Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) 2019/943 a (EÚ) 2019/942, ako aj smernice (EÚ) 2018/2001 a (EÚ) 2019/944 s cieľom zlepšiť koncepciu trhu s elektrinou v Únii

[COM(2023) 148 final – 2023/0077 (COD)]

(2023/C 293/17)

Spravodajca:	Jan DIRX
Spoluspravodajca:	Christophe QUAREZ

Žiadosť o konzultáciu	Rada Európskej únie, 31. 3. 2023 Európsky parlament, 29. 3. 2023
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť
Prijaté v sekcii	16. 5. 2023
Prijaté v pléne	14. 6. 2023
Plenárne zasadnutie č.	579
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	209/11/9

1. Politické odporúčania

1.1.

Energia vrátane infraštruktúry na prepravu a distribúciu sa nemôže považovať za všeobecnú komoditu: je základným stavebným kameňom nášho hospodárskeho a sociálneho systému, a teda ústredným prvkom poskytovania verejných služieb. Dodávka energie sa preto klasifikuje ako služba všeobecného záujmu. Preto je potrebné vytvoriť do budúcnosti také regulačné rámcové podmienky pre odvetvie energetiky, ktorými sa zaručia cenovo dostupné a spoľahlivé dodávky energie šetrné k životnému prostrediu a právo na energiu. Znamená to tiež, že koncepcia trhu s energiou musí zohľadňovať požiadavky spojené s dekarbonizáciou. V záujme zabezpečenia cenovo dostupných základných dodávok energie sa Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) domnieva, že nová koncepcia trhu musí zaručiť základné dodávky energie za regulované ceny.

1.2.

EHSV sa domnieva, že Komisia mala vo svojom návrhu týkajúcom sa trhu s elektrinou podniknúť viac krokov na prispôsobenie koncepcie trhu novej realite, ktorá si vyžaduje súčasné sledovanie splnenia troch cieľov: udržateľnosti, cenovej dostupnosti a bezpečnosti dodávok. Nová realita bude takisto založená na energii z obnoviteľných zdrojov, pričom popri veľkých výrobcoch sa bude čoraz viac rozširovať úloha výrobcov-spotrebiteľov a iných malých účastníkov trhu.

1.3.

Systém, ktorý zohľadňuje tieto zmeny, môže fungovať len vtedy, ak sa zruší systém hodnotového poradia a nahradí sa modelom, v ktorom sú ceny elektriny stanovené na základe príslušných výrobných nákladov. Tento systém musí pri tvorbe cien zohľadňovať priemerné náklady.

1.4.

V súvislosti s reformou trhu s elektrinou sa liberalizácia musí kriticky preskúmať z hľadiska jej udržateľnosti, cenovej dostupnosti a bezpečnosti dodávok. Zároveň sa nesmie zabúdať na skutočnosť, že zo súčasnej krízy vyplynulo, že liberalizované trhy s energiou nie sú schopné uspokojiť tieto potreby a nevytvárajú dostatočné stimuly a investičnú bezpečnosť pre energiu z obnoviteľných zdrojov. Za plnenie týchto troch cieľov (udržateľnosť, cenová dostupnosť a bezpečnosť dodávok) budú dlhodobo zodpovedné vlády, pretože trh ich nedokáže spontánne prepojiť a plniť.

1.5.

EHSV sa preto vyslovuje za hybridný model, v rámci ktorého trhové sily a cielené riadenie spoločne vedú k optimálnemu fungovaniu trhu v rámci stanovených cieľov. Ústredným pilierom tohto modelu je vládou zriadená „energetická agentúra“, ktorá nakupuje elektrinu od výrobcov a predáva ju dodávateľom elektriny pre odberateľov v domácnosti, MSP, občianskym energetickým spoločenstvám a veľkým spotrebiteľom a prípadne aj iným krajinám, pričom ako rámec pre prijímanie rozhodnutí sa použijú tri stanovené ciele. Táto agentúra by uzatvárala dlhodobé zmluvy s výrobcami elektriny na základe verejného obstarávania. Išlo by o zmluvy rôznych typov, ako napríklad zmluvy o nákupe elektriny, rozdielové zmluvy a zmluvy o nákladoch +.

1.6.

Výbor dôrazne podporuje návrh Komisie posilniť postavenie spotrebiteľov vytvorením práva na priame spoločné využívanie energie z obnoviteľných zdrojov. To si okrem iného vyžaduje, aby všetky relevantné informácie boli jasné a prístupné spotrebiteľom, ktorí si vďaka tomu budú môcť plniť nezávislú úlohu na trhu s elektrinou ako používatelia a výrobcovia. EHSV sa takisto domnieva, že trh musí byť usporiadaný tak, aby spotrebitelia, ktorí si vyrábajú aj vlastnú elektrinu (výrobcovia-spotrebitelia), alebo iní malí účastníci trhu, mohli čo najviac využívať vlastnú elektrinu, aj keď ju dodávajú do elektrizačnej sústavy. Príkladom, ako to možno zorganizovať iným, čestnejším spôsobom pre malých výrobcov, je „elektrobanka“.

1.7.

Okrem požiadavky na urýchlenie rozvoja ekologických plynov výbor vyzýva Komisiu, aby do balíka týkajúceho sa vodíka (H2) a nízkouhlíkových plynov zahrnula aj nariadenie o koncepcii trhu so zemným plynom. Týmto spôsobom by jednotný integrovaný a bezpečný trh so zemným plynom na úrovni EÚ urýchlil elektrifikáciu energetického systému tým, že by spotrebiteľom zaručil väčšiu cenovú rovnosť a bezpečnosť.

1.8.

Na dosiahnutie vysokej úrovne integrácie systémov energie z obnoviteľných zdrojov a urýchlenie prechodu na dekarbonizovaný systém nebude uskladňovanie a výroba vlastnej elektriny stačiť. Potrebné sú flexibilné trhy, ktoré by v najlepšom prípade signalizovali aj situáciu v sieti. Pri vytváraní týchto flexibilných trhov má zmysel rozlišovať medzi úrovňami napätia.

1.9.

Vzhľadom na to, že bude nejaký čas trvať, kým sa reforma naplno prejaví, EHSV odporúča, aby mechanizmus inframarginálneho stropu výnosov zostal v platnosti až do úplného sfunkčnenia reformy. Príjmy by mali smerovať k najzraniteľnejším skupinám s možnosťou zníženia cien vzhľadom na nedávny vývoj veľkoobchodných cien.

1.10.

Výbor vyzýva Komisiu, aby monitorovala účinky tejto navrhovanej reformy trhu s elektrinou. Monitorovanie je dôležité, pretože trh s elektrinou práve prechádza zmenou paradigmy, ktorá ešte ani zďaleka nie je dokončená a v nasledujúcich rokoch si určite bude vyžadovať ďalšie úpravy, a tiež preto, že v súvislosti so súčasným návrhom Komisie nebolo vypracované žiadne posúdenie vplyvu. To spôsobuje väčšiu neistotu, pokiaľ ide o účinky tejto reformy.

2. Odôvodnenie politických odporúčaní

Všeobecné aspekty

2.1.

EHSV už dlhšie žiada reformu trhu s elektrinou v EÚ (1). Dôvodom je skutočnosť, že v praxi sa riziká, ktorým je trh s elektrinou v EÚ vystavený, prenášajú najmä na spotrebiteľov, pričom k tomuto záveru dospel aj Európsky dvor audítorov vo svojej osobitnej správe: Integrácia vnútorného trhu s elektrinou (2).

2.2.

Rast cien energií sa v rokoch 2021 a 2022 urýchlil po tom, čo Rusko začalo svoju útočnú vojnu proti Ukrajine; vojna ovplyvnila ceny fosílnych palív, najmä plynu, a výsledné zvýšenie sa prenieslo na konečných spotrebiteľov podľa hodnotového poradia (3). Z toho jasne vyplynulo, že existujúca štruktúra trhu s elektrinou nie je schopná zachovať ceny elektriny udržateľné pre spotrebiteľov a podniky.

2.3.

Zároveň si treba uvedomiť, že hlavným hospodárskym dôvodom na prepracovanie trhu s elektrinou je to, že hraničné náklady systémov výroby energie z obnoviteľných zdrojov sú nulové. Je jasné, že trhový systém s cenovým mechanizmom, v rámci ktorého zúčtovaciu cenu stanovujú hraničné náklady poslednej elektrárne v hodnotovom poradí, nebude fungovať v budúcom odvetví elektrickej energie, v ktorom budú mať prevahu systémy výroby energie z obnoviteľných zdrojov (alebo iný systém s vysokými kapitálovými výdavkami). Preto sú potrebné rozdielové zmluvy ako systém odmeňovania všetkých výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov, v ktorom by sa na stanovenie referenčnej ceny použili vyrovnané náklady na energiu (alebo priemerné náklady).

2.4.

Základným dôvodom použitia rozdielovej zmluvy sú hraničné náklady na obnoviteľné zdroje energie. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, sa cenová stabilita prostredníctvom rozdielovej zmluvy dosiahne len čiastočne, ak vôbec. Platí to za predpokladu, že rozdielová zmluva sa vzťahuje len na vyrábanú elektrinu, a nie na zložitejšie produkty, ako je kombinácia výroby energie z obnoviteľných zdrojov, skladovania a riadenia na strane dopytu. Dôvodom je, že v obdobiach, keď je výroba energie z obnoviteľných zdrojov nízka, je potrebné kupovať zvyškovú energiu a príslušné náklady sa môžu značne zvýšiť. Komisia neberie do úvahy tento účinok a dáva konečným spotrebiteľom sľuby, ktoré nakoniec nebudú plne splniteľné.

2.5.

EHSV poukazuje na to, že energia vrátane infraštruktúry na prepravu a distribúciu nie je len všeobecná komodita: je základným stavebným kameňom nášho hospodárskeho a sociálneho systému, a teda ústredným prvkom poskytovania verejných služieb. Dodávka energie sa preto klasifikuje ako služba všeobecného záujmu. Preto je potrebné vytvoriť regulačné rámcové podmienky pre budúcu energetiku, ktorými sa zaručia cenovo dostupné a spoľahlivé dodávky energie šetrné k životnému prostrediu aj právo na energiu. Znamená to tiež, že koncepcia trhu s energiou musí zohľadňovať požiadavky spojené s dekarbonizáciou. V záujme zabezpečenia cenovo dostupných základných dodávok energie sa EHSV domnieva, že nová koncepcia trhu musí zaručiť základné dodávky energie za regulované ceny. Úhrada nákladov dodávateľom energie by mala vychádzať z dokladov o nákladoch. Dodávatelia energie budú za to trvalo povinní poskytovať určitý podiel energie na základné dodávky.

2.6.

Z nedávneho vývoja na trhu s elektrinou jednoznačne vyplýva, že je dôležité nájsť novú a správnu rovnováhu medzi verejnou a súkromnou prítomnosťou na trhu s elektrinou. Výbor dôkladne preskúmal túto otázku vo svojom stanovisku TEN/771 na tému Verejné investície do energetickej infraštruktúry ako súčasť riešenia klimatických problémov (pozri poznámku pod čiarou č. 1). EHSV zároveň pevne verí, že reformy trhu s elektrinou sú nevyhnutne potrebné na dosiahnutie uvedených cieľov udržateľnosti, cenovej dostupnosti a bezpečnosti dodávok.

2.7.

Komisia uverejnila 14. marca 2023 legislatívny návrh reformy „koncepcie trhu s elektrinou v EÚ s cieľom urýchliť intenzívne využívanie obnoviteľných zdrojov energie a postupné ukončenie používania plynu, znížiť vplyv kolísavých cien fosílnych palív na účty spotrebiteľov, lepšie chrániť spotrebiteľov pred prudkým nárastom cien a potenciálnou manipuláciou s trhom a zabezpečiť, aby bol priemysel EÚ čistý a konkurencieschopnejší“ (4).

2.8.

EHSV víta tento návrh ako prvý krok správnym smerom: energetický systém zajtrajška, ktorý by mal byť dekarbonizovaný, založený na obnoviteľných zdrojoch energie s nulovým obsahom uhlíka a zameraný na spotrebiteľov. Všetky relevantné informácie určené spotrebiteľom musia byť jasné a prístupné, aby si mohli plniť nezávislú úlohu na trhu s elektrinou ako používateľ a výrobca.

2.9.

Výbor vyzýva Komisiu, aby monitorovala účinky tejto navrhovanej reformy trhu s elektrinou. Monitorovanie je dôležité, pretože trh s elektrinou práve prechádza zmenou paradigmy, ktorá ani zďaleka nie je dokončená a určite si bude vyžadovať ďalšie úpravy v nadchádzajúcich rokoch, a tiež preto, že v súvislosti so súčasným návrhom Komisie nebolo vypracované žiadne posúdenie vplyvu. To spôsobuje väčšiu neistotu, pokiaľ ide o účinky tejto reformy.

2.10.

Návrhom reformy trhu s elektrinou sa plánuje zaviesť služba a produkt obmedzenie spotreby v čase špičky; ide o schopnosť účastníkov trhu znižovať spotrebu elektriny v čase špičky, ktorý určuje prevádzkovateľ prenosovej sústavy. Podľa článku 7a sa zmluvy na produkt obmedzenia spotreby v čase špičky nesmú uzatvárať skôr ako dva dni pred jeho aktiváciou a zmluvné obdobie nesmie byť dlhšie ako jeden deň. Takéto krátke obdobie je žiadúce na to, aby sa zabránilo zneužívaniu, najmä zo strany veľkých spotrebiteľov, ale mohlo by brániť mnohým spotrebiteľom (a nezávislým agregátorom) dodávať tieto výrobky. Výbor preto žiada Komisiu, aby preskúmala, za akých podmienok by sa zmluvné obdobie mohlo predĺžiť.

2.11.

Zároveň sa domnieva, že Komisia predložila niekoľko dobrých návrhov na úpravu trhu s elektrinou. Vyjadruje však názor, že Komisia mala podniknúť viac krokov na prispôsobenie koncepcie trhu novej realite, ktorá si vyžaduje súčasné riadenie troch cieľov: udržateľnosti, cenovej dostupnosti a bezpečnosti dodávok. Bude takisto založená na energii z obnoviteľných zdrojov, pričom, ako sľúbila Komisia, popri veľkých výrobcoch sa bude čoraz viac rozširovať úloha výrobcov-spotrebiteľov a malých účastníkov trhu (5). Návrh Komisie to však dostatočne nezohľadňuje, a preto výbor na doplnenie návrhu Komisie predkladá dva ďalšie návrhy, ktoré by sa mohli začleniť do legislatívneho návrhu.

2.12.

Štátna agentúra

2.13.

Od roku 1996 sa EÚ zaviazala liberalizovať trh s elektrinou. V súvislosti s reformou trhu s elektrinou sa však liberalizácia musí kriticky preskúmať z hľadiska jej udržateľnosti, cenovej dostupnosti a bezpečnosti dodávok. Musí sa vziať do úvahy minulý a budúci vývoj na trhu s elektrinou vrátane veľkých zmien vo výrobných zariadeniach s veľmi rozdielnymi výrobnými nákladmi. Za plnenie týchto troch cieľov budú dlhodobo zodpovedné vlády, pretože trh ich nedokáže spontánne prepojiť.

2.14.

EHSV sa domnieva, že by bolo lepšie zvoliť účinnú kombináciu liberalizácie a regulácie, aby sa spojili výhody liberalizovaného trhu so želaným smerovaním zo strany štátov, čím by sa zabezpečilo plnenie cieľov.

2.15.

Ako už bolo uvedené v stanovisku EHSV TEN/771, výbor je presvedčený, že osobitná pozornosť by sa mala venovať definícii rozšírenia sústavy ako prvoradého verejného záujmu, začleneniu ochrany klímy ako regulačného cieľa a vo všeobecnosti lepšej synchronizácii pri plánovaní v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a elektrizačnej sústavy. V právnych predpisoch EÚ sú naliehavo potrebné konkrétne ustanovenia v tejto súvislosti.

2.16.

Model, ktorý tu EHSV načrtol pre reformovaný trh s elektrinou, je preto založený na tejto zásade: liberalizovaný tam, kde je to možné, a regulovaný tam, kde je to potrebné. Išlo by o hybridný model, v rámci ktorého trhové sily a cielené riadenie spoločne vedú k optimálnemu fungovaniu trhu v rámci stanovených cieľov.

2.17.

V rámci modelu, ktorý sa môže realizovať už aj podľa súčasnej právnej úpravy, by sa vytvorila vládou zriadená „energetická agentúra“, ktorá by nakupovala elektrinu od výrobcov a predávala by ju dodávateľom elektriny pre odberateľov v domácnosti, MSP, občianskym energetickým spoločenstvám a veľkým spotrebiteľom a prípadne v rámci možností aj iným krajinám, pričom ako rámec pre prijímanie rozhodnutí by sa použili tri stanovené ciele. Táto agentúra by uzatvárala dlhodobé zmluvy s výrobcami elektriny na základe verejného obstarávania. Išlo by o zmluvy rôznych typov, ako napríklad zmluvy o nákupe elektriny, rozdielové zmluvy a zmluvy o nákladoch +. Keďže rozdielové zmluvy majú byť nástrojom na podporu nových investícií do energetických systémov na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov, tento nástroj nesmie brániť výrobcovi v snahe optimalizovať výrobu elektriny. Pre aukciu rozdielovej zmluvy by sa mala určiť referenčná cena (minimálna cena) a cenový strop (maximálna cena), a to podľa dynamickej referenčnej hodnoty na základe LCOE (vyrovnané náklady na energiu) posudzovaných technológií (slnečná, veterná a pod.). Preto sa musí od členských štátov vyžadovať, aby stanovili minimálne a maximálne odmeny, aby výrobcovia elektriny mali motiváciu optimalizovať svoju výrobu. V prípade marginálnych dodávok elektriny (napr. z obnoviteľných plynov alebo batérií) by sa mali uplatňovať osobitné ustanovenia.

2.18.

Vzhľadom na dostupné výrobné možnosti a v súlade s tromi cieľmi môže agentúra uzatvárať zmluvy s rôznymi typmi výrobných spoločností. Dlhodobé zmluvy uzatvorené agentúrou zaisťujú prijateľnú cenu garantovanú štátom pre koncových odberateľov, ako aj bezpečnosť investícií pre výrobcov.

2.19.

Agentúra následne nakúpenú elektrinu predáva distribučným spoločnostiam, veľkým odberateľom a iným účastníkom trhu. Na tento účel je možné uzatvárať aj rôzne typy zmlúv, ktoré sú čiastočne prispôsobené želaniami účastníkov. Cenové stropy ďalšieho predaja sú nastavené tak, aby sa zabránilo nadmernému zisku.

Elektrobanka

2.20.

Výbor dôrazne podporuje prístup opísaný v dokumente Komisie o európskej energetickej únii, ktorého cieľom je posilniť postavenie spotrebiteľov a postaviť ich do centra politiky, okrem iného vytvorením práva na priame spoločné využívanie energie z obnoviteľných zdrojov. Preto víta návrh Komisie, v ktorom sa uvádza, že spotrebitelia budú môcť predávať nadbytočnú strešnú solárnu elektrinu susedom. EHSV sa takisto domnieva, že trh musí byť usporiadaný tak, aby spotrebitelia, ktorí si vyrábajú aj vlastnú elektrinu (výrobcovia-spotrebitelia a komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov), alebo iní malí účastníci trhu či výrobcovia, mohli čo najviac využívať svoju elektrinu, aj keď ju dodávajú do elektrizačnej sústavy. Príkladom, ako to možno zorganizovať iným, čestnejším spôsobom pre malých výrobcov, je „elektrobanka“, a tento návrh možno ďalej preskúmať a rozvíjať.

2.21.

Elektrobanka by mohla fungovať takto: spotrebiteľ má na streche umiestnené solárne panely, ktoré počas slnečných dní vyprodukujú viac, ako v ten deň spotrebuje. Túto prebytočnú elektrinu dodáva cez sústavu distribučnej spoločnosti, s ktorou má uzatvorenú zmluvu. Spoločnosť môže z inteligentného elektrometra odčítať, koľko elektriny spotrebiteľ dodal, a toto množstvo mu bude čiastočne (možno 70 % až 90 %, v závislosti od toho, koľko dodáva do siete; menším dodávateľom sa pripisuje väčší podiel) pripísané na účet v kWh. Pripisuje sa len časť z troch dôvodov: po prvé pretože sa tým financujú služby podniku, po druhé podnik musí zohľadniť možné rozdiely v cenách v momente, keď sa elektrina dodáva a keď sa kupuje, a po tretie preto, že do systému by mali byť zabudované stimuly na pridanie uskladňovacej kapacity (hoci len malého generátora), aby bola celá elektrická sústava odolnejšia. Príklad: spotrebiteľ dodal 100 kWh a banka mu potom na účet pripíše 80 kWh. Následne bude potrebovať získať elektrinu od svojho poskytovateľa, napríklad pre vlastnú domácnosť alebo na nabitie autobatérie na nabíjacej stanici pomocou nabíjacej karty od svojho poskytovateľa elektriny. Predpokladajme, že potrebuje 200 kWh: prvých 80 kWh sa odpíše z jeho účtu a nič za to neplatí. Za ďalších 120 kWh, ktoré nakúpi, zaplatí cenu stanovenú v zmluve s elektrárenskou spoločnosťou.

2.22.

Takže namiesto toho, aby za služby elektrobanky platil v eurách, platí v kWh. Samozrejme, cena elektriny, ktorú odoberá zo siete, zahŕňa bežné externé náklady, ako sú sieťové poplatky, príplatky, odvody a dane.

Potreba ekologického plynu, flexibility a bezpečnosti dodávok

2.23.

EÚ sa doteraz spoliehala na to, že ruský plyn nahradí skvapalneným zemným plynom (LNG). Ide však o krátkodobé riešenie, pretože má environmentálny vplyv (napríklad bridlicový plyn z USA, ktorý sa potom prepravuje do Európy), ekonomický vplyv (molekula je nákladnejšia ako v prípade ruského plynu) a geopolitický vplyv (EÚ sa môže stať závislou od iných partnerov, ktorí neuplatňujú demokraciu a/alebo porušujú ľudské práva). Zásadný význam majú preto dve opatrenia. Prvým je zníženie marginality plynu. Využívanie plynových elektrární bude naďalej nevyhnutné ako strednodobý flexibilný záložný systém, a preto bude potrebný rýchly prechod na ekologický plyn, ako sú určité formy bioplynu a zelený vodík. Reforma by sa mala takisto pokúsiť identifikovať spôsoby a prostriedky, ako to dosiahnuť, s povinnými cieľmi v čase špičky.

2.24.

Podľa rôznych scenárov navrhnutých Komisiou bude zemný plyn v krátkodobom horizonte naďalej zohrávať dôležitú úlohu pri zabezpečovaní dodávok tepelnej energie do výrobného systému EÚ. Výrobná kapacita bioplynu sa musí zrýchliť a náklady na ekologický vodík sa musia znížiť, aby sa umožnilo čo najrýchlejšie nahradenie zemného plynu. Okrem požiadavky na urýchlenie rozvoja ekologických plynov výbor vyzýva Komisiu, aby do balíka týkajúceho sa vodíka (H2) a nízkouhlíkových plynov zahrnula aj nariadenie o koncepcii trhu so zemným plynom. Jednotný integrovaný a bezpečný trh so zemným plynom na úrovni EÚ by urýchlil elektrifikáciu energetického systému tým, že by Európanom zaručil väčšiu cenovú rovnosť a bezpečnosť, pričom by sa zlepšila koordinácia na podporu čo najrýchlejšieho postupného ukončenia využívania zemného plynu.

2.25.

V roku 2030 by podľa modelového scenára Európskej komisie mala elektrická energia z obnoviteľných zdrojov predstavovať približne 70 % výroby elektriny v EÚ. Aby sa dosiahla taká vysoká úroveň integrácie systémov výroby energie z obnoviteľných zdrojov a urýchlil prechod na dekarbonizovaný systém, bude potrebné zabezpečiť, aby bol krátkodobý trh efektívnejší, zlepšiť uskladňovanie prostredníctvom uľahčeného prístupu k financovaniu a povoleniam a povzbudzovať spotrebiteľov, aby využívali elektrinu, ktorú si sami vyrobili. Uskladňovanie a výroba vlastnej elektriny však nebude stačiť a krátkodobý trh pravdepodobne neponúkne efektívne riešenie. Potrebné sú flexibilné trhy, ktoré v najlepšom scenári signalizujú aj situáciu prevládajúcu v sústave. Reforma by takisto mala zabrániť akémukoľvek riziku fragmentácie dôsledným monitorovaním vykonávania novoprijatých opatrení.

2.26.

Pri vytváraní týchto flexibilných trhov má zmysel rozlišovať medzi úrovňami napätia. Na úrovni nízkeho a stredného napätia sú potrebné rozsiahle možnosti flexibility, ako sú veľké zásobníky, a prevádzkovatelia siete by mohli byť oprávnení alebo povinní, aby ich integrovali do svojej prevádzky ako vlastné zdroje. Na nízkonapäťovej úrovni je úlohou skôr agregovať malé možnosti flexibility, ktoré poskytujú výrobcovia-spotrebitelia, napr. domácnosti s vlastnou fotovoltickou inštaláciou, malými zásobníkmi a tepelným čerpadlom. Digitálne platformy spravované prevádzkovateľom siete alebo inými účastníkmi trhu by sa mohli stať dôležitým nástrojom marketingovej flexibility pri poskytovaní systémových služieb a na ich začlenenie do elektrizačnej sústavy.

2.27.

Dynamické tarify vrátane dynamických sieťových poplatkov môžu slúžiť ako výrazné stimuly pre konečných spotrebiteľov, aby konali v záujme systému. To si však vyžaduje digitálnu infraštruktúru, keďže v dynamických tarifách by sa mal zohľadniť stav siete. A pokiaľ ide o sieťové poplatky, mala by sa stimulovať výroba, ktorá je blízko spotrebe, keďže to môže byť jedným zo spôsobov, ako obmedziť rozširovanie siete.

Energetická chudoba

2.28.

Keďže cieľom reformy bolo chrániť spotrebiteľov pred volatilitou veľkoobchodného trhu, EHSV víta návrh, ktorým sa chráni koncový spotrebiteľ (dodávateľ poslednej inštancie, ochrana pred odpojením spotrebiteľov v núdzi atď.). EHSV však poznamenáva, že inframarginálny strop výnosov nebol predĺžený. Vzhľadom na to, že bude nejaký čas trvať, než bude reforma plne účinná, EHSV odporúča, aby dovtedy zostal v platnosti tento mechanizmus Príjmy by mali smerovať k najzraniteľnejším (ako sú ľudia trpiaci energetickou chudobou a MSP) s možnosťou zníženia cien vzhľadom na nedávny vývoj veľkoobchodných cien.

2.29.

V záujme zabezpečenia cenovo dostupných základných dodávok energie sa EHSV domnieva, že nová koncepcia trhu musí zaručiť základnú spotrebu energie za regulované ceny. Náklady dodávateľom energie by sa mali uhrádzať na základe dokladov o nákladoch. Dodávatelia energie budú za to trvalo povinní poskytovať určitý podiel energie na základné dodávky.

3. Zmeny legislatívneho návrhu

3.1. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/943 (6)

Pozmeňovací návrh 1

Vložiť nové odôvodnenie 21a za odôvodnenie 21:

Text navrhnutý Európskou komisiou

Navrhovaná zmena

21a

EÚ sa o liberalizáciu trhu s elektrinou usiluje od roku 1996, pričom tento proces sa začal prijatím smernice 96/92/ES z 19. decembra 1996 o spoločnej právnej úprave vnútorného trhu s elektrickou energiou. V súvislosti s reformou trhu s elektrinou by sa však táto liberalizácia mala posudzovať z hľadiska udržateľnosti, cenovej dostupnosti a bezpečnosti dodávok. Je potrebné vziať do úvahy minulý a budúci vývoj na trhu s elektrinou vrátane veľkých zmien vo výrobných zariadeniach s veľmi rozdielnymi výrobnými nákladmi. Členské štáty musia na splnenie týchto cieľov poskytnúť vhodný regulačný rámec. Jeho súčasťou musia byť právne požiadavky na spoločnosti v odvetví energetiky. Požiadavky musia byť nediskriminačné. Jedným zo spôsobov, ako to možno dosiahnuť, je vládou zriadená „energetická agentúra“, ktorá nakupuje elektrickú energiu od výrobcov a predáva ju distribútorom a veľkým spotrebiteľom, pričom tri stanovené ciele by slúžili ako rámec pre prijímanie rozhodnutí. Táto agentúra by uzatvárala dlhodobé zmluvy s výrobcami elektriny na základe verejných súťaží, ako sú zmluvy o nákupe elektriny a dvojsmerné rozdielové zmluvy. Súčasné právne predpisy už takýto model umožňujú.

Zdôvodnenie

Pozri bod 2 odseky 2.18 – 2.21.

Pozmeňovací návrh 2

Vložiť nové odôvodnenie 50a za odôvodnenie 50:

Text navrhnutý Európskou komisiou

Navrhovaná zmena

50a

Právo spoločne využívať elektrinu je dôležitým stimulom pre spotrebiteľov a iných malých účastníkov trhu, aby investovali do výroby vlastnej elektriny. Ďalším stimulom bude také usporiadanie trhu, v ktorom spotrebitelia, ktorí si vyrábajú vlastnú elektrinu (výrobcovia-spotrebitelia) alebo iní malí účastníci trhu budú môcť čo najviac využívať svoju elektrinu, aj keď ju najprv dodajú do elektrizačnej sústavy. Energetické spoločnosti vo viacerých členských štátoch už majú systémy, ktoré to umožňujú.

Zdôvodnenie

Pozri bod 2 odseky 2.22 – 2.24.

Pozmeňovací návrh 3

Článok 1 sa mení takto:

Text navrhnutý Európskou komisiou

Navrhovaná zmena

a)	zabezpečiť, aby energia nebola len všeobecnou komoditou, ale nevyhnutným základom nášho hospodárskeho a sociálneho systému. Dodávka energie sa preto klasifikuje ako služba všeobecného záujmu. Hlavnou úlohou odvetvia energetiky je zaručiť bezpečné, cenovo dostupné a udržateľné dodávky energie.

Zdôvodnenie

Pozri bod 2 odsek 2.5 a nasledujúce.

Pozmeňovací návrh 4

Článok 1 sa mení takto:

Text navrhnutý Európskou komisiou

Navrhovaná zmena

Vytvoriť systém, v ktorom spotrebiteľské ceny elektriny musia odrážať skutočné výrobné náklady (plus primeranú ziskovú prirážku). To znamená, že veľkoobchodná cena musí zodpovedať priemerným nákladom na všetky druhy výroby elektriny, a nie maximálnej cene, ako je to v súčasnosti. Na zabezpečenie primeranej odmeny pre výrobcov elektriny, bezpečnosti investícií a rozšírenia využívania energie z obnoviteľných zdrojov je potrebné stanovenie cien podľa použitej technológie.

Zdôvodnenie

Pozri bod 2 odsek 2.13.

Pozmeňovací návrh 5

Článok 19b sa mení takto:

Text navrhnutý Európskou komisiou

Navrhovaná zmena

3. […]

Každý členský štát stanoví maximálne ceny pre „dvojsmerné rozdielové zmluvy“ špecifické pre použité technológie. Maximálne ceny sa stanovia na základe nákladov potrebných na prevádzku najmodernejšej, nákladovo efektívnej elektrárne. Náklady zahŕňajú odpisovanie a primeranú návratnosť vlastného a dlhového kapitálu investície.

Zdôvodnenie

Pozri bod 2 odsek 2.19.

Pozmeňovací návrh 6

Článok 7a ods. 2c) sa mení takto:

Text navrhnutý Európskou komisiou

Navrhovaná zmena

c)	obstarávanie produktu obmedzenia spotreby v čase špičky sa uskutočňuje prostredníctvom súťažného ponukového konania, pričom výber sa uskutoční na základe najnižších nákladov na splnenie vopred stanovených technických a environmentálnych kritérií;

obstarávanie produktu obmedzenia spotreby v čase špičky sa uskutočňuje prostredníctvom súťažného ponukového konania, pričom výber sa uskutoční na základe najnižších nákladov na splnenie vopred stanovených technických a environmentálnych kritérií , pričom súťažné ponuky môžu byť založené na pevných aj variabilných cenách ;

Zdôvodnenie

Pozri bod 2 odsek 2.11.

Pozmeňovací návrh 7

Článok 19b ods. 3 sa mení takto:

Text navrhnutý Európskou komisiou

Navrhovaná zmena

Členské štáty vymedzia minimálnu a maximálnu odmenu za dvojsmerné rozdielové zmluvy, ktoré musia odrážať skutočné výrobné náklady špecifické pre použité technológie, aby boli výrobcovia energie motivovaní k optimalizácii svojej výroby. Realizačnú cenu dvojsmerných zmlúv určujú členské štáty so zreteľom na priemerné náklady na energiu konkrétneho najmodernejšieho technologického predmetu zmluvy. Náklady zahŕňajú odpisovanie a primeranú návratnosť vlastného a dlhového kapitálu investície.

Zdôvodnenie

Pozri bod 2 odsek 2.19.

3.2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 (7)

Pozmeňovací návrh 8

Článok 4 sa mení takto:

Text navrhnutý Európskou komisiou

Navrhovaná zmena

Členské štáty zabezpečia, aby všetci odberatelia mohli slobodne nakupovať elektrinu od dodávateľa, ktorého si sami vyberú. Členské štáty zabezpečia, aby všetci odberatelia mohli mať súčasne uzatvorenú viac ako jednu zmluvu o dodávke elektriny, a na tento účel majú odberatelia právo mať viac ako jeden merací bod a vyúčtovací bod pre jediné miesto pripojenia svojich priestorov.“

Členské štáty zabezpečia, aby spotrebiteľské ceny elektriny odrážali skutočné výrobné náklady (plus primeranú ziskovú prirážku) a aby všetci odberatelia mohli slobodne nakupovať elektrinu od dodávateľa, ktorého si sami vyberú. Členské štáty zabezpečia, aby všetci odberatelia mohli mať súčasne uzatvorenú viac ako jednu zmluvu o dodávke elektriny, a na tento účel majú odberatelia právo mať viac ako jeden merací bod a vyúčtovací bod pre jediné miesto pripojenia svojich priestorov.“

Zdôvodnenie

Pozri bod 2 odsek 2.19.

Pozmeňovací návrh 9

Článok 4b ods. 1 sa mení takto:

Text navrhnutý Európskou komisiou

Navrhovaná zmena

Členské štáty zabezpečia, aby národný regulačný rámec umožňoval dodávateľom ponúkať zmluvy na dobu určitú, s pevnou cenou a s dynamickou cenou elektriny. Členské štáty zabezpečia, aby koncoví odberatelia, ktorí majú nainštalované inteligentné meracie zariadenie, mohli požiadať o uzavretie zmluvy s dynamickou cenou elektriny a aby všetci koncoví odberatelia mohli požiadať o uzavretie zmluvy o dodávke elektriny na dobu určitú s pevnou cenou na obdobie aspoň jedného roka aspoň s jedným dodávateľom a s každým dodávateľom, ktorý má viac než 200 000 koncových odberateľov.“;

Členské štáty zabezpečia, aby národný regulačný rámec umožňoval dodávateľom ponúkať zmluvy na dobu určitú, s pevnou cenou a s dynamickou cenou elektriny. Členské štáty zabezpečia, aby koncoví odberatelia, ktorí majú nainštalované inteligentné meracie zariadenie, mohli požiadať o uzavretie zmluvy s dynamickou cenou elektriny a aby všetci koncoví odberatelia mohli požiadať o uzavretie zmluvy o dodávke elektriny s dostupnou pevnou cenou a na dobu určitú na obdobie aspoň jedného roka aspoň s jedným dodávateľom a s každým dodávateľom, ktorý má viac než 200 000 koncových odberateľov.“;

Zdôvodnenie

Pozri bod 2 odsek 2.19.

Pozmeňovací návrh 10

Článok 27a ods. 1 sa mení takto:

Text navrhnutý Európskou komisiou	Navrhovaná zmena
Členské štáty vymenujú dodávateľov poslednej inštancie aspoň pre odberateľov elektriny v domácnosti. Dodávatelia poslednej inštancie sú vymenovaní spravodlivým, otvoreným, transparentným a nediskriminačným postupom.	Členské štáty vymenujú dodávateľov poslednej inštancie aspoň pre odberateľov elektriny v domácnosti. Dodávatelia poslednej inštancie sú vymenovaní spravodlivým, otvoreným, transparentným a nediskriminačným postupom. Všetci dodávatelia energie musia byť k dispozícii ako dodávatelia poslednej inštancie podľa svojho podielu na trhu.

Zdôvodnenie

Je spravodlivé, aby všetci dodávatelia energie mohli byť určení za dodávateľa poslednej inštancie.

Pozmeňovací návrh 11

Článok 27a ods. 2 sa mení takto:

Text navrhnutý Európskou komisiou

Navrhovaná zmena

Koncoví odberatelia, ktorí sú presunutí k dodávateľom poslednej inštancie, neprídu o svoje práva odberateľov, najmä práva stanovené v článkoch 4, 10, 11, 12, 14, 18 a 26.

Zmluvné podmienky dodávateľa poslednej inštancie nesmú byť diskriminačné ani odrádzajúce. Zmluvné podmienky musia odrážať skutočné výrobné náklady (plus primeranú prirážku).

Zdôvodnenie

Zabezpečí sa tým spravodlivé zaobchádzanie so zákazníkmi.

Pozmeňovací návrh 12

Článok 66a sa mení takto:

Odseky 1 až 4 sa nahrádzajú takto:

Text navrhnutý Európskou komisiou

Navrhovaná zmena

1. Komisia môže rozhodnúť o vyhlásení regionálnej alebo celoúnijnej krízy cien elektriny, ak sú splnené tieto podmienky:

a)	veľmi vysoké ceny na veľkoobchodných trhoch s elektrinou, ktoré predstavujú minimálne dvaapolnásobok priemernej ceny za predchádzajúcich päť rokov, pričom sa očakáva, že tento trend bude pokračovať aspoň šesť mesiacov;

b)	prudký nárast maloobchodných cien elektriny aspoň o 70 %, pričom sa očakáva, že tento trend bude pokračovať aspoň šesť mesiacov, a

c)	zvýšením cien elektriny je negatívne ovplyvnené širšie hospodárstvo.

1. Ak sú splnené tieto podmienky:

veľmi vysoké ceny na veľkoobchodných trhoch s elektrinou: priemerná cena najmenej 100 EUR za megawatthodinu počas dvoch po sebe nasledujúcich mesiacov.

2. Komisia vo svojom rozhodnutí o vyhlásení regionálnej alebo celoúnijnej krízy cien elektriny špecifikuje obdobie platnosti takéhoto rozhodnutia, ktoré môže trvať až jeden rok.

2. Členské štáty môžu počas trvania podmienky uvedenej v bode 1 výnimočne a dočasne stanoviť cenu za dodávku elektriny, ktorá je nižšia ako náklady, za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

a)	cena stanovená pre domácnosti sa uplatňuje len na maximálne 80 % mediánu spotreby domácností a zachováva sa stimul na zníženie dopytu;

b)	cena nesmie byť vyššia ako 10 centov za kilowatthodinu;

c)	nedochádza k diskriminácii medzi dodávateľmi;

d)	ak dodávatelia vedia dokázať, že dodávajú pod úrovňou nákladov, dostanú za to kompenzáciu;

e)	všetci dodávatelia sú oprávnení poskytovať na rovnakom základe ponuky na cenu za dodávku elektriny, ktorá je pod úrovňou nákladov.“

3. Ak Komisia prijala rozhodnutie podľa odseku 1, členské štáty môžu na obdobie platnosti daného rozhodnutia uplatniť cielené verejné zásahy do stanovovania cien dodávok elektriny na malé a stredné podniky. Takéto verejné zásahy:

a)	sa obmedzujú najviac na 70 % spotreby príjemcu počas rovnakého obdobia v predchádzajúcom roku a zachovajú stimul na zníženie dopytu;

b)	spĺňajú podmienky stanovené v článku 5 ods. 4 a 7;

c)	prípadne spĺňajú podmienky stanovené v odseku 4.

4. Ak Komisia prijala rozhodnutie podľa odseku 1, členské štáty môžu na obdobie platnosti daného rozhodnutia, odchylne od článku 5 ods. 7 písm. c) pri uplatňovaní cielených verejných zásahov do stanovovania cien dodávok elektriny podľa článku 5 ods. 6 alebo podľa odseku 3 tohto článku, výnimočne a dočasne stanoviť cenu za dodávku elektriny, ktorá je nižšia ako náklady, za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

a)	cena stanovená pre domácnosti sa uplatňuje len na maximálne 80 % mediánu spotreby domácností a zachováva sa stimul na zníženie dopytu;

b)	nedochádza k diskriminácii medzi dodávateľmi;

c)	dodávatelia dostávajú za dodávky pod úrovňou nákladov kompenzáciu a

d)	všetci dodávatelia sú oprávnení poskytovať na rovnakom základe ponuky na cenu za dodávku elektriny, ktorá je pod úrovňou nákladov.“

3. Kompenzácia podľa odseku 2 písm. d) musí byť financovaná z príjmov na hornej hranici trhových príjmov z výroby elektriny využitím inframarginálnych technológií.

Zdôvodnenie

Vzhľadom na súčasné ceny energií sa preukázalo, že v prípade zodpovedajúcich narušení trhu sú potrebné opatrenia na zabezpečenie základných dodávok energie pre domácnosti, ale aj podniky. Mechanizmus navrhovaný Komisiou podľa článku 66a je však zložitý a neúčinný. Zároveň je vylúčené spoločné financovanie tohto opatrenia.

Výbor navrhuje jednoduchý, ale účinný mechanizmus podľa rakúskeho vzoru „Stromkostenzuschuschussgesetz“. Mohol by nadobudnúť účinnosť automaticky a mal by sa financovať čerpaním neočakávaných ziskov.

—	Cena elektriny za nákup základného množstva dodávky nesmie presiahnuť 10 centov netto za kWh.

—	Ak je priemerná cena elektrickej energie na burze v dvoch po sebe nasledujúcich mesiacoch vyššia ako 100 EUR/MWh, dodávatelia, ktorí musia ponúkať nižšiu cenu ako skutočné obstarávacie náklady, majú právo na kompenzáciu svojich diferenciálnych nákladov.

—	Dodávatelia energie musia predložiť dôkaz o vynaložených nákladoch.

—	Táto „cenová brzda“ je financovaná čerpaním nadmerných príjmov v oblasti inframarginálnej výroby.

V Bruseli 14. júna 2023

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Oliver RÖPKE

(1) Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Verejné investície do energetickej infraštruktúry ako súčasť riešenia klimatických otázok (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 486, 21.12.2022, s. 67) a Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Krátkodobé intervencie na trhu s energiou a dlhodobé zlepšenia koncepcie trhu s elektrinou – postup [COM(2022) 236 final] (Ú. v. EÚ C 75, 28.2.2023, s. 185).

(2) https://www.eca.europa.eu/Lists/ECADocuments/INSR23_03/INSR_Energy_Union_SK.pdf.

(3) Hodnotové poradie: poradie elektrární na základe úrovne ich hraničných nákladov, počnúc najnižšími a končiac najvyššími hraničnými nákladmi. Postupne sa teda pridávajú elektrárne s vyššími hraničnými nákladmi, kým nie je uspokojený dopyt. Poradie je takéto: energia z obnoviteľných zdrojov, jadrová energia, uhlie, ropa a plyn. V rámci dnešnej koncepcie trhu s elektrinou určuje cenu na základe svojich hraničných cien elektráreň, ktorá je podľa hodnotového poradia na poslednom mieste (väčšinou je to plynová elektráreň).

(4) https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/IP_23_1591

(5) Malým účastníkom trhu je napríklad obec, energetické družstvo alebo región, ktorý vyrába elektrinu prostredníctvom vetra a/alebo slnka a ktorý ju nevyužíva všetku priamo, ale časť z nej dodáva do sústavy.

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/943 z 5. júna 2019 o vnútornom trhu s elektrinou (Ú. v. EÚ L 158, 14.6.2019, s. 54).

(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ (Ú. v. EÚ L 158, 14.6.2019, s. 125).