EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli30. 6. 2023
COM(2023) 341 final
SPRÁVA KOMISIE
EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV
Zavedenie eura v Chorvátsku
SPRÁVA KOMISIE
EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV
Zavedenie eura v Chorvátsku
Zhrnutie
Chorvátsko sa 1. januára 2023 stalo 20. členským štátom EÚ, ktorý zaviedol euro. 61 % Chorvátov vnímalo zavedenie eura ako plynulé a efektívne. 88 % z nich sa domnieva, že boli o spoločnej mene dostatočne informovaní. Prispôsobená komunikačná kampaň, ktorú spolufinancovala EÚ, prispela k dobre načasovanému, cielenému a prehľadnému informovaniu občanov, podnikov a správnych orgánov o praktických hľadiskách zavedenia eura.
Prípravy na zavedenie hotovostného eura prebehli podľa plánu. Chorvátska národná banka dodala firemným zákazníkom hotovostné euro tri mesiace pred uskutočnením zavedenia. Verejnosti bolo poskytnuté dostatočné množstvo štartovacích balíčkov s euromincami. Podniky si mohli hotovostné euro v predstihu objednať vo finančných inštitúciách.
Dvojtýždňové obdobie duálneho obehu kún a hotovostného eura malo hladký priebeh. Dňa 1. januára už 70 % všetkých bankomatov vydávalo eurobankovky, pričom 15. januára 2023 si bolo možné eurobankovky vybrať vo všetkých bankomatoch v krajine. Hotovosť v kunách je stále možné vymeniť v komerčných bankách až do konca roka 2023. Kunové mince si následne bude možné vymeniť až do konca roka 2025 v Chorvátskej národnej banke, zatiaľ čo kunové bankovky bude banka vymieňať bez časového obmedzenia.
Viac než 80 % chorvátskych maloobchodných predajcov, supermarketov a obchodov s potravinami ešte pred zavedením eura prijalo etický kódex. Tento dobrovoľný kódex má za cieľ zabezpečiť stabilitu cien tovarov a služieb tak, že všetkým zapojeným podnikom pomáha správne prepočítať a zobraziť ceny (v eurách a v kunách) bez ich neopodstatneného zvýšenia. Pre chorvátske orgány dohľadu nad trhom je to ďalší dôležitý nástroj na vykonávanie cenových inšpekcií a prípadné postihovanie previnilcov.
Možný vplyv zavedenia eura na ceny v Chorvátsku je prirodzenou a zrozumiteľnou obavou verejnosti, tak ako pri každom zavedení eura. Keďže to bolo prvýkrát, čo sa zavedenie eura uskutočnilo v prostredí vysokej inflácie, pre Chorvátsko predstavovalo mimoriadne naliehavú a náročnú výzvu, s ktorou sa muselo popasovať. Ak malo byť zavedenie eura transparentné a spravodlivé, bolo kľúčové, aby chorvátske orgány podnikli všetky potrebné kroky a zabránili zneužívajúcim praktikám. Zdá sa, že vplyv neopodstatneného zvyšovania cien na celkovú infláciu bol relatívne malý a na základe predbežného posúdenia dostupných dôkazov vo všeobecnosti zodpovedá predchádzajúcim procesom zavedenia eura. Okrem iného sa v správe vyjadrujú odporúčania, ako pri budúcich procesoch zavedenia eura zintenzívniť monitorovanie cien a ako zaviesť obchodný etický kódex v ranom štádiu prípravy na zavedenie eura.
1.Úvod
Rada 12. júla 2022 rozhodla, že Chorvátsko splnilo potrebné podmienky na zavedenie eura a že jeho výnimka z účasti na jednotnej mene sa od 1. januára 2023 zrušuje 1 .
Chorvátsko sa stalo 20. štátom, ktorý zaviedol euro. Nasledovalo prax všetkých členských štátov, ktoré zaviedli euro po prvej vlne zavedenia (1999 – 2002), a použilo tzv. scenár veľkého tresku, v rámci ktorého eurobankovky a euromince získali postavenie zákonného platidla v deň zavedenia eura. 2 Počas dvojtýždňového obdobia duálneho obehu, keď boli eurobankovky, euromince a chorvátske kunové bankovky a mince súbežne v obehu, bolo možné postupne vyradiť hotovostnú kunu. Úspešným zavedením sa znovu potvrdilo, že stačí krátke obdobie duálneho obehu, ak je takéto zavedenie riadne pripravené 3 .
Táto správa sa zaoberá najdôležitejšími aspektmi zavedenia eura z pohľadu ex post, najmä prípravami na zavedenie hotovostného eura, obdobím duálneho obehu, opatreniami prijatými na zabránenie neoprávnenému zvyšovaniu cien a adresovaniu vnímaných obáv z inflácie, cenovým vývojom a vnímaním cien a informovaním o eure. V relevantných prípadoch sa v správe uvádzajú aj odporúčania Komisie týkajúce sa ďalších možných opatrení, ktoré by chorvátske orgány mali prijať, a vyvodzujú závery, ktoré môžu byť hodnotné pre budúce procesy zavedenia.
2.Praktické aspekty zavedenia eura
Väčšina Chorvátov (61 %) vnímala zavedenie eura ako plynulé a efektívne, pričom 88 % populácie sa domnieva, že boli o ňom dostatočne informovaní 4 . V tejto súvislosti sa treba podrobnejšie pozrieť na tri praktické aspekty zavedenia eura: prípravy na zavedenie hotovostného eura, obdobie duálneho obehu hotovostnej kuny a hotovostného eura a stiahnutie hotovostnej kuny z obehu.
2.1. Prípravy na zavedenie hotovostného eura
Zavedenie hotovostného eura je najviditeľnejším aspektom zavedenia spoločnej meny, pretože sa dotýka v podstate všetkých finančných inštitúcií, podnikov a občanov. Bezproblémovosť a efektívnosť tejto operácie závisí od riadneho zásobenia všetkých zainteresovaných strán hotovostným eurom a od kvalitnej prípravy bánk a podnikov na mimoriadne pracovné zaťaženie.
V rámci prípravy na zavedenie eura Chorvátska mincovňa v roku 2022 vyrobila 405 miliónov kusov euromincí. Praktické záťažové testy vzoriek mincí v predajných automatoch používaných v eurozóne začali relatívne neskoro, ale nenaznačovali žiadne problémy. Na prípravu štartovacích balíčkov pre občanov obsahujúcich 33 chorvátskych euromincí vo všetkých nominálnych hodnotách a v celkovej hodnote 13,28 EUR bolo použitých 39,6 milióna kusov mincí. Mincovňa navyše pripravila komerčné štartovacie balíčky pre podniky obsahujúce 525 euromincí vo všetkých nominálnych hodnotách v celkovej hodnote 145,50 EUR. Okrem toho Chorvátska národná banka zakúpila 182 miliónov kusov euromincí zo zásob dvoch krajín eurozóny a od ďalšej krajiny eurozóny si požičala 45 miliónov euromincí, ktoré budú vrátené v roku 2023. Chorvátska národná banka si od Národnej banky Rakúska požičala aj viac ako 346 miliónov kusov bankoviek v rôznych nominálnych hodnotách.
Dňa 1. októbra 2022 začala Chorvátska národná banka poskytovať hotovostné euro (v rámci predzásobenia) finančným inštitúciám, t. j. 783 pobočkám komerčných bánk, 1 016 chorvátskym poštovým úradom a 169 pobočkám Finančnej agentúry (ďalej len „FINA“). Vzhľadom na bezpečnostné riziká súvisiace s frekvenciou a vysokým objemom prevážaného eura v hotovosti (približne 700 prevozov v porovnaní so 60 za normálnych okolností) organizovala Chorvátska národná banka prevozy hotovosti s použitím bežných prostriedkov (vlastnými kamiónmi a vozidlami spoločností zabezpečujúcich prepravu hotovosti), a k tomu v prípade mincí aj nákladnými autami prenajatými od ministerstva obrany. Do 31. decembra 2022 boli na predzásobenie použité eurobankovky v hodnote 1,14 miliardy EUR a euromince v hodnote 160 miliónov EUR.
Finančné inštitúcie začali firemným zákazníkom poskytovať eurobankovky a euromince (tzv. druhotné predzásobenie) 1. októbra 2022, zatiaľ čo menším firemným zákazníkom bolo hotovostné euro dodané v decembri 2022 pomocou zjednodušeného druhotného predzásobenia.
Finančné inštitúcie svojich zákazníkov k 31. decembru 2022 predzásobili eurobankovkami v hodnote 76 miliónov EUR. K rovnakému dátumu boli zákazníci predzásobení euromincami v hodnote 44 miliónov EUR.
Výška druhotného predzásobenia k 31. decembru 2022 predstavovala len 8 % celkovej hodnoty predzásobenia. Výsledkom bolo čakanie v radách pri niektorých bankových priehradkách počas prvých dní januára 2023, keď si najmä menší maloobchodníci a podniky začali vyberať hotovostné euro. Podľa chorvátskych orgánov bola dôvodom neskorého druhotného predzásobenia týchto maloobchodníkov a podnikov pravdepodobne neochota poskytnúť v poslednom štvrťroku roku 2022 bankám zábezpeku na financovanie nákupu eurobankoviek a euromincí v dostatočnom množstve. Napriek tomu však okrem istého množstva dlhších rád neboli začiatkom januára hlásené žiadne incidenty pri výbere hotovostného eura zo strany podnikateľov, maloobchodníkov ani verejnosti.
Predaj štartovacích balíčkov občanom bol vzhľadom na to, že podľa prieskumu Komisie z decembra 2022 5 mnoho Chorvátov vlastnilo hotovostné euro už pred zavedením eura, uspokojivý (do 31. decembra sa predalo 877 952 balíčkov). Eurobankovky vlastnilo 68 % ľudí (35 % z ciest do zahraničia, 37 % z výmeny v banke v Chorvátsku) a 57 % vlastnilo euromince (52 % z ciest do zahraničia a 43 % malo štartovací balíček).
V porovnaní s ním bol dopyt po štartovacích balíčkoch pre maloobchodníkov nižší. Napriek tomu, že bolo vyrobených 150 000 balíčkov a 125 000 z nich bolo použitých na predzásobenie finančných inštitúcií, len 37 925 balíčkov bolo nakoniec predaných maloobchodníkom. Podľa chorvátskych orgánov mohlo nízky dopyt spôsobiť viacero dôvodov. Po prvé, niektoré podniky použili na predzásobenie iné kanály, ktoré uspokojili ich potreby tým, že im poskytli eurobankovky aj euromince zároveň. Okrem toho si mnohí menší maloobchodníci balíčky pre maloobchodníkov nemohli zakúpiť z dôvodu nedostatočnej likvidity na konci roka a ďalší nemali v trezoroch dostatok miesta na samostatné uloženie kún a eur. Navyše balíčky pre maloobchodníkov obsahovali iba euromince, ale neobsahovali eurobankovky, napriek tomu, že maloobchodníci by si radšej naraz zaobstarali eurobankovky aj euromince. V neposlednom rade mnohé obchodné subjekty uprednostnili elektronické platby a niektoré prevádzky boli začiatkom januára 2023 zatvorené z dôvodu čerpania dovolenky.
Tak ako pri každom procese zavedenia eura museli komerčné banky, agentúra FINA a poštové úrady na prelome roka zvládnuť manipuláciu s vysokými sumami hotovosti z dôvodu predzásobovania maloobchodníkov a podnikov, predaja štartovacích balíčkov a výkupu vrátenej hotovostnej kuny. Komerčné banky počas procesu zavedenia eura zvýšili počty pracovníkov a takisto otvorili dodatočné špeciálne priehradky, aby uľahčili hotovostné transakcie. Vďaka vyššiemu počtu priehradiek nebolo nutné predlžovať otváracie hodiny. Väčšina zamestnancov bánk si od novembra 2022 do januára 2023 nesmela čerpať dovolenku. A napokon všetky banky svojim zamestnancom poskytli odbornú prípravu na prácu s eurom, pričom odbornú prípravu o zavedení eura na platforme elektronického vzdelávania o práci s eurom Chorvátskej národnej banky dokončilo viac ako 6 713 zamestnancov bánk. K 31. decembru 2022 získali všetci zamestnanci pracujúci s hotovosťou vo všetkých finančných inštitúciách osvedčenie o absolvovaní odbornej prípravy.
2.2. Obdobie duálneho obehu
Dvojtýždňové obdobie duálneho obehu, počas ktorého boli súbežne v obehu euro a chorvátska kuna, sa skončilo 14. januára 2023.
K 1. januáru 2023 bola väčšina bankomatov pripravená na výdaj eurobankoviek. Koncom decembra 2022 boli bankomaty zásobené bankovkami v hodnote 10 a 20 EUR a niektoré aj v hodnote 50 EUR a pripravené na výber od 1. januára 2023. 70 % všetkých chorvátskych bankomatov (t. j. 2 800 približne zo 4 000) vydávalo eurobankovky okamžite od 1. januára a o týždeň neskôr pokrytie vzrástlo na 86 %. Od 14. januára 2023 vydávajú eurobankovky všetky bankomaty a normálne fungujú.
Do konca obdobia duálneho obehu bolo z bankomatov vybraných 361 miliónov EUR. Je to o 15 miliónov EUR menej než bola hodnota kunových bankoviek vybraných z bankomatov počas rovnakého obdobia predchádzajúceho roku. Za pokles je pravdepodobne zodpovedná propagácia elektronických platobných metód maloobchodníkmi počas obdobia zavedenia eura.
Všetky platobné (POS) terminály sa 1. januára 2023 okamžite prepli na euro. Počas obdobia duálneho obehu boli platobné karty použité pri 16,8 milióna transakcií v celkovej hodnote 415,8 milióna EUR. V porovnaní s rovnakým obdobím v januári 2022 vzrástlo využitie elektronických platieb v januári 2023 o 15,3 %.
Vďaka starostlivej príprave zvládli finančné inštitúcie, poštové úrady aj agentúra FINA dodatočné pracovné zaťaženie počas obdobia duálneho obehu dobre. Banky vo väčšine pobočiek sprístupnili dodatočné hotovostné priehradky na manipuláciu s bankovkami a hotovosťou a do najväčších a najfrekventovanejších pobočiek umiestnili automaty na kunové mince.
Výmenu chorvátskych kún na eurá zabezpečovalo 846 pobočiek bánk, 1 016 poštových úradov a 169 pobočiek agentúry FINA. Celková hodnota hotovostnej kuny vymenenej k 15. januáru 2023 predstavovala 361,4 milióna EUR. 72 % hodnoty hotovostnej kuny bolo vymenených v pobočkách bánk, 15 % na poštových úradoch a 13 % v pobočkách agentúry FINA.
Z prieskumu Komisie uskutočneného 16. až 19. januára 2023 v Chorvátsku 6 vyplýva, že 81 % respondentov nemalo počas prvého januárového týždňa žiadne problémy pri výmene hotovostnej kuny ani pri výbere hotovostného eura v bankách. Toto číslo je nižšie ako čísla zaznamenané pri niektorých predchádzajúcich procesoch zavedenia eura, ale napriek tomu je to uspokojivý výsledok 7 .
Prechod na výlučné používanie hotovostného eura pri platobných transakciách bol rýchly a zaobišiel sa bez vážnejších incidentov pre spotrebiteľov. Už na druhý deň po zavedení (2. januára 2023) platilo 29 % verejnosti iba hotovostným eurom 8 . Dňa 7. januára už 62 % občanov platilo iba hotovostným eurom. Deň pred ukončením obdobia duálneho obehu ich podiel dosiahol 99 % 9 .
Celkovo aj maloobchodný sektor zvládol výzvy zavedenia eura a manipuláciu s dvoma menami súčasne dobre. Maloobchodníci dostali hotovostné euro a nebol zaznamenaný žiadny závažnejší problém s čakaním v radoch. Už 2. januára dostávalo 81 % občanov výdavok iba v eurách. Do 13. januára ich podiel vzrástol na 99 %.
2.3. Sťahovanie bankoviek a mincí chorvátskej kuny z obehu
Keďže chorvátske hospodárstvo intenzívne využíva hotovosť, stiahnutie hotovostnej kuny z obehu predstavovalo mimoriadnu výzvu.
Chorvátska národná banka v stanovenom čase očakáva vrátenie 500 miliónov kusov kunových bankoviek a 1,1 miliardy kusov kunových mincí z obehu. Vzhľadom na veľké množstvo kunových bankoviek a mincí, ktoré boli v obehu v roku 2022, začala Chorvátska národná banka hotovostnú kunu postupne sťahovať začiatkom roka 2022.
S cieľom motivovať komerčné banky, aby do 1. januára 2023 uložili prebytočné zásoby kún v hotovostných centrách, Chorvátska národná banka od novembra 2022 pozastavila komerčným bankám poplatky za uloženie hotovosti. Komerčné banky a Chorvátska banková asociácia prostredníctvom rôznych komunikačných kanálov a médií vyzývali zákazníkov, aby počas obdobia duálneho obehu využívali nehotovostné platby vždy, keď to bude možné.
Do decembra 2022 sa hodnota kún v obehu znížila o 40 % v porovnaní s januárom 2022.
Sťahovanie kunových bankoviek a mincí z obehu sa začalo načas a úspešne. K 31. januáru 2023 bolo z obehu stiahnutých už 134,6 milióna kusov kunových bankoviek a 230 miliónov kusov kunových mincí.
Kunové bankovky a mince je možné naďalej bez poplatku vymieňať v komerčných bankách, agentúre FINA a poštových úradoch do 31. decembra 2023 (najviac 100 bankoviek a 100 mincí na jednu výmenu). Za výmenu vyššieho počtu bankoviek alebo mincí si komerčné banky môžu účtovať poplatok. Od 1. januára 2024 bude možné kunové bankovky a kunové mince vymeniť len v Chorvátskej národnej banke. Výmena bankoviek je zadarmo a nie je časovo obmedzená, ale kunové mince je možné vymeniť len do 31. decembra 2025.
Chorvátska národná banka bude držať vrátené kunové mince v trezoroch a s demonetizáciou začne až 1. januára 2026, t. j. až po skončení lehoty na vrátenie kunových mincí. To znamená, že nebude potrebná nákladná mechanická demonetizácia (napr. prerážanie) kunových mincí, pretože mince už nebude možné vymieňať. Mince budú záujemcom predané ako kovový šrot alebo materiál na roztopenie. Medzičasom sa už spustila demonetizácia vrátených kunových bankoviek.
3.Zabránenie neoprávnenému zvyšovaniu cien
Možný vplyv zavedenia eura na ceny v Chorvátsku je prirodzenou a zrozumiteľnou obavou verejnosti, tak ako pri každom zavedení eura. Keďže to bolo prvýkrát, čo sa zavedenie eura uskutočnilo v prostredí vysokej inflácie, pre Chorvátsko predstavovalo mimoriadne naliehavú a náročnú výzvu, s ktorou sa muselo popasovať. Ak malo byť zavedenie eura transparentné a spravodlivé, bolo kľúčové, aby chorvátske orgány podnikli všetky potrebné kroky a zabránili zneužívajúcim praktikám.
S povinným duálnym zobrazovaním cien (v kunách a v eurách) sa začalo 5. septembra 2022 a bude sa v ňom pokračovať do 31. decembra 2023. Od septembra 2022 chorvátske orgány nepretržite sledujú ceny 103 vopred vybraných a bežne kupovaných spotrebných výrobkov a služieb v deviatich chorvátskych mestách.
„Obchodný etický kódex pre zavedenie eura“ bol zavedený 16. augusta 2022. Stanovujú sa v ňom zásady etického konania s cieľom vytvoriť bezpečné prostredie pre spotrebiteľov počas spoľahlivého a transparentného zavedenia eura. Jeho účelom je zabezpečiť stabilitu cien tovarov a služieb tak, že podnikom pomáha správne prepočítať a zobraziť ceny bez neopodstatnených zvýšení. V jeho siedmich princípoch sú zahrnuté aj dôležité prvky praktickej prípravy ako správny prepočet cien a iných peňažných hodnôt, zobrazenie fixného konverzného kurzu a informácie a odborná príprava týkajúca sa procesu zavedenia eura pre zamestnancov.
V kódexe sa podniky vyzývajú, aby sa zaviazali, že nezneužijú zavedenie eura vo vlastný prospech, že budú rešpektovať pravidlá zavedenia a poskytnú svojim zákazníkom potrebnú pomoc. Sleduje tak líniu úspešných dobrovoľných iniciatív z predchádzajúcich procesov zavedenia eura. Podniky, ktoré sa do iniciatívy zapoja, budú mať právo vystaviť vizuálne identifikačné označenie kódexu, a to logo a slogan, na predajnom mieste, na mieste poskytovania služieb a webovom sídle a pri marketingových a propagačných aktivitách, ako sú tlačené letáky a katalógy, online reklamy a marketing v sociálnych médiách, v mobilných aplikáciách a iných médiách. Označenie je signálom pre spotrebiteľov o správnosti prepočtu cien a spoľahlivosti obchodných subjektov. V prípade nedodržania pravidiel bude právo na zobrazenie označenia odňaté.
Do konca roka 2022 sa k obchodnému etickému kódexu pridalo viac než 900 spoločností predávajúcich tovar alebo poskytujúcich služby spotrebiteľom. Do konca februára 2023 sa ku kódexu pridalo 1 046 podnikov, čo predstavuje 83,5 % všetkých maloobchodníkov a veľkých predajní potravín registrovaných v Chorvátsku na predaj tovaru a služieb zákazníkom. Podľa chorvátskych orgánov kódex prijalo 100 % komerčných bánk, poisťovní a ďalších finančných inštitúcií. V tomto kontexte bolo na predajné miesta všetkých subjektov (materských spoločností, dcérskych spoločností a pobočiek), ktoré sa prihlásili ku kódexu, distribuovaných 15 000 nálepiek označujúcich dodržiavanie kódexu.
Na základe chorvátskeho zákona o zavedení eura a zákona o ochrane spotrebiteľa chorvátske orgány monitorujú plnenie požiadaviek na zobrazovanie a prepočet cien zo strany podnikov, maloobchodníkov a poskytovateľov služieb, ako aj povinnosť nezvyšovať ceny bez opodstatnenia platnú pre všetky hospodárske subjekty.
Inšpektoráty vykonávajú inšpekcie z vlastnej iniciatívy a ďalej na základe sťažností v zmysle oboch zákonov. K 28. februáru 2023 štátny inšpektorát vykonal 12 355 inšpekcií v oblasti trhu a cestovného ruchu, a v 20,3 % z nich bolo odhalené porušenie pravidiel. V 11,5 % prípadoch porušenia pravidiel inšpektoráty uložili pokuty v celkovej sume približne 538 000 EUR. Väčšina pokút bola uložená na základe zákona o ochrane spotrebiteľa.
Chorváti sa všeobecne domnievajú, že duálne zobrazovanie cien je užitočným nástrojom uľahčujúcim porovnávanie cien a zvykanie si na myslenie v novej mene. V rámci prieskumu Komisie uskutočneného v januári 2023 10 viac ako tri štvrtiny ľudí v Chorvátsku (78 %) uviedli, že považovali duálne zobrazovanie cien počas zavedenia eura za užitočné. Napriek tomu 60 % Chorvátov odpovedalo, že duálne zobrazovanie cien sa vykonávalo správne alebo väčšinou správne, čo je najmenej zo všetkých procesov zavedenia eura.
V súvislosti s otázkou o prepočítavaní cien takmer polovica respondentov (44 %) uviedla, že podľa nich boli prepočty cien správne alebo väčšinou správne. 11 Tento výsledok je podobný ako pri posledných procesoch zavedenia eura (v Estónsku, Lotyšsku a Litve).
Spotrebitelia môžu podávať sťažnosti na webovom sídle euro.hr. Sťažnosti sú preverené najneskôr do 48 hodín po podaní sťažnosti. Obavy vyslovené občanmi sa týkajú najmä problémov ako zobrazovanie cien a uplatňovanie pravidla zaokrúhľovania. Všetky otázky a sťažnosti dôsledne riešia príslušné orgány.
Zdrojom obáv však pre Chorvátov aj naďalej zostáva najmä vplyv eura na ceny a nekorektné stanovovanie cien 12 . Preto sa odporúča pokračovať vo vykonávaní dohľadu nad duálnym zobrazovaním cien, ich správnym prepočtom a pravidlami zaokrúhľovania a všeobecným vývojom cien počas niekoľkých ďalších mesiacov.
4.Cenový vývoj a vnímanie cien
Podľa nedávneho prieskumu Komisie uskutočneného v januári 2023 13 si väčšina Chorvátov (62 %) myslí, že euro zvýši infláciu v krajine (v porovnaní s názormi 57 % Lotyšov a 58 % Litovčanov krátko po zavedení eura). Štvrtina opýtaných (25 %) je presvedčená, že vstup do eurozóny pomôže Chorvátsku udržať cenovú stabilitu. Toto číslo bolo o niečo vyššie v Litve (26 %) a nižšie v Lotyšsku (19 %).
Minulé procesy zavedenia eura ukázali, že najväčšia pravdepodobnosť neoprávneného zvyšovania cien je počas zavedenia eura v sektore miestnych podnikov a poskytovateľov služieb. Napriek tomu, že ich výrobky a služby netvoria veľkú časť spotrebiteľského košíka, na základe ktorého sa meria inflácia, zvyknú byť nakupované alebo využívané často a mnohokrát jednotlivo, čo ich veľmi zviditeľňuje. Zároveň môže byť priaznivejší vývoj cien iného tovaru, ktorý sa nakupuje menej často, pre spotrebiteľov menej viditeľný. Vo výsledku tak vnímaná inflácia často presahuje skutočnú infláciu.
V prostredí chorvátskeho zavedenia eura s výnimočne vysokou infláciou nie je jednoduché odlíšiť legitímne príčiny inflácie od neopodstatneného zvyšovania cien, ktoré je zneužívajúcou praktikou a v rámci ktorého obchodníci zneužívajú neúplnú informovanosť spotrebiteľov. Počas obdobia vysokej inflácie sa môžu ceny zvyšovať aj oprávnene, napríklad v spojení so zvýšenými cenami surovín alebo prerokovaním zmlúv s dodávateľmi, ku ktorému zvyčajne dochádza koncom roka.
Zdá sa, že vplyv neopodstatneného zvyšovania cien na celkovú infláciu bol relatívne malý a na základe predbežného posúdenia dostupných dôkazov vo všeobecnosti zodpovedá predchádzajúcim procesom zavedenia eura. K podobnému konštatovaniu dospeli aj Falagiarda et al. (2023) 14 . V podkategóriách výrobkov a služieb, ktoré boli pri predchádzajúcich procesoch zavedenia eura najviac zasiahnuté zvýšením cien, sa zaznamenali najvyššie mesačné zvýšenia cien 15 . Vzhľadom na relatívne nízku váhu najviac zasiahnutých kategórií a na to, že iné podkategórie boli zasiahnuté menej, sa však celkový mesačný nárast cien služieb v januári 2023 udržal na úrovni 1,2 %. Súhrnná mesačná inflácia meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien sa v Chorvátsku v januári udržala na úrovni 0,3 % a vo februári bola takisto na úrovni 0,3 %. To naznačuje, že akýkoľvek vplyv neopodstatneného zvyšovania cien sa pravdepodobne obmedzuje na január.
Pomerne obmedzený celkový vplyv neopodstatneného zvyšovania cien je sčasti zásluhou rýchlej politickej reakcie chorvátskych orgánov. Inšpekcie skutočne docielili úpravu niektorých umelo zvýšených cien a mali odrádzajúci účinok v súvislosti s ďalším neopodstatneným zvyšovaním cien.
V súlade so zaužívanou praxou nadväzujúcou na prijatie eura v iných členských štátoch plánuje Eurostat prípravu posúdenia cenového vývoja v Chorvátsku po zavedení eura. Správu Eurostatu možno očakávať v druhej polovici roka 2023.
5.Informovanie o eure
Po rozhodnutí Rady z 12. júla 2022 chorvátske orgány začali fázu intenzívnej realizácie komunikačnej kampane s názvom Euro – naše peniaze. Kampaň bola v súlade s národnou komunikačnou stratégiou, ktorej všeobecným cieľom bolo zabezpečiť, aby obyvateľstvo Chorvátska bolo jasne, objektívne, presne, včasne a riadne informované o dôsledkoch a praktických zmenách týkajúcich sa prechodu z kuny na euro.
V rámci dohody o partnerstve a následnej dohody o grante uzavretej medzi chorvátskym ministerstvom financií a Európskou komisiou bola komunikačná kampaň, podobne ako pri predchádzajúcich procesoch zavedenia eura, spolufinancovaná Európskou komisiou (Komisia prispela k uskutočneniu komunikačnej stratégie financovaním takmer 50 % oprávnených nákladov až do celkovej výšky zodpovedajúcej 1 euru na obyvateľa).
Cieľom komunikačnej kampane bolo informovať a uistiť občanov o procese zavedenia eura a zapojiť ich do neho. Kampaň bola zameraná na rôzne skupiny obyvateľov s osobitným dôrazom na zraniteľné a citlivé skupiny, ako sú jazykové menšiny, staršie osoby, občania žijúci v odľahlých a riedko osídlených oblastiach, ale aj nevidiace a slabozraké osoby.
Kampaň pozostávala z kombinácie komunikačných nástrojov a aktivít vrátane webového sídla (euro.hr), televíznych a rozhlasových spotov, reklamných pútačov, bezplatného telefónneho čísla, propagačných materiálov, brožúry (1,45 milióna výtlačkov) distribuovanej do domácností chorvátskou poštou, vzdelávacích materiálov pre deti, podujatí v rôznych mestách v rámci „Euro dní“ a putovnej výstavy „Euro na kolesách“ so zastávkami v 27 mestách po celej krajine.
Väčšina aktivít sa uskutočnila v spolupráci s externými dodávateľmi a prebehlo šesť postupov verejného obstarávania, čo orgánom umožnilo využívať služby špecializovaných spoločností. Napriek tomu, že obmedzený čas medzi pozitívnou konvergenčnou správou a zavedením eura priniesol výzvy, chorvátske orgány vyhodnotili spoluprácu s externými dodávateľmi ako uspokojivú.
Vzhľadom na obavy verejnosti týkajúce sa možných dôsledkov zavedenia eura na ceny média dôsledne monitorovali situáciu a chorvátske orgány počas procesu zavedenia vykonávali inšpekcie s cieľom monitorovať a riešiť neoprávnené zvyšovanie cien. Tieto aktivity zo strany vlády v kombinácii so zverejnením skutočných údajov o inflácii za obdobie, v ktorom sa uskutočnilo zavedenie eura, 1. februára tieto obavy z časti zmiernili, prinajmenšom na základe menšieho počtu článkov v tlači informujúcich o zvyšovaní cien v súvislosti so zavedením eura.
Komunikačná kampaň prispela k hladkému zavedeniu eura, čo potvrdil aj prieskum Eurobarometra, z ktorého vyplýva, že 88 % občanov sa cítilo dostatočne informovaných o zavedení eura, 61 % považovalo proces za hladký a efektívny a 81 % povedalo, že pri výmene kuny v hotovosti na eurá ani pri výbere hotovosti z banky počas prvého týždňa nezaznamenali žiadne problémy 16 . Okrem toho chorvátske orgány uvádzajú, že podľa tretej vlny prieskumu verejnej mienky uskutočneného vo februári 2023 podporuje zavedenie eura 64 % opýtaných, zatiaľ čo proti jeho zavedeniu je 30 %. 91 % opýtaných sa domnieva, že boli o zavedení eura dostatočne informovaní, 87 % uviedlo televíziu ako hlavný zdroj informácií, zatiaľ čo 36 % rádio a 38 % sociálne siete.
Okrem podpory chorvátskej vnútroštátnej komunikačnej kampane vo forme poradenstva a finančných zdrojov Komisia pred zavedením eura a počas neho realizovala vlastné komunikačné aktivity v súlade s predchádzajúcimi procesmi zavedenia eura.
6.Závery týkajúce sa zavedenia eura v Chorvátsku a odporúčania v súvislosti s budúcimi procesmi zavedenia eura
Zavedenie hotovostného eura bolo v Chorvátsku dobre pripravené a zorganizované. Finančné inštitúcie, banky, podniky a občania boli pred jeho zavedením primerane zásobení hotovostným eurom.
ØPri budúcich procesoch zavedenia eura by mali byť euromince vyrábané národnou mincovňou čo najskôr otestované v predajných automatoch v eurozóne, aby sa v predstihu zabezpečila ich vhodnosť na zaradenie do obehu a zabránilo sa možným oneskoreniam pri razení mincí a predzásobení sa nimi.
Zavedenie hotovostného eura malo v Chorvátsku plynulý priebeh. Bankomaty a platobné terminály boli včas konvertované. Finančné inštitúcie, agentúra FINA a poštové úrady zvládli dodatočné pracovné zaťaženie počas obdobia duálneho obehu dobre. Maloobchodníci si takisto poradili s výzvami spojenými so zavedením eura a manipuláciu s dvoma menami súčasne. Boli dobre zásobovaní hotovostným eurom a podľa prieskumu Komisie už 2. januára 2023 dostávalo 81 % opýtaných občanov výdavok iba v eurách. 17
Podmienky počas chorvátskeho zavedenia eura boli mimoriadne náročné v porovnaní s nedávnymi procesmi zavedenia eura, pretože proces sa uskutočňoval v prostredí vysokej inflácie. Chorvátsko začalo s duálnym zobrazovaním cien v septembri 2022 a v súlade s odporúčaniami Komisie 18 zaviedlo obchodný etický kódex, ku ktorému sa mohol prihlásiť každý maloobchodník, podnikateľ alebo poskytovateľ služieb.
Chorvátske orgány by mali pokračovať v intenzívnych inšpekciách a zabezpečiť správne uvádzanie cien, obmedzovať neoprávnené zvyšovanie cien a tam, kde je to možné, presadzovať povinnosti podľa zákona o zavedení eura, zákone o ochrane spotrebiteľa a obchodného etického kódexu.
ØPočas budúcich procesov zavedenia eura by malo byť monitorovanie cien mimoriadne intenzívne najmä v najrizikovejších sektoroch, aby neopodstatnené zvyšovanie cien mohlo byť rýchlo odhalené. Inšpekcie a politiky by sa tak mohli zamerať skôr na tých, ktorí porušujú predpisy, znížil by sa takisto význam neoficiálnych dôkazov a rozptýlili sa nepodložené obavy vo verejnej diskusii.
ØV rámci budúcich procesov zavedenia eura by sa mala venovať pozornosť čo najskoršiemu zavedeniu obchodného etického kódexu, prípadne podobnej iniciatíve, aby sa dostal k čo najväčšiemu počtu podnikov. Menšie podniky a mikropodniky, ako aj poskytovatelia služieb by mali byť aktívne nabádaní, aby sa k takejto iniciatíve pridali, pretože na základe skúseností bývajú najzdržanlivejší. Vnútroštátne orgány by mali počas obdobia zavedenia eura, a najmä koncom roka, zvýšiť počet cenových inšpektorov.
Keďže s duálnym označovaním cien sú spojené náklady a občania sa so spoločnou menou pomerne rýchlo oboznámia, povinné obdobie duálneho označovania cien by sa mohlo skrátiť na jeden rok namiesto toho, aby trvalo až do 31. decembra roku, keď sa zaviedlo euro.
ØNajmä ak sa program na čestné zavádzanie eura, ako napríklad obchodný etický kódex, zavedie čo najskôr, dostane sa k čo najvyššiemu počtu podnikov a účinne funguje, duálne zobrazovanie cien by sa mohlo začať ako zvyčajne hneď po zverejnení konverzného kurzu a trvať len jeden rok.
Komunikačná kampaň a kampaň na zvýšenie informovanosti verejnosti prispeli k zabezpečeniu bezproblémového zavedenia eura v Chorvátsku. 88 % občanov sa domnieva, že boli o zavedení eura dostatočne informovaní, 61 % považovalo proces za hladký a efektívny a 81 % povedalo, že pri výmene kuny v hotovosti na eurá ani pri výbere hotovosti z banky počas prvého týždňa nezaznamenali žiadne problémy.
ØVzhľadom na pomerne krátky čas medzi pozitívnou konvergenčnou správou a zavedením eura by mali členské štáty, ktoré zavedenie eura ešte len čaká, stavať na skúsenostiach Chorvátska pri obstarávaní komunikačných potrieb a rozdeliť zákazku na viacero častí, aby sa čo najlepšie vyrovnali s možnými oneskoreniami a zabezpečili sa pre prípad nepredvídateľných udalostí.
Členské štáty v rámci prvej vlny zaviedli euro v súlade s „madridským“ scenárom, podľa ktorého sa uplatňuje trojročné prechodné obdobie (jednoročné v Grécku).