V tomto návrhu sa uvádza súbor opatrení zameraných na lepšiu prevenciu obchodovania s ľuďmi a boj proti nemu, ako aj na ochranu obetí obchodovania podľa platného právneho rámca v Únii, konkrétne smernice 2011/36/EÚ 1 (ďalej len „smernica o boji proti obchodovaniu s ľuďmi“). Smernica o boji proti obchodovaniu s ľuďmi poskytuje zastrešujúci rámec EÚ pre prevenciu obchodovania s ľuďmi a boj proti nemu stanovením minimálnych pravidiel týkajúcich sa vymedzenia trestných činov a sankcií v oblasti obchodovania s ľuďmi a zavedením ustanovení na posilnenie prevencie tejto trestnej činnosti a ochrany obetí pri súčasnom zohľadnení rodového hľadiska 2 . V smernici sa stanovujú spoločné pravidlá EÚ v oblasti: i) kriminalizácie, vyšetrovania a trestného stíhania obchodovania s ľuďmi vrátane vymedzenia trestných činov, trestov a sankcií; ii) pomoci a podpory obetiam obchodovania s ľuďmi, ako aj ich ochrany a iii) prevencie obchodovania s ľuďmi 3 .

Prijatie smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi v apríli 2011 bolo kľúčovou udalosťou v rámci úsilia EÚ o posilnenie prevencie obchodovania s ľuďmi a boja proti nemu, ako aj ochrany obetí obchodovania. Išlo o zásadný krok z hľadiska harmonizácie príslušných pravidiel v rámci členských štátov. Od roku 2011 sa však vyskytlo či nadobudlo význam viacero výziev. Tieto výzvy sa riešia pomocou tejto cielenej revízie smernice.

Prioritou Komisie ostáva správna a úplná transpozícia a úplné vykonávanie smernice. Po prijatí správy o transpozícii 4 Komisia pokračovala v spolupráci s členskými štátmi a zaviazala sa, že využije právomoci, ktoré jej boli zverené zmluvami, s cieľom zabezpečiť úplnú transpozíciu a vykonávanie ustanovení smernice. Komisia prijala stratégiu EÚ v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2021 – 2025 5 , v ktorej sa stanovujú podrobné opatrenia zamerané na zlepšenie vykonávania príslušných ustanovení smernice 2011/36/EÚ, pričom uplatnila multidisciplinárny a komplexný prístup. Stratégia poskytuje komplexnú politickú reakciu na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, a to od prevencie cez ochranu obetí až po trestné stíhanie a odsúdenie obchodníkov s ľuďmi.

Formy vykorisťovania sa od roku 2011 zmenili. K hlavným účelom obchodovania s ľuďmi vždy patrilo sexuálne a pracovné vykorisťovanie. Obchodovanie s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania neustále predstavuje najčastejšiu formu vykorisťovania v EÚ a tvorí viac ako polovicu všetkých obetí, pričom prevažne postihuje ženy a dievčatá 6 . Obchodovanie s ľuďmi na účely pracovného vykorisťovania je druhou najčastejšou formou obchodovania s ľuďmi v EÚ, pričom počet obetí rýchlo stúpa a v posledných piatich rokoch sa takmer zdvojnásobil 7 . Obchodovanie s ľuďmi na iné účely však časom nadobudlo väčší význam, jednak pokiaľ ide o formy vykorisťovania, ktoré sú už zahrnuté v smernici o boji proti obchodovaniu s ľuďmi (žobranie, zneužívanie na trestnú činnosť a odoberanie orgánov), ako aj o formy, ktoré nie sú výslovne uvedené v danej smernici (vrátane núteného manželstva a nezákonnej adopcie). Celkový percentuálny podiel iných účelov tvorí viac ako 10 % všetkých obetí. Cieľom tohto návrhu je rozšíriť neúplný zoznam foriem vykorisťovania výslovne uvedených v smernici tak, aby zahŕňal nútené manželstvo a nezákonnú adopciu, čím sa zabezpečí, aby vnútroštátne právne systémy pokrývali zvyšujúci sa počet účelov obchodovania s ľuďmi.

Zmenili sa aj operačné postupy obchodníkov s ľuďmi, ktorí často pôsobia v rámci organizovanej trestnej činnosti, čo vedie k zvýšenej hrozbe obchodovania s ľuďmi. Technologický pokrok umožňuje obchodníkom s ľuďmi zlákať, ponúkať a vykorisťovať obete na diaľku a hromadne šíriť materiály spojené s vykorisťovaním online. Tie isté technologické prostriedky sťažujú odhaľovanie trestnej činnosti, identifikáciu páchateľov a vysledovanie peňazí použitých na spáchanie trestných činov a ziskov z trestnej činnosti. Cieľom tohto návrhu je riešiť výzvy, ktoré predstavuje čoraz rozsiahlejšia digitalizácia obchodovania s ľuďmi, a posilniť trestnoprávnu reakciu na trestné činy uľahčované prostredníctvom technológií. Najmä v posledných rokoch príslušné zainteresované strany vrátane agentúr EÚ, orgánov presadzovania práva a justičných orgánov, medzinárodných organizácií a organizácií občianskej spoločnosti zdôrazňovali obavy z rastúceho počtu trestných činov obchodovania s ľuďmi, ktoré sa spáchali alebo uľahčili prostredníctvom informačných a komunikačných technológií.

V súčasnosti platný dobrovoľný sankčný režim voči právnickým osobám, ako aj rozsah, v akom sa transponuje a uplatňuje v členských štátoch, dostatočne nenapĺňa ciele smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi. Tento návrh má pri súčasnom zabezpečení, aby sankcie boli účinné, primerané a odradzujúce, za cieľ posilniť reakciu trestnej justície na trestné činy obchodovania s ľuďmi, ktoré boli spáchané v prospech právnických osôb, a to nahradením dobrovoľného sankčného režimu dvoma rôznymi povinnými režimami, ktoré sa uplatňujú v prípade štandardných trestných činov a trestných činov s priťažujúcimi okolnosťami.

Prijatie smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi v roku 2011 predchádzalo právnemu rámcu EÚ v oblasti zaistenia a konfiškácie. Komisia preto navrhuje aktualizovať odkaz na vyhľadávanie, zaistenie, správu a konfiškáciu príjmov uvedením výslovného odkazu na pravidlá EÚ v tejto oblasti.

Naďalej existuje značný priestor na zlepšenie postupov včasnej identifikácie a referenčných mechanizmov v členských štátoch, a to tak na vnútroštátnej, ako aj cezhraničnej úrovni. Ide predovšetkým o to, že nie všetky členské štáty zaviedli národný referenčný mechanizmus, pričom štruktúra a fungovanie takýchto mechanizmov sa v jednotlivých členských štátoch do značnej miery líšia. Cieľom tohto návrhu je zabezpečiť, aby všetky členské štáty prostredníctvom zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení zaviedli národný referenčný mechanizmus v záujme zefektívnenia fungovania príslušných vnútroštátnych inštitúcií a dosiahnutia ďalšej harmonizácie ich štruktúr a postupov v oblasti sprostredkovania vhodných systémov pomoci a podpory obetiam. Bude to navyše predstavovať prvý krok smerom k vytvoreniu európskeho referenčného mechanizmu.

Z informácií získaných z nedávnych štúdií a konzultácií s príslušnými zainteresovanými stranami vyplýva, že dopyt, ktorý stimuluje obchodovanie s ľuďmi, sa neznížil napriek množstvu relevantných činností v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a zvyšovania informovanosti a transpozícii článku 18 ods. 4 smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi vo viacerých členských štátoch. Napriek snahám všetkých zainteresovaných strán dopyt po sexuálnych službách, lacnej pracovnej sile a lacných výrobkoch pretrváva. To zase podnecuje obchodovanie s ľuďmi na účely sexuálneho a pracovného vykorisťovania. Cieľom tohto návrhu je dosiahnuť ďalšiu harmonizáciu medzi členskými štátmi, aby sa tento dopyt znížil. V návrhu sa zároveň uznáva, že trestné právo je iba časťou reakcie zameranej na zníženie dopytu a mali by ho aj naďalej sprevádzať činnosti v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a zvyšovania informovanosti v súlade so smernicou o boji proti obchodovaniu s ľuďmi.

Obchodovanie s ľuďmi je zložitou trestnou činnosťou. Na jej primerané riešenie je nevyhnutné, aby sa vychádzalo z ucelených a spoľahlivých údajov. Podobne ako v ďalších oblastiach trestnej činnosti sa odhaduje, že podstatná časť prípadov obchodovania s ľuďmi sa neoznamuje. Je to jeden z faktorov, ktorý bráni úplnému pochopeniu rozsahu obchodovania s ľuďmi v rámci EÚ. Okrem toho existujú veľké medzery v zhromažďovaní údajov o oznámených prípadoch a štatistické údaje zhromaždené Komisiou sa zverejňujú so značným oneskorením po skončení obdobia na oznámenie. Cieľom tohto návrhu je zaviesť požiadavku, aby členské štáty každoročne zhromažďovali a oznamovali Komisii údaje o obchodovaní s ľuďmi, a ďalej harmonizovať zhromažďovanie údajov s cieľom zvýšiť jeho kvalitu a urýchliť zverejňovanie oznámených údajov.

Smernica o boji proti obchodovaniu s ľuďmi bola prijatá 15. apríla 2011. Odvtedy nebola zmenená ani revidovaná. V stratégii pre bezpečnostnú úniu 8 z júla 2020 sa uvádzajú výzvy pri identifikácii, trestnom stíhaní a odsudzovaní v rámci prípadov obchodovania s ľuďmi a oznámil sa nový komplexný prístup k boju proti tejto trestnej činnosti. V stratégii EÚ v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2021 – 2025 sa zdôraznilo, že úplná transpozícia a úplné vykonávanie smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi zostávajú prioritou Komisie. Vyzýva sa v nej na hodnotenie vykonávania smernice a v závislosti od výsledku tohto hodnotenia na jej prípadnú revíziu.

Legislatívne opatrenia zahrnuté v tomto návrhu a nelegislatívne opatrenia, ktoré ho budú sprevádzať, sú v plnom súlade s prioritami stratégie: zníženie dopytu, ktorý stimuluje obchodovanie s ľuďmi; rozloženie modelu trestnej činnosti na zastavenie vykorisťovania obetí; ochrana, podpora a posilnenie postavenia obetí, najmä žien a detí; ako aj zameranie sa na medzinárodný rozmer trestnej činnosti. Navrhované zmeny sa týkajú vybraných problémov. Ich cieľom je zvýšiť efektívnosť rámca pre prevenciu obchodovania s ľuďmi a boj proti nemu a pre ochranu obetí tohto trestného činu a boli vypracované súdržne s cieľom doplniť tento rámec.

Týmto návrhom sa stanovujú pravidlá, ktoré vychádzajú zo skúseností získaných členskými štátmi pri transponovaní a vykonávaní smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi. Zameriava sa na udalosti, ku ktorým došlo od roku 2011, a na najnovšie trendy, ktoré sa zaznamenali v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi, pričom sa prihliada na návrhy na zlepšenie od širokej škály zainteresovaných strán. Týmto návrhom ako takým sa stanovuje rámec, ktorý by mal umožniť, aby boli vnútroštátne právne systémy členských štátov aktualizované a lepšie pripravené na to, aby mohli čeliť súčasným výzvam.

V návrhu sa hodnotia zistenia prezentované Komisiou prostredníctvom polročných správ o pokroku dosiahnutom v boji proti obchodovaniu s ľuďmi podľa článkov 19 a 20 smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi. Podklady pre návrh tvoria informácie zo zasadnutí siete národných spravodajcov a rovnocenných mechanizmov EÚ proti obchodovaniu s ľuďmi a platformy občianskej spoločnosti EÚ proti obchodovaniu s ľuďmi, zasadnutí s agentúrami EÚ, z hodnotenia 9 a posúdenia vplyvu 10 smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, ako aj z početných konferencií, stretnutí a výmen s príslušnými zainteresovanými stranami. V navrhovaných zmenách sa takisto zohľadňujú relevantné existujúce štúdie a správy zverejnené regionálnymi a medzinárodnými organizáciami.

Do tohto návrhu sa premieta záväzok Komisie dôkladne monitorovať správnu a úplnú transpozíciu smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi a účinnosť vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa transponuje. Komisia bude vychádzať z informácií týkajúcich sa transpozície, ktoré zašlú členské štáty. Pokiaľ ide o nové pravidlá v oblasti vedomého využívania služieb založených na vykorisťovaní obetí obchodovania s ľuďmi, Komisia bude monitorovať transpozíciu a vplyv vnútroštátnych právnych predpisov. Do [piatich rokov od uplynutia lehoty na transpozíciu] Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi rozsah, v akom členské štáty prijali potrebné opatrenia na dosiahnutie súladu s novými pravidlami, ako aj vplyv takýchto opatrení.

Tento návrh je v plnom súlade s Protokolom Organizácie Spojených národov z roku 2000 o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi, doplňujúcim Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu, ktorého zmluvnými stranami sú Európska únia a všetky jej členské štáty.

Z hodnotenia smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi vyplynulo, že právny nástroj je v súlade s príslušnými legislatívnymi nástrojmi EÚ. Navrhované zmeny sú takisto v súlade s politickými cieľmi Únie, a to najmä s:

Týmto návrhom sa mení smernica o boji proti obchodovaniu s ľuďmi. Vychádza preto z článku 82 ods. 2 a článku 83 ods. 1 ZFEÚ, ktoré predstavujú právny základ aktu, ktorý sa mení.

V súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality stanovenými v článku 5 Zmluvy o Európskej únii nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť ciele tohto návrhu jednotlivo, a preto sa môžu lepšie dosiahnuť na úrovni Únie. V súlade s článkom 83 ods. 1 ZFEÚ a existujúcimi pravidlami uvedenými v smernici o boji proti obchodovaniu s ľuďmi majú členské štáty právo prijať alebo ponechať si prísnejšie opatrenia, než sú opatrenia stanovené v práve Únie.

Existujúci právny rámec pre prevenciu obchodovania s ľuďmi a boj proti nemu, ako aj pre ochranu obetí obchodovania bol vytvorený na úrovni Únie, najprv rámcovým rozhodnutím Rady 2002/629/SVV 17 a následne smernicou o boji proti obchodovaniu s ľuďmi. Súčasný rámec nemôžu členské štáty vylepšiť samostatne. V kontexte posúdenia vplyvu tohto návrhu sa vykonala dôkladná kontrola subsidiarity. Cezhraničný rozmer obchodovania s ľuďmi sa týka štátnej príslušnosti obetí a operačných postupov zločineckých sietí páchajúcich trestnú činnosť. Z údajov zhromaždených v kontexte hodnotenia vyplýva, že 43 % obetí v EÚ bolo občanmi krajiny mimo EÚ, s ktorými často obchodujú štátni príslušníci tretích krajín. Cezhraničný rozmer sa prejavil aj v zvyšujúcom sa počte operácií a akčných dní, ktoré podporil Europol, a vo väčšom ako 50 % náraste počtu prípadov obchodovania s ľuďmi od roku 2015, ktoré zaznamenal Eurojust. K jednotlivým prvkom trestných činov obchodovania s ľuďmi môže dôjsť v rozličných členských štátoch a/alebo v krajinách mimo EÚ. S cieľom zlepšiť reakciu na trestnú činnosť si cezhraničná spolupráca v oblasti presadzovania práva a justičná spolupráca vyžadujú harmonizáciu príslušných vnútroštátnych právnych predpisov a systematickú výmenu osvedčených postupov. Nadnárodná spolupráca sa preto čoraz intenzívnejšie zakladá na spoločných pravidlách EÚ v rôznych oblastiach trestnej činnosti, ktoré by mali naďalej zahŕňať obchodovanie s ľuďmi.

Vzhľadom na väčší význam online rozmeru trestnej činnosti je takisto nevyhnutné prijať opatrenia EÚ. Internet, sociálne médiá a online platformy poskytujú obchodníkom s ľuďmi príležitosť zlákať, kontrolovať, prepravovať a vykorisťovať obete, presúvať zisky a oslovovať používateľov kdekoľvek bez prekročenia hranice a bezpečne spoza obrazovky. Opatrenia na úrovni Únie umožňujú orgánom presadzovania práva členských štátov účinnejšie vyšetrovať a stíhať trestné činy uľahčované prostredníctvom technológií, a to pomocou výmeny informácií a najlepších postupov, okrem iného aj o zhromaždených digitálnych dôkazoch a finančnom vyšetrovaní.

Navrhované zmeny sú obmedzené na to, čo je nevyhnutné na posilnenie rámca EÚ pre prevenciu obchodovania s ľuďmi a boj proti nemu, ako aj pre ochranu obetí obchodovania. Nepresahujú rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie uvedených cieľov. Návrh vychádza z už platných pravidiel, ktoré sú v súlade so zásadou proporcionality. Podrobný opis alternatívnych opatrení, ktoré sa mohli uskutočniť na dosiahnutie cieľov tohto návrhu, je uvedený v sprievodnom posúdení vplyvu.

S cieľom riešiť formy vykorisťovania, ktoré v súčasnosti nie sú výslovne uvedené v smernici o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, sa navrhuje výslovne doplniť nútené manželstvo a nezákonnú adopciu. Navrhované doplnenie týchto foriem vykorisťovania, ktoré sú už uvedené v odôvodneniach smernice, sa považuje za primeranú reakciu na zvýšenie percentuálneho podielu prípadov obchodovania s ľuďmi na iné účely ako sexuálne a pracovné vykorisťovanie.

Online rozmer trestnej činnosti je už nepriamo zahrnutý v súčasných ustanoveniach smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, v ktorých sa nerozlišuje medzi trestnými činmi spáchanými online alebo offline. Navrhuje sa výslovne uviesť, že úmyselné skutky, prostriedky a účel trestných činov obchodovania s ľuďmi by mali zahŕňať skutky spáchané prostredníctvom informačných a komunikačných technológií. Táto úprava má za cieľ posilniť trestnoprávnu reakciu na jednu z najzávažnejších zmien v charaktere tejto oblasti trestnej činnosti, ku ktorej došlo od prijatia smernice. Výška trestov sa v prípade štandardných trestných činov nezmení, hoci členským štátom sa nebráni prijať prísnejší režim.

Pokiaľ ide o sankcie voči právnickým osobám, v prípade štandardných trestných činov sa navrhuje vytvoriť povinný sankčný režim spočívajúci vo vylúčení z nároku na verejné dávky, pomoc alebo subvencie, ako aj dočasné alebo trvalé zatvorenie prevádzok, ktoré sa použili na spáchanie trestných činov. Tieto sankcie patria k dobrovoľnému režimu v rámci súčasnej smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi. Bol zavedený ďalší povinný sankčný režim v prípade trestných činov s priťažujúcimi okolnosťami podľa článku 4 ods. 2, ktorý zahŕňa dočasný alebo trvalý zákaz výkonu obchodnej činnosti, uloženie súdneho dohľadu a súdne rozhodnutie o zrušení právnickej osoby. Tieto sankcie boli takisto súčasťou dobrovoľného sankčného režimu voči právnickým osobám v rámci súčasnej smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi. Tieto opatrenia umožňujú posilniť justičnú reakciu na trestné činy obchodovania s ľuďmi spáchané právnickými osobami a zároveň prijať primeraný prístup k sankciám, ktorý je založený na povinnej transpozícii všetkých opatrení, zahŕňa však pravidlo, že trestné činy s priťažujúcimi okolnosťami sa riešia prísnejšími sankciami, než sú sankcie, ktoré sa predpokladajú v prípade štandardných trestných činov.

Formálne vytvorenie národného referenčného mechanizmu prostredníctvom vnútroštátnych zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení sa považuje za minimálne opatrenie na zlepšenie sprostredkovania pomoci identifikovaným obetiam, keďže vychádza z už existujúcej povinnosti podľa článku 11 ods. 4 smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, v ktorom sa od členských štátov vyžaduje, aby v spolupráci s príslušnými podpornými organizáciami zaviedli vhodné mechanizmy zamerané na včasnú identifikáciu obetí a poskytnutie pomoci a podpory týmto obetiam. Formalizácia referenčných mechanizmov má za cieľ zlepšiť včasnú identifikáciu a okamžité sprostredkovanie služieb v oblasti pomoci a podpory. Na zlepšenie účinnosti tohto opatrenia sa od členských štátov vyžaduje, aby určili národné kontaktné miesta zodpovedné za identifikáciu príslušných služieb a koordináciu sprostredkovania pomoci obetiam na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ.

Zmena, ktorou sa využívanie služieb, ktoré tvoria predmet vykorisťovania, s vedomím, že osoba je obeťou trestného činu obchodovania s ľuďmi (t. j. vedomé využívanie služieb založených na vykorisťovaní obetí), stanovuje ako trestný čin, je primeraným legislatívnym opatrením zameraným na účinnejšiu prevenciu obchodovania s ľuďmi a boj proti nemu pomocou odrádzania od dopytu v súlade s cieľmi smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi. Členským štátom sa ponecháva možnosť prijať prísnejšie prístupy k využívaniu služieb založených na vykorisťovaní obetí obchodovania s ľuďmi, pričom sa prihliada na to, že opatrenia na zníženie dopytu sa neobmedzujú len na trestnoprávnu reakciu, ale zahŕňajú nelegislatívne opatrenia v súlade so smernicou o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, t. j. vzdelávanie, odbornú prípravu, informačné a osvetové kampane, výskumné a vzdelávacie programy.

Požiadavka na každoročné zhromažďovanie údajov predstavuje minimálne opatrenie zamerané na zlepšenie zhromažďovania informácií a štatistických údajov na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie. Týmto opatrením by sa skrátili obdobia na oznámenie z dvoch rokov na jeden rok a zabezpečilo by sa aktuálne monitorovanie, ktorému nebráni časový odstup medzi koncom obdobia na oznámenie zhromaždených údajov a zverejnením správy (v súčasnosti dva roky). Minimálne kategórie zhromažďovaných údajov zahrnuté v zmene zodpovedajú tým kategóriám, ktoré Komisia v súčasnosti zhromažďuje každé dva roky.

Tento návrh predstavuje zmenu smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, a preto ide o smernicu.

Na dosiahnutie cieľa tohto návrhu, ktorým je zlepšenie existujúceho rámca umožňujúceho prevenciu obchodovania s ľuďmi a boj proti nemu, ako aj ochranu obetí tohto trestného činu, nemožno použiť žiadne alternatívne prostriedky, a to legislatívne ani operačné prostriedky.

Komisia vykonala hodnotenie smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, ktoré bolo jedným z kľúčových opatrení plánovaných v rámci stratégie EÚ v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2021 – 2025 18 . Hodnotenie bolo založené na údajoch zhromaždených za obdobie 2013 – 2020 Eurostatom, správe o transpozícii smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi na vnútroštátnej úrovni a jej vykonávaní v členských štátoch, otvorenej verejnej konzultácii, výmenách s agentúrami EÚ, členskými štátmi a inými zainteresovanými stranami, správach a dokumentoch, ktoré zverejnili alebo predložili medzinárodné a regionálne organizácie.

Z hodnotenia vyplynulo, že smernica o boji proti obchodovaniu s ľuďmi je účinná pri prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu, ako aj pri posilňovaní ochrany obetí tohto trestného činu. Takisto sa skonštatovalo, že smernica je efektívna z hľadiska výhod, ktoré prináša v porovnaní s nákladmi, ktoré vznikli v dôsledku jej prijatia, transpozície a vykonávania. Usúdilo sa, že je v súlade so všetkými príslušnými činnosťami EÚ a medzinárodnými činnosťami. V hodnotení sa zdôraznila pridaná hodnota EÚ pri zlepšovaní cezhraničnej spolupráce, ako aj spolupráce s agentúrami EÚ. Ciele smernice sú naďalej relevantné. Napriek tomu je potrebné ďalej riešiť viacero výziev a udalostí.

V hodnotení sa poznamenalo, že od prijatia smernice došlo k viacerým udalostiam, ktoré majú významný vplyv na charakter obchodovania s ľuďmi. Technologický pokrok a rozšírenie sociálnych médií vytvorili pre obchodníkov s ľuďmi nové možnosti zlákania obetí online, ich kontroly na diaľku a oslovenia veľkého množstva používateľov prostredníctvom šírenia materiálov spojených s vykorisťovaním. Hospodársky pokles spôsobený pandémiou ochorenia COVID-19 a energetickou krízou by mohol zvýšiť dopyt po lacnej pracovnej sile a sexuálnych službách, ktoré podnecujú pracovné a sexuálne vykorisťovanie. Vojny, najmä vojenská agresia Ruska voči Ukrajine, zvyšujú množstvo príležitostí pre obchodníkov s ľuďmi, aby využili zraniteľnú situáciu ľudí, najmä žien a detí, ktoré utekajú zo svojej krajiny.

Vzhľadom na tieto nedávne udalosti sa pri hodnotení určili oblasti právneho rámca, ktoré možno vylepšiť. Patrí medzi ne riešenie foriem vykorisťovania, ktoré nie sú výslovne uvedené v smernici o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, riešenie online rozmeru trestnej činnosti, posilnenie reakcie trestnej justície na trestné činy spáchané právnickými osobami, lepšie znižovanie dopytu, včasná identifikácia obetí a zhromažďovanie údajov.

Komisia sa počas celého politického cyklu tejto iniciatívy usilovala zaistiť rozsiahlu účasť zainteresovaných strán prostredníctvom cielených konzultácií (bilaterálnych stykov, stretnutí so zainteresovanými stranami, písomných konzultácií). Uskutočnili sa konzultácie s členskými štátmi a so zástupcami ich verejných orgánov, a to aj v kontexte siete národných spravodajcov a rovnocenných mechanizmov EÚ proti obchodovaniu s ľuďmi, s poslancami Európskeho parlamentu, s agentúrami EÚ, konkrétne s Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), Agentúrou Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust), Agentúrou Európskej únie pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (CEPOL), Agentúrou pre základné práva (FRA), Agentúrou Európskej únie pre azyl (EUAA), Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž (FRONTEX), Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť (EIGE) a Európskym orgánom práce (ELA), so zástupcami príslušných regionálnych a medzinárodných organizácií pôsobiacich v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi, so zástupcami organizácií občianskej spoločnosti pôsobiacich v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi, a to aj v kontexte platformy občianskej spoločnosti EÚ proti obchodovaniu s ľuďmi.

Komisia takisto uskutočnila verejnú konzultáciu s cieľom zhromaždiť informácie, dôkazy a názory v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa vykonávania a hodnotenia smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi. Údaje sa zhromaždili pomocou dotazníka, ktorý sa vzťahoval na hodnotenie smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi a jej prípadnú revíziu. Okrem 75 samostatných príspevkov bolo doručených 124 odpovedí.

Tento návrh vychádza z dôkazov zhromaždených v rámci hodnotenia a posúdenia vplyvu, ako aj z konzultácií s príslušnými orgánmi členských štátov a odborníkmi na obchodovanie s ľuďmi. Do konzultácií boli zapojení národní spravodajcovia a rovnocenné mechanizmy, orgány presadzovania práva a justičné orgány, vnútroštátne orgány zodpovedné za sociálne služby, agentúry EÚ, medzinárodné organizácie, organizácie občianskej spoločnosti, združenia zamestnávateľov a odborníci, a to aj z akademickej obce.

V návrhu sa zohľadňujú príslušné výmeny informácií a zistenia vyplývajúce zo štúdií, ktoré uskutočnili regionálne a medzinárodné organizácie, ako aj mimovládne organizácie pôsobiace v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi, ako sa uvádza v dôvodovej správe 20 .

Posúdenie vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom k tomuto návrhu, vychádza zo zistení vyplývajúcich z hodnotenia, ktoré vykonala Komisia. Zvažovali sa tieto možnosti:

V posúdení vplyvu sa dospelo k záveru, že tretia možnosť, kombinácia legislatívnych a nelegislatívnych opatrení, by bola z hľadiska posilnenia súčasného rámca účinnejšia než len opatrenia jedného druhu.

V záujme posilnenia reakcie trestnej justície na obchodovanie s ľuďmi, a to aj v cezhraničnom kontexte, sa určili tri legislatívne opatrenia: i) výslovné riešenie online rozmeru v smernici; ii) výslovný odkaz na nútené manželstvo a nezákonnú adopciu v zozname foriem vykorisťovania; iii) zavedenie dvoch povinných sankčných režimov voči právnickým osobám, jedného v prípade sankcií za štandardné trestné činy a druhého v prípade sankcií za trestné činy s priťažujúcimi okolnosťami. Určili sa aj nelegislatívne opatrenia: i) podpora spolupráce medzi Komisiou a internetovými spoločnosťami v rámci internetového fóra EÚ a ii) vytvorenie osobitnej skupiny špecializovaných prokurátorov na boj proti obchodovaniu s ľuďmi.

Pokiaľ ide o zabezpečenie toho, aby sa obetiam obchodovania s ľuďmi poskytovala primeraná pomoc, podpora a ochrana, určené legislatívne opatrenie sa týka požiadavky, aby členské štáty formalizovali vytvorenie národných referenčných mechanizmov a vytvorili národné kontaktné miesta pre sprostredkovanie primeraných služieb pomoci, podpory a ochrany obetiam. Toto opatrenie sprevádza nelegislatívne opatrenie, ktorým je vypracovanie usmernení o minimálnych požiadavkách na národné referenčné mechanizmy.

Na účely zníženia dopytu po službách, ktoré stimulujú všetky formy vykorisťovania, sa ako legislatívne opatrenie určilo stanovenie toho, že využívanie služieb, ktoré sú predmetom vykorisťovania, s vedomím, že osoba je obeťou trestného činu obchodovania s ľuďmi, je trestným činom. V súlade s komplexným prístupom k znižovaniu dopytu to doplní nelegislatívne opatrenie, osvetová kampaň v celej EÚ zameraná na odrádzanie od dopytu, ktorý stimuluje obchodovanie s ľuďmi.

Pokiaľ ide o horizontálny cieľ, ktorým je zabezpečiť primeranú prevenciu a odhaľovanie, ako aj zlepšiť monitorovanie obchodovania s ľuďmi v EÚ, si určené legislatívne opatrenie vyžaduje každoročné zhromažďovanie údajov o obchodovaní s ľuďmi. Toto opatrenie sprevádzajú dve nelegislatívne opatrenia: i) vypracovanie usmernení o zhromažďovaní údajov o obchodovaní s ľuďmi v EÚ a ii) zriadenie centra poznatkov a odborných znalostí v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi.

Uvedená uprednostňovaná možnosť sa zameriava na zlepšenie schopnosti členských štátov efektívnejšie bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi, najmä v súvislosti s hrozbami a trendmi, ktoré sa objavili alebo vyvinuli od prijatia smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi. Očakáva sa, že spoločnými a harmonizovanými pravidlami, ktoré sú súčasťou tejto zmeny, sa posilní cezhraničná spolupráca pri vyšetrovaniach, trestných stíhaniach a pri poskytovaní pomoci a podpory obetiam obchodovania s ľuďmi. Cieľom nelegislatívnych opatrení sprevádzajúcich legislatívne zmeny je ďalšia podpora členských štátov pri vykonávaní smernice a stratégie EÚ v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2021 – 2025.

V súlade s Programom regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) Komisie by cieľom všetkých iniciatív zameraných na revíziu existujúcich právnych predpisov EÚ malo byť zjednodušenie a efektívnejšie dosahovanie stanovených cieľov politiky (t. j. znížením nadbytočných regulačných nákladov a administratívnej záťaže členských štátov). V posúdení vplyvu sa dospelo k záveru, že opatrenia stanovené v navrhovanej smernici by predstavovali obmedzenú záťaž, ktorú by prevážil pozitívny vplyv navrhovaných opatrení.

Navrhované cielené zmeny smernice sa zameriavajú na zlepšenie schopnosti členských štátov efektívnejšie bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi, najmä v súvislosti s hrozbami a trendmi, ktoré sa objavili a vyvinuli od prijatia smernice. Iniciatívou sa ďalej harmonizuje právne prostredie so zameraním na obchodovanie s ľuďmi v rámci členských štátov. Očakáva sa, že nové pravidlá posilnia cezhraničnú spoluprácu, pokiaľ ide o vyšetrovanie a trestné stíhanie, ako aj pomoc a podporu poskytovanú obetiam.

V článku 6 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii sa uvádza, že Únia uznáva práva, slobody a zásady uvedené v Charte základných práv. V článku 5 charty sa výslovne zakazuje otroctvo, nútené práce a obchodovanie s ľuďmi.

Navrhované opatrenia zahŕňajú právne ustanovenia, ktorými sa zabezpečuje primeraná reakcia na riziká tejto trestnej činnosti a pomoc, podpora a ochrana poskytovaná obetiam. Cieľom výslovného začlenenia ďalších foriem vykorisťovania, ustanovení týkajúcich sa medzinárodného rozmeru trestnej činnosti, sankčného režimu voči právnickým osobám a kriminalizácie vedomého využívania služieb založených na vykorisťovaní obetí obchodovania s ľuďmi je účinnejší boj proti obchodovaniu s ľuďmi. Tieto ustanovenia a formalizácia národných referenčných mechanizmov sú zamerané na rozšírenie ochrany obetí obchodovania s ľuďmi. Ochrana obetí má vplyv na iné základné práva, ako je ochrana ľudskej dôstojnosti, právo na nedotknuteľnosť osoby, zákaz mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu a právo na slobodu a bezpečnosť.

Legislatívne opatrenia sa náležite zanalyzovali a kladne posúdili aj s ohľadom na práva dieťaťa, zákaz detskej práce, práva osôb so zdravotným postihnutím, právo na azyl, ochranu v prípade vysťahovania, vyhostenia alebo extradície, zásadu nediskriminácie a rovnosť medzi ženami a mužmi.

Ustanovenia, ktorými sa zavádzajú nové trestné činy alebo sankcie alebo ktorými sa mení vymedzenie pojmu trestná činnosť, sa dôkladne zanalyzovali aj s ohľadom na právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, prezumpciu neviny a právo na obhajobu, zásady zákonnosti a primeranosti trestných činov a trestov, ako aj na právo nebyť stíhaný alebo potrestaný v trestnom konaní dvakrát za ten istý trestný čin.

Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet Únie.

V súlade s článkom 2 tohto návrhu sú členské štáty povinné uviesť do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s ním najneskôr do [dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti smernice] a oznámiť Komisii znenie týchto ustanovení.

Komisia bude monitorovať a hodnotiť vplyv tohto návrhu pomocou mechanizmov, ktoré sa už uplatňujú podľa súčasnej smernice. Úlohy národných spravodajcov a obdobných mechanizmov by ostali podľa článku 19 rovnaké: meranie výsledkov dosiahnutých prostredníctvom opatrení proti obchodovaniu s ľuďmi vrátane zhromažďovania štatistických údajov v úzkej spolupráci s príslušnými organizáciami občianskej spoločnosti pôsobiacimi v tejto oblasti, ako aj podávanie správ koordinátorovi EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi v kontexte správ o pokroku dosiahnutom v boji proti obchodovaniu s ľuďmi, ktoré Komisia vypracúva každé dva roky. Zahŕňalo by to monitorovanie a hodnotenie vplyvu tejto iniciatívy.

Komisia bude naďalej každé dva roky usporadúvať zasadnutia siete národných spravodajcov a platformy občianskej spoločnosti EÚ proti obchodovaniu s ľuďmi, ako aj stretnutia s agentúrami EÚ, ktoré pôsobia v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi. Tieto výmeny takisto prispejú k monitorovaniu a hodnoteniu.

Týmto návrhom sa zavádzajú nové „trestné činy týkajúce sa využívania služieb, ktoré sú predmetom vykorisťovania, s vedomím, že osoba je obeťou trestného činu súvisiaceho s obchodovaním s ľuďmi“. Podľa článku 23 ods. 3 je Komisia povinná predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi rozsah, v akom členské štáty prijali potrebné opatrenia na dosiahnutie súladu s novými pravidlami, a vplyv takýchto opatrení.

Na zaistenie riadneho vykonávania tejto smernice by sa vyžadoval vysvetľujúci dokument, napríklad vo forme tabuliek zhody, v zmysle požiadavky vyplývajúcej z rozsudku Súdneho dvora vo veci C-543/17. Je zriedkavé, aby právne predpisy, ktorými sa transponuje smernica o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, tvoril len jeden právny text, keďže ustanovenia sa často začleňujú do rôznych vnútroštátnych nástrojov. Z tohto dôvodu je potrebné, aby členské štáty poskytli vysvetľujúci dokument, v ktorom Komisii oznámia znenie ustanovení prijatých pri transpozícii tejto smernice, ako sú tieto ustanovenia vzájomne prepojené s ustanoveniami prijatými pri transpozícii smernice 2011/36/EÚ a s ustanoveniami, na ktoré sa vzťahujú iné príslušné politiky Únie, ako sa uvádza v oddiele 1 tohto odôvodnenia legislatívneho návrhu.

Zmeny smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi sú zamerané na tieto prvky:

V súčasnosti sa v článku 2 ods. 3 stanovuje neúplný zoznam foriem vykorisťovania, ktorý zahŕňa zneužívanie iných osôb na prostitúciu alebo iné formy sexuálneho vykorisťovania, nútenú prácu alebo služby vrátane žobrania, otroctvo alebo praktiky podobné otroctvu, nevoľníctvo alebo zneužívanie na trestnú činnosť, alebo odoberanie orgánov.

Zo zhromaždených údajov vyplýva, že trestné činy obchodovania s ľuďmi spáchané na iné účely ako sexuálne a pracovné vykorisťovanie sa od prijatia smernice neustále vyvíjali, pričom predstavovali 11 % všetkých obetí v EÚ v roku 2020. Okrem toho, hoci zoznam v článku 2 ods. 3 nie je úplný, keďže zahŕňa „minimálne“ formy vykorisťovania, a napriek tomu, že v odôvodnení 11 sa objasňuje, že vymedzenie zahŕňa obchodovanie s ľuďmi na účely iných činností, ako je nezákonná adopcia alebo nútené manželstvo, členské štáty mali tendenciu obmedziť transpozíciu tohto ustanovenia tým, že uvádzali len tie formy vykorisťovania, na ktoré sa výslovne odkazuje v článku 2 ods. 3.

Vzhľadom na zhromaždené údaje o iných účeloch obchodovania s ľuďmi, ako je sexuálne a pracovné vykorisťovanie, Komisia navrhuje zahrnúť výslovný odkaz na nútené manželstvo a nezákonnú adopciu do neúplného zoznamu foriem vykorisťovania v článku 2 ods. 3. Právne systémy členských štátov, ako aj ich orgány presadzovania práva a justičné orgány tak budú lepšie pripravené účinne bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi na účely týchto dvoch foriem vykorisťovania.

Prvky trestných činov obchodovania s ľuďmi vymedzené v smernici pozostávajú z úmyselných skutkov a spôsobov uvedených v článku 2 ods. 1, ako aj z foriem vykorisťovania uvedených v článku 2 ods. 3. V súčasných ustanoveniach sa neuvádza žiadny odkaz na to, či sa majú takéto prvky vykonávať online alebo offline na to, aby ich bolo možné kriminalizovať a potrestať.

Všetky zainteresované strany vrátane orgánov presadzovania práva, medzinárodných organizácií a organizácií občianskej spoločnosti sú hlboko znepokojené rastúcim počtom trestných činov, ktoré sa spáchali alebo uľahčili prostredníctvom informačných a komunikačných technológií. Tieto technológie poskytujú platformu na vykonávanie úmyselných skutkov (zlákanie, organizovanie alebo uskutočňovanie prepravy, presun, ukrývanie alebo prevzatie osôb vrátane výmeny alebo odovzdania kontroly nad obeťami), aspoň niektorých spôsobov (donucovanie, podvod, klamstvo, zneužitie moci alebo zraniteľného postavenia alebo odovzdávanie či prijímanie platieb alebo výhod na dosiahnutie súhlasu osoby majúcej kontrolu nad inou osobou) alebo niektorých foriem vykorisťovania (najmä sexuálne vykorisťovanie).

V tejto súvislosti Komisia navrhuje doplniť nový článok 2a, v ktorom sa výslovne uvádza, že úmyselné skutky a spôsoby v zmysle článku 2 ods. 1, ako aj vykorisťovanie v zmysle článku 2 ods. 3 zahŕňajú skutky spáchané prostredníctvom informačných a komunikačných technológií. Tým sa zabezpečí, aby sa v prípade každého prvku trestných činov obchodovania s ľuďmi zohľadnil online rozmer trestnej činnosti.

V súčasnosti sa v článku 6 stanovuje, že členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby právnickú osobu zodpovednú za trestné činy obchodovania s ľuďmi bolo možné potrestať účinnými, primeranými a odradzujúcimi sankciami, ktoré zahŕňajú trestné alebo iné ako trestné sankcie. Článkom 6 sa dopĺňa, že takéto sankcie môžu zahŕňať päť opatrení, ktoré môžu členské štáty dobrovoľne transponovať: a) vylúčenie z nároku na verejné dávky alebo pomoc; b) dočasný alebo trvalý zákaz výkonu obchodnej činnosti; c) nariadenie súdneho dohľadu; d) zrušenie právnickej osoby súdnym rozhodnutím; e) dočasné alebo trvalé zatvorenie prevádzok, ktoré sa použili na spáchanie trestného činu.

Z posúdenia transpozície tohto článku vyplýva, že hoci všetky členské štáty zaviedli trestné alebo iné ako trestné sankcie (v súlade s povinnou časťou ustanovenia), všetky dobrovoľné opatrenia transponovala len menšina členských štátov, väčšina členských štátov transponovala len niektoré dobrovoľné opatrenia a niektoré členské štáty netransponovali žiadne z nich. Komisia sa domnieva, že posilnenie opatrení voči právnickým osobám, v záujme ktorých sa páchajú trestné činy obchodovania s ľuďmi, je nevyhnutné. Prijatím povinného režimu sa posilňuje aspekt reakcie týkajúci sa trestnej justície. Zároveň je nevyhnutné prijať primeraný prístup, ktorý je v súlade so súčasným článkom 6.

Komisia preto navrhuje zmeniť článok 6 stanovením, že namiesto zoznamu dobrovoľných sankcií musí účinná, primeraná a odradzujúca sankcia podľa potreby zahŕňať vylúčenie z nároku na verejné dávky, pomoc alebo subvencie, ako aj dočasné alebo trvalé zatvorenie prevádzok, ktoré sa použili na spáchanie trestného činu. Ide o režim, ktorý sa uplatňuje v prípade, že právnické osoby sú zodpovedné za štandardný trestný čin obchodovania s ľuďmi. Zahrnutím subvencií sa dopĺňa a rozširuje súčasný zoznam dobrovoľných sankcií s cieľom zabrániť tomu, aby sa právnickým osobám odsúdeným za trestné činy obchodovania s ľuďmi poskytovali takéto formy verejnej pomoci.

Oddiel 2 sa dopĺňa na účely prípadov, keď sú právnické osoby zodpovedné za trestný čin s akoukoľvek priťažujúcou okolnosťou stanovenou v článku 4 ods. 2. V takýchto prípadoch by sankcie pre právnické osoby zahŕňali v náležitých prípadoch: dočasný alebo trvalý zákaz výkonu obchodnej činnosti, uloženie súdneho dohľadu, zrušenie právnickej osoby súdnym rozhodnutím.

Komisia sa týmto prístupom usiluje, aby sa zaviedli sankčné režimy voči právnickým osobám, ktoré budú povinné, s cieľom posilniť reakciu trestnej justície voči právnickým osobám zapojeným do trestných činov obchodovania s ľuďmi. Používa rovnaké opatrenia ako tie, ktoré sú podľa súčasného článku 7 dobrovoľné. Týmto prístupom sa zabezpečuje proporcionalita, keďže sa ním predpokladajú dve prísne sankcie za štandardné trestné činy a tri prísnejšie sankcie za trestné činy s priťažujúcimi okolnosťami. Doplnením výrazu „podľa potreby“ pred dva režimy sankcií sa zabezpečuje dodržiavanie zásady proporcionality a diskrečná právomoc justičných orgánov členských štátov.

V súčasnosti sa v článku 11 ods. 4 vyžaduje, aby členské štáty prijali opatrenia potrebné na zavedenie vhodných mechanizmov, ktorých cieľom je včasná identifikácia obetí a poskytnutie pomoci a podpory týmto obetiam, a to v spolupráci s príslušnými podpornými organizáciami. Tieto mechanizmy sa nazývajú aj referenčné mechanizmy.

Komisia v roku 2020 oznámila, že takmer všetky členské štáty vytvorili takéto formálne alebo neformálne mechanizmy 23 . Ich forma sa na vnútroštátnej úrovni do veľkej miery líši. Rozdiely v štruktúre a postupoch môžu brániť alebo spomaliť sprostredkovanie primeraných služieb ochrany, pomoci a podpory obetiam, najmä v cezhraničnom kontexte, keď sa obete identifikujú v inej krajine, než v ktorej boli vykorisťované, alebo keď sa vykorisťujú vo viac ako jednej krajine. Komisia navrhuje, aby členské štáty sformalizovali vytvorenie svojich národných referenčných mechanizmov prostredníctvom zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení a aby určili národné kontaktné miesta pre sprostredkovanie pomoci obetiam. Preto došlo k začleneniu tejto požiadavky prostredníctvom úpravy článku 11 ods. 4.

Očakáva sa, že týmto návrhom sa ďalej zefektívnia postupy národných referenčných mechanizmov s cieľom zlepšiť sprostredkovanie pomoci obetiam v cezhraničných prípadoch. Toto úsilie sa doplní vypracovaním usmernení o minimálnych požiadavkách na národné referenčné mechanizmy, ktoré prispejú k ďalšej harmonizácii ich štruktúry a postupov. Úprava článku 11 ods. 4 je zároveň prvým krokom k vytvoreniu európskeho referenčného mechanizmu v súlade so stratégiou EÚ v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2021 – 2025.

V súčasnosti sa v článku 18 ods. 4 vyžaduje, aby členské štáty zvážili prijatie opatrení, ktorými sa medzi trestné činy zaradí využívanie služieb, ktoré tvoria predmet vykorisťovania, s vedomím, že osoba je obeťou trestného činu obchodovania s ľuďmi. Ide o dobrovoľné ustanovenie, ktoré členské štáty nemuseli transponovať.

Hoci sa týmto prístupom poskytla členským štátom flexibilita, charakter transpozície tohto ustanovenia sa pohybuje od úplnej netranspozície až po transpozíciu obmedzenú na niektoré formy vykorisťovania a od úplnej transpozície až po prijatie prísnejších opatrení. Takáto absencia harmonizácie môže mať vplyv na cezhraničnú spoluprácu medzi členskými štátmi, ktoré uplatňujú odlišné prístupy. Navyše v posúdení vplyvu sa skonštatovalo, že opatrenia zamerané na zníženie dopytu môžu zahŕňať pokrok v reakcii trestnej justície. Očakáva sa, že zameraním sa na dopyt sa zníži počet prípadov a obetí, keďže sa budú riešiť oblasti, ktoré podnecujú všetky formy vykorisťovania. Z hodnotenia smernice vyplynulo, že 19 členských štátov prijalo buď právne predpisy, ktorými sa kriminalizuje vedomé využívanie služieb založených na vykorisťovaní obetí obchodovania s ľuďmi v prípade všetkých foriem vykorisťovania 24 , alebo právne predpisy, ktorými sa priamo alebo nepriamo kriminalizuje vedomé využívanie služieb založených na sexuálnom vykorisťovaní obetí 25 .

Komisia navrhuje zaviesť pre členské štáty povinnosť zaradiť medzi trestné činy využívanie služieb, ktoré tvoria predmet vykorisťovania, s vedomím, že osoba je obeťou trestného činu obchodovania s ľuďmi. Dosiahne sa to vypustením článku 18 ods. 4 a doplnením nového článku 18a, ktorý bude mať rovnaké znenie ako súčasný článok 18 ods. 4, ale nebude obsahovať možnosť, aby členské štáty kriminalizáciu „zvážili“.

Očakáva sa, že táto legislatívna zmena povedie k ďalšej harmonizácii reakcie trestnej justície na zníženie dopytu, a to aj tým, že sa od členských štátov bude vyžadovať, aby uplatňovali nové pravidlá na všetky formy vykorisťovania, a bude mať pozitívny vplyv na spoluprácu v cezhraničných prípadoch.

V odseku 2 sa od členských štátov vyžaduje, aby prijali potrebné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby sa za trestné činy týkajúce sa vedomého využívania služieb založených na vykorisťovaní obetí ukladali účinné, primerané a odradzujúce tresty a sankcie.

V navrhovanom článku 23 ods. 3 sa zavádza požiadavka, aby Komisia predložila Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi rozsah, v akom členské štáty prijali potrebné opatrenia na dosiahnutie súladu s novými pravidlami týkajúcimi sa vedomého využívania služieb založených na vykorisťovaní obetí, ako aj vplyv takýchto opatrení. Správa sa predloží [do piatich rokov od lehoty na transpozíciu]. Tým sa zabezpečí primerané posúdenie a podávanie správ o opatreniach navrhnutých Komisiou po uplynutí dostatočného času, čo umožní zanalyzovať transpozíciu a vplyv nových pravidiel.

V súčasnosti sa v článku 19 stanovuje, že národní spravodajcovia a rovnocenné mechanizmy vykonávajú úlohy vrátane zhromažďovania štatistických údajov a podávania správ v súvislosti so správami o pokroku dosiahnutom v boji proti obchodovaniu s ľuďmi, ktoré Komisia vypracúva každé dva roky. Zhromažďovanie údajov na úrovni EÚ sa v zmysle článkov 19 a 20 vykonáva každé dva roky.

Z hodnotenia smernice však vyplynulo, že v zhromažďovaní údajov stále existujú značné nedostatky, najmä pokiaľ ide o ukazovatele trestnej justície a trestné činy týkajúce sa využívania služieb založených na vykorisťovaní obetí obchodovania s ľuďmi, a že príslušné štatistické údaje sa často zverejňujú s výrazným oneskorením po skončení obdobia na oznámenie (zvyčajne približne dva roky).

Komisia preto navrhuje zaviesť prostredníctvom nového článku 19a požiadavku, aby členské štáty každý rok zhromažďovali a oznamovali Komisii údaje o obchodovaní s ľuďmi, pričom v danom článku sa stanovujú ukazovatele týkajúce sa takéhoto zhromažďovania údajov. V odseku 1 sa stanovuje povinnosť členských štátov zhromažďovať údaje, aby mohli monitorovať účinnosť svojich systémov na boj proti trestným činom obchodovania s ľuďmi. V odseku 2 sa uvádza minimálny súbor ukazovateľov, ktoré by mali byť súčasťou zberu (počet zaznamenaných obetí, počet podozrivých, trestne stíhaných a odsúdených osôb za trestné činy uvedené v článku 2 a v navrhovanom článku 18a, ako aj úroveň členenia.

V odseku 3 sa stanovuje, že členské štáty každoročne do 1. júla zašlú Komisii štatistické údaje uvedené v odseku 2 za predchádzajúci rok v štandardnom formáte, ktorý poskytne Komisia. S cieľom urýchliť dostupnosť štatistických údajov by sa článok 19a mal začať uplatňovať od dátumu nadobudnutia účinnosti pozmeňujúcej smernice.