STANOVISKO EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

zo 6. júna 2023

k návrhu smernice o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti

(CON/2023/15)

(2023/C 249/03)

Úvod a právny základ

Európska komisia uverejnila 23. februára 2022 návrh smernice o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937 (1) (ďalej len „navrhovaná smernica“).

Európska centrálna banka (ECB) sa rozhodla vydať k navrhovanej smernici stanovisko z vlastnej iniciatívy. Právomoc ECB vydať stanovisko je založená na článku 127 ods. 4 a článku 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, keďže navrhovaná smernica obsahuje ustanovenia súvisiace s úlohami ECB, ktoré sa týkajú prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami v súlade s článkom 127 ods. 6 zmluvy, ako aj ustanovenia súvisiace s príspevkom Európskeho systému centrálnych bánk k hladkému uskutočňovaniu politík prijatých príslušnými orgánmi, ktoré sa týkajú stability finančného systému, ako sa uvádza v článku 127 ods. 5 zmluvy. V súlade s článkom 17.5 prvou vetou rokovacieho poriadku Európskej centrálnej banky Rada guvernérov prijala toto stanovisko.

1.   Všeobecné pripomienky

1.1.

Navrhovanou smernicou sa určitým veľkým spoločnostiam ukladajú povinnosti vykonávať náležitú starostlivosť v oblasti ľudských práv a životného prostredia (2) vrátane identifikácie skutočných a potenciálnych nepriaznivých vplyvov (3), začlenenia náležitej starostlivosti do politík spoločností (4), predchádzania nepriaznivým vplyvom alebo ich zmierňovania (5), zavedenia postupu podávania sťažností (6), monitorovania opatrení a politík (7) a podávania správ (8). Na tento účel sa v navrhovanej smernici „spoločnosť“, na ktorú sa navrhovaná smernica vzťahuje, vymedzuje ako zahŕňajúca „regulovanú finančnú spoločnosť“ (9), ktorá zase zahŕňa okrem iného úverovú inštitúciu, ako je vymedzená v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (10) (ďalej len „úverové inštitúcie“).

1.2.

Okrem toho sa v navrhovanej smernici vyžaduje, aby spoločnosti, na ktoré sa navrhovaná smernica vzťahuje, prijali vhodné opatrenia na identifikáciu skutočných a potenciálnych nepriaznivých vplyvov na ľudské práva a nepriaznivých vplyvov na životné prostredie, ktoré vyplývajú z ich vlastných činností alebo z činností ich dcérskych spoločností, a v prípade, že súvisia s ich hodnotovými reťazcami, z ich nadviazaných obchodných vzťahov (11). V prípade regulovaných finančných spoločností vrátane úverových inštitúcií je pojem „hodnotový reťazec“ vymedzený v navrhovanej smernici ako zahŕňajúci činnosti klientov, ktorí prijímajú pôžičky, úvery a iné finančné služby (12). Hoci náležitá starostlivosť v oblasti ľudských práv a životného prostredia nepatrí do pôsobnosti ECB, navrhovaná smernica by mohla mať významné praktické dôsledky pre úverové inštitúcie. V tejto súvislosti sa odporúča, aby sa v navrhovanej smernici stanovili mechanizmy spolupráce a výmeny informácií medzi orgánmi zodpovednými za dohľad nad dodržiavaním navrhovanej smernice úverovými inštitúciami a orgánmi zodpovednými za prudenciálny dohľad nad úverovými inštitúciami vrátane ECB. V tejto súvislosti ECB poznamenáva, že spoluzákonodarcovia Únie stanovili mechanizmy spolupráce a výmeny informácií medzi orgánmi prudenciálneho dohľadu na jednej strane a príslušnými orgánmi dohľadu zodpovednými za dohľad nad dodržiavaním právnych predpisov Únie, ktorými sa upravujú iné oblasti činnosti, ktoré nepatria do právomocí ECB v oblasti prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami, na strane druhej. Takéto mechanizmy boli zavedené napríklad v oblasti požiadaviek týkajúcich sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (13), trhov s finančnými nástrojmi (14) a trhových infraštruktúr (15).

1.3.

Navrhovanou smernicou sa zavádza občianskoprávna zodpovednosť pre spoločnosti, ktoré si neplnia svoje povinnosti predchádzať potenciálnym nepriaznivým vplyvom a odstrániť skutočné nepriaznivé vplyvy, ak takéto neplnenie povinností vedie k škodám (16). Aj keď je potrebné vymedziť ďalšie podrobnosti režimu občianskoprávnej zodpovednosti (napríklad vymedzenie zahrnutých škôd a dôkazné bremeno), očakáva sa, že riziká súdnych sporov pre banky sa môžu v dôsledku tohto režimu zodpovednosti výrazne zvýšiť. ECB očakáva, že úverové inštitúcie podliehajúce dohľadu budú riadiť tieto riziká v súlade s oznámenými očakávaniami ECB v oblasti prudenciálneho dohľadu. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že ECB doteraz pri posudzovaní vystavenia bánk environmentálnym a sociálnym rizikám a rizikám v oblasti správy a riadenia uplatňovala prístup založený na riziku. ECB napríklad oznámila, že banky musia pochopiť dôsledky, ktoré má prechod na udržateľnejšie hospodárstvo pre ich transakcie a expozície, a zohľadniť takéto riziká vo svojej celkovej stratégii riadenia rizík (17). Z tohto hľadiska možno pokračujúce poskytovanie úverov na financovanie činností, ktoré sú vystavené vysokým rizikám prechodu, považovať za zlučiteľné so spoľahlivým riadením rizík len vtedy, ak má dlžník dôveryhodný a vedecky podložený plán prechodu, ktorý je v súlade s Parížskou dohodou (18) a ktorého účelom je riadenie a znižovanie rizika prechodu v priebehu času. Spoľahlivé riadenie rizika prechodu zahŕňa aj spoľahlivé riadenie rizika súdnych sporov. V tejto súvislosti ECB zdôrazňuje, že pri zavedení občianskoprávnej zodpovednosti súvisiacej s nepriaznivým vplyvom takýchto úverov by sa musela zohľadniť a uznať úloha plánovania prechodu v spoločnostiach. V súlade s uvedeným prístupom k dohľadu možno poskytovanie úverov na financovanie činností, ktoré sú vystavené vysokým rizikám prechodu, napriek tomu považovať za zlučiteľné so spoľahlivými prístupmi k riadeniu rizík, pokiaľ marginálny príspevok plánovaných alebo vykonávaných činností zostáva v súlade s dôveryhodnými plánmi prechodu. To je kľúčové na zabezpečenie toho, aby boli banky schopné financovať úsilie o prechod v prípade klientov, ktorí ešte nedosiahli súlad s cieľmi EÚ v oblasti klímy a Parížskou dohodou, ale majú v pláne ho dosiahnuť.

1.4.

Navrhovaná smernica ukladá spoločnostiam, na ktoré sa vzťahuje, povinnosť prijať plán prechodu na zabezpečenie zlučiteľnosti obchodného modelu a stratégie spoločnosti s prechodom na udržateľné hospodárstvo a s obmedzením globálneho otepľovania na 1,5 °C v súlade s Parížskou dohodou (19). Konkrétne, spoločnosť musí do svojho plánu zahrnúť ciele zníženia emisií, ak identifikuje klimatickú zmenu ako hlavné riziko. Hoci sa v navrhovanej smernici ukladá povinnosť prijať plán prechodu, obsah a praktické požiadavky na zverejnenie plánu prechodu sú stanovené osobitne v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2464 (20) (ďalej len „smernica o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov“). Preto je mimoriadne dôležitá úzka koordinácia a súlad medzi vymedzeniami pojmov a požiadavkami navrhovanej smernice a smernicou o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov. ECB zdôrazňuje potrebu zabezpečiť konzistentnosť a interoperabilitu plánov prechodu prijatých na základe týchto dvoch právnych predpisov. Je dôležité poznamenať, že plány prechodu, ktoré sa vyžadujú podľa navrhovanej smernice a smernice o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov, by sa mohli líšiť z hľadiska cieľov aj účelu od plánov prechodu požadovaných na prudenciálne účely podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (21) (ďalej len „smernica o kapitálových požiadavkách“), ktorá je v súčasnosti predmetom revízie. Cieľom smernice o kapitálových požiadavkách je zabezpečiť, aby úverové inštitúcie komplexne posudzovali environmentálne a sociálne riziká a riziká v oblasti správy a riadenia a začlenili výhľadové vplyvy týchto rizík do svojich stratégií, oceňovania, priebežného monitorovania rizík a riadenia s cieľom zabezpečiť svoju odolnosť.

1.5.

Navrhovanou smernicou sa členské štáty poverujú, aby určili jeden alebo viacero dozorných orgánov, ktoré budú dohliadať na plnenie povinností, ktoré sú v nej stanovené (22). V tejto súvislosti by orgány, ktoré sú v súčasnosti určené ako príslušné orgány dohľadu nad regulovanými finančnými spoločnosťami, mohli byť určené aj za dozorné orgány na účely navrhovanej smernice nad tými finančnými spoločnosťami, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti navrhovanej smernice (23). ECB zdôrazňuje, že dohľad nad plnením povinností stanovených v navrhovanej smernici predstavuje úlohu odlišnú od prudenciálnych úloh príslušných vnútroštátnych orgánov v rámci jednotného mechanizmu dohľadu (24). Ak majú byť príslušné vnútroštátne orgány v rámci jednotného mechanizmu dohľadu určené členskými štátmi ako dozorné orgány podľa navrhovanej smernice, mali by sa im poskytnúť prostriedky a zdroje na plnenie týchto nových úloh bez toho, aby boli dotknuté ich súčasné povinnosti v oblasti prudenciálneho dohľadu. ECB okrem toho opätovne zdôrazňuje potrebu existencie vhodných opatrení na koordináciu, spoluprácu a výmenu informácií medzi orgánmi zodpovednými za dohľad nad plnením povinností úverových inštitúcií podľa navrhovanej smernice na jednej strane a orgánmi zodpovednými za prudenciálny dohľad nad úverovými inštitúciami vrátane ECB na strane druhej. Takéto opatrenia by mali čo najviac pomôcť predchádzať zbytočným duplicitným požiadavkám na podávanie správ a nejednotnému rozhodovaniu vo vzťahu k úverovým inštitúciám podliehajúcim dohľadu.

1.6.

Komisia má zriadiť európsku sieť dozorných orgánov, ktorá sa bude skladať zo zástupcov dozorných orgánov určených členskými štátmi, a ku ktorej sa na prípadnú výzvu Komisie môžu pripojiť európske agentúry na účely výmeny informácií, poskytovania vzájomnej pomoci a prijatia opatrení na účinnú spoluprácu (25). Navrhovaná smernica správne vylučuje možnosť, aby ECB bola zverená úloha dohliadať nad dodržiavaním navrhovanej smernice významnými úverovými inštitúciami, ktoré podliehajú jej priamemu dohľadu. To je v súlade s názorom ECB, že táto úloha nepatrí do rozsahu úloh v oblasti prudenciálneho dohľadu, ktorými sa ECB môže poveriť podľa článku 127 ods. 6 zmluvy. ECB sa však domnieva, že je mimoriadne dôležité, aby sa navrhovaná európska sieť dozorných orgánov rozšírila tak, aby zahŕňala ECB ako orgán prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami. Tým by sa zabezpečila koordinácia a poskytol pevný právny základ pre vytvorenie mechanizmov spolupráce a výmeny informácií medzi ECB a dozornými orgánmi určenými podľa navrhovanej smernice, najmä pokiaľ ide o regulované finančné spoločnosti, ktoré podliehajú priamemu prudenciálnemu dohľadu ECB (t. j. významné úverové inštitúcie), ale ktoré by zároveň podliehali dohľadu vnútroštátnych dozorných orgánov určených členskými štátmi na účely navrhovanej smernice.

1.7.

Navrhovaná smernica obsahuje vymedzenie hodnotového reťazca regulovaných finančných spoločností. To by mohlo mať vplyv na budúce regulačné rámce, napríklad na európske štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti, ktoré vypracovala Európska poradná skupina pre finančné výkazníctvo (26) a ktoré má prijať Komisia v rámci smernice o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov. Toto vymedzenie pojmu by sa malo dôkladne posúdiť vo svetle prudenciálnych regulačných rámcov, keďže nemusí byť vhodné na použitie v týchto rámcoch. Je to preto, že z hľadiska prudenciálneho dohľadu je dôležité, aby mali regulované finančné spoločnosti komplexný prehľad o rizikách prechodu spojených s ich hodnotovým reťazcom. Preto môže byť potrebná podrobnejšia analýza a ďalšie posúdenie vymedzenia hodnotového reťazca, pokiaľ sa týka regulovaných finančných spoločností.

1.8.

ECB napokon zdôrazňuje význam postupného a usporiadaného nadobudnutia účinnosti navrhovanej smernice, aby mohli spoločnosti prispôsobiť svoje vnútorné procesy a obchodné vzťahy novým požiadavkám. Je to obzvlášť dôležité na to, aby boli regulované finančné spoločnosti schopné zabezpečiť riadne opätovné posúdenie rizík a vyhnúť sa kaskádovému efektu, ktorý by mohol viesť k náhlemu ukončeniu poskytovania finančných služieb s možnými negatívnymi účinkami na finančnú stabilitu. V prípade, ak ECB odporúča zmenu navrhovanej smernice, je navrhované znenie príslušných zmien uvedené spolu s odôvodnením v osobitnom technickom pracovnom dokumente. Technický pracovný dokument je dostupný v anglickom jazyku na webových stránkach EUR-Lex.

---

(1)  COM(2022) 71 final.

(2)  Pozri článok 4 navrhovanej smernice.

(3)  Pozri článok 6 navrhovanej smernice.

(4)  Pozri článok 5 navrhovanej smernice.

(5)  Pozri články 7 a 8 navrhovanej smernice.

(6)  Pozri článok 9 navrhovanej smernice.

(7)  Pozri článok 10 navrhovanej smernice.

(8)  Pozri článok 11 navrhovanej smernice.

(9)  Pozri článok 3 písm. a) bod iv) navrhovanej smernice.

(10)  Pozri článok 4 ods. 1 bod 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(11)  Pozri článok 6 ods. 1 navrhovanej smernice.

(12)  Pozri článok 3 písm. g) navrhovanej smernice.

(13)  Pozri článok 49 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73); odseky 3.1 až 3.8 stanoviska ECB CON/2022/4. Všetky stanoviská ECB sú dostupné na webových stránkach EUR-Lex.

(14)  Pozri článok 79 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).

(15)  Pozri článok 84 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1).

(16)  Pozri článok 22 navrhovanej smernice.

(17)  Pozri dokument ECB s názvom Všeobecné zásady ku klimatickým a environmentálnym rizikám, ktorý je dostupný na webovom sídle bankového dohľadu ECB na www.bankingsupervision.europa.eu. Pozri aj tlačovú správu ECB „ECB sets deadlines for banks to deal with climate risks“, ktorá je dostupná na webovom sídle bankového dohľadu ECB na www.bankingsupervision.europa.eu

(18)  Pozri prejav Franka Eldersona „‚Running up that hill‘ – how climate-related and environmental risks turned mainstream in banking supervision and next steps for banks’ risk management practices“, ktorý je dostupný na webovom sídle ECB www.ecb.europa.eu

(19)  Pozri článok 15 navrhovanej smernice.

(20)  Pozri smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2464 zo 14. decembra 2022, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 537/2014, smernica 2004/109/ES, smernica 2006/43/ES a smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o vykazovanie informácií o udržateľnosti podnikov (Ú. v. EÚ L 322, 16.12.2022, s.15).

(21)  Pozri článok 76 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(22)  Článok 17 ods. 1 navrhovanej smernice.

(23)  Článok 17 ods. 5 navrhovanej smernice.

(24)  Pozri článok 2 bod 2 nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63).

(25)  Článok 21 navrhovanej smernice.

(26)  Pozri dokument Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo „First Set of draft ESRS“, november 2022, dostupný na webovom sídle skupiny Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo www.efrag.org