EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli16. 5. 2023

COM(2023) 274 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Správa o stave Schengenu za rok 2023

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov
Správa o stave Schengenu za rok 2023

Správa o stave Schengenu za rok 2023 predstavuje pokračovanie v plnení iniciatívy Komisie posilniť správu schengenského priestoru bez kontrol na vnútorných hraniciach (ďalej len „schengenský priestor“) a zabezpečiť štruktúrované, koordinované a spoločné európske reakcie na výzvy ovplyvňujúce spoločný priestor. Predstavuje začiatok druhého ročného schengenského cyklu a poskytuje informácie na účely politického rozhodovania, ako aj na účely následných technických opatrení na európskej aj vnútroštátnej úrovni. Správa je okrem iného založená na schengenských hodnoteniach vykonaných v roku 2022, predstavuje stav Schengenu, monitoruje sa v nej pokrok dosiahnutý na konci ročného cyklu správy a zdôrazňujú sa prioritné oblasti, ktoré si vyžadujú ďalšiu pozornosť.

V minulom roku sa úspešne vykonali dôležité priority uvedené v správe o stave Schengenu za rok 2022 a dosiahli sa kľúčové míľniky. Medzi významné úspechy patrí pristúpenie Chorvátska k schengenskému priestoru, prijatie nového právneho rámca pre schengenské hodnotenia, prvá viacročná strategická politika európskeho integrovaného riadenia hraníc, prijatie odporúčania Rady o operačnej spolupráci v oblasti presadzovania práva a spustenie nového Schengenského informačného systému. Pokiaľ ide o budúcnosť, cieľom správy o stave Schengenu za rok 2023 je stavať na týchto prioritách a všeobecných cieľoch, aby sa zaručilo bezproblémové a účinné vykonávanie schengenskej architektúry, pričom sa zohľadnia nové výzvy a prioritné oblasti.

Toto oznámenie 1 slúži ako vstup pre zasadnutie Rady pre Schengen, ktoré sa má konať 8. júna 2023 a na ktorom sa stretnú ministri schengenského priestoru s cieľom zabezpečiť strategickú koordináciu politík v oblasti vnútorných vecí, podporiť podmienky na dobre fungujúci priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a poskytnúť operatívne riadenie.

1.Posilnenie správy Schengenu na zabezpečenie trvalo vysokej úrovne vykonávania

Zaručenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc si vyžaduje, aby všetci vykonávali spoločne dohodnuté opatrenia podľa najvyšších možných noriem spolu so štruktúrovanými, koordinovanými a spoločnými reakciami na hrozby. S cieľom naplniť potrebu tohto spoločného rámca riadenia Komisia v roku 2022 zaviedla prvý ročný schengenský cyklus. Išlo o dôležitý krok vpred pri posilňovaní vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi schengenského priestoru, zvyšovaní informovanosti o spoločných výzvach, vytváraní silnejšieho zmyslu pre kolektívnu zodpovednosť a dláždení cesty pre koordinované a rozhodné kroky.

Spoločný a stabilný rámec koordinácie politiky

Od marca 2022 sa v Rade pre Schengen pravidelne stretávajú ministri vnútra a diskutujú o záležitostiach týkajúcich sa spoločných povinností krajín v súvislosti so Schengenom. V prvej správe o stave Schengenu 2 sa poskytol spoločný rámec identifikáciou kľúčových politických priorít na riešenie výziev, ktorým čelí schengenský priestor. Na riadenie politických diskusií v každej Rade pre Schengen predložila Komisia schengenský barometer. Barometer poskytol komplexný situačný prehľad o kľúčových faktoroch, ktoré ovplyvňujú stabilitu schengenského priestoru, a zahŕňal situáciu na vonkajších a vnútorných hraniciach, migračné trasy do EÚ a v rámci EÚ, hrozby a spoločné reakcie na vnútornú bezpečnosť, ako aj výzvy vízovej politiky. Posilnený schengenský barometer+ predstavený v marci 2023 sa zaoberal potrebou lepšej situačnej informovanosti EÚ, pripravenosti a tvorby politiky založenej na faktoch, ako to navrhla predsedníčka von der Leyenová vedúcim predstaviteľom EÚ na mimoriadnom februárovom zasadnutí Európskej rady.

Zvýšenie transparentnosti a zapojenia

Na základe výziev na silnejší politický záväzok a väčšiu transparentnosť Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi pracuje na hodnotiacej tabuľke o Schengene. Týmto nástrojom sa bude ďalej podporovať transparentnosť súvisiaca s fungovaním schengenského priestoru, vzájomná dôvera medzi členskými štátmi a umožní sa účinné stanovovanie priorít pre zostávajúce nápravné opatrenia. Z analýzy vykonávania odporúčaní pre Schengen v priebehu posledných rokov v kľúčových oblastiach, akými sú riadenie vonkajších hraníc, návrat, Schengenský informačný systém a vízová politika, vyplýva, že kumulatívne je účinná miera vnútroštátneho vykonávania výrazne nad 75 %.

Komisia pokračovala v osvete na vnútroštátnej úrovni v členských štátoch. Uskutočnili sa stretnutia na politickej aj technickej úrovni s cieľom prediskutovať kľúčové reformy v nadväznosti na správu za rok 2022 vrátane diskusií medzi koordinátorom pre Schengen, ktorý bol vymenovaný v júni 2022, a jeho vnútroštátnymi partnermi. V diskusiách sa zdôraznila dôležitosť vytvárania užších väzieb medzi inštitúciami EÚ a členskými štátmi a pestovania spoločnej zodpovednosti za správu schengenského priestoru. Takisto sa v nich odhalilo, že zatiaľ čo úroveň účinného vykonávania schengenského acquis je veľmi vysoká, v schengenskom priestore stále existujú dôležité výzvy, ktoré treba riešiť.

Prehľad miery vykonávania odporúčaní k schengenským hodnoteniam podľa oblasti politiky 3

Druhý schengenský cyklus: konsolidácia existujúceho rámca s cieľom lepšie odhaľovať a riešiť zistené výzvy

V tomto druhom schengenskom cykle by Rada pre Schengen mala ešte viac zintenzívniť úsilie pri koordinácii vykonávania spoločných politík a pri operatívnom riadení založenom na spoločnom chápaní rizík a slabých miest. S cieľom nadviazať na pokrok dosiahnutý pri vykonávaní prioritných opatrení prvého schengenského cyklu je naďalej dôležité ďalej konsolidovať rámec správy, urýchliť operačné opatrenia v oblasti migrácie a riadenia hraníc, úplne realizovať odporúčanie o policajnej spolupráci, zrušiť všetky dlhotrvajúce kontroly vnútorných hraníc a pokračovať v rozširovaní schengenského priestoru.

 

Účinné fungovanie tohto rámca je kolektívnou zodpovednosťou všetkých schengenských štátov, inštitúcií a agentúr EÚ, čo si vyžaduje vysokú úroveň koordinácie a dôvery. Zatiaľ čo prostredníctvom schengenských hodnotení sa zabezpečuje účinné vykonávanie odporúčaní členskými štátmi, spoločný schengenský prístup sa musí stať hlavným hľadiskom, aby sa predišlo prípadným negatívnym vplyvom na schengenský priestor. Individuálne opatrenia schengenských štátov by sa preto mali doplniť spoločnými opatreniami prostredníctvom Rady pre Schengen, v rámci ktorých sa budú riešiť priority jednotlivých štátov a schengenského priestoru ako celku. Nový schengenský hodnotiaci rámec prijatý v roku 2022 4 povedie k efektívnejším a komplexnejším odporúčaniam pre krajiny, vďaka čomu bude možné vypracovať strategické usmernenia a prijať odporúčania pre celý schengenský priestor, čím sa ďalej posilní rámec správy a úloha Rady pre Schengen. Začína sa ním tretia generácia schengenských hodnotení 5 , pričom sa upúšťa od roztrieštených hodnotení súladu podľa oblastí politiky a otvára sa cesta ku komplexným posúdeniam celkových výsledkov členských štátov. Okrem toho sa ním posilňujú možnosti Komisie a členských štátov vykonávať tematické hodnotenia s cieľom posúdiť problémy a postupy v rôznych oblastiach politiky členských štátov, ktoré čelia podobným výzvam. Prostredníctvom posilnených monitorovacích činností 6 sa zlepší vykonávanie týchto spoločných priorít a poskytnú sa údaje na účely hodnotiacej tabuľky o Schengene, pričom tieto činnosti vychádzajú z prebiehajúceho úsilia zabezpečiť spoľahlivosť tohto nástroja na základe spoločného, dôsledného a transparentného prístupu, ktorý presne odráža danú situáciu. Hlavný vývoj, súčasný stav a ďalšie kroky súvisiace so schengenským hodnotiacim a monitorovacím mechanizmom sú uvedené v prílohe 1.

Posilnenie úlohy Rady pre Schengen prostredníctvom ráznejšieho prístupu zameraného na opatrenia si vyžaduje účinnejšie využívanie schengenského barometra, schengenských hodnotení a ďalších nástrojov s cieľom lepšie identifikovať oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia vedúce ku konkrétnym a hmatateľným výsledkom. Prioritami tohto druhého cyklu sú preto zlepšenie spoločnej zodpovednosti a zodpovedného prístupu s väčším strednodobým zameraním v kombinácii s dôraznejším, koordinovanejším a účinnejším vykonávaním. Komisia vyzýva súčasné a nadchádzajúce predsedníctva Rady, aby ďalej konsolidovali rámec správy schengenského priestoru, pričom by mali stavať na pevných základoch prvého schengenského cyklu, s cieľom zabezpečiť bezproblémovú, nepretržitú a trvalú správu schengenského priestoru.

Rámček 1. Získavanie najlepších postupov a výmena vedomostí Schengenskými hodnoteniami sa identifikujú inovatívne postupy členských štátov, ktoré by mohli uplatňovať iné členské štáty, a členským štátom sa poskytuje prehľad o inovatívnych stratégiách, nástrojoch a opatreniach na účinné vykonávanie schengenských pravidiel. Cieľom prehľadu najlepších postupov uvedeného v prílohe 2 je poskytnúť orgánom členských štátov dodatočné nástroje pri vykonávaní schengenských pravidiel a stavať na osvedčených prístupoch a technikách pri predkladaní nových návrhov a iniciatív. Cieľom je aj posilniť rámec vytvorený v pracovnej skupine Rady pre schengenské záležitosti, ktorý členským štátom umožňuje vymieňať si skúsenosti, vedomosti a učiť sa jeden od druhého, čo vedie k lepšiemu vykonávaniu schengenskej architektúry. Týmito najlepšími postupmi by sa malo podporovať aj účinné vykonávanie cyklu viacročnej strategickej politiky európskeho integrovaného riadenia hraníc. Členské štáty sa vyzývajú, aby zohľadnili príslušné najlepšie postupy vo svojich vnútroštátnych stratégiách integrovaného riadenia hraníc.

2.Väčší a prosperujúcejší Schengen: kľúčový prínos pre európsky rast

Približne 425 miliónov ľudí v súčasnosti využíva slobodu, bezpečnosť a spravodlivosť, ktoré ponúka Schengen. Schengen je najväčší priestor voľného pohybu bez kontrol vnútorných hraníc na svete. Po ôsmom rozšírení s pristúpením Chorvátska 1. januára 2023 zahŕňa schengenský priestor 27 európskych krajín, ktoré formálne zrušili svoje vnútorné hranice.

Schengenský priestor: najnavštevovanejšia destinácia na svete v roku 2022

Rok 2022 bol charakterizovaný obnovením medzinárodného cestovania vo veľkom rozsahu po pandémii ochorenia COVID-19. V roku 2022 prišlo do Európy 585 miliónov z 900 miliónov turistov, ktorí cestovali do zahraničia, čo predstavuje 65 % z celkového počtu turistov na svete, čím sa Schengen stal najatraktívnejšou a najnavštevovanejšou oblasťou na svete 7 .

Okrem uľahčenia cestovania v rámci Únie je Schengen kľúčovou hnacou silou konkurencieschopnosti európskych podnikov. Schengen výrazne prispieva k dobre fungujúcemu jednotnému trhu, ktorý predstavuje 23 miliónov podnikov a 15 % svetového HDP. Obchod s tovarom a službami v rámci schengenského priestoru sa za posledné tri desaťročia zintenzívnil, pričom zostáva hlavným zdrojom obchodu s tovarom pre EÚ (približne o 60 % vyšší ako obchod s tovarom EÚ27 so zvyškom sveta). V roku 2022 obchod v rámci EÚ zaznamenal v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi značný nárast napriek zložitému a nestálemu medzinárodnému kontextu, čo odráža úsilie znížiť závislosť od vonkajších trhov a výhody fungovania v spoločnom schengenskom priestore len s niekoľkými prekážkami. Napríklad celkový obchod s dopravnými službami v rámci spoločného priestoru dosiahol v roku 2022 takmer 270 miliárd EUR (v porovnaní približne so 125 miliardami EUR v roku 2013). Takéto služby zvyčajne zahŕňajú cezhraničný pohyb osôb a služieb, čo svedčí o dobrom fungovaní jednotného trhu a schengenského priestoru. Návrh na zmenu Kódexu schengenských hraníc dopĺňa navrhovaný nástroj núdzovej pomoci pre jednotný trh, ktorého cieľom je zachovať voľný pohyb tovaru, služieb a osôb a zabezpečiť dostupnosť kritických výrobkov počas núdzových situácií.

Zvýšený nárast globálnej mobility viedol k prudkému nárastu žiadostí o schengenské víza, čo viedlo k značným oneskoreniam pri udeľovaní termínov stretnutí a vybavovaní žiadostí o víza, ako sa ukázalo pri schengenských hodnoteniach v roku 2022. V niektorých prípadoch žiadatelia platia agentúram alebo jednotlivcom až 500 EUR len za zabezpečenie stretnutia. Okrem toho členské štáty často poskytujú žiadateľom o víza nedostatočné a nepresné informácie o procese podávania žiadostí o víza, čo má vplyv na kvalitu posudzovania migračných a bezpečnostných rizík. Dôsledky týchto nedostatkov sú rôzne, od poškodenia dobrého mena členských štátov a EÚ ako celku a hospodárskych strát, najmä v odvetví cestovného ruchu, až po prerušenie rodinných kontaktov a obchodných vzťahov. Členské štáty by mali na konzulárnych úradoch nasadiť dostatočný počet príslušných zamestnancov na vykonávanie úloh súvisiacich s posudzovaním žiadostí, aby sa zabezpečila kvalita služieb pre verejnosť. Členské štáty môžu využívať finančné prostriedky EÚ podľa svojich národných programov z Nástroja finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (BMVI) pre roky 2021 – 2027 v rámci Fondu pre integrované riadenie hraníc (IBMF): na pokrytie operačnej podpory spoločnej vízovej politiky je vyčlenených 88 miliónov EUR 8 . Komisia takisto pripomína nedávne odporúčania, v ktorých sa členské štáty vyzývajú, aby zefektívnili neefektívne pracovné postupy na konzulátoch, aby lepšie využívali vedomosti a zdroje miestnych zamestnancov a prehodnotili určité konzultácie s ústrednými orgánmi. Vydávanie väčšieho počtu víz na viac vstupov s dlhou platnosťou by takisto viedlo k zvýšeniu efektívnosti.

V apríli 2022 Komisia navrhla digitalizovať vízový postup vytvorením spoločnej platformy na podávanie žiadostí o víza a nahradením súčasnej vízovej nálepky digitálnymi vízami. Cieľom je znížiť administratívnu záťaž členských štátov pri vybavovaní žiadostí o víza, a tak pomôcť prekonať existujúce oneskorenia. Prispeje to aj k posilneniu bezpečnosti schengenského priestoru, čím sa zníži náchylnosť formátu víz na podvody alebo krádeže. Parlament a Rada začali o návrhu diskutovať v júni 2022 a počas českého a švédskeho predsedníctva sa dosiahol značný pokrok, vďaka čomu bolo možné v máji 2023 začať trialógy.

Rozšírenie Schengenu

Úplné pristúpenie Chorvátska k schengenskému priestoru v roku 2023 je dôležitým míľnikom smerom k dokončeniu schengenského priestoru. Išlo o kľúčovú prioritnú oblasť stanovenú v prvej správe o stave Schengenu. Pozitívny vývoj, ku ktorému došlo v roku 2022, bol výsledkom komplexného hodnotiaceho procesu, ktorý sa začal v roku 2016. Počas tohto obdobia Chorvátsko vynaložilo značné úsilie, aby splnilo svoje záväzky týkajúce sa súladu so schengenským acquis. Po kladnom stanovisku Európskeho parlamentu 9 Rada 8. decembra 2022 10 rozhodla zrušiť kontroly na spoločných hraniciach medzi Chorvátskom a ostatnými krajinami Schengenu. Chorvátsko začalo v roku 2023 vydávať aj schengenské víza, čo turistom uľahčilo návštevu krajiny. Takéto bezproblémové cestovanie neprospieva len Chorvátsku, ale aj jeho susedným krajinám, ako aj celému schengenskému priestoru.

V decembri 2022 české predsedníctvo takisto viedlo dôležitú diskusiu o rozhodnutí Rady o zrušení kontrol vnútorných hraníc, pokiaľ ide o Bulharsko a Rumunsko 11 . Uplynulo 12 rokov, odkedy Komisia potvrdila, že Bulharsko aj Rumunsko sú pripravené stať sa plne súčasťou schengenského priestoru bez kontrol vnútorných hraníc. Komisia vo svojom oznámení „Silnejší Schengen prostredníctvom plnej účasti Bulharska, Rumunska a Chorvátska na priestore bez kontrol na vnútorných hraniciach 12 “ z novembra 2022 opäť potvrdila pripravenosť týchto členských štátov EÚ pristúpiť k schengenskému priestoru. Zhodnotila najmä dobrovoľné vyšetrovacie misie uskutočnené v Bulharsku a Rumunsku v októbri až novembri 2022, ktorými sa nielen potvrdili závery ukončených hodnotiacich procesov z roku 2011, konkrétne skutočnosť, že Bulharsko a Rumunsko naďalej spĺňajú podmienky potrebné na úplné uplatňovanie všetkých príslušných častí schengenského acquis, ale takisto sa zdôraznilo, že tieto dva členské štáty riadne uplatňujú najnovšie prvky vývoja schengenského acquis, a preto sú kľúčovými prispievateľmi k riadnemu fungovaniu schengenského priestoru.

Je právnym očakávaním aj európskym prísľubom, že členské štáty pristupujúce k Únii sa plne zúčastňujú na schengenskom priestore, keď sa overia a splnia všetky dohodnuté podmienky. Okrem toho nezrušenie kontrol na vnútorných hraniciach má závažné nepriaznivé hospodárske a environmentálne dôsledky nielen pre občanov Bulharska a Rumunska, ale pre celú EÚ. Dlhšie čakania na hraniciach vedú k dlhým radom nákladných a iných vozidiel, čo vedie k vyšším nákladom, nižšej konkurencieschopnosti podnikov, narušeniu dodávateľských reťazcov a zníženiu príjmov pre odvetvie cestovného ruchu. Neistoty súvisiace s oneskoreniami na hraniciach a administratívnou záťažou môžu odradiť od zahraničných investícií a narušiť hospodársku a sociálnu súdržnosť medzi členskými štátmi. Vznikajú dokonca aj environmentálne náklady, pričom odhady naznačujú, že v dôsledku nezrušenia kontrol vnútorných hraníc ročne vzniknú emisie 46 000 ton CO2 13 .

Komisia úzko spolupracuje so švédskym a nastávajúcim španielskym predsedníctvom na príprave rozhodnutia, ktoré má prijať Rada a ktoré sa týka zrušenia kontroly vnútorných hraníc v najskoršom možnom termíne v tomto roku. Rumunsko a Bulharsko neustále vystupovali ako kľúčoví aktéri kontinuálneho vývoja schengenského acquis. Je najvyšší čas, aby EÚ splnila svoj záväzok poskytnúť týmto dvom členským štátom plné členstvo v schengenskom priestore a ešte viac tým posilnila európsku jednotu.

Významný pokrok sa dosiahol aj v prebiehajúcom úsilí o ďalšiu konsolidáciu schengenského priestoru. Po intenzívnych prípravách cyperských orgánov na zabezpečenie ich pripravenosti na spracovanie údajov Schengenského informačného systému bude Cyprus od júla 2023 uplatňovať ustanovenia schengenského acquis týkajúce sa Schengenského informačného systému 14 . Pripojením Cypru k Schengenskému informačnému systému sa posilní spolupráca v oblasti presadzovania práva a zvýši bezpečnosť v Európe. V októbri 2023, keď bude na Cypre funkčný Schengenský informačný systém, Komisia vykoná schengenské hodnotenie s cieľom overiť, či sú na Cypre splnené podmienky potrebné na uplatňovanie schengenského acquis v oblasti Schengenského informačného systému. Pokiaľ ide o Írsko, po úspešných schengenských hodnoteniach v oblasti ochrany údajov, Schengenského informačného systému a policajnej spolupráce bude táto krajina v roku 2023 predmetom hodnotení zostávajúceho acquis, na ktorom sa žiadalo zúčastniť (t. j. justičná spolupráca v trestných veciach, spolupráca v oblasti drog a článok 26 Schengenského dohovoru 15 ), v súvislosti s rozhodnutím Rady, ktoré sa má prijať na uplatňovanie týchto častí schengenského acquis.

3.Silný a jednotný schengenský priestor

Európsky systém riadenia hraníc zavedený členskými štátmi úspešne umožnil stovkám miliónov ľudí cestovať v roku 2022 do schengenského priestoru. Tento úspech poukazuje na spoločný záväzok urobiť z EÚ najatraktívnejšiu destináciu na svete, ktorá umožňuje rýchle a bezpečné prekračovanie hraníc. Je preto nevyhnutné, aby opatrenia na riadenie vonkajších hraníc boli v súlade s trojitým cieľom, ktorým je uľahčenie cestovania, zvýšenie bezpečnosti a riadenie migrácie.

Hoci takmer všetci štátni príslušníci z krajín mimo EÚ prichádzajú do EÚ legálnymi cestami, nelegálna migrácia v roku 2022 dosiahla najvyššiu úroveň od roku 2016 16 a agentúra Frontex nahlásila 330 000 nelegálnych prekročení hraníc. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi bol zaznamenaný nárast počtu nelegálnych prekročení hraníc na takmer všetkých zavedených migračných trasách. Hoci to predstavuje nárast o 66 % v porovnaní s rokom 2021, toto číslo je ďaleko od úrovní z roku 2015 17 . Zvýšený počet nelegálnych príchodov bol do značnej miery spôsobený nepriaznivým vývojom v európskom susedstve a mimo neho, čo viedlo aj k výraznému nárastu sekundárnej nelegálnej migrácie, najmä na západobalkánskej trase, ktorá predstavovala 43 % všetkých nelegálnych vstupov v roku 2022. Trasa cez centrálne Stredozemie bola v absolútnom vyjadrení druhou najfrekventovanejšou migračnou trasou a v porovnaní s rokom 2021 sa na nej zaznamenal nárast o 56 %. Väčšia nelegálna migrácia priniesla aj ďalšie riziká, pretože neregulárni migranti sú terčom vykorisťovania a prechody po mori aj po súši sú nebezpečné.

Vo februári 2023 Európska rada zhodnotila migračnú situáciu a dohodla sa na posilnení a urýchlení práce pomocou ambiciózneho súboru operačných opatrení v oblasti migrácie a riadenia hraníc. Vývojom a pokrokom v posledných mesiacoch sa potvrdilo, že v porovnaní s rokmi 2015 – 2016 sme teraz lepšie pripravení spoločne predchádzať nelegálnym pohybom vďaka posilneným kontrolám na vonkajších hraniciach EÚ a vykonávať efektívnejšie návratové a readmisné operácie. V posledných mesiacoch sa vynaložilo úsilie na zlepšenie kapacít na hraniciach a na podporu nákupu elektronických systémov dozoru na vonkajšej hranici. Na tento účel Komisia dokončuje otvorenú výzvu na vyjadrenie záujmu v rámci tematického nástroja BMVI na podporu členských štátov, ktoré čelia tlaku na konkrétnych úsekoch vonkajších pozemných hraníc, a na zavedenie, rozšírenie alebo modernizáciu existujúcich systémov dozoru. Okrem toho opatrenia prijaté v rokoch 2022 – 2023 v kontexte akčného plánu pre západný Balkán, ako napríklad väčšia harmonizácia vízového režimu medzi partnermi zo západného Balkánu a EÚ 18 , už priniesli dobré prvé výsledky s nižším počtom osôb, ktoré nelegálne vstupujú do EÚ z tohto regiónu 19 . Okrem toho agentúra Frontex v decembri 2022 rozšírila svoju spoločnú operáciu v Srbsku až po hranicu s Maďarskom, čím doplnila podporu, ktorá sa už poskytuje na hranici s Bulharskom. Začala aj spoločné operácie v Moldavsku (apríl 2022) a v Severnom Macedónsku (apríl 2023). Komisia očakáva prijatie dohôd o štatúte, ktoré dohodla s Čiernou Horou a Albánskom v roku 2023, ako aj začatie rokovaní so Srbskom o obnovenej dohode o štatúte a s Bosnou a Hercegovinou o novej dohode o štatúte. Tieto dohody pomôžu účinnejšie riešiť problém nelegálnej migrácie, pričom sa využije plný potenciál agentúry na spoluprácu s tretími krajinami a v tretích krajinách.

Okrem toho cieľom prebiehajúcich opatrení na zapojenie prioritných tretích krajín bude zníženie nelegálnych odchodov do EÚ a podpora návratov, ako aj legálnych ciest v súlade s akčným plánom pre centrálne Stredozemie a rôznymi iniciatívami Tímu Európa. Napríklad sa realizuje prvá fáza nového balíka ochrany hraníc pre Egypt, začalo sa operačné partnerstvo proti prevádzačstvu s Tuniskom a ďalšie sa plánuje s Egyptom. Na základe tohto pozitívneho vývoja a s cieľom zaviesť opatrenia v rámci celej EÚ na zachovanie integrity a funkčnosti schengenského priestoru Komisia pracuje aj na príprave akčných plánov pre východné Stredozemie a pre atlantické trasy a trasy cez západné Stredozemie.

Teraz je nevyhnutné udržať zotrvačnosť činnosti a Komisia vyzýva Radu pre Schengen, aby zhodnotila operačné opatrenia, ktoré EÚ spoločne vykonáva, po mimoriadnom februárovom zasadnutí Európskej rady. Agentúra Frontex by mala podávať správy najmä o opatreniach prijatých na posilnenie (opätovného) nasadenia personálu a vybavenia s cieľom posilniť kľúčové úseky vonkajších hraníc v roku 2023 a o tom, aké kroky sa vykonajú spolu s členskými štátmi na zabezpečenie dostupnosti potrebných spôsobilostí.

Vývoj za posledný rok opäť zdôraznil naliehavú potrebu urýchleného prijatia legislatívnych návrhov, ktoré sprevádzajú Pakt o migrácii a azyle, s cieľom riadiť nelegálnu migráciu, azyl, posilniť kontroly hraníc a strategicky, koherentne a účinne bojovať proti prevádzačstvu migrantov. Na podporu stabilnejšieho a pevnejšieho schengenského priestoru Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby urýchlene prijali nový Kódex schengenských hraníc, najmä nariadenie o preverovaní a nariadenie Eurodac.

Účinná správa pre riadenie hraníc a návraty

V marci 2023 Komisia zaviedla historicky prvú viacročnú strategickú politiku 20  európskeho integrovaného riadenia hraníc, ktorú má vykonávať európska pohraničná a pobrežná stráž počas nasledujúcich piatich rokov. Toto rozhodnutie predstavuje významný míľnik v úsilí o posilnenie schengenského priestoru a zabezpečenie účinného riadenia jeho hraníc, čím sa vykonáva jedno z prioritných opatrení uvedených v správe o stave Schengenu za rok 2022. Cyklus politiky je výsledkom rozsiahleho konzultačného procesu medzi inštitúciami, ktorý viedol k spoločnej vízii riadenia vonkajších hraníc. Poskytuje koordinovaný rámec na zabezpečenie toho, aby sa všetky činnosti členských štátov a agentúry Frontex – od hraničného dozoru cez boj proti prevádzačstvu až po návraty – riadili rovnakým súborom spoločných zásad a prinášali hmatateľné výsledky v praxi. Tento rámec správy sa ďalej posilní prostredníctvom technickej a operačnej stratégie, ktorú agentúra Frontex vypracuje do septembra 2023.

Dobre fungujúce riadenie hraníc EÚ a návraty si vyžadujú aj účinný vnútroštátny systém správy v každom členskom štáte. V schengenských hodnoteniach vykonaných v roku 2022 sa potvrdilo, že slabá správa a obmedzený strategický prístup v niektorých členských štátoch majú negatívny vplyv na kontrolu hraníc a činnosti v oblasti návratu. V niekoľkých členských štátoch bola zaznamenaná aj obmedzená spolupráca medzi orgánmi pre činnosti na hraniciach a v oblasti návratu, čo ďalej bráni účinnej operačnej reakcii. Zatiaľ čo v oblasti riadenia hraníc niektoré členské štáty posilnili svoju vnútroštátnu správu napríklad zriadením jednotiek strategickej koordinácie, iné uplatňujú decentralizovanejší prístup, čo by mohlo spôsobiť problémy, pokiaľ ide o koordináciu strategickej kontroly hraníc.

V oblasti návratu neustále roztrieštený charakter riešení, ad hoc reakcie a absencia strategického plánovania bránia členským štátom komplexne zefektívniť vnútroštátne postupy, pracovať na prioritách a čo najlepšie využívať (obmedzené) dostupné zdroje.

Hoci neexistuje jediné inštitucionálne riešenie alebo model, vnútroštátny systém každého členského štátu by mal byť účinný pri odstraňovaní existujúcich medzier, zefektívňovaní úsilia a koordinácii všetkých príslušných orgánov zapojených do účinného riadenia vonkajších hraníc a vykonávania návratov. Revízia vnútroštátnych stratégií integrovaného riadenia hraníc do marca 2024 predstavuje jedinečnú príležitosť na posilnenie vnútroštátnej správy a ďalšie posilnenie strategického plánovania vnútroštátnych spôsobilostí na kontrolu hraníc a návrat, ako aj na vytvorenie vnútroštátnych plánov pre prípad nepredvídaných udalostí.

Členské štáty by preto v záujme zabezpečenia dostatočného a dobre vyškoleného personálu, vybavenia a infraštruktúry na účinnú podporu vnútroštátnych stratégií európskeho integrovaného riadenia hraníc pre činnosti na hraniciach a v oblasti návratu mali do marca 2024 zaviesť primerané finančné a operačné opatrenia, a to aj pokiaľ ide o využívanie fondov EÚ, na vykonávanie existujúcich národných plánov rozvoja spôsobilostí.

Okrem toho agentúra Frontex musí s cieľom zaručiť budúcu dostupnosť spoločných spôsobilostí a po príprave prehľadu národných plánov rozvoja spôsobilostí prijať plán spôsobilostí, ktorým sa bude ďalej usmerňovať rozvoj personálu a vybavenia pre európsku pohraničnú a pobrežnú stráž v nasledujúcich rokoch, aby sa zabezpečilo, že agentúra Frontex aj orgány členských štátov budú môcť plniť svoje úlohy v oblasti riadenia hraníc a návratu.

Na ceste k najpokročilejšiemu riadeniu hraníc na svete

Uvedenie obnoveného Schengenského informačného systému do prevádzky v marci 2023 je základom na vytvorenie najpokročilejšieho systému riadenia hraníc na svete. Aktualizovaným systémom sa posilňuje riadenie vonkajších hraníc a poskytujú sa ďalšie príležitosti na cezhraničnú operačnú spoluprácu v rámci schengenského priestoru. Plní sa tak jeden z hlavných cieľov uvedených v správe o stave Schengenu za rok 2022. Vďaka rozšíreným funkciám je teraz možné lepšie odhaľovať a zadržať ľudí cestujúcich pod falošnou identitou.

Potenciál nových nástrojov je možné dosiahnuť len v prípade, ak ich plne zavedú všetky schengenské štáty. Členské štáty okrem toho musia zaviesť aj existujúce funkcie, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky a úplná reciprocita v rámci EÚ a schengenského priestoru. V schengenských hodnoteniach z roku 2022 sa zistilo najmä to, že nie všetky členské štáty zaviedli potrebné nástroje a postupy na zabezpečenie toho, aby sa všetky relevantné informácie vrátane odtlačkov prstov a fotografií vkladali do Schengenského informačného systému pri vytváraní zápisov alebo aby boli prístupné pre koncových používateľov. Polícii a príslušníkom pohraničnej stráže to bráni presne identifikovať osobu, ktorá je predmetom zápisu, a prijať vhodné opatrenia. Okrem toho sa v hodnoteniach z roku 2022 zdôraznilo, že členské štáty čoraz viac využívajú automatizovaný systém identifikácie odtlačkov prstov, no v niektorých členských štátoch stále existuje priestor na zlepšenie 21 . Nesystematické používanie systému vedie k riziku, že jednotlivci, ktorí sú predmetom zápisu, sa vyhnú odhaleniu pomocou podvodných dokumentov.

Schengenský informačný systém spolu s ďalšími rozsiahlymi systémami IT umožní jednoduché cestovanie po celom schengenskom priestore a zároveň zaručí najvyššiu úroveň vnútornej bezpečnosti a riadenie legálnej a nelegálnej migrácie. Zavedenie systému vstup/výstup a Európskeho systému pre cestovné informácie a povolenia zostáva kľúčovou prioritou. V záveroch z februárového zasadnutia Európskej rady sa potvrdila potreba čo najskôr uviesť tieto systémy do prevádzky, aby sa zabezpečila úplná a účinná kontrola vonkajších hraníc. Počas minulého roka členské štáty, agentúra eu-LISA a Komisia naďalej zintenzívňovali svoje úsilie o zavedenie tejto novej architektúry IT a jej interoperability, čo viedlo k technologicky najvyspelejšiemu systému riadenia hraníc na svete. Je mimoriadne dôležité, aby agentúra eu-LISA a ostatné príslušné zainteresované strany podnikli potrebné kroky v rámci svojich právomocí, aby sa zamedzilo ďalším oneskoreniam, ktoré by mohli mať dominový efekt na iné systémy. Na tento účel musí agentúra eu-LISA čo najrýchlejšie dodať chýbajúci kľúčový centrálny komponent systému vstup/výstup, aby členské štáty mohli otestovať úroveň svojho vnútroštátneho technického vývoja a pokroku v príprave na používanie tohto systému.

Spoločné úsilie o účinnejší systém EÚ pre návraty 

Práca v tejto oblasti za posledný rok pokročila a spoločný systém EÚ pre návraty sa formuje v súlade s prioritnými opatreniami uvedenými v správe o stave Schengenu za rok 2022. Vykonávanie stratégie EÚ v oblasti dobrovoľného návratu a reintegrácie z roku 2021 22 dobre napreduje. V roku 2022 pokračoval pozitívny trend dobrovoľných návratov ako uprednostňovanej možnosti pre návrat štátnych príslušníkov tretích krajín bez právneho postavenia, pričom dobrovoľné návraty predstavovali 56 % všetkých vykonaných návratov 23 . Tento trend pretrvával aj napriek takmer úplnému vymiznutiu obmedzení nútených návratov súvisiacich s pandémiou ochorenia COVID-19. Od apríla 2022 agentúra Frontex poskytuje členským štátom štandardizované balíky na podporu reintegrácie osôb, ktoré sa vracajú do svojich krajín pôvodu, s cieľom ďalej posilniť jednotný európsky prístup. Členské štáty sa aktívnejšie zapájajú do spoločných reintegračných služieb s agentúrou a Frontex rozširuje geografické pokrytie 24 , ako aj rozsah týchto služieb.

Celkový počet skutočných návratov uskutočnených v roku 2022 (približne 78 000 25 ) však zostal nízky vzhľadom na to, že približne 420 000 štátnych príslušníkov tretích krajín 26 bolo požiadaných, aby v roku 2022 opustili EÚ a schengenský priestor. Zatiaľ čo spolupráca s niektorými tretími krajinami v oblasti readmisie obmedzuje možnosti vykonávať návraty, v schengenských hodnoteniach z roku 2022 sa opätovne potvrdil trend zaznamenaný v posledných rokoch a poukázalo sa na pretrvávajúce problémy v súvislosti s vnútroštátnymi prekážkami, ktoré bránia efektívnosti konaní o návrate. Stále existujú praktické prekážky ako obmedzená prevádzková kapacita a zložité vnútroštátne postupy, čo vedie k tomu, že členské štáty nevydávajú rozhodnutia o návrate neregulárnych migrantov rýchlo. Výrazne sa tak sťažujú možnosti iniciovať potrebné konania a úspešne vykonávať návraty. Negatívny vplyv to má aj na pridanú hodnotu aktualizovaného Schengenského informačného systému, keďže sa obmedzuje možnosť využitia zápisov o návrate. Okrem toho účinná spolupráca medzi rôznymi vnútroštátnymi aktérmi v oblasti návratu 27 stále nie je dostatočná, čo v kombinácii s nedostatkom integrovaných systémov IT pre správu prípadov vytvára nedostatky, nedostatočné následné opatrenia a neefektívnosť. Poradenstvo v oblasti návratu stále nie je všeobecne dostupné vo všetkých členských štátoch.

Zložitosť návratov si jednoznačne vyžaduje štruktúrovanú spoluprácu, pravidelnú výmenu informácií, spoločné priority a strategickejšie využívanie zdrojov. Cieľom nedávno vytvorenej operačnej stratégie pre účinnejšie návraty 28 je riešiť tento kľúčový nedostatok a posilniť súdržnosť úsilia členských štátov. Komisia vyzýva všetky členské štáty, aby v plnej miere využili diskusie, praktickú podporu a spoluprácu, ktoré sa rozvíjajú prostredníctvom siete na vysokej úrovni pre návrat a koordinátora pre návrat. Účinné poskytovanie poradenstva v oblasti návratu má zostať prioritou programu siete na vysokej úrovni, aby sa zabezpečilo, že všetky členské štáty budú mať poradenstvo v oblasti návratu zavedené ako profesijný profil a budú informované o všetkých dostupných nástrojoch a odbornej príprave. Okrem toho sieť na vysokej úrovni musí počas tohto druhého schengenského cyklu preskúmať praktické riešenia zistených pretrvávajúcich nedostatkov, pričom bude vychádzať zo skúseností a osvedčených postupov členských štátov. Schengenské hodnotenia, ktoré sa majú vykonávať od roku 2023, prispejú k tejto práci podporou rozvoja spoločného rámca na hodnotenie výsledkov v oblasti návratu.

Agentúra Frontex ako operačná zložka EÚ v politike návratu zohráva v tomto smere kľúčovú úlohu. Neustále zvyšovanie počtu návratov koordinovaných agentúrou Frontex predstavuje veľmi pozitívny vývoj (31 % v roku 2022 v porovnaní s 22 % v roku 2021 a 17 % v roku 2020), a to o to viac, že je spojené so zvyšujúcim sa podielom dobrovoľných návratov (zvýšenie o 109 % v roku 2022 v porovnaní s rokom 2021). Návratové operácie do Albánska, Nigérie a Bangladéša pod vedením agentúry Frontex sú príkladmi, ktoré najlepšie charakterizujú účinný európsky systém, a je potrebné pokračovať v zapájaní nových tretích krajín. Agentúra by takisto mala naďalej podporovať členské štáty pri vývoji, zavádzaní a harmonizácii systémov IT pre správu prípadov v oblasti návratu na úrovni EÚ.

Riziko, že naša reakcia nebude fungovať, bude pretrvávať, kým nebudeme mať posilnený a účinnejší právny rámec, vďaka ktorému bude spoločný systém EÚ spoľahlivejší a odolnejší. Na tento účel je kľúčové pokročiť v práci na Pakte o migrácii a azyle vrátane začatia rokovaní o prepracovanej smernici o návrate, ako aj o účinnejšej spolupráci s tretími krajinami.

Rámček 2. Zabezpečenie účinnejších návratov pomocou aktualizovaného Schengenského informačného systému Uvedenie obnoveného Schengenského informačného systému (SIS) do prevádzky v marci 2023 prispeje k posilneniu účinného návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa vzťahuje rozhodnutie o návrate, a k monitorovaniu presadzovania práva. Od členských štátov sa teraz vyžaduje, aby do Schengenského informačného systému vložili zápisy o návrate. To povedie k ľahšiemu odhaľovaniu navrátilcov, ktorí utekajú počas migrácie a hraničných kontrol, čo takisto pomôže odradiť od sekundárneho pohybu navrátilcov. Členským štátom to uľahčí aj vzájomné uznávanie rozhodnutí o návrate, keďže teraz budú môcť prostredníctvom Schengenského informačného systému zistiť, či bolo rozhodnutie o návrate vydané v inom členskom štáte. Ako ďalší krok k vytvoreniu spoločného systému EÚ pre návraty vydala Komisia v marci 2023 odporúčanie o vzájomnom uznávaní rozhodnutí o návrate a urýchlení návratov 29 , v ktorom sa členským štátom poskytujú usmernenia o tom, ako zlepšiť efektívnosť konaní o návrate, a to aj prostredníctvom vzájomného uznávania rozhodnutí o návrate. Komisia vedie podrobné diskusie s členskými štátmi o realizácii odporúčania a nových príležitostiach vyplývajúcich z uvedenia obnoveného Schengenského informačného systému do prevádzky. Prostredníctvom diskusií o rôznych aspektoch odporúčania v kontaktnej skupine pre návrat v marci, v pracovnej skupine Rady IMEX v apríli a vo výbore SCIFA v máji Komisia a členské štáty ďalej skúmali výmenu najlepších postupov a stanovili konkrétne praktické kroky vpred. V rámci vykonávania operačnej stratégie sa bude v júni o tejto problematike ďalej diskutovať v sieti na vysokej úrovni pre návrat, ktorej predsedá koordinátor pre návrat.

Zvýšená ochrana základných práv počas činností na hraniciach a v oblasti návratov

Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti musí byť predovšetkým jednotným priestorom, v ktorom sa ochraňujú základné práva a slobody. EÚ a členské štáty opätovne potvrdili svoj neochvejný záväzok účinne a bezpečne riadiť vonkajšie hranice a účinne a bezpečne vykonávať činnosti v oblasti návratu a zároveň ochraňovať základné práva. Vo viacročnej strategickej politike integrovaného riadenia hraníc sa zdôraznilo, že je potrebné, aby všetci aktéri z EÚ a jednotlivých členských štátov účinne dodržiavali základné práva počas činností na hraniciach a v oblasti návratu, a to s pevnými štruktúrami na zaručenie prístupu k medzinárodnej ochrane, dodržiavali zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia, ako aj poskytovali primerané podmienky vo výnimočných prípadoch, keď je zaistenie štátnych príslušníkov tretích krajín nevyhnutné v súlade s právom EÚ. Agentúra Frontex v roku 2022 prijala 46 členov monitorovacej skupiny pre základné práva 30 . Prostredníctvom vnútroštátnych mechanizmov monitorovania základných práv, ako sú navrhnuté v nariadení o preverovaní, sa zvyšuje transparentnosť a zodpovednosť na hraniciach EÚ. Chorvátsko sa rozhodlo ísť príkladom a v júni 2022 zriadilo prvý nezávislý monitorovací mechanizmus, ktorý bol v novembri obnovený s novými prvkami, ako sú neohlásené návštevy na zelených hraniciach. Z hodnotení v roku 2022 napokon vyplynulo, že hoci podmienky zaistenia si v niektorých členských štátoch stále vyžadujú zlepšenie, existujú aj pozitívne príklady centier, ktoré odzrkadľujú administratívny charakter zaistenia.

Rámček 3. Priority riadenia hraníc a návratu 1.Vykonávať a konsolidovať strategickú správu európskeho integrovaného riadenia hraníc vytvorením technickej a operačnej stratégie agentúry Frontex do septembra 2023 a zosúladením národných stratégií členských štátov do marca 2024. 2.Posilniť vnútroštátnu správu riadenia hraníc a návratu a koordinovať strategické procesy, ako je plánovanie európskych a vnútroštátnych spôsobilostí na kontrolu hraníc a návrat, s plným využitím ponúkanej podpory EÚ, a to aj prostredníctvom siete na vysokej úrovni pre návrat a koordinátora pre návrat. 3.Zvýšiť kvalitu hraničných kontrol a hraničného dozoru zabezpečením dostatočného počtu vyškoleného personálu, efektívnymi postupmi, primeraným využívaním informačných systémov a posilnenou spoluprácou s tretími krajinami. 4.Zvýšiť európsku a vnútroštátnu situačnú informovanosť prostredníctvom vykonávania analýzy rizík a výmeny informácií v rámci európskeho hraničného dozoru. 5.Systematicky vydávať rozhodnutia o návrate štátnym príslušníkom tretích krajín bez práva zostať a zabezpečiť primerané sledovanie ich vykonávania, čím sa odstránia existujúce medzery medzi azylom a návratom a zavedú sa účinné systémy IT pre správu prípadov v oblasti návratu. 6.Plne využívať nové funkcie Schengenského informačného systému pre návrat s cieľom posilniť využívanie vzájomného uznávania rozhodnutí o návrate a plne maximalizovať možnosti podľa odporúčania Komisie o vzájomnom uznávaní rozhodnutí o návrate a urýchlení návratov.

Postupné zrušenie dlhotrvajúcich kontrol vnútorných hraníc

Schengenský priestor si vyžaduje spoločný a koordinovaný prístup k riešeniu situácií, pri ktorých existuje riziko významného vplyvu na bezpečnosť a pohodu obyvateľov EÚ. Hoci dočasné obnovenie kontrol vnútorných hraníc môže byť zavedené za výnimočných okolností, nemôže to ohroziť samotnú zásadu neexistencie kontroly vnútorných hraníc 31 . Výnimky a odchýlky od tohto práva sa majú vykladať reštriktívne, keď vznikne potreba reagovať na vážnu hrozbu pre verejný poriadok alebo vnútornú bezpečnosť. Na realizáciu tejto kľúčovej priority načrtnutej v prvej správe o stave Schengenu sa podnikli významné kroky. Stále je však potrebné vykonať veľa práce, aby sa zabezpečilo, že kontroly vnútorných hraníc sa budú využívať len ako posledná možnosť.

Za posledný rok sa členské štáty uchýlili k opätovnému zavedeniu alebo predĺženiu kontrol vnútorných hraníc v 28 prípadoch, z ktorých 19 sa týkalo predĺženia existujúcich dlhotrvajúcich kontrol vnútorných hraníc, ktoré sú v platnosti od roku 2015. Od októbra 2022 vedie schengenský koordinátor úzky dialóg s Rakúskom, Dánskom, Francúzskom, Nemeckom, Nórskom a Švédskom, ako aj s členskými štátmi, ktorých sa tieto kontroly týkajú. S cieľom vypracovať plán na čo najskoršie ukončenie kontrol vnútorných hraníc sa zorganizovalo niekoľko dvojstranných, trojstranných a mnohostranných stretnutí s cieľom lepšie posúdiť povahu hrozieb oznámených týmito šiestimi krajinami a identifikovať cielenejšie a účinnejšie alternatívne opatrenia na ich riešenie. Následné zrušenie kontrol hraníc zo strany Rakúska a Česka na hraniciach so Slovenskom a zo strany Dánska na hraniciach so Švédskom zdôrazňuje, že takéto alternatívne opatrenia sú k dispozícii, a dokazuje hodnotu dialógu a výmeny osvedčených postupov.

Na týchto stretnutiach sa takisto odhalilo, že členské štáty sú naďalej konfrontované s vážnymi hrozbami pre ich vnútornú bezpečnosť a verejný poriadok, ktoré si vyžadujú opatrenia. Okrem toho sa oznámené kontroly vnútorných hraníc výrazne líšia, pokiaľ ide o ich intenzitu, a často dopĺňajú ostatné opatrenia prijaté na riešenie identifikovaných hrozieb. Niektoré členské štáty napríklad vykonávajú trojstranné hliadky vo vlakoch, napríklad na železničných spojeniach medzi Rakúskom, Nemeckom a Maďarskom, ako aj medzi Rakúskom, Talianskom a Nemeckom, a iné zriadili spoločné hliadky. Rakúsko, Chorvátsko a Slovinsko vytvorili aj sieť policajnej spolupráce s partnermi zo západného Balkánu, čím pomáhajú predchádzať vstupu neregulárnych migrantov z tohto regiónu, a tak pomáhajú riešiť jeden z opakujúcich sa dôvodov obnovených hraničných kontrol. V prípade Dánska sa kontroly vykonávajú na základe systému rozpoznávania evidenčných čísel vozidiel, ktorý zaviedli dánske orgány na pozemnej hranici s Nemeckom, čo umožňuje cielené kontroly konkrétnych podozrivých vozidiel namiesto systematických hraničných kontrol. Posilnená cezhraničná spolupráca medzi Rakúskom a Českom viedla k zrušeniu ich hraničných kontrol so Slovenskom vo februári 2023. Rozšírenie týchto osvedčených postupov cezhraničnej policajnej spolupráce na všetky príslušné hraničné úseky by malo viesť k nahradeniu existujúcich kontrol vnútorných hraníc alternatívnymi opatreniami, ktoré umožnia zaistiť vysokú úroveň bezpečnosti na celom území Schengenu.

Rámček 4. Vývoj v oblasti kontrol vnútorných hraníc V období od apríla do mája 2023 Rakúsko, Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Nórsko a Švédsko informovali Komisiu o obnovení kontrol vnútorných hraníc na šesť mesiacov (od konca apríla/polovice mája do konca októbra/polovice novembra 2023). Na jednej strane tieto oznámenia odrážajú úsilie, ktoré tieto členské štáty vynaložili počas posledných mesiacov na obmedzenie vplyvu kontrol na výkon slobody pohybu. Konkrétne niektoré členské štáty zrušili kontroly na niektorých hraničných úsekoch alebo sú v procese prijímania opatrení, ktoré by mohli viesť k skorému zrušeniu kontrol. Napríklad Dánsko teraz obmedzilo svoje hraničné kontroly na svoje hranice s Nemeckom, kde sa vykonávajú náhodné kontroly, a zrušilo kontroly na hraniciach so Švédskom. Komisia okrem toho očakáva, že plánované nadobudnutie účinnosti nového švédskeho vnútroštátneho zákona umožňujúceho policajné kontroly v pohraničných oblastiach v auguste 2023 v súlade s odporúčaním Rady 2017/820 z 12. mája 2017 32 umožní riešiť identifikované hrozby bez potreby opätovného zavedenia kontrol vnútorných hraníc. Okrem toho, ako bolo uvedené, niektoré členské štáty vo svojich oznámeniach takisto vysvetlili užitočné alternatívne opatrenia, ktoré začali vykonávať, a uviedli, že sa budú snažiť o ich ďalšie zlepšenie. Komisia je pripravená pomôcť všetkým dotknutým členským štátom pri ďalšom vývoji alternatívnych opatrení s cieľom pomôcť obmedziť vplyv na cezhraničné sociálno-ekonomické väzby a uľahčiť zrušenie kontrol. Na druhej strane sa od všetkých členských štátov vyžadujú ďalšie informácie, aby bolo možné lepšie pochopiť dôvody prijatých rozhodnutí, vplyv obnovených hraničných kontrol a to, aké alternatívne opatrenia by mohli pomôcť pri riešení konkrétnych hrozieb, ktorým tieto členské štáty v súčasnosti čelia. To by malo Komisii umožniť posúdiť, do akej miery možno hrozby predložené členskými štátmi považovať za nové dôvody v porovnaní s tými, ktoré boli predložené predtým, a či sú hraničné kontroly opätovne zavedené v reakcii na tieto hrozby potrebné a primerané. V tejto súvislosti Komisia poznamenáva, že určité informácie súvisiace s bezpečnostnými hrozbami sú citlivé, čo bráni príslušným členským štátom poskytnúť ich verejnosti. Z tohto dôvodu Komisia začne formálny konzultačný proces podľa článku 27 Kódexu schengenských hraníc so všetkými dotknutými členskými štátmi, pričom bude stavať na konštruktívnom dialógu, ktorý sa doteraz uskutočnil. Komisia v tomto konzultačnom procese náležite zohľadní všetky názory vyjadrené členskými štátmi, ktorých sa súčasné kontroly týkajú. Komisia konkrétne 26. apríla 2023 prijala stanovisko Slovinska v súvislosti s opätovným zavedením kontrol na rakúsko-slovinskej hranici, ktoré bude predmetom konzultácií s Rakúskom. Ak sa v rámci týchto konzultácií potvrdí, že členské štáty predlžujú kontroly na vnútorných hraniciach spôsobom, ktorý nie je potrebný a primeraný a ktorý nie je založený na existencii novej vážnej hrozby ovplyvňujúcej verejný poriadok alebo vnútornú bezpečnosť 33 , Komisia je pripravená využiť dostupné právne prostriedky. A napokon Komisia zdôrazňuje, že plne funkčný schengenský priestor má pre občanov EÚ mimoriadny význam, a nabáda členské štáty, aby neustále monitorovali vývoj identifikovaných hrozieb a zohľadňovali tieto zistenia v prijatých opatreniach.

4.Využitie schengenského potenciálu v plnom rozsahu pre bezpečný a chránený priestor voľného pohybu

Obchodovanie s ľuďmi, drogami a strelnými zbraňami, počítačová kriminalita a terorizmus sú naďalej hlavnými hrozbami pre vnútornú bezpečnosť schengenského priestoru. Organizovaná trestná činnosť má za následok obrovské hospodárske aj osobné náklady pre spoločnosť. Hospodárske straty v dôsledku organizovanej trestnej činnosti a korupcie sa ročne odhadujú na úrovni od 218 do 282 miliárd EUR 34 .

Boj proti organizovanej trestnej činnosti

V Európe dochádza k bezprecedentnému nárastu množstva nelegálnych drog, ktorý dosahuje rekordné úrovne, najmä množstva kokaínu z Južnej Ameriky. Zatiaľ čo prevažná väčšina obchodu prebiehajúceho cez prístavy EÚ – kritická infraštruktúra zabezpečujúca bezproblémové fungovanie vnútorného trhu – je legitímna, prístavy sa využívajú aj na prepravu nelegálneho tovaru do EÚ a sú zraniteľné, pokiaľ ide o prenikanie zločineckých sietí. V dôsledku samotného množstva kontajnerov (viac ako 90 miliónov), s ktorými sa ročne manipuluje, a nízkeho percenta (2 až 10 %), ktoré je možné fyzicky skontrolovať, je odhaľovanie nezákonného tovaru mimoriadne náročné 35 . Obchodovanie s drogami vytvára v EÚ odhadované ročné príjmy vo výške 30 miliárd EUR 36 . Prenikanie zločincov do zákonného hospodárstva a sociálnej štruktúry má ďalekosiahle a destabilizujúce dôsledky pre spoločnosť, právny štát a dôveru vo verejné orgány. Komisia skúma možné nové politické iniciatívy týkajúce sa rozkladu zločineckých sietí a obchodovania s drogami v rámci stratégie EÚ v oblasti drog a akčného plánu EÚ v oblasti drog na obdobie 2021 – 2025.

Rámček 5. Tematické schengenské hodnotenie obchodovania s drogami V súlade s ročným schengenským programom hodnotenia na rok 2023 37 sa v roku 2023 vykonáva tematické hodnotenie v oblasti policajnej spolupráce, v rámci ktorého sa identifikujú najlepšie postupy členských štátov, ktoré čelia podobným význam v boji proti obchodovaniu s drogami a ich dovozu do EÚ, najmä v boji proti obchodovaniu s drogami vo veľkom objeme. Posúdia sa vnútroštátne spôsobilosti členských štátov v oblasti policajnej spolupráce, ochrany vonkajších hraníc a riadenia systémov IT. Hlavný dôraz sa bude klásť na policajnú spoluprácu vymedzenú v schengenskom acquis, čo znamená: výmenu informácií na účely predchádzania a odhaľovania trestných činov medzi príslušnými orgánmi presadzovania práva (vrátane colných orgánov) na vnútroštátnej a európskej/medzinárodnej úrovni; spoluprácu a koordináciu cezhraničných operačných opatrení (ako je dozor, kontrolované dodávky a spoločné operácie); zacielenie na prístav a analýzu rizík; ľudské zdroje a odbornú prípravu; stratégie boja proti korupcii a kriminálne námorné spravodajské služby. Výsledky sa očakávajú koncom roka 2023 a budú predložené na marcovom zasadnutí Rady pre Schengen a schengenskému fóru začiatkom roka 2024.

Organizované zločinecké skupiny používajú extrémne násilie, korupciu a zastrašovanie. Jednoduchý prístup k strelným zbraniam a ich nízka cena v niektorých krajinách výrazne prispievajú k nezákonnému obchodovaniu so strelnými zbraňami v celej EÚ. Počas roku 2022 Komisia posudzovala vnútroštátne právne predpisy 38 s cieľom zabezpečiť jednotný prístup ku kontrole nadobúdania a vlastnenia zbraní, ako aj primeranú výmenu informácií a vysledovateľnosť strelných zbraní, aby sa znížilo riziko odklonu na nelegálne trhy.

Narúšanie obchodných modelov organizovaných zločincov

V boji proti zločineckým skupinám, ktoré pôsobia za hranicami Schengenu, je potrebné spolupracovať, zjednocovať opatrenia v krajinách pôvodu, tranzitu a určenia, spájať zdroje a koordinovať úsilie.

Európska multidisciplinárna platforma proti hrozbám trestnej činnosti (EMPACT) sa stala kľúčovým nástrojom v boji Únie proti organizovanej trestnej činnosti. Každý rok sa vykonáva takmer 300 operačných opatrení ako súčasť spoločného úsilia o vytvorenie súboru kriminálnych spravodajských informácií, vedenie vyšetrovania a zabezpečenie účinnej súdnej reakcie. Len v roku 2022 tieto spoločné opatrenia viedli k viac ako 10 000 nahláseným zatknutiam a ich výsledkom bolo zadržanie tovaru v hodnote 269 miliónov EUR, čo poukazuje na významný vplyv tohto rámca vďaka zvýšenému zapojeniu členských štátov a partnerov. Na podporu tohto úsilia bolo členským štátom v roku 2022 pridelených 15,7 milióna EUR prostredníctvom Fondu pre vnútornú bezpečnosť na ďalšiu podporu projektov a činností v rámci platformy EMPACT.

Vďaka posilnenému mandátu Europolu 39 sa posunul boj proti závažnej a organizovanej trestnej činnosti v Európe na novú úroveň. Na základe tohto posilneného mandátu má agentúra právo navrhovať členským štátom, aby do Schengenského informačného systému vložili informácie o podozrivých osobách a páchateľoch od krajín mimo EÚ alebo od medzinárodných organizácií. Vďaka informáciám od externých partnerov Europol zintenzívnil spracovanie zoznamov zahraničných teroristických bojovníkov z tretích krajín s cieľom vložiť ich do Schengenského informačného systému. Je potrebné ďalšie úsilie na transformáciu Europolu z centra informácií o trestnej činnosti EÚ na hlavnú platformu pre európske policajné riešenia. Revíziou stratégie Europolu 2020+ vzniká príležitosť plne využiť posilnený mandát a zdroje Europolu na reakciu na čoraz väčšie potreby aktívneho nasadenia v členských štátoch a na posilnenie prínosu Europolu k bezpečnosti v schengenskom priestore.

Výmena informácií

Výmena údajov a príslušných informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva je predpokladom účinnej spolupráce pri predchádzaní, odhaľovaní a vyšetrovaní cezhraničnej trestnej činnosti. Schengenský informačný systém, ktorý je najpoužívanejším a najväčším systémom na výmenu informácií v oblasti bezpečnosti a riadenia hraníc v Európe, poskytuje orgánom členských štátov v reálnom čase prístup k dôležitým informáciám, ako sú zápisy o hľadaných osobách, nezvestných osobách, odcudzených vozidlách a stratených alebo odcudzených dokladoch. V tejto súvislosti zohrávajú kľúčovú úlohu integrované národné jednotné kontaktné miesta, ústredný orgán zodpovedný za medzinárodnú policajnú spoluprácu. Za posledný rok bol zaznamenaný pozitívny vývoj v súvislosti so zvýšeným počtom členských štátov, ktoré zaviedli multiinštitucionálny prístup, v rámci ktorého sú na jednotné kontaktné miesto pridelení zástupcovia rôznych orgánov presadzovania práva (polícia, colné orgány, pohraničná stráž). Stále existuje priestor na zlepšenie, najmä pokiaľ ide o účinný a efektívny tok informácií, priamy a používateľsky ústretový prístup k všetkým relevantným databázam, ako aj integrovaný a automatizovaný systém pre správu prípadov.

Očakáva sa, že v najbližších týždňoch bude prijatá nová smernica o výmene informácií medzi orgánmi presadzovania práva 40 . Táto smernica orgánom presadzovania práva poskytne lepšie nástroje na predchádzanie, odhaľovanie a vyšetrovanie trestnej činnosti tým, že sa ňou zabezpečí účinný a včasný tok informácií v celej EÚ. Smernicou sa takisto stanovujú pravidlá zloženia národného jednotného kontaktného miesta, odbornej prípravy zamestnancov a stanovuje sa v nej štandardné používanie sieťovej aplikácie na zabezpečenú výmenu informácií (SIENA), čím sa posilňuje úloha Europolu ako informačného centra EÚ v oblasti presadzovania práva. V smernici sa riešia aj nedostatky na vnútroštátnej úrovni zistené počas schengenských hodnotení v oblasti policajnej spolupráce.

Rada v júni 2022 prijala svoj mandát na rokovanie o návrhu prümského rámca II 41 a teraz je naliehavo potrebné, aby Európsky parlament pokračoval v posilňovaní výmeny informácií medzi členskými štátmi 42 . V súlade so záväzkom prijatým v správe o stave Schengenu za rok 2022 Komisia v decembri 2022 prijala návrhy o vopred poskytovaných informáciách o cestujúcich 43 , ktorými sa zabezpečuje zhromažďovanie údajov o vybraných letoch v rámci EÚ na účely presadzovania práva, a umožňuje sa spoločné spracúvanie údajov na účinný boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu. V reakcii na prevádzkové potreby vyjadrené členskými štátmi v súvislosti so spracovaním údajov o cestujúcich z iných druhov dopravy Komisia spustí dve štúdie o námorných údajoch a o potrebách presadzovania práva v železničnej a cestnej doprave s cieľom posúdiť nevyhnutnosť, proporcionalitu a technickú realizovateľnosť tohto spracovania údajov. Na posilnenie schopnosti krajín pridružených k schengenskému priestoru spracovávať údaje zo záznamov o cestujúcich a celkovo čeliť spoločným bezpečnostným hrozbám Komisia navrhne začatie rokovaní o medzinárodných dohodách umožňujúcich prenos takýchto údajov z EÚ.

V digitálnom veku takmer každé vyšetrovanie trestných činov zahŕňa technológie a nástroje, ktoré sa zneužívajú aj na kriminálne účely, čo sťažuje účinné presadzovanie práva. Existuje riziko, že zločinci „zmiznú“ a vytvoria online bezpečné útočisko beztrestnosti. Na vyriešenie tohto problému Komisia v spolupráci s predsedníctvom Rady zriadi skupinu expertov na vysokej úrovni pre prístup k údajom na účely účinného presadzovania práva. Skupina preskúma problémy, ktorým čelia odborníci v oblasti presadzovania práva, a navrhne riešenia na zabezpečenie prístupu k údajom a zvýšenie bezpečnosti v digitálnom veku.

Maximalizácia cezhraničnej operačnej spolupráce

Cezhraničná spolupráca v oblasti presadzovania práva je dôležitá na spoločné riešenie bezpečnostných hrozieb v schengenskom priestore a na zaistenie bezproblémového fungovania schengenského priestoru. Táto vyššia úroveň spolupráce predstavuje základný kameň opatrení členských štátov a úspešne umožnila veľkej väčšine z nich vyhnúť sa využívaniu kontrol vnútorných hraníc.

Od prvej správy o stave Schengenu členské štáty prijímajú spoločné opatrenia, aby zabezpečili funkčné uplatňovanie odporúčania Rady z júna 2022 o operačnej spolupráci v oblasti presadzovania práva 44 , ktoré je jedným z hlavných prioritných opatrení uvedených v správe o stave Schengenu za rok 2022. Na základe výmeny osvedčených postupov o spoločných hliadkach na seminári v decembri 2022, ktorý zorganizovalo české predsedníctvo Rady a Komisia, niekoľko členských štátov pracuje na zvýšení počtu spoločných hliadok so svojimi susedmi. Ďalšími takýmito seminármi sa podporí spolupráca medzi odborníkmi v oblasti presadzovania práva. Pokrok sa dosiahol aj pri riešení právnych a praktických prekážok, ktoré bránia členským štátom plne využiť potenciál odporúčania Rady. Projekty financované EÚ pomohli členským štátom zriadiť spoločné policajné stanice, spoločnú odbornú prípravu v oblasti rôznych operačných postupov susedných členských štátov pri spoločných hliadkach alebo iných typoch spoločných operácií a pri príprave spoločnej regionálnej analýzy rizika trestnej činnosti, ktoré umožňujú lepšie zacieliť spoločné hliadky a operácie. Komisia v roku 2023 poskytne dodatočné finančné prostriedky na zintenzívnenie tejto spolupráce. V súlade s týmto záväzkom sa v schengenských hodnoteniach vykonaných v roku 2022 ukázalo značné zvýšenie informovanosti a využívania nástrojov EÚ na operačnú policajnú spoluprácu. V niekoľkých pohraničných oblastiach v rámci EÚ sa pravidelne konajú spoločné plánovacie stretnutia, spoločná odborná príprava a spoločné hliadky na základe regionálnych spoločných analýz rizík.

Napriek tomu existuje značný priestor na ďalšie zlepšenie cezhraničnej spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva v schengenskom priestore, ako sa uvádza v schengenských hodnoteniach. Predovšetkým je potrebné iniciovať proces revízie dvojstranných a mnohostranných dohôd medzi členskými štátmi o policajnej spolupráci tak, aby zodpovedali súčasným operačným potrebám.

V niektorých členských štátoch existuje množstvo osvedčených postupov v oblasti operačnej policajnej spolupráce, ktoré môžu prevziať aj ostatní. Komisia má v úmysle zriadiť skupinu expertov na výmenu odborných znalostí a koordináciu medzi členskými štátmi s cieľom zlepšiť policajnú spoluprácu, pričom v rokoch 2024 a 2025 má k dispozícii značné finančné prostriedky vyčlenené na zintenzívnenie zavádzania osvedčených postupov v iných členských štátoch. Práca skupiny expertov by prispela aj k posúdeniu Komisie týkajúcemu sa vykonávania uvedeného odporúčania Rady, ktoré sa má uskutočniť do roku 2024.

Riešenie potreby zvýšenej výmeny osobných údajov pri súčasnom zabezpečení dodržiavania ochrany osobných údajov

Dodržiavanie ochrany údajov je kľúčové, aby sa zabezpečilo, že cestovanie v rámci schengenského priestoru bude sprevádzať nevyhnutná ochrana osobných údajov. Subjekty, ktoré spravujú a využívajú informačné systémy ako Schengenský informačný systém, vízový informačný systém a v blízkej budúcnosti aj systém vstup/výstup a ETIAS (Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia), musia zabezpečiť, aby sa v praxi dodržiavali požiadavky na ochranu údajov a aby sa ich dodržiavanie pravidelne monitorovalo. V schengenských hodnoteniach vykonaných v roku 2022 sa potvrdilo, že to nie je vždy pravda. Orgány pre ochranu osobných údajov navyše často nemajú dostatočné ľudské a finančné zdroje na to, aby mohli týmto subjektom poskytovať poradenstvo a komplexne dohliadať na zákonnosť spracúvania osobných údajov v informačných systémoch. Napokon sa v hodnoteniach takisto zistilo, že niektoré členské štáty ešte musia orgánom pre ochranu osobných údajov poskytnúť účinné právomoci v oblasti nápravy vo vzťahu k orgánom presadzovania práva.

Rámček 6. Priority pre bezpečný a zabezpečenejší schengenský priestor 1.Úplná realizácia odporúčania Rady o operačnej policajnej spolupráci prostredníctvom podpory a koordinácie skupiny expertov, čo povedie k osvojeniu si osvedčených postupov v iných členských štátoch. 2.Úplná transpozícia a účinné vykonávanie smernice o výmene informácií s cieľom zabezpečiť bezproblémový, účinný a včasný tok informácií medzi orgánmi presadzovania práva v celej EÚ. 3.Zriadiť a/alebo aktualizovať všetky národné jednotné kontaktné miesta vybavené účinnými systémami pre správu prípadov na výmenu informácií. 4.Posilniť vnútroštátnu správu, aby sa v plnej miere využila podpora poskytovaná na úrovni EÚ, a to aj prostredníctvom Europolu, stanovením jasných národných priorít v súlade s vnútroštátnymi a európskymi hodnoteniami hrozieb a zavedením potrebných koordinačných štruktúr. 5.Zvýšiť monitorovanie obchodovania s drogami cez vonkajšie hranice zlepšením výmeny spravodajských informácií, spoločnej analýzy rizík, profilovania a účinnej spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva, colnými orgánmi a orgánmi hraničnej kontroly v členských štátoch a príslušných partnerských krajinách, ako aj s agentúrami EÚ. Monitorovať vykonávanie odporúčaných najlepších postupov, ktoré sa určia prostredníctvom prebiehajúceho schengenského tematického hodnotenia schopností členských štátov bojovať proti obchodovaniu s drogami a ich dovozu do EÚ. 6.Účinné využívanie nástrojov a funkcií Schengenského informačného systému, dodržiavanie harmonizovaných postupov, zabezpečenie dostatočných zdrojov, a to aj pre orgány pre ochranu osobných údajov. 7.Úplná transpozícia a účinné vykonávanie smernice EÚ o strelných zbraniach s cieľom zvýšiť vysledovateľnosť strelných zbraní a zlepšiť výmenu informácií medzi orgánmi presadzovania práva.

5.Kľúčové opatrenia z hľadiska vonkajších hraníc na riešenie nelegálnej migrácie a bezpečnostných rizík: strategický prístup k vízovej politike EÚ 

Spoločná vízová politika EÚ je neoddeliteľnou súčasťou Schengenu a predstavuje jeden z najdôležitejších nástrojov na riešenie bezpečnostných rizík a problémov s nelegálnou migráciou pre schengenský priestor.

Z pravidelného monitorovania bezvízových režimov, ktoré má EÚ s tretími krajinami, najmä s krajinami susediacimi s EÚ 45 , však vyplynulo, že v tomto ohľade pretrvávajú dôležité výzvy. Týka sa to najmä tokov nelegálnej migrácie vyvolaných nezosúladením vízovej politiky týchto krajín s politikou EÚ, nárastom neopodstatnených žiadostí o azyl od štátnych príslušníkov bezvízových krajín, ako aj fungovaním potenciálne rizikových systémov udeľovania občianstva investorom, ktoré umožňujú bezvízový prístup do EÚ pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí by inak potrebovali víza.

EÚ musí mať vhodné nástroje na riešenie týchto problémov a predchádzanie týmto rizikám. Existujúce pravidlá 46 , ktorými sa od Komisie vyžaduje, aby monitorovala fungovanie bezvízových režimov s tretími krajinami a pozastavila oslobodenie od vízovej povinnosti v prípade zvýšenej nelegálnej migrácie alebo bezpečnostných rizík, by sa mohli zlepšiť vzhľadom na uvedené výzvy.

V prvých mesiacoch roku 2023 Rada na podnet švédskeho predsedníctva rokovala o možnej revízii týchto pravidiel, a najmä mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti, čomu členské štáty vyjadrili širokú podporu. Predsedníčka von der Leyenová vo svojom liste Európskej rade z 20. marca 2023 zohľadnila túto diskusiu a uviedla, že „Komisia posilní monitorovanie zosúladenia vízovej politiky a predloží komplexnú správu, ktorá pripraví pôdu pre legislatívny návrh, ktorým sa mení mechanizmus pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti“.

V tejto súvislosti Komisia pred zasadnutím Rady pre Schengen 9. júna predloží oznámenie o monitorovaní bezvízových režimov EÚ. Prostredníctvom tohto oznámenia má Komisia v úmysle konzultovať s Európskym parlamentom a Radou o posúdení hlavných výziev v oblastiach nelegálnej migrácie a bezpečnosti spojených s fungovaním bezvízových režimov, o hlavných nedostatkoch súčasného mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti a o možných spôsoboch ich riešenia, čím sa pripraví pôda pre nadchádzajúci návrh na revíziu mechanizmu, ktorý sa má prijať v septembri 2023. Na tieto výzvy by sa malo nadviazať aj prostredníctvom schengenských hodnotení s cieľom poskytnúť ďalšiu podporu monitorovaniu fungovania bezvízových režimov s tretími krajinami.

6.Ďalší postup

Prostredníctvom správy o stave Schengenu za rok 2023 sa spustí druhý schengenský cyklus tým, že sa identifikujú hlavné výzvy pre schengenský priestor a prioritné opatrenia, ktoré je potrebné riešiť na vnútroštátnej aj európskej úrovni. Správa by mala byť základom pre intenzívnejší politický dialóg, monitorovanie a presadzovanie schengenského acquis. V tejto správe sa ukazuje, že napriek špecifickým výzvam máme spoľahlivý a dobre fungujúci schengenský priestor. Na ďalšie posilnenie oblasti bez kontrol vnútorných hraníc by sa počas tohto druhého cyklu mali riešiť určité kľúčové prioritné oblasti. Komisia preto na základe úzkeho dialógu s nadchádzajúcim švédskym, španielskym a belgickým predsedníctvom navrhuje súbor prioritných opatrení pre schengenský cyklus 2023/2024:

Rámček 7. Druhý schengenský cyklus – súhrnný prehľad priorít na roky 2023/2024 1.Konsolidovať a ďalej posilňovať cyklus správy Schengenu ·Posilniť existujúce nástroje vrátane schengenského barometra a hodnotiacej tabuľky o Schengene. ·Poskytnúť Rade pre Schengen potrebný rámec na sledovanie plnenia priorít a odporúčaní vyplývajúcich z komplexnej analýzy výsledkov členských štátov a celkového stavu schengenského priestoru, vďaka čomu bude možné vypracovať strategické usmernenia a prijať odporúčania pre celý schengenský priestor. 2.Ďalej posilňovať vonkajšie hranice EÚ s cieľom riešiť súčasný tlak a zaviesť účinné integrované riadenie hraníc. Konkrétne: ·posilniť kľúčové hraničné úseky, a to aj prostredníctvom dostupnej finančnej podpory, a zabezpečiť primerané finančné a operačné opatrenia na zabezpečenie úspešného vykonávania už existujúcich národných plánov rozvoja spôsobilostí v súlade s kľúčovými prioritami na vonkajších pozemných/námorných hraniciach; ·do septembra 2023 zaviesť technickú a operačnú stratégiu agentúry Frontex a do marca 2024 zosúladiť národné stratégie členských štátov; ·zvýšiť kvalitu hraničných kontrol a hraničného dozoru zabezpečením dostatočného počtu vyškoleného personálu, efektívnymi postupmi, primeraným využívaním informačných systémov a posilnenou spoluprácou s tretími krajinami; ·zvýšiť európsku a vnútroštátnu situačnú informovanosť prostredníctvom vykonávania analýzy rizík a výmeny informácií v rámci európskeho hraničného dozoru; ·agentúra eu-LISA musí čo najrýchlejšie dodať chýbajúci kritický centrálny komponent systému vstup/výstup. 3.Zvýšiť účinnosť systému návratu ·Sieť na vysokej úrovni musí preskúmať praktické riešenia zistených pretrvávajúcich nedostatkov, pričom bude vychádzať zo skúseností a osvedčených postupov členských štátov. ·Plne využívať nové funkcie Schengenského informačného systému pre návrat s cieľom posilniť využívanie vzájomného uznávania rozhodnutí o návrate a plne maximalizovať možnosti podľa odporúčania Komisie o vzájomnom uznávaní rozhodnutí o návrate a urýchlení návratov. ·Systematicky vydávať rozhodnutia o návrate štátnym príslušníkom tretích krajín bez práva zostať a zabezpečiť primerané sledovanie ich vykonávania, odstrániť existujúce medzery medzi azylom a návratom a zaviesť účinné systémy IT pre správu prípadov v oblasti návratu. ·Schengenské hodnotenia na podporu rozvoja spoločného rámca na posúdenie výsledkov v oblasti návratu. 4.Posilniť vnútornú bezpečnosť schengenského priestoru s cieľom bojovať proti organizovanej trestnej činnosti a obchodovaniu s drogami ·Úplná realizácia odporúčania Rady o operačnej policajnej spolupráci. ·Aktualizácia všetkých národných jednotných kontaktných miest. ·Úplné využitie podpory poskytovanej na úrovni EÚ na boj proti nadnárodným hrozbám. ·Efektívne vykonávanie nástrojov Schengenského informačného systému. ·Úplná transpozícia a účinné vykonávanie smernice EÚ o strelných zbraniach. 5.Dokončenie schengenského priestoru rozhodnutím Rady prijatým do konca roku 2023 o úplnom uplatňovaní schengenského acquis v Bulharsku a Rumunsku. 6.Prijať alternatívne opatrenia a postupne zrušiť dlhotrvajúce kontroly vnútorných hraníc. 7.Lepšie využívanie existujúcich nástrojov v rámci vízovej politiky EÚ: ·Komisia vypracuje komplexnú správu o bezvízových režimoch EÚ a výzvach pre schengenský priestor s cieľom zlepšiť mechanizmus pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti podľa nariadenia o vízach. ·Nasadiť na konzuláty dostatočný počet vhodných zamestnancov a mobilizovať všetky potrebné zdroje vrátane zdrojov EÚ na pokrytie operačnej podpory spoločnej vízovej politiky. ·Intenzívnejšia miestna schengenská spolupráca.

(1)

     Správa o stave Schengenu za rok 2023 sa zaoberá aj právnou povinnosťou Komisie predkladať správy podľa článku 25 nariadenia Rady (EÚ) 2022/922 a článku 33 Kódexu schengenských hraníc.

(2)

     Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 24. mája 2022, Správa o stave Schengenu za rok 2022 [COM(2022) 301 final].

(3)

     Miera vykonávania podľa oblasti politiky: vonkajšie hranice 78 %, návrat 75 %, policajná spolupráca 79 %, Schengenský informačný systém 79 % a spoločná vízová politika 82 %. Miera vykonávania zohľadňuje povahu nedostatkov (nesúlad alebo potrebné zlepšenie) a úroveň vykonávania nápravných opatrení na splnenie odporúčaní k schengenským hodnoteniam.

(4)

     Nariadenie Rady (EÚ) 2022/922 o vytvorení a prevádzke hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu na overovanie uplatňovania schengenského acquis a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 1053/2013 (Ú. v. EÚ L 160, 15.6.2022, s. 1 – 27).

(5)

     Zatiaľ čo prvú generáciu schengenských hodnotení koordinovala Rada v rokoch 1998 až 2014, koordinácia druhej generácie (2015 – 2023) sa preniesla na Komisiu podľa nariadenia Rady (EÚ) č. 1053/2013 zo 7. októbra (Ú. v. EÚ L 295, 6.11.2013, s. 27 – 37). Nový rámec sa bude v plnom rozsahu uplatňovať na hodnotenia Fínska, Litvy, Lotyšska a Estónska v roku 2023.

(6)

     Nový schengenský hodnotiaci a monitorovací mechanizmus zahŕňa možnosť strategickejšieho využívania dostupných a nových monitorovacích nástrojov, ako sú opätovné návštevy (v prípade závažných nedostatkov), overovacie návštevy a tematické hodnotenia. Tým sa zabezpečí väčšia a cielená kontrola v nadväznosti na hodnotenia členských štátov, čo je obzvlášť dôležité v prípadoch závažných nedostatkov. Komisia vykonala prvú overovaciu návštevu vo februári 2023 s cieľom monitorovať pokrok, ktorý dosiahlo Belgicko pri riešení nedostatkov v riadení vonkajších hraníc.

(7)

     Svetová organizácia OSN pre cestovný ruch (UNWTO): Cestovný ruch sa v niektorých regiónoch v roku 2023 vráti na úroveň pred pandémiou, uverejnené 17. januára 2023, dostupné tu . Statista: Počet medzinárodných príjazdov turistov na celom svete od roku 2005 do roku 2022 podľa regiónov, naposledy navštívené 12. mája, dostupné tu .

(8)

     Zatiaľ čo členské štáty vo veľkej miere využívajú finančné prostriedky EÚ na modernizáciu priestorov, vývoj softvéru a hardvéru, ako aj odbornú prípravu, len málo z nich využíva tieto prostriedky na umiestnenie/nábor zamestnancov zaoberajúcich sa vybavovaním schengenských víz.

(9)

     Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 10. novembra 2022 o návrhu rozhodnutia Rady o úplnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Chorvátskej republike [10624/2022 – C9-0222/2022 – 2022/0806(NLE)].

(10)

     Rozhodnutie Rady (EÚ) 2022/2451 z 8. decembra 2022 o úplnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Chorvátskej republike.

(11)

     Pristúpenie k priestoru bez kontrol na vnútorných hraniciach zostáva predmetom dohody medzi pristupujúcim štátom a všetkými zmluvnými stranami, ako sa stanovuje v článku 140 ods. 1 a 2 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda. V decembri 2022 Rakúsko a Holandsko nepodporili rozhodnutie o úplnom uplatňovaní schengenského acquis v Bulharsku a Rumunsku.

(12)

     Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade zo 16. novembra 2022 Silnejší Schengen prostredníctvom plnej účasti Bulharska, Rumunska a Chorvátska na priestore bez kontrol na vnútorných hraniciach [COM(2022) 636 final].

(13)

     KPMG Rumunsko, The Unnecessary Burden (Zbytočná záťaž), marec 2023, dostupné tu .

(14)

     Rozhodnutie Rady (EÚ) 2023/870 z 25. apríla 2023 o uplatňovaní ustanovení schengenského acquis týkajúcich sa Schengenského informačného systému v Cyperskej republike.

(15)

     V článku 26 Schengenského dohovoru sa stanovujú povinnosti dopravcov prepravujúcich štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým je odmietnutý vstup.

(16)

     Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 12. januára 2023 o správe o migrácii a azyle [C(2023) 219 final].

(17)

     Agentúra Frontex v roku 2015 oznámila 1 047 210 nelegálnych prekročení hraníc.

(18)

     Srbsko obnovilo vízovú povinnosť pre Burundi (21. októbra), Tunisko (21. októbra – zavedená od 22. novembra), Indiu (9. decembra, zavedená od 1. januára 2023), Guineu-Bissau (1. decembra – zavedená od 6. decembra), Kubu a Bolíviu (27. decembra – zavedená od 13. apríla v prípade Kuby a 10. februára 2023 v prípade Bolívie). Severné Macedónsko obnovilo vízovú povinnosť pre Botswanu a Kubu (29. novembra, zavedená od 1. januára 2023) a Azerbajdžan (29. novembra, zavedená od 16. marca 2023). Čierna Hora prijala 12. januára 2023 rozhodnutie o obnovení vízovej povinnosti pre kubánskych štátnych príslušníkov a obyvateľov Spojených arabských emirátov (zavedené od 13. januára 2023). Albánsko neobnovilo sezónne oslobodenie od vízovej povinnosti pre občanov Indie, Ruska a Egypta (bolo však obnovené do 31. decembra 2023 pre občanov Saudskej Arábie, Bahrajnu, Ománu, Kataru a Thajska).

(19)

     Vo februári 2023 bolo nahlásených 3 654 neoprávnených prekročení hraníc, čo predstavuje pokles o 36 % v porovnaní s januárom 2023 (5 751), čo znamená pokračovanie klesajúceho trendu, ktorý sa začal v novembri (14 105). Aj keď v marci bol zaznamenaný medzimesačný nárast o 69 % (6 181), v roku 2023 je na tejto trase stále pokles neoprávnených prekročení hraníc o 22 % (14 858) v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka (19 029).

 

(20)

     Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade, ktorým sa stanovuje viacročná strategická politika európskeho integrovaného riadenia hraníc [COM(2023) 146 final].

(21)

     V roku 2022 sa vykonali viac ako 4 milióny vyhľadávaní v Schengenskom informačnom systéme s automatizovaným systémom identifikácie odtlačkov prstov, zatiaľ čo v roku 2021 to bolo len 1,3 milióna vyhľadávaní.

(22)

     Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 27. apríla 2021 Stratégia EÚ v oblasti dobrovoľného návratu a reintegrácie [COM(2021) 120 final].

(23)

     Predbežné údaje zhromaždené agentúrou Frontex a nahlásené členskými štátmi.

(24)

     Počet zúčastnených členských štátov a zahrnutých tretích krajín sa od januára 2023 ďalej zvyšoval, a to z 5 členských štátov v pilotnom projekte na 17 členských štátov s väčším geografickým rozsahom (z 24 aktívnych tretích krajín v roku 2022 na 37 v roku 2023).

(25)

     Údaje Eurostatu za rok 2022. Štatistiky | Eurostat (europa.eu) .

(26)

     Údaje Eurostatu za rok 2022. Štatistiky | Eurostat (europa.eu) .

(27)

     Vo viac ako 10 členských štátoch sú za vydávanie rozhodnutí o návrate zodpovedné najmenej dva subjekty (mnohokrát patriace pod rôzne orgány) a vo väčšine členských štátov je orgán zodpovedný za vykonávanie návratov takisto odlišný.

(28)

     Komisia prispela k operačnej stratégii politickým dokumentom z 24. januára 2023 s názvom Vytvorenie operačnej stratégie pre účinnejšie návraty [COM(2023) 45 final].

(29)

     Odporúčanie Komisie zo 16. marca 2023 o vzájomnom uznávaní rozhodnutí o návrate a urýchlení návratov pri vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES [C(2023) 1763 final].

(30)

     Prijatý počet členov monitorovacej skupiny prekračuje počet členov (40) predpokladaný v nariadení o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži.

(31)

     Spojené veci C‑368/20 a C-369/20, NW/Landespolizeidirektion Steiermark, ECLI:EU:C:2022:298, bod 64.

(32)

     Odporúčanie Komisie (EÚ) 2017/820 z 12. mája 2017 o primeraných policajných kontrolách a policajnej spolupráci v schengenskom priestore, C(2017) 3349 (Ú. v. EÚ L 122, 13.5.2017, s. 79).

(33)

     Pozri rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C-368/20 a C-369/20.

(34)

     Pozri Európska komisia, Ochrana Európanov pred terorizmom a organizovanou trestnou činnosťou, naposledy navštívené 12. mája, dostupné tu .

(35)

     Pozri Europol, Criminal networks in EU ports: Risks and challenges for law enforcement (Zločinecké siete v prístavoch EÚ: riziká a výzvy pre presadzovanie práva), https://www.europol.europa.eu/cms/sites/default/files/documents/Europol_Joint-report_Criminal%20networks%20in%20EU%20ports_Public_version.pdf.

(36)

     Správa o trhu s drogami v EÚ za rok 2019, EMCDDA 2019.

(37)

     Vykonávacie rozhodnutie Komisie C(2023) 56 z 13. januára 2023, ktorým sa stanovuje ročný program hodnotenia na rok 2023 v súlade s článkom 13 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) 2022/922 z 9. júna 2022 o vytvorení a prevádzke hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu na overovanie uplatňovania schengenského acquis.

(38)

     Komisia uzavrela voči členským štátom 38 prípadov nesplnenia povinnosti týkajúcej sa oznamovania. Komisia postúpila prípad jedného členského štátu na Súdny dvor za netransponovanie smernice a prípad jedného členského štátu za netransponovanie vykonávacieho aktu o označovaní. Komisia v súčasnosti posudzuje súlad vnútroštátnych právnych predpisov s týmito právnymi textami.

(39)

     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/991 z 8. júna 2022, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/794, pokiaľ ide o spoluprácu Europolu so súkromnými subjektmi, spracúvanie osobných údajov Europolom na podporu vyšetrovania trestných činov a úlohu Europolu v oblasti výskumu a inovácií (Ú. v. EÚ L 169, 27.6.2022, s. 1 – 42).

(40)

     Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o výmene informácií medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov, ktorou sa zrušuje rámcové rozhodnutie Rady 2006/960/SVV [COM(2021) 782 final].

(41)

     Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o automatizovanej výmene údajov na účely policajnej spolupráce („prümský rámec II“), ktorým sa menia rozhodnutia Rady 2008/615/SVV a 2008/616/SVV a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1726, (EÚ) 2019/817 a (EÚ) 2019/818 [COM(2021) 784 final].

(42)

     Okrem opatrení súvisiacich so schengenským acquis – spoľahlivým právnym rámcom opatrení na podporu operačnej spolupráce a výmeny informácií medzi policajnými a justičnými orgánmi v trestných veciach, ako aj opatrení v oblasti vízovej a návratovej politiky – musia členské štáty spolupracovať v oblasti bezpečnosti, policajnej a justičnej spolupráce, ako aj migrácie a azylu. 

(43)

     Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zhromažďovaní a prenose vopred poskytovaných informácií o cestujúcich (API) na účely posilnenia a uľahčenia kontrol na vonkajších hraniciach, o zmene nariadenia (EÚ) 2019/817 a nariadenia (EÚ) 2018/1726 a o zrušení smernice Rady 2004/82/ES [COM(2022) 729 final] a návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zhromažďovaní a prenose vopred poskytovaných informácií o cestujúcich na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania trestných činov terorizmu a závažnej trestnej činnosti a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/818 [COM(2022) 731 final].

(44)

     Odporúčanie Rady (EÚ) 2022/915 z 9. júna 2022 o operačnej spolupráci v oblasti presadzovania práva (Ú. v. EÚ L 158, 13.6.2022, s. 53 – 64).

(45)

     V článku 8 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2018/1806 sa Komisii ukladá povinnosť zabezpečiť vhodné monitorovanie nepretržitého plnenia požiadaviek spojených s oslobodením od vízovej povinnosti tými krajinami, ktorých štátni príslušníci získali bezvízový prístup do EÚ po úspešnom ukončení dialógu o liberalizácii vízového režimu. Od roku 2017 prijala Komisia na tento účel päť správ v rámci mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti, ktoré sa týkajú krajín západného Balkánu oslobodených od vízovej povinnosti (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Severné Macedónsko a Srbsko) a krajín Východného partnerstva (Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina).

(46)

     Článok 8 nariadenia (EÚ) 2018/1806.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli16. 5. 2023

COM(2023) 274 final

PRÍLOHA

k

oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov

Správa o stave Schengenu za rok 2023

PRÍLOHA 1

Schengenský hodnotiaci a monitorovací mechanizmus: hlavný vývoj a ďalšie kroky

Schengenský hodnotiaci a monitorovací mechanizmus je kľúčovou zárukou na zabezpečenie správneho fungovania schengenského priestoru, čo umožňuje včasnú identifikáciu a nápravu strategických slabých miest. Tímy odborníkov z členských štátov a Komisie s podporou agentúr a orgánov EÚ aspoň raz za sedem rokov hodnotia každý členský štát a krajinu pridruženú k schengenskému priestoru z hľadiska uplatňovania schengenského acquis v plnom rozsahu. Ide aj o rámec na overenie, či boli splnené potrebné podmienky na uplatňovanie schengenského acquis v členských štátoch, v súvislosti s ktorými Rada zatiaľ nerozhodla o úplnom alebo čiastočnom uplatňovaní schengenského acquis, s výnimkou členských štátov, ktorých hodnotenie už bolo ukončené, keď nadobudlo účinnosť nové nariadenie o schengenskom hodnotiacom a monitorovacom mechanizme (ďalej len „nariadenie“) 1 .

V súlade s článkom 25 nariadenia Komisia predkladá správu o hodnoteniach vykonaných počas predchádzajúceho roka a záveroch, ktoré z nich vyplývajú, o fungovaní rezervy expertov, vrátane dostupnosti expertov členských štátov a o aktuálnom stave nápravných opatrení, ktoré prijali členské štáty.

Hodnotiace činnosti vykonané v roku 2022

V roku 2022 Komisia uzavrela druhý programový cyklus schengenských hodnotení návštevami Španielska, Nórska, Švédska, Islandu, Dánska a Portugalska. Okrem toho z hľadiska vykonávania spoločnej vízovej politiky boli predmetom hodnotenia Grécko, Taliansko, Malta, Luxembursko, Cyprus, Belgicko, Rakúsko, Francúzsko a Holandsko 2 . Luxembursko bolo hodnotené aj z hľadiska posúdenia plnenia požiadaviek na ochranu údajov.

Každý z týchto členských štátov prijal hodnotiace tímy, ktoré hodnotili riadenie vonkajších hraníc v súlade s požadovanými normami a opatrenia v rámci schengenského priestoru vrátane účinného vykonávania politiky návratu, policajnej spolupráce a Schengenského informačného systému. Súčasťou hodnotiacich činností boli aj opatrenia v tretích krajinách v rámci vízovej politiky. Osobitná pozornosť sa venovala overovaniu dodržiavania základných práv pri uplatňovaní schengenského acquis vrátane plnenia príslušných požiadaviek na ochranu údajov.

Počas všetkých hodnotení vykonaných v roku 2022 sa riešili strategické prvky na vnútroštátnej úrovni s cieľom umožniť, aby hodnotiace tímy získali dobré pochopenie ústrednej organizácie a stratégie orgánov vrátane prvkov, ako sú odborná príprava a ľudské zdroje, analýza rizík a plánovanie pre prípad nepredvídaných udalostí, na vykonávanie schengenského acquis. Tieto body sa hodnotili pri návštevách ústredných orgánov vrátane národných operačných koordinačných centier, policajných veliteľstiev, ministerstiev a útvarov SIRENE. Návštevy na strategickej úrovni sa vykonali spolu s návštevami na operačnej úrovni, ako sú kľúčové hraničné priechody a medzinárodné letiská, policajné stanice a zariadenia určené na zaistenie.

Pri príprave a vykonávaní hodnotiacich činností sa náležite zohľadnili výsledky iných monitorovacích mechanizmov, najmä posúdenia zraniteľnosti vypracované agentúrou Frontex, čím sa zabezpečila aktuálna situačná informovanosť.

Schengenskými hodnoteniami v roku 2022 sa poskytuje celkový prehľad o vykonávaní schengenského acquis v schengenskom priestore v členských štátoch. Zatiaľ čo úroveň vykonávania schengenského acquis je celkovo na vysokej úrovni, počas hodnotení v roku 2022 sa pri troch príležitostiach zistili závažné nedostatky. Ukončenie akčných plánov, ktoré sa týkajú závažných nedostatkov 3 , je absolútnou prioritou schengenského priestoru. Väčšina závažných nedostatkov zistených počas predchádzajúceho roka bola buď vyriešená, alebo sa v súčasnosti rieši. Najmä v oblasti riadenia vonkajších hraníc sa pri hodnotení Španielska zistila nízka kvalita hraničných kontrol a nedostatočné hraničné kontroly na väčšine navštívených hraničných priechodov. Boli podniknuté rýchle nápravné kroky na vyriešenie konektivity a iných technických problémov systémov hraničnej kontroly a Komisia tento rok uskutoční opätovnú návštevu s cieľom posúdiť tento vývoj. V prípade Islandu sa navyše zistili závažné nedostatky v oblasti policajnej spolupráce v dôsledku neúčinnosti pátracích schopností islandských policajných síl. V dôsledku toho nebola polícia schopná systematicky odhaľovať aktívne zápisy v zápisoch Schengenského informačného systému. Islandské orgány ihneď po oznámení prijali opatrenia na vyriešenie tohto problému. Na tento rok je naplánovaná aj overovacia návšteva. A napokon sa za závažný nedostatok považovali významné oneskorenia pri udeľovaní termínov zo strany externých poskytovateľov služieb na podávanie žiadostí o víza v Holandsku. Holandské orgány sa zaviazali tento problém prednostne riešiť a Komisia ďalej monitoruje vykonávané nápravné opatrenia.

Okrem toho je na základe výsledkov hodnotení možné vo viacerých členských štátoch identifikovať niektoré spoločné problémy, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť:

·Pri hodnoteniach riadenia vonkajších hraníc v roku 2022 sa ukázala slabá správa európskeho integrovaného riadenia hraníc v niektorých členských štátoch a malá spolupráca medzi agentúrami. Hlavnými problémami, ktoré vyvolávajú obavy, sú naďalej celková nízka kvalita hraničných kontrol, najmä na námorných hraniciach, slabý dozor nad námornými hranicami v kombinácii s nedostatočnou súdržnosťou v analýze rizík a rozptýlená situačná informovanosť vo väčšine hodnotených členských štátov v roku 2022.

·Pri hodnoteniach sa zistilo, že v porovnaní s hodnoteniami vykonanými v predchádzajúcich rokoch sa pozorovalo väčšie odhodlanie pracovať na účinnejšej politike návratu. Zatiaľ však nie je dostatočné zameranie na zlepšenie vnútorných aspektov návratu a dostupné nástroje nie sú plne využívané. Obmedzenia spolupráce, ako aj absencia účinných systémov riadenia prípadov návratu značne bránia možnosti vykonávať návraty.

·Zatiaľ čo väčšina členských štátov preukázala dobrý súlad s príslušným schengenským acquis v oblasti policajnej spolupráce, opakujúcim sa problémom bol obmedzený alebo chýbajúci prístup policajných jednotiek k vízovému informačnému systému na predchádzanie teroristickým trestným činom a iným závažným trestným činom, na ich odhaľovanie a vyšetrovanie. Mnohé členské štáty nemali zavedený systém, ktorý by takýto prístup zaručoval.

·Nemenným problémom vo všetkých hodnoteniach udeľovania víz v roku 2022 boli výrazné oneskorenia pri udeľovaní termínov pre žiadateľov o víza na predloženie ich žiadostí a/alebo pri ich spracovaní. Spolupráca konzulátov členských štátov s externými poskytovateľmi služieb a monitorovanie sa často vyhodnotili ako neoptimálne.

·Z hodnotení, pri ktorých sa overovalo používanie Schengenského informačného systému, vyplynulo, že mnohé členské štáty ešte dostatočne nevyužívajú funkciu vyhľadávania odtlačkov prstov. Zobrazenie všetkých dostupných údajov, ako sú fotografie a odtlačky prstov, vo vnútroštátnych aplikáciách Schengenského informačného systému zatiaľ nie je optimálne.

·Pri hodnoteniach, pri ktorých sa overuje dodržiavanie požiadaviek na ochranu osobných údajov pri vykonávaní schengenského acquis, sa ukázalo, že niektoré členské štáty ešte stále musia poskytnúť orgánom pre ochranu osobných údajov dostatočné ľudské a finančné zdroje, aby tieto orgány mohli vykonávať svoje úlohy súvisiace so Schengenom, a to najmä vzhľadom na to, že orgány pre ochranu osobných údajov nemôžu vždy vykonávať povinné audity ochrany osobných údajov.

V súlade s posilneným schengenským hodnotiacim a monitorovacím mechanizmom, ktorý sa začal uplatňovať v októbri 2022, Komisia vo februári 2023 zorganizovala aj prvú overovaciu návštevu v Belgicku s cieľom monitorovať pokrok dosiahnutý pri vykonávaní akčného plánu súvisiaceho s hodnotením v roku 2020 v oblasti riadenia vonkajších hraníc. Pokrok bol zaznamenaný v oblasti strategickej koordinácie a prebiehajú opatrenia na konsolidáciu národnej koordinácie a spolupráce medzi agentúrami.

V roku 2022 sa neuskutočnili žiadne neohlásené návštevy.

Fungovanie rezervy expertov

Po prijatí nového nariadenia o schengenskom hodnotiacom a monitorovacom mechanizme Komisia vytvorila rezervu expertov na rok 2023 s cieľom zabezpečiť účasť dostatočného počtu skúsených expertov rýchlejším a menej zaťažujúcim spôsobom.

Všetky členské štáty vymenovali aspoň jedného experta pre každú oblasť politiky, v ktorej sú hodnotené, pokiaľ vymenovanie závažne neovplyvní plnenie vnútroštátnych úloh 4 . Celkovo bolo vymenovaných 570 národných expertov, z ktorých 514 bolo vybraných do rezervy na rok 2023, pričom sa zohľadnili všeobecné a špecifické kritériá vymedzené v nariadení a vo výzve na vymenovanie adresovanej členským štátom 5 .

Rezerva je hlavným zdrojom expertov na hodnotiace a monitorovacie činnosti, ktoré sa majú vykonať v roku 2023. Bola vyhlásená dodatočná výzva pre expertov s cieľom nájsť konkrétnych expertov na tematické hodnotenie obchodovania s drogami.

Prehľad nápravných opatrení členských štátov

Po hodnotiacej činnosti musia členské štáty riešiť zistené nedostatky a predložiť Rade a Komisii akčný plán s nápravnými opatreniami, ktoré sa majú vykonať. Po zverejnení tejto druhej správy o stave Schengenu sa monitorovanie nápravných opatrení členskými štátmi po schengenských hodnoteniach presúva do online nástroja KOEL-SCHEVAL. Týmto prechodom od práce s papierovou dokumentáciou sa zabezpečí lepší prehľad o stave vykonávania odporúčaní a lepší súlad s požiadavkami na predkladanie správ podľa nového nariadenia.

Od spustenia prvých schengenských hodnotení koordinovaných Komisiou v roku 2015 hodnotiace tímy uzavreli viac ako 50 akčných plánov. Po najnovších hodnoteniach následných správ predložených členskými štátmi Komisia týmto uzatvára akčné plány Portugalska, Litvy, Malty, Nórska, Česka, Maďarska a Slovenska v oblasti spoločnej vízovej politiky, akčné plány Estónska v oblasti hraníc a návratu, ako aj akčný plán Maďarska v oblasti riadenia vonkajších hraníc po úplnom vykonaní všetkých odporúčaní.

Okrem toho Komisia uzatvára aj všetky akčné plány týkajúce sa odporúčaní hodnotení, ktoré sa vykonali v rokoch 2015 a 2016 6 . Toto uzavretie je však technické, pretože sa týka akčných plánov, ktoré stále obsahujú nevyriešené opatrenia z predchádzajúcich hodnotení, pričom nové hodnotenie pre daný členský štát v danej oblasti politiky sa už uskutočnilo a boli sformulované nové odporúčania. Tieto opatrenia sa prenášajú do akčného plánu nového hodnotenia, aby sa predišlo duplicite povinností predkladania správ. Podobne, keď členské štáty predložia svoje akčné plány týkajúce sa nedávnych hodnotení, všetky staré akčné plány budú technicky uzavreté pri preskúmaní primeranosti nového akčného plánu 7 .

	2015	2016	2017	2018	2019	2020	2021	2022
Uzavreté 8	26	30	17	9	5	0	0	0
Otvorené	2	6	19	21	25	22	37	36
Spolu	28	36	36	30	30	22	37	36

Ako sa uvádza v tabuľke, otvorených je ešte veľa akčných plánov (168 z 255). Je však dôležité poznamenať, že vo všeobecnosti môže Komisia uzavrieť akčné plány až po vykonaní všetkých odporúčaní v plnom rozsahu 9 . Zo súčasného stavu jednotlivých akčných plánov vyplýva, že sa dosiahol významný pokrok a celková miera vykonávania je vo veľkom rozsahu vyššia ako 75 %. Prioritné oblasti pre lepšie vykonávanie zahŕňajú hraničné kontroly, hraničný dozor, EUROSUR a účinnosť systému návratu.

Prehľad miery vykonávania odporúčaní pracovnej skupiny Scheval podľa oblasti politiky

Riadenie vonkajších hraníc:

Návrat:

Policajná spolupráca:

Rozsiahle informačné systémy:

Spoločná vízová politika:

(1)

     Nariadenie Rady (EÚ) 2022/922 z 9. júna 2022 o vytvorení a prevádzke hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu na overovanie uplatňovania schengenského acquis a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 1053/2013.

(2)

     Uvedené členské štáty nebolo možné hodnotiť z hľadiska vykonávania spoločnej vízovej politiky v roku 2020 alebo 2021, rovnako ako v iných oblastiach politiky, a to z dôvodu cestovných obmedzení v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19.

(3)

     V prípade zistenia závažných nedostatkov sa v hodnotenom členskom štáte vykoná prísnejšia kontrola zo strany hodnotiaceho tímu a Rady. Tento štát musí častejšie podávať správy a uskutoční sa v ňom opätovná návšteva s cieľom zistiť pokrok dosiahnutý pri odstraňovaní nedostatkov.

(4)

     V súlade s článkom 17 ods. 2 nariadenia „[č]lenské štáty nie sú povinné vymenovať expertov v oblastiach, v ktorých nie sú z objektívnych dôvodov hodnotené, alebo, vo výnimočných situáciách, ak by to malo významný vplyv na plnenie vnútroštátnych úloh. Ak sa členský štát odvoláva na takýto významný vplyv, písomne poskytne Komisii dôvody a informácie o tejto výnimočnej situácii“.

(5)

     V článku 15 ods. 1 nariadenia sa stanovuje, že experti „musia mať primeranú kvalifikáciu vrátane dôkladných teoretických znalostí a skúseností v oblastiach zahrnutých do hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu, ako aj dôkladné znalosti zásad, postupov a techník hodnotenia a musia byť schopní efektívne komunikovať v spoločnom jazyku“. V súlade s článkom 17 ods. 5 musia členské štáty vymenovať expertov, ktorí spĺňajú tieto podmienky.

(6)

     Technicky uzavreté sú tieto akčné plány: Rakúsko – Schengenský informačný systém a ochrana osobných údajov (2015); Belgicko – Schengenský informačný systém (2015); Nemecko – návrat (2015); Lichtenštajnsko – návrat a ochrana osobných údajov (2015); Holandsko – ochrana osobných údajov (2015); Grécko – návrat, policajná spolupráca, Schengenský informačný systém (všetky v roku 2016); Francúzsko – riadenie vonkajších hraníc, návrat, Schengenský informačný systém (všetky v roku 2016); Taliansko – riadenie vonkajších hraníc, návrat, Schengenský informačný systém (všetky v roku 2016); Luxembursko – Schengenský informačný systém (2016); a Malta – riadenie vonkajších hraníc, návrat, policajná spolupráca a Schengenský informačný systém (všetky v roku 2016). Akčný plán hodnotenia Grécka z roku 2016 v oblasti riadenia vonkajších hraníc nebolo možné uzavrieť z dôvodu značného počtu opatrení, ktoré ešte neboli vykonané. Akčné plány v oblasti ochrany osobných údajov pre Belgicko, Francúzsko, Grécko, Luxembursko, Maltu, Nemecko a Taliansko (súvisiace s hodnoteniami za roky 2015 a 2016) nebolo možné uzavrieť z dôvodu oneskorenia pri prijímaní hodnotiacich správ alebo odporúčaní po hodnoteniach v roku 2020 a 2021.

(7)

     Toto technické uzavretie možno už teraz oznámiť pre akčné plány súvisiace s hodnoteniami Islandu, Nórska a Švédska z roku 2017 v oblasti Schengenského informačného systému a s hodnotením Španielska v oblasti spoločnej vízovej politiky po nových hodnoteniach v roku 2022.

(8)

     V tabuľke je uvedený počet akčných plánov na základe pravidelných hodnotení, ktoré Komisia uzavrela, vrátane akčných plánov uzavretých v správe o stave Schengenu za rok 2023.

(9)

     S výnimkou prípadu technických uzavretí, ako bolo uvedené, aj keď v takom prípade členské štáty musia v novej správe informovať o otvorených odporúčaniach.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli16. 5. 2023

COM(2023) 274 final

PRÍLOHA

k

oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov

Správa o stave Schengenu za rok 2023

PRÍLOHA 2

Prehľad najlepších postupov identifikovaných v rámci schengenského hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu

Keďže schengenský priestor bez kontrol vnútorných hraníc (ďalej len „schengenský priestor“) je aj naďalej základným kameňom európskej integrácie, účinné vykonávanie schengenských pravidiel má zásadný význam pre zabezpečenie bezproblémového pohybu osôb cez hranice, zvýšenie bezpečnosti pri dodržiavaní základných práv a posilňovanie spolupráce medzi členskými štátmi. Základom nového schengenského hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu je identifikácia najlepších postupov a inovatívnych riešení členskými štátmi, ktoré by mohli uplatňovať iné štáty. Cieľom je zlepšiť vykonávanie schengenského acquis.

V tomto prehľade je spojená široká škála najlepších postupov a inovatívnych riešení pokrývajúcich rôzne aspekty schengenského acquis vrátane riadenia hraníc, návratu, vízovej politiky, presadzovania práva, ochrany údajov a používania systémov IT, ktoré boli identifikované počas schengenských hodnotení uskutočnených počas vykonávania prvého (2015 – 2019) a druhého (2020 – 2022) viacročného programu hodnotenia.

Cieľom prehľadu najlepších postupov je poskytnúť prehľad o inovatívnych stratégiách, nástrojoch a opatreniach, ktoré môžu podporiť orgány členských štátov pri vykonávaní schengenského acquis a pomôcť im ďalej stavať na osvedčených prístupoch a technikách pri predkladaní nových návrhov a iniciatív. Cieľom je takisto posilniť rámec vytvorený v príslušnej pracovnej skupine Rady s cieľom ďalej uľahčiť a povzbudiť členské štáty, aby si vymieňali svoje skúsenosti, vedomosti a učili sa jeden od druhého. Uľahčilo by to najmä partnerské učenie a podporilo spoluprácu medzi členskými štátmi, čo by viedlo k lepšiemu vykonávaniu schengenskej architektúry. Cieľom prehľadu nie je nahradiť alebo opakovať existujúce najlepšie postupy zahrnuté v rôznych platných odporúčaniach Komisie alebo Rady alebo v príručke, ale má ich doplniť o nové položky.

Komisia má v úmysle prehľad každoročne aktualizovať, aby sa zozbierali nové a inovatívne opatrenia identifikované hodnotiacimi tímami počas schengenských hodnotiacich činností z predchádzajúceho roka.

Týmito najlepšími postupmi by sa malo podporovať aj účinné vykonávanie viacročnej strategickej politiky pre európske integrované riadenie hraníc (EUIBM). Preto sa členské štáty vyzývajú, aby zohľadnili príslušné najlepšie postupy vo svojich vnútroštátnych stratégiách integrovaného riadenia hraníc pre EUIBM.

Tento prehľad je vysvetľujúci a nemá žiadne právne záväzné účinky. Má slúžiť ako cenný zdroj pre tvorcov politík, úradníkov orgánov presadzovania práva a ďalšie zainteresované strany, ktoré sa podieľajú na zabezpečovaní bezproblémového a efektívneho fungovania schengenského priestoru, ale aj na podporu možných riešení nápravných opatrení zameraných na budúce odporúčania navrhnuté hodnotiacimi tímami. Je súčasťou výročnej správy uvedenej v článku 25 nariadenia Rady (EÚ) 2022/922.

1.Riadenie vonkajších hraníc

Vykonávanie európskeho integrovaného riadenia hraníc (EUIBM)

Správa vnútroštátneho integrovaného riadenia hraníc -Na vnútroštátnej úrovni sa vytvorí centrum združujúce sedem orgánov vrátane polície, migračného úradu a colnej správy. Jeho hlavným cieľom je rozvíjať protistratégie, poskytovať včasné varovania a vypracovávať odporúčania. Ide o stálu štruktúru organizovanú okolo práce dočasných jednotiek so širokým okruhom analytických produktov, ktoré slúžia taktickému rozhodovaniu na miestnej úrovni, ako aj strategickému rozhodovaniu na ministerskej úrovni. Jeho analýzy sa distribuujú všetkým útvarom hraničnej polície prostredníctvom webovej platformy polície. [Nemecko, 2015] -Vytvorenie dobre fungujúceho a stáleho systému správy EUIBM koordinovaného špecifickou riadiacou štruktúrou a zahŕňajúceho všetky zapojené vnútroštátne orgány je nevyhnutné pre efektívne zriadenie, monitorovanie a vykonávanie EUIBM v členských štátoch. Zapojenie styčného dôstojníka agentúry Frontex (ako pozorovateľa) do vnútroštátneho správneho orgánu pre EUIBM sa považuje za prínosné na výmenu informácií a účinnú spoluprácu a na zabezpečenie prepojenia medzi vnútroštátnou a európskou úrovňou. [Tematické hodnotenie vnútroštátnych stratégií integrovaného riadenia hraníc, 2020]

Medziagentúrna spolupráca -Úzka a účinná formalizovaná medziagentúrna koordinácia a spolupráca medzi rôznymi vnútroštátnymi orgánmi na centrálnej, regionálnej a miestnej úrovni sa považujú za nevyhnutné pre účinné fungovanie systémov integrovaného riadenia hraníc. Jednotky pohraničnej stráže sú rozmiestnené v teritoriálnych vodách a na súši dotknutých tretích krajín, pričom zabezpečujú neustále spoločné hliadkovanie po mori a vo vzduchu na palubách plavidiel a lietadiel členského štátu, podporované elektronickými prostriedkami, ako je integrovaný systém dozoru nad vonkajšími hranicami (SIVE). [Tematické hodnotenie vnútroštátnych stratégií integrovaného riadenia hraníc, 2020]

Pátracie a záchranné operácie -Vnútroštátna stratégia by mala byť zameraná na ciele integrácie funkcie pátracích a záchranných operácií do koncepcie vnútroštátneho dozoru nad námornými hranicami a na prepojenie s podporou EÚ v tejto oblasti, ktorú poskytujú spoločné námorné operácie koordinované agentúrou Frontex. Funkcia pátracích a záchranných operácií by mala byť zahrnutá ako neoddeliteľná súčasť vnútroštátneho systému dozoru nad námornými hranicami, pokiaľ ide o plánovanie a rozvoj kapacít dozoru. Národné centrum pátracích a záchranných operácií by mohlo poskytovať informácie zozbierané svetovým systémom pátracích a záchranných operácií na zlepšenie plánovania dozoru. [Tematické hodnotenie vnútroštátnych stratégií integrovaného riadenia hraníc, 2020]

Mechanizmus kontroly kvality -Ministerstvo vnútra vytvorilo vnútroštátny hodnotiaci mechanizmus pre vonkajšie hranice, ktorý je postavený na európskych a vnútroštátnych mechanizmoch kontroly kvality. Spájajú sa v ňom odporúčania zo schengenského hodnotiaceho mechanizmu, posúdenia zraniteľnosti vypracovaného agentúrou Frontex a vnútroštátnych hodnotiacich návštev. Zahŕňa hodnotenie Schengenského informačného systému/SIRENE a otázok policajnej spolupráce. [Rakúsko, 2020] -Riadenie hraníc na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ by malo systematicky podliehať uplatňovaniu európskeho mechanizmu kontroly kvality pokrývajúceho celý rozsah EUIBM. Stály vnútroštátny mechanizmus kontroly kvality zahŕňa skupinu národných hodnotiteľov, ktorí absolvovali odbornú prípravu v kurzoch schengenských hodnotiteľov agentúry Frontex. [Tematické hodnotenie vnútroštátnych stratégií integrovaného riadenia hraníc, 2020]

Vnútroštátna a európska situačná informovanosť a systém včasného varovania

Spolupráca (situačná informovanosť) -Žandárstva dvoch susedných členských štátov nadviazali veľmi dobrú dvojstrannú spoluprácu na základe memoranda o spolupráci. Na základe tohto memoranda je okrem iného možné vykonávať spoločné hliadky na mori a súši a uskutočňovať výmenu operačného personálu. Orgány týchto členských štátov súhlasili aj s integráciou svojich systémov námorného dozoru a výmenou informácií o situačnom prehľade na mori. [Portugalsko/Španielsko, 2017] -Koordinácia medzi národnými koordinačnými centrami dvoch susediacich členských štátov umožňuje zabezpečiť spoločný situačný prehľad, efektívnu výmenu informácií, lepšiu situačnú informovanosť na spoločných hraniciach a lepšiu schopnosť reakcie, keďže obidve krajiny spoločne vykonávajú aj rozmiestnenie prostriedkov. [Portugalsko/Španielsko, 2017]

Hraničné kontroly

Pozemné hranice -Vedúci zmeny poskytuje operačné brífingy príslušníkom prideleným na hraničné kontroly v prvej línii pred tým, ako vykonajú hraničné kontroly v prichádzajúcom osobnom vysokorýchlostnom vlaku z krajiny mimo Schengenu. Na týchto brífingoch sa majú zúčastniť colní zástupcovia, aby sa zabezpečila jednotná výmena informácií o aktualizovaných rizikových profiloch, ako aj výmena ďalších relevantných operačných údajov. Jeden člen tímu hliadky pohraničnej stráže absolvoval špeciálnu odbornú prípravu na riadenie spravodajských informácií. Účinné hraničné kontroly sa vykonávajú na základe strategického rozmiestnenia personálu a primeraného používania jazykov, ktoré odrážajú zloženie cestujúcich. Vopred poskytované informácie o cestujúcich sa vyžadujú pre všetky vlaky a pre cestujúcich a členov posádky v týchto vlakoch. Vymenovaní príslušníci pohraničnej stráže spracúvajú vopred poskytované informácie o cestujúcich uvedené v zozname cestujúcich, ktoré sa predbežne kontrolujú podľa vopred vybraných registrov, a posudzujú označené riziká. Cestovné doklady sa kontrolujú a overujú vizuálne a pomocou vhodných technických zariadení. [Fínsko, 2018]

Vzdušné hranice -Vyhradená jednotka šiestich príslušníkov pohraničnej stráže monitoruje súkromnú dopravu a rekreačné letectvo vrátane ľahkých lietadiel a vrtuľníkov, pretože má prístup k sledovaniu trasy v reálnom čase a letovým údajom z vojenského radaru. Jednotka dostáva všetky letové plány, ktoré sa následne analyzujú. Ak letisko odletu alebo príletu nie je hraničným priechodom, policajná jednotka dostane výstrahu, aby zasiahla. V prípade nepovolených pristátí na letiskách, ktoré nie sú určené na hraničné priechody, úrady ukladajú pokuty. Pravidelne sa vykonáva hodnotenie rizika odchyľujúcich sa letových trás. [Belgicko, 2020]

Hraničný dozor

-Príslušníci pohraničnej stráže sú podporovaní operačným systémom, ktorý umožňuje priame mobilné nahliadanie do príslušných databáz a operačnú koordináciu pri hraničnom dozore. Systém sa používa aj na koordináciu hliadok, situačnú informovanosť, umiestnenie hliadok a schopnosť efektívnej reakcie. Ďalej umožňuje regionálnemu koordinačnému centru získať všeobecný operačný prehľad, pričom ponúka možnosť vybrať si správne prostriedky zásahu a komunikačný kanál v správny čas. Interaktívne rozhranie umožňuje hliadkam pohraničnej stráže a polície, vedúcim zmien a regionálnemu koordinačnému centru vybrať a odoslať geografickú polohu miesta záujmu priamo na monitory inštalované v každom vozidle a plavidle hliadky. Príslušníkom pohraničnej stráže zodpovedným za hraničný dozor poskytuje nepretržitú a komplexnú situačnú informovanosť, uľahčuje komunikáciu a zlepšuje reakčné schopnosti. [Estónsko, 2018] -Pohraničná stráž používa bezpilotné vzdušné prostriedky (UAV) na úlohy dozoru a zásahu. Každá z regionálnych jednotiek zodpovedných za vonkajšie pozemné hranice je napojená na systém. Pozostáva z troch platforiem (bezpilotné motorové minivetrone), pozemnej stanice (s diaľkovým ovládaním, obrazovkami a anténou) a ďalšieho podporného vybavenia. Platformy sú vybavené kamerami pre denné a nočné videnie a jednu platformu je možné použiť kedykoľvek. Vysokokvalitné snímky z kamier sa doručujú v reálnom čase buď na pozemnú stanicu, alebo iným pripojeným príjemcom. Tento systém bezpilotných vzdušných prostriedkov môže zvýšiť kapacitu hraničného dozoru, zlepšiť situačnú informovanosť a podporiť reakčné kapacity. Ak sa zistí prítomnosť lietajúceho objektu, bezodkladne sa informuje regionálne koordinačné centrum s cieľom vykonať konkrétne zásahové opatrenia. [Poľsko, 2019]

Medzinárodná spolupráca -Vďaka uzatvoreniu mnohostranných dohôd o spolupráci a dvojstranných dohôd s niekoľkými tretími krajinami je možné v reálnom čase vymieňať si údaje o námornom dozore a na hraničných priechodoch údaje na účely kontroly trajektov, ako aj iné informácie týkajúce sa hraníc. Orgány aktívne podporujú rozvoj národných kapacít na kontrolu hraníc v tretích krajinách poskytnutím prostriedkov. [Taliansko, 2021] -Vnútroštátne orgány riadia migračné toky a riešia cezhraničnú trestnú činnosť z krajín mimo schengenského priestoru prostredníctvom vykonávania regionálnej koncepcie hraničného dozoru. Zahŕňa nasadenie styčných dôstojníkov z tretích krajín do regionálnych koordinačných centier členského štátu a naopak, čo má za cieľ uľahčiť priamu spoluprácu a výmenu informácií. Jednotky pohraničnej stráže sú rozmiestnené v teritoriálnych vodách a na súši tretích krajín, pričom zabezpečujú neustále spoločné hliadkovanie po mori a vo vzduchu. Pátrací a záchranný mechanizmus dopĺňa regionálny systém hraničného dozoru plavidlami koordinovanými národnou pátracou a záchrannou agentúrou. [Španielsko, 2022]

2.Vízová politika

Externí poskytovatelia služieb

-Uloženie finančných sankcií externým poskytovateľom služieb v prípade nedodržania zmluvy v kombinácii s posilneným monitorovaním ich práce predstavuje účinný spôsob, ako zabezpečiť dodržiavanie ustanovení zmluvy zo strany externého poskytovateľa služieb a zlepšiť jeho výkonnosť. [Rakúsko, 2022]

Vnútroštátny informačný systém

-Vo vnútroštátnom vízovom informačnom systéme sú naliehavé žiadosti (napr. v prípade, keď žiadateľ potrebuje vycestovať veľmi krátko po podaní žiadosti, ako je hospitalizácia blízkeho člena rodiny) trvalo označené. Preto sú naliehavé žiadosti ľahko identifikovateľné a ich preskúmanie možno ľahko uprednostniť. [Malta, 2022]

3.Návrat

Účinnosť návratového systému

Konania o návrate -Postup prijímania rozhodnutí o návrate, odsune a zákaze vstupu v jednom kroku znižuje administratívnu záťaž, pričom sa plne rešpektujú procesné práva navrátilcov. [Rakúsko, 2015] -Postup oznamovania „zámeru vydať zákaz vstupu“ pri zistení neoprávneného pobytu počas výstupných kontrol, ktorý poskytuje štátnemu príslušníkovi tretej krajiny možnosť vzniesť námietky, umožňuje orgánom vydať zákaz vstupu bez prerušenia odchodu štátneho príslušníka tretej krajiny pri rešpektovaní práv štátneho príslušníka tretej krajiny. [Holandsko, 2021] -Postup ustanovený na systematickú kontrolu plnenia povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny vrátiť sa v lehote na dobrovoľný odchod zahŕňa: ·overenie vycestovania štátneho príslušníka tretej krajiny cez hraničné priechody v informačnom systéme úradu štátnej pohraničnej stráže, ·konzultáciu s príslušnými orgánmi susedných členských štátov o tom, či štátny príslušník tretej krajiny odišiel cez ich úsek vonkajšej hranice, ·ak uvedené kontroly neprinesú výsledky, úrad štátnej pohraničnej stráže navštívi poslednú známu adresu štátneho príslušníka tretej krajiny v členskom štáte, ·úrad pre migráciu je o výsledkoch informovaný a prijíma primerané opatrenia. [Litva, 2018]

Dobrovoľný návrat -Podpora programov asistovaného dobrovoľného návratu v každej fáze azylového konania a konania o návrate zabezpečuje, že štátni príslušníci tretích krajín budú plne informovaní o možnosti dobrovoľného návratu od prvého kontaktu s vnútroštátnymi orgánmi. Tento postup prispieva k vysokej miere dobrovoľných návratov, čo podporuje dôstojnejší, bezpečnejší a nákladovo efektívnejší spôsob návratu štátnych príslušníkov tretích krajín s neoprávneným pobytom. [Luxembursko, 2016] -Počas celého procesu návratu je dobrovoľný návrat prioritou pre vnútroštátne orgány. Existuje proaktívny prístup motivujúci štátnych príslušníkov tretích krajín k dobrovoľnému odchodu počas všetkých fáz konania, najmä v zariadeniach určených na zaistenie. Zariadenia určené na zaistenie sa považujú za vhodné na podporu dobrovoľného návratu, pričom manažéri prípadov a orgány aktívne motivujú štátnych príslušníkov tretích krajín, aby dobrovoľne opustili krajinu, pričom im poskytujú primerané ubytovanie a podporu. [Holandsko, 2021] -Včasné zapojenie navrátilcov pri podpore dobrovoľného návratu/odchodu a možnosť navrátilca zúčastniť sa na programe dobrovoľného návratu v ktoromkoľvek bode procesu návratu podporuje a zvyšuje využívanie dobrovoľného návratu a reintegrácie ako neoddeliteľnej súčasti spoločného systému EÚ v oblasti návratu v súlade so stratégiou EÚ pre dobrovoľný návrat a reintegráciu. [Dánsko, 2022]

Informačný systém -Používanie moderného technického vybavenia prispôsobeného na mieru, ako sú tablety, smartfóny a iné prenosné predmety, so špeciálnym softvérom naprogramovaným na uľahčenie práce polície pri identifikácii štátnych príslušníkov tretích krajín s cieľom rýchlo overiť, či štátni príslušníci tretích krajín podliehajúci policajným kontrolám majú nárok na pobyt v členskom štáte. [Švajčiarsko, 2018] -Používaním špičkových technológií, mobilných zariadení a komplexných databáz na jednoduchý prístup k informáciám a ich výmenu sa podporuje účinný návrat štátnych príslušníkov tretích krajín bez práva zostať. [Holandsko, 2021] -Vnútroštátny systém IT na riadenie prípadov návratu, ktorý bol vyvinutý v súlade s modelom agentúry Frontex (RECAMAS), poskytuje orgánom zaoberajúcim sa návratom účinný a integrovaný nástroj, ktorý podporuje účinné riadenie prípadov návratu. [Taliansko, 2021] -Prepojenie vnútroštátneho systému riadenia prípadov migrácie s modulom charterových letov aplikácie agentúry Frontex pre návrat (FAR) umožňuje vnútroštátnym orgánom priamo kontaktovať všetky charterové operácie organizované s podporou agentúry Frontex a pomôcť im efektívnejšie organizovať návratové operácie a zúčastňovať sa na nich. [Rakúsko, 2020]

Záruky

Postup núteného návratu -Existujú postupy, ktoré orgánom umožňujú rýchlo rozhodnúť o následnej žiadosti o azyl podanej počas procesu odsunu, aby sa predišlo odloženiu alebo oneskoreniu odsunu štátneho príslušníka tretej krajiny pri rešpektovaní zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia. [Holandsko, 2015]

Monitorovanie núteného návratu -Vhodné monitorovanie je zabezpečené úplnou nezávislosťou národného garanta, rozsahom jeho činnosti, odbornou prípravou poskytovanou eskortným skupinám pre návrat o základných právach a zásade zákazu vyhostenia alebo vrátenia, ako aj regionálnou sieťou vyškolených členov monitorovacej skupiny pre nútený návrat pôsobiacich na celom území krajiny. [Taliansko, 2021] -Pravidelným uverejňovaním správ o monitorovaní núteného návratu online zo strany verejného ochrancu práv, a to aj v anglickom jazyku, ako súčasti výročnej všeobecnej správy ombudsmana sa zabezpečuje ďalšia úroveň kontroly procesu odsunu, zvyšuje jeho transparentnosť a ďalej podporuje účinnosť mechanizmu monitorovania núteného návratu. [Česko, 2019]

Odborná príprava -Rozsiahly program odbornej prípravy, ktorý vedú vysokokvalifikovaní školitelia, spolu so zavedeným rámcom pre sprevádzanie pri nútenom návrate, podporovaný dobre rozvinutou sieťou školiteľov, zaručujú vysoké štandardy vykonávania sprievodu štátnych príslušníkov tretích krajín v súlade s normami agentúry Frontex. Odborná príprava obsahuje teoretickú a praktickú časť. Teoretická časť je zameraná na postup pri návratových operáciách, základné práva, právny rámec, komunikáciu a kultúrne povedomie, ako aj medicínske aspekty. V praktickej časti sa príslušníci zoznámia s technikami zásahu a nácvikom obmedzovacích situácií (prvý kontakt, brífing PIC, nástup, sedenie, pohyb na palube, neoprávnený pohyb, stravovanie, záchod a odovzdanie). Praktické cvičenia sa uskutočňujú v makete lietadla, čo umožňuje trénovať v realistických situáciách. [Portugalsko, 2022]

Zaistenie na účely odsunu

Zariadenia určené na zaistenie -Detská izba v registračných zariadeniach pre cudzincov poskytuje vhodné a podnetné prostredie pre deti. Vďaka dlhej otváracej dobe a dostupnosti bez obmedzení, prítomnosti sociálneho pracovníka a veľkého množstva dostupných hier a aktivít je atraktívna pre deti. [Litva, 2018] -Rodinné centrá a cielené psychiatrické zariadenia môžu uspokojiť osobitné potreby zaistených zraniteľných osôb. Usporiadanie, aktivity a nasadenie personálu rodinného centra umožňujú čo najviac priblížiť rodinný život k normálnemu životu a poskytujú vhodné a stimulujúce prostredie pre rodiny a maloleté osoby bez sprievodu. Psychiatrické zariadenie zabezpečuje úzku spoluprácu medzi príslušnými partnermi pri riešení potrieb zraniteľných osôb s psychickými problémami v procese návratu a zároveň zvyšuje efektivitu konaní o návrate. [Holandsko, 2021] -Vypracované protokoly a odborná príprava personálu v kombinácii s návrhom a režimom prispievajú k zmierneniu stresu a traumy maloletých osôb v procese návratu a sú v súlade so zásadou najlepšieho záujmu dieťaťa. [Nórsko, 2022]

4.Policajná spolupráca

Vnútroštátne stratégie presadzovania práva

-Každé štyri roky minister spravodlivosti a bezpečnosti stanovuje národnú bezpečnostnú agendu s národnými cieľmi politiky pre policajné funkcie. Na regionálnej úrovni miestna samospráva premieta národné priority do regionálnych cieľov politiky pre políciu v regionálnej bezpečnostnej agende. Orgány presadzovania práva si vymieňajú spravodajské informácie a informácie s cieľom zhromažďovať príslušné informácie a spravodajské informácie, ktoré prispievajú k programu národnej bezpečnosti, programom regionálnej bezpečnosti a hodnoteniu Europolu týkajúcemu sa hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti (SOCTA). Koordináciou a monitorovaním celého postupu sú poverené riadiace výbory z oddelenia výskumu. Denné operačné brífingy umožňujú rôznym policajným tímom, aby boli informované o konkrétnych bodoch, ktorým treba venovať pozornosť v ich pracovnej oblasti. Brífing je založený na národnom modeli a poskytuje všetky relevantné informácie a spravodajské informácie dostupné na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni. Vypracované sú aj rôzne posúdenia hrozieb. Používajú sa napríklad ako východisko pre tvorbu politiky v boji proti organizovanej trestnej činnosti a odhadovanie úrovní ohrozenia, ktoré naznačujú pravdepodobnosť teroristického útoku. Okrem toho oddelenia výskumu a analýzy všetkých regionálnych spravodajských služieb vykonávajú vlastné posúdenia hrozieb a bezpečnosti. [Holandsko, 2021]

Organizácia jednotného kontaktného miesta pre medzinárodnú výmenu informácií v oblasti presadzovania práva

Organizácia, výmena informácií -Vnútroštátne systémy sú dostupné vo všetkých orgánoch presadzovania práva a umožňujú navzájom vyhľadávať informácie, čo znižuje oneskorenia a zvyšuje efektivitu. Okrem toho, keďže všetky orgány presadzovania práva používajú na registráciu prípadov rovnaký vnútroštátny systém, predchádza sa tak tomu, aby rôzne orgány presadzovania práva pracovali na rovnakých prípadoch alebo premeškali príležitosti na súdržnejšiu prácu. [Fínsko, 2018] -Na lepšiu koordináciu medzinárodnej policajnej spolupráce polícia vytvorila sieť kontaktných dôstojníkov pre medzinárodnú policajnú spoluprácu. Nachádzajú sa na všetkých riaditeľstvách regionálnej polície a veliteľstve metropolitnej polície v hlavnom meste. Kontaktní dôstojníci pôsobia ako spojenie medzi miestnou políciou a jednotným kontaktným miestom na veliteľstve národnej polície pri plnení týchto úloh: poradenstvo pri výbere kanála na policajnú spoluprácu, pomoc pri vytváraní žiadostí o výmenu informácií, preklad a postúpenie odpovedí miestnej polícii, zvyšovanie informovanosti miestnej polície o rôznych možnostiach medzinárodnej výmeny informácií. Kontaktní dôstojníci pomáhajú zvyšovať kvalitu a uľahčujú koordináciu žiadostí o výmenu informácií. [Poľsko, 2019] -Existuje zavedený denný tok hlásení o trestných činoch z miestnej na regionálnu a štátnu úroveň. V praxi je elektronická správa o udalostiach za posledných 24 hodín pravidelne k dispozícii tímom vedenia miestnej stanice, regionálnej úrovni a ústrednému úradu kriminálnej polície. Umožňuje všetkým úrovniam prijímať informované rozhodnutia. [Nemecko, 2020] -Systém koordinácie protiteroristických operácií zhromažďuje všetky spravodajské informácie z rôznych policajných organizácií a inštitúcií zodpovedných za predchádzanie terorizmu, násilnému radikalizmu, organizovanej a závažnej trestnej činnosti a boj proti nim. Systém predstavuje primeranú alternatívu, ktorá kombinuje riadenie informácií s operačnou koordináciou v situácii, keď príslušné vnútroštátne orgány nemajú vzájomný prístup k databázam druhej strany. [Španielsko, 2022]

Organizácia -Stále centrum pre spravodajské informácie a analýzu trestnej činnosti polície, colných orgánov a pohraničnej stráže je formou účinnej spolupráce a koordinácie medzi orgánmi presadzovania práva, ktoré okrem iného vytvára spoločné analytické produkty a produkty posudzovania hrozieb. Toto centrum ako také možno považovať za základný pilier podporujúci politickú úroveň pri prijímaní rozhodnutí založených na dôkazoch na základe spoločného prehľadu o situácii, ako aj regionálne a miestne služby pri ich vyšetrovacích a spravodajských činnostiach. [Fínsko, 2018] -Komplexná a intenzívna spolupráca medzi orgánmi presadzovania práva a Národnou daňovou a colnou správou na vnútroštátnej aj regionálnej úrovni. Spoločné vyšetrovania a operácie, ako aj výmena informácií a údajov sú bežnou praxou. [Maďarsko, 2019] -Centrá policajnej spolupráce majú svoj vlastný nový, najmodernejší modul systému riadenia prípadov, ktorý je integrovaný do národného policajného systému riadenia prípadov a má zabudovanú funkciu na generovanie komplexných automatizovaných štatistík o cezhraničných činnostiach. [Maďarsko, 2019] -Vytvorenie ústredných úradov, v ktorých sa združujú zdroje z rôznych správ a ktoré sú zamerané na jeden typ trestnej činnosti, vedie k veľmi efektívnym operačným výsledkom. [Francúzsko, 2021] -Účinná štruktúra na vytváranie nielen posúdenia národných hrozieb, ale aj špecializovaných posúdení hrozieb a rizík. Spája centrálne organizovanú kontrolu kvality s analýzou požiadaviek na regionálnej úrovni. Za strategickú analýzu trestnej činnosti je zodpovedný multidisciplinárny útvar strategickej analýzy. Útvar tvorí tím pracujúci na vnútroštátnej úrovni a detašované tímy vo viacerých regiónoch. Kontrola kvality sa udržiava na ústrednej úrovni, čím sa zabezpečuje aj súdržnosť medzi jednotlivými analytickými produktmi. Útvar každoročne vypracúva posúdenie národných hrozieb, ktoré sa zameriava na skupiny organizovanej trestnej činnosti. [Francúzsko, 2021] -Divízia medzinárodnej spolupráce spája operatívnu výmenu informácií so strategickým rozhodovaním na medzinárodnej úrovni. Táto divízia je miestom národného jednotného kontaktného miesta pre medzinárodnú výmenu informácií v oblasti presadzovania práva. Využíva zastúpenie vnútroštátnych policajných zborov, regionálnych policajných zborov, ako aj colných orgánov. Oba príslušné orgány disponujú sieťou odborníkov na medzinárodnú policajnú spoluprácu, ktorí poskytujú regionálnym jednotkám kriminálneho spravodajstva pomoc a poradenstvo pri využívaní nástrojov medzinárodnej policajnej spolupráce. Hlavné orgány presadzovania práva pravidelne organizujú odbornú prípravu pre odborníkov na medzinárodnú policajnú spoluprácu. Títo odborníci tvoria súčasť ich regionálneho útvaru a túto funkciu vykonávajú popri svojej každodennej práci. Vedomosti sa do siete poskytujú na každoročnom stretnutí, na ktoré sú ako rečníci pozvaní napríklad národní styční dôstojníci v Europole. Medzi týmito stretnutiami sa informácie o nových postupoch poskytujú do siete buď prostredníctvom bulletinov, alebo ad hoc stretnutí. Okrem toho odborníci siete úradu pred vstupom do siete absolvujú odbornú prípravu spôsobilosti počas jedného týždňa. Tieto siete odborníkov predstavujú nízkoprahový spôsob šírenia vedomostí o medzinárodnej policajnej spolupráci na regionálnej úrovni. [Španielsko, 2022]

Riadenie informácií – mobilné aplikácie

-Využívajú sa mobilné zariadenia, ktoré členom hliadok poskytujú prístup k príslušným databázam prostredníctvom mobilnej aplikácie. Ľahko použiteľné a výkonné mobilné zariadenia dokážu čítať poznávacie značky vozidiel, ako aj strojovo čitateľnú zónu preukazov totožnosti. Sú vybavené aj schopnosťou rozpoznávania tváre (t. j. posielajú fotografie na účely rozpoznávania tváre do centrálnej databázy). [Maďarsko, 2019] -Všetci príslušníci polície s príslušným profilom majú smartfóny s priamym prístupom do (medzi)národných databáz a zabezpečenou komunikačnou aplikáciou. Vnútroštátne policajné zbory využívajú mobilné riešenie na prácu mimo kancelárie. Prostredníctvom mobilných zariadení (tablety, smartfóny a notebooky) môže každý operačný príslušník polície vyhľadávať v (medzi)národných databázach (ako sú preukazy totožnosti, poznávacie značky a biometrické údaje). Predmety, ako napríklad poznávacie značky, ktoré sú naskenované smartfónom, sú okamžite kontrolované v centrálnej databáze. [Holandsko, 2021]

Využívanie nástrojov Europolu na cezhraničnú spoluprácu a výmenu informácií

-Údaje z národného systému policajného vyšetrovania sa automaticky nahrávajú do informačného systému Europolu. Databáza prebiehajúcich vyšetrovaní je prepojená s nástrojom na automatizované odosielanie údajov v informačnom systéme Europolu. Denne sa vkladajú nové informácie, existujúce informácie sa vylepšujú a staré sa odstraňujú. Tento proces je plne automatizovaný. Národná ústredňa Europolu rieši zhody medzi vnútroštátnymi vyšetrovaniami a zahraničnými vyšetrovaniami, ktoré sú už dostupné v informačnom systéme Europolu. [Holandsko, 2021]

Cezhraničná spolupráca v oblastiach vnútorných hraníc

Operačná spolupráca so susednými členskými štátmi -Spoločné trojstranné hliadky vo vlakoch so susednými krajinami. [Rakúsko, 2015] -Členské štáty raz za dva týždne vypracúvajú spoločnú správu o analýze trestnej činnosti za obdobie dvoch rokov a správu o operačnej analýze trestnej činnosti. Okrem toho sa pripravuje denný prehľad informácií o trestných činoch spáchaných v jednom členskom štáte, ktorý sa poskytuje partnerským členským štátom. [Lichtenštajnsko, 2015] -V rámci policajného okrsku pohraničného regiónu pôsobí spoločný analytický tím. Pozostáva z niekoľkých agentúr vrátane polície, colných orgánov, hraničných a kriminálnych úradov. Analýzy sa používajú ako vstupné informácie pre rozhodnutia týkajúce sa hraničných kontrol, polície a colných záležitostí. Bolo uvedené, že analytické správy sa používali na informovanie príslušníkov pred spoločnými hliadkami, vrátane určenia dní, časov a miest týchto hliadok. Pre prístavy povolené na príchody mimo schengenského priestoru sa zostavujú mesačné správy o analýze rizík. Používajú sa ako vstupné informácie pre operačné, ako aj administratívne aspekty hraničných kontrol. [Dánsko, 2017] -Administratívnou dohodou o spolupráci medzi policajnými orgánmi v severských krajinách sa zabezpečuje zvýšenie operačnej policajnej spolupráce medzi severskými policajnými orgánmi. V dohode sa stanovujú usmernenia týkajúce sa výmeny informácií (na predchádzanie trestným činom, ich odhaľovanie alebo vyšetrovanie), policajných výsluchov v jurisdikcii jednej z ďalších strán, žiadostí o výpisy z registra trestov a doručovania predvolaní, pátrania po osobe v inej severskej krajine, spoločných vyšetrovacích tímov, požičiavania vybavenia a tranzitu v súvislosti s vydávaním cudzích občanov. Príslušníci vnútroštátnej polície sú riadne informovaní o ustanoveniach, ktoré môžu podľa tejto dohody využívať. [Dánsko, 2017; Fínsko, 2018] -Na zabezpečenie účinnej cezhraničnej spolupráce a vzájomného poskytovania zdrojov podpísali susedné členské štáty dohodu o spoločnom využívaní tajných zdrojov spravodajských informácií na vykonávanie tajných spravodajských operácií prostredníctvom spoločnej skupiny policajných dôstojníkov. [Litva, 2018] -Dvojstranné dohody o policajnej spolupráci uzatvorené s dvomi susediacimi členskými štátmi umožňujú výmenu informácií o správnych deliktoch, zabezpečujú presun a tranzit osôb cez územie druhého štátu príslušníkmi druhej zmluvnej strany, obsahujú ustanovenia rozširujúce tradičnú pôsobnosť na cezhraničné prenasledovanie a dozor a udeľujú rovnaké policajné právomoci, aké má príslušník vnútroštátnej polície, keď polícia iného členského štátu vykonáva svoje činnosti na ich príslušnom území. Prostredníctvom týchto dohôd sa organizuje aj množstvo spoločných cezhraničných iniciatív policajnej spolupráce. [Česko, 2019] -Vnútroštátny dátový systém blikne pri spustení operácie, čím okamžite upozorní operátorov na nevyhnutné následné opatrenia. Poskytuje aj živé prenosy. V systéme je viditeľná aj geografická poloha hliadkujúcich áut. Priamy prístup k nemu majú Stredisko policajnej spolupráce a colnej správy, ako aj jednotné kontaktné miesto. [Česko, 2019] -Platné dvojstranné dohody so susednými schengenskými krajinami umožňujú cezhraničné prenasledovanie na príslušných územiach bez akýchkoľvek časových a územných obmedzení, ako aj povolenie na prenasledovanie nad rámec trestných činov uvedených v článku 2 rámcového rozhodnutia Rady z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi, napríklad ak sa niekto vyhýba policajným alebo hraničným kontrolám. Dvojstranné dohody prekračujú rámec ustanovení Schengenského dohovoru tým, že umožňujú prenasledovanie aj na vode poskytovaním možnosti zadržania prenasledovanej osoby zahraničným príslušníkom polície vykonávajúcim prenasledovanie. Podľa dohody môžu byť prenasledovania vykonávané cez viac ako jednu vnútornú schengenskú hranicu. [Slovensko, 2019; Maďarsko, 2019] -Členské štáty úspešne spolupracujú pri cezhraničnom dozore so susednými krajinami v prípadoch sledovania zariadení GPS na základe medzinárodných žiadostí. Všetky susedné krajiny disponujú technicky kompatibilnými zariadeniami, ktoré zabezpečujú úspešné sledovanie vozidiel bez fyzického dohľadu. Ústredie koordinuje výkon takýchto prípadov a vedie komplexné štatistiky. [Maďarsko, 2019] -Spoločné oddiely dvoch štátov na boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu a prevádzačom sú integrované a trvalé mechanizmy medzinárodnej spolupráce, ktoré dvom susedným krajinám umožňujú organizovať kontroly na základe spoločnej analýzy migračných rizík. Tieto „oddiely“ (alebo „spoločné jednotky“) zriadené na francúzsko-nemeckých a francúzsko-talianskych hraniciach, ktoré tvorí rovnaký počet dôstojníkov z oboch krajín vybraných pre ich technické a jazykové schopnosti, sa riadia buď prümskými dohodami, alebo dvojstrannou dohodou. Spoločné oddiely (alebo spoločné jednotky) okrem organizácie spoločných hliadok zabezpečujú spoločný výcvik. Tento systém spoločných oddielov uľahčuje výmenu informácií medzi dvoma susednými krajinami a koordináciu kontrolných operácií, a preto by sa mal podporovať a rozširovať na ďalšie hranice, najmä na francúzsko-španielsku hranicu. [Francúzsko, 2021]

Ľudské zdroje

Styční dôstojníci -V rámci svojej trojstrannej policajnej dohody sa členský štát zaviazal dať k dispozícii všetkých svojich styčných dôstojníkov usadených v tretích krajinách a zamerať sa na konkrétne geografické cieľové oblasti. [Belgicko, 2015] -Na základe dohody o severskej policajnej spolupráci môžu vnútroštátne orgány presadzovania (polícia, colné orgány a pohraničná stráž) využívať celú sieť severských styčných dôstojníkov po celom svete. Členské štáty môžu využiť aj styčných dôstojníkov iných členských štátov. Spolupráca medzi políciou členského štátu je navyše posilnená nasadením v rámci policajného oddelenia jedného členského štátu. [Fínsko, 2018]

Odborná príprava -Členský štát prijal koncepciu spoločnej odbornej prípravy s policajnými orgánmi susedných krajín ako spôsob zlepšenia spolupráce v pohraničných oblastiach. Spoločná odborná príprava a iné orgány presadzovania práva so zahraničnými partnermi vychádzajú napríklad z práce Výboru pre bilaterálnu spoluprácu. Spoločnú odbornú prípravu organizuje aj centrum policajnej a colnej spolupráce. [Nemecko, 2020; Španielsko, 2022]

Podpora zahraničných príslušníkov polície počas podujatí -V prípade špeciálnych podujatí (napr. hudobné festivaly, vianočné trhy, športové podujatia a futbalové zápasy) využívajú policajné orgány na základe rozhodnutia Rady 2008/615/SVV podporu zahraničných príslušníkov polície. Počas veľkého festivalu využíva štátna polícia podporu uniformovaných príslušníkov polície z iných členských štátov EÚ a špeciálnych vyšetrovateľov špecializujúcich sa na vreckové krádeže z iných členských štátov EÚ. [Nemecko, 2020]

5.Rozsiahle informačné systémy

Schengenský informačný systém (SIS)

Vnútroštátne aplikácie

Zápisy a vyhľadávania -Ak útvar SIRENE vytvorí, aktualizuje alebo vymaže zápis pomocou vnútroštátnej aplikácie, vydávajúci/žiadajúci orgán je automaticky informovaný prostredníctvom automatického e-mailového oznámenia. Tým sa zjednodušuje postup, znižuje pracovné zaťaženie a zlepšuje výmena informácií medzi jednotlivými zainteresovanými orgánmi. [Maďarsko, 2019] -Rozsiahle zavádzanie funkcií, ktoré umožňujú vyhľadávanie na základe odtlačkov prstov v národnom automatizovanom systéme identifikácie odtlačkov prstov (AFIS) a v automatizovanom systéme identifikácie odtlačkov prstov Schengenského informačného systému. Táto funkcia a čítačky odtlačkov prstov sú dostupné na väčšine policajných staníc. [Nemecko, 2020] -Členský štát dostáva údaje o cestujúcich zo všetkých letov prichádzajúcich z tretích krajín, centrum Targeting Center Borders ich zostavuje a údaje sa spracúvajú automaticky prostredníctvom národného systému vopred poskytovaných informácií o cestujúcich (API). Systém API tvoria vnútroštátne databázy, „sledovacie spisy“, profily založené na analýze rizík, Schengenský informačný systém a databáza odcudzených a stratených cestovných dokladov (SLTD). V prípade zhody majú prevádzkovatelia prístup k niekoľkým databázam a používajú vnútroštátnu aplikáciu na overenie zhody a získanie ďalších informácií o zápise (fotografie, odtlačky prstov, ďalšie podrobnosti o „opatrení, ktoré sa má prijať“ atď.). Vo výsledku vyhľadávania sa zobrazujú identifikátory, „dôvod žiadosti“ a „opatrenie, ktoré sa má prijať“. Údaje o podozrivej osobe a podrobnosti o lete sa odošlú na príslušné letisko alebo námorný prístav, ktorý je zodpovedný za zadržanie podozrivej osoby. [Holandsko, 2021] -Všetky vyhľadávacie aplikácie Schengenského informačného systému poskytujú jednoduchú možnosť (malé červené tlačidlo priamo pod menom koncového používateľa) zobraziť informácie o upozorneniach týkajúcich sa kvality údajov v zápisoch Schengenského informačného systému vytvorených v jednotlivých úradoch (podľa kódu úradu), čo môže byť jednoduchý spôsob, ako opraviť chyby vo vnútroštátnych zápisoch Schengenského informačného systému. [Taliansko, 2021]

Oznámenie pozitívnej lustrácie -Je zavedených niekoľko postupov na zabezpečenie automatického oznámenia pozitívnej lustrácie útvaru SIRENE. Konkrétne: ·zobrazenie informácií na obrazovkách dôstojníkov v druhej línii o pozitívnej lustrácii hneď, ako je zaregistrovaná v prvej línii. Príslušníci pohraničnej stráže v útvare SIRENE dostávajú informácie o pozitívnej lustrácii aj prostredníctvom aplikácie pohraničnej stráže. [Poľsko, 2015] ·Keď Národná agentúra pre cestné vozidlá zistí pozitívnu lustráciu, útvar SIRENE dostane automatické e-mailové upozornenie. To umožňuje operátorovi SIRENE overiť pozitívnu lustráciu a kontaktovať agentúru v prípade, že agentúra neprevzala iniciatívu. [Luxembursko, 2016] ·Hraničná aplikácia má funkciu priameho „chatu“ s osobou vybavujúcou prípad v útvare SIRENE, čo umožňuje okamžitý priamy kontakt s útvarom SIRENE, ak sa odošle interný formulár oznámenia pozitívnej lustrácie. [Chorvátsko, 2018] ·Koncoví používatelia môžu poslať oznámenie o pozitívnej lustrácii do SIRENE priamo z okna kontroly zápisu Schengenského informačného systému (automatické generovanie e-mailu). [Litva, 2018] ·Vnútroštátna aplikácia umožňuje koncovému používateľovi odosielať okamžité správy (t. j. z prvej do druhej línie) s cieľom poskytnúť ďalšie podrobnosti o pozitívnej lustrácii. [Fínsko, 2018] -Príslušníci hraničnej kontroly v prvej línii majú v aplikácii hraničnej kontroly k dispozícii štruktúrovaný formulár oznámenia, ktorý sa používa na opis okolností týkajúcich sa pozitívnej lustrácie a odoslanie tejto informácie do kontrolného zariadenia druhej línie. [Poľsko, 2019] -Štandardizovaný formulár oznámenia pozitívnej lustrácie je k dispozícii všetkým koncovým používateľom. Koncoví používatelia majú k tomuto formuláru prístup priamo cez aplikácie používané na vyhľadávanie v Schengenskom informačnom systéme na štátnej úrovni alebo cez systém spracovania spisov spolkovej polície. Formulár oznámenia pozitívnej lustrácie je interaktívny a možno ho jednoducho vyplniť pomocou hodnôt uvedených v rozbaľovacej ponuke. Takisto identifikuje chybné informácie zadané do polí s voľným textom. [Nemecko, 2020] -Na letisku príslušníci pohraničnej stráže v spolupráci s colníkmi zaviedli účinný následný postup v prípade pozitívnej lustrácie pri zápisoch diskrétnych kontrol. Keď príslušníci pohraničnej stráže zistia, že na cestujúceho sa vzťahuje žiadosť Schengenského informačného systému o diskrétnu kontrolu, diskrétne to oznámia colníkom. [Francúzsko, 2021]

Mobilné zariadenia -Významným zavádzaním mobilných zariadení sa zvýšil celkový počet vyhľadávaní a pozitívnych lustrácií v Schengenskom informačnom systéme. [Česko, 2019] -Používaním mobilného zariadenia, ktoré kontroluje čitateľnú zónu cestovných dokladov, sa zobrazujú a ukladajú údaje z dokladov, prehľadávajú sa národné databázy a Schengenský informačný systém. V prípade výpadku vyhľadávacích systémov je možné na kontrolu v Schengenskom informačnom systéme pre riadenie osobnej dopravy použiť mobilné zariadenia s čítačkami dokladov. [Maďarsko, 2019] -Distribúciou mobilných zariadení vybavených na vyhľadávanie v Schengenskom informačnom systéme sa zaisťuje, že všetci príslušníci polície môžu jednoducho a rýchlo sami vyhľadávať v systéme bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú. [Belgicko, 2021]

Vytvorenie zápisu

-V pracovnom postupe SIRENE sa vytvorila výstraha, ktorá má orgánom pripomenúť potrebu vloženia biometrických údajov, ak sú k dispozícii, pri vytváraní zápisu v Schengenskom informačnom systéme. [Holandsko, 2021] -Pri vytváraní zápisov v Schengenskom informačnom systéme cez vnútroštátnu aplikáciu sa automaticky dopĺňajú údaje z predchádzajúcich záznamov. Priložia sa fotografie a do nového zápisu je možné automaticky vložiť podrobnosti o totožnosti. [Francúzsko, 2021]

Vnútroštátny Schengenský informačný systém a informačné systémy

-K dispozícii je výstražný systém, ktorý okamžite signalizuje anomálie. Monitorovací nástroj posiela e-maily správcom systému v prípade anomálie. [Taliansko, 2016] -Bezpečnostné operačné stredisko monitoruje bezpečnosť na úrovni používateľa celej policajnej siete a odhaľuje anomálie, ktoré by mohli naznačovať možné útoky. Keď bezpečnostné operačné stredisko zistí podozrivé použitie, operačné stredisko musí zasiahnuť, aby preverilo možnú anomáliu. Aktívne monitorovanie „netypického správania“ koncových používateľov, ktorí vykonávajú vyhľadávanie, im umožňuje identifikovať znaky nesprávneho používania Schengenského informačného systému a predchádzať možným rizikám v oblasti bezpečnosti údajov. [Holandsko, 2021]

Útvar SIRENE

Postupy SIRENE -Prokuratúra má k dispozícii pracovný panel, ktorý je k dispozícii 24 hodín denne, 7 dní v týždni pre žiadosti z útvaru SIRENE. [Dánsko, 2017] -Zapojenie zamestnancov SIRENE do činností na mieste počas rozsiahlych policajných operácií. [Švajčiarsko, 2018] -Osvedčenie sa vydáva obetiam zneužitej totožnosti v súlade s vnútroštátnymi postupmi. [Dánsko, 2022] -K dispozícii je nástroj na odosielanie odtlačkov prstov zo Schengenského informačného systému do vnútroštátneho automatizovaného systému identifikácie odtlačkov prstov prostredníctvom systému riadenia pracovných procesov útvarov SIRENE a na automatické získavanie odpovedí o pozitívnej/negatívnej lustrácii. Tento proces sa spustí až po vytvorení spisu k prípadu v systéme riadenia pracovných procesov útvarov SIRENE. V súlade s legislatívou tento proces nezahŕňa uchovávanie odtlačkov prstov zo Schengenského informačného systému v národnom automatizovanom systéme identifikácie odtlačkov prstov. [Írsko, 2021]

Systém riadenia pracovných procesov útvarov SIRENE -Keď sa v aplikáciách na riadenie prípadov vyskytne pozitívna lustrácia v zápise, ktorá obsahuje pseudonymy, zneužité totožnosti a/alebo odkazy, zobrazí sa okno s upozornením na prítomnosť týchto relevantných informácií. Týmto oznámením sa účinne rieši jeden z najbežnejších problémov medzi riešeniami vyhľadávaní v rôznych členských štátoch: ťažkosti so sprístupnením týchto informácií koncovému používateľovi. [Maďarsko, 2019] -V systéme riadenia pracovných procesov útvarov SIRENE sa automaticky kontrolujú všetky prichádzajúce správy zo všetkých medzinárodných kanálov (vrátane formulárov SIRENE) podľa vopred stanovených kľúčových slov. Osobné údaje uvedené vo formulároch sa automaticky kontrolujú v pripojených databázach. Pozitívne výsledky takéhoto skríningu sú označené ako „významné pozitívne lustrácie“, čo znamená, že tieto formuláre by sa mali riešiť prednostne. Vďaka tomuto riešeniu môže útvar SIRENE účinne zvládať prichádzajúce požiadavky bez toho, aby sa hromadili. [Lichtenštajnsko, 2021] -Systém riadenia pracovných procesov obsahuje mnoho užitočných funkcií vrátane možnosti priameho zasielania správ koncovým používateľom a naopak, tlačidlá skratiek pre najpoužívanejšie funkcie. [Írsko, 2021] -Prichádzajúce formuláre A a M (používané na výmenu informácií o európskom zatykači a žiadostiach o vydanie a o rôznych doplňujúcich informáciách, keď nie je stanovený postup) o osobách sa spracúvajú automaticky v systéme riadenia prípadov SIRENE, ktorý automaticky prenáša prichádzajúce formuláre o zápisoch súvisiacich s terorizmom Dánskej bezpečnostnej a spravodajskej službe. [Dánsko, 2022] -Formuláre SIRENE vytvorené dôstojníkmi sú vopred vyplnené údajmi o zápisoch a majú k dispozícii vopred stanovené texty, ktoré možno pridať jediným kliknutím. Vopred stanovené texty sú prispôsobené pre každú formu a typ zápisu. [Slovensko, 2019]

Odborná príprava -Národný policajný orgán výrazne podporoval vývoj dobre navrhnutých modulov elektronického vzdelávania, ktoré sa ukázali ako obzvlášť účinné v kontexte pandémie, s cieľom osloviť takmer všetkých zainteresovaných koncových používateľov. Boli vyvinuté aj nástroje na monitorovanie pokroku subjektov odbornej prípravy a zaviedli sa opakovacie kurzy. To viedlo k priemerne dobrým vedomostiam medzi koncovými používateľmi Schengenského informačného systému, pokiaľ ide o možnosti, funkcie a postupy, ktoré treba dodržiavať. [Írsko, 2021] -Pre operátorov útvaru SIRENE je k dispozícii komplexná príručka týkajúca sa interných postupov spracovania zápisov v Schengenskom informačnom systéme, a čo je najdôležitejšie, je prístupná priamo z aplikácie SIRENE na spracovanie prípadov. [Nórsko, 2017]

6.Ochrana údajov

-Zamestnanci orgánu pre ochranu osobných údajov, ktorí pracujú s prvkami týkajúcimi sa vízového informačného systému (VIS) a Schengenského informačného systému (SIS), absolvujú vhodnú odbornú prípravu, ktorá je prispôsobená individuálne pre každú osobu. [Holandsko, 2021] -Široká koncepcia odbornej prípravy prevádzkovateľa národného Schengenského informačného systému, a najmä poskytovanie modulov elektronického vzdelávania a komplexná stratégia odbornej prípravy pre nových zamestnancov. [Holandsko, 2021] -Decentralizovaná štruktúra monitorovania ochrany osobných údajov, v ktorej sú na každom útvare polície k dispozícii kontaktné osoby pre problematiku ochrany osobných údajov, pričom všeobecným dozorom sú poverené dve zodpovedné osoby. [Holandsko, 2021] -Zodpovedná osoba prevádzkovateľa národného Schengenského informačného systému zaviedla komplexnú politiku oznamovania porušenia ochrany osobných údajov vrátane postupov, nástrojov a pokynov pre zamestnancov. [Nemecko, 2020] -Odpovede orgánu spravujúceho národný Schengenský informačný systém pre dotknuté osoby sú dostupné v rôznych jazykoch. [Dánsko, 2017] -Orgány spravujúce národný Schengenský informačný systém a národný vízový informačný systém akceptujú žiadosti podané v iných jazykoch, ako je jazyk členských štátov. [Litva, 2018] -Mnohostranný (pravidelný a komplexný) prístup Ministerstva pre európske a medzinárodné záležitosti k auditu vízového procesu v rámci vízového informačného systému. [Rakúsko, 2020] -Na konzulárnych úradoch je dobre vypracovaná odborná príprava o ochrane údajov pre zahraničných zamestnancov a odborná príprava o ochrane údajov, ktorá sa organizuje v spolupráci so zodpovednou osobou Ministerstva zahraničných vecí a orgánom pre ochranu osobných údajov. [Česká republika, 2019] -Spolkový orgán pre ochranu osobných údajov vyvinul nástroje na vykonávanie pravidelného dohľadu nad orgánmi spolkového schengenského informačného systému a vízového informačného systému a vykonal viacero dozorných činností. [Nemecko, 2020] -Rozsiahle činnosti prevádzkovateľa národného vízového informačného systému v súvislosti s dohľadom nad konzulátmi a externým poskytovateľom služieb vrátane otázok bezpečnosti a ochrany údajov. Prevádzkovateľ národného vízového informačného systému vykonal v posledných rokoch najmä sériu vlastných auditov. [Španielsko, 2017]