Spravodajca:	Andrés BARCELÓ DELGADO
Spoluspravodajkyňa:	Monika SITÁROVÁ

Žiadosť o konzultáciu španielskeho predsedníctva Rady EÚ	list z 8. decembra 2022
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prieskumné stanovisko
Rozhodnutie predsedníctva	13. 12. 2022
Príslušná sekcia	poradná komisia pre priemyselné zmeny
Prijaté v sekcii	22. 6. 2023
Prijaté v pléne	12. 7. 2023
Plenárne zasadnutie č.	580
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	185/3/7

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV je pevne presvedčený, že dekarbonizácia priemyslu EÚ musí byť spojená so zlepšenou digitalizáciou.

1.2.

Inovácie sú nevyhnutné, ak sa má priemysel úplne dekarbonizovať, keďže mnohé technológie sa ešte stále vyvíjajú.

1.3.

EÚ nemôže dosiahnuť dekarbonizáciu bez intenzívneho zapojenia pracovníkov a sociálneho dialógu, pričom najvyššou prioritou v záujme splnenia cieľov musia byť programy rekvalifikácie a zvyšovania kvalifikácie. Sociálny dialóg a zapojenie zástupcov pracovníkov musia zohrávať úlohu v programoch rekvalifikácie a zvyšovania kvalifikácie, ktoré budú predpokladom úspechu nových technológií a pracovných metód.

1.4.

EÚ musí identifikovať technológie, ktoré si vyžadujú osobitnú podporu na rozvoj výrobných činností, ako aj navrhnúť dodatočné opatrenia.

1.5.

Je potrebné vyvinúť techniky zachytávania, využívania a ukladania oxidu uhličitého s cieľom znížiť emisie v odvetviach, ktoré sú náročné na znižovanie emisií, ako sú rafinérie a cementárenské odvetvie; samotný uhlík sa môže použiť ako surovina pre e-palivá.

1.6.

Americký zákon o znižovaní inflácie (IRA) predstavuje pre EÚ a jej priemysel vážny problém. Návrh Komisie o emisne neutrálnom priemysle by mohol byť účinnou odpoveďou na hrozbu masívneho premiestnenia priemyselných činností z EÚ do tretích krajín. V návrhoch EÚ sa nesmie prehliadať sociálna podmienenosť IRA.

1.7.

Priemyselné podniky potrebujú pri procese dekarbonizácie verejnú podporu (napr. zvýšenie prahovej hodnoty de minimis, preskúmanie daňových politík), musia však dodržiavať aj zásady jednotného trhu.

1.8.

EHSV konštatuje, že súčasné príklady digitálnych dvojčiat v priemysle, ako sa uvádza v stanovisku CCMI/206, sú povzbudivé, pokiaľ ide o zlepšenie výkonnosti priemyslu.

1.9.

EHSV naliehavo vyzýva európske orgány a členské štáty, aby urýchlili postupy udeľovania povolení v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a priemyselných činností. Súčasné zdĺhavé postupy pri získavaní povolení, ako aj nadmerná byrokracia odrádzajú od nových investícií.

1.10.

EHSV víta iniciatívu vodíkovej banky a dúfa, že pomôže zaviesť vodíkovú technológiu, najmä v odvetviach náročných na znižovanie emisií.

1.11.

Súčasná infraštruktúra sa musí dôsledne udržiavať, aby sa mohli rozvíjať nové priemyselné procesy. Je potrebné vypracovať osobitné programy infraštruktúry, ktoré budú sprevádzať dekarbonizáciu priemyslu.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

Budúce španielske predsedníctvo Rady EÚ požiadalo EHSV o vypracovanie prieskumného stanoviska na tému Dekarbonizácia európskeho priemyslu a úloha digitalizácie a inovácií v tomto procese.

2.2.

EHSV už v minulosti vydal stanovisko z vlastnej iniciatívy o technológiách dekarbonizácie so zameraním na odvetvia, na ktoré sa vzťahuje ETS (1).

2.3.

Európska spoločnosť prijala potrebné a radikálne rozhodnutie dosiahnuť úplnú dekarbonizáciu do roku 2050. Toto rozhodnutie bude mať najväčší vplyv na priemysel a pre niektoré priemyselné činnosti bude veľmi ťažké prispôsobiť sa.

2.4.

Niektoré priemyselné odvetvia v posledných rokoch uskutočnili veľké investície a budú nútené pristúpiť k ešte radikálnejším zmenám na dosiahnutie cieľa nulovej bilancie. Európska spoločnosť ich preto musí podporovať pri prechode z fosílnych palív na klimaticky neutrálnu výrobu.

2.5.

Pre niektoré priemyselné činnosti, ktoré sú náročné na znižovanie emisií, je potrebné prijať technológie na zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého. V budúcnosti by sa emisie CO2 mohli využiť na výrobu tovaru s vysokou pridanou hodnotou.

2.6.

Vzhľadom na mieru závislosti EÚ od tretích krajín, pokiaľ ide o dodávky niektorých čistých technológií, je pre EÚ mimoriadne náročné dosiahnuť svoj cieľ 40 % energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030. Európa je vo veľkej miere závislá od dovozu, pokiaľ ide o čisté technológie. Zároveň sa zavádzanie týchto technológií bude musieť výrazne urýchliť, aby sa dosiahli ciele balíka Fit for 55. EÚ musí identifikovať technológie, ktoré si vyžadujú osobitnú podporu na rozvoj výrobných činností, a navrhnúť dodatočné opatrenia.

2.7.

Európsky priemysel je pod neustálym tlakom medzinárodnej konkurencie, čo si vyžaduje rýchlu reakciu a nepretržitý rozvoj a prispôsobovanie podnikov, aby bolo naďalej ziskové vyrábať v EÚ. Už teraz ide o dôležitý faktor modernej výroby, ale vďaka novým digitálnym technológiám môžu výrobné spoločnosti priniesť významné zlepšenia v oblasti efektívnosti a využiť úplne nové príležitosti na vývoj výrobkov, služieb a obchodných modelov.

2.8.

Nevyhnutou podmienkou splnenia cieľa dekarbonizácie je digitálna transformácia, s ktorou sa počíta v Európskej zelenej dohode.

2.9.

Bez ľudí nie je možné dosiahnuť nič. Európska pracovná sila je vysoko kvalifikovaná, pokiaľ ide o súčasné technológie, ale musí sa preškoliť, aby využila príležitosť, ktorú ponúkajú nové technológie, ktoré sa budú vyvíjať a zavádzať v blízkej budúcnosti.

2.10.

Podľa všeobecne uznávanej zásady „na nikoho nezabudnúť“ je potrebné venovať osobitnú pozornosť miestnym spoločenstvám, v ktorých sa nachádzajú priemyselné zariadenia, vzhľadom na zmeny, ktoré nastanú v nasledujúcich rokoch, a vplyv, ktorý tieto zmeny budú mať z krátkodobého hľadiska na zamestnanosť v príslušných oblastiach.

3.   Nové prostredie v EÚ a inde

3.1.

Európska únia musí medzitým čeliť novým výzvam, ktoré prináša vykonávanie nového amerického zákona o znižovaní inflácie (2), čo môže byť stimulom na premiestnenie veľkej časti európskeho priemyselného hodnotového reťazca do USA, najmä tých častí, ktoré súvisia s obnoviteľnými a nízkouhlíkovými technológiami. Americký zákon o znižovaní inflácie pozostáva zo zmesi grantov, daňových stimulov a záruk za úvery, ktoré sprevádzajú rôzne sociálne a hospodárske podmienky. Dobropisy na daň z príjmov právnických osôb tvoria väčšinu právnych predpisov vo výške približne 216 miliárd USD.

3.2.

Daňové úľavy na výrobu sú k dispozícii aj pre projekty v oblasti veternej a slnečnej energie. Podniky, ktoré chcú získať prístup k týmto výrobným úverom, musia spĺňať požiadavky na domáci obsah: železo, oceľ a výrobky vyrábané v zariadeniach na výrobu elektrickej energie sa musia vyrábať na domácom trhu. Všetky procesy výroby železa a ocele sa musia uskutočňovať v Spojených štátoch; vyrobené výrobky sa považujú za vyrobené na domácom trhu, ak prahový percentuálny podiel celkových výrobných nákladov na výrobky pochádza z ťažobných, priemyselných alebo výrobných procesov so sídlom v USA. Táto prahová hodnota predstavuje 40 % a v roku 2026 sa zvýši na 55 %.

3.3.

Komisia navrhla nové právne predpisy na riešenie problému americkej a čínskej konkurencie v Európskej únii. EHSV pripravuje na túto tému stanovisko.

3.4.

EHSV uznáva, že návrh smeruje správnym smerom; na splnenie ambiciózneho cieľa je však sotva primeraný a sú potrebné zlepšenia legislatívneho procesu.

3.5.

Rozdiel medzi cenami plynu v Európe a v USA je obrovský, a to aj napriek nedávnemu poklesu európskych cien. Niektorí podobne zmýšľajúci dodávatelia uplatňujú prístup „alternatívnych nákladov“ vo vzťahu k dodávkam a cenám zemného plynu a EÚ, ktorá sa už takmer zbavila závislosti od ruského plynu, sa teraz dostala do ešte drahšieho rámca cien plynu a elektriny. To oslabuje konkurencieschopnosť priemyslu EÚ, ako aj zavádzanie elektrifikácie.

3.6.

Dekarbonizácia zvýši dopyt po elektrine. EHSV požaduje klimaticky neutrálnu technológiu, ktorá uprednostňuje cenovo dostupné bezuhlíkové dodávky energie a energetickú bezpečnosť.

3.7.

Európske spoločnosti musia kupovať uhlíkové certifikáty v súlade s rámcom ETS. Ceny uhlíkových certifikátov sú vyššie ako 80 EUR a cenová prirážka za spotové ceny elektrickej energie v dôsledku rastúcich nákladov na uhlíkové certifikáty je približne 40 EUR. Ostatní hlavní obchodní partneri EÚ, až na niekoľko výnimiek, nemajú takýto druh cien uhlíka, a preto bude pre priemysel EÚ v budúcnosti ťažké konkurovať na medzinárodných trhoch, a to aj s ochranným mechanizmom uhlíkovej kompenzácie na hraniciach pre jednotný trh.

3.8.

Dodávky cenovo dostupnej dekarbonizovanej energie sú kľúčom na rozvoj nových priemyselných činností v Európe. Vplyv aktu o emisne neutrálnom priemysle (NZIA) na ceny energie bude v krátkodobom horizonte obmedzený a jeho dlhodobý vplyv zostáva neistý. Ambícia znížiť závislosť Európy od dovážanej energie a znížiť jej volatilitu na svetových trhoch sa nenaplní zo dňa na deň. Priemysel však potrebuje okamžité riešenia na vyrovnanie sa s cenami energií, ktoré sú v Európe stále vyššie ako v mnohých iných častiach sveta. Priemyselný plán EÚ v kontexte Zelenej dohody bude úspešný len vtedy, ak EÚ zreformuje svoju energetickú politiku, najmä prostredníctvom revidovanej smernice o koncepcii trhu s elektrinou, ktorá nestráca čas na zabezpečenie dodávok cenovo dostupnej nízkouhlíkovej elektriny zodpovedajúcej rastúcej potrebe elektrifikácie.

3.9.

Zdá sa, že EÚ je uväznená medzi dvoma prístupmi: usiluje sa zblížiť s USA a udržať si silnú priemyselnú stopu v Európe a zároveň sa snaží dodržiavať pravidlá WTO, ktoré sú niekedy v úplnom rozpore s americkým prístupom.

3.10.

Ďalšou výzvou, na ktorú musí EÚ reagovať, je udržanie jednotného trhu EÚ. Ako zdôraznila Komisia, flexibilita v súvislosti so štátnou pomocou sa sústredila v dvoch členských štátoch, ktoré zodpovedajú za viac ako 70 % celkového počtu povolení, ktoré Komisia poskytla v rámci prechodnej výnimky (v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 a ruskou vojnou proti Ukrajine).

3.11.

Európske inštitúcie a členské štáty sa musia vyhýbať poskytovaniu nadmernej štátnej pomoci podnikom s cieľom chrániť jednotný trh, ktorý je základným kameňom Európskej únie. S cieľom umožniť MSP, aby sa stali digitalizovanými a podporovali inovácie, by sa však minimálna prahová hodnota mohla zvýšiť, pretože takmer nenarúša hospodársku súťaž. Skúsenosti získané v rámci centra digitálnych inovácií (3) sa musia šíriť v celej EÚ.

4.   Úloha inovácií

4.1.

Inovácie sú kľúčom k tomu, aby EÚ mohla dosiahnuť nulovú bilanciu emisií, pričom na trh treba uviesť viac komerčne dostupných technológií. Úloha inovácií v podnikoch je kľúčovým nástrojom na zavádzanie nových a zelených technológií, ktoré sú technicky aj ekonomicky životaschopné.

4.2.

Na druhej strane, potreba podporovať spravodlivý trh so „skutočným a spoľahlivým environmentálnym tovarom“ s využitím verejného obstarávania ako hlavnej hybnej sily musí prispieť k rozšíreniu využívania nových zelených technológií.

4.3.

Európe chýbajú suroviny, navrhovaným nariadením o kritických surovinách sa však podporia recyklované suroviny pre priemysel vyrobené na domácom trhu. Hlavnou konkurenčnou výhodou priemyslu EÚ je jeho technologická spôsobilosť a vysokokvalifikovaná pracovná sila, čo mu umožňuje byť lídrom na svetových trhoch.

4.4.

Túto konkurenčnú výhodu teraz spochybňujú tretie krajiny, keďže jediným spôsobom na udržanie vedúceho postavenia je chrániť inovácie, nájsť správnu rovnováhu medzi ochranou životného prostredia, ľudí a inovácií a urýchliť regulačné povolenia, a to nielen v „osobitných oblastiach“, ako sa uvádza v návrhu Komisie, ale aj inde. Existujú zjavné príklady neodôvodnených oneskorení pri poskytovaní povolení na rozvoj nových priemyselných zariadení.

4.5.

MSP sú oporou európskej výroby a s cieľom stimulovať dekarbonizáciu sa im musí venovať osobitná pozornosť prostredníctvom osobitných programov na podporu účinnej inovácie a digitalizácie.

4.6.

Keďže dekarbonizácia si bude vyžadovať obrovské investície, EHSV navrhuje, aby inštitúcie EÚ na poskytnutie primeranej podpory procesu dekarbonizácie využívali finančné prostriedky z Fondu na spravodlivú transformáciu a nástroja NextGenerationEU.

4.7.

Súčasná infraštruktúra nie je primeraná na nevyhnutné zmeny v priemysle a spoločnosti a EHSV dôrazne vyzýva verejné orgány, aby spustili program na zachovanie a zlepšenie infraštruktúry potrebnej na bezproblémové zavádzanie nových technológií.

4.8.

Zdá sa, že vodík je najlepšou voľbou na dekarbonizáciu priemyselných odvetví, ktoré sú náročné na znižovanie emisií a ktoré nie sú oprávnené na úplnú elektrifikáciu. Nedávna iniciatíva EÚ týkajúca sa vodíkovej banky by pomohla správne zaviesť túto technológiu z hľadiska množstva a ceny. Niektoré regionálne skúsenosti s inováciami v oblasti vodíka sú veľmi užitočné, pretože spájajú veľké podniky, výskumné centrá, univerzity a MSP.

5.   Úloha digitalizácie

5.1.

Digitalizácia a inovácie významne prispievajú k dekarbonizácii európskeho priemyslu. Priemysel, v ktorom sa digitálne technológie a fyzická výroba tovaru zbližujú, možno v skutočnosti považovať za kľúčového aktéra v digitálnej transformácii a dekarbonizácii priemyslu, pretože podporuje modernizáciu priemyselných procesov, výrobkov a obchodných modelov s pozitívnym vplyvom na produktivitu.

5.2.

Technológie, ako sú snímače, komunikácia medzi strojmi, analýza údajov a robotika, vytvárajú príležitosti pre výrobné podniky. Vďaka optimalizácii výroby a automatizácii môžu nové technológie umožniť európskym podnikom súťažiť s krajinami s tradične nižšími výrobnými nákladmi.

5.3.

Mnohé odvetvia už boli výrazne automatizované a ďalej ich ovplyvňujú digitálne technológie, napríklad inteligentná robotika na montáž, počítače na riadenie procesov v chemickom odvetví a 3D tlač na výrobu komponentov a náhradných dielov. Druhá vlna digitálnej transformácie poháňaná umelou inteligenciou, priemyselným internetom vecí a veľkými dátami bude pravdepodobne vyvolávať väčšie ťažkosti a môže spôsobiť nerovnosti medzi podnikmi a medzi regiónmi EÚ.

5.4.

Pomocou snímacej technológie možno výrobu monitorovať a optimalizovať, napríklad nepretržitým monitorovaním využívania výrobných zariadení, energetických vstupov, potreby surovín a náhradných dielov, kvality výrobkov a emisií. Analýza zhromaždených údajov môže podniku poskytnúť prehľad o tom, ktoré procesy fungujú optimálne a ktoré možno zlepšiť, ako aj o klimatickej stope.

5.5.

Digitalizácia má veľký potenciál na zníženie vplyvu priemyslu na klímu, digitalizácia a spracovanie údajov však musia zohľadniť klimatické hľadisko.

6.   Rekvalifikácia a zvyšovanie kvalifikácie

6.1.

Zelená a digitálna transformácia sa musí vnímať ako príležitosť na vytváranie a podporu kvalitných pracovných miest a zároveň na prilákanie rozmanitosti do priemyslu, a najmä hľadanie talentovaných žien, podporu otvorenosti voči kvalifikovaným pracovníkom z tretích krajín a intenzívne úsilie o zatraktívnenie priemyslu pre mladých ľudí.

6.2.

Európska komisia predložila rozsiahly katalóg iniciatív vypracovaných v rámci Európskeho programu v oblasti zručností vrátane Paktu o zručnostiach a Európskeho roka zručností 2023. Vytvoria sa alebo rozšíria partnerstvá v oblasti zručností. Na podporu programov zvyšovania kvalifikácie a rekvalifikácie v strategických odvetviach v záujme zelenej transformácie sa vytvoria akadémie pre emisne neutrálny priemysel. Štátna pomoc a dôležité projekty spoločného európskeho záujmu by mali takisto poskytnúť dodatočné finančné zdroje na podporu cieľov v oblasti zručností, pričom z rozpočtu EÚ a nástroja NextGenerationEU sa už poskytuje 64,8 miliardy EUR na podporu programu EÚ v oblasti zručností. Niektoré súčasné projekty v rámci programu Erasmus+, ako napríklad ESSA (4), sú veľmi sľubné.

6.3.

Sociálny dialóg je kľúčom na účinné zavádzanie nových technológií a na uľahčenie akceptácie budúcich zmien v pracovných procesoch zo strany spoločnosti a pracovníkov.

6.4.

V záujme využitia digitálnych technológií vo výrobe v plnom rozsahu je však dôležité zamerať sa nielen na technológie, ale skôr pozerať sa na podnik a organizáciu ako celok. Na to, aby bola digitalizácia zvládnuteľná, je potrebná digitálna stratégia a akčné plány.

6.5.

Výzvou je zabezpečiť, aby digitálna transformácia viedla k väčšiemu sociálnemu pokroku bez toho, aby sa na niekoho zabudlo. Pracovníci musia byť schopní predvídať dôsledky nového technologického vývoja a ovplyvňovať rozhodnutia zamestnávateľov prostredníctvom lepšieho práva na účasť. Je potrebné prediskutovať dôsledky digitálnych technológií a zhodnúť sa na riešeniach na všetkých úrovniach: podnikovej, odvetvovej, národnej a európskej.

6.6.

Je nutné náležite rekvalifikovať a zvýšiť kvalifikáciu pracovnej sily EÚ, aby získala nové zručnosti potrebné na zvládnutie nových požiadaviek na pracovné miesta. Súčasné zručnosti sa musia v rámci sociálneho dialógu posúdiť z hľadiska toho, či sú hodnotné pre budúci vývoj alebo nie.

6.7.

Udržiavanie živého a účinného sociálneho dialógu zaručene prispeje k lepšiemu zavádzaniu a akceptácii nových technológií, čím sa minimalizujú sociálne náklady.

---

(1)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Úloha technológií na odstraňovanie uhlíka pri dekarbonizácii európskeho priemyslu (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 486, 21.12.2022, s. 53).

(2)  Zákon o znižovaní inflácie z roku 2022.

(3)  https://european-digital-innovation-hubs.ec.europa.eu/

(4)  https://www.estep.eu/essa/