Súhrnný prehľad (max. 2 strany)

Posúdenie vplyvu týkajúce sa právneho predpisu o obnove prírody

A. Potreba konať

V čom spočíva problém a prečo ide o problém na úrovni EÚ?

Problémom vo všeobecnosti je fakt, že strata biodiverzity a degradácia ekosystémov napredujú znepokojujúcim tempom. Ako sa uvádza v Európskej zelenej dohode, ide o jednu z najväčších hrozieb, ktorým bude EÚ čeliť v nasledujúcich desaťročiach, pretože naša spoločnosť a hospodárstvo značne závisia od prínosov, ktoré poskytujú zdravé ekosystémy. Geopolitický vývoj v Európe zdôraznil potrebu zaistiť bezpečnosť a odolnosť potravinových systémov a okrem toho zmena klímy a strata biodiverzity predstavujú závažné dlhodobé hrozby pre poľnohospodársku produktivitu. Obnova prírody pôsobí v zabezpečení dlhodobej udržateľnosti a odolnosti v celom spektre hospodárskych odvetví EÚ ako poistka. Obnova ekosystémov v celej EÚ však dosiaľ na riešenie týchto výziev zďaleka nepostačovala a stav ekosystémov sa naďalej zhoršuje. Určité konkrétne politiky, ktoré prispievajú k obnove ekosystémov, síce existujú, no prejavuje sa množstvo nedostatkov: v existujúcich právnych predpisoch, ako je smernica o biotopoch, chýbajú osobitné ciele, na viaceré ekosystémy (ako napríklad lesy a poľnohospodárske ekosystémy) sa právne predpisy nevzťahujú komplexne, a dobrovoľné ciele, ktoré boli stanovené v minulosti, sú neúčinné. Z celkového hľadiska doterajšie snahy neviedli k dostatočnej obnove v požadovanom rozsahu a na požadovanej úrovni. 

Čo by sa malo dosiahnuť?

Špecifickým cieľom je obnovenie degradovaných ekosystémov v celej EÚ (napr. mokradí, lesov, morských ekosystémov, poľnohospodárskych ekosystémov, riek, jazier a lužných biotopov), a najmä ekosystémov s najväčším potenciálom na zachytávanie a uskladňovanie uhlíka a na predchádzanie prírodným katastrofám a zmierňovanie ich vplyvu. Tým by sa malo pomôcť zabezpečiť, aby sa biodiverzita EÚ nasmerovala k obnove do roku 2030 a aby sa pre všetky ekosystémy EÚ, ktoré si to vyžadujú, zaviedli do roku 2050 opatrenia zamerané na obnovu. Zodpovednosť za dosiahnutie cieľa sa vzťahuje na úroveň EÚ aj členských štátov. Operačným cieľom je: a) stanoviť právne záväzné ciele na obnovu ekosystémov a ich zachovanie v dobrom stave, a to v súčinnosti s existujúcimi právnymi nástrojmi, a b) vytvoriť účinný vykonávací rámec, v ktorom členské štáty vypracujú národné plány obnovy prírody zamerané na spôsoby dosiahnutia cieľov, posúdenie stavu, plánovanie obnovy, podávanie správ a financovanie. Komisia tieto plány preskúma a pravidelne bude posudzovať pokrok.

Aká je pridaná hodnota opatrení na úrovni EÚ (subsidiarita)? 

Opatrenia na úrovni EÚ majú pridanú hodnotu z dôvodu cezhraničnej povahy degradácie ekosystémov. Na základe existujúcich právnych predpisov EÚ sú na dosiahnutie významnej miery obnovy potrebné koordinované a súdržné opatrenia, ktoré dodajú EÚ potrebnú dôveryhodnosť v pozícii lídra na celosvetovej scéne.

B. Riešenia

Aké sú možnosti na dosiahnutie týchto cieľov? Je niektorá z možností uprednostňovaná? Ak nie, prečo?

Možnosť 1: v rámci základného scenára sa predpokladá vykonávanie stratégie v oblasti biodiverzity do roku 2030 a príslušných politík EÚ a členských štátov bez zavádzania právne záväzných cieľov obnovy. Možnosť 2: právne záväzný všeobecný cieľ obnovy ekosystémov v EÚ do roku 2050. Možnosť 3: niekoľko právne záväzných cieľov a povinností týkajúcich sa konkrétnych ekosystémov na obnovu širokého okruhu ekosystémov do roku 2030, 2040 a 2050 (napr. mokradí, lesov, morských ekosystémov, poľnohospodárskych ekosystémov, riek a jazier a lužných biotopov). V neskorších fázach sa môžu na základe metodiky pre celú EÚ zaviesť dodatočné ciele pre ekosystémy, pre ktoré ešte nie je k dispozícii dostatok informácií. Možnosť 4: je kombináciou možností 2 a 3: všeobecný cieľ má byť hnacou silou celkového pokroku, ktorý sa opiera o právne záväzné ciele týkajúce sa konkrétnych ekosystémov. Práve táto možnosť sa uprednostňuje. 

Aké sú názory jednotlivých zainteresovaných strán? Kto podporuje ktorú možnosť?

Zainteresované strany podporujú názor, že v oblasti obnovy a z právneho hľadiska treba spraviť oveľa viac. Toto tvrdenie podporujú viaceré názory na všeobecný cieľ a na ciele týkajúce sa konkrétnych ekosystémov. Niektoré zainteresované strany vrátane strán, ktoré každodenne pracujú s prírodnými zdrojmi/biotopmi (najmä lesníci a niektorí užívatelia pôdy), spochybňujú pridanú hodnotu dodatočných právnych predpisov.

C. Vplyvy uprednostňovanej možnosti

Aké sú výhody uprednostňovanej možnosti (prípadne hlavných možností, ak sa žiadna konkrétna možnosť neuprednostňuje)? 

Uprednostňovaná možnosť 4 prináša celý rad výhod. V prvom rade prinesie značné zlepšenie stavu biodiverzity a zdravia ekosystémov v celej EÚ. Etapovitý prístup rýchlo prináša pozitívne výsledky a z dlhodobejšieho hľadiska je zabezpečené aj široké pokrytie. Zlepšenie zdravia ekosystémov povedie aj k značnému zvýšeniu ich kapacity poskytovať viacero prínosov, ako je zmierňovanie zmeny klímy, predchádzanie vplyvom katastrof a znižovanie týchto vplyvov, vyššia kvalita vody, čistejšie ovzdušie, zdravšie pôdy a celkové dobré životné podmienky. Z posúdenia vyplýva, že prínosy výrazne prevyšujú náklady. Prínosy obnovy širokej škály rašelinísk, močarísk, lesov, vresovísk a krovín, trávnych porastov, riek, jazier a lužných biotopov a pobrežných mokradí v EÚ možno odhadnúť na približne 1 860 miliárd EUR (s odhadovanými nákladmi približne 154 miliárd EUR). Významné prínosy sa odhadujú aj pre iné typy ekosystémov, ako sú morské a mestské ekosystémy, a pre obnovu populácií opeľovačov. 

Aké sú náklady na uprednostňovanú možnosť (prípadne na hlavné možnosti, ak sa žiadna konkrétna možnosť neuprednostňuje)? 

Hlavné náklady budú vyplývať z obnovy ekosystémov a ich udržiavania. Určité náklady môžu vzniknúť z dôvodu ušlého príjmu, napríklad poľnohospodárom, vlastníkom lesov alebo rybárom, počas prechodu na udržateľnejšie postupy; tieto náklady by sa mohli čiastočne alebo úplne hradiť z prostriedkov EÚ, ako aj z iných zdrojov financovania. Uprednostňovaná možnosť so sebou prináša aj administratívne náklady na vytvorenie spoločných systémov monitorovania, na vypracovanie a realizáciu národných plánov obnovy prírody a na sledovanie pokroku. Náklady by vznikli na úrovni členských štátov aj na úrovni EÚ.

Aký je vplyv na MSP a konkurencieschopnosť?

Uprednostňovaná možnosť bude mať najmä z dlhodobého hľadiska pozitívne účinky na podniky, ktoré sú priamo závislé od zdravých ekosystémov (menej záplav, súch, vyššia kvalita a kvantita vody, MSP zapojené do činností obnovy), ako aj na podniky v odvetví cestovného ruchu. Očakáva sa, že poľnohospodárom, lesníkom a rybárom vzniknú určité náklady pri zmene obhospodarovania pôdy, v dôsledku zníženia objemu rybolovu alebo na základe prispôsobenia sa novým postupom.

Očakáva sa významný vplyv na štátne rozpočty a verejnú správu? 

Vzniknú náklady súvisiace s vyvíjaním aktívneho úsilia v oblasti obnovy, ako aj s nákupom pôdy, s vyplácaním náhrad vlastníkom pôdy, užívateľom pôdy alebo rybárom za dodatočné náklady a ušlý príjem, a členským štátom vzniknú aj administratívne náklady súvisiace s prípravou a realizáciou národných plánov obnovy prírody. Značnú časť 10 % viacročného finančného rámca určenú na biodiverzitu do roku 2026 možno použiť na podporu členských štátov.

Očakávajú sa iné významné vplyvy? 

EÚ pôjde príkladom v medzinárodných rokovaniach o biodiverzite, napríklad v rámci Dohovoru o biologickej diverzite. Vytvorenie spoločných metodík monitorovania a prípadné opätovné použitie údajov v iných súvislostiach monitorovania ekosystémov EÚ prinesie zjednodušenie. Právny predpis o obnove prírody bude takisto kľúčovým príspevkom k naplneniu Európskej zelenej dohody vrátane cieľov právneho predpisu v oblasti klímy, klimatických cieľov do roku 2030 a adaptačnej stratégie EÚ.

Proporcionalita 

Právny predpis so všeobecným cieľom v oblasti obnovy prírody spolu s niekoľkými osobitnými cieľmi, ktoré sa vzťahujú na široký okruh ekosystémov, je úmerný miere a rozsahu cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť.

D. Nadväzné opatrenia

Kedy sa táto politika preskúma?

Odhaduje sa, že právny akt nadobudne účinnosť v roku 2023 a preskúma sa do roku 2035. Keď budú k dispozícii dostatočné údaje a poznatky, môžu sa do aktu v rámci jeho zmien začleniť dodatočné ciele. Komisia posúdi pokrok pri dosahovaní cieľov na základe údajov a informácií pravidelne poskytovaných členskými štátmi.