|
A. Potreba konať
|
|
V čom spočíva problém a prečo ide o problém na úrovni EÚ?
|
|
Celkovým problémom je nedostatočná dostupnosť údajov na použitie v rámci európskeho hospodárstva. Je to najmä z dôvodu nejasnosti práv v oblasti údajov, nevyváženosti vyjednávacích síl, obmedzeného prístupu k spravodlivým a dôveryhodným cloudovým službám a nedostatočnej medziodvetvovej interoperability údajov v EÚ. Problém vplýva na mnohé odvetvia hospodárstva a vedie k nedostatočnému využívaniu údajov na úrovni EÚ, čo má nepriaznivé dôsledky na možnosti voľby spotrebiteľa, inovácie a poskytovanie verejných služieb.
|
|
Čo by sa malo dosiahnuť?
|
|
Cieľom je maximalizovať hodnotu údajov v hospodárstve a spoločnosti zabezpečením, aby širšia škála zainteresovaných strán získala kontrolu nad svojimi údajmi a aby bolo na použitie k dispozícii viac údajov, pričom sa zachovajú stimuly na investovanie do generovania údajov.
|
|
Aká je pridaná hodnota opatrenia na úrovni EÚ (subsidiarita)?
|
|
Hodnotové reťazce údajov v EÚ sú štruktúrované prevažne cezhranične, pričom údaje držiteľov a používateľov sú rozptýlené v rôznych členských štátoch. Identifikované problémy sa preto netýkajú jedného konkrétneho členského štátu. Naopak, majú vplyv na celý jednotný trh. Preto môže koordinované opatrenie na úrovni EÚ európskemu hospodárstvu a spoločnosti priniesť väčšiu hodnotu v porovnaní s opatreniami prijatými jednotlivými členskými štátmi.
|
|
B. Riešenia
|
|
Aké sú rôzne možnosti na dosiahnutie týchto cieľov? Je niektorá z možností uprednostňovaná? Ak nie, prečo?
|
|
Súčasťou tejto iniciatívy sú opatrenia na zvýšenie právnej istoty o prístupe k údajom, zabránenie zneužívaniu zmluvných nerovnováh, uľahčenie používania obchodných údajov subjektmi verejného sektora, uľahčenie zmeny poskytovateľov služieb spracúvania údajov, ako aj na vytvorenie rámca v záujme účinnej interoperability údajov.
V posúdení vplyvu sa zvažovali tri možnosti politiky. Možnosť 1 spočíva v minimálnom zásahu s nezáväznými opatreniami na uľahčenie účinnejšieho a spravodlivejšie vyváženého prístupu k údajom a ich používania. Možnosť 2 predpokladá obmedzený súbor legislatívnych opatrení na uľahčenie používania údajov a súčasné posilnenie právnej istoty o tom, ako a kto môže údaje používať. Možnosť 3 obsahuje ďalekosiahlejšie povinnosti z hľadiska používania údajov podnikmi tretích strán, spotrebiteľmi a subjektmi verejného sektora, ako aj prísnejšie ustanovenia z hľadiska povinností poskytovateľov dátových služieb a požiadaviek na interoperabilitu.
Z analýzy vyplynulo, že uprednostňovanou možnosťou je možnosť 2. Prečo? Pretože by sa tak zlepšila právna istota týkajúca sa údajov (vrátane databázových práv sui generis, pokiaľ ide o strojovo generované údaje), zvýšilo sa tak množstvo údajov dostupných na opakované použitie a spotrebiteľom a podnikom by sa poskytla vyššia kontrola nad údajmi pri obmedzení nákladov držiteľov údajov na zvýšenie prístupnosti údajov a zachovanie stimulov na vytváranie údajov. Zároveň by sa tým zaviedol legislatívny prístup k otázke spravodlivosti a dôveryhodnosti infraštruktúr na spracovanie údajov v kombinácii s normalizáciou technickej interoperability zmien poskytovateľov cloudových služieb pod vedením odvetvia.
|
|
Aké sú názory jednotlivých zainteresovaných strán? Kto podporuje ktorú možnosť?
|
|
Väčšina zainteresovaných strán potvrdzuje, že prekážky identifikované v posúdení vplyvu skutočne existujú. Na ich riešenie však prevládajú odlišné názory: držitelia údajov (napr. výrobcovia automobilov), ktorí sú ostražití v otázke regulačného zásahu, by uprednostnili riešenia, ktoré sa zameriavajú len na jasné zlyhania trhu. Malé a stredné podniky (MSP), ktoré používajú údaje (najmä tie, ktoré pôsobia v oblasti popredajných služieb) naopak žiadajú právo na prístup k údajom a uprednostňujú preskúmanie práva sui generis. Spotrebiteľské organizácie takisto poukazujú na potrebu posilnenia postavenia spotrebiteľov pri výbere svojich poskytovateľov služieb. Zainteresované strany však súhlasia s potrebou pravidiel EÚ na zabezpečenie prenosnosti v rámci cloudu a na ochranu používateľov cloudu pred nezákonným prístupom k ich údajom z územia mimo EÚ. Zároveň sú v prospech zmiernenia administratívnej záťaže zjednodušením pravidiel o zdieľaní údajov podnikov s orgánmi verejnej správy.
|
|
C. Vplyvy uprednostňovanej možnosti
|
|
Aké sú výhody uprednostňovanej možnosti (prípadne hlavných možností, ak sa žiadna konkrétna možnosť neuprednostňuje)?
|
|
Uprednostňovanou možnosťou by sa do roku 2028 zvýšil HDP krajín EÚ27 o 1,98 percentuálneho bodu, vládne príjmy o 96,8 miliardy EUR a investičné aktivity o 30,4 miliardy EUR počas rokov 2024 – 2028. Iniciatívou by sa zároveň vytvorilo 2,2 milióna pracovných miest. Odhadované prínosy pre každú z oblastí zásahu sú:
·posilnenie postavenia spotrebiteľov a podnikov používajúcich pripojené zariadenia a súvisiace služby a zvýšenie dostupnosti údajov na komerčné použitie a inovácie medzi podnikmi by do roku 2028 prinieslo až 196,7 miliardy EUR ročne;
·zlepšenie zmluvnej spravodlivosti by prinieslo dodatočných 7,4 miliardy EUR ročne;
·uľahčenie použitia obchodných údajov na účely verejného záujmu: zníženie administratívnej záťaže v hodnote až 155 miliónov EUR ročne;
·uľahčenie prístupu k spravodlivým a dôveryhodným cloudovým službám a službám edge: dodatočných 7,1 miliardy EUR ročne.
|
|
Aké sú náklady na uprednostňovanú možnosť (prípadne na hlavné možnosti, ak sa žiadna konkrétna možnosť neuprednostňuje)?
|
|
Náklady na uprednostňovanú možnosť zahŕňajú:
·povinnosť výrobcov umožniť prístup k technickým infraštruktúram v kontexte vzťahov medzi podnikmi a vzťahov medzi podnikom a koncovým zákazníkom: jednorazové náklady vo výške 410 miliónov EUR a opakované náklady vo výške 88 miliónov EUR;
·zabezpečenie zmluvnej spravodlivosti: 69 miliónov EUR ročne;
·zdieľanie údajov podnikov s orgánmi verejnej správy: jednorazové náklady vo výške 552,5 milióna EUR a opakované náklady vo výške 78,1 milióna EUR;
·požiadavky na interoperabilitu: 1 milión EUR (pre každú normu).
|
|
Aký je vplyv na MSP a konkurencieschopnosť?
|
|
MSP patria medzi hlavných používateľov aktu o údajoch. Novými pravidlami by sa im sprístupnil väčší počet zdrojov údajov, a to zabezpečením rovnováhy pri distribúcii hodnoty údajov všetkých účastníkov na trhu, posilnením ich schopnosti súťažiť a pokračovať vo svojej podnikateľskej činnosti. Samotným riešením nerovnováhy v dvojstranných zmluvných vzťahoch by sa zvýšil zisk MSP o približne 5,2 miliardy EUR ročne.
|
|
Očakáva sa významný vplyv na štátne rozpočty a verejnú správu?
|
|
Iniciatíva nebude mať vplyv na štátne rozpočty s výnimkou opatrení v kontexte používania údajov medzi podnikmi a orgánmi verejnej správy. V podpornej štúdii k posúdeniu vplyvu sa odhaduje, že v dôsledku vytvorenia vnútroštátnych štruktúr na zjednodušenie používania údajov medzi podnikmi a orgánmi verejnej správy vzniknú verejným správam členských štátov náklady vo výške 21,6 milióna EUR ročne.
|
|
Očakávajú sa iné významné vplyvy?
|
|
Iniciatívou sa zlepšia verejné služby a politiky, čím sa umožní účinnejšia a rýchlejšia reakcia na núdzové stavy. Zároveň by sa spotrebiteľom a podnikom poskytla vyššia úroveň kontroly nad používaním údajov, ktoré vytvárajú, a zlepšila by sa ich aktívna účasť na digitálnom hospodárstve. Napokon, vyššia efektivita podnikov a výroby by mala viesť k nižšiemu objemu odpadu, nižšej spotrebe energie a nižším emisiám CO2.
|
|
Proporcionalita?
|
|
Úlohou tejto iniciatívy je riešiť cezhraničné a medziodvetvové problémy s prístupom k údajom a ich používaním. Z toho hľadiska je primeraná požadovanému výsledku a umožňuje dostatočnú mieru flexibility na dodatočné vnútroštátne a odvetvové opatrenia.
|
|
D. Nadväzné opatrenia
|
|
Kedy sa táto politika preskúma?
|
|
Politika sa preskúma štyri roky po prijatí aktu o údajoch.
|