Spravodajca:	Stefano PALMIERI
Spoluspravodajca:	Dimitris DIMITRIADIS

Žiadosť o konzultáciu	Európska komisia, 2. 5. 2023
Právny základ	článok 34 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	30. 5. 2023
Prijaté v pléne	14. 6. 2023
Plenárne zasadnutie č.	579
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	169/1/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) uznáva, že makroregionálne stratégie zohrávajú dôležitú úlohu z hľadiska sociálnej, územnej a hospodárskej súdržnosti regiónov a prispievajú k európskej integrácii susedných krajín.

1.2.

EHSV zdôrazňuje, že makroregionálne stratégie sú zamerané na otázky, ktoré si vyžadujú spoluprácu viacerých krajín (a rôznych subjektov v ich rámci) na základe medziodvetvového a viacúrovňového prístupu k riadeniu. Jednotlivé subjekty by sa preto mali snažiť: umožniť koexistenciu národného záujmu a zásady spolupráce a zároveň takisto zjednodušovať byrokratické a zložité postupy, v dôsledku ktorých sú makroregionálne stratégie menej atraktívne.

1.3.

EHSV sa domnieva, že by sa malo vyvinúť väčšie úsilie na posilnenie makroregionálnych stratégií, aby mohli ísť príkladom pri dosahovaní zmien, vzbudzovať dôveru a presadzovať európske hodnoty, najmä pokiaľ ide o sociálnu, územnú a hospodársku súdržnosť regiónov a integráciu susedných krajín, ako aj o Agendu 2030.

1.4.

EHSV konštatuje, že makroregionálne stratégie sú užitočným nástrojom pri riešení zdravotných kríz a vplyvu ruskej invázie na Ukrajinu. Konkrétne stratégie EUSDR a EUSBR zohrávajú významnú úlohu pri posilňovaní väzieb medzi Ukrajinou a EÚ na účely integrácie ukrajinských utečencov a vytvárania bezpečných koridorov nákladnej dopravy.

1.5.

So zreteľom na zelenú, digitálnu a sociálnu transformáciu EHSV konštatuje, že postup vykonávania sa v prípade jednotlivých makroregionálnych stratégií líši z dôvodu rozdielnych úrovní a schopností vykonávania odvetvovej politiky a úrovne pripravenosti krajín mimo EÚ. EHSV sa domnieva, že je relevantné riešiť rozdiely prostredníctvom osobitných opatrení, najmä pokiaľ ide o najviac znevýhodnené regióny, aby sa predišlo tomu, že hospodárska konkurencieschopnosť a sociálna súdržnosť sa stanú problematickou otázkou, ktorá povedie k väčším rozdielom medzi „rozvinutejšími“ a menej rozvinutými regiónmi.

1.6.

EHSV zastáva názor, že je kľúčové posilniť prepojenie medzi zelenou, digitálnou a sociálnou transformáciou, aby sa pozornosť obrátila od snahy vyrábať „viac“ k snahe vyrábať „lepšie“, a tak predchádzať vzniku nadmernej produkcie, a to v úplnom súlade so zásadou strategickej autonómie. V tomto zmysle je dôležité zhodnocovať prístupy inteligentnej špecializácie a klastrov, ako aj poskytovať náležité, dôkladné a relevantné vzdelávanie a odbornú prípravu.

1.7.

EHSV berie do úvahy skutočnosť, že k lepšiemu rozhodovaniu podstatným spôsobom prispievajú organizácie občianskej spoločnosti a sociálni partneri, najmä tým, že miestne a regionálne komunity privádzajú bližšie k makroregionálnym stratégiám, a povzbudzuje členské štáty, ale aj Európsku komisiu, aby organizácie občianskej spoločnosti, sociálnych partnerov a regionálnu a miestnu správu zapájali ešte viac, vďaka čomu bude možné posilniť pocit zodpovednosti za programy.

1.8.

Posilnenie budovania kapacít miestnych štátnych a neštátnych aktérov je dôležité v záujme účinnosti a efektívnosti makroregionálnych stratégií. EHSV považuje za dôležité, aby sa pre týchto aktérov zaviedli informačné a vzdelávacie procesy. V tejto súvislosti EHSV navrhuje vytvoriť systém podobný programu Erasmus, ktorý by regiónom zúčastňujúcim sa na makroregionálnych stratégiách ponúkal krátkodobé a strednodobé výmeny zamestnancov verejnej správy. EHSV víta iniciatívu zameranú na vytvorenie inštitucionalizovaného dialógu s občanmi vo všetkých makroregiónoch a domnieva sa, že by to v tejto súvislosti mohlo pomôcť. Takisto je dôležité, aby EHSV, ktorý je domovom organizovanej občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov, zohrával aktívnejšiu úlohu a bol súčasťou riadiacich rád všetkých makroregionálnych stratégií. Týmto spôsobom môžu byť synergie a spolupráca účinnejšie a viditeľnejšie. EHSV v tejto súvislosti navrhuje zorganizovať fóra so zástupcami občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov v členských štátoch, ktoré sa zúčastňujú na makroregionálnych stratégiách.

1.9.

EHSV okrem toho vyzýva všetky makroregionálne stratégie, aby preskúmali možnosti riešenia nedostatočného zastúpenia hlavných lokálnych hnacích síl rozvoja (malé a stredné podniky –MSP, existujúce priemyselné klastre, miestne banky, sociálne podniky, odborové zväzy, mimovládne organizácie a iné organizácie občianskej spoločnosti) a nadnárodných spoločností a medzinárodných finančných inštitúcií a bánk, čo má zásadný význam. V kontexte makroregionálnych stratégií by sa malo v plnej miere zabezpečiť vykonávanie zásady partnerstva s riadnym zapojením zainteresovaných strán.

1.10.

EHSV poukazuje na význam zosúladenia makroregionálnych stratégií s cieľmi Agendy 2030 a dosiahnutia komplementárnosti s cieľmi politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 z hľadiska zvýšenia účinnosti makroregionálnych iniciatív.

1.11.

Napriek snahe Európskej komisie zvýšiť viditeľnosť makroregionálnych stratégií sa EHSV domnieva, že lepšia komunikácia nezávisí len od jedného kľúčového subjektu, ale od intenzívnejšieho zapájania členských štátov a tretích krajín zúčastnených na makroregionálnych stratégiách. EHSV v tomto smere môže pomôcť, pričom viacúrovňová účasť občianskej spoločnosti tu môže mať zásadný význam.

1.12.

EHSV navrhuje, aby sa zvážil odlišný prístup k riadeniu makroregionálnych stratégií. Keďže politickú úroveň zastupujú ministri zahraničných vecí, operačná úroveň by sa mala posilniť prostredníctvom intenzívnejšej spolupráce s ministerstvami zodpovednými za záležitosti EÚ a finančné prostriedky EÚ. Z hľadiska vykonávania makroregionálnych stratégií je takisto kľúčová účasť orgánov regionálnych samospráv, posilnenie ich administratívnej kapacity a zlepšenie územného plánovania.

1.13.

EHSV dúfa, že po schválení správy vo Výbore Európskeho parlamentu pre regionálny rozvoj sa vhodné podmienky na vykonávanie makroregionálnej stratégie vytvoria aj v regiónoch západného Stredozemia.

1.14.

V rámci procesu hodnotenia budúcej politiky súdržnosti bude potrebné dôkladne vyhodnotiť zlepšenia, ktoré sa majú vykonať v makroregionálnych stratégiách, aby sa naplno využil ich potenciál.

2.   Úvod

2.1.

Európska únia (EÚ) od roku 2009 vymedzuje makroregionálne stratégie ako integrované rámce posilnenej spolupráce, ktoré krajinám nachádzajúcim sa v rovnakej oblasti umožňujú spoločne riešiť spoločné výzvy alebo čo najlepšie využívať spoločný potenciál.

2.2.

Členské štáty a krajiny mimo EÚ, ktoré ležia v rovnakej geografickej oblasti, zavádzajú makroregionálnu stratégiu a stanovujú jej ciele. Na základe fyzických charakteristík (povodie rieky, morská oblasť, pohorie atď.) sa identifikuje oblasť, na ktorú sa stratégia vzťahuje, pričom v rámci potrebnej reakcie na výzvy vyplývajúce z rýchlo napredujúceho rozširovania EÚ sa vychádza z existujúcich historických, sociálno-ekonomických a kultúrnych súvislostí.

2.3.

Makroregionálne stratégie predstavujú integrované rámce posilnenej spolupráce zamerané na spoločné riešenie výziev a využívanie príležitostí v konkrétnych oblastiach EÚ, kde ich nemožno riešiť a využívať individuálne pomocou bežných nástrojov. Okrem toho môžu byť vzhľadom na súčasné okolnosti významným nástrojom na propagovanie vonkajšieho vplyvu EÚ.

2.4.

EHSV v tomto stanovisku predloží posúdenie štvrtej správy o vykonávaní makroregionálnych stratégií Európskej únie a zohľadní v ňom skutočnosť, že počas sledovaného obdobia od polovice roka 2020 do polovice roka 2022 19 členských štátov EÚ a desať krajín mimo EÚ, ktoré sú zapojené do makroregionálnych stratégií EÚ, preukázalo pozoruhodnú odolnosť v prípade závažných a pretrvávajúcich vonkajších otrasov a muselo prejsť od zvyčajných opatrení v oblasti spolupráce k solidárnym činnostiam s cieľom spoločne riešiť vplyv ochorenia COVID-19 a neodôvodnenej vojenskej agresie Ruska proti Ukrajine.

3.   Všeobecné posúdenie vykonávania makroregionálnych stratégií

3.1.   Stratégia EÚ pre región Baltského mora (EUSBSR)

3.1.1.

Stratégia EÚ pre región Baltského mora, ktorá sa začala vykonávať v roku 2009, zahŕňa osem členských štátov EÚ a štyri susedné tretie krajiny. Stratégia má tri kľúčové ciele – zachrániť more, prepojiť región a zlepšiť prosperitu – a je tematicky rozdelená do 14 vzájomne prepojených oblastí politiky vrátane rizík, biohospodárstva, zdravia a vzdelávania.

3.1.2.

Z hľadiska finančných prostriedkov zohrával pri financovaní realizácie makroregiónu od začiatku kľúčovú úlohu program Interreg pre región Baltského mora. V rokoch 2014 – 2020 sa z programu Interreg na vykonávanie projektov v regióne poskytlo približne 278 miliónov EUR. V období 2021 – 2027 bude mať program Interreg pre región Baltského mora rozpočet vo výške 259 miliónov EUR.

3.1.3.

V roku 2021 došlo k revízii akčného plánu EUSBSR. Znížil sa počet opatrení, zaviedol sa systém na uľahčenie užšej spolupráce medzi zainteresovanými stranami (vrátane hospodárskych a sociálnych partnerov) a vytvoril sa nový nástroj, ktorým je kontaktné miesto stratégie EÚ pre región Baltského mora, s cieľom poskytovať administratívnu a technickú podporu v oblasti riadenia a rozvoja stratégie a komunikácie o nej.

3.1.4.

V rámci EUSBSR sa podporujú regióny, ktoré sa zúčastňujú na dosahovaní stanovených cieľov v oblasti udržateľného a inteligentného rastu. Napriek skutočnosti, že pozastavenie spolupráce s Ruskom a Bieloruskom po invázii Ruska na Ukrajinu vytvorilo prekážku pri riešení hlavných problémov v regióne, stratégia má potenciál riešiť nové výzvy.

3.2.   Stratégia Európskej únie pre podunajskú oblasť (EUSDR)

3.2.1.

Stratégia EÚ pre podunajskú oblasť (EUSDR), ktorá sa začala vykonávať v decembri 2010 a aktualizovala sa v roku 2020, zahŕňa 14 krajín (deväť členských štátov EÚ a päť krajín mimo EÚ) a jej štruktúra je založená na štyroch hlavných pilieroch: 1. prepojenie regiónu; 2. ochrana životného prostredia; 3. rozvíjanie prosperity a 4. posilnenie regiónu. Tieto štyri ciele sa ďalej delia na 12 prioritných oblastí.

3.2.2.

Pokiaľ ide o financovanie, počas obdobia 2014 – 2020 sa primárna podpora poskytovala z nadnárodného programu Interreg pre podunajskú oblasť a celkovo predstavovala 231 miliónov EUR. V období 2021 – 2027 sa však z programu poskytuje celkovo 213,1 milióna EUR.

3.2.3.

V roku 2020 došlo k úprave akčného plánu s cieľom dosiahnuť, aby mali jeho činnosti strategický základ, a zmeniť usporiadanie cieľov. Aktualizácia mala tri ciele: zefektívniť opatrenia znížením ich počtu zo 137 na 85; zabezpečiť, aby bol akčný plán dokumentom, v ktorom sa poskytuje strategické usmernenie k vykonávaniu EUSDR; dosiahnuť väčší súlad akčného plánu s inými programami a nástrojmi financovania, najmä s programami politiky súdržnosti, ale aj s inými programami a nástrojmi financovania EÚ a s národným, regionálnym a miestnym financovaním z podunajských krajín. Pri revízii akčného plánu sa opatrenia stanovené v rámci EUSDR zosúladili s novými prioritami EÚ vrátane Európskej zelenej dohody. Prostredníctvom aktivít zameraných na zapojenie mládeže a posilnenia spolupráce s fondmi EÚ sa urobili významné kroky.

3.2.4.

Napriek tejto aktualizácii však makroregionálna stratégia pre podunajskú oblasť čelí viacerým problémom, ktoré spomaľujú jej vykonávanie. Ide o zrejmé sociálno-ekonomické rozdiely v podunajskej oblasti, nedostatok finančných zdrojov a slabý politický záväzok zapojených krajín. Zúčastnené krajiny okrem toho musia bojovať s rozsiahlejšími globálnymi problémami, ako je postpandemická obnova, zmena klímy a digitálna transformácia, pričom všetky tieto problémy by mohli odvrátiť ich pozornosť od snahy zlepšiť vykonávanie EUSDR.

3.3.   Stratégia EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora (EUSAIR)

3.3.1.

Stratégia EUSAIR, ktorá začala fungovať v roku 2014, spája desať krajín (štyri členské štáty EÚ a šesť krajín mimo EÚ). Stratégia sa zakladá na štyroch hlavných pilieroch, ktorými sú modrý rast, prepojenie regiónu, kvalita životného prostredia a udržateľný cestovný ruch. Nástroj Facility Point EUSAIR poskytuje operačnú podporu pri koordinácii a vykonávaní.

3.3.2.

Pokiaľ ide o financovanie v období 2014 – 2020, z programu Interreg ADRION sa sprístupnilo 118 miliónov EUR na financovanie projektov v rámci štyroch pilierov EUSAIR vrátane podpory riadenia EUSAIR v rámci prioritnej osi 4. Na obdobie 2021 – 2027 bude v rámci programu Interreg pre región Jadranského a Iónskeho mora k dispozícii 136,7 milióna EUR.

3.3.3.

EHSV s uspokojením berie na vedomie úsilie o vytvorenie rady mládeže v rámci stratégie EUSAIR. Vyzýva ostatné makroregionálne stratégie, aby posilnili fungovanie rád mládeže. Vyzýva všetky makroregionálne stratégie, aby posilnili postavenie rád mládeže a inštitucionalizovali dialóg s nimi, pravdepodobne v rámci každoročných fór.

3.3.4.

EÚ v novembri 2021 prepracovala identitu značky EUSAIR prostredníctvom správy o presmerovaní stratégie Európskej únie pre región Jadranského a Iónskeho mora (EUSAIR) s cieľom zvýšiť jej zrozumiteľnosť pre jej cieľovú skupinu. Odporúča sa v nej ďalšie zosúladenie EUSAIR s politickými prioritami EÚ, ako je Európska zelená dohoda a digitálna transformácia, a zároveň zaistenie toho, aby sa občianska spoločnosť a mladí ľudia stali jadrom jej priorít.

3.3.5.

Pokiaľ ide o pokrok zaznamenaný v rámci stratégie EUSAIR, napriek výsledkom dosiahnutým v oblasti stability v regióne a konvergencie krajín naďalej existujú niektoré nevyužité príležitosti na vytvorenie synergií s inými viacstrannými iniciatívami v makroregióne a rozdiely medzi krajinami EÚ a tými mimo EÚ. Stratégia zahŕňa priveľa rozmerov, vzťahuje sa na veľmi zložitú a rôznorodú geografickú oblasť a má priveľa cieľov.

3.4.   Stratégia EÚ pre alpský región (EUSALP)

3.4.1.

Makroregionálna stratégia pre alpský región (EUSALP), ktorá sa začala vykonávať v roku 2015, je najnovšou stratégiou, ktorú má schváliť EÚ. Zahŕňa sedem krajín, pričom ide o päť členských štátov EÚ a dve krajiny mimo EÚ. Stratégia má tri tematické oblasti: hospodársky rast a inovácie; mobilita a konektivita a životné prostredie a energetika. Tri tematické oblasti dopĺňa prierezová politika riadenia, ktorej cieľom je poskytnúť solídny model makroregionálneho riadenia v regióne.

3.4.2.

Pokiaľ ide o financovanie na roky 2014 – 2020, z programu Interreg pre alpský priestor sa regiónu sprístupnilo 139 miliónov EUR, zatiaľ čo v období 2021 – 2027 je k dispozícii celkovo 107 miliónov EUR v štyroch prioritných oblastiach zameraných na vytvorenie zeleného a uhlíkovo neutrálneho alpského regiónu odolného proti zmene klímy.

3.4.3.

Napriek jasným rozdielom medzi mestskými a vidieckymi horskými oblasťami má makroregión silnú vzájomnú sociálno-ekonomickú previazanosť. Niektoré krajiny zúčastnené na EUSALP (Nemecko, Taliansko, Rakúsko a Slovinsko) sú zapojené aj do iných makroregionálnych stratégií, čo spôsobilo problémy. Aby sa prekrývanie zmenilo na komplementárnosť, očividne je potrebné intenzívnejšie zapojenie do postupov riadenia.

3.4.4.

EUSALP je v porovnaní s inými makroregionálnymi stratégiami dobre štruktúrovaná. Dôvodom je skutočnosť, že alpský región má štruktúrovanú sústavu inštitúcií a dlhodobú tradíciu spolupráce prostredníctvom Alpského dohovoru a iných iniciatív, ako sú Arge Alp, Euromontana, Aliancia v Alpách (miestne samosprávy), ALPARC (sieť chránených území) a Medzinárodný vedecký výbor pre výskum v Alpách, ako aj iných organizácií pôsobiacich v regióne. Dve krajiny mimo EÚ, teda Švajčiarsko a Lichtenštajnsko, majú rozsiahlu inštitucionálnu a administratívnu kapacitu, ktorá im umožňuje spolupracovať s členskými štátmi EÚ na rovnakej úrovni.

4.   Makroregionálny rámec a vojna na Ukrajine

4.1.

Makroregionálnych stratégií sa priamo aj nepriamo dotkla vojna na Ukrajine. Činnosti spolupráce v rámci makroregionálnych stratégií EÚ sa musia zameriavať na iniciatívy v oblasti solidarity s cieľom spoločne riešiť vplyv neodôvodnenej vojenskej agresie Ruska proti Ukrajine.

4.2.

Spomedzi štyroch makroregionálnych stratégií majú jednoznačný „priamy“ vplyv na vykonávanie činností spolupráce EUSDR a EUSBSR. — EUSDR a EUSBR (vrátane ich organizácií občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov) zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore Ukrajiny od začiatku vojny a pomáhajú posilňovať prepojenia medzi Ukrajinou a EÚ. Činnosti sa zameriavajú na integráciu ukrajinských utečencov a na vytváranie bezpečných koridorov nákladnej dopravy. Tento záväzok presvedčivo preukázalo ukrajinské predsedníctvo stratégie pre podunajskú oblasť v roku 2022. Ukrajina napriek vojne značne zvýšila svoje zapojenie vo všetkých prioritných oblastiach tejto stratégie. — V rámci EUSBSR sa pozastavila všetka spolupráca s Ruskom a Bieloruskom. To je takisto dôvod, prečo sa stratégia v súčasnosti orientuje na ďalšie posilňovanie svojej úlohy strategickej styčnej plochy na účely spolupráce medzi členskými štátmi EÚ, Nórskom a Islandom.

4.2.1.

Aj keď by sa však dlhodobá orientácia makroregionálnych stratégií nemala upravovať jednoducho, konkrétne štrukturálne zmeny na globálnej geopolitickej scéne – hlavným incidentom v tomto rámci je vojna na Ukrajine – majú vplyv na obsah všetkých štyroch makroregionálnych stratégií, keďže sa nimi obnovuje význam medziregionálnej/cezhraničnej súdržnosti a spolupráce v samotnej Európe, ako aj v eurázijskom priestore.

5.   Úloha a vplyv makroregionálnych stratégií pri vykonávaní postupov zelenej, digitálnej a sociálnej transformácie

5.1.

Napriek skutočnosti, že v rámci štyroch makroregionálnych stratégií sa podporuje dosahovanie cieľov stanovených v súvislosti so zelenou, s digitálnou a so sociálnou transformáciou EÚ, je jasné, že postup vykonávania sa v prípade jednotlivých stratégií líši z dôvodu rozdielnych úrovní a schopností vykonávania odvetvovej politiky (v environmentálnej, digitálnej/inovačnej a sociálnej oblasti), ako aj úrovne pripravenosti krajín mimo EÚ riešiť výzvy spojené s týmito „transformáciami“.

5.2.

Je potrebné podotknúť, že ak sa tieto rozdiely neriešia prostredníctvom osobitných podporných opatrení a opatrení v oblasti financovania, najmä pokiaľ ide o makroregionálne stratégie v najväčších ťažkostiach, hrozí, že niečo, čo má potenciál podporiť hospodársku konkurencieschopnosť a sociálnu súdržnosť, sa stane problematickou otázkou, ktorá povedie k väčším rozdielom medzi „rozvinutejšími“ a menej rozvinutými regiónmi. Toto je náročné aj v prípade okrajových alebo vzdialených regiónov, ktoré sú vždy znevýhodnené v porovnaní s centrálnymi, mestskými alebo metropolitnými regiónmi. Podpora a stimuly regionálnej cezhraničnej spolupráce v takom prípade môžu byť veľkým prínosom.

5.3.

Pri pozornom pohľade na štvrtú správu a analýzu projektov financovaných z programov Interreg aktívnych od obdobia 2014 – 2020 možno zistiť, že medzi zelenou a digitálnou transformáciou existuje úzke prepojenie. Začali a vykonali sa rôzne projekty, no nie je zrejmé, či tieto iniciatívy skutočne priniesli zmenu. EHSV sa domnieva, že dosiahnuté výsledky by sa mali využiť prostredníctvom príležitostí dostupných v rámci programov Interreg na roky 2021 –2027.

5.4.

EHSV zastáva názor, že za nedostatok všetkých makroregionálnych stratégií možno považovať skutočnosť, že postupy zelenej a digitálnej transformácie sú menej prepojené so sociálnymi procesmi, pričom sociálny rozmer sa v mnohých prípadoch obmedzuje na formy zapojenia a účasti skupín, ktoré nezastupujú potreby a záujmy občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov v plnej miere. EHSV vo svojom prieskumnom stanovisku na tému Smerom k lepšej hospodárskej konvergencii a konkurencieschopnosti v rámci makroregiónov, ako je napríklad stratégia EÚ pre podunajskú oblasť – úloha nadnárodných klastrov (1) zdôraznil, že výsledky z hľadiska znižovania sociálnych a územných rozdielov a zvyšovania environmentálnej udržateľnosti sú naďalej skromné, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou je to dôsledok zložitosti riadenia a medzivládnych opatrení, úrovne byrokracie, nedostatku medziregionálnej homogenity a nedostatočného zapojenia sociálnych partnerov, sociálno-hospodárskych subjektov a organizácií občianskej spoločnosti.

5.5.

Cieľom stratégií zelenej a digitálnej transformácie je obrátiť pozornosť od snahy vyrábať „viac“ k snahe vyrábať „lepšie“. Hoci je tento prístup správny a v súlade s usmerneniami EHSV, vyvoláva problémy, ktoré by v prípade, že sa nebudú riešiť, mohli premeniť pridanú hodnotu na škodlivý faktor. Úrovne zamestnanosti a daňové príjmy sú úzko prepojené s rastom HDP. Ak sa HDP zníži, je náročnejšie financovať zdravotníctvo, vzdelávanie a sociálnu spravodlivosť.

5.6.

Reakciou EÚ na tento paradox je Európska zelená dohoda, teda súbor opatrení na podporu udržateľného hospodárskeho rastu, v ktorom sa zohľadňuje životné prostredie, prírodné zdroje a sociálna súdržnosť. Napriek strategickej povahe Európskej zelenej dohody existujú mnohé faktory, ktoré by mohli ohroziť jej schopnosť úspešne podporiť transformáciu. Hrozí, že zníženie množstva dostupných ľudských zdrojov a zvýšenie výdavkov na zdravotníctvo a dôchodky povedie k zníženiu zdrojov potrebných na podporu investícií do „zelenej a digitálnej transformácie“ v rámci makroregionálnych stratégií.

5.7.

Existuje riziko, že dvojaká transformácia (zelená a digitálna) bude obzvlášť na úrovni makroregionálnych stratégií nevyhnutným, no nedostatočným nástrojom, ktorý si vyžiada ďalšie opatrenia na dosiahnutie celostného a udržateľného hospodárskeho vývoja spoločnosti aj hospodárskeho rastu.

5.7.1.

Inteligentná špecializácia a klastre sú z hľadiska dvojakej transformácie dôležité, keďže: i) podpora vytvárania sietí a zakladanie klastrov medzi spoločnosťami patrí medzi najúspešnejšie spôsoby podpory inovácií a rozvoja medzi MSP; ii) sprostredkovanie vo forme konzultačných a administratívnych služieb (prostredníctvom agentúr regionálneho rozvoja, obchodných komôr, riadiacich pracovníkov klastrov atď.) zvyšuje efektívnosť vytvárania sietí a klastrov (porovnaj obsah prieskumného stanoviska EHSV (2)).

5.8.

EHSV okrem toho podporuje skutočnosť, že s cieľom prispieť k posunu digitálnej a zelenej transformácie od výziev k skutočným príležitostiam musíme posilniť sociálnu transformáciu a vytvárať platformy pre spoločný rozvoj, kde bude mať vedúcu úlohu občianska spoločnosť a sociálni partneri, aby sa mohli potreby a problémy sociálnych a hospodárskych partnerov stať jadrom rozhodnutí v oblasti rozvoja a súdržnosti.

5.9.

Makroregionálne stratégie by sa mali používať ako testovacie platformy na formovanie inovačných nástrojov, ako sú iniciatívy v oblasti „udržateľného zdaňovania a systémov stimulov“ alebo vytvorenie daňového systému, ktorý prispeje k uspokojovaniu potrieb spoločnosti dokonca aj v prípade slabého alebo negatívneho hospodárskeho rastu. Tieto opatrenia predstavujú rozvinuté formy odolnosti schopné predvídať krízy, ktoré v súčasnosti pravidelne zasahujú regióny zapojené do makroregionálnych stratégií.

5.10.

Makroregionálne stratégie by sa mali používať ako nástroje na podporu „kultúrnej zmeny“, na plánovanie stratégií a vykonávanie opatrení, ktoré môžu prispieť k dosiahnutiu cieľov politiky súdržnosti a Agendy 2030. EHSV v tejto súvislosti zdôrazňuje nízku úroveň spolupráce medzi rôznymi makroregionálnymi stratégiami a z toho vyplývajúcu potrebu posilniť a podporovať nástroje na budovanie kapacít na vyššej ako makroregionálnej úrovni.

5.11.

S cieľom prispôsobiť sa najmä digitálnej transformácii by sa mala makroregionálnym stratégiám poskytnúť podpora, predovšetkým ponukou riadneho a dôkladného vzdelávania a odbornej prípravy. Vzhľadom na rôznorodosť krajín zúčastnených na makroregionálnych stratégiách (členské štáty EÚ, kandidátske krajiny atď.) je potrebné odstrániť rozdiely medzi nimi v tejto súvislosti. EHSV vo svojom prieskumnom stanovisku (3) podporuje, aby makroregionálne stratégie v budúcnosti významne ťažili z efektívnych sietí pre vzdelávacie činnosti v súvislosti s digitalizáciou výroby, ako aj z iniciatív zameraných na účinné medziregionálne výskumné a inovačné ekosystémy v základných a aplikovaných činnostiach v oblasti výskumu a vývoja.

6.   Územný rozmer makroregionálnych stratégií a zapojenie občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov

6.1.

Hoci sú makroregionálne stratégie v súlade s celkovým cieľom politiky súdržnosti, EHSV sa domnieva, že v záujme toho, aby sa prispelo k posilneniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, sa musia skonsolidovať a zlepšiť iniciatívy založené na prístupe zdola nahor. To sa týka predovšetkým činností programovania a plánovania, ako je stanovenie nástrojov na implementáciu finančných prostriedkov EÚ s nepriamym riadením.

6.2.

EHSV sa domnieva, že pri vykonávaní makroregionálnych stratégií by sa mala pozornosť upriamiť na územný prístup na rozdiel od niektorých situácií, keď sú zrejme makroregionálne stratégie nástrojom na uplatňovanie európskych stratégií na regionálnej a miestnej úrovni. Európske stratégie by, naopak, mali slúžiť ako rámce na začínanie iniciatív podobných miestnemu rozvoju vedenému komunitou, aby sa opatrenia mohli identifikovať na základe území, kde je potrebné prijať opatrenia.

6.3.

Zapojenie, zodpovednosť a motiváciu občanov možno posilniť väčším zapojením miestnej a regionálnej správy a pomocou malých regionálnych alebo cezhraničných regionálnych projektov, ktorých výsledky sú priame a viditeľné. Dobrým príkladom sú projekty spolupráce v oblasti núdzových zdravotných situácií a núdzových situácií v nemocniciach alebo podobne štruktúrovaný projekt spolupráce na obranu proti katastrofám, v ktorom sa rieši rovnaký druh problémov a takisto sa poskytujú podobné prínosy.

6.4.

Okrem silnej politickej podpory si výzvy, ktorým makroregióny čelia, vrátane ochorenia COVID-19 a vojny na Ukrajine, ako aj tie, ktorým budú musieť čeliť v nadchádzajúcich rokoch, vyžadujú väčšie zapojenie občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov do postupu riadenia a vykonávania, ako aj systém v oblasti podnikania posilnený opatreniami na podporu konkurencieschopnosti MSP.

6.5.

Hoci v rámci každej makroregionálnej stratégie sa skutočne vykonávajú iniciatívy, je zrejmé, že to, čo sa zrealizovalo, sa musí vykonať tak, aby každá makroregionálna stratégia mohla nadobudnúť skutočný prierezový rozmer (účasť občianskej spoločnosti), ktorý dopĺňa a posilňuje „vertikálny rozmer“ (účasť regiónov a miestnych orgánov) a viacúrovňové riadenie v úplnom súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality, s cieľom vyhnúť sa tomu, aby ciele jednotlivých štátov a regiónov prevládli nad spoločnými záujmami.

6.6.

EHSV sa domnieva, že na regionálnej a miestnej úrovni by sa mal podporovať čo najširší proces vzdelávania, diskusie a výmeny informácií o rozhodovaní v hospodárskej, sociálnej a environmentálnej oblasti v súvislosti s makroregiónmi. To by sa mohlo dosiahnuť pomocou určitých metód, ktoré sa už odskúšali v iných kontextoch, na základe komunikácie medzi miestnymi orgánmi, sociálnymi a hospodárskymi partnermi a inými organizáciami občianskej spoločnosti.

6.7.

V každej makroregionálnej stratégii by sa malo zabezpečiť vytvorenie fóra občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov, ktorého práca by mala dopĺňať prácu iných platforiem zainteresovaných strán a mala by sa rozvíjať v rámci modelu fungovania, ktorý umožňuje skutočné zapojenie zástupcov hospodárskych a sociálnych partnerov do vykonávania stratégií na makroregionálnej, regionálnej a miestnej úrovni. Každoročné fóra tohto typu môžu zabezpečiť kontinuitu makroregionálnych stratégií, ponúknuť príležitosti na nové inovatívne nápady, ako aj na stretnutia medzi podnikmi (B-2-B). V neposlednom rade prostredníctvom výmeny osvedčených postupov zlepšia viditeľnosť a komunikáciu makroregionálnych stratégií a posilnia spoluprácu medzi makroregionálnymi stratégiami, a to predovšetkým susednými. EHSV navrhuje, aby sa osobitné fóra organizovali striedavo na rôznych miestach v regiónoch, ktoré sa zúčastňujú na makroregionálnych stratégiách, a vyjadruje ochotu aktívne podporovať tieto konkrétne podujatia.

6.8.

Z hľadiska podpory regionálnych a miestnych samospráv a posilňovania proaktívnej účasti organizovanej občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov na postupoch rozvoja makroregionálnych stratégií je kľúčové propagovať činnosti budovania kapacít. V tejto súvislosti by sa na projekty makroregionálnych stratégií mala uplatňovať zásada partnerstva, aby sa zabezpečilo, že miestne zainteresované strany sa budú môcť aktívne zapájať. Tým by sa malo takisto podporiť zvyšovanie informovanosti a rozširovanie vedomostí občanov o hlavných témach a činnostiach týkajúcich sa makroregionálnych stratégií.

6.9.

EHSV konkrétne navrhuje vytvoriť systém krátkodobej a strednodobej výmeny zamestnancov medzi regiónmi makroregionálnych stratégií podobný programu Erasmus a vyhlasuje, že je pripravený napomáhať v tejto iniciatíve. Sme pevne presvedčení, že takýto systém výrazne pomôže pri budovaní kapacít a zvyšovaní informovanosti, ako aj pri postupnom prekonávaní byrokratických problémov vyplývajúcich z rôznych rozdielov medzi krajinami.

7.   Iné priority z hľadiska zlepšovania účinnosti makroregionálnych stratégií

7.1.

V záujme zabezpečenia toho, aby osobitné záujmy neprevládli nad spoločnými, je prioritou zaistiť, aby boli makroregionálne stratégie konzistentné a zosúladené s politikou súdržnosti a Agendou 2030. Zatiaľ čo zosúladenie s prioritami politiky súdržnosti je v rámci postupu plánovania a rozvoja makroregionálnych stratégií povinné, súlad s Agendou 2030 je v prípade niektorých z nich obmedzený.

7.2.

Pokiaľ ide o súlad a komplementárnosť makroregionálnych stratégií s Agendou 2030, pozitívne smerovanie nabrala EUSBSR, a to prostredníctvom iniciatívy „Baltic 2030 – Bumps on the Road“. V rámci tejto iniciatívy sa nielenže identifikovali ciele udržateľného rozvoja, ktoré sú najviac v súlade s prioritami makroregionálnej stratégie, ale zaviedol sa aj účinný systém na podporu plánovania iniciatív a hodnotenia výsledkov.

7.3.

Zosúladenie makroregionálnych stratégií s cieľmi Agendy 2030 a dosiahnutie komplementárnosti s cieľmi politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 je jednoznačne strategickou činnosťou, ktorá môže zvýšiť účinnosť makroregionálnych iniciatív. Prioritne by sa mali vziať do úvahy tieto ciele udržateľného rozvoja: 3. kvalita zdravia a života; 4. kvalitné vzdelanie; 5. rodová rovnosť; 7. dostupná a čistá energia; 8. dôstojná práca a hospodársky rast; 9. priemysel, inovácie a infraštruktúra; 11. udržateľné mestá a komunity; 12. zodpovedná spotreba a výroba; 13. ochrana klímy; 14. život pod vodou; 15. život na pevnine .

7.3.1.

Ak však zohľadníme vysoký počet oblastí, ktoré treba riešiť, ako aj obmedzenú dostupnosť zdrojov, je vhodné určiť si medzi úlohami rozumné priority na základe dvoch hlavných osobitných aspektov: — usporiadanie podľa aktuálnosti, naliehavosti a času realizácie, — usporiadanie podľa najväčšej pridanej hodnoty, ktorá sa od makroregionálneho prístupu očakáva.

7.4.

Úspech makroregionálnych stratégií je jasne prepojený s ich schopnosťou zabezpečiť, aby sa priority stratégie mohli financovať z finančných prostriedkov EÚ, národných, regionálnych a iných verejných a súkromných finančných prostriedkov prostredníctvom podpory projektov. Je zrejmé, že táto priorita sa bude musieť posilniť prostredníctvom doplňujúcich plánov a synergií medzi rôznymi možnosťami financovania, pričom sa podľa možnosti bude povzbudzovať prepojenie nadnárodného a cezhraničného financovania s vládnym a regionálnym financovaním, a to aj prostredníctvom viacodvetvového prístupu.

7.5.

Medzi riadiacimi orgánmi Európskeho sociálneho fondu (ESF), Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu (ENRAF) by sa malo propagovať smerovanie, ktoré sa prijalo pri všetkých makroregionálnych stratégiách, s cieľom identifikovať problémy a príležitosti týkajúce sa konkrétnych tém, ktoré možno riešiť prostredníctvom rôznych zdrojov financovania.

7.6.

Napokon je zásadné, aby sa do makroregionálnych stratégií skutočne zapojili hlavné lokálne hnacie sily rozvoja (MSP, existujúce priemyselné klastre, miestne banky, sociálne podniky, odborové zväzy, akademická obec, mimovládne organizácie a ostatné organizácie občianskej spoločnosti), ako aj nadnárodné spoločnosti a medzinárodné finančné inštitúcie a banky. V kontexte makroregionálnych stratégií by sa prijatie zásady partnerstva malo v plnej miere vykonávať za plnej účasti príslušných zainteresovaných strán.

7.6.1.

V prípade MSP je problémom ich obmedzená schopnosť získavať relevantné informácie a nedostatočná technická schopnosť využívať z nich vyplývajúce príležitosti. Jedným zo spôsobov, ako prekonať tento problém, by mohol byť rozvoj medzipodnikových klastrov a klastrov medzi podnikmi a verejnými orgánmi.

8.   Ďalší postup

8.1.

V budúcnosti čakajú makroregionálne stratégie ešte väčšie výzvy. Ak sa nebudú náležitým spôsobom riešiť na územnej úrovni, mohli by sa rýchlo zmeniť na problémy. EHSV berie do úvahy skutočnosť, že k zlepšeniu postupu rozhodovania podstatným spôsobom prispievajú organizácie občianskej spoločnosti a sociálni partneri, najmä tým, že miestne a regionálne komunity privádzajú bližšie k makroregionálnym stratégiám, a povzbudzuje členské štáty, ale aj Európsku komisiu, aby partnerov občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov zapájali ešte viac s cieľom posilniť pocit spolupatričnosti v súvislosti s programami.

8.2.

EHSV uznáva skutočnosť, že v rámci makroregionálnych stratégií sa riešia problémy, ktoré si vyžadujú spoluprácu viacerých krajín založenú na medziodvetvovom a viacúrovňovom prístupe k riadeniu. Makroregionálnymi stratégiami by sa mala posilniť identita ich oblastí tým, že sa zvýši ich zodpovednosť a aktívne zapojenie občanov. Hoci by sa nezáväzná povaha spolupráce v rámci makroregionálnych stratégií mala považovať za výhodu, keďže umožňuje riešenia, ktoré je často zložité dosiahnuť vo formálnejšom kontexte s konkurujúcimi si národnými záujmami, v skutočnosti to tak nie je. Za vykonávanie makroregionálnych stratégií zodpovedajú národné a centralizované orgány, čo vedie k zložitým byrokratickým postupom a v konečnom dôsledku znižuje atraktívnosť týchto stratégií.

8.3.

EHSV víta iniciatívu zameranú na vytvorenie inštitucionalizovaného dialógu s občanmi medzi makroregiónmi a domnieva sa, že by to v tejto súvislosti mohlo byť užitočné. Takisto je dôležité, aby EHSV, ktorý je domovom organizovanej občianskej spoločnosti, zohrával aktívnejšiu úlohu a bol súčasťou riadiacich rád všetkých makroregionálnych stratégií. Týmto spôsobom sa môže zvýšiť účinnosť synergií a spolupráce.

8.4.

EHSV navrhuje, aby sa v prípade riadenia makroregionálnych stratégií zvážil odlišný prístup. Keďže politickú úroveň zastupujú ministri zahraničných vecí, operačná úroveň by sa mala posilniť prostredníctvom intenzívnejšej spolupráce s ministerstvami zodpovednými za záležitosti EÚ a finančné prostriedky EÚ. Z hľadiska vykonávania makroregionálnych stratégií je takisto kľúčové zapojenie orgánov regionálnych samospráv posilnením ich administratívnej kapacity.

8.5.

EHSV sa domnieva, že medzi energetickou/digitálnou transformáciou a sociálnym rozmerom politiky EÚ by malo existovať intenzívnejšie vzájomné prepojenie. Vzhľadom na to, že rok 2023 je Európskym rokom zručností, väčšia pozornosť by sa mala venovať tomu, akým spôsobom možno dosiahnuť energetickú transformáciu pomocou rozvoja zručností a kompetencií pracovníkov.

8.6.

Zainteresované strany makroregionálnych stratégií sa povzbudzujú, aby uskutočňovali dôslednejšie následné kontroly, vytvárali menej abstraktné a cielenejšie projekty, programy a opatrenia s jasným východiskovým a výsledným bodom, a teda monitorovali pokrok dosiahnutý medzi týmito bodmi.

8.7.

EHSV konštatuje, že Európska komisia vyvinula značné úsilie, aby zviditeľnila makroregionálne stratégie. Lepšia komunikácia však nie je úlohou len jedného kľúčového subjektu, ale závisí aj od členských štátov a makroregionálnych stratégií. V tejto súvislosti môže EHSV poskytnúť pomoc prostredníctvom zapojenia občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov, čo by mohlo mať kľúčový význam.

8.8.

EHSV sa domnieva, že makroregionálne stratégie zohrávajú dôležitú úlohu z hľadiska sociálnej, územnej a hospodárskej súdržnosti regiónov, no prispievajú aj k európskej integrácii susedných krajín. V tomto kontexte treba klásť väčší dôraz na transformáciu makroregionálnych stratégií, aby sa mohli stať hybnou silou zmeny, vzbudzovať dôveru a presadzovať európske hodnoty. Okrem toho sa musí zlepšiť udržateľnosť, kontinuita a vzájomné prepojenie medziregionálnych a cezhraničných iniciatív a projektov. V tomto duchu by sa mali komplexným spôsobom využívať iné druhy inštitucionalizovanej medziregionálnej a cezhraničnej spolupráce, ako sú EZÚS a euroregióny, v súlade s rozsahom makroregionálnych stratégií.

8.9.

Z hľadiska životného prostredia bude rozhodujúce zlepšiť operačnú kapacitu makroregionálnych stratégií podporovať boj proti zmene klímy a poskytnúť občianskej spoločnosti užitočné nástroje na riešenie rizík a prijatie udržateľného životného štýlu.

8.10.

Pokiaľ ide o hospodárstvo, prioritou bude podpora zmeny hospodárskeho modelu na územnej a miestnej úrovni s cieľom znížiť spotrebu prírodných zdrojov a surovín. Bude nevyhnutné podporiť prechod na iniciatívy zamerané na nulové emisie, udržateľnú mobilitu, obehové hospodárstvo, udržateľný cestovný ruch a posilnenie miestneho hospodárstva.

8.11.

V záujme propagácie a všeobecnej dostupnosti technologických inovácií, ako je digitalizácia, robotizácia a biotechnológia, je potrebné zvyšovanie úrovne zručností, ďalšie investície do bezpečnej a udržateľnej digitálnej infraštruktúry a iniciatívy na podporu podnikov, verejnej správy a občanov, najmä s cieľom digitalizovať verejné služby.

8.12.

Demografické a sociálne trendy sa navzájom zosilňujú. Starnúce obyvateľstvo, ako aj vnútorná a vnútroeurópska migrácia, klesajúca pôrodnosť a pokles počtu rodín predstavujú problémy pre systémy sociálneho zabezpečenia a miestny aj regionálny rozvoj. Tieto demografické trendy majú závažné sociálne dôsledky vrátane nárastu sociálneho vylúčenia a sociálnych nerovností, ako aj hospodárske dôsledky vrátane nedostatku pracovníkov v odvetviach náročných na ľudskú prácu, ako je cestovný ruch. Ďalšou výzvou prvoradého významu je väčšie zameranie na kvalitu života, dôstojnú prácu, blahobyt a zapojenie mládeže.

8.13.

EHSV verí a dúfa, že po schválení správy o úlohe politiky súdržnosti pri riešení viacrozmerných environmentálnych výziev v oblasti Stredozemného mora (2022/2059(INI)) zo strany Výboru Európskeho parlamentu pre regionálny rozvoj sa vhodné podmienky na vykonávanie makroregionálnej stratégie vytvoria aj v regiónoch západného Stredozemia.

---

(1)   Ú. v. EÚ C 282, 20.8.2019, s. 14.

(2)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Smerom k lepšej hospodárskej konvergencii a konkurencieschopnosti v rámci makroregiónov, ako je napríklad stratégia EÚ pre podunajskú oblasť – úloha nadnárodných klastrov (prieskumné stanovisko) (Ú. v. EÚ C 282, 20.8.2019, s. 14).

(3)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Smerom k lepšej hospodárskej konvergencii a konkurencieschopnosti v rámci makroregiónov, ako je napríklad stratégia EÚ pre podunajskú oblasť – úloha nadnárodných klastrov (prieskumné stanovisko) (Ú. v. EÚ C 282, 20.8.2019, s. 14).