické označenie. Reforma a investície tejto kapitoly sú zhrnuté v nasledujúcom zozname:
·Reforma týkajúca sa využívania obnoviteľných zdrojov energie. Toto opatrenie, ktoré dopĺňa existujúcu reformu v estónskom pláne obnovy a odolnosti, prispieva k zvýšeniu zavádzania veterných projektov znížením legislatívnych prekážok pre realizátorov projektov v oblasti veternej energie. Okrem toho reforma posilňuje kapacity miestnych orgánov v administratívnych postupoch potrebných na rozvoj veternej energie.
·Investícia na zvýšenie prístupu výroby energie z obnoviteľných zdrojov k elektrickej distribučnej sústave. Táto investícia zvýši kapacitu distribučných sústav o ďalších 160 MW, a tým umožní ďalší prístup výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov k sústave.
·Investícia do zvýšenia výroby a využívania udržateľného bioplynu a biometánu. Účelom tohto opatrenia je podporiť využívanie udržateľného bioplynu a udržateľného biometánu v súlade so smernicou o energii z obnoviteľných zdrojov v prepracovanom znení (ďalej len „RED II“) 65 a urýchliť integráciu obnoviteľných zdrojov energie. Investícia pozostáva z čiastkových investícií do vytvorenia potrebných regulačných, organizačných a finančných podmienok s cieľom zvýšiť využívanie udržateľného bioplynu a udržateľného biometánu a z druhej čiastkovej investície do budovania výrobných zariadení.
Kapitola REPowerEU: Francúzsko
Francúzska kapitola REPowerEU pozostáva z troch nových reforiem, troch nových investícií a jednej rozšírenej investície s odhadovanými nákladmi vo výške 2,82 miliardy EUR. 91,2 % odhadovaných nákladov kapitoly je pridelených na cezhraničné investície a 91,6 % odhadovaných nákladov má klimatické označenie. Reformy a investície tejto kapitoly sú zhrnuté v nasledujúcom zozname:
·Ako súčasť francúzskej kapitoly REPowerEU sa bude vykonávať reforma týkajúca sa urýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom zjednodušiť postupy udeľovania povolení a urýchliť plánovanie projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Toto sa dosiahne odstránením prekážok, ktoré v súčasnosti bránia využívaniu energie z obnoviteľných zdrojov.
·Reforma v oblasti „striedmosti v spotrebe energie“: ktorej cieľom je do roku 2024 dosiahnuť 10 % zníženie spotreby energie vo všetkých odvetviach v porovnaní so zimným obdobím 2018 – 2019. Reformu tvoria návrhy opatrení na podporu znižovania spotreby energie vo viacerých odvetviach vrátane bývania, dopravy a priemyslu.
·Reforma týkajúca sa zriadenia generálneho sekretariátu pre ekologické plánovanie: Hlavným cieľom generálneho sekretariátu bude uľahčiť koordináciu vnútroštátnych stratégií týkajúcich sa ekologickej transformácie. Bude to zahŕňať mobilizáciu rôznych ministerstiev a zainteresovaných strán, ako aj vyhodnotenie účinnosti vykonaných opatrení v uvedených oblastiach.
·Investícia do dekarbonizácie priemyslu. Cieľom opatrenia je podporiť investície do dekarbonizácie priemyselného tepla, energetickej efektívnosti a investície do zmien procesov v priemysle v záujme zníženia spotreby energie z fosílnych zdrojov, a tak zmierniť emisie skleníkových plynov.
·Investícia do výroby a využívania vodíka z obnoviteľných zdrojov a bezfosílneho vodíka prostredníctvom financovania štyroch projektov IPCEI v oblasti vodíka. Cieľom tohto opatrenia je zlepšiť priemyselné odvetvie zohľadnením ekologických, technologických a ekonomických aspektov a zároveň minimalizovať emisie a zlepšiť možnosti uskladňovania energie pre priemysel.
·Investícia do energetickej obnovy verejných budov a rozšírené opatrenie v oblasti energetickej obnovy súkromného bývania. Hlavným cieľom je poskytnúť finančnú pomoc na energetické obnovy verejných a súkromných budov, čo bude viesť k zníženiu spotreby energie v sektore budov v krátkodobom horizonte, ako aj k zníženiu závislosti od fosílnych palív.
Kapitola REPowerEU: Malta
Maltská kapitola REPowerEU pozostáva z jednej reformy a jednej investície s odhadovanými nákladmi vo výške 70 miliónov EUR. 100 % odhadovaných nákladov kapitoly je pridelených na cezhraničné investície a 100 % odhadovaných nákladov má klimatické označenie.
·Reforma existujúcich systémov udeľovania povolení. Jej cieľom je zrýchlenie postupov udeľovania povolení pre projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a zavedenie povinnosti inštalovať strešné solárne panely na nových budovách. Táto nová reforma dopĺňa komponenty 1 a 2 maltského plánu obnovy a odolnosti, ktoré sa zameriavajú na zlepšenie energetickej efektívnosti budov a dopravy a čiastočne na zvýšenú výrobu energie z obnoviteľných zdrojov.
·Investícia do elektrizačnej sústavy. Hlavným cieľom je posilniť a rozšíriť elektrickú distribučnú sústavu prostredníctvom investícií do sústavy, distribučných služieb a uskladňovania energie v batériách.
Kapitola REPowerEU: Slovensko
Slovenská kapitola REPowerEU pozostáva zo šiestich nových reforiem, šiestich nových investícií a z dvoch rozšírených investícií s odhadovanými nákladmi vo výške 402,7 milióna EUR. 91,2 % odhadovaných nákladov kapitoly je pridelených na cezhraničné investície a 64,1 % odhadovaných nákladov má klimatické označenie. Reformy a investície v rámci štyroch tematických oblastí kapitoly, ktoré sú sprevádzané investíciou zabezpečujúcou cielenú komunikáciu a koordináciu pri vykonávaní, sú zhrnuté v nasledujúcom zozname:
·Obnoviteľný zdroj energie, elektrizačné sústavy a postupy udeľovania povolení: Čiastkové opatrenia v tejto oblasti sú zamerané na optimalizáciu postupov vydávania environmentálnych povolení, zlepšenie využívania geotermálnej energie a podporovanie využívania tepelných čerpadiel. Okrem toho sa podporuje posudzovanie trajektórií udržateľného používania a dodávania biomasy a rozvoj a podpora výroby biometánu. Vytvoria sa oblasti vhodné na rozvoj veternej energie spolu s akčným plánom národnej vodíkovej stratégie a s opatreniami zameranými na podporu integrácie obnoviteľných zdrojov energie do elektrizačnej sústavy. Investície sú zamerané priamo na modernizáciu a digitalizáciu elektrických distribučných sústav vrátane vzniku Energetického dátového centra.
·Energetická hospodárnosť budov: Zahŕňa vytvorenie jednotnej digitálnej dátovej platformy na zhromažďovanie informácií o energetickej hospodárnosti všetkých verejných a súkromných budov a reformu na zlepšenie energetického manažérstva budov štátnej správy. Investície budú viesť k úsporám energie vo verejných budovách a domácnostiach ohrozených energetickou chudobou a budú zahŕňať technickú podporu zraniteľných skupín pri vymedzení správneho súboru opatrení a spracúvaní žiadosti o grant.
·Udržateľná doprava: Táto oblasť rozširuje existujúce opatrenia v slovenskom pláne obnovy a odolnosti s cieľom ďalej rozvíjať dopravnú infraštruktúru s nulovými emisiami a podporovať osobnú dopravu šetrnú k životnému prostrediu.
·Zelené zručnosti: Základná reforma a investícia podporujú vypracovanie aktualizovaných učebných plánov pre školy odborného vzdelávania a nového programu odbornej prípravy pre pedagogických zamestnancov. Opatrenia ďalej podporujú akreditovaný vzdelávací program pre vzdelávanie dospelých so zameraním na zelené zručnosti a poskytovanie materiálneho a technického vybavenia.
4.2. Financovanie plánu REPowerEU
Kým pôvodné plány obnovy a odolnosti boli financované výhradne z pôžičiek v rámci NextGenerationEU, kapitoly REPowerEU možno financovať z rôznych zdrojov. S nadobudnutím účinnosti zmeneného nariadenia (EÚ) 2021/241 o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti sa môže v prípade každého upraveného plánu obnovy a odolnosti obsahujúceho kapitolu REPowerEU požiadať o dodatočnú finančnú podporu vo forme zdrojov zo systému obchodovania s emisiami (ETS), z prevodov z pobrexitovej adaptačnej rezervy a zo štrukturálnych fondov a/alebo úverov. Okrem toho sa po prepočítaní pridelených finančných prostriedkov členským štátom podľa článku 18 nenávratná finančná podpora niektorých členských štátov zvýšila a tieto členské štáty môžu prispieť aj k financovaniu svojich kapitol REPowerEU. Dodatočná finančná podpora týkajúca sa kapitoly REPowerEU sa bude vyplácať spolu so zvyškom finančného príspevku v rámci mechanizmu a prípadne s úverovou podporou podľa spoločného harmonogramu splátok.
Celkovo budú kapitoly REPowerEU financované sumou 20 miliárd EUR z aukcií kvót ETS a sumou 2,1 miliardy EUR z prevodov z pobrexitovej adaptačnej rezervy. Okrem toho, ako sa uvádza v oddiele 2.3, môžu byť opatrenia uvedené v kapitolách REPowerEU financované aj z dodatočnej nenávratnej podpory v rámci mechanizmu podľa článku 18 nariadenia o mechanizme a z dodatočných úverov v rámci mechanizmu podľa článku 14.
Príjmy z aukcií kvót ETS
V súlade s článkom 21a zmeneného nariadenia o mechanizme je suma 20 miliárd EUR k dispozícii ako dodatočná nenávratná finančná podpora v rámci mechanizmu. Tieto externe pridelené príjmy prispievajú k zvýšeniu odolnosti energetického systému Únie znížením závislosti od fosílnych palív a napomáhaním diverzifikácie dodávok energie na úrovni Únie. Môžu sa použiť výhradne na financovanie opatrení zahrnutých v kapitolách REPowerEU a s jasnou výnimkou reforiem a investícií, ktoré sú zamerané na zlepšenie energetickej infraštruktúry a zariadení s cieľom uspokojiť okamžité potreby bezpečnosti dodávok plynu a ropy.
Dodatočná suma 20 miliárd EUR sa získa z aukcií kvót v rámci systému obchodovania s emisiami (ETS) podľa tohto rozdelenia:
·60 % (t. j. 12 miliárd EUR) bude pochádzať z aukcií kvót v rámci Inovačného fondu a
·40 % (t. j. 8 miliárd EUR) bude pochádzať z predpredaja kvót ETS členských štátov.
Obchodovanie s kvótami ETS formou aukcie sa začalo v pondelok 3. júla 2023. Do 1. septembra 2023 sa získalo 931 miliárd EUR z aukcií 5,88 milióna kvót z inovačného fondu a z aukcií 4,98 kvót z kvót ETS členských štátov. Opakovaný úspech týchto emisií je dôkazom toho, že finančné trhy podporujú ciele plánu REPowerEU a sú ochotné investovať do projektov REPowerEU. Tempo a príjmy z aukcií sú na dobrej ceste k umožneniu plynulého vykonávania a financovania kapitol REPowerEU.
Dodatočná nenávratná finančná podpora sa rozdeľuje medzi členské štáty na základe aktualizovaného prideľovacieho kľúča (tabuľka 11). V tomto kľúči sa zohľadňuje závislosť členských štátov od fosílnych palív a zvýšenie cien investičného tovaru. Umožňuje to lepšie zachytiť dôsledky ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine, a tým prideliť viac finančných prostriedkov najviac postihnutým členským štátom.
Tabuľka 11: Dodatočná nenávratná podpora dostupná pre jednotlivé členské štáty
Suma konečnej čistej dostupnej nenávratnej podpory (v EUR, bežné ceny) |
|
Belgicko |
281 716 188 |
Bulharsko |
479 327 545 |
Česko |
680 543 170 |
Dánsko |
130 714 933 |
Nemecko |
2 086 423 922 |
Estónsko |
83 297 553 |
Írsko |
89 428 389 |
Grécko |
768 069 923 |
Španielsko |
2 582 276 223 |
Francúzsko |
2 317 477 900 |
Chorvátsko |
269 037 883 |
Taliansko |
2 755 867 236 |
Cyprus |
52 408 822 |
Lotyšsko |
123 797 035 |
Litva |
193 729 642 |
Luxembursko |
29 955 009 |
Maďarsko |
700 513 718 |
Malta |
29 955 027 |
Holandsko |
454 359 575 |
Rakúsko |
210 304 520 |
Poľsko |
2 755 862 361 |
Portugalsko |
703 364 724 |
Rumunsko |
1 397 228 597 |
Slovinsko |
116 734 327 |
Slovensko |
366 409 448 |
Fínsko |
112 766 671 |
Švédsko |
198 429 659 |
EÚ27 |
19 970 000 000 |
Zdroj: Európska komisia.
Prevedené zdroje z fondov politiky súdržnosti a pobrexitovej adaptačnej rezervy (BAR)
Členské štáty môžu v rámci existujúcich možností podľa nariadenia o mechanizme a nariadenia o spoločných ustanoveniach previesť až 5 % svojich pôvodných pridelených finančných prostriedkov v rámci fondov politiky súdržnosti do mechanizmu. Od 1. septembra Komisia nedostala žiadnu takúto žiadosť o prevod. Okrem toho môžu členské štáty podľa nariadenia o REPowerEU použiť až 7,5 % svojich pôvodných vnútroštátnych finančných prostriedkov pridelených v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu plus a Kohézneho fondu na podporu cieľov plánu REPowerEU v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy.
Okrem tejto možnosti môžu členské štáty dobrovoľne previesť všetky svoje finančné prostriedky predbežne pridelené z pobrexitovej adaptačnej rezervy, alebo ich časť, do mechanizmu na financovanie investícií a reforiem zahrnutých v kapitole REPowerEU. Do 1. marca 2023 všetky členské štáty oznámili Komisii svoj zámer previesť finančné prostriedky z pobrexitovej adaptačnej rezervy do mechanizmu. Tieto finančné prostriedky sa prevedú do mechanizmu a viažu sa po prijatí vykonávacieho rozhodnutie Rady, ktorým sa schváli revidovaný plán obnovy a odolnosti s kapitolou REPowerEU. V tabuľke 12 sú celkové sumy pre každý členských štát prevedené z pobrexitovej adaptačnej rezervy do mechanizmu.
Tabuľka 12: Prevod pridelených finančných prostriedkov z pobrexitovej adaptačnej rezervy
Celková prevedená suma (v EUR, bežné ceny) |
|
Belgicko |
228 850 088 |
Bulharsko |
6 000 000 |
Česko |
54 918 029 |
Dánsko |
66 026 588 |
Nemecko |
219 739 187 |
Estónsko |
6 615 616 |
Írsko |
150 000 000 |
Grécko |
25 600 000 |
Španielsko |
58 000 000 |
Francúzsko |
504 000 000 |
Chorvátsko |
7 190 532 |
Taliansko |
0 |
Cyprus |
52 056 350 |
Lotyšsko |
10 946 343 |
Litva |
4 700 000 |
Luxembursko |
128 475 124 |
Maďarsko |
0 |
Malta |
40 000 000 |
Holandsko |
280 000 000 |
Rakúsko |
0 |
Poľsko |
0 |
Portugalsko |
81 358 359 |
Rumunsko |
43 162 623 |
Slovinsko |
5 257 380 |
Slovensko |
36 307 747 |
Fínsko |
14 242 037 |
Švédsko |
66 000 000 |
EÚ27 |
2 089 446 003 |
Zdroj: Európska komisia.
5.Záver
Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti bol zriadený počas krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19, ale vyvíjal sa v meniacom sa geopolitickom kontexte, ktorý ovplyvnil spoločnosť a hospodárstvo Únie. Vzhľadom na celosvetovú nestabilitu, narušenia dodávateľských reťazcov, energetickú krízu a infláciu sú vnútroštátne orgány pod tlakom, takže je pre ne vykonávanie plánov obnovy a odolnosti niekedy ešte náročnejšie v kalendári obmedzených termínov. Napriek tomu sa tým úspešné a včasné vykonanie týchto plánov zároveň stáva ešte dôležitejším v rámci obmedzenej existencie mechanizmu.
Revízia plánov a doplnenie nových kapitol REPowerEU predstavuje príležitosť zohľadniť skúsenosti získané počas prvých rokov a urýchliť vykonávanie mechanizmu. V pláne REPowerEU predstavenom v máji 2022 sa uznáva, že mechanizmus môže zohrávať významnú úlohu pri dosahovaní bezpečnej, cenovo dostupnej a čistej energie. Poskytnutím dodatočných finančných prostriedkov EÚ a umožnením revízie plánov obnovy a odolnosti a začlenenia kapitol REPowerEU pomáha mechanizmus členským štátom realizovať kritické reformy a investície potrebné na rýchle posilnenie ich energetickej odolnosti. Zároveň sú pre členské štáty príležitosťou, odstrániť problematické miesta a prekážky vykonávania.
Dva a pol roka po zriadení mechanizmu členské štáty naďalej plnia svoje záväzky týkajúce sa reforiem a investícií, keďže vykonávanie mechanizmu napreduje. Komisia podnecuje členské štáty, aby pokračovali v urýchlenom vykonávaní svojich plánov obnovy a odolnosti a predkladali žiadosti o platbu.
Keďže mechanizmus vstupuje do druhej polovice svojej existencie, Komisia sa v spolupráci s členskými štátmi a všetkými kľúčovými partnermi bude naďalej zameriavať na vykonávanie plánov obnovy a odolnosti. Komisia bude podnecovať členské štáty a pomáhať im v ich najlepšom úsilí, aby v plnej miere využili príležitosti, ktoré poskytuje mechanizmus, na rýchle uskutočnenie investícií a reforiem zameraných na hlavné výzvy súčasnosti s cieľom zvýšiť odolnosť Európskej únie a zaistiť obnovu po pandémii ochorenia COVID-19 so zreteľom na budúcnosť.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 17).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/435 z 27. februára 2023, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2021/241, pokiaľ ide o kapitolu REPowerEU v plánoch obnovy a odolnosti (Ú. v. EÚ L 63, 28.2.2023, s. 1).
https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/index.html?lang=en .
Údaje v oddiele 3 tejto výročnej správy sa týkajú najnovších plánov obnovy a odolnosti Estónska, prijatého 16. júna 2023, a Francúzska, prijatého 14. júla 2023, ale netýkajú sa najnovších plánov Malty a Slovenska prijatých 14. júla 2023, keďže údaje o týchto dvoch členských štátoch ešte neboli k dispozícii v plnom rozsahu.
Operačné dohody s Nemeckom podpísala Komisia 4. septembra. Podpis s Maďarskom sa očakáva v 3. štvrťroku 2023. Podpis s Holandskom sa uskutoční po prijatí revízie plánu.
Koncový dátum 1. septembra 2023.
https://reform-support.ec.europa.eu/what-we-do/recovery-and-resilience-plans_en .
Míľniky a ciele, ktoré už Komisia posúdila ako úspešne splnené v súvislosti so žiadosťou o platbu, majú stav „splnené“.
Stav pokroku v plnení jednotlivých minulých míľnikov a cieľov (t. j. takého, ktoré dosiahnutie bolo naplánované v štvrťroku pred dňom podávania správy) môže byť buď „dokončené“, alebo „nedokončené“.
Stav plnení budúcich míľnikov a cieľov (t. j. tých, ktorých dosiahnutie je naplánované v štvrťroku dňa podávania správy a v troch nasledujúcich štvrťrokoch) môže byť „dokončené“, „prebiehajúce“ alebo „zmeškané“.
Tento graf znázorňuje počet míľnikov a cieľov vychádzajúci z metodiky označovania podľa pilierov uplatňovanej v hodnotiacej tabuľke obnovy a odolnosti. Na základe metodiky Komisie sa každé opatrenie označuje podľa jednej primárnej a jednej sekundárnej oblasti politiky, a to na základe zoznamu oblastí politiky prepojených so šiestimi piliermi. V dôsledku toho každý míľnik a cieľ súvisí s viacerými piliermi.
Zatriedenie míľnikov a cieľov v tomto odseku vypracovala Európska komisia a členské štáty ho takto neuvádzajú pri vykonávaní polročných oznámení.
Oznámený cieľový dátum splnenia takýchto míľnikov a cieľov je najmenej o štvrťrok (t. j. 91 dní) skôr ako pôvodne navrhnutý dátum vo vykonávacom rozhodnutí Rady o schválení posúdenia plánu obnovy a odolnosti členského štátu.
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2106 z 28. septembra 2021, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, stanovením spoločných ukazovateľov a podrobných prvkov hodnotiacej tabuľky obnovy a odolnosti.
Vzťahujú sa na prvky, ktoré sú spoločné pre väčšinu plánov obnovy a odolnosti, ale nie sú určené na zachytenie všetkých aspektov plánov vzhľadom na ich výraznú heterogénnosť a obmedzený počet.
Pozri https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/index.html .
Komisia nemá žiadny dôvod na audit alebo overovanie kvality údajov, ktoré predložili členské štáty, ani na zmenu alebo odmietnutie konkrétnej správy členských štátov.
Údaje na nasledujúcom obrázku zodpovedajú údajom, ktoré poskytli členské štáty počas februárového kola podávania správ v roku 2023 a týkali sa obdobia od februára 2020 do decembra 2022. Ďalšie informácie možno nájsť v hodnotiacej tabuľke obnovy a odolnosti.
Pozri COM(2023) 99 final .
Pozri COM(2023) 99 final .
Čiastočné pozastavenie nie je možné v prípade nesplnenia míľnikov alebo cieľov týkajúcich sa kontrolného systému členského štátu, ktorý je potrebný na ochranu finančných záujmov Únie. Takýto prípad vždy vedie k pozastaveniu celej splátky a všetkých budúcich splátok, kým nedôjde k náprave nesplnenia.
V prípade litovskej žiadosti o platbu pozri https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/IP_23_1286 .
Osobitná správa 07/2023: Koncepcia systému Komisie na kontrolu Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.
Ďalšie informácie o postupe úpravy existujúcich plánov a spôsoboch vypracovania kapitol REPowerEU možno nájsť v oznámení Komisie s názvom Usmernenie k plánom obnovy a odolnosti v kontexte plánu REPowerEU ( 2023/C 80/01 ).
Koncový dátum 1. septembra 2023 (vrátane).
Dlhopisy EÚ sú hlavným nástrojom Komisie na financovanie v rámci jej jednotného prístupu k financovaniu. Ich splatnosť je tri roky a viac. Na realizáciu svojho plánu financovania emituje Komisia dlhopisy EÚ s referenčnými dobami splatnosti (3, 5, 7, 10, 15, 20, 25, 30 rokov). Komisia začala emitovať pokladničné poukážky EÚ, cenné papiere s kratšou dobou splatnosti menej ako jeden rok v septembri 2021. Program pokladničných poukážok EÚ poskytuje Komisii ako emitentovi dodatočnú flexibilitu a podporuje likviditu jej cenných papierov. Pokladničné poukážky EÚ majú splatnosť tri až šesť mesiacov.
Výročná správa o činnosti za rok 2022 – Hospodárske a finančné záležitosti, dostupná na stránke https://commission.europa.eu/publications/annual-activity-report-2022-economic-and-financial-affairs_en .
V Bulharsku, na Cypre, v Česku, Dánsku, Estónsku, Fínsku, Grécku, Írsku, Lotyšsku, na Malte, v Poľsku, na Slovensku, v Slovinsku, Španielsku a Taliansku.
V Belgicku, vo Francúzsku, v Chorvátsku, Luxembursku, Maďarsku, Nemecku, Portugalsku, Rakúsku, Rumunsku, vo Švédsku a v Taliansku.
Informácie poskytnuté Európskemu parlamentu alebo Rade o plánoch obnovy a odolnosti .
Register expertných skupín Komisie a iných podobných subjektov (europa.eu) .
Stránky o jednotlivých krajinách boli 19. septembra 2023 prepracované, aby vyjadrovali úlohu, ktorú plní mechanizmus pri vykonávaní plánu REPowerEU, ako aj zohľadňovali ďalšie zmeny v plánoch obnovy a odolnosti členských štátov.
https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/index.html .
V nariadení sa takisto špecifikuje, ktoré informácie by členské štáty mali uverejniť, najmä úplný názov prijímateľa, identifikačné číslo pre DPH alebo daňové identifikačné číslo (alebo iný jedinečný identifikátor) v prípade právnickej osoby, prijatú sumu a súvisiace opatrenia, na ktoré prijímateľ dostal finančné prostriedky.
Škatuľový graf (angl. boxplot) znázorňuje medián, dve krajné hodnoty (angl. hinges) a dva fúzy (angl. whiskers) štatistického rozdelenia spojitej premennej. Dolná a horná krajná hodnota zodpovedá prvému a tretiemu kvartilu (25. a 75. percentil). Horné (dolné) fúzy vedú z krajnej hodnoty po najväčšiu hodnotu, ktorá nie je ďalej než (je najviac) 1,5 medzikvartilového rozpätia (dĺžka intervalu medzi kvartilmi, IQR). Okrem toho sú doplnené markery aritmetického priemeru na označenie šikmosti štatistického rozdelenia.
Vzhľadom na svoj väčší podiel finančných prostriedkov pridelených v rámci mechanizmu 100 konečných prijímateľov, ktorí dostávajú najvyššie sumy v rámci talianskeho plánu obnovy a odolnosti, dostalo sumy, ktoré sú výrazne vyššie ako v iných členských štátoch, ktorých údaje sú k dispozícii. Z tohto dôvodu a na zvýšenie čitateľnosti obrázka sú koneční prijímatelia z talianskeho plánu zobrazení oddelene.
Keďže podľa článku 25a zmeneného nariadenia o mechanizme členské štáty nie sú povinné poskytovať údaje rozlišujúce medzi konečnými prijímateľmi, ktorí sú verejnými alebo súkromnými subjektmi, tu uvedené obrázky vyplývajú z vlastných odhadov Komisie.
Týmto sa vylučujú údaje o konečných prijímateľoch v Estónsku, Fínsku a Poľsku, ktoré nesprístupnili Komisii štruktúrované údaje spojené s piliermi politiky a súvisiacimi oblasťami politiky.
Politika súdržnosti pokrýva podobné druhy investícií pri zachovaní synergie s mechanizmom. Od začiatku pandémie sa v rámci politiky súdržnosti vyplatilo 217,3 miliardy EUR okrem iného na podporu zelenej a digitálnej transformácie a na zvýšenie odolnosti členských štátov.
Tieto údaje vyplývajú z metodiky označovania podľa pilierov vyvinutej na účely hodnotiacej tabuľky obnovy a odolnosti, pričom každé opatrenie v pláne obnovy a odolnosti je priradené k primárnej a sekundárnej oblasti politiky s cieľom vyjadriť, že opatrenia môžu prispieť k viac ako jednému cieľu politiky. Šesť pilierov politiky je: zelená transformácia; digitálna transformácia; inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast; sociálna a územná súdržnosť; zdravie a hospodárska, sociálna a inštitucionálna odolnosť; politiky pre budúcu generáciu.
Oznámenie s názvom Posilnenie sociálneho dialógu v Európskej únii: využitie jeho plného potenciálu na riadenie spravodlivej transformácie, 25. januára 2023, COM(2023) 40 final a návrh odporúčania Rady týkajúci sa posilnenia sociálneho dialógu v Európskej únii, 25. januára 2023, COM(2023) 38 final.
Šesť pilierov je: i) zelená transformácia; ii) digitálna transformácia; iii) inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast vrátane hospodárskej súdržnosti, pracovných miest, produktivity, konkurencieschopnosti, výskumu, vývoja a inovácií a dobre fungujúceho vnútorného trhu so silnými malými a strednými podnikmi (MSP); iv) sociálna a územná súdržnosť; v) zdravie a hospodárska, sociálna a inštitucionálna odolnosť s cieľom okrem iného zvyšovať pripravenosť na krízy a kapacity reakcie na krízu a vi) politiky pre budúcu generáciu, deti a mládež, ako sú vzdelávanie a zručnosti.
Odkazy v oddiele 3 na sumy v EUR venované na opatrenia, ktoré prispievajú k pilierom mechanizmu, vyplývajú z výdavkov odhadnutých ex ante.
Tento obrázok znázorňuje odhadované výdavky na základe metodiky označovania podľa pilierov pre hodnotiacu tabuľku obnovy a odolnosti a zodpovedá opatreniam priradených k pilieru zelenej transformácie ako primárnemu alebo sekundárnemu pilieru.
V plánoch obnovy a odolnosti sa muselo špecifikovať a zdôvodniť, v akej miere jednotlivé opatrenia prispievajú k cieľom v oblasti klímy, teda či k nim prispievajú v plnej miere (100 %), čiastočne (40 %) alebo nemajú žiadny vplyv (0 %), podľa prílohy VI k nariadeniu o mechanizme. Kombinácia koeficientov a odhadov nákladov na jednotlivé opatrenia umožňuje vypočítať, do akej miery plány prispievajú k plneniu cieľa v oblasti klímy. Treba pripomenúť, že príspevok plánu k pilieru zelenej transformácie je vyšší ako príspevok k cieľom v oblasti klímy, ako sa vymedzuje v prílohe VI k nariadeniu o mechanizme, keďže metodiky sa líšia. Rozdiely vznikajú hlavne preto, že pri všetkých pokrytých opatreniach sa predpokladá, že prispievajú na pilier vo výške 100 % svojich odhadnutých nákladov, zatiaľ čo niektoré prispievajú na klimatické ciele iba do výšky 40 % svojich odhadnutých nákladov, ako sa vymedzuje v prílohe VI k nariadeniu. Okrem toho pilier zelenej transformácie obsahuje aj koeficienty pre environmentálne ciele, ktoré sú širšie ako klimatické ciele podľa prílohy VI k nariadeniu o mechanizme.
Míľnik a cieľ môže prispievať k viac než jednému pilieru.
Tento obrázok znázorňuje odhadované výdavky založené na metodike označovania podľa pilierov pre hodnotiacu tabuľku obnovy a odolnosti a zodpovedá opatreniam prideleným k pilieru digitálnej transformácie ako primárnemu alebo sekundárnemu pilieru.
V plánoch obnovy a odolnosti sa muselo špecifikovať a odôvodniť, v akej miere jednotlivé opatrenia prispievajú k digitálnym cieľom, teda či k nim prispievajú v plnej miere (100 %), čiastočne (40 %) alebo nemajú žiadny vplyv (0 %), podľa prílohy VII k nariadeniu o mechanizme. Kombinácia koeficientov a odhadov nákladov na jednotlivé opatrenia umožňuje vypočítať, do akej miery plány prispievajú k plneniu digitálneho cieľa.
Pilier 1 týkajúci sa zelenej transformácie zahŕňa ekologické opatrenia v oblasti výskumu, vývoja a inovácií zaradené do oblasti politiky „výskum, vývoj a inovácie v oblasti zelených aktivít“ a pilier 2 týkajúci sa digitálnej transformácie zahŕňa digitálne opatrenia v oblasti výskumu, vývoja a inovácií zaradené do oblasti politiky „opatrenia týkajúce sa digitalizácie v oblasti výskumu, vývoja a inovácií“.
Tieto míľniky a ciele sú spojené s opatreniami, ktoré prispievajú k sociálnym kategóriám vymedzeným v delegovanom nariadení 2021/2105.
Treba poznamenať, že v niektorých oblastiach politiky (ako je fiškálna politika a fiškálne riadenie alebo reformy právneho štátu) sú príslušnými opatreniami prevažne reformy bez súvisiacich výdavkov.
Odporúčanie Rady z 8. decembra 2022 týkajúce sa prístupu k cenovo dostupnej, vysokokvalitnej dlhodobej starostlivosti (2022/C 476/01).
Odporúčanie Rady (EÚ) 2021/1004.
Vzhľadom na dôležitosť sociálnych výdavkov po pandémii COVID-19 bola Komisia na základe nariadenia o mechanizme splnomocnená prijať delegovaný akt, ktorým sa stanoví metodika vykazovania sociálnych výdavkov vrátane výdavkov na deti a mládež v rámci mechanizmu [článok 29 ods. 4 písm. b)]. Na základe metodiky prijatej Komisiou sa všetky výdavky financované z prostriedkov mechanizmu klasifikujú z hľadiska reforiem a investícií do deviatich širších oblastí politiky, ktoré sa následne združujú do štyroch sociálnych kategórií: 1. zamestnanosť a zručnosti; 2. vzdelávanie a starostlivosť o deti; 3. zdravotná a dlhodobá starostlivosť a 4. sociálne politiky. Pozri delegované nariadenie 2021/2105 .
Obrázky sú ilustračné, určené na účely kvalitatívnej analýzy a nepredstavujú porovnávacie posúdenie plánov obnovy a odolnosti členských štátov. Počet a štruktúra opatrení v jednotlivých národných plánoch sa významne líšia, rovnako ako prístup k zohľadňovaniu záväzkov v oblasti rodovej rovnosti. Podrobnejšiu analýzu možno nájsť v pracovných dokumentoch útvarov Komisie prijatých Európskou komisiou pre každý schválený plán, ako aj v tematickej analýze týkajúcej sa rovnosti v hodnotiacej tabuľke Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti .
Komisia v súlade s metodikou vykazovania sociálnych výdavkov stanovenou v delegovanom nariadení (EÚ) 2021/2105 označila opatrenia, ktoré zahŕňajú zameranie na rodovú rovnosť. Treba poznamenať, že Komisia túto metodiku neuplatnila len na opatrenia sociálneho charakteru, ale aj na všetky ostatné opatrenia zamerané na rodovú rovnosť zahrnuté do prijatých plánov obnovy a odolnosti, aby ich bolo možné lepšie zachytiť v plánoch. Toto nemuselo byť hlavným účelom dotknutých opatrení. Aj opatrenia, ktoré nie sú takto označené, môžu mať vplyv na rodovú rovnosť. Uvedené údaje predstavujú počet a podiel celkových opatrení s takýmto zameraním a nie s nimi súvisiace náklady.
Programy politiky súdržnosti prispievajú k podpore prechodu na bezpečnejší a udržateľnejší energetický systém. Okrem toho iniciatíva SAFE (podpora cenovo dostupnej energie) umožňuje členským štátom využiť nevyužité finančné prostriedky z fondov politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020 na podporu domácností a MSP, ktoré čelia zvýšeným nákladom na energie.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov.
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli19. 9. 2023
COM(2023) 545 final
PRÍLOHA
k
SPRÁVE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
o vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti: napredovanie
1 PRÍLOHA 1 – Plány obnovy a odolnosti v členských štátoch EÚ
Belgicko
Belgicko predložilo svoj súčasný plán obnovy a odolnosti 30. apríla 2021. Kladné posúdenie Komisie z 23. júna 2021 a schválenie Rady z 13. júla 2021 pripravili pôdu pre vyplatenie 5,9 miliardy EUR vo forme nenávratnej podpory v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v období 2021 – 2026. V súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti sa okrem toho 30. júna 2022 aktualizoval maximálny finančný príspevok pre Belgicko, a to na sumu 4,5 miliardy EUR vo forme nenávratnej podpory.
V kontexte súčasného geopolitického a hospodárskeho vývoja Belgicko 20. júla 2023 predložilo Komisii zmenený plán obnovy a odolnosti s cieľom zohľadniť zrevidovaný maximálny finančný príspevok v súlade s článkom 18 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, prispôsobiť plán objektívnym okolnostiam, ktoré už neumožňujú dosiahnuť určité míľniky a ciele obsiahnuté v pláne obnovy a odolnosti, v súlade s článkom 21 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a požiadať o dodatočné úvery v súlade s článkom 14 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti. Revidovaný plán obnovy a odolnosti zahŕňa aj novú kapitolu REPowerEU s dodatočnými reformami a investíciami týkajúcimi sa energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti a udržateľnej mobility. Komisia v čase vypracúvania tejto výročnej správy posudzuje plán, ktorý predložilo Belgicko.
Pôvodný (a stále aktuálny) plán obnovy a odolnosti Belgicka je zameraný na riešenie kľúčových výziev týkajúcich sa mobility a verejných prác, produktivity, udržateľnosti a inovácií, ako aj digitálnej integrácie a sociálneho začlenenia. Pozostáva z 35 reforiem a 105 investícií, ktoré sa opierajú o nenávratnú podporu vo výške 5,9 miliardy EUR, čo predstavuje 1,2 % HDP. Na jednotlivých úrovniach verejnej správy boli prijaté doplnkové plány obnovy. Komisia 3. augusta 2021 vyplatila Belgicku sumu 770 miliónov EUR v rámci predbežného financovania, čo zodpovedá 13 % pridelených finančných prostriedkov.
Vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Belgicka prebieha, no hrozí čoraz väčšie riziko oneskorení. Belgicko ešte nepredložilo žiadosť o platbu. Rýchle a stabilné vykonávanie si bude vyžadovať účinné riadenie.
Na nasledujúcich grafoch je znázornený podiel finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pridelených na jednotlivé piliere politiky v belgickom pláne obnovy a odolnosti.
Burza cenných papierov v Bruseli využila podporu z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na nedávno dokončenú renováciu, ktorá povedie k výrazným úsporám energie
Autorské právo: belgická federálna vláda
Graf 1: Podiel finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pridelených na jednotlivé piliere politiky – Belgicko
Poznámka: Každým opatrením sa prispieva k dvom oblastiam politiky šiestich pilierov. Celkové pridelené prostriedky na všetky piliere, ktoré sú tu uvedené, teda predstavujú 200 % odhadovaných nákladov na plán obnovy a odolnosti. Spodná časť predstavuje výšku primárneho piliera, vrchná časť predstavuje výšku sekundárneho piliera.
Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html
Graf 2: Celková nenávratná podpora vyplatená v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti – Belgicko
Poznámka: V tomto grafe je znázornená suma nenávratnej podpory, ktorá bola doteraz vyplatená z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, vrátane predbežného financovania. Celková suma nenávratnej podpory poskytnutej každému členskému štátu sa určuje na základe alokačného kľúča a celkových odhadovaných nákladov na príslušný plán obnovy a odolnosti.
Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html
Bulharsko
Bulharsko predložilo svoj súčasný plán obnovy a odolnosti 15. októbra 2021. Kladné posúdenie Komisie zo 7. apríla 2022 a schválenie Rady z 28. apríla 2022 pripravili pôdu pre vyplatenie 6,3 miliardy EUR vo forme nenávratnej podpory v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v období 2021 – 2026. V súlade s článkom 11 ods. 2 Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa okrem toho 30. júna 2022 aktualizoval maximálny finančný príspevok pre Bulharsko, a to na sumu 5,7 miliardy EUR vo forme nenávratnej podpory. V čase vypracúvania tejto výročnej správy nebola predložená žiadna revízia plánu.
Pôvodný (a stále aktuálny) plán obnovy a odolnosti Bulharska je zameraný na riešenie kľúčových výziev týkajúcich sa zelenej a digitálnej transformácie, podnikateľského prostredia vrátane právneho štátu, sociálneho začlenenia, prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu, k odbornej príprave a zdravotnej starostlivosti. Pozostáva zo 47 reforiem a 56 investícií, ktoré sa opierajú o nenávratnú podporu vo výške 6,3 miliardy EUR, čo predstavuje približne 10,2 % HDP v roku 2019.
Vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Bulharska prebieha, no hrozí čoraz väčšie riziko oneskorení. Bulharsko predložilo jednu žiadosť o platbu, čo zodpovedá 22 míľnikom a cieľom v pláne, a výsledkom bolo vyplatenie prostriedkov 16. decembra 2022 v celkovej hodnote 1,37 miliardy EUR. 22 súvisiacich míľnikov sa týka dôležitých prvých krokov pri vykonávaní reforiem a investícií zameraných na dekarbonizáciu odvetvia energetiky, podporu rozsiahleho zavádzania digitálnej infraštruktúry, reformu súdneho systému, posilnenie rámca boja proti praniu špinavých peňazí, digitalizáciu verejného sektora, ako aj na posilnenie primeranosti a pokrytia systému minimálneho príjmu. Zahrnuté boli aj opatrenia, ktoré majú zabezpečiť, aby systém auditu a kontrol vykonávania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti bol v súlade s normami. Vysoká miera vládnej nestability viedla k oneskoreniam kľúčových legislatívnych reforiem, napríklad reformy v oblasti verejného obstarávania, boja proti korupcii a zodpovednosti generálneho prokurátora. Nedostatok politickej stability a administratívnych kapacít sa takisto premietol do spomalenia vykonávania niekoľkých dôležitých investícií do energetiky a dopravy a do spochybňovania kľúčových aspektov plánu, konkrétne dekarbonizácie energetiky. Nová vláda stanovila vykonávanie plánu za prioritu. Druhá žiadosť o platbu sa oneskorila a momentálne je naplánovaná na jeseň 2023. Existuje však značné riziko, že v čase predloženia nebude splnených niekoľko míľnikov a cieľov týkajúcich sa kľúčových reforiem. Práca na dodatku k plánu a na kapitole REPowerEU prebieha, no mala by sa urýchliť pri súčasnom zachovaní dôrazu na vykonávanie. Vzhľadom na politickú situáciu stále nie je jasné, kedy bude možné prácu dokončiť.
Na nasledujúcich grafoch je znázornený súčasný stav míľnikov a cieľov, ktoré má Bulharsko dosiahnuť a Komisia následne posúdiť ako uspokojivo splnené, pričom príklady opatrení so splnenými míľnikmi a cieľmi sú uvedené v nasledujúcom rámčeku.
Príklady relevantných opatrení so splnenými míľnikmi a cieľmi Bulharska ØReforma Bulharsko začalo vykonávať reformu, ktorej cieľom je zlepšiť primeranosť a pokrytie systému minimálneho príjmu. Prijatím relevantných legislatívnych zmien Bulharsko zavedie v rokoch 2022 až 2024 postupné zvýšenie hraníc príjmu pre všetkých potenciálnych príjemcov v systéme minimálneho príjmu. Ide o dôležitý krok pri riešení dlhodobých sociálnych výziev v krajine. ØInvestícia Bulharsko začalo s výstavbou úseku linky 3 sofijského metra s celkovou dĺžkou 3 km vrátane troch staníc. Cestujúcim poskytne čistú, rýchlu a efektívnu službu verejnej dopravy s intermodálnym prepojením. Očakáva sa, že investícia umožní prepravu v priemere 7,6 milióna cestujúcich ročne od roku 2026. Zlepšením verejnej dopravy pre obyvateľov mesta sa od tohto projektu očakáva, že povedie k zníženiu emisií skleníkových plynov a znečistenia ovzdušia a k zníženiu počtu automobilov v meste. Zmluvy o stavebných prácach boli podpísané a prebieha realizácia. Stanica Lekárska univerzita na linke metra 3
Autorské právo: bulharská vláda |
Graf 3: Vyplatené prostriedky podľa piliera – Bulharsko
Poznámka: Každé vyplatenie prostriedkov vyjadruje pokrok dosiahnutý vo vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v rámci šiestich politických pilierov. Tento graf znázorňuje, ako prostriedky vyplácané z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (bez predbežného financovania) súvisia s piliermi. Sumy sa vypočítali tak, že sa míľniky a ciele, na ktoré sa vzťahuje dané vyplatenie, prepojili s ich príslušnými opatreniami označenými podľa piliera (primárny a sekundárny).
Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html
Graf 4: Celková nenávratná podpora vyplatená v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti – Bulharsko Poznámka: V tomto grafe je znázornená suma nenávratnej podpory, ktorá bola doteraz vyplatená z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, vrátane predbežného financovania. Celková suma nenávratnej podpory poskytnutej každému členskému štátu sa určuje na základe alokačného kľúča a celkových odhadovaných nákladov na príslušný plán obnovy a odolnosti. Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html
|
Graf 5: Stav plnenia míľnikov a cieľov – Bulharsko
Poznámka: V tomto grafe je znázornený podiel uspokojivo splnených míľnikov a cieľov. Míľnik alebo cieľ je uspokojivo splnený, keď členský štát poskytne Komisii dôkazy o tom, že dosiahol míľnik alebo cieľ, a Komisia to vo vykonávacom rozhodnutí posúdi kladne. Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html |
Česko
Česko predložilo svoj súčasný plán obnovy a odolnosti 1. júna 2021. Kladné posúdenie Komisie z 19. júla 2021 a schválenie Rady z 8. septembra 2021 pripravili pôdu pre vyplatenie 7 miliárd EUR vo forme nenávratnej podpory v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v období 2021 – 2026. V súlade s článkom 11 ods. 2 Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa okrem toho 30. júna 2022 aktualizoval maximálny finančný príspevok pre Česko, a to na sumu 7,7 miliardy EUR vo forme nenávratnej podpory.
V kontexte súčasného geopolitického a hospodárskeho vývoja Česko 30. júna 2023 predložilo Komisii zmenený plán obnovy a odolnosti s cieľom zohľadniť zrevidovaný maximálny finančný príspevok v súlade s článkom 18 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, prispôsobiť plán objektívnym okolnostiam, ktoré už neumožňujú dosiahnuť určité míľniky a ciele obsiahnuté v pláne obnovy a odolnosti, v súlade s článkom 21 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a požiadať o dodatočné úvery v súlade s článkom 14 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti. Revidovaný plán obnovy a odolnosti zahŕňa aj novú kapitolu REPowerEU s dodatočnými reformami a investíciami týkajúcimi sa energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti a železničnej infraštruktúry. Komisia v čase vypracúvania tejto výročnej správy posudzuje revidovaný plán, ktorý predložilo Česko.
Pôvodný (a stále aktuálny) plán obnovy a odolnosti Česka je zameraný na riešenie kľúčových výziev týkajúcich sa digitálnej transformácie, zelenej transformácie, vzdelávania a trhu práce, verejnej správy, výskumu a inovácií, ako aj zdravotnej starostlivosti. Pozostáva z 37 reforiem a 85 investícií, ktoré sa opierajú o nenávratnú podporu vo výške viac ako 7 miliárd EUR, čo predstavuje približne 3 % HDP v roku 2021, s cieľom pomôcť krajine prekonať naliehavé sociálne a hospodárske výzvy. Komisia 28. septembra 2021 vyplatila Česku sumu 915 miliónov EUR v rámci predbežného financovania, čo zodpovedá 13 % pridelených finančných prostriedkov.
Vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Česka prebieha, no hrozia určité oneskorenia. Česko predložilo jednu žiadosť o platbu, čo zodpovedá 37 míľnikom a cieľom v pláne, a výsledkom bolo vyplatenie prostriedkov 22. marca 2023 v celkovej hodnote 928 miliónov EUR. Súvisiacich 37 míľnikov a cieľov sa týka reforiem učebných plánov na podporu digitálnej gramotnosti a digitálnych zručností, elektronického zdravotníctva, systému auditu a kontrol vykonávania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a zákona o registrácii konečných užívateľov výhod, ako aj investícií do rekonštrukcie troch železničných mostov, 45 bezpečnejších železničných priecestí a digitálnych nástrojov na vzdelávanie. V záujme včasného vykonania plánu sú potrebné ďalšie zlepšenia administratívnych kapacít a stanovenie priorít v oblasti kľúčových reforiem a investícií.
Na nasledujúcich grafoch je znázornený súčasný stav míľnikov a cieľov, ktoré má Česko dosiahnuť a Komisia následne posúdiť ako uspokojivo splnené, pričom príklady opatrení so splnenými míľnikmi a cieľmi sú uvedené v nasledujúcom rámčeku.
Príklady relevantných opatrení so splnenými míľnikmi a cieľmi Česka ØReforma Koncom septembra 2021 v Česku nadobudol účinnosť nový stavebný zákon. Tento míľnik je súčasťou reformy, ktorá ma za cieľ priniesť do procesu vydávania stavebných povolení vysoký stupeň digitalizácie. Zákon pomocou digitalizácie urýchlil proces vydávania stavebných povolení a znížil počet zapojených regulačných orgánov. Je preto menej pravdepodobné, že stavebné podniky budú musieť na získanie povolenia investovať neprimerané množstvo času a zdrojov. Zníženie počtu regulačných orgánov takisto pomôže položiť základy pre implementáciu nových informačných systémov a digitálnych nástrojov do ich pracovného procesu. ØInvestícia Česko implementuje rozsiahlu investíciu na zabránenie digitálnemu vylúčeniu tým, že zabezpečuje, aby všetci žiaci mali prístup k digitálnemu vybaveniu. Česko poskytlo finančné prostriedky na vybavenie IKT (informačné a komunikačné technológie) na dištančné vzdelávanie pre školy, aby mohli vyučovať na diaľku. Ďalším dôležitým cieľom tejto investície je vybavenie škôl základnými aj pokročilými digitálnymi technológiami na podporu digitálnej gramotnosti a moderného vzdelávania. Školy okrem toho získajú technickú pomoc prostredníctvom špecializovaného webového sídla, webových seminárov a novej siete referentov IT. Technológiami sa vybaví takmer 10 000 materských škôl a škôl, a to napríklad nástrojmi rozšírenej a virtuálnej reality, robotikou a 3D tlačiarňami
|
Graf 6: Vyplatené prostriedky podľa piliera – Česko
Poznámka: Každé vyplatenie prostriedkov vyjadruje pokrok dosiahnutý vo vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v rámci šiestich politických pilierov. Tento graf znázorňuje, ako prostriedky vyplácané z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (bez predbežného financovania) súvisia s piliermi. Sumy sa vypočítali tak, že sa míľniky a ciele, na ktoré sa vzťahuje dané vyplatenie, prepojili s ich príslušnými opatreniami označenými podľa piliera (primárny a sekundárny).
Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html
Graf 7: Celková nenávratná podpora vyplatená v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti – Česko
Poznámka: V tomto grafe je znázornená suma grantov, ktorá bola doteraz vyplatená z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, vrátane predbežného financovania. Poznámka: V tomto grafe je znázornená suma nenávratnej podpory, ktorá bola doteraz vyplatená z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, vrátane predbežného financovania. Celková suma grantov poskytnutých každému členskému štátu sa určuje na základe alokačného kľúča a celkových odhadovaných nákladov na príslušný plán obnovy a odolnosti. Celková suma nenávratnej podpory poskytnutej každému členskému štátu sa určuje na základe alokačného kľúča a celkových odhadovaných nákladov na príslušný plán obnovy a odolnosti. Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html
|
Graf 8: Stav plnenia míľnikov a cieľov – Česko
Poznámka: V tomto grafe je znázornený podiel uspokojivo splnených míľnikov a cieľov. Míľnik alebo cieľ je uspokojivo splnený, keď členský štát poskytne Komisii dôkazy o tom, že dosiahol míľnik alebo cieľ, a Komisia to vo vykonávacom rozhodnutí posúdi kladne. Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html |
Dánsko
Dánsko predložilo svoj súčasný plán obnovy a odolnosti 30. apríla 2021. Kladné posúdenie Komisie zo 17. júna 2021 a schválenie Rady z 13. júla 2021 pripravili pôdu pre vyplatenie 1,55 miliardy EUR vo forme nenávratnej podpory v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v období 2021 – 2026. V súlade s článkom 11 ods. 2 Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa okrem toho 30. júna 2022 aktualizoval maximálny finančný príspevok pre Dánsko, ktorý predstavuje 1,43 miliardy EUR vo forme nenávratnej podpory.
V kontexte súčasného geopolitického a hospodárskeho vývoja Dánsko predložilo žiadosť o doplnenie kapitoly REPowerEU do svojho plánu obnovy a odolnosti 31. mája 2023, pričom táto kapitola zahŕňa dodatočné reformy a investície týkajúce sa energie z obnoviteľných zdrojov, rozvoja zelených zručností, zachytávania a ukladania oxidu uhličitého, ako aj ďalšieho nahrádzania olejových horákov a plynových pecí. Komisia v čase vypracúvania tejto výročnej správy posudzuje plán, ktorý predložilo Dánsko.
Pôvodný (a stále aktuálny) plán obnovy a odolnosti Dánska je zameraný na riešenie kľúčových výziev týkajúcich sa zelenej a digitálnej transformácie, ako aj posilnenia odolnosti sektora zdravotnej starostlivosti. Pozostáva z 10 reforiem a 42 investícií, ktoré sa opierajú o nenávratnú podporu vo výške 1,43 miliardy EUR, čo predstavuje 0,46 % HDP. Komisia 2. septembra 2021 vyplatila Dánsku sumu 202 miliónov EUR v rámci predbežného financovania, čo zodpovedá 13 % pridelených finančných prostriedkov.
Vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Dánska postupuje veľmi dobre. Dánsko predložilo jednu žiadosť o platbu, čo zodpovedá 25 míľnikom a cieľom v pláne, a výsledkom bolo vyplatenie prostriedkov 27. apríla 2023 v celkovej hodnote 301 miliónov EUR. 23 súvisiacich míľnikov a dva ciele sa týkajú reforiem a investícií v oblasti dekarbonizácie poľnohospodárstva, digitalizácie zdravotníctva, reformy ekologických daní, daní z emisií pre priemyselné odvetvie, zdaňovania vozidiel, udržateľnej mobility, ako aj výskumu, vývoja a inovácií. Aj nad rámec prvej žiadosti o platbu postupuje vykonávanie dobrým tempom, čo povedie k predloženiu druhej žiadosti o platbu, ktorá je naplánovaná do konca roka 2023.
Na nasledujúcich grafoch je znázornený súčasný stav míľnikov a cieľov, ktoré má Dánsko dosiahnuť a Komisia následne posúdiť ako uspokojivo splnené, pričom príklady opatrení so splnenými míľnikmi a cieľmi sú uvedené v nasledujúcom rámčeku.
Príklady relevantných opatrení so splnenými míľnikmi a cieľmi Dánska ØReforma Reforma ekologických daní je zameraná na znovuoživenie investícií do ekologických podnikov prostredníctvom daňových stimulov. Zvýši sa tým zdaňovanie energie a napokon povedie k jednotným daniam z emisií skleníkových plynov. Dodatočné stimuly týkajúce sa dane z podnikateľských investícií a oznámeného následného vyššieho zdaňovania energie a emisií skleníkových plynov predstavujú silné stimuly na zvýšenie investícií do energetickej efektívnosti a znižovania emisií skleníkových plynov. ØInvestícia Dánsko vytvorilo dotačnú schému pre nahradenie olejových horákov a plynových pecí v domácnostiach elektrickými tepelnými čerpadlami alebo diaľkovým vykurovaním. Dotačná schéma pokrýva časť nákladov na nahradenie existujúcich olejových horákov/plynových pecí v domácnostiach a na inštaláciu elektrických tepelných čerpadiel alebo prístupu k diaľkovému vykurovaniu namiesto nich. Prispieva to k zníženiu spotreby fosílnych palív (ropy a plynu) pri súčasnom urýchlení zelenej transformácie, aby sa viac využívali udržateľné zdroje energie (ako je veterná či slnečná energia alebo diaľkové vykurovanie). Zariadenia na mori dodávajúce udržateľnú energiu s podporou opatrení plánu obnovy a odolnosti
Autorské právo: Európska komisia |
Graf 9: Vyplatené prostriedky podľa piliera – Dánsko
Poznámka: Každé vyplatenie prostriedkov vyjadruje pokrok dosiahnutý vo vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v rámci šiestich politických pilierov. Tento graf znázorňuje, ako prostriedky vyplácané z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (bez predbežného financovania) súvisia s piliermi. Sumy sa vypočítali tak, že sa míľniky a ciele, na ktoré sa vzťahuje dané vyplatenie, prepojili s ich príslušnými opatreniami označenými podľa piliera (primárny a sekundárny).
Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html
Graf 10: Celková nenávratná podpora vyplatená v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti – Dánsko Poznámka: V tomto grafe je znázornená suma grantov, ktorá bola doteraz vyplatená z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, vrátane predbežného financovania. Poznámka: V tomto grafe je znázornená suma nenávratnej podpory, ktorá bola doteraz vyplatená z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, vrátane predbežného financovania. Celková suma grantov poskytnutých každému členskému štátu sa určuje na základe alokačného kľúča a celkových odhadovaných nákladov na príslušný plán obnovy a odolnosti. Celková suma nenávratnej podpory poskytnutej každému členskému štátu sa určuje na základe alokačného kľúča a celkových odhadovaných nákladov na príslušný plán obnovy a odolnosti. Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html
|
Graf 11: Stav plnenia míľnikov a cieľov – Dánsko
Poznámka: V tomto grafe je znázornený podiel uspokojivo splnených míľnikov a cieľov. Míľnik alebo cieľ je uspokojivo splnený, keď členský štát poskytne Komisii dôkazy o tom, že dosiahol míľnik alebo cieľ, a Komisia to vo vykonávacom rozhodnutí posúdi kladne. Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html |
Nemecko
Nemecko predložilo svoj pôvodný plán obnovy a odolnosti 28. apríla 2021. Kladné posúdenie Komisie z 22. júna 2021 a schválenie Rady z 13. júla 2021 pripravili pôdu pre vyplatenie 25,6 miliardy EUR vo forme nenávratnej podpory v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v období 2021 – 2026. V súlade s článkom 11 ods. 2 Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa okrem toho 30. júna 2022 aktualizoval maximálny finančný príspevok pre Nemecko, a to na sumu 28 miliárd EUR vo forme nenávratnej podpory.
V kontexte súčasného geopolitického a hospodárskeho vývoja Nemecko 9. decembra 2022 predložilo Komisii zmenený plán obnovy a odolnosti s cieľom prispôsobiť ho objektívnym okolnostiam, ktoré už neumožňovali dosiahnuť určité míľniky a ciele obsiahnuté v pláne obnovy a odolnosti, v súlade s článkom 21 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti. Aktualizácia nemeckého plánu mala technický charakter. Išlo o dve opatrenia v nemeckom pláne, z ktorých jedno sa týkalo digitalizácie železníc (z dôvodu výnimočných oneskorení počas výstavby bolo dátum dokončenia potrebné odložiť) a druhé sa týkalo výskumu a vývoja vakcín proti vírusu SARS-CoV-2 (zmena míľnikov v dôsledku neistoty vo výsledkoch výskumu a vývoja). Rada schválila revidovaný plán obnovy a odolnosti 14. februára 2023 s celkovou sumou pridelených finančných prostriedkov 26,4 miliardy EUR. V čase vypracúvania tejto výročnej správy nebola predložená kapitola REPowerEU.
Súčasný plán obnovy a odolnosti Nemecka je zameraný na riešenie kľúčových výziev týkajúcich sa zelenej a digitálnej transformácie, zlepšenia systému vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a verejnej správy. Pozostáva z 15 reforiem a 25 investícií financovaných prostriedkami vo výške 26,4 miliardy EUR vo forme nenávratnej podpory, čo predstavuje 0,8 % HDP. Komisia 26. augusta 2021 vyplatila Nemecku sumu 2,25 miliardy EUR v rámci predbežného financovania, čo zodpovedá 9 % (pôvodne) pridelených finančných prostriedkov.
Plán obnovy a odolnosti Nemecka podporí prechod občanov na čisté elektrické vozidlá poskytnutím finančnej podpory na nákup 560 000 dekarbonizovaných vozidiel
Vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Nemecka prebieha, no hrozia značné oneskorenia. Obmedzené zdroje spojené s vykonávaním plánu a nedostatočné vytýčenie priorít spôsobili, že Nemecko v procese vykonávania plánu zaostáva. Nemecko len nedávno podpísalo svoje operačné dohody a chystá sa predložiť prvú žiadosť o platbu. Táto žiadosť by sa vzťahovala na 36 míľnikov a cieľov, na základe ktorých sa sleduje pokrok vo všetkých komponentoch plánu obnovy a odolnosti, čo by mohlo viesť k vyplateniu prostriedkov až do výšky 4 miliárd EUR.
Na nasledujúcich grafoch je znázornený podiel finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pridelených na jednotlivé piliere politiky v nemeckom pláne obnovy a odolnosti.
Graf 12: Podiel finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pridelených na jednotlivé piliere politiky – Nemecko
Poznámka: Každým opatrením sa prispieva k dvom oblastiam politiky šiestich pilierov. Celkové pridelené prostriedky na všetky piliere, ktoré sú tu uvedené, teda predstavujú 200 % odhadovaných nákladov na plán obnovy a odolnosti. Spodná časť predstavuje výšku primárneho piliera, vrchná časť predstavuje výšku sekundárneho piliera.
Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html
Graf 13: Celková nenávratná podpora vyplatená v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti – Nemecko
Poznámka: V tomto grafe je znázornená suma grantov, ktorá bola doteraz vyplatená z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, vrátane predbežného financovania. Poznámka: V tomto grafe je znázornená suma nenávratnej podpory, ktorá bola doteraz vyplatená z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, vrátane predbežného financovania. Celková suma grantov poskytnutých každému členskému štátu sa určuje na základe alokačného kľúča a celkových odhadovaných nákladov na príslušný plán obnovy a odolnosti. Celková suma nenávratnej podpory poskytnutej každému členskému štátu sa určuje na základe alokačného kľúča a celkových odhadovaných nákladov na príslušný plán obnovy a odolnosti.
Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html
Estónsko
Estónsko predložilo svoj pôvodný plán obnovy a odolnosti 18. júna 2021. Kladné posúdenie Komisie z 5. októbra 2021 a schválenie Rady z 29. októbra 2021 pripravili pôdu pre vyplatenie 969,3 milióna EUR v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v období 2021 – 2026. V súlade s článkom 11 ods. 2 Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa okrem toho 30. júna 2022 aktualizoval maximálny finančný príspevok pre Estónsko, a to na sumu 863,5 milióna EUR vo forme nenávratnej podpory.
V kontexte súčasného geopolitického a hospodárskeho vývoja Estónsko 9. marca 2023 predložilo Komisii zmenený plán obnovy a odolnosti s cieľom zohľadniť zrevidovaný maximálny finančný príspevok v súlade s článkom 18 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a prispôsobiť plán objektívnym okolnostiam, ktoré už neumožňujú dosiahnuť určité míľniky a ciele obsiahnuté v pláne obnovy a odolnosti, v súlade článkom 21 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti. Do upraveného plánu obnovy a odolnosti sa zahrnula aj nová kapitola REPowerEU s jednou dodatočnou reformou systému vydávania povolení v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a s dvoma novými investíciami na posilnenie elektrizačnej sústavy a zvýšenie výroby a využívania udržateľného bioplynu a biometánu. Revidovaný plán obnovy a odolnosti schválila Komisia 12. mája 2023 a Rada 16. júna 2023.
Súčasný plán obnovy a odolnosti Estónska je zameraný na riešenie kľúčových výziev týkajúcich sa zelenej transformácie vrátane energetickej efektívnosti a udržateľnej dopravy, digitálnej transformácie vo verejnom a v súkromnom sektore, ako aj zdravotníctva a sociálnej ochrany. Pozostáva z 28 investícií a 17 reforiem, ktoré sa opierajú o nenávratnú podporu vo výške 953 miliónov EUR, čo predstavuje približne 3,03 % HDP. Estónsku bola doteraz vyplatená suma 126,01 milióna EUR v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti formou predbežného financovania zo 17. decembra 2021, čo zodpovedá 13 % pôvodne pridelených finančných prostriedkov.
Prebiehajúca výstavba električkovej trate v starom prístave v Tallinne financovaná z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti
Autorské právo: Európska komisia
Vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Estónska prebieha. Z dôvodu vysokej inflácie a narušení dodávateľských reťazcov spôsobených vojnou na Ukrajine sa niekoľko investícií oneskorilo alebo prerušilo, čo viedlo k revízii pôvodného plánu. Estónsko predložilo 30. júna 2023 prvú žiadosť o platbu, ktorá pozostáva z prvej a druhej splátky a zodpovedá 29 míľnikom a jednému cieľu v pláne. Komisia v čase vypracúvania tejto správy posudzuje žiadosť o platbu.
Na nasledujúcich grafoch je znázornený podiel finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pridelených na jednotlivé piliere politiky v estónskom pláne obnovy a odolnosti.
Graf 14: Podiel finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pridelených na jednotlivé piliere politiky – Estónsko
Poznámka: Každým opatrením sa prispieva k dvom oblastiam politiky šiestich pilierov. Celkové pridelené prostriedky na všetky piliere, ktoré sú tu uvedené, teda predstavujú 200 % odhadovaných nákladov na plán obnovy a odolnosti. Spodná časť predstavuje výšku primárneho piliera, vrchná časť predstavuje výšku sekundárneho piliera.
Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html
Graf 15: Celková nenávratná podpora vyplatená v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti – Estónsko
Poznámka: V tomto grafe je znázornená suma grantov, ktorá bola doteraz vyplatená z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, vrátane predbežného financovania. Poznámka: V tomto grafe je znázornená suma nenávratnej podpory, ktorá bola doteraz vyplatená z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, vrátane predbežného financovania. Celková suma grantov poskytnutých každému členskému štátu sa určuje na základe alokačného kľúča a celkových odhadovaných nákladov na príslušný plán obnovy a odolnosti. Celková suma nenávratnej podpory poskytnutej každému členskému štátu sa určuje na základe alokačného kľúča a celkových odhadovaných nákladov na príslušný plán obnovy a odolnosti.
Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html
Írsko
Írsko predložilo svoj pôvodný plán obnovy a odolnosti 25. mája 2021. Kladné posúdenie Komisie zo 16. júla 2021 a schválenie Rady z 8. septembra 2021 pripravili pôdu pre vyplatenie 989 miliónov EUR vo forme nenávratnej podpory v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v období 2021 – 2026. V súlade s článkom 11 ods. 2 Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa okrem toho 30. júna 2022 aktualizoval maximálny finančný príspevok pre Írsko, a to na sumu 914 miliónov EUR vo forme nenávratnej podpory.
V kontexte súčasného geopolitického a hospodárskeho vývoja Írsko 22. mája 2023 predložilo Komisii zmenený plán obnovy a odolnosti s cieľom prispôsobiť ho objektívnym okolnostiam, ktoré už neumožňovali dosiahnuť určité míľniky a ciele obsiahnuté v pláne obnovy a odolnosti, v súlade s článkom 21 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti. Aktualizácia írskeho plánu mala technický charakter a Rada ju prijala 14. júla 2023. V čase vypracúvania tejto výročnej správy nebola predložená kapitola REPowerEU.
Súčasný plán obnovy a odolnosti Írska je zameraný na riešenie kľúčových výziev týkajúcich sa zelenej a digitálnej transformácie, ako aj sociálnej a hospodárskej obnovy. Pozostáva z deviatich reforiem a 16 investícií, ktoré sa opierajú o nenávratnú podporu vo výške 914 miliónov EUR, čo predstavuje 0,21 % HDP v roku 2021.
Nová cyklistická cesta vybudovaná s podporou z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti
Vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Írska prebieha, no hrozia značné oneskorenia. Obmedzené zdroje a nedostatočné vytýčenie priorít spôsobili, že Írsko v procese vykonávania plánu zaostáva. Pripravuje sa prvá žiadosť o platbu, čo zodpovedá 41 míľnikom a cieľom v pláne.
Na nasledujúcich grafoch je znázornený podiel finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pridelených na jednotlivé piliere politiky v írskom pláne obnovy a odolnosti.
Graf 16: Podiel finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pridelených na jednotlivé piliere politiky – Írsko
Poznámka: Každým opatrením sa prispieva k dvom oblastiam politiky šiestich pilierov. Celkové pridelené prostriedky na všetky piliere, ktoré sú tu uvedené, teda predstavujú 200 % odhadovaných nákladov na plán obnovy a odolnosti. Spodná časť predstavuje výšku primárneho piliera, vrchná časť predstavuje výšku sekundárneho piliera.
Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html
Grécko
Grécko predložilo svoj súčasný plán obnovy a odolnosti 27. apríla 2021. Kladné posúdenie Komisie zo 17. júna 2021 a schválenie Rady z 13. júla 2021 pripravili pôdu pre vyplatenie 17,8 miliardy EUR vo forme nenávratnej podpory a 12,7 miliardy EUR vo forme úverov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v období 2021 – 2026. V súlade s článkom 11 ods. 2 Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa okrem toho 30. júna 2022 aktualizoval maximálny finančný príspevok pre Grécko, a to na sumu 17,4 miliardy EUR vo forme nenávratnej podpory.
V kontexte súčasného geopolitického a hospodárskeho vývoja Grécko 31. augusta 2023 predložilo Komisii zmenený plán obnovy a odolnosti s cieľom prispôsobiť ho objektívnym okolnostiam, ktoré už neumožňujú dosiahnuť určité míľniky a ciele obsiahnuté v pláne obnovy a odolnosti, v súlade s článkom 21 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a požiadať o dodatočné úvery v súlade s článkom 14 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti. Revidovaný plán obnovy a odolnosti zahŕňa aj novú kapitolu REPowerEU s dodatočnými reformami a investíciami týkajúcimi sa energetickej obnovy domácností, podnikov a verejnoprospešných služieb, vytvorenia trhu s čistým vodíkom, biometánom a týkajúcimi sa zachytávania, využívania a ukladania oxidu uhličitého, zvýšeného prieniku obnoviteľných zdrojov energie, s opatreniami na podporu uskladňovania energie, ako aj s reformami na podporu veternej energie na mori a podporu prechodu na inteligentnú sieť a spoločné využívanie energie. Komisia v čase vypracúvania tejto výročnej správy posudzuje plán, ktorý predložilo Grécko.
Pôvodný (a stále aktuálny) plán obnovy a odolnosti Grécka je zameraný na riešenie kľúčových výziev týkajúcich sa zelenej a digitálnej transformácie, zamestnanosti, zručností a sociálnej súdržnosti, súkromných investícií, ako aj hospodárskej a inštitucionálnej transformácie. Pozostáva zo 68 reforiem a 106 investícií, ktoré sa opierajú o nenávratnú podporu vo výške 17,4 miliardy EUR a o úvery vo výške 12,7 miliardy EUR, čo predstavuje približne 14,5 % HDP v roku 2022. Komisia 9. augusta 2021 vyplatila Grécku sumu 3,96 miliardy EUR v rámci predbežného financovania, čo zodpovedá 13 % pridelených finančných prostriedkov.
Vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Grécka doteraz výrazne pokročilo, no pri pohľade do budúcnosti hrozí niekoľko problémov. Grécko predložilo tri žiadosti o vyplatenie nenávratnej finančnej podpory a dve žiadosti o vyplatenie úverovej podpory, čo zodpovedá 85 míľnikom a cieľom v pláne. Tretia žiadosť o platbu vo výške 1,72 miliardy EUR bola predložená 16. mája 2023 a Komisia ju v čase vypracúvania tejto výročnej správy posudzuje. Grécku bolo k dnešnému dňu vyplatených celkovo 7,1 miliardy EUR za dve schválené žiadosti o platbu, do čoho nie je započítané predbežné financovanie. Hoci Grécko malo úspešný začiatok, v budúcnosti bude čeliť značným rizikám, ktoré si vyžadujú nepretržité úsilie o udržanie a zintenzívnenie tempa pri realizácii. Plán obsahuje značný počet reforiem a investícií, ktoré už len svojou veľkosťou predstavujú veľkú administratívnu záťaž. V tejto fáze realizácia plánu prichádza do etapy, keď sa bude opierať o regionálne a miestne samosprávy, ktorých administratívne a realizačné kapacity sú vo všeobecnosti nízke. Dokončenie viacerých opatrení v pláne si vyžaduje celý rad prípravných krokov vrátane postupov verejného obstarávania. Zabezpečenie včasného pokroku v týchto opatreniach si bude vyžadovať nepretržitú silnú koordináciu miestnych a regionálnych implementujúcich orgánov a pomoc týmto orgánom.
Na nasledujúcich grafoch je znázornený súčasný stav míľnikov a cieľov, ktoré má Grécko dosiahnuť a Komisia následne posúdiť ako uspokojivo splnené, pričom príklady opatrení so splnenými míľnikmi a cieľmi sú uvedené v nasledujúcom rámčeku.
Príklady relevantných opatrení so splnenými míľnikmi a cieľmi Grécka ØReforma Grécko prijalo reformu zameranú na racionalizáciu licenčného rámca pre obnoviteľné zdroje energie vrátane zjednodušenia a digitalizácie postupov, kratších a záväzných administratívnych reakčných lehôt a postupov zodpovednosti za zbytočné oneskorenia pri súčasnom obmedzení potrebnej dokumentácie a postupov. Reforma zahŕňa zriadenie jednotného kontaktného miesta v rámci ministerstva životného prostredia, ktoré je poverené dohľadom nad celým procesom udeľovania licencií. Okrem toho digitálna platforma prepojí všetky jednotlivé subsystémy a databázy orgánov zapojených do udeľovania povolení, čo im umožní lepšie komunikovať medzi sebou a s investormi. Reforma pomôže Grécku skrátiť priemerný čas potrebný na udelenie licencie na obnoviteľné zdroje energie z piatich rokov na 14 mesiacov a do roku 2030 vytvoriť najmenej 3,5 GW zásobu energie. Nová fotovoltická kapacita v Grécku sa zvýši vďaka reforme udeľovania povolení na obnoviteľné zdroje energie podporenej z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti
ØInvestícia Grécky plán obnovy a odolnosti sprístupňuje sumu 12,7 miliardy EUR vo forme úverov na poskytnutie financovania pre spoločnosti a na podporu súkromných investícií v oblastiach zelenej transformácie, digitalizácie, zvyšovania vývoznej kapacity, úspor z rozsahu a inovácií. S cieľom nasmerovať tieto finančné prostriedky do súkromného sektora Grécko zriadilo úverový nástroj. Dosiahlo sa to na základe prijatia rámca riadenia, ako aj dohôd podpísaných s medzinárodnými finančnými inštitúciami a na základe výziev pre komerčné banky, ktoré sú implementujúcimi partnermi. Tento rámec poskytuje spoľahlivé záruky na zabezpečenie úverovej bonity spoločnosti, ktorá si požičiava, finančnej životaschopnosti projektov, splácania finančných prostriedkov a súladu so všetkými požiadavkami stanovenými v gréckom pláne obnovy a odolnosti. Úverový nástroj poskytuje značnú likviditu súkromnému sektoru, pričom finančné inštitúcie sa zaviazali investovať aspoň 38,5 % finančných prostriedkov na podporu klimatickej transformácie a aspoň 20,8 % finančných prostriedkov na podporu digitálnej transformácie. Podpísaním zmlúv o úvere v hodnote najmenej 586,4 milióna EUR medzi finančnými inštitúciami a investormi Grécko splnilo prvý cieľ v rámci úverového nástroja ešte pred termínom. |
Graf 17: Vyplatené prostriedky podľa piliera – Grécko
Poznámka: Každé vyplatenie prostriedkov vyjadruje pokrok dosiahnutý vo vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v rámci šiestich politických pilierov. Tento graf znázorňuje, ako prostriedky vyplácané z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (bez predbežného financovania) súvisia s piliermi. Sumy sa vypočítali tak, že sa míľniky a ciele, na ktoré sa vzťahuje dané vyplatenie, prepojili s ich príslušnými opatreniami označenými podľa piliera (primárny a sekundárny).
Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html
Poznámka: V tomto grafe je znázornená suma grantov, ktorá bola doteraz vyplatená z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, vrátane predbežného financovania. Poznámka: V tomto grafe je znázornená suma nenávratnej podpory, ktorá bola doteraz vyplatená z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, vrátane predbežného financovania. Celková suma grantov poskytnutých každému členskému štátu sa určuje na základe alokačného kľúča a celkových odhadovaných nákladov na príslušný plán obnovy a odolnosti. Celková suma nenávratnej podpory poskytnutej každému členskému štátu sa určuje na základe alokačného kľúča a celkových odhadovaných nákladov na príslušný plán obnovy a odolnosti. Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html Graf 18: Celková nenávratná podpora vyplatená v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti – Grécko |
Poznámka: V tomto grafe je znázornená suma úverov, ktorá bola doteraz vyplatená z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Úvery sú návratné finančné príspevky. Celková suma úverov poskytnutých každému členskému štátu sa určuje posúdením ich žiadosti o úver a nesmie presiahnuť 6,8 % ich HND za rok 2019. Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html Graf 19: Celková suma úverov vyplatená v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti – Grécko
|
Graf 20: Stav plnenia míľnikov a cieľov – Grécko
Poznámka: V tomto grafe je znázornený podiel uspokojivo splnených míľnikov a cieľov. Míľnik alebo cieľ je uspokojivo splnený, keď členský štát poskytne Komisii dôkazy o tom, že dosiahol míľnik alebo cieľ, a Komisia to vo vykonávacom rozhodnutí posúdi kladne.
Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html
Španielsko
Španielsko predložilo svoj súčasný plán obnovy a odolnosti 30. apríla 2021. Kladné posúdenie Komisie zo 16. júna 2021 a schválenie Rady z 13. júla 2021 pripravili pôdu pre vyplatenie 69,5 miliardy EUR vo forme nenávratnej podpory v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v období 2021 – 2026. V súlade s článkom 11 ods. 2 Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa okrem toho 30. júna 2022 aktualizoval maximálny finančný príspevok pre Španielsko, ktorý predstavuje 77,2 miliardy EUR vo forme nenávratnej podpory.
V kontexte súčasného geopolitického a hospodárskeho vývoja Španielsko 6. júna 2023 predložilo Komisii zmenený plán obnovy a odolnosti s cieľom zohľadniť zrevidovaný maximálny finančný príspevok v súlade s článkom 18 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, prispôsobiť plán objektívnym okolnostiam, ktoré už neumožňujú dosiahnuť určité míľniky a ciele obsiahnuté v pláne obnovy a odolnosti, v súlade s článkom 21 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a požiadať o dodatočné úvery v súlade s článkom 14 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti. Revidovaný plán obnovy a odolnosti zahŕňa aj novú kapitolu REPowerEU s dodatočnými reformami a investíciami zameranými na urýchlenie dekarbonizácie hospodárstva. Komisia v čase vypracúvania tejto výročnej správy posudzuje revidovaný plán, ktorý predložilo Španielsko.
Pôvodný (a súčasný) plán obnovy a odolnosti Španielska je zameraný na riešenie kľúčových výziev týkajúcich sa zelenej transformácie, digitálnej transformácie, ako aj hospodárskej a sociálnej odolnosti. Pozostáva zo 102 reforiem a 112 investícií, ktoré sa opierajú o nenávratnú podporu vo výške 69,5 miliardy EUR, čo predstavuje 6,5 % HDP. Komisia 17. augusta 2021 vyplatila Španielsku sumu 9 miliárd EUR v rámci predbežného financovania, čo zodpovedá 13 % pridelených finančných prostriedkov.
Vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Španielska doteraz výrazne pokročilo, no pri pohľade do budúcnosti hrozí niekoľko problémov. Španielsko predložilo tri žiadosti o platbu, čo zodpovedá 121 míľnikom a cieľom v pláne, a výsledkom bolo vyplatenie prostriedkov v celkovej hodnote 28 miliárd EUR. Doteraz zavedené opatrenia z plánu obnovy a odolnosti zahŕňajú reformy trhu práce, prvý súbor dôchodkových reforiem, modernizáciu daňového úradu a predchádzanie daňovým podvodom, schválenie stratégie verejného zdravia a preskúmanie konkurzného práva, práva v oblasti vedy, techniky a inovácií, telekomunikačného zákona, zákona o integrovanom systéme odborného vzdelávania a všeobecného zákona o audiovizuálnej komunikácii. Na základe údajov uverejnených španielskymi orgánmi sa v implementácii investícií podporovaných z plánu obnovy a odolnosti značne pokročilo, pričom do konca roka 2022 bolo viazaných 76 % finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti zahrnutých do rozpočtu na roky 2021 a 2022, a to vo výške viac ako 50 miliárd EUR. Na implementáciu investícií v rámci plánu obnovy a odolnosti bolo do regiónov prevedených 20,6 miliardy EUR. Hoci Španielsko patrí medzi členské štáty, ktoré pri vykonávaní plánu najviac pokročili, v súčasnosti sa očakáva revízia plánu na viac ako dvojnásobok jeho rozsahu. Tá by mala ísť ruka v ruke s posilnenou dostatočnou administratívnou kapacitou na zabezpečenie účinného a efektívneho čerpania prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti a ďalších dostupných finančných prostriedkov EÚ a členského štátu.
Na nasledujúcich grafoch je znázornený súčasný stav míľnikov a cieľov, ktoré má Španielsko dosiahnuť a Komisia následne posúdiť ako uspokojivo splnené, pričom príklady opatrení so splnenými míľnikmi a cieľmi sú uvedené v nasledujúcom rámčeku.
Príklady relevantných opatrení so splnenými míľnikmi a cieľmi Španielska ØReforma Španielsko zmenilo v rámci plánu obnovy a odolnosti svoje právne predpisy s cieľom obmedziť využívanie dočasných pracovných zmlúv len na riadne odôvodnené prípady a zovšeobecniť využívanie pracovných zmlúv na neurčitý čas. Španielsky trh práce sa vyznačuje vysokou úrovňou dočasného zamestnávania. Reforma trhu práce schválená v decembri 2021 pomáha znižovať dočasné zamestnávanie v súkromnom sektore. Nové zmluvy podpísané v roku 2022 poukazujú na rozsiahle zníženie podielu pracovných zmlúv na určitú dobu, ktorých počet sa celkovo znížil z 90 % v roku 2019 na 62 %. Podiel dočasných zamestnancov v súkromnom sektore klesol z 23,9 % v 4. štvrťroku 2021 na 14,8 % v 4. štvrťroku 2022. ØInvestícia Španielsko schválilo program na zlepšenie kompetencií v oblasti digitálneho vzdelávania (nazývaný #CompDigEdu) a program digitalizácie vzdelávacieho systému. Vďaka týmto programom sa vybaví minimálne 240 000 tried, vyškolí sa 700 000 učiteľov a pripraví sa alebo zreviduje digitálna stratégia pre najmenej 22 000 verejných a verejne dotovaných školských centier a poskytne sa 300 000 pripojených digitálnych zariadení (laptopy, tablety) vo verejných a verejne dotovaných školách v spolupráci s autonómnymi spoločenstvami. Z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti je podporené centrum excelentnosti odborného vzdelávania a prípravy Tknika
Autorské právo: Európska komisia |
Graf 21: Vyplatené prostriedky podľa piliera – Španielsko
Poznámka: Každé vyplatenie prostriedkov vyjadruje pokrok dosiahnutý vo vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v rámci šiestich politických pilierov. Tento graf znázorňuje, ako prostriedky vyplácané z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (bez predbežného financovania) súvisia s piliermi. Sumy sa vypočítali tak, že sa míľniky a ciele, na ktoré sa vzťahuje dané vyplatenie, prepojili s ich príslušnými opatreniami označenými podľa piliera (primárny a sekundárny).
Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html
Poznámka: V tomto grafe je znázornená suma grantov, ktorá bola doteraz vyplatená z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, vrátane predbežného financovania. Poznámka: V tomto grafe je znázornená suma nenávratnej podpory, ktorá bola doteraz vyplatená z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, vrátane predbežného financovania. Celková suma grantov poskytnutých každému členskému štátu sa určuje na základe alokačného kľúča a celkových odhadovaných nákladov na príslušný plán obnovy a odolnosti. Celková suma nenávratnej podpory poskytnutej každému členskému štátu sa určuje na základe alokačného kľúča a celkových odhadovaných nákladov na príslušný plán obnovy a odolnosti. Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html Graf 22: Celková nenávratná podpora vyplatená v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti – Španielsko
|
Graf 23: Stav plnenia míľnikov a cieľov – Španielsko Poznámka: V tomto grafe je znázornený podiel uspokojivo splnených míľnikov a cieľov. Míľnik alebo cieľ je uspokojivo splnený, keď členský štát poskytne Komisii dôkazy o tom, že dosiahol míľnik alebo cieľ, a Komisia to vo vykonávacom rozhodnutí posúdi kladne. Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html |
Francúzsko
Francúzsko predložilo svoj pôvodný plán obnovy a odolnosti 29. apríla 2021. Kladné posúdenie Komisie z 23. júna 2021 a schválenie Rady z 13. júla 2021 pripravili pôdu pre vyplatenie 39,4 miliardy EUR vo forme nenávratnej podpory v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v období 2021 – 2026. V súlade s článkom 11 ods. 2 Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa okrem toho 30. júna 2022 aktualizoval maximálny finančný príspevok pre Francúzsko, ktorý predstavuje 37,5 miliardy EUR vo forme nenávratnej podpory.
V kontexte súčasného geopolitického a hospodárskeho Francúzsko 20. apríla 2023 predložilo Komisii zmenený plán obnovy a odolnosti s cieľom zohľadniť zrevidovaný maximálny finančný príspevok v súlade s článkom 18 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a prispôsobiť ho objektívnym okolnostiam, ktoré už neumožňujú dosiahnuť určité míľniky a ciele obsiahnuté v pláne obnovy a odolnosti, v súlade článkom 21 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti. Revidovaný plán obnovy a odolnosti zahŕňa aj novú kapitolu REPowerEU s dodatočnými reformami a investíciami týkajúcimi sa energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti a bezfosílneho vodíka. Revidovaný plán obnovy a odolnosti schválila Komisia 26. júna 2023 a Rada 14. júla 2023.
Súčasný plán obnovy a odolnosti Francúzska je zameraný na urýchlenie zelenej a digitálnej transformácie, zvýšenie rastového potenciálu a posilnenie súdržnosti. Pozostáva z 24 reforiem a 73 investícií, ktoré sa opierajú o nenávratnú podporu vo výške 40,3 miliardy EUR (1,6 %) HDP. Komisia v auguste 2021 vyplatila Francúzsku sumu 5,1 miliardy EUR v rámci predbežného financovania, čo zodpovedá 13 % pridelených finančných prostriedkov.
Vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Francúzska prebieha. Francúzsko predložilo jednu žiadosť o platbu, čo zodpovedá 38 míľnikom a cieľom v pláne, a výsledkom bolo vyplatenie prostriedkov 4. marca 2022 v celkovej hodnote 7 400 000 EUR. Tieto míľniky a ciele zahŕňajú reformy v oblastiach verejných financií, zmeny klímy, bývania, mobility, trhu práce, zručností a zdravia. Viaceré ciele sa týkajú veľkých investícií v oblasti energetickej obnovy budov, dekarbonizácie priemyslu, ekologických vozidiel, výskumu, zamestnanosti mladých ľudí a vzdelávania. Francúzsko predložilo 31. júla 2023 aj druhú žiadosť o platbu vo výške viac ako 10,3 miliardy EUR, čo zodpovedá 55 míľnikom a cieľom v pláne. Komisia v čase vypracúvania tejto výročnej správy posudzuje druhú žiadosť o platbu, ktorú predložilo Francúzsko.
Na nasledujúcich grafoch je znázornený súčasný stav míľnikov a cieľov, ktoré má Francúzsko dosiahnuť a Komisia následne posúdiť ako uspokojivo splnené, pričom príklady opatrení so splnenými míľnikmi a cieľmi sú uvedené v nasledujúcom rámčeku.
Tepelná obnova historickej budovy študentského internátu v Cité Internationale Universitaire v Paríži
Autorské právo: Európska komisia
Príklady relevantných opatrení so splnenými míľnikmi a cieľmi Francúzska ØReforma Francúzsko zaviedlo zákon o klíme a odolnosti, ktorý bol prijatý 20. júla 2021, s cieľom splniť cieľ EÚ v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov aspoň o 55 % do roku 2030. Od tejto reformy sa očakáva odhadované celkové zníženie o 56 až 74 miliónov ton ekvivalentu CO2. ØInvestícia Francúzsko zavádza dotácie na nábor mladých ľudí do 26 rokov. Z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa financuje 84 % dotácií na nábor mladých ľudí do 26 rokov. Zamestnávatelia, ktorí prijmú mladú osobu do 26 rokov, získajú až 4 000 EUR ročne za zmluvu na plný úväzok. V súvislosti s francúzskym plánom obnovy a odolnosti tento systém do polovice roka 2021 využilo 337 000 mladých ľudí. Tento systém podpory je jedným z kľúčových opatrení plánu pre mládež „1 jeune, 1 solution“, ktorý sa začal realizovať v lete 2020 s cieľom poskytnúť každému mladému človeku v krajine riešenie primerané jeho potrebám, či už ide o vzdelávanie, odbornú prípravu, zamestnanie, koučing alebo finančnú podporu. |
Graf 24: Vyplatené prostriedky podľa piliera – Francúzsko
Poznámka: Každé vyplatenie prostriedkov vyjadruje pokrok dosiahnutý vo vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v rámci šiestich politických pilierov. Tento graf znázorňuje, ako prostriedky vyplácané z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (bez predbežného financovania) súvisia s piliermi. Sumy sa vypočítali tak, že sa míľniky a ciele, na ktoré sa vzťahuje dané vyplatenie, prepojili s ich príslušnými opatreniami označenými podľa piliera (primárny a sekundárny).
Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html
Poznámka: V tomto grafe je znázornená suma grantov, ktorá bola doteraz vyplatená z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, vrátane predbežného financovania. Poznámka: V tomto grafe je znázornená suma nenávratnej podpory, ktorá bola doteraz vyplatená z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, vrátane predbežného financovania. Celková suma grantov poskytnutých každému členskému štátu sa určuje na základe alokačného kľúča a celkových odhadovaných nákladov na príslušný plán obnovy a odolnosti. Celková suma nenávratnej podpory poskytnutej každému členskému štátu sa určuje na základe alokačného kľúča a celkových odhadovaných nákladov na príslušný plán obnovy a odolnosti. Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html Graf 25: Celková nenávratná podpora vyplatená v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti – Francúzsko
|
Graf 26: Stav plnenia míľnikov a cieľov – Francúzsko
Poznámka: V tomto grafe je znázornený podiel uspokojivo splnených míľnikov a cieľov. Míľnik alebo cieľ je uspokojivo splnený, keď členský štát poskytne Komisii dôkazy o tom, že dosiahol míľnik alebo cieľ, a Komisia to vo vykonávacom rozhodnutí posúdi kladne. Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html |
Chorvátsko
Chorvátsko predložilo svoj súčasný plán obnovy a odolnosti 14. mája 2021. Kladné posúdenie Komisie z 8. júla 2021 a schválenie Rady z 28. júla 2021 pripravili pôdu pre vyplatenie 6,3 miliardy EUR vo forme nenávratnej podpory v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v období 2021 – 2026. V súlade s článkom 11 ods. 2 Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa okrem toho 30. júna 2022 aktualizoval maximálny finančný príspevok pre Chorvátsko, a to na sumu 5,51 miliardy EUR vo forme nenávratnej podpory.
V kontexte súčasného geopolitického a hospodárskeho vývoja Chorvátsko 31. augusta 2023 predložilo Komisii zmenený plán obnovy a odolnosti s cieľom zohľadniť zrevidovaný maximálny finančný príspevok v súlade s článkom 18 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, prispôsobiť plán objektívnym okolnostiam, ktoré už neumožňujú dosiahnuť určité míľniky a ciele obsiahnuté v pláne obnovy a odolnosti, v súlade s článkom 21 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a požiadať o dodatočné úvery v súlade s článkom 14 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti. Revidovaný plán obnovy a odolnosti zahŕňa aj novú kapitolu REPowerEU s dodatočnými a rozšírenými reformami a investíciami týkajúcimi sa energetickej bezpečnosti, využívania obnoviteľných zdrojov energie, energetickej hospodárnosti budov, dopravy a čistého vodíka. Komisia v čase vypracúvania tejto výročnej správy posudzuje plán, ktorý predložilo Chorvátsko.
Pôvodný (a stále aktuálny) plán obnovy a odolnosti Chorvátska je zameraný na riešenie kľúčových výziev týkajúcich sa urýchlenia zelenej a digitálnej transformácie, posilnenia hospodárskej a sociálnej odolnosti, ako aj budovania efektívnejšej verejnej správy. Pozostáva zo 76 reforiem a 146 investícií, ktoré sa opierajú o nenávratnú podporu vo výške 5,51 miliardy EUR, čo predstavuje 9,5 % HDP v roku 2021. Komisia 28. septembra 2021 vyplatila Chorvátsku sumu 818,4 milióna EUR v rámci predbežného financovania, čo zodpovedá 13 % pridelených finančných prostriedkov.
Vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Chorvátska postupuje veľmi dobre. Chorvátsko predložilo tri žiadosti o platbu, čo zodpovedá 104 míľnikom a cieľom v pláne. Dosiaľ boli schválené dve žiadosti o platbu zodpovedajúce 59 míľnikom a cieľom a výsledkom bolo vyplatenie prostriedkov v celkovej hodnote 1,4 miliardy EUR. Tretia žiadosť o platbu vo výške 700 miliónov EUR bola predložená 24. júla 2023 a Komisia ju v čase vypracúvania tejto výročnej správy posudzuje. V tejto fáze vykonávania plánu opatrenia spočívajú do značnej miery v prijímaní národných strategických rámcových dokumentov (revidovaných alebo nových právnych predpisov, stratégií, programov), čím sa má pripraviť pôda pre efektívne investičné výdavky v rámci budúcich splátok. Značná časť finančných prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti je už k dispozícii v rámci výziev na predkladanie projektov a cielených programov financovania.
Na nasledujúcich grafoch je znázornený súčasný stav míľnikov a cieľov, ktoré má Chorvátsko dosiahnuť a Komisia následne posúdiť ako uspokojivo splnené, pričom príklady opatrení so splnenými míľnikmi a cieľmi sú uvedené v nasledujúcom rámčeku.
Príklady relevantných opatrení so splnenými míľnikmi a cieľmi Chorvátska ØReforma Chorvátsko prijalo novú protikorupčnú stratégiu na roky 2021 – 2030. Jej cieľom je posilniť existujúce pravidlá a inštitúcie zapojené do boja proti korupcii a zvýšiť transparentnosť práce verejných orgánov. Vďaka nej sa zlepšia aj systémy riadenia na predchádzanie konfliktom záujmov a zvýši sa informovanosť verejnosti o škodlivosti korupcie a o potrebe oznamovať nezrovnalosti. ØInvestícia Chorvátsko zadalo 75 zákaziek malým, stredným a veľkým podnikom, aby zvýšilo energetickú efektívnosť v priemyselných výrobných procesoch energeticky náročného výrobného priemyslu a zintenzívnilo využívanie obnoviteľných zdrojov energie. V praxi investície zlepšia výrobné procesy výrobného priemyslu, čím sa zníži spotreba energie minimálne o 20 % až 40 % v závislosti od druhu investície. Fotovoltické panely financované z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti nainštalované na streche MSP v obci Voćin, Viroviticko-podrávska župa
Autorské právo: vláda Chorvátskej republiky |
Graf 27: Vyplatené prostriedky podľa piliera – Chorvátsko
Poznámka: Každé vyplatenie prostriedkov vyjadruje pokrok dosiahnutý vo vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v rámci šiestich politických pilierov. Tento graf znázorňuje, ako prostriedky vyplácané z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (bez predbežného financovania) súvisia s piliermi. Sumy sa vypočítali tak, že sa míľniky a ciele, na ktoré sa vzťahuje dané vyplatenie, prepojili s ich príslušnými opatreniami označenými podľa piliera (primárny a sekundárny).
Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html
Graf 28: Celková nenávratná podpora vyplatená v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti – Chorvátsko Poznámka: V tomto grafe je znázornená suma grantov, ktorá bola doteraz vyplatená z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, vrátane predbežného financovania. Poznámka: V tomto grafe je znázornená suma nenávratnej podpory, ktorá bola doteraz vyplatená z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, vrátane predbežného financovania. Celková suma grantov poskytnutých každému členskému štátu sa určuje na základe alokačného kľúča a celkových odhadovaných nákladov na príslušný plán obnovy a odolnosti. Celková suma nenávratnej podpory poskytnutej každému členskému štátu sa určuje na základe alokačného kľúča a celkových odhadovaných nákladov na príslušný plán obnovy a odolnosti. Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html
|
Graf 29: Stav plnenia míľnikov a cieľov – Chorvátsko
Poznámka: V tomto grafe je znázornený podiel uspokojivo splnených míľnikov a cieľov. Míľnik alebo cieľ je uspokojivo splnený, keď členský štát poskytne Komisii dôkazy o tom, že dosiahol míľnik alebo cieľ, a Komisia to vo vykonávacom rozhodnutí posúdi kladne. Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html |
Taliansko
Taliansko predložilo svoj pôvodný plán obnovy a odolnosti 30. apríla 2021. Kladné posúdenie Komisie z 22. júna 2021 a schválenie Rady z 13. júla 2021 pripravili pôdu pre vyplatenie 68,9 miliardy EUR vo forme nenávratnej podpory a 122,6 miliardy EUR vo forme úverov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v období 2021 – 2026. V súlade s článkom 11 ods. 2 Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa okrem toho 30. júna 2022 aktualizoval maximálny finančný príspevok pre Taliansko, a to na sumu 69 miliárd EUR vo forme nenávratnej podpory.
V kontexte súčasného geopolitického a hospodárskeho vývoja Taliansko predložilo Komisii dva zmenené plány obnovy a odolnosti 11. júla 2023 a 7. augusta 2023. Prvý zmenený plán obnovy a odolnosti bol predložený s cieľom upraviť konkrétny súbor míľnikov a cieľov zahrnutých do štvrtej žiadosti o platbu z dôvodu objektívnych okolností, ktoré už neumožňujú dosiahnuť určité míľniky a ciele obsiahnuté v pláne obnovy a odolnosti, v súlade s článkom 21 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti. Prvá aktualizácia talianskeho plánu mala technický charakter a Komisia ju prijala 28. júla 2023 a predložila ju Rade na schválenie. Druhý zmenený plán obnovy a odolnosti bol predložený s cieľom zohľadniť zrevidovaný maximálny finančný príspevok v súlade s článkom 18 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a prispôsobiť plán objektívnym okolnostiam, ktoré už neumožňujú dosiahnuť určité míľniky a ciele obsiahnuté v pláne obnovy a odolnosti, v súlade s článkom 21 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti. Druhý revidovaný plán obnovy a odolnosti zahŕňa aj novú kapitolu REPowerEU s dodatočnými reformami a investíciami týkajúcimi sa energie z obnoviteľných zdrojov, zelených zručností, energetickej efektívnosti a elektrickej infraštruktúry. Komisia v čase vypracúvania tejto výročnej správy posudzuje druhý plán, ktorý predložilo Taliansko.
Z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa v Taliansku budú financovať investície vo výške 191,6 miliardy EUR v období 2022 – 2026 (10,7 % HDP). Pôvodný (a stále aktuálny) plán obnovy a odolnosti Talianska pozostáva zo 132 investícií a 58 reforiem. Taliansko je najväčším prijímateľom podpory z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v absolútnom vyjadrení. Komisia 13. augusta 2021 vyplatila Taliansku sumu 24,89 miliardy EUR v rámci predbežného financovania, čo zodpovedá 13 % pridelených finančných prostriedkov.
Vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Talianska prebieha, no hrozí čoraz väčšie riziko oneskorení. Taliansko predložilo tri žiadosti o platbu, čo zodpovedá 151 míľnikom a cieľom v pláne, a výsledkom bolo vyplatenie prostriedkov v celkovej hodnote 42 miliárd EUR (za prvé dve predložené žiadosti o platbu). Dňa 30. decembra 2022 Taliansko predložilo tretiu žiadosť o platbu, ktorej predbežné posúdenie Komisia schválila 28. júla 2023. Vzhľadom na dočasnú povahu Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktorý je v platnosti do roku 2026, je nevyhnutné urýchlene pokročiť s vykonávaním plánu s rokovaniami o jeho zmene.
Na nasledujúcich grafoch je znázornený súčasný stav míľnikov a cieľov, ktoré má Taliansko dosiahnuť a Komisia následne posúdiť ako uspokojivo splnené, pričom príklady opatrení so splnenými míľnikmi a cieľmi sú uvedené v nasledujúcom rámčeku.
Príklady relevantných opatrení so splnenými míľnikmi a cieľmi Talianska ØReforma Taliansko pokračovalo v úsilí o reformu verejnej správy prijatím všetkých príslušných vykonávacích aktov týkajúcich sa reformy zamestnanosti vo verejnom sektore. Primárne právne predpisy boli prijaté v roku 2022. Účinnosť nadobudli už všetky vykonávacie akty. Tento krok prispeje k účinnejšiemu a efektívnejšiemu riadeniu zamestnancov v talianskej verejnej správe od ich náboru až po kariérny postup. Vykonávacie akty sú obzvlášť dôležité na to, aby sa zabezpečilo účinné zavedenie reformy a prispelo k jednotnému vykonávaniu vo všetkých orgánoch verejnej správy. Treba poznamenať, že Taliansko už pripravilo niektoré sekundárne akty, ktoré boli prijaté v dostatočnom predstihu pred plánovaným termínom, aby lepšie vymedzilo ustanovenia zakotvené v primárnych právnych predpisoch a zohľadnilo ich význam pre konkrétne vykonávanie reformy. ØInvestícia Taliansko úspešne dokončilo návrh, prípravu, zriadenie a testovanie štyroch dátových centier, ktoré sú jadrom novej vnútroštátnej cloudovej infraštruktúry s názvom „Polo Strategico Nazionale“ (PSN) venovanej hostingu informačných systémov, údajov a aplikácií orgánov verejnej správy. Ďalšie fázy investície sa budú týkať migrácie súborov údajov a aplikácií najmenej 280 ústredných orgánov verejnej správy a miestnych orgánov zdravotnej starostlivosti do cloudovej infraštruktúry. Z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa podporia investície do dátových centier na zvýšenie cloudovej kapacity Talianska
|
Graf 30: Vyplatené prostriedky podľa piliera – Taliansko
Poznámka: Každé vyplatenie prostriedkov vyjadruje pokrok dosiahnutý vo vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v rámci šiestich politických pilierov. Tento graf znázorňuje, ako prostriedky vyplácané z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (bez predbežného financovania) súvisia s piliermi. Sumy sa vypočítali tak, že sa míľniky a ciele, na ktoré sa vzťahuje dané vyplatenie, prepojili s ich príslušnými opatreniami označenými podľa piliera (primárny a sekundárny).
Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html
Graf 31: Celková nenávratná podpora vyplatená v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti – Taliansko Poznámka: V tomto grafe je znázornená suma grantov, ktorá bola doteraz vyplatená z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, vrátane predbežného financovania. Poznámka: V tomto grafe je znázornená suma nenávratnej podpory, ktorá bola doteraz vyplatená z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, vrátane predbežného financovania. Celková suma grantov poskytnutých každému členskému štátu sa určuje na základe alokačného kľúča a celkových odhadovaných nákladov na príslušný plán obnovy a odolnosti. Celková suma nenávratnej podpory poskytnutej každému členskému štátu sa určuje na základe alokačného kľúča a celkových odhadovaných nákladov na príslušný plán obnovy a odolnosti. Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html
|
Poznámka: V tomto grafe je znázornená suma úverov, ktorá bola doteraz vyplatená z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Úvery sú návratné finančné príspevky. Celková suma úverov poskytnutých každému členskému štátu sa určuje posúdením ich žiadosti o úver a nesmie presiahnuť 6,8 % ich HND za rok 2019. Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html Graf 32: Celková suma úverov vyplatená v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti – Taliansko |
Graf 33: Stav plnenia míľnikov a cieľov – Taliansko
Poznámka: V tomto grafe je znázornený podiel uspokojivo splnených míľnikov a cieľov. Míľnik alebo cieľ je uspokojivo splnený, keď členský štát poskytne Komisii dôkazy o tom, že dosiahol míľnik alebo cieľ, a Komisia to vo vykonávacom rozhodnutí posúdi kladne.
Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html
Cyprus
Cyprus predložil svoj súčasný plán obnovy a odolnosti 17. mája 2021. Kladné posúdenie Komisie z 8. júla 2021 a schválenie Rady z 28. júla 2021 pripravili pôdu pre vyplatenie 1 miliardy EUR vo forme nenávratnej podpory a 0,2 miliardy EUR vo forme úverov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v období 2021 – 2026. V súlade s článkom 11 ods. 2 Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa okrem toho 30. júna 2022 aktualizoval maximálny finančný príspevok pre Cyprus, a to na sumu 916 miliónov EUR vo forme nenávratnej podpory.
V kontexte súčasného geopolitického a hospodárskeho vývoja Cyprus 1. septembra 2023 predložil Komisii zmenený plán obnovy a odolnosti s cieľom zohľadniť zrevidovaný maximálny finančný príspevok v súlade s článkom 18 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a prispôsobiť plán objektívnym okolnostiam, ktoré už neumožňujú dosiahnuť určité míľniky a ciele obsiahnuté v pláne obnovy a odolnosti, v súlade článkom 21 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti. Revidovaný plán obnovy a odolnosti zahŕňa aj novú kapitolu REPowerEU s dodatočnými a rozšírenými reformami a investíciami týkajúcimi sa energetickej hospodárnosti budov, elektrifikácie dopravy, ako aj výskumu a vývoja v oblasti zelenej transformácie. Komisia v čase vypracúvania tejto výročnej správy posudzuje plán, ktorý predložil Cyprus.
Pôvodný (a stále aktuálny) plán obnovy a odolnosti Cypru je zameraný na riešenie kľúčových výziev týkajúcich sa súbežnej (zelenej a digitálnej) transformácie, verejného zdravia, civilnej ochrany, ako aj posilnenia hospodárskej, sociálnej a inštitucionálnej odolnosti. Pozostáva zo 75 investícií a 58 reforiem, ktoré sa opierajú o nenávratnú podporu vo výške 916 miliónov EUR a o úvery vo výške 200 miliónov EUR, čo po aktualizácii maximálneho finančného príspevku predstavuje 4,1 % HDP za rok 2022. Komisia v septembri 2021 vyplatila Cypru sumu 157 miliónov EUR v rámci predbežného financovania, čo zodpovedá 13 % pridelených finančných prostriedkov.
Vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Cypru prebieha, no hrozia určité oneskorenia. Cyprus predložil jednu žiadosť o platbu, čo zodpovedá 14 míľnikom v pláne, a výsledkom bolo vyplatenie prostriedkov 2. decembra 2022 v celkovej hodnote 85 miliónov EUR. Súvisiacich 14 míľnikov sa týka opatrení vo finančnom sektore a verejnej správe, v oblasti trhu s elektrinou, energetickej efektívnosti, obehového hospodárstva, transparentnosti a boja proti korupcii, elektronických zručností, ako aj auditu a rozpočtovej kontroly. Cyperský plán obnovy a odolnosti je pomerme rozsiahly a komplexný. Aby sa minimalizovalo riziko oneskorení, je nevyhnutné zaistiť silné riadenie a nepretržité monitorovanie plánu obnovy a odolnosti.
Na nasledujúcich grafoch je znázornený súčasný stav míľnikov a cieľov, ktoré má Cyprus dosiahnuť a Komisia následne posúdiť ako uspokojivo splnené, pričom príklady opatrení so splnenými míľnikmi a cieľmi sú uvedené v nasledujúcom rámčeku.
Príklady relevantných opatrení so splnenými míľnikmi a cieľmi Cypru ØReforma Na Cypre nadobudol účinnosť zákon na ochranu oznamovateľov pred vnútornými sankciami, keď oznamujú podvody a korupciu. Spolu s nadobudnutím účinnosti zákona, ktorým sa zriaďuje nezávislý orgán proti korupcii, a s nadobudnutím účinnosti zákona o transparentnosti v rozhodovacom procese a súvisiacich záležitostiach poskytuje väčšiu súdržnosť v boji proti korupcii. Reformou podporovanou z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa zlepší boj proti korupcii na Cypre
ØInvestícia Cyprus uverejnil výzvu na predkladanie návrhov na schému podpory určenú na propagáciu investícií do energetickej efektívnosti, najmä v MSP a neziskových organizáciách, s cieľom znížiť spotrebu primárnej energie aspoň o 30 % a emisie CO2 v budovách a/alebo zariadeniach. Intervencie v oblasti energetickej efektívnosti sa v plnej miere vykonajú do konca roka 2025. |
Graf 34: Stav plnenia míľnikov a cieľov – Cyprus
Poznámka: V tomto grafe je znázornený podiel uspokojivo splnených míľnikov a cieľov. Míľnik alebo cieľ je uspokojivo splnený, keď členský štát poskytne Komisii dôkazy o tom, že dosiahol míľnik alebo cieľ, a Komisia to vo vykonávacom rozhodnutí posúdi kladne.
Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html
Graf 35: Vyplatené prostriedky podľa piliera – Cyprus
Poznámka: Každé vyplatenie prostriedkov vyjadruje pokrok dosiahnutý vo vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v rámci šiestich politických pilierov. Tento graf znázorňuje, ako prostriedky vyplácané z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (bez predbežného financovania) súvisia s piliermi. Sumy sa vypočítali tak, že sa míľniky a ciele, na ktoré sa vzťahuje dané vyplatenie, prepojili s ich príslušnými opatreniami označenými podľa piliera (primárny a sekundárny).
Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html
Graf 36: Celková nenávratná podpora vyplatená v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti – Cyprus Poznámka: V tomto grafe je znázornená suma grantov, ktorá bola doteraz vyplatená z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, vrátane predbežného financovania. Poznámka: V tomto grafe je znázornená suma nenávratnej podpory, ktorá bola doteraz vyplatená z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, vrátane predbežného financovania. Celková suma grantov poskytnutých každému členskému štátu sa určuje na základe alokačného kľúča a celkových odhadovaných nákladov na príslušný plán obnovy a odolnosti. Celková suma nenávratnej podpory poskytnutej každému členskému štátu sa určuje na základe alokačného kľúča a celkových odhadovaných nákladov na príslušný plán obnovy a odolnosti. Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html
|
Graf 37: Celková suma úverov vyplatená v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti – Cyprus Poznámka: V tomto grafe je znázornená suma úverov, ktorá bola doteraz vyplatená z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Úvery sú návratné finančné príspevky. Celková suma úverov poskytnutých každému členskému štátu sa určuje posúdením ich žiadosti o úver a nesmie presiahnuť 6,8 % ich HND za rok 2019. Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html
|
Lotyšsko
Lotyšsko predložilo svoj súčasný plán obnovy a odolnosti 30. apríla 2021. Kladné posúdenie Komisie z 22. júna 2021 a schválenie Rady z 13. júla 2021 pripravili pôdu pre vyplatenie 1,8 miliardy EUR vo forme nenávratnej podpory v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v období 2021 – 2026. V súlade s článkom 11 ods. 2 Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa okrem toho 30. júna 2022 aktualizoval maximálny finančný príspevok pre Lotyšsko, a to na sumu 1,8 miliardy EUR vo forme nenávratnej podpory. V čase vypracúvania tejto výročnej správy nebola predložená žiadna revízia plánu.
Pôvodný (a stále aktuálny) plán obnovy a odolnosti Lotyšska je zameraný na riešenie kľúčových výziev týkajúcich sa zelenej a digitálnej transformácie, regionálnych a sociálnych nerovností, zdravotnej starostlivosti, hospodárskej transformácie a právneho štátu. Pozostáva z 24 reforiem a 61 investícií, ktoré sa opierajú o nenávratnú podporu vo výške 1,8 miliardy EUR, čo predstavuje 5,58 % HDP Lotyšska v roku 2021. Komisia 10. septembra 2021 vyplatila Lotyšsku sumu 237,4 milióna EUR v rámci predbežného financovania, čo zodpovedá 13 % pôvodne pridelených finančných prostriedkov.
Vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Lotyšska postupuje veľmi dobre. Lotyšsko predložilo jednu žiadosť o platbu, čo zodpovedá deviatim míľnikom v pláne, a výsledkom bolo vyplatenie prostriedkov 7. októbra 2022 v celkovej hodnote 201 miliónov EUR. Súvisiacich deväť míľnikov sa týka kľúčových reforiem a investícií v oblastiach systému podpory minimálneho príjmu, širokopásmovej infraštruktúry, infraštruktúry vzdelávacích inštitúcií a dištančného vzdelávania. Ďalšími dotknutými oblasťami sú verejné obstarávanie, predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a šírenia zbraní, ako aj výstavba bytov s nízkym nájomným. Druhá žiadosť o platbu je naplánovaná na rok 2023 a bude sa vzťahovať na 49 míľnikov a cieľov.
Na nasledujúcich grafoch je znázornený súčasný stav míľnikov a cieľov, ktoré má Lotyšsko dosiahnuť a Komisia následne posúdiť ako uspokojivo splnené, pričom príklady opatrení so splnenými míľnikmi a cieľmi sú uvedené v nasledujúcom rámčeku.
Príklady relevantných opatrení so splnenými míľnikmi a cieľmi Lotyšska ØReforma Lotyšsko zlepšilo podmienky reformy minimálneho príjmu prijatím strategického rámca pre ďalší rozvoj systému podpory minimálneho príjmu. Všeobecným cieľom tejto reformy je znížiť nerovnosť, zlepšiť záchrannú sociálnu sieť, podporiť sociálnu integráciu a začlenenie v Lotyšsku. Reformou sa reviduje spodná hranica minimálneho príjmu stanovením jej výšky na najmenej 20 % mediánu príjmu a stanovuje sa v nej postup kladnej indexácie na ročnom základe. Predtým mal systém minimálneho príjmu prahové hodnoty v nominálnom vyjadrení, ktoré sa preskúmavali každé tri roky. Strategický rámec pozostával zo štyroch častí, ktoré boli prijaté v období od augusta 2021 do marca 2022. ØInvestícia Lotyšsko poskytlo prístup k obsahu vzdelávania a umožnilo sociálne zraniteľným skupinám účasť na dištančnom vzdelávaní. V roku 2021 bol schválený rámec organizácie a vykonávania dištančného vzdelávania vo vzdelávacích inštitúciách. Investícia v rámci plánu obnovy a odolnosti zahŕňa nákup vybavenia informačných a komunikačných technológií pre inštitúcie všeobecného vzdelávania s cielenou podporou pre žiakov zo sociálne zraniteľných skupín a učiteľov a vytvorenie „počítačovej knižnice“ vo vzdelávacích inštitúciách. Lotyšsko už prijalo nariadenia kabinetu ministrov, ktorými sa stanovujú kritériá a podmienky organizácie a vykonávania dištančného vzdelávania s cieľom zabezpečiť, aby sa dištančné vzdelávanie organizovalo a vykonávalo vo všetkých lotyšských vzdelávacích inštitúciách a na všetkých úrovniach vzdelávania. V nadchádzajúcich rokoch Lotyšsko zabezpečí dodanie IKT pre zraniteľných študentov. Rámec organizácie a vykonávania dištančného vzdelávania vo vzdelávacích inštitúciách, vytvorený s podporou z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, bol schválený v roku 2021
|
Graf 38: Vyplatené prostriedky podľa piliera – Lotyšsko
Poznámka: Každé vyplatenie prostriedkov vyjadruje pokrok dosiahnutý vo vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v rámci šiestich politických pilierov. Tento graf znázorňuje, ako prostriedky vyplácané z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (bez predbežného financovania) súvisia s piliermi. Sumy sa vypočítali tak, že sa míľniky a ciele, na ktoré sa vzťahuje dané vyplatenie, prepojili s ich príslušnými opatreniami označenými podľa piliera (primárny a sekundárny).
Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html
Poznámka: V tomto grafe je znázornená suma grantov, ktorá bola doteraz vyplatená z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, vrátane predbežného financovania. Poznámka: V tomto grafe je znázornená suma nenávratnej podpory, ktorá bola doteraz vyplatená z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, vrátane predbežného financovania. Celková suma grantov poskytnutých každému členskému štátu sa určuje na základe alokačného kľúča a celkových odhadovaných nákladov na príslušný plán obnovy a odolnosti. Celková suma nenávratnej podpory poskytnutej každému členskému štátu sa určuje na základe alokačného kľúča a celkových odhadovaných nákladov na príslušný plán obnovy a odolnosti. Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html Graf 39: Celková nenávratná podpora vyplatená v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti – Lotyšsko |
Graf 40: Stav plnenia míľnikov a cieľov – Lotyšsko Poznámka: V tomto grafe je znázornený podiel uspokojivo splnených míľnikov a cieľov. Míľnik alebo cieľ je uspokojivo splnený, keď členský štát poskytne Komisii dôkazy o tom, že dosiahol míľnik alebo cieľ, a Komisia to vo vykonávacom rozhodnutí posúdi kladne. Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html |
Na účely tejto prílohy sa všetky údaje a grafy predkladajú k dátumu uzávierky 1. septembra 2023, hoci informácie o stave vykonávania plánov obnovy a odolnosti členských štátov sa od zverejnenia správ o jednotlivých krajinách v rámci jarného balíka európskeho semestra 2023 nezmenili.
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli19. 9. 2023
COM(2023) 545 final
PRÍLOHA
k
SPRÁVE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENT A RADE
o vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti: napredovanie
Litva
Litva predložila svoj súčasný plán obnovy a odolnosti 14. mája 2021. Kladné posúdenie Komisie z 2. júla 2021 a schválenie Rady z 28. júla 2021 pripravili pôdu pre vyplatenie 2,2 miliardy EUR vo forme nenávratnej podpory v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v období 2021 – 2026. V súlade s článkom 11 ods. 2 Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa okrem toho 30. júna 2022 aktualizoval maximálny finančný príspevok pre Litvu, a to na sumu 2,1 miliardy EUR vo forme nenávratnej podpory.
V kontexte súčasného geopolitického a hospodárskeho vývoja Litva 30. júna 2023 predložila Komisii zmenený plán obnovy a odolnosti s cieľom zohľadniť zrevidovaný maximálny finančný príspevok v súlade s článkom 18 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, prispôsobiť plán objektívnym okolnostiam, ktoré už neumožňujú dosiahnuť určité míľniky a ciele obsiahnuté v pláne obnovy a odolnosti, v súlade s článkom 21 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a požiadať o dodatočné úvery v súlade s článkom 14 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti. Revidovaný plán obnovy a odolnosti zahŕňa aj novú kapitolu REPowerEU s dodatočnými reformami a investíciami týkajúcimi sa energie z obnoviteľných zdrojov, rozšírenia kapacity na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a podpory obnovy bytových domov, ako aj rozšírenia prepravy ťažkého tovaru na vnútrozemských vodných cestách. Komisia v čase vypracúvania tejto výročnej správy posudzuje revidovaný plán, ktorý predložila Litva.
Pôvodný (a stále aktuálny) plán obnovy a odolnosti Litvy je zameraný na riešenie kľúčových výziev týkajúcich sa zelenej a digitálnej transformácie, všeobecného a odborného vzdelávania, inovácií a vedy, služieb zdravotnej starostlivosti, dodržiavania daňových predpisov, sociálnej ochrany a zamestnanosti. Pozostáva z 27 reforiem a troch investícií, ktoré sa opierajú o nenávratnú podporu vo výške 2,2 miliardy EUR, čo predstavuje 4 % HDP Litvy v roku 2021. Komisia v auguste 2021 vyplatila Litve sumu 289 miliónov EUR ako predbežné financovanie v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.
Vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Litvy postupuje veľmi dobre. Litva 30. novembra 2022 predložila žiadosť o vyplatenie sumy 649,5 milióna EUR týkajúcu sa prvej splátky nenávratnej podpory. Komisia 28. februára 2023 prijala kladné predbežné posúdenie 31 z 33 míľnikov, ktoré sa vzťahujú na šesť zo siedmich komponentov plánu, zatiaľ čo dva míľniky týkajúce sa daňových reforiem podľa posúdenia neboli uspokojivo splnené. Komisia berie na vedomie prvé kroky, ktoré Litva prijala na dosiahnutie týchto nesplnených míľnikov, je však potrebné vykonať ešte veľa práce. Komisia preto aktivovala postup „pozastavenia platieb“, ktorý Litve poskytuje dodatočný čas na splnenie týchto míľnikov, pričom v súvislosti s míľnikmi, ktoré boli uspokojivo splnené, dostala čiastočnú platbu vo výške 542,3 milióna EUR (bez predbežného financovania).
Na nasledujúcich grafoch je znázornený súčasný stav míľnikov a cieľov, ktoré má Litva dosiahnuť a Komisia následne posúdiť ako uspokojivo splnené, pričom príklady opatrení so splnenými míľnikmi a cieľmi sú uvedené v nasledujúcom rámčeku.
Príklady relevantných opatrení so splnenými míľnikmi a cieľmi Litvy ØReforma Litva začala reformu, ktorej cieľom je určiť požiadavky pre jednotlivé typy ekologických vozidiel z hľadiska energetickej efektívnosti a ochrany. Nadobudnutím účinnosti príslušných legislatívnych zmien Litva zaviedla postupný nárast počtu ekologických vozidiel obstaraných v Litve do konca roku 2025 a do konca roku 2030. Ide o významný krok pri znižovaní emisií skleníkových plynov z odvetvia dopravy. ØInvestícia Litva uviedla do prevádzky IT systém, ktorý monitoruje podiel palív z obnoviteľných zdrojov dodávaných do odvetvia dopravy. Tento nástroj prideľuje kvóty na dodávky palív (z obnoviteľných zdrojov) v Litve s cieľom splniť povinnosti týkajúce sa palív. Cieľom je časom zvýšiť dodávky palív z obnoviteľných zdrojov pomocou takéhoto systému a dosiahnuť vyššiu úroveň udržateľnosti v odvetví dopravy. Litva vďaka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti podporí palivá z obnoviteľných zdrojov
|
Graf 41: Vyplatené prostriedky podľa piliera – Litva
Poznámka: Každé vyplatenie prostriedkov vyjadruje pokrok dosiahnutý vo vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v rámci šiestich politických pilierov. Tento graf znázorňuje, ako prostriedky vyplácané z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (bez predbežného financovania) súvisia s piliermi. Sumy sa vypočítali tak, že sa míľniky a ciele, na ktoré sa vzťahuje dané vyplatenie, prepojili s ich príslušnými opatreniami označenými podľa piliera (primárny a sekundárny).
Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html
Poznámka: V tomto grafe je znázornená suma grantov, ktorá bola doteraz vyplatená z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, vrátane predbežného financovania. Poznámka: V tomto grafe je znázornená suma nenávratnej podpory, ktorá bola doteraz vyplatená z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, vrátane predbežného financovania. Celková suma grantov poskytnutých každému členskému štátu sa určuje na základe alokačného kľúča a celkových odhadovaných nákladov na príslušný plán obnovy a odolnosti. Celková suma nenávratnej podpory poskytnutej každému členskému štátu sa určuje na základe alokačného kľúča a celkových odhadovaných nákladov na príslušný plán obnovy a odolnosti. Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html Graf 42: Celková nenávratná podpora vyplatená v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti – Litva
|
Graf 43: Stav plnenia míľnikov a cieľov – Litva Poznámka: V tomto grafe je znázornený podiel uspokojivo splnených míľnikov a cieľov. Míľnik alebo cieľ je uspokojivo splnený, keď členský štát poskytne Komisii dôkazy o tom, že dosiahol míľnik alebo cieľ, a Komisia to vo vykonávacom rozhodnutí posúdi kladne. Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html |
Luxembursko
Luxembursko predložilo svoj pôvodný plán obnovy a odolnosti 30. apríla 2021. Kladné posúdenie Komisie z 18. júna 2021 a schválenie Rady z 13. júla 2021 pripravili pôdu pre vyplatenie 93,4 milióna EUR vo forme nenávratnej podpory v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v období 2021 – 2026. V súlade s článkom 11 ods. 2 Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa okrem toho 30. júna 2022 aktualizoval maximálny finančný príspevok pre Luxembursko, a to na sumu 82,7 milióna EUR vo forme nenávratnej podpory.
V kontexte súčasného geopolitického a hospodárskeho vývoja Luxembursko 11. novembra 2022 predložilo Komisii zmenený plán obnovy a odolnosti s cieľom zohľadniť svoj zrevidovaný maximálny finančný príspevok v súlade s článkom 18 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti. Luxembursko vzhľadom na svoj znížený finančný príspevok navrhlo vypustiť z plánu program odbornej prípravy v oblasti digitálnych zručností zameraný na pracovníkov v rámci režimov skráteného pracovného času, pričom objasnilo, že program nesplnil pôvodné očakávania z hľadiska dopytu. Vysvetliť to možno hlavne silnejším oživením luxemburského hospodárstva na jar 2021, než sa očakávalo, pričom veľký počet prijímateľov sa vrátil k zmluvám na plný pracovný čas skôr, než sa očakávalo. Revidovaný plán obnovy a odolnosti schválila Komisia 12. decembra 2022 a Rada 17. januára 2023. V čase vypracúvania tejto výročnej správy nebola predložená kapitola REPowerEU.
Súčasný luxemburský plán obnovy a odolnosti je zameraný na riešenie kľúčových výziev týkajúcich sa zručností, klímy, digitalizácie, zdravia a boja proti praniu špinavých peňazí. Pozostáva z 10 reforiem a 11 investícií, ktoré sa opierajú o nenávratnú podporu vo výške 83 miliónov EUR, čo predstavuje 0,11 % HDP. Komisia 3. augusta 2021 vyplatila sumu 12,1 milióna EUR v rámci predbežného financovania, čo zodpovedá 13 % pridelených finančných prostriedkov.
Vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Luxemburska prebieha. Luxembursko 28. decembra 2022 predložilo prvú žiadosť o platbu, čo zodpovedá 26 míľnikom a cieľom, a výsledkom bolo vyplatenie prostriedkov 16. júna 2023 v celkovej hodnote 25 miliónov EUR. Kladne posúdené míľniky a ciele svedčia o významnom pokroku pri vykonávaní luxemburského plánu. Zahŕňa to nadobudnutie účinnosti reformy Pakt v oblasti bývania 2.0 zameranej na zvýšenie ponuky cenovo dostupného nájomného bývania ponúkaného obcami, investície do digitalizácie verejného sektora a rozvoja ultrabezpečnej komunikácie, zvýšenie úrovne zručností pracovnej sily po spustení programu FutureSkills, ako aj reformu verejného obstarávania ekologických vozidiel.
Na nasledujúcich grafoch je znázornený súčasný stav míľnikov a cieľov, ktoré má Luxembursko dosiahnuť a Komisia následne posúdiť ako uspokojivo splnené, pričom príklady opatrení so splnenými míľnikmi a cieľmi sú uvedené v nasledujúcom rámčeku.
Príklady relevantných opatrení so splnenými míľnikmi a cieľmi Luxemburska ØReforma V Luxembursku nadobudol účinnosť zákon, ktorým sa ustanovuje „Naturpakt“ (národné parky). Obce môžu so štátom podpísať zmluvu, v ktorej sa zaviažu na obdobie do roku 2030 vykonávať činnosti na ochranu prírodného prostredia a biodiverzity, vybrané z vopred určeného súboru možných opatrení, a dostávajú finančnú a technickú podporu od vlády. Touto reformou sa posilňuje ochrana ekosystémov a pokrok pri plnení environmentálnych cieľov. ØInvestícia Luxembursko zaviedlo mobilnú verziu webového sídla „MyGuichet.lu“: platformy na komunikáciu občanov a podnikov s verejnou správou. Aplikácia umožňuje vykonávanie administratívnych postupov pomocou mobilného telefónu. „MyGuichet.lu“ je dôležitým príspevkom k digitalizácii verejnej správy. Aplikácia MyGuichet na administratívne postupy podporená z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti
Autorské právo: Zastúpenie Európskej komisie v Luxembursku |
Graf 44: Vyplatené prostriedky podľa piliera – Luxembursko
Poznámka: Každé vyplatenie prostriedkov vyjadruje pokrok dosiahnutý vo vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v rámci šiestich politických pilierov. Tento graf znázorňuje, ako prostriedky vyplácané z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (bez predbežného financovania) súvisia s piliermi. Sumy sa vypočítali tak, že sa míľniky a ciele, na ktoré sa vzťahuje dané vyplatenie, prepojili s ich príslušnými opatreniami označenými podľa piliera (primárny a sekundárny).
Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html
Graf 45: Celková nenávratná podpora vyplatená v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti – Luxembursko Poznámka: V tomto grafe je znázornená suma grantov, ktorá bola doteraz vyplatená z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, vrátane predbežného financovania. Poznámka: V tomto grafe je znázornená suma nenávratnej podpory, ktorá bola doteraz vyplatená z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, vrátane predbežného financovania. Celková suma grantov poskytnutých každému členskému štátu sa určuje na základe alokačného kľúča a celkových odhadovaných nákladov na príslušný plán obnovy a odolnosti. Celková suma nenávratnej podpory poskytnutej každému členskému štátu sa určuje na základe alokačného kľúča a celkových odhadovaných nákladov na príslušný plán obnovy a odolnosti. Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html |
Graf 46: Stav plnenia míľnikov a cieľov – Luxembursko Poznámka: V tomto grafe je znázornený podiel uspokojivo splnených míľnikov a cieľov. Míľnik alebo cieľ je uspokojivo splnený, keď členský štát poskytne Komisii dôkazy o tom, že dosiahol míľnik alebo cieľ, a Komisia to vo vykonávacom rozhodnutí posúdi kladne. Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html |
Maďarsko
Maďarsko predložilo svoj súčasný plán obnovy a odolnosti 12. mája 2021. Kladné posúdenie Komisie z 30. novembra 2022 a schválenie Rady z 15. decembra 2022 pripravili pôdu pre vyplatenie 5,811 miliardy EUR vo forme nenávratnej podpory v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v období 2021 – 2026. Maximálny finančný príspevok pre všetky členské štáty bol aktualizovaný 30. júna 2022 v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti. Vzhľadom na to, že Rada schválila maďarský plán obnovy a odolnosti po tejto aktualizácii, do plánu obnovy a odolnosti bola zahrnutá aktualizovaná suma 5,811 miliardy EUR vo forme nenávratnej podpory.
V kontexte súčasného geopolitického a hospodárskeho vývoja Maďarsko 31. augusta 2023 predložilo Komisii zmenený plán obnovy a odolnosti s cieľom prispôsobiť ho objektívnym okolnostiam, ktoré už neumožňujú dosiahnuť určité míľniky a ciele obsiahnuté v pláne obnovy a odolnosti, v súlade s článkom 21 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a požiadať o dodatočné úvery v súlade s článkom 14 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti. Revidovaný plán obnovy a odolnosti zahŕňa aj novú kapitolu REPowerEU s dodatočnými a rozšírenými reformami a investíciami týkajúcimi sa zvyšovania kapacity na uskladňovanie energie, posilnenia schopnosti energetického systému krajiny integrovať obnoviteľné zdroje energie, podpory rozvoja elektrickej siete a zlepšenia energetickej efektívnosti domácností, spoločností a verejného sektora. Komisia v čase vypracúvania tejto výročnej správy posudzuje plán, ktorý predložilo Maďarsko.
Maďarský plán obnovy a odolnosti zahŕňa program monitorovania zdravia starších osôb na diaľku
Autorské právo: maďarská vláda
Maďarský plán obnovy a odolnosti zohráva významnú úlohu. Bol schválený v decembri 2022 s celkovou nenávratnou podporou vo výške 5,8 miliardy EUR a predstavuje približne 3,8 % HDP Maďarska v roku 2021. Plán zahŕňa významné opatrenia na urýchlenie súbežnej zelenej a digitálnej transformácie, ako aj na posilnenie hospodárskej, inštitucionálnej a sociálnej odolnosti vrátane posilnenia právneho štátu. Rieši sa tým významná podskupina odporúčaní pre danú krajinu, ktoré boli Maďarsku adresované v minulosti. Plán bol schválený pod podmienkou úplného a účinného vykonania nápravných opatrení, ktoré Maďarsko podniklo v kontexte postupu podľa nariadenia (EÚ, Euratom) 2020/2092, a míľnikov na zabezpečenie správneho finančného riadenia rozpočtu EÚ a ochrany finančných záujmov EÚ. Spolu s ďalšími reformami v oblasti právneho štátu týkajúcimi sa nezávislosti súdnictva sa tieto opatrenia premietli do 27 „supermíľnikov“.
Vykonávanie maďarského plánu obnovy a odolnosti sa v dôsledku jeho neskorého prijatia v decembri 2022 významne oneskorilo. Maďarsku sa doteraz nevyplatili žiadne finančné prostriedky v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, keďže prvú žiadosť o platbu má ešte len predložiť. Rýchle a stabilné vykonávanie plánu by si vyžadovalo splnenie 27 míľnikov týkajúcich sa posilnenia nezávislosti súdnictva a zabezpečenia ochrany finančných záujmov Únie. V rámci plánu nie je možné realizovať žiadnu platbu až dovtedy, kým sa tieto míľniky nevykonajú úplne a správne.
Na nasledujúcich grafoch je znázornený podiel finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pridelených na jednotlivé piliere politiky v maďarskom pláne obnovy a odolnosti.
Graf 47: Podiel finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pridelených na jednotlivé piliere politiky – Maďarsko
Poznámka: Každým opatrením sa prispieva k dvom oblastiam politiky šiestich pilierov. Celkové pridelené prostriedky na všetky piliere, ktoré sú tu uvedené, teda predstavujú 200 % odhadovaných nákladov na plán obnovy a odolnosti. Spodná časť predstavuje výšku primárneho piliera, vrchná časť predstavuje výšku sekundárneho piliera.
Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html
Malta
Malta predložila svoj pôvodný plán obnovy a odolnosti 13. júla 2021. Kladné posúdenie Komisie zo 16. septembra 2021 a schválenie Rady z 5. októbra 2021 pripravili pôdu pre vyplatenie 316 miliónov EUR vo forme nenávratnej podpory v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v období 2021 – 2026. V súlade s článkom 11 ods. 2 Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa okrem toho 30. júna 2022 aktualizoval maximálny finančný pre Maltu, a to na sumu 258 miliónov EUR vo forme nenávratnej podpory.
V kontexte súčasného geopolitického a hospodárskeho vývoja Malta 26. apríla 2023 predložila Komisii zmenený plán obnovy a odolnosti s cieľom zohľadniť zrevidovaný maximálny finančný príspevok v súlade s článkom 18 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a prispôsobiť plán objektívnym okolnostiam, ktoré už neumožňujú dosiahnuť určité míľniky a ciele obsiahnuté v pláne obnovy a odolnosti, v súlade článkom 21 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti. Revidovaný plán obnovy a odolnosti zahŕňa aj novú kapitolu REPowerEU s dodatočnými reformami a investíciami týkajúcimi sa energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti. Revidovaný plán obnovy a odolnosti schválila Komisia 26. júna 2023 a Rada 14. júla 2023.
Súčasný maltský plán obnovy a odolnosti je zameraný na riešenie kľúčových výziev týkajúcich sa klímy a energetiky, digitálnej transformácie, zdravia, zamestnanosti, vzdelávania, zručností, sociálnych politík, spravodlivosti, zdaňovania, boja proti korupcii a boja proti praniu špinavých peňazí. Pozostáva z 31 reforiem a zo 16 investícií, ktoré sa opierajú o nenávratnú podporu vo výške 328,2 milióna EUR, čo predstavuje 2,2 % HDP Malty v roku 2021. Komisia 17. decembra 2021 vyplatila Malte sumu 41,1 milióna EUR v rámci predbežného financovania, čo zodpovedá 13 % pridelených finančných prostriedkov.
Vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Malty postupuje veľmi dobre. Malta predložila jednu žiadosť o platbu, čo zodpovedá 19 míľnikom a cieľom v pláne, a výsledkom bolo vyplatenie prostriedkov v celkovej hodnote 52,3 milióna EUR (vo forme nenávratnej podpory) 8. marca 2023. Príslušných 19 míľnikov a cieľov sa vzťahuje na dôležité opatrenia, ako sú napríklad prijatie stratégie na zníženie odpadu prostredníctvom recyklácie v odvetví stavebníctva, zriadenie kancelárskych zariadení, ktoré zamestnancom verejnej správy umožnia pracovať na diaľku na celom území krajiny, reformy na podporu priemyselného výskumu a investícií, národná stratégia pre boj proti podvodom a korupcii a reformy na digitalizáciu justičného systému. Takmer všetky míľniky a ciele súvisiace s prvou žiadosťou Malty o platbu sprevádzajú budúce záväzky v pláne obnovy a odolnosti. Budú predmetom posúdenia v rámci následných žiadostí o platbu.
Na nasledujúcich grafoch je znázornený súčasný stav míľnikov a cieľov, ktoré má Malta dosiahnuť a Komisia následne posúdiť ako uspokojivo splnené, pričom príklady opatrení so splnenými míľnikmi a cieľmi sú uvedené v nasledujúcom rámčeku.
Príklady relevantných opatrení so splnenými míľnikmi a cieľmi Malty ØReforma Malta prijala kľúčovú reformu, ktorej cieľom je rozvoj kvalifikovanej pracovnej sily v stavebníctve a zlepšenie regulácie v tomto odvetí. Nadobudnutím účinnosti zákona o orgáne pre výstavbu a stavebníctvo bol zriadený regulačný orgán pre budovy: bude zodpovedný za vydávanie a presadzovanie politík a pôsobenie ako centralizovaný úrad na prijímanie a spracúvanie sťažností. Okrem toho bude monitorovať výkonnosť, bezpečnosť a kvalitu budov a stavebných prác. Reformou sa navyše zlepšuje dostupnosť kvalifikovaného personálu rozšírením opatrení zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie a zavedením preukazu zručností pre nové profesijné kategórie potrebné na projekty obnovy budov. ØInvestícia Malta dokončila audit energetickej hospodárnosti dvoch verejných školských budov (základná škola St Benedict College Għaxaq a základná škola Gozo College Nadur) s cieľom stanoviť triedu ich energetickej hospodárnosti a identifikovať vhodné opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti. Obnova práve prebieha a dokončí sa do polovice roku 2024. Okrem modernizácie zariadení, keď sa vykonajú všetky opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti, sa v týchto školách zníži spotreba energie o 60 % a množstvo emisií oxidu uhličitého sa zníži o 60 % v porovnaní s minulosťou. V základnej škole v Nadur (Gozo) prebieha obnova zameraná na energetickú efektívnosť v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti Autorské právo: maltská vláda |
Graf 48: Vyplatené prostriedky podľa piliera – Malta
Poznámka: Každé vyplatenie prostriedkov vyjadruje pokrok dosiahnutý vo vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v rámci šiestich politických pilierov. Tento graf znázorňuje, ako prostriedky vyplácané z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (bez predbežného financovania) súvisia s piliermi. Sumy sa vypočítali tak, že sa míľniky a ciele, na ktoré sa vzťahuje dané vyplatenie, prepojili s ich príslušnými opatreniami označenými podľa piliera (primárny a sekundárny).
Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html
Graf 49: Celková nenávratná podpora vyplatená v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti – Malta Poznámka: V tomto grafe je znázornená suma grantov, ktorá bola doteraz vyplatená z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, vrátane predbežného financovania. Poznámka: V tomto grafe je znázornená suma nenávratnej podpory, ktorá bola doteraz vyplatená z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, vrátane predbežného financovania. Celková suma grantov poskytnutých každému členskému štátu sa určuje na základe alokačného kľúča a celkových odhadovaných nákladov na príslušný plán obnovy a odolnosti. Celková suma nenávratnej podpory poskytnutej každému členskému štátu sa určuje na základe alokačného kľúča a celkových odhadovaných nákladov na príslušný plán obnovy a odolnosti. Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html
|
Graf 50: Stav plnenia míľnikov a cieľov – Malta Poznámka: V tomto grafe je znázornený podiel uspokojivo splnených míľnikov a cieľov. Míľnik alebo cieľ je uspokojivo splnený, keď členský štát poskytne Komisii dôkazy o tom, že dosiahol míľnik alebo cieľ, a Komisia to vo vykonávacom rozhodnutí posúdi kladne. Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html |
Holandsko
Holandsko predložilo svoj pôvodný plán obnovy a odolnosti 8. júla 2022. Kladné posúdenie Komisie z 8. septembra 2022 a schválenie Rady zo 4. októbra 2022 pripravili pôdu pre vyplatenie 4,7 miliardy EUR vo forme nenávratnej podpory v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v období 2021 – 2026. Maximálny finančný príspevok pre všetky členské štáty bol aktualizovaný 30. júna 2022 v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti. Vzhľadom na to, že Holandsko predložilo svoj plán obnovy a odolnosti po tejto revízii, orgány už zohľadnili aktualizovanú sumu 4,7 miliardy EUR vo forme nenávratnej podpory.
V kontexte súčasného geopolitického a hospodárskeho vývoja Holandsko 6. júla 2023 predložilo Komisii zmenený plán obnovy a odolnosti s cieľom prispôsobiť ho objektívnym okolnostiam, ktoré už neumožňujú dosiahnuť určité míľniky a ciele obsiahnuté v pláne obnovy a odolnosti, v súlade s článkom 21 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti. Revidovaný plán obnovy a odolnosti zahŕňa aj novú kapitolu REPowerEU s dodatočnou reformou a rozšírenou investíciou týkajúcimi sa energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov. Komisia v čase vypracúvania tejto výročnej správy posudzuje revidovaný plán, ktorý predložilo Holandsko.
Pôvodný (a stále aktuálny) plán obnovy a odolnosti Holandska je zameraný na riešenie kľúčových výziev týkajúcich sa zelenej a digitálnej transformácie, trhu s obytnými nehnuteľnosťami, trhu práce, dôchodkov, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, boja proti agresívnemu daňovému plánovaniu a boja proti praniu špinavých peňazí. Pozostáva z 21 reforiem a 28 investícií, ktoré sa opierajú o nenávratnú podporu vo výške 4,7 miliardy EUR, čo predstavuje 0,58 % HDP.
Holandský plán obnovy a odolnosti má za cieľ umožnenie nových stavebných projektov
Autorské právo: holandská vláda
Hoci bol holandský plán obnovy prijatý až v roku 2022, jeho vykonávanie už v súčasnosti prebieha. Holandsku sa ešte nevyplatili žiadne prostriedky. Z dôvodu neskorého predloženia plánu obnovy a odolnosti Holandsko nemalo nárok na predbežné financovanie. Vyplatenie pridelených prostriedkov pre Holandsko bude závisieť od pokroku pri vykonávaní plánu. Urýchlenie pokroku pri rokovaniach o operačných dohodách prispeje k vykonávaniu plánu a je nevyhnutné na predloženie prvej žiadosti o platbu, ktorá sa očakáva do konca roka 2023 a vzťahovala by sa na 33 míľnikov a cieľov, na základe ktorých sa sleduje pokrok vo všetkých komponentoch plánu obnovy a odolnosti, čo by mohlo viesť k vyplateniu prostriedkov až do výšky 1,4 miliardy EUR. Vykonávanie napreduje a vzhľadom na pomerne nízke pridelené finančné prostriedky sa zdá, že riziká nevyčerpania finančných prostriedkov sú v tejto fáze obmedzené.
Na nasledujúcich grafoch je znázornený podiel finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pridelených na jednotlivé piliere politiky v holandskom pláne obnovy a odolnosti.
Graf 51: Podiel finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pridelených na jednotlivé piliere politiky – Holandsko
Poznámka: Každým opatrením sa prispieva k dvom oblastiam politiky šiestich pilierov. Celkové pridelené prostriedky na všetky piliere, ktoré sú tu uvedené, teda predstavujú 200 % odhadovaných nákladov na plán obnovy a odolnosti. Spodná časť predstavuje výšku primárneho piliera, vrchná časť predstavuje výšku sekundárneho piliera.
Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html
Rakúsko
Rakúsko predložilo svoj súčasný plán obnovy a odolnosti 30. apríla 2021. Kladné posúdenie Komisie z 21. júna 2021 a schválenie Rady z 13. júla 2021 pripravili pôdu pre vyplatenie 3,46 miliardy EUR vo forme nenávratnej podpory v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti 2021 – 2026. V súlade s článkom 11 ods. 2 Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa okrem toho 30. júna 2022 aktualizoval maximálny finančný príspevok pre Rakúsko, a to na sumu 3,75 miliardy EUR vo forme nenávratnej podpory.
V kontexte súčasného geopolitického a hospodárskeho vývoja Rakúsko 14. júla 2023 predložilo Komisii zmenený plán obnovy a odolnosti s cieľom prispôsobiť ho objektívnym okolnostiam, ktoré už neumožňujú dosiahnuť určité míľniky a ciele obsiahnuté v pláne obnovy a odolnosti, v súlade s článkom 21 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti. Revidovaný plán obnovy a odolnosti zahŕňa aj novú kapitolu REPowerEU s dodatočnými reformami týkajúcimi sa urýchlenia postupu vydávania povolení pre projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, národnej stratégie zameranej na zvýšenie výroby vodíka z obnoviteľných zdrojov a investícií do fotovoltických zariadení a udržateľnej mobility. Komisia v čase vypracúvania tejto výročnej správy posudzuje revidovaný plán, ktorý predložilo Rakúsko.
Pôvodný (a stále aktuálny) plán obnovy a odolnosti Rakúska je zameraný na: i) riešenie kľúčových výziev týkajúcich sa zelenej a digitálnej transformácie a ii) posilnenie hospodárskej a sociálnej odolnosti. Zahŕňa reformy a investície v kľúčových oblastiach, ako je vzdelávanie, zručnosti, zdravotná starostlivosť, podnikateľské prostredie a výskum a inovácie. Pozostáva z 27 reforiem a 32 investícií, ktoré sa opierajú o nenávratnú podporu vo výške 3,751 miliardy EUR, čo predstavuje 0,93 % HDP. Komisia 28. septembra 2021 vyplatila Rakúsku sumu 450 miliónov EUR v rámci predbežného financovania, čo zodpovedá 13 % pôvodne pridelených finančných prostriedkov.
Úradníci Komisie a Rakúska na návšteve staveniska, kde sa buduje prepojenie železničnej trate Koralm financovanej z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Táto dvojkoľajová elektrifikovaná vysokorýchlostná železničná trať prepojí mestá Graz a Klagenfurt.
Autorské právo: Stále zastúpenie Európskej komisie v Rakúsku/APA-Fotoservice/Ferlin-Fiedler
Vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Rakúska postupuje veľmi dobre. Komisia posúdila prvú žiadosť Rakúska o platbu kladne, čo viedlo 20. apríla 2023 k vyplateniu 700 miliónov EUR vo forme finančnej podpory (bez predbežného financovania). Príslušných 44 míľnikov sa vzťahuje na reformy v oblasti udržateľnej mobility, energetickej efektívnosti, dekarbonizácie, pripojiteľnosti, zručností, vzdelávania, sociálnej ochrany, trhu práce, zdaňovania a verejnej správy.
Na nasledujúcich grafoch je znázornený súčasný stav míľnikov a cieľov, ktoré má Rakúsko dosiahnuť a Komisia následne posúdiť ako uspokojivo splnené, pričom príklady opatrení so splnenými míľnikmi a cieľmi sú uvedené v nasledujúcom rámčeku.
Príklady relevantných opatrení so splnenými míľnikmi a cieľmi Rakúska ØReforma V októbri 2021 Rakúsko zaviedlo „KlimaTicket“, paušálny sezónny cestovný lístok platný pre všetky druhy verejnej dopravy v krajine. Používatelia si môžu vybrať medzi lístkom platným v celom Rakúsku, v dvoch regiónoch alebo v jednom regióne. Do konca januára 2023 sa predalo viac než 200 000 klimatických lístkov platných v celej krajine. Ročný lístok na verejnú dopravu má teraz dokopy vyše 13 % všetkých obyvateľov Rakúska. ØInvestícia Prostredníctvom programu „Raus aus Öl und Gas“ („Zbavme sa ropy a plynu“) domácnosti dostávajú finančnú podporu na nahradenie vykurovacích systémov na fosílne palivá technológiou vykurovania pomocou energie z obnoviteľných zdrojov, ako sú tepelné čerpadlá, tepelné zdroje na báze biomasy alebo prípojky na diaľkové vykurovanie. V rámci prvej platby sa podporilo vyše 6 000 takýchto projektov. Konečným cieľom plánu obnovy a odolnosti je podporiť viac než 30 000 nových vykurovacích systémov. Tento investičný program poskytuje dôležitý príspevok k zníženiu spotreby energie, ako aj emisií skleníkových plynov a znečistenia ovzdušia. |
Graf 52: Vyplatené prostriedky podľa piliera – Rakúsko
Poznámka: Každé vyplatenie prostriedkov vyjadruje pokrok dosiahnutý vo vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v rámci šiestich politických pilierov. Tento graf znázorňuje, ako prostriedky vyplácané z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (bez predbežného financovania) súvisia s piliermi. Sumy sa vypočítali tak, že sa míľniky a ciele, na ktoré sa vzťahuje dané vyplatenie, prepojili s ich príslušnými opatreniami označenými podľa piliera (primárny a sekundárny).
Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html
Graf 53: Celková nenávratná podpora vyplatená v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti – Rakúsko Poznámka: V tomto grafe je znázornená suma nenávratnej podpory, ktorá bola doteraz vyplatená z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, vrátane predbežného financovania. Celková suma nenávratnej podpory poskytnutej každému členskému štátu sa určuje na základe alokačného kľúča a celkových odhadovaných nákladov na príslušný plán obnovy a odolnosti. Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html |
Graf 54: Stav plnenia míľnikov a cieľov – Rakúsko Poznámka: V tomto grafe je znázornený podiel uspokojivo splnených míľnikov a cieľov. Míľnik alebo cieľ je uspokojivo splnený, keď členský štát poskytne Komisii dôkazy o tom, že dosiahol míľnik alebo cieľ, a Komisia to vo vykonávacom rozhodnutí posúdi kladne. Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html |
Poľsko
Poľsko predložilo svoj súčasný plán obnovy a odolnosti 3. mája 2021. Kladné posúdenie Komisie z 1. júna 2022 a schválenie Rady zo 17. júna 2022 pripravili pôdu pre vyplatenie 23,9 miliardy EUR vo forme nenávratnej podpory a 11,5 miliardy EUR vo forme úverov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v období 2022 – 2026. V súlade s článkom 11 ods. 2 Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa okrem toho 30. júna 2022 aktualizoval maximálny finančný príspevok pre Poľsko, a to na sumu 22,5 miliardy EUR vo forme nenávratnej podpory.
V kontexte súčasného geopolitického a hospodárskeho vývoja Poľsko 31. augusta 2023 predložilo Komisii zmenený plán obnovy a odolnosti s cieľom zohľadniť zrevidovaný maximálny finančný príspevok v súlade s článkom 18 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, prispôsobiť plán objektívnym okolnostiam, ktoré už neumožňujú dosiahnuť určité míľniky a ciele obsiahnuté v pláne obnovy a odolnosti, v súlade s článkom 21 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a požiadať o dodatočné úvery v súlade s článkom 14 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti. Revidovaný plán obnovy a odolnosti zahŕňa aj novú kapitolu REPowerEU s dodatočnými a rozšírenými investíciami týkajúcimi sa podpory na elektrické prenosové sústavy, obnoviteľné zdroje energie, uskladňovanie energie, autobusy s nízkymi a nulovými emisiami a veterné elektrárne na mori; podpory inštitúcií pri vykonávaní opatrení v rámci plánu REPowerEU; rozvoja elektrických distribučných sietí vo vidieckych oblastiach; rozvoja plynárenskej infraštruktúry s cieľom umožniť diverzifikáciu dodávok v záujme Únie ako celku, ako aj reforiem energetických komunít, regulačných aspektov súvisiacich s distribučnou sieťou a opatrení na uľahčenie zavádzania technológií na účely energetickej transformácie. Komisia v čase vypracúvania tejto výročnej správy posudzuje revidovaný plán, ktorý predložilo Poľsko.
Pôvodný (a stále aktuálny) plán obnovy a odolnosti Poľska, ktorý bol schválený v júni 2022, rieši množstvo hlavných výziev, ktorým krajina čelí. Plán obnovy a odolnosti obsahuje opatrenia, ktoré pozostávajú zo šiestich kľúčových oblastí politiky: zelená transformácia, digitalizácia, zdravie, konkurencieschopnosť a inovácie udržateľná doprava a kvalita inštitúcií. Hospodársky vplyv fondu NextGenerationEU v Poľsku by podľa odhadov mohol viesť k nárastu HDP v rozmedzí od 1,1 % do 1,8 % do roku 2026 a premietnuť sa do 105 000 dodatočných pracovných miest.
V rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti Poľsko podporilo nahradenie tyčí na pestovanie chmeľu, na ktorých sa používali škodlivé konzervačné látky (kreozot)
Vykonávanie poľského plánu obnovy a odolnosti sa v dôsledku jeho neskorého prijatia v júni 2022 významne oneskorilo. Poľsku sa ešte nevyplatili žiadne prostriedky. Z dôvodu neskorého predloženia plánu obnovy a odolnosti Poľsko nemalo nárok na predbežné financovanie. Vyplatenie pridelených prostriedkov pre Poľsko bude závisieť od pokroku pri vykonávaní plánu. Predpokladom pre to, aby Komisia vyplatila krajine akúkoľvek platbu a zabezpečila ochranu finančných záujmov Únie, čo zároveň umožní rýchle a stabilné vykonávanie plánu, je posilnenie nezávislosti a nestrannosti súdov a náprava situácie sudcov dotknutých rozhodnutiami disciplinárnej komory najvyššieho súdu v disciplinárnych veciach a prípadoch týkajúcich sa imunity sudcov. Poľsko začalo vykonávať kľúčové opatrenia plánu obnovy a odolnosti, spomedzi ktorých možno spomenúť reformy v oblasti fiškálneho rámca, zdravotnej starostlivosti, digitálnej transformácie, energetickej efektívnosti a trhu práce.
Na nasledujúcich grafoch je znázornený podiel finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pridelených na jednotlivé piliere politiky v poľskom pláne obnovy a odolnosti.
Graf 55: Podiel finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pridelených na jednotlivé piliere politiky – Poľsko
Poznámka: Každým opatrením sa prispieva k dvom oblastiam politiky šiestich pilierov. Celkové pridelené prostriedky na všetky piliere, ktoré sú tu uvedené, teda predstavujú 200 % odhadovaných nákladov na plán obnovy a odolnosti. Spodná časť predstavuje výšku primárneho piliera, vrchná časť predstavuje výšku sekundárneho piliera.
Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html
Portugalsko
Portugalsko predložilo svoj súčasný plán obnovy a odolnosti 22. apríla 2021. Kladné posúdenie Komisie zo 16. júna 2021 a schválenie Rady z 13. júla 2021 pripravili pôdu pre vyplatenie 13,9 miliardy EUR vo forme nenávratnej podpory (a 2,7 miliardy EUR vo forme úverov) v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v období 2021 – 2026. V súlade s článkom 11 ods. 2 Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa okrem toho 30. júna 2022 aktualizoval maximálny finančný príspevok pre Portugalsko, a to na sumu 15,5 miliardy EUR vo forme nenávratnej podpory.
V kontexte súčasného geopolitického a hospodárskeho vývoja Portugalsko 26. mája 2023 predložilo Komisii zmenený plán obnovy a odolnosti s cieľom zohľadniť zrevidovaný maximálny finančný príspevok v súlade s článkom 18 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, prispôsobiť plán objektívnym okolnostiam, ktoré už neumožňujú dosiahnuť určité míľniky a ciele obsiahnuté v pláne obnovy a odolnosti, v súlade s článkom 21 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a požiadať o dodatočné úvery v súlade s článkom 14 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti. Revidovaný plán obnovy a odolnosti zahŕňa aj novú kapitolu REPowerEU s dodatočnými reformami a investíciami týkajúcimi sa zelených zručností, energetickej hospodárnosti budov, obnoviteľných zdrojov energie a plynov z obnoviteľných zdrojov, udržateľnej dopravy, elektrizačnej sústavy a ekologického priemyslu. Komisia v čase vypracúvania tejto výročnej správy posudzuje revidovaný plán, ktorý predložilo Portugalsko.
Pôvodný (a stále aktuálny) plán obnovy a odolnosti Portugalska je zameraný na riešenie kľúčových výziev týkajúcich sa sociálnych služieb, zdravotnej starostlivosti, financovania podnikov, inovácií, vzdelávania a zručností, fiškálnej udržateľnosti a digitálnej a zelenej transformácie. Pozostáva z 32 reforiem a 83 oblastí investícií, ktoré sa opierajú o nenávratnú podporu vo výške 13,9 miliardy EUR a o úvery vo výške 2,7 miliardy EUR, čo predstavuje 7,9 % HDP. Komisia 3. augusta 2021 vyplatila Portugalsku sumu 2,1 miliardy EUR v rámci predbežného financovania, čo zodpovedá 13 % pridelených finančných prostriedkov.
Vykonávanie plánu obnovy a Portugalska prebieha, no hrozia určité oneskorenia. Portugalsko predložilo dve žiadosti o platbu, čo zodpovedá 58 míľnikom a cieľom v pláne, a výsledkom bolo vyplatenie prostriedkov v celkovej hodnote 2,98 miliardy EUR. Portugalský plán obnovy a odolnosti je ambiciózny a komplexný. Aby sa minimalizovalo riziko oneskorení, je nevyhnutné zaistiť silné riadenie a nepretržité monitorovanie plánu. Míľniky a ciele týkajúce sa veľkých investícií, a to aj v oblasti zdravia, sociálneho bývania a udržateľnej mobility, sa posúdia v rámci ďalších žiadostí o platbu. Opatrenia prijaté od decembra 2021, ktoré boli súčasťou druhej žiadosti o platbu, zahŕňajú reformy v oblasti riadenia verejných nemocníc a digitálnej transformácie v súkromnom a vo verejnom sektore.
Na nasledujúcich grafoch je znázornený súčasný stav míľnikov a cieľov, ktoré má Portugalsko dosiahnuť a Komisia následne posúdiť ako uspokojivo splnené, pričom príklady opatrení so splnenými míľnikmi a cieľmi sú uvedené v nasledujúcom rámčeku.
Príklady relevantných opatrení so splnenými míľnikmi a cieľmi Portugalska ØReforma Portugalsko vykonáva celý súbor opatrení s cieľom lepšie reagovať na problémy, ktorým čelia najzraniteľnejšie skupiny. Prijalo dve národné stratégie: stratégiu boja proti chudobe, ako aj stratégiu na urýchlenie začlenenia osôb so zdravotným postihnutím. S cieľom zvýšiť začlenenie osôb so zdravotným postihnutím sa budú vykonávať viaceré opatrenia, ako napríklad uplatňovanie hľadiska inklúzie osôb so zdravotným postihnutím v rozhodnutiach a projektoch a rozšírenie modelu podpory pre nezávislý život, ktorý poskytuje osobnú asistenciu osobám so zdravotným postihnutím a podporu zamestnanosti týchto osôb. Portugalsko podporí začleňovanie osôb so zdravotným postihnutím vďaka reformám z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti
ØInvestícia Portugalsko vykonáva viaceré opatrenia s cieľom odstrániť prekážky brániace prístupu ku kvalitnému internetu v školskom prostredí a obmedzenia pri používaní technologického a digitálneho vybavenia. Tieto opatrenia sú zamerané na riešenie nedostatku špecializovaného vybavenia na rozvoj digitálnych zručností a nedostatočného využívania digitálnych pedagogických zdrojov v procese učenia a hodnotenia. Portugalsko konkrétne podpísalo zmluvy na obstaranie 600 000 laptopov, ktoré sa distribuujú žiakom a učiteľom na základných a stredných školách v portugalskej sieti verejných škôl. |
Graf 56: Vyplatené prostriedky podľa piliera – Portugalsko
Poznámka: Každé vyplatenie prostriedkov vyjadruje pokrok dosiahnutý vo vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v rámci šiestich politických pilierov. Tento graf znázorňuje, ako prostriedky vyplácané z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (bez predbežného financovania) súvisia s piliermi. Sumy sa vypočítali tak, že sa míľniky a ciele, na ktoré sa vzťahuje dané vyplatenie, prepojili s ich príslušnými opatreniami označenými podľa piliera (primárny a sekundárny).
Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html
Poznámka: V tomto grafe je znázornená suma grantov, ktorá bola doteraz vyplatená z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, vrátane predbežného financovania. Poznámka: V tomto grafe je znázornená suma nenávratnej podpory, ktorá bola doteraz vyplatená z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, vrátane predbežného financovania. Celková suma grantov poskytnutých každému členskému štátu sa určuje na základe alokačného kľúča a celkových odhadovaných nákladov na príslušný plán obnovy a odolnosti. Celková suma nenávratnej podpory poskytnutej každému členskému štátu sa určuje na základe alokačného kľúča a celkových odhadovaných nákladov na príslušný plán obnovy a odolnosti. Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html Graf 57: Celková nenávratná podpora vyplatená v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti – Portugalsko |
Poznámka: V tomto grafe je znázornená suma úverov, ktorá bola doteraz vyplatená z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Úvery sú návratné finančné príspevky. Celková suma úverov poskytnutých každému členskému štátu sa určuje posúdením ich žiadosti o úver a nesmie presiahnuť 6,8 % ich HND za rok 2019. Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html Graf 58: Celková suma úverov vyplatená v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti – Portugalsko |
Graf 59: Stav plnenia míľnikov a cieľov – Portugalsko
Poznámka: V tomto grafe je znázornený podiel uspokojivo splnených míľnikov a cieľov. Míľnik alebo cieľ je uspokojivo splnený, keď členský štát poskytne Komisii dôkazy o tom, že dosiahol míľnik alebo cieľ, a Komisia to vo vykonávacom rozhodnutí posúdi kladne.
Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html
Rumunsko
Rumunsko predložilo svoj pôvodný plán obnovy a odolnosti 31. mája 2021. Kladné posúdenie Komisie z 27. septembra 2021 a schválenie Rady z 3. novembra 2021 pripravili pôdu pre vyplatenie 14,2 miliardy EUR vo forme nenávratnej podpory a 14,9 miliardy EUR vo forme úverov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v období 2021 – 2026. V súlade s článkom 11 ods. 2 Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa okrem toho 30. júna 2022 aktualizoval maximálny finančný príspevok pre Rumunsko, a to na sumu 12,1 miliardy EUR vo forme nenávratnej podpory. V čase vypracúvania tejto výročnej správy ešte nebola predložená žiadna revízia plánu.
Pôvodný (a stále aktuálny) plán obnovy a odolnosti Rumunska je zameraný na riešenie kľúčových výziev týkajúcich sa zelenej a digitálnej transformácie, ako aj hospodárskej a sociálnej odolnosti. Pozostáva zo 64 reforiem a 107 investícií, ktoré sa opierajú o nenávratnú podporu vo výške 14,24 miliardy EUR a o úvery vo výške 14,94 miliardy EUR, čo predstavuje približne 12,15 % HDP. Komisia vyplatila Rumunsku celkovú sumu 3,79 miliardy EUR v rámci predbežného financovania 2. decembra 2021 (v prípade nenávratnej podpory) a 13. januára 2022 (v prípade úveru), čo zodpovedá 13 % pridelených finančných prostriedkov.
Vykonávanie plánu Rumunska prebieha, no hrozí čoraz väčšie riziko oneskorení. Rumunsko predložilo dve žiadosti o platbu, čo zodpovedá 72 míľnikom a cieľom v pláne, a výsledkom bolo vyplatenie prostriedkov v hodnote 2,6 miliardy EUR (bez predbežného financovania) 27. októbra 2022 v prípade prvej žiadosti o platbu. Komisia 27. júna 2023 prijala kladné predbežné posúdenie 49 z 51 míľnikov a cieľov, na ktoré sa vzťahuje druhá žiadosť o platbu, pričom dva míľniky týkajúce sa investícií do energetiky neboli posúdené ako uspokojivo splnené. V čase vypracúvania tejto výročnej správy ešte nebolo prijaté konečné posúdenie.
Na nasledujúcich grafoch je znázornený súčasný stav míľnikov a cieľov, ktoré má Rumunsko dosiahnuť a Komisia následne posúdiť ako uspokojivo splnené, pričom príklady opatrení so splnenými míľnikmi a cieľmi sú uvedené v nasledujúcom rámčeku.
Príklady relevantných opatrení so splnenými míľnikmi a cieľmi Rumunska ØReforma Rumunsko prijalo a začalo vykonávať národný program s cieľom znižovať predčasné ukončovanie školskej dochádzky, ktorý zahŕňa mechanizmus včasného varovania vo vzdelávaní (MATE) pre všetky školy, ktoré sú zapojené do programu. Program má za cieľ znížiť predčasné ukončovanie školskej dochádzky, dosiahnuť vyššiu mieru účasti na národných skúškach a vyšší percentuálny podiel žiakov, ktorí ukončia povinnú školskú dochádzku. Informačno-technologický nástroj mechanizmu včasného varovania vo vzdelávaní (MATE) umožňuje identifikovať žiakov, ktorým hrozí predčasné ukončenie školskej dochádzky, a podporuje školy pri zhromažďovaní údajov, individualizovaných pracovných plánoch a odbornej príprave. Mechanizmus včasného varovania vo vzdelávaní financovaný z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti má za cieľ zlepšiť výsledné hodnotenie
ØInvestícia Rumunsko začalo implementovať investíciu na zlepšenie daňových procesov a procesov daňovej správy vrátane integrovaného riadenia rizík. Investíciou by sa mala zlepšiť daňová disciplína a výber daní, a tým sa zabezpečí konkurenčné trhové prostredie. Prvým krokom investície je napojenie minimálne 150 000 pokladníc na elektronický systém Národnej agentúry pre fiškálnu správu. Osobitná pozornosť sa venuje podvodom v oblasti obchodu a príspevku k zníženiu veľmi vysokého výpadku príjmov z DPH v Rumunsku. |
Graf 60: Stav plnenia míľnikov a cieľov – Rumunsko
Poznámka: V tomto grafe je znázornený podiel uspokojivo splnených míľnikov a cieľov. Míľnik alebo cieľ je uspokojivo splnený, keď členský štát poskytne Komisii dôkazy o tom, že dosiahol míľnik alebo cieľ, a Komisia to vo vykonávacom rozhodnutí posúdi kladne.
Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html
Graf 61: Vyplatené prostriedky podľa piliera – Rumunsko
Poznámka: Každé vyplatenie prostriedkov vyjadruje pokrok dosiahnutý vo vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v rámci šiestich politických pilierov. Tento graf znázorňuje, ako prostriedky vyplácané z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (bez predbežného financovania) súvisia s piliermi. Sumy sa vypočítali tak, že sa míľniky a ciele, na ktoré sa vzťahuje dané vyplatenie, prepojili s ich príslušnými opatreniami označenými podľa piliera (primárny a sekundárny).
Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html
Poznámka: V tomto grafe je znázornená suma nenávratnej podpory, ktorá bola doteraz vyplatená z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, vrátane predbežného financovania. Celková suma nenávratnej podpory poskytnutej každému členskému štátu sa určuje na základe alokačného kľúča a celkových odhadovaných nákladov na príslušný plán obnovy a odolnosti. Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html Graf 62: Celková nenávratná podpora vyplatená v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti – Rumunsko |
Poznámka: V tomto grafe je znázornená suma úverov, ktorá bola doteraz vyplatená z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Úvery sú návratné finančné príspevky. Celková suma úverov poskytnutých každému členskému štátu sa určuje posúdením ich žiadosti o úver a nesmie presiahnuť 6,8 % ich HND za rok 2019. Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html Graf 63: Celková suma úverov vyplatená v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti – Rumunsko |
Slovinsko
Slovinsko predložilo svoj súčasný plán obnovy a odolnosti 30. apríla 2021. Kladné posúdenie Komisie z 1. júla 2021 a schválenie Rady z 28. júla 2021 pripravili pôdu pre vyplatenie 1,8 miliardy EUR vo forme nenávratnej podpory a 0,7 miliardy EUR vo forme úverov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v období 2021 – 2026. V súlade s článkom 11 ods. 2 Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa okrem toho 30. júna 2022 aktualizoval maximálny finančný príspevok pre Slovinsko, a to na sumu 1,5 miliardy EUR vo forme nenávratnej podpory.
V kontexte súčasného geopolitického a hospodárskeho vývoja Slovinsko 14. júla 2023 predložilo Komisii zmenený plán obnovy a odolnosti s cieľom zohľadniť zrevidovaný maximálny finančný príspevok v súlade s článkom 18 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a prispôsobiť plán objektívnym okolnostiam, ktoré už neumožňujú dosiahnuť určité míľniky a ciele obsiahnuté v pláne obnovy a odolnosti, v súlade článkom 21 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti. Slovinsko 31. augusta 2023 požiadalo aj o dodatočné úvery a opätovné zavedenie úverov na protipovodňové opatrenia, od ktorých plánovalo upustiť v rámci revízie predloženej 14. júla, v súlade s článkom 14 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti. Revidovaný plán obnovy a odolnosti zahŕňa aj novú kapitolu REPowerEU s dodatočnými reformami a investíciami týkajúcimi sa energie z obnoviteľných zdrojov, udržateľnej mobility, dekarbonizácie slovinského priemyslu a energetickej efektívnosti. Komisia v čase vypracúvania tejto výročnej správy posudzuje revidovaný plán, ktorý predložilo Slovinsko.
Pôvodný (a stále aktuálny) plán obnovy a odolnosti Slovinska je zameraný na riešenie kľúčových výziev týkajúcich sa dvojakej transformácie, zdravotnej starostlivosti, dlhodobej starostlivosti a trhu práce. Pozostáva z 33 reforiem a 50 investícií, ktoré sa opierajú o nenávratnú podporu vo výške 1,49 miliardy EUR a o úvery vo výške 705 miliónov EUR, čo predstavuje približne 3,7 % HDP. Komisia 17. septembra 2021 vyplatila Slovinsku sumu 231 miliónov EUR v rámci predbežného financovania, čo zodpovedá 13 % sumy počiatočných finančných prostriedkov pridelených na nenávratnú podporu.
Vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Slovinska prebieha, no hrozí čoraz väčšie riziko oneskorení. Slovinsko predložilo jednu žiadosť o platbu, čo zodpovedá 12 míľnikom a cieľom v pláne, a výsledkom bolo vyplatenie prostriedkov 20. apríla 2023 v celkovej hodnote 49,6 milióna EUR. Príslušných 12 míľnikov sa vzťahuje na reformy v oblasti digitálnej transformácie, podnikateľského prostredia, efektívnych verejných inštitúcií a dlhodobej starostlivosti. Na dosiahnutie rýchlejšieho pokroku pri vykonávaní plánu obnovy a odolnosti v súčasnom náročnom prostredí je potrebné posilniť štruktúru riadenia a administratívnu kapacitu Slovinska, ako aj zabezpečiť včasné prijímanie potrebných rozhodnutí. Týka sa to najmä štrukturálnych reforiem v oblasti zdravotnej a dlhodobej starostlivosti, dôchodkov a zdaňovania.
Na nasledujúcich grafoch je znázornený súčasný stav míľnikov a cieľov, ktoré má Slovinsko dosiahnuť a Komisia následne posúdiť ako uspokojivo splnené, pričom príklady opatrení so splnenými míľnikmi a cieľmi sú uvedené v nasledujúcom rámčeku.
Príklady relevantných opatrení so splnenými míľnikmi a cieľmi Slovinska ØReforma Slovinsko prijalo prvý zákon o odstránení byrokracie, ktorý má za cieľ znížiť administratívne prekážky pre podnikateľský sektor a občanov. Celkovo sa zákonom mení ďalších desať vnútroštátnych zákonov a zrušuje sa vyše dvesto zákonov a interných predpisov. Slovinské acquis sa tým znížilo o 10 %. Výsledkom boli aj nižšie náklady na administratívne postupy, čo prispeje k zvýšeniu konkurencieschopnosti podnikov v Slovinsku. ØInvestícia Slovinsko uverejnilo výzvu na predkladanie návrhov na vyjadrenie záujmu o nový projekt týkajúci sa „cloudu novej generácie“. Tento projekt prispeje k cezhraničnému a viacnárodnému projektu spoločnej európskej dátovej infraštruktúry a služieb. Celkovým cieľom investície financovanej z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti je zabezpečiť konkurenčný, spravodlivý a udržateľný prístup ku cloudovej kapacite z ktorejkoľvek časti EÚ
|
Graf 64: Vyplatené prostriedky podľa piliera – Slovinsko
Poznámka: Každé vyplatenie prostriedkov vyjadruje pokrok dosiahnutý vo vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v rámci šiestich politických pilierov. Tento graf znázorňuje, ako prostriedky vyplácané z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (bez predbežného financovania) súvisia s piliermi. Sumy sa vypočítali tak, že sa míľniky a ciele, na ktoré sa vzťahuje dané vyplatenie, prepojili s ich príslušnými opatreniami označenými podľa piliera (primárny a sekundárny).
Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html
Graf 65: Celková nenávratná podpora vyplatená v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti – Slovinsko Poznámka: V tomto grafe je znázornená suma nenávratnej podpory, ktorá bola doteraz vyplatená z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, vrátane predbežného financovania. Celková suma nenávratnej podpory poskytnutej každému členskému štátu sa určuje na základe alokačného kľúča a celkových odhadovaných nákladov na príslušný plán obnovy a odolnosti. Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html |
Graf 66: Stav plnenia míľnikov a cieľov – Slovinsko Poznámka: V tomto grafe je znázornený podiel uspokojivo splnených míľnikov a cieľov. Míľnik alebo cieľ je uspokojivo splnený, keď členský štát poskytne Komisii dôkazy o tom, že dosiahol míľnik alebo cieľ, a Komisia to vo vykonávacom rozhodnutí posúdi kladne. Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html |
Slovensko
Slovensko predložilo svoj pôvodný plán obnovy a odolnosti 29. apríla 2021. Kladné posúdenie Komisie zo 16. júna 2021 a schválenie Rady z 13. júla 2021 pripravili pôdu pre vyplatenie 6,3 miliardy EUR vo forme nenávratnej podpory v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v období 2021 – 2026. V súlade s článkom 11 ods. 2 Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa okrem toho 30. júna 2022 aktualizoval maximálny finančný príspevok pre Slovensko, a to na sumu 6 miliárd EUR vo forme nenávratnej podpory.
V kontexte súčasného geopolitického a hospodárskeho vývoja Slovensko 26. apríla 2023 predložilo Komisii zmenený plán obnovy a odolnosti s cieľom zohľadniť svoj zrevidovaný maximálny finančný príspevok v súlade s článkom 18 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a prispôsobiť plán objektívnym okolnostiam, ktoré už neumožňujú dosiahnuť určité míľniky a ciele obsiahnuté v pláne obnovy a odolnosti, v súlade článkom 21 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti. Revidovaný plán obnovy a odolnosti zahŕňa aj novú kapitolu REPowerEU s dodatočnými reformami a investíciami pokrývajúcimi päť tematických oblastí: obnoviteľné zdroje energie a siete, energetická efektívnosť, doprava, zelené zručnosti a komunikácia a koordinácia. Revidovaný plán obnovy a odolnosti schválila Komisia 26. júna 2023 a Rada 14. júla 2023.
Súčasný slovenský plán obnovy a odolnosti je zameraný na riešenie kľúčových výziev týkajúcich sa zelenej transformácie, vzdelávania, výskumu a inovácie, zdravotnej a dlhodobej starostlivosti, verejnej správy a digitálnej transformácie. Pozostáva zo 64 reforiem a 60 investícií, ktoré sa opierajú o nenávratnú podporu vo výške 6,4 miliardy EUR, čo predstavuje 6,4 % HDP Slovenska v roku 2021. Komisia 13. októbra 2021 vyplatila Slovensku sumu 822,7 milióna EUR v rámci predbežného financovania, čo zodpovedá 13 % pridelených finančných prostriedkov.
Vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Slovenska doteraz výrazne pokročilo, no pri pohľade do budúcnosti hrozí niekoľko problémov. Slovensko predložilo v roku 2022 dve žiadosti o platby. Komisia 29. júla 2022 vyplatila Slovensku nenávratnú podporu vo výške 398,7 milióna EUR na základe uspokojivého splnenia prvých 14 míľnikov plánu obnovy a odolnosti. Komisia 22. marca 2023 vyplatila ďalšiu nenávratnú podporu vo výške 708,8 milióna EUR po uspokojivom splnení 14 míľnikov a dvoch cieľov. Slovensko preto patrí medzi členské štáty s najrýchlejším tempom pokroku pri vykonávaní plánu obnovy a odolnosti, ale čelí potenciálnemu nepriaznivému vývoju spôsobenému prekážkami v oblasti administratívnych kapacít.
Na nasledujúcich grafoch je znázornený súčasný stav míľnikov a cieľov, ktoré má Slovensko dosiahnuť a Komisia následne posúdiť ako uspokojivo splnené, pričom príklady opatrení so splnenými míľnikmi a cieľmi sú uvedené v nasledujúcom rámčeku.
Príklady relevantných opatrení so splnenými míľnikmi a cieľmi Slovenska ØReforma Slovensko zaviedlo nové právne predpisy s cieľom zreformovať poskytovanie všeobecnej starostlivosti o dospelých, deti a dorast zlepšením spôsobu, akým je definovaná sieť všeobecných lekárov pre dospelých a všeobecných lekárov pre deti a dorast. Zohľadňuje osobitné parametre, ako je počet poistených osôb a počet lekárov pôsobiacich v danom okrese. Reforma prispeje k lepšiemu pokrytiu dostupnosti medicínskych služieb vo všetkých oblastiach a okresoch Slovenska. MUDr. Laurov otvára novú ambulanciu všeobecného lekára v okrese Zlaté Moravce s pomocou Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti
Autorské právo: Národná implementačná a koordinačná autorita (NIKA) Slovenskej republiky. ØInvestícia Slovensko realizovalo pilotný projekt zameraný na vzdelávanie v oblasti digitálnych zručností seniorov a znevýhodnených osôb s cieľom zlepšiť ich digitálne zručnosti. Projekt pozostával z poskytnutia cieleného vzdelávacieho programu pre 1 000 osôb, po čom nasledovala distribúcia digitálneho vybavenia. Účelom pilotného projektu bolo posúdiť špecifické potreby cieľovej skupiny, validovať navrhované vzdelávacie činnosti a posúdiť fyziologickú primeranosť technologického vybavenia. |
Graf 67: Vyplatené prostriedky podľa piliera – Slovensko
Poznámka: Každé vyplatenie prostriedkov vyjadruje pokrok dosiahnutý vo vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v rámci šiestich politických pilierov. Tento graf znázorňuje, ako prostriedky vyplácané z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (bez predbežného financovania) súvisia s piliermi. Sumy sa vypočítali tak, že sa míľniky a ciele, na ktoré sa vzťahuje dané vyplatenie, prepojili s ich príslušnými opatreniami označenými podľa piliera (primárny a sekundárny).
Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html
Poznámka: V tomto grafe je znázornená suma nenávratnej podpory, ktorá bola doteraz vyplatená z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, vrátane predbežného financovania. Celková suma nenávratnej podpory poskytnutej každému členskému štátu sa určuje na základe alokačného kľúča a celkových odhadovaných nákladov na príslušný plán obnovy a odolnosti. Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html Graf 68: Celková nenávratná podpora vyplatená v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti – Slovensko
|
Graf 69: Stav plnenia míľnikov a cieľov – Slovensko Poznámka: V tomto grafe je znázornený podiel uspokojivo splnených míľnikov a cieľov. Míľnik alebo cieľ je uspokojivo splnený, keď členský štát poskytne Komisii dôkazy o tom, že dosiahol míľnik alebo cieľ, a Komisia to vo vykonávacom rozhodnutí posúdi kladne. Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html |
Fínsko
Fínsko predložilo svoj pôvodný plán obnovy a odolnosti 27. mája 2021. Kladné posúdenie Komisie zo 4. októbra 2021 a schválenie Rady z 29. októbra 2021 pripravili pôdu pre vyplatenie 2,1 miliardy EUR vo forme nenávratnej podpory v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v období 2021 – 2026. V súlade s článkom 11 ods. 2 Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa okrem toho 30. júna 2022 aktualizoval maximálny finančný príspevok pre Fínsko, a to na sumu 1,82 miliardy EUR vo forme nenávratnej podpory.
V kontexte súčasného geopolitického a hospodárskeho vývoja Fínsko 26. januára 2023 predložilo Komisii zmenený plán obnovy a odolnosti s cieľom zohľadniť zrevidovaný maximálny finančný príspevok v súlade s článkom 18 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti. Suma pridelených prostriedkov pre Fínsko sa znížila o 263 miliónov EUR. Fínsko preto znížilo financovanie úmerne vo všetkých štyroch pilieroch plánu. Škrty sa týkali 20 opatrení v pláne. Revidovaný plán obnovy a odolnosti schválila Komisia 28. februára 2023 a Rada 14. marca 2023. V čase vypracúvania tejto výročnej správy nebola predložená kapitola REPowerEU.
Súčasný plán obnovy a odolnosti Fínska je zameraný na riešenie kľúčových výziev týkajúcich sa zelenej a digitálnej transformácie, trhu práce, vzdelávania a zručností, výskumu a inovácií, konkurencieschopnosti a zdravotnej starostlivosti. Pozostáva z 18 reforiem a 37 investícií, ktoré sa opierajú o nenávratnú podporu vo výške 1,82 miliardy EUR, čo predstavuje 0,7 % HDP. Komisia 21. januára 2022 vyplatila Fínsku sumu 271 miliónov EUR v rámci predbežného financovania, čo zodpovedá 13 % pôvodne pridelených finančných prostriedkov.
Vo fínskom pláne obnovy a odolnosti sa podporujú ekologické technológie a technológie na účely ekologickej transformácie napríklad tým, že sa popredným spoločnostiam poskytuje financovanie s cieľom podnietiť ich činnosti v oblasti výskumu, vývoja a inovácií na podporu zelenej transformácie
Vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Fínsko prebieha. Operačné dohody medzi Komisiou a Fínskom boli podpísané 19. júna 2023. Ešte neboli predložené žiadne žiadosti o platbu v rámci plánu obnovy a odolnosti, čo poukazuje na potrebu vynaložiť úsilie o dobehnutie dohodnutého harmonogramu žiadostí o platbu, prvá žiadosť o platbu sa však už pripravuje.
Na nasledujúcich grafoch je znázornený podiel finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pridelených na jednotlivé piliere politiky vo fínskom pláne obnovy a odolnosti.
Graf 70: Podiel finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pridelených na jednotlivé piliere politiky – Fínsko
Poznámka: Každým opatrením sa prispieva k dvom oblastiam politiky šiestich pilierov. Celkové pridelené prostriedky na všetky piliere, ktoré sú tu uvedené, teda predstavujú 200 % odhadovaných nákladov na plán obnovy a odolnosti. Spodná časť predstavuje výšku primárneho piliera, vrchná časť predstavuje výšku sekundárneho piliera.
Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html
Graf 71: Celková nenávratná podpora vyplatená v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti – Fínsko
Poznámka: V tomto grafe je znázornená suma nenávratnej podpory, ktorá bola doteraz vyplatená z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, vrátane predbežného financovania. Celková suma nenávratnej podpory poskytnutej každému členskému štátu sa určuje na základe alokačného kľúča a celkových odhadovaných nákladov na príslušný plán obnovy a odolnosti.
Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html
Švédsko
Švédsko predložilo svoj súčasný plán obnovy a odolnosti 28. mája 2021. Kladné posúdenie Komisie z 28. marca 2022 a schválenie Rady zo 4. mája 2022 pripravili pôdu pre vyplatenie 3,3 miliardy EUR vo forme nenávratnej podpory v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v období 2021 – 2026. V súlade s článkom 11 ods. 2 Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa okrem toho 30. júna 2022 aktualizoval maximálny finančný príspevok pre Švédsko, a to na sumu 3,18 miliardy EUR vo forme nenávratnej podpory.
V kontexte súčasného geopolitického a hospodárskeho vývoja Švédsko 24. augusta 2023 predložilo Komisii zmenený plán obnovy a odolnosti s cieľom zohľadniť zrevidovaný maximálny finančný príspevok v súlade s článkom 18 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti. Revidovaný plán obnovy a odolnosti zahŕňa aj novú kapitolu REPowerEU s dodatočnými a rozšírenými reformami a investíciami týkajúcimi sa energetickej hospodárnosti budov a urýchlenia postupov vydávania povolení na výstavbu elektrizačných sústav. Komisia v čase vypracúvania tejto výročnej správy posudzuje plán, ktorý predložilo Švédsko.
Pôvodný (a stále aktuálny) plán obnovy a odolnosti Švédska je zameraný na riešenie kľúčových výziev týkajúcich sa zelenej a digitálnej transformácie, trhu s bývaním, trhu práce, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a boja proti praniu špinavých peňazí. Pozostáva z 15 reforiem a 12 investícií, ktoré sa opierajú o nenávratnú podporu vo výške 3,3 miliardy EUR, čo predstavuje 0,5 % HDP.
Švédsky plán obnovy a odolnosti zahŕňa reformu systému odbornej prípravy
Autorské právo: švédska vláda
Hoci bol švédsky plán obnovy a odolnosti prijatý až v roku 2022, jeho vykonávanie už prebieha. Švédsku sa doteraz nevyplatili žiadne finančné prostriedky v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Švédsko ešte nepredložilo prvú žiadosť o platbu. Operačná dohoda bola oficiálne podpísaná v máji 2023. Vykonávanie napriek pomalému začiatku napreduje a vzhľadom na pomerne nízke pridelené finančné prostriedky sa zdá, že riziká nevyčerpania finančných prostriedkov sú v tejto fáze obmedzené. Očakáva sa, že Švédsko predloží koncom roka 2023 svoju prvú žiadosť o platbu zahŕňajúcu dve splátky. Táto kombinovaná žiadosť by sa vzťahovala na 22 míľnikov a cieľov, na základe ktorých sa sleduje pokrok vo všetkých komponentoch plánu obnovy a odolnosti, čo by mohlo viesť k vyplateniu prostriedkov až do výšky 1,1 miliardy EUR.
Na nasledujúcich grafoch je znázornený podiel finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pridelených na jednotlivé piliere politiky vo švédskom pláne obnovy a odolnosti.
Graf 72: Podiel finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pridelených na jednotlivé piliere politiky – Švédsko
Poznámka: Každým opatrením sa prispieva k dvom oblastiam politiky šiestich pilierov. Celkové pridelené prostriedky na všetky piliere, ktoré sú tu uvedené, teda predstavujú 200 % odhadovaných nákladov na plán obnovy a odolnosti. Spodná časť predstavuje výšku primárneho piliera, vrchná časť predstavuje výšku sekundárneho piliera.
Zdroj: Hodnotiaca tabuľka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/country_overview.html
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli19. 9. 2023
COM(2023) 545 final
PRÍLOHA
k
SPRÁVE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
o vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti: napredovanie
Príloha II – Zrušenie míľnikov a cieľov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti
V súlade s článkom 24 ods. 3 druhou vetou nariadenia (EÚ) 2021/241 (ďalej len „nariadenie o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti“) „[u]spokojivé splnenie míľnikov a cieľov predpokladá, že dotknutý členský štát nezrušil opatrenia týkajúce sa predtým uspokojivo splnených míľnikov a cieľov“. Táto poznámka tvorí rámec pre uplatňovanie tohto ustanovenia. Rieši odporúčanie Európskeho dvora audítorov 1 a poskytuje právnu istotu a transparentnosť postupu, ktorý sa má dodržať v prípade zrušenia, pričom zaisťuje nepretržité vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Keď Komisia získa viac skúseností s uplatňovaním tejto metodiky, môže ju preskúmať a zmeniť.
1. Rozsah pôsobnosti zrušenia
K zrušeniu míľnika alebo cieľa dochádza, keď míľnik alebo cieľ, ktorý sa predtým správne považoval za uspokojivo splnený (a za ktorý členský štát získal finančné prostriedky), už nemožno ďalej považovať za uspokojivo splnený.
Keďže v nariadení sa odkazuje na nezrušenie „dotknutým členským štátom“, článok 24 ods. 3 druhú vetu možno uplatniť len na zrušenie, ktoré je pripísateľné členskému štátu na základe konania alebo opomenutia 2 . Táto situácia nie je nevyhnutne rovnocenná situácii, keď míľnik alebo cieľ jednoducho prestáva byť splnený. Z nariadenia preto nevyplýva, že všetky míľniky a ciele sa musia nepretržite dosahovať počas celého trvania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, aby sa nepovažovali za zrušené. Vzhľadom na to sa zrušenie míľnika alebo cieľa, ktoré nie je pripísateľné členskému štátu, nepovažuje za základ pre uplatnenie článku 24 ods. 3 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti 3 .
Pripísateľnosť členskému štátu môže vyplývať z konania alebo opomenutia iných štátnych orgánov, verejných orgánov a verejných podnikov iných ako samotnej vlády 4 .
Prípady, ktoré treba odlišovať od zrušenia
Neschopnosť členského štátu zrealizovať následné kroky reformy alebo investície nenaznačuje prima facie zrušenie predtým uspokojivo splnených míľnikov alebo cieľov, ale môže mať značný vplyv na uspokojivé splnenie následného míľnika alebo cieľa.
Zmena reformy alebo investície, ktorá by stále spĺňala požiadavky súvisiaceho míľnika alebo cieľa, by sa nemala považovať za zrušenie. V tomto kontexte nemožno na základe zmeny prvkov, ktoré sa nevyžadujú na uspokojivé splnenie príslušného míľnika alebo cieľa, považovať daný míľnik alebo cieľ za zrušený.
V špecifickej situácii, keď by porušenie povinnosti ochrany finančných záujmov Únie viedlo k zrušeniu míľnika alebo cieľa, by členský štát mal prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby bol míľnik alebo cieľ napriek tomu splnený. Ak by členský štát neprijal takéto opatrenie v primeranej lehote, nesplnenie tejto povinnosti by viedlo k uplatneniu článku 24 ods. 3 druhej vety nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti.
Zrušenie míľnika alebo cieľa členským štátom sa líši od zistenia (ex post), že dôkaz, o ktorý sa opiera žiadosť o platbu, bol nesprávny. Ak Komisia zistí, napríklad prostredníctvom svojich ex post auditov, že dôkaz, o ktorý sa opiera žiadosť o platbu, bol nesprávny, znamená to, že míľnik alebo cieľ sa už na začiatku nemal považovať za uspokojivo splnený. V takýchto prípadoch dochádza k vymáhaniu prostriedkov na základe článku 19 ods. 2 písm. a) dohody o financovaní.
Riziko zrušenia
Hoci členský štát môže zrušiť investície aj reformy, riziko toho, že členský štát bude zodpovedný za zrušenie míľnika/cieľa súvisiaceho s reformou, je vyššie ako v prípade investície. Po tom, čo sa investícia zrealizuje a posúdi ako uspokojivo splnená, je nepravdepodobné, že členské štáty svojím konaním zrušia takúto investíciu. Je to v súlade s prípravnými prácami k tomuto ustanoveniu, ktoré bolo zavedené po rokovaniach z dôvodu potreby zabezpečiť, aby reformy neboli neskôr zrušené 5 .
2. Proces na identifikáciu zrušenia
Počas predbežného posúdenia každej žiadosti o platbu Komisia zváži, či disponuje akýmikoľvek dôkazmi o tom, že členský štát zrušil míľniky a ciele. Základom tejto činnosti bude:
1.Žiadosť o platbu: V súlade so vzorom žiadosti o platbu by členské štáty mali Komisii pri každej žiadosti o platbu potvrdiť, že predtým uspokojivo splnené míľniky a ciele neboli zrušené. Ak túto skutočnosť členský štát nepotvrdil (alebo výslovne potvrdil, že míľniky alebo ciele boli zrušené), povedie to k ďalšiemu vyšetrovaniu zo strany Komisie.
2.Oznámenia členského štátu: V súlade s doložkou 2.2 operačných dohôd sa od členských štátov vyžaduje, aby Komisii oznámili všetky zmeny v dokumentácii identifikovanej v overovacom mechanizme, v súvislosti s ktorou sa vykonalo posúdenie, ktoré sú natoľko významné, že by ovplyvnili príslušné posúdenie alebo posúdenie budúcich míľnikov a cieľov.
3.Prípadné dodatočné dôkazy, ktoré môže Komisia získať: Komisia sa môže o dôkazoch, že členský štát zrušil predtým uspokojivo splnené míľniky a ciele, dozvedieť prostredníctvom alternatívnych zdrojov (napríklad európsky semester, informácie od zainteresovaných strán alebo ex post audity).
Z uvedených skutočností vyplýva, že ak členský štát vo svojej žiadosti o platbu potvrdí, že opatrenia týkajúce sa predtým uspokojivo splnených míľnikov a cieľov neboli zrušené, a Komisia nemá dôkazy, ktoré by svedčili o opaku, v predbežnom posúdení príslušnej žiadosti o platbu sa táto skutočnosť potvrdí Hospodárskemu a finančnému výboru.
Ak Komisia zistí, že je možné, že členský štát zrušil míľnik alebo cieľ, ktorý sa predtým považoval za uspokojivo splnený, Komisia v súlade s článkom 6 ods. 4 dohody o financovaní môže požiadať o doplňujúce informácie a vykonať kontroly alebo inšpekcie na mieste s cieľom zistiť, či došlo k zrušeniu členským štátom.
3. Dôsledky zrušenia pripísateľné členskému štátu
V súlade s článkom 24 ods. 3 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, ak Komisia zistí, že členský štát zrušil opatrenie týkajúce sa predtým uspokojivo splneného míľnika alebo cieľa, žiaden ďalší míľnik alebo cieľ sa nebude považovať za uspokojivo splnený až do vyriešenia daného zrušenia.
Členský štát môže riešiť zrušenie míľnika alebo cieľa prijatím opatrení, ktorými zabezpečí, aby sa míľnik alebo cieľ opäť považoval za uspokojivo splnený.
Ak členský štát neprijme opatrenia, Komisia rieši zrušenie míľnika alebo cieľa tak, že rozpočet Únie umiestni do rovnakej pozície, ako keby sa daný míľnik alebo cieľ nikdy nepovažoval za uspokojivo splnený.
Komisia bude riešiť zrušenie pozastavením vyplácania finančných prostriedkov v rámci následných žiadostí o platbu. Povedie to k pozastaveniu a v prípade neprijatia žiadneho opatrenia do šiestich mesiacov aj k zníženiu sumy, ktorá sa rovná sume poskytnutej členskému štátu, ktorú možno pripísať zrušenému míľniku alebo cieľu. Komisia na tento účel využije metodiku čiastočného pozastavenia, ktorá je podrobne opísaná v prílohe II k oznámeniu z 21. februára 2023 Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti: dva roky vykonávania – Jedinečný nástroj a ústredný prvok zelenej a digitálnej transformácie EÚ 6 .
V súlade s metodikou čiastočného pozastavenia sa na účely zaistenia účinného využívania prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a ochrany finančných záujmov Únie v prípade nesplnenia míľnikov alebo cieľov týkajúcich sa systému auditu a kontrol členského štátu, ktoré boli potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 22 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, pristúpi k pozastaveniu splátky v plnej výške, ako aj všetkých ďalších splátok. Rovnaký prístup sa uplatňuje aj v prípade, že sa zrušenie týka takýchto míľnikov alebo cieľov, a žiaden ďalší míľnik alebo cieľ sa nebude považovať za uspokojivo splnený až do nápravy zrušenia členským štátom.
4. Právny rámec a postup v prípade zrušenia pripísateľného členskému štátu
V súlade s článkom 24 ods. 3 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti Komisia pri posudzovaní následných žiadostí o platbu, ktoré predložil dotknutý členský štát, zohľadní možné zrušenie.
Článok 24 ods. 6 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti sa týka prípadu, keď Komisia v predbežnom posúdení dospeje k záveru, že míľniky a ciele neboli uspokojivo splnené. Toto ustanovenie sa uplatňuje aj v prípade, že dotknutý členský štát zrušil opatrenie týkajúce sa predtým uspokojivo splnených míľnikov a cieľov, keďže aj v takom prípade tieto míľniky a ciele nemožno ďalej považovať za uspokojivo splnené.
Keďže opatrenie týkajúce sa míľnika alebo cieľa sa už nepovažuje za uspokojivo splnené, Komisia uplatní postup podľa článku 24 ods. 6 vzťahujúci sa na negatívne predbežné posúdenie.
Postup:
-Komisia najprv informuje členský štát, že míľnik alebo cieľ sa už nepovažuje za uspokojivo splnený. Členskému štátu sa obšírne vysvetlia dôvody negatívneho predbežného posúdenia. V druhom kroku členský štát môže do jedného mesiaca od posúdenia Komisie predložiť svoje pripomienky. Po tretie, ak pripomienky dotknutého členského štátu nie sú dostatočné na pozmenenie negatívneho predbežného posúdenia, Komisia prijme rozhodnutie o pozastavení. Napokon v súlade s článkom 24 ods. 6 druhým pododsekom v prípade, že členský štát v lehote šiestich mesiacov od pozastavenia nevyrieši zrušenie prijatím opatrení na zabezpečenie toho, aby sa príslušný míľnik alebo cieľ mohol posúdiť ako uspokojivo splnený, Komisia pristúpi k zníženiu finančných prostriedkov v súlade s článkom 24 ods. 8 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti.
-Na stanovenie sumy, ktorá sa má pozastaviť, Komisia vypočíta hodnotu míľnika alebo cieľa, ktorý dotknutý členský štát zrušil, a preto ho už nemožno považovať za uspokojivo splnený, pričom použije metodiku čiastočnej platby 7 .
-Komisia zároveň pristúpi k predbežnému posúdeniu uspokojivého splnenia míľnikov a cieľov v súvislosti so žiadosťou o platbu a svoje zistenia poskytne Hospodárskemu a finančnému výboru.
-Prijatím rozhodnutia o pozastavení Komisia vyrieši zrušenie, keďže zabezpečí ochranu rozpočtu Únie jeho umiestnením do rovnakej pozície, ako keby sa nevyplatili žiadne prostriedky za zrušený míľnik alebo cieľ. Vzhľadom na to, že po pozastavení sa členskému štátu nepridelia žiadne finančné prostriedky na žiaden míľnik alebo cieľ, ktorý nebol uspokojivo splnený, zrušenie sa považuje za vyriešené v súlade s článkom 24 ods. 3 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti. Komisia potom bude môcť posúdiť míľniky a ciele v súvislosti so žiadosťou o platbu a povoliť zodpovedajúce vyplatenie splátky formou finančného príspevku alebo úveru (okrem sumy, ktorá bola pozastavená v dôsledku zrušenia 8 ).
Zrušenie v inej súvislosti ako so žiadosťou o platbu
Ak sa Komisia dozvie o zrušení v inej súvislosti ako so žiadosťou o platbu, útvary Komisie nebudú čakať do predloženia ďalšej žiadosti o platbu, ale okamžite nadviažu technický dialóg s dotknutým členským štátom s cieľom zistiť, či k zrušeniu došlo. Po tomto technickom dialógu by Komisia mala v prípade, že tieto vysvetlenia potvrdia riziko zrušenia, písomne informovať členský štát o svojom zistení, že k zrušeniu došlo (alebo mohlo dôjsť), a požiadať o predloženie pripomienok do jedného mesiaca. Takéto posúdenie mimo postupu žiadosti o platbu by členskému štátu poskytlo najviac času na riešenie zrušenia. V tejto súvislosti by bol členský štát oboznámený so stanoviskom Komisie a ak by neprijal nápravné opatrenia pred ďalšou žiadosťou o platbu, časť ďalšej platby by bola pozastavená v súlade s uvedeným postupom.
Dodatok: Právne ustanovenia
Článok 24 ods. 3 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti:
Komisia posúdi na predbežnom základe a bez zbytočného odkladu, najneskôr však do dvoch mesiacov od doručenia žiadosti, či boli uspokojivo splnené príslušné míľniky a ciele stanovené vo vykonávacom rozhodnutí Rady uvedenom v článku 20 ods. 1. Uspokojivé splnenie míľnikov a cieľov predpokladá, že dotknutý členský štát nezrušil opatrenia týkajúce sa predtým uspokojivo splnených míľnikov a cieľov.
Článok 6 ods. 4 dohody o financovaní:
Komisia môže požiadať o doplňujúce informácie a/alebo vykonávať kontroly a inšpekcie na mieste s cieľom overiť plnenie míľnikov a cieľov vrátane nezvratnosti predtým uspokojivo splnených míľnikov a cieľov.
Doložka 2.2 operačných dohôd:
[…] V súlade s článkom 24 ods. 3 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti uspokojivé splnenie míľnikov a cieľov predpokladá, že členský štát nezruší opatrenia týkajúce sa predtým uspokojivo splnených míľnikov a cieľov. [Členský štát] oznámi Komisii každú zmenu v dokumentácii identifikovanej v overovacom mechanizme v prílohe I, v súvislosti s ktorou sa vykonalo posúdenie, ktorá má podstatný vplyv na takéto posúdenie alebo posúdenie budúcich míľnikov a cieľov.
List žiadosti o platbu od členského štátu:
Potvrdzujeme, že opatrenia týkajúce sa predtým uspokojivo splnených míľnikov a cieľov neboli zrušené.
Osobitná správa 07/2023: Návrh systému Komisie na kontrolu Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.
Tento výklad konania dotknutého členského štátu podporujú iné jazykové znenia nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti. Napríklad vo francúzskom znení sa uvádza: Le fait d'avoir atteint les jalons et cibles de manière satisfaisante présuppose que l'État membre concerné n'a pas annulé les mesures liées aux jalons et cibles précédemment atteints de manière satisfaisante.
Ak by napríklad prírodná katastrofa zničila investíciu do infraštruktúry, míľnik alebo cieľ sa síce už nemusí považovať za uspokojivo splnený, toto zrušenie však nespôsobil členský štát. Ako ďalší príklad možno uviesť situáciu, keď MSP po získaní dotácie oznámi platobnú neschopnosť. Nedošlo k tomu v dôsledku konania či nekonania členského štátu.
Ak si napríklad míľnik vyžadoval nadobudnutie účinnosti právneho predpisu a považoval sa za uspokojivo splnený, ale súd neskôr tento právny predpis zrušil, považuje sa to za zrušenie členským štátom, pričom by členský štát mal urýchlene prijať opatrenia na zabezpečenie prijatia nového právneho predpisu, ktorý dodrží požiadavky míľnika.
Zásada nerušenia súvisí s novosťou Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, keďže okrem investícií sa financujú aj reformy členských štátov. Dôvodom zavedenia tohto ustanovenia je najmä to, že dlhodobý vplyv Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti do značnej miery závisí od pokračujúceho vykonávania reforiem, ktoré by sa vzhľadom na povahu a spôsob procesu tvorby politiky mohli zrušiť iným protichodným konaním členského štátu.
https://commission.europa.eu/system/files/2023-02/COM_2023_99_1_EN.pdf .
V súlade s daným oznámením maximálna hodnota nemôže byť vyššia ako plná suma splátky (splátok) týkajúcej sa zrušených míľnikov, s výnimkou prípadov nesplnenia míľnikov a cieľov, ktoré sa týkajú systému kontroly členského štátu.
V prípade potreby by sa pozastavili aj sumy, ktoré sa majú vyplatiť v rámci následných žiadostí o platbu, ak by suma splátky pre prebiehajúcu žiadosť o platbu bola nižšia ako hodnota, ktorá by sa mala pozastaviť.