EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli12. 5. 2023
COM(2023) 249 final
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
o uplatňovaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami
OBSAH
1.
ÚVOD
2.
TRANSPARENTNOSŤ A POROVNATEĽNOSŤ POPLATKOV ZA PLATOBNÉ ÚČTY
3.
PRÍSTUP K PLATOBNÝM ÚČTOM
3.1.
Nediskriminačný prístup k platobným účtom
3.2.
Prístup k platobnému účtu so základnými funkciami
3.3.
Zoznam služieb
4.
PRESUN PLATOBNÝCH ÚČTOV
5.
POSÚDENIE ĎALŠÍCH MOŽNÝCH OPATRENÍ V OBLASTI PRESUNU ÚČTU
5.1.
Uskutočniteľnosť rozšírenia služby presunu účtu uvedenej v článku 10 o cezhraničný presun účtu
5.2.
Uskutočniteľnosť rámca pre automatické presmerovanie platieb
5.3.
Posúdenie nákladov a prínosov zavedenia plnej prenosnosti čísel platobných účtov v rámci celej EÚ
6.
ÚČINNOSŤ EXISTUJÚCICH OPATRENÍ A POTREBA DODATOČNÝCH OPATRENÍ NA ZVÝŠENIE FINANČNÉHO ZAČLENENIA A POMOC ZRANITEĽNÝM OSOBÁM V SÚVISLOSTI S NADMERNOU ZADLŽENOSŤOU
7.
PRÍKLADY OSVEDČENÝCH POSTUPOV ČLENSKÝCH ŠTÁTOV ZAMERANÝCH NA ZNÍŽENIE VYLÚČENIA SPOTREBITEĽOV Z PRÍSTUPU
K PLATOBNÝM SLUŽBÁM
8.
ZÁVER
SKRATKY
AML
Boj proti praniu špinavých peňazí
AML/CFT
Boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu
AMLD
Smernica o boji proti praniu špinavých peňazí [smernica (EÚ) 2015/849]
BIC
Identifikačný kód spoločnosti
EBA
Európsky orgán pre bankovníctvo
FID
Dokument s informáciami o poplatkoch
IBAN
Medzinárodné číslo bankového účtu
PAD
Smernica o platobných účtoch (smernica 2014/92/EÚ)
PABF
Platobný účet so základnými funkciami
PSP
Poskytovateľ platobných služieb
1.ÚVOD
Smernica o platobných účtoch (ďalej len „smernica o platobných účtoch“ alebo „smernica“) bola prijatá 23. júla 2014 v rámci úsilia EÚ o zvýšenie transparentnosti a porovnateľnosti poplatkov účtovaných spotrebiteľom za ich platobné účty, presun platobných účtov a zriadenie a používanie platobných účtov so základnými funkciami v EÚ.
Smernica o platobných účtoch nadobudla účinnosť 17. septembra 2014. Vykonávacie technické predpisy a regulačné technické predpisy týkajúce sa vykonávania požiadaviek smernice na transparentnosť sa začali uplatňovať v októbri 2018.
Členské štáty mali do 18. septembra 2016 transponovať smernicu a uverejniť zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. V rámci stanovenej lehoty (alebo krátko po nej) však úplnú transpozíciu oznámilo len deväť členských štátov. V súvislosti s neoznámením transpozície Európska komisia začala postup v prípade nesplnenia povinnosti proti zvyšným 18 členským štátom. Všetky tieto prípady nesplnenia povinnosti týkajúce sa neoznámenia boli ukončené po tom, ako členské štáty Komisii oznámili, že transpozíciu dokončili (a Komisia túto transpozíciu posúdila a potvrdila). Pokiaľ ide o dodržiavanie smernice o platobných účtoch, Komisia dosiaľ nezačala žiadny postup v prípade nesplnenia povinnosti.
Táto správa bola prijatá v reakcii na článok 28 smernice, v ktorom sa od Komisie vyžaduje, aby do 18. septembra 2019 predložila správu o uplatňovaní smernice. Správa bola uverejnená neskôr z dôvodu potreby zabezpečiť, aby sa smernica najprv určitý čas uplatňovala. Komisia súčasne prijala správu, ktorá sa vyžaduje podľa článku 27 smernice (ďalej len „správa podľa článku 27“).
Komisia na podporu tejto správy zrealizovala dve štúdie. V prvej štúdii (štúdia 1 spoločnosti Deloitte
) sa hodnotí smernica a poskytujú vstupné informácie na účely posúdenia uplatňovania smernice. Štúdia sa vzťahovala na 16 členských štátov. V druhej štúdii (štúdia 2 spoločnosti Deloitte
) sa posudzujú potenciálne nové nástroje na uľahčenie cezhraničného presunu účtu a slúži ako základ pre kapitolu 5, v ktorej sa posudzujú potenciálne dodatočné opatrenia na uľahčenie presunu účtu. Aj v prípade tejto správy členské štáty poskytli dôležité údaje/vstupné informácie. Komisia napriek tomu pri vypracúvaní tejto správy čelila určitým ťažkostiam, predovšetkým nedostatku dostupných a porovnateľných údajov. Cieľom smernice o platobných účtoch je podporovať jednotný trh s retailovými finančnými službami, a to najmä s platobnými účtami. Smernica mala dosiahnuť tento cieľ 1. vytvorením transparentnosti a zabezpečením porovnateľnosti poplatkov za platobné účty; 2. zaistením prístupu k platobným účtom (so základnými funkciami) pre spotrebiteľov a 3. uľahčením presunu platobných účtov. V ďalších kapitolách sa posudzuje uplatňovanie smernice, ako aj ďalšie prvky požadované podľa článku 28.
2.TRANSPARENTNOSŤ A POROVNATEĽNOSŤ POPLATKOV ZA PLATOBNÉ ÚČTY
Podľa článku 7 smernice musia členské štáty zabezpečiť, aby spotrebitelia mali bezplatný prístup aspoň k jednému webovému sídlu na porovnávanie poplatkov. V článku 7 ods. 3 sa uvádza zoznam požiadaviek, a to konkrétne požiadavky, aby webové sídlo na porovnávanie poplatkov bolo prevádzkované nezávisle; uvádzalo totožnosť majiteľa webového sídla; uvádzalo jasné a objektívne kritériá porovnávania; používalo jednoduchý a jednoznačný jazyk; bolo aktuálne; pokrývalo významnú časť trhu a poskytovalo efektívny postup nahlasovania nesprávnych informácií o uverejnených poplatkoch.
Po konzultácii členských štátov s príslušnou expertnou skupinou (GEGREFS) Komisia nadobudla celkový dojem, že požiadavky, ktoré sú aktuálne uvedené v článku 7 ods. 3 smernice, sú dostatočné a že zoznam nie je potrebné bezodkladne meniť. V štúdii 1 spoločnosti Deloitte sa však na základe preskúmania identifikovaných webových sídel, ktoré spĺňajú požiadavky smernice, poukázalo na to, že tieto dve požiadavky uvedené v odseku 3 nie sú plne funkčné: 1. požiadavka, aby sa uvádzali jasné a objektívne kritériá porovnávania, a 2. požiadavka, aby sa nahlasovali nesprávne informácie o uverejnených poplatkoch. Problémy okrem toho predstavovali informácie o poslednej aktualizácii webového sídla. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že problémy, na ktoré sa poukázalo v štúdii 1 spoločnosti Deloitte, sa týkajú skôr prevádzky webových sídel než samotného zoznamu. V tejto súvislosti bude Komisia naďalej dôkladne monitorovať situáciu s cieľom zabezpečiť, aby webové sídla členských štátov, ktoré sú v súlade s požiadavkami, požiadavky stanovené v článku 7 ods. 3 smernice aj skutočne spĺňali.
V článku 28 ods. 3 smernice sa vyžaduje, aby sa v správe posúdila potreba akreditácie webových sídiel na porovnávanie poplatkov. Vo všeobecnosti sa členské štáty domnievajú, že pridaná hodnota akreditácie by nebola vysoká, a to najmä z dôvodu, že súčasné porovnávacie tabuľky, ktoré sú v súlade s požiadavkami, sú verejné, a preto sú vo svojej podstate vierohodné. Navyše proces certifikácie by bol nákladný a časovo náročný. Vo väčšine členských štátov sa nezaznamenali žiadne problémy s webovým sídlom na porovnávanie poplatkov, a preto súčasný systém nie je potrebné meniť.
Pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sa „ponúk v balíkoch“, na pojem balíky sa odkazuje v článku 4 o dokumente s informáciami o poplatkoch, článku 5 o výpise poplatkov a článku 8. V štúdii 1 spoločnosti Deloitte sa na základe zhromaždených údajov konštatuje, že zainteresované strany vykladali pojem „balík“ dvomi osobitnými a odlišnými spôsobmi: buď ako i) kombináciu platobného účtu s rôznymi službami, ktoré sú naň viazané a ktoré umožňujú jeho používanie (napr. s kartou alebo prečerpaním), alebo ako ii) kombináciu platobného účtu s inými druhmi finančných produktov (napr. s poistením a hypotekárnymi úvermi). V tejto súvislosti 16 členských štátov (BE, BG, DE, IE, ES, IT, LV, LU, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SI a SK) podporilo nápad, aby sa do smernice zaviedlo vymedzenie pojmu „balík“, a tým sa dosiahla väčšia jednoznačnosť (najmä v prípadoch viazania a balíkového predaja). Niektoré z ostatných členských štátov však varovali pred takýmto prístupom, pričom tvrdili, že tento pojem je už dostatočne jednoznačný a že by bolo vhodnejšie zaoberať sa problémom týkajúcim sa článku 4 smernice. Pokiaľ ide o článok 4 o dokumente s informáciami o poplatkoch, v tejto súvislosti by časť dokumentu s informáciami o poplatkoch venovaná „balíkom služieb“ mohla byť v niektorých prípadoch príliš dlhá. Je to tak preto, že niektoré banky vo svojom dokumente s informáciami o poplatkoch uvádzajú viacero balíkov, čo vedie k tomu, že dokument s informáciami o poplatkoch má niekoľko strán, čím sa marí účel existencie krátkeho samostatného dokumentu s informáciami o poplatkoch. Dané členské štáty sa preto domnievajú, že všetky prípadné zmeny pojmu balíky by sa preto mali zamerať na článok 4. Pokiaľ ide o článok 4 v širšom kontexte, v dôsledku jeho zavedenia neúmyselne došlo k zdvojeniu dokumentov o úrovni poplatkov za platobné účty v tých členských štátoch, v ktorých dokumenty s rovnakými informáciami už existovali. Ako totiž vyplýva z pripomienok členských štátov, najvýznamnejším neúmyselným dôsledkom zavedenia tohto článku bolo zdvojenie dokumentov o úrovni poplatkov za platobné účty v členských štátoch, v ktorých dokumenty s rovnakými informáciami už existovali. Komisia tieto problémy náležite vzala na vedomie a poskytnuté pripomienky zohľadní pri prípadnej revízii smernice.
3.PRÍSTUP K PLATOBNÝM ÚČTOM
3.1.Nediskriminačný prístup k platobným účtom
Podľa článku 15 smernice členské štáty musia zabezpečiť, aby úverové inštitúcie pri žiadosti o platobný účet v EÚ alebo pri prístupe k platobnému účtu v EÚ spotrebiteľov, ktorí majú riadny pobyt v EÚ, nediskriminovali z dôvodu ich štátnej príslušnosti alebo miesta pobytu (ani z akéhokoľvek iného dôvodu uvedeného v článku 21 Charty základných práv Európskej únie). V článku 15 sa okrem toho uvádza, že podmienky uplatniteľné na vedenie platobného účtu so základnými funkciami nesmú byť v žiadnom prípade diskriminačné.
Členské štáty buď osobitne transponovali ustanovenie o nediskriminácii, alebo skonštatovali, že na tento bod sa už vzťahujú ich existujúce právne predpisy. Len niekoľko členských štátov však začlenilo zásadu nediskriminácie do svojich vnútroštátnych právnych predpisov tak, aby zahŕňali nielen prístup k platobným účtom, ale aj sa v nich konkrétne uvádzali uplatniteľné podmienky.
Napriek tomuto pravidlu môže byť prístup k platobným účtom stále odlišný pre spotrebiteľov s inou štátnou príslušnosťou alebo v inom mieste pobytu. Napríklad požiadavka na predloženie konkrétneho národného dokladu totožnosti môže odlišne ovplyvniť spotrebiteľov z iných členských štátov. Ako vyplýva zo štúdie 1 spoločnosti Deloitte a uvádza sa v sťažnostiach doručených Komisii, ťažkosti sa môžu vyskytovať aj v súvislosti s cezhraničným zriaďovaním platobných účtov, ako aj v súvislosti s cezhraničným zriaďovaním online, ktoré niekedy nie je dostupné pre spotrebiteľov z iných členských štátov. Komisii boli doručené aj sťažnosti týkajúce sa odlišných úrovní poplatkov pre osoby, ktoré nemajú pobyt v danom členskom štáte. Účtovanie vyšších poplatkov za platobný účet so základnými funkciami osobám, ktoré nemajú pobyt, by bolo diskriminačné, ak dodatočné poplatky nie sú založené na objektívne odôvodnených nákladoch.
Tieto odlišné požiadavky môžu v mnohých prípadoch viesť nielen k rozdielnemu zaobchádzaniu, ale môžu mať vplyv aj na prístup k platobným účtom vrátane platobných účtov so základnými funkciami. Takéto prípady sú podrobnejšie opísané v oddiele 3.2.
3.2.Prístup k platobnému účtu so základnými funkciami
§Právo na platobný účet so základnými funkciami
S cieľom zvýšiť finančné začlenenie sa v článku 16 smernice stanovuje právo na prístup k platobnému účtu so základnými funkciami pre všetkých spotrebiteľov, ktorí majú riadny pobyt v Únii. Medzi nich patria aj spotrebitelia bez stálej adresy, žiadatelia o azyl a spotrebitelia, ktorým nebolo udelené povolenie na pobyt, ale ktorých vyhostenie nie je možné z právnych alebo faktických dôvodov. Podľa článku 16 ods. 1 členské štáty musia zabezpečiť, aby platobné účty so základnými funkciami spotrebiteľom ponúkali buď všetky úverové inštitúcie, alebo dostatočný počet úverových inštitúcií, aby sa k nim zaručil prístup pre všetkých spotrebiteľov na ich území.
Členské štáty toto právo na platobný účet so základnými funkciami transponovali do svojich vnútroštátnych právnych predpisov. Vo väčšine členských štátov sa platobný účet so základnými funkciami ponúka ako osobitný produkt, ktorý sa líši od štandardného platobného účtu. V niektorých členských štátoch však (niektoré alebo všetky) úverové inštitúcie neponúkajú platobný účet so základnými funkciami ako osobitný produkt, namiesto toho ponúkajú štandardný účet všetkým spotrebiteľom.
Väčšina členských štátov vyžaduje od všetkých úverových inštitúcií, ktoré ponúkajú platobné účty, aby ponúkali platobný účet so základnými funkciami, no niekoľko členských štátov vyžaduje, aby platobný účet so základnými funkciami ponúkali iba niektoré úverové inštitúcie, ktoré spĺňajú určité kritériá. Úverové inštitúcie s takýmito povinnosťami však vo všeobecnosti poskytujú rozsiahly prístup. Okrem toho v niektorých členských štátoch ponúkajú platobné účty so základnými funkciami aj iní poskytovatelia platobných služieb.
Sektorové a spotrebiteľské organizácie sa preto všeobecne zhodujú, že spotrebitelia v ich krajine majú dostatočný prístup k platobným účtom so základnými funkciami.
V článku 16 sa stanovuje niekoľko (možných) výnimiek z tohto práva na platobný účet so základnými funkciami. V praxi sa najdôležitejšia výnimka týka boja proti praniu špinavých peňazí. Podľa článku 16 ods. 4 smernice o platobných účtoch členské štáty musia zabezpečiť, aby úverové inštitúcie zamietli žiadosť, ak by zriadenie takéhoto účtu viedlo k porušeniu ustanovení o predchádzaní praniu špinavých peňazí a boji proti financovaniu terorizmu uvedených v smernici 2005/60/ES
. Môže to byť v rozpore s právom na platobný účet so základnými funkciami a vzájomné pôsobenie nemusí byť úplne jasné. V odôvodnení 34 smernice o platobných účtoch sa zdôrazňuje, že pravidlá boja proti praniu špinavých peňazí by sa nemali používať ako dôvod na odmietnutie obchodne menej atraktívnych spotrebiteľov. V súčasnosti neexistujú žiadne ďalšie všeobecné usmernenia na úrovni EÚ, ktoré sa venujú prepojeniam medzi jednotlivými pravidlami.
Ťažkosti pri zriaďovaní platobného účtu so základnými funkciami sa vyskytovali predovšetkým v ďalej uvedených oblastiach.
1.Potreba konkrétnych dokladov totožnosti: ťažkosti pri zriaďovaní platobného účtu so základnými funkciami z dôvodu potreby konkrétnych dokladov totožnosti sa zistili v niekoľkých správach
a takisto boli predmetom sťažností, ktoré široká verejnosť doručila Komisii. Overenie totožnosti klienta, ktoré je povinné podľa smerníc týkajúcich sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, sa vo všeobecnosti uskutočňuje na základe dokladov totožnosti. Požiadavka byť držiteľom štandardného dokladu totožnosti vydaného členským štátom môže predstavovať osobitné ťažkosti nielen pre žiadateľov o azyl a utečencov, ale aj (v závislosti od konkrétnej požiadavky) pre štátnych príslušníkov iných členských štátov. Tento problém sa už čiastočne riešil v stanovisku EBA k uplatňovaniu opatrení náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v prípade klientov, ktorí sú žiadateľmi o azyl z krajín alebo území mimo EÚ s vyšším rizikom, a vo vyhlásení o finančnom začlenení v kontexte vojny na Ukrajine, ktoré vydal EBA v apríli 2022
. Okrem toho ťažkostiam pri zriaďovaní platobného účtu niekedy čelia aj ľudia bez domova (napr. ak sú požiadaní o poskytnutie adresy).
2.Cezhraničný prístup k platobným účtom: ťažkosti pri zriaďovaní platobného účtu so základnými funkciami v inom členskom štáte (aj online) sa takisto oznámili v rámci štúdie 1 spoločnosti Deloitte a boli predmetom sťažností, ktoré široká verejnosť adresovala Komisii. Tieto ťažkosti môžu mať rôzne príčiny. Môžu byť napríklad spôsobené potrebou konkrétnych dokladov alebo potrebou preukázať skutočný záujem, ale môžu byť spojené aj s dôvodmi boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, keďže zriadenie platobného účtu v inom členskom štáte sa môže považovať za nezvyčajnú okolnosť, ktorá predstavuje potenciálne vyššie riziko v hodnotení rizika v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu
.
3.Postupy znižovania rizika z dôvodov boja proti praniu špinavých peňazí: ťažkosti pri zriaďovaní platobného účtu so základnými funkciami sa vyskytli aj v dôsledku postupov znižovania rizika zo strany úverových inštitúcií [t. j. keď sa rozhodnú nezriadiť (alebo zrušiť) platobné účty v prípade určitých kategórií klientov, pretože u nich hrozí vyššie riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu]. Ako sa uvádza v stanovisku EBA týkajúcom sa znižovania rizika
, znižovanie rizika sa môže zvlášť týkať spotrebiteľov s prepojením na špecifické (vysokorizikové) krajiny mimo EÚ a politicky exponované osoby. Aj v tejto súvislosti boli Komisii doručené sťažnosti.
4.Postupy znižovania rizika v dôsledku zákona USA o dodržiavaní daňových predpisov v prípade zahraničných účtov (FATCA): ťažkostiam čelili aj spotrebitelia s dvojakou štátnou príslušnosťou (EÚ/USA), ktorí predložili petície Európskemu parlamentu a sťažnosti Komisii. Ako EBA uviedol vo svojom stanovisku týkajúcom sa znižovania rizika, niektoré úverové inštitúcie sa mohli rozhodnúť neposkytnúť platobné účty štátnym príslušníkom USA vzhľadom na povinnosti a možné sankcie podľa zákona FATCA.
EBA už vydal určité usmernenia, ktoré môžu pomôcť riešiť nechcené znižovanie rizika
. EBA najmä objasnil, že uplatňovanie prístupu založeného na riziku nevyžaduje, aby spoločnosti zamietli alebo ukončili obchodné vzťahy s celými kategóriami klientov, u ktorých sa predpokladá vyššie riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Príslušné orgány niektorých členských štátov preto túto informáciu doplnili do svojich vlastných usmernení.
S cieľom zmierniť riziko znižovania rizika z dôvodu boja proti praniu špinavých peňazí Komisia navrhla osobitné ustanovenia v legislatívnom balíku v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorý predložila v júli 2021
. Predovšetkým aby sa orgánom dohľadu umožnilo posúdiť, či inštitúcie vhodne nastavili svoje postupy náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí
zahŕňa požiadavku, aby inštitúcie, ktoré sa rozhodnú nevstúpiť do obchodného vzťahu s potenciálnym klientom, viedli záznamy o dôvodoch takéhoto rozhodnutia. Okrem toho návrh šiestej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí
zahŕňa požiadavku, aby orgány dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí spolupracovali s orgánmi dohľadu zodpovednými za vykonávanie smernice o platobných službách
a smernice o platobných účtoch.
Ťažkosti pri presadzovaní práva na platobný účet so základnými funkciami môžu vyplývať aj zo skutočnosti, že napriek všeobecnej povinnosti uvedenej v článku 16 ods. 7 smernice o platobných účtoch, a to bezodkladne informovať spotrebiteľa o zamietnutí a konkrétnych dôvodoch tohto zamietnutia, sa tak často nedeje z dôvodu zákazu „informovania“ uvedeného v pravidlách boja proti praniu špinavých peňazí, ktorý je výnimkou z tejto všeobecnej povinnosti.
Medzi ďalšie výnimky stanovené v smernici o platobných účtoch patrí možnosť požadovať od spotrebiteľov, ktorí si želajú zriadiť platobný účet so základnými funkciami, aby preukázali, že oň majú skutočný záujem (článok 16 ods. 2). Túto možnosť využilo len niekoľko členských štátov. Naopak, mnoho členských štátov využilo možnosť stanovenú v článku 16 ods. 5, ktorou je povolenie úverovým inštitúciám, aby zamietli žiadosť o platobný účet so základnými funkciami, ak spotrebiteľ už má platobný účet v úverovej inštitúcii nachádzajúcej sa na ich území.
Okrem toho viacero členských štátov využilo možnosť určiť obmedzený počet ďalších špecifických prípadov, keď žiadosti možno zamietnuť alebo keď by sa mali zamietnuť – za predpokladu, že tieto výnimky sú určené na uľahčenie bezplatného prístupu k platobnému účtu so základnými funkciami podľa mechanizmu uvedeného v článku 25 smernice o platobných účtoch alebo na zabránenie zneužívaniu spotrebiteľmi (článok 16 ods. 6 smernice o platobných účtoch). Niektoré členské štáty napríklad stanovili kritériá, na základe ktorých sa od žiadateľov vyžaduje, aby poskytli dôkazy o tom, že nespáchali podvod alebo iný trestný čin, alebo zaviedli výnimku týkajúcu sa národnej bezpečnosti. V podobných (a ďalších) prípadoch (napr. pokiaľ ide o určité úmyselné trestné činy alebo obchodné činnosti) mnoho členských štátov využilo možnosť určiť obmedzený počet ďalších špecifických prípadov, v ktorých môže úverová inštitúcia jednostranne vypovedať rámcovú zmluvu o platobnom účte so základnými funkciami, uvedenú v článku 19 ods. 3.
§Priemerné ročné poplatky vyberané za platobné účty so základnými funkciami
Podľa článku 18 ods. 1 smernice o platobných účtoch členské štáty musia zabezpečiť, aby úverové inštitúcie ponúkali platobné účty so základnými funkciami „bezplatne alebo za primeraný poplatok“. Členské štáty túto požiadavku transponovali rôznymi spôsobmi. Niektoré členské štáty sa rozhodli, že platobný účet so základnými funkciami sa musí poskytovať bezplatne, alebo stanovili jasné hranice poplatku či presné parametre na jeho výpočet. Ďalšie členské štáty stanovili požiadavku, aby sa účty ponúkali bezplatne alebo za primeraný poplatok, no neurčili žiadne ďalšie kritériá (nad rámec kritérií toho, čo by sa mohlo považovať za „primerané“, uvedených v článku 18 ods. 3).
Úroveň poplatkov za platobné účty so základnými funkciami sa v jednotlivých členských štátoch značne líši.
. Niekedy sa vyskytuje obrovský rozdiel medzi najlacnejšími a najdrahšími ponukami aj v rámci jedného členského štátu. Poplatky za platobné účty so základnými funkciami môžu byť vo všeobecnosti nižšie ako za štandardné platobné účty
, ale nie výrazne.
Sektorové organizácie a niektoré spotrebiteľské organizácie zahrnuté v štúdii 1 spoločnosti Deloitte napriek tomu uviedli, že platobné účty so základnými funkciami sú spravidla cenovo dostupné pre každého.
§Uplatňovanie v praxi/využívanie platobného účtu so základnými funkciami
Zo správy podľa článku 27 vyplýva, že v období 2016 – 2021 sa platobné účty so základnými funkciami v niektorých štátoch využívali v značnej miere. Napríklad v niektorých členských štátoch, ktoré predtým mali vyšší percentuálny podiel obyvateľstva bez platobného účtu, sa využívanie týchto účtov výrazne zvýšilo. V niektorých ďalších členských štátoch
bolo však ich využívanie pomerne obmedzené. Okrem toho v najnovšom vydaní celosvetovej databázy Findex z roku 2021
sa poukazuje na to, že podiel obyvateľstva s bankovým účtom (vo veku 15 rokov alebo viac) sa od roku 2017 do roku 2021 vo väčšine členských štátov zvýšil a že niektoré z nich v roku 2021 dosiahli 100 %.
Pomerne nízky počet platobných účtov so základnými funkciami možno vysvetliť niekoľkými rôznymi dôvodmi. Po prvé, percentuálny podiel ľudí s platobným účtom bol v mnohých členských štátoch veľmi vysoký už v čase prijatia smernice o platobných účtoch. Po druhé, niektoré členské štáty už mali podobné nástroje zavedené. Po tretie, vzhľadom na to, že štandardné účty (vrátane bezplatných online účtov) sú široko dostupné, platobné účty so základnými funkciami nemusia byť pre spotrebiteľov, ktorí majú prístup k týmto účtom, relevantné. Ďalším dôvodom nízkej miery využívania by mohla byť nedostatočná informovanosť spotrebiteľov. Potrebné informácie majú spotrebitelia k dispozícii prostredníctvom rôznych kanálov, ako sú webové sídla alebo informačné kampane, no spotrebiteľské organizácie sa domnievajú, že úroveň informovanosti spotrebiteľov o práve na platobný účet so základnými funkciami je naďalej pomerne nízka a že mnohé banky spotrebiteľom neponúkajú platobný účet so základnými funkciami iniciatívnym spôsobom. V niektorých prípadoch môžu využívanie obmedzovať aj náklady na platobný účet so základnými funkciami. Ako sa uvádza v celosvetovej databáze Findex, ďalšie možné dôvody toho, prečo ľudia nemajú platobný účet, sú v prípade spotrebiteľov bez platobného účtu v členských štátoch s nižšou mierou obyvateľstva s bankovými účtami nedostatočné finančné prostriedky, nedôvera vo finančné inštitúcie alebo skutočnosť, že finančné inštitúcie sídlia príliš ďaleko.
Naopak, táto nízka miera využívania sa nejaví ako dôsledok nedostatočnej ponuky samotných platobných účtov so základnými funkciami. Platobné účty so základnými funkciami ponúkajú všetky alebo prevažná väčšina úverových inštitúcií v jednotlivých členských štátoch a podľa štúdie 1 spoločnosti Deloitte sa sektorové a spotrebiteľské organizácie vo všeobecnosti zhodujú na tom, že spotrebitelia majú dostatočný prístup k platobným účtom so základnými funkciami. Zdá sa, že nízka miera využívania nie je spôsobená ani zamietnutiami poskytnutia platobných účtov so základnými funkciami zo strany úverových inštitúcií – ako sa uvádza v správe podľa článku 27, počet žiadostí, ktoré boli zamietnuté v jednotlivých členských štátoch, sa javí zväčša nízky
, hoci existujú určité výnimky.
Cieľom smernice o platobných účtoch nie je nevyhnutne dosiahnuť vysokú mieru využívania platobných účtov so základnými funkciami, ale skôr zvýšiť finančné začlenenie a zabezpečiť, aby všetci spotrebitelia mali prístup k platobnému účtu so základnými funkciami. Vzhľadom na všeobecnú dostupnosť platobných účtov so základnými funkciami sa zdá, že tento cieľ sa celkovo podarilo dosiahnuť. Navyše z najnovšieho vydania celosvetovej databázy Findex z roku 2021 vyplýva, že percentuálny podiel obyvateľstva s platobným účtom v členských štátoch v priemere stúpol na 95 %, pričom v niektorých členských štátoch dosahuje až takmer 100 %.
Ťažkosti sa však môžu stále vyskytovať v konkrétnych prípadoch uvedených v predchádzajúcom texte. Cieľom legislatívneho balíka v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu je zmierniť riziko znižovania rizika. EBA poskytol dodatočné usmernenia k vzájomnému pôsobeniu smernice o platobných účtoch a pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí
.
3.3.Zoznam služieb
Podľa článku 17 ods. 1 členské štáty musia zabezpečiť, aby platobný účet so základnými funkciami zahŕňal určité služby (vrátane výberov hotovosti, úhrad, inkás a platobných transakcií prostredníctvom platobnej karty) v rozsahu, v akom sa už ponúkajú spotrebiteľom so štandardnými platobnými účtami. Platobný účet so základnými funkciami zahŕňa všetky služby uvedené v článku 17 ods. 1 vo väčšine členských štátov. Niektoré služby uvedené v článku 17 ods. 1 (trvalé príkazy a inkasá) sa však v niekoľkých členských štátoch neponúkali ako súčasť platobného účtu so základnými funkciami, pretože tieto služby neboli ponúkanou súčasťou štandardného účtu v daných členských štátoch. Úverové inštitúcie v niektorých prípadoch poskytujú v súvislosti s platobnými účtami so základnými funkciami dodatočné služby (vrátane povoleného prečerpania, kreditných kariet a okamžitých platieb), hoci sa to podľa práva nepožaduje.
Vyžadovanie od členských štátov, aby úverovým inštitúciám uložili povinnosť poskytovať dodatočné funkcie platobného účtu so základnými funkciami, by sa muselo odôvodniť finančným začlenením. Je to takisto potrebné dôkladne zvážiť s ohľadom na dodatočné náklady na poskytovanie platobného účtu so základnými funkciami, ktoré by úverovým inštitúciám vznikli, pretože by to zase mohlo zvýšiť náklady na zriadenie platobného účtu so základnými funkciami, čím by sa zhoršilo finančné začlenenie. Okamžité platby by sa mohli v budúcnosti zaradiť medzi funkcie platobného účtu so základnými funkciami, ale napriek tomu, že sa čoraz viac používajú, stále nie sú bežné. Ďalšia možná dodatočná funkcia by sa mohla týkať zabezpečenia prístupu k hotovosti. V článku 17 ods. 1 sa už vyžaduje, aby platobný účet so základnými funkciami zahŕňal výbery hotovosti pri priečinku v úverovej inštitúcii alebo z bankomatov ako službu, ale zníženie počtu pobočiek a bankomatov môže (napríklad v niektorých odľahlých oblastiach) brániť finančnému začleneniu vo všeobecnosti (a nielen v prípade platobných účtov so základnými funkciami). Ako sa uvádza v stratégii v oblasti retailových platieb
, Komisia sa stotožňuje s obavami, že existuje riziko, že v dôsledku väčšej digitalizácie služieb môžu byť osoby bez prístupu k digitálnym službám ešte vylúčenejšie ako dnes. Otázka prístupu k hotovosti a jej akceptovania sa rozoberala na rôznych fórach [na úrovni Komisie v rámci expertnej skupiny pre euro ako zákonné platidlo (ELTEG)
a v rámci Rady pre retailové platby v eurách]. V nadväznosti na správu, ktorú skupina ELTEG prijala 6. júla 2022, Komisia posudzuje možné spôsoby zabezpečenia toho, aby eurová hotovosť bola dostupná a akceptovaná.
Zdá sa, že spotrebiteľské aj sektorové organizácie sa domnievajú, že spotrebitelia sú spokojní so službami, ktoré sa aktuálne ponúkajú v súlade s vnútroštátnymi požiadavkami. Zmenu smernice o platobných účtoch podľa všetkého nepovažuje za potrebnú ani mnoho členských štátov.
4.PRESUN PLATOBNÝCH ÚČTOV
Pred nadobudnutím účinnosti smernice o platobných účtoch existovala služba presunu účtu založená na spoločných zásadách presunu účtov medzi bankami Európskeho výboru bankového sektora
už vo viacerých členských štátoch, no článkom 10 sa zaviedla požiadavka, aby všetky členské štáty zabezpečili povinné používanie služby presunu účtu. Zo štúdie 1 spoločnosti Deloitte vyplýva, že smernica o platobných účtoch tak umožnila všetkým spotrebiteľom v EÚ jednoducho a často aj bezplatne presúvať účty na vnútroštátnej úrovni. Spotrebitelia, ktorí využili tento postup, ho považovali za dostačujúci. Nedostatky oznámené spotrebiteľskými organizáciami sa týkajú technických problémov pri využívaní postupu v individuálnych prípadoch, no nie samotného postupu
.
Ako vyplýva zo správy podľa článku 27, počet ročných presunov účtu sa medzi jednotlivými členskými štátmi značne líši. V niektorých členských štátoch je počet presunov účtu vysoký, pričom v niektorých z nich sa zaznamenal rastúci trend, zatiaľ čo v iných členských štátoch
je počet presunov veľmi nízky.
Úroveň presunov účtu môžu ovplyvňovať viaceré faktory
. Služba presunu účtu sa napríklad vzťahuje na platobné účty, ale nie na iné finančné produkty (napr. hypotekárne úvery a investície), ktoré môžu byť viazané na platobný účet. Okrem toho spotrebitelia môžu mať len obmedzené informácie o tejto službe a nemusia o nej vždy vedieť, prípadne môžu byť od jej využitia dokonca odrádzaní. Medzi ďalšie možné dôvody patrí nedostatočná finančná gramotnosť a predpoklad, že presun účtu by viedol len k obmedzeným úsporám; prianie neprísť o svoje číslo bankového účtu a riziko, že sa platby môžu stratiť.
Cieľom ustanovení smernice o platobných účtoch týkajúcich sa presunu účtov však nebolo nevyhnutne zvýšiť počet presunov účtu, ale skôr uľahčiť presun účtu v záujme zintenzívnenia hospodárskej súťaže. Vzhľadom na všeobecnú dostupnosť (dobre fungujúcej) služby presunu účtu sa zdá, že cieľ uľahčenia presunu účtu sa dosiahol. Mohlo by však byť užitočné prijať dodatočné opatrenia, najmä na zvýšenie informovanosti spotrebiteľov o ich práve na presun platobného účtu.
Na rozdiel od vnútroštátnych možností v súčasnosti neexistuje žiadna služba presunu účtu v prípadoch týkajúcich sa poskytovateľov platobných služieb z rôznych členských štátov. V článku 11 sa namiesto toho ukladá odovzdávajúcemu poskytovateľovi platobných služieb povinnosť poskytnúť spotrebiteľom pomoc (napr. poskytnúť informácie a previesť finančné prostriedky) vtedy, keď uvedú svoj zámer zriadiť platobný účet u poskytovateľa platobných služieb, ktorý sa nachádza v inom členskom štáte. Ako vyplýva zo štúdie 1 spoločnosti Deloitte, úroveň záujmu spotrebiteľov o cezhraničný prístup k platobnému účtu je nízka, hoci sa v dôsledku rozširovania neobánk môže zvyšovať. Niektorými faktormi, ktoré môžu mať vplyv na úroveň záujmu, by mohli byť uprednostňovanie fyzickej blízkosti banky, jazykové bariéry a skutočnosť, že domáce účty sa môžu používať v celej EÚ.
5.POSÚDENIE ĎALŠÍCH MOŽNÝCH OPATRENÍ V OBLASTI PRESUNU ÚČTU
5.1.Uskutočniteľnosť rozšírenia služby presunu účtu uvedenej v článku 10 o cezhraničný presun účtu
Rozšírením služby presunu účtu o cezhraničný presun účtu by sa uľahčil presun platobných účtov do iných členských štátov, ktorý by bol rovnako jednoduchý ako presun účtu v rámci jedného a toho istého členského štátu.
Existuje niekoľko rôznych spôsobov, ako rozšíriť súčasnú službu presunu účtu v prípadoch v rámci jedného členského štátu o prípady presunu účtu medzi dvoma členskými štátmi (napr. prepojenie rôznych služieb presunu účtu na vnútroštátnej úrovni alebo vytvorenie celoúnijnej štandardizovanej služby presunu účtu, ktorá by nahradila existujúce systémy pre presun účtu na vnútroštátnej úrovni). Táto druhá možnosť by predstavovala efektívnejší proces, ale pre jednotlivé zainteresované strany by znamenala radikálnejšiu IT transformáciu.
Z technického hľadiska by boli obidve možnosti uskutočniteľné. Treba však poznamenať, že na základe odhadovanej miery presunov účtu by očakávané náklady (jednorazové náklady plus opakované náklady) značne prevyšovali očakávané prínosy: jednorazové náklady na obe možnosti sa odhadujú na úrovni približne 840 miliónov EUR a opakované náklady na úrovni približne 158 miliónov EUR ročne
. (Opakované) výhody (najmä pre spotrebiteľov) by však predstavovali približne len 41 miliónov EUR ročne
. Okrem toho vzhľadom na (očakávanú) nízku úroveň cezhraničných presunov účtu spotrebiteľské organizácie nevnímajú rozšírenie služby presunu účtu o cezhraničný presun účtu ako prioritu (zatiaľ čo úverové inštitúcie nevidia žiadne výhody a poukazujú na jazykové bariéry, fyzickú vzdialenosť a ďalšie prekážky).
5.2.Uskutočniteľnosť rámca pre automatické presmerovanie platieb
Rámcom pre automatické presmerovanie platieb by sa zaistilo, že počas určitého obdobia po tom, ako si spotrebiteľ presunie platobný účet, sa platby prichádzajúce na predchádzajúci („starý“) účet presmerujú na jeho nový účet. Znížili by sa tak možné obavy, keďže by sa poskytlo dodatočné uistenie o tom, že prichádzajúce platby sa dostanú na správny účet. To by takisto uľahčilo presun účtu, vďaka čomu by sa zintenzívnila hospodárska súťaž. Takáto služba automatického presmerovania už existuje v Holandsku ako doplnková funkcia k službe presunu účtu na vnútroštátnej úrovni. Rámec pre automatické presmerovanie platieb by sa mohol vytvoriť na vnútroštátnej úrovni v rámci jednotlivých členských štátov alebo v rámci EÚ ako celku. Vytvorenie takéhoto rámca na úrovni EÚ by si najprv vyžadovalo zriadenie služby cezhraničného presunu účtu. Takýto rámec by bolo možné vytvoriť viacerými spôsobmi (napr. ako systém, prostredníctvom ktorého by sa vložili údaje o novom účte do chybových hlásení zasielaných do bánk, ktoré sa pokúšajú uskutočniť prevod na zatvorený účet; systém, prostredníctvom ktorého by sa tabuľky presmerovania začlenili do smerovacích systémov bánk, a vytvorenie osobitného centrálneho koordinačného mechanizmu na spravovanie informácií o presunoch účtu).
Treba však poznamenať, že na základe odhadovanej miery presunov účtu by očakávané náklady (jednorazové náklady plus opakované náklady) značne prevyšovali očakávané prínosy. Jednorazové náklady na ktorúkoľvek z možností sa odhadli v rozpätí od 1 miliardy EUR do 5 miliárd EUR. Každoročné opakované náklady na možnosti sa pohybujú v rozpätí od 228 miliónov EUR do 782 miliónov EUR na automatické presmerovanie na vnútroštátnej úrovni a od 461 miliónov EUR do 1 miliardy EUR na automatické presmerovanie na úrovni EÚ v kombinácii so službou presunu účtu. (Každoročné opakované) výhody (najmä pre spotrebiteľov) by však boli na úrovni približne len 80 miliónov EUR v prípade automatického presmerovania na vnútroštátnej úrovni a 154 miliónov EUR v prípade automatického presmerovania na úrovni EÚ
.
5.3.Posúdenie nákladov a prínosov zavedenia plnej prenosnosti čísel platobných účtov v rámci celej EÚ
Plná prenosnosť čísel účtov v rámci celej EÚ by znamenala možnosť ponechať si rovnaké číslo platobného účtu pri presune platobného účtu v rámci EÚ. Spotrebitelia by už nemuseli informovať veriteľov a/alebo dlžníkov, s ktorými majú pravidelné transakcie, o novom čísle platobného účtu a veritelia/dlžníci by nemuseli aktualizovať svoje účtovné systémy. Pre spotrebiteľov by ponechanie si rovnakého čísla účtu predstavovalo uistenie, že všetky prichádzajúce platby sa dostanú na správny platobný účet. Znížili by sa tak možné obavy a uľahčili by sa presuny účtu nielen na vnútroštátnej úrovni, ale aj cezhranične. Vďaka tomu by sa podporila hospodárska súťaž.
Prenosnosť čísel platobných účtov možno zariadiť rôznymi spôsobmi. Jednou možnosťou by bola prenosnosť existujúceho čísla IBAN, ktoré by bolo prepojené s novým číslom IBAN v backendovom systéme (spotrebiteľ by o tom nemusel nevyhnutne vedieť). Alternatívnou možnosťou by bolo vytvorenie aliasu, ktorý by bol prepojený s existujúcim číslom IBAN a oznámený dlžníkom/veriteľom. Pri presune účtov by alias (t. j. prvok vo frontendovom systéme) mohol byť prepojený s novým číslom IBAN v backendovom systéme (spotrebiteľ by o tom opäť nemusel nevyhnutne vedieť). Treťou a zásadnejšou možnosťou by bolo nahradenie všetkých existujúcich čísel IBAN novými číslami EU IBAN (nové prenosné číslo účtu). Ide o jedinú možnosť, pri ktorej by číslo účtu bolo skutočne prenosné a vyžadovalo by si len BIC ako backendový identifikátor, aby banky mohli identifikovať, kde sa účet nachádza.
Na základe odhadovanej miery presunov účtu by očakávané náklady (jednorazové náklady plus opakované náklady) značne prevyšovali očakávané prínosy. Jednorazové náklady sa odhadli v rozpätí 7 až 22 miliárd EUR a opakované náklady na uvedené možnosti približne na úrovni 1 miliardy EUR ročne. Na druhej strane, (opakované) výhody (najmä pre spotrebiteľov a veriteľov/dlžníkov) by sa pohybovali len v rozpätí 151 miliónov EUR až 242 miliónov EUR ročne
.
Ako vyplýva zo štúdie 1 spoločnosti Deloitte, sektorové organizácie nevnímajú prenosnosť čísel účtov ako zásadný obrat pre presuny účtu. Spotrebiteľské organizácie majú zmiešané názory, no vytvorenie služby cezhraničného presunu účtu nevnímajú ako prioritu.
Na základe výsledkov štúdie je jasné, že tieto potenciálne dodatočné opatrenia by mohli ešte viac uľahčiť presun platobných účtov v rámci EÚ. Keďže však náklady v súčasnosti značne prevyšujú očakávané výhody vyplývajúce z daných opatrení, v tejto fáze sa môžu zdať neopodstatnené.
6.ÚČINNOSŤ EXISTUJÚCICH OPATRENÍ A POTREBA DODATOČNÝCH OPATRENÍ NA ZVÝŠENIE FINANČNÉHO ZAČLENENIA A POMOC ZRANITEĽNÝM OSOBÁM V SÚVISLOSTI S NADMERNOU ZADLŽENOSŤOU
Ak ľudia majú byť súčasťou hospodárstva a spoločnosti, prístup k platobnému účtu je nevyhnutný. Z hľadiska finančného začlenenia ide o mimoriadne dôležitý nástroj. V EÚ je percentuálny podiel spotrebiteľov s platobným účtom vo všeobecnosti (veľmi) vysoký. V najnovšom vydaní celosvetovej databázy Findex z roku 2021 sa uvádza, že priemerne 95 % občanov v EÚ vo veku 15 rokov alebo viac má minimálne jeden platobný účet
. Tento podiel v posledných rokoch stúpa (o štyri percentuálne body od roku 2017). Príčinou môžu byť rôzne faktory: digitálne financie, príchod bezplatných digitálnych účtov a skutočnosť, že smernicou o platobných účtoch sa poskytuje právo na základný bankový účet.
V celosvetovej databáze Findex z roku 2021 sa však poukazuje na značné rozdiely medzi členskými štátmi. Hoci v mnohých krajinách disponuje platobným účtom viac ako 95 % obyvateľstva (vo veku 15 rokov alebo viac), tento podiel je značne nižší v niektorých ďalších členských štátoch
. V celosvetovej databáze Findex sa zdôraznili aj rozdiely medzi druhmi spotrebiteľov, najmä pokiaľ ide o zraniteľné osoby. V štúdii 1 spoločnosti Deloitte sa takisto poukazuje na to, že sektorové a spotrebiteľské organizácie sa domnievajú, že v prípade ľudí bez domova a prisťahovalcov existuje vyššie riziko, že nemajú platobný účet. V smernici o platobných účtoch sa už stanovuje právny nárok na platobný účet so základnými funkciami (vrátane zraniteľných osôb) za primeraný poplatok. V súlade s normami lepšej právnej regulácie sa posúdi otázka, či je potrebná zmena smernice o platobných účtoch s cieľom ďalej posilniť finančné začlenenie, napríklad v súvislosti s poplatkami za platobný účet so základnými funkciami. Užitočné by mohli byť dodatočné nelegislatívne opatrenia, ako sú usmernenia EBA k vzájomnému pôsobeniu smernice o boji proti praniu špinavých peňazí a smernice o platobných účtoch či opatrenia na zvyšovanie informovanosti v niektorých členských štátoch.
Digitalizácia môže vytvárať dodatočné prekážky pre finančné začlenenie. Digitalizácia môže určitými spôsobmi prispieť k zvýšeniu finančného začlenenia (napr. prostredníctvom online prístupu k bankovým službám kedykoľvek), ale väčšia digitalizácia môže priniesť aj obmedzený fyzický prístup (k pobočkám a bankomatom) a môže spôsobiť ťažkosti spotrebiteľom, ktorí buď nie sú digitálne gramotní, alebo nemajú prístup k digitálnym zariadeniam. Zníženie počtu bankomatov a pobočiek v posledných rokoch totiž obmedzilo dostupnosť základných platobných služieb
. Komisia pracuje na odstránení týchto problémov viacerými spôsobmi. Komisia sa predovšetkým usiluje o podporu finančnej gramotnosti (v medziach svojich právomocí podľa zmluvy). Komisia spoločne s OECD vypracovala rámec finančných kompetencií pre dospelých
, ktorý osobitne zahŕňa finančnú gramotnosť. Komisia a OECD momentálne pracujú na podobnom rámci kompetencií pre mládež. Ako sa stanovuje v akčnom pláne únie kapitálových trhov
, Komisia posudzuje aj možnosť zaviesť požiadavku, aby členské štáty podporovali opatrenia v oblasti vzdelávania zamerané na finančné vzdelávanie. Komisia je navyše pripravená pokračovať v podpore členských štátov v oblasti finančnej gramotnosti a finančného začlenenia pomocou Nástroja technickej podpory. K dnešnému dňu zrealizovala približne 20 projektov technickej podpory, ktoré sa zameriavali na širšie témy, ako je podpora vykonávania vnútroštátnych stratégií finančnej gramotnosti, ale aj na cielenejšie oblasti zahŕňajúce starnutie obyvateľstva, retailových investorov alebo digitálnu gramotnosť. Ako už bolo uvedené (bod 3.3), pracuje sa na prístupe k hotovosti a jej akceptovaní.
Komisia nedávno začala realizovať štúdiu o nadmernej zadlženosti spotrebiteľov v EÚ a súvisiacich dôsledkoch. Štúdia poskytne prehľad o nadmernej zadlženosti domácností a spotrebiteľov v EÚ s prihliadnutím na vplyv pandémie COVID-19 na nadmernú zadlženosť domácností.
7.PRÍKLADY OSVEDČENÝCH POSTUPOV ČLENSKÝCH ŠTÁTOV ZAMERANÝCH NA ZNÍŽENIE VYLÚČENIA SPOTREBITEĽOV Z PRÍSTUPU K PLATOBNÝM SLUŽBÁM
Členské štáty prijali viacero rôznych opatrení týkajúcich sa transpozície smernice o platobných účtoch a zabránenia finančnému vylúčeniu z prístupu k platobným službám či jeho obmedzenia, ktoré môžu slúžiť ako osvedčené postupy.
Na uľahčenie prístupu k platobnému účtu so základnými funkciami a na zabránenie vylúčeniu aspoň jeden členský štát zaviedol mechanizmus na určenie konkrétnej úverovej inštitúcie, ktorá poskytne platobný účet so základnými funkciami spotrebiteľovi, ktorého žiadosti o platobný účet so základnými funkciami boli zamietnuté. Takýto mechanizmus môže značne uľahčiť prístup k platobnému účtu so základnými funkciami v praxi, najmä pre spotrebiteľov, ktorí sú zraniteľní alebo ktorých niektoré banky zamietli s cieľom znížiť riziko. Niekoľko členských štátov vydalo usmernenia k vzájomnému pôsobeniu smernice o platobných účtoch a požiadaviek na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu pre úverové inštitúcie, ktoré sa vzťahujú na prípady, keď klienti nemajú stálu adresu alebo štandardné doklady. Na riešenie problému s dokladmi totožnosti bol v jednom členskom štáte zriadený systém, aby sociálni pracovníci mohli potvrdiť totožnosť ľudí bez domova, ktorí si chcú zriadiť platobný účet.
V záujme obmedzenia nákladov na platobný účet so základnými funkciami niektoré členské štáty vyžadujú, aby sa platobné účty so základnými funkciami poskytovali bezplatne pre všetkých, prípadne len pre zvlášť zraniteľné skupiny. V iných prípadoch členské štáty stanovili jasné a nízke hranice pre poplatky – napríklad v absolútnom vyjadrení alebo v relatívnom vyjadrení (napr. v súvislosti s inými platobnými účtami). Ďalšie členské štáty zriadili rôzne schémy stanovovania cien, aby zraniteľným spotrebiteľom poskytli výhodnejšie podmienky.
S cieľom zvýšiť informovanosť niekoľko členských štátov prijalo opatrenia na poskytnutie informácií spotrebiteľom a zvýšenie ich povedomia o platobných účtoch so základnými funkciami, a to najmä prostredníctvom letákov, príručiek a informácií na webových sídlach. Členské štáty takisto zrealizovali množstvo iniciatív na zlepšenie finančného začlenenia prostredníctvom rôznych programov finančnej gramotnosti
.
8.ZÁVER
Cieľom smernice o platobných účtoch je 1. vytvoriť transparentnosť a zabezpečiť porovnateľnosť poplatkov za platobné účty; 2. zabezpečiť prístup k platobným účtom (so základnými funkciami) pre spotrebiteľov a 3. uľahčiť presun platobných účtov.
Smernica o platobných účtoch vo všeobecnosti pomohla vytvoriť transparentnosť a zabezpečiť porovnateľnosť poplatkov za platobné účty. Predovšetkým sa ňou zaistila minimálna úroveň harmonizácie, konkrétne zavedením štandardizovanej terminológie (ktorá je čiastočne jednotná na úrovni EÚ), spoločných vzorov na podávanie správ o poplatkoch spojených s platobnými účtami, jednotného postupu presunu účtu a práva na prístup k platobným účtom so základnými funkciami na úrovni EÚ. Niektoré členské štáty však pri transpozícii smernice o platobných účtoch vytvorili ďalšiu úroveň nových právnych predpisov namiesto toho, aby nahradili existujúce právne predpisy, v dôsledku čoho sú vnútroštátny regulačný rámec a regulačný rámec EÚ ešte fragmentovanejšie. Najvýznamnejším neúmyselným dôsledkom takejto transpozície bolo zdvojenie dokumentov o úrovni poplatkov za platobné účty v členských štátoch, v ktorých dokumenty s rovnakými informáciami už existovali. Opatrenia, ktoré sa stanovujú v smernici o platobných účtoch (najmä webové sídla na porovnávanie poplatkov), môžu zlepšiť transparentnosť a schopnosť spotrebiteľov porovnávať poplatky. Niektoré aspekty si však stále vyžadujú zlepšenie a cezhraničná transparentnosť a porovnávanie zatiaľ nie sú možné z dôvodu rozdielov v použitej terminológii a jazykových bariér.
Smernicou o platobných účtoch sa takisto zabezpečil prístup spotrebiteľov k platobným účtom so základnými funkciami, ktoré ponúkajú všetky alebo mnohé úverové inštitúcie v každom členskom štáte. Percentuálny podiel spotrebiteľov v EÚ s platobným účtom je vo všeobecnosti (veľmi) vysoký a od nadobudnutia účinnosti smernice o platobných účtoch sa ďalej zvyšuje. V niektorých členských štátoch sa platobné účty so základnými funkciami využívajú v značnej miere. Napríklad v niektorých členských štátoch, ktoré predtým mali vyšší percentuálny podiel obyvateľstva bez platobného účtu, sa využívanie týchto účtov výrazne zvýšilo. V niektorých ďalších členských štátoch bolo však ich využívanie pomerne obmedzené. Dôvody relatívne nízkej miery využívania môžu byť rôzne (napr. štandardné účty sú široko dostupné, bezplatné online účty, nedostatok spotrebiteľov a v niektorých prípadoch náklady na používanie platobného účtu so základnými funkciami). Cieľom smernice o platobných účtoch však nevyhnutne nebolo dosiahnuť vysokú mieru využívania platobných účtov so základnými funkciami, ale skôr zvýšiť finančné začlenenie a zabezpečiť, aby všetci spotrebitelia mali prístup k platobnému účtu so základnými funkciami. Vzhľadom na všeobecnú dostupnosť platobných účtov so základnými funkciami sa zdá, že tento cieľ sa celkovo podarilo dosiahnuť. V osobitných prípadoch sa však stále môžu vyskytovať ťažkosti. EBA poskytol dodatočné usmernenia k vzájomnému pôsobeniu smernice o platobných účtoch a pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí. Mohli by sa zísť aj dodatočné opatrenia, najmä na zvýšenie informovanosti spotrebiteľov o práve na platobný účet so základnými funkciami.
Smernicou o platobných účtoch sa ďalej všetkým spotrebiteľom v EÚ umožnil ľahší presun účtov na vnútroštátnej úrovni, často bezplatne. Ako vyplýva zo správy podľa článku 27, počet ročných presunov účtu sa medzi jednotlivými členskými štátmi značne líši. V niektorých členských štátoch sa uskutočnil určitý počet presunov účtov (pričom v niektorých prípadoch sa zaznamenal rastúci trend), ale miera presunov účtu v iných členských štátoch bola veľmi nízka. Môže to byť spôsobené viacerými rôznymi faktormi vrátane skutočnosti, že služba presunu účtu sa vzťahuje len na platobné účty (ale nie na iné finančné produkty, ako sú hypotekárne úvery a investície), a obmedzenej informovanosti spotrebiteľov o službe presunu účtu, ako aj spokojnosti so súčasným poskytovateľom a skutočnosti, že niektorí spotrebitelia nikdy neuvažovali o presune účtu. Cieľom ustanovení smernice o platobných účtoch týkajúcich sa presunu účtov však nebolo nevyhnutne zvýšiť počet presunov účtu, ale skôr zintenzívniť hospodársku súťaž uľahčením presunu platobných účtov pre spotrebiteľov. Vzhľadom na všeobecnú dostupnosť (dobre fungujúcej) služby presunu účtu sa zdá, že cieľ uľahčenia presunu účtu sa dosiahol. Mohli by sa zísť dodatočné opatrenia, najmä na zvýšenie informovanosti spotrebiteľov o práve na presun účtu.
Mohli by sa prijať dodatočné opatrenia s cieľom ešte viac uľahčiť presun účtu v rámci EÚ v budúcnosti (t. j. rozšírením služby presunu účtu o cezhraničný presun účtu; zabezpečením automatického presmerovania platieb v rámci jedného členského štátu alebo do iného členského štátu a z iného členského štátu alebo zabezpečením plnej prenosnosti čísel platobných účtov v rámci celej EÚ). Keďže však náklady na uvedené opatrenia v súčasnosti značne prevyšujú ich očakávané výhody, v tejto fáze sa môžu zdať neopodstatnené.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia spolu s touto správou nepredkladá žiaden legislatívny návrh. Potreba zmeny smernice o platobných účtoch sa bude musieť podrobnejšie zvážiť v súlade s normami lepšej právnej regulácie v neskoršej fáze, pričom sa zohľadnia najmä usmernenia EBA k vzájomnému pôsobeniu smernice o platobných účtoch a pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí. Komisia bude naďalej monitorovať vykonávanie a presadzovanie smernice v členských štátoch.