|
23.11.2022 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 444/20 |
Uverejnenie žiadosti o zápis názvu do registra podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny
(2022/C 444/08)
Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1) do troch mesiacov od dátumu tohto uverejnenia.
JEDNOTNÝ DOKUMENT
„Komiški rogač“
EÚ č.: PGI-HR-02634 – 18.9.2020
CHOP ( ) CHZO (X)
1. Názov (názvy) [CHOP alebo CHZO]
„Komiški rogač“
2. Členský štát alebo tretia krajina
Chorvátska republika
3. Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny
3.1. Druh výrobku
Trieda 1.6. Ovocie, zelenina a obilniny, v pôvodnom stave alebo spracované
3.2. Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1
Výrobok „Komiški rogač“ sa uvádza na trh v dvoch formách: „Komiški rogač“ (plod) a „Komiški rogač“ (mletý).
„Komiški rogač“ (plod) je komerčne zrelý plod autochtónnej odrody rohovníka z ostrova Vis, ktorý je v chorvátčine známy ako Komiški krupni, Komiški veliki alebo Komiški tusti (Ceratonia Siliqua L.), zapísaný v Chorvátskej databáze rastlinných genetických zdrojov pod referenčným kódom FRU00317.
Organoleptické vlastnosti komerčne zrelého plodu „Komiški rogač“ sú tmavohnedá farba, podlhovastý a mierne zakrivený struk so zaoblenými koncami, sladkastá chuť s vôňami čokolády a kakaa, ako aj mimoriadne silná a intenzívna aróma pripomínajúca čokoládu a kakao.
Fyzikálne vlastnosti komerčne zrelého plodu „Komiški rogač“ sú mierne zvrásnený, tvrdý, hladký a lesklý povrch, svetlohnedá dužina, ktorá je mäkšia ako šupka, a krehké štruktúry s tmavohnedými, pevnými, tvrdými, zaoblenými a mierne sploštenými semenami. Struk je dlhý v rozmedzí 10 cm až 20 cm a váži 17 g až 40 g.
Z hľadiska chemického zloženia má výrobok „Komiški rogač“ (plod) minimálny:
|
— |
celkový obsah cukru 40,0 %, a |
|
— |
obsah vápnika v sušine 0,17 % (170 mg), |
|
— |
obsah bielkovín v sušine 3,9 % (3,9 g). |
„Komiški rogač“ (mletý) je výrobok získaný zomletím zrelých a vysušených strukov rohovníka odrody Komiški krupni.
„Komiški rogač“ (mletý) má svetlohnedú farbu a jeho štruktúra sa pohybuje v rozmedzí od hladkej po hrubú. Hladko zomletý výrobok je na dotyk hodvábny, kým hrubo zomletý výrobok má zrnitý charakter. Mletý rohovník je sladkastej chuti s intenzívnejšou arómou čokolády a kakaa v porovnaní s komerčne zrelým celým plodom. Je to tak preto, lebo po porušení šupky struku dochádza k intenzívnejšiemu a výraznejšiemu uvoľňovaniu aróm v porovnaní s komerčne zrelým celým plodom.
Z hľadiska chemického zloženia má výrobok „Komiški rogač“ (mletý) minimálny:
|
— |
celkový obsah cukru 40,0 %, a |
|
— |
obsah vápnika v sušine 0,17 % (170 mg), |
|
— |
obsah bielkovín v sušine 3,9 % (3,9 g). |
3.3. Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu) a suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)
…
3.4. Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti
Všetky kľúčové fázy výroby produktu „Komiški rogač“ od zberu strukov až po ich skladovanie, sušenie a mletie sa musia uskutočňovať na ostrove Vis.
3.5. Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď. výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov
Po dosiahnutí komerčnej zrelosti sa zrelé struky rohovníka balia do vriec z tkanej sieťoviny, kartónových krabíc alebo PVC debničiek určených na skladovanie potravín v množstve 1 – 25 kg a označujú sa nápisom „Komiški rogač“. Po zabalení môže výrobok určený na predaj vo forme komerčne zrelého celého rohovníka obsahovať až 60 strukov na kilogram. Po ich príprave sa celé komerčne zrelé struky rohovníka môžu ponúkať ako voľne ložené.
„Komiški rogač“ (mletý) sa musí baliť do papierových vreciek alebo kartónových krabíc v množstve 0,1 – 1 kg a musí byť označený ako „Komiški rogač“. „Komiški rogač“ (mletý) sa po príprave predáva aj ako voľne ložený.
3.6. Špecifické pravidlá označovania výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov
…
4. Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti
Zemepisná oblasť výroby produktu „Komiški rogač“ zahŕňa celý ostrov Vis, ktorý má prirodzenú pobrežnú hranicu a od susedných ostrovov a pevniny ho oddeľuje more. Tento ostrov leží v strednej časti Jadranu na 43° 12" až 43° 5' 6" severnej zemepisnej šírky a 16° 3' až 16° 15' 48" východnej zemepisnej dĺžky. Z administratívneho hľadiska je Vis súčasťou Splitsko-dalmatínskej župy. Má dve administratívne centrá, konkrétne mestá Vis a Komiža.
5. Súvislosť so zemepisnou oblasťou
Príčinná súvislosť medzi výrobkom „Komiški rogač“ a ostrovom Vis je založená na špecifických vlastnostiach (vyplývajúcich z pestovateľskej a výrobnej tradície a zemepisných podmienok) a na povesti výrobku „Komiški rogač“.
Špecifickosť zemepisnej oblasti
Ostrov Vis leží v stredomorskom klimatickom pásme, a preto má stredomorské podnebie (podnebie typu Csa podľa Köppenovej klasifikácie podnebia) s horúcimi letami. Jeho zemepisná poloha, t. j. vzdialenosť medzi ostrovom Vis a okolitými ostrovmi a pevninou, určuje klimatické vlastnosti tohto ostrova. Tieto vlastnosti sú silne ovplyvňované morom, ktoré prináša vyššiu priemernú ročnú teplotu a vystavenie slnečnému žiareniu. Vďaka priemernej ročnej teplote 17 °C a približne 2 800 hodinám slnečného svitu ročne sa v strukoch rohovníka vytvára a ukladá veľké množstvo cukru.
Tradičný spôsob výroby produktu „Komiški rogač“ na ostrove Vis zahŕňa schopnosť rozpoznať optimálne poveternostné podmienky na zber strukov; struky je nevyhnutné zbierať ešte pred príchodom neskorých letných a skorých jesenných dažďov koncom augusta a začiatkom septembra, aby sa zabránilo nasiaknutiu vody do plodov, čím by začali podliehať rýchlej skaze a negatívne by to ovplyvnilo ich vzhľad, kvalitu, skladovanie a spracovanie (mletie).
Struky výrobku „Komiški rogač“ sa zbierajú úplne zrelé, potom ako získajú tmavohnedú farbu. Vďaka nahromadenému cukru sladnú a získavajú arómu, ktorá pripomína čokoládu a kakao. Zber značne závisí od úsudku zberača, čo je zručnosť, ktorá sa odovzdáva z generácie na generáciu, jeho skúseností a znalostí potrebných na posúdenie zrelosti strukov rohovníka prostredníctvom výberu niekoľkých plodov z viacerých stromov, ich kontroly zrakom a hmatom, rozlomením a ochutnaním dužiny. Rozhodnutie o tom, či je struk vhodný na zber, skladovanie a spracovanie (mletie) s ohľadom na jeho vzhľad, štruktúru dužiny a chuť, leží na pleciach zberača. Pri posudzovaní komerčnej zrelosti plodov rohovníka z hľadiska ich charakteristického vzhľadu a štruktúry dužiny zberač skúma priemernú dĺžku strukov, tmavohnedú farbu a pevnosť šupky na dotyk; pri priečnom rozlomení struku zberač kontroluje svetlohnedú farbu a krehkosť dužiny; ochutnaním struku a privoňaním k nemu zberač posudzuje jeho charakteristickú sladkastú chuť a arómu čokolády a kakaa.
Arborétum rohovníka v Komiži s jednotlivými stromami staršími ako 500 rokov je svedectvom tradície pestovania rohovníka na ostrove Vis (J. Božanić 2008, Strom rohovníka vo fantastickej stredomorskej krajine). O tradícii pestovania a výroby ovocia „Komiški rogač“ na ostrove, a najmä o historickom a hospodárskom význame tohto plodu svedčí aj písomná správa uverejnená v miestnych novinách Viška ric („Spasimo rogače“, J. Božanić, 1. decembra 1986), v ktorej sa navrhuje chrániť oblasť Komiže nazývanú Norpina, kde rastú pozoruhodne husté a staré rohovníkové háje, ako poľnohospodársku oblasť mimoriadnej hodnoty.
O tradícii pestovania tohto výrobku svedčí aj skutočnosť, že mletie rohovníka v Komiži začalo v roku 1980, potom ako si miestne poľnohospodárske družstvo prenajalo kladivkový mlyn. V roku 1997 bola vybudovaná sušiareň (Z. Demaria, 2011, „Mogućnosti uzgoja rogača na otoku Visu“, bakalárska práca, Poľnohospodárska fakulta Záhrebskej univerzity – Splitská univerzita a Ústav pre jadranské plodiny a kultiváciu krasu, Split, s. 11). Spôsob spracovania, ktorý je v súlade so zásadami tradičnej výroby, sa zachoval až dodnes.
Špecifickosť výrobku
„Komiški rogač“ je známy svojimi charakteristickými plodmi, t. j. strukmi, ktoré dozrievajú po dosiahnutí dĺžky v rozmedzí 10 cm až 20 cm a vážia 17 g až 40 g, a svojou sladkastou chuťou a arómou čokolády a kakaa, ktorá je zvyčajne výraznejšia ako v prípade podobných výrobkov. Vďaka vysokému obsahu cukru (min. 40 %) má „Komiški rogač“ charakteristickú a výraznú sladkastú chuť a aromatický profil.
„Komiški rogač“ je vyhľadávané dochucovadlo, ktoré sa používa ako zložka v rôznych sladkých jedlách, nápojoch a pečive („Šefovi kuhinja mediteranskih i europskih regija: Komiški rogač: Dugovječni stanovnik Mediterana koji je othranio generacije otočana“, 2019).
Vďaka svojej charakteristickej výraznej sladkastej chuti a aróme čokolády a kakaa je „Komiški rogač“ obzvlášť cenený v cukrárenskom priemysle, kde sa používa ako prísada do mnohých dezertov, ako sú polevy, koláče alebo sladké nápoje. Nájdeme ho v receptoch mnohých súčasných kuchárskych kníh a zvyčajne sa používa ako náhrada cukru a iných bežne používaných sladidiel alebo ako zložka, ktorá dodáva hotovým výrobkom výraznú arómu a chuť (BioandBio recepti: Komiški rogač na vruće; Coolinarika od Podravky, Torta od rogača; BioandBio recepti, Rogačnjača koju ćeš voljeti do zadnjeg komadića; Slatka tvornica Medenko, Sladoled od rogača).
„Komiški rogač“ (mletý) sa vďaka svojej vôni a aróme často používa ako zložka do sladkých jedál, ktorým dodáva svoju charakteristickú chuť a arómu, ako je to v prípade koláča z rohovníka a jabĺk s čokoládovou a slanou karamelovou polevou (Upeč ma od Niny Mrvicovej, „Kolač od rogača i jabuke s kremom od čokolade i slanog karamela“).
Príčinná súvislosť
Klimatické podmienky na ostrove s vyššími priemernými okolitými teplotami a vystavením slnečnému žiareniu priaznivo vplývajú na rast a dozrievanie výrobku „Komiški rogač“, ktorého zrelé struky sú rozpoznateľné svojou veľkosťou, t. j. dĺžkou a hmotnosťou, a svojou špecifickou výraznou sladkastou chuťou a arómou.
Tradícia pestovania a výroby produktu „Komiški rogač“ na ostrove Vis siaha až do staroveku a priniesla jedinečné miestne výrobné postupy, ktoré sa vyvinuli v priebehu stáročí pestovania a výroby produktu „Komiški rogač“ na ostrove.
Obyvatelia ostrova Vis boli už od nepamäti schopní rozpoznať a využiť súhru prírodných faktorov, ako sú priemerná ročná teplota a vystavenie slnečnému žiareniu, ktoré pozitívne ovplyvňujú vlastnosti konečného výrobku. Vzájomná súhra týchto faktorov viedla k vzniku špecifického výrobku s charakteristickou výraznou sladkastou chuťou a arómou, ktorá pripomína čokoládu a kakao.
Povesť výrobku „Komiški rogač“ a jeho súvislosť s ostrovom Vis potvrdil aj spotrebiteľský prieskum, na ktorom sa zúčastnilo viac ako 1 000 ľudí a v ktorom až 82 % respondentov uviedlo, že poznajú výrobok a názov „Komiški rogač“, pričom 88 % z respondentov ho považuje za autochtónny výrobok ostrova Vis. Podiel respondentov, ktorí výrobok ochutnali aspoň raz, predstavoval 69 %. Respondenti navyše uviedli aj dve existujúce formy výrobku, t. j. „Komiški rogač“ (plod) a „Komiški rogač“ (mletý), ako najčastejšie formy, v ktorých sa výrobok konzumuje; 74 % z nich už jedli struky a 84 % si už vychutnali mletý „Komiški rogač“ (CEDRA Split, „Výsledky prieskumu o výrobku ‚Komiški rogač‘“, 2017).
Súvislosť názvu „Komiški rogač“ so zemepisnou oblasťou ostrova Vis sa odráža aj v propagácii cestovného ruchu. Turistické združenie Komiža už roky zaraďuje Dani rogača (Dni rohovníka), miestnu oslavu rohovníkového ovocia, do programu podujatia Ljeto u Komiži (Leto v Komiži), ktoré prezentuje kultúrne a turistické zaujímavosti ostrova. Dni rohovníka sa konajú v meste Komiža v septembri a zahŕňajú vzdelávacie prednášky o plodoch rohovníka, návštevu mlyna, v ktorom sa melie rohovník, a ochutnávky viacerých miestnych špecialít z rohovníka. Majitelia súkromných ubytovacích zariadení na ostrove radi využívajú povesť výrobku „Komiški rogač“ a propagujú svoje ubytovacie zariadenia v čase konania Dní rohovníka.
Súvislosť názvu so zemepisnou oblasťou dokazuje aj stará miestna fráza „Zoc? Za rogoc!“, ktorá sa v Komiži používa dodnes. Školské združenie Bravura vo Vise používa túto frázu na označenie dvoch miestnych ostrovných výrobkov, konkrétne sirupu z rohovníka a rohovníkového lekváru.
Vysokú prestíž a dobré meno výrobku „Komiški rogač“, ako aj jeho súvislosť so zemepisnou oblasťou, potvrdilo Ministerstvo regionálneho rozvoja a fondov EÚ v roku 2016, keď výrobku „Komiški rogač“ udelilo národnú značku Hrvatski otočni proizvod – HOP (Chorvátsky ostrovný výrobok), ktorej cieľom je podporovať výrobu autochtónnych originálnych ostrovných výrobkov (Katalóg HOP, 2016, s. 41 a 263).
Odkaz na uverejnenie špecifikácie
https://poljoprivreda.gov.hr/UserDocsImages/dokumenti/hrana/proizvodi_u_postupku_zastite-zoi-zozp-zts/Specifikacija_proizvoda_Komiski_rogac_18052022.pdf