EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli31. 1. 2023

COM(2023) 43 final

SPRÁVA KOMISIE RADE,

o vykonávaní odporúčania Rady



o prístupe k sociálnej ochrane pre pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby

OBSAH

OBSAH    

HLAVNÉ ZISTENIA    

1.    Úvod    

1.1.    Stanovenie kontextu    

1.2.    Ciele odporúčania    

1.3.    Podpora vykonávania odporúčania    

1.4.    Preskúmanie vykonávania    

2.    Preskúmanie pokroku vo vykonávaní odporúčania Rady    

2.1.    Prehľad národných plánov vykonávania: zmiešaný obraz, pokiaľ ide o zameranie a úroveň ambícií     

2.2.    Formálne krytie    

2.2.1.    Slabiny    

2.2.2.    Politické opatrenia    

2.3.    Efektívne krytie    

2.3.1.    Slabiny    

2.3.2.    Politické opatrenia    

2.4.    Primeranosť    

2.4.1.    Slabiny    

2.4.2.    Politické opatrenia    

2.5.    Transparentnosť    

2.5.1.    Prístup k informáciám    

2.5.2.    Zjednodušenie    

3.    Zhrnutie pokroku    

3.1.    Pozitívny vývoj v oblasti prístupu k sociálnej ochrane pre všetkých    

3.2.    Výzvy zostávajú    

4.    Závery    

PRÍLOHA: Hlavné vlastnosti národných plánov vykonávania, ktoré sa týkajú prístupu k sociálnej ochrane (a aktualizácie)    

HLAVNÉ ZISTENIA

Formálne krytie

Od roku 2019 už 15 členských štátov vykonalo alebo plánuje uskutočniť dôležité reformy na zlepšenie účasti konkrétnych kategórií osôb na trhu práce v systémoch sociálnej ochrany. Týkajú sa najmä samostatne zárobkovo činných osôb (najmä samostatne zárobkovo činných osôb bez zamestnancov alebo ekonomicky závislých), ľudí s neštandardnými formami zmlúv alebo ľudí pracujúcich v osobitných odvetviach (služby pre domácnosť, kultúra) s vysokým podielom neštandardných foriem práce. Značné počty týchto osôb však asi naďalej nebudú mať formálny prístup, keďže opatreniami sa neriešia všetky slabiny/úseky a niektoré členské štáty neplánujú riešiť zostávajúce slabiny.

Odhaduje sa, že v dvanástich členských štátoch, ktoré vykazujú údaje, minimálne 5,6 milióna neštandardných pracovníkov a 15,3 milióna samostatne zárobkovo činných osôb nemá prístup k dávkam v nezamestnanosti. Navyše v týchto členských štátoch, kde je účasť samostatne zárobkovo činných osôb v systémoch sociálnej ochrany dobrovoľná, je vo všeobecnosti nízka miera využívania týchto systémov.

Kľúčové výzvy, ktoré oznamovali členské štáty v súvislosti s riešením uvedených slabín, zahŕňajú potrebu zachovať flexibilitu trhu práce, ako aj zložitosť rozšírenia krytia na samostatne zárobkovo činné osoby (najmä poistením v nezamestnanosti a v invalidite) a na konkrétne skupiny, akými sú pracovníci platforiem, pracovníci v domácnosti a poľnohospodári.

Efektívne krytie

Existujúce pravidlá upravujúce príspevky a nároky môžu ľuďom, ktorí sú účastníkmi systémov sociálnej ochrany, brániť prijať v praxi akúkoľvek dávku („účinný prístup“). Nemusia napríklad spĺňať požiadavky na minimálne trvanie alebo výšku príspevkov. Od roku 2019 sa iba obmedzený počet vnútroštátnych opatrení zaoberal otázkou účinného prístupu, napr. skrátením obdobia poistenia potrebného na vznik nároku na dávky v nezamestnanosti alebo na nemocenské dávky. Rozdiely v podpore príjmu medzi ľuďmi, ktorí boli pred stratou zamestnania v „štandardnom“ zamestnaní, a ostatnými sú stále značné v mnohých členských štátoch EÚ. Celkovo je stále menšia pravdepodobnosť, že samostatne zárobkovo činné osoby získajú akékoľvek dávky. Vo viacerých krajinách dočasní pracovníci alebo zamestnanci na kratší pracovný čas dostanú dávky vždy s menšou pravdepodobnosťou ako zamestnanci s trvalou pracovnou zmluvou alebo zmluvou na plný pracovný čas.

Primeranosť

„Primerané“ systémy sociálnej ochrany poskytujú dostatočnú a včasnú náhradu príjmov jednotlivcom, ktorí prišli o príjem, udržujú ich životnú úroveň a chránia ich pred chudobou. Približne polovica členských štátov vo svojich národných plánoch vykonávania prijala alebo oznámila opatrenia na zlepšenie primeranosti, najmä pokiaľ ide o dôchodky – pre samostatne zárobkovo činné osoby, osoby s nízkymi nárokmi alebo konkrétnymi povolaniami. Zaviedli sa aj opatrenia na zlepšenie primeranosti dávok v nezamestnanosti predĺžením ich vyplácania a/alebo zvýšením ich sumy. Výzvy však pretrvávajú. Zamestnanci s dočasnými pracovnými zmluvami čelia vyššej materiálnej a sociálnej deprivácii než zamestnanci s trvalou pracovnou zmluvou, rovnako ako zamestnanci na kratší pracovný čas v porovnaní so zamestnancami na plný pracovný čas. Samostatne zárobkovo činné osoby, zamestnanci na kratší pracovný čas a dočasní zamestnanci sú vystavení vyššiemu riziku príjmovej chudoby ako zamestnanci v štandardných formách zamestnania.

Transparentnosť

Transparentnosť je nevyhnutná na zlepšenie prístupu k sociálnej ochrane. Pravidlá sociálnej ochrany sú však niekedy príliš zložité alebo nejasné, takže si ľudia nemusia byť celkom vedomí svojich práv a povinností alebo spôsobu uplatňovania svojich práv a plnenia svojich povinností. Aj keď to nie je primárnym cieľom národných plánov vykonávania, v mnohých krajinách sa začalo digitalizovať riadenie a poskytovanie sociálnej ochrany prostredníctvom zjednodušených jednotných portálov, automatického prístupu k niektorým dávkam, dôchodkových simulátorov alebo vopred vyplnených formulárov žiadostí. Stále je však potrebné vynaložiť v tomto ohľade viac úsilia vrátane opatrení na odstránenie digitálnej priepasti v prípade zraniteľných ľudí, napríklad ľudí s nízkou úrovňou gramotnosti (digitálnej, administratívnej a finančnej), osôb so zdravotným postihnutím a iných.

1.Úvod

1.1.Stanovenie kontextu

Na trhoch práce EÚ sú v súčasnosti značné počty samostatne zárobkovo činných osôb (bez zamestnancov), zamestnancov bez štandardných pracovných zmlúv, ľudí s kombináciou závislej a samostatnej zárobkovej činnosti alebo so striedavým využívaním oboch týchto možností. V roku 2021 bolo v EÚ27 takmer 40 % zo všetkých zamestnaných obyvateľov (76,7 milióna ľudí) v neštandardných formách práce 1 , t. j. pracovalo na dočasné pracovné zmluvy (23,7 milióna), kratší pracovný čas (36,4 milióna) a/alebo ako samostatne zárobkovo činné osoby (26,9 milióna vrátane 18,4 milióna samostatne zárobkovo činných osôb bez zamestnancov) 2 na rozdiel od zamestnancov so zmluvami na plný pracovný čas. Hoci bol celkový podiel ľudí v neštandardných formách práce za posledných desať rokov stabilný a situácia sa pri porovnaní rôznych skupín, ale aj v rámci jednej skupiny výrazne líši, niektoré nové formy zamestnania (príležitostní pracovníci, portfólioví pracovníci, pracovníci platforiem) sa v členských štátoch EÚ stali bežnejšími 3 a vo všeobecnosti sú menej pokryté sociálnou ochranou.

Systémy sociálnej ochrany sú často ešte stále určené pre štandardných pracovníkov (zamestnancov s plným pracovným časom, trvalou pracovnou zmluvou a závislou zárobkovou činnosťou). Veľké časti pracovnej sily nie sú v dôsledku toho dostatočne pokryté sociálnou ochranou z dôvodu svojho postavenia na trhu práce alebo druhu pracovnoprávneho vzťahu. Tieto slabiny ohrozujú životné podmienky dotknutých jednotlivcov a ich rodín, ktoré sú vystavené väčšej ekonomickej neistote. Ovplyvňujú aj hospodárstvo a spoločnosť, pokiaľ ide o domáci dopyt, investície do ľudského kapitálu a sociálnu súdržnosť. Slabiny v krytí neštandardného zamestnania vedú k nespravodlivosti v rámci spoločnosti, zväčšujú rozdiely medzi generáciami, rodmi alebo sociálnymi skupinami, keďže mladí ľudia, osoby narodené v zahraničí a ženy sú menej často zamestnávané na plný pracovný čas na základe trvalých pracovných zmlúv. Obmedzenie slabín v prístupe k sociálnej ochrane pri neštandardných formách práce by tak mohlo pomôcť znížiť nerovnosti vrátane rozdielov v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov.

Podľa zásady 12 Európskeho piliera sociálnych práv „[b]ez ohľadu na druh a trvanie pracovnoprávneho vzťahu majú pracovníci a za porovnateľných podmienok aj samostatne zárobkovo činné osoby právo na primeranú sociálnu ochranu“ 4 . Na uvedenie tejto politickej ambície do praxe prijala Rada v roku 2019 odporúčanie o prístupe k sociálnej ochrane pre pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby 5 .

V akčnom pláne na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv 6 Komisia zdôraznila, že výnimočné opatrenia prijaté počas pandémie ochorenia COVID-19 na účel rozšírenia sociálnej ochrany na skupiny, ktoré boli predtým vylúčené, môžu byť zdrojom inšpirácie pre štrukturálne reformy, ktorými sa zlepší ochrana nezamestnaných, neštandardných pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb.

Digitálna transformácia urýchľovaná pandémiou ochorenia COVID-19 pretvára hospodárstvo EÚ a jej trhy práce hlavne rozširovaním digitálnych pracovných platforiem 7 . Hoci práca pre platformy môže poskytovať príležitosti na jednoduchší vstup na trh práce alebo získanie dodatočného príjmu vedľajšou činnosťou, prináša takisto výzvy, napríklad v oblasti sociálnej ochrany.

Okrem naliehavej požiadavky na zvládnutie zelenej transformácie spravodlivým spôsobom vzniká od začiatku roku 2022 nová výzva: hospodárske a geopolitické prostredie vyvolané ruskou útočnou vojnou proti Ukrajine a následné zvýšené ceny energie a surovín, inflačné tlaky a rastúca ekonomická neistota. Toto môže uvrhnúť už teraz zraniteľné domácnosti do chudoby. Systémy sociálnej ochrany zohrajú kľúčovú úlohu tak pri predchádzaní týmto vplyvom, ako aj pri ich riešení posilnením existujúcich záchranných sociálnych sietí a podporou najzraniteľnejších.

1.2.Ciele odporúčania

Cieľom odporúčania Rady je zabezpečiť, aby všetci pracovníci a všetky samostatne zárobkovo činné osoby mali formálny prístup a prispievali k účinnej, primeranej a transparentnej sociálnej ochrane vzhľadom na týchto šesť úsekov sociálnej ochrany: dávky v nezamestnanosti; nemocenské dávky; dávky v materstve a otcovstve; dávky v invalidite; starobné a pozostalostné dávky a dávky v prípade pracovných úrazov a chorôb z povolania.

8 Rada v bode 19 odporúčania vyzýva členské štáty, aby čo najskôr zaviedli zásady uvedené v odporúčaní a do 15. mája 2021 predložili plán s informáciami o príslušných opatreniach, ktoré sa majú prijať na vnútroštátnej úrovni. Všetky členské štáty okrem Luxemburska predložili takýto národný plán vykonávania do decembra 2022. Národné plány vykonávania prerokovali ministri Rady EPSCO (Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti) v decembri 2021 v rámci európskeho semestra a v máji 2022 sa plány prerokovali vo Výbore pre sociálnu ochranu (SPC). Osobitné konzultácie s organizáciami európskych sociálnych partnerov sa uskutočnili v máji 2022.

1.3.Podpora vykonávania odporúčania

Od prijatia odporúčania Rady prijala Komisia osobitné opatrenia na podporu vykonávania odporúčania.

Komisia s podskupinou výboru SPC pre ukazovatele spolupracovala na návrhu monitorovacieho rámca na účely posúdenia pokroku pri dosahovaní kľúčových cieľov odporúčania. Prvú verziu rámca schválil výbor SPC v októbri 2020 9 a Komisia odvtedy podporuje metodické zlepšenia a každoročné aktualizácie monitorovacieho rámca 10 . Monitorovací rámec obsahuje ukazovatele na meranie formálneho krytia, efektívneho krytia a primeranosti dávok pre všetky druhy pracovníkov v príslušných úsekoch sociálnej ochrany. Obsahuje aj ukazovatele trhu práce na meranie rozmanitosti postavení na trhu práce, ako aj ukazovatele týkajúce sa pravidiel, ktoré upravujú nároky a príspevky.

Napriek tomu sú potrebné ďalšie zlepšenia v monitorovaní prístupu k sociálnej ochrane vo všetkých členských štátoch EÚ. Napríklad údaje, ktoré sú aktuálne k dispozícii na úrovni EÚ, neumožňujú priamo merať vzťah medzi vznikom rizika a prijatím dávky s výnimkou dávok v nezamestnanosti a starobných dávok. Okrem toho síce nastal pokrok v kvantifikovaní nedostatkov formálneho krytia, tieto údaje však nie sú k dispozícii za všetky krajiny a údaje, ktoré sú dostupné, nie sú porovnateľné v plnom rozsahu. Postupný pokrok napokon musí nastať vo viacerých oblastiach. Treba napríklad lepšie pochopiť ekonomickú a sociálnu situáciu samostatne zárobkovo činných osôb (najmä ich príjem) so zreteľom na rôzne výšky príspevkov na sociálne zabezpečenie.

Z hľadiska politiky podporila Komisia hĺbkové výmeny informácií o vykonávaní rôznych rozmerov odporúčania, a to spojením predstaviteľov členských štátov, sociálnych partnerov a zainteresovaných strán 11 . Európska komisia monitoruje aspekty sociálnej ochrany aj ako súčasť európskeho semestra. So zámerom zmierniť sociálny vplyv pandémie ochorenia COVID-19 Komisia v roku 2020 odporučila, aby deväť členských štátov (EE, ES, IT, CY, LT, NL, PL, PT, SI) zlepšilo pokrytie sociálnej ochrany pre neštandardných pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby, a v roku 2022 dostali štyri členské štáty (EE, HU, NL a PL) odporúčanie pre danú krajinu v oblastiach, na ktoré sa vzťahovalo odporúčanie Rady z roku 2019. Navyše monitor výboru SPC 12  každý rok upozorňuje členské štáty na kľúčové sociálne výzvy, ktoré sa týkajú prístupu k sociálnej ochrane 13 .

Okrem toho podľa analýzy Komisie dve tretiny plánov obnovy a odolnosti obsahujú reformy alebo investície určené na zlepšenie prístupu k sociálnej ochrane (väčšinou sa zameriavajú na zjednodušenie prístupu pomocou digitálnych investícií a zvýšenie primeranosti dávok v nezamestnanosti a starobných dávok) 14 .

Okrem toho od roku 2019 Komisia začala niekoľko súvisiacich iniciatív, napríklad na zlepšenie krytia a primeranosti minimálnych miezd 15 , ako aj minimálneho príjmu 16 , na zlepšenie situácie pracovníkov platforiem 17 a riešenie sociálnych vplyvov zelenej transformácie, najmä v prípade pracovníkov, ktorí potrebujú podporu pri zmenách pracovného miesta a podporu príjmu 18 . Aj smernicou o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach sa zabezpečuje, aby pracovníci v EÚ dostávali základné informácie o svojich zmluvách vo včasnej fáze, a to najmä o sociálnom zabezpečení 19 . Týmito iniciatívami sa spoločne zabezpečuje, aby všetci ľudia bez ohľadu na formu svojej práce mali prístup k primeranej sociálnej ochrane pred ekonomickými rizikami a aby takisto všetci prispievali na jej financovanie, čo sa podporuje aj na celosvetovej úrovni 20 .    

1.4.Preskúmanie vykonávania

Rada v odporúčaní vyzýva Komisiu, aby preskúmala pokrok pri vykonávaní odporúčania a podala správu Rade. Súčasná správa v analýze nadväzuje na monitorovací rámec navrhnutý spoločne s výborom SPC na účel posudzovania pokroku pri dosahovaní kľúčových cieľov odporúčania, ako aj na posudzovanie reforiem prijatých alebo oznámených členskými štátmi, ako sa uvádza v ich národných plánov vykonávania, v európskom semestri alebo plánoch obnovy a odolnosti. Správa ďalej nadväzuje na tematickú správu Európskej siete pre sociálnu politiku (ESPN) o rozmere transparentnosti 21 , tematické rokovania výboru SPC, výmeny názorov so sociálnymi partnermi a na závery z podujatí vzájomného učenia, ktoré zorganizovala Komisia.

V správe sa skúma pokrok v rámci štyroch rozmerov odporúčania (formálne krytie, efektívne krytie, primeranosť a transparentnosť) a vzhľadom na pracovníkov v neštandardných formách zamestnania a samostatne zárobkovo činné osoby. Správa sa zameriava na opatrenia a reformy, ktoré sa vykonali od prijatia odporúčania Rady alebo ktoré sú naplánované. Keďže pracovníci v štandardných formách zamestnania majú prístup k väčšine úsekov sociálnej ochrany vo väčšine členských štátov EÚ, správa sa najviac zameriava na riešenie slabín, ktoré sa týkajú samostatne zárobkovo činných osôb a pracovníkov s atypickými zmluvami. Ak to bolo možné, v správe sa používajú údaje na meranie pokroku od prijatia odporúčania na jeseň 2019, aj keď pri niektorých ukazovateľoch sú posledné dostupné štatistické údaje z rokov 2020 – 2021 22 .

2.Preskúmanie pokroku vo vykonávaní odporúčania Rady

2.1.Prehľad národných plánov vykonávania: zmiešaný obraz, pokiaľ ide o zameranie a úroveň ambícií

Z prehľadu 23 26 národných plánov vykonávania vyplýva, že takmer všetky uvedené národné plány vykonávania nepriamo alebo výslovne poukazujú na existujúce/pretrvávajúce slabiny v prístupe k sociálnej ochrane na vnútroštátnej úrovni. Všetky skupiny a druhy nedostatkov sú však pokryté iba v polovici členských štátov. Národné plány vykonávania sa navyše zamerali predovšetkým na situáciu z hľadiska formálneho krytia, zatiaľ čo ostatné rozmery prístupu k sociálnej ochrane sú pokryté menej, a to napriek existencii ukazovateľov na monitorovanie účinného prístupu alebo primeranosti, ktoré boli dohodnuté na úrovni EÚ. Dôležité je, že niektoré členské štáty sa domnievajú, že už vykonali všetky (BG, SE) alebo takmer všetky ustanovenia odporúčania (CZ, FR, HU, AT, PL), pozri aj tabuľku v prílohe.

Vo väčšine národných plánov vykonávania (v 22 z 26 predložených plánov) 24 sa uvádzajú osobitné opatrenia, ktoré boli vykonané, alebo nové záväzky vykonať odporúčanie na vnútroštátnej úrovni. Škála a rozsah pôsobnosti opatrení a ich načasovanie (už vykonaných alebo naplánovaných opatrení) sa však značne líšia v jednotlivých krajinách 25 : Desať národných plánov vykonávania sa zameriava na jednu hlavnú politiku a/alebo legislatívne opatrenie, 11 plánov obsahuje súbor troch až ôsmich opatrení a v pláne Belgicka sa uvádza vyše 30 opatrení.

Opatrenia v národných plánoch vykonávania pokrývajú širokú škálu úsekov sociálnej ochrany, ale tri najčastejšie pokrývané sú dôchodky, dávky v nezamestnanosti a nemocenské dávky, zatiaľ čo ostatné úseky (materstvo a otcovstvo, pracovné úrazy a choroby z povolania, zdravotná starostlivosť a invalidita) sa riešia menej často.

Pokiaľ ide o časový rozvrh, 13 členských štátov uvádza opatrenia vykonané od roku 2019 a 18 členských štátov uvádza opatrenia pripravované alebo „plánované do budúcnosti“. Niektoré členské štáty uvádzali aj opatrenia, ktoré boli vykonané pred prijatím odporúčania.

Pokiaľ ide o cieľové skupiny, zatiaľ čo niektoré opatrenia sú určené pre všetky zamestnané osoby, väčšina sa zaoberá aj situáciou konkrétnych skupín: konkrétne opatrenia určené pre samostatne zárobkovo činné osoby uviedlo 17 členských štátov a opatrenia pre pracovníkov s atypickými zmluvami 11 členských štátov.

Národné plány vykonávania niektorých členských štátov (napr. Belgicka, Estónska a Cypru) obsahujú podrobné informácie o každom plánovanom opatrení podľa úseku, cieľovej skupiny, očakávaného vplyvu, lehoty, rozpočtu, vykonávajúceho orgánu a plánu monitorovania/hodnotenia. V národných plánoch vykonávania niektorých krajín sa opatrenia oznámené do budúcnosti podrobne nerozoberajú.

Iba v obmedzenom počte národných plánov vykonávania sa uvádza zapojenie sociálnych partnerov do návrhu národného plánu vykonávania alebo niektorých opatrení. Na ostatné zainteresované strany, napr. organizácie občianskej spoločnosti, sa takmer vôbec neodkazuje. Organizácie sociálnych partnerov EÚ uvádzali 26 , že ich zapojenie do procesu bolo veľmi nízke alebo veľmi oneskorené, a dožadovali sa užšieho zapojenia do návrhu a vykonávania opatrení na zlepšenie prístupu neštandardných pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb k sociálnej ochrane.

Okrem lepšieho prístupu k sociálnej ochrane sa v národných plánoch vykonávania niektorých členských štátov uvádzali aj opatrenia určené na zníženie nadmerného využívania neštandardných foriem práce. Napríklad Holandsko podniká kroky na zníženie sociálnych a daňových stimulov pre samostatne zárobkovo činné osoby (bez zamestnancov) alebo spoločnosti v prípade uzatvárania dočasných pracovných zmlúv; Nemecko a Poľsko prijali opatrenia na lepšie monitorovanie krytia ľudí s atypickými zmluvami.

Okrem toho sa v odporúčaní členské štáty vyzývajú, aby zlepšili dostupnosť vnútroštátnych štatistických údajov o prístupe k sociálnej ochrane, ale iba zopár členských štátov (päť z 26, pozri prílohu) plánuje konkrétne opatrenia napriek relatívne obmedzenej dostupnosti kvantitatívnych údajov v tejto oblasti. Hoci majú mnohé členské štáty k dispozícii údaje, a to hlavne z administratívnych zdrojov, tieto údaje nie sú vždy rozčlenené podľa druhu pracovnoprávneho vzťahu, rodu alebo veku a snaha odhadnúť mieru krytia rôznych úsekov sociálnej ochrany je nedostatočná 27 . Navyše dostupné údaje nie sú systematicky využívané pri tvorbe politík. Ani v národných plánoch vykonávania, ani v príspevkoch sociálnych partnerov ku konzultáciám neboli nastolené konkrétne otázky týkajúce sa vplyvu vykonávacích opatrení na malé a stredné podniky. Organizácie zamestnávateľov však uviedli, že prístup samostatne zárobkovo činných osôb k väčšine relevantných úsekov základnej sociálnej ochrany za primerané náklady by mal byť hlavnou zásadou, zatiaľ čo prístup k rozšírenej ochrane by mal zostať dobrovoľný.

Opatrenia uvedené v národných plánoch vykonávania by mohli ťažiť z lepšieho prepojenia s politickými opatreniami v plánoch obnovy a odolnosti a nadväzujúcich opatrení v kontexte európskeho semestra. Tým by sa maximalizoval ich dosah. Napríklad vo väčšine národných plánov vykonávania sa neuvádzajú opatrenia súvisiace so zlepšením transparentnosti systémov sociálnej ochrany, zatiaľ čo veľký počet plánov obnovy a odolnosti sa zameriava na digitalizáciu v oblasti sociálnej ochrany s cieľom poskytovať lepší prístup k službám sociálneho zabezpečenia, zjednodušiť postupy a ponúkať jednoduché a účinné digitálne riešenia pre ľudí a podniky. Členské štáty by mohli takisto zmobilizovať Nástroj technickej podpory na podporu vnútroštátneho vykonávania štrukturálnych reforiem.

2.2.Formálne krytie

Pracovníci a samostatne zárobkovo činné osoby sa považujú za osoby „formálne kryté daným úsekom sociálnej ochrany, ak sa v existujúcich právnych predpisoch alebo kolektívnej zmluve stanovuje, že majú nárok na účasť v systéme sociálnej ochrany na danom úseku. Formálne krytie sa môže poskytovať cez povinné alebo dobrovoľné systémy“ (odôvodnenie 15 odporúčania Rady).

Členské štáty boli vyzvané, aby zlepšili formálne krytie (pre všetky úseky uvedené v odporúčaní) a rozšírili ho na: a) všetkých pracovníkov bez ohľadu na druh ich pracovnoprávneho vzťahu, a to na povinnom základe; b) samostatne zárobkovo činné osoby aspoň na základe dobrovoľnosti a v náležitých prípadoch na povinnom základe.

2.2.1.Slabiny

Z mapovania formálneho krytia 28 podľa monitorovacieho rámca vyplýva, že napriek určitému pokroku od roku 2019 zostávajú v členských štátoch EÚ značné slabiny v súvislosti s neštandardnými pracovníkmi aj samostatne zárobkovo činnými osobami 29 .

V roku 2022 sa v 17 členských štátoch 30 minimálne jedna skupina neštandardných pracovníkov stretla s formálnymi slabinami prinajmenšom na jednom relevantnom úseku sociálnej ochrany. Úsekmi sociálneho zabezpečenia s najväčším počtom slabín sú dávky v nezamestnanosti (13 členských štátov), nemocenské dávky (11) a dávky v materstve (9). Dotknuté kategórie zahŕňajú príležitostných pracovníkov alebo pracovníkov na zjednodušené krátke pracovné zmluvy na určitú dobu, sezónnych pracovníkov a iných pracovníkov na pracovné zmluvy špecifické pre určité krajiny 31 . V piatich členských štátoch 32 sa slabiny týkajú iba konkrétnej skupiny „učňov a stážistov“ (a často podskupiny v tejto kategórii) 33 . Navyše je asi v polovici členských štátov prístup neštandardných pracovníkov prinajmenšom k jednému úseku sociálnej ochrany iba dobrovoľný, často prostredníctvom dobrovoľných „systémov účasti“, najmä pokiaľ ide o dávky v nezamestnanosti, starobné dávky, dávky v invalidite, nemocenské dávky a dávky v materstve.

Na základe údajov dostupných v obmedzenom počte členských štátov sa odhaduje 34 , že približne 5,6 milióna neštandardných pracovníkov nemá prístup k dávkam v nezamestnanosti (v jedenástich členských štátoch), zatiaľ čo 366 000 takýchto osôb nemá prístup k nemocenským dávkam (v šiestich členských štátoch) a 413 000 takýchto pracovníkov nemá prístup k dávkam v materstve (v piatich členských štátoch). Uvedené údaje by sa mali považovať za dolné medze odhadov, keďže nie všetky členské štáty uviedli také slabiny, aj keď existujú.

Pokiaľ ide konkrétne o samostatne zárobkovo činné osoby, formálne slabiny existujú prinajmenšom na jednom z úsekov sociálnej ochrany v 19 členských štátoch (v roku 2022). Najviac dotknutými úsekmi sú dávky v nezamestnanosti (13 členských štátov), potom dávky v súvislosti s pracovnými úrazmi a chorobami z povolania (9), dávky v otcovstve (5) a nemocenské dávky (3). Aj keď je to v súlade s odporúčaním, skutočnosť, že prístup samostatne zárobkovo činných osôb je aspoň v prípade jedného úseku dobrovoľný v 19 členských štátoch 35 , a to väčšinou prostredníctvom dobrovoľných systémov účasti, má za následok všeobecne nízke miery využívania týchto systémov 36 . V niektorých členských štátoch to možno vysvetliť krátkym obdobím, ktoré majú ľudia na rozhodnutie prihlásiť sa do dobrovoľných systémov, v spojení s dlhým obdobím viazanosti.

2.2.2.Politické opatrenia

Vo väčšine národných plánov vykonávania sa potvrdzujú opísané slabiny formálneho krytia a väčšina členských štátov predložila opatrenia, ktoré prijmú na ich odstránenie. Mnohé z uvedených opatrení však boli vykonané v reakcii na krízu spôsobenú pandémiou ochorenia COVID-19 na dočasné a výnimočné rozšírenie prístupu na konkrétne kategórie pracovníkov, ktorí pôvodne neboli pokrytí (alebo pokrytí len čiastočne), t. j. pracovníkov s neistými pracovnými zmluvami, pracovníkov v domácnosti a samostatne zárobkovo činných osôb, alebo pracujúcich v osobitných odvetviach/povolaniach (v odvetví kultúry, zdravotníctva atď.) 37 .

Vo vyše polovici členských štátov (15) sú opatreniami vykonanými alebo oznámenými od roku 2019 na formálne krytie štrukturálne reformy určené na trvalé riešenie slabín na úsekoch pokrytých odporúčaním 38 . Často sa týkajú odstránenia slabín formálneho krytia pre samostatne zárobkovo činné osoby, čo sa vysvetľuje vysokým počtom členských štátov, v ktorých sú tieto osoby stále vylúčené z prístupu k viacerým úsekom. Menšia pozornosť sa venuje ďalším neštandardným formám práce (napr. na dočasné zmluvy/na kratší pracovný čas).

Tabuľka 1: Štrukturálne reformy vo formálnom krytí od roku 2019

	Štrukturálne reformy v 15 členských štátoch:			Žiadne štrukturálne reformy (v 12 členských štátoch)
Cieľové skupiny	Pre samostatne zárobkovo činné osoby	Pre neštandardných zamestnancov	Pre obe skupiny
Členské štáty	EL, FR, IT, LT, MT, NL	ES, PL, PT	BE, EE, IE, CY, LU, RO	AT, BG, CZ, DK, DE, HR, LV, HU, SI, SK, FI a SE

Zdroj: Národné plány vykonávania a aktualizácia výboru SPC. Poznámka: krajiny kurzívou: reformy, ktoré boli navrhnuté alebo oznámené a zatiaľ neboli prijaté.

Spomedzi reforiem pre samostatne zárobkovo činné osoby boli niektoré už zavedené, mnohé sú v štádiu prípravy, zatiaľ čo ostatné sú naplánované do budúcnosti (pozri rámček 2).

Pre neštandardných pracovníkov doterajšie reformy obsahujú: prístup k príspevkovým dávkam v nezamestnanosti pre pracovníkov v domácnosti v Španielsku (od októbra 2022) a nové postavenie a osobitný fond sociálneho zabezpečenia pre pracovníkov v odvetví kultúry v Portugalsku (od októbra 2022 – zamestnanci s veľmi krátkodobými zmluvami sú krytí v prípade väčšiny rizík a oprávnení na nový príspevok v prípade pozastavenia umeleckej činnosti). Okrem toho súčasne s podpornými opatreniami na úrovni EÚ 42 viacero členských štátov prijíma opatrenia na zlepšenie postavenia a pracovných podmienok umelcov, profesionálov v oblasti kultúry a kreatívnych profesionálov. Pre tieto odvetvia je charakteristická prevaha neštandardných foriem práce 43 .

Ďalšie reformy sa pripravujú. S podporou Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti začalo Poľsko koncom roku 2021 reformu, ktorej cieľom je rozšírenie povinného poistenia a zlepšenie krytia. Týka sa najmä občianskoprávnych zmlúv, ktoré obsahujú ustanovenia na zabezpečenie pokrytia starobným/dôchodkovým a úrazovým poistením. K ďalším reformám patrí: v Írsku vládny návrh zákona, ktorým sa poskytuje minimálny stupeň ochrany (nemocenské dávky) pre slabo platených zamestnancov, ktorí nemusia mať nárok na podnikový systém; v Luxembursku návrh všeobecne dostupnej zdravotnej starostlivosti (z októbra 2021) s cieľom poskytnúť účasť na zdravotnom poistení nepoisteným zraniteľným osobám.

Napokon Rumunsko plánuje zabezpečiť formálny prístup ku všetkým úsekom sociálneho zabezpečenia pre sezónnych a denných pracovníkov, ako aj pre pracovníkov platforiem, zatiaľ čo Belgicko vyhodnocuje spôsoby zlepšenia formálneho krytia pre pracovníkov platforiem (dávky v nezamestnanosti a pracovné úrazy) a pre konkrétne kategórie pracovníkov (napr. opatrovateľky detí). Česko nemá v úmysle zmeniť svoje „dohody o vykonaní práce“ na pracovnoprávny vzťah, ale chce zmeniť kritériá prístupu k poisteniu a plánuje zlepšiť prístup neštandardných pracovníkov k nemocenským dávkam a krytiu súvisiacich rizík (vrátane materstva).

Ďalšie členské štáty oznámili, že nemajú v úmysle poskytnúť (v plnom rozsahu) prístup určitým skupinám, najmä samostatne zárobkovo činným osobám, ktoré ho v súčasnosti nemajú. Dôvody tohto postoja sú: náklady, ktoré by s tým boli spojené, obavy týkajúce sa vplyvu na flexibilitu trhu práce alebo zložitosť poskytovania plného krytia pre samostatne zárobkovo činné osoby (najmä vzhľadom na poistenie v nezamestnanosti, nemocenské poistenie alebo poistenie v invalidite). V niektorých prípadoch je dôvodom neprijatia opatrení na odstránenie formálnej slabiny malá veľkosť nepokrytých skupín alebo fakt, že niektoré riziká možno pokryť inými úsekmi alebo poistením spojeným s hlavným zamestnaním dotknutej osoby (ak slabina ovplyvňuje niektoré dodatočné marginálne zmluvy).

Sociálni partneri vyjadrili rozdielne názory na otázku formálneho krytia, najmä pokiaľ ide o samostatne zárobkovo činné osoby. Zamestnávateľské organizácie tvrdili, že „povinné a plné krytie všetkých šiestich úsekov sociálnej ochrany a príspevky na ne by zbavili pojem samostatnej zárobkovej činnosti jeho prirodzenej povahy“ a že „musí byť možná určitá voľba medzi rôznymi úsekmi sociálnej ochrany, ako aj úrovňou príslušných príspevkov“ 44 . Na druhej strane organizácie pracovníkov vyzvali vlády, aby zabezpečili povinné krytie samostatne zárobkovo činných osôb vo všetkých úsekoch a aby riešili otázku „nepravej samostatnej zárobkovej činnosti“ 45 .

2.3.Efektívne krytie

Hoci je formálne krytie nevyhnutnou podmienkou prístupu k systémom sociálnej ochrany, nemusí postačovať, ak pre všetkých pracovníkov bez ohľadu na druh pracovnoprávneho vzťahu a samostatne zárobkovo činné osoby nie je zabezpečené efektívne krytie. Podľa odporúčania Rady je „efektívne krytie“ skupiny „situácia na konkrétnom úseku sociálnej ochrany, keď majú jednotlivci danej skupiny možnosť prispievať na dávky a pri vzniku príslušného rizika majú možnosť prístupu k dávkam v určitej výške“. Dosiahnuť to možno prispôsobením pravidiel upravujúcich príspevky a nároky tak, aby jednotlivci mohli prispievať na dávky a pristupovať k nim bez ohľadu na druh svojho pracovnoprávneho vzťahu alebo svoje postavenie na trhu práce. Efektívne krytie napokon takisto znamená, že nároky sa zachovajú, kumulujú a/alebo sú prevoditeľné medzi všetkými druhmi zamestnania a postaveniami samostatnej zárobkovej činnosti v čase a medzi rôznymi systémami v rámci daného úseku.

2.3.1.Slabiny

V monitorovacom rámci sa efektívne krytie odhaduje s použitím miery poberania sociálnych dávok (na individuálnej úrovni) zo strany jednotlivcov v produktívnom veku ohrozených chudobou, a to pred sociálnymi transfermi v rôznych ekonomických aktivitách 46 . V roku 2021 boli v EÚ27 značné rozdiely v krytí sociálnymi dávkami z hľadiska ekonomických aktivít 47 .

·V prípade dočasných zamestnancov sa v EÚ zistila v priemere vyššia pravdepodobnosť poberania dávok (47,9 %) než v prípade zamestnancov s trvalou pracovnou zmluvou (39,1 %) 48 , a to platí aj pre zamestnancov na kratší pracovný čas (43,3 %) v porovnaní so zamestnancami na plný pracovný čas (37,9 %), keďže ich nepriaznivá sociálna situácia si vyžaduje väčšiu podporu zo sociálnych transferov. Toto sa však nevyskytuje vo všetkých členských štátoch. Navyše je samostatná zárobková činnosť aj naďalej tou ekonomickou aktivitou 49 , v prípade ktorej je najmenšia pravdepodobnosť poberania dávok pri ohrození chudobou (31,2 % oproti 41,8 % v prípade všetkých ostatných druhov zamestnancov v EÚ27), a takto to bolo vo väčšine členských štátov napriek výnimočným opatreniam na podporu príjmu v období pandémie COVID-19, keď sa ich miera poberania dávok takmer strojnásobila.

·Celkovo v štrnástich členských štátoch dostávali osoby v štandardných formách zamestnania (zamestnanci s trvalou pracovnou zmluvou a s pracovnou zmluvou na plný pracovný čas) dávky s vyššou pravdepodobnosťou než všetci ostatní zamestnanci (na kratší pracovný čas, dočasné zmluvy a samostatne zárobkovo činné osoby) a v štyroch členských štátoch rozdiel prekročil 10 percentuálnych bodov 50 . V šiestich členských štátoch 51 dostávalo sociálne dávky približne 10 % alebo menej dočasných zamestnancov pracujúcich na plný pracovný čas.

·Medzi nezamestnanými osobami v roku 2021 o niečo viac ako polovica (52,7 %) poberala (nejaké) sociálne dávky. Menej ako 25 % to však bolo v Bulharsku, Grécku, Chorvátsku, Poľsku, Rumunsku a na Slovensku. V roku 2021 spomedzi všetkých registrovaných krátkodobo nezamestnaných osôb (bez práce menej ako rok) v EÚ 57,3 % poberalo dávky/pomoc v nezamestnanosti 52 , ale v šiestich členských štátoch to bolo menej ako 50 % 53 a v Chorvátsku, Poľsku a na Slovensku podiel predstavoval len jednu tretinu alebo menej.

Pokiaľ ide o transfery príjmov po strate zárobku (obvykle dávky v nezamestnanosti), z nedávneho výskumu OECD 54 vyplýva, že rozdiely v podpore príjmu medzi ľuďmi, ktorí boli pred stratou zamestnania v „štandardnom“ zamestnaní, a ostatnými sú v členských štátoch EÚ často značné. Príčinou býva hlavne obmedzená dostupnosť podpory príjmu pre osoby s históriou samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré sú často vylúčené z nároku na dávky v nezamestnanosti v súvislosti s príjmami. Napríklad v Taliansku a Portugalsku poberali „štandardní pracovníci“ podporu príjmu po strate pracovného miesta s pravdepodobnosťou o 50 % vyššou ako iní pracovníci, pričom veľké rozdiely boli aj v Estónsku, Lotyšsku, Litve a Poľsku (s pravdepodobnosťou vyššou o 20 – 30 %).

Ľuďom v neštandardných formách zamestnania s vyššou pravdepodobnosťou chýba účinný prístup, keď sú v núdzi. Existujúce pravidlá upravujúce príspevky a nároky môžu neštandardným pracovníkom a samostatne zárobkovo činným osobám skutočne sťažiť účinný prístup k dávkam. Napríklad v roku 2022 bolo na vznik nároku na dávky v nezamestnanosti potrebné obdobie poistenia v trvaní jedného roka v dvanástich členských štátoch a dokonca až dva roky v dvoch členských štátoch 55 . Účelom takýchto kritérií bolo často zabezpečenie finančnej udržateľnosti systému, vylúčenie ľudí s dočasnou pracovnou zmluvou a/alebo neistou kariérou z poberania dávok, dokonca aj vtedy, keď platili príspevky a hrozí im chudoba. K tomuto dochádza aj v prípade nemocenských dávok, pri ktorých majú obdobia poistenia dĺžku šesť mesiacov alebo viac v prípade zamestnancov v desiatich členských štátoch, pričom v piatich členských štátoch sú tieto obdobia v prípade samostatne zárobkovo činných osôb dlhšie než v prípade zamestnancov. Napokon v jednej tretine členských štátov nie sú k dispozícii príspevkové dávky v materstve pre matky, ktoré neboli zamestnané aspoň osem mesiacov.

2.3.2.Politické opatrenia

Viaceré členské štáty vo svojich národných plánoch vykonávania tvrdia, že súčasné pravidlá upravujúce nároky sú primerané a že doby prispievania musia byť dostatočne dlhé na zaistenie pracovných stimulov a na „zachovanie udržateľnosti systému a zavedenie záruk, aby sa predchádzalo jeho zneužívaniu“. Z toho vyplýva, že zmena pravidiel pre príspevky a nároky zostáva náročnou politickou otázkou, ktorá si vyžaduje posúdenie vplyvu, politickú dohodu a zapojenie všetkých zainteresovaných strán.

Väčšina uvádzaných opatrení bola prijatá na výnimočnom a dočasnom základe v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19. Pokiaľ ide o dávky v nezamestnanosti, podmienky oprávnenosti sa vo viacerých krajinách uvoľnili. Napríklad Taliansko a Litva rozšírili kategórie potenciálnych príjemcov a Fínsko umožnilo dočasne prepustením osobám prístup k dávkam v nezamestnanosti. Lotyšsko zaviedlo dočasnú dávku pomoci v nezamestnanosti pre osoby, ktorých práva uplynuli, a pre mladých nezamestnaných absolventov. Nemecko prijalo balík sociálnej ochrany, ktorým poskytlo uchádzačom o zamestnanie jednoduchší prístup k dávkam základného sociálneho zabezpečenia.

2.4.Primeranosť

V odporúčaní Rady sa vymedzujú primerané systémy sociálnej ochrany ako systémy, ktoré „zachovajú dôstojnú životnú úroveň a zabezpečia vhodnú náhradu príjmu a vždy ochránia svojich členov pred chudobou“. Na ich dosiahnutie sa členským štátom „odporúča, aby zabezpečili, že príspevky na sociálnu ochranu zodpovedajú príspevkovej kapacite pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb“ a „výpočet príspevkov na sociálnu ochranu pre samostatne zárobkovo činné osoby, ako aj príslušných nárokov vychádza z objektívneho a transparentného posúdenia ich vymeriavacieho základu“. Monitorovací rámec na posúdenie primeranosti dávok obsahuje ukazovatele na meranie výskytu chudoby a materiálnej a sociálnej deprivácie, ako aj vplyvu sociálnych transferov na zníženie chudoby.

2.4.1.Slabiny

Miery materiálnej a sociálnej deprivácie sú u zamestnancov s dočasnou pracovnou zmluvou vyššie než u zamestnancov s trvalou pracovnou zmluvou a u zamestnancov na kratší pracovný čas sú vyššie než u zamestnancov na plný pracovný čas. Navyše sú samostatne zárobkovo činné osoby a zamestnanci s dočasnými zmluvami vystavení vyššiemu riziku chudoby než pracovníci v štandardných formách zamestnania.

Ako vidieť z nasledujúceho grafu, nezamestnaní ľudia zažívajú najvyššie priemerné miery materiálnej a sociálnej deprivácie (36,2 % v EÚ v roku 2021), po nich nasledujú zamestnanci s dočasnou pracovnou zmluvou (13,1 % v porovnaní so 6,4 % zamestnancov s trvalou pracovnou zmluvou) 60 . Zamestnanci na kratší pracovný čas sa takisto stretávajú s vyššími mierami deprivácie (10,6 %) ako zamestnanci na plný pracovný čas (6,7 %). Vysoká miera rizika chudoby sa zistila medzi samostatne zárobkovo činnými osobami (21,4 %), zamestnancami na dočasné zmluvy (17,2 %) a zamestnancami na kratší pracovný čas (15,5 %).

V mnohých členských štátoch zohrávajú sociálne transfery kľúčovú rolu pri obmedzovaní chudoby a podľa očakávania majú závažnejší vplyv na pracovníkov v neštandardných formách zamestnania a samostatne zárobkovo činné osoby než na pracovníkov v štandardnom zamestnaní. Napríklad v roku 2021 bola miera rizika chudoby u zamestnancov s dočasnou zmluvou po sociálnych transferoch o 30 % nižšia než pred nimi. Významný je aj vplyv na zamestnancov na kratší pracovný čas (27,4 %) a samostatne zárobkovo činné osoby (29,2 %).

Najnovšie ukazovatele primeranosti naznačujú ustálenie mier sociálnej a materiálnej deprivácie pri všetkých kategóriách po plynulom poklese v rokoch 2014 až 2020, najmä u nezamestnaných a samostatne zárobkovo činných osôb. Miera rizika chudoby (po sociálnych transferoch) je okrem toho stále viac než štyrikrát vyššia u samostatne zárobkovo činných osôb než u štandardných pracovníkov a viac ako 3,5-krát vyššia u zamestnancov s dočasnými zmluvami než u štandardných pracovníkov.

Posledné údaje sú z roku 2021, celkovo vyjadrujú príjmovú situáciu v roku 2020. Potvrdilo sa, že systémy sociálnej ochrany pomohli ľuďom prečkať krízu spôsobenú pandémiou ochorenia COVID-19 bez výraznejšieho zvýšenia rizika chudoby alebo príjmových nerovností vďaka veľmi ráznym politickým reakciám (vrátane zvýšeného krytia, výnimočných podporných opatrení a výdavkov). Ďalšia kríza vyvolaná situáciou na Ukrajine však začala mať značné hospodárske a sociálne vplyvy, najmä prostredníctvom inflácie a rastúcej energetickej chudoby. Vzhľadom na oneskorenia v dostupnosti údajov je ešte predčasné merať rozsah vplyvu týchto kríz.

2.4.2.Politické opatrenia

Oblasť primeranosti sa do určitej miery rieši v národných plánoch vykonávania (16 členských štátov predstavuje opatrenia zamerané na zlepšenie primeranosti). Niekoľko členských štátov sa zameriava na úroveň primeranosti sociálnej ochrany pre pracovníkov na neštandardných pracovných miestach. Mnohé však prijali alebo plánujú prijať opatrenia na zlepšenie primeranosti, pričom sa zameriavajú na dôchodky pre samostatne zárobkovo činné osoby alebo osobitné kategórie zamestnancov. Niektoré opatrenia sa zavádzajú aj s cieľom zlepšiť primeranosť dávok v nezamestnanosti.

Rozsah, v akom rôzne kategórie samostatne zárobkovo činných osôb a pracovníkov v neštandardných formách zamestnania prispievajú k dôchodkom, určí výšku ich budúcich dávok. Výkyvy v práci a zárobkoch predstavujú pre samostatne zárobkovo činné osoby problém pri pravidelnom odvádzaní príspevkov. Španielsko a Lotyšsko sa rozhodli upraviť metódu výpočtu príspevkov pre samostatne zárobkovo činné osoby s cieľom podporiť primeranosť budúcich dôchodkov, zatiaľ čo Belgicko plánuje zosúladiť dôchodkové systémy samostatne zárobkovo činných osôb a zamestnancov a upraviť príspevky samostatne zárobkovo činných osôb, aby lepšie zodpovedali ich príspevkovej schopnosti. Z rovnakého dôvodu a v záujme stimulovania účasti v systéme aj Portugalsko znížilo sadzby príspevkov a teraz počíta základ príspevku každý štvrťrok na základe príjmu nadobudnutého v predchádzajúcom štvrťroku. Rakúsko a Estónsko prijali opatrenia na zvýšenie primeranosti dôchodkov, najmä v prípade ľudí s nízkymi nárokmi, ako to bolo aj v Nemecku, kde hlavnými príjemcami budú ženy. Česko predložilo dôchodkovú reformu s cieľom zlepšiť spravodlivosť dôchodkového systému (napr. riešením rodových rozdielov). V roku 2021 prijalo Francúzsko legislatívne opatrenia, ktorých cieľom je zvýšenie úrovne dôchodkov pre poľnohospodárskych pomocníkov, a v roku 2022 zmenilo Fínsko dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činných osôb 61 .

Zvýšenie miery krytia alebo predĺženie poskytovania dávok v nezamestnanosti pomáha zlepšiť ich primeranosť a Estónsko a Litva v tomto smere prijali opatrenia. Aj Belgicko zvýšilo minimálnu úroveň dávok v nezamestnanosti spolu s ďalším minimom sociálneho zabezpečenia a dávok sociálnej pomoci. Najmä v tejto oblasti bolo mnoho opatrení prijatých ako politická reakcia na COVID-19. Napríklad poskytovanie dávok v nezamestnanosti bolo dočasne predĺžené v rokoch 2020 – 2021 (a v niektorých prípadoch v roku 2022) v Bulharsku, Dánsku, Nemecku, Grécku, Španielsku, Portugalsku, Rumunsku, na Slovensku a vo Švédsku. Belgicko, Francúzsko a Taliansko pozastavili postupné znižovanie dávok v čase („degresívnosť“), zatiaľ čo sa ich úroveň dočasne zvýšila v Írsku, Luxembursku (pre osoby v čiastočnej nezamestnanosti), na Malte (s navýšením prostriedkov) a trvale v niektorých krajinách (v Belgicku, Bulharsku, Estónsku, čiastočne v Portugalsku). Hoci niektoré z týchto opatrení teraz sú alebo budú zrušené, niektoré členské štáty sa rozhodli uplatniť ich štrukturálne. Viaceré členské štáty prijali nové opatrenia najmä v odvetví kultúry. Iba obmedzený počet opatrení sa zameriava na primeranosť v iných úsekoch, než sú dôchodky alebo nezamestnanosť. Niektoré príklady sa našli v belgickom národnom pláne vykonávania (nemocenské, invalidita) a v maltskom národnom pláne vykonávania (v rámci zdravotnej starostlivosti bude liečba nových chronických chorôb od roku 2023 bezplatná).

Rámček 4: Slabiny sociálnej ochrany s vplyvom na mladých ľudí 62 Slabiny v prístupe k sociálnej ochrane pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb sú zvlášť výrazné pri určitých kategóriách, napríklad u mladých ľudí. V EÚ mali v roku 2021 mladí ľudia (16 – 29), ktorí boli nezamestnaní a ohrození chudobou (pred sociálnymi transfermi), oveľa menšiu pravdepodobnosť poberania sociálnych dávok (38 %) než ľudia vo veku 30 – 64 rokov (57 %). V nedávnej správe sa potvrdzuje, že mladí pracovníci často nemajú formálny prístup k dávkam v nezamestnanosti, nemocenským dávkam ani k dávkam v materstve 63 . Vo väčšine prípadov tieto slabiny nezávisia priamo od pravidiel súvisiacich s vekom. Dôvodom je skôr: nedostatok formálneho krytia pre konkrétne kategórie (stážistov, učňov, príležitostných pracovníkov, pracovníkov platforiem, závislé samostatne zárobkovo činné osoby), v ktorých je veľa mladých ľudí; alebo otázky efektívneho krytia (najmä ak pravidlá – minimálne obdobie poistenia alebo obmedzenia týkajúce sa minimálnych zaplatených príspevkov alebo odpracovaných hodín – účinne vylučujú z nároku na dávky sociálnej ochrany mladých ľudí s krátkou pracovnou históriou a neistými pracovnými zmluvami). Pre mladých pracovníkov je napríklad ťažšie splnenie požiadaviek oprávnenosti na dávky v nezamestnanosti, ak stratia svoje pracovné miesto. To isté platí aj v prípade nemocenských dávok. Zaujímavé je, že Belgicko, Rakúsko a Slovinsko u mladých ľudí uplatňujú kratšie minimálne doby prispievania. Toto platí aj v Španielsku v prípade dávok v materstve. Aj keď málo národných plánov vykonávania obsahuje reformy osobitne zamerané na mládež, existuje niekoľko výnimiek: zmena zákona o sociálnom poistení študentov a stážistov v Grécku a reforma materskej dovolenky pre študentov v Chorvátsku. Na mladých ľudí, napr. na študentov, boli navyše zamerané niektoré opatrenia v reakcii na krízu spôsobenú pandémiou ochorenia COVID-19. Rakúsko zaviedlo bonus na odbornú prípravu ako prídavok k dávkam v nezamestnanosti a rozšírilo fond na preklenutie ťažkostí súvisiacich s pandémiou na študentov. Belgicko zaviedlo platby v nezamestnanosti pre študentov, ktorí prišli o pracovné miesto z dôvodu pandémie, a Lotyšsko zaviedlo dočasnú dávku v nezamestnanosti pre mladých absolventov, ktorí sa zaregistrovali ako nezamestnaní. Okrem toho niektoré všeobecné opatrenia (nie osobitne zamerané na mládež) sú aj tak významné najmä pre mladých ľudí vzhľadom na ich konkrétnu situáciu (napr. ako pracovníkov na dočasnú zmluvu alebo pracovníkov platforiem). K týmto príkladom patria: reformy, ktorými sa rieši formálne krytie pre neštandardných pracovníkov (alebo účinný prístup), uvedené vyššie; estónske rozšírenie zdravotného poistenia na všetkých obyvateľov vrátane študentov a dočasná podpora v Španielsku (počas pandémie ochorenia COVID-19) pre pracovníkov s dočasnou zmluvou, ktorá im umožnila ľahší prístup k príspevkovým dávkam v nezamestnanosti.

2.5.Transparentnosť

Transparentnosť je štvrtým rozmerom, ktorým sa zaoberá odporúčanie Rady 64 . Transparentnosť je rozhodujúca pre zaručenie prístupu k sociálnej ochrane pre pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby. Ľudia môžu byť nedostatočne informovaní o svojich právach a povinnostiach či rôznych spôsoboch uplatňovania týchto práv a plnenia svojich povinností. Pravidlá môžu byť príliš zložité alebo nemusia byť dostatočne zrozumiteľné. To môže odrádzať od účasti v systémoch sociálnej ochrany a prispievať k nízkej miere využívania niektorých sociálnych dávok. Samostatne zárobkovo činné osoby a ľudia v neštandardných formách práce môžu byť ovplyvnení viac, lebo sa na nich častejšie vzťahujú osobitné pravidlá a zložitejšie postupy, ako už bolo uvedené. V týchto kategóriách navyše môžu chýbať organizácie, ktoré by zastupovali ich záujmy rovnako ako sociálni partneri v prípade iných kategórií.

Veľmi rozmanitá panoráma systémov sociálnej ochrany v členských štátoch je zároveň vysvetlením rôznych prístupov k transparentnosti systémov sociálnej ochrany a dávok. Niektoré krajiny majú napríklad veľmi všeobecné systémy, ktoré vyhovujú (takmer) všetkým), zatiaľ čo iné práve začali prechod od veľmi konkrétnych systémov ochrany ku všeobecnejším systémom. Ďalším výrazným rozdielom je, že kým niektoré krajiny začali digitálnu transformáciu dávno, iné k nej podnietila až pandémia ochorenia COVID-19. Niektoré členské štáty (napr. BE, EE, FR, HR, MT, SE) vo svojom národnom pláne vykonávania uvádzajú, že pravidlá prístupu k sociálnej ochrane sú už jasné a transparentné a informácie sú prístupné, pričom niektoré (BE, MT, NL, SE) takisto zdôrazňujú ich zachovanie/zlepšovanie. V niektorých krajinách je prístup k informáciám (vrátane informácií o šiestich úsekoch sociálnej ochrany) zakotvený v právnych predpisoch (napr. v BE, CZ, EE, LV, RO, SI, SK). Niektoré zaradili transparentnosť a zjednodušenie ako ciele do svojho plánu obnovy a odolnosti, ako napríklad v prípade cyperskej plánovanej reformy systému sociálneho poistenia a reštrukturalizácie a digitalizácie služieb sociálneho poistenia 65 . Vo všeobecnosti však transparentnosť nie je príliš zohľadnená v národných plánoch vykonávania. Napriek tomu sa v celej EÚ zaviedli alebo zavádzajú série reforiem a opatrení s cieľom podporiť prístup k jasným a aktuálnym informáciám, ako aj povedomie o sociálnych právach a takisto zjednodušiť postupy, v mnohých prípadoch aj prostredníctvom plánov obnovy a odolnosti.

2.5.1.Prístup k informáciám

Prístup k informáciám o sociálnej ochrane ľudia potrebujú, aby si uvedomili svoje existujúce práva a povinnosti. Poskytovanie informácií môže byť „pasívne“, napríklad vo forme informačných brožúr alebo webových portálov, alebo „aktívnejšie“, hlavne prostredníctvom kampaní zvyšujúcich informovanosť, či už všeobecných, alebo cielených.

Ako sa uvádza v odôvodnení 22 odporúčania Rady, „digitálne technológie môžu obzvlášť prispieť k zvýšeniu transparentnosti pre jednotlivcov“ a digitálne poskytovanie informácií je skutočne kľúčovou časťou úsilia členských štátov o zlepšenie prístupu. Hoci stále existuje veľká rôznorodosť postupov, vo všetkých členských štátoch existujú takzvané portály, či už sú to jednotné všeobecné portály/portály verejnej správy či integrované portály sociálneho zabezpečenia, alebo portály konkrétnych úsekov sociálnej ochrany 66 .

Ak sa poskytujú informácie o rôznych postaveniach na trhu práce, osobitná pozornosť sa vo všeobecnosti venuje (v rôznych mierach) situácii samostatne zárobkovo činných osôb (čiastočne v závislosti od toho, či tieto osoby majú formálny prístup k rôznym úsekom sociálneho zabezpečenia a či za rovnakých alebo odlišných podmienok ako iné kategórie). Vo viacerých členských štátoch sú však informačné medzery a nedostatky, ktoré osobitne ovplyvňujú (podskupiny) neštandardných pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby, o ktorých sa podrobné informácie môžu alebo nemusia poskytovať (najmä na všeobecných webových sídlach verejnej správy): informácie určené osobitne samostatne zárobkovo činným osobám a osobám v neštandardných formách zamestnania sú stále všeobecne obmedzené (v Rumunsku), alebo rôzne kategórie nie sú náležite odlíšené (na Cypre), alebo informácie o určitých systémoch chýbajú, napríklad informácie o dobrovoľných systémoch (v Rakúsku) 67 . Všeobecnejšie boli medzery a nedostatky v informáciách sprístupňovaných verejnou správou a/alebo (verejnými alebo súkromnými) poskytovateľmi zapojenými do rôznych úsekov sociálnej ochrany výslovne označené ako problém v 17 členských štátoch (BE, CZ, DE, EE, IE, EL, FR, HR, CY, LT, NL, AT, RO, SI, SK, FI, SE) 68 . Ďalším možným nedostatkom sú zastarané webové sídla vytvorené v rámci konkrétnych programov/projektov vyvolaných určitými udalosťami (napr. krízou spôsobenou pandémiou ochorenia COVID-19) a financovali sa dočasne, pričom následne sa sídla neudržovali a neaktualizovali.

Najpodrobnejšie personalizované informácie sú k dispozícii o starobných dávkach, často prostredníctvom online kalkulačiek. Až 21 členských štátov skutočne oznamuje, že poskytujú dôchodkové kalkulačky (alebo simulátory) prístupné priamo pre občanov, ktorí ich môžu použiť na odhad budúcich nárokov na dôchodok na základe skutočných príspevkov a doby prispievania (BE, CZ, DK, DE, EE, ES, FR, IT, CY, LV, LT, HU, MT, AT, NL, PL, PT, SI, SK, FI, SE) 69 . Zdá sa však, že informácie, ktoré sa týkajú zamestnaneckých dôchodkových systémov a dobrovoľných systémov, sa v jednotlivých členských štátoch veľmi líšia, a dokonca ani v pokročilejšej oblasti starobných dávok nie je jasné, či je k dispozícii dosť informácií pre osoby v neštandardných formách práce.

Zvýšená digitalizácia a presun od fyzických služieb k online a digitálnym službám môže spôsobovať problémy v prístupe k informáciám, najmä pre zraniteľné skupiny (napr. ľudí s obmedzenými digitálnymi zručnosťami, osoby s poruchami zraku/sluchu, starších ľudí alebo ľudí bez domova) 70 . Súčasne je mnoho webových sídel, ktoré poskytujú informácie o sociálnej ochrane, prístupných pre ľudí s poruchami zraku (napr. BE, DK, EE, IE, EL, LT, LU, SI) alebo s poruchami sluchu (napr. CZ, DK, EE, IE, EL, HR, LT, LU, RO, SI) 71 . V niektorých prípadoch prebiehajú reformy na zabezpečenie prístupnosti informácií o dávkach sociálnej ochrany, kým napríklad vo Švédsku sú informácie na webových sídlach už teraz dostupné vo forme vhodnej pre osoby s rôznymi druhmi postihnutia, a to prostredníctvom jednoduchej švédčiny alebo posunkového jazyka. Švédske orgány musia bezplatne poskytnúť aj tlmočníkov. Ústav sociálneho poistenia vo Fínsku od roku 2019 rozširuje svoje online služby v posunkovom jazyku a osobám so zdravotným postihnutím ponúka tlmočnícke služby.

Fyzické kancelárie môžu zohrať dôležitú úlohu pri rozširovaní prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím a nízkou digitálnou gramotnosťou. V mnohých krajinách však dochádza k výraznému poklesu príležitostí fyzického prístupu k informáciám, často urýchlenému krízou spôsobenou pandémiou ochorenia COVID-19. Niektoré členské štáty (ako BE, EE a IT) oznámili programy na zlepšenie digitálnej gramotnosti a riešenie digitálnej priepasti. Za zmienku stojí aj to, že niektoré z digitálne najvyspelejších krajín už (opätovne) rozvíjajú fyzický prístup alebo vytvárajú jednotné strediská služieb (EE, LV). V roku 2020 v Estónsku sprístupnili službu doručovania dôchodkových dávok domov, pričom od začiatku roku 2022 je za zníženú cenu.

Vzhľadom na zložitosť systémov a postupov prístupu k sociálnym dávkam je osveta ďalším zásadným aspektom prístupu k informáciám – s cieľom zvýšiť informovanosť ľudí o ich právach a povinnostiach a o dôležitosti účasti v systémoch sociálnej ochrany. V období 2017 – 2021 oznámilo 14 členských štátov kampane zvyšovania informovanosti o systémoch sociálneho zabezpečenia/dávkach „vo všeobecnosti“, prípadne informácie o viacerých dávkach na riešenie týchto problémov. Vo viacerých krajinách sa uskutočnili kampane na zvýšenie informovanosti verejnosti o podmienkach prístupu k dávkam sociálneho zabezpečenia, čo sa týka sociálnych príspevkov a dôležitosti riadneho zamestnania, ktoré sú zvlášť dôležité v prípade samostatne zárobkovo činných osôb a ľudí v neštandardných formách zamestnania. Vo Fínsku napríklad fondy podpory v nezamestnanosti a odborové zväzy pravidelne usporadúvajú informačné kampane určené na presviedčanie pracovníkov, aby sa prihlásili do fondov podpory v nezamestnanosti a boli tak lepšie chránení pred stratami príjmu v prípade nezamestnanosti. Vo väčšine členských štátov takisto prebehli kampane o konkrétnych úsekoch sociálnej ochrany. Predmetom osobitného záujmu sú kampane o starobných dávkach zacielené na neštandardných pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby (CZ, DE, HR, HU) a kampane, ktoré sa týkajú budúceho prístupu k dávkam a ich primeranosti (CZ, EL, LT, HU, MT, NL, PL, FI).

2.5.2.Zjednodušenie

Transparentnosť možno zlepšiť rôznymi druhmi zjednodušenia: zjednodušenie formálnych pravidiel systému sociálnej ochrany (už uvedené vyššie), samotnej administratívnej štruktúry (inštitúcie) alebo zjednodušenie procesu podávania žiadosti o prístup k dávkam/poberania dávok. Viaceré členské štáty vykonali alebo naplánovali reformy na zjednodušenie všeobecných alebo konkrétnych systémov, čím rozšírili alebo zlepšili prístup pre kategórie pracovníkov v neštandardných formách zamestnania alebo samostatne zárobkovo činných osôb k viacerým druhom dávok. Rakúsko a Portugalsko zaviedli zrozumiteľnejšie pravidlá prístupu pre samostatne zárobkovo činné osoby (ich kategórie). Ďalšie prijaté zjednodušujúce opatrenia zahŕňajú zásadu „jedenkrát a dosť“ 72 týkajúcu sa zberu údajov (BE, IE, EL, ES, LV, LU, PL), vytvorenie alebo zlepšenie jednotných portálov sociálneho zabezpečenia (IE, LV, HU, MT, NL, SI, SK, SE) a (čiastočnú) automatizáciu výmeny údajov (DE, EL) 73 .

Ďalšia kategória reforiem sa týka zjednodušenia postupov podávania žiadostí. Ich súčasťou sú opatrenia ako spúšťanie webových portálov s integrovanými funkciami pre používateľov a spoločné využívanie údajov medzi rôznymi inštitúciami (BG, CZ, IT, LV, LT, MT, NL, FI), ale aj postupy vypĺňania žiadostí online a vopred vyplnené žiadosti (DE, IT, SK) alebo automatické priznávanie dávok oprávneným osobám v konkrétnych úsekoch.

3.Zhrnutie pokroku

Obdobie vykonávania odporúčania Rady sa zhodovalo s pandémiou. V rokoch 2020 – 2021 sa politická pozornosť veľmi výrazne zameriavala na núdzové opatrenia, ktorých cieľom bolo riešenie sociálnych a hospodárskych dôsledkov pandémie; menšie úsilie sa venovalo systémovým reformám s cieľom prispôsobiť úseky sociálnej ochrany novým a neustále sa meniacim skutočnostiam na trhu práce. Núdzové opatrenia pomohli rozšíriť sociálnu ochranu na pôvodne nepokryté alebo čiastočne pokryté skupiny, ale väčšinou len dočasne. Kríza súčasne zvýraznila aj niektoré vážne štrukturálne nedostatky a potrebu ich riešenia, ale o štrukturálne reformy sa usilovali len niektoré krajiny.

3.1.Pozitívny vývoj v oblasti prístupu k sociálnej ochrane pre všetkých

Opatrenia zavedené od roku 2019 alebo oznámené do budúcnosti zahŕňajú viaceré zmeny v právnych predpisoch (alebo postupoch), ktoré (v budúcnosti) uľahčia mnohým pracovníkom a samostatne zárobkovo činným osobám prístup ku kľúčovým úsekom sociálnej ochrany, na ktoré sa vzťahuje odporúčanie Rady. Dôležité bude dôkladne monitorovať ich vykonávanie a vplyvy a sledovať tie, ktoré sa ešte nevykonali.

Mnoho reforiem sa sústreďuje na oblasť formálneho krytia so zameraním na rozšírenie a zlepšenie sociálnej ochrany samostatne zárobkovo činných osôb (najmä tých bez zamestnancov a závislých), pričom sa vo väčšine prípadov prechádza zo stavu „bez krytia“ na „povinné krytie“. Takisto sa uskutočnili alebo naplánovali reformy na zlepšenie formálneho krytia pre pracovníkov s osobitnými formami pracovnej zmluvy alebo v osobitných odvetviach. V ôsmich členských štátoch sa počas pandémie ochorenia COVID-19 zaviedli núdzové opatrenia s cieľom vytvoriť záchrannú sieť pre osoby bez formálneho krytia, ktoré vyvolali systémové zmeny v oblasti formálneho prístupu.

Určitý pozitívny vývoj nastal aj v súvislosti s účinným prístupom, napríklad skrátenie dĺžky minimálne požadovaných príspevkov pre vznik nároku na dávky v nezamestnanosti, a čo sa týka primeranosti, väčšinou v spojení so starobnými dávkami pre samostatne zárobkovo činné osoby alebo pre osoby s nízkymi nárokmi a v menšej miere s dávkami v nezamestnanosti. Pokiaľ ide o transparentnosť, z dostupných informácií vyplýva jednak existencia mnohých osvedčených postupov v členských štátoch EÚ, jednak potreba ďalšieho pokroku.

3.2.Výzvy zostávajú

Celkovo sa úroveň ambícií v jednotlivých národných plánoch vykonávania výrazne líši, najmä pokiaľ ide o rozsah, počet a načasovanie opatrení (prijatých alebo oznámených). Väčšina z nich okrem niekoľkých výnimiek nemá za cieľ riešiť všetky nedostatky krytia zistené v rámci na monitorovanie alebo v kontexte európskeho semestra.

Do úvahy by sa mala vziať aj veľmi odlišná východisková situácia v jednotlivých 27 členských štátoch EÚ. Národné plány vykonávania niektorých najvyspelejších sociálnych štátov s univerzálnymi a dobre vybudovanými systémami sociálneho zabezpečenia obsahujú relatívne málo záväzkov týkajúcich sa nových štrukturálnych reforiem. Naopak vyvoláva obavy skutočnosť, že niektoré členské štáty, v ktorých neštandardní pracovníci a samostatne zárobkovo činné osoby ešte nie sú (primerane) pokryté, nepredložili ambiciózne plány reforiem. Zopár členských štátov okrem toho predpokladá splnenie ustanovení odporúčania, len čo budú všetci zamestnanci a samostatne zárobkovo činné osoby formálne kryté systémami sociálnej ochrany, pričom zabúdajú zohľadniť účinný prístup, primeranosť a transparentnosť.

Zatiaľ čo sa viaceré opatrenia zameriavajú na zlepšenie formálneho krytia samostatne zárobkovo činných osôb, menej opatrení sa sústreďuje na osoby s neštandardnými formami zmlúv. U oboch skupín pretrvávajú výrazné rozdiely vo formálnom a účinnom krytí a pravdepodobne budú naďalej existovať, ak sa neuskutočnia ďalšie reformy.

Medzi výzvy spojené s vykonávaním, ktoré uznali aj mnohé členské štáty, patrí: zložitosť zlepšovania formálneho krytia pre samostatne zárobkovo činné osoby; riešenie situácie konkrétnych skupín neštandardných pracovníkov, ako sú pracovníci platforiem, pracovníci v domácnosti a poľnohospodári; zložitá rovnováha medzi zaistením účinnejšieho prístupu k dávkam a financovaním systému.

4.Závery

Odporúčanie Rady zohralo úlohu pri vytvorení podnetu na zmeny v dlhodobo zavedených vnútroštátnych systémoch sociálnej ochrany s cieľom riešiť existujúce (alebo prehlbujúce sa) nedostatky. V mnohých členských štátoch zviditeľnilo problémy krytia, primeranosti, a informovanosti o sociálnej ochrane v prípade pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb. Viaceré vykonávacie opatrenia sú navyše neoddeliteľnou súčasťou národných programov reforiem v kontexte európskeho semestra a plánov obnovy a odolnosti. Mnoho realizačných problémov však zostáva.

Vzhľadom na ďalšie urýchlené šírenie foriem zamestnanosti všeobecne menej chránených sociálnou ochranou a za predpokladu nevyhnutnosti riadenia digitálnej a zelenej transformácie spravodlivým spôsobom je odporúčanie dôležitejšie než kedykoľvek predtým, aby sa zabezpečila spôsobilosť systémov sociálnej ochrany zmierniť veľkú časť účinkov hospodárskych otrasov na ekonomicky aktívne obyvateľstvo. Rozšírenie prístupu k sociálnej ochrane sa premietne aj do vyšších príspevkov do verejných rozpočtov, teda v podpore finančnej a politickej udržateľnosti systémov sociálnej ochrany.

Vykonávanie odporúčania Rady je potrebné ukotviť v širších sociálno-ekonomických politikách na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni. Je dôležité, že niektoré členské štáty prijali odporúčanie a súvisiaci proces národného plánu vykonávania ako príležitosť zvážiť, vykonať alebo pripraviť všeobecné reformy systémov sociálnej ochrany tým, že ich prispôsobia meniacemu sa trhu práce a zmenám spoločenskej reality vrátane vzniku práce pre platformy, a to nad rámec konkrétnych opatrení v oblastiach odporúčania.

Je zaujímavé, že viaceré členské štáty podnikli v posledných niekoľkých rokoch aj kroky na obmedzenie používania neštandardných foriem zmlúv lepším monitorovaním týchto zmlúv, obmedzením sociálnych a daňových stimulov na uzatváranie pracovných zmlúv s veľmi krátkou dĺžkou trvania alebo prostredníctvom nepravej samostatnej zárobkovej činnosti, ako aj reformovaním pracovného práva v záujme riešenia segmentácie. Tieto opatrenia sú dôležité; dopĺňajú opatrenia, ktorými sa poskytuje lepšie krytie osobám v neštandardných formách práce, ako sa opisuje v tejto správe, a malo by sa na ne ďalej nadviazať.

Vývoj v oblasti prístupu k sociálnej ochrane bol základom úvah skupiny na vysokej úrovni pre budúcnosť sociálnej ochrany a sociálneho štátu v EÚ. Riešenie nedostatkov pri vykonávaní, ktoré boli identifikované v tejto správe, takisto prispeje k reakcii na výzvu z Konferencie o budúcnosti Európy týkajúcu sa „silnejších sociálnych politík“ a „plného vykonávania“ Európskeho piliera sociálnych práv v oblastiach sociálnej ochrany a začlenenia.

Prispôsobenie systémov na zaistenie lepšieho prístupu k sociálnej ochrane pre všetkých je dlhodobý proces, do ktorého sú zapojení sociálni partneri a ďalšie príslušné národné organizácie. Za priaznivý vývoj sa považuje fakt, že niektoré kroky sa vykonali vo viacerých členských štátoch, no stále treba riešiť pretrvávajúce slabiny v prístupe k sociálnej ochrane. Táto správa Komisie by mala odštartovať diskusie o spôsoboch riešenia zostávajúcich výziev a možnostiach EÚ podporiť tieto snahy.

PRÍLOHA: Hlavné vlastnosti národných plánov vykonávania, ktoré sa týkajú prístupu k sociálnej ochrane (a aktualizácie) 74

[Á: Áno; N: Nie]

AT

BE

BG

CY

CZ

DE

DK

EE

ES

FI

FR

EL

HR

HU

IE

IT

LT

LV

MT

NL

PL

PT

RO

SE

SI

SK

Spolu (Áno)

1.Národný plán vykonávania obsahuje aj diagnostiku slabín v prístupe k sociálnej ochrane

Á

Á

Á

Á

Á

Á

N

Á

Á

Á

Á

N

Á

Á

Á

Á

Á

Á

Á

Á

Á

Á

Á

Á

Á

N

23/26

2.Členský štát v národnom pláne vykonávania uvádza, že už spĺňa väčšinu ustanovení/všetky ustanovenia odporúčania

Á

N

Á

N

Á

N

N

N

N

N

Á

N

N

Á

N

N

N

N

N

N

Á

N

N

Á

N

N

7/26

3.Národný plán vykonávania obsahuje opatrenia/reformy na zlepšenie formálneho krytia

N

Á (P)

Á (P)

Á (P)

N

N

N

Á (P)

Á (A)

N

Á (A)

Á (P)

Á (P)

N

Á (A)

Á (A)

Á (P)

N

Á (A)

Á (P)

Á (P)

Á (A)

Á (P)

N

N

N

16/26

4.Národný plán vykonávania obsahuje opatrenia/reformy na zlepšenie efektívneho krytia

N

Á (A)

N

Á (A)

N

N

N

N

Á (P)

N

Á (A)

N

N

N

N

Á (A)

Á (P)

N

Á (A)

N

N

Á (A)

N

N

Á (P)

N

9/26

5.Národný plán vykonávania obsahuje opatrenia/reformy na zlepšenie primeranosti

Á (P)

Á (A)

Á (A)

Á (A)

N

Á (P)

Á (P)

Á (A)

N

Á (P)

Á (A)

N

N

Á (A)

N

N

N

Á (A)

Á (A)

Á (P)

N

Á (A)

N

N

N

N

14/26

6.Národný plán vykonávania obsahuje opatrenia/reformy na zlepšenie transparentnosti

N

Á (P)

Á (A)

Á (P)

Á (A)

Á (P)

N

N

N

N

N

N

N

N

N

N

N

N

N

N

N

Á (A)

N

N

N

N

6/26

7.Opatreniami/reformami sa riešia všetky slabiny v prístupe k sociálnej ochrane* alebo väčšina z nich

N

Á

N

N

N

N

Á~

Á

N

Á~

Á

N

N

N

N

N

N

N

N

N

N

N

N

Á~

N

N

6/26

[Á: Áno; N: Nie]

AT

BE

BG

CY

CZ

DE

DK

EE

ES

FI

FR

EL

HR

HU

IE

IT

LT

LV

MT

NL

PL

PT

RO

SE

SI

SK

Spolu (Áno)

8.V národnom pláne vykonávania sa uvádzajú opatrenia prijaté v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19

Á

Á

N

Á

Á

Á

Á

Á

Á

Á

Á

Á

Á

Á

Á

Á

Á

Á

Á

Á

Á

Á

Á

Á

N

Á

24/26

9.V národnom pláne vykonávania sa uvádzajú iba/najčastejšie opatrenia prijaté v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19

N

N

N

N

N

N

Á

N

N

N

N

N

N

N

N

N

N

N

N

N

N

N

N

Á

N

Á

3/26

10.V národnom pláne vykonávania sa uvádzajú opatrenia prijaté počas pandémie ochorenia COVID-19, ktoré sa stali trvalými

Á

Á

N

N

N

Á

N

N

Á

N

Á

N

N

N

N

Á

Á

N

N

N

N

N

N

N

N

Á

8/26

11.Národný plán vykonávania obsahuje osobitné opatrenia, ktoré sa týkajú mladých ľudí

Á

Á

N

N

N

N

Á

N

N

N

Á

Á

Á

N

Á

N

N

Á

N

N

N

N

N

N

N

N

8/26

12.Národný plán vykonávania obsahuje osobitné opatrenia, ktoré sa týkajú pracovníkov platforiem

N

Á

N

Á

N

N

N

N

Á+

N

N

N

Á+

N

N

Á

N

N

N

N

N

Á+

Á

N

Á

N

8/26

13.Národný plán obsahuje opatrenia na zlepšenie štatistických údajov na vnútroštátnej úrovni

N

Á

N

N

N

N

Á

N

N

Á

N

N

N

N

N

N

N

N

Á

N

Á

N

N

N

N

N

5/26

14.Národný plán vykonávania výslovne odkazuje na konzultácie so sociálnymi partnermi pri príprave národného plánu vykonávania alebo niektorých opatrení v ňom

N

Á

N

N

Á

N

N

Á

N

Á

Á

N

N

N

Á

Á

N

N

N

Á

N

N

Á

N

N

N

9/26

15.Plán obnovy a odolnosti obsahuje reformy/investície na zlepšenie prístupu k sociálnej ochrane

Á

Á

N

Á

Á

Á

N

Á

Á

N

N

Á

Á

-

N

Á

Á

N

Á

Á

Á

Á

Á

N

Á

Á

18/25

Zdroje: národné plány vykonávania a plány obnovy a odolnosti. Poznámka: Týka sa iba 26 členských štátov, keďže do decembra 2022 Luxembursko svoj národný plán vykonávania nepredložilo. Poznámka: *Slabiny, ktoré sa merali pomocou ukazovateľov rámca EK/SPC na monitorovanie prístupu k sociálnej ochrane; (A) = prijaté; (P) = plánované; Á~: v týchto členských štátoch sa majú riešiť iba obmedzené slabiny (podľa ukazovateľov rámca na monitorovanie prístupu k sociálnej ochrane); Á+: v týchto členských štátoch neexistujú osobitné opatrenia v národnom pláne vykonávania, ale sú v národnom pláne obnovy a odolnosti.

(1)

   Zdroj: Eurostat, výberové zisťovanie pracovných síl v EÚ (VZPS).

(2)

   Okrem toho v roku 2017 bolo približne 800 000 ľudí „závislými samostatne zárobkovo činnými osobami“, t. j. samostatne zárobkovo činnými osobami bez zamestnancov pracujúcimi počas posledných 12 mesiacov len pre jedného klienta alebo jedného dominantného klienta, ktorý určoval ich pracovný čas (zdroj: VZPS EÚ, modul o samostatne zárobkovej činnosti).

(3)

   Eurofound (2017), Non-standard forms of employment: recent trends and future prospects (Neštandardné formy zamestnanosti: Najnovšie trendy a vyhliadky do budúcnosti)a EC (2018) ESDE, Access and sustainability of social protection in a changing world of work (Prístup k sociálnej ochrane a jej udržateľnosť v meniacom sa svete práce).

(4)

     Na účely odporúčania Rady a tohto oznámenia sú „neštandardní pracovníci“ „zamestnanci“, ktorí uzavreli atypické zmluvy (dočasné alebo na kratší pracovný čas), zatiaľ čo „ľudia v neštandardných formách práce“ sú pracovníci, ktorí uzavreli atypické zmluvy, a samostatne zárobkovo činné osoby.

(5)

    2019/C 387/01 .

(6)

   COM(2021) 102 final.

(7)

   Podľa údajov, ktoré v roku 2021 použila Komisia v návrhu smernice , 28 miliónov osôb v EÚ pracuje prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem a 1,7 až 4,1 milióna by sa mohlo preklasifikovať na pracovníkov podľa smernice.

(8)

    https://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=1312&langId=sk .

(9)

    Rámec na monitorovanie prístupu pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb k sociálnej ochrane.

(10)

    Aktualizácia monitorovacieho rámca z roku 2021. Poznamenávame, že aj Spoločné výskumné centrum pracuje na jeho zlepšovaní, napr. Antón a Grande (2022) Monitoring the effective coverage and adequacy of social protection in the EU (Monitorovanie efektívneho krytia a primeranosti sociálnej ochrany v EÚ).

(11)

   Zahŕňajú sériu podujatí vzájomného učenia (pozri správu uverejnenú v roku 2020) a podujatie na vysokej úrovni v súvislosti so sociálnou ochranou pre samostatne zárobkovo činné osoby v júni 2022.

(12)

   Monitorovací nástroj, ktorý vyvinul výbor SPC na identifikovanie ročných hlavných sociálnych trendov v EÚ.

(13)

   Výbor SPC vo výročnej správe za rok 2022 uviedol ako krajiny čeliace „kľúčovej sociálnej výzve“ v oblasti prístupu k sociálnej ochrane týchto osem členských štátov: EL, ES, IT, NL, PL, PT, RO a SK.

(14)

   Pozri aj tematickú analýzu sociálnej ochrany v hodnotiacej tabuľke obnovy a odolnosti.

(15)

   Smernica (EÚ) 2022/2041.

(16)

   COM(2022) 490 final.

(17)

   COM(2021) 762 final.

(18)

   COM(2021) 801 final.

(19)

   Smernica (EÚ) 2019/1152. Pozri aj smernicu (EÚ) 2016/2102 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora.

(20)

    Odporúčanie MOP z roku 2012 o minimách sociálnej ochrany a  globálna výzva na opatrenia týkajúce sa obnovy zameranej na človeka z roku 2021.

(21)

   Spasova, S. a kol. (2023), Making access to social protection for workers and the self-employed more transparent through information and simplification (Transparentnejšie sprístupnenie sociálnej ochrany pre pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby poskytnutím informácií a zjednodušením), ESPN, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie.

(22)

   Informácie o formálnom krytí alebo informácie o príspevkoch a nárokoch (MISSOC) sú k dispozícii zo začiatku roku 2022, hoci pri iných ukazovateľoch (napr. EU-SILC) sa údaje týkajú roku 2021 (a teda príjmov v roku 2020).

(23)

   Prvý prehľad 21 národných plánov vykonávania predložený v septembri 2021 bol uverejnený vo výročnej správe výboru SPC za rok 2021 a v  spoločnej správe o zamestnanosti za rok 2022 .

(24)

   V národných plánoch vykonávania z BG, HU, SE a SK sa také opatrenia neuvádzajú.

(25)

   Zohľadňujú sa iba štrukturálne opatrenia, a teda sú vylúčené dočasné opatrenia prijaté v reakcii na krízu spôsobenú pandémiou ochorenia COVID-19.

(26)

   Konzultácia so sociálnymi partnermi EÚ (máj 2022) o vykonávaní odporúčania.

(27)

     Na základe diskusie v podskupine SPC pre ukazovatele, október 2022.

(28)

   Zber údajov o formálnom krytí (výbor SPC), posledná aktualizácia: jar 2022.

(29)

   Vzhľadom na reformy v oblasti formálneho krytia, ktoré pokračujú alebo ktoré boli oznámené (pozri rámček 2), sa zdá, že sa množstvo slabín uvedených v tomto oddiele v najbližších niekoľkých rokoch mierne zníži.

(30)

   CZ, DK, DE, EL, ES, FR, IT, LV, LU, HU, NL, AT, PL, PT, RO, SI a SK. Poznámka: stav vyjadruje situáciu na jar v roku 2022. V októbri 2022 bola odstránená zostávajúca formálna slabina v Španielsku, takže pracovníci v domácnosti majú prístup k dávkam v nezamestnanosti.

(31)

   Patrí sem „minipráca“ v Nemecku, (niektoré) „pracovné zmluvy podľa občianskeho práva“ (t. j. kategória atypických zmlúv používaných ako pracovné zmluvy) v Poľsku, „dohody o vykonaní práce“ v Česku, pracovné dohody s nepravidelným príjmom na Slovensku atď.

(32)

   DK, EL, FR, IT a NL.

(33)

     Tu sa opakujú predbežné výsledky z preskúmania vykonávania odporúčania Rady o rámci kvality pre stáže .

(34)

   Na základe agregovaných vnútroštátnych odhadov získaných z rôznych zdrojov a metód, ktoré sa nevzťahujú na všetky členské štáty s niektorou slabinou.

(35)

     Najmä pokiaľ ide o nemocenské, starobné a pozostalostné dávky a dávky v materstve.

(36)

   Pozri aktualizáciu monitorovacieho rámca za rok 2021 a Schoukens (2022), Improving access to social protection for the self-employed in the EU (Zlepšenie prístupu k sociálnej ochrane samostatne zárobkovo činných osôb v EÚ).

(37)

   Podrobnosti o ostatných krajinách pozri v  spoločnej správe o zamestnanosti za rok 2022 , návrhu spoločnej správy o zamestnanosti za rok 2023 a ESPN (2021), Social protection and inclusion policy responses to the COVID-19 crisis (Sociálna ochrana a politiky začlenenia v reakcii na krízu spôsobenú pandémiou ochorenia COVID-19).

(38)

   V niektorých krajinách sa práva rozšírili celkovo na všetkých zamestnancov, napr. právo na otcovskú dovolenku (v BG a HR) v súlade so smernicou o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom z roku 2019. Táto správa sa konkrétne týmito opatreniami nezaoberá.

(39)

   Eurostat, výberové zisťovanie pracovných síl.

(40)

   Eurostat, štatistika EU-SILC 2019 použitá v projekte EÚ Working Yet Poor (Pracujúci, no chudobní).

(41)

   Zber údajov o formálnom krytí (EK a SPC), posledná aktualizácia: jar 2022.

(42)

   Pracovný plán pre kultúru EÚ na roky 2023 – 2026;  uznesenie Európskeho parlamentu o situácii umelcov a kultúrnej obnove v EÚ; štúdia z roku 2020 o postavení a pracovných podmienkach umelcov, profesionálov v oblasti kultúry a kreatívnych profesionálov zverejnená Komisiou.

(43)

   V Belgicku sa diskutuje o reforme postavenia umelcov, zatiaľ čo v Írsku pokusne zavádzajú systém zaručeného univerzálneho príjmu pre umelcov. Česko, Španielsko, Grécko a Rumunsko zahrnuli súvisiace reformy do svojich plánov obnovy a odolnosti.

(44)

   European cross-industry  employers’ statement on the monitoring framework on access to social protection for workers and the self-employed (Vyhlásenie európskych medziodvetvových zamestnávateľov o rámci na monitorovanie prístupu pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb k sociálnej ochrane), marec 2021.

(45)

   Stanoviská Európskej konfederácie odborových zväzov (ETUC) na konzultácii so sociálnymi partnermi EÚ (v máji 2022) a na podujatí EK o zlepšení prístupu k sociálnej ochrane pre samostatne zárobkovo činné osoby v júni 2022.

(46)

   Krytie odráža rozsah, v akom sa systémy sociálnej ochrany vzťahujú na skupiny ohrozené chudobou pred sociálnymi transfermi (čo by sa mohlo považovať za náhradu rizík patriacich do rozsahu pôsobnosti odporúčania). Hoci ideálnym ukazovateľom krytia by bol pomer osôb poberajúcich dávky za každý druh rizika podľa predchádzajúceho postavenia na trhu práce, súčasnými prieskumami v celej EÚ je ťažké zachytiť populáciu, pre ktorú riziko vzniká.

(47)

   Všetky ukazovatele účinného prístupu a primeranosti sa zakladajú na údajoch zo štatistiky Eurostatu EU-SILC (2021), pokiaľ nie je uvedené inak.

(48)

   Naopak to bolo v ôsmich členských štátoch (BE, BG, EE, ES, IT, CY, LV a MT).

(49)

   U pracovníkov v rodinnom podniku bola ešte menšia pravdepodobnosť krytia sociálnymi dávkami, aj keď sú hodnoty pre túto kategóriu štatisticky spoľahlivé iba v niekoľkých členských štátoch.

(50)

   BG, LV, LT a SI.

(51)

   EL, HR, HU, PL, PT a RO.

(52)

     Eurostat, VZPS EÚ, lfsa_ugadra .

(53)

   BG, CZ, EL, ES, CY a SI.

(54)

   OECD (2022), De-facto gaps in social protection for standard and non-standard workers: An approach for monitoring the accessibility and levels of income support (Faktické slabiny v sociálnej ochrane pre štandardných a neštandardných pracovníkov: prístup k monitorovaniu prístupnosti a úrovní podpory príjmu).

(55)

   Zdroj: MISSOC (1. januára 2022).

(56)

   Stanovisko Konfederácie európskych podnikov (BUSINESSEUROPE) počas konzultácie so sociálnymi partnermi EÚ (v máji 2022) a  vyhlásenie európskych medziodvetvových zamestnávateľov z marca 2021.

(57)

   DE, EE, ES, FR, LU a AT.

(58)

   Pozri ESPN (2021).

(59)

     Zdroj: MISSOC.

(60)

   Eurostat, EU-SILC, 2021 (veková skupina 16 – 64).

(61)

   Opatrenia prijaté po predložení národného plánu vykonávania.

(62)

   Pozri aj zhrnutie tematickej diskusie výboru SPC z apríla 2022 o prístupe mladých ľudí vo výročnej správe výboru SPC za rok 2022.

(63)

   Ghailani, D. a kol. (2021), Access to social protection for young people. An analysis of policies in 35 countries (Prístup k sociálnej ochrane pre mladých ľudí. Analýza politík v 35 krajinách), ESPN.

(64)

   Členským štátom odporúča zabezpečiť „transparentnosť podmienok a pravidiel všetkých systémov sociálnej ochrany“, ako aj „prístup k aktualizovaným, komplexným, prístupným, používateľsky ústretovým a jasne zrozumiteľným informáciám“ (bod 15), a „aby v prípade potreby zjednodušili administratívne požiadavky systémov sociálnej ochrany“ (bod 16).

(65)

   Reformy zamerané na zvýšenie transparentnosti sa uvádzajú v dvanástich plánoch obnovy a odolnosti (BE, CZ, DE, EL, HR, CY, IT, LT, PT, RO, SI, SK), najmä v oddieloch venovaných digitalizácii.

(66)

   Viac podrobností o situácii a opatreniach v rôznych členských štátoch, pokiaľ ide o transparentnosť, možno nájsť v osobitnej správe ESPN: Spasova, S. a kol. (pripravuje sa).

(67)

   Tamže.

(68)

   Tamže.

(69)

   Takéto kalkulačky boli zaznamenané pri nemocenských dávkach iba v troch členských štátoch a kalkulačka na dávky v invalidite iba v Belgicku.

(70)

   V nedávnej správe ESPN sa poukazuje na otázky týkajúce sa prístupu k digitálnym informáciám o dávkach sociálnej ochrany pre konkrétne skupiny (BE, DK, EE, EL, ES, FR, LV, LT, RO) vrátane ľudí s nízkou úrovňou digitálnej gramotnosti (DK, EL, LT), ľudí bez domova (DK), ľudí s kognitívnym alebo telesným postihnutím (najmä so zrakovým postihnutím) (DK, EE, LT, RO) a starších osôb (EE, LV).

(71)

   Spasova, S. a kol. (pripravuje sa).

(72)

   Zásada „jedenkrát a dosť“ v súvislosti so zberom údajov znamená vytvorenie komplexných digitálnych štruktúr jednotného kontaktu na zber údajov od viacerých orgánov na jedinom mieste a ich výmenu (digitálne registre/databázy, karty sociálneho zabezpečenia…).

(73)

   Zvýšená/rozsiahla digitalizácia môže spôsobiť početné problémy v súvislosti s ochranou osobných údajov a súkromia. Tri krajiny oznámili nedávne alebo plánované reformy, ktorých cieľom je riešiť uvedené problémy (DK, IE, NL).

(74)

   Delegáti výboru SPC vyzvali členské štáty, aby (v priebehu leta 2022) poskytli Komisii aktuálne údaje o svojich opatreniach a reformách, ktoré sa týkajú prístupu k sociálnej ochrane.